• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico.

    Chcem vás informovať o záveroch porady predsedov poslaneckých klubov, ktorá sa konala včera, o ďalšom postupe v rokovaní 2. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnej schôdzi prerokujeme ako prvý vládny návrh na skrátenie legislatívneho konania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase (tlač číslo 30). Ako druhý bod prerokujeme návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase (tlač číslo 25), prvé čítanie.

    Po prerokovaní tohto bodu programu bude vyhlásená prestávka, v rámci ktorej príslušné výbory prerokujú v druhom čítaní novelu zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase (tlač 25). V rámci tejto prestávky odporúčam, aby výbory prerokovali návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o poslaneckom návrhu novely zákona o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov (tlač 42) a novely zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky (tlač 43). Ide o dva výbory, a to výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre rozpočet, financie a menu. Popoludňajšie rokovanie by sme potom začali o 14.00 hodine bodom interpelácie poslancov.

    V rámci ustanovenia rokovacieho poriadku sme mali dnes prerokovať o 14.00 hodine bod programu Hodina otázok. Chcem vám oznámiť, že tento bod - hodina otázok - sa neuskutoční, nakoľko ani jeden poslanec nepodal podľa zákona o rokovacom poriadku do včerajšieho dňa do 12.00 hodiny otázku na člena vlády. Po skončení interpelácií bude nasledovať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov (tlač 42), a prvé čítanie o uvedenom návrhu zákona skupiny poslancov (tlač 33).

    Ako ďalší bod prerokujeme návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky (tlač 43). Potom bude nasledovať prvé čítanie o uvedenom návrhu skupiny poslancov (tlač 43). Po prerokovaní týchto bodov programu by sme prerokovali návrhy výborov pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie týkajúce sa odvolania a voľby členov Prezídia a dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Potom príslušné výbory prerokujú v druhom čítaní návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované v rámci prvého čítania. Ide o tlač 33 - strategické podniky a tlač 34 - Eximbanka.

    Ďalej navrhujem, aby sme zajtrajší deň, t. j. v piatok, začali rokovať o 9.00 hodine, a to správou mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov za štátnych tajomníkov, ktorých dnes vláda vymenovala, a potom budeme pokračovať sľubom poslancov a ich zaradením do výborov. Ďalej zajtra prerokujeme návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Ďalej prerokujeme prvé čítanie o uvedenom návrhu skupiny poslancov a ako ďalší bod navrhujem v piatok prerokovať v druhom čítaní poslanecký návrh zákona o strategických podnikoch (tlač 33) a poslanecký návrh o Eximbanke (tlač 34). Počas zajtrajšej obedňajšej prestávky odporúčam, aby príslušné výbory prerokovali novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku. Odpoludňajšie rokovanie by sme začali o 13.00 hodine, a to druhým čítaním o novele zákona o spotrebnej dani z tabaku. Ako posledný bod prerokujeme podľa schváleného programu v druhom čítaní novelu zákona o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže niektoré z tých bodov, ktoré som prečítal, v akom poradí ich odporúčam prerokovať, neboli zaradené do programu schôdze Národnej rady, v mene klubu poslancov za Slovenskú demokratickú koalíciu, Stranu demokratickej ľavice, Stranu maďarskej koalície a Stranu občianskeho porozumenia dávam bez rozpravy hlasovať podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku o zaradení týchto bodov programu do rokovania. Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu podľa § 25 o skrátení lehoty, pretože nebude dodržaná lehota 24 hodín pri všetkých týchto návrhoch, ktoré zaraďujeme ako nové body programu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila so zmenou programu druhej schôdze Národnej rady súhlas.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že listom z 3. novembra 1998 Jozef Tuchyňa oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že sa vzdáva funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 30, súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil návrh na uskutočnenie skráteného konania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.

    Vláda sa zaoberala návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase už 31. a týmto návrhom vlastne poslanecký návrh sleduje zvýraznenie verejnoprávneho charakteru týchto médií. Zámerom predloženého návrhu zákona je zaviesť novú filozofiu tvorby Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Vláda zaujala k predloženému poslaneckému návrhu zákona rozsiahle stanovisko a svoj súhlas s ním podmienila zohľadnením pripomienok vlády, ktoré ste iste všetci dostali. Na druhej strane neriešením týchto otázok by mohlo dôjsť k takým mimoriadnym okolnostiam, aké predpokladá § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o ohrozenie základných ústavných práv. Preto vláda navrhuje, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v záujme urýchleného riešenia týchto otázok uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o predloženom návrhu zákona, ktorý, ako som už uviedol, predložili poslanci.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie tohto návrhu. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady poveril predsedu výboru poslanca Ladislava Orosza, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím pána poslanca, aby podal informáciu.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi najprv poopraviť - ústavnoprávny výbor poveril podaním tejto informácie poslanca Roberta Fica, ale vzhľadom na to, že je neprítomný, splním túto úlohu ja.

    Na úvod chcem uviesť, že predmetný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 4 zo dňa 2. 11. 1998. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky posúdil tento návrh na svojej druhej schôdzi a prijal uznesenie číslo 5, s ktorým vás teraz oboznámim.

    Uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 3. novembra 1998

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase a

    A. súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase,

    B. odporúča návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase schváliť,

    C. uvádza v súlade s § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko členov výboru, ktorí nevyslovili s uznesením súhlas. Z prítomných 10 členov výboru 6 poslancov hlasovalo za návrh uznesenia, 4 poslanci, a to poslanci Peter Brňák, Ján Cuper, Ivan Gašparovič a Anna Malíková boli proti návrhu uznesenia v časti A a B. Žiaden poslanec sa nezdržal hlasovania.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Brňák do rozpravy, pán poslanec Hudec - faktická poznámka. Pán poslanec Jarjabek do rozpravy. Pán poslanec Hudec, najskôr zistím záujem poslancov prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Gašparovič do rozpravy. Takže ak som si dobre zapísal, pán poslanec Hudec, Jarjabek a Gašparovič do rozpravy.

    Nech sa páči, poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, chcem vám dať radu, myslím to úplne dobre, nie preto, že chcem upozorniť na seba. Keď sme začínali rozpravu a nikto sa nehlásil písomne, tak na svetelnej tabuli sa vždy prihlasujú poslanci do rozpravy, tak ako ich vyzvete, aj s faktickými poznámkami dohromady. Vždy som to robil tak, že som povedal, najskôr tí, čo sa hlásia do rozpravy, napísal som si mená, a potom sa prihlasovali s faktickými poznámkami. Je to lepšie kvôli vedeniu schôdze, myslím to úprimne a dobre.

  • Ďakujem pekne za radu, pán poslanec. Prosil by som aj vás všetkých poslancov, aby sme takúto procedúru dodržiavali, aby potom nevznikol zbytočný zmätok a nedorozumenia, že niekto je prihlásený do rozpravy a niekto s faktickou poznámkou. Ďakujem.

    Takže prečítam ešte raz prihlásených do rozpravy: pán poslanec Hudec, Jarjabek a Gašparovič. Pýtam sa, chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v tomto krátkom vstupe reagoval na procedurálny postup v súvislosti s týmto bodom, o ktorom dnes rokujeme. Ospravedlňujem sa, že reagujeme v podstate takto počas rozpravy, ale mali sme poslanecký klub a nemohli sme zrejme zareagovať ihneď ešte pred začatím tohto bodu. Chcem namietať tú skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky nemá zatiaľ žiadne právo, aby rokovala a otvorila tento bod rokovania pôvodného bodu, myslím si 9, schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomeniem len veľmi krátko, pani poslankyňa Malíková predvčerom predniesla návrh, na základe ktorého odporučila Národnej rade Slovenskej republiky, aby bod 9 a bod 10 sa zaradili na faktický záver rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Bolo to práve v súvislosti so spriechodnením náhradníkov vládnej koalície v tomto parlamente.

    Tento návrh pani poslankyne Malíkovej prešiel väčšinou hlasov, to znamená, že zatiaľ nikým a ničím tento návrh, ktorý prešiel, nebol zmenený. Nie je možné ho zmeniť ani nejakým rokovaním v rámci grémia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak takýto návrh bol procedurálne odobrený a schválený v rámci Národnej rady, je potrebné, aby bol minimálne opätovne zmenený program schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a aby sa povedzme o tomto bode 9, o ktorom sa teraz už začalo rokovať, rokovalo v súlade s rokovacím poriadkom. V túto chvíľu sa o ňom rokuje v rozpore so schváleným rokovacím poriadkom.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, pán poslanec Brňák má slovo.

  • Teraz v rámci začatia sa rokovalo o zaradení tohto bodu?

  • Áno, pán poslanec. Pán poslanec Brňák, pred otvorením dnešného rokovania som informoval plénum Národnej rady o výsledku rokovania zástupcov poslaneckých klubov u predsedu Národnej rady včera po skončení schôdze, kde sme dohodli postup, tak ako som na začiatku tejto schôdze uviedol, s tým, že sme po súhlase všetkých poslaneckých klubov vrátane Slovenskej národnej strany súhlasili s tým, aby sme dnes prerokovali tento návrh zákona v prvom čítaní. Tento zákon prerokujeme ako posledný bod tejto schôdze zajtra v druhom a treťom čítaní. Tak sme procedurálne schválili zmenu programu schôdze hlasovaním.

  • V takom prípade sa ospravedlňujem. Ešte si nesadnem, pretože chcem reagovať na túto predlohu. Ospravedlňujem sa, pretože sme mali takú informáciu, že sa rokuje o tomto bode len na základe včerajšieho odporúčania poslaneckého grémia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, čo by nebolo čisté.

    Pokiaľ ide o uvedenú predlohu a návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, pán predseda ústavnoprávneho výboru vo svojom úvodnom slove uviedol okrem iného aj náš nesúhlas, ktorý bol vyjadrený v ústavnoprávnom výbore, so schválením ďalšieho postupu ohľadne rokovania o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Dovoľte mi, aby som uviedol pred Národnou radou Slovenskej republiky, že napriek tomu, že v minulosti aj voči nám ako poslancom vládnej koalície bol pomerne silný tlak na to, aby sme v niektorých veciach rokovali aj v skrátenom legislatívnom konaní v súlade s ustanovením § 89 rokovacieho poriadku, kde sú taxatívne uvedené dôvody, pre ktoré je možné konať v skrátenom legislatívnom konaní, tvrdím a stojím si za tým, že ani v jednom prípade nedošlo k takému flagrantnému porušeniu rokovacieho poriadku, k akému došlo dnes v súvislosti s návrhom na skrátené legislatívne konanie v tejto veci, nikdy v minulosti dôvod personálnych čistiek alebo dôvod personálnych zmien nebol dôvodom na skrátené legislatívne konanie, alebo urýchlenejšie prijatie zákona v samotnom parlamente.

    Čiže rád by som aj v tomto smere položil otázku, ak by ju chcel vyvrátiť pán podpredseda vlády, ktorý tu sedel v minulosti ako poslanec, ktorý viackrát kritizoval náš postup, že chceme rozhodovať v skrátenom konaní o veciach, ktoré jednoducho nenapĺňajú znaky skráteného legislatívneho konania, aby uviedol praktické, ale skutočne praktické právne dôvody, ktoré napĺňajú podľa neho zmysel a obsah ustanovenia § 89. On v ústavnoprávnom výbore hovoril niečo v tom duchu, že ústredný riaditeľ si kúpil mercedes, alebo že mala byť podpísaná nejaká hospodárska zmluva, ale podotýkam, že tieto skutočnosti sú parciálneho charakteru, ktoré navyše je možné skúmať úplne iným právnym spôsobom, nemôžu naplniť zmysel ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku. On ako právnik o tom veľmi dobre vie. A ak ste nám vy vyčítali to, že niektoré návrhy zákonov boli v minulosti prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, kde ten dôvod bol pomerne sporný, ešte raz prízvukujem, ani jeden dôvod nebol takým flagrantným porušením rokovacieho poriadku, ako tak vy robíte dnes na tejto schôdzi.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu a pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som veľmi jednoznačne spochybnil základný dôvod, ktorým vláda Slovenskej republiky predkladá slovenskému parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie príslušné právne normy. V zdôvodnení sa píše: neriešením týchto otázok by mohlo dôjsť k takým mimoriadnym okolnostiam, aké predpokladá § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o ohrozenie ústavného práva občanov na informácie. Je to všeobecné tvrdenie, ktoré by bolo potrebné podložiť aspoň nejakými faktami.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, v čase veľmi kritickom, v čase predvolebnom sa uskutočnilo niekoľko skúmaní objektívnosti rozličných médií na Slovensku. Chcem len pripomenúť, že orgán Národnej rady Slovenskej republiky, akým je Licenčná rada, ktorú nikto nemôže upodozrievať z náklonnosti k vtedajšej vládnej koalícii, jednoznačne pri porovnávaní dvoch najväčších televíznych spoločností porovnávala Slovenskú televíziu a Markízu v prospech Slovenskej televízie. Boli vykonané ďalšie vyšetrovania, ak to tak môžem povedať, ktoré nepotvrdili nijaké podozrenia z manipulácie s informáciami, ktoré poskytovala Slovenská televízia. To, čo sa tu tvrdí, je vymyslené, ak už nechcem povedať, že je to lož.

    Ak sa tvrdí o niektorých skutočnostiach, ktoré patria pred konanie súdu, keď sa vyslovujú niektoré rozhodnutia, priam obvinenia, priam sa odsudzujú niektoré činy, je to porušenie zákona o prezumpcii neviny a nepatria ani do dôvodovej správy, ktorá však nie je predmetom tohto rokovania.

    Upozorňujem, tentoraz ste to skutočne prehnali. Toto nie je nijaký zdôvodniteľný dôvod na takéto konanie. Ak toto prejde, tak potom sa dohodnime, že nijako netreba zdôvodňovať urýchlené konanie prijímania zákona, urýchlené schvaľovanie zákona, aby sme nerobili zo seba smiešny orgán. Potom vyhlásme, že to, čo ráno vychádza, je Mesiac, a to, čo večer zapadá, je Mesiac a naopak, to, čo sme predtým volali Mesiac, je Slnko. Môžete si to dovoliť, hlasov máte na to dosť. Ale upozorňujem občanov, že takáto je skutočnosť, ktorá sa dnes predvádza pred predkladaním tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci,

    chcel som sa síce prihlásiť do rozpravy, ale ma to vyplo, takže to neprekáža. Ale chcem povedať, že vedenie parlamentu nejako od začiatku pôsobí unaveným dojmom...

  • Pán poslanec, reagujete faktickou poznámkou na koho?

  • Faktickou poznámkou, to je dokonca procedurálny návrh, nie faktická pripomienka.

    Pán predsedajúci, chcem vás upozorniť, že bolo dobrým zvykom oznámiť začiatok schôdze. My sme vždy alebo náš predsedajúci parlamentu vždy vás upozornil a vždy sme počkali na všetky poslanecké kluby, než sa v tejto sieni nezišli. Vy ste sa tak ponáhľali schváliť zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, aby tu sediaci vrchný "krágľovač", ktorý je napísaný ako autor tohto zákona, mohol začať čistky v Slovenskej televízii. Takže žiadam procedurálne, pán predsedajúci, aby ste dodržiavali parlamentné zvyklosti v tomto parlamente už zavedené, pretože tak nás poúčali na Západe, že morálka a etika spoločnosti sa drží najmä procedúrou a tradíciou. To sú dve základné veci. A vy sa tu tak ponáhľate, že jednoducho chcete nám nahovoriť, že konáte všetko tak rýchlo v záujme demokracie. Tak sa neponáhľajte. Vydržte.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som ubezpečiť pána poslanca Hudeca, že občania Slovenskej republiky si prajú zmenu v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, a preto je potrebné toto skrátené legislatívne konanie. A po druhé, chcela by som mu pripomenúť štvorročné obdobie bývalej koalície, ktorá skutočne vôbec v nezdôvodniteľných situáciách žiadala skrátené legislatívne konanie a ani sa neunúvala mnohokrát ho dostatočne zdôvodniť.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená Národná rada,

    veľmi stručne by som chcel taktiež reagovať na to, čo tu odznelo v súvislosti s rozporovaním ústavnosti krokov pri predkladaní návrhu tohto zákona. Chcem upozorniť na skutočnosť, ktorá je všetkým veľmi dobre známa, a myslím si, že aj občania Slovenskej republiky o tom veľmi dobre vedia.

    Skrátené konanie je možné, keď hrozí, že dochádza k porušeniu základných ľudských práv a slobôd. Touto otázkou sme sa už aj v ústavnoprávnom výbore zaoberali a bolo poukázané, a preto to tu chcem konštatovať, aby nám bolo všetkým jasné, čo tu hrozí a k čomu tu dochádza aj dochádzalo.

    Článok 19 Ústavy Slovenskej republiky garantuje každému občanovi a vôbec každej fyzickej osobe právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena. Ústava Slovenskej republiky v tomto článku rovnako garantuje každému právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. V článku 16 ústavy, ktorý je tiež súčasťou základných ľudských práv a slobôd, ústava garantuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Za uplynulé štyri roky v kauzách a kauzičkách všetci občania Slovenskej republiky mali nespočetne ráz možnosť sledovať, ako táto verejnoprávna inštitúcia zasahovala do súkromia, ale najmä do cti a dobrej povesti občanov. Nakoniec ani nebolo možné sa právne brániť, pretože sme boli svedkami toho, čo urobila odchádzajúca vláda v podobe milosti voči niektorým redaktorom. To sú teda aj dôvody, prečo sa tento návrh predkladá.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, páni,

    občania si želajú jednu vec, a to, aby všetky politické názory mali v slovenských médiách priestor. Neželajú si čistky v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, čo v podstate tieto predlohy zákonov budú znamenať. Nová vládnuca väčšina sa chystá znásilniť médiá na Slovensku...

  • Pán poslanec Kozlík, reagujte s faktickou poznámkou na posledného predrečníka.

  • Reagujem na posledného predrečníka, presne reagujem na posledného predrečníka. Takže Slovenská televízia, myslím si, vyvažovala nenávistnú kampaň Markízy a dávala občanom v tomto zmysle objektívny pohľad na slovenskú realitu. Pod toto sa, vážení poslanci, ktorí budete hlasovať za zákon o Slovenskej televízii, podpíšete, pod znásilnenie slovenských médií.

    Ďakujem.

  • Vážení kolegovia,

    chcem podporiť názor pána poslanca Hudeca. Myslím si, že občania vyjadrili podporu verejnoprávnym inštitúciám, veď Slovenský rozhlas podľa štatistických údajov má po armáde najvyššiu dôveru občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nevedel som, že moje prvé vystúpenie v tomto parlamente bude musieť byť trošku konfrontačné, predstavoval som si to trošku inak, ale doba je už raz taká. Začnem trošku zoširoka, lebo si myslím, že táto problematika si to naozaj zaslúži.

    Predvčerom som sa zúčastnil ako jeden z 26 odvolaných riaditeľov na novom ministerstve kultúry, ktoré už pracuje pod vedením pána ministra Kňažka. Tu čakali v nedôstojnej atmosfére osobnosti kultúry, ako Bagin, Fischer, Fejko a mnohí ďalší, ktorých nechcem vymenovať, tí, ktorí už v slovenskej kultúre čosi spravili. A to nielen, podotýkam, v poslednom období. Všetci sa však jednotne previnili v tom, že boli vo funkciách aj za ministra Hudeca. Mnohí z nich odmietli spolitizovanú akciu Zachráňme kultúru, a to sa im stalo osudným. Pred dvoma dňami nastali pod záštitou Kňažkovho ministerstva kultúry politické čistky nemajúce obdobu ani v roku 1968, a za tieto čistky by sa nemusel hanbiť ani pán Jakeš. Títo ľudia boli a ďalší stále sú odvolávaní bez akejkoľvek odbornej analýzy, bez akejkoľvek odbornej analýzy ich činnosti. Odvolávacie dekréty odovzdáva pani Jarmila Jánošová, ktorá svoju straníckosť dlhé roky skrývala ako vysoká funkcionárka tzv. nestraníckych odborov. Dnes je vysokou funkcionárkou na ministerstve kultúry. Pýtam sa za čo asi. Podvod na podvod. Škoda. Bola to šanca zaorať deliacu brázdu, brázdu v kultúrnej obci, no a stále verím, že sa dočkám času, keď sa o problémoch v kultúre budeme baviť profesionálne, bez ohľadu na politickú príslušnosť.

    Na Novej scéne sa nám to za posledné dva roky podarilo. Politika zostala za dverami divadla. Prečo o tom hovorím? Keď som si podrobne prečítal tzv. dôvodovú správu návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, no, povedal som takzvanú z toho dôvodu, lebo je to naozaj novela presne z tej istej dielne, a keď tu padlo slovo o nejakej filozofii, tak majúca presne tú istú filozofiu ako už spomínané odvolávacie dekréty na ministerstve kultúry. Čakal som riešenie právomoci rady, samozrejme, zvýšenie právomoci rady, ako sme o tom mnoho ráz vo výbore pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport hovorili. Systém podobný českému systému, kde rada sama volí a odvoláva ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, teda má vysoké právomoci, čo je prvým predpokladom jej nezávislosti, ale na druhej strane aj zodpovednosť.

    Na takéto riešenie však navrhovatelia nemali zrejme odvahu. Naopak, dostávajú radu do ešte väčšej závislosti od parlamentu. Budem konkrétny. V § 8 ods. 1 nové písmeno e) znie: "Parlament môže odvolať člena rady, ak porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v rade." Nekonkrétnejšiu vec si skutočne neviem predstaviť. Pýtam sa, kto o tom rozhodne. Znovu spolitizovaný parlament? Alebo v dôvodovej správe šermovanie pojmom verejnoprávnosť. Kto si tento pojem trúfa absolútne definovať? Zatiaľ ho definovali len predstavitelia politických strán. Nejakej odbornej definícii tohto problému som sa ja od roku 1993 ako člen Rady Slovenskej televízie nedopracoval. Vždy len a len politici.

    Absolútnou perlou tejto novely však je § 8 ods. 2. Funkčné obdobie rady je štvorročné a začína sa zvolením rady. Prestalo sa hovoriť o členoch rady, hovorí sa o rade ako celku, jej funkčné obdobie sa kryje s funkčným obdobím tohto parlamentu. Už ani zdanie o nejakej samostatnosti rady, nehovoriac už ani o kontinuite. Podľa tejto novely sa bude účelovo po každých voľbách voliť nová rada podľa toho, akú politickú farbu bude mať parlamentná väčšina, následne výmena riaditeľa, manažmentu, šéfredaktorov a tak ďalej, čiže, aby som sa vyjadril jazykom opozície, každé štyri roky deratizácia. Páni, však? Naozaj zabetónovaná demokracia, ako sa to tu už tiež raz povedalo.

    Aj dôvodová správa je napísaná veľmi povrchne a hlavne s veľkou dávkou neznalosti základnej veci. Často sa spomína Rada Slovenskej televízie - v negatívnom zmysle, samozrejme. A pritom ani raz sa nehovorí o gestorskom výbore, kde táto rada pravidelne chodila. Rada pravidelne každé tri mesiace, podotýkam, od 19. apríla 1995 do 24. júna 1998, keď bolo posledné sedenie, pravidelne referovala o svojej činnosti výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport. Všetky uznesenia z tohto výboru začínali vždy rovnako. Výbor pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport berie na vedomie predloženú správu o činnosti Rady Slovenskej televízie. Dokonca sa to prejavilo vo finančnom ohodnotení Rady Slovenskej televízie. Za uznesenia hlasovali tak opoziční, ako aj koaliční poslanci, okrem toho ani raz výbor nespochybnil členov Rady Slovenskej televízie v uznesení návrhom na ich odvolanie.

    Chcem podotknúť, že debaty vo výbore boli skutočne veľmi konštruktívne. A chcem touto cestou poďakovať vtedy opozičným poslancom pánu Ftáčnikovi a pánu Mikloškovi. Naozaj sa na týchto radách netáralo, a o politických problémoch už vôbec nie. Hovorilo sa vecne o Slovenskej televízii.

    Čiže na záver. Kritizovať činnosť rady znamená v tomto prípade kritizovať činnosť výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport, a teda aj vtedy opozičných a dnes koaličných pánov poslancov, ktorí častokrát zhodne hlasovali, lebo okrem toho, že schvaľovali činnosť Rady Slovenskej televízie, ešte ju aj svojimi uzneseniami, samozrejme, riadili. Čiže prebrali plnú zodpovednosť za činnosť Rady Slovenskej televízie. Hlasovania boli verejné a sú iste k dispozícii v archíve.

    A celkom na záver. Samozrejme, treba riešiť verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Len treba zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii riešiť v istom kontexte privátnych licenčných médií a v istom kontexte jednotného mediálneho priestoru, v ktorom sa aj Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia pohybuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Jarjabkovi.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Jarjabek, hovoríte o gestorskom výbore v minulom volebnom období, ako keby ste boli zabudli, aký systém platil v parlamente, kde väčšinu tvorilo HZDS, SNS a ZRS, a je jasné, že vo výbore nemohli prejsť žiadne návrhy, keď by bola opozícia kritizovala akýkoľvek postup či už ministerstva, alebo rady, alebo Slovenskej televízie. Výbor nespochybnil členov rady, pretože nemal reálnu šancu zmeniť ani člena rady, ani nič presadiť. Len vám pripomeniem jeden bod, ktorý je aj v dôvodovej správe, kde Rada Slovenskej televízie nevyvodila žiadne dôsledky z kauzy Mercedes, hoci ju o to požiadal gestorský parlamentný výbor. Čiže už tu je jeden príklad, bolo ich určite viac. Pritom sa ukázalo, že Kubiš a hovorkyňa Holajová nehovorili pravdu, keď najprv tvrdili, že auto je pre ústredného riaditeľa zapožičané, neskôr tvrdili, že je kúpené za reklamný čas, až napokon vysvitlo, že Slovenská televízia vyplatila 1,5 mil. Sk a ostatnú sumu 1 mil. zaplatí reklamným časom.

    Sú aj ďalšie dôvody v dôvodovej správe. Hovoríte skôr v tých vystúpeniach o nejakých politických argumentoch. Čo znamenalo vysielanie utajených svedkov, čo boli súdne spory, ktoré prehrala Slovenská televízia, a vlastne dodnes nie sú vyjasnené a vyvodené dôsledky? Riaditeľ z toho nevyvodil žiadne dôsledky. A ďalšie podpísanie zmluvy v roku 1997 na právo vysielania Dobrého rána Štúdiom Beta, a potom upravovanie zmlúv. Čiže toto sú konkrétne veci, prečo treba niečo urobiť jednak so Slovenskou televíziou, a jednak s Radou Slovenskej televízie. A podľa nových predpisov navrhujeme, že je možné odvolať aj členov rady, ak si neplnia svoje povinnosti, aby to bolo jednoducho možné parlamentom. Doteraz v tomto zákone toto nebolo umožnené.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť pána poslanca Jarjabka. Zabudol povedať, že Slovenskú televíziu ako verejnoprávnu inštitúciu potrebujeme práve na vyvažovanie toho hrozného monopolu, ktorý majú jednostranné médiá na čele s takou, nazvem to veľmi pochybnou organizáciou, ako je Markíza. Veď si predstavte, že tam dokonca už neexistuje suverenita Slovenskej republiky. Tam sa pohybujú predsa cudzie gorily, napríklad teraz naposledy hovoriace ruským jazykom a ktoré v podstate nereagujú ani na základné podmienky toho, aby bola zachovaná suverenita územia. Pôsobí sa takým spôsobom, ktorý je úplne otrasný a ktorý ukazuje mafiózny sklon tých síl, ktoré tu práve chcú nastoliť tzv. demokraciu. To nie je demokracia. Preto som povinný doplniť pána Jarjabka, že na takéto postupy treba upozorniť aj občanov. Nakoniec tento problém je taký vypuklý v masmediálnej prevahe, že zaviesť takýto režim aj v Slovenskej televízii bude naozaj katastrofa.

  • Prihlásil sa pán minister Čarnogurský.

  • Pán poslanec Húska, v zastúpení neprítomného ministra vnútra pána Pittnera chcem povedať, že slovenskí ochrankári sú jednoducho lepší.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem doplniť pána poslanca Jarjabka, to, čo zabudol povedať o dôvodovej správe, teda k návrhu vlády k poslaneckému zákonu na skrátené legislatívne konanie, lebo ste porušili po druhýkrát úzus aj rokovací poriadok. Ale predtým chcem, lebo mám niekedy dojem, že tento parlament slúži ako tieňové divadlo, ktorý tie tieňové hry rozohral a konečne do tohto parlamentu prišiel. Tak vitajte, pán Čarnogurský. Som rád, že ste sa konečne objavili v parlamente, lebo to tu bez vás priháralo. Takže konečne to budete mať v rukách. A aj tak ste sa vyjadrili, že tento parlament stratil absolútne na význame. Takže moc sa niekde presunula tam, kde ste sa presunuli vy, do vlády. Takže vláda to podporila.

    Samozrejme, že pojem verejnoprávnosť sa vzťahuje v tomto širokom zmysle slova, ako hovoril pán Jarjabek, aj na túto televíziu, ktorá dostala posmešný názov Angelika a ktorá zohrala veľmi smutnú úlohu v predvolebnom boji a ktorá je zjavne podľa výpovede jedného z jej redaktorov v rukách mafie alebo má blízko k mafii. Takže bolo by sa potrebné zaoberať aj týmto problémom, pretože to je médium, ktoré ovplyvňuje celú republiku. Má vyše 80-percentnú pokrytosť územia. A tento návrh, ktorý sa tu predkladá, a to znemožňovanie, do ktorého pani poslankyňa Sabolová nevidí, lebo ona vidí do málo vecí, táto tieňová hra, ktorá sa tu vytvára, aby sa, samozrejme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcel by som zareagovať na pána poslanca Jarjabka, len ma mrzí, že po svojom vystúpení odišiel z rokovacej sály.

    Dámy a páni, nielen vy poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, ale aj občania Slovenskej republiky právom volajú po verejnoprávnom charaktere Slovenskej televízie. Ale táto Slovenská televízia tento charakter stratila práve za vášho bačovania, za vášho pôsobenia. Súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že tento návrh zákona dostáva Radu Slovenskej televízie do závislosti od parlamentu. Súhlasím s ním, nie je to dokonalé riešenie, ale je vždy lepšie, ako keď Slovenská televízia je v závislosti od jednej strany, od Hnutia za demokratické Slovensko.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená Národná rada,

    chcel by som reagovať na vystúpenie pána Jarjabka. Pán Jarjabek vo svojom diskusnom príspevku povedal, že je ťažké zadefinovať verejnoprávnosť televízie a médií. Ale je veľmi ľahké zadefinovať, čo verejnoprávnosť nie je. To zadefinovala za štyri roky Slovenská televízia, keď dennodenne vo svojej publicistike pred zrakmi televíznych divákov dokazovala, čo to verejnoprávnosť nie je a čo je to závislosť. Preto zmena tejto legislatívy smeruje k tomu, aby bola obnovená verejnoprávnosť Slovenskej televízie. A ja verím, že občania Slovenskej republiky sa v priebehu štyroch rokov jasne dennodenne presvedčia o tom, ako Slovenská verejnoprávna televízia mala fungovať.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni, moja faktická poznámka je reakciou na vystúpenia pána poslanca Hudeca a pána poslanca Jarjabka.

  • Jarjabka, dobre, to je v poriadku.

    Zdá sa, že ste nepočúvali celkom dobre, čo povedal pán docent Kresák pred chvíľou. Prečítam ešte raz článok 19 Ústavy Slovenskej republiky. "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena." Slovenská televízia bez toho, aby Rada Slovenskej televízie čo i len slovíčkom protestovala, tento článok ústavy porušovala prakticky denne. Patrím medzi tých, ktorých česť, dobrá povesť a meno bolo poškodzované Slovenskou televíziou.

    Druhý odsek hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, a tretí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Opäť viem vymenovať celý rad ľudí, ktorých tieto základné práva boli vysielaním Slovenskej televízie dotknuté bez toho, aby Rada Slovenskej televízie čo i len prstom pohla. Redaktori, ako Kapusta, Púchovský, Zöldy a ja už neviem, ako sa všetci volajú, to robili prakticky denne so súhlasom nielen tichým, s hlasným súhlasom Rady Slovenskej televízie a vás všetkých. Vy ste prostredníctvom rady a prostredníctvom týchto redaktorov porušovali ústavu, a preto naozaj nevidím dôvod na povýšené a pobúrené reagovanie na text návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii a zákon o Slovenskom rozhlase.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci,

    teraz reagujem na vystúpenie pána ministra, pretože na to reagovať môžem, to nie je totiž faktická poznámka. Chcem povedať, že budem veľmi rád, ak bude tak, že na Slovensku nebudú cudzie bezpečnostné služby pánmi situácie a budú to služby, ktoré budú slúžiť naozaj slovenským štátnym záujmom. Chcem len povedať, že cesta, do ktorej vediete aj vy ako minister spravodlivosti našu spoločnosť, je totiž nebezpečná, lebo ju dovediete práve do závislosti nielen od nie slovensky orientovaných, ale od nepriateľských zdrojov, pretože je celkom vážna obava, že keď práve váš najväčší propagačný ochranca Markíza používa také metódy, aké používa na území zvrchovanej Slovenskej republiky, tak to dokazuje, že práve tu niet istoty, že budú v stave zasiahnuť naši predstavitelia. Chcem tiež povedať, že zhoršovanie pomerov, napádania osobností - to predsa je špecialita Markízy. Rád by som povedal, že na túto prax sa tiež dívajme.

  • Pán poslanec Húska, najskôr chcem povedať, že vážne beriem vašu výzvu, aby sa táto vláda snažila a upevňovala zvrchovanosť, suverenitu a jednoducho moc Slovenskej republiky, a chcem vás ubezpečiť, že je programom, plánom a ambíciou tejto vlády, aby upevňovala suverenitu Slovenskej republiky, a bude to robiť a urobí to a dokáže to. Avšak rozdiel v metóde, ako tento cieľ dosiahnuť medzi touto vládou a predchádzajúcou vládou, spočíva v tom, že táto vláda chce zabezpečiť suverenitu, zvrchovanosť a pevné vnútorné a medzinárodné postavenie Slovenskej republiky na základe priateľských stykov voči iným štátom, na základe šírenia solidarity aj vo vnútri štátu. Naproti tomu predchádzajúca vláda toto robila - v každom prípade objektívne to tak dopadlo - na základe konfrontácie s inými štátmi a vo vnútri štátu. V tom je rozdiel medzi súčasnou vládou a minulou vládou, pán poslanec.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    pozerám sa a neverím svojim očiam a neverím svojim ušiam a usilujem sa zachovať nejaké zvyšky slušného tónu v jednej veci, ktorá je neuveriteľne a absolútne neslušná. Za vašej vlády sa pošliapali v Slovenskej televízii akékoľvek zásady verejnoprávnosti. Vyhnali ste najlepšiu elitu komikov, kabaretných umelcov z televízie, vyhnali ste odtiaľ najlepších redaktorov, vyhnali ste odtiaľ všetko, čo sa odtiaľ vyhnať dalo, porušili ste naprosto verejnoprávny charakter televízie, porušili ste verejnoprávny charakter rozhlasu. Vy v sebe nemáte ani troška slušnosti a pokory. Vy máte v sebe len spupnosť, pretože proste dnes tu sedíte a správate sa tak, ako keby sa nič nestalo, ako keby ste neporušili základné ľudské práva, ako keby ste neporušili ústavu, a nehnevajte sa, na to sa nedá reagovať pokojne, na to sa dá reagovať len jasne a jednoznačne. O čom to hovoríte, páni a dámy, o čom to má byť?

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nebudem reagovať, o čom to má byť, veď Slovensko má dosť súdnych občanov, ale chcem sa stotožniť s názorom a poľutovaním pána poslanca, ktorý vystúpil, pána poslanca Jarjabka, a vyjadriť poľutovanie nad tým, že vlastne novej moci, ktorá pred voľbami hlásala, že bude demokratická, už nestačia vykopnutia redaktorov, tak ako sa jasne vyjadril pán minister Čarnogurský, pretože vykopnutie je vlastne trest za vyjadrenie názoru žurnalistu, ale potrebuje si ušiť právne predpisy tak, aby jej vplyv na verejnoprávnu televíziu bol podľa jej chuti. Ako a akú predstavu má nová vláda o vzťahu k médiám a vôbec k rozhlasu a k televízii, dokumentuje uznesenie, ktoré som dala zrušiť - bolo to uznesenie Moravčíkovej vlády, kde Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie chcela zmeniť na ústredný orgán štátnej správy, ktorý by priamo podliehal riadeniu vlády. Vážení páni, to bola voľnosť pre žurnalistov, keď ste chceli z tejto parlamentom volenej nezávislej rady spraviť ústredný orgán štátnej správy, kde musí podliehať príkazom a rozhodnutiam vlády? Tak prosím vás pekne, oživte si pamäť, a potom hovorme, pán poslanec Zajac, že vlastne o čom to je.

    Ďakujem.

  • Chcem reagovať na vystúpenie pána Čarnogurského.

    Pán Čarnogurský, dúfam, že začnete s tou očistou mafiánskych spôsobov práve v televíznej stanici Markíza. Bude to pre nás veľké potešenie. Pamätám si, ako ste tu nehorázne rozvíjali tézu, že minister vnútra kolaboruje alebo spolupracoval s istým mafiánskym vodcom, ktorý je dnes zavretý vo vyšetrovacej väzbe, zatiaľ čo sa títo redaktori s ním stretávali a nechávali si natáčať jeho šoty o jeho narodeninách nie možno aj bez vedomia niektorých členov KDH.

    Čo sa týka predčítavačov ústavy v tomto parlamente, som rád, že sa jeden z normalizátorov konečne prejavil a ozval, pretože sme ho chceli vytiahnuť už najmenej tri dni, a začal tu po nás kričať. Dúfam, že sa to tak neskončí s vašou toleranciou.

    Chcem ale povedať tomu zo Strany občianskeho porozumenia, pánovi Kresákovi. Pán Kresák, prečítajte si...

  • Reagujem na vystúpenie pána Čarnogurského, a to s tým súvisí, samozrejme, a zdržiavate ma - kde pán Mikloško sa v Rádiu Twist vyjadril, že nemôže odporučiť svojim voličom, aby volili ako symbol hlavy štátu človeka, ktorý bol do roku 1989 nomenklatúrnym kádrom komunistickej strany a bol členom ústredného výboru. Pýtam sa, pán Schuster, vám to nebude prekážať? Pánu Kapustovi to prekážalo, pretože pán Čarnogurský má záujem vyrábať tieňovú hru so Slovenskou televíziou, aby sa zakryli špinavosti v Markíze. Neprekáža vám to alebo nebude vám to prekážať?

    Ďakujem.

  • Rád by som pripomenul tomuto ctihodnému zboru, že prerokúvame prvý bod, a to zaradenie do čítania, nezačíname rozpravu o samotnom obsahu. Ale neprekáža to. Rozbehlo sa to trošku iným smerom. Rád by som upriamil pozornosť na niečo iné. Ak sa vláda vyjadrila k tomuto materiálu 31. októbra...

  • Pán poslanec, faktickou poznámkou môžete reagovať na ostatného rečníka, ktorým bol pán poslanec Jarjabek.

