• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Delinga, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota, pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Vojtech Tkáč.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pokračujeme v zlúčenej všeobecnej rozprave o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Skôr ako budeme pokračovať v rozprave, prosím ministra kultúry, aby zaujal miesto navrhovateľa, aj pán poslanec Halmeš miesto pre spravodajcu výborov.

    Včera sme prerušili schôdzu faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Weissa. Sú tri faktické poznámky - pán poslanec Cuper, pán poslanec Moric, pán poslanec Paška.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Škoda, že tu nie je pán poslanec Weiss. Chcel som mu povedať, že v tomto parlamente sa akosi kryštalizujú tri politické zoskupenia, dve také vlastenecké alebo ako on zvykne nazývať nacionálne, jedno maďarské, druhé slovenské, a potom je tu istá kategória, voláme ju buď veľkí integrátori, alebo minule sme ju pracovne nazvali politickí neandertálci. To preto, že sú na vymretie. Peťko Weiss sa zaraďuje do tej skupiny, ktorú sme pracovne nazvali politickí neandertálci, lebo naozaj tento pán poslanec, člen posledného Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, si myslí, že za komunizmu mal patent na integráciu nás Slovákov do nejakých moskovských štruktúr, teraz si znova myslí, že on jediný v tomto parlamente, a niektorí ďalší z tohto internacionálneho zoskupenia si myslia, že majú patent na to, aby robili slovenskú zahraničnú politiku, aby hovorili v mene slovenského národa, aby nás znevoľnili pod inú mocnosť. Ale ja mu chcem povedať, že je to len vec vkusu a toho, či niekto má žalúdok na to, aby takým spôsobom prevracal integračné kabáty.

    Takže nech pán Weiss hovorí zásadne vo svojom mene, lebo sa treba pozrieť aj na preferencie, ktoré pod jeho integračnou politikou Strana demokratickej ľavice za posledných osem mesiacov dosahuje. A nech sa nás nesnaží obviňovať z nacionalizmu. Už nás tu nazvali Hlinkovými deťmi, nacionalistami, šovinistami. Nie sme ničím takým. Sme vlastencami, slovenskými vlastencami.

    Ďakujem.

  • Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Na začiatok by som chcel povedať, že si naozaj vážim všetky politické strany, ktoré sú v tomto parlamente. Vážim si ich činnosť, či už je to KDH alebo SDĽ, ale do nacionalistov mi tu nikto nadávať nebude. Chcel by som povedať pánu Weissovi asi tak. Ak som ja nacionalista, tak on je taký malý Pinocchio. V SDĽ ho nechcú, v SDĽ tvorí tú vetvu, ktorá je na odumretie, a preto tu vydúva prsia a všetkým naokolo nadáva do nacionalistov. To po prvé. Ak sú nacionalisti leniví, tak nech sa on pozrie na seba, čo je za ním, aká činnosť je za ním. Nie je za ním nič na rozdiel od istej skupiny ľudí v SDĽ, ktorí za sebou zanechali dobrú stopu na slovenskej štátnosti. Keď prišlo 15 poslancov SNS do federálneho parlamentu, tak sa z nich smiali. Vyorali sme dobrú brázdu, za nami je Slovenská republika a za ním nie je nič, akurát činnosť pohrobkov boľševizmu.

    A čo sa týka toho, že pozostatkom leninizmu sú nacionalisti, tak pozostatkom leninizmu je on sám jediný. Nech nemieša členov Slovenskej národnej strany a Slovenskú národnú stranu medzi nacionalistov, medzi, povedal by som, nejakú zberbu. Slovenská národná strana je štandardná politická strana, tak ako je Strana demokratickej ľavice. A tak ako sú členovia Strany demokratickej ľavice štandardní politici, tak sú i členovia Slovenskej národnej strany štandardní politici. Nedá sa to povedať o pánu Weissovi osobitne.

    Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka - pán poslanec Paška. Nie je prítomný.

    Budeme pokračovať v rozprave. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Benčat, má číslo 11, a po ňom pán poslanec Zelník ako číslo 12.

    Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    nechcem tu svojím vystúpením rozdúchavať ďalšie vášne medzi nacionalistami a šovinistami, neandertálcami a neviem kým, chcel by som iba vecnými pripomienkami vystúpiť na obranu štátotvornej väčšiny, ktorá týmto zákonom môže dostať aj vlastný gól.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril niekoľkými vetami k predloženému zákonu o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku na území Slovenskej republiky. Tak ako sa už stalo bežnou praxou v tejto snemovni, aj tento pre Slovensko veľmi vážny zákon sa bude schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že v súčasnosti tento zákon nie je taký naliehavý, alebo či je vôbec nutné sa ním zaoberať, keď máme pred sebou množstvo zákonov týkajúcich sa nášho hospodárstva, ekonomiky, sociálnej oblasti, ale predovšetkým oživenia investičnej činnosti a hospodárstva.

    Slovenská republika od svojho vzniku prevzala na seba okrem iného aj zodpovednosť za mier a politickú stabilitu v stredoeurópskom regióne. Jednou z podmienok tejto stability je aj zabezpečenie zachovania slovenskej národnej identity, ako aj identity národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Prijatie navrhovaného zákona však môže vytvoriť výbušnú situáciu, ale nie z hľadiska potlačenia zachovania identity národnostných menšín, ale z titulu potlačenia národnej identity Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach Slovenska. Táto výbušná situácia môže v značnej miere destabilizovať politickú situáciu v celom stredoeurópskom regióne. Súčasne si treba uvedomiť, aké množstvo právnych, finančných, spoločenských, ale i ľudských problémov vznikne na Slovensku, ak sa zavedie postavenie jazykov národnostných menšín na úroveň úradného slovenského jazyka. Ak teda povýšime jazyky menšín na úroveň úradného jazyka v niektorých oblastiach Slovenska alebo v niektorých oblastiach verejného života, znevýhodníme občanov hovoriacich iba po slovensky, postavíme ich do pozície druhotriednych občanov a podporíme ich jazykovú asimiláciu na vlastnom území. Súčasne by sa sťažilo celospoločenské dorozumievanie sa, podporilo by sa štiepenie spoločnosti a jej dezintegrácia. Spoločnosť by sa začala deliť na národnostnom princípe, čím by sa podporila nová separácia národnostných menšín.

    Myslím si, že občanom Slovenska nehovoriacim po slovensky zlepšíme vyhliadky na integráciu do spoločnosti iba tak, že im umožníme osvojiť si slovenský štátny jazyk. Ústava Slovenskej republiky garantuje príslušníkom národnostných menšín zachovanie ich národných identít. Umožňuje im zakladanie organizácií, rozvoj ekonomickej, kultúrnej, vedeckej a výskumnej činnosti, ako aj aktivity spojené s mediálnou a vydavateľskou činnosťou. Súčasne predstavitelia národnostných menšín majú garantované používanie svojho jazyka v súkromnom i verejnom živote, čo je zakotvené 36 právnymi normami vychádzajúcimi práve z Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na výchovu a vzdelávanie v rodnom jazyku.

    Uvedené fakty stavajú naše národnostné menšiny na úroveň štandardu menšín v ostatných európskych štátoch. Tým sú splnené podmienky Rámcového dohovoru o ochrane práv menšín, ktorý prijala Rada Európy v roku 1995. Treba na tomto mieste pripomenúť, že na území Slovenskej republiky je umožnené každému občanovi osvojiť si slovenský štátny jazyk tak, aby občan nebol kultúrne, spoločensky, hospodársky, politicky alebo inak znevýhodnený. Preto v Slovenskej republike musí platiť slovenský štátny jazyk aj naďalej ako jediný oficiálny úradný jazyk. Občan Slovenskej republiky, ktorý neovláda z akéhokoľvek dôvodu jej štátny jazyk, hoci mu táto možnosť bola štátom poskytnutá, nesmie byť pre tento svoj osobný nedostatok zvýhodnený oproti štátotvornej väčšine a túto navyše ešte finančne zaťažiť. To by bola diskriminácia štátotvornej väčšiny národa.

    Chcel by som pri tejto príležitosti uviesť situáciu v iných štátoch, ako sú napríklad veľké štáty Francúzsko alebo Spojené štáty americké. Práve v USA bolo prijaté rozhodnutie o jedinečnosti anglického jazyka ako úradnej reči na všetkých úrovniach verejného života, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť občanov. Ak sa vážená koalícia nazdáva, že práve Slovensko má byť pokusné územie, na ktorom sa majú uviesť do života také zákony, ktoré v západnom svete nejestvujú, musíme si uvedomiť, že takýmto zákonom o používaní jazykov národnostných menšín sa položí časovaná nálož, ktorá v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti môže vybuchnúť do otvoreného občianskeho konfliktu.

    Chcel by som pri tejto príležitosti ešte uviesť niekoľko poznámok, lebo veľmi často sa hovorí o podmienkach vstupu do Európskej únie a tento zákon sa kladie ako jeden z nosných zákonov a pokiaľ nebude prijatý, bude zmarené naše preradenie z jednej skupiny do druhej, i keď si myslím, že v Helsinkách pravdepodobne príde k zrušeniu týchto skupín a po Helsinskom summite sa bude zrejme každá krajina posudzovať individuálne a zvlášť.

    Nie je známy ani zdroj tlaku, z ktorých európskych orgánov tento prichádza a Európska únia, keď hovoríme vo všeobecnosti, predsa nám nediktuje podobu zákona, ktorý sa tu dnes prijíma, nezasahuje do jeho tvorby. Tento zákon svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, ide o článok 6 zmluvy o Európskej únii.

    Treba si na tomto mieste uvedomiť, že dôležitejšie bude plnenie ekonomických kritérií, ktoré počas predchádzajúcej vlády neboli zo strany Európskej únie nikdy spochybňované. Teraz, zdá sa, zo strany Európskej únie sú spochybňované práve súčasné ekonomické výsledky. Vývoj ekonomiky sa nedá urýchliť skráteným legislatívnym konaním, tak ako sa to aplikuje v legislatívnej oblasti. Tam sa to dá stihnúť alebo môžete to stihnúť, ale v ekonomike sú tvrdé zákony, ktoré na seba nadväzujú a nejaké skrátené konanie tu neexistuje. V každom prípade v Helsinkách bude pri rozhodovaní o našom prijatí do Európskej únie rozhodujúca výkonnosť ekonomiky, výkonnosť administratívy a harmonizácia legislatívy Slovenskej republiky, pretože o tom budú tie hlavné body, ktoré budú kontrolované zo strany Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, apelujem na vás, aby ste si uvedomili závažnosť vášho rozhodnutia, ktoré sa chystáte na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním deklarovať. Vzhľadom na uvedené fakty hovoriace v neprospech zavedenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku nemôžem hlasovaním podporiť prijatie predkladaného zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hudec. Pani poslankyňa Tóthová, hlásite sa s faktickou poznámkou? Veľmi gestikulujete a potom tú kartu vyhodíte.

  • Hlasy z pléna.

  • Prihlásila sa, pán poslanec, a potom rukou buchla do karty.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Benčata o jednu veľmi významnú skutočnosť, a to, že konštrukcia našich právnych predpisov, našej legislatívy je závislá od jedného veľmi významného faktu. Je to skutočnosť, že v prvom rade všetky medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv a slobôd majú prednosť pred naším vnútorným zákonodarstvom, a ak sú prísnejšie, tak platia aj napriek tomu, že naše zákonodarstvo tak nestanovuje. A druhý fakt, ktorý platí v našej legislatíve - už platí -, že všetky danosti, ktoré sú ako forma pozitívnej diskriminácie voči menšinám, možno iba spevňovať, nemožno ich potom uberať späť, aj keby sa hneď v praxi ukázali, že sú zlé, že zakladajú množstvo problémov, jednoducho nie je možné ich vziať späť. To je to obrovské riziko, a preto je tento zákon taký nesmierne dôležitý, a aj preto mu treba venovať nesmierny význam. Nie je možné ho zľahčovať rozličnými páčivými vyhláseniami, populistickými vyhláseniami, ktoré v rámci bratania sa môžu znamenať aj založenie veľmi krvavých skutočností našej krátkej budúcej histórie.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem potvrdiť to, čo uvádzal pán poslanec, že Európska únia od nás nevyžaduje určitý obsah zákona. Viackrát mi bolo tlmočené či v Bruseli alebo v Štrasburgu, že pomery, ktoré máme na Slovensku, môžeme zhrnúť aj do jedného zákona. Teda oni žiadali úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku, a nie úradovanie v jazyku národnostnej menšiny. Ja to už v tomto parlamente opakujem do omrzenia a, žiaľ, je to ako hádzať hrach na stenu. Vážení, keď si pozriete návrh SMK, tak tam len vidieť, ako chcú upraviť práve to úradovanie. Nejde im o úpravu používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku, lebo vedia, že ho môžu voľne používať, vedia, že právo, ktoré im vyplynulo z ústavy, nebolo ničím obmedzené. Ale tu ide o úradovanie, vážení. A to je práve ten citlivý bod, a preto je veľká škoda, že my tento vládny návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, že niet času oboznámiť aj verejnosť, že niet času na to, aby ste si aj vy uvedomili, že ak takýto zákon prijmete, nebude to dobré.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník a trinásty v poradí pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s témou národnostných menšín, nehovoriac už o návrhoch zákonov o používaní jazyka národnostných menšín, sme si v poslednom období opakovane vypočuli, že sme netolerantní, či dokonca sme príčinou napätia vo vzťahu k národnostným menšinám. Pán poslanec Weiss dokonca upozorňoval, že niektorí eskalujeme akési predkosovské napätie. Sme naozaj netolerantní? Pred nežnou revolúciou študenti, ktorí sa hlásili k maďarskej menšine, boli zvýhodňovaní tým, že stredné a vysoké školy mali určené, že musia prijať takýchto študentov, to znamená aj vtedy, ak prijímacie pohovory neurobili. Kvóta bola okolo 10 percent z prijatých študentov. Opakovane sa stávalo, že schopní neboli prijatí a dala sa prednosť študentom mnohokrát vedomostne slabým a vtedy nikto neprotestoval.

    Po nežnej revolúcii boli predložené dva návrhy zákonov na používanie slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Vtedajší parlament odmietol, čo bola veľká chyba, návrh tzv. matičného zákona. Prijatím tzv. tabuľového zákona si niektorí naivne mysleli, že už bude pokoj. S jedlom však rastie chuť. A tak požiadavky sa čím ďalej tým viacej stupňujú. Myslím si, že program Strany maďarskej koalície a ich ciele sú už všeobecne známe. Stále to však nedochádza tým, čo mlčky súhlasili s ich účasťou vo vláde. Od nežnej revolúcie permanentne chodia zástupcovia maďarských strán, dokonca poslanci slovenského parlamentu do zahraničia, aby hovorili nepravdy o národnostných menšinách, dokonca o útlaku, za výdatnej podpory Budapešti. Minulá opozícia, terajšia koalícia mlčala a mlčí. Nepočul som, či som nebol svedkom jedného verejného vystúpenia, že by sa bol niekto dištancoval od takýchto prejavov alebo že by bol vystúpil proti nim. Dokonca pán podpredseda vlády, terajšej slovenskej vlády, pán Csáky v interview pre zahraničné noviny povedal, že Maďari na Slovensku sú najviac utláčanou menšinou.

    Skutočne nikto z členov vládnej koalície nepracuje tak efektívne ako oni. Bohužiaľ v neprospech Slovenskej republiky. Čo tam po názore občana či súhlasí, či nie. Veď už je dávno po voľbách. Chcem zdôrazniť, že ani to nie je náhoda, že v parlamente je predložený aj poslanecký návrh zákona, ktorý predkladá Strana maďarskej koalície. Veď na Slovensku je to tak, aby si dostal to, čo chceš, vždy musíš žiadať viac. Vláda či súčasná koalícia si vytvára akúsi kulisu, aby to navonok vyzeralo tak, že oni neustúpili a odmietli návrh Strany maďarskej koalície, ale pritom v rozpore s rokovacím poriadkom v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa občan tohto štátu nemohol či nemal čas vyjadriť, schvália vládny návrh. Strana maďarskej koalície dosiahne, čo chcela, ale pred verejnosťou sa bude tváriť urazene a bude robiť skupinu nespokojných a možno sa so svojou nespokojnosťou obráti aj na zahraničie. Divadlo treba dohrať do konca. Je to nechutné divadlo.

    Zoberte si nedávne schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte. Vtedy išlo o navŕšenie financií pre maďarskú národnostnú menšinu na úkor Matice. Ak by neboli dostali peniaze, boli ochotní odísť aj z koalície. Bolo im vyhovené. Dnes, ak neprejde ich návrh zákona, čo je ich srdcová záležitosť, jednoducho nepodporia vládny návrh. Je to naozaj nechutne zrežírované divadlo, ale len pre naivného diváka. Návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý predložila vláda, je jednoznačne diskriminačným zákonom pre všetkých občanov, ktorí nebudú vedieť jazyk národnostnej menšiny. Drvivá väčšina obyvateľstva odmieta a nesúhlasí s prijatím takéhoto zákona. Preto rešpektujme ich vôľu. Ja túto vôľu budem rešpektovať a ani jeden z týchto zákonov nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa pán poslanec Húska ako štrnásty.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    pán minister,

    v tejto sále je prítomných asi 26 až 30 predstaviteľov terajšej koalície, väčšina z nich si číta noviny, stačí sa na nich pozrieť, táto otázka ich nezaujíma, lebo sa už dávno rozhodli, že zákon prijmú a my si tu môžeme aj jazyk, takpovediac, zodrať až po hltan. Ale napriek tomu pre slovenskú verejnosť treba povedať isté veci, aby si uvedomila, koho si vybrala, kto ich zastupuje, kto bojuje za jej záujmy.

    Treba sa vari odraziť od demagogického vystúpenia pána poslanca Weissa. Všetku špinu vymysleného nacionalizmu vrhol na HZDS a SNS. A SMK pohladkal: "Nebuďte aj vy takí zlí, zmierte sa s tým kompromisným návrhom." Ale situácia je celkom iná. Nikto z nás nepopiera prirodzené a rovnocenné práva občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Nevystupujeme proti nim, ale bránime sa pred výšľahom veľkomaďarského šovinizmu, proti jeho exponentom tu v parlamente a v celom ostatnom maďarstve, ktorí sa ani v minulosti, ani teraz neštítia nijakej lži a demagógie pre takzvanú obranu veľkomaďarských záujmov. Preto vystúpenie pána poslanca Weissa je snahou ukázať sa pred svojimi voličmi v dobrom svetle, že teda kritizoval aj tých druhých, hoci sa otvorene zriekol obhajoby slovenskej štátnosti a národných záujmov.

    Tento parlament odsúhlasil správnosť odpovedí pána Csákyho na moju interpeláciu. Ja vám to pripomeniem. Podpredseda vlády v demagogickej publikácii Maďari na Slovensku žiadal územnú etnickú autonómiu, žiadal zrušenie Benešových dekrétov. Žiadal ospravedlnenie od Slovákov za krivdy na Maďaroch v rokoch 1945 - 1948, ale ani slovom sa neospravedlnil v mene maďarstva za krivdy spáchané na Slovákoch v rokoch 1938 - 1945. Tvrdil, že na Slovensku 94 % Maďarov hovorí dobre po slovensky. Načo potom zákon? Tvrdil, že v roku 1938 po Viedenskej arbitráži sa južné Slovensko vrátilo (!!!) do Maďarska, žiadal tri, štyri maďarské župy na južnom Slovensku. Vyhlásil, že maďarská menšina tu má mať iné práva ako slovenská v Maďarsku, keď sa pokúsil argumentovať bludmi žrecov maďarstva o pôvodnom, autochtónnom maďarskom obyvateľstve na juhu Slovenska, ktoré som tu včera odhalil. Nie je strašné len to, že podpredseda slovenskej vlády hlása a obhajuje takéto strašné bludy. Oveľa strašnejšie je to, že poslanci tu súhlasili, že má pravdu, že nie ja som mal pravdu, keď som žiadal, aby odpovedal na tieto otázky, ale súhlasili s jeho odpoveďou, ktorou odpovedal len na tri z jedenásť otázok. O to ide.

    Zákon o jazyku menšín je najmä v jeho maďarskej verzii ohnivkom v útoku na slovenskú štátnosť a celistvosť slovenského územia, lebo plány na zvolanie novej Trianonskej konferencie pripravovanej na 4. júna 2000, teda na 80. výročie Trianonskej dohody o úprave hraníc v strednej Európe, sa nezrodili medzi pacientmi v psychiatrickej liečebni, ale vo vplyvnej americko-maďarskej loby. A na ich vypracovaní sa zúčastnil pán poslanec Duray. Opakujem to, aby to počuli viacerí. Vzniká otázka, či sa nedopustil pán Duray útoku na celistvosť slovenského územia. Už teraz môžem povedať, že keby sme sa obrátili alebo keď sa obrátime na mandátový a imunitný výbor, väčšina ho ochráni, ako ochránila poslancov Šebeja, Osuského, Langoša, ktorí mi pripísali napriek rozhodnutiam štyroch súdov fašistickú minulosť, a imunitný výbor ich urážky ani neprerokoval. Obetujem pol minúty času na to, aby som im vyhlásil, že oboznámim občanov s praxou tohto výboru a s menami jeho členov.

    Takže jazykový zákon je súčasť tohto iredentistického tlaku, z ktorého nie je možné vylúčiť ani úsilie maďarskej vlády dosiahnuť zmenu štatútu maďarskej menšiny vo Vojvodine - od autonómie po pričlenenie sa k Maďarsku. Ak si niekto z vás myslí, že to nesúvisí s jazykovým zákonom a že po Vojvodine nepríde rad na Slovensko, je naivný. Tento systém sa zakladá na očierňovaní Slovenska, na vytváraní dojmu, že maďarská menšina tu nemá ani základné práva. Hoci jeden z podpredsedov terajšej vlády - nebol to, samozrejme, pán Csáky - po návšteve Maďarska vyhlásil, že Slováci tam nemajú ani desatinu práv, aké majú občania maďarskej národnosti na Slovensku.

    Celý systém úsilia o obnovu veľkomaďarstva je premyslenou systémovo pripravovanou akciou centralizovane riadenou z Budapešti, kde na tomto úseku pracuje asi 300 ľudí na jednom z ministerstiev. Už som vám to raz povedal, neskryjete sa do myšacej diery pred vlastnými deťmi a vnukmi za zradu slovenských národných záujmov. Robíte všetko, aby sa Malé Maďarsko, ako to oni nazývajú po francúzsko-anglicky Petit Hungary - týmto názvom, samozrejme, akosi evokujú aj existenciu veľkomaďarstva - stalo znovu veľkým. Už sme svedkami toho, ako si poslanec Bárdos dovoľuje zahriaknuť poslancov, celkom ako v Uhorskom sneme, poslancov slovenského národa a predpisovať im, o čom smú a o čom nesmú hovoriť.

    Toľko k filozofii zákona. A teraz spomeniem pár detailov zo zákonov napriek tomu, že obidva zákony sú pre mňa neprijateľné v tejto podobe.

    Vlády návrh - už to tu odznelo z úst pani poslankyne Tóthovej - navrhujem odstrániť preambulu. Je to atypické. Je to hold maďarstvu. A nebude prijatý adresátom. Je to omrvinka, ktorá ich neuspokojí, aby som citoval z textu americkej loby.

    Ďalej § 3 ods. 1 vládneho zákona - záver vety: "... ak s tým súhlasia všetci poslanci príslušného orgánu" doplniť: "a iné úradne prizvané osoby". § 3 ods. 3 text znie: "Kronika obce sa môže viesť aj v jazyku menšiny," navrhujem doplniť o text: "... sa môže viesť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny."

    O maďarskom zákone, o návrhu Strany maďarskej koalície je škoda vôbec hovoriť. To je taký nereálny návrh, že je o ňom naozaj škoda hovoriť. Obyvatelia maďarskej národnosti na Slovensku nemôžu byť druhým maďarským národom. Ten má svoj nikým nespochybňovaný domov v Maďarsku. Preto nemôžem ani len uvažovať o druhom štátnom jazyku. Podľa Durayovej tézy my Maďari nie sme národnosť, ale národ. Pokus preniesť právo používať jazyk menšiny na okresy a kraje má takúto tendenciu štátneho jazyka. Ďalšie detaily nebudem spomínať.

    Len paradoxne. Dostali sme k dispozícii návrh vysokého komisára OBSE pre národnosti Maxa van der Stoela, ktorý je oveľa prijateľnejší, aj keď pre mňa neprijateľný, než maďarský zákon. Tam sa požaduje len 20 % na rozdiel od SMK. Hovorí sa tam - a toto je typický detail, ktorý ukazuje ciele pána podpredsedu slovenskej vlády - hovorí sa o tom, že rokovania samosprávy sa môžu viesť aj v jazyku národnostných menšín. V návrhu pána Maxa van der Stoela je však dodatok: "ak s tým súhlasia všetci prítomní". V návrhu pána Csákyho, špeciálne poslaného už post festum na vládu alebo predloženého vláde, sa toto vylučuje, jednoducho sa vynecháva. Iná vec je, samozrejme, pán Max van der Stoel by si mal skôr všímať situáciu v Holandsku, kde žije 400 tisíc Frízov, ktorí nemajú ani desatinu tých práv, aké má maďarská menšina na Slovensku. Nemajú čisto frízske školy, nemajú čisto frízske politické strany. Nemajú školy, v ktorých by sa učili len a len po frízsky. Tam nevzniká otázka, či majú alebo nemajú poznať holandčinu. To je celkom smiešna otázka. Napriek tomu pán Stoel by sa mal teda venovať skôr týmto otázkam. Ale keď už niečo povedal, treba povedať, že bol oveľa realistickejší ako pán Csáky, kováč - nie Roman Kováč, hoci tiež tam patrí -, ale kováč tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky - ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško, ako posledný pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Slobodník,

    aj vy, aj viacerí vaši kolegovia sa vo svojich vystúpeniach odvolávajú, resp. hovoria o tom, aby slovenská verejnosť vedela, koho si zvolila a podobne.

    Chcem vám povedať, že my sme veľmi otvorene hovorili v predvolebnom zápase...

  • Hluk v sále.

  • Prosím vás, aby ma tu nerušili. Buďte taký dobrý, dajte mi ešte raz tie minúty.

  • Prosil by som pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa upokojili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ale nech mi dajú znovu dve minúty, lebo tu...

  • Hlasy z pléna.

  • Zapnite ešte raz časomieru.

    Prosím vás, upokojte sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Čiže vy aj ďalší vaši kolegovia tu spomínate, že nech slovenská verejnosť vie, koho volila, čo to tu prijímame a podobne. My sme veľmi otvorene v predvolebnej kampani hovorili, že chceme riešiť tento problém. A napriek tomu táto vládna koalícia získala ústavnú väčšinu, pán poslanec Slobodník. Čiže áno, slovenská verejnosť v ústavnej väčšine si želala, aby sme takto riešili aj tento problém. To je prvá vec a patrí na adresu viacerých.

    Ale druhá vec. Pán poslanec Slobodník, už vám nebudem pripomínať, čo ste písali pri 40. výročí februárových udalostí v roku 1988. Nebudem vám ani pripomínať to, že ste v roku 1991 boli zástancom federácie, čo ste takisto verejne oznamovali. Nebudem vám pripomínať, že ste už viackrát zmenili svoj názor. Ale ak mi dovolíte, pripomeniem vám inú vec. Boli sme spolu vo Švajčiarsku - azda sa ešte pamätáte - v Mont Pellerin a vy ste tam boli ako predseda zahraničného výboru. Bola tam pani Garajová a boli tam všetci predsedovia maďarských strán, teda traja. Bol tam aj pán poslanec Kňažko v tom čase a ja. Vy ste tam ako predseda zahraničného výboru za HZDS vyhlásili - bolo to na jar 1995 alebo 1996, to je jedno -, že do jesene bude jazykový zákon, do jesene toho roku. Ja sa pýtam, po prvé, prečo ste to nesplnili. Veď ste mali vtedy v parlamente väčšinu. Prečo ste nesplnili svoj sľub? Po druhé, prečo ste dnes nepredložili iný zákon? Poviem vám prečo. Lebo nechcete žiadny zákon. A po tretie, prečo hovoríte každý rok iné vo svojom živote? Každý rok hovoríte niečo iné. Na základe čoho mám brať vážne to, čo tu hovoríte, keď o rok možno budete hovoriť zase niečo iné.

  • Hlasy z pléna a potlesk.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči.

  • Hlasy v pléne.

  • Upokojte sa, pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na začiatok vystúpenia pána poslanca Slobodníka, kde hovoril, že nie sme proti prirodzeným právam maďarskej menšiny. Áno, chcem to zopakovať. Nie sme. Ale myslím si, že na druhej strane sa nemôžeme dať vtlačiť do pozície hlupákov, a do tej nás tento parlament jednoducho tlačí. Už párkrát tu odzneli vyjadrenia pána podpredsedu vlády Csákyho, ktoré sú absolútne zamerané proti Slovensku, hoci je podpredsedom slovenskej vlády. Tu nejde o žiadnu históriu. Zabudnime na históriu. To je prítomnosť. Veď on aj v januári tohto roku ešte stále tvrdil o tom, že Maďari sú tu utláčanou menšinou. Stále žiada územnú autonómiu, a nie je ochotný to odvolať.

    A tento zákon je tiež jeden krôčik z toho, že sa dávame tlačiť tam, kde nás chcú tlačiť. A my ako takí barani tam ideme. Som presvedčená, že aj voliči koalície si nepredstavujú, že budeme prijímať taký zákon, aby sme tu urobili druhý administratívny jazyk. Naozaj používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku je niečo úplne iné ako používanie v administratíve. Doteraz naši voliči presne nevedia, o aký zákon ide, pretože to s nimi nikto nepreberal.

    Tak to, že s tým súhlasí nejaký európsky komisár, myslím si, že je slabá náplasť. A keď sa tu s tým operuje, tak to skôr ukazuje znovu našu malosť, že sa kryjeme niekým, kto nemá o našich pomeroch ani potuchy a tlačí nás niekde, kde by sám nechcel, aby patrila jeho krajina. Ako to presne povedal pán poslanec Slobodník, v Holandsku nič také neexistuje. Tak prečo sa pán komisár nestará o situáciu v Holandsku, ale na Slovensku?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som podčiarkol slová, ktoré povedal pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení, v ktorom zdôrazňuje to, že naozaj musíme s ľútosťou konštatovať, že zo strany maďarských politických síl - nazvem to takto, lebo nejde len o politické strany Slovenskej republiky - ide často o ťažké špekulácie.

    Je dobré, že pán poslanec Mikloško hovoril o Mont Pellerin a o obojstrannom záväzku obidvoch strán. Ak sa predstavitelia terajšej SMK zaviazali, že vyslovia lojalitu tomuto štátu a vyslovili ju tak ako pán podpredseda Csáky vo svojej knihe, ďakujem pekne za takéto plnenie záväzkov z jednej strany. A neviem, prečo by potom slovenská strana mala plniť svoje záväzky.

    Okrem toho si myslím, že vec stojí celkom inak, pretože Slovenská republika nedala nikdy taký záväzok, ako sa jej snažíte teraz svojou falošnou interpretáciou dať do úst, ale urobila dôkladnú analýzu súčasného stavu legislatívy pri používaní menšinových práv a jazyka osobitne a dokázala touto analýzou ju aj obhájiť pred medzinárodnou verejnosťou. Bol som pri tom, keď sme v Štrasburgu obhajovali náš názor, že táto úprava je dostatočná, tak prosím vás, držte sa faktov a nevymýšľajte si nové interpretácie, ktoré sú nepravdivé.

    Dovolím si podčiarknuť ešte jednu skutočnosť. To, že začína niekto hovoriť o autochtónnosti jednej z menšín, je taká nehoráznosť, ktorú by som si rád dovolil vysvetliť, keď sa prihlásim do rozpravy, ako to skutočne je.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Bol som prihlásený, niekto ma vypol.

  • Nehádajte sa. Slovo má pán poslanec Cuper, bol prihlásený ako druhý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ale už mi ušlo šesť sekúnd.

    Vážený pán predseda,

    súhlasím s pánom poslancom Slobodníkom, že arcikňaza všetkých intríg a väčšiny z vás zo Strany maďarskej koalície v súčasnosti predstavuje osoba podpredsedu vlády Pála Csákyho alebo Pavla Csákyho, ak chcete. Tento pán, ktorý sa usadil v miestodržiteľskom paláci a rád sa hrá na miestodržiteľa Slovenska, predpokladám, že nereprezentuje ako miestodržiteľ nikoho iného ako Budapešť a rozohráva všelijaké politické intrigy v zahraničí, rozohrával ich aj predtým. Vydáva pochybné pamflety, ktorými presadzuje svoje iredentistické, nacionálnošovinistické, autonomistické tendencie po maďarsky hovoriacich Slovákov na južnom Slovensku, v zahraničí. A mňa zaráža absolútna nezodpovednosť tohto človeka, ktorý reprezentuje v slovenskej vláde podpredsednícke miesto pre ľudské práva, humanitárne otázky, keď aj v dnešnej Pravde čítam, čo povedal v Moldave nad Bodvou. Naznačil, že organizované etnické turistiky môžu vychádzať z kruhov HZDS a SNS. Môžem odporučiť tomuto šovinistovi, nacionalistovi...

  • Pán poslanec Cuper, reagujte na vystúpenie pána poslanca Slobodníka.

  • ... a arciiredentistovi, aby sa dal liečiť v niektorom psychiatrickom ústave Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vypnite mikrofón pána poslanca Cupera.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, po ňom pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    problém, v akom ovzduší prerokúvame problematiku tohto zákona, je jednoducho v tom, že niektorí sú, pochopiteľne, znepokojení tendenciou, ktorá sústavne ďalej a ďalej rastie, a sú znepokojení aj tým, čo napríklad pán poslanec Mikloško považuje za veľkú prednosť, že je pripravený so svojimi politickými súkmeňovcami hľadať takzvané kompromisné riešenie.

    Chcem vysvetliť, ako sa vlastne stalo, že už v minulosti sa niektoré problémy nedali riešiť alebo boli robené na základe celkovej geopolitiky v tomto priestore.

    V roku 1990, keď boli otvárané archívy historických dokumentov, bola otvorená aj korešpondencia niekdajšieho prezidenta Česko-slovenskej republiky Beneša. A tam bol jeden zaujímavý list, ktorý bol potom uverejnený v lete v historickom českom časopise. Bol to list, ktorý písal Beneš z parížskej mierovej konferencie doktorovi Markovičovi. A doslova sa tam uvádza, aká bola vtedy vládna politika: "Musíme sústavne podporovať maďarský živel na Slovensku, aby strach Slovákov z Maďarov udržal Slovákov v našom náručí," alebo presnejšie povedané, v českom náručí. Nuž, priatelia, tam je aj vysvetlenie, prečo napríklad už Slovenská liga v roku 1920 - 1928 začala budovať takzvané slovenské malotriedky na juhu pre Slovákov, ktorí tam žili v maďarizačnom mori a sústavne sa opakovali vlny a vlny, ktoré potom prichádzali, že treba sporiť, že treba racionalizovať, že malotriedky si nemôžeme dovoliť a rušenie slovenských malotriedok prebiehalo aj počas režimu Novotného a aj neskôr.

    Takto vnútorne boli k sebe blízke určité geopolitické záujmy, ktoré naznačovali, že vlastne tí, ktorí si chcú uzurpovať priestor niekoho iného, majú k sebe navzájom veľmi blízko, aj keď prípadne súťažia o ten priestor.

    A teraz mi dovoľte, aby som niečo povedal k maďarskému návrhu. Chcem povedať, že ho rozhodne odmietam a som presvedčený, že je to vlastne zákon, ktorý sa usiluje o postupné obnovenie dobytia jazykovej vlasti. Neviem po maďarsky, ale čítal som maďarské materiály v nemčine a tam sa nazýva obdobie, keď maďarské kmene dobyli toto územie Heimatseroberung, to znamená dobytie vlasti, a v takomto zmysle slova sa vlastne aj teraz hľadajú riešenia, pomocou ktorých by sa obnovovala najmä táto forma dobýjania jazykovej vlasti. Zásadne som proti tomu, aby sa postúpilo s týmto zákonom do druhého čítania a z týchto dôvodov neodporúčam tento zákon.

    Pokiaľ ide o takzvaný vládny zákon, chcem povedať, že mám zásadné výhrady proti § 2, kde sa hovorí o takzvanej 20-percentnej hranici obyvateľstva pri používaní jazyka menšín, pretože aj celkový participačný podiel maďarskej menšiny predstavuje 10 % v slovenskom spoločenstve a je dostačujúci na uplatnenie tohto princípu.

    Ďalej som proti tomu, aby v § 3 bod 3 sa uvádzalo hoci len fakultatívne, teda nie záväzne, že kroniky sa môžu viesť aj v jazyku menšín. Priatelia, kroniky sú písané väčšinou pre nasledujúce generácie, a teda vonkoncom nie sú problémom, akútnym problémom komunikovania žijúcich generácií. To znamená, naopak, je žiaduce, aby sa v priestore štátu používal aj na zápis o vývoji toho priestoru štátny jazyk.

    Samozrejme, výhradne som proti tomu, aby v § 8 bod 2 došlo k zrušeniu § 10 zákona Národnej rady číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, pretože vlastne z princípu zákona, z princípu jeho vymáhateľnosti vytvára voľný priestor, lebo sankčné postupy, ktoré sú vždy spojené s každým uplatňovaním zákona, sú vynechané.

    Dovoľte mi však, aby som ešte upozornil na niektoré skutočnosti. V materiáloch našich kolegov, po maďarsky hovoriacich politikov, sa často uplatňuje princíp, že by sme mali voči menšinám uplatňovať takzvanú pozitívnu diskrimináciu. Opak pozitívnej diskriminácie alebo sémantický výraz toho je v podstate uprednostňovanie, teda nediskriminovať, ale uprednostňovať. A ja nevidím nijaký dôvod, aby sme na tomto štátnom území na základe skúseností, ktoré historicky máme a v ktorých sme trvale boli v obrannom reflexe na vlastné prežitie, takýto postup ďalej robili a uskutočňovali.

    Vážení kolegovia poslanci z vládnej koalície, ste rukojemníkmi tých, ktorých ste si zobrali za spojencov a dokonca celkom otvorene včera niektorí vaši páni poslanci hovorili, že veď nám to ešte sťažujete, umožňujete, aby nás maďarskí poslanci ešte viac vydierali. Tak čo toto je za spolok? Kde sme to? Čo je to za spolok, akým spôsobom takto chceme postupovať? Som presvedčený, že by bolo dobré, keby sme si uvedomili, o čo vlastne ide. Ide sústavne o jednu stratégiu takzvaného dobrovoľného darcovstva krvi, pretože v samotnom Maďarsku od apríla 1945 do apríla 1990 ubudlo 1,5 mil. občanov v dôsledku nízkej natality, a keď hneď odrátam 350 tis. občanov masového exodu v roku 1956, keď bolo potlačené maďarské povstanie, ktoré bolo jednorazovým emigrantským odlivom, tak je to ubudnutie v podstate v dôsledku nízkej reprodukčnej dynamiky. A priatelia, o čo sa tu hrá? Sústavne sa hrá o zväčšovanie priestoru, o satisfakciu za Trianon, o prekonanie Trianonu a nie je to nič inšie, len je to pokus sústavne rozširovať jazykový priestor na základe toho, že sa zmocňujeme cudzích priestorov. Chcem povedať, keď si porovnáte, tak zistíte, že jediné miesto, kde pribúda fyzicky počtom občanov po maďarsky hovoriacich, je vlastne Slovensko. A chcete povedať, že slovenské zákonné štandardy boli obmedzené? Naopak, boli stále príliš benevolentné a sme povinní ochraňovať slovenské záujmy.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Váš čas uplynul, pán poslanec.

    Faktické poznámky: pán poslanec Mikloško, pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Posledný vystúpi pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Dúfam, že dnes vystúpim poslednýkrát s faktickou poznámkou, ale nemôžem za to, že si už niečo pamätám.

    Pán poslanec Húska, v októbri 1990 prijal slovenský parlament - ja som bol vtedy predsedom - jazykový zákon. Ty si bol vtedy súčasť vládnej koalície, bol si minister privatizácie. Neviem, už sa nepamätám, či si bol aj poslanec, ale v každom prípade si bol spoluúčastníkom na politickej zodpovednosti, ktorú vtedajšia vládna garnitúra zobrala za prijatie jazykového zákona. Prečo si vtedy verejne nevystúpil? Prečo si nevystúpil verejne? Prečo dnes po deviatich rokoch hovoríš niečo iné. Pán Slobodník hovorí každý rok niečo iné, ty hovoríš každých deväť rokov niečo iné. Ale ako mám potom brať toto vážne, keď stále hovoríte niečo iné? Ja mám ten istý politický názor, aký som mal v roku 1990, aj dnes. Verím, že ho budem mať aj o deväť rokov, aj o desať rokov a s takýmto názorom aj zomriem. Tak prosím, aby ste si trošku urovnali svoju pamäť a prípadne sa aspoň verejne ospravedlnili za to, čo ste vyhlasovali, čo ste zastávali pred deviatimi rokmi.

  • Pán predseda, nadväzujem na pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o úsiliach predstaviteľov, takpovediac, veľkomaďarstva, čím nehovorím o občanoch maďarskej názornosti. To zdôrazňujem. Tu je zjavný rozdiel. My sme sa naozaj snažili - a potvrdil to aj pán poslanec Húska -, že naša vláda sa usilovala nájsť prijateľné riešenie. Jedným z nich bolo stretnutie v Mont Pellerin, ktoré prebiehalo celkom ináč, ako sa to tu opisuje. Boli tam predstavitelia všetkých troch vtedy maďarských politických strán, za vtedajšiu opozíciu tam bol pán poslanec Kňažko, pán poslanec Mikloško, bol tam pán poslanec Prokeš a ja a ešte niekoľko poslancov. A písomne sme sa dohodli a podpísali to, obrazne povedané, svojou krvou predstavitelia maďarských strán páni Duray, Bugár, Nagy, že budú lojálni voči Slovenskej republike. Na to sme my povedali, dobre, budeme teda uvažovať o tom, aby sa prijal zákon, pravda, nie takého razenia, ako ho pripravili oni alebo ako je nakoniec aj vládny zákon. Týždeň po návrate domov vystúpil pán Duray v maďarskej televízii a povedal: Keďže Slovensko neprijmú do Európskej únie spolu s Maďarskom, treba zariadiť, aby občania maďarskej národnosti na Slovensku boli zvýhodnení tak ako všetci občania Maďarska. Čiže bol to zásah do jurisdikcie Slovenskej republiky, a to znamená, že naozaj to bolo niečo, čo nemalo nič spoločné s lojalitou voči Slovensku. Samozrejme, potom viazli tieto rozhovory, ale napriek tomu sa v nich pokračovalo. Taká je pravda a pánu Mikloškovi odpoviem, keď bude príležitosť.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o postupnom dobytí územia južného Slovenska, teda o snahe Strany maďarskej koalície. Skutočne tu ide o postupnosť krokov. Budem citovať veľmi konkrétne vyjadrenia pána podpredsedu vlády Csákyho. 6. marca tohto roku v Práci hovorí, že zákon o menšinách môže byť aj na budúci rok, pretože nie je jednoduché ho pripraviť, a hovorí, že možno počítať aj s čiastkovou úpravou. Ale 21. mája tohto roku opätovne v denníku Práca hovorí, že zákon musí byť prijatý do 9. júla. A teraz budem citovať jeho vetu: "Ak sa to podarí, bude dobre. Ak nie, nastanú problémy." Mám otázku: Aké problémy má pán podpredseda Csáky na mysli? Predsa Európska únia nám nedala žiaden termín.

    A tu vidím, že sa niečo stalo. Čo sa stalo? Maďarská loby vo Washingtone vyšla s iniciatívou, napísala list ministrovi Fínska s týmto znením: "Apelujeme na vás, aby ste podporili znovupripojenie severnej Vojvodiny k Maďarsku pokojnou cestou pod ochranou NATO ako súčasť kosovského mierového plánu. Áno, je tu takáto iniciatíva, ktorá je zdôvodňovaná tým, že Vojvodina vraj pred Trianonom patrila do Maďarska.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak mi dovolíte, rád by som doplnil vyjadrenie pána poslanca Húsku, keď sa dotkol návrhu zákona v tej časti, kde chce zrušiť § 10 zákona o štátnom jazyku. Práve toto ustanovenie je dôkazom, že ani v tomto návrhu zákona, ani vo vládnom návrhu zákona nejde len o akési zabezpečenie práv, vyšších práv a nadpráv menšinových jazykov na Slovensku, pretože toto ustanovenie sa v nijakom prípade netýka práv používania menšinových jazykov. A predsa je tam. Čiže ide o politickú objednávku, ktorú zrejme SMK presadilo do vládneho návrhu zákona. Ešte ani raz, ani z formálnoprávneho hľadiska nie je prípustné, aby bolo takéto ustanovenie v tomto zákone. Okrem iného, pravdaže, bolo treba zmeniť aj názov zákona, pretože ide aj o úpravu ďalších zákonov. Mal to byť osobitný článok a tak ďalej a tak ďalej. Lajdácky pripravený návrh, ktorý dokazuje zo svojej podstaty, že tu ide o čisté politikum, ktoré nemá nič spoločné s právami.

    Na záver mi dovoľte povedať toto aj preto, že sa tu často opakujú dosť ostré vyjadrenia. Prosím vás pekne, veďme diskusiu vo vecnom tóne. A dovoľte mi, aby som pripomenul jeden výrok Alaina Delona, francúzskeho herca, ktorý povedal: "Iba idiot nikdy nezmení nijaký svoj názor."

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Po ňom ako šestnásty vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov len tak z hlavy k problému, ktorý sa tu preberá. Moje slová budú predovšetkým z praxe a budú predovšetkým smerovať k tomu, čo vlastne prerokúvame. Podľa udania a vyjadrenia pani profesorky Tóthovej hovoríme o právnej norme, ktorá upravuje úradovanie v jazyku národnostných menšín, a keďže je odborníčkou, tak to aj tak budem tlmočiť. Teda je to upravenie legislatívnej normy, ktorá hovorí, ako treba úradovať v jazyku národnostných menšín. A keďže početnosť 20 %, ktorá je tam uvedená, je prakticky dostupná len maďarskej národnostnej menšine, ide prakticky o zákonnú normu o úradovaní v maďarskom jazyku. Pritom všetci predrečníci a väčšina predrečníkov z oblasti opozície jasne povedala, že príprava tohto zákona sa robí rýchlo, unáhlene a mnohokrát sa robila istým spôsobom utajene. Neviem, či to bolo preto, aby verejnosť o tom nehovorila, alebo preto, lebo to tak bolo potrebné z iných dôvodov, ale predsa si len myslím, že táto norma mala byť robená trošku transparentnejšie.

    Pred revolúciou platilo heslo: Kto včas dáva, dvakrát dáva. Komunistická interpretácia toho hesla bola: Kto dáva rýchlo, ten dáva správne. Nehľadelo sa na kvalitu, ani sa nehľadelo na to, či to, čo dám, aj predám. Mohlo to byť na sklade. Ale, páni, aj uhorská šľachta a s ňou aj Slováci, ktorí si od nej odpozerali spôsoby správania sa, ešte koncom 19. storočia sa mnohokrát pravotila len preto, aby mala svoj "recht" v reálnom čase, rýchlo, a to vtedy, keď sa informácie šírili rýchlosťou koča, ktorý ťahal jeden alebo niekoľko koní. Čiže veľmi pomaly. Tento spôsob správania sa je vlastný takisto Maďarom, ako aj Slovákom. Žili sme 1000 rokov v jednom manželstve, zvyky sme si odovzdali. To manželstvo sa nevydarilo, rozišli sme sa, ale to neznamená, že budeme na seba nevraživí, priatelia. Buďme priateľmi.

    A rozoberme si teraz z môjho pohľadu, čo vlastne bude znamenať prijatie tejto normy pre Maďarov a čo bude znamenať prijatie tejto normy pre nás Slovákov. Pokiaľ mám súdnoznaleckú prax z južného Slovenska, a tú mám dosť bohatú, tridsaťpäťročnú, a pokiaľ mám prax z prednášok na južnom Slovensku, rôznych osvetových a iných, musím povedať, že maďarská minorita, i keď jej mnohokrát vyčítame, že si dobre neosvojila slovenský jazyk, je oveľa lepšia v slovenskom jazyku ako slovenská väčšina na juhu v maďarskom jazyku. To je moja skúsenosť. A už z tohto hľadiska vám unáhlené prijatie tejto normy toľko nepomôže, ako nám poškodí. To si uvedomte, maďarskí priatelia, je to tak. Keď sa vedie súdne konanie v Galante v jazyku slovenskom aj maďarskom a poviem, páni, nechcem počúvať maďarčinu, pretože neviem, či sudca nehovorí sugestívne, hovorte mi po slovensky, naraz zistím, že tie maďarské stránky perfektne ovládajú slovenčinu. A perfektne rokujú. A rokovanie dopadne v ich prospech. A potom príde stránka a povie, pán profesor, vďaka tomu, že sme rokovali v slovenčine, ten spor sme vyhrali. No tak vidíte a vy ste sa chceli obmedziť. Prečo? Veď vy tú slovenčinu tak dobre ovládate, i keď, povedzme, a gramaticky, že jej dokonale rozumiete, ale tá slovenská stránka mnohokrát maďarčinu ovláda veľmi mizerne. Priatelia, čiže prijatie tejto normy vám z tohto hľadiska ani tak veľmi nepomôže, ako nám uškodí. Vy ste oveľa schopnejší operovať v slovenskom jazyku ako my v maďarskom - to je naozaj pravda - v oblastiach, v ktorých pôsobím. A sú to oblasti dosť široké - zdravotnícke, osvetové, školské a tak ďalej.

    Priatelia, takže toto je jeden aspekt. Neprijatie tej normy a jej dokonalé pripravenie, myslím si, že by to trvalo pol roka a vás to nijako neochudobní. My hovoríme: Poriadne to pripraviť a dať to na diskusiu a potom s dobre pripravenou normou prísť pred parlament a schváliť to. Také by bolo asi konanie múdrych ľudí. Pretože prijímame...

  • Hlasy v sále.

  • No ale teraz ste vy na rade, na ťahu, musíte to vy prijať. Priatelia, keď teda hovoríme o tom, aby sme sa neunáhlili, aby sme to robili uvážlivo a navzájom sa dohodli, tak to myslím naozaj, lebo tak mi to ukázala prax, tak mi to ukázal skutočný život. Tam, kde sa rokovalo v maďarskom jazyku na superkonzíliách na južnom Slovensku, ťahali sme za krátky koniec odborníkov, len čo sa prešlo na slovenský jazyk, okamžite sme sa dohodli, vecne a veľmi dobre. Taká je skutočnosť, tak prečo tu o tom špekulujeme?

    A mnohokrát naši kolegovia z opozičných radov hovoria, že Maďari mizerne ovládajú slovenčinu. Iste, mnohokrát aj gramaticky, ale rozumejú dobre. Ten senzorický obsah - pojem, to rozumenie jazyku oni ovládajú. Ale my expresívne maďarskú reč sem-tam ovládame, ale nerozumieme maďarskému jazyku dôsledne. Priatelia, tie jazyky sú od seba veľmi odlišné. Vy v tomto priestore žijete dávno a akosi ste sa naučili počúvať slovenčinu. Naši ľudia sa nenaučili počúvať maďarčinu. Dajte si povedať. A keď robím v oblasti afáziológie, tak vám musím povedať, že je naozaj rozdiel medzi rečou a jazykom. Čo ma po reči, ja dokážem mnohokrát v niektorých jazykoch hovoriť, ale nie celkom dobre rozumiem tomu, čo hovorím. To je rozdiel. Ovládať jazyk, znamená ovládať syntax a ovládať dokonale všetky jemnosti. A v tomto smere sú Maďari lepší v slovenčine ako Slováci v maďarčine. Preto si myslím, že je unáhlené prijatie tejto normy a uvedomte si, že je to naozaj norma o úradovaní v maďarskom jazyku, a nie o jeho komunikatívnej zložke pre obsahové stránky, úradovať za každú cenu, mať "recht". Priatelia, ale to bolo naozaj pre uhorskú šľachtu, čo je už prežitok, anachronizmus. Veď sa z toho často istým spôsobom svet smeje, že bol "hrdý ako uhorský šľachtic". No to už teraz neplatí. Vtedy to bola norma správania sa a teraz je to, povedal by som, prežitok, tak sa podľa toho, prosím vás, aj správajme. Snažme sa, aby obidva národnostné celky, národ slovenský a národnostná menšina maďarská, nevyzerali smiešne pred svetom. Za každú cenu musíme mať "recht". Prečo práve teraz a v tomto čase? Prečo nie trochu neskôr?

