• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali tieto pani poslankyne a páni poslanci: pán poslanec Gajdoš, Kačic, Krajči, Mušková, Petrák, Slota, Šlachta a pán poslanec Tarčák.

    Na úvod schôdze a tohto rokovacieho dňa by som vás chcel poprosiť, aby ste svoju účasť na rokovacom dni overili podpisom na prezenčnej listine.

    Vítam na rokovaní Národnej rady podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša, ktorý bude navrhovateľom pri tomto návrhu zákona.

    Pokračujeme rokovaním v zlúčenej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač číslo 257) a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač číslo 259).

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Ďalej prosím pána poslanca Halmeša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    V piatok sme prerušili rokovanie 17. schôdze vystúpením pána ministra Kňažka. Na vystúpenie pána ministra Kňažka sa prihlásili s faktickými poznámkami títo páni poslanci a pani poslankyne: Malíková, Zlocha, Oberhauser, Slobodník, Húska, Hofbauer, Paška, Maxon, Sitek, Engliš a Cabaj.

    Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ak mi dovolíte, nie je to celkom procedurálny návrh. Chcel by som sa skôr spýtať ctených kolegýň poslankýň, či si môžeme dať oficiálne dole sako, aby sme to mali čierne na bielom.

  • Ctené kolegyne súhlasne prikyvujú hlavou. Pokiaľ nepríde pani Belohorská, tak dovtedy máme pokoj.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková. Pani poslankyňa Malíková nie je prítomná.

    Pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    to, čo nám predviedol pán minister Kňažko v piatok večer minulého týždňa od 20.47 hodiny do 21.00 hodiny, sa hodilo skôr pod šapitó kočovného cirkusu, a nie do Národnej rady Slovenskej republiky. Je tragédiou slovenského národa, že v takých zložitých, ťažkých a dôležitých situáciách sa niektorí ministri správajú skôr ako šašovia, a nie ako ministri vlády suverénneho štátu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, že tu nie je pán minister, nemám čo dodať k jeho vystúpeniu. Súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník. To, čo povedal pán minister, bolo nedôstojné a na dôvažok dnes nie je prítomný, čo charakterizuje jeho prístup k návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nebudem opakovať to, čo povedali predrečníci, ale chcel by som zdôrazniť, že pri rozhodovaní o tejto veci - a je dobré, že tu je aj ďalší predkladateľ -, sa neberú do úvahy také skutočnosti, ktoré skutočne ohrozujú existenciu slovenskej štátnosti a pán minister Kňažko sa o tom, samozrejme, vôbec nezmienil. Nezmienil sa, hoci si robil záznamy, ani o tom, aká jednostranná bola vždy ústretovosť slovenskej časti parlamentu, ako hanebne sa zachovali poslanci maďarských strán ešte vtedy, keď odišli z miestnosti parlamentu pri spomienkovej oslave na obete Malej vojny v roku 1939, lebo odmietli minútou ticha uctiť si pamiatku týchto ľudí.

    Pri tomto zákone sa od nás vyžaduje ústretovosť. Pán Kňažko o tom absolútne nehovoril, nehovoril a nezmienil sa ani o tom fakte, ktorý je poburujúci a ktorý znamená, že sa pripravuje konferencia 4. júna 2000 - je dobré, keď to počujú aj iní tu prítomní -, v ktorej sa chystajú v Trianone na tom starom mieste vo Versailles znovu usporiadať konferenciu pod egidou mnohých štátov, ktoré zatiaľ s tým nesúhlasili, ako s tým nesúhlasila zatiaľ ani maďarská vláda, aby som bol objektívny, na ktorej sa majú mierumilovnou cestou vyriešiť otázky návratu občanov Maďarov vo všetkých susedných štátoch. A to je dôvod, prečo sme všetci pobúrení tým, že pán minister Kňažko tak jednostranne vysvetľuje tieto veci a neberie do úvahy nič, iba svoje konštrukcie a celú svoju váhu prejavu preniesol na útok na tých, ktorí sa odmietajú podrobiť diktatúre, doslovne diktatúre prejavovanej vládnou koalíciou pri presadzovaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Húska nie je prítomný.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Pán Kňažko tu prítomný nie je. Neprekáža mi to, oslovujem ho aj tak.

    Pán minister, vaše vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky prednášané bombastickou rétorikou, vlastnou vašej profesii aj civilizačnej úrovni, je už povestné. Zo štandardu nevybočilo ani vaše vystúpenie v piatok 2. júla. Dvojdňovú rozpravu k návrhu zákona, ktorým sa de facto aj de iure zavádza maďarčina ako druhý štátny jazyk, ste označili za stratu času. Z vášho straníckeho aj vzdelanostného pohľadu je to možno tak, pretože koaličná rada, aj keď bez Strany maďarskej koalície, rozhodla o jeho prijatí, a teda pre koalíciu je rozprava skutočne zbytočná. Rozprava, argumentácia proti zneniu tohto zákona nie je pre vás príjemná, avšak argumenty, ktoré sa vám tak zle počúvajú, vám budeme opakovať nie desaťkrát, ale stále. Je smiešne práve v tejto snemovni, že práve vy pán Kňažko sa dovolávate kultúrnosti rokovania a slušnosti vystupovania, veď v rokoch 1994 až 1998 ste to boli práve vy, kto na pôdu parlamentu priniesol krčmový slovník, grobianske urážky a hulvátstvo presahujúce opitých fanúšikov z futbalu.

    Nedivím sa vám, keď sa tvárite, že sa nepamätáte na vaše rokovania s americkým veľvyslancom Russellom 18. a 19. októbra 1995 na pôde iného štátu, a to za spoluúčasti Pavla Demeša, Brigity Schmögnerovej, Bélu Bugára a Ľubora Bystrického. Práve vy ste boli najagresívnejším žiadateľom razantného demaršu zo strany USA voči Mečiarovej vláde. Vaše konanie v plnom rozsahu napĺňa podstatu trestného činu vlastizrady a na vlastizradu niet amnestie ani premlčania. Vlastizrada je najväčším zločinom, za ktorý je vo všetkých štátoch sveta výlučne najvyšší trest. Nerobte si nádeje, pán Kňažko, že mu ujdete. Čaká na vás a verte tomu, že sa ho dočkáte rovnako ako ostatní aktéri, menovite pán poslanec Béla Bugár, ktorý vo svojej činnosti nadväzoval v rokovaní v Bonne s nemeckým ministrom pre koordináciu tajných služieb Schmiethbauerom a konečne 20. februára 1999 v Budapešti ako oficiálny predstaviteľ Strany maďarskej koalície a Národnej rady Slovenskej republiky pod gesciou maďarskej vlády.

  • Pán poslanec Paška nie je prítomný. Pán poslanec Maxon tiež nie je prítomný.

    Pán poslanec Sitek.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže tu nie je pán minister Kňažko, nebudem reagovať.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že pán minister kultúry Slovenskej republiky Kňažko sa prezentoval sám, a preto nemám slová k jeho vystúpeniu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    pán podpredseda vlády,

    nemá význam reagovať na pána Kňažka, lebo si myslím, že už to bolo šťastie, že došlo k výmene predkladateľa. Myslím si, že rokovanie bude o niečom inom, ako to bolo počas jeho účasti.

  • To boli faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Kňažka ešte z piatka minulého týždňa.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave o týchto dvoch bodoch programu. Ako prvá by mala pokračovať pani poslankyňa Malíková, ktorá však nie je prítomná v rokovacej sále.

    Pán poslanec Kalman je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    končí sa rozprava k návrhom zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. V predchádzajúcich dvoch dňoch sme počuli množstvo názorov pre a proti prijatiu zákona, chcem zdôrazniť, že proti prijatiu v súčasnom období. Žiaľ, argumenty opozície zostali opäť nevypočuté. Koalícia sa opäť urobila hluchá. Koaliční poslanci, ale i predkladateľ argumentovali vždy dvoma dôvodmi. Prísľubom predchádzajúcej vlády a požiadavkou Európskej únie napriek tomu, že sme tieto argumenty zdôvodnili a určitým spôsobom vyvrátili. Jej ďalším zdôvodnením bola Ústava Slovenskej republiky.

    Opozícia vedomá si týchto skutočností však poukazovala na rozpornosť prijatia vo verejnosti, na nevhodnosť prijatia tohto zákona v súčasnom období. Na naše tvrdenia sme však odpoveď nedostali. Nikto z vás z koalície nereagoval na súčasnú polarizáciu spoločnosti. Nikto z vás nereagoval na veľký odpor prijatia zákona v súčasnosti vo verejnosti. Nikto z vás neodpovedal, koľko finančných prostriedkov si realizácia zákona v praxi bude vyžadovať a z akých zdrojov tieto finančné prostriedky pôjdu. A tak ako mnohokrát predtým aj teraz sa potvrdilo, že čo si vedenie koalície zaumieni, bude to za každých okolností aj realizovať. Čo tam po názoroch iných, napríklad opozície či verejnosti, ale v konečnom dôsledku aj v rámci rozdielnych názorov samotnej vládnej koalície. A tak sme dnes svedkami, že ideme prijať zákon, pri ktorom sa prejavujú mnohé anomálie.

    Poslanecký návrh neprijíma nielen opozícia, verejnosť, ale ani ostatná časť koalície. Vládny návrh neprijíma taktiež opozícia, taktiež verejnosť, ale aj časť koalície zo Strany maďarskej koalície. Vládny návrh neprijíma, resp. mala k nemu veľké výhrady aj samotná Rada vlády pre národnosti. Pána ministra Kňažka som vyzval, aby nás informoval o stanovisku rady. Žiaľ, stanovisko sme nedostali. Pýtam sa teda, pre koho sa vlastne tento vládny návrh zákona ide prijať. Zdôrazňujem znova, že prevažná časť obyvateľstva ho nechce. A v tomto znení ho nechcú ani samotné národnosti. Ak ho robíme pre Európsku úniu, a nie pre seba, vari si, páni a dámy z koalície, myslíte, že tlaky národností, najmä maďarskej, voči Slovensku prestanú? Myslíte si, že nebude pokračovať ohováračská kampaň Slovenska v štruktúrach Rady Európy a Európskej únie? Bude. Naďalej budú pretrvávať zo strany týchto integračných zoskupení politické tlaky a podmienky na takzvané zlepšenie postavenia národnostných menšín na Slovensku, najmä na novelizáciu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Nič sa teda vo vzťahu k Slovensku nezmení.

    Opätovne zdôrazňujem, tak ako som to uviedol vo svojom prvom vystúpení, že sa prehĺbi politická nestabilita našej krajiny, ktorá bude prekážkou, ale aj zámienkou, že Slovensko nebude prijaté alebo preradené do prvej skupiny asociovaných krajín. Preto si položme otázku. O čo tu vlastne ide? Odpoveď je jednoduchá. Nepozerá sa na potreby Slovenska, jej občanov, ale prijatím zákona sa sleduje za každú cenu udržať súčasnú koalíciu, naplniť a realizovať svoje individuálne a skupinové záujmy.

    Ak celá naša práca je orientovaná vo vzťahu k Európskej únii, musím poukázať na problém, ktorý v týchto dňoch prudko akceleruje a naberá silné dimenzie. Je to tiež problém v oblasti národnostných menšín, ide o problematiku Rómov. Ich masové opúšťanie nášho územia a snaha usadiť sa v krajinách Európskej únie, v súčasnom období najmä vo Fínsku, vyvoláva v štruktúrach Európskej únie paniku. Žiaľ, vláda nerieši problém Rómov v praktickej činnosti, ale uprednostňuje teoretickú stránku v podobe prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Už pri návrhu štátneho rozpočtu som dôrazne poukázal na rómsky problém a zároveň žiadal ho dôrazne riešiť v intenciách našou vládou schválených zá-

    sad na riešenie rómskej problematiky. Žiadal som vyčleniť v štátnom rozpočte Slovenskej republiky príslušné finančné prostriedky.

  • Hlas z pléna.

  • O chvíľu vám odpoviem, pani Sabolová, nevykrikujte. Nestalo sa.

    Musím poukázať aj pri tejto príležitosti, že vláda neplní uznesenie z roku 1997, aj preto sú problémy s Rómami a som presvedčený, že sa budú prehlbovať. Znova zdôrazňujem, bude to jedna z našich hlavných bŕzd na prijatie, ale aj na preradenie do prvej skupiny. Pritom finančné prostriedky na realizáciu tohto uznesenia k Rómom by v dostatočnej miere stačili na postupné a komplexné riešenie rómskej problematiky na Slovensku. Pýtam sa: Nie je to teda dôležitejší problém? Ale, žiaľ, nevidí ho a nechce vidieť podpredseda vlády Pál Csáky s celou vládou. Aj preto dostáva pán podpredseda vlády v súčasnosti výzvu od Rómskej iniciatívy na odstúpenie z postu podpredsedu vlády. To sa mne, dámy a páni, počas štyroch rokov nestalo ani raz.

    Chcem odpovedať aj pánu Budajovi a pánu Kňažkovi, ktorí vo svojich vystúpeniach zavádzajúco tvrdili, že naša vláda pre menšiny neurobila nič. Pani Sabolová, počúvajte. Odporúčam vám, páni a dámy, ale aj ostatným, ktorí si to náhodou myslia, aby ste si preštudovali vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády, predchádzajúcej vlády, ktoré sme predložili predchádzajúcemu parlamentu. V pasáži o národnostných menšinách sa oboznámite s bohatou činnosťou vlády a jej výsledkami, ktoré sme v minulom období pre menšiny dosiahli. Dovolím si poznámku. Existujú aj zápisy z mojich rokovaní so všetkými menšinami na sklonku funkčného obdobia s výnimkou maďarskej národnosti, ktorá v tom čase už v Rade pre národnosti nebola a v ktorých je jasne uvedené, že všetci predstavitelia menšín ocenili prístup našej vlády k menšinám, všetci sa za našu prácu poďakovali a zároveň vyjadrili presvedčenie, že budúca vláda bude v nastúpenom trende pokračovať. Nestalo sa tak, ako vidíme. Táto vláda pre národnosti ešte nič neurobila. Nevyjadrili ste sa ani k petícii, ktorá prebieha proti prijatiu jazykového zákona. Už dnes je na petícii vyše 400 tis. podpisov, takmer toľko, koľko je na Slovensku príslušníkov národnostných menšín. Teda opätovne vyvstáva otázka, koho proti komu staviame a koho záujmy v parlamente hájime? Ideme cestou nezhody a netolerancie, ideme touto cestou stavať jednu skupinu obyvateľstva proti druhej? Ideme cestou netolerancie a politickej nestability? Ak áno, musím zdôrazniť, že to nie je cesta demokracie a táto cesta nevedie ani do štruktúr Európskej únie.

    Mnohí ste obvinili nás, čo vystupovali proti prijatiu zákona v súčasnosti, z nacionalizmu. Myslím si, že to boli nesprávne obvinenia. Myslím si, že väčšina z nás nie je nacionalisticky založená a ja sa už vonkoncom nepovažujem za nacionalistu. Ale či chceme, či nechceme, musíme aj tieto názory rešpektovať, brať ich do úvahy a vhodným spôsobom ich korigovať. Aj preto žiadame verejnú diskusiu, aby sa všetko vysvetlilo, aby sa takéto tendencie neprejavovali. Kolega Drobný veľmi perfektne hovoril o dozrievaní osobností, o transformácii vedomia, čo plne platí aj pre vedomie vo vzťahu k spolunažívaniu menšín, ich práv a povinností. To plne platí aj na dozrievanie osobnosti vo vzťahu k predpokladanému vývoju na Slovensku. Preto nemôžeme nacionalizmus absolutizovať a jednoznačne si myslieť, že sa prejavuje len na Slovensku, a na druhej strane si myslieť, že Európska únia je s týmto problémom vyrovnaná. Nie je to tak. Inak by sme neboli svedkami španielskeho nacionalizmu k Baskom a opačne, francúzskeho nacionalizmu ku Korzike a opačne, a mohol by som uviesť ďalšie príklady postavenia menšín v Európskej únii. Jednoducho povedané, ani v rámci Európskej únie to nie je ideálne, preto si neglorifikujme toto zoskupenie štátov a nepodceňujme náš vývoj a to, čo Slovensko dosiahlo. Nepodceňujme sami seba.

    Vážené dámy a páni, aj keď si uvedomujem, že zákon bude schválený - tak totiž velí politická dohoda koalície, čo tam po názoroch iných - predsa si ešte raz dovolím vás vyzvať, aby sme sa nad týmto kontroverzným návrhom zákona zamysleli a v záujme vývoja na Slovensku ho v súčasnom období neschvaľovali. Oddiaľme jeho prerokovanie po uskutočnenej verejnej diskusii a po vytvorení priaznivej atmosféry na jeho prijatie. Tým chcem jednoznačne povedať, že nie som proti žiadnej národnosti, ale požiadavky národností sa musia riešiť postupne, systematicky a adekvátne k majoritnému obyvateľstvu, ako aj k celkovým sociálno-ekonomickým podmienkam nášho štátu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia títo poslanci: Slobodník, Benkovský, Hofbauer, Sabolová, Zlocha, Ošváth, Weiss, Cuper a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    pán poslanec Kalman vyzdvihol dva body. Jednak otázku vstupu do Európskej únie, ktorá je vraj podmienená jazykovým zákonom, pritom je známe a som presvedčený, že absolútna väčšina koaličných poslancov nepozná dokument Agenda 2000, kde sa Slovensko vtedy ekonomicky hodnotilo ako tretia krajina za Slovinskom, Českou republikou a ďaleko pred Maďarskom, Poľskom, Estónskom a inými štátmi, ktoré sú teraz v prvej skupine. To je jedna vec a tam treba hľadať korene. Ale, bohužiaľ, ekonomická situácia Slovenska pri novom prehodnotení, pri novej Agende 2000 bude vyzerať celkom ináč, než vyzerala v rokoch, keď tu bola Mečiarova vláda.

    Druhá poznámka sa týka toho, že pán Kalman zdôraznil, že ani po prijatí tohto zákona sa neuspokojí úsilie získať viac. Je jednoznačne konštatované zo strany predstaviteľov maďarskej koalície v parlamente, že oni si predstavujú taký zákon, ktorý vyrieši nielen otázky úradného používania jazykov, ale aj otázky školstva, otázky kultúry, proste celý komplex otázok súvisiacich s používaním menšinových jazykov. A tu je zárodok ďalších úsilí, žiaľ, ktoré budú pokračovať a ktoré sa vyriešením tejto problematiky, prijatím tohto zákona nevyriešia. To znamená, neuspokojíme ani Európsku úniu a neuspokojíme ani našich predstaviteľov maďarskej koalície. V tom je tragédia a z tohto treba vychádzať a uvedomiť si, že môžeme dávať len toľko, čo recipročne dostáva naša menšina v krajine ako Maďarsko. Nezabúdajte na slová jedného pána podpredsedu vlády, že tam majú Slováci desaťkrát menej práv ako občania maďarskej národnosti na Slovensku. Nepovedal to, samozrejme, pán podpredseda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže pána poslanca Kalmana osobne poznám a vo viacerých smeroch si ho i vážim, chcem veriť, že to, čo povedal, myslel úprimne. Akosi však znovu pozabudol na jeden fakt, ktorý jemu a sympatizantom HZDS treba opakovane pripomínať: požiadavka na prijatie zákona o jazyku národnostných menšín nie je ani zďaleka len požiadavkou Európskej únie, táto požiadavka vyplýva jednoznačne z Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú spoločne hlasovali poslanci HZDS, SNS a Strany demokratickej ľavice. Je požiadavkou, ktorá vyplýva zo slovensko-maďarskej zmluvy, ktorú podpísal sám Vladimír Mečiar. Práve on a jemu blízki zakotvili do zmluvy to, čo v nej možno ani nemuselo byť. Súčasná vláda preto plní len a len to, na čo sa Slovensko v týchto dokumentoch zaviazalo.

    Pokiaľ ide o vládny návrh zákona, som presvedčený, že ak by ho občania poznali, ak by sme im vysvetlili, čo národnostným menšinám umožňuje a čo nie - a musíme to urobiť v druhom čítaní -, tak by nemali výhrady k jeho prijatiu. Keďže ako Slovák žijem celý svoj život na národnostne zmiešanom území, mám právo konštatovať, že vládny návrh zákona dáva len právnu podobu tomu, čo je desiatky rokov na týchto územiach zaužívané. Navrhovaný zákon je v súlade s medzinárodným štandardom, neohrozuje Slovákov a nejde nad rámec spoločensky nevyhnutných ustanovení. SDĽ mala a má jasnú národnostnú politiku, rešpektuje oprávnené práva národnostných menšín, jednoznačne však presadzuje národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.

    Navrhovaný vládny návrh osobne podporím, avšak bez ďalších doplnkov a zmien, ktoré by išli na úkor štátotvorného slovenského národa.

  • Pán poslanec Kalman uviedol argument so slovami, že "v súčasnom období prerokovania tohto zákona", ja by som to doplnil, že nielen v súčasnom období, predovšetkým v predkladanom znení návrhu tohto zákona, pretože ide nad rámec toho, čo bolo podpísané v slovensko-maďarskej zmluve, aj nad rámec ústavy, pretože ústava uvádza spresnenie podľa zákona, a tých zákonov je 36, ale predovšetkým aj takouto formou predkladanie zákona namietame, pretože tento návrh zákona bol do Národnej rady predhodený, nie predložený, ale doslova predhodený ako zdochlina spoza rohu, že ho nepoznali nielen poslanci, ale ani verejnosť. Prečo ste sa hanbili s tým oboznámiť verejnosť? Prečo ste sa hanbili urobiť o tom verejnú rozpravu a diskusiu a vypočuť si názory občanov? Nech sa tu neargumentuje tým, že tento návrh zákona bol známy. Nebol známy do tej miery - a môj predrečník to dokonca priznal -, že ho poslanci nepoznali a nemali možnosť sa s ním oboznámiť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Kalman, práve vám ako bývalému podpredsedovi vlády sa čudujem, že hovoríte, že programové vyhlásenie vlády alebo jeho hodnotenie prinieslo konkrétne východiská, alebo konkrétne výstupy pri riešení rómskej otázky. Všetci veľmi dobre vieme, že okrem vymenovania splnomocnenca a okrem toho, že bolo množstvo vecí napísaných na papier, sa v reálnom živote nič neuskutočnilo. Čiže nezastávajte sa niečoho, čo skutočne neviete podložiť argumentmi. Veľmi dobre viete, že prijatie zákona o používaní jazykov menšín je aj podmienkou nielen ústavy, ale veľmi dobre si pamätáte, keď pán poslanec Húska ešte ako podpredseda parlamentu v minulom volebnom období obiehal všetkých poslancov či opozície, či koalície a bol celkom nadšený, že sa podarilo prijať vyhlásenie na zasadnutí Spoločného výboru Európskej únie a v roku 1997 tvrdil, že Slovensko prijme tento zákon. Bohužiaľ, počas vašej vlády, hoci mali ste dosť času od prijatia uznesenia z roku 1997, ako hovoril pán podpredseda, urobiť kroky, neurobili ste nič.

    Dnes hovoríte o verejnej diskusii a priaznivej atmosfére na prijatie tohto zákona. Čo ste vy urobili za dva roky? Nič, ani verejnú diskusiu, ani priaznivú atmosféru na to, aby tento návrh zákona bol prijatý. Čiže nezavádzajte verejnosť, pretože všetky vaše vystúpenia nesmerujú k nám poslancom, aby ste nás presvedčili o argumentoch alebo o zlepšení zákona, ale na to, aby ste manipulovali s národom.

  • Vážený pán poslanec Kalman,

    nebýva zvykom, aby ktorýkoľvek subjekt hodnotil sám seba a svoju prácu, tak ako ste to urobili vy vo svojom vystúpení a hodnotili ste výkon funkcie podpredsedu vlády za uplynulé obdobie a splnenie programového vyhlásenia. Najlepším hodnotením každého politického subjektu alebo jeho činnosti sú výsledky volieb, ktoré nasledujú po skončení. A ak sa dobre pamätám, tak preferencie HZDS išli dolu o 13 % oproti predošlému obdobiu. Takže to je najvýstižnejšie hodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády, ktorej ste boli podpredsedom.

    Ak sa dobre pamätám, pán poslanec Kalman, tak počas vašej vlády taktiež nastal exodus Rómov do Veľkej Británie. Viedlo to až k tomu, že Veľká Británia bola nútená zaviesť vízovú povinnosť voči Slovenskej republike. Teda, ak kritizujete súčasnú prácu vlády a výsledky, ktoré sa prejavujú odchodom Rómov do Fínska, spomeňte si na túto skutočnosť a premýšľajte nad tým a vyvodzujte paralely, v čom asi sú skutočné príčiny odchodu Rómov. Nezvaľujte to na prácu súčasnej vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kalman mi vtedy, keď bol podpredseda vlády, osobne sľúbil, že v druhom polroku 1996 bude prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín. To, čo sme si dvakrát vypočuli, bola iba séria výhovoriek, prečo to neurobiť a ako to neurobiť. Fakt je taký, že HZDS odmieta - pán poslanec Kalman, zamyslite sa nad tým - aj tú právnu úpravu, ktorú sme spoločne schválili v roku 1990. Aj tá už bola a je pre vás príliš silná. Zákony boli uverejnené vlastne už pred niekoľkými týždňami. Aj v Slovenskej republike bol uverejnený vládny návrh zákona Slovenskej republiky. Jednoducho vy nechcete stratiť túto tému, vy potrebujete v tejto veci vyvolávať polarizáciu, pretože na tom pohodlne a lacno získavate body u časti obyvateľstva. Prezidentské voľby ukázali, že je to umelý problém, pretože kandidát, ktorý sa hlásil k zmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi, bodoval predovšetkým na národnostne zmiešaných územiach a váš kandidát bodoval na tých územiach, kde jednoducho živého Maďara nevideli. To je svedectvo, že to je umelo živený problém. Vy jednoducho potrebujete konfrontáciu. Ukazuje sa, že nemáte zodpovednosť za túto krajinu, chcete polarizáciu, chcete destabilizáciu a o rómskej otázke ste, pán poslanec Kalman, hovorili v súvislosti s Fínskom tak, akoby vám to robilo radosť.

    Áno jednoducho stalo sa aj v dôsledku sľubov vašej vlády, že jednou z podmienok nášho zaradenia do prvej skupiny krajín, s ktorými sa vedú rozhovory, je aj tento zákon, a preto máme všetci spoločnú zodpovednosť za to, že tento zákon bude prijatý.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kalman, poviem ti, prečo sa rómsky problém alebo rómsky exodus znovu objavuje. Táto vláda, teda vláda Mikuláša Dzurindu schválila 500 mil. Sk na rozvoj východného Slovenska a na riešenie problému povodňou postihnutých oblastí východného Slovenska. Väčšinou povodňami boli postihnutí občania rómskej národnosti. Ale aký to paradox tých pravdovravných - to o vás, pán Weiss -, alebo pravdu hovoriacich, z tých 500 mil. vláda odsúhlasila 152 mil. Znovu sa pýtam, už po druhýkrát v tomto parlamente, kde je tých ostatných sľubovaných 348 mil. To nie sú demagógie, pán Weiss. To sú možno peniažky aj tvojho otecka. Kde sú teda peniaze určené pre Rómov? Prečo odchádzajú Rómovia?

    Pán podpredseda vlády Csáky s jemu vlastnou úlisnosťou, ktorá je vlastná všetkým maďarským politikom v tomto parlamente a na Slovensku, sa zmohol iba na schizofrenické vyhlásenia akoby v pominutí mysle, že Rómom zo Slovenska do Fínska kupuje cestovné lístky Hnutie za demokratické Slovensko a SNS. Myslím si, že ak takúto hlúposť vyhlási podpredseda slovenskej vlády, nemá čo robiť na svojom mieste. Ak nemá svedomie sám odstúpiť, tak ho treba jednoducho odvolať. A Maďarom nie je potrebné neustále ustupovať v nejakom zmysle, pán Weiss, z komunistických ideálov. Pominuli časy päťdesiatych rokov, treba sa pozerať do budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    myslím si, že to, čo povedal pán poslanec Kalman, je jedna pravda a má svoju logiku. V tejto snemovni azda už je trápne viackrát opakovať, že vláda Vladimíra Mečiara pripravovala ten zákon. Veď osobne som písala list Van den Broekovi, aby poslal expertov, mali sme rozpracované práce. Vtedajší pán podpredseda vlády Kalman v Rade pre národnosti prerokúval návrh, ktorý bol predložený. A čuduj sa, svete, práve zástupcovia menšín návrh maďarskej menšiny odmietli. A keď vravíte, že to, čo sme sľúbili, predkladáte vy a plníte, vážení páni, to je veľký omyl. My sme sľúbili úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku a vy predkladáte - a to budem opakovať donekonečna -, právnu úpravu úradovania v menšinových jazykoch.

    A pokiaľ ide o otázku Rómov, vy ste neurobili pre Rómov nič, ešte menej ako vláda Vladimíra Mečiara. A nás ste bombasticky kritizovali. Teraz ste pri moci a čo ste urobili? Oveľa menej, oveľa väčšia depresia je medzi Rómami, oveľa väčšia nezamestnanosť, pretože ste zrušili pracovné príležitosti, ktoré mali na stavbe diaľnic, a nič iné ste im neponúkli. A pokiaľ sa triezvo pozerajú na vašu ekonomickú perspektívu, vedia, že je to perspektíva, ktorá vedie do pekla. Takto je to, vážení páni.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    viem, že rómsku problematiku a nakoniec aj problematiku národností sa každý bude snažiť využiť svojím spôsobom. Ja sa len čudujem pánu poslancovi Weissovi, že si neprečítal článok na strane 2 v denníku SDĽ. Redaktorka Pravdy píše o organizovanom exode. Dovoľte mi, aby som z neho trošku odcitoval. Pani Marcela Pružincová píše: "Na budúci týždeň dorazí do Helsínk hlavná skupina, v ktorej bude takmer 2 tis. rómskych žiadateľov o politický azyl zo Slovenska. Pravde to potvrdil pán Ivan Tokár, podpredseda Rómskej inteligencie Slovenska, ktorý pricestoval do Fínska 2. júla spolu s ďalšími 150 Rómami. S návrhom organizovať odchod rómskych občanov zo Slovenska podľa jeho vyjadrenia pred troma mesiacmi prišiel predseda RIS Alexander Patkoló a občiansky zástupca Rómov Vincent Danihel. Na marcovom zasadnutí RIS obaja zhodne tvrdili, že získali od rómskych občanov a fínskeho parlamentu informácie, podľa ktorých Fínsko môže poskytnúť slovenským Rómom politický azyl. Plán organizovaného odchodu Rómov zo Slovenska bol podrobne rozpracovaný na májovom stretnutí rómskych strán v Senci, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda vlády pre menšiny a národnosti Pál Csáky a poslanec maďarskej koalície László Nagy." To povedal pán Tokár.

    Samozrejme, že rómsku problematiku si bude každý vysvetľovať nejako ináč. Ale, pán poslanec Weiss, to, čo ste vy dokázali za 50 rokov s Rómami urobiť, to, že ste ich naučili nerobiť a získavať zadarmo peniaze, to je ten problém, ktorý bude zrejme riešiť kde-kto. Môžem povedať za seba, že počas pôsobenia predsedu Mečiara vo vláde sme pre Rómov urobili oveľa viac ako vy za 40 rokov alebo za 50 rokov, pretože do mnohých rómskych osád sme doviedli vodu, plyn...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v poradí je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v uplynulých dňoch sme boli svedkami vášnivých diskusií v Národnej rade. Táto vášnivá diskusia sa odvíjala pri príležitosti prerokúvania zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Musím podotknúť, pri príležitosti prerokúvania zákona a, žiaľ, nie o zákone. Tento bod sa stal príležitosťou pre mnohých poslancov, aby prezentovali svoje teórie o nebezpečenstve odnárodňovania Slovákov na južnom Slovensku, o maďarskej iredente na Slovensku, o vlastizrade mnohých maďarských politikov na Slovensku a o vlastizrade mnohých slovenských politikov a podobne.

    Tento bod bol vhodnou príležitosťou aj na vymenovanie historických krívd, ktoré spáchali za ostatných tisíc rokov Maďari na Slovákoch, ďalej na poukázanie neschopnosti súčasnej vládnej koalície vládnuť, ako aj na neschopnosť predchádzajúcej vládnej koalície vládnuť pri rešpektovaní európskych štandardov v ľudských a národnostných právach.

    Počas minulotýždňovej rozpravy tu odzneli už bežne aj hrubé urážky, urážky na cti, za ktoré by hociktorý sudca okresného súdu delikventa odsúdil minimálne na 18 mesiacov väzenia nepodmienečne. Chcem povedať, minulotýždňová rozprava k tomuto bodu, žiaľ, nebola o používaní jazyka národnostných menšín, ale bola to rozprava, ktorá bola verným obrazom stavu slovensko-maďarských vzťahov na Slovensku.

    Aký bol tento obraz? Obraz bol pochmúrny, plný negatívnych emócií, nenávisti, obviňovania. Bol verným príkladom vytvárania obrazu nepriateľa. V prúde nenávistných útokov však zazneli i triezve názory, ktoré najmä z pozície ľudského humanizmu argumentovali za potrebu prijatia zákona. Ich malý počet však len veľmi ťažko vyvažoval celkový rozpačitý dojem, pričom potreba prijatia zákona o používaní jazyka národnostných menšín s aktuálnou naliehavosťou vystupuje už od roku 1992, od prijatia slovenskej ústavy. Ústava zakotvuje právo používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale spôsob výkonu tohto práva prenecháva na ustanovenie zákonom. Pritom musíme konštatovať, že aj keď od prijatia ústavy uplynulo už viac ako osem a pol roka, darmo sme čakali na zákon, ktorý by podrobne ustanovoval spôsob používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Jednu jedinú svetlú výnimku tvoria dva zákony prijaté počas Moravčíkovej vlády v roku 1994, upravujúce dve malé parciálne oblasti používania jazyka národnostných menšín. Naopak, namiesto ustanovenia podrobností zákonom sme sa dočkali v roku 1995 prijatia zákona o štátnom jazyku, ktorý zrušil aj doterajšie aké-také možnosti používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ktoré ustanovoval zákon o úradnom jazyku z roku 1990. Od roku 1995 národnostné menšiny na Slovensku sú síce v situácii, že síce majú zakotvené ústavné právo na používanie svojho jazyka v úradnom styku, ale neexistuje právny predpis, ktorý by im toto právo umožňoval realizovať.

    Druhým problémom, vážené dámy a páni, je, že v našom právnom systéme nie sú realizačnými zákonmi rozpracované ani ďalšie ústavné jazykové práva. Ústava totiž zakotvuje aj právo národností rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, avšak podrobnosti, čiže spôsob výkonu tohto práva podľa ústavy má ustanoviť znova zákon. A národnostné menšiny? Zase márne čakajú už osem a pol roka na zákon. Popri práve používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku a popri práve rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku článok 34 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje aj právo všestranného rozvoja, právo rozvíjania vlastnej kultúry, právo zakladania a udržiavania vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, ako aj právo na vzdelanie v ich jazyku. A v ústave je znova formulácia, že podrobnosti ustanoví zákon.

    Znova môžem konštatovať aj do tretice, že ani takýto zákon nebol prijatý. Osemapolročná existencia Ústavy Slovenskej republiky a osemročná existencia Slovenskej republiky nestačili na to, aby vlády a parlamenty Slovenskej republiky realizovali úlohy na naplnenie základných jazykových práv národnostných menšín. Stalo sa to napriek tomu, že Slovenská republika nebola nechaná na seba v úsilí prijať rovnoprávne postavenie národnostných menšín aj v jazykovej oblasti. Veď ratifikovanie Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, tento právny dokument sa stal súčasťou legislatívy našej republiky. Rámcový dohovor zakotvuje: "Ak oblasti národnostne zmiešané tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám, tieto osoby o to požiadajú, a ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, pokiaľ to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v styku týchto osôb s administratívnymi orgánmi." Zatiaľ sa to nestalo.

    Ale rovnako dobre by bolo možné, aj je možné, oprieť sa o odporúčanie 1201 a 1353 Rady Európy, ktorej Slovensko je od roku 1993 členom. Okrem toho Slovenská republika aj v medzištátnej zmluve s Maďarskom sa zaviazala k realizácii jazykových práv národnostných menšín. A keďže podmienky, ktoré boli stanovené pre Slovenskú republiku pri uchádzaní sa o vstup do NATO a do Európskej únie, sú notoricky známe, o nich sa nebudem ani zmieňovať. Žiadny z týchto dokumentov, okrem Rámcového dohovoru, nehovorí však o potrebe prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale hovorí o potrebe prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín vôbec. V tom, že hovorím pravdu, ma podporujú slová pani poslankyne Tóthovej, ktoré vyslovila v rozprave k predchádzajúcemu bodu, ale aj dnes. Pani poslankyňa povedala: "Ony", rozumej európske orgány, "žiadali nie zákon o úradnom styku, ale zákon o používaní jazyka národnostných menšín." Ak zhrniem doteraz povedané, tak z toho vyplýva, že Slovenská republika vo svojej ústave má zakotvené viacero druhov práv používania jazykov národnostných menšín. Na druhej strane však treba konštatovať, že skoro všetkým právam chýba realizačný zákon.

    Keď sa pozriem, vážené dámy, vážení páni, na predložené predlohy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín, môžem konštatovať, že vládny návrh zákona sa dotýka iba niektorých čiastkových práv používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Nedotýka sa ďalších oblastí používania jazyka národnostných menšín. Tým vládny návrh zákona zostáva na polceste a podáva iba polovičaté nedostatočné riešenia. Naopak, poslanecký návrh zákona používania jazykov národnostných menšín rieši komplexne, nedotýka sa iba používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale práv používania týchto jazykov v štátnej správe, samosprávach, súdnom a právnom konaní, vo vzdelávaní, v hromadných oznamovacích prostriedkoch, pri kultúrnej činnosti a na kultúrnych podujatiach, vo verejnoprávnych a sociálnych službách a v hospodárstve. Čiže iba poslanecký návrh zákona sa pokúša o vytvorenie podmienok na realizáciu jazykových práv národnostných menšín, tak ako to vyžaduje Ústava Slovenskej republiky už vyše osem a pol roka.

    Preto navrhujem, vážené dámy a vážení páni, aby do druhého čítania postúpil poslanecký návrh zákona.

    Ďakujem pekne a ešte využijem svojich posledných štyridsať sekúnd, aby som odpovedal pánu poslancovi Zlochovi.

    Pán poslanec Zlocha, škoda, že ste neprečítali celý článok a odpoveď pána poslanca, teda moju odpoveď a pána podpredsedu vlády, lebo to by bolo celkom korektné, ale to nie je u vás zvykom.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Nagya sa s faktickými poznámkami hlásia páni poslanci v poradí, ako sú uvedení na tabuli. Posledná, šestnásta je pani poslankyňa Belohorská.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, menovali ste ma, budem odpovedať. Ak mi dovolíte, plne za svojimi slovami stojím a ani o chĺpok som nepovedala nepravdu. Ak si myslíte, že každé právo, ktoré je povedané v ústave, musí mať samostatný zákon, tak asi o legislatíve máte veľmi, veľmi hmlisté predstavy. Povedali ste, že nie je upravované rozširovanie informácií. Ale čoby nie. Právne máte podklad na vaše vysielanie v menšinových jazykoch v rozhlase, na menšinové vysielania v televízii, na vydávanie tlače v menšinovom jazyku, na rôzne kultúrne inštitúcie. Každý súdny občan vie, že toto je u nás a je to na základe právnych predpisov. Vaša predstava o samostatnom zákone pre každý predpis je skutočne pre mňa, zdvorilo povedané, úsmevná.