  • Reagujem na ostatného rečníka na pána Jarjabka, ktorý tieto body nespomenul, a rád by som doplnil tieto veci, a buďte taký láskavý, neprerušujte ma. Ak sa vláda vyjadrila 31. októbra a poslanecký zbor v tejto Národnej rade bol ustanovený a konštituovaný 29., 30., tak moja doplňujúca otázka je na pána poslanca Jarjabka, že škoda, že sa nespýtal, kedy vlastne tento návrh zákona vznikol, pretože nevzniká na to časový priestor.

    Druhá otázka, o ktorej sa pán poslanec Jarjabek nezmienil, je problematika objektívnosti tohto parlamentného zberu, zboru. Tento zbor nie je zborom, ale zberom, nepomýlil som sa, pretože ak tu sedí manželka riaditeľa súkromnej televízie, tak akým spôsobom bude objektívne rozhodovať toto naše opozičné alebo koaličné plénum. Nedajte sa vysmiať.

    A tretia vec. Pán poslanec Jarjabek sa nezmienil o tom, že Slovenská televízia ani raz neporušovala dobrú povesť občanov, ale zverejňovala zlú povesť občanov. A to je veľmi veľký rozdiel.

    A k pánu Šebejovi a ďalším...

  • Pán poslanec, nemôžete vo faktickej poznámke...

  • ... v nadväznosti na pána Jarjabka - Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 1003 o žurnalistike, o žurnalistoch hovorí veľmi taxatívne, čo je dovolené a čo nie je dovolené vo sfére žurnalistiky. Tak bavme sa o tejto problematike, pretože toto je kľúčová vec, a nie tie tárania, ktoré sú uvedené v predkladacej správe k návrhu zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dôrazne vás upozorňujem, pokiaľ nebudete dodržiavať rokovací poriadok a nebudete faktickými poznámkami reagovať na ostatného rečníka, odoberiem vám slovo.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána ministra Čarnogurského.

    Vážený pán minister Čarnogurský, dovoľte mi, aby som vám pogratuloval k vášmu prvému vystúpeniu člena vlády pána premiéra Mikuláša Dzurindu. Musím konštatovať, že bolo dôstojné, duchaplné a predovšetkým zrozumiteľné. Zrozumiteľné dokonca natoľko, že určite okrem vás v tejto snemovni tomuto vystúpeniu nikto neporozumel.

    Vážené dámy, vážení páni, už sme sa zmierili s tým, že ste si vybrali predsedu Národnej rady, ktorý na tento post ešte nedorástol, a predpokladám, že ani nikdy nedorastie. Žiaľ, zdá sa, že prezentácia členov vlády...

  • Pán poslanec Maxon, prosím vás, už som upozornil, aby ste reagovali, a neurážajte svojimi faktickými poznámkami nikoho.

  • Prepáčte, nikoho som neurazil. Neviem, pán predsedajúci, prečo ma nenecháte dohovoriť.

  • Ruch v sále.

  • Pretože nedodržiavate rokovací poriadok, pán poslanec.

  • Reagujem na člena vlády Slovenskej republiky...

  • ... a to môžem reagovať. Reagujem na jeho vystúpenie a toto vystúpenie hodnotím ako vystúpenie nehodné člena vlády Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som doplniť myšlienku pána poslanca Jarjabka, ktorý hovoril o všeobecnom charaktere verejnoprávnosti. Chcel by som sa vlastne všeobecne opýtať, o akej verejnoprávnosti môžu v súčasnosti hovoriť jej noví krstní otcovia, akými sú kolegovia pán Budaj, Zajac, Tatár, Kňažko, ktorí už v minulosti, nie tak dávnej, vlastne odobrovali, čo sa smie a čo sa nesmie vysielať v televízii, ktorí nosili natočené kazety do Koordinačného centra VPN, a čo viackrát už vlastne kritizovali aj ich súčasní už dnešní vládni novinári. Toto sú noví garanti verejnoprávnosti Slovenskej televízie?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Reagujem na vystúpenie pána ministra. Dovoľte mi, aby som povedal, pán minister, viete, platí také kritérium, ktoré hovorí, že prax je kritické bytie. Vaša prax je nie celkom vierohodná, lebo ak hovoríte, že budete skutočne so všetkou silou, a dokonca lepšie obhajovať zvrchovanosť Slovenskej republiky, tak minimálne pochybnosť musí existovať na základe vašej minulej praxe. Chcete obhajovať zvrchovanosť tejto republiky, ktorú ste nikdy nechceli, proti ktorej ste stále vystupovali? Takže to je vnútorná kontradikcia, priatelia.

    Ďalej hovoríte, že na rozdiel od minulej vlády táto vláda bude priateľsky vychádzať s partnermi. Myslím si, že priateľsky vychádzať nemusí znamenať byť devótny, ale mám obavy, že práve vy tak chápete spôsob priateľstva, že máme byť v nejakom sluhovskom postavení. Viete veľmi dobre, že geopolitické záujmy štátov nie sú chvíľkové záujmy, sú dlhodobé záujmy. Takže pozor na to.

    Pokiaľ ide o to, či vám možno veriť, chcem ešte jedno povedať. Vy sami ste sa zúčastnili dvakrát na katapultovaní tých politických síl, ktoré boli nadlho voľbami stanovené, v podstate na okraj spoločnosti. Všimnite si, že ste čechoslovakistické živly, ktoré dostali len jedno percento hlasov, v minulých voľbách v roku 1994 dvakrát znova katapultovali a dali ich v podstate do vnútra štruktúr parlamentu.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    ak hovorí poslanec Jarjabek o verejnoprávnosti doterajšej Slovenskej televízie, je to vo svetle Trgiňov, Púchovských či Zákerných netaktnosťou hodnou rečiam o povraze v dome obesenca. Jej verejnoprávnosť bola taká výrazná, že si vyžiadala omilostenie nevinného redaktora Kapustu. Čokoľvek, čo tu poslanci HZDS povedia, je v očiach kritickej verejnosti nepochybne len ďalším ponáraním vraku dnešnej Slovenskej televízie. Hovoriť o dnes predloženom návrhu zákona ako o ohrození verejnoprávnosti dnešnej Slovenskej televízie pripomína plač dlhoročného pasáka nad faktom, že jeho prostitútka je ohrozená stratou panenstva.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    som smutný z toho, čo tu vidím v tomto parlamente, pretože v roku 1990, keď som sa lúčil s parlamentom a bola porevolučná doba, tak sme boli kultúrnejší ako ste dnes, keď už hovoríte, že sme demokratickým štátom. Ľutujem všetkých občanov, ktorí sa na nás pozerajú a vytvárajú si názory.

  • Pán poslanec, prosil by som vás, aby ste reagovali...

  • Áno, reagujem na pána Cupera, pretože ma vyzval, žiadal...

  • Nemôžete, žiaľ, reagovať na pána Cupera, pán poslanec. Môžete reagovať na pána Jarjabka alebo na pána Húsku.

  • Áno, je to aj v súvislosti i s pánom Jarjabkom, pretože obhajoval Slovenskú televíziu. Som jeden z tých, ktorý bol na programe denne v rámci predvolebnej kampane. A keď som chcel vystúpiť v Slovenskej televízii, aby som sa obhájil alebo aspoň vysvetlil, nedostal som priestor. Pýtam sa prečo. Prečo, keď je verejnoprávna? Rozprávalo sa a odkedy sme boli založenou stranou, nemohli sme reagovať na nič. Zosmiešňovali nás, ako chceli. Prosím vás, nehodnoťte našich poslancov, my nehodnotíme vás, život ukáže, či tieto zmeny, ktoré tu navrhujeme, pomôžu Slovenskej televízii, alebo nie, ale vopred neodsudzujte nič. Buďme voči sebe tolerantní ako rovnocenní poslanci, nenadraďujte sa nad všetkými ostatnými, vy, čo ste tu už 9 rokov, a buďte tolerantní voči každému, ktorý tu je. My nespochybňujeme nikomu mandát, ktorý ho dostal. Takže ak niekto hovorí o Slovenskej televízii...

  • Časomiera ukončila vystúpenie.

  • Pán predsedajúci, je mi ľúto, že pán poslanec Schuster nepochopil, že som mu čítal to, čo o ňom napísal v SME pán Mikloško alebo povedal pre Rádio Twist.

  • Chcem reagovať na pána Čarnogurského.

  • Pán Čarnogurský nás tu poúčal o samostatnosti a zvrchovanosti, ako ju bude obhajovať. Myslím si, že už to začal, veď predsa bol v Štrasburgu urobiť "ofuky", aby tomu dal zdanie demokracie, zatiaľ čo vy tu začínate "krágľovať" v Slovenskej televízii. Takže v tomto je majster, skladám mu poklonu.

    Čo sa týka toho panenstva Slovenskej televízie, myslím si...

  • Pán poslanec, na panenstvo nereagujte, prosím vás.

  • ... Reagujem na pána poslanca Čarnogurského (hlasy v sále), pardon, na pána ministra spravodlivosti, a dovolím si povedať, aby ste ma neprerušovali. Myslel som bývalého pána poslanca. Čo sa týka, samozrejme, tej panenskosti Slovenskej televízie, bola ohrozovaná najmä zo strany KDH. Rokovací poriadok dodržiavam, reagujem na posledného rečníka, pána ministra spravodlivosti. Myslím si, že všetko v Slovenskej televízii nevyhovovalo verejnoprávnosti najmä preto, lebo bola ukazovaná ich výsosť, niektorí opoziční politici v takom svetle, v akom sa na verejnosti prezentovali, najmä pán Dzurinda alebo aj niektorí ďalší. Ale myslím si, pán Čarnogurský, že k vám boli veľmi mierni a veľmi zhovievaví, že vy ste sa za tie tiene vždy vedeli patrične schovať, čo pán Schuster nevedel.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení páni poslanci,

    pred viac ako 10 rokmi sa v slovenských kinách premietal film Ó, bože, ako hlboko som klesla. Názov tohto filmu sa mi vyjavil hneď po prvých dnešných vystúpeniach, aj po vystúpení pána Jarjabka. Pripadá mi, páni poslanci HZDS, ako by ste žili úplne v inom svete alebo máte nasadené okuliare, ktoré premietajú do vášho vedomia úplne iný obraz, ako ho videla a stále vidí väčšina občanov Slovenska.

  • To, čo ste vy dokázali v parlamente za jedinú noc v novembri 1994...

  • Pán poslanec, reagujte faktickou poznámkou na posledného rečníka pána Jarjabka, prosím vás.

  • Reagujem na pána Jarjabka, a to s tým súvisí. To, čo ste previedli v novembri 1994, je neprekonateľné a zrejme je ťažko prekonateľné aj to, čo nám predvádzala štyri roky slovenská verejnoprávna televízia. Väčšina občanov Slovenska očakáva, že verejnoprávna televízia bude naozaj verejnoprávna. Je povinnosťou Národnej rady, aby sme obnovili dôveryhodnosť tejto inštitúcie, k čomu smeruje aj predložený vládny návrh. Páni, to, čo hovoríte, mi pripadá v línii hesla Zlodej kričí, chyťte zlodeja.

  • Pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský nahodil veľmi vážnu latku spoločenskej úrovne, keď sa vo verejných médiách, novinách vulgárnym a hrubým spôsobom vyjadril o tom, koho treba odkiaľ vykopnúť. Tieto slová nenechali čakať na seba a jeden z týchto redaktorov bol fyzicky stýraný a napadnutý. Pán Čarnogurský, vy ste priamy spoluzodpovedník za tento trestný čin. Rovnako ste spoluzodpovedný za trestný čin môjho fyzického napadnutia, ktoré bolo zámerné, vedomé a cielené, a to nebolo také ako fiktívne tzv. zbitie pána Mikloška, ktoré nebolo kryté ani vyjadrením Policajného zboru, ani lekárskym vysvedčením.

  • To je jedna vec. Hovorím o pánu Čarnogurskom, nerušte ma! A druhá vec, týmto spôsobom, pán Čarnogurský, ste nahodili a nastavili latku spoločenskej úrovne vašej vlády. Je to latka kriminálnej zločinnosti. Preberáte za ňu plnú zodpovednosť ako minister spravodlivosti.

  • Ospravedlňujem sa, že už po druhýkrát reagujem, ale reagujem na pána ministra.

    Ak by ste vážne mysleli svoju deklarovanú demokratickosť, nemenili by ste zákon, tak ako to robíte. Nielenže vyhadzujete radu zákonom, nielenže ju robíte závislou, straníckou práve v závislosti od štvorročného volebného obdobia, ale vôbec sa nezaujímate, že ľudské práva sa porušujú v súkromnej televízii. Veď zákon o vyváženosti vysielania sa týka i súkromných médií. V mediálnom priestore demokratického štátu predsa nemôže vysielať stanica štvavé kampane, vykonštruované revolúcie a ospravedlňovať ich tým, že je v súkromných rukách. Veď zákon predsa platí. Nesmie sa propagovať násilie a klamstvami poburovať občanov. Alebo ľudskými právami sa oháňate iba vtedy, ak sa vám zdá, že sa to týka vás? Ak by vám šlo skutočne o demokraciu, tak predložená novela zákona by vyzerala trochu ináč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne a poslanci,

    dávam procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku § 35 ods. 2 na skončenie rozpravy.

  • Pán poslanec, do rozpravy je prihlásený ešte pán poslanec Gašparovič. Nemôžem dať o tomto vašom procedurálnom návrhu hlasovať, pokiaľ nevystúpi pán poslanec Gašparovič, preto dávam faktickú poznámku pánu poslancovi Kováčovi.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vieme, že rokujeme v tejto chvíli nie o zákone, ale o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Toto skrátené legislatívne konanie je možné z dvoch dôvodov: ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ľutujem, že vo vystúpení pána Jarjabka nebola odpoveď na to, či v televízii došlo k ohrozeniu základných ľudských práv, alebo vyvrátenie tohto podozrenia, či v televízii dochádza k značným hospodárskym škodám, alebo vyvrátiť toto podozrenie.

    Na základe dôvodovej správy a toho, čo uviedol pán poslanec Kresák, som presvedčený, že v televízii došlo opakovane k porušovaniu základných ľudských práv, a keďže televízna rada nekonala, tak ako konať mala, je dôvodné podozrenie, že takéto porušovanie bude pokračovať.

    Žiaľ, najviac potvrdil toto porušovanie ľudských práv premiér Mečiar, keď dal amnestiu pánu redaktorovi Slovenskej televízie. Druhá je otázka, či dochádza k značným hospodárskym škodám. Televízia je financovaná z poplatkov koncesionárov, ale aj zo štátneho rozpočtu. Dnes sa dozvedáme, že sú uzatvárané televíziou nevýhodné zmluvy. Nevýhodnosť týchto zmlúv potvrdila Rada Slovenskej televízie. Došlo k rozkrádaniu majetku televízie, potvrdila to Rada Slovenskej televízie. Jej jediné konanie, ktoré smerovalo k riaditeľovi, bol nie návrh na odvolanie riaditeľa alebo vyvodenie dôsledkov, ale nedali mu plnú výšku odmeny.

    Vážení páni, obidve tieto podmienky, ktoré požaduje § 89, naplnila práve televízna rada, a preto si myslím, že návrh, ktorý je predložený na skrátené legislatívne konanie a je schválený vládou, je oprávnený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    posledný diskutujúci pán poslanec Dušan Jarjabek hovoril o nedostatočnej legislatíve v oblasti riadenia Slovenskej televízie a upozornil predovšetkým na nedostatočné kompetencie príslušnej rady. Keby ste si pozreli zápisnice z rokovania rady, tak ako to mali k dispozícii páni poslanci, ktorí boli vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, a tieto zápisnice sú teraz k dispozícii aj vám, určite by ste sa dozvedeli, že Rada Slovenskej televízie sa zaoberala mnohými problémami, o ktorých tu hovoríte, že nedala súhlas na podpísanie viacerých hospodárskych zmlúv, že zablokovala vysielanie Utajených svedkov a urobila ďalšie kroky, o ktorých vy hovoríte, že sa neudiali. Preto by bolo dobré, keby ste sa predtým, než budete o tomto probléme diskutovať a rozhodovať, skutočne oboznámili s týmito zápisnicami a keby ste skutočne poznali činnosť tejto rady.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ak hovoríme o dôvodoch a o dôvodovej správe, ktorá má zdôvodniť návrh, prečo ho máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak musím povedať, že je obyčajným paškvilom, v ktorom je znáška rôznych nezmyslov alebo výmyslov, ktoré môžu dokázať len všeobecné súdy. A nikomu nebránilo v tomto štáte, aby sa obrátil so žalobou na takýto všeobecný súd. Myslím si, že aj pán podpredseda vlády pri zdôvodňovaní v ústavnoprávnom výbore sa tváril nie celkom prirodzene a, myslím si, že právny purista z tábora SDĽ pán Benčík by sa totálne červenal za tento návrh, lebo nejakými pochybnými dôvodmi zakrýva jednoduchý účel tohto zákona, ktorým chcete urobiť čistky v Slovenskej televízii. Je to hanebné.

    Pán Kapusta dostal amnestiu preto, lebo je tu dôvodná obava pred tým, že slovenská justícia v rukách pána ministra spravodlivosti Čarnogurského nebude konať celkom spravodlivo. Aspoň ja jej nedôverujem. Ak sa tu obrátime, pán Hofbauer použil raz pojem sudokracia. Áno, pán Čarnogurský sa tu snažil štyri roky zaviesť sudokraciu. Nič iné, nič menej. Takže teraz sa mu to podarí ako ministrovi spravodlivosti, preto aj povedal, že parlament z jeho pohľadu je úplne smiešnym zborom. Nie tak celkom presne to povedal, ale povedal, že stratil na význame. Takže stratili sme totálne na význame. Pretlmočím to, áno, sme tu zborom úplne zbytočným. Pán Čarnogurský, ďakujem, že ste sa sem dostavili, lebo pravdu povediac, niektoré veci by sa neboli nedali ozrejmiť, keby ste tu nesedeli.

  • Ak v Slovenskej televízii prichádzalo k hospodárskym deliktom, o ktorých pán poslanec Jarjabek nehovoril, nič nebránilo každému, kto o tom vedel, obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a postupovať normálnym spôsobom skúmaním trestnoprávnych činov hospodárskej kriminality, tak ako sa to uvádza v údajoch údajnej predkladacej správy k tomuto zákonu. Nič sa také neudialo. Tak tu nepredkladajte prezumpciu viny ako východisko pre následné politické kroky. Presne toto mal na mysli pán poslanec Jarjabek, keď sa o tejto problematike nezmieňoval, nemal na to dôvod. Tak o tom nevyťahujte argumentáciu stojacu na hlinených nohách ani vy.

  • Vážený parlament,

    myslím si, že z vystúpenia pána poslanca Jarjabka jasne vyplynulo, že na skrátené legislatívne konanie nie sú právne dôvody. Ak dovolíte, doplním jeho vystúpenie tým, že § 89 rokovacieho poriadku za dôvody na skrátené konanie v otázke ľudských práv predpokladá ohrozenie v budúcnosti. A vy ste tu ani jeden neuviedli, žeby v budúcnosti boli ohrozené vysielaním televízie alebo činnosťou rady ľudské práva, alebo slobody, bezpečnosť, alebo hospodárske škody, tak ako to má na mysli § 89, ten je pro futuro, pre budúcnosť formulovaný. Všetci máte tento predpis, buďte takí láskaví si ho prečítať. Teda na skrátené konanie nie sú argumenty z minulosti, a navyše, to, čo uvádzate, že došlo k porušeniu ľudských práv, to nemôžete konštatovať v dôvodovej správe, konštatovať to môže jedine nezávislý súd. A treba jasne povedať, že aj tými kauzami, ktoré uvádzate, porušujete ústavný princíp prezumpcie neviny, pretože nikto nedokázal tieto činy a vašou zákonnou povinnosťou bolo ako občanov, pokiaľ ste to vedeli, dať návrh na trestné konanie. Pokiaľ ste tak neurobili, dopustili ste sa porušenia trestného zákona, vážení. Takže absolútne dôvody na skrátené konanie tu nie sú, lebo...

  • Dovoľte mi iba kratučkú poznámku. Týka sa vystúpenia pána poslanca Jarjabka. Problémom Slovenskej televízie je práve ohrozenie budúcnosti, toto je ten stav núdze, v ktorom sa práve nachádzame. To, čo Slovenská televízia urobila smerom do minulosti, o tom by už nemalo zmysel rozprávať, ale to, čo robí teraz v tejto chvíli, to, čo robí po voľbách, ako pokračuje vo všetkom tom, čo robila celé štyri roky, to je ohrozenie do budúcnosti, a to je najvážnejším dôvodom na to, prečo treba pokračovať naozaj v skrátenom konaní a zamedziť toto ohrozenie budúcnosti, a to ohrozenie budúcnosti, ohrozovanie veľkej väčšiny občanov Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Mám len jednu zoologickú poznámku. Zajace majú spravidla krvavé oči a zdá sa, že v tomto parlamente to takisto platí. To je zoologická poznámka nadväzujúca na...

  • Prosím, odoberte slovo. Odoberám slovo pánu poslancovi Hofbauerovi.

  • Pán poslanec Cuper.

    Prosím, zapnite pána poslanca Cupera.

  • Ja len dúfam a občania Slovenskej republiky, na ktorých sa tak často odvolávate, budú dúfať tiež, že nenastanú časy normalizácie z VPN, keď rada alebo ministerský klub bol predvolávaný pred týchto normalizátorov, ktorí sa zhodou nešťastných okolností doviezli na vláčiku SDK do slovenského parlamentu a po troch dňoch už začínajú vystrkávať rožky. Bol by som zvedavý, prečo sa ešte neobjaví na scéne ten hlavný normalizátor, ktorý toto všetko spískal, a je podpísaný na poslaneckom návrhu tohto geniálneho "krágľovacieho" zákona o Slovenskej televízii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca, pardon, pána ministra spravodlivosti Čarnogurského.

    Upozorňujem na názory, ktoré tu odznievajú, že trestať treba v predstihu, teda smerom do budúcna. Teda odporúčam, pán minister, aby ste v predstihu obesili alebo dali potrestať všetkých tých, ktorí by principiálne hádam niekedy v budúcnosti sa mohli dopustiť nejakého priestupku. Je to určite veľmi zaujímavý a nový podnet z tohto poslaneckého zboru, ktorý, myslím si, že sa v tejto vláde dožije bohatého uplatnenia.

  • Ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Je to už asi hodina, odkedy som sa prihlásil do rozpravy. Vedomý som si toho, že tento bod programu je bodom, keď schvaľujeme len jedno - či to navrhneme do skráteného konania, alebo nie. Preto nemienim diskutovať v širokom rozhľade, ale tak ako vždy, keď som sedel tam, kde sedí teraz pán podpredseda, a z opozície prišli, "otvorili rokovací poriadok" a prečítali mi, že skrátené konanie je za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a tak ďalej, a vždy k tomu došlo k takej istej rozprave, ako je dnes, ako je teraz v tejto chvíli, preto sa tejto rozprave nečudujem. Ale chcem poprosiť pánov poslancov a poslankyne, aby sme ozaj hovorili o tom, či budeme navrhovať návrh na skrátené konanie, alebo nie a už viac o ničom, aby sme vystupovali v druhom čítaní. Urobím tak, že vystúpim v druhom čítaní.

    Ale napriek tomu musím povedať, že pokiaľ ide o článok 16 ústavy, ktorú aj pán poslanec Kresák citoval, kde sa hovorí o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, že musí byť zaručená, je tam aj druhá veta, a to: "Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom." A myslím si, že do druhého čítania dnes ideme schvaľovať práve takýto zákon, ktorý berie rozhlasovej rade samostatnosť, suverénnosť, pretože bude ovplyvňovaná tou politickou stranou alebo tým politickým združením, ktoré má v parlamente väčšinu, takže bude ju dirigovať parlament. A v tomto prípade ja nebudem môcť hlasovať za to, aby to bolo skrátené konanie, tak ako som hlasoval za skrátené konanie, pokiaľ išlo o zákon týkajúci sa komunálnych volieb.

    Panie poslankyne, páni poslanci, to ostatné poviem inokedy, ale musím povedať, že mi bolo oznámené, že pána redaktora televízie Kapustu napadli včera piati občania, ktorí ho určite nenapadli z vlastnej iniciatívy, ale napadli ho preto, že vedeli, čo im to vynesie. Preto by som bol rád, aby pán minister spravodlivosti zareagoval a možno s ministrom vnútra hľadal problémy, ktoré sú a vyvolávajú takéto stavy v našej spoločnosti.

    A teraz, keďže sme sa na seba hnevali, dovoľte mi, aby som bol trochu aj v pozícii, keď môžem povedať aj voľne a ľahko. Pred dverami mi hovorili, že pán poslanec, pán minister Čarnogurský bol v zahraničí vo firme Adidas, kde si objednával kopačku veľkých rozmerov na vykopávanie ľudí, ktorí vyjadrujú svoje názory.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gašparovič, chcem reagovať na vašu poznámku, vaše vystúpenie v časti týkajúcej sa pána redaktora Kapustu. Chcem vás ubezpečiť, že polícia začne vyšetrovanie, a keď odhalí páchateľov tohto napadnutia a zistí sa vina týchto páchateľov, tak vás ubezpečujem, že títo páchatelia budú podľa zákona potrestaní. Rezort ministerstva spravodlivosti začína nie teraz pri vyšetrovaní - vy to, samozrejme, viete -, ale až na súde. To znamená, za tento rezort vás chcem ubezpečiť, že ak táto vec príde na súd, a príde na súd, ak sa aspoň predbežne zistí alebo zistí sa dôvodné podozrenie týchto páchateľov, tak vás chcem ubezpečiť o tom, že súd bude v tejto veci rozhodovať nestranne, nezávisle, podľa zákona a podľa zákona o tejto veci rozhodne. Hovorím, ak by bola zistená vina, tak príslušným spôsobom páchateľov potrestá. Chcem sa aj touto formou dištancovať od spôsobov fyzického napadnutia a chcem ubezpečiť, že ministerstvo spravodlivosti ale, samozrejme, celá vláda urobí všetko pre to, aby tu vládla bezpečnosť občanov, ktorá je naším prvoradým cieľom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem poďakovať pánu ministrovi za jeho slová, dúfam, že ich aj dodrží, ale je mi veľmi ľúto, že tu sediaci kolegovia, a bez ohľadu na to, či to boli dámy, alebo páni, sa tejto informácii zasmiali. Je to smutný obraz o tom, ako im je na smiech, keď je zbitý niekto, kto prejavil sympatiu k Hnutiu za demokratické Slovensko. Takto sa to, bohužiaľ, stávalo aj v minulom parlamente. Keď bola prepadnutá naša poslankyňa pani Bieliková, tak bola pourážaná ešte zo strany novinárov, ale aj zo strany poslancov. Ak bolo nejaké násilie spáchané alebo bolo prezentované ako spáchané na bývalých opozičných poslancoch, zaoberal sa tým až Kongres Spojených štátov amerických. Dúfam, že sa toto všetko už skončilo a že tieto úškrny tu nebudú a že vám nebude na smiech to, ak bol človek prepadnutý a zbitý.

  • Pán poslanec Čarnogurský, pardon, tretíkrát sa ospravedlňujem pánu ministrovi Čarnogurskému, ale ja si na to nezvyknem. Jednoducho, ja ho tu tak cítim, že mi naozaj chýba. Musím to povedať. Pán minister spravodlivosti, som hlboko presvedčený, že táto kauza, tak ako kauza kedysi Fera Mikloška, sa objaví aj v správe vašej priateľky Eriky Šláger, tajomníčky Helsinského výboru pri Kongrese Spojených štátov, kde ste posielali všetky správy o násilnostiach na členoch opozičných politických strán a že sa aj po tomto urobí spravodlivosti zadosť, lebo vás ubezpečujem, že si oveľa viacej vážim odvahu pána redaktora Kapustu, ktorý mal odvahu ukázať vás v pravom svetle, všetkých opozičných poslancov, ako pána Roberta Čulena, vášho člena KDH, ktorý riadil spravodajstvo v televíznej stanici Angelika, zvanej Markíza. Alebo ďalších - pána Pavlíka, alebo pani Ghanamovú, ktorí brali česť nám, opozičným poslancom celé predvolebné obdobie. Dehonestovali nás, pán Schuster, hrozným spôsobom a robia to dodnes. Ďakujem. Preto som sa o nich takto vyjadril a nikdy nenájdem pre nich slušné slovo. Táto televízna stanica tiež nemá čo robiť vo verejnoprávnom televíznom priestore na Slovensku, pretože je jednoducho v službách KDH a inej opozície, teraz vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Chcem zareagovať, vážení kolegovia, na pána Gašparoviča alebo skôr na tú reakciu, ktorú vyvolalo jeho oznámenie o tom, že bol zbitý pán redaktor Kapusta a vy ste sa niektorí zasmiali. Viete čo, veľmi som si vtedy položila otázku, koľko zla je asi v nás a v ľuďoch, keď niekoho zbijú a my sa smejeme. Vtedy, keď napríklad bola informácia o napadnutí redaktora Petra Tótha, vy ste sa možno nesmiali, vtedy ste to odsúdili. Ako politici by ste sa mali zamyslieť asi nad tým, v akom stave je spoločnosť, keď niekoho zbijú a vy sa nad bolesťou a nad tým zlom, ktoré sa v ľuďoch skrýva, ktorí sú schopní takýchto násilných činov, smejete. Myslím si, že skôr povinnosťou by bolo zamyslieť sa nad tým, či aj v nás ako v politikoch nie je v takomto stave spoločnosti zodpovednosť. Alebo chceme dospieť až tam, že ľudskú bolesť a zlo v ľuďoch budeme tiež posudzovať politicky podľa tričiek?

  • Pán minister Čarnogurský, vy ste sa tiež trošku uškŕňali pri tom konštatovaní o fyzickom napadnutí žurnalistov. Ale ja som nebol napadnutý ako osoba, bol som napadnutý aj ako poslanec a bol som napadnutý aj ako prvý podpredseda združenia novinárov. To sú veľmi závažné skutočnosti, pri ktorých sa uškŕňať jednoducho nedá. A môžem vás ubezpečiť, že novinárska obec toto nenechá na pokoji a bude to príslušným spôsobom medializovať na všetkých príslušných miestach, pretože z tohto štátu sa nemôže stať poľovačka na tých, ktorí súčasnej vládnej moci nevyhovujú.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Je mi skutočne ľúto, keď sú ľudia tohto štátu, keď sú občania tohto štátu bití, vyjadrujem nad tým poľutovanie. Ale, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nedivme sa tomu, čo sa deje na ulici. Tak ako sa správame my tu navzájom, tak drastickejšie sa správajú ľudia na ulici. Zazneli tu rôzne výjavy a výrazy, nadávame si tu do normalizátorov, do neviem čoho, do takých a onakých. Nechcem hodnotiť, kto čím je. Nastavme si zrkadlo svojmu svedomiu. Nastavme si každý zrkadlo a podľa toho sa hodnoťme a hodnoťme iných.

    Zaznela tu a reagujem na poznámku pána Gašparoviča. Akú ste mali kopačku vy, keď ste ma vykopli v porušení zákona číslo 370 v troch paragrafoch?

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán minister Kňažko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    nemal som v úmysle vystúpiť, ale vidím, že parlament je opäť zneužívaný na akúsi exhibíciu slov tých, ktorí mali možnosť preukázať svojimi skutkami, kto sú. Štyri roky stačili na to, aby to dostatočne preukázali, a dnes sú tam, kde sú. Dnes chcú slovami zvrátiť svoje vlastné skutky.

    Po druhé. Násilie je hrozné v každej podobe a je strašné, ak novinár je napadnutý za svoje myšlienky. Nuž ale, pán poslanec Gašparovič a pani poslankyňa Malíková, neprevracajte skutočnosti. Nikto sa nezasmial na tom, že pán Kapusta bol fyzicky napadnutý. To je veľmi smutné. Bol som tu, pani Aibeková, bol som tu a tú reakciu som zažil a sám som sa zasmial. Nie na tom, že pán Kapusta bol fyzicky napadnutý, ale na tom, že pán poslanec Gašparovič ako právnik, ako poslanec si dovolí povedať, že to nebolo náhodou a že niekto za to dostal zaplatené. To vlastne ani nie je smiešne, to je absurdné a smutné. Ak viete, kto zaplatil tých ľudí, a ako to bolo, oznámte to orgánom činným v trestnom konaní. Ak to neviete, odpusťte si takého poznámky na akési tajuplné sily, ktoré sú platené za to, aby bili statočných novinárov, statočných Kapustovcov. Toto bola poznámka, ktorá vzbudila úškrn a smiech. Aby bolo jasné.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam procedurálny návrh na uzatvorenie rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gašparovič.

  • Pán minister Kňažko, počuť od vás výčitku, tak to je skutočne na zamyslenie. A ak ste tu sedeli, tak si dovolím tvrdiť, že ste zle počuli, lebo peniaze som nespomenul. Ak áno, nájdite mi to v zázname, že som spomenul peniaze.

    A chcem vám ešte povedať, že som nevykopol pána generálneho či pána náčelníka Generálneho štábu. Pán náčelník Generálneho štábu bol odvolaný riadne v zmysle platných zákonov a ústavy. Ak to nie je tak, prosím, nech pán bývalý náčelník Generálneho štábu požiada Ústavný súd, aby posúdil moje rozhodnutie. Dopredu viem, aké rozhodnutie môže Ústavný súd urobiť, ak chce konať v zmysle ústavy.

  • Pán poslanec Brňák.

    Prosím, zapnite pána poslanca Brňáka.

  • Chcel by som poprosiť pána ministra Kňažka, aby, pokiaľ bude môcť, častejšie chodil do parlamentu, častejšie vystupoval, najmä vtedy, keď sú priame televízne prenosy. Myslím si, že nám to bude politicky robiť veľmi dobre.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som reagoval na pána Kňažka, pretože, ak hovorí, že parlament sa zneužíva na exhibíciu, neviem, ako mám hodnotiť to jeho vystupovanie, ktoré tu predvádzal, celé štyri roky, dokonca vtedy, keď tu chodil s transparentom, keď používal také veci, že do minerálky hádzal žuvačku, a veci podobné, keď tu vystrájal, vykrikoval po tomto parlamente. Dokonca tým, ktorí si nepamätajú, chcem pripomenúť, že som bol členom mandátového a imunitného výboru. Niekoľkokrát sa tento musel zaoberať vystúpeniami pána Kňažka v tomto parlamente práve mandátový a imunitný výbor, dokonca v tomto výbore mu bolo uložené, že sa má ospravedlniť niektorým poslancom v tomto parlamente. Takže som veľmi rád, že tento nás ide karhať a tento nás ide poúčať.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    pánu ministrovi Kňažkovi som chcel pripomenúť jeho minulosť v tomto parlamente, lebo história je najlepšou učiteľkou. Ak tu niekto niekoho bezdôvodne obviňoval, tak to bol on. Urážal. Bol to on. Takže dnes, keď tu príde "v očistenej podobe" v dlhom vláčiku, ktorý sem priviezol všetkých normalizátorov z VPN, nech sa netvári ako Pán Boh, pretože jeho činnosť na ministerstve kultúry, keď "zachraňoval kultúru", je známa, je známa jeho činnosť v parlamente. Takže naozaj sa pripájam k tomu, čo sa tu už povedalo, že musí častejšie chodiť do parlamentu a hovoriť.

    Viem, že teraz nemal čas, lebo začal s "krágľovaním" pracovníkov v kultúre a začal uvádzať svojich blízkych, nič nerobiacich pracovníkov ministerstva do funkcií, aby sa im zavďačil za to, že mu umožňovali robiť tie divadlá na ministerstve, ktoré by nikto v nijakom civilizovanom štáte okrem Mečiarovej vlády nebol zniesol, lebo by ho boli museli s tou ochrankou z toho ministerstva jednoducho aj jeho kolegov vyhodiť. Pretože aj na ministerstvách musí platiť nejaký poriadok.

    Takže anarchistom tu bol predovšetkým on. Nie nadarmo do Veľkej francúzskej revolúcie mali umelci zakázané kandidovať do parlamentu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister,

    je mi ľúto, že ste sa neprezentovali práve najlepšie ako minister kultúry, pretože, ak sa deje nejaké násilie, tak ako minister kultúry by ste mali neospravedlňovať násilie, ale odsúdiť ho ihneď, v akejkoľvek podobe, či tu, či vonku, či na televíznej obrazovke. Takže ospravedlnenie toho, že sa niekto smeje z oznámenia, že bol zbitý redaktor, na ktorého tu predtým boli použité urážlivé slová a nadávky, ale, bohužiaľ, takýto smiech tu zaznel viackrát. Viackrát, keď boli poslanci HZDS podrobení nejakému fyzickému násiliu. Viete, že bol veľmi ťažko zbitý bývalý poslanec Konárik, že bol prepadnutý pán poslanec Smolec, že bol teraz prepadnutý pán poslanec Hofbauer a ďalší a ďalší. To vám bolo ľahostajné. Nad tým ste sa s veľkou chuťou smiali a ja dúfam, že pán minister Čarnogurský bude rozhodne riešiť aj tie nápisy, ktoré sa teraz objavujú po meste Bratislava. Tieto nápisy znejú: "Smrť HZDS!" Toto je už naozaj vážna hrozba, a keďže sa prejavuje aj vo fyzickom násilí voči našim ľuďom a našim sympatizantom, tak nám to nemôže byť ľahostajné. Ale vám to je ľahostajné a ešte sa z toho viacerí smejete, a je hanba, keď novozvolení predsedovia výborov a výborov, ktoré tiež majú v názve kultúru, sa na tom zabávajú najviac.

  • Vážené dámy, páni,

    pozorne som si pozrel, čo má obuté pán minister Kňažko, či má ešte obuté tie kopačky, čo spomínal pán Gašparovič. Oceňujem, že nemá, že už po tých čistkách, čo urobil na ministerstve kultúry, si ich vyzul. Čakám, kedy si ich obuje pán Čarnogurský.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem mať v dobrom jednu pripomienku. Ak ste dali hlasovať o ukončení rozpravy, bol porušený rokovací poriadok, pretože návrh na ukončenie rozpravy môžu dať dva poslanecké kluby. To je jedna vec.

    Napriek tomu, že to bolo teda odhlasované ako ukončenie rozpravy, rozprava nie je ukončená, pretože vystúpil pán minister a ten znova rozpravu otvoril. Takže pokračujeme asi v rozprave ďalej.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpili všetci prihlásení poslanci do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vyzerá to tak, pán predsedajúci, že ste naozaj unavený, mohli by ste predať už konečne vedenie schôdze niekomu inému.

  • Hlasy v sále.

  • Neviem to posúdiť, zvážte.

  • Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    veľmi si vážim, že som v Národnej rade Slovenskej republiky sedel niekoľko rokov, preto aj chápem mnohé z vašich vyjadrení, i keď musím povedať, že ich možno rozdeliť na dve časti. Tá jedna súvisí s prerokúvaným návrhom na skrátené legislatívne konanie, a tá druhá časť vyjadrení s tým vôbec nesúvisí, a tak sa domnievam, že skutočne niekedy mrháme drahocenným časom.

    Opakujem, že si dobre pamätám, ako som pred pár dňami sedel v laviciach, kde vy teraz sedíte, a preto si vážim každý vecný názor, ktorý tu odznel, a každý vecný názor chcem aj veľmi pozorne posúdiť. Chcem len pripomenúť, že skutočne § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí o tom, že má ísť o ohrozenie. Zo slova ohrozenie vyplýva, že ide o budúce ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosť, alebo ak hrozia, teda v budúcnosti tiež hrozia štátu značné hospodárske škody, môže sa Národná rada na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní.