    Niektorí povedali, že v momentálnej situácii nás bude prijatie tejto normy polarizovať ešte viac. Tak máme k tomu prispieť, priatelia? Veď sme sa jasne ukázali pri delení Česko-Slovenska - aj maďarská menšina, aj Slováci, aj Česi - ako kultúrne národy strednej Európy, ktoré majú skutočne obrovský kredit z toho, že sa takto rozišli. A teraz sa máme dostať do situácie, keď to tak nebude? To by nebolo dobré, priatelia. Tak si uvedomme, že naozaj prijatie legislatívnej normy o úradovaní v jazykoch národnostných menšín má byť, povedal by som, primerane rýchle po dôkladnom zvážení, po dôkladnej oponentúre, a potom túto zákonnú normu prijať a podľa nej sa správať.

    Ak máme 30 ďalších legislatívnych noriem, ktoré upravujú právo používať jazyky národnostných menšín, tak ich využívajme. Prosím vás, koľko nám leží legislatívnych noriem ladom, nevyužitých, nepoužívaných len preto, že azda ľudia ani nevedia, že sú a nepoužívajú sa. Možno v parlamente zaznejú, ale v praxi na periférii sa nepoužívajú, pretože sa o nich nevie. Tak si ich vyhrabme a používajme ich, aj vy príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Myslím si, že toto je aspekt praxe a toto je aspekt, ktorý by mal do toho vniesť ratio, rozum, a nie unáhlenosť, emócie, rýchlosť, a potom nepresnosť a následné potrebné novelizácie, ktoré väčšinou k ničomu nevedú.

    Priatelia, len toľko. Ak by vám to dajakým spôsobom skorigovalo váš prístup k hlasovaniu, tak by to azda nebolo v neprospech obyvateľov Slovenska. Bolo by to len v prospech tohto obyvateľstva aj národa slovenského, národnosti maďarskej, ale aj iných národností, iných národnostných menšín. Prosím vás, zvážte to a pri hlasovaní eventuálne hlasujte tak, aby sme naozaj skrátené konanie neprešvihli v rýchlosti a neprijali dajaký, povedal by som, produkt, ktorý nás nebude ctiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Hofbauer.

    Predtým má ešte faktickú poznámku na vystúpenie predchádzajúceho rečníka pán poslanec Hudec. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

  • Ďakujem za slovo.

    Doplnil by som krátkou poznámkou pána poslanca. Mám priateľa právnika maďarskej národnosti, ktorý ma upozornil ešte na jeden zaujímavý aspekt tohto problému. Spýtal sa ma, či budeme kodifikovať toto osobitné maďarské nárečie, ktoré sa používa na Slovensku, pretože vôbec nie je totožné s kodifikovanou maďarčinou, ktorá sa používa v maďarskom jazyku. Je to veľmi dôležité napríklad aj pre oblasť právnej agendy, pretože on z tohto vychádzal a tvrdil, že keď sa nedohodneme, aká maďarčina sa bude používať v akejkoľvek agende, tak to prinesie obrovské chyby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    v tomto parlamente prebieha taká parlamentná hra, hra na dva zákony, na tvrdý a zlý zákon Strany maďarskej koalície a na takzvaný kompromisný a podnetný zákon vládnej koalície. Zabudnime na túto hru, pretože je to skutočne iba hra.

    Prvý zákon, zákon Strany maďarskej koalície je v podstate len nastrčená bábka na to, aby poslanci mali odôvodnenie, prečo sa prijme vládny, koaličný návrh. Povedzme si otvorene, že vládny, koaličný návrh nie je ničím iným ako prvým stupňom na schodisku územnej iredenty Slovenska. Nič iné, nič menej, nič viac. Pretože nehovorí o ničom inom ako o zavedení druhého štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Nebudem sa zaoberať jednotlivými článkami a jednotlivými paragrafmi tohto vládneho návrhu, pretože je to bezpredmetné. Kto chce, prečíta si to a je mu to evidentne jasné. Nemôže budiť žiadnu dôveryhodnosť a korektnosť fakt, že tento zákon, o ktorom sa rozpráva toľký čas, bol predložený do Národnej rady bezmála ako zdochlina hodená spoza rohu cez plot. V utorok sme začínali rokovanie pléna a v pondelok gestorský výbor dostal tento návrh zákona, aby sme ho prerokovali vo výbore. To je o čom? Prečo nebol tento návrh zákona predložený občanom, širokému fóru občanov na vyjadrenie? Prečo nebola o tom urobená verejná diskusia a debata v masmediálnych elektronických aj tlačených prostriedkoch? Vládna koalícia vie, prečo to spravila, či skôr neurobila. Ale takisto si musí uvedomiť, že vyvoláva averziu voči tomuto zákonu ešte skôr, než bol vôbec schválený, pretože už samotné takéto predkladanie budí oprávnené vedomie nedôvery voči takto predkladanému návrhu zákona.

    Ak tento text návrhu zákona napríklad pripúšťa, že obecné zastupiteľstvá po schválení môžu rokovať v jazyku menšiny, tak to iba znamená to, že tam, kde obecné zastupiteľstvá na základe súčasného volebného zákona majú maďarské väčšinové zastúpenie, sú to vlastne rokovania v maďarčine a po slovensky hovoriaci obyvatelia na tomto území sa jednoducho nedozvedia, o čom sa rokovalo na miestnom zastupiteľstve. Samozrejme, pokiaľ sa nenaučia na území svojho vlastného štátu tento menšinový jazyk. To je hrubé zasahovanie do občianskych práv Slovákov na Slovensku. Je to hrubé zasahovanie do všeobecných ľudských práv a môžete byť bez pochýb, že tento zákon sa ocitne na Ústavnom súde práve z týchto dôvodov.

    Len pripomeniem situáciu v Komárne, kde všetci príslušníci miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva sú maďarskej národnosti. Rokovania prebiehajú v maďarčine. Je to jediné slovenské mesto, kde prišlo k zrúteniu slovenského gymnázia z dôvodu jeho spustnutosti, a je to jediné mesto, ktoré odmietlo dať priestor pre sochu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, za to poskytlo priestor pre košutovského generála Klapku, ktorý sa preslávil hlavne masakrovaním slovenského obyvateľstva.

    Dámy a páni, všetky zdôvodňovania o naliehavosti schválenia tohto návrhu zákona sú jednoducho nezmyselné. Dôvody sú celkom iné. Zmienil som sa o nich podrobne v predchádzajúcom rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom je koordinácia postupu Strany maďarskej koalície s maďarskou vládou, ktorá bola dohodnutá 20. februára 1999 na konferencii v Budapešti Maďarsko a Maďari. Táto konferencia bola už tretím kolom po predchádzajúcich stretnutiach v Debrecíne a v Pápe, ale táto konferencia sa líšila od predchádzajúcich zásadným spôsobom. Bola inštitucionalizovaná pod maďarskú vládu a za prítomnosti najvyšších predstaviteľov maďarskej vlády: predsedu vlády, ministra zahraničných vecí, štátnych tajomníkov. Zástupcovia Strany maďarskej koalície zo strany Slovenska vedenej predsedom Strany maďarskej koalície Bugárom sa de iure a de facto takto podriadili a začlenili pod kompetenciu, zodpovednosť a jurisdikciu maďarskej vlády, a teda na slovenskej strane pôsobia ako dvojitý trójsky kôň.

    Na tomto rokovaní v Budapešti odznelo veľké množstvo zaujímavých vyjadrení. Dve z nich uvediem ako najpodstatnejšie, a to maďarská strana zdôraznila potrebu kumulácie cieľov v prvom polroku 1999 Strany maďarskej koalície na Slovensku, bezpochyby aj z dôvodov politickej nestability súčasnej koalície. Veď stačí sledovať, čo vystrája súčasná vládna koalícia vo vláde a akým spôsobom sa navzájom ohadzujú, ohovárajú, rujú o kus koristi z reprivatizácie.

    Druhým faktorom, ktorý je nemenej zaujímavý, bolo konštatovanie zo strany maďarskej vlády, že pre budúce tisícročie maďarstvo má byť jedným z dôležitých faktorov európanstva, ale súčasne maďarská strana vyslovila obavu v súvislosti s tým, že genetický fond maďarstva sa znižuje prirodzenou formou. Maďari sa jednoducho nerodia, a preto maďarská strana vyjadrila veľmi zaujímavý názor, že je potrebné genetický fond rozširovania maďarstva riešiť inými formami. Pýtam sa akými? Asimiláciou, ako inak.

    Strana maďarskej koalície sa už v súčasnosti dala počuť o nespokojnosti s vládnym návrhom zákona. To nepredznačuje nič iné iba to, že pokiaľ bude schválený vládny návrh zákona, bude podliehať ďalším tlakom zo Strany maďarskej koalície a bude následne novelizovaný. Myslíte si, že nebude? Ale bude. Bude rozširovaný, bude dopĺňaný. Budú z neho vypúšťané jednotlivé časti pasáží a budú vsúvané ďalšie tak, aby vzniklo z toho presne to, čo Strana maďarskej koalície vedená Bugárom dohodla v Budapešti 20. februára 1999 na konferencii vedenej predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Čas totiž súri. Na jún 2000 je zvolaná, avizovaná už teraz maďarskou iredentou konferencia o Trianone, a to aj za prítomnosti veľmocí so zámerom následnej revízie hraníc a dovtedy treba pripraviť pôdu na tieto kroky. Nezakrývajme si oči, že to tak nie je. Je to tak.

    Tvrdenia o tom, že tento zákon je nevyhnutné prijať z dôvodu obsiahnutia takejto požiadavky v ústave, dámy a páni, je nezmysel, pretože používanie jazykov národnostných menšín v našej legislatíve je obsiahnuté v 36 zákonoch a zákonných normách a v tomto smere niet žiadnych problémov. To, že nebol prijatý osobitný zákon počas našej vlády, má veľmi jednoduchý dôvod. Požiadali sme orgány Európskej únie, aby nám predložili ako vzor niektorý zo zákonov Európskej únie, ktorý sa týka práve tejto problematiky. Európska únia otáľala viac ako dva roky, pretože jednoducho takéhoto zákona v žiadnom štáte Európy a trúfam si povedať, že ani na svete niet. Slovenská republika má byť laboratórium na prijatie takéhoto zákona, a preto aj tvrdenie v texte sprievodnej správy vládneho návrhu zákona o údajnej právnej kompatibilite návrhu zákona so štandardom Európskej únie je jednoducho lož. Tento návrh zákona je plne nekompatibilný, pretože obdobný zákon neexistuje v žiadnom štáte ani Európskej únie, ani na svete.

    Dámy a páni, veľa tu odznievalo o európanstve, o tom, že zdôrazňovanie slovenstva a Slovenska je neeurópanské a my sme Európania. Nuž tak, európanstvo v Nemecku má jazyk nemecký, európanstvo vo Francúzsku hovorí po francúzsky, európanstvo v Taliansku po taliansky, európanstvo v Maďarsku po maďarsky, iba div divúci, európanstvo na Slovensku nemá hovoriť po slovensky. To je vraj už nacionalizmus, ako zdôraznil bývalý šéf Ústavu marxizmu-leninizmu Peter Weiss. To je nacionalizmus. Ja som len čakal, že povie aj buržoázny nacionalizmus. Nijako by ma to neprekvapilo.

    Argumentácia o vyhovení názorom a požiadavkám holandského úradníka van der Stoela a jeho maďarskej manželky z Európskej únie môže vyvolávať jedine smiech. Ak títo dvaja, táto vydarená dvojica má pripravovať legislatívu pre tento štát, tak potom si myslím, že je zbytočná vláda, je zbytočný parlament. Dajme si predkladať legislatívne materiály od tohto úradníka a jeho maďarskej manželky. A takisto sa pýtam, že pokiaľ dostanú koliku, či slovenský národ je povinný utekať na latrínu, a pokiaľ tak nespraví, či je povinný naložiť do gatí. Správajme sa ako zvrchovaný štát a zvrchovaný národ a nemajme taký poddanský a nevoľnícky syndróm, ako dokumentuje vládna koalícia.

    A pán Mikloško, rád by som vám pripomenul tú vašu kontinuitu zásadovosti, pretože váš otecko organizoval v roku 1939 podpisovú akciu v Nitre, všakáno, za pripojenie Nitry k horthyovskému Maďarsku, takže v tom smere ste charakter. Ťukajte sa po svojom čele.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, tento návrh zákona Hnutie za demokratické Slovensko nepodporilo a nepodporí.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave poslancovi Hofbauerovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa vám páči.

  • Pán poslanec Hofbauer, to, čo ste povedali, je buď prejavom nejakého absolútneho psychického vykoľajenia, alebo vedome klamete. A ja vás vyzývam, aby ste sa ospravedlnili pamiatke môjho otca, pretože to, čo ste povedali, je jedna absolútna lož. Rozumiete? Môj otec pochádzal zo Šarišských Michalian a neviem, prečo by mal dôvod také niečo v Nitre robiť. Prosím vás, buďte taký láskavý, ospravedlňte sa, lebo sú veci, ktoré sú príliš vážne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kvarda. Pripraví sa pán poslanec Dušan Švantner.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    ako poslanec za Stranu maďarskej koalície by som sa mal tešiť, že Národná rada Slovenskej republiky konečne prerokúva vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorým by sa mali eliminovať účinky zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Ja sa však neteším z viacerých dôvodov. Dovoľte mi krátke vybočenie. Pán poslanec Kalman a pani poslankyňa Belohorská včera hovorili o lojalite menšín a dokonca dnes aj pán Hudec a pán Slobodník. Ale dovoľte mi uviesť dve poznámky v tomto smere.

    Po prvé, Strana maďarskej koalície vstupom do vládnej koalície umožnila ostatným politickým stranám koalície...

  • Prosím vás, nerušte rokovanie mobilnými telefónmi.

  • ... splniť daný sľub prijať ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta republiky. Bolo potrebných totiž 90 poslaneckých hlasov.

    Po druhé, 99 % voličov SMK odovzdalo svoje hlasy súčasnému prezidentovi Slovenskej republiky pánu Rudolfovi Schusterovi. Po tomto, samozrejme, očakávame lojalitu aj my od Slovenskej republiky napríklad práve pri prijímaní konkrétneho, a nie symbolického jazykového zákona pre menšiny.

    Vážený parlament, odzneli tu také názory, s ktorými Strana maďarskej koalície v žiadnom prípade nemôže súhlasiť, a preto tieto názory odmietame.

    A teraz k meritu veci. Podľa vládneho návrhu zákona by malo ísť o právny predpis, ktorý by mal obsahovať komplexnú úpravu používania menšinových jazykov. O to však vôbec nejde. Vyplýva to jednoznačne z ustanovenia § 1, podľa ktorého, citujem: "Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá používania jazyka menšín aj v úradnom styku." V odkaze 2) k § 1, § 5 ods. 1 a v odkaze 4 k § 5 ods. 2 návrhu zákona sa uvádzajú také osobitné predpisy, ktoré údajne obsahujú úpravu používania jazykov národnostných menšín v konaní pred súdmi a v ostatných oblastiach života, resp. v oblasti predškolskej výchovy, základného a stredného školstva, pričom ide o tie isté osobitné zákony, na ktoré odkazuje aj zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku. Ak by som prijal túto filozofiu, musel by som sa stotožniť s tvrdením predchádzajúcej vlády, vládnej moci a s jej známou argumentáciou, podľa ktorej používanie menšinových jazykov je dostatočne upravené v právnom poriadku Slovenskej republiky. Takáto argumentácia však neobstála ani v čase prijatia citovaného zákona, ani neskôr a neobstojí ani dnes. Tieto osobitné zákony totiž buď neriešia osobitné menšinové jazykové právo vôbec, alebo obsahujú len veľmi nekonkrétne ustanovenia.

    Dotknem sa len niektorých. Podľa § 18 Občianskeho súdneho poriadku: "Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv." Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku: "Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk." V prípade občianskeho súdneho konania jednoznačne ide o klasickú základnú zásadu konania, ktorou sa má zabezpečiť rovnosť účastníkov pred súdom. Toto právo má každý účastník konania, a to nezávisle od štátneho občianstva, a vzťahuje sa na všetky jazyky. Má ho teda napríklad aj štátny občan Spojených štátov amerických arménskej národnosti, ktorý je účastníkom napríklad v dedičskom konaní. O žiadne špecifické jazykové právo menšín tu teda nejde. Podotýkam, že ide o platnú právnu úpravu z roku 1963.

    V prípade trestného konania ide o rovnakú základnú zásadu konania, ktorým sa sleduje, aby bola zabezpečená rovnosť pri uplatnení práva na obhajobu. Toto právo má opäť každý nezávisle od štátneho občianstva a vzťahuje sa na všetky jazyky, teda toto právo má napríklad aj turecký kamionista, ktorý na našom území spôsobil dopravnú nehodu, pričom niekomu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Opäť teda nejde o špecifické menšinové jazykové právo. V tomto prípade ide o právnu úpravu z roku 1961.

    Obdobný stav je aj v prípade zákona číslo 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. V tomto zákone neplatí len obmedzenie podľa počtu osôb patriacich k národnostnej menšine v tejto obci, teda 20 %, ale aj ďalšie obmedzenia. Ani napriek úspešnému hlasovaniu obyvateľov obce túto možnosť nemôžu využiť obyvatelia Matúškova, Sládkovičova, Štúrova, Kolárova, Hurbanova, Gabčíkova, Jesenského, Tešedíkova, Bohúňova, Kukučínova, Tomášikova, Hviezdoslavova a Kubáňova. Pri takejto koncepcii nie je potom už možné sa pozastaviť nad tým, že aj keď podľa názvu návrhu zákona by malo ísť o zákon o používaní jazykov národnostných menšín vôbec, táto zákonná úprava by sa mala obmedziť len na používanie jazykov menšín v úradnom styku, a to s ďalšími obmedzeniami.

    Po prvé, používanie týchto jazykov aj v úradnom styku by malo byť obmedzené len na územie obce, ak osoby patriace k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, pričom aj podľa dôvodovej správy sa zdôrazňuje takzvaný občiansky princíp. Pritom ako preambula Ústavy Slovenskej republiky, tak aj preambula zákona o štátnom jazyku vychádza z národného princípu, keď ide o národ slovenský, v prípade menšín prichádza do úvahy opäť len občiansky princíp. O čo tu vlastne ide? No o to, že ak ide o príslušníkov slovenského národa, právo na používanie ich jazyka je právo kolektívne, čo je pravda, avšak malo by to tak byť aj v prípade menšín.

    Obmedzenie je zakódované aj v § 2 ods. 3 predloženého návrhu zákona, kde sa uvádza pojem "orgán štátnej správy" a "orgán územnej samosprávy", pričom sa zavádza legislatívna skratka "orgán verejnej správy". Tieto pojmy však nepoužíva ani Ústava Slovenskej republiky, ani iné zákony. Podľa článku 122 Ústavy Slovenskej republiky poznáme "ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy". Vážny problém je aj s použitím pojmu "orgán územnej samosprávy", ktorý návrh zákona dôsledne používa, pričom ani ústava, ani žiadny iný právny predpis tento pojem nepozná okrem zákona o štátnom jazyku. V zákone Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku v § 3 ods. 1 sú uvedené nasledujúce pojmy: "štátne orgány a štátne organizácie", "orgány územnej samosprávy" a "orgány verejnoprávnych ustanovizní" a tieto zákon spoločne nazýva "verejnoprávnymi orgánmi".

    Pokiaľ ide o územnú samosprávu z ustanovenia § 3 ods. 1 návrhu zákona vyplýva, že používanie menšinových jazykov by prakticky malo byť umožnené na rokovaniach orgánu územnej samosprávy, avšak s ďalšou obmedzujúcou podmienkou, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu. Podľa článku 69 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov orgánmi obce - teda nie územnej samosprávy, ak máme byť dôslední - sú obecné zastupiteľstvá a starosta obce. Tieto potom môžu vytvárať svoje ďalšie orgány, a to obecnú radu, komisie, výbory, ale ani v tomto prípade nemožno hovoriť o orgánoch územnej samosprávy. Obecný úrad, ktorý je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu obce, takto tiež neprichádza do úvahy. Je potom otázne, aký orgán územnej samosprávy by mal napríklad poskytovať občanom úradné formuláre - § 2 ods. 6 návrhu -, či informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch v jazyku menšiny - § 4 ods. 3 návrhu.

    Použitou terminológiou sa otvára možnosť výkladu Ústavným súdom a takto sa ľahko môžeme dostať do takej situácie, že nebude orgán, na ktorý by sa jednotlivé ustanovenia mohli aplikovať. Takto, ako aj vzhľadom na územné obmedzenie nebudú prichádzať do úvahy ani orgány štátnej moci, ani orgány verejnoprávnych inštitúcií. Ďalší závažný problém je v tom, že samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce, a to orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce. Ide o § 4 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Posledné dve veľmi dôležité formy samosprávy obce pri takejto formulácii zostanú tiež absolútne nepokryté.

    Z uvedených dôvodov musím na záver povedať, že Strana maďarskej koalície vládny návrh zákona v takej podobe, ako je predložený, podporovať nemôže.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami ako posledný vystúpi pán poslanec Zlocha. Tak prosím, osem, deväť. Chýba tam číslo desať, pán Andrejčák. Ako posledný je pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok. Prečítam ešte raz od začiatku tých, ktorí nie sú na tabuli. A prosím vás, aby ste zdvihli ruku. Pán poslanec Šťastný, pán poslanec Cuper, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Hudec, pán poslanec Kotian. To sú všetci. Vynechal som niekoho? Andrejčáka mám. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šťastný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s predkladanými návrhmi v posledných, teda v terajších dvoch dňoch rokovania veľakrát zazneli rôzne interpretácie vzťahov, koaličných vzťahov, ale tak exaktne presne a transparentne ako predrečník pomenoval dôvody, prečo by mal byť prijatý zákon, poslanecký návrh zákona, a prečo bol urýchlene pripravený vládny návrh zákona, myslím si, že tu ešte neodznelo. Je úplne jasné, že ide o zákon, ktorý má tendenciu vo svojich maximálnych požiadavkách prispieť k tomu, aby sa naplnila litera minimálneho zisku. Myslím si, že v tomto momente sa ocitla časť koalície na tej povestnej šnúrke, o ktorej hovoril baťko Mináč.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán poslanec Kvarda,

    po tom, ako si v budapeštianskom parlamente po slovensky oslovil policajtov, myslel som si, že si naozaj lojálny alebo najviac lojálny z poslancov maďarskej koalície v Slovenskej republike, lebo si sa zachoval dôstojne aj pri rokovaní a naozaj si si nechal prekladať zo slovenčiny do maďarčiny, hovoril si teda po slovensky a tvoja slovenčina je možno zo všetkých poslancov maďarskej koalície najlepšia. Ale prepáč mi, neviem, prečo nazývaš politické kupčenie s prezidentským postom a s ďalšími aktivitami, aj s jazykovým zákonom, za prejav lojality maďarskej menšiny k občanom Slovenskej republiky slovenskej národnosti. Ja to nazývam obyčajným kupčením a za politickú drzosť pokladám to, ak ešte žiadaš, aby sme sa vám za niečo ospravedlnili alebo aby sme vám my vyjadrili lojalitu. Najprv sa vy musíte, ak chcete, lebo to mala urobiť Budapešť, ospravedlniť nám Slovákom za historické krivdy, ktoré na nás páchala po stáročia, ale najmä po roku 1861 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keď si všetci Slováci museli písať mená a priezviská po maďarsky, keď sa zaviedlo tvrdé úradovanie výlučne v maďarskom jazyku a mnohí z vás sú práve dôsledok tohto etnického pomaďarčovania, pretože inak zrejme ich etnickí predkovia boli Slováci. Takže ak to urobíte vy v mene vašich súkmeňovcov z Maďarska, prosím, potom môžeme hovoriť o tom, že nachádzame k sebe spoločnú cestu.

  • Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kvarda pokladá za lojalitu súhlas pri voľbách prezidenta a tak ďalej a tak ďalej. To je, samozrejme, jeden z prejavov, ale tu sa naozaj treba spytovať na prejav lojality k slovenským občanom, k tým lžiam, ktoré boli rozširované predstaviteľmi maďarskej koalície tu v parlamente o Slovensku. Tak napríklad ospravedlnil sa pán Duray - teraz tu práve kráča - za to, čo napísal v doslove ku knihe János Esterházy v roku 1995, keď napísal, že pomery na Slovensku sú také ako v druhej polovici tridsiatych rokov v Nemecku, teda počas fašizmu, keď vie, že za také činy by ho na druhý deň poslali do koncentračného tábora, na tretí deň zastrelili pri pokuse o útek, pravdaže, vymyslenom? Ospravedlnil sa napríklad pán Csáky za nepravdu, ktorú mi napísal v odpovedi, že parlament v Maďarsku vyriešil otázku postavenia menšín v parlamente, kým slovenský parlament tento problém nevyriešil? Je potom čudné, že je tu 15 poslancov maďarskej národnosti, kým v Maďarsku nie je ani jeden poslanec z 13 národnostných menšín napriek existencii zákona. Má byť prejavom autochtónnosti to, že v Komárne primátor mesta pán Pásztor už roky odmieta vyčleniť dôstojné miesto na súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda? To je ústretovosť? A ospravedlnil sa pán Kvarda osobne za ten pohŕdavý úškrn, ktorý mal na tvári včera, keď sme hovorili o autochtónnosti, ktorou operuje pán Duray, pán Csáky? Keď sme o tom hovorili, vy ste sa ironicky, pohŕdavo uškŕňali. Takže o tej autochtónnosti, o tej lojalite radšej mlčte.

  • Pán poslanec Oberhauser, máte slovo, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zo slov pána poslanca Kvardu zaznela hlboká schizofrénia terajšej vládnej koalície. Na jednej strane sa terajšia vládna koalícia hlási k európanstvu a k občianskemu spôsobu usporiadania spoločnosti, ale na druhej strane má medzi sebou politické strany, ktoré prichádzajú s veľmi tvrdou nacionalistickou koncepciou, a tou je práve Strana maďarskej koalície.

    V Európe menšiny automaticky považujú za normu hovoriť o sebe, že musia byť vybavení dvojjazyčne. Nie národ tvoriaci štát, ale práve menšinové zoskupenia, napríklad v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, v Rakúsku automaticky považujú svoju dvojjazyčnosť ako nevyhnutnosť na normálne pôsobenie vo svojom vlastnom štáte. A tu stále zaznieva z radov Strany maďarskej koalície snaha urobiť dvojjazyčným štátotvorný národ, a nie svoju vlastnú komunitu. To je hlboké protieurópske myslenie, ktoré nemá nič spoločné s moderným vývojom vo svete. Z jeho slov odznelo napríklad spojenie, že my očakávame od Slovenskej republiky, ale ak sa naozaj hlásia ako občania Slovenskej republiky k nej, predsa sa nemôžu sami vystavovať ako cudzinci vo vlastnom štáte. A to je práve ten prístup, ktorý vždy zaznieva smerom k vytváraniu akýchsi kolektívnych práv a k vytváraniu koncepcií smerujúcich k oslabeniu slovenskej štátnosti a rozbitiu slovenského štátu. A to sú tie obavy, ktoré sledujeme aj pri prijímaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, chcem vám pripomenúť, že vy ste v prvom rade občanom Slovenskej republiky a až potom ste príslušníkom národnostnej menšiny. Teda ako každý občan Slovenskej republiky aj občania národnostnej menšiny by mali ovládať štátny jazyk. Je to nakoniec zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky. Ale možno ústava pre vás toľko neznamená, pretože pokiaľ sa pamätáme, pri hlasovaní o prijatí Ústavy Slovenskej republiky politici zastupujúci maďarskú národnostnú menšinu nehlasovali za jej prijatie, ale sa zdržali hlasovania. Aj to je nakoniec určitý prejav lojality k Slovenskej republike.

    Chcela by som ešte pripomenúť, prečo je také dôležité ovládať štátny jazyk. Pretože práve štátny jazyk je takým integrujúcim článkom, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom v Slovenskej republike, a teda aj v každom štáte. To znamená, že to isté platí aj pre národnostné menšiny. A mali by si to uvedomiť aj všetci občania. Vy máte možnosť hovoriť v slovenskom parlamente, ale keď sa posunieme trošku na juh, tak tam príslušníci národnostných menšín - slovenskej, nemeckej a tak ďalej - túto možnosť nemajú. Pokiaľ sa pamätáme, tak maďarskí politici sa veľmi chválili tým, že pripravili zákon, podľa ktorého aj príslušníci národnostných menšín budú mať možnosť zasadať v parlamente. Doteraz sa to nestalo, pretože zákonodarný zbor takýto zákon neschválil. Je to smutné o to viac, že sa s ním veľmi, veľmi chválili. Pokiaľ vidím, tak vy sedíte v parlamente.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie kolegu Kvardu. Najskôr s prvou časťou musím vyjadriť súhlas možno práve preto, že takisto som členom výboru pre verejnú správu a viem o problematike, o ktorej hovoril v súvislosti s používaním výrazu "verejná správa", pretože skutočne v minulom parlamente existoval v Národnej rade výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Pripomínam mu však, že parlamentná väčšina a ústavná väčšina, ktorej je aj on členom, a teda aj jeho rozhodnutím v tomto parlamente rozhodla, že tento výbor sa bude volať výbor pre verejnú správu. Ak už takto rozhodli, tak počas tých osem mesiacov, čo predstavujú ústavnú väčšinu, mali minimálne predložiť návrh zákona tak, aby sa tieto veci zosúladili so zákonom, aby sa potom mohlo takto pokračovať.

    A neodpustím si jednu poznámku k lojalite v súvislosti so zákonom o priamej voľbe prezidenta, resp. o priamej voľbe prezidenta, pretože my, ktorí v tomto parlamente sedíme, veľmi dobre vieme, aká bola situácia, ako sa to vlastne vyvíjalo. Napriek tomu, že koaličná väčšina má ústavnú väčšinu, nebola schopná ani ochotná v tomto parlamente zvoliť pána Schustera za prezidenta Slovenskej republiky. Preto sa prijal zákon o priamej voľbe a bola to z núdze cnosť. Ak toto teraz nazývame lojalitou, dovoľ mi povedať, že je to minimálne neprimerané.

  • Pán poslanec Zelník, prosím, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Vážený pán kolega,

    tým, že ste predložili návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a usilujete sa o jeho prijatie, de facto hovoríte, že ste proti tomu, aby tí, o ktorých tvrdíte, že ich zastupujete, sa učili štátny jazyk slovenský. Prečo chcete alebo komu to má slúžiť, aby sa ľudia spolu nevedeli dohovoriť?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Veľmi ma mrzí, že táto rozprava nezaujíma ani zástupcu predkladateľa, ani spravodajcu. Neviem, pre koho to hovoríme, keď zrejme súhrnom tejto diskusie má byť čosi, na čo musia obidvaja reagovať po skončení diskusie, keď sa bude hlasovať. Už to, že tu nesedia, vyjadruje zrejme čosi, čo by som rád zhrnul do svojho krátkeho procedurálneho návrhu. Vystúpenie pána poslanca jednoznačne potvrdilo, že poslanci Strany maďarskej koalície nepodporia vládny návrh zákona v takej podobe. Je jasné, že ani ostatní poslanci koalície nebudú hlasovať alebo v drvivej väčšine podľa vystúpení poslancov nebudú hlasovať za návrh, ktorý predložila Strana maďarskej koalície. Pýtam sa, či by nebolo rozumné prerušiť rokovanie o tomto bode do budúcej schôdze. Je to aj môj procedurálny návrh, o ktorom prosím dať hneď hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, dám hlasovať o tomto návrhu neskôr.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Kvardovi, že vlastne jasne povedal, prečo sú v koalícii. No proste biznis, áno? A jeho vystúpenie i stanovisko, že nepodporia zákon, mi vlastne pomáha odpovedať aj na otázky pána poslanca Mikloška, ktorý sa pýtal, prečo sme my neprijali zákon. No po prvé preto, lebo sme neboli ochotní kupčiť s bývalými poslancami v parlamente za maďarské politické subjekty. Po druhé, nemohli sme prijať zákon preto, lebo ako sa už dnes ukazuje, ich požiadavky sú nenásytné, oni stále viac a viac chcú. Veď súčasná vládna koalícia im už tak vyšla v ústrety, že dokonca upravuje úradovanie v jazyku národnostnej menšiny a im to nestačí. Nestačí, pretože pre nich hra na prijatie tohto zákona je vlastne cesta k jednému inému cieľu. A po tretie, neprijali sme ten zákon, teda nedotiahli sme ho počas Mečiarovej vlády z toho dôvodu, že sme si jasne uvedomili, že ich postoje a otvorenie tejto otázky v parlamente by boli vyvolali napätie v spoločnosti.

    Som presvedčená, že aj tento zákon vyvoláva už dnes napätie v spoločnosti a jeho prijatie aj v tej podobe, ako dáva vládna koalícia, vytvorí napätie v spoločnosti, pretože nebudú spokojní ani tí, ktorí si chránia štátnu reč, a nebudú spokojní ani politici z maďarskej strany, ktorí budú rozdúchavať a iniciovať v maďarskej menšine nespokojnosť.

  • Pán poslanec Kotian.

    Žiadam vás, páni poslanci, aby ste vypli mobilné telefóny v tejto miestnosti.

  • Vážený pán poslanec Kvarda,

    myslím si, že ste zbytočne rečnili v tejto snemovni desať minút. Stačilo vám zhrnúť vašu rozpravu do jednej vety, a to do takejto: My maďarská národnostná menšina a poslanci Strany maďarskej koalície chceme autonómiu na južnom Slovensku. A v tejto vete by ste povedali všetko. Áno, vy politickí predstavitelia Strany maďarskej koalície máte plné ústa slov, ako je porozumenie, lojalita, tolerancia, ústretovosť, pochopenie, vzájomná úcta. A sú to slová, ktorých podstata sa vyžaduje len zo strany Slovákov. Ako je to však zo strany maďarskej národnostnej menšiny a jej poslancov, mali sme možnosť vidieť aj v tomto parlamente na marcovom zasadnutí pri 60. výročí "malej vojny", keď predseda parlamentu vyhlásil minútu ticha, aby sme si tým všetci uctili pamiatku obetí tejto vojny. Bola to minúta ticha za Slovákov, ktorí padli pri obrane svojej vlasti, keď fašistické horthyovské Maďarsko napadlo suverénny štát. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa v priebehu tohto návrhu poslanci Strany maďarskej koalície doslova všetci do jedného vyparili z rokovacej miestnosti. Nuž, vážená národnostná menšina a jej poslanci, vy žiadate toleranciu, lojalitu, porozumenie a úctu k živým a vy ste neboli schopní mať úctu ani k mŕtvym. Vy ste neboli schopní sa odosobniť a prekonať svoje veľkomaďarské presvedčenie ani pri takomto akte? A ako vyzerajú hroby týchto obrancov vlasti na južnom Slovensku, páni poslanci, máte možnosť sa presvedčiť - vyvrátené náhrobky, počmárané...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    pán poslanec Kvarda to povedal veľmi pekne a som presvedčený o tom, že každý rozumne zmýšľajúci Slovák musí byť vlastne proti týmto návrhom zákonov. Určite poslanci maďarskej koalície čakajú zaslúženú odmenu za to, že podporili ústavný zákon, podporili pána Schustera. Ale po prvé, ak by bol prijatý poslanecký jazykový zákon, tak by to vlastne znamenalo v podstate niekoľko štátnych jazykov nielen pre Slovákov v slovenčine, Maďarov, ale aj pre 17 tis. Rusínov, 13 tis. Ukrajincov, 5,5 tis. Nemcov a, samozrejme, aj pre 75 tis. štatistických Nemcov. Určite by bolo lepšie a výhodnejšie naučiť sa jeden úradný jazyk, a to by nás malo spájať. Zrušenie Benešových dekrétov by bola vlastne rehabilitácia tých, ktorí odtrhli 10 tis. km2 Slovenska, ktorí vyhnali 100 tis. Slovákov a ktorí majú na svedomí aj smrť Slovákov, ktorých odtiaľto vyháňali. Choďte sa spýtať do Šurian, ale nakoniec aj do iných miest.

    Prečo sme my vlastne proti poslaneckému návrhu? Je tam hromada nezmyslov a podieľali sa na ňom ľudia, ktorí Slovensko doteraz ohovárali a klamali, kade chodili. Pán poslanec Duray dokonca verejne vyslovil názor, že zmiešané manželstvá Maďarov sú vlastne špinením rasy a že by sa vlastne plodili menej hodnotní ľudia. Môžem povedať, že mám dvoch synov a ani na fyzickom, ani na duševnom vzhľade to na nich nevidno. Mám totiž manželku zo zmiešaného manželstva. A pán Csáky vyložene klamal vo svojej knihe Maďari na Slovensku. Len sa pozrite, čo tam píše.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrejčák vystúpi s faktickou poznámkou ako posledný.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážim si pána poslanca Kvardu kvôli tomu, že aj keď má rovnaký politický a národnostný cieľ ako ostatní jeho kolegovia zo Strany maďarskej koalície, predsa vystupuje umiernene a nevyvoláva vášne, ktoré zastrašujú ľudí. Chcem zaujať stanovisko k tej časti jeho vystúpenia, kde hovoril, že nepodporia vládny návrh. Pán kolega, ani som nečakal, že ho podporíte. Osobne hodnotím skutočnosť, že ste poslanecký návrh podali až teraz po dohovore s vládou iba ako propagandistický trik. Vy ste ho nepodali hneď po voľbách, keď sa ustanovila táto Národná rada, keď sme mohli začať o tom rokovať, ale teraz. Vám ide v skutočnosti o to, že chcete, aby prešiel vládny návrh.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, keď vezmete vládny návrh a pozriete sa do § 3, odseky 1 a 2 sú v takom rozpore, že vlastne napĺňajú všetky požiadavky maďarských poslancov alebo maďarských obyvateľov Slovenska v tých výhodách, ktoré chcú získať. Jediné, čo nebude splnené, to je 10 %, ale to sa predsa dá pri novele zákona o pár mesiacov znovu urobiť. Takže vám ide o to, aby sa schválil vládny návrh a toľko hlasov, koľko koalícia bude potrebovať, im promptne dodáte. To je iba propagandistický trik na Slovákov, aby boli radi, že neprešiel váš zlý zákon a on prejde rovnako zlý, ibaže aspoň chvíľu si budú myslieť, že je to inak.

    Ale chcem povedať, že to nie je všetko. Tie požiadavky, ktoré vytvára tento zákon - a ak bude schválený, budú sa stupňovať -, vyjadril pán podpredseda vlády Csáky 20. 6. v televízii, keď už priamo ukázal vplyv toho zákona. Slovák nesmie byť riaditeľom slovenskej štátnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tak dopadneme všetci v samosprávach...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi poslanec Dušan Švantner a pripraví sa pán poslanec Zlocha.

  • Hlas v sále.

  • Viem, pán poslanec Hudec, ale nemusím dať hneď o tom návrhu hlasovať. Vy to dobre viete.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pri svojich úvahách o nutnosti nového zákona o používaní jazykov národnostných menšín som zalistoval v pamäti, aby som sám sebe zdôvodnil nutnosť a tiež aj formu nového zákona, aby mal tento zákon prínos pre všetkých občanov našej vlasti. Pri týchto úvahách je potrebné vychádzať z toho, že od vzniku prvej Česko-slovenskej republiky uplynulo 80 rokov a po celý tento čas boli financované školy s vyučovacím jazykom maďarským zo štátneho rozpočtu, ktoré mali podľa ústavy zabezpečiť získanie dostatočnej znalosti slovenského jazyka všetkých občanov maďarskej národnosti, a tým možnosť dorozumenia sa všetkých občanov Slovenskej republiky v slovenskom jazyku.

    No musím priznať, bežne sa stáva na južnom Slovensku, že naši spoluobčania maďarskej národnosti nerozumejú po slovensky. Už teda 80 rokov vyhadzujeme finančné prostriedky na školy, ktoré si neplnia svoju úlohu, a to zabezpečiť dorozumenie sa občanov tejto republiky. Uvažujem nad tým, koľko študentov maďarskej národnosti neskončilo stredné a vysoké školy len preto, lebo ich v školách s vyučovacím jazykom maďarským nedostatočne naučili po slovensky, čo vidím ako problém číslo jeden. Jednoznačne možno povedať, že čím dlhšie chodia naši spoluobčania do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, tým majú väčšie problémy s uplatnením sa v našej spoločnosti, a tým sú aj viac izolovaní od štátotvorného obyvateľstva. Bolo by preto potrebné pripraviť zákon nie o používaní jazykov národnostných menšín, ale zákon o dostatočnej úrovni výučby slovenského jazyka občanov národnostných menšín, presnejšie povedané maďarskej národnostnej menšiny, lebo ostatné národnostné menšiny žijúce v našej republike problémy so slovenčinou nemajú, aj keď to nie sú slovanské menšiny, čím mám na mysli nemeckú menšinu.

    Milé dámy, vážení páni, problém s prispôsobovaním sa maďarskej menšiny štátotvornému národu je tu evidentný. No je otázne, či sa politici maďarskej národnosti snažia pozitívne riešiť tento problém, lebo podľa môjho názoru požadovaním prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín je tu snaha o izolovanie našich spoluobčanov maďarskej národnosti od štátotvorného národa, a tým uchránenie voličskej základne pre maďarských politikov. No ako sa môžeme presvedčiť v praxi, už občania maďarskej menšiny sami zistili, že politici maďarskej koalície nerobia správnu politiku, že nejdú správnou cestou, čo dali najavo tým, že za SMK hlasovalo aj s časťou Cigánov iba 9,12 % voličov, no podľa štatistiky by malo byť uvedené percento podstatne vyššie. Pritom je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že naši spoluobčania maďarskej národnosti sú podstatne disciplinovanejší a určite bola ich absencia pri voľbách menšia ako u slovenského obyvateľstva.

    Napriek všetkým týmto signálom politici z SMK tvrdo požadujú od vládnej koalície plnenie koaličných sľubov a aby uľahčili vládnej koalícii prijatie nepotrebného a diskriminačného zákona o používaní jazykov národnostných menšín, predložili do Národnej rady Slovenskej republiky vo forme poslaneckého návrhu zákona taký návrh zákona, ktorý je diskriminačný voči štátotvornému národu, a tým uľahčili SDK, SDĽ a SOP obhájenie zákona podľa vládneho návrhu medzi voličmi a členskou základňou uvedených vládnych strán.

    Milé dámy, vážení páni, teraz sa budem venovať niektorým paragrafom z vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Ako poznám našich maďarských spoluobčanov, určite využijú do poslednej bodky znenie zákona a budú jednoznačne požadovať, aby úradné formuláre boli vydávané v maďarskom jazyku (pozri § 2). K § 7 ods. 2 musím konštatovať, že týmto znením legalizujeme prepustenie našich občanov slovenskej národnosti z verejnej správy. Pri tejto príležitosti vyzývam občanov na juhu Slovenska, aby si všimli, ako sa stará o ich zamestnanosť terajšia vláda, aby si uvedomili, že tým, že dali hlasy stranám vládnej koalície, čiže SDK, SDĽ a SOP, sa postarali o stratu svojho zamestnania vo verejnej správe.

    Podľa § 8 ods. 2 došlo k zrušeniu sankcií, pokút v prípadoch ignorovania štátneho jazyka, čo sa prejaví ešte vo väčšom rozsahu to, že v prípadoch, keď nebudú chcieť komunikovať na inštitúciách s občanom hovoriacim po slovensky, občan štátotvorného národa nebude môcť docieliť nápravu. V dôvodovej správe sa uvádza, že realizácia právnej úpravy nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily a ani zvýšené výdavky, čo je jednoznačné klamstvo, lebo či už nové dvojjazyčné formuláre alebo tlmočníci budú využívať veľké finančné náklady, a pritom ešte viac budeme separovať občanov maďarskej národnosti od štátotvorného národa, čo je asi zámer politikov zo SMK.

    V dôvodovej správe na prvej strane v poslednom odseku je veta, ktorú citujem: "Vláda Slovenskej republiky hodnotí celkové pokrytie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov ako vyhovujúce." Prečo sa teda zaoberáme nepotrebným zákonom a zbytočne staviame proti sebe našich spoluobčanov na juhu Slovenskej republiky?

    Na záver sa pokúsim zhrnúť ešte raz fakty bez zbytočných prázdnych slov, ktorými nás niektorí kolegovia odvádzajú od jadra problému.

    Úlohou Národnej rady Slovenskej republiky je zlepšiť spolužitie štátotvorného národa so všetkými národnosťami, ktoré žijú v Slovenskej republike, a to sa dá len takým spôsobom, že sa budeme navzájom rozumieť. Táto úloha a aj cieľ je splnený u všetkých menšín, ktoré sa naučili po slovensky. Jediný problém je s maďarskou menšinou, ktorej niektorí jedinci nechcú hovoriť po slovensky alebo vzhľadom na ich schopnosti im nestačí rozsah výučby slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským na to, aby sa naučili po slovensky. Riešenie problému nevraživosti medzi Slovákmi a Maďarmi musia začať riešiť politici. A mali by ste začať vy poslanci z maďarskej koalície s komunikáciou po slovensky, nie separovaním sa vo vašich dvoch poslaneckých laviciach a provokačnou komunikáciou v maďarčine.

    Problém neschopnosti občanov maďarskej národnosti naučiť sa po slovensky je úloha pre ministerstvo školstva, ktoré musí zabezpečiť dostatok dobre po slovensky hovoriacich učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a učiť toľko predmetov v slovenčine, aby aj menej chápaví žiaci mali možnosť naučiť sa po slovensky.

    Riešiť problém spolužitia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, uplynul váš časový limit.

    S faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlási pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Kolláriková ako posledná. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    ani tak nechcem mať faktickú pripomienku, ako chcem predkladateľovi ministrovi kultúry Milanovi Kňažkovi popriať dobrú chuť k tomu jedeniu banána. Možno niekde inde by mu chutil lepšie, ale keďže je to také naliehavé, aby sme prijali zákon o jazykoch národnostných menšín, podmienky sa musia dodržiavať.

  • Pán poslanec, reagujte na vystúpenie pána poslanca Švantnera. Buďte taký dobrý. Prosím vypnúť mikrofón pána poslanca Cupera.

    Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Cuper, už si dopovedal.

    Pán kolega predrečník správne podotkol, že prijatím poslaneckého zákona o jazyku národnostných menšín by na Slovensku vznikol skutočne babylon. Predstavme si, že by sa v jednej obci, keby sa prijal tento zákon, kde by bola menšinová hranica 10 %...

  • Kolega Cuper, uvedom si, že teraz mám slovo ja, a nie ty.

  • Keby sa prijal takýto zákon a v tejto obci by bolo 10 % občanov cigánskeho etnika, 10 % občanov maďarskej národnosti, tak vlastne úradné listiny podľa tohto zákona by sa museli písať v troch jazykoch. Pýtam sa: Keby to bolo vo viacerých obciach, budú mať obce na to finančné prostriedky, aby mohli platiť tlmočníkov? Pretože je tam uvedené, že buď budú tlmočníci, alebo pracovníci samosprávy budú ovládať aj jazyk príslušnej národnostnej menšiny.

    Samozrejme, keď obec na to nebude mať finančné prostriedky, tak zvolí schodnejšiu cestu a bude prijímať do zamestnania tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí budú ovládať aj jazyk príslušnej národnostnej menšiny. Čiže skutočne potom sú tu porušované ľudské práva, čo je zakotvené aj v článku 34 ústavy, pretože tu už skutočne výkon práv národnostných menšín pôjde na úkor všetkých občanov Slovenskej republiky. Čiže na toto by sa mal dať veľký pozor.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pani poslankyňa Dolníková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    Slovenská republika je štátom, v ktorom žije väčší počet národností. Je len samozrejmé, že v takomto prípade musí byť niečo, čo štátotvorný národ a národnosti spája, čo umožní, aby ľudia spolu žili, spolu pracovali, spolu hovorili, spolu sa zabávali a spoločne prispievali na rozvoj mladého slovenského štátu. Tým niečím by mal byť spoločný jazyk. Preto v našej ústave v článku 6 sa píše, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom jazyk slovenský. Naša ústava však nezabúda ani na práva menšín a v článku 34 je uvedené, že občanom tvoriacim národnostné menšiny v Slovenskej republike sa zaručuje všestranný rozvoj. V odseku 3 tohto článku sa upozorňuje, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených ústavou nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

    Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín uvádza dolnú hranicu počtu obyvateľov v obciach umožňujúcich používať v úradnom jazyku svoj jazyk, jazyk menšiny 20 %. Ktorá z národností žijúcich na Slovensku bude môcť túto príležitosť využívať? Občania maďarskej národnosti, ktorých je 567 296, rusínskej 17 191, ukrajinskej 13 281, nemeckej 5 413 a rómskeho etnika, ktorých je podľa posledného sčítania 75 102. Vo verejnosti sa začali objavovať názory, že na Slovensku tak bude dochádzať k mäteniu jazykov podobne ako v Babylone. Možno sa bude zdať tento názor mnohým ľuďom naivný, ale ak naozaj budeme môcť v takom malom štáte, akým je Slovensko, okrem úradného slovenského jazyka používať aj päť jazykov menšín, tak potom k tomu jazykovému babylonu naozaj na Slovensku môže dôjsť. Preto by sme mali tento krok, schválenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, dobre zvážiť, aby sme našu výstavbu moderného Slovenska neohrozili, aby sme ju rozostavanú neopustili, pretože každý bude hovoriť svojím iným jazykom a bude presadzovať len svoje záujmy.

    Počet obcí, v ktorých počet občanov maďarskej národnosti prevyšuje 20 %, je 461. 20-percentnú hranicu presahuje pri nemeckej národnosti "až" jedna obec, je to Kunešov v okrese Žiar nad Hronom. V 60 obciach je viac ako 20 % Rusínov, v 17 obciach Ukrajincov. V koľkých obciach však presahuje počet Rómov 20 %, vie však vari len pánboh. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 1991 sa k rómskemu etniku prihlásilo 75 102 občanov, čo je necelých 1,5 %, ale 20-percentnú hranicu prekračuje v 55 obciach. Podľa neoficiálnych štatistík sa však počet Rómov na Slovensku blíži k hranici 300 tis. Niektorí politickí predstavitelia Rómov hovoria dokonca to, že na Slovensku je najmenej 500 tis. Rómov. Čo to bude potom znamenať v praktickom živote? Znamená to, že v úradnom jazyku bude možné používať na Slovensku okrem slovenského jazyka ďalších päť jazykov...

  • ... že osoby 5 národnostných menšín budú mať právo podávať písomné podania orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy vo svojom menšinovom jazyku a v menšinových jazykoch budú uvedené orgány - samospráva a štátna správa - vydávať aj svoje rozhodnutia, že v menšinových jazykoch budú vydávané aj úradné formuláre, budú nimi označené orgány verejnej správy, označované ulice a iné miestne geografické označenia. Dôležité informácie z rokovania orgánov územnej správy tiež budú môcť byť aj v jazyku menšín. Jazyk menšín sa bude môcť používať aj v konaní pred súdmi. Rád by som vedel, či si predkladatelia tohto návrhu zákona uvedomili, aký to bude mať vplyv na občanov štátotvorného národa, ktorí v týchto zmiešaných národnostných územiach žijú, aký to bude mať vplyv na bezprostredný výkon štátnej správy a samosprávy a, samozrejme, aj na rozpočet. Pokúsil sa aspoň niekto odhadnúť, koľko bude tento "kšeft" stáť? Je skutočne zaujímavé, že žiadna z kandidujúcich krajín do Európskej únie takéto experimenty nerobí. A takéto experimenty sa nerobia ani vo vyspelých, hospodársky rozvinutých krajinách, ktoré sú označované za piliere demokracie vo svete. Musíme to urobiť akurát my? Akoby sme nemali dosť iných starostí a iných problémov.

    Nie náhodou som v úvodnej časti svojho vystúpenia citoval niekoľko článkov z našej ústavy. Nebolo by jednoduchšie a lacnejšie, keby si príslušníci národnostných menšín osvojili úradný slovenský jazyk? Určite áno! Štát im predsa na to vytvára také podmienky, aké vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky. Pre toho, kto sa cíti byť občanom Slovenskej republiky, kto sa ako občan chce uplatniť na celom území štátu, ten sa približne za 1 500 hodín, ktoré sa venujú vyučovaniu slovenčiny počas základnej školskej dochádzky, úradný jazyk môže naučiť. Keď k tomu pripočítame 4 roky na stredných školách a učilištiach, tak potom počet hodín vyučovania slovenčiny vzrastie o ďalších 800 hodín. To by malo naozaj stačiť aj pre priemerných občanov. Za 1 600 až 2 400 hodín vyučovania sa jazyk slovenský nenaučí len ten, kto sa ho naučiť nechce, kto ho podceňuje ako jazyk jednoduchý, jazyk sedliakov, drevorubačov, drotárov, pastierov a robotníkov, kto Slovákov a slovenčinu podceňuje, prípadne ten, kto necíti žiadne puto k tomuto štátu a kto sa na Slovensku necíti dobre.

