• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi. Prosím, prezentujme sa.

    Prítomných je 95 poslancov.

    Zisťujem, že Národná rada je schopná sa uznášať, preto budeme rokovať na 19. schôdzi.

    O ospravedlnenie neúčasti požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Baco, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Hort, pán poslanec Ištván, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Lexa, pán poslanec Suchár, pán poslanec Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste sú páni poslanci Kresák a Orosz.

    Na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovatelia budú poslanci Ján Danko a Miloslav Suchár. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Ľudmila Mušková.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 38 poslancov Národnej rady.

    Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať

    návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Teda program tejto schôdze sa neschvaľuje.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Návrh ste dostali ako tlač 302.

    Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre ľudské práva a národnosti.

    Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala 14. júla 1999 a prijala svoje stanovisko.

    Prosím povereného člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Zlocha, máte procedurálny návrh? Ste zapnutý na svetelnej tabuli. Nie?

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    schádzame sa po prázdninách, aby sme sa vrátili k programu, ktorý bol už pred prázdninami, a to, aby sme sa zaoberali vyslovením nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ľudské a menšinové práva a pre regionálny rozvoj.

    Dostali ste tento materiál ako tlač číslo 302 s odôvodnením. Mnohí poslanci na zasadaniach výborov Národnej rady, ktoré sa týmto návrhom skupiny poslancov zaoberali, dôvodili, že tie dôvody, ktoré uviedla skupina poslancov, a to zodpovednosť za neriešenie rómskej otázky a exodus Rómov do niektorých krajín Európskej únie, z ktorého skupina poslancov viní pána podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj, je dosť nedostatočne vecne podložená. Chcem zdôrazniť, že Ústava Slovenskej republiky v článkoch 113 a 116, kde sa hovorí o dôvere medzi parlamentom a vládou, nepožaduje uvádzať konkrétne vecné dôvody. Dôvera vo svojej podstate patrí k filozofii, ideológii a nie je založená na materiálnych princípoch...

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa upokojili, aby nediskutovali v rokovacej miestnosti.

    Počkajte, pán poslanec Cuper.

    Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa upokojili, kto chce diskutovať, tak mimo rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Chcem zdôrazniť, že Slovenská republika a jej politický systém a štátne inštitúcie sú založené na princípoch parlamentnej demokracie. V parlamentnej demokracii je vláda a jej jednotliví ministri iba výborom parlamentu a parlament ako inštitúcia, ktorá má moc priamo od občanov, môže kedykoľvek jednotlivého ministra alebo celú vládu žiadať, aby skladali účty, aby sa hlasovalo o ich dôvere. Máme ten názor, že podpredseda vlády pre regionálny rozvoj, ľudské a menšinové práva, ktorý bol nominovaný maďarskou koalíciou na tento post v slovenskej vláde, zodpovedá za veľmi významné posty, ktoré súvisia najmä so slobodou, nezávislosťou a integritou Slovenskej republiky. Ako osoba zodpovedná za tieto rezorty tak bytostne dôležité aj pre integráciu Slovenskej republiky do európskych štruktúr musí používať v parlamente veľmi vysoký stupeň politickej dôvery.

    Skupina 38 poslancov však dospela k presvedčeniu, a to po udalostiach, ktoré sa začali odvíjať okolo 1. júna 1999 v súvislosti s exodom Rómov do Fínska, že dôvera, ktorú pán podpredseda pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj od parlamentu požíva, nie je odôvodnená. Chcem sa zaoberať niektorými dôvodmi, ktoré nás k tomu viedli.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem riešiť otázky porozumenia štátotvorného národa a národností a zaoberať sa aj otázkami postavenia rómskej menšiny. Toto deklaroval pre zahraničnú tlač aj pán podpredseda vlády Pál Csáky. Realita za deväť mesiacov vlády, a teda aj riadenia rezortu, ktoré pánovi podpredsedovi vlády patria alebo za ktoré on politicky parlamentu zodpovedá, ukazujú, že pán podpredseda vlády pre menšinové otázky, regionálny rozvoj a ľudské práva túto problematiku jednoducho nezvládol. Treba povedať, že problém rómskej, teda riešenie rómskej problematiky nie je nový, má svoje historické, ekonomické, sociálne aj kultúrne korene.