    A pokiaľ vystupoval pán poslanec Zlocha, myslím si, že by ste ozaj mali povedať tejto snemovni, aká bola vaša úloha na seneckom stretnutí, kde sa prerokúval plán, zdôrazňujem, organizovaného odchodu Rómov a bol podrobne rozpracovaný. Je to v tlači. Buď to budete vážne dementovať, alebo to vysvetlíte poslaneckej snemovni. Ale váš laxný postoj k Rómom už poznám, pretože do výboru pre ľudské práva a národnosti prišlo viacero sťažností a už som vás upozorňovala, že tieto citlivé sťažnosti nemožno vybavovať tak, ako ich vybavujete vy, teda predkladáte ich výboru a len informujete, potom sa berú na vedomie bez toho, že by sa prerokovali, že by sa problém nejako riešil.

  • Pán poslanec Nagy, uvádzali ste, čo všetko odznelo. No pripomeniem vám, čo všetko neodznelo zo strany vládnej koalície. Neodznelo to podstatné, a to argumentácia o vecnej a obsahovej opodstatnenosti tohto návrhu zákona, ktorý prerokúvame. Neodznelo tu doteraz počas prerokúvania vysvetlenie zo strany koalície, na čo vlastne predkladajú návrh textu zákona, s ktorým nesúhlasí ani Strana maďarskej koalície, ani opozícia. Tak komu týmto chcete vlastne ulahodiť? Neodznelo tu to najdôležitejšie, a to porovnanie stavu reciprocity s Maďarskou republikou. Dámy a páni, toto je podstatné kritérium - stav reciprocity slovenskej menšiny v Maďarsku, maďarskej menšiny na Slovensku. To je alfa a omega korektnosti vzťahov medzi dvoma štátmi, medzi národnosťami.

    Neodznelo ani slovo o podriadených v Strane maďarskej koalície pod budapeštiansku vládu. Čo ste preukázali de iure aj de facto 20. februára 1999 v Budapešti, a to účasťou najvyššieho predstaviteľa Strany maďarskej koalície na tomto rokovaní podriadenom pod predsedu maďarskej vlády Orbána. To sú kroky, ktoré sa charakterizujú ako kroky vlastizrady, dámy a páni, či sa vám to páči alebo nepáči. Viem, že sa vám to zle počúva.

    V Budapešti odznela požiadavka koordinácie urýchlenia krokov Strany maďarskej koalície na Slovensku na prvý polrok, a to sa plní. A odznela tu aj veľmi dôležitá poznámka o klesajúcom genetickom fonde Maďarov v Karpatskej kotline. Táto poznámka nedokumentuje nič iné, len úsilie o asimilačný proces a návrh zákona, ktorý sa predkladá, v podstate otvára dvierka tomuto procesu, a vy to dobre viete, preto tento kravál, krik, protesty, námietky voči vystupovaniu poslancov opozície k textu návrhu zákona, ktorý prerokúvame.

  • Ďakujem pekne.

    Dôrazne sa musím ohradiť proti tomu, keď nás pán poslanec Nagy obviňuje z akejsi nenávisti voči maďarskému národu. To je lož, to je podsúvanie pojmov. Veľmi vehementne vystupujeme proti poslancom Strany maďarskej koalície, pretože sú skutočne exponentmi maďarstva, veľkomaďarstva, tomu sa nedá zabrániť. Ale nemáme nič a nikdy sme nič nepovedali a nikdy nič nenájdete v nejakom dokumente proti občanom maďarskej národnosti na Slovensku na rozdiel od poslancov maďarskej národnosti. Stačí tu spomenúť prípad, ktorý som už citoval, ale ktorý je ukážkou, kabinetnou ukážkou toho, aký je postoj Strany maďarskej koalície k Slovensku. Pretože pán Duka-Zólyomi, pán Csáky a pán Duray podpísali v roku 1991 petíciu Európskemu spoločenstvu, v ktorej hovoria, dobre počúvajte: "Slovenský národ je národom kolonizátorov", teda nie Mečiarova vláda, ale slovenský národ je národom kolonizátorov, "a už 70 rokov nás utláča a dostávame iba omrvinky z toho panského stola." Že to je lož, netreba dokazovať, ale je tu dôkaz o tom, že vy zovšeobecňujete, a tak sa staviate k slovenskému národu.

    Nájdite jeden môj citát, kde hovorím niečo negatívne o maďarskom národe. Nenájdete to, aj keby ste do smrti hľadali, lebo ja vystupujem proti extrémnym veľkomaďarským požiadavkám, ktoré sa tu predkladajú. Už som tu spomínal pokus urobiť nový Trianon a celý rad ďalších vecí, a to, že vy poslanci, zase nie občania, ste si ešte raz nepriznali svoju chybu, ktorej ste sa dopustili voči nám, čo všetko ste urobili. Pán poslanec Csáky chce od nás ospravedlnenie za útlak Maďarov po roku 1945, ale ani slovom nepovedal o útlaku Slovákov po arbitráži z novembra 1938. Taká je situácia.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Nagy, dovoľte mi povedať vám pár slov. Dnes prišiel odkaz cez internet do Národnej rady od pána Ivana Tinaka a zaujímavý je v tom, že hovorí o životnej skúsenosti, o tom, ako vonku v každej krajine platí len jeden úradný jazyk. Citujem: "Dobrý deň. Mám priateľa v Holandsku, ktorý dávnejšie emigroval a pracoval na Slovensku vo výskume. Dostal lehotu jeden rok na to, aby sa naučil po holandsky a zložil štátnu skúšku, inak by nedostal občianstvo. Po roku všetci prestali s ním hovoriť po anglicky a začali po holandsky. Keď niečo nevedel, mal smolu. To isté sa deje v Amerike, Británii a vo Francúzsku. Tak mi teraz vysvetlite, čo to vyvádzame s Maďarmi na našom území? Kto chce byť slovenským občanom, musí vedieť po slovensky. Tým je všetko povedané aj vybavené.

    S úctou Ivan"

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Nagy,

    pokiaľ by išlo o nesplnené ústavné sľuby a ich porovnanie Slovenska s Maďarskou republikou, tak rozhodne Slovenská republika alebo slovenský národ sa voči vám príslušníkom maďarskej národnosti na Slovensku správa oveľa lepšie ako vaša materská krajina, za ktorú Maďarsko pokladáte. Slováci v Maďarsku, ale aj príslušníci iných národnostných menšín dodnes nemajú zastúpenie v parlamente. Vás je tu 17. A to povedal aj maďarský ústavný súd, že je protiústavné, že menšinám dodnes nesplnili tento sľub, ktorý Maďarská republika takým veľhlasom proklamovala vo všetkých európskych inštitúciách.

    Pokiaľ ide o práva používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku, veľmi radi vám pustíme to, čo je v Maďarsku. Áno, vyhlášky sa tam môžu vylepovať na území, kde žijú príslušníci národnostných menšín, aj v jazyku národnostnej menšiny, nič viac, nič menej. Také sú práva používania jazyka národnostných menšín, ktoré žijú v Maďarsku. Mimochodom, pred necelými 90 rokmi tam žilo 500 tis., dnes tam žije 10 tis. Slovákov. Všetkých ste asimilovali. Toto chcete dosiahnuť aj na južnom Slovensku týmito postkomunistickými návratmi alebo schizofréniou, ktorú tu presadzujú niektorí na pravej alebo na ľavej strane tohto parlamentu. Pokiaľ ide o skutočné potreby, na ktoré ste sa obracali v medzinárodných dokumentoch, nikto z príslušníkov národnostnej menšiny tu nedefinoval, či je skutočne vašou potrebou úradovať v maďarčine alebo v slovenčine a prečo. O tom nehovorí ani zákon. Možno nám to pán podpredseda vlády naozaj ozrejmí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som sa verejne poďakoval pánu poslancovi Nagyovi, že sa v návale svojej reči preriekol a predložil nám plán, za čo ešte Strana maďarskej koalície bude v Národnej rade bojovať. A nedá mi, aby som neodporučil našim koaličným kolegom, aby si pred hlasovaním jeho vystúpenie v stenografickom zázname dobre prečítali. Tie reči, ktoré sa vedú po chodbách, že toto je vrchol, toto je posledný ústupok Maďarom, je nezmysel. Pán poslanec Nagy nám to presne vysvetlil. Má pravdu aj v tom, že sme v podstate až na výnimky nerozprávali o jednotlivých bodoch vládneho návrhu zákona. My sme totiž nerokovali o vládnom návrhu zákona. To je iba názov dokumentu. My sme rokovali o tom, či zaviesť alebo nezaviesť na Slovensku ako úradný jazyk maďarčinu. A proti tomu sme, nech už to bude akékoľvek znenie, nech už to bude akokoľvek zdôvodňované. A v skutočnosti celá debata o tejto novele, resp. o tomto návrhu zákona v inej rovine ani nemala zmysel. Som presvedčený, že si dáte povedať a pozriete sa znovu do jeho záznamu, do stenogragickej správy, lebo tam je pravda, okrem tej druhej časti, a tá bude ešte ťažšia pre Slovákov. Na základe takto prijatého vládneho návrhu zákona začnú požiadavky na výklad tohto zákona a vytláčanie Slovákov zo štátnych úradov a zo samosprávy. Taká bude naša budúcnosť, ak tento zákon schválime.

    Ďakujem.

  • Aj pán poslanec Nagy zapadá svojím prejavom do úsilia rehabilitovať, rekonštruovať Veľké Maďarsko. Dovoľte mi vziať kolegom Maďarom, najmä poslancom a členom našej vlády, jednu ilúziu. Tento projekt je z hľadiska jazykovedného, z hľadiska jazyka, neuskutočniteľný. Jazyk maďarských menšín, ale aj slovenskej maďarskej menšiny už nie je totiž modernou maďarčinou, a všetky menšiny, ktorými sa Maďarsko obklopuje, sú takisto už nie maďarským moderným jazykom. Smerujú - podľa zákonov vývoja jazyka - k tomu, aby sa stali istými jazykovými konzervami maďarčiny. Navyše, na Slovensku existuje literárna maďarčina, ale je značne slovakizovaná. Čo je však dôležitejšie, maďarská literatúra písaná na Slovensku má ľudskú a sociálnu skúsenosť rýdzo slovenskú. Použijem jeden veľmi výrazný príklad, tvorbu Lajosa Grendela. Tento spisovateľ by nemohol v Budapešti vyrásť na veľkého moderného prozaika Európy, mohol vyrásť iba na Slovensku, so slovenskou ľudskou i sociálnou skúsenosťou. Preto aj moderná maďarská literatúra písaná na Slovensku je slovenskou literatúrou písanou po maďarsky. Pekne prosím maďarských kolegov, aby si toto ráčili uvedomiť ako objektívny fakt.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    pán poslanec Nagy odporučil, aby som si prečítal aj ďalšie články. Samozrejme, prečítal som si ich, aj odpoveď pána Csákyho, ale ťažko môžem veriť ľuďom, ktorí otvorene klamú, dokonca klamú v knihách, ktoré sa vydávajú v angličtine. Pán Csáky o Maďaroch na Slovensku jednoznačne napísal, že počet občanov maďarskej národnosti sa znižuje preto, lebo v pôrodniciach sa automaticky píše národnosť slovenská. Je to vyložené klamstvo! Samozrejme, takým ľuďom, aj keď sú členmi vlády a sú podpredsedovia vlády, veriť nemôžem. Pán Nagy hovorí, že úmyselne vytvárame obraz nepriateľa v Maďaroch. To vôbec nie je pravda. A ak sa Slováci z čisto slovenských obcí sťažujú, tak jednoducho z toho dôvodu, že keď prídu na juh Slovenska, po slovensky sa častokrát nedohovoria a tí miestni sa nesťažujú preto, lebo sa ako-tak po maďarsky naučia alebo sa naučia aspoň tak, aby sa mohli dohovoriť. Obraz nepriateľa ste vytvárali vy a vytvárate ho stále, vážení páni.

    V druhom kole prezidentských volieb som bol vo Fiľakove, kde sa na mňa obrátila skupina Rómov, vraj či je pravda, že keď bude Mečiar zvolený, Rómovia budú vysťahovaní na severné Slovensko. Kto im to hovoril? My určite nie, pretože týmto ste získavali vy. Koniec koncov vy ste si získali väčšinou Rómov pri sčítaní ľudu a viem, akým spôsobom. Dvojice, trojice chodili po rómskych domoch a zapisovali si národnosť maďarskú. Zoberte si sčítanie ľudu a pozrite sa, ako je to: 75 tis. oficiálne, ale neoficiálne 300 tis. a pozrite si obce, hlavne na južnom Slovensku, poznám také, kde je väčšina Rómov a Slovákov je tam zopár, Rómov zopár a väčšina je tam občanov maďarskej národnosti.

    Takže nepriateľa robíte vy, a tým nepriateľom sme boli my, Hnutie za demokratické Slovensko.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec,

    pokiaľ jazykové práva menšiny zakladajú akúkoľvek povinnosť väčšinovej populácie, môžu sa realizovať iba so všeobecným súhlasom tejto väčšiny. Pokiaľ sa vy, ako aj súčasná Slovensko ovládajúca koaličná junta rozhodnete Slovensku silou svojich poslaneckých hlasov vnútiť pre slovenskú pospolitosť ponižujúce zákony, možno budete mať dobrý pocit, ako ste prevalcovali opozíciu. Zasejete však pocit krivdy u väčšiny našich obyvateľov a spolu s celou súčasnou vládou budete zodpovední za dôsledky tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa vyjadriť k predsedovi výboru pánu Nagyovi, ktorý tu obhajoval svoj poslanecký návrh na zavedenie najmenej sedemjazyčnosti v našej Slovenskej republike. Myslím si, že obhajovať také niečo v súčasnosti, keď je Slovensko zamerané na úsilie postaviť sa na nohy najmä z hľadiska ekonomiky a vzťahu občanov, je podľa mňa nie hodné tohto času. A myslím si, že by sa veľmi a veľmi zle vyvíjali vzťahy najmä v štátnych úradoch, samospráve a obciach. Sú na to už aj dnes príklady, keď ideme medzi občanov alebo do rajónov a regiónov, kde je väčšina najmä maďarského obyvateľstva a skutočne mám také poznatky, že na okresný úrad si prídu vybavovať svoje náležitosti, pritom jednoznačne žiadajú už vystupovať v maďarskom jazyku, a správajú sa tak, že vlastne po slovensky nevedia ani slovo. Keď sa im jasne povie, že nie je možné a nie je tam tlmočník, a ak si chcú vybaviť svoje náležitosti, treba hovoriť v úradnom jazyku, okamžite vedia perfektne po slovensky, okamžite vedia sprístupniť svoj pohľad na reálnu vec v tomto štáte. Takže aj ja sa dovolávam, pán predseda výboru, toho, aby sa v súčasnosti zmierňovali tieto vzťahy. Myslím si, že to, čo chcete presadiť pre maďarských občanov, by spôsobilo oveľa viac bolesti v našich obciach na úradoch, v regiónoch a na okresoch, a preto za to bojovať je márne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Nagy, vo svojom vystúpení ste zvýrazňovali práva, ktoré majú mať národnostné menšiny na Slovensku. Áno, celý váš prejav sa niesol v polohe práv, ale nespomenuli ste ani slovom vaše povinnosti, povinnosti národnostnej menšiny voči Slovensku. Nespomenuli ste to, že nemáte právo stavať po celom južnom Slovensku maďarských turulov na území zvrchovaného štátu. Nepovedali ste, že s poslaneckým návrhom maďarskej koalície, ktorý považujem za vysoko šovinistický, nemáte právo asimilovať štátotvorný národ na južnom Slovensku. To, že návrh zákona je šovinistický, dokazuje aj to, že všetky ostatné koaličné strany tento návrh odmietajú. To je jasný dôkaz, že prekračujete hranicu a vaše požiadavky sú neúnosné a pre Slovensko neprijateľné.

    Vrátim sa však ešte do prvého volebného obdobia, kde poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miklós Duray stále argumentoval vo svojich vystúpeniach v masmédiách - v televízii, rozhlase a tlači -, že ide o teror väčšiny, čiže 83 poslancov bol teror. Teraz má koalícia 93 hlasov v parlamente. A predstavte si, pán poslanec Duray už nehovorí o väčšinovom terore, hovorí o demokracii a všetko je v poriadku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy hovoril o osemročnom odmietaní. Chcem k tomu uviesť niekoľko faktov. V roku 1990, keď sa schvaľoval jazykový zákon, predseda vlády Vladimír Mečiar povedal: "Sme povinní garantovať mieru práv človeka, ako ju stanovujú medzinárodné konvencie pre každého občana tejto krajiny bez ohľadu na národnosť. Nemôžeme pripustiť situáciu, v ktorej by popieranie jazykových práv viedlo k politickému nepokoju a konfrontácii." V roku 1992 aj HZDS prijalo ústavu, ktorá stanovuje právo používať jazyk menšín v úradnom styku za podmienok stanovených zákonom. V roku 1995, keď sa schválil zákon o štátnom jazyku, prezident Kováč ho podpísal s tým, že vzal na vedomie záväzný prísľub vlády a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku čoskoro predloží do parlamentu. Ústavný súd v apríli 1996 konštatoval, že neexistencia zákona o používaní jazyka národnostných menšín alebo etnických skupín v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami. Poslanci Slobodník, Garajová, Zelenayová, Prokeš vo švajčiarskom Le Mont Pellerin podpísali v roku 1996 odporúčanie vláde a parlamentu, aby čo najskôr pripravili návrh zákona o používaní jazykov menšín v úradnom styku a pán Slobodník to zdôvodnil tým, že jednoducho z legislatívnych dôvodov treba tento zákon prijať. Dnes HZDS a SNS tento zákon jednoznačne odmietajú. Odmietajú to, čo sami sľúbili. Je to pozoruhodný dôkaz politickej dôveryhodnosti týchto politických strán a skvelý krok k tomu, aby si v budúcnosti našli spojencov.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Hovorí sa, že na hrubé vrece treba hrubú záplatu. Pán poslanec Nagy, povedali ste, že mnohí vaši kolegovia teoretizujú o nebezpečenstve odnárodnenia Slovákov na juhu Slovenska. Chcem povedať, že to nie je teória, že to je aj prax. A prax o to obludnejšia, lebo na juhu Slovenska sa odnárodňuje nielen väčšinový štátotvorný národ, ale odnárodňuje sa aj iná menšina, etnikum. Na juhu Slovenska sa odnárodňujú aj Cigáni. Iste vieme, že dve tretiny Cigánov na juhu Slovenska dnes už hovorí iba po maďarsky a ja považujem ich hromadný exodus, vysťahovalectvo, ktoré je teraz do Fínska, práve za dôsledok tohto odnárodňovania.

    Myslím si, že je to odozva na to, že súčasná vláda nechce riešiť problémy Cigánov na juhu Slovenska, ba dokonca ich nechá odnárodňovať, v tomto prípade pomaďarčovať. Bývalá koalícia, ako iste viete, chcela riešiť tento problém veľmi kompetentne a radikálne. Chceli sme pre Cigánov dokonca postaviť celé mestá tak, aby bývali vo svojom prirodzenom prostredí, aby bývali tak, ako je pre nich skrátka prirodzené. A súčasná vláda robí presne opak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Nagy, život na južnom Slovensku dávno predbehol to, čo vy chcete pokaziť prijatím tohto zákona. Vy to predsa veľmi dobre viete. Povedali ste, že národnostné menšiny čakajú na prijatie tohto zákona. Nie je to pravda. Nie národnostné menšiny, ale niektorí politici, pán Nagy, čakajú na prijatie tohto zákona. A skorá budúcnosť nám odpovie prečo.

    Sám viete, pán Nagy, že tento zákon skomplikuje doteraz pokojný život na južnom Slovensku. Je to zbytočná zákonná norma. Bude nás všetkých daňových poplatníkov stáť more peňazí a skomplikuje život nielen na južnom Slovensku, ale na celom Slovensku. Viete aj toto? Alebo viete aj toto.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení neostal nič dlžný povesti, aká je typická pre poslancov Strany maďarskej koalície, ale mňa prekvapilo, že "nabral toľko odvahy", že túto povesť uplatňuje práve v slovenskom parlamente. Lebo keby lži, ktoré nám prednášal, hovoril v Európskom parlamente, možno by mu to niekto zhltol, ale považujem naozaj za opovážlivosť, keď tu tvrdil napríklad, že zákon, ktorý predkladá Strana maďarskej koalície, ošetruje všetky oblasti, kde je absencia právnych noriem v používaní menšinových jazykov a vládny návrh práve toto neobsahuje. On veľmi dobre vie, že obidva návrhy, tak ako povedal napokon aj poslanec Jarjabek, sú zbytočné, sú zbytočnou zákonnou normou preto, lebo právo používať menšinový jazyk je ošetrené na Slovensku dostatočným spôsobom. A ak by si pán poslanec Nagy nepamätal, ja mu pripomeniem zopár zákonov a budem sa dotýkať práve tých oblastí, kde nariekal, že to ešte nie je a v budúcnosti bude treba urobiť nápravu.

    Pán poslanec Nagy, chcela by som sa vás spýtať, či poznáte zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Chcem sa vás spýtať, či poznáte zákon SNR číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, zákon SNR číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii. Ďalej sa vás chcem spýtať, či poznáte, resp. či viete, že na Slovensku existuje napríklad aj zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon, a ďalšie a ďalšie zákony. Je ich celkom 34, ktoré sa dotýkajú menšinových jazykov.

  • Ďakujem pekne.

    Ako vidíte, pán poslanec, vyvolali ste svojím vystúpením v parlamente dosť veľa pripomienok a dalo by sa povedať, takú malú kucapacu. Ale možno to všetko vyplýva aj z takej trošku neznalosti slovenskej reči a možno aj slovenskej histórie. Vaše maďarské politické strany sú založené na etnickom princípe, čo trochu popiera aj moderné politické spektrá, ale aj historické politické spektrá. A zúčastňujete sa na fungovaní tejto vlády, ktorá sa pohrala so slovíčkami a namiesto sľubov o dvojnásobných platoch máme dvojnásobné platby, namiesto sľubov o zvýšení zamestnanosti máme zvýšenú nezamestnanosť. Účinkovanie vašich ministrov vo vláde som už spomínala minulý týždeň. Nevieme o plnení sľubov, ak, len o negatívnych dosahoch, o ktorých teraz počujeme, ako sa na nich podieľal podpredseda vlády.

    Myslím si, že by ste sa mali zamyslieť nad vaším účinkovaním aj vo vláde, ale aj na politickom dianí na Slovensku. Viete, ak dnes na občanov skutočne dopadá ekonomický balíček a ako náplasť na to chcete dať svojim prívržencom do rúk otázku a útok na slovenskú štátnosť, už len tým, že keď sa vám nepodarí posunúť hranice, posúvate tie hranice vlastne etnicky. Povedala by som, že by ste sa mali nad tým zamyslieť, ale hlavne by sa mali zamyslieť nad tým aj tí, čo vás volili.

  • Pán poslanec Kalman.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kalmanovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za pochopenie.

    Chcem sa poďakovať aj pánu poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Nagy, skutočne vám ďakujem, pretože ste potvrdili a jasne ukázali to, na čo som upozorňoval v mojom vystúpení. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín, tak ako bude schválený, myslím, vládny návrh, nič nevyrieši, pôjdete ďalej a pôjde ďalej Európska únia a Rada Európy. To po prvé.

    Po druhé, pán Nagy, vy skutočne idete tak ďaleko, že ste sa nám snažili nahovoriť, že okrem používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku neexistujú ani ďalšie okolnosti pre práva národnostných menšín. Čiastočne vám odpovedala pani kolegyňa Podhradská. Pán poslanec, veď vy idete už aj proti Ústavnému súdu, nerešpektujete už ani rozhodnutie Ústavného súdu. Vaše zámery pôjdu skutočne tak ďaleko.

    Dámy a páni, ešte raz vyzývam, zvážme, či má v súčasnom období zmysel prijať návrh zákona, s ktorým národnosti nebudú súhlasiť a ktorý vyvoláva takú búrlivú diskusiu nielen tu, ale aj na verejnosti.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    problém postavenia a používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín nie je zanedbateľný a nie je len problémom nášho štátu, ale aj iných štátov, a to najmä z toho pohľadu ako štátny jazyk používať a ako používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku. Pozorne som si vypočul vystúpenia, ktorých obsah smeroval či už v prospech alebo neprospech prijatia jednotlivých návrhov uvedených ako tlač číslo 259 a číslo 275.

    Osobitnú pozornosť som zvýšil pri vystúpeniach pani poslankyne Dolníkovej a pána poslanca Kvardu. Boli veľmi inšpirujúce na vyslovenie môjho názoru o prerokúvanej problematike. V mnohých vystúpeniach sa argumentácia pohybovala v politickej rovine, no vo svojom vystúpení sa budem snažiť problém predmetných návrhov dostať do právnej roviny čo, myslím si, by malo byť prioritou zákonodarného orgánu. Predtým však jedna poznámka.

    Ohľadne predmetných návrhov sme si vypočuli názory a radili sme sa s predstaviteľmi Rady Európy Maxom Van der Stoelom, Herbertom Böschom i ďalšími. Ale mrzí ma, že sme sa neradili a neradíme s tými, ktorých v parlamente zastupujeme, teda s našimi občanmi, ktorých sa to najviac týka. Či vari máme obavy z toho, čo by sme sa dozvedeli, čo by nám povedali? Je to nedostatok, ktorý sa nedá prehliadnuť a príslušníci štátotvorného národa, príslušníci väčšiny sa k takej závažnej problematike nemajú možnosť vyjadriť a len málokto ich chce vypočuť. Zastávam názor ako mnohí z vás, že v demokracii majú platiť pre každého určité pravidlá, určitý poriadok, určité hranice, ktoré by sa nemali prekračovať a mali by sa prísne u každého dodržiavať. Teda aj príslušníci národnostných menšín v zákonodarnom procese by mali akceptovať pomery v našom štáte, v ktorom sú ich práva možno i nadštandardné.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako to vidím z pohľadu práva? Teória práva tvrdí okrem iného, že každý právny predpis by mal odrážať, resp. vychádzať z potrieb spoločnosti, jej rozvoja, jej rozvoj napomáhať, resp. daný stav právne regulovať či garantovať. Ak z pohľadu tejto zásady posudzujem návrh poslancov reprezentujúcich jednu menšinu, prichádzam k záveru, že predmetný návrh právneho predpisu takúto požiadavku nespĺňa. A pre život v našej spoločnosti je skôr normou utopisticko-fantastickou s dezintegrujúcimi protiústavnými i diskriminačnými prvkami. Navyše, je to návrh rozporuplný, ktorý v mnohých smeroch nie je v súlade s medzinárodnými dokumentmi. Ak by Národná rada Slovenskej republiky poslanecký návrh schválila, treba povedať, že taký právny predpis by pre našu spoločnosť nebol zjednocujúci, ale práve naopak, viac a viac by ju rozdeľoval. Prijatie navrhovaného obsahu bude už len krôčikom k tomu, aby sa realizovali samostatné právne útvary menšín.

    V čom sa prejavuje protiústavnosť a diskriminácia návrhu vo vzťahu k väčšine občanov Slovenskej republiky? Prejavuje sa to vo viacerých ustanoveniach, obsahom ktorých sú určité obmedzenia na výkon niektorých funkcií či výkon niektorých povolaní a činností. No a v niektorých ustanoveniach sa expressis verbis zakotvuje favorizácia menšiny pred väčšinou národa.

    Mrzí ma i ďalšia skutočnosť, a je až neuveriteľné, že osoba, ktorá sa hlási k slovenskému národu, k Slovenskej republike, ako jej občan neovláda štátny jazyk, slovenský jazyk. Tento fakt má mnohovýznamový rozmer. Už len pre vlastné sebauspokojenie by nielen každý občan, ale aj obyvateľ republiky mal povinne ovládať štátny jazyk. A myslím si, tak ako v mnohých vyspelých krajinách, že by to malo byť jednou z podmienok na získavanie štátneho občianstva či pobytu. Ešte horšie je, keď osoba slovenský jazyk ovláda, ale nechce ním hovoriť. Pri príslušníkoch staršej generácie je možná tolerancia, ale u mladých by mala byť neprípustná.

    V nasledujúcej časti vystúpenia si dovolím priblížiť ustanovenie článku 34 ods. 2 písm. b) ústavy. S ním veľmi úzko súvisí ustanovenie článku 6 ods. 2 ústavy. Aký je ich súvis s reálnym životom či aplikačnou praxou? Za použitia gramatického výkladu je opodstatnený záver, že na riešenie problému používania jazyka menšín nie je potrebný osobitný, špeciálny zákon. Môže sa to riešiť ustanoveniami v právnych predpisoch platných a používaných pre viaceré právne oblasti, pre viaceré oblasti nášho spoločenského života. Takýto spôsob úpravy používania jazyka menšín za uplatnenia zásady dobrých mravov a pravidiel občianskeho spolužitia je pre spoločnosť prijateľný a je len logické, že pre štát i právne zdôvodniteľný. Ide o úpravu v úradnom styku, najmä v prípadoch, kde veľmi ľahko môže dôjsť k nedorozumeniam i z hľadiska jazykovej neznalosti, resp. vyjadrovania. Napríklad oblasť trestnoprávnych vzťahov, občianskoprávnych, oblasť poskytovania verejných informácií a tak ďalej.

    Na záver kladiem otázky: Prečo sa predmetný zákon prijíma tak narýchlo?

    Druhá: Čo spôsobuje neovládanie štátneho jazyka a prečo treba vytvárať podmienky, aby príslušníci menšín si ho osvojili?

    A tretia: Aké budú finančné dosahy na jeho uplatňovanie?

    Odpoveď na prvú otázku veľmi jednoznačne a nepochybne dal vo svojom vystúpení pán poslanec Kvarda. Na druhú otázku veľmi jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovedala vo vystúpení pani poslankyňa Dolníková. A odpoveď na tretiu otázku prenechávam pre navrhovateľa, pre Národnú radu Slovenskej republiky, pre nás poslancov, pre naše svedomie a presvedčenie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hudec bol posledný.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    pán poslanec Kandráč hovoril o štátnom jazyku, o povinnosti ovládať ho na získanie štátneho občianstva. Tu sa už žiada položiť otázku, ktorú zrejme pán poslanec nestihol položiť pánu podpredsedovi vlády Fogašovi.

    Pán podpredseda vlády, vládny návrh, tak ako aj menšinový, má ustanovenie, ktorým sa ruší § 10 zákona o štátnom jazyku. Čo je zmyslom tohto rušenia? Preboha, veď tým sa nič zo sľubov národnostným menšinám neplní. Nemení sa ich situácia. Mení sa výrazne len situácia štátotvorného národa, že prehrešky proti štátnemu jazyku vôbec nebudú sankcionované. Napríklad aj taká významná vec, že tovary, ktoré majú návody na použitie v cudzom jazyku, budú môcť byť predávané bez akejkoľvek sankcie bez návodu v slovenskom jazyku, pretože keď nebude sankcia, tieto ustanovenia nebudú dodržované. Pán podpredseda vlády, čo sa tým sleduje, že sa vlastne zákon o štátnom jazyku takto stáva bezzubým, stáva sa zdrapom papiera, ktorý v praxi nebude účinný? Komu sme sľúbili, že zo zákona o štátnom jazyku budeme časti rušiť a hlavne takú dôležitú časť ako sankcie?

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pán poslanec Kandráč hovoril o skutočnej potrebe a rozdieloch medzi skutočnou potrebou a realitou v navrhovanom zákone o používaní jazyka národnostných menšín. Skutočná potreba udržania si svojej národnosti u príslušníkov národnostných menšín je naozaj dostatočne zabezpečená v terajších 36 normách, ktoré upravujú používanie jazyka národnostných menšín v oblastiach, vo sfére informácií, obradov, vo sfére, ktorá sa volá verejnou sférou.

    Pokiaľ ide o používanie jazyka v úradnom styku, tu skutočná potreba - a to hovorím aj pre pána Nagya -, o ktorej sa hovorí aj v medzinárodných dokumentoch, je taká, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny chcú asimilovať Slovákov na južnom Slovensku. Nemyslíme si to iba my poslanci slovenského snemu, lebo tak sa tento zákonodarný zbor mal nazývať podľa všetkých historických dokumentov, ale myslia si to aj mnohí občania, ktorí nám píšu. Za všetkých menujem iba pána Dr. Jána Seleckého z Dobrej Nivy, ktorý vám odkazuje, aby ste za zákon, ktorým sa majú pomaďarčovať Slováci na Slovensku, páni poslanci, nehlasovali. Platí to aj pre primátora Zvolena pána Maňku, lebo sa tu hovorí aj o ňom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    V prvom rade sa pýtam, či je účelné a dobré, keď vidíme teraz iného predkladateľa zákona, pretože tu prebehla už dosť dlhá rozprava a pán minister Kňažko, ktorý si mal zaznamenať veľmi dôležité poznámky a mal reagovať na veľmi dôležité výhrady, tu nie je. Takže teraz neviem, čo bude s našimi všetkými vystúpeniami, ktoré boli, a keď to už nie je dôstojné, aspoň sa to malo označiť, hoci som radšej, že tu sedí pán podpredseda vlády Fogaš ako pán minister Kňažko.

    Treba hovoriť o dvoch podstatných veciach. To, čo je predložené, nie je vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, pretože § 8 dokazuje, že sa tu chcelo skryť čosi, čo už predpokladalo predloženie celkom iného dokumentu. Názov dokumentu a jeho obsah je rozličný. To neumožňuje posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, pretože § 8 vlastne novelizuje zákon číslo 270/1995 Z. z. a nielen tak, ako tu na doplnenie pána poslanca Kandráča povedala pani poslankyňa Tóthová, ale v odseku 1 vlastne likviduje všetky podstatné ustanovenia zákona o štátnom jazyku a robí zo zákona o štátnom jazyku vlastne neplatný dokument deklaratórneho charakteru. To je podstata § 8. To, že sa likvidujú pokuty, vlastne robí ešte aj z ostatných ustanovení celkom bezzubý zákon a stratila sa jeho ochranná funkcia vo všetkých parametroch, ktoré sledoval.

    O poznámke, že sa týmto zákonom vytvárajú štyri kategórie občanov v oblasti používania jazyka národnostných menšín, som hovoril vo svojom vystúpení. Bohužiaľ, pán podpredseda vlády si to zrejme nemohol vypočuť, ale upozorňujem na to, že Ústavný súd bude musieť zamietnuť tento zákon, a keď nie, tak to určite urobí Európsky súd pre ľudské práva.

    Ďakujem.

  • Súhlasím s pánom poslancom Kandráčom, že v demokracii naozaj platia pravidlá a musia platiť pravidlá. V demokracii treba rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, ktorá predpokladá prijatie zákona o používaní jazyka národnostných menšín prinajmenšom v úradnom styku, v demokracii treba rešpektovať záväzky, ktoré vyplývajú z rozhodnutí Ústavného súdu, v demokracii treba rešpektovať záväzky, ktoré vyplývajú z medzištátnych zmlúv, a v demokracii sa patrí rešpektovať aj politické záväzky, ktoré vyplývajú z opakovaných vyhlásení najvyšších ústavných činiteľov, a to je to, čo ma na tej veci mrzí. Mňa nemrzí to, keby Hnutie za demokratické Slovensko predkladalo inú podobu zákona. Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana jednoducho odmietajú zákon, ktorý vyplýva z ústavy, za ktorú hlasovali, odmietajú vôbec prijatie zákona, ktorý vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu, odmietajú prijatie zákona, ktorý vyplýva zo záväzkov, ktoré sme vzali na seba podpisom Základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, jednoducho je to postoj, ktorý možno vysvetliť iba tým, že chcete mať tému na lacné získavanie politických bodov, pretože stačí ponadávať na Maďarov a preferencie úspešne rastú.

  • Posledná je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    chcela by som sa dotknúť iba vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Už som tu raz spomínala, že sám názov tohto návrhu nie je v súlade s obsahom predloženého materiálu, pretože sa hovorí iba jednoznačne o maďarskej národnostnej menšine, a nie o iných národnostných menšinách. Konečne svedčí o tom aj priložený zoznam obcí, je ich vyše 500, a ide skutočne iba o obce s maďarskou menšinou. Takže si myslím, že by bolo potrebné opraviť aj názov zákona.

    V predloženom návrhu zákona by som sa chcela dotknúť § 3 ods. 1, kde sa hovorí, že rokovanie orgánu územnej samosprávy sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu. Každý, kto mal čosi do činenia s orgánmi samosprávy, tak veľmi dobre vie, že sú to verejné zasadania, môžu byť aj verejné, čiže môže tam prísť aj verejnosť. Myslím si, že sa tu potom obmedzujú práva verejnosti, pretože ak si samosprávny orgán odsúhlasí podľa § 3 rokovanie v maďarčine a chcel by byť na tomto rokovaní prítomný občan slovenskej národnosti, tak sa v podstate nemôže na tomto rokovaní zúčastniť, môže odísť domov alebo si môže priviesť tlmočníka. A ak by si mal priviesť tlmočníka, tak v tomto zákone nie je vôbec stanovené, kto toho tlmočníka bude hradiť, či štát, tak ako v prípade občanov maďarskej národnosti, alebo si to bude musieť občan platiť sám, čo by som potom považovala za absolútnu diskrimináciu občanov slovenskej národnosti žijúcich na južnom území Slovenska.

    Veľmi nejasné je aj ustanovenie § 3 ods. 3, kde sa hovorí, že kronika obce sa môže viesť aj v jazyku menšiny. To slovko "aj" skutočne nie je jednoznačné. Znamená to, že výlučne v maďarčine alebo aj dvojjazyčne? Takýto nejednotný výklad môže viesť k tomu, že sa budú viesť kroniky skutočne iba v maďarčine.

    Zaujímavé je i porovnanie predloženého návrhu zákona s už existujúcim zákonom o štátnom jazyku. Tieto dve právne normy sú v mnohých veciach v rozpore a predložený návrh nerieši tento rozpor. Priznáva to dokonca aj časť koalície. Bola som napríklad na besede v Rádiu Twist s pani poslankyňou Dolníkovou za SMK, ktorá tiež jednoznačne hovorila, že vládny návrh zákona je v príkrom rozpore so zákonom o štátnom jazyku. Rada by som sa od predkladateľov dozvedela, ako mienia tento rozpor odstrániť.

    Ako sa napríklad zosúladí to, že v zákone o štátnom jazyku sa v § 1 ods. 2 hovorí o tom, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky a predkladaný návrh hovorí o používaní maďarského jazyka v úradnom styku v obciach s najmenej 20-percentnou maďarskou menšinou, čiže nie o používaní, ako to niekto chce, ale o platnom používaní zo zákona? Alebo ako sa zaručí uzákonenie v § 3 ods. 3 písm. a), že všetky právne predpisy, rozhodnutia a iné verejné listiny orgánov územnej samosprávy sa vydávajú iba v štátnom jazyku? Takto hovorí zákon o štátnom jazyku, ale v predkladanom návrhu sa počíta s tým, že úradné formuláre a rôzne rozhodnutia sa budú vydávať aj v jazyku menšiny. Znovu sme v rozpore dvoch zákonov. V predkladanom návrhu nie je celkom jasný ani výklad § 4 ods. 3. Orgán verejnej správy zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny. Ide iba o ústne informácie alebo o oficiálne písomné výklady? To je totiž diametrálny rozdiel a tu by sa žiadalo, aby sa to jednoznačne stanovilo.

    V druhej časti svojho vystúpenia by som sa chcela zmieniť o otázke potreby prijatia tohto zákona. Predkladateľ nás presviedčal, že to od nás žiada Európa, ak chceme byť v prvej skupine na vstup do Európskej únie. Je to celkom zanedbateľný dôvod vo svetle napríklad toho, že teraz Rakúsko vystupuje s tým, že nebude súhlasiť so vstupom Slovenska do Európskej únie, ak neodstavíme Jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice. Čiže už máme na svete ďalší dôvod, prečo nemôžeme byť zaradení do prvej skupiny vstupu. A ak splníme aj túto požiadavku, určite sa nájde ďalšia a ďalšia. Je to celkom samozrejmé, že keď sme sa ukázali ako ústupčivý a otrocký partner, treba to využiť. Čím viac sa budeme koriť, tým viac požiadaviek sa bude na nás klásť.