    V tomto súhlasím aj s vystúpením, ktoré predniesla pani poslankyňa Tóthová. Ale práve preto, že vláda je presvedčená, že tu hrozí i naďalej útok na meno, povesť, česť, dôstojnosť, tak ako sa to doteraz stalo, práve preto sa vláda domnieva, že je namieste, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie. Okrem toho je tu dôvodná obava i zo vzniku škôd, ktoré môžu vzniknúť, ak by sa neuskutočnili isté zmeny. Moja úloha nie je analyzovať sám zákon, ktorý predložili poslanci.

    Vláda Slovenskej republiky, ako som už uviedol, k tomuto návrhu mala viacero pozmeňujúcich návrhov, a dokonca prerokovanie tohto návrhu podmienila prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Jedným z takých pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov uvedených v stanovisku je i to, čo spomínal pán poslanec Jarjabek, teda ten nejasný bod, ktorý charakterizuje povinnosti člena rady, a vláda vo svojom stanovisku ho odporučila vypustiť. V tejto časti išlo o korektný postoj.

    Som teda presvedčený, že sú splnené podmienky na to, aby ste prerokovali návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Dve poznámky si nemôžem odpustiť. Prosím vás pekne, ak podľa pána poslanca Húsku je Slovenská televízia na vyvažovanie pôsobenia Markízy, tak kde je jej verejnoprávny charakter?

    A ak v Markíze, podľa vás, pán poslanec Húska, bola ohrozovaná suverenita Slovenskej republiky, tak vám pripomínam, že až do minulého týždňa suverenitu tohto štátu chránila činnosť predchádzajúcej vlády, teda aj úlohy, ktoré z toho vyplývajú. A ak to vláda neurobila, tak podľa mojej mienky by ste sa mali pýtať predovšetkým niekoho iného, ako je to s tou suverenitou. Chcem vás ubezpečiť, že nová vláda urobí všetko pre to, aby suverenita Slovenskej republiky nebola narušená a aby bola ochránená.

    Súčasne vás chcem poprosiť, aby ste pristúpili k hlasovaniu, pretože značná časť ostatných vystúpení podľa mojej mienky nie je vecná a nesúvisela s prerokúvaným návrhom vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    Pán poslanec Volf a potom pán poslanec Šebej.

  • Prosím členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby teraz prišli do miestnosti číslo 30.

  • Dovoľujem si pozvať hneď teraz členov výboru pre európsku integráciu do miestnosti zahraničného výboru na veľmi krátku ustanovujúcu schôdzu.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní dnešnej schôdze.

    Podľa § 131 rokovacieho poriadku by mal teraz nasledovať bod programu Hodina otázok. Tak ako som informoval pred začatím dnešného rokovania, včera do 12.00 hodiny nepodal nikto z poslancov žiadnu písomnú otázku na premiéra alebo niektorého z členov vlády. Ak by sme mali byť striktní v dodržiavaní rokovacieho poriadku, tak teraz by som mal vyhlásiť hodinovú prestávku, pretože zákon jednoznačne stanovuje túto hodinu ako hodinu vyhradenú pre tento bod programu. Pýtam sa vás však, či môžeme pokračovať ďalej v rokovaní dnešnej schôdze bodom interpelácie tak, aby sme nemuseli zbytočne znovu vyhlasovať prestávku po obedňajšej prestávke.

    Má niekto námietku proti takémuto postupu? Pán poslanec Gašparovič sa hlási. Zapnite pána poslanca Gašparoviča. Pán poslanec, ani mne nefunguje pravý mikrofón.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím technikov, aby sa pokúsili opraviť zvukové zariadenie, pretože, ako sa zdá, ani pánom poslancom nefunguje, ani mne nefunguje mikrofón po pravej ruke.

    Prosím, skúste zapnúť pani poslankyňu Belohorskú. Poprosil by som ju, keby nás skúsila pozdraviť.

  • Hlas z pléna.

  • Ďakujem, nepočujú vás. Ďakujem, stačilo, pani poslankyňa. Nefunguje to.

    Vyhlasujem 10-minútovú technickú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v rokovaní pokračujeme bodom

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, písomne som nedostal žiadne žiadosti do interpelácií. Pýtam sa preto, páni poslanci a panie poslankyne, kto sa hlási do interpelácií ústne? Pán poslanec Húska, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Kozlík. Ďakujem. Uzatváram možnosť podávania ďalších prihlášok do interpelácií.

    O slovo požiadal podpredseda vlády pán Mikloš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som ospravedlniť neúčasť predsedu vlády Mikuláša Dzurindu na interpeláciách v parlamente, pretože sa zúčastňuje na oficiálnej návšteve Bruselu, a zároveň vám oznámiť, že ma poveril svojím zastupovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Ako prvý s interpeláciou vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení predstavitelia vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    interpelujem pána ministra Kukana na základe toho, že som sa z údajov tlače dozvedel, že vláda sa rozhodla odvolať najmenej 10 z novovymenovaných veľvyslancov, a to v čase, v ktorom naozaj nie je zvykom takto robiť okrem štátov, ktoré používajú metódy, povedal by som, skokové alebo šokové. Nebolo by dobré, aby sa takýmto spôsobom ďalej postupovalo, nehovoriac o tom, že tento postup je absolútne neférový, pretože neumožňuje preveriť, do akej miery je výkon funkcie konkrétneho veľvyslanca solídny alebo nie, do akej miery spĺňa podmienky, vysoké podmienky pre diplomatickú službu. Takže z týchto dôvodov, pán minister, vás interpelujem, aby ste podľa menovitých poslancov uviedli dôvody a zároveň upozorňujem, že správanie k vašej osobe pri vašom diplomatickom pôsobení nebolo také, aby ste mohli mať prípadne nejaké osobné reminiscencie a tie preniesli do vášho rozhodovania. Vaše rozhodovania sú nefér.

  • Ďalší v interpeláciách vystúpi pán poslanec Brňák. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    moja interpelácia smeruje na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Čarnogurského.

    Vážený pán minister spravodlivosti, dostali sa mi do rúk zoznamy, priznám, že možno pochybnej hodnoty, kde sú uvedené mená a priezviská sudcov v rámci Bratislavského kraja, ktorí by mali obsadiť funkcie predsedov okresných a Krajského súdu v Bratislave. Chcem sa opýtať, pán minister spravodlivosti, akým spôsobom budete pristupovať k predpokladaným politickým tlakom súvisiacim s potrebou zmien na postoch predsedov súdov vo všeobecnosti a vo vzťahu k pracovníkom ministerstva spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som podala niekoľko otázok na ministra zdravotníctva pána docenta Šagáta v neprítomnosti. Je mi ľúto, že na prvé interpelácie sa už nedodržal rokovací poriadok. Pán podpredseda vlády síce ospravedlnil pána premiéra, že nie je prítomný, ale neospravedlnil ostatných členov vlády. Takže dúfam, že v takomto zlom začiatku nebudú aj pokračovať.

    Dovolím si potom, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku, tak ako ho uviedol pred začatím tohto bodu programu predsedajúci, odovzdať moju interpeláciu aj v písomnej podobe, pretože zatiaľ je napísaná iba v mojom rukopise.

    Prvá otázka sa týka personálnych otázok. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci ste, vážený pán minister, v predchádzajúcom volebnom období opakovane kritizovali personálne zmeny, ktoré uskutočnil bývalý minister zdravotníctva, hoci za vášho ministrovania sa v roku 1994 zrealizovalo oveľa viac personálnych zmien, a to nielen na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, ale aj na miestach riaditeľov nemocníc a v inštitúciách priamo vami riadených. Za desať mesiacov vášho ministrovania boli odvolané desiatky ľudí, a to aj takých, ktorí spĺňali odborné kritériá, a ich jediným previnením bolo členstvo v HZDS.

    30. októbra tohto roku ste boli opätovne vymenovaný za člena vlády - ministra zdravotníctva Slovenskej republiky. Vo funkcii ste iba siedmy deň a už ste stihli zrealizovať viaceré personálne zmeny, a to na základe jedného kritéria, trestu za členstvo v HZDS alebo preto, že generálni riaditelia boli do funkcií vymenovaní bývalým ministrom zdravotníctva, pričom títo riaditelia neboli členmi žiadnych strán ani hnutí. Z funkcie ste odvolali aj človeka, o ktorom ste sa ako poslanec vyjadrovali pozitívne a jeho odborné kvality ste uznávali. Pýtam sa vás preto priamo: Plánujete pokračovať v personálnych zmenách tak ako v roku 1994 a odvoláte znovu desiatky riaditeľov nemocníc a ďalších inštitúcií, ktoré priamo riadite?

    Moja druhá otázka smeruje k problematike, ktorá bola vašou obľúbenou témou v predchádzajúcom volebnom období, k problematike privatizácie zdravotníckych zariadení. Ako poslanec ste žiadali, aby otázky privatizácie boli dané na širokú odbornú diskusiu. Preto sa vás pýtam, kedy predložíte návrh na širokú odbornú diskusiu o tejto problematike a o otázkach transformácie slovenského zdravotníctva, nakoľko súčasná vláda chce predložiť návrh na zmenu článku 40 piateho oddielu Ústavy Slovenskej republiky a vypustiť z neho právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Pýtam sa vás na váš názor na túto zmenu, ako aj na vašu novú predstavu o privatizácii zdravotníckych zariadení, nakoľko vašu predstavu v roku 1994 veľmi dobre poznám a niekoľkokrát som s vami na túto tému polemizovala v predchádzajúcom volebnom období.

    Moja tretia otázka smeruje k jednému zo základných problémov v zdravotníctve, a to k problému financovania zdravotníctva. Vo volebnej kampani SDK, ktorej ste členom, sľubovala, že bude žiadať zvýšenie platieb do systému zdravotného poistenia zo strany štátu tak, aby boli vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy. Ako chcete ako minister zdravotníctva Slovenskej republiky tieto sľuby zrealizovať a kedy ich zrealizujete?

    Otázok na vás by bolo, samozrejme, viac, pretože zdravotníctvo sa dotýka nás všetkých, či už v minulosti, alebo v súčasnosti, alebo v budúcnosti. Ostatné otázky si nechám pri programovom vyhlásení vlády a počkám na to, aký program vaša vláda a vy ako minister zdravotníctva predložíte. Zatiaľ ďakujem za pozornosť a očakávam vašu písomnú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pán minister. Prepáčte, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    je mi cťou po prvýkrát vystúpiť na hodine interpelácií. Som rád, že pani poslankyňa vníma problémy zdravotníctva, že tieto otázky tu položila, má možnosť povedať niektoré svoje myšlienky, ktoré budú odpoveďami na správne postavené otázky.

    Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa s vami podelil o svoje názory v otázke personálnych výmen. Chcem ubezpečiť, že k tejto oblasti budeme postupovať tak ako aj v roku 1994 až po stanovení kritérií a koncepcie. Keďže pani poslankyňa uviedla, že boli odvolané desiatky riaditeľov, dovoľte mi, aby som písomne odpovedal, pretože si nepamätám presne tie počty, a aby som aj predložil koncepciu personálnych zmien v roku 1994 v odpovedi pani poslankyni, a dovolím si rozmnožiť tento materiál pre vás všetkých. Tým sa osvetlí tento pálčivý bod a nerád by som tu handloval s nejakými nepresnými číslami. Ale kategoricky odmietam to tvrdenie, ktoré tu povedala.

    Čo je nové v personálnej politike súčasného ministerstva zdravotníctva. Pani poslankyňa, keby ste ma predsa len vypočuli, bol by som rád. Ďakujem pekne. Takže čo nové môžeme očakávať. Personálne zmeny vnímam v troch rovinách.

    Prvé sa budú týkať len tých pánov riaditeľov, u ktorých prebehli kontroly počas ministrovania pána ministra Javorského. Pokiaľ sa tieto kontroly uskutočnili a zistilo sa nehospodárne používanie finančných prostriedkov a iné chyby, títo páni riaditelia, samozrejme, budú musieť za toto niesť zodpovednosť. Takým príkladom je napríklad pán riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Trnave.

    Druhá rovina, druhá kategória vedúcich pracovníkov v rezorte sú tí vedúci pracovníci, tí riaditelia, ktorí v priebehu rokov 1994 až 1998, to znamená tí, ktorí za pána ministra Javorského sa dostali do funkcie bez výberového konania, to znamená, že bol niekto predtým odvolaný a dostal sa bez výberového konania len priamym vymenovaním, u všetkých týchto pánov riaditeľov budú vypísané výberové konania. Teda nebudú odvolaní, majú možnosť sa prihlásiť a prebehnú výberové konania. Budem presne informovať, pretože nemám to zmapované, koľko ich bude, riešime iné dôležitejšie veci, ale nebudú to určite desiatky.

    Posledná tretia kategória možných personálnych zmien sa bude týkať problematických zdravotníckych zariadení, ktoré majú veľké dlhy, v ktorých sa musíme pozrieť, ako hospodária, akú majú ďalšiu koncepciu rozvoja. A ak sa tam nájdu závažné veci, vtedy sa opäť pristúpi k personálnym zmenám. Pokiaľ by ktokoľvek z poslancov vrátane vás, pani poslankyňa, ste mali ešte iný námet, nech sa páči, som otvorený, môžeme ho prerokovať a môžeme ho prijať. To je k personálnym zmenám.

    Čo sa týka privatizácie, som veľmi rád, že ste tu túto otázku položili, skutočne je pravdou, že sme spolu mali tú česť diskutovať o nej. Koncepcia privatizácie - z tej knihy ste niekedy, žiaľbohu, urobili kompilát tým, že ste niekedy pospájali vety z jednej strany a z inej strany, a potom zmysel bol, samozrejme, iný. Sú o tom záznamy, samozrejme, a môžeme tú knižku koncepcie privatizácie z roku 1994 sem doniesť a porovnať ju. Chcem povedať, že nemáme čo meniť na koncepcii privatizácie, na koncepcii odštátnenia. Som rád, že vláda pána Mečiara nenadobudla toľko odvahy, aby posledné zvyšky zdravotníckych zariadení boli rozpredané priamym predajom. Tieto otázky posúdime a povieme, vystúpime tu v parlamente a predložíme status quo, urobíme analýzu, ktorú sme požadovali niekoľko rokov v priebehu ostatnej vlády pána ministra Javorského v kresle.

    Urobíme analýzu privatizácie, pokúsime sa vyhodnotiť jej efekt pre občana, efekt pre ekonomiku, pre efektívnosť a poučiť sa z týchto záverov v konfrontácii s našimi pôvodnými zámermi. Predložíme ctenému parlamentu ďalšie naše názory, výhľady, koncepcie privatizácie s tým, že opäť skutočne, pani poslankyňa, ponúkneme to na širokú diskusiu. Vytvárame transformačnú radu pri ministerstve zdravotníctva, ktorá sa nebude skladať z úradníkov ministerstva, do ktorej ponúkame spoluprácu všetkým profesijným a stavovským organizáciám, viac-menej vylučujeme, aby sme robili transformáciu bez toho, aby sme nenačúvali tých, ktorých sa to týka. Čo ste, žiaľbohu, nerobili vy napriek tomu, že ste to z tohto miesta tvrdili.

    Pokiaľ ide o financovanie zdravotníctva, žiaľbohu, napriek tomu, že sme tu upozorňovali štyri roky, kam sa zdravotníctvo rúti, a vy v minulosti koaliční poslanci ste tu odsúhlasovali peniaze pre zdravotníctvo, situácia je viac ako kritická. Minimálne 12 miliárd je deficit v zdravotníctve. V súčasnosti máme tvrdé rokovania na ministerstve financií, aby sme dokázali obhájiť nevyhnutnú sumu na to, aby sme nemuseli vyhlásiť krízový stav vo financovaní zdravotníctva, možno k tomu dôjde. Ako budeme robiť v roku 1999, to bola pravdepodobne tam namierená otázka, to znamená odvod štátu za jeho poistencov, nevidím žiadny dôvod a pravdepodobne všetci poslanci v tejto snemovni ma podporia, že budeme vyžadovať taký podiel štátu na platení poistného, ako sme deklarovali počas svojich volebných sľubov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

    Pani poslankyňa, v časti interpelácie nemôžem udeľovať slovo na faktické poznámky. Pani poslankyňa, faktické poznámky môžu byť iba v rozprave, teraz nie je rozprava. Pani poslankyňa, rozprava bude vtedy, keď vám pán minister odpovie písomne. V časti prerokúvania písomných odpovedí bude k týmto odpovediam otvorená rozprava.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážená snemovňa,

    pred odchodom na zahraničnú pracovnú cestu pán minister Kanis poskytol pre televíziu rozhovor o prioritách v rezorte. V tejto súvislosti sa okrem iného vyjadril, že mieni zvážiť a zoštíhliť počet v rezorte ministerstva obrany, čo sa týka aj vojakov profesionálnej služby. Vieme, že v armáde je veľmi málo penzistov, väčšinou sú to mladí ľudia alebo ľudia, ktorí majú ďaleko do penzie. Nakoniec dalo by sa povedať, že áno, aj na ministerstve obrany nájdeme ľudí, ktorí sú tam bez potrebnej vojenskej praxe, a teda si iba užívajú svoje postavenia, ktoré im iní vytvorili. Ale nie o tom chcem hovoriť.

    Chcem povedať, že cez toto vyhlásenie pána ministra sa začali na pôde ministerstva obrany objavovať ľudia dosť pokročilého veku. To ma viedlo k tomu, že chcem interpelovať pána ministra. Prítomnosť týchto ľudí, a aj keď tam boli ešte len dva či tri dni, už aj v niektorých príkladoch až arogantné vystúpenie voči ostatným pobúrilo ľudí a vyvoláva veľa otázok. Ide o ľudí, ktorí svojím vekom vyše 50 rokov užívajú už niekoľko rokov na dnešné pomery penzijné zabezpečenie najvyššej kategórie. Ak by tieto osoby samy nespustili vyhrážky voči svojmu okoliu, ani by ich nik na ministerstve zrejme nezaznamenal. Žiaľ, údajne títo, svojím vekom už prestarnutí ľudia sa pripravujú na vstup do aktívnej profesionálnej služby.

    Dovoľte mi teda, aby som citoval zákon číslo 370/1997 Z. z., kde v jeho § 8 sa hovorí: "Do služobného pomeru môže byť prijatý občan, ktorý písomne požiadal o prijatie do služobného pomeru a

    a) ku dňu prijatia dovŕšil vek 18 rokov a vykonal základnú službu alebo náhradnú službu,

    b) je bezúhonný,

    c) ovláda štátny jazyk,

    d) spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

    e) je zdravotne spôsobilý na výkon profesionálnej služby,

    f) nie je členom politickej strany, politického hnutia, odborovej organizácie ani združenia, ktoré má politický charakter,

    g) ma trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    h) má len štátne občianstvo Slovenskej republiky."

    Nepochybujem, že ľudia, o ktorých hovorím, teda plukovníci v zálohe pán Dráb a pán Barták, spĺňajú takmer všetky kritériá, pochybujem však, že spĺňajú kritérium uvedené v písmene b) kvôli tomu, že jednoducho vyrastali v iných podmienkach. Títo dvaja páni plukovníci, pokiaľ je pravda, že sa majú vrátiť do aktívnej služby, celý aktívny vojenský život boli špecialistami len v oblasti ideologickej práce v armáde, či už to bolo v útvaroch, alebo ako príslušníci pedagogického zboru na Vojensko-politickej akadémii, ktorú sme zrušili. Nie sú schopní pracovať v odbornej vojenskej funkcii pre dnešnú armádu, lebo na ňu nemajú vzdelanie ani vojenskú prax. A preškolenie v roku 1993 na použiteľnú vojenskú funkciu odmietli. Nevidím ani možnosť ich ideologického pôsobenia v plnení programu Partnerstva za mier alebo pri vytváraní cesty pre armádu do NATO. A pán minister predsa o tejto ceste veľmi aktívne hovorí.

    Zrejme jedinou prednosťou a kvalifikačnou podmienkou, ktorú majú splnenú, je rovnaké pôvodné povolanie spolu s pánom ministrom, a to pedagóg v oblasti komunistickej ideológie. Toto je zrejme len pokus o vyjadrenie vďačnosti svojim kolegom za účasť na osobnej volebnej kampani v roku 1994 a 1998. Osobne to hodnotím ako pokus o získanie práva odísť znovu do penzie podľa nového zákona, s novým mimoriadne vysokým odchodným. Pripomínam však, že ak je pravdou, že osoby, o ktorých hovorím, budú prijaté pánom ministrom znovu do vojenskej služby napriek pokročilému veku, poruší sa aj § 20 ods. 3 zákona číslo 370/1997 Z. z., ktorý hovorí, citujem: "Na výkon funkcie s plánovanou dôstojníckou alebo generálskou hodnosťou musí profesionálny vojak spĺňať vysokoškolské vzdelanie a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, ak tento zákon neustanovuje inak." Tento zákon o pracovníkoch politického aparátu v minulosti nehovorí nič. Táto skupina ľudí má iba takú kvalifikáciu, ktorú armáda nekomunistického štátu nemôže využiť. Nie je to ich chyba, oni proste žili v inom režime.

    Preto interpelujem pána ministra obrany nasledujúcimi otázkami:

    Je pravdou, že budú prijatí do aktívnej služby napriek pokročilému veku plukovníci v zálohe pán Barták a pán Dráb? A ak majú byť naozaj prijatí, potom dávam druhú otázku, na akú odbornú funkciu dnešnej Armády Slovenskej republiky pre cestu do NATO a plnenie programu Partnerstva za mier je využiteľná ich teoretická a praktická príprava ideologických odborníkov z čias, keď u nás vládol komunistický systém.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper - procedurálna poznámka.

    Zapnite pána poslanca Cupera.

  • Pán predsedajúci, pán minister Šagát využil svoje právo odpovedať na interpelovanú otázku. Keďže využil toto právo on, to isté právo patrilo - možnosť faktickou poznámkou reagovať aj interpelujúcej poslankyni Aibekovej. Takéto pravidlo sa vždy v tomto parlamente dodržiavalo. Pán minister si dovolil arogantne so žuvačkou v ústach urážať pani poslankyňu a ona mu nemá šancu odpovedať. Kde sú tieto nové demokratické spôsoby v tomto parlamente? Takéto tu nikdy neboli, takže dajte jej láskavo možnosť, aby faktickou poznámkou reagovala na odpoveď pána ministra, lebo tak hovorí rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, § 130 zákona o rokovacom poriadku presne upravuje procedúru pri bode programu interpelácie. To, že pán minister odpovedal ústne, neznamená, že môžeme mať faktické poznámky k tejto jeho odpovedi, pretože ústna odpoveď nezbavuje pána ministra písomne odpovedať do 30 dní. A ak si prečítate rokovací poriadok a postupnosť, ku ktorej sa dopracujete, tak až pri prerokúvaní písomnej odpovede možno k tejto odpovedi otvoriť rozpravu, takto presne hovorí rokovací poriadok.

    Pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel som vlastne povedať to isté, budem citovať bod 4 § 130: "Na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný a interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú." Teda vo väzbe na to, čo hovoril pán podpredseda Hrušovský, chcem povedať, že až po doručení písomnej odpovede je odpoveď interpelovaného. Po písomnej odpovedi je možné sa interpelujúcemu vyjadriť, či považuje odpoveď za uspokojivú, lebo v bode 1 § 130 sa hovorí, že ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne. To je všetko, čo som chcel povedať.

  • Som rád, že lekári sa stali hlavnými vykladačmi rokovacieho poriadku v tomto parlamente. Okrem pána Kováča už to bude zrejme aj pán poslanec Gaľa. Toto, čo prečítal pán poslanec Gaľa, nezbavuje vás povinnosti dať pani poslankyni Aibekovej právo reagovať na pána ministra, lebo aj on využil právo odpovedať ústne. Samozrejme, že to, že ho nezbavuje rokovací poriadok odpovedať aj písomne, je otázka druhá, aj vtedy bude mať možnosť pani poslankyňa odpovedať faktickou otázkou. A kam by sme to dospeli, aby si tu dovolil minister urážať pána poslanca, a jednoducho pán poslanec sa nemal šancu brániť? To kde by bol taký rokovací poriadok demokratickej spoločnosti? To má byť tá nová demokracia, ktorú tu proklamujete pred spoločnosťou a ktorú bol pán Čarnogurský obhajovať v Štrasburgu? Alebo ako to máme chápať?

  • Prepáčte, pani poslankyňa, pán minister Čarnogurský chce odpovedať pánu poslancovi Brňákovi.

  • Pán predsedajúci, áno, chcem odpovedať pánu poslancovi Brňákovi, ale vzhľadom na to, že teraz vyšiel von, dal by som prednosť, keby bol prítomný vtedy, keď mu budem odpovedať, a preto sa teraz vzdávam tohto práva. Prosím, aby som mal možnosť mu odpovedať, keď tu bude pán poslanec Brňák prítomný v sále.

  • Ctené dámy,

    vážení páni,

    chcem odpovedať pánu poslancovi Andrejčákovi. Chcel by som mu najskôr poďakovať, že pracuje cieľavedome na spevnení súčasnej vládnej koalície. Ďakujem vám veľmi pekne.

    K tomu, čo ste tu povedali, pán poslanec, nuž začnime asi tým, že od roku 1994 podnes narástol počet pracovníkov ministerstva obrany takmer o 100 %, takmer o 100 %. Takže, ak ja poviem, že sa budú hľadať efektívnejšie štruktúry, tak asi je na to dôvod. To je prvá vec.

    Druhá vec, myslím si, že vy ako bývalý generál, ktorý na záver jesene 1989 bol nachystaný robiť poriadky s revolúciou, máte najmenej práva na to, aby ste vykladali, kto má čo aké prvotné zamestnanie. Najmä vy, keď celá vaša kariéra je spojená s pár mužmi v tomto štáte, ktorí boli. Nechcem vám tu pripomínať, nechcem vám to pripomínať, aké označenie ste dostali, keď sme boli na zahraničnej ceste v Londýne. Nechcem to pripomínať. Pán generál, myslím si, že by bolo už načase, aby ste prestali rozmýšľať ako veliteľ práporu.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    vážení hostia,

    som dosť prekvapená zo spôsobu vedenia terajších interpelácií, lebo možno okrem rokovacieho poriadku by bolo veľmi dobré, keby tu platil zdravý sedliacky rozum a trochu slušnosti. Možno aj by bolo veľmi dobré, keby sme si siahli do odpovedí bývalej vlády, ktorú ste obviňovali všelijakými inými prívlastkami, aby ste si prečítali, s akou slušnosťou, skutočne vrcholnou slušnosťou a galantnosťou sa odpovedalo členom tohto cteného parlamentného zastúpenia. Prosila by som vás, aby sa tu skončilo nejaké vykrúcanie. Nerozumela som teraz tejto odpovedi, ako poslankyňa by som mala rozumieť odpovedi ministra, ktorú dáva. Myslím si, že tu nebudeme mať odteraz útoky jeden na druhého.

    Poviem svoju interpeláciu, ktorú mám na neprítomného ministra zahraničných vecí pána Kukana. Prečítala som si, že dochádza k odvolaniu menej ako 10 veľvyslancov. Niektoré mená už tu boli spomenuté včera, to bol pán veľvyslanec Šesták, niektoré nie, ale hovorila som o tom aj dnes na tlačovej konferencii, že ďalšie meno je meno Belohorská. Nebudem si fúkať vlastnú boľačku. Idem hovoriť o tých ostatných. Veľmi by som rada vedela, podľa akých kritérií sa pri odvolaní veľvyslancov postupuje.

    Mečiarova vláda vymenovala niektorých zástupcov práve z tohto cteného zboru. Myslím si, že štvorročná dĺžka pôsobenia v parlamente dáva dosť veľkú možno nie profesionalitu, ale schopnosť vedieť reagovať pri zastupovaní svojej krajiny v zahraničí. Myslím si, že pri mladej slovenskej diplomacii je hriech, ak takýchto ľudí zdehonestujeme tým, že vlastne po ich krátkom nastúpení v zahraničí ich posielame domov. Chcela by som pripomenúť jedného z pánov poslancov, ktorého som už dnes ráno spomenula v krátkom vystúpení, pána poslanca Neuwirtha, ktorý počas svojho pôsobenia ako poslanec v tomto parlamente vzhľadom na svoj úctyhodný vek ďaleko viac ako 70 rokov, keď hovorím ďaleko, myslím si, že sa nemýlim, že to bolo 73 - sa vzdával funkcie predsedu výboru zo zdravotných dôvodov. Tohto človeka sme poslali, aby zastupoval Slovensko vo Vatikáne. Napriek tomu, že boli isté problémy pri nedohode, nemožnosti vlády pána premiéra Mečiara dohodnúť sa s Vatikánom a bol pozvaný na pohovory, bola veľká búrka protestov proti jeho prítomnosti na Slovensku.

    Preto sa pýtam, či to je začiatok budovania dobrého mena Slovenska. Na uvoľnené posty veľvyslancov - a dávam do pozornosti pravdivé údaje - všetci veľvyslanci, ktorí sa vrátili domov zo svojich postov v zahraničí, si riadne skončili svoje pôsobenie v zahraničí, nikto neodišiel zo svojho postu predčasne, a tí, ktorí boli vymenovaní, sú s takouto hanbou posielaní späť domov. Ak je to budovanie dobrého mena Slovenskej republiky, tak sa pýtam na iné: Ak sa tam použilo len kritérium členstva alebo to, že zastupoval Hnutie za demokratické Slovensko v tomto parlamente, považujem to za perzekúciu členov istej politickej strany v štáte, kde je pluralita politických strán.

    Ďalej chcem využiť svoje právo interpelácie aj otázkou na druhého pána ministra, a to je pán minister Šagát, minister zdravotníctva. Mám na to tiež svoje právo, pretože chvíľu som v tomto rezorte pôsobila ako ministerka, bolo to pred ním. A chcem ho uistiť o jednej veci, že správa, v ktorej obvinil tu prítomnú pani poslankyňu namiesto toho, aby odpovedal na otázky, bola pripravená ešte za pôsobenia pána ministra Soboňu, pokračovalo sa v tejto práci prakticky bez zmien počas môjho ministrovania. Za ministrovania pána ministra Šagáta za krátke obdobie k tejto správe bolo pridaných zopár iných objektov a vlastne v tomto istom pokračovala aj pri ministrovi Javorskom. Chcem ubezpečiť pána ministra Šagáta, že v rezorte pracujú slušní ľudia, pracovníci ministerstva zdravotníctva sú zdatní aj napriek tomu, že včera boli, myslím si, mnohí z nich odvolaní, a tým vlastne dokazujú, že ten rezort sa stará o zdravie obyvateľov, a nie o zdravie alebo dĺžku pôsobenia svojho ministra.

    Veľmi by som bola rada, keby zostali alebo keby pán minister bol schopný odpovedať bez nenávisti na otázky, ktoré mu boli položené, pretože neodpovedal na jednu veľmi základnú otázku, ktorá zaujíma nielen zamestnancov zdravotníctva, ale zaujíma aj občanov Slovenskej republiky, a preto ju ešte chcem podčiarknuť, ak si ju v otázke pani poslankyne Aibekovej nevšimol, a to je, čo chce meniť v Ústave Slovenskej republiky o bezplatnom zdravotníctve.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán minister Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    som rád, že môžem po prvýkrát využiť paragraf, ktorý umožňuje členovi vlády vystúpiť kedykoľvek v tomto parlamente, a že sa môžem prihovoriť mojim bývalým kolegom a kolegyniam a čiastočne odpovedať aj za pána ministra Kukana, hoci, samozrejme, on písomnú odpoveď, tak ako mu to ukladá rokovací poriadok, do 30 dní dá.

    Vážené dámy a páni,

    pri novom rokovacom poriadku zhodou okolností práve ja som mal takú skúsenosť. Súčasní členovia vlády vstanú a na interpelácie odpovedajú. Predchádzajúca vláda si väčšinou interpelácie vypočula a využila ustanovenie ústne neodpovedať a odpovedali len písomne. Raz sa mi stalo, že pán Kozlík na moju interpeláciu odpovedal ústne, a keď som sa domáhal reakcie, tak zhodou okolností práve pán poslanec, ktorý teraz vykladá rokovací poriadok a drží ho v ruke, ma vášnivo poúčal o tom, že nie je otvorená rozprava a že faktické poznámky môžu byť len v rozprave. Osobne si myslím a stotožňujem sa s vedením tejto schôdze, že pri písomnej odpovedi na interpelácie, vtedy je možnosť v rozprave vystúpiť. Pokiaľ by to niekomu robilo problém, za 10 minút nájdem v stenografických záznamoch aj slová vedúceho, vtedy viedol schôdzu pán Gašparovič, aj slová príslušného predsedu výboru vtedy, ako zdôvodnili, že pri interpeláciách po odpovedi nie sú možné faktické poznámky.

    Dovolil som si len tento vecný tón a celkovo si myslím, že v tomto parlamente v tomto volebnom období by mal viac prevládať vecný tón ako emócie. Boli tu už dve interpelácie na pána ministra Kukana. Pán minister Kukan je v Bruseli na zahraničnej ceste, je ospravedlnený. Určite písomne odpovie. Ale, prosím vás, ak niekto hovorí o tom, že odvolávanie je nefér, navštívil som pána ministra Maxona so skupinou vtedy novozvolených poslancov. Vedeli sme o tom, že na ministerstvách nie sú peniaze, je známe, že vyslanie jedného veľvyslanca stojí okolo pol milióna korún a prosili sme: Pán minister, povedzte premiérovi, nevysielajte zbytočne ľudí, ktorí nemajú na to kvalifikáciu, ktorých bude nutné stiahnuť, vznikajú zbytočné náklady. Neviem, či je tu pán poslanec Maxon, vtedy mi odpovedal: Povedzte, na základe akého zákona mám konať. Keď vyšlú, nemám právo. Takže pokiaľ by sa hovorilo o fér pravidlách, tak bolo by bývalo fér nevysielať ľudí, ktorých musí každá rozumná vláda stiahnuť, pretože nemajú kvalifikáciu. V tej prvej várke bola jedna pani, ktorá konkrétne nie je ani jazykovo, ani vzdelaním, ani kariérne vybavená, a jednoducho nemohla tam tú funkciu plniť.

    Pani Belohorská hovorí o tom, že si nebude fúkať vlastnú boľačku. Nuž, dovoľte mi, pani poslankyňa, povedať, že vy sama ste rozhodli o svojom osude. Novozvolená poslankyňa pani Keltošová, ktorá bola veľvyslankyňou, riešila svoj problém na úrovni. Rozhodla sa pre poslanecký mandát a vzdala sa veľvyslaneckého postu. Aj vy ste sama rozhodli, prijali ste mandát, nastúpili ste do parlamentu, no zjavne nemôžete vykonávať dve funkcie naraz.

  • Hlas zo sály.

  • Takže, dovoľte mi, prosím, vážená poslanecká snemovňa, len takú kratučkú reakciu. Určite odpovie pán minister zahraničných vecí Kukan písomne.

    A dovoľte mi ešte na záver, zneužívam trošku rokovací poriadok, ale ako člen vlády môžem hovoriť, kedy chcem a o čom chcem, takže, dovoľte mi na záver povedať ešte dve veci.

    Som rád, že zasadnutie Národnej rady ide v priamom prenose Slovenskej televízie. Štyri roky sme o to žiadali, nebolo to možné. Som rád, že sa zaviedol takýto úzus. Občania majú právo sa pozerať a kontrolovať, ako nimi zvolení zástupcovia ich reprezentujú.

    A takisto mi dovoľte povedať, že som rád, že budeme na interpelácie reagovať, pretože silne som cítil absenciu v rokovacom poriadku všeobecnej politickej rozpravy. Prakticky sa zrušil bod, kde bola možnosť každý problém vyriešiť, vydiskutovať. Takže tým, že budeme reagovať na interpelácie, vystupovať, budeme čiastočne aj túto slabinu rokovacieho poriadku riešiť, aby bola možnosť o problémoch otvorene hovoriť. A znovu podotýkam, som rád, že v priamom prenose.

    Ďakujem vám pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    keďže sa v priebehu tejto schôdze vyskytla pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, využívam podľa § 146 procedurálny návrh o tom, že predsedajúci o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona rozhodne až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Dávam tento procedurálny návrh, prosím, aby sme o ňom hlasovali, aby sa okamžite zišiel ústavnoprávny výbor, aby zaujal k tejto pochybnosti stanovisko. Vyhlásim potom 15-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec Brňák.

    Zapnite pána poslanca Brňáka, prosím.

  • Pán predsedajúci, možno aj v kontexte vystúpenia pána ministra Černáka by bolo dobré, keby sme si v rámci tohto bodu vyjasnili niektoré pravidlá. Bývalo dobrou zvyklosťou, že v prípade neúčasti či už premiéra, alebo jednotlivých členov vlády zastupujúca osoba z vlády konkrétne určila, ktorá osoba ktorú osobu zastupuje. Pretože nemožno spochybniť vystúpenie pána ministra Černáka, on ako minister skutočne môže vystúpiť kedykoľvek a o čomkoľvek, ale v danom prípade by jeho odpoveď mohla zaväzovať a zaväzovať aj pána ministra Kukana a nedomnievam sa, pretože pán podpredseda vlády Mikloš toto v úvodnom slove neuviedol, že pán minister Černák zastupuje dnes v bode interpelácie ministra zahraničných vecí. Myslím si, že mítingová rétorika je jedna vec a kompetentná odpoveď kompetentného ministra je o niečom inom. A mohla by tu vzniknúť disharmónia v tom, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Brňák, poverenie na zastupovanie niektorého z členov vlády sa vyžaduje iba pri bode hodina otázok, nie pri interpeláciách.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Prosím, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu v bode interpelácie.

    Ospravedlňujem sa, že sme oproti pôvodnej pätnásťminútovej prestávke túto prestávku predĺžili takmer na hodinu, ale ten problém sa stal oveľa zložitejším, ako sme predpokladali, a ústavnoprávny výbor prijal uznesenie len v tejto chvíli.

    Prosil by som pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby oboznámil plénum Národnej rady s uznesením ústavnoprávneho výboru.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    uznesenie nemám ešte v písomnej podobe, ale budem ho formulovať v ústnej podobe. Potom bude vyhotovené, takže vzhľadom na to, že nechceme predlžovať túto prestávku, prednesiem ho v ústnej podobe.

    Ústavnoprávny výbor sa zaoberal jednak výkladom § 129 a § 130 zákona o rokovacom poriadku, ktorý rieši inštitút interpelácií, a zaoberal sa aj špecifickou situáciou, ktorá vznikla na dnešnej schôdzi.

    Najprv k výkladu ustanovení § 129 a § 130 rokovacieho poriadku, to znamená k inštitútu interpelácie. Inštitút interpelácie pozostáva z dvoch štádií - z podania interpelácie v písomnej podobe, resp. jej ústneho prednesu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky - § 129. Druhé štádium je odpoveď na interpeláciu vrátane rozpravy k odpovedi, vyjadrenia interpelujúceho a zaujatia stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k interpelácii - to je § 130. Ústna odpoveď interpelovaného je možná, ale nie je právne relevantná. Právne relevantná je len písomná odpoveď, po ktorej doručení sa interpelujúci vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú a zaradí sa rozprava k tejto odpovedi na príslušnej schôdzi Národnej rady, na ktorú sa aplikujú príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Toľko k výkladu.

