• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram tretí rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán podpredseda Presperín, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slota a pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom. Overovateľov žiadam, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Skôr ako budeme pokračovať v rozprave, prosil by som pána ministra kultúry, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Františka Halmeša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Ústne sa včera prihlásili do rozpravy páni poslanci: Baco, Hofbauer, Slobodník, Kolláriková, Moric, Húska a Cabaj.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Baco. Nie je prítomný. Stráca poradie.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    pán minister,

    materiál, ktorý predkladá vláda do Národnej rady a Národná rada teraz rokuje o ňom, je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Materiál je taký "naliehavý", že gestorský výbor pre národnosti a ľudské práva dostal tento materiál v pondelok?

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec Hofbauer.

    Prosil by som pána ministra, aby netelefonoval v rokovacej miestnosti.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Pokiaľ pán minister nie je v triezvom stave, prosím, keby bol nahradený nejakým iným členom vlády, ale toto je urážka parlamentu, ktorú si ja vyprosujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, pokračujte.

  • Podľa pána ministra som tĺk sprostý.

  • Prosím vás, pán minister, pán poslanec, neveďte diskusiu.

    Nech sa páči, vystupujte, pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predseda parlamentu, prosím, keby ste urobili poriadok a keby ste požiadali pána ministra kultúry, aby sa správal ako minister kultúry.

  • Nech sa páči, pokračujte v rozprave.

  • Dámy a páni,

    tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je taký naliehavý, že gestorský výbor pre ľudské práva a národnosti ho dostal v pondelok tohto týždňa, keď v utorok začínalo plénum, na programe ktorého je prerokúvanie tohto návrhu zákona. Takže je to výsmech postupu tohto vládneho kabinetu a postoj neúcty voči parlamentu.

    Skrátené legislatívne konanie je také naliehavé, že predkladateľ, minister kultúry, včera popoludní tu vôbec neuznal za vhodné byť. Ani tu nebol. Rokovanie parlamentu sa nekonalo, pretože bez predkladateľa, alebo bez iného zástupcu vlády, povereného predsedom vlády, takýto bod jednoducho prerokúvaný nie je. Nie je možné ho prerokúvať. Rovnako nebolo možné začať rokovanie dnes ráno o deviatej hodine, tak ako stanovil predseda Národnej rady pán Migaš, pretože opäť tu nebol predkladateľ tohto vládneho návrhu zákona.

    Dámy a páni, toto je prejav hlbokej neúcty voči parlamentu, voči Národnej rade Slovenskej republiky, voči všetkým poslancom. Bez ohľadu na to, či je to opozícia alebo koalícia. To je úplne jedno. Je to prejav hlbokej neúcty a ignorácie vládneho kabinetu voči poslaneckému zboru. Takýto stav na území tohto štátu ešte dosiaľ nebol.

    Dámy a páni, vládny návrh zákona, alebo vládny návrh na skrátené legislatívne konanie uvádza celý rad dôvodov, prečo urýchlené legislatívne konanie a skrátené legislatívne konanie má byť. Je to uvádzané v texte a sú tam uvádzané celé rady nedôvodov, nie dôvodov, nedôvodov. Všetky textačné odôvodnenia na skrátené legislatívne konanie sú jednoducho nezmyslom a neobstojí ani jeden z nich, z týchto tvrdení.

    Ústava Slovenskej republiky nestanovuje zhrnutie v jednom právnom predpise základného práva o používaní jazykov národnostných menšín, opakujem, nestanovuje. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala takýto zákon urýchlene prijať - to je jej problém, ale to nebolo ani v programovom vyhlásení vlády, nie je to ani v Ústave Slovenskej republiky, a Ústava je najvyšší zákon. Takýto záväzok sa nenachádza v žiadnom dokumente ratifikovanom Slovenskou republikou a v žiadnych medzinárodných normách. Takéto tvrdenia v texte návrhu vlády sú jednoducho nepravdivé. Vláda Slovenskej republiky nie je viazaná akýmisi odporúčaniami Rady Európy, pretože odporúčania sú odporúčaniami. A už vonkoncom nie úradníkom, holandským úradníkom európskeho orgánu, ktorý bol "cakumprask" odvolaný pre korupciu, rodinkárstvo, lobizmus a iné delikty a musel úplne celý odstúpiť. Takže ak toto je odvolávka vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak je to odvolávka zlá.

    Vláda uvádza, že z uvedených dôvodov je potrebné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. No súčasne v predkladanom materiáli tá istá vláda tvrdí, že vlastné práva národnostných menšín vo veci používania jazykov menšín v úradnom styku sú rešpektované a sú zabezpečené. Tak ktoré z týchto dvoch tvrdení je rozporné a ktoré je pravdivé? Nesporne pravdivé je to druhé, kde sa vláda preriekla. Tak potom prečo v návrhu vláda klame a uvádza, že je to potrebné? Pre koho je to potrebné?

    Dámy a páni, dôvod, skutočný dôvod, prečo tento materiál je predložený na skrátené legislatívne konanie, sa nenachádza v predkladanom materiáli, ktorý tu prerokúvame, pretože tam jednoducho byť nemôže. On je totiž úplne iný.

    Podstatou veci je to, že 20. februára 1999 v Budapešti sa uskutočnilo už v poradí tretie rokovanie Inštitútu Maďarsko a Maďari. Predchádzajúce kolá týchto rokovaní sa uskutočnili v predchádzajúcich rokoch, v roku 1996 v Debrecíne, ďalšie rokovanie bolo v Pápe. Takže dá sa povedať na prvý pohľad, že toto budapeštianske rokovanie bolo normálne? Vôbec nie. Toto budapeštianske rokovanie totiž sa konalo na celkom inej funkčnej úrovni. Konalo sa za prítomnosti a pod záštitou predsedu maďarskej vlády Orbána. Konalo sa pod záštitou ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, vysokých predstaviteľov Maďarskej republiky pre Maďarov žijúcich v zahraničí. A čo je najpodstatnejšie, Inštitút Maďarsko a Maďari na tomto rokovaní sa legitimizoval ako vládny inštitút začlenený priamo pod vládu Maďarskej republiky. Prestalo to byť nejaké združenie, občianske, ale stal sa z toho vládny inštitút, ktorý priamo podlieha pod kompetenciu vlády Maďarskej republiky.

    Toto rokovanie sa uskutočnilo za zavretými dverami, s tradičnou konšpiráciou, ale zase s tradičným únikom informácií. Takže to, o čom sa tam rokovalo, je známe. Kto tam rokoval, je tiež známy. A takisto je známe, že na tomto rokovaní boli ako úradní predstavitelia, oficiálni predstavitelia, bez schválenia parlamentom a vládou Slovenskej republiky, predstavitelia, vysokí predstavitelia Strany maďarskej koalície, ktorá je vládnou stranou na Slovensku, a teda svojou účasťou na tomto rokovaní tohto inštitútu, podriadeného pod maďarskú vládu, vlastne dokumentovali svoju subalternosť pod maďarskou vládou.

    Nie je tajomstvom, že sa toho zúčastnil predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár. Otázka môže znieť, prečo slovenská strana voči tomuto vlastizradnému konaniu nevyvodila dôsledky. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Potrebuje hlasy maďarských poslancov v slovenskom parlamente na kroky, ktoré realizuje.

    Zaujímavý bol obsah tohto rokovania v Budapešti, a to vecný obsah, časový postup a jednotlivá nadväznosť krokov. Najpodstatnejšia časť tohto rokovania bola zhrnutá do toho, že požiadavky maďarskej strany na Slovensku je potrebné urýchliť. Treba ich konkretizovať a treba ich realizovať v prvom polroku 1999. Treba sa na to sústrediť zo Strany maďarskej koalície. Dôvody neskúmam, ale dajú sa odhadnúť, že samotná Strana maďarskej koalície nedôveruje stabilite vládneho kabinetu a politickému spektru na Slovensku, a teda svoje ultimatívne požiadavky chce presadiť ešte dovtedy, kým sa to ako tak javí pravdepodobné. Nie je to prvý prípad, že takéto rokovania sa uskutočnili na cudzích územiach, pod cudzou gesciou, veď pamätáme si z roku 1995 podobné rokovanie, ktoré sa konalo pod záštitou veľvyslanca Spojených štátov amerických Russela, tiež za prítomnosti tu prítomného ministra kultúry a pána Bugára, kde sa formulovali texty a kroky o predložení demaršu USA a štátov Európskej únie Mečiarovej vláde. Nič nové pod slnkom.

    A, dámy a páni, nič nové pod slnkom ani vo vzťahu k pohľadu do minulosti, pretože takéto rokovanie, ako bolo v Budapešti 20. februára, nie je obsahovo a inštitucionálne nové. Takéto rokovania sa tu už uskutočnili. V roku 1936 a 1938 sa uskutočňovali takéto rokovania v Bad Godesbergu, a to medzi nemeckým ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom a medzi šéfom Sudetonemeckej strany Konrádom Henleinom. Tam sa takisto koordinovali kroky vecného obsahu, časovej postupnosti a eskalácie nacionalistických a iredentistických požiadaviek voči vtedajšiemu štátu. Ako toto kumulovalo, ako sa to vyvíjalo a v čom to skončilo, predpokladám, že nie je potrebné pripomínať. Hodno pripomenúť len to, že badgodesberské rokovania kumulovali do ôsmich bodov Karlovarského programu Henleinovej Sudetonemeckej strany. Aká zhoda okolností, že maďarské požiadavky sú tiež zhrnuté v ôsmich bodoch a ich obsah je takmer identický s týmito bodmi badgodesberských rokovaní.

    Takže, dámy a páni, skrátené legislatívne konanie nemá za cieľ nič iné len plnenie toho, čo sa dohodlo v Budapešti 20. februára 1999, roztáčanie tej istej špirály, ale, dámy a páni, špirály s tým istým koncom, ktorý si každý uvedomí, kto zdvihne hlas a kto bude hlasovať za toto rokovanie. Nie je nič prekvapujúce, že táto málo vďačná robota bola zverená ministrovi kultúry. Veď minister kultúry je si vedomý, že základom identity národa je národný jazyk a národná kultúra. Likvidáciou slovenčiny ako štátneho jazyka a vlastne de facto ustanovením druhého štátneho jazyka na území Slovenskej republiky vzniká stav, ktorý nie je nikde na svete. A klamstvom je aj tvrdenie z materiálu vlády, ktorý vyjadruje stupeň kompatibility s právnou normou Európskej únie ako úplnú. Je to klamstvo adekvátne klamstvám, ktoré tu predkladala vláda aj v iných materiáloch, pretože žiaden štát na svete takýto zákon prijatý nemá a Európska únia už vonkoncom nie. Nuž a čo sa týka národných ambícií pána ministra Kňažka, nič nové pod slnkom, keď Dom slovenskej literatúry a Národné literárne centrum ako zbytočný inštitút pre Slovákov odovzdáva do rúk Maďarom a maďarského súboru Ifjú Szívek.

    Takže, dámy a páni, toľko na ozrejmenie, o čom tu rokujeme, aký materiál sa predkladá, na základe akých požiadaviek a hlasovaní, čie ultimáty vy tu plniť budete, pretože Hnutie za demokratické Slovensko ich evidentne plniť nebude, nie je viazané žiadnymi dohodami z Budapešti z 20. februára 1999.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán Duka-Zólyomi.

    Uzavrel som možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán kolega Hofbauer, vy ste boli veľmi zábavný. Musím konštatovať, že skutočne toľko nezmyslov som ešte nepočul, ako pekne po poradí ste odôvodnili, že odkiaľ pochádza vlastne celý ten zákon a celý tento nápad. A mám taký pocit, že máte celkom kriminálny mozog a poplietli ste si Pasienky s parlamentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    pán minister,

    maďarská lavica sa útrpne smiala nad asi - podľa nich - menej inteligentným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Hofbauerom, dúfam, že jej ten smiech vydrží - a špeciálne pánovi Dukovi-Zólyomimu - aj po mojom príhovore. Chcem hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní.

    Už sa tu opakovali argumenty, ja ich nebudem rozmnožovať, pridám len toľko, že z hľadiska reality je absolútne zbytočné, aby sa prerokúval tento zákon na základe skráteného konania, pretože ako je známe, dnešným dňom nastúpila ako predsednícka krajina Európskej únie nový štát Fínsko a že sa bude o Slovensku rokovať až niekedy v novembri. To znamená, že mohlo to ísť normálnou cestou, bolo by menej vzruchu, nebolo by snahy vybičúvať slovenský národ a zhadzovať ho na kolená, pretože, ako tu už povedal aj môj kolega, toto je súčasť jedného cieleného programu proti Slovensku. Ja vám budem citovať dokumenty a dúfam, že aspoň v niektorých z vás koaličných poslancov sa pohne srdce, ak tam máte niečo podobné, a je naladené na slovenskú vlnu a uvedomíte si, o čo tu ide. Začnem tak nesystémovo z toho, čo tu povedal pán Duka-Zólyomi.

    Pán Duka-Zólyomi sa neospravedlnil tomuto národu, že spolu s pánom Durayom a pánom Csákym v roku 1991 podpísali petíciu o Gabčíkove, v ktorej nazvali slovenský národ národom kolonizátorov, ktorý vtedy 70 rokov utláča slovenský národ. A že tieto myšlienky veľmi, veľmi konvenujú tomu, čo robí maďarská loby vo svete. Na začiatku poviem, že to, čo maďarská loby pripravuje Slovensku, americká maďarská loby, nedostalo zatiaľ podporu oficiálnych maďarských kruhov v Budapešti, aby sme si to dnes nejako neplietli, ale na druhej strane nie sú to výplody ľudí z psychiatrickej liečebne, sú to výplody ľudí silnej americkej loby pod vedením pána Bélu Liptáka, s krásnym maďarským menom, človeka, čo chystá veci proti Slovensku, ktoré jasne ukazujú, čo je cieľ. A veľmi mi tu chýba ešte ďalší poslanec Strany maďarskej koalície, dúfam, že sa dostaví, lebo o ňom bude reč, a veľmi nepríjemná, pán Miklós Duray.

    Dostal sa mi do rúk dokument, ktorý hovorí, čo je vo veci. Aby ste však vedeli, 4. júna 2000, teda presne 80 rokov po podpísaní Trianonu, Trianonskej dohody, ktorá určila hranice Maďarska a susedných štátov, mimochodom nazýva sa to v tomto dokumente Petit Hungary, Malé Maďarsko, to znamená, že sa evokuje aj Veľké Maďarsko, ktoré síce bolo Veľkým Uhorskom, ale vždy ho chápali predstavitelia maďarského národa ako Veľké Maďarsko, ako vyplýva aj z tohto dokumentu. Tu sa vyslovuje požiadavka Bélom Liptákom, aby sa toho 4. júna, teda po 80 rokoch konala konferencia, ktorá má veľmi jasný cieľ. Je tam názor, že by Maďari mali žiadať a podporovať jedno jednoduché riešenie: mierne zjednotenie Maďarmi osídlených území Slovenska s Maďarskom. To je najlepšie pre budúcnosť aj Slovenska, aj Maďarska, ako píšu.

    Na druhom mieste tohto dokumentu, vážení Slováci v tejto Národnej rade, ktorí máte ešte nejaké cítenie a nielen koaličné povinnosti, sa hovorí, čo vlastne chce tento slovenský národ, doprajme mu. Veď má len 150-ročnú históriu. Nech má tú svoju demokraciu? Ale prečo by sme ju nemali mať my Maďari, ktorí sme tu 1 000 rokov a dali sme svetu také významné veci a osobnosti?

    To znamená, že tu sa skutočne požaduje cieľ jednoznačne, aby sa pod patronátom veľmocí, je vymenovaných 8 veľmocí, ktoré by mali byť garantom tohto rokovania, opakujem, nie je to názor budapeštianskej vlády, nechcem to takto posúvať do iných rovín, ale opakujem zase, nie je to mienka pacientov psychiatrickej liečebne, ale vplyvnej loby, ktorá zaplavuje, zainternetúva, ak chcete, všetkých významných činiteľov Spojených štátov, od prezidenta, viceprezidenta, ministerky zahraničia a všetkých kongresmanov, takýmito požiadavkami, aby sa pod patronátom veľmocí zväčšilo Maďarsko.

    Sú tu veci strašné. A veľmi zaujímavé je a to je práve to, že mi tu chýba pán poslanec Duray, tam sa hovorí, budem vám prekladať z angličtiny: Tento sumár situácie sa zakladá na názoroch dvoch najkompetentnejších a najzodpovednejších vodcov autochtónnej, to je ďalší termín, ktorý aj pán Csáky si dovoľuje používať a tvrdiť, že maďarskí prisťahovalci, aby som to jemne povedal, ktorí prišli sem, sú autochtónni obyvatelia slovenského územia. Teda dvaja z najzodpovednejších vodcov autochtónnej národnej komunity Maďarov na Slovensku Miklós Duray, zakladateľ koexistencie, a Eduard Császár, to meno je mnohým už neznáme, ale mne je, vodca Národného výboru Maďarov zo Slovenska v Spojených štátoch. Čiže tento štatút, tento sumár predložený a zrejme spracovaný pánom Durayom, pretože len on pozná situáciu, pán Császár žije v Spojených štátoch, tu sa hovorí a to bude dobre počúvať, aby to počúvala aj SDĽ, lebo aj o nich je reč. Tu sú fakty o Slovensku a je tu aj nadpis Fakty. 12 % slovenského obyvateľstva prináleží k pôvodnej národnej, teda autochtónnej národnej komunite Maďarov. Slovenská väčšina uprednostňuje nacionalistickú a centralizovanú vládu. Spojenie troch maďarských politických strán do jednej SMK bolo nie spontánne, ale vynútené politickou nevyhnutnosťou. Dôvodom na heslo Nijaký pokrok pre Maďarov, je tretí koaličný partner, Strana bývalých komunistov - ja prekladám, nevymýšľam, a preto aj nemením názov -, ktorá sa stavia proti všetkým požiadavkám SMK. SMK zlyhala vo všetkých svojich úsiliach, s výnimkou jedného, keď sa rozhodla bojkotovať debatu v parlamente.

    V čom zlyhala SMK? SMK - a možno tu nájdete názory pána Duraya - sa vzdala kľúčovej pozície na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré by bolo zabránilo privatizácii, to je v úvodzovkách, maďarskej poľnohospodárskej pôdy do slovenského vlastníctva. SMK zlyhalo v pokuse zvrátiť alebo odvolať, zrušiť Benešove dekréty z roku 1945. A dnes je výsledok taký, že maďarská orná pôda, alebo teda pôdohospodárska pôda tzv. Csallóköz, teda Žitného ostrova, bola použitá na satisfakciu na uspokojenie kompenzačných požiadaviek Slovákov z Turócu a Árvy. Ak by ste nevedeli, čo je Turóc, tak je to Turiec a Árva je Orava. To sú maďarské názvy, ktoré sa nachádzajú v tomto anglickom texte. Nie je naším cieľom, píšu, radiť SMK, akú majú mať stratégiu. Ale vznikajú otázky, čo bude robiť maďarská loby v súvislosti s požiadavkami, keď sa bude Slovensko uchádzať o vstup do NATO a Európskej únie. Tu to máte čierne na bielom, že darmo sa snažíte, darmo chcete vyhovieť, to všetko je málo, tam sa totiž navyše ešte hovorí, to som tiež zabudol citovať, píše sa tu: Drahí kolegovia, otázka je, ako dlho my budeme žiadať omrvinky, koľko energie si myslia, že máme, aby sme len to žiadali, omrvinky od Srbov, omrvinky od Rumunov, omrvinky od Slovákov, to nás unavuje, unavujú nás a dávajú nám len omrvinky. To ako keby nám pomaly ťahali zuby.

    Citujem ďalej:

    Dobrým príkladom sú maďarské označenia obcí na Slovensku pri vchode do maďarských miest a dedín, je tam 20 % Maďarov, ale už je to maďarské mesto a maďarská dedina. Áno, nakoniec tam umiestnili malé tabule po rokoch zápasenia, ale na križovatkách, na mapách a na poštových úradoch stále máte len slovenské mená.

