• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram siedmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Kačic, pán poslanec Krajči, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Moric, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota a pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní prerušenej 17. schôdze Národnej rady budeme pokračovať

    návrhom na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska.

    Podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska guvernéra Národnej banky Slovenska vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády po schválení Národnou radou na obdobie 6 rokov.

    Vláda Slovenskej republiky podala návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 289.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    29. júla tohto roku končí mandátne obdobie súčasného guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky pána Vladimíra Masára. To bol dôvod na to, aby v zmysle zákona, ako už uviedol predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, kto bude nominovaný vládou Slovenskej republiky na tento post tak, aby ho mohla Národná rada Slovenskej republiky schváliť a pán prezident vymenovať.

    Vláda na funkciu guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky navrhuje pána Mariána Juska, doterajšieho viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Chcel by som využiť túto príležitosť a aj keď pán guvernér Vladimír Masár nie je v rokovacej miestnosti, chcel by som sa mu v mene vlády Slovenskej republiky i v mene svojom srdečne poďakovať za naozaj kvalitnú prácu, ktorú na poste guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky dosiaľ odviedol.

    Národná banka má vysoký kredit doma aj v zahraničí, je to vskutku nezávislá inštitúcia, ktorá si plní svoju úlohu chrániť stabilitu slovenskej koruny. Je to úloha, ktorá nie je vždy ľahká a veľmi jednoduchá. Kandidát vlády Slovenskej republiky pán Marián Jusko, domnievam sa, tiež prispel v uplynulom alebo v súčasnom ešte mandátnom období, ktoré pomaly končí, k onej kvalite, nezávislosti a dobrej povesti Národnej banky Slovenska ako viceguvernér Národnej banky.

    Stručný životopis, ktorý nájdete alebo nachádzate v materiáli, hovorí o tom, že pán Marián Jusko pracuje vo sfére centrálneho bankovníctva vlastne od roku 1991, keď nastúpil do Štátnej banky československej a vlastne odvtedy stále pracuje v centrálnom bankovníctve, s krátkou výnimkou, keď bol námestníkom ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Nominácia pána Mariána Juska teda ponúka istú kontinuitu pozitívneho vývoja v Národnej banke Slovenska, garanciu, že tá kontinuita nadviaže na doterajšiu prax a plnenie funkcií, ktoré Národná banka Slovenska má zo zákona.

    Rád by som ešte k tejto kandidatúre alebo nominácii dodal, že som dostal aj stanovisko Asociácie komerčných bánk podpísané prezidentmi dvoch najväčších slovenských komerčných inštitúcii - Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky, kde sa tieto inštitúcie tiež prihovárajú, aby budúci guvernér Národnej banky Slovenska pochádzal z prostredia centrálneho bankovníctva.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás o podporu návrhu, aby novým guvernérom Národnej banky Slovenska sa stal pán Marián Jusko.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda vlády, a zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pavlovi Farkasovi a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Mariána Juska (tlač 289) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska predložila návrh na vymenovanie nového guvernéra Národnej banky Slovenska a zároveň požiadala prerokovať tento návrh na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keďže 29. júla 1999 uplynie funkčné obdobie súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Vladimíra Masára.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Svojím rozhodnutím číslo 293 z 2. júla 1999 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Mariána Juska a prijal uznesenie číslo 156 zo 7. júla 1999, v ktorom súhlasil s vládnym návrhom na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Mariána Juska a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska schváliť. Na včerajšie rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som ako predseda výboru pozval aj vládou navrhnutého kandidáta na post guvernéra Národnej banky Slovenska. Pán Ing. Marián Jusko, CSc., dostal možnosť vystúpiť v rozprave k vládnemu návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska. Vo svojom vystúpení do určitej miery špecifikoval svoj odborný názor na ďalšie smerovanie činnosti Národnej banky Slovenska a poukázal na prvoradé úlohy v nastávajúcom období. Zo strany poslancov nášho výboru mu boli položené otázky, na ktoré pán Jusko zodpovedal uspokojivo.

    Skončil som, pán predseda. Žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Podávam návrh, aby v rámci rozpravy k tomuto bodu programu mohol vystúpiť guvernér Národnej banky pán Masár a viceguvernér pán Jusko. Dávam o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili možnosť vystúpiť k tomuto bodu programu pána guvernéra a kandidáta na guvernéra.

    Prosil by som, keby pán Jusko bol pozvaný do rokovacej miestnosti.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne.

    Prepáčte, pán poslanec, nemám písomné prihlášky. Prihlásili ste sa písomne? Musí byť zoznam tých, ktorí sú prihlásení, či sú za výbory alebo ako jednotliví poslanci.

  • Reakcia z pléna.

  • Nemám písomný podklad. Čiže hlásite sa ústne.

  • Hlasy v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože nemám písomné prihlášky do rozpravy, budeme pokračovať v rozprave na základe ústnych prihlášok.

    Ako prvý sa ústne prihlásil pán poslanec Gašparovič, druhý pán poslanec Kozlík, tretí pán poslanec Sitek. Pýtam sa, či sa ešte chce niekto ústne prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Gašparovič.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pán predseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    prihlásil som sa do rozpravy k tomuto bodu programu z toho dôvodu, že po šiestich rokoch na poste guvernéra Národnej banky Slovenska odchádza guvernér Masár. Po týchto šiestich rokoch môžem povedať o našej spolupráci, pretože za 6 rokov môjho predsedovania v Národnej rade môžem ohodnotiť aspoň stručne spoluprácu Národnej banky s Národnou radou. Moje vystúpenie bude skôr konštatačné z hľadiska našej práce a hodnotenia poslancami.

    Panie poslankyne, páni poslanci, počas obdobia týchto 6 rokov prezident Národnej banky bol hodnotený pozitívne. Pozitívne nielen poslancami vtedajšej koalície, ale predovšetkým poslancami vtedajšej opozície, súčasnej koalície. Dokonca často sa stalo, že vtedajšia koalícia nesúhlasila s niektorými rozhodnutiami alebo postupom Národnej banky a súčasná koalícia, vtedy opozícia, práve jeho konanie hodnotila opačne.

    Všetci bankoví odborníci, s ktorými sme počas týchto 6 rokov rokovali, hodnotili prácu guvernéra Národnej banky veľmi pozitívne. Dovoľte mi preto, aby som nielen svojimi slovami, ale slovami odborníkov vyslovil niektoré ich názory. Anton Kozma, pomocný riaditeľ divízie Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Chorvátsko vyhlásil: "Marián Jusko v bankovej komunite je známou osobou. Myslím si, že jeho vymenovanie zmení pozitívnu medzinárodnú akceptáciu Národnej banky Slovenska." Nemyslím si, že jeho. A ďalej: "Predpokladám, že bude pokračovať v triezvej finančnej politike, ktorú očakávame od Národnej banky."

    Ďalšie hodnotenie: "Vladimír Masár, ktorého rekordné výsledky sú oceňované, nebol v súvislosti s ďalšími šesťročnými obdobiami, alebo s ďalším šesťročným obdobím ani len spomenutý vo vláde na znovuvymenovanie. Pod taktovkou Masára získala Národná banka Slovenska vďaka jeho zodpovednému správaniu reputáciu v medzinárodných podnikateľských kruhoch. Masár držal pevne opraty nad monetárnou politikou aj napriek expanzívnej fiškálnej politike, ktorú v rokoch 1994 až 1998 presadzovala vláda Vladimíra Mečiara. Bol oceňovaný za to, že odmietal ustúpiť politickému nátlaku a financovať unáhlené výdavky Mečiarovej vlády."

    Dokonca takto to čítam, aby ste pochopili, čítam to preto, že je aj pre mňa dosť zarážajúce konštatovanie, že v minulom období s fungujúcim prezidentom Národnej banky vláda vôbec nekomunikovala. Nekomunikovala možno ani s niektorými bankovými odborníkmi, aj keď pán premiér tu prečítal názor, ktorý zrejme bolo potrebné si vypýtať.

    John Steumarer, pridružený riaditeľ globálneho výskumu pre vysoké výnosy zo spoločnosti Bear Stans International, ktorá sídli v Londýne, to vyjadril jednoducho. Za Masára bola Národná banka Slovenska jednou z mála inštitúcií, ktoré pomohli Slovensku vraj prežiť Mečiarovu vládu. Tu chcem povedať, že Mečiarova vláda a Národná banka Slovenska boli jedno. A zásluhou nich sme dosiahli tie úspechy, ktoré v týchto rokoch boli a ktoré sú porovnateľné za to obdobie. Ak si zoberieme niektoré poznatky okolo reálneho rastu HDP, inflácie, nezamestnanosti, mohol by som čítať čísla pozitívne, ale keďže sa hlási bývalý podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík, ktorý to povie lepšie, nebudem spomínať tieto úspechy.

    Chcem ešte povedať, že pán Ján Tóth, analytik z Holandskej investičnej banky ING Barings v Bratislave vyhlásil, že Masárova Národná banka Slovenska bola v niekoľkých posledných rokoch najlepšie fungujúcou slovenskou štátnou inštitúciou. Národná banka Slovenska bola najkompatibilnejšou inštitúciou zo zahraničných inštitúcií tohto istého druhu. Čiže tým som chcel len, vážené panie kolegyne, kolegovia, vysloviť určité ohodnotenie prezidenta Národnej banky Slovenska a zamyslenie sa nad tým, že pri voľbe nového guvernéra je vlastne ten istý cieľ, ktorý mal aj pôvodný guvernér.

    Všade sa hovorí, a spomenul to aj pán premiér, že nový guvernér bude nadväzovať na prácu starého guvernéra. Pýtam sa preto, bez akéhokoľvek úmyslu spochybniť kandidatúru nového prezidenta či guvernéra (máme toľko prezidentov, že dnes už každý druhý Slovák je prezident), či bol potom tento krok taký bezpodmienečne potrebný a taký rýchly a podľa mojich informácií z kruhov k nim patriacim dosť aj prekvapivý.

    Rozhodujúce budú menové ciele, o ktorých nebola deklarovaná žiadna zmena oproti pôvodnému zameraniu Národnej banky Slovenska. A ak si zoberieme, páni poslanci, aj to, že podľa mňa guvernér potrebuje vždy pri svojej práci garancie vlády, aby mohol vyriešiť ekonomické problémy, myslím si, že s tými garanciami nový pán guvernér bude mať ťažkú prácu, keď si pomyslíme, koľko politických prvkov dnes vo vláde funguje. Nebojím sa povedať, my sme mali koaličnú vládu z troch politických partnerov a nebolo to jednoduché. O to ťažšie to bude mať nový guvernér za súčasnej vlády.

    Dovoľte mi ešte, keďže zrejme rozhodnutie bude jednoznačné, aby som starému guvernérovi poďakoval za spoluprácu aj za prácu, čo urobil pre Slovenskú republiku, a novému pánu guvernérovi, keď ho zvolíme, poprial tiež úspechy v jeho práci, aby boli v prospech rozvíjajúcej sa ekonomiky Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča. Prihlásil sa pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gašparovič výstižne charakterizoval neľahkú a zároveň priekopnícku úlohu pána guvernéra Národnej banky, hoci nie je ľahké dosiahnuť vzájomnú zhodu vládnej a menovej politiky. Mal som tú vzácnu príležitosť, že sa mi dostali do rúk od syna jedného z vedúcich dejateľov prvej slovenskej Národnej banky pána Trnovca na nahliadnutie materiály zo zápisníc a zápisov, ktoré sa robili zo zasadaní vtedajšej Národnej banky. A môžem povedať, že zo zápisníc bolo zreteľné, že aj tam prebiehala určitá napätá situácia medzi vládou, ktorá má, pochopiteľne, trochu iné úlohy, a prvou slovenskou Národnou bankou. A napriek tomu práve tento korektný, i keď vzájomne náročný vzťah pomohol realizovať vtedy prvú veľkú dynamickú rozvojovú fázu slovenského hospodárstva a suverénnej meny. Myslím si, že aj pán guvernér v tejto druhej našej Národnej banke uskutočnil tú istú veľmi neľahkú úlohu. Preto by bolo dobré, keby sa ocenili tieto skutočnosti. Mám taký dojem, že táto vláda už od samého začiatku vyjadrovala dosť chladný, dosť odcudzený vzťah práve k týmto výkonom, ktoré pomohli dynamizovať slovenské hospodárstvo a stabilizovať menu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík, potom pán poslanec Sitek ako posledný z prihlásených poslancov. Potom má možnosť vystúpiť pán guvernér Masár a kandidát na guvernéra pán Jusko.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení predstavitelia vlády,

    vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

    vážená Národná rada,

    jedinou vetou predseda slovenskej vlády vyslovil postoj vlády k šesťročnému pôsobeniu Vladimíra Masára vo funkcii guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky. Myslím, že to nedáva dobrý obraz postoja tejto vlády k takej významnej funkcii, ako je guvernér Národnej banky Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi trošku priblížiť, poohliadnuť sa dozadu späť k tomu vývoju Slovenskej republiky a pôsobeniu Vladimíra Masára vo funkcii guvernéra Národnej banky Slovenska. V prvom rade Vladimír Masár bol pri vytváraní zákona o Národnej banke Slovenska, ktorý sa tvoril ešte v roku 1992 a bol jedným zo základných východísk na budovanie pozície Národnej banky Slovenska ako renomovanej inštitúcie, inštitúcie, ktorá mala vynikajúci kredit počas celého šesťročného pôsobenia guvernéra Národnej banky Vladimíra Masára vo výkone jeho funkcie.

    Dovoľte mi pripomenúť rok 1993, ktorý bol zlomovým rokom v histórii Slovenskej republiky ako nového, samostatného štátu, kde práve Vladimír Masár ako najprv štátny tajomník ministerstva financií, ale potom guvernér Národnej banky zohral kľúčovú úlohu v prelomení určitej medzinárodnej ekonomickej izolácie Slovenskej republiky, ktorá pri vstupe do samostatného štátu dostala do vienka od sudičiek nie priaznivé hodnotenie a očakával sa pád slovenskej koruny. Aj tu prítomný pán predseda vlády v tom čase prorokoval 30-percentnú devalváciu slovenskej koruny a bolo takýchto výrokov z rôznych úst profederálne orientovaných Slovákov aj viac. Takže v čase, keď Slovenská republika mala 60 mil. dolárov devízovú pozíciu, bol Vladimír Masár jeden z tých, ktorý významne napomohol svojím účinkovaním, svojimi kontaktmi k získaniu prvých tranží medzinárodných pôžičiek. A nebola to pôžička Medzinárodného menového fondu, ale bola to pôžička japonského konzorcia. A významnou mierou aj osobnou účasťou na rokovaniach v Japonsku sa o tieto prvé tranže, medzinárodné pôžičky, ktoré prelomili potom medzinárodné očakávania a od toho momentu sa začali významne navŕšovať devízové rezervy Slovenskej republiky, tak práve za touto akciou stála osobnosť Vladimíra Masára.

    Myslím si, že celá konštelácia, celé budovanie aparátu Národnej banky, postupné vytváranie legislatívnych, právnych predpokladov, organizačných predpokladov vytvorili z Národnej banky Slovenska skutočne jednu renomovanú, jednu ctihodnú inštitúciu nielen v rámci inštitúcií Slovenskej republiky, ale nesporne s medzinárodnou kredibilitou aj v rámci významných medzinárodných inštitúcií, akými sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka a ďalšie inštitúcie.

    Chcem zdôrazniť to, čo tu už naznačil Ivan Gašparovič, že guvernér Národnej banky Vladimír Masár bol apolitickou osobnosťou. Ak sa mu chce niečo vyčítať, možno to, že bol vymenovaný za guvernéra Národnej banky na základe návrhu vlády Vladimíra Mečiara. Ak toto je politický dôvod, prosím, ale bol významne výrazne apolitický. A ukázala to jeho činnosť počas rokov, keď HZDS bolo v opozícii, či to bol rok 1994, či to bol výkon funkcie guvernéra Národnej banky počas pôsobenia vlád, v ktorých Hnutie za demokratické Slovensko bolo rozhodujúcou politickou silou.

    Ako minister financií som mal možnosť mnohokrát rokovať s guvernérom Vladimírom Masárom a vždy to boli rokovania veľmi zložité, nikdy Národná banka neustúpila zo svojich cieľov o jediný krok, to znamená, nepodliehala niekedy určite aj politicky motivovaným tlakom vlády a držala pevne vždy rámec svojho menového programu tak, ako bol schvaľovaný tu v parlamente v jednotlivých rokoch.

    Takže znovu je tu otázka, či nevyhovuje, alebo či rozhodnutie návrhu súčasnej vlády nie je vlastne v tom, že narazila, podobne ako sme my narážali, keď sme boli vo výkone vládnej funkcie, na problém toho, že Národná banka má zadefinovaný svoj konzistentný, pevný program a vláda má možno nejaké iné predstavy. Ten chladný, vlažný postoj súčasnej vlády, ale ľutujem, že podobne sa správali aj médiá, ktoré cieľavedome ostatné týždne osobnosť, zásluhy, politiku guvernéra Vladimíra Masára mlčky obchádzali a to naznačovalo, že kdesi v zákulisí sa hrá o zmenu medzinárodne renomovanej osobnosti na funkciu Národnej banky Slovenskej republiky.

    Je nesporne právomocou vlády navrhnúť personálne obsadenie postu guvernéra Národnej banky, ale nedôstojný spôsob riešenia, ktorý, si myslím, že zodpovedá aj nedôstojnému spôsobu súčasného výkonu vládnej moci, je spôsob, ktorý ďalej znižuje kredibilitu Slovenskej republiky. Ja sám som dostal, kolegovia dostávali otázky od predstaviteľov zahraničnej bankovej sféry, ktorí automaticky predpokladali, že pri kredibilite Národnej banky guvernér Národnej banky Vladimír Masár bude zastávať túto funkciu aj v ďalšom období. To sa v medzinárodných bankových kruhoch predpokladalo automaticky a je pomerne veľké prekvapenie nad predmetným návrhom vlády, čo sa týka osoby nového guvernéra.

    Pritom nijako nechcem spochybniť odbornosť pána Juska, ale jedna vec je odbornosť, druhá vec je zastávať funkciu prvého muža takej významnej inštitúcie, ako je Národná banka. Na dokreslenie osobnosti pána Vladimíra Masára musím podotknúť, že nielenže dokázal organizačne dotvoriť celý systém Národnej banky, že ju dokázal presadiť v medzinárodných kruhoch, ale že dokázal udržať aj personálne zloženie Národnej banky, že stabilizoval štruktúry bez ohľadu na to, ktorá vládna moc za to obdobie jeho fungovania bola pri moci. Mám obavu, že po odchode Vladimíra Masára dôjde v Národnej banke k výrazným, podotýkam, politicky motivovaným zmenám.

    Takže pokiaľ guvernér Národnej banky bol nezávislou apolitickou osobnosťou, tak môžem hodnotiť momentálnu situáciu a riešenie, ktoré navrhla vláda Slovenskej republiky, že ide o politické rozhodnutie voči apolitickej osobe Vladimíra Masára.

    Takže, dovoľte mi, vážená Národná rada, aby som nadväzne na toto hodnotenie Vladimíra Masára vyjadril sa aj kriticky k spôsobu, akým bola riešená celá situácia okolo osoby Národnej banky, kde jedinou vetou bol vybavený vzťah vlády k osobnosti guvernéra Národnej banky, ktorý bol šesť rokov nesporne jednou z najvýznamnejších ekonomických, hospodárskych osobností Slovenskej republiky.

    Pán predseda vlády, je to nedôstojné.

    Takže dovoľte mi nadviazať na slová pána Ivana Gašparoviča a poďakovať v mene klubu Hnutia za demokratické Slovensko, v mene bývalých členov vlády Hnutia za demokratické Slovensko a myslím si, že aj v mene Hnutia za demokratické Slovensko ako celku - napriek tomu, že Vladimír Masár nebol členom, bol apolitickou osobnosťou - za dôstojný, za svedomitý, za odborný spôsob, za odborný výkon funkcie guvernéra Národnej banky. Myslím, že výkonom guvernéra Národnej banky sa zapíše zlatými písmenami do histórie samostatnej Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predtým ako dám slovo na faktické poznámky, prosil by som o vystúpenie pána guvernéra, pána Masára, pretože odchádza na zahraničnú služobnú cestu a už to má o chvíľu, takže bude musieť opustiť Národnú radu.

    Prosím, pán guvernér, o vaše vystúpenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    bohužiaľ, naozaj o chvíľu odchádzam na zahraničnú pracovnú cestu do Šanghaja, kde je stretnutie guvernérov. Chcel by som využiť túto príležitosť na poďakovanie za tie slová uznania, ktoré boli na stranu Národnej banky Slovenska, na moju adresu. No a dovoľte mi, aby som vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie parlamentu bude na prospech Národnej banky Slovenska, na prospech Slovenskej republiky, či už bude také, alebo také.

    Takže neviem, čo iné by som k tomuto dodal, keďže tento bod sa týka pozície, ktorú doteraz zastávam ja, takže ešte raz ďakujem, ďakujem za tú podporu, ktorú Národná banka Slovenska počas môjho guvernérovania v parlamente mala a verím, že tie vzťahy aj naďalej budú na prospech Národnej banky a Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu guvernérovi a prajem mu šťastnú cestu.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kozlíka chcú reagovať poslanci Húska, Tkáč, Belohorská, Gyurovszky, Šepták, Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Húska, ako posledná pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na vystúpenie aj pána guvernéra, aj pána Kozlíka a chcem predovšetkým oceniť práve tento zakladateľský vklad, túto zakladateľskú úlohu, ktorú zohral mimoriadne dobre terajší guvernér. Zároveň chcem povedať, že dokázal veľmi významným spôsobom spojiť dve úlohy. Na jednej strane podporovať Mečiarovu vládu, ktorá, ako viete, si nestanovila také ciele ako terajšia vláda, ktorá sa hlavne vychvaľovala stakflačným modelom, ktorým sa pokúša tzv. liečiť slovenské hospodárstvo šokovou terapiou. Národná banka vtedy podporovala expanznú politiku, politiku rozbehnutia prosperitného kurzu slovenskej ekonomiky, ale zároveň veľmi dôrazne obhajovala záujem stability a konvertibility meny.

    Je zásluha banky, že spoločne s vládou dosiahli mimoriadne rýchlu konvertibilitu slovenskej koruny. Tento výkon bude vždy ohodnotený aj v budúcnosti ako mimoriadne veľký. Myslím, že práve z toho plynie hlavne poučenie pre budúcnosť, pre nás, aby sme sa naozaj poučili, ak sme poučiteľní, a usilovali sa zachovať nezávislosť tejto inštitúcie a zároveň rozumne spájať úsilie vlády a Národnej banky, iba že nie v smere stagnácie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Chcel by som zvýrazniť po vystúpení pána poslanca Kozlíka skutočnosť, že som mal tú česť niekoľko období pracovať s guvernérom Národnej banky ešte na úrovni štátnych tajomníkov. Na jeseň roku 1993 sme viedli delegáciu v Spojených štátoch vo Svetovej banke, kde sme vyjednali prvú tranžu 85 mil. dolárov na posilnenie menovej stability. Chcel by som tiež uviesť skutočnosť, že na záver pôsobenia Mečiarovej vlády sa v devízových rezervách nachádzalo temer 8 mld. dolárov. Súčasná vláda znivočila už tento devízový fond Slovenskej republiky, takže je to neporovnateľné.

    Chcel by som ešte zvýrazniť skutočnosť, že aj za Mečiarovej vlády sa posilnili ďalšie významné finančné inštitúcie, ktoré sú verejnoprávne a ktoré prispeli k menovej a finančnej stabilite, ale aj k sociálnej situácii, a to je Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia s rozpočtom 90 mld. korún, Národný úrad práce s 10 mld. korún, zdravotné poisťovne a doplnkové poisťovne. Chcel by som tiež zvýrazniť, aj keď pán predseda vlády teraz politicky rokuje, že on predkladá návrh na voľbu guvernéra Národnej banky.

    Pred niekoľkými minútami sme dostali uznesenie Ústavného súdu, na základe ktorého je zrejmé, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý bol navrhovateľom v tomto bode za vládu, hrubým spôsobom porušil Ústavu Slovenskej republiky. Predseda vlády nemal už morálne právo v tejto miestnosti predložiť nič a myslím si, že je to dehonestácia ústavného systému, ak takýto človek predkladá dnes takýto návrh.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tiež by som sa chcela pridať k poďakovaniu, ktoré predniesol pán Kozlík s ocenením ekonómie a postavenia Slovenska vďaka aj guvernérovi Národnej banky. Do dôchodku zvyčajne odchádzajú, pracovného dôchodku, odchádzajú ľudia, ktorí sú starí. V danom prípade to tak nie je. Odchádzajú ľudia, ktorých pracovné výsledky nie sú vynikajúce a ktorých ten, ktorých ide nahradiť, určite presiahne. Ani v tomto prípade to tak nie je.

    A potom sa pýtam: Prečo ideme meniť guvernéra Národnej banky, ktorý dokázal udržať a vlastne zaviesť slovenskú menu, udržať ju celý čas? Za to, že táto vláda sa postarala o to, že sa koruna začína ruinovať? To je však chyba niekoho iného. Tam by sme potom mali vymeniť nie guvernéra Národnej banky.

    A mrzí ma druhá vec, že nikto z koalície nevystupuje na to, aby poďakoval a ocenil kvality guvernéra Národnej banky, lebo ja môžem povedať za seba, že viem, že nikdy sa nepodieľal na politických vystúpeniach. Nikdy, ani raz. Dokonca možno ani vtedy v marci, keď mal v rukách ocenenie Mečiarovej vlády v marci 1994, a napriek tomu nevystúpil. A vidíte, že paradoxom je, že práve HZDS vie oceniť postavenie tohto muža na Slovensku a v menovej politike Slovenska.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Gyurovszky.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení kolegovia, kolegyne,

    samozrejme, tie slová, ktoré tu padli na meno pána Masára, sú v niektorých veciach pravdivé a tiež možno konštatovať, myslím, že aj z nášho pohľadu, že ten menový vývoj celkove sa dá hodnotiť kladne a že je to dobrá vec. V každom prípade si však myslím, že za týmto stál nie jeden človek, ale stála celá banková rada. V tejto súvislosti však musím poukázať na dve veci, ktoré nám v každom prípade prekážali a ktoré pokladáme minimálne za chybu. To je správanie sa Národnej banky, resp. bankovej rady počas volieb a pred voľbami, keď skoro miliardu dolárov minuli na udržanie kurzu slovenskej koruny. Napriek tomu ten kurz nebolo možné udržať.

    A druhý taký bod je jednoducho nefunkčnosť alebo nečinnosť bankového dohľadu. Tu môžem uviesť ako krikľavý príklad IRB a mohol by som menovať ďalšie banky, ktoré jednoducho nie sú pod takým tlakom bankového dohľadu, že by hospodárili efektívne, a nechcem ich menovať z toho dôvodu, že nie je to moja úloha. V každom prípade očakávame od budúcej bankovej rady, resp. od súčasnej bankovej rady, že minimálne bankový dohľad bude oveľa, oveľa kvalitnejší.

  • Pán poslanec Šepták, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Budem reagovať a doplním pána predrečníka Kozlíka. Pán guvernér Masár dokázal za svoje 6-ročné obdobie uhájiť vysoký kredit Národnej banky Slovenska hlavne na medzinárodnom poli. Nepripustil počas tohto svojho obdobia žiadne politikárčenie, ale zameral sa na čisto profesionálnu odbornú činnosť. Za túto prácu mu nesporne patrí veľké poďakovanie ako odborníkovi, ktorý si zastal svoje miesto v plnej miere.

    Ďakujem.

  • Ako posledná s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem sa pripojiť k hodnoteniam, ktoré uviedol pán poslanec Kozlík, a chcem uviesť, že ako podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre legislatívu som viackrát prišla do kontaktu s pánom guvernérom Masárom. Musím povedať, že jeho postoje boli fundované, obhajoval stabilitu slovenskej meny.

    Dnes, keď trošku pozriem do informácií, ktoré máme z tlače aj z pôsobenia v parlamente, predseda vlády Dzurinda, jeho vízia bola devalvovať slovenskú menu najmenej o 40 %. Pán podpredseda Mikloš hovoril v zahraničí o devalvácii slovenskej meny až o 70 %. Zrejme táto nová filozofia potrebuje aj nového muža. Ja to vidím veľmi jasne a priezračne. Dúfam, že parlament bude postupovať rozumne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    v prvom rade chcem poďakovať pánovi predsedajúcemu včerajšej schôdze, pánovi Presperínovi, že si uvážil alebo že si v podstate zvážil vážnosť takéhoto aktu vymenovania guvernéra Národnej banky a prerušil schôdzu a zabránil doslova fraške aktu vymenovania guvernéra Národnej banky. Lebo myslím si, že taká významná funkcia, ako je guvernér, kde sa na vymenovaní podieľa vláda, parlament a prezident, tak by mala mať aj dôstojný akt.

    Takisto chcem poďakovať za to, že rešpektovali návrh predsedníčky poslaneckého klubu za SNS pani Malíkovej, aby tu bol prítomný pán premiér, aby tento návrh predkladal sám predseda vlády.

    Moji predrečníci z tej odbornej stránky hodnotili pána guvernéra Masára za jeho kvalitu a profesionálnu prácu, ktorú vykonával vo funkcii guvernéra počas funkčného obdobia. Viete dobre, akú dôležitú úlohu zohráva Národná banka, kde vlastne pri budovaní štátu niektorí tu sediaci politici predpovedali krach štátu z hľadiska niekoľkopercentnej inflácie. A toto sa nestalo a má na tomto zásluhu aj Národná banka. Výraznou mierou sa podieľala, samozrejme, aj v osobe guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky.

    Národná banka počas svojho pôsobenia od vzniku má vysokú dôveru občanov Slovenskej republiky nielen doma, ale aj v zahraničí. Viackrát som mal možnosť navštíviť niekoľko štátov v zahraničí a všade, kde sa spomenula Národná banka, osoba Masára, mala vysoký kredit táto osoba. Chcem zvýrazniť aj ten fakt, že mal som možnosť ako člen vlády štyri roky počúvať odborné hodnotenie guvernéra vo vláde. Nie vždy to hodnotenie malo také isté hodnotenie, ako sa vláda vyjadrovala, ale, tak ako hovorila pani podpredsedníčka Tóthová, vždy vystupoval odborne a presvedčoval nás, že to, čo on hovorí, je z odbornej a profesionálnej stránky dobré. A takto nás väčšinou presvedčil a potom sme aj takto rozhodovali.

    Chcem za klub Slovenskej národnej strany poďakovať guvernérovi Národnej banky Vladimírovi Masárovi, takisto za členov vlády za Slovenskú národnú stranu, bývalých členov vlády, a takisto za celú stranu chcem poďakovať guvernérovi Národnej banky Slovenska Vladimírovi Masárovi za tú prácu, ktorú vykonával počas funkčného obdobia.

    Na základe týchto dôvodov navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v takomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje poďakovanie guvernérovi Národnej banky Slovenska Vladimírovi Masárovi za odbornú a profesionálnu prácu, ktorú vykonával vo funkcii guvernéra Národnej banky Slovenska počas funkčného obdobia."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Siteka: pán poslanec Húska, Hofbauer, pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Húska, ako posledný pán poslanec Gašparovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem nadviazať na slová pána poslanca Siteka, ktorý predložil akýsi spätný pohľad na minulý vývoj.

    Rád by som upozornil na význam osobností pri takých zakladateľských výkonoch, ako sú zakladanie vlastnej národnej banky. Pri prvom zakladaní, ktoré bolo neuveriteľne ťažké, predsa sme mali to šťastie, že Slovensko disponovalo vtedy troma veľkými osobnosťami z oblasti bankovníctva a riadenia národnej meny, ako boli pán profesor Briška, pán profesor Karvaš a pán profesor Zaťko. Bohužiaľ, po mnohých a mnohých desaťročiach politiky federálnej vlády boli sme v roku 1992 v situácii, že sme nemali žiadnu osobnosť na Slovensku, ktorá bola takýmto spôsobom už vyprofilovaná. A dvaja Slováci, ktorí prichádzali do úvahy, oznámili, že už sú v podstate usídlení v Prahe a že nemienia vykonávať takéto funkcie. Takže vlastne prišli mladí ľudia, a to na čele s pánom guvernérom Masárom. A treba povedať, že veľmi dôstojne pokračovali v prvej zakladateľskej ceste profesorov Brišku, Karvaša a Zaťka. Treba to jednoducho oceniť. A rád by som znova zdôraznil, že práve takéto vysoké ciele dávajú možnosti aj vysokých výsledkov za predpokladu rozumného výberu ľudí.

  • A ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Parametre chlapa je možné spoznávať v krajných zaťaženiach, v ktorých sa takýto chlap správa. Ja chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Siteka v nadväznosti na guvernéra Národnej banky Vladimíra Masára.

    Takýmto záťažovým rokom bol nesporne rok 1992. A spomeniem len tri body, v ktorých sa Vladimír Masár dokumentoval a preukázal:

    Prvé, delenie aktív a pasív Štátnej banky československej, kde Praha disponovala všetkými archívnymi materiálmi, keď v októbri, v novembri sa prevekslovali devízové rezervy z tejto federálnej banky do komerčných českých bánk, aby potom vo februári, marci 1993 sa zase vynorili na českej scéne v Českej národnej banke. S takýmto delením aktív a pasív Národná banka Slovenska nikdy nesúhlasila, nikdy sa nepodpísal protokol o údajnej dlžobe 24,5 mld., o čom súčasná Dzurindova vláda s českou stranou bezstarostne rokuje. Takéto zadlženie totiž neexistuje. To bolo špekulatívne.

    Druhé bolo delenie meny vo februári 1993, keď česká strana vierolomne rozhodla samovoľne o oddelení svojej vlastnej meny, hoci sme mali korektné dohody do druhého polroka 1993. Slovenská strana v priebehu troch týždňov pripravila, zabezpečila a uskutočnila oddelenie meny tak, že slovenská ekonomika sa ani nezachvela. Vo veľkej miere v tom má zásluhu práve guvernér Vladimír Masár.

    A tretie, hlasy kuvikov, ktorí plakali za federáciu a plačú ešte aj teraz, spomínali očakávanú 30-percentnú devalváciu a zrútenie slovenskej ekonomiky, do polroka k Čechom sme sa mali kolenačky vracať. Nestalo sa tak. Slovenská mena aj vďaka guvernérovi Národnej banky a celému ekonomickému prostrediu sa preukázala ako životaschopná a pevná, oveľa pevnejšia ako vedenie súčasnej vlády.

  • Pani poslankyňa Dubovská - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ja by som sa tiež chcela vyjadriť, alebo teda pripojiť k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Sitekovi s vyjadrením vďaky guvernérovi Národnej banky, ktorý naozaj z môjho pohľadu - a viem, že aj z pohľadu mladšej generácie žijúcej v tomto štáte - sa zaslúžil o to, aby Národná banka získala istý punc, punc nezávislosti, nespolitizovanosti, punc inštitúcie, ktorá ako jedna z mála alebo ojedinelá bola pokladaná nielen za nezávislú, ale aj stabilnú. Bolo to aj v čase, keď bola pri vláde Mečiarova vláda. Viem, že z môjho pohľadu pán guvernér pôsobil aj v tom období veľmi nezávisle a snažil sa posudzovať veci profesionálne a nezainteresovane politicky. Chcel dobre pre tento štát.

    Verím, že bude v tom aj naďalej pokračovať a prajem si, aby takých ľudí, ako bol on vo svojej funkcii, bolo naďalej čím ďalej a viacej aj v iných inštitúciách v tomto štáte.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    mal som tú česť s odchádzajúcim guvernérom Národnej banky, ale i s navrhovaným viceguvernérom na guvernéra Národnej banky veľmi úzko spolupracovať v určitom období. V tomto období sa riešili veľmi zložité úlohy, ako napríklad kolkovanie peňazí, výmena niektorých peňazí. Chcem oceniť promptné postupy, profesionálnu úroveň ako guvernéra, tak i viceguvernéra, lebo stál často pri mnohých iných rozhodnutiach.

    Myslím si, že skutočne si zaslúži naše uznanie odchádzajúci guvernér Vlado Masár, ale myslím si, že tu bude zachovaná aj určitá kontinuita práce v Národnej banke.

    Chcem celkom na záver povedať, že nezávislým je veľmi ťažko. A na to chcem upozorniť nového guvernéra Juska.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som nadviazať na pána poslanca Siteka v tej pasáži, kde hovoril o problémoch, ktoré niekedy vznikli pri rokovaní vo vláde, a tým sa dá reagovať aj na pána poslanca Gyurovszkého. Áno, v niektorých prípadoch aj my sme vyčítali guvernérovi, že pokiaľ ide o bankový dohľad, možno nesplnila Národná banka celkom svoje postavenie. Ale myslím si, že treba jednoznačne brať do úvahy to, že v tých ťažkých časoch, a to sú vždy ťažké časy, ak vzniká nová republika a buduje sa nový bankový systém, v tých ťažkých časoch sa Národnej banke darilo zvládnuť situáciu a aj vďaka jej vedeniu hospodárstvo krajiny nekolabovalo a v bankovom sektore neprebiehali bankroty ani mena nebola nezhodnotená. Takže ja si myslím, že aj z tohto pohľadu je potrebné oceniť Národnú banku Slovenska a jej vedenie pri spolupráci s vládou.

    A taktiež si myslím, že nie je nezanedbateľné, že finančníci, a opäť hovorím, potvrdil to aj terajší premiér, sa zhodujú najmä v otázke potvrdenia súčasnej politiky centrálnej banky, teda v jej pokračovaní toho, čo Masár začal a robil.

  • Národná rada odhlasovala pozitívne, že dala súhlas, aby mohol vystúpiť v Národnej rade viceguvernér Národnej banky a kandidát na guvernéra pán Jusko.

    Pýtam sa, chcete vystúpiť, pán viceguvernér.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi poďakovať sa za možnosť prvýkrát v živote vystúpiť pred zákonodarným zborom Slovenskej republiky, a to hneď v záležitosti, ktorá sa ma dotýka nielen z profesionálneho pracovného hľadiska, ale aj z osobného hľadiska.

    Mal som tú česť, že som bol poverený slovenskými inštitúciami budovať slovenskú korunu, mal som česť byť pri tom, keď slovenská koruna plávala v neľahkých vodách zložitého hospodárskeho vývoja na Slovensku, zložitého finančného vývoja v zahraničí. Bol by som veľmi rád, keby som mohol ďalej či v tom, alebo v onom postavení prispieť pri ďalšom udržiavaní a posilňovaní dôvery v slovenskú korunu. Keď sme zobrali do úvahy teórie peňazí, čo to vlastne peniaze sú, zistili by sme, že existuje enormné množstvo definícií. Jednou z nich je to, že peniaze sú založené na dôvere. Dôvere, ktorá nepozná hraníc, nepozná rozdielov medzi regiónmi, medzi národnosťami, medzi politickými stranami. Dôležité je, aby dôvera v príslušnú národnú menu, v našom prípade slovenskú korunu, bola čo najširšia. A len vtedy sa podarí zabezpečiť stabilné menové prostredia ako nevyhnutný základ pre ďalší hospodársky rast, tým aj zlepšenie života ľudí.

    V prípade, že dostanem vašu dôveru, bude mi veľkou cťou prispieť k tejto nie jednoduchej a ľahkej úlohe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu viceguvernérovi.

    Faktické poznámky na jeho vystúpenie: pán poslanec Húska, pán poslanec Andel. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem reagovať na vystúpenie pána viceguvernéra Juska.

    Je skutočne tak, že výsledky, ktoré dosahovala Národná banka, neboli výsledkami jednej osoby a boli výsledkami tímovej práce, a dokonca sa snažím dúfať, že aj určitého tímu, alebo určitého tandemu vo vedení, ktorým sa toto dosahovalo. Myslím si, že v tejto oblasti by nemalo dôjsť ku diskontinuite.

    Ale rád by som upozornil pána viceguvernéra, že - ak sa nemýlim - tak práve on povedal v minulom roku v auguste taký výrok, že štátna kasa je prázdna. A za takejto situácie chcem len povedať, že v deficitnom rozpočte vlastne štátna kasa nikdy nie je prázdna, ale má červené čísla. A kto pozná, ako prebieha kolobeh tvorby zdrojov, tak vie, že dokonca v štátnom rozpočte je niekoľko dní vždycky nulových alebo mínusových a že toto organizovanie peňažných tokov je mimoriadne zložité najmä pri deficitných rozpočtoch.

    Myslím si, že pán viceguvernér predsa len urobil ústretový krok voči demagógii politických ašpirantov. A nemalo sa to diať. V tomto zmysle slova ho varujem a upozorňujem, že by mal zachovať naozaj pozíciu nezávislosti voči vláde, i keď naozaj pozíciu spolupracujúcu.

  • Pán podpredseda Národnej rady sa vzdal možnosti vystúpiť s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce vystúpiť pán predseda vlády ako navrhovateľ na záver?

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v prvom rade by som chcel oceniť každý vecný tón, ktorý zaznel v rozprave k tomuto vážnemu bodu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak dovolíte, pán Gašparovič, jednak chcem vám zablahoželať k meninám, všetkým Ivanom, ale najmä oceniť vaše stručné, vecné a podľa môjho názoru aj výstižné vystúpenie.

    Budem však úprimný a poviem aj to, že som vycítil vo viacerých vystúpeniach aj snahu urobiť z tejto voľby politikum.

    Pán poslanec Kozlík, vy ste hovorili, že vraj je nedôstojný spôsob návrhu guvernéra. Nepovedali ste v čom. Chýbala vám pozornosť médií. Ak dovolíte, ja sa teším, že aspoň dačo dokážeme zvládnuť kultivovane, pružne a bez zbytočného pretriasania na verejnosti.

    Hľadali ste politikum v tom, že išlo o rozhodovanie s podtónom politikárčenia alebo politického rozhodnutia. Opäť ste nepovedali v čom. Keď som vás počúval, a nielen vás, ale, žiaľ, aj niektorých z vašich kolegov, mal som pocit, že ste sa snažili vyzdvihnúť ani nie tak nesporné kvality pána guvernéra Masára, ako že ste chceli viac glorifikovať obdobie, keď ste v tejto krajine vládli. A to ma mrzí. To je nemiestne a nepatrí to k tejto téme.

    Uvediem aspoň jednu ilustráciu. Pán poslanec Hofbauer hovoril veľmi pozitívne o období, keď sa delili aktíva, pasíva bývalej Štátnej banky československej. Ocenil pevnosť slovenských bankárov. No ale ak ma pamäť nezrádza, pán Jusko bol v centrálnej banke už od leta 1992, pán Masár od júla 1993. Naozaj nechcem sa ani v najmenšom dotýkať pána súčasného guvernéra, naopak, mám pocit, že práve pán Marián Jusko bol najbližšie k deleniu aktív a pasív a bolo to jeho, by som povedal, veľké víťazstvo alebo veľký úspech, že to prebehlo hladko. Takže vaše vystúpenie, pán poslanec Hofbauer, bolo vysokým ocenením kvalít pána dnešného viceguvernéra Mariána Juska.

    Dámy a páni, život je zmena. A už to tu bolo povedané, že zmien sa netreba báť, ak sú koncepčné, nie náhodné, vynútené alebo chaotické, ak rešpektujú kontinuitu, ak môžu posunúť kvalitu vyššie. Dovoľte mi rečnícku otázku: Azda nieto čo zlepšovať aj v Národnej banke Slovenska? Toto nie je priestor, aby sme teraz rozoberali a hlboko diskutovali o tom alebo onom úseku. Ja to poviem však celkom jasne: Úsek, za ktorý zodpovedá pán viceguvernér Jusko, mal obrovskú reputáciu, dovolím si povedať, najlepšiu reputáciu doma, má vysokú reputáciu v zahraničí, je to úsek, ktorý zodpovedá za stabilitu slovenskej koruny. A sú aj úseky, ktoré kritizujeme aj my, aj dnešná opozícia, kde hľadáme vyššiu kvalitu. Nechcem naozaj detailizovať, zatiaľ to nechávam v takej všeobecnejšej rovine. Sú úseky nepochybne aj v centrálnom bankovníctve, ktoré môžu mať vyššiu kvalitu. A táto pozitívna zmena rešpektujúca kontinuitu a kvalitu človeka - nepochybne s novou motiváciou, s novou krvou - môže túto kvalitu posunúť vyššie. Toto boli primárne dôvody, pre ktoré vláda Slovenskej republiky urobila návrh taký, aký urobila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, žiada sa mi povedať ešte možno dve, možno tri poznámky.

    Po prvé, veľmi dobre si, samozrejme, uvedomujem, že pán Masár bol kandidátom Hnutia za demokratické Slovensko. Otvorte si archívne dokumenty, ako poslanec sediaci v opozičných laviciach som hlasoval za zvolenie pána Masára. Neľutoval som to. Roky som sedel v opozičných laviciach, vždy ma dokázal pán guvernér prijať. A pevne verím, že aj dnešná opozícia nájde v novom guvernérovi takéhoto partnera na kvalifikované odborné diskusie.

    Moja druhá poznámka je, že chcel by som vás všetkých ubezpečiť a pevne verím, že aj nádejného nového guvernéra, že vláda Slovenskej republiky neurobí ani jediný krok na zmenšenie jestvujúcej nezávislosti centrálnej banky. Máte s nami isté skúsenosti, osemmesačné, a pevne verím, že už sme preukázali, že si ctíme, vážime nezávislosť centrálnej ceduľovej banky a budeme ju podporovať a možno aj posilňovať.

    Chcel by som skončiť azda tým, čím som začal. Ako opozičný poslanec som si plne uvedomoval, že guvernér nie je pre koalíciu, nie je pre opozíciu, je pre všetkých občanov Slovenskej republiky, je pre každého človeka, čo má uložené čo len jednu korunu v našich bankách. A preto vás prosím, poslancov vládnej koalície, ale aj slovenskej opozície, aby ste podporili návrh, aby novým guvernérom Slovenskej republiky bol pán Marián Jusko. Bude to dobré nie pre koalíciu, nie pre opozíciu, bude to dobré pre našu vlasť, bude to dobré pre ďalší stabilný pozitívny vývoj Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Chce vystúpiť na záver rozpravy pán Farkas?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v rozprave vystúpili traja poslanci a guvernér, ako aj viceguvernér Národnej banky Slovenska. Samozrejme, na vystúpenia pánov poslancov sa ozývali viacerí v rámci faktických pripomienok, ale v rámci rozpravy vystúpili traja opoziční poslanci, ktorí väčšinou sa vyjadrili veľmi pozitívne o činnosti Národnej banky Slovenska, takisto aj o činnosti guvernéra Národnej banky Slovenska a poukázali na niektoré úspechy v predchádzajúcom období Národnej banky, ako aj na niektoré úspechy pána guvernéra.

    Je to samozrejmé, veď odchádza človek, ktorý má určité zásluhy na tvorbe tohto štátu a na udržiavaní stability slovenskej meny a patrí mu za to poďakovanie. Ale pre objektívnosť treba nezabúdať aj na tú stránku veci, že tá obloha nebola vždy jasná a slnečná nad prácou Národnej banky Slovenska, že bola niekedy aj zatiahnutá, zamračená a tá činnosť nebola vždy v súlade s očakávaním verejnosti. A práve preto netreba zabúdať aj na niektoré temné stránky v práci Národnej banky Slovenska.

    Predovšetkým tu treba spomenúť bankový dohľad nad komerčnými bankami, najmä vzťah Investičnej a rozvojovej banky k Národnej banke Slovenska. Bezpečne na tej afére má svoj podiel aj Národná banka Slovenska, že občanov tejto republiky stojí mesačne 100 miliónov Sk udržiavať ešte nad vodou Investičnú a rozvojovú banku alebo že vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a komerčnými bankami nie sú urovnané. A nezabúdajme, že Národná banka zaviedla záväznú 10-percentnú úložku pre komerčné banky. Takže týmto som chcel poukázať na to, že je to čestné, že z jednej strany poukážeme na pozitíva, ale na strane druhej zase netreba zabúdať na negatíva.