    A teraz k dnešnej špecifickej situácii. Dnes vznikla špecifická situácia, ktorá vznikla v dôsledku toho, že ide o prvú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky po voľbách, na ktorú sa zaradil bod interpelácie. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať na dnešnú situáciu § 130. Je možné aplikovať len § 129, to znamená prvé štádium inštitútu interpelácie. Rokovací poriadok nerieši situáciu, keď interpelovaný okamžite odpovedá ústne na interpeláciu. Túto situáciu bude treba riešiť pri príprave novelizácie zákona o rokovacom poriadku.

    Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča ďalší postup na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci bodu interpelácie každý z poslancov, ktorý chce vystúpiť v tomto bode s interpeláciou, má na to, prirodzene, právo a člen vlády má právo odpovedať ústne na túto interpeláciu, čo ho ale nezbavuje povinnosti odpovedať písomne. Týmto vlastne je v rámci dnešnej schôdze ukončený proces interpelácie, teda odpoveďou člena vlády. Ostatným poslancom, ktorí interpelovali, sa už nedáva právo odpovedať. To je riešenie pre dnešnú konkrétnu situáciu.

    Ďakujem vám.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem len doplniť, že toto stanovisko je iba stanoviskom opozičných poslancov, pardon, vládnych poslancov, budúcich opozičných, ústavnoprávneho výboru, a že naše stanovisko bolo úplne iné. Teda k dohode nedošlo.

    Ďakujem.

  • Prosila by som, pán predsedajúci, ak by bolo možné doplniť toto stanovisko, ak ho môžem dopĺňať, aby odpovedal príslušný minister, lebo keď hovoríme o dnešnej špecifickej situácii, došlo k odpovedi nepríslušného ministra, ktorá bola jednoducho len istým takým dialógom.

  • Pokiaľ tomu dobre rozumiem, myslíte buď minister, na ktorého interpelácia smeruje, alebo ním poverený minister, predsedom vlády poverený minister.

    Zapnite pani poslankyňu Belohorskú.

  • Áno, presne tak, ale aby to bolo oznámené na začiatku schôdze, tak ako zvyklosti tohto parlamentu dávajú. Pretože povedať, že je to prvé zasadanie, treba povedať, ale tohto parlamentu. Tu už bola vytvorená určitá kultúra interpelácií, ktorá bola dodržiavaná. Samozrejme, že sa nebude niektorým ľuďom niečo páčiť, nech sa páči, je tu kaviareň, môžu odísť preč, ale nech tu neznevažujú toto prostredie, ktoré by malo skutočne mať kultúru, ktorá mu prináleží.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší v interpelácii vystúpi pán poslanec Gajdoš. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    interpelujem neprítomného pána ministra Kanisa. Veľmi pozorne sledujem kroky novej vlády a vyhlásenia jednotlivých jej členov. Zvlášť pozorne som v poslednom čase sledoval vyhlásenia pána ministra Kanisa k prioritným opatreniam, ktoré chce prijímať v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Jedno z týchto opatrení sa dotýka i personálnych zmien, ktoré pán minister Kanis hodlá vykonať v rezorte ministerstva obrany s dôrazom na prioritnú zmenu na poste náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.

    Chcel by som zdôrazniť, že ak k takejto zmene dôjde, nemá takéto opatrenie obdobu vo vyspelých európskych štátoch a ťažko bude môcť svoj krok pán minister Kanis zdôvodniť, pretože súčasný náčelník Generálneho štábu generálmajor Marián Mikluš je vysokokvalifikovaný vojenský odborník a má všetky morálne a vôľové predpoklady na to, aby zodpovedne napĺňal funkciu náčelníka Generálneho štábu. Chcem zdôrazniť, že napriek mediálnym spochybneniam jeho osoby sa tento človek nikdy politicky neangažoval, nikdy neprejavoval svoju náklonnosť k jednému alebo druhého politickému subjektu. Pretože neboli pánom ministrom Kanisom zverejnené dôvody, pre ktoré tento krok chce urobiť, kladiem mu otázku, aké on udáva dôvody na odvolanie náčelníka Generálneho štábu generálmajora Mariána Mikluša zo súčasnej funkcie.

    Druhá otázka, ktorú mu chcem položiť, je otázka, aké urobil opatrenia k pokračujúcemu tunelovaniu Vojenských stavieb, ktoré začal jeho predchodca s účelovým rozhodnutím pred ukončením svojho mandátu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážená pani ministerka,

    mám interpeláciu na ministra kultúry, pána ministra Milana Kňažka.

    Pán minister, z politických dôvodov ste odvolali niekoľko desiatok vedúcich pracovníkov a riaditeľov. Z politických dôvodov preto, aby sa niekto, nedajbože, neurazil, lebo nebol v odvolávacích dekrétoch uvedený dôvod odvolania a nikto s ľuďmi, ktorí boli odvolaní predtým, ako prebrali odvolávací dekrét, nehovoril. Ale ani toto nie je dôvod, aby som spochybňoval súčasných vami dosadených riaditeľov, lebo v prvom rade ide o slovenskú kultúru a myslím si, že je každému z týchto riaditeľov treba dať čas, lebo len práca týchto riaditeľov opodstatní alebo neopodstatní váš krok. Zatiaľ sú to však iba čistky.

    Keďže prišli noví ľudia, a teda zmena, zaujíma ma vaša koncepcia v oblasti hudobno-zábavného žánru na Slovensku v podmienkach slovenského divadelného života. Zaujíma ma v tejto chvíli preto, lebo tento zámer podľa môjho názoru bol na Slovensku nadštandardne fungujúci, čo dokazujú napríklad vlaňajšie úspechy divadla Novej scény v zahraničí alebo uvedenie nového pôvodného slovenského muzikálu Kráľ Dávid.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister Kňažko chce odpovedať.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne, poslanci,

    dovolil by som si zatiaľ reagovať len na niektoré nepresnosti pána poslanca Jarjabka.

    Predovšetkým nikoho som neodvolal z politických dôvodov. Odvolal som čisto z vecných dôvodov riaditeľov sekcií ministerstva kultúry, pretože tam boli evidentne dosadení politicky. A ja chcem, aby rezort kultúry nebol politicky deformovaný tak ako doteraz (potlesk), ale aby sa na miesta dostali skutoční odborníci. To znamená, že naprávam politické deformácie pána ministra Hudeca. Ďalej som odvolal nie niektorých riaditeľov inštitúcií priamo riadených ministerstvom, ale odvolal som všetkých riaditeľov, ktorí sú priamo riadení ministerstvom kultúry, a urobil som to najmä preto, že mnohí z nich sa dostali na svoje miesta rôznym spôsobom, málokedy však verejným konkurzom. A všetci dvadsiatišiesti budú mať možnosť - neboli odvolaní z práce, ale zo svojich funkcií -, budú mať možnosť uchádzať sa vo verejnom konkurze, ktorý podľa zákona usporiadam.

  • Ruch v sále.

  • Keby ste aspoň chvíľku zachovali dekórum, vážení páni poslanci, máte ešte na štyri roky opozičné lavice, tak šetrite s dychom, budete ho potrebovať.

  • A keď už hovoríme o politickom obsadení niektorých funkcií, tak predovšetkým vy pán Jarjabek ste súčasne boli predsedom televíznej rady a poslancom za HZDS. Blahoželám k tomuto apolitickému odbornému videniu (potlesk). Rovnako ste sa stali, samozrejme, aj riaditeľom Novej scény.

    Akým spôsobom sa bude uberať hudobno-zábavný žáner, to ponechajme na ich tvorcov, a nie na vás politických deformátorov.

  • Hlasy v sále.

  • Pán právny expert HZDS, keby ste, prosím vás pekne, vy, ktorý vyzývate k zachovaniu rokovacieho poriadku, dodržiavali aspoň primárne zásady ľudskej slušnosti a nevykrikovali.

  • Keď hovoríme o čistkách, veľmi ma prekvapuje, že o nich hovoria tí, ktorí v priebehu štyroch rokov kompletne vymenili štátnu správu, a vôbec neprihliadali na žiadnu odbornosť. Vymenili doslova v špecializovanej štátnej správe odborné funkcie za svojich servilných politických obdivovateľov. Takže na vašom mieste by som slovo čistky skutočne bral do úst iba v súvislosti s vaším konaním.

    Pokiaľ ide o mnou "dosadených" riaditeľov, ostro odmietam takýto názov. Táto terminológia dosadenia najvyššími úradníkmi sa skončila s touto epochou vulgárneho mečiarizmu na Slovensku a títo riaditelia budú vymenovaní, nie dosadení, na základe verejného konkurzu, ktorý vyplýva zo zákona. A tí riaditelia, pán Jarjabek, ktorí sú tam teraz, sú poverení vedením týchto inštitúcií, a dokonca mnohí z týchto poverených sú tí, ktorí doteraz boli vymenovaní. Predpokladám, že budú mať najväčšie skúsenosti a že v tomto verejnom konkurze aj uspejú.

    Takže som rád, už na základe týchto pokrikovaní, že vám vážené kolegyne, kolegovia z HZDS zostalo iba toto. Pretože s mocou ste narábali takým spôsobom, že túto krajinu ste priviedli k ekonomickému rozvratu. Túto krajinu ste priviedli k medzinárodnej izolácii. 40 rokov totality nespôsobilo toľko škôd v rezorte kultúry a umenia ako rozhodnutia Ivana Hudeca za štyri roky. Som presvedčený, že bude mať dostatok dôvodov a dôkazov, aby niesol nielen politickú a morálnu zodpovednosť, ale i právnu.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    chcela by som interpelovať predsedu vlády, respektíve celú súčasnú vládu v súvislosti s rozhodnutím o zrušení minimálnej mzdy. Tento návrh, ako viete, podala Mečiarova bývalá vláda mesiac po voľbách. Nedá sa teda hovoriť o spolitizovaní, o predvolebnom ťahu, o získavaní voličov. Dá sa povedať, že tento návrh, tak ako sme ho predkladali, bol spracovaný na základe podrobných analýz kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Vo všetkých kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa totiž, to uvádzam pre návštevníkov, divákov, jednotlivé odborové zväzy si určili vyššie minimálne mzdy, ako bolo navrhovaných 4 000 korún. Ak ma pamäť neklame, najnižšiu minimálnu mzdu mal odborový zväz odvetvia textil, odev, koža - pán Krumpolec, prípadne pán Mesiarik ma môže opraviť -, kde minimálna mzda bola dohodnutá 4 200 korún.

    Uvádzam to len preto, aby prípadné argumenty o dosahoch na štátny rozpočet som už vopred rozptýlila. Išlo o to, aby minimálna mzda, ktorá je v súčasnosti na rovnakej úrovni 3 000 korún, ako je životné minimum, pôsobila motivačne, aby minimálna mzda motivovala ľudí, aby radšej pracovali a nezostávali doma na sociálnych dávkach. Preto sme navrhovali 4 000 korún.

    Moja otázka znie na neprítomného premiéra a vlastne na celú vládu, pretože vláda zrušila uznesenie bývalej vlády, preto nemôžem interpelovať konkrétneho pána ministra, čo viedlo vládu k tomu, že zrušila minimálnu mzdu navrhovanú Mečiarovou vládou vo výške 4 000 korún s účinnosťou od 1. 1. 1999. Argumenty o dosahoch na štátny rozpočet v tomto roku sú irelevantné. A pokiaľ ide o argumenty, ktoré som už počula o dosahoch na budúcoročný štátny rozpočet, chcem uviesť len toľko, že v súčasnosti podľa posledných štatistík iba 0,16 % štátnych zamestnancov poberá minimálnu mzdu. Takže moja prvá otázka pre vládu znie, čo ju viedlo k tomu, že zrušila návrh Mečiarovej vlády na 4 000 korún.

    Moja druhá otázka znie, či tento krok bol konzultovaný pred rokovaním vo vláde či už pri okrúhlych stoloch s Konfederáciou odborových zväzov, a ak áno, ako sa podarilo vláde pána Dzurindu presvedčiť odborárov, aby súhlasili, pretože náš pôvodný návrh v minulosti bol 3 600, odborári navrhovali 3 800, my sme navrhli 4 000, a nakoniec nie je z toho nič. Gratulujem k presviedčacím schopnostiam súčasnej vlády.

    Moja ďalšia otázka znie: Myslím si, že v tejto súvislosti treba pripomenúť aj predvolebné sľuby, najmä pokiaľ ide o stopercentné zvýšenie miezd, platov, a najmä o stopercentné zvýšenie dôchodkov. Myslím si, že prvý krok v sociálnej oblasti, ktorý vláda urobila, bol veľmi nešťastný, ale dá sa povedať, že podľa našich informácií je reálne stopercentné zvýšenie dôchodkov za podmienky, že vláda pristúpi na predĺženie dôchodkového veku. Pýtam sa teda, či je to pravda, že vláda v súvislosti so sľubovaným stopercentným zvýšením dôchodkov vážne uvažuje s predĺžením dôchodkového veku u žien na 60 a u mužov na 63 až 65 rokov.

    Očakávam, vážený pán premiér, že dostanem od vás podrobnú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

    Ako posledný v interpeláciách vystúpi pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážený parlament,

    nebudem interpelovať pani ministerku Schmögnerovú, takže nemusela unáhlene opúšťať túto rokovaciu sálu, ale budem interpelovať predsedu vlády a aj nadväzne vládu Slovenskej republiky.

    Nová vláda predkladá do parlamentu návrh na skrátené konanie, návrh novely zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky. V podstate v návrhu novelizácie zákona ide o pokračovanie plošných čistiek v orgánoch štátnej správy a v rôznych inštitúciách tohto štátu. Ide nielen o plošné čistky alebo o tento samotný moment, ale chcem zvýrazniť, že nestačí len vlastná výmena, ale, že tieto plošné čistky sa idú zabezpečovať skráteným konaním. Pritom zákon o Exportno-importnej banke pozná relevantné dôvody, všetky relevantné dôvody, z ktorých je možné odvolať príslušných pracovníkov alebo orgány tejto banky. Predovšetkým týmito dôvodmi sú porušenie zákona o Eximbanke alebo súvisiacich právnych predpisov, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, strata schopnosti vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov, začatie výkonu funkcie, s ktorou je členstvo v orgáne Eximbanky nezlučiteľné a vzdanie sa funkcie.

    Pritom vláda zo zákona o Eximbanke má možnosť priamo vstupovať do rozhodovacích procesov tejto banky, má vytvorené určité mechanizmy, ktorými môže do systému Eximbanky vstupovať, tento parlament schvaľuje rozpočet Eximbanky.

    Takže ak vystihuje zákon relevantné dôvody na odvolávanie orgánov Eximbanky, je zrejmé, že touto novelou zákona a skráteným konaním ide jedine a najmä o politické dôvody zmeny orgánov. Takže nadväzujem na pána ministra Kňažka, že pôjde o dosadenie, citujem pána ministra Kňažka, servilných politických obdivovateľov vládnej koalície. Takže je tu precedens, ktorý vlastne dávajú, zavdávajú samozvaní demokrati, a vy páni poslanci možno dnes, možno zajtra stlačíte súhlasné tlačidlá na tento precedens zrýchleného konania politických čistiek.

    Čo sa dnes deje na Slovensku? Prebieha nenásytná ruvačka, naháňačka za rôznymi kreslami a funkciami zaobalená do falošných láskavých slov predsedu vlády pána Dzurindu o tom, že sa nemienia konať plošné čistky. Opak je pravdou a v nenásytnosti po funkciách súčasná vládna koalícia pozabudla strážiť aj svoju väčšinu v parlamente a poslanecké koaličné lavice sa stali panoptikom.

    Čo sa týka ďalších odvolaní, spomínal tu pán Černák, ktorý už je známy ako zlatoústy vševed a samozvane zastupujúci ministra zahraničných vecí, dojemne hovorí o veľvyslancoch, ako láskavo nám radili, aby sme nevymenovali ako vláda nových veľvyslancov. Z lavice som odporúčal, nech sa porozpráva s predsedom parlamentu pánom Migašom, o ktorého možno kompetencii v roku 1994 vykonávať funkciu veľvyslanca sa dalo úspešne pochybovať, ale napriek tomu, že bol vymenovaný na jednom z poslednom zasadnutí Moravčíkovej vlády, nesiahli sme na jeho mandát výkonu veľvyslanca a podobne na mnohých ďalších. A pani Belohorská, myslím si, správne zdôraznila, že veľvyslanci, ktorí boli vymenovaní v minulom období pred funkčným obdobím tretej Mečiarovej vlády, dokončili svoje funkčné obdobie.

    Takže ak sa dotknem toho, že tu prebiehajú masové nárazové výmeny, ktoré sa chystajú v rade ďalších ústredných orgánov, v štátnej správe, v inštitúciách tohto štátu, tak je namieste jediná otázka pre predsedu vlády pána Dzurindu, ale aj pre vás, vážení páni poslanci vládnej koalície, či nechcete skráteným konaním vymeniť aj občanov alebo národ tohto štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Zlocha vystúpi ako posledný interpelujúci.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážená vláda,

    moja interpelácia smeruje na ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Miklósa.

    V poslednom období sa rozmáhajú snahy rôznych investičných spoločností budovať v centrálnej historickej časti Bratislavy podzemné garáže a parkoviská. Je v tom veľký paradox. Kým v mnohých európskych mestách sa osobná a nákladná doprava vyčleňuje do periférnych častí a v historicky cenných častiach sa vytvárajú pešie zóny, v Bratislave, hlavnom meste Slovenskej republiky, chce niekto urobiť pravý opak. Je smutné, že sa to robí s požehnaním Mestského zastupiteľstva Bratislava Staré Mesto, ktorému vôbec neprekáža, že "budovateľskému úsiliu" podľahne zeleň a s ňou aj cenné, historicky, zákonmi chránené viac ako storočné stromy, ktoré sa výrazne podieľajú na vytváraní oddychových zón nielen pre Bratislavčanov, ale aj pre návštevníkov Bratislavy, ktoré likvidujú škodliviny z ovzdušia a produkujú kyslík, ktorý všetci tak veľmi potrebujeme. Chcel by som teda vedieť, čo urobí ministerstvo životného prostredia, aby takýmto barbarským činom aspoň na Hviezdoslavovom námestí a na Námestí Slovenského národného povstania nedošlo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem všetkých, ktorí vystúpili v interpeláciách, upozorniť, aby doručili písomné znenie interpelácie cez Kanceláriu Národnej rady, pretože ústne prednesená interpelácia nespĺňa všetky náležitosti interpelácie.

    O slovo požiadal podpredseda vlády pán Mikloš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    rád by som reagoval na interpeláciu pani poslankyne Keltošovej a pána poslanca Kozlíka.

    Vládna koalícia, ktorej ste členmi, prenechala túto krajinu novej vládnej koalícii v rozvrátenom, zdevastovanom a rozkradnutom stave.

  • Zároveň sa vaši priaznivci, vaši politickí priaznivci zabetónovali vo funkciách. Zároveň ste nakládli budúcej vláde rôzne časované bomby a míny typu zákona o minimálnej mzde, ktorý spomínala pani poslankyňa Keltošová.

    Ak si myslíte, že nová vládna koalícia je taká naivná, že prevezme zodpovednosť za vami rozvrátenú a rozkradnutú krajinu a zároveň nechá sedieť na miestach vami vašich zabetónovaných ľudí, aby pokračovali v tunelovaní týchto inštitúcií, tak sa mýlite.

  • Ďalej požiadal o slovo pán minister Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcem odpovedať na interpeláciu pána poslanca Brňáka.

    Pán poslanec, pýtali ste sa alebo povedali ste, že sa vám dostali do rúk akési zoznamy s menami a priezviskami sudcov v rámci Bratislavského kraja, ktorí by mali obsadiť funkcie predsedov okresných a krajského súdu. Pýtate sa, akým spôsobom budem pristupovať k predpokladaným politickým tlakom súvisiacim s potrebou zmien na postoch predsedov súdov vo všeobecnosti a vo vzťahu k pracovníkom ministerstva spravodlivosti osobitne.

    Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že žiadne zoznamy sudcov alebo budúcich predsedov súdov a podobne neexistujú. O takýchto zoznamoch alebo o takomto zozname som sa dozvedel až z tejto vašej interpelácie, a najmä vás chcem ubezpečiť, že neexistujú žiadne, ktoré by vychádzali z ministerstva spravodlivosti. A neexistujú ani žiadne politické tlaky na výmenu funkcionárov krajských a okresných súdov. Chcem však povedať, že registrujem hlasy z prostredia sudcov a súdov o tom, že niektoré funkcie, že niektorí funkcionári vo vedení súdov by mali byť vymenení. Pracoval som 10 rokov vo sfére justície, začínal som tam ako právnik a poznám prostredie justície a poznám, samozrejme, i prostredie súdov, aj keď som pracoval ako advokát, a z tejto svojej skúsenosti viem, že sudcovia najlepšie vedia, či funkcionári súdov zodpovedajú požiadavkám tak odborným, ako aj iným, nechcem povedať, že politickým, ale iným ako rýdzo odborným, myslím takým rýdzo sucho-právnicko-odborným. Sudcovia a pracovníci súdov toto vedia, samozrejme, nie jednotlivo, jednotlivci môžu mať názory také alebo onaké a nemusia to byť v každom prípade správne názory, ale ako kolektívy to sudcovia vedia najlepšie.

    A preto som vstupoval do funkcie ministra spravodlivosti a som rozhodnutý rešpektovať tento názor sudcov, tento kolektívny názor sudcov, a to kolektívny názor sudcov vyjadrený takými organizáciami sudcov, ako je Združenie sudcov alebo sudcovské rady. Budem konzultovať, akože som už vlastne aj začal, s týmito organizáciami sudcov, a opakujem, som rozhodnutý ďalekosiahle rešpektovať ich názory. To znamená, že pokiaľ v ich prostredí sú alebo budú názory na to, že niektoré funkcie súdnych funkcionárov je potrebné obsadiť nanovo, tak som rozhodnutý tak urobiť, samozrejme, s plnou svojou zodpovednosťou a nebudem sa skrývať za organizácie sudcov. Chcem povedať, že tieto konzultácie zatiaľ nie sú ukončené, myslím moje konzultácie s týmito organizáciami sudcov, ale budem ich v najbližších dňoch a týždňoch uskutočňovať. A opakujem, v takom prípade nevylučujem, že k zmenám na postoch funkcionárov súdov príde. Ale keď k nim príde, tak za tieto zmeny zoberiem plnú zodpovednosť, uskutočním ich. To je len takpovediac takéto moje odôvodnenie pre vás, že na základe čoho tak urobím.

    Pokiaľ ide o ministerstvo spravodlivosti, po mojom nástupe do funkcie nenastali žiadne rozviazania pracovného pomeru a nemám v úmysle, nemám teda pláne žiadne robiť. Bol som však informovaný, že ešte pred mojím nástupom do funkcie ministra spravodlivosti niekoľko málo individuálnych pracovníkov ministerstva spravodlivosti uzavrelo dohody o skončení pracovného pomeru, opakujem ešte, povedzme, že s predchádzajúcim vedením alebo, povedzme, za funkcie predchádzajúceho ministra spravodlivosti uzavreli také dohody o skončení pracovného pomeru, že termín skončenia uplynie neskôr, čiže pracovný pomer samotný ešte nie je skončený, ale uplynie koncom roku a podobne. Takých pracovníkov je menej ako päť, čiže vidíte, že minimálne, a tí pracovníci, proste do skončenia pracovného pomeru, nemôžem to nazvať výpovedná lehota, ale po dohodnutú lehotu trvania ešte pracovného pomeru riadne pracujú a prakticky nedošlo ani k zmenám ich pracovných podmienok.

    Čiže ani z tohto hľadiska, vidíte, že žiadne politické tlaky neexistujú, neuskutočňujú sa a neovplyvňujú činnosť ministerstva spravodlivosti. Som si vedomý, že justícia je osobitným rezortom a kladie zvýšené nároky práve na nestrannosť, objektivitu súdov, ktorá musí byť zabezpečená aj pracovnoprávne a funkčnou stabilitou pracovníkov súdov, predovšetkým sudcov. A chcem tu pred vami vyhlásiť, že som pevne rozhodnutý takúto stabilitu pracovnoprávnych a funkčných podmienok sudcom zabezpečiť.

    Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že som sem prišiel neskôr, myslím na interpelácie, nebol som pri vašej interpelácii. Otázku, ktorú som od vás dostal, vám potom vrátim.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    O slovo požiadal pán minister Šagát.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi ešte krátko reagovať na príspevok, na interpeláciu pani poslankyne Belohorskej, ktorá mi pripomenula, že som zabudol odpovedať v poradí na tretiu otázku, myslím, pani poslankyne Aibekovej, ako chceme zmeniť článok 40 ústavy o bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

    Chcem veľmi úprimne povedať, - a s tým všetci budete pravdepodobne súhlasiť -, že bezplatná zdravotná starostlivosť, samozrejme, neexistuje. Vždy ju niekto musí zaplatiť, takže je to atavizmus, ktorý v ústave ostal. Musíme, samozrejme, urobiť takú zmenu v ústave, ktorá nezbaví občanov kvalitnej zdravotnej starostlivosti v dostatočnom rozsahu. Ale dnešný právny stav je taký, že nám nedovolí robiť zákonné normy tak flexibilne, aby sme dokázali robiť napríklad dobrú liekovú politiku, keďže, ako iste viete, zákon o Liečebnom poriadku, ktorý je na základe rozhodnutia Ústavného súdu zo 6. októbra 1994 zákonom, ktorý má 900 strán a jeho prílohami sú zdravotnícke pomôcky a lieky. Kategorizácia liekov a ich obmena si vyžaduje obmenu zákona, novelu zákona, čo je veľmi pomalý proces. Nemôžeme tým vlastne občanovi zabezpečovať kvalitné a ekonomicky prístupné lieky. Preto, samozrejme, budeme sa radiť a budete to mať na posúdenie. Chceli by sme urobiť, navrhnúť takú zmenu v ústave, aby občan mal zabezpečenú zdravotnú starostlivosť vysokej kvality, dostatočného rozsahu zo zdravotného poistenia bez toho, aby si to vyžadovalo niektoré úpravy, napríklad v liekovej politike a podobne cez dlhú niekoľkomesačnú legislatívnu prácu na tvorbe nového zákona.

    To je krátko na margo tejto otázky. Ešte by som stručne chcel povedať, lebo som tu bol obvinený, že som vystúpil arogantne a podobne na pani poslankyňu Aibekovú. Ak to bolo tak vnímané, ak som, nedajbože, skutočne takto vystúpil, tak ide skutočne o chybu. Som ochotný kedykoľvek sa ospravedlniť. Chcel by som len, aby sme počkali, vážená snemovňa, na to, aby sme skutočne porovnali tú interpretáciu výkladu koncepcie privatizácie, ktorú sme mali, tak ako som ju tu uviedol, a uviedol som, že pani poslankyňa podľa mojich vedomostí nesprávne spojila niektoré vety, a potom bol ten výsledok iný. Ak tak nebude, samozrejme, som ochotný sa ospravedlniť. Nemyslím si, že by naše vzťahy mali byť také, aby sme sa vzájomne osočovali. Takže, pani poslankyňa, máte môj prísľub.

    Páni poslanci, ak som urobil chybu, napravím ju.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na záver by som chcel požiadať členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Pán poslanec Cuper - procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán predseda ústavnoprávneho výboru predniesol akože stanovisko ústavnoprávneho výboru, o ktorom sa v ústavnoprávnom výbore hlasovalo, teda odhlasovali ho poslanci opozície. Bolo zvykom, ak si toto stanovisko mal osvojiť parlament, ktoré tu vždy predniesol pán poslanec Brňák, dalo sa o ňom hlasovať v pléne, aby platilo. Ak sme nedospeli k právnemu stanovisku, tak ste sľúbili, že bude politická dohoda, že sa páni ministri zdržia odpovedí na otázky, ktoré boli položené v interpelácii. To, čo tu bolo predvedené niektorými arogantnými členmi vlády, vrátane ministra pre nekultúru na Slovensku pána Kňažka, nemá nič spoločné s interpeláciami v demokratickom parlamente. Takže, ak toto vaše stanovisko malo byť chlapské a záväzné, tak ste ho mali buď dodržať, alebo ste mali dať hlasovať o stanovisku, ktoré prijal ústavnoprávny výbor.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, plne som rešpektoval uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré nebolo pre toto plénum, ale bolo pre predsedajúceho. Ja som si toto stanovisko ústavnoprávneho výboru osvojil a podľa tohto stanoviska som aj viedol tento bod prerokúvaný na schôdzi.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Skutočne len veľmi krátko. Veľmi by som prosila nových členov vlády, aby si, znovu to zopakujem, prečítali odpovede bývalej vlády. Odpovedalo sa vždy k veci, neuhýbalo sa. Konkrétne som napríklad nerozumela, ako tu prítomný podpredseda vlády odpovedal vlastne na otázku.

  • Hlasy z pléna.

  • On neodpovedal. Bolo by veľmi dobre, keby si páni poslanci, ktorí teraz pripomienkovali to, čo som povedala, uvedomili, že sa skončila predvolebná kampaň. Voľbami sme dostali právo a povinnosť robiť takisto, ako pracujú všetci ľudia. Teraz som bola odvolaná pred chvíľou k jednému telefónu a nepriala by som vám, aby ste si vypočuli to, čo som si vypočula ja od jednej poslucháčky, musím povedať priaznivkyne HZDS, ale...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v programe budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 25. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Budaj.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám vám novelu zákonov, ktorá umožní nastúpenie cesty návratu k verejnoprávnemu charakteru našich elektronických médií - Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a ktorá zabráni pokračovaniu hospodárskych strát, ktoré sa dejú v Slovenskej televízii. Tieto ciele dosiahne novela hlavne tým, že umožní výmenu členov dvoch mediálnych rád, ktoré si svoje úlohy nesplnili v dostatočnom rozsahu.

    Najväčšie škody sa udiali v Slovenskej televízii tým, že bývalá parlamentná väčšina necítila zodpovednosť za porušovanie zákona o Slovenskej televízii, a tým, že Rada Slovenskej televízie s prevahou členov HZDS a bez jediného člena zo strán vtedajšej opozície nekonala dosť razantne na udržanie verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie. Preto prišlo k deformácii vysielania, akú si táto inštitúcia nepamätá počas celej svojej existencie.

    V dôvodovej správe návrhu novely zákona je pomerne dosť faktov a argumentov. Predsa však niektoré stručne pripomeniem. Riaditeľ Slovenskej televízie navrhnutý Radou Slovenskej televízie a zvolený bývalou parlamentnou väčšinou zavinil, že Slovenská televízia zlyhala ako národná inštitúcia, ktorá má zo zákona zabezpečovať občanom nepredpojaté a vyvážené spravodajstvo. Manipulácie so spravodajstvom boli počas celých štyroch rokov, no pre verejnosť boli sprvu poväčšine nebadané. Napríklad ešte pred príchodom Igora Kubiša sa obnovila v Slovenskej televízii prax tzv. čiernych listín politikov, ktorí sa nemali zjaviť na obrazovke. Neskôr sa začalo viditeľné zneužívanie Slovenskej televízie v prospech HZDS.

    Pripomeňme si dlhoročnú kampaň proti prezidentovi Michalovi Kováčovi a to, že bezohľadnosť manipulátorov neobmäkčilo ani utrpenie rodičov uneseného syna a neskôr utrpenie rodičov zavraždeného syna. Spomeňme si na spravodajské hádzanie špiny na otca biskupa Baláža v kontexte s oltárnymi dielami z Bystrickej diecézy, na Krylovovské relácie proti Kováčovi mladšiemu, na programy tzv. utajených svedkov. Na dokumenty o treťotriednych umelcoch s názvom Námestie a s názvom Kultúra v politike a politika v kultúre, na kampaň proti referendu a proti vstupu Slovenskej republiky do NATO a priamej voľbe prezidenta.

    Zneužívanie spravodajstva vyvrcholilo v predvolebnom období. Pripomeniem prenos Slovenskej televízie z predvolebného zjazdu HZDS alebo prezentácie predsedu HZDS s dolárovými manekýnkami. Pracovníci Slovenskej televízie boli počas volebnej kampane aktivistami volebného štábu HZDS. Riaditeľ si chodil po rozumy rovno do bojového stanu HZDS na Jégého ulicu. Predvolebné vysielanie Slovenskej televízie sa stalo terčom kritiky zahraničných pozorovateľov. Vysielanie Slovenskej televízie bolo dokonca označené za najkrízovejší moment v inak pokojných a demokraticky prebiehajúcich voľbách. Slovenskú televíziu neobišlo ani porušenie predvolebného moratória.

    Dnes, podľa prieskumu Inštitútu verejnej mienky, medzi verejnosťou prevažuje názor, že pôsobenie Slovenskej televízie vo volebnej kampani nebolo užitočné, ale škodlivé. Tento prieskum bol uskutočnený v prvom týždni októbra na vzorke 1 809 respondentov. A to je tvrdá, jasná a pravdivá inventúra, ktorú dnešnému riaditeľovi, a tým aj Rade Slovenskej televízie, ktorá ho celý čas kryla, nevystavujem ja ani žiadna politická strana, ale slovenská verejnosť.

    Riaditeľ Slovenskej televízie navrhnutý Radou Slovenskej televízie a zvolený bývalou parlamentnou väčšinou v Národnej rade zlyhal aj profesionálne. V personálnej oblasti pokračoval v prísnej straníckej línii, ktorá sa začala plniť hneď po roku 1994 vyhnaním humoristov a skončila sa dnešnou programovou bezmocnosťou a nekvalitou. Slovenská televízia napriek tomu, že je dotovaná sumami v miliardách z peňazí zo štátneho rozpočtu a z poplatkov koncesionárov, nie je schopná obstáť v konkurencii s privátnym médiom. Do veľkej miery to zavinil práve spomenutý stranícky protekcionizmus, ktorý sa prejavoval vyhadzovaním ľudí, v honorárovej politike, pri výbere moderátorov hoci aj v detskom vysielaní, ktoré riaditeľ Slovenskej televízie neváhal dať k dispozícii priamemu prenosu zo spomínaného zjazdu HZDS.

    Z práce boli vyhadzovaní všetci, u ktorých vyšla najavo neochota podporovať stranícke úlohy Igora Kubiša v Slovenskej televízii. Spomeňme si na pani Adu Strakovú, ktorá sa zdráhala statočne a profesionálne zodpovedne prečítať podstrčený text proti prezidentovi, ktorý neprešiel bežnou redakčnou cestou. Spomeňme si na Paťu Jarjabkovú, moderátorku a tvorkyňu populárnej relácie Od Kuka do Kuka, ktorá bola vyhodená zrejme len za to, že je manželkou známeho odborového aktivistu, ktorý upozorňoval na porušovanie zákonov v Slovenskej televízii. Vyháňanie ľudí a relácií stálo napokon Slovenskú televíziu milióny korún, ktoré musela zaplatiť na pokutách a prehratých pracovnoprávnych sporoch. Len za vyhodenie relácie s Milanom Markovičom zaplatila státisícové poplatky.

    No stranícky záujem bol napriek tomu všetkému stále v Slovenskej televízii na prvom mieste. Vyhadzovanie alebo odháňanie mnohých televíznych odborníkov a neefektívne využívanie prostriedkov hraničiace s rozhadzovaním nemohli mať iný výsledok než zníženie kvality vysielania. Tým sa zákonite znížila aj divácka sledovanosť Slovenskej televízie a poklesli príjmy z reklamy. Za prvý polrok tohto roku získala Slovenská televízia z inzercie približne iba toľko ako súkromná a bez dotácií vysielajúca televízia Markíza za jediný mesiac. Nedostatok peňazí však vedenie Slovenskej televízie netrápi. Keď chýba z reklamy, ktorá klesla kvôli poklesu sledovanosti, keď koncesionári postupne prestávajú platiť, zo štátneho rozpočtu vždy príde nový a nový mech peňazí. Aspoň takto sa zvyklo v televízii šafáriť. Takéto hospodárenie za sebou zákonite priťahuje korupciu. V Slovenskej televízii je podozrenie z rozsiahlej korupcie, ktorá sa zakorenila od najvyšších štruktúr až po radových redaktorov. V Slovenskej televízii je tiež podozrenie z rozsiahleho plytvania prostriedkami z rozpočtu, ktoré sa týka nákupu nepotrebných technologických zariadení, napríklad na vysielania satelitného programu, ktorý dodnes nemá licenciu, ako je všeobecne známe, alebo nezmyselných služobných ciest, prenajímania zariadení Slovenskej televízie, manipulácie s úložkami atď.

    Podozrivé a protiprávne nakladanie s majetkom a financiami odhalilo viacero kontrol, okrem iného aj kontrola Ministerstva financií Slovenskej republiky. Rada Slovenskej televízie napriek tomu riaditeľa Kubiša nenavrhla na odvolanie. Pre túto nečinnosť Rady Slovenskej televízie je naša verejnoprávna televízia na kolenách, na kolenách hospodársky, personálne, aj pokiaľ ide o dôveru v očiach verejnosti. Vysielanie Slovenskej televízie neustále klesá nielen čo do sledovanosti, čo do profesionálnej kvality, ale už aj čo do kvantity. Denne sa za viac a viac peňazí vysiela kratší a kratší vysielací čas. Riaditeľ Slovenskej televízie Igor Kubiš nedávno skrátil celkový vysielací čas na okruhu Slovenskej televízie 2 a akoby to nestačilo, hlavnú časť večerného vysielania prenajal firme blízkej HZDS. Ničenie dôveryhodnosti a majetku Slovenskej televízie, porušovanie zákonov a rozhorčenie verejnosti primali Radu Slovenskej televízie k tomu, že sa niekoľkokrát zaoberala škodlivým pôsobením riaditeľa Kubiša v televízii. Jej pokusy obhájiť aké-také dodržiavanie zákonov sú nepochybné. No rada napokon napriek pokusom nič nevyriešila a riaditeľ, vedomý si jej nemohúcnosti, si robil, čo chcel. Po voľbách neprestal, doslova si privlastnil obrazovku a pokúša sa svoju škodlivú činnosť v Slovenskej televízii vykladať ako akýsi politický či svetonázorový postoj.

    Rada Slovenskej televízie nedokázala brániť a ubrániť verejnoprávny charakter verejnoprávnej Slovenskej televízie. Napriek výzvam odbornej i laickej verejnosti, politických strán a občianskych združení či profesionálnych stavovských organizácii Rada Slovenskej televízie nenavrhla parlamentu výmenu riaditeľa Kubiša, a preto nesie zodpovednosť za jeho činnosť v Slovenskej televízii.

    Pri Rozhlasovej rade reaguje predložený zákon na to, že rada bola tiež zvolená v noci z 3. na 4. novembra 1994 ako jednofarebná a celé štyri roky v nej nebol kandidát opozície. Nadránom hneď po svojom zvolení sa Rozhlasová rada zišla na svojom prvom zasadnutí a svoju profesionalitu i nezávislosť dokázala tým, že odvolala ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu Vladimíra Števka bez toho, že by sa s ním čo i len rozprávala. Ten sa o svojom odvolaní dozvedel ráno z vysielania rozhlasu. Za riaditeľa Slovenského rozhlasu bol vzápätí zvolený člen a poslanec za HZDS.

    V priebehu výkonu funkcie sa táto rada ukázala ako pasívna, neschopná zareagovať ako garant nezávislosti a objektívnosti Slovenského rozhlasu. Prejavilo sa to napríklad v takých kauzách, ako bolo vysielanie Rádia CDI. Slovenské telekomunikácie v súlade so zákonom zastavili jeho vysielanie, pretože bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ale Rozhlasová rada schválila ústrednému riaditeľovi Jánovi Tužinskému návrh na uzatvorenie novej zmluvy o vysielaní CD International v čase, keď rádio 7 mesiacov nevysielalo a všetkým už bolo jasné, že obnovenie vysielania by bolo porušením zákona. Podobne kauza Rock FM, kde ústredný riaditeľ Tužinský bez širšieho zdôvodnenia a bez výberového konania uzatvoril zmluvu o dodávke programu 24-hodinového živého vysielania na kľúč so súkromnou firmou AXISMEDIA. A rada napriek upozorneniam o spornosti výhod takejto zmluvy celý projekt odobrila svojím uznesením.

