• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ôsmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Kačic, pán poslanec Krajči, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota, pán poslanec Tarčák a pán poslanec Jozef Tuchyňa. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) v poradí, ako sa rečníci prihlásili. Pod číslom 4 bola prihlásená pani poslankyňa Slavkovská, po nej vystúpi pán poslanec Šepták.

    Pani poslankyňa Belohorská predtým má procedurálny návrh.

  • Pán predseda, prosím vás pekne, nebolo by od veci, keby ste skúsili možno aj pomocou vašich kúzelných skrutátorov spočítať poslancov v tejto sále. Lebo boli ste to vy, ktorý ste sľubovali, že zabezpečíte, aby sa poslanci zúčastňovali a aby si zaslúžili svoj plat, aby boli príkladom pre túto krajinu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Toto nie je procedurálny návrh, pokračujeme v rozprave. V súlade s rokovacím poriadkom nie je potrebná účasť alebo kvórum, lebo nehlasujeme.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené minimum poslaneckého zboru,

    na úvod by som chcela povedať k vládnemu návrhu zákona o používaní národnostných menšín, že ho možno charakterizovať tromi znakmi. Po prvé, tento zákon je diskriminačný voči slovenskému národu. Jednoznačne diskriminačný. Po druhé, tento zákon nie je v súlade s už existujúcim a platným zákonom o štátnom jazyku. A po tretie, tento zákon nemá obdobu v Európskej únii. Takže takýto zákon predložila vláda a takýto zákon, predpokladám, táto poslanecká snemovňa, respektíve jej koaličná časť ide prijať.

    Už dôvodová správa vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín nemôže nikoho presvedčiť o potrebnosti prijatia takéhoto zákona. Dokonca nepresvedčila ani jednu vládnu stranu, Stranu maďarskej koalície, ktorá sa, samozrejme, stále vyjadruje, že zákon nepodporí. Čiže maďarská menšina, kvôli ktorej sa tento zákon prijíma, je proti jeho prijatiu. Som presvedčená, že slovenské obyvateľstvo tiež po takomto zákone netúži. V dnešnom čase majú iné starosti, existenčné, sociálne, ekonomické, a zákon o používaní jazyka menšín nie je pre nich vôbec prioritný.

    Takže prijatie tohto zákona presadzujú iba dve strany, a to SDĽ a SDK. SDK jednoznačne a priamočiaro a SDĽ tak, ako robí celú svoju politiku, teda dvojtvárne. Na jednej strane zviditeľňuje niektorých svojich ľudí, ako napríklad ministra Koncoša alebo poslanca Fica, ktorí otvorene už hovoria, že im neustále požiadavky maďarskej menšiny idú hore krkom, ale na druhej strane vystupujú za SDĽ ľudia, ako napríklad poslanec Weiss, ktorí vystupujú tak, ako keby splnenie ďalšej požiadavky maďarskej menšiny, ako by od tohto splnenia mal závisieť osud celého Slovenska. Samozrejme, že tu nejde o to, že každý poslanec má právo vyjadriť si svoj vlastný názor, ale tu ide jednoznačne o taktiku SDĽ, ktorá chce byť dobrá aj na jednu, aj na druhú stranu.

    Takže iba tieto dve strany chcú prijať predložený návrh zákona, a pritom sa tvária, že ide o požiadavku Európskej únie, pretože ináč veľmi zle dopadneme na decembrovom summite v Helsinkách. Chcem zdôrazniť, že je to iba obyčajné zavádzanie, pretože na summite nás budú hodnotiť celkom určite podľa iných kritérií, a to hospodárskych, a hodnotenia úrovne demokracie. No a krajina, ktorá sa pod touto vládou zmieta v jednej korupčnej afére za druhou a ktorá porušuje na počkanie nielen ústavný zákon, tak ako sme sa to včera presvedčili, ale aj rokovací poriadok, čo je vlastne vlastný zákon Národnej rady, tak to neukazuje na príliš veľkú demokraciu. A určite to hodnotenie na európskom summite nebude pre nás veľmi dobré.

    Keď sme už pri požiadavkách Európskej únie voči nám, tak si ešte raz treba zanalyzovať medzinárodné dokumenty týkajúce sa postavenia menšín. Žiadna z týchto právnych noriem neustanovuje kolektívne práva, tak ako sa to my snažíme presadiť do tohto zákona, ale opačne. Vo všetkých sa zdôrazňuje, že ochrana a podpora menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor oficiálneho jazyka. V žiadnom z týchto dokumentov sa nelegitimizuje priznanie štatútu úradného jazyka aj menšinovému jazyku. Naopak, v každom medzinárodnom dokumente sa hovorí o primeranej potrebe uplatňovania práv menšín. Celkom určite nie je primerané, aby 20 percent obyvateľstva v obciach dostalo také isté právo ako zvyšných 80 percent. Teda aby sa úradovalo, nie aby sa používal menšinový jazyk v úradnom styku, ale aby sa úradovalo v menšinovom jazyku. A to som ešte povedala veľmi jemne, pretože skutočnosť bude celkom iná. 80 percent Slovákov sa bude musieť jazykovo prispôsobovať 20 percentám obyvateľov maďarskej menšiny. Koniec koncov deje sa to už aj v dnešnom čase.

    Uvediem príklad, ktorý je ľahko overiteľný. Na južných územiach Slovenska v štátnej správe boli po nástupe tejto vlády do funkcií vedúcich školských odborov vymenovaní iba príslušníci maďarskej menšiny. Koniec koncov aj štátny tajomník ministerstva školstva, ktorý má v kompetencii riadenie základných a stredných škôl, teda všetkých, je z maďarskej menšiny. Je veľmi trápne, keď takmer najvyšší predstaviteľ ministerstva školstva, ktorý má na starosti vzdelávanie, nielenže neovláda spisovnú slovenčinu, ale má problémy so slovenčinou. Myslím si, že toto sa nemôže stať nikde v Európe, ani v tej stále vami skloňovanej Európskej únii. Je to rarita. Mohli by sme požiadať o zapísanie do Guinnessovej knihy rekordov.

    Neprekáža mi, keď príslušník maďarskej menšiny je na ministerstve životného prostredia alebo na ministerstve výstavby, pretože tam ide o iné záležitosti. Ale na ministerstve školstva by mali byť ľudia, ktorí stopercentne ovládajú spisovnú slovenčinu. Koniec koncov na potvrdenie mojich slov, že naša vláda nás zapredáva a nezaujíma sa o ochranu práv štátotvorného národa, svedčí aj už tu často skloňovaný výrok podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý na tejto pôde povedal, že ide v prípade tohto zákona o pilotný projekt a že citujem ho: "Takáto právna norma nie je nikde v Európe."

    Prečo práve z nás robí vláda pokusných zajacov? Je jasné, že Európska únia si ide na nás odskúšať model, ktorý nie je ochotná odskúšať žiadna iná krajina. Keď si zoberieme Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, tak z 34 krajín Európskej únie ju prijalo 13. V súvislosti s prijatím tohto zákona alebo s predkladaním tohto zákona bolo veľmi pozoruhodné a svojrázne aj vystúpenie predkladateľa pána ministra Kňažka, ktorý povedal, znovu citujem, vytiahla som si to z materiálov. "Európska únia veľmi pozorne sleduje, kto bude za tento zákon a kto bude proti nemu. Kto bude hlasovať za, toho Európska únia prijme dobre. Kto bude hlasovať proti, toho Európska únia prijme veľmi zle." No teraz neviem, či minister Kňažko je ministrom slovenskej vlády alebo ministrom Európskej únie. Neviem, či podľa tohto výroku Európska únia rozhodne o tých, ktorí budú hlasovať proti tomuto zákonu, že ich treba dať do nejakých koncentrákov alebo možno nás budú rovno vešať.

    I napriek tejto hrozbe by som bola rada, keby sa o tomto zákone na tejto pôde hlasovalo verejne, tak ako sa hlasovalo napríklad o Ústave Slovenskej republiky, aby naši obyvatelia na vlastné oči videli, koľko zradcov sedí v tomto parlamente, koľko zradcov vlastnej materinskej reči. Som presvedčená, že prijatie tohto zákona vojde do dejín. Mená tých poslancov, ktorí zaň zahlasujú, budú určite raz na čiernej listine, pretože história nepozná zľutovanie, a budú sa za nich raz hanbiť ich deti, ale aj ich vnuci. Žiaľ, Slovensko malo vždy veľa zradcov a prisluhovačov, raz smerom na Východ, teraz smerom na Západ. Zakrývajú si oči pred tým, že Európska únia si z nás nechce urobiť rovnocenného partnera, ale iba sluhu a poslušného pritakávača. A keď už chceme byť tým pokorným sluhom Európskej únie, prečo sa nezamyslíme aspoň nad tým, že od Maďarov alebo Čechov sa žiadny zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje.

    Prečo si neberieme príklad od vyspelých krajín Európy, ako je Francúzsko, Anglicko, Nemecko? Tieto krajiny nemajú zákon o jazyku národnostných menšín, ale menšiny majú. Sú hádam tieto krajiny nedemokratické? Alebo chceme byť demokratickejší ako vyspelé európske krajiny? Keď si zoberieme tie medzinárodné dokumenty, stačí sa pozrieť iba napríklad na deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným menšinám, ktorá bola prijatá v roku 1992. V článku 4 sa hovorí: Osoby patriace k menšinám by mali mať primeranú možnosť používania vlastného jazyka bez toho, aby bolo narúšané vnútorné právo. Znovu opakujem, prijatím tohto zákona bude naše vnútorné právo narúšané, a to konkrétne zákon o štátnom jazyku. Európska charta regionálnych a menšinových jazykov článok 8 hovorí: "Umožniť používanie jazyka bez toho," myslí sa jazyk národnostných menšín, "aby sa prejudikovala otázka výučby úradného jazyka." Takže keby sme sa držali aspoň tohto, tak popri tomto zákone by sme sa tu museli zamýšľať aj nad prijatím iného zákona, a to nad takým zákonom, ktorý by hovoril o zlepšení výučby štátneho jazyka. O zákone, ktorý by umožnil podstatnú časť základného vzdelania pre všetkých obyvateľov štátu, teda aj pre maďarskú menšinu, aby absolvovali výučbu v štátnom jazyku. Ale, samozrejme, o takýto zákon tu nie je žiadny záujem.

    Ale zoberme si napríklad zmluvu s Maďarskom. Článok 15 písm. g) hovorí: "Osoby patriace k maďarskej menšine na Slovensku a slovenskej menšine v Maďarsku majú právo slobodne používať ústne i písomne svoj materinský jazyk v styku s úradmi. Ja sa pýtam, či takéto niečo platí v Maďarsku. Ak bude niečo takéto platiť v Maďarsku, potom my by sme mohli prijať tento vládny zákon, ktorý je tu predkladaný. Nevidím žiadny dôvod, aby sme sa my držali napríklad tejto zmluvy, ale Maďari ju pokojne porušujú. Takže ja chcem za Slovenskú národnú stranu povedať, že tento zákon rozhodne nepodporíme.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Slavkovskej: pán poslanec Rusnák, pán poslanec Zajac, pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem poprosiť pani poslankyňu Slavkovskú, aby sa namiesto kádrovania funkcionárov Strany demokratickej ľavice pozrela radšej do vlastných radov a najmä na svojho predsedu pána Slotu. Neustále tu kritizuje najmä ministra školstva Ftáčnika. Mne sa len zdá, že jej je ľúto a je to obyčajná závisť.

    A ešte chcem poprosiť a chcem si vyprosiť, aby ma tu niekto v tomto parlamente nazýval zradcom, pani Slavkovská.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, myslím si, že nemá zmysel vyvracať všetky historické nezmysly, ktoré ste tu porozprávali. Chcel by som vás upozorniť iba na to, že na Slovensku naposledy vešali vaši komunistickí spolustraníci v päťdesiatych rokoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Využívam možnosť vyslovenia svojho názoru ako opozičného poslanca.

    Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Slavkovskú v tom, že Európska únia, mal som možnosť navštíviť Brusel pred dvoma týždňami, žiadal som určité príklady pri našom pobyte v Taiexe, aby nám uviedli, v ktorých štátoch sú rovnocenné alebo také podobné návrhy, alebo platiace zákony. Nebolo to zodpovedané, bolo spomenuté iba Belgicko, tam sú však dva štátotvorné národy. Tam sú dva rovnocenné štátotvorné národy.

    Takže tu Európska únia v podstate nepoužila žiaden príklad ani nám nevtláča žiadnu podobu zákona. Máme slobodné rozhodnutie. Samozrejme, tie tlaky, ktoré sa tu spomínajú, ja neviem, z ktorých zdrojov pochádzajú, z ktorých orgánov Európskej únie. Je tu určitý záväzok prijať zákon. Samozrejme, dnes sa tento tlak zvyšuje, aby bol prijatý. A bolo spomenuté, že tento zákon nakoniec nikde neplatí. Tak mám dojem, že to všetko, čo sa tu robí, je určité pokusné pole.

    Chcel by som zdôrazniť, že návrh zákona, ktorý chceme prijať s touto problematikou, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe článku 6 zmluvy Európskej únie.

    Prosím vás pekne, my sa stále niekde ponáhľame, pre takýto vážny zákon mal byť daný väčší priestor. Pre takýto zákon mal byť daný na plebiscit, možno mala byť väčšia diskusia v spoločnosti. Neviem, prečo to všetko robíme, keď ozaj v Helsinkách nás čaká kopa iných vážnejších zdôvodnení na prijatie. Ja si myslím, že to nie je hlavný dôvod toho, že nebudeme prijatí v prvej skupine, ako cítim.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    nadviazal by som na slová môjho kolegu pána Benčata, že tiež neviem, kde sa tak veľmi ponáhľame a o koho dovolenku vlastne ide, že nemôžeme rokovať v tomto parlamente aj budúci týždeň. Budem hovoriť za Slovenskú národnú stranu. My sme pripravení sem prísť aj budúci týždeň. Pozrite sa tiež, koľko je vás tu...

  • Upokojte sa páni poslanci, nech sa páči, pán poslanec.

  • ... takže by som vás prosil, keby sme zbytočne nesilili túto schôdzu, pretože do noci neefektívne rokujeme. Myslím si, že polovica parlamentu ešte teraz spí. Ďalej sa nebudem k tomu vyjadrovať. Myslím si, že je to zbytočne silená schôdza. Nemáme sa kde ponáhľať.

    Na úvod uvediem svoj pozmeňujúci návrh k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275).

    Nové znenie § 2 ods. 3: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny."

    Dôvod: V dostatočnej miere toto ustanovenie zabezpečuje dvojjazyčnosť a nevidím dôvod, prečo by mala byť dvojjazyčnosť aj v štátnej správe, čím by sa vlastne zavádzal druhý úradný jazyk na Slovensku.

    Dámy a páni, dnes začnem svoj príspevok tam, kde som musel skončiť v prvom čítaní tohto zákona, lebo demokratická koalícia obmedzila rozpravu na desať minút. Chcem povedať, že je ladený radikálnejšie, pretože po včerajšom zradikalizovaní som si niečo poprepisoval. Zbytočne je tu atmosféra napätá, ale myslím si, že si treba povedať, aj akým spôsobom to myslíme my a prečo sa tak správame, ako sa správame.

    Ak dovolíte, prečítal by som pár slov zo štatistiky. K 3. marcu 1991 mala Slovenská republika 5 274 tis. obyvateľov, z čoho 4 500 tis. sa hlásilo k slovenskej národnosti, čo predstavuje 85,7 percenta, 567 tis. k maďarskej, čo je 10,8 percenta, 75 tis. k rómskej, čo predstavuje 1,4 percenta, 52 tis. tis. k českej menšine, čo je 1 percento, ostatní obyvatelia ukrajinskej, rusínskej národnosti 0,3 percenta, poľskej a nemeckej národnosti 0,1 percenta z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky.

    Ak porovnáme percentuálny podiel obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti z roku 1961, keď bolo sčítanie ľudu, s rokom 1991, zistíme, že za posledných 30 rokov mierne klesol. V roku 1961 je to 12,43 percenta, v roku 1991 to predstavuje 10,76 percenta. Naopak, počet obyvateľov Maďarskej republiky hlásiacich sa k slovenskej národnosti prudko klesá. Sčítanie z roku 1960 uvádza 31 tis. Slovákov v Maďarskej republike, kým sčítanie z roku 1990 už iba 10 tis. Slovákov.

    Na týchto i ďalších číslach jasne vidíme, aké podmienky majú menšiny na Slovensku a aké podmienky majú menšiny v Maďarsku. Na Slovensku sa v maďarskom jazyku vyučuje v 268 základných školách, v 12 gymnáziách, v 6 stredných školách, v 9 stredných odborných učilištiach. Okrem toho je 29 základných škôl a 24 odborných učilíšť pod spoločnou správou.

    Na porovnanie sa zmienim aj o postavení slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Pozícia Slovákov v Maďarsku je v porovnaní so situáciou príslušníkov etnických menšín žijúcich v Slovenskej republike neporovnateľná. Po prvej svetovej vojne žilo v Maďarsku asi 650 tis. Slovákov, v roku 1946 v rámci presídľovania sa vrátilo na Slovensko asi 70 tis. Slovákov. V súčasnosti Slováci žijú roztrúsení po celom Maďarsku, sú organizovaní v piatich kultúrnych spoločenských organizáciách.

    V Maďarsku existujú iba dva typy takzvaných slovenských škôl. Pre prvý typ škôl je charakteristické vyučovanie v slovenskom jazyku, okrem slovenčiny a štyroch humanitných predmetov, pričom ostatné predmety sa vyučujú v maďarskom jazyku. V celej Maďarskej republike je ich päť. Druhým typom škôl sú vlastne maďarské základné školy, kde sa všetky predmety okrem hodín slovenského jazyka vyučujú v maďarskom jazyku. Tých je 75. Stredný stupeň vzdelávania predstavujú dve gymnáziá, jedna slovenská trieda v pedagogickej škole a jedna v strednej hotelovej škole. Učiteľov pre tieto školy pripravujú vysoké školy v Ostrihome, v Budapešti a v Segedíne. To je názorný príklad na základe štatistických čísiel. Chýba mi tu ale reciprocita.

    Tu by som sa chcel zastaviť a spomenúť slová prezidenta Maďarskej republiky pána Göncza, ktoré zazneli na návšteve u vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady pána Mikloška v auguste 1990. Povedal, že pri riešení menšinových vzťahoch medzi Maďarskou a Slovenskou republikou Maďari odmietajú uplatňovanie princípu reciprocity, čiže vzájomnej rovnosti, rovnoprávnosti a vyrovnanosti práv i povinností na obidvoch stranách hraníc. Možno sa teda oprávnene pýtať, či štát, ktorý odmieta reciprocitu, má právo žiadať od iného štátu to, čo menšine sám neposkytuje. Preto sa nemožno čudovať, že aj pán Duray v rozhovore pre Pravdu 8. septembra 1992 povedal, že reciprocita je principiálne i právne neprijateľná, prijateľná je reciprocita princípov, ale vždy treba hľadať riešenie vyhovujúce danej menšine. Čestný predseda SMK sa asi domnieva, že Slovákom v Maďarsku by nevyhovovali také občianske a kultúrne práva, ako majú Maďari na Slovensku, hoci pravdou je opak. Slovenskí Maďari by sa neuspokojili s takými právami, ako majú Slováci v Maďarsku.

    Nedá mi nespomenúť ešte jeden dôležitý fakt, ako sa "rozvíjajú možnosti slovenskej menšiny v Maďarsku". V roku 1993 maďarský parlament schválil zákon o národnostných a etnických menšinách, v ktorom sa v porovnaní s predošlým stavom rozšírili práva národností. Do roku 1989 mali v Maďarsku menšiny v podstate formálne zaručené práva menšinové. Zákon určite privítali predstavitelia všetkých národnostných menšín. Tento zákon zaručuje menšinám individuálne aj kolektívne práva, právo na parlamentné zastúpenie. Právo na politickú reprezentáciu je zaručené aj v ústave štátu. Paradoxne ale vyznieva, ak pri praktickej realizácii tohto zákona v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v roku 1994 nakoniec menšinám nebolo umožnené delegovať svojich zástupcov do parlamentu. Naopak, vládna úprava zrušila podľa našich zistení aj možnosť formálneho zastúpenia menšín v parlamente, ktoré sa uplatňovali v minulosti. Preto národnostné menšiny nie sú v súčasnosti zastúpené v maďarskom parlamente aj napriek schválenému zákonu. Aj tento fakt nechám na posúdenie vás dámy a páni poslanci, a, samozrejme, aj na posúdenie televíznych divákov.

    V súvislosti s tézou programu o právach menšín ako o pilieri demokracie a tvrdením, že v Slovenskej republike absentujú potrebné právne úpravy a ústavné práva, ktoré sú vraj nedostupné, možno poukázať na rad štátov, o ktorých na rozdiel od Slovenska takéto konštatovanie stavu skutočne platí. Napríklad v USA, kde si menšiny musia vlastnými prostriedkami udržiavať národnostné školy a kde sa postupne aj v školách zavádza jednojazyčnosť, teda vyučovanie iba v angličtine a vydávajú sa iba jednojazyčné vysvedčenia, je v poskytovaní práv menšín, ktoré predstavujú tak ako u nás okolo 15 percent občanov, také, aké je, a preto nám nemôžu v tomto smere nič vyčítať.

    Podobne aj francúzska ústava hovorí, že všetci občania Francúzska sú Francúzi, pričom Francúzska republika nepodpísala ani Rámcový dohovor Rady Európy o právach národnostných menšín. Vieme asi prečo.

    Dámy a páni, nedá mi ešte nespomenúť slová, ktoré povedal na kongrese Spolužitia v roku 1993 jej predseda pán Duray: "Naším najbližším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia. Jedine svornosť a historické spojenie s našou materskou krajinou je zárukou na dosiahnutie tohto cieľa." O tri roky neskôr v roku 1996 poskytol pán Duray rozhovor belgickému denníku Le Soair, v ktorom konštatoval, že súčasná situácia je už taká, že sme veľmi blízko od prikročenia k vyhláseniu územnej autonómie, a to nielen ako provokatívneho gesta, ale jednoducho reflexu sebaobrany. Neviem, čo si mám po týchto slovách myslieť. Ale jedno viem určite. Chcem vyzvať čelných predstaviteľov SMK - pána Bugára, Duraya, Csákyho, aby verejne tu v parlamente vyjadrili lojalitu Slovenskej republike. Aj preto, že predsedovia maďarských vlád Antall i Orbán sa vyhlásili za hlavy maďarského národa bez ohľadu na etnické hranice a predstavitelia slovenských Maďarov týchto politikov uznávajú a svojimi vyhláseniami podporujú.

    Dámy a páni, toto boli skutočnosti z nedávnej minulosti. Namieste sú otázky, prečo nanucujeme tento zákon menšinám, ktoré ho odmietajú, či je skutočne tento zákon taký potrebný, čo všetko a aké problémy jeho schválenie prinesie Slovenskej republike a či nie je potrebné namiesto tohto zákona radšej riešiť ťaživú ekonomickú situáciu na Slovensku.

    Vážené dámy a páni poslanci vládnej koalície, na záver vám chcem pripomenúť, že vy máte zodpovednosť na svojich pleciach za prijatie tohto zákona, ktorý je taký problémový. Slovenská národná strana tento zákon nepodporí a nebude zaň hlasovať.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka: pán poslanec Moric, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán kolega Šepták, vy ste tu citovali slová premiéra Antalla a povedali ste, že neviete, čo si máte o týchto slovách myslieť. No ja viem, čo si mám o týchto slovách myslieť, jednoducho absolútna autonómia, odtrhnutie juhu Slovenska od Slovenskej republiky a pričlenenie k Maďarsku. To je jednoduchá, veľmi jednoduchá vec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som sa prikloniť k slovám pána poslanca Šeptáka, že by skutočne bolo veľmi potrebné, aby predstavitelia slovenskej vlády maďarskej menšiny vyjadrili lojalitu k Slovenskej republike. Je absolútne neadekvátne, aby podpredseda vlády pán Csáky nechcel odvolať, a už na tejto pôde bol vyzvaný na to možno desaťkrát, svoj názor na to, že požadoval územnú autonómiu južného Slovenska. Ako môže vo vláde Slovenskej republiky sedieť niekto, kto chce vlastne rozbiť Slovensko?

    A rada by som sa vyjadrila aj k otázke školského systému, o ktorom tu pán poslanec hovoril. Keď si zoberieme výskumy, ktoré robil štatistický úrad v školách s vyučovacím jazykom maďarským, tak sa tam dozvieme, že napríklad žiaci, ktorí idú na stredné školy, v Leviciach 60 percent, v Rimavskej Sobote 80 percent, v Košiciach 46 percent, iba pasívne ovládajú štátny jazyk. Slovná zásoba je u 40 percent žiakov podpriemerná a samostatnosť vo vyjadrovaní v Rimavskej Sobote 80 percent je nesamostatnosť vo vyjadrovaní, v Košiciach 40 percent. Čiže takýchto občanov Slovenskej republiky neovládajúcich štátny jazyk si tu vychovávame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pánu kolegovi Šeptákovi. Ak budeme žiadať od maďarskej národnostnej menšiny vehementne a dosť agresívne ospravedlnenie, toho sa nikdy nedožijeme, pretože to je psychologicky normálne. Ak to od niekoho veľmi žiadam, tak to práve neurobí. Ale je to len hádam výsledok toho, že sa skutočne čierno-bielo pozeráme na naše spolužitie. Ono môže mať aj takúto projekciu. Ale treba sa na to pozerať aj trošku širšie. Tomáš Garrique Masaryk v roku 1926 vyhlásil, že slovenský národ neexistuje, to je len fikcia maďarskej reprezentácie.

    Takže ako vidíte, v jeho vedomí nás inštalovali ako národ práve Maďari. Tak to by bol istý pozitívny prvok, pretože oni tú fikciu nepovažovali za fikciu, oni dobre vedeli, že realita slovenského národa existuje. A keď tu Tomáš Garrique Masaryk, tvorca českej demokracie, musel uznať a deklarovať, priatelia, tak bol to istý pozitívny prvok súžitia. Ak by som z tohto vychádzal a potom poprosil maďarských kolegov, aby sa povedzme ospravedlnili, možno by boli zhovievavejší a ospravedlnili by sa.

    Ale v roku 1918 sa osvietený gróf Mihály Károlyi ospravedlnil Slovenskej národnej rade v Martine za príkoria, ktoré urobili Maďari za tisícročie slovenskému národu. Síce v dovetku udal, že to príkorie bolo spáchané nielen na Slovákoch, ale aj na Maďaroch, na maďarskom národe. Ale ospravedlnil sa pod tlakom udalostí, pod tlakom faktov a pod tlakom histórie, ktorá bola zrejme asi objektívna. Takže od našich maďarských kolegov hádam žiadajme, aby sa pozreli na históriu nielen zo svojich zdrojov, ale aj zdrojov iných, ktoré sú objektívnejšie, a potom pod tlakom historických faktov mnoho razy zistia, že naše súžitie bolo aj pozitívne, a keďže bolo aj negatívne, tak sa môžeme za negatíva ospravedlniť. A tak by som od nich dosiahol možno skôr ospravedlnenie ako tak, keby som ich tu explicitne žiadal, ospravedlňte sa teraz a kľaknite si na kolená. Veď to neurobí ani vlastné decko.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič, pripraví sa pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda,

    pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    keďže sa môže stať, že v desiatich minútach by som nestihol predložiť svoj pozmeňujúci návrh, mám len jeden pozmeňujúci návrh, pretože dá sa povedať, že všetky tie návrhy, ktoré sú reálne, aby boli zapracované, respektíve aby neboli prijaté tak, ako sú predkladané, už tu odzneli, nechcem sa opakovať. Môj pozmeňujúci návrh znie k číslu 275 rokovania, našej tlače - vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v § 2 ods. 1 zmeniť v texte číslicu "20" na "51". Mám tento návrh písomne spracovaný, a preto ho predkladám.

    Pani kolegyne, páni kolegovia, prečo je k tomuto návrhu zákona taká rozprava? Zdá sa niekedy, že je to vraj zbytočné, zdá sa vraj, že niekedy je to o ničom. Ale rozprava býva vždy široká a veľká, ak o niečo ide. A v tomto prípade si myslím, že ide o veľa, aj keď tu zaznel výrok, že nejde o nič, ale ja som to pochopil, ako tento výrok bol myslený. Myslíte si, že niekto z príslušníkov slovenského národa namieta, aby naši spoluobčania inej národnosti mali svoje divadlá, mali svoje kultúrne zariadenia, mohli komunikovať doma aj vo verejnosti svojím jazykom? Myslím si, že nie. Myslíte si však, že nemôže prekážať slovenským občanom, ak príslušníci niektorej národnosti sa snažia svojím konaním rozrušiť integritu tohto štátu? Jazyk je veľmi dôležitý nástroj. Dôležitý nástroj pri zoceľovaní jednotlivých národností, a preto si myslíme, a o tom hovoria aj medzinárodné európske dokumenty, že štátny jazyk je, existuje a je dôležitý práve kvôli integrite, a preto prikazuje všetkým štátom, aby urobili všetko pre to, aby sa ostatní príslušníci národností mohli naučiť perfektne hovoriť štátnym jazykom, aby nemohli byť podceňovaní pri získavaní zamestnaní, respektíve prezentovania svojej kultúry.

    Od našich kolegov z národnostnej menšiny často počúvame o tom, čo chcú a čo nechcú. Zdôrazňujú veľmi častokrát, že nechcú autonómiu. Napríklad, že aj v rámci rozšírenia právomocí štátnych samospráv sledujú len to, aby bolo lepšie obciam, aby sa im lepšie darilo ekonomicky a nič viac. No musím povedať, že je ťažko veriť, keď hneď na druhej strane sú tu iné výroky, a keď sú tu orgány, respektíve organizácie, ktoré napomáhajú práve niečo iné, ako sú výroky.

    Len si zoberte ten dohodnutý strategický cieľ Svetového zväzu Maďarov. Je to revízia štátnych hraníc Maďarskej republiky. S ním súvisí zámer Svetového zväzu Maďarov presadiť územnú autonómiu maďarskej menšiny v susedných štátoch s Maďarskou republikou. Tento fakt je závažný v tej súvislosti, že Svetový zväz Maďarov je organizácia financovaná zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky z kapitoly Parlament, a pritom koná v rozpore s oficiálnou zahraničnou politikou Maďarskej republiky. Pretože zahraničná politika je iná. Maďarskej vláde vyplýva z ústavy povinnosť starať sa o maďarské menšiny v susedných štátoch. Úrad pre zahraničných Maďarov financovaný zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky z kapitoly Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky vypracúva jednotnú stratégiu autonómie Maďarov v Rumunsku, Ukrajine, Slovensku a Juhoslávii. To sú veci známe a verejne aj publikované, aj pokiaľ išlo o vystúpenia v rámci Svetového zväzu Maďarov. Predseda tohto výboru pre novú národnú stratégiu, náš kolega pán poslanec Duray, on by nám o tom mohol hovoriť.

    Ak som predtým vo vystúpeniach spomínal knihu podpredsedu vlády pána Csákyho, dovoľte mi, aby som sa zmienil teraz aj napríklad o 80-stranovej publikácii vydanej maďarskou koalíciou s názvom Maďari na Slovensku, ktorá mala vplyv na materiál Agenda 2000 a posudky, ktoré Helsinská komisia Kongresu Spojených štátov dodala pred rozhodovaním o kandidátoch pre NATO. Je to text: "Veľká pozornosť by sa mala venovať rozvoju foriem samosprávy Maďarov na Slovensku a pozornosť sa musí zamerať na také formy samosprávy, ktoré sú založené na princípe územnej autonómie."

    Miroslav Kusý z katedry politológie Filozofickej fakulty v týždenníku Domino fórum číslo 41/1997 citoval z materiálu, ktorý maďarská koalícia odovzdala európskym ľudovým stranám, takto: "Pozornosť sa musí zamerať na také formy samosprávy, ktoré sú založené na princípe územnej autonómie." Takže, páni poslanci našej národnostnej menšiny, nečudujte sa, že naša nedôvera vo vaše požiadavky je veľká. Zoberte si od začiatku vaše požiadavky, ako sa stupňovali, ako išli stále hore, hore, hore. Len si spomeňte, keď sme prijímali zákon o názve miest, obcí a o priezviskách. Tam sa hovorilo, že je to prakticky definitíva, že už nebudeme o viacerých požiadavkách hovoriť. Hovorili ste vtedy, že sa vrátime k Benešovým zákonom. Súčasnej vláde ste potvrdili, že o nich hovoriť nebudete. Ale vláda urobila perfektný krok na oklamanie každého. Nebudem teraz o tom hovoriť, lebo je to už známe.

    Viete, keď som hovoril s niektorými predstaviteľmi iných štátov, ešte keď som bol vo funkcii predsedu parlamentu, o týchto otázkach, všade deklarovali, že tie požiadavky, ktoré má naša národnostná menšina, najmä maďarská, nie sú adekvátne ich postaveniu vo vzťahu k občianstvu, pretože občianske práva sú pre všetkých zaručené rovnako u nás v našej republike. To mi všetci vždy potvrdili. Je jasné, že maďarské politické strany sú zástancami silných miestnych a regionálnych samospráv a presadzujú ich nezávislosť od štátnej správy a rozšírenie kompetencií v týchto úradoch samosprávy. Tu aj pán poslanec Duray uviedol: "Znamená to, že štát je potrebné decentralizovať a vyňať z rúk štátnej byrokracie tie právomoci, ktoré je možné vykonávať na úrovni samosprávy." Povedal to 9. 10. 1997 v TASR. Pán Duray tvrdí, že dva medzinárodné dokumenty, ktoré sú inkorporované do slovensko-maďarskej zmluvy, Kodanský dokument OBSE o ľudskej dimenzii a odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, nehovoria o územnej autonómii na etnickom, ale na občianskom princípe. To podľa pána Duraya, ako to prezentoval ďalej, znamená autonómiu na území, v ktorej sa môžu uplatniť odlišné právne normy, napríklad na riešenie etnických vzťahov alebo ochrany identity.

    Ďalej hovorí: "Čím menej je demokracie v danom štáte, o to viac by sa žiadalo riešiť etnické vzťahy na princípe územnej autonómie," 12. 12. 1997 SME. Personálna autonómia sa začína vytvorením voleného orgánu, ktorý zastupuje menšinu voči ústrednému orgánu. Územná autonómia sa začína vytvorením vlastného systému samosprávy s legislatívne vymedzenými kompetenciami na území s prevažnou väčšinou menšinovej populácie. Takže presadzovanie širších kompetencií samosprávy je teda zavádzanie autonómie určitou skrytou formou.

    Pán poslanec Weiss tu minule vo svojom vystúpení s faktickou poznámkou hovoril, že v 1201-ke sme sa zaviazali. Nie je to pravda. Naša vláda okamžite reagovala, keď maďarská strana spochybňovala toto znenie v zmluve. A svojím výrokom, ktorý prezentovala aj vo Francúzsku, kde ho vtedy odovzdala premiérovi Balladurovi, vláda Slovenskej republiky zdôrazňuje, že nikdy neprijala a v tom zmysle nezakotvila nijaké formulácie, ktoré by boli postavené na uznaní princípu kolektívnych práv pre menšiny a ktoré by pripúšťali vytvorenie autonómnych štruktúr na etnickom základe. Trvá na tom, že súhlasila s uvedeným odporúčaním Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 výlučne spolu s limitujúcou klauzulou, rešpektujúc individuálne ľudské a občianske práva vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Spolu s ďalšími príslušnými ustanoveniami dokumentu táto zmluva dôsledne rešpektuje uznávané európske štandardy, ktoré sú postavené výlučne na individuálnych právach osôb patriacich k národnostným menšinám. Preto akákoľvek iná interpretácia neprichádza do úvahy. Pečiatka, podpis, vláda a tak ďalej.

    Nemohol som dokončiť, ale dúfam, že sa ešte prihlásim a budem pokračovať v mojom vystúpení.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča: pán poslanec Slobodník, pán poslanec Mészáros, pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Ja sa chcem vrátiť k myšlienke o tom odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, o ktorej tu hovoril pán poslanec Gašparovič. Ešte raz to tu musím opakovať a dobre by bolo povedať, že nielen to je pravda, i keď aj to je pravda, samozrejme, čo tu prečítal a čo slovenská vláda vyhlásila a odovzdala vtedajšiemu premiérovi Francúzska pánu Balladurovi o tom, že neuznáva nejaké práva, ale pravda je aj tak, že odporúčanie číslo 1201 analyzovala takzvaná benátska komisia. Ja odporúčam právnikom, najmä právnikom z koalície, aby si toto pozreli a zistia tam také veci. Táto analýza odporúčania číslo 1201 je jednoznačná. Také práva v Európe, aké by chceli predkladatelia tohto odporúčania dosiahnuť, neexistujú. A je dobre známe a musí to poznať každý, kto navštevoval Radu Európy, Parlamentné zhromaždenie, že Výbor ministrov Rady Európy práve preto, aby sa neuplatňoval tento jednostranný postoj rozhodol, aby sa pracovalo na novom dokumente, pretože Výbor ministrov je nadradený Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, to je opačne ako v štátoch, a na základe toho Parlamentné zhromaždenie prijalo vo februári 1995 dokument, ktorý sa volá Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, a ten dohovor je výlučne na individuálnych právach. Preto ho naši poslanci maďarskej národnosti vôbec neprijali. Nesúhlasili s tým, keď sa tu hlasovalo v minulom parlamentnom období, neprijali tento zákona, pretože sa im to málilo. Takže taká je situácia a myslím si, že nie operovať tu odporúčaním, ktoré podľa predsedu benátskej komisie, lepšie povedané experta benátskej komisie, je neplatné, je zbytočné.

  • Pán poslanec Mészáros, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Neviem, či si pán poslanec Gašparovič uvedomuje, že svojím návrhom, aby hranica regiónu, kde sa môžu používať jazyky národnostných menšín, bola 50-percentná, diskriminuje. Svojím návrhom absolútne diskriminuje všetky národnostné menšiny na Slovensku, okrem maďarskej. Totiž maďarskej menšine iba zužuje jeho práva. Poviem jednu štatistiku. Pokiaľ by tá hranica bola 50-percentná, teda aj tento nápad je zlý. Podľa môjho názoru v tom prípade by ani jedna národnostná menšina, okrem maďarskej menšiny, nemohla používať svoj jazyk ani v jednej obci. Maďarská menšina by ho mohla používať teda ešte v 438 obciach. Pán Gašparovič, tlačíte nás do takej situácie, aby sme teda iba pre seba robili ten zákon, čo my nechceme. My chceme tento zákon aj pre ostatné menšiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja naopak by som veľmi vrelo chcela podporiť návrh pána poslanca Gašparoviča s tým zvýšením hranice na 51 percent. Pretože ak si pozriem priložený zoznam obcí, je ich tam vyše 500, tak skutočne sú tam dve obce, ktorých by sa dotýkalo úradovanie v nemeckom jazyku. Takže neviem, o čom sa tu hovorí. Skutočne sa tu hovorí iba o používaní maďarského jazyka, o žiadnom inom používaní sa nehovorí. 51 percent, to by nebolo diskriminačné voči žiadnej národnosti, pretože to nie je diskriminačné ani v tomto prípade, ostatných národností sa to netýka, ale čo by bolo plus, nebolo by to diskriminačné pre obyvateľov slovenskej národnosti, ktorí žijú v týchto obciach, a o tých nám v prvom rade musí ísť. Samozrejme, že treba dbať aj na požiadavky národnostných menšín, ale v prvom rade treba dbať na požiadavky a práva slovenského národa.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    vystupujem k tejto problematike po prvýkrát. Nezapojil som sa ani do faktických poznámok. Prosím, aby som nebol chápaný konfrontačne a dovoľte mi, aby som sa ospravedlnil, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné, samozrejme, takú zložitú problematiku definovať a dešifrovať v systémových súvislostiach, v ktorých táto problematika skutočne pôsobí.

    Chcel by som v úvode uviesť, že mi je veľmi ľúto, že taký závažný dokument, ktorý sa prijíma v súvislosti s používaním jazykov národnostných menšín, že taký závažný dokument prijímame v skrátenom legislatívnom konaní. Považujem to za hrubú chybu a táto chyba bude mať neodškriepiteľné dôsledky na morálnopolitickú klímu v tejto spoločnosti, ale bude mať aj zahraničnopolitické dôsledky. Je mi ľúto, že mnou taký uznávaný a vážený podpredseda vlády za legislatívu je vlastne nositeľom toho, čo oni sami ako poslanci Strany demokratickej ľavice odsudzovali, že temer v 90 percentách legislatívnych návrhov, ktoré od volieb v septembri 1998 sme absolvovali v tejto sále, sú návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Taký závažný dokument si vyžaduje skutočne diskusiu, korektnosť, pretože sa zakladajú takýmto urýchleným chvatom aj nové krivdy, ktoré sa potom ťažko možno celé desaťročia naprávajú. Toto ja považujem za nedobrú klímu na prerokúvanie takéhoto návrhu zákona.

    Vzhľadom na koaličné pomery ste robili z tohto návrhu zákona tabu. Robili ste z toho fetiš a robili ste z toho tajnú vec, kde o jednotlivých alternatívach nebolo možné diskutovať a nebolo možné zaujať ani objektívny postoj, a to aj nad rámec extrémizmov zo všetkých strán vrátane extrémizmov zo strany opozičných politikov. To hovorím veľmi pokojne, kultúrne a s hlbokým vnútorným presvedčením.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti ďalej uviesť, že sa tu z hľadiska politologického hrajú určité hry. Mnohí politici vládnej koalície mi v súkromných rozhovoroch avizovali, že aj prijatie takéhoto zákona, ktoré je v podstate ničím iným ako ústupkom pred tlakmi, že prijatie tohto zákona vraj má v rámci demokracie a pluralizmu eliminovať etnicky postavené subjekty na slovenskej politickej scéne, ak to mám slušne povedať. Myslím si, že táto téza, ktorú niektorí politici koalície vlastne presadzujú v súkromných rozhovoroch, politologicky znamená, že je to eliminovanie Strany maďarskej koalície z politického života tejto spoločnosti. Samozrejme, je to diskutabilná skutočnosť, ale je zlé, ak sa riešia ústavné pomery krajiny cez takúto prizmu. A toto je tiež signál, na akej báze a na akej jednote je súčasná vládna moc a koalícia postavená.

    Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska politického aj z hľadiska právneho sú, samozrejme, rôzne postoje k prijatiu tohto návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som komentoval právny pohľad na vec. Tá téza, ktorú sa pokúsim obhájiť, je tézou v tom, že neexistujú právne dôvody preto, aby takýto jeden jediný zákon existoval. To ale, aby som zas neutlmil pozornosť tých kolegov, ktorí presadzujú tento zákon, neznamená, že snaha, lebo žiadosti, požiadavky o takýto zákon, ktorý by takto upravoval danú problematiku, nie je legitímna. Ja znovu opakujem, že táto snaha je legitímna, aj keď si možno nahnevám niekoho, kto fandí, že tento zákon netreba. Ale z právnej stránky takýto postup nie je nutný. A toto je práve to, čo mi prekáža aj vo vzťahu k európskym štruktúram, ktoré nás tlačia do takéhoto návrhu zákona, že cez lož, klamstvo a protiprávne názory sa vlastne vnucuje zvonku zásahom do suverenity tohto štátu takýto postup.

    Dovoľte mi niekoľko argumentov v tejto súvislosti. Spočítal som si špeciálne pre toto vystúpenie v platnej Ústave Slovenskej republiky, v koľkých ustanoveniach sa upravuje splnomocnenie ústavy na to, aby určitá daná spoločenská problematika bola upravená zákonom. V dvoch prípadoch ústava predpokladá existenciu ústavného zákona a v 90 prípadoch ústava hovorí o tom, že sa má prijať pre danú problematiku zákon. V 90 prípadoch. Ak by sme išli cez tú zvrátenú logiku, že to musí byť v jednom zákone, tak by sme dospeli k záveru, že na Slovensku by malo platiť len 90 zákonov a žiaden iný. To je jedna rovina.

    Druhá rovina je tá, že pod pojmom zákon, tak ako to chápe ústava, ale aj medzinárodné dokumenty, ktorým je Slovensko viazané, sa rozumejú ďalšie zákony a že pod týmto pojmom sa rozumejú aj nariadenia vlády a vyhlášky príslušných rezortov, teda takzvané všeobecné záväzné normatívne právne akty. Ústava Slovenskej republiky je definovaná v tomto zmysle z hľadiska výkladu v tých 90 prípadoch aj rozhodnutím Ústavného súdu číslo II/28 z roku 1996 publikovaná pod číslom 7 z roku 1997, podľa ktorej termínom zákon sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily.

    V tejto súvislosti je teda evidentné aj v pohľade pri kontrolnom systéme k medzinárodným dokumentom, že nie je nevyhnutné danú problematiku upravovať len jedným jediným zákonom. Pri kontrolnom systéme v medzinárodnom práve aj z hľadiska zaradenia Slovenska do štruktúr, napríklad v Medzinárodnej organizácii práce platí 62 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovensko viazané. V kontrolnom mechanizme vykazuje Slovenská republika už od vekov aj vyhlášky, dokonca aj technické normy, ktorých je niekoľko tisíc. V tejto súvislosti teda, ak sa hovorí o vnútroštátnom zákone alebo zákonodarstve, sa do systému tohto zákona zaraďujú všetky normatívne právne akty, nielen zákony.

    Z hľadísk analýzy textu zákona, ktorý dáva vláda k dispozícii, chcem uviesť, že tento zákon rieši danú problematiku len o trochu viac ako nič. Pri nejakej detailnej analýze textu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín chcem povedať, že tento zákon je v nerovnováhe s ústavou, pretože ak ideme na túto filozofiu prípravy komplexného zákona, že súčasťou tejto skupiny práv je právo používania jazyka etnických skupín, tento zákon obchádza túto pasáž z Ústavy Slovenskej republiky a etnické skupiny nie sú ani spomenuté. Čiže je tu vytvorená už v návrhu zákona nerovnováha vo vzťahu k platnej ústave. Preambula už bola komentovaná, nechcem ju uvádzať, ale domnievam sa, že preambula v tomto návrhu zákona nemá svoje opodstatnenie, je všeobecná, frázistická a je neúplná z hľadiska platného textu ústavy. Ide pod rámec platného textu ústavy. Jednotlivé ustanovenia sú deklaratórne v tomto zákone. Sú tam nadbytočné ustanovenia, ktoré upravujú v podstate konštatačne len určitým spôsobom inventarizačne, kde sa používa jazyk podľa iných právnych predpisov najmä v trestnom práve či v občianskom súdnom procese.

    Chcel by som uviesť, že v tejto súvislosti nie sú vôbec určené pojmy, kto je to osoba patriaca k národnostnej menšine, pretože ja môžem byť doobeda spišský Nemec, pokojne sa môžem poobede ohlásiť k poľskej národnosti a vôbec to nikomu nebude prekážať. A tento voľný spôsob subjektivity toho, kto má právo subjektivity, teda mať práva a povinnosti z tohto zákona, sa takto voľne vykladá, tak dôjdeme k absurdným predstavám, ktoré potom spochybňujú aj kvalitu legislatívcov Strany maďarskej koalície bez urážky, pretože nedosiahli ste vo svojich návrhoch to, čo ste chceli dosiahnuť z hľadiska formálnej logiky. Ja teraz nebudem komentovať, či máte právo požadovať sobáš, matriku a pohreb v jazyku menšiny, ak by som to aj uznával, tak to, čo ste napísali v návrhu, ste nedosiahli. V tom je ten problém. Dokonca sa tam hovorí o materinskom jazyku. Ja poznám Čecha, ktorý má mamu Španielku, jeho materinský jazyk je španielčina, ak bude mať práva podľa tohto zákona na území Slovenska, tak sa pohreb v Starej Ľubovni musí robiť po španielsky, ak si to on bude želať, pričom on bude pokojne bývať v Bratislave, lebo tam nie je väzba ani na miesto trvalého bydliska, ani na ďalšie skutočnosti.