    Podľa môjho hľadiska odchádza človek, ktorému treba poďakovať za vykonanú prácu, ale prichádza nový človek takých istých ľudských aj odborných kvalít. A nech je Národná banka nezávislým orgánom, na ktorý budeme môcť byť hrdí, a nech je tá úroveň našej spolupráce Národnej banky Slovenska a Národnej rady Slovenskej republiky na oveľa vyššej úrovni, než bola dosiaľ.

    Ešte poslednú poznámku. Pán poslanec Sitek podáva návrh uznesenia. Pán predseda, navrhujem teraz, aby sme hlasovali o predloženom návrhu a potom po vyhlásení výsledku by sme mohli hlasovať o návrhu uznesenia predloženého pánom poslancom Sitekom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Na hlasovacom lístku máte uvedené: hlasujem za návrh, proti návrhu, zdržiavam sa hlasovania. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: "za", "proti", "zdržiavam sa". Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Po tomto tajnom hlasovaní potom by sme schválili uznesenie, tak ako to navrhol pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či ste všetci hlasovali, alebo či ešte niekto, kto chcel hlasovať, nehlasoval. Vyzývam všetkých tých, ktorí ešte nehlasovali, aby vykonali akt hlasovania, aby skrutátori a overovatelia mohli spočítať a oznámiť výsledky hlasovania.

  • Pokračovanie aktu tajného hlasovania.

  • Páni poslanci, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Vyhlasujem prestávku do pol dvanástej.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Nech sa páči, pán poslanec Ištván.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    Na tajné hlasovanie o návrhu na vymenovanie Mariána Juska za guvernéra Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o vymenovaní Mariána Juska za guvernéra Národnej banky Slovenska 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. To znamená, že zo 130 hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných.

    Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na vymenovanie Mariána Juska hlasovalo za návrh 85 poslancov, proti návrhu 13 poslancov, zdržalo sa hlasovania 32 poslancov.

    Na schválenie návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že návrh na vymenovanie Mariána Juska za guvernéra Národnej banky Slovenska bol schválený.

    Toľko text zápisnice.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ištvánovi za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní schválila návrh vlády na vymenovanie Mariána Juska za guvernéra Národnej banky Slovenska.

    Teraz by som poprosil pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, pán predseda. Samozrejme, gratulujeme pánu Juskovi k vymenovaniu za guvernéra.

    Ešte v rozprave vystúpil pán poslanec Sitek a podal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje poďakovanie guvernérovi Národnej banky Slovenska Vladimírovi Masárovi za odbornú a profesionálnu prácu, ktorú vykonal vo funkcii guvernéra Národnej banky Slovenska počas funkčného obdobia.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu spravodajcu na vyslovenie poďakovania bývalému alebo terajšiemu, pokiaľ je vo výkone funkcie, pánu Masárovi.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.

    Národná rada si svoju povinnosť splnila. Schválila návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky prislúcha prezidentovi republiky.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k

    návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 287.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    vážená Národná rada,

    pred niekoľkými dňami som v súlade s platnou úpravou požiadal vládu Slovenskej republiky o zaradenie materiálu "Návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky" na program rokovania. Prinútili ma praktiky nezvyklé v kultivovanom spoločenstve, nezvyklé v spoločenstve právnikov, nemusím zdôrazňovať sudcov.

    Vláda Slovenskej republiky sa predmetným návrhom zaoberala na schôdzi 30. júna tohto roku. Uznesením číslo 563 ho schválila a poverila svojho predsedu predložiť parlamentu na ďalšie konanie.

    Pozitívne stanovisko k návrhu na odvolanie prijala aj Rada sudcov Slovenska na zasadnutí 28. júna a Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 29. júna. Zhodne odporúčajú návrh predložiť na konanie príslušným orgánom, čiže aj Národnej rade.

    V tejto súvislosti považujem za potrebné informovať, že súbežne som podal návrh na začatie kárneho konania, v ktorom som žiadal uložiť kárne opatrenie podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení neskorších predpisov - preloženie na súd nižšieho stupňa, čo znamená, že konanie sudcu Dr. Jozefa Štefanka som kvalifikoval ako závažné kárne previnenie. Dôvody, prečo som siahol k takému, svojím spôsobom krajnému opatreniu, sú podrobne rozvedené v predloženom návrhu. Napriek tomu považujem za potrebné niektoré z nich uviesť aj pri tejto príležitosti.

    Dr. Jozef Štefanko pôsobí vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky necelé dva roky. Je však dlhoročným pracovníkom justície od roku 1962 so skúsenosťami sudcu aj notára. Je preto celkom prirodzené očakávať, že má praktické skúsenosti z jednania s účastníkmi konania v rôznych, často i veľmi napätých situáciách, že by mal byť nositeľom práva a reprezentantom spravodlivosti, pokiaľ to ľudská podstata umožňuje, tej najobjektívnejšej. O to viac ma prekvapilo správanie menovaného ako sudcu, aj ako človeka vo veku, ktorý by mal byť synonymom určitej vážnosti a vyváženosti rozumu a citov, keď neakceptoval moje rozhodnutie, aby opustil priestory, ktoré obýva bez právneho dôvodu a bez finančnej odplaty. Jeho postoj k zodpovedným zamestnancom ministerstva spravodlivosti, jeho konkrétne činy násilia voči generálnemu riaditeľovi sekcie všeobecnej správy a voči majetku svedčia o tom, že svoje konanie nedostatočne zvážil, že sa nedokázal ovládať. Jedným slovom konal spôsobom, ktorý nerobí česť jemu samému, sudcovi, navyše funkcionárovi najvyššej súdnej inštancie v právnom systéme spoločnosti a už vôbec v justícii.

    V daných súvislostiach musím konštatovať, že Dr. Jozef Štefanko sa dopustil konania, ktorým vážne narušil dôstojnosť sudcovskej funkcie, keď v dňoch 4., 7. a 9. júna tohto roku násilne otvoril byt na 1. poschodí budovy na Župnom námestí číslo 13, ktorý je v správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, tak, že vylomil zámku, resp. vylámal časť dverí. Vo svojom násilnom konaní pokračoval 14. júna, keď sa pokúsil o vlámanie do tohto bytu. Tiež 8. júna, keď fyzicky napadol generálneho riaditeľa sekcie všeobecnej správy ministerstva, pričom sa mu aj písomne vyhrážal spôsobom, ktorý vzbudzoval dôvodnú obavu, že svoju hrozbu použitia fyzickej sily aj zrealizuje.

    Svojím nevhodným správaním v občianskom živote hrubo porušil základné povinnosti sudcu, narušil dôstojnosť riadiacej funkcie a vedome porušil princípy sudcovskej etiky. Svoje osobné záujmy neriešil zákonným spôsobom, ale hrubým násilím. Jeho nedôstojné správanie negatívne dopadá na právne vedomie spoločnosti. Nie je potrebné zdôrazňovať, aký dôležitý post predstavuje funkcia podpredsedu Najvyššieho súdu. V tejto súvislosti by zotrvanie menovaného v tejto funkcii nebolo pozitívnou prezentáciou justície doma ani v zahraničí.

    Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 platného zákona o súdoch a sudcoch a článku 55 ods. 3 volebného poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda,

    vážení páni poslanci,

    z uvedených dôvodov a v záujme znovunadobudnutia dôveryhodnosti Najvyššieho súdu na verejnosti odporúčam predložený návrh akceptovať a Dr. Jozefa Štefanka z postu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolať.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru Lajosovi Mészárosovi a prosím ho, aby uviedol stanovisko tohto výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás z poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca informoval o prerokovaní návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Jozefa Štefanka.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. júla 1999 bol pridelený návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Jozefa Štefanka Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s týmto rozhodnutím Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. júla 1999 na svojej 37. schôdzi prerokoval návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Jozefa Štefanka a schválil uznesenie číslo 123, s ktorým vás oboznámim.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

    a) konštatuje, že

    1. návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Dr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 1999 je podaný v súlade s § 50 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

    2. sú splnené ústavné dôvody na odvolanie Dr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky;

    b) súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na odvolanie Dr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky;

    c) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. hlasovať o odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Jozefa Štefanka tajne,

    2. odvolať JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

    3. pozvať Dr. Jozefa Štefanka na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na jeho odvolanie z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a umožniť mu vystúpiť k predmetnému návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky;

    d) poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lajosa Mészárosa pri rokovaní o návrhu na odvolanie Dr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky úlohou spoločného spravodajcu výborov Národnej rady Slovenskej republiky;

    e) ukladá predsedovi výboru stanovisko výboru k návrhu na odvolanie Dr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predložiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Na dnešné rokovanie bol pozvaný aj podpredseda Najvyššieho súdu Dr. Štefanko. Aby mohol vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s vystúpením podpredsedu Najvyššieho súdu. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu, ktorý som predniesol. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, aby pán Štefanko mohol v rámci rozpravy vystúpiť v Národnej rade.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Najprv vystúpia poslanci a potom vystúpi pán Dr. Štefanko. Poslanci majú prednosť pred pánom podpredsedom.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    skôr ako podrobnejšie rozoberiem situáciu okolo návrhu na odvolanie Dr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som skúsil sa zrozumiteľným spôsobom zamyslieť a na príklade zo života vysvetliť, čo sa vlastne stalo a čo vlastne médiá spravili z tejto udalosti, ktorou sa máme zaoberať.

    Podpredseda Najvyššieho súdu bol násilným spôsobom najprv obmedzovaný v domovej slobode a potom vysťahovaný z bytu, v ktorom býval viac ako sedem rokov.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa upokojili. Počúvame pána poslanca Oberhausera.

  • Vrcholom tohto prípadu je, že majú byť potrestaní nie páchatelia, ktorí spôsobili túto ujmu, ale poškodený, ktorý sa bránil. Televízne spoločnosti STV a Markíza naservírovali verejnosti ďaleko dopredu celú udalosť tak, aby postavili verejnú mienku občanov aj sudcov proti podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Predstavte si, vážení spoluobčania, príbeh, v ktorom by ste bývali v štátnom dome a jedného dňa by váš domovník, ktorý by sa na dôvažok sám určil, by povedal, že vám vypne vodu, elektriku, plyn, trvalo by to skoro mesiac. Potom by vám vymenil zámku na dverách a nakoniec by vysťahoval vaše veci pod schody. A keby ste sa búrili, tak by vás ohovoril po celom meste a zariadil by, aby vás v práci, vo vašom zamestnaní, pozbavili funkcie a nakoniec vyhodili z roboty. Čiže ide o takýto spôsob riešenia problému, o ktorého nespravodlivosti určite nieto pochýb. A myslím si, že každý občan Slovenskej republiky sa zamyslí nad tým, že keď takto sa môže konať voči podpredsedovi Najvyššieho súdu, ako dopadnú oni ako obyčajní občania, ktorí nemajú také možnosti prísť do parlamentu obhajovať svoje postavenie, obhajovať veci, z ktorých sú obvinení. Dokonca by som povedal, že to môže vyzerať ako pilotný projekt, ktorý sa potom môže opakovať. A preto myslím si, že očierňovať podpredsedu Najvyššieho súdu bez toho, aby došlo naozaj k vyneseniu kompetentných orgánov, aby rozhodli, kto má pravdu a kto nie, tak to je nonsens.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, jedna zo sporných stránok prednáša návrh na odvolanie z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Nie nezávislý orgán, jedna zo sporných stránok. Je samozrejmé, že svoju verziu celého toho sporu vykladá zo svojich subjektívnych pohľadov a samozrejme, za to, že je priamo zainteresovaná v spore, tak, ako oni vidia veci. Nechcem povedať tvrdo, že ako sa im to aj hodí.

    Aká je však skutočnosť? List vlastníctva. Po prvé treba povedať, že interpelácie v tejto kauze trvajú dlhšie a prvá bola zaslaná ministrovi spravodlivosti 12. mája 1999 po odpojení bytu, v ktorom býval podpredseda Najvyššieho súdu Dr. Štefanko, od vody, plynu, elektriny a urobil neobývateľný tento byt, znehodnotilo sa tam, čo bolo v chladničke atď., proste urobil neobývateľný a za mesiac trvania tohto sporu vlastne si ministerstvo spravodlivosti ani neujasnilo svoje majetkové vzťahy v tomto prípade. A pán minister v odpovedi na interpeláciu mi oznámil, že výpis z katastra je svedectvom o správe majetku ministerstvom spravodlivosti budovy Najvyššieho súdu. Vážení, každý kto si prečíta výpis z katastra nehnuteľností pod číslom 2941, sa dočíta, že na liste vlastníctva sú len pozemky, na ktorom stojí Najvyšší súd, nie je tam zapísaná budova. Pri stavbách je napísané nula. A ministerstvo spravodlivosti argumentovalo týmto výpisom z katastra nehnuteľností svoje práva v rozhodovaní o budove Najvyššieho súdu. Na druhej strane všetky dokumenty, ktoré sa týkajú tejto budovy, boli vystavené na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Išlo o územné rozhodnutie, išlo o stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Je zaujímavé, nikdy na dokumente nefigurovalo ministerstvo spravodlivosti, vždy bol adresátom, partnerom pre štátnu správu o budove Najvyššieho súdu len Najvyšší súd a nikdy nie ministerstvo spravodlivosti.

    Pán minister Čarnogurský v odpovedi na interpeláciu nezaslal v prílohe rozhodnutie ministerstva financií ako jediného správcu so štátnym majetkom, že je ministerstvo spravodlivosti poverené správou tejto budovy. Preto som povedal domovník, ktorý sa sám vymenoval do funkcie. Takýto dokument zrejme ministerstvo spravodlivosti nemá, lebo by mi na interpeláciu bolo ministerstvo spravodlivosti tento dokument zaslalo.

    Nezákonnosť postupu. Vážení, viete veľmi dobre a právnici prítomní tu v sále to môžu potvrdiť, že štátna správa, štátna organizácia môže konať len tak, ako jej zákon ukladá. Nemôže použiť teda svojpomoc § 6 Občianskeho zákonníka na postup pri vypratávaní bytu, ktorý obýval podpredseda Najvyššieho súdu. Jednoducho zákon to jasne definuje, svojpomoc pri vypratávaní má len občan, nemá štátna organizácia, ktorá jednoducho túto svojpomoc nezákonne v prípade Dr. Štefanka použila.

    Ak dovolíte, teraz by som sa venoval ešte tomu, čo tu aj odznelo možno v takých neoficiálnych rečiach, že pán podpredseda Najvyššieho súdu obýval priestory neoprávnene a že ich obýval bezplatne. Viete veľmi dobre, že ústavní činitelia zo zákona, a ja som to navrhoval aj pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte, ako aj zákona o náležitostiach sudcov, majú právo na služobný byt. Doktor Štefanko má trvalé bydlisko v Nových Zámkoch a dochádza do Bratislavy z titulu vymenovania do funkcie sudcu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Čiže z takéhoto pohľadu svojho času minister Šimko a predseda Najvyššieho súdu Dr. Plank sa dohodli o bývaní, o umiestnení pána Dr. Štefanka, vtedy ešte ako sudcu Najvyššieho súdu, do priestorov, do jedného zo služobných bytov Najvyššieho súdu. Nebol sám. Takýchto sudcov bolo umiestnených v budove Najvyššieho súdu viacej a zdokumentujem a zdôvodním aj prečo.

    Totiž celá tá záležitosť okolo Dr. Štefanka je iba vrcholom z ľadovca konania štátnej správy voči Najvyššiemu súdu a obmedzovania nezávislosti Najvyššieho súdu. Doktor Štefanko je posledný sudca Najvyššieho súdu, ktorý býva v areáli Najvyššieho súdu.

    Najvyšší súd, keď sa staval, sa staval ako účelová budova pre potreby sudcov Najvyššieho súdu, aby bola zabezpečená ich bezpečnosť a ochrana nielen v procese vykonávania práce, činnosti, pojednávania, ale aj v súkromní, po skončení pracovného času. Preto tento areál bol postavený tak, že tam boli postavené tri služobné byty a desať služobných buniek pre sudcov, ktorí boli z mimo bratislavského prostredia a boli jednoducho za svoju kvalitu, za svoje výsledky vymenovaní za sudcov Najvyššieho súdu. Aký je stav dnes? Ani jeden sudca, Dr. Štefanko je posledný, ktorého štátna správa vyháňa z tohto areálu, ktorý bol účelovo postavený ako Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sudcovia Najvyššieho súdu sú umiestnení v kanceláriách po dvoch-troch, predtým bolo počítané, že budú mať naozaj podmienky na slušnú prácu.

    Ministerstvo spravodlivosti, keď sa sťahovalo do budovy, malo 80 pracovníkov. Dnes má vyše 300. To sú príčiny, prečo je nedostatok miesta na Najvyššom súde. Na dôvažok sa tam nasťahovala Generálna prokuratúra, ktorá má ďalších pracovníkov. Tieto dôvody spôsobili, že podmienky práce Najvyššieho súdu a sudcov, ktorí tam pracujú, sú veľmi ťažké. Pracujú s minimálnymi pracovnými podmienkami, hovorím po dvoch- -troch v kanceláriách, majú zlé technické vybavenie a nie je zabezpečená ich ochrana. Garáže, ktoré sú v areáli súdu a ktoré boli chránené a bolo myslené tým, že keď sudcovia posudzujú mimoriadne ťažké prípady, zločiny, trebárs aj organizovaný zločin, mafie, že musia byť jednoducho chránení aj počas pracovného procesu, počas súdnych konaní aj v súkromí, a preto mali garážovať na dvore súčasného areálu Najvyššieho súdu. Ministerstvo spravodlivosti však zariadilo, že sudcovia parkujú na ulici. Na nechránenom parkovisku a v priestoroch garáží sú zaparkované vozidlá obyčajných pracovníkov Najvyššieho súdu. Taký je skutočný stav, ako sa stará správca - ministerstvo - o svojich sudcov.

    Takisto aj ochrana. Ako som povedal, predstavte si, sudca, ktorý prejednáva hrdelný zločin a teraz si ide sadnúť do auta pred budovou, teraz ide spať niekde do Karlovej Vsi na prízemie, kde mu cez okno môže vojsť zločinec a vykrútiť krk, tento má rozhodovať nezávislo. Toto chcete od sudcov Najvyššieho súdu? A preto ich vyháňate z priestorov Najvyššieho súdu a staviate ich do pozícií, kde sú v ťažkostiach uhájiť nezávislosť súdnej moci?

    Ak dovolíte - ešte k obsahu predloženého návrhu. Treba rozhodne povedať, že je v príkrom rozpore s ústavou, predložený návrh je v príkrom rozpore so všetkými nadväzujúcimi predpismi. Ústava jasne hovorí, že návrh na odvolanie je možné vydať len za vážnych okolností, ktoré sú upravované zákonom. A chcel by som upozorniť, že len dočasné pozbavenie výkonu funkcie podľa článku 8 ods. 1 volebného poriadku hovorí, že takýmito vážnymi prečinmi alebo skutočnosťami sú také, ktoré sú podrobené trestnému stíhaniu a na ktoré začalo kárne konanie. Ani jedno, ani druhé sa v prípade podpredsedu Najvyššieho súdu nezačalo. Trestné stíhanie sa nezačalo preto, lebo mu nebolo predložené obvinenie, kárne konanie sa nezačalo jednoducho z procesných dôvodov, lebo podpis nebol, ako tu mylne informoval pán minister, na predloženom návrhu jeho, ale bol podpis štátneho tajomníka, čo je zo zákona nenáležité. Čiže jeho predložený návrh na kárne konanie je zmätočné. Taká je realita o tomto návrhu, ktorý bol predložený na dnešné rokovanie.

    Takisto, keď si podrobne rozoberiete paragrafy týkajúce sa zákona o sudcoch, keď si rozoberiete, ako som už povedal, volebný poriadok, tam sa jasne hovorí, o čom, kedy môže rozhodovať Národná rada o odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu. To opieranie sa o § 50 ods. 2 rieši len oprávnenú osobu, to odvolanie je absolútne irelevantné. Jasné, že vláda predkladá návrh, ale tam nie je napísaný dôvod prečo. Či začalo kárne konanie, či začalo trestné stíhanie. A v tomto smere jednoducho vy si beriete do rúk sudcov, pán poslanec Bajaník, vy sa stávate sudcom, vy nastupujete miesto kárneho senátu a vy idete rozhodovať, že Dr. Štefanko, bez toho, že by boli rozhodnutia týchto orgánov, je na vine, že on spôsobil tie veci, ktoré sa domnievate, že sú v rozpore so zákonom.

    Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte skonštatovať: Tento návrh je absolútne zmätočný, je v rozpore so zákonom a nastáva podozrenie, či naozaj tu nejde o účelové vybavovanie si účtov a zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ako aj je jasné, že došlo k porušeniu domovej slobody. A preto skôr bude potrebné zamyslieť sa nad inými kárnymi konaniami a inými odvolaniami v najbližšom čase, keď, samozrejme, k záveru prídu orgány činné v trestnom konaní.

    Zatiaľ dávam návrh na uznesenie, aby Národná rada vrátila návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre nesplnenie zákonom stanovených požiadaviek.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Oberhausera sa hlásia siedmi páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami. Pán poslanec Slobodník ako prvý. Pán poslanec Slobodník sa chce prihlásiť do diskusie.

    Pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja si myslím, že občania Slovenskej republiky už veľmi starostlivo registrujú mnohé skutočnosti, ktoré sú viac než alarmujúce a ktoré aj v tomto prípade jasne svedčia o tom, že keby bol tento prípad so všetkým, čo sa stalo, aj s istými nenáležitosťami podpredsedu Najvyššieho súdu, keby sa bol prihodil nie členovi opozičnej politickej strany, resp. nie sudcovi, ktorého nominovala terajšia opozičná strana, tak nebolo by tohto prípadu. Musím povedať, že mnohí občania Slovenskej republiky už dnes, najmä tí, čo prežili roky päťdesiate, hovoria o tom, že aj päťdesiate roky takto nenápadne začínali a tak kruto skončili. Dovolím si tvrdiť, že opäť ide o politický proces, účelový proces a ten, kto takýto proces rozbieha, si nezaslúži nič iné, len aby bol meraný tými istými meradlami, aké boli použité na všetkých tých, ktorí zodpovedajú za päťdesiate roky.

    Moja posledná poznámka hovorí. Ja si myslím, že keby bol býval návrh na odvolanie z funkcie sudcu, bolo by to náležité, ale ústava hovorí o čomsi inom. A myslím si, že v podstate ústava hovorí o neodvolateľnosti z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Oberhausera a môžem povedať, že aj spôsob prerokúvania celého prípadu podpredsedu Štefanka vrátane nekonečne opakovaných zobrazovaní záberov, ako sú papierové dvere, alebo rozsekané bukasové dvere, bol zavádzajúci. Správanie pána sudcu malo ho vykresliť ako jedného nespratníka, ako jedného nekontrolovateľného človeka a násilníka. To je však nič inšie ako spôsob vyakčňovania sudcovskej pospolitosti od ľudí, ktorí nemajú celkom totožnú krvnú skupinu s terajšou vládou. Upozorňujem na to, že je to spôsob, ktorý je mimoriadne nebezpečný. Má svoje zlé dôsledky a nemyslím si, že by si ich pán minister mohol pripísať k svojim vlastným úspechom. Ja naozaj neodporúčam ísť ďalej touto cestou. Takéto škandalizovanie postoja človeka, ktorý vlastne obhajuje to, aby mohol mať svoj domov v podmienkach, ktoré mal dovtedy vytvorené, je celkom neprijateľné. A nemyslím si, že sa takto majú likvidovať osobnosti.

  • Ďakujem pekne.

    Pôvodne som nemal vôbec záujem vystúpiť, ale za tých 7 - 8 rokov som tu počul niekoľko schizofrénnych vystúpení, toto radím naozaj ako top-špičku. Ja neviem, ja riešim niekoľko násilných vniknutí do bytu a po tomto incidente sa mi práve títo, ja tvrdím, "gauneri" vyhovárajú na najvyšších funkcionárov. Jeden z takýchto prípadov bol tento. Ja neviem, o čom hovoríme. Keď vystúpil pán kolega Húska, že každý má nárok na byt no, pánboh nás opatruj pred takýmto právom! Veď to je nezmysel! Buď niečo platí alebo neplatí v tomto štáte. Ale nie o tom som chcel hovoriť. My tu nehovoríme o výpise majetku, my tu hovoríme o spôsobe správania. Ak nie sme schopní vôbec sa k tomuto postaviť, tak potom hovoríme naozaj úplne zbytočne - hovorí hluchý s nemým.

    Ďakujem.

  • Že v tomto prípade ide výlučne o hrubý nátlak na celý sudcovský stav s cieľom predznačenia, kto je nad sudcovským stavom pánom, tak to je úplne nepochybné. Zopakujem, akým spôsobom sa táto scéna eskalovala, a to prostredníctvom masmédií, predovšetkým prostredníctvom "ruskovízie" a "materákovízie" div že nie s priamym prenosom ako z invázie do Iraku a ešte aj s predznačovaním sekery na televíznej obrazovke, ktorou sa vraj tu spomínaný podpredseda Najvyššieho súdu oháňal.

    To bol indiánsky tomahavk, tešlica, drevorubačská sekera, alebo čo sú to za "historky"? Veď toto je masové ovplyvňovanie verejnej mienky metódou presne takou istou, akou sa ovplyvňovala verejná mienka v boji o Markízu v septembri 1998 pred voľbami. Veď sú to presne tie isté nezmysly - vyrobiť vinníka skôr, než bolo posúdené, odsúdené, rozhodnuté, zvážené, podškrtnuté a sčítané. Takže dopredu je označený vinník, dopredu je označený trest, treba ho bezodkladne odpratať z pozície podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Pán Čarnogurský, vy dobre viete prečo. Pretože ide o sudcu, ktorý nie je servilný, ktorý vynáša rozsudky v súlade so svojím svedomím a s literou zákona, a nie často podľa toho, ako sa očakáva, čo by vyniesť mal, ako by koho mal pohladkať. Tento pán jednoducho je neprijateľný a nepohodlný súčasnej vládnej koalícii, tak ho likvidujete takouto formou. Je to forma hanebná. Presne takisto, ako to spomenul pán poslanec Húska, je to vyakčnenie, vyakčnenie zo zboru sudcov, a je to tým vážnejší prípad, že ide o podpredsedu Najvyššieho súdu. Vy sa tu neoháňajte tým, že sú neprijateľné jeho osobnostné vlastnosti.

  • Chcem pripomenúť, že do tejto funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu sa pán Štefanko dostal, keď dnešná opozícia mala väčšinu v tomto parlamente. A ak boli správy o nezávislosti súdnictva na Slovensku a opakovane tam bolo poukazované na tendenčnosť zaťahovania politiky a porušovanie nezávislosti súdov, tak práve rozhodnutia a akty sudcu Štefanka hrali dosť významný podiel v posledných časoch práve na tejto hanbe Slovenska.

    Ja len chcem povedať, že tak ako vrah Al Capone nakoniec bol zavretý pre daňové podvody, tak prekrúcač práva Štefanko teraz vlastne prichádza o funkciu vďaka tomu, že sa sekerou vlúpava do bytu. A, pán poslanec Oberhauser, chcem len povedať, že nerobíte veľkú česť svojej strane, keď obhajujete sudcu, ktorého zo svojich radov vylúčilo aj Združenie sudcov Slovenska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    každý súdny človek posudzuje nielen príčiny, ale aj, teda nielen následky, ale aj príčiny. Teda platí "causa efficiens est proxima".

    Čo bolo teda tým, čo motivovalo v konečnom dôsledku konanie pána Štefanka k tomu, že musel použiť také prostriedky, ako použil. O tom, že pán Štefanko je statočný sudca a že rozhodoval tak, ako si to žiadal duch a litera zákona, sa bolo možné presvedčiť počas jeho celého funkčného obdobia viacej ráz. Už po protikomunistickom puči, pán Čarnogurský, vtedy vám to možno vyhovovalo, keď išlo o majetok komunistickej strany, sa zachoval čestne a rozhodol tak, ako rozhodol. Potom rozhodol ešte niekoľkokrát tak, ako si to žiadal duch a litera zákona. V prvom prípade si popudil proti sebe pána Weissa. V niekoľkých ďalších prípadoch aj vás. Neskôr aj skupinu pána Zajaca a Tatára.

    Takže momentom volieb a víťazstvom tzv. zlepenca SDK bolo jasné, že pán Štefanko to má ako jeden z prvých spočítané a podškrtnuté, tak ako je to v Starom zákone. A v tomto prípade ste si nie náhodou vybrali na to osobu, ktorá nemá nijaké proslovenské postoje. O postojoch pána Štefanka, proslovenských, sa nedá absolútne pochybovať. Svojho riaditeľa úradu pána Lipšica, ktorý je známy tým, že nenávidel a nemá rád slovenský štát, organizoval proti jeho vzniku dokonca "žiarivkové" referendá. Túto osobu ste nastrčili, aby vykonala tú diskreditačnú prácu proti osobe pána Štefanka. Je mladý, možno to by bolo jeho ospravedlnením.

    Takže dnes je celá vládna koalícia včítane pána Nagya, ktorý sa chcel zrejme vyjadriť, lebo aj jeho postihla spravodlivosť, proti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Oberhauser bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ešte predtým, ako sa prihlásil pán poslanec Slobodník, sa prihlásila osobne u mňa pani poslankyňa Tóthová.

    Takže pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slobodník. Končím možnosť...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Kandráč je posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásenia sa ďalším poslancom ústne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz schôdzu do 14.00 hodiny na obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu po obedňajšej prestávke. Pardon, prepáčte, o 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok a po hodine otázok prerokúvaním tohto bodu programu.

    Pán poslanec Nagy sa ešte hlási.

    Zapnite pána poslanca Nagya.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    zvolávam zasadnutie výboru pre ľudské práva a národnosti ihneď do rokovacej miestnosti 31a.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Zvolávam schôdzu výboru pre obranu a bezpečnosť na trištvrte na dve do miestnosti výboru.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ešte upozorňujem členov ústavnoprávneho výboru, že je o 13.00 hodine takisto zvolané rokovanie ústavnoprávneho výboru.

    Prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady do 14.00 hodiny na obedňajšiu prestávku.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 17. schôdzi Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacom sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú zastúpi pán podpredseda vlády Mikloš, pána ministra Pittnera pán minister Čarnogurský, pána ministra Magvašiho pán minister Šagát, pani ministerku Machovú zastupovať netreba, pána ministra Palacku pán minister Černák a pánov ministrov Koncoša a Harnu pán minister László Miklós. Verím, že príde.

  • Pán minister Kňažko je tu, čiže bude odpovedať sám a nie, ako bolo predtým napísané, že pán minister Ftáčnik. Pán minister je tu.

    Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka a znie: "Aké východiská vidíte pri riešení krízovej situácie v Imune Šarišské Michaľany?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    najprv, ak dovolíte, trošku histórie a potom trošku z toho, ako vidím riešenie tohto problému. Chcem pripomenúť, že do začiatku deväťdesiatych rokov mal štátny podnik Imuna svojimi prípravkami ako monopolný výrobca dominantné postavenie na trhoch Českej aj Slovenskej republiky. Od roku 1995 došlo postupne k znižovaniu podielu predaja, predovšetkým na trhu Českej republiky, následne aj Slovenskej republiky. Myslím si, že chybou bolo zaradiť štátny podnik Imuna do prvej skupiny strategických podnikov, čím sa vylúčila možnosť privatizácie. Nijako to nezlepšilo postavenie štátneho podniku, naopak, aj táto skúsenosť ukazuje, že niektoré ustanovenia zákona o štátnom podniku bránili efektívnemu pôsobeniu podniku predovšetkým v oblasti predaja a marketingu.

    Hospodársky výsledok Imuny priniesol v roku 1998 stratu už vo výške vyše 100 mil. korún a znamenal prehĺbenie približne o 10 mil. oproti roku 1997, keď vlastne bola prvýkrát vykázaná strata tohto štátneho podniku. Dosiahnuť požadovanú úroveň výroby v súlade so zásadami správnej výrobnej praxe možno dosiahnuť len výstavbou nového objektu. Plánovaný projekt má zabezpečiť spracovanie 80 tisícov litrov čerstvo zmrazenej ľudskej plazmy. Realizácia tohto projektu je finančné náročná. Moje informácie hovoria o 44 miliónoch nemeckých mariek a má zabezpečiť a má zabezpečiť všetky technické, technologické a organizačné požiadavky. Pretože podnik má problémy so splácaním úverov, prebiehajú v súčasnosti rokovania v jednotlivých peňažných ústavoch o prolongácii splátok úverov splatných v roku 1999, ale to je len také, by som povedal, opatrenie na prežitie.

    Principiálne východisko zo súčasnej krízovej situácie vidím v transformácii štátneho podniku Imuna na akciovú spoločnosť s umožnením vstupu zahraničného kapitálu, ktorý by umožnil prefinancovanie plánovanej investičnej výstavby a zároveň splnením požiadaviek správnej výrobnej praxe podporil exportnú schopnosť výrobkov z Imuny, a tým zabezpečil ekonomickú nezávislosť od podfinancovaných zdravotníckych zariadení, ktoré sú v súčasnosti hlavnými odberateľmi produkcie štátneho podniku Imuna.

    Chcem povedať asi toľko. Transformácia zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť a rýchle vyhľadanie strategického partnera je to cesta, ktorá sa osvedčila pre mnohé podniky, napríklad ZSNP v Žiari nad Hronom, ale aj mnohé ďalšie. Práve dnes, keď vláda vytvorila k 1. aprílu tie dobré podmienky na prílev zahraničných investícií, keď sa dostavujú prvé kroky.

    Dnes otvára v Spišskej Novej Vsi novú veľkú výrobňu firma Embrako. Je mi veľmi ľúto, že s kolegom poslancom Andrassym tam nemôžem dnes byť, ale 21. júla, pevne verím, že s iným pánom poslancom, Anteckým, pôjdeme do Kysuckého Nového Mesta. Je to priamy odraz týchto opatrení k 1. aprílu, kde firma INA rozhodla investovať práve na Slovensku a, chvalabohu, na strednom Slovensku. Rovnako verím, že v septembri otvoríme alebo položíme základný kameň veľkej americkej firmy Molex na východnom Slovensku. Toto sú celkom konkrétne prípady toho, že sa to dá, len iniciatíva musí byť obojsmerná. Odspodu aj zvrchu.

    Vo všetkých tých prípadoch je evidentné, že partner príde a nájde sa vtedy, keď sa nájde dôveryhodný aktívny človek na podnikovej úrovni. Preto vláda Slovenskej republiky je pripravená veľmi účinne pomôcť aj Imune, samozrejme, za toho predpokladu, že bude veľmi aktívny a iniciatívny manažment samotného podniku Imuna Šarišské Michaľany.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Samozrejme, využijem túto príležitosť.

    Pán premiér, vy ste hovorili, že je tu záujem strategického partnera. Samozrejme, je tu záujem strategického partnera, čo sa týka investora z Francúzska. Ja by som chcel vedieť, v akom stave je táto situácia. A čo sa týka samotnej Imuny Šarišské Michaľany, všetci veľmi dobre vieme, že je to v okrese Sabinov, kde je nezamestnanosť veľmi vysoká. Ja by som skutočne chcel poprosiť vládu, vás osobne, aby ste urobili účinné opatrenia, a chcel by som tiež vedieť ešte termín, kedy sa táto situácia bude riešiť, ako ste hovorili.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec,

    budem voči vám úprimný, nedokážem odpovedať na vašu otázku momentálne, v akom stave sú rokovania medzi firmami domácou a francúzskou, ale dohodnime sa. Onedlho pôjdem do Lipian, v polovičke alebo začiatkom augusta, tak sa dohovorme a ponúkam vám, pán poslanec, poďme, poslanec Gaľa, vy, prípadne ďalší z toho regiónu, v polovičke augusta spoločne navštívme podnik Imuna a potom dostaneme informáciu takpovediac z prvej ruky a pevne verím, že nájdeme oblasti, kde vy možno a ja určite budeme môcť byť užitoční. Dávam vám túto ponuku, mám celkom konkrétny termín stanovený na Lipany, tak povedzme v predvečer návštevy Lipian pôjdeme priamo do fabriky.

  • Ďakujem.

    Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša a znie: "Neúčasť členov vlády na Rade hospodárskej a sociálnej dohody patrí k normálnej funkcii tripartity, alebo je to len nezáujem riešiť sociálne problémy so sociálnymi partnermi?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec,

    súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala a aj prakticky realizuje sociálne partnerstvo na úrovni Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Svoj úmysel podporila táto vláda aj vymenovaním 7 ministrov z najdôležitejších rezortov za členov tejto rady. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď tripartita nielenže nefungovala, ale jej členmi boli vymenovaní štátni tajomníci. Táto vláda aj prakticky, čiže prijatím zákona o tripartite, potvrdila svoj záujem rokovať so sociálnymi partnermi o otázkach dotýkajúcich sa ich záujmov a záujmových členov. Za obdobie súčasnej vlády sa uskutočnilo osemkrát rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, prerokovalo sa veľké množstvo materiálov. Neúčasť členov Rady hospodárskej a sociálnej dohody za stranu vlády na ostatnom rokovaní nebola prejavom nezáujmu, pretože sa rokovania zúčastnili štátni tajomníci, ale bola to iba súhra náhod zaneprázdnenosti a neprítomnosti ministrov na tomto rokovaní. Páni ministri Magvaši, Černák, Koncoš, Palacka a pani ministerka Schmögnerová boli zastúpení štátnymi tajomníkmi. Podpredseda vlády a predseda tripartity pán Mikloš osobným listom upozornil ministrov na zlepšenie disciplíny na rokovaniach a dodržiavania zákona číslo 106 § 6 ods. 5 o hospodárskom a sociálnom partnerstve a uznesenia vlády, ktorým boli vymenovaní za členov tripartity.

    Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že všetci členovia rady si plne uvedomujú svoju zodpovednosť a takejto situácie sa budú v budúcnosti schopní vyvarovať.

    Všetko.

  • Pán poslanec Engliš, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády,

    podľa vás teda tripartita funguje alebo pracuje tak, ako by mala. Podľa mňa nie, pretože dôkazom toho je krízový stav v konfederácii, a myslím si, že ani listom, ktorý pán Mikloš napísal ministrom, nezabezpečí rešpektovanie sociálnych partnerov. Bohužiaľ, musím povedať, že toto nie sú myšlienky, ktoré tu tvrdím ja, ale tvrdia to aj samotní predsedovia odborových zväzov. Tripartita nikdy tak zle nefungovala, ako fungujme pod vedením pána Mikloša.

    Čiže mám otázku: Myslíte si, pán predseda, že pán podpredseda vlády Mikloš má Radu hospodárskej a sociálnej dohody zvládnutú?

  • Samozrejme, že áno, pán poslanec. Možno máte pravdu, že ešte nikdy tak zle nefungovala, ak sa dohodneme, že za vás nefungovala vôbec. Vy ste boli natoľko necitliví, nevšímaví - nechcem povedať - až arogantní voči odborárom, že jednoducho ste ich ignorovali.

    Vždy ma fascinuje, keď práve vy, ktorí ste tak pohŕdali sociálnym partnerstvom, ktorí ste tak pohŕdali odborovými organizáciami v závodoch, na centrále, choďte sa pozrieť do Pratexu v Čadci, ako o vás hovoria odborári. Dnes, pán Engliš, nech sa páči, choďte medzi týchto chudákov, ktorým ste sprivatizovali fabriku, vaši manažéri, verní privatizéri im nedávali výplaty a dnes jednoducho sa cítia nekonečne sklamaní a oklamaní. Kde boli vtedy vaši ministri? Kde bola vtedy vaša tripartita? Aký tón ste vy udali vzťahom medzi sociálnymi partnermi? Samozrejme, že vždy sa dá vec zlepšiť. A my zlepšíme a pokúsime sa zlepšiť aj vzťahy v sociálnom trojuholníku. Nijako dramaticky to nehodnotím, ak je problém v odborovej centrále alebo v odborových organizáciách len v tejto formálnej stránke, tak hovorím chvalabohu, lebo to je to najľahšie, čo môžeme zlepšiť.

    V odpovedi na vašu doplňujúcu otázku uvediem len toľko, že v utorok dopoludnia sa stretávam s vedením, pánom prezidentom Konfederácie odborových zväzov, pevne verím, že naše vzťahy sa budú zlepšovať, že budeme hovoriť o veľmi konkrétnych aktuálnych otázkach. Máme na stole strednodobú koncepciu hospodárskej politiky, máme na stole celý rad veľmi zaujímavých ekonomických a sociálnych zákonov. Vážim si sociálne partnerstvo a budem sa usilovať, aby tripartita fungovala dobre, a som presvedčený, že bude fungovať dobre práve pod vedením podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša.

    Ďakujem pekne.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej a znie: "Nadväzujem na svoju otázku spred niekoľkých mesiacov. Podarilo sa vám presvedčiť poslancov Mestského zastupiteľstva v Komárne a primátora, aby umožnili inštalovať súsošie Cyrila a Metoda na dôstojnom mieste v Komárne?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa,

    ste pravidelnou pýtajúcou sa a chcel by som oceniť vytrvalosť vášho interesu o súsošie sv. Cyrila a Metoda. Chcem vás hneď na úvod ubezpečiť, že rovnaký záujem mám aj ja a pevne verím, že časom aj vy oceníte moju vytrvalosť v tejto otázke. Chcem, aby sme postupovali kultivovane, aby sme sa nesnažili lámať veci cez koleno, aby sme sa nesnažili vytĺkať politický kapitál. A keď budeme takto kultúrne naďalej postupovať, tak som presvedčený, že najneskôr v tom jubilejnom roku to súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktorí sú patrónmi nielen Slovenska, ale vlastne Európy, sa stane pravdou.

    Chcel by som vás informovať, že viackrát som podnikol konkrétne kroky ja sám, pracovníci Úradu vlády navštívili konkrétne miesta, prebiehala diskusia, kde optimálne toto súsošie umiestniť. Mám písomnú odpoveď o celej tej genéze, nebudem to všetko čítať, ale aspoň z tohto kalendárneho roku by som chcel povedať, že 23. februára 1999 boli rokovania s ministerstvom kultúry, konkrétne stanovisko ministra kultúry Kňažka bolo prednesené 31. marca. Bolo rokovanie s primátorom pánom Pásztorom za účasti štátneho tajomníka Gacíka spolu s ďalšími predstaviteľmi ministerstva kultúry, za účasti prednostu Krajského úradu v Nitre pána Mišíka. Môj poradca pán Maroši bol prítomný a boli tam prítomní aj ďalší miestni aktivisti.

    26. mája bola opäť podaná žiadať o zmenu uznesenia, ktoré ešte takpovediac neponúka na všetky strany prijateľné riešenie, ale pevne verím, že počas mojej chystanej pracovnej cesty do Komárna bude hotové nielen súsošie, pretože mám informácie, že do konca júna malo byť odliate, ale že bude definitívne vybratá aj lokalita a mestské zastupiteľstvo v Komárne bude schopné túto lokalitu potvrdiť. Vy iste viete, že ide o vytypované miesta, ktoré sú v kompetencii, aj samotná akcia v kompetencii mestského zastupiteľstva. Predpokladám, že túto cestu do Komárna urobím v polovičke augusta. Chcem navštíviť lodenice, chcem navštíviť štátnu správu a samosprávu a v rámci toho aj zasadanie mestského zastupiteľstva. Pevne verím, že v auguste v pokojnej atmosfére tak, že nikto nebude mať pocit, že sa z toho vytĺka politický kapitál alebo že sa deje násilie, nájdeme riešenie naozaj kultivované na všetky smery. Takže naozaj ten rok kresťanskej kultúry privítame aj so súsoším sv. Cyrila a Metoda v Komárne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov je vyčerpaný.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Marián Andel pre podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša a otázka znie: "Na základe akých analýz ste dospeli k záveru, že balík ekonomických opatrení zvýši náklady na jednu osobu v domácnosti cca o 350 Sk?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán podpredseda parlamentu Andel,

    chcel by som to upresniť, my sme dospeli k záveru, že priemerné dosahy na rodinu v dôsledku uplatnenia opatrení, medzi ktoré patrí zvýšenie spodnej hranice DPH, zavedenie dovoznej prirážky a úprava regulovaných cien, bude 320 Sk, teda nie 350 Sk. Tie odhady na začiatku boli rôzne. Konfederácia odborových zväzov to odhadovala vtedy, ak sa dobre pamätám, na 490 Sk. My sme, moji poradcovia v spolupráci so sekciou hospodárskej politiky Úradu vlády, urobili prepočet, ktorý zodpovedal tým 320 Sk, tento odhad bol potvrdený aj oficiálnym prepočtom alebo oficiálnym odhadom Štatistického úradu Slovenskej republiky. Takže tento odhad je odhadom, ktorý - opakujem - pripravili moji poradcovia, ktorý bol potvrdený aj odhadom Štatistického úradu. K tomu chcem povedať, že nás, samozrejme, slovenskú vládu v žiadnom prípade neteší, že musíme prijímať opatrenia, ktoré majú negatívne dosahy na úroveň cien, na kúpnu silu a na životnú úroveň v konečnom dôsledku obyvateľov.

    Chcem len upozorniť, že tieto opatrenia sú vyvolané a sú nevyhnutné v dôsledku toho, v akej situácii sa slovenská ekonomika po 4 rokoch hospodárenia bývalej vládnej koalície nachádza, a že jednoducho tieto kroky sú cenou, ktorú zaplatiť musíme, sú však cenou, ktorá je rádovo nižšia, ako by bola cena neprijímania týchto opatrení a spontánneho vývoja v tejto oblasti.

  • Pán podpredseda, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Súhlasím, pán podpredseda, samozrejme, že žiadna vláda s radosťou neprijíma reštrikčné opatrenia. Nakoniec, nie je to populárne, ale prečo som sa pýtal. Neviem, či si uvedomujeme, že tie ekonomické opatrenia, ktoré prijala vláda, a to vlastne počnúc vodným, stočným, elektrickou energiou, plynom, napríklad pohonné hmoty od začiatku toho roku doteraz boli zvýšené asi o jednu štvrtinu, toto všetko sa prenesie do ceny základného finálneho výrobku. Ak si zoberieme napríklad priemernú cenu 1 kg chleba, ktorý stál bez DPH 6 %, priemerná cena bola cca 20 Sk plus 6 % DPH, bolo to 21,20. Ak si premietneme tento balík ekonomických opatrení na výsledný finálny výrobok, zvýši sa táto cena cca o 20 %. Čiže priemerná cena kila chleba nebude stáť 20 Sk, ale 24 Sk plus 10 % DPH, čiže skutočná výstupná priemerná cena bude 26,40 Sk. Čiže len na kile chleba je rozdiel 5,20 Sk.

    A urobil som si takú analýzu a snažil som sa zistiť priemernú cenu jednotlivých základných potravinových článkov a použil som aj štatistiku o spotrebe tej-ktorej potravinovej komodity občana Slovenskej republiky na mesiac a prišiel som k záveru, pán podpredseda, že vlastne len v základných potravinových článkoch, mám na mysli bravčové mäso, hovädzie mäso, kurence, rybie mäso, maslo, oleje, jedlé tuky a tak ďalej, tie základné, iba v tomto...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Čas na otázku ste vyčerpali, pán podpredseda. Aj pre podpredsedu Národnej rady platia 2 minúty na zadanie otázky. Nedá sa nič robiť. Platí to aj pre podpredsedu Národnej rady.

    Pán Mikloš, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne.