    Je len samozrejmé, že aj uplatnenia ľudí s nedostatočnou znalosťou úradného jazyka v štátnej správe sú obmedzené. V prípadoch presadzovania týchto ľudí do funkcií v štátnej správe, v armáde či polícii sa nemôže skončiť inak ako fiaskom, tak ako sa to stalo na ministerstve životného prostredia, kde vedúci kancelárie ministra nebol schopný vyplniť dotazník, úradný dotazník v slovenskom jazyku, chvalabohu už odišiel, pretože vybavenie pošty mu niekedy trvalo aj celý týždeň. Podobne aj zástupca prednostu Krajského úradu v Nitre, ktorý takisto ušiel pred novinármi, pretože neovládal slovenčinu, ale samozrejme, základná a stredná škola v maďarskom jazyku, vysoké školy v Maďarsku a potom jeho znalosti nemohli byť iné ako slabé.

    Pri úvahách o dôsledkoch prijatia návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín si musíme položiť aj celkom samozrejmú otázku, aký to bude mať vplyv na občanov slovenskej národnosti, ktorí v národnostne zmiešanom území žijú. Jednoducho sa budú musieť prispôsobiť situácii, ktorú im naša širokospektrálna koalícia pripravila, naučiť sa jazyk menšiny alebo etnickej skupiny, ak ona nie je ochotná alebo schopná naučiť sa úradný jazyk, prípadne požiadať o tlmočenie. Koniec koncov aj v tomto smere máme dostatok skúseností, keď v Komárne na podujatí organizovanom maďarskou koalíciou si náš bývalý prezident nasadil slúchadlá, aby si mohol vypočuť, čo jeho "poddaní" hovorili, v úvodzovkách, samozrejme.

    Do úvah o praktickom používaní tohto zákona sa však vnucujú aj ďalšie pochybnosti. Budeme napríklad vedieť pripraviť v pomerne krátkom čase také veľké množstvo tlmočníkov a prekladateľov? Bude dovtedy kodifikovaný rómsky jazyk? Azda nechceme takýmto spôsobom vytvoriť tých sľubovaných 150 tis. nových pracovných miest vo forme špeciálnej kategórie tlmočníkov a prekladateľov? Samozrejme, môžeme si položiť aj ďalšiu znepokojujúcu otázku: Neprispejeme tak k postupnému odnárodňovaniu, k asimilácii Slovákov na zmiešaných územiach, hlavne na južnom Slovensku? Pravdepodobne áno, historické skúsenosti jednoznačne hovoria a číslami sa to dá dokázať, že miestni funkcionári a predstavitelia národnostných menšín to vedeli a vedia dokonale využiť.

    V žiadnom prípade nemožno hovoriť, že územie obývané maďarskou menšinou na juhu Slovenska tvorí súvislé územie, ako o tom hovorí podpredseda vlády Pál Csáky vo svojej knihe Maďari na Slovensku. Skutočne na tomto území žije 530 tis. občanov maďarskej národnosti, ale nepomerne viac Slovákov 971 162. Z toho dôvodu by bolo skutočne dôležité, aby sa prispôsobili situácii, ktorá tu je.

    Vzhľadom na krátkosť času musím niečo preskočiť. Dovoľte mi, aby som na záver povedal toto. Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je príliš dôležitý na to, aby sme ho prerokúvali v skrátenom konaní, je príliš dôležitý na to, aby sme obchádzali tých, ktorých sa zákon bude najviac dotýkať, teda občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, Slovákov, a nepýtali sa ich na ich názor. Mali by sme sa poučiť z histórie, nemali by sme zabudnúť na tých, ktorým vďačíme za to, že Slováci ako národ pretrvali napriek tisícročnému útlaku a porobe. Samozrejme, budem hlasovať proti prijatiu tohto návrhu zákona, či už je označený ako vládny, či poslanecký, lebo je protislovenský, je proti záujmom občanov Slovenska, diskriminuje ich a v konečnom dôsledku ohrozí aj územnú celistvosť Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi. Faktické poznámky nie sú.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dolníková, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem za slovo a dovoľte mi, aby som krátko na úvod zareagovala, presnejšie, vyjadrila sa krátkymi reflexiami aj na tie poznámky, ktoré v predchádzajúcich vystúpeniach na našu adresu odzneli v súvislosti so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín.

    Viackrát bolo spomenuté, že na svete je málo takých štátov, prípadne vôbec nie je taký štát, kde by bol podobný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ako sa pripravuje v Národnej rade Slovenskej republiky. Včera sa odvolala pani kolegyňa Aibeková na materiál, ktorý bol vypracovaný v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, nechcem o tom dlho hovoriť, treba si len zalistovať, koľko je takých štátov, kde neexistuje zákon o štátnom jazyku, to znamená, že nemusí existovať ani zákon o používaní jazykov národnostných menšín, prípadne naopak.

    Ďalej nám bolo vyčítané, že vo vlastnom návrhu, teda návrhu Strany maďarskej koalície, sa podpísali iba muži. Chcela by som pripomenúť, že tento návrh nepodpísali iba muži, ale aj ženy poslankyne Strany maďarskej koalície, len ma zaráža to, že pani poslankyňa Národnej rady nepozná zákon číslo 300/1994 Z. z. o mene a priezvisku a zákon číslo 154/1994 Z. z. o matrikách, na základe ktorých používame svoje priezviská ako príslušníčky maďarskej národnostnej menšiny bez "-ová" a krstné mená v maďarskej podobe.

    A posledné, čo sa týka ešte týchto poznámok, v Národnej rade Slovenskej republiky nesedíme, teda nesedia tu poslanci a poslankyne Národnej rady Strany maďarskej koalície na základe nejakého zvláštneho zákona, ale zákona o voľbách do Národnej rady a nebolo potrebné prijať osobitný zákon, ktorý požadujete od Maďarskej republiky.

    A teraz už k samotnému môjmu vystúpeniu, ktoré, dúfam, že bude veľmi stručné.

    Podľa schváleného programu máme prerokovať dva návrhy o používaní jazykov národnostných menšín: vládny návrh, ktorý upravuje používanie jazykov národnostných menšín iba v úradnom styku pred orgánmi verejnej správy, a návrh poslancov SMK upravujúci používanie jazykov národnostných menšín aj v iných oblastiach ako napríklad v samospráve, v súdnom a správnom konaní, v školstve, v hromadných oznamovacích prostriedkoch a podobne. Vo svojom vystúpení by som chcela stručne, podotýkam, bez emócií zdôvodniť, prečo považujeme vládny návrh za nedostatočný, prečo sme chceli a naďalej chceme doplniť návrh zákona bodmi, ktoré sa vzťahujú na oblasť školstva, a prečo sme podali vlastný poslanecký návrh.

    V druhom bode § 5 vládneho zákona sa píše: "Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony," a sú tu vymenované, napríklad školský zákon, samozrejme, nebudem to všetko citovať, zákon o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady číslo 220/1996 Z. z. a podobne. Ústava Slovenskej republiky, ako už bolo viackrát spomenuté, v článku 34 ods. 2 tiež konštatuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku. Ďalej nebudem citovať kvôli času. Ale ak si prečítame zákony a vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky o predškolských zariadeniach, základných a stredných školách a podobne, zistíme, že ich znenie síce korešponduje s ústavou, ale nerieši používanie jazykov národnostných menšín, teda materinského jazyka žiakov v celej šírke problémov. Napríklad § 3 ods. 1 školského zákona hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám, teda občanom českej, maďarskej, nemeckej a tak ďalej národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku, alebo vo vyhláške ministerstva školstva na stredných školách, v základných školách, predškolských zariadeniach a tak ďalej v časti o zriaďovaní škôl sa požaduje, aby sa pri školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským uvádzal aj vyučovací jazyk školy a podobne.

    Nechcem vás zaťažovať citáciami zo zákonov a iných právnych noriem, každý sa môže presvedčiť, že v nich chýba riešenie niektorých konkrétnych problémov, s ktorými sa stretávame v praxi. Uvediem niekoľko príkladov. Žiak, príslušník národnostnej menšiny, má síce právo na vzdelanie vo svojom jazyku, ale toto právo nemôže plne uplatniť pri štúdiu na strednej škole, lebo je nedostatok stredných škôl s vyučovacím jazykom národností, hlavne stredných odborných učilíšť. Po absolvovaní základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským je teda často nútený prihlásiť sa na strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Z toho dôvodu 30 až 50 % žiakov maďarskej národnosti napríklad študuje na stredných školách s vyučovacím jazykom slovenským. Ak by im zákon umožnil vykonať prijímacie skúšky vo svojom jazyku, zmenšila by sa iba ich nevýhodná pozícia, handicap v porovnaní so žiakmi slovenských škôl. Učila som matematiku a fyziku a ako pedagogička viem z praxe, čo znamená v strese riešiť napríklad slovné úlohy, kde každé slovíčko má zvláštny význam a môže zmeniť výsledok riešenej úlohy.

    V posledných rokoch sa viackrát stalo, že na čelo školy s vyučovacím jazykom maďarským bol vymenovaný riaditeľ, ktorý neovládal slovenský jazyk. Podotýkam to nie preto, že bol slovenskej národnosti, ale preto o tom hovorím, že neovládal vyučovací jazyk školy. V praxi to znamená, že ani nemohol vyučovať v tomto jazyku, teda svojvoľne menil vyučovací jazyk školy, pretože nie každý riaditeľ je slovenčinár. Okrem toho, ako môže takýto riaditeľ zodpovedať za úroveň práce školy, ak nerozumie jazyku svojich kolegov a žiakov? Príprava pedagógov sa uskutočňuje na univerzitách, pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským na Univerzite Filozofa Konštantína v Nitre. Považujeme za logické, aby sa ich vzdelávanie uskutočnilo v ich materinskom jazyku. Argumentácia, že v základných a na stredných školách si dostatočne osvojili štátny jazyk, teda môžu na univerzite študovať v slovenskom jazyku, neobstojí, lebo je podstatný rozdiel v ovládaní bežnej hovorovej reči a vyučovacím jazykom odborných predmetov v inom jazyku, lebo nejde len o odbornú terminológiu. V žiadnom zákone nie je zakotvené právo na ďalšie vzdelávanie pedagógov v jazyku národnostných menšín učiacich v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Aj túto oblasť vzdelávania dospelých chceme riešiť týmto zákonom.

    Myslím si, že každý súdny človek uzná, že pri súťažiach a olympiádach by mal každý žiak mať právo používať svoj materinský jazyk, resp. jazyk školy, ktorú navštevuje. Nemôžeme tvrdiť, že majú rovnaké šance žiaci navštevujúci školu s vyučovacím jazykom slovenským a vyučovacím jazykom národností, ak sa úlohy zadávajú iba v slovenskom jazyku. Okrem pedagógov je ešte niekoľko ďalších profesií, na ktoré je nutná vysokoškolská príprava v materinskom jazyku, keď už nie je možné zabezpečiť úplné vysokoškolské vzdelávanie v jazykoch národnostných menšín. Zaraďujeme sem napríklad prípravu teológov, knihovníkov, etnografov, žurnalistov, sociálnych pracovníkov a podobne. Z časových dôvodov nebudem ďalej pokračovať vo vymenúvaní týchto príkladov.

    Žiaľ, vládny návrh zákona zo spomenutých problémov nič nerieši. Pritom naše požiadavky či návrhy nie sú zamerané proti príslušníkom slovenského národa, chcú iba zákonom zastrešiť existujúci stav a veľmi rada by som už konečne počula konkrétne, v čom a ako znevýhodňuje Slovákov, príslušníkov slovenského národa zákon o používaní jazykov národnostných menšín, prečo je diskriminačný voči občanom slovenského národa.

    Som presvedčená, že naše návrhy sú v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi, ale aj s tými právnymi normami, ktoré sa vláda Slovenskej republiky zaviazala aplikovať. Nebudem ich menovať, pretože už skutočne časovo na to nestačím. Chcela by som len podčiarknuť, že napríklad Zmluvu o dobrej spolupráci medzi Maďarskou a Slovenskou republikou podpísala predošlá vláda a súhlasila s vypracovaním takéhoto zákona.

    Keďže ďalej už skutočne nestačím s časom, končím a dúfam, že ste ma pochopili v tom zmysle, že som chcela skutočne len vecne predostrieť problémy, ktoré nás tlačia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni. Faktické poznámky sú podľa poradia na tabuli. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako posledný je pán poslanec Drobný.

    Prosím, pán poslanec Cuper vystúpi s prvou faktickou poznámkou.

  • Vážená poslankyňa Alžbeta Dolníková,

    ďakujem za peknú slovenčinu. To, čo ste rozprávali, sú vaše absolútne výmysly, pretože ja tu mám správu o stave národnostného školstva na národnostne zmiešaných územiach a čítam v nej: "Je možné konštatovať, že školami s maďarským vyučovacím jazykom sú dostatočne až nadštandardne pokryté regióny s národnostne zmiešaným obyvateľstvom. Naplnenosť tried s maďarským vyučovacím jazykom je nižšia než v slovenských triedach a dokonca v niektorých obciach, kde je až 30 % obyvateľov slovenskej národnosti, nie je škola a žiaci musia dochádzať do susedných obcí alebo miest do slovenských škôl. Oproti minulému školskému roku vzrástol počet základných škôl s maďarským vyučovacím jazykom o 7, to je na 27 tried, a počet gymnázií o jedno, to je 11 tried, hoci sa počet žiakov zvýšil len o 1,1 %. Podiel základných škôl s maďarským vyučovacím jazykom k celkovému počtu škôl v jednotlivých okresoch je uvedený v prílohe 5." Z prílohy je zrejmé, že podiel škôl s maďarským vyučovacím jazykom z celkového počtu škôl je 34 %, teda viac, než je podiel všetkých občanov maďarskej národnosti, ktorý tvorí 32 %. A vy nám tu nariekate nad žalostným stavom maďarského školstva na južnom Slovensku.

    Áno, pravda je taká, že naopak, diskriminované sú deti zo slovenských rodín, pretože musia cestovať do škôl, a ak nie, tak sa musia prihlásiť do vašich maďarských. Ak si myslíte, že sú všetci nadšení, ste na veľkom omyle. Nie každý sa chce učiť tú ľúbeznú, ľubozvučnú maďarčinu, ktorú v tej modlitbe pre maďarských rodičov voláte Ja som tvoja minulosť, nikdy nezabudni, že si Maďar.

  • Prosím, pán poslanec Gašparovič.

  • Pani poslankyňa, vaša posledná veta bola: "Dúfam, že ste ma rozumeli." Ja som fakt veľmi milo prekvapený, ako ste rozprávali po slovensky, a pochopil som vás, aj som rozumel. No neviem, či som dobre rozumel obsahu. Napríklad ste hovorili o uplatňovaní zákona, volebného zákona, že ste nepotrebovali žiadny iný zákon, a mierili ste na to, že my vyžadujeme, aby v Maďarsku Slováci mali špeciálny zákon. Nie je to tak. Hovoríme, aby maďarská strana plnila tie zákonné úpravy, ktoré prijala vo svojom parlamente a ktoré vôbec neplní. Ale týmto ste mi trošku aj nahrali, lebo ste povedali, že ste nepotrebovali žiadny mimoriadny zákon, aby ste sa dostali do parlamentu. Neviem, prečo potom požadujete mimoriadny zákon o jazykoch, keď sa takto pekne spolu dohovoríme, môžeme sa pekne spolu rozprávať a nikto vám pritom nebráni, aby ste komunikovali vo svojom všednom dennom živote stále v maďarskom jazyku.

    Hovorili ste, že niektoré krajiny vôbec nemajú taký zákon o štátnom jazyku, aký sme prijali v roku 1995. Áno, súhlasím s vami, sú to krajiny, ktoré nepoznajú problém národnostných menšín, alebo krajiny, kde sú národnostné menšiny, ale akceptujú a rešpektujú štát, v ktorom žijú. A takisto ste hovorili, že niekedy po maďarsky hovoriace deti sú v strese v školách, keď sa im zadáva príklad v inej reči ako v ich rodnej. No ale čia je to chyba, keď štát si plní všetky povinnosti a dáva podmienky na to, aby sa naučili komunikovať v štátnom jazyku? Myslím si, že ten problém nie je v štáte, ale v tých, ktorí nechcú akceptovať tieto podmienky a naučiť sa jazyk, v ktorom môžu študovať, čo chcú a kde chcú.

  • Pán poslanec Kotian, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, vy ste sa tejto ctenej snemovni ospravedlňovali, že nie ste napísaná ako predkladateľka tohto návrhu zákona. Myslím si, že sme si pozorne pozreli, kto je predkladateľom a vôbec vám nevyčítam, že ste tam napísaná, veď je to normálna záležitosť strany. Ale chcel by som povedať toľko, že vy ste sa orientovali hlavne na školstvo, že v predkladanom zákone, ktorý dáva vládna koalícia, nemáte veci, ktoré by ste chceli mať. Áno, pani poslankyňa, my veľmi dobre vieme, že práve cez školstvo je najlepšia, najtvrdšia asimilácia. Veď práve v školstve máme určité historické skúsenosti cez Grimbaldove zákony, Apponyiho zákony, ako to všetko na Slovensku v minulosti prebiehalo. Viete, zdá sa mi, že ste tie zákony znova prečítali, oprášili a takým rafinovaným spôsobom ste ich vsunuli do vášho predkladaného návrhu.

    Ale zabudli ste povedať, pani poslankyňa, aj o stave, aký je v Maďarsku. V Maďarsku napríklad zákon o používaní jazykov národnostných menšín vôbec nemajú. Existuje tam len zákon o právach národnostných menšín číslo 77/1993, ktorý má byť v najbližšom čase novelizovaný a v jednej svojej časti upravuje používanie jazyka. V rámci občianskych trestných konaní zabezpečujú používanie materinského jazyka príslušné procesnoprávne zákony, to znamená, že nie jazykový, ale procesnoprávny zákon.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani kolegyňa Dolníková potvrdila to, čo som pred niekoľkými minútami povedal, že je veľké množstvo obyvateľstva na Slovensku, ktoré neovláda slovenský jazyk. Je otrasné, keď potvrdila to, že učitelia v školách by sa nevedeli dohodnúť s riaditeľom, ktorý by nedokázal hovoriť po maďarsky. Toto by som dal do pozornosti vládnej koalícii, aká je situácia.

    Ak budeme v tomto pokračovať ďalej a budeme sa snažiť vytvárať ďalšie zákony, ktoré umožnia národnostnej menšine, aby sa nemuseli naučiť slovenský jazyk, tak týmto vlastne len konzervujeme tú situáciu, ktorá je teraz. Čiže nič nezlepšíme. Uvedomte si to a teraz, kým je ešte čas, stiahnite tento zákon, aby sme spravili situáciu takú, aby tieto dva národy mohli žiť vedľa seba a aby si navzájom rozumeli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, pán poslanec Slobodník.

  • Pani poslankyňa Dolníková názorne predviedla, ako sa tu operuje v porovnaní medzi Maďarskom a Slovenskom, a napriek objektívne nepomerne lepšej realite na Slovensku sa nám Maďarsko dáva za príklad. Už som to tu dnes spomenul, vychádza sa z toho, že podľa predstáv ideológa maďarstva pána Csákyho situácia postavenia menšín v maďarskom parlamente je vyriešená. Áno, prijal sa zákon číslo 77 z októbra 1993. Boli voľby v roku 1994, boli voľby v roku 1998 a nestalo sa to, ani jedna z 13 menšín nenastúpila do parlamentu. Napriek tomu mal odvahu napísať do svojej publikácie určenej pre agitovanie cudzincov, že Maďarsko problém postavenia menšín vyriešilo, kým Slovensko nevyriešilo.

    Dovolávali ste sa dokonca toho, že vy ste nepotrebovali zákon, aby ste sa dostali do parlamentu. To je absolútna demagógia. Keby Slovenská republika nemala zákon pripúšťajúci existenciu strán na princípe etnickonárodnostných menšín, neboli by ste v parlamente. V Maďarsku sú zakázané etnické politické strany a toto je absolútna demagógia, čo tu robíte. Ďalšia vec, ktorá ma pobúrila. Pán Gyurovszky, ako som sa dočítal v novinách, sa obrátil na maďarskú vládu...

  • Hlasy z pléna.

  • ... reagujem na pani Dolníkovú, reagujem na zákon o jazyku - obrátil sa na maďarskú vládu, aby pomohla pri riešení slovenského zákona. Kde sme? To chcete, aby nám oni prikazovali, čo smieme a čo nesmieme v slovenskom parlamente prijať? Pán Bárdos, vy ste tu už dnes vykríkli na mňa, tak musím na vás reagovať. Vy ste sa opovážili zastaviť nás s pánom Hofbauerom ako v Uhorskom sneme. Zabudnite na to. Takáto je situácia.

  • Pán poslanec, reagujte na pani poslankyňu Dolníkovú.

    Ďakujem.

    Pán poslanec Šťastný, nech sa páči.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec Cuper, prestaňte na mňa vykrikovať. Dodržiavam rokovací poriadok. Nie si sám v tejto snemovni. Zatiaľ ju vediem.

    Prosím ešte raz čas pre pána poslanca Šťastného.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa,

    počas môjho 28-ročného pôsobenia na vysokej škole mám v podstate podobné skúsenosti, aké ste tu uviedli azda zo stredoškolského prostredia, pretože študenti, ktorí prichádzajú na vysokú školu, povedal by som, z územia jazykovo zmiešaného a hlásia sa k maďarskej národnosti, chodili na slovenské stredné školy. Môžem vám zodpovedne povedať, že nemajú absolútne žiadne problémy ani s prechodom na vysokoškolské štúdium, ani s terminologickými otázkami, ktoré špeciálne na tých odborných vysokých školách obyčajne bývajú, ale pokiaľ ide o príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí študovali na maďarských stredných školách alebo na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, majú nesmierne problémy a napriek tomu, že mnohí z nich by veľmi vďačne úspešne študovali, sami prichádzajú na to, že vlastne je to ich obrovský handicap. Preto sa im často stáva, že pojmové otázky sú pre nich často neprekonateľným a špeciálne povedzme ešte pokiaľ ide o ústne vyjadrenia, je to ako tak, ale pokiaľ ide o písomné vyjadrovanie sa, to sú obrovské problémy a často, keď chcú povedať, že ide o vlhkomer, ako sa mi naposledy stalo, tak to zamenili s vlhkým teplomerom. To je terminologicky rozdielne. Ja to teraz neuvádzam ako snahu urážania, ale ako fakt.

    A ešte jedna pripomienka. Preboha, aj v Rade Európy alebo v odporúčaniach Rady Európy sa hovorí, že pre národnostné menšiny treba vytvoriť také podmienky, aby si mohli dobre osvojiť úradný alebo štátny jazyk a aby ho mohli dobre využívať, a teda aj poznatky na vysokých školách. To znamená...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Neviem, prečo sa mrzíte, páni poslanci, na pani Dolníkovú, že vystúpila. Myslím si, že vystúpila veľmi dobre a veľmi prospešne, pretože otvorene rozbalila systém eskalácie maďarských požiadaviek do ďalších sfér, a to predovšetkým do oblasti školstva. Bolo to, myslím si, skvelé vystúpenie a aj tí ťažšie chápaví predstavitelia vládnej koalície mohli vari pochopiť, ktorým smerom maďarská koalícia smeruje. Detičky maďarských rodičov na Slovensku by sa pravdepodobne mali orientovať na niečo také, aby ich deti netrpeli na stresy študentov v dôsledku nepresnej znalosti jazykov, ale myslím si, že to treba riešiť potom legislatívne. Takýmto deťom treba zakázať chodiť na zahraničné stáže, zahraničné štúdiá, zahraničné univerzity a na zahraničné študijné pobyty, lebo si neviem predstaviť tieto chúďatká, keď idú napríklad do Británie, do Nemecka alebo do Francúzska, akými hroznými ujmami tam trpia v dôsledku neschopnosti adaptácie, v dôsledku nepresnej znalosti jazykov, keď nie sú schopné adaptovať sa ani len na slovenský jazyk, jazyk štátu, v ktorom žijú. Zrejme majú mentálne alebo vzdelanostné problémy. To nechcem odhadovať, ale je to váš problém a riešte si ho v rámci vlastnej národnostnej skupiny.

    Zmienili ste sa o tom, že návrhy nie sú v súlade s celým radom európskych dokumentov a neviem akých možných všetkých dokumentov. Myslím si, že to, čo ste predniesli, nie je v súlade predovšetkým s tým kľúčovým, a to v súlade so zdravým rozumom. Čo sa týka vašich požiadaviek na rozširovanie maďarských škôl na Slovensku, je to z jediného dôvodu - produkcia pedagógov maďarskej národnosti jednoducho vysoko, vysoko prevyšuje reálnu potrebu školstva s maďarským vyučovacím jazykom, a toto je jediný dôvod vášho náreku, aby ste ich mali kde zamestnať.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Dolníková uvádzala, a dokonca to bol vlastne určitý slohový pokus vcítiť sa do pocitu strachu a stresu, ktorý má žiak, keď si musí v inom jazyku osvojovať nejakú látku. Ale, priatelia, je predsa nezodpovedný pokus spájať učebný stres, ktorý je celkom prirodzenou hladinou určitého tlaku a ktorý je spojený s oveľa starším poučením, že "myslieť bolí, ale je to jedna z najužitočnejších bolestí". Priatelia, nejde vôbec o to, či máme celkom príjemné pocity pri námahe získavať vedomosti, pretože osvojenie si jazyka, koniec koncov aj francúzskeho, je určitým druhom stresu pre žiaka. Ale ak ho chcete toho ušetriť, tak potom treba prejsť celkom na nehláskovú reč.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada,

    trošku ma prekvapilo, keď pani poslankyňa Dolníková hovorila, že Slováci alebo pedagógovia slovenskej národnosti sa nemôžu uplatniť v maďarských školách, lebo nemôžu vlastne rozumieť ostatným. Ale to je trošku v rozpore s tým, čo píše Pál Csáky vo svojej knihe. Tam sa píše, že 94 % občanov maďarskej národnosti dobre vie po slovensky. Môžem jednoznačne povedať, že je chyba, že málo Slovákov učí v maďarských školách, lebo by som mohol uviesť veľmi veľa príkladov, že občania maďarskej národnosti po skončení pedagogických fakúlt učia v slovenských školách a častokrát učia slovenčinu. Ako, to už je druhá vec.

    Dosť dlho som žil na zmiešanom území v Rožňave. Mal som šéfov, ktorí boli maďarskej národnosti. Samozrejme, nevedeli dobre po slovensky a častokrát sme si z nich robili žarty, z ich výslovnosti a z ich prístupu k problémom. To si, nehnevajte sa, robíte problémy vy. V rodinách inej národnosti, ktoré nedostatočne venujú pozornosť výučbe slovenského jazyka, sa to zákonite musí skončiť tak, že nie sú pripravení na stredoškolské štúdiá, ale ani na vysokoškolské štúdiá.

    Pani Keltošová hovorila o tom, že, samozrejme, absolventi zdravotnej školy sa nemôžu uplatniť v nemocniciach, kde sú aj Slováci alebo ľudia iných národností, lebo sa neučia tieto pojmy. Ja som mal na vysokej škole v triede troch spolužiakov maďarskej národnosti. Dvaja vypadli už v prvom semestri, jeden jediný postúpil vyššie, ale to bol človek, ktorého rodičia od piatej triedy dali do slovenskej školy. Ináč je zaujímavé, mal také pekné "maďarské" meno Petrovič. Zaujímavé bolo, že po nástupe do Ostravy na prax, a keď sa tam oženil, po roku hovoril krásne po česky. Je určite chyba tých, ktorí sa snažia, aby došlo k určitému vytváraniu podmienok, aby sa občania Slovenskej republiky nenaučili po slovensky, ale je to na ich škodu.

  • Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani kolegyňa Dolníková evokovala istú problematiku, ktorá bola kedysi v osemdesiatych rokoch riešená na slovenských lekárskych fakultách. Naši spoluobčania sa tiež vyhovárali na stresovaný jazykový prevodník v istých profesionálnych pamäťových mechanizmoch a vtedy sme im dokázali, že pozor, stresovaný prevodník, ktorý je dobre naučený, väčšinou podá výborný výkon, ale stresovaný prevodník, ktorý nie je naučený, ktorý nemá materiál na logickú reprodukciu pamäti, tak ten nevydá žiadny výkon. Naopak, je to utrpenie pre toho žiaka. Tak sme začali skúšať maďarských spoluobčanov na Lekárskej fakulte v Martine aj v maďarčine. Zadovážil som si profesora, ktorý perfektne ovládal maďarčinu a vždy nám ukázal, či žiak naozaj má prevodník nabitý údajmi alebo nemá. Väčšinou sa ukázalo, že nemá, on tej slovenčine rozumie, len nerozumie podstate látky. Ale to bolo, prosím vás, enormne náročné a, povedal by som, aj náročné na financie. Pripomínalo mi to mnohojazykový babylon, kde sme si zbytočne robili komplikácie tým, že sme museli vstupovať do skúšania neurológie povedzme v maďarčine. Dnes to už nerobíme. Dnes používame proste medicínske esperanto angličtinu, a keď maďarský spoluobčan nevie a vyhovára sa na stres, tak nech sa páči, môže hovoriť po anglicky, ak mu to vyhovuje, keď nehovorí v slovenčine. Väčšinou sa jednoznačne ukáže, že zneužíva túto okolnosť, vyhovára sa na stresovanie.

    Psychologické mechanizmy stresovania sú také, ešte raz opakujem, že pamäťová funkcia sa pod stresom zlepší, ak subjekt má čo zlepšiť. Keď nemá čo zlepšiť, tak logická asociácia nenastúpi a potom prepadne, bohužiaľ. A je to potom zlé. Ale veľa maďarských spoluobčanov vychodilo u nás a úspešne skončilo medicínu a dobre obstálo, ak malo dobrý slovenský jazyk a slovenskú reč. Vtedy to nebol problém.

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh? Tak ho predneste, nech sa páči.

  • Mám, pán predsedajúci. Keďže ste taký prísny na opozíciu a neustále sa hráte na sudcu, ktorý posudzuje, či hovoríme k veci alebo nie, a beriete nám protiprávne slovo, mám procedurálny návrh, aby ste nechali dopraviť predkladateľa. Už pol hodinu rokujeme bez predkladateľa návrhu zákona a rokovací poriadok takú situáciu nepredpokladá. Takže zavolajte pána ministra, aby sa posadil, pretože si nemôže robiť poznámky a potom by sa mohol vyhovárať, že sa nedodržiava rokovací poriadok. A vám pripomínam, že ste tu len primus inter pares, ale jeden zo štyroch, a nie diktátor, ktorý nás bude neustále umravňovať a brať nám slovo ako opozičným poslancom. Vyprosíme si to. Hovorím to len preto, aby to bolo zaznamenané pre históriu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, len aby bolo zaznamenané pre históriu, odpoviem vám takisto. Vy ako právnik máte určite úctu k právu a veľmi veľkú, tak vás upozorňujem na § 32 bod 1. Dovolím si vám ho pre zaujímavosť odcitovať: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." To je časť § 32 v bode 1. A ak sa dobre pamätám, nereagovali ste na predchádzajúceho rečníka, ale na to, že pán minister Kňažko jedol banán. Takže jeden o voze, druhý o koze.

    Páni poslanci, poslankyne, pred obedňajšou prestávkou, ktorá bude trvať do 14.00 hodiny, je tu ešte návrh pani poslankyne Tóthovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh, aby táto snemovňa zaviazala každého predsedajúceho, aby dbal na rokovací poriadok vrátane ustanovenia, že predkladateľ má v zmysle zákona stanovené miesto, kde má sedieť, a nemá sa zabávať s poslancami.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, znovu ste nehovorili pravdu, pretože som k pánu Kňažkovi nemal faktickú pripomienku. Ja som mu iba zdvorilostne ako pánu ministrovi kultúry chcel zaželať dobrú chuť k jedeniu banánu. A pána Slobodníka ste ani neupozornili, že by sa odchyľoval, i keď celý poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko je hlboko presvedčený, že pán Slobodník ani nikto z nás sa pri prerokúvanej problematike absolútne neodchyľuje od prerokúvanej problematiky, ani sme to nemali v úmysle, pretože máme v úmysle občanom Slovenskej republiky ozrejmiť podstatu prerokúvanej veci.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Rokovanie bude pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať rozpravou k predmetnému bodu. V rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, ktorý práve prichádza, a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Keltošová.

    Páni poslanci, poslankyne, žiadam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje rokovacie miesta.

    Nech sa páči, pán poslanec, mrzí ma, že je tu tak málo poslancov.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister kultúry,

    ctený fragment snemovne,

    dovoľte mi, aby som sa tiež niekoľkými slovami vyjadril k navrhovanému zákonu. Chcel by som dopredu povedať, že týchto pár riadkov som konzultoval s občanmi žijúcimi na juhu Slovenska, či už to boli občania slovenskej alebo maďarskej národnosti.

    V prvom rade niečo o potrebe prijatia zákonov. Potreba takého či onakého zákona sa stáva nevyhnutnou vždy vtedy, keď u rozsiahleho súboru občanov v procese riadenia štátu dochádza k takým závažným právnym, politickým a ekonomickým prekážkam, ktoré by mohli, ak by neboli zákonom upravené, vyvolať vážne spoločenské problémy s dosahom na celý súbor spoločenských oblastí. Takýmto potrebným zákonom bol napríklad zákon o pôde, zákon o ochrane nefajčiarov, sociálne zákony a podobne.

    V prípade zákona o používaní jazykov národnostných menšín nič také ako potreba neexistuje. Zdôvodnenie potreby zákona o jazyku menšín nie je ničím iným ako zavádzaním domácej a medzinárodnej verejnosti. Zámerní deformátori slovenskej skutočnosti, a to domáci i zahraniční, sa neúnavne usilujú presvedčiť slovenskú neinformovanú, ako i zahraničnú jednostranne informovanú verejnosť, že občanom maďarskej národnosti sa deje akási krivda, že majú problémy pri vybavovaní svojich záležitostí v styku s úradmi. Snažia sa vyvolať dojem, akoby slovenskí občania maďarskej národnosti čakali pred rôznymi úradmi v dlhých zástupoch a ich záležitosti nie a nie sa pohnúť dopredu, lebo v úradnom styku nemôžu používať svoj materinský jazyk. Takéto tvrdenia, takéto informácie sa ani v minimálnej miere nezakladajú na pravde. Je to jednoducho lož. Skutočnosť je taká, že najrôznejšie úradné vybavovania na našich úradoch všetkých typov na jazykovo zmiešanom území bez ohľadu na národnosť stránky prebiehajú, čo sa týka jazykovej stránky bez akýchkoľvek zádrhov, a to do takej miery, že nestranný pozorovateľ často ani nebude vedieť rozlíšiť, kto zo stránok je Slovák a kto Maďar. Je to dané tým, že vysoké percento občanov maďarskej národnosti hovorí perfektne po slovensky, ďalšia časť hovorí dobre po slovensky, mnohí úradníci, nie všetci, ovládajú oba jazyky a nerobí im žiadny problém plynule prechádzať z jedného jazyka do druhého.

    Súčasná slovenská spoločnosť na slovenskom juhu je už v tomto ohľade oveľa ďalej, ako sa to snažia vysvetľovať niektorí politici aj v súčasnom parlamente. Občania slovenského juhu bez ohľadu na národnostnú príslušnosť v tomto ohľade už dosiahli priaznivý stupeň občianskej vyspelosti a doslova európanstva. Dávno prebehlo to, čo sa im dnes prijatím tohto zákona snažíte nanútiť. Napriek rôznym drobným mrzutostiam a čiastkovým lokálnym výkyvom v spolunažívaní politickým predstaviteľom SMK, ako i slovenskej a európskej verejnosti treba dať jasne na vedomie, že proces integrovania príslušníkov maďarskej národnosti do každodenného života našej republiky v jazykovej oblasti je bezproblémový. V týchto súvislostiach treba dať predkladateľovi tohto zákona dôrazne na vedomie, že ich aktivity smerujúce k prijatiu zákona o jazyku menšín sú krokom späť, že sú to dezintegračné snahy a z hľadiska potrieb slovenskej spoločnosti spiatočnícke snahy. Tieto snahy namiesto upokojovania situácie vnášajú do života na južnom Slovensku novú dávku nepokoja a rozporov. Požiadavky smerujúce k prijatiu zákona o jazyku menšín navracajú súčasnú občiansku spoločnosť na južnom Slovensku späť na historicky nižší vývojový stupeň, čiže do rokov 1945 - 1950, keď sa tieto otázky riešili ešte prvotne.

    Ako to v úradnom styku na južnom Slovensku vlastne vyzerá v skutočnosti? Ak by sme predsa len chceli bežnú prax úradného styku úradu a stránky na slovenskom juhu podrobnejšie analyzovať, potom vystúpia do popredia tieto typy vzájomnej komunikácie: rozhovory na úradoch prebiehajú v slovenčine, prebiehajú v maďarčine, keď chcete v slovenskej maďarčine alebo v maďarskej slovenčine bez problémov - zatiaľ. Naši maďarskí spoluobčania vo všeobecnosti ovládajú slovenský jazyk do tej miery, že sa bez problémov môžu kdekoľvek, a teda aj na úradoch, dohovoriť. Pochopiteľne, ich jazykové znalosti sú značne diferencované, ale určite celkom dostatočné na vzájomnú komunikáciu na úradoch Slovenskej republiky. Je absolútne vylúčené, aby niektorý z maďarských politikov na Slovensku uviedol pred zrak verejnosti čo len jediného občana Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorý by mohol zodpovedne tvrdiť, že sa na úrade v úradnom styku nemohol dohovoriť. Ak by sa predsa len takýto náš spoluobčan ako rarita niekde vyskytol, museli by sme sa ho vzápätí opýtať, kde chodil do školy, kto ho vyučoval slovenský jazyk, kto bol riaditeľom v škole, ktorá ho už osem až jedenásť rokov školskej dochádzky nenaučila základom štátneho jazyka. Od takých učiteľov by sme mohli právom vyžadovať, aby štátu vrátili svoju mzdu za dlhý rad rokov, počas ktorých takzvane vyučovali slovenčinu.

    Ak si uvedomíme, že každý občan maďarskej národnosti žijúci na Slovensku, ktorý navštevoval slovenskú školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, absolvoval v priebehu povinnej školskej dochádzky 1 400 až 1 600 hodín výučby slovenského jazyka, je len samozrejmé, že všetci ovládajú úradný jazyk aspoň v nevyhnutnej miere. Pripomeňme si ešte, že v podstate každý muž absolvoval základnú vojenskú službu, kde sa opäť zdokonaľoval v slovenčine. Pripomeňme si tiež, že najmenej 50 % súčasných občanov maďarskej národnosti navštevovalo slovenské základné školy, kde sa naučili takmer perfektne ovládať slovenský jazyk. Opätovne teda zdôrazňujem, že problém vzájomnej komunikácie v úradnom styku nie je, proste neexistuje. Je to vymyslený problém. Potreba osobitného zákona teda evidentne ešte raz neexistuje.

    Na záver mi dovoľte otázku pánu ministrovi kultúry, ktorý je vlastne predkladateľom tohto zákona, pre koho vlastne tento zákon v konečnom dôsledku v takejto podobe bude. Maďarská koalícia ho odmieta a pre slovenskú verejnosť je tento zákon absolútne nepotrebný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Baco.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    už niekoľko dní zanietene diskutujeme o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Zdalo by sa, že parlament sa konečne naučil intenzívne pracovať, dokonca bez povestných prestávok. Zdalo by sa, že poslanci bez rozdielu straníckeho trička si konečne zaslúžia poslanecké platy, potešenie u svojich voličov. Zdalo by sa, že široká verejnosť nežije ničím iným iba zákonom o používaní jazyka národnostných menšín. Zdalo by sa, že takzvaný problém menšín na Slovensku je aj v centre záujmu Európskej komisie ako jediný nesplnený záväzok Slovenskej republiky voči Európskej únii. Aspoň takto to prezentuje vládna koalícia.

    Údajne ak do septembra neprijmeme tento zákon, nebude Slovenská republika preradená do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Je to naozaj tak? Nemá Slovenská republika voči Európskej únii a Európskej komisii aj iné záväzky, o ktorých táto vláda radšej nehovorí?

    Dovoľte mi, aby som zacitovala z vládneho materiálu, ktorý je z januára 1999 a má názov Harmonogram úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Podľa tohto harmonogramu schváleného vládou Slovenskej republiky vláda nerešpektuje odporúčania Európskej komisie, ktoré sú taktiež podmienkou na vstup, ba dokonca táto vláda ignoruje aj vlastný legislatívny plán úloh. Konkrétne predkladaný návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín je iba jedným jediným zo 17 zákonov, ktoré mali byť prijaté v prvom polroku tohto roka v súlade so spomínaným harmonogramom úloh Európskej komisie.

    Vláda Slovenskej republiky nesplnila z požiadaviek Európskej komisie na prvý polrok ani jednu. Európska komisia očakávala v marci tohto roku prijatie troch zákonov: zákon o vnútrozemskej plavbe termín, ako som sa dočítala, 31. 3., zákon o námornej plavbe - termín 31. 3., návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody - termín 31. 3. Kde sú? V apríli mala vláda podľa priania Európskej komisie pripraviť a parlament už dávno mal schváliť päť zákonov: zákon o nadáciách a nadačných fondoch - termín 31. 4., zákon o neziskových organizáciách - termín 30. 4., novela zákona o poisťovníctve - termín 30. 4., zákon o štátnej pomoci - termín 30. 4., a k nim patrí aj dnes prerokúvaný návrh zákona, aj ten mal byť hotový už v apríli. Napriek meškaniu tento zákon je zatiaľ ako jediný zo spomínaných 17 zákonov v parlamente, ktorý sme začali prerokúvať síce posledný deň, ale predsa len v júni.

    Ale poďme ďalej. Čo mala vláda urobiť v máji? Mala pripraviť, ako sa zaviazala Európskej komisii, ďalšie tri zákony: zákon o štátnej štatistike - termín 31. 5., zákon o kolektívnom investovaní - termín 31. 5., zákon o podomovom predaji a zásielkovom predaji - termín 31. 5. A blížime sa do finále. Čo hovorí plán legislatívnych úloh vlády v súlade so spomínaným harmonogramom? Nuž v júni sa vláda zaviazala pripraviť ďalšie štyri zákony: zákon o metrológii - termín 30. 6., zákon o inšpekcii práce - termín 30. 6., zákon o štátnej pokladnici - 30. 6. a návrh nového telekomunikačného zákona - termín 30. 6. Zo všetkých spomínaných 17 zákonov máme v parlamente tri, až tri vrátane zákona, o ktorom práve rokujeme. Sedemnásť spomínaných zákonov na prvý polrok 1999 považuje Európska komisia za prioritné a zákon o používaní jazyka národnostných menšín je iba jedným z nich.

    Prečo vláda nepripravila v termínoch, ktoré si sama určila vo svojom legislatívnom pláne, právne predpisy ekonomického charakteru? Prečo vláda mlčí o svojich nesplnených záväzkoch voči Európskej komisii a prečo zakrýva svoju neschopnosť, lenivosť a neodbornosť jazykovým zákonom? Naozaj si táto vláda myslí, že ak prijmeme tento zákon, Európska únia zabudne alebo nám odpustí celú sériu ekonomických zákonov potrebných na zosúladenie právneho poriadku našej republiky s právom Európskej únie?

    Musela naozaj táto vláda v prvých mesiacoch vybíjať svoju energiu a strácať čas, ktorý už len ťažko v tomto roku budeme dobiehať, písaním čiernych kníh, podávaním trestných oznámení, škandalizovaním bývalej vlády namiesto plnenia záväzkov voči Európskej únii, ktoré vláda dobrovoľne prijala? Nemyslím si, že neschopnosť tejto vlády plniť sľuby nielen voči svojim voličom, ale dokonca ani voči Európskej únii nezachráni alebo neprekryje hurhaj okolo tohto zákona.

    Vládna koalícia sa bije medzi sebou o provízie z predaja telekomunikácií, Nafty Gbely, strategických podnikov, VTV, ale verejnosti tvrdí, že od prijatia do Európskej únie nás delí iba jedna jediná prekážka, a to je tento zákon. Myslím si, že je to omyl. Európa nepotrebuje ekonomicky a legislatívne nepripravené nové členské krajiny. Priniesli by im iba nové a nové problémy.

    Preto na záver chcem pripomenúť: zákon o používaní jazyka národnostných menšín je iba jednou časťou z množiny legislatívnych predpisov, ktoré od nás Európa očakáva. Preto nevidím dôvod, prečo by sme sa mali venovať iba tejto jedinej téme, téme, ktorá v podstate neprinesie Slovensku nič. Ani viac práce a dokonca ani občianske zmierenie. Preto nemôžem za tento návrh zákona, ktorý predkladá vláda, ale ani za druhý návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci, hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Keltošovej za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou na jej vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Rada by som doplnila pani poslankyňu Keltošovú, ktorá hovorila na tému legislatívy. Som rada, že povedala, aká je situácia v súčasnosti v legislatívnych aktivitách. Osobne môžem konštatovať, že taká malá produkcia vzhľadom na plánované úlohy, ktoré sú aj v porovnaní s minulosťou naplánovanými oveľa nižšie, taká slabá produkcia legislatívy tu ešte nebola.

    Ja som sa už viackrát vyjadrila o kvalite, taktiež kvalita zaráža. Pokiaľ v zahraničí vysoko hodnotili naše aproximačné aktivity v minulosti, ba dokonca dnes sa jasne hovorí, že Slovenská republika bola v aproximačných aktivitách lepšia ako Česká republika napriek tomu, že po rozdelení práve legislatívni odborníci, ktorí pracovali v Prahe, ostali v Českej republike, dnes tento plán, ktorý sme vypracovali a ktorý bol odovzdaný v anglickom znení do Štrasburgu aj do Bruselu, sa neplní. Neplnia sa úlohy, oneskorujú sa a skutočne mám aj signály, že akosi je už aj určitá nespokojnosť. Takže dovolila som si v tomto smere doplniť pani poslankyňu a myslím si, že základný motív, ktorý povedala pani poslankyňa Keltošová, je správny. Dokonca aj v tlači zástupcovia maďarskej koalície priznali, že čas odovzdania si má určiť Slovenská republika.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco, pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    prerokúvame návrhy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín v prvom čítaní a máme rozhodnúť o tom, či súhlasíme alebo nesúhlasíme s ich posunutím do druhého čítania. Osobne vychádzam z toho, podobne ako povedal pán poslanec Jarjabek, že zákon sa robí preto, aby upravil to, čo bez zákonnej úpravy sa nevyvíja dobre, teda zákon sa robí na to, aby sa vyriešili nejaké problémy. Takže snažím sa odpovedať si na otázku, aké problémy vlastne máme týmto návrhom zákona, či jedným alebo druhým, vyriešiť.

    Jedným z dôvodov zdôrazňovaným najmä poslancom za SDK pánom poslancom Šimkom má byť fakt, že Mečiarova vláda prijala záväzok totožný s Ústavou Slovenskej republiky, že používanie jazykov národnostných menšín upraví zákon. Priamo obvinil HZDS, že sa bojí tento záväzok splniť. Nie je to vôbec pravda. Neviem, prečo pán poslanec Šimko takto klame. Veď aj vládny návrh zákona konštatuje, že používanie jazykov národnostných menšín je už dnes upravené vo viac ako 30 zákonoch. A aj z výkladu Ústavného súdu jasne vyplýva, že pod pojmom zákon možno rovnako chápať jeden alebo neurčité množstvo zákonov. Teda z tohto hľadiska dôvod neexistuje.

    Ďalším neoprávneným obvinením HZDS zo strany pána poslanca Šimka bolo, že Mečiarova vláda prijala takýto záväzok aj voči zahraničiu a že jeho neplnenie je vážnou prekážkou integračných snáh Slovenskej republiky. S poukázaním na tých 30 existujúcich zákonov už dnes je jasné, že toto obviňovanie HZDS je takisto neopodstatnené. Ak napriek týmto argumentom, vážená vládna koalícia, predsa trváte na zhrnutí všetkých týchto právnych úprav používania jazykov menšín do jedného zákona, potom nemáme žiadny spor. Veď takéto riešenie pripúšťa aj HZDS. Jasne to deklaroval aj pán Kalman vo svojom vystúpení za poslanecký klub HZDS. A prosím, aby ste nám viac nenasadzovali psiu hlavu a snažili sa nás deklarovať ako odporcov zákonnej úpravy používania jazykov menšín. Pravda je totiž celkom opačná. Jasne to predsa deklarujeme aj v našom praktickom čine, to znamená, podporujeme petičnú aktivitu za uskutočnenie referenda v tejto otázke. Nesporíme sa spolu teda o tom, či nový zákon áno alebo nie. SMK aj vláda vo svojich návrhoch však žiadajú rozšíriť rozsah používania jazykov národnostných menšín a my máme ten názor, že na to nie je vecný dôvod. V tom sa sporíme a sme presvedčení, že tento spor nemôžeme dobre vyriešiť bez priamej účasti širokej verejnosti v ňom, teda cez pripravované referendum.

    Takto som sa dostal k tretiemu fiktívnemu dôvodu, prečo by sme mali návrhy strán vládnej koalície na zaradenie týchto zákonov do druhého čítania prijať. Tým tretím dôvodom by mali byť vecné dôvody, ktoré vyplývajú zo života, z doterajšej praxe používania jazykov národnostných menšín. To je predsa podstatné. A to je podstata neakceptovateľnosti predložených návrhov. Nemáme totiž k dispozícii žiadnu analýzu, ktorá by vyargumentovala, že v súčasnom legislatívnom rámci nejakí páni Serjoža, Franz alebo Dežo majú reálny problém pri používaní jazykov národnostných menšín. Všetci vieme aj zo svojich skúseností, že takéto problémy skutočne neexistujú a neexistujú predovšetkým preto, že príslušníci štátotvorného národa Slováci sa správajú zmierlivo, s porozumením a ústretovo voči národnostným menšinám, často i na úkor slovenského živla, čo si inak predovšetkým žiada analýzu a riešenie. Nie vo Švajčiarsku, Belgicku alebo v Kanade či v iných krajinách máme v tomto smere vzory.

    Poslancom SOP chcem príkladom povedať, že zástupcovia, autority Európskej únie s najvyšším uznaním oceňovali fakt, keď sa reálne zoznámili so situáciou na Slovensku, keď Slováci s občanmi štyroch národností, v tomto prípade aj šiestich vierovyznaní, veľmi dobre spolunažívajú v dedinke so 600 obyvateľmi. A to je predsa pre Slovensko typické a Slováci hrajú v tomto integrovanom stave kľúčovú rolu. Som na to ako Slovák a občan Slovenskej republiky hrdý. Chráňme si to a kultivujme tento stav. Neriešme zákonom neexistujúce problémy, neprijímajme zákonom všeobecne deklarované požiadavky. Tak sa predsa legislatíva nerobí. Zákon predsa nemôže vyriešiť problém, aby sa Vojto s Bélom vždy dobre pochopili. Chcem otvorene povedať, že nie som naivný a chápem zložitosť postavenie politikov Strany maďarskej koalície. Keďže nemôžu fakticky vyargumentovať opodstatnenosť rozšírenia doterajšej zákonnej úpravy používania jazykov národnostných menšín, musia sa preto uchyľovať ku konštrukciám založeným na pseudoargumentoch, polopravdách a klamstvách. Vydanie publikácie Maďari na Slovensku je toho typickým príkladom. Pobúrilo ma tam uvedené tvrdenie, že Matica slovenská je ultranacionalistická organizácia. O tom však už hovorili moji predrečníci.

    V oblasti pôdohospodárstva sa dotýka ultimatívna požiadavka na zrušenie Benešových dekrétov. Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny žiadajú zrušiť kolektívnu vinu a zodpovednosť, pričom jedným dychom zároveň žiadajú kolektívne právomoci. No to predsa nemôže fungovať. Je úplným klamstvom tvrdenie zo strany 14 tohto dokumentu o tom, že vláda presúva väčšinu poľnohospodárskych odvetví na sever, čo si každý môže overiť aj v oficiálnej štatistike. Kto už má, preboha, uveriť tomu, že teplomilné rastliny ako melóny, paprika, tabak, kukurica, rajčiaky, vinohrady by bolo možné pestovať v chladnejších severných oblastiach Slovenska len za to, že si to priala Mečiarova vláda. Práve naopak, viaceré plodiny v rámci liberalizovaných trhových podmienok sa presúvajú pestovať na juh, sú príklady ako zemiaky, ovocie, niektoré druhy koreňovej a hlúbovej zeleniny.

    Sú tam uvedené také isté nepravdivé tvrdenia, že Maďari boli vylúčení z privatizácie, že Maďarom banky nechcú poskytovať úvery, že Maďarom sa odmietajú vrátiť reštitúcie. Prosím vás, na základe akého štatistického či iného šetrenia si niekto dovolil takéto tvrdenia? Veď žiadne zisťovania sa v tomto smere neuskutočnili. Pravda je úplne iná. To budeme po tomto zákone upravovať zákonom aj poskytovanie úverov či účasť na privatizácii príslušníkov národnostných menšín?