    Treba povedať aj to, že samotný exodus Rómov do štátov Európskej únie má tiež tie isté korene. Vyplýva i z historických daností, teda kočovného spôsobu života a ich neschopnosti usadiť sa a viesť usadlý spôsob života, ale v mnohom vyplýva aj z ekonomických daností a najmä neriešenia ich ekonomického postavenia. Ďalej vyplýva z transformácie slovenskej spoločnosti, keď transformáciou ekonomiky sa práve väčšina Rómov Slovenskej republiky dostala na hranicu nezamestnanosti a chudoby a odkázanosti na podporu zo štátnych zdrojov. Toto všetko zrejme viedlo isté kruhy v zahraniční aj doma, aby dospeli k tomu, že je potrebné túto otázku riešiť tým spôsobom, že sa môže stať istou problémovou otázkou pri integrácii Slovenska do európskych štruktúr, keď už pominul strašiak alebo hrozba mečiarizmu, ktorý sa dával za hlavnú príčinu nezaradenia Slovenska do prvej vlny štátov, ktoré sa chcú integrovať do Európskej únie. Tak sa zrejme aj načasoval exodus Rómov do Fínskej republiky na 1. jún 1999, a to do krajiny, ktorá sa ujímala predsedníctva v Európskej únii.

    Chcem zdôrazniť, že exodus Rómov už bol aj za Mečiarovej vlády, nie v takom rozsahu a nie takto cielene do istej krajiny, ktorá začína predsedať Európskej únii. Bol exodus Rómov do Británie a do Belgicka. Tento exodus Rómov sa postupne rozšíril aj do ďalších krajín, takže zavdal príčinu, aby väčšina krajín Európskej únie, do ktorých exodus začal, zaviedla kolektívnu vinu odplaty voči Slovákom, voči Slovenskej republike, jej občanom tým, že sa zaviedla vízová povinnosť. Pán Csáky ani vtedy nereagoval výraznejšie nejakými ráznejšími opatreniami alebo pozitívnym programom na riešenie rómskej otázky, ktorý by situáciu v komunite Rómov stabilizoval a normalizoval. Všetko nasvedčuje tomu, že tu ide o akciu, ktorá bola presne načasovaná a naplánovaná, aby diskreditovala Slovenskú republiku ako štát uchádzajúci sa o zaradenie medzi kandidátov na vstup do Európskej únie.

    Mnohí vo výboroch protestovali, keď som povedal a nič iné som neurobil, iba citoval ministra vnútra pána Pittnera, ktorý vyhlásil, že všetky stopy exodu Rómov alebo kampane, ktorá sa zdvihla s exodom Rómov, vedú do Budapešti. Ja iba môžem zopakovať, že buď teda jednotliví ministri Dzurindovej vlády nevedia koordinovať svoju činnosť, alebo potom navzájom si robia prieky, alebo nie sú dostatočne informovaní. To, že exodus Rómov, za ktorý nesie nie vecnú, ale politickú zodpovednosť podpredseda vlády pán Csáky, naozaj má zrejme toto pozadie od našich južných susedov, by nasvedčoval aj záujem Budapešti využiť túto otázku, teda riešenie rómskej problematiky, na širšie geopolitické ciele budapeštianskej vlády. Budapešť zriadila Rómske stredisko pre riešenie problémov Rómov. Náš pán prezident, ale aj podpredseda vlády pán Csáky sa snaží internacionalizovať tento problém na Vyšegradskú štvorku a myslí si, že tým sa bude riešiť samotná podstata rómskeho problému. Ja zdôrazňujem, pán podpredseda vlády, že tento problém sa týmto spôsobom riešiť nedá. Ani maďarská vláda, ani česká, ani poľská nebudú mať záujem na riešení exodu Rómov do štátov Schengenskej dohody, i keby tomu nasvedčoval fakt, a to ani Rakúsko, že podľa Schengenských dohôd budú Rómovia, ktorí budú žiadať azyl v štátoch Schengenskej dohody, budú vracaní do štátov, z ktorých prišli alebo z ktorých vycestovali. Vzhľadom na to, že tu prítomný bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Palacka tak zdarne ukončil činnosť Slovenských aerolínií, sú to predovšetkým rakúske, české alebo maďarské aerolínie, ktorými väčšina Rómov do zahraničia vycestúvala.

    Prečo teda pán Csáky nesie zodpovednosť za to, že exodus Rómov bol organizovaný, teda zrejme aj s jeho vedomím a možno aj nepriamej zodpovednosti zo zahraničia, teda z Budapešti? Treba si postaviť otázku, či naši susedia, ktorí často dosť dôrazne podporujú - slovne, podotýkam - vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, majú reálne záujem na tom, aby sa Slovensko dostalo do integračných štruktúr. Treba povedať, že z hľadiska geopolitických záujmov Budapešti určite to tak nie je. Podpora iredentistických a autonomistických snáh a využívanie príslušníkov národnostných menšín v okolitých krajinách, či už na Slovensku, či už vo Vojvodine, či už v Sedmohradsku, nasvedčuje tomu, že stav, keď Slovensko, Juhoslávia alebo Rumunsko nie sú v Európskej únii a v NATO, dáva šance ľahšie pričleniť tieto územia v budúcnosti a tak splniť sen o Veľkom Maďarsku.