    Môžem len zopakovať, že z titulu tých opatrení, ktoré som vymenoval, ktoré vláda prijala 31. mája, ten priemerný odhad zvýšených nákladov je taký, aký je. Samozrejme, že keď si zoberieme do úvahy to, že cena benzínu napríklad nestúpa len v dôsledku zvýšenej spotrebnej dane z benzínu, ale stúpa aj z hľadiska pohybu kurzu koruny, ale tu chcem povedať, že práve opatrenia, ktoré sme prijali, zabránili ďalšiemu spontánnemu znehodnocovaniu meny, ktoré by znamenalo aj v oblasti napríklad ceny benzínu a nafty radovo vyššie ceny, aké sú dnes, že cena benzínu súvisí aj s cenami ropy na svetových trhoch, že cena benzínu súvisí aj s tým, do akej miery efektívne a akým spôsobom sa investovalo u najväčšieho slovenského výrobcu, aké zmluvy sú tam podpísané, aké úroky museli platiť za peniaze, ktoré si požičali. To je kauza, ktorá bola medializovaná, tie nevýhodné zmluvné podmienky. Čiže všetky tieto veci spolu súvisia.

    Ale chcem povedať jednu vec. Odhad tých 320 Sk na rodinu, to je, samozrejme, priemerný odhad na priemernú rodinu. Pričom ale treba povedať, že skutočný dosah z hľadiska tých opatrení, o ktorých som hovoril, môže byť aj menší, a to z toho dôvodu, že ten dosah je odhadnutý pri dovtedajšej spotrebe, napríklad elektrickej energie. Ale dá sa predpokladať a ukazujú to skúsenosti už po prvom zvýšení regulovaných cien elektriny k 1. januáru, že zvýšená cena vedie k úsporám v spotrebe napríklad elektrickej energie. Teda nedá sa z toho vyvodiť automaticky, že tie výdavky budú o toľko vyššie, o koľko je zvýšenie ceny, pretože dá sa predpokladať zníženie spotreby v tejto oblasti.

    Čo sa týka dane z pridanej hodnoty, napríklad keď sa tým argumentuje, pretože často boli diskusie, koľko je dosah zvýšenia DPH o 4 %, tak prepočty, aj odborné komisie, ktoré na to boli stanovené, jasne ukázali a dokázali, že dosah zvýšenia DPH o 4 % na cenovú úroveň je okolo 2 %. A to sa dá veľmi ľahko zdôvodniť a pochopí to každý, kto je schopný a ochotný uvažovať tým, že v spotrebnom koši je zhruba 50 % tovarov, ktoré sú zdanené nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Ak teda 50 % tovarov v spotrebnom koši sa týka zvýšenie ceny o 4 %, je logické, že celkový dosah zvýšenia DPH o 4 % je asi 2-percentný rast cenovej úrovne.

    Toľko hovoria čísla a analýza.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Prosil by som novinárov na balkóne, polhodina na fotografie a iné mediálne vstupy skončila. Prosil by som vás, opusťte priestor pre hostí.

    Budeme pokračovať v hodine otázok.

    Druhú otázku zadal pre členov vlády pán poslanec Štefan Rusnák. Otázka znie: "Považujete sa za podpredsedu vlády pre všetky národnosti na Slovensku?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážený pán poslanec,

    moja odpoveď bude veľmi jednoznačná a stručná. Áno, rozhodne áno.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Nedal som túto otázku náhodou. Mňa osobne skutočne veľmi nemilo prekvapilo zistenie, že vy ako podpredseda vlády pre národnostné menšiny ste si nenašli čas na také významné podujatia, ako napríklad bol 45. ročník slávností piesní a tancov Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku a neskôr o týždeň 37. ročník festivalu kultúry a športu v Medzilaborciach. Preto táto moja otázka bola adresovaná vám. Chcel by som poznať vaše zdôvodnenie a dôvod, prečo ste neprejavili záujem o takéto kultúrne podujatia iných národnostných menšín na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Pán poslanec,

    chápem váš názor a chcem vás ubezpečiť, že v tejto veci žiadny zámer nebol. Vo vláde existuje deľba práce, na týchto podujatiach sa zúčastnili iní členovia vlády, medzi iným pán premiér a pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vám však povedať, že v Prešove som už bol dvakrát, rokoval som s oboma organizáciami a mám veľmi dobré kontakty vybudované. Samozrejme, aj príslušníci rusínskej národnosti, aj príslušníci ukrajinskej národnosti sú členmi Rady vlády pre národnosti, sme v permanentnom kontakte a snažíme sa riešiť vecné problémy. Takže chcem vás ubezpečiť, že takto bude aj v budúcnosti.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Koľko ľudí pracuje na odbore národnostného školstva?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa,

    vaša otázka je celkom jednoduchá. Preto je jednoduchá aj moja odpoveď.

    Na odbore národnostného školstva Ministerstva školstva Slovenskej republiky ku dňu 8. júla 1999 pracujú 4 zamestnanci vrátane riaditeľa odboru a administratívnej pracovníčky.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď.

    Ja sa teraz chcem opýtať, ako je to s tými systematizovanými miestami. Lebo mám pred sebou organizačnú štruktúru a zoznam zamestnancov ministerstva školstva od 1. 5., kde odbor národnostného školstva má vyčlenených 10 systematizovaných miest. Nie sú obsadené. Sú obsadené iba tak, ako hovoríte vy. Ale keď vyčlenených je 10 systematizovaných miest, tak potom je tu otázka, či klamete ministerstvo financií, aby ste tam získali dodatočné finančné prostriedky, alebo chcete tých 10 systematizovaných miest obsadiť. Ja sa totiž domnievam, že krok ešte vtedajšieho pána ministra Haracha, ktorý zrušil odbor národnostného školstva a zriadil iba oddelenie, bol veľmi správny. To oddelenie pretrvalo aj za mojej éry, pretože vôbec nevidím žiadny dôvod, aby existoval odbor národnostného školstva. A z dnešného pohľadu, keď sa hovorí o znižovaní počtu zamestnancov štátnej správy, je to ešte väčší prepych. Ale prepych je totiž preto, lebo budovať nejaké paralelné štruktúry na ministerstve školstva pre národnostné školstvo je podľa mňa nežiaduce, pretože je tu úplná kompatibilita škôl národnostných menšín a škôl slovenských. Učia sa podľa rovnakých učebníc, podľa rovnakých osnov. Naša ústava hovorí o rovnakých občianskych právach pre všetkých. Takže neviem, prečo by tu mal platiť taký pomer, že slovenských škôl máme 5 856 a škôl národností, čiže nielen maďarských, máme 754. No ale ten pomer pracovníkov je celkom iný. Pomer ľudí je 1:2 a pomer škôl je 1:9. Nevidím ten dôvod, a preto bola táto moja otázka.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa,

    ak ste hovorili o tom klamaní ministerstva financií, potom by ste museli za takéto označiť aj svoje vlastné pôsobenie, pretože ministerstvo vždy malo viac nominálnych tabuľkových pracovníkov, ako boli skutočne obsadení. Myslím, že je to stav, ktorý pretrváva aj na iných ministerstvách. Nenazýval by som ho klamaním, jednoducho taký je počet pracovníkov stanovených zákonom, o ktorom rozhoduje Národná rada. A reálne sa obsadzuje tými skutočnými ľuďmi, ktorí na ministerstvách pracujú.

    Ak ste sa pýtali, či máme záujme obsadiť tých 10 tabuľkových miest, počítame s tým, že budú prijímaní ďalší pracovníci, pretože chceme, aby bola pokrytá aj starostlivosť o školy, ktoré sa týkajú Rusínov, resp. Rusínov-Ukrajincov, nielen teda školy s vyučovacím jazykom maďarským. Diskutujeme o vyučovaní rómskej populácie, to znamená, budeme potrebovať pracovníkov, ktorí sa budú venovať týmto jednotlivým školám.

    Iste poznáte diskusiu vo vláde, ktorá hovorí o tom, že budeme znižovať počty pracovníkov na jednotlivých ministerstvách. Zatiaľ sa hovorí vo všeobecnosti o 10 %, aj keď to má byť diferencované znižovanie. Čiže je možné povedať a nedá sa vylúčiť, že budú krátené aj počty pracovníkov na jednotlivých odboroch, teda aj na tom, o ktorom ste hovorili.

    Ak budeme diskutovať a polemizovať o tom, či to má byť oddelenie alebo odbor, nevidím v tom nijakú plodnú diskusiu, pretože aj vo vašom ministerstve takéto oddelenie fungovalo. My sme vo vládnom programe prisľúbili, že urobíme odbor národnostného školstva. Myslíme si, že tie školy si to vyžadujú. Ak tu budeme porovnávať mechanicky počty, tak vy ste tam mali 5 pracovníkov, my počítame s 10. V porovnaní k počtu pracovníkov, ktorí sa starajú o slovenské školy, sa to nikdy nemôže podobať počtu škôl s iným vyučovacím jazykom ako slovenským vo vzťahu ku školám s vyučovacím jazykom slovenským. Ten pomer sa nedá mechanicky dodržať. Ja si myslím, že je možné nájsť konkrétnu pracovnú náplň pre týchto pracovníkov, že to môže pomôcť starostlivosti o tieto školy. Samozrejme, ak sa počty pracovníkov na ministerstve budú krátiť, primerane sa budú krátiť na tomto odbore. Takže toto budeme musieť urobiť vzhľadom na rozhodnutia a opatrenia vlády aj na iných odboroch ministerstva školstva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Marián Andel pre pána ministra Černáka. Otázka znie: "Ako bude vláda účinne regulovať vstup veľkých obchodných reťazcov na Slovensku, aby sa neopakoval ničivý efekt známy z Českej republiky a Poľska, keď je známe, že do konca roka sa v Slovenskej republike vybuduje niekoľko hypermarketov a supermarketov, na ktoré boli vydané stavebné povolenia a personálne agentúry vyhľadávajú top-manažment?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    vážené poslankyne a poslanci,

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky iniciuje prípravu právnej normy, ktorá bude stanovovať podmienky rozmiestnenia veľkoplošných obchodných jednotiek na vnútornom trhu Slovenskej republiky. Pri príprave tejto normy ministerstvo hospodárstva využilo poznatky z okolitých štátov, a to z Českej republiky, Maďarska a Poľska.

    Pripravovaná právna norma by mala vymedziť kompetencie orgánov samosprávy pri lokalizácii siete veľkoplošných obchodných jednotiek. Pri udeľovaní povolenia na zriadenie veľkoplošnej obchodnej jednotky bude potrebné prihliadať najmä na osídlenie územia, spádovosť obyvateľstva, kúpyschopnosť, doterajšiu vybavenosť infraštruktúrou, ako aj súčasný stav siete obchodu a služieb v danom území, vplyv na zamestnanosť v regióne a ochranu životného prostredia.

    Súbežne s prípravou právnej normy ministerstvo hospodárstva spracúva analýzu súčasného stavu siete obchodu podľa regionálneho rozloženia. Predmetná analýza bude napomáhať pri stanovovaní optimalizácie parametrov rozloženia siete obchodu s prihliadnutím na základné vplyvy, ktoré ďalšiu výstavbu zásadným spôsobom ovplyvňujú, napríklad hustota osídlenia, zamestnanosť, kúpyschopnosť, súčasný stav plošných a obslužných štandardov, ale aj predpoklad rozvoja domáceho a aktívneho cestovného ruchu.

    Skončil som.

  • Pán podpredseda Národnej rady, máte doplňujúcu otázku?

  • Áno, samozrejme. Prečo táto otázka?

    Tiež vychádzam zo skúseností z Českej republiky, najmä na Ostravsku, kde boli vlastne zlikvidovaní malí a strední predajcovia, pretože zákonite nedokázali cenami konkurovať týmto hypermarketom. A obávame sa, či takéto niečo, čiže takýto efekt náhodou nevznikne aj v tých jednotlivých lokalitách Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    ako potvrdili napríklad aj závery konferencie o obchode Intrako ´99, súčasnou tendenciou svetového obchodu je integrácia a globalizácia obchodu. Ide o celosvetový trend a Slovenská republika musí brať tieto fakty do úvahy. Na druhej strane je úplne zrejmé, že nástupom reťazcov, zvýšením konkurencie sa to prejavuje pozitívne na cene a má to pozitívny vplyv na spotrebiteľa. Na druhej strane reťazce, ktoré prichádzajú a ktoré nastupujú, prichádzajú s vlastnými dodávateľskými sieťami a väčšinou likvidujú domácich dodávateľov, ktorí nie sú schopní ani finančne, ani objemovo, ani časovo, ani kvalitatívne financovať svoje dodávky do veľkoobchodnej siete.

    Takže tento problém je potrebné riešiť z dvoch strán. Podobne ako v Maďarsku napríklad špeciálnymi programami trénovali povedzme producentov kvetov alebo iných menších dodávateľov, aby boli schopní nastúpiť a dodávať do siete reťazcov, a keď raz sa v tom reťazci presadili, tak potom už dodávali nielen teda na území svojej republiky, ale v tom reťazci, povedzme celoplošne, globálne, dokonca niekedy aj v celej Európe.

    Na druhej strane je potrebné to rozmiestnenie jednotiek regulovať na základe toho, že na základe zákonom poskytnutých kompetencií kompatibilných s právom Európskej únie samospráva bude mať možnosť do tohto procesu vniesť veľmi dôležitý bod, pretože v rámci rozhodovacieho procesu pri povoľovaní výstavby nových veľkoplošných jednotiek budú musieť brať do úvahy aj odporučenie územných orgánov štátnej správy vo väzbe na plány veľkých územných celkov.

    Takže zhrnuté a podčiarknuté: Spolusúčinnosť štátnej správy, dodávateľov, ale predovšetkým samosprávy môže prirodzene v zmysle pravidiel WTO tento proces regulovať tak, že bude obojstranne prospešný. Bude prospešný pre spotrebiteľa vo veľkom výbere, v dobrej kvalite a v nízkych cenách, ale na druhej strane nezlikviduje tradičné domáce malé a stredné podniky a nezlikviduje domácich výrobcov a dodávateľov.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil poslanec Milan Ištván pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Je reálne, že v roku 2000 vloží vláda do Študentského pôžičkového fondu 100 mil. Sk a neskôr ďalších 200 mil. Sk, aby bol obrátkový?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    na to, či je to reálne, by zrejme odpovedala bližšie ministerka financií alebo vláda Slovenskej republiky vtedy, keď rozhodne o východiskách štátneho rozpočtu na rok 2000. Ja by som vás chcel informovať o pohľade ministerstva školstva na problematiku Študentského pôžičkového fondu.

    Najprv ten fakt, že v roku 1999 bolo z Fondu národného majetku vyčlenených ďalších 100 mil. Sk na doplnenie základu, o ktorý sa opiera Študentský pôžičkový fond, čiže pokračovali sme v tom, čo začala predošlá vláda, a plnila postupne tento fond po 100 mil. Sk ročne tým podielom, ktorým do neho prispel Fond národného majetku. Počítame, že by sa toto mohlo stať aj v roku 2000, samozrejme, to závisí od toho, v akých polohách z hľadiska príjmov a výdavkov sa bude pohybovať Fond národného majetku. Ale myslím si, že by bolo namieste, aby sa týchto 100 mil. Sk uvoľnilo. Tým sa dovŕši ten päťročný cyklus.

    Vaša otázka na ďalších 200 mil. Sk súvisí zrejme s tým, že je potrebné dosiahnuť obrátkovosť toho fondu posilnením ďalších zdrojov, pretože nie všetky pôžičky sa v plnom rozsahu vracajú. Naším záujmom jednoznačne je, aby fond bol obrátkový, to znamená, aby fungoval tak, ako ste sa pýtali. A predpokladám, že to dokážeme aj pomocou Fondu národného majetku a rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky zabezpečiť.

  • Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ak môžem. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za odpoveď.

    V každom prípade doterajšia história ukázala, že o pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu je záujem, že spĺňajú svoju funkciu a že by bolo dobre v tomto pokračovať. Práve preto je tam potrebné ešte dotovať asi tých 300 mil. Sk podľa prepočtov, ktoré mne boli dodané, v nasledujúcich troch rokoch. Dôležitá však je aj otázka, ktorá vyplýva z doterajších skúseností, a to o potrebe novelizácie zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, čo deklarovala nedávno aj Študentská rada vysokých škôl.

    Chcel by som sa vás, pán minister, spýtať, čo si vy myslíte o tejto novelizácii.

  • Ak by som na túto otázku mal odpovedať, pretože súvisí s tou predošlou, chcem vás informovať, že ministerstvo školstva v súlade s plánom hlavných úloh pripravuje novelu tohto zákona. Ja som sa stretol aj s radou Študentského pôžičkového fondu a diskutovali sme spoločne so študentmi, ale aj ďalšími jej členmi o tom, že novela je potrebná a cieľom tejto novely by malo byť posilniť sociálny charakter pôžičiek, to znamená viac ten fond orientovať ako sociálnu pomoc pre študentov, ktorí to potrebujú.

    Myslíme si, že nové ustanovenia zákona by mohli umožniť zvýšiť aj počet priznaných pôžičiek pre študentov z nižších sociálnych skupín, čím sa vlastne zvýrazní pomoc tým študentom, ktorí sú na tú pôžičku odkázaní. Budeme uvažovať aj o inštitúte odpustenia pôžičky pre vynikajúcich študentov, pretože to by mohlo byť istým motivačným faktorom v situácii, keď nemáme prospechové štipendiá, a budeme navrhovať aj poskytovať pôžičky študentom študujúcim v zahraničí, resp. študentom cudzincom, ktorí majú všetky práva a povinnosti občana Slovenskej republiky.

    Čiže chystáme novelu, toto je zhruba predstava o jej obsahu, samozrejme, to musí prejsť riadnym legislatívnym konaním a v konečnom dôsledku to bude vo vašich rukách, teda v rukách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Národnej rady je veľmi činorodý, pretože aj šiestu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pre podpredsedu vlády pána Fogaša. Otázka znie: "Pán podpredseda, začína sa už druhý polrok. Kedy vaša vláda poskytne už schválené dotácie pre športové občianske združenia? Situácia v tejto oblasti je katastrofálna. To naozaj máme nechať deti napospas drogovým mafiám?"

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    chcem vás informovať, že oblasť športu je jedna z oblastí, ktorým vláda venovala veľa pozornosti od svojho nástupu. Na vašu konkrétnu otázku chcem uviesť nasledovné:

    Z bežných transferov schválených pre oblasť športu v rámci sekcie športu detí a mládeže ministerstva školstva v roku 1999 v celkovej výške 277 600 tis. Sk boli v prvom polroku 1999 poskytnuté dotácie telovýchovným, športovým občianskym združeniam v celkovej výške 131 629 tis. Sk, t. j. 47,4 %. Z uvedenej sumy činili dotácie na oblasť športu pre všetkých a činnosť Horskej služby na Slovensku a Tatranskej horskej služby 13 560 tis. Sk. Na zabezpečenie úloh štátnej športovej reprezentácie to bolo 114 770 tis. Sk a na športovo talentovanú mládež 8 mil. Sk.

    Ostatné dotácie boli použité na významné športové podujatia konané v I. polroku 1999. Ako príklad môžem uviesť i Svetovú zimnú univerziádu 1999. Dotácie telovýchovným a športovým občianskym združeniam boli poukazované priebežne podľa regulácie čerpania finančných prostriedkov v I. polroku 1999. Ako príklad uvádzam, že prvé zálohy na zabezpečenie úloh štátnej reprezentácie boli poukázané už 18. 1. 1999.

    Chcem tiež pripomenúť, že napriek nepriaznivej finančnej situácii, najmä počas rozpočtového provizória, boli dotácie pre oblasť športu vrátane športovo talentovanej mládeže, ako sú centrá talentovanej mládeže, športové triedy i športové gymnáziá, poukazované včas a vo výške zodpovedajúcej našim finančným možnostiam a aktuálnym potrebám v oblasti športu.

    Vážený pán podpredseda, záverom chcem pripomenúť, že stojíte na čele jedného z pilierov SZTK. Asociácia telovýchovných jednôt medzi ne určite patrí. Myslím si, že je potrebné, aby sme si zvykli, že v tomto období nielen štát, ale aj samotné telovýchovné jednoty a organizácie sa budú musieť viac starať o to, aby mohli lepšie vytvárať priestor v rámci svojho regiónu na boj s organizovaným zločinom, kriminalitou práve tým, že sa investuje do športu. Verím, že sa vám to aj z titulu vašej funkcie bude lepšie dariť.

  • Pán podpredseda Národnej rady, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda parlamentu,

    chcel by som vás opraviť, nielen teraz som iniciatívny, ale ak ste si všimli, stále 50 % otázok zo všetkých kladiem ja.

    Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda. Ja som sa mohol s touto otázkou obrátiť dajme tomu či už na ministerku financií, resp. na ministra školstva, ale ako podpredseda vlády vlastne vy ste ten vrchný garant športu na Slovensku, vy ste napríklad aj viceprezident Priateľov slovenskej športovej reprezentácie, čiže ten vzťah, nechcem podceňovať iných členov vlády, je veľmi korektný a nie raz sme aj spolu obaja chodili na tie malé športoviská. A práve to ma trápi, že tie malé a stredné základné články nedostávajú peniaze. Pritom vláda schválila peniaze dajme tomu - keď hovoríme konkrétne - aj pre našu Asociáciu telovýchovných jednôt a klubov, skutočne je to najväčšie občianske združenie, ktoré sa realizuje v športe vôbec a aj najväčšie občianske združenie na Slovensku, pretože máme vyše 320 tisíc členov. A ja si uvedomujem, že my nemôžeme čakať iba od štátu nejaké dotácie, uvedomujem si, že štát nie je dojná krava, s prepáčením za výraz. Iste, chodím do slova a do písmena po žobraní po jednotlivých podnikateľoch, významných fabrikách, podnikoch.

    Áno, máte pravdu, pánboh zaplať, že som podpredseda parlamentu, lebo týmto spôsobom, viete, no, funkcia je funkcia a nejaká koruna sa dá zohnať. Súhlasím s vami, len mi ide o to, že peniaze, ktoré boli už schválené, čím skôr nech sú pridelené, lebo ozaj tá malá telovýchovná jednota je šťastná, aj keď dostane 20 tis. Sk napríklad na motorovú kosačku, a do slova a do písmena sú schopní vám pobozkať ruky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán podpredseda, chcem vás ubezpečiť, že príslušné orgány ministerstva vrátane fondu už rozhodli čiastočne o realizácii podpory regionálnych programov. Tieto peniaze už boli telovýchovným jednotám odoslané. Medzi ne patrí napríklad taká malá telovýchovná jednota, ako je Košeca, ale i ďalšie. Myslím si, že je správne, že treba nasmerovať tok peňazí do týchto jednôt, pretože ony sa najviac trápia a najmä preto, lebo sme krajinou, ktorá má vlastne na 1 000 obyvateľov najviac futbalových ihrísk, pretože na každej dedine vlastne máme ihrisko.

    Myslím si, že je správne, že i vy si uvedomujete, že je potrebné, aby ste prispeli vlastným dielom k tomu, aby tieto jednoty mohli žiť, pretože je to náš spoločný záujem. A ja verím, že ak vyvinieme spoločné úsilie, tak i to úsilie, ktoré vyvíja vláda, nájde svoju odozvu smerom dolu a bude sa športu i v malých telovýchovných jednotách dobre dariť.

    Ďakujem.

  • Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Sľubovali ste, že z krajských a okresných úradov nebudete nikoho z politických dôvodov vyhadzovať zo zamestnania. Máme veľa konkrétnych prípadov prepustených pracovníkov. Ako to chcete riešiť?"

    Bude odpovedať minister spravodlivosti Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec,

    riešenie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov krajských a okresných úradov, odvolávanie vedúcich jednotlivých odborov týchto úradov patrí do výlučnej pôsobnosti prednostov príslušných úradov. Tieto kompetencie im vyplývajú z ustanovení Zákonníka práce a z § 8 zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ministerstvo vnútra nemôže rozhodnutie prednostu spochybňovať alebo meniť.

    Je potrebné tiež uviesť, že odvolaním z funkcie sa vedúcim odborov krajských a okresných úradov ich pracovný pomer k úradu nekončí. Podľa Zákonníka práce prednostovia príslušných krajských a okresných úradov dohodnú s odvolanými zamestnancami ich ďalšie pracovné zaradenie v úrade na inú prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii. V súvislosti s výmenami vedúcich odborov na krajských úradoch ministerstvo vnútra vypracovalo usmernenie, ktorým sa stanovuje jednotný a systémový postup krajských a okresných úradov pri výberovom konaní na funkcie vedúcich odborov krajských a okresných úradov. Garanciou odbornosti je aj to, že vo výberových komisiách krajských úradov a podľa záujmu rezortu aj v okresných komisiách môžu byť zástupcovia príslušných ministerstiev. Prednostovia krajských a okresných úradov postupujú podľa uvedeného usmernenia. Týmto usmernením som chcel predísť celoplošnému odvolávaniu vedúcich odborov krajských a okresných úradov.

    Chcel by som vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že mi nie sú známe prípady ukončenia pracovného pomeru z politických dôvodov zo strany krajských alebo okresných úradov. Na našu otázku som vám odpovedal zatiaľ všeobecne. Ak uvediete konkrétne prípady, budem sa snažiť vám aj konkrétnejšie odpovedať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja by som skôr povedal, že konštatovanie, lebo nie je tu pán minister Pittner prítomný osobne, ale jednoducho on vo výbore pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády prisľúbil, že nedôjde k vyhadzovaniu zamestnancov krajských a okresných úradov z práce z politických dôvodov. Tieto veci sa naozaj stali. Vedúci odborov nie sú politické funkcie a, žiaľ, treba povedať, že došlo k plošným výmenám vedúcich odborov. Myslím si, že pán minister má dostatočnú silu, aby ho rešpektovali krajské úrady a okresné úrady, lebo on môže odvolať ktoréhokoľvek krajského a okresného prednostu. Čiže má na nich dosah a vie ich usmerniť tak, aby plnili jeho záväzky, ktoré dal vo výbore pri prerokúvaní programového vyhlásenia. Konkrétne mená vyhodených z práce, hoci mnohí ľudia sa boja zverejnení svojich mien, lebo hovoria, že ich nikto nikde nezamestná vo svojom okolí, ale tých, čo majú odvahu, prečítam aspoň niekoľko: pán Lukáč, vedúci odboru školstva z Komárna, ktorý je bez práce, pán Ing. Zelen zo Zvolena, ktorý je v súdnom spore s Okresným úradom Zvolen, Ing. Murajda z Banskej Bystrice, vyhodený, bez práce, Ing. Lukáč zo Sobraniec, zástupca prednostu vedúceho okresného úradu, bez práce, Ing. Sedliačik zo Šale, Mgr. Sukel z Humenného. A takto by sme mohli pokračovať nekonečným zástupom ľudí, ktorí nielenže boli odvolaní z funkcie, ale bola im daná výpoveď a rozviazaný pracovný stav výpoveďou. Takže toto je reálna situácia. A bol by som rád, keby sa pán minister na tieto veci pozrel.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Azda by som povedal toľko, že po prvé, pán poslanec, áno, tieto mená predložím ministrovi Pittnerovi a on vám potom predloží konkrétne stanovisko k týmto konkrétnym menám, ako ste povedali. Azda by som dodal všeobecne toľko, že funkcie vedúcich odborov na okresných a krajských úradoch by sa mali obsadzovať na základe konkurzov. Je možné, ak neboli obsadené predtým na základe konkurzov, že došlo k odvolaniu s tým, že boli vypísané konkurzy, do ktorých sa títo dotyční a, samozrejme, ďalší uchádzači mohli prihlásiť. Ale, samozrejme, minister Pittner vám dá konkrétnu odpoveď na tieto mená.

  • Ôsmu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie. "Čo ste robili pre zlepšenie postavenia Rómov?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    vážená pani poslankyňa,

    ďakujem pekne za túto otázku a dovoľte mi, aby som využil túto situáciu, aby som vás informoval o nasledujúcich skutočnostiach. Bohužiaľ, v uplynulých dňoch sa realizoval masový odchod občanov rómskej národnosti zo Slovenskej republiky. Nadväzne na túto situáciu som zvolal alebo ustanovil medzirezortnú komisiu, ktorá zasadala aj dnes a dohodli sme sa, že budeme konať v piatich oblastiach.

    Po prvé, v prípade tých Rómov, tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sú vo Fínsku, ale chceli by sa vrátiť na Slovensko, pretože sú sklamaní, pretože im boli sľúbené byty zadarmo, vysoké platy a zamestnanie, a nič sa z toho nerealizovalo, v prípade týchto Rómov pošleme našich spolupracovníkov, aby s nimi viedli dialóg a vláda bude im pomáhať, aby sa čím skôr vrátili do vlasti.

    V prípade druhej skupiny, to znamená tých Rómov, ktorí nemajú záujem o rýchly návrat na Slovensko, budeme realizovať dialóg s úradmi Fínskej republiky, aby v maximálne možnej miere urýchlili proces udeľovania azylu. Chcem vám povedať, že do tejto chvíle ani jeden občan Slovenskej republiky nedostal politický azyl. Tento masový odchod je motivovaný zjavne inými prvkami. K tomuto druhému bodu ešte chcem povedať, že navrhneme našim partnerom v Európskej únii, aby vážne pouvažovali nad tým, aby sa zladila azylová politika v Európskej únii, pretože zdá sa, že tieto nezrovnalosti v azylovej politike vábia niektorých našich občanov k takýmto formám, akých sme svedkami aj teraz.

    Po tretie, dohodli sme sa, že budeme realizovať určité diplomatické kroky, preventívne, pretože máme informácie o tom, že môžu byť určené iné cieľové krajiny. Slovenská diplomacia koná v tomto smere a sme neustále v kontakte s našimi partnermi.

    Po štvrté, budeme analyzovať a už aj analyzujeme pozadie celého procesu.

    Vážená pani poslankyňa, zdá sa, že tu rozhodne nejde o masový odchod z dôvodov politických alebo z dôvodu nedodržania ľudských práv na Slovensku. Túto skutočnosť potvrdzujú aj úrady Fínskej republiky, ale ide o zjavne organizovaný odchod občanov Slovenskej republiky, ktoré má iný podtón, a nedajú sa vylúčiť ani určité politické súvislosti.

    A po piate, vláda bude pokračovať, samozrejme, v úsilí riešenia rómskej problematiky. Niekoľkokrát som vás informoval, samozrejme, som vám k dispozícii aj v budúcnosti, aby som vás informoval o konkrétnostiach, ktoré vláda vykonala.

    V tejto chvíli mi dovoľte, aby som veľmi stručne poukázal na to, že sme organizovali dva okrúhle stoly. Na základe týchto okrúhlych stolov bolo vypracovaných 43 rómskych projektov alebo projektov na riešenie rómskej problematiky. Organizovali sme burzu týchto projektov, vláda podporuje a bude podporovať tieto projekty. Dokonca sme oslovili aj medzinárodné nadácie na to, aby nám poskytli aj finančnú podporu v rámci týchto projektov. Vypracovali sme projekt smerom k Európskej únii Minority Tolerance Programme, to znamená Program tolerancie k menšinám vo výške 1,8 milióna euro. Tento projekt bol odsúhlasený a budeme ho realizovať. V tejto chvíli realizujeme rozsiahly projekt s pomocou Phare v regióne Spiš na riešenie rómskej problematiky, veľmi komplexný program. Vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky budem o tom informovať vážených poslancov.

    Ďalej teraz stojí pred ukončením vypracovania vládnej koncepcie, ako budeme postupovať v tejto problematike v budúcnosti. Ten materiál je teraz na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Samozrejme, dostane sa aj do parlamentu. A mohol by som hovoriť o ďalších našich krokoch, ale vzhľadom na časovú tieseň nebudem pokračovať.

    Dovoľte mi ešte jednu vec. V súvislosti s touto problematikou sa zdá, že niektorí jednotlivci v rómskej komunite sa snažia využívať túto situáciu voči vláde Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som sa veľmi rozhodne ohradil proti tomu. V slovenských médiách v uplynulých dňoch vystupovali určití páni v mene Rómskej inteligencie na spolunažívanie. Bohužiaľ, v tejto rómskej politickej strane došlo v uplynulých dňoch alebo v uplynulých mesiacoch k veľkým sporom. Prvá časť vylúčila druhú časť, druhá časť zase prvú časť a v tejto chvíli nevieme, kto je legitímnym predsedom tejto strany.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že som predvčerom oslovil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dostal som túto odpoveď.

    Odpoveď má číslo 203/2-96/04971. Nebudem citovať, len tú zásadnú časť. Na otázku, kto je predsedom uvedenej politickej strany v súčasnosti, nám Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako registračný orgán politických strán a hnutí nevie dať jednoznačnú odpoveď. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky boli 8. 3. doručené materiály z druhého snemu RIS, konaného v Poprade dňa 27. 2. Toto oznámenie o zmene stanov podpísal pán Alexander Patkoló ako predseda strany. Následne po tomto oznámení bolo predložené ministerstvu vnútra ďalšie oznámenie o zmene stanov, ktoré boli odsúhlasené snemom strany RIS vo Zvolene 7. 3. tohto roku. Oznámenie o zmene stanov podpísal pán Mgr. Ladislav Fyzík ako predseda strany.

    Vzhľadom na rozporuplnosť týchto dvoch oznámení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky upozornilo 23. marca a 30. marca pána Patkolóa a pána Fyzíka, že ak nebude jednoznačne preukázané, že oznámenie o zmene stanov predložil oprávnený štatutárny zástupca RIS, ministerstvo vnútra konanie o zmene stanov nezačne. Do dnešného dňa nebolo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zaslané žiadne oficiálne oznámenie tejto strany, kto je jej jediným oprávneným štatutárnym zástupcom.

    Chcem tým povedať, vážená pani poslankyňa, že páni vystupujú v Slovenskej televízii ako reprezentanti rómskej komunity, pričom nemajú podporu ani vlastnej strany, ani vo vlastnej strane si nevedia dať poriadok.

    Chcem vás ešte informovať o tom, že mám v ruke uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici. Číslo uznesenia je MC 962/99-64, na základe ktorého súd rozhodol a zaväzuje rómsku inteligenciu na spolunažívanie, aby sa obrátili na súd, aby súd rozhodol, kto je oprávneným zástupcom tejto politickej strany. Do dnešného dňa, bohužiaľ, takýto krok sa neuskutočnil.

    Takže, vážená pani poslankyňa, domnievam sa, že v tejto chvíli je v tejto veci veľa manipulácie. Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky koná a bude konať v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a budeme sa snažiť riešiť problémy rómskej komunity, a nie niektorých rómskych lídrov, ktorí sú urazení z toho dôvodu, že sa nedostali do takých funkcií, do ktorých sa chceli dostať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Čas určený na odpovede pre členov vlády na otázky poslancov bol vyčerpaný. Končím bod programu - hodina otázok.

    Ďakujem premiérovi a členom vlády.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní rozpravou k bodu programu - návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ústne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slobodník a pán poslanec Kandráč.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    ja vás žiadam, aby ste zaradili do programu interpelácie, pretože podľa § 24 ods. 7 interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady, a myslím, že toto sa nedeje, ani uplynulý týždeň. A predtým vždy po hodine otázok boli interpelácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Delinga, nebol určený čas na interpelácie, bude na konci tejto schôdze, čiže 17. schôdze.

    Nebol určený čas štvrtok poobede, čiže bude na záver tejto schôdze.

    Pán poslanec Hudec, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže bol na klub Hnutia za demokratické Slovensko doručený rozsudok Ústavného súdu, je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky zabezpečila, keďže bolo fakticky zrušenie amnestie zastupujúcim prezidentom Slovenskej republiky a predsedom vlády Mikulášom Dzurindom, aby bolo zabezpečené, aby mohol zasadnúť do našich lavíc právoplatne zvolený pán poslanec Ivan Lexa. Žiadam, aby sa o tomto hlasovalo.

  • Pán poslanec, Národná rada rozhodla o tom, že pán poslanec Lexa, bol daný súhlas, aby bol daný do vyšetrovacej väzby. Toto rozhodla Národná rada. Orgány činné v trestnom konaní sa tým zaoberajú.

    Čiže nie je možné, aby sme hlasovali o tomto vašom návrhu na základe rozhodnutia Ústavného súdu.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudec.

  • Prepáčte, pán predseda Národnej rady, ale v tomto prípade je záväzné rozhodnutie Ústavného súdu. A keďže to rozhodnutie Ústavného súdu bolo doručené, robí nulitným a neplatným všetky rozhodnutia, ktoré sa týkali v skrivodlivom obvinení pána poslanca Lexu.

    Ja preto trvám na svojom návrhu. Národná rada musí zrušiť, respektíve bolo zrušené, svoje uznesenie tým, že rešpektuje Ústavný súd.

    Ďakujem.

  • Na rokovaní Národnej rady riadnym bodom programu bolo danie súhlasu, aby pán poslanec Lexa bol daný do vyšetrovacej väzby. To bol riadny bod programu. My nemôžeme túto otázku riešiť procedurálnym návrhom, pán poslanec Hudec. O tom jedine vtedy, že by sa rokovalo, že by to bolo zaradené do programu schôdze, aby sa o tom rokovalo a že by Národná rada rozhodla ináč. Nedá sa to riešiť procedurálnym návrhom tak, ako vy to navrhujete.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

  • Pán predseda, pokiaľ by som chcel súhlasiť s vaším názorom teraz, tak si myslím, že je tu jedna vec, ktorou sme povinní, a myslím si, že je to funkcia predsedu Národnej rady, aby, keď už nič iné, aspoň otázkou na ministra spravodlivosti a na ministra vnútra, generálneho prokurátora sa obrátil, čo mienia ďalej na základe rozhodnutia Ústavného súdu vo veci Ivana Lexu robiť.

  • Pán poslanec Gašparovič, takáto možnosť je, takúto právomoc predseda parlamentu má, aby sa obrátil na príslušných ministrov, ako ste menovali, aby dali stanovisko a vysvetlenie v tomto prípade.

    Čiže ja takto jednoducho vykonám.

    Pán poslanec Hrušovský má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie kolegyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som aj ja v krátkosti zareagoval na požiadavku pána poslanca Hudeca a pána poslanca Gašparoviča.

    Pokiaľ sa dobre pamätám, keď sme prerokúvali návrh vyšetrovateľa na vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ako aj na súhlas na vzatie do väzby, táto žiadosť sa netýkala iba skutkov, ktoré spadali pod amnestiu, pokiaľ sa dobre pamätáte.

    Takže tento návrh, pán poslanec Hudec, ktorý podávate, ten...

  • Hlasy v sále.

  • Ale áno, pán poslanec Hudec.

    Pán predseda pokiaľ hovorí, že návrh na nový bod programu, ten môžu podať iba tri poslanecké kluby. Procedurálnym návrhom toto nemožno riešiť, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som túto diskusiu uzavrel tým, že sa obrátim na príslušných ministrov, aby dali k tomu stanovisko za svoje rezorty.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Pán predseda, ja len jednou vetou odpoveď na pána podpredsedu Hrušovského.

    Pán podpredseda, väzobné dôvody boli len pre tie trestné činy, ktoré sú obsiahnuté v amnestii. Pre ostatné väzobné dôvody neboli. Išlo o kolúznu väzbu, aby sa nemohol stretnúť poslanec Lexa s tými, ktorí boli zainteresovaní vraj na únose mladého Kováča.

    Takže tu je jednoznačné, že dôvody väzby pre ostatné prípady nie sú.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda Hrušovský, pán poslanec Gašparovič aj predseda ústavnoprávneho výboru, tieto veci si môžete vykonzultovať, vydiskutovať v ústavnoprávnom výbore a ak prídete s nejakým návrhom, nech sa páči, do pléna Národnej rady.

    Ja som povedal, že uzavrel som tento bod s tým, že sa obrátim na ministra spravodlivosti, ministra vnútra a generálneho prokurátora o stanovisko k tejto veci.

    Budeme pokračovať v bode programu rozpravou k návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ako prvá ústne prihlásená bola pani poslankyňa Tóthová. Po nej vystúpi pán poslanec Slobodník a nakoniec pán poslanec Kandráč.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa k danej veci vyjadrila nielen ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj ako bývalá ministerka spravodlivosti a v neposlednej miere ako právnička. Z hľadiska toho posledného zorného uhla by som obrátila pozornosť na otázku najdôležitejšiu v prvom rade, a to je otázka kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky rozhodovať o prípade, ktorý jej bol predložený.

    Mám po boku, po pravici aj ľavici, dvoch právnikov, takže možno dostanem odpovede hneď po mojom vystúpení. Ale môj názor v jednej veci je jednoznačný. Ústava Slovenskej republiky v článku 145 ods. 2 do kompetencie Národnej rady dáva jedine voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu. Opakujem - jedine voľbu.

    Pokiaľ pozrieme v ústave aj kompetenciu Národnej rady, kde je zosumarizovaná, ani tam nie je kompetencia na odvolanie týchto funkcionárov Najvyššieho súdu. Predkladateľ sa pohral s § 50 príslušného citovaného zákona, jeho odsekom 2. Keďže ja sa s ním tiež trošku z právnej stránky pohrám, dovoľte mi, aby som vám tento § 50 ods. 2 prečítala. Uvádza sa v ňom: "Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu a predsedu kolégia Najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval." Je tu slovo "uvoľnený", to znamená, že ide o prípady, keď sám žiada o takéto pokračovanie.

    Druhá veta hovorí o odvolaní. To je náš prípad. "Odvolať z funkcií uvedených v § 39, t. j. predseda Najvyššieho súdu a podpredsedovia, možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na zvolenie do týchto funkcií." Pohrajme sa s touto vetou ako právnici. Čo vlastne upravuje? Upravuje otázku odvolania, ale len v rovine, kto môže podať návrh, opakujem, kto môže podať návrh na odvolanie. A, pán minister, tu sa hovorí, že ten, kto dáva návrh na vymenovanie, na zvolenie. To znamená, že v zmysle § 50 ods. 2 druhej vety pán minister spravodlivosti je kompetentný podať návrh na odvolanie, ale nie je tu riešená kompetencia, kto môže rozhodnúť o odvolaní.

    Rozumieme si, pán minister? Tu je daná vaša kompetencia. Vy sa odvolávate vo svojom materiáli, že to predkladáte v zmysle § 50 ods. 2 druhá veta. Áno, táto upravuje odkazom, keďže môžete navrhovať týchto funkcionárov, máte kompetenciu aj ich odvolať, teda dať návrh na ich odvolanie. Pardon, ja som sa preriekla. Opakujem, dať návrh na ich odvolanie.

    Ale teraz nás musí zaujímať, kto je kompetentný ich odvolať. Ústava hovorí, že Národná rada je kompetentná jedine vymenovať. Citovala som príslušný článok Ústavy Slovenskej republiky. Je to článok 145 ods. 2. Máte v ústave povedané, že odvoláva týchto funkcionárov Národná rada Slovenskej republiky? Nemáte. Máte v niektorom zákone uvedené, že odvoláva Národná rada? Nemáte. A v zákone by to ani nemalo byť, pretože kompetencia Národnej rady má byť v ústave.

    V ústave máme však článok 2 ods. 2, známy článok, veľakrát citovaný, ktorý hovorí: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."

    Mám otázku: Je Národná rada štátnym orgánom? Rozhodne áno. Verím, že tu nesedí nikto, kto by povedal, že Národná rada nie je štátnym orgánom.

    Keďže v zmysle článku štátny orgán môže konať iba vtedy, ak to má ústavou stanovené, respektíve zákonom, tak z toho vyplýva, že Národná rada nie je kompetentná prerokovať váš návrh na odvolanie príslušného podpredsedu Najvyššieho súdu, pretože nikde nemáte v práve na to podklad.

    Ja nepochybujem, že vaša deväťdesiatka to urobí, tak ako urobil predseda vlády zrušenie amnestie, zmenil ju, áno, hoci v ústave na to nemal kompetenciu. Toto je obdobný prípad. Ústava dáva len kompetenciu jednému subjektu, v tomto prípade Národnej rade voliť týchto funkcionárov, a nie odvolať, takisto ako ústava dáva prezidentovi kompetenciu len udeliť amnestiu, a nie ju rušiť alebo podobne. Takže toľko k právnej otázke.

    Môj záver vystúpenia je, že odporúčam, aby pán minister tento svoj návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky stiahol z toho dôvodu, že Národná rada nie je kompetentná, niet právneho ustanovenia pre toto konanie. Toľko ako právnik.

    Povedala som na začiatku, že budem hovoriť aj ako bývalá ministerka spravodlivosti. Tak to, čo poviem, budem teraz hovoriť ako bývalá ministerka spravodlivosti. Prípad bývania pána sudcu Štefanka poznám, keďže v tom objekte býval v priestoroch, ktoré sú predmetné, aj v čase, keď som riadila ministerstvo spravodlivosti. V tom čase ministerstvo vzhľadom na agendu, ktorá toho času už zaniká, bola veľmi dynamická agenda, reštitúcie, a potrebovali sme miestnosti. Ja som dala návrh zmeniť priestory, v ktorých bývali sudcovia Najvyššieho súdu, na kancelárske miestnosti. Stavebný úrad to urobil. A ja som si nedovolila poslať úradníka - napriek tomu, že som mala rozhodnutie, že tie priestory boli vyrieknuté za kancelárske miestnosti -, nedovolila som si poslať úradníka, ani vypnúť plyn, ani vypnúť elektrinu, ani vypnúť kúrenie, ani vymeniť zámku, ale som sa ako práva znalý minister spravodlivosti obrátila s návrhom na súd a požiadala, aby súd rozhodol. Ak vaši pracovníci urobili tie kroky, ktoré boli medializované a sú všeobecne známe, osobne sa domnievam, že nekonali v súlade s právom.

    Ja pokiaľ by som bola, teraz budem veľmi úprimná, pánom Dr. Štefankom, tak keby som zistila, že sa mi to stalo, zavolám dvoch svojich kolegov, pisárku, spíšem zápisnicu a odídem do hotela, na druhý deň zruším pojednávania, pretože tam mám materiály. Takto by som asi postupovala. Áno. Asi takto a bol by problém pre ministerstvo, ktoré nepostupovalo v súlade s platným právnym predpisom. Ale to je moja taká osobná vec. Tú môžete prijať, nemusíte prijať.

    Jedno, čo už som zverejnila, keď som bola v SITE, že som považovala medializáciu za nevhodnú, pretože toto nepotrebovalo takú širokú medializáciu. Ja si myslím, že princípy právneho štátu treba rešpektovať. Ja si myslím, že bolo treba rešpektovať, že ide o sudcu Najvyššieho súdu, pretože osobne sa domnievam, ak tieto priestory mali byť na ubytovanie stážistov, ja som ich potrebovala na kancelárske miestnosti. Preto som dala návrh na vypratanie na súd. Ale ak na ubytovanie stážistov, a viem o tom, že sú priestory, ktoré ministerstvo má a ponúka ich pánu Dr. Štefankovi, ja neviem, či tie priestory by sa nemali ponúknuť tým stážistom. Ale ja dnes nerozhodujem, to je môj len taký subjektívny názor, pretože si myslím, že sudca Najvyššieho súdu má mať tiež vytvorené určité podmienky, lepšie podmienky na svoju činnosť ako niekoľkomesačný stážista.

    Ja by som však chcela, keď už som pri tom mikrofóne, reagovať na niečo, čo zaznelo v tejto snemovni a čo ma veľmi zarazilo. Ja som si to napísala a ja vám to teraz prečítam. Bola to reakcia na vystúpenie predrečníka pána poslanca Oberhausera. Jeden z našich poslancov povedal tieto slová: "Oberhauser nerobí dobre, keď obhajuje sudcu, ktorého vylúčilo aj Združenie sudcov Slovenska." Vážení, to mi niečím zaváňa. Niečím, čo som nedávno postihla v tlači, keď boli útoky na obhájcov, ktorí obhajovali svojich klientov z opozície, a tlač začala voči nim útočiť za to, že plnili svoju povinnosť. Aj Komora advokátov bola znepokojená a podala protest, protestovala voči tomuto. Čuduj sa, svete, v tlači nikde tento protest neodznel.

