• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram deviaty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na svojom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Klement, Kačic, Slota, Petrák, Krajči, Gajdoš a Kalman.

    Žiadam všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na rokovaní dnešnej schôdze osvedčili podpisom do prezenčnej listiny.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) v poradí, ako sa písomne rečníci prihlásili do rozpravy.

    Pán poslanec Sitek je ďalším, ktorý bol písomne prihláseným do rozpravy, ale keďže nebol prítomný v rokovacej sále, stratil poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete teraz vystúpiť.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    najprv, kým budem hovoriť v rozprave, tak chcem vysloviť ostrý protest proti tomu, čo sa tu včera udialo. Už som viackrát na to upozorňoval, že z poslancov sa stávajú štatisti a vlastne sme v područí vlády. Keď je nejaká zmena potrebná, tak je potrebné uznesenie vlády a v takom smere ako všetky zákony a všetky tie poriadky, ktoré sú schválené, na to upozorňujú.

    Tento zákon, ktorý ideme prerokúvať, nič by sa nestalo, keby návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín sa zmenil na zákon o používaní maďarského jazyka v úradnom styku, lebo len o to tu predsa ide. Na ostatných menšinách politikom maďarských strán na Slovensku určite nikdy nezáležalo, iba ich podľa potreby zneužívali na argumentáciu pri presadzovaní svojich nadštandardných práv a cieľavedomú maďarizáciu slovenského juhu.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, chcel by som, aby ste zabezpečili pokoj v sále.

  • Pán poslanec, môžete vystupovať, nech sa páči.

  • A to rozhodne nie je v záujme Slovenska, pretože po tejto jazykovej autonómii môže nasledovať územná autonómia a plnenie ďalších cieľov, ktoré niektorí z týchto politikov už viackrát deklarovali na rozličných fórach za Dunajom. Uvediem konkrétne prípady. Na seminári Parlamenty a ochrana menšín v mnohokultúrnych spoločnostiach konanom začiatkom mája 1993 v Belgicku vyjadril sudca Európskeho súdneho dvora Maďar Bakó: Ak má štát chrániť menšinu, musí menšina vyjadriť lojalitu štátu, v ktorom žije. Naproti tomu jeden z popredných politických vodcov maďarskej menšiny na Slovensku Miklós Duray, ktorý tu sedí v tomto parlamente, na otázku českého časopisu Reflex sa vyjadril: Domnievate sa, že sa maďarská menšina s týmto štátom stotožní a bude mu prejavovať lojalitu? Odpovedal veľmi zrozumiteľne. Lojalitu považujeme za prežitý spoločenský prvok. Takže na čo by bola slovenským Maďarom autonómia, keď história aj súčasnosť jasne dokazujú, že najvýznamnejšia tendencia maďarskej spoločnosti je presadzovanie nacionálno-politického hegemonizmu v Karpatskej kotline?

    Ak si uvedomíme, že od polovice 19. storočia do roku 1918 Maďari v Uhorsku násilne asimilovali okolo dvoch miliónov príslušníkov nemaďarských národností, 700 tis. Židov, 500 tis. Nemcov, 400 tis. Slovákov a od roku 1918 aj napriek záväzkom z Trianonu pomaďarčili už v Maďarsku minimálne ďalší 1 mil. osôb, z toho okolo 400 tis. Slovákov, kde bez akýchkoľvek pochýb je zrejmé, že hlavnou činnosťou autonómie a slovenských Maďarov by bolo pomaďarčenie Slovákov žijúcich s nimi, teda etnické vyčistenie južného Slovenska a nakoniec vytvorenie situácie ako v Kosove.

    Túto nemennú tendenciu maďarskej politiky potvrdil 21. septembra 1994 aj minister zahraničných vecí predchádzajúcej Hornovej vlády László Kovács. Ako uviedol v prednáške na vysokej škole v Rábe, v Maďarsku sa aj napriek podpisu základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou nevzdáva možnosti mierovej zmeny hraníc, k čomu dodávame, že je nevyhnutné najskôr presadiť a nechať 20 až 30 rokov pôsobiť autonómiu. Ak sa teda v budúcnosti nechceme dožiť Kosova v slovensko-maďarskom vydaní, nemôžeme pripustiť ani autonómiu na južnom Slovensku, ani zákon o používaní jazyka národnostných menšín.

    Maďarský gróf Apponyi napísal vo svojich pamätiach už v mladosti, že došiel k záveru, že všetko, čo je maďarské, vlastne predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti. V jeho ponímaní Slováci ako osobitný národný subjekt nemali miesto. Chápal ich ako súčasť maďarskej štátnej idey, v ktorej sa všetci občania Uhorska pokladali za Maďarov nezávisle od toho, akou rečou hovorili a k akej národnosti sa hlásili. Podľa tejto koncepcie v Uhorsku sa Slováci pokladali za pospolitý ľud, ktorému štát mal dopomôcť, aby sa čím skôr stal súčasťou maďarského národa. Túto úlohu malo v prvom rade plniť školstvo, keď nemaďarské deti v útlom veku si mali osvojiť nielen maďarský jazyk, ale s ním aj maďarskú kultúru, dejiny a maďarské vlastenectvo.

    Poslanie školy v maďarskom prostredí vystihujú slová zvolenského podžupana Grünwalda, ktorý povedal: Maďarská škola je ako stroj, na jednej strane hádžeme doň stovky slovenských detí, na druhej strane nám vracia Maďarov. Bol to práve Albert Apponyi, ktorý keď v rokoch 1906 - 1910 zastával post ministra školstva, nechal v parlamente odhlasovať školské zákony, ktoré jednoznačne sledovali maďarizačné ciele, znemožňovali učiteľom v národnostných školách akúkoľvek činnosť v prospech vlastného národa a vlastne smerovali k likvidácii nemaďarských ľudových škôl v Uhorsku.

    Kým Slovensko preukázateľne tak v rovine právnej, ako aj faktickej nadštandardne zabezpečuje postavenie a práva maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, Maďarsko neposkytuje cieľavedomou asimiláciou zdecimovanej slovenskej národnostnej menšine fakticky ani teraz realizovanie minimálnych práv, ktoré sú bežné v iných krajinách Európy. Nielen to, Maďarsko nie je ochotné a pripravené aspoň navonok pokročiť napríklad zriaďovaním čo i niekoľkých škôl, v ktorých by sa aspoň niektoré predmety vyučovali v jazyku slovenskom. V dôsledku úbohého postavenia všetkých národnostných menšín v Maďarsku, a vyplýva to aj z maďarskej analýzy, ktorú predložila Maďarská republika, je akékoľvek porovnávanie postavenia maďarskej menšiny s úrovňou jej individuálnych práv na Slovensku úplne nemožné a vyznieva asymetricky jednoznačne v neprospech Maďarska.

    Pravda, máme na mysli faktický stav v reálnom zabezpečení práv slovenskej menšiny v Maďarsku, a nie iba formálnoprávnu úpravu. Tá síce existuje, ale sa vôbec nerealizuje, čo je pri posudzovaní tejto otázky úplne rozhodujúce. Stav v Maďarsku so zabezpečovaním práv všetkých národnostných menšín vrátane slovenskej sa dá celkom priliehavo prirovnať k stavu v zabezpečovaní občianskych práv a slobôd v bývalom Sovietskom zväze na základe takzvanej stalinskej ústavy z roku 1936. Podľa formálnoprávneho znenia išlo predsa o najdemokratickejšiu právnu úpravu. A aká bola skutočnosť, všetci vieme veľmi dobre.

    Aký je aj prípad Maďarska s faktickým a reálne existujúcim zabezpečením práv príslušníkov národnostných menšín. Slovensko pri riešení menšinovej otázky vo vzťahu k maďarskej menšine dosiahlo maximálnu úroveň, ktorú už nemožno ďalej prekračovať ani v najmenšej jednotlivosti, lebo hrozí, že by kvantita prerástla do novej kvality, ktorou je deštrukcia integrity nášho štátu. K tomu chýba len málo.

    Prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku by v súčasnosti v podmienkach Slovenska bolo tým posledným kamienkom, lebo by to viedlo k definitívnemu zafixovaniu už existujúcej jazykovej, a tým aj územnej separácie od ostatných častí Slovenska. Nikde v Európe takéto alebo obdobné riešenie neexistuje.

    Doteraz bolo pravidlom, že pri rokovaniach so slovenskou stranou kládla požiadavky iba maďarská strana. Myslím si, že je najvyšší čas, aby aj slovenská strana sformulovala a naliehavo vyslovila svoje požiadavky, ktorých splnenie bude podmienkou ďalšieho pokroku v bilaterálnych vzťahoch. Predovšetkým treba zdôrazniť, že naozaj priateľské vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom a medzi maďarským a slovenským národom je možné nastoliť len za predpokladu, že sa Maďarsko, tak ako to už urobili všetky krajiny, ktoré boli na strane agresora v druhej svetovej vojne, Slovensku a slovenskému obyvateľstvu verejne pred celým svetom ospravedlní za útrapy a škody spôsobené Horthyovskou okupáciou južného a východného Slovenska.

    Ďalej treba žiadať urýchlené zriadenie, nie sľuby, aspoň 10 až 20 slovenských škôl v Maďarsku, kde by sa vyučovali viaceré predmety v slovenskom jazyku. Mali by sme žiadať konečne zastúpenie Slovákov a iných národností v maďarskom parlamente, tak ako to upravuje platný zákon z roku 1993, žiadať ustanovenie slovenských kňazov a zabezpečenie bohoslužieb v slovenskom jazyku, žiadať poskytnutie podstatne väčších finančných a iných materiálnych prostriedkov na kultúrny rozvoj slovenskej menšiny a zákonom umožniť príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku písať si mená podľa slovenského pravopisu a ženám umožniť pri priezviskách písať príponu -ová, tak ako píšu maďarské poslankyne bez tejto prípony.

    Z hľadiska toho, že predložený zákon o používaní jazykov národnostných menšín je vo viacerých smeroch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky republiky, tak ako nemožno ukladať občanom - príslušníkom národnostných menšín povinnosť používať v písomnom styku s orgánmi verejnej správy štátny jazyk, nemožno ani ostatných občanov nútiť ani nepriamo, aby strpeli používanie jazyka národnostnej menšiny na rokovaní orgánov alebo v styku s orgánmi verejnej správy, alebo územnej samosprávy, ktoré ich zastupujú. Na základe tohto predkladám pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Odôvodnenie: Predložený návrh zákona je vo viacerých smeroch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Siteka sa s faktickými poznámkami hlásia dvaja páni poslanci - Slobodník a Švantner.

    Pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    tak ako povedal kolega Sitek, dnes nerokujeme o používaní jazyka národnostných menšín, ale rokujeme o používaní maďarského jazyka na Slovensku. Hovorili sme o tom aj včera, len včera tu boli prázdne ľavice koaličných poslancov, preto si myslím, že by bolo dobré dnes, keď je tá situácia trocha lepšia, sa ich spýtať, pre koho, pre ktorých občanov maďarskej národnosti vlastne prijímame zákon. Pre tých, ktorí hovoria po slovensky, ktorí s tým nemajú problém a začlenili sa do žitia tejto spoločnosti, nie je tento zákon potrebný. Pre tých, ktorí nechcú hovoriť, tam by sa mala táto situácia riešiť iným spôsobom, a pre tých, ktorí nevedia po slovensky, by sme nemali prijímať zákon o používaní jazyka národnostných menšín, ale by sme mali prijať zákon, ktorý by zlepšil výučbu slovenského jazyka pre občanov, ktorí po slovensky zatiaľ nevedia, hoci my školstvo maďarské alebo lepšie povedané maďarské školy platíme už 80 rokov a, žiaľbohu, to nepomáha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Sitek vyslovil myšlienku, ktorá tu veľmi často alebo takmer vôbec ešte neodznela, no je pravdivá. Najmä ak na ňu nazeráme z hľadiska anonymnej, pôvodne anonymnej knihy Maďari na Slovensku Pála Csákyho, keď sa k autorstvu priznal tento pán až potom, keď Miklós Duray v liste Csabovi Tabaidymu, vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi Maďarskej republiky povedal, aká je táto kniha pre Maďarov na Slovensku škodlivá. Totiž pán Csáky tam píše, že Slovensko by sa malo ospravedlniť Maďarsku za príkoria, ktoré sa stali občanom maďarskej národnosti po roku 1945. Nechcem ich podceňovať, iste sa stali príkoria, ja nie som taký, že by som si myslel, že vôbec nič nesprávneho sa tu voči občanom maďarskej národnosti nestalo po tom roku 1945, ale netreba zabúdať, žiaľ, pre Maďarsko, že to bola porazená krajina. Maďarsko nikdy, a už pán Csáky o tom ani len slova nepovedal, nepokladalo za povinnosť, aby sa ospravedlnilo Slovensku skutočne za tie príkoria, ktoré si vytrpeli občania slovenskej národnosti po 2. novembri 1938. Stretol som sa so stovkami ľudí, ktorí so slzami v očiach rozprávali, ako museli za hodinu s batôžtekom odtiaľ odísť a podobné strašnosti. A nikto dosiaľ nespomenul, že do maďarskej armády, ktorá vtedy bojovala vtedy proti Sovietskemu zväzu, v prvom rade museli narukovať slovenskí chlapci z vtedajšieho severu Maďarska a že tam položili životy za nie svoju vlasť. Navyše pán Csáky pokladal to pripojenie južnej časti Slovenska 2. novembra 1938 za vrátenie územia Maďarsku. Tu máte politiku tohto človeka, ktorý je predstaviteľom slovenskej vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric vystúpi ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

    Páni poslanci Jarjabek a Slavkovská neboli prihlásení s faktickými poznámkami. Máte procedurálny návrh? Pani poslankyňa Slavkovská má procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Žiadam okamžite a bez rozpravy zaradiť hlasovanie o doplnení dnešného rokovania o bod programu, v ktorom...

  • Ruch v sále.

  • ... v ktorom by nám vysvetlili dvaja podpredsedovia vlády Fogaš a Hamžík, podpredseda parlamentu pán Presperín a aj pán premiér Dzurinda ten podvod, ktorého sa tu včera dopustili nielen na poslancoch, ale aj na celej verejnosti, že tu operovali s nejakým falošným uznesením vlády. Myslím si, že takýto podvod nemá obdobu v demokratickom svete a aspoň minimálna slušnosť žiada, aby vysvetlili, že čo ich k tomu vedie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny návrh? Procedurálnu otázku.

    Zapnite pána poslanca Jarjabka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku v tom zmysle, že by som sa chcel spýtať, prečo túto schôdzu o takom dôležitom zákone, ako je tento zákon, ktorý prerokúvame, ešte neviedol pán podpredseda Andel.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    tento zákon, ktorý prerokúvame, od samého začiatku bol pre mňa absolútne nelogický, len som nevedel nájsť tú perličku, pomocou ktorej by som to vedel vysvetliť. A tú perličku mi ponúkol môj kolega, pán poslanec Zajac, keď včera predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh hovorí, že občania, po maďarsky hovoriaci Slováci, ak pochádzajú z obce, kde je ich najmenej 20 percent, tak majú právo písať prezidentovi, Národnej rade a vláde po maďarsky, a tiež občania z takejto obce môžu mať svadobný obrad v inom jazyku ako v štátnom jazyku aj sa môžu dať pochovať v inom jazyku ako v štátnom jazyku.

    Logika mi hovorí, že ak po maďarsky hovoriaci Slovák pochádza z dediny, kde je 20,1 percenta občanov hovoriacich v inom jazyk ako v slovenskom, tak prezidentovi môže napísať po maďarsky, ak je to len 19,9 percenta, tak mu už po maďarsky, rusínsky alebo v inom jazyku písať nemôže. Toto je perla logiky tohto zákona. Mne to tak pripadá, že tí poslanci, ktorí obhajujú tento zákon, len sa tvária, že chcú pomôcť Maďarom, Rusínom alebo Nemcom, alebo inej národnosti, ktorá tu žije, v skutočnosti ich podľa mňa len rozoštvávajú alebo destabilizujú. Neviem totiž pochopiť, prečo po maďarsky hovoriaci Slovák, ak je z obce, kde je napríklad 15 percent obyvateľov, ktorí hovoria v inom jazyku ako štátnom jazyku, tak sa nesmie nechať pochovať teda vo svojom materinskom jazyku. Ak je ich tam 25 percent, tak už sa môže nechať pochovať v materinskom jazyku. No to je sila. To je priamo "sranda".

  • Hlasy v sále.

  • Pán Kvarda, počúvajte, choďte kričať do stepi. Nerevte tu na mňa. Jasné? Tam sa môžete vyrevať, koľko chcete, a sadnite si k tomu ešte na koňa. Počúvaj ma, šašo jeden.

  • Pán poslanec, prosím vás, nevykrikujte.

  • Ja som nereval, keď si ty tu tie "blbiny" vyprával. Počúvaj.

  • Pán poslanec Moric, prosím, aby ste sa slušne vyjadrovali aj vy.

  • Ja som to povedal veľmi mierne, pán podpredseda, veľmi mierne som mu to povedal.

    Týmto by som chcel povedať, že došlo k paradoxu v tomto parlamente, keď opozícia, ktorá by mala byť odmietajúca a sem-tam aj demagogizujúca, čo je normálne v každom demokratickom parlamente, predkladá logické a konštruktívne návrhy, a koalícia, ktorá by mala byť konštruktívna a tvoriaca, predkladá demagogické návrhy. Ja by som sa chcel obrátiť na tých občanov Slovenskej republiky, ktorí hovoria v inom jazyku ako v štátnom jazyku, aby sa postavili proti takémuto zákonu, ktorý je tu predložený, aby nepočúvali tých, ktorí hovoria, že sú za nich a že hovoria v ich mene. V ich mene totiž hovorí len a len Slovenská národná strana, pretože my chceme, ďakujem za potlesk, aby bola rovnosť. A tá rovnosť pozostáva z toho, že každý občan tohto štátu bude hovoriť, bude písať, nechá sa zosobášiť, nechá sa pochovať, napíše prezidentovi, napíše Národnej rade alebo vláde len v štátnom jazyku. Toto je podľa mňa rovnosť pred zákonom, a nie, aby sme počítali, či v tejto alebo tej obci je toľko percent, a teda môžeš niečo, a keď nie je toľko percent, tak nemôžeš niečo, hoci si stále občan toho istého štátu.

    Takže chcel by som sa poďakovať za to, že som poukázal na túto nelogickosť v tomto zákone. Tiež by som chcel, aby sa dostalo do histórie a do zápisu z tohto parlamentu, že či už predseda vlády alebo ten, kto podpísal uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. 7. 1999, že vláda sa uzniesla, že predkladateľom zákona nebude minister kultúry Slovenskej republiky minister Kňažko, ale podpredseda vlády Slovenskej republiky Fogaš, ten, ktorý toto podpísal, klamal slovenský parlament. Ak chcete po slovensky, cigánil ho. Nehovoril pravdu. Toto chcem, aby sa dostalo do análov tohto zasadnutia. Dúfam, že to bolo hneď dva razy. Prvý aj posledný.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, upokojte sa.

  • Hlas poslanca Morica z rokovacej sály.

  • Pán poslanec Moric, prosím vás, nehádajte sa.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uskutočnilo sa rokovanie predsedov poslaneckých klubov. Verím, že vláda nájde patričný spôsob, aby sa ospravedlnila za to, čo sa včera stalo. Jednoducho išlo to mimo Národnej rady.

  • Rokovali sme o ďalšom postupe, pokiaľ ide túto schôdzu. Program je ešte pomerne rozsiahly. Došlo k všeobecnej dohode, že dnes by sme mohli Národnú radu skončiť prijatím jazykového zákona alebo neprijatím, čiže hlasovaním o jazykovom zákone. Uskutočnili by sme mimoriadnu 18. schôdzu, ktorú iniciovalo Hnutie za demokratické Slovensko. Prerušili by sme rokovanie 17. schôdze. Po prázdninách je nástup 24. augusta a 24. augusta by som zvolal pokračovanie 17. schôdze a dokončili by sme program 17. schôdze.

    Teraz na návrh predsedov poslaneckých klubov by sme uskutočnili 10-minútovú prestávku na poradu klubov, aby sa poradili o tomto návrhu a mohli by sme pokračovať v rokovaní 17. schôdze.

    Prestávka 10 minút na poradu poslaneckých klubov.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze.

    Pán podpredseda vlády chce zaujať stanovisko k vystúpeniu niektorých pánov poslancov. Potom s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Morica vystúpia páni poslanci v poradí, tak ako sú uvedení na svetelnej tabuli, posledný pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem vyjadriť za seba a myslím si, že aj za členov vlády isté poľutovanie nad tým, že včera ste sa zdržali. Vychádzali sme jednoducho z toho, že vláda Slovenskej republiky podľa Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje v zbore, pričom rokovací poriadok stanovuje, že môže rozhodnúť aj mimo schôdze vlády, teda nemusia tam byť všetci prítomní. Rokovací poriadok súčasne hovorí o tom, že v takom prípade, ak jeden člen vlády požiada, aby sa konala schôdza, schôdza sa musí konať. Včera bolo pod uznesením podpísaných 11 ministrov, teda väčšinové rozhodnutie to bolo, a spor okolo toho, či musia byť podpísaní všetci alebo nemusia byť, spôsobil to, že ste meškali. Za toto meškanie sa vám ospravedlňujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ako jeden zo spolupredkladateľov pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prednesený pánom kolegom Zajacom včera, rád by som veľmi stručne reagoval na to, čo odznelo z úst predrečníka pána poslanca Morica. Chcel by som konštatovať, že pán Moric buď nečítal pozmeňujúci návrh, alebo ak ho čítal, tak mu nerozumel. Bol by som preto veľmi povďačný, keby sme v budúcnosti pri takýchto pseudoprávnych analýzach venovali väčšiu pozornosť obsahu toho, čo sa pokúšame analyzovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Moric hovoril v podstate o tom, že je nelogická 20-percentná hranica ohľadom občianskych obradov v jazykoch národnostných menšín a ohľadom podaní na prezidentskú kanceláriu podľa pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Zajaca. Faktom je, že tá 20-percentná hranica je obmedzujúca, respektíve zužujúca asi preto, aby bol zachovaný systém návrhu zákona. Návrh Strany maďarskej koalície však túto hranicu pri obradoch, a teda podaniach na prezidentskú kanceláriu neobsahuje. Stačí teda, aby pán Moric zahlasoval za návrh SMK a je teda jeho dilema vyriešená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Morica. Myslím si, že vôbec nebolo pseudoprávne jeho vystúpenie v otázke prezidentskej kancelárie. Ja som už aj minule upozornila na tú skutočnosť, že pokiaľ by v jazyku menšiny išli materiály do prezidentskej kancelárie, tá ich nevybavuje, ale rozposiela všetkým orgánom na celom území Slovenska. Preto tiež nepovažujem takýto návrh za prijateľný.

    Chcela by som túto otázku zopakovať, pretože keď som s ňou vystúpila, nebol tu predkladateľ, ktorý je dnes, pán podpredseda, ale pán podpredseda Hamžík. Ja si myslím, že včerajšie udalosti sú poburujúce z toho hľadiska, že minister, ktorý bol splnomocnený uznesením vlády predložiť tento zákon, sa mu nielen nevenoval a tu čítal noviny, ale pred jeho prerokovaním podľa informácií už je niekde na dovolenke. Tak toto vôbec nie je kompetentný a už vonkoncom nie zodpovedný prístup k takému vážnemu zákonu, ktorý sleduje celý náš národ.

    A ešte by som chcela vyjadriť jednu myšlienku, že v tlači som sa dočítala, že všetko sa akosi zbehlo na základe obštrukcie opozície. Ak upozornenia opozície na nedodržanie pravidiel a na nezrovnalosti sa budú považovať za obštrukciu, tak to je úplne scestné. Opozícia poukázala na to, čo sa nemalo stať a som veľmi rada, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil tak, ako pred chvíľou vystúpil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric upozornil na zásadnú chybu predloženého zákona, ktorý zavádza ľudské práva v dvoch kategóriách. Ľudské práva pre občanov patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú v obciach alebo v sídlach do 20 percent koncentrácie národnostnej menšiny a nad 20 percent. Občania, ktorí sú v koncentrácii do 20 percent, nemajú také práva ako v iných obciach, kde je koncentrácia vyššia. To sa prejavuje aj v podaniach prezidentovi, v občianskych obradoch a podobne. Nazdávam sa, že uvedená konštrukcia je v rozpore s ľudskými právami a aj s Ústavou Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec Moric povedal aj o probléme, ktorý vznikol včera okolo predkladateľa vlády Slovenskej republiky a ministra kultúry pána Kňažka. Ak poslanci vládnej koalície myslia vážne, že tento zákon je pre Slovensko taký mimoriadne dôležitý a je pravdou to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, že pán Kňažko odišiel na dovolenku a ignoruje prijatie tohto zákona, tak pre vlastnú sebaúctu okamžite požiadajú, aby tento pán minister podal demisiu alebo ho z funkcie odvolajú.

    Po druhé by som chcel upozorniť na skutočnosť, na ktorú tiež upozornil pán poslanec Moric, a to návrh pána Zajaca, aby sa svadobné obrady, krsty, krstiny a pohreby uskutočňovali v jazyku menšín. Vážení, prerokúvame zákon o úradnom styku, ja žasnem nad tým, že úradný styk sú pohreby. Hádam úradne rozprávajú tí ľudia, čo sa zúčastňujú na pohrebe s nebožtíkom. Toto je nedôstojné vôbec takto veci stavať. To po prvé. Po druhé je to smutné, že to niekto vtláča do zákona o používaní jazyku v úradnom styku. A po tretie je to dobíjanie sa do otvorených dverí. Hádam kňaz, ktorý tam príde, nevedie ten obrad v inom jazyku, ako si želajú pozostalí. Veď je to smiešne, čo tu vôbec, vážené dámy a páni, niektorí poslanci navrhujú.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh podľa § 35 ods. 2. V mene štyroch poslaneckých klubov dávam návrh na skončenie rozpravy s tým, že podľa toho istého paragrafu ods. 3 by ďalej v rozprave vystúpili a prihlásili sa do nej poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

  • Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny aj vy?

  • Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. A je to procedurálny návrh, ktorý sa snažím podať už tretí deň, ak dovolíte.

    Procedurálny návrh znie, aby Národná rada hlasovala o tom, že chce, aby bolo hlasovanie o používaní jazyka menšín v priamom prenose Slovenskej televízie. Podotýkam opäť, že k tomu existuje platné uznesenie Rady Slovenskej televízie, pre nedostatok času ho nebudem citovať. Stačí, ak požiadate vedenie Slovenskej televízie, aby jednoducho prenášalo v priamom prenose hlasovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálne návrhy, budeme o nich hlasovať v poradí, tak ako boli podané.

    Prvý bol pán poslanec Kováč, ktorý navrhuje, aby v zmysle § 35 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku sme ukončili rozpravu o tomto návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Druhý návrh v poradí podal pán poslanec Jarjabek, ktorý žiada, aby sme požiadali Slovenskú televíziu, aby hlasovanie o tomto návrhu zákona bolo prenášané priamo Slovenskou televíziou v priamom prenose.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného procedurálneho návrhu pána poslanca Romana Kováča sa teraz pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy o tomto návrhu zákona ústne. Chcem upozorniť, že ústne sa do rozpravy môžu prihlásiť iba tí páni poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k návrhu zákona.

    Pán poslanec Prokeš, teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy.

    Podľa poradia na svetelnej tabuli: pán poslanec Andrassy, Oberhauser, Kvarda bol prvý, Andrassy, Oberhauser, Tkáč, Sitek, Aibeková, Kolláriková, Tóthová, Andrejčák, pán poslanec Húska, Moric. Pán poslanec Moric je až devätnásty. Prosím, aby ste upravili svetelnú tabuľu. Ďalej pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Engliš, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Drobný, pán poslanec Paška, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Baco, pán poslanec Cuper, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Moric, pán poslanec Kotian a pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Gašparovič, píšem ľudí tak, ako sú na svetelnej tabuli.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, mám zachytené poradie pánov poslancov v poradí Kvarda, Andrassy, Oberhauser, Tkáč, Sitek, Aibeková, Kolláriková, Tóthová, Andrejčák, Húska, Podhradská, Engliš, Slobodník, Drobný, Paška, Hofbauer, Baco, Cuper, Kandráč, Cabaj, Moric, Kotian, Gašparovič. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Prokeš, prosím, aby ste zopakovali váš procedurálny návrh, ja som tu v čase, keď ste ho podali, nebol, preto neviem, o čom žiadate hlasovať.

    Zapnite pána poslanca Prokeša.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja som dával procedurálny návrh, aby bolo prerušené rokovanie tejto schôdze do septembra, do 2. septembra 1999.

  • Prosím, prezentujme sa, dám hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Prokeša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Brocka má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, neviem, či môj návrh možno kvalifikovať ako procedurálny návrh, ale chcel by som vám navrhnúť, aby ste neuzavreli rozpravu k tomuto bodu, keby náhodou poslanci z HZDS a SNS nestihli vypovedať všetko k tomuto návrhu zákona, aby sa ešte mohli prihlásiť do rozpravy po tých, ktorí sa prihlásili teraz.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o vysvetlenie neúčasti na rokovaní o tomto bode programu pána ministra Kňažka chce požiadať podpredseda vlády pán Fogaš.