    Najzávažnejším praktickým tvrdením, argumentom z tohto dokumentu sú snahy maďarskej koalície o prevode vlastníctva a vlastnícky neidentifikovaných pozemkov zo štátu na obce. To sa nesmie stať. V prvom rade preto, lebo je nepravdivé tvrdenie v materiáli, že politické sily pri moci po roku 1991 konajú svojvoľne podľa toho, ako sa im to práve hodí na zemi, ktorá podľa platných zákonov nie je ničia zem. Podotýkam, že Ústava Slovenskej republiky tento problém jasne vyriešila a vychádza zo známeho princípu ešte rímskeho práva, že to, čo je akoby ničie, je vždy štátne. Pokiaľ ide o identifikáciu vlastníctva pôdy, tento problém má Slovenská republika jednoznačne a dobre vyriešený zákonom číslo 180 1995. Dnes už 40 % obcí podľa tohto zákona identifikáciu vlastníctva pôdy aj vykonalo, pričom inkriminované pozemky prešli na štát.

    Myslím si, že nie je potrebné podrobne nikomu vysvetľovať ten veľký rozdiel, ako by sa územno-autonomistické zámery niektorých politikov ťažko riešili podľa dnešného právneho stavu, teda ak by túto pôdu vlastnil naďalej slovenský štát. A vieme si predstaviť aj opak. Fakt, že súčasná vládna koalícia dokonca v programovom vyhlásení vlády sa zaviazala túto požiadavku Strany maďarskej koalície splniť, je obrovskou chybou. Je najvyšší čas túto ideu etnického vlastníctva územia opustiť ako skutočne mimoriadne nebezpečnú.

    Vážené dámy, vážení páni, petičná akcia na vypísanie referenda v tejto otázke úspešne prebieha. Je zozbieraných viac ako 150 tis. podpisov. Dajme preto možnosť všetkým občanom Slovenskej republiky vyjadriť sa k tejto veci priamo v referende. Rozhodnime preto podľa ich vôle. To je hlavný dôvod, prečo neodporúčam, aby sme zaradili návrhy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy bude vystupovať v rozprave vzhľadom na to, že sa nikto neprihlásil do faktických poznámok. Konštatujem, že pán poslanec tu nie je.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Andrejčák, po ňom sa pripraví pán poslanec Cabaj.

    Prosím, pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    je mi ľúto, ale musím verejne vyhlásiť hneď na úvod môjho vystúpenia hodnotenie dnešného dňa. Rokujeme o ničom. Všetci tu v sále hráme vlastne veľké divadlo o demokracii pred občanmi Slovenska. Áno, máte pravdu, je to už druhý deň, ale koaličná rada už o všetkom rozhodla, vydala príslušné príkazy koaličným poslancom a vlastne iba naťahujeme čas, keď príde to rozhodnutie a ukáže sa, že ste poslušní poslanci. Túto nemilú pravdu dokazoval včera v rokovacej miestnosti svojím nedôstojným správaním sa doteraz ešte stále minister Kňažko, keď si najprv líhal a ukladal sa na spánok v tejto lavici a potom, keď sme ho zobudili alebo donútili nespať, tak vzal noviny a ukazoval, že ich číta. Veď rokovanie o používaní jazyka na území Slovenska ho vôbec nezaujíma, pretože už je aj tak rozhodnuté, takže naozaj je to rokovanie o ničom. Len pripomínam, že s takou aroganciou ministra k parlamentu v minulom volebnom období sme sa ani raz nestretli.

    Môj osobný postoj k predloženému návrhu zákona je prirodzene ovplyvnený stupňom poznania skutočných zámerov politických predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku. Rovnako je ovplyvnený aj mierou poznania situácie v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska. Fakty a dôkazy o iredentistických snahách a pokusoch poslancov za Stranu maďarskej koalície včera aj dnes veľmi konkrétne a presvedčivo objasnil pán poslanec Slobodník, a preto ich nebudem opakovať. Ale počas jeho argumentácie mi napadlo zamyslieť sa nad tým a porovnať, koľkokrát bola svedkom táto Národná rada pronárodných postojov, ktoré vyjadrovali páni poslanci Bugár, Duray, Duka-Zólyomi, Csáky a ďalší, s postojmi, resp. pronárodnými alebo akoby pronárodnými postojmi predstaviteľov slovenskej politiky, ako napríklad pána Migaša, Dzurindu, Kňažka, Čarnogurského, Weissa a ďalších. A dovolím si tvrdiť, že každý z poslancov maďarskej národnosti mal sám, samozrejme, pre svoj národ pronárodné postoje oveľa častejšie premyslenejšie a razantnejšie než všetci Slováci dohromady. Ak by som toto porovnanie mal vyjadriť formou štatistiky ako skóre, tak by som povedal, že v postojoch a vyjadreniach vedú naši maďarskí spoluobčania 100:0, a v činoch je to možno ešte aj viac. Súčet týchto dvoch skóre pravdivo asi vyjadruje vzťah oboch skupín slovenských politikov k národnému povedomiu a ukazuje, ako si vážia vlastný národ a jeho reč.

    Som rodák z oblasti, ktorá bola počas druhej svetovej vojny násilne pripojená k Maďarsku. Viem posúdiť, aká bezohľadná bola maďarizácia slovenskej dediny a aké to malo dôsledky na myslenie obyvateľov u nás aj po skončení vojny. Nedivte sa preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že nechcem dopustiť stav, aby čo len jediné slovenské dieťa alebo dospelý slovenský občan museli znovu niečo také prežívať. Začiatkom takéhoto opätovného znásilňovania Slovákov je aj tento vládny návrh zákona.

    Predvčerom v podvečer som bol vďaka politickej ruvačke vo vláde o majetok nafty na malej súkromnej slávnosti neďaleko Bratislavy, pretože Národná rada nerokovala. Je to slovenská obec so značnou časťou obyvateľov maďarskej národnosti. Pripomínam, že je to slovenská obec na Slovensku, ale verejným a hlavným alebo i výhradným komunikačným jazykom je maďarčina. Môžem iba ľutovať personál benzínovej pumpy, na ktorej práve vtedy jeden vodič ušiel bez platenia a zamestnankyňa to potom musela hradiť, a tento človek tak vyvrátil tvrdenie nášho indícioministra, že sa mu darí zlepšovať bezpečnostnú situáciu.

    Ale chcem povedať niečo vážnejšie. Bol som zvedavý, ako sú schopní občania tejto obce komunikovať v slovenčine. Piť som nemohol, tak som sa aspoň prešiel. Počas prechádzky obcou som sa pristavil na brehu rybníka, ktorý je v obci, kde mladí ľudia chytali ryby. Prihovoril som sa a rád konštatujem, že to bol priateľský rozhovor s mladými ľuďmi o rybačke. Malo to však jednu chybu, ktorú dnes spomínam. Totiž tú, že jeden z mladých ľudí, ktorý tam bol, nebol schopný so mnou komunikovať a musel požiadať vlastnú manželku, ktorá nám robila tlmočníčku. Je to dôsledok toho, že slovenské školstvo ho nenaučilo slovenský jazyk tak, ako malo, pretože ho učili ľudia, ktorí nemali vzťah k tomuto jazyku. Schválením návrhu vládneho zákona o používaní jazyka národnostných menšín ideme zavádzať stav, aby v budúcnosti v tejto a možno v desiatkach ďalších takýchto obcí sa už mladí ľudia po slovensky nedorozumeli. Tak vznikne stav, že Slovák sa stane na Slovensku v skutočnosti cudzincom, lebo sa nedohovorí s časťou obyvateľov. Preto návrh vlády si nielenže zaslúži vrátiť, ale naopak, mali by sme rozmýšľať, či nevydať iný zákon, aby takéto protinárodné návrhy sa už podávať nemohli.

    Metóda, ako maďarizovať Slovensko, je zrejmá. Najprv vytvoríme právo hovoriť nie po slovensky pred štátnym úradníkom. Potom dáme povinnosť štátnemu úradníkovi vedieť všetky menšinové jazyky a potom je už vytvorená dobrá pôda na to, aby sa územie odtrhlo. Priamym dôkazom takéhoto dlhodobého cieľa je aj vyhlásenie podpredsedu vlády pána Csákyho dňa 20. 6. v televízii, keď verejne vysvetlil, že v slovenskej štátnej škole s vyučovacím jazykom maďarským nemôže byť Slovák riaditeľom, lebo by mu nerozumeli učitelia ani žiaci. Teda nie, aby podpredseda slovenskej vlády obhajoval povinnosť učiteľov a žiakov zvládnuť štátny jazyk, ale uvádza nemožnosť obsadiť do tejto funkcie Slováka. Myslím si, že presvedčivejší argument o chorobnosti tohto zákona už netreba uvádzať. Takto si budú vynucovať znalosť maďarčiny aj v štátnych úradoch a nakoniec všade.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady, teda slovenských poslancov maďarskej národnosti, ktorý bol rozdaný ako parlamentná tlač číslo 259 ako návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, je sám osebe len propagandistickým trikom. Propagandistickým trikom preto, že aj slovenským poslancom maďarskej národnosti je jasné, že v Národnej rade nemôže byť v tomto období schválený takýto návrh. V skutočnosti im všetkým už teraz ide o to, aby bol prijatý vládny návrh. Veď tento návrh vlastne vo svojom § 3 spĺňa všetky ich predpoklady. Každý bude mať právo hovoriť svojím jazykom. Teda učte sa Slováci môj jazyk, inak nebudete fungovať. Tento promaďarský návrh zákona (tlač 259) bude iste predložený až na budúci rok, keď si už zvykneme na to, že sa musíme učiť po maďarsky všetci. Možno už dnes je rozhodnuté a možno už dnes je daný aj prísľub, že o rok bude mať 93 hlasov v tejto Národnej rade. Preto to nazývam propagandistickou hrou s poslaneckým klubom a neverím, že to je inak.

    Pri opätovnom čítaní vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín som sa zamýšľal nad tým, čo vlastne bolo sledované vládnym návrhom. Dovoľte mi, aby som povedal niektoré závery. Predovšetkým ako prvý môžeme urobiť záver, a to je hlavný zámer, že dnešná "mikivláda" nemá záujem, aby občania Slovenska vedeli a používali slovenský jazyk. Robí všetko, čo môže, aby našla také podmienky, aby sa v budúcnosti obyvatelia Slovenska od štátneho jazyka vzďaľovali. Môžeme urobiť aj iný záver. Uprednostňovanie použitia neslovenského jazyka pred orgánmi samosprávy - aj keď je dnes uvádzané vo vládnom návrhu, že iba tam, kde je 20 % národností - pred slovenským jazykom je pre dnešnú vládu prvoradým záujmom. Preto v dôvodovej správe návrhu zákona prakticky nenájdeme jediný výraz, jedinú vetu ani náznak obhajoby záujmov slovenského jazyka.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

    S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Andrejčáka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela som sa poďakovať pánu Andrejčákovi za to, že predniesol vo svojom prejave nerovné podmienky pre určitú časť obyvateľstva a hlavne to, akým spôsobom by sa uvedený zákon mohol dotknúť výchovy mladých ľudí. Nie je dobré, ak v jednom štáte istá časť obyvateľstva dostáva práva, ktoré ju povyšujú nad ostatnú časť tohto obyvateľstva. Potom by sa nám nemohlo stať to, čo sa nám stalo s rómskou menšinou. Možno by bolo veľmi dobré, keby sa bola radšej vládnuca koalícia pozrela na podmienky a spomenula si na to, aké mali spolu rozhovory v predvolebnej kampani a čo všetko sa ľuďom sľúbilo. Pre mňa ako pre členku zahraničného výboru je veľmi smutné, keď dnes v noci, teda o polnoci prevzalo Fínsko predsedníctvo Európskej únie, fakticky prvým krokom činnosti Fínska bolo prijatie vízovej povinnosti pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Je to vec, ktorá, mám veľkú obavu, že sa bude šíriť ďalej, lebo vieme, že dosť jasná a veľká previazanosť politík škandinávskych krajín ohrozuje, že sa toto prenesie aj ďalej.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Pripraví sa pán poslanec Binder.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    je zaujímavé pozerať sa, ako je celý stred prázdny, pardon, až na dvoch zástupcov z klubu SDK. Tak trochu aj chápem poslancov, lebo ak by mali stále sedieť v tejto rokovacej miestnosti a obhajovať svojho ministra alebo toho, kto predkladal tento návrh jednak do parlamentu, ale predkladal ho do vlády... pán minister, ja neviem, o hlúpostiach možno ešte budeme hovoriť, pretože zistíte aj sám, že ste sa zrejme podpísali pod niečo, ale ak sa niekto pod niečo podpíše, musí si byť aj vedomý, že za tým niečo stojí.

    Nebudem hovoriť k jednotlivým paragrafom týchto návrhov, pretože na to bude priestor, aby sme o tom hovorili v druhom čítaní, aby sme predkladali pozmeňujúce návrhy. Ale dovoľte mi vyjadriť sa trochu k forme týchto dvoch návrhov.

    Veľmi stručný budem k tlači 259, je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tí, ktorí sú v tomto parlamente dlhšie, zrejme už máme uložených niekoľko takýchto verzií, pretože celé predchádzajúce funkčné obdobie v tomto parlamente skupina poslancov teraz maďarskej koalície - niektorí sú tu -, niektorí ich predchodcovia viackrát opätovne predkladali svoje poslanecké návrhy na vydanie zákona o používaní jazyka národnostných menšín, takže k tomuto sa nebudem vyjadrovať, lebo s tým sme mali možnosť už niekoľkokrát sa stretnúť.

    Samozrejme, chcem len upozorniť na jednu vec. Ak sa v tomto návrhu hovorí o poslednom sčítaní obyvateľstva, kde sa poslanci domáhajú, aby bola zavedená 10-percentná hranica na uplatňovanie jazyka menšín v úradnom styku a aj dopodrobna idú ďalej, chcem len pripomenúť, že najbližšie sčítanie bude v roku 2001. Už sme mali možnosť niektoré materiály v tomto parlamente prerokovať a oboznámiť sa, ako to bude pokračovať ďalej, možno pre niektorých z nás potom aj to nariadenie vlády alebo príloha nariadenia vlády, ktoré je priložené v materiáli, kde je vypísaný zoznam obcí, ktorých sa po prijatí tento zákon bude dotýkať, bude zrejme možno iného zloženia. Ale to je iná otázka, pretože teraz momentálne bolo rozhodnuté v koaličnej väčšine, že obchod je obchod a v rámci obchodu treba pokračovať ďalej aj v prijímaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Takže tým som aj jasne povedal - keďže som ho nepodporil niekoľkokrát už predtým a mal som možnosť sa s týmto návrhom oboznámiť, nehovorí takmer nič nové v porovnaní s tými predchádzajúcimi -, že tento návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, tak ako ho predložila skupina poslancov z maďarskej koalície, nepodporím.

    Čo sa týka vládneho návrhu, tlač 275, chcem upozorniť na nedostatky, ktoré v tomto návrhu sú zakotvené. Pokiaľ si zoberiete tlač číslo 275, tak zistíte niekoľko takých perličiek. Tento vládny návrh neobsahuje jednu zo základných podmienok, ktorú má podľa zákona o rokovacom poriadku obsahovať návrh zákona, a to neobsahuje vyjadrenie o vplyve prijatého zákona na štátny rozpočet. Obci možno zákonom nariadiť iba vtedy, keď sú s tým presunuté finančné prostriedky. V tomto návrhu zákona je uložené, že obce majú zabezpečiť tlmočníka na zabezpečenie tlmočníckych prác na ich náklady. Pritom pri schvaľovaní zákona o rozpočte na tento rok sme takisto ubrali obciam finančné prostriedky, ale úlohy im prikladáme. Takže vôbec tam nie je vyčíslený dosah na štátny rozpočet. Zrejme sa uvažovalo, že tak ako doteraz sa obce vždy nejakým spôsobom budú vedieť s týmito problémami vyrovnať a budú si to vedieť zabezpečiť.

    Chcem predložiť návrh vrátiť predkladateľovi predložený návrh zákona (tlač 275) na dopracovanie a teraz uvediem aj v tej podstatnej veci, prečo tento návrh predkladám.

    Návrh sa šil veľmi horúcou ihlou. Skutočne sa to šilo tak rýchlo, že si ani nikto nevšimol, že v dôvodovej správe sa hovorí úplne o niečom inom, ako sa hovorí v paragrafovom znení zákona. Ak si zoberiete paragrafové znenie zákona v tlači 275 a len na ilustráciu, nebudem sa dotýkať všetkých, si zoberiete § 2, zistíte, že v § 2 v ods. 1 sa hovorí: "Ak občania Slovenskej republiky" a tak ďalej, "ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov obcí najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny" a tak ďalej, sú tam ďalšie odseky až po odsek 6. A keď si zoberiete osobitnú časť k tlači 275 návrhu zákona, tam je k § 2 napísané takéto odôvodnenie: "Vzhľadom na osobitosť a význam riešenia používania jazyka národnostnej menšiny ako aj skutočnosť, že navrhovaná právna úprava bude úpravou lex specialis tak v duchu základných zásad medzinárodného práva, ako i právneho poriadku Slovenskej republiky."

    To znamená, upozorňujem vás na paragrafové znenie, teda § 2 návrhu zákona a osobitnú časť dôvodovej správy k § 2. Ak som si dobre preštudoval celú túto záležitosť, tak minimálne to musí byť posunuté, v osobitnej časti nemá byť k § 2 to, čo je napísané pod § 2, ale to, čo je pod § 3, pretože ten sa začína: "Zakotvenie 20-percentnej početnosti príslušníkov národnostných menšín na celkovom počte obyvateľov príslušnej obce má svoju reálnosť v praktickom zabezpečení a garantovaní práv štátom príslušníkom národnostných menšín používaním materinského jazyka v úradnom styku. Toto zakotvenie zodpovedá ustanoveniam článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky," a tak ďalej až pokračuje odôvodnenie všetkých 6 odsekov v zákone zakotveného návrhu, teda § 2. Ale v dôvodovej správe je to v § 3 a ono je tam viac takýchto posunov. Je to zrejme z jednoduchého dôvodu, možno mi niektorí odborníci povedia, že robili tento návrh traja predkladatelia, jeden robil dôvodovú správu, druhý robil návrh zákona a možno sa nejakými tými číslami netrafili. Ale chcem poprosiť tých pánov poslancov, ktorí si poctivo preštudovali návrh zákona, tak ako nám bol predložený a aká je aj dôvodová správa, tak musel prísť minimálne na túto podstatnú rozdielnosť, že je tu dôvodová správa v inom očíslovaní paragrafov a zákon má iné číslovanie paragrafov.

    Z tohto dôvodu dávam návrh, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, aby, keďže sa predkladateľ zrejme veľmi ponáhľal a nemal čas toto všetko spracovať, dopracoval tento návrh tak, aby sme skutočne mohli prijímať zákon, ktorý bude mať aj hlavu, aj pätu a nemuseli sme hovoriť o tom, že pán minister, tak ako mi tu predtým šepkal, tu musí počúvať rôzne hlúposti. Takže toto je tá maličkosť, ktorá k tomu patrí, či by sa mal minister tým zaoberať. Viem, že je nepríjemné sedieť v parlamente, počúvať, viem, že máte aj pracovné činnosti ako minister, ale ak vláda rozhodla a povedala, že vy budete zastupovať vládu v tomto parlamente, tak toľko úcty by malo byť k poslancom Národnej rady, aby bol predložený aspoň takýto návrh.

    Osobne ma trápi skutočnosť, aj keď prešlo hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní len o tri hlasy, že vláda, konkrétne Mikuláš Dzurinda a pán Milan Kňažko sú podpísaní pod takýmto návrhom zákona. Neviem, ako potom môžu fungovať tieto aparáty jednak na ministerstve, ako môžu fungovať na Úrade vlády. Ak je prijaté uznesenie vlády, ktoré odporúča parlamentu prijať vládny návrh zákona, v ktorom je aj určené, že ho bude predkladať pán Milan Kňažko, minimálne niekto z toho množstva úradníkov, ktorí na Úrade vlády pôsobia, keď už si to nevšimli ostatní členovia vlády, že za takýto návrh zákona hlasovali a pod tlačou 275 sme takýto návrh zákona dostali do parlamentu, čo je hanba predkladateľovi, že je to takto biedne vôbec spracované.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave pánu poslancovi Cabajovi.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Binder, pripraví sa pán poslanec Cagala.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    panie poslankyne,

    páni poslanci,

    súčasní mocní tohto sveta dali podmienku, aby sme prijali zákon o používaní jazykov národnostných menšín na Slovensku. Uvedomujem si zloženie nášho parlamentu, nároky koaličných partnerov, ich záväzky i dôsledky pri nevyhovení najmä jednému z nich. Uvedomujem si to, že dialóg v tomto parlamente je ako rozhovor hluchého so slepým. Napriek tomu chcem vyjadriť svoj názor na prerokované zákony.

    Našou chybou je naša prílišná ústretovosť. Myslíme na každého iného, ale naši sú nám ľahostajní, nepočúvame hlas Matice slovenskej, šuriansku výzvu ani hlas národných síl. Nechcem polemizovať o jednotlivých paragrafoch, námietky odzneli z veľa príspevkov. Považujem tento zákon za účelový, ktorý je len jeden zo stupienkov ku chcenému cieľu. Cieľ je verejne publikovaný, stačí sledovať konferenciu Maďari a Maďarsko alebo pripravovanú konferenciu na 4. júna roku 2000 pri príležitosti 80. výročia podpísania Trianonskej zmluvy, alebo súčasnú aktivitu vo Vojvodine. Cieľom je zjednotenie Maďarov žijúcich za hranicami zmenou hraníc. Dotýka sa to i nás. Z postupu inšpirátorov návrhu zákona je známe, že mnohé situácie, najmä v krajinách svojich záujmových sfér, koncipujú ako skúšobné laboratóriá často, žiaľ, s tragickými následkami, ako o tom svedčí i terajšia situácia v Juhoslávii.

    Aj danie zákonnej podoby používaniu jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike patrí do tohto arzenálu pokusov naostro, keďže je známe, že ani v jednej z týchto krajín, ktoré nám prijatie uvedeného zákona dobromyseľne odporúčajú, analogický zákon nejestvuje a neplatí. Praktické vykonanie spomínaného zákona v Slovenskej republike sa ukazuje jednak ako zbytočne organizačne, technicky a finančne komplikované, a jednak ako neodôvodnený právny experiment v celoeurópskych rozmeroch a navyše priečiaci sa platnému jazykovému zákonu.

    Revanš nikdy a nikde nebol prejavom duševnej sily, pravdy alebo statočnosti. Buďme hrdí, že nášmu národu, jeho zvyklostiam, občianskej kultúre, nášmu vnútornému ustrojeniu je takéto správanie sa bytostne cudzie. Vieme odpúšťať, ale nemáme právo zabúdať. Inak by bola história ako vedná disciplína úplne zbytočná. Pripomeniem, že sme nezabudli na desiatky zákonov, ktoré prijal uhorský parlament od začiatku minulého storočia, ale najmä po roku 1861 do roku 1907, keď bol prijatý Apponyiho školský zákon.

    Viem, že mi budete vytýkať, že sa vraciam do minulosti. Ja však už dopredu odpoviem, beda národu, ktorý stratí pamäť. Pripomínajú nám, že sme si sami na vine za to, čo sa stalo, že sme sa útlaku nebránili. Naši predkovia sa bránili, dokonca so zbraňou v ruke a úspešne, neskôr podobrotky vypisovaním memoránd doručovaných cisárom do Viedne, uhorskej vláde a parlamentu. Bránili sme sa silami, aké sme mali, vediac, že oproti nám stojí početnejší národ majúci v rukách všetku moc, štát, cirkevnú hierarchiu, školstvo. Rezultát prvej svetovej vojny bol pre nás národným vykúpením. Naši utláčatelia prehrali aj tú vojnu a od Trianonu ronia slzy a pripomínajú si rozhodnutie veľmocí povstaním z parlamentných sedadiel a dvojminútovým tichom. Ani raz im nezišlo na um, že statoční mali byť predtým. Ak som pri Trianone a ním určených hraniciach, ktoré Maďarská republika dobrovoľne uznala jediný raz pri podpísaní zmluvy z roku 1977 o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, a to je smrteľný hriech vodného diela. Ak by sa zmenila hranica, potom ani pán Lipták, ani pani Hajósyová, ani naši odporcovia vodného diela nebudú mať výhrady voči vodnému dielu.

    Odmietnutie predložených návrhov zákona nie je revanšom za príkoria páchané na nás nielen v minulosti. Rád pripomínam, že Slováci sú národ aj hrdý, aj bohabojný. Ctia si právo iných národov vrátane maďarského národa. Pri určovaní hraníc v Trianone približne 400 tis. Slovákov žilo na území terajšieho Maďarska a taký istý počet Maďarov na súčasnom slovenskom území. Na posúdenie uctenia si práv národnostných menšín porovnajme dnešné čísla. Maďarov na území Slovenska žije viac než 500 tis., Slovákov v Maďarsku necelých 11 tis. Obávam sa, že na území južného Slovenska po prípadnom prijatí tohto zákona podporíme obdobný vývoj.

    Viacerí súčasní odborníci v jazykovede stoja na stanovisku, že jazyková politika, prípadne jazykové plánovanie, ako sa to v daktorých, najmä v západných krajinách označuje, je pevnou súčasťou budovania štátu. Prijatím zákona o štátnom jazyku v Národnej rade Slovenskej republiky 15. novembra 1995 Slovensko rieši otázky jazyka, jeho výskumu, používania a dorozumievania, stará sa o závažný národno a štátnointegratívny prostriedok, ktorý štátu uľahčuje plniť jeho riadiacu a organizačnú úlohu. Keď takýto integračný nástroj je, treba ho všestranne podporovať a rozvíjať jeho mnohostranné pôsobenie.

    Na druhej strane s tým súvisí aj potreba vyhýbať sa takýmto krokom, ktoré taký štátnointegratívny inštitút, akým je štátny jazyk, hocijakým spôsobom oslabujú, spochybňujú či rozkladajú. Sú oprávnené obavy, že politikom, ktorí presadzujú prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, vonkoncom nejde o ustanovenie právneho stavu v danej oblasti, len práve o naznačenú dezintegráciu štátneho územia Slovenskej republiky - o dezintegráciu štátnej správy, školstva a jeho riadenia i ďalších citlivých oblastí štátnej organizácie a kultúrnych i vzdelávacích inštitúcií. Ten, kto podporuje alebo podporou uzákonenia používania jazykov národnostných menšín oslabuje taký citlivý nástroj štátnej organizácie, ako je štátny jazyk, dopúšťa sa chyby s vážnymi následkami...

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím o väčší pokoj.

  • ... najmä do budúcnosti.

    Ďakujem za veľmi intenzívne počúvanie.

  • Ďakujem pánu poslancovi Binderovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, posledný je pán poslanec Ivan Hudec. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok k tomuto vystúpeniu. Konštatujem, že sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Hudec, nikto viac.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Nadviazala by som na vetu pána poslanca Bindera, že poslanci nepočúvajú šuriansku výzvu ani hlas národa, no ani dokonca pána poslanca nepočúvali. Tak tu sa používajú také postupy, že sa počúva len na pokyny koaličnej rady, subjektu, ktorý nemá žiadnu ústavnú ani inú zákonnú opodstatnenosť, a čím ďalej tým viac sa stáva orgánom politického diktátu a naša spoločnosť, ktorá má byť právnym štátom, sa stáva spoločnosťou pod politickým diktátom tejto rady. Že náš parlament vyzerá tak, ako vyzerá, je dôsledkom aj toho, že koaličná dohoda je taká, že podľa nej každý legislatívny návrh musí prejsť rokovaním koaličnej rady a jej odsúhlasením a potom je už jej ďalší osud v parlamente nezaujímavý. To jasne dokumentujú aj postoje poslancov z vládnej koalície. Nie je zaujímavé diskutovať s opozíciou. Nie je zaujímavé opozícii preukázať, že nemá pravdu. Nie je zaujímavé povedať, že argumenty, ktoré tu uvádzame, majú slabiny alebo sú dobré. To všetko nie je zaujímavé. Dopredu je rozhodnuté, ako sa bude hlasovať, dopredu je rozhodnutý osud legislatívneho návrhu bez parlamentu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Prosím, pán poslanec Hudec vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Binderovi za jeho vystúpenie, pretože mnohí, ktorí nechcú počúvať, lebo sa boja, že by museli o tom možno aj rozmýšľať, si neuvedomujú jednu vec. Chvalabohu a dúfam, že sa to nezmení, že jeho vystúpenie si vypočujú aspoň občania Slovenskej republiky v televízii, a ako som sa dopočul, mnohí si tieto nahrávky požičiavajú a utvrdzujú sa v tom, kto a akým spôsobom pristupuje k najzodpovednejším otázkam nášho štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Cagala, po ňom pán poslanec Gašparovič.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zapnite mikrofón pána poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci...

  • Prosím vás o pokoj tak, aby sme rozumeli, čo hovoríme.

  • Mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh je, aby sme pokračovali dnes v rokovaní do 21.00 hodiny, tak ako sme o tom hovorili aj v poslaneckom grémiu. A druhý procedurálny návrh je, aby sme schválili doplnenie programu podľa dokumentu, ktorý je teraz rozdávaný, aby sme zaradili body, ako sú navrhnuté, to znamená osem bodov na rokovanie s tým, že 7. a 8. bod sa prerokuje vo štvrtok 8. júla.

  • Prosím, o týchto dvoch bodoch budeme hlasovať osobitne.

  • Hlasy zo sály.

  • Dám ešte teda hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca podaného v rámci rozpravy, ktorý navrhol skončiť rozpravu. Prosím, pán poslanec Hudec. Zapnite mikrofón pána poslanca Hudeca. Bol prvý.

  • Navrhol som prerušiť rokovanie o tomto bode, teda o spoločnej rozprave k obidvom návrhom, a presunúť pokračovanie na budúcu schôdzu Národnej rady.

  • Prosím, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý zaznel ako prvý ešte predtým, ako zazneli procedurálne návrhy pána poslanca Kováča.

    Páni poslanci, poslankyne, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh pána poslanca Hudeca neprešiel.

    Ďalej procedurálny návrh mala pani poslankyňa Tóthová. Myslíte vážne svoj procedurálny návrh? Napriek tomu, že je v zákone o rokovacom poriadku jasne ustanovený postup?

    Nech sa páči, vyjadrite sa, pani poslankyňa Tóthová.

    Zapnite ju.

  • Áno, pán predsedajúci, ja som ho dala, vy ste si ho poznačili, buďte taký dobrý...

  • Buďte taká dobrá a zopakujte ho.

  • Nebudem ho opakovať, pán podpredseda, pretože som ho uviedla a vašou povinnosťou je... Týmto vám chcem povedať, že tak ako ste zabudli vy, zabudnú aj ostatní...

  • Nezabudol som ho. Chcel som, aby ste ho zopakovali.

  • ... zabudnú aj ostatní, v akej súvislosti a prečo som ho dala. Čiže týmto znižujete aj údernosť našich procedurálnych návrhov, keď dáte o nich hlasovať...

  • ... až poobede. Buďte taký dobrý ho nadiktovať a dajte o ňom hlasovať.

  • Bez problémov ho nadiktujem, len som chcel, aby ste ho pri svojom vzdelaní predložili vy. Takže, prosím, pani poslankyňa Tóthová navrhla, aby sme hlasovali o tom, aby navrhovateľ počas rokovania k predmetnému bodu sedel na svojom mieste, a nie o jeden, dva, tri, štyri, päť lavíc vyššie. O tom podľa môjho názoru sa hlasovať nedá, pretože je to úplne jasné.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča. O prvom návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhol...

  • Hlasy z pléna.

  • Ale moment, páni poslanci, poslankyne, žiadam vás, aby ste sa upokojili, aby sme v normálnej atmosfére posudzovali jednotlivé návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Malíková, pokoj. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča. Nerozčuľujte sa, pani poslankyňa, prihlásili ste sa až po ňom.

    Prosím, pani poslankyňa Malíková, máte slovo, nech sa páči.

  • Chcem povedať, že sa skutočne môžete smiať, koľko chcete vo svojej arogancii, ale jednoducho tu v jednom kuse porušujete rokovací poriadok, manipulujete pri rokovaní Národnej rady, pretože toto sme dostali pred chvíľočkou, a ani všetci, keď dal návrh pán Kováč, všetci za predsedníckym stolom ste tie materiály nemali. Takže, pán Orosz, keby ste si ako právnik ctili právo, tak by ste sa prestali nahlúplo usmievať a dali mi za pravdu.

  • Pani poslankyňa - procedurálny návrh. Ubezpečujem vás, že tie materiály sú tu takisto ako aj u ostatných poslancov. Nehovorte za nás, ktorí tu sedíme.

    Vraciam sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhol, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny. Prosím, dávam o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    V poradí druhý procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Kováč, je, aby sme doplnili program rokovania 17. zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho máte písomne predložený v materiáloch, ktoré ste teraz dostali. Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh bol prijatý.

    Prosím, ďalší procedurálny návrh bude predkladať pán poslanec Gašparovič.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    po návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Kováč a Národná rada ich odhlasovala, mám procedurálny návrh a dúfam, že sa pripoja aj ostatné kluby, aby sme do rokovania programu tejto schôdze zaradili zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ho Národná rada ruší, aby sme prijali uznesenie, že Národná rada bude voľne stavať program podľa návrhu vlády bez prerokovania vo výboroch. Môžeme ho doplniť aj o to, že rušíme výbory a Národná rada bude rozhodovať a zasadať, kedy bude chcieť vláda a tak, ako rozhodne koaličná rada. Pretože nepoznám parlamentný systém a parlament vo svete, ktorý by takto porušoval legislatívny postup, ktorý by takto porušoval demokraciu v parlamente.

    Áno, pán poslanec Mikloško, skutočne nepoznám, kde by sa legislatívny postup a rokovací poriadok takto ignoroval.

  • Prosím pokoj.

    Pán poslanec Gašparovič, poznáte § 24, keď Národná rada podľa tohto paragrafu na návrh poslanca aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy môže presunúť body programu alebo zlúčiť rozpravu o dvoch a viacerých bodoch a možno zaradiť do programu schôdze ďalšie body. Takže si myslím, že sám nemyslíte vážne, aby som dal hlasovať o tomto návrhu, aby sme stiahli rokovací poriadok z obehu, ľudovo povedané. Nie.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči, váš procedurálny návrh.

  • Predkladám, pán predsedajúci, alternatívny návrh k návrhu pána poslanca Gašparoviča, ak by neprešiel. Môj alternatívny návrh znie, aby bola zriadená parlamentná komisia, ktorej úlohou bude pripraviť návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zosúladí právny stav s faktickým stavom. To znamená, že z parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky sa stáva detašované pracovisko vlády Slovenskej republiky. Je to hanba predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, je to hanba vedenia tohto parlamentu, že nemáte dostatok hrdosti, aby ste sa vzopreli diktátu vlády Slovenskej republiky. Zatiaľ sme v parlamentnom systéme vlády, a nie v kancelárskom systéme vlády. Čiže ešte raz, je to vaša hanba, pán predseda Národnej rady, a je to vaša hanba, vedenia tohto parlamentu, že sa podvoľujete diktátu a tlaku vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dávam procedurálny návrh, aby Národná rada ustanovila skupinu poslancov, ktorí by vykonali poslanecký prieskum na Najvyššom súde a na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s predloženým návrhom na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoj návrh zdôvodňujem takto. V súvislosti s týmto predloženým návrhom minister spravodlivosti, ktorý je predkladateľom návrhu, je jeden zo sporných stránok tohto sporu, ktorý vznikol na Najvyššom súde. Nebolo dosiaľ zasadnutie disciplinárnej komisie, ktorá by rozhodla o tom, čo sa vlastne stalo na Najvyššom súde a či pán doktor Štefanko ako podpredseda Najvyššieho súdu naozaj vykonal činy, ktoré boli v rozpore so zákonom. Takisto nezasadal ani nezávislý súd, ktorý by posúdil spor, ktorý prebieha na tomto...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, k vášmu procedurálnemu návrhu poviem toľko. Samozrejme, že je naň právo, ale pri predmetnom bode prerokúvania. Teraz prerokúvame niečo celkom iné. Uplatnite ho vtedy, keď budeme prerokúvať bod odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Prosím, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    nakoniec aj vážený pán predseda,

    pán predseda Národnej rady už niekoľkokrát zdôraznil, že bude intenzívne bojovať o to, aby sa zväčšili jeho kompetencie. Žiaľ, musím konštatovať, že ani minimálne nevyužíva kompetencie, ktoré v súčasnosti má, čoho nakoniec dôsledkom bola aj streda. Ale žiadam od predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vysvetlil skutočnosť, ako je možné, že počas pléna Národnej rady rokuje výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Prosím, procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská. Formulujte návrhy, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Navrhla by som, keď máme rozšíriť dnešný program, aby sme ho rozšírili o bod, ktorý by ctil túto snemovňu, a to je odvolanie a vyslovenie nedôvery tejto vláde, ktorá s vami robí, čo chce. Vy porušujete všetky princípy parlamentarizmu a kontroly tejto vlády parlamentom.

    Chcem vám pripomenúť jednu vec, pán podpredseda. V septembri má končiť monitoring Slovenska v Rade Európy. Vy si myslíte, že po takomto správaní sa, keď nerešpektujete zákony, keď tu necháte skutočne priebeh takýmto veciam a tvárite sa, že neviete o politickom výpalníctve, tvárite sa, že neviete o odpočúvaní občanov tohto štátu, pán predseda parlamentu, prosím vás, ujmite sa vedenia tejto schôdze, aby ste sa nezbavili zodpovednosti.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda sediaci na mieste predsedu výboru,

    dovolím si predniesť alternatívny procedurálny návrh s návrhom poslanca Brňáka a pána Gašparoviča. Navrhujem, aby sa zriadila v tomto parlamente komisia, ktorá zosúladí rokovací poriadok a Ústavu Slovenskej republiky s koaličnou zmluvou, najmä s jej článkom 7, v ktorom sa jednoznačne a neskrývane hovorí, čo je protiústavne, že každý zákonodarný návrh podlieha predtým, než príde do parlamentu, jednomyseľnému schváleniu koaličnej rady, a tým je parlament absolútne zbytočný. Rozprávame tu iba my poslanci opozície a takmer o ničom, pretože jednoducho...

  • Smiech v sále.

  • Áno, takmer o ničom, pretože...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, uplynul váš čas.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Hlasy a vykrikovanie v sále.

  • Neutíchajúce hlasy v sále.

  • Prosím, ticho.

    Pán poslanec Prokeš, uveďte svoj návrh.

  • Prosím o nový čas, lebo som nemohol hovoriť.

  • Dajte nový čas pánu poslancovi.

    Prosím vás o pokoj.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážení kolegovia, takisto pán predseda parlamentu a pán predsedajúci,

    chcem upozorniť a upriamiť vašu pozornosť na tlač číslo 290 - návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Je úplne jasné, dámy a páni, že v tejto chvíli stojíme pred predčasnými voľbami, pretože ak vláda považuje za nutné žiadať skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení tento zákon, tak to môže znamenať len jediné.

    Ďakujem.

  • Prosím, aký je váš návrh, pán poslanec? Žiadny. Nie je teraz diskusia, žiadam vás o procedurálne návrhy, aby ste ich predložili hneď v úvode vášho vystúpenia.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    V úvode podávam toto: Navrhujem zriadiť komisiu na revíziu skrátených legislatívnych konaní navrhnutých súčasnou vládou.

  • Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.

  • Prečo? Zriadenie komisie je procedurálny návrh. Navyše chcem zdôvodniť, že nový rokovací poriadok bol prijatý práve preto, aby sa lehota na prípravu dala do troch čítaní kvôli skvalitneniu. Dnešná legislatíva ja katastrofálna nielen z úrovne vlády, ale je ešte katastrofálnejšie prerokúvaná aj v parlamente. Mňa ako bývalú podpredsedníčku vlády pre legislatívu táto otázka skutočne veľmi mrzí a neviem sa s ňou akosi zmieriť, preto žiadam tento návrh odsúhlasiť.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dal som procedurálny návrh na vykonanie poslaneckého prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky a Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s návrhom na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozefa Štefanka preto, lebo vy ste navrhli a schválili do programu, že sa tento bod prerokúva na budúci týždeň vo štvrtok. Nato, aby sme mohli urobiť závery k tomuto bodu, je potrebné, aby poslanecký prieskum predniesol správu, ktorá by z hľadiska parlamentu posúdila situáciu a vyniesla objektívne stanovisko. Preto trvám na tomto návrhu a žiadam, aby do času, keď sa bude tento bod prerokúvať, sa tento poslanecký prieskum uskutočnil a priniesol správu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V opačnom prípade sa zrejme bojíte stanoviska nezávislých poslancov v tomto...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Oberhausera. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento procedurálny návrh neprešiel.

    Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    dovoľte mi, aby som v mene dvoch klubov HZDS a SNS vás požiadal o zvolanie politického grémia, pretože to, čo sa už robí v tomto parlamente, je hanba. Skutočne, ak sa tu raz hovorí o vytvorení komisie, o predložení procedurálneho návrhu, možno, pán predsedajúci, budete mať takéto právo, ak si odhlasujete nový rokovací poriadok. Ale zatiaľ nikde v zákone o rokovacom poriadku nie je napísané, že sa najskôr predloží pozmeňujúci návrh alebo procedurálny návrh a potom sa odôvodní. Je len vaším zbožným želaním, aby sa to do nového rokovacieho poriadku dostalo. A vy nemôžete selektovať, o ktorom procedurálnom návrhu dáte hlasovať alebo nedáte hlasovať o tom, čo sa mi páči alebo nepáči. Tak je vhodné, aby sa predseda Národnej rady ujal svojej funkcie a urobil poriadok v tomto parlamente.

  • Podľa vyjadrenia pán predseda zvolá politické grémium po týchto procedurálnych návrhoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby sa o zákone o používaní jazyka národnostných menšín nehlasovalo dnes, aby sa hlasovanie odložilo až na budúci týždeň a zatiaľ aby pán predseda parlamentu Migaš zverejnil koaličnú zmluvu medzi ním, pánom Bugárom a pánom predsedom vlády Dzurindom a pánom Hamžíkom, aby sa národ dozvedel, ako ich vydiera, prečo takým chvatom a cvalom dnes do 19.00 hodiny musíme rokovať, pardon, dokonca do 21.00 hodiny, o tom, či bude alebo nebude schválený jazykový zákon, ktorý vlastne odovzdá celý slovenský juh do maďarských rúk. Pritom v stredu sme nerokovali, lebo vás stihol zrejme pán Bugár celý deň vydierať.

    Ďakujem.

  • Pripájam sa k zvolaniu politického grémia a chcem dať procedurálny návrh, aby sme sa zaoberali na tejto schôdzi aj novelizáciou rokovacieho poriadku, konkrétne budeme navrhovať zrušenie § 66, ktoré definuje poslanecké grémium, pretože ste viackrát ukázali, že jednoducho vôbec nie je potrebné, lebo dehonestujete Národnú radu spolu s vládou a rozhoduje tu 18 ľudí vo vláde plus koaličná rada si tu robí, čo chce. Zákony a ich predkladanie prispôsobujete momentálnemu stavu vo vašej rozhašterenej koalícii bez ohľadu na to, čo Slovensko potrebuje. Ale keď ste sa veľmi ako demokrati oháňali tým, čo potrebujú voliči, prečo sa voličov teraz bojíte? Prečo sa ich nespýtate na to, čo sa deje? Prečo nechcete verejnú diskusiu o veciach, ktoré ich majú zaujímať? Vážení kolegovia poslanci, možno niektorí ste si už dali za niečo amputovať mozog a svedomie, ale myslím si, že by ste sa mali konečne spamätať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám tiež procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znie, aby rozprava o bode, ktorý prerokúvame, normálne pokračovala počas poslaneckého grémia. Poslanecké grémium sa týka piatich ľudí, tých ostatných 144 ľudí - tak sedemnástich ľudí, v poriadku -, ale tých ostatných približne 120 ľudí môže normálne ďalej pracovať.

    Ďakujem.

  • Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal politické grémium. Žiadam členov politického grémia, aby sa zúčastnili na rokovaní.

    Ďalej bude pokračovať rokovanie rozpravou.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič - procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás o prestávku aspoň 15 minút. Som člen poslaneckého grémia, o chvíľu mám vystupovať a v rámci svojho vystúpenia chcem počuť aj predchádzajúcich rečníkov. Nie je to logické, aby sme pokračovali, keď časť poslancov nemôže počúvať rozpravu. Žiadam vás aspoň o 15-mi-

    nútovú prestávku.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem na 15 minút rokovanie Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, pokračujeme ďalej rozpravou k predmetnému bodu. Vystúpi v nej pán poslanec Cagala, po ňom pán poslanec Gašparovič.

    Pán poslanec Cagala, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som hneď na úvod svojho vystúpenia vyjadril názor, ktorým chcem povedať, že nebudem hlasovať ani za vládny návrh zákona, ani za návrh zákona, ktorý podala skupina poslancov. Svoje rozhodnutie odôvodňujem nasledujúcim rozhodnutím. Najvyšším zákonom Slovenskej republiky je Ústava Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému používanie jazyka národnostných menšín každej menšine, a myslím si, že tento dokument je dostatočný na to, aby sme nemali u nás diskriminovaných žiadnych občanov národnostných menšín. Prečo ďalší zákon, ktorý na svete skoro nikde, okrem dvoch krajín, nie je? Myslím si, že je to skôr politická vôľa, ako aj vôľa občanov Slovenskej republiky žijúcich na našom južnom Slovensku, občanov maďarskej národnosti.

  • Hlasy v sále.

  • Pán minister Kňažko, žiadam vás, aby ste sa posadili na miesto navrhovateľa.

    Prosím, pán poslanec, pokračujte ďalej.

  • Ďakujem.

    Viem, že Európska únia nám do svojho rozhodnutia zdokumentovala, že tento zákon je potrebný, že ho musíme prijať. Viem, že nie je to len z vôle členov Európskej únie, ale naopak práve tým, že sme tam zanášali rôzne argumenty, najmä niektorí naši kolegovia, ktorí požadovali tento zákon, preto bolo rozhodnutie Európskej únie, aby tento zákon bol na Slovensku prijatý. Ja by som sa ani tak nebál toho zákona, možno momentálne je v dobrej etape, keď sa prijíma. Ale samozrejme, myslím si jedno, že podnikatelia, pre ktorých by sa malo gro zákonov v tomto parlamente prijímať, lebo to sú práve tí, čo tvoria rozhodujúci nielenže národný dôchodok, ale tvoria odvody do tohto štátu - zatiaľ čo som v rôznych funkciách fungoval, fungujem a verím, že aj budem fungovať v budúcnosti, kontakty mám na zmiešaných územiach - žiaden podnikateľ nepožadoval prijatie takého zákona, žiadnemu podnikateľovi nebránilo vykonávanie podnikateľskej činnosti, nechýbal zákon o jazyku národnostných menšín.

    Mám veľa priateľov na tomto území a myslím si, že skôr naopak, mnohí hovoria, treba viacej spolupracovať, treba spájať sily. Neviem si predstaviť, aby na území, kde je väčšina slovenských obyvateľov maďarskej národnosti, keď podnikateľ, ktorý je zo slovenskej oblasti a má tam svoj závod alebo prevádzku a chce zamestnať tamojších ľudí vo vedúcich funkciách, rokoval v budúcnosti cez tlmočníka s vedúcim alebo šéfom tejto firmy. To je nepredstaviteľné a nelogické. Preto si myslím, že vytvárajme zákony, ktoré pomáhajú nielen obyvateľom, ale aj podnikateľom, a nie zákony, ktoré robia prekážky.

    A ešte jedno chcem povedať. Nechcem si ani pripustiť, že tento zákon bude tiež jedným z ďalších problémov na súdoch, kde bude skutočnosťou, že práve v mnohých prípadoch nie dobrý vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorý sa prijme, bude smerovať k tomu, že bude veľa nedorozumení a budeme mať z tohto titulu zákon tiež nie na osoh, ale zákon, ktorý bude robiť prekážky i obyvateľom tohto štátu.

    Dovoľte mi na záver vystúpenia povedať toto. Nezvyknem ani čas vyčerpávať, nie je to potrebné, lebo si myslím, že každý, kto chce pochopiť, chápe, že je to zákon, ktorý ocení história. Preto by som odporúčal všetkým poslancom, aby sme o tomto zákone hlasovali tak ako o zákone o ústave, postavením sa a povedať "som za zákon", "som proti zákonu".

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca sa hlásia pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.

  • Nemám faktickú poznámku. Mám procedurálny návrh a žiadam, aby ste o ňom dali hlasovať hneď, okamžite, bezodkladne, bez rozpravy, ako to pochopíte. Jednoducho žiadam hlasovať o tom, aby sa o 20.00 hodine skončilo toto rokovanie. Dajte hlasovať.

  • Pani poslankyňa, tak kategoricky to neklaďte, pretože v zmysle rokovacieho poriadku nie je nikde napísané, že ihneď musím dať hlasovať. Preštudujte si ho. Už sme hlasovali o tom, že rokujeme dnes do 21.00 hodiny.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcela by som sa poďakovať pánu poslancovi Cagalovi, že v takých neprimeraných podmienkach, za takej neúcty tohto pléna predniesol predsa len svoje vystúpenie. Chcem povedať, že takúto neúctu a takýto teáter, aký je teraz v parlamente, sme ešte nikdy nemali. Necítite to, na akú úroveň sa tento parlament dostal? Preboha, veď je to hanba!

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer vystúpi s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    vystúpenie pána poslanca Cagalu prebehlo a uskutočnilo sa bez prítomnosti predstaviteľa vlády, ktorý definitívne, tuším, zmizol. Je to hlboká ignorácia predovšetkým vedenia parlamentu. Je to zneuctenie aj vás osobne. Ja vás prosím a žiadam, aby ste nedopustili znevažovanie a znižovanie vážnosti parlamentu, veď sme parlamentná demokracia. To myslím teraz smrteľne vážne bez ohľadu na to, či sme opozícia alebo koalícia. Ale predsa nie je mysliteľné, aby fotografi chodili do parlamentu v trenírkach, ako sa na to poukázalo, pretože je to urážka šéfa parlamentu aj predsedu vlády bez ohľadu na to, či ho mám rád alebo nie, a presne to isté je situácia, keď sa teraz rokuje a predkladateľ minister nie je ochotný, aby tu bol prítomný.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta.

    Pán minister, žiadam vás, aby ste si sadli na miesto navrhovateľa zákona. Pán spravodajca...

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať v rozprave. V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Ivan Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pán predsedajúci...

  • Neutíchajúce hlasy v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pán poslanec.

  • V priebehu tejto rozpravy odznelo viac názorov. Dovoľte mi, aby som zareagoval na ten prvý, s ktorým vystúpil pán poslanec Šimko hneď na začiatku rozpravy. Možno ste zabudli, že hovoril o prijatí základnej zmluvy Slovenska a Maďarska, ktorej dáva za vinu, že teraz musíme sedieť a rozhodovať o zákone, ktorý sa týka národnostných menšín.

    Musím sa trošku vrátiť do histórie s konštatovaním, že už od roku 1990 boli slovensko-maďarské vzťahy a vzhľadom na to, že to bolo v rámci takého užšieho vnútropolitického aj širšieho medzinárodnopolitického zmyslu vnímané ako problémové, upriamila sa pozornosť medzinárodnej verejnosti - najmä pod vplyvom udalostí už vtedy na Balkáne, kde bola takisto vojna ako tá, ktorá sa pred niekoľkými dňami skončila, na pozadí niekedy veľmi dramatických interetnických konfliktov v postkomunistických krajinách na Balkáne, Abcházsku, Čečensku a iných - a pod vplyvom často jednostranných informácií o skutočnej realite slovensko-maďarského vzťahu začala medzinárodná verejnosť vnímať tento vzťah ako nejaký neuralgický bod v stredoeurópskom regióne a jeho konsolidáciu ako condicio sine qua non stability a bezpečnosti nielen v strednej Európe, ale v celej Európe vôbec.

