• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram šiesty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: Peter Bohunický, Jozef Gajdoš, Pavol Kačic, Gustáv Krajči, Jirko Malchárek, Ľudmila Mušková, Ferdinand Petrák, Ján Slota, Štefan Šlachta, Jozef Tarčák a Jozef Klemens. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadam vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom a zároveň žiadam overovateľov, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    v rokovaní prerušenej 17. schôdze Národnej rady budeme pokračovať hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 281).

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím pána ministra výstavby a verejných prác Istvána Harnu, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Lászlóa Hóku, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Nech sa páči, procedurálny návrh - pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dávam procedurálny návrh, aby parlament hlasoval o tom, že vedenie parlamentu bude rokovať s vedením Slovenskej televízie o tom, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku v druhom čítaní bude v priamom prenose Slovenskej televízie.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem.

    Môj návrh nie je procedurálny, ale je to oznam pre členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Musíme nevyhnutne ešte prerokovať zákon o štátnej pomoci. Zvolávam schôdzu výboru pre európsku integráciu v čase prestávky, hneď ako bude vyhlásená o 17.30 hodine, do miestnosti zahraničného výboru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chcem vás upozorniť, že rokovací poriadok vám neumožňuje, aby ste po hodine zobrali prezenčné listiny. Robíte to sústavne, ale je to proti rokovaciemu poriadku.

  • Pán predsedajúci, chcela by som sa opýtať, odkiaľ alebo aký plán nám tu predostierate, keď sa hovorí, že o 17.30 hodine bude prestávka. Zase budeme dnes rokovať do noci? Máme nočnú službu, alebo ako ste sa včera dohodli? Lebo tu už neplatia žiadne dohody. Včera sme sa dohodli, že dnes ráno bude zasadať zahraničný výbor. Po včerajšom škandalóznom hlasovaní o troch zákonoch som sa dnes ráno, keď som prišla na zasadnutie výboru, dozvedela, že výbor bol už včera večer.

  • Pani poslankyňa, beriem vašu pripomienku, ale to nebol procedurálny návrh. Zatiaľ sa Národná rada nerozhodla, že bude rokovať po 19.00 hodine. Predpokladá sa, že by sa malo rokovať, ale Národná rada najprv musí o tom hlasovať.

    Bol tu procedurálny návrh pána poslanca Jarjabka, ktorý žiada, aby Národná rada odhlasovala odporúčanie - ak dobre chápem -, odporúčanie pre Slovenskú televíziu, aby Slovenská televízia...

    Nech sa páči, upresnite ešte raz váš procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dal som návrh, aby sme hlasovali o tom, že vedenie parlamentu prejde do rokovania s vedením Slovenskej televízie o tom, aby zákon, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní, to znamená zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, bol v priamom prenose Slovenskej televízie. O tom musí rokovať vedenie parlamentu s vedením Slovenskej televízie. A aby malo na to mandát, musíme o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Jarjabka. Budeme o ňom hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme. Nech sa páči, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 282. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 288.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky István Harna.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravuje oblasť verejného obstarávania v súlade s pravidlami a predpismi Európskej únie.

    Problematika verejného obstarávania je v súčasnosti v Slovenskej republike legislatívne upravená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení neskorších predpisov, ktorý je v platnosti od 1. januára 1994. Zákon o verejnom obstarávaní svojimi ustanoveniami upravuje proces pri výbere zmluvného partnera ako predmet obstarávania. Tovary, služby alebo verejné práce sú uhrádzané čiastočne alebo úplne z verejných prostriedkov. Preto je jeho uplatňovanie v praxi verejnosťou ostro sledované.

    Proces zadávania tzv. vládnych objednávok a pravidlá, ktoré tento proces upravujú, sú jednou z prioritných oblastí v rámci legislatívy vnútorného trhu i v krajinách Európskej únie. Význam, ktorý je tomuto procesu kladený v krajinách Európskej únie, je zrejmý aj z toho, že Európska komisia zaradila riešenie tejto oblasti ako jednu z krátkodobých priorít, ktorú Slovenská republika ako asociovaná krajina má splniť v Partnerstve pre vstup. Úprava dnes platnej legislatívy verejného obstarávania, ktorá je čiastočne aproximovaná s príslušnými smernicami Európskej únie, a zabezpečenie jej zosúladenia s pravidlami zadávania vládnych objednávok v krajinách Európskej únie vyplýva z článkov 68 a 69 Európskej dohody o pridružení, tzv. Asociačnej dohody, ktorou sa Slovenská republika zaviazala plniť záväzky súvisiace s prístupovým procesom počas prechodného obdobia. Záväzok prijať novú legislatívu upravujúcu proces verejného obstarávania vyplýva aj z Národného programu prispôsobovania legislatívy Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vnútorného trhu i z Národného programu na prijatie acquis communautaire.

    Prijatie nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý patrí do skupiny 6 prioritných zákonov, je zároveň jednou z podmienok na preradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny asociovaných krajín usilujúcich sa o vstup do Európskej únie. Vyplýva to i zo záverov z rokovaní pracovnej skupiny na najvyššej úrovni medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou naposledy 1. júna 1999. Pokrok dosiahnutý v tejto oblasti by mal byť zohľadnený aj v pravidelnej hodnotiacej správe, ktorú bude aj tento rok predkladať Európska komisia na summite v Helsinkách.

    Uplatnením ustanovení návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní sa zvyšuje transparentnosť obstarávacieho procesu a stanovujú sa pravidlá pre rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi v procese verejného obstarávania, nediskrimináciu uchádzačov a záujemcov na základe akéhokoľvek princípu, rozvoj konkurenčného prostredia a, samozrejme, vytvárajú sa predpoklady na hospodárne a efektívne vynakladanie verejných prostriedkov, čiže v chápaní Európskej únie získať predmet obstarávania za najlepšiu hodnotu peňazí.

    Návrh nového zákona o verejnom obstarávaní povyšuje obsahovú stránku v procese verejného obstarávania nad jeho formálnu stránku, kvôli čomu v minulosti dochádzalo, i toho času dochádza k veľkému množstvu zmarených najmä verejných súťaží. V návrhu zákona sa tiež zvyšujú finančné limity na obstarávanie tovarov, služieb a prác. Na tieto limity je potrebné pri výbere zmluvného partnera postupovať v zmysle ustanovení predloženého návrhu zákona. Navrhovaným znením zákona sa tiež ukladá povinnosť obstarávať aj pre tzv. prirodzené monopoly, podniky odvetvia vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií, čo bola jedna z hlavných pripomienok a odporúčaní daných Európskou komisiou.

    Návrh zákona rieši inštitucionálne dobudovanie oblasti verejného obstarávania, zriaďuje Úrad pre verejné obstarávanie, v kompetencii ktorého okrem metodiky a kontroly procesu verejného obstarávania je aj nezávislé riešenie sťažností a sporov. Potreba inštitucionálneho budovania vyplýva hlavne z pravidelnej hodnotiacej správy vypracovanej Európskou komisiou i zo záverov zasadnutí pracovnej skupiny na vysokej úrovni.

    Prijatím navrhovaných ustanovení a ich následným uplatňovaním v praxi sa vytvára predpoklad minimalizovania uzatvárania zmlúv v rozpore so zákonom. Aby sa však zabezpečilo zvýšenie kvality v celom obstarávacom procese, nie je to len otázka prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní a jeho uplatňovania v praxi. Je potrebné prijať a vykonať ďalšie systémové kroky, ktorých výsledkom by malo byť zosúladenie pravidiel a princípov verejného obstarávania v Slovenskej republike s ďalšími trhovými a ekonomickými záujmami Slovenskej republiky vyjadrenými v príslušných právnych predpisoch a inými opatreniami, o ktorých budem hovoriť neskôr.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 900 zo dňa 9. decembra 1998 k správe z rokovaní štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Figeľa s predstaviteľmi Ministerstva zahraničných vecí Belgicka, Ministerstva zahraničných vecí Luxemburska a zo stretnutia pracovnej skupiny na najvyššej úrovni medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou v Bruseli mi bola bodom B13 uložená úloha stanoviť harmonogram prijatia nového znenia zákona o verejnom obstarávaní. Uvedený termín bol zo strany Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky vo všetkých jeho etapách splnený.

    Návrh zákona bol pred prerokovaním vo vláde Slovenskej republiky prerokovaný v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a, samozrejme, v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky.

    V rámci pracovnej skupiny číslo 1 voľný pohyb tovaru sa 26. marca 1999 uskutočnil v Bruseli za účasti zástupcov Európskej komisie DG 15, zástupcov Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky bilaterálny skríning k verejnému obstarávaniu. Na tomto rokovaní zástupcovia Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky poskytli podrobné informácie o zmenách, ktoré sa v návrhu zákona navrhujú. Zástupcovia Európskej komisie privítali vypracovanie nového návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý im bol daný na pripomienky, a vyslovili spokojnosť s tým, že sa účinnosť zákona navrhuje už od 1. januára 2000. Súčasne bolo z ich strany odporučené, aby Slovenská republika vyvinula maximálnu snahu o prijatie tohto zákona už v septembri, čím sa vytvorí predpoklad na uvedenie prijatia zákona v pravidelnej hodnotiacej správe Európskej komisie v súvislosti s dosiahnutými pokrokmi Slovenskej republiky voči Európskej únii. Tento názor bol prezentovaný aj na zasadnutí Asociačného výboru Slovenská republika - Európska únia, konanom v januári 1999 v Bruseli.

    Skvalitnenie samotného procesu verejného obstarávania a uplatňovania pravidiel navrhnutých v predmetnom zákone si vyžiada vypracovať a pripraviť do jeho účinnosti komplex podporných a vzorových materiálov zabezpečujúcich striktné dodržiavanie jeho ustanovení, ale aj inštitucionálnych opatrení súvisiacich s výkonom obstarávateľských činností a kontrolného orgánu nad verejným obstarávaním a tiež úpravu súvisiacich právnych predpisov.

    V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala v súlade s požiadavkou Európskej únie stanoviť nový inštitucionálny rámec na riešenie sporov a kontrolu procesu verejného obstarávania. Prísľub Slovenskej republiky na zriadenie Osobitného úradu pre verejné obstarávanie bol daný okrem predchádzajúcich rokovaní aj na rokovaní v Bruseli za účasti zástupcov Európskej komisie a najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky. Tento prísľub bol premietnutý do uznesenia slovenskej vlády číslo 52 z 20. januára 1999, ktorým bol schválený harmonogram úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.

    Zriadenie Osobitného úradu pre verejné obstarávanie je na plnenie úloh zabezpečujúcich realizáciu požiadaviek na transparentnosť, nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi osobitne prioritné, pardon, osobitne potrebné najmä z dôvodu, že problematika verejného obstarávania je veľmi rozsiahla a presahuje nielen rámec ustanovení uvedených v návrhu zákona, ale aj pôsobnosť kontrolných orgánov v súlade s platnou legislatívou.

    Doterajšie skúsenosti z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní poukazujú na to, že sa súvisiacim činnostiam nevenuje dostatočná pozornosť. Ide najmä o prípravnú fázu verejného obstarávania, v ktorej sa rozhoduje o výbere predmetu obstarávania, výbere metódy verejného obstarávania a po výbere zmluvného partnera postupom podľa zákona dôsledné sledovanie plnenia uzavretého zmluvného záväzku.

    V oblasti kontroly je potrebné upozorniť na to, že Európska únia kladie dôraz najmä na záruky efektívnej a rýchlej nápravy porušení pravidiel nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní. To si vyžaduje zaviesť špecifický mechanizmus umožňujúci realizáciu týchto záruk. Neriešenie tohto problému odradzuje nielen domácich, ale aj zahraničných uchádzačov o vstup do procesu verejného obstarávania vykonávaného podľa súčasnej právnej úpravy. Smernice Európskej únie vo svojich ustanoveniach vyžadujú riešiť tento problém prostredníctvom nezávislej inštitúcie, ktorá nebude ovplyvňovaná záujmami obstarávateľskej alebo podnikateľskej sféry.

    V súčasnom systéme štátnych orgánov plní úlohu v oblasti verejného obstarávania Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, čo však z hľadiska nastolených požiadaviek nie je vyhovujúce. Zároveň neexistuje ani iný orgán, ktorý by mohol zabezpečovať plnenie úloh v oblasti kontroly procesu verejného obstarávania v celom rozsahu. Žiadny zo súčasných orgánov kontroly nemá v pôsobnosti všetky subjekty, ktoré budú v postavení obstarávateľov - štátne orgány, organizácie, obce - prirodzené monopoly. Zriadením Osobitného úradu pre verejné obstarávanie sa teda nerieši iba požiadavka Európskej únie, ale aj problémy, ktoré sú v dnešnom právnom systéme Slovenskej republiky. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa v rámci cezhraničnej spolupráce otvorí trh pre zahraničných uchádzačov, ktorí môžu námietky voči nezákonnému postupu obstarávateľov riešiť medzinárodným súdnictvom.

    V rámci systémových opatrení sa aj týmto krokom môže účinne ovplyvňovať neuspokojivý stav vo verejnom obstarávaní spôsobený uzatváraním zmlúv postupom, ktorý je v rozpore so zákonom. Skvalitnenie procesu verejného obstarávania si vyžiada inštitucionálne zmeny na úrovni obstarávateľských organizácií, ktoré musia na odbornej a profesionálnej úrovni zabezpečovať obstarávateľské činnosti. To si vyžiada určiť mieru centralizácie obstarávateľských činností na úrovni jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, ale aj obcí, a tým zníženie počtu odborných zamestnancov potrebných na ich vykonávanie.

    Na záver by som chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prijatím Amsterdamskej zmluvy sa mení v doložke nezlučiteľnosti, ktorá je súčasťou tohto návrhu zákona, číslovanie uvedené v bode 5 v písmenách a) až f), ale ich obsah sa nemení.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    verím, že prijatím tohto zákona vykoná Slovenská republika ďalší krok k splneniu podmienok na odporúčanie začatia rokovaní o vstupe do Európskej únie. Svojimi ustanoveniami rešpektuje aj problematiku vnútorného trhu a je v súlade s druhým stupňom aproximácie smernice Európskej únie. Očakávam, že po zapracovaní vašich pripomienok sa tento zákon stane právnou normou, aplikáciou ktorej sa zvýši transparentnosť obstarávania a vytvoria sa predpoklady na efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov pre všetky subjekty, ktoré ho budú uplatňovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Nech sa páči, pán poslanec László Hóka, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 282, ako spoločný spravodajca navrhnutý gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač číslo 282) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 30. júna 1999 na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nepoužijú.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zaradila predložený návrh na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona vychádza z obsahu Európskej dohody o pridružení, tzv. Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a členskými krajinami Európskej únie v tom zmysle, že Slovenská republika bude podporovať voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Slovenská republika sa zaviazala otvoriť aj trh verejného obstarávania na základe nediskriminácie, reciprocity a rovnakého zaobchádzania. Predložený návrh zabezpečuje transparentnosť a kontrolu v procese verejného obstarávania aj prostredníctvom nezávislej inštitúcie Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhnuté riešenie umožňuje vstup domácim a zahraničným uchádzačom do procesu verejného obstarávania za rovnakých a presne stanovených podmienok.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Brocka a pán predseda výboru Sopko.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    päť rokov existencie zákona o verejnom obstarávaní číslo 263/1993 Z. z. je dostatočne dlhým obdobím na jeho zhodnotenie, na to, aby sme posúdili, ako sa postupovalo pri vynakladaní verejných výdavkov, či tento proces bol transparentný, či nediskriminoval účastníkov, ktorí sa uchádzali o verejné zákazky. Jednoznačným prínosom dnes platného zákona bola úspora verejných výdavkov. Je to aj v dôvodovej správe. Podľa štatistických zistení sa odhaduje 3 až 10 % ušetrených verejných výdavkov, čo predstavuje miliardy korún. I napriek tomuto pozitívnemu prínosu tohto zákona má však aj mnohé nedostatky, ktoré viedli k dôkladnému prepracovaniu tohto návrhu zákona.

    Jeden problém, ktorý treba spomenúť spomedzi ostatných, je to, že zákon nedokázal zabrániť tomu, aby pri verejnom obstarávaní nedochádzalo ku korupcii, aspoň tak môžeme usudzovať z každoročne predkladanej správy o kontrolných zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu. Nebolo to len v minulom roku. V podstate sa to opakovalo každý rok. Takmer v každom kontrolnom šetrení Najvyššieho kontrolného úradu sa konštatovalo, že prišlo k porušovaniu zákona o verejnom obstarávaní. Išlo najmä o porušovanie tých ustanovení zákona, ktoré hovorili o cenových ponukách, o priamom zadaní, o transparentnosti procesu obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní bol jedným z najčastejšie porušovaných zákonov a jeho nedodržiavanie sa prejavovalo v nehospodárnom využívaní rozpočtových prostriedkov a nedodržiavaní rozpočtovej disciplíny.

    Potreba novelizovať tento zákon však vyplýva aj z iných dôvodov, a je to najmä naša snaha o úsilie integrovať sa do Európskej únie a harmonizovať naše zákonodarstvo s legislatívou ekonomiky vyspelých krajín. Oblasť verejného obstarávania je možno jednou z najpozornejšie sledovaných legislatívnych úprav zo strany všetkých štátov, ktoré sa snažia o zavedenie podmienok pre voľný pohyb tovaru, služieb a pracovných síl. V krajinách Európskej únie je táto oblasť upravená množstvom smerníc, ktorých odporúčania, prevzatie odporúčaní sú podmienkou na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a súčasne sú aj podmienkou na začlenenie sa do európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

    Pravidlá v oblasti verejného obstarávania nesmú byť diskriminačné ani na národnom, ani na inom princípe a musia umožniť účasť v súťaži aj uchádzačovi, ktorý je mimo územia Slovenskej republiky. Nový návrh zákona má viacero zásadných zmien v porovnaní s dnes platným zákonom, čo treba vyzdvihnúť a oceniť. To, že sa budú zo zákona zverejňovať všetky súťaže, vrátane ich výsledkov, ďalej, že sa vypustia niektoré málo transparentné formy, doterajšie formy verejného obstarávania, napríklad cenová ponuka alebo priame zadania, ďalej platnosť súťaže už nebude podmienená minimálnym počtom uchádzačov. Ďalej je to zriadenie Úradu pre verejné obstarávanie a podobne.

    Chcel by som poprosiť kolegov, aby podporili tento vládny návrh zákona, ale chcem povedať ešte jednu poznámku, a to je snaha predložiť istý pozmeňujúci návrh, aj keď viem, že v prvom čítaní to nie je možné. Mám pripravený pozmeňujúci návrh k teraz platnému zákonu o verejnom obstarávaní. Týka sa § 20, keď sa mohla použiť pri verejnom obstarávaní mimoriadna forma obstarávania, kde by som chcel drobným pozmeňujúcim návrhom umožniť toto výrobným družstvám invalidov. Poznáte tento problém na Slovensku. Sú to subjekty, ktoré zamestnávajú výrazný počet zdravotne postihnutých občanov, ktorí vlastne nemajú šancu na trhu konkurovať firmám, ktoré zamestnávajú len zdravých občanov, a preto v každej súťaži o verejné zákazky prehrávajú.

    Čiže § 20 doplniť o jednu podmienku, ktorou by napríklad isté kvórum zamestnávania občanov zdravotne postihnutých vytváralo možnosť, že by sa takí uchádzači, záujemcovia, podnikatelia mohli uchádzať o verejné zákazky. Keďže v tejto chvíli je to iný paragraf, je to § 52, ktorý hovorí o rokovacom konaní bez zverejnenia, čo je najbližšia forma verejného obstarávania k priamemu zadaniu, tak by som chcel poprosiť predkladateľa, aby počas rokovania vo výboroch bol naklonený tejto drobnej úprave. Aj keď si možno niekto myslí, že je to v rozpore s filozofiou alebo účelom uvedeného zákona, to znamená efektívne využívať verejné prostriedky a zvýšiť konkurenčné prostredie, myslím si, že v prípade zdravotne postihnutých občanov je naším spoločným záujmom podporovať ich úsilie o integráciu do spoločnosti a uplatnenie sa na trhu práce, nakoniec tak sme to urobili aj v zákone o zamestnanosti.

    Verím, že táto moja myšlienka nezapadne prachom a spolu s predkladateľmi počas druhého čítania to pretavíme do § 52.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Nech sa páči, predseda výboru pán poslanec Sopko, máte slovo.

    Hlásite sa s faktickými poznámkami?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som dnes výnimočne podporila myšlienku pána poslanca Brocku, pokiaľ ide o určité zvýhodnenie družstiev invalidov, ale zároveň nemôžem celkom súhlasiť s tým, čo povedal, pokiaľ ide o dôležitosť tohto zákona z pohľadu Európskej komisie a nášho začlenenia sa do Európskej únie.

    Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa zaviazala vo svojom legislatívnom pláne úloh pripraviť tento návrh pod bodom 20 v marci. A ako úlohu číslo 60 si ju dokonca dala do svojho harmonogramu úloh, ktoré vyplývali z pravidelnej správy Európskej komisie, prijať tento zákon do konca apríla. Pýtam sa, či naozaj vláda potom myslí vážne náš vstup do Európskej únie alebo sa iba hráme na určitý záujem. A ďalej, myslím si, že práve takýto zákon o verejnom obstarávaní, o transparentnosti by táto vláda potrebovala ako soľ.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem a zároveň končím možnosť podávať faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    úspešnosť ekonomickej reformy po novembri 1989 mal úspešne ovplyvniť systém verejnej súťaže, systém verejného obstarávania tovarov, služieb a verejných prác, upravujúci spôsob a formu výberu zmluvného partnera. 1. január 1994, keď Slovenská republika uplatnila hlavnú zásadu regulovanej funkcie trhu pri vynakladaní verejných prostriedkov, mal byť medzníkom zlomu stavu k lepšiemu. Týmto dňom, keď Slovenská republika prijala zákon o verejnom obstarávaní, robili sme si nádeje, že je koniec nekalej súťaže, ale aj zlým praktikám. Prax už v roku 1996 na základe dvojročných skúseností preukázala niečo iné. Preukázala, že treba upraviť zákon, že treba jednoznačnejšie definovať jeho ustanovenia, aby sa predišlo chybám pri vyhlasovaní verejných súťaží, aby sa predišlo chybám pri preverovaní spôsobilosti uchádzačov o verejnú objednávku, aby sa stanovil postih už obstarávateľa za porušenie zákona.

    Podstatné bolo aj úsilie bývalej vlády Slovenskej republiky zladiť ustanovenia zákona so smernicami Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania. Pri tejto prvej novele zákona v roku 1996 sa rozšíril pojem obstarávateľa napríklad o obce aj o verejnoprávne organizácie, aj o právnické osoby, ktorým bola poskytnutá štátna záruka. Jedným slovom bol to konkrétny krok k napĺňaniu Programu čistých rúk aj k napĺňaniu dobrého zámeru efektívne vynakladať verejné prostriedky. Ale život ukázal, že smernice Európskej únie je jedna vec, snaha štátu o zlepšenie stavu je druhá vec a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu a kontrolného útvaru Úradu vlády Slovenskej republiky je tretia vec. Takže to všetko si vyžadovalo opätovne zhodnotiť doterajšie uplatňovanie zákona v praxi a zrejme aj to viedlo okrem iného k príprave druhej novely zákona, to znamená, vznikla tu potreba presnejšie definovať niektoré podmienky súťaže a zamedziť svojvoľnému postupu obstarávateľov.