    Vážený kolega, keď vy sa čudujete, že pán poslanec Oberhauser obhajoval sudcu, ktorého vylúčilo Združenie sudcov Slovenska, tak to je podobné, ako keď odsudzujú advokáta niekoho, kto je obvinený z páchania trestného činu alebo iného spoločensky nebezpečného konania. Do vyrieknutia veci je každý nevinný. Nikto kompetentný nevyriekol žiadny ortieľ. A ja si myslím, pokiaľ som sledovala vystúpenie pána Oberhausera, že on obhajoval zákonnosť a ústavnosť. On podobne ako ja poukázal na to, že v ústave niet podkladu na to, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodovala v tejto veci. A to je dôvod, prečo som aj ja dnes vystúpila, pretože mňa nezaujíma, či pán Dr. Štefanko postupoval správne a náležite, mňa nezaujíma, či aj on niečo neporušil, na to sú príslušné orgány, aby to posúdili. Ale mňa zaujíma, či tu v parlamente je dodržaný zákon a ústava.

    Dovoľte mi, aby som konštatovala, že sa postupuje v rozpore so slovenskou ústavou. A preto opätovne navrhujem pánovi ministrovi spravodlivosti, aby zvážil vec ako právnik a aby predložený návrh stiahol nie vzhľadom na osobu pána Dr. Štefanka, ale vzhľadom na úctu k právu a k zásadám právneho štátu.

    Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa hlásia štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som v nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej chcel uviesť toto: Priznám sa, že v celej tejto kauze som bol do istej miery zdržanlivý, pretože bol som, pravdu povediac, akýmsi mechanickým konzumentom základnej informácie o celom tomto spore, najmä z "nezávislej" televízie Markíza, ktorá podala celý tento prípad ako nie čisté správanie sa podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka, keď sekerou rozbil dvere a vlastne nejakým násilným činom vkročil do nejakej miestnosti - a toto všetko bolo znásobené. Toto všetko vlastne obsahuje aj mnohé repliky mnohých poslancov súčasnej vládnej koalície, ktorí už na toto poukazovali ako na nemorálny a nemravný akt.

    A čuduj sa, svete, dnes som sa rozprával práve, ale priznávam sa, že je to moja vina, s podpredsedom Najvyššieho súdu pánom Štefankom a tá pravda je úplne iná. Tá pravda nebola prezentovaná a nebola taká, ako ju prezentovala televízia. A čo je poľutovaniahodné, tak ani ministerstvo, ani pán minister, ani nikto zo zainteresovaných toto jednoducho nevyvrátil. Pán podpredseda Najvyššieho súdu Dr. Štefanko nie sám so sekerou vylámal tieto dvere, ale išiel za normálnym údržbárom, uviedol normálny zápis v knihe, že takéto niečo sa deje a za prítomnosti jeho, tento inštalatér, alebo tento človek takýmto spôsobom otvoril tieto dvere. To je úplne iná situácia, ktorá koniec koncov nekorešponduje ani s tými všeobecnými deklaráciami, ktoré sú uvedené v predkladacej správe.

    Čiže ja, pán predsedajúci, aj v zmysle týchto nových udalostí a nových vecí žiadam v zmysle § 146, aby zasadol ešte raz k tomu ústavnoprávny výbor a aby sme náležitým spôsobom zistili, že vlastne za čo má byť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Oberhauser.

    Ospravedlňujem sa, že som sa nepozrel za seba. Ale vám nejde ani mikrofón.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na to, čo povedal aj pán poslanec Brňák, a v reakcii na pani poslankyňu Tóthovú by som chcel uviesť, že naozaj sú to doslova dezinformácie, ktorými sa manipuluje verejnosť a, žiaľ, neprítomní sú poslanci vládnej koalície, ktorí potom prídu a stlačia tlačidlá za niečo, čo sa vôbec tak nestalo, ako to tu bolo interpretované. Na dôvažok v televízii Markíza sa povedalo, že údajne pán Štefanko v mladom veku zlomil ruku zapisovateľke na súde. Absolútny nezmysel. Dá sa to overiť. To nie je problém, aby sa zistilo, že nikdy v živote sa pán Štefanko nikoho na súde nedotkol a nepoužil naňho násilie. Toto sú vymyslené lži, ktoré majú manipulovať aj tunajším hlasovaním parlamentu smerom k jeho odvolaniu. Takisto porovnávať predsa stážistov s podpredsedom Najvyššieho súdu, ktorému patrí úcta a patrí aj možnosť ubytovania, keď dochádza z Nových Zámkov do Bratislavy, to je predsa nehoráznosť.

    Ja viem, že pán podpredseda Najvyššieho súdu nebicykluje a že nebol v tom peletóne ako vedúci úradu pán Lipšic, ale to neznamená, že on je menej kvalitný človek a že sa nemá naňho prihliadať ako na človeka, ktorý naozaj zastáva takúto vysokú funkciu a má mať vytvorené podmienky na prácu. A takisto hovoriť o tom, že Združenie sudcov Slovenska sa vyjadrilo k nemu negatívne, veď to je, prosím vás, spoločenská organizácia. To nie je žiadna komora sudcov, ktorá by zo zákona bola ustanovená a mohla sa vyjadrovať k stavovským otázkam. Takže to je nenáležité, takéto niečo tu prednášať ako závery nejakého orgánu, ktorý má váhu a vážnosť v spoločnosti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Na rozdiel od pani poslankyne Tóthovej mňa zaujíma osobnosť Dr. Štefanka a zaujíma ma, prečo sa práve proti nemu spúšťa takéto bombardovanie. Pretože ide jednoznačne o bombardovanie. Pozrime si tú následnosť. Tá je úplne identická, ako bolo spustenie mechanizmu v prípade Lexa, spustenie mechanizmu v prípade Krajči alebo ktorékoľvek iné. Najprv ošpinenie v médiách, ktoré si buď hovoria verejnoprávne, alebo nezávislé. Ošpinenie, očiernenie a vypustenie jednej dezinformačnej kampane hanobiacej, očierňujúcej. V druhom kole už v týchto médiách prednášanie rozsudkov. Veď tam už dopredu bolo oznamované, že sudca bude odvolaný, musí byť odvolaný, má byť odvolaný, zaslúži odvolanie. Už médiá ho vopred odsúdili za činy, ktoré médiá vopred vytvorili a označili, ktoré sú navyše nepravdivé. A ktoré navyše tohto sudcu vykreslili tak, ako keby to bol indiánsky náčelník, ktorý chodí po svete so sekerou za opaskom.

    To čo je za nezmysel? To čo je za totálna nehoráznosť, ktorou sa takýmto spôsobom masíruje vedomie občanov, podobne ako robila Markíza za tzv. boja za záchranu Markízy v predvolebnej kampani? Je presne ten istý model, tá istá réžia, tie isté kroky, tá istá koncovka a tí istí aktéri. Pokiaľ tomuto, koaliční poslanci, chcete podliehať, tak potom treba zabudnúť na právnosť systému tohto štátu.

  • Pán poslanec Slobodník je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    odohráva sa pokračovanie tej protiústavnej činnosti, ktorá tu vrcholila v minulých týždňoch, keď boli protizákonne odvolaní prakticky z funkcií, prakticky, hovorím - pán poslanec Krajči je poslancom, ale pán poslanec Lexa nemôže byť. To, čo tu predvádza pán minister Ján Čarnogurský, to je pre mňa dvojnásobne nepochopiteľné, pretože sám som bol obeťou spravodlivosti, aj keď krátky čas, aj keď za pánskych podmienok, ale bol a iste by nevedel prijať to, čo sám teraz iniciuje proti jednému z ústavných sudcov, dokonca jednému zo sudcov Najvyššieho súdu, dokonca podpredsedovi. Ale toto sa má diať, tu povedal pán poslanec Tatár, tam netreba absolútne uvažovať. Zákony nabok, zákony sem, zákony tam. Pán sudca Štefanko podľa pána Tatára je hanbou Slovenska a vyniesol niekoľko tendenčných rozsudkov. To znamená rozsudkov, ktoré sa neočakávali.

    Dovolím si povedať, že aj som bol takpovediac v dobrom zmysle slova obeťou pána Štefanka, lebo v zhode so spravodlivosťou, so zákonmi odmietol to, čo chystalo KDH, treba to zase povedať na rovinu, a zrušil rozsudok, ktorým mne chcel pripísať fašistickú minulosť. Našťastie pre pána Štefanka treba povedať, že všetky tri ďalšie súdy, ktoré sa touto vecou zoberali a nemohli byť obvinené z toho, z čoho bol obviňovaný teraz nedávno pred niekoľkými minútami pán sudca, podpredseda Štefanko. Aj ďalší senát, aj ďalšie dva senáty, ktoré iné veci rozhodovali, vyniesli jednoznačne rovnaký rozsudok. Ale tam bola jeho smrteľná chyba, lebo sa vedel postaviť proti pánu advokátovi Valkovi, ktorého meno sa teraz v posledných časoch veľmi skloňuje, teraz akoby sa vytratil so scény, ale o to teraz už vôbec nejde.

    Podstatné je jedno. Ak na základe tých faktov, ktoré tu predniesol poslanec Oberhauser, že nie ministerstvo spravodlivosti je majiteľom domu, ak na základe faktu, ktorý spomenul poslanec Brňák, že to bolo celkom ináč s tým vylamovaním zámkov, ako v službách ochotná televízia interpretovala celú vec, chystáte ďalší protiústavný čin. Samozrejme, my sa budeme domáhať spravodlivosti zase na Ústavnom súde, pretože to, čo konáte, to, čo robíte, je v rozpore so zákonom. Ja vidím len jednu serióznu možnosť a som zvedavý, či sa na ňu pán minister spravodlivosti odhodlá. To, čo mu tu navrhli právnici. Ja ako neprávnik, samozrejme, môžem len opakovať ich právnické argumenty, ale naozaj tu je aj politikum. Politikum, ktoré sa netýka len kauzy Slobodník - Feldek, ale ktoré sa týka, ak si prečítate dnešnú Slovenskú Republiku, aj to treba čítať, pán minister, nielen svoje noviny, v ktorých vystupuje váš agent Peter Tóth, ale aj iné, keď si prečítate, tam je aj kauza vrátenie majetku KSS, proti ktorej sa postavil veľmi vehementne pán, vtedy len sudca Najvyššieho súdu, Dr. Štefanko. A to sú veci, tadiaľto z týchto zdrojov, zo skrytých zdrojov sa proti nemu vyslovujú tieto obvinenia.

    Ak neurobíte to, pán minister, že sám ako človek, ktorý verím, že rešpektuje spravodlivosť a v každom prípade by to rešpektovať mal, že sám stiahnete tento nenáležitý návrh, ktorý je v rozpore s realitou, s majetkom konkrétnej budovy, tej konkrétnej miestnosti, ktorý je v rozpore aj s ústavou, pretože pani poslankyňa Tóthová tu veľmi presvedčivo vysvetlila, že v ústave niet nejakého paragrafu, ktorý by vlastne dovoľoval, tak celé vaše hranie sa na útok proti pánovi podpredsedovi súdu je vlastne realizáciou toho, čo tu predniesol pán poslanec Demokratickej strany, pôvodne, pán poslanec Tatár, že vyniesol niekoľko tendenčných rozsudkov a že je hanbou Slovenska. Alebo chcete právo, alebo chcete presadzovať svoje politické nenormy a nebrať nejaký ohľad na reálnu právnu situáciu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slobodníka sa hlásia traja poslanci. Posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Posledný bude ešte pán poslanec Brňák.

    Pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja si myslím, že politické procesy spoľahlivo na Slovensku pokračujú s tým rozdielom, že sú mediálne kryté a tí tútori zvonka, ktorí presadzujú túto protislovenskú politiku na Slovensku, veľmi spoľahlivo umlčiavajú všetky kontrolné orgány demokracie, ktoré by sa mali už dávno, veľmi dávno ozvať. Celý prípad pána podpredsedu Najvyššieho súdu je ničím iným len dôkazom toho, že keď sa nájde sudca v tejto krajine, ktorý sa opováži súčasnej opozícii alebo bývalej koalícii nejakým spôsobom vyniesť rozsudok, ktorý je pre nich priaznivý bez ohľadu na to, že by sa skúmala objektivita týchto rozhodnutí, je odsúdený na zánik. Tak to presne v duchu veľmi tvrdých machiavelistických pravidiel postupuje súčasná politická moc a doslova sa vyhráža sudcovskému stavu, tak ako sa hovorí medzi sudcami, že nedávno bol pán minister spravodlivosti na návšteve na krajskom súde, kde robil veľké poriadky a kde aj zvyšoval hlas, čo preňho nie je typické a nemusí to robiť, pretože má vysokú politickú moc vzhľadom na komplex ústredných orgánov štátnej správy, ktoré riadi on a jemu politicky podriadení úradníci. Jednoducho tento politický teror prinesie výsledky, ktoré aj tí, ktorí si želali inú vládu alebo zmenu vlády, na ktorú budú raz veľmi ťažko spomínať. Ja som tu už raz hovoril o päťdesiatych rokoch. Áno, toto je poctivý štart päťdesiatych rokov, ktoré si pamätníci dobre pamätajú, a verím, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec Slobodník povedal to, že pán minister Čarnogurský bol svojho času vo väzení a pozná situáciu s prenasledovaním nielen z vlastnej praxe, ale zo zastupovania mnohých ľudí stíhaných počas totalitného režimu. V materiáli o podpredsedovi Najvyššieho súdu pánovi Štefankovi je povedaná veta, že v rokoch 1968 - 1969 bol nútený z funkcie sudcu z povolania odísť a pracovať ako štátny notár v Topoľčanoch a Nitre. Hovorí sa tu takto stroho o jednom obrovskom úseku ľudského života, kde pán podpredseda Najvyššieho súdu vtedy bol prenasledovaný, nesmel pracovať a žiť v okrese Nitra. Musel sa vysťahovať do Nových Zámkov a bol pod neustálym obrovským tlakom prenasledovania totalitného režimu. To je človek, ktorý naozaj bol poškodený výrazne týmto a tá strohá konštatácia o rehabilitácii je neadekvátna s tým obrovským rozsahom komentovania toho, čo sa údajne stalo, pričom vieme, že títo pracovníci viac ako mesiac dennodenne provokovali podpredsedu Najvyššieho súdu, aby ho vyprovokovali k nejakému konaniu, ktorého by sa mohli chytiť a mohli predniesť tento paškvil, ktorý tu práve teraz prerokúvame. Pán minister Čarnogurský ako skúsený človek z takejto oblasti musí vedieť rozlíšiť, kde je spravodlivosť a kde naozaj ide o provokáciu a hlboko nemorálny komplot, ktorý má viesť k pozbaveniu funkcie pána podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka.

    Ešte na jednu vec by som chcel upozorniť, že ministerstvo tvrdí, že pán Štefanko nemal zmluvu na používanie toho bytu. Ale takisto nemá ani Najvyšší súd. To teraz vysťahujete, pán minister, Najvyšší súd násilím z budovy?

  • Celá táto hanebná kauza má v podstate dva ciele. Prvý - odpratať sudcu, ktorý si trúfa na poste Najvyššieho súdu vynášať nezávislé rozsudky, opakujem, nezávislé rozsudky, pretože ja nepoznám rozsudky priaznivé pre jednú alebo pre druhú stranu. Poznám len rozsudky závislé alebo nezávislé. Pán Dr. Štefanko dokumentoval, že je schopný vynášať nezávislé rozsudky a to táto politická moc nemôže prežrieť. A druhé kolo cieľov tohto konania - zastrašenie sudcovského zboru. Doslova zastrašenie, pretože sudca, ktorý v budúcnosti môže byť zbavený sudcovského povolania - moja otázka znie, čím sa môže živiť. Pretože je to tak špecifické zamestnanie, ako je špecifické zamestnanie plastického chirurga alebo očného špecialistu. To sú profesie, ktoré jednoducho nemajú kde uplatniť. Toto je proces, ktorý sleduje návrat do päťdesiatych rokov, kde takisto nežiaduci sudcovia a prokurátori boli vypudení. Žiaduci boli dosadení a ostatní boli zastrašení. A, samozrejme, médiá to zastrešili, zakryli a dopredu oznámili, kto je vinný, za čo bude potrestaný, ako bude potrestaný. Presne to isté sa deje teraz.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V kontexte vystúpenia pána poslanca Slobodníka opätovne poukazujem na môj procedurálny návrh, ktorý som dával v zmysle § 146. Myslím si, že každý, komu záleží na pravde, spravodlivosti a objektivite, musí hlasovať za tento návrh. Faktom zostáva, a zopakujem to ešte raz, že celá táto snemovňa je zavedená, zavedená v hlavnej veci v súvislosti s vinou podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka v tom, že mal sekerou rozbiť dvere a takýmto nedôstojným spôsobom sa mal správať ako vysoký ústavný činiteľ. Jednoducho ak toto nie je pravda a o toto teraz ide, tak si myslím, že nie je možné vychádzať z takej všeobecnej formulácie, ako je uvedené v predkladacej správe. Myslím si, že aj v päťdesiatych rokoch si vyšetrovatelia jednoducho urobili väčšiu námahu, aby lepšie zdôvodnili nejaký takýto zásadnejší krok. Pretože ako inak chápať takú všeobecnú konštatáciu, ako je uvedené v tejto predkladacej správe, že: "JUDr. Štefanko svojím nevhodným správaním v občianskom živote narušil dôstojnosť riadiacej funkcie a vedome porušil princípy sudcovskej etiky. Jeho nedôstojné správanie negatívne dopadá na právne vedomie spoločnosti." Čo toto je za argumentácia zbavenia ústavného činiteľa veľmi vysokej funkcie, keď tu nie je uvedený aj jeden konkrétny dôvod? Potom skutočne bude platiť asi to, čo povedal pán poslanec Tatár, keď uviedol, že hlavným dôvodom na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka sú jeho rozhodnutia a akty, ktoré učinil ako sudca Najvyššieho súdu. A to je skutočne, myslím si, že už do neba zarážajúce.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Brňák, dám po vystúpení pána podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka hlasovať o vašom procedurálnom návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán podpredseda Najvyššieho súdu nevystúpi v rozprave. Povolili sme mu, alebo Národná rada odsúhlasila a umožnila mu vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky, ale do rozpravy nebol prihlásený.

    Pán poslanec Cuper, v rozprave môžu vystúpiť ministri a poslanci, nikto iný. Pán poslanec Cuper, do rozpravy sa prihlasujú poslanci, nie tí, ktorým Národná rada umožní v Národnej rade Slovenskej republiky...

    Pán podpredseda Najvyššieho súdu, chcete vystúpiť? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    ja som si svoje vystúpenie pripravil písomne z jedného dôvodu, aby bolo súvislé, nebolo dlhé, ale budú sa niektoré veci opakovať, hlavne pokiaľ ide o pani profesorku Tóthovú a pána poslanca Oberhausera, ale budem sa snažiť, aby to rýchlejšie išlo.

    V priebehu tejto schôdze, tohto zasadnutia bol doplnený program o bod, ktorým je návrh vlády na moje odvolanie z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Návrh vlády bol podaný bez toho, aby som sa ako najviac zainteresovaný mohol s ním oboznámiť, mohol sa k nemu vyjadriť. Požiadal som pána predsedu Migaša o možnosť krátkeho vystúpenia pred Národnou radou Slovenskej republiky, pravda, s vaším súhlasom, na svoju obhajobu. Pritom od udalosti, ktorá ma oficiálne pokryť moje odvolanie, je sústavne masírovaná verejná mienka nielen drvivou väčšinou novín, ale aj tými médiami, ktoré o sebe nezabúdajú sústavne vyhlasovať, že sú verejnoprávne, a preto aj nezávislé. Neuvádza sa nič z toho, čo bolo všeobecne známe, čo predchádzalo celej udalosti v neprospech mňa, a prekrúca sa to, čo sa stalo. Moja snaha k veci sa vyjadriť sa stala bezpredmetnou po tom, čo som zistil, že sa moje vyjadrenie v televízii zostrihne či upraví tak, že sa vlastne sám usvedčujem.

    Nepovšimnuté ostávajú aj moje údaje oznámené priamo generálnemu prokurátorovi Dr. Milanovi Hanzelovi, podaním z 9. či 10. júna 1999. Izolovane sa moje konanie hodnotí v rozpore so skutočnosťou. A navyše ešte čo chcem povedať, že aj tí páni poslanci, ktorí tu vystúpili v môj prospech, v podstate vychádzajú z tých informácií, ktoré médiami im boli dané. Chcem Národnú radu Slovenskej republiky upozorniť na jednu základnú vec. Totiž že ministerstvo spravodlivosti pod vedením svojho ministra Dr. Čarnogurského svoj postup sa ani len nesnaží právne pokryť, ale koná svojvoľne, uplatňuje aroganciu moci, ktorú nikdy nemalo a nemá, a do čoho chce vtiahnuť aj iné orgány.

    V poradí posledným takýmto krokom je iniciovaný podnet vláde Slovenskej republiky navrhnúť moje odvolanie z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Článok 145 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky stanoví, že predsedu a podpredsedov volí zo sudcov Najvyššieho súdu Národná rada Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia. Z čoho pán minister vyvodzuje aj právo odvolať jedného z týchto funkcionárov pred skončením funkčného obdobia, ani len neuvádza na základe čoho. Ústava to neupravuje a pán minister si ustanovenia ústavy nemôže vykladať a prispôsobovať, pretože tento výklad ústavy, jej ustanovení spadá do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, článok 128 ods. 1 ústavy. Mechanizmus navrhovania na zvolenie týchto funkcionárov, prípadne ich odvolanie na tom nič nemení. Ani podmienky upravené zákonom 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v terajšom znení upravujúce odvolanie funkcionárov Najvyššieho súdu, konkrétne podpredsedu, neboli naplnené.

    Ohľadne sudcu ako ústavného činiteľa a tým viac ohľadne jeho funkcionára platí, že pred jeho odvolaním Národná rada Slovenskej republiky si vyžiada stanovisko disciplinárneho súdu, článok 143 ods. 3 ústavy. Podľa odseku 1 toho článku Národná rada Slovenskej republiky má povinnosť sudcu odvolať v dvoch prípadoch, a to

    a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin,

    b) na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie.

    Ustanovenia zákona o súdoch a sudcoch musia byť v súlade s týmto článkom ústavy. Minister spravodlivosti podľa informácií z tlače podal podnet na orgán činný v trestnom konaní na začatie trestného stíhania voči mne. Do dnešného dňa neviem ani to, že by voči mne bolo vznesené obvinenie. Teda trestné stíhanie sa do dnešného dňa voči mne nevedie. Návrh na disciplinárne konanie voči sudcovi môže podať minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, § 6 ods. 2 zákona číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v terajšom znení.

    Na predsedu Najvyššieho súdu bol zo strany médií a hlavne zo strany ministerstva spravodlivosti robený nátlak, aby takýto návrh podal. Je logické, že ho nepodal, že totiž na to nemal materiálne podklady. Myslím, že je správne, že predseda Najvyššieho súdu jednostranné informácie nejakých redaktorov v médiách nepovažoval za dostatočné, za dostatočný podklad na takýto postup, a ďalej, že kárne konanie bude možné začať bez návrhu, § 6 ods. 1 zákona o kárnom konaní. Ak vec kárnemu senátu postúpi orgán činný v trestnom konaní, trestné konanie má totiž prioritu pred konaním kárnym. Ani minister spravodlivosti nepodal návrh na kárne konanie proti mne.

    Dňa 22. 6. 1999 bol kárnemu senátu Najvyššieho súdu doručený návrh na začatie kárneho konania, ktorý je evidovaný pod spisovou značkou DS 5/99. Podal ho vo svojom mene Ján Mazák, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V tomto smere pán minister nehovoril pravdu. Prosím, ten návrh je tu. Nemožno tento návrh brať na vedomie, pretože ho podal nespôsobilý subjekt. Právne spôsobilým subjektom, teda procesne vecne spôsobilým je minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský. Je nepodstatné, či koná sám alebo jeho menom, či už ním alebo inak splnomocnený zástupca, na tom nič nemení ani zákon 347/1999 Z. z. o organizácii ministerstiev, na ktorý sa tento nesprávne právny subjekt odvoláva. Minister spravodlivosti sám či prostredníctvom svojich úradníkov si osvojuje práva, ktoré nemá. Totiž svojím úsudkom sa snaží nahradiť právoplatné konanie súdu, ktorý jediný je oprávnený vysloviť, že bol spáchaný trestný čin a páchateľa za to odsúdiť. Ďalej si osvojuje právo nahrádzať rozhodnutie kárneho senátu a podávať návrhy, ako by tu takéto rozhodnutie bolo. Za môj skutok ním posúdený a vyhodnotený žiada viacnásobný postih: Moje odvolanie z funkcie podpredsedu, postih ako sudcu a postih v rámci trestného stíhania ako páchateľa trestného činu. Čo len môže, snaží sa aj za pomoci tlaku médií dosiahnuť čo najskôr, pretože si je vedomý toho, že neskoršie po prešetrení veci by to bolo ťažšie. Pravdu však treba vidieť v iných dimenziách.

    Dámy a páni, ak v Slovenskej republike platia zákony, a ja verím, že platia, moja vec bude posudzovaná pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nestranícky, tak ako som všetky veci, ktoré mi boli dané na riešenie, nestranne a nestranícky posudzoval ja. Minister Čarnogurský a niektorí jeho úradníci sa nemôžu vyhnúť tomu, že v trestnom konaní súdnom budú uznaní vinnými z viacerých trestných činov, prinajmenšom z trestného činu rušenia domovej slobody podľa § 238 Trestného zákona. Myslím, že toho si je vedomý dnes aj pán minister spravodlivosti, preto tá jeho snaha o urýchlené skončenie veci. Ak totiž by som bol uznaný vinným ja, znamenalo by to nevinu jeho. Ja nie som odborník na trestné právo, ale na občianske.

    Ráčte si, prosím, povšimnúť, že pracujem v kolektíve, v ktorom sú špičkoví odborníci na trestné právo a nebol problém veci s niektorými z nich konzultovať ešte predtým, ako sa samotná situácia vyhrotila.

    Vráťme sa však k vecnej stránke samotného prípadu. A tu by som chcel, keby ste troška venovali pozornosť. Ja dnes nemám dôvod klamať a ani klamať nebudem. Len aby ste to posúdili tak, ako sa veci skutočne stali, ako sa veci skutočne udiali. Hlavnou informáciou pre všetky médiá bol šot načasovane pripravený a odvysielaný v STV redaktorom Braňom Dobšinským a vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti Danielom Lipšicom. Táto informácia sa v tomto médiu opakovala a od tejto informácie sa potom odvíjala fantázia a nezmysly plodené inými redaktormi v iných médiách. Keď som to vo večernej hlavnej spravodajskej relácii STV, odvysielanej v piatok 11. júna, videl a presne vedel, ako sa udalosť zohrala, zhrozil som sa nad tou ľudskou zlomyseľnosťou, nad tým ľudským hyenizmom. Tam sme sa mohli dozvedieť, že podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sekerou v ruke sa vlámal do cudzieho bytu a videozáber kamery na dvere, v ktorých ostala diera po vysekanom zámku. Podobne to zhodnotila aj televízia Markíza, ktorá tento prípad po týždni zaradila do svojej relácie SITO. Moderátor Robo Beňo v tejto súvislosti nezabudol hodnotiť moju agresívnu povahu okrem terajšieho prípadu aj tým, že pred 30 rokmi som zlomil ruku nejakej zapisovateľke. V tejto relácii vystupovala aj bývalá ministerka spravodlivosti, neskôr aj vicepremiérka a terajšia poslankyňa Národnej rady profesorka Katarína Tóthová, ktorá sa vyjadrila k právnym aspektom veci s vysloveným upozornením, že nemá dôvod mi nadržiavať. Ja by som skôr povedal, že, naopak, by mala dôvod. Ale uviedla, aký má byť správny postup zo stránky právnej. Mňa vôbec neprekvapila, uviedla len to, čo je hodné jej vzdelania akademickej hodnosti a poslankyne Národnej rady bez ohľadu na politickú príslušnosť. Národ má pravdu rád a prejavilo sa to tým, že zlaté sitko vyhrala s vysokým náskokom.

    Ešte k tým televíznym informáciám. Prisahám vám alebo komu stačí, dávam mu svoje slovo, že do dverí na ubytovni ja, ani nikto iný ani jedenkrát nezaťal sekerou. Stačí pozrieť videozáznam a každý, čo tomu trocha rozumie, usúdi, že tá diera nemohla byť vyrúbaná sekerou, ale že bola vysekaná dlátom. Ak to nestačí, môže sa dať urobiť na moje náklady odborná expertíza, ja použité dláto dodám. Násilné otvorenie dverí v tomto konkrétnom prípade, ako v predchádzajúcich prípadoch, keď boli odstránené patentné vložky, som nerealizoval sám, na to som nemal ani nástroje. V zázname strážnej služby v kritických chvíľach je poznamenané, že sa tak stalo za prítomnosti mojej a im neznámej osoby. Túto činnosť vykonal odborník, zámočník na môj pokyn s tým, že za ten nesiem plnú zodpovednosť.

    Ďalej môžem odprisahať, že nikdy, teda ani pred 30 rokmi, som nikomu, teda ani nijakej zapisovateľke, nezlomil ani prst, nieto ruku. Pokiaľ by títo redaktori uviedli len prostú pravdu, nemalo by to ten bombastický dosah. Totiž nahradiť slovo - to pre vás, pani poslankyňa -, nahradiť slovo sekera slovom dláto by bolo skôr komické ako bombastické. Zámena slova týchto redaktorov až s primitívnym prejavom bola povýšená na ľudskú cnosť v snahe vytvoriť mienkotvorný názor, ale v skutočnosti vymývajúc mozgy verejnosti s tým, že ide o jediný správny názor, preto iný názor netreba poznať, ale hlavne ani ho pripustiť.

    Teraz konkrétne k samotnému bývaniu v ubytovni. Potom, keď budova Najvyššieho súdu bola postupne odovzdaná do užívania, jeden byt v budove na prvom poschodí bol prispôsobený na ubytovňu. V čase, keď bol ministrom spravodlivosti terajší poslanec Národnej rady Dr. Ing. Ivan Šimko, po dohode s vtedajším predsedom Najvyššieho súdu, dnes už nebohým profesorom Plankom, za mojej prítomnosti dohodli, že do ubytovne pôjdem bývať. A ostatné sa dorieši pri rozdelení priestorov budovy, ktorá sa dokončievala, medzi ministerstvom spravodlivosti a súdom. Vec sa komplikovala tým, že predchodca Dr. Šimka doc. Ladislav Košťa v spolupráci s vedúcim úradu podpísal nájomnú zmluvu, ktorou umožnil obsadiť značnú časť budovy Generálnou prokuratúrou, ktorá sa nijako nepričinila o výstavbu budovy i Najvyššieho súdu. S jej obsadením, tejto časti budovy, sa nepočítalo. Potreby Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po veľkých novelách OSP, prijatie Obchodného zákonníka koncom roku 1991, keď sa zriadilo obchodné a správne súdnictvo, boli veľké a vzrástli aj potreby ministerstva spravodlivosti, ktorého aparát sa viacnásobne rozšíril.

    V budove sa nachádza asi 20 ubytovacích buniek, s predsienkou, oddeleným sprchovacím kútom a WC, ktoré boli zmenené a dodnes slúžia ako kancelárie. Proste boli z nich zriadené kancelárie, čím sa vec nevyriešila. A na túto svojvôľu ministerstva dopláca Najvyšší súd dodnes. Tento právny stav rešpektovala neskôr aj pani ministerka spravodlivosti prof. Tóthová, ktorá za poskytnutie náhradného ubytovania chcela, aby som ubytovňu opustil. Plne moje právo bývať v tejto ubytovni rešpektoval jej zástupca Dr. Hanzel, terajší generálny prokurátor, a jeho nástupca Dr. Liščák. Tvrdiť, že som nemal právny dôvod užívania, môže len ten, komu absentujú právne znalosti. Písomná forma nájomnej zmluvy nie je podmienkou platnosti. A nie mojou vinou nebola uzavretá. Bydlisko mám v Nových Zámkoch a pri nástupe na Najvyšší súd som mal priznané odlučné, do ktorého patrí aj nocľažné, ktoré som nikdy neuplatňoval. Keby bolo k tomu došlo, tak s platením ubytovacieho poplatku v mojom prípade by neboli nijaké problémy. Problémy nastali až po nástupe Dr. Čarnogurského za terajšieho ministra spravodlivosti. Jeho úradníci začali uplatňovať bez akéhokoľvek súdneho alebo administratívneho rozhodnutia domnelé práva, stali sa žalobcami, sudcami aj exekútormi, zachovávajúc si svoju anonymitu. Nikto nevedel, kto dáva príkazy, aké príkazy, nikto nevedel, kto a kedy ich bude realizovať. Pritom som požadoval písomné oznámenia, ale zbytočne.

    Dňa 29. 4. 1999 v STV vedúci úradu Daniel Lipšic uviedol, citujem: "Ak Štefanko do konca mesiaca byt neopustí, z rozhodnutia ministra mu bude vypnutá voda, plyn a elektrická energia. A navyše v prípade, ak v priebehu niekoľkých týždňov sudcovia nezmenia svoj názor, pristúpime aj k násilnému vyprataniu." Ešte uviedol, že vec považuje za nespornú z právnej stránky, pretože podľa výpisu z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností správcom budovy tohto majetku štátu je ministerstvo spravodlivosti.

    K tomu by som chcel poznamenať. S výstavbou budovy Najvyššieho súdu bolo začaté v roku 1984, ale dokončená a do čiastočného užívania bola daná postupne. Ide o štátny majetok, ktorého správa oficiálne nijakému orgánu nebola odovzdaná, tým nenadobudol právo nikto s ňou disponovať ako vlastník, ale právomoci správcu národného majetku si po roku 1990 svojvoľne uzurpovalo ministerstvo spravodlivosti. Nikto nikdy neurčil, ktoré priestory budovy kto má užívať. Vyhlasovanie niektorých úradníkov ministerstva spravodlivosti, že správa tejto budovy ako národného majetku je evidovaná na ministerstve spravodlivosti, na katastri nehnuteľnosti, je bohapustá lož. A svedčí o absencii odbornosti týchto úradníkov. Nepochybne je v katastri nehnuteľností založený list vlastníctva číslo 29041, a to na pozemky, parcely číslo 3267/2 a 3267/3, a ako vlastník je evidovaná Slovenská republika - ministerstvo spravodlivosti. Zápis do listu vlastníctva bol vyhotovený na základe hospodárskych zmlúv, ktoré boli uzavreté v roku 1984, a podľa tam uvedených položiek výkazu zmien zápis bol vykonaný na tieto pozemky ešte v roku 1984, keď s výstavbou budovy ešte nebolo ani začaté, ale chystali sa podklady na to, aby sa mohlo vybaviť stavebné povolenie. Dúfam, že pán minister vie, že u nás neplatí zásada superficies solo cedit, že povrch pripadá zemi, ale že platí princíp tzv. deleného vlastníctva, osobitné vlastníctvo k pozemku a osobitné k stavbe. Samozrejme, môže byť aj ten istý vlastník. Prosím, ten list vlastníctva je tu.

    Správu majetku štátu upravuje zákon číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Pamätá aj na prípady, keď dôjde k sporu ohľadne správy, a to v § 7. Podľa tejto úpravy, ak sa zainteresované strany nedohodnú, rozhodne Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutie podlieha preskúmavaciemu konaniu súdu. O tom som informoval ministerstvo spravodlivosti a uviedol som to aj v tlači. Ministerstvo spravodlivosti na to nepristúpilo, lebo vedelo, že by v takomto spore ťahalo za veľmi krátky koniec. Začiatkom mája časť hrozby bola realizovaná. Bola odpojená voda, plyn a elektrická energia v neznámu hodinu, neznámymi ľuďmi, bez oznámenia, bez nejakého písomného príkazu. Tento stav trval 1 mesiac. Svietil som si so sviečkou, umýval sa vodou, ktorú som si cez deň doniesol v kanistre. V chladničke som mal zásoby potravín približne na týždeň, tieto sa pokazili a neznesiteľne zapáchali aj vtedy, keď bola chladnička uzavretá, v kuchyni sa nedalo vôbec vydržať. Rádio som si doniesol tranzistorové na baterky a televíziu som, samozrejme, sledovať v ubytovni nemohol. Bola to skúška nervov, skúška trpezlivosti. Utešoval som sa tým, že v Kosove to majú ešte horšie.

    Vždy som sa dovolával toho, aby sa vec právne vyriešila. Teda aby bola podaná reivindikačná žaloba, ktorá sa vzťahuje, samozrejme, aj na užívanie. Teda žaloba o vypratanie, že sa podrobím súdnemu rozhodnutiu, to bolo uverejnené aj v tlači. Začiatkom júna pracovníci ministerstva proste pokračovali s nátlakom ďalej a na dverách vymenili patentné vložky. Prvýkrát to bolo v piatok 4. júna. Do neskorého večera som sa snažil, aby ubytovňu otvorili, aby som si mohol zobrať veci, bielizeň na výmenu, keďže som cestoval za rodinou. V ubytovni som mal dokonca aj peniaze na cestu, ostatné doklady, aj kľúče od bytu v Nových Zámkoch. Telefonoval som úradníkom, čo to mali na zodpovednosti, aj ich domov a bytov. Všetko zbytočne. Okolo 20.00 hodiny som zavolal zámočníka, ktorý mi dvere otvoril vylomením patentnej vložky a ja som si potrebné veci mohol zobrať a odcestovať za rodinou. Pracovníci ministerstva však počas mojej neprítomnosti znovu vymenili zámky.

    Ešte sa krátko pozastavím pri poslednom prípade, ku ktorému došlo 9. júna. Dva dni a dve noci som, odpustíte mi ten výraz, som v podstate hnil v jedných nohaviciach, trenkách, ponožkách a košeli a noci prebdel v kancelárii v kresle. Napísal som oznámenie generálnemu prokurátorovi Dr. Hanzelovi, že sa tu pácha trestná činnosť, aby zariadil skoncovanie s tým a súčasne v rámci netrestnej činnosti, ktorú prokuratúra má, v správnom konaní urobil prostredníctvom netrestného odboru opatrenie, aby som sa do ubytovne mohol dostať. Mimo toho som požiadal prostredníctvom riaditeľa sekretariátu o krátke prijatie po návrate generálneho prokurátora zo zasadnutia vlády, a tiež ministra spravodlivosti, ktorý však nemal čas, pretože išiel na nejakú recepciu na Bôrik. Medzitým ešte som poprosil o stretnutie s prvým námestníkom generálneho prokurátora Dr. Martinom Laukom. Generálny prokurátor sa v odpoludňajších hodinách vrátil, samozrejme, že ma neprijal. Všetka česť Dr. Laukovi, ktorý sa snažil vec urovnať. Vyjednával s vedúcim úradu Lipšicom a oznámil mi, že tento je neoblomný. Povedal som mu, že násilne sa budem musieť dostať do ubytovne, na čo mi povedal, že v jeho silách viac nie je. Dal som návrh Ing. Kanovi, aby mi otvoril a vydal veci, že si ubytovňu potom môže zamknúť a v pondelok sa to dorieši. Ale ani v tom som nepochodil. Prosil som prakticky od ministra cez jeho úradníkov až po údržbára, ale zbytočne. Myslím, že moje prosenie a naliehanie by bolo obmäkčilo aj zviera, pokiaľ by si uvedomovalo, ale nie príslušných pracovníkov ministerstva spravodlivosti.

    Vo štvrtok 10. 6. som mal pojednávať, v piatok 11. 6. som mal v programe účasť na gremiálnej porade Krajského súdu v Nitre. Musel som sa dať troška do poriadku, slušne sa obliecť na nasledujúci program a nasledujúce dva dni pripraviť. Telefonicky som znova zavolal zámočníka, ktorý prišiel a po obhliadke konštatoval, že ani v jedných dverách sa nenachádzajú patentné zámky, že sú jedny zapečené a druhé sa nedajú otvoriť, iba vysekaním, kde sa nachádza zámok. Odišiel po potrebné nástroje: dláto a kladivo. Vrátil sa v neskorších večerných hodinách a došlo tak k otvoreniu dverí.

    Prosil by som poslancov, zvlášť kolegov právnikov, ak mi dovolia takto ich osloviť, aby posúdili správnosť či nesprávnosť mojich právnych záverov. Za konanie, ktorého som sa dopustil, nenesiem trestnú zodpovednosť, pretože bolo vykonané v krajnej núdzi podľa § 14 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo a hroziace ujmu chráneného týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší, ako ktorý hrozil. Moje konanie nemožno považovať ani za neetické, pretože ak je v súlade so zákonom, za neetický by sme museli považovať aj príslušný zákon. Konanie v krajnej núdzi, podobne ako aj nutná obrana alebo neoprávnené použitie zbrane, by malo byť výnimočné a myslím, že takým je aj v tomto prípade. Nemali by sa vytvárať podmienky, ktoré ho vyvolávajú. Je zahanbujúce, že takéto podmienky vytvára práve minister spravodlivosti.

    Takýmto záujmom, ktorý chráni Trestný zákon, je domová sloboda, ochrana obydlia. Súdnou judikatúrou je dávno vyriešené, že odstránenie a výmena zámky na dverách sa považuje za znak násilia a napĺňa takéto konanie skutkové znaky trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 Trestného zákona. Skutkové znaky takéhoto konania zo strany pracovníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tu boli. Článok 21 našej ústavy to moje právo veľmi krásne a jasne deklaruje slovami: "Obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva." Článok 20 našej ústavy upravuje ochranu vlastníctva, a to, za akých podmienok možno dispozičné právo vlastníka obmedziť. A moja otázka znie: Akým právom nejaký úradníček ministerstva spravodlivosti dovolí si zadržiavať moje osobné veci, počnúc zubnou kefkou až po moje šaty, peniaze a rôzne iné veci nachádzajúce sa v mojom obydlí a stanovovať podmienky, za ktorých mi ich vydá? Je až paradoxom, že minister spravodlivosti na takúto činnosť určí pracovníka, ktorému, ľudovo povedané, sotva stačil vyschnúť atrament na diplome.

    Mnohí, zvlášť čo ma poznajú, sa ma pýtali, či som nervovo nezlyhal, či som sa nedal vyprovokovať. Jednoznačne vyhlasujem, že nie, že som mal stále svoje konanie pod kontrolou, počítal som aj s následkami, aj keď nie tak intenzívnymi. A týmto spôsobom by som chcel aj upozorniť, akými ľuďmi a akým spôsobom je slovenské súdnictvo riadené. Viackrát som to všetko premyslel. Nič neľutujem a dospel som k záveru, že ak by som sa bol dostal do rovnakej situácie ešte raz, konal by som rovnako. Pokusy odstaviť ma ako nepohodlného tým, že sa vedome skriminalizuje nejaký môj skutok v mojom živote, nie sú ničím novým. Dokonca ministerstvo sa už prejavilo tým, že treba ma dostať z funkcie aj z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na nižšom súde môžem pracovať. Nepohodlným som nie preto, že by som niekomu nejako prekážal svojím životom, ale svojím pevným, nekompromisným postojom v rozhodovacej činnosti, neberúc ohľad na žiadne vedľajšie záujmy.

    A v prípade pána ministra Čarnogurského, ak súhlasí, môžem o niektorých prípadoch jeho sa dotýkajúcich povedať. Na Najvyšší súd Slovenskej republiky som došiel v roku 1990 na priamy podnet vtedajšieho predsedu prof. Planka. Mal som možnosti ísť za advokáta, alebo ostať notárom. V tom čase sa stávali obidve povolania atraktívne, hlavne zo stránky finančnej. Môj entuziazmus byť sudcom a navyše pracovať po boku prof. Planka, podľa mňa najlepšieho odborníka na občianske právo, akého sme kedy mali, spôsobil, že bez rozmýšľania som na Najvyšší súd šiel. Rozhľad, ktorý som pri ňom získal, hlavne v oblasti legislatívy, a možnosti rozvoja sa nedajú zaplatiť. Bohužiaľ, pán profesor nečakane zomrel, po ňom za krátky čas ďalší odborník z občianskeho procesu prof. Bajcura, čo bol ďalší nečakaný úder a ja som sa tým prakticky dostal do odbornej izolácie. V ubytovni v budove Najvyššieho súdu Slovenskej republiky som nebýval z nejakých zištných dôvodov, ale mohol som tam pracovať po nociach. Veď príprava komentára k Občianskemu súdnemu poriadku, tá žltá kniha, dvojdielna, ktorú každý sudca v podstate používa, na jej príprave som sa podstatne podieľal ja. V značnej miere pomáha sudcom a, samozrejme, aj notárom. A tam by som chcel prejsť na notárske osvedčenia, ktoré boli mojím výplodom a ktoré značne postúpili. Potom v notárstve problémy pominuli. Ďalej je to príprava, výber praktických pomôcok z predchádzajúcej právnej úpravy Nástin súkromného práva - Fajnor, Záturecký. A teraz najnovšie, myslím, že už je aj vonku ďalšia knižka, Starý občiansky zákonník a niektoré zákony. A potom, samozrejme, aj niektoré odborné články.

    Združenie sudcov Slovenska. Bolo tu povedané, že som bol vylúčený zo Združenia sudcov Slovenska. Združenie sudcov Slovenska nemôže, nemá zákonný dôvod na to, aby niekoho vylúčilo. Už to x-ráz opakovali, že o vylúčenie nemohlo ísť, pretože to zákon neumožňuje. Lenže raz to bolo povedané v tlači a stokrát môže byť povedané niečo iné. Aj tu v snemovni myslím, že sa troška aj zhadzuje taký človek, ktorý povie, bol vylúčený, keď on vylúčený nebol. To sa môže v krčme povedať, ale nie v takom orgáne, ako je Národná rada. A pokiaľ ide ešte o ich vyhlásenie, oni vyhlásili, že sudca so sekerou v ruke sa nehodí ani ako karikatúra. Pre nich je už karikatúrou aj bohyňa spravodlivosti, justícia, ktorá má v ruke meč, ale pre nich pomaly sa stane karikatúrou aj paragraf, pretože väčšina z nich, pokiaľ ide o samotné vedenie združenia, na úkor svojej práce, na úkor sudcovskej činnosti túto činnosť vykonáva. Stačila im informácia televízie a oni už vedeli vyniesť úsudok. Nech vás Pán Boh chráni od takých sudcov, ktorým stačí, aby jedna strana čosi povedala alebo aby z televízie alebo z nejakého iného média mal proste jednostrannú správu a podľa toho vyniesol úsudok. To urobilo Združenie sudcov, a to urobili sudcovské rady. Ja som sa k sudcovským radám vyjadril pre sudcov v časopise Združenia sudcov Justin číslo 4 z roku 1998.

    Dámy a páni, ministerstvo ma dalo na úroveň bezdomovca. Alea iacta sunt, kocky sú vrhnuté. Dávno som sa teda rozhodol, že to skončím. Ja prekážať nikomu nebudem. Proste chcem, aby sa to tu ukončilo a aby som mohol odísť s čistým štítom, nech bude vaše rozhodnutie akékoľvek. Viete, keď si uvedomím, že niektorí z poslancov, prepáčte, že je to troška dlhšie, si dovolí povedať, že som sa znevážil tým, že som vyniesol také alebo onaké rozhodnutia, verte mi, že keby to bol ktorýkoľvek z vás, keby, a o jeho osude by sa malo rozhodovať, mne na tom mene nezáležalo a záležať nemohlo. Ja som neslúžil žiadnej vláde. Neslúžil som žiadnej vláde ešte od roku 1962, keď som nastúpil do justície, ani tej predchádzajúcej, ani tej a nebudem slúžiť ani tej, čo bude nasledujúca. Ja potrebujem voľnosť, nebyť nikým viazaný. A neviem, akým právom si to dovolí niektorý poslanec povedať na moju adresu. Prečo tá nenávisť? Keď ja budem vašu vec riešiť, ja urobím také dokonalé dokazovanie, prosím, a to sa môžete o mne presvedčiť, aby som neublížil nikomu ničím. Tak prosím, je tu možnosť dať ma preč, odvolať ma. Je to v poriadku, ale načo urážať? K čomu to má viesť?