    Takže to je ďalší príspevok. A tieto omrvinky, už to tu povedal môj kolega poslanec Hofbauer, samozrejme, prevyšuje alebo povyšuje aj pán poslanec Kňažko, ktorého si pamätám z jedného rokovania, aby som bol voči nemu objektívny, na ktorom okrem mňa tu prítomných, pán Prokeš tu nie je, z maďarských zástupcov tu nie sú tí, ktorí tam boli, pán Harna tam bol, teraz pán minister, pán Csáky, aj ten prišiel, pán Gyurovszky, podporil slovenský názor, to bolo vo Washingtone, že na Slovensku bolo v roku 1920 399 tisíc a ešte nejaké drobné Slovákov, ktorí zostali po Trianone a z ktorých zostalo, pokiaľ by ste nevedeli, 10 tisíc. To je tá národnostná politika, ktorá sa dáva svetu za vzor a ktorá sa proklamuje do celého sveta. To ako keď napísal pán Csáky vo svojej odióznej knihe, strašnej knihe, ktorú ste nečítali a neuvedomujete si, čo je na nás ušité, nielen o tej autochtónnosti obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku, ako keby Slováci boli natoľko hlúpi, že úrodné polia na južnom Slovensku, na dolnom toku Váhu a Hrona a, samozrejme, pri Dunaji ponechali láskavo, aby tam prišli predstavitelia iného národa v tom roku 896. Nehovoriac už o tom, že títo ľudia, ktorí sem prišli v roku 896, príslušníci maďarských kmeňov, prišli sem a vlastne nemali svoj usadlý život, nevedeli, čo je dom, nevedeli, čo je orná pôda, nevedeli, čo je roľníctvo. Všetky slová alebo 90 % slov usadlého spôsobu života sú slovenského pôvodu. Dvor - udvar, stôl - asztal, večera - vacsora, obed - ebéd, ďalej konyha - kuchyňa, to je povedzme nemecké, ďalej széna - seno, szalma - slama. Keby neboli iné slovanské jazyky, tak, samozrejme, maďarskí filológovia by aj potvrdili, že to sú vlastne pôvodom maďarské slová, našťastie aj v češtine, poľštine, ukrajinčine aj vo všetkých iných slovanských jazykoch, aj seno aj slama znejú väčšmi či menej rovnako, salóma môže byť v ruštine, ale je to slama.

    Takže takéto sú pomery, takáto je situácia, toto chce urobiť slovenská vláda a slovenský parlament, či si dáte úvodzovky, alebo nedáte úvodzovky pred tieto slová, slovenskému - už teraz bez úvodzoviek - národu, že chce prijať zákon ako omrvinku, keď absolútne sa s tým neuspokojujú a žiadajú to, aby všetky územia obsadené, teda na ktorých sú, akože pôvodne Maďari bývajú, boli pričlenené k Maďarsku. A dokonca je tam aj taká pekná poznámka, že by to malo byť tak, že všade, kde žije obyvateľstvo maďarskej národnosti, to treba bez akýchkoľvek diskusií pridať k Maďarsku a tam, kde je zmiešané obyvateľstvo, malo by sa to rozdeliť proporčne. Tu je doslovne, že priestor, čiže oblasti s prevažne maďarským obyvateľstvom mali by sa zjednotiť s Maďarskom, oblasti so zmiešaným obyvateľstvom mali by byť proporčne rozdelené.

    Tu píšu dokonca také veci, a to už je na adresu vás koalície, a prosím vás pekne, za toto vás nikto nikdy neospravedlní, slovenský národ vám to nikdy neodpustí, čo píšu tu o vás, aj keď nemenujú nikoho, aj keď nehovoria o nikom. Ale hovoria, že terajšia vláda je veľmi komunikatívna, veľmi ústretová a mali by sme to využiť, aby sme dosiahli svoje ciele. Tak tieto ciele, ktoré im chcete dať, tie, ako som vám povedal, vám nikto neodpustí. A prosím vás pekne, tu vyhlasujem, nebudete sa môcť vyhovárať, že ste o tomto všetkom nevedeli. Nebudete môcť povedať, my sme nevedeli, čo sa na Slovensko chystá. Vedeli ste to nielen odo mňa, aj z iných zdrojov a viete to dodnes, ale napriek tomu a napriek vyhláseniu, ktoré tu citoval aj pán Hofbauer z vyhlásenia vlády v súvislosti so skráteným konaním, že Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.

    To som chcel povedať v súvislosti so skráteným konaním. A naozaj uvedomte si, čaká nás 4. jún, ja nehovorím, že sa to musí stať, ja verím, že veľké mocnosti s tým nebudú súhlasiť, ale na druhej strane je to loby, ktorá pracuje s mnohými a mnohými miliónmi dolárov a ktorá má prístup do všetkých najvyšších úradovní v Spojených štátoch, a nielen tam. Tam sa spomína ako garant tejto konferencie aj Európska únia. Tak si dobre rozmyslite, či prijmete už vôbec návrh na skrátené konanie, keď to mohlo pokojne počkať do jesenných mesiacov a bolo by to naozaj prirodzenejšie a normálnejšie, aby sa tieto veci vyriešili. A či chcete zapredať, doslovne zapredať Slovensko a privodiť to zjednotenie mierovou cestou celého územia, kde žije maďarský národ a ešte nám aj nechajú ako tú proporciu a ešte nám aj hovoria, nech si majú tí Slováci, spomínajú aj Rumuni, ktorí sa vytvorili ako národy pred 150 rokmi, nech majú svoju demokraciu a svoju slobodu, ale prečo by sme ju nemohli mať my Maďari, pretože len v Maďarsku sa dajú zabezpečiť plné práva Maďarov, a nie v tom útlaku, keď musia bojovať - to tiež necitujem, ale je to tu, len inými slovami povedané doslovne -, keď musia bojovať o minimálne národnostné práva. A kto z vás nevie alebo nechce vedieť, že práva národnostnej menšiny na Slovensku sa môžu porovnávať v Európe len s fínskymi právami a s právami v južnom Tirolsku, ale Fínsko má len 6 % obyvateľstva? Nestretol som ešte Švéda pochádzajúceho z Fínska, ktorý by o sebe nepovedal, ja som po švédsky hovoriaci Fín. Ak pán Duray, pán Bugár a ďalší tu prítomní budú odteraz hovoriť všade: "Ja som po maďarsky hovoriaci Slovák", možno potom by sme mohli uvažovať skutočne o tom veľkorysom zákone o jazyku národnostných menšín, o ktorom sa tu bude diskutovať.

    Tak na záver mi dovoľte pripomenúť vám, vážená koalícia, a nehovorím to pánu Langošovi, nehovorím to podobným ľuďom, ktorí tento štát nechceli, ale sú tu aj takí z vás, najmä tam pod maďarskými lavicami, ktorí tento štát chceli, ktorí hlasovali zaň, tak uvedomte si, že nebude pre vás v histórii, a nielen v tej vzdialenej, keď už budeme všetci tam niekde v nebi alebo v pekle, podľa svojho ideologického presvedčenia, veríme alebo neveríme, ale ešte za vášho života vás slovenský národ za toto, čo mu chcete urobiť, ak to urobíte, bude volať na zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky: pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Posledný je pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    ja by som sa chcela pridať k vystúpeniu pána poslanca Slobodníka, pokiaľ ide o tie historické skúsenosti s maďarskou národnostnou menšinou na Slovensku.

    Ja si myslím, že práve tie historické skúsenosti musia Slovákom otvárať oči, pretože naše skúsenosti sú skutočne veľmi zlé. Aj keď si odmyslím to, že v podstate v rámci Rakúska-Uhorska Maďari urobili všetko pre to, aby Slovákov zlikvidovali ako národ, tak môžeme hovoriť o súčasnej histórii. Je predsa strašné, ak dnešný podpredseda slovenskej vlády pán Csáky vo svojej knihe Maďari na Slovensku, v ktorej - minule tu poprel, že ju napísal a ktorá vyšla v roku 1997 - jednoznačne hovorí o potrebe autonómie, územnej autonómie na južnom Slovensku.

    Pán poslanec Slobodník a ja sme ho niekoľkokrát interpelovali, aby sa teda ospravedlnil a zriekol sa toho, a on to neurobil. Čiže podpredseda našej vlády stále trvá na tom svojom vyhlásení, že chce autonómiu. Tak, prosím vás pekne, neklaďte si tu klapky na oči, že týmto jazykovým zákonom sa všetko skončí. Neskončí to. Je to iba prvý krok a za tým krokom budú nasledovať tie ďalšie kroky.

    Ja mám skúsenosť z Dunajskej Stredy, kde som učiteľom hovorila, učiteľom maďarskej národnosti, že ich vlasť je Slovensko a musia vychovávať deti k láske k tejto vlasti, a oni sa mi otvorene vysmiali. 300 učiteľov sa tam doslova rehotalo a bola tam prítomná bývalá pani poslankyňa, dnes štátna tajomníčka, čiže členka našej vlády, pani Bauerová. Takže toto je naša maďarská národnostná menšina. Je mi to ľúto a myslím si, že sa nad tým treba zamyslieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení akosi analyzoval skrátené legislatívne konanie v súvislosti s článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ja som aspoň jeho vystúpenie tak pochopila, v ktorom sa hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených ústavou nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti - uvádzal argumenty, ktoré by mohli viesť - a územnej celistvosti Slovenskej republiky, taktiež uviedol, a k diskriminácii jeho ostatného obyvateľstva.

    K tej poslednej časti článku 34 ústavy by som uviedla, aká je situácia, ako sú záujmy Slovenska na južnom Slovensku diskriminované. Dnes prevezme v Kremnici zástupca Mestského odboru Matice slovenskej v Komárne súsošie Cyrila a Metoda. Toto súsošie pôjde do skladu, do depozitu, pretože v Komárne funkcionári mestskej samosprávy nemali toľko cítenia k slovenským záujmom, aby našli miesto po viacerých žiadostiach a prosbách obyvateľstva, vrátane Matice slovenskej, nenašli v Komárne miesto, kde by toto súsošie Cyrila a Metoda postavili. Vážení priatelia, nič vám to nehovorí? To je v poriadku? Je to v súlade s ústavou, že práva nemôžu byť na úkor diskriminácie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    ja si myslím, že rokovanie o tomto bode a o ďalšom bode bude veľmi ostro sledované občanmi tohto štátu. A občan tohto štátu si veľmi dobre uvedomí, aká zodpovednosť vo voľbách je na ňom, pretože aj dnes pri prerokúvaní tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie si dobre uvedomí, kto vlastne určuje tempo a rýchlosť legislatívy na Slovensku. Ktorá politická strana, bohužiaľ, etnicky založená, na etnickom základe, ktorá politická strana tu rozhoduje o základných veciach a smerovaniach tohto štátu. Je to veľmi smutný fakt, a preto ho podčiarkujem, a preto dopĺňam vystúpenie pána poslanca Slobodníka a podčiarkujem túto skutočnosť: Občan Slovenskej republiky, všimni si toto. Všimni si, čo si urobil, keď si odovzdal hlas tomu, komu si odovzdal.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.

    Pán poslanec Bárdos, uzavrel som možnosť faktických poznámok.

    Takže pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som sa i ja vyjadrila k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Niekoľkokrát som si prečítala jednostránkové zdôvodnenie vlády, prečo predkladá svoj návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ale nič závažné som sa nedozvedela. Dozvedela som sa však, že táto vláda konečne potvrdila, že Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti. V ďalšom odseku som sa dozvedela, že cieľom tohto zákona je ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku.

    Prepáčte, ale to nie je nijaký dôvod na skrátené legislatívne konanie. Rokovací poriadok presne definuje a vymedzuje podmienky, za ktorých sa majú prerokúvať návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Citujem § 89 rokovacieho poriadku: "Návrhy zákonov sa prerokúvajú v skrátenom legislatívnom konaní za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody." Pýtam sa, sú ohrozené ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť príslušníkov národnostných menšín? Jediná odpoveď je nie. Sami to potvrdzujete v odseku 1: "V Slovenskej republike sa osobám hlásiacim sa k národnostným menšinám alebo etnickej skupine poskytuje právo na vzdelanie vo svojom jazyku, právo na rozširovanie a prijímanie informácií vo svojom jazyku, právo na vlastnú kultúru, právo na používanie svojho jazyka verejne i súkromne, právo zakladať a udržiavať kultúrne inštitúcie." O čo tu teda ide?

    Za nič iné ako hrubú ignoráciu možno označiť skutočnosť, že zákon, ktorý by v prípade schválenia výrazne zasiahol do života slovenskej spoločnosti ako celku, nebol diskutovaný občanmi. Ale to je už na vás, predstavitelia vlády, aby ste to týmto občanom vysvetlili. Ide len a len o nátlakovú akciu politikov maďarskej menšiny, ktorí vydierajú vás, predstaviteľov súčasnej vlády, a dokonca sa vám vyhrážajú vystúpením z koalície. V praxi sa ukazuje, že ich nezaujímajú súčasné hospodárske ťažkosti, vlastne všetko to, čo sa týka Slovenska. Jedinou ich úlohou je presadenie vlastného zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Zákona, ktorý by v ich podaní zaviedol vlastne druhý úradný a teda i štátny jazyk, pochopiteľne maďarský, ktorým bude hovoriť celé južné Slovensko. Týmto uzákonením dávame možnosť, aby sa v úradoch miestnej štátnej správy a samosprávy všade tam, kde počet príslušníkov národnostnej menšiny presiahne 20 %, mohlo rozprávať v maďarskom jazyku.

    Preto môžeme povedať, že prijatím tohto zákona budú porušené ústavné práva štátotvorného národa. Citujem Ústavu Slovenskej republiky, § 34 ods. 3: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva." Teda ak hovoríme o diskriminácii, tak len o diskriminácii Slovákov na národnostne zmiešanom území južného Slovenska. Na tomto území v 372 obciach sa nekonajú náboženské obrady v slovenskom jazyku, v 80 obciach nie sú slovenské školy a slovenské deti musia chodiť do školy do okolitých obcí. Vážení, uvedomte si, že všade na svete je pravidlom, že v úradnom styku musíte rozprávať úradným jazykom. Keď tento jazyk neovládate, ste menejcenní a ťažko nájdete uplatnenie, ale u nás je to práve naopak. Ak príslušník štátotvorného národa na zmiešanom území južného Slovenska neovláda aj maďarský jazyk, tak pomaly tam nenájde uplatnenie. Preto mnohé slovenské rodiny zvažujú, že opustia toto územie.

    Nad týmto sa zamyslite, kolegovia. Koho práva vlastne treba chrániť? Tvrdíte, že prijatie zákona o menšinových jazykoch je jednou z politických podmienok na preradenie Slovenska do prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie. Ale už sa nespomína, že najdôležitejšou podmienkou na prijatie do Európskej únie je stav ekonomiky našej krajiny a tento stav je skutočne v súčasnosti doslova katastrofálny. Hodnota hrubého domáceho produktu prudko poklesla a, naopak, inflácia a nezamestnanosť prudko stúpli. Nečakane vysoký nárast počtu poberateľov podpory v nezamestnanosti ohrozuje tohtoročné hospodárenie Národného úradu práce. Obmedzujú sa prostriedky na aktívnu politiku trhu práce, znižuje sa podpora v nezamestnanosti, znižujú sa sociálne dávky pre zdravotne ťažko postihnutých. Zvyšuje sa nájomné, energetické vstupy. Tým, že sa od 1. júla 1999, teda od dnešného dňa...

  • Pani poslankyňa, hovorte o jazyku národnostných menšín.

  • ... zvýši sadzba DPH za potraviny zo 6 % na 10 %, tak toto zvýšenie spôsobí rast spotrebiteľských cien minimálne o 5 %. Keďže obyvateľstvo Slovenskej republiky už teraz vydáva 37 % zo svojich výdavkov na potraviny, tak počnúc dnešným dňom daňová úprava navrhnutá vládou posunie tento podiel nad hranicu 42 %. Pritom treba brať do úvahy objektívne zdražovanie potravín vplyvom zvyšovania ostatných vstupov, ktoré sa premietnu do nákladov.

  • Pani poslankyňa, upozorňujem vás, že rokujeme o skrátenom konaní...

  • Prijíma sa jedno reštrikčné opatrenie za druhým, ktoré navyše postihne tie najzraniteľnejšie skupiny, ako sú dôchodcovia a mladé rodiny. Kolabuje nám zdravotníctvo, školstvo. Chceme, aby nám skolabovala spoločnosť? Celá?

  • Dvakrát som vás upozornil, pani poslankyňa, beriem vám slovo.

    Vypnite pani poslankyňu.

  • Vypnutie mikrofónu.

  • Ja som vás dvakrát upozornil, že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, a nie o ekonomických veciach. V súlade s rokovacím poriadkom som vám zobral slovo.

  • Zo sály: "Vy nemáte právo, ja mám právo, keď hovorím, aby som hovorila ja...

  • Faktické poznámky na pani poslankyňu Kollárikovú: pán poslanec Bárdos, pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Pán poslanec Zlocha je posledný. Zapli ste sa, pán poslanec Slobodník? Takže posledný pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Najprv vystúpi pán poslanec Bárdos, nech sa páči.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo.

    Pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som v mene poslancov poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície po prvé vyjadril ostrý protest proti obsahu tých príspevkov, ktoré odzneli v Národnej rade, aj proti metóde, akou vlastne daný bod programu prerokúvame.

    Pán predseda Národnej rady, iba teraz ste upozornili pani poslankyňu Kollárikovú, to ste mali urobiť už predtým, lebo ja by som vám chcel upriamiť pozornosť na to, že rokujeme o bode, ktorý má názov, a teraz citujem schválený bod: "Návrh vlády" - ja mám teraz slovo, Janko - "Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín." Ja sa neznížim na úroveň tých pánov, ktorí predtým hovorili, lebo hovorili o iných záležitostiach, ako by mali hovoriť pri prerokovaní tohto bodu.

    Ďakujem, že ste teraz upozornili pani poslankyňu, ale to ste mali urobiť skôr. A ja dúfam, že v nasledujúcich bodoch alebo príspevkoch neumožníte taký prístup, aký tu predviedli, alebo taký výkon, aký predviedli pán Slobodník alebo pán Hofbauer, ktorý takisto má krásne slovenské meno, keď pán Slobodník hovoril, že Lipták je krásne maďarské meno, tak pán Hofbauer je takisto veľmi krásne slovenské meno. Ale to je úroveň, na ktorú sa nechceme znížiť.

    Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste podľa rokovacieho poriadku viedli toto rokovanie, aby ste zastavili takých rečníkov, ktorí nehovoria k danej problematike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, aj vám druhýkrát zoberiem slovo, pretože ste nehovorili k pani poslankyni Kollárikovej, čiže dodržíme všetci rokovací poriadok a vystupujeme k veci a reagujeme na ostatného rečníka.

    Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja by som chcel protestovať proti formám, ktoré sa tu zavádzajú v Národnej rade. My sme tu poslanci Národnej rady a pokiaľ viem, môžeme hovoriť, čo chceme. Pani poslankyňa Kolláriková chcela svoje veci odôvodňovať, a preto si mohla dovoliť aj toto hovoriť, vychádzať aj z určitých ekonomických vývodov. Mali by sme si uvedomiť, že nie sme na schôdzi niektorej politickej strany. Vy by ste mali robiť, pán predseda, opatrenia voči vláde Slovenskej republiky, ktorá si robí "srandu" z tohto parlamentu. Včera neprišla. Dnes sme čakali pol hodiny, 20 minút, na pána Kňažka, ministra tejto vlády. Ich napomeňte a neodoberajte slovo poslancom. A ešte by som chcel jedno povedať. My sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a nie sme v uhorskom parlamente.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nadväzujem na pani poslankyňu Kollárikovú. Ona veľmi vecne odôvodňovala, prečo by sa nemalo konať skrátené konanie. A podľa môjho názoru to, že sa zmienila aj o hospodárskej situácii, je istý odrazový mostík, ktorý zrejme znamenal, a zrejme ste jej nedovolili dopovedať to, že vzhľadom na túto ekonomickú situáciu sú dôležitejšie veci, než je extrémne prijímanie zákona o štátnom jazyku. Takže myslím si, že skutočne v parlamentoch je vo svete zvykom a vy by ste to mali vedieť, pán predseda, že v niektorých parlamentoch hovoria dve, tri, štyri, päť, šesť, sedem hodín. A hovoria a nikto sa im neopováži zobrať slovo. Nie je to dobrý precedens a uráža aj mňa, aj keď nemôžem reagovať na pána Bárdosa, uráža ma, keď sa tu niekto domáha ako v Uhorskom sneme, kde, samozrejme, Slováci boli ako šafrán, ale čo ako šafrán, len zlomky, a len nie vždy, keď niekto chce zabrániť slovenským poslancom, aby vyjadrili svoj názor na tie zákony. Nedopovedal som to vo svojom príspevku, pán Duray by sa mal zodpovedať za to, že asistoval pri pláne o mierovom zjednotení všetkých Maďarov, to znamená o odobratí slovenského, rumunského, vojvodinského územia a jeho prinavrátení pod maďarskú, takpovediac, trikolóru do Veľkého Maďarska. Lebo nechcú byť v tom Petit Hungary, Malé Maďarsko, taký francúzsko-anglický názov, chcú Veľké Maďarsko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric sa vzdal vystúpenia v rozprave. Čiže ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem predovšetkým vysloviť zásadnú námietku proti tomu, aby sa pre potrebu regulovania používania jazyka použilo skrátené konanie. Myslím si, že nie je dôvod, nie preto, že či čas súri, alebo nesúri, ale už preto, že sa vlastne používa na podmienky, ktoré vlastne majú zaviesť na Slovensku viacjazyčnosť najmä v úradnom styku, a teda v podstate sú proti riešeniu štátneho jazyka, ktoré je už legislatívne usporiadané. Nemáme dôvod, nie sme v tomto smere štát, ktorý by mal robiť takéhoto baránka Božieho pre asistenciu expanzných úsilí, ktoré sú celkom zjavné a ktoré koniec koncov, ak si všimneme, akým spôsobom pracujú maďarské menšiny vo všetkých štátoch, ktoré susedia s Maďarskom, a ak si všimneme aj tie námety, ktoré sa teraz predložili v oblasti Vojvodiny, sú len dokladom toho, že nemôžeme ich podporovať. Práve zo sebaobranných dôvodov nemáme nijaký dôvod, aby sme v tomto smere dokonca kládli hlavu na klát. Preto som zásadne proti tomu, aby sme v skrátenom konaní konali takýmto spôsobom.

    Chcem upozorniť, že dokonca aj komisár Európskej únie konštatoval, že riešenie, ktoré poskytuje Slovensko, je v podstate dosť štandardným, a teda podmienka napríklad špeciálneho zákona, teda lex specialis pre túto oblasť nie je podmienkou prijímania a hodnotenia. To znamená, že aj my vo vnútri spoločného parlamentného výboru sme prijali iba také odporúčanie, ktoré hovorilo, aby sme hľadali legislatívne riešenie tejto problematiky. Možno, že v budúcnosti, ak sa zlepšia pomery, bude možné hľadať dajme tomu zákon, ktorý by mal sumarizačný charakter, ktorý by vlastne usporiadal všetky ostatné normy do tohto jedného zákona, ktorý by dajme tomu formuloval to vo forme jedného zákona. Ale nemáme dôvod, aby sme v týchto podmienkach a dokonca pri vedomí, že zámery, iredentistické zámery za týmito všetkými postupmi stoja, aby sme v tomto smere ustupovali.

    Chcem povedať, že dokonca aj celý postup, aj celá stratégia je úplne priehľadná. Predstavuje postup, ktorý poznáme zo západnej metodológie ako double strategy. To znamená, na jednej strane sa predstavitelia maďarskej menšiny domáhajú krajným návrhom zákona o riešenie a zároveň ticho naznačujú, že aj to riešenie, ktoré predkladá vláda, bude nakoniec vyhovovať, ale nebudú očistom zaň hlasovať, pretože to bude dôvod na ďalšie uplatnenie požiadaviek. Tá hra sústavného stupňovania požiadaviek a tlaku na tento štát je priezračná a je treba, aby sme mu čelili, nie aby sme tomuto tlaku ustupovali. Nechcem tým povedať, že nemáme vytvárať podmienky na pocit občanov maďarskej národnosti, že sú vo svojej slovenskej vlasti. Ale už vonkoncom nie, aby mali nejaké zadné myšlienky o tom, že ako kedysi pán Csáky v jednom svojom spise povedal, budú Slováci vraj vďační, keď by sa dostali do Horného Uhorska, do Felvidéku.

    Priatelia, jednoducho je to predsa nemysliteľné. A z týchto dôvodov teda veľmi odporujem snahe o skrátené konanie a žiadam, aby ste, vážení poslanci, v sebe mobilizovali svoje povinnosti predstaviteľov, parlamentných predstaviteľov samostatného slovenského štátu a aby ste odmietli toto skrátené konanie.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec. Ja som nevidel, že ste tu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k téme bodu programu, ktorý teraz prerokúvame, teda k návrhu na skrátené konanie o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Zásadne nesúhlasím s návrhom vlády, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skrátenom konaní. Ide predsa o jeden z najdôležitejších, najvýznamnejších zákonov, ktoré táto Národná rada prerokúva. Považujem preto za nepríslušné jeho prerokovanie skrátenou formou. Práve naopak, mám ten názor, som presvedčený o tom, že je nevyhnutné, aby sa o takejto veľmi závažnej otázke umožnila široká verejná diskusia a umožnilo sa vyjadrenie k nej všetkým občanom. Bol som preto jeden z prvých, ktorý podpísal petíciu, ktorou chceme dosiahnuť uskutočnenie referenda v tejto otázke.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval, že doterajší priebeh petičnej akcie - viac ako 330 tisíc podpisov k dnešnému dňu - dáva reálne predpoklady na to, aby sa referendum v tejto veci uskutočnilo v najbližších mesiacoch. Zastávam názor, že by bolo absolútne nevhodné, aby sme rokovali o tomto návrhu predtým, ako budeme poznať výsledky takého referenda, teda predtým ako budeme poznať názory a stanoviská občanov k tomuto problému. V týchto súvislostiach prerokúvanie návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skrátenom konaní by nebolo ničím iným ako upretím práva občanov vyjadriť sa k zásadným otázkam spoločnosti.

    Žiadam vás preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste neschválili návrh na prerokovanie tohto návrhu v skrátenom konaní, a vyzývam vás, aby ste podporili petíciu za vyhlásenie referenda v tejto otázke. Kto by nevedel, kde tak môže urobiť, napríklad aj pred obchodným domom Tesco v Bratislave.

    Ďakujem.

  • Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj, ktorý predtým stratil poradie.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpil v diskusii k vládnemu návrhu, ktorý je pod tlačou 274, teda konkrétne ku skrátenému legislatívnemu konaniu o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Pretože diskusia už prebiehala nejaký ten čas, mnohé argumenty tu boli predložené, nebudem ich opakovať, len chcem zdôrazniť tú základnú a podstatnú vec, že vláda Slovenskej republiky zavádza tento parlament týmto predloženým vládnym návrhom zákona.

    Kto mal možnosť si prečítať návrh, tak ako ho vláda spracovala, vlastne neobsahuje jeden jediný argument, ktorý by sa odvolával na príslušný paragraf zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, konkrétne § 81, ktorý v odseku 1 hovorí o náležitostiach, kedy je možné prerokovať návrh v tzv. skrátenom legislatívnom konaní, keď následne potom podľa ďalších odsekov sa postupuje bez dodržiavania limitov a termínov v ďalšom pokračovaní. Toto je jedna podstatná vec k návrhu na skrátené konanie.

    Samozrejme, nebudem vás ani zaťažovať citovaním jednotlivých článkov ústavy, na ktoré sa vláda odvoláva, pretože skutočne dlho som takto "veľmi horúcou ihlou" pripravený návrh v tomto parlamente nevidel, pretože je zrejme pred nami nielen horúce leto, ale aj to ďalšie a je potrebné niečo stihnúť. Zaujímavá situácia na tom je, že ak v takomto zhone vláda pracuje, aby toto stihla, neviem, čo je to potom za systém a za pokračovanie, keď treba veľmi rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať tento vládny návrh, pritom ak sme na poslaneckom grémiu hľadali možné termíny a pokračovania tejto schôdze, bolo navrhované, že možno by bolo dobré, keby sa pokračovalo v rokovaní cez víkend a neviem kedy tak, aby do parlamentných prázdnin všetko toto sa stihlo.

    Situácia je veľmi zaujímavá, že včera viac ako šesť hodín rokovacieho času sme doslovne "zabili", pretože nebolo o čom rokovať v tomto parlamente, pritom bolo prerušené zasadnutie rokovania Národnej rady práve o návrhu na skrátené legislatívne konanie. To je tá paradoxná situácia. Ja viem, že možno dnes už niečo preniklo aj medzi novinárov, aké strašne dôležité bolo rokovanie vo vláde, keď vláda rozhodovala, či sa "poseká" v koalícii, alebo "neposeká", čo všetko urobia alebo neurobia s tými jednotlivcami, ktorí nie sú poslušní premiérovi vlády. A bolo podstatnejšie riešiť vo vláde politické výpalníctvo, ako riešiť návrh vládneho zákona alebo tento obhajovať v parlamente. Toto je asi podstata, prečo sme včera nerokovali a prečo bude potom zrejme potrebné - a zrejme toho sa ešte dočkáme -, že sa bude skracovať limit na diskusné vystúpenia a všetky náležitosti, pretože je potrebné veľmi rýchlo v tomto parlamente pokračovať.

    Mrzí ma, pán predseda, že hneď na začiatku dnešného rokovacieho dňa pán Kňažko sa podpísal pod jeden z ďalších incidentov v tejto rokovacej miestnosti. Samozrejme, pokiaľ pôsobil ako poslanec v tomto parlamente, mnohé veci možno tak nadnesene sme mu aj tolerovali, aj keď nie dvakrát sme s tým súhlasili, keď tu sem-tam niečo povyvádzal. Lebo ja si dobre pamätám ešte v predchádzajúcom parlamente, keď pôsobil v našom poslaneckom klube jeden poslanec, ktorý potom odišiel s pánom kolegom Kňažkom a zakladali alianciu, a ten svojho času povedal jednu zaujímavú vetu, že na Slovensku len...

  • Pán poslanec Cabaj, k návrhu skráteného konania.

  • ... blázni, deti a poslanci Národnej rady si beztrestne môžu povedať, čo chcú. A preto aj takýmto spôsobom sa v tomto parlamente vyskakovalo, preto takým spôsobom sa k tomu pristupovalo, zrejme podľa tejto vety, ktorú jeho kolega tu povedal. Mrzí ma, že takýmto spôsobom sa pristupuje k tomu.

    Pán Kňažko, len pripomínam, je minister vlády Slovenskej republiky, nie je poslanec Národnej rady, a ak si to neuvedomuje, minister vlády je závislý od parlamentu. Tento parlament o tom rozhoduje, či bude minister, alebo nebude. To len dávam do pozornosti všetkým, aby takýmto spôsobom aj k tomu pristupovali.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    keďže končí rozprava o skrátenom legislatívnom konaní a viacerí predrečníci sa odvolávali práve na rokovací poriadok, na § 89, predovšetkým ods. 1 a 2, ja som si dovolila na predchádzajúcej schôdzi odcitovať vyjadrenie pána poslanca Romana Kováča z minulého volebného obdobia, ktorý je teraz predsedom SDK, tej SDK, v ktorej je aj pán minister. Viem, že pán minister tu zastupuje vládu a musí teda plniť rozhodnutia vlády. Ja sa nezvyknem opakovať a nebudem opakovať tie výroky pána Romana Kováča na adresu našich ministrov, ale myslím si, že v plnom rozsahu platia na túto situáciu, a preto vás chcem požiadať, aby ste si pred hlasovaním prečítali tieto jeho výroky, pretože v minulej situácii som priznala, že áno, mal pravdu, že ministri musia pracovať tak, aby včas a kvalifikovane odovzdávali návrhy do parlamentu. Tak v plnej miere to platí teraz. A preto si vás v závere dovolím požiadať, aby ste si tieto výroky prečítali, tak ako výroky pána exposlanca Benčíka, ktorý ako právnik správne poukazoval na to, kedy je možné použiť skrátené legislatívne konanie, pretože v tomto prípade skutočne ani jeden z dôvodov uvedených v § 89 rokovacieho poriadku nebol naplnený.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predstavoval som si, že táto rozprava sa bude týkať zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Žiaľ, nestalo sa tak, nebolo tu jedinej vecnej pripomienky, ktorá by poslúžila na to, aby sme mohli tento zákon spolu posúdiť. Nebudem reagovať na hysterické prejavy mojich bývalých kolegov na rôzne výmysly a nezmysly, ktoré majú jeden jediný cieľ - spomaliť a paralyzovať legislatívny proces v parlamente.

  • Nie nadarmo práve jeden z nich povedal, koľko zákonných noriem oni prijali za to isté obdobie a ako málo ich prijala terajšia koalícia. Nuž, je pravdou, že v minulom parlamente opozícia rokovala konštruktívne, vecne, racionálne, nezaoberala sa rôznymi nezmyslami, spomaľovaním a prejavovala sa predsa len oveľa menej hystericky.

    K samotnému zákonu, samozrejme, len toľko, že vás prosím o podporu na skrátené legislatívne konanie, aby sme predsa len dobehli to, čo predchádzajúca vládna koalícia od roku 1995, keď sa zaviazala prijať tento zákon, aby sme aspoň čiastočne zmiernili škody tak v našom zahraničnopolitickom kontexte, ktoré sa pokojne dajú premietnuť aj do čísiel, pokúste sa o to, takže vlastne pokúsme sa napraviť a napravme to, čo poslanci dnešnej opozície sa snažia kaziť aj dnes.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca?

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Pán predseda, chcem povedať len tri vety.

    V rozprave vystúpilo, ak som dobre počítal, tucet poslancov, z ktorých takmer všetci odmietli skrátené legislatívne konanie s argumentmi či už prebiehajúceho referenda, alebo nenáročnosťou na ohrozenie finančných prostriedkov a žiadali vlastne rozhodnúť negatívne pri hlasovaní o skrátení legislatívneho konania. A okrem iného som nedostal ani jednu písomnú pripomienku, ani jeden písomný návrh. O týchto návrhoch nie je potrebné hlasovať jednotlivo, pretože hlasovanie o návrhu uznesenia je vlastne hlasovaním o všetkých týchto návrhoch.

    Takže môžeme, pán predseda, pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na uznesenie.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Budeme hlasovať. Prezentujme sa, hlasujeme za uvedený návrh, ktorý predniesol spravodajca. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o používaním jazykov národnostných menšín.

    Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je obdobný návrh podaný skupinou poslancov, navrhujem podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zlúčiť rozpravu k týmto dvom bodom programu s tým, že o každom návrhu zákona budeme hlasovať osobitne. Dávam návrh, aby sme uskutočnili spoločnú rozpravu k obidvom návrhom zákona o používaní jazyka národnostných menšín, to znamená o vládnom návrhu aj o poslaneckom návrhu.

    Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o zlúčení rozpravy k obidvom návrhom zákonov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas so zlúčením rozpravy o týchto bodoch programu.

    Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín ste dostali ako tlač 275. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 272.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorého predkladateľom je Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

    Slovenská republika sa od svojho vzniku prihlásila k všetkým medzinárodným politickým a právnym dokumentom v oblasti dodržiavania a ochrany základných ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby počúvali úvodné slovo pána ministra.

  • V tejto súvislosti Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.

    Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. Stanoviská subjektov, ktoré predložili v stanovenom termíne svoje pripomienky k návrhu zákona a mali legislatívnotechnický charakter, boli zohľadnené, zapracované do materiálu.

    Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokovala dňa 22. 6. 1999 Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a odporučila vláde tento návrh schváliť s dopracovanými zmenami a doplnkami. Dňa 23. 6. 1999 vláda Slovenskej republiky návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín schválila bez ďalšieho doplnenia a 24. 6. 1999 bol predložený Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil predseda navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, poslancovi Františkovi Halmešovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa návrhu o zlúčení rozpravy, ktorý sme pred chvíľou prijali, vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259) a vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) ako spravodajca určený predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. K dvom návrhom, samozrejme, prijmeme samostatné uznesenie.

    Návrh poslaneckého zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júna 1999, návrh vládneho zákona 24. júna 1999. Návrh vlády bol zaradený do programu schôdze na základe uznesenia o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré sme dnes prijali.

    Ako spravodajca určený predsedom výboru si osvojujem stanovisko, podľa ktorého obidva návrhy zákona z formálnoprávnej stránky spĺňajú všetky náležitosti podľa § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam názor vyjadrený v dôvodových správach k obom návrhom, že je potrebné zákonom určiť podmienky používania jazykov národnostných menšín, najmä v oblasti komunikácie s úradmi verejnej správy.

    Na rozsah úpravy sú v spoločnosti i v Národnej rade rôzne názory, ktoré boli v rozprave najmä poslancami opozície prezentované. Keďže však nie je možné tú istú oblasť spoločenských vzťahov upraviť dvoma zákonmi, Národná rada nemôže schváliť oba návrhy zákonov. Vzhľadom na to, že vládny návrh zákona budeme prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade jeho schválenia podstatná časť poslaneckého návrhu zákona sa stane bezpredmetnou.

  • Ruch v sále.

  • Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby boli korektní voči poslancovi Halmešovi, ktorý predkladá návrh zákona. Upokojme sa, cez obedňajšiu prestávku môžete študovať hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Ďakujem, pán predseda.

    S prihliadnutím na túto situáciu a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) v druhom čítaní v termíne ihneď. Ďalej odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov (tlač 259).

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k obidvom návrhom zákonov.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín ste dostali ako tlač 259.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 258.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Lajos Mészáros.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259).

    Predložený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa opiera predovšetkým o článok 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Návrh sa ďalej opiera o znenie článku 34 ods. 1 ústavy, na základe ktorého občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Uvedené ústavné právo osôb patriacich k národnostným menšinám dosiaľ nie je naplnené. Zákonom o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. totiž bol zrušený zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike.

    Napriek tomu, že práva národnostných menšín v súčasnom právnom systéme upravuje viac právnych noriem, je nespochybniteľné, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku absentuje. Je teda nesporné, že v právnom poriadku Slovenskej republiky za súčasného stavu nie sú vytvorené optimálne podmienky na zachovanie kultúrnej a jazykovej identity všetkých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Absenciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

    Na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa bývalá vláda Slovenskej republiky zaviazala niekoľkokrát, ale svoje záväzky dosiaľ nedodržala. Záväzok Slovenskej republiky vydať takýto zákon bol uvedený napríklad v Memorande vlády Slovenskej republiky k žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii, ktorú bývalý predseda vlády Slovenskej republiky odovzdal na zasadnutí Európskej rady 27. júna 1995 vo francúzskom Cannes. Záväzok na prijatie uvedeného zákona bol obsiahnutý aj v uznesení Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 1997, 1998 a 1999. Naposledy bola potreba vydania zákona o jazykoch národnostných menšín a etnických skupín obsiahnutá v stanovisku Komisie Európskej únie k pripravenosti Slovenskej republiky na prijatie za riadneho člena Európskej únie.

    Namiesto vecného prístupu k splneniu záväzku, na ktorý sa Slovenská republika a jej štátne orgány a inštitúcie niekoľkokrát zaviazali voči medzinárodnému spoločenstvu, sa bývalá vláda Slovenskej republiky k splneniu uvedeného záväzku vyhýbala s poukazom na čiastkové riešenie jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám v rôznych právnych normách, napríklad v Trestnom poriadku, Občianskom súdnom poriadku a podobne, ktoré však neriešia komplexne podstatu predmetného problému a neboli vydané na vykonanie článku 6 a článku 34 Ústavy Slovenskej republiky. V dosiaľ platných právnych predpisoch sa totiž nerieši problematika používania menšinových jazykov v úradnom styku osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a tradične žijú na jej území.