  • Keďže tu vznikli rôzne dohady o tom, kde je minister Kňažko, chcem vám povedať, že minister Kňažko je na stretnutí piatich ministrov v Chorvátsku. Vracia sa v tejto chvíli, má pokyn vrátiť sa naspäť. Situácia je taká, že vláda Slovenskej republiky dnes ráno rozhodla, že popri ministrovi Kňažkovi budú za vládu ako navrhovatelia ďalší dvaja, to je Fogaš a pán Čarnogurský. Prosím, keby sme to vzali na vedomie a zbytočne sa už tomu problému nevenovali.

  • Pán poslanec Kvarda je ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.

    Chcem upozorniť všetkých pánov poslancov, že sme prijali uznesenie, ktorým, ak sa poslanec prihlási do rozpravy ústne a bola uzavretá rozprava, je jeho povinnosťou najskôr podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh a potom ho zdôvodniť aj s tým, že sme sa dohodli, že na ústne prihlásených do rozpravy po skončení rozpravy nebudeme udeľovať faktické poznámky.

    Prepáčte, pán poslanec, ešte sú procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie nasledujúceho znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky s ľútosťou konštatuje, že vláda Slovenskej republiky hrubým spôsobom porušuje svoje uznesenie o účasti svojich členov na rokovaní vládneho návrhu (tlač číslo 275) návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín tým, že aj napriek uzneseniu vlády Slovenskej republiky členovia vlády sa na rokovaní nezúčastňujú.

    Žiadam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, aby sme podporili uznesenie vlády, aby ste dali prestávku, pokiaľ nepríde aj druhý člen vlády.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to, čo žiada pán poslanec Tkáč, je vlastne zaradenie nového bodu programu do tejto schôdze. Chcete, aby bolo prijaté uznesenie, pán poslanec. Prosil by som, aby ste ho riadne naformulovali, písomne predložili poslancom. Pán predseda pridelí výborom na rokovanie tento váš návrh a potom, ak sa Národná rada rozhodne na návrh troch poslaneckých klubov zaradiť do programu schôdze takýto bod programu, môžeme o tom rokovať.

  • Prosím vás pekne, pán predsedajúci, ja som nerozumel tomu, čo povedal pán podpredseda vlády. Majú tu sedieť všetci traja členovia vlády, naraz to predkladať alebo na striedačku?

  • Pokiaľ som ja tomu dobre rozumel, vláda rozhodla v alternatívach. V prípade, že by nebol prítomný niektorý z dvoch teraz poverených členov vlády, tak môže zastúpiť iný člen, ktorý je v uznesení vlády.

  • Presne tak je to, pán predsedajúci, že sa môžeme vzájomne traja zastúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja mám procedurálnu otázku, teda procedurálny návrh. Chcem sa opýtať na vysvetlenie, prečo dnes ráno o 8.00 hodine zasadala vláda, keď podpredseda parlamentu pán Presperín nás včera presviedčal, že to poverenie, a prečítal nám poverenie, ktoré bolo vraj vystavené včera pre podpredsedov vlády a podpísané dokonca pánom predsedom vlády Dzurindom.

  • Pán poslanec, nie je v tom žiadny podvod. Pán poslanec Cuper, boli ste na rokovaní ústavnoprávneho výboru, kde sme prakticky hodinu o tejto veci rokovali. Myslím si, že máte detailné informácie, ako celý problém vznikol.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Ja by som ešte prosil pána podpredsedu vlády, aby nám vysvetlil, čo je na tom pravdy, že tí členovia vlády, ktorí sa dnes ráno nezúčastnili na rokovaní vlády, sa nezúčastnili preto, lebo sa báli, že ich odvolajú.

  • Pán poslanec Kvarda, nech sa páči, vystúpite ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.

  • Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, ďakujem za slovo.

    Budem pokračovať vo svojich návrhoch.

    8. V 3 ods. 2 v prvej vete slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

    9. V § 3 ods. 2 v druhej vete slovo "obec" sa nahrádza slovami "príslušný orgán".

    Odôvodnenie k bodom 5 a 6. Hlavne obecné zastupiteľstvo nebude dávať občanom formuláre, ale predovšetkým obecný úrad, respektíve zamestnanci obce. Pritom podľa § 4 ods. 2 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce, a to orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce. Samospráva obce sa teda neobmedzuje na obecné zastupiteľstvo, a preto je potrebné pokryť celú oblasť výkonu samosprávy obce, prípadné tlmočenie by mal hradiť príslušný orgán obce.

    10. V § 3 ods. 3 za slovo "obce" sa vkladajú slová v územnom a správnom celku".

    11. § 4 ods. 1 znie: "V územnom a správnom celku podľa § 2 ods. 1 názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa uvádzajú aj v jazyku menšiny. Názvy obcí a ich častí v územnom a správnom celku podľa § 2 ods. 1 sú záväzné pre vyhotovenie a použitie orientačných a dopravných tabúľ, pre označenie sídel orgánov verejnej správy, právnických osôb, pre označovanie železničných staníc, prístavov, zostavovanie kartografických diel, pre používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v činnosti orgánov verejnej správy."

    Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Navrhovaná zmena sleduje naplnenie záväzku Slovenskej republiky na území vymedzenom týmto zákonom podľa odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ktoré Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bolo inkorporované do vnútroštátneho právneho poriadku a podľa ktorého má ísť o úradné uznanie názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev. Podľa článku 7 ods. 4 citovaného odporúčania, citujem: "V oblastiach s významným počtom uvedených príslušníkov národnostnej menšiny majú títo právo označovať vo svojom jazyku miestne názvy, názvy podnikov, nadpisy a iné analogické informácie vystavené na verejnosti. Toto nepredstavuje prekážku pre právo, aby úrady označovali informácie tu horeuvedené aj v oficiálnom jazyku, teda štátu. Keďže má ísť o úradné uznanie názvov obcí v jazykoch menšín, v prípade dopravných tabúľ nejde len o označenie začiatku a konca obce, ale aj o uvádzanie týchto názvov aj na iných dopravných tabuliach."

    12. V § 4 ods. 2 slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

    13. § 4 ods. 3 znie: "Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v územnom a správnom celku podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie všeobecne záväzné právne predpisy aj v jazyku menšiny."

    Odôvodnenie k bodom 12 a 13. Ako k predchádzajúcim pozmeňujúcim návrhom, pričom nestačí len podávanie informácií o všeobecne záväzných právnych predpisoch, ale má ísť o ich dôkladné poznanie. Navyše, takáto prax bola bežná v bývalom Československu, teda ide aj v tomto prípade o právo získané, ktoré podľa článku 5 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nemožno odňať. Toto by bolo v rozpore aj s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky.

    Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 53/1994 dňa 28. mája 1993 sa uskutočnila s platnosťou od 1. januára 1993 notifikácia sukcesie Slovenskej republiky okrem iných aj do tohto mnohostranného zmluvného dokumentu. Podľa článku 27 uvedeného paktu, citujem: "V štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk." Podľa článku 5 ods. 2 tohto paktu, citujem: "Žiadne základné ľudské práva uznávané v ktoromkoľvek štáte, ktorý je účastníkom tohto paktu, na základe zákona, dohovorov, predpisov alebo zvyklostí, nebudú obmedzené alebo zrušené pod zámienkou, že pakt takéto práva neuznáva alebo ich uznáva v menšom rozsahu."

    V tejto súvislosti neslobodno opomenúť skutočnosť, že na základe článku 7 zmluvy uzavretej v Saint Germain en Laye dňa 10. septembra 1919 a podľa článku 129 ústavnej listiny, ktorým sa ustanovujú zásady jazykového práva Československej republiky, bol vydaný zákon číslo 122/1920 Sb., ako aj mnohé ďalšie právne normy, ktoré používanie jazyka menšín vo všetkých oblastiach života regulovali, a to v oveľa širšej miere, než tomu je teraz.

    14. V § 7 ods. 2 slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

    15. Za § 7 sa vkladá § 8, ktorý znie, citujem: "Na vykonanie tohto zákona vláda vydá nariadenie."

    16. Doterajší § 8 a 9 sa prečíslujú na 9 a 10.

    17. Doterajšia poznámka pod čiarou 3 sa prečísluje na 8 a 4 na 10.

    A teraz, pán predsedajúci, žiadam hlasovať o svojich návrhov nasledovne: o bodoch 1 až 12 a 14 en bloc, teda spoločne, o bodoch číslo 13 a 15 samostatne a body 16 a 17 sú legislatívnotechnického charakteru.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Andrassy je druhý v poradí prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    podávam päť pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Ústava Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2 si vyžaduje prijať právnu normu, ktorá určí používanie jazykov menšín v úradnom styku. Navrhovaný zákon, ktorý do parlamentu predniesla vláda Slovenskej republiky, z obsahovej stránky spĺňa túto požiadavku, je zvýraznená tiež v § 1 uvedeného zákona, ale nezvýrazňuje sa táto podmienka, táto požiadavka aj v názve zákona, preto ho navrhujem, aby názov tohto zákona bol upravený, a to návrh zákona zo dňa toho a toho roku 1999 o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku.

    Druhý pozmeňujúci návrh je k § 1 návrhu zákona a tu v druhej vete navrhujem vypustiť spojku "aj" a uvedená veta potom bude znieť: "Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá používania jazyka menšín v úradnom styku." Navrhovaná zmena nie je zužujúca a je v súlade s poslaním zákona. Jasne však vymedzí ústavné právo národnostným menšinám používanie materinského jazyka v úradnom styku, ale takisto aj potvrdí dominantnú úlohu štátneho jazyka, teda slovenského jazyka.

    Tretí pozmeňujúci návrh je k § 3 ods. 3 a tam navrhujeme doplniť vetu o časť "okrem štátneho jazyka" a uvedená veta bude znieť: "Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže okrem štátneho jazyka viesť aj v jazyku menšiny."

    Štvrtý pozmeňujúci návrh je k § 4 ods. 1 a tam navrhujeme presne to isté ako v treťom pozmeňujúcom návrhu doplniť vetu o slová "okrem štátneho jazyka" a uvedená veta bude znieť: "Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne značenia okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny."

    Posledný piaty pozmeňujúci návrh sa takisto týka § 4 ods. 1, kde navrhujeme vypustiť slovo "geografické". V tomto návrhu ide o úpravu, ktorá prinesie zjednodušenie uvedeného odseku zákona, avšak naďalej umožní označovať ulice a iné miestne značenia okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

    Žiadam, aby sa o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne. Táto moja požiadavka, tieto pozmeňujúce návrhy smerujú práve k tomu, čo som viackrát povedal, že tento zákon je postavený na troch základných pilieroch a týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa zvýrazní to, že je to zákon, ktorý vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, že má určiť používanie jazykov menšín v úradnom styku. Takisto presne ohraničí práve tie územné celky na obce a mestá. Tretia vec, presne určí percentuálnu hranicu, ktorá je hranica 20 percent v tých obciach a mestách, kde sa môže v úradnom styku používať okrem štátneho jazyka aj jazyk národnostnej menšiny.

    Ďakujem.

  • Tretím v poradí ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Oberhauser.

    Pán poslanec Cuper, hovorili sme, že nebudú faktické poznámky na vystúpenie pánov poslancov ústne prihlásených do rozpravy.

    Pán poslanec, faktické poznámky môžu iba v rámci rozpravy. My sme rozpravu skončili hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ako som vo svojom vystúpení...

  • Pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás pekne.

    Pán poslanec Gašparovič.

    Zapnite pána poslanca Gašparoviča.

  • Pán podpredseda, akceptujem, čo ste povedali, ale nemôžem s tým súhlasiť, pretože ak budeme vystupovať mimo rozpravy, nemôžeme podávať pozmeňujúce návrhy. A tieto naše vystúpenia mimo rozpravy sú absolútne bezvýznamné.

  • Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kvardu alebo Andrassyho? Máte faktickú poznámku. Pýtam sa, či máte faktickú poznámku.

  • Ja sa vás najprv chcem niečo opýtať.

  • Ja sa vám pýtam, či máte faktickú poznámku, pán poslanec.

    Nech sa páči, môžete hovoriť.

  • Ďakujem, pán predsedajú, že ste konečne pochopili, že naozaj rokovací poriadok si musí ctiť aj predsedajúci. To je po prvé.

    Po druhé, treba dávať slovo v poradí, ako sme na tabuli.

    Ja som chcel povedať pánu Andrassymu iba toľko, že mu tie jeho tri piliere akosi pokrivkávajú a že to, čo vládna predloha navrhuje ako alternatívu, on ešte priostruje a vychádza poruke absolútne maďarským iredentistom z maďarských politických strán. Takže zaujímalo by ma, či aj jeho cítenie je asi také promaďarské, aby ozrejmil občanom Slovenskej republiky, prečo je SDĽ voči maďarským názorom taká ústretová.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    rešpektujem, že vláda chce presadiť splnenie svojho záväzku a chce prísť s návrhom zákona, ktorý má pomôcť riešiť otázku národnostných menšín, používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, a preto, ak to myslí vláda úprimne, tak som presvedčený, že podpredseda vlády...

  • Prosím, aby ste najprv uviedli návrhy.

  • ... podporí tieto návrhy, ktoré predkladám. Návrhy, ktoré predkladám, majú vlastne docieliť to, čo pán podpredseda vlády proklamoval, aby národnostné menšiny mohli používať jazyk, ale aby bola dvojjazyčnosť občanov Slovenskej republiky, menšín, ktoré ju predstavujú, ale aby v úradnom styku zostal používaný štátny jazyk ako jeden dorozumievací prostriedok. Z takéhoto dôvodu navrhujem, čiže návrh číslo 1, aby preambula ako nadbytočná bola vypustená, aby sa z toho stal štandardný zákon.

    Druhý návrh navrhujem, aby v § 2 ods. 1 sa zmenil text nasledovne: "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria 100 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny, ak s tým všetky zúčastnené stránky konania súhlasia." Je to preto, lebo sa môže stať, že na rokovaní je aj niekto z vlády, trebárs pán podpredseda vlády nevie po maďarsky, a je potrebné, aby sa v takom prípade mohol vyjadriť k spôsobu prerokúvania na príslušnom konaní.

    Tretí návrh - v § 2 ods. 3 navrhujem, aby sa doplnila prvá veta nasledovne: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v štátnom jazyku a v rovnopise aj v jazyku menšiny." Jednoducho, aby tá dvojjazyčnosť bola zo strany stránky zabezpečená, aby on podával aj v slovenčine, ak má problémy a chce to spresniť aj v maďarčine, ale aby to nebolo len jedným jazykom a nebol ten úrad nútený si vec prekladať, proste mať s tým ďalšie náklady, ktoré, myslím si, ste aj sami ani nevyčíslili, čiže by žiadne nemali byť.

    Po štvrté - v § 2 ods. 3 navrhujem, aby sa druhá veta doplnila nasledovne: "Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny" - a teraz doplnenie - "ak o to osoba patriaca k národnostnej menšine požiada." Tento návrh je preto, že nie všetci musia žiadať, aby im bolo odpovedané aj v maďarčine a jednoducho prečo nútiť niekoho, keď nechce, aby mal takúto odpoveď, a zvyšovať náklady úradu na administratívne práce.

    Po piate - v tretej vete § 2 ods. 3 navrhujem, aby došlo k spresneniu, lebo tam to nie je na konci vety jasné. Znenie by malo byť nasledovné: "Verejné listiny sú výlučne v štátnom jazyku." Teraz z toho textu je to také "vachrlaté". Toto by to spresnilo.

    V šiestom bode - § 2 ods. 5 upraviť text nasledovne: "Označenie orgánu územnej samosprávy umiestnené na budovách sa v obci podľa ods. 1 uvádza aj v jazyku národnostných menšín, ak o to obyvatelia obce požiadajú väčšinovým hlasovaním v ľudovom referende."

    Tu sú navrhnuté dve zmeny.

    Je vypustené, nie je tam orgán verejnej správy, lebo tam sú zahrnuté aj štátne úrady, ktoré v slovenskom štáte by mali byť označené v jazyku štátnom. Čiže myslím si, že okrem územnej samosprávy dať navyše aj štátne úrady a označiť ich trebárs v Dunajskej Strede, v Komárne a v ďalších v maďarčine alebo prípadne aj v troch jazykoch, bolo by neadekvátne v tom, že je tu jeden štátny jazyk. Čiže zúžiť tie úrady len na územnú samosprávu.

    A druhá vec, že aj o tom by mali občania rozhodnúť v ľudovom referende, či vlastne to chcú. Prečo ich znásilňovať do takéhoto riešenia?

    V siedmom návrhu v § 3 ods. 1 navrhujem vypustiť posledné tri slová, čím vznikne nasledovné znenie: "Rokovanie orgánu územnej samosprávy obcí podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Tu navrhujem dať bodku a už ďalšie slová neuvádzať, aby jednoducho boli tí prítomní, mohli porozumieť v tom jazyku, v ktorom sa bude hovoriť."

    Ôsmy návrh - navrhujem v § 3 ods. 2 - prosím, pán podpredseda Hrušovský, nezabávajte pána predkladateľa, chcem, chcem, aby počúval to, čo navrhujem. V § 3 ods. 2 treba odstrániť chybné číslovanie odseku. Tam je chybne napísaná trojka, má byť dvojka a navrhujeme doplniť druhú vetu nasledovným znením: "Tlmočenie zabezpečí obec na vlastné náklady tlmočníkom so štátnymi jazykovými skúškami." Nie je možné, aby sa pripustilo, aby nejakí ľudoví prekladači, ktorí nepresne preložia text, ovplyvňovali rokovanie alebo konanie, a preto naozaj je tam potrebné zakotviť, že by to mal byť štátom uznaný tlmočník a že treba jasne napísať, že obec to má zabezpečiť na vlastné náklady.

    Deviaty návrh - text v odseku 3 § 3 navrhujem upraviť nasledovne: "Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa vedie vždy v štátnom jazyku a môže sa viesť aj v jazyku menšiny." Čiže zase je to tam síce vo vysvetľovaní povedané, že sa má viesť v štátnom jazyku, ale z textu zákona to nie je tak jednoznačne zrejmé.

    Desiaty návrh - v § 4 ods. 1 sa text doplní nasledovne: "Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia v jazyku menšiny, ak o to obyvatelia obce požiadajú väčšinovým hlasovaním v ľudovom referende." Zase je to umožnenie, aby prejav obyvateľstva či vlastne chcú, aby mali nápisy na uliciach viacjazyčné, aby mohli prejaviť túto vôľu.

    V jedenástom návrhu navrhujem v § 4 ods. 3 na začiatku vety zmeniť text nasledovne: Namiesto "orgánu verejnej správy" uviesť "orgán územnej samosprávy v rámci svojej pôsobnosti obce podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecnej záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny." Zase je to zúženie len na orgán samosprávy, lebo len čo by tam bola aj celá štátna správa, tak vlastne všetky zákony sa musia preložiť do maďarčiny, lebo on môže požiadať ktorýkoľvek, aby proste dostal informáciu v jeho materinskom jazyku, a tým všetky záväzné právne predpisy by museli byť aj v ďalšom jazyku, čo, myslím si, by prinieslo obrovské zvýšenie nákladov na štátnu správu, čo táto vláda tvrdí, že chce náklady znižovať.

    A dvanásty návrh - navrhujem, aby § 8 ods. 2 bol vypustený úplne, lebo nesúvisí s predkladaným zákonom a nie je ani uvedený v úvode, že má byť riešený týmto zákonom.

    Vážené dámy a páni, predložený návrh predkladám v dobrej viere, že vlastne takýmto riešením by vláda mohla pri jeho prijatí ísť s tým, čo proklamuje, čo je európskym trendom, že v štáte sa používa jeden štátny jazyk ako dorozumievací prostriedok pri rokovaniach po celej vertikále a horizontále v úradnom styku a iných s ním nadväzujúcich aktivitách a menšiny ovládajú dva jazyky, a tým je zabezpečené naozaj seriózne pracovanie a pokoj v štáte bez vnášania konfliktov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som podal dva pozmeňujúce návrhy k tlači číslo 275. Prvý je vypustiť § 5 ods. 1 návrhu zákona a druhý je vypustiť § 8. Dovoľte mi, aby som urobil taký legislatívny pohľad na text, ktorý sme dostali, pretože v diskusii orientácia pozornosti v tomto smere nie je dobrá.

    Vážený pán podpredseda vlády, ja viem, že zodpovedáte za legislatívu v tejto zvláštnej vláde, ale autorstvo alebo otcovstvo tohto zákona je niečo, pod čo by som sa ako človek, ktorý roky pracuje v legislatíve, nikdy nepodpísal. Je to taký legislatívny paškvil, ktorý je skutočne na úrovni Zákonníka práce, ktorý upravuje náhradu škody pri vyrobení nepodarku. Bolo by dobré, keby pán minister Kňažko, teraz dostane vyšší plat za dovolenku, aby pouvažoval, či by nemal nahradiť škodu za to, že takýto nepodarok do parlamentu došiel. Poďme na to ale vecne.

    Bola a je diskusia o preambule, ešte aj v preambule ste si dovolili, vaša vláda, podať do parlamentu text, ktorý je v rozpore so slovenskou gramatikou. Predposledný odsek má tam totiž formulácie uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov Slovenskej republiky. Čo tam tá čiarka robí, to mi vôbec nie je jasné.

    V § 1 ste vyprodukovali nasledujúci paškvil, uviedli ste, že občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka používať jazyk národnostnej menšiny (ďalej len "jazyk menšiny"). To znamená, tento občan menšiny má právo používať len štátny jazyk a len jazyk národnostnej menšiny. Pokiaľ by takýto občan chcel hovoriť po anglicky, tak podľa tohto textu vlastne nesmie a nemôže, ba dokonca podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak je takýmto občanom aj ten, kto reprezentuje štátny orgán a môže sa pohybovať len v rámci zákonov, má zákaz hovoriť po anglicky alebo po francúzsky, takže pokiaľ podpredseda vlády pán Csáky, ktorý patrí k národnostnej menšine, okrem maďarčiny a slovenčiny chce hovoriť ešte tretím jazykom, tak poruší § 1. Toto ste vyprodukovali vo vašom texte, je mi ľúto. A nehovoriac o tom, že už by sa nemohla používať podľa zákona o posunkovej reči posunková reč, teda jazyk, ktorý sa rieši posunkovou rečou a už nesmie sedieť ani za počítačom, pretože nesmie používať ani počítačový jazyk. To je v § 1, čo ste dokázali vyprodukovať.

    V § 2, ktorý je často napádaný aj menený, ste uviedli takýto paškvil: "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov obcí najmenej 20 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Chcem sa opýtať z právnej stránky, čo to je termín posledné sčítanie obyvateľov obcí, pretože to je aj otázka, že si niekde v krčme v Hornom Výplachu niekto spočíta a je to tiež posledné sčítanie obyvateľov obcí, nie je tam vôbec odkaz na prípadný právny režim štátneho sčítania obyvateľov, pretože sa to deje na základe určitého normatívneho právneho stavu, a tým môže každý spočítať občanov v tejto obci, koľko chce a môže nasadiť splnenie tohto ustanovenia.

    V odseku 4 ste uviedli takýto text: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v obci podľa ods. 1 sa na požiadanie, sa na požiadanie, zvýrazňujem, vydáva okrem štátneho jazyka, v rovnopise aj v jazyku menšiny. Tá čiarka je tam tiež pochybná, ale poďme k textu, áno? Sa na požiadanie - koho, kedy, akou formou, veď predsa toto je právny úkon, ktorý zakladá veľmi výrazné kroky. Môže niekto v Starej Ľubovni požiadať, aby v Dunajskej Strede vydali nejaké osvedčenie? Sa na požiadanie vydá, tak v Starej Ľubovni to urobím alebo urobím to ako spišský Nemec a poviem, že všetky takéto rozhodnutia na Záhorí sa budú vydávať aj v jazyku menšiny. Ktorej menšiny, kedy, ako? Veď toto je zákon, preboha, to nie je, to nie je literárna práca a sloboda tvorby.

    V odseku 5 uvádzate, že označenie orgánu verejnej správy umiestnenej na budovách sa v obci podľa ods. 1 uvádza aj v jazyku menšiny. Ktorej? A čo, keď sú tam dve? Lebo aj také obce budú. V tejto situácii tento zákon tú tretiu menšinu alebo tú druhú menšinu v podstate vyhadzuje. Takisto platí, že kronika obce v § 3 sa môže viesť aj v jazyku menšiny. Ktorej, keď tam budú dve?

    Orgán verejnej správy v ods. 3 § 4 zabezpečuje znovu na požiadanie informácie o všeobecne záväzných predpisoch aj v jazyku menšiny. Na požiadanie koho? Kto má oprávnenie požiadať, aby sa tie všeobecné záväzné nariadenia vydávali? Ja teraz nekomentujem, či som za tú myšlienku alebo nie, len ste ušili taký kabát, ktorý absolútne nezodpovedá tomu, čo chcete dosiahnuť a v tom je zmätkovitosť tohto textu.

    § 5 v ods. 1 hovoríte, že v konaní pred súdmi právo používať jazyk menšiny upravujú osobitné zákony. Samozrejme, že upravujú. Veď toto je v legislatívne také nadbytočné, kde v iných zákonoch takéto texty sa na úrovni minimálne legislatívnej rady, ak je úroveň legislatívy taká, aká je na súčasnom ministerstve kultúry, tak v legislatívnej rade to nemôže prejsť v iných zákonoch. Tu ste to museli dať? Veď toto je nadbytočný text, ktorý je v rozpore s tou tézou, že právo pôsobí v jednote a vo vzájomných súvislostiach. Analogicky to, čo som povedal k odseku. 1, platí aj v § 5 ods. 2, že používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony. Samozrejme, že ich upravujú, veď 36 zákonov upravuje používanie jazykov, na čo to teraz vypísať a prečo tam neuvádzate iné oblasti len súdy? Keď ste tak chceli robiť túto inventúru, tak ste mali dať 10 odsekov a komentovať presne 36 zákonov.

    V § 8 ods. 1 je stav, ktorý som komentoval už v ústne prihlásenom vystúpení a tento text znie, to hovorím a čítam pre tých právnikov alebo občanov, ktorí nečítali tento paškvil, že tento zákon a osobitné zákony, ktoré upravujú používanie jazyka menšiny, sa použijú v nimi upravovaných veciach pred ustanoveniami osobitného zákona. Vážení, zavádzate to, čo som ešte v živote nezažil a bude to svetová rarita, nielen pilotný projekt, ktorý robíte. Mimochodom, keď je to pilotný projekt, tak ste si mali na Úrade vlády urobiť trenažér, pretože piloti cvičia na trenažéri. Nakoniec keď chcete aj v obradoch takéto jazyky používať, tak už ste na Úrade vlády mali rakvu, lebo vám ju stavbári poslali za to, ako ste pochovali stavebníctvo.

    Text § 8 ods. 1 je svetová rarita, vážení, pretože tento text hovorí, že naša milá vláda vytvára zákon zákonov, sú zákony, ale ten je pred všetkými. To som ešte v živote nezažil, aby jeden zákon bol vyšší ako iný zákon, to je svetová rarita legislatívy, ale keď na čele vlády je človek, ktorý úmyselne porušuje ústavu rozhodnutím o amnestii, tak sa nedivím, že ste ochotní pustiť takýto text do parlamentu, len sa divím, že vy ako docent práv a zodpovedný za legislatívu tento odsek 1 vôbec schvaľujete. Neexistuje v právnom poriadku ani v princípoch legislatívy priorita zákona nad inými zákonmi. Tak ako neexistuje priorita jedného ústavného zákona nad inými ústavnými zákonmi, ako boli niekedy snahy hovoriť, že Listina základných práv a slobôd, ktorú uvádzal ústavný zákon, má prioritu. Nie, všetky právne predpisy rovnakej právnej sily hrajú a pôsobia vo vzájomnej jednote a vo vzájomnej podmienenosti. Odporúčam skutočne tieto nadbytočné veci v tomto návrhu zákona vypustiť a pri tejto logike odporúčam skutočne celý zákon zrušiť, pretože nie je právny dôvod pre to, aby sa rozptýlená právna úprava zjednocovala do takéhoto zákona s tým, že naďalej budú platiť ďalšie zákony.

    Ak by sme boli už dôslední, ak chcete riešiť tento problém, tak si dovolím upozorniť, že Ústava Slovenskej republiky pri vymedzení pojmu národnostná menšina uvádza v nerozdielnej súčinnosti aj pojem etnická skupina. A ak tento zákon dnes teda bude platiť, pretože máte na to politické dôvody, ja legitimitu týchto dôvodov nespochybňujem, je potom otázka, kedy z vás niekto príde a povie, že treba riešiť aj zákon o používaní jazykov etnických skupín. Vzhľadom na to, že tam nemáte vymedzené subjekty, sa na požiadanie vydá a tak ďalej, to často opakujete, podľa môjho výkladu je na takéto úkony súci potom aj Van den Broek, ktorý príde a povie, že žiada, aby ste to robili v jazyku menšiny.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Belohorská - faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Tkáč potvrdil vo svojom vystúpení aj to, o čom som hovoril už v rámci prvého čítania k tomuto návrhu zákona, že jednoducho táto predloha vládneho návrhu zákona nie je právnym dokumentom, ale skôr dokumentom politickoprávnym, čiže skôr akousi deklaráciou, pretože skutočne, ak by sme išli zaradom a po všetkých ustanoveniach a paragrafoch tohto vládneho návrhu zákona, tak sa pripúšťa možné riešenie úplne rôznym výkladom a rôznym spôsobom.