    Takisto nemôžem súhlasiť s tým, že som slúžil niektorej politickej strane. Keď im vyhovovalo a bolo dobre, teší ma to, ale v tom, že by som ja mal nejaký úmysel, to nepripadalo do úvahy. A ešte chcel by som povedať, možno to z vás niektorého prekvapí, je tu pán poslanec Šimko, nakoniec aj pán poslanec Čarnogurský z jednej liahne, dalo by sa povedať. Šimko ako minister spravodlivosti mi dal právo bývať, tak ako môže povedať pán minister Čarnogurský, že mi nedal právo? Ale tu aj určitú inú vec by som chcel povedať. 17. alebo 18. novembra 1989 terajší minister pán Čarnogurský bol vo väzení. Pred Justičným palácom, tam zboku, sa robila demonštrácia. Ja som medzi tými ľuďmi bol. Myslím, že by som šiel aj dnes, inak by som kričal.

    A ešte jedno už celkom na záver. Keď ste ma volili do tejto funkcie, v ktorej som, bolo tam osem vtedajších poslancov opozície. Ostatní, to bola koalícia. Neviete, ako ťažko ste mi urobili, aké útrapy tým, že som bol zvolený do tejto funkcie. A preto ani teraz, ako som spomínal, vaše rozhodnutie už na mojom rozhodnutí nič nemení, ale nejakým poskokom, sluhom nebudem.

    A na vašu adresu, pán minister, počul som, čo ste povedali, ešte som tu nebol. Zhrozil som sa. Viete, nebudem to vyvracať. Alebo takto. My máme proste čosi spoločné, totiž, že za svoje skutky sa budeme zodpovedať. Za to, čo ste povedali, nech vás súdi vaše svedomie, a keď ho máte zatvrdilé, že sa vám neozve, nech vám to pripomenie, keď budete skonávať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pánov poslancov, ktorí sú na svetelnej tabuli, či majú procedurálne návrhy. S faktickou poznámkou nie je možné reagovať na vystúpenie pána podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, upozornil som vás, že pán podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevystupuje v rámci rozpravy. Pánovi podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 21 zákona o rokovacom poriadku umožnila vystúpiť pred Národnou radou. Faktickými poznámkami nie je možné reagovať na vystúpenie pána podpredsedu. Faktickou poznámkou je možné reagovať iba na poslancov, ktorí vystupujú v rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Preto sa pýtam, ktorý z pánov poslancov má procedurálne návrhy. Upozorňujem vás, že procedurálny návrh je potrebné najskôr podať a potom ho zdôvodniť. V prípade, že tak, panie poslankyne, páni poslanci, nespravíte, odoberiem vám slovo. Len preto, aby sme si dohodli pravidlá.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste v zmysle § 27 otvorili rozpravu na § 20 ods. 3, lebo som hlboko presvedčený, že pán podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemohol vystupovať ako iná osoba, pretože aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je riadiacim a správnym úradníkom a hovorí o tom aj odkaz pod čiarou v § 20 rokovacieho poriadku. Takže, pán predseda, ak nie je ústavným činiteľom, ale on je, lebo ho spomína aj ústava v článku 145, tak je určite aspoň osobou podľa § 20 ods. 3, a nie podľa § 21. A v každom prípade sme ako snemovňa boli podvedení, ak sa dalo jemu vystúpiť až na koniec. Mal vystúpiť na začiatku, a ak nevystúpil, máte povinnosť otvoriť rozpravu teraz, v každom prípade, inak to pokladáme za porušenie rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Mám ten istý procedurálny návrh ako pán poslanec Cuper, presne v takom istom znení.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ako tu odznelo rozhodnutie odvolať pána...

  • Žiadam, aby bol prizvaný do rokovacej sály generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorému bol predložený podnet na trestné stíhanie z obidvoch strán, a takisto aby bol prizvaný predseda Najvyššieho súdu ako najvyšší predstaviteľ tohto orgánu, o ktorý ide, aby mohli oni podať svoje vyjadrenie k predmetnému bodu rokovania. Svoj návrh odôvodňujem tým, že rokovací poriadok, Ústava Slovenskej republiky a nadväzujúce zákony jasne stanovujú, že odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu nemôže byť bez stanovísk kárneho senátu, resp. orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by začali trestné stíhanie voči pánovi...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, nikde mi rokovací poriadok nehovorí, že najskôr musím predniesť pozmeňujúci návrh, resp. procedurálny návrh. Ale ja procedurálny návrh môžem predniesť. Pán podpredseda, prosím, aby vystúpil minister spravodlivosti, ale nie na záver, na skončenie rozpravy, ale vystúpil v rámci rozpravy, pretože tu ide o skutočnosti, ktoré sú diametrálne rozdielne, ako ich uvádza minister spravodlivosti, predkladateľ a ako ich predniesol pán podpredseda Najvyššieho súdu, pretože inak skutočne nemôžeme objektívne v rámci rozpravy rozhodnúť, čo je pravda a čo je klamstvo.

  • Ďakujem.

    Pripájam sa k stanovisku a k návrhu pána poslanca Gašparoviča a zároveň vás prosím, pán predsedajúci, aby ste sa stali viacej nezávislý a nestranný v tejto oblasti.

  • Mám procedurálny návrh tohto znenia: Žiadam hlasovať o prerušení rokovania o tomto bode a o zriadení výboru na vyšetrenie pravdivosti materiálu tlač 287 a tlač 294. Žiadam hlasovať bez rozpravy.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja sa pripájam k tým návrhom, ktoré žiadajú procedurálne, aby tu bol prítomný generálny prokurátor. A ja takisto ešte k tomu pripájam a žiadam, aby bol prizvaný predseda Najvyššieho súdu, aby bol prítomný na riešení tohto problému ako najvyšší predstavený a orgán, ktorý vlastne má k tomu čo zaujať aké stanovisko. A žiadam teda, aby rozprava pokračovala, aby pán minister Čarnogurský to umožnil.

  • Ďakujem pekne.

    Môj procedurálny návrh bude jednoduchší, ako bol prednesený pánom poslancom Andrejčákom, a to v tom zmysle, aby bola prerušená rozprava a aby bol materiál 294 doplnený o písomné vystúpenie pána podpredsedu Najvyššieho súdu a ďalšie skutočnosti doložené písomnými dokladmi, o ktorých hovoril. Myslím si, že iba potom bude môcť Národná rada objektívne hlasovať.

    Ďakujem.

  • To boli procedurálne návrhy, ktoré podali panie poslankyne, páni poslanci. Budem sa snažiť v poradí, tak ako odzneli, dať o jednotlivých návrhoch hlasovať.

    Len, pán poslanec Húska, snažím sa byť absolútne nestranný, snažím sa dodržiavať len ustanovenia rokovacieho poriadku. Toľko k vášmu vystúpeniu.

    Pán poslanec Cuper žiada, aby Národná rada rozhodla o tom, že znovu otvoríme rozpravu po vystúpení pána podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Panie poslankyne, páni poslanci, druhý procedurálny návrh v poradí podal pán poslanec Hudec, ktorý sa stotožnil s procedurálnym návrhom pána poslanca Cupera. O tomto sme hlasovali.

    Tretí v poradí predniesol procedurálny návrh pán poslanec Oberhauser, ktorý žiada, aby na rokovanie pléna Národnej rady o tomto bode programu bol prizvaný generálny prokurátor a predseda Najvyššieho súdu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Gašparovič podal ďalší procedurálny návrh, aby po vystúpení pána ministra bolo umožnené ešte poslancom uplatniť si faktické poznámky.

    Pán poslanec Gašparovič, takto mám rozumieť vášmu návrhu?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže o tomto návrhu nie je potrebné hlasovať. Pán minister sám môže zvážiť, či využije ustanovenia rokovacieho poriadku.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tento procedurálny návrh podal pán poslanec Gašparovič.

    Pán poslanec Cuper, prosil by som vás, keby ste nevykrikovali, keby ste boli pokojný a čakali, kedy vám udelím slovo.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalší v poradí podal procedurálny návrh pán poslanec Andrejčák, ktorý žiada, aby Národná rada zriadila osobitný výbor, ktorý by prešetril všetky okolnosti súvisiace s konaním podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka a až potom Národná rada po takomto stanovisku a po zriadení tohto osobitného výboru pokračovala v rokovaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschváli.

    Pán poslanec Delinga podal podobný návrh, ako podal pán poslanec Oberhauser, ktorý žiada, aby bol prizvaný na rokovanie pléna Národnej rady o tomto bode programu generálny prokurátor a predseda Najvyššieho súdu. O tomto návrhu sme už hlasovali, neprijali sme ho.

    V poradí ďalší procedurálny návrh podala pani poslankyňa Aibeková, ktorá žiada, aby sme rokovanie o tomto bode programu prerušili a aby sme doplnili poslancom informácie, ktoré odzneli vo vystúpení pána podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka, a až po oboznámení sa s týmito materiálmi pokračovali v rokovaní o tomto bode.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Cuper, máte návrh?

  • Chcem vysloviť procedurálny protest, pretože ja som nedal hlasovať o tom, aby ste dali hlasovať, či sa pán Štefanko môže zúčastniť na schôdzi, alebo nie. Ja som povedal, že § 20 ods. 3 hovorí o účasti ústavných činiteľov a ďalších činiteľov, ktorí prichádzajú na požiadanie Národnej rady a po ich vystúpení vždy musí nasledovať rozprava. Nie na požiadanie dať hlasovať a až potom sa otvorí rozprava. Tam je obligatórna povinnosť vás ako predsedajúceho otvoriť rozpravu a to pokladám za podvod, pán predsedajúci.

    Žiaľbohu, musíme kričať, aby sme sa dožiadali svojich práv v tomto parlamente, lebo v záujme straníckej kolegiality chcete pomôcť pánovi Čarnogurskému, aby sa zatĺkla pravda a aby sa obhájila jeho lož.

  • Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?

  • Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh v mene klubu HZDS a SNS, žiadam zvolať poslanecké grémium jednak preto, aby niektorí z toho namáhavého hlasovania, z tej mašinérie si oddýchli. A aj preto, aby si niektorí mohli doštudovať rokovací poriadok počas tejto prestávky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam poslanecké grémium. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku na rokovanie poslaneckého grémia.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenej 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú sme prerušili na rokovanie poslaneckého grémia.

    Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkom rokovania poslaneckého grémia. Procedurálne najskôr ďalší postup pri rokovaní o tomto bode programu. Teraz vystúpi, ak požiada o vystúpenie, v záverečnom slove pán navrhovateľ k rozprave, ktorá odznela, po ňom pán spravodajca, potom dám hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý v zmysle § 146 zákona o rokovacom poriadku podal pán poslanec Brňák. V prípade, ako dopadne hlasovanie, budeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto bode programu.

    Pán minister, žiadate si záverečné slovo? Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    rešpektujem dohodu poslaneckého grémia. Odporúčam, aby ste hlasovali potom za pokračovanie diskusie, aby sa mal každý možnosť vyjadriť k tomu, čo chcem teraz povedať.

    Svoj príspevok rozdelím do dvoch častí. V prvej časti budem hovoriť púhe fakty, neutrálne prezentované fakty, v druhej časti budem reagovať na diskusiu, na príspevky poslancov, eventuálne tieto fakty budem komentovať a interpretovať. Ale ide o to, aby sme mali spoločnú jednotnú základňu faktov, z ktorej potom vyplývajú právne alebo iné uzávery.

    To znamená, v prvej časti k faktom. Najskôr by som sa vyjadril k povahe budovy, o ktorú ide, to znamená budovy na Župnom námestí, kde sídli Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Najvyšší súd, Generálna prokuratúra a niektoré ďalšie inštitúcie. Táto budova je vo vlastníctve slovenského štátu a v správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je na základe všetkých stavebno-administratívnych rozhodnutí, to znamená stavebné rozhodnutie, kolaudačné rozhodnutie, a potom na základe výpisu z katastra nehnuteľností.

    Pán poslanec Oberhauser najmä hovoril, že kolaudačné rozhodnutie znie na Najvyšší súd. Nie, kolaudačné rozhodnutie tu mám, je z 10. augusta 1992, vydal ho Obvodný úrad životného prostredia Bratislava I, je adresované ministerstvu spravodlivosti: "Kolaudačné rozhodnutie povoľuje užívať stavbu" atď. Čiže nám je adresované, nám ju povoľuje užívať. Na záver, ako vieme, že vo všetkých správnych administratívnych rozhodnutiach sa to doručuje ešte ďalším účastníkom konania. Tu sa doručuje 8 rôznym inštitúciám, Najvyšší súd v nich vôbec nie je medzi tými, čo aj ktorému by sa to doručovalo. V tomto kolaudačnom rozhodnutí sa píše, áno, názov stavby je Najvyšší súd. Ale to je názov, ktorý sa používa v projektovej dokumentácii v tých tabuľkách, čo býva na plánoch dolu, pečiatka, tak názov stavby bol Najvyšší súd, pretože to nemá žiadny právny význam, názov stavby, to proste inžinier-projektant nejaký názov tam musel dať, a pretože vtedy sa nevedelo, kto všetko tam bude sídliť ešte v tej budove, ale vedelo sa, že Najvyšší súd áno, tak stavba dostala pracovný názov Najvyšší súd, ale právnym nositeľom všetkých práv a povinností v stavebnom konaní bolo ministerstvo spravodlivosti. A vyplýva to aj z tohto kolaudačného rozhodnutia. A na základe týchto stavebnoprávnych dokladov odbor katastra nehnuteľností Bratislava I vydal výpis z katastra nehnuteľností, kde sme napísaní my, časť B, vlastníci, Slovenská republika, pomlčka, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava.

    Tento výpis, ktorý poslanec Oberhauser ukazoval, bol dávnejšieho dáta. Keď prepukla táto záležitosť, tak sme na základe práve týchto stavebnoprávnych dokladov, predložili sme ich katastru nehnuteľností a na základe toho zapísali aj budovu do našej správy. Čiže pozemok je v našej správe, čo povedal Dr. Štefanko.

  • Reakcia poslanca.

  • Počkajte, pán poslanec, neskáčte mi do reči.

    Na základe týchto územnosprávnych dokladov bola zapísané správa, ergo vlastníctvo budovy na ministerstvo spravodlivosti.

    Pokiaľ ide o charakter tých miestností, ktoré užíval Dr. Štefanko, tieto miestnosti nemali charakter bytu, mali charakter ubytovne. To, myslím, aj Dr. Štefanko taktiež povedal vo svojom príspevku, čiže ubytovne, je to právne na úrovni ubytovne alebo hotela, alebo niečoho podobného, čiže právoplatní užívatelia takejto miestnosti nepožívajú ochranu ako užívatelia bytu. Opäť medzi právnikmi je to jasné. A užívanie takýchto miestností je možné skončiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o užívaní takých ubytovacích služieb, a to znamená, že ministerstvo spravodlivosti bolo oprávnené vypovedať alebo skončiť, jednostranne skončiť platnosť užívania týchto miestností Dr. Štefankom. Len pre informáciu uvádzam, že v tomto trakte, v tejto časti, ktorá sa vtedy užívala ako ubytovňa, bývali dvaja sudcovia Najvyššieho súdu, Dr. Štefanko a Dr. Boroň, obidvom sme súčasne ukončili užívanie týchto miestností. Dr. Boroň sa bez problémov vysťahoval do ubytovne Najvyššieho súdu, ktorá je v Karlovej Vsi, dr. Štefanko to odmietol.

    Teraz, aké boli doterajšie kroky rozličných alebo jednotlivých ministrov spravodlivosti na ukončenie bývania alebo tohto ubytovania voči Dr. Štefankovi? Musím konštatovať, že prvý právny akt smerujúcu k ukončeniu ubytovania Dr. Štefanka urobila vtedajšia ministerka spravodlivosti pani poslankyňa Tóthová. Pani poslankyňa Tóthová napísala 10. septembra 1993 list vtedajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu prof. Plankovi. Profesor Plank jej odpisuje listom z 13. septembra 1993, niekoľko viet odcitujem: "Vážená pani ministerka, dostal som Váš prípis z 10. septembra vo veci vypratania miestností užívaných Dr. Štefankom. Oznamujem Vám, že som viackrát hovoril s Dr. Štefankom o pokojnom riešení problému jeho ubytovania. Ponúkol som mu možnosť ubytovania v samostatnej garsónke, na ktorú mohol dostať nájomnú zmluvu v IV. obvode mesta. Dr. Štefanko túto možnosť odmietol a ponúknutú garsónku potom dostal ďalší sudca Najvyššieho súdu. Ponúkol som Dr. Štefankovi aj možnosť ubytovania v 3-izbovom byte v Karlovej Vsi, ktorý je v užívaním Mestského súdu v Bratislave. Túto možnosť ubytovania Dr. Štefanko odmietol s odôvodnením, že ide o ubytovanie v byte na prízemí, kde by jeho bezpečnosť nebola zaručená. Po obdržaní Vášho listu som sa s Dr. Štefankom znovu porozprával. Dr. Štefanko povedal, že doteraz nedostal priamu výzvu z ministerstva spravodlivosti, aby túto miestnosť opustil, a žiada Vás, pani poslankyňa, aby ste mu zdôvodnili, prečo má miestnosť opustiť. Môžete to urobiť aj teraz." Čiže pani vtedajšia ministerka Tóthová prvá podnikla kroky na skončenie ubytovania Dr. Štefanka. Potom to zaspalo, Dr. Štefanko odmietol, ako vidíte, garsónku, ubytovanie v tom byte, zrejme to potom zaspalo a tie kroky sme obnovili my, tie, ktoré sú už známe.

    Ale stále ešte zostávam pri faktoch a predpokladám, že to, čo som doteraz povedal, sú proste fakty, a dúfam, že sú dokonca aj nesporné. Dr. Štefanko vo svojom príspevku teraz pred chvíľou povedal, že podľa ustálenej judikatúry súdov násilné odstránenie zámky na byte je trestných činom. Povedal to tu pred chvíľou a, áno, má pravdu. A zároveň sa priznal k tomu, že poveril alebo najal zámočníka, ktorý nie sekerou, ale dlátom vybúral zámku, teda odstránil zámku, čiže násilím odstránil zámku na dverách do miestnosti, ktorú užíval. To znamená, že podľa vlastných slov Dr. Štefanka tu boli naplnené znaky trestného činu. Zatiaľ to nehodnotím, či to bol trestný čin, alebo nebol, ale boli naplnené znaky. Počkajte. Teraz treba povedať, že my sme Dr. Štefankovi, ako som už povedal, Dr. Štefankovi i Dr. Boroňovi sme vypovedali užívacie právo v marci tohto roku. Dr. Štefanko odpísal, že s tým nesúhlasí a že tam bude naďalej bývať. My sme mu listom z 19. apríla t. r. odpovedali na jeho list s tým, že trváme na skončení jeho ubytovania, a to znamená, v tejto súvislosti upozorňujeme, že bývanie v ubytovni, ktorá nie je bytom, bez právneho dôvodu umožňuje, ak nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu týchto priestorov, dovolenú svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka. To znamená, že sme ho vyzvali, aby k 30. aprílu tohto roku túto ubytovňu vypratal. To znamená, že opäť právne relevantný právny akt z našej strany na skončenie ubytovania voči Dr. Štefankovi bol doručený, o čom svedčí jeho odpoveď a jeho polemika.

    Potom však Dr. Štefanko jednak násilím vnikol do tejto ubytovne, miestnosti...

  • Hlasy v sále.

  • Nie, do tejto miestnosti, teraz nehovorme jeho, naša...

  • Pán minister, prosím vás, nediskutujte s pánmi poslancami.

  • ... násilím vnikol do miestnosti nachádzajúcej sa v budove na Župnom nám. 2. Ďalej 8. júna tohto roku Dr. Štefanko fyzicky napadol vedúceho pracovníka ministerstva spravodlivosti Ing. Nozdrovického. To, že ho napadol, jednak že sa k tomu priznal v televízií, myslím, Markíza, ale Dr. Štefanko napísal listy. 7. júna t. r., čiže deň predtým, napísal vedúcemu úradu ministerstva spravodlivosti: "Pán Boh okrem určitého talentu ma obdaril nesmiernou usilovnosťou, húževnatosťou, trpezlivosťou a nadmernou fyzickou silou. Zrejme s pribúdajúcim vekom ju už strácam, ale mám jej ešte dosť. Aj trpezlivosť má svoje hranice a už sme za tými hranicami. Ak budete postupovať podľa práva, podrobím sa rozhodnutiu súdu. V opačnom prípade chcem Vás upozorniť, že ak niekomu kolujú v žilách zvyšky" atď. "krvi, viem sa s tým vysporiadať spôsobom, ako to robili naši predkovia. Ak sa tak nestane v rámci krajnej núdze, použijem svoju silu na to, aby som si svojpomocou ubránil svoje práva."

    8. 6. generálnemu prokurátorovi Hanzelovi napísal k incidentu s Ing. Nozdrovickým: "Zbytočne provokoval a podarilo sa mu vyprovokovať ma. Hrozilo, že ho zlynčujem a stáli všetci svätí pri ňom aj pri mne, že sa tak nestalo."

    Ďalšie je už teda právna problematika. To znamená, že JUDr. Štefanko...

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby nevykrikovali. Prosím, mali ste možnosť sa vyjadriť v rozprave.

  • Dr. Štefanko násilím vnikol do tej miestnosti a fyzicky napadol.

  • Reakcia z pléna.

  • Do tej miestnosti, hovorím, teraz nekvalifikujem že čia.

    ... do tej miestnosti a násilím napadol vedúceho pracovníka ministerstva spravodlivosti. To znamená, že Dr. Štefanko dal skutkový podklad k tomu, aby sme my postupovali návrhom na kárne opatrenie, návrhom na trestné stíhanie, ako aj návrhom na zrušenie jeho funkcie predsedu Najvyššieho súdu.

    Toľko sú fakty. A teraz by som pristúpil k interpretácii týchto faktov ako reakciu na niektoré prejavy, ktoré odzneli v debate.

    Z týchto faktov po prvé vyplýva, keďže ministerstvo spravodlivosti je správcom tejto budovy a aj tých miestností, že podľa § 123 Občianskeho zákonníka vykonávame vlastnícke právo štátu a vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. To znamená, to právo nám platilo vždy od postavenia budovy, lebo tá budova bola našou, v našej správe, teda minimálne od kolaudačného rozhodnutia, a to bolo v roku 1992, ale fakticky aj právne aj pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, pretože pred vydaním kolaudačného rozhodnutia bolo stavebné povolenie, ktoré taktiež bolo adresované na nás.

    Čiže keď sme my mali právo nakladať s vecou, mali sme právo, po prvé, uzamknúť tie dvere a nepustiť tam Dr. Štefanka, mali sme právo odpojiť elektrinu, plyn, vodu atď., všetko sme robili podľa práva. A naopak, Dr. Štefanko čo robil, tak robil v rozpore s právom.

    Pán poslanec Húska, vy ste povedali, aká tendenčná bola mediálna prezentácia celej veci, a povedali ste, že zábery v televízii mali navodiť obraz nesamokontrolovateľného násilníka. Pán poslanec, ale tie listy, ktoré som citoval, v nich sa Dr. Štefanko takto prezentuje...

  • Reakcia poslanca.

  • Nevykrikujte, pán poslanec, prosím vás pekne.

  • Keď Dr. Štefanko píše o Nozdrovickom: zbytočne provokoval a podarilo sa mu vyprovokovať ma - Dr. Štefanka.

    Nie, teraz reagujem, pán poslanec, teraz reagujem na to, že vy ste povedali, že médiá ho falošne prezentovali. Ja hovorím, že ho prezentovali tak, ako sa on sám prezentuje v listoch, ktoré on sám napísal.

    Ing. Nozdrovickému predsa napísal: "Aj trpezlivosť má svoje hranice a už sme za tými hranicami. V opačnom prípade chcem Vás upozorniť, že ak niekomu koluje v žilách," atď. "viem sa s tým vyporiadať spôsobom, ako to robili naši predkovia. Nežeňte ma do toho, pretože sa poznám a môže to pri ďalšej provokácii mať katastrofálne následky nielen pre uvedené osoby, aj pre mňa." Čiže, pán poslanec Húska, médiá Dr. Štefanka prezentovali tak, ako sa on sám prezentuje.

    Pán poslanec Cuper, nekolegiálnym spôsobom ste urazili Dr. Lipšica, ktorý je vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti, ktorého som ja poveril výkonom všetkých týchto činností vedúceho úradu.

  • Reakcia poslanca.

  • Počkajte! Vyjadrili ste sa o Dr. Lipšicovi, že nemá rád slovenský štát. Ja vás ubezpečujem, že Dr. Lipšic je vlastencom Slovenska, je dobrým právnikom, má plnú moju dôveru a je dobrým pracovníkom. Podľa môjho názoru, pán poslanec Cuper, mali by ste sa ospravedlniť Dr. Lipšicovi.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Cuper, prosím vás, aby ste nevykrikovali.

  • Pani poslankyňa Tóthová, povedali ste, že Národná rada má právomoc len na voľbu, ale nie na odvolanie. My sa odvolávame na § 50 ods. 2 zákona o súdoch, kde sa hovorí, že vláda, resp. minister spravodlivosti, má právo alebo oprávnenie alebo kompetenciu podať návrh aj na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu, a to znamená, že z toho logicky výkladom vyplýva, že keď orgán, ktorý volí, v tomto prípade podpredsedu Najvyššieho súdu, keď má iný orgán - vláda či minister spravodlivosti - podľa zákona právo podať návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu, že ten orgán, ktorý volí, čiže Národná rada, má aj právo na odvolanie takéhoto funkcionára. A k tomuto výkladu možno dospieť minimálne viacerými postupmi, ale minimálne interpretáciou legis.

    Teraz návrh na disciplinárne konanie je podaný a podpísal ho štátny tajomník ministerstva spravodlivosti v čase, keď ja som bol neprítomný a on podľa kompetenčného zákona má právo v plnej miere a dokonca povinnosť v plnej miere ma zastupovať, čiže zastúpil ma tým spôsobom, že podpísal návrh na disciplinárne konanie.

    A, pán poslanec Oberhauser, že nie je zabezpečená ochrana sudcov, ktorí parkujú vonku atď. No, pozrite sa, ochrana alebo bezpečnosť sudcov sa posudzuje podľa celkovej situácie. Niet žiadnych náznakov, že by bezpečnosť Dr. Štefanka bola ohrozená. Koniec koncov on nie je trestným sudcom, on je civilným sudcom. Čiže ten príklad, ktorý ste vy uviedli, že sudcovia, ktorí pojednávajú závažné trestné veci, ako sú ohrozenia a podobne, sa na Dr. Štefanka nevzťahuje, to znamená, že ani z tohto hľadiska jeho argumentácia, Dr. Štefanka, že v byte na prízemí a podobne by nebola zabezpečená jeho bezpečnosť, žiadne iné objektívne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by jeho bezpečnosť bola ohrozená.

    Vážená Národná rada, z uvedeného vidíte, že návrh na odvolanie JUDr. Štefanka je podaný odôvodnene. My sme ho nevyzvali preto, jeho a Dr. Boroňa, aby vypratal túto ubytovňu z nejakej svojvôle, ale preto, že naozaj túto ubytovňu potrebujeme a chceme užívať na ubytovanie sudcov, ktorí sú na stáži, a to či na ministerstve spravodlivosti, alebo na Najvyššom súde. Sú to relatívne mladí sudcovia, ktorých príjmy sú, samozrejme, v dôsledku toho aj oveľa nižšie...

  • Páni poslanci, prosím vás, vypnite tie mobilné telefóny. Doneste ten mobilný telefón sem.

  • ... ako príjmy JUDr. Štefanka a z toho dôvodu si naozaj nemôžu platiť v Bratislave nejaké drahé ubytovanie. A inde dosť dobre nie sme schopní im ubytovanie zabezpečiť. Čiže pre nich práve potrebujeme túto ubytovňu a pre nich ju chceme používať.

    Keby dokonca, vážená snemovňa, keby ani tieto moje argumenty o právnej povahe budovy a tých miestností, keby aj dokonca neobstáli, ale obstoja, aj v takom prípade Dr. Štefanko nemal právo takým spôsobom sa dobíjať do miestnosti, nemal právo fyzicky napadnúť Ing. Nozdrovického. A keď tak urobil, tak porušil právo a v každom prípade porušil závažným spôsobom etiku správania sa sudcu, notabene sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Čiže nech to berieme z akejkoľvek strany, postup ministerstva spravodlivosti a vlády voči JUDr. Štefankovi je oprávnený. Navrhujem preto, aby ste návrhu na jeho odvolanie z funkcie vyhoveli.

    Ďakujem vám.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo a vyjadriť sa k rozprave pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som aj ja využil svoje oprávnenie ako spravodajcu a aby som krátko vystúpil k prerokúvanej veci.

    Máme hlasovaním rozhodnúť o návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v podstate na tom skutkovom základe...

  • Pán spoločný spravodajca, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste sa vyjadrili k rozprave, k tým príspevkom, ktoré odzneli v rozprave. V rozprave vystúpil pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Slobodník a pán poslanec...

  • Áno, pán predsedajúci, ja sa vyjadrujem k rozprave, k tým skutočnostiam, ktoré tu odzneli. A chcel by som poukázať na tie tvrdenia, ktoré tu odzneli, že vôbec nevyvrátili to, že v našom prípade, čo sa týkalo skutku, na základe ktorého máme rozhodovať, nejde o dôkaznú núdzu. Máme jednoznačné dôkazy o tom, že pán podpredseda Najvyššieho súdu svoje osobné záujmy neriešil zákonným spôsobom, ale hrubým násilím. A o tejto skutočnosti svedčia prípisy, ktoré pán minister oznámil, ale aj ďalšie okolnosti.

    Chcel by som sa napríklad vyjadriť k tomu, či ministerstvo spravodlivosti je alebo nie je správcom budovy Najvyššieho súdu.

    Vážená snemovňa, argumentovalo sa tu tým, že nadstavba, teda budova Najvyššieho súdu na liste vlastníctva v evidencii nehnuteľností nie je zavedená. Chcel by som poukázať na to, že v prípade, aj keby to tak bolo, tak právnici jednoznačne vedia, že vlastnícke právo k nadstavbe zakladá stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, a nie evidencia nehnuteľností. Tá evidencia je iba následná. Tá evidencia sa mohla stať aj po štyroch, piatich, šiestich rokoch, ako to aj bolo.

    Ale chcel by som, pokiaľ hovorím o tejto stránke veci, poukázať aj na list vlastníctva, ktorý je z roku 1994 a tento list vlastníctva predložil pán poslanec Oberhauser. Z tohto listu vlastníctva jednoznačne vyplýva, že na liste vlastníctva číslo 2941 je vedená aj nadstavba. Pravdepodobne to bude ešte stará nadstavba. Ale faktom je, že je vedená nadstavba a je vedená vo vlastníctve ministerstva spravodlivosti, resp. v správe ministerstva spravodlivosti. Chcel by som poukázať aj na to, že list vlastníctva, ktorý tu pán Dr. Štefanko ukázal, som teda tiež skontroloval, keď mi to odovzdal, a z tohto listu vlastníctva číslo 2941 jednoznačne vyplýva, že nejde iba o správu pozemkov, ale ide aj o zastavanú plochu. Ide aj o zastavanú plochu, teda ide aj o tú nadstavbu, ktorá tam existuje.

    Teda vzhľadom na tieto skutočnosti, vážené kolegyne, kolegovia, mám ten názor, že neboli spochybnené žiadne skutkové okolnosti, na základe ktorých sa zakladá návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Pán predseda, skončil som svoj príspevok. Navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 121 rokovacieho poriadku sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu odvoláva Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní. Odvolaný je sudca, predseda alebo podpredseda Najvyššieho súdu, ak za jeho odvolanie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

  • Pán predseda, ešte by som navrhol, vzhľadom na to, že z rozpravy vzišiel jeden návrh, procedurálny návrh, a to pána poslanca Oberhausera, navrhujem, aby sme najprv hlasovali o tomto procedurálnom návrhu.

  • Budeme hlasovať aj o návrhu, ktorý podal pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Oberhausera, ktorý navrhol vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cabaj, pán poslanec Oberhauser navrhol toto. Pán poslanec Brňák navrhol, aby sme využili ustanovenie § 146 zákona o rokovacom poriadku, vrátili ústavnoprávnemu výboru na znovuobjasnenie nových skutočností, ktoré sme získali pri vystúpení pána podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka, a pokračovali až potom v rokovaní o tomto bode programu. Budeme hlasovať o návrhu...

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Pán podpredseda, pán spoločný spravodajca nepovedal presne, ako znel môj návrh. Môj návrh znel, že Národná rada Slovenskej republiky vracia návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok. Tak znel môj návrh.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    To boli návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Procedurálnym návrhom žiadal pán poslanec Brňák hlasovať o tom, aby Národná rada prerušila rokovanie, aby sa ústavnoprávny výbor opäť zaoberal rokovaním o tomto bode programu v zmysle ustanovení § 146 zákona o rokovacom poriadku.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozefa Štefanka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 121 zákona o rokovacom poriadku sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu odvoláva Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní. Odvolaný je sudca, predseda alebo podpredseda Najvyššieho súdu, ak za jeho odvolanie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania. Pri hlasovaní budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na hlasovacom lístku máte uvedené: hlasujem za návrh na odvolanie, proti návrhu na odvolanie, zdržiavam sa hlasovania.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti alebo zdržiavam sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jedna z alternatív. Iná úprava hlasovacieho lístka alebo zakrúžkovanie viac ako jednej alternatívy sa považuje za neplatné hlasovanie.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Pán poslanec Baco - procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby pokračovala v tejto veci rozprava, pretože v opačnom prípade by ste sa stali klamárom. Totiž vyhlásili ste tu, je to zachytené, všetci si to pamätáme, že necháte rozhodnúť pána ministra o tom, či budeme o tejto veci ešte diskutovať, alebo nie. Pán minister vo svojom vystúpení povedal, že súhlasí s tým, je tu pán minister, nech potvrdí alebo vyvráti, že súhlasí s tým, aby sme na jeho vystúpenie mohli reagovať. Tak prosím v zmysle doterajšieho priebehu, aby ste napravili doterajšie vedenie tohto bodu a vrátili ste rozpravu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Baco, vyprosujem si, aby ste ma označovali za klamára. Prosím, vyprosujem si od vás takéto vyjadrenie. Ja som sa jasne vyjadril. Pán minister keby bol vystúpil predtým, ako vystúpil navrhovateľ so záverečným slovom, bol by otvoril rozpravu. Pán minister tak nespravil. Vyjadrenie pána ministra, že si želá, aby na jeho vystúpenie boli faktické poznámky, je len jeho zbožným želaním. Žiaľ, nie je v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Keďže viete dobre, že aj pán Čarnogurský ostal na pochybách, či mala pokračovať rozprava po pánovi Štefankovi, a podľa zákona o rokovacom poriadku podľa § 20 ods. 3 sa tak malo učiniť, pretože pán Štefanko je ústavným činiteľom, a dokonca je z ústredného orgánu štátnej správy jeho riadiacim pracovníkom, teda boli dva dôvody ho neoznačiť za inú osobu. A vy ste mali dať po jeho vystúpení priestor na reagovanie otvorením rozpravy. Pán Čarnogurský to chcel napraviť tým, že chcel byť ústretový. Vy ste to tak neurobili. Ja vás chcem na to upozorniť, že nemali ste tak právo manipulovať túto schôdzu. A len kvôli tomu chcem dať procedurálny návrh a pripájam sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Baca, že naozaj toto nebolo z vašej strany férové a chcete domanipulovať toto hlasovanie o odvolaní pána Štefanka do víťazného konca, aby sa...

  • Pán poslanec Cuper, chcel by som vás poprosiť a upozorniť zároveň ako právnika, prečítajte si aj § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že jedine ak sa člen vlády...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby si vykonali akt hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Ešte by som prosil pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály a chcú hlasovať, aby prišli hlasovať.

    Pokiaľ nie, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím skrutátorov, aby zrátali hlasy.

    Vyhlasujem prestávku do 18.30 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz by som prosil povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za odvolanie Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí hlasovali proti odvolaniu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, a poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, ako i počet neplatných hlasov.

    Nech sa páči, pán overovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 8. júla 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 81 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jozefa Štefanka 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Z 81 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných.

    Z 81 platných hlasovacích lístkov sa hlasovalo takto: Za bolo 77 poslancov, proti bol 1 poslanec, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Jozef Štefanko odvolaný z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania pánom spoločným overovateľom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem na základe výsledkov hlasovania, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Prosil by som teraz všetkých pánov poslancov, pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, prípadne sú na rokovaní svojich výborov alebo poslaneckých klubov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ešte raz a dôrazne ich vyzývam, aby prerušili svoje rokovanie klubov, prípadne výborov, ak sú zvolané.

    Predtým sú na svetelnej tabuli prihlásení dvaja páni poslanci s procedurálnymi návrhmi.

    Pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa dnes pokračovalo v rokovaní po 19.00 hodine.

    Môj druhý procedurálny návrh smeruje k tomu, aby sa v rokovaní pokračovalo prerokúvaním vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ide o tlač číslo 275.

    A tretí nie návrh, ale požiadavka, aby ste vyhlásili prestávku na večeru.

    Ďakujem.

  • Počuli ste návrh, panie poslankyne, páni poslanci.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, chcem vám oznámiť, že si vyprosím od pána poslanca Ošvátha, aby chodil okolo mojej lavice a vyhrážal sa mi. Nebojím sa vôbec nijakého skrachovaného dôstojníka bývalej Československej ľudovej armády.

  • Pán poslanec Zajac, sadnite si na svoje miesto.

  • A to odporúčam aj poslancovi Zajacovi.

    Je to procedurálny návrh.

  • Žiadam, aby to bolo zaznamenané v zápise. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Vaše vystúpenie bude zaznamenané v zápise.

    Pán poslanec Prokeš, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Navrhujem prerušiť túto schôdzu do septembra.

  • Rád by som požiadal alebo navrhol, aby pán poslanec Cuper konečne prestal urážať svojich kolegov poslancov, či sú z opozície alebo koalície, a správal sa slušne ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ak si chcete vytýkať jeden druhému svoje nedorozumenia, prosil by som vás, keby ste to nerobili teraz na pléne Národnej rady, ale aby ste si prípadne vysvetlili vaše nevyjasnené stanoviská mimo rokovacej sály. Ak teda máte procedurálne návrhy, tak nech sa páči, podajte ich, ale nevytýkajte si jeden druhému vzájomné vzťahy.

    Pán poslanec Cuper.

    Zapnite pána poslanca Cupera.

  • Vážený pán predsedajúci, ja som myslel, že pán poslanec Ošváth zmúdrie, ale vyzerá to tak, že asi nechce zmúdrieť, nadával predovšetkým on mne, nie ja jemu. Ja také správanie ako on nemám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nepočuli sme od pána Orosza, že dokedy. A pravidlom bolo doteraz pri týchto nočných rokovaniach do deviatej. Tak by som dal návrh, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny.

  • Rokuje výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a a podnikanie. Prosím, aby ste oznámili pánovi predsedovi, aby nerokoval v čase, keď je schôdza Národnej rady, a aby sa členovia tohto výboru...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, mne to nevyhovuje nikdy. Ja, žiaľ, nemôžem za konanie predsedov výborov, ktorí sú oprávnení v zmysle rokovacieho poriadku zvolávať zasadnutia výborov.

    Pán poslanec Kalman.

  • Rešpektujem to, že už parlament rozhodol, že budeme rokovať po 19.00 hodine, ale skutočne by sme mali, kolegyne, kolegovia, zvážiť, či to je reálne, racionálne, či je to vlastne správne. Dostávame každú chvíľu nové a ďalšie a ďalšie materiály. Jednak nemáme sa kedy na ne pripraviť, jednak podmienky sú tu dosť nevhodné. Atmosféra veľmi nepriaznivá. Ja si myslím, že v takýchto podmienkach sa musí zákonite pracovať formálne. Ak chceme pracovať formálne, nepracujme. Ja osobne odmietam formálne pracovať, pretože sa potom dopúšťame chýb, ktoré vyúsťujú do takých šarvátok, akej svedkami sme boli pred chvíľou.

    Preto by sme skutočne mali zvážiť, či by sme nemali rokovanie ukončiť rýchlejšie, ako sú tu zámery do nejakej deviatej, desiatej či do rána. Nemá to význam. Rokujeme formálne a strácame kredit aj pred našou verejnosťou. Ja odmietam pracovať formálne.

  • Rozhodne Národná rada hlasovaním, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Malíková.

  • Môžete moje vystúpenie chápať ako procedurálny návrh. Chcela by som, aby sa jasne povedalo, dokedy budeme dnes rokovať. Pripájam sa k pánu poslancovi Kalmanovi, lebo si myslím, že by nebolo vhodné, aby sme tu jeden druhému liezli na nervy a unavovali sa. Viem si predstaviť, že napríklad rozprava o zákone začne tým, že budeme rozprávať pred prázdnou sálou. Jednoducho koaliční poslanci...

  • Reakcia poslanca.

  • Ale ja si myslím, pán kolega, že vy ste tiež platený ako poslanec. A keď tu máme sedieť, tak všetci.

  • Prosím, nediskutujte medzi sebou.

    Panie poslankyne, páni poslanci, boli podané procedurálne návrhy, o ktorých dám o chvíľočku hlasovať.

    Ešte pán poslanec Delinga.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som o pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Volf, už ste skončili rokovanie výboru? Prosím vás, aby ste v budúcnosti nezvolávali rokovanie výboru počas schôdze Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, ja dávam procedurálny návrh. Keď nás tu vláda tejto koalície mučí s týmito návrhmi, aby mala aspoň toľko súcitu, a vy navrhujete a ste pripravení rokovať celú noc, aby tu s nami sedela.

    Teda žiadam a dávam návrh, aby tu celá vláda bola prítomná.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálne návrhy, o ktorých budeme hlasovať.

    Pán poslanec Maxon, máte návrh?

  • Ja mám, pán predsedajúci, skôr otázku, či druhé čítanie vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín bolo v programe Národnej rady?

  • Pán poslanec Maxon, návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín bol v programe Národnej rady. Bol, áno. Ak si preštudujete rokovací poriadok, pre skrátené legislatívne konania neplatia lehoty, ktoré by mali byť dodržiavané tak, ako keď sa zákon prerokúva. Je zaradený na program rokovania tejto schôdze. Pán poslanec, a ak sa pamätáte, v prvom čítaní sme pridelili návrh zákona výborom, určili gesčný výbor a lehotu, ktorá znela ihneď. Z tohto vyplýva, že na tejto schôdzi bude prerokovaný ešte tento návrh zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu, ktorý podal pán poslanec Orosz, ktorý žiada, aby sme pokračovali v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním druhého čítania vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Hlasujeme o tom, že budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, ktorým je prerokúvanie vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Druhým návrhom v poradí, ktorý podal pán poslanec Orosz, bol návrh, aby sme rokovali dnes po 19.00 hodine.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Tretí procedurálny návrh podal pán poslanec Šepták, ktorý žiada, aby, ak rozhodneme o pokračovaní po 19.00 hodine, sme limitovali ďalšie pokračovanie do 21.00 hodiny. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šeptáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Posledný v poradí procedurálny návrh podal pán poslanec Delinga, ktorý žiada, aby na rokovaní o tomto bode programu bola prítomná vláda Slovenskej republiky. Pán poslanec Delinga, tak ste formulovali návrh?

  • Súhlasná odpoveď z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku na večeru. Budeme pokračovať o 20.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 275 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 275a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorého predkladateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

    Slovenská republika sa od svojho vzniku prihlásila k všetkým medzinárodným politickým a právnym dokumentom v oblasti dodržiavania ochrany základných ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. V tejto súvislosti Slovenská republika nielenže rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.

    Spracovateľ predloženého návrhu zákona vychádzal pri jeho príprave z potreby naplniť článok 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky s cieľom ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku tak, aby zodpovedali Ústave Slovenskej republiky a platným právnym predpisom.

    Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie 65 subjektom, a to predovšetkým ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším dotknutým inštitúciám. Stanoviská subjektov, ktoré predložili v stanovenom termíne svoje pripomienky k návrhu zákona, mali legislatívnotechnický charakter, boli zohľadnené a zapracované do materiálov.

    Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokovala dňa 22. 6. 1999 Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a odporučila vláde tento návrh schváliť s dopracovanými zmenami a doplnkami.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu zákona všetky navrhnuté zmeny a doplnky akceptoval a zapracoval do predloženého návrhu zákona. Dňa 23. 6. 1999 vláda Slovenskej republiky návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín schválila bez ďalšieho doplnenia a 24. 6. 1999...

  • ... predložila návrh vlády Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Prokeš, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ešte pred prerušením schôdze, pred vyhlásením prestávky som dával procedurálny návrh, aby táto schôdza bola prerušená do 2. septembra. Prosím, aby sa o tom hlasovalo.

  • O tomto návrhu dám hlasovať neskôr, pán poslanec.

  • Hlasy z pléna.

  • V súlade s rokovacím poriadkom nemusím dávať o procedurálnom návrhu hlasovať hneď.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Františkovi Halmešovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Halmeš, máte slovo.

  • Vážená Národná rada na čele s pánom predsedom,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín vo výboroch ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom. Ešte predtým, ako pristúpim k prečítaniu spoločnej správy, chcem vás upozorniť, že do lavíc vám bola rozdaná tlač s názvom Informácia predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Prosím vás, aby ste predmetnú tlač považovali už za neaktuálnu, za bezpredmetnú, pretože medzitým bola prijatá spoločná správa.

  • Hlasy z pléna.

  • Ktorú nemáte? Informácia je bezpredmetná a spoločná správa bola rozdaná, aspoň predpokladám, do lavíc.

  • Pokračujte, pán poslanec, v uvedení spoločnej správy.

  • Predkladám teraz text spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 362 zo 6. júla 1999 pridelila vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) na prerokovanie v termíne ihneď týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výboru pre kultúru a médiá, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre európsku integráciu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, teda ihneď.

    II. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. Bolo to teda oznámené v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    III. Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín odporúčali schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, to bolo uznesením číslo 58 zo 6. júla 1999. Ďalej návrh zákona odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Zahraničný výbor Národnej rady uznesením číslo 44 zo 6. júla a Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 121 zo 7. júla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport, Výbor Národnej rady pre európsku integráciu, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti neprijal k predmetnému návrhu zákona platné uznesenie. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom uznesení číslo 44 žiada vládu Slovenskej republiky spracovať zoznam obcí vo svojom nariadení podľa § 2 ods. 2 návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a v súlade s územnosprávnym členením Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. K § 2 ods. 4. V § 2 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "V pochybnostiach je rozhodujúci text rozhodnutia v štátnom jazyku." Zdôvodnenie je v spoločnej správe.

    2. K § 3 ods. 1. V § 3 ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová: "členovia príslušného orgánu". Zdôvodnenie je priložené. Gestorský výbor odporúča schváliť, aj predchádzajúci pozmeňujúci návrh.

    3. K § 3 ods. 2. V § 3 ods. 2 sa označenie odseku číslom 3 nahrádza číslom 2. To bola chyba pri prepisovaní. Pochopiteľne, gestorský výbor odporúča schváliť.

    4. K § 3. § 3 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo na to, aby sa občianske obrady, najmä svadobný, matričný a smútočný"...