    Ďalší dôvod predloženia tohto návrhu zákona podľa dôvodovej správy je ochrana a rozvoj základných práv a slobôd národnostných menšín. V tejto súvislosti je zaujímavé to, že maďarská menšina vôbec nejasá nad toľkou veľkorysosťou vlády, cíti sa urazená, podvedená a jednoznačne sa vyjadrila, že tento návrh nepodporí. Nechápem teda, prečo im chceme takýto zákon vnútiť. Správame sa ako Rusi v roku 1968, v ktorom nás prišli chrániť bez ohľadu na to, či sme to chceli alebo nie. Ak prijmeme tento vládny návrh zákona o používaní jazyku národnostných menšín proti vôli maďarskej menšiny, považovala by som to za ich diskrimináciu a vôbec by som sa nečudovala, keby sa znovu chodili sťažovať do Štrasburgu, že sme prijali zákon, ktorý sa ich týka a ktorý vlastne oni nechceli. Myslím si, že ich prianie by sa malo rešpektovať a vôbec by sa nemal prijať vládny návrh zákona, samozrejme, ani ten druhý.

    Maďarská menšina tento zákon nechce. Slovákom nie je potrebný. Pre koho teda zákon bude? Skutočne iba pre Európsku úniu? Tá je prvoradá v tom, aké zákony slovenský parlament prijíma? Som presvedčená, že ak sa tento zákon neprijme, tak rozhodne nebudem nikomu chýbať. Ak sa tento návrh prijme, viac ako doteraz sa budú z občanov maďarskej národnosti stávať občania druhej kategórie neovládajúci štátny jazyk. Ak sa človek chce naučiť nejaký jazyk, musí mať určitú motiváciu. Akú motiváciu budú mať príslušníci maďarskej menšiny, keď už ani na úrade nebudú musieť používať slovenčinu?

    A ak už toľko skloňujeme Európsku úniu, mali by sme viac pozornosti venovať európskym normám zaoberajúcim sa právami národnostných menšín. Žiadna z týchto noriem, to už tu bolo viackrát povedané, neustanovuje kolektívne práva. Ale opačne, vo všetkých medzinárodných normách sa zdôrazňuje, že ochrana a podpora menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor oficiálneho jazyka a potreby učiť sa ho. V žiadnom z týchto dokumentov sa nelegitimizuje taká požiadavka menšín, ako je napríklad povinná výučba menšinového jazyka alebo zrovnoprávnenie či priznanie štatútu úradného jazyka aj menšinovému jazyku v oblasti jeho používania. Skutočne, žiadny medzinárodný dokument o tom nehovorí. Ale naopak, v každom medzinárodnom dokumente sa hovorí o primeranej potrebe uplatňovania práv menšín.

    Zastavme sa pri primeranom uplatňovaní práv menšín a potreby učiť sa štátny jazyk. Na Slovensku to jednoducho neplatí. Primeraná potreba nie je napríklad to, že sa v školách učí slovenský jazyk ako cudzí jazyk. V súvislosti so vzdelávaním je zaujímavé napríklad aj to, že v Rámcovom dohovore Rady Európy sa hovorí v článku 13, že osoby patriace k národnostnej menšine majú právo na zriaďovanie vlastných súkromných zariadení pre vzdelávanie na vlastné účely. S týmto by som veľmi rada súhlasila, keby sa to začalo praktizovať aj u nás, že všetky štátne školy by jednoznačne vyučovali v štátnom jazyku a súkromné školy nech vyučujú v jazyku národnostných menšín. O tom by sme podľa mňa mali rokovať v tejto snemovni, a nie o návrhu zákona, ktorý nikto nechce a ktorý prinesie diskrimináciu, jednoznačne diskrimináciu pre slovenské obyvateľstvo na južnom území Slovenska.

    Keď som spomínala, že ak prijmeme tento vládny návrh zákona, budeme rozhodne znovu ďalej vyrábať z maďarskej národnostnej menšiny druhotriednu kategórie, lebo nebudú mať motiváciu, dovolím si vám prečítať zo štatistických údajov, ktoré boli vypracúvané v roku 1994, ešte som nepôsobila na ministerstve školstva ja, ide o štatistiky o komunikatívnych zručnostiach detí v slovenskom jazyku. Zoberiem si len jeden jediný okres, a to Rimavskú Sobotu: "Slovná zásoba u 60 % detí je slabá. Výraznosť rečového prejavu u 60 % detí je neadekvátna. Popisovanie činnosti a javov u 80 % detí je s veľkými chybami. Samostatnosť vo vyjadrovaní: 80 % detí sú nesamostatné vo vyjadrovaní. Takto to vyzerá s našou maďarskou národnostnou menšinou.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sa hlási desať poslancov. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami. Posledný prihlásený je pán poslanec Kováč.

    Prvý vystúpi pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Chcel by som to priklincovať, pretože pán spravodajca nebol, teda bol prítomný, ale duchom bol neprítomný, pretože sa rozprával s prítomnými za predsedníckym stolom. K tomu, čo povedala pani poslankyňa Slavkovská, pridávam okrem iného to, čo by bolo potrebné. Po prvé, odstrániť preambulu k tomuto zákonu. To je návrh.

    Po druhé - a to už opakujem, čo povedala pani poslankyňa, ale vy ste si to nezaznamenali - § 3 ods. 1 text doplniť "... ak s tým súhlasia všetci členovia orgánu" a pridávame "a prítomné osoby". Sú to tí občania, ktorí by tam mohli byť. V § 3 ods. 3 - takisto to vyslovila pani poslankyňa Slavkovská: "Kroniky obcí sa okrem štátneho jazyka môžu viesť aj v jazyku národnostnej menšiny," teda pridávame "okrem štátneho jazyka".

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som reagoval na slová pani Slavkovskej v tom, že prijatie jedného i druhého zákona v podstate sťaží dorozumievanie sa žijúcich občanov na území Slovenska a nastane delenie spoločnosti na národnostnom princípe. Už som aj vo svojom vystúpení spomínal, že Ústava Slovenskej republiky garantuje identitu jednak menšín, identitu národnostných menšín, ako aj identitu a rozvoj identity slovenskej národnosti. Súčasne ústava garantuje všetky, povedal by som, veci týkajúce sa kultúrnej, vedeckej, výskumnej činnosti, ekonomickej a podobne, garantuje právo na výchovu a vzdelávanie v rodnom jazyku. Toto všetko je zakotvené v 36 právnych predpisoch. Chcem uviesť, že uvedené fakty stavajú naše národnostné menšiny na úroveň štandardu menšín Európskej únie, čím sú splnené podmienky Rámcového dohovoru o ochrane práv menšín, ktorý prijala Rada Európy v roku 1995.

    Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, ide o článok 6 zmluvy Európskej únie. Myslím si, že hlavné, čo bude treba urobiť v súčasnosti, je, aby sme boli prijatí - ak už s tým tak veľmi operujeme -, treba zvýšiť výkonnosť ekonomiky, výkonnosť administratívy a harmonizáciu legislatívy. To budú hlavné body, ktoré nás budú očakávať pri našom vstupe do Európskej únie.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som doplniť pani poslankyňu Slavkovskú stručným výkladom toho, prečo vládnym návrhom zákona, už nehovorím o poslaneckom, vznikne obrovský tlak na etnické čistky na jazykovo zmiešaných územiach.

    Po prvé preto, že sa vytvára veľké riziko pre každého občana štátu, ktorý bude vstupovať do oblasti, kde budú panovať kolektívne práva zvýhodňujúce občanov ovládajúcich jazyk menšiny. Budeme mať vlastne štyri kategórie občanov: jedna kategória občanov maďarskej národnosti, pretože sa to týka prevažne ich, ostatných prakticky nie, národnosti, ktorá žije v oblastiach, kde jestvuje kvórum na uplatňovanie kolektívnych práv. Druhá, ktorá nežije v takej oblasti, kde jestvuje kolektívne právo. Potom to budú občania, ostatní občania Slovenskej republiky žijúci v tejto oblasti, ktorí neovládajú jazyk menšiny, a budú to ostatní občania tohto štátu.

    Neviem si predstaviť, čo sa stane občanovi, ktorý neovláda jazyk menšiny a bude sa nachádzať na území, pre ktoré platí kvórum, v oblasti trebárs zdravotníctva alebo práva. Keď urobí haváriu, jednoducho sa vystaví riziku, že si bude musieť objednať takého sudcu, ktorý bude ovládať aj jazyk menšiny bez dôvodu na to, že jeho výber v tomto prípade bude obmedzený alebo sa vystavuje riziku, že sám nebude rozumieť veciam, ktoré sa týkajú jeho osoby.

    Myslím si, že ide presne o protiobčiansky princíp v navrhovanom vládnom návrhu zákona, ktorý treba absolútne odmietnuť. Nápor na etnické čistky bude najmä v tých oblastiach, ktoré sa budú blížiť k tomuto kvóru na uplatnenie kolektívnych menšinových práv, bude mať veľmi nepríjemné dôsledky. Bojím sa, že to naozaj bude v rozpore s Listinou základných ľudských práv a slobôd a aj s európskymi normami.

    Ďakujem.

  • Nemôžem súhlasiť s argumentáciou pani poslankyne Slavkovskej o nepotrebnosti tohto zákona. Tento zákon je potrebný jednoducho preto, že sme demokrati a ctíme si Ústavu Slovenskej republiky. Chcel by som znovu upriamiť vašu pozornosť na konštatovanie Ústavného súdu z roku 1996, že neexistencia zákona o používaní jazyka národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami. Teda skutočnosť, že neexistuje zákon o používaní jazykov menšín Ústavný súd zhodnotil ako protiústavný stav a myslím si, že pre každú vládu a pre každého poslanca, ktorý si ctí ústavu, z toho vyplýva povinnosť vyriešiť túto situáciu. Práve preto, že podmienkou vstupu do Európskej únie, ktorá je obsiahnutá v Asociačnej dohode, pani poslankyňa, je, že tu bude stabilita demokratických inštitúcií, že sa bude ctiť zákon a ústava, jednoducho, ak chceme splniť tieto kritériá, musíme rešpektovať rozhodnutie vlastného Ústavného súdu.

    Ale prijatie tohto zákona má ešte jednu dimenziu, medzinárodnopolitickú, a to je skončenie monitorovacieho procesu v Rade Európy. Keď sme boli teraz na poslednom zasadnutí v Štrasburgu, dostali sme veľmi povzbudivú správu. Spravodajcovia pre Slovensko páni Sinka a Magnuson jednoducho povedali, že by bolo dobré podporiť vládny návrh zákona a v takomto smere sa vyjadrili aj na adresu Strany maďarskej koalície. Tiež to vyplýva z našich záväzkov, ktoré sme prijali.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Doplním pani poslankyňu. Kandidoval som na post primátora mesta Zvolen s podporou Slovenskej národnej strany. Vážim si, že predstavitelia Slovenskej národnej strany v meste za mnou prišli a ponúkli mi svoju podporu. Neponúkli ju kandidátovi politicky bližšiemu, ale mne. Túto podporu som prijal nie preto, že by mi pomohla získať viac hlasov, ale preto, že môj cieľ je spolupracovať so všetkými politickými subjektmi. Tesne pred voľbami prišli aj predstavitelia HZDS a ponúkli to isté. Znovu som prijal. Jeden deň pred voľbami dostal každý Zvolenčan do schránky list, ktorý strašil ľudí, že ak vyhrám voľby, šíky členov SNS a HZDS vtiahnu na mestský úrad a celý ho obsadia. Vo voľbách som uspel a nič také, čím niekto strašil ľudí, sa nestalo, ale strašenie ovplyvnilo mnohých ľudí, ktorí mi to potom aj povedali, a tak list čiastočne splnil svoj cieľ.

    Dnes hovoríme o zákone o používaní jazyka národnostných menšín. Vládny návrh zákona okrem iného preukazuje dôveru a stavia na dôvere. Niekoľkokrát som z vystúpení poslancov počul, že ak poslanec Strany maďarskej koalície pôjde na poslanecký prieskum do Žiliny, bude chcieť tlmočníka. Použil som tento príklad ako extrém, ale chcem povedať to, že schválením zákona stanovíme pravidlá a preukážeme aj dôveru. Nevidím dôvod na strach a úzkosť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento vážený parlament predsa má tú možnosť, aby sme kedykoľvek zasiahli, ak bude potrebné. Osobne vládny návrh zákona podporujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nadviažem na predrečníčku. Je trápne počúvať od slovenského poslanca, že HZDS a SNS stačí ponadávať v parlamente iba na Maďarov a body im rastú. Nám ide skutočne o vec. Nemôžeme predsa súhlasiť s tým, aby boli porušované ľudské práva väčšiny občanov Slovenskej republiky, teda väčšiny občanov štátotvorného národa.

    V § 3 ods. 1 je uvedené: "Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu." Pokiaľ viem, tak na rokovaní mestského a obecného zastupiteľstva sa môžu zúčastňovať aj občania príslušnej obce. Tých sa to, samozrejme, netýka. Ak niekto tam vystúpi v inom jazyku, ako je štátny jazyk, tak si môžu zapchať uši a takisto nebudú nič počuť. Ak sme demokrati a ctíme si Ústavu Slovenskej republiky, tak musíme rešpektovať aj § 34 ods. 3, ktorý hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva." A to by sme mali plne rešpektovať. Preto sme zo zásady proti prijatiu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Záväznosť tohto zákona sa vlastne potvrdila na rokovaní konferencie Maďarsko a Maďari v Budapešti 20. februára 1999. Tak si tu prestaňme nahovárať, že niekoho uspokojíme v Bruseli alebo v Štrasburgu. Do textácie tohto zákona zabudovali to, čo si tam želal holandský úradník a jeho maďarská manželka a teraz sme sa dozvedeli, že akýsi pán Magnuson odporúča tomuto parlamentu, aby tento zákon bezodkladne schválil. Nuž tak, dámy a páni, ak je takáto argumentácia na prijatie tohto zákona, je to trápna argumentácia. Vláda iba dokumentuje svoju zbytočnosť a takisto aj vládna koalícia. Textácia zákona, tak ako je predložená, umožňuje najrôznorodejší možný výklad, a teda prijatie tohto návrhu zákona bude znamenať nie skončenie rozporuplnosti, ale začiatok rozporuplnosti.

    Dámy a páni, nie je mysliteľné, aby formou nariadenia vlády ako prílohou tohto zákona sa uzákonil zoznam 586 obcí, kde je vlastne stanovené úradné používanie jazyka národnostnej menšiny. Keď sa tam narodia deti slovenskej národnosti a demografická skladba sa zmení, tak čo sa stane? Treba schváliť presťahovanie obyvateľov alebo akým spôsobom rešpektovať tento nezmysel? Akým spôsobom je zabudovaný a z akého dôvodu je zabudovaná preambula k tomuto zákonu, akoby išlo o dáku ústavnú normu alebo ústavný zákon? O tomto je možno zbytočné debatovať, je to možné jedine neprijať v takom znení, ako je to predložené.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na rozdiel od pána poslanca Maňku som 23 rokov býval nielen vo Zvolene, ale 13 rokov v Nových Zámkoch a musím konštatovať, že to, čo povedala pani poslankyňa Slavkovská vo svojom rozbore, kde poukázala na nedostatky jednotlivých paragrafov, je naozaj mimoriadne vážne, a preto sú obavy z prijatia nekvalitnej právnej normy. To sú tie obavy, ktoré má Slovenská národná strana a na ktoré upozorňujeme, aby skôr, kým neprebehne diskusia medzi ľuďmi, ktorí budú používať tento zákon, sme unáhlene neprijímali normu, ktorá by mohla poškodiť medziľudské vzťahy. Veď ide o zákon, ktorý vstupuje do medziľudských vzťahov na zmiešanom území, na národnostne zmiešanom území, a to je mimoriadne citlivá oblasť.

    Ústavný súd vyriekol, že je potrebné prijať zákon alebo treba upraviť zákon zákonnou normou, ale zároveň povedal, že to nemusí byť jedna špeciálna norma. Všetci vieme, že je 30 právnych úprav, ktoré upravujú používanie jazykov menšín na Slovensku. Čiže nie je pravda, že táto vec nie je zákonne upravená. A preto si myslíme, že je potrebné naozaj sa venovať diskusii a teraz sa venovať, koncentrovať na riešenie vážnejších problémov, ktoré ovplyvnia prijímanie Slovenska do prvej skupiny krajín pridružujúcich sa k Európskej únii, a to sú v prvom rade ekonomické problémy, ale aj problémy inej národnostnej menšiny, o ktorej sa tak často hovorí, a to rómskej menšiny, lebo vidíme, čo prebieha smerom k vysťahúvaniu sa Rómov do Fínska.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem.

    Chcem reagovať na pani poslankyňu Slavkovskú. Voľakedy nás učili hovoriť rečou toho, s kým hovoríme, a preto sa ďalším kolegom za tón a spôsob vopred ospravedlňujem.

    Pani Slavkovská, ako je to pre ňu a väčšinu z jej kolegov zo SNS typické, brojí proti akémukoľvek, a teda i vládnemu návrhu zákona. Opakovane vyťahuje maďarskú kartu, cielene si vymýšľa a sústavne delí spoločnosť na lepších a horších Slovákov. Možno by bolo vhodné pripomenúť, koho to vlastne SNS vydáva za najväčších Slovákov. Je to napríklad doktor Tiso, áno, ten Tiso, ktorý pomohol svojmu národu tak, že vyznamenával nemeckých fašistov a umožnil do vlastného národa strieľať. Ten istý Tiso, ktorý sa len prizeral, ako sa kusisko územia Slovenska dostalo do pazúrov horthyovského Maďarska. SNS má i v súčasnosti najväčšieho Slováka, svojho predsedu pána poslanca Slotu. Toho, ktorý sa pri prerokúvaní takého významného zákona pre Slovensko opaľuje pri mori, toho, ktorý opakovane robí hanbu svojmu národu rečami a morálkou. Keďže takéto príklady nielenže nepotrebujeme, ale dôrazne ich odmietame, prosím pani Slavkovskú, aby nás láskavo nepoúčala, čo je dobré pre Slovákov a Slovensko.

    Našťastie Slovensko má v pravom zmysle slova veľkých synov od Štúra po Štefánika, od Novomeského po Dubčeka. Práve z ich odkazu by sme mali čerpať. Tento odkaz však hovorí o znášanlivosti, o vzájomnom porozumení, o súžití a o vzájomnom rešpektovaní sa, ale najmä o budovaní spoločnej vlasti a lepšieho života pre občanov Slovenskej republiky.

    Ešte mám jednu poznámku. V sobotu sme hrali s Petrom Weissom a s Robotníckou radou futbal v Hamuliakove, kde je 80 % občanov maďarskej národnosti. Nestretli sme sa so žiadnymi problémami. Tak ako to je vlastne, pani Slavkovská?

  • Pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, rád by som v mene troch poslaneckých klubov požiadal o prestávku pred hlasovaním. To znamená po vystúpení predkladateľa, prípadne spravodajcu pred hlasovaním žiadame prestávku na 20 minút.

  • Ďakujem.

    Skončili sme faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Slavkovskej. Tým sme skončili aj rozpravu, do ktorej ste sa prihlasovali ústne.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť. Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády Fogaš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    žiaľ, mohol som si vypočuť len časť rozpravy, ktorá odznela. Chcem mnohé z vystúpení, ktoré odzneli, aj oceniť, pretože sa dotýkali vecných problémov. Vyjadrili iné možné názory a postoje, ako sú vyjadrené v návrhoch zákonov. Myslím si, že niektoré z nich sú na diskusiu a závisí od vás, aby ste v rámci schvaľovacieho procesu, v rámci legislatívneho procesu prípadne tieto názory uplatnili. Mám na mysli aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli a ktoré súvisia len s tým, aby sa zákon spresnil, pretože ak slovíčko "aj" napríklad nie je celkom jasné a použije sa namiesto toho "okrem aj", tak si myslím, že to môže len spresniť právnu normu. A za všetky tieto vystúpenia sa chcem poďakovať.

    Nechcem a nebudem sa venovať len politickým aspektom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu, ale chcem vám v záverečnom slove povedať, že existujú dve koncepcie prípravy tohto návrhu zákona. Existujú aj dva názory, ako je možné upraviť používanie jazyka menšín. A treba tiež úprimne povedať, že neexistuje žiadny vzor okrem jediného zákona, ktorým je zákon vo Fínsku, ktorý upravuje špeciálne ochranu jazyka Laponcov. Čiže ide o pilotný projekt v Európe, ide o projekt, ktorý by si podľa mňa - myslím si, že pán Cuper to spomínal - mali osvojiť nielen kolegovia poslanci a vláda povedzme v Maďarskej republike, ale aj v iných krajinách, kde žijú menšiny. V tomto duchu som sa vyjadril i pri rokovaní s predstaviteľmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a musím povedať, že ich reakcia bola vcelku kladná. Ide o to, či dokážeme tento návrh zákona pretaviť do podoby, ktorá nás nebude ďalej deliť, do podoby, ktorá nás bude ukazovať ako vzor porozumenia.

    K otázke - dva zákony alebo jeden zákon. Áno, je to tak, že ak Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že má byť niečo vykonané zákonom, nemusí to byť jeden zákon. Súhlasím s tým a myslím si, že proti tomu ani nemožno nič namietať. Áno, ak ústava je vykonaná v čiastkových právnych predpisoch, nemusí existovať jediná strecha. Lenže my sme niektoré parciálne otázky naozaj upravené nemali a zdá sa mi, že strecha, ktorá sa ponúka vo vládnom návrhu zákona, je vlastne kombináciou medzi obidvoma koncepciami. Ak tá jedna predpokladá len suchú existenciu zákonov, tak tá vládna, ktorá sa vám predkladá, predpokladá osobitnú úpravu používania jazyka v úradnom styku, ku ktorej sa v podstate vraciame, k úprave, ktorá tu bola do roku 1990, a súčasne odporúča alebo odkazuje na iné právne predpisy, ktoré už niektoré otázky súvisiace s používaním jazyka menšín upravujú.

    Je tu určitá snaha nastúpiť na cestu, ktorá by rešpektovala jednu i druhú koncepciu, a preto vládny návrh zákona v takej podobe, v akej sa vám navrhuje, bol diskutovaný v tomto zmysle i s predstaviteľmi odborných grémií u nás na Slovensku, ale i s predstaviteľmi menšín. Veď nakoniec tá diskusia je známa, aj keď chvíľami je ostrá.

    Stojíme pred dvoma politickými protirečeniami, ktoré pri schvaľovaní tohto zákona sú, a to neurobiť v tejto otázke nič, eventuálne parciálne upravovať niektoré veci v ďalších zákonoch, ale potom tak či tak niekde musíme upraviť úradný styk. Dekan Právnickej fakulty v Bystrici pán Kandráč naznačil, prepáč mi, pán poslanec, že som použil iný titul, ale ty asi vieš prečo inú možnosť - prijať nový zákon o menšinách komplexne, a tým upraviť nielen otázky týkajúce sa úradného styku. A to, myslím si, že je poslanecký návrh, ktorý predložili kolegovia z SMK, pretože ten ďaleko presahuje rámec, ktorý ústava predpokladá, a súhlasím aj s tými, ktorí povedali, že v niektorých otázkach je na hrane ústavy. Dokonca si myslím, že je aj na hrane toho, čo predpokladá Rámcový dohovor. A dokonca je pravdou, že vyčísliť finančné náklady po jeho prijatí by bolo v tejto chvíli veľmi smutné i s ohľadom na ekonomickú situáciu, ktorú máme. Moja argumentácia hovorí skôr pre vládny návrh zákona, pretože si myslím, že vládny návrh v podstate rieši problém, ktorý zostal otvorený, a to je používanie jazyka menšín v úradnom styku popri štátnom jazyku.

    Teraz hneď na úvod chcem zdôrazniť pre všetkých, ktorí majú pochybnosti, ako by sa v praxi mali realizovať jednotlivé ustanovenia zákona, že zákon predpokladá vydanie všetkých úradných rozhodnutí v štátnom jazyku, teda nebudú vydané len v jazyku národnostnej menšiny, ale v niektorých prípadoch, tak ako je to ustanovené v zákone, sa predpokladá vydanie rovnopisu. Nebudú dva štátne jazyky, ale bude používanie jazyka menšín v úradnom styku, čo v podstate bude znamenať viac porozumenia, a nie ubranie práv, ktoré vyplývajú zo zákona o štátnom jazyku.

    Vyjadrím sa neskôr aj ku vzťahu zákona o štátnom jazyku a tohto zákona. Chcem povedať, že pri spracúvaní návrhu zákona a rešpektovaní povedzme tej koncepcie, že by tu mala existovať určitá "strecha", môžeme vychádzať aj z toho, že je nutné rešpektovať predpisy upravujúce tvorbu legislatívy, ktoré vlastne neumožňujú opakovať ustanovenia v návrhu novely iného zákona, lebo by to mohlo neskoršie spôsobiť chaos pri ďalších legislatívnych prácach s tým zákonom, ktorého ustanovenia sme doslovne prevzali. Rovnako si myslím, že nie je správne, aby sme do zákona preberali medzinárodné normy, ktoré upravujú základné práva a slobody a ktoré majú v zmysle článku 11 ústavy našej republiky vyššiu silu alebo sú posunuté trošku do inej roviny ochrany. Aj preto si myslím, že by bolo nadbytočné zdôrazňovať to, čo je v týchto medzinárodných dohovoroch a, naopak, je správne, ak jednoducho ich rešpektujeme, lebo sme ich podpísali a ratifikovali. Schválila ich Národná rada Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kto tu sedel v tom období.

    Mám na mysli najmä Rámcový dohovor o ochrane práv menšín, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 160/1968 Zb. Tento Rámcový dohovor v článku 10 predpokladá prijatie zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku, ale stanovuje podmienky. Tá prvá je, že osoby o to žiadajú, druhá je, že požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, a tretia je, že to musí byť možné vzhľadom na podmienky, ktoré v krajine sú. To znamená, že sa asi predpokladá, že menšina - teraz to voľne vykladám - žije súvisle na súvislom území. U nás to územie nie je súvislé, je zmiešané, aj keď sa dá odlíšiť a aj preto sa hľadá kvórum na stanovenie používania jazyka menšín. Ale ten istý rámcový dohovor súčasne hovorí - odcitujem to, a tým odpovedám na faktickú otázku pani poslankyne Kollárikovej: "Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore, každá osoba patriaca k národnostnej menšine bude rešpektovať vnútroštátny právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národným menšinám." Stanovuje to Rámcový dohovor v článku 20 časti III tohto dohovoru. Znamená to teda, že preberať do zákona nejakú osobitnú ochranu - keď to trošku zjednoduším - by vlastne znamenalo znižovať tú ochranu na úroveň zákona, ak by sme išli nad rámec dohovoru. Hovorím len fakty, politicky môžeme, samozrejme, o veci diskutovať a aj z iných hľadísk.

    Na druhej strane treba tiež povedať, že ak sme podpísali, ratifikovali v minulom volebnom období tento Rámcový dohovor, zrejme sme si boli vedomí toho, že úpravu jazyka v úradnom styku musíme nejakým spôsobom využiť.

    Myslím si, že je potrebné tiež povedať, že prístup, ktorý je zvolený vo vládnom návrhu zákona, istým spôsobom je rešpektovaný spravodajcami, ktorí navštívili našu krajinu. Už tu boli spomínaní pán poslanec Magnuson i pán poslanec Sinka, citujem zase zo stanoviska, ktoré predkladajú na schválenie Rade Európy, predpokladám na záver nášho monitorovacieho obdobia, a hovoria toto: "Spravodajcovia považujú za žiaduce prijať nový zákon o používaní jazyka menšín, aby sa právna úprava vyjasnila a aby sa už existujúce ustanovenia o používaní jazyka menšín spojili pod jedným zákonom." Spojili pod jedným zákonom znamená, že sa bude rešpektovať to, čo v iných právnych úpravách už je, a že sa bude rešpektovať plnohodnotne i úprava, ktorá je obsiahnutá v určitých predpisoch platných doteraz a nerobí žiadne problémy.

    Myslím si, že zákon - a to je v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Kalman - by nemal ďalej polarizovať spoločnosť, ale mali by sme sa snažiť urobiť ho taký, aby nás ďalej nedelil, aby nám nespôsoboval traumu, lebo je zbytočná. Myslím si, že nie je správne, ak odmietame názory iných. Myslím si, že diskusie, aj verejné - veď sme spolu, pán poslanec Kalman, boli na jednom dialógu, ktorý odvysielal Slovenský rozhlas - tieto diskusie majú svoju konkrétnu odozvu a ja ju aj vyjadrím v súvislosti s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi. Musím povedať, že niektoré z nich sú akceptovateľné, záleží na vás, či ich predložíte podľa pravidiel a či budú môcť byť zapracované.

    Myslím si, pokiaľ ide o konštatovanie, že sú tu problémy s Rómami, nerád by som to v tejto chvíli rozoberal, je to kompetencia iného člena vlády Slovenskej republiky, a nechcem sa k tomu vyjadrovať, kto, čo a koho riadil, pretože nepoznám tieto fakty. A ak by ste trvali na tom, aby som na to odpovedal, musel by som si veci naštudovať a celkom korektne hovorím, že v tejto chvíli, pokiaľ ide o program práce s Rómami, nie som pripravený odpovedať. Áno, súhlasím s tým, že nacionalizmus je všade. Všade existujú extrémne strany, všade existujú skupiny, ktoré presadzujú požiadavky nad bežný štandard, a myslím si, že v niektorých krajinách sú tieto tendencie veľmi vypuklé a vlády z nich majú obavy. Treba totiž na rovinu povedať, že nie je potešujúce, ak vyhrávajú nacionalisti komunálne či parlametné voľby a netešia sa z toho demokratické vlády ani demokratická opozícia, ani koalícia. Je to tak. Ale náš projekt je v tomto zmysle pilotným projektom a môže naznačiť možno cesty aj pre iných. Ak by sme dali tým podnet na prijatie obdobných predpisov inde, Slovensko by sa mohlo stať krajinou, ktorá ukázala cestu. Myslím si, že nenapodobňujeme riešenia problémov v iných krajinách ani ich napodobňovať nechceme, pretože sa vlastne ani napodobňovať nedajú, pretože neexistujú.

    Je fakt, že termín, ktorý je, za podmienok, za ktorých sa zákon prerokúva, nám nikto nedal. Jednoducho sme si ho stanovili my sami. Stanovili sme si ho preto, lebo naozaj vo verejnosti dlho existuje diskusia o tejto otázke. Fakticky existuje, i keď povedzme uznávam, že vládny návrh sa tvoril a upravoval primerane dlho na to, aby mohol byť napríklad v plnom znení zverejnený včas. Dokonca návrh, ktorý bol predložený v legislatívnej rade, sa zmenil takmer v každom ustanovení, v snahe túto normu zlepšiť, aby bola priechodná. Myslím si, že diskusia existuje a je čas, aby sme diskutovali aj tu, čo ste mnohí ukázali.

    Nemyslím si, že verejnosť nebola so samotným návrhom oboznámená. To je po prvé. A po druhé, nebolo by asi korektné, aby sa zverejňovalo 27 verzií návrhu tohto zákona. Táto, ktorú máte predloženú v parlamente, je dvadsiata ôsma. To by bolo aj pre verejnosť zavádzajúce, ale možno diskutovať o samotnom vecnom probléme. Musím povedať, že nie je korektné hovoriť o 36 zákonoch, ktoré upravujú túto otázku, pretože ich je iba 12. Všetky ostatné sa tejto problematiky dotýkajú len okrajovo. Myslím si, v tomto by malo byť jasné, že nám nejde o politickú tému, ale ide nám o niečo navyše, predovšetkým o to, aby na Slovensku, pokiaľ je to možné, vládol pokoj a porozumenie.

    Nesúhlasím s tým, že zákon upravuje používanie jazyka menšín v úradnom styku, ale navyše upravuje úradovanie v jazyku menšín, pretože kritériá, ktoré sú stanovené pre obec a mesto, znamenajú veľmi presné vymedzenie rozsahu pôsobnosti tohto zákona a myslím si, že takýto návrh nespôsoboval ani v minulosti žiadne problémy.

    Pokiaľ ide o diskusie o tom, či sú alebo nie sú upravené iné otázky súvisiace napríklad so spôsobom šírenia informácií, právo na rozvíjanie kultúry, právo na vzdelanie, starostlivosť o vzdelávanie, vzdelávacie zariadenia a tak ďalej, tak ako to spomínal pán poslanec Nagy, dovoľujem si zacitovať len dva z nich.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Nagy kládol tú otázku, nie pán poslanec Cuper, takže si môže urobiť prípadne pauzičku.

    Právo na vzdelanie v materinskom jazyku je upravené v ústave v článku 34 ods. 2 písm. h), je tiež upravené v zákone o sústave základných a stredných škôl, to je zákon číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, konkrétne v § 3 ods. 1. Rovnako je upravené vo vyhláške ministerstva školstva, mládeže a športu v príslušnom § 6. Dokonca sa v týchto normách konštatuje, že výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v slovenskom jazyku, pričom občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ukrajinskej a rusínskej národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku. Takže nemôžem súhlasiť s tým, že nie sú upravené tieto otázky, pán poslanec Nagy.

    Rovnako, pokiaľ ide o používanie jazyka pri prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, právna úprava konštatuje toto: "Prevádzkovatelia zo zákona sú povinní vyrábať alebo nechať vyrábať významný podiel vysielacích relácií tak, aby sa zachovala a rozvíjala kultúrna identita národa, národností a etnických skupín a podporoval rozvoj domácej, európskej audiovizuálnej tvorby." Mohol by som pokračovať, ale nechcem unavovať toto plénum citovaním jednotlivých ustanovení. Myslím si, že je potrebné, aby sme vzali na vedomie, že takéto úpravy sú a vládna koncepcia ich rešpektuje.

    Pokiaľ ide o vaše výhrady k derogácii uvedené v § 8, konkrétne ide o to, aby sa zrušili ustanovenia, ktorými sa ukladali pokuty, po prvé chcem povedať, že toto ustanovenie sa nevzťahuje len na používanie jazyka a naozaj súvisí i s tým, čo spomenula pani poslankyňa, že napríklad návody na používanie prístrojov, návody na lieky majú byť uvádzané v slovenskom jazyku. Chcem vás ubezpečiť, že tento problém bude riešený aj je riešený už v návrhu, ktorý sa pripravuje v súvislosti s návrhom zákona na ochranu spotrebiteľa, lebo si myslím, že tieto otázky tam vecne aj patria.

    Na druhej strane treba povedať, že pokuty vlastne ani neboli uložené. Toto ustanovenie sa stalo temer obsolétnym - pán exminister kýva, že jedenkrát to bolo použité. Ale súčasne chcem ubezpečiť, že v § 9 je zakotvená povinnosť pre príslušné právnické osoby či inštitúcie používať alebo rešpektovať príslušné ustanovenia zákona a myslím si, že existujú aj iné sankcie, ak by dochádzalo k porušovaniu vrátane možností zasiahnuť povedzme do živnostenských povolení či iných krokov, ktorými by sme donútili príslušných podnikateľov rešpektovať tieto ustanovenia. Pokuty aj ja považujem v tejto chvíli za niečo, čo by sme nemali upraviť v súvislosti s používaním, s prijatím zákona.

  • Hlas zo sály.

  • Rešpektujem to, čo spomínaš, pán poslanec, ale myslím si, že to má byť upravené v zákone o ochrane spotrebiteľa.

    Myslím si, že táto derogácia nespôsobí žiadny svetabôľ ani nezníži hodnotu používania príslušných ustanovení zákona o štátnom jazyku, iba pomôže jednoducho rešpektovať i naďalej § 9, k čomu sa viacerí zaviazali.

    K vecným pripomienkam patrili niektoré návrhy, ktoré mali spresniť napríklad § 3 v súvislosti s ustanoveniami o používaní jazyka menšín v úradnom styku, používaní jazyka menšín pri vedení kroník. Myslím si, že ak tam bude uvedená vsuvka, ktorá odznela, nič sa nestane, len to zákon spresní. Rovnako pokiaľ ide o diskusiu súvisiacu s tým, či a ako upraviť otázku rokovania príslušných orgánov samosprávy. Domnievam sa, že v tejto snemovni by mohla zavládnuť jednota, že sa toto ustanovenie upraví tak, aby všetci prítomní vrátane verejnosti, prípadne návštevy povedzme z vyšších štátnych orgánov, prípadne návštevy poslancov mohli jednoducho mať vplyv na to, v akom jazyku sa rokovanie povedie. Dokonca si myslím, že by nemalo byť žiadnym problémom, aby sa za slová "všetci prítomní" dala bodka, a tým by sme vlastne problém vyriešili. Ale to, prosím, ponechávam na váš konsenzus, na vaše možné hľadanie východísk.

    Rovnako pokiaľ ide o ostatné pozmeňujúce návrhy, zrejme ste ich predložili písomne, je možné, samozrejme, o nich viesť diskusiu. Zmysel je v tom, aby sa prijal zákon, ktorý bude skutočne rešpektovať súčasný stav a ktorý bude plnohodnotne rešpektovať aj to, že jazyk národnostných menšín sa bude používať na zmiešaných územiach.

    Na záver chcem povedať, že vláda zaujala k poslaneckému návrhu, ktorý je predložený, stanovisko, v ktorom sa uvádza, že nesúhlasí s jeho prerokúvaním, nesúhlasí s jeho obsahom. Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že je potrebné urobiť kroky, ktoré povedú k stabilizácii a harmonizácii v našich pomeroch na Slovensku, tým nemám na mysli len politickú harmonizáciu, ale aj harmonizáciu ľudskú. Teda odporúčam, aby ste v ďalšom prerokúvaní pokračovali predovšetkým v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Fogašovi.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Mészáros?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som využil svoje oprávnenia, ktoré pre mňa ako navrhovateľa vyplývajú z rokovacieho poriadku, a aby som sa vecne a stručne vyjadril k niektorým skutočnostiam, ktoré odzneli v dlhej rozprave k návrhom o používaní jazykov národnostných menšín.

    Predovšetkým chcem reagovať na pána poslanca Kalmana, ktorý uviedol, že pokiaľ by aj hranica používania menšinových jazykov bola iba 10-percentná, týkalo by sa to iba dvoch obcí, kde žijú menšiny. Toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Totiž v prípade, že 10-percentná hranica nebude akceptovaná, mimo úpravy tohto zákona sa ocitne 71 obcí, kde žijú občania rómskej národnosti, 38 obcí, kde žijú občania rusínskej národnosti, 25 obcí, kde žijú občania ukrajinskej národnosti, 5 obcí, kde žijú občania nemeckej národnosti, a 19 obcí s občanmi maďarskej národnosti. Celkovo ide o 158 obcí, v ktorých žije najmenej stotisíc občanov patriacich k národnostným menšinám.

    Pán poslanec Orosz argumentoval v prospech vládneho návrhu zákona aj tým, že tvrdil, že predložený vládny návrh zákona je lepšou normou ako zákon o používaní jazykov v úradnom styku z roku 1990. S týmto jeho tvrdením by sa aj dalo súhlasiť, avšak v roku 1990 ešte neexistoval zákon o štátnom jazyku, ktorý bezpochyby obmedzuje používania jazykov národnostných menšín, a predložený návrh zákona nereaguje na ustanovenia zákona o štátnom jazyku, najmä na jeho ustanovenia, ktoré sa dotýkajú používania jazyka v kultúre, v školstve. Pritom štátnu správu treba považovať tiež za úradný styk.

    Často v diskusii odznelo napríklad od pani Slavkovskej, pána poslanca Šťastného a ďalších, že po schválení predmetného návrhu zákona sa úradníci slovenskej národnosti budú musieť učiť menšinové jazyky na národnostne zmiešaných územiach. Je to neopodstatnené strašenie, lebo na národnostne zmiešaných územiach pracujú aj úradníci, ktorí ovládajú menšinové jazyky, najčastejšie bude stačiť, aby sa úradníkom umožnilo používať svoj materinský jazyk.

    Čo sa týka samospráv, pokiaľ poukážem na to, že existujú obce ako napríklad Boheľov v okrese Dunajská Streda, kde sa 100 % obyvateľov v roku 1991 hlásilo k maďarskej národnosti, je jasné, že sa nikto nebude musieť v týchto obciach učiť jazyk národnostných menšín a nikto z občanov slovenskej národnosti nestratí svoju prácu.