    A celkom na záver uviedol vlastne ten veľký paradox, ktorý obsahuje ustanovenie § 8 ods. 1 tohto vládneho návrhu zákona, ktorý skutočne je do istej miery pitoreskný v tom smere, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodoval o súlade možno viac ako 20 alebo koľko pripomienok skupiny poslancov s Ústavou Slovenskej republiky, keď Ústavný súd ešte v auguste 1997 rozhodol, že len jedna z týchto mnohých častí tohto zákona o štátnom jazyku bola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, všetky ostatné priamo potvrdil. Potvrdil ich potrebu, potvrdil ich odôvodnenosť aj ich jednoznačný súlad s ústavou. Skutočne terajšie znenie § 8 ods. 1 hovorí, že v prípade kolízie tohto menšinového zákona so zákonom o štátnom jazyku platí menšinový zákon, t. j. ozaj veľmi zarážajúce, neobvyklé a dovolím si povedať aj v rozpore s postulátmi a závermi, ktoré vyniesol Ústavný súd už vo svojom pôvodnom rozhodnutí vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pevne verím, že pán podpredseda vlády vezme do úvahy tieto pripomienky pána poslanca Tkáča, pretože sú naozaj, takpovediac nápravou, pretože sa tam tvorcovia tohto zákona, ja nehovorím, že to robil on, ale tvorcovia tohto zákona sa dopustili elementárnych chýb najmä v § 8 ods. 1.

    Ja by som ale chcel, aby sa v § 7, pán podpredseda vlády, v tom ods. 1 pridala veta: Zamestnanci orgánu verejnej správy nie sú povinní poznať jazyk menšiny. Pretože z tohto, čo tam je napísané, to tak nevyplýva, čiže bolo by dobre, keby to tam expressis verbis bolo povedané, aby nikto nemohol od nich žiadať, že na základe toho, čo tu je povedané v § 7, museli odpovedať v úradnom styku aj v jazyku menšín.

    Veľmi prosím pána podpredsedu, aby sa skutočne odstránili aj v záujme Slovenska už teraz tieto lapsusy, ktoré sa tam dostali, tieto neurčité formulácie, keď tam je povedané na požiadanie. A ten príklad so Starou Ľubovňou je veľmi pozoruhodný, že v Starej Ľubovni ja môžem požiadať, aby v Dunajskej Strede niečo zmenili. Čiže musí tam byť na požiadanie obyvateľov obce patriacich k národnostnej menšine.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská bola posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rada, že pán poslanec Tkáč upozornil na kvalitu vládou predloženého návrhu zákona. O tom, že sa nebude skúmať kvalita, ale rýchle sa naplnia sľuby dané niekým niekomu. Spoľahli ste sa, že poslanci, nielen členovia vlády sa budú ponáhľať na dovolenku a takisto, myslím si, že psychologicky tu bolo isté spoľahnutie aj na to, že ľudia nebudú v tomto období sledovať rokovanie parlamentu, keď sú už tiež zaneprázdnení starostlivosťou o deti a dovolenkami, hlasovanie a diskusiu o tomto zákone. Ale včerajšia relácia v Slovenskom rozhlase Nočné dialógy ma aspoň teda presvedčila o pravom opaku. Ľudia aj napriek tomu, že nestoja pred parlamentom a neprotestujú, ako ste to očakávali, namiesto toho, aby sa policajti "špacírovali" niekde v oblasti korza, kde sa zabíjajú ľudia, ktorí sa idú posadiť do reštaurácie alebo do podniku, tak vlastne títo policajti stáli pred parlamentom.

    Ale chcela som povedať o včerajších Nočných dialógoch, kam sa mal dostaviť pán poslanec Langoš a nedostavil sa. Všetci okrem jedného, ktorý telefonoval zo Švajčiarska, čiže jeho až tak topánka netlačí s naším jazykovým zákonom, všetky telefonáty občanov, ktorí volali, boli podstatne tvrdšie ako jeden z tých najtvrdších prejavov tu v parlamente zo strany nás opozičných politikov. Takže ľudia veľmi sledujú a čakajú na výsledok, ktorý ľuďmi zvolení poslanci v tomto parlamente predložia.

  • Pani poslankyňa, poprosil by som vás, keby ste neodbočovali od vystúpenia, na ktoré ste chceli reagovať.

    Pán poslanec Sitek je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová nebola prihlásená s faktickou poznámkou, až potom sa prihlásila.

    Nech sa páči, pán poslanec Sitek.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    najprv prečítam pozmeňujúci návrh. V zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na nové znenie § 2 ods. 1 v takomto znení: "Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v obci viac ako 90 percent obyvateľstva, môžu v takýchto obciach používať v úradnom styku vymedzenom týmto zákonom svoj materinský jazyk."

    Odôvodnenie: Len v takých prípadoch možno predpokladať, že povinnosti ukladané navrhovaným zákonom orgánom verejnej správy a opatrenia, ktoré na základe toho budú musieť trpieť všetci obyvatelia označených obcí a nielen oni, ale i ostatní občania republiky, nebudú na úkor ostatného obyvateľstva.

    Inak tento paragraf je predložený v rozpore s článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, lebo klauzula 20 percent nie je nikde racionálne zdôvodnená. V dôvodovej správe na strane 3 tvrdenie, že zakotvenie 20 percent klauzuly početnosti zodpovedá Ústave Slovenskej republiky vychádza z chybnej konštrukcie, že ak niektoré právo je upravené zákonom, že je aj v súlade s ústavou. Ústava Slovenskej republiky i znenie § 1 predloženého návrhu zákona umožňuje v súkromí a na verejnosti bez akejkoľvek klauzuly o počte používať materinský jazyk, v úradnom styku však len za podmienok ustanovených zákonom, ktorým má byť predložený návrh. Zákon nesmie byť v rozpore s ústavou a Ústava Slovenskej republiky v článku 34 ods. 3 zakotvuje zásadu, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii ostatného obyvateľstva. Túto zásadu navrhovaná úprava obchádza. Nepochybne, ak výrazná väčšina - 80 percent obyvateľov obce by v niektorých prípadoch bola povinná strpieť úradné konanie v inom než štátnom jazyku, je to diskriminácia ich postavenia vo vlastnom štáte a vo svojej obci, kde zloženie orgánov samosprávy na základe iných zákonov nemusí zodpovedať percentuálnemu zloženiu obyvateľstva podľa národností. Dôsledky spojené s používaním ďalších jazykov v úradnom styku okrem štátneho jazyka opodstatňujú ich zavedenie len tam, kde príslušníci národnostnej menšiny v obci tvoria 90 percent väčšiny obyvateľstva obce.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu vlastne predniesli politici zo Strany maďarskej koalície a zastavil by som sa, sledoval som predovšetkým pozmeňujúce návrhy číslo 15 a 16 a dovoľte mi, aby som vám to prečítal a zvýraznil, kde Strana maďarskej koalície chce, aby vzdelávanie budúcich pedagógov škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ako aj materských škôl s výchovným jazykom národnostných menšín sa uskutočňovalo v jazyku národnostných menšín.

    Vážení, ja som tu vo svojom prvom príspevku uviedol, aké majú problémy národnostné menšiny, predovšetkým maďarské, s prijímaním na vysoké školy. A Strana maďarskej koalície vlastne zablokúva týmto zákonom, aby tieto národnostné menšiny mohli vykonávať prijímacie pohovory na vysokých školách a vlastne ich núti, aby sa nevzdelávali v štátnom jazyku, v slovenskom jazyku, ale len aby ovládali jazyk národnostnej menšiny.

    Ale dovoľte mi, aby som vám zacitoval ešte pozmeňujúci návrh číslo 16. Teraz dobre počúvajte. "Riaditeľ školy a školského zariadenia s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je povinný ovládať vyučovací jazyk svojej školy alebo školského zariadenia." Pýtam sa, aký má škola svoj jazyk alebo školské zariadenie? Pokiaľ viem, tak ústava zakotvuje iba štátny jazyk, a to je slovenský jazyk.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte vrátil k tomu uzneseniu, ktoré tu citoval podpredseda Národnej rady pán Presperín a vopred ho ľutujem, že to musel včera prečítať. Doslova uviedol. Dovoľte mi, aby som vám citoval uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. 7. 1999. Čítam text: Súhlasím so zmenou uznesenia vlády číslo 521 z roku 1999, ktorým bol schválený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tom zmysle, že predkladateľom zákona v Národnej rade Slovenskej republike nebude minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko, ale podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Podpísaný predseda vlády Mikuláš Dzurinda.

    Pán predseda vlády skladal sľub. Skladal sľub, že bude dodržiavať zákony a ostatné právne normy. Pán predseda vlády nemôže súhlasiť so zmenou uznesenia vlády, pán predseda vlády môže napísať, že vláda sa uzniesla na zmene uznesenia. Čiže porušil jednoznačne svoj sľub, ktorý dal ako predseda vlády.

    Všetkým poslancom, ktorí budú hlasovať za tento zákon alebo ktorí sa budú vyjadrovať, by som odporučil, aby počúvali dobre, čo im teraz prečítam, a to článok 73 ústavy ods. 2, že poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní inými príkazmi. Som presvedčený, že každý poslanec bude hlasovať podľa vlastného svedomia a vedomia, a nie viazaný nejakou politickou stranou.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Nadviažem na vystúpenie pána poslanca, ktorý prečítal vyjadrenie, že predseda vlády súhlasí so zmenou uznesenia a tak ďalej. Žiaľ, náš pán predseda vlády si vôbec neuvedomuje, že aj predseda vlády musí postupovať podľa len tých kompetencií, ktoré mu dáva ústava a príslušné zákony. Takisto to bolo vidieť, keď rušil a menil amnestiu bez ústavného podkladu a teraz súhlasí so zmenou uznesenia. Predsa jeden predseda vlády môže predložiť materiál a informovať, či vláda zmenila uznesenie alebo nezmenila. Ústava jasne hovorí, vláda rozhoduje v zbore. Tu vidieť, že skutočne to, čo bolo povedané, ide o orgie amaterizmu.

    Ďakujem.

  • Ďalšia ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Aibeková. Po nej sa pripraví pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som predniesla jeden pozmeňujúci návrh. Je už odovzdaný v písomnej podobe a znie: V § 3 ods. 3 nahradiť v prvej vete bodkočiarkou a vetu doplniť textom: "Ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina poslancov obecného zastupiteľstva." Týka sa vystupovania predstaviteľov, respektíve poslancov obecného zastupiteľstva v jazyku národnostnej menšiny. Text druhej vety "tlmočenie zabezpečí obec" nahradiť textom "tlmočenie si zabezpečí poslanec, ktorý vystúpi v jazyku menšiny". Zdôvodnenie. Rozhodnutia obecných zastupiteľstiev sú prijímané nadpolovičnou väčšinou poslancov, preto by bolo primerané, aby to bolo i v tomto prípade. Nepokladám za potrebné, aby sa na nákladoch za tlmočenie podieľali všetci obyvatelia obce, nakoľko sú v Slovenskej republike vytvorené podmienky, aby si príslušníci národnostnej menšiny osvojili štátny jazyk. Malo by to tak dupľovane byť u poslancov zastupiteľstva, ktorí aj keď sú členmi, príslušníkmi národnostnej menšiny, zastupujú vlastne všetkých občanov v obci. Takže toto je môj pozmeňujúci návrh, máte ho aj so 16 podpismi rozdaný.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán podpredseda vlády,

    včera som dala ako prvý pozmeňujúci návrh návrh na stiahnutie vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako i s ďalšími právnymi normami Slovenskej republiky. Ak tento môj pozmeňujúci návrh neprijmete, dávam ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré by zamedzili používanie maďarského jazyka v úradnom styku, a teda zavedenie druhého úradného jazyka na južnom území Slovenskej republiky.

    Druhý pozmeňujúci návrh: V § 2 ods. 1 v druhom riadku zmeniť hodnotu 20 percent na hodnotu 100 percent. Zdôvodním prečo. Platný medzinárodný Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín hovorí o tom, že umožnenie používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku by sa malo zvážiť na území, kde žije podstatná časť príslušnej menšiny. Čo je podstatná časť, to medzinárodné dokumenty nehovoria, ale je celkom isté, že považovať 20 percent za podstatnú časť nemožno. Musí to byť možné len vzhľadom na podmienky, ktoré v krajine sú. To znamená, že sa predpokladá, že príslušná menšina žije súvisle na nejakom území a že je to možné jednoducho vyčleniť. U nás to územie nie je súvislé, ale žijú na ňom Slováci i občania maďarskej národnostnej menšiny. Preto sa hľadá optimálne kvórum na stanovenie používania jazyka menšín. Mala by to byť kvalifikovaná podstatná väčšina, ktorú určite, znovu opakujem tých 20 percent nie je, ale za kvalifikovanú väčšinu možno považovať tých 100 percent určite.

    V § 10 Rámcového dohovoru je ešte uvedené, že používanie menšinového jazyka nesmie v žiadnom prípade negatívne vplývať na postavenie úradného jazyka, štátneho jazyka, teda slovenského jazyka.

    Pozmeňujúci návrh číslo 3. Znenie § 3 v odseku 1 upraviť nasledovne. Odsek 1 - rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Vypustiť koniec vety, a to "členovia príslušného orgánu". Zdôvodním to prečo. Na rokovaní mestského a obecného zastupiteľstva sa majú právo zúčastňovať i občania obce a takisto aj návštevy, ako sú návštevy napríklad z najvyšších štátnych orgánov alebo napríklad aj návštevy poslancov slovenského parlamentu. Určite nikto z nás poslancov by sa nechcel ocitnúť v situácii, keď by na takomto stretnutí mu jednoducho predložili klapky na uši s tlmočením. Bolo by to skutočne groteskné. Takisto ako si to ja neprajem, tak neprajem to ani nikomu a nijakému občanovi Slovenskej republiky. Neakceptovaním tohto pozmeňujúceho návrhu by opäť došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky článku 34 ods. 3.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. Znenie § 3 ods. 2 upraviť nasledovne. Odsek 2 - zrejme v predloženom znení tohto návrhu došlo k omylu a číslica 2 tam vypadla, pretože je tam dvakrát číslica 3. "Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie si zabezpečí sám na vlastné trovy." Zdôvodním to prečo. Podľa článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky článku na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom, a teda aj úradným jazykom slovenský jazyk. Podľa zákona o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom i písmom. V článku 14 Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín je jednoznačne definované, že príležitosť učiť sa menšinový jazyk alebo učiť sa v ňom však nesmie v žiadnom prípade byť na úkor výučby štátneho jazyka.

    Musím teda zdôrazniť, že každý občan Slovenskej republiky, teda i príslušníci maďarskej národnostnej menšiny žijúci na Slovensku ovládajú slovenský jazyk. Už vyše 50 rokov sa učia slovenský jazyk v slovenských školách alebo v školách s maďarským vyučovacím jazykom, kde sa vyučuje i slovenčina. Učili ich pedagógovia, ktorí, samozrejme, za vyučovanie dostávali plat. Je známe, že žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským, kde sa slovenský jazyk vyučuje vlastne ako cudzí jazyk jednu hodinu denne, neovládajú dobre slovenský jazyk. Najmenej 40 percent absolventov týchto škôl po slovensky hovorí veľmi slabo. Kvalita výučby slovenského jazyka súvisí s kvalitou vyučujúcich slovenského jazyka. Zlepšenie možno dosiahnuť až vtedy, ak aj učitelia v školách s vyučovacím jazykom maďarským budú dobre ovládať slovenský jazyk, ak ho chcú vyučovať. A tu by som sa obrátila na príslušné orgány štátnej správy, ako je možné, že učitelia, ktorí neovládajú dobre slovenský jazyk, tento jazyk vyučujú. A dokonca berú zaň plat.

    Pozmeňujúci návrh číslo 5. § 8 ods. 2 zrušiť. Zdôvodňujem to nasledovne. Zrušenie § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku považujem za neopodstatnené. Zrušením tohto § 10 by sme zrušili ustanovenie, ktorým sa ukladajú pokuty za porušenie tohto zákona. Za porušovanie zákona sa považuje napríklad i taký fakt, ak návody na využívanie prístrojov alebo liekov nie sú uvedené v štátnom jazyku. Ak nie sú uvedené v štátnom, teda v slovenskom jazyku môže dôjsť k chybe pri použití, čo môže byť vlastne prenesené aj na občana tým, že dôjde k jeho ohrozeniu alebo i poškodeniu zdravia.

    Chcela by som na vás apelovať, že požiadavky v tomto zákone, ktoré sú zakotvené, skutočne sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Diskriminujú vlastne Slovákov žijúcich na území južného Slovenska a sú nasmerované v prospech skutočne menšinových práv občanov, ktorí žijú na tomto území. Neumožnime teda vytvárať také predpolie pre súčasné i budúce autonomistické snahy tejto menšiny, pretože určite by sa nám to vypomstilo a naši občania by sa nám za to nepoďakovali.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová je ďalšia, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy. Po nej sa pripraví pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítala svoj pozmeňujúci návrh. Predložený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa vracia s tým, že článok 34 ods. 2 o používaní jazyka národnostných menšín sa v zmysle doposiaľ uplatňovanej legislatívnej koncepcie zapracuje do príslušných právnych predpisov.

    Dôvody. Sám pán podpredseda vlády potvrdil, že samostatný predpis na takúto problematiku nikde v štátoch Európy nie je. Teda toto je pilotný zákon. Otázka je prečo. V tejto snemovni viacerí zdôvodňovali, že to vyplýva z ústavy. Ja som viackrát a dovoľte mi, aby som ešte raz a naposledy jednoznačne uviedla, že z ústavy vyplýva upraviť v právnej sile zákona, ale nie prijať samostatný zákon. Ústavný súd v náleze II ÚS 28 z roku 1996 vydal toto stanovisko, a to vo výrokovej časti: Termínom zákon sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily, t. j. stupňom sily zákona. Preto plne je súladné, ak tieto otázky používania, ktoré ešte považujeme alebo považuje predkladateľ za potrebné upraviť, zahrnie do zákonov, ktoré upravujú úradný styk, a bude tam riešiť túto menšinovú otázku. Je to koncepcia, ktorá doposiaľ bola uplatňovaná v slovenskej legislatíve. Otázky menšinového jazyka v školskej oblasti sú v školských zákonoch, otázky menšinového jazyka v oblasti kultúry sú v zákonoch, ktoré upravujú kultúru, otázky menšinových jazykov v tlači sú v zákonoch v tlači. Tak nevidím dôvod, prečo práve používanie jazyka v úradnom styku má mať samostatný zákon, navyše tento zákon neupravuje, a to som už viackrát povedala, používanie jazyka v úradnom styku, ale úradovanie v jazyku menšín, čo od nás nikto nechcel, nikto nepožaduje, nie je v Európe. Ja nechápem, pán podpredseda, prečo tá snaha, prečo tá nadpráca.

    Ďalej obdobne ako pán poslanec Tkáč mám vážnu pripomienku k § 8 ods. 1, kde sa uvádza, že tento zákon sa používa pred inými osobitnými zákonmi. V platnom práve nikde nemáme prístupy, že tento zákon je pred týmto zákonom, tieto zákony sú za tým zákonom a tento je úplne ešte aj pred tými, ktorí sú pred. Je to absolútny legislatívny nezmysel, čo zavádzate do slovenskej legislatívy, ktorá má svoju úroveň aj legislatívnu, aj systémovú a podobne. Právna teória doposiaľ pozná len subsidiárny charakter vzájomného vzťahu zákonov. Je to napríklad pri zákone o správnom konaní, ktorý upravuje procesný postup v jednotlivých odvetviach štátnej správy, školstva, zdravotníctva, stavebníctva. A podobne je to zákon číslo 71/1967 Zb. a tento má takú platnosť, že pokiaľ v osobitných zákonoch v oblasti zdravotníctva, školstva, stavebníctva nie sú špeciálne úpravy, postupuje sa v plnom rozsahu podľa tohto zákona.

    Teda skutočne apelujem na to, aby § 8 ods. 1 ako paškvil nebol zavedený do našej legislatívy. Pri svojom vystúpení za klub HZDS som poukázala na viaceré nelogickosti, nepresnosti a nenáležitosti v takom krátkom zákone, ako je osemparagrafový tento zákon, preto skutočne možno povedať, že z legislatívnej stránky je veľmi na nízkej kvalite spracovania. Nedá mi nespomenúť napríklad len § 2, o ktorom som sa zmienila vo svojom vystúpení a ktorý skutočne založí napäté nedorozumenia v praxi. V § 2 ods. 3 sa napríklad uvádza: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy (ďalej len "orgán verejnej správy") v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny." Prosím vás pekne, to sa vzťahuje na občana, že má to právo v obci podľa odseku 1 alebo tie orgány štátnej správy a územnej samosprávy konajú, teda prijímajú v jazyku menšiny v tých obciach, ktoré sú podľa odseku 1, t. j. podľa 20 percent? Ak je prvý výklad, tak potom ja ako občan v obci podľa 20-percentnej mám možnosť sa obracať aj na iné orgány štátnej správy, ktoré nie sú v tej obci. Alebo len na tie orgány?

    Skutočne tu vznikli už v parlamente rôzne názory, napríklad aj spoločný spravodajca a ja sme si inak vyložili tento paragraf a mali sme preň každý svoje argumenty. Preto jednoznačne uvádzam, že tento predložený zákon je legislatívne nekvalitný, nepresný, okrem vlastnej problematiky že rieši niečo navyše, ako vyplýva z ústavy, ako sa od nás požadovalo, a preto predkladám ten procedurálny návrh, ktorý som uviedla, a síce vrátiť zákon a tento zákon neschváliť a príslušný problém riešiť v tých osobitných predpisoch, kde to prináleží, neprijímať samostatný zákon, to znamená ísť tou koncepciou, ktorá bola doteraz v legislatíve uplatnená, pretože tieto prístupy boli zapracúvané v jednotlivých zákonoch a tu ide o nekoncepčný postoj, lebo nie je to sumarizujúci zákon, hoci má taký nadpis a ponecháva niektoré otázky v osobitných predpisoch. Potom vzniká otázka, prečo je sumarizácia niektorých, prečo je odkaz na niektoré a nie na ďalšie iné, čo už pán poslanec Tkáč tu vysvetľoval. Plne súhlasím s jeho názorom.

    Vážení kolegovia a kolegyne, ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, súhlasila by som s pani poslankyňou, keď hovorila o nekvalite a nepresnosti tohto zákona a o tom, že Národná rada ani vláda nemusela v tejto situácii, v ktorej, aj ekonomickej, sa Slovensko nachádza, riešiť túto problematiku, lebo je riešená v iných zákonoch. Nerieši sa katastrofálna situácia, ktorá je v zdravotníctve, kroky ministra zdravotníctva a odvolanie riaditeľov nemocníc nevyriešilo situáciu, ktorá je. Vláda na svojom poslednom zasadaní alebo ostatnom zasadaní nie aby riešila predkladateľov tohto zákona, poverených predkladateľov do Národnej rady, ale napríklad aj v tejto katastrofálnej situácii, keď sú už zavreté lekárne, riešila situáciu privatizácie zdravotníckych zariadení, takže je to s prioritami v tomto štáte v rokovaní vlády, ale aj v rokovaní parlamentu trochu popletené.

  • Pán poslanec Andrejčák nie je prítomný, stráca poradie. Ďalší v poradí je pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem predniesť tri vybrané pozmeňujúce návrhy, ale v úvode chcem povedať, že návrh tohto zákona je naozaj nešťastný a je doslova zhmotnením neprimeranej ústupčivosti, neprimeraného lokajstva vlády voči nárokom politických predstaviteľov maďarskej menšiny. Chcem povedať toľko, že sa predstavitelia maďarskej menšiny dovolávajú práva zaodetého do vznešeného cudzieho výrazu takzvanej "pozitívnej diskriminácie". Tento výraz je založený na princípe nadmernosti podmienok pre jazykový úzus menšín.

    Musím k tomu povedať toľko, že tento postup je naozaj nešťastný a z týchto dôvodov v zásade celý zákon považujem za nevhodný. Bolo by dobré, aby najmä koaličná väčšina zvážila, či ísť touto ústupčivou cestou, aby zvážila všetky pripomienky, ktoré tu boli uvedené, najmä spomínam pripomienky, ktoré uvádzal pán poslanec Tkáč a pán poslanec Kandráč. Chcem uviesť tieto pripomienky.

    Po prvé, každopádne som za to, aby sa vylúčila preambula v tomto zákone. Je absolútne neprimerané, aby pre takýto zákon takejto sily a takéhoto nasmerovania sa vytvárali podmienky vnútornej ozdoby, ako sa to robí okolo ústavných zákonov a ústavy samotnej. Preambula tam nemá čo hľadať. Po druhé, odporúčam vylúčiť bod 3 § 3 o používaní jazyka menšín pri vedení kroník, a po tretie, vylúčiť bod 2 § 8, ktorý dokonca robí inváziu do zákona číslo 270, teda do zákona o štátnom jazyku, keď navrhuje odstránenie § 10.

    Vážení priatelia, bolo tu viac razy hovorené o tom, či máme strach, či máme strach, keď sa staviame proti takémuto zákonu. A ja si myslím, že strach nie je čosi odpudzujúce, strach je predsa vnútorný signalizačný a mobilizačný stav v pocite ohrozenia. Takže ja môžem len toľko povedať, áno, máme strach. Na základe nášho historického vedomia, na základe toho, že sa hralo sústavne zo strany Maďarska o to, aby sme prestali existovať aj ako národ, ako národ, ktorý má vlastný jazyk. Máme vážne obavy o to, aby sa pomocou našich vnútorných zákonov podporovali maďarizačné plazivé postupy v rečovej praxi. Je to jednoducho vo svetle toho, čo poskytujeme našim maďarským spoluobčanom, nehorázne. Nemáme dôvod ísť nad túto mieru a zároveň znovu opakujem, je to v situácii, keď vieme, že po každom jednom ústupe nasleduje séria ďalších požiadaviek, že táto stratégia trvalého riešenia krok za krokom vlastne len supluje pôvodný zámer obsadenia celého územia horného Uhorska, toho takzvaného Feldvidéku, a keď ho nemôže realizovať pre vnútornú slabosť, tak ho kompenzuje jednak tým, že vytvára sústavnú medzinárodnú loby na očierňovanie Slovenska, a jednak tým, že stupňuje svoje nároky vo vnútri slovenskej spoločenskej praxe.

    Viete, priatelia, v ekológii sa už napríklad upevnilo vedomie veľkého významu ochrany všetkých druhov živočíchov a všetkých druhov života, a dokonca rád by som pripomenul, že práve Slovenská republika usporiadala prvú svetovú konferenciu o takzvanej biodiverzite, teda o rôznorodosti života a ochrane tohto života, a môžem povedať, že práve v období Mečiarovej vlády veľmi úspešne režíroval túto prvú konferenciu pán vtedajší minister Zlocha. A práve tam si všetci účastníci a verejnosť uvedomili význam ochrany všetkých druhov a takisto je význam ochrany druhov jazykov. My dokonca našim maďarským priateľom hovoríme, že ich stratégia je aj tak čudesná. Na jednej strane chcú sústavne vytláčať jazykovú prax slovenského štátneho jazyka a zároveň nárastom dominácie používania maďarčiny chcú sami ohrozovať iného.

    Svetová prax napríklad ukazuje, že sú ohrozené mnohé a mnohé jazyky malých veľkými. To je riešenie predátorské, to je riešenie, ktoré nesmie mať úspech. Z takýchto dôvodov odporúčam, aby sme dôsledne trvali na tom, že úroveň jazykových práv, ktorú poskytujeme na Slovensku, je taká dostatočná, taká veľkorysá, taká férová, že nemáme dôvod, aby sme od nej odchádzali.

    A rád by som ešte povedal jeden taký veľmi múdry výrok. Jeden starec v Liptove mi povedal: "Vieš, každá rieka má ctižiadosť dosiahnuť posledné more." Priatelia, našou skutočnou povinnosťou je pripravovať sa na 21. storočie práve vo svetle hroziacej globalizácie, práve vo svetle náramného tlaku cudzích štandardizačných kultúrnych i jazykových postupov, pri ktorých svoju vlastnú identitu musíme ochraňovať. Práve vo svetle týchto skutočností sme povinní myslieť aj na jazykovú diverzitu, na jazykovú rôznorodosť, na zabezpečenie toho, aby slovenský jazyk skutočne naďalej ako hlavný znak nášho bytia mohol fungovať aj v budúcom storočí. Viete, len v jazyku existujeme a z týchto dôvodov je naša povinnosť ochrániť slovenský jazyk a zabezpečiť, aby nebol vlastne ohrozeným druhom, tobôž na slovenskom území.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v poradí je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Belohorská.

    Ešte pred tým, ako vystúpi pani poslankyňa Belohorská, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Húsku sa hlási pani poslankyňa Mušková.