    Vážený pán podpredseda vlády, posledný paragraf, ktorý navrhujete, že sú silnejšie a slabšie zákony, bude predmetom rokovania Ústavného súdu, ak ho prijmete. Ja budem prvý, ktorý túto žalobu na Ústavný súd napíše. Je mi ľúto, že tento zákon sa pripravoval v časovej tiesni a čo sa rýchlo robí, tak aj skončí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, a ospravedlňujem sa, ak som neskoro zareagovala.

    Chcem sa pripojiť k tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, ktorá hovorí o spôsobe prípravy tohto návrhu zákona. Opozícia sa viackrát dožadovala aspoň pracovnej predlohy jednotlivých návrhov zákonov, tak ako ich jednotlivé subjekty predkladali svojim grémiám ako pracovné návrhy, s ktorými by bolo možné pracovať. Pán podpredseda, využívam príležitosť, že ste tu dnes v rokovacej sále a chcem vám pripomenúť, že vaša vláda mala pripraviť za prvý polrok 17 právnych predpisov v zmysle harmonogramu, ktorý ste si dohodli s Európskou komisiou. Jazykový zákon je len jeden zo 17. Ak budete takto pokračovať, takýmto tempom a takouto "spoluprácou" s opozíciou, nedivte sa, že budeme podávať podania na Ústavný súd a že budeme úspešní napríklad tak ako v kauze vyhlásenej amnestie pánom Dzurindom, respektíve zrušenej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Predovšetkým by som sa chcela poďakovať pánu poslancovi Tkáčovi za jeho erudované vystúpenie a chcela dúfať, že si ho pozorne vypočula aspoň tá hŕstka koaličných poslancov, ktorá je tu prítomná. Tiež som chcela zareagovať na tú časť, keď pán poslanec v úvodnom slove, v úvodných slovách hovoril o skrátenom legislatívnom konaní a nepovažoval ho za vhodné. Ja som tiež na to vo svojom vystúpení upozornila. Keď si pozriete podpis premiéra Dzurindu, je tu 23. jún. 23. júna bol vo vláde prerokovaný tento zákon a parlament sa ním začal zaoberať, teda začalo sa rokovanie parlamentu 29. júna. Keďže nám materiály neposielate domov, ale zostávajú v skrinkách poslancov, nemali možnosť predovšetkým tí poslanci, ktorí sú mimo Bratislavy, sa k tomuto zákonu dostať. Čo sa týka skráteného konania, naozaj nesplnilo ani zákonom určené kritériá. A v závere iba toľko, že keď sme my pred rokom dali pred skončením volebného obdobia na skrátené konanie časť sociálnych zákonov, ktoré boli v prospech obyvateľstva, a potrebovali sme, aby ich účinnosť bola 1. januára, tak nás najviac kritizoval súčasný minister školstva pán Ftáčnik, právnici SDĽ, ale najmä predseda SDK pán Roman Kováč, ktorý dnes bez hanby plní tú úlohu, že vždy rozširuje program rokovania Národnej rady o návrhy v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Tkáč spomenul aj etnické skupiny. V súvislosti s tým sa domnievam, že predložený návrh zákona aspoň v dôvodovej správe by mal analyzovať, ako sa tento zákon dotkne alebo nedotkne ostatných národností. Napríklad tu máme Chorvátov. Ja osobne mám zistené, že v jednej obci, možno, že je to aj vo viacerých, v Jarovciach je vyše 20 percent chorvátskej národnosti, ale, žiaľ, v zozname obcí, ktoré sú priložené k tomuto návrhu zákona, sa o Jarovciach nehovorí nič. A ako sa tento zákon dotkne etnických skupín, napríklad Rómov. Som presvedčená, že tu máme veľa obcí, kde žije aj 50 percent, možnože aj 90 percent Rómov. A znovu sa v tom zákone nič nehovorí, čiže ideme prijať zákon, ktorý bude nadštandardný pre jednu národnostnú menšinu, a to maďarskú, ale o ostatné národnostné menšiny sa vôbec ani len nezaujímame.

    Takže by som prosila, keby takáto analýza k tomuto zákonu bola dodaná, pretože ináč to diskriminuje ostatné národnosti na Slovensku.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník, pripraví sa pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    k tejto otázke sa naozaj dá pristupovať z mnohých aspektov. Som veľmi rád, že tu erudovane vystúpili aj naši právnici, dnes predpoludním aj pán poslanec Gašparovič, aj pán poslanec Tkáč a, samozrejme, aj ďalší naši právnici, ktorí síce dnes nevystúpili, ale obhajujú isté stanovisko.

    Ja si zvolím v prvej časti asi taký porovnávací etalón, ako je to s ostatnými štátmi, ktoré sú asociovanými členmi Európskej únie, a ako je to s ich jazykovými zákonmi. V prvej skupine sa nachádza okrem iných štátov aj Estónsko. Estónsko je krajina, v ktorej žije veľká ruská menšina. Estónske zákony nariaďujú, že estónske občianstvo môže dostať len človek, ktorý písmom a slovom ovláda estónčinu. To znamená, keďže estónčina je ugrofínsky jazyk, blízky fínskemu, nesmierne ťažký pre Slovanov, takže to je otázka taká a existuje to. A Európska únia, či už chce nejakým spôsobom diskriminovať Rusov, občanov ruskej národnosti alebo pre iné dôvody, nič nežiada. Samozrejme, je tu aj krajina, ktorá sa takisto uchádza o členstvo, je asociovanou a je to Rumunsko. V Rumunsku platí zákon, platia zákony, ktoré sa vydali v súvislosti najmä s početnou maďarskou menšinou, ktorá tam žije, že dejepis a zemepis sa vo všetkých školách, kde sa vyučuje v národnostnom jazyku, teda v maďarčine, sa vyučuje po rumunsky, to znamená, že sa žiada od týchto žiakov, aby sa aspoň na tých dvoch hodinách povinne učili rumunčinu a ovládali tento jazyk. Nebudem hovoriť o krajinách, ktoré nie sú v prvej skupine, ale sú asociované, Lotyšsko, kde je takisto obrovská 40-percentná menšina občanov ruskej národnosti, kde takisto sú zákony veľmi striktné.

    Takže tu sa naozaj vynára tá otázka, prečo má Slovensko byť tým pokusným králikom, prečo od Slovenska sa žiada niečo, čo sa od iných krajín nežiada. Koniec koncov mohli by sme sa obrátiť priamo na Maďarsko. Operuje pán Csáky tým, že u nich v Maďarsku je lepšie vyriešená parlamentná účasť menšín ako na Slovensku. Dobre počúvajte, takúto nehoráznu lož tvrdí vo svojej knihe Maďari na Slovensku. Keď som sa ozval, tak mi odpovedal písomne ako na interpeláciu, áno, že to je tak, pretože v Maďarsku taký zákon prijali. Je vraj druhá otázka, že taký zákon neuviedli do života, ale taký zákon prijali. Tu máte logiku a uvažovanie všetkých žrecov veľkomaďarstva. Táto tradícia siaha do minulého storočia. Tam sa to začalo, tam prijali najlepší národnostný zákon po rakúsko-uhorskom vyrovnaní o rok potom, čiže v roku 1868, v minulom storočí, o ktorom napísal jeden autor, ktorý mal rád Maďarov, a dokonca napísal knihu Hungary and her Successor, čiže Uhorsko a jeho dediči, a tam nás dokonca nabádal alebo mrzelo ho, že Slováci sa oddelili v roku 1918 od Maďarov. Kniha bola vydaná koncom tridsiatych rokov. A v tejto knihe, ale bol to anglický autor, veľmi korektný, ktorý skutočne objektívne písal. Tam píše - prijali Nationality act, takto to nazval po anglicky, teda zákon o národnostnom jazyku, ideálny zákon, zákon, ktorý skutočne prijala aj Liga národov alebo Spoločnosť národov po prvej svetovej vojne a tak ďalej, ďalšie chvály a potom dodáva: Má len jednu chybičku krásy. Nikdy sa neaplikoval. Čiže istý, ten istý model platí aj v maďarskej ústave.

    A prečo by sa Slovensko nemohlo obrátiť na Európsku úniu s požiadavkou, aby Maďarsko konečne realizovalo, ani nie prijalo, oni majú už ten zákon, ale aby realizovalo zákon o príslušnosti, o členstve občanov iných národností, je ich tam dokopy 13, v maďarskom parlamente. Zákon bol prijatý 20. októbra 1993 pod číslom 77. Voľby boli v roku 1994, nič, voľby boli v roku 1998, nič. Pán Orbán, keď navštívil Slovensko naposledy, keď mu túto otázku položili už za novej vlády, absolútne to zahral do autu a už absolútne ani neuvažuje o tom, že by v roku 2002, keď budú najbližšie voľby v Maďarsku, mali menšiny na základe tohto existujúceho zákona tam byť. To je tá prvá časť.

    A teraz tá druhá časť, skoro mi to vyšlo na polovicu. Neuvedomujete si a prepáčte, ja ešte z čias ministra kultúry som musel študovať národnostnú problematiku, prečítal som desiatky kníh o nacionalizme - Heiss, Anderson a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem vám tu všetky citovať, mám ich ešte doma. A viem, a preto tie urážky, ktoré si tu pán Weiss dovolí z pozícií svojho neprekonaného internacionalizmu adresovať Slovákom, sú lžou. Nacionalizmus, aby som to najzjednodušil, znamená utláčanie iného národa. Samozrejme, pán Duka-Zólyomi spolu s pánom Csákym a spolu s pánom Durayom tam napísal, že sme kolonizátori, ale to, samozrejme, nie je pravda. Alebo chcete sa aj pod toto podpísať, že sme kolonizátori? Nechcete vidieť systémovú a systematickú politiku, akú vedie maďarstvo z Budapešti, z Washingtonu a z Komárna alebo kde je centrum, proti slovenskému národu.

    Teraz, aby som vám dokázal, že tu sú plány veľmi reálne. Viktor Orbán, premiér maďarskej vlády, sa stretol s veliteľom Westleym Clarkom z NATO v Európe a už požaduje autonómne postavenie Maďarov vo Vojvodine ako hotovú vec, ako samozrejmosť, ktorá sa musí stať. Kto z vás je taký naivný, aby si myslel, že keby sa to stalo, ja verím, že sa nestane, ale keby sa to stalo, že by sa na tom požiadavky zastavili ako na tom, čo spomínal pán poslanec Gašparovič, že keď budú prijaté mená a tabule, že sa na tom zastaví. Nechcete si uvedomiť, že Slovensko je dlhodobo varené, pripravované na pekáči pre toto. Od samého začiatku ešte pred vznikom Slovenskej republiky sa tu robila táto taktika. Za blahých čias VPN spolu s MNI sa vytvárali všelijaké bloky. Potom, to si tiež prosím vás pekne uvedomte, Maďarsko robilo všetko ako štát, aby sa Slovensko nestalo súčasťou Rady Európy. Boli sme tam 30. júna 1993, presne v ten deň nás prijali. Deň predtým sa vyhlásilo, že Slovensko sa nestane, pretože Maďarsko to bude blokovať. To bola snaha dostať Slovensko na vedľajšiu koľaj a ukázať, že Slovensko je nacionalistické, šovinistické a neviem aké rasistické. V tomto pokračovala celá táto maďarská skupina poslancov, nie občanov. Ja rozlišujem medzi občanmi maďarskej národnosti a medzi ich "elitou", ktorá sa usadila v tomto parlamente.

    Pán Duray na konferencii o menšinách vo Flensburgu v máji 1993, kde som bol aj aj, rozdávali sa letáky, on tam osobne nebol, bol tam pán Csáky, ktorý vystúpil veľmi a veľmi protislovensky. Neviem, ako môže takýto človek sedieť v slovenskej vláde, ale to je vec, ktorú dúfam vyriešime ako klub a budeme sa usilovať o jeho odvolanie. Vtedy tam rozdávali letáky, kde sa hovorilo, počúvajte dobre: Na Slovensku sa robia etnické čistky proti Maďarom. Viete, čo sú etnické čistky, zažili sme to, bohužiaľ. Aj v Kosove, teraz naposledy. A on toto tvrdil v roku 1993, aby vytváral atmosféru proti Slovensku. To vám nič nehovorí? Nehovorí vám nič, keď Duka-Zólyomi s Csákym a Durayom nás nazýva kolonizátormi? Keď pán Duray napíše k doslovu do knihy o Jánošovi Eszterházym v roku 1995, že na Slovensku sú pomery, ako boli v druhej polovici tridsiatych rokov vo fašistickom Nemecku?

    Neruší vás to, že vtedajší minister Maďarskej republiky László Kovács zašiel za Hansom van den Broekom, európskym komisárom pre zahraničie, a normálne mu položil z mosta do prosta otázku, čo si myslí Európska únia o etnickej autonómii? Pán Hans van den Broek málokedy v živote povedal takú múdru vetu, ako keď ho jednoducho odbavil: Európske zákonodarstvo takéto zákony nepozná. Ja som mu to pripomenul na jednej konferencii. Čakal som na jeho reakciu, či sa bude dištancovať od svojho výroku alebo či povie, že toto ste si vymysleli. Nie. Prijal to a reagoval na to, ako hovoril o tom ako o feta com, ako hovoria diplomati, ako o hotovej uskutočnenej veci. Takže rozvážte si, o čo ide. Naozaj sa budem musieť ešte prihlásiť, lebo je veľa vecí, ktoré sa tu ešte nepovedali, a povedať ich treba.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slobodníka: pán poslanec Kalman ako prvý, pán poslanec Cuper ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Slobodník hovoril o tom, že sa tento zákon očakáva od nás aj v Európskej únii. Je to pravda. Pravdou je aj to, že sme ho sľubovali, dávali určité prísľuby, že je to v ústave. Chcem však zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je kompletný. Je určitým spôsobom zmätkový a môže vyvolať v konečnej realizácii nielen problémy ekonomického charakteru obcí, možno aj štátu, ale predovšetkým v samotných obciach. Chcem poukázať na myšlienku, ktorá už dnes zaznela, o ktorej sme niekoľkokrát rozprávali a naposledy aj vo výbore pre národnosti a ľudské práva, kde som s tým vyšiel a jednoznačne to nebolo vysvetlené.

    Fakt je taký, že na Slovensku žije rómska národnosť.

    Dámy a páni, to už nie je nejaké etnikum, to je od roku 1991 oficiálne uznaná národnosť pri ostatnom sčítaní ľudu. Fakt je aj taký, že Rómovia v mnohých obciach na Slovensku tvoria viacej ako 20 percent občanov príslušnej obce. To znamená, že podľa tohto zákona Rómovia majú právo hovoriť vo svojom jazyku a žiadať všetko to, čo im tento zákon umožňuje. Zákon s tým však nepočíta. Tie obce v prílohe fakt nie sú uvedené.

    Pre tých, ktorí operujú pojmom, že rómsky jazyk nie je kodifikovaný, chcem pripomenúť, že aj v brožúrke, ktorú sme tu dostávali asi pred dvoma týždňami, v tej bielej, je v jednom článku alebo v jednej stati uvedené, že rómsky jazyk je kodifikovaný od roku 1971 Slovenskou akadémiou vied. Chcem pripomenúť, že aj počas našej vlády vyšlo niekoľko učebníc pre rómske deti a rómsky jazyk je teda oficiálne uznaný. O čom tu teda hovoríme a prečo sa nevenujeme tejto problematike? Prečo ideme prijať zákon, ktorý, už som to zdôrazňoval aj včera, bol k nemu veľký rozpor v rade pre národnosti a ktorý vlastne pre Rómov nebude platný. Je to v rozpore s Rámcovým dohovorom Rady Európy.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem povedať, že pán poslanec Slobodník mi hovoril skutočne zo srdca a som presvedčená, stopercentne presvedčená, že jeho príhovor oslovil mnohých poslancov - Slovákov v tomto parlament, tým myslím aj koaličných poslancov, ktorí sú určite v hĺbke duše presvedčení, že hovoril pravdu, že nezavádzal a že je to naozaj tak. Ale navonok sa neopovážia to dať najavo, pretože, žiaľbohu, sú vo vleku niektorých svetoobčanov alebo internacionalistov v tomto parlamente, ako napríklad pán Weiss, Šebej, Tatár alebo Zajac a ďalší, ktorí vlastne brzdili vznik slovenského štátu, a keď sa im to nepodarilo, tak si zobrali za svoju životnú úlohu robiť všetko preto, aby tomuto štátu škodili. A tým, že sa prijme tento zákon a bude sa škodiť vlastne slovenčine ako štátnemu jazyku, tak tým sa vlastne ich cieľ pomaly napĺňa. To isté je v tom školskom systéme. Tak ako pán poslanec hovoril, ak v Rumunsku si mohli prijať, že dejepis a zemepis sa bude vyučovať vždy v rumunčine, aj keď ide o národnostné menšiny, tento parlament návrh takéhoto zákona, keď som ho predkladala, neprijal, a to s odôvodnením maďarských poslancov alebo poslancov za maďarskú menšinu, že to nie je potrebné, pretože ich deti ovládajú veľmi seriózne slovenský jazyk. Takže keď ho ovládajú veľmi seriózne, nechápem, prečo sa tu teraz hráme na to, že treba ešte aj úradný jazyk maďarský.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    A ďakujem aj pánu Slobodníkovi za skutočne jeho brilantný prejav a analýzu tohto zákona z hľadiska potrieb Slovenska a z hľadiska potrieb občanov Slovenskej republiky. Mňa len udivuje jedna vec, že v sále je momentálne, povedala by som to sloganom našej skrutátorskej komisie, niečo okolo 24 alebo 23 poslancov vládnej koalície, ignorancia základného piliera, ktorý národu dodáva korunu, a to je jazyk, to dokazuje práve táto snemovňa. Ja pevne verím, že tak ako aj mnohé tieto prejavy, ktoré tu odznejú, tak aj fotodokumentácia zostane do budúcnosti pre naše deti pamiatkou a nebude sa musieť už hovoriť o zradách na slovenskom národe, ktoré sa odohrali v minulom storočí, ale pripomenú sa aj tie, ktoré sa odohrali teraz.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    S niektorými argumentmi uvedenými vo vystúpení pána poslanca Slobodníka sa dá súhlasiť. Na jeho otázku, prečo práve my musíme prijať takýto zákon o používaní jazykových menšín, by som rada odpovedala aspoň jednou príčinou.

    Dňa 8. 9. 1996, teda ani nie pred tromi rokmi v Mont Pellerin bolo k problematike používania jazykov národnostných menšín prijaté spoločné vyhlásenie, v ktorom sa v článku 2 odporúča vláde a parlamentu Slovenskej republiky čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Vyslovuje sa pritom poďakovanie a vysoké ocenenie spolupredsedovi Spoločného Parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky pánu Herbertovi Böschovi za podporu pri usporiadaní tohto podujatia. Podpísaní sú za HZDS pán poslanec Dušan Slobodník, Eva Zelenayová a Eva Garajová, za SNS pán poslanec Jozef Prokeš, za Demokratickú úniu poslanci Milan Kňažko a Anton Hrnko, za KDH František Mikloško a z SMK poslanci László Nagy, Béla Bugár a Miklós Duray. Pán poslanec Slobodník, aj tam bol zasiaty vietor, z ktorého dnes všetci žneme búrku. V každom prípade pamäť národa je dôležitá vec a fotodokumentáciu mám tu k dispozícii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    desať rokov zhromažďujem materiály o tejto problematike, odkedy som napísal prvý jazykový zákon pre Maticu Slovenskú. Je ich veľmi vysoká kopa a na rozdiel od pani predrečníčky netrpím politickým idealizmom ani naivitou a viem, že politika nie je o naivite ani o idealizme, ani o porozumení. Politika je predovšetkým tvrdý boj o záujmy. A tu vážení predstavitelia maďarskej koalície sú ničím iným ako predĺženou rukou budapeštianskych politických záujmov o Veľké Maďarsko. Ak si človek zoberie, a veľvyslanci Slovenskej republiky na to každú vládu upozorňovali, aj našu v roku 1995, že minister zahraničných vecí Maďarskej republiky už vtedy upozorňoval, že celý rad medzinárodných dokumentov zakotvuje, že porušovanie ľudských a menšinových práv nie je iba vnútornou záležitosťou štátu. To nie je tak celkom pravda. Tento problém napríklad jazykových práv je čisto vnútornou záležitosťou štátu. Zdôraznil, že vláda Maďarskej republiky si neželá mediálnu vojnu, ale namiesto toho činy. Takže citujem ďalej: "Bude iniciovať bilaterálne a multilaterálne konzultácie s účasťou OBSE, Rady Európy, pretože je toho názoru, že Slovensko sa nemôže z dlhodobejšieho hľadiska postaviť proti medzinárodnej verejnej mienke." Takže vydieranie, pani poslankyňa, na rozdiel od vás ja tomu hovorím.

    Môžem citovať ďalší dokument. "Mám pocit, že jazykový zákon na Slovensku môže byť takým bodom obratu. Tu zo strany maďarskej vlády je potrebný rozhodný zástoj. Ak totiž bude pokračovať tendencia ďalšieho zužovania existujúcich práv tamojšieho maďarstva, ak urobia slovenský jazyk výlučným vo vzťahu štát a jeho občania, toto môže...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Pripraví sa pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    v tomto parlamente odznelo už veľa perfektných a perfektne argumentačne pripravených vystúpení, ale časťou slovenského parlamentu to ani len nepohlo. Vystúpenie pána Danka včera odhalilo však pravdu. Môžete si hovoriť, čo chcete. Za tento zákon bojujú hlavne tí, ktorí sa nechcú učiť štátny jazyk Slovenskej republiky slovenský jazyk, slovenčinu, a tí, ktorí im v tom posluhujú. Neviem prečo. Možno preto, že je to jazyk bírešov, ako tu odznelo, alebo bol, alebo preto, že je to jednoducho pod ich úroveň. Ja som hrdý na to, že rozprávam po slovensky a vôbec sa za to nehanbím. Hovorím, som hrdý. Ale keď sa zamyslíte, ide tu hlavne o jednu menšinu, a to o maďarskú, ktorá sa jednoducho odmieta tento slovenský jazyk učiť. Iné menšiny taký problém ako maďarská nemajú a hlavne teda ich politici. Preto si myslím, že žiadne pilotné projekty Európskej únie by sme nemali tu v Slovenskej republike realizovať.

    V Slovenskej republike musí slovenský jazyk platiť aj naďalej ako jediný oficiálny úradný jazyk. Občan Slovenskej republiky, ktorý neovláda z akékohoľvek dôvodu jej štátny jazyk, hoci mu táto možnosť je štátom poskytovaná, to tu bolo neraz zdôrazňované, nesmie byť pre tento svoj osobný nedostatok zvýhodňovaný. Nikde v Európe ani vo svete to tak nie je, odznelo tu viackrát. Ak neuvažujem to Fínsko, kde je to záležitosť Laponcov, ako povedal pán podpredseda Fogaš. Nemali by sme prijímať diktát nikoho ani Európskej únie, ani maďarskej menšiny, o žiadnu inú menšinu tu totiž nejde. To zdôrazňujem. Som za to, aby každý občan mohol slobodne používať svoj materinský jazyk v záujme svojho kultúrneho obohatenia sa a národnostného upovedomenia.

    Vzhľadom na to, že som presvedčený, že súčasné legislatívne normy to umožňujú a platná legislatíva je porovnateľná s legislatívou v Európe, v Európskej únii, nepodporím žiadny z predložených návrhov zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. Keďže svoj čas som nevyčerpal, zvyšok času dávam k dispozícii pánu Andrassymu, aby sa aj on mohol vyjadriť v predĺženej lehote a mohol argumentačne pripraviť nejaké svoje vyjadrenia osobné, nie to, čo má nadirigované.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Engliša: pán poslanec Kalman ako prvý, pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Engliš hovoril o tom, že argumenty, ktoré tu zdôvodňujeme v jednotlivých vystúpeniach, doposiaľ nepomohli. Chcem preto poukázať na ďalšiu skutočnosť. Určitým spôsobom pani Kadlečíková ma k tomu inšpirovala.

    Priatelia, kolegyne a kolegovia, prosím vás pekne, už nevychádzajme z toho, čo sa sľubovalo v Mont Pellerin, to boli traja, štyria poslanci. To bolo určité obdobie. Nevychádzajme z toho, čo sa povedalo Böschovi, čo sa povedalo Van den Broekovi. Vychádzajme predovšetkým z toho, čo sa povedalo našim občanom. Vychádzajme predovšetkým z našej reality. Zákon neprijímame pre Mont Pellerin alebo pre Švajčiarsko či Veľkú Britániu. Prijímame ho pre slovenských občanov. Vychádzajme z toho, že v súčasnom období, a ja znovu zdôrazňujem, nikto nie je proti zákonu, ale v súčasnom období tento zákon nie je vhodný, nie je prijateľný aj z ekonomických dôvodov. Ja som pred chvíľou nie náhodou hovoril o tom, že máme rómske osady, ktoré tvoria v jednotlivých obciach 30, možno niekde aj 40, aj viac percent občanov v Slovenskej republike alebo v príslušnej obci. Akým spôsobom tam budeme postupovať? Máme na to peniaze? Nemáme. Takže vychádzajme z tejto reality.

    Európska únia nás môže určitým spôsobom nútiť. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení pri prvom čítaní povedal. Európska únia, tak ako akceptovala náš prísľub, tak bude akceptovať aj našu spoločenskú dohodu, že tento zákon momentálne neprichádza do úvahy, že budeme na ňom robiť, hľadať spoločenskú zhodu, hľadať optimálne riešenia a potom ho predložíme do parlamentu a potom ho prijmeme. Z tohto predovšetkým vychádzajme. Pretože ja by som vám mohol povedať, kolegyne, kolegovia z opozície, vy ste pre našich občanov sľubovali 100-percentné alebo 200-percentné zvýšenie miezd, dôchodkov. Sľubovali ste zahraničné investície. A ako to dopadlo, všetci dobre vieme a všetci to dobre vedia. Takže ak sľubujeme do zahraničia, chceme za každú cenu sľuby splniť, predovšetkým splňme sľuby vo vzťahu k slovenským občanom, k Slovenskej republike.

  • Ďakujem pekne.

    Domnievam sa, že pán poslanec Engliš trafil klinec po hlavičke. Tento zákon je naozaj prijímaný iba kvôli maďarskej národnostnej menšine, a to kvôli tomu, že jej príslušníci vedome odmietajú slovenčinu. Vedome odmietajú štátny jazyk. Predsa nie je možné, aby ľudia, ktorí vyrastali na Slovensku, ktorí absolvovali školy, kde sa vyučujú aj v slovenskom jazyku, a keby sme sa pozreli na ich vysvedčenia, tak som presvedčená, že z toho slovenského jazyka tam majú prinajhoršom dvojku alebo dajme tomu trojku, žiadny z nich zo slovenského jazyka neprepadol, a oni si teraz jednoducho vymáhajú, aby sa v úradnom styku mohli rozprávať iba v maďarčine. Čiže dostávame sa do situácie, že nie občan je povinný ovládať štátny jazyk, ale úradník bude povinný ovládať jazyk menšiny. A ak ho nebude ovládať, tak bude nekvalifikovaný. Pýtam sa, ako sa toto potom zavedie napríklad aj do Zákonníka práce ako jedna z podmienok kvalifikácie na to, aby človek mohol byť úradníkom štátnej správy. Zatiaľ žiadnu takú podmienku nemáme. Bolo by sa treba nad tým zamyslieť.

    Ďakujem.

  • Aby som dokumentoval naozaj to, že politické strany maďarské sú ničím iným a niektorí aj ďalší predstavitelia slovenských politických strán nie sú ničím iným ako predĺženou rukou Budapešti na dosiahnutie autonómie, budem citovať z rozhovoru v Nép Szabadság od Csabu Tabajdiho, ktorý bol vtedy štátnym tajomníkom na úrade budapeštianskej vlády, kde jasne hovorí, že dosiahnutie autonómie je možné len koordinovaným postupom na medzinárodnej scéne, využívaním medzinárodných stykov politických strán, pán Weiss by nám zrejme o tom niečo vedel povedať zo svojich skúseností zo socialistických internacionál a pán Osuský alebo ďalší pán z Demokratickej strany o konzervatívnej internacionále. Ďalej hovorí, že doslovne vytvorením systému maďarských menšinových autonómií v Karpatskej kotline by sa ešte viac dostala do popredia dilema politizovať na základe politických strán. Takže to znovu aj pre pani kolegyňu, ktorá sedí hore a ktorá trpí politickým naivizmom, o nič tu iné nejde. Všetci ste jednoducho tí, ktorí tu presadzujete už tretí deň alebo možno štvrtý, nejaký pochybný zákon, vnucujete ho maďarskej národnostnej menšine, nie ste ničím iným ako predĺženou rukou Budapešti. Jednoducho ste zradcami a kolaborantmi, ktorí s nimi kolaborujú, namiesto toho, aby sa razantne postavili proti politickému vydieraniu Budapešti a ich predĺžených rúk maďarských politických strán. To platí v prvom rade pre pána Weissa, Šebeja a ďalších internacionalistov, ktorí zneužívajú aj svoje politické subjekty v zahraničí na to, aby presadzovali maďarské záujmy na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja by som mala len dve poznámky na margo vystúpenia pána poslanca Engliša. Jednak v prvej poznámke by som chcela vyjadriť svoj názor a svoje poznanie. Ja som tu už niekoľkokrát spomínala v rôznych súvislostiach, že som sa narodila na území, ktorému hovoríme jazykovo zmiešané a môj otec tam doteraz žije. Ja tam veľmi často chodím. Nemyslím si, že Maďari nejako programovo odmietajú hovoriť po slovensky. Bolo by to veľmi skreslené, myslím si, že odmietajú hovoriť po slovensky práve preto, že sú k tomu vedení svojimi politickými predstaviteľmi. Jednoducho sa na nich robí otvorený alebo aj skrytý nátlak, aby to tak bolo. Paradoxom však je, že práve títo predstavitelia, teda mnohí z nich napríklad pre svoje vlastné deti neváhajú hľadať aj súkromných učiteľov, keď majú medzery v slovenčine, lebo si uvedomujú, aké je dôležité, aby ovládali štátny jazyk tejto krajiny.

    A ešte jednu poznámku. Pán poslanec Engliš hovoril o tom, že tu odznelo mnoho argumentov. Naozaj počas rozpravy odznelo už veľa argumentov, ale odznelo aj veľa poloprávd a niektoré opakovane. Zrejme v nádeji, že tak ako tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou, tak tisíckrát opakovaná polopravda sa dobre zapamätá a prekryje skutočnosť. Mám na mysli už toľkokrát spomínané stretnutie a tie podpisy z Mont Pellerin. Mnohí to tu spomínali a hovorili naozaj len polopravdu, lebo tí, ktorí citovali mená tých, ktorí sa podpísali pod to vyhlásenie, zabúdajú dodať, že tam bol ešte jeden ďalší bod, ktorý podmieňoval prijatie zákona lojalitou maďarských poslancov k Slovenskej republike. A ako to dopadlo? Nevydržali s tou lojalitou ani sedem dní po podpise v Mont Pellerin. Takže hovorte celú pravdu o tom, čo sa tam udialo.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    pred pár dňami takpovediac v prvom kole sa už o tomto zákone veľa pohovorilo. Nikto z predkladateľov však ani nespomenul, čo tento zákon prinesie pre občanov Slovenskej republiky, pre tú drvivú väčšinu občanov, ktorá tento zákon nepotrebuje. Jednoducho im to bude komplikovať život a hlavne na južnom Slovensku to prinesie zmätok vo vzájomných občianskych vzťahoch, vo vzájomnom medziľudskom spolužití, vo vzťahoch, ktoré boli posvätené tradične dobrou spoluprácou bez žlčovitosti vo vzájomnej komunikácii. Tomu všetkému bude po prijatí tohto zákona koniec. Totiž príde norma, norma v podobe zákona, a norma sa musí plniť. A my sa už len budeme zasa zo zákona sporiť, či sa plní dostatočne alebo nie. Zo všetkého tohto budú vznikať len a len konflikty. Prijať takýto zákon je nutnosťou jedine pre zahraničie, stále tu visí vo vzduchu otázka, nie čo na to slovenská verejnosť, čo na to občania Slovenskej republiky, ale zdá sa byť v tejto chvíli najdôležitejšie čo na to zahraniční chlebodarcovia.

    Nuž ale dámy poslankyne a páni poslanci, v tejto republike žijú občania Slovenskej republiky a tí ho v drvivej väčšine považujú za zbytočný. Tento zákon skomplikuje občiansky pokojný život na južnom Slovensku, a nielen tam. Skomplikuje život na celom území Slovenska. V tejto chvíli ani nemožno do dôsledkov predpokladať, čo tento nový, nikde neodskúšaný zákon spôsobí a aké aj technické komplikácie pri jeho realizácii môžeme predvídať. Pán podpredseda vlády Fogaš nám prezradil, že ide o pilotný návrh zákona tohto typu pre štáty Európy. Kto a kedy objektívne vyhodnotí na základe porovnávania jeho účinnosti v iných štátoch? Je tento štát naozaj pokusným laboratóriom?

    Ďalej. Zatiaľ nikto z predkladateľov nevyčíslil, koľko nás tento zákon bude stáť. Argumenty, že napríklad tlmočníkov budú platiť obce, a nie štát, pokladám za scestný, lebo jednoducho všetko sú peniaze daňových poplatníkov, teda aj ja, aj vy budeme prítomní v dileme obcí, či naše peniaze odovzdané v daniach budú použité na tlmočníkov alebo ak chcete na zdravotnícke zariadenia. A to už mne a predpokladám drvivej väčšine obyvateľstva tohto štátu nie je jedno.

    Celkom na záver. Nebudem dávať žiadny pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, lebo podľa môjho názoru k zbytočnému návrhu zákona by boli pozmeňujúce návrhy ešte zbytočnejšie. Tento zákon sa dá zlepšiť jedine tým, že jednoducho nebude existovať takto. Pred prijatím tohto zákona je to len omyl vládnej koalície, po schválení tohto zákona to však bude omyl nás všetkých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    niekoľko dní trvajúca rozprava obnažila dostatočné množstvo zaujímavých skutočností a faktov, ktoré si hodno aj z tejto úrovne pripomenúť. Ja sa pokúsim neskĺznuť do opakovania toho, čo tu odznelo, ak sa mi to celkom niekedy nepodarí, tak sa za to na mňa nehnevajte.

    V prvom rade odznievali tu názory, že ide o dva zákony, jeden nejaký taký ťažko prijateľný alebo neprijateľný maďarský variant a druhý kompromisný a pozitívny vládny variant. Dámy a páni, túto hru na dva zákony, myslím si, že pokojne môžeme zabudnúť. Koniec koncov dokumentuje to aj fakt spôsobu prerokúvania tohto návrhu zákona jedného aj druhého vo výbore pre ľudské práva a národnosti, kde 7. júla tohto roku nebolo prijaté žiadne uznesenie, pretože poslanci HZDS hlasovanie nepodporili a maďarskí poslanci takisto nie, aby dokumentovali, že s tým vládnym návrhom zákona nesúhlasia. Ale hneď deň na to sa situácia zmenila, keď bolo vidieť, že my takisto ten návrh zákona nebudeme podporovať, tak poslanci maďarskej koalície už hlasovali za tento vládny návrh zákona a podporili ho. Takže tieto "hrátky" majú zmysel len na zmanipulovanie verejnosti a aj tohto parlamentného fóra. Verte tomu, že ten vládny návrh zákona nakoniec Strana maďarskej koalície podporí, pretože v tom spočíva ten nátlak.

    Čo rozprava zdokumentovala. Predovšetkým zdokumentovala, že obsah vládneho návrhu zákona nekorešponduje s názvom tohto materiálu alebo ak chcete názov materiálu nezodpovedá obsahu. Jedno i druhé "nehrajú", buď to treba prispôsobiť, zosúladiť alebo potom ten materiál je zmätkový ako celok. Vládny návrh zákona v sprievodnej správe a v zdôvodňovacej správe tvrdí, že návrh vládneho zákona je v súlade so štandardom štátov Európskej únie a že je plne kompatibilný so štandardom štátov Európskej únie. Zo strany podpredsedu vlády pre legislatívu pána Fogaša sme si naopak vypočuli pravdivé stanovisko, že ide o ojedinelý návrh zákona, ktorý dokonca má byť v rámci Európy ako pilotný. Takže to sú tiež veľmi zaujímavé informácie, ktoré vychádzajú z toho istého zdroja, a to je vláda. Ak má byť pilotný, moja otázka znie, pre koho má byť pilotný? Pre veľké štáty Európskej únie, ako je Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko, alebo má byť vari pilotný pre Holandsko, Dánsko, Portugalsko, Belgicko, Grécko, malé štáty Európskej únie? Alebo má byť pilotný pre menšiny v týchto európskych štátoch, pre Turkov v Nemecku, pre Kurdov v Nemecku, pre Arabov vo Francúzsku, pre Korzičanov vo Francúzsku? Čo nám tu kto chce nahovárať, že Slovenská republika bude na rukách nosená Európskou úniou, ak sa prijme takýto zákon označovaný vlastnou vládou za pilotný?

    Početní rečníci uvádzali, že vraj ústava ukladá úpravu používania jazykov národnostných menšín jedine zákonom. Viete dobre, že to nie je pravda a som rád, že podpredseda vlády Fogaš potvrdil, že takýto záväzok z ústavy nevyplýva, veď nakoniec pán Fogaš bol jedným zo spolukonštruktérov aj textu ústavy, tak vie, o čom hovorí a je na to primerane kvalifikovaný viac ako väčšina z vás tu prítomných. To je konštatácia, to nie je lichôtka, pán podpredseda.

    Zákon vraj bol široko prerokovaný, ako tu odznievalo, široko prerokúvaný s verejnosťou. Nuž vážení páni, vážené dámy, opak je pravdou. Tento návrh zákona bol tak utajovaný, že bol pripravovaný fakticky v konšpiračných podmienkach, bol predložený do Národnej rady na rokovanie tak, že v pondelok ešte ani gestorský výbor ho nemal k dispozícii a v utorok ho prerokúvalo plénum. Ja keď som to prirovnal, že to predloženie do parlamentu mi pripomínalo hodenie zdochliny spoza rohu cez plot do susedovej záhrady, tak podaktorí redaktori Pravdy sa na to na mňa jedovali. Je to ich vec, ale je faktom, že takéto predloženie návrhu zákona je dokumentom nekorektnosti, nekorektnosti prístupu k prerokovaniu, a to tým skôr, že v súčasnosti je takmer pol milióna podpisov za vypísanie referenda o používaní slovenčiny ako jediného štátneho jazyka na území celého štátu.

    Teda kto tento zákon vlastne tak naliehavo žiadal? Otvorene povedzme, že ide o koordinovanú požiadavku strán maďarskej koalície, to je jedno, či sa to volá Strana maďarskej koalície alebo Maďarské nezávislá iniciatíva v roku 1990, pretože kroky politických lídrov maďarskej koalície na Slovensku vždy korešpondovali s krokmi a postojmi z Budapešti, či išlo na čele v Budapešti o Kádára, Borosa, Antalla, Horna alebo Orbána, to je úplne jedno. Ide o spoločenskú objednávku podčiarkovanú a vyfarbovanú pánom Kasoffom, to sú tie Mont Pelleriny. Ide o textáciu holandského úradníka a jeho maďarskej manželky. Tu stále odznieva, že vysoký komisár európskych štruktúr. Nie je vysokým komisárom ani nízkym komisárom, on už nie je žiadnym komisárom, on je úradníkom dočasne zastupujúcim európske štruktúry, pretože celé európske štruktúry boli odvolané a zvrhnuté z dôvodu korupcie, lobingu, rodinkárstva a klientelizmu. Tak si nenahovárajme, že nejaký vysoký komisár tu nám šarapatí ako Duch svätý v tomto smere.

    Dozvedeli sme, že zákon treba prijať preto, lebo si to želá pán Magnuson a jeho to veľmi uspokojí. Neviem, koho nadriadeným je pán Magnuson, mojím nie.

    Ďalej otvorene vyšlo najavo, že ide o cieľavedomú vecnú, časovú, obsahovú a cieľovú koncepciu a koordináciu maďarskej konferencie Maďarsko a Maďari pod záštitou maďarskej vlády a šéfa maďarskej vlády Viktora Orbána ako vládneho inštitútu priamo podriadeného vláde a strán maďarskej koalície. Stranu maďarskej koalície v Budapešti zastupoval najvyšší predstaviteľ Strany maďarskej koalície a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár. Takže tie kroky tu sú evidentné, Strana maďarskej koalície to nikdy nepopierala a nikdy sa za to ani nehanbila. Ani sa za čo nemá, pretože jej kroky nevyplývajú z požiadaviek Maďarov žijúcich na Slovensku, ale z požiadaviek úplne iných záujmov a iného štátu - Maďarska.

    Hlavným poslaním tohto zákona nie je upokojenie občianskeho spolunažívania Slovákov na Slovensku a slovenských občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku, to si nenahovárajme. Hlavným poslaním textu tohto zákona je legalizácia nevedomosti slovenčiny ako štátneho jazyka na území Slovenska, nielen nevedomosti, ale legalizácia nepoužívania a nepoužiteľnosti a legalizácia a kodifikácia maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na území celého štátu. To si nenahovárajme, že je to inak. Je to presne tak, pretože na každé podanie v maďarčine bude treba reagovať opäť v maďarčine bez ohľadu na to, či to podanie bolo podané v Dunajskej Strede, v Komárne alebo smerovalo z Komárna smerom na hornú Oravu.

    To, že tento vládny návrh zákona bude prijatý a že bude postačujúci, nakoniec dokumentoval v úvodnom vystúpení pán Mészáros, ktorý zhrnul budúce požiadavky Strany maďarskej koalície, ktoré zasahujú do úplne kompletne celej sféry slovenskej spoločnosti školstvom, kultúrou, televíziou, masmédiami, verejnou správou, štátnou správou, označovaním obcí, miest, na úrovni cestnej dopravy, železničnej dopravy, telekomunikácií, pôšt a tak ďalej. Podčiarknuté, zhrnuté - maďarčina ako druhý štátny jazyk.

    Dámy a páni, ale čo tu neodznelo alebo neodznelo dostatočne a čo by bolo treba podčiarknuť. Každý, kto podporuje tento návrh zákona, musí si byť vedomý toho, že nekoná v záujme tohto štátu a nekoná v záujme ani jedného z partnerov bez ohľadu na to, či sa hlási k slovenskej národnosti alebo k maďarskej národnosti. Pretože prijatím tohto legislatívneho dokumentu sa eskaluje nevraživosť, štartuje sa intolerancia, štartuje sa národnostný diktát menšín voči väčšine, to sa neskončilo ani raz dobre. Takéto postupy koniec koncov sú známe z našej histórie aj nedávnej, aj dávnejšej, ani raz sa to dobre neskončilo. Tie víťazstvá menšiny bývali čiastkové, bývali časové, v roku 1938 na Slovensku aj v Českej republike, nezodpovedá to ale ani koncovým pozitívnym výsledkom a k šťastiu ani väčšinového národa a menšiny už vonkoncom nie. A to by som rád pripomenul práve všetkým občanom a všetkým poslancom, ktorí sa budú vyjadrovať k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera: pani poslankyňa Belohorská ako prvá a pani poslankyňa Kolláriková ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pred vystúpením pani poslankyne Belohorskej žiadam poslancov Národnej rady, aby netelefonovali alebo vypli si mobilné telefóny a aby ich nenosili do rokovacej miestnosti, tak ako to ukladá rokovací poriadok. Pripadá mi to už skutočne trápne, že pri každom vstupe musím upozorňovať, aby sa nepoužívali mobilné telefóny. Žiadam vás, aby ste jednoducho rešpektovali rokovací poriadok.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Mrzí ma len jedno, že aj keď môžem s veľa vecami súhlasiť, čo povedal pán poslanec Hofbauer, nebudem súhlasiť s jednou vecou, ktorú povedal, že tento zákon nebol dosť široko prerokúvaný. Treba len povedať s kým. S nami nie. V rámci Slovenska takisto nie. Ale za to bol prerokúvaný s mnohými veľvyslancami iných štátov a spomeniem tiež jedno zo stretnutí, ktoré som mala ja, kde veľvyslanec istého štátu poďakoval a vychvaľoval tento nový návrh zákona a povedal pánu predsedovi zahraničného výboru, že pri tých opakovaných stretnutiach, kde diskutovali o tomto zákone, dospel k presvedčeniu, že je to veľmi dobrý zákon. Takže ono to bolo prerokúvané, ale s niekým iným, a nie s nami. A keď sa tu hovorilo tiež o tom, že je tu diktát menšiny, ktorá bude určovať isté pravidlá hry, ja by som pripomenula jednu skúsenosť, aj keď to bola menšina ideologická. Ale tiež predtým istá menšina na Slovensku držala v šachu 5 mil. občanov tohto štátu. Takže len sa vymení ideológia za iredentu.

  • Pán Hofbauer hovoril o tom, že urobíme tento návrh zákona v určitom zmysle ako pilotný, urobíme ho pre zahraničie. Chcem poukázať, že Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane jazyka menšín jednoznačne hovorí, že každý štát si prispôsobuje svoje právne normy na svoje historické, ekonomické, politické podmienky a ďalšie špecifiká. Veľmi významným momentom v tomto smere je aj otázka, o ktorej sa veľmi málo hovorí v tejto snemovni. Je to otázka porovnávania menšín v jednotlivých krajinách. Ak u nás chceme umožniť vysoký štandard alebo nadštandard pre príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku, myslím si, že zase adekvátne by bolo, keby sme tu požadovali, aby naši Slováci v príslušných krajinách mali minimálne takéto isté podmienky. Žiaľ vieme, že nie je to tak. Z analýzy, ktorú sme urobili, ani jedna okolitá krajina sa nám v tomto smere nevyrovnala.

    Keď hovoríme o týchto otázkach v jednotlivých štátoch, zachytil som informáciu, že práve 5. júla sa konal druhý Deň Slovákov v Maďarsku. Konečne slovenskej samospráve bolo umožnené alebo sa zmohla aj na základe impulzov, podkladov na to, že si pripomína svoje rodisko. Ale nepočul som v žiadnych informáciách o tom, že by vláda Slovenskej republiky venovala tomuto dňu pozornosť, že by tam niekto vycestoval, tak ako sme chodili my či už do Juhoslávie, do Rumunska, do Maďarska a podobne. Určitým spôsobom možno na to odpovie pán podpredseda Fogaš, možno som zle informovaný, ale ak to tak nie je, tak aj to dopredu hovorí o tom, že máme nerovnovážny a nerovnomerný vzťah k národnostiam doma a k našim Slovákom v zahraničí.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Veľmi dôkladne som si vypočul vystúpenie pána poslanca Hofbauera, avšak v jeho vystúpení som nepočul žiadne návrhy, ktoré by sa dotýkali predloženého zákona. Avšak veľmi dobre som zachytil aj to, že tí, ktorí budú hlasovať za tento zákon, budú konať v rozpore so záujmami tohto štátu. Ja by som už v tejto súvislosti chcel iba pripomenúť, že prednedávnom v októbri minulého roku s rukou na Ústave Slovenskej republiky skladal sľub a v tom sľube sa hovorí, že sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

    Pán poslanec Hofbauer, Ústava Slovenskej republiky si vyžaduje existenciu takéhoto zákona, preto si vôbec nemyslím, aby som pri prijímaní tohto zákona išiel v rozpore so záujmami tohto štátu. Plním len to, čo je dané v Ústave Slovenskej republiky, a plním to, čo si vyžadujú aj občania Slovenskej republiky, ktorí chcú používať v úradnom styku aj svoj materinský jazyk.

  • Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Kolega, buď ticho!