    Páni poslanci Kotian, Šepták a Engliš hovorili o tom, že menšinové jazyky budú povýšené na druhý štátny jazyk. Vzhľadom na to, že podľa predložených návrhov zákonov sa menšinové jazyky budú môcť používať iba v určitých regiónoch, a nie na celom Slovensku, tvrdenia o druhom štátnom jazyku neobstoja.

    Podľa poslankyne Malíkovej v Európskej únii neexistujú podobné jazykové zákony ako tie, ktoré prerokúvame. Informačné materiály Parlamentného inštitútu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 18/1999, ktoré má aj pani poslankyňa Malíková k dispozícii, analyzujú aspoň pol tucta takýchto zákonov.

    Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Gašparovič naďalej tvrdia, že nie je potrebné prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín, nakoľko jednotlivé oblasti života už upravujú zákony. Menovaní poslanci však veľmi dobre vedia, že jediný zákon u nás absentuje, a to je zákon o používaní jazykov v úradnom styku, ktorý bol zrušený. Predložené návrhy majú za cieľ iba vyplniť právne vákuum, ktoré vzniklo, a teda nejde o žiadne stupňovanie nárokov zo strán národnostných menšín. Však v týchto návrhoch sa zakotvujú iba také práva, ktoré národnostné menšiny na území Slovenskej republiky už v minulosti požívali.

    Pán poslanec Húska hovoril o tom, že kroniky sú určené pre nasledujúce generácie, a preto ich netreba písať aj v menšinovom jazyku. Toto stanovisko naznačuje už takmer fašistické názory, ktoré rozhodne odmietame.

    Pán poslanec Hudec a pán poslanec Števček sa obávajú toho, že maďarský jazyk, ktorý používajú menšiny na Slovensku, nie je kodifikovaný, a preto bude v úradnom styku podľa nich nepoužívateľný. Pána poslanca Hudeca a Števčeka uisťujeme, že menšinami používaná maďarčina na Slovensku je štandardizovaná a kodifikovaná, a teda s jej používaním v tomto smere žiadne problémy nebudú.

    A pokiaľ bude prijatý návrh zákona, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície, použitie jazykov národnostných menšín bude upravené komplexne vo všetkých oblastiach života. Preto prosím o podporu tohto návrhu a navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, to znamená, aby prerokovala zákon v druhom čítaní.

    Ďakujem.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mészárosovi.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca.

    Pán spravodajca, žiadate si zaujať stanovisko k rozprave?

    Pán spravodajca, nech sa páči, ak si žiadate zaujať stanovisko, prosím stručne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    z môjho záverečného vystúpenia, ktoré som plánoval po takej bohatej rozprave a pozornom počúvaní zhrnúť najmenej v polhodinovom vystúpení, poviem len tri vety, aby sme to stihli podľa časového harmonogramu, ktorý sa predpokladá v dopoludňajších hodinách. To znamená, že si svoje vystúpenie nechám na záver druhého čítania tohto zákona.

    Čo sa týka merita veci, získal som nie spravodajským spôsobom, ale normálnym spôsobom štyri alebo päť pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budem pri hlasovaní informovať poslaneckú snemovňu. Chcem pripomenúť - pán poslanec Slobodník, oslovili ste ma -, že v prvom čítaní rokovací poriadok neumožňuje z mojej strany reagovať na zmenu návrhu uznesenia k predloženému zákonu, ale rokovať len o troch variantoch uznesenia, to znamená, buď prijať a schváliť do druhého čítania, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie, alebo nepokračovať v rokovaní. Všetky tieto varianty sú v pozmeňujúcich návrhoch obsiahnuté.

    Ďalej pripomínam, pretože keď som predkladal návrhy uznesení vo svojom prvom vystúpení, poslanecká snemovňa práve spontánne reagovala na výsledok hlasovania o skrátenom legislatívnom konaní, že som predložil dva návrhy uznesenia: vládny návrh schváliť do druhého čítania a pri poslaneckom návrhu, ktorý podpísali poslanci Strany maďarskej koalície, nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Samozrejme, pri predkladaní návrhu na hlasovanie to uvediem presnejšie.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, na žiadosť troch poslaneckých klubov teraz vyhlasujem 10-minútovú prestávku s tým, že budeme hlasovať ešte pred obedňajšou prestávkou, tak vás žiadam, aby sme sa o 12.00 hodine zhromaždili všetci v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokúvali v prvom čítaní, a to je vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač číslo 275) a druhý zákon, ktorý sme tiež prerokúvali, lebo sme mali spojenú rozpravu do jednej, je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále a prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé hlasovania uvádzal.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, pretože váš kolega mi odoprel slovo pred prestávkou.

    Mám procedurálny návrh, aby sa odložilo toto hlasovanie na budúci týždeň alebo na neurčito. Odôvodňujem to tým, že prijať takýto hanebný zákon v deň po sviatku sv. Cyrila a Metoda je pre slovenský národ a každého pravoverného Slováka potupou.

    Po druhé, dajte o ňom hlasovať aspoň poobede, aby ste všetkým dobrým Slovákom nepokazili chuť k obedu svojou kapitulantskou politikou.

    A pánu predsedovi odporúčam, aby sa učil viazať radšej rákosové strechy, a nie strúhať šindle ako minule vo Východnej, lebo to už nebude slovenská koliba, ale zrejme maďarská čárda.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, ktorý odporúča, aby sme hlasovanie o tomto návrhu odložili až na budúci týždeň. Prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec Cuper, chcem vás len upozorniť, že nehlasujeme o návrhu zákona, ale hlasujeme o schválení uznesenia, ktorým odporúčame, prípadne neodporúčame prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní, a v tom je zásadný rozdiel.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé hlasovania. Najskôr budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 175). Uveďte prvé hlasovanie v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegovia a kolegyne,

    už pred rozpravou som navrhol, aby spojená rozprava, pochopiteľne, neviedla k spoločnému hlasovaniu o obidvoch návrhoch. Preto predkladám návrh spôsobu hlasovania takýmto spôsobom. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k uzneseniu k vládnemu návrhu zákona a o prijatí uznesenia k tomuto návrhu a potom by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch k poslaneckému návrhu a prijali uznesenie k tomuto návrhu. Na samom začiatku bolo schválené poradie, ktoré som oznámil.

    Ako spravodajca som dostal k vládnemu návrhu zákona dva pozmeňujúce návrhy, resp. tri, ale dva sú totožné. Predovšetkým poslanec Paška navrhol pozmeňujúci návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Rovnaký pozmeňujúci návrh mi doručil aj poslanec Národnej rady Lajos Mészáros. Preto navrhujem, aby sa spoločne hlasovalo o týchto rovnakých návrhoch.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu na zlúčenie hlasovania o návrhoch, ktoré podal pán poslanec Paška, ktorého návrh je totožný s návrhom, ktorý podal v rozprave pán poslanec Mészáros. Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhoch, ktorým páni poslanci odporúčajú Národnej rade, aby Národná rada vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Za poslanecký klub HZDS podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín pán poslanec Kalman v tomto znení:

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín nepostupuje do druhého čítania.

    V návrhu, ktorý som dostal písomne, je aj odporúčajúce uznesenie. Upozornil som, že môžeme prijať len uznesenie, ktoré predpokladá rokovací poriadok, a to sú tri varianty uznesenia. Ak trváte na prečítaní, druhá časť tohto uznesenia je, že "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť návrh zákona do Národnej rady Slovenskej republiky po verejnej diskusii k zákonu a všeobecnej zhode jeho prijatia vo verejnosti."

  • Prosím, pán spoločný spravodajca, zopakujte ešte raz návrh, ktorý podal pán poslanec Kalman v rozprave.

  • Znenie návrhu uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky nepostupuje vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín do druhého čítania.

  • Ruch v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môj názor, opierajúc sa o ustanovenie § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, je, že takýto návrh nie je možné podať poslancom Národnej rady, pretože § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hovorí o tom, že Národná rada môže rozhodnúť o vrátení zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie alebo o nepokračovaní v rokovaní o návrhu zákona, alebo že ho prerokuje v druhom čítaní. Teda zákon o rokovacom poriadku nepredpokladá, že je možné podať takýto návrh v rámci rozpravy k prvému čítaniu, preto nedám hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kalmana.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovania. Prečítajte ďalšiu alternatívu, pán spoločný spravodajca.

  • Nerozumel som dobre akú alternatívu, odporúčanie som čítal. Návrh zákona som s pánom poslancom Kalmanom konzultoval, pretože som si uvedomil, že nie je presne v súlade s rokovacím poriadkom. Pán poslanec Kalman, rozumel som tomu tak, že podstata vášho návrhu je, aby sa nepokračovalo v rokovaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

  • Hlasy v sále.

  • Ale ja som prečítal formuláciu, tak ako je napísaná.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, tak ako som povedal, § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku písmená a), b), c) presne formulujú, ako môžu byť v rámci prvého čítania podávané pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona, ktorý sa prerokúva v prvom čítaní. V rámci tohto ustanovenia nie je možné podať taký pozmeňujúci návrh, aký podal pán poslanec Kalman, preto nemôžem dať o ňom hlasovať.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali ďalšie hlasovania.

  • Tým som uviedol všetky pozmeňujúce návrhy.

    Teraz predkladám návrh uznesenia, ktorý som predložil pred rozpravou ako spravodajca. Uznesenie znie, že vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spoločného spravodajcu o tom, že Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte druhé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272 z 24. júna 1999 prideliť tento návrh zákona (tlač 275) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, pričom odporúčam, aby výbory návrh prerokovali ihneď.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu na pridelenie tohto návrhu zákona výborom, určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý sme prerokúvali ako tlač 259.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby najskôr uvádzal hlasovanie v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • K poslaneckému návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín som dostal tri pozmeňujúce návrhy. Ako prvý, a ten predkladám ako prvý v zmysle pravidiel rokovacieho poriadku, bol predložený pozmeňujúci návrh poslancom Jaroslavom Paškom, ktorý navrhuje podľa § 73 ods. 3 písm. b), že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Podobný návrh som dostal aj od klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a rovnaký návrh uznesenia som ako spravodajca predložil pred rozpravou k tomuto návrhu zákona, teda aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu.

  • Najskôr musíme, pán poslanec, hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý uviedol pán spoločný spravodajca a ktorý podal v rozprave pán poslanec Paška.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím, vypnite mobilné telefóny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili a Národná rada sa uzniesla, že o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259) nebude pokračovať rokovanie.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu navrhovateľovi za spoluprácu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pred obedňajšou prestávkou by som ešte prosil o pozornosť.

    Teraz bude prestávka jednak na obed, ale aj na rokovanie výborov. Prosil by som tých predsedov výborov, ktorým boli pridelené návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré boli dodatočne zaradené do programu 17. schôdze, aby v rámci teraz vyhlásenej prestávky do 15.00 hodiny prerokovali tieto návrhy zákonov.

    Budeme pokračovať o 15.00 hodine.

    Ešte prosím o chvíľku pozornosti - páni poslanci Prokopovič, Budaj, Orosz.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem oznámiť členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 14.00 hodine v miestnosti číslo 30.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Zasadanie výboru pre kultúru a médiá bude o 11.00 hodine v budove na Hrade, v zasadačke v hradnom areáli.

  • Ďakujem pekne.

    Schôdza ústavnoprávneho výboru k tlači číslo 274 sa uskutoční o 14.00 hodine v zasadačke ústavnoprávneho výboru.

  • Výbor pre verejnú správu zasadne o 13.00 hodine. Prosím členov výboru, aby sa zúčastnili na zasadnutí.

    Ďakujem.

  • Výbor pre životné prostredie zasadne o 14.00 hodine v zasadačke výboru pre životné prostredie.

  • Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport zasadne o 13.30 hodine v miestnosti výboru.

  • Výbor pre európsku integráciu zasadne o 14.00 hodine spolu so zahraničným výborom v zasadačke zahraničného výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Teda zahraničný výbor bude o 14.00 hodine v miestnosti zahraničného výboru.

  • Pán podpredseda vlády ešte požiadal o slovo.

  • Chcem len povedať výborom, ktoré budú prerokúvať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody, že vo výboroch to predloží pán štátny tajomník Brňo, aby ste ho kontaktovali.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 17. schôdze Národnej rady.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu návrhu textu

    návrhu textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom.

    Návrh ste dostali ako tlač 276, spoločnú správu výborov máte ako tlač 276a, v ktorej je pripravený i návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zastúpení ministra kultúry Slovenskej republiky z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil návrh Deklarácie Národnej rady k zahraničným Slovákom.

    Predložená deklarácia je akousi preambulou ku kvalitatívne novému prístupu vlády Slovenskej republiky k otázkam vzťahov a k riešeniu problematiky zahraničných Slovákov. Vypovedá o jasnom štátnopolitickom záujme Slovenskej republiky v ďalšom procese starostlivosti, spolupráce a rozvíjaní integrovanej národnej identity zahraničných Slovákov. Nadväzuje zároveň na už definovaný postoj Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom.

    Potrebu predloženia deklarácie na rokovanie Národnej rady a jej následného schválenia potvrdilo aj spoločné stretnutie predstaviteľov vlády, ministerstva kultúry, ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti so zástupcami krajanských spolkov a združení v rámci práve v týchto dňoch prebiehajúcich Dní zahraničných Slovákov. Obe strany sa dohodli na vzniku spoločného inštitútu - Stála konferencia k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce, Slovenská republika a zahraniční Slováci. To je názov stálej konferencie.

    Jej prvé zasadnutie sa konalo 2. júla 1999 v Bratislave a vyšlo z neho spoločné vyhlásenie reflektujúce aj na otázky obsiahnuté v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky. Deklarácia, ktorú schválila na rokovanie Národnej rady a predkladá ju vláda Slovenskej republiky, je súčasťou materiálu, ktorý bol ako celok predložený na rokovanie vlády pod názvom Návrh transformácie systému zabezpečenia vzťahov Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom. Záverečnými výstupmi tohto materiálu by malo byť okrem iného vytvorenie organizačných, materiálno-technických, personálnych a finančných podmienok na vznik Úradu pre zahraničných Slovákov ako orgánu štátnej správy komplexne zabezpečujúceho požiadavky a potreby zahraničných Slovákov vo vzťahu k Slovenskej republike.

    Súčasťou tohto procesu by malo byť aj vypracovanie a predloženie návrhu novely zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch. V súlade s uvedeným by Úrad pre zahraničných Slovákov a predmetná novela zákona o zahraničných Slovákoch mali nadobudnúť účinnosť k 1. 7. budúceho roku, teda roku 2000.

    V zmysle spomínaných súvislostí si dovoľujem požiadať v mene vlády Slovenskej republiky Národnú radu o schválenie textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Františka Mikloška, aby podal informáciu o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    návrh textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 273 z 24. júna 1999 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, aby podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.

    Výsledky prerokúvania správy sú tieto. Výbory prerokovali v stanovenom termíne návrh textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom, uznesením ho podporili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Uznesenie k tejto deklarácii je také, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu. Neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho predniesol pán minister Ftáčnik, ako ho uviedol spoločný spravodajca pán poslanec Mikloško.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. Hlasujeme o návrhu uznesenia k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom.

    Ďakujem pánom poslancom.

  • Pán predseda, pokiaľ chcete, aby aj ďalšie body rokovania prechádzali takto hladko, poverte ma spravodajstvom.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 211 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 211a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ľubomír Andrassy.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    novela zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorá je v druhom čítaní, bola širšie zdôvodnená v prvom čítaní, preto dnes sa vyjadrím len k základnej filozofii novely zákona.

    Novela má za cieľ zlepšiť dnes viac ako kritickú situáciu vo financovaní verejnoprávnych inštitúcií, akými sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Základným zdrojom príjmov pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas sú príjmy z koncesionárskych poplatkov a z dôvodu nedostatočnej právnej normy prichádzajú televízia a rozhlas bezmála o 1,5 mld. Sk ročne neplatením koncesionárskeho poplatku. Keďže táto položka je základným príjmom oboch inštitúcií, bolo potrebné vypracovať novelu, ktorá pomôže znížiť počet neplatičov a zároveň vytvorí zdroje na rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, uvedená novela zákona zlepšuje súčasný právny stav. Treba však zdôrazniť, že tak ako je uložené ministerstvu kultúry v legislatívnom pláne vlády, bude do konca roka pripravený nový zákon o poplatkoch na zabezpečenie fungovania verejnoprávnych inštitúcií, akými sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jánovi Budajovi.

    Prosil by som, kto videl pána poslanca Budaja, aby ho upozornil, že má predniesť spoločnú správu výborov.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerokovaní bodu o koncesionárskych poplatkoch. Predtým dávam slovo na procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhol by som, aby ste v budúcnosti mysleli na zmenu rokovacieho poriadku v tom zmysle, že treba, aby ste určovali nielen alebo aby parlament určoval nielen spravodajcu, ale aj náhradníka za spravodajcu. Predišlo by sa dnešnej situácii. Čiže aby sa vždy navrhovali aj náhradníci. Pokiaľ sa to bude dať, tak vždy najmenej traja.

  • Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Františkovi Mikloškovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil stanovisko gestorského výboru. Ale najprv dám hlasovať o zmene spravodajcu k tomuto bodu programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o zmene spravodajcu za výbory k tomuto bodu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zmene spoločného spravodajcu výborov. Za pána poslanca Jána Budaja navrhujem pána poslanca Mikloška.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz prosím schváleného alebo určeného spoločného spravodajcu pána Mikloška, aby v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ako prvé sa ospravedlňujem mojim voličom, že ma podporila aj opozícia.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 300 pridelila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predmetný návrh zákona neprerokoval. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    II.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - máte ich všetci.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúčal hlasovať takto:

    spoločne o bodoch 1 až 7, 9 až 13 a 15 až 24 a tieto schváliť, spoločne o bodoch 8, 14 a 25 a tieto neschváliť.

    IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Kužma, pán poslanec Benkovský, Hofbauer, Köteles, pán poslanec Hudec, čiže osem poslancov. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Prvý je pán poslanec Cuper a posledný pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    nebolo by potrebné k tejto predvolebnej novele zákona o koncesionárskych poplatkoch, s ktorou predstupuje SDĽ, vystupovať, ale celé divadlo, ktoré sa tu odohralo, je len paródiou na celé vládnutie terajšej vládnej koalície, ktoré na Slovensku funguje.

    Pán predseda, to sú paradoxy dejín. Včera alebo predvčerom ste vo Východnej, keď ste strúhali šindle, povedali, že je potrebné menej v parlamente rozprávať a viacej pracovať. Ukázalo sa, ako terajšia vládna koalícia pracuje.

  • Pán predseda, hovorím k veci, len chcem dokončiť myšlienku, ktorá má uviesť celé moje vystúpenie k samotnej predlohe zákona.

    Dnes ste zistili, že vlastne nie opozícia je prekážkou prijímania zákonov v tomto parlamente, ale samotná vládna koalícia, pretože nie je schopná zohnať spravodajcu k zákonu. Ani sa nedivím. Po tom, čo sa v Slovenskej televízii deje, keď ste ju tak "zverejňoprávnili", že opozícia sa tam dostane len vtedy, keď to chce pán Budaj. Príkladom je včerajšia relácia O päť minúť dvanásť, kde sa opozícia vôbec nedostala a, podotýkam, nebola to prvá relácia O päť minút dvanásť. Počas vlády Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska v takýchto reláciách vo verejnoprávnej televízii vždy mala opozícia svoje zastúpenie. Teraz sa často stáva, nieže často, je to skôr už pravidlom, že pán Budaj dáva pokyny, kedy opozícia do Slovenskej televízie pustená bude a kedy nie.

    V tomto duchu je potrebné pripomenúť, že sa nedivím, že pán spravodajca už prišiel zrejme z kotolne. Myslel som si, že sa tam bude zašívať až do schválenia tejto novely, lebo je to jeho zásluha, že sa opozícia zo Slovenskej televízie vytráca. Nedivte sa potom, pán predseda, ak sa snažíme dostať do Slovenskej televízie aspoň na rokovania parlamentu, ktoré vysiela druhý program Slovenskej televízie, aj to začína až o poldruhej v noci, aby ste ukázali občanom svoju ústretovosť, keď ste im sľúbili, že budú priame prenosy z parlamentu.

    Pánu predkladateľovi Andrassymu chcem pripomenúť, že je ešte príliš mladý a zrejme mu uniklo, že ak sa koncesionárske poplatky prestali platiť niektorými platiteľmi koncesionárskych poplatkov za Slovenskú televíziu, tak to bolo práve preto, že terajšia ministerka financií a niektorí ďalší ústavní činitelia ako napríklad aj pán Ftáčnik a, samozrejme, tiež minister kultúry pán Kňažko vyzývali slovenských platiteľov koncesionárskych poplatkov, aby ich jednoducho Slovenskej televízii neplatili. A znovu podčiarkujem, že vtedy mala opozícia toľko vysielacieho času v Slovenskej televízii, koľko mala aj vtedajšia vládna koalícia a boli sme neustále kritizovaní, že je to nedemokratické. Dnes by sme mali tisíc dôvodov písať demarše do Európskej únie a iných inštitúcií, že sa nám nedostáva vo verejnoprávnych prostriedkoch na hromadné informácie nijaký priestor.

    Takže táto komédia, ktorá sa hrá pred občanmi Slovenskej republiky, skôr pripomína predvolebný míting, ktorým si Strana demokratickej ľavice chce zlepšiť svoj imidž po tom, čo hlasovala za balíček ekonomických opatrení a zákon, ktorý odovzdal polovicu Slovenska maďarskej koalícii. Sú to príliš veľké ceny za to, aby ste si chvíľu povládli. Podotýkam pre koncesionárov, že aj tak za zákon budem hlasovať, pretože predsa len zmierni niektoré ekonomické problémy, do ktorých nás, ale najmä dôchodcov terajšia vládna koalícia uvrhla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Cupera - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Moric, pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok. Ako posledná je pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    v súvislosti s vystúpením pána poslanca Cupera ku koncesionárskym poplatkom chcem položiť otázku predkladateľovi tohto návrhu, či ešte stále platí výzva pani ministerky financií k tomu, aby občania neplatili koncesionárske poplatky, hlavne tí, ktorí sú nespokojní s vysielaním Slovenskej televízie. Pretože v poslednom čase dostávame veľmi veľa listov ako opoziční poslanci, kde občania vyjadrujú nesúhlas hlavne so spravodajstvom, že opozícia tam takmer nemá ani najmenší priestor na to, nie aby oponovala vyhláseniam členov vládnej koalície, ale aby odpovedala na otázky, nič nehovoriace a sterilné od politiky. Ďalej by som chcela ešte povedať, že dokonca dochádza k takým manipuláciám, že sľúbené prenosy z parlamentu, ktoré mali byť po odvysielaní, vo štvrtok minulý týždeň, boli posunuté až za 01.00 hodinu v noci. Zhodou okolností sa vysielalo rokovanie o jazyku národnostných menšín.

    Vážení, ak si takto vykladáte článok ústavy o informovanosti, tak je to také vzdialené od demokracie, ako vy ste vzdialení od schopnosti riadiť tento štát a robiť poriadok. Vaše riadiace aktivity smerujú do absolútneho chaosu. Čím ďalej, tým väčší je chaos vrátane poslancov.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja by som mohol len súhlasiť s tým, čo povedal môj predrečník alebo rečník a viem, že na otázku, ktorú položím, nie je nárok odpovedať. Ale aj tak by som sa chcel opýtať pána predkladateľa - myslím si však, že pre jeho mladosť a neskúsenosť na to odpovie skôr spravodajca pán poslanec Mikloško -, v čom je vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu kvalitnejšie od toho, pri ktorom terajšia pani ministerka a vtedajšia poslankyňa, ktorá má dbať na zákon, vyzývala k porušovaniu zákona. Keby mi vedel niekto odpovedať na to, prečo sa vtedy nemalo platiť a teraz sa už má platiť. A ak to nebude vedieť pán predkladateľ, prosil by som pána spravodajcu, aby sa k tomu vyjadril.

  • Ďakujem pekne.

    Bola by som veľmi rada, keby sa mohlo dostať do zápisu, že vlastne spravodajca pán Mikloško je tam na návrh práve pána poslanca Cupera. My ako klub HZDS sme vlastne toto podporili, aby sme dokázali, že skutočne treba mať úctu voči zákonom aj voči novelám. Myslím si, že pán Mikloško je tým správnym spravodajcom, pretože u neho sa dá povedať, že je ozaj nezávislý. On televíziu nemá, takže nie je ovplyvnený žiadnym vplyvom alebo známosťami. Myslím si, že sa netreba obávať, že by sa to dostalo na verejnosť, lebo v noci to nikto nepozerá a médiá sú aj tak na vašej strane, takže dúfam, že tie to nebudú komentovať. A možno by bolo aj dobré, keby sme do budúcnosti vymysleli aj náhradníka za ministra, aby skutočne tento parlament nemal také veľké prestoje.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Hlásila sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa sa vzdáva vystúpenia.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vrátil k predkladanej novele o koncesionárskych poplatkoch, ktorá by vlastne mala istým spôsobom meniť filozofiu platenia koncesionárskych poplatkov. O nedokonalosti tejto novely sa na minulej schôdzi pohovorilo veľmi veľa, o tom by som nechcel hovoriť. Taktiež by som mohol z tohto miesta hovoriť o bývalej pani poslankyni a súčasnej ministerke pani Schmögnerovej, ktorá hovorila, skutočne vyzývala k neplateniu koncesionárskych poplatkov. Veľmi rád by som počul jej stanovisko aj k dnešnej novele, čo však určite nie je možné. Nie o tom však chcem hovoriť.

    Na začiatok chcem skutočne podporiť túto novelu, podporiť ju ako prechodnú novelu, ktorá by istým spôsobom mala nadviazať na nový zákon o Slovenskej televízii, ktorý by mal iným spôsobom, z hľadiska inej filozofie riešiť financovanie Slovenskej televízie, a to takým spôsobom, aby Slovenská televízia mohla byť plne verejnoprávna a ako plne verejnoprávna aj bohatá Slovenská televízia, aby táto televízia z nedostatku peňazí už nikdy nemusela byť závislá od nejakej väčšiny v parlamente, aby nový zákon o Slovenskej televízii mohol riešiť celkom iným spôsobom Radu Slovenskej televízie, aby táto rada dostala kompetencie v prvom rade voliť riaditeľa, byť zaňho priamo zodpovedná, a nie ako je to v súčasnosti, jednoducho navrhovať riaditeľa parlamentu a vlastne takýmto spôsobom sa riaditeľ Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu dostáva stále do istého područia parlamentu, stále je v istej závislosti od väčšiny v parlamente a teraz bez ohľadu na to, aký parlament a v akom zložení práve sedí.

    Situácia v Slovenskom rozhlase je celkom odlišná ako situácia v Slovenskej televízii. Kým Slovenská televízia sa naozaj nespráva ako verejnoprávna inštitúcia, Slovenský rozhlas práve naopak ako verejnoprávna inštitúcia je už dlhé roky. Svedčí o tom aj záujem poslucháčov, svedčí o tom aj sledovanosť Slovenského rozhlasu, svedčí o tom dôveryhodnosť Slovenského rozhlasu, čo Slovenská televízia v tejto chvíli skutočne nemôže povedať. Sledovanosť Slovenskej televízie v poslednom období klesla o 5 %, hoci dôveryhodnosť Slovenskej televízie paradoxne stúpla. Sú to argumenty, s ktorými treba narábať veľmi opatrne, lebo ak by sme išli úplne do dôsledkov, tak asi najdôveryhodnejšia by bola taká televízia, ktorú by pozeral minimálny počet divákov, a to pochopiteľne nikto z nás nechce.

    Situácia v Slovenskej televízii je skutočne pre opozíciu taká, že niet sa čomu radovať. Neplnia sa uznesenia Rady Slovenskej televízie, nedodržiava sa napríklad tretinový model v publicistike a spravodajstve, mnoho sa hovorilo o tom, či tretinový model vláda - koalícia - opozícia je tým najspravodlivejším modelom. Pochopiteľne, môžeme o tom diskutovať tu, môže o tom diskutovať Rada Slovenskej televízie, môže o tom diskutovať vedenie Slovenskej televízie, ale pokiaľ Rada Slovenskej televízie neprijme uznesenie, v ktorom by bol iný model, kde by sa kopírovalo spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii, stále platí uznesenie, ktoré prijala Rada Slovenskej televízie približne pred dvoma rokmi, to znamená, tretina koalícia, tretina opozícia, tretina vláda. Tento model nielenže sa nenapĺňa, ale čísla, ktoré vychádzajú z tohto modelu, sú v súčasnosti pre opozíciu priam katastrofálne. Situácia v publicistike a spravodajstve je taká, že na jeden príspevok opozície vychádza v poslednom čase podľa našich meraní desať príspevkov koalície.

    V Slovenskej televízii sa nedodržiava typová vysielacia štruktúra. V Slovenskej televízii sa nedodržiavajú časové následnosti vyplývajúce z typovej vysielacej štruktúry. V Slovenskej televízii pracujú rôzne súkromné firmy, ktoré opäť dostávajú zákazky, aby sa kompenzovali isté vzťahy, ktoré sú v Slovenskej televízii. V Slovenskej televízii je cenzúra v spravodajstve. Niekoľkokrát sa stalo, že bol nakrútený spravodajský príspevok do Televíznych novín alebo Aktualít alebo spravodajskej relácie, ktorý nebol odvysielaný. Pochopiteľne, bol to príspevok opozície. Čiže skutočne z našej strany niet sa prečo radovať, čo sa týka Slovenskej televízie, niet prečo v tejto chvíli dvíhať alebo tlačiť kladné tlačidlo. Bolo by to vtedy, keby sme rozmýšľali veľmi úzkoprso. Tvrdím, že žiadny riaditeľ Slovenskej televízie nie je posledný, tak ako žiadny parlament v tejto republike nie je posledným. Všetkým nám ide o to, aby sme vybudovali silnú verejnoprávnu Slovenskú televíziu, takú, ktorá by bola naozaj nezávislá. A nezávislá Slovenská televízia môže byť len taká televízia, ktorá je bohatou televíziou.

    Aj z tohto dôvodu, uvedomujúc si to, čo som povedal na začiatku, budem hlasovať za túto novelu zákona, aj keď si uvedomujem, že novela zákona v tejto chvíli skutočne, nechcem povedať, že nič nerieši, ale rieši veľmi málo, a budem sa naozaj veľmi rád podieľať na novom zákone o Slovenskej televízii, ktorý bude financovanie Slovenskej televízie riešiť celkom iným spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Husár. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne.

    Plne sa stotožňujem s hodnotením úlohy Slovenskej televízie, tak ako to pred chvíľou predniesol pán kolega Jarjabek. Áno, okrem "zásadnej" zmeny v spravodajstve sa v Slovenskej televízii nezmenilo vôbec nič a ak tak k horšiemu. A keby som to nepovažoval za zbytočné a nebol v tej súvislosti aj lenivý, tak by som zišiel dole za ten veľký mikrofón a podal zlepšený pozmeňujúci návrh pani Schmögnerovej asi tohto znenia: "Občan, ktorý čestným vyhlásením potvrdí, že sa vydržal pozerať na Slovenskú televíziu celý mesiac, dostane k tretiemu nasledujúceho mesiaca od Slovenskej televízie 70 Sk.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma, pripraví sa pán poslanec Benkovský.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    zákon číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch upravuje systém platenia, vyberania poplatkov za televízne a rozhlasové prijímače. Ide o štandardný spôsob, z ktorého sú financované verejnoprávne inštitúcie, ako je rozhlas a televízia v európskom systéme.

    Chcel by som veľmi stručne doplniť to, o čo vlastne ide. Vplyv médií, ktorých je čím ďalej tým viac, nie je len na politickú scénu, ale aj na správanie sa občanov, je veľmi potrebné oddeliť od politického vplyvu. K oddeleniu je možné pristúpiť len vtedy, ak tieto inštitúcie sú samofinancovateľné. Ak občan z priamych daní bude platiť svoju televíziu a svoj rozhlas, tým sa aj vplyv politických strán či vo vedení, či v snahe ovládnuť tieto médiá zmenší. Z tohto dôvodu, aj keď viem, že tento zákon nie je v poriadku, podporujem ho a dúfam, že sa nám v budúcnosti podarí financovať televíziu tak ako v Českej republike, kde verejnoprávna televízia je kompletne financovaná z verejných poplatkov a reklamy a nie je napojená na štátny rozpočet.

    A ešte sa stručne vyjadrím k slovám pána Jarjabka a ku kolegom z opozície. Tretinový systém, ktorý sa tu spomínal, je, myslím si, prechodný aj pre opozíciu, aj koalíciu. Žiaľbohu, nemáme dohodnutý spôsob jeho adekvátnej kontroly alebo merania. Ak by sme totiž započítali vystúpenie opozičných poslancov v parlamente, a to bola aj otázka vo výbore, tak zase pomer vystúpenia opozície a koalície by sa dostal do opačného sledu. Čiže ak budeme chcieť vlastne kontrolovať tieto pomery, mali by sme si dohodnúť jednotný systém započítavania, kde by som bol za to, aby sa pre každú politickú stranu či vládu započítaval každý šot, každé vystúpenie politického zástupcu a potom by sme nemali spor, kto a koľko je v tom, a najlepšie by bolo, ak by tieto zápočty robila nezávislá občianska iniciatíva a dokázala nám nestranne udať presné monitoringy z jednotlivých vysielaní.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Kužmu - ako prvý pán poslanec Jarjabek, potom pani poslankyňa Aibeková a potom pán poslanec Hofbauer ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni,

    chcel by som doplniť pána poslanca Kužmu, čo sa týka tretinového modelu, o ktorom toľko diskutujeme. Keď Rada Slovenskej televízie schválila tretinový model, schválila ho približne ako francúzsky model vo francúzskej televízii. Tento francúzsky model, samozrejme, je vo francúzskej televízii istým spôsobom modifikovaný. V Slovenskej televízii Rada Slovenskej televízie tento model schválila ako tretinový model platiaci iba pre publicistické a spravodajské relácie, to znamená, že do tohto modelu nezapočítavala parlamentné sedenia. Ak by takýto model mal fungovať, musela by Rada Slovenskej televízie svojím uznesením schváliť iný model, nič jej v tom, samozrejme, nebráni. Čísla, ktoré máme, čo sa týka percentuálneho vyjadrenia opozície a koalície v tomto parlamente, sú čísla, ktoré sú oficiálnymi číslami Výskumného informačného servisu a Výskumný informačný servis Slovenskej televízie je interné pracovisko Slovenskej televízie. Pochopiteľne, čísla tohto pracoviska sú iné, ak sa vzťahujú len na spravodajské relácie a publicistiku a iné, ak sa vzťahujú aj na parlamentné vystúpenia. Keď sa vzťahujú na parlamentné vystúpenia, pochopiteľne, ide o istú manipuláciu, lebo parlamentné vystúpenia nerežíruje Slovenská televízia, a o čo menej budú poslanci opozície vystupovať v oficiálnych publicistických a spravodajských reláciách, o to viac budú vystupovať v reláciách, ktoré Slovenská televízia v parlamente nemôže ovplyvniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec sa vyjadril aj k istej nespokojnosti k tretinovému modelu. Na toto už zareagoval pán poslanec Jarjabek a aj ja by som zareagovala dvoma krátkymi poznámkami, a síce, aby vystúpenia v budúcnosti hodnotila nejaká nezávislá občianska iniciatíva. Bohužiaľ, v Slovenskej republike zatiaľ nezávislé občianske iniciatívy neexistujú, povedzme si, že každá je napojená na nejakú politickú stranu priamo alebo nepriamo a predovšetkým finančnými kanálmi ide o nepriame napojenie. Takže mnohé, ktoré sa vyhlasujú za nezávislé, nezávislé vôbec nie sú. Teda tento model by asi nebol použiteľný a nebol by vhodný. Pán poslanec, myslím si, že v súčasnosti je hlavný problém v tom, že redaktori dostávajú informáciu, že nesmú oslovovať alebo nemajú oslovovať opozičných poslancov a samej sa mi, bohužiaľ, už niekoľkokrát stalo, že aj keď so mnou redaktor Slovenskej televízie nahral rozhovor, jednoducho nebol pripustený do vysielania.

    V minulosti, ak som sa napríklad ako spravodajkyňa vyjadrovala k zdravotníckym a sociálnym zákonom, vždy bol požiadaný o vyjadrenie aj bývalý opozičný poslanec, či to bol už pán poslanec Kováč alebo pán poslanec Šagát, súčasný minister. Dnes nie je záujem o tieto vystúpenia. Keď som sa naposledy vyjadrila k zákonu o zdravotnom poistení a vyjadrila som sa pozitívne o tomto zákone, tak dokonca ani toto vysielanie, táto nahrávka nebola pustená, pretože jednoducho som opozičná poslankyňa. Ide tu o to, že nie vždy si politik môže vybrať, že chce niečo povedať, pretože jednoducho zatiaľ je tento výber motivovaný redaktormi a tí majú presne napísané noty, podľa ktorých...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Kužma, vo vašom vystúpení ma veľmi zaujalo vaše vyhlásenie, že podľa vás zákon nie je v poriadku, ale budete ho podporovať. Zamýšľal som sa nad týmto zaujímavým výrokom a veľmi by ma zaujímalo, či ho budete podporovať napriek tomu, že nie je v poriadku, alebo ho budete podporovať práve preto, že nie je v poriadku? Škoda, že ste to nedopovedali. A potom chýbalo ďalšie komplexnejšie doplnenie. Ak by zákon bol v poriadku, to teda predznačuje, že by ste ho nepodporovali?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi niekoľkými vetami reagovať na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Predložená novela zákona o koncesionárskych poplatkoch smeruje ku skvalitneniu vysielania verejnoprávnych elektronických médií i cestou zvýšenia finančných zdrojov na tvorbu programov. V tejto súvislosti sa treba stotožniť s faktom, že v súčasnosti sa platná zákonná úprava v praxi jednoznačne prejavuje ako málo účinná. To sa prejavuje aj v príjmoch elektronických médií a následnej kvalite ich práce. Uvedomujem si, že bez prijatia navrhovanej novely by v budúcnosti bolo stále obťažnejšie poskytovanie týchto služieb pre verejnosť. Novela rieši predovšetkým to, čo je málo efektívne, t. j. systém platenia, vyberania, vymáhania a využitia poplatkov za užívanie rozhlasových a televíznych prijímačov. To považujem za pozitívne, a preto budem z uvedených dôvodov podporovať prijatie novely predkladaného zákona.

    Teraz mi dovoľte niekoľko poznámok k návrhu, ktorý skupina poslancov odporúča prijať, a to k bodu 15 návrhu zákona § 4 - sadzba poplatkov. Predkladateľ navrhuje v uvedenom paragrafe: "Mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30 Sk a televíznych prijímačov je 75 Sk. Výška poplatku pre právnickú osobu a samostatne zárobkovo činnú fyzickú osobu je päťnásobok poplatku pre fyzickú osobu." To prakticky znamená, že samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, ak eviduje prijímač v účtovníctve, čo samo osebe je problematické dokazovať, bude platiť päťnásobok poplatku fyzickej osoby, konkrétne je to 525 Sk mesačne.

    Pri tejto interpretácii by platili napríklad banky, hotely, kde nakoniec musia byť televízne a rozhlasové prijímače na každej izbe, ale i akciové spoločnosti či spravidla nemalé spoločnosti s ručením obmedzeným takú istú sumu ako malý živnostník, napríklad pekár, holič, opravár elektrospotrebičov, či dokonca televíznych prijímačov, ale i také samostatne zárobkovo činné osoby, ako sú ekonómky, advokáti a ďalší. Možno preto konštatovať, že pre živnostníka zvýšená suma môže tvoriť neprimeranú záťaž a na strane druhej pre veľké firmy s niekoľkými desiatkami prijímačov by to bola len zanedbateľná suma. Pritom vo viacerých remeslách a odboroch je potreba používania rozhlasového či televízneho prijímača buď potrebná, alebo aspoň spoločensky žiaduca. Z týchto dôvodov v prípade, že nedôjde k prijatiu pozmeňujúceho návrhu, budú živnostníci a drobní podnikatelia zákon obchádzať a nedosiahnu sa ani predpokladané príjmy.