  • Súhlasím s pánom poslancom Húskom. Tento zákon, tak ako je predložený, je nešťastný. Sme mladý štát, iba sa formujeme, a preto potrebujeme ekonomickú stabilitu a predovšetkým politickú. Tento zákon prvý a ojedinelý v Európe, ktorý z nás robí štát pre experiment nikde neoverený, prináša pravý opak. Prináša politickú destabilizáciu, a to zrejme nikto z Európskej únie nežiadal. Prečo my Slováci sme ochotní sa vždy obetovať, prečo sme ochotní robiť zo seba obetné baránky, pokusných králikov? Odídený pán veľvyslanec Johnson povedal, že nášmu národu chýba hrdosť, a povedal ešte, že si nemáme brať príklad z USA pri prijímaní zákona o jazyku menšín, lebo také dačo v USA neexistuje. Z koho si máme brať príklad, keď ani ostatné štáty taký zákon nemajú? Zoberme si teda aspoň príklad z hrdosti, ktorá je vlastná každému príslušníkovi štátov v Európe i vo svete, hádam iba okrem nášho.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská. Po pani poslankyni Belohorskej sa pripraví pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie kolegyne, páni poslanci,

    dovoľte aj mne predniesť pozmeňujúci návrh k tlači 275 k návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Navrhujem z menovaného zákona vypustiť § 4 ods. 1 s odôvodnením, že názvami obcí sa zaoberá iný zákon, zákon číslo 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Ulice a iné miestne geografické značenia sú súčasťou obce.

    Čo aj mne chýba v tomto zákone, je vyjadrenie ekonomickej dimenzie, teda čo nás to bude stáť. Zaujíma ma to o to viacej, že od 1. 7. tohto roka nám vláda pripravila balíček ekonomických opatrení, a teda všetci občania tohto štátu sú nútení uťahovať si opasky. Na druhej strane zase táto vláda robí mnohé ústretové kroky na to, aby riešila a ukázala sa veľkorysá voči istým skupinám ľudí, od ktorých by najradšej mala pokoj, a to je aj práve otázka istých menšín.

    Najväčším škandálom uplynulých dní, ktorý rozvíril hladinu verejnej mienky, ale nielen na Slovensku, ale v celej Európe, a zase nás dostal aj na stránky zahraničnej tlače, bola emigrácia slovenských Rómov. Treba povedať, že už sa presúvajú podľa včerajších správ z Fínska do Švédska.

  • Pani poslankyňa, chcel by som vás poprosiť, aby sme hovorili o jazyku menšín.

  • To je menšinový problém, lebo oni možno mnohí z nich odchádzajú aj pre neriešenie, ako to povedali ich zástupcovia, odchádzajú pre neriešenie rómskej problematiky, a to je menšinová problematika, lebo na Slovensku je nielen jedna menšina, a to aj vlastne vláda vo svojom predloženom návrhu deklarovala. Škoda, keby tu bol predkladateľ, mohol by mi tieto slová potvrdiť. A, pán predsedajúci, mrzí ma, že ste ma obrali určite o pol minúty tohto vysvetlenia.

    My by sme sa mali učiť od druhých národov a od druhých štátov a vidieť, ako danú problematiku vyriešili Fíni, problematiku, s ktorou sa my už boríme dlhé roky. Veľmi rýchle a veľmi účinne, neberú ohľad na to, či to riešili spôsobom trochu rasistickým alebo nie, zaviedli vízovú povinnosť, zaviedli ju nielen a nesúhlasili s udelením azylu nielen pre týchto Rómov, ale aj pre nás, pre všetkých.

    Čo sa týka vzťahu našej vlády, tam už kroky boli skutočne veľkorysé. Možno to bolo práve veľmi krátko po prvom, takže tým, že sa vlastne utiahli opasky obyvateľstvu Slovenska, uvoľnili sa korunky niekde inde. Takže rozhodnutie vlády bolo poslať za štátne peniaze, teda za peniaze daňových poplatníkov do Fínska vládne lietadlá, aby našich vážených Rómov doviezli späť na Slovensko a možno si potom budú mať možnosť naštudovať nový zákon, ktorý, ako ste ma dnes uistili, že napriek tomu, že nech robíme, čo robíme, že si schválite.

    Takže, aby aj na ilustráciu občania vedeli, čo stojí také jedno lietadlo, tak tento vtip nás vyjde zhruba na 15 mil. korún, pretože bude treba tých 1 tis. Rómov doviezť, zhruba je to 8 letov, a máte tento prepočet. Čiže vo všeobecnej eufórii, keď vláda rozhadzuje na všetky strany, nakupuje autá, vypláca si odmeny, v úrade je zamestnaných o 200 pracovníkov viac, ako je plánované, lietanie zabezpečujeme do Fínska, o chvíľu do Švédska, pripravujeme jazykový zákon, ktorý vo svojom odôvodnení nemá ekonomické vyjadrenie, a teda občania tohto štátu nebudú vedieť.

    Mnohí z vás možno, ktorí ste nesledovali bližšie otázky zdravotníctva, aspoň ste sledovali dennú tlač a mohli ste vidieť, ako často sa dovolávali rodičia, hlavne rodičia prosili o zbierky na transplantácie, ktoré stáli zhruba okolo 1 mil., čiže keď si aj prepočítame tieto vynaložené prostriedky, vieme, že za to by sme mohli zaplatiť liečbu možno 15, možno 20 vážnym pacientom, liečbu takú, ktorá na území našej republiky sa nerobí a ktorá je finančne veľmi nákladná.

    Takže vás veľmi pekne prosím, aby ste pri zatlačovaní zvážili aj tieto slová, ktoré hovorím aj napriek tomu, že vidím, že aj pán Mikloško prejavuje viacej záujem o čítanie Pravdy ako o počúvanie takýchto vecí.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Engliš.

    Pani poslankyňa, vytýkali ste mi, že som vás obral o pol minúty. Nevyčerpali ste ešte 5 minút vášho vystúpenia.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán neprítomný podpredseda vlády...

  • Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.

  • ... môj pozmeňujúci návrh znie: Navrhujem stiahnutie z ďalšieho rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky tohto samovražedného paškvilu, ako bol nazvaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Keďže argumentov už odznelo dostatok, a keďže tento návrh je písomne daný najmenej dvoma poslancami, kde som podpísaný aj ja, vzdávam sa ďalšieho vystúpenia.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • To bol procedurálny návrh, ktorý pán poslanec odôvodnil ešte vo svojom vystúpení, keď bol písomne prihlásený do rozpravy, pokiaľ sa dobre pamätám.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    moje pozmeňujúce návrhy sú tu, mám ich napísané, veľmi stručne ich poviem, aby som si nekradol čas. Po prvé vypustiť preambulu, po druhé v § 3 ods. 3 doplniť pred slovo "aj" slová "okrem štátneho jazyka". Po tretie v § 7 ods. 1 žiadam na záver textu doplniť slová "zamestnanec orgánu verejnej správy nie je povinný poznať jazyk menšiny". Po štvrté žiadam vynechať odsek 1 § 8. Nie je možné uprednostniť zákon o jazykoch menšín pred zákonom o štátnom jazyku.

    Chcem sa vrátiť k udalostiam alebo lepšie povedané k faktom, ktoré mnohí z vás nepoznáte a o ktorých asi neviete. Tu odzneli z úst jedného pána poslanca slová, že by sa mala uzákoniť aj možnosť používania jazyka menšiny pri pohrebných a krstových obradoch. Ja si myslím, že to je skutočne smiešna požiadavka, pretože nie sú úradné akty cirkevné obrady i smrti, cirkevné obrady narodenia, cirkevné obrady uzavretia sobáša. Ja si myslím, že naozaj sa môžu, aj v praxi sa realizujú tieto obrady v jazyku menšín, myslím si, že proti tomu naozaj nemôže nikto namietať. Ale keď on, tento pán poslanec, zaplietol do reči cirkev, bolo by dobré, aby si slovenskí kresťania, ktorí sa tak vystatujú svojimi, svojou kresťanskou obhajobou na čele s pánom Mikloškom, vymýšľačom správ o mojej osobe, vymýšľačom doslovne, ale Boh s ním, musím to zastaviť, lebo pán podpredseda na rozdiel od všetkých iných parlamentov by ma donútil, že musím hovoriť k veci, tak by som chcel povedať takéto veci. Na Slovensku, na južnom Slovensku je 1 005 obcí. Z toho v 971 obciach žijú občania maďarskej a slovenskej národnosti spolu. A z týchto obcí je 351, kde sa nekonajú obrady v slovenskom jazyku, cirkevné obrady. To je poburujúce, o tom neviete, to nechcete vedieť, to zatĺkate, zahrávate do autu, hráte sa tu na obranu práv občanov maďarskej národnosti, ktoré sú vysoké, a keby ich nemali, ja by som bol prvý, ktorý by za ne bojoval, ale za nadpráva, samozrejme, bojovať nemôžem. Takže tu máte jeden konkrétny priestor, kde by ste mali tiež zákonne, keď už teda sa to požaduje pre menšinový jazyk, tak malo by sa to o to väčšmi požadovať pre úradný, štátny jazyk, aby sa v týchto obciach, kde niekde žije dokonca 40 percent občanov slovenskej národnosti, aby sa v týchto obciach konali pobožnosti, bohoslužby aj v jazyku národnostných menšín.

    Hovorí sa, že ženu ani kvetinou neudrieš. Tá žena, aj keby som ju chcel udrieť, sa vyparila, hoci pred chvíľou tu bola, ale rád by som jej pripomenul, že ju nechcem udrieť ani jemným poslaneckým slovom, ale ak niekto tu chce tvrdiť, že my sme sľubovali zákon o jazyku menšín v Mont Pellerin, kde bol aj pán Mikloško, to je pravda. Sľubovali sme, pravda, že nie takéhoto znenia, aký sa teraz predkladá nám, ale jeden z bodov, na ktorý, pravdaže, táto koaličná poslankyňa neupozornila, bola podmienka, že príslušníci strán maďarskej menšiny, vtedy to nebola ešte SMK, ale len jednotlivé strany, budú lojálne k tomuto štátu. Týždeň po našom návrate jeden z tých prítomných, ktorý to podpísal v mene maďarskej menšiny, strany maďarskej menšiny, vystúpil v maďarskej televízii s takým nelojálnym návrhom, pán Mikloško si to veľmi dobre pamätá, lebo som to kritizoval, ale, samozrejme, on si pamätá len výberovo. On si pamätá len článok, v ktorom ja referujem o nejakej konferencii, reprodukujem cudzie názory a nevydávam svoje, ale toto si už, samozrejme, pamätať nechce.

    A ešte niečo k tomu, čo som hovoril aj včera k tej otázke Európskej únie. Tu vidíte jasne a prípad Jaslovských Bohuníc a prípad aj tohto nároku na prijatie zákona o jazyku menšín to dosvedčuje, že je tu skutočne snaha dostávať Slovensko stále do nejakého šachovo povedané "zeitnotu", časovej tiesne, keď my musíme niečo prijať. Spomínal som Estónsko, zabudol som však ešte spomenúť tie ekonomické parametre, ktoré ukazujú, ako neférovo sa proti Slovensku niektorými predstaviteľmi Európskej komisie, ktorí v tom čase pôsobili, hrá. A dobre by bolo, aby ste si tieto čísla pamätali, ony sú pozoruhodné aj z iného.

    Zo všetkých asociovaných krajín, ktoré sa uchádzali z 11 asociovaných krajín, najlepšie vyznievalo v ekonomickom ohľade Slovinsko. Bohužiaľ, nie Slovensko, ale Slovinsko, ktoré dosahovalo 61 percent ekonomickej úrovne hrubého domáceho produktu členských štátov Európskej únie. Na druhom mieste bola Česká republika s 56 percentami a na treťom mieste Slovensko so 41 percentami. Aj tu vidíte istý rozdiel, kde my napriek oveľa väčšej intenzite sme mali len 41 percent, Česká republika 56 percent, tak si môžete predstaviť, aký bol asi ten ekonomický vzťah v bývalej republike, za ktorou predstavitelia Demokratickej strany dosiaľ plačú. To znamená ale, že Estónsko aj v tomto aspekte bolo hlboko pod Slovenskom. Nemám poruke teraz tento údaj, ale dosahovali, za nami boli, mimochodom, Maďarsko s 37 percentami, Poľsko s 33 percentami a Estónsko dosahovalo asi 25 alebo 26, ak nie 22, hovorím, nemám poruke ten údaj teraz, hocikedy ho môžem takpovediac reštituovať, vidíte, že aj napriek tomu, že ich národnostná politika je nepomerne horšia než slovenská. Ich ekonomická situácia bola nepomerne horšia, ich preradili do prvej skupiny, Slovensko ostalo v tej druhej skupine.

    Ešte sa chcem vrátiť aj k otázke toho, čo sa stane po prijatí tohto zákona. Prijmete ho, to je samozrejmé, máte svoju väčšinu, nepotrebujete tu ani sedieť, prídete na hlasovanie, dáte najavo úbohému slovenskému národu, ako ste sa rozhodli a všetko bude podľa vašich predstáv dočasne, samozrejme, podľa vašich predstáv, no ale takto to už v politike chodí, kto robí také chyby, ako táto vláda, také hrôzy, také finančné škandály, tak to si skutočne neviem predstaviť. Ja mám právo o tom hovoriť. Nikto z vás mi nikdy nebude môcť povedať, ty čuš, ty si privatizoval Naftu Gbely alebo ja neviem čo, VSŽ alebo si vymyslite nejaký iný podnik, ale vy, mnohí z vás ste sa na týchto veciach podieľali a podieľate. A chcem povedať to, že keď príde kritická situácia...

  • Hlasy v sále.

  • Aj tam 65 percent privatizácií sa udialo za vlády Jána Čarnogurského, za vlády Jána Čarnogurského. Tam, tam, tam aj tam, aj tam, takto, prinajmenej aj tak. Ale chcem povedať iné. Príde pre vás kritická situácia, keď budete potrebovať tých 15 hlasov predstaviteľov SMK, a vy ochotne pristúpite na všetky tie požiadavky, ktoré tu teraz tak nonšalantne, ako by to bolo niečo samozrejmé, čo si žiadajú, predložil pán poslanec Kvarda, a ako ich písomne, zatiaľ som ho nepočul hovoriť o tých, síce hovoril o tom, ale mám aj jeho písomný text, ako predkladá pán poslanec Mészáros. To je táto taktika. Taktika prijať teraz zákon, ktorý nikomu nevyhovuje a najmenej maďarskej menšine, pretože pre ich ambície je, samozrejme, toto len slepačí krok, ako sa hovorí v jednom zo slovenských porekadiel. Ale vy budete ustupovať ďalej až po všetko to, čo táto Strana maďarskej koalície vo svojich veľkouhorských, pardon, keby veľkouhorských, veľkomaďarských plánoch chce dosiahnuť. Takže odhlasujte si, čo si odhlasovať chcete, nájde sa vás dosť na to, len si uvedomte, že je tu ešte jedna inštancia, s ktorou vy nerátate. Je tu slovenský národ, ktorý vám to všetko a veľmi rýchlo skôr, než sa nazdáte, páni, zráta.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána poslanca Slobodníka jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Ja len veľmi rýchlo k tej poslednej vete, že slovenský národ nám to zráta. Slovenský národ nám to zrátal už vo voľbách 1998, pán Slobodník, veď slovenský národ to zráta vždy každému pri voľbách, takže z tejto stránky je tu spravodlivosť, našťastie po novembri 1989. Ale druhá vec, ja netvrdím, že som nejaký veľmi dobrý kresťan, ale niečo ešte viem teda z tých právnych záležitostí. Vážený pán Slobodník, neviem, načo nám tu rozprávate o tom, že v tých 300 neviem koľkých kostoloch sú bohoslužby len v maďarčine. Veď to je vnútrocirkevná záležitosť. Prečo s tým nejdete na arcibiskupstvo, kde patrí tá-ktorá farnosť. Načo nám to tu rozprávate? My sme už nie v časoch komunizmu, keď strana, vláda, parlament prikazovali cirkvi. Uvedomte si to. Už je desať rokov po novembri.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Budeme pokračovať po obedňajšej prestávke v rokovaní.

    Ako ďalší je do rozpravy pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín k tlači 275. Zmena znenia: § 3 ods. 3 "Poslanec obecného zastupiteľstva podľa § 2 ods. 1 používajúci jazyk národnostnej menšiny hradí náklady na tlmočenie."

    Dôvod. V tom dôvode som nenapísal všetky svoje nápady, respektíve úvahy, ktoré k tomu vedú. Uvedomme si, priatelia, či sme Slováci alebo Maďari, alebo Rusínci a obývame tento priestor, Slovenskú republiku, musíme uznať, že slovenský jazyk, tak ako povedal pán profesor Zajac, je vysoko diferencovaný dorozumievací prostriedok, ktorý znesie kritériá svetovosti nie z hľadiska toho, koľko ľudí ho používa, ale z hľadiska toho, ako vie expresívne vyjadriť aj drobné nuansy významov v rôznych oblastiach ľudského poznania a činnosti. Teda je to skutočne svetový jazyk. Ale on je diferencovaný svojím vývojom v tomto priestore. On sa tu vyvinul v interakcii s inými európskymi jazykmi aj v interakcii s jazykom maďarským. 5 tis. znakov dal Maďarom a oni nám dali nejaké stovky dajakých jazykových znakov tiež a obohatili našu jazykovú kultúru.

    Teda diferencovanosť národa je daná týmto atribútom, diferencovaným jazykom. Ona aj určila to, že diferencovanosť slovenského národa je taká, že je schopný vstúpiť do európskych štruktúr. Ak by nebol diferencovaný a niektorí ho nazvali, že je náš slovenský národ združenie slovenských Európanov alebo európskych Slovákov. Prečo tie epitetá, priatelia? My sme Slováci, je faktom, že sme sa vyvíjali v európskom priestore, a preto tautologicky nemôžeme hovoriť o nás, že my sme európski Európania. Prečo? My sme Slováci, a to jednak aj diferencovanosťou. Ale ak predpokladáme, že náš národ nie je diferencovaný, tak mu musíme dávať epitetá európski Slováci, slovenskí Európania, a tým degradujeme aj jazyk na nižšiu úroveň vývoja. Priatelia, ak je tomu tak, tak potom naozaj do Európy nepatríme. Nepatríme, lebo sme nediferencovaná skupina ľudí, ktorá pôsobí ako nediferencované bunky v tkanivách, ako rakovinové bunky. Veď to mnohí naši európski priatelia z iných národných zoskupení hovoria, máme neisté pocity z vás, či ste vôbec diferencovaní. A my to tu začíname hlásať, že sme nediferencovaní, pretože si začíname degradovať jazyk, obmedzovať ho inými legislatívnymi normami. Ak sme naozaj rakovinové bunky, tak Európsku úniu zožerieme tak ako rakovina. Ak toto pochybenie alebo ak toto presvedčenie implementujeme Európanom, no tak budeme mať problémy so vstupom do európskych štruktúr, priatelia. Je to iste fabulózny úvod alebo fabulózne myslenie, ale, priatelia, len sa s nimi rozprávajte, ako o nás istým spôsobom pochybujú. A pochybujú aj cez jazyk.

    To isté by sme mohli hovoriť o maďarskom jazyku na maďarskom území. Veď náš jazyk je na tomto území štátnym jazykom. Je podľa § 270 z roku 1995 proste úradným jazykom. Máme ho obmedzovať? To isté by sme mohli urobiť a navrhovať Maďarom na maďarskom území. Ja si nechcem predstaviť tie demonštrácie, ktoré by Maďari urobili proti tomuto. Ale prosím vás, my zvalcovaná národnostná komunita, zvalcovaná rôznymi útlakmi minulosti, my sme už naozaj holubičí národ a nevieme ani dobre protestovať. Aspoň takýmto spôsobom mi dovoľte zaprotestovať, že by sme neobmedzovali národný ani štátny jazyk na jeho území, kde je vrcholným dorozumievacím prostriedkom. Mal by byť dominantným prostriedkom ešte nejakou novou legislatívnou normou navrhnutý iný jazyk na takú istú úroveň? Preto ja nemôžem hlasovať za tento zákon len preto, hovorím vám, že naozaj som proti nemu a v dobrom vzťahu k maďarským priateľom tu, nechcem im niečo ubrať, ale nech oni neuberajú nám Slovákom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Paška. Po ňom sa pripraví pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    na úvod mi dovoľte prečítať pozmeňujúce návrhy, ktoré podávam. Predovšetkým žiadam, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Ďalej žiadam, aby preambula zákona na strane 1 sa od textu "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc..." a tak ďalej po text ... "menšine uzniesla na tomto zákone" v tejto časti vypustila. Ďalej žiadam, aby v § 2 ods. 1 sa číslovka 20 nahradila číslovkou 50,1. Ďalej žiadam, aby sa v § 2 ods. 2 celý text vypustil. Ďalej žiadam v § 2 ods. 3, aby sa tiež vypustil celý text. Ďalej žiadam, aby sa v § 2 ods. 4 tiež vypustil celý text. Ďalej žiadam v § 2 ods. 6 vypustiť. Ďalej žiadam v § 3 ods. 1 text "členovia príslušného orgánu" vypustiť a na koniec odseku pripojiť text: "Takéto rokovanie orgánu v jazyku menšiny musí byť kvalifikovane tlmočené do štátneho jazyka. Tlmočenie je hradené rovným dielom osobami, ktoré na rokovanie v jazyku menšín dali súhlas." Ďalej žiadam v § 3 text "tlmočenie zabezpečí obec" nahradiť textom: "Vystúpenie poslanca v jazyku menšiny musí byť kvalifikovane tlmočené do štátneho jazyka. Tlmočenie je hradené príslušným poslancom." Ďalej navrhujem v § 3 vypustiť odsek 3. Ďalej v § 4 vypustiť odsek 3. Vypustiť celý § 6. V § 7 vypustiť odsek 1. V § 7 vypustiť odsek 2. V § 8 vypustiť odsek 1 a v § 8 vypustiť odsek 2. Ďalej žiadam v § 9 číslovku 1999 nahradiť číslovkou 2003. O týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch žiadam hlasovať samostatne.

    Ďalej podľa § 39 ods. 5 podám návrh, aby záverečné hlasovanie o zákone bolo uskutočnené hlasovaním podľa mien.

    Teraz by som pristúpil ku krátkemu odôvodneniu. Predložený návrh zákona o používaní jazykov menšín je vo viacerých smeroch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak totiž nemožno ukladať občanom príslušníkom národnostných menšín povinnosť používať v písomnom styku s orgánmi verejnej správy štátny jazyk, nemožno ani ostatných občanov nútiť, ani nepriamo, aby strpeli používanie jazyka národnostnej menšiny na rokovaní orgánov alebo v styku s orgánmi verejnej správy, alebo územnej samosprávy, ktoré ich zastupujú. Preto v § 2 ods. 1 navrhujem klauzulu o početnosti príslušníkov národnostnej menšiny upraviť na viac ako 50 percent. Len v takýchto prípadoch možno predpokladať, že povinnosti ukladané navrhovaným zákonom orgánom verejnej správy a opatrenia, ktoré na základe tohto budú musieť strpieť všetci obyvatelia, nebudú na úkor väčšiny ostatného obyvateľstva.

    Inak je predložený návrh v rozpore s článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že práva národnostnej menšiny nesmú ísť na úkor väčšinového národa. Dôsledky spojené s používaním ďalších jazykov v úradnom styku okrem štátneho jazyka opodstatňujú ich zavedenie len tam, kde príslušníci národnostnej menšiny obce tvoria väčšinu obyvateľstva obce. V obci, kde občania hlásajúci sa k slovenskej národnosti netvoria ani 50 percent a naopak príslušníci jednej národnosti menšiny viac ako 50 percent, je dôvodné predpokladať, že za daných podmienok stanovených zákonom môže byť v úradnom styku používaný okrem štátneho jazyka i jazyk príslušnej národnostnej menšiny. Zákon však nesmie pripúšťať možnosť výkladu, že v niektorých prípadoch možno použiť v úradnom styku výhradne len jazyk národnostnej menšiny, a takto to pripúšťajú niektoré nepresné ustanovenia predloženého návrhu.

    Vzhľadom na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 v určitých prípadoch na rokovaniach, kde nebude vystupovať účastník konania, ale ktoré môžu byť aj verejné, pripúšťa možnosť uskutočnenia rokovania orgánov územnej samosprávy len v jazyku národnostnej menšiny, je toto ustanovenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky článok 6 ods. 1, ktorý hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a rovnako je to v rozpore s článkom 34 ods. 3 ústavy, ktorý hovorí, že práva národnostnej menšiny nesmú poškodzovať práva ostatných členov, občanov našej republiky.

    Ustanovenie § 3 ods. 3 navrhujem vypustiť, pretože vedenie kroník je dostatočne upravené v zákona o štátnom jazyku a pripúšťa možnosť prekladu zo slovenčiny do iného jazyka. Zavedením tohto ustanovenia by existovali dve rozporné úpravy, a preto je možné alternatívne upraviť znenie tohto ustanovenia takto: "Kroniky obcí podľa § 2 ods. 1 sa môžu popri štátnom jazyku viesť i v preklade v jazyku národnostnej menšiny." V dôvodovej správe sa síce uvádza, že sa navrhuje kroniky obcí viesť okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny, bolo by však vhodné spresniť uvedené ustanovenie z dôvodov jednoznačnosti, aby nedochádzalo k pochybnostiam a nevysvetľovalo sa toto ustanovenie ako dané na výber a aby sa v dôsledku toho neviedli kroniky v obciach s prevahou národnostnej menšiny len v jazyku tejto menšiny. Inak by nemalo zmysel odôvodnenie k § 3 vzhľadom na význam kroník pre históriu obcí a štátu. Práve preto, aby znenie kroniky i v jazyku menšiny bolo totožné so znením v štátnom jazyku, citovaná časť dôvodovej správy skôr svedčí o potrebe vedenia kroník v štátnom jazyku.

    Ustanovenie § 4 ods. 3 navrhujem vypustiť. Štúdium právnych predpisov nie je úradným stykom. Odôvodnenie tohto ustanovenia v dôvodovej správe potrebou prehlbovania právneho vedomia je nad rámec účelu zákona. Navyše je v rozpore s odôvodnením § 5, pri ktorom sa predpokladá, že by aj príslušníci národnostnej menšiny a etnickej skupiny na základe kvalitnej výučby štátneho jazyka tento jazyk aj ovládali. Ak sa podľa dôvodovej správy predpokladá vydávanie prekladu Zbierky zákona na komerčnej báze, znamenalo by to, že niektoré obce sa môžu, iné nemusia rozhodnúť financovať takéto preklady a potom nie je potrebné v § 4 ukladať povinnosť zabezpečiť dostupnosť v zákone bližšie nešpecifikovaných právnych predpisov, čo už samo osebe je v rozpore s tým, čo sa uvádza v dôvodovej správe. Okrem toho sa ponecháva na orgánoch verejnej správy určenie, ktoré sú najvýznamnejšie právne predpisy, ktoré by mali byť preložené v rozsahu ustanovenom zákonom.

    Ustanovenie § 6 navrhujem vypustiť celé. Je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o štátnom jazyku. Vzhľadom na to, že sa nevymenovali pozitívne žiadne jazyky národnostných menšín, na ktoré sa má zákon vzťahovať, nemôže sa robiť ani opačná výnimka. Nepriamo sa týmto ustanovením totiž zavádza na Slovensko ďalší úradný jazyk, a to je čeština.

    Ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o štátnom jazyku sa netýka úradného styku. Predložený návrh má upraviť podmienky používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Pokiaľ ide o § 10 zákona o štátnom jazyku, tento chráni jazyk, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a preto nevidím žiaden dôvod na zrušenie jeho ustanovení.

    Milé kolegyne, kolegovia, vo svojom zdôvodnení som vám chcel ešte prečítať otvorený list Slovenského národného kongresu v Kanade, ktorý sa obracal na nás poslancov, aby sme odmietli návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Ukazuje sa, že toho času nebudem mať dosť na to, aby som vám ho prečítal, chcel by som vás preto upozorniť, že tak naši domáci občania, ako aj Slováci zo zahraničia sú rozhodne proti tomu, aby sme hlasovali za zákon, ktorý nám predložila vláda na schválenie. Najlepšie ste sa o tom mohli presvedčiť včera vo vysielaní Slovenského rozhlasu vo večerných dialógoch, keď telefonovali občania Slovenskej republiky viac ako dve hodiny do Slovenského rozhlasu a všetci okrem jedného závažným spôsobom kritizovali predložený návrh zákona a odsudzovali jeho schvaľovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Hofbauer, pán poslanec. Ďalší po pánu poslancovi Hofbauerovi vystúpi pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    v rámci pozmeňujúcich návrhov mám tri návrhy, a to nasledovné. Vypustiť § 8 a následne prečíslovať § 9 na § 8. Druhý - vypustiť nariadenie vlády a celú prílohu k nariadeniu vlády. A tretí - vypustiť text paragrafu vo vládnom návrhu označenom ako 9 vládneho návrhu zákona a nahradiť ho nasledovným textom: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára roku 2005." O týchto mojich pozmeňujúcich návrhoch žiadam, aby sa hlasovalo osobitne.