    Vážnym a najdôležitejším zásahom do pôvodnej koncepcie zákona v roku 1996 bolo stanovenie štátneho dohľadu, dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré malo vykonávať Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy. Táto kompetencia ministerstva mala byť posilnením jeho právomocí s možnosťou udeľovania pokút pri nedodržiavaní ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Tak som si to zapamätal z roku 1996, tak som si to zafixoval do svojej pamäti.

    Bol by som rád, a preto prosím pána ministra doc. Ing. Istvána Harnu, aby s odstupom takmer troch rokov zhodnotil, ako bola využitá nová kompetencia ministerstva pri udeľovaní sankcií za neefektívne alebo nezákonné vynakladanie finančných prostriedkov prideľovaných zo štátneho rozpočtu. Rovnako by bolo dobré zhodnotiť účinnosť zákona v oblasti rozšírenia pôsobnosti zákona na neštátne subjekty, napríklad na obce a mestá. Myslím to, vážený pán minister, veľmi úprimne, aby sme vedeli, ako sa prvá novela zákona osvedčila v praxi, v čom bola dobrá a v čom nebola prínosom.

    Druhá novela zákona, ktorú máme pred sebou, obsahuje, ako zvýraznil pán minister, zmenu ústredného orgánu, to znamená, že ústredným orgánom štátnej správy už nebude ministerstvo výstavby a verejných prác, ale podľa § 80 Úrad pre verejné obstarávanie. Jej funkcionárov bude vymenúvať vláda Slovenskej republiky. Úrad bude mať kompetencie prenesené z krajských úradov a z ministerstva výstavby a verejných prác. Takže k 1. januáru roku 2000 vznikne nový ústredný orgán štátnej správy, nový ústredný úrad štátnej správy na kontrolu procesu obstarávania. Ale vývoj zrejme bude smerovať k tomu, aby tento úrad v budúcnosti nebol závislý od vlády Slovenskej republiky. Tak o tom hovoria právne normy Európskej únie. Mal by to byť nezávislý úrad od vlády Slovenskej republiky.

    Správa o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za roky 1997 - 1998 ukazuje, že spresnenie a upresnenie zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác je opätovne veľmi aktuálna záležitosť. Je to najviac porušovaná zákonná norma a, žiaľ, nedostatky pretrvávajú viac ako 5 rokov po vertikálnej osi od Úradu vlády Slovenskej republiky cez ministerstvá a nimi riadené organizácie, cez krajské a okresné úrady a nimi riadené organizácie až po obce. V poradí druhá vládna novela zákona opätovne sleduje veľmi šľachetný cieľ, a to skvalitniť systém verejného obstarávania, čo je veľmi zložitá, ale aktuálna a potrebná úloha. Súčasný stav je neuspokojivý a ostáva nám len veriť, že novela bude dobrým právnym podkladom na zlepšenie efektívnosti a hospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov. Nepodceňujme tento zákon v reálnej praxi, je veľmi dôležitý a veľmi potrebný.

    Na záver rovnako ako pán kolega poslanec Brocka chcel by som aj ja oceniť dobrú prácu spracovateľov návrhu novely. Je to dobrý návrh, rád ho podporím a dúfam, že nenarušíme dobrú konštrukciu tohto zákona v schvaľovacom procese.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som len pánu poslancovi Sopkovi povedal, že argumentovať Európskou úniou práve vo vzťahu k otázke verejného obstarávania či korupcie nie je veľmi šťastné, lebo vieme, že nedávno musela celá Európska komisia odstúpiť práve pre škandály s korupciou. Takže si nemyslím, že je pre nás nejakým príkladom. A potom poprosím pánov poslancov, že keď bude zriadený Úrad pre verejné obstarávanie, nech zdvihnú v tejto sále ruky tí, čo by nechceli byť šéfmi takého úradu. Ďakujem, až jeden sa prihlásil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hofbauer. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    máme na prerokúvanie tlač číslo 282, je to vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mal som v takom žartovnom úmysle, ale som od toho upustil, vypísanie prémie fľaše rumu alebo šampanského, kto tento ctihodný materiál z prítomných poslancov celý preštudoval od začiatku až do konca. Prečo? Hrúbka 2 cm, rozsah asi 150 strán, "asi" preto, lebo materiál nie je ani očíslovaný.

    Návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní s argumentáciou, že Európska únia si to želá. Nuž tak, dámy a páni, nepochybujem o dôležitosti tohto materiálu, nechcem znevažovať ani v najmenšej miere prácu pána ministra Harnu a jeho rezortu, ale domnievam sa, že toto nie je dobrá forma prerokúvania takého zákona, o ktorom sa tu unisono všetci vyjadrujú, aký je naliehavý a potrebný. Domnievam sa, že budeme rokovať o materiáli, ktorý prevažná väčšina poslancov ani nečítala a keďže ho nečítala, tak vlastne nie sú ani záujemcovia o rozpravu a ani žiadne námietky, pripomienky, pozmeňujúce návrhy, pretože nikto nemal ani potuchy alebo prevažná väčšina z vás, čo tam treba navrhovať.

    Moja pripomienka prvého druhu je takáto, že tento návrh zákona buď mal byť predložený podstatne skôr tak, aby bol dostatočný čas na jeho preštudovanie alebo jeho prerokúvanie malo byť v takom časovom odstupe, aby bolo možné skutočne kvalifikovane sa k nemu vyjadrovať. V opačnom prípade nevyhnutne súdny a kritický človek, hlavne pokiaľ mal niekedy v histórii čo do činenia s investičnou výstavbou, musí mať pochybnosti o tom, či ide o vecnú alebo o formálnu vec pri prerokúvaní tohto materiálu.

    Argumentácia, dámy a páni, ktorá odznieva, že v prípade tohto zákona išlo o najviac porušovanú zákonnú normu a z toho dôvodu ju treba prepracúvať a meniť, a potom k porušovaniu nebude dochádzať, dovoľte mi, aby som vyjadril pochybnosti o takejto argumentácii. Pretože si myslím, že najviac porušovanou normou v tomto štáte sú dopravné predpisy. Každý z nás ich denne porušuje možno aj dvakrát. To znamená, že príslušné ministerstvo by asi malo meniť dopravné predpisy do dňa aj trikrát. Takže v tom to asi nespočíva. Hypotéza, že ak sú v nejakej oblasti, sfére problémy, že treba zmeniť zákon alebo sa má pripraviť nový zákon, tak takáto hypotéza sa nepotvrdila ako pravdivá, skôr naznačuje niečo iné, že v tejto sfére chýba kontrola plnenia zákona. To je asi meritum problému a to nevyrieši žiadny nový text zákona, aj keď priznávam, že počas päť rokov, čo bol text zákona v platnosti, sa mohli preukázať niektoré slabšie miesta a niektoré jeho silnejšie miesta, prípadne niektoré legislatívne nepokryté miesta. Ale uviesť ako hlavný argument predloženia nového textu zákona, že ide o najviac porušovanú normu, tak to je argument skutočne dosť hmlistý.

    Novým návrhom zákona má vraj dôjsť k odstráneniu korupcie, ako som sa dopočul z rozpravy. No tak to je prekvapujúci objav, pretože ak by takéto čosi fungovalo, tak vlastne ktorákoľvek spoločnosť by sa najjednoduchším spôsobom zbavila čohokoľvek, ale novelou Trestného zákona, trestnej činnosti. Novelou zákona o obstarávaní určite sa nezbaví korupcie. Opäť platí, že zákon má zmysel vtedy, keď je kontrolovaný a keď jeho nerešpektovanie je sankcionované.

    No a konečne ďalšia moja pripomienka vôbec k filozofii a koncepcii, že ak čosi funguje s problémami a má sa čosi novelizovať, tak najjednoduchšia forma je zriadiť na to úrad. Dámy a páni, to je, myslím si, tá najhoršia forma, aká existuje, pretože každý úrad má tendenciu svojej vlastnej byrokratizácie, svojej vlastnej pyramidálnej stavby a tam sa vlastne tá koncepcia a štruktúra viac-menej rozteká do šírky ako voda v delte rieky, a keď príde ku koncovke, tak vlastne zisťujeme, že sme vybudovali ďalší orgán štátnej správy, v ktorom sa prevažne úraduje, ale nie kontroluje. No a čo sa týka objektívnosti tohto orgánu, sú dve možné pochybnosti: prvá, že vláda bude ustanovovať tento orgán alebo druhá pochybnosť, že to bude vec Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade, že to bude vec Národnej rady Slovenskej republiky, tak ustanovenie obsadenia takéhoto orgánu sa opäť stane vecou koaličnej dohody medzi koaličnými partnermi a v podstate sa v tejto sfére bude iba pokračovať v špirále, ktorej sme v súčasnosti svedkami.

    V materiáli sa nenachádzajú niektoré ďalšie veci, o ktorých sa nechcem zmieňovať vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie. Ale domnievam sa, že takisto hypotéza, ktorú vyslovil pán poslanec Brocka, že rešpektovaním zákona o verejnom obstarávaní vzniká úspora investičných nákladov, tak je to celkom mylné, pretože zákon o verejnom obstarávaní má celkom iný cieľ, úplne iný, nie iba minimalizáciu investičných nákladov, hoci aj tá môže byť. Nie vždy výsledkom verejného obstarávania sú minimálne náklady, ani zďaleka nie. To je iba jedno z kritérií. Na minimalizáciu investičných nákladov má aj minister Harna, aj vláda celkom iné mechanizmy, napríklad výkon štátnej expertízy.

    Dámy a páni, domnievam sa, že napriek tomu, že Európska únia - a to som sa dopočul - dychtivo čaká na znenie tohto zákona, nedomnievam sa, že jeho urýchlené prijatie prispeje k zlepšeniu problematiky tejto sféry. Skôr vyslovujem obavu z možného rizika vnesenia ďalších nepresností do tejto citlivej oblasti, akou je nesporne investičná sféra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, pani poslankyňa Sabolová je posledná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som len povedal pánu poslancovi Hofbauerovi, že si už mohol všimnúť, že Dzurindova vláda sa ide pretrhnúť, ak si niečo želá Európska únia. Nakoniec aj argumentácia skráteného legislatívneho konania v prípade tohto zákona tým, že si to želá Európska únia, to len dokazuje. Svoje lokajstvo voči Európskej únii si Dzurindova vláda kompenzuje tým, že ignoruje potreby občanov Slovenskej republiky a nerieši problémy našej ekonomiky. Skutočne si myslím, že vláda a parlament by sa mali zaoberať vnútornými problémami Slovenskej republiky a prestať sa oháňať tým, čo si kde niekto želá a dokazovať tým len svoje lokajstvo a nesuverenitu, neschopnosť riešiť problémy. Mali by si takisto uvedomiť, že ich volili občania tejto republiky a nie akejsi fiktívnej Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Na rozdiel od kolegu predrečníka chcem reagovať vecnejšie. Chcem pripomenúť pánu Hofbauerovi, že sme v prvom čítaní, keď sa nepredkladajú pozmeňujúce návrhy. Môžu, ale povinnosťou alebo možnosťou je to hlavne v druhom čítaní a myslím si, že ak budú, tak budú vypočuté.

    Po druhé, hovoríte, že to nebola najviac porušovaná norma. Stačí si zobrať dvakrát za roky 1997, 1998 správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontrol a zistíme, že najviac dochádzalo k porušovaniu práve tohto zákona pri výberových konaniach, verejných obstarávaniach na ministerstvách a nimi riadených rezortoch. Netreba ísť ďaleko.

    A tretia poznámka. Hovoríte, že najhoršia forma je zriadenie úradu. Myslím si, že asi ste nemali možnosť dobre si prečítať tento návrh zákona. Dúfam, že do druhého čítania si to dobre pozriete. Ale myslím si, že veľmi blízkym príkladom zavedenia takejto formy je Poľská republika, kde výrazne poklesla korupcia po zavedení takejto formy verejného obstarávania, kde vlastne výsledky všetkých verejných súťaží a všetkých obstarávaní boli zverejňované. Čiže každý jeden, kto sa prihlásil, alebo každý jeden, kto sa chcel uchádzať alebo mal nejakú pochybnosť, vlastne má možnosť sa vyjadriť, má možnosť vzniesť námietky a vedieť, ako súťaž dopadla. Myslím si, že je to norma, ktorá pomôže skutočne aj Slovensku výrazne znížiť korupciu nielen v štátnej správe, ale vôbec vo všetkých inštitúciách, kde sa práve tieto verejné obstarávania vykonávajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som povedať len tri krátke poznámky. Hovorilo sa tu o prijatí nového zákona. Mal som taký dojem, že sa kritizuje vláda za to, že prijíma tento zákon. Chcel by som povedať niečo o genéze nového znenia zákona, a to toľko, že skutočne, ako hovoril pán poslanec Sopko, ešte minulá vláda vyhodnotila efektívnosť a účinnosť tohto zákona a rozhodla, že je potrebné tento zákon novelizovať. Keďže však bolo potrebné do zákona zabudovať aj smernice Európskej únie, ukázalo sa, že novela zákona by bola oveľa prácnejšia, proste bolo by potrebné prebudovať celý zákon, celú filozofiu a logiku zákona, preto sa ešte minulá vláda rozhodla, že bude lepšie pripraviť nové znenie zákona. Toľko ku genéze zákona.

    Súhlasím s pánom poslancom Hofbauerom, áno, na prvé čítanie poslanci mali málo času. Ale na tomto zasadnutí Národnej rady nebude pokračovať druhé a tretie čítanie, druhé a tretie čítanie bude až v septembri, takže si myslím, že bude dosť priestoru na to, aby sa poslanci dôkladne oboznámili so znením zákona.

    A pánu Prokešovi by som chcel povedať toľko. Myslím si, že tento zákon nie je dôležitý len na plnenie podmienok vstupu do Európskej únie, ale tento zákon predovšetkým slúži nám doma na to, aby sa zefektívnil a stransparentnil proces verejného obstarávania. Myslím si, že tým veľmi poslúži jednak k úspore verejných zdrojov, ako aj k zvýšeniu produkcie, ktorá sa, žiaľ, k tomuto procesu všade vo svete druží.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Konštatujem, že v rozprave vystúpili vlastne traja poslanci. Pán poslanec Brocka predniesol návrh, ktorý bez problémov môže byť zapracovaný podľa mojej mienky do druhého čítania. Ide vlastne o zdravotne postihnutých občanov, ktorí sú zamestnancami invalidných družstiev, aby získali rovnaké šance v procese verejného obstarávania. Tento návrh môžem podporiť.

    Pán Sopko vlastne urobil genézu celého procesu verejného obstarávania, ako prebehlo predtým, a zákon podporil.

    Vážený pán poslanec Hofbauer vlastne by som povedal, že tak trošku moralizoval. Mohol by som to vyjadriť jedným slovenským príslovím: Podľa seba súdim teba.

    Ďakujem, nechcem k tomu nič viac dodať a musím konštatovať, vážený predsedajúci, že v rozprave žiadne konkrétne návrhy neodzneli.

    Ďakujem.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som odporúčal, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesnie:

    "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím pána spravodajcu, aby navrhol lehotu na druhé čítanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí číslo 288 zo dňa 30. júna 1990 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky toto:

    a) prideliť vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu,

    b) určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi za uvedenie návrhov.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 281. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister hospodárstva pán Ľudovít Černák.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 30. júna 1999 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o novú právnu úpravu v oblasti technickej normalizácie a posudzovania zhody výrobkov, ktorá vyplýva z požiadaviek Komisie Európskej únie, ktoré sú vyžadované v rámci implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do národnej legislatívy Slovenskej republiky.

    Prijatím tohto zákona sa zabezpečí predpisová základňa nevyhnutná na uplatňovanie princípov voľného obchodovania medzi Slovenskou republikou, Európskou úniou a Európskym združením voľného obchodu. Táto požiadavka je jednou zo základných predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie. Zákon je potrebné prijať do termínu opätovného hodnotenia stavu pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii tak, aby jeho prijatie mohlo byť zhodnotené v správe komisie, ak má správa naplniť naše očakávania a odporučiť preradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny kandidátskych štátov. Nevyhnutnosť prijatia tohto zákona bola vyjadrená aj na ostatnom rokovaní Asociačného výboru a opätovne deklarovaná zástupcami Komisie na bilaterálnom skríningu pracovnej skupiny I "Voľný pohyb tovaru".

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú splnené dve podmienky § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, preto vám navrhujem, aby ste vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Lászlóa Hóku, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov - dostali ste to v tlači číslo 284 - ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh na skrátené legislatívne konanie predložila vláda Slovenskej republiky a bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. júla 1999 na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa nepoužijú obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie spĺňa všetky náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie spĺňa všetky náležitosti a z vecného hľadiska je možné predložený vládny návrh zákona zaradiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie a predložené stanovisko prijal v uznesení číslo 113 zo 6. júla 1999. V súlade s § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky zaradila vládny návrh zákona na rokovanie 17. schôdze a uvedený návrh prerokovala v prvom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o predloženom návrhu na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal zatiaľ písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová. Ďakujem. Uzatváram možnosť písomného prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Budem stručná, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Mám opätovnú pripomienku, resp. námietku ku skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože tento návrh zákona mala vláda podľa svojho legislatívneho plánu úloh prijať ešte v marci tohto roku. Je mi to veľmi ľúto, aj keď súhlasím s tým, že patrí medzi priority, ktoré aj nám odporúčala Európska komisia v oblasti legislatívy, aby sme ich prijali. Pýtam sa, čo robila vláda od 31. marca a prečo musíme všetky zákony prijímať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k pani poslankyni Keltošovej. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyhlasuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Zatiaľ je prítomných 71 poslancov, vidím však, že je to viac.

    Skúsime sa ešte raz prezentovať. Vyzývam všetkých, poslankyne aj poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej miestnosti, aby sa vrátili.

    Znovu vás žiadam, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

    Budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ešte pred pokračovaním prvého čítania predseda Národnej rady žiada o slovo.

  • Prosil by som predsedov výborov a úradujúcich predsedov výborov, čiže podpredsedov výborov, aby počas rokovania Národnej rady neuskutočňovali rokovania výborov. Opakujem, žiadam, pretože nie je možné, keď beží rokovanie Národnej rady, aby niektorí predsedovia zvolávali zasadnutia výborov. Verím, že sa to opakovalo posledný raz a viackrát sa to už nestane. Verejne o to žiadam predsedov výborov parlamentu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 284. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 292.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva pán Ľudovít Černák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prechod z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku si vyžaduje právne upraviť podmienky, po splnení ktorých možno uvádzať na trh výrobky, ktoré môžu predstavovať riziko pre používateľa výrobkov, najmä v oblasti právom chránených záujmov. V tejto súvislosti je potrebné definovať povinnosti výrobcov, dovozcov a distributérov výrobkov právnymi predpismi novým spôsobom kompatibilným so zásadami uplatňovanými v Európskej únii.

    V predchádzajúcom spoločenskom systéme tvorili hospodárskoprávne predpisy spolu so záväznými technickými normami a systémom štátneho skúšobníctva právny mechanizmus centrálne riadeného hospodárskeho systému a popri takmer neexistujúcej hospodárskej súťaži určovali bezpečnosť a kvalitu výrobkov. Dôsledkom tejto skutočnosti dochádzalo k nadmernej regulácii v oblasti bezpečnostných požiadaviek na výrobky, k znižovaniu úrovne kvality, a tým aj k znižovaniu konkurencieschopnosti našich výrobkov na náročných zahraničných trhoch. Takéto mechanizmy sú ťažko prijateľné pre dnešnú podnikateľskú sféru, ktorú nadmerná regulácia konkurenčne znevýhodňuje, čím je nepriamo ovplyvnený aj zahraničný obchod. Navyše, fiškálna stratégia vlády, ktorá je priaznivá pre prílev zahraničných investícií, musí byť doplnená aj urýchleným zosúlaďovaním požiadaviek na výrobky s krajinami Európskej únie, resp. s týmito štátmi už aproximované požiadavky na výrobky v okolitých štátoch strednej a východnej Európy. Iba tak môže malý slovenský trh byť atraktívny pre investorov, iba tak možno vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé na to, aby sa k nám nedovážali zastarané technológie so zariadeniami, ktoré už nespĺňajú požiadavky platné na komunitárnom trhu. To je dôvod, pre ktorý treba existujúci právny systém a mechanizmus výkonu skúšobníctva, akreditácie, tvorby a uplatňovania noriem prispôsobiť podmienkam, ktoré sú uplatňované v Európskej únii a v štátoch s trhovou ekonomikou. Európske chápanie technických predpisov patrí do sústavy nástrojov hospodárskej súťaže. Nutnosť vypracovania novej právnej úpravy v oblasti skúšobníctva a posudzovania zhody výrobkov vyplýva z požiadaviek Komisie Európskej únie, ktoré sú vyžadované v rámci implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do národnej legislatívy. Tieto normy by mali byť aplikované najneskôr do konca roku 2002. Prijatím tohto zákona sa zabezpečí predpisová základňa, ktorá je nevyhnutná na uplatňovanie princípov voľného obchodovania medzi Slovenskou republikou, Európskou úniou a krajinami EZVO, čo je jeden zo základných predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie.

    Zákon je potrebné prijať do termínu opätovného hodnotenia stavu pripravenosti Slovenskej republiky. Význam navrhovaného zákona treba zároveň vidieť aj v tom, že nový právny predpis je v súlade s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a bude pôsobiť preventívne v záujme ochrany spotrebiteľa pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Zákon vytvorí slovenským exportérom podmienky rovnakého vstupu na domáci aj zahraničný trh a konštituuje nástroje podmieňujúce úspešný vývoz z Európskej únie i do Európskej únie, EZVO, krajín strednej a východnej Európy, ale aj do celého sveta.

    Spracovaný návrh zákona obsahuje systém posudzovania zhody vlastnosti výrobkov s predpísanými požiadavkami vrátane certifikácie a jeho mechanizmy a vytvára predpoklady na splnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 365, ktoré bolo prijaté 21. mája 1996 k návrhu koncepcie štátnej politiky pre oblasť technickej normalizácie, metrológie, akreditácie, certifikácie a skúšobníctva, podľa ktorého treba zabezpečiť samofinancovanie činnosti v tejto oblasti.

    Zásady zákona Národnej rady Slovenskej republiky o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody boli predložené na zaujatie stanoviska ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy a združeniam v prílohe listu Úradu pre normalizáciu a metrológiu 4. marca 1996. Navrhovaný zákon nahradí doterajší zákon číslo 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení neskorších predpisov, ale aj zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších úprav. Náhrada spočíva v akceptovaní princípov, ktoré platia v štátoch Európskej únie a ktoré sa pripravujú, alebo už boli realizované aj v obdobných transformujúcich sa štátoch.