    Potreba vydať zákon o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín priamo vyplýva aj zo Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná 19. 3. 1995 v Paríži. V tomto medzinárodnom zmluvnom dokumente, ktorý sa ratifikovaním a uverejnením v Zbierke zákonov stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky uznala právo osôb patriacich k národnostným menšinám slobodne a bez obmedzenia používať svoj materinský jazyk v úradnom styku.

    Vláda Slovenskej republiky sa okrem toho zaviazala priamo aplikovať normy a politické záväzky zakotvené v nasledujúcich dokumentoch ako právne záväzky: Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín z 1. 2. 1995, dokument z kodanskej schôdzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a ľudskej dimenzii z 29. júna 1990, Deklarácia Valného zhromaždenia Spojených národov číslo 47/135 o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 z roku 1993 rešpektujúce individuálne ľudské a občianske práva vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

    Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a v tomto dohovore sú zakotvené tiež práva príslušníkov národnostných menšín na používanie menšinového jazyka v úradnom styku.

    Návrh predloženého zákona skupiny poslancov vychádza predovšetkým z tohto dohovoru, jeho články špecifikuje. Zásady zákona boli vypracované v zmysle a v súlade s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Vzhľadom na to, že Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov nie je dosiaľ súčasťou nášho právneho poriadku, dosiaľ nebola ratifikovaná, tento sme zohľadnili ako veľmi dôležitý politický dokument a jednotlivé zásady pojaté v tejto charte sme premietli do Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

    Účelom zákona je upraviť používanie jazykov príslušníkov národnostných menšín, pričom vychádzame zo širšieho výkladu pojmu "úradného styku". Totiž úradným stykom nemôže byť iba samotný styk ústny alebo písomný so štátnymi, správnymi a samosprávnymi orgánmi, ale za úradný styk treba považovať aj štátnu správu v školstve a štátnu správu v kultúre.

    Pri vymedzení jazyka národnostnej menšiny zákon vychádza z troch kritérií:

    1. Ide o jazyk iný, ako je štátny jazyk v zmysle zákona číslo 270/1995 Z. z.

    2. Ide o jazyk používaný štátnymi občanmi Slovenskej republiky.

    3. Ide o jazyk, ktorý sa tradične používa na území Slovenskej republiky. Za takéto jazyky návrh považuje jazyky chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský.

    Český jazyk sa v zmysle tohto zákona kvôli zrozumiteľnosti považuje za jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti, preto v úradnom styku občania podľa tohto návrhu môžu používať aj český jazyk.

    Používanie jazykov národnostných menšín sa predpokladá v obciach a vyšších územných a správnych celkoch, kde príslušníci národnostných menšín tvoria podľa posledného sčítania ľudu najmenej 10 % obyvateľstva. Zohľadňuje pritom predovšetkým záujmy menej početných menšín, veď maďarská menšina žije v Slovenskej republike v 522 obciach, kde ich počet dosahuje 10 %, a v 503 obciach, kde ich počet dosahuje 20 %. Rozdiel je teda v podstate 19 obcí, teda pri hranici používania jazykov v tom-ktorom regióne sa skutočne zohľadňuje aj záujem menej početných menšín.

    Návrh zákona je štruktúrovaný tak, že upravuje jazyky národnostných menšín v úradnom styku v štátnej správe, samospráve, v súdnom a správnom konaní, v školstve, v hromadných oznamovacích prostriedkoch a pri kultúrnej činnosti, vo verejnoprávnych a sociálnych službách a v hospodárstve. Nejde teda o rámcovú úpravu používania jazykov národnostných menšín, ale o podrobnú úpravu tejto problematiky vo forme vykonávacieho zákona. Návrh zákona rieši rozpory medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a medzi zákonom o štátnom jazyku Slovenskej republiky derogáciami v § 18.

    Predložený návrh zákona nijakým spôsobom neohrozuje používanie štátneho jazyka. Je v súlade s medzinárodnými dohovormi a dokumentmi, ktoré majú jazykovú dimenziu. Hlavným cieľom a účelom predloženého zákona o používaní jazykov národnostných menšín je vytváranie podmienok na zachovanie kultúrnej a jazykovej identity všetkých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Preto prosím o podporu tohto návrhu a tiež navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, to znamená, aby ho prerokovala v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mészárosovi, ktorý odôvodnil návrh skupiny poslancov. Prosím, aby zaujal miesto na svojej stoličke v pléne Národnej rady, lebo sú dvaja navrhovatelia.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Halmešovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.

    Pán poslanec Halmeš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja som, pán predsedajúci, predniesol návrh na uznesenie do prvého čítania, ktorý bol - odporučiť Národnej rade, aby Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov v tlači číslo 259.

  • Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o obidvoch bodoch programu, ktorú sme si hlasovaním zlúčili do jednej rozpravy. Predtým, ako vystúpi prvý prihlásený rečník, ktorý sa prihlásil za poslanecké kluby, chcem upresniť, že tí páni poslanci a pani poslankyne, ktorí sa prihlásili do rozpravy k tlači 275, môžu, ak chcú využiť právo, vystúpiť aj k tlači číslo 259, pri tomto svojom vystúpení vystúpiť k obidvom predloženým návrhom zákonov, teda k vládnemu a poslaneckému. Prečítam mená poslancov, ktorí sa prihlásili k tlači 275, a tých, ktorí sa prihlásili k tlači 259.

    K tlači 275 sú to: pán poslanec Šimko, pán poslanec Kalman, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Orosz, Mészáros a Šlachta, ktorí vystúpia za poslanecké kluby v poradí, ako som ich čítal.

    Zoznam ďalších prihlásených poslancov: pán poslanec Šepták, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kotian, Zelník, Engliš, Ballek, Tkáč, Moric, Weiss, Benčat, Malíková, Slobodník, Húska, Drobný, Hofbauer, Kvarda, Švantner, Zlocha, pani Dolníková, Jarjabek, pani Keltošová, pán Baco, Nagy, Andrejčák, Binder, Cagala a pán poslanec Cuper. Ešte je tu, ale bol vyčiarknutý, prišiel povedať, že trvá na svojom vystúpení, pán poslanec Sitek. Pán poslanec Brňák, ešte za pánom poslancom Tkáčom. Takže toto sú páni poslanci. Ešte sa prihlásil pán poslanec Gašparovič. Takže posledný do rozpravy ako 32. je prihlásený pán poslanec Sitek, pred ním pán poslanec Gašparovič.

    To sú poslanci, ktorí sú prihlásení k obidvom návrhom zákonov o používaní jazykov národnostných menšín, písomne prihlásení. Ešte raz upozorňujem, ak chcete využiť možnosť diskutovať k obidvom návrhom, môžete pri spoločnom vystúpení. A keď chcete vystúpiť len k jednému, tak k jednému, to je jedno ku ktorému.

    Otváram rozpravu.

    Za poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície ako prvý vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Milé dámy,

    ctení páni,

    prvé čítanie zákona dáva vlastne ešte iba odpoveď na otázku "či". Až keď si na túto otázku odpovieme áno, začne sa riešiť otázka "ako". Tá sa kladie v druhom čítaní. Tieto otázky si kladieme v zákonodarnom procese vždy, niekedy vedome, inokedy sa nad tým príliš nepozastavujeme. V prípade návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky používania jazykov národnostných menšín predovšetkým v úradnom styku, sú však tieto otázky namieste. Treba si ich položiť a hlavne na ne odpovedať v slede, ktorý určuje zákonodarný proces. Takže dnes je nastolená otázka číslo 1, teda či je takýto potrebný. Pri všetkej zhovievavosti k tomu, že opozícia si všade na svete môže dovoliť luxus demagogického zjednodušovania skutočnosti, musím povedať, že odpoveď na túto otázku tá naša opozícia vlastne už dávno dala. A kladnú. Len si dnes na to nechcú pamätať.

  • Pán poslanec Šimko, ak dovolíte, prerušil by som vaše vystúpenie. Nie je prítomný v sále pán navrhovateľ. Prosil by som, aby ste pána ministra Kňažka, ktorý je v budove Národnej rady, poprosili, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Presušujem rokovanie na 5 minút.

  • Pán predsedajúci, obávam sa, že nemôžete prerušiť rokovanie počas vystúpenia poslanca. A to, že som vám vyšiel v ústrety tým, že som urobil pomlčku, je moja dobrá vôľa.

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať vo svojom vystúpení.

  • Takže napriek tomu to bolo HZDS a SNS, teda dnešná opozícia, vtedy niekedy vládna koalícia, ktorá tú otázku, či je takýto zákon potrebný, už dávno kladnú dala, len si na to dnes nechce pamätať. Bolo to Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, kto hlasoval v roku 1992 za text ústavy, v ktorom sa v článku 6 ods. 2 ustanovuje, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Boli to tie isté strany dnešnej opozície, ktoré v roku 1995 hlasovali za programové vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara, v ktorom sa nachádzal aj jej záväzok prijať zákon o štátnom jazyku a aj zákon o používaní jazykov menšín. Poslanci HZDS a SNS schválili koncom roku 1995 zákon o štátnom jazyku, ktorý zrušil zákon o úradnom jazyku upravujúci aj používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale zároveň v prvom paragrafe nového zákona o štátnom jazyku schválili odkaz na zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Aby stav, ktorý nastal, bol nad všetky pochybnosti, v apríli 1996 konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, že, citujem, "neexistencia zákona o používaní jazyka národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami." Koniec citátu.

    To však nie je všetko. V septembri 1996 podpísali aj viacerí prominentní poslanci za HZDS a SNS vyhlásenie v Montpellier, v ktorom, citujem, "odporúčajú vláde a parlamentu Slovenskej republiky čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku". Koniec citátu.

    Treba tiež spomenúť základnú zmluvu s Maďarskou republikou, v ktorej sa v článku 15 hovorí o práve osôb patriacich k menšinám používať svoj materinský jazyk v úradnom styku. Pod týmto medzinárodnoprávnym dokumentom sa skvie podpis Vladimíra Mečiara. Za súhlas s ratifikáciou hlasovala väčšina poslancov HZDS, ale ani SNS kvôli tomu nevystúpila z vlády. Mohol by som citovať sľuby, ktoré odzneli v rozprave pri prijímaní zákona o štátnom jazyku či pri rokovaniach s predstaviteľmi európskych inštitúcií.

    Dámy a páni, záväzok prijať zákon, ktorý upravuje používanie jazykov národnostných menšín, si nevymyslela súčasná vládna koalícia ani Európska únia, ba ani maďarská alebo iná menšina. Tento záväzok vniesli do nášho verejného života HZDS a SNS. Je absurdné, vážení priatelia, že dnes organizujete petíciu proti tomu, čo ste sami nastolili.

  • Vy ste nastolili záväzok, akurát ste sa ho potom zľakli, postupne ste od neho začali utekať, začali ste sa vyhovárať, ťahať čas, odrazu ste nevedeli, ako by ste to vysvetlili vašim voličom. Bohužiaľ, tento váš strach vyšiel našu krajinu veľmi draho. Preto na otázku, či je zákon potrebný, nemôže nikto, kto cíti aspoň elementárnu zodpovednosť za túto krajinu, odpovedať záporne. Problém sa nedá vyriešiť tak, že si začneme nahovárať, že neexistuje.

    Klub Slovenskej demokratickej koalície preto bude hlasovať za postúpenie vládneho návrhu zákona do ďalšieho legislatívneho štádia a považuje za oveľa aktuálnejšiu a príhodnejšiu diskusiu o otázke ako, teda aký má mať zákon o používaní jazykov národnostných menšín obsah. Z toho dôvodu zásadné stanovisko klubu k tejto problematike prednesiem až v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

    Ako ďalší za klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi pán poslanec Kalman.

    Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán kolega Šimko, teraz si už nevystúpil ako treťoradý baptistický kazateľ, ako obyčajný luhár a prekrúcač faktov.

    V prvom rade treba doplniť, že za Ústavu Slovenskej republiky nehlasovalo iba SNS a HZDS, ale že za ňu hlasovalo aj SDĽ a DÚ a že tie dve ustanovenia, článok 34 a 33 tam nasúkal, s prepáčením za výraz, pán podpredseda vlády Fogaš a trval na tom, že to tam musí byť, len za tej podmienky bude SDĽ hlasovať za Ústavu Slovenskej republiky. A ty ako právnik vieš dobre, že Ústavu Slovenskej republiky sme potrebovali, pretože sme sa nemohli oprieť o historické ústavné právo ako napríklad Česká republika, takže sme museli využiť sebaurčovacie právo, to znamená deklaráciu plus ústavu.

    Tak isto by som mohol pokračovať v ďalších tvojich lžiach, ktorými si ovlažoval občanov Slovenskej republiky, keď si si vymýšľal, že za to, že vy chcete dnes podpísať maďarské kapitulácie alebo, lepšie povedané, už ste sa pod ne podpísali, obviňuješ Hnutie za demokratické Slovensko a konkrétne Vladimíra Mečiara. Treba prestať s touto hlúpou, stupídnou politikou obviňovania, treba sa postaviť, pán Šimko, ako si povedal, pravde do očí. Treba povedať, že vy si chcete chvíľu ešte povládnuť, vy chcete Slovensko priviesť na hont, a preto potrebujete aj maďarské hlasy, preto potrebujete podporu zo zahraničia. A tú vám zabezpečuje, žiaľbohu, predovšetkým vládna garnitúra maďarskej národnostnej menšiny a tvrdá maďarská loby v zahraničí. Ale zabúdaš na to, že vás aj tak stavajú neustále do ofsajdu, pretože vás nikde, ani do únie, ani do NATO nepustia, pretože o tom už rozhoduje, žiaľbohu, Budapešť, ale to vy ešte neviete.

  • Ďakujem.

    K vystúpeniu pána poslanca Šimka. Nemôžem skúmať otázku či bez toho, že by som neskúmala aj obsah. Predsa pamflet, aj keď podľa filozofie pána poslanca Šimka je nutný rýchlo, nemôžem odsúhlasiť do druhého čítania. To po prvé.

    Po druhé. Vážený pán poslanec, toto nie je zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale toto je zákon o úradovaní v jazyku národnostných menšín. A ako bývalá podpredsedníčka vlády Vladimíra Mečiara jednoznačne protestujem proti tomu, aby niekto amputoval, že vláda Vladimíra Mečiara sľúbila zákon o úradovaní v jazyku národnostných menšín. To nie je pravda. Ani OBSE, ani zahraničie takýto zákon nevyžadovali, oni vyžadovali a chceli zákon o používaní jazyka národnostných menšín, a nie o úradovaní.

    A pokiaľ ide o Ústavný súd, to, čo bolo citované, tie zdôvodnenia, bolo treba citovať nález Ústavného súdu, kde je výrok, pretože len výrok možno bez obsahových súvislostí citovať, a tam je povedané, že pokiaľ sa v ústave hovorí, že sa prijme zákon, nemusí to byť jeden, ale majú to byť právne predpisy príslušnej právnej sily, t. j. sily zákona, to platí aj na článok 34. A my silou zákona používanie jazyka národnostných menšín máme upravené v úradnom styku, pod ktorým je občianskosúdne konanie, trestné konanie, konanie pred Ústavným súdom a správne konanie hovorí o tlmočníkoch.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a dôrazne upozorňujem, aby s mobilnými telefónmi nemanipulovali v rokovacej sále. Už niekoľkokrát som vyzval, žiaľbohu, ako na jednej strane, tak na druhej strane si poslanci neuvedomujú túto povinnosť a zodpovednosť, nič iné nemôžem, ako apelovať na všetkých.

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Šimko, súhlasím s tým, že Ústava Slovenskej republiky vyžaduje úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku zákonom. Tento zákon však môže byť prijatý len po rozsiahlej všeľudovej diskusii tak, aby všetci občania tohto štátu mali možnosť vyjadriť sa k rozsahu a miere používania jazykov menšín v úradnom styku. Nie je možné prijímať takýto zákon pod tlakom zahraničia v skrátenom legislatívnom konaní a valcovaním názorov občanov tejto republiky.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší v poradí za poslanecké kluby vystúpi za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážená Národná rada,

    prerokúvame jeden z najkontroverznejších návrhov zákonov, ktoré v tomto parlamente v tomto funkčnom období sú zatiaľ prerokúvané. Aj situácia, ktorá je dnes v parlamente, atmosféra, tvrdenia z jednej i z druhej strany to jednoznačne potvrdzujú. Je fakt pravdou, že v súčasnom období v našej spoločnosti veľmi silne rezonuje otázka prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Celá záležitosť tohto problému je na našej politickej scéne veľmi silne spolitizovaná, a to nielen medzi súčasnou koalíciou a opozíciou, ale tiež v rámci koalície a predovšetkým medzi našimi občanmi.

    Prevládajú rozličné názory za a proti prijatiu zákona, ktoré vyplývajú z rôznych pohľadov potrieb prijatia právnej normy, či jej neprijatia. Tento rozpor veľmi polarizuje našu spoločnosť a v konečnom dôsledku môže mať negatívny dosah nielen na riešenie sociálnych a ekonomických problémov našej spoločnosti, problémov našej transformácie, ale aj na ďalší politický vývoj a jeho stabilitu na Slovensku. Je to tak aj preto, že sme nedokázali viesť vo verejnosti, ako už bolo niekoľkokrát povedané aj v tomto parlamente, verejnú otvorenú diskusiu k tomuto problému, čo má za následok, že občania nie vždy chápu podstatu tohto problému. Príčinou je aj to, že sa k tejto otázke vyjadrujú často tzv. odborníci, ktorí nesprávne informujú verejnosť často až zavádzajúco. Podstatne k tomu prispieva aj skutočnosť, že súčasná vládna koalícia robila doslova tajnosti okolo prípravy samotného obsahu zákona. To verejnosť zle vnímala.

    Na jednej strane tu boli často až absurdné tvrdenia predstaviteľov strán maďarskej koalície o národnostnom útlaku menšín, čo považujem za veľmi neseriózne k súčasnému postaveniu menšín, ktoré Slovenská republika garantuje a poskytuje. Považujem to za nelojálne vo vzťahu k Slovenskej republike. Na druhej strane sme svedkami absolútneho odmietania riešenia tejto otázky. Z toho vyplýva, že nehľadáme cestu riešenia, ale, naopak, všetkých nás to naďalej rozdeľuje. Žiaľ, túto skutočnosť veľmi intenzívne vníma aj zahraničie, najmä integračné zoskupenia, do ktorých sa chceme integrovať. Zahraničie to jednoznačne vníma ako prejav národnostného útlaku, nedemokracie a politickej nestability. Aj to je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Slovenská republika nedostala do prvej skupiny asociovaných krajín na vstup do Európskej únie.

    Musím tu však jednoznačne zdôrazniť na základe toho, čo som mal možnosť si overiť a presvedčiť sa, že zlý imidž o Slovensku vytvorili predovšetkým predstavitelia politických strán súčasnej maďarskej koalície, ktorí pri presadzovaní svojich individuálnych a skupinových záujmov ovplyvňovali postoje a názory predstaviteľov Rady Európy a Európskej únie o postavení menšín na Slovensku. Jednoducho povedané, Slovensku tým ublížili. Ich tvrdenia boli v prevažnej väčšine neobjektívne až zavádzajúce, čo veľká väčšina nášho obyvateľstva veľmi citlivo vnímala.

    Žiaľ, zahraničie uverilo týmto tvrdeniam a podľa toho nás aj posudzovalo. Aj preto sme dnes svedkami, že sa najmä zo štruktúr Európskej únie vyvíja veľký tlak na Slovenskú republiku k zlepšeniu postavenia národnostných menšín. Napriek tomu, že si dovolím opäť tvrdiť, že postavenie národnostných menšín na Slovensku je skutočne nadštandardné aj vo vzťahu ku krajinám Európskej únie a najmä k prijatiu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tento tlak je taký veľký, že mnohí občania ho chápu ako politický nátlak zo strany zahraničia, že ho chápu ako nevhodné zasahovanie do vnútorných záležitostí samostatného Slovenska.