    Ako zdôvodnenie uvádzam nasledovné skutočnosti. V § 8, ktorý pozostáva z dvoch odsekov, ani jeden z týchto odsekov nie je prijateľný. V prvom odseku sa nadraďuje jeden zákon nad inými zákonmi, čo je nezmysel. Nad zákonmi môže byť nadradená výlučne ústava štátu, a nie jeden zákon nad druhým. Takýto právny a legislatívny stav jednoducho nie je mysliteľný. Tento zákon upravuje pred ustanoveniami osobitného zákona. Takáto textácia je nezmyslom. Svedčí o legislatívnej neznalosti alebo o zámere.

    Druhý odsek toho istého paragrafu v odseku 2 novelizuje iný zákon, ktorý nie je predmetom novelizácie ani predmetom tohto zákona. Nenachádza sa ani v názve, ani v texte, ani nikde inde. Takýto legislatívny stav je rovnako neprijateľný a z právnej stránky je neakceptovateľný. Takže túto textáciu aj prvého, aj druhého odseku preto ja žiadam vypustiť. Takisto žiadam vypustiť celé nariadenie vlády aj s prílohou nariadenia vlády, kde sa nachádza zoznam obcí, ktoré sú deklarované za jazykovo zmiešané. Veľmi podrobný rozbor tohto materiálu a tejto prílohy uviedol tu pán poslanec Zlocha, preto by som sa dotkol iba okrajovo toho, že kto to vypracúval, tak buď konal v totálnej neznalosti, alebo vo svojej vlastnej totálnej hlúposti. Nachádzajú sa tam jednotlivé obce v iných okresoch, ako sa nachádzajú v skutočnosti. Sú tu uvádzané okresy, ktoré neexistujú, Bratislava-vidiek vôbec neexistuje, sú tu uvádzané obce, ktoré nespĺňajú vôbec podmienky z 20-percentnej väčšiny - v Krahuliach nežije žiadna 20-percentná väčšina, teda menšina, a podobných nezmyselností by som mohol uviesť v tejto súvislosti veľké množstvo.

    Tá tretia moja pozmeňujúca pripomienka sa týka § 9. Rozširovanie Európskej únie, ktoré sa uvádza ako hlavný argument na prijatie tohto zákona, nebude pred rokom 2005, čo je obecne známe a čo samotná Európska únia uvádza ako fakt. Ako faktom pre toto východisko je aj Agenda 2000, ktorú Európska únia prerokovala a obsahuje obrovské množstvo úloh pre samotnú Európsku úniu smerom dovnútra. Čiže nie je sa kam náhliť. To je prvá vec.

    Druhá vec, v celom materiáli bolo uvádzané, že Európska únia si toto želá a že tento návrh zákona je plne kompatibilný so štandardom Európskej únie. Podpredseda vlády Fogaš potvrdil, že je to presne naopak, že takýto zákon v žiadnom štáte Európskej únie neexistuje a že ide dokonca o akýsi pilotný projekt. Ak je pilotný, je to pre Slovenskú republiku nesmierne potešiteľné, že sme vzorom pre ostatné štáty, a preto by sme mali ostatným štátom dopriať, aby si tento náš pilotný projekt aplikovali na svoje podmienky a aby sa teda prejavil v podmienkach štátov Európskej únie, aké sú úžasné pozitíva takéhoto legislatívneho dokumentu. Prípadne ak štáty Európskej únie by mali pripomienky, výhrady, aby sme mohli tento pilotný slovenský projekt podľa toho upraviť, prispôsobiť, zlepšiť zase podľa inštrukcie Európskej únie, samozrejme, a aby potom nadobudol platnosť v Slovenskej republike v súlade so štandardom Európskej únie, ako sa to pokúšala nahovoriť sprievodná správa, ale ako to v skutočnosti nie je.

    Ďalším veľmi sporným bodom je predovšetkým východiskový stav počtu obyvateľov. Tie sú totiž tak rozporné, že vlastne čo údaj, to iný početný stav tak obyvateľov tohto štátu, ako predovšetkým menšín a národnostnej štruktúry. Podľa posledného sčítania obyvateľov, ktoré dosiaľ bolo, k maďarskej národnosti sa hlási údajne 560 tis. obyvateľov v tomto štáte, k rómskej menšine údajne okolo 72 až 75 tis. obyvateľov a v nadväznosti na to ostatné menšiny, ktoré sú početne rádovo nižšie. Tieto početné údaje, tak ako som ich tu uviedol, sa zásadným spôsobom líšia od prípadu k prípadu. Americký svetoobčiansky interpret Allan Kasoff, ktorý je vlastne otcom toho projektu etnických vzťahov, uvádza počet národnostných menšín na Slovensku 18 až 20 percent. To je údaj naprosto odlišný, ktorý sa rozchádza s tým, čo uvádzajú naše štatistiky.

    Ak vychádzam z údajov, ktoré uvádza Otvorená spoločnosť pánu Sorosovi ako renomovanému odborníkovi na všetko, by bolo treba zrejme veriť, tak ten uvádza, že na Slovensku žije 520-tisícová rómska komunita. Ak Otvorená spoločnosť tento údaj uvádza pravdivo a pri sčítaní obyvateľov sa prihlásilo k rómskej menšine 75 tis. obyvateľov, tak potom mi vychádza, že 445 tis. Rómov hlasovalo a prihlásilo sa za maďarskú menšinu. To ale nezodpovedá skutočnosti, že maďarská menšina tvorí u nás 560 až 570 tis. obyvateľov. Kde sa pohybujú tieto pendlujúce čísla, ktoré sa buď striedavo pripočítavajú, striedavo odpočítavajú. Ak teda tieto doslova "hausnumerá" sčítame dohromady, tak vychádza, že na Slovensku menšiny predstavujú, len tieto dve, 1 100 tis. obyvateľov, to znamená, že každý piaty obyvateľ Slovenska je príslušník národnostnej menšiny. To znamená, že z desiatich, ako tu sedíme v rade, jeden z nás by mal byť Róm a jeden z nás by mal byť Maďar. Malo by to zodpovedať počtu poslancov Strany maďarskej koalície v tomto parlamente, ani zďaleka to nesúvisí počtovo ani s maďarskou menšinou tak uvádzanou, ani s rómskou komunitou k tomu pripočítavanou alebo odpočítavanou. Takže tieto všetky číselné údaje sú doslova "hausnumerami", ktoré sa premietajú do zoznamu obcí, ktorý je nezmyselný, a preto to je ďalší z argumentov na to, aby sme nezavádzali do účinnosti zákon, ktorý sa týka takejto problematiky pred rokom 2005, a to v nadväznosti na sčítanie obyvateľov, ktoré u nás bude v roku 2001 a ktoré má šancu preukázať vlastne reálne početné stavy jednotlivých komunít, jednotlivých etnických skupín a národnostných menšín.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa v rámci vystúpenia dotkol aj niektorých vystúpení predrečníkov, ktoré bezprostredne súvisia s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Pán Zajac sa tu zmieňoval o rozšírení používania jazyka národnostných menšín, teda maďarčiny na Kanceláriu prezidenta republiky, na Úrad vlády a na Národnú radu. Tento poslanec zrejme žije ešte pred rokom 1989, keď Kancelária prezidenta republiky mala rovnakú štruktúru ako vládne orgány v štáte a tie mali rovnakú štruktúru ako príslušné oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z jednoduchého dôvodu, že prezident republiky bol v tom čase súčasne aj generálnym tajomníkom ÚV KSS, a teda sťažnosti a všetky podnety putovali po rovnakej vertikále po všetkých týchto troch orgánoch. Pánu Zajacovi by bolo vhodné pripomenúť, aby sa prebral a aby si uvedomil, že o 10 rokov neskôr prezident republiky plní podstatne iné účely súčasnosti alebo by mal plniť, ako plnil ako generálny tajomník strany, aj keď treba priznať, že predchádzajúci prezident Michal Kováč rešpektoval túto stranícko-ÚV líniu a svoju kanceláriu štruktúroval týmto nezmyselne anachronickým spôsobom.

    Ešte by som rád upozornil na včerajšie rokovanie, kde vlastne striedavo padali úvahy, kto asi klamal na pôde Národnej rady, či to bol podpredseda Národnej rady Igor Presperín alebo či to bol predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Ja nebudem robiť záver v tomto smere, pretože v podstate ani nemá zmysel, ale ak dva z troch najvyšších orgánov v tomto štáte sa naozaj osvedčujú, kto z nich klamal, tak to je skutočne trápny výsledok parlamentných volieb 1998.

    Na záver, samozrejme, zákon ako celok neodporúčam podporiť s ohľadom na obrovské množstvo zmätkov dvojjazyčnosti, nepresností a prekrývajúcich sa protichodných údajov.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Hofbauer poukázal popri iných problémoch aj na dva, ktoré považujem za veľmi závažné. Jedným z tých problémov je zoznam obcí, ktorý je prílohou k predloženému zákonu, a v súčasnosti je zjavné, že je chybný, pretože v ňom chýbajú aj obce, o ktorých vieme, že tam žije chorvátska či rusínska a ukrajinská menšina vo väčšej koncentrácii ako 20 percent. Znamená to, že by bolo treba, aby sa na príslušnom ministerstve zaoberali spresnením zoznamu z predlohy zákona.

    Ďalším závažným problémom je problém tlmočenia. Vieme, že v úradnom styku a pri rokovaniach je potrebný presný preklad, nemôže to byť preklad samoukov, a vieme o tom, že nemáme vyškolených prekladateľov a tlmočníkov v takom počte, na aký počet je dimenzovaný tento zákon. Hovorí sa o 520 obciach, čo znamená, že by bolo potrebných okolo tisíc tlmočníkov so štátnou záverečnou skúškou. Týchto tlmočníkov by bolo potrebné prirodzene platiť, platiť zo štátneho rozpočtu a treba ich najskôr vychovať. Ja by som bol veľmi rád, keby nám predkladatelia na tieto otázky odpovedali, pretože doposiaľ všetci traja alebo štyria predkladatelia, ktorí sem prišli, mlčia a nevyjadrujú sa k týmto vážnym problémom. Pretože je to vážny problém predlohy zákona, chcel by som počuť vysvetlenie ešte pred hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    vážený pán minister Čarnogurský,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, Fero teba osobitne, myslel som na teba, doniesol som ti aj kúsok z histórie hneď ráno, takže si sa videl, ako ťa videli presne pred deviatimi rokmi, keď sa vtedy schvaľoval zákon o úradnom jazyku, o ktorom si, samozrejme, hlasoval.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k tomu, čo len ťažko nazvať inak ako kapitulantskými podmienkami, ktorými táto vládna koalícia odovzdáva nejaký diel slovenskej suverenity a zvrchovanosti pod budapeštiansku vládu prostredníctvom svojich iredentistických predstaviteľov v tomto parlamente.

    V prvom rade chcem vzniesť pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 6, z ktorého žiadam vypustiť časť vety "a na požiadanie aj v jazyku menšiny", pretože tento dodatok vnáša nezrozumiteľnosť do zákona. Nie je jasné či ten formulár, ktorý si vyžiada príslušník národnostnej menšiny, bude mať predtlač iba v jazyku národnostnej menšiny a potom to bude iba jednojazyčné úradovanie alebo to bude formulár, na ktorom budú tie povestné dvojjazyčné vysvedčenia, alebo teda budú to dvojjazyčné formuláre. Vypustením tohto dodatku bude zrejmé, že ide o dvojjazyčné formuláre, a tým sa zamedzí jednojazyčnému úradovaniu na južnom Slovensku aspoň v niektorých prípadoch.

    V § 3 žiadam, aby bol vypustený odsek 3. Nie je potrebné, aby kroniky miest a obcí, a bolo to už tu poukázané, že aj keby sa tento paragraf, tretí odsek schválil, bol by veľký problém v tých obciach, kde žije viacero príslušníkov viacerých národnostných menšín rozhodnúť, v ktorej, v akom jazyku sa kronika obce bude viesť. Ak sa tento § 3 odsek 3 vypustí, bude jednoznačné, že sa vedie v štátnom jazyku, a tak sa dosiahne jednotnosť.

    Žiadam ďalej vypustiť v § 4 ods. 1 časť vety "a iné miestne geografické značenia". Ide o to, že tie musia súhlasiť s mapami, ktoré sú, ktoré zase nadväzujú na medzinárodné dokumenty upravujúce zavedenie geografických označení, a preto chýba odvolanie v zákone na tieto dokumenty, a tento pomaďarčovací ústupok je absolútne zbytočný v tomto zákone.

    Ďalej žiadam po štvrté, aby sa v § 7 doplnil tretí odsek, ktorý by znel: "Znalosť menšinového jazyka nemôže byť prekážkou prijatia zamestnanca do verejnej správy." Tak sa zamedzí aspoň čiastočne diskriminácii príslušníkov štátotvorného slovenského národa na južnom Slovensku, ktorých aj tak čaká asimilácia a, samozrejme, aj ponižovanie a výsmech po prijatí tohto zákona, ak si spomenieme na militantnosť príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na južnom Slovensku.

    Ďalej žiadam, aby bol vypustený odsek 1 a prečíslovaný na odsek 2 v § 8, pardon, v mojom pozmeňujúcom návrhu chýba paragraf, označenie § 8. Ospravedlňujem sa vám a žiadam, aby ste si to opravili alebo prosím vás. To znamená v § 8 sa vypustí odsek 1, pretože tento zákon, teda toto je, samozrejme, v kolízii so zákonom o štátnom jazyku. Je tam navyše, a tým sa zákon iba komplikuje, a nie sprehľadňuje. To by bolo k pozmeňujúcim návrhom.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý včera predniesol pán poslanec Peter Zajac a s ktorým vystúpil aj na pôde ústavnoprávneho výboru pán poslanec Peter Kresák, ktorí žiadajú v § 2, aby sa vložil nový odsek, ktorý by znel: "Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ktorá tvorí podľa posledného sčítania obyvateľov niektorých obcí Slovenskej republiky najmenej 20 percent, majú právo podávať písomne svoje podnety, požiadavky, sťažnosti Kancelárii prezidenta republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úradu vlády a dostávať od nich písomné odpovede v jazyku menšiny."

    Chápem tohto predstaviteľa "slovenskej elity", ktorý tvrdil, že sa pohybuje zásadne už 25 rokov vo vodách slovenskej literatúry, poniektorí tvrdia, že iba pláva, že pán Zajac to nikdy s jazykovými právami Slovákov na vlastnom území nemyslel celkom vážne. Odcitujem z vtedajších novín, to znamená 25. 10. 1990, keď sa prijímal vtedy zákon o úradnom jazyku Slovenskej republiky. Viete dobre, že vtedy pred parlamentom Slovenskej republiky kľačalo možno 100 tis. Slovákov, aby si vyprosili od vtedajších mocipánov z VPN zákon o úradnom jazyku.

  • Hlasy v sále.

  • Pani kolegyňa, mám ešte tri minúty, starajte sa o svoje veci, trebárs o kláštory, ale nestarajte sa o mňa.

    V prejavoch prominentných príslušníkov hnutia VPN, podpredsedu vlády Ladislava Ondruša, ministra kultúry Ladislava Snopka a poslanca za VPN Petra Tatára, pán Zajac, podotýkam, vtedy nebol poslancom, ktoré odzneli na pôde SNR dňa 25. 10. 1990 pri prerokovaní koaličného zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky, rezonovali také protinárodné tóny, že diváci pri televíznych obrazovkách, poslucháči pri rozhlasových prijímačoch a najmä účastníci manifestácie na Októbrovom námestí pred budovou SNR len nechápavo krútili hlavami, ako sa títo ľudia mohli dostať na špicu slovenského politického a štátneho života.

    A autor pokračuje aj ďalej. Vo VPN figurovali ako Miroslav Kusý, Fedor Gál, Peter Zajac, Peter Tatár, Martin Bútora, Ladislav Ondruš, Ladislav Snopko. Nie je pozoruhodné, že práve títo ľudia, ktorí sa najnovšie tak vehementne stavali za promaďarský koaličný návrh, usilovali sa už v januári, vtedy moc VPN na Slovensku kulminovala, o niečo vo vzťahu k slovenskému národu? Nie, neusilovali sa ani vtedy a neusilujú sa ani teraz. Je pravda, že SDK týchto pánov z bývalej VPN znovu priviezlo do slovenského parlamentu, aby tu presadzovali tvrdú protislovenskú politiku, tvárili sa pritom ako svetoobčania, filantropi a ako som včera počul od pána Zajaca aj proslovenskí filantropi.

    Takže taká je pravda, že tento návrh, ktorý pán Zajac predniesol, má povýšiť maďarčinu na roveň slovenského jazyka ako štátneho jazyka do najvyšších sfér. Zároveň má tvoriť svojráznu, svojráznu kontrolnú páku na pána prezidenta, vládu a prezidenta Slovenskej republiky z Budapešti a z maďarskej iredenty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kandráč. Po pánu poslancovi Kandráčovi vystúpi pán poslanec Gašparovič, po ňom pán poslanec Moric, pán poslanec Kotian, pán poslanec Cabaj a pán poslanec Andrejčák. To sú poslanci, ktorí sa ústne prihlásili do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, máte slovo.

    Pán poslanec Paška - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper sa zmienil o kapitulantských podmienkach obsiahnutých v tomto zákone. Ono zdá sa, že skutočne v zákone o jazyku menšín nie je čo mať kapitulantské, ale keď sa zamyslíme nad budúcnosťou Slovenska a nad projektom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a uvedomíme si, aké sú základné podmienky tohto vstupu, ktoré hovoria o tom, že je potrebné zabezpečiť voľný pohyb občanov, voľný pohyb kapitálu, ukazuje sa, že jedinou ochranou ktoréhokoľvek územia je práve jazykové prostredie.

    Zatiaľ čo v okolitých štátoch - v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, na Ukrajine je prostredie jednojazyčné, my ideme na južnom Slovensku vytvárať dvojjazyčné prostredie. Bude to znamenať, že občania maďarskej národnosti z Vojvodiny, z Rumunska sa bez problémov budú môcť presídliť na južné územie Slovenska a zvýšenou migráciou vlastne budú môcť zmeniť súčasné hranice Slovenskej republiky. Zo strategického hľadiska sa ukazuje, že v Budapešti majú schopných a talentovaných stratégov a neviem, či sa naša vláda v tejto veci nespráva diletantsky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    prv než uvediem svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, mám dve poznámky. Prvá, nebolo potrebné prijať lex specialis pre používanie jazyka menšín. Druhá, v rozprave doteraz odznelo tak kvalitatívne závažných argumentov, že je namieste úvaha o tom, že tento návrh zákona by mal byť z rokovania Národnej rady stiahnutý a hádam ďalej by sa malo pokračovať až po jeho dopracovaní.

    Keďže viem, že sa to nestane, podľa § 29 ods. 1 v súvislosti s § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku číslo 350/1996 Z. z. som si zaumienil, že prednesiem tieto pozmeňujúce návrhy:

    1. Navrhujem vynechať z vládneho návrhu preambulu, pretože toto nebýva zvykom legislatívnej praxe, aby obyčajný zákon bol uvádzaný preambulou. A tým dostať ho do podoby, formálnej podoby tak ako ostatné zákony.

    2. V § 2 ods. 3 v prvej vete slová "má právo podávať" nahradiť slovom "môže". V druhej vete tohto istého ustanovenia a odseku navrhujem slová "poskytne odpoveď" nahradiť slovným spojením "môže poskytnúť odpoveď". § 2 ods. 4 - slovo "vydáva" nahradiť slovným spojením "môže vydávať". § 2 ods. 5 - text navrhujem upraviť nasledovne: "Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa ods. 1 môže uvádzať aj v jazyku menšiny." § 2 ods. 6 - text doplniť nasledovne: "A na požiadanie môže aj v jazyku menšiny." K § 3 ods. 1 text upraviť tak, že jeho ukončenie bude slovom "prítomný". Ostatnú časť vynechať. § 3 ods. 2 - text upraviť nasledovne: "Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 môže na rokovaní tohto orgánu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní." Analogická situácia, ako keď rokuje orgán. § 3 ods. 3 navrhujem vynechať. K § 4 ods. 2 text navrhujem pozmeniť nasledovne: "zdravotnícke" a za tým nasleduje "sa môžu uvádzať". § 4 ods. 3 navrhujem vynechať. § 7 ods. 2 vynechať, pretože prijatím tohto zákona sa vytvárajú podmienky, a preto nepovažujem za vhodné ešte raz to zdôrazňovať. § 8 navrhujem ods. 1 a 2 vynechať.

    Svoje návrhy zdôvodňujem nasledovne. Aspoň čiastočne sa zmierni favorizácia menšiny pred väčšinovým národom, čo, žiaľ, vo svete sme asi jediná krajina, ktorá to tak robí, že favorizuje menšiny pred väčšinovým národom. Navyše predkladaný zákon spochybňuje základné poslanie štátneho jazyka ako ústredného dorozumievacieho prostriedka všetkých občanov v Slovenskej republike a symbolu slovenskej suverenity. Na to by som si pomohol na ilustráciu takouto vetou: Štátny jazyk, ako to vždy zdôrazňujú Francúzi, je jazykom celistvosti, zvrchovanosti a identity štátu. Toto si myslím mali by sme mať na pamäti a aj tento vládny návrh mal toto sledovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi ma trápi to, že mnohí sa dovolávame ústavy článku 34 ods. 2, že vlastne tam je vyjadrená povinnosť prijať osobitný zákon. Opätovne vyhlasujem, že toto nie je pravda. V ústave nieto ustanovenia, ktorého dikcia by toto prikazovala niekomu. A dovolím si obrátiť vašu pozornosť práve na článok 34 ods. 2 ústavy, v ktorom sú obsiahnuté štyri rovnocenné práva, ktoré sa zaručujú ústavou i ostatnými zákonmi Slovenskej republike. Ide predovšetkým o:

    1. právo na osvojenie si štátneho jazyka,

    2. právo na vzdelanie v jazyku menšín,

    3. právo používať jazyk menšín v úradnom styku, čiže nikde tu taký príkaz nie je,

    4. právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

    Ak bez politickej zaťaženosti sa pokúsime dať odpoveď na to, či v reálnom živote i aplikačnej praxi sú tieto práva zaručené, jednoznačná odpoveď je - sú. Sú ústavou a ostatnými právnymi predpismi, ktorých je asi 30 v Slovenskej republike. Tým sa zadosťučinilo aj obsahu článku 6 ústavy, kde sa hovorí, že iný jazyk je možné používať, ak to upraví zákon. Ja viem, táto formulácia sa nepáči pánu poslancovi Kvardovi, ktorý už pri prvom čítaní namietal i formuláciu iné jazyky. Ale ja si myslím, že pod pojem iné jazyky jednoznačne možno zahrnúť aj jazyky menšín. Veď sú to iné jazyky ako štátny jazyk.

    Chcel by som uviesť asi dve poznámky k legislatívnemu postupu a praxi k tomuto predmetnému návrhu. Myslím si, že postup navrhovateľa v príprave a predložení návrhu zákona bol určitým spôsobom osobitný spôsob. Pretože neviem si predstaviť, keď existuje platný účinný zákon o štátnom jazyku, že sa predloží iný zákon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom. Vznikla tak situácia a vznikne tak situácia po prijatí tohto návrhu, že v praxi bude jeden zákon niečo prikazovať, zakazovať, druhý dovoľovať. A neviem si predstaviť, akým spôsobom sa bude realizovať prednosť jedného zákona pred druhým, keď vieme, my právnici a zákonodarný orgán to musí vedieť, že zákony majú rovnakú právnu silu, lebo sú rovnakej kvality tieto dva zákony. Takže toto si neviem predstaviť, ako to chce navrhovateľ zrealizovať.

    Druhá takáto poznámočka v tejto súvislosti je, že názov zákona neodpovedá obsahu zákona. Zdá sa mi, že ide skôr o novelizáciu iného zákona, teda zákona o štátnom jazyku, ako o nový zákon, ktorý má upraviť používanie jazykov menšín.

    Čo povedať na koniec. Hádam asi toľko by som povedal na koniec, že by bolo potrebné, aby sme si pripomenuli definíciu národa, ktorej veľmi podstatnou časťou je práve jazyk, jeho čistota, jeho dokonalá znalosť. A hádam by som ďalej pripomenul navrhovateľovi, aby venoval pozornosť vytváraniu čo optimálnejších podmienok na to, že by všetci občania i obyvatelia, ktorí tu pracujú, ktorí tu žijú, sa naučili povinne štátny jazyk, teda slovenský jazyk. Takisto by som apeloval na naše poslanecké svedomie, na naše národné cítenie, na náš rozum, aby sme hlasovali tak, že by sme naplnili vôľu našich voličov, našich občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Paška sa prihlásil s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kandráča.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kandráč veľmi kvalifikovane vyvrátil odôvodnenosť prijatia predloženého návrhu a v tomto kontexte nie je možné nezmieniť sa o postupe francúzskej vlády, ktorá odmieta akceptovať Chartu regionálnych a menšinových jazykov vo Francúzsku a potom je prirodzené, že my nevidíme dôvod, prečo by Slovenská republika mala pristáť na iné práva v oblasti menšinových jazykov ako povedzme krajiny Európskej únie, medzi ktoré Francúzska republika nepochybne patrí. Nazdávame sa, že v tejto veci vykonala slovenská vláda zjavnú nadprácu, nadprácu, ktorá je nedôstojná slovenského národa, a činnosť vlády v tejto veci je hanbou pre Slovensko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Gašparovič je ďalším ústne prihláseným do rozpravy. Po pánu poslancovi Gašparovičovi vystúpi pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán predseda,

    kolegyne, kolegovia

    aj prichádzajúci pán minister,

    pokúsim sa dokončiť svoje vystúpenia v rámci tohto programu nášho konania. Hneď na začiatku teda chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie, týka sa účinnosti tohto zákona, ktorú by som zmenil asi takto: "Zákon nadobúda účinnosť tretí deň po rozhodnutí v referende, že je potrebný." Zdôvodnenie tu je, nebudem ho čítať.

    Okrem toho som chcel navrhnúť aj určitú zmenu, na ktorú si myslím, že nie je potrebné, aby som zozbieral 15 hlasov, a to je zmena, ktorá sa týka vypustenia prílohy tohto zákona, pokiaľ ide o zoznam obcí, v ktorých občania a tak ďalej a tak ďalej. Hovorím to teraz preto, lebo predtým som konzultoval túto vec s pánom podpredsedom Fogašom aj podpredsedom Národnej rady Hrušovským a dohodlo sa, že pán podpredseda Fogaš stiahne túto prílohu. Takže keď tu nie je, neviem, aké stanovisko zaujme pán minister, navrhujem, aby táto príloha bola stiahnutá na základe pripomienok, ktoré tu k nej odzneli.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja som už v predošlých vystúpeniach hovoril o dôvodoch, prečo si myslím, že nie je také jednoznačné, aby sme tento zákon prijímali a že sú tu určité pochybnosti, pokiaľ ide o našich kolegov maďarskej koalície, že ich stupňovanie nárokov sa nezastaví ani týmto zákonom. A takisto teraz by som chcel reagovať aj na poznámku pána poslanca Zajaca, ktorý tu vzniesol údiv, že chceme chrániť jazyk, slovenský jazyk ako štátny jazyk. Lenže ochranou tohto jazyka, štátneho jazyka nejde len o ochranu jazyka. My sme častokrát boli v sporoch s našimi kolegami z maďarskej koalície, pokiaľ sa hovorilo o možnosti vytvorenia určitej autonómie či už na etnickom alebo inom princípe.

    Dovoľte mi, aby som teda skúsil polemizovať s niektorými názormi týchto kolegov. Oni dnes po tom, ako vstúpili do koalície, častokrát prednášali, že vzdanie sa etnického princípu v dohode s SDK je už vyriešené. Ale vždy dodali, že je to len dočasná politická taktika, pretože, ak si spomeniete na výroky predstaviteľov maďarskej koalície, napríklad konkrétne terajšieho podpredsedu Národnej rady pána Bugára, ktorý povedal na stretnutí európskych ľudových strán v Bruseli, že viac ako 80 percent občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti žije v kompaktnom celku 432 obcí, kde tvoria väčšinu populácie, čo je danosť na územnú autonómiu. Novinár Tóth tvrdí na základe tohto a zaoberal sa touto otázkou v článku, kde hovorí: Pred rokmi, ešte vo Federálnom parlamente odznela z úst Bélu Bugára myšlienka Maďari na Slovensku budú žiadať územnú autonómiu. Samozrejme, že tento výrok pána Bugára vyvolal určitú odozvu v našich radoch a, samozrejme, protestné vyjadrenia. Aký bol výsledok týchto našich protestov? Za 48 hodín pán poslanec Bugár vyhlásil, že keď spomínal územnú autonómiu, nemal na mysli územnú autonómiu, ale samosprávu. Povedal to 28. 11. 1997 v Pravde.

    Čiže pán podpredseda Bugár upozornil, že územná autonómia ako forma riešenia menšinovej otázky nie je pre Európu cudzia, pretože sa hneď dovolával niektorých ustanovení vo výrokoch európskych politikov. Pán poslanec Duray na to povedal, že územná autonómia na etnickom princípe predpokladá aj etnické čistky. Ale, samozrejme, zdôraznil, že pre demokratickú politickú stranu už zo zásady nemôže byť niečo takéto cieľom. Povedal to 10. 12. 1997 v novinách Szabad Ujság.