    Zákon a ďalšie všeobecne záväzné predpisy vrátane zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý práve dnes prijala vláda Slovenskej republiky, a následne novela zákona o ochrane spotrebiteľa spolu s využitím súčasnej štruktúry vytvorenej na zabezpečenie činnosti Národného normalizačného orgánu a výkonov štátneho skúšobníctva majú za cieľ vytvoriť taký legislatívny rámec, ktorý nespôsobí podstatné zmeny v úrovni právom chránených záujmov, a to napriek zmenám v doterajšom systéme ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami.

    Dovoľte mi na záver už len povedať, že postupný prechod kontroly bezpečnosti a s ňou súvisiacej alebo deklarovanej kvality prevažnej časti výrobkov z etapy pred ich uvedením na trh do etapy kontroly výrobkov na trhu však so sebou prináša nielen nevyhnutnosť zosúladenia budovania oveľa účinnejšej koordinácie činnosti orgánov dohľadu, inšpekcií, ako sú napríklad obchodná inšpekcia, technická, hygienická, inšpekcia životného prostredia, poľnohospodárska, potravinárska a inšpekcia bezpečnosti práce, ale aj nevyhnutné náklady na kúpu kontrolovaného tovaru. Tieto náklady sú odhadnuté na 37,5 mil. Sk.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni poslanci,

    predkladaný návrh zákona je jedným zo šiestich zákonov, ktoré výrazne ovplyvnia hodnotenie dosiahnutého stupňa pokroku v integračných aktivitách Slovenskej republiky Komisiou Európskej únie a bude rozhodujúce pri rozhodovaní na Helsinskom summite o možnom začlenení Slovenskej republiky do prvej skupiny kandidátskych krajín, a preto verím, že pochopíte tú rýchlosť a napriek tomu zákon podporíte aj vo výboroch a následne v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Lászlóovi Hókovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 284) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. júla 1999 na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa nepoužijú obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zaradila predložený návrh zákona na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska predložený vládny návrh zákona definuje povinnosti výrobcov, dovozcov a distributérov výrobkov právnymi predpismi novým spôsobom, kompatibilným so zásadami uplatňovanými v Európskej únii. Aby relatívne malý slovenský trh bol atraktívny pre investorov a zároveň, aby naši výrobcovia boli konkurencieschopní na zahraničných trhoch, treba existujúci právny systém a mechanizmus výkonu skúšobníctva, akreditácie, tvorby a uplatňovania noriem prispôsobiť podmienkam uplatňovaným v Európskej únii. Prijatím tohto návrhu zákona sa zabezpečí predpisová základňa nevyhnutná na uplatňovanie princípov voľného obchodovania medzi Slovenskou republikou, Európskou úniou a krajinami európskeho hospodárskeho priestoru. Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Šepták. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    na úvod mi dovoľte ospravedlniť sa, že budem hovoriť miestami trošku nesúvisle, ale zaskočilo ma, že zákon už prerokúvame dnes a dostali sme sa hneď aj k prvému čítaniu. Osobne považujem prvé čítanie za veľmi dôležité, tak mi dovoľte povedať pár viet a myšlienok k zákonu o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 284.

    Je nepochybne veľkou pravdou, že tento zákon o technickej zhode je revolučný zákon a vyžaduje, aby dovozca a vývozca boli znalí predpisov, lebo sami môžu výrobok uviesť na trh a zároveň si musia byť aj vedomí dosahov, ktoré tento výrobok môže na trhu spôsobiť. Samozrejme, s týmto všetkým súvisia aj ďalšie problematické veci, ako je odberateľ, ktorý musí byť poučený o tom, aké má práva, ale aj povinnosti, na čo všetko sa môže sťažovať v prípade odobratia výrobku a jeho nefunkčnosti a, samozrejme, tomuto všetkému musíme mať prispôsobenú aj legislatívu. Legislatívu, ktorá bude všetky podnety v čo najkratšom čase vybavovať, nie ako sme toho svedkami v súčasnosti.

    Dovoľte mi povedať pár slov o situácii na trhu. 60 % výrobkov na slovenskom trhu predstavujú neznámi výrobcovia alebo veľmi ťažko identifikovateľní. Sú to subjekty mimo krajín Európskej únie. Dovoz realizujú dovozcovia alebo díleri, ktorí obvykle nie sú autorizovaní zástupcovia výrobcu, a preto je ťažké uznávať posúdenie o zhode i vyhlásenie o zhode od takýchto subjektov, pretože nespĺňajú potrebnú odbornú a technickú spôsobilosť. Obdobné skúsenosti majú dokonca i krajiny Európskej únie a EZVO, kde sa zistilo vysoké percento výrobkov nevyhovujúcich smerniciam Európskej únie, medzi ktorými bolo značné množstvo, až 50 % označených značkou CE. V spotrebiteľskej verejnosti v Slovenskej republike chýba povedomie, aby pri kúpe výrobkov požadovali od predávajúceho nejaké dôkazy o tom, že výrobok je bezpečný a kvalitný, označený značkou zhody, má certifikát a podobne.

    Prijatie legislatívy pri požiadavkách Európskej únie vytvára nevyvážený stav. Na jednej strane požiadavka na úplné uznávanie CE značky v prechodnom období, keď Slovenská republika nie je plným členom Európskej únie, na druhej strane slovenské skúšobné a certifikačné orgány CE značku vydávať nemôžu, dokiaľ Slovenská republika nebude plnoprávnym členom Európskej únie.

    Dámy a páni, chcel by som povedať ešte pár slov. Pochádzam z Dubnice nad Váhom a medziiným aj tam sa jeden takýto závod alebo, jednoduchšie povedané, skúšobňa, nachádza a v súčasnosti zamestnáva 300 ľudí. Chcem vám povedať, že veľmi často sa v tomto parlamente rozpráva o rozkrádaní a veľmi často sa hovorí o privatizácii. Dovoľte mi povedať, že títo ľudia, ktorí dnes držia túto skúšobňu nad vodou, nič nikomu nezobrali, nijakým nekalým spôsobom nesprivatizovali. Práve naopak, dokázali investovať aj v týchto časoch obrovské finančné prostriedky. Ide dokonca o 220 miliónov, kde zo svojich vlastných peňazí už dnes zaplatili 85 miliónov a ešte majú splatiť 95 miliónov z úveru. Sú na nich kladené veľmi vážne požiadavky, a preto by som vás chcel poprosiť, aby sme pristupovali k tomuto zákonu veľmi dôkladne.

    V druhom čítaní vystúpia moji kolegovia s pozmeňujúcimi návrhmi. Chcem vás všetkých požiadať, aby sme nezobrali tento zákon na ľahkú váhu, pretože by sa mohlo stať, že na Slovensku by prišli ďalší ľudia o svoje pracovné možnosti a opäť by sme rozšírili rady nezamestnaných, už aj tak v nelichotivom počte, aký je dnes na Slovensku.

    Dovoľte mi na záver môjho krátkeho príhovoru povedať ešte isté záležitosti, ktoré sú podľa mňa veľmi dôležité, pretože veľmi často sa v parlamente spomínajú krajiny ako Maďarsko, Česká republika a Poľsko, ktoré sú zaradené do prvej skupiny vstupu do Európskej únie, akým spôsobom sa vyrovnali v spomenutých štátoch s týmto zákonom a akým spôsobom sa vyrovnávame my.

    Maďarsko - zákon prijatý v súlade s požiadavkami Európskej únie, direktívy zavádzané postupne s prechodným obdobím. Plná harmonizácia až po vstupe do Európskej únie.

    Česká republika - zákon prijatý v súlade s požiadavkami Európskej únie, direktívy Európskej únie postupne zavádzané, existencia prechodného obdobia.

    Poľsko - zákon zatiaľ nezavedený, taktiež nezavedené direktívy Európskej únie.

    Dámy a páni, chcel by som vás veľmi dôrazne upozorniť na existenciu prechodného obdobia, ktoré potrebujú aj naše podniky, aby mohli v čase, ktorý im dáme k dispozícii z účinnosti zákona, nabehnúť na nejaký nový výrobný program, aby vyškolených odborníkov, ktorých majú, mohli použiť na ďalšie činnosti. Hovoríme, že na Slovensku nie je toľko odborníkov, aby sme mohli nimi takým spôsobom hazardovať.

    Na záver spomeniem ešte jednu dôležitú vec. Európska únia sama zavádza takéto prechodové zmeny až na dĺžku 20 rokov. Napríklad direktíva elektromagnetickej kompatibility, ktorá bola prijatá v roku 1989, nadobudla platnosť v Európskej únii v roku 1996. Nízkovoltová direktíva LVD vydaná v roku 1973 nadobudla platnosť v roku 1997.

    Dámy a páni, ak mi dovolíte, toto boli stručné pripomienky k prvému čítaniu tohto zákona. Chcel by som vás skutočne poprosiť, aby ste k nemu pristupovali s rozvahou a aby sme prijali pripomienky, ktoré v parlamente počas druhej rozpravy prednesú kolegovia.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa nehlási nikto z poslancov, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni poslanci,

    jeden rečník, ktorý vystúpil, pochopil dôležitosť, nutnosť tohto zákona a zároveň upozornil na problémy, ktoré môžu byť s jeho implementáciou spojené. Dovoľte mi povedať, že zákon je z dielne Úradu pre normalizáciu a metrológiu a pán predseda ho bude obhajovať vo výboroch. Ale aj spolu s mojimi pracovníkmi sme si vedomí toho, že je potrebné prechodné obdobie, sme si vedomí toho, že takáto právna norma sa musí zaviesť citlivo. Takže sme pripravení konštruktívne spolupracovať pri všetkých návrhoch, ktoré zaznejú vo výboroch alebo v rozprave Národnej rady.

    Ďakujem za podporu a predpokladám dobrú spoluprácu v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy a páni,

    na záver len jednu vetu. Je to pre mňa historická chvíľa, na posvätnej pôde Národnej rady Slovenskej republiky súhlasím s pánom poslancom Šeptákom a jeho návrhmi a budem ich podporovať, aby boli zaradené do tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona nasledujúce uznesenie:

    "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážená Národná rada,

    v zmysle rozhodnutia číslo 292 predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. júla 1999 k návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) prideliť vládny návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 284, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu,

    b) k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej prerokovanie vo výboroch do 31. augusta a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Zároveň mi dovoľte, aby som v Národnej rade Slovenskej republiky privítal francúzsku parlamentnú delegáciu, ktorú vedie podpredseda senátu Francúzskej republiky Paul Giraud. Buďte vítaní.

  • Ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 290. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Prepáčte, pán minister.

    Pán poslanec Jariabek má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Dovoľte mi, aby som predniesol procedurálny návrh v tom zmysle, aby Národná rada rokovala dnes po 19.00 hodine do 20.00 hodiny. A hlasovať hneď.

    Ďakujem pekne.

  • Aby Národná rada rokovala do 20.00 hodiny. Počuli ste procedurálny návrh. Budeme hlasovať o tom, aby Národná rada rokovala po 19.00 hodine do 20.00 hodiny.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada neodsúhlasila, aby sme rokovali o 19.00 hodine len do 20.00 hodiny.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, po 19.00 hodine do 20.00 hodiny. Ale ak príde návrh po 19.00 do 23.00 hodiny, tak o tom budeme hlasovať. Pochopil som, o čo išlo.

    Pán minister, máte slovo.

    Pán minister, ospravedlňujem sa vám ešte raz, je tu ďalší procedurálny návrh.

    Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.

  • Počuli ste ďalší pozmeňujúci návrh bez určenia lehoty dokedy, aby Národná rada rokovala po 19.00 hodine.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada odsúhlasila, aby dnes rokovala po 19.00 hodine.

    Nech sa páči, konečne, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaný zákon reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil rozpor ustanovenia § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov s článkom 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa nálezu, ak občan uplatní svoje právo podľa článku 30 ods. 1 ústavy tým, že využije právo udeliť prednostný hlas kandidátovi na poslanca, právne účinky uplatnenia tohto práva sa zachovávajú počas celého volebného obdobia. Článok. 30 ods. 4 ústavy teda zaručuje právo na zachovanie právneho stavu určeného prednostnými hlasmi voličov aj v období po vykonaní volieb.

    Vzhľadom na to, že je nevyhnutné doplniť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z radov náhradníkov v dôsledku voľby Ing. Rudolfa Schustera za prezidenta Slovenskej republiky, je v záujme Slovenskej republiky, jej občanov, ako aj vrcholných štátnych orgánov, aby doplnenie Národnej rady Slovenskej republiky bolo vykonané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky tak, aby boli plne rešpektované základné ľudské práva a slobody.

    Z uvedených dôvodov vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím pána poslanca Mészárosa povereného člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 1999 vystúpil pri rokovaní o návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Na úvod uvádzam, že predmetný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289 zo dňa 2. 7. 1999. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky posúdil tento návrh na svojej 36. schôdzi výboru 6. júla 1999 a prijal uznesenie číslo 119, s ktorým vás teraz oboznámim.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a

    a) súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov,

    b) odporúča návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov schváliť,

    c) poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lajosa Mészárosa, aby pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu plnil úlohu spoločného spravodajcu,

    d) uvádza v zmysle § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na základe požiadania poslanca Petra Brňáka stanovisko poslancov výboru, ktorí s týmto uznesením nevyslovili súhlas. Poslanci Ivan Gašparovič, Ján Cuper a Peter Brňák hlasovali proti prijatiu tohto uznesenia, poslanec Robert Fico sa zdržal hlasovania,

    e) ukladá poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Lajosovi Mészárosovi informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle tohto uznesenia ako spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky po rozprave o tomto návrhu, aby súhlasila v súlade s § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku so skráteným legislatívnym konaním o uvedenom návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mészárosovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Prokeš má procedurálny návrh. Pán poslanec Cuper. Ďakujem. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Čiže najprv vystúpi pán poslanec Prokeš s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Navrhujem, aby sme dnes rokovali do 19.30 hodiny.

  • Budeme pokračovať. O tomto návrhu, samozrejme, dám hlasovať, ale budeme pokračovať. Nikde nie je napísané ihneď.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    § 89 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    Predkladaná novela volebného zákona ani zďaleka nespĺňa ani jednu z týchto požiadaviek, ktorú kladie rokovací poriadok na začatie skráteného legislatívneho konania. Je to teda to najflagrantnejšie porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ledaže by opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania o návrhu novely volebného zákona mala svoje opodstatnenie vtedy, ak by nám hrozili predčasné parlamentné voľby. Ale o tom by nás mohol poinformovať najzasvätenejšie pán minister spravodlivosti.

    Druhý dôvod by mohol byť, že ide o zviditeľnenie KDH ako politického subjektu a strategická príprava nových budúcich či už predčasných, alebo riadnych parlamentných volieb. No a potom je tu ešte jeden problém, ktorý súvisí s riešením nastúpenia náhradníka za pána prezidenta Ruda Schustera, ale ani to nie je taký problém, ktorý by ohrozoval strategické záujmy alebo spôsobil značné hospodárske škody v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.

    Jeden alebo dvaja poslanci nemôžu v tomto parlamente spôsobiť nijakú katastrofu, takže ostáva zrejme asi len ten problém nepevnosti vládnej koalície a zviditeľňovania jej materských subjektov, najmä KDH. Kladiem zároveň otázku ministrovi spravodlivosti pánu Čarnogurskému, aby potom odpovedal prípadne aj na túto otázku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa niekto hlási s faktickými poznámkami. Pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som doplniť vystúpenie pána poslanca Cupera. Zaoberali sme sa týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru a myslím si, že zhodne so všetkými poslancami alebo väčšinou poslancov ústavnoprávneho výboru, aj keď boli z vládnej koalície, bolo konštatované, že jednoducho vláda si nedala ani tú námahu alebo prácu, aby jasným, konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom definovala dôvod skráteného legislatívneho konania v rámci predkladacej správy.

    V samotnej predkladacej správe je totiž uvedené, že práve v dôsledku úplného neobsadenia všetkých poslaneckých miest v parlamente by mohlo dôjsť k nerešpektovaniu základných práv a slobôd. Myslím si, že nerešpektovanie základných práv a slobôd, o čom by sme mohli za istých okolností viesť aj diskusiu, či je naplnené nerešpektovanie základných práv a slobôd, nie je ohrozením základných práv a slobôd a nie je ani mimoriadnou udalosťou, ako o tom hovorí § 89 rokovacieho poriadku. V tomto smere je skutočne, ako už bolo povedané, opätovné a viacnásobné flagrantné porušenie rokovacieho poriadku v tom smere, že vláda a poslanci všade tam, kde chcú urýchlene prerokovať návrhy zákonov, zneužívajú - to je veľmi vážna vec -, zneužívajú rokovací poriadok bez toho, aby si aspoň urobili námahu a zdôvodnili to.

    Chcem povedať, že naplnenie počtu poslancov na 150 v parlamente v zmysle predloženej novely volebného zákona je sekundárnou, ak nie terciárnou záležitosťou. Ide o niečo iné a myslím si, že to niečo iné je dôvodom potreby urýchleného rokovania o tomto vládnom návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Cuper, záujmy KDH sú totožné so záujmami Slovenska, takže sa plne stotožňujem s týmto návrhom a záujmy Slovenska si zase vyžadujú, aby ústavné orgány Slovenskej republiky boli úplné. Medzi najvyššie ústavné orgány Slovenskej republiky patrí Národná rada Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky v súčasnosti nie je úplná. Chýba jeden poslanec.

  • Hlasy z pléna.

  • Tým viac to platí. A výsledok hlasovania o jednotlivých zákonoch či iných rozhodnutiach prijímaných v Národnej rade môže závisieť aj od jedného hlasu. A z toho dôvodu je naozaj dôležité pre naplnenie občianskych práv, aby reprezentácia občanov v Národnej rade, tak ako ju predvída ústava a volebný zákon, bola úplná a plná, a to vyžaduje, aby Národná rada mala 150 poslancov. Z toho dôvodu je odôvodnené skrátené legislatívne konanie a na to som odpovedal prvou vetou. Z toho dôvodu vláda navrhla skrátené legislatívne konanie a navrhujem, aby ste ho schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Predtým ako budeme pokračovať v prvom čítaní, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Prokeša, ktorý žiada, aby Národná rada dnes rokovala do 19.30 hodiny.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Prokeša nebol schválený.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme sa ujednotili na tom, že vláda bude dávať návrhy len na normálne konanie. Dobre? Lebo takmer všetko, čo prichádza, je skrátené. Tak si ušetrime prácu, aby láskavo vláda dala návrh len na konanie, ktoré bude normálne.

  • Pani poslankyňa, o tom sa nedá hlasovať. To nie je procedurálny návrh na základe rokovacieho poriadku.

  • Lebo sa nedá. Rokovací poriadok hovorí o procedurálnych návrhoch. Môžem vám to prečítať, aby to bolo pre každého jasné. Podľa § 34 poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. A nemáme v kompetencii zaviazať vládu takýmto spôsobom.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Myslím si, že to bol v každom prípade návrh o vecnom postupe. Upresním tento procedurálny návrh. Aby sme zaviazali pána predsedu parlamentu, aby odmietol prijímať návrhy na skrátené legislatívne konanie a vracal ich naspäť vláde.

  • O tom sa nedá hlasovať, pán poslanec.

  • O tom sa dá hlasovať, pán predsedajúci.

  • Nedá sa.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 280. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 290.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ivan Šimko.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    najskôr sa pokúsim povedať niekoľko slov o dôvodoch, pre ktoré predkladáme tento návrh zákona. Pôvodne som o tom nechcel širšie hovoriť, ale keďže v návrhu na skrátené konanie sa v rozprave pán poslanec Cuper vyjadroval k týmto dôvodom, musím povedať, že sa vyjadroval mylne, pretože iné dôvody a zásadne iné dôvody viedli navrhovateľov k predloženiu tejto novely. Pán poslanec zrejme skôr predkladal ako dôvody tejto novely svoje želania. Avšak skutočnosť je iná.

    Základným dôvodom, pre ktorý prichádzame s týmto návrhom zákona, bolo prijatie zákona číslo 187 na jar minulého roku. Zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Už vtedy sme na rokovaní Národnej rady my, ktorí sme boli poslancami aj v minulom volebnom období a ktorí sme boli v opozícii, veľmi výrazne upozorňovali, že ide o návrh zákona, ktorý je veľmi citlivý, pretože sa blížili voľby a viaceré ustanovenia v tomto zákone sú politicky účelové a napokon niektoré z nich sú aj v rozpore so základným zákonom nášho štátu. Z toho dôvodu sme potom ako skupina poslancov, skupina 35 poslancov, dali návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby posúdil tieto ustanovenia. A ten 11. marca tohto roku rozhodol, že 5 ustanovení zákona o voľbách v znení novely, o ktorej som hovoril, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Toto je základný dôvod, pre ktorý prichádzame s týmto návrhom. Návrh prichádza s tým, aby napravil vlastne to, čo Národná rada v minulom volebnom období pokazila, aby napravil ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou alebo ktoré sú vyložene účelové. Z toho dôvodu ide iba o stručnú novelu, ktorá nemá koncepčný charakter, ale vracia prakticky stav nášho volebného zákona do stavu pred prijatím ostatnej novely na jar minulého roka.

    Týka sa to jednak piatich ustanovení, ktoré Ústavný súd vyhlásil za ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou a okrem toho vracia do nášho volebného práva možnosť utvárania volebných koalícií takým spôsobom, aký tradične v našom práve od dvadsiatych rokov tohto storočia bol. To znamená, že môže viac politických strán podať spoločnú kandidátnu listinu bez toho, že by vznikol nový právny subjekt, ale tak, že sa utvára volebná koalícia s podmienkami, aké platili pred prijatím novely číslo 187/1998 Z. z. Samozrejme, podali sme tento návrh predovšetkým preto, lebo je povinnosťou orgánu, ktorý prijal normu, ktorá je v rozpore s právnou normou vyššej právnej sily, v tomto prípade s ústavou, do 6 mesiacov napraviť stav, ktorý sa tým utvoril. Táto povinnosť, ktorá vyplýva z ústavy, sa, bohužiaľ, v minulom období príliš nenapĺňala, resp. nenaplnila sa zatiaľ ani raz. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme prikročili k tomu, ak sa takáto vec stane, že Národná rada prijme ustanovenie, ktoré je v rozpore so základným zákonom nášho štátu, že bude aj z toho vyvodzovať dôsledky v tom zmysle, že opraví zákon tak, aby sa dostal do súladu so základným zákonom štátu. To je, samozrejme, základný dôvod, pre ktorý predkladáme túto novelu.

    O dôvodoch skráteného konania, ktoré navrhla vláda, hovoril pán minister spravodlivosti. Stotožňujem sa s tým, že pokiaľ ide o ustanovenie o nastupovaní náhradníkov, naozaj tu tento dôvod je, pretože nastupovanie náhradníkov je mimoriadne dôležitý inštitút, ktorý zabezpečuje to, aby Národná rada rozhodovala v kompletnom zložení, to znamená v zložení 150 poslancov. Dnes máme prakticky 149 poslancov, nie prakticky, ale právne máme 149 poslancov, čo by napríklad mohlo vyvolávať vážne rozpory už aj v posudzovaní toho, aké sú kvóra napríklad pri prijímaní ústavných zákonov a podobne. Takže v tejto chvíli tu naozaj je dôvod, aby sme sa zaoberali osobitne týmto ustanovením.