    Pán kolega Hofbauer správne povedal, že poslaním tohto zákona je vlastne legalizácia nevedomosti a nepoužívania štátneho jazyka, pretože ako štátny jazyk sa uvádza slovenský jazyk. A, samozrejme, aj legalizácia a kodifikácia maďarského jazyka ako druhého úradného jazyka na území južného Slovenska. Pýtam sa, čo sa tým získa a kto vlastne tým niečo získa. Určite nikto s ním nič nezíska, pretože zavládne intolerancia na Slovensku, nevraživosť jedného proti druhému a kto to prehrá, tak bude to Slovensko. A ešte by som chcela podotknúť, práva občanov patriacich k určitej národnostnej menšine sú jednoznačne definované v Ústave Slovenskej republiky v článku 34. Tieto práva sa plnia, takže nikto nemôže tvrdiť, že by práva občanov národnostných menšín neboli plnené, že by boli pošliapavané.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážení páni podpredsedovia parlamentu,

    pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte aj mne svojou troškou prispieť k prediskutúvaniu tohto zákona aspoň tu v poslaneckej snemovni. Je o mne všeobecne známe, že nerada robím veci, ktoré sú zbytočné alebo ktoré sú v rozpore s realitou. A dalo by sa povedať, že aj tieto naše vystúpenia, ktoré sú v tejto snemovni zastúpené síce v hojnom počte, ale pri hlasovacej mašinérii počtom podstatne nižšie, dalo by sa povedať, že boli zbytočné, a tak nám to tu bolo aj naznačené. Predsa len si myslím, že neprihlásiť sa a nepovedať a nezastať sa svojho jazyka a svojej republiky by pre mňa bolo dehonestujúce ako pre poslankyňu tohto parlamentu. Vždy som obdivovala aj v tom predchádzajúcom režime, keď sa mnohí ľudia vedeli postaviť proti istým princípom, ktoré boli základnými princípmi ľudského protestu proti despotizmu. A tak je to aj v tomto prípade.

    Už viacerí moji predrečníci, nechcem opakovať mnohé z predchádzajúcich vystúpení, aby sa vám to nezdalo, ako počujem, otrepanými frázami, tak nebudem hovoriť už o tom, o čom som aj v mnohých pripomienkach hovorila ja, že tento zákon je prijímaný v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Viac ako 85 percent všetkých rozhodnutí a prijatí zákonov tohto parlamentu sú v rozpore s rokovacím poriadkom. Umožňuje to tento rokovací poriadok. Ale potom mi pripadá zbytočné, aby ste si napríklad vypínali vaše mobilné telefóny, pretože ak porušujeme rokovací poriadok v takých závažných veciach, ako sú zákony, tak už skutočne tie telefóny by tu mohli byť aj dokonca na laviciach.

    Dovoľte aj mne predniesť aspoň v zastúpení oslovenie petičného výboru, ktoré nás oslovilo a prosilo včera o vystúpenie. Zástupcovia petičného výboru vám dali na lavicu list, ktorý ste možno čítali, možno nie. Hovorí o tom, kde vás oslovuje: "Naša vlasť sa dostala na historickú križovatku, ktorá môže výrazne ovplyvniť ďalšie národné a štátne smerovanie Slovenskej republiky. Preto sa obraciame otvoreným listom na vás, vážené poslankyne a poslanci Národnej rady, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie prijať návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Petičný výbor za vypísanie referenda o prijatí zákona o používaní jazyka národnostných menšín a neprivatizácii strategických podnikov sa na vás obracia s apelom na vaše svedomie, váš zmysel pre zodpovednosť a vaše národné cítenie. Vyzývame, žiadame a prosíme vás zároveň, aby ste sa nenechali ovplyvniť straníckymi šarvátkami, hlasovali s rozumom, dôverovali svojim občanom a dali im možnosť rozhodnúť v referende túto závažnú celospoločenskú otázku. "Ignorujete nielen ten hlas menšiny tu, ale ignorujete možno aj mnohých svojich voličov, ktorí v počte nad 400 tis. sa už pod túto petíciu podpísali.

    Chcela by som pripomenúť niektoré drobnosti zo zahraničnej politiky, ak sa tak veľmi odvolávame na to, že Európska únia chce od nás alebo potrebuje od nás tento zákon. Pri prijímaní do Európskej únie mnohé štáty si totiž dávali svoje priority, ktoré chcú, aby boli zachované, keď budú členmi tohto spoločenstva. Nie tak ako my, ktorí panáčkovaním a doslova bez akejkoľvek, zopakujem ešte raz akejkoľvek podmienky chcú byť členmi tohto spoločenstva za akúkoľvek cenu. Zdá sa mi, že tá cena, ktorú ponúkate, je privysoká, ak ju porovnám s cenami, ktoré boli ochotné zaplatiť iné národy.

    Napríklad spomeniem Švédsko. Viete, že vo Švédsku je ten dobrý zvyk žuvacieho tabaku a šnupacieho tabaku. Tento je v krajinách Európskej únie neprípustný. A tak vyjednávali dovtedy, pokiaľ táto ich podmienka bola akceptovaná.

    Spomeniem napríklad Španielsko, o ktorom všetci tí, ktorí tam chodia, vedia jeden veľmi dobrý gurmánsky zvyk Španielov, a to je zvláštny typ prípravy ich šunky, ktorá sa pripravuje sušením v pivniciach. Európska únia nepovoľuje prípravu takejto potraviny, a tak vyjednávali dovtedy, pokiaľ im nebolo vyhovené.

    Spomeniem napríklad teraz otázku euromeny. Viete veľmi dobre, že Veľká Británia sa nepridala z veľmi pragmatického dôvodu, pretože vedeli, že by táto vláda, ktorá dnes je, tým pádom aj skončila. Trúfnem si spomenúť aj rôzne podmienky, ktoré sú dávané napríklad pri ochrane toho, o čom hovoríme my dnes, a to je jazyk. Viete, že pri terajšej schôdzke pri preberaní predsedníctva Fínska odmietli sa zúčastniť na tejto schôdzke Nemci a upozornili, že celých šesť mesiacov sa nestretnú ani raz, pokiaľ nebude tlmočenie do nemeckého jazyka. A určite nie preto, žeby Nemci nevedeli po anglicky alebo nevedeli po francúzsky.

    Spomeniem napríklad, keď som sa pýtala niektorých zástupcov Švajčiarska, prečo sa Švajčiarsko nestalo členom Európskej únie, ako taký biely malý ostrovček svieti na mape Európskej únie úplne izolovaný, či nemajú strach z tejto izolácie. Povedali jednoducho nie. My sme známi naším poľnohospodárstvom a naši farmári, ktorí nám dávajú svoje hlasy, by nás jednoducho nezvolili. To je pre nás vyšší princíp. Tak sa chcem spýtať, čo je pre vás vyšším princípom, páni poslanci. Jazyk, ktorý dáva národu jeden zo základných pilierov, jazyk, ktorý nám dali naše matere do vienka pri narodení, ktorým sa nám prihovárali v studnici, ktorá je pre každý národ tým najväčším bohatstvom, a to je studnica rozprávok, povestí a porekadiel, ktoré sa tradujú celé stáročia.

    A tak na záver, vážení páni poslanci, mi dovoľte, aby som aj ja prispela k návrhom, ktoré sa dávajú k tomuto zákonu.

    Dávam návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Navrhujem, aby sa k uzneseniu pridal bod: Vláda Slovenskej republiky poverí ministra spravodlivosti Slovenskej republiky prešetrením, či opakované návštevy a rokovania poslancov Strany maďarskej koalície s predstaviteľmi iných vlád, organizácií a združení v zahraničí nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady, pretože podľa mňa je v tomto prípade v hre príliš veľa. Nie je to hra, ešte raz opakujem, nie je to hra na národnostnú menšinu.

    Dovoľte mi, aby som povedala teraz trochu expresívne, obrazne, vykašlali ste sa na zmluvu, ktorá bola podpísaná 24. 8. 1998, teda ešte pred voľbami, so stranami, ktoré združujú Rómov na Slovensku. Takže vám nejde o ochranu národnostných menšín ako takých. Musím povedať, že som si skutočne myslela, že etnická rôznorodosť tohto štátu zabezpečí podstatne väčšiu stabilitu, že budú radi aj tí, ktorí majú vo vienku ako materinskú reč maďarčinu, že sú na Slovensku, pretože pravdepodobne tu majú lepšie podmienky svojho rozvoja, že budú vďační asi tak ako slovenská menšina a slovenskí ľudia sa správajú v zahraničí. Ale tu je práve vidieť, čo všetko nás líši, a preto si myslím, že je to vlastizrada, pretože je tu jasný pokus o zmenu hraníc týmto spôsobom. Ide o jazykovú autonómiu, ktorá posunie južnú hranicu podstatne vyššie. A to, čo menšiny sú schopné urobiť s bezpečnosťou štátu, sme mali možnosť najlepšie sa presvedčiť na prípade Juhoslávie a časti Kosova.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej: pani poslankyňa Aibeková ako prvá, pani poslankyňa Dubovská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Belohorská veľmi správne poukázala na obranu štátov Európskej únie voči nejakému diktátu ostatných štátov Európskej únie. Veľmi dobre bol spomenutý model predovšetkým Švédska, ktorý si pri vstupe do Európskej únie dokázal uhájiť aj ďalšie prísne normy, napríklad prísny, takmer prohibičný zákon, ktorý Európska únia nepozná, pretože veľmi dobre vedia, aké majú tieto problémy. Ale obyvatelia krajín Európskej únie sa dokážu aj postaviť proti opatreniam, s ktorými nesúhlasia. Vidíme to veľmi často v poľnohospodárstve, kde sa často objavujú problémy s normami, ktoré sú prijaté v rámci Európskej únie, a mnohí súkromní poľnohospodári v jednotlivých krajinách Európskej únie sa dokážu voči nim vzoprieť a v mnohých prípadoch majú aj úspech.

    Preto bolo správne aj jej poukázanie na petíciu, ktorá prebieha, a preto aj pokladám za neseriózne, že sa tento zákon predkladal tak urýchlene a za takých okolností, keď sa nepočkalo na to, ako dopadne prebiehajúca petícia. Myslím si, že netreba uberať právo slovenským občanom, aby sa vyjadrili k problémom vo vlastnej krajine, aj keď nie sme ešte členskou krajinou Európskej únie, ale sme iba asociovanou krajinou.

    V závere by som chcela poprosiť pána poslanca Andrassyho, ktorý neustále poúča poslancov, pritom si ani nepozrie dôvodovú správu zákona alebo právne normy a správal sa tak nezdvorilo voči pani poslankyni, že bol otočený zadnou časťou k nej. Myslím si, že ako mladý poslanec by mal mať aspoň základné spravidla...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa správne povedala, čo je pre nás prioritou. Pán kolega, pán predseda, ja mám smolu, ja keď začnem hovoriť, vy mi do toho hneď skočíte...

  • Áno, pani poslankyňa, keď vy rečníte, tak vždy sa diskutuje. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby nediskutovali.

    Časomiera sa zastavila.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Čiže ešte raz zopakujem, že pani poslankyňa skutočne mala pravdu, čo je pre nás prioritou. Aj si to zdôvodnila. Či sme už zabudli, ako ťažko sa nám podarilo realizovať to, o čo naše pokolenia doslova bojovali? A keď už sme získali to, čo máme, to znamená, že sme uzákonili náš slovenský jazyk ako štátny jazyk, tak by si to mal každý občan našej republiky vážiť a mali by si to uvážiť aj naši poslanci, keď budú hlasovať. Nemali by s týmto hazardovať, pretože tým, že prijmeme tento jazyk, vlastne oslabíme silu nášho štátneho jazyka ako úradného jazyka. Pretože na južnom území Slovenska mu vlastne pribudne akoby určitý rival, druhý úradný jazyk, ktorým sa, samozrejme, stane jazyk maďarský. Preto musíme všetci zvažovať, ako budeme hlasovať.

    Poslanci za Slovenskú národnú stranu tento zákon nepodporia. Ja som presvedčená, že aj mnohí ďalší, ktorí si zvážia, čo to môže priniesť pre Slovensko, tento zákon takisto nepodporia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    že nejde o nijakú ústavnú požiadavku, o ktorej tu hovoria niektorí neskúsení a naivní poslanci, ale o tvrdý politický boj, geopolitický boj Budapešti o nadvládu nad Slovenskom, jasne dokumentuje aj list bývalému ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Schenkovi od vtedajšieho ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky z 22. 11. 1995, o ktorom informoval Nép Szabadság. Citujem: "Musíme donútiť, aby spoločenstvo národov..." Budem citovať radšej celé. "Z Kovácsových slov vyplynulo, že maďarská diplomacia chce na všetkých medzinárodných frontoch upozorniť na zákon vážne diskriminujúci menšinu" - myslí sa tým zákon o štátnom jazyku - "a usiluje sa dosiahnuť, aby spoločenstvo národov donútilo Bratislavu prísť k rozumu. Podľa nášho diskrimináciu možno odstrániť", teda podľa maďarských predstáv, "novelizáciou zákona, respektíve tým, ak Bratislava vytvorí taký zákon o používaní jazykov menšín, ktorý skoriguje opatrenia jazykového zákona postihujúce menšiny." Daminitos povedal, že na konzultácie dostal nové návrhy od vládnych strán maďarkých politických strán, teda maďarského parlamentu.

    Takže nie ústavná požiadavka, ale jednoducho vydieranie Budapešti cestou svojej piatej kolóny na Slovensku. A nie Mečiarova vláda mu podliehala aj pán predseda parlamentu, ale táto vláda, ktorá zatvára nevinných ľudí do basy protiústavným spôsobom ako pána poslanca Lexu, a ak si chce zachrániť svoju reputáciu, tak jednoducho podlieha Budapešti, ktorá si dohodla proti nej medzinárodný tlak. Je to hanba pre slovenský národ, táto vláda za to bude...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som reagovať na svoju predrečníčku pani poslankyňu Belohorskú asi v tom zmysle: Som veľmi rada, že tu spomenula niekoľko príkladov, čo sa týkalo problematiky a vyjednávania jednotlivých štátov s Európskou úniou a jednotlivými podmienkami alebo prípadne úľavami.

    Som veľmi rada, že som mala možnosť s ňou absolvovať niekoľko zahraničných ciest, pri ktorých som videla, že sa zjednocujeme práve opozícia s koalíciou v jednom, a to je vstup do európskych štruktúr, či je to NATO alebo Európska únia.

    Pri týchto stretnutiach sme veľakrát mali možnosť diskutovať o priamych konkrétnych problémoch a ja som sa teraz pri poslednej ceste v Bruseli, kde pani poslankyňa síce nebola prítomná, zamyslela nad tým, že vlastne aká je škoda, že ešte nie sme v Európskej únii. Veľakrát pomáha v tom, že upozorňuje vlády jednotlivých európskych štátov na chyby, ktoré robia. A u nás chýb už niekoľko bolo spravených, preto si myslím, že nám by to len prospelo, aby sme sa vyhli nejakým ešte ďalším. A každý krok, ktorý nás priblíži k Európskej únii, tak je podľa mňa pozitívny.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, ktorý má trinástku. Potom sa prihlásil do rozpravy podpredseda Národnej rady pán Andel.

    Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený neprítomný spravodajca, ktorý sa mi ospravedlnil, čo považujem za veľmi kolegiálne. Aj napriek tomu, že som trinásty, tak neverím, že by som tu zasial nejaké nešťastie v tejto snemovni tým, čo poviem.

    Poviem svoju vlastnú skúsenosť a svoje vlastné vedomie o tom, o čom sa tu hovorí. Mnoho razy sa tu hovorí o veciach, ktoré patria k hlavným atribútom národa, povedal by som tak dosť ľahkovážne. Na druhej strane zasa kritizujeme mnoho razy to, čo sa kritizovať nesmie u politikov a diplomatov. Ak diplomat povie svoje záporné stanovisko pomocou slovka "nie", no tak to nie je diplomat. Takže nevytýkajme našim protivníkom, že nie sú takí naivní, aby nám kryštalicky jasne vyjasnili svoje postupy, metódy a ciele boja. Tie nám musia utajiť a my ich musíme dešifrovať. A keď ich dešifrujeme, tak ich musíme svojim voličom povedať. V európskom priestore, a najmä v stredoeurópskom priestore, sa ujala zvyková tradícia, že sa použil niekto, kto bol slabý a málo odbojný ako fackovací panák na to, aby sa tí mocnejší a agresívnejší vyžili a aby si uplatnili svoje nadpráva alebo svoje domnelé práva v rôznych oblastiach v tomto priestore. Boli to Srbi, boli to Ukrajinci, Rumuni, ale boli to najmä Slováci, ktorí sa nevedeli ubrániť tomu, aby sa tým fackovacím panákom stali natrvalo a aby relatívne dobre poslúžili ako tento by som povedal nie chvályhodný stav niektorým agresívnejším zoskupeniam.

    To fackovanie malo svoj pozitívny, ale aj negatívny vplyv, a predovšetkým negatívny. Negatívny bol v tom, že to maďarské valcovanie a potom české, o ktorom je nesporne veľa historických dôkazov, zanechalo v našich slovenských zvalcovaných dušiach isté motivačné promaďarské a motivačné pročeské vzorce. To je nesporné. Ak sú tieto vzorce povedal by som všeobecne pozitívne, tak je to v poriadku, ale ak je to namierené proti národnej komunite, tak to nie je v poriadku. Veľmi radi sa ukazujeme na folklórnych stretnutiach, veľmi radi varíme halušky, mávame valaškou, hráme na fujare, ale pritom nebojujeme za hlavný atribút národa, hlavný atribút národa, ktorým je jazyk. Alebo málo bojujeme. Slabo bojujeme. A náš protivník nás pritom istým spôsobom právom vysmieva. Považuje nás za nedôstojného protivníka, pretože hlavný svoj znak si nevieme obhájiť a nevieme si ho dobre hájiť. A on si ho pritom dobre háji a my mu to vytýkame. Tak trošku si tu musíme naliať čistého vína do vlastného svedomia a povedať si, priatelia, že my na tom takisto participujeme, na tomto by som povedal bezútešnom boji o obmedzenie štátneho jazyka slovenského tým, že sa prijíma a pravdepodobne prijme nová legislatívna norma, ktorá má upraviť jazyky národnostných menšín v úradnom styku ako rovnocenné jazyky štátneho jazyka. Je to obmedzenie základného zákona o štátnom jazyku, ktoré by Slováci mali skutočne dobre vnímať a mali by z toho vyvodiť svoje správanie aj v parlamente, ale nie len v parlamente, aj v komunitách. Pretože treba si uvedomiť, že Apponyiho zákony, ktoré boli vrcholom útlaku slovenského národa vtedy sa kreujúceho, boli zároveň aj motívom pre Ľudovíta Štúra, aby urýchlil uzákonenie slovenčiny ako jazyka. Bol to istý stimulujúci moment.

    Na druhej strane dnes mám kamarátov Maďarov, ktorí retrospektívne hodnotia tieto zákony z psychoanalytického hľadiska a hovoria, že to bol vírus, softvérový vírus dementného človeka, ktorý maďarská komunita prijala a neuvedomila si, že ona ich možno trošku ukojí v tom, že poriadne potlačí slovenskú minoritu, ale zároveň ako všetky softvérové vírusy v dlhodobom pôsobení začne rozkladať toho, kto bol tvorcom toho vírusu. A začne rozkladať ten cieľ, ktorý ten vírus mal dosiahnuť. Apponyiho zákony boli obrovským motívom pre slovenské a iné minority, ktoré sa postavili proti a povedali si nie, dosť, i keď to verbálne mnoho razy nedeklarovali, ale proste bojovali proti ním. Ďakujeme Apponyimu, že nám takéto zákony vymyslel, pretože boli pre nás naozaj povedal by som bariérou, ktorú bolo treba prekonať.

    Takže interakcia slovenskej pospolitosti s maďarskou má aj svoje pozitívne a má aj svoje negatívne dôsledky a má aj svoje pozitívne pôsobenie na nás. Už som sa tu zmienil o tom, že tatíčko Masaryk musel byť poučený Maďarmi, že pozor, slovenský národ nie je fikcia, to je skutočnosť. No my s tou skutočnosťou bojujeme desaťročia, stáročia. Ale on svoju fikciu o československom národe nakoniec neskorigoval, ale predsa len istým spôsobom počul od maďarských našich spoluobčanov, že pozor, Slováci existujú. Tak nebuďte takí naivní a nevytvorte svoju fikciu a nepresadzujte ju. Dobre viete, že vytvorili nový československý jazyk, ktorým chceli skutočne obalamutiť Slovákov, to bola oveľa väčšia balamuta ako to, že nás Maďari nútili učiť maďarčinu. Veď tá prirodzene nám nešla do sluchu a prirodzene nám nešla do pamäti. Ale čeština nás veľmi ovplyvnila aj vo vyjadrovaní. Veď mnohí Slováci sa nevedia inak vyjadriť len pomocou predložky "u", čo je v slovenčine takmer neprípustné pri abstraktných slovách a veci označujúcich slovách vôbec neprípustné. Jedine v životných podstatných menách môžem použiť "u", ale zoberte si kandidátske práce našich slovenských kolegov, a to máte samú väzbu pomocou predložky "u", ako keby iná väzba ani nebola. To ako keď nám opravujú anglické texty Angličania, keď používame neustále "of", nám povedia, prosím vás, takáto väzba sa v angličtine používa výnimočne. A my Slováci máme angličtinu nainfikovanú touto genitívnou väzbou "of". Tak prosím vás pekne, o tom je aj mnoho razy reč. Vytvorenie jazyka, ktorý mal byť československým jazykom a mal byť spoločným jazykom Čechov a Slovákov, bolo oveľa väčšie nebezpečenstvo pre národnú slovenskú pospolitosť, ako prinucovanie nás učiť sa maďarčinu, pretože tam každý jednoduchý Slovák pochopil, že to je jazyk, ktorý mu dáko nejde.

    Treba si uvedomiť, že mnohé takéto politické artefakty a artefakty vzájomného súžitia sú artefaktami naozaj politikov, ktorí už nie sú celkom v poriadku a nie sú celkom by som povedal vo svojich duševných produkciách zdraví. V analýze Urho Kekkonena sa zistilo, že jedenásť rokov robil prezidenta ako dementný. Ja nechcem vidieť, keď naši fínski kolegovia urobia analýzu jeho myšlienok, ktoré sa dostali implementačne do kultúrneho bohatstva fínskeho národa, ktoré z nich sú vírusmi a ktoré deformovali ich správanie. To nevieme, ale tá štúdia vyjde. Ja viem, koľko takýchto vírusov zasadil Ronald Reagan, pretože evidentne trpel posledné roky na Alzheimera a už určite produkoval fragmenty, ktoré sa dostali dakde podvedome a pôsobia ako vírusy.

    Takže priatelia, ale toto vždy ľudskou komunitou hýbalo. To nikdy neboli ľudské spoločnosti imúnne proti tomu, aby netrpeli demenciami. Tá je, prosím vás pekne. Lenže teraz sa dostávame do obdobia, keď sa demencie dostávajú už 30-ročným. Prvá Slovenka zomrela na prenosnú prionovú demenciu v Martine pred týždňom ako 32-ročná. Priatelia, keď to postihne už takto mladých, ktorí majú povinnosť produkovať duševné bohatstvo národa, no tak potom sa musíme brániť pred týmito vírusmi. Ako, to vám nikto nepovie. To budú musieť byť lingvisti, to budú musieť byť sociológovia, psychológovia, neurológovia, psychiatri, ktorí sa budú tomuto brániť, lebo tomu sa naozaj európska komunita neubráni.

    Veď si zoberme predpovede niektorých renomovaných ústavov, čo bude znamenať jednotná Európa. Jednotná Európa bude znamenať komunitu, ktorá bude pozostávať z bohatých dementných, ale ktorí budú pod vplyvom bohatstva politicky pôsobiť. Budú implementovať svoje myšlienky, pretože budú bohatí a tí, ktorí budú materiálne chudobnejší, budú musieť ich prijať pod finančným tlakom, ktorým budú oni pôsobiť. A teraz si predstavte tú komunitu, aká bude. Ak sa nebude tomu vedieť brániť, tak to bude hrôza, prosím vás pekne. Budeme sa naozaj musieť zbavovať antivírovými programami takisto by som povedal nedobrých myšlienok. Medzi tieto nedobré myšlienky ľudského ducha predovšetkým patrí agresivita, neznášanlivosť, netolerancia za každú cenu. Ona je namieste vtedy, keď je obranná, ale keď je útočná a neodôvodnene útočná, tak je naozaj vírusom v ľudskom duchu. Proti takémuto vírusu sa musí každá komunita brániť, pretože je to psychopatológia, je to psychopatológia, ktorá ovplyvnila aj naše maďarsko-slovenské vzťahy. Ale, bohužiaľ, ona ovplyvnila aj maďarsko-slovensko-české vzťahy takých bratských národov. Nevyhli sa tomu. Tak preto, prosím vás, nevyčítajme len Maďarom, že oni nám zasiali isté nedobré základy správania sa medzi našimi národmi. To zasiali aj Česi, zasiali aj Ukrajinci, zasiali aj Rusi. Prosím vás pekne, česká komunita, politická pospolitosť obdivovala Sovietsky zväz a Slováci to považovali za ríšu zla od počiatku. Aj to bol vírus, ktorý nám napríklad českí bratia chceli implementovať, Slováci ho odmietli.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Drobného: pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Tá nekritickosť preberania akýchkoľvek náznakov zo štruktúry Európskej únie, hlbokosť obdivu k čomukoľvek cudziemu a počúvania čohokoľvek, čo zaznieva spoza hraníc, to je nie nič iné iba syndróm nevoľníctva, syndróm dospelostnej nedostatočnosti a syndróm nesúdnosti a nespoliehania sa na svoj vlastný rozum a úvahu.

    Dámy a páni, odporúčam prečítať si niekoľko článkov z posledného Literárneho týždenníka z 8. júla 1999 a nakoľko veľmi mnohí z vás nie ste ochotní si toto prečítať, tak mi dovoľte citát, ktorý je prebraný z New York Times, a to: "V transformujúcich sa ekonomikách všetci do istej miery pociťujú strach, depresiu alebo neistotu, pretože ľuďom oslobodeným z komunistickej tyranie a pod hlavičkou slobody Európskej únie sa umožňuje dosiahnuť požehnaný stav Bengálčanov, Haiťanov, Brazílčanov, Guatemalčanov a Filipíncov." Takže dávam do láskavej pozornosti ten názor, ktorý vôbec nie je zo strany nejakých slovenských nacionalistov, dokonca ani vôbec nie zo strany ani Slovákov, ani Európanov, je skôr za Atlantickým oceánom.

  • Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec skutočne dobre povedal, my slabo bojujeme. Slabo obhajujeme Slovensko. A tak sa stávame potom obyčajným fackovacím panákom a pokusným králikom pre Európsku úniu. Práve v tomto by sme si mali brať príklad z Maďarska. Tu by nám mali byť príkladom, pretože čo sa týka otázok Maďarska, politici sú skutočne draví a majú obrovské loby, ktoré podporujú všetky ich aktivity v zahraničí. Ale ešte by som poukázala aj na taký negatívny príklad, ktorý tu spomenul pán kolega, a to sú Apponyiho zákony z roku 1907, keď vlastne silnou maďarizáciou chceli asimilovať Slovensko a Slovákov chceli doslova zmiesť z povrchu, tak to sa práve obrátilo proti nim, pretože Slováci sa vzchopili a vlastne si uvedomili, že pokiaľ chcú ostať ako národ, tak si musia svoju reč uchovať. Čiže treba zvažovať, aká je dravosť správna. A my by sme sa mali práve obrátiť tým smerom.

    Takým príkladom tej určitej maďarskej loby je aj to, že my tu vlastne presadzujeme a prerokúvame zákon o jazyku národnostných menšín. Je to vec, ktorá je pre nás neprijateľná, ale, samozrejme, ak sa to prijme, tak maďarskí politici zabodujú, pretože tu sa hrá vlastne o veľkú kartu, o určitú autonómiu na južnom Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na vystúpenie pána profesora Drobného a chcem povedať, že nejde teraz o to, aby sme sa navzájom učili geopolitického nátlaku jedného národa na druhý národ, ale ide o to, aby sme sa rozhodli pre jeden z kladných typov evolučne vyvinutého správania sa.

    V etológii, teda vo vede o správaní sa ľudí a vyšších zvierat vieme, že napríklad ľudia majú dva najstaršie správacie vzory. Jeden je z obdobia raných lovcov a druhý je z obdobia zberateľov plodov. A chcem povedať, že to, o čo sa my usilujeme, je brániť sa lovcom a nezúčastňovať sa na ich napodobňovaní. Nenapodobňovať ale neznamená nebrániť sa.

    Rád by som pripomenúť, že prebiehajú celé filmové seriály o správaní sa zvierat v divočine a tam bolo veľmi dobre vidieť, ako sa napríklad bylinožravce pokojne dívali na to, akým spôsobom pohlcujú jedného ich súkmeňovca namiesto toho, aby ho bránili. Tak tento postoj, prosím vás, nemajme, je to naozaj postoj, ktorý nie je dôstojný životu. My sme povinní chrániť svoju identitu, a to aj kultúrnu, aj jazykovú.

  • Do rozpravy vstúpi pán podpredseda Národnej rady Andel, po ňom pán poslanec Brňák, ktorý má číslo 14.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    v rámci rozpravy k tomuto bodu rokovania, keď započítam i skrátené legislatívne konanie, odznelo cca 100 diskusných príspevkov a asi 600 faktických poznámok. Uvedomujem si, že vlastne na 99 percent sa tu realizujú poslanci opozície. Je to v podstate celkom prirodzené, ak si zoberieme vývoj a prípravu tohto návrhu zákona. Tento návrh zákona sa v podstate pripravuje v rámci koalície možno povedať hneď jej nástupom k moci. Napriek tomu, že je to okolo sedem, osem mesiacov, vidieť, že sa nenašlo spoločné slovo, spoločná reč, ako by tento návrh zákona mal vyzerať. A my v podstate, ktorí sme nemali možnosť nahliadnuť a sme sa nezúčastnili na tejto príprave, máme iba tri, respektíve štyri dni na to, aby sme sa snažili rôznymi argumentmi povedať, že takáto právna norma nie je potrebná, pretože práva menšín, teda vrátane aj používania ich jazyka sú garantované či už Ústavou Slovenskej republiky alebo niektorými inými vyššími medzinárodnými normami, ako je napríklad Charta alebo Listina základných ľudských práv a občianskych slobôd.

    Slovenská republika takisto podpísala v júni 1995 Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a v novembri toho istého roku Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o štátnom jazyku. Bez týchto dvoch základných dokumentov je akékoľvek formulovanie paragrafového znenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín nemysliteľné.

    Nezaškodí si odcitovať z Rámcového dohovoru článok 10 odsek 2: Ak v oblastiach, ktoré tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám a tieto osoby o to požiadajú a táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, pokiaľ to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v styku týchto osôb s administratívnymi orgánmi.

    A ešte časť dôvodovej správy k tomuto paragrafu. Existenciu skutočnej potreby stanovuje štát na základe objektívnych kritérií. Používanie menšinového jazyka nesmie v žiadnom prípade negatívne vplývať na postavenie úradného jazyka.

    Treba si dobre, dámy a páni, všimnúť formulácie. Ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, ďalej, pokiaľ to bude možné a ešte ďalej a najdôležitejšie, existenciu skutočnej potreby stanovuje štát, používanie menšinového jazyka nesmie negatívne vplývať na postavenie úradného jazyka. Úradným jazykom u nás je štátny jazyk a tento štátny jazyk je slovenský jazyk. A vládny návrh zákona dáva jazyk menšín na úroveň štátneho, teda úradného jazyka.

    Je nedobre, veľmi nedobre, keď sa Slovákom vymýva mozog tým, že treba za každú cenu prijať tento zákon, lebo je to posledná podmienka na prijatie do Európskej únie. Iste, ale tých podmienok je viacej. Napríklad Rakúsko jednoznačne povedalo, ak si nedáme do poriadku otázku Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, takisto bude proti nášmu vstupu do Európskej únie. Proste takýmto spôsobom jednoducho nemožno tlačiť na suverénny štát.

    Skutočne otázka znie tak, či Slovensko a Slováci potrebujú tento zákon. Podľa výskumov verejnej mienky, a to je vám všetkým veľmi dobre známe, 80 percent občanov Slovenskej republiky, to už som tu v prvom vystúpení spomínal, teda aj voličov a sympatizantov nielen opozície, ale aj vládnej koalície, okrem maďarskej koalície, je proti prijatiu takéhoto zákona.

    Ďalej je nedobré, keď takzvaný koaličný zákon čítal najprv pán Van der Stoel, a nie slovenský občan, ktorého sa bezprostredne dotýka. A je nedobré aj to, že ten posledný a definitívny variant koaličného zákona, ako aj návrh zákona SMK doteraz nebol predložený občanom na verejnú diskusiu. Preto, samozrejme, vznikajú otázky, či koaliční partneri nemajú z toho obavy. Skutočne je namieste otázka, prečo svoje návrhy schovávajú alebo svoje názory schovávajú pred občanom Slovenskej republiky.

    Tak ako som povedal, predstavitelia koalície ako argument na nevyhnutné prijatie takéhoto samostatného zákona argumentujú Radou Európy, Európskou úniou a tak a tak ďalej.

    No ale poďme k samotnému zákonu na nevyhnutnosť jeho prijatia. Koaliční lídri v podstate používajú argumenty, a to Ústavu Slovenskej republiky články 6 a 34, sľuby bývalej vlády európskym komisárom a časť textu slovensko-maďarskej zmluvy. Nazdávam sa, že ak v článku 6 ods. 2 ústavy sa hovorí, používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon, to ešte neznamená, že musíme prijať jeden osobitný, samostatný zákon o používaní jazyka menšín. V ústave alebo v zákonoch, ktoré vychádzajú z ústavy, ako sme tu už viackrát spomínali nielen ja, ale aj moji kolegovia, teda je vyše 30 právnych noriem, ktoré sa zaoberajú postavením a používaním trebárs i jazyka menšín. Teda vzniká otázka, tak ako nakoniec to tu aj vysvetľoval pán kolega Tkáč, či je ozaj potrebné prijať takýto zákon.

    Ďalej svoje tvrdenie by som chcel podporiť aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky 28/96 číslo 7797. Termínom zákon sa neoznačuje jeden všeobecný záväzný platný predpis a silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily a tak ďalej a tak ďalej. Nakoniec pán kolega Tkáč a niektorí ďalší to povedali, takže sa nemusím opakovať.

    Návrh tohto zákona obsahuje možnosť vykonávať napríklad prijímacie skúšky na stredné školy v jazyku menšín alebo podľa § 4 používanie jazykov národnostných menšín v štátnej správe, kde sa predpokladá, že osoby patriace k národnostným menšinám majú právo dostať odpoveď vo svojom jazyku. Ďalej by podľa tohto zákona mali byť dokonca dvojjazyčné pečiatky, ale taký § 14 ods. 2 hovorí, že pri prijímaní zamestnancov sa má prihliadať na znalosť jazyka národnostnej menšiny.

    A tak by sme mohli pokračovať. Samozrejme, že toto je jednoznačné a neoddiskutovateľné diskriminovanie Slovákov ako štátotvorného národa a, samozrejme, je to aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky takisto ako s Listinou základných ľudských práv a občianskych slobôd.

    Na záver, ak by sme schválili tento návrh zákona, spôsobili by sme nanajvýš to, že by vznikol štát v štáte. Nanajvýš ešte by sa uzákonil u nás štátny jazyk a spôsobil by sa jazykový galimatiáš nehovoriac o tom, kde by štát bral každý rok obrovské, skutočne obrovské sumy na zabezpečenie či už tlmočníkov alebo vôbec celej techniky vykonávania tohto aktu v jazyku národnostných menšín.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady pána Andela - pani poslankyňa Tóthová a posledná pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V zmysle Ústavy Slovenskej republiky podľa článku 11 majú medzinárodné zmluvy a dohody, ku ktorým Slovenská republika pristúpila v oblasti ľudských práv, prioritnú platnosť aj pred ústavou. To znamená, aj čo nemáme v platnom právnom poriadku upravené, ak je to v medzinárodnej zmluve, tak to platí aj na Slovensku.

    Takto citoval pán poslanec Andel z takéhoto dokumentu vetu, že používanie menšinového jazyka v úradnom styku nesmie negatívne pôsobiť na používanie štátneho jazyka. Ja sa pýtam predkladateľa: Je predložený vládny návrh v súlade s týmito medzinárodnými dokumentmi, keď § 8 sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku? A vstupuje sa tak, že má negatívny vplyv na používanie štátneho jazyka. Veď ste v rozpore s týmito medzinárodnými dokumentmi. Znižujete autoritu štátneho jazyka, čo je deklarované, že nemá mať ten vplyv.

    A navyše chcem povedať jedno: V oblasti ľudských práv, hlavne menšinových, platí v Európe a, myslím si, aj bude platiť jedna zásada. Vývoj môže ísť ďalej, ale nesmie ísť tým smerom, že sa budú uberať menšinám práva. To znamená, že keď my si raz zrušíme sankcie za nepoužívanie štátneho jazyka tam, kde to zákon ustanovuje, už v budúcnosti nemôžeme ísť inak. Preto apelujem opätovne, podporte môj pozmeňujúci návrh.

  • Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    Podpredseda Národnej rady pán Andel správne podotkol a ja by som to chcela ešte zvýrazniť, že nie je dobré, ak s takým závažným zákonom, ako je zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa naša vláda obracala na politikov Európskej únie a nekonzultovala to s nami poslancami opozície. Potom sa nedivte, že skutočne tu je veľmi veľa vstupov pri prerokúvaní tohto zákona, pretože my musíme vyjadriť svoj názor, musíme poukázať na také určité chyby alebo nejasnosti, čo obsahuje tento zákon. Považujem tiež za nesprávne, že vlastne ako prvý schvaľoval tento zákon súkromne, samozrejme, pán Van der Stoel. Považujem za určitú ignoráciu, že naši občania, občania Slovenskej republiky, ktorí to vlastne pocítia sami, ktorých to hlboko zasiahne a dotkne sa ich, nemali možnosť sa vyjadrovať k tomuto navrhovanému zákonu. Mala sa im dať možnosť formou referenda vyjadriť sa. Teraz viete, že sa koná petičná akcia na to, aby sa v referende mali možnosť občania vyjadriť, či je potrebný takýto zákon alebo nie. Mali by sme počkať na výsledky tohto referenda, nemali by sme sa ponáhľať, aby sme neurobili veci, ktoré budú v neprospech občanov Slovenskej republiky, ktorí vlastne s týmto krokom nebudú súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Fogaš a potom pán poslanec Brňák ako posledný pred obedňajšou prestávkou.

  • Pán poslanec, sľubujem, že budem hovoriť krátko, aby ste mohli vystúpiť. Chcem len reagovať na otázku pani profesorky Tóthovej.

    Pani poslankyňa, veľmi ma mrzí, že nepoznáte Rámcový dohovor a vyjadrujete sa k nemu. To je nekorektné, zavádzajúce a myslím si, že je to aj nekvalifikované. Pán poslanec Andel sa dovolával článku 20 časti 3 Rámcového dohovoru, ktorý bol ratifikovaný a aj podpísaný v minulom roku, to znamená ešte za starého parlamentu a starej vlády. Je publikovaný pod číslom 160. Ten článok 20 hovorí: "Pri uplatňovaní práv a slobôd," môžete si to zapísať, "vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore každá osoba patriaca k národnostnej menšine bude rešpektovať vnútroštátny právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám." Znamená to, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine aj po prijatí tohto zákona musí rešpektovať zákon o štátnom jazyku. Taká je pravda.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu vlády - pani poslankyňa Tóthová, pán podpredseda Národnej rady Andel. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda vlády, úplne súhlasím s tým, čo ste povedali, áno, je to, že má rešpektovať. To nikto nespochybňuje. Ale ako právnik musíte vedieť, čo potom ďalej, ak nerešpektuje. A tu sa začína problém. Myslíte si, že všetky predpisy, ktoré sú a sú pravidlá, že treba rešpektovať, naši občania automaticky, dobrovoľne, v plnom rozsahu rešpektujú? Ja som nespochybnila, že v Rámcovom dohovore táto veta nie je. Je, ale keď tam je, potom treba nadviazať aj na to, čo hovoril podpredseda parlamentu pán Andel, a treba aj mať v právnom poriadku ustanovenia, ktoré vyriešia situáciu, ak sa nerešpektuje. Predsa ako právnik musíte vedieť, že v prípade, ak sa nerešpektujú vnútroštátne ustanovenia alebo ustanovenia medzinárodných zmlúv, v právnom štáte musí byť sankcia, ktorá takýchto jednotlivcov dá na rešpektovanie. Vy ste mi povedali vo výbore, že napríklad odvoláte tých, ktorí nebudú rešpektovať štátny jazyk. Pán podpredseda, veď väčšinou sa to týka obcí. Aká je vaša predstava odvolať pracovníkov alebo členov zastupiteľského orgánu obce? Veď je nemožné odvolať ich. Takže táto sankcia, pokiaľ ju aj nemáte v predpise, je iluzórna. A opätujem svoj názor, je veľkou chybou, ak sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku, ak sa znižuje jeho váha, a ak vlastne z tohto predpisu robíme a robíte zdrap papiera, ktorý bude síce pekné čítať, ale nebude treba dodržiavať. Skončila som.

    Ďakujem.

  • Podpredseda Národnej rady pán Andel.

  • Áno, ďakujem.

    Samozrejme, citoval som aj článok 20, ale to, čo sme mali na mysli a o čom sa vlastne teraz rozprúdila debata, je článok 10 odsek 2, kde som hovoril, že ak to bude možné a tak ďalej a tak ďalej, kde je potom aj tá dôvodová správa, že nesmie byť narušené postavenie úradného jazyka, čiže aj to, ale aj ten článok 10 odsek 2.

    Ďakujem.

  • Posledný pred obedňajšou prestávkou vystúpi pán poslanec Brňák a prvý po obedňajšej prestávke pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    základný ústavnoprávny problém predloženého návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín spočíva podľa môjho názoru v chápaní a interpretácii na jednej strane článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na strane druhej článku 6 ods. 2 a článku 34, najmä ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí: "Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk." Odsek 2 citovaného článku hovorí: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Článok 34 hovorí, voľne povedané, o tom, že za podmienok uvedených v zákone je možné, aby príslušníci národnostných menšín používali svoj jazyk aj v úradnom styku.

    Tento zásadný rozpor medzi článkom 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na jednej strane a článkom 6 ods. 2 a článkom 34 ods. 2 a 3 na druhej strane prezentujú poslanci Strany maďarskej koalície a prevažnej časti ostatných politických strán vládnej koalície tak, že článok 6 ods. 2 a článok 34 Ústavy Slovenskej republiky chápu ako rozšírenie článku 6 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí o osobitosti slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Vychádzajú teda z predpokladu, že v zmysle ústavy je prípustná úradná viacjazyčnosť. Predstavitelia opozície prezentujú názor, že článok 6 ods. 2 a článok 34 Ústavy Slovenskej republiky je možné čítať a vykladať iba v medziach článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že úradný styk v jeho inštitucionálnej podobe je možné v zmysle Ústavy Slovenskej republiky uskutočniť výlučne v slovenskom jazyku.

    Predložený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín z pohľadu základného ústavnoprávneho problému, o ktorom som hovoril, trpí vnútornou schizofréniou. Na jednej strane ani názov zákona, ani žiadne z paragrafovaných ustanovení tejto zákonnej predlohy výslovne nehovorí o zavedení úradnej viacjazyčnosti, na strane druhej viaceré paragrafy takúto možnosť pripúšťajú alebo minimálne túto možnosť nevylučujú. Mám na mysli najmä § 1 a jeho obidve vety, § 2 ods. 1, 3, 4, 6, § 6, § 7 ods. 1 a 2, ale najmä § 8 ods. 1, ktorý kladie tento menšinový zákon pred zákon o štátnom jazyku. To znamená, že ak vznikne v budúcnosti spor medzi znením zákona o štátnom jazyku a týmto menšinovým zákonom, má prednosť menšinový zákon. V tomto smere existujú veľmi silné indície, že interpretácia a aplikácia tohto zákona v praktickom živote vzhľadom na jeho nekonkrétnosť, neurčitosť, rôznorodosť navodí oveľa viac skrivodlivosti tak pre etnickú väčšinu, ale aj etnickú menšinu podľa toho, kto bude v prevahe v orgánoch verejnej správy.

    Toto nie je cesta do Európy, ale naopak, toto je cesta k menšinovej sebasegregácii. Dovolím si v tejto súvislosti odcitovať časť príspevku, ktorý odznel na druhom bratislavskom sympóziu Minority v politike v roku 1991, ktorý ponúka istý model spolužitia Slovákov s príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny. Fungovanie etnickej menšiny vo väčšinovom inonárodnom prostredí je procesom jej adaptácie v zmysle spravovania sa, vyrovnávania sa s postavením menšiny vo vzťahu k väčšinovému spoločenstvu. Americký odborník Berry rozlišuje tri typy adaptácie: integráciu, asimiláciu a sebasegregáciu podľa toho, aký vzťah má menšina k vlastnej tradičnej kultúre a akú hodnotu pripisuje vzťahom s väčšinovým spoločenstvom. Integrácia znamená, že menšina považuje za dôležité a hodnotné uchovávanie tradičnej kultúry aj dobré vzťahy s väčšinovým národom. Asimilácia je taký spôsob adaptácie, keď menšinovému spoločenstvu záleží na dobrom vzťahu s väčšinou a uchovávanie tradičnej kultúry nepovažuje za dôležité.

    Opačný prípad, keď sa za hodnotu považuje len zachovanie tradičnej kultúry a dobrým vzťahom s väčšinovým spoločenstvom sa nepripisuje dôležitosť, definuje Berry ako sebasegregáciu. Berryho klasifikácia sa zdá byť inšpirujúcou alebo inšpirujúcim východiskom pre úvahy o postavení maďarskej menšiny na Slovensku a o úlohe jazyka v procese jej adaptácie. Pojem uchovávanie tradičnej kultúry treba chápať voľne ako uchovávanie jazyka, tradícií, zvykov, folklóru, etnických osobitostí, na ktoré sa viaže aj uvedomenie si odlišnosti od väčšiny a vlastnej identity. Pokiaľ ide o pojem adaptácie, nie je to jednorozmerný proces prispôsobovania sa menšiny, ale vzájomne sa podmieňujúca interakcia menšiny a väčšiny, kde väčšinové spoločenstvo zohráva aktívnu úloh tým, aké vytvára podmienky na fungovanie menšiny, ako odpovedá na prejavy existencie a aktivity menšiny.

    Adaptácia v zmysle integrácie sa javí ako najprijateľnejší spôsob koexistencie preto, lebo zisky a straty na jednotlivých stranách sú tu rozdelené najmenej nevyvážene a cieľový stav sa dosahuje spoločným úsilím. Neplatí, že jeden získava len vtedy, keď druhý stráca, ale ak použijeme analógiu nenulových hier, zisky na jednotlivých stranách vzájomne od seba závisia a je potrebné hľadať cestu maximalizujúcu prospech oboch strán. To znamená, že integrácia menšiny vo väčšinovom spoločenstve vyžaduje vzájomnú aktivitu, obojstranne pozitívne postupné kroky a predvídanie následkov jednotlivých krokov, jednoducho povedané ochotou, porozumením a toleranciou.

    Z toho vyplýva, že je to spôsob spolužitia, teda integrácia, ktorý si vyžaduje dobrú vôľu na obidvoch stranách, a je náročný a zložitý pre obidve strany. Pre menšinu to totiž znamená nájsť takú mieru uchovávania obrany vlastnej kultúry a identity, ktorá ju neizoluje od väčšiny, respektíve taký stupeň blízkosti k väčšine, ktorý neohrozuje jej vlastnú identitu. Pre väčšinové spoločenstvo je základným problémom, do akej miery tolerovať a podporovať existenciu odlišného, do istej miery cudzieho prvku narúšajúceho homogenitu spoločnosti s potenciálnou hrozbou jej destabilizácie a v akom rozsahu zasahovať, rozhodovať o spôsoboch existencie menšiny, preberať zodpovednosť menšiny. Toľko z vystúpenia na tomto sympóziu od pani Zeľovej zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý teda odznel, ako som uviedol v roku 1991.

    Myslím si, že predložený návrh zákona nesmeruje k adaptácii najmä maďarskej národnostnej menšiny k väčšinovému spoločenstvu formou jej integrácie, ale prinajlepšom vo vienku tohto zákona je zachovaný princíp sebasegregácie maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Toto je cesta 19. storočia. To nie je cesta smerujúca k zjednotenej Európe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

    To bol posledný vystupujúci pred obedňajšou prestávkou. Doteraz vystúpila polovica písomne prihlásených poslancov.

    Zvolal som mimoriadnu schôdzu na základe požiadavky klubu HZDS po skončení tejto schôdze. Všetko to vychádza tak alebo môžem to povedať definitívne, že zajtra bude Národná rada rokovať a po jej skončení by potom bola 18. schôdza.