    Mohol by som citovať budúcu alebo predchádzajúcu činnosť pána podpredsedu vlády, pretože dôvera - a ja som povedal, že u pána podpredsedu vlády Csákyho, ktorý zodpovedá za veľmi dôležité rezorty aj z hľadiska integrity Slovenskej republiky, najmä za regionálny rozvoj, menšinové a ľudské práva, neviem, prečo menšinové práva nie sú ľudskými právami a prečo sa zdôrazňujú ešte zvlášť, sú to takisto ľudské práva, takže stačilo, ak by sa jeho podpredsednícky rezort nazýval podpredseda pre ľudské práva a regionálny rozvoj. Pán Csáky ako človek zodpovedný za integritu a územnú celistvosť by musel celým svojím doterajším politickým pôsobením byť hodný dôvery tohto parlamentu a občanov Slovenskej republiky.

    Takže ak reálne pozrieme na doterajšiu činnosť pána podpredsedu, tak je podpísaný pod všetkými dokumentmi, ktorých jediným cieľom bolo zvýhodňovanie alebo výlučnosť postavenia príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v rámci Slovenskej republiky, či už išlo o Komárňanskú výzvu, či už išlo o presadzovanie jazykového, administratívneho babylonu na Slovensku, či už ide o to, aby sa na Slovensku zrušilo krajské a okresné zriadenie a zaviedlo župné zriadenie, v ktorom by sa vytvorili čisto maďarské župy, v ktorých by sa ľahšie realizovala autonómia na južnom Slovensku.

    Pán podpredseda vlády pre regionálny rozvoj okrem južných regiónov Slovenska, kde žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, svojou politickou činnosťou a praktickou činnosťou podpredsedu vlády sa nikdy nezaujímal o iné regióny Slovenska ako o regióny južného Slovenska. To znovu opakujem. Teda nie je to človek, ktorý by mal mať dôveru občanov Slovenskej republiky a dôveru tohto parlamentu. Najnovšie aktivity pána Csákyho nesmerujú k riešeniu rómskej problematiky, ktorá je naozaj veľmi zložitá. Svedčia o tom aj vyhlásenia predstaviteľov rómskych politických strán a Organizácie tretieho sektora, v ktorej sú Rómovia združení, ale svedčí o tom aj praktická činnosť podpredsedu vlády pána Csákyho, ktorý sľubuje akýsi program riešenia rómskej otázky, na ktorý vraj vláda vyčlenila 8 mil. Sk. Ak to porovnáme so 150 miliónmi, ktoré si tu vyboxovali poslanci maďarskej národnostnej menšiny na rozvoj maďarskej národnostnej kultúry a ktorá je zašifrovaná v skrytých položkách rozpočtu vlády Slovenskej republiky, je to žalostne málo.

    Kto prešiel niektoré rómske osady na Slovensku, mi dá za pravdu, že je to absolútne výsmech toho, čo chce pán podpredseda vlády svojím programom riešenia rómskej problematiky riešiť. Podotýkam, že aj z tých 8 miliónov bude značná časť venovaná na vzdelanie Rómov v maďarčine, takže aj tu sa neminú svojmu účinku. Je potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým, či človek, ktorý nemá záujem o riešenie rómskej problematiky, je tu dôvodné podozrenie a indície, o tom by nám mohol porozprávať šéf Slovenskej informačnej služby alebo minister vnútra Slovenskej republiky, že je tu prepojenie najmä potom - a ja som presvedčený, že o tom bude podrobnejšie hovoriť pán Slobodník a pán Hofbauer -, že je tu inštitucionálne prepojenie predstaviteľov maďarských politických strán na Slovensku s budapeštianskou vládou najmä po februárom podpise dohody, je tu priama snaha Budapešti zasahovať do vnútorných problémov Slovenskej republiky, a to skrytou alebo otvorenou cestou.