    Maďarská koalícia argumentovala zasa tým, že takýto záväzok na neobmedzený čas nemôže prijať, lebo ak po voľbách nedôjde k zmene vlády a bude pokračovať likvidácia práv menšín, to bolo pred voľbami, tak už zo zásady sa nemôže vzdať aj takej možnosti riešenia. Bolo to 10. 12. 1997 v novinách Vasárnap.

    Takže dostali sme do takého protirečenia našich kolegov maďarskej koalície, keď hovoria, že maďarská koalícia sa už zo zásady nemôže vzdať územnej autonómie, ktorá už zo zásady nemôže byť jej cieľom. Tak čomu mám teraz veriť? Pán poslanec Duray vyhlásil okrem iného aj toto: Ak by sme chceli presadzovať územnú autonómiu, tak len pri demokratickej vláde. To bolo pred voľbami. Ja som povedal, že nechcem autonómiu. Pán Duray vystúpil 24. 9. 1997 s prednáškou Budúcnosť stredovýchodnej Európy na pôde Univerzity Kossútha v Debrecíne. Podľa neho je slovensko-maďarská základná zmluva buď neúčinná, alebo má negatívny vplyv na vzťahy Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Východisko vidí pán poslanec Duray podľa správy agentúry MTI vo vytlačení slovenskej politiky nezbavenej extrémov na perifériu politického života, napríklad po budúcich voľbách.

    Panie poslankyne, páni poslanci, darí sa našim maďarským kolegom presadzovať tieto svoje názory? Ja si myslím, že to, že rokujeme o takomto návrhu zákona, že sa im to darí. Maďarské proautonomistické snahy objektívne existujú, to musíme dnes všetci konštatovať. Maďarská koalícia sa v komentároch k spoločnému vyhláseniu s SDK po prvý raz jednoznačne vyjadrila, že ak sa vnútropolitická situácia nebude vyvíjať v prospech záujmov maďarskej koalície, tak bude presadzovať, po maďarsky tu majú napísané, že bude urgovať, tak sa prekladá to slovo, urgovať etnickú územnú autonómiu. Bolo to 10. 12. 1997 v novinách Vasárnap a vyslovila to pani Voníková. V spoločnom vyhlásení na túto žiadosť SDK a MK zaujala postoj k otázke autonómie, čím si myslím, že SDK chcela trošku tak upokojiť svojich voličov. Maďarská koalícia upozornila, že sa zaviazala iba voči SDK, pokiaľ ide o tieto požiadavky, čiže nie je to trvalý záväzok a nie je to záväzok voči Slovenskej republike, keďže maďarská koalícia nie je partnerom Slovenskej republiky.

    Tieto ustanovenia, dohody o zrieknutí sa územnej autonómie platia iba v prípade SDK vo víťazných voľbách. Čiže stalo sa a v tomto prípade nebude teraz naša maďarská koalícia hovoriť o týchto ich požiadavkách. Ale čo keď SDK už vo vláde nebude alebo čo, keď prídu nové voľby a bude? To znamená, že znovu budú považovať za potrebné rozhodnúť sa trošku inak. A o tom sa zmieňuje aj v jednom svojom výroku pán podpredseda Bugár, kde v Rádiu Twist 2. 12. 1997 povedal: Maďarská koalícia už v príprave dohody s SDK avizovala, že v prípade vstupu SMK do vlády Slovenskej republiky bude presadzovať zmeny v oblasti školstva, kultúry, práv menšín, územnosprávneho členenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tým som chcel naznačiť len, že páni poslanci kolegovia z maďarskej koalície, radi by sme vám verili, aj ja by som vám rád veril, že nebudete mať požiadavky na niektoré iné oprávnenia, ktoré národnostné menšiny nikde vo svete nemajú, a že nebudete chcieť vytvoriť aj nejaký iný útvar. Jazyk a ochrana jazyka, pán poslanec Zajac, je teda nielen v tom, že chránime jazyk, ale chránime aj celistvosť tohto štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča s faktickými poznámkami sa hlásia siedmi páni poslanci, posledný pán poslanec Budaj. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Oceňujem konštatovania pána poslanca Gašparoviča, najmä pokiaľ ide o jeho upozornenie na dvojznačnosť a na trvalú stratégiu stupňovania nárokov našich politických partnerov z maďarskej menšiny. Rád by som pripomenúť, že už v zápase o takzvaný tabuľový zákon a zákon o priezviskách a menách sa používali dvojaké stanoviská. Na jednej strane sa hovorilo, že pozrite sa, rátajte s tým, že my máme svoje požiadavky a žiadame, aby tieto požiadavky boli splnené, a na druhej strane sa hovorilo, veď splňte už toto, toto je posledné, čo žiadame a nebudeme ďalej žiadať. A, samozrejme, ani jedno, ani druhé nebola pravda. Potvrdzujem to aj k stanovisku pána poslanca Kandráča, ktorý upozorňoval, že aj samotná preambula je neprijateľná, a myslím si, že práve tento zákon naozaj má snahu torpédovať alebo aspoň oklieštiť zákon o štátnom jazyku. Vážení priatelia z vládnej koalície, beriete veľkú zodpovednosť na seba, ak budete nástrojom týchto cudzích záujmov.

  • Ďakujem.

    Myslím si, že ťažko je možné mať námietky proti prítomnosti ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, ale je oprávnená otázka, z akého dôvodu pri tomto zákone, ktorý je evidentne týkajúci sa ľudských a národnostných práv, tu ani raz nebol podpredseda vlády Pál Csáky. Privítal by som, keby pán minister spravodlivosti dal k tomu vysvetlenie.

    K zoznamu obcí, ktoré tu spomínal pán poslanec Gašparovič, hádam iba jedna poznámka. V tom zozname je také obrovské množstvo nezmyslov, skutočne, že to skôr vyzerá na humoristickú rubriku než na faktografiu. Nemcov viac ako 20 percent v Krahuliach bolo, myslím si, že iba za Slovenského národného povstania.

    Pánu Zajacovi k ochrane jazyka. Myslím si, že Španielska republika a Španieli nemajú dôvod mať strach, ale Španielska akadémia chráni čistotu španielskeho jazyka tak, že jej závery a jej uznesenia sú vo veci španielčiny platné na celú hispanofónnu oblasť sveta vrátane Južnej a Strednej Ameriky vrátane po španielsky hovoriacich Američanov.

    Čo sa týka vystúpenia maďarskej koalície, nie veľmi ma prekvapujú, pretože Viktor Orbán, predseda maďarskej vlády, uviedol, že po voľbách 1998 na Slovensku prišlo k radostnej zmene. S tou radostnou zmenou sa zrejme spája pozícia aj Bélu Bugára vo vedení Strany maďarskej koalície v nadväznosti na jeho prípravy demaršov v roku 1995, spoločných rokovaní s ministrom na koordináciu tajných služieb Schmidtbauerom v Nemecku - pravda, pán Čarnogurský? - a konečne 20. februára 1999 v plnom podriadení Strany maďarskej koalície maďarskej vláde. Chcem len pripomenúť, že Slovensko má skúsenosti s Bélami a Bélovia so Slovenskom, pripomeniem Bélu Tuku.

  • Nepochybne tento, ako pán Fogaš honosne tvrdí, pilotný zákon, a piloty znamenajú aj zapustenie poriadne tvrdých základov, prinesie aj problém, čo so Slovákmi na južnom Slovensku a s ich ochranou. Keďže je tu pán Čarnogurský, prečítam, ako tento problém navrhuje riešiť jeho priateľ Igor Cibuľa v Národnej obrode z 29. 10. 1990 po prijatí zákona o úradnom jazyku. Hovorí: Pokiaľ ide o schválený jazykový zákon, nikde nestojí, že bude definitívnym riešením problémov južného Slovenska, ak ho občania bez rozdielu na národnostnú príslušnosť nebudú rešpektovať. Predovšetkým aktivisti Matice slovenskej v tomto regióne by mohli plniť funkciu akejsi jazykovej polície, ktorá by strážila práva Slovákov všade tam, kde sa nachádzajú v postavení menšiny.

    Žiaľ, pán Čarnogurský, matičiari už nebudú môcť ani robiť tých policajtov, oni ich ani nikdy nemohli robiť, pretože vaša vláda alebo teda vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá sa honosí takým "národným cítením", zlikvidovala Maticu tak úspešne, najmä dve pracovníčky ministerstva kultúry, sestry Kárové, tak dokonale likvidujú Maticu a všetky ostatné národné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie a presúvajú majetok na maďarské koaličné zoskupenia a ich národné inštitúcie alebo národnostné inštitúcie, že, žiaľ, matičiari sa na južnom Slovensku vytratia a naozaj južné Slovensko sa stane etnicky čistým maďarským územím. A čo s ním potom? Len do Maďarska. Tak ako ste to kedysi povedali vy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Gašparovič predniesol jeden pozmeňujúci návrh, v ktorom požiadal, aby snemovňa schválila účinnosť tohto zákona tri dni po vykonanom referende o zavedení tohto zákona do života slovenskej spoločnosti. Je skutočnosťou, že mladí nadšenci Slovenskej národnej mládeže, organizácie, ktorá úzko spolupracuje so Slovenskou národnou stranou, v spolupráci s HZDS rozbehli toto referendum a viac ako 420 tis. občanov Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že takéto referendum požadujú, aby sa uskutočnilo, aby sa občania Slovenska priamou demokraciou mohli vyjadriť k prijatiu tohto zákona do spoločenskej praxe. Naším rokovaním sa vytvoria podmienky, že pri hlasovaní bude jasné, aké jednotlivé paragrafy prijmeme, ako budú jednotlivé paragrafy znieť, čiže občania budú mať možnosť posúdiť skutočne už ucelený návrh zákona, ktorý bude pripravený na používanie, a myslím si, že by bolo čestné, keby sa vládni poslanci nebáli občanom pozrieť do očí a počas letných mesiacov a prípravy referenda obišli Slovensko a vysvetlili, čím bude tento zákon prínosom pre Slovensko. My poslanci Slovenskej národnej strany a určite aj ostatní poslanci národne zmýšľajúci sme pripravení toto absolvovať a vyzývame vládnych poslancov, aby sa nebáli tejto diskusie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    chcem sa pripojiť k apelácii pána poslanca Ivana Gašparoviča, aby poslanci vládnej koalície pri hlasovaní skutočne zvažovali, za čo hlasujú. Chcem taktiež vyjadriť želanie, že poslanci SMK nepôjdu vo svojich požiadavkách ďalej, aj keď hneď sama tomu ja neverím, pretože keď si pozrieme vystúpenie pána poslanca Mészárosa s pozmeňujúcimi návrhmi a s argumentáciou, ktorú dával, musí nám byť zrejmé, že tieto požiadavky oni i napriek prijatiu zákona, ktorý je tu predložený, budú pretláčať, budú požadovať. A na ich postoje veľmi akosi poukazuje jeden výrok pána poslanca Mészárosa. Keď pán poslanec Húska uviedol, že by napríklad nemali byť v maďarskom jazyku písané tieto kroniky - áno, už to mám -, pán poslanec Mészáros povedal, že toto stanovisko naznačuje už takmer fašistické názory, ktoré rozhodne odmietam. Trochu pomalšie som to čítala, ale presne som chcela nájsť text. Vážení, keď niekto za fašistické názory považuje toto, to je veľmi tvrdý útok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška - ďalšia faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Gašparovič naznačil, že pri rozhodovaní o predloženom návrhu zákona by bolo načim prihliadať aj na stanoviská menšín. Nuž vážení, najväčšia menšina, ktorá je zastúpená aj v Národnej rade Slovenskej republiky, sa vyjadrila, že takýto zákon nepodporí, že zákon nevyhovuje ich predstavám. Naša slovenská pospolitosť opakovane vyjadruje názor, že nechce takýto zákon, presvedčili sme sa o tom naposledy včera pri nočných dialógoch, keď množstvo poslucháčov Slovenského rozhlasu reagovalo na nočné dialógy a konštatovalo, že si neželá takýto zákon. Byrokrati v Európskej únii nám oznámili, že netrvajú na tom, aby mal zákon, ktorý budeme prijímať, tak ponižujúce parametre, aké nám predložila vláda. Ostáva teda otázka, prečo koaličná chunta núti svojich pešiakov v Národnej rade, aby kvôli prijatiu tohto zákona, ktorý nikto nechce, nekompromisne viac ako týždeň valcovali opozíciu, a nielen opozíciu, ale aj základné práva svojho národa. Prečo sa, vážení, vyhýbate referendu?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Gašparovič, ja som rozumel vašej pokojnej reči tak, že si uvedomujete, že vy v HZDS ste boli v podstate za prijatie tohto zákona a veľakrát ste to sľubovali doma i v zahraničí. Ďalej, že si uvedomujete aj to, že prijatie tohto zákona je zakotvené v ústave, ktorú ste vy sám pripravovali a ktorú vaše hnutie presadilo a schválilo. Že si zrejme uvedomujete aj to, že bez vyriešenia tejto otázky bude Slovenská republika považovaná za nestabilnú a že neschválenie tohto zákona by len stupňovalo v budúcnosti problémy vlády, ale aj celej krajiny v spolužití štátotvorného národa a národností, ale aj v zahraničnej oblasti. A predsa nechcete napriek tomu, že si toto dobre uvedomujete, aby zákon bol prijatý, hoci ako právnik viete, že tento zákon je vyvážený a v kuloároch, keď sa rozprávam s niektorými predstaviteľmi opozície, tak si to jednoznačne uvedomujú.

  • Hlasy v sále.

  • Myslím si, že výmysly o tom, čo hrozné sa stane o dva, tri roky, sú demagógiou. V otvorenej politike musíme byť dostatočne demokraticky silní na to, aby sa vytvorila rovnováha aj v požiadavkách národnostných menšín. Vy ste slovenskú politiku oslabovali. Aj Slovenská republiku. Nielen v hospodárskej a v zahraničnopolitickej oblasti, ale aj vo vzťahoch k menšinám. Prečo vám teda ide o zmarenie tohto zákona? Ide vám o udržanie svojej agendy, ktorá vznikla strašením obyvateľov na Slovensku.

  • Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Moric.

    Pán poslanec Jarjabek má procedurálny návrh.

    Pán poslanec Moric, prosil by som, keby ste počkali.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že sa v tomto parlamente konečne prestane používať demagógia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Moric, nech sa páči, máte slovo.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadril k tomu, čo tu povedal pán Budaj. Povedal doslova, že vy ste Slovenskú republiku oslabovali. Ja mám jedny noviny z roku 1990, kde istá pani Irena Lustigová z Prahy píše, je to v češtine, budem to čítať po slovensky: Musím povedať, že ani v prejavoch a snahách predsedu SNS Morica nevidím po prečítaní jeho názorov v Mladej fronte zo dňa 4. 10. 1990 žiadny nacionalizmus, ale skôr rozumnú snahu ušetriť aspoň Slovensko od všeobecného úpadku, aký v našej republike chystá politika hradu a federálnej vlády. Toto povedali v roku 1990 a môžem povedať, že politika Slovenskej národnej strany od obnovenia Slovenskej národnej strany je stále rovnaká a je založená práve na tom, aby sme ušetrili Slovensko od všeobecného úpadku, aký nastal v týchto voľbách.

  • Hlasy v sále.

  • Práve to, že novinári mi veria. A neukazuj prstom, to sa nesluší.

    Čo sa týka toho, čo tu povedal pán poslanec Kresák, práve teraz prišiel, že buď tomu nerozumiem, alebo som si to dobre neprečítal, tak by som chcel asi takto povedať. Nepoznám, čo je to dobre si prečítať alebo nedobre si prečítať, asi dobre, alebo nedobre číta pán poslanec, ja čítam vždy rovnako. To po prvé. Po druhé, buď tomu nerozumiem. Medzi nami je rozdiel taký, niekto niečomu... Dám pozmeňujúci návrh, bude veľmi dobrý, všimnete si ho.

    Chcel by som povedať tak, že tomuto zákonu pán poslanec až príliš dobre rozumiem, príliš dobre rozumiem. Ide o to, aby ste poštvali proti sebe Maďarov tam, kde ich je nad 20 percent, a tam, kde ich je pod 20 percent, aby ste ich poštvali, aby tu nastala nestabilita. To je jedna možnosť. Druhá možnosť je, aby Maďari tam, kde je ich 5 - 6 percent, utekali tam, kde je Maďarov nad 20 percent, to znamená, aby vznikla kumulácia po maďarsky hovoriacich Slovákov na určitej enkláve Slovenska a potom táto enkláva aby sa odtrhla od Slovenska a pričlenila sa k Maďarskej republike. Toto sledujete týmto zákonom, je to velikánska hanba. A preto navrhujem, mám tieto dva pozmeňujúce návrhy.

    Jeden pozmeňujúci návrh hovorí, že chcem zmeniť názov zákona takto, aby sa volal zákon o používaní maďarčiny na Slovensku. To po prvé. A po druhé navrhujem, aby sa v § 2 ods. 1, kde sa hovorí o tých 20 percentách, sa číslovka 20 nahradila číslovkou 99,99.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Morica - posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Paška.

  • Pán poslanec Moric hovoril, že veľmi dobre rozumie, prečo sa tento zákon prijíma. A treba povedať aj to, že naozaj v určitých vyhláseniach slovenskej reprezentácie sa objavil záväzok, že prijmeme takýto zákon. Aj v predchádzajúcom období, aj predchádzajúca vláda sa podobným spôsobom vyjadrila. Len treba povedať, že nie tento zákon, ale zákon s podobným názvom a úplne iným obsahom. Takýto ponižujúci zákon by určite predchádzajúca administratíva neprijala a nepokúšala by sa vnútiť Slovensku ponižujúce podmienky, tak ako je to uvedené v tejto predlohe. Tento zákon, vážení, nie je v žiadnom prípade vyvážený, je protiústavný a je zjavne proti záujmom Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som vlastne pridať niečo k tej prvej časti, v ktorej hovoril pán poslanec Moric o elite, elite maďarskej národnosti a kde svojím spôsobom odpovedal aj pánu Budajovi, pánu poslancovi Budajovi. Možno aj v tej včerajšej diskusii ste si určite všimli, že pán poslanec Zajac hovoril o formovaní občianskej spoločnosti na Slovensku a o vytváraní elity a ja by som sa chcela opýtať, možno to bude vedieť povedať predkladateľ, čo za občiansku spoločnosť a čo za elitu tu chceme na Slovensku vybudovať. Lebo zdravý sedliacky rozum kedysi poznal na dedine elitu, ktorou bol učiteľ, doktor a farár. Nechám naboku kňazský stav, budem hovoriť o učiteľoch. Akým spôsobom ste sa dotkli teraz ekonomickými opatreniami učiteľského stavu? Pridávate im na plecia a odobrali ste im peniaze. Akým spôsobom sa snažíte ovplyvniť lekársku elitu? Tým, že je podpísaný pakt stability a doktori ďalší rok budú tam, kde boli doteraz. Vážení páni, čo za elitu? Má to byť práve maďarská elita?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Moric hovoril o tom, či rozumie alebo nerozumie zákonu. Takisto hovoril pán poslanec Budaj, ako rozumie tomu, čo som ja povedal a vykladal moje myšlienky. Pripadalo mi to, ako keď učiteľ v triede hovoril obsah básne a hovoril niečo úplne iné, čo hovoril básnik. Hovoril o láske, o láske k človeku a učiteľ vykladal o láske k Sovietskemu zväzu. To je výklad pána Budaja, možnože aj takéhoto literárneho znalca. Ja som presne povedal, čo som myslel, ako povedal pán poslanec Moric. Povedal som jednoznačne, s takýmto zákonom sa na Slovensku občania Slovenskej republiky nemôžu zmieriť. Nič viac.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Moric vo svojom vystúpení nadväzoval na faktickú poznámku poslanca Budaja. Ja by som taktiež nadviazala a chcem povedať, pán poslanec, vy ste povedali, prečo sme hlasovali a pripravili ústavu a prečo nám nevyplýva z ústavy, že treba prijať samostatný zákon. Pán poslanec, od pána poslanca Tkáča cez ďalších - Kandráča, Gašparoviča a ja sme tu prácne vysvetľovali, že z ústavy nevyplýva na základe nálezu Ústavného súdu, opakujem, výrokovej časti nálezu Ústavného súdu, povinnosť prijať samostatný zákon. Tak je mi veľmi ľúto, ale, preboha, nadviažme nejakú komunikáciu. A keď dávame argumenty, ktoré sú takého charakteru, že výrok Ústavného súdu, tak, prosím vás pekne, neimplantujte nám niečo, čo tu jasne formulujeme a deklarujeme, že vnímame a požadujeme inak, pretože takto sa nedá dohodnúť. Myslím si, že viacerí z Hnutia za demokratické Slovensko jasne sme formulovali tieto naše požiadavky a jasne sme argumentovali, že samostatný zákon sa nevyžaduje, ale vyžaduje sa úprava na úrovni právnej sily zákona.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Moric,

    naozaj to tak vyzerá, že pod vedením tejto vládnej koalície Slovensko od všeobecného úpadku neuchránime, ani dnes to nevyzerá inak ako pred deviatimi rokmi, keď sa prijímal zákon o úradnom jazyku. Aj dnes tí istí ľudia rozhodujú o tom, ako bude vyzerať zákon o používaní maďarčiny na južnom Slovensku a jej povýšení na druhý štátny a úradný jazyk. Aj dnes tu vedľa sedí pán Zajac, aby korigovali, čo sa prijme z maďarských požiadaviek, za ktoré sa bude hlasovať aj Maďarmi. Teda nasúka sa tam všetko to, čo je aj v maďarskom zákone vďaka maďarským hlasom, a výsledný zákon bude presne taký, aký chcela mať maďarská koalícia. A ja som dokonca presvedčený, že aj ten vládny napísala maďarská koalícia. Takže ide len o to, pán Budaj, že vy ste už 9. 1. v televízii za VPN s pánom Zajacom tvrdo obhajovali maďarské pozície.

  • Pán poslanec Cuper, posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Moric.

  • Ja hovorím k veci. Ja hovorím k veci. Takže aj vy ste vtedy obhajovali Sorosove záujmy, maďarské záujmy, obhajujete ich dnes a "svinsky" ich hádžete na terajšiu opozíciu. Ja pochybujem, že s vaším charakterom ešte nájdete nejaký politický subjekt, ktorý by vás znovu priviezol do tohto parlamentu, aby ste terorizovali Slovákov svojimi nezmyselnosťami, a pritom ich aj zákerne váľali na niekoho iného. Pán Čarnogurský, rozmyslite si to po druhýkrát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    nemám faktickú, ale chcela by som sa spýtať, keďže sa rozprava chýli ku koncu, už si myslím, že sú iba traja poslanci, ktorý z predstaviteľov vlády bude odpovedať na otázky, ktoré odzneli v rozprave, pretože pán podpredseda vlády Fogaš sľúbil, že bude odpovedať na otázky. Ja nechcem spochybňovať prítomnosť pána ministra v žiadnom prípade, ale bol tu opakovane daný sľub, že bude na naše otázky odpovedané. Viacerí sme sa zaujímali predovšetkým o finančné náklady, o zoznam obcí a podobne. Takže rada by som mala od vás túto informáciu, kto bude odpovedať.

  • Pán podpredseda vlády Fogaš.

    Pán poslanec Kotian je ako ďalší prihlásený do rozpravy.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    moje pozmeňujúce návrhy k tlači 275 o používaní jazykov národnostných menšín sú totožné s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Oberhausera, ktoré predložil už tejto snemovni. Pán poslanec Oberhauser dal navyše aj pozmeňujúci návrh k § 4 ods. 1 a k § 8 ods. 2, s ktorým plne súhlasím. Nakoľko som si osvojil jeho predložené návrhy, nebudem ich predkladať duplicitne.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci koalície, ešte pred záverečným hlasovaním o zákone o používaní jazykov národnostných menšín vás chcem požiadať alebo ak chcete aj poprosiť, aby ste si uvedomili vážnosť a hlavne dôsledky schválenia tohto zákona v neprospech štátotvorného národa, v neprospech Slovákov. Preto hlasujte nie politicky, ale podľa svojho svedomia a vedomia. Svojím hlasovaním dokážte tomuto národu, že ste vlastenci a že Slovensko je vaša vlasť. Hlasujte tak, aby ste sa mohli o niekoľko rokov pozrieť smelo do očí svojim deťom, svojim vnukom a svojim pravnukom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hofbauer a Slavkovská, Paška. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kotian tu vyzýval všetkých poslancov, aby hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia. Nuž zrejme s tým vedomím a svedomím niektorých poslancov je to veľmi zvláštne. Ja by som sa chcela obrátiť na poslancov Demokratickej strany, že ako asi oni budú hlasovať, pretože som si prečítala vyjadrenie ich hovorcu za Demokratickú stranu, ktoré vyšlo 29. júna 1999 a kde sa jednoznačne vyjadruje o tom, že by v podstate bolo treba zrušiť zákon o štátnom jazyku. Ja to odcitujem: "Principiálnym riešením by teda bolo zrušenie zákona o štátnom jazyku, v ktorom aj po prípadnom prijatí menšinového jazyka zákona ostáva množstvo nezmyslov." Čiže tam zrejme kráča svedomie poslancov za Demokratickú stranu. Pokiaľ máme zákon o štátnom jazyku, tak potiaľ sa neuspokoja s tým, aby nebojovali proti štátnemu jazyku a všetko je im dobré, čiže aj podporenie zrejme zákona o jazyku národnostných menšín, ktorý je jednoznačne proti zákonu o štátnom jazyku a ktorý tento zákon úplne zlikviduje.

    Ďakujem.

  • Dovolávanie sa svedomia je domnievam sa možné výlučne u takých jedincov, ktorí takýmto parametrom disponujú. U množiny ľudí, ktorí takýmto parametrom nedisponujú, ťažko sa možno toho domáhať alebo dovolávať podobne ako u farboslepého nie je možné apelovať na jeho zmysel pre farebnosť alebo pre človeka, ktorý postráda hudobný sluch, aby vnímal krásu hudby. Tým skôr to platí o ľuďoch, ktorí o sebe so skromnosťou im tradične vlastnou vyhlasujú, že sú elitou toho národa. Tá elita tu dnes nesedí, pretože elita je zrejme plne vyčerpaná a zotavuje sa po včerajšej namáhavej jazde vo večerných hodinách, keď javila v neskorých večerných hodinách značné známky vyčerpania a neschopnosti ďalšieho rokovania.

    Takže, vážené dámy a páni, veľa ľudí o sebe vyhlasovalo alebo konštatovalo, že sú elita. Bolo to predovšetkým v rokoch 1933 až 1945 napríklad v Nemecku a jeden z takých najelitnejších ľudí, ktorý vynikal vysokým vzdelaním a všetkým možným sa volal Reinhard Heydrich. U toho sa dovolávať svedomia by bolo taktiež viac ako groteskné.

  • Pán poslanec Kotian sa zmienil o tom, že by sme mali skutočne zodpovedne pristúpiť k záverečnému hlasovaniu o tomto zákone. Treba si zopakovať aj to, že tento zákon nepodporí a nechce podporiť maďarská komunita ako najväčšia menšina, ktorá žije na Slovensku. Nechce ho ani väčšina Slovákov. Ostáva nám iba ten Brusel. Tí, čo boli v poslednom čase v Bruseli a mali možnosť rokovať s predstaviteľmi Európskej komisie, tak vedia, čo nám bolo povedané, že nie je podstatný zákon o používaní jazykov menšín. Podstatnejšie je, aká je politická, hospodárska, ekonomická situácia v tejto krajine.

    Vážení, vieme, že v poslednom čase stratila naša mena veľa na svojej hodnote, okolo 20 percent. Zvýšila sa nezamestnanosť, zvýšili sa ceny elektriky, tepla, nájomného, potravín. Ďalším vážnym problém, ktorý máme, je, že v štátnej správe sa nám objavila korupcia na najvyšších miestach a v hospodárskych vzťahoch prakticky po vzniku kauzy Nafta Gbely neveria zahraniční investori Slovensku už vôbec. Z ekonomického a hospodárskeho hľadiska sme po nástupe tejto vládnej garnitúry prakticky neprijateľní na vstup do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Andrejčák. Ako posledný pán poslanec Cabaj, ktorý sa pripraví.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v Slovenskej republike, a to už tu niekoľkokrát odznelo, je v 36 právnych predpisoch spresnené, aké sú podmienky používania jazykov národnostných menšín a aké sú ich práva. Teraz vláda predložila prijať nový zákon s honosným názvom zákon o používaní jazykov národnostných menšín. My poslanci opozície v mene našich voličov s tým nesúhlasíme a tvrdíme, že národnostné a etnické menšiny majú na Slovensku primerané práva, ktoré sú vyššie, než je zvykom a realita v Európe. Používanie jazyka národnostných menšín, keď je regulované 36 predpismi a my ideme meniť len jediný z nich a vydávame nový s honosným názvom, nemôže splniť účel, ktorý sa čaká. Hľadáme teda podrobne, aký účel tento zákon má. Naše hodnotenie už niekoľkokrát odznelo a je veľmi tvrdé. Hodnotíme, že jediné správne riešenie je vrátiť tento zákon naspäť, hanbiť sa, že bol predložený, pretože jediný správy názov je zákon o zavedení maďarčiny ako druhého štátneho jazyka, a pripúšťam ešte aj ten názor, ktorý mu, a dúfam, že ten návrh podá, hovoril pán poslanec Moric.