    Chcem tiež upozorniť pani poslankyne a pánov poslancov Národnej rady, že môj pozmeňujúci návrh je širší ako návrh, ktorý bol písomne predložený pánom poslancom Jánom Šimkom a zahrňuje všetkých živnostníkov a drobných podnikateľov. V prípade, že bude prerokúvaný v druhej časti návrhu, kde sa v § 6 - oslobodenie od poplatku - tento doplňuje o body d) a e), osobne považujem - a tým sa dostávam k môjmu návrhu - mesačnú výšku navrhovaného poplatku pre samostatne zárobkovo činné osoby vo výške 5-násobku poplatku pre fyzické osoby za neprimeranú. Ide predovšetkým, ako som už uviedol, o živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí takmer výlučne vlastnia jeden rozhlasový či televízny prijímač. Z uvedeného dôvodu je neprijateľné, aby poplatok bol 5-násobne vyšší ako u fyzických osôb.

    Oceňujem, že gestorský výbor možno práve pod tlakom predložených pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady si osvojil podstatnú väčšinu z nich a zapracoval ich do spoločnej správy. Napriek tomu neodporúčam bod 11 spoločnej správy a žiadam ho vyňať na samostatné hlasovanie. Tento bod zásadne mení podstatu pôvodného návrhu v tlači 211 článok I bod 15 § 4a o sadzbe poplatkov. Návrh gestorského výboru mení od základu tiež filozofiu predkladateľa, ktorý sa snažil o zjednotenie sadzieb pre právnické osoby na päťnásobok poplatkov fyzických osôb. Takéto riešenie by prispelo k zjednodušeniu výberu poplatkov a podporilo by rozvoj cestovného ruchu napríklad znížením nákladových položiek hotelových zariadení. Pozmeňujúci návrh gestorského výboru tento zámer znemožňuje.

    Navrhované riešenie úhrady poplatkov za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov podľa ich počtu, t. j. za každý prijímač, mimoriadne skomplikuje stanovenie výšky, a tým aj výber poplatkov. Môže tiež viesť k obchádzaniu zákona najmä u živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ale i právnických osôb, kde nie je možné jednoduchým spôsobom preukázať počet spoplatňovaných prijímačov. Navyše opätovne sa zvyšuje zaťaženosť podnikateľskej sféry v pozmeňujúcom návrhu oproti návrhu predkladateľa najmä u právnických osôb. Práve z uvedených dôvodov navrhujem, aby v bode 15 § 4a - sadzba poplatkov sa upravil text takto: "Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu a pre samostatne zárobkovo činnú osobu za používanie rozhlasových prijímačov je 30 Sk a televíznych prijímačov 75 Sk. Výška poplatku pre právnickú osobu je päťnásobok poplatku pre fyzickú osobu."

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol rozdaný aj písomne.

    Ďakujem.

  • Hlási sa niekto s faktickou poznámkou? Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Budaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok. Prvý je pán poslanec Jarjabek, druhý pán poslanec Budaj.

    Pán poslanec, prepáčte.

    Prosím vás, kto má zapnutý mobilný telefón, vypnite ho, a keď nie, choďte telefonovať mimo rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nechcem sa opakovať a nechcem opakovať to, čo tu už bolo povedané niekoľkými predrečníkmi. Problém tejto novely nie je v tom, koľko bude koncesionár platiť. Problém je v tom, aby platil. Problém je vo vymáhaní poplatkov a je to nedokonalosť aj tejto novely. Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je asi 440 tis. neplatiacich koncesionárov.

    Ďakujem.

  • Vzácne sa zhodujeme s kolegom z výboru. Pán Bohunický hľadá riešenie, chápem ho, ale realita je taká, že riešenia budú možné, ak príde k tomu, že v daňovom základe právnických osôb bude zahrnutá položka koncesionárskych poplatkov. Dovtedy to nie je možné a vždy je to na úkor niektorej sociálnej skupiny. V gestorskom výbore sme uprednostnili spravodlivosť voči chudobnejším a zároveň od toho očakávame, že sa nestane - a s tým by ste, pán Bohunický, asi tiež nesúhlasili -, že veľké hotely odvedú...

  • Len pre zápis, bol to pán poslanec Benkovský.

  • Tak prepáčte mi, ospravedlňujem sa, pán poslanec Benkovský -, že veľké hotely odvedú 525 korún, hoci budú mať stovky televíznych a rozhlasových prijímačov. Toto nás viedlo k myšlienke ponechať úpravu platenia podľa súčasnej legislatívy a v budúcej legislatívne po dohode s ministerstvom financií hľadať riešenie platby za mediálnu komunikáciu v daňovom základe, kde by sa právnické osoby odlíšili od samostatne zárobkovo činných a od fyzických osôb.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    ako už viackrát nielen pri rokovaní na tejto schôdzi, ale pri rokovaní tohto funkčného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky štart prerokúvania tejto novely zákona pripomínal skôr frašku než prerokúvanie normálneho legislatívneho materiálu.

    Dámy a páni, stabilne v tomto parlamente buď chýba za vládnu koalíciu predkladateľ, alebo chýba spravodajca, prípadne chýbajú obaja. Potom sa začína pátranie, kde sa nachádza jeden či druhý. Keď sa nájde prvý, stratí sa druhý. Keď sa nájde druhý, stratí sa prvý. Získavajú sa náhradníci. Zaskakuje sa. Dokumentuje to predovšetkým váš vlastný nezáujem a vašu vlastnú neúctu voči parlamentnej demokracii, voči parlamentu. Je to vcelku pochopiteľné. Väčšina z vás je tu po prvý raz a naprostá väčšina z vás aj posledný raz. Tak si z tohto robíte aspoň zábavu, keď už nič iné. Nech mi je odpustené, ale dobrosrdečný, infantilný úsmev spravodajcu pána Mikloška a miništrovanie podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Paľom Hrušovským a dodatočne prítomným spravodajcom Jánom Budajom mi pripomínalo tak trošku vypomáhanie miništrantov duchovnému, ktorý vypil omšové víno skôr, než prišlo k pozdvihovaniu. Myslím si, že aj to patrilo k takému folklóru prerokúvania tejto novely, ktorá sama osebe je kuriózna.

    Prečo je kuriózna? Je to unikátny návrh zákona alebo návrh novely zákona, ktorý vyplynul z disciplíny voličov KDH a SDĽ v predvolebnej kampani a v predvolebnom období, a to zo strany súčasnej ministerky financií. Nespomínam si, že by takáto novela zákona bola niekde v Európe prijatá, navrhnutá alebo vôbec by vznikla. Na jednej strane je to veľmi zaujímavé, pretože to dokumentuje disciplinovanú základňu politických subjektov, ale na druhej strane nepridáva to nijako na vážnosti a dôveryhodnosti tohto zákona. V tom, či táto novela zákona prispeje k zlepšeniu postavenia Slovenskej televízie - samozrejme, tí, ktorí to predkladajú, sú optimisti a tvrdia áno. Som skeptik, domnievam sa, že nie, pretože v Slovenskej televízii zapácha niečo iné než len prítok finančných prostriedkov. Ak by od prítoku finančných prostriedkov závisela jej objektívnosť, jej pluralita názorov a jej kvalitatívna úroveň, tak by to bolo najjednoduchšie riešenie, pretože návrhom zákona by sa jednoducho zaťažili všetci občania dostatočne vysokou sumou, aby sa televízia mohla vo finančných prostriedkoch topiť. Nie je to však tak. Veď po parlamentných voľbách na jeseň roku 1998 prvé najnaliehavejšie kroky boli personálne čistky, deratizácia, ako sa k tomu hrdo hlásila predvolebná opozícia a povolebná koalícia vyhadzovaním desiatok pracovníkov častokrát veľmi kvalitných a častokrát takých, ktorí nemali nič spoločné so súčasnou opozíciou, jednoducho z princípu. Tam sa vyplytvalo habadej prostriedkov a je zbytočné lamentovať nad tým, že televízia nemá prostriedky.

    Ďalšia veľmi naliehavá vec pre Slovenskú televíziu a pre súčasnú koalíciu bola zmena loga, aby sa z loga verejnoprávnej Slovenskej televízie stratila národná trikolóra, stratila sa grafická skratka, ale aj alfabetický symbol Slovenskej televízie. To, čo bolo navrhnuté a čo sa odvysielava napríklad v rámci spravodajstva, je hlavolamom, pretože nemá nič spoločné so Slovenskou televíziou ani graficky, ani farebne. Bol som svedkom debaty študentov v električke, ktorí sa dohadovali za živej pozornosti ostatných cestujúcich v preplnenom vozidle, čo toto novopečené logo Slovenskej televízie vlastne znamená. Názory študentov boli dosť pozoruhodné. Samozrejme, boli vtipné, hrýzli a najbujarejšiu odozvu zožal názor jedného zo študentov, ktorý sa vyjadril, že mu to pripomína, prepytujem s odpustením, sedaciu časť ukrytú za stromom, z ktorej vykúka polovica. Ja to šťavnatejšie nepodávam, ale tento názor vyslovený v preplnenej električke sa stretol s búrlivou veselosťou všetkých cestujúcich. Asi to bolo k tomu najbližšie.

    Dámy a páni, zazneli tu optimistické hlasy, že táto novela zákona vyrieši finančné problémy Slovenskej televízie. Nevyrieši ich, pretože 440 tis. neplatičov, ktorí neplatia z dôvodu uposlúchnutia pani Schmögnerovej, nie je mysliteľné naháňať po súdoch, pretože toľko súdov tu nemáme. Odznelo tu, že novela prispeje aj k zvýšeniu verejnoprávnosti. Ani k tomu neprispeje, pretože verejnoprávnosť opäť nezávisí od finančného postavenia, ale od politických tlakov, ktoré na toto kedysi verejnoprávne médium, ale už v súčasnosti plne politické médium dopadá. No a táto novela nevyrieši nič ani preto, lebo televízia je taká, ako ju robia ľudia, ktorí v nej sedia. A títo zrejme inak robiť nevedia ani nechcú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Ako posledný sa pripraví pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    pán minister,

    pán predseda,

    chcel by som sa vyjadriť k predkladanému návrhu, a nie kritizovať televíziu alebo ju chváliť. Takže dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície vyjadril k predkladanému návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania.

    Predložený poslanecký návrh na novelizáciu zákona o koncesionárskych poplatkoch by mal podľa predkladateľov odstrániť doterajšiu nedostatočnosť a nekoncepčnosť, riešiť právne vzťahy vznikajúce pri vyberaní koncesionárskych poplatkov a zároveň zvýšiť finančné zdroje pre verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Z tohto hľadiska je návrh logický a ja by som ho podporoval a budem podporovať, ale na druhej strane podľa môjho názoru celá doterajšia prax a s tým súvisiaca filozofia doterajšieho a takisto aj navrhovaného zákona je z hľadiska platiteľov koncesionárskych poplatkov spochybniteľná a kontroverzná. Veď verejnoprávne vysielanie aj podľa predkladateľov je určené pre verejnosť, financované verejnosťou a kontrolované verejnosťou, pričom pod pojmom verejnosť je chápaná celá populácia krajiny alebo teritória, pre ktoré má verejnoprávna televízia poskytovať svoje zákonom stanovené služby. Verejnoprávne vysielanie v tomto zákone je chápané ako služba verejnosti.

    Vážená Národná rada, s ľútosťou som nútený konštatovať, že doterajšia prax, ale ani návrh zákona nepotvrdzuje tieto zásady, ale vychádza zo skutočnosti, že financovanie verejnoprávneho vysielania je a bude riešené prostredníctvom takzvaných koncesionárskych poplatkov. Pritom jediné kritérium na platenie takzvaného koncesionárskeho poplatku je vlastnenie rozhlasového alebo televízneho prijímača. Z tohto hľadiska by som považoval za výstižnejší názov zákona napríklad "dodatočné dane za vlastnenie televízneho alebo rozhlasového prijímača".

    Platiteľ koncesionárskeho poplatku, podľa môjho názoru viacnásobný daňovník dosiaľ a podľa návrhu aj v budúcnosti by mal platiť ten istý poplatok na celom území Slovenskej republiky napriek tomu, že vo všetkých veľkomestách Slovenska je veľmi kvalitný príjem signálov a program verejnoprávnej televízie sa dá sledovať napríklad pomocou šnúry manželkinej žehličky, kým vo viacerých regiónoch Slovenska, a nielen v hornatých, sa druhý program STV nedá vôbec sledovať, dodal by som, že v niektorých oblastiach občas aj prvý program STV alebo rozhlas na ultrakrátkych vlnách je vo veľmi zlej alebo nedostatočnej kvalite. Takže občanom Slovenskej republiky nie je umožnené, aby sa v plnom rozsahu venovali programom verejnoprávnej televízie alebo rozhlasu napriek tomu, že na základe zákona sú nútení platiť poplatky v plnej a tej istej výške. Teda platia za služby, ktoré im Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas neposkytuje.

    Ako vidíme, súčasný stav v poskytovaní služieb verejnoprávnych médií je v ostrom rozpore s logikou zákona aj s dôvodovou správou. Keby to bolo takto, tak za tie isté poplatky by mali mať občania zabezpečené rovnaké služby na rovnakej úrovni na celom území Slovenskej republiky. Úroveň služby, za ktorú sme nútení platiť, nemôže závisieť od faktu, či dotyčný platiteľ koncesionárskeho poplatku žije v Bratislave alebo na konci Slovenska, napríklad v Lietavskej Lúčke. Úlohou verejnoprávnych médií vyplývajúc z Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť práva občanov na objektívne vyvážené a neskreslené informácie.

    Chcel by som zároveň upozorniť navrhovateľov, že tú istú mienku majú aj dotknutí občania, teda platitelia koncesionárskeho poplatku. Mám napríklad v ruke petíciu občanov z obce Háj: "Na Obecnom zastupiteľstve v Háji dňa 30. 3. 1999 bola prerokovaná otázka televíznych programov STV 2 a Markízy." Dodal by som, že o Markíze teraz nerokujeme. "Samospráva konštatuje, že ani jeden z uvedených programov sa nedá chytiť v našej obci už od samého začiatku vysielania. Naša obec leží v údolí, tým pádom sa signály stratia. Bolo by potrebné namontovať vykrývač pre našu obec. Zasielame vám menný zoznam obyvateľov obce, ktorí požadujú, aby bol zabezpečený do našej obce príjem televízneho programu STV. V prípade, že našej žiadosti nebude vyhovené, obyvatelia našej obce prestanú platiť koncesionárske poplatky."

    Nesúhlasil som s nimi, presvedčoval som ich, aby toto uznesenie neprijali. Napriek tomu môžem potvrdiť, že všetci občania to podpísali.

    Ďalším vážnym morálnym aj politickým aspektom takzvaných koncesionárskych poplatkov je jasné existujúce protirečenie v štruktúre programov Slovenskej televízie. Slovenská televízia zo zákona ako štátna verejnoprávna inštitúcia funguje tak, že z logického hľadiska by mala vysielať pre každú skupinu občanov Slovenskej republiky, spresňujem pre platiteľov koncesionárskych poplatkov. S ľútosťou som však nútený konštatovať, že dosiaľ si túto neľahkú úlohu táto verejnoprávna inštitúcia nesplnila. Slovenská televízia v súčasnosti vysiela na dvoch kanáloch týždenne približne 195 hodín, keď odpočítame z toho parlamentné vysielanie, 107 hodín na STV 1 a na STV 2 približne 83 hodín. Aj zo zákona vyplýva, že pre Slovenskú televíziu existuje povinnosť: "Vyrábať významný podiel vysielaných relácií tak, aby sa zachovala a rozvíjala kultúrna identita národa, národností a etnických skupín Slovenskej republiky."

    Vážená snemovňa, na STV 2, teda na vysielacích frekvenciách, ktoré nemožno na vyhovujúcej úrovni sledovať na značnej časti územia Slovenska, sú vysielané takzvané národnostné programy. Vysielanie pre národnostné menšiny v roku 1998 malo v štruktúre vysielania STV menej ako jednopercentné zastúpenie. Vzhľadom na približne 15-percentné zastúpenie národností v štruktúre obyvateľstva ich zastúpenie v programovej skladbe je nepomerne nízke. Ešte väčší nepomer sa objavil vo vysielacej štruktúre Slovenskej televízie, čo predstavuje v prvom štvrťroku vo vysielaní len 30 minút pre maďarskú národnosť, teda namiesto približne 10 % vysielacieho času 0,02 %. V súčasnosti STV vysiela približne 60 minút v maďarčine. Tento týždenný 60-minútový vysielací čas z hľadiska tu žijúcich Maďarov, teda platiteľov poplatkov, ako to konštatovala inak aj správa Rady Slovenskej republiky pre televízne a rozhlasové vysielanie, je málo. Veď obyvateľstvo Slovenskej republiky podľa sčítania ľudu z roku 1991 približne na 12 % tvoria občania s maďarským materinským jazykom. Ako každý človek aj oni vo svojom materinskom jazyku najlepšie pochopia správy, prijímajú poznatky alebo sa jednoducho bavia. Pričom naša jediná celoštátna verejnoprávna televízia z celej skladby programov vysiela len 0,4 % v tomto jazyku, teda pre 11 % platiteľov koncesionárskych poplatkov 0,4 % vysielacieho času a programov. Aj v tomto prípade sa vynára otázka platiteľov koncesionárskych poplatkov, prečo majú platiť poplatky za televíziu, veď pre nich nevysiela alebo vysiela málo.

    Vážená Národná rada, odporúčal by som, aby v budúcom návrhu zákona o takzvanom koncesionárskom poplatku boli zohľadnené nasledujúce stanoviská: aby sa vo výške koncesionárskych poplatkov zohľadnila regionálna kvalita prijímaných signálov STV a Slovenského rozhlasu a takisto, aby Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zohľadnila vo svojej práci, aby verejnoprávny televízny a rozhlasový vysielací čas v jazykoch tu žijúcich národnostných menšín bol v pomere k ich počtom, presnejšie k výške nimi hradených koncesionárskych poplatkov. Napriek týmto nedostatkom, ktoré dúfam aj podľa predkladateľa budú riešené v budúcom vládnom návrhu, Strana maďarskej koalície podporuje tento návrh.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kötelesa - pán poslanec Budaj, pán poslanec Kužma a pán poslanec Paška ako posledný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Pán kolega Köteles, som za to, aby sa na Slovensku platilo za služby verejnoprávnej televízie. V súčasnosti je tam ale viacero "ale". Verejnoprávna televízia sa u nás udrží iba v prípade, že sa bude platiť za používanie televíznych prijímačov, tak ako je to aj v návrhu zákona. Vy ste si zrejme nepovšimli presne to znenie "v mesačnej výške poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov". V tomto poplatku sa odráža celý súbor "investícií" štátu, či je to poskytnutie frekvencie, či je to založenie telekomunikačných systémov, čiže telekomunikácií, financovanie, doplácanie na ich straty a momentálne aj doplácanie na straty Slovenskej televízie.

    To znamená, že, žiaľ, neexistuje technologické vybavenie na meranie príjmu a ťažko by sme našli aj dohodu s užívateľmi televíznych prijímačov, keď svoj signál budú považovať za stopercentný, čiže takpovediac 75-korunový. Rovnako nevieme, ako by sme odlíšili, kedy je to nedostatok kvôli ich prijímaču alebo kvôli subjektívnemu hodnoteniu. V tomto zákone sa týmto smerom nemožno uberať.

    Pokiaľ ide o vašu nespokojnosť s pomerom národnostného vysielania, je to, a to iste uznáte, iná otázka, ktorá nemá priamy súvis s prerokovaním zákona. Podporujem spravodlivý pomer pre menšinové kultúry a verím, že ako poslanec sa takisto zasadíte za to, aby bola spokojnosť aj v tomto ohľade.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Kužma.

  • Chcel by som povedať, že vo vystúpení pána kolegu poslanca je v mnohých veciach veľa pravdy. Sami sme sa zaoberali tým, či má platiť občan, ktorý signál na území nemá, a myslím si, že aj vo výbore sme hovorili, že kto nebude mať pokrytie televízneho signálu - jednotka, dvojka -, samozrejme, nemal by platiť. Ale pokrytie územia môžeme brať len podľa mapy, ktorú vlastne budú spracúvať šíritelia signálu, a bude to stále premena podľa toho, ako sieť bude narastať.

    Druhá vec je - a stretávame sa v meste s takým problémom, hovoril už o ňom aj kolega Budaj -, že nevieme technicky zadefinovať kvalitu signálu. Nerobí nám to problém pri káblovom rozvode alebo pri spoločnej anténe, ale hlavne v rodinných domoch, kde dochádza k tieneniu sústavy a dochádzalo by veľmi často k súdnym sporom, keď sa platí, keď sa neplatí.

    A takisto keď hovoríme o sledovanosti a o programovej tvorbe, či platiť za programy, ktoré sú regionálneho alebo národnostného významu, je tiež problém zadefinovania kvantity a kvality, takže nemohli sme ísť na počet obyvateľov alebo na nejakú percentuálnu zastúpenosť, ale išlo sa na dopredu dohodnuté vysielacie časy pre národnosti.

    Ešte chcem povedať, že, žiaľbohu, stretávame sa pri verejnoprávnej televízii, nielen slovenskej, s tým problémom, že sledovanosť verejnoprávnej televízie sa neberie tak dôležito ako pri komerčnej televízii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Objektívne treba povedať, že súčasný stav pri výbere koncesionárskych poplatkov oprávnene vyvoláva vrásky na tvárach manažmentu v našich verejnoprávnych mediálnych inštitúciách. Preto by sa zdalo, že iniciatíva skupiny poslancov, ktorá sa pokúša zlepšiť výber koncesionárskych poplatkov, by mala v Národnej rade získať všeobecnú podporu. O kvalite predloženého návrhu však svedčí spoločná správa výborov Národnej rady, ktorá k tejto krátkej predlohe odporúča Národnej rade prijať niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov. Ani po akceptovaní všetkých pozmeňujúcich návrhov však zo zákona neodstránime jeho základný nedostatok, a to je skutočnosť, že zákon ukladá občanovi platiť notársky poplatok za to, že je chudobný a nemá peniaze na televízor alebo rozhlas. Je absurdné, aby naši občania boli nútení platiť za to, že na niečo nemajú peniaze. Zastávam názor, že takýto nezmysel by sme nemali podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hudec je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    hostia,

    takáto predloha novely zákona je priam ideálna na to, aby vznikla veľmi vecná diskusia, ktorá by možno s minimom politických podfarbení hľadala riešenie, ktoré skutočne treba hľadať. Možno súhlasiť, absolútne súhlasiť s tým, že relatívna sloboda média musí závisieť aj od toho, že nie je závislá od finančných prostriedkov jednej zo zainteresovaných strán, a to napríklad vlády. Je možné súhlasiť s tým, že ak máme interes o to, aby vznikla a fungovala verejnoprávna inštitúcia takéhoto typu, treba ju zabezpečiť spôsobom, ktorý nebude závisieť od vôle ani politických strán, ani momentálnej politickej moci alebo tej, ktorá sa o politickú moc usiluje. Treba však povedať, že tu jestvuje jeden veľmi vážny vecný problém, ktorý možno nedostatočne domysleli tí, ktorí túto právnu normu pripravovali. Isté je, že s koncesionárskymi poplatkami, resp. nesolventnosťou Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bolo potrebné niečo robiť. To je fakt, ktorý nemožno uprieť, ktorý nemá politické podfarbenie. Je pravdou aj to, že takýto spôsob riešenia je pomerne rýchly, avšak opäť skrýva v sebe veľké množstvo, povedal by som, rizík, ktoré môžu dobrý úmysel aj dosť znehodnotiť. V prvom rade mi dovoľte, aby som sa venoval týmto rizikám, lebo naozaj s nimi treba počítať.

    Pravdou je, že mnohí budú musieť zaplatiť 50-korunový kolok za to, aby dali čestné vyhlásenie, že nemajú nijakú povinnosť voči tomuto zákonu. To nie je celkom spravodlivé a možno bolo potrebné zvážiť, či neoslobodiť ľudí od tejto povinnosti správneho poplatku.

    Po druhé, ak bude mať Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas pochybnosti alebo vedomosti o tom, že niekto má rozhlasový alebo televízny prijímač a povedzme zadovážil si 50-korunový kolok a dal vyhlásenie alebo naopak, nezaplatil, je jasné, že bude tiež musieť zaplatiť istý poplatok za to, aby súdne vymáhala svoje zákonné právo. Treba sa spýtať, čo urobí Slovenská televízia, Slovenský rozhlas napríklad v prípade zisťovania pirátov - nazvime ich tak pracovne -, ktorí budú mať rozhlasový alebo televízny prijímač a budú sa chcieť tejto svojej povinnosti vyhnúť. No tak iste bude musieť použiť nejaké technické zariadenia a podľa mojich vedomostí máme jediné vozidlo, aj to nie celkom funkčné, ktorým môže túto službu vykonať. Vôbec si to však neviem predstaviť v našich sídliskách, kde sčasti tvoria mnohé byty priestor, ktorý má charakter Faradayovej klietky, a kde túto skutočnosť zistiť nemožno.

    Toto sú všetky technické problémy, s ktorými treba počítať a ak sa aj zvýši výber koncesionárskych poplatkov povedzme o 100 tis., ešte stále nedosiahneme spravodlivosť a ešte stále nám bude chýbať výber od troch štvrtín tých neplatičov, ktorí sa možno aj dosť nezodpovednými vyhláseniami politikov cítili uspokojení, že postupujú proti zákonu.

    Dovoľte mi však inú základnú myšlienku. Zrejme táto právna norma prejde možno s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi a myslím si, že naozaj bude potrebné počítať v krátkom čase so zásadnou zmenou, ktorá napraví všetky chyby terajšej legislatívnej úpravy a možno aj touto novelou upravenej legislatívy. V prvom rade bude treba dať do súladu to, čomu právne hovoríme povinnosť všetkých občanov s ohľadom na predmet, voči ktorému povinnosť majú. Povedzme, že na Slovensku bude jestvovať verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas najmä v zmysle politických vyjadrení. To už je jedno, aké kritériá sa prijmú. Tie však budú musieť platiť aj v tomto roku, aj o päť rokov, aj o desať rokov. Povedzme, že sa nájdu nejaké kritériá a použije sa nejaký model. Vtedy je možné pýtať od každého občana tento povinný poplatok. Ale je to aj podmienka, aby sa to mohlo pýtať.

    Po druhé, aké má právo ten, kto sa cíti byť poškodený v tom zmysle, že nemôže pokladať inštitúciu, ktorá by mala byť trebárs verejnoprávnou, za verejnoprávnu? Kde a akým spôsobom sa môže domáhať toho, aby sa tak stalo? Čiže opäť chýba mechanizmus - a musí byť nejako právne riešený -, ktorým sa bude môcť domáhať - dúfam, že v rámci rýchlejších súdnych konaní, a nie takých pomalých, slimačích, ako máme dnes u nás - toho, aby sa dosiahla náprava. Toto sú dve základné podmienky, keď bude možné súhlasiť s tým, aby sa našiel model povinného poplatku alebo aby bol spravodlivý.

    Dovoľte mi, aby som sa zmienil ešte o jednej skutočnosti a z nej bude vyplývať aj môj návrh na uznesenie Národnej rady. Budem veľmi stručný. Každý právny predpis celkom prirodzene treba vyskúšať v praxi. Až po tomto overení je možné povedať, že relatívne vyhovuje alebo naopak bude potrebné hľadať iné riešenie. Preto si myslím, že po trojmesačnom odskúšaní tohto právneho predpisu v praxi by bolo vhodné, aby sa vykonala presná analýza, aby ju trebárs rada pre televízne vysielanie predložila ako veľmi stručnú správu do parlamentu s tým, že by sme posúdili prípadnú urgentnosť prijatia komplexnej právnej úpravy v tejto záležitosti.

    Môj návrh na uznesenie Národnej rady je ten, aby Národná rada zaviazala svoj orgán, Radu pre Slovenskú televíziu, aby po troch mesiacoch platnosti tohto právneho predpisu predložila do mesiaca návrh analýzy účinnosti tohto zákona s návrhom na opatrenia.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hudeca - pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Andel a pán poslanec Paška ako posledný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Prvý je pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Otázka poplatku za notárske overenie čestného vyhlásenia sa zjavila nielen v prejave pána poslanca Hudeca, ale aj predtým vo faktickej poznámke pána poslanca Pašku. Áno, 20 Sk na notárske overenie čestného vyhlásenia je poplatok, ktorý je potrebný na to, aby sa občan zbavil povinnosti platiť koncesionárske poplatky, ak neužíva televízny, resp. rozhlasový prijímač. Domnievam sa, že je to regulárna vec. Uvedomme si, že do roka občan na koncesionárskych poplatkoch zaplatí viac ako 1 000 Sk. Jednorazovým poplatkom za kolok, ak je jeho čestné vyhlásenie založené na pravdivom stave veci, môže sa tejto povinnosti zbaviť. Myslím si, že každý občan takýto postup pochopí.

    Dôvod je aj v tom, že ak by vyhlásenie nebolo overené notárom, mohlo by sa stávať, že niektorí občania by dali vyhlásenie, ktoré by nebolo podpísané autentickou osobou, a rátali by s tým, že ak by sa aj v budúcnosti na ich drobný podvod prišlo, tvrdili by, že oni vyhlásenie nepodpísali. Chceme sa tomu vyhnúť.

    Osobne si myslíme, že v budúcnosti bude viacero dôvodov, pre ktoré budú občania touto formou vyjadrovať reálny stav vecí či už pri daniach alebo v iných veciach.

  • Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.

  • Chcem pripomenúť, že Slovenská národná strana na minulej schôdzi požadovala zaradiť do programu rokovania správu o hospodárskej situácii vo verejnoprávnej STV. Teraz sa narýchlo prijíma nejaký zákon, ktorý vypracovali zrejme v dobrej viere poslanci vládnej koalície, ale sami nie sú už pri predkladaní stopercentne presvedčení o jeho správnosti. Znovu sa prejavuje nekoncepčnosť vládnej koalície v každej oblasti i v oblasti financovania verejnoprávnej STV. Budujeme trhovú ekonomiku, to znamená, že ak si niečo kupujem a platím za to v plnej výške, mám právo na kvalitu tovaru ako občan. Tu je tovarom televízny signál. Aká je však jeho kvalita v oblastiach stredného, severozápadného a severovýchodného Slovenska?

    Podľa mňa ide o porušenie ľudských práv a z tohto hľadiska sa dá spochybniť aj ústavnosť predkladanej novely alebo predkladaného zákona, pretože niektorí občania platia a sú nútení po prijatí tohto zákona platiť za nekvalitný televízny signál, to znamená za niečo, čo dostávajú nekvalitné. Myslím si, že keby ste prišli do obchodu a niekto by vás nútil kúpiť si čo ja viem desaťdňový chlieb za cenu čerstvého, tak určite by sa to nikomu z vás nepáčilo. Skutočne, najskôr treba zaručiť, aby bola kvalita televízneho signálu na celom území Slovenska a jeho pokrytie, až potom žiadať niečo od občana. Najprv si musí svoju úlohu splniť štát.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Len na doplnenie informácie pána poslanca Hudeca uvediem jedno číslo. V súčasnosti má Slovenská televízia, je to viac-menej známe, rozpočet 1,4 mld. Sk. Keby okamžite začali platiť všetci koncesionári koncesionárske poplatky, rozpočet Slovenskej televízie by sa zvýšil na 2 miliardy. Je to pokrytie približne 10 tis. vysielacích hodín Slovenskej televízie. O niečo viac vysielacích hodín má Česká televízia. Porovnávanie robím z toho dôvodu, že tá štartovacia pozícia bola približne rovnaká. Česká televízia má rozpočet 4,3, nanajvýš 4,4 mld. českých korún a počet vysielacích hodín je len o málo väčší, ako má Slovenská televízia. Preto aj z tohto miesta apelujem na celkom nový zákon o Slovenskej televízii, ktorý by úplne nanovo a v rámci inej filozofie riešil financovanie verejnoprávnej Slovenskej televízie a verejnoprávneho Slovenského rozhlasu.

    Preto aj prísľub predkladateľov vo výbore pre médiá a pre kultúru bol taký, že toto je prechodná novela a do konca roku predkladatelia sľúbili predložiť celkom nový zákon, ktorý má riešiť finančné problémy verejnoprávnej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi podpredseda Národnej rady Marián Andel.

  • Ďakujem.

    Chcel by som sa spýtať, za čo by vlastne občania Slovenskej republiky mali platiť koncesionárske poplatky. Prečo? Nejde tu totiž iba o vykrytie signálu STV 1 a STV 2 v Slovenskej republike, ale ide i kvalitu a obsah vysielania. Viacerí z vás spomínali vysielanie verejnoprávnej Českej televízie, či už je to ČT 1, resp. ČT 2. Ale jednoducho, toto sa nedá porovnať. Prečo? Pretože ČT 1 a ČT 2 vysiela 24 hodín denne. Z mojich prepočtov vychádza, že STV 1 vysiela asi 16 hodín denne. Pán Köteles spomínal, že ak sa odpočíta vysielanie z parlamentu, tak STV 2 vysiela cca 12 hodín denne. Ak urobíme serióznu analýzu, tak je to cca 9 hodín denne, pretože zvyknú vysielať o 15.00 hodine živou panorámou a končia o 23.00 hodine a potom to šumí.

    Ďalej ak si zoberieme obsah spravodajstva trebárs tú typickú a známu na ČT 2 "21", skutočne sa spravodajcovia Českej televízie snažia byť čo možno maximálne objektívni. Tak ako to vyznelo z niektorých vystúpení mojich kolegov poslancov z opozície, skutočne o tomto nemôžeme rozprávať. Tak, prosím, zamyslime sa, za čo má koncesionár platiť. Za tých 9 až 16 hodín? Však na Slovensku máme aj komerčnú televíziu, nebudem ju spomínať, ktorá vysiela priemerne 20 hodín denne a jej poplatky nepôjdu. Takže zamyslime sa aj nad obsahom, aj nad formou.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo.

    Pri všetkej úcte k úsiliu predkladateľov riešiť aktuálny problém nemôžem sa zbaviť pocitu, že požiadavka platiť za niečo, čo nevlastním, je vo všeobecnosti v právnom systéme na svete a nielen u nás, ale aj na svete ojedinelá a je nelegitímnym zásahom do ľudských práv našich občanov. Preto to ešte raz opakujem, aby si to uvedomili predkladatelia. Priznám sa, že som očakával, že do rokovania na pléne bude tento problém vyriešený. Ak sa dosiaľ tento problém nevyriešil, tak sa nazdávam, že nie je možné predloženú novelu prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chce vystúpiť navrhovateľ na záver diskusie?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem ubezpečiť najmä poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí tvrdia, že táto novela je novelou, ktorá by išla proti základným ľudským právam. Táto novela zlepšuje súčasný platný zákon, a teda nemôže ísť proti ľudským právam, pretože za tento zákon ste hlasovali aj vy.

    Chcem povedať, že novela zákona hovorí o platení koncesionárskych poplatkov, avšak väčšina diskusie, ktorá zaznela v rozprave, bola venovaná iným otázkam. Bola venovaná programovej štruktúre, problematike fungovania Slovenskej televízie či Slovenského rozhlasu, vysielaciemu modelu, cenzúre či zmene loga Slovenskej televízie. Tieto veci však vôbec nepatria do tejto novely a pripomienky, ktoré vzišli, musia riešiť iné zákony, či už zákon o Slovenskej televízii alebo Slovenskom rozhlase. A tak ako je to v legislatívnom pláne vláde, tieto zákony by mali byť predložené do parlamentu v priebehu tohto roka. Na tieto zákony by mal potom nadväzovať, tak ako sme sa aj rozprávali s pánom poslancom Jarjabkom, celkom nový zákon, ktorý by určil platenie poplatkov za služby, ktoré poskytujú verejnoprávne inštitúcie. Koncesionárske poplatky, ktoré sa dnes platia za Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, predstavujú napríklad pri Slovenskom rozhlase na deň 1 Sk a pri Slovenskej televízii je to 2,50 Sk.

    Predložená novela zákona vychytáva chyby, ktoré ukázal praktický život v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, a má zabezpečiť práve to, po čom volajú koaliční, ale aj opoziční poslanci, aby v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase naozaj prevládla verejnoprávnosť, aby tam neboli zásahy či jednotlivých politických strán alebo iných záujmových skupín. Ale to sa dá urobiť len a len vtedy, ak Slovenská televízia bude mať naozaj príjmy z poplatkov a od tých, ktorí využívajú tieto služby, a to od občanov prostredníctvom platenia koncesionárskych poplatkov. Preto vás, pani poslankyne a páni poslanci, žiadam, aby ste podporili túto novelu zákona a verím, že pomôže k zvýrazneniu verejno- právnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Ale k tomu, čo tu ešte bolo povedané a mnohokrát sa skloňovalo meno ministerky financií Brigity Schmögnerovej, chcem povedať aj divákom Slovenskej televízie, aj tým, ktorí majú platiť koncesionárske poplatky, že vyjadrenie ministerky financií Brigity Schmögnerovej bolo povedané v apríli minulého roka a bolo to v diskusnej relácii Slovenskej televízie a bola to jej reakcia práve na deň predtým prebiehajúce živé vstupy Slovenskej televízie zo snemu Hnutia za demokratické Slovensko z Košíc. A na tieto živé vstupy ministerka reagovala tak, ako reagovala. Viackrát som už zdôraznil aj v televízii, aj v rozhlase, že ministerka financií sa verejne ospravedlnila občanom Slovenskej republiky za to, že ich vyzvala, aby neplatili koncesionárske poplatky, a požiadala ich, aby si naozaj splnili to, čo im vyplýva zo zákona a tieto koncesionárske poplatky platili.

  • Žiada si záverečné slovo v rozprave spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Skôr ako pristúpime k hlasovaniu a skôr ako poviem a navrhnem spôsob, akým by sme mali hlasovať, chcel by som povedať dve veci.

    Po prvé, viacerí rečníci povedali a mali poznámky k tomu, akým spôsobom došlo k výmene spravodajcu. Podľa rokovacieho poriadku je možné, aby Národná rada Slovenskej republiky kedykoľvek zmenila uznesením spravodajcu, a to sa stalo. To je prvá vec.

    Druhá vec. Môj výber nebol náhodný, lebo som v tom istom výbore ako pán Budaj, to znamená v gestorskom výbore pre kultúru a médiá. To je všetko, čo by som k tomu mal povedať.

    Podstatnejšie je, aby som predložil snemovni alternatívu, ktorú navrhol pán poslanec Benkovský. Neviem, či si dobre uvedomujeme, o čo ide. V pôvodnom návrhu zákona, ktorý predložili navrhovatelia, poslanci, je povedané o platení poplatkov toto: "Mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30 Sk a televíznych prijímačov 75 Sk. Výška poplatku pre právnickú osobu a samostatne zárobkovo činnú fyzickú osobu je päťnásobok poplatku pre fyzickú osobu." Výbor pre kultúru a médiá navrhol zmenu, ktorá je v spoločnej správe, kde sa v druhej vete "výška poplatku pre právnickú osobu a samostatne zárobkovo činnú fyzickú osobu", päťnásobok nahradil slovami "za každý televízor". To znamená, keď v niektorom hoteli je 100 televízorov, neplatí sa iba päťnásobok jedného televízora, ale stonásobok televízora.