    Obedňajšia prestávka bude do 13.00 hodiny.

    Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovolil by som si požiadať členov ústavnoprávneho výboru, aby sa na 12.30 hodinu dostavili do ústavnoprávneho výboru. Uskutoční sa schôdza ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Pokračujeme v rozprave, v ktorej teraz vystúpi pán poslanec Paška. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser. Opravujem, po pánu poslancovi Paškovi vystúpi pán poslanec Prokeš.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.

    Je 13.00 hodín, pán poslanec, bol dohodnutý termín. V rozprave môžeme pokračovať. Nechcete teraz vystúpiť v rozprave?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Pán predkladateľ, pán podpredseda vlády Fogaš, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Žiadam pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto. Pán poslanec Halmeš, nech sa páči. Pán podpredseda vlády, pokiaľ sa nachádza v budove parlamentu, žiadam ho, aby sa dostavil na svoje miesto navrhovateľa.

    Pán poslanec, je tu pán spravodajca, vystúpite v rozprave teraz? Pán predkladateľ príde každú chvíľu. Samozrejme, že vaše návrhy zachytí aj pán spravodajca, však tu sedí.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený predsedajúci,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    Národná rada Slovenskej republiky pokračuje v druhom čítaní prerokúvania vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275), zákona, ktorý je vo viacerých ustanoveniach zjavne v rozpore s článkom 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie: Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

    Vláda Slovenskej republiky tak predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky protiústavný zákon a poslanci vládnej koalície namiesto toho, aby tento zmätok vrátili vláde Slovenskej republiky na prepracovanie, s úplnou vážnosťou predložený návrh prerokúvajú a tvária sa, akoby zjavne protiústavné pasáže návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín vôbec nevideli, tvária sa, akoby nepočuli naše upozornenia na vážne chyby uvedenej predlohy. Sú hádam postihnutí hluchotou a slepotou? Podľa toho, ako sa dobre orientujú v parlamentnom bufete, akí sú tam čulí, je zjavné, že dobre vidia aj počujú. V prípade schvaľovania zákona o používaní jazyka národnostných menšín však nechcú vidieť a nechcú počuť rozumné argumenty opozície, ba nechcú už ani rozmýšľať.

    Ponižujúco sa podrobili diktátu budapeštianskej loby doručeného z komisariátu v Bruseli, ktoré im odobrila ich koaličná chunta ovládajúca Slovensko. Budapešť potrebuje legalizovať používanie maďarského jazyka na Slovensku, a to tak v bežnom, ako aj v úradnom styku. Stratégovia v Budapešti na rozdiel od diletantov vo vláde Slovenskej republiky totiž vedia, že vstupom do Európskej únie zaniknú reálne hranice medzi Slovenskou republikou a jej susedmi a voľný pohyb, ktorý je základným predpokladom integrácie, otvorí pre Budapešť nové možnosti na reálne presadzovanie svojich záujmov na Slovensku. Občania Maďarskej republiky budú môcť voľne migrovať po celom území Slovenska, budú môcť voľne nadobúdať nehnuteľný majetok na území Slovenska, budú sa môcť usadiť kdekoľvek na Slovensku, budú tu môcť podnikať, pracovať a žiť.

    Možno namietnete, že takúto možnosť dostanú aj naši občania, ktorí sa budú chcieť presídliť napríklad do Maďarska, a že možnosti sú teda vyrovnané. Omyl, vážení vládni hazardéri. Jazykové prostredie v obchodoch, úradoch a mestách či v obciach je všade v okolitých krajinách jednojazyčné a prišelci neovládajúci príslušný jazyk sú v tomto prostredí stratení. Buď sa naučia jazyk príslušnej krajiny, alebo sa v tejto krajine neuplatnia a budú sa musieť vrátiť domov. Jedine vy, vážení, idete na Slovensku práve týmto z Bruselu či Budapešti nadiktovaným zákonom vytvoriť u nás jazykové prostredie, ktoré umožní bez akýchkoľvek obmedzení prichádzať a usadzovať sa na Slovensku a pôsobiť na Slovensku všetkým Maďarom, a to tak z Maďarska, Rumunska, Vojvodiny alebo Ukrajiny. Všetci títo len po maďarsky hovoriaci občania okolitých krajín nájdu možno najskôr len na južnom Slovensku, neskoršie už na celom území Slovenska prostredie, ktoré im umožní na tieto teritóriá expandovať a postupne ich prirodzenou zvýšenou migráciou aj ovládnuť.

    Vážení vládni hazardéri, za pohladkanie pána Van der Stoela odovzdávate iným to, čo vám nepatrí. To, za čo stáročia bojovali naši dedovia, odovzdávate to, čo vlády iných krajín neodovzdajú bez boja, skryto odovzdávate suverenitu a územie našich predkov. Nepochybujem o tom, že väčšia časť vašej hlasovacej mašinérie nemá ani potuchy o potenciálnych rizikách predloženého návrhu zákona a vo svojej prostoduchosti uverila predkladateľmi skonštruovanej krycej kampane pre všeobecnú akceptáciu predloženého návrhu, ktorá sa opiera o naše záväzky zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v ďalších vyhláseniach našej exekutívy v rozličných zahraničných inštitúciách.

    Lož a podvod na našich občanoch sa skrýva nie v jeho samotnej existencii, ale najmä v jeho obsahu. Vládou predložený obsah normy je v rozpore so štátnymi záujmami Slovenskej republiky, ide ďaleko nad všeobecne akceptované práva menšín v civilizovanej Európe a veľkorysou ponukou práv pre menšiny dostáva slovenskú komunitu do vo svete ojedinelej situácie, keď práva menšiny sú nadradené právam ostatných občanov štátu. Pán podpredseda vlády, konkrétne § 8 ods. 1, ktorý je v rozpore s ústavou, konkrétne s článkom 34 ods. 3 ústavy, ktorý hovorí, že výkon práv patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

  • Hlasy z pléna.

  • Nadraďuje sa nad zákon o štátnom jazyku.

  • Hlas z pléna.

  • Tak potom načo je tam uvedené?

  • Prosím, pán poslanec, pokračujte v rozprave.

  • Takže jednoznačne § 8 ods. 1 nemá čo robiť v predlohe zákona, ktorý ste predložili do Národnej rady.

    Pilotný projekt Európskej únie, ktorý sa nám snaží vnútiť vládna moc, robí zo Slovenska jazykové laboratórium s neprimerane veľkými rizikami pre štát a jeho budúcnosť. Preto je pochopiteľné, že pre väčšinu našich obyvateľov je takýto hazard so štátom a jeho budúcnosťou neprijateľný. Naši občania sú však bezmocní, lebo väčšina ich volených legitímnych zástupcov sa obrnila, nechce počuť ich hlasy. Namiesto zastupovania svojich voličov sa naháňa po ministerstvách a vybavuje si svoje kšefty. Nakoniec vidíte to tu teraz, sála je prázdna. Zabáva sa intrigovaním, ako podfúknuť koaličného partnera a uchmatnúť mastnú províziu za sprostredkovanie predaja majetku štátu bohatým zahraničným sponzorom. A vôbec nezastupuje vlastne svojich voličov.

    Nuž vážení koaliční mocipáni, keď už nechcete dať na dobre mienené rady z opozičných radov, dovolím si vám prečítať, čo si o vašom návrhu myslia naši občania. Prečítam vám zo stanoviska krajskej rady Matice slovenskej Trnavského kraja k návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Iste uznáte, že Matica slovenská ako inštitúcia po stáročia zastupovala dobre, nekompromisne záujmy slovenského národa a nikdy nezradila, nikdy nebola poplatná žiadnej politickej garnitúre. Krajská rada Matice slovenskej z Trnavského kraja reprezentujúca 38 miestnych odborov Matice slovenskej a približne 5 tis. členov považuje za potrebné zaujať k problematike pripraveného zákona o používaní jazyka národnostných menšín takéto stanoviská.

    Krajská rada Matice slovenskej sa považuje za plne kompetentnú vyjadriť sa k pripravovanému návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, nakoľko tu vyvstáva vážna hrozba, že prijatie a uplatňovanie tohto zákona bude mať zhubné dôsledky pre každodenný život Slovákov žijúcich na jazykovo zmiešanom území. To znamená pre nich v okrese Galanta a Dunajská Streda. Krajská rada protestuje proti každému ustanoveniu pripravovaného zákona, ktoré by mohlo akokoľvek poškodiť záujmy Slovákov žijúcich na tomto území. Krajská rada Matice slovenskej vyhlasuje, že neokrôchané, hrubé zasahovanie orgánov Európskej únie do nášho zákonodarstva je v príkrom rozpore so samostatnosťou a zvrchovanosťou Slovenskej republiky. Žiadajú vládu, aby takéto hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí nášho štátu rozhodne odmietla.

    Bohužiaľ, zbytočne žiadajú našu vládu.

    Zákon o používaní jazykov národnostných menšín neobsahuje zákonodarstvo ani jedného európskeho štátu. Ak takýto zákon orgány Európskej únie vyžadujú len od Slovenskej republiky, považujeme to za bezprecedentný príklad hrubého diktátu porovnateľný len s Mníchovom. Krajská rada Matice slovenskej Trnavského kraja trvá na tom, aby prípadné prijatie tohto zákona ani v najmenšej miere nenarušilo účinnosť a platnosť zákona o štátnom jazyku. Ďalej krajská rada Matice slovenskej zároveň žiada, aby vláda Slovenskej republiky dôrazne vyžadovala dodržiavanie platného zákona o štátnom jazyku.

    Pokračovať budem v ďalšom vystúpení.

  • Ďakujem poslancovi Paškovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Andrassy. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrassy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rád, že pán Paška vystúpil, tak ako vystúpil a tá lož a faloš, o ktorej rozprával, sa týka práve jeho strany, Slovenskej národnej strany. Ak si vezmeme spoločné vyhlásenie, ktoré podpísal čestný predseda Slovenskej národnej strany, kde sa svojím podpisom zaväzuje, že odporučí vláde a parlamentu, aby čo najskôr pripravila návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, tak to je ten vzťah o tom, čo on hovoril. A takisto terajší predseda Slovenskej národnej strany takisto prejavil svoj vzťah k tomuto zákonu a odpor voči tomuto zákonu tým, že teraz je na dovolenke a opaľuje sa niekde na zahraničných plážach.

    Chcem povedať, že lož a klamstvo opäť uplatnil v tom, že tak ako im to vyhovuje, vždy cituje určité paragrafy ústavy, určité odseky ústavy a vždy si vyberá len to, čo mu vyhovuje. Takže ho chcem doplniť, že v odseku 6 Ústavy Slovenskej republiky sa okrem toho, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, hovorí aj o tom, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Takže nie je to v žiadnom rozpore s ústavou. A takisto veľmi rád cituje § 34 a najmä odsek 3. Tak ja mu zase odcitujem odsek 2, v ktorom sa hovorí, že zákonom sa zaručí občanom právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo pre národnostné menšiny používať ich materinský jazyk v úradnom styku. Takže to je tá skutočná pravda, o ktorej hovorí Ústava Slovenskej republiky, a nie tá, o ktorej hovoria predstavitelia Slovenskej národnej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Keďže si ctím rokovací poriadok, aj keď si ho mnohí, ktorí vedú túto schôdzu, nectia, nikdy som sa neprihlásil s faktickou poznámkou na faktickú poznámku. A som veľmi rád, že pán kolega práve teraz spomenul dohodu z Mont Pellerin zo Švajčiarska, pretože teraz na to môžem reagovať.

    Vážený pán kolega i ostatní, ktorí sa tak radi týmto dokumentom oháňate, prečo ho neprečítate celý? Prečo neprečítate, že je tam záväzok politikov maďarských strán, vtedy ešte boli v jednotlivých stranách, k lojalite Slovenskej republiky? Prečo nehovoríte o tom, ako im tiekla voda zo zubov, keď mali tento dokument práve kvôli tomuto záväzku lojality podpísať? A prečo nehovoríte o tom, že ho hneď vzápätí porušili, lebo ani jeden z nich neodvolal svoj podpis pod dokumentom, ktorý bol prijatý v Budapešti a je známy ako dokument zo summitu Maďarsko a Maďari žijúci v zahraničí, kde sa hovorí jasne, že jediným spôsobom záchrany menšín v susedných krajinách pre maďarsky hovoriace obyvateľstvo je autonómia, čo je v rozpore s našou ústavou, páni kolegovia.

    Čiže ak sa necítia títo ľudia viazaní týmto dokumentom, tak sa s ním, samozrejme, necítim viazaný ani ja. Navyše treba povedať ešte niečo celkom iné. Vážení páni, to, že som proti tomuto zákonu, neznamená, že som proti akémukoľvek zákonu, pretože takéto podobné zákony, aj keď nie takto formulované, sa uplatňujú inde. Lebo toto sa neuplatňuje nikde, čo tu navrhujete, ale napríklad právo používať svoj materinský jazyk sa uplatňuje v iných krajinách takým spôsobom, že dotyčný človek môže vystupovať pred úradom vo svojom jazyku. Ak chodil do školy, kde sa učil úradný jazyk, tak si zaplatí tlmočníka sám, ak chodil do školy, kde sa takýto jazyk neučil, tak mu ho zaplatí štát. Nie som proti takémuto zákonu, aby bol u nás prijatý, páni kolegovia. Takže pokiaľ chcete hovoriť o tom, že ako som trebárs zmenil ja svoje myslenie, rozhodne nie takým radikálnym spôsobom ako pani ministerka Schmögnerová, ktorá pred rokom vyzývala na neplatenie koncesionárskych poplatkov a dnes narieka, že aké sú tam dlhy. Ja sa čudujem, tejto, nechcem povedať schizofrénii, ale priamo by som povedal arogancii pani ministerky, ktorá pred rokom trvala na tom a vyzývala občanov, aby tieto koncesionárske poplatky neplatili a teraz nielen ona, ale celá táto vládna chunta a deštrukčný 92-členný valec sa usiluje občanov vopchať do chomúta, keď občan má dokazovať, že nemá televízor, že automaticky mu jednoducho vyrúbite poplatky.

    A ešte niečo. Páni poslanci, napríklad pán poslanec Benkovský to rozprával, že tento zákon je štandardom v Európe, že vlastne nič extra nechceme. Hneď vzápätí ho akosi usvedčil zo lži podpredseda vlády, ktorý začal hovoriť o tom, že je to pilotný projekt. Čiže žiadny štandard v Európe. Takže ja si myslím, vážení páni poslanci z deštrukčného valca vládnej chunty, že by ste sa mali radšej venovať ekonomike, a nie takýmto nezmyslom. Mimochodom, práve tento zákon, ak ho prijmete, bude dôvodom, aj keď vám to nikto nepovie otvorene, na to, aby Slovensko bolo odsúvané z integračného procesu. Z veľmi jednoduchého dôvodu, nikto v Európskej únii si takýto zákon neželá, a ak by ho Slovensko malo a bolo by prijaté do Európskej únie, tak, samozrejme, sa začnú pýtať menšiny v ostatných krajinách Európskej únie, prečo to neplatí aj u nich. A o toto nemá nikto záujem.

    Páni poslanci, prečo sa nepoučíte z Mečiarovej chyby, keď podpísal dohodu s Maďarskou republikou, v ktorej bola spomenutá rezolúcia 1201, a odvtedy sa začalo naše odsúvanie? Práve spomenutie 1201 bolo na to dôvodom, pretože celá západná Európa ju odmietla. Len o tom nehovoríte, dámy a páni.

    A dovoľte mi teda, aby som vám prečítal úryvok z jedného článku, čo som vytiahol z internetu. Možno, že to úplne aj pre tých, ktorých myslenie bolí, odhalí, o čo vlastne v tomto ide.

    "Maďarská menšina tvorí na Slovensku približne 10 percent obyvateľstva koncentrovaného na južnom Slovensku. Je to nezanedbateľná časť populácie alebo buďme presnejší voličov. Ak by som náhodou býval v "Dunaszerde", volal by som sa László Nagyvendégi a mal by som ambície stať sa politikom, moja stratégia bude jednoduchá. Založím stranu s prívlastkom maďarská a mojím programom bude bojovať za práva maďarskej menšiny. Ako predstaviteľ nejakej maďarskej strany označím prístup štátnej správy k maďarskej menšine za diskriminačný, pretože občan maďarskej národnosti má často problém dohodnúť sa s úradmi vo verbálnom aj písomnom styku, nemôže študovať vysokú školu, pretože má problémy komunikovať v slovenčine, netrafí domov, lebo na tabuliach pred dedinami sú slovenské názvy, nemôže páliť barackovicu, lebo návod na obsluhu destilačnej kolóny je v slovenčine, nemôže zbiť syna za zlé vysvedčenie, pretože nerozumie dobre po slovensky. Új szó sa postará o to, aby sa moje protesty voči národnostnej politike štátu rozšírili medzi pestovateľov papriky, ktorých netreba dlho presviedčať o tom, že vďaka ich neochote adaptovať sa prostrediu, kde žijú, majú v styku so štátnou správou a vôbec so zvyškom kraja problémy. A vo voľbách mám svojich 8 - 9 percent istých. V posledných voľbách získalo SMK, ak sa nemýlim, práve tých 9 percent. Aby to tak mohlo fungovať dlhodobo, musím vo svojich voličoch permanentne živiť pocit, že stále niečo nie je v poriadku, že stále nebola diskriminácia úplne odstránená. Pokiaľ dokážem presvedčiť svojich maďarských súkmeňovcov, že Slováci majú niečo, čo Maďarom chýba, že Maďari sú znevýhodnení, dovtedy budú mať na svojej strane stabilnú vernú 10-percentnú voličskú základňu.

    Skúsme si predstaviť, aký by mohla mať program SMK, ak by všetky jej požiadavky boli splnené alebo ešte lepšie, ako by si udržali svojich voličov, keby im už nemali čo ponúknuť zo stránky ďalšieho zvýhodňovania pre národnostné menšiny. Asi by sa nad 5-percentnú hranicu nedostali a bol by to ich koniec. Preto SMK, tak ako doteraz ani v budúcnosti nebude spokojná so žiadnym zákonom ohľadne národnostných menšín, dokonca ani nebude mať záujem na tom, aby skutočne nejaké veľké definitívne výhody pre Maďarov uviedla do života. Jednoducho potrebujú stabilný konflikt, ktorým udrží voličskú základňu.

    O tom, že v skutočnosti žiaden národnostný problém na Slovensku neexistuje, sa hádam každý mal možnosť presvedčiť na vlastnej koži. Samozrejme, ak ho umelo nevytvoríme. Mal som napríklad možnosť zúčastniť sa na svadbe v dedine, kde väčšina bola maďarskej národnosti, obrad sa jednoducho vykonal dvojjazyčne a nemal som pocit, že by sa nad tým niekto pozastavoval. Preto nechápem Bugárove požiadavky ohľadom nejakého vykonávania obradov v maďarskom jazyku. Oproti tomu dosť zvláštnym dojmom pôsobí skutočnosť, že niekto žije desiatky rokov v nejakej krajine a nie je ochotný sa naučiť jazyk tejto krajiny. To nemožno označiť inak ako ignorantstvo. Predsa je v jeho vlastnom záujme, aby mohol komunikovať aj s niekým iným, ako sú jeho susedia a rodina, aby mohol využiť všetky možnosti, ktoré mu krajina, v ktorej žije, ponúka.

    Samozrejme môže tu byť aj programová snaha zabrániť maďarskej menšine naučiť sa po slovensky. Ak dostanú maďarské školy, univerzity, štátnych úradníkov, farárov, vytvorí sa dojem, že po slovensky nepotrebujú vedieť. Vzápätí sa využije neznalosť štátneho jazyka k tomu, aby sa mohlo poukázať na ich diskrimináciu, pretože v inej lokalite ako tam, kde majú svoje zázemie, sa nemajú šancu uplatniť. Vytvára sa tak závislosť od tých, čo im darovali vymoženosť neovládať štátny jazyk. Je to však danajský dar, ktorý v nich nakoniec vytvára pocit menejcennosti.

    Bugár mal pravdu, keď hovoril o tom, že veľa príslušníkov maďarskej menšiny vlastne nemôže napísať list prezidentovi. Ibaže Slováci nenútili Maďarov žijúcich na Slovensku, aby posielali svoje deti do maďarských škôl, kde sa slovenčina vyučovala ako cudzí jazyk a zjavne sa zanedbávala. Boli to maďarské strany, ktoré v istom zmysle bránia maďarskej menšine naučiť sa po slovensky a podsúvajú im maďarské školy, aby potom mali za koho práva bojovať, keď ich súkmeňovec nebude vedieť napísať list na nejakú významnejšiu inštitúciu. V podstate maďarské strany sa správajú účelovo nacionalisticky, aby si zaistili svoj podiel na moci prostredníctvom časti spoluobčanov, ktorých udržujú v jazykovej a kultúrnej izolácii, a ich prežitie urobili tak závislé od maďarských strán. Je to však to isté, ako niekoho držať v klietke, nosiť mu tam žrádlo a tváriť sa pritom, aký som starostlivý.

    Poznám veľa ľudí, ktorí majú maďarskú národnosť, rozprávajú plynule po maďarsky aj po slovensky a nikdy ich žiadne tabule pred dedinami a vysvedčenia v maďarčine nezaujímali. Narodili sa na Slovensku a úplne logicky sa naučili jazyk, ktorým sa tu hovorí, a ich matka alebo otec ich vďaka svojej maďarskej národnosti naučili ešte jeden jazyk navyše. Týmto ľuďom program SMK nič nehovorí. Nepotrebujú totiž vysvedčenia v maďarčine ani tabule s maďarskými názvami obcí, ani obrady v maďarčine. A keď budú chcieť, naučia svoje deti tiež po maďarsky bez toho, aby ich poslali do maďarskej školy a znížili im tým ďalšie šance na ďalšie uplatnenie."

    Dámy a páni, toľko príspevok z internetu, myslím si, že úplne demaskuje celú politiku SMK, na ktorú vy, vážení kolegovia poslanci z vládnej koalície, naskakujete. Pretože táto cesta, schválenie tohto zákona je otvorenie cesty do Kosova. To si povedzme otvorene. Tam sa to začalo presne takým istým spôsobom. Jazyk, školy, autonómia, jazyková bariéra, a keď sa proti tomu Srbi postavili - bombardovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Mikloško, ako posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Prvý je pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Prokeš viackrát nazval vo svojom prejave túto vládnu koalíciu chuntou. Ja by som len chcel povedať, že znaky chunty sú násilné činy. Ako príklad by som mohol uviesť zavliekanie nejakých občanov do cudziny alebo kladenie takých nástražných systémov, že by tam mohla nastať masová katastrofa. To je prvá vec na adresu pána poslanca aj všetkých mojich priateľov tu po ľavej strane.

    Druhá vec. Aj pán poslanec Prokeš, aj viacerí duchaplní rečníci zo strany opozície hovoria, že oni nie sú proti jazykovému zákonu, ale oni sú proti tomuto jazykovému zákonu. Ja sa pýtam, keď nie ste proti jazykovému zákonu, prečo ste zrušili jazykový zákon z roku 1990, ktorý znamená takú minimálnu hranicu vôbec možnosti jazykového zákona, že už nižšie nemožno ísť? Mal tri paragrafy, kde sa hovorilo, že občania môžu hovoriť aj materinským jazykom, nič viac. Prečo ste to zrušili, páni? Už pod túto hranicu sa nedalo ísť.

  • Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci, venujte pozornosť rokovaniu.

  • Chcem sa pripojiť k tvrdeniu pána poslanca Prokeša, keď zdôvodňuje, prečo nechce tento zákon. Ja si myslím, že naozaj má pravdu. Povedzte mi, prosím vás, jeden štát, ktorý v Európe chce, aby sme tento zákon prijali. Nie tých politikov, ktorých ste presvedčili, že na tlačovke majú povedať, že Slovensko musí prijať zákon, ale štát, ktorý ho chce. Chcú ho Nemci, aby podobne potom v Nemecku, v Mníchove, jedna tretina obyvateľov mala právo komunikovať po turecky? A môžeme takto ísť jeden štát za druhým, kde majú veľa zahraničných prisťahovalcov, ktorí už dostali štátne občianstvo. To si myslíte, že tento pilotný projekt má úspech? Má šancu na verejné odsúdenie za nezmysly. A my ideme, respektíve vy páni kolegovia chcete tento nezmysel navrhnúť Európe ako normu. Na ako dlho? Ako dlho sa nám bude Európa posmievať, čo sme si to so štátnym jazykom dovolili urobiť? Oni takúto chybu neurobia. A som presvedčený, že ani nemeckí podnikatelia tu nebudú utekať, aby náhodou ich zamestnanci nezistili, ako je dobre sťažovať podmienky pri takýchto podmienkach, ktoré parlament robí. Budú ťahať svoj majetok inam, a nie do nášho štátu, ktorý sa bude prejavovať nerozumnými rozhodnutiami.

  • Ďakujem.

    Prosím službu na balkóne, aby zabezpečila poriadok. A termín na fotografovanie sa skončil. Takže žiadam vás, páni, aby ste nepoužívali svoje prístroje na fotografovanie teraz v sále.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Prokeš hovoril o programovej snahe zachovať neznalosť štátneho jazyka. Ja si myslím, že to, čo hovoril, má svoje ratio a skutočne to tak je. Totiž ak neovládajú štátny jazyk, sú v mnohých oblastiach znevýhodnení. Ale nie preto, že sú príslušníci národnostnej menšiny, ale proste preto, že žijú v štáte, kde väčšina komunikuje štátnym jazykom.

    Ako profesorka vysokej školy som viackrát vnímala, ako boli znevýhodnení uchádzači, ktorí sa nevedeli vyjadriť na prijímacích pohovoroch alebo v rámci štúdia štátnym jazykom a túto nevýhodu potom oni vnímajú ako diskrimináciu. Čiže pokiaľ nezabezpečíme, aby sa všetci dôsledne naučili štátny jazyk, tieto takzvané diskriminačné pocity tu budú existovať. A práve to je skutočne pole pre politikov SMK a obdobných prípadných budúcich politikov. Teda jednoznačne úprava, ktorá je predložená, nezlepší vzťahy v tejto oblasti, ba práve naopak, ja som už viackrát povedala, vyvolá problémy, pretože niektoré ustanovenia vo svojom vystúpení za klub som uviedla, ktoré sú nepresné, nejasné a niektoré dávajú dvojitý výklad. A práve tento dvojitý výklad bude jablkom sváru, ktorý tu vonkoncom nepotrebujeme.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

  • Pán podpredseda,

    krátko chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Prokeša tam, kde hovoril o podpise vlády premiéra Mečiara, o súhlase so základnou slovensko-maďarskou zmluvou, kde sa hovorí o rezolúcii 1201. V mojom vystúpení som prečítal celé znenie, kde je jednoznačne konštatované, že nikdy nedošlo k podpisu, kde by v rámci tejto zmluvy bol daný súhlas s inými ako individuálnymi ľudskými a občianskymi právami vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Takže chcel som povedať len toľko, že ani táto základná zmluva nespochybňuje občianske práva, nespochybňuje práva národnostných menšín, ale spochybňuje kolektívne práva, tak ako je to všade v ustanoveniach a v rozhodnutiach európskych inštitúcií.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Prokeš upozornil na to, že prijatie zákona, ktorý je zlý, ktorý jednoducho nezavedie do medziľudských vzťahov také podmienky, ktoré by viedli k zlepšovaniu a k zlepšeniu informácií, k šíreniu informácií medzi občanmi, je nebezpečenstvom pre našu krajinu a upriamil pozornosť v tejto súvislosti aj na Kosovo. Povedal by som, že naozaj prijímanie takéhoto zákona by bolo mimoriadne nebezpečné, a preto sa treba nad nim zamyslieť, či aj predkladatelia a veční vymáhači tohto zákona to myslia úprimne. Podľa našich informácií totiž deti pánov poslancov zo Strany maďarskej koalície chodia do slovenských škôl a vedia, prečo svoje deti posielajú do slovenských škôl. Preto, aby sa zrejme vedeli dorozumieť štátnym jazykom na našom území. Oni ale chcú dostať do izolácie svojich voličov. Ľudí, ktorí nemajú toľko vzdelania ako oni a ktorí nedoceňujú to, že keď sa nebudú vedieť dorozumieť v štátnom jazyku, že sa stanú občanmi jednoducho v určitom uzavretom národnostnom gete a v ťažšom postavení. A preto je naozaj z ich strany táto politika farizejská a nemali by sme sa dať dotlačiť k prijatiu zákona, ktorý nepomôže, ale bude škodiť vzájomnej komunikácii medzi Slovákmi a národnostnými menšinami žijúcimi na našom území.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Pán poslanec Prokeš vo svojom vystúpení naznačil, že zákon, tak ako je predložený do Národnej rady, vlastne zavádza na Slovensku pomery, ktoré sú príbuzné a podobné tým, aké boli v Kosove pred vypuknutím národnostných nepokojov a vojen. A v tom spočíva jeho hlavné nebezpečenstvo.

    Ďalej pán Prokeš v úvode odpovedal na vystúpenie kolegu, ktorý je v Národnej rade ešte krátko a asi ešte nestihol dočítať článok 34 Ústavy Slovenskej republiky, preto si dovolím ešte raz ho zacitovať z ústavy. V článku 34 ods. 3 sa hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. Vážený pán kolega, toto ustanovenie ústavy stále platí a bude platiť, aj keď prijmete tento zákon a potom bude tento zákon v rozpore s uvedeným článkom ústavy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán Prokeš povedal vo svojom vystúpení asi aj to alebo celkom zrejme aj to, že tento dialóg slepých s vidiacimi alebo hluchých s počujúcimi vedie k takým paradoxom, že čoraz užšia skupina havkáčov sa tu mení na presadzovateľov maďarských iredentistických záujmov na Slovensku. A nedivím sa, že poslanci maďarskej národnosti z toho musia mať naozaj buď príliš veľkú srandu, alebo im z nás Slovákov musí byť veľmi zle. Niektorí si tu osvojili prečítavať donekonečna ustanovenia z ústavy, ktorým nerozumejú ani nevedia, o čom sú. Takže odcitujem z posudku profesora Gašpara k zákonu o štátnom jazyku a k potrebe prijatia jazyka menšín ako úradného jazyka. Posudok je rozsiahlejší, prečítam z neho iba niektoré časti.

    Aj keď v slovenskej demokracii práve tak ako v každej inej demokracii platí hodnotový relativizmus, nie je tento neobmedzený. Jazyková rovnosť nemôže byť medzi jazykom národným, teda väčšinovým, a jazykom národnostnej menšiny či etnickej skupiny. Je tu vzťah všeobecného, úzko špeciálneho. Toto je záver vyplývajúci zo všetkých ústavnoprávnych regulácií jazykových, národnostných, etnických menšinových a etnických skupín a z obsahu medzinárodných a európskych dokumentov. Postavenie menšinového jazyka je súčasťou práva na identitu menšiny či etnickej skupiny. Postavenie štátneho jazyka je výrazom postavenia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Oceňujem stanovisko pána poslanca Prokeša najmä preto, že vystupoval celkom zreteľne proti tomuto zákonu práve preto, že sa pokúša nejakým nepriamym alebo sprostredkovaným spôsobom zabezpečiť pre národnostné menšiny aj kolektívne práva. Chcem povedať, že nemôžeme prijať ani jednu z tých stratégií, ktoré sa tu vyslovene výrazne predstavujú. Na jednej strane je to pokus ukázať prerokúvaný zákon ako úplne neškodný zákon. Je to stratégia ukázať, že je to len maličká bodka na i, ktorým sa má táto záležitosť dotiahnuť k tomu, aby sa zavŕšil proces vysokého štandardu starostlivosti o menšiny. A druhá stratégia je práve tak nebezpečná, lebo hovorí, že ide dokonca o pilotný projekt, že ide o akési riešenie, ktoré bude pravdepodobne mať parametre etalónu, parametre vzoru pre iné štáty a podobne. Ani jedno, ani druhé nie je pravda. Ani jedno, ani druhé, ani jedna, ani druhá stratégia nie je nám prijateľná, pretože žiaden zdravý štátny organizmus nebude tolerovať aj Európskej únii takéto riešenie. Vieme, že by sa stretli takéto názory o pilotnom projekte s veľkou a ráznou odozvou napríklad v Anglicku alebo vo Francúzsku. Jednoducho, priatelia, ani jedna, ani druhá cesta nie je nám akceptovateľná. My nie sme ochotní vydávať priestor na postupné jeho obsadzovanie cudzími záujmami.

  • Ďakujem.

    V rámci rozpravy ďalej vystúpi pán poslanec Zelník. Pripraví sa pán poslanec Sitek.

    Pán poslanec Zelník, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín zaznelo množstvo demagógií a zavádzania občanov Slovenskej republiky niektorými koaličnými poslancami typu, že veď zákon je len v rámci nejakého európskeho štandardu. Či inak povedané, ako keby chceli títo rečníci podsunúť občanom informáciu, že takýto zákon je bežný v krajinách Európy. Ale to je predsa to zavádzanie občana. Chcem poďakovať podpredsedovi vlády pánu Fogašovi, ktorý čestne celú situáciu objasnil a povedal, že takýto zákon ešte nie je nikde v Európe a ide doslova o pilotný projekt, to znamená, že sa to ide po prvýkrát odskúšať na Slovensku.

    Nemôže byť pravda ani to, že prijatie zákona je podmienkou preradenia do prvej skupiny záujemcov o vstup do Európskej únie. Veď v dôvodovej správe na strane 2 v bode 4 sa predsa jasne píše: Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Ide o článok 6 zmluvy o Európskej únii. Aj z prehľadnej tabuľky, ktorú vypracovala Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, kde prehľadná tabuľka hovorí o používaní zákonov v štátnom jazyku v niektorých štátoch Európy, v Kanade a na Novom Zélande, vyplýva, že zákon o jazykoch menšín tieto štáty nemajú až na Veľkú Britániu, kde je zákon o waleskom jazyku z roku 1993. Ale tak ako u nás je legislatívna úprava rozptýlená vo viacerých zákonoch.

    Návrh zákona jednoznačne diskriminuje občanov Slovenska, ktorí nebudú ovládať jazyk národnostnej menšiny. Ak sa odvolávajú niektorí poslanci na článok 34 odsek 2 ústavy a nestačia im doterajšie právne úpravy o používaní jazykov národnostných menšín, a teda musí byť prijatý špeciálny zákon, pýtam sa, prečo v ňom vláda stanovila takéto diskriminujúce percentá, ako som už povedal, ktoré budú diskriminovať občana, ktorý nebude ovládať jazyk národnostnej menšiny? Veď v § 2 ods. 1 sa píše, že budú môcť tento jazyk používať v každej obci alebo v každom meste, kde bude najmenej 20 percent obyvateľstva. Pýtam sa, prečo sa teda nerešpektuje ani Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorý odporúča hranicu väčšiny, teda na používanie jazyka národnostnej menšiny 51 percent. Ja, samozrejme, podporím pozmeňujúci návrh, v ktorom sa bude uvádzať, že používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku bude tam, kde bude 100 percent obyvateľstva národnostnej menšiny.

    Napriek zlej ekonomickej situácii v štátnom rozpočte i v rozpočtoch miest a obcí namiesto toho, aby sa peniaze, ktorých majú mestá a obce málo, použili na zlepšenie života obyvateľov, podľa tohto zákona v § 3 ods. 3, kde sa píše, poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny, tlmočenie zabezpečí obec. Toto vlastne podporuje to, čo som už povedal pri tom § 2, a to v tom, že ak bude v zákone stanovená hranica stopercentnej hranice obyvateľstva národnostnej menšiny, nebude potom tlmočník potrebný, a teda nebude treba vyhadzovať zbytočné peniaze.

    Chcem zdôrazniť, že tento zákon sa bude z celkového počtu 2 860 obcí týkať viac ako 560 obcí. Občania slovenskej národnosti tento zákon nechcú. Nechce ho ani Strana maďarskej koalície. Teda pre koho má byť zákon prijatý? Len preto, že si to žiada nejaký jednotlivec zo zahraničia? Nehovoriac o tom, že vytvorí zbytočné napätie, a o to asi niekomu ide. Zrejme aj bude vyhovovať niekomu, aby občania jednej menšiny, a to maďarskej, si neosvojili ani neovládali štátny jazyk. Veď ak sa nebude vedieť dohovoriť, bude ľahšie ovládateľný úzkou skupinou politikov, a najmä Budapešťou.

    Aký záujem má vláda a vládna koalícia riešiť problémy, svedčí aj toto prerokovanie zákona. Zneužil sa inštitút skráteného legislatívneho konania. Namiesto toho, aby sme venovali pozornosť iným dôležitým problémom, najmä zlej ekonomickej situácii či situácii v zdravotníctve, vládna koalícia nesúhlasila dokonca ani s takou zmenou programu, aby sa pred prerokúvaním tohto zákona prerokovala správa o aktuálnej situácii v zdravotníctve. Nikomu naozaj z vládnej koalície neprekáža, že sú zatvorené lekárne, že sú ohrození ľudia na živote, pretože si nemôžu doplatiť za lieky, nemôžu byť operovaní, že množstvo ľudí prichádza o prácu a nemá na živobytie? Považujem to za podvod na občanoch. Bohužiaľ, takýto je slovenský parlament zaoberajúci sa zákonmi, ktoré budú diskriminovať svojich občanov na svojom vlastnom území a nevenuje sa skutočným problémom, ktoré trápia tento štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Zelníka.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Naozaj to, čo povedal pán poslanec na záver, pán poslanec Zelník, a to otázka súvisiaca so stavom nášho zdravotníctva, je určitým výsmechom pre celé toto rokovanie. Lebo namiesto toho, aby sme riešili vážne hospodárske, sociálne, ale najmä problémy v zdravotníctve, strácame čas vecou, ktorá doslova bude skôr škodiť, ako pomáhať obyvateľstvu na Slovensku.

    Pán poslanec Zelník navrhol, aby v tomto čase, keď takto zbytočne míňame čas, sme sa išli na miesto pozrieť na situáciu v zdravotníckych zariadeniach, kde sú ľudia ohrození na životoch. Je konkrétny prípad z okresu Banská Bystrica, kde sa konštatovalo, že dvaja pacienti zomreli následkom toho, že neboli načas operovaní. A to je mimoriadne vážna vec a tu vládni poslanci odmietli vykonať takúto návštevu, lebo musia prijímať mimoriadne dôležitý pre nich zákon, zákon o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý skôr sťaží podmienky aj pri riešení zdravotných problémov. Predstavte si, že pacient maďarskej národnosti príde do Čadce alebo do Žiliny, tam nikto nebude vedieť po maďarsky. Dnes je situácia, že ho dostanú do takej izolácie, podľa tohto jazykového zákona sa nebude vedieť dorozumieť. Veď on nebude vedieť ani kvalifikovane požiadať a vysvetliť svoje zdravotné problémy.

    Čiže toto sú mimoriadne vážne veci, keď chceme prijímať zákon, ktorý vlastne bude ohrozovať tých, za ktorých vraj poslanci Strany maďarskej koalície bojujú. A preto si myslím, že by bolo lepšie venovať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek. Konštatujem, že pán poslanec Sitek nie je prítomný v rokovacej sále. Stráca teda svoje poradie. Vystúpi pán poslanec Július Binder. Po ňom vystúpi pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec Binder, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    každú činnosť i prijímanie zákona treba chápať v priestorových i časových súvislostiach. Zákony v štátoch, kde menšiny sú menšinami dlhú historickú dobu, kde sú súčasťou národa, kde sú jeho príslušníkmi len s inou dorozumievacou rečou s rovnakými cieľmi v prospech všetkých obyvateľov tej-ktorej krajiny, sú chápané inak ako v našich podmienkach. Zákon o používaní jazyka je len jeden stupienok k cieľu, ktorým je narušenie územnej celistvosti Slovenska a možno jeho existencie. My musíme predložený zákon chápať v mene obetí násilnej maďarizácie.

    Chápem zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku ako prípravu pôdy na asimiláciu ďalších generácií Slovákov. V mene obetí z Černovej, Šurian a ďalších sa musíme postaviť proti prijatiu tohto zákona diskriminujúceho Slovákov na ich vlastnom území. Ak medzi nami žijú ľudia, ktorí nechcú komunikovať v štátnom jazyku, ktorým je v Slovenskej republike slovenský jazyk, majú viacej možností, ako svoj problém riešiť.

    My Slováci nemáme inú vlasť. Niet na svete krajiny, kde sa dohodnete rečou, ktorú vás naučila vaša matka. Okrem Slovenska niet na svete krajiny, ktorá by sa starala o vydanie pôvodných diel slovenských autorov, z ktorých sa môžu naše deti vzdelávať v slovenskom jazyku. Okrem Slovenska nie sú na svete inštitúcie, ktoré by sa venovali výskumu slovenského jazyka, kultúry našich predkov. Slovensko je náš domov, nemáme kam odísť a byť tam doma. Ak sa my o seba nepostaráme, nikto nám nepomôže. Teraz sa opäť rozhoduje o našej budúcnosti, prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín môže rozhodnúť o budúcnosti časti Slovákov.

    V zákonoch sú veľmi často dôležité slovíčka, videli sme to i na včerajšom rokovaní, niekedy aj tie, ktoré tam nie sú. Všetci poznáme metódy, akými krok za krokom uskutočňujú svoje zámery predstavitelia maďarskej menšiny. To, čo spočiatku vyzerá ako drobná, nepodstatná úprava právneho stavu, sa môže zmeniť na národ ohrozujúcu prax. Stačí, ak sa bude uplatňovať iba to, čo tento zákon dovolí. Uvedomte si, že v mnohých okolitých krajinách žije percentuálne väčší počet obyvateľov iných národností ako na Slovensku, napríklad v Česku, v Poľsku. Nikomu však nenapadne prijať takýto, budúcnosť národa ohrozujúci zákon ani ich nikto nenúti, majú šťastie, nemajú maďarskú menšinu.

    O mnohých paragrafoch týkajúcich sa používania iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku sa už verejne diskutovalo. Zamyslite sa nad tým, či sa už dnes môžete zamestnať napríklad v Dunajskej Strede v rôznych profesiách - lekár, učiteľ, úradník, policajt a tak ďalej, ak neovládate maďarský jazyk. Nie je to hrubá diskriminácia občana slovenskej národnosti na vlastnom území? A to ešte nebol prijatý tento zákon. Zamyslite sa nad niektorými ďalšími paragrafmi a uvážte, či sa o pár rokov na južnom Slovensku dohodnete po slovensky a či sa deti tam žijúcich Slovákov nebudú musieť učiť po maďarsky, ak sa budú chcieť zamestnať ako učitelia, lekári, právnici, úradníci, robotníci a podobne. Nechcete si uvedomiť, že Slovenská republika utvára absolútne možnosti osvojenia si materinskej reči menšín v celom školskom systéme počnúc materskými školami až po gymnáziá, o čom Slováci žijúci v Maďarsku sa neodvážia ani snívať.

    Rád vám pripomeniem, že Kodanský dokument, na ktorý sa tak často odvolávate, o ľudskej dimenzii neukladá štátom povinnosť používať jazyk menšín, dáva im len možnosť tak urobiť, kde je to možné a účelné. Historické skúsenosti Slovákov potvrdzujú, že nie je to účelné, ba je to škodlivé a neprípustné. S obľubou nám podstrkujete príklad tirolského riešenia. Áno, mohol by to byť príklad, ale súbežne s povinnosťami menšín. Potom prosím ráčte zobrať na vedomie, že nemecká menšina v južnom Tirolsku tvorí 68 percent, čo je viac ako násobok oproti Talianom. Takúto prevahu menšinového obyvateľstva máme na Slovensku len v okrese Dunajská Streda a blíži sa k nemu aj okres Komárno. V žiadnom inom okrese nežije nadpolovičná väčšina maďarského obyvateľstva. Preto nadstavovanie nám juhotirolského príkladu je neopodstatnené. Lenže naši maďarskí kolegovia, pri jeho propagácii ani raz ste nepovedali, že občania v štátnej službe musia vedieť aj po taliansky, aj po nemecky, čo sa dôsledne preveruje komisionálnou skúškou. Nepovedali len to, že tam majú aj dvojjazyčné školy, ktoré sa stali červeným plátnom alebo červeným súknom pre našich po maďarsky hovoriacich kolegov, a že príslušný jazyk musí vyučovať učiteľ, pre ktorého je tento jazyk materinským. Učitelia nemajú problém rozumieť riaditeľovi, či je Nemec alebo je Talian.

    Zápas o používanie maďarského jazyka, tak ako to formuluje návrh, je na sklonku druhého tisícročia anachronizmom. Opakujem, som za široké národnostné práva vrátane používania materinskej reči. Vo svete však prevládajú tendencie posilňovania postavenia úradného jazyka. V Európe je príkladom Francúzsko známe širokým spektrom ochranných ustanovení voči francúzštine, ale nemôžem obísť ani narastajúce tendencie voči postaveniu angličtiny v USA. Už polovica štátov únie vyhlásila angličtinu za štátny jazyk. Nielen pánom poslancom z maďarskej koalície, ale všetkým, ktorí tu sedíme, odporúčam zoznámiť sa s návrhom zákona kongresmana Tobiho Rotha, ktorý podal v roku 1995 návrh. Tento návrh je za výlučné postavenie angličtiny ako úradného jazyka. Nikto nie menší ako vtedajší kandidát na funkciu prezidenta USA Robert Dohle vyhlásil: Ak si želáme, aby všetky naše deti mali v živote rovnaké šance, potom školské programy v iných jazykoch musia prestať a angličtina musí byť raz navždy uznaná za oficiálny jazyk. Nemala by platiť analógia i na Slovensku?

    Postavenie práv menšín vrátane jazykových upravuje v Slovenskej republike viac ako 30 právnych noriem. Prijímať ďalšiu je nezmysel. Je to len kolenačková politika voči tým, ktorí tak chcú, hoci doma to sami nemajú. Je to od nich vydieračstvo a od niektorých slovenských politikov odsúdeniahodná podlízavosť. Revanš nikdy nebol prejavom duševnej sily, pravdy alebo statočnosti. Zúžme to pri jazykovom zákone v záujme pravdy v súvislosti s používaním maďarského jazyka. Tým len dávajú najavo, že za hriechy minulosti by bolo možné čím odplácať. Nebudeme tak konať, vieme odpúšťať, ale máme právo nezabudnúť. Budeme preto dávať pozor, pretože rezultát prvej svetovej vojny bol pre nás vykúpením. Nedláždime stupienky k cieľu zmeniť hranice Slovenska prijatím tohto zákona. Požiadavky Strany maďarskej koalície budú pokračovať, snažme sa to zastaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Faktické poznámky k jeho vystúpeniu - pani poslankyňa Tóthová, ako posledný pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec Binder,

    veľmi pozorne som si vypočula vaše vystúpenie, došla som k záveru, že skutočne ste si ho veľmi dôsledne pripravovali, lebo ste uvádzali niektoré skutočnosti, ktoré tu nezazneli. Ale musím konštatovať a je mi toho ľúto napriek argumentom, ktoré ste uvádzali, poslanci vládnej koalície ani nielenže nepočúvali, ale to je pre nich hrach na stenu. To je tu úplne zrejmé, že oni dopredu vedia, ako budú hlasovať, možno ani nemajú preto svoje argumenty, ale majú preto svoju politickú disciplínu. Ja už od prerokúvania tohto návrhu od začiatku kladiem otázku, prečo úprava úradovania v jazyku národnostnej menšiny, prečo nie len ak, tak úprava použitia jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku, a prečo to musí byť samostatný zákon, keď to nevyplýva z ústavy, pretože aj Ústavný súd tak rozhodol. Ale vzápätí napríklad pán poslanec Weiss vystúpi a začne svoju repliku, že ten zákon musíme prijať, lebo to vyplýva z ústavy a tak ďalej. Nikto od nás nechcel úpravu úradovania, takže ťažko je v tejto snemovni komunikovať s poslancami vládnej koalície, pretože oni aj bezprostredne na argumenty prečítané z výroku Ústavného súdu len svoju muziku si hudú.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som ozaj poďakovať pánu Binderovi za jeho vystúpenie, lebo odzrkadľovalo slovenskú a slovanskú myšlienku, a dovolila by som si ho dať do pozornosti hlavne médiám, nech si urobia sondu tie médiá, ktoré tak veľmi rady robia sondu do iných oblastí nášho života, hlavne do tých ekonomických. Bolo by zaujímavé urobiť si sondu aj do ľudských zdrojov. Zistiť, koľko riaditeľov základných a stredných škol na juhu Slovenska je slovenskej národnosti. Bolo by zaujímavé zistiť, aké sú myšlienkové tendencie u mladých ľudí, ktorí sa chystajú opustiť juh po prijatí tohto zákona, pretože vedia, že tam už nebudú mať miesto. Kto teda etnicky čistí juh Slovenska?

  • Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

  • To, čo tu predznačil pán poslanec Binder, v stručnosti by sa dalo nazvať aj varovným podtónom, kto seje vietor, žne búrku, pretože tento návrh zákona, ktorý sa vlastne usiluje o etnickú čistku južného Slovenska, je iba pokračovaním programu vytýčeného 20. februára 1999 v Budapešti za účasti maďarskej vlády aj Strany maďarskej koalície. Pred 21. storočím sa totiž zamýšľali maďarskí partneri a členovia maďarskej vlády, aké je smerovanie maďarstva v európskej kotline. Zhodli sa na tom, že maďarstvo ako terminus technicus by malo byť hegemónom a dominantným prvkom tejto sféry. Ale títo predstavitelia súčasne vyjadrili jednu mučivú obavu, čo s tým robiť, keď genetický fond maďarstva sa prirodzenou formou znižuje - nízka pôrodnosť, nízka natalita.

    Riešenie je veľmi jednoduché, také, ako bolo dosiaľ, expanzia asimiláciou. Expanzia asimiláciou to je prakticky jediná forma, akou je možné tento stav z hľadiska maďarskej vlády a zástupcov Strany maďarskej koalície v Budapešti na februárovom rokovaní riešiť a na tejto ceste sa nachádza aj jeden z kamienkov, veľmi dôležitých, v oblasti Slovenskej republiky, v oblasti maďarizácie južného Slovenska, v oblasti vytvárania etnických čistých území, a to je tento návrh vládneho zákona o používaní jazyka nie národnostných menšín, ale maďarskej menšiny, a nie v úradnom styku, ale vo všeobecnom styku, pretože za týmto zákonom budú nasledovať ďalšie novely, ktoré budú rozširovať jeho pôsobnosť prakticky do celej sféry spoločnosti a Slovenska.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benčat, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som zdôrazniť niekoľko aspektov, ktoré tu pán poslanec Binder uviedol alebo možnože nestačil uviesť. Chcem sa vrátiť k vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, keď sa vlastne svojím vznikom naša republika zaviazala aj na určitú stabilitu v tomto priestore, v tomto európskom priestore, a táto stabilita je podmienená svojím spôsobom jednak ochranou práv menšín, a jednak, samozrejme, aj rozvojom identity slovenského národa.

    Zavedením navrhovaného vládneho zákona, ktorý teraz prerokúvame, by sa práve mohla narušiť krehká rovnováha na zmiešaných územiach južného Slovenska, a nielen tam. Nehovorme iba o maďarskej menšine, hovorme aj o iných menšinách. Ak povýšime jazyky menšín na úroveň štátneho jazyka alebo úradného jazyka, v niektorých týchto oblastiach sa môže stať, že slovenskí občania, ktorí hovoria práve len po slovensky, budú znevýhodnení a dostanú sa do pozície druhotriednych občanov a podporí sa ich jazyková asimilácia na vlastnom území. Celospoločenské dorozumievanie by sa veľmi skomplikovalo a podporí sa, ak sa teda prijme, predpokladám, že sa to tu dnes prijme, lebo všetko sa pre to robí, podporí sa dezintegrácia tejto spoločnosti. Spoločnosť sa začne deliť na národnostnom princípe, čím sa vlastne podporí aj separácia národnostných menšín. Myslím si, že občanom Slovenska nehovoriacim po slovensky zlepšenie vyhliadok na integráciu do spoločnosti v Slovenskej republike umožní iba osvojenie si slovenského štátneho jazyka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Binder spomenul, že mnohé krajiny v tejto dobe postupujú práve opačným smerom, snažia sa zabezpečiť, aby na ich území bol jeden štátny jazyk, aby bolo jasné, v ktorom sa komunikuje, aby bolo jednoznačné, ktorý jazyk je používaný na šírenie všetkých informácií, v ktorom sa úraduje, v ktorom sa vykonávajú všetky úkony týkajúce sa štátnej správy, ale aj vôbec verejného života. Je to jednoducho z toho dôvodu, lebo všetky štáty si uvedomili, že akékoľvek zanášanie dvojjazyčnosti, viacjazyčnosti im komplikuje všetky vzájomné vzťahy, sťažuje šírenie informácií, ale aj zdražuje, výrazne zdražuje prácu všetkých úradov, lebo jednoducho musia mať dvojnásobné množstvo tlačív, musia mať mnohonásobne viac agendy, musia, samozrejme, mať tlmočníkov, prekladateľov a ďalších ľudí. Čiže jednoducho z racionálnych dôvodov žiaden zo štátov, ani tie bohaté štáty, ako je Amerika, Francúzsko, nechcú vyhadzovať zbytočne peniaze na veci, ktoré sa dajú riešiť oveľa jednoduchšie. Všade je to riešené tak, že menšinové národy, menšinové skupiny, tie sú dvojjazyčné. A štát má jeden komunikačný prostriedok, jeden štátny jazyk. Podobne je to, samozrejme, aj v školstve. Predstavte si, o čo sa ochudobňujú menšiny, ktoré pracujú, študujú ich deti v materinskom jazyku a oni potom nemôžu slobodne pokračovať za takých výhodných podmienok, ako je to na Slovensku bezplatne vo svojom vzdelávaní až na najvyšších školách. A to sú dôvody, prečo treba aj mať jeden štátny jazyk ako komunikatívny.

  • Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská.

  • Pán predsedajúci, dávam na zváženie, lebo pravdepodobne do hlasovania si netrúfnete ísť pri tejto prázdnej snemovni, či by ste nemali prerušiť toto zasadanie, pretože nie je tu ani jeden z členov SDĽ, ani jeden z členov SDK, KDH tu má len službu, takže neviem, či nerokujú náhodou kluby. Či by sme teda nemali prerušiť toto rokovanie. Lebo myslím si, že ak chcete takýmto spôsobom prejaviť ignoráciu poslancov opozície, nie je to dobré na septembrový monitoring Slovenska v Rade Európy. Na to vážne upozorňujem.

  • Pán poslanec Cuper ďalej vystúpi v rozprave. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Kolláriková.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    veľa sa v tomto parlamente už povedalo o podstate a zmysle tejto právnej normy. Argumentuje sa tu poväčšine ústavnou potrebou prijatia tohto zákona. To popieram, že je zmienka v slovenskej ústave o tom, že by mali byť normy, ktorými by mohli príslušníci národnostných menšín, ale najmä maďarskej národnostnej menšiny komunikovať v úradnom styku s orgánmi Slovenskej republiky. Nechcem o tom hovoriť, chcem sa skôr dostať do inej sféry potreby tohto zákona alebo argumentačnej sféry potreby prijatia tohto zákona, to znamená do medzinárodných súvislostí.

    Často sa hovorí, že bývalé Uhorsko bolo mnohonárodnostnou krajinou, v ktorej všetky národnosti žili v relatívne usporiadaných pomeroch a všetci sa dokázali dorozumieť. Tí, ktorí obhajujú túto tézu, nechápu podstatu stredovekej spoločnosti, ktorá bola autonomizovaná a potreba celoštátnej komunikácie bola veľmi slabá, obstarávala ju predovšetkým latinčina počas celého stredoveku, až neskôr, počiatkom 20. storočia prichádza na rad nemčina, aby ju natrvalo do konca storočia až do začiatku rozpadu bývalého Uhorska vystriedala maďarčina s tvrdým maďarizačným tlakom.

    Vtedy sa ukázalo, že svet vstupuje do globálnych integračných tendencií, ktoré si žiadajú aj zmenu foriem komunikácie. Uhorsko bolo mnohonárodným štátom a, žiaľ, Maďari v ňom boli len jedným z elementov, ktorý prišiel neskôr, ktorý sa medzi Slovanov a Germánov, ktorí si jazykovo boli bližšie, vklinil a ktorý sa preto ani inak ako asimilovaním svojich susedov alebo národov, ktoré si podrobil, nemohol udržať v stredoeurópskom geopolitickom priestore. Tak sa začal aj problém slovensko-maďarskej komunikácie. Žiaľ, musím povedať, že sa nedá riešiť nijakým zákonom, pretože naše komunikačné prostriedky, teda jazyky, sú tak vzdialené, a tak si nerozumieme, že vzájomné porozumenie v oblasti komunikácie sa nedá diať alebo sa nemôže uskutočňovať nijako inak ako vzájomnou asimiláciou.

    Z toho teda plynie absolútne neriešiteľný spor, ktorý bude sporom večným, pokiaľ budú trvať naše maďarsko-slovenské vzťahy. To viedlo na začiatku 19. storočia aj k vytvoreniu samostatnej Československej republiky a k hľadaniu možnosti komunikácie s Českou republikou. Tak bol vytvorený jednotný komunikačný československý jazyk, aby sme sa k nemu naspäť vrátili a zaviedli slovenčinu ako komunikačný prostriedok pre občanov prvého slovenského štátu, ale aj terajšieho druhého.

    Bolo tu už povedané viac razy, nechcem sa opakovať, že takýto jazyk bol vytvorený v súlade s medzinárodnými dokumentmi, bol vytvorený v súlade s medzinárodnou praxou a Slovenská republika, slovenský národ na neho mal legitímne právo. Iná je otázka vytvorenia druhého komunikačného prostriedku a jeho povýšenia na roveň slovenského jazyka ako štátneho jazyka. A tento problém sa podujali riešiť terajší vládni predstavitelia tým, že predložili návrh zákona o povýšení jazyka národnostných menšín, ale tu znovu zdôrazňujem iba maďarského jazyka, na úroveň prostriedku štátnej komunikácie.

    Ja som sa už odvolával na profesora Gašpara, ktorý jednoznačne hovoril, že aj v jazykovej komunikácii štátu je a existuje rôzna hierarchia komunikačných sfér a že jazyky národností sa nikdy nemôžu dostať do tej najvyššej sféry komunikácie, lebo by boli skôr prekážkou ako pomocou pri jednotnej štátnej komunikácii, a teda štátnom administrovaní a úradovaní.

    Teda postavenie štátneho jazyka v tomto zmysle slovenského jazyka je výnimočné, výlučné, tvorí súčasť zvrchovanosti a samostatnosti Slovenskej republiky. Existuje, samozrejme, aj hierarchia druhá, to znamená hierarchia používania jazykov národnostných menšín. Tá je aj v Slovenskej republike plne v súlade s medzinárodnými dokumentmi, pretože pokrýva sféry ako napríklad súdnej reči, ďalej pojem úradnej reči, pretože sa s ňou dá dohovoriť v úradoch s úradníkmi na národnostne zmiešaných územiach, ale tu ide o to, že príslušníci národnostných menšín a ich hovorcovia z vládnych slovenských strán chcú povýšiť tento komunikačný jazyk tých piatich sfér na rokovací jazyk celoštátneho administratívneho významu.

    A tu sa dostávame do sféry geopolitiky, pretože si musíme postaviť zákonite otázku - komu to bude prospievať? Bude to prospievať jednote Slovenskej republiky alebo jej rozčleneniu, vytváraniu jazykových get, vytváraniu komunikačnej nekompatibility, a tým pádom vytváraniu autonomizmu, iredentizmu, v konečnom dôsledku separatizmu a znovu opakujem, aby sa tento pojem definitívne ujal, slovenský juh pôjde kosovskou cestou, ako to už tu hovoril aj poslanec Prokeš a ako som hovoril aj ja skôr. Táto cesta je cestou, ktorá je výhodná Budapešti, je koordinovaná budapeštianskou vládou, slovenskí politici maďarskej národnosti z maďarských politických strán sa ňou ani netaja. Jednoznačne to konštatoval aj pán Duray vo svojom vystúpení ešte 24. 7. 1994, pán poslanec Bata, bývalý mladší, ktorý hovoril, že základom vzťahov s Maďarmi za hranicami bude zrejme vládny program maďarskej vlády, nakoľko sa na jeho základe zmenia vzťahy medzi Maďarskom a Maďarmi za hranicami, pokiaľ ide o kvalitatívne akcenty. Predovšetkým bolo konštatované, že maďarská vláda musí a nemôže zanedbávať tretinu maďarského národa. O aký maďarský národ ide, je nám jasné, ide o veľký maďarský národ, ktorý by sa vytvoril zlúčením všetkých Maďarov žijúcich doma aj za hranicami.

    Ak teda slovenský zákonodarca alebo hovorcovia maďarských koaličných politických strán v slovenských stranách vládnej koalície chcú prijať taký zákon, ničím iným nie sú ako lokajmi Budapešti, ktorí chcú napomôcť dosiahnutie jej geopolitických cieľov, to znamená definitívneho pričlenenia južného Slovenska k budúcemu Maďarsku, ako to už tu bolo povedané aj tým, že sa táto cesta uľahčí integráciou Slovenska do Európskej únie.

    Problém, ktorý sa zdôvodňuje, že je to nutné na prijatie Slovenska do Európskej únie, je vyvrátený samotným Van der Stoelom, ktorý už minulý rok v decembri pánu Weissovi povedal, že tento zákon nebude hlavným problémom prijatia, ale že to bude rómska otázka.

    K samotným pozmeňujúcim návrhom, pretože sa končí čas do rozpravy. Mám pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 1, kde žiadam číslicu 20 zmeniť na 90. Myslím si, že to by bolo objektívne, bola by to skutočne kvalifikovaná menšina, ktorá by v počte 90 percent v obci mohla a mala právo žiadať komunikovať v úradnom styku. Takisto by to potom bola menšia diskriminácia ako príslušníkov štátotvorného národa.

    K samotnej prílohe zákona. Samozrejme, je protiústavná. Protiústavností v samotnom zákone je, žiaľ, viacej, nemôžem sa im ale venovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Mimoriadne ešte pán poslanec Sitek a koniec s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Cupera.

    Prosím, pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nadviazal by som iba na ten záver, ktorý povedal pán poslanec Cuper, a to, že pre otázku nášho vzťahu k Európskej únii nie je taký vážny tento zákon, prijatie tohto zákona, ale že sú tu oveľa vážnejšie problémy, a to konkrétne problémy s rómskym etnikom a s tým, čo sa stalo v súčasnosti vo Fínsku. Je smutné, že vládna koalícia, ktorej tak veľmi záleží a vedela, že práve Helsinky budú za preradenie Slovenska do prvej skupiny krajín, ktoré majú pristúpiť k Európskej únii, nezaregistrovala, hoci má v rukách spravodajské služby, hoci má v rukách políciu, tajnú políciu, nezaregistrovala, že sa organizuje takýto systematický vývoz občanov rómskeho etnika do krajiny, ktorá práve bude predsedať Európskej únii a ktorá bude mať veľké slovo pri rozhodovaní v Helsinkách o našom preradení.

    My sme sa pri parlamentnej ceste, parlamentnej delegácii vo Veľkej Británii, ktorá sa uskutočnila ešte v minulom roku pod vedením predsedu nášho parlamentu pána Migaša, boli tam aj páni poslanci Šebej, pán poslanec Duka-Zólyomi a ďalší, ktorým veľmi leží na srdci integrácia do Európskej únie, mohli presvedčiť z rečí poslancov britského parlamentu, ale aj britského veľvyslanectva, že práve rómsky problém je kľúčovým problémom pre naše postavenie pri procese prijímania do Európskej únie. Doslova odznelo, že toto je dôvod, prečo majú strach, ich migrácia, čo môže ohroziť naše pristúpenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Sitek ako posledný, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Budem reagovať na pána poslanca Cupera, ktorý hovoril, aké záväzky plní Slovensko a aké Maďarsko plní záväzky voči Slovensku. Je to už stará, dobre známa skúsenosť, ak chcem objektívne posúdiť svoje vlastné konanie, dobre urobím, ak sa pozerám po svojich susedoch, ako sa oni vyrovnávajú s plnením vlastných záväzkov. Pokiaľ sa teda plnenia sľubov a zmlúv týka, nakuknime poza Dunaj k našim milým južným susedom do Maďarska, ako sa im darí plniť svoje sľuby, zmluvy, konkrétne voči nášmu štátu, voči Slovenskej republike. Pripomeňme si, ako naši južní priatelia, svetoznámi demokrati a Európania plnia svoju zmluvu o výstavbe vodných diel na Dunaji uzatvorenú ešte v roku 1997. Odpoveď je naporúdzi. Maďarsko zmluvu neplnilo, nesplnilo a neplní. A rovnako je to i s haagskym rozsudkom, a to je rozsudok najvyššej súdnej inštancie OSN. Maďarsko ani tento verdikt neplní.

    Maďarská vláda tiež pred celým svetom prisľúbila, že národnostné menšiny budú mať po jednom zástupcovi v parlamente. Ani tento sľub neplnia. Politici z vlády Maďarskej republiky sú teda jednoducho klamári a podvodníci. Pritom, ako dobre vieme, je to najmä vláda maďarskej republiky, ktorá vynakladá enormné úsilie, aby slovenská vláda plnila svoj sľub o prijatie zákona o jazykoch menšín, pravdaže, v prvom rade maďarskej. Nie je to prinajmenšom bezočivosť?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolláriková. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán podpredseda vlády

    a vážený pán spravodajca,

    musím aj na pána spravodajcu upozorniť, lebo sedí tu celý čas, takže už mal možnosť všeličo si vypočuť.

    Štátny jazyk je prirodzenou súčasťou každého vyspelého národa a je súčasťou i vyspelých právnych systémov. Je to znak integrity národa, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom bez ohľadu na to, či sú príslušníkmi štátotvorného národa, národností alebo etnickej skupiny. Lenže len tak je možné zabezpečiť základný predpoklad fungovania štátu, jeho spoločenského, politického a hospodárskeho života pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv. Preto by sme nemali s týmto základným atribútom štátnosti tak hazardovať. Vláda by nemala podliehať neustálym tlakom Strany maďarskej koalície, ktorej požiadavky sa neustále stupňujú. Posledným vyústením tohto tlaku Strany maďarskej koalície je i teraz prerokúvaný návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Považujem za nesprávne, ak vládni politici vyhlasujú, že ide o pilotný projekt v Európe, ktorý môže naznačiť možné cesty pre iných. Ak by sme dali tým podnet na prijatie obdobných predpisov aj v iných štátoch, Slovensko by sa mohlo stať krajinou, ktorá ukázala cestu. Nenapodobňujeme riešenie problémov iných krajín ani napodobňovať nechceme, pretože sa vlastne ani napodobňovať nedajú, pretože neexistujú. S týmto vyhlásením, samozrejme, plne súhlasím.

    V oblasti problematiky národnostných menšín ozaj nemáme čo napodobňovať, pretože dodržiavanie práv národnostných menšín v Slovenskej republike je vysoko nadštandardné, dokonca Česko, Poľsko, Maďarsko, krajiny, ktoré sú zaradené do prvej skupiny krajín určených na vstup do Európskej únie, nedosahujú našu úroveň. Nemajú prijatý ani zákon o jazyku národnostných menšín, ale sú zaradení ako prví na vstup do Európskej únie. Ale my Slovenská republika sme len obyčajnými pokusnými králikmi. Keď do pokusného králika sa všetko možné napichá, tak tento králik nakoniec zahynie. Tak pozor, aby sme i my neskončili ako pokusné králiky, aby sme nezahynuli od dobroty a od ohýbania chrbtice.

    Naša vláda by si mala uvedomiť, že v prvom rade je vládou občanov Slovenskej republiky. Občanov, ktorí sa musia boriť s ekonomickými problémami, od ktorých sa odvíja celý rad ďalších problémov. Tu treba sústrediť všetko úsilie vlády, čas i um, lebo len spokojný občan je oporným pilierom Slovenska. A tým myslím všetkých občanov, teda i občanov, ktorí sa hlásia k príslušnej národnostnej menšine.

    Nakoniec občania Slovenskej republiky hlásiaci sa k určitej národnosti majú svoje práva zaručené v Ústave Slovenskej republiky, ale i v ďalších 36 právnych normách. A tieto práva sú zaručené priamo v praxi, a nie ako napríklad v Maďarskej republike sa deklarujú na papieri práva menšín, ale do praxe sa nezavádzajú. Ale nám by veľmi radi diktovali, aké požiadavky je potrebné ešte splniť príslušníkom maďarskej menšiny aj za cenu stupňujúcej sa diskriminácie Slovákov.

    A práve tento zákon považujem za diskriminačný pre Slovákov. Preto dávam niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Prvý pozmeňujúci návrh. Dávam návrh na stiahnutie vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ako dôvod uvádzam nasledovné: Tento návrh nespĺňa všetky náležitosti, ktoré má mať predkladaný návrh zákona. Nie sú tu uvedené finančné nároky na štátny rozpočet a na rozpočet samospráv. Ale ak vláda s plnou vážnosťou myslí, že realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nevyžiada si ani zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu miest a obcí, tak dochádza k porušovaniu Ústavy Slovenskej republiky i Rámcového dohovoru. Na to je veľmi jednoduché a logické vysvetlenie.

    V predkladanom a prerokúvanom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín v § 2 a v § 3 je uvedené nasledovné znenie:

    § 2 odsek 3: Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny. Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou verejných listín.

    Odsek 4: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny.

    § 3 odsek 3: Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu i jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.

    Pýtam sa: Kto môže úradovať s občanmi, ktorí dávajú podania v maďarskom jazyku a odpoveď tiež žiadajú v maďarskom jazyku? Kto môže vydávať rozhodnutia verejnej správy v maďarskom jazyku? Kto zabezpečí tlmočenie poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí budú chcieť hovoriť v maďarskom jazyku? Samozrejme len tí pracovníci, ktorí ovládajú maďarský jazyk. A keďže vláda nepredpokladá zvýšené nároky na zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu miest a obcí, budú sa diať veci, ktoré budú skutočne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými právnymi normami.

    Po prijatí zákona o používaní jazyka národnostných menšín pri prijímaní do zamestnania budú uprednostňovaní tí uchádzači, ktorí ovládajú slovom i písmom maďarský jazyk, a budú to prevažne občania maďarskej národnosti. To prakticky znamená tvrdú maďarizáciu juhu našej krajiny a prakticky budú porušené viaceré právne normy Slovenskej republiky, a to zákon o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z., ktorý v úvodnom ustanovení deklaruje: Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Odsek 2: Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. V Ústave Slovenskej republiky v článku 34 ods. 3 je uvedené: Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručeným v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. I v Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín v článku 20 časti 3 je uvedené: Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore musí každá osoba patriaca k národnostnej menšine rešpektovať vnútroštátny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine.

    Urobme teda všetko pre to, aby sme nepolarizovali spoločnosť. Neprijímajme taký stav, ktorý bude porušovať ústavnosť Slovenskej republiky, diskriminovať Slovákov v prospech menšinových práv a sledovať výlučne záujmy jednej menšiny, a to maďarskej. Neumožnime vytvárať predpolie pre súčasnú i budúce autonomistické snahy a neoslabujme suverenitu a integritu Slovenskej republiky.

    Ak nebude prijatý môj prvý pozmeňujúci návrh, tak predložím ďalšie pozmeňujúce návrhy, ale, samozrejme, až v druhom vstupe, kde sa prihlásim ústne, pretože čas, ktorý máme vymedzený - 10 minút, ktorý ste nám odhlasovali, by mi na to nestačil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Švantner.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    už tretí deň, ak počítame aj prvé čítanie zákona, rokujeme o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Vláda navrhla a poslanci koalície cez protesty a nesúhlas opozície odhlasovali skrátený legislatívny proces rokovania o tomto zákone. Postup a rokovanie dokazujú rozpoltenosť a farizejstvo časti politickej scény, dnešnú vládu nevynímajúc. Vláda vo svojom návrhu sama píše, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva v článku 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, t. j. článok 6 zmluvy o Európskej únii. Napriek tomu sa ponáhľa a požaduje skrátené legislatívne konanie.

    Vládny návrh odmieta celá opozícia, a dokonca aj Strana maďarskej koalície verejne deklaruje svoj nesúhlas s návrhom vlády. Kto a prečo teda potrebuje schválenie takéhoto zákona, ktorý označujeme ako zlý? Odpoveď sa ponúka sama.

    Dovoľte mi pár vyjadrení k zahraničiu. Zo zahraničia to môžu byť buď ľudia, ktorí chcú na území Slovenska získať nadpráva pre Maďarov, pretože všetci vieme, že nejde o všetky národnostné menšiny, na úkor Slovákov, a tak vyprovokovať vznik maďarsko-slovenských rozporov nielen medzi politikmi, ale aj medzi obyvateľstvom. Zrejme v budúcnosti by to potom možno využili tak ako Kosovo. Môžu to byť však v zahraničí aj sami predstavitelia Maďarov, ktorí sa nezmierili a zrejme nezmieria s Trianonom a naďalej chcú obnoviť Veľké Uhorsko. V zahraničí to môžu byť aj ľudia, ktorým vyhovuje situácia tvrdej politickej rozpoltenosti slovenskej spoločnosti, aby mohli na Slovensku ľahšie a lacnejšie presadiť svoje záujmy o ovládnutie Slovenska politicky a ekonomicky. Ďalej to môžu byť zo zahraničia aj ľudia, ktorí takýmto spôsobom pestujú na území Slovenska vznik nového priestoru možných ozbrojených konfliktov v budúcnosti. Ale určite sú to aj takí ľudia, ktorých ktosi zo Slovenska alebo Maďarska o takúto službu požiadal.

    A kto potrebuje tento vládny návrh zákona u nás doma a prečo? Tak predovšetkým zrejme to bude časť ľudí z vlády, dúfam však, že nie celá, ktorá sa nielen v zahraničí zaviazala v skutočnosti naplniť jeden zo štyroch cieľov, o ktorých som hovoril alebo ktoré som hovoril o zahraničí. Ďalej to môžu byť predstavitelia SMK, čo v priebehu prvého a teraz aj druhého čítania bolo niekoľkokrát dokázané, napríklad vo vystúpeniach poslancov Slobodníka a Cupera, a dôkazy o tom ich zámere boli citované aj prečíslené aj ďalšími poslancami. Ale doma to môžu byť aj takí politici a ich priaznivci, ktorí svoju skutočnú protislovenskosť zatiaľ zastierajú, ale vďaka politickým manipuláciám sa dokonca dostali do Národnej rady. Dnes síce tárajú o demokracii, ľudských právach, o ceste do Európy, o európanstve, občianskom princípe, ale v skutočnosti im ide o odstránenie suverenity Slovenska a uskutočnenie ich skutočných zámerov. Ale doma to môžu byť ľudia, ktorí zo ziskuchtivosti chcú poslúžiť niekomu zo zahraničia a vlastne aj zo Slovenska, a preto podporujú požiadavky predstaviteľov Strany maďarskej koalície.

    Nakoniec je to iste aj vláda Slovenskej republiky vedená naším neúspešným premiérom, ktorý má neobyčajnú pohotovosť v kydaní na politického súpera, ktorý má neobyčajný nedostatok v schopnosti riadiť štát, a preto mu kde-kto v jeho okolí rozkazuje. Je to len preto, že sa vláda chce aspoň niečím pochváliť, že sa presadila. A načo? Veď väčšina Slovákov to odsúdi aj tak, pretože stúpnu ceny, zhoršia sa sociálne podmienky a Slováci vedia, že zahraničie, respektíve Európska únia nám v skutočnosti žiadnu takúto podmienku nedala. Alebo sa chce naša vláda stať pilotnou vládou aspoň v niečom, a tak si získať uznanie v zahraničí. Nebolo by lepšie, keby si v takomto prípade vláda získavala autoritu a rešpekt v zahraničí svojou pilotnou úrovňou riadenia štátu? Alebo si niekto vo vláde myslí, že za "zadkolezenie" získa medzinárodnú autoritu? Alebo si vláda chce "v ťažkom boji s opozíciou a Stranou maďarskej koalície" získať uznanie Slovákov, keď sa jej v iných oblastiach života nedarí?

    Slováci vedia, že v Národnej rade máte 76 potrebných a vláde poslušných hlasov aj bez Strany maďarskej koalície. Tak načo reči o ťažkosti čosi presadiť, načo nočné rokovanie? Veď máte dosť hlasov. Veď aj tak teraz tu skoro nikto nesedí, nepočúva a nereaguje. Nebudem pokračovať v hodnotení prečo a kto potrebuje prijať tento a práve takýto zlý zákon. Zastavím sa trochu pri dôvodovej správe, respektíve jej pravdivosti. Vlastne nedá sa hovoriť o pravdivosti dôvodovej správy, lebo je súhrn neprávd, poloprávd a prekrucovaní.

    Len niekoľko príkladov. Na druhej strane dôvodovej správy vláda píše: Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá zvýšené náklady na pracovné sily. Je to bohapusté klamstvo. Tlmočenie pre občanov národnostných menšín, ktoré bude potrebné robiť v orgánoch štátnej správy uplatnením práva podľa § 2 ods. 3 a 4, sa dá riešiť len troma spôsobmi: zavedením povinnosti pre štátneho úradníka poznať jazyky národnostných menšín, čo nie je reálne, alebo zavedením tlmočníkov buď zo štátnych úradníkov im dať túto povinnosť, alebo na základe zmluvy, teda za financie, a po tretie neuplatnením takého práva, čo je tiež nereálne, alebo zrušením takého práva, o čo sa my snažíme.

    V dôvodovej správe sa tiež na strane 2 píše: Nevyžiada si ani zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu miest a obcí. To je tiež klamstvo. Pred chvíľou som dokázal, že uplatnením práva podľa § 2 ods. 3 a 4 sa to bez finančných prostriedkov nedá realizovať. Dúfam, že mi nebude nik tvrdiť, že to, čo zákon umožňuje občanovi urobiť, uplatniť svoje právo, budú platiť nejakí sponzori. Musím teda hodnotiť túto vetu v správe ako vedomú nepravdu.

    Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že navrhovaná právna úprava rešpektuje a zachováva postavenie štátneho jazyka. Toto tvrdenie je opäť vedomá nepravda. Vládny návrh zákona zavedie jednoznačne ako druhý štátny jazyk maďarčinu a zrejme v dvoch obciach Slovenska nemčinu a za krátky čas v niekoľkých obciach aj rómsky jazyk. Veď v skutočnosti štátny jazyk nie je ten alebo len ten, ktorý je takto označený v zákone, ale štátne jazyky sú všetky jazyky, ktorými občan má právo komunikovať so štátom.

    Dúfam, že tieto tri argumenty stačia ako dôkaz formálnosti a nepravdivosti dôvodovej správy, ktorú nám vláda predložila.

    Už som v tomto vystúpení odsúdil "zadkolezenie" predstaviteľov do niektorých orgánov Európy. Naozaj nemusíme už teraz zbabelo strkať hlavu do piesku ani podľa predstáv niektorých funkcionárov Európy sťažovať sociálne a iné podmienky na Slovensku. Takmer nikto v Európe to nerobí. Úplne stačí, ak do takejto situácie, ktorú od nás požadujú, to znamená splnenie podmienok členstva, dospejeme nenásilným vývojom v termíne alebo k termínu, keď nás budú do Európskej únie reálne chcieť prijať a nám to ponúknu. Nepovažujem Dánov za menej múdrych, ale ako viete, v čase, keď Európska únia ich naozaj chcela prijať, občania Dánska v referende to odmietli. Zrejme preto, že "zadkolezenie" nie je metóda práce ich vlády ani politikov a záleží im aj na národnej hrdosti a národnej cti.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu vystúpia pani poslankyňa Slavkovská a pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Zaujal ma ten úvod, v ktorom pán poslanec vyjadril prekvapenie alebo konštatáciu nad tým, že z radov koalície tu takmer nikto nesedí a nereaguje. Ja vyjadrujem prekvapenie nad tým, že tu vlastne takmer nikto nesedí a vôbec nereaguje z radov Strany maďarskej koalície, pretože to je zákon, ktorý sa prijíma kvôli nej. Stále sa tu operuje tým, že teda im nejako krivdíme, nemajú naplnené ústavné práva. A ja by som teda od nich očakávala, keď sa im tu tak krivdí, keby tu vystupovali a keby podávali vecné, opakujem vecné dôkazy toho, ako sa im krivdí. Ja som presvedčená, že sa im tu vôbec nekrivdí. Pretože aj dnes je predsa situácia taká, keď na južnom území pôjdete do úradu a oslovíte úradníka v maďarčine, tak vám pokojne odpovie v maďarčine, pretože oni všetci vedia po maďarsky. Tí takzvaní čistí Slováci, ako ich na južnom území volajú, tí sa nikdy nedostali do nejakých vyšších funkcií v úradoch. To bola politika aj za obdobia socializmu. A keď vstúpite do úradu a oslovíte úradníka po slovensky, tak on vám pokojne bude odpovedať po slovensky, čiže prispôsobí sa. To znamená, že úradníci vedia aj po slovensky, aj po maďarsky, nikomu sa nekrivdí, všetko ide v pohode. Ja by som chcela počuť jeden, jediný príklad, že niekto bol ukrivdený, že nevie po slovensky, čo by ma teda veľmi zaujímalo, či taký človek tu existuje, a prišiel do úradu a nevedel si nič vybaviť, pretože odmietli s ním komunikovať v maďarčine. Lenže oni tu nevystupujú, tak to znamená, že sa cítia vinovatí z toho, že nás tlačia niekde, kde by sme sa nemali my dať tlačiť.

    Ďakujem.

  • Do omrzenia sa nám tu argumentuje, že Slovensko postúpi do prvého radu čakateľov v európskych štruktúrach. Pán poslanec Andrejčák sa toho dotkol, tejto problematiky, nazval toto konečníkovou diplomaciou. Ale nikto z vládnej koalície sa nepokúsil vysvetľovať, čo z toho pre Slovensko vyplynie, keď údajne postúpime o jednu lavičku dopredu. Nebudeme sedieť v poslednej lavici, ale v predposlednej. Zlacnie chlieb, bude vyššia zamestnanosť, budú sa sem tlačiť investori po takých škandáloch ako táto vláda, tento Fond národného majetku vystrája? Bude záujem o investovanie sem za stavu, že všetci ministerskí úradníci majú plášte s odstávajúcimi vreckami?

    Aký má zmysel toto klamanie samých seba a našich občanov voličov, veď v predvolebnej kampani sa celá vládna delegácia vrátila zo Spojených štátov amerických a premiér Dzurinda hrdo vyhlásil, že záujmy slovenskej strany a americkej strany sú identické. No tak to ma teda ohromilo, ak jedna superveľmoc má identické záujmy ako jeden miništát, ako je Slovensko. Ja pre ten miništát to považujem za najhoršie možné ohrozenie, aké existuje.

    Takisto bolo ohromujúce ubezpečenie, že slovenská strana Dzurindovou vládou akceptuje všetky odporúčania Medzinárodného menového fondu. Vážení, Medzinárodný menový fond, kde vstúpil a kde akceptovali všetky jeho požiadavky a pripomienky, tak tam do dnešného dňa ani tráva nerastie.

    Takže všetky tieto tárania o tom, ako nás všetci budú milovať, ako nás budú potľapkávať, ako sa budú všetci Slováci na Slovensku, a dokonca aj nie Slováci, ale všetci, ktorí tu žijú, mať dobre, keď prijmeme tento nezmyselný zákon, ktorý znamená maďarskú asimiláciu Slovákov na Slovensku.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner. Pripraví sa pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    záujem o tento zákon vidieť jednoznačne podľa toho, ako sa zúčastňujú členovia vlády na prerokúvaní tohto zákona. V tej prvej časti pán minister Kňažko, teraz pán Fogaš, viacej tu vlastne nie sú, ako sú. Už dlhé hodiny pritom hovoríme o tomto zákone, o používaní jazykov národnostných menšín. No v skutočnosti ide o riešenie problému maďarskej menšiny a len politici z SMK sa snažia zatiahnuť do prerokúvaného problému zostávajúce národnosti, ktoré vlastne takúto potrebu nemajú, lebo ovládajú slovenský jazyk. Ak pôjdeme do dôsledkov, tak zistíme...

  • Pán poslanec Švantner, prepáčte na chvíľu.

    Žiadam pána podpredsedu ako navrhovateľa, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.

  • Ak pôjdeme do dôsledkov, tak zistíme, že u spoluobčanov maďarskej národnosti môžeme nájsť tri charakteristické skupiny.

    Prvá skupina občanov, ktorá ovláda slovenský jazyk a pri komunikácii ani nezbadáte, že nie sú Slováci, čiže sa môžu uplatniť na celom území Slovenskej republiky a sú plnohodnotnými občanmi s kladným vzťahom k Slovenskej republike.

    Druhá skupina obyvateľstva, ktorá ovláda slovenský jazyk, no vzhľadom na jej šovinistickú výchovu a následné zmýšľanie sa snaží provokovať slovenské obyvateľstvo odmietaním komunikácie v slovenčine. Takýto príklad bol jednoznačný vtedy, keď dokonca prinútili prezidenta Slovenskej republiky, aby si zobral slúchadlá a na území Slovenskej republiky musel počúvať prejavy maďarských politikov tým spôsobom, že mu to bolo tlmočené do slovenského jazyka.

    Tretia skupina sú občania maďarskej národnosti, ktorí neovládajú dostatočne slovenčinu a majú skutočný problém dohovoriť sa v štátnom jazyku.

    Ako riešiť problém týchto spoluobčanov? Tak ako to navrhol poslanec za SDK Šimko, aby sme my Slováci boli tolerantní a prijali taký zákon, ktorý vytvorí na južnom Slovensku autonómnu oblasť, kde sa bude hovoriť iba po maďarsky?

    Ja si myslím, že tolerancie z našej strany bolo toľko, že poškodila spoločné veci zblíženia občanov štátotvorného národa a občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike. Je potrebné, aby si politici zo SMK uvedomili, že nielen oni ako poslanci musia komunikovať s okolím, ale túto možnosť sú povinní zaistiť aj svojim maďarským spoluobčanom.

    Nemá zmysel tu opakovať, že je chybou školy, keď ich nenaučila po slovensky, ale je aj chybou nás všetkých, že v Slovenskej republike sa nám stále vytvára atmosféra separácie týchto dvoch národov. Vlastne to nie je špecialita Slovenska, ale je to problém všetkých štátov, ktoré susedia s Maďarskom a majú maďarskú národnostnú menšinu. Tento fakt je veľmi závažný a môže spôsobiť nestabilitu v celom regióne strednej Európy.

    Riešenie nevidím v prijatí zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý môžeme paragraf po paragrafe, odsek po odseku meniť a zlepšovať. Ak neprijmeme zásadné riešenie, iba zhoršíme situáciu v spolužití našich občanov na južnom Slovensku.

    Dovoľte mi, aby som našim divákom uviedol jeden odsek z prerokúvaného zákona, ktorým je odsek 2 z § 7 a vyzerá veľmi neškodne: Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je - podčiarkujem - povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny, vlastne maďarského jazyka, čo môže viesť k tomu, že občan zamestnaný vo verejnej správe ovládajúci iba slovenský jazyk bude musieť uvoľniť miesto občanovi, ktorý bude hovoriť aj po maďarsky, ktorého nebude už následne nikto skúšať zo znalosti štátneho jazyka. Bude teda dochádzať k diskriminácii slovenského obyvateľstva v zmysle vládneho návrhu zákona, ktorý chce vládna koalícia v skrátenom konaní rýchlo prijať, aby sa zapáčila koaličnému partnerovi SMK bez ohľadu na názor voličov, ktorí dali politikom SDK, SDĽ a SOP hlasy vo voľbách. Alebo si títo politici myslia, že petíciu, ktorú teraz podpisujú občania, podpisujú iba voliči a sympatizanti Slovenskej národnej strany a HZDS?

    Verím, že mnohí kolegovia, poslanci z vládnej koalície si uvedomujú nebezpečenstvo, ktoré hrozí pri prijatí zákona diskriminujúceho slovenské obyvateľstvo, zákona, ktorý odmieta SMK, a tým sa stáva zbytočným.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, zamyslite sa nad tým, že prijatím tohto zákona poškodíte slovenské obyvateľstvo, ale zväčšíte nevraživosť medzi Slovákmi a Maďarmi.

    Pre divákov televízie chcem poukázať na rozdiely prístupu poslancov k svojim voličom. Pán Šimko z SDK navrhuje veľkorysosť od slovenského obyvateľstva. Pán Mészáros zo SMK žiada splniť požiadavky poslaneckého návrhu, ktorý ide tak ďaleko, že de facto zakazuje zamestnať v škole s maďarským vyučovacím jazykom občana slovenskej národnosti. Veď je to arogantná diskriminácia Slovákov a vy poslanci z SDK, SDĽ a SOP sa správate, ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku.

    Slovenská národná strana je na rozdiel od vás toho názoru, že je potrebné bojovať o práva každého občana a zvlášť občanov slovenskej národnosti, ktorých chcete prerokúvaním zákona diskriminovať.

    Ak chceme použiť čo len časť prerokúvaného zákona, je nutná nasledovná úprava vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    V § 2 ods. 1 zmeniť percento obyvateľstva na použitie menšinového jazyka z 20 percent na 100 percent, čím zabránime diskriminácii čo len jedného občana slovenskej národnosti žijúceho v obci s iným národnostným obyvateľstvom.

    Tiež je potrebné zrušiť odsek 2 v § 8, čo zlepší snahu maďarských spoluobčanov používať štátny jazyk.

    Milé dámy, vážení páni, ak nie ste ochotní odsúhlasiť navrhovanú zmenu zákona, potom navrhujem, aby sme prerokúvanie a hlasovanie o tomto návrhu zákona presunuli na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky po referende o tejto problematike. Ak Národná rada Slovenskej republiky nebude ochotná prijať predložený pozmeňujúci návrh, budem hlasovať proti vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kvarda. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

    Prepáčte, procedurálny návrh - pán poslanec Kotian.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dávam procedurálny návrh, nakoľko tu nie je navrhovateľ skoro 20 minút, aby sa prerušilo rokovanie, aby sa prerušila rozprava, dávam o tom hlasovať. Teda navrhujem, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy a páni,

    vážený parlament,

    myslím si, že v druhom čítaní by sa mali predkladať pozmeňujúce návrhy v mene 15 poslancov, a nie mlátiť prázdnu slamu. Predkladám teda v tomto ponímaní pozmeňujúce návrhy k tlači číslo 275 k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v mene všetkých poslancov SMK.

    1. § 2 ods. 1 znie: "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v územnom celku3)a v správnom celku4) s výnimkou vojenského obvodu (ďalej len "v územnom a správnom celku") najmenej 10 % obyvateľstva, môžu v tomto územnom a správnom celku používať v úradnom styku jazyk menšiny."

    Poznámky pod čiarou.

    "3) Článok 64 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky."

    "4) § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 281/1997 Z. z."

    2. V § 2 ods. 2 slovo "obcí" sa nahrádza slovami "územných a správnych celkov".

    Odôvodnenie k bodom 1 a 2:

    Navrhovanou hranicou 20 % príslušníci ostatných menšín nemajú reálnu šancu na používanie svojho materinského jazyka v úradnom styku. V dôsledku toho toto právo môžu uplatniť len príslušníci maďarskej menšiny, čo nenapĺňa požiadavku článku 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Toto ústavou garantované právo takto nemôže uplatniť viac ako stotisíc občanov Slovenskej republiky. Preto sa navrhuje zníženie hranice na 10 %.

    Ohraničením územia len na územie obce príslušníci národnostných menšín nebudú mať reálnu možnosť na uplatnenie práva používať svoj materinský jazyk mimo územia obce ani vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej správy, ani k verejnoprávnym inštitúciám, ani vo vzťahu k orgánom samosprávy vyšších územných celkov. Navrhovaná dikcia vychádza z dikcie článku 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "obec je samostatný územný a správny celok..." a z dikcie odseku 3 tohto článku, podľa ktorého samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov "obec je samostatný samosprávny územný celok..." Aj podľa teórie správneho práva je rozdiel medzi územným celkom a správnym celkom. Územné členenie totiž vyjadruje, že na území štátu pôsobia územné celky, teda územné jednotky, čomu zodpovedajú aj citované ustanovenia ústavy. Správne členenie či usporiadanie naproti tomu vyjadruje, že orgány štátu vykonávajú svoje kompetencie iba vo vymedzenom území, čo aj zákon číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky akceptuje, keď v § 7 ods. 1 ustanovuje, že správnymi celkami Slovenskej republiky sú kraje a okresy, ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 zákona číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého "krajské úrady a okresné úrady vykonávajú štátnu správu vo svojich územných obvodoch. Územným obvodom krajského úradu je kraj, územným obvodom okresného úradu je okres".

    Podľa § 8 ods. 2 zákona číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky správnymi celkami sú obce a vojenské obvody, ak podľa osobitných zákonov vykonávajú štátnu správu. Keďže s používaním jazyka menšín sa nepočíta aj vo vojenských obvodoch, navrhovaná zmena by sa ich nemala dotýkať.

    3. V § 2 ods. 3 v prvej vete sa slová "orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy" nahrádzajú slovami "orgánu miestnej štátnej správy5), orgánu obce, jeho orgánu a útvaru6) a orgánov verejnoprávnych inštitúcií7) a slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

    4. V § 2 ods. 3 druhá veta znie: "Orgán verejnej správy v územnom a správnom celku podľa ods. 1 podanie vybaví okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou verejných listín."

    Poznámky pod čiarou.

    "5) Článok 122 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 281/1997 Z. z."

    "6) Článok 67 Ústavy Slovenskej republiky, § 10 ods. 1 § 14 ods. 1 a 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 16a ods. 1, § 17, § 19 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov." "7) Napríklad § 28 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Doteraz použitú terminológiu ani Ústava Slovenskej republiky, ani žiadny iný zákon nepozná. Podľa ústavy a podľa zákonov platných a účinných poznáme len orgány obce, ktorými sú obecné zastupiteľstvá a starosta obce, pričom títo môžu mať svoje iniciatívne, poradné, kontrolné a výkonné orgány, ktorými sú najmä obecná rada, komisie, obecný úrad a obecná polícia. Preto sa navrhuje použiť terminológiu podľa ústavy a zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V prípade verejnoprávnych inštitúcií ide o Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, úrady práce, veď aj v týchto prípadoch ide o úradný styk, pričom používanie jazyka vo vzťahu k nim doteraz reguluje zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    5. V § 2 ods. 4 a 5 slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

    6. § 2 ods. 6 znie: "Orgán verejnej správy v územnom a správnom celku podľa ods. 1 poskytuje občanom úradné formuláre v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny."

    7. V § 3 ods. 1 slová "rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci" sa nahrádzajú slovami "výkon samosprávy9)v územnom a správnom celku".

    Poznámka pod čiarou: "9) § 4 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov."

    Vzhľadom na to, že pravdepodobne teraz nedokončím, budem pokračovať neskoršie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Kvardu sa hlásia pani poslankyňa Belohorská, ako posledná pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Prosím, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Len skutočne slušnosť a úcta voči tejto snemovni bráni môjmu špicatému jazyku zareagovať tak, ako by sa patrilo a ja verím, že niektorí z temperamentnejších ľudí to povedia trochu ináč pánu poslancovi, lebo prázdnu slamu tu mlátil on. Keby to, ako nám tu predviedol svoje rétorické cvičenie, keby sa tento zákon prerokúval, tak ako sa má, keby on mal úctu voči tomuto zákonu, tak by sme to boli dostali do lavíc a nebol by nám musel ukázať, že ako jediný z celej tej skupiny maďarských poslancov vie dobre a plynulo po slovensky čítať. Mohli sme sa na to pripraviť, preštudovať si to a potom sme mohli k tomu prípadne vystúpiť. Ale parlament je o niečom inom, pán kolega. Parlament je o tom, aby ste tam povedali aj nejakú svoju myšlienku. A ak urážate reč, a ja som vám už hovorila, reč je jeden zo základných pilierov, ktoré národ má, štát má, tak potom vám musím povedať, že potom možno vy ste psychickým emigrantom, ktorý tu musí žiť. A to by malo mrzieť vás, a nie mňa.