    Navrhujeme, aj pokiaľ ide o ostatné ustanovenia tejto novely, aby sme sa vrátili ku stavu, ktorý platil pred prijatím ostatnej novely číslo 187. To znamená, pokiaľ ide o nastupovanie náhradníkov, navrhujeme, aby sme sa vrátili do stavu, ktorý platil pred prijatím tejto ostatnej novely, podľa ktorého nastupovali náhradníci podľa preferenčných krúžkov do 10 %, pokiaľ mal niektorý z náhradníkov 10 % preferenčných krúžkov, tak nastupoval podľa nich a inak podľa určenia strany s prihliadnutím na jeho odbornosť. Tento stav tu platil od roku 1995 do roku 1998. Samozrejme, diskutovali sme o tom, či je takéto ustanovenie v poriadku a či sa nedostáva taktiež do rozporu s ústavou vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu, keď sa toto ustanovenie novelou z minulého roka upravilo tak, že náhradníci nastupovali výlučne podľa určenia strany, a Ústavný súd konštatoval, že keď už Národná rada, zákonodarca bol taký veľkorysý, že umožňoval občanom zasahovať do poradia na kandidátnej listine preferenčnými hlasmi, tak by mal byť v takom prípade zákonodarca taký láskavý a umožniť, aby sa rešpektovalo poradie, ktoré sa tým utvorilo.

    Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nám však dal tak trochu návod, ako treba pritom postupovať a dovolím si vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku, citovať z tohto odôvodnenia, ktoré sa vlastne zaoberá aj tými 10 percentami.

    Citujem: "Článkom 30 sa v spojení s článkom 2 ods. 1 ústavy zaručuje občanovi nielen možnosť odovzdať svoj hlas v prospech kandidáta na volené miesto alebo možnosť dostať hlas od iných občanov. Občan vo voľbách rozhoduje o vlastnej budúcnosti v štáte, v ktorom žije. Predstavy o budúcej orientácii štátu a spoločnosti sa rôznia medzi jednotlivými občanmi nielen v závislosti od politických sympatií. Aj vo vnútri politických strán a politických hnutí existujú rozdielne predstavy o budúcom smerovaní vecí verejného záujmu. Preto právo občana zvoliť si za svojho zástupcu toho, kto sa najviac približuje jeho vlastným predstavám o riešení otázok verejného záujmu, je podstatou súčasného práva zaručeného článkom 30 ods. 1 ústavy. Formuláciou právnych noriem nemožno zaručiť, že občan toto dôležité právo naozaj uplatní, ale povinnosťou právneho štátu je vytvoriť právne predpoklady, aby ho uplatniť naozaj mohol. Občania hlasujúci vo voľbách hlasujú pomocou hlasovacích lístkov, ktoré musia mať zákonom ustanovené náležitosti. K nim patrí aj poradie kandidátov, ktoré na hlasovacom lístku musí byť zhodné s poradím kandidátov na hlasovacej listine. Každý občan vie, ktorými osobami sa nechá zastupovať, keď uplatní svoje právo zúčastniť sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov. Ak volič nie je spokojný s poradím kandidátov na hlasovacom lístku, ktorý podľa § 28 ods. 6 volebného zákona vloží do volebnej schránky, má možnosť najviac štyrom kandidátom udeliť prednostný hlas, ktorý je právne relevantný, ak sa najmenej 10 % oprávnených voličov zhodne v názore na osobu, ktorá sa má v ich mene a záujme podieľať na uplatňovaní verejnej moci v štáte."

    Takto sme dospeli k tomu, že 10 % uznáva Ústavný súd aj v odôvodnení tohto rozhodnutia za právne relevantný počet prednostných hlasov tak, aby zasiahol vlastne do pôvodného poradia a okrem toho bolo to tiež predmetnom iného rozhodnutia Ústavného súdu ešte z roku 1997.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je novela, ktorá napráva účelovosť a protiústavnosť novely volebného zákona z minulého roka. Nie je to novela, ktorá si robí ambície zaoberať sa koncepčnými otázkami nášho volebného práva, aj keď si predkladatelia uvedomujú, že diskusia o koncepčných otázkach nášho volebného práva je potrebná a mala by byť čo najširšia, aby podľa možnosti zahrňovala celý rozsah subjektov, ktoré sa zúčastňujú na politickej súťaži.

    V pláne legislatívnych úloh vlády je nový volebný zákon plánovaný na rok 2000, to znamená niekedy o rok. Bolo by dobré, aby sme sa na tento zákon veľmi dobre pripravili, aby sme diskutovali predovšetkým o koncepčných otázkach. To však nie je, nemalo byť a ani nemohlo byť predmetom tejto novely. Táto novela má vyriešiť predovšetkým protiústavné ustanovenia a účelové ustanovenia v doterajšom volebnom práve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu. Žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň žiadam pána spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pána poslanca Mészárosa, aby referoval o prerokovaní tejto novely vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je bezprostredne aktuálny s ohľadom na postup pri nastupovaní náhradníkov na uprázdnený mandát poslanca. Problém spočíva predovšetkým v tom, že predchádzajúce ustanovenie volebného zákona, platné pred novelou volebného zákona číslo 187/1998 Z. z., sa stalo nepoužiteľným, a preto je potrebné v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky nanovo prijať ustanovenie, ktoré bude rešpektovať uplatnenie prednostných hlasov počas celého volebného obdobia, a nielen pri ustanovujúcej schôdzi parlamentu.

    Predložený návrh zákona nanovo rieši postavenie volebných koalícií. Ide o návrat k tradičnej koncepcii utvárania volebných koalícií. Ich úspech vo voľbách sa opätovne podmieňuje postupným percentuálnym zvyšovaním voličského kvóra podľa počtu v koalícii združených politických strán, resp. politických hnutí.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 290 zo dňa 2. júla 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. júla 1999 a gestorský ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote tiež do 7. júla 1999.

    Vážený pán predseda, navrhujem, aby sa o mojom návrhu hlasovalo až po rozprave.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Prokeš, pán poslanec Brňák, pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper. Ďakujem, uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    najprv mi dovoľte predsedajúcemu zaželať k jeho dnešným narodeninám všetko najlepšie a takisto pánu Petrovi Weissovi, ktorý už možno niekde nalieva.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som nadviazal na vystúpenie predkladateľa tohto zákona alebo novelizácie zákona. Myslím si, že dôvody na predloženie novelizácie sú niekde celkom inde, ako ich uvádzal pán predkladateľ. A dôvodom, skutočne jediným dôvodom, ktorý môže byť v tomto prípade relevantný, je, že stojíme pred alebo máme pred dverami predčasné voľby. V takom prípade je novelizácia a skrátené konanie skutočne opodstatnené.

    Pokiaľ hovoríme o ďalších dôvodoch, ktoré uvádzal pán predkladateľ Šimko, tak sa musím na niečo spýtať. Pán poslanec Šimko, ak sa spochybňuje hlasovanie preto, lebo nie je náhradník za pána poslanca, dnešného prezidenta Schustera, či nie je spochybnené vôbec prijímanie zákonov Národnou radou, ktorá uprela právo vykonávať poslanecké povinnosti a uplatňovať poslanecké právo pánu poslancovi Lexovi, a tým vlastne diskriminovala všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dali svoj preferenčný hlas práve pánu poslancovi Lexovi. Ak sa teda odvolávame na iné preferenčné hlasy, myslím si, že by to malo platiť aj tu. Je celkom jasné, že spôsob, ktorý zvolila vládna deväťdesiatrojka, ktorá odstavila od možnosti vykonávať poslanecké práva a povinnosti pána poslanca Lexu, vychádza z päťdesiatych rokov alebo z praxe päťdesiatych rokov, keď politickí protivníci boli jednoducho kriminalizovaní, zatváraní a, samozrejme, umožňuje to vlastne odstaviť celú opozíciu a môže sa stať, že tu bude sedieť len 93 poslancov vládnej koalície a ani jeden poslanec opozície, pretože tí budú všetci v kolúznej väzbe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi aj za blahoželanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák, máte slovo.

    Nikto sa neprihlásil s faktickými poznámkami.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    chcem v rámci prvého čítania reagovať niekoľkými poznámkami aj ja na túto tému, ktorá je, myslím si, pre Slovenskú republiku pomerne vážna, pretože volebný systém každej krajiny je z hľadiska parlamentnej činnosti jedna z najvýznamnejších činností parlamentu v rámci jeho zákonodarnej práce.

    Na úvod chcem polemizovať s názorom pána poslanca Šimka, ktorý uviedol, že hlavným dôvodom predloženia novely volebného zákona bolo rozhodnutie Ústavného súdu a spochybnenie 5 častí, dodávam, 5 drobných častí návrhu poslancov, ktorí predkladali na Ústavný súd a ktorý sa dotýkal nami schválenej novely volebného zákona, myslím si 187/1998 Z. z. K tomuto je potrebné povedať asi toto. Návrh novely volebného zákona, ktorý sme schvaľovali pomerne tesne pred skončením predchádzajúceho volebného obdobia, alebo tomuto návrhu je možné podľa môjho názoru vyčítať skutočne iba jedno, a to, že bol schvaľovaný pomerne v krátkom čase pred blížiacimi sa voľbami. A všetko ostatné, to hlavné, čo uvedený návrh volebného zákona a neskôr aj schválená novela volebného zákona uvádzala, v rámci tejto novely bolo pre politický život Slovenskej republiky potrebné, žiaduce a myslím si, že je to potrebné a žiaduce aj do budúcnosti.

    Mám na mysli predovšetkým časť, rozhodnú časť schválenej novely volebného zákona, ktorá hovorila o sprísnení volebného kvóra pre politické strany a hnutia, ktoré sa chcú v rámci predvolebnej koalície dostať do parlamentu tak, že každá z týchto politických strán a hnutí musí, aj keď sú v predvolebnej koalícii, dosiahnuť 5-percentné kvórum. Chcem povedať, že aj táto záležitosť je podľa môjho názoru v teraz predkladanom návrhu novely volebného zákona dominantnejšia a podstatnejšia ako neúplný počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Už na rokovaní ústavnoprávneho výboru som povedal, že ak by skutočne malo dochádzať tým, že dnes je v parlamente 149 alebo 148 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, k nejakému ohrozeniu základných práv a slobôd alebo k nejakým mimoriadnym okolnostiam či mimoriadnym udalostiam, určite by túto okolnosť zvážil aj terajší prezident pán Schuster a nevyvolal by stav ohrozenia základných práv a slobôd, prípadne stav mimoriadnych udalostí a nenastúpil by na post prezidenta Slovenskej republiky, pretože ako demokrat si váži základné práva a slobody a ich neohrozenie oveľa viac, myslím si, ako funkciu prezidenta Slovenskej republiky. A navyše, ak by skutočne iba toto malo byť dôvodom skráteného legislatívneho konania v rámci tejto novely, myslím si, že všetko ostatné, čo obsahuje táto novela volebného zákona, by jednoducho nebolo obsiahnuté v návrhu, o ktorom teraz rokujeme.

    Osobne vidím tých čertových kopýt poslaneckého návrhu viacero. Ten prvý, ktorý je aj pre mňa trocha zvláštny a neviem ho celkom dešifrovať, je uvedený už v bode 1 tohto návrhu zákona, kde sa hovorí, že v § 11 ods. 3 prvá veta znie: "Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán alebo politických hnutí alebo združení, únií politických strán (ďalej len "politická strana")." Normálnym slovom povedané, táto dikcia hovorí o tom, že nielen politické strany a politické hnutia, ale aj akési združenia či únie politických strán majú mať svoj právny význam pre prípadné blížiace sa voľby. Túto myšlienku obsiahnutú iba akoby pomimo vo vzťahu k volebným komisiám, ani nie vo vzťahu k samotnému aktu uskutočnenia volieb, ale vo vzťahu k volebným komisiám, táto skutočnosť bola predmetom zatiaľ politických rokovaní a z dostupných materiálov, z dostupnej tlače je zrejmé, že koaličná rada súčasných politických strán vládnej koalície sa mala zaviazať v prospech SDK niečím takým, že budú do budúcna podporovať možnosť účasti tohto politického subjektu vo voľbách aj v prípade, ak bude všetkých päť pôvodných materských politických strán či hnutí, ktoré SDK vytvorili, individuálne pracovať a pôsobiť. Čiže myslím si, že sa chce navodiť atmosféra, chce sa do istej miery zakonzervovať z hľadiska definovania pojmu politických strán a hnutí to, že v budúcnosti nejaký politický subjekt, ktorý už nebude klasickou politickou stranou či hnutím, ale bude nejakým hybridom, bude to nejaké, ako sa hovorí, združenie alebo únia politických strán, bude mať možnosť uchádzať sa zrejme aj vo voľbách o hlasy voličov.

    Myslím si, že toto je pomerne nebezpečná záležitosť a nebezpečná aj preto, že ono sa to nemusí dotýkať iba účelového našitia volebných pomerov na súčasný stav, v ktorom sa nachádza SDK, a nemusí to kopírovať iba potreby Strany demokratickej koalície v jej budúcej podobe, ale môže to navodiť na slovenskej politickej scéne doteraz nepoznané možnosti pre množstvo iných, presne nedefinovaných politických zoskupení charakterizovaných ako politické strany alebo politické hnutia.

    Je celkom možné, že v zmysle tejto dikcie, ktorá nie je nikde pomenovaná, by sa mohli v budúcnosti uchádzať o politickú dôveru vo voľbách aj rozličné záujmové, občianske či iné profesijné združenia a spolky a myslím si, že by to bola z hľadiska nášho politického systému do budúcnosti nie dobrá cesta. Ale naopak, tá fragmentácia a rozdrobenosť, ktorá je dnes už v parlamente pomerne veľká, by bola ešte väčšia, a to je dobré semenisko pre chaos, nekoncepčnosť a neefektívnosť aj z hľadiska samotnej vlády v rámci Slovenskej republiky.

    Čiže prosil by som aj jedného z predkladateľov, ktorým je pán poslanec Šimko, ak by mohol bližšie vysvetliť, bližšie ozrejmiť, čo mala na mysli skupina poslancov, keď sa takýmto spôsobom snaží vtesnať už do ustálenej terminológie politických strán a hnutí nejaký nový názov, ktorý, myslím si, nie je vhodný pre Slovenskú republiku.

    To ďalšie čertovo kopýtko - zase nie to, čo hovoril pán poslanec Šimko -, spočíva v tom, že stav sa vracia do obdobia pred schválením zákona číslo 187/1998 v tom, že ak sme stanovili, ako som už povedal, pre predvolebné koalície, pre každú politickú stranu a hnutie povinnosť získať 5-percentné kvórum, teraz sa stav vracia do pôvodných meradiel v tom smere, že v budúcnosti, ak bude zrejme tento návrh volebného zákona schválený, bude možné uzatvárať predvolebné koalície takým spôsobom, že jednoducho silnejšia politická strana si môže na svoju kandidátku nabrať množstvo satelitov, množstvo všelijakých, doslova ich nazvem, politických parazitov, ktorí sa takouto formou dostanú do parlamentu a budú v parlamente vyvíjať akoby demokratickú činnosť priamo odvodenú od svojich voličov, od občanov Slovenskej republiky.

    Chcem povedať, že nechápem, dodnes nechápem postoj väčšinových politických strán na Slovensku, medzi ktoré patrí povedzme Strana demokratickej ľavice, Kresťanskodemokratické hnutie alebo Demokratická únia, ako veľmi, povedal by som, pomerne demagogickým a ľudovým spôsobom veľmi tvrdo zaútočila na túto myšlienku, ktorá mala svoje ratio a zvlášť vo vzťahu k Strane demokratickej ľavice osobne som nechápal útoky voči takto schválenej koncepcii, pretože sama Strana demokratickej ľavice bola tým zlým príkladom, ako je možné dospieť v rámci neefektívnych predvolebných koalícií k tomu, že to stálo skoro politický krk samotnú Stranu demokratickej ľavice. Mám na mysli politicky účelové predvolebné zoskupenie, ktoré v minulosti vzniklo pod názvom Spoločná voľba, keď Strana demokratickej ľavice ako pomerne stabilný a silný politický subjekt si rozšírila predvolebnú koalíciu o tri malé politické strany, čo znamenalo pre tento politický subjekt skoro to, že nebyť 30 alebo 40 000 hlasov nad 10 %, tak Strana demokratickej ľavice by nebola v tom čase parlamentným politickým subjektom. A navyše ako sa jej odvďačili malé politické strany, ktoré doniesla na svojom chrbte do parlamentu, keď ešte pred skončením volebného obdobia všetky tri politické subjekty sa osamostatnili od kmeňového politického subjektu a vyvíjali vlastnú politickú činnosť na pôde parlamentu.

    Čiže chcem povedať, že skutočne nechápem najmä väčšie politické strany a krok, ktorý odchádza od klasického pomerného volebného systému a smeruje skôr svojou tendenciou buď k zmiešanému, ale viac k tomu väčšinovému volebnému systému, keď tieto väčšie politické strany či hnutia veľmi ostro zaútočili na koncepciu, ktorá podľa môjho názoru bola a zatiaľ stále je správnejšia a lepšia. Myslím si, že dnes je už zrejmé, že aj rozličné odborné establishmenty v iných krajinách okolo nás sa vážne začínajú zaoberať myšlienkou prechodu pomerného volebného systému na iný volebný systém, či už väčšinový, ale to je pomerne problematické, alebo aspoň na pomerný kombinovaný volebný systém, ktorý by vyjadroval aj pomerný, ale aj prvky väčšinového volebného systému.

    Mám na mysli napríklad Taliansko, ktoré sa s obrovskými ťažkosťami snaží prejsť z klasického povojnového pomerného volebného systému na iný, na väčšinový. Mám na mysli súčasnú odbornú a politickú diskusiu v Českej republike, kde najmä, ako som povedal, politický a odborný establishment jednoznačne smeruje k tomu, že volebný systém treba zmeniť vážnejším spôsobom práve v prospech väčšinového volebného systému. A naopak, u nás dnes dochádza k situácii, že sa vraciame aj touto novelou volebného zákona niekde na začiatok, niekde do roku 1990, keď, uznávam, pomerný volebný systém bol dôležitý, bol potrebný, pretože pri vtedajšej neexistencii vyprofilovanosti viacerých politických strán mimo komunistickej strany bolo potrebné urobiť čo najširší koridor, priechod pre parlament, aby sa tam dostali nové prúdy a nové politické smery.

    Ale žijeme už v pomerne vzdialenom čase od roku 1990 a zisťujeme, že doteraz napriek tomu, že uplynulo už pomaly desať rokov, stále sa nepodarilo to, čo by sme si možno viacerí racionálne želali, aby politické strany, politické hnutia zastúpené v parlamente boli jasnejšie, vyprofilovanejšie a aby tých politických strán nebolo v parlamente toľko, koľko ich je dnes. Myslím si, že to je cesta, ktorá jednoducho nie je dobrá. A myslím si, že aj toto je do istej miery problém, hlavný problém terajšej vlády, a nie to, či má na čele schopného alebo neschopného predsedu vlády alebo dobrých či zlých ministrov. Ale samotný fakt, že táto vláda je jednoducho zložená z 11 politických strán, je základný problém tejto vlády, ktorý sa môže preniesť do takých vážnych problémov, že spôsobí nestabilitu celej spoločnosti.

    Preto si myslím, zvlášť aj na základe skúseností z minulosti, že vrátenie sa do pôvodnej polohy, vrátenie sa do stavu spred schválenia pôvodnej novely volebného zákona je krokom späť, je krokom k prehĺbeniu fragmentácie a atomizácie politických strán a hnutí na pôde parlamentu, čo v parlamentnom systéme vlády je veľmi vážna a nebezpečná záležitosť. Pretože každý otras na pôde parlamentu, každý stranícky a politický zápas na pôde parlamentu destabilujúco a zle pôsobí aj na samotnú spoločnosť. Myslím si, že nastáva čas, aby relevantné politické strany a hnutia, ktoré sú aj dnes zastúpené v parlamente, hľadali riešenia zmeny volebného systému, ale nie tak, že budeme rozširovať priestor na pomerný volebný systém, ale budeme hľadať riešenie na väčšinový volebný systém alebo aspoň na kombinovaný volebný systém s prvkami väčšinového systému.

    Chcem povedať, že podobným spôsobom rozhodol napríklad aj Ústavný súd v Čechách. V minulosti sa na tento Ústavný súd obrátila neparlamentná, vtedy neparlamentná politická strana, ktorou je Demokratická únia v Čechách, a namietala, že volebné kvórum, ktoré mala stanovené - myslím si, že mali tiež 5 % na vstup do parlamentu -, je nedemokratický, je nedôstojný a treba ho proste zrušiť. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí, v ktorom zamietol tento návrh Demokratickej únie, vyriekol veľa múdrych myšlienok a vyriekol okrem iného aj to, že vzhľadom na súčasné pomery, ktoré vládnu v Českej republike, až 10-percentné volebné kvórum, čiže nie 5-per- centné, ale až 10-percentné volebné kvórum alebo volebný cenzus by bolo možné považovať za isté ohrozenie akýchsi základných znakov alebo prvkov demokracie a vtedy by bolo možné uvažovať, že 10-percentná hranica na vstup do parlamentu by bola taká, že by sa musela asi znížiť.

    U nás sme svedkami opačného postupu a myslím si, že najmä v druhom čítaní menšie politické strany, ktoré sú zastúpené v tomto parlamente, budú vcelku tvrdo požadovať, aby aj súčasná 5-percentná klauzula bola znížená povedzme na 3-percentnú. Do istej miery možno chápať tento postoj menších politických strán a hnutí, ale na druhej strane, myslím si, že táto tendencia alebo smer je jednoducho proti smeru a proti budúcemu vývoju celkového politického systému v rámci Slovenskej republiky.

    Pokiaľ som hovoril o tomto návrhu zákona ako o návrhu, ktorý jednoducho nespĺňal dôvody na skrátené legislatívne konanie, chcem len na jednom konkrétnom príklade poukázať, že návrh skutočne nie je dobrý. Je to aj z toho dôvodu, že kým rieši celkom, myslím si, 14 bodov v rámci tejto novely, v rámci informácie legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sa namieta alebo táto informácia predkladá celkom 31 iných legislatívnotechnických, skôr teda legislatívnotechnických a nie vecných pochybení tohto návrhu zákona. Čiže v podstate samotný kvalt, samotná rýchlosť, s akou sa predkladá návrh zákona, svedčí aj o nekvalitnej predlohe, čo koniec koncov dokumentuje aj stanovisko odborníkov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, a mimochodom, aj stanovisko samotnej vlády Slovenskej republiky, ktorá taktiež rozporovala pri schválení tohto návrhu niektoré pripomienky alebo niektoré návrhy.