    Dámy a páni, mnohí príslušníci slovenského národa túto skutočnosť chápu aj z gnozeologického alebo historického pohľadu. Či chceme, či nechceme, musíme tieto pohľady, tieto nálady, tieto myšlienky chápať. Slovenská republika je príliš mladá krajina, ešte stále prevláda medzi jej občanmi eufória a hrdosť z toho, že sa konečne po dlhých rokoch podarilo vytvoriť samostatnú Slovenskú republiku, že sme slobodní a samostatní. Na druhej strane si mnohí uvedomujú, že sme boli vždy niekým utláčaní a riadení a často aj ponižovaní. Mnohí si pamätajú aj na obdobie maďarskej nadvlády nad Slovenskom. Uvedomujú si aj necitlivé a politicky nie správne názory predstaviteľov maďarskej politiky vo vzťahu k Slovensku. O mnohých sme dnes už boli informovaní. Či chceme, či nechceme, musíme z toho vychádzať, musíme reagovať a rešpektovať stanoviská našich voličov, našich občanov a musíme ich prenášať aj do parlamentu. Mnohí si pamätajú, kedy maďarčina bola na Slovensku nadradeným jazykom a doteraz niektorí predstavitelia v Maďarsku, ale aj príslušníci maďarskej národnosti na Slovensku majú pocit veľkopanskosti, pre ktorých bola vždy slovenčina jazykom zaostalým, jazykom drotárov, krpčiarov a podobne. Aj preto tlaky, ale, žiaľ, aj tvrdenia niektorých predstaviteľov SMK považujú ako útok na slovenský jazyk, na celistvosť Slovenska. Majú jednoducho obavu nielen o súčasnosť, ale aj o budúcnosť Slovenska.

    To, čo hovoril pán Slobodník alebo pán Hofbauer, umocňuje tieto tvrdenia alebo potvrdzuje to, čo som v tomto smere povedal a čo cítia mnohí občania Slovenskej republiky.

    Na druhej strane môžeme vychádzať aj z novodobých dejín, zo súčasnosti. Vieme veľmi dobre, aká bola otázka v súvislosti s Gabčíkovom. Vieme veľmi dobre, že bola to predovšetkým Maďarská republika, ktorá neakceptovala zmluvu z Haagu. Naši občania veľmi silne vnímali, že práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky maďarskej národnosti sa nepostavili za pozíciu Slovenskej republiky v tomto smere. Mnohí chápu a vnímajú aj tú skutočnosť, a ja som rád, že je tu aj pán minister kultúry, ja ho budem na najbližšom možnom programe interpelácie interpelovať, že v predchádzajúcom období sa do Maďarska vyviezlo obrovské množstvo historických pamiatok, ktoré sú dnes ozdobou budapeštianskych a ďalších múzeí, ktoré patria Slovensku a ktoré Slovensku doteraz neboli vrátené. Ide o 503 veľmi zásadných umeleckých diel.

    Možnože, páni z SMK, aj toto by bol návod pre vás, aby ste svoju lojálnosť Slovenskej republike prejavili tým, že budete pôsobiť spolu s ministerstvom kultúry a s našou vládou, aby tieto historické diela boli vrátené na Slovensko, spravili určitý ústretový krok a potom sa môžeme vrátiť aj k materiálu alebo k podstate problému, o ktorom tu dnes hovoríme. Nechcem už hovoriť o ďalších otázkach, ktoré doslova iritujú našich voličov, našich občanov, keď sa s nimi stretávame, že to, čo povedal alebo napísal pán poslanec Fico, že skutočne robíte regionálnu politiku, je pravdou.

    Ja som vás osobne ešte nepočul hovoriť alebo žiadať riešenia akéhokoľvek iného charakteru, ekonomického, sociálneho, ktoré by sa týkali celospoločenských záujmov, celospoločenskej pôsobnosti. Preto je veľká časť obyvateľstva, najmä príslušníkov slovenského národa, odmietavá k prijatiu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a to aj napriek tomu, že sú známe okolnosti ústavnosti, zákonnosti či daných sľubov k prijatiu takéhoto zákona, tak ako ich pred chvíľou interpretoval poslanec Šimko.

    V konečnom dôsledku si musíme uvedomiť, že tlak na prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín je len zo strany maďarskej národnosti. To aj preto, že mnohí príslušníci tejto národnosti nemajú tendenciu sa naučiť riadny štátny jazyk. Nemajú tendenciu sa riadne integrovať do občianskej spoločnosti nášho štátu. Sám som sa presvedčil, že žijú vo falošnej predstave vychádzajúcej z doterajšej praxe, že so svojím materinským jazykom si vystačia vo svojom regióne. Ich vedomie sa utvrdzuje falošnými tvrdeniami aj niektorých predstaviteľov SMK. Je nepochopiteľné, že niektorí občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti neovládajú slovenský jazyk na rozdiel od iných národností žijúcich na Slovensku, pritom v prípade ich emigrácie kdekoľvek inde si veľmi rýchlo osvojujú jazyk danej krajiny.

    Dámy a páni, požiadavka prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín vznikla po prijatí zákona o štátnom jazyku v roku 1995, ktorý zrušil predchádzajúci zákon o používaní menšinového jazyka v úradnom styku z roku 1990. Je pravdou, že vtedy sa sľubovalo, že bude prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Už tu boli otázky tohto momentu vysvetlené. Počas našej vlády k tomu nedošlo z dvoch dôvodov. Tým prvým dôvodom bolo, že nebolo dostatok politickej vôle, najmä z pohľadu silného tlaku verejnosti proti takémuto zákonu. Už v tom čase spoločnosť bola polarizovaná, aj keď nie tak silno ako dnes. Preto sme si nemohli dovoliť politickú nestabilitu, najmä k úlohám, ktoré sme riešili vo vzťahu k ekonomike a sociálnej sfére. Vychádzali sme, dámy a páni, možno na rozdiel od niektorých z vás, nerád by som niekomu vstupoval do svedomia, aj z toho, na čo nás naši občania, na čo nás naši voliči orientovali, upozorňovali a čo od nás žiadali.

    Druhým momentom bola známa skutočnosť, ktorú nechcú niektorí chápať alebo ktorú niektorí predstavitelia zavádzajúcim spôsobom odsudzujú. To je to, že sme zároveň vychádzali z presvedčenia, že vtedajšie právne normy (tu sa rôznia názory, oficiálne sa tvrdí 26, ale sú niektoré ďalšie názory, aj ďalšie právne normy, vo všeobecnosti sa hovorí 32 až 34 právnych noriem), ktoré v postačujúcej miere, ba v mnohých prípadoch až nad rámec všeobecne používaného štandardu v Európe postavenia a práva menšín zakotvujú. To boli podstatné dôvody, prečo sa neprijal za nášho pôsobenia zákon, ktorý sa dnes prerokúva v parlamente.

    Keďže tlaky na prijatie zákona silneli, my sme neboli k tomu zatvorení. My sme neboli k tomu hluchí. Robili sme ďalšie postupy, ďalšie kroky. Tlaky silneli tak z domácej, najmä z opozičnej politickej scény, ako aj zo zahraničia. Ešte v roku 1995 bola ustavená pri ministerstve kultúry komisia, ktorej úlohou bola analýza existujúceho právneho stavu. Táto komisia vypracovala analýzu stavu legislatívneho rámca používania jazykov príslušníkov menšín a odporúčania optimálneho riešenia. Analýza po prerokovaní vládou bola schválená uznesením vlády číslo 56/1997. Analýza konštatovala, že súčasný právny stav dostatočným spôsobom upravuje jazykové práva menšín. To bolo v tomto období pre nás alfou a omegou. Podotýkam, že uvedené uznesenie dosiaľ nebolo zrušené a stále platí. Je preto otázne, či vláda mala právo pripravovať zákon o používaní menšín, ak príslušné uznesenie nebolo zrušené. Podobne je to aj s vypracovaním memoranda, ktoré sa už tiež tu spomínalo, o používaní jazykov menšín, ktoré bolo zaslané európskym štruktúram a jej členským krajinám, ktoré taktiež bolo schválené uznesením vlády Slovenskej republiky a opäť stále je platným.

    Keď v auguste 1997 Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil realizáciu Ústavy Slovenskej republiky, našej legislatívy vo vzťahu k národnostným menšinám, výnimkou bola len absencia používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Preto sme sa obrátili na Radu Európy a Európsku komisiu, aby nám poskytli podklady k takejto právnej norme, čo sa nikdy nestalo. Dokázali nám dať len expertov do spoločnej komisie, ktorá mala pripraviť určité východiská. To sa však za nášho pôsobenia nestalo. Myslím, nedospela komisia jednoznačne k záveru.

    Takže taký bol vývoj alebo to boli dôvody neprijatia alebo nepredloženia zákona predchádzajúcou vládou.

    Súčasná vládna koalícia má opäť prijatie tohto zákona vo svojom programovom vyhlásení a dnes ho predkladá na rokovanie parlamentu. Tým, že v koalícii je Strana maďarskej koalície, ktorá dôsledne a tvrdo presadzuje jeho realizáciu a svojím spôsobom doslova vydiera vládu a parlament, preto vláda robí všetko preto, aby tento zákon prijala. Pritom aj v samotnej koalícii je rozdielnosť názorov na názov aj samotný obsah zákona. Som presvedčený, že vláda aj v snahe vyhovieť zahraničiu pristupuje necitlivo k názorom väčšiny obyvateľstva nášho štátu. Na základe týchto skutočnosti a zistení prichádzame k záveru, že mala by sa uskutočniť v našej spoločnosti verejná diskusia už i s prihliadnutím na prebiehajúcu petíciu a na základe tejto verejnej diskusie rozhodnúť o ďalšom postupe. Preto by terajšie rokovanie alebo terajší parlament mal návrh rokovania oddialiť, nemal by v ňom pokračovať.

    Takýto postup odporúčam aj preto, že príprava zákona o používaní jazykov národnostných menšín zo strany SMK sa vedie s cieľom zrušenia ustanovení zákona o štátnom jazyku. Pritom tento zákon sa nedotýka jazykov národnostných menšín a nezakazuje používanie jazykov národnostných menšín. Používanie jazykov národnostných menšín je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky v článku 34, a preto nie je dôvod, aby sa v tomto čase prijal nový zákon. Existencia súčasných právnych noriem plne zaručí občanom menšín rozvíjať svoju kultúru a identitu.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte pár poznámok, pretože mohol by som o týchto otázkach hovoriť skutočne veľmi dlho. Poznal som celú genézu vývoja problémov za a proti ako bývalý predseda Rady vlády pre národnosti.

    Spomenul som Radu vlády pre národnosti ako orgán vlády. Orgán konzultatívny, orgán poradný. Za nášho pôsobenia pracovala Rada vlády pre národnosti asi v 22-člennom zložení. Bola zložená z 11 príslušníkov národností alebo zástupcov národností a z 11 odborníkov z rôznych oblastí spoločenského života. Boli tam príslušné rezorty. Boli tam predstavitelia akademickej obce, boli tam predstavitelia Matice slovenskej a ďalší odborníci. Bol to teda vyvážený orgán, ktorý dokázal priamo na mieste jednotlivé požiadavky, problémy, otázky riešiť alebo vysvetľovať z jednej aj z druhej strany. Táto rada vlády bola permanentne kritizovaná najmä predstaviteľmi maďarskej národnosti, pretože tí už vtedy požadovali, aby Rada vlády pre národnosti bola zložená len z predstaviteľov národností.

    Došlo to tak ďaleko, že v tom čase, myslím, že to bolo v roku 1997, predstavitelia maďarskej národnosti z tohto poradného orgánu vlády odišli. Podotýkam, že už v tom čase v Rade vlády pre národnosti v máji 1997 bol prerokovaný poslanecký návrh príslušníkov národnostných menšín zastúpených v parlamente. Bol prakticky ten istý, podotýkam, prakticky ten istý, ako je predkladaný dnes. Vtedy Rada vlády pre národnosti tento návrh neodporúčala vláde prerokovať a schváliť. Demokratickým spôsobom sme rešpektovali stanoviská poradného orgánu. Podotýkam, že proti takémuto prijatiu zákona v tom čase boli aj mnohí predstavitelia národnostných menšín, ktoré boli v Rade vlády pre národnosti zastúpené.

    Dnes táto rada pracuje v inom zložení. Uznávam právo vlády mať svoje orgány zložené tak, ako jej to vyhovuje. Chcem však podotknúť, že je len pochopiteľné, že z Rady vlády pre národnosti v súčasnom období pociťujeme často až nesplniteľné požiadavky, pretože ak ja dnes požiadam, zajtra zase požiadaš ty, všetci si vyhovieme, pretože v Rade vlády pre národnosti nemá kto oponovať. A ak bola teda naša rada v tom čase veľmi tendenčne kritizovaná najmä národnosťou maďarskou, že je tendenčná a nevyvážená, dovoľte mi jedno prirovnanie. V súčasnej Rade vlády pre národnosti, ktorá má 17 členov a 7 ďalších prísediacich, dohromady je to teda 24 členov, ktorí majú čo povedať a majú rozhodujúce slovo. Z týchto 24 členov tejto rady je dnes 8 členov, ktorí reprezentujú záujmy Strany maďarskej koalície. Ja nechcem zneužívať, nechcem poukázať na nejaké národnostné vášne. Mám ďaleko k tomu, aby som bol protimaďarský alebo proti ktorejkoľvek inej národnosti žijúcej na Slovensku zaumienený. Ale je to teraz, páni, vy, ktorí ste poukazovali na nevyváženosť, podľa vás vyvážené, keď každý tretí, ktorý sedí v rade, je váš príslušník? Aký je vzťah v tomto smere vo vzťahu k Rómom, Chorvátom, Bulharom a k ďalším národnostiam, ktoré tu žijú? Takže jedna tendenčnosť za druhou.

    Zároveň by som chcel poukázať, že sme vtedy postupovali správne, lebo správnosť nášho postupu potvrdila aj súčasná vláda, pretože ten istý návrh, tak ako som povedal, pán minister, ste neschválili ani vy. Vtedy ste nás kritizovali, že sme to neumožnili. Vy ste ho v súčasnom období tiež neschválili, a preto ste vypracovali nový návrh, ktorý dnes predkladáte. Aj z tohto pohľadu vidieť tie rozpory, o ktorých tu hovoríme. O nevyváženosti, o nejednotnosti. To len potvrdzuje, že sme postupovali v podstate správne.

    A dovolím si pri tejto pripomienke určitého nátlaku a určitého presadzovania rámca daných možností v súčasnom období v Slovenskej republike a dovolím si tvrdiť aj v širšom regióne tohto európskeho priestoru, že požiadavky národnostnej menšiny maďarskej sú v súčasnom období doslova prehnané. Chcem sa oprieť pri tomto tvrdení aj o to, že pán minister kultúry Kňažko aj s ďalšími členmi vlády boli konzultovať vládny návrh a vlastne neboli k nemu žiadne pripomienky, aj z toho teda vyplýva tá rozpoltenosť a tá rozličnosť názorov.

    Často sa stretávame, dámy a páni, s pohľadom alebo s tvrdeniami, že sú tu určité odporúčania vysokého komisára OBSE pána Van der Stoela. Niekoľkokrát som mal možnosť rokovať s týmto pánom, ktorý problematike národnostných menšín rozumie a snažil sa pochopiť aj situáciu na Slovensku. Nikdy som sa nestretol s tvrdením, že by povedal, že národnostné menšiny na Slovensku sú diskriminované, že nemajú svoje práva, že sa tu neuplatňuje ústava. Je pravda, že vždy bol za to, aby sa upravili aj podmienky alebo prijal zákon, kde sa upravia podmienky na používanie jazyka v úradnom styku. Na jednej strane sme zase svedkami určitého zavádzania našej spoločnosti a určitého alibizmu vo vzťahu k tomuto starému pánovi. Na jednej strane nám predkladatelia strán maďarskej koalície tvrdia, že je nutné zapracovať všetky pripomienky a odporúčania pána Van der Stoela, na druhej strane sa zámerne a vedome zakrýva tá skutočnosť, že pán vysoký komisár jednoznačne odporúča 20-percentnú hranicu na používanie jazykov národnostných menšín v regióne, resp. v jednotlivých obciach.

    Takže čo je zase pravda? A vyberáme si zase to, čo nám vyhovuje? Vyberáme si to, čo chceme? Čo hovorí pre nás? A už vôbec nie je pravdou to, pán Mészáros, čo ste povedali, že je to predovšetkým preto, aby to bolo pre národnostné menšiny iné ako maďarské, pretože tie sa potom môžu v praxi uplatňovať. Ide o dve-tri dediny v jednotlivých dvoch alebo troch národnostiach, ktoré v tomto smere nie je rozhodujúce na prijatie zákona na 10 %. Podstata v tomto smere je iná. Vy potrebujete, aby sa úradným jazykom stal maďarský jazyk v parlamente a najmä v Leviciach a Lučenci, pretože tieto dve okresné mestá nespĺňajú kritérium 20 %.

    Dámy a páni, aj dnes je vidieť, že sme nielen názorovo rozdielni, ale doslova často až agresívni, čo sa prenáša aj do našej verejnosti. Chcem upozorniť, aby sme veľmi citlivo zvažovali všetky možnosti týkajúce sa postavenia práv národnostných menšín. My sme sa jednoznačne zasadzovali za zámer dať menšinám to, čo im z ústavy vyplýva, ale sme riešili otázku tak, aby žiadne právo nebolo na úkor väčšinového obyvateľstva. Zasadzovali sme sa, aby väčšinové obyvateľstvo nebránilo na druhej strane menšinám svoj rozvoj, ale chceli sme riešiť a pristupovali sme a mali sme rozpracovanú koncepciu riešenia postupnosti, systematickosti aj s argumentáciou alebo aj s pohľadom na ekonomické možnosti, na politickú situáciu, na názory ľudí, na názory občanov a na ďalšie požiadavky. Aj z tohto sme vychádzali, keď sme riešili situáciu okolo národnostných menšín.

    Nechcem menovať, čo všetko sa za predchádzajúce 4 roky urobilo v oblasti televízie, rozhlasu, tlače, školstva atď., ktoré svedčili o tom, že sme systematicky a seriózne k tejto problematike pristupovali. Chcem však zdôrazniť a začal som to vlastne tým, že zneužívať alebo vo svoj prospech - či už individuálny, alebo skupinový - národnostné cítenie, je veľmi nebezpečné. Dnes tu už niekto o Kosove hovoril. Dúfam, že to na Slovensku nikdy nebude, a preto vyzývam aj všetkých tých, ktorí chcú svoje individuálne záujmy presadiť na úkor národnostných menšín, na úkor vzťahov menšín s majoritným obyvateľstvom, aby si to veľmi vážne rozmysleli a vyvarovali sa akýchkoľvek necitlivých tvrdení, požiadaviek a podobne.

    Chcem, aby sme pri tejto príležitosti zvážili aj tú skutočnosť, že fakt tu existuje už v súčasnom období okolo 300 tisíc podpisov na petícii a mali by sme to brať do úvahy. Hnutie za demokratické Slovensko z toho vychádza. To je obrovský počet občanov a som presvedčený, že ak bude petícia pokračovať, týchto podpisov bude dennodenne pribúdať.

    Chcem sa zmieniť ešte o jednom dôležitom momente. Veľmi často sa tvrdí, že záväzok sme dali a že Európska únia ho teraz jednoznačne požaduje. Áno, tvrdili sme, zakotvili sme naše požiadavky aj do Národného programu acquis communautaire, dali sme to na spoločných parlamentných výboroch a podobne. Ale zase platia tie isté opatrenia alebo tie isté dôvody, o ktorých som hovoril. Som však presvedčený, dámy a páni, že ak by sme dnes pri prerokovaní týchto návrhov zákonov došli alebo dospeli k spoločenskej zhode, že tieto zákony, resp. zákon o používaní jazyka národnostných menšín nebudeme prerokúvať, že jeho prerokovanie oddialime na dajme tomu vhodnejšiu klímu, na vhodnejšie podmienky, že Európska únia nás bude akceptovať.