    To sa napokon prejavilo aj iniciovaním dosť neobvyklého diplomatického procesu, akým bol vtedy Pakt stability v Európe - pamätáte sa na premiéra Balladura, ktorý ho predkladal podmieňovaním prijatia Slovenska a Maďarska na základe tohto do politických a bezpečnostných európskych štruktúr, normalizáciou svojich vzájomných vzťahov a podobne považovalo ozaj za potrebné a za povinnosť. Faktorom, okolo ktorého sa slovensko-maďarský vzťah zauzľoval a ktorý vlastne rozhodujúcim spôsobom určoval zmienenú optiku vnímania stredoeurópskej postkomunistickej reality, bola maďarská menšina na Slovensku, politika jej predstaviteľov, ktorá bola najmä vyzdvihovaná, ale aj, a dá sa povedať, že najmä jej zástoj v zahraničnej politike Maďarskej republiky. Táto politika sa snažila vzbudiť dojem, že občania maďarskej národnosti sú utláčaní a Slovenská republika nie je ochotná a dokonca ani spôsobilá poskytnúť také právne garancie, ktoré by zodpovedali európskym normám ochrany národnostných menšín.

    Možno niektorí, ktorí ste boli aj v minulom období v Národnej rade a ešte predtým, si pamätáte, že do Národnej rady prišla ako raportérka poslankyňa Európskeho parlamentu pani Halonnen, ktorá je v súčasnosti fínskou ministerkou zahraničných vecí. Prišla aj k nám do Národnej rady a jej názor na politiku k národnostným menšinám na Slovensku bol otrasný. Dokonca nechcela s nami skoro ani komunikovať, ak sme vyvracali jej názory. Pani Halonnen bola na Slovensku asi trikrát a po tretíkrát písala správu do Rady Európy, kde jedna z viet znie: "Slovensko by malo byť príkladom pre ostatné európske krajiny v riešení otázky národnostných menšín." Trošku som to parafrázoval, ale takto to tam bolo napísané.

    Takže už vtedy predstavitelia európskych krajín vnímali Slovensko ako krajinu, ktorá rieši tento problém a tento problém nikdy ani dnes nie je taký, ktorý by mal brániť Slovenskej republike aj v súčasnosti počas tejto vlády vstupu do európskych organizácií a štruktúr. Už Pakt stability v Európe signalizoval, že postupne ako plynul čas, sa v medzinárodnej verejnej mienke vykryštalizovala predstava a očakávanie, že adekvátnym riešením a fundamentálnym príspevkom ku konsolidácii a normalizácii vzájomného slovensko-maďarského vzťahu, a tým aj k stabilite a bezpečnosti v Európe, budú len zmluvné usporiadania medzi týmito našimi dvoma národmi.

    Chcem, keďže čas mi rýchlo uteká, len upozorniť na to, že podpísaním zmluvy Slovenskej republiky, dá sa povedať, že presvedčivým spôsobom aj vo vzťahu k názorom v Európe sme potvrdili svoju vôľu riadiť sa vo svojich vzťahoch k Maďarskej republike všeobecne uznávanými princípmi a normami medzinárodného práva. Vo vzťahu k maďarskej menšine potvrdila a garantovala v plnom rozsahu dosiahnutý a štátmi dohodnutý štandard ochrany národnostných menšín, čím jednoznačne rozptýlila pochybnosti o svojej spôsobilosti chrániť menšiny v súlade s európskymi normami. Takisto táto zmluva vytýčila hranice legitimity alebo aspoň priestor legitimity na svoju národnostnú politiku. Ďalej napomohla zmenu optiky vnímania slovensko-maďarskej relácie, a to tak vo vnútropolitickom, ako aj v medzinárodnom zmysle slova.

    Otázka maďarskej menšiny sa dostala do polohy - dá sa povedať - občianska integrácia verzus etnický separatizmus a maďarská zahraničná politika zasa do polohy možnej podpory tohto separatizmu. Dosiahlo sa potvrdenie hraníc aj na jednej, aj na druhej strane. Táto zmluva napomohla aj úspech Paktu stability v Európe ako prvej spoločnej zahraničnopolitickej aktivity štátov Európskej únie, a tým k rozptýleniu obáv z možného vývoja konfliktu v geopoliticky takom citlivom priestore, akým je stredná Európa. To nakoniec potvrdila aj vojna v Kosove, kde dôvody tohto konfliktu sú veľmi známe a veľmi blízke problémom, ktoré riešime u nás. A môžem potvrdiť a povedať jednoznačne, že táto zmluva zvýšila pravdepodobnosť úspechu svojho integračného úsilia na jednej strane aj na druhej k smerovaniu do Európskej únie a NATO. Mohol by som ešte prečítať aj niektoré state zmluvy, ktoré o tom hovoria, ale hovorím, nedovolí mi to čas.

    Napriek tomu by som sa chcel ešte pozastaviť nad niektorými problémami, ktoré sú. Budem vychádzať z knihy podpredsedu vlády pána Csákyho, ktorý hovorí o napätí medzi minulou slovenskou vládou a predstaviteľmi menšín, že je problémom, ktorý sa nepodarilo vyriešiť počas veľmi dlhé obdobie. Neviem, či bude hovoriť, že teraz sa to rieši a vyriešilo sa, keď, ako už bolo predo mnou spomínané, návrh tohto zákona naši kolegovia z maďarskej koalície nechcú a nebudú ho podporovať a naša opozícia tento zákon tiež neprijíma. Preto mi možno pán minister vo vystúpení povie, komu vlastne tento zákon predkladá a komu je určený, keď ho nechce ani opozícia a viac-menej ani tí, komu je smerovaný. Takže koalícia si ho robí pre seba.

    Je veľmi zaujímavé v tejto knihe - vidím, že už to nedokončím -, kde pán podpredseda vlády hovorí, že maďarské politické strany zdôrazňujú, že musí byť stanovený rozdiel medzi politickou úrovňou a ochranou práv menšín. Mali by sme teraz hovoriť, v čom vlastne má ten rozdiel spočívať. Potom v závere kapitoly naznačuje, že Maďari neprijmú také vysvetlenie odmietnutia ich požiadaviek, aké sa uvádzajú, že iné menšiny toľkými právami nedisponujú. To je tiež veľmi zaujímavé, aby sme hovorili, ktoré menšiny koľkými právami disponujú a akými právami chcú disponovať naši predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku. Vidím, že už nemám čas, preto ostatok svojho vystúpenia budem môcť predniesť, keď sa prihlásim ústne.

    Zatiaľ pekne ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Páni poslanci, poslankyne, dôrazne vás žiadam, aby ste vypli mobilné telefóny a nerušili rokovanie.

    S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča vystúpia poslanci, ako sú uvedení na svetelnej tabuli. Ako posledná je pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Slobodník, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Gašparovič hovoril aj o medzinárodných kontextoch, teda hovoril aj o maďarskej strane aj o slovenskej strane. Ja na to nadväzujem. Mám dokument, vládny program Maďarska, vládnucich tried už napísaný po marci 1999, to znamená po vstupe Maďarska do NATO, po prijatí Maďarska do NATO, pretože sa tu hovorí už ako o fait accompli, ako o hotovej veci. A sú tu také veci, ktoré dávam do vašej pozornosti, že základnou pozíciou tejto prehlbujúcej sa spolupráce medzi stranami strednej Európy by malo byť riešenie problému menšín v regióne v súlade s európskymi normami. A tak sa spytujem: Je európskou normou to, keď v maďarskom parlamente napriek existujúcemu zákonu číslo 77 z 20. októbra 1993 nie je ani jeden predstaviteľ 13 menšín, hoci to bolo schválené v parlamente? Je európskou normou riešenia problémov menšín to, že v Maďarsku sa nazýva takzvanými slovenskými školami päť základných škôl, ktoré sú v Békescsabe, Szarvasi, Budapešti a ešte v ďalších mestách, kde sa všetky predmety v základných školách vyučujú po maďarsky a je tam denne len hodina slovenčiny? A, samozrejme, vzniká tu otázka priamej reciprocity. Prečo by slovenská menšina, ktorá je takisto nie autochtónna, ako nie je autochtónna maďarská menšina na Slovensku, mala mať desaťnásobne nižšie práva? Poukazujem aj na túto skutočnosť, lebo aj o nej treba hovoriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na slová pána poslanca Gašparoviča by som chcel podotknúť to, o čom som vlastne už aj ja trošku začal hovoriť, pre koho je vlastne tento návrh zákona, ktorý pripravovalo ministerstvo kultúry. Pre maďarskú koalíciu asi ťažko, tá ho neprijíma. Pre slovenskú verejnosť asi ťažko, tá ho nepotrebuje. Nuž teda pre koho? Pre nejaké neidentifikovateľné zahraničie, ktoré tu zhodou okolností nežije?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča by som nadviazal v tom bode, kde hovoril o návšteve pani Halonnen na Slovensku. Pani Halonnen skutočne zmenila svoj názor, keď niekoľkokrát navštívila Slovensko a pozrela sa, ako to tu naozaj vyzerá. Je veľmi smutné, že zmienka o Slovensku v zahraničí je a bola a, bohužiaľ, stále zotrváva na úrovni, že dobre že si neopekáme príslušníkov menšín na ražni. Je to podobná situácia, ako bola vytvorená o Kosove. Boli šírené také isté dezinformácie, aby sa pripravila pôda na to, čo sa tam nakoniec uskutočnilo. Veľmi sa obávam, že sa dostávame do veľmi podobnej polohy aj u nás a môžeme skončiť veľmi podobne. Ja by som len rád poukázal na to, že maďarstvo vedie, vlastne maďarské vlády, nech boli akékoľvek, viedli tisíc rokov asimilačnú politiku a pokračujú v nej ďalej nezávisle od toho, aký režim tam kedy vládol. Dodnes sa vlastne vedie asimilačná politika v Maďarskej republike a vlastne krik, ktorý robí Maďarská republika a maďarské vlády aj cestou svojich menšín, aj tej tu na Slovensku, resp. jej politických predstaviteľov, je krik zlodeja, ktorý kričí, chyťte zlodeja, keď obviňuje iné krajiny, v tomto prípade nás, z činov, ktoré robia oni tam. Je veľmi smutné, že sa tu nedokáže ani jeden príslušník po maďarsky hovoriacej menšiny, politicky angažovaný, postaviť a povedať: "Vážení, nie je to pravda." Som veľmi rád, že sa našli takí hrdí Maďari vo Vojvodine, ktorí to dokázali povedať v kritických chvíľach, v ktorých Srbsko bolo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka, prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Gašparoviča o poznatky z minulotýždňového pobytu v Rade Európy v Štrasburgu, kde pán poslanec Fico a ja sme sa zúčastnili na prvom prerokúvaní monitorovacej správy, ktorá je zatiaľ neverejná, preto nebudem hovoriť o nej v detailoch. Ale v časti práv národnostných menšín, myslím si, že neprezradím žiadne štátne tajomstvo, keď obidvaja spravodajcovia, ktorí tu boli v máji tohto roku, uviedli, že práva národnostných menšín na Slovensku sú dobre chránené - well protected. Je tak, pán Fico? Čiže teraz sa pýtam príslušníkov národnostných menšín, či aj pri takomto konštatovaní majú ešte pocit, že ich stanovisko k vládnemu návrhu zákona a k situácii, aká je v právach menšín na Slovensku, si myslia, že budú dávať dobrý signál smerom k Rade Európy, ale aj do zahraničia, ak budú vystupovať proti tomuto návrhu zákona.

    Včera na začiatku tejto rozpravy som uviedla, že vládny návrh zákona nepodporím, pretože nebol zosúladený alebo nebol spoločný s príslušníkmi národnostných menšín, nielen so Stranou maďarskej koalície. A ak má byť tento návrh zákona platný a nielen platný, ale aj užitočný, pretože je určený im, mal byť dosiahnutý kompromis. Preto nemôžem podporiť ani jeden, ani druhý návrh zákona. Len chcem uviesť, že ani Rada Európy už dnes nevníma postavenie národnostných menšín na Slovensku ako diskriminačné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek, po ňom pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec Sitek, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    kým budem hovoriť k zákonu, chcel by som týmto požiadať pána ministra Kňažka, aby sa verejne ospravedlnil tejto snemovni za to, čo vyviedol v stredu, keď na šesť hodín musel odísť a tento parlament sa nemohol venovať tomuto zákonu. Mne sa raz stalo ako ministrovi obrany, keď zasadala Rada obrany štátu, že som prišiel o 15 minút neskoršie, za to ma, ako sa ľudovo povie, pán predseda Gašparovič "zjazdil" oprávnene, aj keď mohol aj svojich ministrov tak zjazdiť po druhý raz, a verejne som sa ospravedlnil. A ešte podotýkam, že člen Rady obrany štátu nie je zastupiteľný. Čiže keď pán Kňažko sa zúčastnil na zasadnutí vlády a pán premiér sa zabudol včera ospravedlniť tejto snemovni, tak by som požiadal pána ministra, aby sa po mojom vystúpení verejne ospravedlnil, lebo potom treba zmeniť volebný zákon, ten, čo máme predložený, že občania Slovenskej republiky budú voliť vládu a tá vymenuje potom parlament.

    A teraz k samotnému zákonu. Dlhé mesiace zamestnávame verejnosť nepodstatnými vecami. Zatiaľ čo sa nahlas hovorí o menšinovom jazykovom zákone, privádza táto vláda sústavným tichým zdražovaním obyvateľov Slovenska doslova na žobrácku palicu. Pýtam sa, či je to ešte slovenská vláda. Myslím si, že je to vláda pod gesciou Strany maďarskej koalície. Keď sa prenesieme niekoľko mesiacov dozadu, tak vidíme, ako sú požiadavky Strany maďarskej koalície stupňované. Najprv to bolo vyhlásenie, že buď budú mať troch členov vlády, alebo nebude vláda. Potom to bolo, že buď budú mať predsedu správnej rady Pozemkového fondu, alebo odstúpi minister Koncoš. Majú. Buď dostanú 170 mil. korún na národnostné menšiny, alebo nebude rozpočet. Dostali. A teraz máme ďalšiu podmienku, že buď bude schválený zákon o národnostných menšinách, alebo budú uvažovať o vystúpení z koalície. Čiže vláda je tlačená do kúta a myslím si, že je už vytlačená z kúta, že už je na balkóne a o chvíľu spadne. Čím prv sa tak stane, tým bude lepšie.

    Keď sa ďalej prenesiem za posledné štyri roky a hodnotenie komisárov, ktorí tu boli, tak jednoznačne bolo dokázané, že všetky práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli nadštandardné, tak ako to hodnotili vo svojich správach. Pri básnení o tomto zákone sa často používa slovo tolerancia. Hovorím to predovšetkým Strane maďarskej koalície, aby som vyzval pána Mészárosa, aby ma teraz počúval.

    Počas môjho pôsobenia na ministerstve obrany položili v Komárne vojaci vence nielen k pamätníku padlých legionárov, ale vzdali česť i pri hrobe ich nepriateľov kunovských boľševikov. Aj tak si predstavujem toleranciu a vzájomnú úctu. Ako si ju predstavujú poslanci maďarskej koalície, ktorí najviac omieľajú slovo tolerancia, to sme sa mohli presvedčiť priamo v tomto parlamente, keď sme povstali, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku obetí Malej vojny z marca 1939. Páni poslanci maďarskej koalície provokatívne odišli zo sály. Tak aká tolerancia, pán Kvarda, ktorú ste vo svojom príspevku uvádzali? Ukážte mi, prosím, kto z prítomných pánov poslancov maďarskej koalície v rámci historického zmierenia položil kytičku kvetov na hrob dievčaťa, ktoré zavraždili maďarskí žandári na Vianoce 1938 v Šuranoch? Vysvetlite mi, prečo Mestské zastupiteľstvo v Komárne, ktoré ovláda maďarská koalícia, odmieta povoliť výstavbu pamätníka sv. Cyrila a Metoda na verejnom priestranstve?

    Páni maďarskí poslanci majú plné ústa Európy, ale iba keď sa im to hodí. Spolupatróni Európy im však zjavne prekážajú. Toto je tolerancia na durayovský obraz. Durayovci a bugárovci nepoznajú slovo dávam, používajú len slová ja chcem a ty daj. Dnes platíme daň za koaličné sľuby. I preto v čase, keby sme tu mali riešiť vážne ekonomické problémy, musíme sa zaoberať týmto nezmyselným zákonom. Páni poslanci maďarskej koalície pokrytecky tvrdia, že zákon nie je zameraný proti Slovákom a platnému štátnemu jazyku.

    Na druhej strane sa však ich predstaviteľ v "markízáckom" Site preriekol, že tento zákon má eliminovať súčasný zákon o štátnom jazyku. V slovníku cudzích slov je napísané, že slovo eliminovať znamená vylúčiť, odstrániť, vypustiť. Vykľulo sa šidlo z vreca. Tolerantní durayovci potrebujú akoukoľvek formou tohto zákona vylúčiť slovenský jazyk ako jediný štátny jazyk v Slovenskej republike. Ich cieľom je vytvoriť jazykový babylon, v ktorom sa ľudia budú deliť podľa etnických princípov a prestanú si rozumieť. Všetci veľmi dobre vieme, ako dopadla Babylonská veža. Všetci vidíme, že slovenskí rodičia na juhu musia dávať deti do maďarských škôl, pretože slovenské v ich obci nie sú. Chcel by som sa dožiť, aby poslankyne za Stranu maďarskej koalície a ich dcéry sa niekedy vydali do Maďarska a dochádzali 20 km so svojimi synmi a dcérami do základných škôl, tak ako to robia slovenskí občania asi v 80 obciach na Slovensku, keď dochádzajú 20 km za slovenskými školami vo vlastnom štáte.

    Všetci vidíme, ako je slovenčina na našom juhu vytlačená zo spoločenského života. Prečítam vám, čo napísal jeden profesor, vysokoškolský učiteľ, budem ho citovať, volá sa prof. Ing. Ján Babčan: "Počas 30-ročného pôsobenia na poste vysokoškolského učiteľa som sa takmer polovicu času pravidelne zúčastňoval na prijímacích pohovoroch ako člen i predseda komisie. Potešilo ma, keď absolvent maďarského gymnázia napríklad z Dunajskej Stredy perfektne zvládol otázky prijímacieho pohovoru. Ešte viac ma potešilo, keď mi iný uchádzač maďarskej národnosti na moju otázku, ako to, že tak perfektne hovorí po slovensky, prezradil, že chodil do slovenského gymnázia, pritom som vedel, že v ich meste bolo i maďarské. Rodičia zrejme vedeli, že sa pôjde študovať na slovenskú vysokú školu, a tak sa rozhodli pre slovenské gymnázium.

    No zažil som aj trápne chvíle, keď sa študentka z blízkeho Senca nedokázala vyjadriť k otázke člena komisie ani po slovensky, ani po rusky, ani po anglicky. Žiaľ, po maďarsky z nás nikto nevedel. Zostali nám len výčitky. Nevedela odpovedať na otázky alebo nevedela hovoriť po slovensky? Či nerozumela otázkam? Oveľa horšie boli prípady, keď sme sa ako-tak dohovorili. Študent nastúpil na štúdium, ale ešte pred koncom prvého ročníka zo štúdia odišiel, pretože mu slovenčina na prednáškach v učení a pri skúškach robila neprekonateľné ťažkosti. Píšem len o maďarských študentoch, lebo u iných sa jazykové problémy nevyskytovali. To, o čom píšem, neboli len ojedinelé prípady. Zažil som ich viac a podobné mali aj pedagógovia z iných škôl. Preto nemôžem pochopiť, prečo predstavitelia maďarskej menšiny, mnohí z nich aj vysokoškolskí učitelia, presadzujú požiadavky absolvovania prijímacích pohovorov bez rozdielu či na stredné alebo vysoké školy v maďarskom jazyku. Zakrývajú to síce materinským jazykom, podstata je však jasná. Vari si len nemyslia, že počas dvoch či troch prázdninových mesiacov si uchádzači osvoja slovenčinu tak, aby mohli študovať na slovenskej vysokej škole? Predovšetkým rodičia, ale aj politickí predstavitelia by mali cítiť zodpovednosť za to, ako sa mladí na svoje ďalšie štúdium pripravia. Uznáva sa to ako samozrejmosť, ak chce ísť mladý človek študovať do Nemecka, Anglicka a podobne. Slovensko nie je pre našich maďarských spoluobčanov cudzina, ale aj pre domáce prostredie platí zásada, že sa každý uchádzač o štúdium v slovenskom prostredí musí náležite pripraviť. Práve v záujme mladých by malo byť, aby sa diskusie v materinskom, teda maďarskom jazyku pri prijímacích pohovoroch vôbec neotvárali. Skôr naopak, aby predstavitelia národnostných menšín viedli svojich k čo najlepšiemu ovládaniu jazyka tých škôl, na ktorých sa mladí chystajú študovať."

    Na základe týchto uvedených skutočností budem hlasovať proti tomuto zákonu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Hudec a pán poslanec Kotian. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Pán poslanec Hudec, máte slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Žiaľbohu, nielen v poslaneckom návrhu zákona, ale aj vo vládnom návrhu zákona je ustanovenie, navrhuje ho § 8 ods. 1, v ktorom sa dáva prednosť ustanoveniam tohto vládneho návrhu zákona pred zákonom o štátnom jazyku. Je to faktická likvidácia zákona o štátnom jazyku. Teda aj tá drvivá väčšina poslancov Národnej rady, ktorá aj v minulom období sedela v tomto parlamente a hlasovala za zákon o štátnom jazyku, musela zmeniť svoj názor. Verím, že nie názor, ale musí tak hlasovať, pretože majú nôž, politický nôž na krku, že jednoducho potrie tento návrh, tento zákon o štátnom jazyku. Taká je pravda.

    Pán poslanec Sitek, toto je ešte horšia skutočnosť, než ste povedali vo svojom vystúpení.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kotian, prosím.

  • Pán poslanec Sitek spomínal toleranciu. Vymenoval niektoré príklady, ale nepovedal všetko. Veď sme boli svedkami aj v minulosti, že na začiatku školského roku sa dvíhala maďarská zástava. Na začiatku školského roku sa hrá maďarská hymna. A je to na území suverénneho slovenského štátu, Slovenskej republiky.

    Podpredseda Csemadoku brúsi kosy, aby nás hnal z juhu Slovenska až po Tatry. Viete, ale na druhej strane, áno, boli to skutočné slová, pán poslanec, vy sa tomu smejete, ale bol to skutočný stav. A predstavte si, že to nikto nedementoval z maďarských politických predstaviteľov, že to prekáža vzájomnej spolupráci, spolužitiu. Viete nielen slová pertraktovať, spolužitie, vzájomná úcta, ale treba tieto hodnoty aj dodržiavať a ukázať, že takáto možnosť tu existuje.

    Chcel by som len doplniť pána poslanca Siteka, že zabudol pripomenúť, aký je stav aj v Rade vlády pre národnosti, kde začína byť situácia taká, že maďarská národnostná menšina, ktorá má tu prevahu, začína vydierať ostatné národnosti. Veď na Úrade vlády politici z maďarskej koalície obsadili všetky finančné a rozhodovacie kanále aj na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Na týchto kľúčových postoch pri udeľovaní výšky dotácií pre menšinové kultúrne zväzy sedia Maďari, ktorí rozhodujú o tom, koľko peňazí od slovenských daňových poplatníkov dostanú jednotlivé národnostné zväzy. A tým potom iné nezostáva len súhlasiť s tým, čo Pál Csáky predloží na posúdenie. Toto sú, prosím vás, fakty.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, po ňom pán poslanec Nagy.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vážený pán minister kultúry Slovenskej republiky,

    chápem pána ministra kultúry, že sa mu ťažko sedí v tejto sále, kde sa pácha terajšou vládnou koalíciou ďalšia politická ohavnosť na slovenskom národe. Ale skutoční spoluvinníci by tu mali sedieť tiež, myslím tým pána podpredsedu vlády Csákyho a pána podpredsedu vlády za SDĽ Fogaša, pretože aj existujúci zákon, podotýkam alebo zdôrazňujem správne, že šitý veľmi horúcou ihlou je posielaný do parlamentu po častiach, ako keby bol vojnový stav, je naozaj nedôstojným príspevkom, toľko proklamovaným k šíreniu demokracie, princípov právneho štátu v Slovenskej republike.

    Po tejto preliminárnej otázke si treba položiť otázku, ktorú by si mal položiť každý právnik, v čom spočíva kauza efficiens proxima tohto zákona. Treba povedať, že ešte v roku 1994, keď ešte uverejňovali v Novom čase aj články opozičných politikov, som napísal na 30 riadkov článok Slovenská republika, skúšobné laboratórium nemeckej a maďarskej národnostnej problematiky. Na moje veľké prekvapenie asi o dva týždne sa ohlásila jej excelencia veľvyslankyňa Nemeckej spolkovej republiky alebo presnejšie Spolkovej republiky Nemecko a žiadala, aby som jej vysvetlil, čo som týmto svojím vyjadrením chcel povedať. Chcel som povedať asi toľko, že aj Európska únia, aj Nemecká spolková republika, aj ďalšie krajiny, ktoré majú geopolitické záujmy, ktoré sa predtým nazývali honosnejšie imperiálnymi záujmami - podotýkam alebo zdôrazňujem, že Slovenská republika ich nikdy nemala ani nedefinovala -, potrebujú si niektoré postupy odskúšať.

    Vojna v Juhoslávii ukázala, že ľudský faktor nie je podstatný, že je podstatné ísť po veciach. Takouto vecou je aj národnostná politika, ktorá je pre niektoré krajiny súčasťou geopolitiky a ich imperiálnych záujmov. Slovensko bezpochyby patrí do sféry geopolitických záujmov Maďarska ako susedného štátu. A iste patrí aj do sféry geopolitických záujmov štátov Európskej únie, ale aj štátov NATO. Veľmi radi si preto odskúšavajú postupy, ktoré v budúcnosti môžu použiť aj v iných krajinách. Ak by mysleli inak, potom by nerobili nátlak na Slovenskú republiku, aby prijímala neštandardné postupy, aby odskúšavala to, čo v iných krajinách bolo dávno odmietnuté alebo odmietané.

    Štát vo svojej podstate je inštitúcia zložená z ľudí, občanov a inštitúcií, či už štátnych, politických alebo verejných. Ako taká multifaktorálna inštitúcia v zmysle systémovej analýzy potrebuje predovšetkým komunikačné prostriedky. Odpradávna sa vie, že jazyk je takým spoločenským komunikačným prostriedkom. Panovníci od najstarších čias vedeli, že ak chcú štát integrovať, potrebujú okrem dobrých ciest dosiahnuť aj to, aby sa občania dorozumeli. Preto v ústavách mnohých krajín sa už dávno, pred mnohými stáročiami objavovali zákonníky, v ktorých sa hovorilo - a to najmä v krajinách, kde bolo viacero národností -, že ten-ktorý komunikačný prostriedok toho-ktorého etnika sa stáva štátnym komunikačným prostriedkom.

    V Slovenskej republike sme museli vybojovať viacročný zápas o to, aby sa prijal takýto zákon, ktorý stanovil slovenský jazyk ako dorozumievací komunikačný prostriedok pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Už vtedy vtedajšia časť dnešnej vládnej koalície, honosne nazývaná Verejnosťou proti násiliu, robila všetko možné, aby sa na Slovensku neprijal zákon, ktorým by sa ustanovil jeden komunikačný prostriedok pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Až Mečiarova vláda prijala zákon, ktorým bolo povedané, že slovenský jazyk je jediným komunikačným prostriedkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Pokusy ustanoviť viacero komunikačných prostriedkov boli aj v Strane demokratickej ľavice, kde je silná promaďarská loby, boli aj v maďarskom KDH, ktoré dokonca pripravilo v roku 1992 návrh ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa táto požiadavka jednoznačne a nepokryto objavuje. Obhajovalo ju, samozrejme, aj KDH.

    Vážení páni poslanci, hovoril som maďarské KDH, ale aj súčasné, nie parlamentné KDH, MKDH. Zdôrazňujem, že táto požiadavka bola zahrnutá vo všetkých terajších programoch vládnych strán. Prosím, aby sa poslanci týchto strán nevyhovárali pri svojich vystúpeniach na to, že Mečiar sľúbil prijatie takéhoto zákona, že sú tlačení Európskou úniou. Nič také nie je legitímnou požiadavkou. Legitímnou požiadavkou je to, že terajšia vládna koalícia, aby si zabezpečila aj naďalej vládnutie, musí vyhovieť tlaku maďarskej opozície, aby takýto zákon schválila. V opačnom prípade hrozí rozpad terajšej vládnej, už aj tak veľmi naštrbenej koalície. V každom demokratickom štáte totiž platí, že je potrebné prijať iba jeden zákon ako komunikačný prostriedok.

    Pre tých, ktorí vyznávajú ako vzor terajšiu superveľmoc Spojené štáty americké, odcitujem niekoľko ustanovení zo zákona, ktorý bol prijatý v Kongrese alebo ktorý sa nazýval Bill-Emersonov zákon o uzákonení anglického jazyka z roku 1996, kde je jednoznačne povedané, že Spojené štáty pozostávali z jednotlivcov a skupín s rôznym etnickým, kultúrnym a jazykovým pozadím, to je článok I. V článku IV sa hovorí, aby sa zachovala jednota v rôznosti a aby sa zabránilo deleniu podľa jazykových hraníc, by si federálna vláda mala udržať jazyk, ktorý je spoločný všetkým ľuďom. Angličtina je historicky spoločným jazykom a výhodným jazykom Spojených štátov. Účelom tohto titulu je pôsobnosť prisťahovalcov lepšie sa asimilovať a pomôcť plne využiť hospodárske, pracovné príležitosti Spojených štátov. Naučením sa angličtiny nadobudnú prisťahovalci jazykové zručnosti a vzdelanosť potrebnú na to, aby sa stali zodpovednými občanmi, produktívnymi pracujúcimi Spojených štátov. Používanie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlásia páni poslanci Kalman, Švantner, Andrassy, Mészáros, Kotian, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Hofbauer ako posledný. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ak mi dovolíte, nemám faktickú pripomienku, ale procedurálny návrh.

    Už dva dni sme svedkami prerokovania uvedených návrhov zákonov, kde odznievajú v diskusii rôzne názory za a proti. Myslím si, že pri takom kontroverznom zákone a takom dôležitom zákone by sme skutočne mali byť oboznámení so všetkými podmienkami, so všetkými požiadavkami, názormi. Žiaľ, v tomto parlamente je veľmi málo, s výnimkou maďarskej národnostnej menšiny v podstate nikto z iných národností nevystupuje. Preto dávam procedurálny návrh, aby Kancelária Národnej rady zabezpečila ešte pred hlasovaním k týmto zákonom zápis z Rady vlády pre národnosti, o ktorej sa tu hovorí, k jednému i druhému zákonu. Myslím si, že podstatným spôsobom nám priblíži pozície, stanoviská i požiadavky jednotlivých národnostných menšín a zároveň budeme vedieť, aké Rada vlády pre národnosti k jednotlivým zákonom prijala svoje stanovisko alebo odporúčania. V prípade, že by sa to nepodarilo zabezpečiť z technickej stránky, som presvedčený, že pán minister kultúry je informovaný, pretože sa so svojou funkciou zúčastňuje na zasadaní rady a mohol by nás potom o týchto skutočnostiach aspoň informovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rokujeme o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. My ale vieme, že vlastne rokujeme o zákone o používaní maďarského jazyka na území Slovenskej republiky a pozrime sa do rokovacej sály. Z maďarských poslancov tu sedí jeden poslanec. Taký je záujem o tento zákon, taká je úcta k zákonu zo strany maďarskej menšiny. Všimnite si túto skutočnosť, poslanci vládnej koalície, a všimnite si tento fakt aj vy občania a voliči vládnych politických strán a po realizácii uvedeného zákona v praxi uvidíte zmenu, ktorá sa udeje vo vzťahu maďarských spoluobčanov k štátotvornému národu. Uvedomte si potom, za čo a za koho ste hlasovali vo voľbách.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Andrassy.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Chcem zareagovať na ostatného rečníka pána Cupera a chcem mu povedať, že neviem, aké loby vplýva práve počas jeho vystupovania a príprave jeho diskusných príspevkov, ale môžem mu povedať, že v Strane demokratickej ľavice žiadne maďarské loby neexistuje. Ďalej mu chcem povedať, že za Ústavu Slovenskej republiky hlasovali a som rád, že za ňu hlasovali poslanci Strany demokratickej ľavice, ale hlasovali za túto ústavu takisto aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a takisto aj za Slovenskú národnú stranu a žiadna Európska únia a žiadni vysokí komisári nás v roku 1992 nenútili, aby sme do § 34 dali ustanovenie, že menšinám zaručíme právo používať ich materinský jazyk v úradnom styku. Chcem vám povedať, že tento zákon, vládny zákon o používaní jazykov národnostných menšín vôbec neohrozuje a nejde proti zákonu, ktorý určuje používanie štátneho jazyka. Tento zákon len umožňuje to právo, za ktoré hlasovali aj vaši poslanci pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Mészáros - faktická poznámka.

    Prosím pokoj, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mal by som k vystúpeniu pána poslanca Cupera iba jednu pripomienku. Chcel by som mu pripomenúť, že Nemecká spolková republika nemusí odskúšavať postupy v súvislosti s používaním jazykov národnostných menšín na Slovensku. Nemecká spolková republika totiž v krajinskej republike Alsasko má zákon o používaní jazykových národnostných menšín pre Lužických Srbov.

    A ešte by som chcel pripomenúť, že moji kolegovia zasadajú, teda je zasadnutie klubu SMK, z toho dôvodu teraz práve nie sú prítomní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kotian - faktická poznámka.

  • Chcel by som iba doplniť pána poslanca Cupera...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj, sledujte, čo hovoria ostatní.

  • ... v tom, že napríklad 34 členských krajín OBSE uvádza, že má len jeden oficiálny úradný jazyk, čiže štátny jazyk, pričom 21 štátov má v rôznej podobe zakotvenú ochranu jazykov menšín. Ani jeden z týchto 21 štátov však nemá špecifický samostatný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Vážení, zdôrazňujem, ani jeden z týchto štátov. Takže Slovensko sa začína stávať nejakým pokusným králikom. Ak im to dodnes nikto nevyčíta, môžeme len usudzovať, že v týchto krajinách sú predstavitelia menšín korektní a sú spokojní s vymoženosťami, ktorými disponujú. Z uvedeného dôvodu by sme sa mali snažiť aj o prijatie kódexu pre menšiny, aby sa viac v Európe neobjavovali nové Kosová.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na časť vystúpenia pána poslanca Cupera, kde hovoril o tom, že sa prijíma tento zákon aj preto - aspoň tak to tu vykladal aj pán minister -, že nás do toho tlačí Európska únia. Domnievam sa, že je veľmi trápne stále rozprávať o tlakoch Európskej únie, pretože potom by sa mala naša vláda zamyslieť nad tým, prečo napríklad Európska únia netlačí na Česko. Česi predsa majú tiež silnú poľskú aj nemeckú menšinu. Sú kandidátmi v prvej vlne na vstup do Európskej únie a nikto od nich nechce žiaden zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Aj keď sa na to pozrieme z hľadiska ústavy, tam sa predsa hovorí o tom, že občania národnostných menšín majú právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Nehovorí sa o tom, či s tlmočníkom alebo bez tlmočníka, čiže na ústavu sa nemožno vyhovárať. Takisto sa v ústave hovorí, že používanie iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Ale nehovorí sa, že v tom zákone musí byť 20 %. Môže to byť zákon, ktorý ustanoví, že menšinový jazyk sa používa v takej obci, kde je 100-percentné obyvateľstvo menšiny. Takže prečo sa tu stále odvolávame na ústavu, keď ju vlastne my sami svojím výkladom potom deformujeme?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Fascinuje ma nekonečné odvolávanie sa na štandard Európskej únie. V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Cupera by som si dovolil doplniť, že Spolková republika Nemecko alebo Nemecká spolková republika má okrem Nemcov 3 milióny Turkov, sú to Turci, ktorí sú už tretiu generáciu v Nemecku. Sú to už deti detí, ktoré sú narodené v Nemecku. Žije tam 1,5 milióna Kurdov. Zabezpečuje takéto niečo a takúto legislatívu Nemecko? Ani náhodou, vôbec sa s tým nezaoberá. Francúzska republika dokonca nemá v ústave ani len zmienku o národnostných menšinách. Každý občan Francúzska je Francúz. Nie je tajomstvom, že vo Francúzsku žije 5 miliónov arabských prisťahovalcov, ktorých materinskou rečou je arabčina, a dokonca aj arabské písmo, a nie latinka. Francúzska republika ako člen Európskej únie, člen NATO, OECD takisto sa s touto problematikou vôbec nijako netrápi.

    Takže je evidentné, že zo Slovenskej republiky sa vlastne vyrába pokusné laboratórium, kde sa odskúšava nie na králikoch, ale na občanoch tohto štátu, ale v laboratóriu, kde sa robia pokusy, spravidla väčšina živočíchov, na ktorých sa takéto pokusy robia, neprežijú.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám jeden procedurálny návrh hneď na začiatku. Navrhujem, aby táto snemovňa odhlasovala, že hlasovanie k tomuto zákonu bude až v utorok, a nie skôr. To je jedna vec.

    A druhá, k vystúpeniu pána poslanca by som chcel povedať len to, že sa tu hrá očividná hra na destabilizáciu Slovenskej republiky. Odznievajú tu skôr argumenty, prečo tento zákon neprijať v záujme, povedal by som, stability celej strednej Európy a práve záujem o stabilitu strednej Európy je dôvodom na neprijatie tohto zákona, a nie na jeho prijatie. Pravdou je aj to, že ak sa pozrieme, ako to vyzerá v zahraničí, tak je úplne jasné, že tí, ktorí najprv urobili etnické čistky, dnes robia najväčší krik, že treba menšiny chrániť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že pán poslanec Nagy nie je v rokovacej sále, preto nemôže vystúpiť. Pán poslanec Tkáč, ktorý bol prihlásený do rozpravy, je na zahraničnej služobnej ceste. Môžem teda konštatovať, že vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy k týmto bodom.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči: Pán poslanec Hudec, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cuper, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Kotian, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Sitek, pán poslanec Kalman, pán poslanec Nagy ústne, pán poslanec Kandráč.

    Takže uzatváram možnosť uplatnenia tohto spôsobu prihlásenia sa do rozpravy a prečítam ešte raz zoznam aj poradie, v akom budem vyzývať do rozpravy: pán poslanec Hudec, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cuper, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Kotian, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Sitek, pán poslanec Kalman, pán poslanec Nagy, pán poslanec Kandráč. Pýtam sa všetkých, ktorí boli prihlásení, čo som ich prečítal. Konštatujem, že áno, tento zoznam bude platný pre ďalšie rokovanie v rozprave k týmto dvom bodom.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči, máte slovo v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Jasovský.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    hostia,

    v prvom rade mi dovoľte, aby som zdôraznil jednu vážnu skutočnosť. Mali sme rokovať o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Bohužiaľ, bol nám predložený iný text. Ten text sa mal volať vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a o zmene zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Teda dostali sme iný text, než označuje názov, a musím povedať, že nie je to iba maličkosť alebo drobná terminologickoprávnická záležitosť, ale ide o veľmi dôležitú záležitosť. Prečo? V každom návrhu zákona, ktorý je zároveň aj novelizáciou iných zákonov, sa musí táto skutočnosť vyznačiť, pretože nevzniká jedna právna norma alebo sa nemení jedna právna norma, ale ide o viac právnych noriem. A o to sa pokúšal aj vládny návrh zákona, aby zakryl túto skutočnosť.

    Nie je pravda to, čo pred chvíľočkou povedal pán poslanec Andrassy - veľmi múdro odišiel z tejto rokovacej miestnosti -, pretože vo vládnom návrhu zákona v § 8 ods. 1 sa jasne hovorí, že všetky ustanovenia tohto zákona majú prednosť aj pred zákonom o štátnom jazyku. Teda v skutočnosti ide aj vo vládnom návrhu zákona o likvidáciu zákona o štátnom jazyku. Takáto je pravda. Keby sme aj uvažovali o tom, že odsek 2 hovorí o zrušení pokút a robí zo zákona o štátnom jazyku zákon bezzubý, ktorý si môže ktokoľvek a kedykoľvek porušiť bez akýchkoľvek možností sankcií, tak skutočnosť, že sa likviduje zákon o štátnom jazyku, je oveľa hrozivejšia. Je to záležitosť, ktorá je veľmi dôležitá a myslím si, že už predseda Národnej rady po zistení tejto skutočnosti nemal právo zaradiť takýto text na rokovania pléna Národnej rady. A preto upozorňujem na to, že nie je možné, aby sme hlasovali o texte návrhu zákona kvôli tejto veľmi vážnej právnej hrubej chybe alebo pokusu o zavádzanie a oklamanie parlamentu Slovenskej republiky.

    Rád by som sa zmienil o jednej veľmi dôležitej skutočnosti, ktorá má čo do činenia s ustanoveniami o ochrane ľudských a občianskych práv. Upozorňujem na to, že návrh zákona, ktorý zavedie kvórum, to je jedno či 10, 15 alebo 20-percentné, či chceme alebo nechceme, v tejto oblasti vytvorí štyri kategórie občanov. Upozorňujem, štyri kategórie občanov s nerovnakými právami.

    V prvom rade to budú občania Slovenskej republiky, ktorých by som nazval normálnymi občanmi, ktorých sa táto skutočnosť nemusí dotýkať. V druhom prípade to budú občania Slovenskej republiky, ktorí budú žiť na území Slovenskej republiky v obciach, kde je určené mimoriadne kvórum alebo iný režim používania jazykov v úradnom styku bez toho, že by ovládali maďarský jazyk. Tretia kategória a štvrtá kategória sa týka samotných občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Jedni budú mať to šťastie, že budú žiť v obciach, mestách alebo na dedinách, kde bude viac ako 20 % osôb hlásiacich sa k ich národnosti, a druhí budú mať tú smolu, že nebudú žiť v takýchto obciach. Pýtam sa všetkých tých, ktorí sa dovolávajú občianskych princípov a ktorí aj v návrhu tohto zákona klamú, keď hovoria, že sledujú práve napĺňanie týchto vecí, akým spôsobom to chcú vysvetliť, keď nie nášmu súdnemu systému, pretože pevne verím, že bude podanie nielen na Ústavný súd po prípadnom prijatí takéhoto zákona, ale najmä bude mať robotu zrejme pán poslanec Fico, lebo verím, že nejeden občan Slovenskej republiky sa bude domáhať svojich občianskych práv a rovnocenného občianskeho postavenia aj v európskych štruktúrach. Pýtam sa, ako chce ktosi, kto takýto návrh zákona navrhuje, vysvetliť nezávislým súdom takýto postup.

    Nechcem teraz zdôrazňovať alebo podčiarkovať skutočnosti, ktoré sa týkajú toho, čo to vyvolá na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska. V prvom rade to, že tento zákon sa vôbec netýka desiatich menšín, ktoré žijú na Slovensku, ale týka sa len jedinej menšiny. Možno bude nejaká výnimka, najmä keď sa Rómovia po sčítaní ľudu o dva roky konečne chopia svojej možnosti a budú sa hlásiť k rómskej menšine. Pýtam sa, či to náhodou nebude znamenať okrem iných veľmi dôležitých faktorov tlak na etnické čistky. Veď už dnes sa dejú. Už tu bolo spomínaných mnoho prípadov, keď občan tohto štátu len preto, že nevedel jazyk menšiny, bol diskriminovaný v prípade uchádzania sa nie u súkromníka v práci, ale v štátnych orgánoch. To je, prosím, rozdiel. Myslím si, že sú to veľmi dôležité skutočnosti, ktoré musíme mať na zreteli. Alebo chceme, aby sa teraz v 100 až 150 mestečkách a dedinách na Slovensku vyvolala hystéria, ktorá bude sledovať iba to, aby sa tieto obce prepracovali do kategórie tých obcí, kde bude môcť nadužívať istá časť občanov, ktorá sa hlási k menšine, iné práva, ako má, keď nie je v tejto kategórii. Upozorňujem, že je to veľmi vážna skutočnosť a možno je to jeden z tých dobrých mechanizmov, ktoré si niekto želá len preto, aby vyvolával ďalšie napätia a konflikty, pretože sa to môže niekomu veľmi dobre hodiť.

    Sľúbil som, že sa vyjadrím aj k takzvanej autochtónnosti obyvateľstva, ktoré sa hlási dnes k maďarskej národnosti. Upozorňujem, že ide o podobný podvod a bluf, ktorý hlásajú niektorí pseudohistorici z Budapešti, keď hovoria o tom, že predošlý štát našich predkov nebol na tomto území, ale bol niekde na území dnešnej Juhoslávie. Som rád, že práve Národné literárne centrum, ktoré už bolo úspešne zrušené ako mnohé iné veci, ktoré veľmi dobre slúžili našej kultúre, zabezpečilo z Bavorska vážny dokument potvrdzujúci vďaku vtedajšieho franského cisára za to, že Pribina daroval kláštorom územia okolo dnešného Blatnohradu. To je dokument, ktorý jednoznačne vyvracia pavedecké bludy a literárne konštrukcie niektorých maďarských historikov, tiežhistorikov. V tomto duchu sa nesú aj terajšie snahy, ktoré by sa snažili preregistrovať tu žijúcu menšinu, najmä maďarskú, do kategórie menšín, ktoré majú autochtónny charakter. Vieme dobre, prečo to je. V mnohých európskych krajinách sa veľmi jasne rozlišujú práva - týka sa to aj Nemecka, keď sa hovorilo o kurdskej a tureckej menšine -, prečo niektoré práva môžu a nemusia dostať isté nadpráva, resp. isté práva tak, aby boli zvýhodňované. Upozorňujem ešte raz na to, že ide o lož, veľmi dobre premyslené aktivity, ktoré majú jasný cieľ.

    Dovoľte mi ešte jednu kratulinkú poznámku k tomu, aby som ešte raz nastolil otázku, akým jazykom by sa mala stať takzvaná maďarčina na Slovensku, ak by mala byť používaná v úradnom styku. Ktorá maďarčina? Kodifikovaná, ktorá sa používa v Maďarsku v Budapešti, alebo tá, ktorá sa používa na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska. Je to nesmierne dôležitá otázka, ja som sa k nej už vyjadril vo faktickej poznámke. Prosím, rád by som na túto otázku dostal odpoveď, pretože má význam o tom diskutovať. Nekodifikovaná forma jazyka nemôže byť jednoducho spôsobilá, aby bola presným komunikačným prostriedkom a môže poškodiť občana v mnohých veľmi vážnych či už právnych, zdravotných, sociálnych alebo iných občianskych právach. Prosím, aby sa bral ohľad aj na túto skutočnosť.

    Na záver mi dovoľte povedať iba jednu hypotetickú vec. Čo sa stane, keď sa prijme tento zákon a keď budú konflikty?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť faktických poznámok k tomuto vystúpeniu.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Hudec hovoril o uprednostňovaní príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny už aj doteraz v orgánoch verejnej správy. Vážení prítomní, ak prijmeme vládny návrh, nedajbože poslanecký, tak vlastne dôjde k úradovaniu v jazyku národnostnej menšiny. A dnes podľa prílohy vládneho nariadenia, ktorých obcí by sa týkala 20-percentná hranica, je to 579 obcí, v ktorých bude musieť byť proste personál, ktorý bude ovládať maďarský jazyk. Ďalej odvolacie orgány, kam pôjdu tieto materiály, tiež budú musieť mať odborníkov na príslušný jazyk menšiny. A keďže aj Kancelária prezidenta republiky, Národnej rady a myslím si aj vlády tiež bude prijímať materiály v jazyku národnostnej menšiny, budú tu nutní odborníci z tejto oblasti. Je to veľký počet expertov. Pýtam sa: Nedôjde k uprednostňovaniu a nedôjde k veľkým finančným nákladom? Prečo potom legislatívne návrhy nemajú aj finančné vyčíslenie, keď legislatívne pravidlá si toto vyžadujú? Keď sme dávali do parlamentu návrh bez vyčíslenia my, vtedajšia opozícia kričala. Kde sú tie hlasy dnes?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hudec tu hovoril o autochtónnosti vo všeobecnosti a teoreticky. Chcel by som zdôrazniť, že tajomník Maďarskej občianskej strany v Budapešti pán József Berényi navštívil Slovensko, konferenciu v Komárne a Új Szó o tom 15. januára 1997 uverejnilo materiál. A tam pán Berényi píše, že základnou zložkou v štáte je, samozrejme, väčšina, teda štátotvorný národ, ktorý má právo založiť si štát. Do druhej skupiny patria tzv. autochtónne menšiny, teda tie, ktoré skutočne môžu dokázať, že sú pôvodnými obyvateľmi daného územia. Nezaradil tam Maďarov na Slovensku, to treba povedať. Do tretej skupiny zaradil ostatné menšiny, ale menšiny národnostné, ktoré tam sú a ktoré nakoniec isté obdobie žijú v tom štáte. A do štvrtej skupiny zaradil, samozrejme, menšiny typu Turkov a Kurdov na území dnešnej Nemeckej spolkovej republiky. A napísal, že Maďari sa usilujú preniesť sa z tej tretej skupiny do druhej, teda do autochtónnej. Pál Csáky vo svojej knihe ten krok urobil a už si vymyslel, že Maďari na Slovensku sú autochtónna menšina, že boli pôvodnými obyvateľmi a na základe toho si vydobývajú aj dnešné nadpráva v jazyku a na základe toho sa vyhlasujú za druhý národ, štátotvorný, v tejto republike. Myslím si, že maďarský národ má svoju vlasť, ktorú im nikto neupiera, t. j. Maďarsko. Naši občania maďarskej národnosti môžu byť na Slovensku len a len národnostnou menšinou a už vôbec nie autochtónnou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jasovský a pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    celá vládna koalícia, nielen jej maďarská časť, ihneď po voľbách deklarovala, že splní údajne jednu zo základných podmienok na začatie rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj v programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že Slovensko bude mať v súlade s politickou vôľou zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Vláda tento zákon schválila minulý týždeň, nie síce v prvých sto dňoch vlády, ako to pôvodne deklarovala, ani nie v poslednom náhradnom termíne v apríli, ale schválila ho minulý týždeň. No ale na to sme si už asi všetci zvykli, že termíny v tejto vláde neplatia, a zvykli sme si aj na to, že to, čo napokon vznikne, je chaotické a zmätkové. Ako si mám vysvetliť totiž fakt, že parlament má na stole dva návrhy zákonov? Nie je smiešne, že koalícia sa nedokáže vzájomne dohodnúť a nedokáže vzájomne rokovať? A tak zrejme pre väčšinu aj menšinu v tomto národe o takom dôležitom zákone dohovor neexistuje.

    Myslím si, že rokovanie znamená presviedčanie aj ochotu prijať argumenty partnera. Upozorňujem práve na to, že prijatie zákona by malo znamenať spokojnosť aspoň v koaličnom tábore. Ten sa však zatiaľ nevie rozhodnúť, koho spokojnosť má byť prvoradá. Má to byť najmä zahraničie, čo pri súčasnej kolenačkovej politike je pravdepodobné, alebo má byť spokojný príslušník národnostnej menšiny? Obávam sa a moje skúsenosti to potvrdzujú, že tu ide asi o politické vytĺkanie kapitálu a v tom je podľa mňa celý problém. Postaviť sa do úlohy veľkých politikov, skutočných politikov a dohodnúť sa, je dnes asi v tejto koalícii veľmi zložité. Ak Strana maďarskej koalície deklaruje, že vládny návrh zákona nepodporí, chce potom vôbec nejaký zákon?

    Častokrát som mal možnosť hovoriť s ľuďmi v oblastiach národnostne zmiešaných a nikdy som nemal pocit potreby zákonného riešenia otázky dohovorenia sa či už v súkromnom alebo služobnom styku. Vec dohovorenia sa je vecou chuti, ochoty vzájomne sa počúvať a sledovať rozmýšľanie svojho partnera. Ale zákon tohto typu by sa práve zišiel pre koalíciu vzájomne a určite aj pre vzťah medzi koalíciou a opozíciou. Rešpektovanie vzájomných názorov je totiž to, čo nám asi najviac chýba. Na Slovensku majú ľudia reálne existenčné problémy. Treba, na čo som už ako človek z praxe niekoľkokrát poukázal, riešiť ekonomické problémy. Ale koalícia v poslednom období vyrába najradšej kauzy a zbytočné problémy. Áno, vláda nevie dať národu chlieb, a preto sa snaží dať hry. Hry, ktoré hraničia častokrát s plačom.

    Prečo teraz, keď sa na Slovensku začalo hrozné zdražovanie, dominuje práve problém zákona o jazykoch národnostných menšín? Prečo tárame, že nás tlačí zahraničie? Veď zahraničie len chce, aby vláda splnila to, čo uviedla vo svojom programovom vyhlásení. Znovu sa pýtam, pre koho je tento zákon potrebný. Pre vnútro štátu alebo pre odfajknutie akejsi podmienky? Bolo to naozaj potrebné? Zahraničie nehovorí predsa nič o súdnictve, o médiách, o kultúre, o školstve a tak ďalej. Určite nevyvíja tlak na používanie tohto zákona na celoštátnej a nehovorím už o regionálnych úrovniach. Pýtam sa: Prečo je na Slovensku všetko šité horúcou ihlou. A prečo potom všetko tak rýchlo horí a všetko sa rozpadá? Prečo nemá záujem tento parlament a vláda vypočuť si mienku národa?