  • Vážený pán poslanec,

    prázdna slama, to je veľmi tvrdý výraz, ale v poriadku. Prázdna slama je podľa vás nezáujem Maďarov učiť sa po slovensky. Normálni Maďari na Slovensku sa chcú učiť po slovensky, aby boli rovnocenní občania, aby sa vedeli uplatniť na Slovensku a nielen vo svojej dedine. To len vy maďarskí politici na Slovensku alebo teda politici Strany maďarskej koalície chcete tu vrátiť čas, keď maďarský korbáč švihal po slovenských chrbtoch. Choďte do Sobraniec, tam vám to potvrdia starší ľudia, ktorí ma na to upozorňovali a odkazovali tu pánu Čarnogurskému. Ak je toto prázdna slama, tak vy sa ňou kŕmite, a preto tie vaše výplody sú ako z prázdnej slamy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Švantner, prosím.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som upozorniť nielen poslancov a poslankyne Národnej rady, ale aj divákov pri televízoroch, aby si všimli rétoriku maďarských poslancov. Každý jeden vlastne hovorí o tých skutočnostiach, že mimo maďarskej národnostnej menšiny je tu problém aj s inými národnosťami. Nie je to pravda. Potvrdzuje sa to, čo som povedal pred niekoľkými minútami, že vlastne maďarskí poslanci vťahujú do tohto problému ostatné národnostné menšiny len z toho dôvodu, aby mohli hovoriť, že nielen oni sú nespokojní, ale že sú nespokojní aj ďalší.

    Takisto si všimnite posun, ktorý sa tu prejavuje v rétorike maďarských poslancov. Hovorí sa o územných celkoch. Vieme veľmi dobre, že taktiež sa hovorí o tom, aby neidentifikovaná pôda prešla do správy samospráv. Nechcem ďalej domyslieť. Najprv územné celky pre jazyk národnostných menšín, čiže pre maďarský jazyk, potom územie. Kde sa to konečne skončí, kde to prestane? Na toto by som chcel upozorniť, aby sme si uvedomili, že Balkán môže pokračovať aj ďalej a my spravíme všetko pre to, aby sme tomu zabránili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    My tento zákon považujeme za taký dôležitý zásah do života našej spoločnosti, ako aj do života každého občana, že hovoríme o ňom a vyjadrujeme sa k tomuto zákonu, ale, samozrejme, dávame aj pozmeňujúce návrhy, ktorými by sme zlepšili tento návrh zákona, aby nebol v rozpore s právnymi normami Slovenskej republiky, aby nebol v rozpore i s tým najvyšším zákonom, ako je Ústava Slovenskej republiky, a taktiež aby nebol v rozpore aj s medzinárodnými právnymi normami. Doteraz sme tu možnosť nemali, samozrejme, pri príprave tohto zákona, pretože oboznamovali sa s ním rôzni politici zo zahraničia, ale my opoziční poslanci, opoziční politici sme túto šancu dostali až priamo, keď sme ju dostali do parlamentu.

    Ešte by som sa chcela vyjadriť, pán kolega, ak si myslíte, že je to mlátenie prázdnej slamy, tak len vyjadrujete svoj vzťah k tomuto zákonu. A jasne dávate najavo svojim koaličným partnerom, že vy takýto zákon nepotrebujete. Nepotrebujete zákon v takomto znení. Vám by vyhovoval jedine taký zákon, v ktorom by bolo zakotvené oficiálne používanie maďarského jazyka ako úradného jazyka na celom území Slovenska. Vtedy predpokladám, že by ste si ten zákon vážili. Zvažujte si, koaliční poslanci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Som vďačný vystúpeniu pána poslanca Kvardu, lebo jasne ukázal, aký je prístup poslancov Strany maďarskej koalície a o čo im ide. Pokiaľ celá Európa chce jeden štátny jazyk v jednom štáte a jazyky menšín sa používajú takým spôsobom, že vlastne všetky národnosti v týchto štátoch žijúce sú dvojjazyčné, sú tí ľudia hovoriaci minimálne dvoma jazykmi, tak oni presadzujú koncepciu na Slovensku, že Slovensko bude dvojjazyčným štátom alebo viacjazyčným, dokonca v ich návrhu bolo osemjazyčným, a vlastne úradníci musia byť nejakí polyhistori hovoriaci ôsmimi rečami a občanovi stačí hovoriť jedným jazykom. Toto je absolútny nonsens, ktorý nemá nič spoločné s modernou tendenciou v Európe a s tým, že sa chceme pričleniť k Európskej únii.

    Na dôvažok chcem upozorniť, že všetky národnosti súhlasia s tým, že jediným štátnym jazykom na Slovensku je jazyk slovenský, len predstavitelia Strany maďarskej koalície nie. Ja som presvedčený, že aj občania maďarskej národnosti súhlasia s tým, že má byť jeden štátny jazyk a jeden jazyk, v ktorom sa bude úradovať. Čiže to je len politická nejaká finta, ktorú nám tu predvádzajú na presadzovanie svojich záujmov a na udržovanie svojej trvalej voličskej základne, lebo keď nebudú títo občania rozumieť inej reči ako maďarskej, tak, samozrejme, že ľahko sa im vždy zabezpečí svoj počet hlasov voličov v každých voľbách. Toto je teda prvá príčina...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený poslanec Kvarda, súhlasím s tebou, ty si nemlátil prázdnu slamu. Ty si diktoval svoje kapitulantské podmienky, ktoré ste dohodli s Budapešťou už dávnejšie pre túto vládnu koalíciu. V tomto smere ale ani my nemlátime prázdnu slamu. My ozrejmujeme občanom podstatu vašich zámerov...

  • Pán poslanec, prepáč, vstúpim do toho.

    Prestaňte s tými telefónmi, prosím vás páni poslanci. Žiadam aj službu na balkóne, aby urobila poriadok v tomto smere aj u hostí. Vykážte tých, ktorým zvonia telefóny zo sály aj z balkóna.

    Nech sa páči, pán poslanec, nastavia vám čas.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za taktné prerušenie.

    Áno, my ozrejmujeme kapitulantskú politiku tejto vládnej koalície, ako poslušnou servilitou a lojalitou plní historické poslanie spolu s vami budapeštianskej iredenty a veľkomaďarského šovinizmu vytvoriť zo Slovenska jazykový babylon, ktorý sám od seba sa zrúti a na jeho troskách sa priživí budapeštianska vláda, možno niečo sa ujde českej, možno poľskej, lebo aj taká alternatíva existuje, že Slovensko sa rozdelí aj medzi tri štáty. Nie je to nóvum, nie je to nič, čo by história nepoznala. Poľsko-maďarské vzťahy alebo snahy o ovládnutie Slovenska, jeho rozdelenie sú známe a živia ich aj poslanci a celkom verejne o nich hovoria pri našich stretnutiach aj v zahraničí. Takže ak tu niekto mláti prázdnu slamu, tak to sú tí vaši hafkáči, ktorí tu, alebo predčítavači slovenskej ústavy, ktorí donekonečna opakujú Slovákom, že ich samotná ústava hovorí o tom, že majú zo Slovenska urobiť jazykový babylon. Ale, vážený pán Kvarda, nepleťte a nezmiešavajte nás dohromady. Ja si vyprosím, aby ste ma hádzali do vreca tu s týmito, čo sedia v týchto dvoch radoch.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Malíková, prosím.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec Kvarda,

    myslím si, že ste sa nemuseli toľko unúvať a zaberať 10 minút času sebe aj nám. Mohli ste ho ušetriť, pretože celé vaše pozmeňujúce návrhy ste mohli zhrnúť do jedného. A ten by bol zrušiť zákon o štátnom jazyku.

    Musím sa vás opýtať, koho vlastne v tomto parlamente zastupujete. Zastupujete príslušníkov alebo obyvateľov národnostnej menšiny, alebo ako vy hovoríte, že národných menšín? Čo si myslíte, že všetci obyvatelia tejto republiky nemajú dnes iné starosti ako za vlastné peniaze, ktoré platia ako koncesionárske poplatky verejnoprávnej televízii, počúvať to, čo si museli vypočuť teraz z vašich úst. Veď to boli hrubé urážky tejto republiky a tohto parlamentu a ešte my máme aj zaplatiť požiadavky, že pomaly budete chcieť mať všetko, všetko v maďarčine.

    Odporučila by som vám, aby ste sa zorientovali v čase a v priestore, aby ste si uvedomili, že žijete v štáte, ktorý sa volá Slovenská republika, zdôrazňujem slovenská, a že je tu štátny jazyk, ktorý sa volá slovenčina, a že ste poslanec a sedíte v zákonodarnom zbore tejto republiky, nežijete v Maďarsku, a aby ste si spomenuli na svoj sľub, ktorý ste skladali. Hovorili ste, že sľubujete na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Neviem, či ste si posledné dve slová nenahradili nejakými inými, že ste sľubovali vernosť zrejme Maďarskej republike. Takže zorientujte sa ešte raz v priestore a v čase a podľa toho sa, vážený pán kolega, správajte.

  • Pán poslanec Kvarda, to, čo ste tu dokumentovali, v podstate preukazuje iba jedinú vec, že jediná národnostná menšina, to je maďarská menšina na Slovensku, má neriešiteľné problémy s osvojením si štátneho jazyka na území štátu, v ktorom žije. Ale obávam sa, že to nie je otázka legislatívy, ale to je otázka mentálnej spôsobilosti. Lebo pokiaľ ktosi nie je spôsobilý sa naučiť jazyk štátu, jazyk národa štátu, na území ktorého žije, tak to svedčí o nejakých defektných osobnostných parametroch.

    Stačil som si prečítať niektoré veľmi pozoruhodné výroky a názory vašich predstaviteľov, ktoré napríklad uvádzajú, že deti maďarských rodičov, ktoré sa učia po slovensky a majú sa venovať slovenčine, sa napríklad v noci pocikávajú. To sú skutočne kuriózne veci, ktoré skutočne súvisia s oblasťou medicíny, a nie s oblasťou legislatívy a ľudských práv.

    A čo sa týka mlátenia slamy v slovenskom parlamente, na toto veľkomaďarské hulváctvo vy zabudnite. Toto nie je uhorský snem a my nie sme tu vaši bíreši.

  • Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    viacerí poslanci v tejto snemovni, aj pán poslanec Kvarda vo svojom príspevku hovoril o optimálnej miere používania jazykov národnostných menšín. To percento sa pohybovalo od 10 až po 100. Pri aplikácii tohto zákona musíme posudzovať niekoľko aspektov a jeden z týchto aspektov je aj aspekt hospodársko-organizačný.

    Myslím si, že tento zákon si v praxi bude vyžadovať určité finančné náklady na tlačivá, technické zariadenia, jazykovú vybavenosť, personálnu vybavenosť, prípadne úradné preklady a ďalšie a výška týchto nákladov sa musí hradiť z verejných zdrojov, z verejných prostriedkov, čiže z príspevkov daňových poplatníkov. Spravodlivosť si vyžaduje, aby tieto zvýšené náklady boli úmerne hradené z daňového podielu aj občanov národnostných menšín, ktoré žijú na našom území. Čiže myslím si, že ak sa toto kvórum zníži pod 20 percent, náklady na väčšinový národ budú neúmerné, a myslím si, že aj nespravodlivé.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k navrhovanému, teda k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. V rozprave, ktorá naozaj trvá už dosť dlho, sa povedalo všeličo a ja to nebudem opakovať, lebo si myslím, že vo faktických poznámkach kolegov sa vždy povedalo konkrétne k tým jednotlivým, poviem to "polopravdám", ale aj vysloveným klamstvám, ktoré tu odznievali vo vzťahu k tomuto problému. Je už priam notoricky známe, že naši kolegovia, maďarskí kolegovia zo Strany maďarskej koalície donekonečna používajú taký princíp nárekov o tom, ako nie sú zabezpečené v tomto štáte práva pre menšiny, pre národnostné menšiny. Samozrejme, my všetci vieme, čo majú konkrétne na mysli, ale stále sa tu hráme, pohrávame sa ako mačka s myšou a nehovoríme o veciach pravým menom. Myslím si, že by sme sa o to mali pokúsiť nielen preto, že sme v slovenskom parlamente, ale máme takúto povinnosť aj pred svojimi voličmi a pred občanmi tohto štátu.

    Mnoho predrečníkov hovorilo o tom, že tento návrh zákona je zbytočný. Ja sa s nimi stotožňujem, pokiaľ teda budem hodnotiť obsah tohto návrhu zákona. Myslím si, že už aj to, ako sa tento návrh zákona volá, je vlastne v rozpore s tým, čo sa od nás požaduje. Nebudem opakovať dôvody, hovorili o tom mnohí predo mnou, napríklad pani poslankyňa Tóthová a ďalší poslanci. Ja si teda myslím, že naozaj by sme si mali naliať radšej čistého vína a povedať si, prečo vznikol takýto vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Skúsme, pokúsme sa teda o pravdu. Hovorí sa tu o používaní menšinových jazykov v úradnom styku. A zákon je celou svojou konštrukciou postavený tak, že hovorí o všeličom, chvíľu sa dotýka jednej oblasti, chvíľu sa dotýka druhej oblasti, je celý rozlietaný, rozbitý, nekoncepčný. Samozrejme, ja nie som právnička, ale myslím si, že najmä legislatívci k tomuto povedia svoje. Preto očakávam, že v ich ďalších vystúpeniach odznejú na adresu konštrukcie tohto zákona veľmi vážne a oprávnené výhrady.

    Chcela by som sa dotknúť jednej veci, ktorá tu už síce bola spomenutá, ale chcela by som ju spomenúť trošku v inom aspekte. A začnem hneď § 8 tohto návrhu zákona, v ktorom sa v odseku 2 hovorí, že sa zrušuje § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Priznám sa, že keď som tu našla tento paragraf a tento odsek, tak som nerozumela tomu, o čo vlastne ide a prečo sa navrhovateľ a predkladateľ rozhodol zaradiť do textu tohto zákona práve tento odsek. Pani poslankyňa Tóthová položila rečnícku otázku, či je to náhoda alebo či je to úmysel. Keď som naozaj zvážila všetky veci, tak si myslím, že to naozaj nie je náhoda, že je to skôr úmysel a že je to úmysel v nádeji, že si to zrejme nikto nevšimne a že tým, že Národná rada schváli tento § 8, tak v podstate naozaj okliešti zákon o štátnom jazyku do takej podoby, že je zbytočný a ako by sme ho ani nemali.

    V dôvodovej správe som si pozrela, ako zdôvodňuje predkladateľ to, že tento odsek v § 8 je. Je to zábavné, ako je odôvodnená prítomnosť tohto odseku a navyše vieme veľmi dobre, že § 10 zo zákona o štátnom jazyku vôbec nesúvisí so zákonom o používaní menšinových jazykov ani v úradnom styku. Navyše v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že prijatím tohto zrušovacieho ustanovenia predkladateľ využije legislatívnu iniciatívu pri novele zákona o ochrane spotrebiteľa.

    Vážený pán predkladateľ, myslím si, že tento váš dôvod, ako ho spomínate v dôvodovej správe, by mal svoje oprávnenie a mohli by sme ho akceptovať vtedy, keby ste predložili tomuto parlamentu novelu zákona o ochrane spotrebiteľa a na základe tejto novely by ste žiadali, aby sa zrušil § 10 v zákone o štátnom jazyku. Inak nevidím absolútne dôvod, aby bol tento odsek citovaný v tomto návrhu. Ak tam je a zdôvodníte to tými vecami, ktoré sú v dôvodovej správe, je to len potvrdením toho, že to nie je náhoda, ako povedala pani poslankyňa Tóthová. A je to naozaj pokus o zlikvidovanie zákona o štátnom jazyku.

    Ale naozaj čas uteká a myslím si, že by sme sa mali vrátiť k celému problému trochu z iného hľadiska. Mnohí kolegovia, napríklad aj poslanci...

  • Páni poslanci, poslankyne, prosím vás, pokoj.

  • ... zo strany maďarskej koalície sa tu dožadovali istej spravodlivosti, určitej rovnosti a podobných vecí. Ja som už vo svojej faktickej poznámke spomenula, ako riešia povedzme problematiku úradného jazyka v Spojených štátoch amerických, a spomínala som tu, že 1. augusta 1996 prijali v Snemovni Spojených štátov amerických takzvaný Emersonov zákon o používaní anglického jazyka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa všetka agenda federálnych orgánov a inštitúcií vykonávala v angličtine. Zákon ukladá vláde povinnosť zachovávať a posilňovať úlohu angličtiny ako úradného jazyka Spojených štátov, lebo, a citujem teraz z dôvodovej správy ich zákona, "lebo používanie jediného spoločného jazyka pri výkone štátnej správy a v úradnom styku podporí efektívnosť a spravodlivosť voči všetkým občanom". O čom teda budeme hovoriť? Budeme hovoriť o rovnosti, budeme hovoriť o efektívnosti, budeme hovoriť o spravodlivosti? Pokúsme sa o to a skúsme si napríklad predstaviť, že by sme už nemeditovali o tom, či návrh zákona treba alebo netreba, ale skúsme sa dohodnúť napríklad na tom, že prijmeme zákon o používaní menšinových jazykov v úradnom styku, lebo ten podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republike chýba, žiadne iné nie, vy viete veľmi dobre, páni kolegovia zo Strany maďarskej koalície, že všetky ostatné vzťahy občana sú upravené v 34 právnych normách, ktoré by ste mali poznať. Myslím si, že je hanbou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, keď tieto zákony a normy nepozná.

    Takže skúsim ponúknuť alternatívu. Je súčasťou môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložila, a tento pozmeňujúci návrh vlastne vyjadruje to, čo chcem v rozprave k celej tejto problematike povedať. K názvu návrhu tohto zákona navrhujem, aby sa názov upravil na Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v úradnom styku. Tak to bude presné, a tak to bude to, čo sa žiada a čo je želateľné, ako sa odvoláva predkladateľ v predloženom návrhu zákona.

    Samozrejme, myslím si, že preambula, ktorú obsahuje návrh zákona, je zbytočná, ale dovolím si už sa vyjadriť k jednotlivým paragrafom.

    V § 1 v štvrtom riadku pri pravidlách používania jazyka národnostných menšín navrhujem vynechať slovo "aj", takže bude "používanie jazyka menšiny v úradnom styku". § 2 navrhujem upraviť do takejto podoby: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a etnickej skupine, môže používať v úradnom styku jazyk menšiny a etnickej skupiny. Náklady na tlmočenie, respektíve prekladanie hradí občan." § 2 odsek 2: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a etnickej skupine, má právo podať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy (ďalej len "orgán verejnej správy") aj v jazyku menšiny a etnickej skupiny. Orgán štátnej správy i orgán verejnej správy na požiadanie poskytnú odpoveď okrem štátneho jazyka aj v príslušnom jazyku menšiny a etnickej skupiny. Náklady na prekladanie písomností hradí žiadateľ." Odsek 3 § 2: "Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v obci sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny a etnickej skupiny. Náklady na preklad hradí žiadateľ." Navrhujem ďalej vynechať paragrafy 3, 4, 5, 6, 7 a 8 preto, lebo si myslím, že všetky tieto problémy, ktorých sa tieto paragrafy dotýkajú, sú ošetrené dostatočným spôsobom v iných osobitných zákonoch. Do § 3 navrhujem text: "Náklady na tlmočenie, respektíve prekladanie v prípadoch uvedených v § 2 ods. 1, 2 a 3 hradí štát, respektíve obec iba v prípade, ak občan predloží dôkaz - doklad o tom, že mu štát nevytvoril podmienky na to, aby si mohol v ústnej či písomnej podobe osvojiť štátny jazyk Slovenskej republiky."

  • Pani poslankyňa, váš čas uplynul, ďakujem vám za vaše vystúpenie.

  • Budem vo svojom vystúpení pokračovať v ďalšom priebehu schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Po ňom pani poslankyňa Mušková.

    Prosím, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v podstate pokračoval v kontexte svojho vystúpenia, ktoré som mal pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, a to z toho jednoduchého dôvodu, že vládny návrh zákona, ktorý dostal tlač číslo 275 Národnej rady Slovenskej republiky, na jednej strane je veľmi stručný, pretože má iba deväť paragrafov, ale ak môžeme porovnať trochu rozpravu, ktorá prebieha v tomto parlamente, mi skôr pripomína, ako by to bol zákon, ktorý by mal nejakých 250, 300 paragrafov, pretože...

  • Páni poslanci, poslankyne, buďte takí láskaví, venujte pozornosť vystúpeniu rečníka. Prosím pokoj v rokovacej sále.

  • ... v skutočnosti je teda iba deväť paragrafov, tých pozmeňujúcich návrhov je už podstatne viac ako pri bežnom prerokovaní vládneho návrhu. Svedčí to jednak o veľmi slabej príprave toho návrhu. Nebudem opakovať to, čo som už uviedol pri prvom čítaní, pretože skutočne aj mnohé administratívne nedostatky, ktoré boli v tomto vládnom návrhu pri predložení do parlamentu, nesvedčia o dobrej príprave a o vizitke vlády Slovenskej republiky. Ale na druhej strane, ak si vezmeme situáciu týchto posledných dní a aj v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý povedal, že premiér slovenskej vlády neoprávnene rušil amnestiu, na čo nemal právo, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, môžeme síce na jednej strane povedať, či to bola nedbanlivosť, úmysel alebo niečo podobné, ja by som rád veril, že bol to úmysel, pretože ak by to bola nedbanlivosť, tak Boh ochraňuj túto republiku, na ktorej čele stojí takýto predseda vlády, takže aj toto je vizitka tlače číslo 275 v kontexte tých posledných dní, keď sa naháňa, rieši sa otázka politického výpalného namiesto konkrétnych návrhov zákonov, ktoré by priniesli osoh a prospech občanom Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som aj zareagoval na kolegu Kvardu, ktorý tu tiež vystúpil v rozprave a trochu začal teoretizovať o rozprave. Stačí, aby sme si zobrali zákon o rokovacom poriadku, ktorý by mal byť naším základným zákonom, pretože podľa neho by sme mali žiť v tejto rokovacej miestnosti. Úmyselne hovorím, že mali by sme žiť. Hovorí o odseku 1, že o prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu. To znamená o prerokúvanej veci. Nikde nie je napísané, že za skupinu 15 poslancov. To je len pokračovanie tohto paragrafu o rozprave, že ak v druhom čítaní chce niektorý poslanec uplatiť pozmeňujúci návrh, aby to nebolo také jednoduché, ako to bolo podľa starého rokovacieho poriadku, že poslanec vstal, dal návrh a parlament o tom hneď hlasoval, tak tu sa to trocha skomplikovalo tým, že ho predloží písomne a musí mať na to súhlas aspoň 15 poslancov, aby vôbec mohol tento návrh predložiť. Tak o tom je len táto otázka. Preto je to o rozprave. A rozprava je práve o prerokúvanom návrhu zákona, o pripomienkach, podkladoch, ktoré sú k tomuto návrhu predložené, a je to vlastne aj vyjadrenie jednotlivých poslancov, či už podporia alebo nepodporia príslušné časti tohto návrhu a o tom je vlastne celá diskusia.

    Ak môžem povedať jednou vetou, predložený vládny návrh pod tlačou číslo 275 podporiť nemôžem v nijakom prípade. Najmä preto, že už som uviedol niektoré skutočnosti, ktoré sa bezprostredne tohto zákona dotýkajú. Jednak preto, že bol šitý veľmi horúcou ihlou a nebol by som rád, keby som bol ako poslanec podpísaný pod takýmto znením zákona. Zrejme takýmto spôsobom reagovali aj ďalší kolegovia poslanci, a to aj z vládnej koalície, pretože tam je tiež nejednotnosť. Nie všetky kluby vládnej koalície podporujú takýmto spôsobom vládny návrh, ale na druhej strane, čo im už ostáva, keď takto sa to dostalo do parlamentu.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k tej nešťastnej preambule, ktorá sa objavila netradične v návrhu vládneho zákona z jednoduchého dôvodu, pretože tak sa mi to chvíľami zdá, že tá preambula je tam preto, aby mali možnosť niektorí poslanci, ktorí svojho času hlasovali proti Ústave Slovenskej republiky a jej preambule, aby mali možnosť určitého reparátu, vyjadriť sa, že budú takýmto spôsobom hlasovať pri vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Neopakujem ten návrh, pretože bol predložený, aby preambula bola vypustená z tohto návrhu zákona, ale dávam pozmeňujúci návrh, ak by nebola vypustená z návrhu zákona, tak potom by okrem tých vychádzajúc, rešpektujúc, prihliadajúc, uznávajúc, majúc, uvedomujúc, ešte by tam malo byť jedno úc, a to klaňajúc sa úradníkom Európskej únie a tak ďalej, aby sme pokračovali potom ďalej.

    Takisto pri prvom čítaní som už avizoval, že k § 2 je potrebné prijať pozmeňujúce návrhy. Som rád, že na to zareagovali kolegovia poslanci aj vo výboroch. A už v spoločnej správe je zakotvené, že - pardon, to je v § 3 - na obecnom zastupiteľstve, ak sa bude hovoriť v jazyku národnostnej menšiny, musia súhlasiť s tým všetci prítomní. To znamená nielen zástupcovia orgánu, to znamená poslanci obecného alebo mestského zastupiteľstva.

    Takisto vyjadrujem podporu pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli k § číslo 2 a ktoré hovoria o podpore alebo teda navrhujú zmeniť číslovku 20 percent obyvateľstva, ktorý podporujú na 50 a viac percent. Mali sme možnosť na túto tému už veľmi veľa diskutovať ešte najmä v starej Slovenskej národnej rade, kde sa hovorilo o tom, koľko, kde akých občanov žije. Zastávam tento názor najmä z toho dôvodu, že v roku 2001 bude nové sčítanie obyvateľstva. Myslím si, že budeme mať trochu iný obraz pri výsledkoch sčítania obyvateľstva, pretože pokiaľ si dobre pamätám v roku 1991, keď bolo posledné sčítanie, nebolo v kolónkach uvedené alebo nebola uvedená národnosť ani niečo podobné, čo sa týka Rómov. A preto sú tie diskusie, ktoré prebiehajú momentálne, že či je toľko alebo teda ktorého etnika národnosti, alebo niečo podobné. Takže to by som navrhoval, že by to bolo v tejto rovine.

    V prípade, ak sa hovorí o nadobudnutí účinnosti tohto zákona, návrhy už boli k 31. 12., do konca tohto roka. Ja by som osobne zastával názor, aby aj tá účinnosť bola tak upravená, aby reagovala na sčítanie obyvateľov, ktoré bude v roku 2001.

    Nebudem, pán podpredseda, hovoriť k tým návrhom, o ktorých sa vyjadroval kolega z nášho výboru Kvarda, kde tento návrh zákona používa dosť zvláštne pojmy. Na jednej strane hovorí o orgáne verejnej správy, ale na druhej strane orgán územnej samosprávy, už to tu bolo zdôvodňované, nemusím znova na tú tému hovoriť, že orgánom územnej samosprávy môže byť iba starosta alebo primátor, alebo obecné, alebo mestské zastupiteľstvo. Ale ak by sme sa chceli dotýkať a posunúť občanov, že kto vydáva úradné formuláre, nikdy toto nebude vydávať zastupiteľstvo ani primátor. Občas sa to môže stať, že bude za to zodpovedný starosta, pretože v malých obciach starosta obce je zároveň aj vedúci obecného úradu. Takže by to malo byť prenesené nie na orgány, ale bol by som za to, aby to bolo na mestský alebo obecný úrad. A tí majú takisto svoje postavenie a tí by potom zabezpečovali všetky tieto náležitosti, ktoré by mali byť zakotvené aj v tomto zákone, aby nám nenastávali zbytočné problémy.

    Takisto podporujem návrhy, ktoré už zazneli v rozprave v súvislosti s vedením kroniky, pretože upozorňujem, že kronika je pre budúcnosť. Nedajbože, aby to malo byť tak, že pre budúcnosť tí, ktorí budú čítať kroniku a sledovať históriu obce alebo niečo podobné a mali by sme mať obavu, že by nemali ovládať štátny jazyk, aby si toto vedeli prečítať v štátnom jazyku, že kvôli tomu by to museli mať v jazyku národnostnej menšiny. Myslím si, že už pominú aj tie dôvody, o ktorých niektorí tu hovorili, že najmä tí starší občania alebo spoluobčania zo Slovenskej republiky nemali možnosť sa nejakým spôsobom vzdelávať. Skôr možno chvíľami sa to zdá, že nemali záujem sa vzdelávať v štátnom jazyku, respektíve ho slabšie ovládajú, a preto je potrebné, aby vo svojom jazyku národnostnej menšiny sa takýmto spôsobom mali možnosť oboznámiť aj s históriou.

    V tej ďalšej veci môžem pokračovať až po ďalších 10 minútach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami k jeho vystúpeniu sa hlási ako prvý pán poslanec Orosz, ako posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k jeho vystúpeniu.

    Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ja nemám faktickú poznámku, ale procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa dnes rokovalo aj po 16.00 hodine do 24.00 hodiny a zajtrajší rokovací deň aby bol začatý o 0.00 hodine.

  • Páni poslanci, poslankyne, o tomto procedurálnom návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme, prosím.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, aby bola opravená číselná tabuľa. Budeme hlasovať znova. Pardon, je to v poriadku. Pozrel som sa len na pravú stranu, kde je technická chyba.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalej budeme pokračovať vo faktických poznámkach. Prosím, aby ste ich dali naspäť na svetelnú tabuľu. Pán poslanec Hofbauer je prihlásený s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Cabaja.

    Prosím pokoj v rokovacej sále.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste boli na svojom mieste. Pán navrhovateľ takisto.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, moja faktická poznámka sa netýka pána Cabaja, ale upozornenia smerom na vás, keby ste informovali poslancov, že výčap na druhom poschodí vľavo už je otvorený a blok stredných poslancov keby sa láskavo tam presídlil a nerušil tu pri rokovaní, pretože to, čo tu predvádzate, páni poslanci SDK, to je krčma, a nie parlament.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť stanoviská a názory pána poslanca Cabaja, pretože je pre nás všetkých dôležité, aby sme postupovali pri tomto zákone so zreteľom predovšetkým na štátne záujmy a aby sme neohrozili akýmkoľvek zákonným spôsobom všeobecnosť komunikačného prostriedku, ktorý je daný štátnym jazykom. Z takýchto dôvodov veľmi dôrazne podporujem návrh poslanca Cabaja.

    Zároveň by som chcel ale upozorniť, že ten spôsob, aby sa lámala politická vôľa v parlamente tým, že sa porušujú fyziologické a hygienické hranice rokovania, je nezdravý a nehumánny. Sústavne sa nám vnucuje taký prístup, ako by opozičné postoje boli stratou času. Upozorňujeme, že aj parlamentný život si píše svoju históriu. S takýmito nádhernými skvostmi utrmácania opozičných poslancov, ako navrhuje predseda ústavnoprávneho výboru, vojde koalícia do análov. Je predsa nemožné, aby ste nás sústavne nútili prekračovať prirodzené hranice fyziológie pri práci.

  • Pani poslankyňa Malíková, prosím.

  • Pán poslanec Cabaj vo svojom vstupe použil určite ironický návrh, že by sa do preambuly mali zaradiť slová klaňajúc sa Európskej únii. Skutočne veľmi často sa totiž aj prijatie tohto zákona uvádza ako politická podmienka na prijatie do Európskej únie. Ba dokonca niekedy mám dojem, že ako dôvodová správa ku každému zákonu by sa dal uviesť dôvod - naša snaha dostať sa do Európskej únie. Chcem však uviesť príklad, ako sa správajú krajiny, ktoré už členmi Európskej únie sú, ak sa chcú v tejto ekonomickej organizácii presadiť. Je to agentúrna správa, ktorá hovorí, že Fínsko, keď 1. júla prevzalo od Nemecka predsedníctvo Európskej únie, sa vyjadrilo, že na stretnutiach ministrov Európskej únie sa nebude používať nemčina, to znamená, že sa budú používať len tri rokovacie jazyky - fínčina, angličtina a francúzština.

    Na žiadosť nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, aby sa používali alebo aby sa aspoň prekladal obsah schôdzok aj do nemčiny, odpovedalo Fínsko ako predsedajúca krajina záporne. Na to nasledovalo zaujímavé vyjadrenie zo strany Fínska, doslova citujem: Absencia Nemcov nie je náš problém, na stretnutie to nebude mať žiadny vplyv. K Nemecku sa pridalo aj Rakúsko a nezúčastňujú sa takisto na týchto schôdzkach. Myslím si, že to je príklad, ako by sa mala krajina správať, ak si chce zabezpečiť partnerské postavenie. Ale Slovensko na čele s touto vládou, bohužiaľ, robí presne pravý opak.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja si myslím, že to, že páni poslanci sa pekne vyhajuškali a prišli, nabehli sem na štvrtú hodinu na hlasovanie, dokazuje vlastne, že ste skutočne majstri intríg a viete sa dohodnúť o tom, akým spôsobom terorizujete opozíciu, pretože tu sedieť, tak ako my tu sedíme od rána do zajtra dopoobedia, bude vyžadovať z našej strany zopár fyzických síl, lebo na rozdiel od vás pre nás zápas o slovenský jazyk je niečím, čo kladieme nad túto vašu zvoľu.

    Ale dovolím si vám prečítať úryvok z Orientácie slovenskej politiky, ktorú napísal v septembri 1871 Viliam Pavlíny Tóth, ak vám to niečo hovorí: "Či máme z Viedne a či z Pešti čakať Slovenska blaho, voľnosť a spásu? Dľa našej skromnej mienky našou spásou nebude ani Viedeň, ani Pešť, leč výlučne vôľa vlastného ľudu, rozvoj vlastných národných síl, a teda naša vlastná činnosť a zásluha. Nám teda spásu svojho národa hľadať nutno v sebe samých, a nie v minulosti, ako smutná skúsenosť učí neprajnej nám nemeckej či maďarskej vlády."

  • S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, máte minútu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, že hlasovanie o zákone, ktorý rieši používanie jazyka menšín, bolo v priamom prenose Slovenskej televízie. Pre vašu informáciu Rada Slovenskej televízie prijala uznesenie číslo 21/1998, citujem: V prípade dôležitých vnútropolitických udalostí prioritného významu rada navrhuje do vysielania Slovenskej televízie priamy neskrátený prenos zo zasadnutia parlamentu.

    Ide o hlasovanie parlamentu, v tejto chvíli sme o tom ešte nehlasovali, a je to vnútropolitická udalosť prioritného významu v tejto chvíli, takže dúfam, že sa na tomto dohodneme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Hlasy v sále.

  • Nie je potrebné, aby sme hneď hlasovali o tomto návrhu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, máte slovo. Po nej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán predsedajúci,

    myslím si, že tak ako sa hlasovalo hneď o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza, malo by sa hlasovať hneď aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka. Ja počkám.

  • Pani poslankyňa, o návrhu pána poslanca Orosza sme hlasovali preto, lebo bolo 16.00 hodín a navrhoval zmenu po 16.00 hodine. Prosím, pokračujte v rozprave.

  • Teraz je 16.03 hodín.

    Vážení kolegovia,

    vo svojom príspevku sa chcem predovšetkým obrátiť na tých pánov poslancov z vládnej koalície, ktorým ochrana štátnych záujmov Slovenska je samozrejmá, tak ako je samozrejmé, že predstavitelia Nemecka chránia nemecké záujmy a Francúzska francúzske záujmy. Vo všetkých demokratických krajinách je to žiaduce, prirodzené a normálne, iba u niektorých slovenských politikov je to čin hodný odsúdenia a správajú sa ako príslušníci a občania iného štátu, a nie občania Slovenskej republiky.

    Chcem sa obrátiť na tých pánov poslancov, ktorí si uvedomujú, že tento zákon môže byť zárodkom budúcich napätí a nepokojov. Už samotná preambula, ktorá je v úvode návrhu zákona, je oproti ostatným zákonom čosi nevídané a vyskytuje sa iba v ústave, teda v najvyššej právnej norme štátu. Táto neobvyklosť akoby poukazovala aj na neobvyklosť fungovania takejto právnej normy, ktorá nemá v Európe paralelu. Pán podpredseda vlády Fogaš potvrdil, že je to pilotný, teda prvý, ojedinelý návrh zákona a v Európe nemá obdobu, čo znamená, že Slovensko sa má stať akýmsi pokusným králikom, akýmsi pokusným laboratóriom.

    Pán poslanec Nagy vo svojom príspevku obhajoval návrh zákona a odvolával sa na Rámcový dohovor Rady Európy, ktorý mimochodom maďarská koalícia pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky vôbec nepodporila. Citoval vo svojom príspevku tú časť, kde sa hovorí o tom, že štát by mal umožniť, to citujem, štát by mal umožniť používanie menšinového jazyka osobám patriacim k národnostným menšinám v styku s administratívnymi orgánmi ak, a to podčiarkujem, ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, a ak na to budú také podmienky. Pýtam sa: Má tento štát v tejto ťaživej ekonomickej situácii podmienky na to, aby hradil neúmerné výdavky, ktoré prijatím tohto zákona vzniknú? Väčšina občanov tejto republiky je tak finančne zaťažená poslednými úpravami cien vašej vlády, že u mnohých už výdavky presahujú príjmy, tak ako to dokonca uviedla aj televízia Markíza. Ako majú títo občania žiť? A my máme teraz prijať zákon, ktorý úplne zbytočne zaťaží štátny rozpočet. Nik v Európskej únii, pokiaľ by mu bola objasnená situácia na Slovensku, by nás nemohol tlačiť prijať taký zákon, ku ktorému ani oni v oveľa lepšej ekonomickej situácii nepristúpili a ani nikdy nepristúpia, ak sa chcú zachovať ako štát.

    Tento zákon je tiež úplne zbytočný aj na základe druhej požiadavky citovanej pánom poslancom Nagyom, a to, že nezodpovedá skutočným potrebám. Dovolím si povedať, že menšiny v našom štáte majú nadštandardné podmienky. Veď v ktorom štáte je podporovaná kultúra menšín oproti ostatnej kultúre tak ako u nás. Všimnime si tiež, že maďarská menšina, ktorá tvorí vyše 10 percent obyvateľov, dostala z rozpočtu štátu 320 mil. Sk a Matica slovenská zastupujúca 85 percent obyvateľov iba 80 mil. Deti príslušníkov maďarskej menšiny používajú maďarský jazyk už od materskej školy, v základnej a strednej škole sa učia všetky predmety iba vo svojom materinskom maďarskom jazyku, okrem slovenčiny. Tú sa učia ako cudzí jazyk a často ju učia učitelia, ktorí sú príslušníkmi maďarskej menšiny, a preto samozrejme, že mnohí žiaci vychádzajú zo základných škol, zo stredných škôl, ktorí vôbec slovenský jazyk, štátny jazyk neovládajú. A všetko toto platí štát. Ja im to prajem, ale nerozumiem tej nenásytnosti vo vzťahu k ostatným občanom štátotvorného národa.

    Nepochybujem, že tento zákon je jedným zo schodíkov k dosiahnutiu vidiny veľkého Maďarska, za ktorú politici maďarskej menšiny nekompromisne idú, a preto nechápem poslancov, príslušníkov slovenského národa. Veď musíte vedieť, že prijatím tohto zákona budú občania Slováci diskriminovaní na svojom vlastnom území, aj keď budú tvoriť 80-percentnú väčšinu v daných obciach. Ako tomu chcete zabrániť, ak prijmete tento zákon, aby neboli tí občania, ktorí ovládajú iba štátny jazyk, vyhadzovaní zo zamestnania v štátnej správe, keď sa to už teraz začalo diať? Ako chcete zabrániť asimilácii Slovákov na vlastnom území a ako chcete zabrániť vzniku autonómie? Zrejme je vám to niektorým jedno, lebo sa obávam, že napriek upozorneniam od mnohých odborníkov v práve, mnohých poslancov, ale najmä odporu verejnosti, ste rozhodnutí tento pochybný návrh zákona prijať.

    Chcem vás však poprosiť, aby ste aspoň z neho odstránili všetky nejasnosti a dvojznačnosti, a tak zabránili možnosti rôznej interpretácie. V dôvodovej správe návrhu zákona sa totiž tvrdí, že táto právna úprava rešpektuje a zachováva postavenie štátneho jazyka. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Po skúsenostiach, kde zákon a jeho jednotlivé paragrafy bývajú rôznymi právnikmi rôzne vykladané, chcem upozorniť na nejednoznačnosť znenia niektorých paragrafov i v tomto návrhu zákona, a tým možnosť jeho rôznych výkladov. Kým niektorý paragraf sa upravuje taxatívne, že okrem štátneho jazyka sa používa jazyk menšín, v iných paragrafoch sa hovorí iba o používaní jazyka národnostných menšín a používanie štátneho jazyka sa vynecháva. Napríklad v § 3 ods. 3 sa hovorí, že kronika sa môže viesť aj v jazyku menšiny. Čo je to aj? Je to v jazyku menšiny alebo aj v štátnom jazyku, aj v jazyku menšiny. Alebo v § 4 ods. 1 a 2 obec môže na svojom území označovať ulice, geografické označenia, ďalej dôležité informácie, výstražné, upozorňujúce, zdravotnícke aj v jazyku menšiny. Prečo nie je jasne uvedené, že sa musí používať aj štátny jazyk alebo tých 80 percent Slovákov na danom území nemusí rozumieť informáciám? A čo návštevníci z iných oblastí Slovenska? Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa práve tohto problému.

    V § 2 ods. 5 znie: "Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa § 1 môže uvádzať okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny."

    V § 3 ods. 3 za slová "sa môže viesť" doplniť slová "okrem štátneho jazyka".

    V § 4 ods. 1 za slová "označenie" vložiť slová "okrem štátneho jazyka".

    V § 4 ods. 2 bude znieť: "Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje informácie o všeobecne záväzných právnych predpisov v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny."

    V § 7 ods. 1 za slová "povinnú" vložiť slová "ovládať a".

    To je všetko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Procedurálny návrh znie, aby Národná rada hlasovala o tom, že nechce, aby bolo hlasovanie o používaní jazyka menšín v priamom prenose Slovenskej televízie.

    Ďakujem.

  • To je váš druhý procedurálny návrh, pán poslanec.

  • Bude ich ešte viac, pán podpredseda.

  • Ruch v sále.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, po ňom pán poslanec Števček.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení občania,

    na dnešnom rokovaní, ktoré zrejme bude trvať do neskorej noci a možno že aj do zajtrajšieho rána, máme prerokovať vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý by mal vojsť do platnosti. Tento návrh zákona vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, odmieta referendum, odmieta verejnú diskusiu o tomto návrhu zákona, ktorá by mala vzniknúť na základe petičnej akcie, kde sa vyzbieralo viac ako 400 tis. podpisov občanov Slovenskej republiky, a odmieta to preto, lebo tvrdí, že vládny návrh zákona alebo vôbec zákon o používaní jazyka menšín je nevyhnutné prijať preto, že sme sa k tomu zaviazali a že nám tieto veci dáva za úlohu Európska únia, aby na Helsinskom summite mohla Slovenskú republiku preradiť do prvej skupiny krajín pristupujúcich k Európskej únii.

    Vážené dámy a páni, milí spoluobčania, toto tvrdenie je hneď na začiatku falošné. Slovensko má oveľa vážnejšie problémy, ktoré sú produktom tejto vlády a tejto vládnej koalície, nakoľko jednoducho počas svojho volebného obdobia dnes už za viac ako osem mesiacov nezvláda jednoducho svoju činnosť. Svedectvom je aj to, že neskoro sú predkladané zákony vrátane tohto zákona, že všetky zákony sú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní, keď máme pre zrozumiteľnosť pol dňa, deň, najviac dva dni na to, aby sme kvalifikovane posúdili a navrhli zmeny do zákonov, aby neubližovali občanom Slovenskej republiky, aby neničili ich život. A my v takomto strese, v takomto skrátenom čase po nociach máme prijať kvalitné právne normy. To je pravá príčina, prečo nás zrejme v Európe rešpektovať nebudú. Na dôvažok nás zrejme nebudú rešpektovať nie kvôli zákonu o používaní jazyka menšín, ale preto, že naše hospodárstvo sa dostáva do stále väčších ťažkostí.

    Skončili sa všetky rozvojové programy, zastavila sa výstavba diaľnic, koruna klesla na svojej hodnote o viac ako 20 percent, mnoho z fabrík nie je schopných konkurovať, prišlo množstvo tovarov na Slovensko a ničí konkurencieschopnosť našich tovarov, je množstvo korupčných afér, nedodržujú sa vládou zákony o verejnom obstarávaní, v prípade telekomunikácií, GSM 1800, Nafta Gbely, ďalšia aféra. Je krach zdravotníctva, zavreté sú lekárne, ľudia sú ohrozovaní na zdraví a na životoch a nakoniec bezpečnostná situácia, ktorou sa tak hrdilo terajšie vládne zoskupenie, ako ju bude riešiť, ukázala, že ju vôbec riešiť nevie. Veď sa len pozrite v Dunajskej Strede - 10 mŕtvych, Dubnica - streľba na ulici za bieleho dňa počas normálnej premávky, teraz streľba v Bratislave, mŕtvi nevinní ľudia, ktorí neboli žiadni mafiáni. Jednoducho to je realita dnešných dní, a to je aj dôvod, prečo zrejme sa na nás v Európskej únii budú dívať krivým okom.

    Ako vrcholné číslo bol exodus, proste hromadná emigrácia Rómov do Fínska, práve do krajiny, ktorá sa stala krajinou, ktorá má riadiť činnosť orgánov Európskej únie v tomto čase a ktorá má aj posúdiť, kde sa majú aj posúdiť otázky zlepšenia kvality našich parametrov na vstup do Európskej únie.

    Čo robilo ministerstvo vnútra, čo robila Slovenská informačná služba, čo robila spravodajská služba ministerstva vnútra, keď viac ako niekoľko mesiacov Rómovia organizovane z letísk z Budapešti a v Prahe odchádzajú do Fínska, práve do krajiny, kde sa majú posudzovať naše parametre na pristúpenie k Európskej únii?

    Priatelia, vládni poslanci, spýtajte sa svojich ministrov, prestaňte im robiť tu tajtrlíkov a stlačovateľov hlasovacích tlačidiel. Kontrolujte ich, ako pracujú, že jednoducho viac ako mesiac nepostrehli, že Rómovia odchádzajú do Fínska, kde sa majú posudzovať naše schopnosti pristúpiť k Európskej únii. Je toto možné, aby tieto orgány to nezbadali, aby nezastavili tento exodus? Na dôvažok, čo robí pán minister Kukan, zrejme sa mu zapáčilo v New Yorku viac ako funkcionárovi OSN ako ministrovi zahraničných vecí. Prečo poslal Figeľa do Fínska, ktorý nemá tie priateľské vzťahy a tie úzke väzby v diplomatickom zbore, ako sa nimi chváli pán minister Kukan? To bolo aj pod jeho úroveň riešiť problém Rómov vo Fínsku? Tam stačil štátny tajomník? Toto sa, vážení páni poslanci vládnej koalície, spýtajte svojich ministrov, lebo od nás to neprijímajú, naša kritika je vždy braná arogantne a alergicky, ale vy sa ich môžete spýtať, aby skladali vážne účty. Čiže toto sú skutočné príčiny, prečo sa nám nedarí, a nie prijatie zákona v hektickom čase.

    A teraz k tomuto vlastnému zákonu, ak dovolíte, niekoľko slov. Ja som v tom prvom vystúpení povedal, že pri porovnaní vládneho návrhu zákona a zákona, ktorý predložila Strana maďarskej koalície, je diametrálny rozdiel v tom, že kým Strana maďarskej koalície vlastne zavádza na Slovensku osemjazyčnosť, čo by v úradnom styku spôsobilo katastrofu, tak vládny návrh zákona prináša riziká vytvárania jazykových get. Jednoducho sa vytvoria na území Slovenska teritóriá, kde sa bude používať maďarský jazyk a postupne asi aj rómsky jazyk, lebo u ostatných menšín zrejme tieto riziká nie sú také vážne.