    Mal som možnosť rokovať s predstaviteľmi Európskej únie niekoľkokrát, a s mnohými. Vždy vychádzali z tézy, že rešpektujú to, čo platí v danom štáte, v danej krajine. Vychádzali z tézy, že na čom sa dokáže dohodnúť parlament a vláda, v čom je zhoda, že to budú rešpektovať. Ak by sme dnes prišli k názoru, že sa zhodujeme v tom, že tento návrh zákona oddialime, som pevne presvedčený, že to bude Európska únia rešpektovať, že to nebude podmienkou na preradenie, kde by som si ja osobne prial, aby sme boli preradení do prvej skupiny, že to nebude prekážkou, ale že prekážkou môžu byť niektoré iné opatrenia, či už ekonomické, sociálne a podobne.

    Pri tejto príležitosti chcem však poukázať na ďalší moment, ak vychádzame z Európskej únie. Kolegyne, kolegovia, najpodstatnejším momentom na prijatie do Európskej únie, a to platí aj pre prvú skupinu krajín, je okrem plnenia ekonomických a legislatívnych podmienok politická stabilita. Či je taký zákon alebo onaký zákon prijatý, alebo taká štruktúra vytvorená, to sú len kamienky v tej mozaike politickej stability. Ak my prijmeme ten zákon a ten zákon vyvolá politickú nestabilitu na Slovensku, ja vám garantujem, že v prvej skupine nebudeme, že sa bude vychádzať z politickej stability. Aj toto, prosím vás pekne, zvažujte v súvislosti s názormi a s požiadavkami našich občanov. Teda neobstojí tu jednoznačne ani tvrdenie, že to musíme robiť len kvôli Európskej únii. Nakoniec van den Broek, keď bol v Bratislave poslednýkrát, tak sa k tomu tak aj určitým spôsobom vyjadril.

    A pokiaľ ide o to zahraničie. Viete, skutočne je zahraničie zmanipulované. Nech si hľadá každý príčinu, akým spôsobom, alebo vysvetľuje, akým spôsobom je. Ja som mal možnosť niekoľkokrát sa presvedčiť, že ani nevedia, o čo ide, že nevedia, aké sú tu národnostné menšiny, že nepoznajú, aké sú problémy, aké máme práva, aké majú výhody naše národnostné menšiny, aké sú zákony a podobne. Nevedeli to ani novinári, ktorí mi kládli otázku, prečo nemáme zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Keď som sa ich spýtal, či oni o tom vedia, nevedeli o tom nič. Jednoducho niekde niečo zachytili a podľa toho nás hodnotia.

    Veľmi významným momentom, na ktorý by sme nemali zabudnúť pri prerokovaní týchto zákonov, je otázka financovania. Kolegyne, kolegovia, ani jeden z návrhov zákonov nehovorí o tom, kto bude financovať realizáciu prijatého zákona. Absolútne neprijateľný v tomto smere je v súčasnom období, myslím si, najmä z hľadiska ekonomického, návrh skupiny poslancov za SMK, ktorí požadujú mimoriadne veľké finančné náklady v prípade prijatia takého zákona. Rôzne konzultačné pracoviská, preklady a tak ďalej a tak ďalej. Otázkou financií sa nezaoberá ani vládny návrh. Pýtam sa, odkiaľ tieto finančné prostriedky? Jednoznačne z obcí? Budú mať na to obce? Majú na to obce?

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, niečo skrátime alebo vrátime, ste povedali. Dobre, ak budeme prijímať vládny návrh zákona, budeme presadzovať, aby sa potom tieto finančné prostriedky poskytovali z tých finančných prostriedkov, ktoré v súčasnom období poskytuje vláda prostredníctvom rôznych kanálov, trebárs Pro Slovakia, a to, čo rozdeľujú jednotlivé ministerstvá, ktoré sú vyčlenené na národnostnú politiku. Z týchto finančných zdrojov by sa potom mali realizovať tieto transakcie alebo tieto náklady, ktoré sú nevyhnutné na financovanie samotnej realizácie tohto zákona.

    Dovoľte mi teda, aby som po týchto tvrdeniach ešte poukázať, veľmi často sa odvolávame na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Chcel by som tým, ktorí ju presadzujú, dať do pozornosti, aby si veľmi dobre preštudovali preambulu tejto charty, kde sa jednoznačne tvrdí, že je to charta zameraná na jazyky, ktoré sú vlastne na ústupe, ktoré sú na zániku. Ja sa pýtam, či je na zániku dnes v súčasnej Európe jazyk nemecký, ukrajinský alebo, nebodaj, maďarský alebo poľský. Charta je orientovaná na tieto jazyky. Nezavádzajme zase našich občanov! Pokiaľ ide o rámcový dohovor, niekoľkokrát som ho študoval a študovali ste ho určite aj vy. Naše právne normy v súčasnom období s výnimkou úradného styku uvedenú chartu obsahujú.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe týchto tvrdení i na základe predpokladaného dosahu prijatia právnej normy na našich občanov som presvedčený, že prijatie bude negatívne, že vyvolá ďalšiu vlnu nepokojov, že vyvolá ďalšiu polarizáciu našej spoločnosti, že vyvolá nestabilitu, ktorá sa môže premietnuť aj vo vzťahu k Európskej únii. Dávam za Hnutie za demokratické Slovensko návrh, aby návrh Strany maďarskej koalície nebol prijatý, aby návrh vlády nebol prijatý, aby tieto návrhy boli v súčasnom období stiahnuté z rokovania pléna Národnej rady, aby realizácia určitého prísľubu alebo určitej požiadavky bola oddialená na obdobie, keď bude vhodná ekonomická a politická klíma a keď dôjde k spoločenskej zhode.

    Ďakujem vám.

  • To bol pán poslanec Kalman, ktorý vystúpil za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.

    Pán poslanec, mám rozumieť vášmu návrhu tak, že neodporúčate, aby ani jeden, ani druhý predložený návrh nebol postúpený do druhého čítania? Áno.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kalmana sa hlásia traja páni poslanci, posledná pani Keltošová.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    iba dve krátke pripomienky. Pán poslanec Kalman okrem dôvodov z prvej časti sa dotkol aj ekonomických dôvodov. A ja si tu dovolím upozorniť, že vládny návrh zákona nespĺňa § 68 rokovacieho poriadku ods. 3, kde sa hovorí, že musí obsahovať aj hospodársky finančný dosah, najmä vplyv na štátny rozpočet. Toto absolútne ani slovom neobsahuje vládny návrh, poslanecký návrh obsahuje, a preto ma veľmi prekvapilo stanovisko riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, ktorý v dnešnej situácii pri nedostatku finančných prostriedkov v rozpočtoch krajských úradov, viete, že nám hrozí zatvorenie niektorých škôl a prepúšťanie učiteľov, a tu si dovolí pán riaditeľ napísať na jednej strane, že to bude mať minimálne nároky, teda sú vytvorené predpoklady, aby sa tieto nároky, ktoré sú minimálne, realizovali v rámci prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte na rok 1999, najmä z rozpočtov krajských úradov. Pre mňa je nepredstaviteľné, ako si toto predstaviteľ štátnej správy, riaditeľ odboru dovolí napísať. A hneď v ďalšej vete píše, že si to nevyžiada žiadne náklady na štátny rozpočet.

    Tak ako je to možné? Na jednej strane minimálne z rozpočtov krajských a v ďalšej vete žiadne náklady? Toto aj vidno, ako pracujú niektorí úradníci ministerstva financií. A myslím si naozaj, že finančné prostriedky, ktoré treba dnes na zabezpečenie zdravotníctva a školstva, by sa nemali vyplytvať na taký zlý zákon, ako predkladali poslanci maďarskej koalície.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kalman uviedol, že pokiaľ by hranica používania jazyka v regiónoch bola 10-percentná, aj tak by sa to týkalo iba jednej alebo dvoch obcí týkajúcich sa iných národností než maďarskej. Tak chcem ho poopraviť, totiž z 220 obcí obývaných občanmi rusínskej národnosti by sa to týkalo viac ako 100 obcí, a to iba občanov rusínskej národnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som podporila vystúpenie pána poslanca Kalmana, a to najmä v tej časti, kde neodporúča pokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona, odložiť ho až po verejnej rozprave a diskusii. A ja by som ho ešte doplnila, odložiť ho až po získaní spoločného stanoviska aspoň vládnej koalície ako celku. Predsa viete veľmi dobre, ako dlho sa tento vládny návrh zákona pripravoval, mali ste dosť času pripraviť aj možné varianty, ústupové varianty, nazvem to tak, pre Stranu maďarskej koalície. A ak vy sa neviete v koalícii dohodnúť medzi sebou na jednej predlohe, ja sa pýtam: Ako sa môžu dohodnúť medzi sebou občania, pre ktorých je tento návrh zákona určený? Čiže ja navrhujem, tak ako pán poslanec Kalman, odložiť obidva návrhy, dospieť k určitej dohode, konsenzu medzi stranami vládnej koalície, pretože si myslím na dôvažok, že nemôže byť horší signál pre Európsku úniu, ako nepodporenie vládneho návrhu zákona Stranou maďarskej koalície, pre ktorú je vlastne tento návrh zákona určený.

    Takže robíte kontraproduktívnu prácu, páni. A ja skutočne podporujem pána poslanca Kalmana v tej časti, kde hovorí, treba odložiť obidva návrhy zákonov, dohodnúť sa na jednej predlohe a ten nám potom predložiť do parlamentu s dostatočným časovým predstihom po verejnej diskusii všetkými občanmi, aj príslušníkmi národnostných menšín.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Orosz za klub poslancov Strany demokratickej ľavice.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    ctení hostia,

    diskusia o potrebe prijatia osobitného zákona o používaní jazykov národnostných menšín predstavuje dlhodobú a pretrvávajúcu traumu v našej spoločnosti. Pre túto diskusnú tému viac ako pre ktorúkoľvek inú platí, že je to téma emotívna, v ktorej spravidla neplatia logické a racionálne argumenty, je to téma, z ktorej sa snažia politicky bodovať na jednej strane politické subjekty, ktoré sa snažia z národnostných menšín vytvoriť obraz nepriateľa našej štátnosti, a na druhej strane, žiaľ, tiež politické subjekty, ktoré považujú za svoj základný politický cieľ ochranu záujmov národnostných menšín a etnických skupín. Je to téma, ktorá prehlbuje polarizáciu spoločnosti, a teda negatívnym spôsobom ovplyvňuje vnútropolitický vývoj, ale i obraz krajiny v zahraničí, ktorý je, či chceme, alebo nie, tiež veľmi dôležitý pri snažení sa o zlepšenie každodennného života našich občanov. Z týchto dvoch základných dôvodov sme členovia poslaneckého klubu SDĽ za to, aby sa za touto témou urobila dôstojná bodka v podobe prijatia zákona o používaní jazyka národnostných menšín, a to čím skôr a spôsobom, ktorý je prijateľný pre väčšinu, ak nie pre všetkých.

    Do legislatívneho procesu boli predložené dva návrhy týkajúce sa tejto problematiky. Poslanecký návrh predložený skupinou poslancov za Stranu maďarskej koalície a vládny návrh zákona, ktorý hľadá spoločenský a politický kompromis a žiaduci spoločenský konsenzus.

    Dovoľte mi najprv niekoľko slov k poslaneckému návrhu zákona. Tento návrh vychádza z maximalistických požiadaviek, ktoré sú a zrejme aj v budúcnosti budú celospoločensky neprijateľné. Toho sú si vedomí aj predkladatelia tohto návrhu, poslanci za Stranu maďarskej koalície. Patrím k ľuďom, ktorí majú hlboké pochopenie pre požiadavky menšín vrátane národnostných. Je to u mňa úplne prirodzené, pretože som sa narodil a detstvo prežil v dvojjazyčnej oblasti, ovládam maďarský jazyk a mám medzi príslušníkmi maďarskej menšiny mnoho priateľov. Bolo a je pre mňa bežné viesť s nimi rozhovor dvojjazyčne, načúvať maďarčine a odpovedať po slovensky, keďže šírka mojej maďarskej slovnej zásoby je obmedzená. Aj z pohľadu týchto mojich životných skúseností si dovolím povedať tvrdo, ostro, ale pritom úprimne, otvorene a priateľsky, že predloženie vlastného návrhu zákona bolo prázdnym a politicky nešťastným gestom, ktoré ohrozuje aj samotné prijatie vládneho návrhu zákona, a preto ide proti záujmom tých, ktorých záujmy chcete reprezentovať, vážení kolegovia zo Strany maďarskej koalície. Ide proti záujmom občanov, ktorí patria k príslušníkom národnostných menšín.

    Ak sa totiž, vážení kolegovia, postavíte do pozície, že vládny návrh nie je pokrokom oproti súčasnému stavu a takisto pokrokom oproti stavu, ktorý existoval pred prijatím zákona o štátnom jazyku, budete zavádzať a polarizovať verejnosť, našich občanov. Za týchto okolností by som bol veľmi rád, keby predkladatelia, poslanci za Stranu maďarskej koalície, stiahli svoj návrh späť, ešte pred hlasovaním. V opačnom prípade navrhujem, pán spoločný spravodajca, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Mám na mysli poslanecký návrh zákona. Musím navyše uviesť, že podľa môjho názoru sú v poslaneckom návrhu obsiahnuté aj ustanovenia, ktorých súlad s Ústavou Slovenskej republiky je prinajmenšom pochybný.

    Vládny návrh zákona, ako som už povedal, je výrazom možného spoločenského kompromisu. Ak sa objektívne pozrieme na jeho obsah, môžeme konštatovať, že ide o návrh, ktorý presahuje rámec zákona číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, ktorý bol zrušený zákonom číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku. V § 6 ods. 2 tohto zákona sa uvádzalo: "Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v meste alebo obci viac ako 20 % obyvateľstva, môžu v týchto mestách a obciach používať v úradnom styku svoj jazyk. Ak v týchto obciach alebo mestách vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušníkom národnostnej menšiny, vedie sa konanie v úradnom jazyku. Pracovníci štátnych orgánov a orgánov samosprávy obcí nie sú povinní ovládať a používať jazyk národnostnej menšiny. Verejné listiny a spisová agenda sa vybavujú v úradnom jazyku." Myslím si, že porovnanie tohto ustanovenia zákona číslo 428/1990 Zb. s vládnym návrhom zákona veľmi jasne dokazuje dobrú vôľu predkladateľov vládneho návrhu zákona.

    Je síce možné nájsť v Európe niekoľko krajín, ktoré poskytujú jazykovým právam menšín ešte väčší rozsah právnej ochrany, to znamená, sú vysoko nadštandardné, ale to nie je pre túto chvíľu smerodajné. Nepovažujem za reálne, ak nechceme zvyšovať spoločenské napätie, rozširovať vecný obsah vládneho návrhu zákona. Ak by sme mali hľadať cesty na jeho zlepšenie, tak by som ich hľadal v legislatívnotechnickej oblasti. Táto cesta môže zabezpečiť jeho jednotný výklad a aplikáciu. Takáto cesta je prijateľná, pretože zabráni prípadným sporom, ktoré sa môžu v budúcnosti pri jeho používaní vyskytnúť.

    Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k tým z vás, vážení kolegovia, ktorí sa staviate do pozície nezmieriteľných odporcov prijatia tohto zákona. Pokúsim sa uviesť niekoľko objektívnych faktov, a to bez ohľadu na to, či padnú na úrodnú pôdu.

    1. Prijatím zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku sa zrušil zákon číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, ktorý podľa už spomenutého ustanovenia § 6 ods. 2 umožňoval za určitých podmienok používanie jazyka menšín v úradnom styku. Prijatím tohto zákona sa vytratilo z nášho právneho poriadku dlhodobo existujúce právo menšín používať v styku s orgánmi verejnej správy, to znamená s orgánmi samosprávy a územnej štátnej správy, svoj jazyk. Prirodzene, nedotknuté zostali práva používať jazyk menšiny v styku s inými štátnymi orgánmi, napríklad súdmi. Je na to úprava v Trestnom poriadku alebo Občianskom súdnom poriadku. Dá sa faktograficky podložiť, že aj niektorí z našich kolegov, resp. kolegýň z radov dnešnej opozície vtedy argumentovali, že takýmto legislatívnym riešením sa vlastne rozširujú jazykové práva menšín, lebo ich môžu používať vraj na celom území republiky priamo na základe ústavy. Každý právnik vie, že ide o nezmysel, a pochybujem, že by sa spomínaní kolegovia k tejto argumentácii teraz vracali.

    2. Platný zákon o štátnom jazyku neumožňuje používanie iného ako štátneho jazyka v styku s orgánmi verejnej správy a špeciálny zákon, ktorý by to upravoval, neexistuje, hoci to predpokladá ústava v dvoch svojich ustanoveniach. Prijatie zákona o používaní jazyka národnostných menšín v styku s orgánmi verejnej správy je možné odvodiť aj z textu slovensko-maďarskej zmluvy o priateľstve a spolupráci, dojednanej a uzavretej dnešnými odporcami prijatia zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Záväzok prijať takýto zákon zaznel z úst viacerých predstaviteľov dnešnej opozície v čase, keď boli pri vládnom kormidle mnohokrát. Ja som veľmi rád, že to priznal aj pán poslanec Kalman vo svojom vystúpení. Ak ste odvtedy zmenili svoj názor, je to, prirodzene, vaše právo, nepovažujem to však za seriózne a korektné, skôr farizejské.

    Ešte jeden fakt chcem zvýrazniť. Veľmi často sa u nás hovorí, že ochrana práv národnostných menšín je u nás nadštandardná. S týmto názorom sa v mnohých oblastiach dá súhlasiť. Ja s týmto názorom tiež osobne súhlasím. Je dnes však už nepopierateľným faktom, že medzinárodný štandard ochrany práv menšín dnes umožňuje aj používanie jazyka menšín v úradnom styku s orgánmi územnej verejnej správy. Toto tvrdenie je možné oprieť o porovnávaciu analýzu právnych poriadkov európskych krajín. Nebudem to podrobnejšie rozvádzať. Všetkým poslancom boli poskytnuté v tomto smere dostatočné údaje. Skúste si nalistovať v týchto brožúrach, ktoré sme dostali, a dospejete k objektívnym záverom.

    Vychádzajúc z toho, čo som uviedol, chcem konštatovať, že ja osobne a väčšina členov poslaneckého klubu SDĽ bude vládny návrh zákona podporovať, aby postúpil do druhého čítania a následne sa stal súčasťou platného právneho poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • To bol pán poslanec Orosz, na ktorého sa s faktickými poznámkami hlási celkom 6 poslancov. Hlásia sa ešte ďalší. Pán poslanec Hofbauer ako posledný.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je hodina otázok, a potom budú nasledovať faktické poznámky pánov poslancov tak, ako boli uvedení na svetelnej tabuli. V poradí posledný, jedenásty je pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ešte pred obedňajšou prestávkou si pán poslanec Ošváth žiada slovo. Prosím o pozornosť. Pán poslanec Ošváth chce podať informáciu o zvolaní výboru.

  • Žiadam členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, aby prišli teraz do rokovacej miestnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na zasadnutie.

  • Po prestávke.

  • Prosil by som vás, keby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 17. schôdzi Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dnes bude chýbať viacero ministrov, pretože sú na cestách. Pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša zastúpi pani ministerka Schmögnerová, pána podpredsedu vlády Fogaša zastúpi pán minister Ftáčnik, pána podpredsedu vlády Csákyho zastúpi pán minister Kukan, pán minister Kukan zastúpi aj pána podpredsedu vlády Hamžíka, ministra Čarnogurského a ministra Černáka, pána ministra Pittnera zastúpi pán minister Kanis, pán minister Magvaši bude zastúpený pánom ministrom Šagátom, pána Lászlóa Miklósa zastúpi pán minister Palacka a pána ministra Harnu pani ministerka Machová.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz pristúpime k vyžrebovaným otázkam, ktoré boli položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Švantnera a znie: "Podľa denníka SME ste dali pánom Valkovi, Kaníkovi a Sklenárovi na výber, či sa vzdajú funkcií, alebo voči nim uplatníte postih. Ja som toho názoru, že ak máte informácie o nezákonnej činnosti, musíte postihy uplatniť, aj keď sa vzdajú funkcií."