    Uráža ma názor, ktorý bol uvedený v jednom denníku v priebehu tohto týždňa, ktorý hovorí o mentálnej úrovni národa, poznamenávam, slovenského národa, ktorý podpisuje petičné hárky. Je náhoda, že za zákon o jazykoch menšín horlia najmä politici, ktorí o Slovensku v zahraničí nepovedia dobré slovo? Prečo má byť na Slovensku prijatý zákon, ktorý poslanci majú v rukách len niekoľko dní, ale o ktorom sa už toľko hovorilo najmä na konferenciách, ktoré boli usporiadané na juhu Slovenska, tam, kde Slováci nemajú žiadne práva, ak ešte sú a môžu si dovoliť nazvať sa Slovákmi. Aký to bude zákon, ktorý existenciu súčasného zákona, zákona o štátnom jazyku, popiera? A popiera nielen existenciu zákona, ale v podstate aj samotnú existenciu Slovákov žijúcich na jazykovo zmiešanom území. Nechajme vysloviť názor ľudí, nechajme zistiť názor ľudí na tento zákon. Nemyslime si, že sme naozaj najmúdrejší zástupcovia ľudí. Znovu opakujem, nešime všetko horúcou ihlou v tomto parlamente, pretože môžeme zhorieť.

    Vláda zákon spracúvala trištvrte roka, ale my sme ho museli schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Pýtam sa, vážení kolegovia, neuráža vás, že všetko sme povinní schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní? Neznižuje to trošku a nedehonestuje úroveň parlamentu? Necítili ste sa trápne - ja áno -, keď sme jedno poobedie nerokovali, aby sme potom doháňali stratený čas po večeroch, aj dnes v piatok, keď každý už myslí na to, že by najradšej začal cestovať?

    Pani poslankyňa Keltošová dnes hovorila o tom, koľko zákonov avizovala táto vláda predložiť. Mohol by som hovoriť o mnohých ďalších a veľmi, veľmi potrebných najmä pre rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Namiesto toho sa zaoberáme vecou, na rozhodnutie ktorej, myslím si, nemáme ani celkom mandát. Hovoril som dnes pri obede so svojou dcérou. Spolužiak z Oravy zohnal miesto v nemocnici v Šahách. Primár upozornil tohto novopečeného lekára, aby sa rýchlo začal učiť maďarčinu, pretože inak nemá šancu sa v nemocnici uplatniť. Nejdeme zmeniť aj ďalšie zákony? Nemrzí nás, páni poslanci, a nemrazí nás trošku na chrbte? Alebo už máme ten chrbát taký ohnutý a sme takí zohnutí, že necítime nejaké mrazenie behať po chrbte?

    Myslím si, že nám raz história spočíta, ako sme sa rozhodovali. Ja som sa pôvodne nechystal prihlásiť do rozpravy, pretože som si myslel, že názory, ktoré som získal pri študovaní tohto zákona, mi vyvrátia diskusie a rozprava v tomto parlamente. Musím však povedať, že rozprava ma nepresvedčila, aby som rozmýšľal ináč, rozprava ma len utvrdila v mojom pôvodnom názore.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky, preto dávam slovo ďalšiemu rečníkovi v rozprave pánu poslancovi Cuperovi. Po ňom sa pripraví pán poslanec Pavel Šťastný.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    budem pokračovať tam, kde som skončil vo svojom predchádzajúcom vystúpení. Hovoril som o tom, že aj americký zákonodarca pociťuje v takej silnej krajine, ako sú Spojené štáty, kde je jednota rôznosti -, o ktorej sme aj včera hovorili a o ktorej tak kvetnato hovoril pán Ballek -, aj americký zákonodarca hovorí o tom, že je potrebné prijať jednu právnu normu, teda právnu normu, ktorá uzákoní jeden jazyk ako komunikačný prostriedok medzi všetkými Američanmi, lebo v tom vidí spravodlivosť voči všetkým. Ba dokonca ide ďalej a hovorí, že všetky peňažné prostriedky usporené z titulu uzákonenia tohto zákona je potrebné využiť na výučbu anglického jazyka po anglicky nehovoriacich príslušníkov, ktorí v Spojených štátoch žijú.

    Ak chceme mať štát, v ktorom si občania budú rozumieť, potrebujeme jeden komunikačný prostriedok vo sfére štátnej správy. Inak bude administratívny babylon, ktorý rozkladal a rozkladá aj silnejšie štáty, silnejšie ríše a oveľa staršie, ako je Slovenská republika. To nehovorím o tom, že Slovenská republika je mladý štát, začínajúci štát. Ak chceme štát rozložiť, ba ak ho chceme aj likvidovať, v každom prípade môžeme prijať 11 alebo 6 administratívno-komunikačných prostriedkov, čo štát decentralizuje a v konečnom dôsledku autonomizuje a rozloží. História o tom dáva nemálo príkladov.

    Teraz niekoľko poznámok k vystúpeniu podpredsedu SDĽ pána Andrassyho. Trvám na tom, čo som povedal. V SDĽ existuje aj promaďarská loby. A keby tu bol minister školstva Ftáčnik, tak by som sa ho priamo opýtal -, ak ma tu presviedčajú niektorí poslanci z vládnej koalície, že maďarizácia na Slovensku nepokračuje -, prečo do základných škôl v Bardejove chodia bezplatne noviny Vasárnap, tieto sú konkrétne z III. základnej školy. Podotýkam, že tam nie je ani jeden učiteľ maďarskej národnosti, takže tie noviny zrejme nikto nečíta, pochybujem, že sú tam nejakí žiaci, ktorí by vedeli po maďarsky čo i len slovo, lebo ide o slovenskú základnú školu, ale tí istí učitelia z tej istej školy, Slováci, si musia Učiteľské noviny platiť. Pýtam sa pána poslanca Andrassyho, pretože obhajoval alebo sa dôrazne ohradil proti tomu, že by v SDĽ neexistovala maďarská loby, prečo minister školstva Slovenskej republiky posiela na slovenské školy maďarské noviny. Akú to má logiku?

    Zákon bol naozaj šitý horúcou ihlou a zrejme asi bol formou vydierania v rámci vládnej koalície. Pán Hudec správne konštatoval, že sme dostali niekoľko variantov, a správne konštatoval aj to, že názov zákona nekorešponduje s jeho obsahom, najmä s § 8 ods. 2, ale aj ods. 1, a preto samotná predloha je protiústavná. Bude potrebné s ňou niečo urobiť. Pokiaľ ide o to, čo povedal pán Andrassy, že sme hlasovali za ústavu, on je ešte príliš mladý, vysoko vyletel a odtiaľ sa aj často padá, a dosť tvrdo. Ja som na rozdiel od neho na niektorých rokovaniach a príprave Ústavy Slovenskej republiky participoval a došiel som aj do značných konfliktov s terajším pánom podpredsedom vlády pánom Fogašom kvôli niektorým ustanoveniam terajšej platnej ústavy, ale aj kvôli zneniu § 33 a § 34, pardon, článkov 33 a 34, ktoré sú v terajšej ústave a o ktorých pán Andrassy tvrdí, že sme ich presadili do ústavy my. Rozhodne nie, pán Andrassy. Boli sme zásadne proti nim. A nie náhodou, ak si porovná znenie návrhu ústavného zákona Národnej rady, ktoré je z novembra roku 1992 z Bratislavy - Pozsonye a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie je v hlavičke ako navrhovateľ, tak zistí, že nie náhodou sa až príliš ustanovenia z tohto zákona, ktoré tam presadil terajší podpredseda vlády pán Fogaš, zhodujú s článkami ústavy 33 a 34.

    Hnutie za demokratické Slovensko si bolo vedomé zodpovednosti za vznik samostatnej Slovenskej republiky, a preto si bolo vedomé aj toho, že republika nemôže vzniknúť bez toho, aby mala platnú ústavu. Už som niekoľkokrát hovoril, že sme sa nemohli odvolať na historické ústavné právo ako Česká republika pri vzniku alebo iné krajiny, ktoré mali historické ústavné právo, že sme museli najprv prijať deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, že sme museli využiť sebaurčovacie právo, ktoré dávajú medzinárodné pakty o občianskych a politických právach, prijať ústavu, a preto bolo potrebné získať aj hlasy Strany demokratickej ľavice, ja im to nezazlievam. Áno, mali svoj internacionálny program, proletársky internacionalizmus bol súčasťou ich politiky, ale nech pán Andrassy nehovorí o veciach, do ktorých nemohol vidieť, pretože je ešte príliš mladý. Tak sa dostali ustanovenia, ktorými dnes maďarská koalícia vydiera terajšiu vládnu koalíciu, ale to už nie je náš problém, je to problém terajšej vládnej koalície, pretože aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona budú slúžiť predovšetkým v prospech maďarskej národnostnej menšiny.

    Chýba tu ekonomické zdôvodnenie ako predpoklad predloženia každého návrhu zákona. Pýtam sa, kto bude profitovať z toho, že sa budú zamestnávať prekladatelia zo slovenčiny do maďarčiny alebo opačne. Predpokladám, že to budú väčšinou občania maďarskej národnosti, takže vzrastie zamestnanosť a záujem o prekladateľské služby možno stonásobne a túto službu navyše občanom maďarskej národnosti budú predovšetkým financovať slovenskí daňoví poplatníci. To zákonodarca v zákone zabudol vyčísliť a predpokladám, že to nebudú malé prostriedky, ktoré by sa mohli využiť, tak ako to predpokladá aj americký zákonodarca, teda na to, aby sa občania maďarskej národnosti vzdelávali, práve naopak, v slovenskom jazyku, v prospech celej slovenskej spoločnosti.

    Môžem sa pýtať ďalej. Čo zákonodarca myslí niektorými pojmami, ktorými sa v § 2 a v § 7 rozširuje pôsobnosť tohto zákona skrytou formou na celé územie Slovenskej republiky, teda nielen na územie, ktoré je obývané 20-percentnou maďarskou menšinou alebo na obce a mestá, ktoré sú obývané touto menšinou? Mohol by som pokračovať v analýze, ale, žiaľ, aj druhý čas uplynul.

    Na záver chcem konštatovať, že vo väčšine slovenskej časti vládnej koalície, teda v poslaneckých laviciach, v ktorých sedia tí Slováci, ktorí hlasovali za potreby slovenského juhu, prevládne pocit zodpovednosti a postavia sa proti prijatiu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku má jedine pán poslanec Peter Weiss. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Pán Weiss, máte slovo.

  • Chcel by som pána poslanca Cupera ubezpečiť, že áno, Strana demokratickej ľavice nepokladá občanov maďarskej národnosti za občanov druhej kategórie, ako to vyplynulo z jeho vystúpenia, a chcel by som ho oboznámiť s politickým programom Strany demokratickej ľavice, aby vedel, o čom rozpráva, keď rozpráva o Strane demokratickej ľavice.

    Podľa nášho programu je "Slovensko domovom a vlasťou všetkých svojich občanov, Slovákov i občanov maďarskej, českej, rusínskej a ďalších národností. Pokojné a tolerantné súžitie ľudí rôznej národnosti považujeme za dôležitý predpoklad stability spoločnosti. Práva príslušníkov národnostných menšín sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a ich rešpektovanie a uplatňovanie je súčasťou slobody občanov a demokracie. SDĽ podporuje vytváranie právnych a materiálno-finančných predpokladov na zachovanie a rozvoj kultúrnej identity a jazyka národnostných menšín, na fungovanie národnostného školstva, tlače a kultúrnych ustanovizní menšín. Považujeme za dôležité, aby boli zákonom upravené podmienky používania menšinových jazykov v úradnom i spoločenskom styku. Sme za cieľavedomé vytváranie podmienok na integrovanie sa občanov patriacich k národnostným menšinám do spoločenských štruktúr, čo okrem iného predpokladá aj ich schopnosť používať slovenský jazyk. Vzhľadom na to, že na Slovensku nie sú etnicky jednorodé územia, ako aj na európske historické skúsenosti, SDĽ je proti autonómii ako forme riešenia národnostných vzťahov v Slovenskej republike."

    Ak toto, pán Cuper, pokladáte za internacionalistický program, je to, prosím, vaša vec, ale dali ste mi príležitosť, aby som tejto snemovni povedal, na základe čoho, na základe akých princípov sa budú rozhodovať poslanci Strany demokratickej ľavice.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný. Po ňom sa pripraví pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec Šťastný, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    zdá sa mi, že je takmer zbytočné v tomto zdecimovanom parlamente ešte hovoriť, ale napriek tomu, keď som sa prihlásil, poviem pár myšlienok.

    V posledných dvoch dňoch som od niektorých poslancov z vládnej koalície, s ktorými sa kontaktujem, počul v súvislosti s vládnym návrhom zákona, že je asi lepšie prijať to menšie zlo. Pýtam sa, má právo tento parlament prijímať zlý zákon alebo predkladať zlý zákon? Domnievam sa, že to tak nie je.

    Chcel by som poukázať na niektoré paradoxy, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v poslaneckom návrhu. Prvým takým spoločným paradoxom je, že vlastne aj v jednom, aj druhom zákone sa navrhuje, kde všade by sa mohol jazyk menšín -, aby som to skrátil - používať. Ani jedna z doterajších noriem a ani tieto dva návrhy neobsahujú povinnosť ovládať štátny jazyk. Toto nie je nikde zakotvené. Je paradoxom - odznelo tu už viackrát -, že v podstate táto norma nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie, ale napriek tomu sa ponáhľame a vládny návrh prijímame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďalší paradox v poslaneckom návrhu vidím v tom, že sa odporúča vo veľmi problémovej skupine občanov Slovenskej republiky, v rómskej komunite, na základe požiadavky rodičov zakladať školy, alebo aby štát zabezpečil výučbu rómskeho jazyka. Pochopiteľne, nemám proti tejto komunite nič, pokiaľ sa slušne správa v medziach noriem, ale pritom nemáme na jazykovo zmiešaných územiach slovenské základné školy a deti musia dochádzať niekoľko kilometrov. Vieme aj to, že s výučbou Rómov aj na slovenských školách dlhé desaťročia boli veľké problémy, dokonca museli chodiť do školy pod hrozbou sankcií pre rodičov.

    Ďalší paradox tkvie v tom, že sa požaduje právo vykonávať prijímacie pohovory na všetkých typoch škôl v jazykoch národnostných menšín, ale napríklad na vysokých školách budú ďalej pokračovať v štúdiu v slovenskom jazyku. Nezdá sa mi to celkom logické a poviem vám aj prečo a mám s tým vlastné skúsenosti. Jeden príklad som uviedol. Dovoľte mi, aby som uviedol druhý, a to nie je jeden, vedel by som to dokumentovať menami ľudí. Mám to šťastie, že učím už druhú generáciu, takže deti mojich bývalých študentov prišli na prijímacie pohovory, a keďže si mysleli, že bude pre nich ľahšie študovať v Maďarsku, odišli na poľnohospodárske univerzity do Maďarska. Ani nie po roku sa vrátili a rodičia prišli s prosbou, aby sme ich vzali naspäť na štúdium, pretože sa nevedia adaptovať na podmienky štúdia v maďarskom jazyku napriek tomu, že mali absolvované gymnázium tiež s vyučovacím jazykom maďarským. Nevedeli mi vysvetliť, ako je to možné, nedokázali to, ale skutočne bol taký stav a žiadali, aby boli prijatí napriek tomu, že spĺňali podmienky postupu do vyššieho ročníka, na štúdium od samého začiatku. Je to paradoxné, ale je to tak.

    Ďalším paradoxom je vytváranie osobitných fakúlt. Neviem si dosť dobre predstaviť, aby sa pre každú národnostnú menšinu, ak tam bude požiadavka možno piatich, možno šiestich študentov, vytvárala fakulta pri odborných školách, vysokých školách - budem hovoriť za vysoké školstvo - a aby sa tam, keď nemáme zabezpečený pedagogický zbor, takto mohla realizovať výučba. Koniec koncov založenie fakulty nie je želanie alebo nie je možnosťou nášho želania, ale je to splnenie podmienok akreditácie, akreditačnej komisie. Pritom ešte raz zdôrazním, že aj v rámci európskych kritérií, a iste mi to mnohí, ktorí sa zúčastnili na takýchto akciách, potvrdia, že je tam podmienka pre vysoké školy a vyplýva to zo zápisu o vzdelávaní takzvaných nereprezentatívnych skupín, je podmienka, aby škola vytvorila priestor na zvládnutie výučby v štátnom jazyku alebo v jazyku, v ktorom táto škola vedie výučbu.

    Úplným paradoxom je požiadavka zabezpečenia prostriedkov štátneho rozpočtu na vydávanie pôvodných diel. Dovolím si tvrdiť, že som čosi napísal a v poslednom období po roku 1990 mi ani na jednu monografiu štát neprispel. To nešlo zo štátnych prostriedkov, pretože nemáme ani na prevádzku katedier, fakúlt vysokých škôl alebo na preklady diel. Neviem si to dosť dobre predstaviť, prekladajú sa alebo hradia sa preklady do slovenčiny, alebo zo slovenčiny? Neviem o tom. Ak je to tak, ospravedlňujem sa.

    Podobne si myslím, že požiadavka na využívanie jazykov menšín alebo zohľadňovanie ovládania jazyka menšín v štátnej správe - keď už v miestnej, prosím -, ale v štátnej správe, hoci aj tam to nie je opodstatnené, aby podnikatelia zohľadňovali to, že na území, kde je 20-percentné zastúpenie menšiny, musia rešpektovať, aj keď to nebude odborne zdatný pracovník, jeho znalosti menšinového jazyka, myslím si, že to je tak trošku postavené na hlavu.

    Takou, nechcem to príliš zveličiť, ale možno nenormálnou požiadavkou je označovanie obsahu tovarov. Odpustite mi, trošku to zveličím. Pôjdete do lekárne, kúpite si acylpyrín a k tomu dostanete príručku, pretože na Slovensku treba minimálne sedem jazykov použiť na popísanie letáčika, ktorý je ku každému lieku. Ak ide o zahraničný liek, zatiaľ je to vo svetovom jazyku a v slovenčine, ale ak sa splní táto požiadavka, tak s každou škatuľkou, s každým liekom, s každým potravinárskym alebo priemyselným tovarom alebo iným bude vydaná brožúra, ktorá musí obsahovať všetky jazyky menšín, ktoré sa na území Slovenska používajú. Inak si to neviem predstaviť.

    A ešte na koniec. Toľkokrát sa tu opakovala otázka tolerancie. Prosím, neodpustím si, aby som neuviedol jednu skúsenosť alebo dve skúsenosti z posledného obdobia z okolia Nitry, kde dokonca ani nie je také vysoké percentuálne zastúpenie maďarskej národnostnej menšiny. Na požiadanie v dedine, kde žijú Slováci, rímskokatolícky pán farár urobil bohoslužby v slovenskom jazyku, ale pretože ich predtým robieval vždy alebo viedol vždy v maďarskom jazyku, bol fyzicky napadnutý a musel vyhľadať lekárske ošetrenie v nemocnici. To je fakt, ktorý sa dá overiť dokonca aj na polícii. Druhý príklad. Učiteľka z maďarskej škôlky si dala svoje dieťa do slovenskej škôlky, pretože počítala, že bude pokračovať v štúdiu na slovenskej škole. Na autobusovej zastávke bola fyzicky napadnutá, zbitá, takisto potrebovala lekárske ošetrenie. Toto sa skutočne dá overiť a stalo sa to ani nie pred dvoma mesiacmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    Nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Húska, po ňom pani poslankyňa Kolláriková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    vo svojom vystúpení sa chcem sústrediť predovšetkým na podčiarknutie skutočnosti, že nejde v zásade o odpor zo strany HZDS proti takzvanému sumarizačnému zákonu. Prijímali sme ho len za predpokladu, že v podstate bude zhŕňať daný nadštandardný stav ochrany jazykov menšín, aký poskytuje Slovenská republika. Všetko ďalšie považujeme za neprimeraný spôsob, za prepadanie nadmerným požiadavkám menšiny či už z dôvodov chvíľkovej politickej nutnosti, pretože je veľmi výhodné takzvane vládnuť na základe ústavnej väčšiny a za podpory pre túto ústavnú väčšinu aj zo strany poslancov maďarskej menšiny. Ale, samozrejme, za všetko sa platí, existuje ekvivalencia a dokonca, ako sme hovorili už aj pri minulých vystúpeniach, sa stupňuje. A znova opakujem, aj keď v dobrej viere prijme väčšina tohto parlamentu rozhodnutie, že sa prijme takzvaný vládny návrh, neznamená to, vážení priatelia, že ste uspokojili strategické zámery predstaviteľov maďarskej menšiny, ktoré budú stupňovať svoje požiadavky ďalej na základe princípu známej stratégie stupňovania požiadaviek a trvalého nátlaku v tomto smere.

    Chcem povedať, že nesmieme predovšetkým zabudnúť, priatelia, na to, že národ, to nie je len momentálny výsek daných živých generácií. Národ je aj spoločenské vedomie na základe historického vedomia a toto historické vedomie nám hovorí, že sme vlastne za naše slabosti a za naše ústupky alebo aj za naše, povedal by som, historicky nižšie postavenie platili veľmi draho.

    Nie je pravda, že sa v tomto smere história neopakuje. Geopolitické záujmy sú práve obratom toho postupu, pri ktorom sa historické vedomie premieta aj do momentálnej praxe. Rád by som povedal, že by bolo dobré spomenúť si - mám tu pri sebe knižku o Viedenskej arbitráži od pána Deáka -, aspoň odcitujem niektoré pasáže z propagandistických materiálov, ktoré uverejňovali maďarské úrady, dávajúc ich kolportovať po Slovensku. Uvediem niektoré, aby sme videli, že táto tvár nemá len nejakú humánnu podobu: "Neverte českým klamstvám. Na maďarskom území, ktoré má byť obsadené, strašia obyvateľstvo hrôzami. Ďalej klamú. Neverte im ani slovo." Schválne používam text, ktorý je aj skvostom štylistiky. "Pravda je taká, Maďari dajú pôdu chudobe. Vlaky s potravinami sú už pripravené na odchod. Každý štátny zamestnanec zostane na svojom mieste, iba Česi sa musia vypratať. Nikomu sa neublíži, nech vyznával akúkoľvek politiku do dňa odstúpenia. Maďarské pengö má dvadsaťkrát väčšiu hodnotu ako česká koruna." Dúfam, že všetci vieme, o čom vlastne tieto tvrdenia boli. A ešte uvediem z letáka, ktorý tiež má "krásnu" slovenčinu: "Slovenskí bratia, vydržať. Hodina slobody je tu. Preč od Prahy. Straste väzenský putá. My život, slobodu a chlieb neseme vám miesto českého žalára a obušok. Nech žije slovensko-maďarské bratstvo." A príhovor admirála bez loďstva, ríšskeho správcu Miklósa Horthyho: "Vaše utrpenie, vaša nesmierna vôľa a borba všetkých nás dopomohla pravde k víťazstvu. Znovu žiari nad vami svätá koruna, znovu ste sa stali účastníkmi spoločného osudu tisícročnej minulosti. Láska a pečlivosť maďarskej vlády očakávajú vás. Maďarské kráľovské honvédstvo prvé vstúpi na zem oslobodenú z rabstva" a tak ďalej.

    Priatelia, jednoducho toto všetko musíme mať na pamäti, ak nie sme mankurtovia, ak nie sme bytosťami bez historickej pamäti. Preto odporúčam, aby sme naozaj bezpodmienečne postupovali tak, že si presne a jasne uvedomíme, že štandard podmienok starostlivosti o menšiny na Slovensku je naozaj vysoký a je väčší ako vo veľkej väčšine štátov, demokraticky legitimovaných štátov Európy. Preto sa nemáme postaviť do pozície, že by sme mali vybrať alebo urobiť voľbu medzi týmito dvoma zákonmi. Bola by to voľba medzi zlým a horším. Odmietame tento postup a sme za to, aby ani jeden z týchto dvoch zákonov nebol prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Húskovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec Húska spomínal admirála Horthyho. Chcel by som pripomenúť, že aj v mnou včera citovanej publikácii, ak sa tak dá povedať, v plánoch na zvolanie konferencie 4. júna 2000 sa spomína meno tohto admirála, samozrejme, ako jedného veľkého vodcu Maďarov. Ale strašné je to, že na Slovensku 5. novembra 1998, teda na 60. výročie vstupu admirála Horthyho na jeho povestnom bielom koni do Komárna vyšiel článok v Komáromi lapok, ktorý ukazuje, aké sú vlastne postoje týchto redaktorov, ak už nehovorím aj o autorovi, kde píše istý pán, už som zabudol jeho meno, asi toto: "Ako len závidím svojim rodičom a starším priateľom, že sa mohli zúčastniť na tej krásnej oslave, keď admirál Horthy prišiel do Komárna." Takže je to nielen takpovediac nevinná hra, je tu skutočne povedomie, úsilie o návrat do stavu, aký bol po Viedenskej arbitráži, po 2. novembri 1938, po jednom z najčernejších dní našich dejín, za ktorý sa nám nikto z Maďarska a už vôbec nie z predstaviteľov lídrov maďarskej menšiny na Slovensku neospravedlnil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, uzatvoril som už faktické poznámky.

    Dávam slovo pani poslankyni Kollárikovej.

    Pán poslanec Kotian stiahol svoje vystúpenie. Po pani poslankyni Kollárikovej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    pri prerokúvaní zákona o jazyku národnostných menšín si najskôr každý z nás musí uvedomiť, akému účelu slúži štátny jazyk. Štátny jazyk je základným zjednocujúcim článkom pri dorozumievaní sa všetkých občanov každého štátu, a teda aj Slovenskej republiky. Je to to najposvätnejšie, čo každý národ má. Veď aby mohla byť určitá ľudská spoločnosť označená slovom národ, musí mať štyri charakteristické znaky: vlastný jazyk, vlastné územie, vlastnú kultúru, vlastnú históriu. A náš národ tieto základné atribúty mal po stáročia. Pestoval si ich, chránil aj v tom najťažšom, najkrutejšom období maďarizácie. Až konečne nadišiel čas, keď sa naplnili snahy a túžby mnohých generácií. Slovenský národ má svoj štát a slovenskému jazyku sa konečne dostalo miesto, ktoré mu dávno právom patrilo. Stal sa oficiálne štátnym jazykom. Veď každý vyspelý štát pri svojom konštituovaní sa musí rozhodnúť, aký jazyk bude používať pri svojom komunikovaní s občanom. A určiť si jazyk na základe národného jazyka štátotvorného národa, pretože jazyk je jedným zo základných znakov národa, je to znak integrity národa, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom bez ohľadu na to, či sú príslušníkmi národnostnej menšiny, etnickej skupiny alebo štátotvorného národa.

    História nás poučila, že ak víťaz zoberie územie, podrobí si národ, ale nezničí ho. Ale ak mu zoberie jeho jazyk, zničí ho. Na našom národe to po stáročia mnohí skúšali, ale náš národ odolal. A to, že prežil, dokazuje jeho obrovskú vnútornú silu a prirodzené hodnoty. Uchovávanie a chránenie si slovenského jazyka bolo pre Slovákov takmer jedinou obrannou zbraňou proti národnému zániku. Bolo to ťažké, ale odolali i tlaku maďarizácie. Preto je hanbou pre túto vládu, že postupne začína zapredávať Slovensko. Jediné, čo napĺňa zo svojho programu, sú požiadavky Strany maďarskej koalície, strany, ktorá je akoby predsunutou kolónou Maďarska. Veď ako sa dajú vysvetliť výroky niektorých politikov Maďarskej republiky, napríklad výrok ministerského predsedu pána Orbána, ktorý 20. 5. 1998 po zverejnení výsledkov volieb povedal: "Môj názor bol vždy ten, že maďarský štát a maďarský národ nie sú totožné. Nová vláda bude súčasťou celého maďarského národa." Prakticky opäť zopakoval výrok ministerského predsedu Maďarskej republiky pána Antalla, že je premiérom 15 miliónov Maďarov. A nadväzne na to výrok pána Csákyho, ktorý znel: "Za pozitívnu skutočnosť považujem, že Maďarská republika má ochranný status nad maďarskou menšinou v Slovenskej republike."

    A tak za pomoci tejto vlády sa začína realizovať program Strany maďarskej koalície. Dvojjazyčné vysvedčenia sa už vydávajú, školská dokumentácia sa už píše v maďarských školách dvojjazyčne. Tak už treba len presadiť, aby sa aj v úradnom styku používal podľa predkladaného návrhu zákona maďarský jazyk ako druhý úradný jazyk. Takmer s istotou možno povedať, že na Slovensku sa zavádza vlastne druhý úradný jazyk, ktorým bude hovoriť celé južné Slovensko. Týmto uzákonením dávame možnosť, aby sa v úradoch miestnej štátnej správy i samosprávy, všade tam, kde počet príslušníkov národnostnej menšiny presiahne 20 %, mohlo rozprávať v maďarskom jazyku. Občan patriaci k menšine bude mať právo podávať písomné žiadosti orgánom verejnej správy vo svojom materinskom jazyku a orgány verejnej správy v obci, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, poskytnú odpoveď nielen v štátnom jazyku, ale aj v jazyku národnostnej menšiny. To isté platí aj pre nemocnice, ordinácie, fary a ďalšie štátne i neštátne inštitúcie. Síce v zákone sa zakotvuje možnosť tlmočníkov, ktorí budú platení zo štátneho, ale i obecného rozpočtu, pretože však v rozpočtoch vo výdavkovej časti sa s týmto nepočítalo, zvolí sa druhá alternatíva, a to alternatíva lacnejšia. Po prijatí zákona o jazyku národnostných menšín pri prijímaní do zamestnania budú uprednostňovaní tí uchádzači, ktorí ovládajú maďarský jazyk. A budú to prevažne občania maďarskej národnosti. To prakticky znamená maďarizáciu na juhu Slovenska.

    Ako vyplýva zo stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch v tomto roku, slovenský juh sa ocitá v atmosfére strachu, neistoty pred svojou budúcnosťou. Posledné voľby do miestnych samospráv na južnom Slovensku už vlastne založili menšinovú autonómiu, slovenský juh a slovenská exekutíva sa ocitli pod maďarskou menšinovou kontrolou. Vo vyhlásení sa ďalej píše: "Nikdy sme sa nevyhýbali demokratickému spolunažívaniu s našimi spoluobčanmi, ktorí sa hlásia k akejkoľvek národnosti. Nemôžeme však prijať stav, ktorý porušuje ústavnosť Slovenskej republiky, diskriminuje Slovákov v prospech menšinových práv, sleduje výlučne záujmy jednej menšiny, maďarskej, vytvára predpolie pre súčasné i budúce autonomistické snahy, čo naráža na medzinárodné dohovory a otriasa smernicami, suverenitou a integritou Slovenskej republiky." Výsmechom snahe o dobré spolunažívanie je dosadenie pána Keszega - ak som správne nečítala jeho meno, tak sa mu ospravedlňujem -, na post prednostu Okresného úradu v Dunajskej Strede, ktorý svoju nástupnú reč začal tromi vetami v slovenčine a potom celú polhodinu rečnil iba po maďarsky. Pýtam sa, ako je možné, že štatutár štátnej správy porušil ústavu, porušil zákon o štátnom jazyku a zo strany jeho nadriadených nebola na to nijaká odozva. To, že ihneď povymieňal všetkých vedúcich odborov slovenskej národnosti, už ani neprekvapilo.

    A podobné praktiky sa postupne dejú po celom juhu Slovenska. Máme prvé prípady, keď ľudia rezignujú a odchádzajú z južných území, preto môžeme konštatovať, že prijatím tohto zákona budú porušené ústavné práva štátotvorného národa. V Ústave Slovenskej republiky v § 34 ods. 3 je uvedené toto znenie: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jeho ostatného obyvateľstva." Je zarážajúce, že zákon, ktorý by v prípade schválenia výrazne zasiahol do života celej slovenskej spoločnosti, nebol prediskutovaný s občanmi Slovenskej republiky. V demokratickom štáte, ako je Kalifornia, možnosť diskusie formou referenda dali svojim občanom, nebáli sa výsledku rozhodnutia občanov a plne rešpektovali výsledky referenda, na základe ktorého bolo z 2. na 3. júna 1998 národnostné školstvo zrušené.

    Musím však zdôrazniť, že každý občan maďarskej národnosti žijúci na Slovensku ovláda slovenský, a teda štátny jazyk. Už vyše 50 rokov sa učia slovenský jazyk v slovenských školách alebo školách s maďarským vyučovacím jazykom, kde sa vyučuje i slovenčina. Učili ich pedagógovia, ktorí za vyučovanie dostávali plat. Teda neplatí výhovorka, že by niektorý občan maďarskej národnosti neovládal slovenský jazyk. Preto zásadne odmietam i prijatie poslaneckého návrhu zákona o jazyku národnostných menšín.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa vyjadrila počudovanie nad tým, že štátutár okresného úradu vystupoval a komunikoval v maďarskom jazyku, teda nie v štátnom. No myslím si, že väčšie pčudovanie by malo byť, keď podpredseda slovenskej vlády Pál Csáky komunikuje z postu podpredsedu vlády v maďarskom jazyku. Veď na to boli aj dokumenty, že pozýval na stretnutie na Úrad vlády, čo treba zdôrazniť, na Úrad vlády v maďarskom jazyku. V tejto otázke som interpelovala pána predsedu vlády s tým, či mu neprekáža, že jeho podpredseda porušuje zákon o štátnom jazyku a dostala som veľmi, veľmi záhadnú odpoveď, že to bolo zvolanie na schôdzu politického subjektu. Tak potom mám ďalšiu otázku: Je možné, aby aktivity v rámci politického subjektu sa robili prostredníctvom štátnych inštitúcií na štátne trovy cez štátnu techniku?

  • Hlas z pléna: To bolo bežné.

  • Vážený pán poslanec, z našej vlády, pokiaľ sme komunikovali, komunikovali sme v štátnom jazyku. Ak ste nepochopili problém, tak problém je v tom, že podpredseda slovenskej vlády, zdôrazňujem, podpredseda slovenskej vlády komunikuje zo slovenského úradu, najvyššieho úradu štátnej správy v jazyku národnostnej menšiny.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser a po ňom pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený zvyšok poslancov a poslankýň Národnej rady,

    ktorí ste do súčasného času vydržali v poslaneckej snemovni,

    a v prvom rade, vážení spoluobčania, Slováci, Slovenky po celom Slovensku, ktorí nás možno vytrvalo sledujete neskoro v noci vo vysielaní Slovenskej televízie, budem hovoriť v prvom rade k vám, lebo zrejme poslancov Národnej rady najmä z vládnych radov nezaujíma to, čo rozprávajú poslanci o ich návrhoch zákonov.

    Preto mi dovoľte, aby som vás oslovil takto neskoro v noci, resp. skoro ráno s tým, že je smutné, že v čase, keď máte vážne problémy najmä v dôsledku reštrikčných hospodárskych opatrení, musíte sledovať rokovanie o zákone o používaní jazykov menšín, ktorý absolútne nemá vplyv na prijatie Slovenska do prvej skupiny krajín, ktoré by sa mali pripraviť na vstup do Európskej únie. To, čo má v skutočnosti dnes vplyv, že na Slovensko sa bude pozerať nie najlepšími očami, je aféra súvisiaca s útekom Rómov do Fínska, je aféra súvisiaca s nevypísaním, resp. nedodržaním zákonov o verejnom obstarávaní na ministerstve dopravy a spojov, zdravotníctva, aféra súvisiaca s obchodovaním s Naftou Gbely a ďalšími. Tieto veci budú mať reálny vplyv, že Slovensko nebude považované za krajinu, ktorá naozaj dosahuje ten štandard, aby Európska únia s ňou diskutovala v rámci prvej skupiny pristupujúcich krajín.

    Ak mi dovolíte teda k návrhom zákona postaviť celý ten problém trošku z iného uhla pohľadu, ako ste boli dosiaľ svedkami. Chcel by som ho postaviť trošku tak ľudsky, postaviť ho aj na základe osobných skúseností zo života v oblastiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom a aj z pohľadu, ako svet rieši tieto problémy vo vyspelých európskych krajinách.

    Po prvé, z hľadiska osobných skúseností môžem povedať, že je veľmi dôležité, ako sa upravia vzťahy medzi ľuďmi, ktorí žijú v týchto teritóriách, aby naozaj tie vzťahy prinášali pozitívny vývoj, a preto referendum, ktoré iniciovala mládež Slovenskej národnej strany, je otvorením diskusie s občanmi, aby sme vyjasnili najlepší spôsob usporiadania týchto vzťahov, ktorým sa budú riešiť otázky dorozumievania sa, šírenia informácií medzi všetkými občanmi bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a na zvládanie jazyka.

    Samozrejme druhá téma, ktorú by som chcel spomenúť, je pohľad sveta a pohľad, ktorý prinášajú návrhy obidvoch zákonov, či už išlo o vládny alebo predložený poslancami Národnej rady. Svet sa uberá tým smerom, že každý štát sa snaží mať jeden dorozumievací jazyk a menšiny, ktoré žijú v tom teritóriu, sa snažia ovládať minimálne dva jazyky: štátny, ktorý je dorozumievajúcim pre všetkých, a jazyk materinský, ktorým sa dorozumievajú v rámci svojej komunity. Takýto je vývoj vo svete, ktorý prináša pokoj, ktorý prináša dobré spolunažívanie a ktorý odstraňuje napätia a rozpory medzi obyvateľstvom, nedorozumenia medzi obyvateľstvom v jednotlivých krajinách.

    Veľmi často sme chodievali do Sárska a videli sme na vlastných očiach, ako obyvatelia, ktorí boli v minulosti veľmi znepriatelení a v lokalitách ktorých boli veľmi krvavé vojny, našli práve takýmto riešením Francúzi a Nemci porozumenie a prestali medzi nimi rozpory, nastalo porozumenie a vzájomné pochopenie. Priatelia, toto je vývoj vo svete a teraz sa pozrime na zákony, ktoré sú predložené v našom parlamente.

    Zákon, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície, je zákon, ktorý má uzákoniť na území Slovenskej republiky sedem úradných jazykov plus slovenský jazyk štátny, ktorý je uzákonený zákonom o štátnom jazyku, prečítajte si, sú tam konkrétne vymenované. Tieto jazyky vlastne majú spôsobiť, že si ľudia absolútne prestanú rozumieť. Keď si pozriete návrh zákona, stačí z neho zacitovať, že napríklad aj poslanec Národnej rady má právo pri výkone svojej funkcie používať príslušný jazyk národnostnej menšiny a trovy tlmočenia hradí štát. To je konkrétne napísané v návrhu, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície. Čiže keď tu bude ďalej Rusín, Róm a tak ďalej, tak sa bude v parlamente hovoriť po rusínsky, po rómsky, čiže sa použije aj sedem jazykov. Takto isto je celým zákonom vedená niť - zavedenie mnohojazyčného štátu, a nie štátu, ktorý má usporiadané informácie v jednom jazyku.

    Zákon, ktorý predložila vláda, je zdanlivo akoby celkom inakší, ale v podstate zavádza systém, ktorý by vytvoril na Slovensku národnostné getá. Jednoducho princípy a spôsob jeho predpokladaného uplatnenia, ktoré sú v ňom zakotvené, by spôsobili, že by sa do seba uzatvárali menšiny ako určité skupiny ľudí, ktoré majú k sebe oveľa bližšie, s tými druhými si podstatne stále menej budú rozumieť a nakoniec sa úplne vytvorí také skupinové nedorozumenie v rámci celého štátu, že jednotlivé skupiny medzi sebou vlastne budú čím ďalej tým ťažšie komunikovať a menej si rozumieť.

    Jednoducho zákon je pre ľudí a mali by sme sa ich spýtať, či sa chcú vydať týmito dvoma cestami: štátom, ktorým vznikne jazykový babylon, alebo štátom, v ktorom budú existovať dve, tri, sedem skupín obyvateľstva, ktoré sa stále viac a viac budú do seba zatvárať a stále menej budú jedna druhej rozumieť. Z toho vyplýva, že obidva návrhy zákona sú pre Slovensko mimoriadne nebezpečné, sú v podstate útokom proti menšinám. Samozrejme, aj útokom proti slovenskému národu, ale proti menšinám v tom zmysle, že keď budú mať školy, od materskej školy budú vychovávaní cez školy, cez každý styk so svojím okolím len vo svojom jazyku a nebudú musieť ovládať iný jazyk, tak budú vlastne ochudobňovaní a nebudú sa môcť voľne pohybovať po území Slovenskej republiky, nebudú môcť všade voľne komunikovať a všetkému rozumieť, lebo si nebudú rozumieť s rómskou skupinou, nebudú si rozumieť s väčšinovým slovenským obyvateľstvom.

    Čiže jednoducho v takomto ponímaní je to vlastne útok proti menšinám, lebo sa stanú ľuďmi akoby druhej kategórie neovládajúcej iné jazyky, s ktorými sa bude na území Slovenskej republiky komunikovať. A preto by sme mali vyčkať na výsledok celonárodnej diskusie, na výsledok diskusie so všetkými obyvateľmi, ale najmä obyvateľmi žijúcimi v zmiešaných oblastiach, a mali by sme veľmi dobre uvážiť, ako formulovať tento návrh zákona, aby bol naozaj prínosom, a nie poškodením záujmov tak menšín, ako aj väčšinového slovenského obyvateľstva.

    Preto môj návrh na záver je: stiahnuť obidva návrhy z rokovania Národnej rady a vrátiť sa k nemu po celonárodnej diskusii a spresnení jeho obsahu tak, aby bol naozaj prínosom pre Slovensko a prínosom aj pre všetky menšiny a väčšinové obyvateľstvo v ňom žijúce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Oberhausera - pán poslanec Ošváth a pán poslanec Hort. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ošváth.

  • Keď sa už pán poslanec Oberhauser prihovoril v týchto skorých ranných hodinách televíznym divákom a občanom Slovenskej republiky, rád by som sa im prihovoril aj ja a reagoval na jeho vystúpenie, aspoň na jednu jeho časť.

    Pán poslanec Oberhauser, keď už chcete všetko zvaľovať na vládu tejto republiky, súčasnú vládu, a chcete jej pripisovať za vinu aj exodus Rómov do Fínska, tak sa, prosím vás pekne, najskôr zamyslite nad tým, čo hovoríte a započúvajte sa do výrokov vášho straníckeho vodcu, akým spôsobom sa vyjadruje na adresu Rómov, či náhodou nejde o rasistické výroky a či tieto tiež nemali vplyv na exodus Rómov aj počas predošlej vlády, keď ste boli vo vládnej koalícii, a aj dnes.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hort.

    Nech sa páči.

  • Vážený predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    tiež by som sa rád obrátil na občanov Slovenskej republiky a chcel by som reagovať na vystúpenie pána kolegu Oberhausera, ktorý napadol predovšetkým vládnych poslancov, že pri takomto dôležitom zákone nie sú v poslaneckých laviciach. Mám pred sebou výpis z hlasovania o tom, či vôbec tento zákon prejde do prvého čítania a meno pána poslanca Oberhausera dňa 1. 7. sa vyskytlo medzi neprítomnými. Ja by som bol veľmi rád, pán poslanec, keď aj vzhľadom na to, že ste tu neboli, prešiel tento zákon do prvého čítania, aby ste sa trošku pozreli aj do zrkadla a predovšetkým hľadali vinu v sebe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Roman Hofbauer bude ďalej vystupovať v rozprave a pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    na rozdiel od mojich predrečníkov ma nejako veľmi netrápi neprítomnosť poslancov vládnej koalície, pretože tí to majú fantasticky jednoduché, im je totiž všetko jasné presne ako tomu čitateľovi Moskovskej Pravdy pred rokom 1989, keď čítal čistý papier a jeho kolega súdruh sa ho pýtal: "Što ty čitáješ? Gde zdes búkvy? A on mu odpovedal: "Začem búkvy, vsjo jásno." Pre vás je tiež "vsjo jásno". Koaličná rada dohodne, koaličná rada rozhodne a vy zatlačíte. Krása.

    Dámy a páni, ak mi niekto chýba v parlamente pri prerokúvaní týchto zákonov, tak sú to predovšetkým členovia vlády. Tí by tu mali byť. Nielen predkladateľ a gestor minister kultúry, ktorý tu sedí v nezávideniahodnej pozícii "fackovacieho panáka" pre opozíciu, ale domnievam sa predovšetkým, že tu mali sedieť tí, ktorí tento zákon vecne a legislatívne pripravovali, to je podpredseda vlády pre legislatívu. Pán podpredseda vlády Fogaš je taký zaneprázdnený? Však nemá vlastný rezort. Prečo tu nesedí? Ako je možné, že počas prerokúvania týchto zákonov sa tu neobjavil podpredseda vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva Pál Csáky, ktorý svoju korešpondenciu vedie z mesta zvaného Pozsony? Z akého dôvodu sa tu neobjavil podpredseda vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, aby nám objasnil, ako nás posunie do očakávanej náruče Európskej únie prijatie tohto zákona, ktoré Slovenskú republiku práve privedie do rozporuplnej situácie.

    Dámy a páni, chýba mi tu ministerka financií. To je veľmi podstatné, pretože tomuto útlučkému zákonu, ktorý prerokúvame, chýba taká zásadná časť, ako je výpočet zaťaženia štátneho rozpočtu po jeho uvedení do života, lebo o to, že bude uvedený do života, sa postaráte svornou rukou vy.

    Keď sme pri prerokúvaní v gestorskom výbore, vo výbore pre ľudské práva a národnosti obrátili otázku na tieto okruhy, tak sme dostali prekvapujúce vysvetlenia, že obce a mestá v tomto kalendárnom roku to utiahnu zo svojich rozpočtov - zrejme sú také vysoké, že to utiahnu a - v nasledujúcich obdobiach sa ukáže, aká bude záťaž. Ale hypotéza zo strany predkladateľov z vlády bola taká, že záťaž nebude prakticky nijaká a nebude sa tým treba zaoberať. Nuž tak, dámy a páni, toto je blud ako hrom, pretože toto je zákon, ktorý, ak sa má prijať v znení, v ktorom je predložený, bude predstavovať enormnú finančnú záťaž pre obce a mestá.

    Chýba mi tu minister školstva, pretože tento zákon sa vo veľkej miere premietne do problematiky rezortu školstva. Veď Strana maďarskej koalície sa netají svojimi tlakmi na obsiahnutie tohto zákona predovšetkým do školstva. V čom napokon spočívajú piliere národnej identity? V jazyku, v kultúre, v školstve. A toto sú sústredené ataky presne na tieto tri sféry. Keď sa teda hovorilo o tom, akého je zamerania Strana demokratickej ľavice, no predovšetkým internacionalistického, internacionalistického, proletárskeho internacionalizmu. Presne tak. Som rád, že s týmto súhlasíte. A minister školstva sa za osem mesiacov svojej pôsobnosti zatiaľ vykázal s jediným ohromujúcim pozitívnym úspechom, a to zavedením maďarských vysvedčení. Tak to je teda skutočne na pogratulovanie tejto vláde a menovite ministrovi školstva.

    Vážené dámy a páni, ako tu sedíme, tak každé vystúpenie koaličného poslanca sa začína a končí ako v budhistickom chráme mlynčekom, hromžením na Hnutie za demokratické Slovensko a na Mečiarovu vládu. Prosím vás, na túto tézu sa pokúste zabudnúť. Vy už vládnete osem mesiacov, nemáte nárok toto spomínať. Vy na toto nemáte nárok. V minulom roku som bol ako predseda výboru so svojím výborom v Taliansku a počas našich rokovaní sa tam udiala vec, ktorá s nami hlboko otriasla. V Taliansku padla vláda. Boli sme ohromení. Čo teraz? Kto nás prijme? Ako sa to premietne do našich rokovaní? Naše otázky na túto tematiku talianska strana brala bezmála so začudovaním. Čo sa deje? Veď vláda v Taliansku padá každých osem mesiacov. A keby sa tá nová vláda vyhovárala vždy na predchádzajúcu, tak Taliansko ako jeden z pilierov Európskej únie by sa do dnešného času vyhováralo na Benita Mussoliniho. Tak vy už konečne prestaňte tárať o zvaľovaní všetkých negatív, od zatmenia Mesiaca počnúc a zatmením Slnka končiac, na Hnutie za demokratické Slovensko.

    Dámy a páni, tento návrh zákona sa premieta prakticky do všetkého, do celej agendy obcí, do celej agendy okresov, do všetkých tlačív, ktoré prakticky budú vychádzať v tomto štáte, do problematiky prekladateľov. Táto vec sa v našom výbore vyriešila mávnutím jednej ruky. To nie je žiadne mávnutie jednej ruky. Každý záznam a každé rokovanie z každej obce sa musí uskutočniť v záznamoch, ktoré sú hodnoverné, nie kuchynskou maďarčinou ani nie šusterskou slovenčinou po maďarsky hovoriacich občanov slovenskej národnosti na slovenskom juhu. To musia byť hodnoverné záznamy, pretože každý z týchto záznamov je súčasne právny dokument.

    Problematika prekladateľov so súdnoznaleckým overením. Ak 586 obcí v tomto štáte má byť uvedených dvojjazyčne, premietne sa to do cestovných poriadkov, do pôšt, do telekomunikácií, do adries, do tlačív s hlavičkovými adresami? Ďalšia moja otázka znie: 586 obcí znamená vykolíkovanie územia a vykolíkovanie fixného stavu dvojjazyčnosti. Dá sa toto vykolíkovať? Dá sa to obsiahnuť do návrhu zákona? Veď to je úplný nezmysel. Keď sa v nejakej obci narodí viac detí jednej národnosti, tak čo potom? Treba inovovať zákon? Alebo keď sa uskutoční migrácia v dôsledku priemyselnej výstavby, zamestnanosti alebo nezamestnanosti, alebo ľubovoľnej inej migrácie, treba siahnuť opäť na novelizáciu zákona? Veď toto je taký nezmysel, aký nemá vari ani obdobu, odhliadnuc od skutočnosti, že v zozname obcí som nenašiel napríklad takú obec ako Kecerovce. Tam je homogénne obyvateľstvo slovenskej národnosti? Keď som tam vystúpil, tak scéna predo mnou potemnela, pretože všetko, čo bolo v okruhu mňa, bola rómske. S tými Rómami bol problém dohovoriť sa, pretože hovorili len rómčinou. Kde sa táto obec nachádza? Nachádza sa v nejakom inom tajnom zozname? Alebo mimo tohto zoznamu?

    Zákony, ktoré predkladáte, a nielen tento, ale prakticky všetky ostatné v skrátených legislatívnych konaniach, majú jednu spoločnú črtu. Sú také nekvalitné, sú také mizerné a sú tak nanič, že je zlé ich čo len čítať. Pre vás je to ohromná zábava, vy sa nad tým úžasne zabávate a smejete, pretože prevažná väčšina z vás je tu po prvý raz a všetko, čo vidí, je geniálne. Nie je to geniálne. Sú to nezmysly, ktoré bude treba meniť, opravovať, inovovať a legislatívne prerábať.

    A čo sa týka zlepšenia spolunažívania občanov hovoriacich po slovensky a po maďarsky, na tieto ilúzie treba zabudnúť. Tento zákon rozjatrí konfliktovú situáciu do výrazne vyššej miery, ako to bolo kedykoľvek predtým, pretože doslova roztriedi obyvateľov na prvotriednych a druhotriednych. Prvotriedni budú tí, ktorí budú vedieť po maďarsky, druhotriedni budú tí, ktorí po maďarsky vedieť nebudú. Či chcete toto priznať alebo nie, tak táto skutočnosť je zámernou realitou.

    Tento zákon je odštartovaním iredenty, cielenej iredenty, o ktorej viete, ku ktorej sa hrdo hlásite. Veď ako to potvrdili predstavitelia Strany demokratickej ľavice, že proletársky internacionalizmus je stále ich ťažnou silou a ich vlajkovou loďou. Šťastnú cestu na tejto vašej plavbe do potopenia. Ale nás do toho nezapočítavajte.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Halušková. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci,

    chcela by som sa dotknúť len jednej časti vystúpenia posledného predrečníka, a to tej časti, kde povedal, že všetko je dopredu rozhodnuté, že stlačíme tlačidlá, tak ako to bolo rozhodnuté. Chcela by som mu len pripomenúť a môže si to overiť, že naše hlasovanie je určite rôznorodejšie, ako bolo hlasovanie pred štyrmi rokmi vášho hnutia. Pozrite sa na hlasovanie. Bolo to ako jeden muž. A to, že sme internacionálnejší? Myslím si, že je lepšie, keď je človek internacionálnejší ako plný nenávisti, zloby a podporuje všetko zlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Paška bude vystupovať v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

    Prosím, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    rokujeme o dvoch predlohách zákona, ktorý má naplniť ústavnú požiadavku na zákonnú úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Obidve predlohy majú autorský pôvod v radoch vládnej koalície a napriek tomu, že v štandardných politických pomeroch sa vláda a moc navonok prezentuje jednotnou politickou líniou, naša vládnuca moc sa nám opäť rozhodla dokázať, že vyspelá európska politická kultúra je pre ňu absolútne nedosiahnuteľnou métou.