    Z uvedených dôvodov si myslím, že v rámci prvého čítania je potrebné s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť uvedený návrh predkladateľovi na dopracovanie a predložiť buď predpis v zrýchlenom konaní, ktorý bude riešiť iba to, na čo sa teoreticky môže viazať toto zrýchlené konanie, a to je nedostatočný počet poslancov v tomto parlamente, alebo ak chce koncepcnejšie riešiť celkový volebný systém v Slovenskej republike, bude, myslím si, nevyhnutné smerovať iným smerom a iným trendom, ako predkladá skupina poslancov.

    Celkom na záver chcem povedať, že predstavitelia minulej opozície a terajšej vládnej koalície po schválení zákona číslo 187/1998 Z. z. o novele volebného zákona vyčítali najmä jednu skutočnosť. Vyčítali vtedy to, že predvolebné koalície jednotlivých politických strán a hnutí musia splniť každá osobitne volebný cenzus 5 %. Najskôr pomerne propagandistickým a vcelku účelným spôsobom navodili v spoločnosti atmosféru, že tento krok bol krokom protiústavným. Neskôr svoje názory, svoje stanoviská sčasti korigovali a hovorili už nie o protiústavnosti alebo protiprávnosti, hovorili o nespravodlivosti takéhoto postupu. Navyše dodávam, že aj skupina poslancov, ktorá sa obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, toto, čo je podľa môjho názoru v tomto zákone najdôležitejšie, ani nepredložila pred Ústavný súd. Myslím si, že skupina poslancov už vtedy vedela, že jednoducho Ústavný súd by asi toto nezrušil. Preto nešla touto cestou a snaží sa to riešiť a napraviť teraz krátkou novelou volebného zákona, ktorá bude podľa môjho názoru aj proti relevantnejším politickým stranám a hnutiam, ktoré sú dnes v parlamente, možno trocha v zákriku, niektoré v zákriku Strany demokratickej koalície, ale ktoré sú pomerne stabilné a ktoré skutočne nechápem, keď sa správajú takto odmietavo k zmene volebného systému skôr v prospech väčšinového systému.

    Myslím si, že samotná podmienka, ktorá sa chce teraz meniť - okrem SDK, ktorá bola do istej miery účelovým politickým zoskupením -, svedčí do istej miery v prospech to, alebo príklad politických strán príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Myslím si, že pre maďarskú národnostnú menšinu, ktorá v rámci našej spoločnosti reprezentuje približne desatinu celkového spoločenstva, je jednoducho lepšie, ak ju reprezentuje jeden politický subjekt. A musím povedať, že na rozdiel od SDK Strana maďarskej koalície doznala novelu zákona do dôsledkov, že jednoducho rozpustila pôvodné politické strany, a hoci mala spočiatku problémy personálneho a vnútorného charakteru - a možno ich má aj dnes z hľadiska pôvodných politických strán -, ale pre samotnú reprezentáciu maďarskej národnostnej menšiny, myslím si, je oveľa efektívnejšie a lepšie, ak ich zastupuje a reprezentuje jeden politický subjekt. Čiže aj to možno považovať za klad a pozitívum novely zákona alebo tej časti novely zákona, ktorú z vás mnohí označovali najskôr za neústavnú, potom za nespravodlivú a nakoniec ste ju nepredložili ani na Ústavný súd a teraz ju chcete proste väčšinou hlasov vrátiť do pôvodných koľají. Chcem vás požiadať, nerobte to. Myslím si, že diskusia, vážna diskusia na zmenu volebného zákona, tak ako to naznačil aj pán poslanec Šimko, by mala začať prebiehať aj u nás na Slovensku, ale tendencia by nemala smerovať do minulosti a naspäť, ale skôr do budúcnosti a budúcnosťou nášho volebného systému je buď väčšinový volebný systém, alebo v túto chvíľu minimálne kombinovaný pomerný volebný systém s väčšinovým volebným systémom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Posledný je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Chápem politický záujem každej politickej strany, ktorá má relatívne vysoké stabilné preferencie, aby z týchto stabilných preferencií zmenou volebného zákona mohla dosiahnuť vlastne absolútnu väčšinu v parlamente. Preto Hnutie za demokratické Slovensko prichádzalo s týmito návrhmi aj počas minulej koalície a návrh odmietli vaši vlastní koaliční partneri. Je to legitímna diskusia. Vychádzam z toho, že Slovensko malo vždy veľmi členitú politickú scénu. Bolo tu a stále je viacero dlhodobých politických tradícií a jednoducho administratívnym spôsobom zavedením iného volebného systému nie je dosť dobre možné urýchliť prirodzenú kryštalizáciu a štandardizáciu politickej scény.

    Myslím si, pán poslanec Brňák, že problém pokusu, ktorý ste urobili pred voľbami, nebol ani tak - to je môj osobný názor - v 5-percentnej hranici, ale v tom, že návrh neprišiel aspoň dva roky pred voľbami, aby sa mohli naň pripraviť všetky politické strany a prispôsobiť tomu svoju stratégiu, ale prišiel tri mesiace pred voľbami a zasiahol do istého už vykryštalizovaného politického prostredia. Áno, poznáme situáciu v Taliansku, kde sa po rozsypaní predchádzajúceho politického systému prechádza k väčšinovému systému, ale vidíme zasa aj situáciu vo Veľkej Británii, kde de facto vznikla tretia strana, relatívne veľmi silná liberálna strana a možno budú postupovať opačným smerom. Myslím si, že o tomto by bolo potrebné viesť kultivovanú diskusiu a prijať možno takú zmenu zákona, ktorá by bola schválená ústavným zákonom, aby sa potom nestala predmetom účelových manipulácií tesne pred voľbami.

  • Ďakujem.

    Chcem potvrdiť stanovisko pána poslanca Brňáka, pretože ide predovšetkým o to, aby sme nedovolili dostať sa k moci radikálom. Všimnite si, že spoločensky radikáli vždy predstavujú veľmi malé jadrá a napriek tomu majú radikálne stanoviská. Jeden z pánov poslancov tu navrhoval, ako narábať s dobytým priestorom nepriateľa, zbúrať všetko, zorať a potom posoliť, typickou metódou reakcie ranných primitívnych spoločností. Takže v tomto zmysle slova naozaj nie je dobré, že sa ďalej pestuje model trójskeho koňa, kde väčšie politické strany sa ponúkajú previesť kontrabandom do parlamentu aj také strany, ktoré by inak nikdy neboli legitimované vo vnútri parlamentu. To je naozaj nebezpečná vec. A vyše 40 rokov trvalej rozdrobenosti talianskej politickej scény je dosť dobrým varovaním, aby sme touto cestou ďalej nešli. Takže z týchto dôvodov môžem potvrdiť názor, ktorý povedal pán poslanec Brňák, a neodporúčam ísť ďalej cestou otvorenia priestoru radikálčeniu. Je to cesta, ktorá iba rozdrobuje politickú scénu, a pritom nebráni tomu, aby malé politické jadrá radikálov získali viac moci, ako im vo voľbách poskytli občania. Ide len o to, aby sa to...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Dovoľte mi niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca Brňáka.

    Prvá poznámka. Prvým a základným dôvodom, prečo prijímame túto novelu zákona a prečo ju prijímame v skrátenom pokračovaní, je jednoducho to, že časť novely zákona, volebného zákona, ktorý bol prijatý tri mesiace pred voľbami v roku 1998, je protiústavná a okrem toho si to jednoducho vyžaduje konkrétna praktická situácia v parlamente. Takže je dobrý dôvod na to, prečo je v skrátenom pokračovaní.

    Druhá poznámka. Okrem toho, že v častiach bola novela volebného zákona protiústavná, v iných častiach bola zameraná výslovne účelovo, bola nepoctivá a nezabezpečovala spravodlivé voľby, bola prijatá presne pred voľbami a bola zameraná na to, ako eliminovať Slovenskú demokratickú koalíciu a prípadne aj SMK z volieb.

    Po tretie. Vyše 500 tisíc voličov sa podpísalo pod petíciu, v ktorej žiadalo spravodlivý volebný zákon a minimálne pre poslancov za SDK je povinnosťou a zodpovednosťou voči svojim voličom takýto poctivý volebný zákon prijať naspäť aspoň v základných veciach, ktorých sa dotýkal.

    Po štvrté. Jednoducho nie je pravda, že v súčasných európskych pomeroch je nejaká tendencia, ktorá by jednoznačne smerovala k väčšinovému systému. Pravdou je úplný opak. V poslednom čase práve v súvislosti s väčšou členitosťou politického terénu v európskych krajinách vzniká skôr tendencia k pomernému volebnému systému ako k iným volebným systémom. To je jednoducho fakt. Odporúčam vám, aby ste sa obrátili v tejto veci na parlamentný inštitút.

    A posledná poznámka. Myslím si, že to, čo prijmeme v tejto novele volebného zákona, je vlastne dobrý základ na to, aby sme mohli spokojne hľadieť k budúcim voľbám...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcem iba doplniť pána poslanca Brňáka, ostatné vyjadrím v rozprave. Nie je pravda, že novela bola prijatá tesne pred voľbami. Predchádzajúca novela bola prijatá 6 mesiacov pred voľbami. Niekoľkokrát boli vyzvané vládnou koalíciou opozičné politické zoskupenia, aby vstúpili do diskusie o reforme volebného systému. Ani raz tento hlas na pozvanie k okrúhlym stolom, ani iné hlasy na vytvorenie rôznych komisií alebo diskusiu neboli vypočuté. Pokus vytvoriť niečo, čo by zúžilo politické spektrum, bol legitímny a nevidel som na ňom nič protiústavné.

    K ostatným veciam, čo sa týka protiústavnosti predchádzajúceho zákona, vyjadrím svoje názory vo vystúpení. A preto si myslím, že nie je dobré tvrdiť, že Slovensku vždy bola vlastná rozdrobenosť politickej scény. Spomeňte si, pán Zajac, na víťazstvo politickej strany, ktorá sa volala Demokratická strana, po 2. svetovej vojne a ako s ňou naložila jej nástupkyňa alebo ten, kto sa ujal moci na Slovensku na ďalších 40 rokov. Takže hovoriť o tom, že Slovensku bola vždy vlastná rozdrobenosť politického spektra, ktorá umožňuje absolútne dezinformovať alebo zavádzať občanov, vytvárať rôzne možností i špekulácie často na hranici zákona, nie je dobrá pre stabilitu nijakého štátu a tobôž nie transformujúceho sa štátu.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    vo výhľadovom Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 je pod bodom 56 uložená úloha Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky spracovať a predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. V obdobnom duchu sa viedli a vedú diskusie medzi poslancami v parlamente. V zásade panuje zhoda v tom, že približne 2 roky pred parlamentnými voľbami by Národná rada Slovenskej republiky mala schváliť nový volebný zákon, ktorý by mal alebo mohol byť výrazom čo najširšej politickej dohody všetkých alebo aspoň väčšiny parlamentných politických strán. Ak by sa tento zámer podarilo naplniť, zabránili by sme hlboko neetickému prístupu, ktorý zvolila vládna koalícia, minulá vládna koalícia, pri schvaľovaní poslednej novelizácie volebného zákona. Či chcete, či nie, nemožno to nazvať inak ako prejav politickej účelovosti a politickej manipulácie.

    Medzičasom aj Ústavný súd Slovenskej republiky v marci tohto roku vydal nález, ktorým vyslovil protiústavnosť niektorých ustanovení poslednej novely volebného zákona. Tým sa potvrdili právne pochybnosti časti odbornej verejnosti, ale i vtedajších opozičných politických subjektov o protiústavnosti jednotlivých ustanovení poslednej novely volebného zákona. Z článku 132 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť štátnych orgánov, ktoré vydali protiústavný predpis, aby uviedli tento predpis do 6 mesiacov do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Po márnom uplynutí tejto lehoty stráca takýto právny predpis, resp. jeho príslušné časti, platnosť.

    V minulom volebnom období bolo prijatých takmer 20 protiústavných zákonov. Pokiaľ mám dobré informácie, ani v jednom prípade Národná rada Slovenskej republiky neurobila opravu, to znamená, nechala márne uplynúť ústavnú lehotu a nechala všetko napospas času. Mierne povedané, tento fakt potvrdzuje, že bývalá vládna koalícia nemá v tejto oblasti dobré vysvedčenie. Posledný poslanecký návrh novely volebného zákona, ktorý reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa s touto protiústavnou praxou rozchádza a vyjadruje odhodlanie súčasnej vládnej koalície ctiť si ústavu. Z tohto hľadiska vyjadrujem poslaneckému návrhu v mene poslaneckého klubu SDĽ plnú podporu.

    Časová naliehavosť prijatia tejto novely volebného zákona navyše vystupuje do popredia v situácii, keď sa jeden z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vzdal svojej funkcie v súvislosti so svojím zvolením za prezidenta Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky má v súčasných dňoch len 149 poslancov, čo je v rozpore s článkom 73 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nekorešponduje ani s ďalšími ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, napríklad s článkom 30 ústavy a zrejme ani s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Na druhej strane sa žiada konštatovať, že poslanecký návrh ide svojím obsahom nad rámec zámeru zosúladiť text volebného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Chcem v tejto súvislosti otvorene povedať, že členovia poslaneckého klubu SDĽ v štádiu prípravy tohto zákona boli proti tomu, aby jeho obsah presahoval rámec vymedzený rozhodnutím Ústavného súdu. Viedol nás k tomu najmä ten argument, že po prípadnom širšom zásahu do volebného zákona sa v neskoršom období nenájde dostatok politickej vôle na komplexnejší zásah do platného volebného zákona, ktorý je podľa nášho názoru žiaduci. V tomto smere súhlasím s tým, čo uviedol pán poslanec Brňák.

    Ďalší dôvod, ktorý tiež považujeme za veľmi vážny, je ten, že volebný zákon je príliš vážnym zákonom na to, aby sa prijímal v určitom časovom strese. K zmene nášho pôvodného postoja nás viedli dva základné dôvody. Prvý dôvod spočíva v schopnosti prejaviť dobrú vôľu, v schopnosti a ochote dohodnúť sa s inými parlamentnými politickými subjektmi. Myslím si, že táto vlastnosť dnes chýba väčšine parlamentných politických subjektov a možno práve preto vyzerá situácia v slovenskom parlamente a na slovenskej politickej scéne tak, ako vyzerá. Verím, že postoj, aký sme zvolili my k tomuto zákonu, prejavia aj iné parlamentné subjekty vtedy, keď poslanecký klub SDĽ bude presadzovať také pozmeňujúce návrhy alebo také návrhy, ktoré budú v prospech občanov Slovenskej republiky. Naše partnerské politické subjekty budú mať túto možnosť už možno zajtra pri prerokúvaní návrhu novely zákona o veľkej privatizácii.

    Druhý dôvod - poslanecký návrh ide nad rámec nálezu Ústavného súdu v časti týkajúcej sa volebných koalícií. Táto časť zákona síce nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale predstavuje jeden z najväčších skvostov politickej účelovosti, ktorý vzišiel z legislatívnej dielne bývalej vládnej koalície. Málokedy sa totiž stáva, aby zákonodarca umožnil existenciu určitého právneho inštitútu, v tomto prípade išlo o volebné koalície, a zároveň v iných ustanoveniach toho istého zákona potrel jeho základný zmysel. Všetci veľmi dobre vieme, aký dosah mali tieto ustanovenia na vývoj politickej scény na Slovensku. A treba otvorene povedať, že rezonujú aj v pozadí práve prerokúvaného návrhu zákona. I keď návrat k stavu pred prijatím poslednej novely volebného zákona v častiach týkajúcich sa volebných koalícií nepovažujem za ideálny, ide podľa môjho názoru - a tu som v rozpore s pánom poslancom Brňákom - vždy o lepšie riešenie, ako zachovať platný právny stav.

    Dovoľte mi ešte krátku poznámku azda k najaktuálnejšej časti poslaneckého návrhu, t. j. k mechanizmu nastupovania náhradníkov. Podľa návrhu by sme sa mali vrátiť k stavu pred novelizáciu, t. j. na uvoľnené miesto by mal nastúpiť náhradník tej istej politickej strany, ktorý získal viac ako 10 % prednostných hlasov. A ak takýto náhradník nie je, tak by mal nastúpiť náhradník určený príslušnou politickou stranou. Takéto riešenie nepovažujem za vhodné z dvoch základných dôvodov.

    Po prvé, mechanický návrat k úprave spred poslednej novely neberie do úvahy fakt, že toto riešenie platilo v podmienkach, keď bolo volebné územie rozdelené na 4 volebné obvody, zatiaľ čo teraz podľa platného stavu celé volebné územie, celá Slovenská republika tvorí jeden volebný obvod. Je absolútne jasné, že váha prednostných hlasov je oveľa vyššia pri 4 volebných obvodoch ako pri jednom. Inými slovami povedané, získať viac ako 10 % prednostných hlasov len v jednom volebnom obvode, ktorý tvorí územie celej republiky, je oveľa ťažšie, ako získať 10 % prednostných hlasov vo volebnom obvode, ktorý tvorí približne štvrtinu volebného územia.

    Druhý dôvod. Obávam sa, že mechanický návrat k stavu pred novelou by nekorešpondoval s nálezom Ústavného súdu, ktorý práve zvýraznil potrebu zachovania významu prednostných hlasov počas celého volebného obdobia.

    Z týchto dôvodov budeme za poslanecký klub SDĽ presadzovať v rámci druhého čítania zníženie 10-percentnej hranice prednostných hlasov pravdepodobne na 3 %. Verím, že nájdeme v parlamente pochopenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili 4 poslanci, posledný je pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Chcel by som ešte vyhlásiť, že po skončení faktických poznámok by sme urobili hodinovú prestávku na večeru a odpočinok a potom by sme pokračovali v prerokúvaní tohto bodu.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem najprv upozorniť pána poslanca a predsedu výboru Orosza, že nejde len o 149 poslancov, ktorých máme bez jedného poslanca, ktorý nemá možnosť vykonávať svoju funkciu, ale je tam ešte aj poslanec, ktorý má vlastne v kolúznej väzbe sústavne odmietanú možnosť zúčastniť sa na poslaneckej práci a to je tiež nie dobrá vizitka našej parlamentnej demokracie. Chcem zároveň potvrdiť jeho stanovisko, že tento návrh ide zbytočne nad rámec požiadaviek, ktoré postavil Ústavný súd, pretože pri tvorbe koalícií vzniká nebezpečie, o ktorom už prv hovoril aj pán poslanec Brňák a teraz pán poslanec Orosz. Veľké rozdrobenie politického života a nebezpečenstvo vytvárania mozaikových kolícií je skutočným nebezpečenstvom.

    Vážení predstavitelia koalície, sami viete, že teraz 11-členná koalícia je veľmi ťažko koordinovateľná, veľmi ťažko nájsť spoločného menovateľa, veľmi ťažko nájsť tzv. dohodnutý prienik záujmov alebo názorov, pretože len čo stúpol počet možných partnerov koalície, tak sa sťažuje vývoj dohodnutia spoločného postupu. Z týchto dôvodov neodporúčame uvedený postup.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na kolegu Orosza, keď hovoril o jednej veci. Súhlasím s ním, že volebný zákon je príliš vážny na to, aby sa prijímal v časovom strese.

    Bolo by len dobré, keby ste si, pán kolega, trochu zvážili túto situáciu, pretože aj v minulosti sa nám vytýkalo, že sme prijímali zákon tesne pred voľbami. Zákon bol v parlamente od 3. marca, prerokúval sa od 3. marca a voľby boli 25. septembra. Takže to hovorím len tým, ktorí sa už nepamätajú, ako to bolo v tomto parlamente. Ale tým, že sme si ctili určité pravidlá a zastávali sme názor, že tento zákon je príliš vážny, nezneužili sme inštitút skráteného konania, čo ste urobili vy teraz a využili ste na to vládu, aby sa poslanecký návrh riešil v skrátenom konaní.

    Ďalej musím polemizovať o 10 %, o ktorých si hovoril, teda že poslanecký klub SDĽ bude navrhovať 3 %. Som veľmi rád, že takýmto spôsobom poslanci SDĽ zmenili názor. Boli to práve poslanci SDĽ, ktorí v minulosti v parlamente tvrdo obhajovali 10-percentnú klauzulu preferenčných hlasov, pretože voliči by im potom boli rozbili to, čo vo svojom výkonnom výbore postavili na kandidátku a voliči by si boli vybrali tých, ktorých chcú, a nie tých, ktorých si dala strana. Tak som rád, že už došlo k určitému posunu a toto idete meniť. Tvrdo musím polemizovať s tým, keď hovorí, že ľahšie sa získa 10 % v jednom volebnom obvode, ako keby ich bolo trebárs 4 - 8, alebo neviem koľko. Ono je to presne priama úmera. Totiž oveľa ľahšie sa získa percento preferencie v príslušnom obvode, pretože obyčajne sú to kandidáti regionálne známejší, a preto je tá podpora. Ale ak ty si hovoril, že získať si na Slovensku 10 %, tak to je oveľa ťažšie na Slovensku ako v jednotlivých obvodoch.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že je možné súhlasiť s viacerými pripomienkami predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza. V jednej časti uviedol, že sme použili v súvislosti s novelou volebného zákona akýsi právny skvost. Ak to myslel úprimne, tak ďakujeme za kompliment. Ak to bola do istej miery irónia, tak si myslím, že to nie je celkom tak, aby tá irónia bola naplnená na mieste. Je síce pravdou, že bolo oveľa ľahšie také riešenie, že radšej povieme, že nebudú predvolebné koalície a v takom prípade by bol vlastne ten efekt podobný, ale na druhej strane tým, že sa povedalo, že budú predvolebné koalície a každá zo strán predvolebnej koalície musí splniť 5-percentnú klauzulu, domnievam sa, že to nie je to isté, ako keby neboli a každá strana by musela individuálne získať 5 %. Jednoducho tiež možnosti z finančného hľadiska a aj iného zázemia je pre menšiu politickú stranu predvolebnej koalície, myslím si, výraznejšie a lepšie ako veľakrát možno v individuálnej súťaži. Tak aj keď si viem predstaviť, že bolo oveľa lepšie a efektívnejšie povedať, že predvolebné koalície nebudú, aj to je legitímne, aj takéto volebné systémy existujú inde vo svete. Ale predsa len až taký právny skvost to nie je.

    A ešte jednu poznámku. Ak si v úvode spomenul, že má byť prijatá zásadná právna úprava, ktorá bude riešiť volebný systém, celkom nechápem, prečo sa teraz má riešiť záležitosť 5 % pre koalíciu, keď toto považujem za celú súčasť zásadného problému v rámci volebného systému. To nie je čiastková záležitosť. Takže celkom tomu nerozumiem.

  • Chcel by som podporiť veľmi racionálnu argumentáciu pána poslanca Orosza o jeden, povedal by som, historický argument. Volebný systém vznikal po roku 1989, v roku 1990 a podľa neho prebiehali voľby v roku 1990, 1992, 1994 a bezpochyby by podobným spôsobom prebiehali aj v roku 1998, nebyť toho násilného zásahu. Bolo viacero koalícií, ak sa nemýlim, jednu z tých koalícií vytvorila aj HZDS a nikto proti tomu neprotestoval a politická scéna sa pritom kryštalizovala celkom prirodzene. To znamená, pokiaľ by nedošlo k násilnému zásahu, s veľkou pravdepodobnosťou by na základe existujúceho zákona a na základe jeho upevnenia došlo k normálnej prirodzenej kryštalizácii politickej scény. Práve násilie na tom zákone je vlastne to, čo zabrzdilo, a dokonca si dovolím povedať, vrhlo aj kryštalizáciu politickej scény naspäť.