  • Hlasy z pléna.

  • Netreba všetko čítať. Dobre. Potom je posledný pozmeňujúci návrh k § 7 ods. 1.

    Ďalej gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto spoločnej správe hlasovať jednotlivo.

    Nemusel by som čítať nič, lebo všetko je predložené písomne.

  • Predkladám skrátenú verziu spoločnej správy.

    V závere gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru a v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Táto spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti číslo 51 z 8. júla 1999.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o stave písomne prihlásených do rozpravy o tomto bode programu. Za poslanecké kluby sa prihlásili páni poslanci: Mészáros za poslanecký klub SMK, pani poslankyňa Tóthová za poslanecký klub HZDS, pán poslanec Šimko za poslanecký klub SDK a pani poslankyňa Malíková za poslanecký klub SNS.

    Ďalej v poradí panie poslankyne a páni poslanci: Hudec, Danko, Aibeková, Slavkovská, Šepták, Gašparovič, Tkáč, Slobodník, Engliš, Jarjabek, Hofbauer, Belohorská, Drobný, Brňák, Benčat, Paška, Oberhauser, Zelník, Sitek, Binder, Cuper, Kolláriková, Andrejčák, Švantner, Kvarda, Podhradská, Cabaj, Mušková, Prokeš, Števček, Moric, Delinga, Zajac a pán poslanec Zlocha ako posledný.

    Pán poslanec Húska, pokiaľ ste boli zapísaný, tak som vás čítal. Pokiaľ nie, tak nie. Pán poslanec Húska, tu je zoznam poslancov prihlásených do rozpravy.

    Moment, aby sme vyriešili jednu technickú záležitosť.

  • Hlas poslanca Húsku z pléna.

  • Nie, pán poslanec Húska, to je pozmeňujúci návrh. Ja hovorím teraz o písomne prihlásených do rozpravy.

    Nech sa páči, vystúpi pán poslanec Mészáros za poslanecký klub SMK.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    čo bolo treba povedať ohľadom používania jazykov národnostných menšín tu v ctenej poslaneckej snemovni, už bolo povedané. Dokonca podľa môjho názoru bolo povedané aj to, čo nebolo treba. Ale aj taká je demokracia. Vzhľadom na to, že dosiaľ vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky návrhy Strany maďarskej koalície neboli vôbec alebo len ojedinele akceptované, máme ten názor, že tieto naše návrhy treba predložiť a prerokovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Naše pozmeňujúce návrhy sú predkladáme aj z toho dôvodu, pretože sme presvedčení, že aj čiastkové dohody o jednotlivých ustanoveniach predloženého návrhu zákona môžu byť na prospech tých, ktorých sa dotýkajú. Aj čiastkové dohody môžu byť pozitívnym signálom smerom aj do zahraničia.

    Pozmeňujúce návrhy predkladáme aj z toho dôvodu, lebo sme si vedomí toho, že každé nové otvorenie predmetných otázok v budúcnosti vyvolá v našej spoločnosti, žiaľ, napätie, a naším cieľom je, aby sa takéto napätia vyvolávali čím menejkrát.

    Strana maďarskej koalície mala v úmysle schválenie čo najkomplexnejšieho zákona o používaní jazykov národnostných menšín už aj z toho dôvodu, že, úprimne povedané, neveríme tomu, že by predmetná otázka, teda novelizácia jednotlivých zákonov, mohla byť v dohľadnom čase znovu otvorená. Pokiaľ sa vychádza z filozofie predloženého rámcového zákona, kontroverzná otázka použitia jazykov národnostných menšín by mala byť, žiaľ, neustále otvorená, napríklad už pri návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, hovorí sa, že každá väčšina je niekde vo svete menšinou. Prihováram sa za to, aby ste pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vám teraz predkladám, na túto myšlienku pamätali. A teraz vám prečítam pozmeňujúce návrhy Strany maďarskej koalície k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktoré aj inak písomne dostanete v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Strany maďarskej koalície k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín podávajú tieto pozmeňujúce návrhy:

    1. V § 1 návrhu zákona úvodnú vetu navrhujeme upraviť tak, že na konci druhého riadka za slovami "národnostnej menšiny" sa vložia slová "slovom a písmom slobodne a bez zasahovania v súkromní aj na verejnosti".

    Dôvody. Uvedené ustanovenie bude po navrhovanom doplnení v súlade s článkom 10 ods. 1 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, tak ako je to publikované v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 160/1998 Z. z.

    2. V § 2 ods. 1 sa číslo "20" nahrádza číslom "10".

    V prípade, ako som to už uviedol, že tento návrh nebude akceptovaný, mimo úpravy tohto zákona sa ocitne 71 obcí, kde žijú občania rómskej národnosti, 38 obcí, kde žijú občania rusínskej národnosti, 25 obcí, kde žijú občania ukrajinskej národnosti, 5 obcí, kde žijú občania nemeckej národnosti, a 19 obcí s občanmi maďarskej národnosti. Celkove ide o 158 obcí, v ktorých žije najmenej 100 tisíc občanov patriacich k národnostným menšinám.

    3. V § 2 ods. 6 navrhujeme po úvodnom slove "orgán" vypustiť slová "územnej samosprávy" v obci a tieto nahradiť slovami "verejnej správy".

    Dôvody. Navrhovaná úprava nie je zúžujúca a je v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami tohto návrhu zákona.

    § 2 navrhujeme doplniť odsekmi 7, 8 a 9, ktoré znejú:

    4. "(7) Ustanovenia tohto paragrafu sa použijú rovnako v úradoch štátnej správy, územnej samosprávy a vo verejnoprávnych inštitúciách s okresnou a krajskou pôsobnosťou."

    5. "(8) Orgány verejnej správy majú právo používať dvojjazyčné úradné pečiatky."

    6. "(9) Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo ústne a písomne sa obrátiť vo svojom jazyku na Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky, Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky a Úrad vlády Slovenskej republiky a majú tiež právo dostať odpoveď vo svojom jazyku."

    Dôvody. V Slovenskej republike existujú okresy a kraje, v ktorých počet občanov patriacich k národnostným menšinám presahuje 10 %, resp. 20 %, ale tieto ukazovatele sú uvedené v okresnom meradle. Pokladali by sme za krajne nespravodlivé, pokiaľ by v daných okresných, krajských mestách menšiny nemohli používať svoj jazyk v úradnom styku.

    7. V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová "ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu".

    V § 3 ods. 1 sa navrhuje doplniť vetou: "Informácie určené pre verejnosť sa uvedú okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny."

    Dôvody. Navrhovaným doplnením by sa zakotvilo ústavné právo na informácie v úradnom styku v jazyku menšín.

    8. V § 3 os. 2 sa vypúšťa veta: "Tlmočenie zabezpečí obec."

    Dôvody. Sme za to, že trovy tlmočenia aj pre samosprávami by mal znášať štát.

    9. § 3 sa doplňuje o odsek 4, ktorý znie: "(4) Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo na to, aby sa občianske obrady, najmä svadobný, matričný a smútočný, konali na ich požiadanie v jazyku národnostných menšín. Sobášny list, rodný list a úmrtný list sa pritom vydáva v štátnom jazyku."

    Dôvody. Ide o možnosť použitia materinského jazyka menšinami pri obradoch rýdzo súkromného charakteru.

    § 5 sa dopĺňa o nové odseky 2, 3 a 4, ktoré znejú:

    10. "(2) Zápisnice o výpovediach osôb sa spisujú aj v jazyku, v ktorom osoba vypovedala vo všetkých súdnych a správnych konaniach."

    11. "(3) Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo predkladať v konaní pred súdmi a v správnom konaní dôkazy aj vo svojom jazyku. Trovy prekladu hradí štát."

    12. "(4) Ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje dostupnosť významnejších právnych predpisov v jazykoch národnostných menšín."

    Dôvody. Faktom je, že podľa súčasnej právnej úpravy občania patriaci k národnostným menšinám pomocou tlmočníka, takisto ako aj cudzinci, môžu používať svoj jazyk, ale určitou bariérou uplatnenia ľudských práv je, že nemôžu namietať protokolácie a nemôžu predkladať dôkazy v konaniach vo svojom materinskom jazyku.

    Za § 5 sa vkladá nový § 6, ktorý sa uvádza pôvodným druhým odsekom § 5 a doplňuje sa o ďalšie odseky. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. Navrhuje sa nasledujúce nové znenie:

    "§ 5"

    13. "(1) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšín v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony."

    14. "(2) Osoba patriaca k národnostnej menšine má právo vykonať prijímacie pohovory na stredné školy vo svojom materinskom jazyku. Má tiež právo používať svoj jazyk pri súťažiach a olympiádach."

    15. "(3) Vzdelávanie budúcich pedagógov škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ako aj materských škôl s výchovným jazykom národnostných menšín sa uskutočňuje v jazyku národnostných menšín. Vzdelávanie dospelých sa uskutočňuje aj v jazykoch národnostných menšín."

    16. "(4) Riaditeľ školy, školského zariadenia s vyučovacím jazykom národnostných menšín je povinný ovládať vyučovací jazyk svojej školy alebo školského zariadenia."

    17. "(5) Školy a predškolské zariadenia s vyučovacím jazykom a výchovným jazykom národnostných menšín majú právo používať na dokladoch o získanom vzdelaní a kvalifikácii a na pedagogickej dokumentácii dvojjazyčné úradné pečiatky. Majú právo viesť vnútroškolskú dokumentáciu vo vyučovacom jazyku školy."

    18. "(6) Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo zriaďovať masovokomunikačné prostriedky, ktoré vysielajú v ich materinskom jazyku. Majú tiež právo vyrábať a rozširovať audio a audiovizuálne nahrávky v jazykoch národnostných menšín."

    19. "(7) Vysielanie relácií v regionálnych alebo lokálnych televíznych a rozhlasových staniciach možno uskutočniť okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny."

    20. "(8) Audiovizuálne diela dabované v jazykoch národnostných menšín môžu byť slobodne rozširované."

    Dôvody. Podľa názoru navrhovateľov v predmetnom návrhu zákona treba upraviť aj základné oblasti kultúrneho života a školských vzťahov, pretože úradným stykom je aj štátna správa v kultúre a školstve. Tieto oblasti života sú základným predpokladom zachovania identity menšín.

    § 8 ods. 1 za slovom "zákona" navrhujeme doplniť slovami:

    21. "tak, že v orgánoch verejnej správy v obciach podľa § 2 ods. 1 sa neuplatňujú ustanovenia § 3 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 4 ods. 1, 3 a 4, § 5 ods. 3 až 8, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 až 5 a § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku."

    Dôvody. Podľa platných predpisov derogácie by mali byť adresné, aby nedošlo k rozporom ohľadom výkladu zákona.

    Tieto pozmeňujúce návrhy by teda boli všetky, ktoré som chcel predložiť v mene SMK. Navrhujem, aby sme o týchto návrhoch hlasovali jednotlivo.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci uvedení na svetelnej tabuli. Posledný pán poslanec Kotian. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Páni poslanci vládnej koalície,

    dúfam, že ste počúvali dostatočne pozorne vášho koaličného kolegu, pretože predniesol tie návrhy, ktoré Strana maďarskej koalície bude uplatňovať ako novelizácie k tomu zákonu, ktorý vy dnes budete schvaľovať. Takže boli to korektne vyložené karty, máte ich na stole, takže si to dobre preštudujte a dobrú chuť.

  • Vážený pán poslanec Mészáros,

    aj cez pokus o úvodné vtipné antrée celkom plynule ste sa potom preorientovali na celkom schopného politického vydierača svojich politických súpútnikov, pretože ste im nadiktovali sumár kapitulácií, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani väčší vyjednávač po napoleonských vojnách, ako bol knieža Taillerand. Takže nič iné mi nezostáva, iba konštatovať - zhodne s pánom Hofbauerom -, že je potrebné, aby ste si tento naservírovaný balíček najprv ovoňali, vážení poslanci vládnej koalície, a potom ho aj zhltli, pretože vami predkladaná novela alebo, lepšie povedané, návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín nikdy vašich vydieračov neuspokojí, lebo, ani keby ste prijali všetky tieto požiadavky, prídu ďalšie, lebo na rozdiel od vašich zmierlivých pováh oni sú, boli vždy a budú vydieračmi na tele slovenského národa. Tak to bolo tisíc rokov a, žiaľbohu, bude to aj naďalej, pokiaľ v tomto štáte bude žiť čo i jeden príslušník maďarskej národnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ja budem mať vlastne len otázku na predkladateľa týchto návrhov - na Stranu maďarskej koalície. Prečo nezakomponovala do niektorého paragrafu aj návrh o povinnom vyučovaní maďarčiny na celom území Slovenska? Veď koniec koncov v základných školách sa už dneska deti učia anglicky, nemecky, francúzsky, rusky, možnože by zvládli aj tú maďarčinu. Pokiaľ viem, autori zákonov v Uhorsku tvrdili, že žiaci v základných školách v prvom a štvrtom ročníku by sa mali dokonale naučiť maďarčinu, možnože dnešné deti v základných školách by to stihli za tých osem rokov.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja si myslím, že takýto diskusný príspevok naozaj k ničomu nevedie. Jednoducho sa opakuje súhrn všetkých pôvodných požiadaviek, ktoré idú naozaj nad rámec zdravého rozumu. A ak budeme takto pokračovať, pán poslanec Mészáros, dovolím si tvrdiť, tak nikdy nepríde k nejakej dohode medzi tým, čo na Slovensku bude platiť. Už teraz ste si dovolili, už teraz ste si dovolili presadzovať veci, ktoré idú nad rámec každého iného zákonodarného systému v európskych štátoch. Teraz ste si dovolili urobiť čosi v rámci loby, zahraničnej loby, že si môžete dovoliť aj niečo úplne iné. Nech sa páči, všetci vám drukujú, ale bojím sa o jednu vec, páni, že ten, kto privolá dážď, môže aj zožať búrku.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na kolegu Mészárosa, ktorý predniesol pozmeňujúce návrhy a v podstate, ak sme si mali možnosť pozrieť tieto pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máme na stole, v podstate sú to takmer zhodné tie, ktoré sa objavovali v dvoch verziách vo výboroch pri prerokúvaní tohto návrhu zákona pred druhým čítaním. Je už zaujímavá tá skutočnosť, že zrejme už tým, že poslanci maďarskej koalície pripravili dve rôzne verzie pozmeňujúcich návrhov, niečo signalizuje a navyše je tu aj dosť silná signalizácia, že jeden z partnerov vládnej koalície predkladaním návrhov zákonov ide tak ďaleko, že ak by súhlasila s nimi vládna koalícia, tak vlastne ani z toho vládneho návrhu neostane kameň na kameni. Takže dostáva sa to do takej zaujímavej pozície. A myslím, že najmä v kluboch vládnej koalície bude nad čím rozmýšľať, pretože niektoré tieto návrhy podstatným spôsobom zasahujú do už aj tak biedneho návrhu, ktorý nám predložila vláda Slovenskej republiky, a preto aj chcem takýmto spôsobom upozorniť.

    Je pravda, že ministerstvo kultúry bolo to, ktoré pracovalo na vypracovaní, ale už do parlamentu nepredkladá návrh ministerstvo kultúry, ale je to vládny návrh. To znamená, na základe uznesenia vlády je tu vládny návrh a k nemu veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov jednej skupiny vládnych poslancov v tomto parlamente.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Mészáros,

    myslím si, že ste zbytočne zabíjali čas na to, aby ste nás tu oboznámili s vašimi veľkými požiadavkami. Vám by stačilo vytiahnuť určitú mapku, ktorá tu koluje po Slovensku, ako mapu Veľkého Uhorska a mali ste k tomu dodať, že chcete autonómiu de facto a de iure. Ja si myslím, že to by bolo potvrdenie vašich argumentov, ktoré ste tu dnes predniesli. A viete, ja to vidím ozaj ako veľkú netaktnosť, neserióznosť a aroganciu vás, maďarských poslancov voči štátotvornému národu. Ja si myslím, že ste, pán poslanec Mészáros, stratili pojem aj o čase. Viete, teraz sa píše rok 1999. Nie sme pred rokom 1918 a nie sme v uhorskom parlamente. Vážení páni maďarskí poslanci, treba si to uvedomiť.

    Ďakujem.

  • Za klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi teraz pani poslankyňa Tóthová.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci. Už pani poslankyňa ide.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    skôr ako uvediem svoje vystúpenie, chcela by som vyjadriť svoj protest proti tomu, pán predsedajúci, že pri prerokúvaní návrhu týkajúceho sa pána Dr. Štefanka som sa zbytočne hlásila na procedurálny návrh, zbytočne som vás aj vizuálne zdvihnutou rukou akosi upútavala, čo sa mi nepodarilo, aby ste mi teda realizovali to právo, ktoré mi vyplýva z rokovacieho poriadku. Nestalo sa tak. Nie som s tým spokojná, protestujem a verím, že sa to v budúcnosti nestane. Aj keď sa to už v minulosti viackrát stalo, verím, že to bolo naposledy.

    Ak dovolíte, svoje vystúpenie rozdelím na dve časti. Jednak niekoľko všeobecných poznámok k druhému čítaniu a potom konkrétne legislatívne návrhy.

    Musím povedať, že nie som veľmi spokojná a šťastná, že sa tento legislatívny návrh po odsúhlasení skráteného legislatívneho konania dostal do druhého čítania. Nie je to azda len moja súkromná vec, viem, že je to aj určitým nešťastím pre náš národ. Ústretovosť, ktorá tu bola v prvom čítaní často vysvetľovaná ako pozitívum, by som chcela povedať, že je to ústretovosť zvaná hlúposťou, pretože sa vlastne presadzuje zákon, ktorý po prvé nie je úpravou používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Je oveľa viac, a to hovorím už nie prvýkrát, je úpravou úradovania v menšinovom jazyku. Toto je nad rámec Ústavy Slovenskej republiky, lebo takáto úprava sa nevyžaduje. Ďalej je to nad rámec toho, čo vyžadovali v Európskej únii a v Rade Európy od nás.

    Ja som s veľkým prekvapením počúvala zasvätené vystúpenia niektorých nových poslancov tohto parlamentu, ktorí uvádzali, že treba tento zákon prijať, treba samostatný zákon prijať a treba ho veľmi rýchlo prijať. Mala som viaceré rokovania v zahraničí od viacpočetného rokovania s Catherin Lalumiérovou cez rokovania s expertnou skupinou, ktorú viedol Hans Peter Furrer, riaditeľ politického direktoriátu Rady Európy, cez rokovania s riaditeľom pre ľudské práva Rady Európy pánom De Velom, cez rokovania s vysokým komisárom Van der Stoelom alebo Van den Broekom, cez rokovania s vysokou komisárkou pani Cressonovou a ani jeden z týchto partnerov, ďalších nebudem viacerých menovať, nepovedal, že treba prijať zákon, ktorý by upravoval niečo viac, ako vyplýva z ústavy.

    Ďalej viackrát som zdôraznila, že nie je porušená ústava tým, že nemáme jeden samostatný zákon. K tomu sa vyjadril Ústavný súd. Ja som taktiež viackrát dokumentovala, že z ústavy vyplýva termín "upraví zákon", je nasmerovanie na právnu silu predpisu a vlastne tieto otázky môžu byť rozptýlené do viacerých zákonov. A argumenty, že nebudeme prijatí do Európskej únie, keď rýchlo neprijmeme tento zákon, vážení, všetky seriózne stanoviská o vstupe krajín východnej Európy do Európskej únie sú datované najoptimálnejším termínom roku 2005.

    Tak prečo ten chvat? Prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku s § 89? Prečo prerokúvanie tohto zákona bez náležitej informovanosti našich občanov? Prečo urýchlenie pred skončením petície? Vyše 400 000 ľudí sa už podpísalo pod tú petíciu. Aká je predstava tohto parlamentu, resp. ústavnej väčšiny tohto parlamentu, keď je už dnes zrejmé, že referendum bude vypísané? To je už zrejmé, pretože vyše 400 000 podpisov je a 350 stačí. Prezident je povinný vypísať referendum, keď sa doručí toľko podpisov. Aká je vaša predstava, vážení páni poslanci vládnej koalície, ak v referende naši občania povedia, že sú za takú úpravu, ktorá bude odrážať právny stav do 1. 6. a nebude úpravou úradovania? Kde sú tie vaše silné reči o záväznosti referenda? Kde sú tie silné reči o tvorcovi moci, ktorým sú občania, ľud tohto štátu? Kde sú tie citáty, ktoré ste vybrali z nálezu Ústavného súdu a ktorými ste dokumentovali, že štvrtá otázka tam musela byť, aj keď bola protizákonná, ale vôľa ľudí a tak ďalej? Naraz pre vás vôľa ľudí je nezaujímavá? Absolútne?

    No, vážení, ja to neviem inak nazvať ako aroganciou moci deväťdesiattrojky v parlamente, pretože dnes je jednoznačne jasné, že referendum o tejto otázke bude. A nemôžete vylúčiť, že dopadne tak, ako som uviedla. Urýchľovanie predovšetkým smerovalo zo strany SMK. Že to tak nie je? Ale áno. Ja to dokonca viem deklarovať na jednom vašom predstaviteľovi v jednom denníku. 6. marca tohto roku v denníku Práca podpredseda vlády Csáky hovorí k zákonu o používaní jazyka národnostných menšín: "Zákon bude prijatý asi na budúci rok. Skôr to nepôjde. Nepôjde to preto, lebo je to komplikovaná otázka. Je niekoľko tipov riešení a treba ich dobre preskúmať." Navyše pripustil aj riešenie otázky čiastkových zákonov. Za necelé dva mesiace 24. mája 1999 v tom istom denníku Práca už má úplne iné stanovisko. Uvádza, že zákon o používaní jazyka národnostných menšín sme schopní pripraviť za 4 hodiny. Ten rozdiel - prv budúci rok, lebo je to zložité, a naraz o dva mesiace za 4 hodiny. V marci názor, že môže byť čiastkové riešenie, áno, nemusí to byť jeden zákon. Ale v máji jednoznačne jeden zákon a povedané, ak nebude taký zákon prijatý, a teraz citujem, "bude zle". Veľmi veľký posun za dva mesiace. Čo asi môže byť príčinou? Veď pán podpredseda Fogaš jasne tu v tejto snemovni uviedol, že termín prijatia tohto zákona nám nikto nedal a nikto nediktuje. Prečo ten urýchľovací tlak zo strany maďarskej koalície?

    No samozrejme, má to aj vnútropolitické príčiny, ktoré už viacerí poslanci v tejto snemovni nahlas vyslovili, že je tu obava z predčasných parlamentných volieb, a čo sa dá rýchlo vyriešiť, nech sa vyrieši. A takisto bolo povedané, že sú tu aj medzinárodné súvislosti, ktoré sa vyznačujú akosi aktivizáciou maďarskej loby v zahraničí. Medzi túto aktivizáciu patrí napríklad aj list švédskemu premiérovi, ktorým sa maďarská loby obrátila na neho so žiadosťou o podporu navrátenia Vojvodiny do Maďarska. Nemám žiadne správy "JPP", ale budem citovať úryvok presne tak, ako bol v tlači uvedený: "Apelujeme na Vás" - to je z toho listu švédskemu premiérovi - "Apelujeme na Vás, aby ste podporili znovu pripojenie severnej Vojvodiny k Maďarsku pokojnou cestou pod ochranou NATO a ako súčasť kosovského mierového plánu." Argument, že pred Trianonskou dohodou toto územie patrilo Maďarsku.

    Ak dáme súvislosť vyjadrenia podpredsedu maďarskej vlády v roku 1997, že Maďarsko je tam, kde žijú Maďari, možno neďaleko je k zmene tohto vyhlásenia, že Maďarsko je tam, kde sa hovorí maďarsky.

    Chcela by som obrátiť vašu pozornosť aj na jednu otázku, ktorá tu taktiež viackrát odznela, ale mám pocit, že unikla pozornosti tohto auditória, a to je vstup do zákona o štátnom jazyku. Je to § 8 legislatívneho návrhu, ktorým sa ruší § 10 zákona o štátnom jazyku. V § 10 sa hovorí o pokutách. Ja som vo výbore pre ľudské práva a národnosti položila otázku pánu podpredsedovi Fogašovi, prečo sa to tak deje aj vo vládnom návrhu. Že tento návrh bol v poslaneckom návrhu, teda poslancov Strany maďarskej koalície, to mi veľmi stručne vysvetlil pán poslanec Mészáros, ako aj celej našej republike, resp. jej občanom, ktorí sledovali Sito. Nuž, ide o eliminovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku. Ale pán podpredseda Fogaš mi dal odpoveď, ktorá ma neuspokojila. Neuspokojila ma preto, že nebola adekvátna jeho vysokému intelektu a právnickému rozhľadu. Ako právnik totiž musí vedieť, že pokiaľ sa ruší sankcia v zákone, kde sú stanovené určité povinnosti, že plnenie týchto povinností sa stáva iluzórnym a zo zákona sa stáva zdrap papiera. Mne pán podpredseda vlády, ja veľmi ľutujem, že tu nie je prítomný, odpovedal, že to je v poriadku. Čo sa týka sankcionovania, prekladov, návodov na spotrebné tovary, ktorých sa to tiež týkalo, to bude v zákone o spotrebiteľoch. A pokiaľ by na moju otázku, ako sa bude sankcionovať, ak nebudú ustanovenia o zákone o štátnom jazyku dodržiavané v obciach, keď sa nebude v obciach postupovať alebo nebudú sa robiť niektoré úkony, listiny sa nevyhotovia v štátnom jazyku, len v jazyku menšiny - aká sankcia sa použije? Na to mi pán podpredseda vlády povedal, no personálna, odvoláme.

    Vážení, v obci odvolať? Veď to nepríde do úvahy.

  • Hlasy v sále.

  • Keď to nemyslel na obec, tak týka sa to väčšinou obcí.

    Pán poslanec Andrassy, ja som veľmi sledovala dnes vaše vystúpenie, ktoré ste mali v Slovenskom rozhlase a hovorili ste o troch pilieroch, na ktorých stojí vládny návrh. A jeden z pilierov bol, že tento návrh sa týka používania jazyka menšín v úradnom styku na úrovni obcí. Čiže aj pán podpredseda vlády jasne hovoril a musel odpovedať na sankcie v obciach. Inak kvitujem vašu solidárnosť, že ste sa pokúsili zastať sa ho, ale skutočne bolo to tak, že išlo o obce, pretože aj vy dnes ráno v rozhlase ste sám ako jeden z hlavných pilierov práve tie obce zdôraznili.

    Chcem položiť otázku: Kto vyžaduje od nás, aby sme vstupovali aj do zákona o štátnom jazyku? Podľa mňa nikto. Kto toto presadzuje? A prečo? Kam táto aktivita smeruje, vážení? Je to hlúposť alebo veľmi dobre premyslený scenár? Je to náhoda, že zároveň zrušením tohto ustanovenia v zákone o štátnom jazyku Matici slovenskej sa nedajú finančné prostriedky? Matici slovenskej sa berú určité kompetencie. Slovenským výrobkom sa rušia značky Made in Slovakia. Ďalej v televízii sa ruší logo STV s trikolórou. Vážení, toto všetko sú náhody? Ďalej v ekonomickej oblasti sa nepodporujú slovenské služby. Aerolínie, slovenské lietadlá stoja. Nemám čas na výpočet, ale zastavuje sa výroba autobusov na Slovensku. Autobusy sa objednávajú zo zahraničia a podobne. Toto všetko sa deje a nedávame tieto veci do súvislosti. Ja ich dávam do súvislosti, a preto som veľmi nespokojná s tým, že vládny návrh vstupuje aj do zákona o štátnom jazyku.

    Pokiaľ ide o legislatívne pripomienky, vážení kolegovia, ja by som chcela jednak niečo povedať ku koncepčným otázkam a niečo potom konkrétne k jednotlivým ustanoveniam. Otázka úpravy používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ako aj úprava postavenia tých práv, ktoré sú v článku 34 ústavy vymedzené, nie je nóvum v našej legislatíve. Takisto aj v zahraničí tieto otázky v niektorých štátoch sú upravované. Tieto úpravy môžu ísť dvoma smermi. Dva smery sú jasné vykryštalizované v Európe. Jeden smer, že všetky tieto otázky sa komplexne upravia v jednom zákone, čiže používanie jazyka národnostných menšín v školstve, kultúre, divadelníctve, v úradnom styku v jednom zákone. To je jeden legislatívny smer, jedna koncepcia. Druhá koncepcia je taká, že sa neprijíma komplexný zákon, ale tieto otázky sa rozpracúvajú v jednotlivých zákonoch. Slovenská legislatíva ešte za čias federácie sa začala rozvíjať druhou spomínanou koncepciou. My v súčasnosti máme...

    Som veľmi rada, že prišiel pán podpredseda vlády, lebo budem o chvíľu hovoriť o tých otázkach, ktoré sme diskutovali aj vo výbore.

    Naša legislatíva sa uberá cestou koncepcie úpravy týchto otázok v jednotlivých špeciálnych zákonoch. Otázky používania jazyka národnostných menšín v školstve sú v školských zákonoch. Možnosť divadelných predstavení v jazyku menšín sú v divadelnom zákone. Otázky rozhlasového vysielania sú v príslušných predpisoch. Úradný styk, ak je na úrovni súdov, je v príslušných zákonoch, ak je na úrovni napríklad Ústavného súdu, je v tomto zákone a podobne. A teraz tu naraz je predložený jeden zákon, ktorý je koncepčne nezaraditeľný do terajšieho vývojového trendu. Je to zákon o jazyku národnostných menšín. Opakujem, nie v úradnom styku. My keby sme boli išli vývojovou koncepciou, tak úradný styk by sme boli mali upraviť podľa môjho názoru buď v zákone o obecnom zriadení, alebo poprípade niektoré otázky v zákone o správnom konaní.

    Vládou predložený zákon je koncepčne nečistý. Mám na to jeden výraz, ale sľúbila som pánu podpredsedovi vlády, že ho nebudem uvádzať, tak ho neuvádzam, ale je to zákon, ktorý chce samostatne upraviť a neupravuje všetky otázky, ale len niektoré. V tomto smere pripomienka poslancov SMK je opodstatnená. Názov zákona sa nekryje s jeho obsahom. Neobsahuje všetky oblasti, kde sa používa jazyk menšín. A neobsahuje ich preto, že už máme tieto otázky upravené v jednotlivých špeciálnych zákonoch. Preto z koncepčného hľadiska takúto prípravu zákona považujem za nie dobrú.

    Ďalej je otázka, prečo tento zákon chce ustanoviť subsidiárnu, to znamená podpornú silu zákona o štátnom jazyku. Veď je to absolútny nezmysel. Zákon o štátnom jazyku sa používa na celom území a má byť prioritný zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Ďalej je nelogické mať v tomto zákone preambulu a ďalej chýba legislatívnemu návrhu finančné pokrytie, čo má mať každý legislatívny návrh.

    A ďalej je v predloženom návrhu veľa nepresností, ku ktorým sa idem konkrétne zmieniť. V § 2 ods. 3 sa vymyká z troch pilierov, ktoré boli prezentované ako piliere výstavby tohto zákona. Hlavne myslím tým pilier, že sa bude uplatňovať na úrovni obcí, pretože § 2 ods. 3 hovorí, že občania patriaci k národnostným menšinám majú právo podávať písomné podania orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy. To znamená, že tu už nejde o úradný styk na úrovni obcí, ale orgány štátnej správy je vrátane okresných úradov, krajských úradov, všetkých ministerstiev, všetkých ústredných orgánov štátnej správy vrátane vlády. Taktiež majú podľa tohto § 2 ods. 3 právo dostať odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

    Aká je predstava, pán podpredseda vlády, keď podľa tohto paragrafu ods. 3 si podá príslušník národnostnej menšiny, napríklad rómskej, na ministerstvo žiadosť? Dostane odpoveď v rómčine, keď si ju bude žiadať? V zmysle tohto ustanovenia ju musí dostať, pretože má právo. A orgán štátnej správy poskytuje odpoveď aj v jazyku menšiny. Čiže dostane odpoveď v slovenčine ako v štátnom jazyku a musí ju dostať, ak požiada, aj v rómčine. Ak ste povedali, že nebudú náklady, pri troške fantázie alebo kreativity príslušníkov národnostných menšín je treba, aby ministerstvá, všetky orgány štátnej správy odpovedali aj v jazyku menšiny.

    Ďalej rozhodnutie orgánu verejnej správy, to je tiež § 2 ods. 4, ale v správnom konaní sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise v jazyku menšiny. To znamená, budete robiť preklady na všetkých štátnych orgánoch. Pretože správne konanie je konanie o individuálnych právach občanov a oprávnených záujmoch, o ktorých rozhodujú obce, okresné úrady, krajské úrady, ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. A pokiaľ si vyžiadajú tieto rozhodnutia, tak budú všetky tieto orgány v jazyku menšín dávať odpoveď.

    Vážení, ak mi niekto chce povedať, že pilierom je, že sa to týka len obcí, tak podľa § 2 ods. 3, ods. 4 si dovolím uviesť, že to vonkoncom, ale vonkoncom nie je pravda. Kto je vnútorne o tom presvedčený, v blízkej budúcnosti sa sklame, pretože skutočne ja nechcem robiť z toho nejakú kritiku predkladateľov, ale skutočnosť je taká, to sa týka celej štátnej správy vrátane verejnej správy. Je to § 2 ods. 3, ods. 4.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila aj k § 3 ods. 1. Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci sa môže uskutočniť aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní a členovia príslušného orgánu. Myslím, že bol už podaný pozmeňujúci návrh, ak nie, upozorňujem na to, že nemá to byť obmedzené len na členov príslušného orgánu, ale po časti "súhlasia všetci prítomní" by mala byť bodka. Tým by sa dalo zadosť článku 34 ods. 3, ktorý hovorí, že výhodami, ktoré majú menšiny, nemá byť diskriminovaná väčšina alebo príslušník väčšiny. To znamená, že pokiaľ by tam bol niekto, kto neovláda jazyk menšiny, nemá byť diskriminovaný.

    Ďalej v § 3 ods. 3 si dovolím poukázať na to, že tento ods. 3 treba doplniť, aby nevznikli aplikačné nejasnosti. V tomto odseku 3 sa hovorí, kronika obce, samozrejme, v obciach, kde je klauzula 20 % podľa predloženého návrhu, sa môže viesť kronika aj v jazyku menšiny. Táto formulácia dáva možnosť výkladu alternatívy, že teda v slovenčine alebo môže sa viesť aj v maďarčine. Čiže presný výklad navrhujem doplniť: "okrem štátneho jazyka sa môže viesť aj v jazyku menšiny". Áno, aby bolo jasné. O tom, že 20 % by bolo treba alebo vhodné ešte zvýšiť, nebudem sa rozširovať, bolo to už uvedené, myslím, je to aj v pozmeňujúcich návrhoch.

    Obdobne v § 4 ods. 3, kde sa orgánom verejnej správy, to znamená aj orgánom štátnej správy, okresnému úradu, krajskému úradu, ministerstvám, iným ústredným orgánom štátnej správy, dáva za povinnosť zabezpečiť informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch v jazyku národnostnej menšiny, taktiež doplniť okrem štátneho jazyka.

    Inak mám pripomienku k tomuto § 4 ods. 3. Vážení, ak si niekto myslí, že informácia o právnom predpise sa dá robiť ako beletria, tak sa veľmi mýli, pretože v informácii musia byť presne stanovené pojmy, každé slovo má svoj význam. Ak vám niekto do menšinového jazyka zle preloží, budú veľké problémy v rámci verejnej správy. Čo to znamená? Že na preklad môžete použiť jedine kvalifikovaných právnikov. Gratulujem vám k finančným kvótam, ktoré budete musieť na to vyčleniť.

  • Hlas podpredsedu vlády zo sály.

  • Ako sami, pán podpredseda vlády? To je orgán verejnej správy, orgán verejnej správy je aj ministerstvo, áno, v rámci svojej pôsobnosti.

  • Reakcia podpredsedu vlády.

  • To neprekáža, to vonkoncom neprekáža, to vonkoncom neprekáža. Áno, budem tolerantná, veď ja to vydržím, horšie to bude potom s celým národom.

    V § 6 sa uvádza: Pri uplatňovaní tohto zákona platí, že používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti a tak ďalej, a preto čeština, teda príslušníci českej menšiny nebudú podliehať tomuto zákonu. Ja mám otázku na predkladateľa: Čo je cieľom tohto zákona? Dať právo? Čo je zmyslom? Komunikovať menšine v jej materinskom jazyku, alebo zabezpečiť dorozumievanie? Ak vravíte, že komunikácia v materinskom jazyku, teda určité právo určitej menšiny, ja sa pýtam: Prečo to odopierate českej menšine, ak to má byť právo menšiny? Ak to má zabezpečiť zrozumiteľnosť, no tak potom ja si dovolím tvrdiť, že všetky menšiny na Slovensku prechádzajú povinnou školskou výchovou, v rámci ktorej by podľa predpisov mali dostať výučbu štátneho jazyka v rozsahu 600 - 2 000 hodín a mali by sa naučiť tak, aby tiež rozumeli. Tak ak je toto kritérium, potom nie je o čom. Ak je to kritérium, aby menšina mohla svoju materčinu uplatniť, ak toto je kritérium, tak potom to treba aplikovať aj na menšinu českú. Inak je to diskriminácia.

    Ďalej mám veľmi vážnu pripomienku k § 8, ktorú som už naznačila, pretože sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku. Je to nenáležité, nepotrebné, nikto to od nás nevyžadoval, ba práve naopak, je to hanebné a nectí to túto snemovňu, že takéto ustanovenie bude odsúhlasovať. Preto mám aj pozmeňujúci návrh, v ktorom žiadam, aby § 8 ods. 2 sa z tohto textu vypustil. A spoločnému spravodajcovi si dovolím aj písomne tento pozmeňujúci návrh predložiť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uviedla som viacero pripomienok, Hnutie za demokratické Slovensko, resp. jeho poslanci v tomto parlamente majú ten názor, že predložený návrh zákona, ako som uviedla, nie je tým, čo sa vyžaduje, ide nad rámec, je to nadpráca. Nie je kvalitne spracovaný. Už tých pár 8 paragrafov, pričom som takmer ku každému povedala pripomienky, ktoré osobne považujem za dôležité, naznačuje, že kvalita predloženého legislatívneho návrhu nie je na takej úrovni, aká by mala byť. Ďalej mám ten názor, že prebiehajúca petícia už jasne naznačila, že k tejto otázke bude vypísané referendum. Preto poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, ktorí si chcú ctiť názor všetkých tých, ktorí podpísali petíciu, ako aj sú za to, aby občania sa mohli oboznámiť a vyjadriť svoj názor k tejto otázke pre nich takej veľmi citlivej, majú ten názor, že tento legislatívny návrh by nemal byť postúpený do ďalšieho konania, malo by byť konanie prerušené. Osobne tento legislatívny návrh nemôžem podporiť z dôvodov, ktoré som tu uviedla.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Za poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície vystúpi pán poslanec Šimko. Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Prvý - pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani poslankyňa,

    ja som veľmi od vás očakával po konkrétnej kritike vládneho návrhu zákona v prvom čítaní, že využijete poslanecké práva jednak vo výbore, jednak v pléne a predložíte konkrétne pozmeňujúce návrhy. Predložili ste jeden, i keď ste mali celý rad týchto pozmeňujúcich návrhov. Ja s mnohými z nich súhlasím a chcem vás upozorniť na to, že vaši kolegovia z politického hnutia HZDS na rokovaní ústavnoprávneho výboru mnohé z tých návrhov, ktoré ste vy predložili, nepodporili, napríklad týkajúci sa názvu zákona. Ja osobne som zdieľal váš názor. Vy jednoducho nemáte asi ujasnené vo vašom hnutí tieto otázky.

  • Reakcia poslankyne Tóthovej z pléna.

  • Hovorili ste o názve aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní.

    Chcel by som vysloviť presvedčenie, že využijete ešte čas, ktorý zostáva do konca tejto diskusie, je prihlásených 33 poslancov, takže je ešte priestor na to, aby ste formulovali konkrétne pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať, a v prípade, že tak urobíte, budem veľmi rád, keď sa nám podarí spoločne zlepšiť tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Som rád, že pani poslankyňa Tóthová si váži a chce si uctiť názor občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú požadovať referendum k tejto otázke. Tiež mala veľmi zaujímavé pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli a ktoré boli podané aj v gestorskom výbore Národnej rady - vo výbore pre ľudské práva a národnosti, a poslanci Hnutia za demokratické Slovensko odbojkotovali sedenie tohto výboru a tieto pozmeňujúce návrhy mohli byť predložené plénu už schválené aj gestorským výborom, ktorý má gesciu nad týmto zákonom.

    Nebudem polemizovať, pani poslankyňa, s tými vašimi návrhmi, ktoré ste dali k jednotlivým bodom tohto zákona, ale chcem vám pripomenúť, že tak ako aj poslanci za HZDS, aj za Slovenskú národnú stranu sa v septembri 1996 vo Švajčiarsku podpísali pod spoločné vyhlásenie, v ktorom odporúčajú vláde Slovenskej republiky a parlamentu čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Pod takúto istú podmienku ste sa podpísali v roku 1992, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky. A či v článku 6, kde sa hovorí o tom, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon, tak táto vec je zdupľovaná ešte potom v § 34 Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú hlasovali práve aj poslanci HZDS, aj Slovenskej národnej strany, a dali ste tam ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na používanie ich jazyka v úradnom styku. A tento zákon nemá zatiaľ nič iné, len vyriešiť práve túto vec. Nejde proti zákonu o štátnom jazyku. Aj veci, ktoré ste povedali, čo sa týka § 2 ods. 3, 4, nie sú pravdivé, pretože tam je práve to, čo ste nepovedali, ako je vo vašom zvyku, že sa to týka práve obcí alebo miest, takže ten jeden pilier sa naďalej zachováva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko za poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Milé dámy,

    ctení páni,

    vážený pán podpredseda vlády,

    moderná história nášho jazykového práva je plná vášnivých politických zápasov. Už prvý jazykový zákon, ktorý po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie prijímal česko-slovenský parlament, sa stal predmetom ostrého politického boja práve v súvislosti s ustanoveniami o používaní jazykov národnostných menšín. Bol to prvý zákon mladého štátu, ktorý vtedy vyhnal ľudí do pražských ulíc. Písala sa jar 1920, hoci nebol ani rok po tom, čo parlament ratifikoval Saintgermainskú mierovú zmluvu obsahujúcu záväzok česko-slovenského štátu poskytnúť príslušníkom národnostných menšín primerané jazykové práva. Zmluva bola ratifikovaná bez problémov. Tie sa zjavili, až keď bolo treba záväzky plniť a premietnuť ich do vnútroštátneho práva.

    Spomínam to preto, lebo táto história sa akoby v mnohom znova a znova opakuje. Pamätáme si na ťažké zápasy z jesene 1990 a argumenty sú v mnohom podobné. Samozrejme, strany či konkrétni politici sa často usilujú na populárnej agende zarobiť, ale ak aj dáme takéto pohnútky bokom, aj keď vo vedomí, že sa tým nestrácajú, bude dobre, ak sa na chvíľku pokúsime vzájomne si porozumieť a azda sa aj trochu zamyslieť.

    Predovšetkým nemožno obísť temné dedičstvo národnej skúsenosti našich predkov v období monarchie. Nikto poctivý sa nemôže diviť, ak sme citliví na túto otázku. Právna reglementácia a predovšetkým politická prax v používaní štátneho jazyka v Uhorsku, ale aj v Rakúsku sa nedotýkala iba úradného styku, ale prakticky všetkých oblastí ľudského života, kam sa len dostala donucovacia moc štátu. Myslím si, že to bol predovšetkým tento ľudsky i politicky neúnosný postoj k materinským jazykom, pre ktorý táto centrálna veľmoc získala názov "Žalár národov". A azda práve preto je treba si veľmi jasne uvedomiť, kam to monarchiu zaviedlo. Možno dnes sa môže niekomu zdať historicky spravodlivým splácať krivdy z minulosti rovnako prísnou reglementáciou štátneho jazyka i dnes. Tu však je treba sa poučiť. Staré mocnárstvo sa nádejalo, že môže všetko, a stalo sa mu to osudným. My sme národom malým, a preto je v našom životnom záujme nerobiť osudové chyby. Ako píše jeden z našich najväčších súčasných básnikov o hodine rozhodnutia: "Už nemá na voľbu, už môže byť len múdry, alebo nebyť."

    Preto mi, vážení priatelia z opozície, dovoľte najskôr konštatovať jedno. Usilujem sa rozumieť vašej argumentácii. Nechcem za ňou vidieť iba demagógiu straníckych záujmov, ale aj vitálne záujmy našej národnej pospolitosti. Práve preto však musím rozhodne odmietnuť tvrdé a nekompromisné odsudky voči nám, ako by sme sledovali niečo iné. Presne naopak. Chceme, aby Slovenská republika mala slovenského ducha a aby bola naším milovaným domovom. Aby bola domovom, ktorý neohrozí víchor zvonka a ani červotoč vnútorných rozporov. Práve preto, aby tento náš slovenský domov bol a zostal pevným, je treba, aby sa tu cítili ako plnohodnotní občania aj Maďari, Česi, Ukrajinci, Rusíni, Nemci, Židia, Rómovia či príslušníci ďalších národnostných menšín.

    Ak tu niekto vykrikuje, že tým zrádzame záujmy slovenského národa, to môže hovoriť na predvolebných mítingoch, kde sa toho potára veľa a často veľmi nezodpovedne. Tu však v tejto miestnosti sa od nás žiada zodpovednosť, a nebolo by od veci nájsť aj trochu múdrosti. Len tak obstojíme. Sú tu záväzky voči ústave, voči zahraničným demokratickým partnerom, záväzky, ktoré sme, mimochodom, zdedili, ale tie vonkoncom nie sú najdôležitejšie. Ak by sme chceli staré uhorské jazykové spory - hoci aj v oveľa miernejšej forme - prenášať do našej republiky, len dnes s opačným znamienkom, bude to vyvolávať neustále napätia. Najdôležitejšie je, aby usporiadanie nášho štátu bolo také, aké ho bude upevňovať. A štát bude tým pevnejší, čím širšia bude základňa spokojnosti jeho obyvateľov.

    Základným východiskom vládneho návrhu zákona je v čo najširšej miere umožniť príslušníkom národnostných menšín vo verejnom živote dorozumieť sa vo svojom materinskom jazyku. Nie je to zavedenie dvojjazyčnosti v úradnom styku. Štátny jazyk je a zostáva jeden a je ním slovenčina. Nie je znakom slabosti, ale, naopak, veľkorysosti, ak za podmienok ustanovených zákonom umožníme našim spoluobčanom, ktorých matky učili iný jazyk, dorozumieť sa. Nie je to napokon nič nové. Na súdoch takúto možnosť upravujú procesné predpisy už oddávna. 20-percentná klauzula pre obce, v ktorých žijú príslušníci národnostných menšín, sa týka predovšetkým miestnej verejnej správy. Do nášho právneho poriadku sa dostala práve v spomínanom zákone z roku 1920 na základe mierových zmlúv po 1. svetovej vojne. Zákon sa usiluje vyhýbať sa reglementácii v tých oblastiach, ktoré sú upravené inými zákonmi, alebo tam, kde právna regulácia v demokratickej spoločnosti vôbec byť nemá. Z tohto hľadiska budeme posudzovať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budú podané a ktoré sú podané.

    Ide, samozrejme, predovšetkým o úpravu používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Naši priatelia zo Strany maďarskej koalície išli vo svojom návrhu, aj vo svojich pozmeňujúcich návrhoch idú ďaleko za tento rámec. Už v prvom čítaní som našim kolegom z opozície pripomenul spoločné vyhlásenie z Montpellier, kde svojimi podpismi potvrdili 8. septembra 1996 v bode 2 odporúčanie vláde a parlamentu Slovenskej republiky, čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Zdôrazňujem, že je tam výslovne uvedené "v úradnom styku". Pred chvíľkou to spomínal aj pán poslanec Andrassy. Vtedy sa pod to podpísali aj traja najvýznamnejší poslanci maďarskej koalície. Pokúsme sa vzájomne si porozumieť.