    Ako vidíte, vážené poslankyne a poslanci, tunelovanie v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii sa už netýkalo iba zariadení, netýkalo sa financií, týkalo sa frekvencií, ktoré zo zákona mali tieto rady obhospodarovať a o ktoré sa mali starať, na ktorých mali poskytovať služby slovenským občanom. Pasivita rady Slovenského rozhlasu sa prejavila v tom, že za posledný rok v období od 8. októbra 1997, odkedy nastúpil nový ústredný riaditeľ, rada zasadla skutočne iba niekoľkokrát.

    Na záver by som chcel povedať ešte niekoľko slov k zámeru zákona. Ako už zaznelo, chceme začať s nápravou doteraz urobených chýb, takpovediac narovnať to, čo bolo pokrivené a deformované. Netvrdím a netvrdíme, ktorí tento zákon predkladáme, že je dokonalý. Naopak, považujeme ho za krôčik k dobrej legislatíve, za jednu potrebnú, nevyhnutnú etapu k tomu, aby sa na Slovensku v nedlhom čase obnovil verejnoprávny charakter elektronických médií, aby slovenský volič, koncesionár, občan dostal to, čo od televízie a rozhlasu očakáva.

    Ukázalo sa, že doterajší model permanentnej rady, pri ktorom funkčné obdobie jedného člena rady je šesť rokov a každé dva roky sa obmení jedna tretina členov rady, ktorým vyprší funkčné obdobie, v uplynulom období zlyhal. Obmena v takejto rade je vhodná, tento typ obmeny pre stabilizované demokracie, kde neprichádza k takým brutálnym zlomom, akým bola noc z 3. na 4. novembra a k takým brutálnym porušeniam demokracie a verejnoprávneho charakteru médií, k akým prišlo počas ďalších štyroch rokov. V nami navrhovanom modeli sa pre jednoduchosť ponecháva doterajší počet členov rady 9 ako doteraz, pričom rada si zvolí svojho predsedu na prvom zasadaní. Do štatútu rady je možné vložiť jej povinnosť prizývať si na svoje zasadnutie jedného zo zástupcov či už Slovenskej televízie, alebo Slovenského rozhlasu, ktorého si zvolia sami pracovníci.

    Pokiaľ ide o účasť stavovských a odborárskych organizácií, prípadne nezávislých odborníkov z každej oblasti, je vecou poslaneckých klubov, či sa rozhodnú ich navrhnúť. Pokiaľ mám informácie, nie sú prekážky navrhovať takýchto odborníkov. Naopak. Navrhované zmeny súvisia s novým štartom, s novými nádejami a majú lepšie odrážať názorové spektrum spoločnosti po parlamentných voľbách. Chceme, aby v týchto radách mali účasť i predstavitelia opozície. Preto, ako ma informoval pán predseda Národnej rady, odoslal listy každému poslaneckému klubu, aby sa zaoberal výberom kandidátov do mediálnych rád.

    Predložený zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dokumentmi, ktoré zvýrazňujú potrebu silného verejnoprávneho vysielania. Predložený návrh bol prerokovaný na ministerstve financií 30. októbra 1998, kde bolo potvrdené, že nezakladá osobitné nároky na štátny rozpočet.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, tento krok bude začiatkom obnovovania verejnoprávnosti na Slovensku. Vás, ktorí ste mali štyri roky jednofarebné rady, ktorí ste štyri roky nadužívali možnosti, ktoré poskytoval mikrofón a obrazovka, nebude budúca verejnoprávna televízia a verejnoprávny rozhlas ignorovať. Nebude vám to vracať.

  • Áno, áno, je namieste, aby ste zatlieskali, pretože keby prišlo v tomto smere k revanšu, tak by ste neboli na obrazovke alebo pri mikrofóne tak, ako som nebol štyri roky ja a ďalší.

    V budúcnosti chceme priniesť ďalšie zmeny legislatívy, ktoré posilnia celý balík vzťahov vo verejnoprávnom priestore, ktoré lepšie vyriešia aj financovanie týchto verejnoprávnych inštitúcií bez toho, že by bol väčšmi zaťažený či už štátny rozpočet, alebo vrecko každého z nás, každého občana. Chcem vás preto požiadať, aby ste vyjadrili podporu tejto novele zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Budajovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánu poslancovi Františkovi Mikloškovi.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne poslankyne,

    kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som miesto odpovedí pánu poslancovi Cuperovi som rovno prešiel k veci.

    Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase (tlač 25), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 30. októbra 1998.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania. A ako sme v predchádzajúcom bode schválili ďalej, návrh zákona prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym postupom.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Paška, pán poslanec Zajac, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Palko, pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper je ako posledný prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa ešte chce niekto prihlásiť.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, si napísaný. Pán poslanec Šebej.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode programu.

    Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    v súvislosti s teraz predloženým návrhom zákona cítim potrebu povedať ešte raz, a myslím si, že to budeme opakovať počas vášho celého funkčného obdobia: Žiadna doterajšia vláda od roku 1989 nepovýšila potrebu personálnych zmien na stav legislatívnej núdze. Vy to robíte dnes v súvislosti s oznámeným procesom personálnych zmien v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. Vy to urobíte zajtra v súvislosti s personálnymi zmenami v Eximbanke.

    V tomto smere je potrebné znova odcitovať ustanovenie § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Ani pri tomto návrhu zákona, ani pri budúcom návrhu zákona nie sú splnené ani základné podmienky na potrebu postupovania podľa tohto stavu.

    Osobne by ma veľmi zaujímal, skôr súkromne, názor prítomného pána ministra spravodlivosti, ktorý je mimochodom právnik, aký je jeho názor na reálnu existenciu stavu legislatívnej núdze v súvislosti s teraz predloženým návrhom zákona a o chvíľu predloženým návrhom zákona, na základe ktorého sa majú urobiť personálne čistky v Eximbanke.

    Myslím si, že tento postup, ktorý nám v súčasnosti predvádza nová vládna koalícia, je veľmi dôležitý aj pre iné. Dôvod, pre ktorý došlo k terajšej politickej zmene - a tak to bolo prezentované vlastne všetkými desiatimi politickými stranami súčasnej vládnej koalície - spočíval v tom, že naša minulá vláda bola nedemokratická, bola autoritatívna, bola neeurópska, bola izolačná a neviem ešte aká iná. Terajšia vláda má byť vláda demokratická, vláda proeurópsky orientovaná a neviem ešte aké ďalšie prívlastky v tomto smere si dali terajší kolegovia vládnej koalície v súvislosti s volebným zápasom, ale aj po ňom, do vienka terajšej vládnej koalície.

    Chcem povedať, že ak toto je teda demokracia, ak toto je tá cesta do Európy, že prvými krokmi, prvými závažnými krokmi dochádza k exemplárnemu porušeniu rokovacieho poriadku, nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, tak radšej ostaneme v tej pozícii, ktorú sme mali aj v minulosti. Totiž, nie vaša spupnosť, páni, pri porušovaní zákona, ale váš príklad pre budúcu vládu je v tomto prípade veľmi nebezpečný. Nie to, že vy to takto robíte, že takýmto spôsobom budete znásilňovať zákon a náš právny poriadok, ale ten príklad, ktorý dávate pre budúcu vládu a pre tých, ktorí budú chcieť, povedzme, reagovať takým spôsobom, ako reagujete vy, to znamená primitívnym revanšom. Kvôli tejto skutočnosti je táto pozícia veľmi nebezpečná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyňa Sabolová sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega, pán poslanec Brňák, vám ako právnikovi by som veľmi rada pripomenula, keď hovoríte o stave legislatívnej núdze, že od roku 1989 takýto stav nebol alebo sa tak nepostupovalo. Chcem vám len pripomenúť ako jednému z tvorcov rokovacieho poriadku, že takýto inštitút alebo takýto paragraf je v novom rokovacom poriadku od roku 1995. A v čase, keď vy ste v noci z 3. na 4. novembra uskutočnili nesmierne množstvo krokov, možno horších, a poviem ešte "odvážnejších", ste nepostupovali v súlade s platným zákonom, ale v tom čase ste nehovorili o žiadnom stave legislatívnej núdze, pretože takýto paragraf v tomto rokovacom poriadku nebol, a síce ste robili v súlade so zákonmi, ale nehovorte dnes o nejakom paragrafe ako o nejakej hrozbe, lebo platí až dnes, platí až pri tejto 1. schôdzi nového volebného obdobia.

  • Chcela som ešte pripomenúť k vystúpeniu pána poslanca Brňáka, že odvolávajúc sa práve na to, čo momentálne prebieha na všetkých ministerstvách, aj toto spadá do rámca čistiek, ktoré robí terajšia vládna koalícia. Treba ale pripomenúť superodbornosť aj predkladateľa k danej téme a aj pána spravodajcu, o ktorom, myslím si, v tomto parlamente je všeobecne známe, že je odborníkom na masmediálnu politiku a má niečo okolo polroka televízor, čiže vie ozaj posúdiť televízne vysielanie.

  • O slovo požiadal pán spoločný spravodajca.

  • Chcem poopraviť pani poslankyňu. Nemám televízor. A po druhé, teraz ako spravodajca sa pohybujem čisto v právnej rovine, čiže prosím, aby ste ma tam oslovovali.

  • Robím to nerád, ale po vystúpení pána poslanca Brňáka by som mu chcel pripomenúť, že žiadna vláda v Slovenskej republike sa nesprávala k národnému majetku a k štátu ako k vojnovej koristi. Žiadna vláda v dejinách samostatnej Slovenskej republiky nevyužila politickú moc tak brutálne na to, aby zo svojich vlastných radov urobila vrstvu bohatých. Žiadna vláda nezneužila takým hrubým spôsobom verejnoprávnu Slovenskú televíziu ako propagandistickú slúžtičku pre jeden politický subjekt. Preto odmietam výčitky, že tu ide o nejaký revanš. Ide o navodenie poriadku. Ide o to, aby boli veci usporiadané znovu takým spôsobom, že verejnoprávna televízia sa stane skutočne verejnoprávnou a všetky politické strany budú mať primeraný normálny prístup do spravodajstva a zároveň sa Slovenská televízia stane aj normálne manažovanou inštitúciou, pretože Slovenskú televíziu a jej problémy nie je možné redukovať iba na to, ako vyzerá spravodajstvo, ako vyzerá politická publicistika.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nemôžem nezareagovať na predošlú diskusiu, pretože sa mi zdá, že mnohí z nás by sme nemali mať právo na krátku pamäť. Spomeňme si, kedy sa začalo konať tak, akoby sa v politicky kultivovanej krajine konať nikdy nemalo. Odhliadnime od revolučných krokov, ktoré prirodzene prinášajú takéto prudké zmeny a ktoré už v konsolidovanom štáte nemajú miesta. Pripomeniem vám to, lebo si myslím, že na to mám právo, a takto som vystúpil ešte v starej budove parlamentu po oných pamätných dňoch na jar v roku 1994. Vtedy som si dovolil upozorniť na to, že novo konštituovaná parlamentná politická moc, ktorá privodila pád druhej Mečiarovej vlády, začala čosi, čo sa nám raz bude všetkým veľmi, ale veľmi nepáčiť.

    Áno, aj v decembri roku 1994 sa vykonali veľmi rýchle kroky, ktoré mnohí pociťovali ako prudké zmeny. Ale upozorňujem, bola to reakcia na to všetko, čo sa udialo pár mesiacov predtým. Chcem však zdôrazniť, že na rozdiel od krokov, ktoré sledujeme aj dnes, boli formálne právne v poriadku. To nikto ani z vás, ktorí ste sedeli vtedy už v novom parlamente, nikdy nespochybnil. Nemuselo sa to niekomu páčiť, ale formálne právne to bolo v poriadku. Teraz sa eskaluje takýto politický prístup v celej našej slovenskej politike. Vy si myslíte, že to nebude žiarivý príklad pre ďalšiu politickú moc, ktorá bude mať právo rozhodovať v parlamente? Pýtam sa, dokedy budeme takýmto spôsobom pokračovať.

    Prosím vás ešte o jedno, a opäť sa bude týkať krátkej pamäti. Vypočuli sme si veľmi pôsobivé prednesenie dôvodovej správy, ktorá bola priam ako obžalovací spis. Škoda, že tu chýbajú taláre a rozsudok, a možno už aj basa. Chcem upozorniť na to, že keby sme začali hovoriť o tých riaditeľoch, ktorí predchádzali riaditeľovaniu počas minulého štvorročného obdobia, tak ten zoznam výhrad aj ekonomického charakteru by bol prinajmenšom taký vážny a prinajmenšom taký dlhý. Ja sa však pýtam, čo sme my. Súdny tribunál? Alebo budeme operovať faktami, teda keď sa niekto dopustil nejakého činu, ktorý je v rozpore so zákonom, musí byť najprv odsúdený, aby sme s tým operovali ako s faktom. Tu sa operuje s dohadmi, s domnienkami, a celkom iste sa posúvajú. Akty, ktoré vykonal riaditeľ, ak ich vykonal v rámci svojej právnej pôsobnosti a niekomu sa nepáčia, je možné, že to kritizuje, ale nikto to nemôže už dopredu kriminalizovať. Už nikto nemôže pripisovať vinu za niečo, čo bolo v jeho právomoci a možno to nebolo v súlade s nejakým priemerným názorom občana, ale jednoducho to vykonal v rámci svojich právomocí. To by sme si mali veľmi dôrazne uvedomiť.

    Ďalej sa dovolávam ešte jednej pamäti. Tá pamäť sa bude týkať toho, kedy vlastne začala byť Slovenská televízia niekedy veľmi ostrá. Spomeňme si na to, koľko útokov práve od politických síl, ktoré dnes tvoria rozhodujúcu politickú moc v tomto štáte, koľko tých útokov na Slovenskú televíziu bolo. Bolo to možné, nebolo to nijaké hrdinstvo, pretože tieto politické zoskupenia už mali rovnakú televíziu, súkromnú Markízu, ktorá bola, samozrejme, dotovaná iným reklamným režimom zo zahraničia. A to si povedzme tiež, kde boli uprednostňované reklamné ponuky, kde sa, pravdaže, našli peniaze na všeličo iné, kde sa hospodári iným spôsobom a iným režimom, ako to musí robiť Slovenská televízia, pretože má isté povinnosti zo zákona. Prečo nehovoríme aj o týchto veciach?

    To, že sa pracovníci Slovenskej televízie začali brániť a že to vyvolalo ešte väčšiu nevôľu tých politických síl, ktoré ju neprávom, častokrát neprávom kritizovali, nie som prekvapený. To mali ostať ticho? Mali sa tváriť, že sa to vlastne ich netýka? Áno, tam sa istým spôsobom posunula politická hladina vysielania Slovenskej televízie. Ale pýtam sa, ktoré vedenie akej televízie by sa nebránilo. A teraz to spájame a div, že nepovieme, že to tak bolo štyri roky. Neboli obsadzované všetky politické dialógy? Nebola ponuka, rovnaká príležitosť pre všetky politické strany? Niekto nemusí súhlasiť a je to vždy subjektívny názor. Prečo sa nespoľahneme - už som to raz tu dnes na tomto mieste hovoril - na hodnotenie Licenčnej rady, ktorá naozaj nemá, ale naozaj nemá nijakú politickú príbuznosť, povedzme, s HZDS. Takže si myslím, že sú to veľmi vážne argumenty.

    Bol tu už raz spomínaný prieskum verejnej mienky. Pýtam sa, aký zdroj poskytol tento výstup. Dobre viete, že výskum verejnej mienky možno robiť všelijako a netvárme sa, že keď to má vedecký nádych, bude to mať vždy výsledok, ktorý zodpovedá pravde. Dokázali to napríklad viaceré iné prieskumy, napríklad aj v predvolebnom odhade.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, situácia je jasná. Pravdaže, schválite si, čo chcete. Nepredpokladám, že to tak neurobíte. Slováci budú mať dve Markízy, je to jasné. Malo by to byť poučením pre nás všetkých do budúcna. Urobíte to tak, že politické rozhodnutie ste prijali. Proti tomu si nepomôžeme ani my, ani občania Slovenskej republiky. Len sa pýtam, či naozaj už tých revanšov nebolo dosť, či by sme naozaj už nemali uvažovať aspoň do budúcna o nejakých iných spôsoboch konania. Môžeme mať iné názory na všelijaké iné veci, ale to, po prvé, nemusí znamenať, že sa budeme vyhrážať niekomu trestným postihom, ako som nedávno bol takto poctený členom terajšej vlády pánom Kňažkom. To neznamená, že sa budeme nenávidieť. To neznamená, že sa budeme urážať. Len prosím o jedno, nech sú kroky, ktoré už aj tak vykonáte, aj pre vás veľkým poučením. Pretože, čo bude môcť robiť iná vláda? Urobí to isté.

    Na štvorročné obdobie si vymenujete nových deväť členov. Dobre. Možno bude štvorročné obdobie, možno bude dvojročné obdobie. Tak čo urobí tá vláda? Najlepšie urobí to, keď sa vráti k starému osvedčenému systému, ktorý Francúzi dobre poznajú, a aspoň urobí to, že bude nejaká kontinuita v rade. Vy tam pošlete deväť ľudí, z ktorých možno dvaja budú trošku rozumieť televízii, z ktorých možno niekto už aj bol v Rade Slovenskej televízie. Pýtam sa, či je to rozumné a správne. Takže, ak váš názor bude taký, tak to tak urobíte. Myslím si, že výsledky na tento krok na seba dlho nedajú čakať a už dnes sa občania Slovenskej republiky tešia, že budú mať možnosť voľby - alebo Markízu, alebo Markízu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

    Prepáčte pani poslankyňa, pán poslanec Kužma sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán poslanec Hudec,

    dovoľte mi, aby som faktami doložil niektoré veci, o ktorých sme hovorili z hľadiska verejnoprávnosti. Mám tu materiál, z ktorého by som prečítal vyjadrenie MEMO´98 k vysielaniu spravodajstva Slovenskej republiky. Je to monitoring, ktorý robila pani Nogová za Helsinské občianske združenie.

    Celkový charakter vysielania Rádiožurnálu. Spravodajstvo Slovenskej republiky oveľa viac priestoru venovalo vláde ako iné médiá, takmer 50 % spravodajstva, pričom vláda bola prezentovaná len kladne alebo neutrálne. Z politických strán najviac priestoru bolo venované HZDS, pričom toto hnutie bolo prezentované prevažne kladne, kým opozičným stranám bol venovaný minimálny priestor. Zvrat nastal až po voľbách, keď v období od 28. 9. do 9. 10. prevažovali záporné zmienky nad kladnými. Zmenu vysielania Slovenského rozhlasu pred voľbami a po voľbách možno vidieť z priložených grafov. Slovenský rozhlas bol vlastne jediným médiom, ktoré pozorovateľne zmenilo orientáciu svojho spravodajstva v období pred voľbami a po voľbách, čo taktiež spochybňuje verejnoprávny charakter Slovenského rozhlasu.

    Monitoring sa venoval aj tzv. mediálnym efektom, ktoré vybočovali z princípu verejnoprávnosti. Z konkrétnych prípadov môžno uviesť napríklad kauzu tzv. skrytej privatizácie Slovenskej poisťovne, ktorá mala široký ohlas v médiách už 5. 8., avšak vo vysielaní Rádiožurnálu sa prejavila...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    na úvod by som sa chcela obrátiť na pána predkladateľa, ktorý tu vystúpil skôr ako prokurátor. Nemyslím si, že je dôstojné obviňovať, navyše v priamom prenose, niekoho z korupcie trestných činov a podobne. Sme v právnom štáte? Platí tu prezumpcia neviny? Je tento parlament gestorom práva? Ak si myslíte, že sa niekto v televízii alebo v rozhlase previnil, dopustil sa trestného činu, prosím, oznámte vaše poznatky orgánom činným v trestnom konaní. A chcem sa tiež spýtať na to, či vaše obmeny, ktoré sa chystáte urobiť v televízii, v rozhlase a v ďalších inštitúciách, sú iné a demokratické. Obávam sa, že budú masívne a oveľa väčšie ako hocikedy v minulosti.

    Ale vráťme sa k predloženému návrhu zákona. V dôvodovej správe predkladatelia uvádzajú dôvod tejto novely. Má ním byť obnova a posilnenie verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Ak si však pozrieme paragrafové zmeny, autori v dôvodovej správe uvádzajú, že cieľom predloženého zákona je, citujem "zaviesť novú filozofiu tvorby rady". Navrhuje sa tu teda zmeniť doterajší model kreovania rád, ktorý bol schválený ešte za federácie v roku 1991 a ktorý vychádzal z francúzskeho zákona o slobode oznamovania od roku 1986. V ňom sa umožňovalo, aby sa deväťčlenné rady, v ktorých každý člen mal šesťročné funkčné obdobie, obmieňali z jednej tretiny každé dva roky. Bolo to možné preto, lebo vždy trom členom rady po dvoch rokoch vypršalo funkčné obdobie. Teda po šiestich rokoch sa obmieňala celá rada a zachovávala sa pritom kontinuita rád.

    Zmena v predloženej novele spočíva v tom, že sa obidve existujúce rady zvolením nových členov rád automaticky zrušia. Keďže volebné obdobie nových rád je navrhované na štyri roky, zrejme sa predpokladá, že tieto voľby budú vždy po parlamentných voľbách, a teda sa aj predpokladá, že týchto členov rád zvolí práve ten subjekt, ktorý bude mať v parlamente väčšinu. Je však táto novela posilňovaním verejnoprávnosti? Som presvedčená, že touto novelou sa práve demokratickosti a verejnoprávnosti ublíži.

    V dôvodovej správe sa radám vyčítajú rôzne kauzy a televíznej rade i rozsah vysielania udelený jednotlivým stranám v reláciách spravodajstva a argumentuje sa nedodržaním tzv. tretinového modelu vysielania. Na vysvetlenie, jedna tretina informácií vo vysielaní spravodajstva by mala byť venovaná vláde, tretina opozícii a tretina koalícii. Tento model nevyplýva zo zákona. Navrhla ho televízna rada manažmentu Slovenskej televízie, aby to dodržiaval. Výskum vyváženosti spravodajstva, ktorý robila Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie v priebehu roka v tzv. veľkých televíziách - v Slovenskej televízii, v Markíze a vo VTV -, ukázal, že Slovenská televízia má najvyváženejšie spravodajstvo. Vyváženosť spravodajstva je totiž zo zákona povinná dodržiavať každá televízia, či verejnoprávna, či súkromná. V Slovenskej televízii sa skutočne dodržiaval v spravodajstve vyvážený model. Napríklad pri diskusiách pri okrúhlych stoloch bola vždy dodržaná parita. Ak boli pozvaní traja diskutujúci z koalície, vždy boli pozvaní aj traja diskutujúci z opozície. Nikdy sa tam nepestoval pohon piatich na jedného, navyše v prostredí, ktorý silno pripomína arénu.

    Čo vytýkal výskum verejnoprávnej inštitúcii, bola nevyváženosť publicistických relácií. Aj napriek nedostatkom považujem prácu rady nielen zato, že sa pričiňovala o vyváženie spravodajstva, za krok vpred. Veď za vlády pána premiéra Moravčíka sa nám v opozícii o tzv. tretinovom modele nemohlo ani len snívať. A preto si myslím, že systém tvorenia rád podľa teraz platného zákona je na udržanie verejnoprávnosti vhodnejší ako predkladaná novela, ktorá silne navodzuje princíp straníckosti. Ak sú nejaké nedostatky, je možné, že vychádzajú práve z toho, že preberanie zákonov či terajšej platnej, alebo predloženej legislatívnej normy bolo iba čiastkové. Totiž ani vo francúzskom, ani v dánskom zákone, z ktorého vychádza teraz predložená novela, sa nenavrhujú členovia rád iba jedným subjektom ako u nás Národnou radou. Vo francúzskom zákone každá tretina členov rady je menovaná inými subjektmi. Aj tak sa zrejme môže znížiť riziko straníckeho ovplyvňovania rád. Ale to je iba čiastková úvaha a hľadanie východiska z posilnenia demokratickosti a nadstraníckosti verejnoprávnych inštitúcií.

    Som presvedčená, že zákon, ktorý skutočne posilňuje verejnoprávnosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, je potrebný, ale je potrebná tiež široká diskusia odborníkov na túto tému, aby zákon, ktorý sa dotýka celej spoločnosti vzhľadom na silu médií, bol pripravený so všetkou zodpovednosťou. A preto chcem poprosiť, aby sa nemenil doterajší spôsob kreovania rád a terajší zákon. Ak chcete vymeniť rady, urobte to. V parlamente máte väčšinu, ktorú ste nám v predchádzajúcom volebnom období vyčítali. Ale zaoberajme sa ďalšími zmenami v zákone o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase vtedy, keď prebehne spomínaná diskusia s odborníkmi a v spolupráci s nimi vytvorme taký zákon, ktorý bude spĺňať všetky požadované kritériá tak, aby si nevyžadoval ďalšie úpravy po každých parlamentných voľbách. A preto by som vo svojom návrhu chcela podať pozmeňujúci návrh alebo podať návrh, aby sme sa týmto zákonom ďalej nezaoberali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Paška.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Muškovej.

    V depozitoch aj v archívoch Najvyššieho kontrolného úradu je množstvo protokolov, ktoré sú svedectvom zlého hospodárenia s majetkom štátu v štátnych podnikoch, predovšetkým v štátnych organizáciách. Protokoly boli vždy odstúpené vláde Slovenskej republiky aj orgánom činným v trestnom konaní. Výsledok žiadny. Vo väčšine prípadov sa nič nedeje a z protokolov sú len zaprášené kauzy. Preto aj v Slovenskej televízii zrejme dozrel čas na to, aby sa tam udiali personálne zmeny. A verte mi, že v mnohých prípadoch v štátnych organizáciách až výmena manažmentu preukáže rozsah šafárenia s majetkom štátu. To platí pre Slovenský plynárenský priemysel, to platí pre Štátne hmotné rezervy, pre Železnice Slovenskej republiky aj pre Slovenskú televíziu. A verím, že sa raz túto skutočnosť občania Slovenskej republiky dozvedia.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda parlamentu,

    dámy a páni,

    nechcem sa opakovať z môjho prvého vystúpenia, keď som hovoril o Rade Slovenskej televízie a vôbec o Slovenskej televízii, ale tu sa v tejto chvíli zmiešavajú dve veci. Je to na jednej strane práca Rady Slovenskej televízie a na druhej strane práca Slovenskej televízie. Toto treba skutočne oddeliť. Treba jednoducho vedieť, kde Rada Slovenskej televízie urobila chyby, ak nejaké urobila, ak išla mimo zákona, ako to tu bolo povedané pánom poslancom Budajom, treba veci konkretizovať, a nie hovoriť, prepáčte, pán poslanec, trošku demagogicky. Treba jednoducho veci uviesť na pravú mieru.

    Veľmi veľa sa tu hovorilo o tom, že Slovenská televízia nevyužíva dostatočne finančné prostriedky, ktoré má. Viete, opäť jeden argument, ktorý si treba asi preveriť. Slovenská televízia má rozpočet 1,6 mld. Sk. Môžeme ju v tomto smere porovnávať s Českou televíziou preto, lebo počet vysielacích hodín Českej televízie a Slovenskej televízie je približne zhodný. Česká televízia má rozpočet 3,8, či 4 mld. Sk. To sú veci, ktoré sú jednoducho faktom. Je zázrakom a skutočne vďaka zamestnancom Slovenskej televízie, že do dnešného dňa dokázali vysielať a dokázali udržať počet vysielacích hodín, ktoré im pripadajú z typovej vysielacej štruktúry schválenej Radou Slovenskej televízie. Opäť hovorím, Slovenská televízia patrí k najmenej finančne spôsobilým televíziám nie v Európe, ale na svete. Viete, veľmi ťažko sa počúvajú slová o tom, ako koncesionári neplatia koncesionárske poplatky, keď samotní poslanci parlamentu vyzývajú k neplateniu koncesionárskych poplatkov, a dovolím si tvrdiť, stalo sa tak, že zneužívali poslaneckú imunitu.

    Jednoducho, táto novela rady, ktorá je predkladaná, jednoducho nemá ako vyriešiť problém Slovenskej televízie z takého dôvodu, že problém Slovenskej televízie, páni, nie je politický, problém Slovenskej televízie je finančný, ekonomický. Zabezpečte v tomto parlamente príslušnú finančnú sumu, zabezpečte v tomto parlamente takú finančnú sumu peňazí, aby Slovenská televízia mohla naozaj na úrovni vysielať, urobte Slovenskú televíziu bohatou a v bohatosti tkvie aj nezávislosť. Myslím si, že keď Slovenská televízia bude bohatou, v tej chvíli prestane aj tento politický problém. No ale podľa tejto predkladanej novely takáto snaha tu nie je.

    V Slovenskej televízii sa stala jedna chyba. Slovenská televízia nebola pripravená na vstup súkromných médií do mediálneho priestoru. Taký je fakt. Bola to chyba manažmentu Slovenskej televízie, že nedokázal Slovenskú televíziu pripraviť na túto skutočnosť, ale bola to chyba aj parlamentu, ktorý nevedel v tej chvíli prijať patričný zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii tak, aby bola schopná finančne konkurovať privátnym televíziám, ktoré v roku 1997 vznikli. Čiže, áno, tu sa stala chyba. Lenže to je opäť otázka parlamentu, opäť otázka istej mediálnej pripravenosti.

    Ďalej sa tu hovorilo o nedodržiavaní tretinového modelu. Rada Slovenskej televízie si tretinový model vymyslela skutočne sama a parlament, resp. gestorský výbor, myslím si, toto veľmi rád prijal. Lenže prečo nebolo možné dodržiavať tento tretinový model zo strany Slovenskej televízie? No zase z jednoduchého dôvodu. Slovenská televízia sa pohybuje v jednom mediálnom priestore a v tomto mediálnom priestore sa v tom čase pohybovali už súkromné médiá. Čo sa stalo? Keď súkromné mediá jednoducho nedovolili reagovať na svoje výhrady, povedzme, istej politickej strane, tak tá politická strana, pochopiteľne, hľadala spôsob, ako sa prezentovať v Slovenskej televízii, ktorej to zo zákona prislúcha. Súkromná televízia nemala povinnosť, aspoň to deklaratívne tvrdila, že nemá povinnosť reagovať na svoje podnety v rámci spravodajstva. Slovenská televízia ako verejnoprávna túto povinnosť má. No spravodajstvo trvá 25 minút. A keď v tomto spravodajstve vystúpia len dvaja alebo traja, ktorí reagovali na invektívy, povedzme, v súkromnej televízii, tak sa priestor vyplňoval ľuďmi, ktorí nedostali priestor v súkromných médiách. To bol problém. To spravodajstvo trvá len 25 minút. Čiže keď hovoríme o tretinovom modeli, zasa si len povedzme, kde je príčina toho, že ten tretinový model nebol dodržiavaný. Ale snaha Rady Slovenskej televízie skutočne bola tento tretinový model dodržiavať.

    Nuž a posledná vec, ktorou by som sa chcel dotknúť tu prednesenej správy, je, že Rada Slovenskej televízie pri svojom vzniku naozaj nebola politicky angažovaná, nikto z rady nemal politickú príslušnosť. A keď v tejto chvíli chce niekto narážať na mňa, tak ja som vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko koncom siedmeho mesiaca roku 1998. Takže, aby sme si zasa hovorili veci tak, ako sú, aby sme sa jednoducho neklamali.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, máte pravdu. Viete, zostal by som v tej pragmatickej rovine, pán poslanec, aby sme udržali normálnu faktografiu. Vy ste zbehlý poslanec, mali by ste to vedieť lepšie ako ja.

    Znovu by som chcel apelovať na to, že táto novela je novelou čiste personálnou. Nerieši ani problém financovania, zabetonúva a berie možnosť rade, ktorá takýmto spôsobom vznikne, aby sa jednoducho mohla prejaviť vo svojej nadstraníckosti. Okrem toho štvorročné obdobie, ktoré kopíruje štvorročné obdobie parlamentu, tak k tomu v tejto chvíli už naozaj niet čo dodať. Ešte raz hovorím celkom na záver, žiadna novela tohto typu problémy v Slovenskej televízii nevyrieši. Problém Slovenskej televízie vyrieši jeden normálny seriózny zákon o Slovenskej televízii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šebej.

  • Rád by som reagoval na model tretín, ku ktorému sa hrdo hlásil jeden z bývalých členov Rady Slovenskej televízie.

    Samotný model - tretina vláda, tretina vládna koalícia, tretina opozícia - sám osebe je veľmi nespravodlivý a dúfam, že nová televízna rada sa k nemu nikdy nevráti. Chcem vysloviť počudovanie nad tým, že sa tu vzájomne klameme akýmsi percentuálnym modelom, v ktorom je umožnené tomu istému človeku v jednom okamihu vystupovať, povedzme, ako minister alebo predseda vlády a v nasledujúcom okamihu sa zmeniť na príslušníka vládnej koalície a byť tam jednoducho dvojnásobný čas. Aj keby sa ten model dodržiaval, kolegovia a kolegyne, vážne by som si prial, aby sme neprijali ako spravodlivú normu proste model, ktorý je zlý a nespravodlivý.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Jarjabek, dobre som počúval, čo ste hovorili, a som rád, že ste uviedli, koľko chýb spravil manažment. Hovorili ste o tej najzásadnejšej, že chybou manažmentu bolo, že sa nezachytila vlna nástupu súkromných médií. Nedozvedel som sa od vás, či manažment dal návrh na legislatívne riešenie tohto problému, čo asi bola jeho povinnosť. Viete, v normálnom svete je to tak, ak riaditeľ urobí chybu, ktorá ťažko poškodí podnik, tak ten riaditeľ musí ísť preč. A chýb, ktoré sa odohrali, bolo viac. A ja som nezistil - ani z vašej reči to nevyplynulo -, že by nový riaditeľ bol schopný napraviť tento krok. Nič sa neudialo, čo by vyrovnalo nástup týchto médií.

    Žiaľ, vo vašom vystúpení ako bývalého člena televíznej rady ste neodpovedali na otázky, ktoré boli vari najdôležitejšie. Bolo tam poukázané na chyby Slovenskej televízie a vy ako člen rady ste mali povedať: "Rada konala po zistení týchto chýb takto." Prezrel som si, čo všetko ste spravili, a zistil som, že skutočne ste jedenkrát znížili odmenu pánu Kubišovi. Takže to bolo konanie rady. Som presvedčený, že rada bola povinná voči tým, ktorí robia chyby, zaujať adekvátne stanovisko a vyvodiť dôsledky. A toto rada, žiaľ, neurobila. Preto si myslíme, že treba radu vymeniť a treba tam dať ľudí, ktorí budú schopní veľmi starostlivo strážiť dodržiavanie všetkých zákonných noriem, nielen zákon o Slovenskej televízii.

    Ďakujem.

  • Chcela by som doplniť pána poslanca Jarjabka v tom, že rada vlastne navrhla tento model na základe požiadavky členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, teda najmä členov výboru z opozície - menovite by som mohla povedať pána poslanca, teraz už pána ministra Ftáčnika -, ktorí sa veľmi dožadovali práve tohto tretinového modelu, ktorý vychádza z francúzskeho systému. Myslím si, že nikto nemôže povedať, že tento model, ktorý je osvedčený vo Francúzsku, je nespravodlivý. Skôr naopak.

  • Vážený parlament, rada by som podoprela konštatovanie pána...

  • Prepáčte, pani poslankyňa.

    Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.

  • No, už mi odpočítavajú minúty, hoci som nehovorila.

  • Prosím, zrušte pani poslankyni Tóthovej čas a dajte jej dve minúty.

  • Vážená Národná rada,

    chcem podporiť stanovisko pána poslanca Jarjabka, ktorý poukázal na to, že vznikom súkromnej televízie Markíza nastala situácia, že táto televízia nedávala možnosť opravy nepravdivých informácií, tak ako to príslušným dotknutým osobám v zmysle platného práva prislúcha. Preto bolo potrebné, aby tento zákonný nárok suplovala verejnoprávna televízia, ktorá to aj robila.

    Ďalej by som chcela povedať, že pokiaľ ide o argument monitoringu MEMO, tak prosím vás pekne, neodvolávajme sa naň, pretože pri monitorovaní v Slovenskej republike použil celkom iné kritériá ako dosiaľ vo všetkých iných krajinách. Na túto skutočnosť som upozornila verejnosť, a aj vlastným listom ako podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky som sa obrátila na Helsinský výbor vo Viedni, kde som protestovala voči tejto skutočnosti, ktorá skreslila, ale absolútne skreslila situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku, keďže, dovolím si opakovať, použila celkom iné metódy monitorovania ako v iných krajinách.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Kolegyne a kolegovia,

    predrečník vo svojom vystúpení použil vetu: "Uveďme veci na pravú mieru." Skúsme uviesť niektoré veci na pravú mieru, pretože tu sa zdá, ako keby televízia bola dobrá, rada bola dobrá, len televízny divák je nespokojný, lebo má dojem, že televízia vysiela zle. Ale vy sa tvárite, ako keby bolo všetko v poriadku. A ak je v televízii niečo zlé, rada nie je zodpovedná, a ak rada urobila niečo zlé, manažment televízie za to nemôže.

    Pán bývalý predseda rady, povedzme si niečo o koncepcii rozvoja Slovenskej televízie. To bola úloha, ktorú ste vy na požiadanie výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport jasne definovali súčasnému i predchádzajúcemu manažmentu. Za štyri roky nebola splnená. Aké dôsledky z toho vyvodila rada pod vaším vedením? Žiadne. Pozrime sa na modely financovania. To bola pre vás jasne definovaná úloha, aby ste nad ňou, takpovediac, mali dozor a aby sa v televízii tieto modely vypracovali, aby boli predložené napríklad na rokovanie výboru. To, čo sme dostali, bolo niečo trápne. Aké dôsledky z toho vyvodila rada? Žiadne. Proste, život išiel ďalej. Však?

    Zmluvy. Formálne ste konštatovali, že zmluvy sú nevýhodné. Aké dôsledky ste z toho vyvodili? Žiadne. Ako je možné, že rada súhlasila so zmluvou, kde mala byť Slovenská televízia, a teda koncesionári sankcionovaní 30 miliónmi korún za nedodržanie nejakej zmluvy, tejto zmluvy, ak od nej odstúpi Slovenská televízia? Aké dôsledky ste vyvodili? Žiadne. A o chvíľočku budem pokračovať, ak dovolíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Chcel by som sa spýtať ako občan a ako nový poslanec, ktorý sleduje jednu aj druhú televíziu a aj iné televízie, prečo si myslí, že HZDS nedostávalo priestor v televízii Markíza, keď sami sme videli na vlastné oči, že predstavitelia HZDS utekali pred kamerami, zatvárali sa v kanceláriách, odmietali prijať ponuky do diskusných relácií ako napríklad Sito a podobne.