    Slovenská demokratická koalícia, aby som hovoril o konkrétnom prípade, vznikla ako dobrovoľné spojenectvo 5 strán a bolo predzvesťou schopnosti komunikovať a politicky sa združovať už v roku 1997. Slovenská demokratická koalícia bola vlastne menšou predzvesťou dnešnej vládnej koalície. A práve násilný zásah si vlastne vynútil vznik Slovenskej demokratickej koalície ako jednej strany a práve ten vynútený zásah viedol k tomu, že sa vlastne dnes prirodzená kryštalizácia politickej scény na Slovensku zastavila. Je zodpovednosťou bývalých navrhovateľov volebného zákona aj to, že zastavili, ba dokonca vrhli naspäť vývin politickej scény na Slovensku, ktorý chceme teraz vlastne len reštituovať.

  • Ďakujem.

    Ešte predtým než vyhlásim prestávku do 19.00 hodiny, chcel by som vás upozorniť, že do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja poslanci: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Cuper. Takže o 19.00 hodine budeme pokračovať v rozprave.

    Pán predseda výboru zvoláva výbor.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvolávam schôdzu výboru pre ľudské práva a národnosti o 18.00 hodine do miestnosti 147a.

  • Ďakujem pekne a prajem vám dobrú chuť.

    Pán podpredseda výboru Mesiarik.

  • Ďakujem.

    Zvolávam klub poslancov SOP o 18.30 hodine do miestnosti číslo 143.

  • Ešte pán predseda výboru Šebej.

  • Zvolávam výbor pre európsku integráciu teraz do zasadačky zahraničného výboru.

  • Výbor pre kultúru a médiá, prosím vás, o 18.30 hodine do zasadačky číslo 33.

  • Ďakujem, to je všetko. Dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Žiadam pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Budeme pokračovať rozpravou k predmetnému bodu. V rozprave vystúpi ďalšia rečníčka pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán poslanec, vám osobitne poďakujem za pozornosť. Už minule som vám to sľúbila.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    skôr ako sa vyjadrím k predloženému legislatívnemu návrhu, nedá mi nereagovať na vystúpenia niektorých predrečníkov. Napríklad na vystúpenie pána poslanca Weissa, ktorý uviedol, že treba legislatívne návrhy a volebné zákony prijímať najmenej dva roky pred voľbami. Ďalej, keď je to taký vážny zákon a treba taký čas, pýtam sa: Prečo skrátené legislatívne konanie? Ja sa len pýtam, pán poslanec Weiss povedal, že to treba dva roky pred voľbami. Už asi dva roky pred voľbami uplynuli, tak aby sme to stihli čo najskôr, ideme do skráteného legislatívneho konania.

    Ďalej pán poslanec Orosz uviedol, že volebný zákon je príliš vážny na to, aby sa prijímal v strese. Ak som si to dobre poznačila, a myslím si, že áno, tak potom sa pýtam: Prečo skrátené legislatívne konanie? Máme už volebné obdobie? Zvolebnieva sa tak rýchlo, že musíme rýchlo prijať zákon? Asi áno. Pri návrhu na skrátené legislatívne konanie som nevystúpila, pretože už si pripadám ako v notoriete, lebo ani v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.

    Pán poslanec Zajac veľmi ostro kritizoval bývalú Mečiarovu vládu, že tesne pred voľbami ponúkala zmenu volebného zákona. Pánu neprítomnému poslancovi Zajacovi si dovolím pripomenúť, že asi zle sleduje udalosti, pretože v roku 1998 šesť mesiacov, ako už povedal aj pán poslanec Cuper, bol predložený do parlamentu návrh novely volebného zákona, ale v roku 1994, keď bolo pri moci pravo-ľavé blúznenie, bol návrh zákona, resp. zákon prijatý 7. júna 1994 a voľby sa konali 30. septembra 1994. Pokiaľ ma matematické znalosti neklamú, tak od 7. júna do 30. septembra je oveľa kratší čas, aký bol v roku 1998. Takže keď kritizovať, páni poslanci, tak kritizovať komplexne. A v roku 1994 sa tiež udiali podstatné zmeny. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak došlo k zmene neposielania volebných lístkov do domácností a k jednej podstatnej finančnej zmene, keď Moravčíkova vláda v plnom vedomí alebo v snahe a dobrej nádeji, že vo voľbách zvíťazí, zmenila poplatok za jeden hlas vo voľbách z 15 Sk na 60 Sk, a to tesne pred voľbami. Len toľko k pripomienkam.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému zákonu meritórnejšie. Viackrát tu odznelo, aký zlý zákon prijala Mečiarova vláda. Aj v tlači už po prijatí zákona, ktorý novelizujeme, viackrát odznelo, že vlastne volebný zákon nepovolil koalície, resp. zakázal koalície. Toto veľké klamstvo sa opakuje dodnes, lebo vôbec nie je pravda, že neboli povolené koalície. § 17 ods. 2 platného zákona podrobne upravuje podávanie kandidátnych listín koalícií a ods. 8 § 17 platného zákona dokonca upravuje, koľko členov môže mať kandidátna listina koalície. Čiže problém nie je v tom, že by platný zákon neupravoval postavenie koalície a možnosť vzniku koalícií, ale problém je v niečom inom, v tom, že sa zrušilo zvýhodnenie pre koalície pri vstupe do parlamentu.

    Prečo k tomu došlo? Vôbec nie z tých dôvodov, ktoré boli uvedené, ale z jednoduchého dôvodu. My sme aproximovali právo a aproximovali sme ho aj vo volebnom zákone. Mám urobený prehľad krajín v západnej Európe, ale aj iných krajín, kde sú jednoznačne presne stanovené prahy na vstup do parlamentu bez toho, aby koalície, ktoré vzniknú, volebné koalície, mali zvýhodnený vstup. Z celkového počtu krajín Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Izrael, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Rakúsko, Spolková republika Nemecko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Turecko percentuálne zvýhodnenie v koalíciách na vstup do parlamentu majú len dve krajiny, a to Poľsko a Rumunsko. A tieto krajiny to majú ešte ako rezídium zo socialistického zriadenia. Teda v rámci aproximácie práva sme sa priblížili k tým krajinám západnej Európy, ktoré vôbec takéto zvýhodnenie nemajú.

    Keď sa chceme vrátiť do minulosti, vlastne sa vraciame do skupiny Poľsko, Rumunsko, kde ešte prežívajú tieto zvýhodnenia. V Poľsku je prah na vstup 5 %, koalícia má prah 8 %, v Rumunsku prah na vstup do parlamentu sú 3 %, koalícia má 8 %. Čiže pokiaľ sa navrhuje opätovný prah na koalície podľa počtu: samostatný politický subjekt 5 %, trojkoalícia 7 %, štvorkoalícia 9 %. Pokiaľ sa nemýlim, je to podľa môjho názoru krok späť. Koalície na Západe riešia dvojakým spôsobom percentuálny vstup a tento sme ponúkali aj pri vypracúvaní zákona.

    Po prvé sa počíta percento násobkom, to znamená 5 koaličných strán pri prahu 5 % koalícia musí dosiahnuť 25 %, 5 x 5 je 25. Výhodou tejto koalície je to, že politický subjekt, ktorý napríklad na seba viaže 15 %, môže pri tomto násobku vziať do parlamentu slabší politický subjekt, ktorý nedosahuje 5 %. Takéto riešenie máme aj v západnej Európe.

    Alebo je druhé riešenie, že sa vyhlási volebná koalícia, čo signalizuje občanom, áno, táto skupina je schopná povolebnej spolupráce, je to určitý signál na rozhodovanie sa medzi politickými stranami a každému politickému subjektu sa počíta prahový vstup, v našom prípade 5 %, a každému samostatne.

    Pri vypracúvaní zákona sme ponúkali obidve alternatívy. Pán poslanec Kováč, veľmi vehementne krútite hlavou, ale bol to práve vtedajší predseda strany DÚ, pán poslanec, vtedajší poslanec Moravčík, ktorý bol proti násobkom - môžem vám vyhľadať stenografický záznam - a veľmi tvrdo išiel proti násobkom, dokonca aj tlač to potom rozpracovala, že by vznikla dvojkoalícia a podobne. Čiže, nehnevajte sa, my sme nič zvláštne nezaviedli v politických subjektoch. Išli sme európskym smerom. Sú dva prúdy, z čoho sme vybrali jeden. Zdôrazňujem, ponúkali sme aj násobky, ktoré sú zrejmé. Ak v politických subjektoch niekto zaviedol niečo nenormálne, tak ste to boli vy takzvaným členstvom v dvoch politických stranách. Už sme vám viackrát k tomu gratulovali, pretože je to unikum. Je to skutočne unikum, už sa môžeme len dohodnúť, že v rámci kompromisu a širokej demokracie budeme môcť byť aj vo viacerých politických stranách. Podobne keď jeden subjekt dostane financie, vy si ich delíte, to je tiež unikum, aby na Západe niektorý politický subjekt, ktorý dostane financie za voľby, dával inému politickému subjektu, ktorý vôbec vo voľbách nebol.

    Po tretie, vytvorili ste Radu predsedov politických strán, iných politických strán ako orgán SDK. No to je absolútna perla, pretože orgánom jedného politického subjektu je orgán, ktorý je zložený zo zástupcov iných politických strán. Proste uviedla som to preto, lebo hovoríte, že my sme zaviedli niečo nenormálne. Inak nielenže v politickej verejnosti, ale aj v občianskej je jednoznačná pochybnosť, či SDK je politická strana. No keď vám budem citovať vystúpenie pána predsedu vlády z Markízy 20. júna 1999, doslova povedal: "SDK môžete chápať aj ako zoskupenie materských politických strán." Tak ak toto povie predseda jedného politického subjektu, že politický subjekt môžete chápať ako zoskupenie materských strán, určité zoskupenie politických strán, to je jednoznačne povedané, že SDK už asi samostatný politický subjekt nie je.

    Nechcem citovať články pána Dostála v SME, ktorý jasne povedal, že SDK nie je politickým subjektom, ďalej nechcem citovať pána Mariána Leška, ale zacitujem ho z denníka SME z 18. júna 1999, kde doslova uviedol: "Pokusy niektorých politikov KDH a DÚ premeniť SDK na šiestu samostatnú politickú stranu stroskotali." Tak ako to je? Stroskotala strana? Je to samostatný politický subjekt, alebo nie je? To je, samozrejme, vaša vec, páni, nejdem vám to bližšie rozvádzať, ale dovolím si povedať, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré sme dali impulz, aby konštatovalo, že kandidátku SDK treba registrovať ako koaličnú kandidátku, čím ďalej, tým viac sa javí byť v rozpore s objektívne existujúcou realitou. Je to môj názor, možno vy budete mať opačný, ale držím sa hesla, že aj keď s vaším názorom nesúhlasím, urobím všetko pre to, aby ste ho mohli povedať a ja si ho vypočujem.

    Ďalej by som sa chcela zmieniť k vlastnému návrhu. Vraj skrátené legislatívne konanie je preto, lebo treba obsadiť miesto po bývalom poslancovi pánovi Schusterovi. No pokiaľ mám výpis z počítača a nález Ústavného súdu, Ústavný súd zrušil § 43 od 18. júna 1998, ale § 42 ods. 5 ostal v platnosti. A dovolím si ho prečítať, pretože dáva absolútny podklad na nástup ďalšieho kandidáta. Odsek 5 znie: "V rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené v strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej desatina z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov." Vážení, je tu jasné pravidlo. Ak má niekto podľa kandidátky 10 %, ide dopredu. Ale vy navrhujete ustanovenie v novele zákona - budem čítať -, navrhujete § 48 ods. 1, ktorý znie: "Ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidátov kandidujúcich poslancov uvedených na jej kandidátnej listine, s prihliadnutím na odbornosť." To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov, to je tých 10 %.

    No po prvé Ústavný súd vyriekol, že je neústavné, aby politický subjekt, politická strana určovala náhradníka. Vážení, to, čo navrhujete vy, je vlastne to, čo zrušil Ústavný súd. Vy navrhujete, keď nie je ten podľa 10 %, aby nastupoval náhradník, ktorého určí politická strana. Ale v SDK, myslím si, ani v SOP nemáte v súčasnosti takého kandidáta, ktorý by získal 10 % prednostných hlasov. V súčasnosti nemáte. To znamená, že ak sa prijme táto novela, jednoznačne ďalšieho bude určovať politická strana. Ale veď Ústavný súd jasne vyriekol, že toto je protiústavné. Ak to schválite, ja sa tu zaväzujem, že v momente robím návrh na Ústavný súd, pretože to je to isté v bledomodrom.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ale Ústavný súd to zrušil a vy to znovu navrhujete.

  • Prosím vás, nediskutujte s poslancami, pani poslankyňa.

  • Priznávam sa, aj také riešenie je možné a Ústavný súd povedal, že nie je možné. Ale čudujem sa, že vy už viete stanovisko Ústavného súdu a opakujete to, čo Ústavný súd povedal, že je neústavné. Prosím, deväťdesiattrojka je silné kladivo, áno, je to silná väčšina, ale už som povedala, čím ďalej, tým viac som presvedčená o tom, že je to hrozba pre demokraciu, ak nie nepriame nebezpečenstvo.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalej, veľmi ste vystupovali a kritizovali a nanovo upravujete, teda zavádzate liberalizáciu volebnej kampane a kritizovali ste našu úpravu. Dovolím si uviesť, že som túto otázku konzultovala, a to volebná kampaň len vo verejnoprávnych médiách. Konzultovala som túto otázku, mám o tom aj písomné záznamy s madame Cressonovou, ktorá mi potvrdila, že vo Francúzsku majú takú istú úpravu ešte aj so sprísneniami a obdobnú majú takisto v Dánsku. Ale, prosím, pokiaľ sa vám nepáči takáto úprava, je čisto vo vašom rozhodnutí, aký dáte návrh.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, čo som uviedla, hlavne vzhľadom na to, že som presvedčená, že vami navrhovaný § 48 ods. 1 je obdobného znenia, ako bol paragraf zrušený Ústavným súdom, tak navrhujem predložený materiál vrátiť, dopracovať a ponúknuť na riadne legislatívne konanie. Neodporúčam vracať sa k zvýhodňovaniu koalície, pretože je to rezídium, je to niečo, čo je už prekonané a je možné, pokiaľ sa vám nepáči, že každý politický subjekt má svoje percento aj v koalícii, prosím, v Európe je vžitý model násobku počtu členov koalície a tento výsledný percentuálny strop sa musí zadržať.

    Ďakujem všetkým pani poslankyniam, pánom poslancom, sľúbila som, že sa poďakujem aj pánu poslancovi Mikloškovi, ale ako vidím, číta nejaký časopis, čiže pri najväčšej snahe som nezaujala jeho pozornosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - podľa poradia na svetelnej tabuli. Posledný je pán poslanec Hudec. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem oceniť upozornenie pani poslankyne Tóthovej na skutočnosť, že umožňovanie väčšieho počtu strán na parlamentnom živote vedie k rozbíjaniu možností stabilných politických pomerov. Tak sa udialo vlastne len v Poľsku a Rumunsku, je to vlastne ešte pozostatok politického rozdrobenia. Nehovoriac už o tom, že v samotnom Poľsku bola určitá historická tradícia veľkej politickej rozdrobenosti, kde politické sily v podstate umožňovali a zaručovali práve ako antipód vlády monarchu širokú roztrieštenosť a nutnosť širokých koalícií.

    Z týchto dôvodov neodporúčam, aby sme išli touto cestou aj my. V súčasnom Poľsku sme veľmi podrobne sledovali politický boj o to, aby táto nie celkom dobrá tradícia bola skončená a aby predsa len bola záruka, že sa v parlamente vytvorí taká situácia, aby menej politických strán bolo v stave vytvoriť stabilné koalície. Z týchto dôvodov oceňujem práve argumentačný postup pani poslankyne Tóthovej.

  • Veľmi rád som si vypočul vystúpenie pani profesorky, pretože v prvom rade sa veľmi venovala vzniku koalícií a menej hovorila o tom, koľko protiústavností sa dopustil tento zákon, a akosi nehovorila, akým spôsobom sa zapríčinila protiústavnosť. To azda po prvé.

    My sme nekritizovali liberalizáciu, to v žiadnom prípade, liberalizáciu skritizoval Ústavný súd, ktorý vydal svoje rozhodnutie. Rád by som teraz hovoril skôr o tom, že pani profesorka veľmi veľa rozprávala o tom, aké je zlé rozhodnutie o tom, že hranica krúžkovania je 10 % a potom nastupuje stranícke rozhodnutie. Ale veľmi dobre sa pamätám, že to obhajovala v roku 1995 ako vynikajúce riešenie. Tak teraz neviem, kedy mala pravdu, či v roku 1995, alebo teraz. Pretože novela, ktorá zaviedla 10-percentné stranícke rozhodnutie, bola v roku 1995 a vtedy to tu veľmi silno obhajovala. Neviem, kedy sa mýlila, či vtedy, alebo teraz. Teším sa, ako podá podnet na Ústavný súd pre protiústavné ustanovenia, ktoré uviedla ako šéfka legislatívneho alebo zodpovedná za legislatívu, ako podpredsedníčka vlády zodpovedná za legislatívu. Myslím si, že o hranici 10 % hovoril pán poslanec Šimko z rozhodnutia Ústavného súdu. My sa nebránime aj nižšej hranici, oveľa nižšej ako 10 %, myslím si, že môžeme o tom hovoriť a určite to bude predmetom pozmeňujúcich návrhov. Niekde musí byť rozumný koniec krúžkov, aby nerozhodoval jeden alebo dva krúžky, a o tejto rozumnosti hovoril aj Ústavný súd. Skutočne som si veľmi rád vypočul toto vystúpenie a nesmierne sa teším na podanie na Ústavný súd samej proti sebe.

  • Pán poslanec Bohunický, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, pani poslankyňa Tóthová položila v úvode dvom predrečníkom otázky, prečo sa koalícia tak ponáhľa s prijatím tohto zákona. No odpoveď je jasná, pretože šesť mesiacov po rozhodnutí Ústavného súdu treba urobiť nápravu zlého zákona, ktorý urobila predtým vládna koalícia. To ponáhľanie je celkom jasné a logické. A pani poslankyňa zavádzala tým, že vlastne neprijímame nový zákon, ale iba napravujeme tie zlé časti zákona 80, ktoré účelovo urobila stará vládna koalícia, aby si udržala svoje pozície vo voľbách. Čiže treba v prvom rade priznať právny nedorobok, o ktorom rozhodol Ústavný súd, a potom pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré pani poslankyňa predniesla, pokúsiť sa uvedenú novelu zákona zlepšiť. Očakávame od konštruktívnej opozície HZDS, že takto urobí.

  • Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tóthová postavila otázku, prečo som hovoril o prijímaní zákona dva roky pred voľbami. Pretože je to jednoducho férové a nie je férové tri mesiace pred voľbami zmeniť základné pravidlo politickej súťaže. Jednoducho keď sa preferencie HZDS začali porovnávať s preferenciami SDK, prišiel tento návrh. Opakujem, čo som povedal pred chvíľou. Keby sa to bolo urobilo rok, rok a pol pred voľbami, dva roky pred voľbami, mnohí by škrípali zubami, ale každá strana mala šancu sa pripraviť na takéto nové pravidlo. Myslím si, z politického hľadiska ide o to, že Hnutie za demokratické Slovensko z 25 - 30 % preferencií chce zmenou volebného systému na väčšinový dosiahnuť, aby mohlo samo vytvoriť väčšinu vo vláde. A myslím si, že ide aj o ďalší problém. Hnutie za demokratické Slovensko nebolo schopné a stále nie je schopné nájsť do vlády koaličného partnera a chce to riešiť administratívnym spôsobom, teda zmenou volebného zákona.

    Myslím si, že treba nechať dozrieť politické subjekty. Ony sa budú postupne spájať, ale bolo by nezmyselné urýchľovať tento proces zmenou volebného zákona na väčšinový tak, že sa proti jednému subjektu potom vytvorí neprirodzené zoskupenie, volebné zoskupenie rôznych politických strán. A zase to nebude mať trvalú existenciu. Som presvedčený, že Slovenská republika je založená na dlhodobo pluralitnej politickej tradícii. Tu bude vždy viacero politických strán, sme odsúdení na koaličné vládnutie a musíme sa naučiť vládnuť v koalíciách.

  • Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som povedať, že takéto rozhodnutie je nielen férové, ale aj prezieravé v tomto čase to pripravovať vzhľadom na blížiace sa predčasné voľby.

    Ale teraz k veci. Chcem povedať jednu vec. Vy ste nám vyčítali a súvisí to aj s vystúpením pani profesorky Tóthovej, že sme pripravili účelový zákon pol roka pred voľbami. Ale pýtam sa: Aký je tento zákon, ak nie je účelový? Veď ide nad rámec námietok Ústavného súdu, prijímate ho preto, aby sa malé strany, ktoré nedosahujú ani 3 %, poistili, že sa dostanú prostredníctvom nového zákona znova do parlamentu. Nemusím ich menovať. Dobre viete, ktoré strany podľa preferencií dnes nemajú ani 1 % alebo 2 % a snažia sa dostať do parlamentu. Takže to je prvá účelovosť.

    A druhá politická účelovosť, o ktorej tu nehovoríte, to je presne to - škoda, že pán Weiss odchádza -, že stabilné strany, ktoré majú od 5 % až do 25 % a 30 %, mali by trvať na tom, aby platila určitá hranica pre všetky strany, čiže aj v koalícii. Nevidím dôvod, prečo by mali silnejšie strany na svojom chrbte vyviesť ministrany, ktoré potom v koalíciách často robia len šarapatu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem pani poslankyni Tóthovej povedať len to, nech si z toho nič nerobí, že páni poslanci nepočúvajú vystúpenia a potom hovoria od veci. Bolo to vidieť na vystúpení pána poslanca Romana Kováča, ktorý vôbec nepochopil alebo možno arogantne len zdôraznil, že deväťdesiattrojka si môže dovoliť ignorovať Ústavný súd, pretože, pani poslankyňa Tóthová, pokiaľ som vás dobre počúval, upozornili ste na to, že sa práve deväťdesiattrojka znova usiluje zaviesť paragraf, ktorý Ústavný súd v tomto volebnom zákone zrušil. Takže je to jasná ignorancia rozhodnutia Ústavného súdu. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý rešpektuje ústavu, rešpektuje uznesenia Ústavného súdu, hoci si o nich môže myslieť, čo chce, tak je povinnosťou poslanca, keď je presvedčený, že došlo k porušeniu ústavy, aby túto inicializáciu na Ústavný súd urobil.