    Vieme, páni kolegovia, vážené kolegyne, že poslušne odhlasujete zákon, tak ako vám vaše politické špičky nariadili urobiť. A preto sa nespolieham na to, že bude vrátený. Sám podám dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých si myslím, že aspoň trochu zmiernia tvrdosť dosahu tohto zákona na používanie slovenčiny. V § 3 ods. 2 a 3 alebo § 3 ods. 2 a 3 navrhujem nahradiť týmto znením.

    "(2) Ak dôjde k porušeniu zásady uvedenej v odseku 1, toto rokovanie samosprávneho orgánu je nulitné a jeho závery sú neplatné.

    (3) Obec môže na náklady obce viesť kópiu kroniky obce aj v jazykoch národnostných menšín."

    Dovoľte mi krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Oberhausera. Používali ste výraz, keď ste ukazovali, čo sa dá očakávať prijatím takého zákona, a použili ste ste formuláciu - by mohlo dôjsť. Ja som väčší pesimista, pán kolega, ako vy a tvrdím, že dôjde. Nebojme sa to aj otvorene povedať. Niekto potrebuje vytvoriť na Slovensku taký stav, aby Slovensko bolo hodnotené ako slabé, nestabilné a aby nám hrozila neustále cudzia moc.

    Ďakujem, pán Budaj, chcem reagovať aj na vaše vystúpenie, respektíve chcel som. Mám právo, tak mi neskáčte do reči. Ale keď som videl, koľko demagógie a nenávisti je vo vašej mysli počas vášho vystúpenia, tak sa odvolám len na to, že Slováci a Slovenky sami posúdia pravdivosť vašich slov aj vaše stanovisko. Zákon, ktorý je predložený, má spolu 19 odsekov. Má vyše 170 pozmeňujúcich návrhov. Aj toto dokazuje, že je to zlý zákon a taký zlý zákon ešte v Národnej rade nebol. Ja len pridávam k tomu, že ani taký škodlivý zákon tu ešte nebol. Preto sme proti jeho prijatiu. A nedá mi, aby som na konci nepovedal, ochraňuj Bože slovenský jazyk a Slovensko pred dôsledkami, ktoré im spôsobí schválenie vládneho návrhu zákona, tak ako je predložený.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Andrejčák tu hovoril, že národnostné menšiny majú u nás primerané práva, a preto nie je potrebné prijať takýto zákon. Ja sa s tým nestotožňujem, pretože som presvedčená, že národnostné menšiny majú v porovnaní s Európskou úniou u nás nadštandardné práva. Samozrejme, že hovoríme iba o maďarskej národnostnej menšine, pretože ostatné sa tu takto neozývajú. Som však presvedčená, že ak sa prijme tento zákon, to nebude ich posledná požiadavka a určite sa nezíde ani rok s rokom a už tu budú vystupovať ďalšie požiadavky. Ja som dokonca informovaná o tom, že tie ďalšie požiadavky tu už aj vystupujú.

    Uvediem príklad. Už teraz sa napríklad predstavitelia maďarskej menšiny obrátili na ministerstvo školstva a veľmi tlačia na to, aby bola akreditovaná Mestská univerzita v Komárne a v Kráľovskom Chlmci. Všetci veľmi dobre vieme, že sú to odnože budapeštianskej univerzity, ktoré tu vznikli protizákonne, ktoré vychovávajú mládež, ktorá vôbec nezískava legitímne doklady o vzdelaní. Ďalej sú tu veľké tlaky na to, aby práve títo absolventi, ktorých úroveň absolvovania je tak na bakalárskom štúdiu, ale, podotýkam, bez platných dokladov, mohli pokračovať v magisterskom štúdiu na filozofickej fakulte alebo na fakulte univerzity v Nitre. Čiže tie tlaky sú tu naďalej. Samozrejme, že nie všetko to musí ísť cez plénum Národnej rady, dá sa to aj cez jednotlivé ministerstvá, tak ako v tomto prípade to môže ísť cez Radu vysokých škôl alebo cez ministerstvo školstva. Pokiaľ sa nesplnia všetky požiadavky, ktoré maďarská menšina má, má ich v zálohe, a ktoré vlastne zhrnula do svojho predkladaného návrhu zákona o jazykových menšinách, ktoré teda neprešlo do druhého čítania, ale pokiaľ sa tieto všetky ich požiadavky nesplnia, tak tu pokoj nebude a oni budú stále robiť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Andrejčák vyjadril domnienku, že zákon nebude vrátený a že bude prijatý. Nie je to domnienka, to je nesporný fakt. Najlepším dôkazom toho je hlboký nezáujem koaličných poslancov vôbec o toto rokovanie, potĺkajú sa kade-tade a nachádzajú sa všelikde inde, len nie v rokovacej sále. Som dokonca presvedčený aj tom, že tento návrh zákona je vysoko priechodný aj tým, že ho podporia aj poslanci Strany maďarskej koalície. Nehrajme sa tu na to, že to sú nejaké dva zákony a ten maďarský variant, že to je nejaký ten krutý variant, a ten vládny variant, že to je nejaký kompromisný. Čerta starého! Bude sa hlasovať jednotne za ten vládny variant, pretože ten vládny variant je pre Stranu maďarskej koalície veľmi dobrým východiskom pre nekonečné novelizácie.

    A ďalšia vec, neverím takisto tomu, že nekvalita tohto zákona je náhodná a že tá rôznosť interpretácie, hmlistosť vyjadrení, neurčitosť ohraničení jednotlivých dikcií je skutočne náhodná a že vyplýva z neznalostí tých, ktorí ho tvorili. To už predsa vôbec nie je pravda. Táto hmlistosť a neurčitosť a neohraničenosť je vedomá, zámerná, chcená a cielená. Tento zákon bude východiskom pre nekonečné konflikty, pre nekonečné rôznosti interpretácie, a maďarská strana to presne dobre vie, a takisto pre ďalšie stupne dovolávania sa medzinárodných arbitráží, sťažností na medzinárodnej úrovni s ďalšími takými dôsledkami, aké Viktor Orbán signalizoval vo Vojvodine a v oblastiach južných oblastí od Maďarskej republiky.

    Takže poslanci, ktorí sa zamýšľate nad hlasovaním o tomto zákone, dobre si premyslite, ktoré tlačidlo na hlasovacom paneli stlačíte.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovolil by som si doplniť pána poslanca Andrejčáka. K tým 19 bodom zákona o jazyku národnostných menšín bolo podľa jeho slov podaných 170 pozmeňujúcich návrhov, vystúpilo viac ako 120 poslancov a zaoberáme sa ním už taký čas, ako sa zaoberáme. Treba povedať, že to skutočne ukazuje, že v tomto zákone je niečo zlé. Niečo, čo vyvoláva odpor ľudí na Slovensku. A ja by som chcel poprosiť koaličných poslancov, aby si uvedomili aj túto skutočnosť, že hlasovanie o tomto zákone zostáva na ich pleciach, a to, či bude tento zákon prijatý, v rozhodujúcej miere závisí len a len od nich.

    Ďakujem.

  • Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán neviem či tretí, či štvrtý predkladateľ, ale opätovne pán podpredseda vlády Fogaš, tak ako hovorí zástupca predkladateľa,

    dovoľte mi, aby som najskôr predložil pozmeňujúci návrh k tlači 275 k § 2 ods. 6, ktorý znie: "Orgán územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny." Tento pozmeňujúci návrh by mal znieť: "Obecný úrad (mestský úrad) v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu pôsobnosti v štátnom jazyku a na požiadanie v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny."

    Odôvodnenie myslím si, že nemusím uvádzať, hovoril som v tej prvej časti, tí, ktorí tu boli, to počuli, a zrejme tí, ktorí neboli, ani ich to tak veľmi nezaujímalo, ale verím, že týmto návrhom sa budú zaoberať, ak sa stretnú kluby, aby si zhodnotili alebo sa dohodli, ktoré návrhy sú vôbec ochotné podporiť, ktoré návrhy sú kluby ochotné prijať.

    Samozrejme, opätovne kladiem otázku, ktorú som kládol, a teraz, keďže už toľko razy sa nám vymenil predkladateľ, neviem, či to bolo rovno aj pánu podpredsedovi Fogašovi, chcem dostať odpoveď v zmysle § 68 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny rozpočet. Úmyselne som to prečítal, niektorí, samozrejme, hovoria, že je to zbytočné, ale je potrebné, aby pán predkladateľ zdôvodnil alebo skompletizoval vládny návrh zákona, pretože vo vládnom návrhu zákona práve tá časť hospodárskeho a finančného dosahu chýba.

    Ďalej mi dovoľte, aby som v zmysle § 39 rokovacieho poriadku podľa odseku 5, ktorý znie: "Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim, vyzvaný poslanec hlasuje tak, že vysloví - hlasujem za návrh alebo hlasujem proti návrhu, alebo zdržiavam sa hlasovania. Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Iný spôsob hlasovania poslanca sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina prítomných poslancov. O návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy," predložil návrh za poslancov Cabaj, Jarjabek, Keltošová, Tkáč, Benčat, Belohorská, Baco, Aibeková, Andrejčák, Cuper, Cagala, Delinga, Binder, Húska, Husár, Danko, Zelník, Slavkovská, Kozlík, Zlocha, Hofbauer, Podhradská, Maxon, Jasovský, Števček, Kandráč, Topoli, Hudec, Engliš, Slobodník, Mušková, Brhel, Gabriel, Malíková, aby záverečné hlasovanie k tlači 275 sa vykonalo hlasovaním podľa mien.

  • Hlasy v sále.

  • Som veľmi rád, pán kolega, že vykrikujete, ono by bolo niekedy lepšie, keby ste prišli k mikrofónu a hovorili od mikrofónu, nemuseli by ste si svoj drahý hlas takýmto spôsobom ničiť a mohli by ste vystúpiť v rozprave.

  • Pán poslanec, prosím vás, aby ste nekomentovali...

  • ... potom je tu totiž iná možnosť, aby na vás mohol aj niekto reagovať. Ono je oveľa jednoduchšie vykrikovať a takýmto spôsobom sa správať.

  • Pán poslanec, nediskutujte s poslancami z pléna.

  • Pán predseda, ak zabezpečíte poriadok, aby poslanci nevykrikovali v sále, tak potom nemusím ani ja reagovať, ale pokiaľ mám možnosť... Mňa to osobne nejako nevyrušuje a môžem pokojne debatovať aj s poslancami, keď majú o to záujem.

    Zároveň, pán predsedajúci, chcem požiadať v mene nášho poslaneckého klubu, aby po vystúpení predkladateľa a spravodajcu bola hodinová prestávka na poradu poslaneckých klubov a potom aby sa pristúpilo k hlasovaniu. Zároveň takisto chcem požiadať v mene dvoch poslaneckých klubov pred záverečným hlasovaním, a to v mene klubu HZDS a SNS, aby bola poskytnutá prestávka pre kluby.

    Ďakujem pekne.

  • Teda ak tomu dobre rozumiem, chcete po vystúpení pána navrhovateľa hodinu a pred záverečným hlasovaním prestávku pre kluby. Áno, v poriadku.

    Na vystúpenie pána poslanca Cabaja s faktickými poznámkami sa hlásia šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom s faktickými poznámkami.

    Prvá v poradí je pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Cabaja, ktorý hovoril o formulároch, o finančnom pokrytí týchto ustanovení a podobne. Ja som už viackrát vystúpila a poukázala som na to, že predložený legislatívny návrh nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami, ktoré jednoznačne požadujú vyčíslenie dosahu na štátny rozpočet, a to dosah tohtoročný, keďže sa účinnosť predpokladá 1. septembrom, a dosah na ďalšie rozpočtové roky. Ja verím, že podpredseda vlády pán Fogaš, ktorý prišiel, odpovie na túto otázku, ktorú som už viackrát položila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pána poslanca Cabaja o také oslovenie našich kolegov, aby zvážili naozaj dôkladne toto rozhodnutie, ktoré robíme, a to z takých jednoduchých dôvodov, že všetky takéto kľúčové riešenia by mali byť naozaj po dôkladnej úvahe. Ja úplne chápem, že všetci máme oblečené nejaké tričká a že máme nejako naladené svoje prijímače a že veľmi ťažko počúvame na iných vlnách, ale napriek tomu upozorňujem, že v záujme budúcnosti Slovenska, jeho identity je dôležité, aby sme nijako nezoslabovali pôsobnosť a kompetenciu štátneho jazyka ako všeobecného komunikačného prostriedku štátu. A z týchto dôvodov je tento zákon v podstate podmínovaním tohto princípu a neodporúčame, aby sa v takejto podobe prijal, respektíve ak už ste svojimi vnútornými záväzkami privedení k tomu, aby ste napriek tomu hlasovali za takýto zákon, tak každopádne dajte potom priechod aj tomu spôsobu zlepšovania tohto zákona doplnkami, ktoré sme predložili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Aj takýmto spôsobom sa chcem pripojiť k žiadosti pána poslanca Cabaja, aby sa naozaj hlasovanie o tomto zákone uskutočnilo podľa mena. Ja tento zákon považujem a hlasovanie o ňom skutočne za dôležitý, pretože ak odsúhlasíme tento zákon, tento zákon zlikviduje zákon o štátnom jazyku. Všetci, čo tu sedíme v tejto sále, si určite dobre pamätáme, ako sa naši občania zasadzovali za zákon o štátnom jazyku, ako zaň držali hladovku, ako kľačali na námestí ešte pred starou Národnou radou a teraz tieto ich snahy a túto ich túžbu po štátnom jazyku pustíme jednoducho do vzduchu.

    Ja som tiež včera vystúpila s touto žiadosťou, aby sme o tomto zákone hlasovali ústne, teda podľa mena, a povedala som, že nech občania, ktorí sedia pri televíznych obrazovkách, vidia, koľko zradcov máme v tomto parlamente, ktorí si nevážia svoj materinský jazyk. Pán poslanec Rusnák sa vtedy urazil a povedal, že si odo mňa vyprosuje, aby som ho tu nazývala zradcom, ale ja som ho vôbec nemenovala, čiže pán poslanec sa zrejme sám odkryl už dopredu, že on teda sa do budúcnosti tým zradcom stáva, takže ja mu dopredu gratulujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cabaj hovoril, že zákon nie je zrozumiteľný. Ja ho chcem podporiť v tom smere, že on nie je zrozumiteľný ani pre tých, ktorí ho vlastne predkladajú. Ale nie je zrozumiteľný, ale je aj neprijateľný pre občanov Slovenskej republiky, tak ako tu hovoril pán poslanec Paška, kde vo včerajších nočných dialógoch okrem jedného všetci prijatie tohto zákona odmietli. A dokonca si myslím, že sa ani samotná príroda na to nemôže pozerať a choďte sa pozerať von, nad Slovenskom sa blízka, zmráka sa a prší. A som presvedčený, som presvedčený, že po neprijatí tohto zákona sa znova na Slovensku vyjasní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cabaj hovoril o tom, že treba, aby každý hlasoval tak, aby všetci občania na Slovensku videli, ako sa každý z poslancov Národnej rady k tomuto zákonu stavia. V tomto smere si myslím, že keď vládni poslanci sa nemáte za čo hanbiť, aspoň si to myslíte, prečo by ste sa mali takémuto rozhodnutiu brániť.

    Ja by som upozornil ešte na inú súvislosť z vystúpenia pána poslanca Cabaja...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zachovali dôstojnosť v rokovacej sále a nebavili sa teraz medzi sebou.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Vybavte si s ním, aby vás nerušil.

  • Myslím, pán predsedajúci, že vy ste tu na to, aby ste robili poriadok v sále, a nie ja, tak láskavo zaujmite stanovisko k tým, ktorí rušia poslancov v parlamente.

  • Pán poslanec, reagujte na vystúpenie pána poslanca.

  • Ale žiadam, aby bol vrátený čas späť, lebo ste väčšinu času rozprávali vy.

    Pán poslanec Cabaj vo svojom vystúpení upozorňoval na ekonomické aspekty prijatia tohto zákona. Ja by som chcel upozorniť, že všade tam, kde sú okresné úrady, ako v Dunajskej Strede, Komárne, Nových Zámkoch a tak ďalej, bude znamenať, že pokojne budú predložené požiadavky na dotácie z poľnohospodárstva v maďarčine, že budú návrhy do katastra na zápis do katastra v maďarskom jazyku a tak ďalej všetky podania podľa tohto návrhu môžu byť v jazyku menšín a som zvedavý, kde zoberiete tie miliardy na obslúženie takto zložitých úradných procesov, ktoré vzniknú prijatím takéhoto zákona. Keď vám nepomáha hrdosť, tak by ste sa mohli...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cabaj požiadal o hlasovanie podľa mena. Nazdávam sa, že vláda zjavne podcenila, a nie vyhodnotila dôsledky prijatia tohto zákona. Z finančného hľadiska nie sú vyčíslené dosahy na výchovu a mzdy viac ako tisíc prekladateľov a tlmočníkov. Ďalej nie sú zhodnotené náklady na vydávanie viacjazyčných tlačív. Čo je však omnoho nebezpečnejšie, z hľadiska vytvorenia dvojjazyčného prostredia po zrušení hraníc a po vstupe do Európskej únie znamená tento zákon odovzdanie časti územia Slovenskej republiky do sféry vplyvu inej krajiny. Preto je veľmi dôležité, aby bolo jasné, kto odovzdal suverenitu a časť nášho územia do sféry vplyvu inej krajiny a najmä preto je potrebné hlasovať podľa mena. Nazdávam sa, že by sme mali počkať na výsledky referenda a iba potom by sme sa mohli vážnejšie zaoberať takýmto zákonom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, podpredseda vlády pán Fogaš.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    je dosť zložité urobiť záver z takej bohatej rozpravy a musím povedať, že i ja som dostal veľmi veľa listov podporných i kritizujúcich, povzbudzujúcich i takých smutných a mnohé z toho, čo ste tu povedali, sa dá z tých listov vyčítať. Tie listy rovnako ako vaše vystúpenia poukazovali na možné dôsledky, pozitívne i negatívne dosahy prípravy takéhoto návrhu zákona. Myslím si, že niekoľko desiatok listov obsahovalo jednu vetu a ja by som ju teraz odcitoval: "Prijmite v Národnej rade rozumný zákon o jazyku menšín." Rozumný zákon o jazyku menšín. Stojíme pred rozhodnutím, či táto veta je v súčasnom období pre Národnú radu prijateľná, či táto veta a realizácia tejto vety je v súčasnom období pre Národnú radu aj určitým vodidlom k tomu, aby sme sa naozaj ukázali ako vzájomne tolerantní s úctou jeden k druhému, ale so snahou zachovať tú základnú myšlienku, ktorá je vyjadrená v zákone o štátnom jazyku, to jest zachovať plnohodnotne jeho účinnosť bez nejakej ujmy, pokiaľ ide o plnenie jeho integračnej funkcie.

    Myslím si, že rozpravu je možné charakterizovať viacerými stručnými slovami. To prvé je, že rozprava bola bohatá. Ja sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili konštruktívne, vecne, či už to boli poslanci opozície alebo koalície, a ktorí sa snažili predložiť návrhy, ktoré môžu naozaj spresniť text zákona a ktoré môžu byť predmetom diskusií nielen dnes, ale i v budúcnosti. Možno tiež konštatovať, že rozprava bola rozporuplná. Rozporuplná predovšetkým preto, lebo sme si tu povedali, že existuje viac politických predstáv či a ako ten problém riešiť, ale môže existovať aj viac koncepcií, ako to riešiť, teda jeden zákon, viac zákonov. Už teraz musím povedať pani poslankyni Tóthovej, že vašu koncepciu zatiaľ nikto nevidel a vy ste ju ani pri odchode z funkcie nezanechali vo svojom úrade, tak by som bol rád, aby ste nečítali len vo svojej hlave to, čo treba, ale aby ste to aj odovzdali budúcim generáciám, lebo tak sa jedine dá nadväzovať na nejakú koncepciu. Na bezkoncepčnosť sa, žiaľ, nadväzovať nedá.

    Často, žiaľ, táto rozprava môže byť charakterizovaná i ako silne politizujúca. Myslím si, že vždy, keď sa takýto zákon prerokúva, sa takáto diskusia dá očakávať, čo, samozrejme, vždy tiež sťažuje rozhodnutie aj prerokovanie každého zákona. Sťažuje to predovšetkým preto, lebo potom nie vecné diskusie, ale politické programy zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Je také pekné latinské porekadlo, ktoré hovorí: Repetitio est mater studiorum, inými slovami opakovanie je matkou múdrosti. Myslím si, že táto sentencia bola tiež charakteristická pre toto plénum a rokovanie o tomto zákone. Žiaľbohu, niektorí jej chceli dať iný význam, respektíve použiť inú sentenciu, a to tú, podľa ktorého stokrát opakovaná nepravda sa nakoniec stáva pravdou.

    Chcem povedať, že ma mrzí, že niektorí z vás len účelovo vybrali "maliny" z toho zákona a snažili sa práve dokazovať niekoľkokrát, že tam nie je to, čo je tam evidentne uvedené. Mrzí ma z tohto hľadiska, pán docent Tkáč, že aj vy ste sa zaradili medzi tých, ktorí nevedeli prečítať, v ktorých obciach bude označenie budov, v ktorých obciach budú kroniky vedené dvojjazyčne a podobne, keď je to tam jasne uvedené. Ten paragraf totiž hovorí, že bude to v obciach podľa § 2 ods. 1. Je to dokonca citovateľné, ak by ste dovolili, ja vám to aj zacitujem, pretože jasnejšie sa to podľa mňa vyjadriť nedá. Označenie orgánu verejnej správy umiestnenej na budovách v obci podľa odseku 1 - hovorí odsek 5, čiže je to jasné.

    Tieto otázky si myslím, že bolo zbytočné klásť. Na druhej strane si myslím, že niektoré poznámky treba brať do úvahy a ja som taký veľkorysý, že sa k nim tiež vyjadrím. Myslím si, že je potrebné, aby sme si uvedomili, že zákon v tejto chvíli je vo vašich rukách, vážená Národná rada. Vy poslanci musíte rozhodnúť o konečnom znení, vy rozhodnete o tom, či sa zachová základná téza, na ktorej bol zákon vybudovaný. A tá téza znie: štátny jazyk, čiže slovenčina je jediným štátnym jazykom a bude i naďalej plniť integrujúcu funkciu medzi obyvateľstvom našej vlasti. Je to tak a ja dúfam, že to tak aj zostane. Chcem svoje tvrdenie oprieť aj o zákon o štátnom jazyku, ktorý v § 1 ods. 4 hovorí: "Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony." Medzi ne sa zaradí tento zákon, nič viac a nič menej.

    Prosím ťa, pán poslanec Hudec, aby si mi neskákal do reči. Ja som ťa plne rešpektoval. Hovorím pravdu. Jazyk národnostných menšín sa bude používať iba v zákonom stanovených hraniciach, v úradnom styku, rešpektujúc potrebu ďalšieho kultúrneho vývoja tohto zákona u nás i súčasnú prax.

    Návrh zákona teda nepredpokladá bilingválnosť na celom území Slovenskej republiky, to je suché konštatovanie, a nelikviduje zákon o štátnom jazyku. Myslím si teda, že tento zákon môže existovať len popri zákone o štátnom jazyku a štátny jazyk bude i naďalej plniť svoju funkciu vo vzťahu k obyvateľstvu tejto krajiny. Hovorím to preto, lebo niektoré návrhy jasne smerovali k zavedeniu dvojjazyčnosti, k zavedeniu dvojjazyčnosti na celom území a ja tieto návrhy neodporúčam schváliť a nemôžem ich ani podporovať. Myslím si, že žiadna norma nie je dokonalá ani žiadny návrh nie je dokonalý a nemôže byť dokonalý ani návrh tohto charakteru a tohto druhu. Myslím si teda, že aj preto nemôže byť dokonalý, lebo je pod takým veľmi silným politickým drobnohľadom. Úprimne poviem, že Legislatívna rada vlády mala ku každému paragrafu svoje pripomienky a stanoviská. Niektoré boli akceptované vládou, niektoré neboli. Hovorím to preto úprimne, aby sme si uvedomili, že mnohokrát išlo o kompromisy, ktoré mali smerovať k tomu, aby sa táto diskusia uskutočnila.

    Som presvedčený o tom, že je potrebné odpovedať aspoň na niektoré z otázok. Ja by som si dovolil odpovedať na otázky, ktoré sú vlastne zhrnuté v prejave pani poslankyne Aibekovej, ktorá ich tak vlastne zosumarizovala a myslím si, že je možné týmto spôsobom odpovedať. Prečo dva návrhy? Nuž prečo dva návrhy? Jednoducho preto, lebo jeden sa snažil zaviesť bilingválnosť temer na celom území. Ten druhý sa usiloval dosiahnuť iba limitované používanie jazyka menšín. Či Európska komisia bude požadovať prijatie takéhoto zákona aj v iných krajinách alebo či ide len o individuálny prístup k nám, tu by som odpovedal predovšetkým citujúc Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorý bol prijatý predchádzajúcim parlamentom i predchádzajúcom vládou v roku 1998 a ktorý hovorí: V oblastiach, ktoré tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám, ak tieto osoby to požadujú a ak táto požiadavka zodpovedá potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, ak to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v kontaktoch týchto osôb s administratívnymi orgánmi.

    Chcem súčasne povedať, že vyzývam ostatné krajiny, aby rešpektovali, najmä tie, ktoré podpísali a ratifikovali tento dohovor, aby urobili to isté, a rešpektovali článok 10 dohovoru, ktorým vzali na seba povinnosť. Súčasne znovu zdôrazňujem, že pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v Rámcovom dohovore každá osoba patriaca k národnostnej menšine, zdôrazňujem to, každá osoba, má rešpektovať vnútroštátny právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národným menšinám. Som hlboko presvedčený, že aj našou úlohou bude zabezpečiť realizáciu tohto článku v praktickom živote práve s ohľadom na existenciu zákona o štátnom jazyku, práve s ohľadom na existenciu záujmu tejto republiky na ďalšom rozvoji vlastného jazyka.

    Pýtali ste sa na preambulu, či tam musí byť. Ja ponechám, samozrejme, na rozhodnutia Národnej rady, ako sa rozhodnete, ale dovolím si odcitovať stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa tu teraz tak často traktuje. Ústavný súd povedal: Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú na posudzovanie jeho normatívneho obsahu bezprávneho významu. Môžete sa podľa mojej mienky rozhodnúť absolútne slobodne. Preambula je v súčasnom období v texte zákona, existujú pozmeňujúce návrhy, je možné, aby ste o nich hlasovali.

    Ekonomické dosahy na rozpočet. V návrhu zákona, tak ako to predpokladá rokovací poriadok, vyjadrenie k tejto otázke je. Je tam vyjadrenie, ktoré má jednu chybu. Tá chyba spočíva v tom, že - ja to zacitujem, aby ste zase netvrdili, že to chýba - citujem na strane 2 dôvodovej správy: Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nevyžiada si ani zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a hovorí sa tiež, že ani nie z rozpočtu miezd a obcí. S tým dôvetkom sa súhlasiť nedá. Myslím si, že predkladaná úprava, pokiaľ bude prijatá, si vyžiada nároky na rozpočet obcí, vyžiada si nároky predovšetkým súvisiace s realizáciou jednotlivých ustanovení, vyžiada si jednoducho nároky, ktoré budú musieť obce uhradiť zo svojich vlastných rozpočtov. Aj preto si myslím, že uvedenie tohto zákona do života bude na obciach, aj preto sa striktne obciam neukladajú povinnosti, ale predpokladá sa, že ony rozhodnú, tak ako doteraz rozhodovali o označení ulíc, námestí či iných dôležitých značení.

    Myslím si teda, že z toho pohľadu treba zákon zobrať do úvahy a ja chcem len vysvetliť, že pôvodne jednoducho sa nepredpokladalo s nárokom na obce, pretože tam také ustanovenia pôvodne neboli. Vláda schválila návrh, ktorý sa tu predkladá.

    Pýtali ste sa, či existuje nejaký názor Združenia miest a obcí Slovenska a Únie Slovenska. Združenie miest a obcí Slovenska má svojho zástupcu v Legislatívnej rade vlády a on ho tam tlmočil. Niekoľkokrát k tomu zákonu tiež diskutoval. Nehovorím, že je to stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, ale ich zástupcu v Legislatívnej rade vlády je.

    Zoznam obcí - myslím si, že k tejto otázke sa vyjadril už poslanec Gašparovič, ktorý odporučil, aby sme tento zoznam obcí len brali na vedomie. Ja si myslím, že kto pozorne prezrel návrh, tak je predpoklad, že bude vydané vládne nariadenie, ktoré bude obsahovať zoznam obcí podľa posledného sčítania ľudu, to je presný názov, zase chcem podčiarknuť, a to vládne nariadenie my dnes, samozrejme, neschvaľujeme, to je vec vlády, preto ani to nie je príloha zákona, len sa napĺňa jedna z požiadaviek rokovacieho poriadku, že by mal byť priložený aj vykonávací predpis, ktorý bude vydaný.

    Myslím si teda, že je potrebné, aby ste zvážili tieto skutočnosti a aby ste zvážili to, že tu odznelo viacero pozmeňujúcich návrhov. Mnohé z nich ja, prosím, rešpektujem. Predovšetkým by som rešpektoval pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, okrem bodu 4, pretože bod 4 jednoducho nerešpektuje hranicu 20 percent a nerešpektuje, tak ako je napísaný, ani tú filozofiu zákona, ktorú som už predznačil. Tento bod 4 jednoducho si myslím, že by nemal byť prijatý.