    Ďalej som chcel nadviazať alebo potvrdiť slová môjho predrečníka, prečo Rada Slovenskej televízie vlastne neiniciovala žiadny zákon, resp. prečo bývalá koalícia neprijala zákon, ktorým by vlastne zabránila zlému hospodáreniu v Slovenskej televízii, o ktorej sme teraz počuli, že je skutočne kritická.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    som prekvapený tým, že sme si teraz naordinovali zrejme nejaký nový spôsob interpelácií kolegu. Musím povedať, že takto položené otázky, na ktoré nebude môcť on reagovať, sú veľmi nekorektné. Vôbec nie je pravda, že nereagovala, vôbec nie je pravda, že neiniciovala nejaké právne normy, a už vôbec nie je pravda, že nepostihovala vedenie. Prosím vás, toto sú všetko veľmi všeobecné frázy. Treba si pozrieť dokumenty, a potom vysloviť takéto výroky. Nie je korektné vzájomne sa tu interpelovať. Keď bude pán poslanec Jarjabek ministrom, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Kolegyne a kolegovia,

    rád by som upozornil ešte na jednu skutočnosť, ktorá bola zdôrazňovaná, keď sme prerokúvali zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Vtedy bola jasná požiadavka výboru stanovená tak, aby rada zabezpečila skvalitnenie programu, aby to, že občania budú platiť viac, sa odrazilo v tom, že program bude kvalitnejší. Prieskumy verejnej mienky a hodnotenia hovoria presný opak.

    Keď sme vo výbore konštatovali, že vedenie Slovenskej televízie má "sekeru" 200 miliónov, za čo by bol odvolaný každý riaditeľ akéhokoľvek podniku, Rada Slovenskej televízie toto prechádzala mlčaním, ba dokonca pomocným vysvetľovaním. Obviňujete nás z toho, že pripravujeme niečo na odvolávanie alebo odvolanie manažmentu Slovenskej televízie. Pýtam sa, je v záujme Slovenskej televízie, aby ju naďalej viedol pán riaditeľ Kubiš, keď doteraz nedokázal vyriešiť základné, podčiarkujem, základné veci.

    Vo svojom vystúpení ste obvinili Moravčíkovu vládu, že robila isté akoby kroky voči Slovenskej televízii. Ale ja si veľmi dobre spomínam, že vtedy bol riaditeľom Slovenskej televízie pán, o ktorom sa predseda Hnutia za demokratické Slovensko vyjadril, keď ste ho vy odvolávali, že je to náš človek, ale musíme ho odvolať. Áno, budeme pracovať, za tieto štyri roky, vypracujeme - verím, že sa zapojíte do toho - korektný zákon, ktorý zabezpečí jasnú, definovanú verejnoprávnosť Slovenskej televízie. A na to je potrebné urobiť tieto prípravné legislatívne kroky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Už som tu počul všelijaké perly ducha. Teraz pred chvíľou som si vypočul dokonca ďalšiu, prečo sme neprijali zákon, ktorý by zakazoval nehospodárne hospodárenie v Slovenskej televízii. To naozaj doprajem pánu Budajovi, aby ste aj tento zákon vypracovali, lebo tento najmä v časti dôvodovej správy sa mu veľmi vydaril. Som "nadšený" touto straníckou politickou obžalobou prednesenou tu...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, dopĺňam Jarjabka, zabudol na to.

  • Smiech poslanca Cupera.

  • Lebo to je naozaj na smiech, čo sa tu všetko nepovie. Prosím vás, veď keď sa tu vznesie taká spŕška obvinení na ľudí, ktorí tu ani nesedia, tak je to prinajlepšom absolútna nemorálnosť od ľudí, ktorí to tu produkujú. Ak tu nejaký pán poslanec Budaj hovorí o 200-miliónových spreneverách alebo dlhoch, alebo neviem o čom v televízii, tak prečo nedal žalobu na súd? Za dlžoby, samozrejme, by musel v tomto štáte sedieť každý druhý podnikateľ. Ale v každom civilizovanom štáte platí článok 17 ústavy ods. 2, že za dlhy sa nesúdi ani netrestá, ani neberie do "basy" od čias feudalizmu, pán poslanec Kováč.

    Ďakujem.

  • Druhýkrát. Všetci poznáme dôvody nenapĺňania kasy v televízii. Je to vznik duálneho prostredia, problém s trhom reklamy, s reklamným trhom, nenaplnenie kasy vďaka neodovzdávaniu koncesionárskych poplatkov aj vďaka výzvam niektorých našich kolegov. Každý jeden riaditeľ má práve problémy s financovaním. Myslím si, že aj ten riaditeľ, ktorého teraz zvolíte, bude mať tieto problémy. A televízii pomôže iba legislatívna úprava. Tak nehovorme o niečom, o čom všetci, ktorí sme boli členovia výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vieme, a napriek hľadaniu východísk zatiaľ sa túto inštitúciu nepodarilo stabilizovať.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    po niekoľkých dňoch som sa už naučil, že by malo nasledovať dlhé oslovenie. Dovoľte mi odpustiť si to a vysloviť údiv na konto alebo na okraj všetkých týchto debát o Slovenskej televízii. Nezaznelo to doteraz a nezaznie to ani v budúcom zákone, ktorý si celkom určite ústavná väčšina odhlasuje, o čo podstatné, úplne najpodstatnejšie tu išlo a ide v prípade Slovenskej televízie. Nezabúdajme, že plný názov tejto inštitúcie je Slovenská televízia, že ide o inštitúciu národnú, kultúrotvornú, ktorá má celkom vážny vplyv na formovanie slovenského kultúrneho i národného vedomia. Zdá sa mi, že taký vážny orgán, ako je parlament Slovenskej republiky, by mal začať odvíjať problémy televízie od tohto faktu. Ak sa tu povedalo, že budeme mať na výber Markízu a Markízu, preboha, kde sa slovenský národ dozvie - lebo ide o masové médium -, čo je jeho kultúrna identita, čo sú jeho dejiny? To necháme tej skutočnej Markíze?

    Alebo ešte jedna poznámka. Ak sa tu povedalo, že niektorých humoristov ktosi vyhodil z televízie, bojím sa, že oni sa vyhodili sami. Keď budú naďalej účinkovať v novej Slovenskej televízii podľa tohto zákona, budeme počúvať vysmievanie sa slovenčine a slovenskému národu? Myslím si, že toto je tá podstata.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Paška vystúpi ako ďalší v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán predseda,

    vážený pán minister,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Ján Budaj, podpredseda výboru pre kultúru a médiá, vo svojom úvodnom slove odsúdil personálnu prácu Národnej rady Slovenskej republiky v predchádzajúcom období ako brutálnu demokraciu s tým, že v tomto volebnom období vládna moc bude citlivejšie narábať s právom a politickou kultúrou ako tá predchádzajúca. Preto si dovolím predpokladať, že iba nie najlepšia znalosť skutočnej činnosti Rady Slovenskej televízie, keďže žiaden zo signatárov tejto novely v predchádzajúcom období nepracoval na parlamentnej pôde s touto problematikou, viedla predkladateľov k tomu, že pripravili takúto novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.

    Nedostatočné kompetencie Rady Slovenskej televízie totiž neumožňovali operatívne reagovať na skutočné problémy Slovenskej televízie. Najmä v predvolebnom období, v období, ktoré je najviac kritizované súčasnou vládnou mocou, nemala Rada Slovenskej televízie nijakú oporu v zákonodarnom zbore, ktorý jediný mal personálne kompetencie voči vedeniu Slovenskej televízie a ktorý v tomto období už nepracoval. Preto je prirodzené, že vedenie Slovenskej televízie pracovalo na vlastnú päsť a, samozrejme, aj na vlastnú zodpovednosť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ku koncu prvého volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky došlo k uvoľneniu členstva v Rade Slovenskej televízie u troch členov tejto rady, ktoré sú dosiaľ neobsadené. Ak chceme skutočne kultúrne stabilizovať pomery v našom mediálnom prostredí, skúsme najskôr využiť túto príležitosť a dovoliť do súčasnej Rady Slovenskej televízie chýbajúcich troch členov a žiadať od takto skompletizovanej rady, aby zodpovedne posúdila činnosť vo verejnoprávnej televízii a v súčasnosti za spolupráce s príslušným gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pripravila ďalšie kroky na skvalitnenie vysielania Slovenskej televízie.

    Predložená novela zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase totiž príliš pripomína práve tú predkladateľmi odsudzovanú brutálnu demokraciu, čo je, nazdávam sa, v tomto prípade skutočne zbytočne radikálny krok, najmä ak sa dá tento problém riešiť rovnako efektívne, a pritom kultúrne a podľa v súčasnosti platnej legislatívy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, najmä tí, ktorí reprezentujete súčasnú vládnu moc, zvážte aj takúto cestu. Myslím si, že bude jednoduchšia a korektnejšia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Húska.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    áno, myslím si, že si treba oživiť historickú pamäť, ale táto historická pamäť sa nezačína rokom 1994 ani rokom 1989, ani rokom 1945, ale myslím si, že pre našu príležitosť postačí vrátiť sa do roku 1989. Chcel by som to povedať jednoducho a jasne. V roku 1989 išlo o zmenu totalitného systému na systém demokratický a táto zmena totalitného systému na systém demokratický sa uskutočnila aj v masovokomunikačných prostriedkoch. V roku 1991 prijala, dámy a páni, naša vláda, zákon o verejnoprávnej televízii, o verejnoprávnom rozhlase, ktorým sa masovokomunikačné prostriedky odštátnili. Prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva občanov. Toto bol podstatný krok, podstatný, jeden z najpodstatnejších krokov pri premene totalitného režimu na demokratický.

    Druhý podstatný krok, ktorý urobila opäť naša vláda v roku 1992, bolo vytvorenie duálneho systému. Vďaka vytvoreniu duálneho systému bolo možné to, že vznikli súkromné televízie, a nech si hovorí, kto chce, čo chce o súkromných televíziách, existencia súkromných televízií znemožnila, a znemožnila dokonca aj v najhorších rokoch 1994 - 1998 monopol jednej strany na informácie. To je podstatná vec, a je to vec, ktorá nás uchránila od monopolu straníckej televízie najmä v poslednom období.

    Dámy a páni, toto je historická pamäť posledných rokov.

  • K historickej pamäti posledných rokov ale patrí aj jeden výrok, a je to výrok zo Zlatej Idky a výrok z obdobia po Zlatej Idke: "Televíziu musíme mať v našich rukách." To bol výrok človeka, ktorý bol členom HZDS. Mať verejnoprávne prostriedky vo svojich rukách nechcela nijaká vláda VPN, nijaká vláda KDH, nijaká vláda Demokratickej strany, nijaká vláda MNI, ale túto vládu mať nad médiami vo svojich rukách chcelo mať a dosiahlo Hnutie za demokratické Slovensko.

    Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti - pretože to mám možnosť povedať po prvýkrát po ôsmich rokoch - vyvrátil dve lži, ktoré sa tu dnes frekventovali. Prvá lož je lož o jari 1991. Dnes je už dokázané, že v roku 1991 nešlo zo strany VPN o nijakú manipuláciu médií. Naopak, o manipuláciu médií šlo v tom čase zo strany Vladimíra Mečiara a vznikajúceho HZDS. To je prvé vyvrátenie lži.

    A druhá lož. Vy ste tu dnes hovorili o tom, že niektorí z nás nemali v rokoch 1990 až 1992 politickú legitimitu, pretože neboli v parlamente alebo neboli vo vláde. Ja sa môžem na tom dnes iba smiať. Dámy a páni, keby som mal takto uvažovať, musel by som povedať, že pán Vladimír Mečiar dnes nemá nijakú politickú legitimitu, lebo nesedí ani vo vláde, ani v parlamente. Jeho politická legitimita, pretože je to legitimita voleného orgánu HZDS, je nespochybňovaná a nikto z nás ju nespochybňuje. Preto je smiešne a čudesné spochybňovať dozadu legitimitu a politickú legitimitu volených orgánov ktorejkoľvek strany a ktoréhokoľvek hnutia. To sem síce v tejto chvíli nepatrí, ale chcem to povedať, pretože by som bol nerád, keby som musel na tieto veci ešte niekedy v tomto volebnom období reagovať z úst všelijakých parlamentných šašov a tárajov.

  • Ruch v sále.

  • Po roku 1994 stratila Slovenská televízia absolútne verejnoprávny charakter. A nejde len o to, že stratila verejnoprávny charakter, ide aj o to, ako sa pritom správala Rada Slovenskej televízie. Keď sa pýtate na to, v čom Slovenská televízia stratila verejnoprávny charakter, dovoľte mi, aby som vám trošku oživil vašu pamäť. Stratila to v hrubej manipulácii spravodajstva, v hrubej manipulácii spravodajstva. Verejnoprávny charakter stratila vytesňovaním značnej časti politických špičiek opozície z možnosti informovať, stratila ho v tom, že značná časť občanov stratila možnosť byť informovaná o tom, čo sa deje reálne a vecne v politike Slovenskej republiky. Čo robila vtedy Rada Slovenskej televízie? Mlčala. Nehovorila nič. Neplnila si elementárne základné povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o Slovenskej televízii.

    V čom stratila Slovenská televízia verejnoprávny charakter? Stratila ho v tom, že nielen v spravodajstve a nielen v publicistike, ale v mnohých iných reláciách šírila taký obraz, ktorý bol založený na protieurópskosti, protiamerickosti, ktorým sa Slovensko vracalo do päťdesiatych rokov, ktorý bol založený na izolacionizme, ktorý bol založený na nevraživosti, ktorý bol založený na tom, že mnohé a značné časti obyvateľstva boli z informovanosti vytesňované. Vytesňované z informácií a dotované falošnými informáciami boli občianske združenia, boli vedci, boli kultúrne elity, boli odbory, boli cirkvi. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Mlčala, mlčala. Neplnila si svoje základné povinnosti.

    Spomeňte si, dámy a páni, na to, čo sa dialo pri referende o vstupe do NATO. Slovenská televízia v tom čase informovala falošne, zavádzajúco, čím sa spreneverila vlastne základnej agende vlády, vtedajšej vlády Slovenskej republiky, ktorá mala vstup do NATO vo svojom programe. A čo robila vtedy Rada Slovenskej televízie? Mlčala.

    Čo robila Slovenská televízia pri referende o priamej voľbe prezidenta? Zavádzala, klamala. A Rada Slovenskej televízie mlčala.

    Čo robila Slovenská televízia, keď sa šíril na Slovensku politický teror? Podporovala tento politický teror. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Mlčala, nepovedala ani slovo.

    Čo robila Slovenská televízia v predvolebnej kampani v roku 1998? Vytesnila občianske združenia, občiansku kampaň, to znamená základné informácie, ktoré určujú verejnoprávny charakter televízie, základné informácie o tom, ako vyzerajú demokratické voľby, ako má voliť občan, vylúčila ich zo svojho programu. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Nič. Mlčala, čušala, neplnila si svoje základné povinnosti.

    A po voľbách? Slovenská televízia sa tuneluje, ekonomicky sa tuneluje, dokonca sa tuneluje vysielací čas. Dámy a páni, tunelovať vysielací čas, to je skutočne európska a svetová rarita. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Mlčala, čušala.

    Toto sa stalo v rokoch 1994 až 1998, preto stratila Slovenská televízia verejnoprávny charakter a aj, a možno aj najmä preto, že Rada Slovenskej televízie pritom všetkom mlčala, nepovedala ani slovo, neplnila si svoje základné povinnosti.

    Hovoriť teda o akomkoľvek revanši je iba chabým pokusom a neuveriteľným pokrytectvom. Pretože to, čo sa tu teraz deje, je iba obnova demokratického charakteru štátu a verejnoprávneho charakteru televízie a tento návrh zákona je iba prvým krokom k tejto obnove, nie je žiadnym revanšom, je prvým krokom k obnove demokratického prostredia na Slovensku v oblasti informácií a prvým krokom k obnove verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Za týmto krokom budú, samozrejme, nasledovať ďalšie zákonné kroky, ktoré prinavrátia - a dúfajme, že tentoraz už definitívne - Slovensku verejnoprávnu televíziu a verejnoprávny rozhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

  • Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, zareagovať najprv jednou krátkou poznámkou. Neviem, prečo by sme do našich vystúpení museli miešať toľko žlče, nenávisti a zloby. Myslím si, že sa veci a názory dajú povedať aj inak. Ak mi dovolíte, keby sme zmerali všetky politické informácie, ktoré sa dostávali občanovi, trebárs aj v tom vami veľmi napádanom predvolebnom období, tak 90 % politických informácií bolo vtedy ladených opozične a ani 10 % nebolo prokoalične. Vy teraz chcete zmeniť pomer z 90 % asi na 99 %.

    A na záver ešte jednu poznámku. Prosím vás, nehlásajte tu veci, ktoré sú neoverené, ktoré iba urážajú. A hovoríte o ľuďoch, ktorí tu nie sú prítomní, takým spôsobom, že možno iba vďaka poslaneckej imunite sa vyhnete iným pokračovaniam. Nerobme to, prosím vás, nepatrí sa to!

    Ďakujem.

  • Pán Zajac, vaše charakterové vlastnosti ako politika som mal možnosť poznať práve v tých historických časoch. Chodil som s pánom predsedom Matice slovenskej ako právny poradca obhajovať jazykový zákon. Chodil som aj s hladovkármi rokovať k pánu Čarnogurskému. Možno sa už na to nepamätáte. Nehovorte, že to bola vaša vláda. Pokiaľ viem, bola to vláda VPN, vy ste nijakú vládu nevlastnili.

    Pokiaľ po vystúpení pána Budaja som mal dojem, že ide naozaj len o nejaký revanš, po vašom vystúpení som sa už definitívne utvrdil, že ide o "kontrarevolúciu".

  • Smiech v sále.

  • Takže, prajem vám, aby ste v nej pokračovali, len tu neklamte občanov Slovenskej republiky, že jedine Slovenská televízia bola tým najväčším zlom. Vy ste vytvorili množstvo mediálnych prostriedkov pod egidou súkromných médií, ktoré takisto majú ústavnú povinnosť nebyť zneužívané na úkor spoločnosti a štátu a pozrite sa do nich, jednoducho v nich okydávate, zosmiešňujete ľudí, ktorí sa nemôžu brániť, pretože na súdoch pojednávania o ochrane ľudskej osobnosti trvajú štyri roky, to vy dobre viete, pán Zajac. Väčšinu kontrolujete vy a vaše organizácie, ktoré si dávajú epiteton ochrancovia ľudských práv. Zoberte si len váš "plátok", ktorý sa nazýva Os, zoberte si Plus sedem dní, zoberte si vašu Angeliku von Markíza a budete mať výpočet ešte len veľmi neúplný.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Vážený pán kolega, pán poslanec Peter Zajac,

    elementárnym predpokladom na posúdenie akéhokoľvek problému je znalosť tohto problému. Môžem vás ubezpečiť, že Rada Slovenskej televízie nemlčala, zaoberala sa problémami, ktoré v Slovenskej televízii boli, poukazovala na ne a v rámci svojich kompetencií ich aj riešila. Ako iste viete, práve Rada Slovenskej televízie dala návrh na odvolanie predchádzajúceho riaditeľa Slovenskej televízie a v predvolebnom období sa zaoberala aj možnosťou odvolania súčasného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Takže, poprosil by som vás, keď chcete diskutovať, tak diskutujte so znalosťou vecí.

    Ďakujem.

  • Niekto už počas dnešného rokovania vyčítal pánu Čarnogurskému, že vniesol do parlamentu tzv. politických "zombíkov". A, ajhľa, už sú tu, už kričia, už chrlia demokraciu.

    Pán Zajac, hovorili ste o historickej pamäti. Myslím si, že tú pamäť máme všetci, nielen vy, majú ju aj diváci, ktorí sledujú túto televíziu, a práve na základe tejto historickej pamäti mám aj ja svoje skúsenosti s verejnoprávnosťou televízie počas vašich manipulácií, počas vašich kamufláží, keď sme chodievali v tom čase do televízie doslova ako fackovací panáci na zdanie demokracie. Čiže, vy nás nepoučujte o verejnoprávnosti alebo o demokracii.

  • Myslím si, že je všeobecným názorom väčšiny verejnosti, že Slovenská televízia je chorá, je ťažko postihnutá stratou verejnoprávnosti. Ako lekár viem, že správnej terapii predchádza dokonalá anamnéza. A keďže mám aj pamäť a autoanamnéza mi hovorí, že na počiatku ako toľkokrát bolo slovo, vlastne pár slov, ktoré tu už dnes boli dotknuté, toho času služobne vzdialeného poslanca a zaslúžilého hráča pingpongu a tiež vylamovača zámkov Trnavskej univerzity. Povedal v roku 1994, že keď získame elektronické médiá, bude všetko inak. Áno, bývalá moc prekročila rubikon, i ten v Slovenskej televízii. Priviedla k pádu seba i Slovenskú televíziu. To prvé je jej vec. To druhé sa týka občanov, koncesionárov. A tých tu zastupujeme a v ich mene budeme terapeuticky konať.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Chcel by som poznámkou zareagovať na pána poslanca Zajaca.

    Skutočne úprimne a bez irónie, pán poslanec, my sa nepoznáme, veľmi pekne by som vás prosil, aby ste si prečítali zákon o Slovenskej televízii a zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. A ak budete mať záujem, dovolím si vás pozvať na kávu a môžeme tieto veci predebatovať. A vôbec, keď to takto počúvam, myslím si, že na tú kávu, páni poslanci, by sme mali chodiť častejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Nesúhlasím s vyjadrením pána Zajaca, že odbory boli vytesňované zo Slovenskej televízie. Práve naopak, odborom Slovenská televízia vždy poskytla priestor, o ktorý požiadali. Považujem tieto slová za klamstvo verejnosti.

  • Vážený parlament,

    po vypočutí si vystúpenia pána poslanca Zajaca som si mohla urobiť - a myslím si, že aj televízni diváci - pohľad na demokraciu v budúcej verejnoprávnej televízii. Mne išiel mráz po chrbte.

    A k vašej historickej pamäti krokov súčasnej vládnej koalície si dovolím doplniť jedno, na čo ste v tejto pamäti zabudli, a to na uznesenie vlády Jozefa Moravčíka, ktorým uložila ministrovi kultúry zmeniť Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá má podľa súčasného a aj vtedajšieho práva postavenie dnes nezávislého parlamentného orgánu, zmeniť tento orgán na ústredný orgán štátnej správy podriadený vláde. Asi takáto bude aj v budúcnosti vaša predstava o demokracii a slobode týchto médií?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Zajac, keďže dúhový vláčik zvaný SDK, ktorému asistuje teraz SDĽ, vás naozaj priviezol do parlamentu, aby ste tu robili "kontrarevolúciu", a keďže sa oháňate históriou, ja som si tiež zalistoval v histórii, pretože históriu mám rád, a odcitujem vám francúzskeho historika Octava Aubryho, ktorý po páde Robespierrovcov povedal asi toto, citujem: "V boji s Robespierrovcami však rozhodne nezvíťazili tí lepší, ale", a to sa mi nechce ani hovoriť, "banda zlotrilcov topiacich sa v dlhoch a v zločinoch, v špine, v smeti a lumpov, ktorí pod dohľadom nepodplatiteľného Robespierra dohliadali na to, aby vládli nepodplatiteľní." Ako bude táto nazdarboh zlátaná klika vykonávať moc, ktorú úskokom získala?

    Vy ste jednoducho, pán Zajac, vaša skupina v rámci SDK podviedla občanov, a podviedlo ich celé SDK. Dali vám dôveru, dali dôveru aj iným politickým stranám, aby ste pokračovali v politike, ktorá tu bola začatá predchádzajúcou vládou v novom slovenskom štáte, lebo vy ste ten štát, pán Zajac, nikdy nechceli. Vy ste bojovali všetkými silami, aby nevznikol. Veľmi dobre si pamätám na to, že sa vo VPN vždy zdravilo iba "Sia", keď sme tam s pánom predsedom Matice slovenskej prichádzali. Takže vy teraz bojujete proti všetkému, čo je slovenské, a my sme predstavovali to, čo je slovenské, preto tá vaša nenávisť. Desím sa, ak títo ľudia budú dlhšie pri kormidle Slovenska.

  • Ešte na margo príspevku pána Zajaca. Myslím si, že ste si pri kritike Rady Slovenskej televízie nevybrali najsprávnejšie príklady. Narážam tým na referendum o NATO alebo voľbu prezidenta, alebo občianske združenia, pretože, aj keď trošku odbočím, ak niekto cez politické osobnosti, ktoré sú na čele, jasne deklaruje a tvrdí o sebe, že je nezávislý, tak asi nezávislý nie je. A ak ste demokrat, pán Zajac, tak si myslím, že svoje subjektívne názory tu nemôžete vydávať za jediné a spravodlivé a podľa nich kritizovať.

    A ešte na margo diskusie, ktorá tu prebieha. Vážení páni, ak kritizujete minulosť, tak si ju neberte za vzor. Rovno povedzte, že je vaším meradlom a bude každému jasné, o čo tu ide. A nehaľte to do pláštika nejakej novej demokracie, ktorú ste sľubovali. Nový zákon sleduje personálne zmeny v televízii cez radu. To je jeho celá pointa. A tomu sa hovorí personálne čistky.

    Budete schvaľovať radu tu, v Národnej rade, myslím tým radu televízie, tu máte väčšinu, odhlasujete si, koho tam chcete, dostanete tam, koho chcete, budete ovládať televíziu a takisto bude verejnoprávnosť spochybniteľná už týmto spôsobom, vašou väčšinou, ktorá o tom rozhodne. Čiže, povedzte občanom na rovinu, robíte to isté, čo ste kritizovali, len v inej farbe, a nazývate to, že je to demokracia. Nie je to demokracia, je to to isté, len to treba asi povedať a jasne nahlas pomenovať.

  • Čakal som a dúfal, že sa dozviem niečo nové od pána Zajaca, hlavne čo sa týka predloženého návrhu skupiny poslancov na vydanie tohto zákona. Nedozvedel som sa nič a myslím si, že tu prítomní takisto nie, pretože neodznela argumentácia. Odznela len exhibícia zúrivej protislovenskej nenávisti, ale to v podstate nie je nič nové, čo u pána Zajaca by sme mohli objaviť, pretože z jeho publikačnej činnosti aj z jeho vystupovania je evidentne známe, že ak niečo nemôže odpustiť, tak to je vznik tohto štátu a to, že za vznik tohto štátu sa postavil Vladimír Mečiar. To sú ťažké hriechy, ktoré tento pán nie je schopný prekročiť a nikdy nebude schopný prekročiť. Ale ľudia si ho zvolili, tak ho tu majú, nech si ho počúvajú. A čo sa odhlasuje v tomto parlamente, nech si aj tak majú.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený člen vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vrátil k otázkam, ktoré nás vlastne najviac zaujímajú, to znamená, ako vlastne objektívne posúdiť situáciu nielen verejnoprávnej televízie, ale vôbec informačného trhu, v ktorom sa celá skutočnosť odohráva.

    Priatelia, bez určitého kompenzačného postupného profilovania spravodajstva vo vnútri Slovenskej televízie nemôžeme chápať celú skutočnosť, ak nevidíme, že išlo o informačný trh, v ktorom dávno existoval monopol. Priatelia, ak dačo viete o teórii monopolu, tak viete, že všetko, čo je nad 50 % a v niektorých sektoroch trhu dokonca už nad 34 %, je monopolná situácia. S informačným trhom je to tak, že masmediálne ste boli v trvalej prevahe, trvalej monopolnej situácii, stále ste v takejto situácii boli a je celkom pochopiteľné, že za takýchto podmienok musí, samozrejme, aj spravodajstvo verejnoprávnej televízie odrážať určitý stupeň kompenzácie. Ale toto naša verejnosť musí vedieť, lebo vy to veľmi dobre viete, vy si jednoducho myslíte, že môžete manipulovať donekonečna. Priatelia, aj v spoločnosti existuje tzv. manipulačný prah. Tento prah vy tiež neprestúpite.

    Chcem povedať toľko, že zároveň si treba uvedomiť, že tu máme tzv. reklamný trh. Pohyboval sa najprv okolo 500 až 600 mil. korún, teraz už prekračuje 2 mld. korún. Jedno z prvých opatrení, ktoré robil zahraničný záujemca hlavne v masmediálnej oblasti, bolo práve obsadenie reklamných agentúr. Reklamné agentúry, ktoré vlastne robia prerozdelenie peňazí, orientujú reklamy do tých médií, ktoré sú im, samozrejme, blízke alebo ktoré majú pokyn obhajovať. Na základe takéhoto priebehu sa v podstate manipulovalo, tvrdo manipulovalo v rozdeľovaní prostriedkov pre masmediálne oblasti, a v tomto mienite pokračovať ešte ďalej.

    Môžem vám len toľko povedať, že manipulačné techniky nie sú všemocné. Sú síce mimoriadne silné, sami sme to okúsili, ale nie sú všemocné.

    A chcem vám ešte povedať jedno, vážení priatelia, darmo sa budete teraz stavať za mohutnosť ústavnej väčšiny. Priatelia, to, čo obhajujete vy, ktorí teraz vystúpili ústami pána Zajaca, pána poslanca Zajaca, tak to je v podstate chlapenie sa za silu, ktorú nepredstavujete. Priatelia, akokoľvek sa budete pokúšať manipulovať s touto veľkosťou, predstavujete hlbokú menšinu, predstavujete menšinu v tejto spoločnosti a som rád, že je to tak, lebo je to nádej pre túto spoločnosť, že rozmery vývoja nepôjdu tak, ako ste si predstavovali.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcem reagovať na predrečníka. Nazdávam sa, že občan, ktorý dnes sedí pred televíznou obrazovkou, možno s dojatím sleduje, akoby sa naozaj búrali základy demokracie na Slovensku, a dokonca bola ohrozovaná naša národná identita. Všetko je však inak. Teraz sa vlastne ide napraviť to, čo bývalá vládna koalícia začala v noci z 3. na 4. novembra 1994, pretože v túto noc vlastne bola vytvorená alebo zvolená nová rada a po dopĺňaní dnes vlastne drží v rukách verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Áno, je to tak, nie ako hovoril pán kolega Jarjabek, že to niekto chce spájať a že sa to nedá spojiť. Ak rada drží v rukách a ak rada dovoľuje robiť Slovenskej televízií všetko to, čo chce, tak to naozaj treba spojiť. Plne vás, samozrejme, chápem, vážení kolegovia. Chceli by ste predĺžiť doterajší stav a mať naďalej mediálne zabezpečený pocit istoty a neomylnosti svojich názorov a, samozrejme, aj záujmov. Chápem to. Ak by to však ale zostalo...

  • Hlasy v pléne.

  • Ak by to však ale zostalo tak, svedčilo by to o tom, že súčasná vládna koalícia si neváži väčšinu občanov tohto štátu, ak by im chcela uprieť verejnoprávnosť Slovenskej televízie. O to ide, páni, o nič menej a o nič viac. Vy to, samozrejme, dobre viete, to len u občana chcete vzbudiť svojimi názormi chaos a možno u niektorých i ľútosť.

    Ďakujem.

  • Čudujem sa, kde sa nachádzam. Priatelia, veď my hovoríme v náhradnej komunikácii. Položme si otázku: Bola Slovenská televízia verejnoprávnou? Musím odpovedať: Nebola. Bola objektívnou? Musím povedať, že nebola, pretože všetko, čo robilo HZDS, bolo dobré, všetko, čo robili iní, bolo zlé. Dobrí Slováci, priatelia, ste boli len vy z HZDS. Ale ja som rovnako dobrý Slovák a musel som sa nechať Slovenskou televíziou urážať.

    Z druhej strany niektorí z vás nevedia pochopiť, že na Slovensku môže byť objektívna televízia. Ale tvárite sa, že vám zobrali hračku a nechcete dovoliť, aby si tú hračku zobral niekto druhý. Myslím si však, že tomuto parlamentu musí ísť o to, aby Slovenská televízia bola naozaj verejnoprávna, aby slúžila všetkým občanom, aby slúžila daňovým poplatníkom, a nie aby slúžila tomu alebo onomu politickému táboru. Mne ide o toto. Ak nechcete chápať, že to kyvadlo dejín - ako som už v tejto sále povedal - to kyvadlo odplát raz musíme zastaviť, tak sme nepochopili, o čo ide. Ak si niektorí myslíte, že Slovenská televízia bude slúžiť len opačnému spektru, som zásadne proti tomu. Som za objektivizáciu vysielania, aby Slovenská televízia bola skutočne takou, ako jej zo zákona vyplýva.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade vás chcem upozorniť, aby ste urobili v rokovacej sieni poriadok. Vyprosím si, aby nie príliš dobre vychovaní redaktori televíznej stanice Markíza a Twistu robili si posmech z balkóna na poslancov a robili kulisu pánu Budajovi. Nech si láskavo sadnú do lavíc alebo nech opustia sieň a idú sa dovzdelať z mravov a z etiky žurnalistiky, pretože ešte som sa v živote od nich nedočkal ospravedlnenia za ohavnosti voči mojej osobe, i keď som niekoľkokrát telefonoval pánu Lintnerovi, aby sa mi ospravedlnili. Samozrejme, že žaloby v tomto štáte na ochranu osobnosti sa rozhodujú po štyroch rokoch. Tak láskavo urobte poriadok.

  • Pán poslanec Cuper, za poriadok na balkóne zodpovedá parlamentná stráž v prípade, že by tam bol neporiadok. Nie som toho názoru, že na balkóne je neporiadok, páni poslanci, takže nechcem robiť žiadne opatrenia.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine, pokiaľ nesplníme program dnešného rokovacieho dňa. Už sa stalo tradíciou, že nekonečné faktické poznámky niektorých kolegov nás zdržujú od vážnej práce, ktorá nás čaká, takže dávam týmto procedurálny návrh a prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento procedurálny návrh sme schválili.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem požiadať o 10-minútovú prestávku na poradu klubov a zároveň chcem poprosiť, aby ste zvolali v zastúpení predsedu aj poradu predsedov poslaneckých klubov.

  • Iba na návrh dvoch poslaneckých klubov môžem prerušiť rokovanie a vyhlásiť prestávku. Keďže sa ďalší poslanecký klub nepridáva...

    Pani poslankyňa Malíková.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku a zvolávam poradu zástupcov poslaneckých klubov.

  • Po prestávke.

  • Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sále. Pokračujeme v rokovaní.

    Ako ďalšia do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Slavkovská. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci...

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Prosil by som všetkých poslancov o zachovanie pokoja, keď vystupuje kolega poslanec. Nerušme jeden druhého.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené plénum Národnej rady,

    vystúpenie pána poslanca Budaja ako predkladateľa zákona bolo také tendenčné a politicky podfarbené, že som hneď v zárodku stratila akékoľvek ilúzie o tom, že vládna koalícia má vôbec nejakú snahu odpolitizovať Radu Slovenskej televízie či samotné vysielanie Slovenskej televízie.

    Slovenská národná strana sa nikdy netešila prílišnej pozornosti Slovenskej televízie, no i napriek tomu musím povedať, že slová predkladateľa návrhu zákona voči Rade Slovenskej televízie a priamo voči Slovenskej televízii boli priam inkvizítorské. Taká je i dôvodová správa k návrhu zákona. Pán poslanec Budaj predkladal zákon ako sudca. Súdil všetko a všetkých. Od predkladateľa právom očakávam odborné vystúpenie, ktorým by presvedčil poslancov o potrebe zákona, ktorý predkladá.

    Pán poslanec buď odborne vystúpiť nevie, alebo to považuje za celkom zbytočné. Aké dôvody teda uviedol, aby nám dokázal, že zákon je potrebný a že celkom určite odpolitizuje Slovenskú televíziu? Žiaľ, musím povedať, že žiadne. V celom svojom príspevku a vystúpení hovoril o tom, že do voľby Rady Slovenskej televízie nesmú zasahovať politické sily. Ale potom uviedol, citujem: "Predchádzajúca rada bola zvolená ako jednofarebná. Nebol tam ani jeden zástupca opozície. My sme však už teraz ponúkli opozícii, aby obsadila v rade jedno-dve miesta." Tak o čom teda hovoríme? O odpolitizovaní rady? Alebo o zmene politického trička? Ak terajšia vládna koalícia z deväť miest ponúka opozícii dve miesta, ostatné miesta obsadzuje sama. Tak kto to vlastne znovu bude obsadzovať Radu Slovenskej televízie?

    Tak ako pán poslanec Jarjabek i ja musím konštatovať, že netreba dávať do jedného vreca prácu rady a prácu Slovenskej televízie. Vysielanie Slovenskej televízie určite nie je ideálne, ale všetci vieme, že tam chýbajú peniaze a tie sa nepodarí získať, žiaľ, ani terajšej vládnej koalícii. Ale i napriek tomu tvrdím, že Slovenská televízia je jedinou televíznou stanicou, ktorú môže človek sledovať, ak ho nezaujímajú, samozrejme, nejaké úplne potratové programy, ktoré vysiela Markíza. A o tomto by sme tu mali hovoriť. Zlepšenie vysielania je niečo, čo by určite privítali aj radoví občania. Namiesto toho tu stále hovoríme o odpolitizovaní, hoci vieme, že o žiadnom odpolitizovaní nemôže byť reč. Hovoríme o tom, že tam nastúpia odborníci, navrhovaní tiež politickými stranami, ibaže tými, ktorí sú teraz pri moci.

    S obavami musím prijať i avizovaný nástup nových odborníkov navrhovaných vládnou koalíciou, aj keď ich, samozrejme, ešte nepoznám. Ale s obavami preto, že som si tu totiž vypočula ostrú kritiku na odstránenie niektorých humoristov, podľa vládnej moci vynikajúcich odborníkov z vysielania. Aj toto sa totiž uvádzalo ako dôvod, že Slovenská televízia nie je garantom nezávislosti a objektívnosti. Necítim sa povolaná spochybňovať odbornosť humoristov, ale celkom bezpečne môžem tvrdiť, že to boli ľudia, ktorí stavali svoje humoristické vystúpenia na posmechu národnej identity, zosmiešňovali štátny znak. Videla som to na vlastné oči, počula na vlastné uši. Zosmiešňovali národné dejiny i vlastný národ. Aj toto by zrejme malo byť vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, pretože to tam zrejme chýba.

    O tom, ako budú pracovať odborníci navrhnutí do rady koaličnými poslancami, ma presvedčilo i vystúpenie pána poslanca Zajaca, ktorý lamentoval okrem iného aj nad tým, že Slovenská televízia šírila protieurópsky a protiamerický obraz. Tak toto trápi poslanca slovenského parlamentu. Netrápi ho to, že by v Slovenskej televízii malo byť viac slovenskej kultúry. Pán poslanec, žiaľ, nie je tu, ale možno ma počuje, nechceli ste samostatné Slovensko a nechcete ani Slovenskú televíziu. Pre vás sa verejnoprávnosť rovná protislovenskosť. Na toto potrebujete vymeniť radu. Tak si ju vymeňte, ale netvárte sa, že tým chcete povzniesť úroveň Slovenskej televízie, pretože týmto môže úroveň Slovenskej televízie iba klesnúť.

    Slovenská národná strana bude hlasovať proti tomuto zákonu, pretože je úplne nepotrebný a iba zakrýva snahu o rýchle ovládnutie Slovenskej televízie novou politickou mocou. A o tomto sa tu bavíme dnes celé popoludnie, o ničom inom. Myslím si, že diváci, ktorí nás sledujú, si to jednoznačne uvedomili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    pri zbežnom prezeraní návrhu zákona (tlač číslo 25) Národnej rady Slovenskej republiky stručne môžem konštatovať, že ide o materiál, ktorý predstavuje kompilát predstáv štátnej bezpečnosti a lóže Koordinačného centra VPN. Nič viac a nič menej, pretože obsahová stránka celého tohto materiálu z vecnej stránky tomuto zodpovedá.