    No a ešte k vlastnému zákonu. Pani poslankyňa Tóthová, musím vás upozorniť na to, že účelnosť tohto zákona je celkom jasná. Účelnosť sa volá SDK, pretože SDK dnes nenapĺňa ani jednou časťou svojho názvu realitu - nie je ani slovenská, ani demokratická, ani koalícia -, tak chce, aby boli aspoň koalíciou, to je celý dôvod na tento zákon.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová sa nezmienila o jednej veci, ktorá je veľmi zaujímavá a ktorú súčasní poslanci vládnej koalície zrejme nechcú počúvať, lebo sa tvária, že to neexistuje. Kedy spravila Moravčíkova vláda novelizáciu volebného zákona, dámy a páni? Tri mesiace pred voľbami, tri mesiace pred voľbami. Tak čo nám podstrkujete pod nos zmenu volebného zákona počas Mečiarovej vlády? Kedy sa to robilo účelovejšie ako za Moravčíkovej vlády, keď bolo zjavné, že Moravčíkova vláda je len dočasné zoskupenie a nemá šance vyhrať v jesenných voľbách v roku 1994?

    Celá novela, ktorú prerokúvame, má ťažisko problému v tom, že vlastne ten, kto sa deklaruje za vodcu a víťaza, nie je víťazom, pretože víťazom v parlamentných voľbách je Hnutie za demokratické Slovensko, a to vám budeme opakovať donekonečna, aj keď sa vám to zle počúva. Ale takzvaná SDK je zlepenec, o ktorom Najvyšší súd potvrdil, že je to strana, a vy sami ste spochybnili, že to strana nie je, že je to zlepenec jednotlivých subjektov. A z týchto jednotlivých päť subjektov štyri nemajú vôbec šance dostať sa do parlamentu. Tak teraz vymýšľate spôsoby, ako vykľučkovať, prekorčuľovať a vlastne aj v budúcnosti podviesť voličskú základňu, aby sa to zabezpečilo.

    Ďalšia vec je, dámy a páni, že súčasná štruktúra dokumentuje pri 11 politických subjektoch, že nie ste schopní sa dohovoriť ani medzi sebou. Však to, čo predvádzate či už s ministrami Palackom, Černákom alebo ministrom zdravotníctva Šagátom, ruvačky okolo telekomunikácií, okolo výberových konaní, okolo Nafty Gbely, je na hanbu nás, vás a na katastrofu tohto štátu, pretože do tohto štátu vďaka vám nepríde ani potkan investovať po tom, čo ste navyvádzali napríklad s firmou Salomon Brothers.

  • Ďakujem za slovo.

    Najprv by som, ak mi dovolíte, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, podporil návrh pani poslankyne Tóthovej ako procedurálny návrh, aby sa tento návrh zákona vrátil predkladateľovi z dôvodov, ktoré uviedla.

    Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne zamyslel nad tým, čo má občan zo všetkých týchto úvah či už z čias Moravčíkovej vlády, ktorá trvala sedem mesiacov, Mečiarovej tri a pol roka a terajšej. Či nám ide o to, aby občanovi bolo jasné, o aký program komu ide, alebo či nám ide o to, aby občan vôbec nevedel, čo volí, lebo pochybujem o tom, že napríklad občania - voliči SOP, SDĽ a možno aj iní občania by radi podporili terajší návrh zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku. Práve takýto galimatiáš spôsobuje to, že občan je znechutený, zneistený a jednoducho nevie o tom, kto vlastne čo bude v budúcej politickej moci presadzovať. A o to vlastne ide.

    Páni, ak mi dovolíte, dovolím si upozorniť občanov, ktorí budú sledovať rokovanie tejto časti schôdze parlamentu, že vlastne hra je o tom, či sprehľadníme rozhodovanie občana, či mu bude jasné, komu môže veriť a komu nemusí veriť.

    Dve krátke poznámky. Niekedy rozhodnutie Ústavného súdu niekomu vyhovuje a niekomu nevyhovuje. No to je úžasné!

    A posledná poznámka. Škoda, že pán poslanec Weiss, pretože sa to týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, hovoril o tom, čo HZDS nepredkladá, čo predkladá vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper vystúpi ako posledný v rozprave k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    škoda, že odišiel pán poslanec Weiss, zrejme nadobudol dojem, že sa už dostatočne predstavil svojim voličom v televíznom prenose, lebo aj k nemu som chcel teraz hovoriť.

    Na úvod svojho vystúpenia zacitujem z programového vyhlásenia vlády Mikuláša Dzurindu. Jedna zo základných zásad znie: "Vláda si je vedomá svojej zodpovednosti za ďalší vývoj v krajine, je si vedomá, že nedeliteľnou súčasťou obrazu krajiny je aj opozícia. Preto vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu k novému trvalému dialógu, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže ochotu aj načúvať."

    Chcem povedať, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 - pardon, vtedy bola Slovenská národná rada - o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 280 - ak sa nemýlim minulý týždeň, ja som si ho našiel v pondelok v pošte -, nie je v nijakom prípade takým ústretovým krokom, ktorý terajšia vládna koalícia proklamovala vo svojom programovom vyhlásení vlády voči opozícii, aby sme o ňom mohli viesť trvalý a nedeliteľný dialóg o budúcnosti slovenskej politickej scény.

    V každom prípade je možné návrh definovať ako unáhlený, jednostranný, ktorým sa má dosiahnuť jeden cieľ, a to, čo už tu bolo povedané niekoľkými predrečníkmi, legalizácia neštandardných politických štruktúr združených v Strane demokratickej koalície s takzvaným schizofrenickým dvojitým členstvom, ktoré nie je nikde v nijakom demokratickom svete reálne a ani by ho občania nijakého štátu neprijali s takou bohorovnosťou ako na Slovensku. Je potrebné z tohto neústavného a nedemokratického stavu potichu vykorčuľovať a pretvoriť takzvané SDK na štandardnú koalíciu politických strán, ktorá by zrejme asi vyhovovala európskym demokratickým tradíciám a možno to predstaviteľom SDK našepkávajú aj ich "kamarátšafti" z európskych štruktúr. A možno je to len to, čo som povedal už v predchádzajúcom vystúpení - snaha o zviditeľnenie materských politických strán a jej celkový kontext.

    Takže pánu Weissovi pripomínam, že zo strany terajšej vládnej koalície nejde o nijakú ústretovosť a dialóg so slovenskou opozíciou, ako sme sa snažili viesť dialóg my s vtedajšou opozíciou a dnešnou vládnou koalíciou. Chcem zdôrazniť, že zo strany vtedajšieho premiéra a predsedu Hnutia za demokratické Slovensko boli tri výzvy na dialóg k okrúhlemu stolu, pri ktorom sa mal riešiť budúci volebný systém, ktorý by v Slovenskej republike mohol fungovať. Až po absolútnom nezáujme pristúpiť k rokovaniam k okrúhlemu stolu zo strany vtedajšej opozície, pretože zrejme mala svoje predstavy o budúcnosti politického systému na Slovensku, prikročila vtedajšia vládna koalícia k predloženiu návrhu novely volebného zákona do parlamentu, pretože sa blížili voľby. Toto právo bolo legitímne také legitímne, ako je legitímne právo terajšej vládnej koalície, čo nespochybňujeme, aby dala návrh na reformu volebného systému. Ale naša predstava bola taká, že sa budeme baviť o zásadných zmenách politického a volebného systému, ale nie o tom, ako prikrášliť nedemokratický protiprávny stav SDK a dať mu politický štandard demokratickej a slobodnej Európy. Teda znova iba podvod na občanoch.

    Chcem povedať, že Slovensko je krajinou, kde kvitne politický avanturizmus a z toho plynúca politická korupcia. Na 5,5-miliónový štát Slovensko má vyše 90 politických subjektov zaregistrovaných na ministerstve vnútra. Je to naozaj - myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy - rekord spomedzi európskych štátov. Každý, kto sa chce uviesť do politiky, nemá snahu sa začleniť do existujúcich politických štruktúr, ale má snahu vytvoriť vlastnú politickú stranu. To prezentuje značný politický avanturizmus plynúci z neskúsenosti občianskej spoločnosti vnímať potrebu vytvárania politických štruktúr. K tomu, samozrejme, prispieva, prispievalo aj mediálne pozadie, ktoré prezentovalo jednotlivé záujmy zahraničia. Mohli by sme povedať aj tak, že politické štruktúry na Slovensku nevznikali, až na maďarskú koalíciu, z potrieb slovenských občanov, slovenskej občianskej spoločnosti, ale skôr podľa želania zahraničia a zahraničných lobistických skupín.

    Keď som bol v minulom roku na študijnom pobyte v Anglicku, sedeli sme na obede s riaditeľom Inštitútu pre reformu volebného systému. Volal sa pán Sadyck. Tento pán sa mi vyznal zo svojej 40-ročnej činnosti riaditeľa inštitútu asi týmto spôsobom, povedal mi: "Viete, pán Cuper, za najväčší úspech svojho 40-ročného pôsobenia vlastne považujem to, že som nesplnil základný cieľ, za účelom ktorého bol tento inštitút zriadený. Mal som totiž zreformovať väčšinový volebný systém na systém pomerného zastúpenia v Anglicku. Za najväčší úspech svojho pôsobenia pokladám to, že sa mi to nepodarilo zrealizovať" - hovorí - "a najlepšie som tým prospel Anglicku." Anglicko s dvomi politickými stranami, už dnes s treťou pomerne silnou politickou stranou je stabilnou krajinou bez politickej korupcie.

    To sa nedá povedať o Slovensku, kde je terajšia vládna koalícia zložená z jedenástich politických subjektov - ale v skutočnosti je ich ešte oveľa viac - s takzvaným schizofrenickým dvojitým členstvom, s trojčlennou maďarskou koalíciou semeniskom nešvárov politickej nestability, a ako ukazuje vývoj, aj politickej korupcie. Ba dokonca pôjde to zrejme asi tak ďaleko podľa dnešných správ, že sa bude aj znárodňovať, takže takáto krajina s takouto vládou jednoducho fungovať nemôže. Toho sú si vedomí aj Taliani, ktorí nedávno usporiadali referendum o znížení počtu politických strán, ktoré by vytvorili v Taliansku stabilnejšie politické prostredie pre fungovanie vlády.

    Podotýkam, že Taliansko je krajina, ktorá má svoju históriu, ktorá má, myslím si, 60 miliónov obyvateľov, je oveľa stabilnejšia ako 5,5-miliónová Slovenská republika. Iba ten, kto je zlomyseľný, kto túto republiku nechcel - to platí aj pre pána Weissa, ktorý tu nie je, či sa už vrátil, ešte dúfam nie, platí to aj pre pána Weissa -, len ten, kto je naozaj zlomyseľný a nechcel Slovenskú republiku, môže podporovať politický systém, v ktorom bude úspešne fungovať, ako verí pán Weiss, 90 politických subjektov a budú vytvárať stabilné politické prostredie na uskutočňovanie trhového mechanizmu, v ktorom vládne prirodzená konkurencia a prirodzený lobizmus. Ale takým schizofréniám naozaj môže veriť len ten, kto veril vo vedúcu úlohu jednej politickej strany.

    Ďalší problém, ktorý s tým súvisí a ktorý spomínal pán Kováč, je, že novela je na svete preto, lebo si ju vynútilo rozhodnutie Ústavného súdu. Zdôrazňujem, že som nikdy netrpel schizofréniou a tvrdenie, že o rozhodnutiach Ústavného súdu sa nediskutuje, ale sa vykonávajú. Znovu chcem zdôrazniť, že tento hlúpy výrok, tuším, predniesol pán Weiss a z úst právnika by nemohol nikdy odznieť, lebo každý vie, že o rozhodnutiach všetkých súdov sa diskutovať môže, ale, samozrejme, vykonávať sa musia. A aj v demokratickom svete sa o nich diskutuje celkom prirodzene, tak ako na Slovensku.

    Svojho času som povedal, že Ústavný súd zápasí najmä sám so sebou, a to s tým, či prežije rok 2000. Samozrejme, že každý zo sudcov Ústavného súdu - a je aj mnoho ďalších pretendentov, ktorí chcú doň ísť za sudcov - zápasí s tým, že v apríli 2000 budú voľby nových sudcov Ústavného súdu. Budú už na jeseň, našepkáva mi pán Šimko, takže je informovanejší ako ja. Teda na jeseň tohto roka sú voľby sudcov, nové voľby sudcov Ústavného súdu a páni sudcovia zrejme riešia problém, kto bude vtedy pri moci a aká bude deväťdesiattrojka, ktorá ich bude voliť. Už dávnejšie - a pozorný pozorovateľ prostredníctvom ich rozhodnutí mohol zistiť - tento faktor do značnej miery ovplyvňoval ich rozhodnutia.

    Nikto ani v Spojených štátoch, a to je demokratická krajina, si nerobí ilúzie o tom, že by rozhodnutia, teda i najvyššieho súdu, nášho Ústavného súdu, čo korešponduje, boli absolútne čisto ústavné alebo právne. Majú v sebe politický náboj, sú politické a často len politické. Také rozhodnutia boli aj ohľadom novely volebného zákona. Pánu Kováčovi chcem povedať, že sa nedotýkali volebných koalícií, že tieto ustanovenia Ústavný súd nedotkol, je teda zle informovaný a ani sám navrhovateľ sa ich nedotýkal, takže jednoducho už tento dôvod pri bodoch 1, 2, 3, 4 a ďalších padá. Ústavný súd sa dotkol práve problematiky, ktorej chcem venovať ďalej trocha širšiu pozornosť.

    Ústavný súd povedal, že je potrebné vypustiť v 3., 4. a 5. vete § 23 zákona, ktorý vychádza z nálezu Ústavného súdu o tom, že bola známa kauza, že je potrebné, aby aj súkromné médiá dostali priestor pri volebnej kampani alebo pri šírení volebnej propagácie. Ako vtedajší vedúci delegácie Organizácie a bezpečnosti a spolupráce som bol asi štyrikrát pozvaný veľvyslancami štyroch krajín, najmä pánom veľvyslancom Holandského kráľovstva, Veľkej Británie, Rakúska, raz Európskej únie a raz Spolkovej republiky Nemecka a asi v štyroch štvorhodinových atakoch bol na mňa aj na Hnutie za demokratické Slovensko robený tvrdý politický nátlak, aby sa najmä Markíza dostala k slovu, aby mohla propagovať jednotlivé politické strany v predvolebnom politickom boji. To by poukazovalo na fakt, že najmä zahraničie malo záujem na tom, aby sa Markíza dostala do politickej hry v predvolebnej kampani a aby sa tým spôsobom ovplyvnil výsledok volieb na Slovensku.

    Počas známej kauzy zneužívania Markízy, kde sa sfanatizovaný dav - Fero Mikloško by vedel o tom povedať, lebo tam pojedal párky, pán Fico a niektorí ďalší rečnili -, bolo týmto chronickým davom vykrikované, že Mečiar chce ukradnúť Markízu. Vtedy tomu naozaj mnohí aj verili. Každý triezvo zvažujúci človek a ja som mal tú možnosť na výzvu Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie byť účastný na rokovaní Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, v ten pamätný deň bol za KDH pán Mikloško, za DÚ pán Harach, za Stranu demokratickej ľavice pán Ftáčnik. Veľmi dobre si pamätám, že sa riešila otázka, kto má niesť zodpovednosť za dianie v Markíze, teda kto je majiteľom Markízy. Bolo vtedy jednoznačne povedané, že nimi boli Ágh, Volzová a pán Kočner. Vzniesol som otázku jednoznačnej zodpovednosti za to, že Markíza nebude zneužívaná. Na to pán Mikloško sa ohradil a povedal, že pokiaľ nebude pán Rusko pripustený do vedenia Markízy, v Markíze sa nedá zaručiť poriadok a to, že nebude zneužitá v ďalšom predvolebnom boji.

    A dnes s prekvapením čítame podľa známej českej tézy, Mouřenine, splnil si si svoju úlohu, môžeš odísť, že pán Rusko hovorí na adresu ministra vnútra pána Pittnera: "Hovoríte o mafii v Markíze? Dôrazne vám chcem preto pripomenúť, že aj vďaka odvahe Markízy, televízie Markíza a jej postojom dnes sedíte na stoličke, z ktorej zákerne a neférovo napádate mňa a chlapcov mojej ochranky." Túto vetu by sa dalo rozšíriť, vážení páni z vládnej koalície, asi takto: Mnohí vďačíte za odvahu pánu Ruskovi a televízii Markíza, že zmanipulovaním vôle občanov Slovenskej republiky dva dni pred uskutočnením volebného aktu, teda počas volebného moratória, ste vyhrali tieto voľby, a preto tu sedíte. Zle sa vám to počúva, chápem vás. Pravdy sa počúvajú veľmi ťažko, najmä keď ich počúvajú aj voliči, ktorých ste jednoducho podviedli a oklamali cez televíziu Markíza, ale za to sa nesie historická zodpovednosť, ktorú si musíte zodpovedať pred týmto národom, ktorých ste oklamali a podviedli.

    Pokiaľ by išlo o ďalší dôvod, ktorý uvádza predkladateľ pán poslanec Šimko, že nedemokratické bolo aj ustanovenie o nastupovaní náhradníkov, chcem povedať, že politológia alebo sociológia politických strán pozná ako preferovanie občanmi, tak aj preferovanie politickými stranami. Ani v tomto zmysle Ústavný súd nevyslovil nič geniálne, iba upresnil to, čo bolo zvolené vo volebnom zákone a bolo plne v súlade s demokratickými princípmi a právnym štátom, ale vôľa Ústavného súdu sa musí naplniť. Tak sa hovorí a pán Weiss si to osobitne žiada.

    Nemám 50 minút, nič sme neodhlasovali, 10 minút ani 50, takže môžem hovoriť, koľko chcem. Chcem povedať, tu nejde len o nastupovanie náhradníka za terajšieho prezidenta Slovenskej republiky. Tento parlament fungoval so 149 poslancami aj pred jeho zvolením. Tento parlament fungoval so 149 poslancami preto, lebo ste poslali do väzenia nedemokratickým postupom za neexistujúce trestné činy bez dôkazov, teda za zmyslené politické delikty riaditeľa Slovenskej informačnej služby, riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Lexu. Nepoznám štát, v ktorom by z takejto funkcie niekto išiel do väzenia. Jednoducho ste potrebovali rozhádzať staré štruktúry predchádzajúcej vlády a vytvoriť stav, že sa vytvára nová revolúcia. Potrebovali ste uviesť do života alebo znovu schizofrenicky spojiť to, čo tu bolo vytvorené počas legálneho fungovania tajných služieb, to, čomu sa hovorí "Pittner inteligent servis" a to pretransformovať na Slovenskú informačnú službu. Pán Mitro teraz funguje v dvojjedinej úlohe ako riaditeľ "Pittner inteligent servis", alebo tak sme to nejako pracovne nazvali, a to, čomu sa hovorí Slovenská informačná služba. V danom prípade sa musela stará informačná služba kriminalizovať, jej riaditeľ sa musel poslať za vymyslené trestné činy do väzenia a je na vás, vážení páni poslanci, aby ste vyriešili, ak už chcete byť demokratickí, aj tento problém, aby ste sa rozhodli, že uznesenie, ktoré nie je právoplatné a ktorým ste pána Lexu umožnili poslať do väzenia, revokovali, a aby ste urobili zadosť demokratickým a právnym princípom.

    Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aj keď s vami nesúhlasím, poďakovať sa za to, že ste mi umožnili povedať niektoré pravdy nie kvôli tomu, že sú samy osebe pravdami, ktoré vám robia nepríjemný obraz v slovenskej občianskej spoločnosti, ale preto, aby ich zaznamenala história, aby sa zachovali pre budúcnosť a poučenie budúcich generácií, aby ste už v budúcnosti v ďalších možno predčasných alebo riadnych parlamentných voľbách, lebo aj o tom je táto novela zákona, nemohli tak jednoducho a takým hlúpym a primitívnym spôsobom klamať občanov Slovenskej republiky a voličov.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera vystúpi ako posledný prihlásený pán poslanec Andrejčák. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok na vystúpenie posledného rečníka.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Myslím si, že pán poslanec Cuper povedal skutočne jednu veľkú pravdu. Predložená novela zákona je vysoko účelová. Vôbec nie je pravda, že nie je možné, aby nastúpil náhradník. Pokiaľ bol Ústavným súdom zrušený paragraf, ktorý upravuje stanovenie náhradníka, možno postupovať podľa ustanovenia, ktoré je všeobecné na stanovenie poslaneckých mandátov. To je pre vás "obezlička", aby ste riešili to, čo vôbec nebolo Ústavným súdom napadnuté, a to je otázka koalícií.

    Už pri prijatí tohto zákona sa veľmi, veľmi škaredo klamalo, že sa zrušili koalície, čo nebola pravda. Zrušila sa výhodná možnosť vstupu do parlamentu. Aproximovalo sa to k zákonom západnej Európy. Vy teraz idete riešiť veľkú dilemu SDK, ktorá stratila dobré meno. Voliči zistili, že sa stal volebný podvod. SDK klesajú preferencie. SDK urobilo také kroky, ako je balíček ekonomických opatrení na ožobračovanie širokých vrstiev, hoci nebolo potrebné takto postupovať. Urobili sa kroky smerom k reprivatizácii, čo krok, to kauza, to blamáž. Tak teraz idete z toho pekne vycválať. Pôjdu malé koalície, pôjdu do volieb strany, ktoré sú doteraz tzv. materskými stranami a neboli vo voľbách, a tie pôjdu s čistým štítom a na to potrebujete nový zákon.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper veľmi krásne predviedol, ako si predstavuje nový trvalý dialóg konštruktívnej opozície. Znovu sa ho pýtam - a nech mi to niekedy predloží po kratšom alebo dlhšom čase -, za koľké z pozmeňujúcich návrhov k zákonom táto konštruktívna opozícia hlasovala. Ani za jeden. Všetky hlasovania sú proti. Žiaden nezlepšujú. Ale pán poslanec Cuper sa pasuje do roly demokrata. Na druhej strane je však politickým inkvizítorom. Šliape po ústave, kde sú zaručené ľudské práva, medzi ktoré patria politické práva. Je to v ústave. Hovorí o pánu Weissovi, ktorý nechcel Slovensko a ktorý hlasoval za ústavu. On bol vtedy vo Federálnom zhromaždení, takže nemohol za ňu hlasovať, a na druhej strane šliape po článkoch ústavy, za ktorú ani on vôbec nehlasoval. Myslím si, že politické práva a zákon o voľbách, aby mohol občan uplatniť tieto politické práva, sú na to urobené. Nech sa láskavo nepasuje do polohy demokrata, lebo je skutočne politický inkvizítor.

  • Pani poslankyňa Sabolová, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cuper hovoril o všetkom možnom a hovoril aj dosť dlho. Hovoril aj mimo témy volebného zákona a vrátil sa ku kauze Ivana Lexu. Chcela by som mu pripomenúť, že jeden hlas do tejto kauzy svojím hlasovaním pridal aj sám pán poslanec Cuper, čiže na tom, že pán poslanec Lexa nesedí medzi nami, má svoj podiel trošku aj on sám.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh, aby sme skončili dnešné rokovanie a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine.