    Ale pán poslanec Benkovský do toho vstúpil svojím návrhom tak, že navrhuje takýto text: "Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu a samostatne zárobkovo činnú osobu za používanie rozhlasových prijímačov je 30 Sk a televíznych prijímačov je 75 Sk. Výška poplatku pre právnickú osobu je päťnásobok poplatku pre fyzickú osobu." Čiže poslanec Benkovský navrhuje, aby samostatne zárobkovo činné osoby, to znamená živnostníci bez ohľadu na to, či majú 5, 10 alebo 100 televízorov, platili len poplatok za jeden televízor, a právnické osoby, to znamená napríklad hotely a podobne bez ohľadu na to, koľko televízorov majú, platili päťnásobok, a nie za každý televízor. V tomto zmysle sa mi zdá byť jeho návrh problematický a mám pocit, že návrh, na ktorom sa uzniesol výbor pre kultúru, je lepší, ale budeme o ňom hlasovať v alternatíve.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tým, že bod 11 sme zo spoločnej správy vyňali na samostatné hlasovanie, návrh na spoločné hlasovanie je potom takýto: navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 7, ďalej 9 až 10, 12 až 13 a 15 až 24 spoločne a navrhujem ich schváliť.

  • Budeme hlasovať o uvedenom návrhu, tak ako boli uvedené spravodajcom, čiže schváliť body 1 až 7, 9, 10, 12, 13, 15 až 24.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 8, 14 a 25 spoločne a tieto spoločná správa navrhuje neschváliť.

  • Takže budeme hlasovať o ďalšom návrhu, aby sme body 8, 14 a 25 neschválili. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Teraz musíme hlasovať o bode 11 zo spoločnej správy, ale najskôr o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benkovského.

  • Najskôr zo spoločnej správy a potom doplňujúce a pozmeňujúce návrhy z rozpravy.

  • To znamená, že hlasujeme o znení, ktoré je v spoločnej správe pod bodom 11. V spoločnej správe je odporúčanie tento bod schváliť.

  • Hlasujeme o bode 11 s odporúčaním schváliť ho. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • To znamená, že prešli všetky hlasovania. Je tu ešte návrh pána poslanca na uznesenie, ale o tom budeme zrejme hlasovať až po prijatí zákona.

    To je zatiaľ všetko, pán predseda.

  • Pán poslanec Benkovský, nech sa páči.

  • Vážená snemovňa, chcel by som upozorniť, že pôvodný návrh je diametrálne odlišný. Návrh predložili tí istí poslanci, ale nie o to tu ide. Keďže prešiel bod číslo 11, sťahujem svoj pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem.

  • Je bezpredmetný, pretože bol schválený návrh zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej hlasovanie, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa teraz hneď konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Nedostal som žiadny pozmeňujúci návrh, takže môžeme prejsť k tretiemu čítaniu.

  • Dávam o tomto návrhu spoločného spravodajcu hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem navrhovateľovi a spravodajcovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ešte je tu návrh na uznesenie, ktorý dal poslanec Hudec.

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá Rade pre Slovenskú televíziu, aby po troch mesiacoch účinnosti tejto novely vykonala kontrolu efektívnosti tohto právneho predpisu a do mesiaca predložila Národnej rade Slovenskej republiky výsledok analýzy s návrhom ďalšieho riešenia."

  • Vážené pani poslankyne, budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána poslanca Hudeca, ako uviedol spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďakujem spravodajcovi za prácu pri prerokúvaní tohto zákona.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, predneste procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážení prítomní,

    môj procedurálny návrh sa bude podľa § 34 rokovacieho poriadku týkať časového postupu rokovania Národnej rady. Chcela by som vás všetkých požiadať, aby ste nás podporili v súhlase, aby bol bod programu podľa nového programu, ktorý dnes bol na stole, teda číslovania nového programu, aby bol bod 27, pôvodný bod 37, ktorý sa týka správy o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, predsunutý pred body, ktoré sa týkajú schvaľovania rozpočtov a účtovných uzávierok, pretože ako viete, dnes sú zatvorené všetky lekárne na rozhodnutie Lekárnickej komory. Myslím si, že parlament by sa mal touto problematikou zaoberať skôr...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Zapnite mikrofón pani poslankyni Aibekovej, aby dokončila svoj procedurálny návrh.

  • Takže ak by bolo možné, aby sa zajtra popoludní tým mohol zaoberať výbor, to znamená, ako prvý bod programu zajtrajšieho popoludnia.

    Ďakujem.

  • Čiže návrh pani poslankyne Aibekovej znie, aby správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola prerokovaná zajtra popoludní ako prvý bod.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Aibekovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pani poslankyne Aibekovej nebol schválený.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze ďalším bodom, a to prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 247. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 253.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    platný Trestný poriadok bol prijatý v roku 1961 a doteraz bol 18-krát menený a doplňovaný. Napriek tejto skutočnosti plní uvedený základný trestnoprávny kódex svoju regulujúcu funkciu v oblasti procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Návrh novely Trestného poriadku bezprostredne nadväzuje na posledný návrh novely Trestného zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky predložila 15. apríla na ústavné prerokovanie v orgánoch Národnej rady.

    Základným zmyslom zmien a doplnkov Trestného poriadku je vykonanie nevyhnutných zmien v trestnom procesnom práve vyplývajúcich z aktuálnych potrieb a poznatkov praxe orgánov činných v trestnom konaní. So zreteľom na prebiehajúcu rekodifikáciu základných trestnoprávnych kódexov sa však terajšia novela obmedzuje len na niekoľko problémových okruhov. Navrhované znenie novely Trestného poriadku má predovšetkým prispieť k zjednodušeniu a zrýchleniu prípravného konania a konania pred súdom bez ujmy na právach obvineného a ostatných účastníkov konania.

    Medzi najrelevantnejšie úpravy v rámci terajšej novely Trestného poriadku patrí modifikácia doterajšieho znenia inštitútu agenta v § 88b. Ide predovšetkým o novú a podrobnejšiu úpravu postavenia, úloh a činnosti agenta, ako aj mechanizmu utajenia jeho totožnosti. Upravuje sa tu aj spôsob legalizácie agentom získaných dôkazov. Toto ustanovenie má za cieľ prispieť k účinnejšiemu odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčeniu páchateľov trestných činov uvedených v § 2 zákona číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti v znení zákona číslo 58/1996 Z. z. alebo trestných činov korupcie podľa ustanovení Trestného zákona. V § 88b ods. 2 je konkrétne vymedzená neprípustná činnosť agenta, ktorej sa pri plnení svojich úloh nesmie dopustiť. Týmto spôsobom sa vytvára jednoznačný zákonný rámec, v ktorom musí agent vykonávať svoju činnosť tak, aby nedošlo k zneužitiu tohto, z hľadiska zákonnosti a ochrany občianskych práv i slobôd citlivého inštitútu.

    Navrhovanou úpravou § 115 ods. 1 sa umožní, aby okrem prokurátora a vyšetrovateľa mohol nariadiť prehliadku a pitvu mŕtvoly aj policajný orgán, čo doterajšie znenie ustanovenia neumožňuje, z čoho vznikajú v praxi problémy v prípadoch existencie podozrenia, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom patriacim do pôsobnosti policajného orgánu, - horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje 3 roky -, ktorý síce vykonával úkony preverovania, ale nebol oprávnený nariadiť prehliadku a pitvu mŕtvoly.

    Ustanovenia § 158 modifikovane vymedzujú povinnosti a oprávnenia prokurátora, vyšetrovateľa a policajného orgánu pred začatím prípravného konania. Určuje sa, v ktorých prípadoch môžu tieto orgány neprijať oznámenie o tom, že bol spáchaný trestný čin. Zvýrazňuje sa, že za preverenie oznámení zodpovedá vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Prokurátor bude jemu doručené oznámenie preverovať iba výnimočne. Osoba, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, je povinná dostaviť sa za účelom podania vysvetlenia. Ak tak bez závažných dôvodov neurobí, môže byť predvedená.

    V ustanoveniach § 160, 163, 164 a 166 navrhované zmeny možno považovať spolu s ustanovením § 88b o agentovi za podstatnú časť navrhnutých zmien a doplnkov Trestného poriadku. Doterajšia prax presvedčivo ukázala, že nebolo vhodné rušiť inštitút začatia trestného stíhania vo veci podľa § 160. Zrušením tohto inštitútu sa znemožnilo vykonávanie niektorých procesných úkonov, napríklad pribratie znalca, výsluch svedkov, čo malo za následok, že nebolo možné rozhodnúť vo veci, predovšetkým vzniesť obvinenie, a vec musela byť uložená. Pred vznesením obvinenia bolo možné vykonávať len neodkladné a neopakovateľné úkony, za ktoré sa pribratie znalca a výsluchy svedkov, resp. znalcov, nepovažujú. Z hľadiska procesnej čistoty, racionality vyšetrovania a kvality zhromaždených dôkazov je opodstatnené vrátiť sa k začatiu trestného stíhania vo veci podľa § 160 a ku vzneseniu obvinenia podľa § 163 Trestného poriadku. Uvedená právna úprava môže pozitívne vplývať na kvalitu procesných úkonov a výslednosť prípravného konania.

    V návrhu novely Trestného poriadku v § 314g sa upravujú účinky podania odporu proti trestnému rozkazu vydanému samosudcom, a to odlišným spôsobom od doterajšieho právneho stavu. Ide o racionalizáciu súdneho konania v prípadoch, keď v dôsledku podaného odporu by sa muselo konať často rozsiahle a ekonomicky nákladné hlavné pojednávanie.

    Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 24. júna minulého roku číslo 222/1998 Z. z. rozhodol, že ustanovenia § 366 ods. 2 a § 367 Trestného poriadku nie sú v súlade s článkom 102 písm. i) v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava § 366a zosúlaďuje udelenie milosti prezidentom republiky a s tým súvisiace konanie s platným ústavným stavom.

    Predmetnou novelou sa navrhuje vykonať aj potrebné zmeny v hlave 24 Trestného poriadku - právny styk s cudzinou. Navrhovaná úprava týkajúca sa ustanovení § 375 ods. 2, § 379 ods. 4, § 379a, § 381 ods. 2 a 3, § 382a, § 384 ods. 5 až 7, § 384c a § 384e vyplýva z medzinárodných dohôd a zmlúv, ku ktorým Slovenská republika už pristúpila alebo v najbližšom období pristúpi.

    Návrh zákona prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predložil bez rozporov. Uvedený návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala 2. júna a schválila svojím uznesením číslo 458. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, predložil predseda vlády Slovenskej republiky 8. júla na ústavné prerokovanie v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Robertovi Ficovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom, Trestný poriadok.

    Čo sa týka môjho stanoviska k tomuto vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 253 z 9. júna 1999 prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 31. augusta 1999 a gestorský, čiže ústavnoprávny výbor v lehote do 3. septembra 1999.

    Žiadam vás, vážený pán predseda, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať po rozprave ako o prvom.

    Z mojej strany je to všetko, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Ide o návrh zákona odporujúci jeho pôvodnému zmyslu, teda, aby krajské súdy v prvom stupni rozhodovali len o najzávažnejších deliktoch. Podľa návrhu novely Trestného poriadku, ktorý je predložený Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie, by krajské súdy na prvom stupni mali rozhodovať aj o trestných činoch s 2-ročnou dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, čo by iste neprispelo k efektívnejšiemu výkonu súdnictva.

    Z uvedených okolností vyplýva, že v dôsledku návrhov novely Trestného poriadku rozšírenej o kompetencie krajských súdov ako súdov prvého stupňa dôjde k značnému nárastu aj odvolacej agendy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento má 20 sudcov, ktorí rozhodujú o trestných veciach, pričom podľa našich zistení každý trestný sudca Najvyššieho súdu v roku 1998 vybavil mesačne v priemere 16 vecí. Z údajov získaných na náhodne vybraných okresných súdoch vyplýva, že napríklad sudca z Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v roku 1998 priemerne mesačne vybavil 14,8 trestných vecí, sudca Okresného súdu v Poprade 10,8 trestných vecí a sudca Okresného súdu v Žiline 17,7 trestných vecí. Podobný stav je aj v prvých štyroch mesiacoch roku 1999. Z uvedených čísel je zrejmé, že sudcovia Najvyššieho súdu vybavujú priemerne taký počet vecí ako sudcovia okresných súdov.

    Agenda okresných súdov síce vyžaduje vykonávanie väčšieho množstva dôkazov ako podkladov na rozhodnutie, ale ide o veci, ktorých právne posúdenie nebýva zvyčajne komplikované. Naproti tomu jednou z prvoradých úloh sudcov Najvyššieho súdu je zovšeobecňovanie právnych názorov na základe rozhodnutí nižších súdov a judikovanie takých záverov, ktoré sa používajú v praxi ďalších súdov. Táto výlučná a nezameniteľná úloha Najvyššieho súdu však nemôže byť dôsledne splnená, lebo sudcovia Najvyššieho súdu rozhodujúci v trestných veciach vybavujú taký vysoký počet vecí.

    Navrhovaná novela Trestného poriadku by tento stav ešte zhrošila, a preto zásadne navrhujem novelu upraviť v znení pôvodného návrhu, ktorá bola predložená v minulosti, teda, že by krajské súdy v prvom stupni vykonávali konanie len o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej 8 rokov, alebo pokiaľ za ne možno uložiť výnimočný trest, resp. o trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže, skrátenia dane podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona a o trestnom čine podľa zákona na ochranu mieru. Iné riešenie vzhľadom na zaťaženosť Najvyššieho súdu ako trestného odvolacieho súdu pri jeho súčasnom personálnom stave by mohlo znamenať aj kolaps Najvyššieho súdu v jeho trestnej odvolacej agende.

    Z týchto dôvodov považujem za potrebné aj pri tejto príležitosti opakovať zásadnú ideu, že zásadne vo všetkých trestných veciach by súdom prvého stupňa bol okresný súd. Krajské súdy by potom ostali ako odvolacie súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky by vykonával činnosť pre neho vyhradenú, teda ako súd pre mimoriadne opravné prostriedky, ako súd judikačný a zovšeobecňujúci. Táto právna úprava je podľa našich poznatkov kompatibilná s právnymi poriadkami vo väčšine európskych štátov.

    Vážený pán predseda, na základe § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh uznesenia, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie na základe skutočností, ktoré som uviedol.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce na záver vystúpiť pán minister ako navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    chcel by som opätovne poukázať na okolnosť, ktorú som uviedol v úvodnej správe, že toto je novela Trestného poriadku, to nie je rekodifikovaný, celkom nový Trestný poriadok. To, čo povedal pán poslanec Sitek, má racionálne jadro. Áno, do budúcnosti naša vízia rozdelenia kompetencií okresných, krajských a Najvyššieho súdu je približne taká, ako povedal pán poslanec Sitek, aby čo najviac vecí inštančne patrilo v prvom stupni na okresné súdy, v druhom stupni na krajské súdy a naozaj, aby Najvyšší súd zjednocoval zákonodarstvo, robil mimoriadne opravné prostriedky a podobne.

    Súčasná situácia na súdoch je však taká, že okresné súdy sú natoľko zavalené prípadmi, že keby sme im ešte pridali ďalšie paragrafy, o ktorých by mali rozhodovať, iba by to zhoršilo situáciu na týchto okresných súdoch. A preto vychádzame z toho, že táto novela je svojím spôsobom prechodná ako vlastne posledná a prípravná novela na rekodifikáciu Trestného poriadku, ktorú očakávame približne o tri roky. To znamená, za tento čas by okresné súdy, samozrejme, aj krajské súdy a Najvyšší súd mali zlepšiť situáciu čo do vybavovania spisov, myslím zlepšenie situácie v tom, aby zostalo menej nerozhodnutých vecí a potom v rekodifikovanom Trestnom poriadku, čiže v novom Trestnom poriadku, ktorý by približne o tri roky mala schvaľovať ešte táto snemovňa, počítame s takým rozdelením kompetencií na okresné, krajské súdy a Najvyšší súd, ako povedal pán poslanec Sitek.

    Rozdelenie, ktoré obsahuje táto novela, má svoje racionálne jadro aj z toho hľadiska, že na Najvyšší súd je možné dávať na stáž sudcov, ktorí vlastne na jednej strane vypomáhajú, samozrejme, takpovediac, učia sa, ale to myslím v najlepšom zmysle slova, no zároveň vypomáhajú Najvyššiemu súdu pri vybavovaní vecí, ktoré sú na vybavenie. To znamená, že takýmto spôsobom môžu urýchliť alebo odbremeniť Najvyšší súd aj pri vybavovaní tých vecí, ktoré tam teraz napadnú ako na súd druhého stupňa, čo, opakujem, nepovažujeme za perspektívne správne rozdelenie kompetencií.

    Ale z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili predložený návrh zákona, návrh novely Trestného poriadku, pretože tento návrh novely naozaj rieši najzávažnejšie a akútne problémové miesta súčasného Trestného poriadku, ktoré som uviedol, a tak zjednodušene sú to dve oblasti: obnovenie trestného stíhania vo veci, to znamená v čase, keď ešte nie je známe, kto je páchateľom alebo kto je čo i len podozrivý, dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, ale je zrejme známe, že trestný čin bol spáchaný. Povedzme, je nájdená mŕtvola, aby som to tak povedal, z čoho je jasné, že ku smrti došlo násilným spôsobom, ale vôbec nie je známy páchateľ, je možné začať stíhanie vo veci a robiť úkony, ktoré som spomenul.

    No a druhým okruhom problematiky je nová alebo presnejšia, dôslednejšia úprava postavenia, práv a obmedzení na druhej strane policajného agenta, ktorý bude slúžiť pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti a najmä trestných činov korupcie.

    Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste predloženú novelu podporili.

    Ďakujem.

  • O chvíľu budeme hlasovať, prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Chce na záver rozpravy vystúpiť pán poslanec Fico? Nie. Ďakujem.

    Rozpravu som vyhlásil za skončenú. Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, osobitne z vládnej koalície, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o prednesenom návrhu zákona pána ministra Čarnogurského.

  • Vážený pán predseda,

    ako spravodajca som predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne som vás požiadal na konci môjho vystúpenia, aby sa o mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Druhý návrh podal v samotnej rozprave pán poslanec Sitek, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona naspäť predkladateľovi.

    Takže budeme najskôr hlasovať o návrhu, ktorý som predložil ako spravodajca, a potom by sme hlasovali o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Ešte raz žiadam všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

  • Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Siteka, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona naspäť predkladateľovi.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Najprv hlasujeme o návrhu, ktorý zmenil môj pôvodný návrh, čiže hlasujeme o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Siteka nebol schválený.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol ja, a to, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznáša v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že predmetný vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Je nás málo. Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    V snemovni je viac ako 74 poslancov. Prosím skrutátorov, aby zistili stav v snemovni. Nech sa páči, spočítajte prítomných poslancov.

  • Ruch v sále.

  • V snemovni je prítomných 82 poslancov, môžeme hlasovať.

    Budeme hlasovať o uvedenom návrhu spravodajcu, ale znova verejne, nie cez technické zariadenie.

    Prosím vás, zdvihnite ruku, kto je za uvedený návrh, ktorý predniesol pán poslanec Fico. Aj tých, ktorí dobehli s rukou hore.

    Sedemdesiat a so mnou sedemdesiatjeden.

    Je nás málo. Odporúčam, aby sme o tomto bode hlasovali neskôr a pristúpili k ďalšiemu bodu.

  • Ruch v sále.

  • Pardon, ospravedlňujem sa. Prítomných bolo vyše 80 poslancov, za návrh bolo 71, čiže tento návrh bol schválený.

    Najprv som zisťoval stav, čiže prezentácia k hlasovaniu bola 82 a teraz sme hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec ako spoločný spravodajca, aby zákon bol zaradený do druhého čítania, čiže 71 poslancov z 82 hlasovalo za, teda nadpolovičná väčšina.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Pán predseda, navrhujem dokončiť hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Ostatní nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh, ktorý predniesol spravodajca, bol schválený.

  • Pristúpime k druhému hlasovaniu.

  • Pán predseda, budeme pokračovať v hlasovaní, pokiaľ ide o pridelenie tohto návrhu zákona výborom. Tak ako som navrhol v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Gestorský výbor bude ústavnoprávny výbor a lehoty na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999, gestorský výbor do 3. septembra 1999.

  • Budeme verejne hlasovať o uvedenom návrhu spravodajcu.

    Skrutátori spočítajú hlasy.

    Kto je za?

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Kto sa zdržal hlasovania?

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Kto je proti?

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Ostatní nehlasovali.

    Nadpolovičnou väčšinou z tých, ktorí sa prezentovali, bol návrh schválený tak, ako ho uviedol pán spravodajca.

    Ďakujem.

    Pani poslankyňa Malíková, chcete predniesť procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Chcem sa spýtať pána ministra Čarnogurského ako právnika, ako sa môže pozerať na takéto porušovanie zákona o rokovacom poriadku. A chcela by som povedať, či uvediete do zápisu, pán predseda, že hlasovanie okolo 80, neviem akého čísla. Ja si už myslím, že skutočne do Bratislavy nemusí chodiť ani cirkus, lebo ho vládna koalícia, tým ako zhadzuje Národnú radu, kvalitne supluje. Kde máte svojich poslancov? Kde sú?

  • Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1996 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1996 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 196 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 196a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    pristupujeme k druhému čítaniu návrhu novely Trestného zákona. Novela Trestného poriadku, ktorú ste pred chvíľou schválili, je zákon, ktorý upravuje konanie súdov, to znamená, ako súd prejednáva konanie páchateľa, ktorý je podozrivý zo spáchania trestného činu. Trestný zákon upravuje to, čo je trestným činom, za čo je páchateľ stíhaný alebo obvinený, obžalovaný, za čo je stíhaný. Od prijatia alebo schválenia postúpenia novely Trestného zákona do druhého čítania touto snemovňou jednak novela prebehla vo výboroch Národnej rady, jednak o novele prebehla aj verejná diskusia, nazvem to takto, pretože jednotlivé, najmä také zaujímavejšie ustanovenia novely našli svoju odozvu v oznamovacích prostriedkoch a stali sa predmetom záujmu občanov.

    Celkove hodnotím postoje alebo hodnotenie tejto novely ako pozitívne, a to tak v tejto snemovni, za čo by som chcel vyjadriť už teraz svoju vďaku, ako aj vo verejnej diskusii, ktorá prebehla, hovorím, aspoň takým sprostredkovaným spôsobom, ako som uviedol. Je škoda, že ústavnoprávny výbor nebol schopný prijať uznesenie, ale aj tak spoločná správa, ktorá obsahuje návrhy jednotlivých výborov, resp. prijaté alebo osvojené výhrady legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky dávajú novelu do ďalšieho, podrobnejšieho zvažovania jej jednotlivých ustanovení. K tejto spoločnej správe by som chcel zaujať stanovisko, aj keď sa v ústavnoprávnom výbore novela pomerne podrobne preberala a tam som zaujal stanovisko k jednotlivým návrhom.

    Zo spoločnej správy k bodu 1, ktorý sa týka § 15 ods. 2 novely, a to postavenia agenta: Tento návrh neodporúčam schváliť. Neodporúčam ho z toho dôvodu, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 Trestného zákona, ktorý sa navrhuje doplniť, je už obsiahnutý v znení § 15c ods. 2 v slovách "ak spôsobí ujmu na zdraví". To znamená, akúkoľvek ujmu na zdraví, aj ublíženie na zdraví podľa § 222 Trestného zákona.

    K bodom 2 a 3 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 89 ods. 24 a 25: Návrhy taktiež neodporúčam schváliť z toho dôvodu, že tieto ustanovenia obsahujú definíciu pornografického diela, neupravujú konanie páchateľa, ktoré je obsahom § 205a až 205d Trestného zákona. K týmto dvom pripomienkam prebehla pomerne obsiahla diskusia v ústavnoprávnom výbore. My trváme na negatívnom stanovisku k návrhu na vypustenie týchto dvoch odsekov z § 89, a to z toho dôvodu, že presnosti a určitosti zákona a osobitne Trestného zákona dobre slúži, ak sú pojmy vysvetlené, definované priamo v tomto zákone. A preto, keď § 205a až 205d osobitnej časti obsahujú pojem pornografické dielo, považujeme za potrebné a slúžiace prospechu veci, ak tento pojem - to znamená, čo je pornografické dielo - je definovaný priamo v Trestnom zákone a deje sa to v odseku 24 a 25 § 89 Trestného zákona, resp. novely.

    Ďalej body 4 a 5 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 160, taktiež neodporúčam schváliť, a to z dôvodov, že slovné spojenie "úplatok a iná nenáležitá výhoda" a pojem "korupcia" sú prevzaté medzinárodným dohovorom, a to Dohovorom o boji proti korupcii, a preto odporúčam ponechať navrhované znenie. Ešte by som uviedol, ako som už uviedol aj v úvode, že táto novela Trestného zákona reaguje aj na medzinárodné dohody o boji proti rôznym druhom trestnej činnosti, ktoré Slovenská republika podpísala, a týmito medzinárodnými dohovormi sme viazaní, aby sme ich aplikovali do svojho právneho poriadku, čiže inými slovami aj do Trestného zákona. Robíme to aj touto novelou tým, že preberáme niektoré pojmy alebo niektoré ustanovenia z medzinárodných zmlúv, ktoré prešli aj touto snemovňou, pretože boli ratifikované.

    K bodom 6 a 7 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 85a: Tieto odporúčam schváliť.

    K bodu 8, ten sa týka § 185a doplnenia nového odseku 2: Tento neodporúčam schváliť z toho dôvodu, že navrhované doplnenie sa javí ako nesystémové. Agent môže zneužiť dôveru aj spáchaním iných trestných činov, na odhaľovanie ktorých bude určený. Samotné zneužitie postavenia agenta môže byť zhodnotené ako priťažujúca okolnosť podľa § 34 Trestného zákona, ak agent zločineckú skupinu založí alebo osnová.

    K bodu 9, ktorý sa týka § 185b: Odporúčam ho schváliť, prijímam.

    K bodu 10 k § 187: Odporúčam schváliť s tým, že na koniec § 89 ods. 12, bod 12 návrhu sa dopĺňajú slová: "a to pre osobnú spotrebu". Čiže inými slovami, keď prijímame bod 10 spoločnej správy, potom je potrebné doplniť aj § 89 ods. 12.

    Body 11 a 12 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 205a ods. 1 a doplnenia nového § 217a, neodporúčam schváliť.

    Body 13 až 16 spoločnej správy odporúčam schváliť.

    Také je moje stanovisko k spoločnej správe.

    Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    toľko na úvod druhého čítania novely Trestného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    v záujme efektivity rokovania nie je potrebné čítať celú spoločnú správu, pretože všetci ju máme k dispozícii. Spoločná správa, tak ako je pripravená, spĺňa všetky kritériá, ktoré sa od nej požadujú v rámci rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Iba zdôrazním, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento návrh pridelený s tým, že tri výbory odporučili schváliť novelizáciu Trestného zákona aj s pripomienkami a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nezaujal k tomuto návrhu zákona stanovisko. V časti označenej IV v spoločnej správe môžeme nájsť 16 bodov, pod ktorými sú uvedené konkrétne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

    Odporúčam, aby sme hlasovali o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto:

    Spoločne o bodoch 10, 13 a 15 s návrhom schváliť. Jednotlivo o bodoch 1, 6, 7, 8, 9 a 16 s návrhom schváliť. Je to na strane 11 spoločnej správy. Iba zdôrazňujem to, čo navrhuje gestorský výbor na strane 11. Čiže opakujem, navrhujem spoločne hlasovať o bodoch 10, 13 a 15, návrh gestorského výboru je predmetné návrhy schváliť. Jednotlivo navrhujeme hlasovať o bodoch 1, 6, 7, 8, 9 a 16. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

    Ďalej gestorský výbor navrhuje hlasovať samostatne o bode 4 s tým, že ho navrhujeme neschváliť.

    Jednotlivo o bode 5. Pri tomto pozmeňujúcom návrhu gestorský výbor nezaujal stanovisko, takže nechávam na voľnú úvahu poslancov Národnej rady, ako budú hlasovať.

    Gestorský výbor navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 2, 3 a 11, pretože spolu súvisia. A gestorský výbor nezaujal k týmto návrhom stanovisko, preto je opäť na voľnej úvahe poslancov Národnej rady.

    Gestorský výbor odporúča nehlasovať o bodoch 12 a 14, ktoré sú v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady, lebo idú nad rámec predloženého návrhu zákona.

    Na záver chcem povedať, vážený pán predseda, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 2. júla 1999.

    To je z mojej strany, vážený pán predseda, všetko.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Palko, pán poslanec Moric, pán poslanec Orosz, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Fico, pán poslanec Kandráč. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Rusnák a ako posledný pán poslanec Kandráč.

    Nech sa páči, pán poslanec Rusnák Štefan.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. V súlade s rokovacím poriadkom som tento návrh predložil ústavnoprávnemu výboru dňa 13. mája 1999. Poslanci tohto výboru sa s návrhom stotožnili. Keďže vo výbore nebolo prijaté platné uznesenie, predmetný návrh predkladám v rámci druhého čítania podporený potrebným počtom podpisov poslancov.

    Reagujem v ňom na rozmáhajúci sa negatívny jav, pre spoločnosť veľmi nebezpečný. Spočíva vo výrobe a distribúcii čiernych telefónnych kariet, ktorými prostredníctvom dílerov vzniká Slovenským telekomunikáciám škoda predstavujúca sumu až 14 % príjmov z celkovej telefónnej prevádzky. Cena takýchto kariet sa pohybuje na čiernom trhu až do 1 200 Sk. Často ide o takzvané večné karty, ktorými je možné časovo neobmedzene telefonovať nielen v slovenskej telefónnej sieti, ale aj po celom svete.

    Môj návrh spolu s pozmeňujúcim návrhom poslanca Roberta Fica komplexne postihne všetky spôsoby manipulácie s výrobou, obstarávaním, používaním a obohacovaním sa z nelegálnej výroby telefónnych kariet. Výroba a distribúcia načierno vyrobených telefónnych kariet má vzrastajúcu tendenciu. Škody, ktoré vznikajú klientom nezaplateným telefonovaním, musia v konečnom dôsledku zaplatiť v medzinárodnom telefónnom styku Slovenské telekomunikácie.

    Som presvedčený, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že zavedenie navrhovanej skutkovej podstaty má svoje miesto v Trestnom zákone, preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Palko, po ňom vystúpi pán poslanec Moric.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vyjadril podporu predloženej novele Trestného zákona a zároveň mi dovoľte navrhnúť vám istý doplňujúci návrh. Ako je vám iste známe, v predloženej novele sa objavil aj nový trestný čin nezaplatenia dane, resp. neodvedenia dane. Toto je iste chvályhodné, pretože daňová nedisciplinovanosť predstavuje veľký ekonomický problém. Zavedením tohto nového trestného činu sa sleduje ochrana štátu, resp. jeho hospodárstva.

    Tak ako však dochádza k negatívnemu javu, že štátne hospodárstvo je ohrozované nedisciplinovanými neplatičmi daní, tak, bohužiaľ, dochádza k rovnakému ohrozeniu pracujúcich občanov, ktorým ich podaktorí nedisciplinovaní zamestnávatelia, "tiežpodnikatelia", nepriznávajú právo na mzdu, odstupné alebo iné dávky. Dnes sa na Slovensku bežne stáva, že zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo odstupné, i keď má finančné prostriedky na ich vyplatenie. Teda nehovorím o prípadoch, keď zamestnávateľ nevyplatí mzdu pre platobnú neschopnosť. Úmyselné nevyplatenie mzdy alebo odstupného je často súčasťou tunelovania podniku, keď zamestnávateľ už rozmýšľa iba o tom, ako previesť finančné prostriedky niekde inde a o osud svojich zamestnancov sa nestará. Sám som dostal informácie o takomto jave v okrese Považská Bystrica, viacero takýchto prípadoch zdokumentovala Konfederácia odborových zväzov Slovenska.

    Kresťanskodemokratické hnutie je presvedčené, že ak chránime štát trestným postihom úmyselných neplatičov daní, potom tým skôr musíme chrániť pracujúcich občanov trestným postihom zamestnávateľov úmyselných neplatičov mzdy. Občanov treba chrániť prinajmenšom tak ako štát. Preto KDH pred mesiacom vyšlo s iniciatívou, aby úmyselné nevyplatenie mzdy alebo odstupného sa stalo trestným činom. Toto požaduje aj Konfederácia odborových zväzov Slovenska. Ochráňme obyčajných ľudí pred zvoľou niektorých zamestnávateľov.

    Aj preto som vo výbore pre obranu a bezpečnosť v rámci prerokovania novely Trestného zákona v rámci druhého čítania predniesol tento pozmeňujúci návrh. Je to spomínaný bod 14 zo spoločnej správy, dovoľte mi, aby som ho prečítal.

    Za § 248 doplniť nový § 248a, ktorý znie:

    "§ 248a"

    Nevyplatenie mzdy a odstupného

    (1) Kto ako štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na vyplatenie ktorých má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

    (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1

    a) voči viac ako desiatim zamestnancom alebo

    b) opätovne.

    (3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu alebo ak takým činom získa väčší prospech.

    (4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo ak takým činom získa značný prospech.

    (5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo ak takým činom získa prospech veľkého rozsahu."

    Vážené dámy, vážení páni, tento návrh výbor pre obranu a bezpečnosť schválil jednomyseľne vrátane opozície.

    Gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, zaujal iné stanovisko a navrhuje o tomto návrhu nehlasovať, keďže ide o návrh podaný v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Rovnaký postup odporúča Národnej rade Slovenskej republiky. Domnievam sa, že s týmto návrhom gestorského výboru možno polemizovať, a preto využijem svoje právo a podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam námietku a dávam procedurálny návrh, aby sa pri hlasovaní hlasovalo aj o tomto doplňujúcom návrhu.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovolím si uviesť ešte jeden argument v prospech svojho návrhu. Kto chce, môže to zobrať úsmevnejšie, kto chce, môže vážnejšie.

    Cez víkend som sa venoval trošku sebavzdelávaniu a študoval som nový katechizmus katolíckej cirkvi - ospravedlňujem sa iným kresťanským cirkvám, že nemám k dispozícii ich mravouku - a dočítal som sa tam čosi o kategorizácii hriechov. Každý z nás vie, že sú hriechy, ktoré sú všedné a ktoré sú smrteľné. Každý z vás pozná sedem hlavných hriechov, ale myslím si, že mnohí z nás nevedia, že existuje ešte jedna špeciálna skupina. Sú to takzvané do neba volajúce hriechy. Sú to tieto štyri: bratovražda, sodomia, týranie vdov a sirôt a po štvrté nevyplatenie zaslúženej mzdy robotníkom.

    Takže, vážená Národná rada, myslím si, že tento parlament sa dopustil možno mnohých krívd, ale zatiaľ žiadna nebola do neba volajúca, tak prosím vás, nedopustite sa do neba volajúceho hriechu tým, že nepodporíte návrh KDH.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Palka: prvý je pán poslanec Kužma, druhý pán poslanec Mesiarik a tretí pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Prvý je pán poslanec Kužma, nech sa páči.

  • No viete, pán kolega Palko, mne sa zdá, že zase staviame štát do určitej pozície. V starých gréckych bájach to bol Zeus, kto všetko vyriešil. Opýtam sa opačne: Kto bude chrániť podnikateľov, ak štát spôsobí neschopnosť platiť dane? Ak štát, ktorý neuhradí svoje záväzky podnikateľovi, zapríčiní to, že nedošlo k vyplateniu miezd.

    A ešte by som sa rád spýtal, kto určí, či podnikateľský subjekt, ktorý má na účte, dajme tomu 100 tis. korún a má vyplatiť v mzdách 200 tis. korún, čo má spraviť. Má vyplatiť polovičné mzdy alebo nulové mzdy, alebo kto bude o tom rozhodovať? Bude to súd, kto určí, z čoho sa majú mzdy vyplatiť? Alebo kto?

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som podporiť návrh pána kolegu poslanca Palka, pretože sa konečne po dlhom čase objavuje návrh, aj keď nie dokonalý, aj keď možno polemický, ale návrh, aby sa o tomto vážnom probléme začalo vôbec rozprávať a aby sa začal riešiť, pretože skutočne nič asociálnejšie nemôže byť, ako keď si zamestnanec odpracuje určitý čas a nedostane mzdu. V mojom okolí som mal veľmi veľa takých príkladov. Takým posledným je košický Magnezit. Mali ste možnosť vidieť tých bezradných ľudí na televíznej obrazovke, bol medzi nimi pán predseda Národnej rady. Aj z tohto pohľadu posudzujme riešenie tohto problému, i keď zdôrazňujem, že by sa možno našli aj iné riešenia, ale čas je proti nám. Preto vás aj ja prosím, tak ako pán poslanec Palko, aby sme sa konečne pokúsili z toho nájsť východisko a tento problém začali riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem poopraviť pána poslanca Palka. Návrh týkajúci sa skutkovej podstaty nevyplatenia mzdy a odstupného nepochádza z dielne KDH. Je to návrh, ktorý vzišiel v pripomienkovom konaní z rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V pripomienkovom konaní nebol akceptovaný, podporovala ho aj Konfederácia odborových zväzov a do legislatívneho procesu sa vrátil ako údajne návrh KDH až v záverečnom štádiu legislatívneho procesu. Je to potrebné pripomenúť pre historickú pravdu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    tiež by som sa chcel vyjadriť k tomuto zákonu, ale v prvom rade sa mi vcelku páčilo, čo povedal pán Mesiarik, že pracujúci by mal dostať mzdu. Jednoznačne je to pravda. Problém je však v tom, že najväčším neplatičom v tomto štáte je štát. Čo so štátom, ktorý neplatí podnikateľovi? Odkiaľ má podnikateľ vziať peniaze na to, aby zaplatil mzdy? Je všeobecne známe, že medzipodniková zadlženosť je u nás približne 360 mld. Sk a bez finančnej disciplíny hrozí kolaps ekonomiky. Jednoznačne som za to, aby bol prijatý zákon, ktorý by sprísnil finančnú disciplínu. Treba však odstrániť v prvom rade jednu z hlavných príčin, a to je to, že najväčším dlžníkom u nás je štát, a to sa nedá odstrániť zlým zákonom. Treba si uvedomiť, že takýmto zlým zákonom sa zablokuje podnikateľská sféra a zákon sa môže zneužiť proti istým nepohodlným či už podnikateľom alebo všeobecne ľuďom.

    Zastávam názor, že finančná disciplína sa musí riešiť postupne. V prvom rade treba trestať neplatenie DPH a nezaplatenie cla. Samozrejme s určitou účinnou ľútosťou. Treba si uvedomiť, na čo nám je zatvorený podnikateľ. Teraz hovorím o tých podnikateľoch, ktorí naozaj chcú podnikať, nechcú tunelovať, nechcú okrádať. Teda treba si uvedomiť, že zavretý podnikateľ nič neprodukuje a štát potrebuje v prvom rade peniaze. Len si uvedomte, že štát dlhuje komerčným bankám približne 160 mld. Sk. To je nenormálne horibilná cena. Je potom úplne jasné, že banky nemajú z čoho požičiavať. Keď sa zavedie určitá disciplína alebo keď sa zavedie poriadna disciplína v platení DPH a ciel približne v ročnom časovom odstupe, potom treba zaviesť prísny trestný postih aj pre ostatné platby tiež s potrebnou a účinnou ľútosťou. Už dnes sú možnosti na to, aby štát využil isté potrestanie podnikateľa. Je to napríklad zablokovaním účtu exekúciou alebo konkurzom. Keby bol prijatý takýto zákon, tak jeden z prvých, ktorý by išiel sedieť, ktorý by bol trestne stíhaný, by bol napríklad generálny riaditeľ železníc. A treba si uvedomiť, že železnice dnes zamestnávajú 50 tis. ľudí. Vedel by som uviesť desiatky takých príkladov.

    Každý z nás vie, že je prakticky dnes nemožné získať úver a ekonomika bez úverov v podstate neexistuje. Na druhej strane musíme prilákať zahraničných investorov. Pri takých podmienkach, aké sú u nás, nielenže nezískame žiadnych investorov, ale dôsledkom tohto zákona budú zamestnávatelia hromadne prepúšťať svojich zamestnancov, pretože nebudú chcieť byť vystavení trestnému stíhaniu. Ak nebude môcť zamestnávateľ vyplatiť plat, tak bude trestne stíhaný a ten, kto naozaj poctivo pracuje, pretože u nás sú naozaj kovopodnikatelia, ktorí v pote tváre drú 20 i viac hodín denne, tak takýto zamestnávateľ nebude chcieť byť vystavený riziku a bude zamestnancov prepúšťať. Môžete si kývať, pani kolegyňa, skúste podnikať a nesedieť v parlamente, v ktorom ani nevystupujete, a potom budete vidieť, ako sa dnes podniká.