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    môžem s vami len súhlasiť, že pokiaľ ktokoľvek disponuje informáciou o nezákonnej činnosti, tak podlieha oznamovacej povinnosti. V tomto zmysle som ako predseda vlády aj aktívne konal a konám. Dnes v dopoludňajších hodinách som riaditeľovi Sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pánu gen. Ivorovi odovzdal všetky materiály týkajúce sa Nafty Gbely, na základe ktorých som nadobudol podozrenie, že v dotknutých transakciách alebo prípadoch mohlo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti. Pri rokovaniach s uvedenými pánmi, ktorých ste uviedli, som ako predseda vlády Slovenskej republiky a predseda Slovenskej demokratickej koalície urobil len to, čo urobila včera vláda Slovenskej republiky. Navrhol som, alebo požiadal som ich, aby sa vzdali tých funkcií, ktoré so sebou nesú aj politickú zodpovednosť.

    To je všetko.

  • Pán poslanec Švantner, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec, máte dve minúty na doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán premiér,

    my tu v parlamente sme zvyknutí na vašu pomerne tvrdú rétoriku. Nemyslíte si, že by ste teraz mali taktiež v tej rétorike pokračovať a hovoriť o špinavých paprčiach vysokých vládnych úradníkov? K tomu ešte by som chcel povedať ďalšiu vec. Myslím si, že by ste mali porozmýšľať nad tým, či ste sa týmto vlastne nenominovali na zrnko múdrosti Radšej hamovať, ako banovať.

    Ďakujem.

  • Nemám námietky, ak budem nominovaný a ľudia ocenia kvalitu mojich výrokov. V zásade s vami súhlasím, pán poslanec. Kto kradne, myslím si, že znesie aj prirovnanie súvisiace s paprčami. Teraz je problém v tom, viete, že tí, ktorí kradli štyri roky, teraz chcú to nakradnuté speňažiť. Speňažiť, vypredať, popredať, zabetónovať sa a do konca svojho života máčať si nohy niekde na španielskej riviére. S týmto máme plné ruky, nohy práce. Týka sa to mnohých ľudí verných privatizérov-mečiarovcov, ktorých ste nechali jednoducho štyri roky dobre rabovať a dnes vidia, že sú neschopní spravovať tento majetok. Dnes jednoducho vidia, že nemajú šance so svojimi schopnosťami, ale hlavne chcú si zrejme dobre užiť toho majetku. Ale majetok sa nedá dobre užívať, pokiaľ nie je speňažený. Preto sa snažia dnes tento nahanobený, nakradnutý, narabovaný majetok speňažiť. Pán poslanec, nemáte možno predstavu o tom, ako ťažko je s tým zápasiť, pretože jednoducho žijeme v právnom štáte, všetko dlho trvá. Ale ubezpečujem vás, že urobím všetko preto, aby tí, ktorí nakradli a dnes chcú nakradnuté speňažiť, aby sa im to darilo čo najmenej. Ubezpečujem vás.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od podpredsedu Národnej rady pána Andela a znie: "Pán premiér, nechcem znevažovať vaše bicyklovanie po Slovensku, skôr naopak, ako športovec si tento váš výkon vážim, preto sa pýtam, či nechcete v tomto pokračovať, aby ste boli v kontakte s obyčajnými ľuďmi a poznali ich názory na súčasný vývoj a obavy z budúcnosti."

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    ja mám pocit, že chodím veľmi veľa medzi ľudí. Veľmi si vážim ľudí-voličov, pozorne ich počúvam. Aj dnes hovoria voliči-občania, že mal by som byť dôsledný. Mal by som byť dôrazný. Mali by sme za každú cenu presadiť zmenu, o ktorú sme sa vo voľbách uchádzali. Ľudia mi hovoria, že "padni, komu padni". Keď to je náš poslanec, ako bol Ďuračka, jednoducho nemôže tu sedieť. Nech zistenia, nech konania, nech šetrenia dopadnú akokoľvek, ubezpečujem vás, panie poslankyne, páni poslanci, že urobím všetko preto, aby som postupoval v zákonných rámcoch a aby sa zákon, spravodlivosť a právo presadzovalo. Keď hovorím, že urobím preto všetko, tak vás smrteľne vážne každého jedného ubezpečujem, že naozaj všetko, čo je v mojich silách. Padni, komu padni.

  • Pán podpredseda, ak chcete dať doplňujúcu otázku...

  • Budem ešte pokračovať, pán predseda.

  • Trošku vážnejšie som pojal odpoveď.

  • Hlas zo sály.

  • Pán poslanec Cuper, prosím vás, nevykrikujte, nechajte, na otázky odpovedá predseda vlády, prosím vás. Správajte sa slušne.

  • Viete čo, neprekričia ma, lebo oni cítia, že tento nekompromisný postup povedie k tomu, že tí, ktorí rabovali, jednoducho ten majetok neužijú. Neznesiem, aby si na španielskej riviére máčali nohy tí, ktorí nakradli. Neznesiem. A preto sú nervózni.

  • Nevykrikuje Langoš, nevykrikuje nikto z vás. Vykrikujú tí, ktorých sa to zdanlivo netýka. Oni vedia veľmi dobre, prečo vykrikujú, pretože takýto nekompromisný postoj, takéto tvrdé presadzovanie práva jednoducho je proti tým, ktorí rabovali. Nikto statočný sa nemá čoho obávať. Nikto, kto koná podľa zákona, sa v tomto štáte nemá čoho obávať. Nechápem nervozitu istej časti poslaneckého zboru Slovenskej republiky.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Vážený podpredseda parlamentu pán Andel,

    ja som trošku vážnejšie pojal odpoveď na vašu otázku, a preto ešte dokončím tú vážnejšiu časť asi tak, že - pozrite sa - 10. júna som bol v Kysuckom Novom Meste. O tri týždne tam otvoríme veľkú novú fabriku. Včera sme vyčlenili 15 miliónov korún na výkup pozemkov, aby fabrika od júla mohla vyrábať. Nová, absolútne nová fabrika na Kysuciach. Bol som na námestí medzi ľuďmi. Aj si zapískali, aj si zakričali, aj si zatlieskali, aj tam som bol na bicykli. Bol som dlho na námestí medzi ľuďmi. 10. júna som bol v Čadci. Bol som medzi hladovkármi, ale poslanci z opozície tam neprišli, pretože HZDS nechalo tak sprivatizovať a tak vyrabovať túto fabriku. Oni dnes do Čadce neprídu. Zajtra je súdne konanie. Veľmi sa usilujem, aby sa čo najskôr súdne konanie konalo, aby ľudia nemuseli hladovať, keď nedostanú svoju výplatu.

    Vážený pán podpredseda Andel, ja som bol odvtedy po Čadci, po Kysuckom Novom Meste v Prešove na námestí medzi ľuďmi, v Medzilaborciach som bol medzi ľuďmi, v Kláštore pod Znievom som bol medzi ľuďmi, v Šahách som bol medzi ľuďmi. Skúste povedať, s akými ste boli vy.

    Ale teraz trošku možno v duchu tej vašej otázky. Blíži sa dovolenkové obdobie, keď nás to všetkých ťahá von a mňa ten bicykel stále ťahá, preto vašu ponuku prijímam pri splnení dvoch podmienok: že si na bicykel sadnete aj vy a že začneme našu cyklistickú túru južným územím.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán premiér,

    ja by som prijal vašu ponuku, ale nemôžem sedieť na bicykli, preto vás obdivujem, lebo som dvakrát operovaný na chrbticu, ale pôjdem s vami aj peši.

    Ale prečo som dal túto otázku? Skutočne najmä dôchodcovia a nezamestnaní majú obavy z budúcnosti. Je tu návrh znížiť podporu v nezamestnanosti na 4 500 korún. Je veľa domácností na Slovensku, kde sú obaja nezamestnaní, to je 9 000 korún plus rodinné prídavky. Jednoducho ten balík ekonomických opatrení, ktorý bol tu prijatý, bude mať veľmi, veľmi negatívne dosahy najmä na nezamestnaných a dôchodcov. Samozrejme, že aj na mladé manželstvá. Ja neviem, skutočne neviem, vystúpim ešte na tejto schôdzi, či sa urobila seriózna analýza, seriózna analýza dosahu tohto balíka ekonomických opatrení, počnúc od zdražovania proste všetkého. Tu pán minister Magvaši povedal 350 korún, pán minister Černák 360 korún bude mať dosah tohto balíčka ekonomických opatrení na jednu osobu v domácnosti. Ale to predsa nie je pravda, to je okolo 1 000 korún. Skutočne, sadnime si, urobme si jednu...

  • Reakcia z pléna.

  • No, bodaj by som sa, pani ministerka, mýlil. Skutočne, bodaj by som sa mýlil. Bolo by to dobré pre občanov Slovenskej republiky.

    Áno, urobme jednu serióznu analýzu. Mne sa zdá, že tu sa neurobila analýza, analýza dosahu týchto tvrdých reštrikčných opatrení.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda parlamentu,

    oceňujem vašu obavu o dôchodcov, o nezamestnaných, aj - by som povedal - korektnosť obsahu vašej otázky. Len ma udivuje, veď ste tu sedeli, keď som mal expozé, vy ste si ma vyžiadali k ozdravným opatreniam, to nehovorí Černák, to nehovorí ten či onen, to hovorí inštitút, ktorý má na to glejt - Slovenský štatistický úrad, že tam ten dosah je v priemere 350 korún na občana. My to neskrývame, naopak, veľmi nás to bolí, že to musí byť. Robili sme aj analýzy, robili sme všetko možné. Prijímame opatrenia na ozdravenie hospodárstva, ale vyzbierať sa na tie diery musíme jednoducho zajtra.

    Ale to by som robil prednášku a ja by som ešte čosi rád zodpovedal aj iné, preto vám chcem povedať len jednu vec. Práve preto, že chodím medzi ľudí, práve preto, že chodím po chodníkoch, po uliciach, viem veľmi dobre, čo hovoria. A hovoria aj to, že ich trápi, že mnohí ľudia radšej nerobia, nechcú robiť, že ich trápi to, že berú veľké podpory a ešte popri tom fuškária, že jednoducho vyciciavajú tých, ktorí chcú statočne pracovať, že to strašne demotivuje, že to strašne znepokojuje. Práve od týchto ľudí z ulíc a z chodníkov mám takéto informácie, a preto je našou povinnosťou, aby sme sa postarali o to, že rozdiel medzi minimálnou mzdou, rozdiel medzi tým, čo zarábajú poctiví a statoční, a tým, čo dostávajú špekulanti, aby jednoducho narastal, aby to bolo motivačné.

    Trápi vás otázka nezamestnaných. Pán podpredseda parlamentu. Mám pre vás ešte jednu dobrú správu. Nielenže Ina Werck ide investovať do Kysuckého Nového Mesta aj vďaka poslancovi Anteckému, ale minulý týždeň som dostal definitívny fax z Ameriky, z Chicaga, MOLEX sa definitívne rozhodol postaviť na dvanástich hektároch na roliach, na holých roliach novú fabriku. Od apríla bude produkovať. Oznamujú mi, že po tom, čo tam boli, čo sme sa stretli, sa rozhodli kúpiť ďalších dvadsať hektárov vedľa na tej istej roli. Takýchto aktivít jednoducho pribúda a všetko robíme preto, aby sme práve mohli vytvárať nové pracovné miesta a umožniť rozvoj malého a stredného podnikania a vznik nových živností.

    Takže pevne verím, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, že vidíte, že sa opierame o skúsenosti občanov, že chodíme medzi nich. A ja vás ubezpečujem, že budeme stále častejšie.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Delingu a znie: "JUDr. Valko v STV 2 v relácii V sieti 29. 6. 1999 uviedol, že ste mu odporúčali nehlasovať za zmenu majiteľa licencie VTV. Je to pravda? Ak áno, koho ste z členov rady STV a rozhlasu oslovili v tomto zmysle?"

    Pán premiér, upozorňujem, že máte ešte dve minúty aj 15 sekúnd.

    Nech sa páči.

  • Ako premiér mám ešte dve minúty a 10 sekúnd. To nie je zlá správa.

    Vážený pán poslanec,

    v prvom rade chcem povedať úprimne, že spomínanú reláciu som nevidel a že v rozhovore s pánom Dr. Valkom som jednoducho vyjadril svoj názor. O chvíľu sa pokúsim aj povedať v zásade aký. A po tretie na priamu otázku odpovedám: Neoslovil som v tomto zmysle žiadneho z členov Rady TV a rozhlasu. Je všeobecne známe, myslím, panie poslankyne, páni poslanci, že dosiaľ členovia licenčnej rady boli volení tu na návrh politických strán a, myslím, že je všeobecne známe, že pán Dr. Valko bol nominovaný cez Slovenskú demokratickú koalíciu, teda cítim aj istú politickú zodpovednosť, ako licenčná rada postupuje a ako rozhoduje. Konzultoval som v ono ráno s pánom Dr. Valkom túto záležitosť, lebo som mal informácie, že daná téma môže byť aj politicky citlivá, povedzme z pohľadu ľudí, ktorí mali stáť za nadobúdateľmi televízie VTV. Vzhľadom na túto politickú citlivosť sme diskutovali, budem veľmi otvorený, o tejto téme politicky, nie z hľadiska právneho zasahovania aj na Predsedníctve Slovenskej demokratickej koalície a ja som takýto rozhovor s pánom Dr. Valkom absolvoval. Pán Valko ma informoval, že on bude hlasovať proti prevodu licencie. Rozišli sme sa ráno absolútne v zhode a v dobrom, aj keď pripúšťam, že večer som bol prekvapený pri sledovaní televíznych novín, pri sledovaní televízneho spravodajstva, pretože pán Valko mi hovoril, že on bude hlasovať proti prevodu a potom v zásade som mal pocit, že obhajuje tento prevod. Ale pán Dr. Valko má plne autonómne právo a svoj názor...

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Ja tento názor plne rešpektujem. Opakujem, návrhy, ktoré som robil a som urobil, mali len a len politický obsah.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas určený na odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Vôbec vás netrápi, že zo sekcie Telecom odišli už všetci odborníci, pretože sa odmietajú podieľať na vyrábaných kauzách?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec,

    ak by bola pravda, čo v otázke naznačujete, znamenalo by to, že okrem bývalého riaditeľa sekcie a jedného bývalého riaditeľa odboru neboli na ministerstve žiadni odborníci pre oblasť telekomunikácií. To by bolo predovšetkým hanbou vás a vášho predchodcu, že ste takto budovali jeden z kľúčových útvarov ministerstva. Našťastie, na príslušnej sekcii máme ešte dosť odborníkov.

    Rovnako nie je pravda, že dvaja spomínaní páni, ktorí z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií odišli, urobili tak preto, že sa nechcú podieľať na vyrábaných kauzách. Skôr mám dojem, že tie tzv. kauzy boli spôsobené práve neprofesionálnym prístupom týchto bývalých zamestnancov a v médiách boli a možno ešte aj sú živené ich nepresnými a neúplnými informáciami.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jasovský, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    ja som sa nesnažil dávať v predchádzajúcich obdobiach mnoho otázok, pretože som sa domnieval, že ministerstvo rozbehne prácu, ale o vašej politickej i personálnej práci svedčí chaos, ktorý v tomto rezorte vládne. Pán minister, na svoje rozhodovanie totiž dostávate informácie len tendenčné, informácie, ktoré vám nepripravujú odborníci, pretože ste ich buď vyhodili, alebo z ministerstva odišli sami. Aj z toho vyplýva neschopnosť urobiť seriózny tender na tretieho operátora v mobilných sieťach, aj z toho vyplýva neschopnosť na vstup strategického partnera do telekomunikácií. Samozrejme, že okrem nie dobrých informácií zrejme prevládajú aj iné názory a iné záujmy osobného charakteru. Stoja lietadlá, stoja diaľnice. Pán minister, všetko sa rúca. Nemáte zdroje a aj úver, ktorý ste konečne vybavili na diaľnice, má horšie úrokové podmienky ako úvery, ktoré sme prijali my, naša vláda, úvery, ktoré ste predtým tak kritizovali. Nemáte zdroje, pán minister, ale máte zdroje na advokátske kancelárie, ktoré riešia nezmyselné spory, ktoré ste vyvolali a ktoré, samozrejme, nič nevyriešia v tomto rezorte.

    Pán minister, pre vás človek, ktorý v telekomunikáciách odrobil 41 rokov, nie je odborník, nie je profesionál? Pre vás druhý človek, ktorý včera odišiel z telekomunikácií, ktorého uznáva Európska únia, nie je profesionál? Pán minister, ľudia, ktorí pripravovali zákon o telekomunikáciách, ktorý v júni má schváliť Legislatívna rada vlády, nie sú odborníci?

    Tento zákon je stiahnutý a chcete ho dať spracovať Deutsche Bank. Pýtam sa prečo, keď tento zákon bol pripravený a bol schopný prerokovania vo vláde. Pán minister, odkiaľ máte zdroje, odkiaľ máte peniaze na advokátske kancelárie? Odkiaľ máte peniaze napríklad na 5-mesačné odstupné pre týchto ľudí, ktoré len u jedného budú predstavovať sumu 160 tisíc korún. Naozaj vám nie je ľúto za odborníkmi, ktorí z tohto ministerstva odchádzajú? Naozaj si myslíte, pán minister, že toto ministerstvo riadi organizácie, ktoré sú v ňom podriadené? Nemyslia si to už ani vaši koaliční priatelia, pán minister.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec,

    samozrejme, že s vami nesúhlasím. Tie vaše tvrdenia, ktoré ste povedali, zodpovedajú skôr o tom, ako ste budovali rezort za vášho pôsobenia na čele ministerstva. Keď hovoríte o neúspešnom tendri, tak ho pripravovali tí páni, ktorí odišli teraz z ministerstva, pripravovali ho dvakrát po sebe ešte za vášho účinkovania a tender skončil neúspešne. Rovnako to platí o financovaní, ktoré spomínate. To financovanie ste za účasti odborníkov pripravili tak, že do marca nebolo možné uhradiť faktúry, ktoré tu boli ešte z augusta minulého roku. Pán poslanec, bolo by lepšie, keby ste sa zamysleli nad pôsobením na čele rezortu za vášho pôsobenia a nechali odborníkov, ktorí na ministerstve sú, aby si robili svoju prácu.