    A toto je pravou príčinou, prečo kritizujeme tento návrh zákona a prečo žiadame, aby sa neprijal v takom znení, ako je navrhnutý. Ak sa pozriete z takéhoto hľadiska, jednoducho sa tu zavádza týmto zákonom jedna prax, ktorá nemá obdobu v celej Európskej únii. V celej Európskej únii v každom štáte je jeden štátny jazyk, je jednojazyčnosť v úradnom styku. A druhý menšinový jazyk, ak sú tam menšiny, sa používa okrem Belgicka, ale tam sú dva národy. Tam sa menšinový jazyk používa jednoducho ako jazyk, ktorý pre menšinu znamená, že ovláda dva jazyky, nie pre úradníka, ktorý sedí v úrade, lebo v tej chvíli, keď to urobíme, tak vlastne si spôsobíme obrovské náklady, ktoré tu nie sú vyčíslené. Obrovské náklady na prekladateľov, obrovské náklady na tlmočníkov, obrovské náklady na tlačivá, ktoré bude treba v tomto úradnom styku vyhotovovať, obrovské náklady súvisiace s tým, že sa zdvojnásobí čas, lebo sa bude pracovať v dvoch, minimálne v dvoch rečiach. Takže toto sú príčiny, ktoré jednoducho vedú všetky krajiny Európskej únie, že takúto koncepciu neprijímajú. A myslím si, že ani Slovensko by v tomto smere nemalo postupovať inakšie.

    Keď si pozrieme jednotlivé paragrafy z navrhovaného zákona, jednoducho v každom z neho toto vytŕča. Napríklad § 2 ods. 1 je, že ak je v obci najmenej 20 percent obyvateľstva patriacej k národnostnej menšine, môžu používať v úradnom styku jazyk menšiny. V tej chvíli je jasné, že ten príslušník menšiny..., hoci sami naši maďarskí priatelia hovoria, že všetci hovoria po slovensky. Načo im je potom v úradnom styku maďarčina? Veľmi pekne na to odpovedal pán Kvarda, že je to ich vec. Čiže oni kašlú na to, že Slovensko bude mať dvojnásobné náklady, že sa skomplikuje vzťah menšiny, keď pôjde povedzme ten človek, ktorý postupne jazykovo zakrnie a odíde z ich lokality, pôjde inde a nebude sa vedieť dorozumieť. To mu neprekáža, to je jeho vec. Čiže toto je egoizmus, je príčinou, prečo takto postupujú.

    V ďalšom vystúpení prednesiem konkrétne pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.

    Zatiaľ vám ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - začnem pani poslankyňou Podhradskou, po pani poslankyňu Malíkovú mám zoznam zachytený. Prosím technikov, aby na svetelnej tabuli dali od čísla 10 ďalšie poradie. Pán poslanec Bauer, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Kotian. Prečítam ešte raz pre úplnosť všetkých poslancov a poslankyne s faktickými poznámkami - pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Jarjabek - procedurálny návrh, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Weiss, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Bauer, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Kotian. Pýtam sa, či som vymenoval všetkých. Ak áno, končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako posledný bude pán poslanec Kotian.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, že záznam z rokovania Národnej rady o 0.00 hodine 10. júla 1999 sa zmení na priamy prenos Slovenskej televízie.

    Ďakujem.

  • Prosím, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Oceňujem, že sa pán poslanec Oberhauser vo svojom vystúpení pokúšal vymenovať dôvody, pre ktoré, ako je on presvedčený a ja s ním naozaj súhlasím, nás nebude rešpektovať svet a prečo nás nebude rešpektovať Európa. A teda budem presnejšia, prečo nebude rešpektovať Slovensko. Myslím si, že zabudol na jeden dôvod, predpokladám a verím tomu, že nás nebudú rešpektovať ani kvôli servilite a neschopnosti tejto vlády robiť suverénnu politiku. Viete, keď nás tu niekto presviedča, že ideme prijímať pilotný projekt, o ktorom vieme iba my, že je pilotný a Európa, pre ktorú by mal byť zrejme tento pilotný projekt určený, o tom nič nevie, že pre ňu pripravujeme takýto skvelý zákon, tak to naozaj asi ťažko potom nejako inak kvalifikovať.

    A už len k tomu, čo tu predviedol pán poslanec Kvarda a k reakcii pána poslanca Oberhausera na jeho gesto, naozaj si myslím, že to bolo veľmi precízne a veľmi presné, lebo to, akým spôsobom sa správajú poslanci Strany maďarskej koalície k svojim vlastným spoluobčanom, nasvedčuje, že im vyhovuje, aby žili v jazykových getách, vyhovuje im to práve kvôli tomu, že z nich potrebujú mať rukojemníkov, ktorí budú mať šancu uplatniť sa len na veľmi úzkom území Slovenskej republiky, a aké sú ich ďalšie zámery, o tom tu už hádam naozaj netreba nikomu hovoriť.

  • Ďakujem.

    Pôvodne v poradí bol pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Veľmi oceňujem, že ináč v pomerne nudnom prejave pána poslanca Hofbauera sa v jednej chvíli veľmi expresívne vyjadroval k téme Rómov...

  • Hlasy v sále.

  • Oberhausera, pardon, ospravedlňujem sa.

    ... Oberhausera vyjadroval k problematike Rómov, ich odchodu do Fínska, rozčuľoval sa, že čo robila Slovenská informačná služba a prečo je to práve v čase, keď máme byť prijatí do Európskej únie. Pán poslanec Oberhauser je podpredseda Slovenskej národnej strany. Podľa mojich informácií Slovenská národná strana je zásadne proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Cudzie nechceme, svoje si nedáme.

    Po ďalšie - neboli sme to my, čo sme dávali ústami najvyšších predstaviteľov strany také vyhlásenia, že na isté etnikum treba krátky dvojradový bič. A z tohto všetkého mi vychádza, že pravdepodobne za organizovaním celého tohto exodu stojí nemenovaná strana, ktorá sa tu takýmto spôsobom na Slovensku prezentuje. A čo už Slovenská informačná služba môže robiť, keď jednoducho táto Slovenská informačná služba, nie tá predchádzajúca, neodpočúva, nesleduje politické strany. Ako to mohla zistiť, že sa to niekde takýmto spôsobom varilo?

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči. Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Reagujem na otázku, na ktorú sa pýtal pán poslanec Oberhauser a na ktorú ku koncu odpovedal asi zainteresovane pán poslanec Mikloško, že čo robila Slovenská informačná služba. Nuž asi počúvala a mala toho dosť čo počúvať - pána Kaníka, pána Póra, pána doktora Ernesta Valka. Potom sa chvíľu zase zastavovali diaľnice, potom sa otvárali diaľnice, potom sa robili tendre na GSM, na Naftu Gbely, čiže práce bolo akurát dosť, len možno nie práve na tom, na čom mali robiť, a to bola ochrana štátnych záujmov tohto štátu.

  • K strašeniu a hystérii, ktorú tu šíril pán poslanec Hofbauer či Oberhauser, ale pán Hofbauer sa k tomu často uchyľuje, sa nebudem vyjadrovať. Zrejme pán poslanec patrí k ľuďom, ktorí uverili vlastnej účelovej propagande, stratili sebadôveru, dôveru v sily slovenského národa a už zabudli, čo je demokracia a úcta k vlastným spoluobčanom a aj k vlastnej ústave.

    Chcel by som sa vyjadriť k tomu, že prijatie tohto zákona sa naozaj stalo jednou z politických podmienok preradenia Slovenskej republiky do prvej skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie. Stalo sa tak preto, lebo tento zákon na prvom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky v roku 1995 prisľúbili vtedajší predseda vlády a vtedajší predseda parlamentu. Na poslednom spoločnom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky 22. 1. 1999 tento Spoločný parlamentný výbor odporúčania, ktoré boli prijaté, a to podčiarkujem, konsenzom všetkých zúčastnených, vyzval Národnú radu, aby čo najskôr prijala zákon o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v súlade s potrebou vyššej úrovne ochrany, tak ako je stanovená v príslušných textoch Rady Európy.

    Takže netvárme sa, že to nie podmienka a že sme sa k nej neprihlásili dobrovoľne. A varujem všetkých tých, ktorí si myslia, že jednoducho je len tak možné takto verejne prijaté záväzky nerešpektovať. Je nedostatkom politickej predstavivosti a nedostatkom politickej zodpovednosti hlásať tu, že ten zákon jednoducho nepotrebujeme.

  • Ďalej sa pýtam, či pán poslanec Zelník sťahuje svoju faktickú poznámku, pretože vypadol z toho zoznamu, ale pôvodne bol v poradí za pánom poslancom Weissom. Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa vrátiť k tomuto zákonu v tom zmysle, že tu ide najmä o obsah zákona, s akým bude prijatý. Je tam 20-percentná hranica, hrubo diskriminuje občana, ktorý nepozná a neovláda jazyk národnostnej menšiny. Čiže pán Oberhauser zabudol priamo povedať pánu poslancovi Weissovi, že zákon, ktorý postavila táto vládna moc, je pre slovenského občana neprijateľný. Jeho obsah je neprijateľný. Tak sa neschovávajme za zákon, ale hovorme o obsahu.

    Súhlasím s pánom poslancom Oberhauserom v tom smere, že by sme sa mali zaoberať skutočne problémami, ktoré ťažia občana a ktoré sú pre občana bytostne dôležité, a nie prerokúvať takýto zákon. Ako uviedol, zdravotníctvo je v kolapsovom stave. Lekárnici majú zatvorené lekárne. Nemocnice nemajú na to, aby kúpili lieky, aby kúpili špeciálny zdravotnícky materiál. Do tohto kolapsového stavu zdravotníctva doviedol rezort minister zdravotníctva svojou neschopnosťou, tým, že za deväť mesiacov nedokázal prijať žiadne systémové opatrenia. Vy ste však, panie poslankyne a páni poslanci, dali prednosť prerokúvaniu tohto zákona pred touto správou. Odmietli ste, aby bola zmena programu rokovania schôdze, aby bola správa o aktuálnej situácii v zdravotníctve zaradená. Zrejme to vyzerá tak, že ani prerokúvaná nebude. Veď načo? Zaujíma vás to, čo skutočne náš občan potrebuje?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pre úplnosť, aby sme sa potom nehádali, na tabuli bol ešte pán poslanec Andrassy, ktorý stiahol svoju faktickú poznámku. A pýtam sa, či pán poslanec Kotian trvá na svojej faktickej poznámke. Áno, tak ho zaraďte do poradia. A to je všetko k týmto faktickým poznámkam.

    Ďalej pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, viacerí sme vo svojich vystúpeniach žiadali a nakoniec to požaduje aj rokovací poriadok, aby boli vyčíslené ekonomické náklady tohto zákona. Pán podpredseda sľúbil a ja verím jeho slovu, že predloží túto analýzu ekonomických nákladov. Myslím si, že je veľmi dôležité práve pri rozhodovaní sa o zákone, aspoň malo by to byť dôležité aj pre koaličných poslancov. Nerobím si však nádeje, pretože buď nie sú prítomní, alebo vystupujú nevhodným spôsobom, často urážlivým voči opozícii.

    A čo ma najviac mrzí, že predseda ústavnoprávneho výboru dá návrh, o ktorom sa okamžite hlasovalo a ktorý je v rozpore so Zákonníkom práce a s dohodami, ktoré Slovenská republika podpísala s Medzinárodnou organizáciou práce. Tieto dohody sa týkajú aj nočnej práce, nadčasovej práce a práce žien. Nejde, samozrejme, o nás poslancov, lebo my, čo si odhlasujeme, to na nás platí. Opakovane som vás žiadala v tomto parlamente, aby ste dodržiavali tieto zákony, pretože Národná rada má desiatky zamestnancov, prevažne žien, ktorých sa dotýka Zákonník práce, a vy svojimi rozhodnutiami, ktoré si odhlasujete, porušuje tieto zákony. Je to o to smutnejšie, že takýto návrh dá predseda ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že mal mať aspoň toľko slušnosti, aby požiadal o tento návrh niekoho iného, pretože na jeho mieste by som sa hanbila zastávať takúto funkciu.

  • Pani poslankyňa Mušková, prosím.

  • Pán podpredseda, je mi ľúto, že vy predstaviteľ strany občianskeho porozumenia, ktorá pred voľbami sľubovala občanom priame prenosy z parlamentu, s takou ľahkosťou ignorujete všetky návrhy o tom, aby sa tieto prenosy s takým dôležitým programom konali.

    A k pánu poslancovi Weissovi chcem len toľko, že niekedy sa čudujem a pochybujem o tom, že je predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu.

    A pán predsedajúci, trvám na tom, aby sa dalo hlasovať o návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Pani poslankyňa, v žiadnom prípade neignorujem ani procedurálne návrhy, ktoré dala pani poslankyňa Belohorská jeden a pán poslanec Jarjabek tri. Chcem vás ubezpečiť, že o nich dám hlasovať, ale čo sa týka návrhov, ktoré sa týkajú priameho prenosu a ostatných ďalších dvoch, ktoré dal pán poslanec Jarjabek, myslím si, že stále je dosť času, pretože sa neblížime ešte ani k tomu, aby sme dokončili rozpravu poslancov, ktorí sú písomne prihlásení. Takže nemajte obavy, páni poslanci, mám všetky vaše procedurálne návrhy zachytené a ubezpečujem ťa, pán poslanec, že dám o nich hlasovať, aj o návrhu pani poslankyne Belohorskej, ktorý dala predtým. Pokiaľ ho stiahnete, samozrejme, že nedám.

    Takže, prosím, budeme pokračovať ďalej vo faktických poznámkach.

    Pani poslankyňa Malíková, máte slovo.

  • Pán poslanec Oberhauser veľmi správne poukázal na to, že systematicky sa našej verejnosti podsúva ako jeden z hlavných dôvodov vylúčenia Slovenska z prvého kola rozširovania Európskej únie absencia práve tohto zákona. Uviedol rad príkladov a poukázal tiež správne na to, že príčina je určite niekde inde. Ja rozoberiem len ten prípad, ktorý tu rozoberal aj pán poslanec Mikloško, a to je hromadné vysťahovanie Rómov do Fínska. Preukázalo sa, že ide o organizovanú akciu. Zamyslime sa nad tým, kto je za tým, alebo nad niektorými zaujímavými súvislosťami.

    Po prvé, za Mečiarovej vlády, keď predsedajúcou krajinou bola Veľká Británia, bol organizovaný exodus vysťahovanie Rómov zo Slovenska práve do tejto krajiny. Keď je predsedajúcou krajinou Fínsko, zasa niekto organizuje vysťahovanie tam. Prečo a kto? Nie je vám podozrivé, že je to práve v období, keď vraj už idete splniť poslednú podmienku v predklone a mali by ste byť teda vlastne šťastní. Sú dve možnosti. Po prvé, buď ten organizovaný exodus je dielom tých, ktorí nás prijať nechcú a hľadajú si zámienku, pretože už vlastne aj tú poslednú politickú podmienku kolenačky plníte, alebo je toto dielo tých, ktorí nevedia splniť základnú podmienku a o ktorej nehovoria, a to sú ekonomické a hospodárske výsledky krajiny, vieme, kto je za to zodpovedný v súčasnosti, a potrebujú pre vlastnú neschopnosť nájsť ospravedlnenie. Môžete si vybrať. Ja si myslím, že tieto dve možnosti môžu platiť aj naraz.

  • Pán poslanec Oberhauser sa pýtal, čo robí vláda ohľadom masového odchodu Rómov do Fínska. Chcem ho informovať, že cez obed mal zasadanie výbor pre ľudské práva a národnosti a viacerí zástupcovia centrálnych úradov nás informovali, čo vláda robí. Pán zástupca ministerstva vnútra a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, podpredseda vlády pre národnostné menšiny a takisto splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny, ktorý sa len včera vrátil z Fínska. Myslím si, že vláda robí všetko, čo robiť má. Pán poslanec určite o tomto nemohol vedieť, lebo z opozície sa na tomto rokovaní výboru zúčastnil len jeden poslanec. Chcem len povedať, že je naozaj veľmi zaujímavé, že tento odchod Rómov vykazuje znaky organizovania a že niektorí predstavitelia RIS ešte prednedávnom boli členmi HZDS. Takisto je veľmi zaujímavé, že práve Fínsko je cieľom odchodu Rómov do Fínska a že práve vo Fínsku, v Helsinkách má byť v decembri na summite rozhodovanie o tom, či Slovensko bude preradené do skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som sa vyjadriť k dvom záležitostiam, ktoré spomenul pán poslanec Oberhauser. Prvá je tá, že skutočne tým jediným dôvodom, ktorý sa nám neustále podsúva na prijatie tohto zákona, je to, aby nás akceptovala Európska únia. Môžem povedať, že ja pokojne prežijem to, že nás nebude rešpektovať tá Európska únia, ak tento zákon neprijmeme, ale treba sa zamyslieť nad tým, či nám vôbec maďarskí spoluobčania budú vďační, keď tento zákon prijmeme. Myslím si, že nie, pretože oni ho nechcú a naďalej sa budú cítiť ukrivdení, utláčaní a určite sa v tomto smere budú chodiť sťažovať na Európsku úniu do Štrasburgu a neviem kde ešte. Čiže komu sa tým vlastne chceme zavďačiť? Nezavďačíme sa slovenským občanom, nezavďačíme sa občanom maďarskej menšiny a určite sa nezavďačíme ani Európskej únii, pretože tá si vymyslí na nás nejaké iné dôvody, pozri exodus Rómov do Fínska.

    Veľmi dobre sa pamätám na to, keď za Mečiarovej vlády odchádzalo podstatne menej, okolo 400 Rómov odišlo do Británie, aký cirkus spustila dnešná koalícia, že Mečiarova vláda nič nerobí v prospech Rómov a že preto musia odchádzať. Nejaké sedenia za okrúhlym stolom alebo zasadania výboru pre ľudské práva, ako to tu teraz bolo spomenuté, to je predsa o ničom. Treba im zlepšovať podmienky, tak ako ste nám to radili vy, treba vychádzať zo zásad, ktoré boli za Mečiarovej vlády prijaté, zásady zlepšenia rómskej problematiky do roku 2002, ktorým sa dnes nikto nevenuje. To sú tie veci, ktoré treba robiť, a nie zasadať za okrúhlym stolom a riešiť čo teraz, keď nám odišli.

    Takže takto to vyzerá s celým naším zákonom, že robíme to všetko len preto, aby sme sa zavďačili pár politickým predstaviteľom SDK a SDĽ, ktorí jednoznačne tento zákon chcú prijať a nikto iný ho nechce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Oberhauser, vy ste poukázali vo svojom príspevku na určitý stupňujúci sa tlak maďarskej národnostnej menšiny a jej poslancov. Pochopiteľne, tento tlak ide smerom a k cieľu, čo je autonómia. Ale ja by som sa chcel vrátiť k časovému priestoru tesne po voľbách. Viete, ja som bol veľmi prekvapený, keď sa rozhodovalo o tom, či maďarská koalícia bude alebo nebude súčasťou vládnej koalície. Vtedy sa ozvali hlasy z Európy, že maďarská koalícia musí byť súčasťou koalície z toho dôvodu, že bude porušená demokracia na Slovensku. Aj takéto informácie zaznievali, aj takýto nátlak bol tesne po voľbách, aby maďarská koalícia bola ako vládnuca strana.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, maďarská národnostná menšina od roku 1918 nemala nikdy takú silnú politickú a hospodársku silu, ako má teraz. Maximálne využívajú a zneužívajú tento stav a kladú neúnosné požiadavky, akých sme svedkami aj v tomto parlamente.

    Pán poslanec Oberhauser, vy ste povedali, že máte úctu k tomuto národu. Áno, plne s vami súhlasím a som prekvapený, že to kritizoval jeden poslanec od predsedníckeho stola, o ktorom si osobne myslím, že tú úctu k tomuto národu nikdy nemali a ani mať nebudú.

    Pán poslanec Kvarda, vás mám tak nejako v zornom uhle a vždy vidím, ako vykrikujete na rečníkov, stále gestikulujete. Predtým to bolo na pána poslanca Bindera. Je to od vás veľmi netaktné a nekorektné. Chýba vám určitý spoločenský bontón a takt.

  • S procedurálnym návrhom pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Žiadam o výmenu predsedajúceho a vedúceho tejto schôdze, pretože ignorujete jednoducho opozíciu a toto si v jednej civilizovanej spoločnosti žiadny predsedajúci parlamentu nemôže dovoliť. Vy, ak si to dovoľujete, tak schôdzu neveďte a žiadam, aby schôdzu viedol predseda Národnej rady Jozef Migaš.

  • Pán poslanec Hofbauer, ubezpečujem vás, že ju vediem v súlade s rokovacím poriadkom, kde sa nikde nehovorí, že som povinný dať okamžite hlasovať o procedurálnom návrhu. Vyjadrím sa, pretože aj vy ste sa vyjadrili, tak sa k tomu vyjadrím aj ja. Nemám absolútne žiadny pocit, že by som vám upieral právo rozprávať alebo právo zasahovať a nie som si vedomý toho, že by som porušil čo len jeden paragraf rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec Paška - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Áno, mám procedurálny návrh. Pán predsedajúci, žiadam, aby sa dalo hlasovať o doteraz neodhlasovaných procedurálnych návrhoch o 16.46 hodine.

    Ja, samozrejme, chápem vašu situáciu, keď nemáte prítomných poslancov a je vás tu dohromady 16 v celej rokovacej sále, ale hádam môžete na svojich poslancov zazvoniť, hádam sa neurazia a prídu. Možno opustia svoje poháriky, a predsa len prídu hlasovať.

  • Dobre, pán poslanec, povedali ste, čo ste chceli a pre televíziu, samozrejme.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser - ďalší procedurálny návrh.

  • Áno, pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že sa bude hlasovať o každom procedurálnom návrhu ihneď, ako sa prednesie.

  • To je v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • To nie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Dávam procedurálny návrh, tento môj návrh je o spôsobe práce a môj návrh je taký, aby sa hlasovalo o tom, že snemovňa sa uznáša, že o každom procedurálnom návrhu sa bude hlasovať ihneď po jeho prednesení.

    Ďakujem.

  • Dám o ňom hlasovať, samozrejme.

    Pán poslanec Števček vystúpi v rozprave, potom bude prestávka od 17.00 hodiny do 18.00 hodiny. Nech sa páči.

    Pán poslanec Jarjabek - procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh, aby Národná rada v prípade, že prijatie tohto zákona je vnútropolitickou udalosťou prioritného významu, hlasovala o priamom prenose Slovenskej televízie hneď po odvysielaní titulovej vysielacej štruktúry zo dňa 9. júla 1999. Návrh odôvodňujem veľmi jednoduchým spôsobom, prečo je dôležité, aby ste o týchto procedurálnych návrhoch dali hlasovať čo najskôr. Slovenská televízia si totiž tiež musí vybrať nejaký čas, ak by to bolo teda náležité, vybrať nejaký čas na upravenie titulovej vysielacej štruktúry podľa toho, ako zahlasuje parlament. Čiže v tejto chvíli je to vaše váhanie nekorektné voči Slovenskej televízii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán vicepremiér,

    kolegyne, kolegovia

    a ešte sa mi veľmi chce osloviť prázdnotou zívajúcu rokovaciu sieň.

    Ako sme sa presviedčali v uplynulých dňoch, večeroch i nociach, racionalite a argumentom sa v tejto rokovacej sále akosi nechce dariť. Preto mi dovoľte trochu inak. Nič nemienim zveličovať ani dramatizovať, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, ba hlbokého presvedčenia, ktoré je vlastne výstrahou, možnože predposlednou, ak nie úplne poslednou. Toto moje podložené vedomie a poznanie sa plnou váhou opiera o historické fakty a vývinové procesy. Teda vecne postupujme, prosím.

    Dávno uplynulé 19. storočie nám zostane pamätné ako vek svitajúcej nádeje na život slovenského národa, na jeho budúci život a predpokladaný slobodný rozvoj. Ústredným zdrojom životodarného svetla v duchovnom, kultúrnom i mravnom zmysle sa stalo štúrovské uzákonenie spisovnej slovenčiny. Kodifikácia slovenského národného jazyka od tej historickej chvíle živila - a uživila - mnoho generácií Slovákov. Národa, ktorý povstal z popola všestranného a dôkladného útlaku. Odvtedy žijeme a krok za krokom, po cestách mŕtvych aj živých skladáme si svoju perspektívu moderného národa. Toto je línia dejín nášho národa. Ťažká i krutá, víťazná aj krvavá, ale vždy čestná, eticky čistá.

    Nebudem zbytočne patetizovať. Ale ukážte mi iný moderný národ, čo by tak pevne a odhodlane, tak svätozápalne vydržal na svojej najťažšej ceste. Až teraz v roku pána 1999, na konci veku ďalšieho, vo finále druhého tisícročia ktosi perfídne vnucuje Slovákom postavenie, v ktorom majú vyplaziť jazyk sebe samým, svojej histórii a jej svätej mravnosti.

    Slováci so svojou materskou rečou, mimochodom rečou vývinovo najstaršou a jazykovo najkultivovanejšou v stredoeurópskom geopriestore, vydržali doslova všetko. Všetky ohrozenia zo strany oveľa mocnejších. Odolali najkrutejším spôsobom absolútnej maďarizácie, nepodľahli elegantnejším metódam počešťovania slovenského národa, jeho kultúry aj reči. Ba skôr naopak. Zo všetkých sporov o právo na život vyšli Slováci aj slovenčina ešte odolnejší a zocelenejší, aj jednotnejší.

    Po predpokladanom prijatí predloženého návrhu zákona, pod ktorý sa podpisuje súčasná slovenská vláda, sa už nič z dejín nikdy nezopakuje. Prijatím takého dokumentu sa voľačo definitívne skončí. Žiaľ, je to na zaplakanie a pre citlivejších aj na zúfanie.

    Vážení koaliční kolegovia a ctené kolegyne, pravdaže, prosím, uvedomme si láskavo, že hovoríme o návrhu zákona, ktorý je v našom druhom volebnom období absolútne najdôležitejší, osudový, existenčný. Po jeho prijatí môžeme raz aj nebyť. Lebo tesne pred vstupom do tretieho tisícročia nezodpovedne ponúkame svojmu národu i svetu sebazničujúci, priam národne samovražedný zákon mladej Slovenskej republiky a vystavíme si tak vysvedčenie o krajnej štátnickej nezodpovednosti, hazardérstve; isteže, vysvedčenie isto dvojjazyčné, aby aj maďarskí spoluobčania a ich maďarskí susedia porozumeli, ako sa v ich záujme zrádzame.

    Nazvime si presne ten zákon. Ak Ľudovít Štúr sa tvárou v tvár nežičlivým dejinám predstavil ako romanticky vznešený kodifikátor slovenčiny, my, jeho nehodní nasledovníci, sa svetu ukazujeme ako antikodifikátori, zákonodarcovia bez štipky etickej zodpovednosti za štúrovské dedičstvo, čo je však horšie, za existenčnú perspektívu Slovenskej republiky.

    Vystríham vás, kolegyne a kolegovia, ak smiem, privolávame si na seba historickú hanbu a sliny opovrhnutia od potomkov, čo už celkom reálne budú musieť hovoriť aj inak ako po slovensky.

    Ešte raz nakoniec si pripomeňme dejiny. Štúrovci kodifikovali modernú spisovnú slovenčinu ako záchranný, protimaďarizačný akt. Dá sa preto povedať, že slovenčina, tá spisovná, štúrovcami uzákonená, vznikla proti maďarčine a proti maďarskej vôli. My teraz ako totálni a fatálni nevedomci obraciame koleso dejín späť. Podsúvame slovenčinu, štátny a úradný jazyk Slovenskej republiky pod bežiace maďarizačné valce a ešte sa hrdíme, akí sme ústretoví a tolerantní. Nie, nikdy doteraz nebolo také životne dôležité, aby sme skromne a pokorne zostúpili z piedestálov koaličnej, ale rovnako aj opozičnej hrdosti aspoň na tento čas, aspoň na tento deň, aspoň na túto minútu hlasovania; nedopusťme, aby nad nami všetkými vzala vrch a nadvládu politikárska slepota či apriórna nedôvera.

    Toto nie je totiž chvíľa vhodná na politické hry. Nastala chvíľa historického rozhodnutia. Nikdy sa už nevráti v takej naliehavosti. Úprimne vás v mene našich slovenských dejín a v mene našich slovenských mám prosím, dokážme sebe samým, že sme všetci rovnako zodpovední. Na spory bude ešte čas, ale na návrat do situácie pred prijatím zákona nám - a rovnako vám - čas nikto nikdy nedožičí. Vo vedomí toho vstúpme do rána budúceho dňa s dobrým pocitom, že sme pochopili výzvu súčasných slovenských a európskych dejín.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi Števčekovi. S faktickými poznámkami pán poslanec Hudec ako prvý, pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Končín možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Hudec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať iba dôvetok k tomu, čo povedal pán poslanec Števček. Pán poslanec Števček sa celý život venoval literatúre, múdrosti a umeniu a som rád, že vyslovil tieto slová aj napriek tomu, že možno mal uvažovať ešte aj o niečom inom. A o tom niečom inom by som rád niečo dopovedal.

    Ak sa nestane to, že tento kultúrny etnický spolok, ktorý sa nazývajú Slováci, ktorý sa nazýva slovenský národ, budú mať také isté práva ako všetci ostatní v tomto regióne, v tejto Európe a na tomto svete, tak jednoducho zanikne. Veď máme takých príkladov veľmi veľa na svete. Chceme to? Koľko ľahostajnosti na Slovensku jestvuje, dokazuje aj to, že jednoducho ľuďom sa zdá, že to nie je dôležité. Chcem upozorniť na to, že mnohým ľuďom sa zdalo, že keď pán Dzurinda vyhlasoval, že bude zmena, tak si neuvedomovali, že to bude zmena k tomu, že im zdražie elektrina, že sa im zhorší životná situácia. Hlasovali za neho. Keď mnohí iní vykrikovali všelijaké iné klamstvá a podvádzali občanov, opäť si neuvedomovali, čo to znamená.

    Tento zákon, ak sa prijme, bude najväčšou hanbou Slovenska a každý, kto ho podporí, sa podpíše krvavým písmom pod to, že Slovensko bude vždy ohrozené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vzhľadom na to, že je o minútu 17.00 hodín, vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny na večeru.

    Faktické poznámky pôjdu, prirodzene, po večeri. Alebo chcete teraz, aby sme ich dokončili? V poriadku.

    Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

  • Ja mám skutočne krátke vystúpenie. Chcel by som upozorniť všetky panie poslankyne a pánov poslancov na vystúpenie pána Števčeka ako človeka, ktorý skutočne venoval celý svoj život umeniu, literatúre, a teda aj slovenskému jazyku. Nazval tento zákon samovražedným zákonom. Myslím si, že nad tým by ste sa mali všetci, kolegyne, kolegovia poslanci slovenskej, slovenskej, podotýkam Národnej rady Slovenskej republiky, zamyslieť, pretože je to samovražedný zákon pre Slovákov a Slovenskú republiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovolím si pridať k nádhernému prejavu a vyslovene viazanosti a pocitu zodpovednosti voči prerokúvaniu tohto zákona, reči, ktorú tu mal pán poslanec Števček, kúsok z reči Ľudovíta Šuhajdu z roku 1834 na obranu slovenského jazyka: "No ak sa siahne aj na posledný a najvlastnejší majetok nejakého ľudu, potom už nemožno zazlievať, ak odvrhne kresťanskú trpezlivosť a nahlas vypovie, čo mu spôsobuje bolesť a biedu. Každý druh útlaku prevyšuje onen tlak, ktorý chce vytrhnúť niektorému ľudu jeho reč, zasahuje jeho ľudovosť, a preto jeho národnú osobnú dôstojnosť. Toto zamýšľajú teda aj uhorské šľachtické stavy. Reč vlastná každému ľudu je jeho národný rozlišovací znak, jeho charakter, prostredníctvom ktorého sa vyjadruje druh pospolitosti, ba i jeho národný zmysel. Ak sa v ňom prekáža, ak ho zničia, znehodnocuje to človečenstvo v človeku a on sa robí duchovným otrokom."

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hofbauer, prosím.

  • Brilantné a hodnotné vystúpenie profesora Števčeka, bývalého dlhoročného šéfredaktora Kultúrneho života z rokov 1965-1968, sledovalo na jednej ruke spočítateľné množstvo koaličných poslancov. Teraz sa tu nachádzajú momentálne štyria. Toto je živý obraz kultúrnej, ľudskej, inteligenčnej a zodpovednostnej úrovne tohto parlamentu, ktorého si zvolili občania.

    Občania, vy ste si zvolili takéto zastúpenie a toto zastúpenie poslaneckého zboru vám odhlasuje maďarizačný zákon, na základe ktorého už teraz sa začnite učiť po maďarsky. Čo ste si vybrali, to budete mať. Ale potom sa pýtajte rok, dva roky, tri roky, päť rokov, desať rokov, ako ste konali poslanci? Dostali ste na toto mandát? Splnomocnili sme vás na toto? Mali ste zodpovednosť za hlasovanie za tento maďarizačný paškvil, ktorý tu predkladá táto koaličná zlepencová, doslova rektálna skupina? Však toto je hanba, ktorá nemá na svete obdobu. Skúste si predstaviť takýto zákon o používaní jazyka tureckej národnostnej menšiny v Grécku, kurdskej v Nemecku, Sardínčanov vo Francúzsku, Britov v Severnom Írsku. Ale nechoďme ďaleko, slovenčiny v Maďarsku.

    Takže, vážení občania, vážení poslucháči televízie, dobre si všimnite túto sálu a dobre si zapamätajte, kto hlasuje, kto nehlasuje, kto vystupuje, kto ako vystupuje a kto tu vôbec sedí, pretože tí, ktorí tu nesedia, sedia u pána Bugára a tam pijú ako v krčme.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Števček spomenul históriu, hovoril o štúrovskej generácii, ktorá zvádzala naozaj neľútostný zápas o prežitie slovenského národa, a je priam paradoxom, že tu musíme dnes v slovenskom parlamente v podstate zvádzať rovnaké zápasy, ako to kedysi museli štúrovci.

    Nedá mi, aby som nespomenula ešte jednu vec, ktorá sa dotýka nie až takej dávnej histórie, o akej hovoril pán poslanec Števček. V roku 1990, keď sa prijímal jazykový zákon, som zhodou okolností bola medzi hladovkármi, ktorí držali protestnú hladovku tu, teda v Bratislave, pred starou budovou parlamentu. Prečo o tom hovorím. Aj z úcty k tej takmer stovke ľudí, ktorá tam vtedy hladovala so mnou, tu musím vyjadriť svoj názor, že sa obávam, že apel pána Števčeka na vedomie koaličných poslancov zrejme vyjde na prázdno aj kvôli tomu, keď si predstavím, akí ľudia v týchto laviciach sedia.

    Pamätám sa, ako vtedajší predseda parlamentu, dnes poslanec Národnej rady pán Mikloško, vykrikoval vtedy z balkóna, že názor ulice ho nezaujíma. Zdá sa, že pánu poslancovi Mikloškovi nič nehovorí to, že úspech petičnej akcie, ktorá sa pred niekoľkými hodinami skončila, nasvedčuje tomu, že slovenská verejnosť nezmenila postoj k riešeniu problematiky používania menšinových jazykov od roku 1990, ale toto, zdá sa našim kolegom z vládnej koalície je, prepáčte mi to slovo, "ukradnuté".

  • Ďakujem.

    Všetky faktické poznámky odzneli.

    Zrejme na zvolanie schôdze výboru sa hlási pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu, síce nevidím tu ani jedného člena, ale možno, že budú počuť môj hlas, na zasadnutie výboru. Dnes o 18.00 hodine sa bude konať 19. schôdza výboru k parlamentnej tlači číslo 295 a číslo 296.

  • Pán poslanec, pán predseda Národnej rady vyslovene striktne zakázal rokovanie výborov počas rokovania schôdze Národnej rady, takže vás žiadam, aby ste opravili a zmenili termín konania výboru. Alebo pokiaľ to teraz neuvediete, tak potom to dohodnite individuálne s členmi.

    Pán poslanec Farkas, prosím.

  • Teda tá schôdza sa bude konať o 17.30 hodine.

  • Vyhlasujem prestávku do 18.10 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Žiadam výbory, ktoré ešte teraz rokujú, aby ukončili svoju činnosť a poslanci prišli do rokovacej sály. Prosím aj pána spravodajcu. Navrhovateľ je tu.

    Žiadam ešte raz všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rozprave.

    Žiadam predsedov výborov Národnej rady, aby okamžite ukončili činnosť svojich výborov a pánov poslancov do rokovacej sály. Počas rokovania pléna nemôžu zasadať výbory Národnej rady. Páni predsedovia, žiadam vás, aby ste toto stanovisko rešpektovali.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o predmetnom bode 17. schôdze Národnej rady. V rozprave vystúpi pán poslanec Moric, po ňom bude vystupovať pán poslanec Delinga.

    Konštatujem, že pán poslanec Moric nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

    V rozprave teda vystúpi pán poslanec Delinga, po ňom pán poslanec Zajac.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca. Páni poslanci, ktorí rokujete so spravodajcom aj navrhovateľom, rušíte rečníka.

    Prosím, pán poslanec Delinga, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    prerokúvanie tohto zákona každého poslanca tejto Národnej rady iste vedie k tomu, aby sa hlboko zamyslel nad jeho praktickými, nielen teoretickými dosahmi, aby skúmal z pohľadu ďalšieho vývoja nášho štátu, z pohľadu vývoja spolupráce a spolunažívania našich spoluobčanov, aké dosahy bude mať na ich rodiny, na ich existenciu, na ich komunikáciu v praktickom živote. Mnoho tu bolo povedané z toho právneho pohľadu. Ja by som sa skôr chcel trošku zamerať na tie praktickejšie a realizačnejšie pomery a na dosahy týchto ustanovení, ktoré pripravila vláda, a chcel by som, samozrejme, v súvislosti s tým aj položiť niekoľko námetov alebo otázok predkladateľovi alebo zástupcovi predkladateľa za vládu pánu podpredsedovi vlády Fogašovi.

    Musím jednoznačne konštatovať, že takýto zákon z doterajšej praxe náš štát a naši občania nepotrebujú. Dokázali sa v praktickom živote aj za doterajší vývoj niekoľko desiatok rokov vo svojej komunikácii uspokojiť s tým, že na báze slovenského jazyka si vedia vyriešiť každodenné problémy, komunikovať so štátnymi úradmi, predkladať svoje námety a sťažnosti a dostávať na ne aj jasné odpovede. Preto vôbec nepovažujem za prioritné alebo adekvátne zdôvodnenie, najmä k § 2, kde sa uvádza, že takáto úprava predovšetkým umožňuje v praktickom kontakte občana s orgánmi verejnej správy pružnejšie vybavovať veci aj v jazyku národnostnej menšiny, čo v konečnom dôsledku ocení príslušník národnostnej menšiny.

    Ja totiž vychádzam z toho praktického pohľadu, že prinajmenšom teda musí byť napísané viacej papierov, prinajmenšom sa musia niektoré ustanovenia zákonov, legislatívy a iných opatrení vyhlášok a nariadení aj prekladať do správneho jazyka národnostnej menšiny. Pretože ak by sa vlastne správne preloženie zákona Národnej rady alebo zákona, ktorý prijímame, spochybňovalo len jedným slovíčkom alebo nesprávne sa preložilo a vyložilo tým vlastne vyjadrenie alebo odpoveď občanovi národnostnej menšiny, mohol by byť do určitého spôsobu zavedený a mohol by byť nesprávne usmernený, a tým by to malo praktický dosah opačného charakteru, ako by to bolo uplatnené v slovenskom jazyku.

    Takže sa pýtam pána podpredsedu vlády, že o koľko sa na margo tohto ustanovenia a uľahčenia komunikácie a pružnejšieho vybavovania vecí vlastne zmenší aparát v štátnej správe, aby sa teda uľahčilo to komunikovanie a aby sa skvalitnilo komunikovanie smerom k občanovi, k príslušníkovi národnostnej menšiny.

    Takisto si myslím, že takéto uplatnenie zákona ako programu, ktoré nastupuje do ďalšej budúcnosti nejakého overovacieho charakteru, predsa len by bolo zadobre a za hodno, keby sa vláda bola pokúsila či už prostredníctvom svojich politických strán, tak ako to robila povedzme k zákonu o voľbách, že by bola spustila určitý mechanizmus synchrónie a bola by dospela k určitým výsledkom medzi občanmi a medzi praxou, na základe čoho by sa teda dalo skutočne povedať, že takýto zákon je prínosom pre občanov národnostných menšín.

    Druhý taký závažný problém vidím v tom, a najmä z pohľadu nás odborníkov a dlho pôsobiacich pracovníkov v oblasti poľnohospodárstva, že tento zákon pre odvetvie poľnohospodárstva prakticky nebude mať žiadny význam, pretože uplatňovanie určitých povinností alebo komunikácie z hľadiska úradného styku s orgánmi štátnej správy v mieste bydliska nepripadá do úvahy, v mieste okresu, samozrejme, pôjde o určité formuláre štatistiky, ktoré musia rovnako podľa tohto výkladu byť vedené v slovenskom jazyku. Nemôžu byť preložené do jazyka menšiny, a ak by teda táto prax nadobudla vehementný charakter, tak som presvedčený, že tí moderátori, ktorí za to stoja, by sa určite snažili doviesť túto prax tohto zákona až do podnikovej sféry a do sféry, kam ju práve nepotrebujeme a mohli by sme sa dostať do takých pozícií, že vlastne by sa vytvoril nátlak aj na tú sféru alebo na ten podnikateľský záujem, kde by sa uplatňovali v podstate žiadosti, kde by sa uplatňovali určité nároky, kde by sa uplatňovali písomnosti v jazyku národnostných menšín, čo by mohlo spôsobovať potom v centrálnych úradoch, v dôchodkových úradoch a pri iných vybavovaniach určité starosti a problémy.

    Vychádza mi to tak, že keď aj občan, ktorý patrí k národnostnej menšine, si bude žiadať vlastne prvotné písomnosti povedzme jeho pracovnoprávneho charakteru, pýtam sa, pán podpredseda, či napríklad bude písať aj životopis pre určité orgány teda v jazyku národnostnej menšiny, keď sa bude pýtať do zamestnania povedzme na obecný úrad alebo sa bude pýtať do zamestnania na okresný úrad a či toto skutočne nebude vo vzťahu, už by som povedal, ďaleko, ďalekosiahleho za rámec, v akom teraz stojí predkladanie tohto zákona alebo ako ste mali predkladatelia na mysli.

    Stotožňujem sa s tými poslancami, ktorí predniesli v tomto parlamente obavu, že zavedením tohto zákona sa ešte viacej skomplikuje možno o rok a o dva práve posudzovanie Slovenskej republiky pri prijímaní a posudzovaní jeho kritérií do Európskej únie. Práve si myslím, že také štáty, ako je Francúzsko, Anglicko alebo Nemecko budú posudzovať tento náš pilotný projekt alebo program ako prekážku, ktorá môže určitým spôsobom potom v tom spoločenstve navádzať aj vo vnútri štátu na to, aby sa tieto zákony v týchto štátoch prijali.

    Myslím si, vážený pán podpredseda vlády, že by sme mali skutočne prispôsobiť tento zákon určitej časovej postupnosti alebo časovému obmedzeniu a že by teda tento zákon mohol platiť len určité obdobie, a ak by sa teda občania rozhodli v referende, tak ako je pripravená aj podpisová akcia, potom by Národná rada po uplatnení praktických skúseností, zručností mohla rozhodnúť, že zákon bude trvalého charakteru. Myslím si, že aj toto treba v podstate prijať a je to určitý systém, ktorý je tiež pilotným systémom, keď ho tak nazývame, že prijmeme niečo, čo bude mať krátkodobú účinnosť, ale privedie nás k rukolapným dôsledkom a významným poznatkom, ktoré môže či už vláda alebo parlament pre budúcnosť zohľadniť.

    Chcel by som ešte, vážený pán podpredseda vlády, sa vás spýtať, či občan Slovenskej republiky je aj osoba, tak ako je to v podstate v tomto zákone diktované. Ak je teda osoba, prečo sa zvýrazňuje v tých ustanoveniach, najmä v § 1 a 2, že občan Slovenskej republiky aj ako osoba a príslušník národnostnej menšiny. Ja si myslím, že tu dochádza k určitej duplicite a že v tomto smere by bolo zahodno sa vlastne určitým spôsobom patričným návrhom z hľadiska poslaneckého návrhu aj vyhnúť tomuto nedobrému pomenovaniu. Z tohto pohľadu by som si teda dovolil predniesť v Národnej rade svoj pozmeňujúci návrh, ktorý konštruujem v tom zmysle, že navrhujem zmenu, a to v § 1 vypustiť slová "ktorý je osobou" a slovo "patriacou" upraviť na slovo "patriaci". Po druhé, v tom istom zmysle upraviť aj úvodnú vetu v § 2 ods. 1 a ods. 3.

    Ďalej navrhujem v § 9 doplniť účinnosť tohto zákona vetou, že účinnosť tohto zákona sa končí 31. 12. 1999. Zdôvodňujem to tým, že ide o pilotný program, a ak sa osvedčí a referendum potvrdí jeho nutnosť, Národná rada Slovenskej republiky obnoví natrvalo jeho účinnosť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Delingu sa hlási pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Delinga sa dotkol toho, že zavedením zákona sa sleduje podľa predkladateľov pružnejšie vybavovanie vecí v úradoch v prospech maďarskej národnostnej menšiny. Môj názor je, že dôjde presne k opačnému stanovisku, nie k pružnejšiemu, ale k menej pružnejšiemu vybavovaniu. Zoberme si, ako to v praxi bude vyzerať. Občan maďarskej národnosti príde napríklad na oddelenie katastra, kde ani jeden úradník nebude ovládať maďarský jazyk. Kto teraz tam bude prekladať po maďarsky hovoriacemu občanovi? Budeme mať v každom úrade nejakého lietajúceho zamestnanca, ktorý bude poletovať z jednej kancelárie do druhej, aby teda vyhovel príslušnému občanovi, ktorý si príde veci vybavovať? Alebo naozaj to bude tak, že v každom oddelení alebo v každom odbore bude musieť niekto povinne ovládať maďarský jazyk? A ak nie, ak tam budeme musieť mať takéhoto lietajúceho pracovníka, to bude musieť byť naozaj lietajúci pracovník, pretože nebude to môcť byť pracovník s trvalým miestom, pretože on bude mať svoje vlastné povinnosti vyplývajúce mu z toho miesta. Takže zrejme bude musieť byť ten nový pracovník a z čoho ho budeme asi platiť? Myslím si, že to je veľmi dôležitá otázka.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v podstate už od roku 1989 alebo od roku 1990 vlastne zápolíme s problémom, ktorý tu dnes riešime, a tento problém už prešiel rozličnými fázami, riešenie tohto problému už prechádzalo rozličnými fázami. Po prvýkrát sa vlastne hlasovalo o jazyku menšín alebo teda o možnosti používať jazyk menšín v roku 1990, keď sa prijalo veľmi jednoduché všeobecné ustanovenie, že je možné používať jazyk menšín v úradnom styku tam, kde ide o viac ako 20 percent obyvateľov národnostnej menšiny v jednotlivých obciach. Po tomto došlo aj k rozličným reštrikciám a došlo aj k rozličným ďalším prijímaniam zákonov, ktoré sa týkali jazyka menšín v rozličných súvislostiach, či to bolo s tabuľami alebo či to bolo s menami a priezviskami. A dnes vlastne po desiatich rokoch ako keby sme sa takým oblúkom vracali k tomu, čo sme urobili v roku 1990. Ten oblúk je ale len zdanlivý, pretože minimálne dve alebo tri veci sa zmenili. Celkom iste sa zmenila podpora, od roku 1990 sa zmenila rozsiahlosť podpory pre takýto zákon. Dnes je to už celá široká vládna koalícia, ktorá bola schopná pripraviť vládny návrh zákona, dnes to už nie je jedna alebo dve politické strany, alebo dva politické subjekty, ale je to značná časť slovenskej demokratickej politickej elity a jej zázemia.