    Preto by som navrhoval, aby bol Trestný zákon znovu vrátený do výborov, aby sa zohľadnili pripomienky Generálnej prokuratúry, ktorých je na niekoľko desiatok strán, aby sa zvážili dôsledky takéhoto zákona. Som presvedčený, že schválením predkladanej novelizácie celkom skriminalizujeme podnikateľské prostredie, a preto som za prijatie vyváženého zákona, ktorý zohľadní aj problémy ekonomického prostredia, v ktorom žijeme a nehodí do jedného vreca podnikateľov, ktorí celé svoje úsilie venujú rozvoju firmy, a naozajstných podvodníkov, ktorých tak ako všade inde, je, samozrejme, aj medzi podnikateľmi dostatok. Verím, že parlament je na to, aby síce prijímal prísne, ale spravodlivé zákony. Tento zákon, myslím si, že viac uškodí, ako pomôže.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    vo vládnom návrhu novely Trestného zákona, ktorý ako celok podporujem, je viacero ustanovení, ktoré vyvolali rozporuplnú diskusiu v odbornej verejnosti. Vo svojom krátkom vystúpení sa k nim nechcem vracať. Venovali sme tomu značnú pozornosť aj pri rokovaní ústavnoprávneho výboru a predpokladám, že aj pri rokovaní ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Verím, že zákon ako celok naplní účely sledované jeho predložením.

    Chcem upriamiť vašu pozornosť na ustanovenie návrhu zákona, ktoré sa týka nadobudnutia jeho účinnosti. Ide o ustanovenie článku V, podľa ktorého by mal zákon nadobudnúť účinnosť 1. júla 1999. Keďže dnes máme 6. júla, je zrejmé, že článok V si vyžaduje zmenu. V tejto súvislosti podávam v mene skupiny 16 poslancov v súlade s § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by zákon mal nadobudnúť účinnosť až 1. septembra 1999. V prípade, že by tento pozmeňujúci návrh nebol schválený, nastala by protiústavnosť zákona ako celku vzhľadom na ustanovenie článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa textu návrhu by totiž tento zákon nadobudol účinnosť skôr, ako by bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tento môj právny názor je možné oprieť aj o platný judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý v súvislosti so zákonom o prokuratúre v minulom volebnom období. Podľa tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z rovnakých dôvodov zákon o prokuratúre bol vyhlásený za protiústavný ako celok.

    Vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol, predpokladám, že s mojím pozmeňujúcim návrhom bude súhlasiť aj predkladateľ - pán minister spravodlivosti. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol, vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Orosza vystúpi pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega sa vyslovil, že bude podporovať tento návrh. Chcel by som sa ho opýtať, že keď je dlžníkom štát alebo obec, kto potom bude trestne stíhaný. Pokiaľ ide o obce, bude to len starosta alebo celé mestské zastupiteľstvo? Ak je dlžníkom štát, kto bude trestne stíhaný? Minister, premiér, predseda tohto parlamentu, ktorý tento zákon schválil, alebo terajší predsedajúci, keď bol zákon schválený, alebo všetci poslanci, ktorí tento zákon schválili? Kto bude trestne stíhaný?

  • Pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mala by som tiež otázku podobného charakteru, ale hneď aj príklad. Vieme, že dnes boli zavreté lekárne. Chcem sa opýtať, keď z dôvodov dlhodobej platobnej neschopnosti podnikateľ, ktorý podniká v tejto oblasti a nemôže zaplatiť napríklad svojim farmaceutom v lekárni alebo laborantom, alebo ľuďom, ktorých zamestnáva, koho treba v tomto prípade konkrétne zavrieť. Lebo lepšie sa hovorí o zákone, ak poznáme podobný príklad. A skutočne by som sa chcela opýtať, či rešpektujeme zákon v tejto poslaneckej snemovni, siahnuc aj na predchádzajúce hlasovanie.

  • Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    takisto využívam príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, aby som v druhom čítaní podal pozmeňujúci návrh, a to do § 249a návrhu novely Trestného zákona, kde jeden rok chcem zmeniť na dva roky. Celé to prečítam: "Kto neoprávnene prechodne používa cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom."

    Dovolím si krátke zdôvodnenie. Výška trestnej sadzby a samotné tresty sú v navrhovanom znení upravené zodpovedajúcim ustanoveniam § 249a Trestného zákona tak, že páchateľovi hrozí odňatie slobody na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom. Uvedeným ustanovením je chránený rovnako dôležitý záujem spoločnosti, tak ako to je v skutkovej podstate § 249a Trestného zákona. V tomto prípade je skutkom navyše porušená aj zmluvná povinnosť, resp. dôvera osoby, ktorá motorové vozidlo zverila inej osobe. Je preto odôvodnený predpoklad, že ak niekto dobrovoľne odovzdá cudzej osobe svoj majetok, má byť chránený minimálne rovnako prísne ako vlastník, ktorý nekoná dobrovoľne. Obaja totiž konanie cudzej osoby nemôžu ovplyvniť a spoliehajú sa preto len na dostatočnú ochranu zákona.

    Prípady predpokladané navrhovaným znením nastávajú obzvlášť pri prevádzkovaní požičovní automobilov, lízingových spoločností a u zamestnávateľov, ktorých zamestnanci za účelom splnenia svojej pracovnej úlohy, povinnosti musia poskytnúť zamestnancovi motorové vozidlo. Vo všetkých týchto prípadoch je motorové vozidlo zverené cudzej osobe, nakoľko vlastníka vozidla k tomu núti samotná podstata jeho prevádzkovej činnosti alebo splnenie zmluvy, prípadne prevádzkovanie vlastnej živnosti za účelom dosiahnutia zisku a poskytnutia služieb v oblasti svojich registrovaných predmetov činnosti.

    Nie je to však iba okruh podnikateľských subjektov, ktoré sa dostávajú do ohrozenia z titulu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, pretože k takémuto zvereniu dochádza často aj navzájom medzi občanmi. Pri odovzdaní vozidla je pritom cudzej osobe presne známe, za akých okolností je jej vozidlo odovzdané, pretože pri odovzdaní tohto vozidla je presne vymedzený účel, za ktorým sa vozidlo prenecháva cudzej osobe. Rovnako je tejto osobe známe, že oprávnenie na užívanie motorového vozidla sa skončilo a je povinná ho vrátiť. Skutkovú povinnosť možno prirovnať skutkovej podstate uvedenej v § 249a vzhľadom na to, že v oboch prípadoch ide o neoprávnené nakladanie s cudzou vecou.

    Verím, že tento krátky, ale o to významnejší pozmeňujúci návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fico.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Malchárka sa hlási pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    S hrôzou počúvam, že sa postupne zrejme prihlásia ďalší a ďalší zástupcovia hospodárskej praxe a budú prednášať ďalšie a ďalšie návrhy presunu rôznych problémov, ktoré majú v hospodárskom živote, do Trestného zákona a nakoniec bude trestné všetko, čo je zapísané v Obchodnom zákonníku. Myslím si, že toto by nebola dobrá cesta vytvárania podmienok pre hospodársku oblasť, keby sa každý problém, ktorý sa v hospodárskej oblasti vyskytne, riešil tak, že na tých, ktorí podstupujú riziko a podnikajú, sa budú vzťahovať paragrafy Trestného zákona a budú trestne stíhaní za to, že sa na túto cestu vydali.

    Iste to, čo povedal pán poslanec Palko o nevyplatení mzdy, je do neba volajúci hriech. Plne sa s ním stotožňujem. Sú veci, ktoré hospodársky život aj život obyvateľov Slovenska vážne ohrozujú a tieto veci treba riešiť, ale premyslime veľmi dôsledne skôr, ako prijmeme rozhodnutia, čo sa nakoniec potom obráti aj proti samotným ľuďom, aj proti hospodárskemu životu na Slovensku a čo je pre hospodársky život a pre podnikanie skutočným prínosom aj pre občanov Slovenskej republiky. Vo všetkom preháňať škodí.

    A pánu poslancovi Palkovi by som chcel ešte pripomenúť, že do neba volajúce bolo aj bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky. Vtedy na túto časť katechizmu zabudol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    v súvislosti s návrhom zákona, ktorý teraz prerokúvame, treba povedať aj iné súvislosti. Treba predovšetkým povedať, že ide o rozsiahlu a komplikovanú novelizáciu Trestného zákona, od roku 1990 v poradí sedemnástu, čo je v podstate v priemere na rok dve novelizácie Trestného zákona. Myslím si, že je veľká chyba, ak právnu normu, o ktorej by sme sa mali domnievať, že bude stabilná, bude poskytovať určitú mieru právnej istoty, takto často novelizujeme. Nie je dobré, že sme sa namiesto plného sústredenia sa na rekodifikáciu od roku 1990 pustili cestou čiastkových novelizácií právneho predpisu, kde je naozaj právna istota a stabilita oveľa viac dôležitá a potrebná ako v ktoromkoľvek právnom predpise slovenského právneho poriadku.

    Myslím si, že keby sme v roku 1990 - a to nie je iba môj názor, je to názor viacerých právnikov z oblasti trestného práva - vyčistili Trestný zákon od ustanovení, ktoré jednoducho mali určitú spätosť s predchádzajúcim politickým režimom, tak takto očistený Trestný zákon nám mohol poslúžiť až dovtedy, kým by sme nepredstavili Národnej rade Slovenskej republiky nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Namiesto toho, aby sme tak urobili, máme dnes sedemnásťkrát novelizovaný Trestný zákon, ktorý stratil vnútornú systematiku, nie je stabilný, je neprehľadný a prakticky stojíme na bode, na štartovacej čiare v procese rekodifikácie, aby sme využili 9 alebo už takmer 10 rokov od roku 1990.

    Na jednej strane som privítal rozhodnutie ministra spravodlivosti, keď oznámil, že zastavuje ďalší postup s pripravenými návrhmi Trestného zákona a Trestného poriadku a jeho predstava o ukončení rekodifikácie sa pohybuje okolo roku 2002 alebo 2003. To je rozhodnutie, ktoré je rozumné, pretože pripraviť rekodifikovaný zákon v období niekoľkých mesiacov nie je jednoducho možné.

    Na druhej strane nie som príliš nadšený, ak predkladáme v poradí osemnástu novelizáciu Trestného zákona v takomto rozsahu a takejto závažnosti, a najmä nie som nadšený preto, lebo táto novelizácia opäť vnáša do Trestného zákona ďalšiu mieru neistoty, nestability, a najmä nie je to novelizácia, ktorú by sme mohli označiť za novelizáciu systémového charakteru. Som rád, že niektorí poslanci otvorili otázku charakteru trestného práva. Trestné právo by malo riešiť prostriedky spoločenského života len vtedy, ak všetko ostatné zlyhá. Trestné právo je ultima ratio, a nie je možné používať ho všade tam, kde by sme jednoducho mali použiť iné prostriedky, ako je napríklad obchodné právo, pracovné právo alebo právo iného netrestného charakteru. Viem, že je veľmi populárne prijímať novelizácie Trestného zákona. Každému sa to páči, ale buďme si istí, že táto novelizácia nič nevyrieši. Nevyrieši ani otázku platenia miezd vo fabrikách, pretože to nie je problém trestnoprávny. To je problém ekonomický. A na ekonomické problémy treba používať ekonomické prostriedky, a nie prostriedky trestného práva.

    Rád by som využil túto príležitosť a chcel by som povedať niekoľko slov o rekodifikácii. Budem naozaj veľmi stručný. Mrzí ma, že ani táto vláda doteraz nepredložila politicko-odborné východisko rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Rekodifikáciu jednoducho nemôžeme urobiť tak, že dáme dohromady 5 alebo 6 právnikov a zadáme im úlohu: pripravte nový Trestný zákon alebo nový Trestný poriadok. Takto sa robiť nedá. Vláda musí presne sformulovať, čo očakáva od nového Trestného zákona a od nového Trestného poriadku. Ak to neurobí, nikdy nebudeme môcť presne pomenovať problémy a najmä autori Trestného zákona a Trestného poriadku budú vždy vnášať do týchto noviel a nových návrhov len svoje osobné názory a osobné postoje. Neobstojíme pred otázkou, ako má vyzerať naše trestné zákonodarstvo. Budeme sprísňovať trestné sankcie alebo budeme zmierňovať? Budeme zavádzať alternatívne tresty alebo nebudeme zavádzať? Na toto všetko musí skôr politicky a odborne odpovedať vláda a zadať konkrétne úlohy autorom rekodifikovaných návrhov zákonov.

    Z tohto dôvodu, pretože doteraz sme sa v tomto smere nepohli, podávam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona a tento návrh bude znieť takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, aby Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil do konca roku 1999 informáciu o politicko-odborných východiskách rekodifikácie trestného práva hmotného a procesného."

    Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, ktorý predložil pán minister spravodlivosti, chcem predložiť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z rokovania ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru. Predovšetkým aj samotný predkladateľ súhlasil, že nebudeme hlasovať za bod 10 spoločnej správy. Je potrebné v novonavrhovanom odseku 12 § 89 Trestného zákona doplniť slová "a pre osobnú spotrebu". Je to záver, ktorý bol prijatý aj v ústavnoprávnom výbore. Keďže ústavnoprávny výbor nezaujal stanovisko, treba tento návrh opätovne predložiť na rokovanie pléna Národnej rady.

    Druhý návrh sa týka § 250d. Navrhuje sa, aby sme v tomto paragrafe vyriešili problém telefónnych čipových kariet alebo platobných kariet, ktoré sú falšované alebo pozmeňované, a preto sa navrhuje v § 250d za slová "iných plnení" doplniť slová "alebo telefónne čipové karty alebo platobné karty" a potom za slová "získa neoprávnene" doplniť slová "alebo uvádza do obehu pozmenenú alebo sfalšovanú čipovú telefónnu kartu". Toto ustanovenie alebo tento návrh sa dotýka normy, ktorá je dotknutá novelizáciou. Budeme musieť o nej hlasovať, a ak ju prijmeme, aspoň čiastočne vyriešime problém s falšovaním telefónnych čipových kariet, o ktorých hovoril už dávnejšie pán poslanec Rusnák, ktorý naozaj podal do ústavnoprávneho výboru takýto návrh a my sme sa týmto návrhom jednoducho zaoberali, ale vzhľadom na nezaujatie stanoviska sa tento návrh neobjavil v spoločnej správe, nehovoriac o tom, že aj jeho návrh vyvoláva problémy vo vzťahu k rokovaciemu poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Fica - pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásenia sa ďalším pánom poslancom s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Z úst pána poslanca Fica som konečne počul to, na čo som čakal od začiatku tejto rozpravy, že totiž ekonomické problémy nie je možné riešiť Trestným zákonom. To treba riešiť iným mechanizmom a inými pravidlami hry. Trochu sa toho dotkol v inej polohe pán poslanec Moric. Chcem sa spýtať predkladateľov, akým spôsobom hodlajú formou Trestného zákona riešiť problematiku, akou je výpalné, mám na mysli politické výpalné, a vy veľmi dobre viete, o čo ide. Keď politicky vytypovanú podnikateľskú osobu jednoducho zablokuje súčasná koalícia tak, že z komerčných bánk jeho podnik nedostane ani korunu prevádzkového úveru, je zrazený na kolená nie on, ale jeho zamestnanci, všetci jeho pracovníci. Teraz kto je postihovaný? Štát, Fond národného majetku? Ale sa dobre uškŕňate, páni poslanci z vládnej koalície, však viete, o čom je reč. Takže zrážajú sa na kolená zamestnanci toho podniku? Kto je trestne postihnuteľný? Koaličná rada, ktorá takto rozhodla, alebo osobné záujmy tých, ktorí to presadili, alebo komerčné banky, ktoré sa takto rujú o vlastnú korisť, prípadne Fond národného majetku, ktorý sa šklbe tak, že sa zle na to pozerá? A aj vďaka tomu zahraničné finančné kruhy náš štát nevyhľadáva. Ale po takých krokoch, ako spravil minister Palacka so Salamon Brothersom, tak tento štát nie že nebudú vyhľadávať finanční ekonomickí podnikatelia, ale ani potkany ho nebudú vyhľadávať, ešte aj tie sa vám budú vyhýbať. Takže na toto by som rád počul stanovisko predkladateľa.

  • Ďalším a posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    na úvod si dovolím konštatovať, že ten, kto vystúpi vo verejnej diskusii posledný, má jednu výhodu. Môže hovoriť málo, ale zároveň má jednu nevýhodu, ak nechce otráviť poslucháčov, musí povedať niečo nové a, samozrejme, musí si vážiť aj ekonomiku času. Poradie je pre mňa aj výhodné, aj nevýhodné. Budem sa snažiť, aby som nebol otravný, aby som rešpektoval aj ekonomiku času, aj keď o takom vážnom zákone, ako je Trestný zákon, by sme mali rozprávať čo najdlhšie.

    Prv než sa dostanem k meritu veci, t. j. k jednotlivým ustanoveniam Trestného zákona, dovolil by som si poukázať na význam trestného zákonodarstva. Musíme si jednoznačne uvedomiť, že záujem o teoretické a najmä praktické otázky trestného práva a trestného zákonodarstva sa výrazne rozšíril. Spoločnosť, ale i občania si často kladú otázky, ktoré súvisia s kriminalitou, jej príčinami, podmienkami, s funkciou Trestného zákona, úrovňou súdnych rozhodnutí, výkonom trestov, recidívou, s perspektívou protispoločenskej činnosti i ďalšími veľmi vážnymi inštitútmi Trestného zákona. Vyskytujú sa otázky i jednoznačné odpovede. Nie sú konformné, ale skôr protichodné. Základný problém je v odpovediach na otázku, či trestné právo nie je príliš humánne a orgány, ktoré ho aplikujú, či nie sú často voči páchateľom trestných činov zhovievavé a tolerantné.

    Všeobecná verejná mienka preferuje ukladanie prísnych trestov a v prísnosti vidím najlepšiu ochranu spoločnosti a prostriedok na účinný boj s kriminalitou. Také názory sa opierajú o poznanie individuálnych prípadov, vyznačujú sa vysokou mierou subjektivizmu, preceňovaním represie, zjednodušovaním trestného činu ako výsledku konania osobnosti izolovanej od spoločnosti a podobne. Treba si však jednoznačne povedať, že sú na problém kriminality a jej potlačovanie aj iné názory ako v teoretickej spisbe, tak aj v názoroch praxe a najmä treba čoraz častejšie vidieť úspech boja s kriminogénnymi faktormi, v prvom rade v sociálno-kultúrnej a výchovno-vzdelávacej prevencii. Treba dôsledne aplikovať princíp jednoty represie a výchovy, ale hlavne treba riešiť problémy, ktoré kriminalitu podmieňujú.

    V súvislosti s dnešným predkladaným návrhom mi prichádza na um otázka, či sme náležite zhodnotili platný právny stav a vyvodili závery o tom, či dnešná úprava vyhovuje potrebám spoločnosti, jej občanom a či poskytuje dostatočnú ochranu tak pre obvineného, ako aj poškodeného. Tiež poukazujem na to, či sme mali na zreteli fakt, či čiastkové zásahy do pôvodnej právnej úpravy nenarušia jej monolitnosť, homogénnosť a vzájomnú systémovú synchronizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku. Nie zanedbateľným počinom by mala byť konfrontácia nášho právneho stavu, nášho trestného zákonodarstva s úpravami iných krajín, s teoretickými poznatkami vedy trestného práva, s myšlienkovými trendmi v oblasti prevencie, resocializácie, reedukácie i postpenitenciárnej starostlivosti.

    Predtým než prijmeme návrh novely, mali by sme si uvedomiť, či budeme postupovať v uplatňovaní filozofie zákona v rovine penalizácie a kriminalizácie alebo naopak, čo je svetový trend, v dekriminalizácii alebo depenalizácii, resp. v depenalizácii. Až vyriešime túto otázku, potom by sme mali pristupovať k tomu, čo máme kodifikovať v oblasti trestného zákonodarstva, čo považujeme za trestné, čo budeme považovať za trestný čin a čo necháme pod úrovňou trestnej zodpovednosti. Osobne si myslím, že postupná demokratizácia a humanizácia našej spoločnosti zákonite predpokladá a diktuje aj demokratizáciu trestného práva ako jedného z prostriedkov jej ochrany i výchovy občanov. Pomerne časté zmeny v Trestnom zákone nie sú v jeho prospech, nie sú v prospech samotnej aplikačnej praxe, stabilite právneho systému, ale predovšetkým právnemu vedomiu spoločnosti, samotných jednotlivých občanov.

    V nasledujúcej časti si dovolím upriamiť pozornosť na jednotlivé ustanovenia navrhovanej novely. Hneď by som si dovolil uviesť poznámku k § 15 ods. 2. Navrhujem doplniť ods. 2 o trestný čin lúpeže, ktorý tu absentuje. Trestný čin lúpeže považujem za veľmi závažný trestný čin a myslím si, že v tomto ustanovení by sa mal nachádzať.

    Ďalšiu poznámku by som mal k § 40 ods. 2, resp. ods. 3. Neviem si predstaviť, čo bude potrebné považovať alebo kto bude považovať, akou významnou mierou agent prispieva k objasňovaniu činnosti. Čo to je za výraz? Je to gumový výraz, pod ktorý budeme môcť všeličo subsumovať. To je § 40 ods. 3 ods. 3 významná miera.

    Ďalšiu poznámku by som mal k § 89 najmä k jeho navrhovanému odseku 12. Myslím si, že ho treba precizovať, lebo v podobe, v akej ho návrh uvádza, je to vlastne skutková podstata príslušného trestného činu. Navrhujem, aby bola uskutočnená zmena.

    Ďalej v § 89 navrhujem vymedziť, čo je to úplatok, pojem úplatku, pretože v nasledujúcich častiach uvidíte, že za pojem úplatku sa bude pokladať aj nenáležitá výhoda. Veď sám úplatok je neoprávnená výhoda, ktorá nemusí mať majetkovú povahu. Dostal som sa k trestným činom úplatkárstva. A je to § 160 a nasledujúce. Neviem, prečo sa mení názov tohto oddielu hlavy 3 Trestného zákona. Veď predsa doterajšia právna úprava bola výstižná vrátane názvu tohto oddielu, bola jasná a zrozumiteľná. Preto by som navrhoval, aby sme prevzali, resp. ostali pri predchádzajúcej právnej úprave. Nepriama korupcia, trestný čin na pohľad nový. Dávam otázku, čo je to korupcia. Podľa mňa je to určitý systém a systém ako taký nemôže byť predmetom protispoločenskej činnosti, nemôže byť trestným činom. Áno, môže, ale práve do tohto systému spadajú trestné činy úplatkárstva. A mali by byť ako súčasť korupcie a logicky by to vyplývalo, že by boli trestnými činmi.

    § 163 - ak ste si veľmi pozorne prečítali, je veľmi problematické ustanovenie a je veľké nebezpečenstvo jeho zneužívania. Blíži sa to skoro agentovi - provokatérovi, hoci v celom Trestnom zákone sa to nevyskytuje, ale myslím si, že toto ustanovenie sa k tomu veľmi blíži. A som proti tomu, aby bol inštitút agent - provokatér v Trestnom zákone. Sú tu skúsenosti z päťdesiatych rokov a inštitút agenta - provokatéra nie je nasmerovaný voči organizovanému zločinu, ale voči tomu, kto je nepohodlný, toho odstavíme. Skúsenosti z minulosti o tom jednoznačne nasvedčujú.

    Takisto k § 185c - neviem si predstaviť, že vlastne neprávo zakladá právo. To je predsa podľa môjho názoru nesprávny postup a treba uvažovať o jeho sprecizovaní. Mám výhradu alebo iný názor ako predkladatelia k trestnému činu podľa § 235a - hrubý nátlak, keď si myslím, že hrubý nátlak sa môže uskutočňovať aj v iných prípadoch, ako je uvedený. A preto by som odporúčal, aby vysvetlenie pojmu hrubý nátlak bolo zakotvené vo všeobecnej časti Trestného zákona v § 89, a nie uvádzané ako samostatný trestný čin.

    Aplikačná prax má veľké výhrady a ja sa s tým stotožňujem pri trestnom čine podvodu, tak ako je uvádzaný v tomto návrhu. Pýtam sa: Prečo dostal trestný čin podvodu toľko podôb, ako je tu? Veď predsa podvod je len jeden. Uvediem niekoho do omylu alebo niečí omyl využijem. A nezáleží na tom, či je to subvenčný podvod, úverový podvod, poisťovací podvod. Podstata je rovnaká, neznejasňujme Trestný zákon. Občan musí vedieť, na čom je, čo je trestný čin, ako sa má správať. Neviem si to predstaviť, pretože sa to neodrazí ani v spoločenskej nebezpečnosti, ani vo výške sadzby.

    Takisto by som uplatnil stanovisko k § 250f - zavinený úpadok. Myslím si, že každý trestný čin je zavinený. Predsa naše trestné právo má jednu zásadu, že bez zavinenia niet trestného činu. Tak prečo budem zvýrazňovať niečo už v názve ako zavinený úpadok, keď vieme, že v trestnom čine sa vyžaduje zavinenie či už v podobe úmyslu alebo nedbanlivosti. Navrhujem, aby tiež toto ustanovenie bolo nejakým spôsobom modifikované.

    Celkový dojem z predkladaného návrhu novely je pre mňa dosť nepochopiteľný v tom, že, samozrejme, kriminalizuje a penalizuje spoločnosť a snaží sa riešiť niektoré skutky ako trestné činy. Veď sú iné prostriedky práva, ktoré by oveľa vhodnejším spôsobom vedeli vyriešiť niektoré skutočnosti, ako je trebárs nezaplatenie dane, nevyplatenie mzdy a podobne. Odznelo už k tomu veľa výhrad a ja sa k nim pripájam. Som za to, že Obchodný zákonník, živnostenský zákon má množstvo prostriedkov, ba zastávam názor, že je oveľa výhodnejšie a pre páchateľa nie až také výhodné, ak ho postihnem majetkovými sankciami, ale nie trestom odňatia slobody. Nebudem zdôvodňovať prečo. Po troch rokoch vyjde a majetok si užíva ďalej. Ale ak prepadne jeho majetok, je to pre neho oveľa prísnejšia sankcia ako trest odňatia slobody. Filozofia zákona je tiež postavená na prísnych vysokých trestných sadzbách. Myslím si, že toto nie je správne, práve naopak, prísne sadzby sa môžu nevyplatiť a nemusí to verejnosť ani sám páchateľ prijať z hľadiska výchovy.

    Na záver by som si dovolil povedať dve skutočnosti. Trestné právo by malo zasahovať len vtedy, ak je to potrebné na ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou a nemalo by riešiť otázky, ktoré mu neprislúchajú, resp. nemá byť použité na to ako prostriedok.

    Moje úvahy vyústili do návrhu, ktorý predkladám Národnej rade: vrátiť novelu navrhovateľovi s tým, aby boli ustanovenia sprecizované a potom postúpiť na ďalšie konanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kandráč bol posledným prihláseným rečníkom do rozpravy.

    Na vystúpenie pána Kandráča sa hlásia dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Vystúpi pán poslanec Mesiarik, po ňom pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Rozhodne by som si netrúfal polemizovať s vystúpením pána kolegu poslanca, pretože je odborník a ja osobne si ho veľmi vážim a skutočne súhlasím s viacerými vývodmi, o ktorých hovoril. Chcem však povedať jedno. Je desať rokov po roku 1989. Prosím vás, kde sme sa to vlastne v tejto oblasti dostali? Netreba hovoriť konkrétne prípady, jednoducho štát je skorumpovaný. Vládne tu korupcia. Ak to takto pôjde ďalej, ekonomika sa položí možno ešte počas leta alebo niekedy na jeseň, a to vďaka korupcii, nezodpovednosti. Nikto si nič nectí, neplatia sa vzájomné faktúry. Prosím vás, čo sú to za vzťahy?

    Chcem povedať, pán poslanec, jedno. Áno, bolo by to možné vrátiť, bolo by možné robiť analýzy, súhlasím s tým, toto všetko možno malo byť pripravené. Aj my máme chybu. Už sme tu 11 alebo 10 mesiacov a asi sme mali v tejto oblasti tvrdšie postupovať. Lenže pokiaľ budeme robiť ďalšie analýzy, mnohí budú korumpovať ďalej, budú ryžovať ďalej. Tu niet času. Skutočne niet času. Poznám vás ako perfektného odborníka, určite aj v sebe zabojujete a niektoré sliny prehltneme, pretože možno do konca roka sa bude ešte raz novelizovať. To je vždy lepšie, ako nechať tento štát definitívne skorumpovať a padnúť k zemi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    nemienim nič na rozdiel od pána Mesiarika prehltávať, pretože naozaj súhlasím s pánom dekanom a poslancom Národnej rady pánom Kandráčom, že zákon naozaj ide zvýšiť kriminalizáciu spoločnosti alebo je cestou ku kriminalizácii všetkého, čo sa v spoločnosti deje. I keď by som mal ako politik za tento návrh zákona hlasovať, pretože v podstate je to výborný nástroj na rozvracanie vládnej koalície po tom, čo sa SDĽ ujalo riadenia všetkých ekonomických a sociálnych rezortov a KDH alebo lepšie povedané ako neparlamentný subjekt všetkých bezpečnostných rezortov, vyjmúc jeden, ktorý nefunguje, to je pána Palacku. A práve súhlasím s pánom Palkom, že treba pána Palacku tam ponechať. Či opačne Kaníka odvolať a Palacku ponechať. Naozaj je to novela, ktorá nie je dobrá. Nerieši sa ňou nič podstatné v ekonomickej oblasti, pretože problémy s fungovaním ekonomickej oblasti a štátnej sféry sú úplne niekde inde, mimo rámca trestného práva. To znamená, vyplývajú z celkovej ekonomickej, sociálnej mizérie, z problémov nedostatočného odmeňovania štátnych funkcionárov, nezavedením štátnej definitívy a ďalších problémov. Takže, pán Čarnogurský, aj keď by som mal prihliadať na budúcu možnú spoluprácu, asi zrejme tiež nepodporím túto novelu Trestného zákona.

    Ďakujem.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, o chvíľočku budeme hlasovať o návrhu Trestného zákona, ktorý práve prerokúvame.

    Pán Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Romana Kováča. Keďže sú štyri minúty pred 19.00 hodinou, budeme si musieť, ak chceme rokovať po 19.00 hodine, odsúhlasiť rokovanie aj po 19.00 hodine.

    Preto hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som predsa len trochu reagovať na diskusiu, ktorá tu odznela k návrhu zákona. Pripomienky, diskusné príspevky by som rozdelil do dvoch skupín. Jedna skupina boli všeobecnejšie a boli to dva diskusné príspevky pána poslanca Fica a pána poslanca Kandráča a potom diskusné príspevky, ktoré smerovali ku konkrétnym ustanoveniam, a to boli, samozrejme, aj týchto dvoch poslancov a taktiež ďalších poslancov.

    Čiže najskôr k všeobecným pripomienkam. Chcel by som reagovať na to, že je tu - pán poslanec Fico povedal - príliš veľa noviel Trestného zákona, mali sme sa sústrediť na očistenie starého Trestného zákona a azda skôr pripraviť nový. No chcel by som povedať, že najmä Trestný zákon je zrkadlovým obrazom spoločnosti, pohybu spoločnosti, ktorý spoločnosť absolvuje, preto darmo teraz hovoriť, že áno, mali sme sa sústrediť na očistenie starého zákona, urobiť menej noviel a pripraviť nový Trestný zákon, celkom nový. Silne pochybujem, že by nový Trestný zákon bol natoľko stabilný a nemal by novelizácie. Práve naopak, ak by nový Trestný zákon bol každú chvíľu novelizovaný, to by bolo oveľa horšie, ako keď je novelizovaný povedzme tento starý, lebo predsa len tými novelizáciami si ujasňujeme nový stav spoločnosti, nové spoločenské, ekonomické, právne, politické podmienky, v ktorých sa spoločnosť nachádza. A takýmto spôsobom najskôr sme to schopní postihnúť novelou existujúceho Trestného zákona. A keď takýmto spôsobom získame väčší prehľad o nových podmienkach, ktoré sú aj 10 rokov od nežnej revolúcie stále novými spoločenskými podmienkami, keď budeme mať takýto dôkladnejší prehľad o nových spoločenských podmienkach, na základe dôkladnejšieho prehľadu o nových spoločenských podmienkach, potom pripravíme nový Trestný zákon.

    Ekonomické problémy nemožno riešiť trestným právom. Áno, súhlasím. Ale, pán poslanec Fico alebo pán poslanec Kandráč, máte námietky voči tomu, že sprísňujeme postih a sankcie napríklad za detskú pornografiu? Máte námietky voči tomu, že sprísňujeme sankcie za výpalníctvo? Myslím si, že pán poslanec Hofbauer sa domáhal sprísnenia postihov za politické výpalníctvo. Aj za politické výpalníctvo sa dá postihnúť podľa § 235a. Čiže jednoducho áno, práve ak v súčasných podmienkach spoločenského a ekonomického vývoja sa javí, že niektoré negatívne javy spoločnosti je potrebné v tomto období postihnúť prísnejšími sadzbami, tak to robíme a robíme to touto novelou Trestného zákona.

    Pán poslanec Kandráč, vám by som chcel povedať, že toto nie je akademická diskusia, nielen táto v parlamente, ale vôbec diskusia okolo prípravy novely Trestného zákona. Súhlasím s pánom poslancom Mesiarikom, že jednoducho nemôžeme donekonečna diskutovať. A nemáme čas neustále odkladať prispôsobenie, nazvem to, prispôsobenie trestného práva aktuálnym potrebám spoločnosti. Jednoducho musíme skončiť túto diskusiu a musíme rozhodnúť tak, aby sme postihli práve aktuálne formy trestnej činnosti. A preto, pán poslanec Kandráč, vo vašom príspevku mi chýbali konkrétne návrhy okolo § 250, okolo tých rôznych druhov podvodov. Kritizovali ste, vytýkali, prečo toľko druhov podvodov, a povedali ste, že nejakým spôsobom by sa mali modifikovať. Pán poslanec, v druhom čítaní zákona je to príliš všeobecné a príliš málo konkrétny návrh, keď hovoríte, že nejakým spôsobom by sa mali modifikovať. Ale sú modifikované práve podľa tých konkrétnych druhov káuz, o ktorých informovali médiá a práve kauzy ako Investičná rozvojová banka alebo napríklad nakupovanie súkromných víl na španielskom pobreží niektorými spoluvlastníkmi Východoslovenských železiarní alebo doslova tunelovanie či jednoducho prevádzanie majetku z krachujúcich poľnohospodárskych družstiev na nové eseročky a ponechanie bezcennej škrupiny veriteľským bankám a podobne. Na všetky spomenuté aktuálne javy reaguje novela Trestného zákona a reaguje na ne proste adresne a konkrétne tak, ako sa dejú. Čiže toľko ku všeobecným pripomienkam, ktoré zazneli.

  • Hlasy v sále.

  • Vystríham vás, že vás prekričím.

    Teraz sa vyjadrím ku konkrétnym pripomienkam. Telefónne karty. Pán poslanec Rusnák a pán poslanec Fico mali návrh. Musím povedať, že už v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky sa diskutovalo a v podstate odsúhlasilo znenie, ktoré predniesol pán poslanec Fico, a preto súhlasím s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Fico. Tým by bol vylúčený vlastne návrh pána poslanca Rusnáka.

    Súhlasím s návrhom poslanca Palka, áno, nevyplatenie mzdy v podobe, v akej je dané, teraz naozaj umožňuje postihnúť prípady, keď je jasné zavinenie zamestnávateľa. A zavinenie zamestnávateľa je dané znením tohto návrhu, že zamestnávateľ, či už právnická alebo fyzická osoba, v deň splatnosti miezd má peniaze na vyplatenie mzdy, ale napriek tomu ju nevyplatí.

    Zmena účinnosti podľa návrhu pána poslanca Orosza - súhlasím, áno 1. septembra.

    Reagujem na otázku pána poslanca Morica, kto bude trestne stíhaný pri nevyplatení miezd, áno, je to napísané - štatutárny orgán alebo justícia -, myslím si, že tak je to napísané. Sú tam uvedené konkrétne osoby, ktoré by boli zodpovedné, a bude o tom rozhodovať nezávislý súd. A nezávislý súd bude skúmať aj podmienky, iné podmienky - myslím, objektívna stránka trestného činu -, či boli splnené, to znamená, či bola naplnená skutková podstata.

    Pán poslanec Malchárek, veľmi rád by som súhlasil s vaším návrhom, ktorý má nepochybne svoje odôvodnenie, ale čisto z takej profesionálnej skepsy a opatrnosti musím navrhnúť, že nie. A to najmä z toho dôvodu, že Trestný zákon je neobyčajne citlivá norma, ktorá si vyžaduje radovo väčšiu presnosť každého vyjadrenia ako iné právo, ako trebárs Zákonník práce alebo možno dokonca aj Občiansky zákonník. A preto každé slovo, ktoré je uvedené v návrhu Trestného zákona, treba podrobiť neobyčajne podrobnej a podľa možnosti viacnásobnej kontrole diskusií, zvažovaniu, či zodpovedá, či nevyvolá problémy v inom ustanovení s tým, že by dikcia tohto ustanovenia nebola celkom presná, a preto hovorím, že už z toho dôvodu, že to odznelo tu pred druhým čítaním. V inom zákone by som to chápal a bol ochotný prijať, ale na Trestný zákon je to príliš neskoro. Je to príliš málo podrobené kritike, zvažovaniu a vyhľadávaniu prípadných nedostatkov, ktoré by toto znenie mohlo vyvolať, a preto navrhujem, aby nebol prijatý váš návrh. Predsa toto je iba novela, ktorá vlastne vytvára časový priestor na rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý očakávame približne do troch rokov, a preto váš návrh bude v návrhoch a v práci na rekodifikovanom, čiže novom Trestnom zákone celkom opodstatnený zahrnúť.

    Pán poslane Kandráč, tie konkrétne návrhy, ktoré si navrhol, všetky navrhujem zamietnuť, a to predovšetkým z toho dôvodu, že sú neurčité, nepresné, nekonkrétne a najmä neobsahuje vlastne ani nejaké konkrétne riešenie. Takže zostávam pri stanovisku k spoločnej správe, ktoré som už uviedol. Z nových návrhov navrhujem prijať návrh poslanca Palka, návrh poslanca Orosza a oba návrhy podpísané viacerými poslancami, ktoré prezentoval pán poslanec Fico, a to sa týka telefónnych kariet a druhý doplnenia ustanovenia. To je všetko k diskusii, ktorá prebehla. Navrhujem, aby ste návrh zákona ako celok schválili.

    Ďakujem vám.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nedá mi, aby som nevyužil ako spravodajca možnosť povedať niekoľko slov k rozprave, ale najmä k poslednému vystúpeniu pána ministra, k jeho reakcii na pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vznesené. Chcem povedať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Malchárka mi najmenej prekáža, pretože v podstate iba zvyšuje trestnú sadzbu z jedného roka na dva roky a v porovnaní s inými inštitútmi, ktoré sú navrhované v novelizácii Trestného zákona, je to absolútne neškodná novelizácia, ktorú môžem bez akýchkoľvek problémov podporiť, netreba žiadne analýzy. Analýzy sme mali robiť pri agentovi a ďalších inštitútoch, a nie pri zvýšený trestnej sadzby. Takže pokiaľ ide o návrh pána poslanca Malchárka, ak hovoríme o zvyšovaní trestnej sadzby, ak sa stotožníme, nie je v tom žiadny problém.