    A k vystúpeniu pána poslanca Cupera len toľko. Pán poslanec Cuper, každý človek sa môže pomýliť, ale len hlupák si potom neberie poučenie, keď sa niekto pred ním pomýlil, a opakuje niečo alebo znova opakuje tú istú chybu. Nečudujte sa, pán poslanec, že vládna koalícia takto na vás útočí, mám na mysli doteraz predkladaný zákon, ktorý vlastne chce obnoviť článok, ktorý Ústavný súd zrušil. Páni poslanci, nemusíte sa tak usmievať. Ale, pán poslanec Cuper, vôbec sa nečudujte, že páni poslanci z vládnej koalície nerozumejú tomu, čo hovoríte. Však si pletú, čo je štandardný alebo neštandardný. Vôbec nemajú predstavu o tom, čo to slovo vôbec znamená, ako napríklad pán poslanec Benkovský, keď nám tvrdil, že zákon o jazyku menšín je štandardným, a pritom sám predkladateľ pán podpredseda vlády Fogaš povedal, že je to pilotný projekt, ktorý nemá obdobu v Európe. Tak sa nečudujte.

    Trvám na svojom procedurálnom návrhu, pán predsedajúci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Zdôrazňovanie uplatňovania politických práv ako práv ústavných s odôvodnením, že sa treba politickým trpaslíkom dostať do parlamentu, je smiešne a detinské, pretože politickí trpaslíci sa stále správajú ako trpaslíci, aj keď sú v parlamente, a vládna koalícia to v súčasnosti celému národu evidentne predvádza. Táto novela zákona tým, že znižuje kvórum, tak usiluje o to, aby sa ten trpasličí syndróm zakonzervoval, aby sa opäť dostali ešte menší trpaslíci do parlamentu. Dámy a páni, na čo to je?

    Nedávno bolo skončené vyhodnocovacie konanie adeptov a uchádzačov o olympijské hry. Viete, ako dopadla Slovenská republika. Z možných 6 adeptov sa umiestnila na čestnom šiestom, čiže poslednom mieste. A pripomeniem vám dôvody takéhoto umiestnenia. Jeden z rozhodujúcich dôvodov bola nepostačujúca technická infraštruktúra štátu, ktorej výstavba bola práve v súčasnosti zastavená, a to 11 politickými trpaslíkmi vládnej koalície. A najdôležitejší argument, prečo Slovenská republika nebola umiestnená lepšie ako na poslednom mieste, je nestabilná a neprehľadná politická scéna. Touto novelou zákona v podstate chcete zakonzervovať nestabilnú, neprehľadnú politickú scénu, ktorá vyhovuje iba vám, ale jednoznačne nie štátu a národu.

  • Ďakujem za slovo.

    Veľmi si cením slová pána poslanca Cupera, ktoré povedal, že sa naozaj ani jedna politická garnitúra doteraz nevyhla chybám. Je to naozaj tak. Myslím si, že už možno zreje čas, keď sa budeme musieť postaviť k tomu čelom a nevyhlasovať čierno-biele tézy a nehovoriť o jednom, že jeden je absolútne čistý a druhý je absolútne nečistý. A možno práve takýto postup by mohol viesť k tomu, že by sme mohli začať uvažovať o tom, ktorý politický systém má aké výhody a aké nevýhody, a najmä, aby sme sa pozreli na výhody a nevýhody z pozície občana.

    Ešte raz to podčiarknem. Občan sa ťažko rozhodne v situácii, keď nevie ani predpokladať o tom, aké politické zoskupenia môžu nastať, ktorým politickým programom môže veriť a nakoľko. A napokon s údivom zistí, že to, čo vôbec nechcel, sa nakoniec presadzuje aj jeho vôľou pri voľbách. Už dnes je jasné, že väčšina občanov Slovenskej republiky je sklamaná z toho, že tí, ktorým odovzdali hlas, vlastne nepresadzujú ich záujmy. Chceme v takejto tendencii pokračovať? Naozaj si myslím, že ani riešenie, ktoré naznačil aj pán poslanec Cuper, nevedie k zjednodušeniu vôle a voľby občana. To by malo byť prvoradé a nie iné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem doplniť pána kolegu Cupera o dôsledkoch prerokúvanej novely zákona, ak bude schválená. Všetci vieme, že liberalizácia podmienok vstupu do Národnej rady pre politické subjekty znamená zvyšovanie ich počtu, následkom čoho je nestabilita vlády, a čo je ešte horšie, aj nestabilita parlamentu. Naozaj za touto snahou je len liberalizácia ako módny smer? Myslím si, že nie. Za touto snahou vidím iba oslabenie stability Slovenska v politickej rovine. Ak dnešná vláda tvrdo pracuje na ekonomickej závislosti Slovenskej republiky v zahraničí, tak prijatím tejto novely tvrdo zapracujeme na oslabení politickej stability Slovenska a jazykovým zákonom zase na oslabení sily a používania slovenčiny ako štátneho jazyka. Natíska sa otázka: Než dnešný parlament na Slovensku skončí svoje poslanie, než skončí dnešná vláda na Slovensku, zostaneme aspoň na týždeň suverénnym štátom, vážení? Nie je toto hlavný zámer? A zákony, ktoré prijímame s takou vážnosťou a neslúžia dobru Slovenska, nie sú iba prostriedkom, ako dosiahnuť tento cieľ?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, v rozprave o tomto bode vystúpili všetci poslanci. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým ako dám slovo navrhovateľovi, dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Prokeša. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Prokeša, aby sme skončili dnešné rokovanie, prerušili dnešné rokovanie a pokračovali v ňom zajtra.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    Prosím, pán navrhovateľ, máte slovo. Pán navrhovateľ, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    ak dám bokom tie zábavné stranícko-politické prekáračky, na ktoré sme si už zvykli a ktoré už nikto z nás neberie vážne, tak musím povedať, že diskusia, ktorá sa týkala hlavných zásad nášho volebného práva a vlastne aj toho, ako sa utvára naša politická scéna, čo je mimoriadne dôležité, bola pre mňa veľmi zaujímavá a myslím si, že je dobrým úvodom na to, aby sme na budúci rok prijali dobrý volebný zákon. Chcem sa poďakovať pani poslankyni a pánom poslancom, ktorí do tejto diskusie prispeli alebo, ak to môžem tak povedať, ju odštartovali.

    Prv než poviem všeobecný záver, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k niektorým podrobnostiam a jednotlivostiam, ktoré odzneli v diskusii.

    Pán poslanec Prokeš a niektorí ďalší poslanci spochybňovali zámery navrhovateľov, tak ako som ich uvádzal vo svojom úvodnom slove. Samozrejme, nemôžem nikomu nanútiť svoj názor, ale predsa len najlepšie viem to, čo chcem, a to, čo je mojím zámerom. Najlepšie to poznám sám a veľmi dobre viem, že navrhovatelia predkladajú túto novelu zákona s jedným jediným dôvodom, a to je, aby sme napravili to, čo urobila Národná rada, keď prijala zákon, ktorý bol v rozpore s ústavou a ktorý bol veľmi účelový. Účelovosť a rozpor s ústavou chceme odstrániť tak, aby sme mohli s čistým stolom začať diskutovať o základoch nášho volebného práva a o rok prijať dobrý volebný zákon. Toto je jediný a základný zámer nášho návrhu.

    Chcem reagovať na drobnú poznámku, ktorú vo svojom vystúpení predniesol pán poslanec Prokeš, a to, či nie je spochybnené hlasovanie Národnej rady, keď nie je kompletná. Tu by som chcel povedať, že toto je vážna vec. Ale nie je, nie je, lebo situácia, že Národná rada nie je kompletná, nie je až taká neobvyklá. Stáva sa to prakticky vždy, keď zanikne mandát alebo sa prestane uplatňovať mandát nejakého poslanca, tak do nastúpenia náhradníka Národná rada nie je kompletná, ale môže rozhodovať. Je to v poriadku, len musí existovať právny mechanizmus, ktorý zabezpečí, že v pomerne krátkom čase sa zloženie Národnej rady vlastne uvedie do súladu s výsledkami volieb. Ale teraz je tu problém, lebo to vlastne nemôžeme urobiť, pretože nám chýba právna úprava.

    V tejto súvislosti - aj keď ešte prídem k pani poslankyni Tóthovej - by som chcel povedať, že hoci existuje v zákone o konaní pred Ústavným súdom číslo 38/1993 Z. z. ustanovenie, že ak sa zistí v novele zákona, že nejaké ustanovenie je v rozpore s ústavou, tak sa vlastne potom bude aplikovať ustanovenie z predchádzajúceho textu, teda zákona alebo predchádzajúcej novely, tak, bohužiaľ v tomto prípade nemôžeme postupovať podľa tohto pravidla, pretože sa zmenil ostatok zákona, čiže nastupovanie náhradníkov podľa predchádzajúceho textu nie je možné mechanicky prebrať. Preto ho preberáme len obsahovo a musíme prijať novú úpravu.

    Pán poslanec Brňák mal viacero poznámok, ale nevidím ho tu, nič to. Chcem vyjsť z toho, že pán poslanec Brňák mal výhrady voči kvalite zákona, voči kvalite návrhu. Pripúšťam, že naozaj v legislatívnej informácii legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady je viacero pripomienok, ktoré majú legislatívnotechnický charakter, ale na to máme práve tri čítania, aby sa v rámci nich odstránili takéto problémy. A to, čo považujem za oveľa dôležitejšie, je, že podľa môjho názoru a najlepšieho svedomia tento návrh nie je v rozpore s ústavou, tak ako bol napríklad zákon, ktorý sa pokúšame teraz reparovať. Ale áno, vyskytujú sa tu niektoré nedostatky, ktoré sa týkali aj prerokúvania a diskusie, ktoré viedli práve k tomuto návrhu. Takýmto spôsobom sa tam naozaj omylom dostali združenia politických strán. Nepatria tam a v druhom čítaní budem navrhovať, aby sa toto ustanovenie vypustilo, pretože to nepatrí do volebného zákona. Ak by sme chceli zaviesť tento termín a inštitút do nášho práva, tak by sme to museli urobiť v inom zákone, v zákone o združovaní v politických stranách. Ale chcem povedať, že takéto politické útvary existujú vo viacerých postkomunistických krajinách a aj napríklad vo Francúzsku existuje UDF, ktoré je klasickým takým združením, čiže úniou politických strán. Znamená to kolektívne členstvo politických strán v politickom subjekte. Takýto návrh možno predložíme, ale nie je to súčasťou tohto návrhu, lebo máte pravdu, do volebného zákona to nepatrí. Je to jednoducho omyl, ktorý má legislatívnotechnický charakter, nie vecný, a nechceme to vložiť do tohto návrhu zákona.

    Pán poslanec Orosz navrhuje zníženie celkového percenta z 10 % na menej, na 3 %, podľa ktorého by nastupovali náhradníci. Ako zástupca navrhovateľov nemám námietky voči takémuto postupu, je to možné, samozrejme, v druhom čítaní. V tejto chvíli to nie je možné.

    Pani poslankyňa Tóthová, predložili ste alebo ste položili niekoľko otázok, napríklad prečo skrátené legislatívne konanie. To nepatrí priamo do prerokúvania, pretože my sme predkladali zákon do normálneho konania. Vláda dospela k názoru, že sú tu dôvody na skrátené legislatívne konanie. Stotožňujem sa s tým, že pokiaľ ide o nastupovanie náhradníkov, jestvujú takéto dôvody, ale ako som už povedal, tento návrh nie je návrhom navrhovateľov, lebo ani nemôže byť, ale zákonné podmienky podľa môjho názoru sú splnené.

    Je celkom logické, že pani poslankyňa Tóthová obhajovala svoju koncepciu volebných koalícií, tak ako ju predložila predchádzajúca vláda, vlastne to nebol ani vládny návrh, ale predpokladám, že ste na ňom pracovali. Bol to poslanecký návrh a predpokladám, že vaši legislatívci na tom pracovali a vcelku súhlasím s tým, že naozaj tie rozličné koncepcie volebných koalícií existujú a nie sú nedemokratické, nie sú v rozpore s ústavou. Ako navrhovatelia sme nedali tento návrh do návrhu na Ústavný súd, ale návrh, ako ste ho schválili v zákone číslo 187 z minulého roka, bol čisto účelový. Jednoducho každému bolo nad slnko jasnejšie, že ste sa takýmto spôsobom vlastne bez toho, že by sa odohrala normálna politická súťaž vo voľbách, chceli zbaviť svojho politického súpera. Jednoducho ste vedeli, že existovala volebná koalícia. Nehodnotím to nijako, samozrejme, mali ste väčšinu, urobili ste to, ale Slovenská demokratická koalícia našla spôsob, ako sa k tomu postaviť. Ale nie je to len čisto teoretický postoj. Samozrejme, pokiaľ budeme rozprávať o volebnom zákone na budúci rok, môžeme diskutovať o rozličných koncepciách koalície alebo aj o koncepciách bez koalícií, ale v tejto chvíli považujeme za dôležité a považujeme sa za zaviazaných voči občanom a voči tým, ktorí minulý rok podpisovali petíciu, aby sme sa jednoducho vrátili k čistému stolu alebo do stavu, ktorý bol predtým, ako sa prijala účelová a protiústavná novela volebného zákona.

    Samozrejme, pokiaľ ide o vnútorné vzťahy Slovenskej demokratickej koalície, nie ste tak dobre informovaná, aj pokiaľ ide o radu predsedov. Ale s tým sa, pani poslankyňa, netrápte, to je náš problém, my si ho vyriešime. A vyriešime si ho tak, že to bude vyhovovať predovšetkým nám, samozrejme, vám možno menej, ale to nie je predmetom tohto zákona.

    Pán poslanec Cuper vyšiel z toho, že vláda sľúbila dialóg s opozíciou a ja sa na tento dialóg teším. Nakoniec prebieha, možno niekedy má ostrejšiu podobu, ale prebieha, môžeš si byť istý, o vašich návrhoch aj diskutujeme a premýšľame. A mnohokrát sa stávajú potom predmetom a súčasťou návrhov, ktoré predkladáme.

    Ešte by som chcel povedať poznámku, pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Cupera, že na 5,5 milióna obyvateľov Slovenskej republiky 90 politických strán je veľa. Súhlasím, ale ono to bolo vo všetkých posttotalitných krajinách, že vzniklo veľa politických strán. V Španielsku vzniklo asi 2 000 politických strán. Ale chcel by som povedať, že predsa len vo väčšine tohto desaťročného obdobia malo vaše politické hnutie rozhodujúci podiel na zodpovednosti za legislatívu a z veľkej časti to vyplýva práve z toho, akým spôsobom sú upravené politické strany. Vyplýva to zo zákona o združovaní v politických stranách, kde napríklad nie je dostatočne upravený spôsob zániku politických strán. Takže máme množstvo mŕtvych politických strán, ktoré vonkoncom neexistujú, nezúčastňujú sa na politickej súťaži, ale nemá kto konštatovať, že zanikli.

    Za najdôležitejšie v celej diskusii považujem otázky, o ktorých hovoril predovšetkým pán poslanec Brňák, ale aj niektorí ďalší poslanci, vo faktických poznámkach pán poslanec Hudec, pán poslanec Húska, a to je otázka vôbec utvárania našej politickej scény, fragmentácie politickej scény, je to, samozrejme, dôsledkom aj volebného zákona, aj dôsledkom zákona o politických stranách. Myslím si, že tu nájdeme veľa, veľa zhodného, ak dokážeme prekonať niektoré zbytočne stranícko-politické pohľady. Treba hľadať spôsob, aby bola politická scéna demokratická a aby sa udržalo isté bohatstvo, ktoré prináša pluralita, ale zase, aby sa zabezpečovalo politické rozhodovanie predovšetkým ústavných orgánov, aby zodpovednosť nebola až natoľko fragmentovaná, že zrazu nebude dostatočne niesť zodpovednosť nikto. To sú vážne úvahy a treba sa tým zaoberať. Odporúčam, aby sme spoločne a veľmi intenzívne začali pracovať na základných zásadách nášho volebného práva pre volebný zákon, ktorý by mal byť prijatý na budúci rok. Tento návrh, vážené poslankyne, vážení poslanci, má celkom iný zámer. Je to návrh, ktorým chceme reparovať to, čo sa minulý rok pokazilo.

    Dovoľte mi, vážené poslankyne a vážení poslanci, požiadať vás o podporu tohto návrhu, o podporu na posunutie návrhu do druhého čítania tak, aby sme prípadne ešte urobili niektoré korekcie, ak ich uznáme za vhodné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Áno.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som ako spravodajca poukázal iba na jednu skutočnosť, ktorá rozhodne jednoznačne a nepochybne odôvodňuje prijatie predloženého návrhu zákona. Je to rozhodnutie, teda nález Ústavného súdu z 11. marca 1999 číslo PL US 15/98, v ktorom bol v piatich bodoch vyslovený nesúlad ustanovení platného zákona o voľbách s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré treba bezo zvyšku rešpektovať. V minulosti to tak vždy, alebo možno povedať, nikdy nebolo. A treba rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, podľa ktorej platný zákon o voľbách musíme zosúladiť s ústavou. Až keď si náš zákonodarný zbor bude ctiť a vážiť Ústavný súd tým, že jeho rozhodnutia vykoná, aj keď tieto nie sú vynutiteľné voči Národnej rade Slovenskej republiky, iba potom môžeme očakávať od občanov, aby si ctili zákony a rozhodnutia všeobecných súdov. Chcel som zvýrazniť, že už len uvedený jeden jediný dôvod musí postačiť na to, aby sme podporili predložený návrh zákona a navrhli ho prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som svoj krátky príspevok a navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby návrhy uviedol.

  • Z rozpravy vzišli dva návrhy, dva rovnaké návrhy. Podali ich pán poslanec Brňák a pani poslankyňa Tóthová, ktorí navrhli podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť predmetný návrh zákona na dopracovanie.

  • Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy neprešli.

    Nech sa páči ďalší návrh, pán spravodajca.

  • Na úvod som odporučil, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto mojom návrhu.

  • Budeme hlasovať, pani poslankyne, páni poslanci. Hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu na druhé čítanie.

    Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku navrhujem, aby v druhom čítaní bol pridelený predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. júla, nie do 7. júla, ako som to uviedol predtým, ale do 9. júla 1999 a gestorský ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote tiež do 9. júla 1999.

  • Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi aj pánu spravodajcovi.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Andrassy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    podľa rokovacieho poriadku Národnej rady žiadam o zmenu prerokovania bodov programu tejto schôdze Národnej rady, teda aby teraz sme prerokovali bod 15, a to návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky.

  • Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Andrassyho bez rozpravy. Pripravte sa na hlasovanie. Prezentujte sa a hlasujte, páni poslanci. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska.

    Podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska guvernéra Národnej banky Slovenska vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády po schválení Národnou radou na obdobie 6 rokov.

    Vláda Slovenskej republiky podala návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 289.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní pani ministerka Schmögnerová.

    Nech sa páči.

    Prepáčte, pani ministerka. Predtým sú procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    keďže ide o veľmi vážne a významné rozhodnutie tohto parlamentu o tom, kto bude riadiť budúcich 6 rokov Národnú banku Slovenskej republiky, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko je za to, aby pán kandidát bol pozvaný do Národnej rady Slovenskej republiky a predstavený Národnej rade a bol daný priestor na otázky poslancov aj vládnej koalície, aj opozície.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám procedurálny návrh, aby mal právo v tomto parlamente vystúpiť aj terajší guvernér Národnej banky Slovenska pán Vladimír Masár.

  • Pán poslanec Tkáč stiahol svoj procedurálny návrh.

    Pani poslankyňa Malíková - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Pripájam sa k predchádzajúcim dvom návrhom. Myslím si, že ďalším podporným argumentom je i to, že by tu mali byť prítomní obaja. Odchádzajúcemu guvernérovi je potrebné sa poďakovať a jednoducho patrí k slušnosti, aby tu boli obaja.

  • Prosím, budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper a žiada, aby bol predstavený, alebo aby sa predstavil navrhovaný kandidát na guvernéra Národnej banky Slovenska a bol daný priestor poslancom na otázky voči nemu.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme o návrhu pána poslanca Cupera. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Návrh neprešiel.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca, ku ktorému sa pripojila aj pani poslankyňa Malíková, preto nebudeme už osobitne hlasovať o jej návrhu, ktorý žiada, aby bol prizvaný k tomuto bodu aj doterajší guvernér Národnej banky Slovenskej republiky pán Masár.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci, pani poslankyne, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh neprešiel.

    Prosím, pani poslankyňa Malíková, máte ešte procedurálny návrh?

    Pani poslankyňa Malíková, dávam vám slovo, vystúpte s procedurálnym návrhom.

  • Ruch v sále.

  • Zle ste pochopili, pán predsedajúci, môj návrh. Žiadala som, aby tu boli prítomní obaja, a apelujem na poslancov vládnej koalície, keď sa už rozhodli na nočné valcovanie, nech sa dodržia aspoň základy etiky ľudskej slušnosti.

  • Dávam hlasovať o predloženom procedurálnom návrhu pani poslankyne Malíkovej. Pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci, hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    S ďalším procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, nemám procedurálny návrh, ale procedurálnu otázku. Teraz sme dvakrát hlasovali o tom, že tu prakticky guvernér nemôže byť, ale on zo zákona tu môže byť kedykoľvek a guvernérom bude do 29., ak prijmeme nového. To znamená, dávali sme návrh, aby mohol vystúpiť. Čiže teraz sme odhlasovali, že nemôže prísť?

  • Prosím, budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Prokeš. Dávam mu slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam procedurálny návrh, aby ste prizvali guvernéra, keď tu môže byť, aby bol aspoň prítomný na tom akte. A v súvislosti s tým chcem ešte povedať vládnej koalícii, že sa jasne prezentujete pred svojimi voličmi, že sa už bojíte za denného svetla vymenovať aj guvernéra.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokeš, pán guvernér, samozrejme, môže byť prítomný v tejto sále.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, máte pravdu, že guvernér má právo byť na rokovaní Národnej rady. Chcem len upozorniť na takú maličkosť tých, ktorí pred chvíľou negovali svoje rozhodnutie, že pri schvaľovaní programu sa zaradil tento bod na zajtrajší deň ako prvý. To ešte nikto nemohol vedieť, že to odhlasujete náhodne dnes večer, keď vás je dostatok. Takže nemohol to vedieť ani guvernér, a preto procedurálne návrhy smerovali k tomu, aby sa prerušilo rokovanie a počkalo sa, kým mu vôbec bude oznámené, že sa o ňom momentálne rokuje v Národnej rade.

  • Procedurálny návrh - pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Navrhujem, aby sa pánu guvernérovi oznámila zmena programu. Je to zdvorilé, pretože on vie, že tento bod programu bude zajtra a možno sa na toto rokovanie chystá. Tak by bolo vhodné, aby sa mu táto odhlasovaná zmena oznámila.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška, prosím, uveďte procedurálny návrh.

  • Navrhujem, aby ste na prerokovanie tohto bodu pozvali nového kandidáta na guvernéra Národnej banky Slovenska, ako aj súčasného guvernéra Národnej banky a súčasne aj predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý predmetný návrh predkladá.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pani poslankyne,

    prerušujem rokovanie parlamentu do 9.00 hodiny zajtrajšieho dňa.