    Takisto svojím vystúpením nijako nepresvedčili o svojej argumentačnej úrovni a ani o obsahovej stránke tohto materiálu ako jeden z predkladateľov, tak aj druhý z predkladateľov. Kým prvý sa sústredil na nadávanie na riaditeľa Slovenskej televízie Kubiša, druhý sa sústredil na brýzganie na Slovenskú republiku. Je to ich úroveň a ich právo, ale potom sa nebavme o tom, že tu prerokúvame návrh novely zákona o zlepšení kvality a stavu verejnoprávnych elektronických inštitúcií. Bavíme sa o niečom celkom inom a vy to všetko dobre viete. Tak nezakrývajte pravú podstatu veci pred politikmi, pred poslancami ani pred občanmi.

    Čo sa týka termínov a lehôt tohto zákona. Vláda sa k tomuto návrhu zákona vyjadrila 31. októbra 1998, a to za stavu, že vláda aj vedenie Národnej rady Slovenskej republiky boli konštituované v noci, v krištáľovej noci z 29. na 30. októbra 1998. Takže takéto bleskové vypracovanie návrhu zákona a ešte bleskovejšie vypracovanie stanoviska vlády - kedy ste to robili? Odpoveď je veľmi jednoduchá.

    Tak pán Palko, ako pán Zajac deklarovali, že ide o obrat slovenskej spoločnosti o 180 stupňov. Som dopravák, v doprave 180-stupňový obrat znamená obrat naspäť. Pri vozidle, ktoré ide danou rýchlosťou daným smerom, obrat o 180 stupňov znamená prevrátenie. A vy idete prevrátiť tento štát presne naopak. Všetky tieto materiály boli pripravené oveľa skôr, než vôbec sme sa po prvý raz zišli v tejto rokovacej sieni a tento materiál je prvý zo série 44 zákonov, ktoré boli avizované, ktoré budú predznačovať tento obrat spoločnosti Slovenskej republiky o 180 stupňov, čiže naspäť. Otázka znie: Kam naspäť? Názory sa rôznia. Už sme si tu vypočuli, že vzorom je obdobie roku 1992 pred vznikom Slovenskej republiky, ale takisto som počul názory pred rokom 1989. Kam sa budeme ponáhľať? Do roku 1970? Alebo 1948? Alebo klesneme ešte smerom ďalej dozadu, do predtrianonského obdobia? Možností je neúrekom.

  • Šum v sále.

  • Dovoľte mi, aby som sa pozastavil pri samotnom texte tlače číslo 25 a spomenul predovšetkým body, ktoré sú vlastne meritom celého tohto vášho predvádzania sa, ako ide o boj o elektronické verejnoprávne médiá. Článok I bod 2: Funkčné obdobie rady je štvorročné a začína sa zvolením rady. To znamená celé volenie na šup, naraz, po parlamentných voľbách, a nie tak, ako bolo dosiaľ. V dvojročných odstupoch sa menili jednotlivé časti a jednotliví predstavitelia ako v Rade Slovenskej televízie, tak Slovenského rozhlasu. Vy vylučujete možnosť plurality a rôznosti v týchto radách, a nie tento zákon, ktorý bol dosiaľ. Práve tento zákon poskytuje oveľa väčší priestor na politické ovládnutie rád a médií, a vy to dobre viete. Tak neklamte a nehrajte sa na niečo, čo sa nekoná.

    A takisto článok III bod 1: Funkčné obdobie rady vymenovanej podľa § 8 zákona Slovenskej národnej rady sa končí zvolením rady podľa tohto zákona. A bod 2: Funkčné obdobie rady vymenovanej podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase sa takisto končí zvolením rady podľa tohto zákona. Toto je meritum veci, aby ste mohli po prijatí tohto zákona celú doterajšiu radu tak Slovenskej televízie, ako aj Slovenského rozhlasu vyhodiť na dlažbu presne tak, ako to robí minister kultúry Kňažko so všetkými vedúcimi pracovníkmi vo svojom rezorte. Takže nejde o zlepšenie televízie a rozhlasu, nejde o zverejnoprávnenie, nejde o riešenie finančných situácií a problémov, ale jednoducho novela je novelou politickou s jediným cieľom - mocensky sa zmocniť monopolov moci elektronických médií v tomto štáte. Tak to povedzte otvorene, nech je to čitateľné.

    Všetky argumentácie, ktoré tu odznievali od jednotlivých rečníkov, nejdem teraz rozoberať, lebo je to bezpredmetné. Pretože ak väčšina zo súčasných koaličných predstaviteľov argumentovala tým, že tento zákon treba prijať preto, lebo Slovenská televízia robí to a hento, alebo nerobí, Slovenský rozhlas robí to alebo hento, alebo nerobí, a sú také výhrady voči jednej rade alebo druhej, tak mi prezraďte jeden prípad, kde sa nedostatky a problémy podniku riešia zmenou zákona a jeho ustanovení. Myslím si, že máloktorý podnik v tomto štáte má také problémy ako Železnice Slovenskej republiky. Ale je to vari dôvod na to, aby každý rok alebo pri každej zmene vlády sa tam menila správna a dozorná rada? Veď to je nezmysel. Veď tam musia sedieť odborníci a profesionáli, a pokiaľ to nevedia, tak sú na to iné páky, aby sa ten podnik riadil iným spôsobom, ale nie mocenskými zmenami zákona. Tak opäť nezavádzajte verejnosť.

    Nie je možné argumentačne porovnávať to, čo tu od mnohých odznelo, čo Slovenská televízia vysiela, čo nevysiela, prečo to nevysiela, z akého dôvodu nevysiela a dávať za vzor akúsi inú televíziu. Zrejme máte na mysli Markízu. Markíza je najdrahšia požičovňa videokaziet a videoseriálov s brakovou úrovňou, pretože Markíza vlastne nemá vlastné programy. Takže nie je možné miešať postavenie verejnoprávnej inštitúcie, ktorá má iné poslanie, iné predmety, iné záujmy a iné povinnosti, s komerčnou televíziou, ktorá sa živí bulvárnosťou. Neodsudzujem to, proste treba aj takúto sféru, ale tieto dve sféry jednoducho nie sú kvantitatívne a kvalitatívne porovnateľné.

    Je tu veľa debát o tom, ktoré politické subjekty a politické strany sa k tomuto návrhu vyjadrovali a ktoré sa nevyjadrovali, ale ja sa pýtam na niečo iné. Vyjadrovali sa k tomu slovenské žurnalistické organizácie? A aké vyjadrenie k tomu dali? Tí, ktorí predkladali tento legislatívny nepodarok, položili otázku Združeniu slovenských novinárov, ktoré združuje viac ako tisíc žurnalistov a publicistov z tejto sféry, alebo Združeniu novinárov seniorov alebo Syndikátu slovenských novinárov? Som podpredseda Združenia slovenských novinárov, tak mi dovoľte, aby som odcitoval nie stanovisko organizácie, ktorú predstavujem, ale organizácie, ktorú nepredstavujem, aby ste ma neobviňovali zo zaujatosti. Veľmi ma mrzí, že to neodznelo zo žiadneho vystúpenia tých, ktorí tento nepodarok legislatívne obhajujú.

    Citujem: "Vážení páni, s údivom a prekvapením sledujeme počínanie rodiacej sa koalície pri tvorbe mediálnej legislatívy na nasledujúce obdobie." Nečítam celý text, ale podstatné časti z neho. "Dôrazne protestujeme proti vami navrhovanému princípu kreovania rád len na základe straníckej nominácie. Za rovnako škodlivý pre vývoj verejnoprávnych médií považujeme vami navrhovaný spôsob, keď o výbere nových riaditeľov nebudú rozhodovať ani len rady..."

  • Zazvonenie mobilného telefónu.

  • "... založené na čisto straníckom princípe, ale priamo politici, ktorých si strany delegujú. A upozorňujeme vás na to, že ani naliehavosť situácie neospravedlňuje nedodržiavanie konzultačného štatútu podľa § 15 platného mediálneho zákona a zároveň nerešpektovanie odporúčania Rady Európy o zložení rád verejnoprávnych médií."

    Dámy a páni, toto nepíše ani Smolec, ani Hofbauer, toto podpisuje Ján Füle, predseda Slovenského syndikátu novinárov, s ktorým, nedá sa povedať, žeby som bol v nejakom superkamarátskom vzťahu, ale v profesijne korektnom vzťahu. Prečo ste nerešpektovali ani stanoviská profesijných odborníkov z oblasti žurnalistiky? Lebo to nebolo potrebné. Takže, problematika, čo tu odznela, že jedine...

  • Zazvonenie mobilného telefónu.

  • ... problematika verejnoprávnosti alebo duálnosti vysielania tu bola argumentačne uvádzaná ako argument demokratickosti a slobody. Tak tí, ktorí toto hlásali, asi nevedia, o čom hovoria, ako to veľmi často býva v tejto sále. Pretože je rad štátov Európskej únie, demokratických štátov, v ktorých o demokracii nikto nepochybuje, kde duálny systém neexistuje. Stačí ísť do Rakúska...

  • Rušivý zvuk v sále.

  • Pán poslanec, prosím vás, vypnite si svoj mobilný telefón, pretože budem musieť voči vám zaviesť disciplinárne konanie v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Hlasy z pléna.

  • Dovoľte mi ešte na záver, vážené dámy a vážení páni, povedať, že...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • ... návrh tohto legislatívneho nepodarku, ktorý prerokúvame, má iba jediný cieľ, a to podriadenie elektronických verejnoprávnych médií jednofarebnej politickej centrále, pretože tento parlament je v podstate dvojfarebný - pronárodný a protinárodný.

  • Je to tak. Nie, ha, ha, ha. Za tohto stavu je v podstate zbytočné sa hrať na verejnoprávnosť nejakých médií. Veď toto je ten obrat o 180 stupňov naspäť, ktorý ste proklamovali, ktorý statočne držíte a svojím spôsobom ste korektní. Veď celý rad politikov pred touto politickou garnitúrou, ktorá voľby vyhrala, otvorene hlásala, čo chce, aké má ciele, aké bude používať prostriedky a kam chce spoločnosť "dokočírovať". A ľudia spravidla o tom pochybovali, že asi to nemyslia vážne. A oni to vážne mysleli.

    Takže, myslím si, že by bolo oveľa jednoduchšie verejnoprávne elektronické médiá nenazývať verejnoprávnymi, ale jednoducho ich podriadiť politickej centrále presne tak, ako to bolo pred rokom 1989, keď tak rozhlas ako televízia podliehali príslušnému oddeleniu ÚV KSČ a príslušnému odboru v Štátnej bezpečnosti. Môžete to pokojne podriadiť súčasnému ministrovi vnútra alebo ktorémukoľvek inému, prípadne ministrovi kultúry, ten sa v tom veľmi dobre vyzná, a výsledok bude ten istý a nebudeme sa tu hrať alebo klamať, a nebudete zavádzať verejnosť o verejnoprávnych médiách a o pluralite nejakého vysielania.

    A ešte jedna drobnosť. Skoro v každej spoločnosti, v ktorej prichádzalo k demontáži pluralitného demokratického usporiadania štátu, sa tvrdilo, že ide o pomoc voči tomuto štátu, voči jeho obyvateľom. A vo väčšine štátov, čo je veľmi zaujímavé, a dávam to do pozornosti, k tomu prichádzalo demokratickou formou. Tie čudesné režimy, ktoré boli nastolené v roku 1993 v Taliansku alebo v Nemecku v roku 1933, ale aj v Československu v roku 1948, všetky boli ustanovené zákonnou parlamentnou formou, ani jedna nie násilnou. Weimarská republika bola demokraticky a parlamentne zvrhnutá a bola nahradená čímsi úplne iným. Presne to isté sa udialo v roku 1948, keď kvázi demokratický režim pred rokom 1948 sa zmenil na čosi podivuhodné, a to parlamentnou formou. Vy túto parlamentnú formu teraz štartujete a odhlasovaním tohto zákona sa uskutoční prvý krok tohto parlamentu a tejto spoločnosti na ceste schodiskom do prepadliska zvaného diktatúra. Takže len upozorňujem a konštatujem na to, čo tu máme predložené, o čom rokujeme a čo si bezpochybne aj odsúhlasíte, pretože na to si nepotrebujete vypočuť ani nás ani naše hlasy, kladné alebo záporné.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Predtým však udeľujem faktickú poznámku pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som nadviazala na legislatívnu stránku veci, ktorú spomínal pán poslanec Hofbauer.

    V predloženom návrhu uvádzate ďalší dôvod odvolania členov televíznej rady. Je už jeden dôvod, a to je neúčasť na rokovaniach. Ale ďalší dôvod, ktorý navrhujete, je, že člen rady bude odvolaný, ak porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v rade. Ktoré povinnosti to však majú byť, nik nebude vedieť, pretože predložený návrh je formulovaný na povinnosti. Predložený zákon, ktorý sa novelizuje, je formulovaný na povinnosti televízie, povinnosti celej rady, ale nie na povinnosti člena rady. To znamená, že pri takejto legislatívnej formulácii vytvárate otvorený priestor na akékoľvek odvolanie člena rady s tým, že budete bez právneho, t. j. zákonného podkladu môcť deklarovať, že bola porušená taká a taká povinnosť. Teda súhlasím s tým, čo bolo predrečníkmi aj pánom poslancom Hofbauerom povedané, že toto je čisto zákon na uľahčenie personálnych čistiek.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kresák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som veľmi, veľmi stručne upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá zrejme pánu kolegovi predrečníkovi v jeho prejave ušla. Tou skutočnosťou je fakt, že Markíza je zaviazaná v licenčných podmienkach na to, aby 40 % produkcie predstavovala vlastná tvorba v Markíze. Takže, aby sme si len spresnili výpovede, ktoré máme.

    A ešte druhá poznámka, čo sa týka toho faktu, že vlastne okrem Markízy, ktorá sa tak často spomína, máme ešte aj nejakú inú, vašu alebo našu televíziu, všakáno, ktorú doteraz nikto nespomenul a ktorej kvalita je zrejme podľa názorov rečníkov úplne odlišná.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som reagovať na vystúpenie pána Hofbauera na pasáž, že otočenie o 180 stupňov je havária. V roku 1995 som študoval na City university efektívne manažérstvo, a tu by som si dovolil spomenúť dva pojmy - čo je to účinnosť a efektívnosť? Účinnosť je, keď vodič autobusu vedie autobus. Ide síce rýchlo bez toho, aby havaroval. Všetci sa tešia, akého majú dobrého vodiča. Ide tri dni, a potom zistí, že išiel opačným smerom. To je účinný šofér. Efektívny šofér si najprv preverí, kde sa nachádza, kde sa chce dostať, ako sa tam dostane. A niekedy sa naozaj treba otočiť o 180 stupňov. Zrejme Slovenská televízia potrebuje aj také otočenie.

    Ďakujem.

  • Už som pána Hofbauera niekoľkokrát počul, že sú tu dobrí Slováci a zlí Slováci. Veľmi by som ho prosil, keby pripravil exaktnú definíciu slovenskosti a protislovenskosti. Inak to osobne považujem za urážku, aby si niekto osoboval právo individuálne a subjektívne posudzovať to, kto je dobrý Slovák a kto je zlý Slovák. Očakávam, pán poslanec, že takú definíciu predložíte na diskusiu v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikolášik - faktická poznámka.

  • Vlastne len kratučko na doplnenie toho, čo povedal predrečník pán akademik Hraško. Skutočne, dobrí Slováci by nemali hovoriť "priateľof a novinárof", ináč by sme asi museli pána kolegu nazývať "Houbauer".

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Palko je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na úvod mi nedá, aby som nepoznamenal, že pán poslanec Hofbauer je presne taký, ako jeho mobil. Ani jeden sa nedá vypnúť.

  • Smiech v sále.

  • Ale to len v dobrom, pán poslanec.

    Milí priatelia,

    Slovensko potrebuje obnovu vo všetkých oblastiach a v rámci tejto obnovy potrebuje aj novú verejnoprávnu televíziu. Otázka totiž ani nestojí tak, či Slovenská televízia je verejnoprávna. Všetci vieme, že nie je. Vedia to aj tí, ktorí sa tvária, že je. Otázka stojí tak, či vôbec Slovenská televízia je ešte televízia, alebo je to niečo iné, neopísateľné, čo sa vymyká chápaniu normálnych občanov Slovenskej republiky.

    Uvedomil som si to, keď som v predvolebnom období chodil po Slovensku a rozprával som sa s obyčajnými poctivými ľuďmi. Takých je na Slovensku veľa. Bolo to v čase, keď Slovenská televízia opakovane vysielala film, ktorý sa volal Ukradnuté dedičstvo, a bol to kvázi dokument o tom, ako sa politici KDH živia okrem politiky ešte aj pašovaním umeleckých diel sakrálnych predmetov. Títo dobrí ľudia na celom Slovensku sa ma pýtali, čo mal znamenať tento film. Ja som im to vysvetľoval a cítil som, že majú problémy to pochopiť.

    Totiž obyčajní ľudia si vedia nanajvýš predstaviť, že Slovenská televízia alebo televízia vôbec dokáže nanajvýš tak niečo zamlčať, trošku prekrútiť fakty, ale naozaj je nad ich chápanie, že Slovenská televízia je schopná podľa pripraveného scenára naaranžovať, nasnímať výstup falošného svedka spolu s redaktorom a predostrieť divákovi od A do Z vymyslený príbeh, v ktorom očierňuje nevinných ľudí a ohlupuje státisíce občanov. Pravdu povediac, má to aj svoju dobrú stránku. Jednoducho, keď sa títo obyčajní občania nevedia s tým zmieriť a pochopiť to, znamená to, že v zásade sú lepší, v zásade a priemere sú oveľa lepší ako Slovenská televízia, ktorá ich takýmto spôsobom podvádza a ohlupuje. Sú lepší ako tí, ktorí vedú túto televíziu, sú lepší ako tí, ktorí zatiaľ majú politický vplyv na túto televíziu. To je dobrá správa pre Slovensko a občania Slovenskej republiky si zaslúžia preto lepšiu televíziu. A my im ju dáme.

  • Chcel by som sa na tomto mieste poďakovať všetkým tým poctivým pracovníkom Slovenskej televízie, ktorí sa s týmto stavom nezmierili, a keď už nemohli inak zasiahnuť, aspoň nám dávali echo o tom, čo sa proti nám chystá, aká očierňujúca kampaň. Zvlášť sa chcem poďakovať moderátorovi Slovenskej televízie Jarovi Bučkovi, ktorý neustúpil z pozície novinárskej cti a ako moderátor odmietol uviesť tento pamflet na televíznej obrazovke.

    Chcel by som zareagovať na slová pána profesora Števčeka, ktorý veľmi správne poznamenal, aké sú úlohy verejnoprávnej Slovenskej televízie. Hovorí o tom, že Slovenská televízia je povinná nielen informovať občanov, ale že musí aj rozvíjať národné povedomie, kultúrne povedomie. To všetko je pravda a práve táto úloha Slovenskej televízie sa ocitla v súčasnosti v ohrození. Mám na mysli uzavretie takzvanej zmluvy o koprodukcii, ktorú uzavrel terajší riaditeľ pán Kubiš so súkromnou spoločnosťou Beta. Je to iba eufemizmus a krycí názov, nejde o žiadnu zmluvu o koprodukcii, ide, prosím pekne, o zmluvu o prenájme, nič iné to nie je. O prenájme kanála STV 2, a tým o faktické obídenie zákona o neprivatizácii kanála STV 2, zákona, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky pred jeden a pol rokom. Nie je možné, aby naďalej Slovenská televízia plnila všetky úlohy, ktoré spomenul aj pán Števček, iba na jednom kanáli. A preto treba zabrániť tomu, aby sa Slovenská televízia a jej vedenie zbavovalo nelegitímnym spôsobom úloh, ktoré jej vyplývajú zo zákona o Slovenskej televízii.

    Aké sú príčiny tohto stavu v Slovenskej televízii? Hlavná príčina je v tom, že absolútne zlyhala Rada Slovenskej televízie. Už to spomenul pán profesor Zajac vo svojej reči, keď hovoril o tom, kedy vždy Slovenská televízia mlčala. Pán poslanec Paška síce hovoril, že Rada Slovenskej televízie sa občas ozvala, ale, bohužiaľ, nebol to žiadny burácajúci hlas. Bolo to občas také nesmelé zamrmlanie. A to nestačí. To znamená, že Rada Slovenskej televízie je nefunkčná a treba ju sfunkčniť, treba ju zložiť z nových ľudí. Predložená novela zákona nemá iný cieľ iba sfunkčniť Radu Slovenskej televízie, ukončiť funkčné obdobie súčasným členom a zvoliť nových členov Rady Slovenskej televízie.

    Pani poslankyňa Malíková povedala, že táto vládna koalícia robí iba to, čo robila aj minulá vládna koalícia. Nie je to pravda a vy viete, že to nie je pravda, pani poslankyňa. Keby to bola pravda, váš kolega pán Andel by nebol teraz podpredsedom Národnej rady a vaši dvaja kolegovia by neboli predsedami výborov. Som pevne presvedčený, že sa nestane ani to, čo hovorila pani kolegyňa Mušková, ktorá varovala, že masové vymieňanie v médiách bude ešte horšie ako v minulom období. Toto už ani nie je možné, pretože ako sami viete, v Rade Slovenskej televízie, v Rade Slovenského rozhlasu bolo nula členov zvolených za bývalú opozíciu a do mínusu sa už proste nedá ísť. To jednoducho nie je možné.

    Takisto si nemyslím, že by sme boli schopní vôbec zorganizovať také tempo vymieňania pracovníkov v médiách, ako to robila vládna koalícia. Veď vy ste to už robili takým tempom, že ste vymieňali vašich vlastných ľudí ako na bežiacom páse. Vymenovali ste pána Štatdruckera, odvolali ste pána Štatdruckera. Vymenovali ste Darma, odvolali ste Darma. To je tempo, ktorému my nebudeme môcť konkurovať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, trošku ma mrzí, že keď hovoríme o stave v Slovenskej televízii, tak ťažko sa možno vyhnúť istému negativistickému tónu, pretože Slovenská televízia je naozaj v zlom stave. Ale dobrá správa pre Slovensko je tá, že slovenskí občania si nielen zaslúžia lepšiu novú verejnoprávnu televíziu, ale ju aj dostanú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Aibeková sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán poslanec Palko,

    myslím si, že skôr ako ste vystúpili, tak ste si naozaj mali zákon, o ktorom hovoríte, preštudovať a jasne by ste vedeli, že riaditeľ Slovenskej televízie sa aj v minulosti, aj pred štyrmi, aj pred šiestimi, aj pred piatimi rokmi na návrh rady volil v parlamente. Čiže pán Štatdrucker bol zvolený väčšinou v parlamente vtedy, keď za neho hlasovali aj vtedajší poslanci SDĽ. Takže už tu bolo toľko poučení o histórii, ale myslím si, že keď niekto chce poúčať, najprv by si mal túto históriu pozrieť a mal by sa s ňou oboznámiť.

    A čo sa mi najviac na vašom vystúpení nepáči, že ste pristúpili k deleniu ľudí na obyčajných a tých ostatných. Tu neexistujú žiadni obyčajní a tí ostatní ľudia. Vaši kolegovia vo vystúpeniach dali jasne najavo vaše delenie. A toto viem presne zodpovedať aj pánu profesorovi Hraškovi, ktorý sa viackrát ohradil proti deleniu. Pretože delenie na elitu a obyčajných ľudí tu už, bohužiaľ, tiež v histórii bolo a viete, k čomu viedlo. Ak to neviete, tak vás o tom vaši historici poučia. Veľmi pekne vás prosím, toľko urážok, rôznych pomenovaní a hanlivých prívlastkov tu už odznelo na našu alebo na druhú stranu - v poriadku, taký je parlament, aj keď to nevyzerá dobre -, ale prestaňte občanov deliť na obyčajných a elitu.

  • Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer.

  • Neviem, odkiaľ predkladatelia vo svojich názoroch stále vychádzajú. O zvolení Rady Slovenskej televízie a zvolení Rady Slovenského rozhlasu v noci z 3. na 4. novembra, tak ako sa píše v dôvodovej správe, že odrážala iba jednu časť názorového spektra spoločnosti, kam ste na to chodili? Kto vám písal tieto nezmysly? Veď predsa parlament ani nebol oprávnený, ani nemohol odvolať a zvoliť nejakú novú radu. To budete robiť vy a vy to chcete. Predsa rada sa vždy iba dopĺňala o chýbajúcich členov alebo o tých členov, ktorým sa končil mandát ich platnosti. A to, že odrážala iba jednu časť názorového spektra, to je opäť nezmysel. Veď predsa celé politické spektrum dávalo návrhy svojich kandidátov a hlasovalo sa o týchto kandidátoch. Nič viac a nič menej. A dával sa veľký pozor na to, aby tam bol obsiahnutý predstaviteľ aj opozičného bloku aj vtedajšieho koaličného bloku. Takže to je lož na strane 3 dôvodovej správy, lož je aj na strane 4 dôvodovej správy. Takto by bolo možné pokračovať v analyzovaní, pán Palko, celej dôvodovej správy, na ktorú sa tu odvolávate ako na Písmo sväté. Toto nie je žiadne Písmo sväté. To je písmo lži, nepravdy a fikcie. Tak nezavádzajte s takýmito údajmi.

  • Pani poslankyňa Malíková - faktická poznámka.

  • Chcela by som reagovať na vystúpenie pána Palka.

    Hovorili ste, aj ostatní, veľa o minulosti. Ja si dovolím položiť niekoľko otázok do budúcnosti nielen Slovenskej televízie, ale aj Slovenska, pretože sa to tu objavilo. Čo sa prejavilo v diskusii o spôsobe hlasovania a v predkladanom návrhu? Bude Slovenská televízia objektívna? Hovorím, po prijatí tohto zákona nebude. Dáte si tam takých ľudí, akých budete chcieť a budú vás poslúchať. Bude verejnoprávna? Nebude. Len sa obávam, že nebude už ani národná. To je totiž obsah a cieľ novely, pán Palko.

    A z toho, čo ste povedali, že ste demokrati, lebo ste dali Andela za podpredsedu a predsedov výborov, mi jasne vyplýva, že ste nepochopili, že ste nám nič nedali, a nechápete princípy normálnej opozície a normálnej demokracie. Vy ste nám nič nedali, pretože jednoducho sme mali na to právo. Toto je Národná rada Slovenskej republiky a myslím si, že raz v nej budú sedieť aj skutoční zástupcovia Slovákov, a takou skutočne bude. Myslím si, že vy nechápete tie princípy a nemusíte nám tu nejakými gestami dávať najavo, čo všetko ste nám dali. Na záver by som trošku trpko povedala, z tých vašich slov vyplýva, že, bohužiaľ, žiadna demokracia Slovensku nehrozí.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, vážený pán poslanec...

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Vážený pán poslanec Palko, mne sa zdá, že ani vás nebude možné vypäť v aktivite predkladať účelové a politicky motivované návrhy zákonov, prípadne ich novely. V úvode dôvodovej správy sa uvádza, že cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť predpoklady na obnovu verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie. Pokiaľ by táto uvádzacia veta znela inak, dokázali by sme to pochopiť. Naozaj, s veľkým očakávaním sa teším na dôvodovú správu a zdôvodnenie novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80 o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, to, čo vám vyhovuje a potrebujete politicky implantovať do zákona o Slovenskej televízii, tak to vám na druhej strane chýba v Exportno-importnej banke. To sú exemplárne prípady toho, že sú to politicky motivované novely zákonov. Poďme o tom diskutovať, odsúhlaste si takto politicky motivované novely zákonov a môžeme celý problém uzatvoriť. Ešte raz opakujem. S veľkou radosťou budem sledovať zdôvodnenie novely zákona o Exportno-importnej banke. Ak máte trpezlivosť, zoberte si tieto predlohy a porovnajte. To, čo vám politicky vyhovuje, to vám politicky nevyhovuje v inom zákone.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som doplniť informácie pána poslanca Palka, ktorý rozprával o niektorých príkladoch nedodržiavania etiky Slovenskej televízie. Dnes večer počas tejto prestávky som si stihol ešte pozrieť aj noviny Slovenskej televízie, kde sme s viacerými poslancami Národnej rady opäť videli jednu účelovú montáž namierenú na tu prítomného ministra slovenskej vlády pána Čarnogurského, keď urobili montáž o tom, ako tu pán Gašparovič informoval Národnú radu o napadnutí pána redaktora Kapustu, o tom, ako sa ostatní smiali a bol záber na pána ministra Čarnogurského. S plnou zodpovednosťou hovorím, že som sa v tom čase pozeral na pána ministra Čarnogurského, pretože som sa chcel s ním spojiť pohľadom, lebo som si s ním potreboval prekonzultovať niektoré veci, a nesmial sa. To, čo bolo dnes v novinách Slovenskej televízie, bola účelová montáž, on sa nesmial ani vtedy, keď pán poslanec Gašparovič podsúval tejto Národnej rade organizátora tohto napadnutia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa poďakovať pánu Vladimírovi Palkovi, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť, za to, že úprimne povedal, že pri prijímaní novelizácie zákona o Slovenskej televízii nejde o stav legislatívnej núdze, ale predovšetkým o čo najrýchlejšie vymetenie manažmentu Slovenskej televízie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel som doplniť informácie, ktoré podal poslanec Palko, z materiálu, ktorý som našiel na stole. Volá sa Cesta Slovenskej televízie do pekla. Bol publikovaný v utorok 29. septembra v Pravde a jeho autorom je predchodca Igora Kubiša vo funkcii ústredného riaditeľa Slovenskej televízie publicista Jozef Darmo. Budem citovať medzititulky.

    Prípad Utajených svedkov: "Ďalšou rozlúčkou bolo odvysielanie kazety Technopol. Kazetu mal doručiť člen vlády tesne pred večernou spravodajskou reláciou. Kauza, ktorá z toho vznikla, dokonca alibistická reakcia Rady Slovenskej televízie (vedela, kto kazetu doručil), bola dôvodom, že som vysielanie podobných kaziet zastavil."

    Medzititulok Čas Igora Kubiša: "Prišla ultimatívna požiadavka vymenovať ihneď do funkcie šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva aktuálnej publicistiky Igora Kubiša. Odmietol som s konštatovaním, že nespĺňa profesionálne a osobnostné predpoklady. Bude vyrábať programy, ktoré môžu Slovenskú televíziu ako verejnoprávnu inštitúciu a mňa osobne diskreditovať. Kvalifikáciou pre takúto funkciu nemôžu byť informátorské schopnosti ani vernostné. Scenára sa ujala Rada Slovenskej televízie, zverejnila informáciu, že pripravuje moje hodnotenie. Podklady si však nežiadala. Iniciatívne som podal ústne aj písomne správu o odpočte mojej činnosti od nástupu do funkcie, nebol záujem. K spracovanému hodnoteniu som podal vyjadrenie. Usúdilo sa, že nemožno prijať na pôde Rady Slovenskej televízie diskusiu so mnou, ak sa má docieliť prijatie návrhu na moje odvolanie. Už ma na žiadne rokovanie Rady Slovenskej televízie nepozvala, hoci som bol zo zákona jej členom."

    Vezmem si ešte jednu faktickú poznámku, aby som stihol dočítať, pretože limit dvoch minút nestačí na to, aby som to dokončil.

    Zatiaľ ďakujem za slovo.

  • Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

  • Chcem reagovať na predrečníka. Spomínaným masívnym prepúšťaním zamestnancov v inštitúciách som nemyslela rady - rozhlasovú ani televíznu -, pretože momentálne sa v týchto dvoch radách nachádza šesť členov. Po troch členoch odišlo, pretože sa im skončilo funkčné obdobie. Je pravda, že v televíznej rade odišiel medzi tými troma členmi teraz aj zástupca opozície, ale v rozhlasovej rade zástupca opozície je. Len treba, aby ste si doplnili troch členov, ktorých potrebujete, a o dva roky môžete doplniť ďalšiu trojicu.

    Tým masívnym prepúšťaním som myslela však iné inštitúcie, napríklad okresné úrady, krajské úrady. Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste je pod tlakom, teda pracovníci okresného úradu, pretože sa niektorí zástupcovia alebo prívrženci vládnej koalície vyhrážajú pracovníkom okresného úradu, že budú prepúšťaní. Chcem sa spýtať, či mi vládna koalícia vie dokázať aspoň jedného jediného človeka sympatizanta alebo člena vtedajšej opozície, ktorý bol prepustený z Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste. Nemôže, pretože taký ani jeden neexistuje. Tak som zvedavá, ako budete robiť demokraciu na Slovensku vy.

  • Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán poslanec Palko,

    Slovenská národná strana išla do parlamentu s tým, že jej bolo prisúdené miesto opozície. Chceme byť konštruktívnou opozíciou. Ak vy ale považujete to, že sme dostali nejaké posty predsedov a podpredsedu parlamentu, že sa demokracii urobilo zadosťučinenie, myslím si, že otázka demokracie v parlamente je práve v tom, ako je schopná väčšina akceptovať menšinu a koľko z tých návrhov, ktoré budeme podávať my, vy budete schopní akceptovať. To považujem za spôsob vyjadrenia demokracie, a nie to, že sme dostali nejaké výbory a tým je to vyriešené.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník, máme veľmi dobré skúsenosti s akceptovaním menšiny väčšinou v tomto parlamente.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Veľmi pekne by som prosil pána poslanca Palka alebo ktoréhokoľvek ďalšieho, ktorý bude vystupovať, že pokiaľ budú aplikovať podporné čítania tlače, výstrižkov z novín, keby to robili od rečníckeho pultu, nech sa môžeme všetci pobaviť. Pretože, ak pán Jozef Darmo v článku Pravdy tvrdí, že je člen Rady Slovenskej televízie, tak mi dovoľte, aby som sa zasmial. Riaditeľ televízie zo zákona nemôže byť členom Rady Slovenskej televízie. Tak čo to Pravda vypisuje za nezmysly a čo nám to tu čítate za voloviny?

  • Pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.

  • Chcem pokračovať.

    Medzititulok Dobrovoľne neodídem: "Dňa 22. októbra okolo jednej hodiny po polnoci ma zavolal do bytu predseda Rady Slovenskej televízie Dušan Jarjabek: Pán riaditeľ, potrebujem s vami súrne hovoriť. S predsedom Dušanom Jarjabkom prišiel aj člen Rady Slovenskej televízie Ján Majerník. Predseda Rady Slovenskej televízie Dušan Jarjabek mi oznámil: Je politické rozhodnutie odvolať vás z funkcie riaditeľa Slovenskej televízie. Rada Slovenskej televízie bude za toto rozhodnutie tiež hlasovať. K žiadosti Jarjabka, aby som odstúpil, sa pridal aj Majerník. Moja odpoveď: Pán predseda, aké politické rozhodnutie máte na mysli? Pred verejnosťou neustále deklarujete, že ste nezávislá, nadstranícka rada a teraz ste papierové hlavy. Aké politické rozhodnutie môže zaväzovať nestranícku radu? Funkcie sa dobrovoľne nevzdám."

    Medzititulok Premiér a jeho okolie: "Rada Slovenskej televízie 24. októbra 1996 riaditeľa Darma odvolala."

    Medzititulok Mal si byť ústretovejší: "Mal som krátky rozhovor s Augustínom Mariánom Húskom. Povedal: Keby si bol pred desiatimi dňami pred tvojím odvolaním ústretovejší, mohol si byť ešte stále riaditeľom."

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.

  • Hlas poslanca Húsku z pléna: Nikdy som vám to nepovedal.

  • Ak by ste dovolili, v súvislosti s príhovorom pána poslanca Palka by som povedal len toľko. Absolútne vyhlásenie vo forme verejnoprávnosti a neverejnoprávnosti neexistuje preto, lebo ho nikto takýmto spôsobom nedefinoval.

    No a v súvislosti s tým ohľadne pána Darma a článku v Pravde, je to beletria bývalého pána ústredného riaditeľa Darma. Bohužiaľ, nebolo mi umožnené demokraticky zo zákona reagovať na toto v Pravde. Reagoval za mňa podpredseda rady pán Jerguš Ferko, ktorý toto dokonale vysvetlil.

    Ak na spresnenie by som mal k tejto kauze niečo povedať, tak len toľko, že situácia s pánom ústredným riaditeľom Darmom už bola taká kritická, že Rada Slovenskej televízie bez zabezpečenia parlamentnej väčšiny navrhla odvolanie bývalého ústredného riaditeľa pána Darma, čo môžu potvrdiť aj niektorí súčasní poslanci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán predsedajúci, chcel by som vás veľmi úctivo poprosiť, keby ste upozornili pána spravodajcu, že počas rokovania o bode, pri ktorom je určený ako spravodajca, má byť v rokovacej miestnosti.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec, môžete mi citovať nejaký paragraf, že si nemôžem odskočiť? Buďte taký dobrý, ste bývalý minister, iste to ovládate.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený parlament,

    chcela by som spresniť vystúpenie pána poslanca Palka, a to v tom smere, že nie je pravdou, že bývalá vládna koalícia odvolávala radu alebo odvolala televíznu radu. To nedovoľoval platný právny stav. Len tí členovia, ktorým uplynula lehota, alebo ktorí sa vzdali, boli voľbami doplňovaní. A tento právny stav vám už dnes nevyhovuje, pretože nechcete čakať na uplynutie lehoty toho-ktorého člena. Vy to potrebujete zmiesť naraz a celé. A preto tu máme legislatívny návrh, o ktorom diskutujeme nielen z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska jeho filozofie a základného cieľa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Veľmi sa ospravedlňujem. Mrzí ma, že sa musíme dostať do takýchto, naozaj nie dôstojných, ale žabomyších prestreliek, ale vy ste ublížili pánu Darmovi, pán Palko, vášmu novému prívržencovi. Nepoviem o ňom, že je luhár, ale musím povedať, že zásadne nehovorí pravdu vtedy, keď sa to týka jeho osoby, keď sa potrebuje prikrášliť, pretože on je už raz taký. Ublížili ste mu vy, ja by som toto vyjadrenie nikdy nepovedal.

  • Pán predsedajúci, tiež by som prečítal niekoľko statí z Republiky týkajúcich sa inej, tiež verejnej televíznej stanice, ktorá zásobuje informáciami svojich na svoj obraz, a to je televízna stanica Markíza. Je tu rozhovor...