    Čo však chcem povedať, pán minister, vážené dámy a páni, je to, že môžeme prijať takúto novelizáciu. Samozrejme, môžeme dnes za ňu hlasovať, ale som veľmi skeptický, pokiaľ ide o efektivitu takejto právnej normy. Čo vlastne prinesie? Ako príklad by som uviedol: Zaviedli sme, pán minister, vážené dámy a páni, v zákone o boji proti organizovanému zločinu inštitút, že osoba, ktorá oznámi pranie špinavých peňazí, má nárok na odmenu z prania špinavých peňazí. Počas štyroch alebo piatich rokov účinnosti tohto zákona nebol ani jeden prípad, že by niekto prišiel a oznámil pranie špinavých peňazí a domáhal sa takejto odmeny podľa zákona.

    Ďalej by sme mohli hovoriť o pôsobení osobitných prostriedkoch, ako je agent, kontrolovaná zásielka, ďalšie a ďalšie a ďalšie veci. Naozaj sa využívajú v praxi iba výnimočne, preto môžeme prijať, je populárne sprísňovať trestné sadzby, vymýšľať nové trestné činy, všetko sa dá urobiť, ale som veľmi skeptický a domnievam sa, že tento zákon, ak ho dnes prijmeme, nevyrieši absolútne nič. A už vôbec nič nevyrieši v ekonomickej oblasti, pokiaľ ide o platenie miezd a ďalších a ďalších záležitostí. Práve naopak, obávam sa, že toto je maximum, čo chceme urobiť v tejto oblasti. Ale ak chceme pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom, tak musíme hľadať riešenia celkom niekde inde, a nie v oblasti trestného práva. Svoj názor k návrhu tohto zákona som teda povedal.

    Domnievam sa, že je nešťastné, keď takýmto spôsobom zasahujeme do Trestného zákona. Myslím si, pán minister, že analýza bola potrebná a vystúpenie pána poslanca Kandráča nebolo teoretické, bolo to dobre myslené vystúpenie, ktoré malo hlboké ratio a myslím si, že bolo potrebné z tohto rácia si niečo vziať. Možno je na škodu veci, že sa nepokúsil pán poslanec Kandráč o presné sformulovanie pozmeňujúcich návrhov, ale zhrnul to len do procedurálneho návrhu, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Vážený pán predsedajúci, keďže v samotnej rozprave boli podané viaceré pozmeňujúce návrhy, keďže sú tu aj pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z rozpravy a zo spoločnej správy, chcem povedať, že máme dve možnosti. Buď budeme teraz hlasovať o tom, že ešte dnes pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Inak sme podľa rokovacieho poriadku povinní hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch až zajtra, teda nasledujúci deň po druhom čítaní.

  • Odporúčam, aby sme teraz hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, a zajtra by sme hlasovali o návrhu zákona ako o celku v treťom čítaní.

  • V takom prípade, vážený pán predsedajúci, najskôr musíte dať hlasovať o tom, že Národná rada bude hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rámci rozpravy, pretože si to vyžaduje rokovací poriadok.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o skrátení 24-hodinovej lehoty. Vlastne tu ide o tento procedurálny návrh, aby sme mohli okamžite hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona.

    Prosím, vypnite mobilné telefóny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Uvádzajte jednotlivé hlasovania, pán poslanec.

  • Najskôr budeme hlasovať, pán predsedajúci, o procedurálnych návrhoch, ktoré predniesli pán poslanec Moric a pán poslanec Kandráč. Obidva návrhy boli rovnaké a bol to návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona naspäť navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pánov poslanca Morica a Kandráča, ktorí odporúčajú vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz by sme prikročili k návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, s tým, vážený pán predsedajúci, že nikto počas rozpravy nespochybnil návrhy, ktoré som uviedol, pokiaľ ide o spôsob hlasovania, takže budeme hlasovať tak, ako som navrhol. V prvom rade budeme hlasovať spoločne o bodoch 10, 13 a 15 s tým, že gestorský výbor odporúča tieto návrhy v spoločnej správe schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa sa hlasujme o bodoch číslo 10, 13 a 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať jednotlivo o nasledujúcich bodoch: o bode 1 s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili bod 6 spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 7 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 7 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 7 spoločnej správy sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča ho schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 9 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 9 spoločnej správy sme schválili.

  • Bod 16 spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 16 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 16 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho navrhuje neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy, ku ktorému gestorský výbor nezaujal stanovisko. Nechávam na voľnú úvahu poslancov, ako budú hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme neprijali.

  • Prosím pána poslanca Mikloška, aby neovplyvňoval, pretože jasne nevie, o čom rokujeme.

    Teraz prosím, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 2, 3 a 11, ktoré spolu súvisia. Gestorský výbor pri nich nezaujal stanovisko. Opäť nechávam hlasovanie na voľnú úvahu poslancov.

  • Prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že body 2, 3 a 11 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej správy zostali ešte body 12 a 14, ktoré gestorský výbor považuje za návrhy, ktoré idú nad rámec novelizácie tohto zákona. Preto gestorský výbor odporúča, aby sme vôbec nehlasovali o týchto bodoch.

  • Ruch v sále.

  • Súhlasím so stanoviskom spoločného spravodajcu.

    Pán poslanec Palko.

  • Ďakujem.

    V rámci rozpravy som predniesol aj procedurálny návrh, aby podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku sme hlasovali o tom, či budeme hlasovať aj o tomto návrhu - o bode 14.

  • Prosím, pán poslanec Palko vzniesol námietku podľa § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Palka, ktorý žiada, aby sme hlasovali aj o bode číslo 14 zo spoločnej správy.

  • Týka sa to iba bodu 14 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme teda hlasovať, pán spoločný spravodajca, po rozhodnutí...

  • Budeme hlasovať, keďže tento návrh prešiel, o bode 14 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uviedli ste hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 14 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 14 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Budeme pokračovať. Vyčerpali sme všetky návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Podobne ako doktor Palko chcem vzniesť námietku k bodu 12, teda k stanovisku gestorského ústavnoprávneho výboru. Tento bod bol prijatý výborom pre obranu a bezpečnosť a v podstate bol navrhnutý v duchu úpravy, v duchu novely, ktorú navrhol predkladateľ, ktorá rozširuje ochranu práv dieťaťa. Tento pozmeňujúci návrh rozširuje alebo doplňuje duch predkladateľa chrániť lepšie práva dieťaťa, chrániť dieťa pred nezákonným nezamestnávaním.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh. Podľa § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o námietke pána poslanca Langoša, ktorý žiada, aby o prijatí, resp. neprijatí bodu číslo 12 zo spoločnej správy rozhodla snemovňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

  • Schválili sme, vážený pán predsedajúci, iba námietku, ktorá bola vznesená. Chcem však pripomenúť, že gestorský výbor mal jasné výhrady odborného charakteru aj proti bodu 12 aj proti bodu 14, takže musím tlmočiť stanovisko gestorského výboru. Sú tam nepresné formulácie, je to veľmi zle pripravené.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o bode číslo 12 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 12 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ruch v sále.

  • Teraz môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli vznesené v rozprave v tomto poradí: ako o prvom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka, ktorý navrhol zvýšiť trestnú sadzbu z 1 roka na 2 roky v § 249aa. Ide o zvýšenie trestnej sadzby pri neoprávnenom používaní cudzieho motorového vozidla.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Malchárka - § 249aa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Malchárka sme schválili.

  • Ďalší návrh predložil pán poslanec Rusnák. Ide o znenie § 249c týkajúce sa platobnej karty a telefónnej karty. Tu však opätovne musím pripomenúť, aby sme dali zadosť rokovaciemu poriadku, že ide o návrh, ktorý ide nad rámec predkladanej novelizácie, preto pán poslanec má možnosť vzniesť námietku, ak má záujem.

  • Využívam túto možnosť, podávam námietku, tak ako to bolo v predošlých prípadoch, a trvám na tom, aby sa hlasovalo o mojom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Rusnáka, ktorý žiada, aby sme hlasovali o prednesenom návrhu z rozpravy, ktorý sa týka § 249c.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyhoveli námietke pána poslanca Rusnáka.

    Budeme hlasovať o jeho návrhu, ktorý podal v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona, ktorý uviedol pán poslanec Fico.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Rusnák, týkajúcom sa § 249 písm. c) Trestného zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Rusnáka sme schválili.

  • Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Palko, ktorý podal námietku, pokiaľ ide o bod 14, to sme vyriešili. Potom vystúpil pán poslanec Moric, o jeho návrhu sme hlasovali.

    Potom vystúpil pán poslanec Orosz, ktorý navrhuje účinnosť novelizácie od 1. septembra 1999.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhuje zmenu účinnosti predkladaného vládneho návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Orosza sme schválili.

  • V rozprave som potom vystúpil s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi ja s tým, že sťahujem druhý návrh, ktorý som podal, pretože bol prijatý návrh pána poslanca Rusnáka ohľadne platobnej karty. A zostáva iba bod číslo 1 môjho návrhu, ktorý sa týka doplnenia ods. 12 § 89 o slová "a pre osobnú spotrebu". Keďže sme prijali bod 10 spoločnej správy, je nevyhnutné prijať tento malý pozmeňujúci návrh. Je to opäť rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, ktorý však nezaujal stanovisko ohľadne hlasovania, ale predtým sme tento návrh prijali.

    Hlasujeme len o bode 1 pozmeňujúcich návrhov, ktoré som podal.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica, ktorý podal v rozprave, avšak iba o časti 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené. Pán poslanec Kandráč dal iba jeden procedurálny návrh a o tom sme hlasovali. Bol taký istý ako návrh pána poslanca Morica o vrátení, čiže nepodal ho v písomnej podobe a nebolo 15 poslancov. Takže to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme podali v rámci rozpravy a ktoré boli v spoločnej správe.

    Máme možnosť pristúpiť, vážený pán predsedajúci, k tretiemu čítaniu s tým, že opäť bude potrebné, ak chceme hlasovať o treťom čítaní už dnes, najskôr hlasovať o povolení takéhoto rýchleho postupu, pretože za podmienok, ktoré sú v rokovacom poriadku, by sme mali pristúpiť k tretiemu čítaniu až zajtra, pretože sme schválili doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vznesené v rozprave.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý na odporúčanie gestorského výboru navrhuje, aby sme hlasovaním rozhodli o tom, či aj napriek tomu, že v druhom čítaní boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, sme pokračovali ihneď v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto určené pre členov vlády, aby poslanci, ktorí majú určené svoje miesta v rokovacej sále, zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby nevyrušovali poslancov pri hlasovaní a prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona. Nie vy, pán minister, oslovujem teraz ďalšieho člena vlády. Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre členov vlády.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či má niekto z nich návrhy na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má skupina 30 poslancov návrh na pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k takémuto odstráneniu chýb, alebo či má návrh na vrátenie do druhého čítania.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, chcem vám iba pomôcť. Ako predsedajúceho vás nikto nerešpektuje, takže pán podpredseda vlády Csáky - miestodržiteľ by si mal sadnúť na svoju stoličku, lebo nevieme, či prišiel ako súkromná osoba alebo ako podpredseda vlády Slovenskej republiky, lebo sa tvári, že je inkognito alebo poslanec. Takže dosiahnite si svoje, ak ste predsedajúci.

  • Pán poslanec Cuper, aj vás by som prosil, keby ste dodržiavali poriadok v rokovacej sále a sadli si na svoje miesto a potom kritizovali ostatných, ktorí nie sú v rokovacej sále na svojich miestach.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže nikto z poslancov nemal v treťom čítaní návrhy do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Môžeme pristúpiť, vážené dámy a páni, k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku vrátane pozmeňujúcich návrhov s tým, že gestorský výbor odporúčal Národnej rade, aby sme predložený návrh novelizácie Trestného zákona a zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejšej trestnej činnosti schválili.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

    Dôrazne upozorňujem všetkých, ktorí majú v rokovacej sále zapnuté mobilné telefóny, aby ich buď vypli.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Zapnite mikrofón pána poslanca Cupera.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste vykázali z tejto snemovne pána podpredsedu Csákyho, pretože je nevhodne oblečený, uráža dôstojnosť slovenského snemu a robí si poradu poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície priamo v rokovacej sále.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, z rokovacej sály v zmysle rokovacieho poriadku možno vykázať poslanca, ktorý nedodržuje rokovací poriadok, ktorý má v rokovacej miestnosti zbrane, prípadne mobilné telefóny, tak ako to rokovací poriadok zakazuje. Nemožno však vykázať z rokovacej miestnosti člena vlády, takže vašej požiadavke vyhovieť nemôžem.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme ďalším bodom programu rokovania, ktorým je

    návrh na voľbu JUDr. Márie Poláčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    Návrh ste dostali ako tlač 278, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby návrh odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    pristupujeme k prerokúvaniu bodu, ktorý by som aj ja najradšej nepodával a zrejme aj vy by ste najradšej neprerokúvali, ale jednoducho je potrebné, aby sme občas prerokúvali aj nepríjemné veci. V tomto prípade ide o hlasovanie, rozhodovanie o tom, či JUDr. Mária Poláčková bude zvolená za sudkyňu bez časového obmedzenia vzhľadom na to, že JUDr. Polačková vykonávala funkciu sudkyne štyri roky na Okresnom súde v Bratislave. Uvediem najpodstatnejšie skutočnosti, ktoré ma vedú a vládu vedú k neodporúčaniu voľby menovanej za sudkyňu bez časového obmedzenia. JUDr. Mária Poláčková bola uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 1995 číslo 122 zvolená do funkcie sudkyne na 4-ročné volebné obdobie spolu so skupinou sudcov, ktorí boli vo vláde Slovenskej republiky schválení 31. marca 1999 uznesením číslo 254 a v Národnej rade 11. mája tohto roku uznesením číslo 275.

    Pri realizácii návrhu na jej voľbu do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia došlo k rozporným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy - súdov, príslušnej sudcovskej rady a sekcie Združenia sudcov Slovenska. Predseda okresného súdu upozorňoval na pochybenia pri aplikácii predpisov hmotného a procesného práva, nedostatky v pracovnej disciplíne a v organizácii práce u menovanej. Negatívne stanovisko zaujala aj sudcovská rada. Predsedníčka krajského súdu a Sekcia združenia sudcov Slovenska vyslovili s návrhom na voľbu súhlas.

    24. marca tohto roku som preto rozhodol nepredkladať návrh na voľbu menovanej spolu s ostatnými sudcami. S cieľom preveriť a objektívne posúdiť všetky sporné otázky bola vykonaná previerka úrovne konania a rozhodovania v oddelení JUDr. Poláčkovej. Bolo skontrolovaných 100 náhodne vybraných spisov, v ktorých JUDr. Poláčková rozhodovala. Výsledky potvrdili pomerne závažné nedostatky v odbornom prístupe menovanej k rozhodovacej činnosti, ad hoc komisia zložená predovšetkým zo sudcov a pracovníkov ministerstva spravodlivosti zistila 40 procesných a 5 hmotnoprávnych pochybení menovanej, opakujem, zo 100 kontrolovaných spisov. V dôsledku uvedeného predstaviteľka Sekcie združenia sudcov Slovenska sa priklonila k negatívnemu stanovisku na voľbu. Odvolacie senáty zotrvali na svojom stanovisku s odôvodnením, že nedostatky zistené pri aplikácii noriem hmotného aj procesného práva boli spôsobené nedostatkom skúseností, zodpovedajú dĺžke sudcovskej praxe a nemali by byť dôvodom nezvolenia do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    Ale záver, ktorý vyplynul z previerky, preukázal nedostatočnú pripravenosť na výkon sudcovského povolania, čo ma viedlo k negatívnemu návrhu, ktorý bol predmetom rokovania vlády po prvýkrát 6. mája tohto roku a následne ústavnoprávneho výboru 13. a 27. mája tohto roku. Pri terajšom rozhodovaní o ďalšom postupe vláda zohľadnila stanoviská všetkých zainteresovaných subjektov vrátane dotknutej sudkyne. Dôkladne zvážila všetky rozhodné skutočnosti. Vláda je toho názoru, že zistené nedostatky nemožno prehliadnuť. Na základe toho vláda prerokovala návrh 23. júna tohto roku a prijala k nemu uznesenie číslo 517. Z týchto dôvodov, to znamená z dôvodov nedostatočnej odbornej pripravenosti na výkon funkcie sudkyne, vláda neodporúča zvoliť JUDr. Máriu Poláčkovú do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia. Z tohto dôvodu aj návrh uznesenia je taký, že Národná rada nezvolila JUDr. Máriu Poláčkovú do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia. Čiste pre poriadok chcem povedať, že navrhujem, aby ste podporili tento návrh uznesenia. Inými slovami, kto bude hlasovať kladne za toto uznesenie, tak hlasuje za to, aby JUDr. Poláčková nebola zvolená do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    opakujem, je mi ľúto, že musím prezentovať takýto návrh, ale máme spoločnú snahu, domnievam sa, neustále skvalitňovať sudcov, sudcovský zbor Slovenskej republiky a v tomto prípade na základe čisto odborného posúdenia doterajšej práce JUDr. Poláčkovej vláda, ministerstvo spravodlivosti a aj, hovorím, stavovské sudcovské organizácie dospeli k názoru, že tento záujem skvalitňovania sudcovského zboru Slovenskej republiky si vyžaduje nezvoliť JUDr. Poláčkovú do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie návrhu. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz žiadam pána poslanca Mészárosa spoločného spravodajcu ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca k tlači číslo 278 - návrh na voľbu JUDr. Márie Poláčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    O predmetnom návrhu vlády Slovenskej republiky rokoval ústavnoprávny výboru už viackrát a k upravenému návrhu vlády Slovenskej republiky v znení tlače 278 posledný raz 29. júna 1999, pričom k nemu neprijal uznesenie.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval o tomto rokovaní výpisom zo zápisnice. Citujem celý výpis zápisnice z 34. schôdze Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky konanej 29. júna 1999:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval dňa 29. júna 1999 návrh na voľbu JUDr. Márie Poláčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia (tlač 278) a o návrhu uznesenia. V súlade s ustanovením článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodol tak, že neprijal platné uznesenie. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 8 poslancov, za návrh uznesenia boli 2 poslanci, 1 hlasoval proti návrhu a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Iný návrh uznesenia nebol predložený.

    V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že výbor, teda ústavnoprávny výbor venoval značnú pozornosť návrhu, v ktorom sa navrhuje nezvolenie menovanej sudkyne do funkcie bez časového obmedzenia. V rámci svojho zasadnutia sa v súlade s volebným poriadkom na voľbu sudcov oboznámil so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, ako aj odvolacieho senátu sudkyne so stanoviskom stavovskej organizácie Združenia sudcov Slovenska a dal možnosť prezentovať svoj názor i uvedenej sudkyni. Napriek tomu alebo i vďaka tomu neprijal k návrhu na zvolenie sudkyne jasné a právne relevantné uznesenie. Z tohto dôvodu pripadá čierny Peter a nevďačná úloha rozhodnúť priamo Národnej rade bez stanoviska gestorského výboru.

    Myslím si, že z tohto dôvodu bude podľa môjho názoru správne a spravodlivé, ak sa o predmetnom návrhu rozhodne formou tajného hlasovania, keďže zatiaľ nikto nenavrhol verejné hlasovanie podľa § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku a voľba sudcov sa uskutočňuje podľa § 119 ods. 2 tajným hlasovaním.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme hlasovať.

  • Vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som navrhol verejné hlasovanie o tejto pani sudkyni.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Mikloška, ktorý navrhol, aby sme o tomto bode programu hlasovali verejne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas, aby sme o návrhu na voľbu sudkyne Slovenskej republiky bez časového obmedzenia Márie Poláčkovej hlasovali verejne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu.

    Pred hlasovaním by som chcel upozorniť, že v návrhu tlače číslo 278 ste dostali materiál, ktorý znie: návrh na voľbu JUDr. Márie Poláčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia. Pán minister, ako aj pán spoločný spravodajca vo svojom odôvodnení návrhu, ako aj v zaujatí stanoviska gestorského výboru a vláda svojím uznesením neodporúča voľbu Márie Poláčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia na základe tých prednesených dôkazov, ktoré odôvodnil pán minister Čarnogurský. Teda ak nechceme, aby pani JUDr. Poláčková bola zvolená do funkcie sudkyne, musíme hlasovať proti zvoleniu návrhu sudkyne bez časového obmedzenia.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu. Ešte raz chcem upozorniť, že návrh uznesenia, ktorý je súčasťou prílohy k tlači 278, ktorý máte v písomnom materiáli, znie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu JUDr. Márie Poláčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1990 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. nezvolila Máriu Poláčkovú do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia."

    Ak chceme, aby sme prijali takéto uznesenie, tak musíme hlasovať proti návrhu vlády.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Vážené dámy a páni,

    moje presvedčenie je, že pokiaľ máme hlasovať o uznesení, teda o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máme pred sebou, tak keď chceme, aby pani Poláčková nebola zvolená, musíme hlasovať za toto uznesenie.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály.

  • Po prestávke.

  • Prosím, aby sme sa upokojili, zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať o návrhu.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste ešte raz informovali snemovňu o tom, o čom bude Národná rada rozhodovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme teda hlasovať o návrhu na voľbu JUDr. Poláčkovej z funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. nezvolila JUDr. Máriu Poláčkovú do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom rokovania je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona číslo 58/1999 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 216 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 216a.

    Vládny návrh zákona odôvodní pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

    Pán minister, prosím, aby ste uviedli predmetný návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy, novelizuje niektoré ustanovenia zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona číslo 58/1999 Z. z. Čiže je to už druhá novelizácia v tomto roku.

    Odôvodnenie potreby navrhovanej právnej úpravy, ako aj jej jednotlivých bodov, je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, preto mi dovoľte pred prerokovaním predmetného návrhu zákona povedať len niekoľko poznámok.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe praktických skúseností z doterajšej, hoci pomerne krátkej aplikácie jednotlivých ustanovení zákona o štátnej službe v praxi v útvaroch Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Táto prax jednoznačne ukázala, že je potrebné náležite upraviť, ale aj doplniť niektoré ustanovenia platného znenia zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Takýmito ustanoveniami sú napríklad ustanovenia definujúce pojem nadriadeného, systemizáciu v štátnej službe, povyšovanie do dôstojníckych hodností po získaní vysokoškolského vzdelania a ďalšie. Novela taktiež odstraňuje vzniknuté problémy súvisiace so zaraďovaním policajtov do prípravnej štátnej služby. Taktiež rieši otázku poverenia zastupovaním otázky prestávok v službe a ďalšie. Navrhovaná novela aj naďalej plne rešpektuje rozdiel právnej úpravy štátnej služby policajtov od právnej úpravy prevažnej väčšiny iných profesií v štátnej správe.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    pred prerokovaním vládneho návrhu zákona mi dovoľte vysloviť poďakovanie za pozornosť, ktorú ste tomuto zákonu venovali pri jeho prerokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady. V tejto súvislosti mi dovoľte zaujať stanovisko k niektorým bodom novely, ktoré pri prerokúvaní vo výboroch boli predmetom rozpravy.

    V súvislosti s návrhom uvedeným v bode 1 bola v rozprave vyslovená kritika, prečo sa nariaďuje, aby nadriadeným policajtom na ministerstve mohla byť aj osoba, ktorá nie je policajtom. K tomu uvádzam, že na ministerstve vnútra je rad činností, ktoré vykonávajú občianski zamestnanci v spoločných pracovných kolektívoch s policajtmi. Súčasná platná právna úprava neumožňuje, aby tieto zmiešané kolektívy riadili nadriadení v inom ako služobnom pomere. Navrhovaná úprava tento nedostatok odstraňuje a súčasne reaguje aj na pripravované zavedenie štátnej služby v štátnej správe, čím sa tieto dve kategórie nadriadených na ministerstve - policajt alebo občan - zrovnoprávnia.

    Pokiaľ ide o pripomienku k bodu 4, prečo sa prerušenie výkonu funkcie podľa § 44 ods. 2 písm. a) až m) nebude započítavať do času výsluhy rokov hodnosti podľa § 20 ods. 3, považujem za potrebné uviesť, že súčasná platná právna úprava má diskriminačný charakter. Spočíva v tom, že napriek skutočnosti, že vo všetkých prípadoch uvedených v § 44 ods. 2 ide o prerušenie výkonu funkcie policajta z dôvodu výkonu inej funkcie, niektoré z nich súčasná právna úprava započítava do obdobia výsluhy rokov v hodnosti, hoci na to osobitný dôvod nie je. Na započítanie obdobia do obdobia výsluhy rokov v hodnosti platí všeobecný princíp, že na tento účel sa započítava len ten čas, počas ktorého policajt aktívne vykonáva funkciu policajta.

    V súvislosti so zaradením policajta do neplatenej zálohy bol vyslovený nesúhlas s tým, aby z prerušenia výkonu funkcie policajta boli vylúčené funkcie štátneho tajomníka a vedúceho úradu na ministerstve vnútra, tak ako to vyplýva z bodu 15 návrhu zákona. Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že niet dôvodu na to, aby policajt mal prerušený výkon funkcie policajta len z titulu zastávania funkcie štátneho tajomníka alebo vedúceho úradu na ministerstve vnútra, ak naďalej plní úlohy štátnej služby podľa zákona v nezmenenom rozsahu.

    Návrh zákona v bode 25 odlišne upravuje oproti súčasnej právnej úprave zložky služobného platu, pokiaľ ide o príplatky podľa § 98 až 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103 zákona. Vzhľadom na to, že v rámci rozpravy bola aj k tomuto návrhu vyslovená pripomienka, považujem za potrebné bližšie vysvetliť potrebu novely. Súčasná platná právna úprava zahŕňa priznaný príplatok za službu vykonanú v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok v predchádzajúcom mesiaci do služobného platu, ktorý je základom na výpočet uvedených príplatkov za služby vykonané v nasledujúcom mesiaci. Týmto dochádza k viacnásobnému zhodnocovaniu týchto príplatkov, teda k takzvanému poskytovaniu príplatkov z príplatkov. Navrhovanou novelou sa tento stav odstraňuje.

    V rozprave bol nad rámec predloženej novely nastolený problém počítania času služby u policajtov s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby v týždni, ktorý sa v rámci Policajného zboru realizuje matematickou pomôckou, takzvaným koeficientom. Uvedená pomôcka rešpektuje zákonnú dĺžku základného času služby v týždni, túto neprekračuje, preto niet dôvodu na inú právnu úpravu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že schválenie predloženého návrhu zákona prispeje k posilneniu postavenia policajta v štátnej službe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Langoša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona číslo 58/1999 Z. z. na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, hospodárstvo a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Tieto výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Dámy a páni, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, hospodárstvo a podnikanie neprijal platné uznesenie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť spoločne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v tlači 216a.

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal:

    1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schválil spoločnú správu,

    2. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Rusnák. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol tri pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona číslo 58/1999 Z. z. (tlač 216).

    Môj prvý pozmeňujúci návrh je k § 39, kde navrhujem nové znenie odseku 3, a to v tomto znení:

    "(3) Za splnenie kvalifikačného predpokladu na funkciu, ktorou je policajt poverený, sa považuje aj, ak poverený policajt začal štúdium, ktorého absolvovaním si doplní potrebné vzdelanie a riadne pokračuje v štúdiu."

    Pôvodne navrhovaný odsek 3 navrhujem prečíslovať na odsek číslo 4.

    Odôvodnenie. Návrh vyplýva z potreby zabezpečenia praktického výkonu služby. Umožní poverovať výkonom riadiacich funkcií aj policajtov nespĺňajúcich kvalifikačné predpoklady vzdelania, ale študujúcich na vysokej škole. V praxi totiž existuje veľa neobsadených funkcií, ktoré nie je možné obsadzovať výberom uchádzačov z radov civilistov. Neobsadenie týchto funkcií sťažuje prácu Policajného zboru.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh je k § 57, kde odporúčam v odseku 1 v súlade s osobitnou časťou dôvodovej správy vypustiť slová "a len do 30 dní odo dňa". A navrhovaný odsek 3 vypustiť celkom.

    Odôvodnenie. Dôvodová správa v osobitnej časti navrhovanej novely uvádza, že zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch nepozná subjektívnu lehotu, a preto sa navrhuje aj na prerokovanie priestupku spáchaného policajtom zaviesť len jednoročnú objektívnu lehotu. Navrhovaný text počíta však aj s 30-dňovou subjektívnou lehotou, čo je v rozpore s predchádzajúcim citovaným tvrdením.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh je k § 192 ods. 2. Navrhujem vypustiť slová "policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písmeno a)". Ďalší doterajší text sa začína novou vetou v nezmenenom znení.

    Odôvodnenie. Podľa ods. 1 písm. a) uvedeného paragrafu je možné prepustiť policajta zo služobného pomeru, ak pre neho v dôsledku zníženia početného stavu Policajného zboru schváleného vládou nie je iné služobné zaradenie. Ak by podľa návrhu novely v ods. 2 bola za slovami v ods. 1 písm. a) bodka, vzniknutá veta by znela: Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. a). Je v priamom rozpore s platným znením v ods. 1 písm. a) uvedeného paragrafu.

    Verím, pani poslankyne, páni poslanci, že podporíte moje tri návrhy, za čo vám vopred ďakujem.

  • Pán poslanec Rusnák bol jediný prihlásený do rozpravy o tomto bode programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie na päť minút a žiadam všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, ako aj o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Pýtam sa pána ministra, či si žiada záverečné slovo.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    moja úloha je jednoduchá, pretože ku všetkým pripomienkam, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, zaujímam kladné stanovisko. Ku všetkým pripomienkam, ktoré zazneli v debate, zaujímam negatívne stanovisko. A toto negatívne stanovisko by som chcel odôvodniť.

    Je mi ľúto, pán poslanec Rusnák, ale je to z takýchto dôvodov.

    Váš prvý návrh, aby policajt mohol už po začatí štúdia pracovať, teda pôsobiť vo funkcii - ide o to, že všeobecným princípom ustanovovania do funkcie je, aby v čase ustanovenia do funkcie plnili policajti kvalifikačné predpoklady. Z tohto návrhu vyplýva, že by bol ustanovený alebo mohol by byť ustanovený do funkcie, keď neplní kvalifikačný predpoklad. A z toho dôvodu, že je to závažný princíp, ktorý sa veľmi osvedčil v doterajšej výstavbe Policajného zboru a ďalších služieb, treba trvať na zachovaní tohto princípu a z tohto dôvodu zaujímam záporné stanovisko k vášmu prvému návrhu. Tým viac, a nakoniec dobre vieme, že vysokoškolské štúdium sa začne a môže trvať roky povedzme desaťročie. Čiže z toho dôvodu nie.

    K druhému návrhu - vypustiť slová "len do tridsať dní", čiže vypustiť subjektívnu lehotu. Pán poslanec, tu ide o disciplinárne previnenie, nie o disciplinárny priestupok, a preto nie je potrebné, v podstate vlastne ani žiaduce, aby sa uplatňoval na túto lehotu zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch. Práve naopak, zavedenie jednoročnej lehoty, jednoročná lehota umožňuje proste rok neriešiť disciplinárne previnenie, a tým vlastne vnášať prvok zníženej disciplíny do týchto zborov. A preto práve naopak tým, že sa zavádza subjektívna lehota 30 dní, tak núti vlastne nadriadených funkcionárov zboru, aby rýchlejšie, to znamená účinnejšie prerokovali disciplinárne previnenie. Z toho dôvodu mám negatívne stanovisko k vášmu druhému návrhu.

    Tretí návrh - vypustiť slová z § 192 ods. 2, treba povedať, že by to malo veľmi negatívny vplyv na zákon ako taký. Totiž treba povedať, že v Zbierke zákonov v doterajšom znení došlo vlastne ku gramatickej chybe, ktorá sa dostala až do Zbierky zákonov, a síce v § 192 ods. 2 za slovami "uvedeného v odseku 1 písm. a)" by mala byť bodka a malo by nasledovať, teda obsahovo nasleduje nová veta, ktorá by sa mala začať veľkým písmenom. A gramatická chyba v doterajšom znení spočíva v tom, že tam nie je bodka, a tým pádom nie je veľké písmeno. Nie sú to dve vety, ale je to vlastne zlúčené do jednej vety, a tým je to znejasnené. A novela vlastne odstraňuje túto gramatickú chybu. Ale vy tým, že to navrhujete vypustiť a dokonca aj s celou vetou, ktorá hovorí, že policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. a), navrhujete to vypustiť, čo znamená, že tým by ste z § 192 ods. 1 písm. a) vypustili to, kde sa hovorí, že môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schváleného vládou nie je iné služobné zaradenie. Čiže toto všetko by vypadlo, a tým by proste vypadol jeden výpovedný prepúšťací dôvod. To proste neprichádza do úvahy a predstavovalo by to ešte horší zásah do tohto zákona, ako je doteraz tým, že namiesto veľkého písmena je malé na začiatku vety. Čiže z týchto dôvodov zaujímam negatívne stanovisko ku všetkým trom návrhom pána poslanca Rusnáka. Ľutujem, ale takto to vyšlo.

    Ďakujem vám.

  • Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu, najskôr k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru.

    Prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, zmysel pre platné právo a poriadok mi hovorí, že musím navrhnúť, aby sme hlasovali o návrhoch zo spoločnej správy v dvoch krokoch.

    K bodom 1, 3 a 4, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, sa vyjadríme v jednom hlasovaní. A navrhujem, aby sme o bode 2 hlasovali osobitne, pretože bod 2, ktorý som navrhol vo výbore, bol prijatý výborom, gestorským výborom, iné výbory sa k nemu nevyjadrili. Ide nad rámec vládneho návrhu zákona, ale bol prijatý a bol odporúčaný pred hlasovaním i vysokými funkcionármi Prezídia Policajného zboru, prezidentom a viceprezidentom ako veľmi praktický návrh.

    Teda navrhujem, aby sme najprv hlasovali o bodoch 1, 3 a 4. Sú to vlastne legislatívnotechnické spresnenia a gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 1, 3 a 4 spoločnej správy sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode číslo 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru... Pán spoločný spravodajca?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že aj bod 2 zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz prosím, aby ste uvádzali ďalšie hlasovanie.

  • Chcem sa opýtať pána poslanca Rusnáka, či chce, aby sme hlasovali o jeho troch návrhoch spoločne alebo osobitne po každom zvlášť. Áno, osobitne.

    Pán predsedajúci, v rozprave odzneli tri návrhy, ktoré predložil pán poslanec Rusnák. Dajte o nich hlasovať osobitne.

  • Prosím, hlasujeme o prvom z troch podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Rusnáka. Prvý je k § 39 zákona, ktorým navrhuje znenie odseku 3, tak ako ho máte uvedený v pozmeňujúcom návrhu, ktorý vám bol rozdaný do lavíc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Rusnáka sme neschválili.

  • Druhý návrh je k § 57 - pán poslanec odporúča v odseku v súlade s osobitnou časťou dôvodovej správy vypustiť slová "a len do 30 dní odo dňa" a navrhovaný odsek 3 vypustiť celkom.

  • Prosím, musíme počkať na odstránenie technickej chyby na našom hlasovacom zariadení. Prosím, skúsime ešte raz. Prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rusnáka týkajúcom sa § 57 predloženého návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Tretí návrh pána poslanca Rusnáka je k § 192 ods. 2. Navrhuje vypustiť slová: "Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. a)." Ďalší doterajší text sa začína novou vetou v nezmenenom znení.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rusnáka k § 192 ods. 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Tým sme, pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku ho gestorský výbor splnomocnil na to, aby Národná rada pokračovala v treťom čítaní o tomto návrhu zákona.

  • Áno, pán predsedajúci, mám poverenie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý je gestorským výborom k tomuto vládnemu návrhu, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Pristúpime na základe schváleného uznesenia k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, v rámci ktorej je možné podávať návrhy smerujúce k oprave legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo k návrhu skupiny 30 poslancov na vrátenie návrhu zákona do druhého čítania. Pýtam sa, či má niekto z pánov poslancov takýto návrh. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona číslo 58/1999 Z. z.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás o chvíľku pozornosti. Chcem navrhnúť ďalší postup rokovania dnešnej schôdze Národnej rady. Keďže by sme mali teraz prerokúvať ako ďalší v poradí bod číslo 9, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 281) a je tu prítomný ešte pán minister spravodlivosti, ktorý má splnomocnenie za vládu odôvodniť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady, odporúčam, aby sme prerokovali najskôr návrh zákona o voľbách a potom ako posledný bod dnešného rokovania návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aby sme mohli rokovať v takomto zmenenom poradí, musíme hlasovaním odsúhlasiť zmenu prerokúvania týchto bodov programu.

  • Hlasy v sále.

  • Skrátené konanie o vládnom návrhu zákona o voľbách a skrátené konanie o vládnom návrhu o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a prác. Prosím, má niekto námietku proti takémuto postupu?

  • Hlasy zo sály.

  • Prosím, pán podpredseda Bugár vzniesol námietku, budeme hlasovať o mojom návrhu, teda o zmene poradia prerokúvaných bodov programu.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh neprešiel. Preto budeme pokračovať tak, ako je určené poradie v schválenom programe.

    Prosím pána ministra Harnu, aby uviedol

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie predloženého návrhu zákona o verejnom obstarávaní je jednou z prioritných úloh vyplývajúcich z Asociačnej dohody, Národného programu prispôsobovania legislatívy s právom Európskej únie, ako aj Národného programu na prijatie acqius communitaires. Súčasne je jedným zo šiestich zákonov, ktorých prijatie je podmienkou na preradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny asociovaných krajín. Prijatím tohto zákona bude podľa Bielej knihy súčasne splnená druhá etapa aproximácie práva v Slovenskej republike s právom Európskej únie.

    Chcem zdôrazniť, že uplatnením ustanovení návrhu predloženého zákona o verejnom obstarávaní sa okrem uvedeného zvýši transparentnosť obstarávacieho procesu, stanovujú sa pravidlá na rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi v procese verejného obstarávania, zabezpečí sa nediskriminácia uchádzačov a záujemcov o účasť na verejnom obstarávaní, zabezpečí sa rozvoj konkurenčného prostredia a zvýši sa efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov. Návrhom zákona sa riešia aj pravidlá a postupy vedúce k vzniku obchodných záväzkov, ich vzťahov spôsobom, ktorý prispieva k efektívnosti a hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov, a teda aj k úspore finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu splnenia jednej z podmienok Európskej únie navrhujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku...

  • Hlasy v pléne.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, pani poslankyne, páni poslanci.

  • ... Národnej rady Slovenskej republiky súhlasili so skráteným legislatívnym konaním vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz žiadam poslanca Hóku, aby uviedol stanovisko gestorského výboru k prerokúvanému návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov - dostali ste to v tlači 282 - ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh na skrátené legislatívne konanie (tlač číslo 281) predložila vláda Slovenskej republiky a bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 30. júna 1999 na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nepoužijú.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh zákona na skrátené legislatívne konanie spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie spĺňa všetky náležitosti a z vecného hľadiska predložený návrh zákona (tlač číslo 282) je potrebné zaradiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie a predložené stanovisko prijal uznesením číslo 112 zo 6. júla 1999.

    V súlade s § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky zaradila vládny návrh zákona na rokovanie 17. schôdze a uvedený návrh prerokovala v prvom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o predloženom návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hókovi ako spoločnému spravodajcovi gestorského výboru za uvedenie stanoviska gestorského výboru pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Sopko. Nevidím ďalšie ústne prihlášky. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Prerokúvame návrh na skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Sopko chce vystúpiť v prvom čítaní.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako ho uviedol pán minister Harna.

    Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v prípade, že v rokovacej sále nebude dosť prítomných poslancov, prerušíme rokovanie 17. schôdze Národnej rady.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním návrhu vlády prerokovanie zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 281).

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať zajtra o 14.00 hodine. Dopoludňajší čas je vyhradený na rokovanie výborov Národnej rady, ktorým boli pridelené návrhy zákonov, ktoré boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní a v prvom čítaní, ako aj návrh jazykového zákona.

    Prosím ešte o pozornosť. Pán poslanec Weiss, Nagy, Prokopovič a Farkas chcú oznámiť členom svojich výborov konanie schôdzí výborov.

  • Vážené kolegyne a kolegovia zo zahraničného výboru, na základe nášho dohovoru zvolávam výbor okamžite teraz do miestnosti zahraničného výboru, kde nás čaká štátny tajomník ministerstva kultúry.