    Súčasne chcem povedať, že rešpektujem i niektoré ďalšie odporúčania, ktoré tu boli prednesené a sú spresňujúce, predovšetkým návrhy, ktoré predniesol i pán Andrassy v bodoch 2, 3, 4 a 5 vrátane teda vypustenia slova geografické, pretože to môže spôsobiť isté problémy v reálnej praxi. Chcem povedať, že rešpektujem i stanoviská, ktoré predniesol pán poslanec Sitek, najmä ten bod 4, v ktorom sa zdôrazňuje, že by bolo možné doplniť ten dôvetok týkajúci sa požiadania o vydanie odpovede alebo o doručenia odpovede v jazyku národnosti, ale i bod 5 podľa mňa, aj keď je vyjadrený v tom zákone, je možné takýmto spôsobom formulovať. Proti tomu určite žiadne námietky nemôžu byť.

    Myslím si, že pripomienky, ktoré presahujú rámec, ten základný rámec, predovšetkým tie, ktoré predpokladajú iné kritérium stanovenia percentuálneho pomeru, než je obec, majú, samozrejme, svoje ďalekosiahlejšie dosahy a zasiahli by do zákona, ale aj to do tej základnej tézy, že slovenský jazyk zostáva štátnym jazykom, zasiahli by tak ďaleko, že by asi zákon musel zmeniť svoju filozofiu. Preto si myslím, že nie je možné, aby sme tieto pripomienky akceptovali. Rovnako nie je možné v tejto chvíli akceptovať ani ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené a zasahujú do štátneho rozpočtu, teda kde sa počíta i s tým, že či už centrálne ústredné orgány štátnej správy, kancelárie ústredných orgánov štátnej správy a podobne budú musieť jednoducho mať z toho výdavky, v tejto chvíli nie som oprávnený za vládu povedať nič iné iba to, že takéto návrhy nemôžem podporiť.

    Myslím si, že je potrebné, aby sme posúdili komplexne všetky pripomienky, najmä by to teda mal urobiť spravodajca, pretože mnohé z nich sa opakujú. Ak som spomenul pripomienku pána Andrassyho či pána Siteka, tak on aj je napríklad aj vo vystúpení pani Muškovej, pána Kandráča trošku v iných formuláciách a je potrebné tieto pripomienky zladiť. Som presvedčený, že tak urobíte a že v ich pozmeňujúcich návrhoch budete sledovať jediný cieľ, a to ten, aby zákon skutočne neuškodil tomu, čomu hovoríme základná forma komunikácie na Slovensku, teda štátnemu jazyku, aby sme súčasne rešpektovali potrebu kultúrneho rozvoja jazyka menšín rešpektovaním potrieb jednoducho limitujúcej úpravy v tomto smere.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol, návrh zákona je vo vašich rukách. Vy schválite konečné znenie a vy ponesiete aj zodpovednosť, ktorú bude potrebné realizovať v súvislosti s jeho uplatnením. Chcem vás poprosiť, aby ste hlasovali tak, aby to naozaj zodpovedalo vášmu svedomiu.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k rozprave pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    milé kolegyne a kolegovia,

    nevyzradím vám, či som bol dobrovoľným alebo nedobrovoľným spravodajcom. Napriek tomu som rád, že som absolvoval toto pozorovanie zblízka, toho, čo sa odohralo pri prerokúvaní tohto významného zákona. Myslím si, že mňa to významne obohatilo. Samozrejme, nechcem hovoriť o sebe, ale to je len konštatovanie. Skôr ako sa dostaneme k tortúre pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať, že ako chlapec som sa naučil niekoľko latinských hesiel. Dve z nich boli: Pacta sunt servanda a Fiat iustitia, pereat mundus. Právnikom to určite niečo hovorí. Hovoria, že jednak treba dodržiavať zmluvy, a jednak treba dodržiavať spravodlivosť, aj keby mal zahynúť svet. Možno že aj z týchto rozmerov som pozeral a načúval rozprave i pozmeňujúcim návrhom.

    Predovšetkým zaznievali obavy, ktoré by som koncentroval do niekoľkých podbodov, predovšetkým, že súčasné legislatívne riešenie je dostatočné na úpravu vzťahov štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Ďalšia obava je, že vznikne na Slovensku babylon z používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku a pri inej komunikácii. Ďalej že budú znevýhodnení občania ovládajúci len slovenský jazyk, predovšetkým pri prijímaní do zamestnania, predovšetkým v štátnej správe a vo verejnej správe najmä na južnom Slovensku.

    Ďalej zaznievala výrazne obava o postupnú stratu suverenity, o ohrozenie celistvosti a postupné ohrozenie územia Slovenskej republiky. Výrazne rezonovala požiadavka na vymedzenie ekonomických nákladov pri prípadnom uplatnení tohto zákona do života.

    Naozaj si myslím, že odpoveďou bolo niekoľkokrát konštatovanie, že Slováci alebo občania Slovenska, ktorí ovládajú len slovenský jazyk, nemôžu byť nikde diskriminovaní, pretože by to bolo v rozpore nielen s ústavou, ale aj so zákonom o štátnom jazyku. Pán poslanec, ani ako slovenskému vlastencovi a patriotovi mi nič nebráni, a to ste tu vyčítali proletársky internacionalizmus aj kresťanský univerzalizmus, ani týmto hodnotám nič nebráni, aby bolo pochopenie voči menšinám uplatňovaniu a používaniu ich jazyka v takom rozsahu, ktorý nebráni princípom, ktoré som pomenoval.

    Totiž zaznela tu myšlienka, a ja sa s ňou identifikujem, že tretie tisícročie buď bude jednotné v rôznosti, alebo nebude vôbec. Integrácia národnostných menšín spojená s ich rozvojom sú dve tendencie, ktoré považujem za súčasne sa odohrávajúce v spoločenskom živote. A tieto dve tendencie vnímam, tak ako zaznievali aj v rozprave, a tak vnímam aj obsah zákona, že môžu pôsobiť spoločne. To znamená, väčšina lepšie chápe menšinu a umožňuje jej rozvoj a menšina sa nebráni občianskej integrácii do väčšinovej spoločnosti. Myslím si, že to je výzva, ktorá nás bude sprevádzať aj pri uplatňovaní tohto zákona.

    Ďakujem vám za dobrú spoluprácu a teším sa na pozmeňujúce návrhy, na prácu, ktorá nás čaká asi o hodinu, teda po prestávke.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi, ako aj spoločnému spravodajcovi za záverečné vystúpenie.

    Pán poslanec Moric sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám nasledovný procedurálny návrh. Nerokovať o predloženom návrhu a vrátiť ho vláde na prepracovanie. Tento návrh zdôvodňujem takto:

    1. Sám pán podpredseda vlády nás tu všetkých vyzval a zaželal nám, aby sme prijali rozumný návrh. Tento návrh je všetko možné, len nie rozumný návrh.

    2. Ktosi tu povedal, že táto posledná požiadavka je nehoráznosť. Upozorňujem vás všetkých, že toto nie je posledná požiadavka Slovákov hovoriacich po maďarsky. Je to prvá požiadavka pred tým, ako budú žiadať odtrhnutie juhu Slovenska a pripojiť ho k Maďarsku.

    Preto žiadam, aby sa tento návrh... a tento návrh má pomôcť tomu, čo som povedal.

  • Pán poslanec, takéto návrhy boli podané v rozprave viacerými pánmi poslancami. Budeme o nich hlasovať v rámci záverečného hlasovania.

    Teraz vyhlasujem prestávku do 19.00 hodiny. Prosil by som, aby ste využili túto prestávku na večeru. Po tejto prestávke pristúpime k záverečnému hlasovaniu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skracujem prestávku o pol hodinu, budeme pokračovať o 18.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, v prípade, ak sedia ešte poslanecké kluby, aby skončili rokovanie poslaneckých klubov. Pristúpime k záverečnému hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 257), o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov, ako aj o návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave. Prosím o pokoj v rokovacej sále, o sústredenie sa na hlasovanie, pretože pozmeňujúcich návrhov bolo podaných veľa. Hlasovanie bude zrejme dlhé, vyčerpávajúce.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov a aby uvádzal jednotlivé hlasovania plénu Národnej rady.

    Prosím navrhovateľa, pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Pána spoločného spravodajcu prosím, aby uvádzal snemovni jednotlivé hlasovania, tak ako som uviedol, v prvom rade tie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, a potom hlasovania, ktoré odzneli v rozprave.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovania.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    pán predsedajúci, budem najskôr dávať hlasovať nie o spoločnej správe, ale podľa rokovacieho poriadku o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré smerujú k stiahnutiu alebo vráteniu zákona.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte tieto hlasovania, tie majú prednosť pred ostatnými návrhmi.

  • Chcem ešte uviesť, že všetky pozmeňujúce návrhy alebo návrhy na uznesenie boli zachytené v poradí, ako boli prednesené v rozprave.

    Ako prvý návrh predniesla poslankyňa Malíková, aby Národná rada rozhodla nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Malíková, ktorá žiada, aby Národná rada rozhodla o tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh rovnakého charakteru predniesla poslankyňa Kolláriková, ktorá žiada stiahnutie vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín z rokovania Národnej rady. Pripomínam, že rovnaký návrh podal aj poslanec Zlocha. Ak súhlasí, aby sme hlasovali jedným hlasovaním...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

  • V tejto kategórii návrhov predniesol pozmeňujúci návrh poslanec Ján Sitek v texte - vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Obdobný návrh v inej formulácii predložila poslankyňa Tóthová, ktorý znie: Predložený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostých menšín sa vracia s tým, že článok 34 ods. 2 o používaní jazyka národnostných menšín sa v zmysle doposiaľ uplatňovanej legislatívnej koncepcie zapracuje do príslušných právnych predpisov.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Návrh pani poslankyne Tóthovej sme neprijali.

  • Pokračujem predložením pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe výborov s tým, že gestorský výbor žiada hlasovať o jednotlivých návrhoch jednotlivo.

    Ako o prvom prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu k § 2 ods. 4. V § 2 ods. 4 sa na konci pripája táto veta...

  • Pán spoločný spravodajca, každý poslanec má spoločnú správu v laviciach, nemusíte čítať text.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 1 spoločnej správy.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme schválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh hovorí o § 3 ods. 1. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pozmeňujúci návrh číslo 3 zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 132 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme schválili.

  • Pozmeňujúci návrh číslo 4 zo spoločnej správy odporučil gestorský výbor schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy je bod číslo 5. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Podotýkam, že aj poslanec Slobodník mal podobný.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave.

  • Pán predsedajúci, v rozprave boli uvedené pozmeňujúce návrhy ako prvé poslancom Lajosom Mészárosom s tým, že bola vznesená požiadavka, aby sa o jednotlivých bodoch hlasovalo osobitne. Hlasujeme o bode číslo 1.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol v rozprave pán poslanec Mészáros. Hlasujeme o bode číslo 1 prednesených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Mészárosa.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasovali 6 poslanci.

    Pozmeňujúci návrh pod bodom 1 sme neschválili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    V poradí druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Mészárosa sme neschválili.

    Prezentujme sa a hlasujme o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme podaný tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Mészárosa neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o ďalších podaných pozmeňujúcich návrhoch.

    Pýtam sa pána poslanca Mészárosa, tam sa žiada, aby sme hlasovali, ak to má svoj logický význam, ak by sme schválili jeden, prípadne neschválili druhý, aby sme o bodoch 4, 5 a 6 hlasovali spoločne. Súhlasíte, pán poslanec? Jednotlivo?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 4.

    Uviedol, aby sme hlasovali jednotlivo, ja uvádzam a na urýchlenie hlasovania som si dovolil...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh v poradí sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie, pán poslanec.

  • Smiech a potlesk.

  • Hlasujeme o bode 5 návrhov pána poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod číslo 5 sme neschválili.

  • Nasleduje bod číslo 6 návrhov poslanca Mészárosa.

  • Hlasujeme o bode 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Bod číslo 6 sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 7.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 7 sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode čísle 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 8 sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 9.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 9, ktorý navrhol pán poslanec Mészáros.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že bod 9 sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 10 sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 11 sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 12.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Bod 12 sme neschválili.

  • Prosím dať hlasovať o bode číslo 13.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Bod číslo 13 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 14.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 14.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 97 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 14 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 15.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Bod 15 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 16.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 16 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 17 pozmeňujúceho návrhu poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Bod 17 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 18.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 18 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 19.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 19 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 20.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Bod 20 sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o ostatnom bode poslanca Mészárosa číslo 21.

  • Hlasujeme o návrhu poslanca Mészárosa - o bode 21.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 21 sme neschválili.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Tóthovej, ktorý hovorí o vypustení odseku 2 v § 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Návrh pani poslankyne Tóthovej sme neschválili.

  • Chcem sa spýtať poslanca, vlastne najskôr dám hlasovať o prvom návrhu poslanca Orosza.

  • Pán poslanec Orosz stiahol svoj pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Orosz sťahuje aj pozmeňujúci návrh číslo 2.

  • Pán poslanec Orosz mi oznámil, že v prípade, ak príde na hlasovanie jeho pozmeňujúci návrh, aby som oznámil snemovni, že sťahuje svoj pozmeňujúci návrh.

    Pán poslanec Orosz, prosím, aby ste to potvrdili.

  • Ďakujem za slovo.

    Potvrdzujem, pán podpredseda, že som stiahol tento návrh.

  • Predkladám pozmeňujúce návrhy, batériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil poslanec Hudec. Predovšetkým pán poslanec Hudec, áno, uvediem vašu požiadavku, aby sa hlasovalo osobitne o každom pozmeňujúcom návrhu a aby sa hlasovalo osobne o každom návrhu.

  • Osobne podľa mena, ak som dobre rozumel vysvetľovanie pána poslanca Hudeca.

  • Pán poslanec Hudec, prosím, aby ste to spresnili.

  • Vzhľadom na to, čo navrhol pán poslanec Cabaj, myslím si, že to hlasovanie osobne sa vzťahuje na ten návrh kompletne. A pekne vás prosím, pán poslanec, nehovorte "batériu".

  • Pán poslanec Cabaj predniesol v rozprave návrh, aby sme tento druh hlasovania podľa mien uplatnili iba v záverečnom hlasovaní. Takže teraz budeme pokračovať v hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Hudeca, ktorý žiada, aby sme o jeho prednesených pozmeňujúcich návrhoch, ktorých je celkom 15, hlasovali osobitne o každom.

    Uvádzajte prvý.

  • Bod číslo 1. Ide o vynechanie preambuly. Obdobný alebo rovnaký návrh prednieslo aj ďalších 7 poslancov - pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Húska, pán poslanec Paška, pán poslanec Slobodník a pán poslanec Kandráč.

  • V prípade, že neodsúhlasíme tento, tie iné hlasovania sa tým stávajú bezpredmetné.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom z 15 podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 1 sme neschválili.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 2.

    Ospravedlňujem sa za názov batéria. Túto vojenskú terminológiu som neúmyselne použil. Je to skupina pozmeňujúcich návrhov.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom z batérií pozmeňujúcich návrhov. Hlasujeme v poradí o bode 2 podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Hudeca.

    Prosím o pokoj a sústredenie sa pri hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Bod 2 sme neschválili.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 3.

  • Hlasujeme v poradí o treťom z podaných pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 3 sme neschválili.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 4 poslanca Hudeca.

  • Hlasujme v poradí o štvrtom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Bod 4 sme neschválili.

  • Keďže sme neschválili bod číslo 4, poslanec Hudec žiada hlasovať o bode číslo 5.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    V poradí piaty pozmeňujúci návrh sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 6.

  • Hlasujme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 6 sme neschválili.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 7.

  • Hlasujme o siedmom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Siedmy v poradí pozmeňujúci návrh sme neschválili.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh sme neschválili.

  • Hlasujme o deviatom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme deviaty pozmeňujúci návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Desiaty v poradí pozmeňujúci návrh sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 11.

  • Prezentujme sa, hlasujme v poradí o jedenástom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Jedenásty návrh sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 12.

  • Hlasujme v poradí o dvanástom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 12 sme neschválili.

  • Nasleduje bod číslo 13. Obdobný návrh dal aj poslanec Paška.

  • Hlasujeme v poradí o trinástom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Bod 13 sme neschválili.

  • Pozmeňujúci návrh číslo 14.

  • Prezentujme sa, hlasujme v poradí o štrnástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme v poradí štrnásty pozmeňujúci návrh.

  • Ostatným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Hudeca je pozmeňujúci návrh číslo 15.

  • Prezentujme sa a hlasujme o poslednom z pätnástich pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol v rozprave pán poslanec Hudec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme pätnásty pozmeňujúci návrh.

  • Ďalším pozmeňujúcim návrhom je pozmeňujúci návrh poslanca Šeptáka, ktorý sa dotýka § 2 ods. 3 nového znenia.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Šepták, ktorý sa dotýka § 2 ods. 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Šeptáka sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Gašparovič a týka sa § 2 ods. 1.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gašparoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Gašparoviča sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Drobný a týka sa § 3 ods. 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Drobný.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Cuper.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Cuper.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Návrh sme neprijali.

  • Môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Švantnera.

  • Pán poslanec Švantner podal pozmeňujúci návrh, ktorý ale podľa môjho názoru treba rozdeliť na dve hlasovania, ktoré treba od seba oddeliť, pretože žiada v prvom rade zmeniť percento z 20 na 100 (hlasy z rokovacej sály) a ďalej navrhuje, aby sme v § 8 vypustili odsek číslo 2.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať najprv o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Švantnera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Švantnera o návrhu vypustiť v § číslo 8 odsek 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Nasledujú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Kvardu, ale keďže poslanec Kvarda požiadal hlasovať o skupine pozmeňujúcich návrhov 1 až 12 spoločne, ale predniesol ich v dvoch vystúpeniach, kde v prvom vystúpení predniesol sedem pozmeňujúcich návrhov a v ďalšom tie ostatné, tak prosím, aby sa pán poslanec Kvarda vyjadril k tomuto teoretickému problému.

  • Pán poslanec Kvarda, nech sa páči, aby ste oboznámili, akú techniku hlasovania si želáte pri vašich pozmeňujúcich návrhoch.

    Zapojte pána poslanca Kvardu.

  • Áno, ďakujem pekne. Tak potom by som navrhoval takto, že o bodoch 1 až 7 spoločne, 8 až 12 spoločne aj s bodom 14 a o bodoch 13 a 15 samostatne.

  • Mám poznačené, pán predsedajúci. Môžeme hlasovať o bodoch...

  • Nie, body 16 a 17 sú legislatívnotechnické, o ktorých sa nemusí hlasovať. Takže navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch číslo 1 až 7 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Prosím teraz hlasovať spoločne o bodoch číslo 8 až 12 a o bode číslo 14.

  • Prezentujme sa a hlasujme, tak ako odporúča pán spoločný spravodajca. Hlasujeme o bode 8 až 12 a o bode číslo 14.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tieto návrhy sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 13.

  • Hlasujeme o bode 13 zo série podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Kvardu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento bod.

  • Môžeme hlasovať o bode číslo 15.

  • Hlasujeme o bode číslo 15 z podaných návrhov pána poslanca Kvardu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Neschválili sme v poradí pätnásty pozmeňujúci návrh pána poslanca Kvardu.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesla pani poslankyňa Podhradská. Jeden z nich bol číslo 2, už bol neschválený. Išlo o zrušenie preambuly, ale pýtam sa, keďže som nezachytil alebo ste nepredniesli návrh, či je možné hlasovať o všetkých bodoch spoločne. Pani poslankyňa súhlasí, aby sme hlasovali spoločne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch, ktorých je celkom sedem, ktoré podala pani poslankyňa Podhradská v rozprave. Hlasujeme o týchto bodoch spoločne.

    Prosím, zopakujme hlasovanie, zlyhalo nám svetelné zariadenie.

    Prezentujme sa a hlasujme ešte raz o návrhoch, ktoré podala pani poslankyňa Podhradská. Hlasujeme o všetkých siedmich návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy pani poslankyne Podhradskej sme neschválili.

  • Ak technika nevládze, môžeme mať prestávku a my budeme pokračovať.

    Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Mušková. Aj keď nie sú označené, pani poslankyňa, je ich celkom päť, z toho jeden je totožný s ďalšími troma poslancami, chcem sa spýtať, či trváte na hlasovaní osobitne o každom bode.

    Pani poslankyňa na tom netrvá, môžeme hlasovať spoločne o všetkých prednesených pozmeňujúcich návrhoch.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Muškovej, ktorá súhlasí, aby sme hlasovali spoločne o všetkých návrhoch, ktoré podala v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrhy pani poslankyne Muškovej sme neschválili.

  • Pán poslanec Delinga predniesol tri pozmeňujúce návrhy. Pýtam sa, či trvá na osobitnom hlasovaní. Áno. Pán poslanec žiada hlasovať o prvom a druhom, ktoré sa týkajú paragrafového znenia, hlasovať spoločne, a o treťom, ktorý sa týka účinnosti toho zákona, hlasovať osobitne.

  • Prezentujme sa. Nehlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Nehlasujeme, pani poslankyne, páni poslanci.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Delingu. Hlasujeme spoločne o prvom a druhom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrhy sme neschválili.

  • Prosím samostatne hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Zajac.

    Hlási sa pán poslanec Kováč.

  • Sťahujem tento návrh. Môžem stiahnuť svoj podpis a potom je tam len 14 podpisov.

  • Ruch v sále.

  • Pred hlasovaním môže stiahnuť pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Kováč podpísal medzi pätnástimi, a tým pádom nie je dodržané pravidlo, aby bolo pätnásť podpisov pod pozmeňujúcim návrhom, a teda tento návrh nemôže byť právoplatný.

  • Vychádzal som z tohto ustanovenia rokovacieho poriadku, keď som akceptoval oznámenie pána poslanca Kováča.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej predniesol pozmeňujúce návrhy pán poslanec Andrassy.

  • Moment, pán poslanec Andrassy sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    sťahujem aj prvý pozmeňujúci návrh, aj druhý pozmeňujúci návrh z toho dôvodu, že sa už o nich hlasovalo a neprešli, preto svoje návrhy sťahujem.

  • Pán poslanec Andrassy stiahol pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol v rozprave.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Oberhauser. Pán poslanec predniesol dvanásť pozmeňujúcich návrhov. Chcem sa spýtať, či navrhuje hlasovať osobitne o každom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Andrassy stiahol obidva návrhy.

  • Pán poslanec stiahol obidva svoje pozmeňujúce návrhy. Jasne to vo svojom vystúpení deklaroval. Boli štyri plus jeden a stiahol všetky, teda aj štyri, aj jeden. Všetky.

  • Prosím, pán poslanec Andrassy, vyjadrujte sa pre poriadok, aby bolo v zázname zachytené vaše stanovisko.

  • Vážený pán predsedajúci, po prvýkrát som podal jeden papier s pozmeňujúcimi návrhmi, ten som stiahol, na ktorom boli štyri pozmeňujúce a potom po druhýkrát som podal ďalší s jedným pozmeňujúcim. Takže sťahujem dohromady päť pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujeme.

    Zapnite pána poslanca Oberhausera.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále. Sadnite si na svoje miesta, páni poslanci.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Pán predsedajúci, o bode číslo 1 a bode číslo 12 mojich návrhov sa už hlasovalo a o bode číslo 2 sa hlasovalo o prvej časti, kde sa hovorilo o percentách, tak by som prosil hlasovať o druhej časti, kde sa hovorí o dôvetku k § 2 odseku 1, ak s tým všetky zúčastnené stránky konania súhlasia a aj s ostatnými bodmi predloženými samostatne.

  • Uveďte hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bode číslo 2, o pozmeňujúcom návrhu číslo 2 poslanca Oberhausera s výnimkou tej časti, ktorá sa týka podielu obyvateľov patriacich k národnostnej menšine na 50 percent, o čom už bolo hlasované v inom pozmeňujúcom návrhu. Takže tá časť pozmeňujúceho návrhu číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 4.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neschválili sme v poradí štvrtý pozmeňujúci návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 6.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o šiestom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 7.

  • V spoločnej správe sa hlasovalo, bod 7 môžete stiahnuť, je tam malilinký rozdiel, ale ten istý duch a úplne ten istý význam.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Oberhauser netrvá na hlasovaní.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 8.

  • Neprezentujte sa, budeme hlasovať... Hlasujeme o bode číslo 8. Toto bude platiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neschválili sme.

  • Prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 9.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o deviatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme v poradí desiaty pozmeňujúci návrh.

  • Môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 11.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh číslo 12 sme neschválili, hlasovali sme o ňom pri pánu poslancovi Švantnerovi. Obdobný dali páni poslanci Húska, Paška a Kolláriková.

    Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tkáča, ktorý podal dva pozmeňujúce návrhy. Prosím, aby sme hlasovali jednotlivo. O obidvoch spoločne?

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tkáča.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca, hlasujeme osobitne. Hlasujeme o prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Neschválili sme v poradí prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Tkáča.

  • Pán poslanec na moju otázku, že navrhujem hlasovať jednotlivo, som rozumel, že nie, en bloc, to znamená, že sme hlasovali spoločne o obidvoch.

    Pán poslanec žiada hlasovať aj o druhom návrhu osobitne.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Ján Sitek. Prosím, aby sme o ňom hlasovali.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Sitek.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Neschválili sme návrh pána poslanca.

  • Prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rozprave podala pani poslankyňa Aibeková.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme návrh pani poslankyne Aibekovej.

  • Ďalej prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 2 pani poslankyne Kollárikovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neschválili sme druhý v poradí podaný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kollárikovej.

    Pán poslanec Slobodník, počas hlasovania nie je možné nikomu udeliť slovo okrem toho, kto by chcel prípadne stiahnuť svoj pozmeňujúci návrh.

    Prosím pána podpredsedu vlády Fogaša, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Pani poslankyňa, váš pozmeňujúci návrh číslo 3 je identický s tým, čo sme schválili v spoločnej správe. Navrhujem, aby sme o ňom nehlasovali.

    Ďalej prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej číslo 4.

  • Pani poslankyne Kollárikovej. Prezentujme sa a hlasujme v poradí o štvrtom návrhu pani poslankyne Kollárikovej.

    Prosím pána podpredsedu vlády, ak ma počuje, prípadne prosím, aby pán doktor Knapp sa pokúsil zistiť miesto pobytu pána podpredsedu vlády, aby ho požiadal, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, o vašom piatom pozmeňujúcom návrhu sme hlasovali u pána poslanca Švantnera, čo bol identický návrh. Neodporúčam, aby sme hlasovali, ak súhlasíte.

    Ďakujem.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Húsku. Vzhľadom na to, pán poslanec, že sme o vašom pozmeňujúcom návrhu číslo 1 už hlasovali, prosím, aby sme hlasovali o bode číslo 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Húsku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán poslanec Húska, aj o vašom pozmeňujúcom návrhu číslo 3, ktorý sa týka vypustenia odseku 2 § 8, sme hlasovali pri pánu poslancovi Švantnerovi. Prosím, o tomto bode nebudeme hlasovať so súhlasom navrhovateľa.

    Prosím teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Belohorská.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Belohorskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch prednesených pánom poslancom Slobodníkom. Pán poslanec, váš pozmeňujúci návrh číslo 1 už nie je aktuálny, hlasovalo sa o ňom. Súhlasíte? Prosím teraz hlasovať o...

  • Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Hrá sa tu nejaká veľmi čudná hra, pán podpredseda. Pán poslanec Andrassy sa zriekol všetkých svojich návrhov vrátane toho, ktorý hovoril v § 3 ods. 3 doplniť vetu "okrem štátneho jazyka", teda, aby sa kroniky obcí robili okrem štátneho jazyka...

  • Pán poslanec, chcete stiahnuť niektorý z vašich návrhov? Nie. Prosím, budeme o nich hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Prosím, hlasujeme o bode číslo 2 pána poslanca Slobodníka.

  • Ruch v sále.

  • Neodporúčam hlasovať o všetkých. Dobre. Pán poslanec, prejavte svoju vôľu.

    Prosím hlasovať o bode číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Váš pozmeňujúci návrh číslo 3, pán poslanec, je takmer identický s tým, čo sme schválili v spoločnej správe. Prosím teda, trváte na hlasovaní o bode číslo 3? Netreba hlasovať o bode číslo 3.

    Prosím teraz pristúpiť k hlasovaniu o bode číslo 4, ktorý znie: Žiadam vynechať odsek 1 § 8. Identický návrh podal aj pán poslanec Paška.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Slobodníka uvedený pod bodom 4 sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Drobný. Prosím, aby sme o ňom hlasovali.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Drobného.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol poslanec Paška s tým, že, pán poslanec, bod číslo 1 je preambula, o ktorej sa už hlasovalo. Ďalej sa hlasovalo o bode číslo 11 a schválil sa bod číslo 14. Chcem sa spýtať, či trváte na hlasovaní jednotlivo o tých ostatných bodoch alebo spoločne. Jednotlivo, to znamená, že budeme hlasovať o bode číslo 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Prosím hlasovať o bode číslo 4.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Návrh sme neschválili.