    Opäť sa potvrdzuje, že istá časť vládnuceho zoskupenia sa rozhodla profitovať z podielu na štátnej moci a využívajúc slabosť svojich koaličných partnerov si popri spoločnej koaličnej politike premyslene a nekompromisne presadzuje vlastné politické ciele aj na úkor svojich koaličných partnerov. A ak sa náhodou stane, že ani hrošou kožou obrastení koaliční partneri už nie sú schopní preglgnúť arogantné požiadavky tohto politického zoskupenia, jednoducho vystúpia s vlastnými politickými návrhmi, aby sa dištancovali od politiky svojej koaličnej vlády a zosmiešnili ju pred celým svetom.

    Správanie sa Strany maďarskej koalície pri prijímaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín je skutočne pozoruhodné. Veď verejne vyhlasuje, že jej poslanci nebudú hlasovať za návrh zákona, ktorý do parlamentu predložila ich koaličná vláda, v ktorej nakoniec majú aj nemalé zastúpenie. Rovnako pozoruhodné je však aj správanie sa ostatných členov vládnej väčšiny. Tvária sa, akoby torpédovanie úsilia vlády jej vlastným koaličným partnerom bolo prirodzené a ani im nenapadne čo i len naznačiť, že by v štandardných politických pomeroch bolo načim vyvodiť z takéhoto postupu náležité politické dôsledky.

    Pýtam sa, čo sa deje? Ako je možné, že sa naši politickí štandardizátori správajú tak neštandardne? Nuž iba ak by sa rozhodli zohrať pred národom akési politické divadlo, akoby sa dohodli, že vládna moc predloží národu návrh zákona napísaného maďarskou komunitou a predloží ho ako svoj vlastný návrh. A aby to vyzeralo ešte dôveryhodnejšie, maďarskí politici vyhlásia, že tento tzv. vládny návrh zákona vôbec nespĺňa ich predstavy a prostredníctvom svojho poslaneckého klubu predložia iný, ešte viac prikorenený a opaprikovaný návrh zákona, návrh, ktorý svojím šovinistickým obsahom vydesí aj tuhých kozmopolitov v poslaneckých laviciach vládnej koalície. K tomu sa pridá zopár zaručene overených odkazov z Bruselu, že ak do konca leta neprijmeme európskym štandardom zodpovedajúci zákon o používaní jazykov menšín, tak európski byrokrati okamžite vysťahujú Slovensko aj s jeho obyvateľmi kdesi ďaleko preč z Európy a pôda na prijatie nezmyselného zákona je potom pripravená. Nikto pravda nevie, čo sú to tie európske štandardy, ale pod takouto strašnou hrozbou aj tých posledných pár koaličných poslancov, ktorí v kútiku svojej duše aspoň ako-tak cítia akési slovenské korene, začne mäknúť a v panickom strachu pred vyhnaním z raja uverí, že nám už naozaj nezostáva iná možnosť, iba prijať ten obludný vládny návrh zákona. Vládou ovládané médiá potom spracujú verejnú mienku, zablokujú prienik nežiaducich informácií, ktorými argumentuje opozícia, a občanom nezostane nič iné, len v nemom úžase strpieť ďalšiu zradu koaličnej junty, ktorá dnes ovláda Slovensko.

    Pekne zohraté divadielko, vážení. Pravda, pán minister? Ibaže naši občania nie sú takí prostoduchí, aby sa nechali len tak ľahko obabrať. Som presvedčený, že ľahko prekuknú tieto zahmlievacie vnútrokoaličné manévre a náležite zhodnotia zásluhu jednotlivých politických subjektov a ich predstaviteľov o prijatie tohto potupného budapeštianskeho diktátu.

    Keďže poslanecký návrh zákona Strany maďarskej koalície je iba akousi absurdnou kamuflážou, ktorá má vytvoriť podmienky na ľahšiu akceptáciu vládneho návrhu zákona, nebudem sa jeho obsahom podrobnejšie zaoberať. Okrem predkladateľov uvedeného návrhu totiž túto nespôsobilú zlátaninu asi nikto neberie vážne a ani ju hlasovaním nepodporí.

    Vládny návrh však predstavuje reálnu hrozbu pre budúcnosť Slovenska. V rozpore s Ústavou Slovenskej republiky totiž zavádza na Slovensku pomery nebezpečne podobné tým, ktoré boli pred vypuknutím národnostných nepokojov v Kosove. Nikto zo zodpovedných politikov si takúto budúcnosť pre Slovensko nemôže želať, a preto sa obsahom tohto zákona musíme vážne zaoberať. Ak chceme nielen dnes, ale aj v budúcnosti predchádzať národnostným problémom, musíme k príprave takejto normy pristupovať oveľa zodpovednejšie, pričom sa musíme opierať o hlbokú znalosť názorov nášho obyvateľstva na danú problematiku a bez emócií, vecne definovať podmienky, za akých je prijateľné akceptovať použitie jazyka menšiny v úradnom styku u nás.

    Vláda Slovenskej republiky si však kvôli svojej zaneprázdnenosti pri ututlávaní korupčných afér v jej radoch a pri vymýšľaní ďalších krokov na účinnejšie zbedačovanie našich občanov evidentne nenašla čas na to, aby mohla predložený návrh zákona pripraviť zodpovedne po rozsiahlej všeľudovej diskusii a patričnej analýze postojov našich občanov. A je to aj poriadne vidieť na nesúrodosti, neústavnosti predlohy, ktorú nám vláda predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predloha je vo viacerých ustanoveniach v rozpore nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s mnohými platnými zákonmi.

    Preto si na záver dovolím predložiť pozmeňujúce návrhy na uznesenie k obidvom predlohám na prijatie zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku, a to tak k poslaneckému návrhu zákona (tlač 259), ako aj k vládnemu návrhu zákona (tlač 275).

    Prvý znie:

    "Podľa § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada vracia návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie."

    Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín (tlač 275).

    Druhý znie:

    "Podľa § 73 ods. 3 písm. b) Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona."

    Tento pozmeňujúci návrh podávam k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259).

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Paškovi.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky k jeho vystúpeniu.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    prerokúvanie tohto podľa môjho názoru pre históriu blízku aj ďalšiu dosť významného, ba práve veľmi významného zákona, by som mohla charakterizovať ako nedôstojné, ba skôr škandalózne. Nielen to, že občania neboli oboznámení s obsahom právnych predpisov, ktoré sa ich dotýkajú. Nielen to, čo už bolo kritizované, že tu nie je podpredseda vlády pán Csáky, ktorý je podpredsedom pre národnosti, alebo prípadne pán podpredseda Fogaš. Ale podľa mňa sú tu aj ďalšie dosť závažné pochybenia.

    Keďže sa spojilo prerokúvanie dvoch legislatívnych návrhov, chcela by som sa spýtať pána ministra, či je predkladateľom aj legislatívneho návrhu skupiny poslancov. Kde máme predkladateľa legislatívneho návrhu, o ktorom rokujeme? Prečo nie je akosi zviditeľnený? Ďalej, ktorí sú spravodajcovia? Máme tu jedného. Je pán spravodajca spravodajcom pre oba legislatívne návrhy? Neviem o tom, som z gestorského výboru, a neviem o tom, že by bol spravodajcom pre oba legislatívne návrhy. Je to len ďalšia perla z celého náhrdelníka porušení predpisov o rokovaní v Národnej rade.

    Prvé čítanie má rozhodnúť, či predložené návrhy budú postúpené do druhého čítania. Už bolo viackrát uvedené, že oba návrhy neupravujú to, čo vyžaduje ústava. Neupravujú to, čo sme sľúbili upraviť, to znamená používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale upravujú úradovanie. Nebudem na tomto mieste vysvetľovať viaceré otázky a pripomienky aj na mňa a pána podpredsedu Kalmana, pretože sme vo faktických poznámkach vysvetlili, prečo za vlády Vladimíra Mečiara napriek tomu, že v legislatívnom pláne mala prijatie takéhoto zákona, nebol tento zákon predložený. Pripájam sa k názorom, ktoré uvádzajú, že aj dnes predložený legislatívny návrh je vlastne návrh, ktorý nie je návrhom, možno ani jeden z nich, prijateľným, pretože SMK nechce vládny, vláda nechce návrh poslancov a občania tým, že podpisujú čím ďalej tým intenzívnejšie petičnú akciu, vyjadrujú svoj názor, že tieto úpravy taktiež v tom znení, v ktorom sú predkladané, nechcú, pretože sa podpisujú, že sú za zachovanie stavu do 1. 6.

    Takže situácia je veľmi kuriózna a pre mňa je smutná v tom zmysle, že týmto zákonom sa vstupuje do zákona o štátnom jazyku. Vstupuje sa takým spôsobom, že sa vlastne účinnosť tohto zákona eliminuje. Že tento zámer tu je, povedal pán poslanec Mészáros v relácii Sito, kde som bola spolu s ním, veľmi otvorene, že ich záujmom, záujmom vládnej koalície je eliminovať zákon o štátnom jazyku. Ale prečo vládny návrh, napríklad SDĽ je súčasťou vládnej koalície, aj tá chce eliminovať zákon o štátnom jazyku, keďže aj v tom návrhu je požiadavka zrušenia § 10 zákona o štátnom jazyku. Predsa SDĽ, podstatná časť, hlasovala za tento zákon. Tento zákon bol v októbri 1995 v Štrasburgu prerokovaný skupinou expertov, ktorá považovala za samozrejmé, keď zákon o štátnom jazyku upravuje určité povinnosti, aby aj v prípade nesplnenia týchto povinností bola sankcia. Vážení, ak sa zruší sankcia za porušovanie povinností ustanovených zákonom o štátnom jazyku, tento zákon sa stáva, prepáčte mi za výraz, ale obyčajným zdrapom papiera, ktorý si bude môcť porušovať ktokoľvek bez toho, aby bol vedený k zodpovednosti.

    Je to pre mňa veľmi smutný stav, a preto si myslím, že je veľmi správne, ak sa občania rozhodli petičnou akciou za referendum vyjadriť svoj názor.

    Nebudem sa bližšie zmieňovať o niektorých ustanoveniach. Spravila som to a v prvom čítaní to azda ani nie je také podstatné. Ale v prvom čítaní myslím si, že stojí za pozornosť si všimnúť, či predložené návrhy majú všetky náležitosti. Oba nemajú, pretože nie sú vyčíslené finančné vplyvy, a dovolím si tvrdiť, že tie budú obzvlášť pri poslaneckom návrhu, ktorý predložili poslanci SMK, značné. To však ma už akosi ani nevzrušuje, veď vládu nezaujímali finančné vplyvy na obyvateľstvo pri takých závažných opatreniach, ktoré si dovolili nazvať ozdravovacími opatreniami, i keď ako to odbory správne nazvali, že sú to opatrenia na ožobračovanie ľudí. Ani tu ich nezaujímalo, aké budú presné finančné dosahy na rodinu. Samozrejme, keď niečo nebude vychádzať, majú na to pripravenú svoju pesničku, že všetko zavinila vláda Vladimíra Mečiara. Nebudem opakovať to, čo veľmi správne povedal pán poslanec Hofbauer. Táto pesnička je, vážení páni, už zastaraná. Dnes už z vašich úst znie falošne a sluch občanov začína byť už na to alergický.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som hlboko presvedčená o tom, že oba legislatívne návrhy nie sú také, aby ich bolo možné postúpiť do druhého čítania. Nie sú tým, čo ústava predpokladá, nie sú tým, čo sme aj v zahraničí sľúbili. Je to nadpráca, ktorá nie je prospešná pre obyvateľov Slovenska. Veľmi pekne to uviedol pán poslanec Oberhauser a ja sa k jeho myšlienkam pripájam.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky - pán poslanec Prokeš, pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolil by som zareagovať na dve časti vystúpenia pani poslankyne Tóthovej. Predovšetkým by som chcel odpovedať na otázku, prečo sa navrhuje zrušenie sankcií v zákone o štátnom jazyku práve cestou týchto nových zákonov. Je to veľmi jednoduché, pani poslankyňa. Táto vláda tým jasne dokazuje, že nemá záujem o to, aby sa ekonomicky tento štát rozvíjal. Keby totiž mala záujem, tak by trvala na uplatňovaní týchto sankcií a médiá by sa nedoplatili, takmer všetky, ktoré sú na Slovensku vrátane takzvanej Slovenskej televízie. A čo sa týka jej otázky, ktorú položila, prečo, dalo by sa povedať, likvidačné opatrenia, ktoré sú teraz nasadené, uvalené na občana, nazýva vláda ozdravnými, no, pani poslankyňa, je to presne v zmysle výroku istého pána ministra, ktorý bol ministrom v roku 1994, a pokiaľ sa nemýlim, je opäť ministrom alebo ešte je ministrom, ktorý sa vyslovil v tom duchu, že väzni v koncentračných táboroch netrpeli na cukrovku. Čiže je jasné, že je to starostlivosť o zdravie občanov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gyurovszky, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa veľmi zápalisto a vehementne hovorila o tom, že nie je potrebné zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Zrejme jej uniklo, že práve jej vláda ústami bývalého premiéra a ďalších ľudí sľúbila, že takýto zákon bude prijatý, a to sľúbila aj v zahraničí, aj tu doma na Slovensku. Teraz to zapierajú, ale to je bežná metóda, ktorá je používaná stranou HZDS. Teraz takisto zápalisto hovorí o tom, že takýto zákon nie je potrebný, a pritom sa ešte usmieva. Je to teda priam typické a zrejme jej takisto uniklo, keď hovorila, že nie je tu predkladateľ druhého návrhu. Pán predkladateľ Mészáros sedí tu, pani poslankyňa ho asi nevidí. Ale zrejme jej uniklo aj to, že na mieste predkladateľa, kde sedí pán minister, nie sú dve stoličky a dosť ťažko si viem predstaviť, ako by sa tam mohli usadiť dvaja predkladatelia. Jednoducho si treba všímať realitu a nepredkladať sugestívne, ale nič nehovoriace otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

    Prosím pána spravodajcu, aby si sadol na svoje miesto.

  • Pani poslankyne,

    páni poslanci,

    budem pokračovať v mojom vystúpení, ktoré bolo prerušené 10-minútovou časovou lehotou.

    Myslím si, že všetkým nám je jednoznačne známe, že Slovensko je otvorené prijať a ochotne privítať každú dobre mienenú radu a pomoc Medzinárodného spoločenstva, ktoré prispeje k ďalšiemu zlepšeniu právneho poriadku i praxe v oblasti ľudských práv. Ako suverénny štát však musíme odmietať, aby sa na základe neúplných jednostranných a niekedy dokonca aj celkom falošných údajov spochybňovala jeho ústava a právny poriadok. Musíme odmietnuť takisto spochybňovanie dobrej vôle dostať všetky záväzky vyplývajúce z medzinárodných konvencií a zmlúv, ktoré Slovensko dobrovoľne prijalo.

    Slovenská republika je štátom, na území ktorého žije viacero národnostných menšín a ktorý buduje svoju demokratickú spoločnosť na občianskych princípoch, zdôrazňujem, na občianskych princípoch. Otázku dodržiavania ľudských práv, a to vrátane práv príslušníkov národnostných menšín, chápeme ako individuálne práva občanov. Unáhlenosť je vždy nebezpečná, aj unáhlenosť pri prijímaní niektorých rozhodnutí, ktoré by mali zasiahnuť, či sa to niekomu páči alebo nie, aj do integrity tohto štátu. Unáhlenosť tu iste nie je namieste.

    Slovenská vláda v minulosti aj parlament a dúfam, že aj v súčasnosti, bude svoju základnú orientáciu v oblasti ľudských práv a základných slobôd vyjadrovať aj tým, že bude rešpektovať zakotvené ustanovenia v ústave a, samozrejme, najmä pokiaľ ide o oblasť princípov priority a niektorých medzinárodných noriem nad vnútroštátnymi normami. To, myslím si, je naplnené vo všetkých rozhodnutiach, ktoré sme doteraz vo vzťahu k národnostným menšinám urobili a spĺňajú to aj podmienky, ktoré stanovuje článok 35 dokumentu Kodanskej schôdze KEBS o ľudskej dimenzii, ktorú častokrát namietali aj niektoré štáty Európskej únie a pri podpisovaní sa veľmi nehrnuli podpísať rýchlo tento článok. Článok 35 hovorí, že účastnícke štáty budú rešpektovať právo osôb patriacich k národnostným menšinám na efektívnu účasť na verejných záležitostiach vrátane účasti na záležitostiach týkajúcich sa ochrany a podpory identity týchto menšín. Chcem zopakovať, že budú rešpektovať, čiže budú musieť. V druhom odseku tohto ustanovenia sa hovorí, že účastnícke štáty si všímajú podniknuté snahy s cieľom chrániť a vytvárať podmienky na podporu etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity určitých národnostných menšín. Tu chcem zdôrazniť, že účastnícke štáty si všímajú, čím chcem povedať, že iba prvá časť tohto článku má charakter taxatívne samostatného práva, normy či záväzku a treba povedať, že ide o všeobecne uznávané právo participácie vo verejnom živote. Druhá časť má výslovne konštatačný charakter, len konštatačný, a v nijakom prípade nelegitimizuje právo povedzme na autonómiu alebo v akejkoľvek forme na iné kolektívne, alebo iné práva.

    Chcel by som povedať, že tento návrh zákona, jeden aj druhý, je okrem tohto v rozpore aj s našimi právnymi normami, a to najmä, pokiaľ by som hovoril o zákone z roku 1995 pod číslom 270, čiže o štátnom jazyku, kde § 3 jednoznačne hovorí, že "štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní (ďalej len "verejnoprávny orgán") pri výkone svojej pôsobnosti alebo svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky". Teda povinne používajú jazyk na území Slovenskej republiky. Myslím si, že nič nie je proti ustanoveniam či už európskym alebo našim, ak dnes hovoríme, že Slovensko má dostatočne legislatívne pokrytú oblasť práv národnostných menšín. Samozrejme, že aj povinnosti.

    Keď Rada Európy vypracovala v roku 1992 Európsku Chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, do jej podpísania vyspelé európske štáty nejakú veľkú iniciatívu vstúpiť alebo podpísať ju nevyvinuli. Preambula uvedenej charty napríklad výslovne zdôrazňuje, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov sa musí uskutočňovať v rámci štátnej zvrchovanosti a územnej integrity a nesmie byť na úkor úradného, teda oficiálneho štátneho jazyka a potreby učiť sa ho. Čiže chcem zdôrazniť to, že naši spoluobčania maďarskej národnosti by mali vyvinúť najmä iniciatívu naučiť sa štátny jazyk.

    Pán podpredseda súčasnej vlády konštatuje, pokiaľ ide o výučbu slovenského jazyka, že, budem ho citovať: "Podľa oficiálnych štatistík 94 % Maďarov na Slovensku rozpráva dobre po slovensky. Maďari nemusia byť nútení do učenia sa slovenského jazyka, pretože dobrá znalosť štátneho jazyka je v ich vlastnom záujme." To je fakt pravda, takto to treba chápať. Ďalej ale hovorí, a to je zaujímavé: "Slovákov, ktorí vedia po maďarsky, je však veľmi málo." Je zaujímavé, ako dáva k tomuto protikladu rovnosť, že Slováci by mali vedieť tak po maďarsky ako Maďari po slovensky. To je, myslím si, trochu pochybné. Ale zaujímavé je potom, ako hovorí ďalej, prečo musia mladí ľudia maďarskej národnosti zo Slovenska odchádzať a nevracať sa na Slovensko. Hovorí napríklad, že veľký problém je, že naši mladí spoluobčania maďarskej národnosti nemajú vysokú školu na Slovensku, a to je jeden z dôvodov, prečo musia ísť študovať do Maďarska a potom sa už nevrátia domov, lebo im tu všeličo hrozí. Prečítam to: "Jeden z hlavných faktorov je odchod mnoho po maďarsky hovoriacich študentov na štúdiá do Maďarska. Väčšina sa po skončení svojich štúdií domov ani nevracia, zostávajú v Maďarsku najmä preto, lebo sa tam vedia lepšie uplatniť, sebarealizovať a taktiež unikajú pred pretrvávajúcim psychologicko-politickým tlakom a nedostatkom zákonných záruk na ich spokojný život na Slovensku." Takže toto je príčina. To znamená, ak by sa museli na Slovensku učiť po slovensky, bola by to pre nich tragédia. Z tohto vyplýva, že ak by boli skutočne takto zabezpečené všetky ostatné práva, na ktoré už ani nie je nárok, znamená to podľa toho, čo tu povedali, že už ani nechcú hovoriť po slovensky.

    Čas mi zase uniká, chcel som sa ešte trošku zmieniť aj o otázke kolektívnych a individuálnych práv menšín vo vzťahu k Benešovým dekrétom.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keď sme prijímali tabuľový zákon a jazykový zákon, všetci sme si mysleli, že sme naplnili určitú hranicu a že naši kolegovia z maďarských politických strán skončia so svojimi ďalšími požiadavkami. Keď som sa pýtal v poľskom parlamente na obdobné zákony, povedali mi, že takéto niečo sa ani neodvážia dať do parlamentu. My sme tieto zákony prijali. No stupňovanie nárokov našich kolegov, myslím si, že sa neskončí ani po tomto zákone. Vulpes pilum mutat, non mores. To je Suetonius, ktorý bol latinským filozofom, a to, čo povedal, znamená: "Líška mení srsť, ale nie mravy." A preto sa bojím, že je to tak aj s našimi kolegami z maďarskej koalície.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švantner. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    chcel by som povedať, že okrem názorov, ktoré má opozícia, podobné názory majú aj iné spoločenské organizácie, ktoré sú u nás na Slovensku. Preto by som chcel prečítať protest Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene a konferencie Slovakia plus:

    "My príslušníci generácie, ktorá mala tú česť a šťastie zavŕšiť štátnoprávne snahy slovenského národa, sme presvedčení, že tak ako sa zápasom o slovenčinu ako jediný štátny a úradný jazyk v Slovenskej republike bez výnimky začala záverečná etapa emancipácie slovenského národa, ktorá vyvrcholila obnovením slovenského štátu dňa 1. januára 1993, tak prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku predstavuje začiatok jeho likvidácie. Varujeme poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pred jeho prijatím a pripomíname im, že na konanie smerujúce k zániku nášho štátu nedostali od voličov mandát.

    Ostro protestujeme proti chystanému prijatiu zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku, či už ide o vládny návrh alebo návrh skupiny poslancov maďarskej koalície, ako bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Už samotná koncepcia úradnej viacjazyčnosti zjavne smerujúca k používaniu dvoch štátnych jazykov v Slovenskej republike - slovenského...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    dámy a páni,

    pán minister

    a vážení občania,

    či už je ráno alebo takmer ráno, najmä vám by som sa chcel prihovoriť, pretože vás je viac ako tieto roztrúsené rady tu prítomných, ktorých to absolútne nezaujíma, pretože vedia, ako majú hlasovať. Koaličná rada rozhodla, tak to tak aj urobia, či je to v záujme slovenského národa alebo nie. Vám sa chcem prihovoriť, možno sa na nás hneváte, že diskutujeme toľko o jazykovom zákone, no predovšetkým by som chcel hovoriť, že nie my určujeme program. Určuje to, samozrejme, vedenie parlamentu, určuje to vláda, ktorá predkladá zákony do parlamentu. Aj my by sme boli radšej, keby sme mohli diskutovať o ekonomických otázkach, o tej hrôze, ktorá sa na vás valí, o tom zdražovaní, ktoré od včerajšieho dňa rozprestrelo nad Slovenskom, najmä nad tým chudobnejším Slovenskom, svoje krídla, ale ako som povedal, nie je to v našej moci a musíme tu hájiť naše názory.

    Druhá poznámka je pre mňa ešte otrasnejšia, aj keď sa blíži k jazykovému zákonu a je asi taká, že sa tu naraz cítime my Slováci, ktorí sa cítime Slovákmi a nehanbíme sa za svoju slovenskosť a nepredávame ju do cudziny za všelijaké výhody, o ktorých sa ešte bude hovoriť v tomto parlamente, ale teraz to nechávam, je to strašný pocit, ale my Slováci tu musíme bojovať za záujmy slovenského národa, väčšiny slovenského národa, ako musel náš predchodca - ak sa môžeme k nemu hlásiť, samozrejme, ako skromní dediči - Ľudovít Štúr pár sto metrov odtiaľto, keď ho zvolili ako poslanca za mesto Zvolen do Uhorského snemu v štyridsiatych rokoch. Toto je strašná predstava a verím, že vy ju máte na zreteli a budete na ňu pamätať.

    Hovoril som o plánoch americkej loby, samozrejme, už nebudem o tom hovoriť - nech sa uspokoja tí, čo to už počuli - po ďalší raz, hoci som tam spomínal kde-čo, ale teraz budem hovoriť o oficiálnych orgánoch maďarstva, o vláde Maďarskej republiky, a to je už zase iná inštitúcia. Jednak táto vláda, keď hovorím o jazykovom zákone, chystá prinajmenej autonómiu pre vojvodinských Maďarov, ktorých počet sa zvýšil na 350 tis. a, samozrejme, najradšej by ich prichýlila do svojho lona. Verím, že ste nie takí naivní ani tí, ktorí ste zaslepení nenávisťou ku všetkému slovenskému - teraz nehovorím o občanoch maďarskej národnosti, ale hovorím o poslancoch, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti -, aby ste si neuvedomili, že po Vojvodine, ak sa to podarí, a to už nerobí maďarská loby, tá len pomáha, to robí už pán Orbán, príde na rad Slovensko. Príde na rad Slovensko, príde na rad Rumunsko, prinajmenej ak by sa chceli vrátiť do rokov 1938 - 1940, tam to prebehlo neskôr, v Rumunsku, ako to tu už bolo.

    Ale chcem sa vrátiť predsa len k vládnemu programu pre Maďarsko, pre občianske Maďarsko sa tu píše. Občianske Maďarsko sem, občianske Maďarsko tam, ale v prvom odseku sa píše - pán Weiss by tu mal byť - toto: "Maďarská vláda očakáva a odôvodnene, že bude dôsledne a pevne reprezentovať národné záujmy." Čiže nie je to také odiózne slovo národný. Čo je najstrašnejšie v tomto dokumente, že sa jurisdikcia maďarského štátu rozprestiera aj za hranice Maďarska. Konkrétne sa tu hovorí, že "maďarský štát a národ sa neprekrývajú, nemajú tie isté hranice. A preto budeme my maďarská vláda brať do úvahy názory reprezentatívnych organizácií a komunít maďarských menšín za hranicami ustavične".

    A je tu jedna krásna veta, ktorá ukazuje, kde sa všetko toto rodí, kde všetka táto nenávisť k okoliu má svoje korene. Je to veľmi pekný odsek a vďaka nemu pochopíte, o čo ide a pod akou firmou, ako sa rozvádzajú tieto myšlienky na drobné a čo sa hovorí. Znie tu: "Sme členovia, sme príslušníci maďarského národa, maďarskí občania, sme spojení s tisícročím maďarských dejín." Čiže maďarské dejiny, maďarský štát, to je nie uhorský štát, to už nie sú uhorské dejiny až po rok 1918, to sú už maďarské dejiny. To je to slovo Hungarian v angličtine a vo všetkých aj v Hongrie - tu pán sused je francúzštinár -, všade sa tieto dva pojmy prekrývajú. To je strašné. To je na tom to strašné. Čiže sa tu vyslovene zdôrazňuje, že budú brať do ochrany svoju národnostnú menšinu. A nie náhodou pán Gyurkovszky, Maďar s takým krásnym maďarským menom, bože, to je krásne meno - raz som býval v Budapešti, keď som bol na návšteve u istého pána Detvana, ktorý sa však písal Gyetván, teda po maďarsky s maďarským pravopisom, a spýtal som sa ho: "A vy viete po slovensky?" On hovorí: "Ježiš, moja stará mama ešte vedela, ale, bohužiaľ, ja už neviem." To je tá politika, mimochodom, tiež v kocke, ako sa pomaďarčovali írečití Slováci, lebo ja si neviem predstaviť slovenskejšie meno, ako je Detvan a na tretie miesto by som dal slovo Ďurkovský. To je od takého pekného slova Ďurka, Jurka Jánošíka. No ale všetko sa stáva. On je už Maďar, ale jeho predkovia boli Slováci, to je jasné.

    Skrátka, keď maďarská menšina na Slovensku si dovoľuje obrátiť sa na maďarskú vládu, aby pomohla pri realizácii zákona, ktorý predložila Strana maďarskej koalície, o ktorom sa tu už veľa hovorilo a ktorý je strašný - tento zákon pošleme do sveta, aby sa videlo, aké požiadavky sa v jednom normálnom štáte kladú na vládu. Keď už táto menšina sa hlási k svojim predkom, teda lepšie povedané, k svojej materskej krajine, tak si myslím, že slovenská vláda, keby mala na zreteli záujmy slovenského národa, by sa mala obrátiť na maďarskú vládu, aby sa opýtala, ako to vlastne myslia s týmito citátmi z čerstvého vládneho programu. Hovorí sa tu už ako, povedal by som, o fait accompli, keď sme sa stali členmi NATO, Maďarsko získalo svoje miesto v komunite pokročilých západných demokracií. Nuž neviem, či sa naraz presťahovali na Západ alebo či si myslia, že svojou národnostnou politikou, najhanebnejšou v Európe, ako sa vyslovil nemecký veľvyslanec v Maďarsku, s touto národnostnou politikou sa nebudeme vracať k Bélovi Grünwaldovi a nebudeme sa vracať ani k Apponyimu, ale do dvadsiatych rokov - a to je už náš čas - a do čias, keď - ako napísal váš dobrý priateľ Rudolf Chmel -, pomaďarčovanie trvalo až do konca Kádárovej éry.

    A v dvadsiatych rokoch, to písal takisto jeden priateľ Maďarska a Uhorska anglický vedec, ale objektívny vedec, keď napísal, že v dvadsiatych rokoch, od polovice dvadsiatych rokov fungovali spoločnosti, ktoré si vytýčili za cieľ pomaďarčiť ročne 60 tis. občanov - Nemaďarov. Ja som sa s jedným z takých stretol, keď som cestoval raz z Talianska domov a váš vtedajší generálny riaditeľ pošty a pán minister honvédstva Gömböc alebo tak nejako, prepáčte mi, Gömbös, bol potom aj premiérom, boli vyznamenaní za ich aktívnu účasť v tomto. To je už dvadsiate storočie, takže nie je možné sa nazdávať, že máme k dispozícii len údaje zo štúrovských čias alebo poštúrovských čias až po rok 1918.

    Jednoducho vytvorili ste vo svete - veľmi sa vám to podarilo, to treba uznať - dojem, že ste taká utláčaná menšina na Slovensku, ktorá si zasluhuje pozornosť. To sa už začína nakoniec lámať, pretože tu žijú ľudia, svet nie je až taký veľký, aby sa to nevedelo, ale napriek tomu sa vám to dosť dlho darilo a našou povinnosťou bude vyvrátiť to faktami, porovnať situáciu menšín na Slovensku so situáciou menšín v Maďarsku a tam - ako sa ľudovo hovorí po slovensky - si nepípnete. Už som tu citoval vaše takzvané slovenské školy v Békéscsabe, kde som bol, kde sa jedna hodina denne vyučuje slovenčina po slovensky. Ostatné všetko - matematika, zemepis, dejepis, čo len chcete - je po maďarsky. Taká je situácia. Musím končiť. Ešte sa prihlásim v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky podľa poradia, ako ste uvedení na svetelnej tabuli - posledný je pán poslanec Cuper. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prvý je pán poslanec Hort.

  • Vážený pán poslanec Slobodník,

    pred niekoľkými rokmi som mal možnosť dlhé hodiny debatovať s človekom, ktorému sa podarilo ujsť zo Sarajeva prostredníctvom jednotiek UNPROFOR v čase, keď šialenstvo nenávisti a zloby dosahovalo vrchol. Bol odborníkom v neurochirurgii, a pokiaľ bol v Sarajeve, pôsobil v tamojšej nemocnici, pričom jeho žene sa z toho besnenia spolu s dieťaťom podarilo ujsť pár mesiacov predtým. Keď som si vypočul výpoveď o prežitom pekle na zemi, ktoré si dokázali spôsobiť navzájom ľudia, ktorí sa ešte možno pred rokom navštevovali a spolu popíjali víno či kávu, spýtal som sa ho, v čom vidí pôvod tej strašnej ľudskej zloby, o ktorej pred pár mesiacmi nechyrovali ani v najhoršom sne. Jeho odpoveď bola jasná, zrozumiteľná, no pritom varovná. Jednoznačne v nezodpovedných politikoch, ktorí bičovaním primitívneho nacionalizmu, rozdeľovaním ľudí a neustálym šírením nenávisti spustili proces, ktorý sa už nedal zastaviť.

    Pán poslanec Slobodník, neviem, kde a ako ste počas druhej svetovej vojny pôsobili, ani neviem, aké bolo vaše skutočné poslanie vo väzení v gulagu. Sledujem vás však už od vášho pôsobenia v slovenskej politike od nežnej revolúcie a je mi z poznania vášho vplyvu na verejnú mienku na Slovensku či už v médiách, či tu v parlamente smutno.

  • Ruch v sále.

  • Využívate každú možnosť na to, ako nakydať špinu na tých, o ktorých máte iný názor. Ľudí, ktorí mali iný pohľad na vznik samostatného slovenského štátu, sústavne predkladáte národu ako jeho najväčších nepriateľov. Sám seba pritom prezentujete ako dobrého Slováka a nositeľa tradičných slovenských hodnôt, akoby sme všetci stratili pamäť.

    Vzhľadom na skúsenosť obyvateľov Sarajeva, ale aj teraz nedávno v Kosove, mám veľké obavy z pôsobenia takých ľudí v slovenskej politike, akých reprezentujete vy.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Švantner - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na pána Slobodníka práve veľmi dobre zapadne tento protest alebo časť protestu, v ktorom budem pokračovať.

    "Jednoznačne odmietame ponižujúce prisluhovačstvo súčasnej vládnej, ale nie svojprávnej vládnucej garnitúry, ktorá namiesto riešenia závažných a naliehavých hospodárskych problémov v zmysle svojich predvolebných sľubov zatiahla náš štát do vojny proti bratskej slovanskej krajine a ruinuje tým náš štát nielen hospodársky, ale aj morálne. Zatiaľ sa prezentovala iba drastickými perzekúciami svojich politických oponentov, absenciou vlastnej rozvojovej stratégie, bezhlavou a servilnou ústupčivosťou voči cudzím záujmom a požiadavkám a najmä zbabelým a bezvýhradným napĺňaním maďarských zámerov.

    Za úplne neprijateľné pre slobodný národ a suverénny štát považujeme zasahovanie cudzích komisárov či inštitúcií, navyše bez akejkoľvek zodpovednosti, do výsostne vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, a pripomíname, že v rovnakom slede - demarše, ultimáta, diktáty - sa vyvíjala situácia v rokoch 1938 - 1939. Nech sú pre nás mementom tragické následky týchto udalostí."

    Pokračovať budem v ďalšom vstupe.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, prepáčte. Pán poslanec Budaj. Ďakujem vám za upozornenie, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Slobodník,

    zaujal ma váš pohľad, ktorý...

  • Hlas predsedajúceho.

  • Chcete hovoriť vy pán predsedajúci?

    Prosím si nový čas.

    Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník,

    počúval som pozorne váš názor. Sú to zvyčajne dosť zaujímavé úvahy, ale musím povedať, hlavné, čo mu vyčítam, je to, že váš pohľad je fascinovaný minulosťou a v nej blúdi trochu ľubovoľne, vytrhávajúc a citujúc útržky ozvien tejto minulosti. Tá naozaj nebola v tomto storočí v strednej Európe ničím príjemným, ale napokon po vzniku samostatného štátu je, pán poslanec, a to je našou spoločnou úlohou, budovať štát, a to tak, aby po prvé obstál hospodársky a aby rovnako dobre obstál politicky. Aby sa politická a národnostná rôznosť neskončila v rozporoch, ale vo vzájomnom obohacovaní sa, dynamizovaní, vo vzájomnom vývoji.

    Myslím si, že vy ste s HZDS doteraz hnali túto republiku do východného kruhu, hnali ste ju aj do izolácie, aj keď ste rečami tvrdili niečo iné, a realizovali ste aj menšinovú politiku, ktorá spôsobila nespokojnosť menšín a v konečnom dôsledku aj stratu moci, ktorú ste predtým dostali po vzniku samostatnej republiky. Dnes je tu nová koalícia a tá sa chce pozerať dopredu a dokáže robiť lepšiu politiku voči menšinám, než ste to urobili vy. Vaše výsledky sú už známe. Koľkokoľvek ste po Európe chodili, nevybavili ste dôstojné miesto nového štátu na politickej mape sveta.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

    Prosím pokoj, páni poslanci.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    chcela som povedať jednu myšlienku k vystúpeniu pána poslanca Slobodníka, ale keď som si vypočula zo vzácnych vystúpení - početne vzácnych, teraz to boli dve vystúpenia poslancov vládnej koalície - s jazykom naostreným ako bajonet, stratila som reč.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    osobne si myslím, že história je na to, aby sme sa z nej poučili. Dovoľte mi, aby som odcitoval aj ja niečo na doplnenie pána poslanca Slobodníka. Otec veľkomaďarskej štátnej idey a myšlienky rýchleho pomaďarčenia Uhorska gróf Štefan Széchényi, ktorý už v roku 1825 povedal: "Nato, aby sa Uhorsko pomaďarčilo, bude stačiť jedna generácia. Uhorsko len ako maďarské môže byť veľké a slobodné a nato treba pomaďarčiť každý cudzí element. Maďarčinu pozdvihneme na diplomatický prestol, ale tak, aby od Oravy až po Brašov Nemec, Chorvát, Slovák, Srb a Ilýr hovorili po maďarsky a len po maďarsky." Samozrejme, od tohto obdobia sa vlastne začalo pomaďarčovanie. Veď, preboha, dovtedy úradná reč bola latinčina, potom nemčina a až po tomto grófovi a niektorých ďalších sa začalo pomaďarčovať.

    A môžem vám povedať zopár čísel zo štatistiky. Od roku 1840 do roku 1910 vzrástol počet Maďarov o 107 %, o 5 187 tis. zo 4 807 tis. Ešte v roku 1890 bolo Maďarov menej ako nemaďarských národností. Samozrejme, že Slováci pribúdali menej, len o 15,6 %. A pozrite sa na súčasné štatistiky. Pozrite sa na tie v Maďarsku záporné prírastky - aj na južnom Slovensku, tam by ste sa mali starať trošku ináč o zväčšovanie počtu obyvateľov, a nie skresľovať štatistiky -, ale ostatné národnosti sa znižovali len pre toto pomaďarčovanie alebo utekali do zahraničia, pretože skutočne ešte v roku 1918 v Maďarsku vládli polofeudálne pomery, to si treba uvedomiť.

  • Pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som v súvislosti s vystúpením pána poslanca Slobodníka naozaj upozorniť na dve skutočnosti, ktoré vo svojom vystúpení zvýrazňoval.

    Prvá z nich je, že nie na Slovensku boli politici, nie na Slovensku boli ľudia, ktorí vystupovali s takými koncepciami, s takými výzvami a s takými tézami, ktoré by mali nejaký záujem brať niečo cudzie, starať sa o niečo, čo nesúvisí s územím Slovenskej republiky, a preto nacionalizmus nikdy nebol Slovákom vlastný ani politikom, ktorí reprezentujú Slovensko. Preto je hlboký omyl, keď niekto obviňuje konkrétne aj pána poslanca Slobodníka z nacionalizmu, ktorý nikdy nebol jeho politickým programom. Žiaľ, treba povedať, že aj na Slovensku sú politici z iných politických strán, ktorých programom je práve také niečo, ktoré by uzatváralo vlastné etnikum, vlastnú národnosť do izolácie, do geta, a tým ich dostalo do ťažkostí. A o to išlo v jeho vystúpení.

    V druhej časti, kde v jednej z jeho spomienok upozornil na to, že vládni poslanci tu nie sú, treba povedať, že nemal pravdu, zostala tu superkvalita a každá jej odpoveď na pragmatické reči, na naozaj veci, ktoré súvisia s prerokúvaným zákonom, sa skĺzne do osobných invektív a osočovania, ako to robí pán Hort a, samozrejme, aj pán Budaj. Tí nahradia aj tých zvyšných 80 chýbajúcich.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená snemovňa,

    s pánom poslancom Slobodníkom som mal tú česť zúčastniť sa na viacerých rokovaniach či vo Washingtone alebo na Slovensku a vždy ma fascinovala jeho zaujatosť. Bohužiaľ, zaujatosť sa prejavovala aj tým, že nebol schopný a ochotný prijímať argumenty opačného alebo iného razenia. To je vlastne aj hlavný dôvod toho, prečo je tak málo poslancov prítomných počas tejto dlhej debaty. Jednoducho sú tu štyri či päť argumentov, ktoré každý poslanec za HZDS a SNS vytrvalo opakuje a nie je dosť mentálne a psychicky normálne počúvať to dva až tri dni. Spôsob videnia sveta, čo prezentuje pán poslanec Slobodník, je mi trošku cudzí. A keďže som mal tú česť, že ma oslovil ako pána Ďurkovského, nechcem ho úplne znechutiť, ale moje meno nie je Ďurkovský, ale Gyurovszky. Tak keď ma najbližšie oslovíte, bolo by dobré, keby ste ma oslovovali mojím normálnym menom.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Preliminárne, ono to znie ešte krajšie po slovensky ako to, čo povedal pán Slobodník. Chcem ale doplniť pána Slobodníka a mal by to počuť aj pán Budaj, žiaľ, ušiel. Maďarský nacionalizmus, o ktorom hovoril pán poslanec Slobodník, nie je o minulosti. Iste ste si všetci kúpili Domino-fórum a všetci viete, že to nie je týždenník, ktorý by bol priaznivo naklonený slovenským veciam, ale že je to internacionalizmus v praxi, možno aj proletársky, možno aj iný - škoda, že tu nie je pán Weiss -, a je tu hodnotiaci článok od košického redaktora Petra Šuca, volá sa to Rok jeden Viktora Orbána, teda predsedu maďarskej vlády, teda hodnotenia činnosti maďarskej vlády. A píše sa tu o tom, že hlavnými témami socialistov i liberálov sa stalo okliešťovanie demokracie, autoritatívny štýl FIDES-u, nacionalizácia politického života, filozofia permanentného konfliktu s nepriateľom. Iste nepatríme k priateľom Maďarska, azda tomu verí iba pán poslanec Hort so svojou naivnou filozofiou. A mohol by som čítať ďalej, je tu povedané: "Nielen z úst extrémistu Csurku, ale i niektorých vládnych predstaviteľov však padajú vyjadrenia signalizujúce nedemokratické či výrazne nacionalistické tendencie." Takže ak som dnes povedal, že pán podpredseda slovenskej vlády maďarskej národnosti Csáky je tým, kto tu presadzuje maďarské záujmy, tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Prokeš, po ňom pán poslanec Cabaj.

    Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    chcel by som hlavne povedať občanom, že parlament očividne dáva v tejto chvíli jasný obraz o tom, ako budú vypočuté vaše požiadavky, nielen ako sú vypočúvané teraz touto vládou, ale o čo menej budú ešte vypočúvané alebo vypočuté, keď príde do praxe zákon, čo je teraz predložený, a o ktorom rokujeme. Jednoducho vás nikto nebude počúvať a hotovo.

    Staré slovenské príslovie alebo múdrosť hovorí, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Šovinista obviňuje z tejto duševnej choroby zdravého, no a utláčateľ menšiny obviňuje toho, kto to nerobí, jednoducho preto, aby od seba odpútal pozornosť. Pretože ani naša slovenská vláda a už vôbec nie predstavitelia, resp. politickí vodcovia alebo samozvanci, v tomto prípade menšiny, pretože oni sú politická strana, a nie žiadna reprezentácia menšiny, to by si láskavo mali uvedomiť, mali by si uvedomiť aj to, že práva menšín sa vzťahujú nielen na absolútne menšiny vo vzťahu k väčšinovému národu, ale i na skupiny príslušníkov väčšinového národa, ak žijú v prostredí, v ktorom tvoria menšinu, napríklad Slováci v Komárne a tak ďalej. Prečo Dzurindova vláda nedbá na práva takýchto menšín? Nielenže nedbá, ale priamo ich ignoruje a ignoruje aj prirodzené potreby takýchto menšín napríklad likvidáciou slovenských malotriedok v obciach, kde nie sú základné školy s vyučovacím jazykom slovenským na južnom území Slovenska, ktoré sa úspešne začali rozvíjať a stihli si získať popularitu počas predchádzajúcej vlády. Prečo sa podpredseda Dzurindovej vlády pán Csáky, ktorý má na starosti menšiny, nestará aj o tieto menšiny? Pretože podľa medzinárodných dokumentov všetky práva, ktoré sa vzťahujú na menšiny, musia sa vzťahovať aj na takéto skupiny.

    Dovolil by som si ešte k vystúpeniu pán poslanca Slobodníka povedať niekoľko poznámok. Pán Slobodník hovoril o tom, čo je v normálnom štáte. A ja mám vážnu obavu, že sa už v normálnom štáte nenachádzame, pretože v tomto štáte prebiehajú politické procesy. Kauzy Lexa, Krajči sú výsostne politickými kauzami, to vieme všetci. To je jasné už aj malým deťom. A rozhodnutie Ústavného súdu vo veci zrušenia amnestie nenormálnosť situácie v našom štáte len dokazuje. Úsilie tejto vlády kriminalizovať všetko, čo sa udialo počas predchádzajúcej vlády, je len úsilím nesvojprávnej vlády zakryť svoju neschopnosť riadiť štát. Mimochodom celé toto úsilie vyznieva veľmi trápne vo svetle káuz, ktoré si stihla vyrobiť už táto vláda. Mám na mysli kauzy ako Telekomunikácie, GSM, ako je i Nafta Gbely, pretože to je kauza tejto vlády, nie predchádzajúcej. A dokazujú to aj silácke výroky pána Dzurindu čoby predsedu slovenskej vlády, ktoré nápadne rýchlo začali utíchať.

    Veľmi sa obávam, dámy a páni, že aj predložené zákony, ktoré dnes prerokúvame, majú tiež takisto jediný cieľ: politickým tlakom, povedal by som, politickou destabilizáciou celkovej situácie na Slovensku, celého tohto štátu jednoducho zakryť, zadymiť, zacloniť výhľad na to, že tento štát sa pod vedením súčasnej vlády jednoducho rúti do ekonomickej katastrofy. Skutočnosť, že sa slovenská koruna aj po úplnom uvoľnení regulácie Národnou bankou už po voľbách v roku 1998 nezrútila, ale prakticky len zaoscilovala okolo 10 %, dokazovalo, že nie nejaké fiktívne politické ťahy udržiavali silu slovenskej koruny, ale že to bol skutočne výkon hospodárstva, ktorý držal korunu. Skutočnosť, že odvtedy rapídne koruna klesla, dokazuje, že odvtedy začal klesať dolu výkon slovenského hospodárstva a že v žiadnom prípade to nie je dôsledok toho, čo sa dialo počas predchádzajúcej vlády. Je to jednoducho neschopnosť tejto vlády vyslať aj do zahraničia signál, že minimálne mieni rešpektovať súkromné vlastníctvo, na ktorom je postavené vlastne trhové hospodárstvo západnej Európy, ale aj Spojených štátov amerických.

    Po prvýkrát sa tvrdo zakýval rating slovenskej koruny v časoch, keď dvaja aj dnešní poslanci - pardon, iba jeden z tých pánov je dnes poslancom, druhý dnes sedí vo vláde -, čoby opoziční poslanci sa potulovali po svete, boli v Spojených štátoch a vykladali o tom, ako budú reprivatizovať, aj o tom, že slovenská koruna by mala byť devalvovaná o 70 % a podobné veci. Písali o tom noviny ešte aj v Brazílii. Samozrejme, keď niekto v zahraničí avizuje, že nemieni rešpektovať súkromné vlastníctvo - a táto vláda to svojimi krokmi jednoznačne dokazuje, že používa podľa mojej mienky, či sa to niekomu páči alebo nie, jednoducho výpalnícke metódy -, tak sa nemôže čudovať, že ani prílev zahraničného kapitálu, o ktorom toľko rozprávala pred voľbami, sa tu nedeje.

    Táto vláda sľubovala zmenu a svoj sľub dodržala. V štáte je skutočne zmena, ale k horšiemu, od normálneho právneho štátu k štátu, kde aj rokovanie a riadenie schôdzí pri rokovaní tohto parlamentu dokazuje, že zákon sa vykladá, ako komu zíde na um a ako sa mu to práve hodí. Inak povedané, od právneho štátu k niečomu, čo k právnemu štátu má veľmi, veľmi ďaleko.

    Dámy a páni, zákon, ktorý dnes prerokúvame, má za cieľ vyvolať na Slovensku situáciu, ktorá umožní odtrhnutie južného Slovenska. To nie je žiadny nacionalizmus, to je jednoducho realita, tak ako v Kosove musela byť vytvorená situácia, ktorá by ho umožnila obsadiť cudzími vojskami, takým alebo onakým spôsobom ovládnuť, keď to nešlo kúpiť, keď to nešlo iným spôsobom ekonomicky ovládnuť, tak takýmto, pretože sú tam mnohé strategické suroviny. Na území južného Slovenska sú strategické zásoby, európsky strategické zásoby pitnej vody. O toto sa hrá, o toto sa hrá aj predloženými návrhmi zákonov, ktoré majú vytvoriť jazykovú bariéru medzi južným Slovenskom a ostatnými jeho časťami.

    A ešte taká maličkosť, len perlička z tohto zákona. Ak má byť skutočne pravdou, ak by malo platiť, že výkon poslanca alebo v čase výkonu svojej funkcie, alebo z toho vyplývajú povinnosti poslanca Národnej rady, môže tento poslanec používať svoju materčinu, ktorá nemusí byť slovenčinou a že mu náklady na tlmočenie hradí štát, tak sa môžeme dočkať toho, že nielen v Čadci, Žiline, ale aj v Martine a ďalších slovenských mestách naozaj príde na poslanecký prieskum takýto poslanec a obce budú potom hradiť náklady na tlmočenie. Myslím si, že občania sa vám páni poslanci, ktorí za tie zákony budete hlasovať, veľmi poďakujú, keď namiesto toho, aby sa budovali mestá, sa ich peniaze budú vynakladať na takéto zbytočnosti, pretože niekto tu odmieta osvojiť si štátny jazyk.

    Dámy a páni, Spojené štáty americké odmietli úradnú dvojjazyčnosť - tu by mala byť úradná sedemjazyčnosť - z dôvodu ekonomického, a pritom tam žije viac ako tretina po španielsky hovoriaceho obyvateľstva. Kalifornia v referende odmietla školy v jazykoch národnostných menšín a čuduj sa, svete, táto vláda, ktorá, povedal by som, bez odvolania sa na Spojené štáty neurobí ani krok, v tomto smere si za vzor najdemokratickejšiu krajinu na svete neberie. Dámy a páni, to, o čom dnes rokujeme, nie je žiadny štandard ani v Európe, to vieme všetci veľmi dobre, pretože niečo takéto nikde v Európe neexistuje.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Prokeša sú v poradí, tak ako sú uvedené na svetelnej tabuli, posledný je pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý sa hlási pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne.