    Pán Csáky ako podpredseda vlády Slovenskej republiky je jedným z najhorlivejších exponentov maďarstva na Slovensku, je to človek, ktorý nepožíva dôveru väčšiny občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, je to človek, ktorý nepožíva nijakú dôveru poslancov opozície, a preto sme dospeli k presvedčeniu, že bolo by lepšie pre vládu Slovenskej republiky, postavenie Rómov Slovenskej republiky, pre integračné snaženie Slovenska do európskych integračných zoskupení, ak by na tento post zasadol človek menej militantný, menej promaďarský, menej proiredentistický, menej autonomistický, ale je aj iná alternatíva.

    Je potrebné si postaviť otázku, či vôbec vo vláde Slovenskej republiky je potrebné obsadzovať takýto post, lebo si myslíme, že taký post vo vláde Slovenskej republiky nie je potrebný, ak zvážime, že aj ďalšie posty týkajúce sa alebo súvisiace s integritou Slovenskej republiky a s jej regionálnym rozvojom patria do rúk predstaviteľov maďarskej menšiny. A tak pán podpredseda vlády pre regionálny rozvoj a ľudské práva preto mohol sebavedome ešte v minulom roku pre nórske noviny vyhlásiť, že oni traja sú kľúčom k stabilite menšinových pomerov na Slovensku, a teda aj k stabilite Dzurindovej vlády.

    Nerobím si ilúzie, parlamentná matematika nepustí, že pánu Csákymu alebo podpredsedovi vlády pánovi Csákymu bude vyslovená nedôvera. Ide iba o to, aby sme občanov Slovenskej republiky upozornili na to, aby v budúcich parlamentných voľbách dávali dôveru ľuďom, ktorí sa budú snažiť realizovať predovšetkým ich záujmy, a to aj príslušníkov Rómov, aby zvažovali, komu dajú dôveru, kto bude zastupovať ich záujmy v parlamente, aby sa nestalo to, že po skončení tejto vlády, ktorá nie je dobrou vizitkou pre Slovensko, prestane existovať Slovenská republika v samých svojich základoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Cuperovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnosti pána poslanca Imricha Tótha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výboru z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.

    Ako to vyplýva zo spoločnej správy, súhlasné stanovisko k návrhu neprijal žiaden z výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej mi dovoľte doplniť informácie zo spoločnej správy výborov stanoviskom vlády schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 630 zo 14. júla 1999. V tomto stanovisku vláda konštatuje, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu považuje za neopodstatnený.

    Vláda poukazuje na to, že podpredseda Csáky ako člen vlády zodpovedný za vládnu politiku v oblasti ľudských a menšinových práv vytvoril a vedie Radu vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ako aj Radu vlády pre regionálnu politiku. Na riešenie problémov rómskej menšiny bol vytvorený inštitút splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej menšiny. Napokon vláda vo svojom stanovisku poukazuje na to, že opätovné zavedenie dvojjazyčných vysvedčení, ako aj prijatie zákona o používaní jazykov menšín vyplývalo z programového vyhlásenia vlády.

    Toľko, pán predseda. Tým môžete otvoriť rozpravu.

  • Hlasy a šum v rokovacej sále.

  • Môžem to prečítať podrobne, ale keďže každý dostal spoločnú správu...

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, predneste správu.

    Upokojme sa, prosím.

  • I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 302 z 12. júla 1999 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu (tlač 302) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva v termíne ihneď.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti ako gestorský výbor, ktorý pripraví na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    II. V určenom termíne ihneď boli zvolané všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Z nich bol uznášaniaschopný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ostatné výbory sa opakovane zvolali v náhradnom termíne 24. augusta 1999.

    III. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch. Návrh skupiny poslancov odporúčali neschváliť tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 57, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 72, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 84, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 163, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 50.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval a neprijal platné uznesenie, pretože k návrhu uznesenia sa nevyslovila potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh prerokoval a neprijal uznesenie, pretože v čase hlasovania nebol uznášaniaschopný.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.

    IV. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.

    V. Táto spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti číslo 55 z 24. augusta 1999.

    Výbor určil poslanca Imricha Tótha za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho prednesením spoločnej správy v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Toľko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rozprave k tomuto bodu budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Prerušujem rokovanie 19. schôdze Národnej rady.

    Chcem vám len oznámiť, že písomne prihlásení sú poslanci v takomto poradí: Ako prvý v rozprave vystúpi László Nagy za SMK, druhá pani poslankyňa Tóthová za HZDS v mene klubu a potom písomne ďalej sú prihlásení pán poslanec Slobodník, pán poslanec Hofbauer, Augustín Marián Húska a Irena Belohorská.

    Začneme o 9.00 hodine rozpravou a prvý vystúpi László Nagy.

    Prerušujem schôdzu do 9.00 hodiny.

    Ďakujem pekne.