    Po druhé sa zmenilo to, že za to obdobie od roku 1990 do roku 1999 sa ukázalo v omnoho väčšej miere, komu vlastne alebo pre koho tento zákon tu má byť. Je primárne celkom samozrejmé, že je to zákon, ktorý je určený pre menšiny, pretože je to zákon o jazyku menšín, ale ukazuje sa rovnako, že to nie je len zákon, ktorý je zákonom určeným pre menšiny, ale že je to zákon, ktorý potrebuje celá spoločnosť, pretože potrebuje celá spoločnosť mať istú stabilitu, mať istý sociálny zmier a ten patrí všetkým, ten nepatrí len menšinám. To, čo sa možno nezmenilo od roku 1990, je fakt, že asi 20 percent občanov je presvedčených, a to nie je nejaký väčší počet ako pred 10 rokmi, teda len asi 20 percent ľudí je presvedčených, že takýto zákon je potrebný a tento stav pretrváva. Ale to, čo sa zmenilo, je postoj k tomuto zákonu, postoj v tom zmysle, že dnes už ľudia chápu, že takýto zákon, aj keď ním možno nie sú nadšení, je potrebný aj nevyhnutný a zmenila sa tá otázka jazyka menšín v samotnom spektre ich priorít, ich základných životných priorít nehrá takú vysokú rolu, ako to bolo v roku 1990. Jednoducho preto, že tie dnešné problémy sú problémy veľmi reálneho života.

    To znamená, že na jednej strane tu máme zákon, ktorý je tu potrebné schváliť a potrebné schváliť aj preto, aby sme mohli v pokoji, v pohode a na európskej úrovni riešiť ostatné ekonomické, sociálne a ďalšie problémy. To, čo sa zmenilo za ten čas, je aj zmena povedomia. Povedomia. Ja by som povedal zmena slovenského povedomia. Dnes je už na Slovensku prevažná väčšina ľudí, ktorých hrdosť a ktorých národná hrdosť a hrdosť na svoj jazyk, teda myslím na jazyk slovenský, je hrdosťou, ktorá je hrdosťou európskych Slovákov a slovenských Európanov. Takýchto ľudí je dnes na Slovensku vyše polovica. To je veľmi obrovská, možnože vôbec podstatná zmena, ku ktorej došlo.

    Keď už hovoríme o slovenskom jazyku, povedal by som, že, a hovorím to ako človek, ktorý sa 35 rokov zaoberá slovenskou literatúrou, ktorý píše, hovorí slovenským jazykom, ktorý vie, prekladá do slovenského jazyka, a môžem povedať, že dnešný slovenský jazyk je jazyk veľmi dynamický, jazyk, ktorý je schopný obsiahnuť všetky vrstvy toho, čo sa v spoločnosti deje, je to jazyk, ktorý vie rozlíšiť aj najmenšie záchvevy, je to jazyk, na ktorý môžeme byť naozaj hrdí, a je to jazyk, o ktorého osudy sa netreba obávať. Strach v tejto oblasti je strachom ľudí, ktorí si nedôverujú. Je strachom ľudí, ktorí nedôverujú vlastnému jazyku. Tí ľudia, ktorí sú hrdí na svoj jazyk a ktorí vedia, že tento jazyk je jazyk dynamický a že je jazyk schopný vyjadriť akékoľvek myšlienky a akékoľvek city, nemajú tento strach, nemajú tento strach. A to sú práve tí, o ktorých som hovoril, to sú európski Slováci, a to sú slovenskí Európania.

    To, čo tu hovorím v tejto chvíli, hovorím práve pre týchto slovenských Európanov a európskych Slovákov, pretože pre tých sú určené tie pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem teraz predložiť. Sú určené pre tých, ktorí si uvedomujú, že sme urobili na ceste k prijatiu zákona o jazykoch menšín veľmi veľký kus cesty a že nám už chýba možno iba maličký kúsoček, maličký kúsoček, aby sme našli spoločný prienik, spoločný prienik, spoločný názorový prienik medzi slovenskou časťou demokratického spektra na Slovensku a maďarskou časťou demokratického spektra na Slovensku. Pre tých sú teda určené moje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú podpísané 15 poslancami, jeden z nich sa týka obradov a druhý sa týka možností podaní na Kanceláriu prezidenta republiky, Úrad vlády a Kanceláriu Národnej rady. Tento spoločný návrh vychádza z presvedčenia, že je dobré, aby mali príslušníci menšín možnosť robiť obrady aj vo svojom vlastnom jazyku, a že je dobré, aby mohli príslušníci národnostných menšín tam, kde im to prislúcha zo zákona, podávať svoje podania v jazyku svojej vlastnej menšiny.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále, aby poslanec prečítal text návrhov.

  • Ak dovolíte prvý: V § 2 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ktorá tvorí podľa posledného sčítania obyvateľov v niektorej z obcí Slovenskej republiky najmenej 20 %, majú právo podávať písomne svoje podnety, požiadavky a sťažnosti Kancelárii prezidenta republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky a dostávať i písomné odpovede v jazyku menšiny."

    A bod druhý, teda druhý pozmeňujúci návrh: Za § 4 sa vkladá nový § 5, ktorý znie:

    "§ 5

    (1) Občania, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú v obci podľa § 2 ods. 1 právo na to, aby sa ich svadobný obrad konal na základe ich požiadania v jazyku menšiny.

    (2) Občan patriaci k národnostnej menšine má v obci podľa § 2 ods. 1 právo na to, aby sa jeho matričný alebo smútočný obrad konal na základe požiadania jeho zákonného zástupcu alebo pozostalého v jazyku menšiny."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami k jeho vystúpeniu sa postupne prihlásili páni poslanci takto: prvý pán poslanec Húska, posledná pani poslankyňa Kolláriková, 14 je číslo, ktoré je na svetelnej tabuli. Teda pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, poslanec Gašparovič, poslanec Sitek, poslanec Hofbauer, poslankyňa Malíková, poslanec Cabaj, poslanec Oberhauser, poslanec Paška. Prosím, posuňte nám ďalej tabuľu. Poslanec Moric, poslanec Kotian, poslankyňa Tóthová, poslanec Cuper, poslankyňa Kolláriková. Pani poslankyňa Kolláriková je posledná, ktorá vystúpi s faktickou poznámkou k tomuto vystúpeniu.

    Takže podľa poradia vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zajac sa snažil tu sugestívnoliterárnym spôsobom naznačiť, že sa tu deje v oblúku 10 rokov nejaký zázračný vývoj, v ktorom najprv menšina, pardon, väčšina, ktorá bola neochotná ku kompromisom, teraz narástla na veľkú väčšinu a ostáva len tá 20-percentná nenaučiteľná skupina, ktorá sa nemôže zmeniť.

    Priatelia, podstata je oveľa inakšia. V podstate ide o to, že neexistuje nejaký európsky pokoj. Ak chcete vedieť, tak to, čo nazývate nádherným európskym rajom, je priestor permanentnej tvrdej nevypovedanej vojny. Je to ekonomická vojna, ktorá zúri ako agrárna vojna, ako surovinová vojna, ako vojna o trhy práce, ako vojna juhu a severu, ako zápas, kde sa končí vzájomný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, ale je len zápas medzi predátormi, kto koho kedy pohltí a nazýva sa to globalizmom. To všetko je ukážka toho, čo sa deje v globalizujúcom sa svete, k vývoju ktorého sa nemusíme náhliť.

    Ešte jednu takú malú príhodu. Keď slon zdvihol veľký náklad, tak mu muška zašepkala do ucha: Ale sme silní.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Zajac, vy ste sa vyjadrili, že tento zákon podporuje značná časť demokratickej elity. Neviem, koho ste tým mysleli, ale predpokladám, že v prvom rade sám seba. Chcela by som vám povedať iba toľko: Ako môže, prosím vás pekne, nejaká elita porozumieť potrebám normálnych a obyčajných ľudí? Slováci sú v prvom rade normálni a obyčajní ľudia. A tá takzvaná elita to ste vy a pár vašich súputníkov. Tak ako sa tu opovažujete hovoriť o Slovensku? Ja by som sa len chcela spýtať, ako ste prišli k tomu, že tu nejaká nadpolovičná polovica nejakých európskych Slovákov a slovenských Európanov, čo ste zrejme zase iba vy a neviem kto, podporuje tento zákon. Za koho to vy vlastne hovoríte?

    Vážený pán poslanec, ja som si urobila z vašich preferenčných hlasov výpis. Veď vás volilo 5 tis. ľudí. Kto to, prosím vás, je, za koho to tu hovoríte? Ako sa opovažujete vôbec brať do úst pojem Slovák, od ktorého vy máte tak ďaleko ako ja od Číňana? Vy tu zastupujete možno práve len tú Európu, ale Slovensko v žiadnom prípade nie. Vy ste úplnou hanbou slovenského národa a hanbou aj tých 5 tis. ľudí, ktorí vás volili, a dúfam, že teraz sa chytajú za hlavu, keď vás tu počujú obhajovať nejaké nezmysly, ako sú slovenskí Európania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Zajac, vôbec si nemyslím, že Slováci sa boja o svoj jazyk, ale ak by sme vychádzali aj z ostatných názorov iných európskych a iných štátov, tak si myslím, že je to niečo normálne. Veď predsa Francúzi prijímajú zákon na ochranu svojho jazyka. Nemci prijímajú zákon na ochranu svojho jazyka. Kanada prijíma zákon na ochranu svojho jazyka. Tak neviem prečo...

  • Hlas zo sály.

  • ... anglického a francúzskeho takisto.

    Takže, pán poslanec, neviem, prečo hodnotíte našu snahu vysvetliť vám tu, prečo bránime slovenský jazyk touto formou ako niečo nie normálne alebo dokonca protieurópske. Nie je to pravda.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Zajac, vy ste vo svojom príhovore teraz hovorili, že 35 rokov píšete a prekladáte. Ja vám prajem, aby ste ďalších 35 rokov písali a prekladali a nesedeli tu v parlamente, aby ste sa dožili 70 rokov či koľko to ešte máte k tým 35 rokom. Lebo to, čo ste tu predviedli, nemá absolútne vôbec postavenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorili ste o strachu o jazyk. Asi zrejme nemáte pojem, aký majú strach Slováci na južnom Slovensku, lebo preto asi píšete v kancelárii a prekladáte. Bolo by dobré, keby ste sa išli pozrieť na južné územie, lebo ak si zoberiete dnes noviny, je veľa inzerátov, kde predávajú Slováci z južného územia svoje majetky, svoje domy a odchádzajú preč, lebo sú asimilovaní. Čiže tá situácia je absolútne iná. A hovorili ste tu, že jazyk je potrebný. Ja sa pýtam, kto vám dal na to mandát, aby ste tu hovorili, že je potrebný pre jazyk, pre Slovensko.

  • Pán poslanec Zajac, vy sa nevraciate oblúkom k roku 1990, ale k roku 1907.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nevykrikujte po sebe.

  • A, bohužiaľ, tento návrh zákona takisto. A každý, kto tvrdí niečo iné, tak jednoducho zámerne zavádza. Nedajte sa vysmiať, keď hovoríte o rozsiahlosti podpory. V roku 1990 ten návrh jazykového zákona VPN, ak sa nemýlim, podporovalo niekoľko sto ľudí a protestovalo proti tomu viac ako 100 tis. ľudí na námestí. Dnes podpisová kampaň o vypísanie referenda nesie takmer pol milióna predpisov. Tak kde je tá vaša väčšina?

    Kto je elita a kto nie je elita, tak na to ja mám presné označenie a mal ho takisto Karel Havlíček Borovský, ktorý sa vyjadril: "Kdo se neustále učí, počína být vlastí chlouba. Kdo si myslí, že dost umí, počína být trouba." Takže tá vaša samochvála je smiešna. 20 percent presvedčenia národa o potrebe tohto zákona, to je 10 percent maďarskej menšiny a nič viac. A to, že sa zmenila atmosféra, že sa tento zákon pripravuje, nuž tak to jedine vďaka tomu, že sa to pripravuje v Budapešti za prítomnosti maďarskej vlády, za konzultácie s maďarskými Američanmi a viete, kto všetko bol konzultovať a kde všade. Nejdem to pripomínať, už som to tu spomenul veľa razy.

    A pokiaľ sa o slovenský jazyk netreba obávať, ja s tým súhlasím, ale presne o tom istom je presvedčená celá Európska únia, pretože Európska únia je združenie zvrchovaných národných štátov, z ktorých každý si chráni svoj vlastný jazyk ako atribút svojej vlastnej národnej zvrchovanosti a národnej štátnosti. Tak sa tu nehrajte na niečo iné.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Malíková, máte slovo.

  • Vystúpenie pána poslanca Zajaca bolo skutočne predvedením toho, ako si dokáže niektorý človek podivuhodne prispôsobovať skutočnosť svojmu vlastnému svetu. Vy žijete v nejakej sklenenej guli, pán Zajac, kde všetko máte jasné. Vládna koalícia pripravila zákon. Veď ho nepripravila vládna koalícia, aj keď vám v SMK zatlieskali, tak boli proti tomu. Takisto ste hovorili, že značná časť slovenskej demokratickej elity. No to ste pekná elita. Ja som rada, že vás je tak málo, pretože ste svoje kvality elity hlavne morálne už predviedli súhlasom s vraždením v Juhoslávii. Myslím si, že do takej elity žiadny normálny Slovák nikdy patriť nebude. Hovorili ste, že je to zákon nielen pre menšiny, ale pre celé spoločenstvo. A odporujete sám sebe, pretože hovoríte o nejakých 50 percentách slovenských Európanov a európskych Slovákov. Na druhej strane však požadujete v pozmeňujúcich návrhoch, aby sa aj obrady a podania na prezidentskú kanceláriu robili v maďarčine. Ako sa budú vedieť, prosím vás, títo ľudia integrovať do Európy, keď ste taký Európan, keď sa nevedia a nechcú integrovať v štáte, v ktorom žijú. Povedali ste, že prejavujete hrdosť na svoj jazyk. Mne je veľmi ľúto, že rozprávate po slovensky. Možno nejaký iný jazyk by vám lepšie pasoval a bol by vám prirodzený, pretože ste v tomto slovenskom jazyku, bohužiaľ, vyjadrili samé svoje zvrátenosti. A keď už hovoríme o integrácii a asimilácii...

    Pán Galbavý, sadnite si, buďte taký dobrý a predvádzajte sa pred televíznymi kamerami iným spôsobom. A myslím si, že pán predsedajúci by mal urobiť poriadok v tejto miestnosti. Ide o pána kolegu a takisto o pani doktorku Sárközy, ktorá, myslím si, že by sa mala zveriť do rúk svojim kolegom.

  • Páni kolegovia, páni poslanci, poslankyne, napriek tomu, že je pokročilý čas.

  • Hlas poslankyne Malíkovej.

  • Pani poslankyňa Malíková, reagujem na vás. Chcem požiadať všetkých, či sa to týka poslancov opozičných, či koaličných, aby sme zachovali medze slušnosti, pokiaľ hovoria poslanci, aby sme si neskákali do reči a nerušili sa. Je to netaktné voči všetkým.

    Ďalej pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, pretože ste vstúpili do tejto diskusie, chcem len jednu vec povedať. Bolo by vhodné, keby ste oslovovali najskôr vládnu koalíciu a potom opozíciu, pretože tá má na tom minimálne taký podiel ako všetci ostatní.

    Ale čo sa týka kolegu Zajaca, ja som bol vždy presvedčený o tom, že kolega Zajac je literárny vedec, a nejako som bol tak vnútorne presvedčený o tom, že literárny vedec používa ako nástroj slovenský jazyk. Ale pamätám si aj skutočnosti, na ktoré ma upozorňovali moji starší predkovia, ktorí hovorili, že majster, ktorý si nevie vážiť svoj nástroj, zrejme tým majstrom nebude. Hrá sa iba na toho majstra. Takže zrejme v tomto prípade to bude platiť aj o ňom. On už tradične vystupuje a hovorí tu v tomto parlamente o elite. Viete, k tomu nie je potrebné sa ani vyjadrovať.

    Ja som niekedy takisto pôsobil vo VPN a teraz s odstupom času môžem povedať s hrdosťou, že v Topoľčanoch, keď sa organizoval snem VPN, že som bol pritom, keď to bol posledný snem VPN pred pohrebom takzvanej elity, ktorá si myslela, že je elita tohto národa a takým spôsobom aj k tomu pristupovala. Zabudnite už na túto elitu, lebo sú to pohrobkovia, ktorí sa náhodou teraz dostali do parlamentu.

    A pán predsedajúci, mám ešte jednu procedurálnu otázku, aj keď to priamo nesúvisí alebo nie je to výhrada voči tomu, že je tu podpredseda Hamžík ako predkladateľ. Veľmi rád by som si vypočul, ako znie uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktorá je predkladateľkou návrhu vládneho zákona do parlamentu. V tomto uznesení totiž to vždy musí byť aj napísané kto odôvodní a kto bude predkladateľom vládneho návrhu v parlamente. Som rád, že už máme tretieho predkladateľa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Zajac vo svojom vystúpení hovoril veľa o slovenčine. Je literárny vedec a v tejto súvislosti by každý povedal, že zrejme príde s návrhmi, ako riešiť, aby slovenčina naozaj bola na tom čo najlepšie, aby sa skvalitnila jej výučba, aby sa skvalitnil spôsob jej používania, aby všetci obyvatelia na Slovensku čo najlepšie ovládali slovenský jazyk a aby s ním vedeli dobre komunikovať vrátane národnostných menšín, ktoré žijú na území Slovenskej republiky. Je smutné, že práve on dával všetky iné návrhy, ale nie návrhy, ktoré by smerovali k zlepšeniu práve tých vecí, ktoré súvisia so slovenským jazykom. Veľmi dobre si pamätám obdobie, keď sa prijímal zákon, ktorý hovoril o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a presne s tými istými demagógiami vystupovali ľudia na čele s pánom Zajacom. On síce vtedy v parlamente nebol, ale jeho súputníci a súkmeňovci, viacerí áno a presne používali takéto demagogické reči o európanstve, o tom, ako nás Európa nebude chcieť, rozprávali o tom, aké je to fantastické, keď budeme vychádzať s takýmito koncepciami, akými sa predstavil aj teraz. Ale aj vtedy mnohí poslanci odmietli takéto postupy. Ja som presvedčený, že to urobia rovnako aj teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Paška, prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Zajac, povedali ste, že sa vraciame oblúkom k zásadám z roku 1990, ibaže s väčšou podporou politickej elity. Nuž rovnako ako moji kolegovia neviem ani ja, čo považujete za politickú elitu, ale ja si myslím, že na akceptáciu týchto nezmyslov, ktoré ste predložili do Národnej rady, je potrebná najmä podpora občanov. A keď to nebudú podporovať občania, tak je celý zákon na vode. Ďalej ste povedali, že prijímaný zákon už nie je v takej pozornosti verejnosti, ako bol predtým. Nuž aj to je pravda. Dnes majú naši občania oveľa viac starostí s tým, aby si mohli zabezpečiť svoju holú existenciu. Veď ste im znehodnotili úspory, zdražili nájomné, elektrinu, plyn, základné potraviny, zvýšili ste im dane, teraz sa chystáte vyrabovať strategické štátne podniky. Nie je teda vôbec čudné, že občania už nemajú čas na to, aby reagovali na všetky vaše lotroviny. Namiesto toho sú už tí jednoduchší rozhodnutí a utekajú zo Slovenska a v emigrácii hľadajú nádej pre svoj ďalší život.

    Ak dovolíte, ešte by som podal procedurálny návrh, pán predsedajúci. Žiadam, aby ste plénu Národnej rady Slovenskej republiky predložili uznesenie o tom, že pán Hamžík je predkladateľom tejto novely zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím venujte tomuto procedurálnemu návrhu pozornosť, pán podpredseda. Žiadam predložiť uznesenie vlády o tom, že pán Hamžík je predkladateľom tohto návrhu zákona.

  • Pán podpredseda vlády Hamžík je poverený vládou Slovenskej republiky, aby sa zúčastnil na tomto rokovaní.

    Pán poslanec Kotian, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, predo mnou je pán poslanec Moric.

  • Áno, ospravedlňujem sa ti, pán poslanec Moric, máš pravdu. Nech sa páči.

    Nemusíš komentovať, ospravedlnil som sa ti.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.

    Pán kolega Zajac, vy ste vysokoškolský učiteľ, a preto to, čo hovoríte, malo by to mať hlavu aj pätu. Malo by to mať logiku. Ja budem mať o chvíľku diskusný príspevok a tam, odtiaľ, aby ste mi vy mali možnosť odpovedať, vám poviem, že tento váš návrh je najväčšia "sranda", akú som kedy v živote čítal.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Zajac, vy ste vystúpili v mesiaci marec v tomto parlamente a povedali ste, že trpíte určitou schizofréniou. Bolo to s vaším zaraďovaním Slovenska na Východ alebo na Západ, nejako stále ste sa nevedeli rozhodnúť, kam to Slovensko chcete zaradiť. Ako vidím, pán poslanec, aj podľa tohto vášho vystúpenia musím konštatovať, že touto schizofréniou trpíte ešte aj teraz. Ona vás stále nejako neopustila. Áno, vaše vystúpenia sú vždy v negatívnom duchu proti Slovensku. Tvrdo vystupujete proti Slovenskej republike. Poškodzujete záujmy tohto štátu. Z vašich úst zaznieva len demagógia a polopravdy. Vy ste z tých poslancov, ktorý zrádza a zapredáva svoju vlasť. Alebo je tu ešte otázka: Máte vy nejakú vlasť, pán poslanec? Vy ste boli jeden z tých, ktorý nikdy nechcel, aby vznikla Slovenská republika. Vy ste boli z tých, ktorý práve podrážal tomuto mladému štátu nohy.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa vám páči.

  • Áno, ďakujem.

    Vypočula som si a dosť pozorne som si vypočula vystúpenie pána poslanca Zajaca. Je to jeho názor. Ja som demokratka, nech má právo si povedať svoj názor. Ja ho počúvam z takéhoto hľadiska. Myslím si, dobre, že takto vystúpil. Totiž nech hlavne občania vedia, kto a s akými názormi sa dostal pod kepienkom SDK do parlamentu. Aké stanoviská má, aký je rozdiel medzi prezentovanými názormi SDK pred voľbami a skutočnými názormi ľudí, ktorí realizujú teraz tú politiku, keď sa dostali na mocenské posty, kde môžu riadiť štát. Pán poslanec Zajac dával procedurálny návrh, aby do sa Kancelárie prezidenta mohli dávať podania, aj sa vybavovali v jazyku národnostnej menšiny. Pán poslanec, neviem, akú máte predstavu, aké vedomosti o Kancelárii prezidenta republiky, kde sa vybavujú sťažnosti. Je to inštitúcia, ktorá prijíma sťažnosti a postupuje na vybavenie najbližšie nadriadenému orgánu, voči ktorému sťažnosť smeruje. Ak sa presadí váš názor, tak cez Kanceláriu prezidenta republiky na celé územie Slovenska, do všetkých štátnych a neštátnych orgánov budú putovať podania v jazyku národnostnej menšiny. Jedine, že by kancelária mala veľký prekladateľský tím. Váš procedurálny návrh, pardon, váš pozmeňujúci je neprijateľný.

  • Pán poslanec Zajac, všetci sme dietky Abrahámove, to už som povedal vášmu kolegovi Šebejovi, keď sa samovoľne zaraďoval do akejsi slovenskej elity, pretože si myslím, že vaše samozaradenie do slovenskej elity by možno rozosmialo aj nebohých tvorcov teórie elity Vilfredo Pareta a Kajetána Mosku. Tvrdíte, že ste sa zmenili, či na Slovensku sa všeličo zmenilo. Áno, všeličo sa zmenilo, ale 50 percent to nebude. Všetci sme Európania, lebo žijeme odpradávna na tomto kontinente, len poniektorí máme aj z iných kontinentov predkov ako napríklad tí, ktorí sem pricestovali. Takže všetci sme Európania, až na nejaké výnimky, možno 90 percent, pán Zajac.

    To, čo sa zmenilo na Slovensku pozitívne, to tu prezentuje terajšia opozícia. To, čo sa nezmenilo, to ste vy. Vy ste tak vehementne presadzovali vtedy maďarské záujmy, ako ich presadzujete teraz. Bohorovnosťou sebe vlastnou tu presadzujete takú politickú ohavnosť, ako je povýšenie maďarčiny na druhý celoštátny úradný jazyk a myslíte si, že Slováci sú takí hlúpi, že vašej politickej úlisnosti uveria. Neuverili vám v roku 1992, keď ste chodili obhajovať tendenciu proti prijatiu jazykového zákona, neuveria vám ani teraz, že váš návrh, ktorým chcete presadiť, aby Maďari mohli komunikovať s pánom prezidentom v maďarčine, je tým najlepším prostriedkom, ako ponížiť slovenčinu na úroveň maďarčiny alebo naopak povýšiť maďarčinu nad druhý štátny jazyk na Slovensku. Alebo sa chcete hrať aj vy s maďarskou kartou? Nebodaj sa neuchádzate aj o predsedu Ústavného súdu?

  • Ďakujem.

    Áno, máte pravdu. Len táto koalícia je schopná pripraviť takýto zákon. A dokonca ste nazvali túto koalíciu ako elitou. Mali ste ju nazvať európskou elitou, keď ste stihli Slovákov označkovať ako európskych Slovákov. Prepáčte, ale ja som občiankou slovenského národa a som hrdá na to. Tvrdíte nám tu, že celá spoločnosť potrebuje tento zákon, aby bola stabilná a že koaličná elita konečne pripravila pre Slovensko taký potrebný zákon. Prepáčte, ale ja by som sa hanbila za takýto zákon. Zákon, ktorý je v rozpore s právnymi normami na Slovensku, a dokonca i s Ústavou Slovenskej republiky. A vaše pozmeňujúce návrhy tomu nasadili korunu. Keď by to záležalo na vás, tak názov Slovensko by už určite neexistoval. Mali by sme tu Europániu obývanú Europánikmi, ktorí by rozprávali po maďarsky. Nedivím sa preto, že vám naši kolegovia poslanci za maďarskú národnostnú menšinu tak pekne a silno zatlieskali.

    Ďakujem.

  • Najskôr dám slovo pánu poslancovi Maxonovi s procedurálnym návrhom. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha a po ňom pán poslanec Moric.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku. Prosím, aby ste predložili Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie vlády, kto je poverený odôvodniť tento vládny návrh zákona.

  • Pán poslanec, v rámci rokovacieho poriadku je predkladateľom vláda. Jedine vo výboroch je táto otázka určená uznesením, ale nie v Národnej rade.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená snemovňa,

    k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) je priložené aj nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam obcí, ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 percent obyvateľstva. V zozname je veľké množstvo hrubých chýb a nedostatkov, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že predkladateľ - vláda Slovenskej republiky si s týmto návrhom zákona veľa starostí nenarobila a jednoducho ho odflákla. Svedčí to o veľkých nedostatkoch vo vedomostiach tých, ktorí návrh predkladajú a ktorí sa radi označujú za kvalifikovaných odborníkov, podcenení významu návrhu zákona a veru aj o neúcte a nezodpovednosti k takej dôležitej problematike, akou je používanie jazykov národnostných menšín.

    Moje pripomienky sú nasledovné: Zoznam obcí je urobený podľa starého, dnes už neplatného územného členenia. Alebo hádam vláda, ministerstvá a "špecialisti", ktorí materiál pripravili, majú dlhé vedenie a nevedia, že už v roku 1996 bol prijatý zákon o novom územnosprávnom členení Slovenskej republiky? Či podľa predkladateľa treba ignorovať všetko, čo bolo prijaté počas vlády premiéra Mečiara?

    Budem konkrétny, okres Bratislava-vidiek, ten už tri roky neexistuje, obce, ktoré sú tam uvedené, patria do okresu Senec. V okrese Humenné sú uvedené obce z troch okresov Humenné, Medzilaborce a Snina, v okrese Rimavská Sobota sú uvedené aj obce z okresu Revúca, to isté platí aj pre okres Rožňava. V zozname obcí okresu Svidník sú uvedené aj obce z okresu Stropkov. V Trebišovskom okrese sú aj obce, ktoré podľa nového členenia patria do okresu Michalovce. Predkladateľ by mal zrejme vedieť, aké národnosti na Slovensku žijú. Pri poslednom sčítaní ľudu k 3. marcu 1991 boli okrem slovenskej národnosti zaevidované nasledovné národnosti: národnosť maďarská, ukrajinská, rusínska, rómska, česká, nemecká, moravská a sliezska. Občanov maďarskej národnosti je na Slovensku 567 296, ukrajinskej 13 281, rusínskej 17 197, rómskej národnosti či rómskeho etnika 75 801, národnosti českej 59 327, ale tie nám problémy nerobia, a nemeckej 5 413.

    Ak máme v prílohe k nariadeniu vlády Slovenskej republiky v zozname obcí, kde národnostné menšiny podľa posledného sčítania obyvateľov tvoria najmenej 20 percent obyvateľov, tak sa musíme držať čísel, údajov z tohto sčítania a nemiešať Rusínov s Ukrajincami a zabudnúť na Rómov. Oni by sa nám mohli všetci uraziť a hlavne dostali by sme ich, ale aj orgány samosprávy a štátnej správy do rozpakov, keď by sa mali sami rozhodnúť, v akom jazyku budú hovoriť v úradnom styku a v akom jazyku si napíšu názvy obcí, úradov, ulíc, zemepisných názvov. Potom by sme im mohli pre zjednodušenie navrhnúť rovno ruštinu alebo možno angličtinu. Predkladatelia si to zrejme vôbec neuvedomili, pretože v zoznamoch sú viaceré obce, kde percentá Rusínov a Ukrajincov sú hlboko pod 20 percentami. O šlendriánstve "odborníkov", ktorí pripravili príslušné zoznamy, svedčí fakt, že v zoznamoch sú aj obce, kde dokonca ani percentuálny súčet Ukrajincov a Rusínov nedosahuje 20 percent.

    V zozname obcí sa úplne zabudlo na Rómov. Pán poslanec Kalman upozornil na to, že už majú kodifikovaný spisovný jazyk, a teda by sme ich mohli či mali považovať za národnostnú menšinu. Ak za národnostnú menšinu považujeme Rusínov, ktorí tiež nemajú svoj štát, tak by sme na Rómov v žiadnom prípade nemali zabudnúť, lebo to budú pokladať prinajmenšom za diskrimináciu a môžu si nájsť ďalšiu krajinu na vysťahovaleckú turistiku. Veď ich je najviac po maďarskej menšine, a ak si urobia medzi sebou poriadok, kto vie, či nebudú menšinou najpočetnejšou. Z tých 75 801 Rómov je ich viac ako 20 percent v 75 obciach, viac ako 30 percent v 32 obciach, viac ako 40 percent v 13 obciach, viac ako 50 percent v 3 obciach, viac ako 60 percent v 6 obciach, viac ako 70 percent v 2 obciach a najviac 77,77 percenta je ich v Lomničke v okrese Stará Ľubovňa.

    Poznám však viacero obcí, hlavne na južnom Slovensku, kde štatistika uvádza len niekoľko desiatok Rómov, napríklad v Hajnáčke, okres Rimavská Sobota, len 32 Rómov, v Jesenskom takisto okres Rimavská Sobota 132 Rómov, v obci Barca v okrese Rimavská Sobota sa k Rómom neprihlásil ani jeden, hoci ich je tam v podstate plná dedina. My si môžeme len domyslieť, ktorá národnosť ich pritúlila. Určite nie je bez zaujímavosti, že prevažná časť obcí, kde Rómovia presahujú 20 percent, je na východnom či severovýchodnom Slovensku, v južných okresoch ich je iba zopár. Je tu, samozrejme, aj ďalšia možnosť, že počty nie sú silnou stránkou predkladateľa, teda vlády. Ale o tom sme sa už viackrát presvedčili napríklad pri sľubovaní stopercentného zvýšenia platov.

    Pre názornosť uvediem niekoľko príkladov obcí zo zoznamu, kde občania rusínskej a ukrajinskej národnosti nedosahujú požadované percentuálne zastúpenie. Napríklad v obci Nižný Parožec, okres Bardejov, je Ukrajincov 5,31 percenta a Rusínov 13,8 percenta, teda dohromady je to menej ako 20, ale v žiadnom prípade nie je možné Ukrajincov a Rusínov spájať dohromady, aby splnili 20-percentnú hranicu. Tak je to napríklad v obci Andrejová v okrese Bardejov, kde je Ukrajincov 13 percent, Rusínov 12 percent a sú v zozname, že spĺňajú 20-percentnú podmienku. Obec Petrová, okres Bardejov, obec Varadka, okres Bardejov, to je to isté, obec Čabalovce, okres Medzilaborce, Ukrajincov 9 percent, Rusínov 19 percent, obec Radvaň nad Laborcom - Ukrajincov 12,6 percenta, Rusínov 9,9 percenta, obec Klenová, okres Snina - Ukrajincov 3,2 percenta, Rusínov 17,8 percenta. Skutočne dávame príklad, že celý tento problém nám nie je jasný a že ho podceňujeme. Obec Stráňany, okres Stará Ľubovňa 15,6 percenta Ukrajincov, Rusínov 15,48 percenta. Prípadov je, samozrejme, viac.

    K nemeckej národnosti sa pri sčítaní ľudu prihlásilo "až" 5 413 obyvateľov, ktorí sú roztrúsení po celom Slovensku, 20-percentnú hranicu však prekračujú len v obci Kunešov v okrese Žiar nad Hronom, kde dosahujú 26,8 percenta. Neviem, či predkladatelia chceli, či chcú urobiť radosť nemeckej menšine a uviedli v zozname aj obec Krahule z toho istého okresu, tu však zo 151 obyvateľov sa k nemeckej národnosti prihlásilo 28 ľudí a nech počítam, ako počítam, vychádza to len 18,54 percenta, a zasa to je trochu málo. Môžeme prípadne pokračovať v žartovaní či bratí návrhu zákona na ľahkú váhu aj naďalej a dopíšme do zoznamu aj Medzev z okresu Košice-vidiek, tam sa z 3 871 obyvateľov k nemeckej národnosti prihlásilo 668, to je 17,256 percenta. Možno tak urobíme radosť pánu prezidentovi, ktorý z Medzeva pochádza, ale potom môžu prísť požiadavky na ďalšiu ústretovosť a tolerantnosť Slovákov k maďarskej menšine a bez ohľadu na stanovenú hranicu 20 percent tam dopíšeme aj Jasov, veď občanom maďarskej národnosti do limitu chýba len 0,27 percenta, či Lučenec, kde je zastúpenie občanov maďarskej národnosti 16,80 percenta, a Levice, kde ich je 15,23 percenta.

    Na záver môžem len zopakovať: Návrh zákona je zlý, je spracovaný povrchne, nezodpovedne, bez dôkladného poznania problematiky. Množstvo chýb a nedostatkov v prílohe k nariadeniu vlády svedčí o tom, že predkladateľom nešlo a nejde o vecný obsah, o ochranu občanov slovenskej národnosti, hlavne na národnostne zmiešanom území, ale o strkanie sa do niečoho, čo nám je aj tak ešte veľmi vzdialené. Ale z úplne iných dôvodov, ako je absencia tohto či takéhoto návrhu zákona. Preto navrhujem jeho stiahnutie, dopracovanie a opravenie. Je veľmi pravdepodobné, že tento môj návrh nebude prijatý, preto mám pripravený aj návrh číslo 2. Pred zaradením návrhu zákona do tretieho čítania odporúčam prekontrolovať zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 percent obyvateľstva. Preveriť výpočet percentuálneho zastúpenia národností a doplniť v zoznamoch obcí, v ktorých občania rusínskej, ukrajinskej a rómskej národnosti prevyšujú 20 percent obyvateľov, ich názvami v jazyku príslušnej menšiny, a vypustiť zo zoznamu obce, ktoré túto podmienku nespĺňajú. Ďalej doplniť návrh zákona aspoň kvalifikovaným odhadom, aký bude mať prijatie tohto návrhu zákona dosah na štátny rozpočet.

    A celkom na záver ešte jedna úvaha. Za predloženie takého návrhu zákona najvyššiemu zákonodarnému zboru by sa všetci, ktorým prechádzal cez ruky, odborníci mali prinajmenšom začervenať.

    A na záver mi dovoľte predniesť ešte jednu požiadavku. Vláda, keď schvaľuje materiál na rokovanie Národnej rady, predkladateľ je predseda vlády, ale určí uznesením, kto bude odôvodňovať, uznesením určí, kto bude tento návrh odôvodňovať, a to si my želáme, aby sa tu ukázalo toto uznesenie, pretože je skutočne trochu nezvyklé, aby jeden návrh zákona odôvodňovali pred parlamentom traja členovia vlády.

  • Ďakujem.

    Predpokladám, že na tabuli sú páni poslanci, ktorí sa hlásia s procedurálnymi návrhmi. Takže by som vás prosil, aby sme to najskôr spresnili a rozdelili. Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh. Posledný pán poslanec Duka-Zólyomi. Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh, pán poslanec Kalman - faktická poznámka. Pán poslanec Paška - procedurálny návrh, pán poslanec Zólyomi - faktická poznámka. Takže najskôr prosím procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Už sme si zvykli na to, že nič vám nie je sväté v tomto kontexte ani jazyk štátotvorného národa a ako už tradične ani rokovací poriadok.

    Vážený pán predsedajúci, podľa § 26 druhá veta, ak je navrhovateľom vláda, môže v jej mene vystúpiť len poverený člen vlády. Ak pán podpredseda vlády Hamžík nemienite vystupovať, tak neviem, čo v tomto prípade znamená vaše miesto na poste predkladateľa.

    Vážený pán podpredseda, dôrazne žiadam, aby sa v tomto smere dodržiaval rokovací poriadok, kým sa nedostaví na rokovanie Národnej rady poverený člen vlády, ktorým je minister kultúry, žiadam, aby rokovanie pléna bolo prerušené.

  • Pán poslanec Paška - procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcel som povedať presne to isté, čo pán poslanec Maxon, len s tým rozdielom, že som vám chcel aj oznámiť, že v zmysle programu, ktorý ste nám doručili ako poslancom Národnej rady, je uvedený predkladateľ tohto vládneho návrhu zákona pán minister kultúry Slovenskej republiky, čo znamená, že nikto iný nemá právo sedieť na mieste predkladateľa a reagovať na naše otázky.

  • Pán poslanec Kalman, máte zapnutý mikrofón.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcem oceniť precíznosť vystúpenia pána poslanca Zlochu a som rád, že uviedol presne štatisticky to, na čo som poukázal v prvom vystúpení, keď som hovoril v tých intenciách, že rozdiel medzi 20- a 10-percentnou hranicou sa bude v podstate týkať len pár obcí, najmä z oblasti rusínskej alebo ukrajinskej národnosti. Vtedy pán poslanec Mészáros ako jeden z predkladateľov začal vymenúvať tie obce a povedal, že ich je podstatne viacej. Pretože poznám zloženie obcí na východnom Slovensku, najmä teda rusínskej a ukrajinskej národnosti, preto som si to dovolil povedať. Teraz sa ukázalo, že som mal pravdu, že v návrhu zákona v prílohe je nesprávne uvedené, že tých obcí nie je toľko, pretože či chceme, či nechceme, Rusínov, Ukrajincov dohromady na Slovensku je okolo 30 tis., takže už aj logicky, keď z toho vychádzame, nemôže byť toľko obcí, keď si uvedomíme, že bývajú hlavne v Prešove, Košiciach a v Bratislave. A zároveň táto skutočnosť potvrdzuje to, že zákon je skutočne nepresný, je neúplný, môže vyvolať v konečnom dôsledku pri realizácii tohto zákona v praxi obrovské problémy, obrovské zmätky, ktoré bude musieť potom permanentne niekto riešiť a niekto z toho vychádzať. Preto opätovne zdôrazňujeme a poukazujeme na nutnosť jeho stiahnutia v súčasnom období a jeho dôkladnej prípravy na rokovanie v parlamente po tých známych našich argumentoch, o ktorých sme niekoľkokrát hovorili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zólyomi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Zlocha, vy ste sa zaoberali otázkou, zoznamu obcí, kde by malo byť viac ako 20 percent občanov inej národnosti ako slovenskej. Tento zoznam netvorí súčasť tohto návrhu. Ak si prečítate § 2 ods. 2, zoznam obcí podľa ods. 1 určí vláda Slovenskej republiky nariadením. To znamená, že to potom bude úloha vlády Slovenskej republiky, ktorá je veľmi jednoduchá, stačí si vyžiadať zoznam od Štatistického úradu. Na základe toho vám môžeme povedať aj čísla, to znamená súčasne na Slovensku je 513 takých obcí, kde žije viac ako 20 percent Maďarov, 18 takých obcí, kde žije viac 20 percent Ukrajincov, 68 takých obcí, kde žije viac ako 20 percent Rusínov, jedna obec, kde žije viac ako 20 percent Čechov a jedna obec, kde žije viac ako 20 percent Nemcov, a 58 takých obcí, kde je viac ako 20 percent občanov rómskej národnosti, celkom je to 659.

    Chcel by som ešte upozorniť na to, že v tretej časti spoločnej správy na konci strany je návrh na uznesenie. To je návrh zahraničného výboru, aby bol zoznam aktualizovaný.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zólyomi bol posledný s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Zlochu, ďalšie faktické poznámky nie sú k jeho vystúpeniu. Predpokladám, že ďalší sa hlásia s procedurálnymi návrhmi.

    Pokiaľ ide o tie procedurálne návrhy, ktoré odzneli ako protest k účasti pána podpredsedu vlády na rokovaní, chcem povedať, že vyhlasujem v túto chvíľu 30-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať ďalej v rokovaní rozpravou.

    Žiadam všetkým poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pána spravodajcu žiadam, aby zaujal svoje miesto v rokovacej sále. Žiadam pána navrhovateľa, aby sa takisto dostavil do rokovacej sály. Po ich príchode budeme hneď pokračovať v rokovaní. Pán podpredseda Fogaš, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály.

    Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Hovorí váš kolega, tak mu dajte možnosť hovoriť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mal som pred prestávkou procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že ste o mojom procedurálnom návrhu nedali hlasovať, považujem ten môj procedurálny návrh ako všeobecný súhlas poslaneckej snemovne. A ešte raz opakujem, v druhej vete § 26 sa hovorí: Ak je navrhovateľom vláda, môže v jej mene vystúpiť len poverený člen vlády. Podľa oficiálnych dokumentov povereným členom vlády je minister kultúry pán Milan Kňažko.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja by som chcel vzniesť otázku, procedurálnu, či podpredseda vlády pán Fogaš má poverenie vlády na predkladanie návrhu tohto zákona, aby ho predložil poslaneckým klubom, vedeniu poslaneckých klubov a v prípade, že nemá, nech ústavnoprávny výbor zasadne a povie, čo s tou časťou rokovania, v ktorej pán podpredseda vlády ako člen vlády, ktorý nemá poverenie, viedol rokovanie, či toto rokovanie možno považovať za platné.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladateľom návrhu zákona je vláda Slovenskej republiky. Ona vo svojom uznesení môže poveriť kohokoľvek predložením tohto návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pokoj, nechajte hovoriť pána podpredsedu.

  • Pán generál, aj keď som len nadporučík, ja si myslím, že slušnosť káže neskákať do reči.

  • Chcete uznesenie vlády, ako som informovaný, už išli po uznesenie vlády a dostanete ho k dispozícii. Navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní, počas pár minút dostanete uznesenie vlády, a myslím si, že môžeme pokračovať.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pokiaľ viem, tak nikto nikdy nenosí vo vrecku uznesenia vlády, uznesenia vlády nemusí nosiť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, ja by som chcel požiadať, aby sa parlament skutočne začal správať ako svojprávny objekt, a nie ako filiálka, podriadená filiálka vlády.

  • Pani poslankyňa Malíková - procedurálny návrh.

  • Ja by som požadovala kvôli tomu, aby sme zefektívnili rokovanie tejto Národnej rady, aby bolo zvolané politické grémium, počkáme si...

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Prestaňte hulákať, vážený pán kolega, správajte sa ako poslanec.

    ... aby bolo predložené uznesenie vlády len poslaneckému grémiu. Myslím si, že sú tam zástupcovia všetkých politických klubov, to znamená, že by sa dostálo tomu, čo bolo, pretože v návrhu programu je uvedený ako predkladateľ zákona pán minister Kňažko. A potom by som chcela povedať, že ťažko hovoriť, kam riadi táto krajina vládu, keď nevie riadiť ani vlastné kroky.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som vám citoval uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. 7. 1999. Čítam text: Súhlasí so zmenou uznesenia vlády číslo 521 z roku 1999, ktorým bol schválený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tom zmysle, že predkladateľom zákona v Národnej rade Slovenskej republiky nebude minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko, ale podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Podpísaný predseda vlády Mikuláš Dzurinda.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, ale chcem od vás, aby ste dávali procedurálne návrhy, a nie aby sme diskutovali v rámci...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, pán poslanec Cuper, buďte taký dobrý, ja vás nechám dohovoriť, tak nechajte dohovoriť mňa, keď hovorím.

    Pokiaľ budete dávať procedurálne návrhy, žiadam vás, aby ste ich formulovali na úvod, pokiaľ to nebude procedurálny návrh, upozorňujem, že vypnem jednotlivých poslancov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, pokiaľ viem, retrográdne sa úkony nemôžu robiť. O tom nás stále presviedčate vy. Takže bolo by treba akceptovať to, že to poverenie už teraz je platné, ale teraz nech povie ústavnoprávny výbor alebo politické grémium, čo s tým celodenným rokovaním.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, najskôr procedurálny návrh, aj keď nemáte pravdu, tak ako to hovoríte, že je potrebné predložiť návrh a potom o ňom hovoriť, pretože to je vaše zbožné želanie. Keď si to odhlasujete v novom rokovacom poriadku, tak to bude. Teraz je to len navrhnuté.

    Ale k tomu návrhu. Žiadam 10-minútovú technickú prestávku, pretože ste umožnili a je to právo zástupcu vlády, to znamená podpredseda vlády vystúpil, musíte urobiť technickú prestávku na to, aby sa mohli nanovo poslanci prihlásiť do rozpravy, pretože on nanovo otvoril rozpravu. A vy musíte urobiť všetky technické predpoklady na to, aby sa mohlo pokračovať. A navyše chcem sa spýtať, ak ste prečítali...

  • Ruch v sále.

  • ... ak ste prečítali Mikulášom Dzurindom podpísané nejaké uznesenie, je potrebné povedať, z ktorej schôdze vlády to bolo, pretože on síce manipuluje s touto Národnou radou, ale nemusí manipulovať aj s celým národom.

  • Ďalej pán poslanec Gašparovič, prosím.

  • Pán podpredseda, žiaden problém nemôže byť a nemusel byť, nemuseli sme čakať hodinu, pretože každé uznesenie vlády je doručované predsedovi Národnej rady, čiže uznesenie je u predsedu Národnej rady. Ak nevedia kde, ja poviem, v ktorom šuplíku v skrini sa odkladá.

    A môžem dať aj návrh, ale ja viac-menej chcem povedať...

  • Pán poslanec, ja som upozornil na to, čo urobím.

  • Prosím, dávam návrh, aby nám bolo ukázané uznesenie, kedy došlo a či bolo podpísané ministrami, tak ako to vyžaduje uznesenie vlády.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás pokoj, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem požiadať, chcem vás požiadať, aby bolo pánom Fogašom predložené uznesenie vlády, z ktorého dňa a akým spôsobom bolo schválené, ktorú hodinu a na ktorej schôdzi vlády a podpísané všetkými ministrami. Inak nemôže rokovať, pretože také uznesenie, ktoré podpíše pán Dzurinda per rollam, nie je poverením v zmysle zákona a Ústavy Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Po prvé by som chcel poznamenať, že kolegovia, ktorí namietali, že pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš otvoril rozpravu, majú pravdu, ale napriek tomu sa zdržím komentára a budem formulovať svoj procedurálny návrh.

    Vážený pán podpredseda, žiadam, aby bolo predložené Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie vlády s prezenčnou listinou členov vlády, ktorí sa na zasadnutí vlády zúčastnili. Ja rešpektujem skutočnosť, že uznesenie vlády môže byť prijaté aj per rollam, ale musia byť o tom listinné dôkazy.

  • Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ nebude pokoj v rokovacej sále...

    Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na to, že vznikli pochybnosti o účasti člena vlády ako navrhovateľa vládneho zákona, uplatňujem § 146 rokovacieho poriadku, podotýkam, že aj na návrh pána poslanca, ktorý tento návrh ako procedurálny návrh dal, a žiadam, aby zasadol Ústavnoprávny výbor Národnej rady hneď teraz.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.