  • Hlasy zo sály.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Je tu napríklad taká otázka na pána Dušana Valka, redaktora tejto televízie: V Banskej Bystrici ste sa mimo ľudí stretli aj osobne? Pán Rusko sa niekoľkokrát stretol s Mikulášom Černákom. Viete, o koho ide. Kde sa stretávali? Miesta stretnutí boli rôzne, napríklad v hoteli LUX. Aké úlohy máte konkrétne na mysli? Napríklad spravodajský šot som musel pre denník z narodenín Mikuláša Černáka a jeho dobrovoľné vzdanie sa polícii. Objednali si ho, tak sme to spravili. V Banskej Bystrici bol údajne vydieraný veľkopodnikateľ František Mojžiš z firmy Drukos. Aké vzťahy mal Rusko s Mojžišom? Boli tam aj isté väzby, spoločnosť Drukos spolupracovala bartrovým spôsobom s Markízou. Na druhej strane boli v kontakte aj v prípade kauzy Drukos a vydierania Mojžiša, ktorú som opäť otvoril ja. Mojžiš žiadal Ruska o pomoc pri medializácii jeho problému. Až neskôr nastalo isté zabrzdenie. Jednoducho, Mojžiš sa nemohol objaviť na obrazovke ani nové informácie o jeho vydieraní. Zakázal to sám Rusko? Nafilmoval som o Drukose materiál...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Cuper, o chvíľočku vystúpite v rozprave, môžete potom pokračovať v čítaní Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Mikloško a spravodajca, prirodzene, že máte to právo, ale na môj vkus si odskakujete príliš často a ste povinný viesť záznam z tohto rokovania v prípade pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasy zo sály.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážení kolegovia,

    prosil by som, aby sme v budúcnosti nečítali stranícku tlač na pôde parlamentu a necitovali ju. Tú si máme možnosť prečítať doma alebo počas prestávky. Ak už musíte čítať, tak si prečítajme vážnejšie dokumenty, napríklad zápisnicu z rokovania tohto parlamentu. V jednej takejto zápisnici, ktorú si máte možnosť vyzdvihnúť, sú napísané aj takéto slová: "Máme v rukách televíziu, máme v rukách rozhlas. Do dňa a do roka nikto ani nebude vedieť, že nejaký Mečiar existoval." Povedal to niekto z tých, čo tu sedia.

    Vážení priatelia, po tomto výroku sa Mečiar ako predseda najsilnejšej opozičnej strany dostal do televízie dvakrát. Raz pod vlastným menom a druhýkrát namiesto tu prítomenj pani poslankyne Aibekovej. Takže škola demokracie, ktorou prechádzame, sa nezačínala, ako uviedol pán Zajac, voľakedy v roku 1994, začínala sa omnoho, omnoho skôr. Musím však povedať, že to, čo sa tu aj dnes predvádza, je už vyšší stupeň pokrytectva, pretože pod heslami nastolenia poriadku a práva zavádzať bezprávie, je veľmi neslušné. Pod týmito heslami zavádzania poriadku a práva, novej filozofie, ako uviedol pán predkladateľ, bol obesený aj Clementis.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

    Posledným, kto je do rozpravy prihlásený, bude pán poslanec František Šebej.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    na úvod azda podľa tradície pána Palka sa vrátim k jeho vystúpeniu, tak ako sa on vrátil k vystúpeniu pána Hofbauera. Pán Palko, veril by som vám, keby som bol, tak ako ste to označili, alebo patril do tej nižšej kategórie Slovákov, ktorú ste označili za jednoduchších ľudí, a keby som s vami bol na duchovnom cvičení. Možno rozprávkam, ktoré ste tu porozprávali, by som aj uveril. Ale nepatrím do tejto kategórie ľudí a s vami by som na duchovné cvičenia ako kresťan ani nikdy nešiel, pretože by som vám neveril ani jedno jediné slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Možno, možno to bolo, Fero, na Starých Horách, kde si chodil miništrovať, ale to už bolo dávnejšie, ešte za minulého režimu.

    Pán predsedajúci, upozornite pána spravodajcu, aby nielen neodbehoval, ale aby sa správal slušne.

  • Prosím vás, pán poslanec, hovorte k veci.

  • Pán podpredseda, vy dnes tú schôdzu už tiež nevediete najlepšie.

  • Smiech v sále.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Takže, keď pán Palko začal svojím príbehom, alebo lepšie povedané príbehom KDH, ja začnem tiež svojím príbehom o istej televízii, z ktorej pani redaktorka prišla za mnou. Tu na schodišti ma oslovila. Najprv som povedal nie. Potom, keď naliehala, že predsa je povinnosťou ústavných činiteľov poskytovať informácie všetkým televíziám, aj verejnoprávnym, aj tým verejným, ale neprávnym, tak som súhlasil. Pani Lepéniová sa ma opýtala: "Pán poslanec Cuper, pán docent Kresák povedal, že keď sa predseda vlády pán Mečiar ujme prezidentských právomocí, odvolá predsedu Ústavného súdu pána Čiča." Ja jej hovorím: "Prosím vás, to je vylúčené, ústava to jednoducho neumožňuje, pretože také právomoci na pána predsedu vlády jednoducho neprejdú a porušiť takýmto závažným spôsobom dokument, akým je ústava, je vylúčené." Keď som sa pozeral večer na televíznu stanicu Markíza, zrazu som sa dozvedel, že jednoducho som povedal, že nevylučujem, že by ho pán - lepšie povedané, pani Lepéniová to povedala -, že ani pán docent Cuper nevylúčil, že pán Mečiar odvolá pána Čiča.

    Volal som pánu šéfredaktorovi spravodajstva, vtedy pánu Lintnerovi, a povedal som mu doslovne, že ste obyčajné mediálne hyeny, to opakujem. Pán Lintner sľúbil, že sa mi na druhý deň v televíznej stanici Markíza ospravedlnia. Nie, neospravedlnili sa ani vtedy a neospravedlnili sa ani nikdy potom. Ich spôsoby nie sú v súlade s morálkou. Jednoducho prenasledujú ľudí, vnucujú sa, nerešpektujú zákon o ochrane osobnosti. Sú to spôsoby, ktoré svojou amorálnosťou priveľmi presahujú spôsoby redaktorov verejnoprávnej televízie alebo verejnoprávnej Slovenskej televízie, pretože tí si nikdy nedovoľovali takýmto spôsobom porušovať základy etiky žurnalistiky.

    Takže, ak ste dnes tento zákon predložili, pán Budaj, myslel som si, že vám pôjde o celkovú nápravu vecí verejných, ale zrejme ste neštudovali Komenského, lebo nie ste asi zrejme protestantského vierovyznania.

  • Smiech v sále.

  • Takže nemáte záujem napravovať veci verejné. Vaše vystúpenie pripomínalo skôr vystúpenie komisára Červenej armády alebo straníckeho aparátnika a môžem vám povedať, že počas päť rokov svojej parlamentnej praxe som sa s niečím takým v tomto parlamente nestretol. Ale to je dobré, pán Budaj, že ste znovu vystúpili, no bez čapice, v tomto parlamente ako revolucionár, a teraz ste si zobrali nových kolegov. Myslím si, že je dobré, keď vystúpil aj pán poslanec Zajac a potom niektorí ďalší. Aspoň ste občanom Slovenskej republiky, teda voličom ukázali, ako chcete demokratizovať Slovensko.

    Dôvodová správa k tomuto zákonu nie je ničím iným ako jednoducho politickým paškvilom a nehanebným obviňovaním niekoho, komu nič nedokazujete, ani ste sa o to nesnažili. Vám išlo proste o dehonestáciu jednej inštitúcie, ktorú nenávidíte z toho dôvodu, že sa vám nenechávala zneužiť ako desiatky ďalších iných verejnoprávnych inštitúcií, ktoré budete v tomto štáte ešte zneužívať, a nemohli ste ich zneužiť, pretože ste jednoducho na to nemali puvoár.

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, môžem vás upozorniť - a povedala to aj pani podpredsedníčka vlády -, že nikdy sme sa neopovážili počas štyroch rokov našej vlády dať do zákona formulácie, a to nijakého, a to nepoprie ani pán Šimko, ani pán podpredseda parlamentu, aké ste vy dali do § 8, ktorý znie, teda ako písmeno e) - porušovanie povinností. To boli obvyklé formulácie za komunizmu, za ktoré mohol byť každý prepustený bez akýchkoľvek dôvodov. My sme vždy, ak sme aj dekoncentrovali právomoci v tomto parlamente na niektoré stavovské inštitúcie, teda právomoci štátu, vždy sme dbali na to, aby boli presne formulované dôvody, či už to bolo v zákone o sudcoch, alebo v zákone o prokuratúre, alebo v iných zákonoch. Toto je jednoducho komunistická formulácia, pán Budaj, ktorá vám dáva do rúk prostriedok, ktorým kedykoľvek hocikoho z tejto rady môžete, s prepáčením za výraz, vykopnúť ako komisár Červenej armády.

    Mohol by som sa vyjadriť aj k ďalším ustanoveniam, ale objasnil ich televíznym divákom pán poslanec Hofbauer. To znamená, ide vám jednoducho o to, čo už tu povedal pán poslanec Husár, aby ste na rozdiel od Mečiara, tentoraz, pán Mikloško, skoncovali aj s Hnutím za demokratické Slovensko, a to raz a navždy, pretože sa chcete okamžite zmocniť týchto dvoch verejnoprávnych inštitúcií, teda dvoch kanálov, a niekoľkých ďalších staníc Slovenského rozhlasu alebo lepšie povedané, tiež niekoľkých kanálov, ktoré by vám umožnili vyriešiť tento problém asi tak, ako to tu navrhoval pán Ftáčnik a za čo bojoval pán Ftáčnik, že jednoducho sprivatizujete druhý program Slovenskej televízie, takže budete mať dve Markízy, no a ten prvý program Slovenskej televízie nejakým spôsobom už pán Budaj s pánom Zajacom a s pánom Tatárom "ukočírujú" k božej spokojnosti, k spokojnosti KDH a celej SDK. Len sa netvárte, že ste demokrati.

    Pán Palko dal príučku poslancom Slovenskej národnej strany, keď povedal, že im dali dve funkcie. Dnes som veľmi rád, že sme nič, pán Palko, od vás nezobrali. Totiž, ak sa chcete tváriť ako demokrati, nič nikomu nemôžete dávať, pretože nám dali naši voliči oprávnenie, aby sme ich tu zastupovali - a nebolo ich málo, takmer milión - a od nich máme mandát na to, aby sme uskutočňovali tú časť moci, ktorá adekvátne našej politickej sile a našim hlasom, ktoré sme v parlamentných voľbách dostali, patrí. Ak ste nepokladali za potrebné nás zavolať na rokovania Ficovej komisie, nemohli sme od vás nič prijať ako dar, lebo nemáte také oprávnenie, aby ste rozdávali funkcie v tomto parlamente ako dary.

    Mrzí ma, že tu nesedí pán Johnson, aby zaregistroval, že nezavádzate demokratické spôsoby v tomto parlamente, ale jednoducho politický revanš. Tak sa netvárte pred občanmi Slovenskej republiky ako demokrati. Jednoducho sa chcete revanšovať za to, čo ste nazývali noc dlhých nožov. Ale my sme už jednu noc krátkych mužov prežili.

  • Smiech v sále.

  • Dnes pán predsedajúci, pán podpredseda nedal ani hlasovať o tom, že budeme rokovať po 19.00 hodine.

  • Hlasy z pléna a ruch v sále.

  • Či dal? Pardon. Tak sa ospravedlňujem. Ospravedlňujem sa ešte raz pánu predsedajúcemu, ak to dal. Nebol som tu.

    Samozrejme, vyzerá to tak, že ak dnes ešte chcete schváliť ďalšie zákony - alebo nazvime to jemne -, ktorými chcete vymeniť všetkých nepohodlných alebo všetkých tých, ktorí, samozrejme, mali iný názor ako názor SDK, takže to bude trvať zrejme asi do polnoci. No ak ste minule rokovali do pol druhej, tak je to tak celá jedna noc, v ktorej urobíte zásadné demokratizačné opatrenia. Myslím si, že sa o tom dozvie aj tá demokratická Európa.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Rád by som veľmi stručne iba konštatoval, že vlastne ďakujem pánu kolegovi Cuperovi za mediálnu reklamu, aj keď som o ňu nežiadal. To po prvé. Po druhé, veľmi by som ho prosil, keď začína o niečom hovoriť, aby si overil fakty, o ktorých hovorí, pretože v prípade, ktorý bol spomínaný v súvislosti s mojou ústavnou analýzou možného budúceho vývoja, samozrejme, nemá pravdu. A poukázal by som vlastne na to, čo povedal on sám, že voliči nám všetkým dali mandát, aby sme ich zastupovali, a nie aby sme ich zavádzali.

    V časti informácií kolegu Cupera o mojej výpovedi bolo, samozrejme, zavádzanie. Prosím, aby si pán kolega prezrel dotyčné záznamy, ktoré sú k dispozícii. Ale o tom to teraz nie je. Veľmi rád sa s ním stretnem na nejakom otvorenom fóre a môžeme o tejto veci diskutovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tatár - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem vám aj pánu poslancovi Cuperovi oznámiť, že mám informáciu, že teraz práve v budove Slovenskej televízie niekde na 8. poschodí zasadá rada televízie a rozhoduje aj o tom, že prenajme pánu Kubišovi najlepší vysielací čas na STV 2 za jednu korunu. Ak sa to potvrdí, znamená to, že kým my tu rokujeme, tak Rada Slovenskej televízie naďalej zrádza svoje poslanie a usvedčuje samu seba. Takúto radu, samozrejme, treba vymeniť a škody, ktoré pácha, treba napraviť.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Weiss sa hlási s faktickou poznámkou.

    Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán kolega Cuper,

    my prerokúvame zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii, o verejnoprávnych médiách, nie o komerčných médiách. Rozprávame tu o Slovenskej televízii, ktorej riaditeľ sa opakovane verejne priznal, že stranil politicky jednému hnutiu. Jednoducho, politicky ste - mám na mysli Hnutie za demokratické Slovensko - ovládli Slovenskú televíziu, aby ste mohli odvádzať pozornosť občanov od toho najpodstatnejšieho, čo sa tu počas štyroch rokov dialo. A to najpodstatnejšie prezradil ešte stále prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Štefan Gavorník v rozhovore pre Pravdu 27. januára 1997, totiž, že nadobúdateľmi majetku v privatizácii boli aj vysokopostavení politici. A toto, čo ste robili v privatizácii, ste sa sústavne snažili aj pomocou Slovenskej televízie zakrývať pred občanmi tejto krajiny poukazovaním na to, akí ste vy jediní dobrí Slováci.

    Jednoducho, trápi vás, pán Cuper, že Slovenská televízia prestane byť slúžtičkou Hnutia za demokratické Slovensko a že sa tu začínajú vytvárať podmienky, aby slúžila všetkým občanom tejto krajiny, ktorí platia dane, ktorí platia koncesionárske poplatky, a nie iba jednému hnutiu. Viem, že je vám to ľúto, ale ubezpečujem vás, že sa tu vytvárajú podmienky, aby verejnoprávna televízia v názve bola verejnoprávnou aj v skutočnosti.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šebej vystúpi ako posledný v rozprave.

    Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Chcel som len zareagovať veľmi voľne na to, že som veľmi rád, že takýto príspevok zaznel v priamom prenose Slovenskej televízie, lebo ho považujem za vrchol dnešného rokovania. Preto som prekvapený, že ide ďalší rečník, ale naozaj, obávam sa, že ten výstup je nadlho neprekonateľný.

  • Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

  • Viem, že teraz nereagujem celkom na predrečníka, ale chcem doplniť pána Cupera, že tá informácia, že zasadá televízna rada, je asi taká, že Markíze niekto bránil vo vysielaní. Rovná sa to presne takému istému "blufovaniu".

  • Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    tiež som bol mojím predrečníkom očarený, hoci som človek, ktorý má dosť obsiahlu klinickú skúsenosť.

  • Smiech v sále.

  • Ale dovoľte mi, aby som sa zastavil opätovne pri článku 19 slovenskej ústavy, ktorý obsahuje presne to, čo obsahuje každá ústava demokratického štátu. "Každý človek má právo na ochranu svojej dôstojnosti, osobnej cti a dobrého mena." Patrím medzi tých, u ktorých toto právo bolo porušené. Bolo porušené nespočetne veľakrát, ale spomeniem len dva také zvlášť osobné prípady.

    Už je to takmer rok, čo sme s pánom ministrom spravodlivosti JUDr. Čarnogurským, s pánom Černákom, s pánom Dzurindom my štyria podali žalobu na Slovenskú televíziu kvôli zverejneniu informácie, podľa ktorej sme mali vraj - aj podľa poslanca Cupera - pri našej návšteve v Spojených štátoch stať sa členmi veľkej Slobodomurárskej lóže. Odhliadnuc od monumentálnej hlúposti takéhoto tvrdenia Slovenská televízia ho zopakovala niekoľkokrát. Už sa teraz teším na krik, ktorý sa strhne, keď sa konečne po dlhom čase súd dostane k prerokúvaniu tohto prípadu. Ani slovíčkom som nepočul, že by Rada Slovenskej televízie v tomto prípade alebo v ktoromkoľvek inom podobnom prípade čokoľvek urobila, aby aspoň takéto okaté a zjavné nezmysly nenapĺňali obrazovky televízie. Vám to možno pripadá banálne, ale túto hlúpu lož počuli z obrazoviek Slovenskej televízie v danom okamihu možno milióny ľudí. Ako k tomu my prídeme, ktorých sa toto dotýka?

    Spomeniem druhý prípad. Slovenská televízia uverejnila ústami svojich redaktorov hlúpu a primitívnu lož o tom, že som fyzicky napadol a zbil redaktora novinára Zola Mikeša. Každý, kto ma pozná, vie, že som v živote s výnimkou športovej arény nikoho nezbil a neudrel. Ale keby som sa tak rozhodol, určite by to na ňom bolo vidno.

  • Smiech v sále.

  • V tom čase, keď to Slovenská televízia zverejnila, som sa niekoľko týždňov fyzicky so Zolom Mikešom nevidel a nestretol. Informácia pochádzala zo zdrojov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, do ktorej ju umiestnil opäť pracovník Slovenskej televízie istý Dušan Konček. Samozrejme, že som Tlačovú agentúru Slovenskej republiky žaloval prostredníctvom kancelárie JUDr. Valka. Tlačová kancelária Slovenskej republiky, keďže vysvitlo, že ide o zjavný nezmysel a lož, sa mi ospravedlnila. Slovenská televízia sa mi neospravedlnila. Ani to nečakám, len čakám, že z jej obrazovky zmiznú ľudia, ktorí sú schopní bez začervenania sa očierňovať iných ľudí, ktorí sú schopní urážať ich dôstojnosť, osobnú česť a dobré meno, pretože to je moje ústavné právo. Ani v tomto prípade Rada Slovenskej televízie neurobila nič. A tým končím osobné sťažovanie sa. Len chcem poznamenať, že ľudí, ktorých cti, dôstojnosti a dobrého mena sa dotýka Slovenská televízia prakticky denne, je vyše polovica občanov tejto republiky. Všetci tí, na ktorých sa brýzga, a nie sú vymenovaní osobne, ale všetci tí sú napádaní vo svojich právach.

    A teraz sa zastavím pri čomsi, k čomu dokážem poslúžiť aj štatistikou. S kolegami z Inštitútu pre verejné otázky sme spracúvali situáciu v slovenských médiách, čo sa týka verejnej rozpravy o integrácii Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Spracovali sme všetky tlačové médiá, spracovali sme všetky elektronické médiá. Všetky elektronické médiá. Našťastie existuje agentúra, ktorá zachováva doslovné prepisy všetkého, čo bolo v elektronických médiách - vo verejnoprávnych i súkromných - vyslovené. S údivom sme zistili aj štatisticky, že to, čo najprv bolo iba takým celkovým dojmom, je aj štatisticky a graficky ilustrovateľnou skutočnosťou. Zatiaľ čo oficiálnym programom slovenskej vlády bolo začlenenie Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie, programom Slovenskej televízie, ktorá mala byť verejnoprávna, bolo štvanie proti aliancii. V najkritickejšom období - niekedy vám to pripomeniem - niekedy okolo roku 1996, 1995 sa na obrazovky Slovenskej televízie táto tematika dostávala celkom výnimočne, a keď, tak s veľkým otáznikom a spochybňujúco.

    Chcem vám pripomenúť, že v okamihu, keď sa rozhodujúce sily Severoatlantickej aliancie rozhodli pre rozšírenie aliancie, Slovenská republika bola medzi štyrmi krajinami, s ktorými sa uvažovalo ako s reálnymi kandidátmi. Veľmi jednoducho sa to dá dokázať. V roku 1994 prijal Americký kongres zákon o podpore rozširovania NATO a Slovenská republika v tom zákone bola vymenovaná spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. Nasledujúci rok 1995, keď už Slovenská republika po tej významnej parlamentnej noci dostala varovanie zo strany Európskej únie i NATO, i Spojených štátov, ešte Americký kongres nereagoval, rozhodol sa nebrať politickú situáciu na Slovensku do úvahy a prijal dodatok k tomuto zákonu, kde opäť bola Slovenská republika spomenutá spolu s ďalšími tromi stredoeurópskymi postkomunistickými štátmi ako kandidát na členstvo v Severoatlantickom pakte.

    Až v roku 1996 sa názov Slovenskej republiky z tohto zoznamu stratil. Samozrejme, že medzitým prišiel únos prezidentovho syna a medzitým sa Slovenská televízia stala tým, čím sa stala. Medzitým v čase, keď sa malo rozhodnúť pred Madridským summitom o tom, či sa tá-ktorá krajina kvalifikovala, alebo nie, tak na obrazovku Slovenskej televízie medzi ďalšími významnými publicistami vstúpil Maroš Púchovský. Považujem za absolútny škandál, že Rada Slovenskej televízie človeka, ktorý bol šéfredaktorom "plátku", ktorý bol súdom Slovenskej republiky označený za antisemitský, pustila na obrazovku Slovenskej televízie, dokonca vo významnej pozícii. To je vina Rady Slovenskej televízie. Maroš Púchovský sa stal hlavným hlásateľom zahraničnopolitickej línie Slovenskej televízie.

    Maroš Púchovský je človek, ktorého názory ho zaraďujú úplne na okraj spektra, politického spektra zahraničnopolitického myslenia. Je to človek, ktorý je schopný označiť zásah jednotiek Spojených štátov, ktoré mali na to poverenie od Organizácie Spojených národov, za čižmu amerického imperializmu, ktorá vstúpila na Balkán. Tento človek je schopný šíriť antiamerickú, protizápadnú a vlastne protizápadno-civilizačnú propagandu z obrazoviek Slovenskej televízie takého hrubého zrna, že si nespomínam počas celých tých rokov, čo som sa len tak úchytkom pozeral na komunistickú televíziu pred rokom 1989, na čosi také. Takže tento človek dokáže kombinovať nenávisť voči západnej civilizácii s čímsi, čo tam predtým nebolo, a síce so snahou rehabilitovať všetko, čo bolo porazené na hlavu v roku 1945 koncom druhej svetovej vojny. To je tvár Slovenskej televízie.

    Som hlboko presvedčený, že pokiaľ sa z obrazoviek Slovenskej televízie nestratí Maroš Púchovský a jeho siločiary a komentáre, pokiaľ sa odtiaľ nestratia aj ostatní hlásatelia v podstate tohto zatuchnutého a zabudnutého sveta minulého storočia, tak Slovenská televízia jednoducho verejnoprávna nebude. To treba povedať úplne jasne, pretože verejnoprávna televízia jednoducho nemá byť hlásateľom názorov, ktoré v podstate sú možno aj porušením nielen slušnosti, ale aj zákonov tohto štátu.

    Dámy a páni, skončím tým, že napriek tomu všetkému, čo sa tu vyslovilo na adresu zákonnej úpravy, o ktorej rokujeme, som presvedčený, že budúca Rada Slovenskej televízie zvolená na základe tejto zákonnej úpravy jednoducho napriek všetkému umožní, aby z obrazoviek Slovenskej televízie zazneli také názory, ktorých nositeľom je Maroš Púchovský, ale nebudú to hlavné a jediné názory, ktoré tam budú môcť zaznieť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

  • Nadväzujem na vystúpenie pána Šebeja, ale aj na vystúpenie niektorých iných, ktorí dnes vystúpili. Musím konštatovať a urobil som si taký dojem, že návrh zákona je jednoznačne postavený nielen kvôli tomu, čo tu bolo povedané, kvôli určitému revanšu alebo kvôli určitej odplate, ale predovšetkým kvôli osobným ambíciám a osobným neúspechom v predchádzajúcom období. Dokonca jeden predkladateľ tohto materiálu jasne povedal, že štyri roky sa na obrazovku nedostal a z tohto pohľadu je to jasný smer.

    Páni a dámy, sľubovali ste demokraciu, sľubovali ste pokoj. Dnes je naša vláda v Bruseli. Poslanec Šebej o tom hovoril, aj o európskej integrácii. V predchádzajúcom období nám vytýkala Európska únia určité politické kritériá. Takýmito postupmi, ktoré dnes chceme schváliť, myslím si, že do Európskej únie sa opäť nedostaneme, tak ako sme predpokladali, aké boli tendencie. Mám taký dojem, že dnes správy o tom, ktoré som zachytil, že nás už nechcú prijať ani v druhom polroku budúceho roka, nasvedčujú aj tomu, čo sa začína robiť v tomto parlamente.

    A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Som presvedčený, že v demokratickej spoločnosti by sme nemali hovoriť o víťazovi a porazenom, že v demokratickej spoločnosti by mala byť len dohoda, zhoda, solidarita, podpora, hľadanie spoločných postupov. Toto tu nevidím, toto tu nie je. A z tohto pohľadu si myslím, že naďalej nebude táto snemovňa ani naše uberanie demokratické, pokiaľ budeme z týchto pohľadov vystupovať. A, žiaľ, aj predložený návrh, o ktorom hovoríme, je postavený v tomto duchu.

  • Z toho, čo nám predviedol pán poslanec Šebej, sa mi javí, že tie klinické skúsenosti získal nie ako ošetrujúci, ale ako pacient, pretože to, čo tu predvádzal, bola jedna koncentrovaná, zúrivá nenávistnosť. Čo vás oprávňuje, pán Šebej, aby ste tu hodnotili publicistov ako okrajových alebo menej okrajových? Možno niekto iný hodnotí vás ako okrajového a neokrajového, niekomu sa páčite, niekomu sa nepáčite, ale to nie je predsa kritérium. Ak mi nechutia bryndzové halušky, to nie je dôkaz na to, že ich treba vylúčiť z jedálneho lístka všetkých reštaurácií tohto štátu. Takže s takouto argumentáciou na pôdu parlamentu nevstupujte, a pokiaľ chcete vstupovať, tak ste si parlament zmýlili s niečím iným. Redaktora a publicistu Púchovského poznám trochu viac ako vy a výrok o čižme amerického imperializmu ste si vymysleli. To je bohapustá lož, pretože toto nie je jednoducho slovník tohto človeka. Takže nezávadzajte ľudí nejakou slovnou, verbálnou dikciou z vykopávok päťdesiatych rokov. Vtedy ešte Maroš Púchovský ani nežil.

    A čo sa týka detailných nahrávok všetkých elektronických médií Slovenskej republiky, veľmi by som uvítal, keby ste uviedli, ktorá inštitúcia to zosumarizúva, či je to na Hviezdoslavovom námestí alebo priamo na nároží Hviezdoslavovho námestia.

  • Hlasy v sále.

  • Predpokladám, že ide buď o inštitúciu sídliacu vedľa kina na Hviezdoslavovom námestí, alebo priamo oproti reštaurovanému hotelu Carlton. S tým sa tu veľmi neoháňajte.

  • Pán predrečník, človek sa vždy mal chuť vyvarovať, stretávať a rozprávať s ľuďmi ako ste vy, ktorý tu za dva dni nič iné nepredniesol ako slová o svojej duchovnej nadradenosti, lebo to ostatné bol obyčajný duchovný odvar.

    Keď už hovoríte o tých "slobodných murároch", aj v tom sme tolerantnejší, pretože ja na požiadanie mojich študentov, ktorí chodia do Rottary clubu v Banskej Bystrici, do hotela Arcadia, som bez akýchkoľvek okolkov išiel na dialóg s nimi, s členmi klubu. Porozprával som sa, nič zlé som v tom nevidel. Boli kolegovia v anglickom parlamente, tam sa vyšetrovali tieto lobistické ovplyvňovania cez slobodných murárov priamo v parlamentnom výbore. Nikto tiež z toho nerobil nijaké tragédie ani sa nevyhrážal, ako sa vyhrážate vy.

    O tých negatívnych skúsenostiach v médiách, ktoré sú vám blízke, by sme tu mohli povedať veľa, mohli by sme tu sedieť celú noc, ktoré dourážali ľudí, objednávali ste si redaktorov, uplácali ste ich na to, aby nás zosmiešňovali, aby o nás písali zlé. To sa vám javí ako celkom morálne a etické. Váš časopis Os tu obvinil jedného človeka, pána Bindera, ktorý je absolútne čistý, že je "eštebák" len preto, lebo je kandidátom na nejakú funkciu. Veď tieto vaše spôsoby sú absolútne nedemokratické. Vaše nadácie, cez ktoré sa vydávajú knihy a ich predstavitelia sa vozia v mercedesoch, nás prenasledovali po celom Slovensku počas celej volebnej kampane.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Húska sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Chcem taktiež reagovať na vystúpenie pána Šebeja.

    Myslím si, že, samozrejme, každý má svoje návyky aj z iných oblastí, ale karatistické prostriedky nepoužívajme v rečových argumentoch. Je dosť dôležité, aby ste sami vedeli, že nepredstavujete tu väčšinu, nepredstavujete väčšinu v slovenskej spoločnosti, akokoľvek sa pridávate na ktorúkoľvek stranu, nie ste to kritické množstvo, ktoré preváži, a nie ste ani tí, ktorí budete formovať osud Slovenska.

    Priatelia, chvíľku sa zamyslite nad textom, ktorý ste hovorili. Toľko zlobného textu, kde na jednej strane úplne kontradikčne žiadate, aby Púchovský navždy zmizol z obrazovky, o chvíľu hovoríte, že nech sa tam objaví, ale jeho prípadný názor a podobne. Prepánajána, chvíľu rozmýšľajte. Ak ste mali spoluprácu s tými firmami, ktoré robili elektronickú analýzu, mali ste zanalyzovanú aj Markízu, jej mediálnu bombu, jej totálne klamstvo a lož, ktorými organizovala tzv. ohrozenie Markízy, potom obranu tejto Markízy, kombináciu psychotických stavov zorganizovanej skupiny a rozdávania gulášu? To sú predsa hrozné metódy, ktorými sa pracovalo práve na vedomí našej spoločnosti, to sú predsa metódy, ktoré patria práve do minulosti a ktoré by už mali navždy zmiznúť.

  • Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, chcel by som reagovať na pána poslanca Šebeja, ktorý istým spôsobom absolutizuje relatívne pojmy.

    Pán poslanec Tatár, žiadam vás, aby ste sa ospravedlnili slovenskej verejnosti, účelovo ste klamali, Rada Slovenskej televízie nezasadá, všetci členovia Rady Slovenskej televízie sú doma.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikolášik - faktická poznámka.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len pripomenúť našim priateľom, hlavne pánu Šebejovi, že zabudol povedať aj prítomným v sále, že napríklad bolo predsa výsmechom a absolútnym paradoxom, že slovenské integračné snahy zastupoval v európskych štruktúrach pán Kalman, ktorý bol za ZRS, a ZRS ústami Jána Ľuptáka vždy hovorilo o neutralite. Takže táto garnitúra by nás do Európy v živote nedostala.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ctený parlament,

    nechcela som dopĺňať pána poslanca Šebeja, ale keďže jeho slová o pánu redaktorovi Púchovskom boli spochybnené, chcem pripomenúť, že vlani, keď boli povodne v Čechách, Poľsku a v Maďarskej republike, vo svojom komentári v novinách Slovenskej televízie povedal, aby si občania tejto republiky všimli, v ktorých krajinách sú povodne, že sú to presne tie krajiny, ktoré boli prijaté do prvej vlny vstupu do NATO. Vtedy som myslela, že zle počujem, hlavne keď 10 dní nikto na to nezareagoval, až potom pán poslanec Volf povedal, myslím si, bolo to na tlačovej konferencii, že ide o politický hyenizmus, keď redaktor zneužíva biedu ľudí na politické ciele.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    mrzí ma, že musím aj ja reagovať, ale nič iné mi nedá. Bol som jedným z radových členov VPN. S hrôzou zisťujem, ako tí vtedajší vedúci šéfovia, naši, ktorí sa "krágľovali" v tom čase medzi sebou vo VPN a odrovnávali jeden druhého, obviňovali sa navzájom, kto bol v ŠtB a kto bol kde a nemôže kandidovať v jednotlivých funkciách, teraz prichádzajú do tohto parlamentu a znovu nám tu rozdávajú rozumy a hovoria, akým spôsobom by tá ľudská spolupatričnosť mala na Slovensku fungovať. Ak tu hovorí jeden z predkladateľov, že sa štyri roky nedostal na obrazovku, možno práve to bol jeden z momentov, prečo sa stal hlavným organizátorom zákona, za ktorý len tak, mimochodom, som veľmi povďačný. Som veľmi povďačný, pretože na plné ústa ste povedali to, čo ste si medzi sebou šušotali, keď ste pripravovali, akým spôsobom sa bude toto zabezpečovať, ako to pôjde. Jednoducho, ak neviete zabezpečiť, aby niekto zabezpečil v rade dostatočným počtom hlasov návrh na odvolanie riaditeľa, neurobí to rada, tak ju odvoláme. Som veľmi povďačný, že ste to takto priamo spravili a vôbec už to ani nezaokolkujete ani nejakým iným spôsobom sa tomu nevyhovárate, len tak ďalej pokračujte.

    Ďakujem vám.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vystúpili.

    Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Vážený pán poslanec,

    z vášho vystúpenia môžem konštatovať toto: V tejto snemovni som už zažila veľa vecí, ktoré ma osobne mrzeli, a bola som presvedčená, že sem nepatria, ale slovné "krágľovanie" publicistu som ešte v tejto snemovni nezažila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Viem, že sme už všetci unavení, ale predsa mi dovoľte, keď som musel mlčky tak dlho počúvať vyjadrenia z rôznych strán, povedať pár slov ako navrhovateľ.

    Konštatujem, že rozprava nepriniesla zásadne nové prvky. Poslanci opozície sa až na malé výnimky, ktoré oceňujem, nevyjadrili k argumentom, ktoré boli uvedené v dôvodovej správe. Nemohli sa vyjadriť, pretože tieto argumenty sa zakladajú na pravde, vie o tom celá verejnosť, a to, že Slovenská televízia bola štyri roky politicky zneužívaná, že sa tunelovala a tuneluje, že sa tam rozkrádalo a rozkráda, to všetko je doložiteľné. Ak sa dovolávali toho, že nech sú podané oznámenia, pripomínam, že mnohé už za uplynulé mesiace a roky podané boli. A v mnohých sa ešte bude konať.

    Myslím si, že pán Kubiš alebo bývalý poslanec Mečiar, ktorí možno pozerajú toto vysielanie, boli s predstavením súčasnej opozície nespokojní. Iste dúfali, že budete luhať ľuďom do očí ešte ostrejšie. Veď je to v priamom prenose. Toľko rokov nebol parlament v priamom prenose. Teraz to využívate. Namiesto toho ste niektorí pripustili, že Slovenská televízia sa takzvane vychyľovala, to bol citát pána poslanca Hudeca alebo, odbornejšie povedané, kompenzovala. To bol citát pána poslanca Húsku. Priznali ste, že tomu tak bolo preto, aby HZDS malo priestor, lebo nezávislí novinári vám proste nejedli a nejedia z ruky. V mene toho, aby ste mali médium, kde sa vám budú báť klásť otázky, ste zatvárali celé roky oči nad tým, ako pracujú riaditelia Slovenskej televízie, nad porušovaním zákonov. Ten súčasný riaditeľ preukázateľne porušoval zákon o Slovenskej televízii, volebný zákon, Občiansky zákonník, Zákonník práce, predpisy upravujúce hospodárenie v Slovenskej televízii, a dokonca aj štatút programového pracovníka Slovenskej televízie, ktorý prijala vaša Rada Slovenskej televízie.

    Strach zo slobody a slobodných ľudí bol trvalou črtou režimu HZDS. Preto potláčal tento režim všetky prvky občianskej spoločnosti, aktivity občianskych nadácií, združení, preto boli pokusy obmedziť vydavateľov tlače, prevádzkovateľov rozhlasových staníc, preto sa šírila atmosféra xenofóbie a strachu. Dnes sa Slovensko pomaly preberá z postkomunistického kŕča.

    Slobodní novinári vám ani nikomu inému nebudú jesť z ruky. Doba, keď ste si pre svoje šírenie strachu sprivatizovali Slovenskú televíziu, je na konci. Vaše vystupovanie, páni z opozície, ukazuje, že si myslíte, že ľudia raz niekedy v budúcnosti opäť vstúpia do tej istej mláky blata. Nie, dámy a páni z HZDS, Slovensko sa už prebudilo, ukázalo to v týchto voľbách. Prijmite to v dobrom, ale vašu politiku xenofóbie v budúcom storočí Slovensko už potrebovať nebude.

    Ďakujem.

  • Žiada si zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca?

    Áno, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    diskusia, ktorá tu prebehla, sa dotýkala v podstate dvoch oblastí. Prvý bol vzťah k Slovenskej televízii, a najmä k jej vedeniu, a druhý k Rade Slovenskej televízie. Svoj osobný vzťah k Slovenskej televízii pri tomto vedení som vyjadril pred viac ako pol rokom, keď som povedal, že dokiaľ tam toto vedenie bude, odmietam akúkoľvek komunikáciu so Slovenskou televíziou.

    K Rade Slovenskej televízie by som chcel povedať nasledovné: Bol som členom výboru pre kultúru, kde pán predseda Jarjabek často chodieval, a na naše otázky, prečo Rada Slovenskej televízie nedá návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, viackrát povedal, že, vážení páni, uvedomte si jednu vec, ak Rada Slovenskej televízie dá návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, ale podľa zákona Národná rada Slovenskej republiky to neprijme, tak v tej chvíli celá rada môže, resp. by mala z morálneho hľadiska podať demisiu. Toto je, samozrejme, argument, ktorý sa opiera o zákon a o daný stav. Až na to, že si osobne myslím, že po takých reláciách, ako boli Utajení svedkovia a ďalšie relácie, ktoré podľa mňa prekročili akýkoľvek rámec slušnosti jedného právneho štátu, Rada Slovenskej televízie podľa mojej mienky pravdepodobne sama od seba mala podať demisiu. To je môj názor. Bez toho, aby odvolala riaditeľa Slovenskej televízie.

    To je všetko, čo by som k týmto dvom okruhom, tak ako sa tu vyskytli v diskusii, chcel povedať. V diskusii zaznel jeden jediný pozmeňujúci, resp. návrh na ďalšie pokračovanie. To bol návrh pani poslankyne Muškovej, ktorá žiada, aby sme tento zákon ďalej neprerokúvali. Z tohto dôvodu, pán podpredseda, buďte taký dobrý a dajte o ňom hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako povedal pán spoločný spravodajca, v rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej, ktorá navrhuje, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) hlasovali o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. O tomto pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, kto je za návrh pani poslankyne Muškovej, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Prosím, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že tento návrh zákona prejde do druhého čítania.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1 z 2. novembra 1998 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. To znamená, iba týmto dvom. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, s termínom prerokovania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán navrhovateľ aj pán spravodajca.

  • Za gestorský výbor navrhujem, je to dosť prirodzené, v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali ihneď, to sme povedali, a gestorský výbor v lehote tak, aby ešte na tejto schôdzi bol návrh zaradený do druhého čítania. Prosím, aby sme aj o tom hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento návrh sme prijali.

    Ďakujem pánu spoločnému navrhovateľovi a pánu spravodajcovi.

    Pán poslanec Kužma.

  • Prosil by som výbor pre kultúru a médiá, aby sme sa zajtra zišli o 9.30 hodine v kinosále, kde by sme prerokovali tento zákon. Ďakujem.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, zvolávam 3. schôdzu mandátového a imunitného výboru na zajtra o 8.30 hodine ráno do miestnosti číslo 183. Prosím o vašu účasť.

    Ďakujem.