    Predovšetkým vám, vážené panie poslankyne a páni poslanci zo Strany maďarskej koalície, a hlavne našim spoluobčanom, príslušníkom národnostných menšín, by som v tejto súvislosti rád parafrázoval čosi z tej diskusie o zákone z roku 1920. Aj vtedy sa menšiny domáhali vlastnej jazykovej oblasti. Rečníci ich vtedy upozorňovali, že ich postavenie je predsa trochu odlišné. Títo občania sa môžu väčšinou pozerať cez hranice na svoje materské národy, ktoré slobodne a tvorivo žijú vo vlastných národných štátoch. Môžu sa slobodne zúčastňovať na ich duchovnom a kultúrnom živote, pretože ten nemá hranice. Ale slovenský národ sídli len na slovenskej pôde a sídli inak, nemá nikde nič iné, nemôže nikde inde vzhliadnuť ako k centru svojej národnej bytnosti. Všetko, čo má, leží v tejto krajine, nemôže hľadať svoje vlastné duchovné a kultúrne uspokojenie niekde inde. Má prirodzenú túžbu byť niekde národom základným a túto túžbu nemôže uskutočniť inde než na Slovensku. O tom je medzinárodnoprávna zásada o práve národov na samourčenie.

    Zásadný konflikt pri prijímaní tohto zákona však nie je medzi menšinami a Slovákmi. Základný konflikt je medzi nami Slovákmi navzájom. Podozrievame sa, urážame sa, strany sa usilujú získavať krátkodobý politický kapitál. Mobilizujú sa Slováci proti Slovákom. Ak nás niečo oslabuje, tak je to toto, nie litera akéhokoľvek navrhovaného zákona. Veď si len uvedomme, kam až môže viesť nemúdra politika v tejto oblasti. Štyristo kilometrov juhovýchodne od nás spôsobila netolerantná politika z pozície sily voči menšinám hroznú búrku. Dejiny nás učia, že v živote národov nebýva iba slnečné počasie. Ani na sklonku 20. storočia sa búrkové mračná nadobro nestratili. Ak má naša malá, skoro rodinná národná pospolitosť obstáť vo víchroch, ktoré čas od času prichádzajú, nemôže byť trvale rozorvaná na život a na smrť. Musí si byť vedomá, že jestvujú vitálne záujmy, ktoré sú nám spoločné, a že tam musí ísť stranícky či osobný politický prospech bokom.

    Kniha kníh - Biblia - má dve známe zmienky o rôznosti jazykov. Prvá je znakom zmätku ako dôsledku ľudskej pýchy. To bol Babylon. Často sa jej dovolávajú naši priatelia z druhej strany našej národnej barikády na svojich mítingoch, i keď sa priznávam, že mi logická súvislosť tejto analógie trochu uniká. Ale jestvuje aj druhá zmienka. Je to zmienka o tom, ako muži, ktorí sa stali prvými prostredníkmi veľkej a optimistickej kresťanskej správy, plní ducha, rečnili príslušníkom mnohých národov. A všetci im rozumeli. Usilujme sa o takéhoto ducha. Potom pre nás takýto zákon prestane byť problémom. Staneme sa silnejšími i pre prípad búrky či víchra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa hlásia dvanásti páni poslanci a panie poslankyne, posledný pán poslanec Kotian. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Prvý - pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem poďakovať pánu poslancovi Šimkovi za princíp jeho úvahy, ktorú teraz predniesol. A naozaj, je to veľmi dobrá ponuka na pokojné a zmierlivé riešenie mnohých problémov, ktoré sú v našej republike. Ešte raz upozorňujem, že nemáme často možnosť vypočuť si práve takýto názor. Ale musím povedať aj čosi iné. Boli, bohužiaľ, nielen v našej histórii, ale aj v súčasnosti príklady, keď takéto prístupy zmierlivosti a takáto otrčená ruka sa stretli s ostrým mečom a s čímsi, čo sa dá nazvať iba tým, že podaj niekomu prst a ukradnú ti celú ruku.

    Pán poslanec Šimko, kde máte záruku v tom, že nepríde k ďalším nárokom, o ktorých ktokoľvek už chce dnes pochybovať, tak verím, že jednoducho buď nepozná politickú realitu, alebo naozaj sa utápa len v nejakých absolútnych krásnych ideáloch a veľmi tvrdo narazí na nos, kde už bude veľmi neskoro sledovať to, čo to pôvodné jeho krásne myslenie spôsobilo. Jednoducho nie je možné urobiť isté veci v politike bez jednoznačných dohôd a zabezpečení. Nie je možné sa spoľahnúť iba na vyhlásenia, pretože aj tá dohoda z Montpellier mala totiž dve strany. Jedna hovorila o záväzkoch slovenských politikov a druhá hovorila o záväzkoch maďarských politikov. Splnili maďarskí politici tento záväzok? Nevytŕčajme to ako čosi, čo nie je kompromisný záväzok. Ešte raz, ja vítam tento príspevok, rád sa k nemu vrátim aj vo svojom osobnom príspevku.

    Ďakujem.

  • Počúval som kolegu poslanca Šimka. Bolo to zaujímavé vystúpenie v takom tóne chválenia, potom zasa karhania jednej komunity, potom druhej, potom prosba umožniť a pripraviť príjemný život našim spoluobčanom národnostných menšín a hneď nato im nanútiť zákon, ktorý nechcú. Bolo to veľmi zaujímavé. Takže, pán poslanec Šimko, neviem, či si káral seba, či si káral nás, alebo niekoho iného. Nebolo to veľmi zrozumiteľné. Rád by som vedel na konci, či si za ten zákon jednoznačne presvedčený, že má byť taký, ako ho podávaš ty, ako si myslíš, že má byť, alebo či má byť taký, ako si to predstavuje naša národnostná menšina. Z tvojho vystúpenia som tomu nerozumel.

  • Vieš, kolega Šimko, mal som zmiešaný pocit, či si vykreslil nejaký Leviatan alebo nejakú krajinu podľa Stanislava Lema, kde žijú nejaké osoby, ktorým sa podáva sóma, aby všetci rovnako mysleli a konali. Ale skutočné prímery, ktoré si dával, boli len predsa trochu prekrútené. Ak Biblia hovorí o zmätku jazykov, tak práve tento váš zákon chystá pre Slovensko a ten práve viedol Babylon k záhube, pretože každý z tých starovekých aj novovekejších panovníkov vedel, že jednotné ciele štátu sa dajú dosiahnuť iba vtedy, keď bude len jeden štátny jazyk. Preto egyptskí faraóni zaviedli len jeden druh hieroglyfov, nepoznali ich 20 alebo 30 druhov, ani dva alebo tri. To isté by sme mohli hovoriť o väčšine múdrych panovníkov, preto aj Rastislav povolal svätého Cyrila a Metoda, aby sa kázalo slovo Božie len v jednom, teda slovanskom, nie latinskom jazyku. Potom prišli Maďari a rozvrátili to ako teraz, takže to je tiež taký prímer.

    Ďalej by som chcel povedať, že nie netolerantná, ale, práve naopak, tolerantná politika, komunistická, Josipa Broza Tita viedla v Kosove k tým problémom, ktoré nastali s militantnou albánskou menšinou, ktorá v konečnom dôsledku zlikviduje sama seba aj juhoslovanský štát. Takisto by som mohol hovoriť o ďalšom, o tvojich prímeroch, ktoré neboli celkom namieste, ale boli jednoducho prekrútené. Ale naozaj, aj tak sa mi tvoje vystúpenie páči oveľa lepšie, lebo naozaj stále zostávam pri tej téze, že je to vystúpenie takého kazateľa, ktoré sa nedá porovnať s vystúpením pána, ešte nedozretého SDĽ-áka Andrassyho.

  • Ruch v sále.

  • Nevykrikujte na seba, páni poslanci.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko vystúpil tu veľmi reflexívne úvahou nad tým, kde a ako smerujeme a či by sme nemohli nájsť spoločnú reč, a to zároveň spoločnú reč na základe princípu koexistencie mnohých jazykov a názorov. Myslím, že o toto sa máme sústavne usilovať. Poznamenávam však, že hľadanie spoločnej reči nesmie podľahnúť pohlcovaciemu vplyvu. Voči pohlcovačom by sme nemali byť veľkorysí.

    Priatelia, nie je pravda, čo nedávno významný japonský sociológ a politológ tiež tvrdil vo svojej známej knihe "Koniec dejín", v ktorej tvrdil, že vlastne už sa naplnili všetky vývojové trendy a už bude vlastne len opakovanie situácie. Nie je to pravda. Sebecké geopolitické záujmy tu sú, či ich chceme, alebo nechceme zobrať na vedomie. Uvedomme si, že vlastne existujeme iba v jazyku, pretože bez slov si vlastne neuvedomujeme svoju existenciu. Svoj jazyk chápeme ako náš nástroj na prežitie budúcnosti. Sme povinní práve pre tento priestor zabezpečiť to, aby tento priestor nebol zakrádavým spôsobom znova obsadzovaný cudzími. Sú už také uzurpačné.

  • Pán Šimko, ja som vám vďačný, nielen že ste prehovorili, ale hlavne som vám vďačný, že ste skončili, lebo hrozilo akútne nebezpečenstvo, že sa od dojatia rozplačem. Mám iba jednu vreckovku a tá by mi asi nestačila.

    Ja tu sedím trochu dlhšie ako veľmi mnohí poslanci z tejto snemovne. Ja si pamätám podstatnú časť toho vášho vystúpenia, prebrali ste to takmer bezo zvyšku z prerokúvania jazykového zákona pred rokmi tu v Národnej rade. Boli to podobné dojímavé traktáty s odvolávkami na Bibliu a na Babylonskú vežu.

    Pán Šimko, ak by sme boli v indiánskom tábore, tak myslím, že vám by asi dali názov, meno indiánske "Bledá tvár s rozdvojeným jazykom". Máte dva jazyky, pretože to, čo ste sa tu domáhali a dožadovali ako národných práv, tak to za predsedu Matice by bolo málo, keby si vás navrhli. Ale ja si vás pamätám aj z iných fáz. Ako ste tu stáli v parlamente a hovorili ste, že som proti zvrchovanosti Slovenskej republiky. O pol roka neskôr ste povedali: Som proti Ústave Slovenskej republiky. Teraz sa búšite do hrudníka ako taký národovedec, že aj Štúr je proti vám maličký. Tak nehrajte tu pokrytca ani vy, ani vaši spolukompáni z politického zoskupenia. Dobre?

  • Pán Šimko, ja niekedy mám pocit...

  • Ruch v sále.

  • Ja chcem mať dve minúty.

    Pán Šimko, niekedy mi pripomínate, viete, tú rozdvojenú postavu Jekylla a Hyda, ak sa pamätáte na ten román. Cez deň slušný človek a v noci nebezpečný vrah. Vy ste nie vrah, bohchráň, to nie! Ale pamätám si na vaše výroky, ktoré sú také protikladné, že jednoducho sa ťažko dajú zmestiť pod jeden klobúk. Preboha, veď vy ste hovorili v septembri-októbri 1992 vo federálnom parlamente, že tí, ktorí chcú rozbúrať Česko-slovenskú republiku, to sú ako barbari, ktorí chceli zničiť Rím. Teraz ste sa tu tak krásne vyznali, to je jakyllovská línia, tak krásne ste sa vyznali z lásky k slovenskému národu, ktorému chcete tak strašne veľa dobrého.

    Viete čo? To je tak, ako napríklad, že vás porovnám, možno vás to urazí, možno nie, k pánu Dukovi-Zólyomimu. Bude tu vystupovať veľmi dobre, ale na druhej strane sa neospravedlnil tomuto národu, slovenskému národu, ktorého chlieb je, keď sa to tak vezme, že povedal o nás, že sme kolonizátorský národ.

    Vy by ste oveľa viac získali, pán Šimko, keby ste skutočne raz povedali: Mrzí ma to, čo som povedal v parlamente, mrzí ma môj zápas za Mílovy, za zachovanie Česko-slovenskej republiky. Potom by to všetko bolo vierohodnejšie. Takto, naozaj, si myslím, ako to tu ktosi povedal, pán poslanec Gašparovič, veď vy vlastne ste tu chceli dať ten najširší priestor našim kolegom, ani keby ste nemali pred sebou už dva návrhy, pozmeňujúce, pána Kvardu a pána Mészárosa, ktoré vlastne vracajú celý tento proces do roviny návrhu poslancov maďarskej menšiny...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Ja musím povedať, že na rozdiel od mojich kolegov sa mi niektoré tézy alebo niektoré myšlienky pána poslanca Šimka páčili. Predovšetkým tie, keď hovoril o určitej mobilizácii Slovákov, o vzťahu k určitému cieľu. Myslím si, že aj toto je naša téza, chceme, aby sme sa všetci zmobilizovali za jedným cieľom v hospodárskej, sociálnej a v ďalších oblastiach. Ale k tomu, aby sme sa mobilizovali, musíme si rozumieť. K tomu, aby sme si rozumeli, musíme ovládať jazyk. Ak chceme jazyk ovládať, musíme sa ho všetci naučiť.

    Pán Šimko hovoril aj o ďalších otázkach. Odvolával sa na biblické obdobie, keď citoval alebo menoval, resp. vychádzal z niektorého proroka, predpokladám, že to bol, a hovoril o tom, že mu všetci rozumeli. Aj nám ide o to, aby sme si všetci rozumeli. Aby ten, kto povie niečo na východe, rozumeli mu na západe, ten, kto povie na severe, aby mu rozumeli na juhu a opačne. A toto je naša filozofia, toto je naša myšlienka v súvislosti so zákonom, ktorý prerokúvame.

    A opäť chcem druhýkrát dôrazne poukázať alebo informovať túto snemovňu, že nie sme proti zákonu, sme proti jeho prijatiu v súčasnom období, zo štyroch základných dôvodov, dámy a páni. Samotná Rada vlády pre národnosti tento zákon v podstate neprijala, mala k nemu niekoľko pripomienok, ktoré neboli akceptované. Teda pre koho robíme ten zákon, keď ho národnosti nechcú?

    Samotná koalícia má rozdielnosť. Má dva návrhy. Jedna strana nepodporuje druhú a opačne. Občania sú polarizovaní, občania ho nechcú, nepochopili ho, treba ho občanom vysvetliť. Ak dnes máme okolo 600 tisíc príslušníkov národnostnej menšiny, dnes je približne toľko ľudí proti tomuto zákonu. Teda koho proti komu staviame?

    A štvrtý pilier, ak mám hovoriť o pilieroch, na ktorom staviame, je skutočnosť, že tento zákon vôbec nehovorí o tom, koľko to bude stáť a kto za to bude platiť. Toto je zásadná a základná téza, s ktorou ideme, to znamená, že prerokúvame návrh zákona, ktorý je nejasný a pre mnohých neakceptovateľný.

  • Ďakujem za slovo aj upozornenie.

    K pánovi kolegovi Šimkovi. Pán kolega, vy si viete napísať alebo nechať napísať občas veľmi patetické vystúpenie, také, aké ste predniesli teraz, veľmi pekne ho prednesiete. A vy ste aj dnes povedali veľa pekného o Slovensku, naozaj, to hovorím úprimne. Len ako vás poznám, hlasovať budete proti Slovensku, proti slovenskému jazyku a proti tomu, aké majú Slováci právo na tomto území, ako sa majú právo dohovoriť. Pri vašej úvahe o príčinách krachu Rakúsko-Uhorska mi napadlo, skúste, pán kolega, túto časť vašich táranín, to poučenie pre Slovákov, ako ste ho dnes predniesli, predniesť v parlamente Nemecka, Francúzska, Spojených štátov alebo Maďarska, čo sa s nimi stane, keď oni svoje ako zákonodarcovia robia presne opačne, než čo vy chcete urobiť so Slovákmi a s ich jazykom.

    A ešte jednu poznámku. Bol som v Číne. Je to obrovská krajina a som presvedčený, že pretrváva ako jednotný štát aj preto, a možno práve preto, že má zjednotenie v jazyku. Oni síce inak hovoria, inak čítajú tie znaky, takže si často nerozumejú rečou, ale keď si nerozumejú, tak si začnú tie znaky kresliť na ruku prstom a hneď si rozumejú, nech žijú v ktorejkoľvek časti Číny. Aj my, všetci občania, si chceme rozumieť, a preto sa tých 10 % a možno ešte menej musí ten štátny jazyk naozaj naučiť. A my teraz robíme presný opak. Chceme, aby sa prestali učiť.

  • Páni poslanci, pani poslankyne,

    vystúpenia jednotlivých poslancov sa tu zaznamenávajú. Ja budem skutočne veľmi rád, ak si niekto o rok, o dva, o päť alebo o desať rokov všimne, čo kto hovoril, čo zastával a aké to malo dôsledky. Dúfam, že budeme mať možnosť všetci, tak ako tu sedíme, skontrolovať si výsledky sčítania ľudu, ktoré bude pravdepodobne v roku 2001, a tam už budeme vidieť dôsledky prijatia týchto zákonov alebo tohto zákona. A ja už vôbec nebudem prekvapený, keď Bohelov, to je jediná obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, kde nie je ani jeden Slovák, kde je 100 % Maďarov, ale máme pomerne veľa obcí, kde ich je len zopár, niekoľko, a či ich tam nájdeme ešte o pár rokov, o tom vážne pochybujem.

    Pán poslanec, vy ste hovorili, že to, čo Hnutie za demokratické Slovensko zastávalo, že to speje ku Kosovu. To je váš hlboký omyl. V Kosove, hovoril som o tom vo svojom vystúpení, občania kosovskí Albánci mali toľko práv ako málokde. Aj keď nemali autonómiu. Oni v podstate nerešpektovali ani ústrednú vládu, nerešpektovali štátnu správu, samosprávu, mali v podstate všetko. Ako to skončilo? Myslíte si, že rozbombardovaním priemyslu v Srbsku sa niečo vyriešilo? Vôbec nie! Už z Kosova utekajú Srbi, utekajú Rómovia a určite sú tam mŕtvi a sú tam aj mŕtvi Albánci a určite tam bude ešte veľmi veľa mŕtvych. Aj z armády NATO alebo z vojakov NATO, ktorí tam sú. Nerobme si ilúzie. Pozrime sa len na históriu vzájomných vzťahov, porovnajme, čo jednotlivé rozhodnutia komu priniesli a potom možno budeme veľmi sklamaní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Šimko vo svojom vystúpení spomenul naozaj všeličo. Spomenul napríklad aj Kosovo a v súvislosti s Kosovom povedal, že naozaj treba pamätať na to, čo dokáže arogancia moci, ako sa dokáže podpísať na vytvorení istých konfliktov a tragédií. Tou tragédiou, predpokladám, mal na mysli situáciu, ktorá sa vyvinula v Kosove. A tou mocou zrejme mal na mysli Miloševičov režim. Nuž, ja by som chcela, keď ste už hovorili o moci, pán poslanec, chcela by som sa vás spýtať, ako by ste asi hodnotili, keďže ste sa vo svojom príhovore dovolávali aj tolerancie, tolerancie slovenského národa voči menšinám, akou mierou tolerancie by ste hodnotili požiadavku maďarského premiéra pána Orbána, ktorú vyslovil po stretnutí s Lesslie Clarkom, veliteľom NATO, po stretnutí, ktoré sa konalo v Budapešti, kde žiadal, aby Vojvodinu kontrolovali v dnešných časoch vojská NATO preto, lebo tam žije 350-tisícová maďarská menšina. A v podstate "ide o to, aby sa nevyvinula situácia vo Vojvodine takým spôsobom, ako sa to stalo v Kosove". Nezdá sa vám, že pán Orbán zneužíva moc a silu na to, aby presadil požiadavky, na ktoré naozaj Maďarská republika nemá nárok? Táto súvislosť vám vo vzťahu ku Kosovu, k tolerancii a k zneužívaniu moci nenapadla?

    A ešte jedna vec, keď ste hovorili o príklade z Biblie a spomínali ste múdrych a osvietených mužov, ktorí hovorili k rôznym národom a všetci im rozumeli. Nenapadlo vám, že im rozumeli možno práve preto, že boli múdri a osvietení na rozdiel od návrhu zákona, ktorý tu dnes prerokúvame?

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Šimko,

    ja musím povedať, že považujem vaše vystúpenie za korektné hlavne v tom, že ste reagovali aj na neúnosné požiadavky poslancov maďarskej národnostnej menšiny. Z vašej strany ako koaličného politického partnera to bolo povedané po prvýkrát v tejto snemovni. Ale chcel by som reagovať hlavne na slovné spojenie, ktoré ste použili vo svojom vystúpení, a to bolo neurobiť osudové chyby. Áno, aj ja chcem vyzvať koalíciu, aby pri záverečnom hlasovaní pri schvaľovaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín neurobila tú osudovú chybu, ktorá sa ukáže o niekoľko rokov.

    Spomínali ste netolerantnú politiku voči menšinám, ale ste už nespomenuli netolerantnú politiku menšiny voči väčšine. A to je tá podstata, ktorej sa obávame, lebo tá tolerancia, žiaľ, na Slovensku zo strany maďarskej národnostnej menšiny tu chýba. Áno, spomenuli ste aj slová nájsť trochu múdrosti. Plne s vami súhlasím, pán poslanec. Bez toho ťažko nejako ísť dopredu. Ale ja pevne verím, že tej múdrosti nájdu aj vaši koaliční partneri zo Strany maďarskej koalície.

    Ďakujem.

  • Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Prosím, aby tam naskočila jedna minúta, mám len procedurálny návrh.

    Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby táto snemovňa hlasovaním dala súhlas na to, aby mohol vystúpiť zástupca petičného výboru, ktorým sa požaduje neprijatie alebo sa zachoval v Slovenskej republike v používaní jazykov národnostných menšín a štátneho jazyka stav k 1. 6. 1999. Títo mladí ľudia, ktorí vyzbierali už dodnes vyše 420 tisíc podpisov, sedia na balkóne a čakajú na to, že táto snemovňa nájde v sebe toľko tolerancie, aby týmto mladým ľuďom umožnila alebo, lepšie povedané, jednému z ich zástupcov umožnila vystúpiť pred touto ctenou snemovňou slovenského snemu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším do rozpravy za poslanecké kluby je prihlásená pani poslankyňa Malíková.

    O procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper, dám hlasovať po odznení všetkých vystúpení pánov poslancov a paní poslankýň, ktoré sú prihlásené do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vo svojom vystúpení k druhému čítaniu vládneho zákona o používaní jazykov národnostných menšín chcem hneď v úvode za klub poslancov za Slovenskú národnú stranu jasne deklarovať, že Slovenská národná strana jednoznačne tento návrh odmieta a považuje ho nielen za nepotrebný, ale i za prejav doslova nesvojprávnej politiky súčasnej vládnej koalície, ktorá ustupuje na jednej strane tlakom Strany maďarskej koalície a na druhej strane vydieraniu a ultimatívnym požiadavkám Európskej únie.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý preto v mene nášho klubu a v zmysle § 82 a 83 rokovacieho poriadku predkladám, znie, aby Národná rada rozhodla nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Veľmi veľa sa už pohovorilo a ešte sa pohovorí o okolnostiach prijatia tohto zákona a jeho celkovej filozofie. Ja sa chcem zamerať predovšetkým na zdôvodnenie návrhu klubu poslancov za SNS na nepokračovanie v rokovaní. Týmito dôvodmi sú podľa mňa konkrétne výhrady voči zneniu jednotlivých paragrafov a odsekov zákona a hlavne ich dosah na reálny život obyvateľov.

  • Hlasy v sále.

  • Myslím si, že aj keď tu nie je väčšina vládnych poslancov, aspoň predsedajúci by tu mal byť, takže...

    Celý návrh zákona sa nedá označiť inak ako nesúrodá zlátanina, ktorá nebude, citujem, "stabilizovať a harmonizovať pomery na Slovensku", tak ako to tvrdí podpredseda vlády pán Fogaš, ale práve naopak, prejaví sa podľa mňa ako organizovaný chaos, vyostrenie vzťahov a doslova násilné delenie obyvateľov jedného štátu na skupiny, ktoré sú privilegované a diskriminované. Je však paradoxné pre túto vládu a vládnu koalíciu príznačné, že privilegované budú práve časti národnostných menšín.

    Myslím si, alebo skôr nechápem, načo je súčasťou tohto zákona jeho preambula. Myslím si totiž, že je zbytočná a má slúžiť len na to, aby určitým spôsobom zvýraznila význam tohto zákona. Je veľa zákonov, vlastne väčšina, ktoré majú zásadný význam pre rozvoj Slovenska a tie žiadnu preambulu neobsahujú. Napríklad aj zákon o štátnom jazyku. Preambula je súčasťou napríklad aj ústavy a ďalších významných dokumentov. Neviem, či nechcete alebo či to hádam nie je aj vašou snahou, aby sa tento zákon už aj takouto formou dal na úroveň ústavy alebo zákona o štátnom jazyku. Už samotný názov zákona, zákon o používaní jazyka národnostných menšín, a nie zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, vyvoláva otázniky.

    Nutnosť prijatia zákona sa totiž zdôvodňovala hlavne nasledujúcimi článkami ústavy, a to článkom 6 ods. 2, ktorý hovorí, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Ďalej tiež článkom 34 ods. 2, ktorý hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj po "b) právo používať ich jazyk v úradnom styku". V obidvoch článkoch ústavy sa hovorí vyslovene o používaní jazyka menšín v úradnom styku. Aj zákon o štátnom jazyku je vykonávacím vlastne v zmysle ústavy. Tento zákon si vlastne ústava vyžaduje, a to v článku 6 ods. 1, ktorý hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Odsek 2 hovorí, "používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon". Čiže v obidvoch článkoch, vlastne aj v tomto treťom, Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí vyslovene o používaní jazyka menšín v úradnom styku. V § 1 návrhu zákona sa taktiež hovorí, že účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá v používaní jazyka menšín aj v úradnom styku.

    Obávam sa však, že po zakomponovaní návrhov SMK, ktoré sme mali možnosť si vypočuť, alebo aspoň niektorých z nich, sa skutočne už nemôže volať tento zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, pretože umožní používanie menšinových jazykov vo všetkých oblastiach, nielen v úradnom styku. A de facto sa menšinové jazyky, myslím, že všetci vieme, že ide hlavne o maďarčinu, dostanú na úroveň štátneho jazyka. To len potvrdzuje pravdivosť môjho tvrdenia z vystúpenia, ktoré som mala k prvému čítaniu zákona, že podaním poslaneckého návrhu SMK, návrh, ktorý bol prednesený pánom Mészárosom, de facto, ak by sa len polovička z jeho návrhov zakomponovala, zaviedla by viac štátnych jazykov, hoci teda, ako som povedala, SMK ide len o maďarčinu a stala by sa zo Slovenska určite nie Slovenskou republikou, ale Babylonom.

    Ak ste hovorili ten biblický príbeh, ja vám ešte raz pripomeniem, že vlastne Babylon je príklad stavby, kde Babylonská veža bola veľmi pekným projektom, ale táto veža sa zrútila. A dôvod bol jednoduchý. Staviteľom sa poplietli jazyky a prestali si rozumieť.

  • Hlasy v sále.

  • Ale výsledok bol ten, áno, že sa im možno z pýchy, ako ma opravuje pán poslanec Šimko, poplietli jazyky, ale myslím si, že pýcha tejto vládnej koalície už nemá hraníc. Ako som hovorila vo svojom vystúpení k prvému čítaniu, podaním poslaneckého návrhu SMK išlo len o koaličné divadlo, ktoré malo v očiach verejnosti urobiť prijatie tohto zákona stráviteľnejším.

    Pán podpredseda vlády, pán Fogaš, som rada, že tu dnes sedí, pri prerokúvaní zákona na zasadnutí ústavnoprávneho výboru sa vyjadril, že percentuálna hranica obyvateľstva obcí, na ktoré sa zákon vzťahuje, je výsledok politickej dohody. Ja si však myslím a dovolím si tvrdiť, že celý obsah zákona je výsledkom politickej dohody. Takto však nevznikajú dobré, prospešné zákony, ale skutočne politicky vynútené zlátaniny, čo je i prípad tohto zákona.

    A teraz k niektorým konkrétnym ustanoveniam zákona. V § 2 v odseku 1 sa stanovuje, že ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 %, môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, to jest jazyk menšiny. Chcem sa opýtať, ako k tomu príde 80-percentná väčšina, ak má doplácať, a to doslovne na pomýlené chápanie demokracie, a má sa prispôsobovať menšine.

    V ďalších paragrafoch tohto zákona sa hovorí, že náklady spojené so zavedením ustanovení zákona do praxe bude hradiť obec. Myslím si, že je paradoxné a nespravodlivé, že jednoducho tí, ktorí tento zákon nepotrebujú a ani ho nechcú, keď v obci tvoria napríklad 80 % obyvateľstva, budú musieť financovať to, že menšina, ktorej mimochodom štát vytvára vynakladaním nemalých finančných prostriedkov podmienky na osvojenie si štátneho jazyka, nevie alebo skôr nechce komunikovať na území tohto štátu, na území Slovenskej republiky, v slovenčine. Pre každú obec či mesto nie sú spomínané finančné prostriedky zvlášť v dnešných časoch malé. Ide napríklad o tlačivá, o papiere a v neposlednom rade hlavne o tlmočenie, ktoré bude musieť byť, ešte budem o tom hovoriť, na vysoko odbornej úrovni, v niektorých prípadoch a aj pracovné sily, zrejme hlavne teda pracovné sily maďarských tlmočníkov.

    Spýtam sa: Čo je dôležitejšie pre obyvateľa každej obce na Slovensku bez ohľadu na národnosť, mrhať finančnými prostriedkami na to, čo nie je jeho existenčným záujmom, alebo ich vynaložiť na to, čo mu skvalitní život a z čoho budú mať osoh všetci obyvatelia obce v tom každodennom súžití?

    Vyznávači princípov demokracie by mali takisto odsúdiť takýto diktát 20-percentnej menšiny a mali by požadovať, aby hranica používania jazykov menšín bola stanovená najmenej na 51 %. Myslím si, že by to nebolo ani proti zaužívaným európskym zvyklostiam. Môžeme to zaokrúhliť aj na 60 %. Rôznosť prístupov, keď som hovorila o zlátaninách, tak niektorí sa, možno aj tvorcovia tohto zákona, urazili. Mala som na mysli, že skutočne je to nesúrodý zákon a že skutočne nemohol byť dielom jedného ani nie človeka, ale jedného kolektívu. Pretože rôznosť prístupov pri tvorbe tohto zákona sa prejavuje napríklad v § 2 v odseku 3, ktorý hovorí, nebudem to čítať celé, že občan Slovenskej republiky, ktorý patrí k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1, to jest tých 20 % aj v jazyku menšiny, a orgán verejnej správy mu musí poskytnúť odpoveď takisto v jazyku menšiny. To znamená, uvediem praktický príklad, že ak je občan napríklad obce, kde menšina tvorí len 5 %, takéto obce nájdeme napríklad v okrese Komárno, má právo komunikovať napríklad s okresným úradom v maďarčine, hoci vo svojej obci, keďže je menšina a tvorí len 5 %, nemôže komunikovať v maďarčine s obecným úradom.

    Myslím si, že - tak ako som povedala na začiatku k tomuto paragrafu a odseku - miešajú sa tu dva princípy. Hovorí sa, že tento zákon má záujem vychádzať v každodennom živote občanov menšín v ústrety, ale tu sa pletie teda princíp, to, čo má byť zavedené na samospráve, s nejakým plošným princípom na území väčšieho územného celku.

    Čo sa toho týka, musím ešte povedať - a je to naše presvedčenie -, že štátne úrady, teda aj orgány štátnej správy, sú vlastne nejakým právnym zástupcom štátu a mali by byť z tohto úplne vylúčené. A keďže sú orgánmi štátu, ktorý sa volá Slovenská republika a tá má aj podľa článku ústavy, ktorý som citovala, jediný štátny jazyk a tou je slovenčina, mala by sa táto používať ako jediná vo všetkých orgánoch štátnej správy bez obmedzenia.

    V § 2 v odseku 4 sa hovorí: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní atď. na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v druhopise aj v jazyku menšín. Som zvedavá, kto v praxi zabezpečí, aby prekladateľ, tlmočník zvládol aj odbornú a právnu stránku vydaného rozhodnutia pri jeho preklade, napríklad do maďarčiny. A viem si živo predstaviť, aký právny chaos vznikne pri riešení odvolania sa proti právoplatnému rozhodnutiu, ak sa bude argumentovať prekladom rozhodnutia napríklad do maďarčiny, ktorý právne alebo odborne nezodpovedá originálu v slovenčine.

    V § 2 v odseku 5 sa uvádza, že označenie orgánu verejnej správy sa v obci podľa odseku 1 uvádza aj v jazyku menšiny, to jest v obci, kde je nad 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, je potrebné, aby sa na budovách označenie orgánov štátnej správy uviedlo aj v jazyku menšiny.

    Orgány verejnej správy, znova zopakujem, sú orgány štátnej správy a samosprávy. A som proti tomu, aby v mestách, akýchkoľvek, čo i v jednom na Slovensku boli orgány štátnej správy označené v inom jazyku ako v štátnom, pretože sú to orgány, ktoré reprezentujú, zastupujú v danej obci či oblasti štát a tým je Slovenská republika. Preto takisto jediné označenie štátnych orgánov je prípustné len v štátnom jazyku, to jest v slovenčine.

    Ďalší sporný je, podľa mňa, alebo zbytočný § 3 odsek 1, ktorý hovorí, že rokovanie orgánu územnej samosprávy sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu. To znamená, že ak má mestské zastupiteľstvo napríklad všetkých poslancov maďarskej národnosti a odsúhlasia si na mestskom zastupiteľstve, čo bude pochopiteľné, rokovanie v maďarčine, majú ostatní prítomní jednoducho smolu. Mestské zastupiteľstvo zo zákona o obecnom zriadení nie je pritom verejné a môže sa celkom pokojne stať, že na zasadnutí sa bude prerokúvať záležitosť, ktorá sa týka výhradne slovenskej verejnosti žijúcej v obci, hovoriť sa však bude v maďarčine. Toto je podľa vás priblíženie sa k Európe? Bolo by demokratické používať na rokovaniach mestského zastupiteľstva taký rokovací jazyk, s ktorým súhlasia všetci prítomní, to jest poslanci i verejnosť.

    Nezmyselný a zbytočný je podľa mňa aj v § 3 ods. 2, ktorý hovorí o tom, že poslanec obecného zastupiteľstva má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny a tlmočenie dokonca zabezpečí obec na vlastné náklady. Je to nezmyselné, podľa mňa, teda nielen že sú to zbytočné náklady pre obec, ale aj preto, že ak je v mestskom zastupiteľstve jeden člen inej národnosti, musí byť zabezpečený tlmočník, lebo má právo napríklad ten jeden poslanec hovoriť napríklad v maďarčine, teda jeden poslanec môže spôsobiť, že celé mestské zastupiteľstvo i prítomná verejnosť, aj keď si to neželajú, budú mať všetko tlmočené do maďarčiny a ešte to budú musieť aj platiť. A myslím si tiež, že v nadväznosti na znenie odseku 1 je tento odsek 2 úplne zbytočný, pretože rokovanie alebo vystúpenie každého poslanca na mestskom zastupiteľstve je súčasťou rokovania mestského zastupiteľstva. Čiže neviem, prečo sa tam duplikuje, akým jazykom sa bude viesť.

    V § 3 v odseku 3 sa hovorí o vedení kroniky mesta alebo obce a je formulovaný veľmi nejasne.

    Neviem, či vás neruším, pán kolega, možno sa potom dobre nepočujete so susedom.

    Je formulovaný tak, že sa dá vysvetliť aj tak, že stačí, ak je kronika vedená v jazyku menšiny. Zákon o obecnom zriadení však jasne hovorí o tom, ako a akými kritériami splnenými má byť vedená kronika obce. Preto je podľa mňa aj odsek 3 zbytočný.

    V odseku 3 § 4 sa hovorí: Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny. Trochu, ak dovolíte, sa pozastavím pri tomto odseku. Orgány verejnej správy sú, ako už bolo povedané, i okresné úrady. A všeobecné záväzné právne predpisy v rámci ich pôsobnosti sú zákony platné na celom území Slovenska. Neviem, či si tvorca zákona, respektíve tvorcovia, lebo, tak ako som už povedala, takýto nesúrodý zákon nemohol mať jeden pôvod, uvedomil, čo činí. Tak kto bude zodpovedať za odbornú stránku tých prekladov?

    V § 7 v odseku 2 sa ukladá pre orgány verejnej správy povinnosť vytvárať podmienky na používanie jazyka menšín. Zamyslime sa nad tým, ako to bude asi v praxi vyzerať. Samozrejme, že sa to prejaví napríklad i pri prijímaní do zamestnania. To mi nikto nevyhovorí, že nie. A obávam sa, že ovládanie jazyka menšín bude v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii miest a obcí významnou, ak nie rozhodujúcou podmienkou, a že sa tak vyostrí diskriminácia občanov slovenského národa, ktorá je na južnom Slovensku, existuje, či si to už vládna koalícia chce priznať, alebo nie.

    V závere návrhu zákona v odseku 2 § 8 sa hovorí: Zrušuje sa § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Obávam sa, že prijatie tohto zákona zrušuje slovenčinu ako štátny jazyk vôbec a zavádza tu niečo, dôsledky čoho nevedia jasne odhadnúť dnes ešte ani jeho tvorcovia. Lebo aj pán podpredseda vlády Fogaš vo svojom vystúpení tento týždeň na pôde Národnej rady povedal, citujem: "Je treba tiež povedať úprimne, že neexistuje žiadny vzor, okrem jediného zákona, ktorým je zákon vo Fínsku, ktorý upravuje špeciálnu ochranu jazyka Laponcov." Ďalej povedal, že "ide", citujem, "o pilotný projekt v Európe, projekt, ktorý by si mali osvojiť nielen kolegovia a poslanci a vláda povedzme v Maďarskej republike, ale i v iných krajinách, kde žijú menšiny". Ďalej uviedol: "Nenapodobňujeme riešenia v iných krajinách, pretože vlastne sa ani napodobňovať nedajú, pretože neexistujú." Ale náš pilotný projekt, podľa pána Fogaša, môže naznačiť cestu aj pre iných. Slovensko by sa mohlo stať krajinou, ktorá ukáže cestu. Sú to pekné frázy, možno pre niekoho sa aj dobre počúvajú. Čo ma na nich teší, je to, že konečne člen vládnej koalície verejne na pôde Národnej rady priznal, že prijímame zákonnú normu, ktorá nemá v Európe obdobu a že máme byť skutočne laboratóriom, v ktorom vládna koalícia na želanie a doslova vydieranie zvonku robí hazardné pokusy so Slovenskom a jeho obyvateľmi. Môže sa skutočne totiž stať, že budeme pilotným projektom v rámci Európy, len pilot v tomto prípade je kamikadze a so sebou má riadnu nálož výbušnín.

    Často sa argumentuje, že termín prijatia tohto zákona nám nikto nevnucuje, že sme sa sami tak dobrovoľne rozhodli. Nie je to pravda! Z agentúrnych správ vám môžem uviesť, že nemecký ambasádor po viac ako dvojhodinovom stretnutí predstaviteľov Strany maďarskej koalície s veľvyslancami krajín Európskej únie vyhlásil, citujem: "Ak Slovensko neprijme v plánovanom termíne do 9. júla zákon o používaní jazykov menšín, nemôže v Helsinkách očakávať preradenie do prvej skupiny kandidátov na vstup do Európskej únie." Preto tu teda budeme rokovať aj celú noc a budeme sa snažiť plniť to, čo nám nadiktovali. A chcete ešte iný dôkaz porazeneckej, nesvojprávnej politiky súčasnej vládnej koalície a ultimatívneho a doslova vydieračského a neobjektívneho prístupu Európskej únie k Slovenskej republike? Zamyslite sa nad tým, aké bude naše postavenie v tejto organizácii, keď už k nečlenom sa pristupuje ako k lokajovi, hoci aj tak si stále myslím, že dôvody prijatia či neprijatia vždy boli a budú hlavne ekonomické. A chcete snáď ešte iný rukolapnejší dôkaz nelojálneho správania politikov Strany maďarskej koalície, ktorí kvôli vlastným ambíciám a úzkym politickým záujmom hazardujú s osudom celého Slovenska?

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vo svojom príspevku som sa snažila poukázať na najvypuklejšie nedostatky a negatívne dosahy vládneho návrhu zákona o používaní jazykov menšín. V charaktere rokovania - a nielen jedného - tejto Národnej rady - a nielen o tomto zákone - si nerobím žiadne ilúzie o tom, že padnú na úrodnú pôdu. Veľmi dobre viete i vy, vážení kolegovia z vládnej koalície, že predkladaný zákon nie je dobrý a že jeho prijatie narobí problémy. Veľmi dobre viete však zároveň, tak ako to vie aj celá slovenská verejnosť, ktorá sleduje médiá, o otrasoch vo vlastných koaličných radoch, napríklad o kauze Nafta Gbely II, odvolávanie prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, prešľapy ministra dopravy, exodus Rómov, korupcia, lobizmus na najvyšších úradoch a podobne.

    Dôvodom prijatia zákona nie je snaha vyjsť v ústrety časti obyvateľov Slovenska, hociktorej, ale snaha zachovať pokope to, čo sa rozsýpa, lebo k sebe nepatrí, a to je nesúrodá vládna koalícia. Ale myslím si, že ani prijatie tohto zákona nič nezachráni. Veď tvrdíte, že je pre niekoho určený. Pre koho je vlastne tento zákon určený? Hovoríte, že pre príslušníkov národnostných menšín. Príslušníci jednej z nich sedia tu v parlamente a oni ako reprezentanti menšín, hoci ja si myslím, že sú reprezentanti aj podľa správania sa pána Csákyho len jednej menšiny, tento zákon odmietajú.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak vás neoslovili žiadne z argumentov, ktoré som doteraz uviedla proti prijatiu zákona o používaní jazyka menšín, dávam vám na zváženie ešte posledný. V týchto dňoch bola úspešne zavŕšená petičná akcia, v ktorej mali občania možnosť vyjadriť sa k prijatiu tohto zákona. Túto petičnú akciu iniciovali mladí ľudia, ktorým nie je ľahostajné to, čo sa teraz deje na Slovensku, a nie je im jedno, aká bude v budúcnosti ich vlasť. Ak si vážite názory obyvateľov tejto krajiny, malo by byť zo zákona vypísané referendum, tak ako je to obvyklé v iných demokratických krajinách. Hovorí sa hlas ľudu, hlas boží. Čoho sa teraz obávate? Alebo sa riadite inými princípmi, keď sa uchádzate o moc, a inými podľa mňa zvrátenými, keď ju už získate?

    Vážení kolegovia, všetci odniekiaľ pochádzame a niekde sa po skončení Národnej rady vrátime. Niekde sa vrátime aj po tomto hlasovaní. Hlasujte tak, aby ste sa mohli v každom meste na Slovensku pozrieť ľuďom do očí. Veď história podľa mňa raz všetko podčiarkne a sčíta a aj vám vystaví účet.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený za kluby je pán poslanec Ladislav Orosz.

    Ešte predtým sú faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Malíkovej, posledná v poradí je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť ďalších faktických prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková. Nie je prítomná.

    Pán poslanec Cuper.

  • Dovolím si nesúhlasiť s pani poslankyňou Malíkovou v jednom, že už nie je prijatie jazykového zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku tým hlavným a určujúcim problémom, ktorý stanovuje podmienky prijatia Slovenska do Európskej únie. Už 14. 12. 1998 v rádiu Slobodná Európa odznelo z úst Maxa Van der Stoela predvídavo, ak by sa náhodou naša vládna koalícia pousilovala týmto zákonom vliezť im do istých častí, ktoré zrejme nemajú ani oni radi, po rozhovore s pánom Petrom Weissom, ktorému prízvukoval, že nie prijatie jazykového zákona, ale rómsky problém bude tým hlavným menšinovým problémom, ktorý bude určovať podmienky prijatia Slovenska do Európskej únie. Takže potom, čo sa Nemecko vzbúrilo proti tomu, aby nemčina nebola jedným z rozhodujúcich rokovacích jazykov Európskej únie, je dnes jasné každému, kto je trocha chápavejší v tomto sneme, alebo pre tých tolerantnejších, pán Šimko, že jazyk je súčasťou zvrchovanosti a suverenity štátu a že ten, kto chce túto suverenitu a zvrchovanosť, zakotvenú aj v článku 6 slovenskej ústavy, narušiť, tvrdošijne nástojí na tom, aby aj jeho jazyk sa stal súčasťou maďarskej zvrchovanosti a suverenity na južnom Slovensku, a teda prispieva k autonómii a iredentizmu. V každom prípade to nemá nič spoločné s ústretovosťou, takisto ako nemecká ústretovosť voči Európskej únii, to nie je...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Poslankyňa Malíková vo svojom vystúpení pripomenula slová, ktoré tu, pokiaľ sa dobre pamätám, predvčerom povedal podpredseda vlády pán Fogaš v súvislosti s návrhom zákona, ktorý tu teraz prerokúvame, a označil ho za pilotný projekt. Nuž myslím si, že ak tento návrh zákona, ktorý máme teraz na stole, je naozaj určený národnostným menšinám, ako to kdekto o ňom tvrdí, a mali by sme naozaj akceptovať ten názor, ktorý nám tu povedal pán Fogaš, tak by sme sa mali skôr dohodnúť na tom, že európske štruktúry, ktoré nám odporúčajú takýto pilotný projekt, upozorníme na to, že existuje krajina nie taká vzdialená, kde by sa naozaj prijať takýto pilotný projekt veľmi zišlo, lebo si myslím, že tam sú menšiny naozaj v ohrození. Mám na mysli Maďarskú republiku. Spomeňte si, že svojho času tam žila takmer 400-tisícová slovenská menšina, dnes je tam 10 tisíc Slovákov, alebo aspoň 10 tisíc ľudí sa zhruba hlási k slovenskej národnosti. Ale aby ste ma neupodozrievali z nacionalizmu, aj situácia iných menšín v Maďarsku je katastrofálna, mám na mysli nemeckú, rumunskú, chorvátsku a tak ďalej a tak ďalej. Takže možnože by sme sa skôr mali dohodnúť na tom, že odporučíme európskym orgánom, aby sa s týmto skvelým pilotným projektom obrátili na Maďarskú republiku. Menšinám v Maďarsku by to určite pomohlo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel z vystúpenia pani poslankyne Malíkovej upozorniť na také dve oblasti, ktoré tu spomenula a ku ktorým by bolo treba ešte povedať možno pár slov. Prvá je zameraná na to, že v súčasnosti sa skončila petičná akcia, kde viac ako 400 tisíc občanov Slovenskej republiky žiada, aby sa mohli v referende vyjadriť k otázke používania jazyka menšín, ktorý až teraz je vlastne známy, aké má znenie, čiže až teraz sa dá povedať, či tento návrh, ktorý je tu predložený, je tým najšťastnejším riešením vzájomných medziľudských vzťahov v zmiešaných oblastiach alebo v jazykovo zmiešaných oblastiach, lebo práve tento zákon má vytvoriť podmienky na ich spolužitie a na vytvorenie podmienok vzájomnej komunikácie. Na dôvažok v tejto situácii sú vážnejšie problémy, ktoré by sa asi mali v tomto čase riešiť, ako je rómsky problém a aj ekonomické problémy, ktoré určite Európska únia na Helsinskom zasadnutí bude považovať ako prioritné, a nie prijatie zákona, ktorý práve prerokúvame.