    Kolegyne, kolegovia,

    na potvrdenie toho, čo hovoril pán poslanec Prokeš, chcem zacitovať z Rámcového dohovoru Rady Európy, a robím to aj kvôli tomu, lebo pred chvíľou pán Gyurovszky vykríkol smerom k nám, že používame päť téz a oni to už nepočúvajú. Predpokladám, že Rámcový dohovor, na ktorý sa tak často maďarská národnostná menšina odvoláva, aj podpredseda vlády pán Csáky, na ktorého sa obracal pán Prokeš, bude rešpektovať aspoň tento dokument. Preto mi dovoľte zacitovať jednu myšlienku. V časti III tohto Rámcového dohovoru článok 20 sa jednoznačne zdôrazňuje: "Od osôb patriacich k národnostným menšinám sa vyžaduje, aby rešpektovali ústavu a vnútroštátny právny poriadok. Taktiež musia rešpektovať práva ostatných osôb, zvlášť to platí v situácii, keď osoby patriace k národnostnej menšine predstavujú počtom väčšinu v určitej oblasti daného štátu." To je na margo toho, čo povedal pán Prokeš vo vzťahu k pánu Csákymu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať, že pán Csáky vstúpil do tohto politického komplotu, ktorým sa vydiera terajšia vládna koalícia, ktorá má odovzdať tieto nadpráva alebo polovicu Slovenska maďarskej národnostnej menšine pod administratívnu kontrolu. Riadi to pán Csáky preto, lebo bol do istej miery v predchádzajúcich obdobiach ušetrený, aby vyzeral čistý, nepoškvrnený spoluprácou slovenských Maďarov s budapeštianskou vládou. Národná obroda už 30. marca 1993 uverejnila informáciu o tom, že Miklós Duray a Vojtech Bugár rokovali v Budapešti o prijatí menšinového zákona. Z maďarskej strany sa na rokovaniach zúčastnili György Szabad a poslanci Jozef Bratinka, také pekné maďarské meno, a Miklós Csapody. Takže pán miestodržiteľ, ktorý sa usadil na Hlavnom námestí v miestodržiteľskom paláci, dnes môže robiť v podstate s čistými rukami novú politiku a tento zákon o používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny, lebo tak by sa mal volať, bude mu slúžiť ako dočasná alebo malá ústava budúcej maďarskej autonómie na južnom Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    musím sa priznať, že som neraz rozmýšľal o tom, kde sa v našich južných susedoch berie tá obrovská hrdosť a snaha priblížiť sa čo najviac k veľkému Maďarsku a zasa na našej strane malosť. Tak som prišiel k jednoduchému záveru. Päťdesiat rokov nám niekto do hláv vtĺkal marxistov-leninistov, svetových revolucionárov, ale úplne sme zabudli na našich národných buditeľov, ktorým môžeme ďakovať za to, že máme spisovnú slovenčinu, že nás naučili čítať a písať a že sme tu. Nakoniec aj teraz na vysokých školách, tak ako nás tu presviedčal o tom pán dekan Šlachta, sa skôr venujú výchove euroobčanov a svetoobčanov a až potom zrejme učia k národnej hrdosti, ak vôbec učia. No a poslanci alebo občania maďarskej národnosti alebo Maďari zrejme v duchu téz grófa Apponyiho, že maďarské vládne kruhy pod vedením aristokracie sú predurčené viesť ostatné národy a národnosti v Karpatskej kotline, a preto im treba pomôcť, aby prijali vyššiu maďarskú kultúru, myslia tým menšiny, a v záujme emancipácie a pokroku sa asimilovať a vzdať svojej národnej identity. Všetko, čo je maďarské, vlastne predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti. No a potom sa nemôžeme diviť, že ľudia ako Jesenský, Makovický, Lipták alebo ktoríkoľvek iní veľmi rýchlo zabudli na to, že pochádzajú zo Slovenska. Koniec koncov vodca maďarskej revolúcie Lajos Kossuth pochádzal z Liptova a jeho brat bol členom Matice slovenskej. A ten Lajos Kossuth, ktorý mal korene na Slovensku, tvrdil: "Ja nikdy, ale nikdy pod maďarskou svätou korunou iný národ a národnosť ako maďarskú neuznám." A toto je tá naša chyba.

  • Pán poslanec Farkas - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Veľmi nerád sa ozývam k týmto otázkam. Vždy som sa väčšinou vyjadroval k odborným otázkam ekonomického charakteru. Ale predsa musím zareagovať na úvodnú časť vystúpenia pána poslanca Prokeša, keď hovoril o tom, že Strana maďarskej koalície sa vyjadruje ako ochranca iba maďarských záujmov, a nie sú jediní na Slovensku. Vychádzam z toho, že Strana maďarskej koalície sa nikdy nepasovala za ochrancov jedine maďarských záujmov na Slovensku. Strana maďarskej koalície je moderná strana európskeho formátu, ktorá vytvorila určitý volebný program a za tým volebným programom stojí určitá masa na Slovensku.

    A teraz sa vás chcem opýtať, vážení páni poslanci, veď hlavným cieľom Slovenskej národnej strany bolo poraziť Stranu maďarskej koalície vo voľbách v roku 1998. Tak teraz vyhodnoťme tieto výsledky. Vyhodnoťme a dajme do súvisu programy týchto dvoch strán, teda to, že Stranu maďarskej koalície vo voľbách podporilo vyše 95 % občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Koľko percent Slovákov podporilo Slovenskú národnú stranu? A prečo vás nepodporili? Lebo vy ich ženiete do 19. storočia. V tom je medzi nami obrovský rozdiel. Strana maďarskej koalície je strana európskeho formátu a zamyslite sa nad tým, čo robíte.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Prokeš spomínal, že Kalifornia odmietla národnostné školstvo. Doložila by som, že Francúzi odmietli v ústave národnosti ako také. Francúzska ústava pozná jedine štátne občianstvo, každý je štátny občan Francúzskej republiky a koniec. Keď som hovorila s Katrine Lalumierovou, viackrát sa vyjadrila a zdôrazňovala, že v Európe netreba len jedným spôsobom vidieť riešenie menšinovej otázky. V poslednom čase som viackrát rozmýšľala o tomto jej výroku a položila som si otázku: Keby Juhoslávia mala obdobnú ústavu ako Francúzsko, bolo by Kosovo?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Súhlasím s pánom poslancom Prokešom, že práva národnostných menšín sú nadštandardné, že predkladaný zákon bude slúžiť len tomu, aby sa príslušníci národnostnej menšiny nemuseli učiť štátny jazyk. Pýtam sa, ako sa potom môžu hlásiť k tejto republike, ako môžu mať k nej vzťah, keď sa nebudú vedieť dorozumieť s ostatnými občanmi.

    Strana maďarskej koalície vyhlasovala, že bude a musí byť vo vláde, lebo bude akýmsi stabilizujúcim prvkom. Ich podpredseda vlády zavádza svetovú verejnosť a tvrdí, že najviac utláčanou menšinou na Slovensku je práve maďarská menšina. Pýtam sa, aký je to stabilizujúci prvok a kto mu kedy vytkol túto negatívnu stránku alebo toto ohováranie Slovenska. Na jednej strane hovoríme o zlej ekonomickej situácii na Slovensku. Na druhej strane Strana maďarskej koalície chce zaťažiť obce a štátny rozpočet výdavkami na tlmočenie, dokonca aj pre takých, ktorí urobili nejaký prehrešok alebo súdny delikt, pretože v § 6 ods. 2 sa píše: "Osoba patriaca k národnostnej menšine má právo byť bezodkladne informovaná vo svojom jazyku o dôvodoch, pre ktoré bola vzatá do väzby, a o každom obvinení voči nej, ako aj právo na jej obhajobu v jazyku národnostnej menšiny s bezplatnou pomocou tlmočníka." No blahoželám, niekto poškodí, poviem, majetok inej osoby alebo štátu a ešte bude štát za neho platiť aj tlmočníka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Prokeš veľmi presne analyzoval nielen situáciu v národnostnej problematike, ale aj situáciu v iných oblastiach nášho života. Nebudem rozvíjať tie iné oblasti života. Aj o tom sa raz iste rozvíri diskusia. Ale skutočne v oblasti národnostného života je situácia taká, že sa tu, ako aj on zdôraznil, žiadajú od Slovákov také práva, aké nikde nemali. Paradoxné je aj to, že Strana maďarskej koalície vtedy, keď ešte nebola združená do jedného celku, v minulom volebnom období pri hlasovaní o Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorý sa tu spomínal, sa zdržala hlasovania. Zdržala sa hlasovania a treba to zdôrazniť preto, lebo tam nikde neboli spomenuté kolektívne práva. Vtedy sa žilo ešte v období požiadavky kolektívnych práv a až potom keď, ako som tu už spomínal, Hans van den Broek odmietol názory Lászlóa Kovácsa, ministra zahraničných vecí, že by mali vznikať etnické menšiny, tak to padlo.

    Chcem zdôrazniť z tohto Rámcového dohovoru jednu myšlienku. V článku 14 sa hovorí: "Osoba patriaca k národnostnej menšine má právo učiť sa jazyk svojej menšiny." Vy všetci veľmi dobre viete, že na Slovensku sa toto právo nielen deklaruje, ale skutočne sa realizuje na rozdiel od toho, čo som hovoril o situácii na školách v Maďarsku. Ale na druhej strane pokračovanie tohto článku, to je odsek 3, hovorí:

    "Ustanovenie tohto článku sa bude vykonávať bez ujmy na učení sa štátneho jazyka." Spoločnosť, ktorá nám oponuje, nemá rada fakty a opiera sa o osobné útoky a namiesto toho, aby odpovedala faktom na fakt...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia vytrvalci, ktorí vydržali aj po 20.00 hodine v tejto rokovacej miestnosti,

    dovoľte mi pokračovať, pretože v prvej časti alebo v prvom vystúpení 10-minútový obmedzovací limit, ktorý bol prijatý, nepostačil a musím preto vystúpiť ešte v druhej časti s niektorými myšlienkami. Nebudem hovoriť o tlači 259, je to návrh na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, je to návrh skupiny poslancov. Ale v prvej časti som predložil návrh, aby sme hlasovali, aby sme vládny návrh číslo 275 o používaní jazykov národnostných menšín vrátili na prepracovania, resp. dopracovanie predkladateľovi, to znamená vláde Slovenskej republiky.

    Spomenul som aj základnú informáciu, že v obidvoch predložených návrhoch chýba vyšpecifikovanie finančných nákladov, resp. finančného vplyvu, čo je povinnosť predkladateľa podľa rokovacieho poriadku. Takisto chcem reagovať alebo pokračovať v tom, čo už rozvíjal kolega Kvarda, člen výboru pre verejnú správu, ktorý upozorňoval na nedostatky vládneho návrhu, kde sa často používa označenie orgán verejnej správy. Ak si podrobne pozriete tento zákon, samozrejme, bude priestor v druhom čítaní, aby sme pozmeňujúce návrhy predkladali, ale v § 2 sa hovorí v ods. 3: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej správy (ďalej len "orgán verejnej správy")." Pokiaľ je to v prvej časti takto napísané, bral by som to, ale potom by som sa nemohol dočítať v ďalších paragrafoch a odsekoch tohto zákona, napríklad v odseku 6, kde sa znova hovorí, nepoužíva sa orgán verejnej správy, ale orgán územnej samosprávy obcí podľa odseku 1 poskytuje občanovi úradné formuláre a všetky tieto náležitosti. Toto je ten nedostatok, ktorý je v zákone zakotvený.

    Nechcem teraz hovoriť ešte o pozmeňujúcich návrhoch, pretože na to bude priestor v druhom čítaní, ale myslím si, že by bolo vhodné, aby sme pokračovali v pozmeňujúcich návrhoch k vládnemu návrhu, aby klauzula 20 % alebo 20-percentný limit pre možnosť používania jazyka národnostných menšín bol upravený na 10 %. Zdôvodňovať to budem v druhej časti.

    Ďalej treba povedať, že v tomto návrhu je aj v § 3 zakotvená povinnosť, ktorú ukladáme obciam, kde v odseku 3, a to chcem znovu upozorniť, že v § 3, ale v tomto prípade to zrejme bude preklep, je odsek 1, odsek 3 a znovu odsek 3. Zrejme tá jedna trojka má byť dvojka. To je jedna z perličiek, ktoré sa v zákone objavili. V § 3 odseku pravdepodobne 2, ktorý má byť chronologicky v poradí: "Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec." To je skutočnosť, na ktorú som upozorňoval, že skutočne obec bude musieť znášať náklady, pretože do činnosti samosprávy môžeme vstúpiť iba zákonom. V tomto prípade je taká možnosť, ale musí to byť vykryté finančnými prostriedkami, pretože obce majú svoje problémy, aj keď sa hovorí, že sa to dotýka približne 580, ak som dobre počúval, alebo 480 obcí - teraz presne neviem pri 20-percentnej klauzule -, ktorých by sa bezprostredne dotýkala povinnosť zabezpečenia tlmočníka.

    Ale chcem upozorniť na jednu vec, ktorá by bola veľmi vhodná, keby sa prerokovala a verím - tak ako sme mali možnosť v kuloároch diskutovať na tú tému -, že by tento návrh mohol nájsť podporu, a to je v § 3, kde by sa odsek 1 upravil tak, teda navrhujeme, aby sa upravil tak, že by nebola daná možnosť, aby o tom, či sa rokovanie orgánu územnej samosprávy obcí uskutoční v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu.

    Poviem konkrétny prípad. Príslušný orgán je buď primátor, alebo starosta obce, alebo obecné mestské zastupiteľstvo. Ak poznám zákon, máme od 9 po 56 poslancov zastupiteľstva. To znamená, títo odhlasujú podľa zákona, že budú môcť rokovať v jazyku národnostnej menšiny. Pretože všetky zasadnutia s výnimkou tých, ktoré riešia otázku obrany a utajených skutočností, sú verejné, bolo by veľmi vhodné, keby toto bolo upravené tak, že rokovanie orgánu územnej samosprávy podľa tohto zákona by sa uskutočňovalo v jazyku menšiny, môže sa uskutočniť v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.

    Poviem jeden konkrétny prípad. Hocikto z nás poslancov Národnej rady má možnosť, právo zúčastňovať sa na ktoromkoľvek zasadnutí obecného mestského zastupiteľstva, dokonca podľa jednotlivých štatútov, ako je to odsúhlasené, máme možnosť aj vystúpiť, dokonca dostať priestor vystúpiť skôr ako ostatní v tomto zastupiteľstve. Neviem, ako by sme mohli reagovať, ak 11 poslancov - alebo neviem koľko je poslancov zastupiteľstva, 12 či 15 - odhlasuje, že budú hovoriť v tomto prípade po maďarsky, a tento poslanec nebude mať možnosť reagovať, pretože nevie, čo sa bude hovoriť. Na to som si spomenul len preto, lebo máme súbežne aj zákon, ktorý predložili kolegovia zo Strany maďarskej koalície, a preto som teda použil tento príklad, ale je tu ďalších 11 alebo 7, myslím si, že 7 národností, ktorých by sa to bezprostredne dotýkalo, kde by sme sa mohli s takýmto problém stretnúť.

    To znamená, doteraz to v praxi fungovalo tiež tak, že po všeobecnej zhode všetkých prítomných sa v mnohých prípadoch rokovalo v jazyku národnostnej menšiny. Teraz sa to dáva do zákona. Chcem upozorniť na problém, na ktorý by sme mohli naraziť aj my samotní ako poslanci Národnej rady. Hovorím, budem to ešte možno formulovať, pretože pozmeňujúce návrhy sa budú predkladať v druhom čítaní a verím, že nájdem podporu aj vo výbore pre verejnú správu, aby sme takýmto spôsobom vyjadrili svoj postoj k vládnemu návrhu zákona číslo 275.

    Verím, že prijmete ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, a nie tak, ako ho predkladal spoločný spravodajca, teda že podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady do termínu ihneď by to malo byť prerokované vo výboroch, aby mohlo pokračovať v rámci skráteného legislatívneho konania druhé čítanie v tomto parlamente na budúci týždeň. Verím, že takýmto spôsobom, ak neprejde ten pozmeňujúci návrh, že by sme vrátili vláde návrh predloženého návrhu na dopracovanie, budeme hľadať potom také riešenie, aby sme napravili to, čo vláda predložila do parlamentu a pod čo sa v tomto znení určite nemôžem podpísať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky sú podľa poradia, posledný je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Pán poslanec Paška, je už neskoro.

    Pán poslanec Švantner vystúpi ako prvý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na pána Cabaja budem pokračovať v proteste, ktorý bol daný občanmi Slovenskej republiky.

    "S pocitom hanby konštatujeme, že zapredanectvo cudzím záujmom ako spôsob vyrovnávania dlhov za pomoc pri získaní moci, ktoré sa deje na úkor všetkých nás, dosahuje v súčasnosti také rozmery, aké vo vyše tisícročných dejinách nášho národa nemajú obdobu najmä preto, lebo je vykonávané dobrovoľne a vysoko nad rámec civilizovaných zvyklostí a ľudskej dôstojnosti. Múdry si váži hodnoty, najmä ak ide o suverenitu, integritu, dôstojnosť a nikdy nezapredá slobodu za prázdne sľuby. Navyše, nevykonáva nadprácu, zvlášť keď samotní predstavitelia medzinárodných inštitúcií dali opakovane a jasne najavo, že servilnosť súčasnej slovenskej vlády nie je a nebude vstupenkou do ich štruktúr."

    Ako príslušníci slobodného národa odmietame byť pasívnymi svedkami kupčenia so suverenitou nášho štátu, ako aj so suverenitou vlastného materinského jazyka na území našej Slovenskej republiky ako nedeliteľného štátotvorného celku. Pre takéto konanie poznáme iba jediný výraz - vlastizrada.

    Aj z týchto dôvodov nebudú poslanci Slovenskej národnej strany hlasovať za tieto zákony.

    Ďakujem.

  • Budem pokračovať v tomto proteste.

  • Prosím vás, páni poslanci, ale hovorte k poslednému rečníkovi.

  • To nie je faktická poznámka k poslednému rečníkovi.

  • Presne to nadväzuje na zákon, ktorý teraz prerokúvame.

    "Konanie proti záujmom vlastného národa a jeho ponižovanie považujeme za odsúdeniahodnú zvrhlosť, ktorej sa dosiaľ nedopustila politická garnitúra žiadneho národa v našom geopolitickom priestore. Takej sú schopní iba zapredanci najhrubšieho zrna, ktorým nie je okrem vlastných zištných cieľov a osobných karieristických záujmov už posvätné nič, ani jazyk vlastných matiek. Pokiaľ ponižovali, ožobračovali a biedou či perzekúciami vyháňali Slovákov do sveta cudzí, dalo sa to vysvetliť ľahostajnosťou či nenávisťou. No ako možno vysvetliť a čím ospravedlniť skutočnosť, že sa rovnako správajú k vlastnému národu jeho vlastní predstavitelia? Navyše tí, ktorí dostali dôveru vlastného národa v dobrej viere, aby chránili a presadzovali jeho životné záujmy?"

    Ďakujem.

  • Dúfam, že ste dočítali všetky rezolúcie.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zaujal ma pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja, ale predsa len ideálnym riešením vzhľadom na to, čo tu odznelo aj predtým, by bolo, keby poslanci maďarskej národnostnej menšiny v tomto parlamente požiadali svojich súputníkov v terajšej vláde, ktorú tak vzájomne vydierajú, aby stiahla tento zákon o používaní jazyka národnostných menšín a oni podajú zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny budú používať v úradnom styku s orgánmi slovenského štátu angličtinu, aby sa tým vyjadril moderný charakter maďarského kresťanskodemokratického hnutia alebo maďarskej koalície, pretože to je moderná strana, nie nacionálna, a preto ju volia všetci Maďari na Slovensku ako keltský klan svojho náčelníka. Slováci nie sú modernou politickou stranou, lebo majú založené politické strany na občianskom princípe, a preto nevolia nacionálne strany, ale predovšetkým moji rodáci sú zvyknutí znášať cudziu nadvládu, a to bola predovšetkým vždy maďarská nadvláda, a nemajú v sebe toľko hrdosti, ako majú naši maďarskí súkmeňovci, aby sa vzbúrili proti vydieračským tendenciám maďarských politikov v tomto parlamente. Je tragédiou, keď na konci 20. storočia musia Slováci obhajovať práva vo svojom vlastnom parlamente, tak ako to robil kedysi politik slovenskej národnosti v maďarskom parlamente Ferdiš Juriga. Žiaľbohu, je to tragédia tohto národa.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Konštatujem, že nie je prítomná v sále.

    Ďalej vystúpi pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    hneď na úvod by som chcela povedať, či sa už nahneváte, či nie, nebudem ani tak rozprávať k vám poslancom, pretože je problematické rozprávať skoro prázdnym laviciam, ale chcela by som, aby si moje slová dobre vypočuli tí, ktorí si nájdu čas a budú sledovať prostredníctvom televíznej obrazovky dianie v Národnej rade.

    Uvediem ešte niektoré ďalšie argumenty Slovenskej národnej strany proti návrhu zákona o používaní jazyka menšín, pretože ak boli skrátené vstupy na 10 minút, ako rozhodla súčasná vládna väčšina v Národnej rade vychádzajúc zo svojho vlastného chápania demokracie pri tomto významnom zákone, zobrala nám vlastne možnosť skutočnej diskusie, a ako vidno na prázdnych laviciach, ani diskutovať nechce, lebo to nevie, myslím nielen teraz, ale dokázala tým, aký má záujem o riešenie skutočných problémov obyvateľov Slovenskej republiky.

    Argumenty Slovenskej národnej strany proti prijatiu takéhoto zákona vychádzajú z historických súvislostí právneho, ale aj súčasného faktického stavu. V našej histórii, ba doteraz ani nikde vo svete od roku 1918 nebol národnostný jazyk uznaný fakticky ako druhý úradný jazyk. Bola iba možnosť používať jazyk na základe niektorých vykonávacích predpisov. Preto Slovenská národná strana nemôže súhlasiť, aby sa právo národnostných menšín, t. j. kolektívne právo nadradilo nad práva individuálne, ktoré garantuje každý právny a demokratický štát a ktoré ste aj vy vládna koalícia posvätili v programovom vyhlásení vlády.

    To je skutočný dôvod aj neochoty krajín Európskej únie uzákoniť takú právnu normu, ktorá by jednoducho zaviedla ako úradný jazyk jazyk u nich žijúcich národností, pretože by to znamenalo porušenie zásad právneho štátu a devalváciu individuálnych práv občana, na ktorých je vlastne postavená západná demokracia.

    Myslím si, že v tomto mi nemôžete odporovať, pretože občianska spoločnosť je nielen pre väčšinu národa, tak ako si to vykladáte vy, a pre menšinu už neplatí. Myslím si, že sme raritou. Ale takou raritou je v Európe len Slovensko. Podľa Slovenskej národnej strany aj v zmysle ústavy našej republiky menšinové práva nie sú súčasťou všeobecných ľudských a zdôrazňujem individuálnych práv občana, pretože ľudské práva sa chápu ako individuálne práva občana. Takzvaným demokratom, ak ešte ich pozostatky sú v koaličných laviciach, odkazujem, že takzvané občianske práva sú zásadne individuálne. To znamená, že občan ich prijíma od spoločnosti ako jedinec a ako jedinec si ich aj uplatňuje. O kolektívnych právach hovorí jeden medzinárodný dokument, ktorý sa nazýva Charta OSN ako o kolektívnom a neodňateľnom práve národa na sebaurčenie. Iba v tomto prípade sa spomínajú v medzinárodných dokumentoch, teda v Charte OSN, kolektívne práva. V tomto prípade sa toto právo vzťahuje v súčasnosti napríklad na Kurdov, Lužických Srbov, Baskov, Walesanov, Škótov, ale nie na Maďarov, ktorí majú svoj národný štát, a tým je Maďarská republika. Myslím si, že ak chce naplniť princípy demokracie a občianskej spoločnosti aj Európska únia, mala by sa venovať tomu, že ešte právo na sebaurčenie na konci druhého tisícročia nemajú naplnené tie národy, o ktorých som hovorila.

    Veľmi často sa vyskytujú aj námietky proti referendu. Dnes som mala stretnutie s mladými chlapcami, ktorí boli iniciátormi tohto referenda, a oznámili mi, že bolo doteraz za veľmi krátky čas zozbieraných 360 tis. podpisov. Ak hovoríte, že referendum je protiústavné, myslím si teda, pretože menšinové práva ošetruje samostatne štvrtý oddiel ústavy v článkoch 33 a 34 a treba povedať, že ten, kto tvrdí, že toto referendum je protiústavné, nemá pravdu, lebo, znovu opakujem, menšinové práva nie sú zahrnuté do základných ľudských práv, ktoré sú v slovenskej ústave v druhom oddiele v článku 1 až po článok 25.

    Predstava takého zákona, aký nám ponúka vláda, ale aj SMK, je v rozpore napríklad s článkom 30 ods. 3: "Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Neprítomný podpredseda vlády Pál Csáky v jednom z vystúpení v televízii Markíza, kde mimochodom podľa mňa argumentačne, ako je už jeho zvykom, prepadol, odvolával sa len na akúsi zhovievavosť väčšinového slovenského národa. Tým potvrdil, že fakticky ide o diskrimináciu napríklad pri prijímaní do zamestnania. My máme byť zhovievaví. Ale kto bude zhovievavý k nám? Po ďalšie, tento zákon je v rozpore s článkom 34 ods. 3 ústavy, ktorý jasne hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, a to podčiarkujem, k diskriminácii ostatného obyvateľstva.

    Prečo sa bojíte referenda? Prečo sa bojíte hlasu ľudu, keď si vás pamätám, že v časoch minulej vlády ste tu vláčili do Národnej rady kilá a kilá papierov s petičnými hárkami o priamej voľbe prezidenta. Veď napríklad Švajčiari využívajú inštitút referenda všade tam, kde by v podobných prípadoch išiel zákon na úkor občianskych, individuálnych a všeobecných práv. To je štandard demokratickej vlády Európy. Prečo sa ho bojíte naplniť? Vo väčšine štátov sa takéto prípady taktiež riešia referendom, v ktorom väčšinový národ odsúhlasuje pozbavenie svojej časti zvrchovanosti alebo odkrojenia časti svojich výlučných práv, v našom prípade by išlo o súhlas, či občania schvaľujú obmedzenie práv Slovákov na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky. Ale myslím si, že sa nedočkáme toho, aby ste boli zvedaví už teraz, keď vládnete, na názor ľudu. Dokazuje to nakoniec aj rozhodnutie pri vojne v Juhoslávii, keď napriek verejnej mienke hŕstka ľudí rozhodla proti želaniu ľudu tejto krajiny.

    Veľmi často sa argumentuje zo strany vládnej koalície Kosovom. Ale neviem, uvedomili ste si, že Kosovo so všetkou neznášanlivosťou, nenávisťou, ktoré vyvrcholila až vraždením na obidvoch stranách, teda na albánskej a srbskej, začalo rozdeľovaním týchto dvoch národností hlavne priznaním nadpráva pre kosovských Albáncov, ktorých doviedla izolácia až k separatizmu a v separatizme bol začiatok krviprelievania?

    Toto by malo byť pre Slovensko mementom. Nie rozdeľovanie, nie izolácia, ale súžitie a porozumenie, i porozumenie prostredníctvom štátneho, t. j. slovenského jazyka. Netvorme to, čo nás bude na malom Slovensku deliť, vytvárajme to, čo nás bude spájať a posilňujme to. To je i postavenie štátneho jazyka, slovenčiny. Veď sami hovoríte, že naším cieľom je zjednotená Európa. Prečo sa nedokážeme zjednotiť aj na Slovensku? Myslím si, že je zaujímavá aj otázka lojality maďarskej menšiny v Slovenskej republike. Ale o tom sa už dá rozprávať aj na iných miestach.

    Chcela by som vám ešte dať na zváženie jeden zaujímavý paradox alebo, myslím si, nespravodlivosť tohto zákona. Skutočne všetko, čo sa bude platiť, a určite to bude stáť neja-

    ké peniaze, pôjde z vreciek obyvateľov toho-ktorého mesta. Ak je napríklad 80 % slovenskej národnosti, prečo by jednoducho za ich peniaze mali byť financované nadpráva niekoho, kto sa prispôsobovať nieže nevie - pretože si myslím, že občania maďarskej národnosti sú natoľko inteligentní, že vedia pekne rozprávať po slovensky -, ale kto sa jednoducho nechce prispôsobiť. Ako k tomu príde ten občan alebo tí občania, ktorých je 80 % v tom-ktorom meste, pretože ako viete, príjmy sa tvoria do obecnej pokladne z daní príjmov všetkých žijúcich osôb. Nad týmto sa treba tiež zamyslieť zvlášť v dnešnej situácii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, skončil sa váš limit. Ďakujem za vaše vystúpenie v rozprave.

    Faktické poznámky - posledný pán poslanec Mészáros. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Počuli sme vo vystúpení pani poslankyne Malíkovej veľmi zaujímavý rozbor, čo sú to ľudské práva a čo sú práva slobody. Neviem, ako by sme mohli oddeliť ľudské práva od práv národnostných menšín. To úzko súvisí. Ľudské práva pre každú skupinu ľudí, to znamená pre inú národnosť ako slovenskú a takisto pre národnosti slovenské sú rovnaké. To znamená, my chceme uplatniť naše ľudské práva. Ľudské práva sú aj to, že sa chceme vzdelávať vo vlastnom materinskom jazyku a takisto chceme pestovať našu kultúru a tak ďalej. Takže to sú ľudské práva. To znamená, aj používanie jazyka patrí k používaniu ľudských práv.

    A ešte by som mal jednu poznámku. Je veľmi zaujímavé, že zrazu tvrdíte, že hovoríme dobre po slovensky. Tak teraz skutočne neviem, čo si mám myslieť, lebo raz počujeme, že nevieme po slovensky a nechceme sa naučiť po slovensky a teraz ste tvrdili niečo iné. A taktiež ste tvrdili, že netvorme to, čo nás rozdeľuje, ale ako počúvam vás i ostatných, tak skutočne to vyzerá, že ak nás takto chcete poučovať a viesť k niečomu takému, čo je cudzie pre nás, tak neviem, ako to myslíte s vlastenectvom a s tou snahou, aby sme sa tu mali dobre, aby sme skutočne mali domovinu na Slovensku a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že vy tými svojimi návrhmi ste proti vlastným záujmom.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    pani poslankyňa Malíková spomínala, že do Národnej rady prišli dva návrhy zákonov o používaní jazykov národnostných menšín. Áno, kladiem si otázku, či koalícia zvážila taktiku a stratégiu, ako sa toto skončí v Národnej rade, lebo je tu viac možností. Ak prejde zákon, ktorý dala vláda, môže sa stať, že následne v ďalšom období budú ďalšie požiadavky. Jeden most môže byť málo. Môžu byť ďalšie dva, tri mosty. Môžu byť dané požiadavky na vysoké školy. Môže byť aj nejaké maďarské biskupstvo, maďarský biskup. Tých možností je, pochopiteľne, veľa. Druhá alternatíva je aj taká, že sa naši kolegovia z maďarskej strany tak urazia, že opustia rady slovenského parlamentu. Čo sa stane, prosím vás, potom? 15 poslancov, ktorí sú súčasťou koalície, tu nebudú sedieť a vieme si predstaviť dôsledky, ktoré v tom momente nastanú. Nemáme šancu, prosím vás, ďalších 20 rokov vstupu do Európy. Nemáme šancu, aby sme vstúpili do NATO. To si treba tiež uvedomiť, čo sa môže potom stať, ak nevyjdete v ústrety návrhu, ktorý predložili kolegovia zo Strany maďarskej koalície. Treba mať na zreteli všetky tieto fakty. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, počuli ste klopanie? Nie, to som neklopal ja, to sa dobýja do slovenského parlamentu maďarská iredenta. Zabráňme tomu, aby ju sem pustili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Malíková, myslím si, v dobrom upozorňovala na to, že keď zavedieme do pojmov, ktoré sú aj v našej ústave, aj v ostatných dokumentoch, chaos, tak jednoducho nemôžeme dopadnúť ináč, ibaže našich ľudí dostaneme do veľmi veľkých ťažkostí. Preto obidva návrhy zákonov, ktoré boli predložené, neriešia situáciu, problematiku občanov na národnostne zmiešanom území. Tieto zákony skôr poškodia toto spolunažívanie, a preto by malo byť našou snahou naozaj otvorenie možnosti dialógu, ktorý sa práve otvára spomínanou petičnou akciou a pripravovaným referendom, keď už existujú konkrétne návrhy zákonov, aby sa občania mohli vyjadriť ku konkrétnym návrhom a povedať, ktoré ich vzťahy riešia a ktoré ich vzťahy neriešia. Čiže v tomto zmysle jej vystúpenie malo prínos a malo pomôcť riešiť situáciu. Dúfame, že vládni poslanci nebudú postupovať ako šovinisti, ako ľudia vyvolávajúci medzi občanmi nepokoj, ale skôr ako tí, ktorí hľadajú cestu pre porozumenie, a o to by nám malo všetkým ísť. Inak môj predrečník potom trochu humorným spôsobom naznačil, o čo mnohým ide, a to by sme asi neboli radi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Poslankyni Malíkovej chcem povedať iba toľko, že som presvedčený o tom, verím tomu, že ona, ale ani nikto iný so svojimi vyjadreniami, polopravdami alebo neopodstatnenými tvrdeniami nevie zasiať nenávisť medzi menšinami na juhu Slovenska a Slovákmi na severe. Ľudia totiž vychádzajú zo skutkov. Skúste sa, pani poslankyňa, niekedy zastaviť napríklad v sociálnom domove v Oščadnici, je to vo vašom okrese, a spýtajte sa riaditeľky a zamestnancov v tomto rýdzo slovenskom prostredí existujúceho ústavu, ako nezištne im svojimi produktmi pomáhajú poľnohospodári z okresu Komárno, ktorí často nevedia dobre po slovensky. A to nie je len o ľudskosti, ale je to aj o lojalite k tomuto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    pán minister, bolo by dobré, keby ste ma počúvali, lebo som vás vyzval, aby ste sa ospravedlnili Národnej rade Slovenskej republiky a absolútne ste neakceptovali moju požiadavku. Myslím si, že by ste sa mali verejne ospravedlniť, lebo sme na šesť hodín museli prerušiť rokovanie a museli sme čakať na jedného člena vlády, ktorý je podriadený parlamentu.

    Mám otca, ktorý sa o týždeň dožije 90 rokov, ak sa dožije, a hovoril mi, ako sa musel učiť po maďarsky v základnej škole, a nechcem sa dožiť toho, aby som sa učil niekedy po maďarsky aj ja povinne, podotýkam.

    Pán Mészáros, hovorili ste o nejakej pomoci. V roku 1976 som bol na vojne v posádke Poprad a boli tam aj príslušníci maďarskej menšiny, a keď som robil veliteľa družstva, tak som mal vojaka, ktorý sa volal Štefan Antalics a pochádzal z Veľkého Krtíša. Tri mesiace som ho učil jednu vetu, aby sa vedel zaradiť, aby mohol ísť domov na Vianoce, lebo to bola podmienka. A nechcem, aby bol takýto človek, ktorý má nejaké problémy začleniť sa do spoločnosti v Slovenskej republike, lebo vy im to vlastne blokujete. Keď som bol ministrom obrany, toto sme posudzovali a umožnili sme, aby vojaci z južného územia chodili na vojnu na severné Slovensko, aby sa mohli zdokonaliť v slovenskom jazyku, aby sa mohli potom uplatniť v spoločenskom živote. Vy im v tom, naopak, bránite a týmto zákonom im v podstate neumožňujete, aby potom študovali na slovenských školách.

    V roku 1980 som sa zúčastnil ako športovec v jednom futbalovom mužstve na sústredení na južnom Slovensku, bolo to v Kolárove, a odohrali sme futbalový zápas v Komárne s mužstvom Komárna. Po zápase som išiel s kamarátom, mojím kamarátom Hodurom zo Slovana kúpiť si nejaké suveníry do štátneho obchodu, do obchodného domu v Komárne. Aký mal názov tento obchodný dom, neviem, v Komárne je nejaký obchodný dom, išli sme si teda kúpiť suveníry a pani predavačka nám nerozumela alebo nechcela rozumieť. Potom po menšom zatrasení, ktoré kolega uskutočnil na predavačku, a po zdokladovaní, že ideme platiť korunami, a nie forintmi, tak lámanou slovenčinou nám potom nejakým spôsobom predala tie suveníry. Čiže na vlastnom...

  • Hlasy v sále.

  • Ja som vás neprerušoval, pán kolega. To je jedna tolerancia. Nehovorte, že hovorím rozprávku. Sú to argumenty, ktoré sme zažili a zažívame na každom kroku.

    Keď som bol ako minister obrany na návšteve posádky - nebudem menovať, aby veliteľ nemal problémy na južnom území -, mal som a mám vo zvyku, aby som sa oboznámil s problémami, že vždy velitelia išli za dvere a ja som sa rozprával s vojakmi. Vojaci komunikovali, len dvaja vojaci, ktorí boli vojaci-profesionáli, velitelia tanku, mi nerozumeli. Nemohli reagovať. A pýtam sa: Prečo nereagujete. No lebo nerozumeli po slovensky. Keď som rokoval s ministrom zahraničných vecí maďarskej vlády Štefanom Kovácsom, ktorý mi vyčítal ako členovi vlády, že je tu utlačovaná maďarská národnostná menšina, tak som sa ho spýtal, či mi vie pomôcť. Povedal, že hej. Takže či mi vie pomôcť a problém vyriešiť, keď vojaci nerozumejú rozkazom. Viete, čo znamená, keď vojak neposlúchne rozkaz? To je vojenský prokurátor. Ale oni to nemôžu rozumieť, lebo nevedia, nerozumejú po slovensky. Čiže zamyslite sa nad tým, že príslušníci vašej národnostnej menšiny budú chodiť na vojnu a nebudú vedieť plniť rozkazy, lebo týmto zákonom im to umožňujete. Po tomto mojom argumente pán minister zahraničných vecí skončil s dialógom a bolo po rozhovore. Teda takýto je dialóg maďarskej strany, keď ide o vecný problém.

    Mám susedu, ktorá žije v Košiciach a keď minule prišla na Oravu počas víkendu, tak som sa spýtal, čo má nové a povedala: Vieš čo, je to tragédia, keď vlastnému synovi nerozumiem, lebo najbližšie jasle na sídlisku v Košiciach sú maďarské. Čiže takéto sú vecné problémy zo života. Keď niečo chceme, tak reagujme vecne, aby sme nepresadzovali len záujmy jednej strany, aby sme videli vecné problémy. Nikto tu nejakým spôsobom nepresadzuje nenávisť voči maďarskej menšine, ale vy vlastne svojou politikou robíte to, že im zabraňujete, aby sa mohli uplatniť v tejto republike.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán minister Kňažko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    ctená snemovňa,

    predovšetkým mi dovoľte, aby som sa veľmi úprimne ospravedlnil za to, že som v stredu rešpektoval rozhodnutie predsedu vlády, ktorý trval na tom, aby som zostal na zasadaní vlády, a kým skončil bod, na ktorom som mal zostať, bola schôdza Národnej rady rozpustená. Úprimne ma to mrzí a neospravedlňujem sa preto, že ste ma k tomu, pán poslanec Sitek, vyzvali. Ospravedlňujem sa preto, lebo inštitúciu parlamentu si úprimne a hlboko vážim. Je to tá najvýraznejšia zmena, hádam, aká sa odohrala od roku 1989. A preto ma vždy mrzelo a trápilo, ak táto inštitúcia nie celkom zodpovedala tomu, prečo vlastne existovala. Veľmi ma mrzelo, keď v minulom volebnom období, možno aj v tomto, boli v nej poslanci, ktorí sa vopred vlastne vzdali toho, čo človeka robí človekom: svojho svedomia, svojej cti, podpísali reverz, že budú hlasovať na povel. Mnohí z nich sedia dodnes v tejto snemovni. Veľmi ma mrzelo, keď táto snemovňa, keď poslanci v tejto snemovni násilím nútili poslancov, aby boli v inom výbore, než do ktorého sa hlásili, a dnes títo poslanci používajú dosť silné slová.

    Áno, a veľmi ma mrzelo, keď takisto - ďakujem, že ste mi to pripomenuli, pán poslanec -, keď v poslaneckej snemovni vystúpil človek k bezpečnostnej situácii, ktorý bol a je dôvodne podozrivý z ťažkého zločinu. Čiže aj na toto sa prepožičala v minulosti snemovňa a aj niektorí poslanci, ktorí tu dnes sedia, o ktorých si však myslím, že vo svojom jadre nie sú zlí. Myslím si to naozaj. Mnohých z vás si pamätám ako milých, sympatických, inteligentných ľudí a dnes som mal tú česť stráviť tu dva a pol dňa a kladiem si otázku, čo nás núti správať sa takýmto spôsobom. Čo núti dospelých ľudí kúpiť si povedzme Mikimausa, pretože je tu Mikuláš Dzurinda, a s tým Mikimausom šermovať ako zväzáci na zájazde. Veď máte svoje rodiny, deti, svoju dôstojnosť. Čo vás núti napríklad teraz vykrikovať? No, už som to povedal, áno.

    Musím niečo povedať k tejto atmosfére. Dnes tu vidím usmiate, spokojné tváre, lebo sa podarilo to, čo bolo vaším cieľom. Zabili ste dva a pol dňa, kolegyne a kolegovia, pretože nepredpokladám, ako som už povedal, nepredpokladám, že potrebujete povedať tie isté veci viac ako desaťkrát. Vy hovoríte sedemnásty, osemnásty, dvadsiatypiatykrát a stále predstierate, že vám práve tieto myšlienky schádzajú na um. Je dojemné toto predstieranie, ale nehnevám sa preto na vás.

  • A nehnevám sa ani za náznaky arogancie, že ja tu spím alebo čítam noviny a nesledujem tie zaujímavé myšlienky už osemnásty či dvadsiatypiatykrát, ja som ich porozumel na prvýkrát. Okrem toho existuje čosi ako viacplošná pozornosť. Skúste si to naštudovať.

    Samozrejme, že sa môžem povzniesť nad tento druh politického folklóru, ale nemožno sa povzniesť nad aroganciu, ktorá už zostúpila príliš do suterénu. Nemôžem sa povzniesť nad aroganciu, keď sa poslanec tejto snemovne vysloví aj tu v snemovni, aj to napíše do straníckeho plátku: "Zároveň som požiadal predsedu parlamentu o účasť iného člena vlády, ktorý nie je vyčerpaný alkoholom, pretože minister Kňažko takéto príznaky niesol." Nuž, pán poslanec Hofbauer, možno sa vo svojom okolí často stretávate s opitými ľuďmi. Skúste požiadať predsedu tejto snemovne a presadnite si niekde inde. To po prvé. Navyše ste urazili otca vášho kolegu. Myslím si, že tento stupeň arogantného primitivizmu sa už predstierať nedá. Takže z tohto vás neupodozrievam.

    A, vážení, dovoľte mi ešte, aby som sa tak trošku vrátil do minulosti, trošku do toho, čo sa odohralo v tejto snemovni za účasti niektorých z vás ako poslancov, niektorých ako ctených členov vlády a iných významných funkcií. Spomeňte si na politickú vraždu, na únos, na vydrancovanie tejto krajiny. Pán Hofbauer hovorí, že v Taliansku už na druhý deň je vláda zodpovedná za svoje konanie alebo o mesiac a my že sa tu po 8 mesiacoch vyhovárame na predchádzajúcu vládu. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, skúste si spomenúť, či existuje vôbec v demokratickej krajine vláda, ktorá by sa ku svojej vlastnej krajine správala tak ako tá predchádzajúca, ktorá ju vyrabovala, ktorá ju priniesla na okraj priepasti izolácie vo vzťahu k zahraničiu, ktorá zaviedla teror do politického a občianskeho života. Existuje takáto vláda? Roky bude trvať tento marazmus, tento morálny a právny rozvrat, ktorý ste s vašou pomocou zaviedli na Slovensku, o ktorom dnes hovoríte a opäť predstierate, aké vám je drahé.

  • Ak mi dovolíte, budem teraz pokračovať, ale neodpustím si ešte predsa len to naťahovanie času. Nielenže ako vláda ste spôsobili to, čo som spomenul, ale dnes sa zo všetkých síl usilujete o to, aby tento parlament nebol funkčný, aby nemohol prijať zákony, ktoré tak potrebuje a o ktorých ste tak hovorili. Niekto z vás prezradil, že už 122 zákonov prijal minulý parlament v minulom období. No áno, dnes ako vidíte, nikto z poslancov koalície nestane a nepovie, je koniec diskusie. Necháme vás rozprávať, tak sa to patrí a je to dobre. Nech tí, ktorí vás volili, vidia, ako sa správate. Som rád, že vás vidia.

  • Inak dovolil by som si to charakterizovať tak, ako pán poslanec Augustín Marián Húska charakterizoval klesajúcu demografickú krivku v Maďarsku, že ide, a teraz, aby som bol presný "o nízku reprodukčnú dynamiku". Nuž vo vašom prípade táto vaša účasť je charakterizovaná skutočne vysokou reprodukčnou dynamikou nezmyslov a vedome.

    A teraz, ak mi dovolíte, povedal by som niekoľko slov k samotnému zákonu. Ak mi dovolíte, začnem tým, že...

  • Hlas v sále.

  • Chcel som vám povedať niečo pekné, pani Tóthová, ale naozaj. Ak mi dovolíte, začnem tým, že diskutujeme o dvoch zákonoch. Určite ste vedeli, že predkladeľom, je to napokon v materiáloch, do vlády bolo ministerstvo kultúry, a teda ja. Určite viete, že som dal zamietavé stanovisko a takisto vláda tento zákon odmietla. Nehovorím žiadnu novinku. Bolo to z viacerých dôvodov. Spomeniem možno tie najhlavnejšie, že jednoducho v našej legislatívnej praxi sa ten istý zákon neuvádza v dvoch rôznych zákonoch, myslím si, že nemusím vysvetľovať, prečo to tak nie je. Tento zákon nebol predmetom spoločnej dohody a navyše vláda predkladala svoj zákon.

    A teraz sa dostaneme k preambule. Má pravdu pani poslankyňa Tóthová, že tá preambula je legislatívny nezmysel. Áno. A že vôbec zákony na Slovensku sa neprijímajú s preambulou. Veľmi správne. Ale prečo si na to nespomenula, keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku? Prečo? Prečo potlačila svoju odbornosť a nechala pracovať, takrečeno, ideologických legislatívcov na ministerstve kultúry a vytvorili preambulu. Vytvorili čosi ako precedens. Nemusím hádam nikomu vysvetľovať, čo z hľadiska rešpektovania práva takýto precedens znamená. Nuž znamená toľko, že sme vytvorili ďalší legislatívny nezmysel na vyváženie toho prvého. Alebo hádam budeme rušiť ten prvý? Vyberme si. Tento precedens tu je, je neodborný, ale je politický. Takže preto preambula.

    A rád by som ešte dôrazne odmietol, že tento návrh je v rozpore so štátnym jazykom. Je to nezmysel, nestrašme sa navzájom, jedni tým, že je to proti štátnemu jazyku, či dokonca to likviduje štát, ako som tu počul tiež za týmto pultom, alebo že to vytvára viacjazyčnosť na Slovensku. Na druhej strane sa musím obrátiť aj na našich kolegov z maďarskej koalície, že tento zákon neumožňuje dostatočne komunikovať národnostným menšinám v úradnom styku. Ani jedno, ani druhé jednoducho nie je pravdou.

    Pokiaľ ide konkrétne o toľkokrát citovaný § 2 ods. 3, pardon, § 3 ods. 1 a 3, prikláňam sa k tomu názoru a pevne verím, že niektorí poslanci si to osvoja, že je potrebné, aby rokovanie orgánov územnej samosprávy, ktoré sa bude uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní alebo všetci účastníci konania, aby sa vylúčila akákoľvek pochybnosť o tom, že keď tam príde napríklad poslanec Národnej rady, jednoducho nebude rozumieť, o čom sa rokuje. To sme si takisto uvedomili.

    Samozrejme, v právnom jazyku znamená v odseku 3, keď hovoríme o tom, že kronika sa môže viesť aj v jazyku menšiny, že povinne, tak ako o tom hovoria predchádzajúce paragrafy, sa vedie v štátnom jazyku, ale môže sa viesť aj v jazyku menšiny. Rovnako to platí pre verejné listiny, ktoré sa, samozrejme, vydávajú v štátnom jazyku a na požiadanie sa môžu vyjadriť aj v jazyku menšín.

    Ktosi z mojich predrečníkov z opozície povedal, že veď prax je taká, že komunikácia v jazyku národnostných menšín prebieha, tak načo treba zákon. Ja sa pýtam: Keď prax ja taká, že komunikácia prebieha aj v jazyku národnostnej menšiny, tak prečo nie zákon? Prečo nie zákon, ktorý kopíruje reálnu prax? Súhlasím s vami, že sa nevyskytli žiadne flagrantné prípady, že by niekomu bolo znemožňované komunikovať, a pretože najviac bude záležať na samosprávach a ja verím na múdrosť ľudí, že si tento zákon uvedú do praxe tak, aby nespôsoboval konflikty, tak, aby pomohol pri reálnej normálnej komunikácii.

    Objavila sa ešte otázka, pre koho je tento jazyk. No pravdu povediac, prepáčte mi, pre koho je tento zákon. Prepáčte mi, ospravedlňujem sa. Samozrejme, že nie pre politikov. Nie pre politikov maďarskej koalície, nie pre politikov opozície, hádam ani nie pre nás. Je pre ľudí. Pre ľudí, ktorí už aj tak bežne komunikujú, ako ste sami mnohí z vás povedali, v jazyku národnostných menšín.

    Musím pri tejto príležitosti, neviem, či, žiaľ, či s potešením povedať, že niektorí z vás mali pravdu. Naozaj niektorí politici maďarskej koalície vedia lepšie po slovensky, hovoria lepšie po slovensky ako niektorí politici Slovenskej národnej strany. Nebudem, samozrejme, menovať ani citovať, ani opravovať chyby, ale toto môžem konštatovať. Takže tí zákon nepotrebujú pre seba. Potrebujú ho však tí a všetci tí ľudia, ktorým ide o dobré spolužitie na Slovensku. Všetci tí, ktorým nie je cudzí kompromis, všetci tí, ktorí nevyvolávajú duchov minulosti, ale ktorí chcú vytvoriť dobré podmienky v prítomnosti, aby sme mali dobrú perspektívu v budúcnosti. Tí potrebujú tento zákon.

    Mnohí ste hovorili, že sú na nás prísnejšie kritériá ako na iné krajiny. Je to možné. Zamyslime sa prečo. Zamyslime sa, koľko demaršov dostala predchádzajúca vláda a čo konkrétne obsahovali. A zamyslime sa tiež nad tým, ktoré prekážky sme už odstránili. Viem, že ste hovorili, že som to ja spôsobil. Som tým nesmierne polichotený, že taký Európsky parlament ako Európska únia, ako Spojené štáty americké skrátka na mňa dajú. Škoda, že nedajú na vás, pán Hofbauer.

    Čiže keď hovoríme, kto tento jazyk potrebuje, tak ho potrebujeme predovšetkým my doma pre tých ľudí, ktorí takto komunikujú, a potrebujeme ho aj preto, aby sme napravili to, čo predchádzajúca vládna garnitúra pokazila. Ako by to vyzeralo, keby si aj naďalej o Slovensku mysleli, že jeho vláda klame. To nechceme. Takže plníme aj vaše sľuby. A sľuby mnohých z vás.

    Chcel by som hádam na záver môjho krátkeho príhovoru povedať, lebo sa vyskytli aj také pochybnosti, že ako budeme vnímaní v zahraničí, ak tento zákon nebude podporovať maďarská koalícia, a teda menšina. Tú istú otázku som položil na neformálnom pracovnom obede vysoko postavenému funkcionárovi OBSE. On sa iba na chvíľku zamyslel a povedal mi dosť lakonicky: No bude to lepšie, ako keby ho neprijala väčšina. A tak som presvedčený a týmto by som si dovolil vyzvať všetkých tolerantných rozumných ľudí, a teda vás poslancov, hlasujte za tento zákon, bude to prijaté dobre v zahraničí, nebudú dobre prijatí ani tí sprava, ani zľava, ktorí už zo spomínaných dôvodov tento zákon nepodporia.

    Som presvedčený, že dovtedy, keď sa bude definitívne hlasovať o tomto zákone, nájdeme spoločnú reč a bude to dobrý základ do budúcnosti a dobrý základ vzájomného porozumenia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu ministrovi.

    Teraz sú faktické poznámky na vystúpenie pána ministra. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako posledný vystúpi pán poslanec Sitek.

    Vydržte chvíľu, aby sme ešte oznámili niektoré pokyny a upresnili veci ohľadom budúceho týždňa.

    Páni poslanci, pani poslankyne, v rozprave ostali ešte prihlásení títo poslanci k predmetnému bodu: pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kalman, pán poslanec Nagy a pán poslanec Kandráč.

    Prerušujem rokovanie 17. schôdze s tým, že pokračovať budeme v utorok o 9.00 hodine.

    Ďalej dávam oznam pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky používajúcich leteckú dopravu. Buďte takí láskaví, venujte pozornosť tomuto oznamu.

    Preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po prerušení 17. schôdze Národnej rady je zabezpečená tak, že autobus odchádza na letisko 15 minút po prerušení schôdze a lietadlo odlieta 45 minút po prerušení schôdze. Odlet lietadla na pokračovanie 17. schôdze je zabezpečený na utorok 6. júla s odletom z Košíc o 7.00 hodine. Prílet do Bratislavy sa predpokladá o 8.00 hodine.

    Ešte raz opakujem, budeme pokračovať v 17. schôdzi v utorok 6. júla o 9.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

    Prosím, zapnite ešte pani poslankyňu Malíkovú.

  • Jedna, jediná moja otázka. Som zvedavá, či sa konečne nájde aspoň jeden minister, ktorý nebude zbabelec a potom, čo vystúpi, si počká aj na reakcie. Pán minister Kňažko, myslím si, že ste sa prejavili ako zbabelec a pokrytec ako všetci ostatní členovia vlády.