    Druhá taká téma je, ktorou by som sa chcel obrátiť aj na pána predkladateľa, pána podpredsedu vlády, či je stanovisko aj iných menšín k tomuto zneniu zákona, ako iné menšiny žijúce na Slovensku vidia používanie alebo vplyv znenia tohto zákona na používanie jazyka menšín a či ony privítali takéto riešenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na rozdiel od teraz diskutujúceho pána Oberhausera by som chcela podporiť práve to, čo povedala pani Malíková v tom, že skutočne sa vychádza len jednej menšine v ústrety a práve je paradoxné, že tá menšina akýmsi spôsobom nemá o to záujem. Je skutočne dojemné, ako sa snažíme chrániť ľudské práva, a pritom porušujeme dennodenne zákony v tejto snemovni.

    Dovolím si prečítať z dnešných novín, z dnešnej tlače. 11 najväčších rómskych združení registrovaných na ministerstve vnútra žiada vo svojej výzve prehodnotiť pôsobenie Pála Csákyho vo funkcii podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva. Je to práve kvôli tomu, že ochraňuje len záujem jednej menšiny, a to maďarskej. Rómska inteligencia za spolužitie žiada premiéra Dzurindu a predsedu SDK, aby konečne začali efektívnu komunikáciu s RIS na základe dohody o spolupráci z 26. 8. 1998, ktorá sa vôbec neplní. Pravdepodobne aj tento zákon, ktorý teraz prijímame, je súčasťou nejakej druhej dohody, s ktorou, keď sa napália maďarskí poslanci, tak s ňou vystúpia.

  • Prosím, dajte ešte slovo pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa Tóthová bola prihlásená, len si pomýlila hlasovaciu kartu s pani poslankyňou Muškovou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

    Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skutočne ste boli teraz ústretový. Ďakujem.

    Ja by som chcela nadviazať na pani poslankyňu Malíkovú, ktorá vlastne vo viacerých svojich bodoch mala obdobné stanoviská ako ja a hlavne na tú časť, kde poukázala na finančnú náročnosť niektorých ustanovení. Pán podpredseda vlády, opätovne si dovolím vám položiť otázku, ako je splnená legislatívna podmienka preukázania nákladov na štátny rozpočet. Snáď nemyslíte vážne, že tieto náklady budú niesť obce v tých lokalitách, kde 80 % je príslušníkov slovenskej národnosti a 20 % maďarskej, že tieto obce to budú niesť.

    A keď už mám slovo, chcem upozorniť pani poslankyňu Belohorskú, aby necitovala z novín to, čo je napísané, pretože sa môže stať, že ju obvinia, že má obdobné názory ako príslušníci rómskej komunity a asi je za organizovaním nejakých akcií, ako sa to stalo mne, keď som citovala z denníka Pravda článok, ktorý tam bol publikovaný, a vládny splnomocnenec pán Danihel hneď za tým videl organizátora Rómov do exodu, do Fínska. Keďže mala som vraj použiť podobnú terminológiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledným do rozpravy prihlásený za poslanecké kluby je pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz vystúpi za klub Strany demokratickej ľavice.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    žiadne legislatívne dielo nie je dokonalé a nikdy s ním nebudú všetci spokojní. To zvlášť platí aj na základe doterajšej diskusie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Diskusia o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania bola podľa očakávania konfrontačná, vášnivá, málo vecná a veľmi málo konštruktívna. V zásade súhlasím s názorom, ktorý vyslovil počas prvého čítania náš ctený kolega poslanec Cuper, ktorý vo svojej klasickej faktickej poznámke uviedol, že dva dni tu rozprávame o ničom. Takýto sebakritický postoj si ja osobne u pána poslanca veľmi vážim a predpokladám, že ho ocenili a oceňujú aj ostatní poslanci. Obávam sa, že to nebude inak ani počas druhého čítania, keď vychádzame už z toho, že je do diskusie prihlásených 33 poslancov, z toho 31 z opozície, a to sú len písomne prihlásení.

    Za týchto okolností chcem vyzdvihnúť, že diskusia v ústavnoprávnom výbore o tomto návrhu zákona bola z veľkej miery vecná a konštruktívna a v súlade s poslaním ústavnoprávneho výboru sme sa snažili zamerať na legislatívnotechnické zlepšenie tohto návrhu, v záujme zabezpečiť jeho jednoznačnejší výklad sme sa usilovali o jeho technické zlepšenie, a to aj v záujme toho, aby sa predišlo určitým problémom, ktoré by sa mohli vyskytnúť v aplikačnej praxi.

    Dovoľte mi, aby som vás všetkých požiadal o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené v ústavnoprávnom výbore a ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov. Na kolegov zo Strany maďarskej koalície by som sa v tejto súvislosti chcel obrátiť s tým konštatovaním, že tu v žiadnom prípade nejde o zúženie rozsahu práv poskytovaných týmto zákonom príslušníkom národnostných menšín. Ide o návrhy, ktoré by mali predísť aplikačným problémom, mali by zabezpečiť jednoduchší výklad tohto zákona a predovšetkým predísť prípadným konfliktom pri aplikácii.

    Prvý z týchto pozmeňujúcich návrhov sa dotýka § 2 ods. 4 zákona. Jeho zámerom je predísť prípadnému konfliktu, ak by rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v štátnom jazyku nebolo v súlade, resp. by nekorešpondovalo vecne, obsahovo s jeho rovnopisom v jazyku menšiny. Takýto spor by mohol vzniknúť, keby bolo takéto rozhodnutie nepresne alebo nesprávne preložené. Za týchto okolností v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu by mal platiť text rozhodnutia v štátnom jazyku.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa dotýka § 3 ods. 1 zákona, ktorý upravuje možnosť použitia jazyka menšiny pri rokovaní orgánov samosprávy obcí. Podľa pôvodného návrhu zákona by sa jazyk menšiny pri rokovaní orgánu samosprávy obce, napríklad obecného zastupiteľstva, mohol uplatniť vtedy, keď s tým budú súhlasiť všetci poslanci obecného zastupiteľstva. My však vieme, že zo zákona o obecnom zriadení je rokovanie obecného zastupiteľstva verejné a môžu sa ho zúčastniť aj niektorí ústavní činitelia. Za týchto okolností by bolo veľmi nevhodné, aby bolo možné použiť jazyk menšiny bez toho, že by sa k tomu vyjadrili aj ostatní účastníci rokovania. Z tohto dôvodu schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu odstráni prípadné konflikty, ktoré by pri aplikácii tohto ustanovenia mohli vzniknúť.

    Posledný pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore, sa dotýka § 7 ods. 1 a výslovne sa v ňom uvádza, že zamestnanec orgánu verejnej správy nie je povinný ovládať jazyk menšiny ani v obciach, na ktoré sa mechanizmus tohto zákona vzťahuje. Toto ustanovenie je podľa môjho názoru možné síce odvodiť aj z už platnej úpravy, ale napriek tomu ho nepovažujem za nadbytočné, pretože opäť ho možno považovať za určitú právnu poistku pre aplikačnú prax. Týmto ustanovením, ktoré už bolo obsiahnuté v zákone o úradnom jazyku, by sa malo predísť tomu, aby pri prijímaní do zamestnania nebola porušená zásada rovnosti.

    Na rokovaní ústavnoprávneho výboru som predložil aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré nezískali dostatočnú podporu kolegov poslancov. Prvý sa dotýkal názvu tohto zákona, keď som odporúčal do názvu zákona pripojiť aj slovíčka "v úradnom styku". Tento pozmeňujúci návrh vychádza z textu ústavy, konkrétne z článku 6 ods. 2 a článku 34 ods. 2 písm. b) ústavy, kde sa odkazuje výslovne na prijatie takéhoto zákona. Navyše takémuto názvu zákona korešponduje aj obsah zákona, ako i účel zákona, ktorý je legislatívne vymedzený v druhej vete § 1. Na moje prekvapenie tento pozmeňujúci návrh nezískal oporu u kolegov poslancov z opozície. Z tohto dôvodu ho ja osobne nebudem opätovne predkladať na pléne, ale mám informácie o tom, že bude predložený niektorým poslancom za Stranu demokratickej ľavice.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil v ústavnoprávnom výbore a ktorý nezískal potrebnú oporu, sa dotýkal § 1. Tento považujem za potrebné v súlade s § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predložiť na schválenie, resp. hlasovanie schôdzi Národnej rady. Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu je vypustenie prvej vety z § 1, ktorá obsahuje text: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka používať aj jazyk národnostnej menšiny." Ako právnik som hľadal dôvod, prečo je táto veta vôbec obsiahnutá v legislatívnom texte. Odpoveď je pomerne jednoznačne naznačená v osobitnej časti dôvodovej správy, kde sa zdôrazňuje, že cieľom takejto úpravy je zdôrazniť, že príslušník národnostnej menšiny môže slobodne a bez zasahovania používať jazyk národnostnej menšiny v súkromí a na verejnosti.

    Treba povedať, že toto právo je prirodzené, jeho možnosť vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z článku 2 ods. 2, ktorý hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Vyplýva aj z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku. Z tohto hľadiska je prvá veta § 1 po prvé nadbytočná a po druhé môže sa stať predmetom úvah o jej protiústavnosti. Ak sa totiž v zákone vyslovene uvedie, že právo používať iný než štátny jazyk majú možnosť príslušníci národnostnej menšiny, môže vzniknúť otázka, či je takéto právo popreté iným občanom, ktorí nie sú príslušníkmi národnostnej menšiny. Takýto výklad by smeroval k takému záveru, že určitá časť občanov je vo vzťahu k iným občanom diskriminovaná, čo by bolo v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Preto podávam návrh, aby sa prvá veta § 1 z textu návrhu zákona vypustila.

    Počas rokovania ústavnoprávneho výboru, ako aj v rámci druhého čítania boli predložené zo strany poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície aj ďalšie pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som k nim zaujal stručný postoj.

    Po prvé, v tej skupine návrhov je obsiahnutý celý rad návrhov, ktoré vecne patria do iných právnych predpisov. Ak by sa zahrnuli do tohto návrhu zákona, bol by to nesystémový zásah do platnej legislatívy, ktorá sa tu vyvíja na našom území už takmer 80 rokov. Ide napríklad o body 10, 11, ale aj 13 až 20 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mészáros. Tie návrhy, ktoré sú tam obsiahnuté, patria napríklad do Trestného poriadku, do Občianskeho súdneho poriadku, prípadne zákona o správnom konaní a takisto do zákonov, ktoré existujú v oblasti školstva a kultúry.

    Ďalej je tu skupina návrhov, ktoré výrazne vecne rozširujú obsahový rámec vládneho návrhu zákona. Ide napríklad o bod 2 týchto pozmeňujúcich návrhov, ktorý rozširuje 20-percentnú hranicu na uplatnenie tohto zákona na 10 %. To isté platí aj o bode 4 alebo 5. Ich schválením by sa de facto vytvoril stav dvojjazyčného úradovania v orgánoch štátnej správy a samosprávy. Z týchto dôvodov chcem uviesť, že schválenie týchto zákonov nie je pre členov poslaneckého klubu prijateľné.

    Ak mám vysloviť svoj osobný názor, tak pre mňa je prijateľný pozmeňujúci návrh pod bodom 9, ktorý sa dotýka svadobných, matričných a smútočných obradov, a za určitých okolností azda aj bod 6, ktorý hovorí o možnosti obrátiť sa na Kanceláriu prezidenta, Kanceláriu Národnej rady a Úrad vlády s podaním v materinskom jazyku. Toto je môj osobný názor, to nie je názor členov poslaneckého klubu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Orosza, ktorý vystúpil za poslanecký klub SDĽ, s faktickými poznámkami vystúpi 8 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prvá - pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy, páni,

    dovoľte mi dve krátke poznámky na predrečníka. Hneď v úvode začal pán poslanec Orosz hodnotiť rozpravu v prvom čítaní a v skrátenom konaní tohto zákona. Pritom, bohužiaľ, mal iba jeden pohľad, negatívny pohľad na vystúpenie opozičných poslancov. Mrzí ma, pán poslanec, že ako právnik ste taký neobjektívny, že ste nevideli a nepočuli, že mnohé konfrontačné výroky odzneli práve z úst koaličných poslancov, konkrétne aj z vašej strany. Tak by som bola rada, keby ste boli v budúcnosti objektívny a tú konfrontáciu naozaj vnímali aj takýmto objektívnym optikom.

    A druhá poznámka k vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka doplnenia názvu zákona, pričom tvrdíte, že ak sa zmení názov, že obsah sa nezmení. Ale nie je to celkom tak, pretože ak doplníte ten názov o dodatok "v úradnom styku", tak to vôbec nekorešponduje s § 3 odsek 3. Neviem, čo má kronika spoločné s úradným stykom. Ani s § 4 odsek 1, kde sa hovorí o uliciach a iných geografických označeniach, pretože ani označenie ulice nemá súvis s úradným stykom. Takže myslím si, že iba názov nemení podstatu tohto zákona a že ak by ste zmenili zákon, potom by ste museli niektoré paragrafy, respektíve odseky vynechať a niektoré doplniť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mňa skutočne mrzí, že vo vás, ktorí máte k dispozícii hlasovací valec, sa nenájde ani toľko úcty voči právu aj opozičného politika povedať svoj názor, že ste ochotní napadnúť, tak ako napadol teraz pán poslanec Orosz poslanca Cupera, že tu dva dni diskutujeme o ničom. Nehnevajte sa, keď som počula, pán poslanec, vaše pripomienky, tak skutočne je to o ničom. V štáte, v ktorom tak klesla životná úroveň, ako je Slovensko, vy idete vypúšťať alebo pridávať slovíčka. Včera boli zavreté lekárne. Viete, tým pacientom, ktorí stáli pred lekárňou, bolo úplne jedno, či vy vypustíte jedno slovíčko, alebo nie, či sa on ráta k maďarskej alebo slovenskej menšine, lebo on potreboval lieky. V štáte, v ktorom premiér vydiera svojich predstaviteľov inštitúcií nahrávkami, nelegálnymi nahrávkami, vy ako právnik ste ticho.

  • Vážený pán poslanec Orosz,

    ja vás sledujem a profil, ktorý tu demonštrujete v tomto parlamente ako právneho experta - a mám úctu úprimne k vašim právnym znalostiam -, trošku ma preto prekvapilo, nechcem zase preháňať, trošku ma prekvapilo, že pokračujete vlastne v tom, v čom aj vaši predrečníci z ostatných koaličných klubov. Snažíte sa zlepšovať, snažíte sa robiť nejaké kozmetické zmeny, ale ani vy ste nezaujali ani jednou myšlienkou postoj k vecným potrebám tohto zákona.

    Povedzte mi, prosím vás, čo je vecný problém na Slovensku v používaní jazykov menšín? Ja nepoznám jednu jedinú myšlienku, nepadla tu zo strany vašej, ani zo Strany maďarskej koalície jediná myšlienka, jeden vecný argument, prečo by to bolo treba urobiť. Som rád, že ste hovorili za klub SDĽ, lebo aj váš kolega predkladateľ vystúpil minule s jednou myšlienkou, ktorá dala nejakú logiku tomuto nášmu konaniu, týmto vašim návrhom, a to, že Slovensko si robí ambíciu tento zákon vypracovať ako pilotný projekt.

    Takže ja vám navrhujem, aby ste zmenili názov zákona - "Zákon o používaní jazykov národnostných menšín zvyšku sveta - pilotný projekt Slovenskej republiky".

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nemôžete, pán poslanec Orosz, vyčítať, že sa do rozpravy prihlásilo z opozície 31 poslancov. Ja osobne si myslím, že je to naše právo. Skôr vyčítajte, pán poslanec, koaličným poslancom, že nevystupujú k tomuto zákonu. Možno nevystupujú aj z toho dôvodu, že nevedia obhájiť to, s čím sami vnútorne nesúhlasia. No ale sú pripravení splniť pokyn zhora a bez ohľadu na rozpravu schváliť tento pre Slovensko taký rozporuplný zákon.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zaujalo ma vo vystúpení pána poslanca Orosza, že zistil, že v § 1 je naozaj povedané niečo, čo je tu dávno platné, a to, že občan Slovenskej republiky má právo okrem štátneho jazyka používať aj jazyk národnostnej menšiny a že vlastne sa tu niečo dáva, čo by prinieslo taký pohľad na Slovensko, ako keby sme tieto práva tu teraz nemali a museli to upravovať novým zákonom. Je to naozaj tak, že takéto tvrdenie by vlastne spochybnilo Slovensko. A je naozaj nadbytočné a treba ho vypustiť z tohto návrhu zákona. Plne sa s vaším názorom stotožňujem.

    Zaujala ma tiež vaša úvaha o tom, že niektoré z návrhov poslancov Strany maďarskej koalície by zavádzali dvojjazyčnosť v úradnom styku, a preto je naozaj cestou nie najlepšou, keď štát miesto toho, aby riešil jednoznačnosť informácií a šírenia všetkých druhov, proste pohybu informácií tým, že zabezpečuje všetko v jednom jazyku, že sa tam jednoducho nemôže vnášať ďalší jazyk, ktorý by zaniesol komplikácie, nedorozumenia aj oveľa drahšie úradovanie a väčšie náklady v štátnej správe a územnej samospráve. Ale keď tento prístup oceňujete, tak by ste sa mali pozerať aj na terajšie znenie zákona a naozaj veľmi dôkladne vyčistiť dvojjazyčnosť, ktorá je zabudovaná aj vo vládnom návrhu zákona. A potom by to bolo naozaj úprimné a plne by sme to ocenili.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Orosz, pre mňa bolo šokujúce počuť z vašich úst, že dva dni sa tu rokuje o ničom. Ak ste to mysleli tak, že tento zákon je o ničom a teda je zbytočný, tak by som s vami súhlasila. Ale ak ste tým mysleli to, že keď tu dva dni obhajujeme štátny jazyk a to je podľa vás o ničom, tak si myslím, že by ste mali prehodnotiť svoj vlastný postoj k svojmu vlastnému materinskému jazyku. Neviem teda, či vaším materinským jazykom je slovenčina, pretože potom sa k nej staviate úplne macošsky a mali by ste si potom brať príklad z maďarských kolegov, ktorí tu bojujú za svoju materčinu. A vy ju takýmto dehonestujúcim spôsobom zhadzujete.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán Orosz,

    ubezpečujem vás, že naša sympatia a vzájomná obľúbenosť má dlhšie korene. Trochu sa o nich zmienim. Už vo Federálnom zhromaždení ste patrili k tým principiálnym odporcom slovenskej štátnosti, neboli ste ochotný zahlasovať ani v opakovanom prípade za slovenskú samostatnosť, ako pán Nižňanský a pán Klein, ale tí už tu nesedia. Za to ste si vyslúžil teplé miestečko v prezidentskej kancelárii pána Kováča. Manipuloval ste v roku 1994 s referendom, aby sa zosadila Mečiarova vláda. Za to ste zrejme dostali ďalšie teplé miestečko predsedu ústavnoprávneho výboru. Teraz sa snažíte manipulovať v prospech tejto vládnej koalície, ale neviem, či v prospech Slovákov. Nikdy ste na slovenskej strane nestáli. To je jednoznačné.

    Ak som povedal, že rokujeme o ničom, tak za tým si stojím. Naozaj z pohľadu nášho, a to pani Slavkovská povedala veľmi pekne, je toto rokovanie o ničom. Z našej strany je však obhajobou slovenskej štátnosti, slovenskej zvrchovanosti, ktorej súčasťou je aj štátny jazyk. Ale vy to nepociťujete, tak ako ste nepociťovali v roku 1992 potrebu vzniku samostatnej republiky. Proste vždy ste boli na tej "správnej barikáde" proti tomuto národu. Za to ste dostávali odmeny vo forme prebend. Teraz kalkulujete možno s ďalšou, že za lojalitu a servilitu k maďarskej národnostnej menšine dostanete teplé miestečko predsedu Ústavného súdu alebo aspoň sudcu Ústavného súdu. Podotýkam, nie ste jediný v tomto parlamente, kto s tým kalkuloval. Bol tu ešte jeden, pán poslanec Zajac, ktorý v ústavnoprávnom výbore presadzoval ešte väčšie ohavnosti ako vy proti slovenskému národu. A to napríklad, aby sa Maďari mohli obracať aj na pána prezidenta alebo ďalšie, vy iba nechcete...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Hlasy v sále.

  • Bol som prihlásený, tam som svietil. Čo neviete ani čítať od toho hnevu? Žiadam dve minúty. Nedal mi hovoriť.

  • Vážený pán poslanec Orosz,

    nečakajte, že uveríme vašim slovám, lebo už ste nám tu toľko dali výkladov, ako obísť zákon, že vám veľmi neveríme. Ale keď tak túžite zmeniť názov zákona, tak navrhujem vám zmeniť, zmeňme ho spolu. Aspoň ukážeme spoluprácu. Dajme názov pravdivý. Nech sa to volá zákon taký, aký je, o zavedení maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na Slovensku. Ak súhlasíte, zvyšok hlasov nájdem. Môžete to podať. Ale meniť nepravdivý za nepravdivý názov je úplne zbytočné.

  • Procedurálny návrh má pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci,

    moja pripomienka je skôr na vás. Prosím, upozorňujem na fakt, že poslanci Strany maďarskej koalície...

  • Dajte procedurálny návrh, pán poslanec...

  • Prosím, nechajte mi slovo, pán predsedajúci...

  • Skontrolujte hlasovacie karty v Strane maďarskej koalície, pretože striedavo zapínajú poslancov do faktických pripomienok, ktorí sa vôbec tu nenachádzajú. Poslanec Árpád Duka-Zólyomi tu nie je. Dvakrát sa jeho meno objavilo na hlasovacej tabuli. Tak nech neklamú a nech si nerobia žarty z tohto poslaneckého zboru a predovšetkým aj z vás ako vedúceho tejto schôdze.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby nemanipulovali s hlasovacím zariadením a nezneužívali hlasovacie zariadenie tých pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, a nezapínali ich na svetelnej tabuli či už s prihláškou na faktické poznámky, alebo procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, § 30, dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že dĺžka vystúpenia bude ohraničená na 10 minút.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme hlasovať v zmysle § 30 zákona o rokovacom poriadku o návrhu pána poslanca Andrassyho, ktorý navrhuje, aby sme obmedzili dĺžku vystupujúcich rečníkov v rozprave na 10 minút.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím teraz všetkých pánov poslancov, ktorí budú vystupovať ako ďalší v poradí, tak ako sú prihlásení na zozname rečníkov do rozpravy, aby svoje vystúpenie mali maximálne v dĺžke 10 minút.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, ja by som vás chcela upozorniť, možno ste zabudli, že pred trištvrte hodinou vás požiadal poslanec Cuper o to, aby dostal právo...

  • Nezabudol som, práve som chcel dať hlasovať.

  • Len vidím, že potom preferujete tie svoje pripomienky, tam ste dali okamžite a o tejto našej opozičnej trištvrte hodiny čakáme na hlasovanie.

  • Pani poslankyňa, ja som povedal, že budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera.

    Ideme hlasovať. Nech sa páči, hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper, ktorý žiada, aby Národná rada vyslovila súhlas s tým, aby zástupca petičného výboru, ktorý organizoval petičnú akciu na vyhlásenie referenda o používaní jazyka národnostných menšín, mohol vystúpiť na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ivan Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na úvod môjho vystúpenia povedal iba tri kratulinké myšlienky. Prvá bude znieť veľmi jednoducho. Nejestvuje politický dedičný hriech. Tým chcem osloviť tých ľudí, ktorí keď náhodou kedysi boli presvedčení o tom, že Slovenská republika nemôže existovať, že je nespôsobná existovať, a boli vtedy proti tomu, lebo ich presvedčili ich ekonómovia, ich právnici, že jednoducho musíme brať situáciu inak. A rád by som bol, aby sa už nerátali do tej kategórie tých ľudí, ktorí budú zásadne bojovať proti tomu, že Slovenská republika jestvuje a budú vždy veľmi radi, keď sa jej nebude dariť, keď bude nespôsobná a keď istým spôsobom potvrdí sa ich pôvodný názor na to, že Slovenskú republiku nebolo treba.

    Druhá moja poznámka. Slovenský jazyk je naozaj veľmi ťažký. Dokazuje to to, že keď vycestujú občania, ktorých materinský jazyk je maďarský, do Ameriky, do Francúzska, do Nemecka, tam sa ľahko naučia tieto jazyky. Ale na Slovensku, žiaľbohu, či už preto, že je naozaj ťažký, alebo nie sú schopní sa to naučiť, veď aj takí ľudia sú, ktorí to nedokážu, jednoducho majú problémy a majú jazykovú bariéru a treba k nim pristupovať iným spôsobom. V jednom ich treba poľutovať a možno im naozaj treba vytvoriť také invalidné podmienky, aby to mohli zvládnuť.

    Tretia poznámka. Na rozdiel od mnohých možno politických kolegov si dovolím tvrdiť, že vystúpenie pána poslanca Ivana Šimka bolo veľmi podnetné. Ja by som ho privítal. Ak je úprimné, možnože aj čosi naznačuje do budúcnosti. Ja si naozaj myslím, že samovražedný boj politických strán v Slovenskej republike raz musí skončiť. A nesmie sa stať to, aby sme my začali zneužívať skúsenosti mnohých uhorských magnátov, ktorí sa radšej zapredali všelijakým Turko-Tatárom, ktorým pomáhali vyhrávať súkromné vojny, aby sme túto prax aplikovali v rámci ich skúseností v Slovenskej republike. Nie, jednoducho sa nemožno zapredávať takýmto sebazničujúcim spôsobom do vážnych politických vecí a hazardovať s tým, čo je nám najdrahšie - s našou vlasťou.

    Vo svojom živote ako ústavného činiteľa mám dva prekrásne zážitky. Prvý prekrásny zážitok bol vtedy, keď sa prijímal zákon o zahraničných Slovákoch, a druhý, keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku. Dobre si pamätám, že pri prijímaní zákona o štátnom jazyku drvivá väčšina aj z tých ľudí, ktorí možno chcú korigovať svoj názor za tento zákon, vtedy hlasovala za. Ešte raz im za to ďakujem aj teraz. Verím, že nechcú teraz odčiniť, za neviem aké výhody, svoje vtedajšie postoje, pretože naozaj to bol postoj, ktorý podporoval štátnosť, budoval štátnosť a je podstatou našej štátnosti.

    Mal som však aj štyri veľmi zlé skúsenosti. V prvom rade to bola skúsenosť, keď bol súboj medzi tzv. matičným a vládnym návrhom zákona o prijatí zákona. Ja som išiel vtedy prednými dverami, a nie zadnými a nemusel som sa hanbiť. Potom to bol tabuľový zákon, ktorý, bohužiaľ, označkoval ako psík isté územie. Potom to bol matričný zákon, ktorý prvý skrvavil slovenčinu a, bohužiaľ, platí doteraz. A, žiaľbohu, bola to aj novela školského zákona, ktorú sme prijímali už v tomto období v tomto parlamente.

    Aby som náhodou neprekročil limit, pretože veľmi rýchle ste pochopili, že netreba dať veľa slov tým, ktorí môžu osloviť občanov tohto štátu, najprv odpublikujem alebo verejne poviem všetky pozmeňujúce návrhy k tlači číslo 275 v tomto poradí.

    1. Vynechať preambulu zákona.

    2. V § 1 v prvej vete pred slovo "právo" vložiť slová "občianske individuálne".

    3. V § 1 v druhej vete

    a) namiesto "v nadväznosti na osobitné, zákony2, pravidlá" použiť text "okrem osobitných zákonov2 ďalšie pravidlá", koniec,

    b) vynechať slovo "aj".

    4. Z § 2 vynechať ods. 1 a 2.

    5. Ak nebude prijatý návrh 4, navrhujem v § 2 ods. 1 vymeniť "20 %" za "50 %".

    6. V § 2 ods. 3 namiesto slova "poskytne" vložiť slová "môže poskytnúť".

    7. V § 2 ods. 4 namiesto slov "sa na požiadanie vydáva" dať slová "sa môže na požiadanie vydávať".

    8. V § 2 ods. 5 namiesto slov "sa v obci podľa ods. 1 uvádza" dať slová "sa môže v obci podľa ods. 1 uvádzať".

    9. V § 2 ods. 6 namiesto slova "poskytuje" dať slová "môže poskytnúť" a vynechať spojku "a".

    10. V § 3 ods. 2 po oprave číslovania odseku, tak navrhuje aj spoločná správa, v druhej vete za slovo "tlmočenie" vložiť text "do štátneho jazyka".

    11. V § 3 ods. 3 dať pred spojky "ani" aj text "okrem štátneho jazyka".

    12. V § 4 ods. 1 vložiť za slovo "území" text "a na svoje náklady".

    13. Vynechať § 6 a následne prečíslovať ostatné paragrafy.

    14. Vynechať § 8 a upraviť číslovanie paragrafov.

    15. V § 9 zmeniť termín platnosti účinnosti na "1. január 2000".

    Neviem, koľko mi vyjde času, ale pokúsim sa veľmi rýchle zdôvodniť svoje pozmeňujúce návrhy:

    Ak dovolíte, vynechám tie argumenty, ktoré už boli použité v predošlej rozprave, a obmedzím sa na podstatné veci, pretože si myslím, že tento návrh zákona by mohol mať podobnú dikciu, ako má maďarský zákon, ktorý dovoľuje čosi, ak sa dá, ak sa môže, aj menšinám v Maďarsku. O nič iné nejde len o poučenie sa zo skúsenej demokratickej krajiny. Takže dávam návrh na dikciu takých istých paragrafov v tom, čo je akceptovateľné, čo sa prijíma a čo nie je kritizovateľné. Podstatná vec spočíva v niektorých týchto záležitostiach. Ide o percentuálne obmedzenie práv istej časti občanov žijúcich na istom území. Vystúpil som o tom v rozprave pri predošlom rokovaní. Nechcem hovoriť o tom, že vytvárame kategóriu štyroch občanov. Ja si myslím, že ten, kto bude chcieť, si túto argumentáciu nájde.

    Najpodstatnejšia vec sa týka § 8. Nie je možné, aby sme týmto zákonom bez toho, že by sme sa k tomu priznali, trebárs v názve zákona, hlásili k tomu, že budeme novelizovať zákon a likvidovať ustanovenia, ako to predpisuje návrh vládneho zákona, najmä v ods. 1, pretože ustanovenia tohto zákona majú prednosť pred ustanoveniami zákona o štátnom jazyku a likvidujú akékoľvek sankcie, ktoré predpisoval zákon o štátnom jazyku.

    Na záver, pretože času je naozaj málo, dovolím si dať ďalšie pripomienky v ďalšej diskusii. Chcem podotknúť iba jedno. Ak sa chceme vyhnúť riziku, že nevieme vyčísliť ekonomický dosah tohto zákona, nemôžeme dávať termín tohto zákona 1. septembra. Jednoducho musí platiť od 1. januára 2000, pretože inak nikto nezaplatí tie škody, ktoré vzniknú slovenskému obyvateľstvu, lebo to všetko zaplatí slovenský občan z tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Danko.

    Ešte predtým na vystúpenie pána poslanca Hudeca sú dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlášok.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Súhlasím s pánom poslancom Hudecom v tom, že ak Maďar ide do Anglicka, tak skutočne urobí všetko pre to, aby sa naučil angličtinu. Ale nesúhlasím s ním v tom, že slovenčinu sa nenaučí zrejme preto, že slovenčina je ťažký jazyk. Ja si to vôbec nemyslím. Domnievam sa, že maďarská menšina robí všetko pre to, aby sa nemusela naučiť štátny jazyk a aby ho nemusela používať. O tom svedčí aj predkladaný návrh zákona. Podľa mňa je to absolútne nepochopiteľný odpor voči jednému z dôležitých atribútov štátu, ktorý je aj ich vlasťou. Je to odpor voči štátnemu jazyku, ktorý živí aj tu prítomných pánov poslancov, pretože aj v parlamente musia rozprávať po slovensky. Takže je tu zrejme namieste otázka, že z čoho ten odpor voči štátnemu jazyku pramení. Môj názor je, že z toho, že nepokladajú Slovensko za svoju skutočnú vlasť, ale cítia sa viacej príslušníkmi maďarského národa a maďarského štátu. A z toho pramenia aj ich ustavičné požiadavky a tento zákon je tou požiadavkou poslednou.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, v nadväznosti na slová pána poslanca Hudeca by som sa chcel spýtať jednu vec. Naposledy som tu takto sedel v noci, keď táto ctená snemovňa hodnotila činnosť pána Krajčiho. A vieme veľmi dobre, aký výnos dnes Ústavný súd Slovenskej republiky vyriekol. Nemáte pocit, že tento zákon a táto noc, ktorú tu trávime, podľa môjho názoru zbytočne skončí podobne vyrieknutím výnosu Ústavného súdu Slovenskej republiky?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Navrhujem, aby sme schôdzu skončili o 23.30 hodine, pretože už sme dosť unavení, a aby sme pokračovali zajtra o 9.00 hodine. Prosil by som o návrhu hlasovať.

  • Pred 23.30 hodinou dám o tom hlasovať. Predtým ako budeme hlasovať, vystúpi pán poslanec Danko.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    veľmi som uvažoval, či mám vystúpiť v tejto rozprave, pretože tu bolo povedané skoro všetko v prvom čítaní. Ale mám pocit, že mám povinnosť vystúpiť, pretože žijem 50 rokov v okrese, ktorý je národnostne zmiešaný. Bol som prednostom Okresného úradu v Trebišove, kde 40 % obyvateľstva je maďarskej národnosti. A mám viac, a to verejne chcem deklarovať, osobných priateľov maďarskej národnosti ako poslanci maďarskej koalície, ktorí tu sedia, možno majú priateľov slovenskej národnosti. Samozrejme, to je teoretické.

    Čo je pointa tohto zákona? Bolo to už povedané, právnici naši to rozobrali. Ja sa nebudem právnym otázkam venovať. Ja vám poviem svoju skúsenosť. Bol som psychológ v tomto okrese pred 10 rokmi, a keď som chcel vyšetriť žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským z okresu Trebišov, bez tlmočníka sa to nedalo. Nedalo. Dal som si tú námahu teraz, keď som chcel vystúpiť v parlamente, urobil som si poslanecký prieskum, taká istá situácia je teraz. Žiaci s vyučovacím jazykom maďarským z okresu Trebišov, lebo viac som si neurobil prieskum, a zrejme je to na celom juhu Slovenska, nevedia slovensky, nie v ročníkoch 1 - 4, čo je pochopiteľné, lebo predsa to nie je taký jednoduchý proces, ale v ročníkoch, keď končia základnú školskú dochádzku. V tom je problém.

    Prečo maďarskí poslanci, teda poslanci maďarskej koalície, takto vystupujú a dávajú to, lebo povedzme si rovno, rokujeme v podstate o návrhu poslancov maďarskej koalície, lebo oni teraz dajú pozmeňujúce návrhy atď. Ja to nazývam, že to nie je legislatívny návrh. To je symptóm politickej nezrelosti a politickej nezodpovednosti, páni. Poviem vám prečo.

    O čo vám vlastne ide? Títo moji maďarskí priatelia mi povedali: Jano, preboha, zastav ich v parlamente! Zastav ich v parlamente! Áno. Prečo, sa pýtam? Prečo?

  • Hlasy v sále.

  • Neoberajte ma o čas. O čo im vlastne ide? Im ide o to, že potrebujú urobiť to, tvrdia, že musia tento zákon dať preto, lebo nie sú naplnené ústavné práva, článok 34, že občania maďarskej národnosti majú právo vzdelávať sa vo svojom jazyku a majú právo v úradnom styku používať maďarský jazyk? Ale vôbec im neprekáža, že nie je naplnené iné ústavné právo maďarskej národnosti, a to osvojiť si štátny jazyk. Toto im vôbec neprekáža. To sa musia občania maďarskej národnosti obrátiť na mňa Nemaďara, aby som hájil v slovenskom parlamente ich záujmy? O čo im vlastne ide? Ide im o to: Zákon hovorí, zákon je právo, ale nie povinnosť. To znamená, oni majú právo sa naučiť štátny jazyk, ale nie povinnosť. Tu je pointa. Túto pointu chcem povedať. Táto pointa je v tom, ako sa naplní toto právo. Nie je to povinnosť. A ak sa nevytvoria podmienky v spoločnosti, aby motivovali občanov maďarskej národnosti učiť sa slovenský jazyk, tak sa ho nikdy nenaučia. To je to, čo oni robia teraz, že hovoria: Nie, nie Maďari sa musia naučiť slovensky, ale Slováci sa naučia maďarsky, ak chcú byť v štátnych úradoch, ak chcú byť na univerzitách, lebo my máme právo robiť prijímacie skúšky v svojom materinskom jazyku. Prosím vás pekne, vy ste jediná národnostná menšina v Európe, ktorá keď skončí základnú školu, neovláda štátny jazyk. A vy to chcete zabetónovať.

    Dámy a páni, pred polstoročím v Európe sa spustila železná opona, Winston Churchill ju nazval v svojom slávnom prejave, keď socialistické štáty sa chceli brániť proti prenikaniu informácií, proti prenikaniu kultúry a tak ďalej.

    Teraz toto, čo oni chcú urobiť v tomto návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, je spustenie železnej opony, ktorá nepôjde od Baltu po Jadran, ale od Komárna po Čiernu nad Tisou. A nepôjde po zemi, ale pôjde v duši každého občana Slovenskej republiky. Áno a nebudú to ostnaté drôty, ale budú to bariéry, rečové, kultúrne, ekonomické, politické. Vy ste už dávno urobili politickú bariéru, lebo ste vytvorili na politickom princípe svoju stranu. A nebudú to míny, ktoré budú vybuchovať ako pri železnej opone v socialistickom tábore, ale budú to míny, budú to míny, počúvajte ma dobre, národnostného napätia, od ktorého je len krôčik k národnostnému konfliktu. A keď náhodou neviete, aké míny vybuchujú v Kosove, tak sa tam láskavo pozrite. A nebudú to pohraničníci, ktorí zastrelia bez mihnutia oka toho, kto sa pohne zo socialistického tábora na západ, ale budú to poslanci Strany maďarskej koalície, členovia Spolku starých Maďarov, členovia Rákociho spolku atď. Vy dobre viete, o čom rozprávam. Tí budú navracať Maďarov do toho košiara. Béla, sadni si a počúvaj a v tomto parlamente budeš počúvať. A budú to tí, ktorí v Trebišovskom okrese, ak náhodou občan maďarskej národnosti chce dať svoje dieťa do slovenskej školy, prídu, títo chlapci tam prídu a povedia mu, ty si aký Maďar, stovky učiteľov o tom môže svedčiť, ty musíš chodiť nie do slovenskej školy, do maďarskej, to je tvoja povinnosť. A tak ho dlho presvedčujú, až to urobí.

    A keby náhodou niekto nevedel, v akých farbách má byť, aká závora je na týchto duševných hraniciach Bélovej železnej opory, opony, ktorú spustí na južnom Slovensku, tak to je napríklad slávnosť v Kráľovskom Chlmci, kde poslanci slovenského parlamentu, dobre ma počúvajte, poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície boli v maďarských trikolórach, áno, v maďarských trikolórach. To je dôkaz lojality, aby každý vedel, kde je závora v tejto železnej opone.

    Ale mám málo času, musím predniesť svoj názor. Teda ja vidím proti týmto opatreniam, ktoré tu robí Strana maďarskej koalície na separáciu maďarského obyvateľstva, na izoláciu oproti slovenskému obyvateľstvu treba postaviť iné integračné opatrenie Národnej rady, a to znie takto, prednášam návrh na uznesenie:

    "Národná rada konštatuje, že súčasný systém výučby slovenského jazyka v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským neumožňuje občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti osvojiť si štátny jazyk, čo je v rozpore s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky. V záujme uskutočnenia ústavných práv občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky pripraviť novú koncepciu výučby slovenského jazyka v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá by umožňovala po absolvovaní základnej školy zvládnutie štátneho jazyka. Koncepciu odporúča pripraviť a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky do 31. decembra 1999 s tým, aby mohla byť do 1. septembra 2000 realizovaná v školskej praxi."

    Dámy a páni, toto je cesta do Európy, vytvoriť priestor na to, aby sa občania maďarskej národnosti integrovali do slovenskej spoločnosti, a nie to, čo vy chcete, železná opona, ktorá by oddelila občanov maďarskej národnosti od Slovákov. Toto je cesta do pekla, keď tomu nerozumiete.

    Ďakujem vám, páni.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca je sedem faktických poznámok, posledný pán poslanec Ferkó. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Weiss.

  • So záujmom som si vypočul živé vystúpenie pána poslanca Danka. Chcel by som sa ho opýtať, keďže má skúsenosť z národnostne zmiešaných území v Trebišovskom okrese, kde je aj veľa zmiešaných manželstiev, či si myslí, že schválenie toho vládneho návrhu zákona spustí železnú oponu v manželských posteliach, a či si, naopak, myslí, že keď sa neschváli tento zákon, tak to povedie k integrácii týchto zmiešaných manželstiev.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Paška dal procedurálny návrh, aby sme dnešné rokovanie prerušili o 23.30 hodine.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Paška, ktorý žiada prerušiť rokovanie tejto schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Paška.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Danko síce s určitou dávkou ľahkosti a humoru hovoril o veľmi vážnych veciach. Ja si myslím, že to, čo povedal o študentoch, ktorí prichádzajú na vysokú školu zo škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, je pravda. Ja dlhé roky som na právnickej fakulte vnímala, že prišli zo škol s maďarským jazykom uchádzači, ktorí sa nevedeli vyjadriť v slovenskom jazyku, celé štúdium mali problémy. Skutočne tá bariéra tam existovala a je pravdou, že týmito návrhmi chceme zabetónovať tieto bariéry. Je jednoznačné, že každý občan Slovenskej republiky by mal ovládať štátny jazyk, to by mala byť povinnosť každého občana. A my sa tu staviame, akoby títo občania chudáci nevedeli sa dorozumieť. Akí chudáci, keď celé roky povinnej školskej dochádzky majú výučbu štátneho jazyka. Mala by byť povinnosť každého občana štátny jazyk ovládať, tak ako je to všade v Európe. Vo Francúzsku odmietli Chartu regionálnych a menšinových jazykov. Francúzsky prezident to považoval za protiústavné, lebo mala vetu, že francúzština je štátnym jazykom v ústave, obdobne máme aj my. Preto opätovne vás upozorňujem, návrh, ktorý...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Danko,

    minulý týždeň, keď sme spolu cestovali domov, ste tvrdili, že vypijete niečo a veľmi tvrdo vystúpite v tejto rozprave. Musím to uznať, svoj sľub ste dodržali, aj ste vypili, aj ste vystúpili.

  • Myslím, že pár myšlienok mi zobral môj predrečník, kde by som povedala, že by bolo potrebné dať skôr procedurálnu otázku, či by nebolo vhodné alebo potrebné dať poslancom pred vystúpením v rozprave fúkať. A myslím, že pani Tóthová tu trochu naznačila, že je to s istou dávkou ľahkosti, ale ja si myslím, že s istou dávkou alkoholu v krvi. A takto potom možno brať vážne aj to vystúpenie, ktoré tu odznelo, a návrh, ktorý pán poslanec predniesol vo svojom vystúpení v rozprave.

  • Ten rehot, ktorí tu produkovali poslanci maďarskej národnosti z klubu Strany maďarskej koalície, to bol nie rehot, ale kŕč. Pani poslanci, vy dobre viete, čomu ste sa rehotali, pretože pán Danko hovoril presne to, čo je podstatou a meritom veci, a to, že tento zákon nie je ničím iným ako zákonom o nepovinnosti ovládania slovenčiny na území Slovenskej republiky a o povinnosti ovládania maďarčiny na území Slovenskej republiky. Takže toto si vyjasníme. To, že ste sa rehúňali vy, poslanci Strany maďarskej koalície, to sa dá vcelku pochopiť, pretože pre vás slovenčina vždy bola málo pánskym jazykom, to bol jazyk bírešov. Vy ste si mohli dovoliť sa rehotať, ale to, že sa tu uškŕňali a poškľabovali poslanci, ktorí majú písané, že sú údajne občanmi slovenskej národnosti, to je už málo pochopiteľné.

    Ja odporúčam len to, aby televízni diváci si dobre všimli tých svojich poslancov, takzvaných Slovákov, ako sa správali pri tomto vystúpení, pretože zbytočne pani Sabolová tu brýzga, uráža, ak chcete upratovať alkohol, tak upratujte si vo svojich koaličných radoch, nie je potrebné vám chodiť nikde inde, vrátane predkladateľa ministra Kňažka.

    Takže ešte raz, pán Danko tu vyjadril hlbokú pravdu, že ide o maďarizačný zákon, aby Maďari na území Slovenska nemuseli ovládať slovenský jazyk ako štátny jazyk.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Musím zablahoželať pánovi poslancovi Dankovi k vystúpeniu. Bolo to 10-minútové vystúpenie a odznela jedna pravda, a to, že žije 50 rokov v okrese, kde je zmiešané obyvateľstvo. Všetko ostatné bolo klamstvo. A vedome si klamal, pán poslanec. Už raz si chcel vraziť klin medzi obyvateľov Trebišovského okresu cez pána Gyímesiho, to sa ti nepodarilo. A terajšie, dnešné vystúpenie tiež sa ti nepodarilo. Neviem, kde si robil cez víkend poslanecký prieskum, v ktorých základných školách. Určite to nebolo ani v Trebišovskom okrese, ani v Michalovskom okrese. No a čo sa týka tvojho vystúpenia, neviem, či to bolo pod vplyvom maďarskej barackovice alebo gazdinskej slivovice.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, máte procedurálny návrh?

  • Ja som sa vypla, veď vy ste ma čítali...

  • Pani poslankyňa, neboli ste zapnutá, posledný bol prihlásený pán poslanec Ferkó. Panie poslankyne, páni poslanci, neskúšajte ma. Pani poslankyňa Aibeková je ako ďalšia prihlásená do rozpravy.

    Prosil by som pána podpredsedu vlády Fogaša, aby prišiel do rokovacej miestnosti, bude vystupovať ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Aibeková.

    Pani poslankyňa, ja som zopakoval menovite, že posledný do rozpravy je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Ferkó.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som využila možnosť položiť pánovi podpredsedovi vlády niekoľko otázok v súvislosti s predložením tohto návrhu zákona. Som rada, že sa zúčastňujete toho rokovania práve vy, pán podpredseda, aj keď na druhej strane je mi ľúto, že práve vy ako predseda Legislatívnej rady vlády musíte predkladať návrh zákona, ktorý je kontroverzný. Sami ste to nakoniec potvrdili. Potvrdili to vo svojich vystúpeniach, áno, prevažne opoziční poslanci, pretože úlohou opozície je poukázať na problémy a na veci, s ktorými nesúhlasia, pretože zastupujú občanov, ktorí majú vážne výhrady voči tejto predloženej vládnej novele.

    Keďže nie je tu pán minister, tak musím tieto otázky položiť vám. Takže táto kontroverznosť je aj v tom, že boli do parlamentu predložené dva návrhy zákona, ktorý sa mal v podstate týkať toho istého. Jeden bol vládny návrh zákona a súčasťou vládnej koalície sú aj poslanci Strany maďarskej koalície. Druhý návrh zákona predložili iní poslanci maďarskej koalície. Takže to je prvá kontroverznosť.

    Ďalšia kontroverznosť je, ako sa vláda zaoberala týmto návrhom zákona. Veľa sa o ňom hovorilo, nakoniec bol daný do parlamentu v poslednej chvíli na skrátené konanie, pričom viete, pán podpredseda, že nespĺňa kritériá, ktoré stanovuje rokovací poriadok.

    Ďalšia kontroverznosť bola pri prerokúvaní vo výboroch. Myslím si, že nie je dobrou vizitkou...

  • Ruch v sále.