    Ďakujem pekne.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Prečo dopredu dáva minister vyhlásenie do sveta, že dostaneme nižšiu cenu pri privatizácii Slovenských telekomunikácií? Správal by sa tak aj ako majiteľ telekomunikácií?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Vážený pán podpredseda,

    cena pri privatizácii závisí od viacerých faktorov. Okrem hodnoty majetku Slovenských telekomunikácií, ich technickej úrovne, ekonomických kritérií, závisí aj od legislatívneho prostredia, od počtu privatizovaných spoločností v regióne a od doby, po ktorú strategický investor bude mať určitú exkluzivitu na niektoré činnosti, najmä verejnú hlasovú službu. Strategickému partnerovi Slovenských telekomunikácií môže ponúknuť exkluzivitu iba na necelé tri roky. V porovnaní s Českom a Maďarskom je to o 4 až 6 rokov menej, čo je dôsledkom skutočnosti, že predošlá vláda napriek ňou prijatej telekomunikačnej politike v roku 1995 a v nej definovanej úlohe transformovať a privatizovať Slovenské telekomunikácie nemala vôľu alebo schopnosť túto úlohu realizovať. Ministerstvo sa pokúšalo od roku 1996 trikrát tento materiál predložiť do vlády. Dvakrát nebol prerokovaný, raz nebol schválený. Slovensko premeškalo aj obdobie, keď iba Česko a Maďarsko začínali s privatizáciou a záujem o investovanie do regiónu bol značný. Odďaľovanie privatizácie viedlo k tomu, že v súčasnosti je už nižší záujem o investovanie z bývalých socialistických štátov a silnými konkurentmi sú Poľsko a Rumunsko, kde tieto štáty vytvorili včas vhodné legislatívne prostredie. Sú tam veľké možnosti investovania vzhľadom na nižšiu úroveň telefonizácie. Všetky tieto skutočnosti - a opätovne pripomínam - spôsobené liknavosťou minulej vlády budú mať za následok, že oproti našim susedom bude zrejme hodnota privatizácie telekomunikácií nižšia. Táto nižšia cena je daňou za neochotu bývalej vlády realizovať včasné opatrenia. Ako majiteľ Slovenských telekomunikácií by najmä bývalý minister alebo bývalí ministri mali konať inak, tak, aby ten cieľ dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu pre štát bol dosiahnutý.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán minister, to, čo ste povedali, neviem, ale vy ste mi neodpovedali na otázku. Opakujem ešte raz. Včera vyšiel v Pravde takýto článok po vašom brífingu. Ja si myslím, že minister nemôže povedať: "Nižšia cena Slovenských telekomunikácií, buď za takú a takú cenu, bude teda nižšia cena." To neexistuje. Vy ako minister predsa dopredu nemôžete povedať, že predáme Slovenské telekomunikácie za hocijakú cenu. To jednoducho nejde, to som mal na mysli, túto otázku. Nie ten elaborát, nie to, o čom ste teraz rozprávali. To jednoducho nejde, predáme hocikomu - poďte to kúpiť a podobne. Jeden člen vlády, minister, jednoducho nemôže takto vystupovať. Tam som cielil svoju otázku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za upresnenie, pán podpredseda.

    Ak vás trápi slovíčko "nižšia", tak musím povedať, že slovo nižšia sa vždy vzťahuje k dvom hodnotám. Treba porovnať jednu a druhú hodnotu a medzi nimi môže byť vzťah nižší alebo vyšší. A to slovo "nižšia" bolo jednoznačne vzťahované k cene, ktorá by sa bola dala dosiahnuť pred dvoma rokmi, troma rokmi. Tá cena bude nižšia preto, lebo sa neprijali včas tie opatrenia, ktoré sa mali. Telekomunikačný zákon, ktorý sa pripravuje už 4 roky, transformácia Slovenských telekomunikácií na akciovú spoločnosť, ktorá bola trikrát vládou odmietnutá v minulom období, a vstup strategického partnera, ktorý takisto sa pripravuje od roku 1995 a až teraz v tomto roku sa dá skutočne realizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Tretiu otázku opäť položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána podpredsedu vlády Fogaša. Otázka znie: "Pán podpredseda, uvedomujete si, že ak by ste boli dali peniaze namiesto športovej turistiky do Soulu malým telovýchovným jednotám, ktorých je na Slovensku cca 3 tisíc, boli by ste uspokojili ich základné požiadavky?"

    Odpovedá pán minister Ftáčnik namiesto pána podpredsedu vlády.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána podpredsedu vlády Fogaša.

    Vážený pán podpredseda,

    je mi veľmi smutno, keď otázku s týmto znením a použitou terminológiou mi položí jeden z hlavných propagátorov myšlienky a následného projektu kandidatúry Popradu-Tatier ako hostiteľského mesta na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006. Bývalá vládna garnitúra, ktorej súčasťou bola aj Slovenská národná strana, a vy ste boli jej čelným predstaviteľom, prijala od roku 1996 do augusta 1998 sedem uznesení vlády Slovenskej republiky - sú tu citované -, počínajúc návrhom na prípravu kandidatúry Slovenska na usporiadanie 20. zimných olympijských hier a 7. zimných paraolympijských hier v roku 2006 a končiac uznesením, kde vláda súhlasí s návrhom záruk nad ekonomickým zabezpečením rozpočtu organizačného výboru zimných olympijských hier v roku 2006 v Poprade-Tatrách a s návrhom zmluvného protokolu o dohovore záruk vlády nad ekonomickým zabezpečením prípravy a konania zimných olympijských hier.

    Naša vláda, ktorá vznikla po slobodných a demokratických parlamentných voľbách v septembri 1998, kontinuálne nadviazala na projekt kandidatúry a uznesením číslo 124/1999 schválila podporu záverečnej etapy procesu kandidatúry Zimných olympijských hier Popradu-Tatier v roku 2006 ako efektívnu formu medzinárodnej prezentácie Slovenskej republiky, bez ktorej by celé snaženie nemalo zmysel. Na propagáciu a prezentáciu kandidatúry zimných olympijských hier na 108. valnom zhromaždení Medzinárodného olympijského výboru v júni 1999 v Soule vláda Slovenskej republiky zabezpečila a vyčlenila z výťažku lotérií a iných podobných hier finančnú sumu vo výške 21 mil. korún. Váš návrh, aby tieto prostriedky boli rozdelené medzi malé telovýchovné jednoty, nie je systémovým riešením problémov v malých telovýchovných jednotách, ale jednoduchým populistickým vyhlásením, ktoré popiera všetky aktivity bývalej vlády pri príprave projektu zimných olympijských hier od roku 1996.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi s plnou zodpovednosťou vás ubezpečiť, že vami použitá terminológia "športová turistika" nemá v tomto prípade svoje opodstatnenie. Na ilustráciu si dovoľujem poznamenať, že prezentáciu kandidátskych miest prenášalo 156 televíznych spoločností z celého sveta. Minúta reklamy v tomto prenose vyjadrená peniazmi stála 10 tisíc až 17 tisíc USD. Japonská televízna spoločnosť napríklad vysielala 10-minútový šot o prezentácii Popradu-Tatier. Inak povedané, keby sme neboli kandidátske mesto, tento televízny šot v japonskej televízii by nás stál 100 tisíc USD.

    Počas mojej návštevy v Soule som absolvoval aj bilaterálne rokovania s najvyššími predstaviteľmi Kórejskej republiky, s podpredsedom parlamentu, ministrom zahraničných vecí a obchodu, prezidentom spoločnosti Daewoo, ktoré otvárajú široký priestor na spoluprácu v ekonomickej oblasti a zároveň prispeli k zvýšeniu miery informovanosti o súčasnom dianí v Slovenskej republike. Ďalej som mal stretnutie s ministrom obrany a športu Švajčiarskej konfederácie, ako aj s predstaviteľmi Poľskej republiky.

    Dovoľte mi ešte raz vás ubezpečiť, že vládou vyčlenené finančné prostriedky na propagáciu a prezentáciu kandidatúry Zimných olympijských hier 2006 v Soule boli maximálne efektívne použité na medzinárodnú prezentáciu Slovenskej republiky ako demokratického štátu schopného usporiadať aj najnáročnejšie športové podujatia, akými sú zimné olympijské hry, a takisto pozvať turistov z celého sveta na návštevu Slovenska, krajiny v srdci Európy.

    Toľko odpoveď pána podpredsedu.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Mrzí ma, že pán podpredseda vlády si to zosobnil na seba. Ja som kritizoval početnosť delegácie - 76 ľudí išlo do Soulu. Nekritizujem, že tam bol pán Kňažko, že tam bol pán podpredseda vlády a tak ďalej. Vy predsa v rámci svojej rozpočtovej kapitoly máte toľko a toľko peňazí na zahraničné cesty. Ak ich on minie do Soulu, no tak nepôjde kdesi inde. Ja som kritizoval to, že tam bolo 76 ľudí. Samozrejme, treba reprezentovať. Dobre, že tam boli členovia vlády, že členovia vlády dávali garanciu a že členovia vlády sa snažili, aby sme nejakým spôsobom uspeli. Bohužiaľ, sme neuspeli, ale 76 ľudí je veľa, 30 mil. sa vyhodilo von oknom.

    Ja to kritizujem ako prezident Asociácie telovýchovných jednôt a klubov, ktorá má 320 tisíc členov a združuje najmä malé a stredné telovýchovné jednoty. Tohto roku napriek tomu, že Štátny fond telesnej kultúry niečo schválil, nedostali sme ešte ani korunu. A myslím si, že šport, a najmä šport pre mladých, je najlepšia prevencia či už v protidrogovom zápase, alebo v boji proti kriminalite a podobne. Toto som kritizoval, nie že tam bol pán Fogaš. V poriadku, reprezentovali ste Slovensko, ale kritizujem to, že tie malé základné články telovýchovy nedostanú ani korunu, a my tam pošleme 76 ľudí, minieme 30 mil. Sk a pritom sme žobráci. To ma hnevá. A malo by aj vás.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    s vašimi tvrdeniami a požiadavkami na financovanie malých telovýchovných jednôt nemožno než súhlasiť. Ja si myslím, že to je našou povinnosťou, aby sme vytvorili taký systém financovania telesnej kultúry, ktorý bude schopný zabezpečiť najvyššiu, teda štátnu športovú reprezentáciu, prezentáciu Slovenska pri významných podujatiach v zahraničí, ale, samozrejme, aj masovú telesnú výchovu. To znamená telesnú výchovu, ktorá sa začína na povinných hodinách telesnej výchovy v škole, v mimoškolskej činnosti, dobrovoľnú telesnú výchovu v malých telovýchovných jednotách, o ktorých ste hovorili. Na takomto systéme pracujeme ako ministerstvo školstva, ktoré má na starosti aj oblasť športu, a oboznámime s ním aj športovú verejnosť na jeseň tohto roku a predpokladáme, že budeme schopní rozvinúť k tomu širšiu diskusiu.

    Ja si myslím, že tu nie je možné celkom zamieňať finančné prostriedky, ktoré boli určené špeciálne na dokončenie kandidátskeho procesu, pretože ako trápne by vyzerala táto republika, keby nová vláda povedala: Nedáme 30 mil., do Soulu nikto nepocestuje a nebudeme sa prezentovať.

    Rád by som vás informoval o prehľade, ktorý sa objavil vo veľkom športovom časopise tesne pred vyhlásením výsledkov, kde hodnotili jednotlivé kandidátske mestá. Áno, boli tam zhodnotené aj chyby našej kandidatúry, nízka úroveň infraštruktúry, ktorá v regióne Poprad-Tatry potrebuje finančné prostriedky, aby mohla byť dobudovaná, aby toto mesto bolo porovnateľné v tomto parametri s ostatnými, ale kandidatúru Popradu-Tatier hodnotili pisatelia tohto športového renomovaného časopisu ako najzapálenejšiu. Boli sme to práve my, ktorí veľmi úprimne a otvorene prezentovali prednosti Slovenskej republiky a našu schopnosť usporiadať skutočne svetové športové podujatia. Dokázali sme to v tomto roku prípravou Svetovej zimnej univerziády, ktorá začala a bola ešte pripravovaná pod patronátom bývalej vlády, a bolo to skutočne podujatie, ktoré prezentovalo Slovenskú republiku v tom najlepšom svetle. Bola to príprava IV. európskych olympijských dní mládeže, ktorá sa odohrala v marci tohto roku a takisto bola pripravovaná ešte za minulej vlády a veľmi dobre prezentovala Slovensko ako krajinu, ktorá je schopná usporiadať veci.

    Chcem vám povedať, že z tých 76, ktorí tam boli prítomní, bola Lúčnica, bol tam tzv. Slovenský dom, ktorý prezentoval slovenskú kultúru takpovediac in natura, teda prezentoval ju skutočne. A viacerí tam prítomní diplomati, predstavitelia Kórejskej republiky možno prvýkrát a možno na dlho videli skutočné výrobky slovenskej kuchyne, počuli slovenskú kultúru a mali pocit, že sa mali možnosť zoznámiť so Slovenskom ako takým. Toto bola tiež súčasť kandidatúry, ktorá v tomto si získala viac predností ako iné kandidatúry. Že sme nakoniec neuspeli, to je legitímne rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru, ale opakujem, že som presvedčený, že prostriedky, ktoré boli vynaložené, prispeli k prezentácii Slovenskej republiky ako demokratického štátu, ktorý má a bude mať najvyššie ambície porovnateľné s ambíciami iných športovo a hospodársky vyspelých krajín.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kolláriková pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Máte prehľad o obciach Slovenskej republiky, kde nie sú slovenské školy?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa, zrejme prišlo k omylu. Túto otázku musíte položiť ministrovi školstva, som presvedčený, že vám odpovie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Zapnite pani poslankyňu Kollárikovú, nech sa páči.

  • Totiž aj pán minister kultúry by mal vedieť na túto otázku odpovedať, pretože ide o štátny jazyk. V slovenských školách sa vyučuje štátny jazyk a návrh zákona o štátnom jazyku, pokiaľ viem, pripravovalo ministerstvo kultúry.

  • Hlasy v sále.

  • Teda zákon o štátnom jazyku síce pod vaším vedením nie, ale ešte váš predchodca. Skutočne, ministerstvo kultúry pripravovalo zákon o štátnom jazyku. Ja si myslím, že táto moja otázka je namieste. A keď už ste tam, tak ja by som chcela dodať, že v zákone o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. v článku II ods. 1 je uvedené: "Štát utvára v školskom vedeckom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať slovom i písmom štátny jazyk." Ďalej je uvedené v článku 4 ods. 1: "Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách."

    Ja sa pýtam, ako si môže osvojiť občan Slovenskej republiky štátny jazyk, keď skutočný štát, teda vláda, na to nevytvára na celom území rovnaké podmienky, to znamená, že na celom území Slovenskej republiky nie je zabezpečená výučba vo všetkých obciach, kde sú školopovinné deti školy. Predošlá vláda zabezpečila...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, keď chcete niečo povedať, prihláste sa, jeden aj druhý, nikto vám v tom nebráni.

    Čiže predošlá vláda zabezpečovala tento problém výstavbou malotriedok. Či aj táto vláda bude takisto v tomto postupovať, aby skutočne občania, všetci občania mali zabezpečenú výučbu štátneho jazyka, aby sme mohli...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážená pani poslankyňa Kolláriková,

    napriek tomu musím trvať na svojej odpovedi, lebo štátny jazyk povinne sa musí používať vo všetkých štátnych inštitúciách, povinne sa musí používať napríklad v armáde, a predsa len to nepatrí do ministerstva kultúry.

    A pokiaľ ide o vašu doplňujúcu otázku, ktorá, samozrejme, vôbec nesúvisí s predchádzajúcou, môže vám povedať len toľko, že nielen náš zákon o štátnom jazyku hovorí to, čo ste citovali, ale aj medzinárodné dokumenty, okrem ochrany ľudských práv, práv príslušníkov národnostných menšín hovoria aj o tom, že krajina, štát, vláda je povinná vytvoriť také podmienky, aby každý príslušník národnostnej menšiny sa mohol naučiť jazyk krajiny, v ktorej žije. A ja vás ubezpečujem, že budem prispievať k tomu a pevne verím, že aj táto vláda urobí všetko pre to, aby príslušníci národnostných menšín na Slovensku mali také podmienky, aby sa mohli dobre, či až vynikajúco naučiť jazyk krajiny, v ktorej žijú.

    Ďakujem.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Je pravdou, že pripravujete radikálne opatrenia v školstve, t. j. zvýšenie úväzkov, zvýšenie počtu žiakov v triedach a podobne?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    ak by som mal odpovedať jednou vetou, tak poviem, že nie je to pravda, ale zrejme by tá odpoveď bola prikrátka a ja sa ju pokúsim rozšíriť.

    Vláda Slovenskej republiky včera prerokovala, ale nerozhodla definitívne o zámeroch na zníženie počtu pracovníkov štátnej správy a na obmedzenie mzdových výdavkov v štátnej správe o 10 %. Malo by sa to týkať ministerstiev, ale aj krajských úradov a rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstiev a krajských úradov. Ten zámer je odrazom toho, že vláda veľmi zodpovedne zvažuje východiská rozpočtu na rok 2000 a počíta stranu príjmov a počíta stranu výdavkov. Na strane príjmov štátneho rozpočtu boli prijaté opatrenia, ktoré práve dnešným dňom vstupujú do platnosti a o ktorých dosahu už tu bola reč, keď boli kladené otázky na predsedu vlády. Na strane príjmov teda vláda urobila kroky, aby posilnila príjmovú stránku štátneho rozpočtu, aby bolo možné zabezpečiť potreby spoločnosti na všetkých úsekoch vrátane školstva. Na strane výdavkov je tiež zámer vlády...

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, mohli by ste upozorniť niektorých poslancov, osobitne pána poslanca Cupera, že by sa mohol správať ako poslanec Národnej rady?

  • Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

  • Budem ďalej pokračovať. Ja budem ďalej pokračovať.

  • Nedajte sa vyrušovať, pokračujte.

  • Ja budem ďalej pokračovať a chcel by som vám povedať, že zámerom vlády je prijať aj opatrenia na strane výdavkov, aby sa obnovila rovnováha štátneho rozpočtu, a že tie opatrenia sa dotknú konkrétnych pracovníkov, najmä pracovníkov štátnej správy, ktorých niekedy politicky nazývame byrokraciou. Myslím si, že to bude odôvodnené, pretože tam došlo k výraznému nárastu najmä po roku 1996, keď ste vy schválili vznik nových okresných a krajských úradov a rozšírili úrady najmä miestnej štátnej správy. Pravda je taká, že opatrenia, ktoré včera prerokovala vláda, o ktorých zatiaľ definitívne nerozhodla, sa majú týkať nielen tej byrokracie, teda úradníkov, ale mali by sa týkať aj tých, ktorí poskytujú a vykonávajú službu v mene štátu, to znamená napríklad aj učiteľov. Vláda má v podkladoch predložený návrh, aby sa toto 10-percentné zníženie netýkalo vysokoškolských učiteľov, to znamená pracovníkov vysokých škôl, ktorí pracujú ako pedagógovia.

    Ministerstvo školstva presadzuje - a včera som takto vystúpil na zasadnutí vlády -, aby sa toto zníženie netýkalo ani pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl, teda aby sme nemuseli pristúpiť v tomto roku k zvýšeniu úväzkov, na ktoré sa pýtate vo vašej otázke. Pretože tá vec nie je pripravená, nie je dostatočne zanalyzovaná a toto opatrenie ja osobne považujem za krajné opatrenie, ktorým by sme mali riešiť situáciu v školstve. O zvýšení počtu žiakov v triedach sme v žiadnom prípade nediskutovali. Určite poznáte situáciu, ktorá dnes je na stredných školách, kde máme pomerne málo žiakov v triedach vzhľadom na trojročný prechod na deväťročnú základnú školu a to, že sa nám hlásil a bol prijímaný do stredných škôl len znížený počet žiakov, dnes ten počet žiakov je veľmi malý a nenarastá ani na základných školách, kde sa v podstate pridržiavame štruktúry škôl a siete škôl z minulého roku. Čiže o zvyšovaní počtu žiakov v triedach v žiadnom prípade neuvažujeme, tá situácia je podobná minulému roku, v oblasti stredných škôl je výrazne nižšia, pretože detí je menej vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia v minulých rokoch.

    Zvýšenie úväzkov bola jedna alternatíva, ktorú predkladalo ministerstvo financií na rokovanie vlády. My sme túto alternatívu neodporúčali, hľadáme iné alternatívy a myslíme si, že je potrebné pristupovať k znižovaniu mzdových výdavkov vo verejnej správe, teda v štátnej správe diferencovaným spôsobom a že by sa tieto opatrenia, o ktorých hovoríme, nemali v plnej miere a v plnom rozsahu dotknúť školstva a pracovníkov vedy a techniky, teda Slovenskej akadémie vied a vedeckých pracovníkov vysokých škôl.

    Toto je pozícia ministerstva školstva, samozrejme, rozhodnutie prináleží vláde Slovenskej republiky, ktorá o samotnej veci rozhodne až po dialógu so sociálnymi partnermi, ktorý by sa mal najbližšie odohrať 9. júla na Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

    Toľko moja odpoveď.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Takto ste odpovedali aj redaktorovi Pravdy. Článok, ktorý bol uverejnený 8. júna, hovorí, že ste mu odpovedali dosť rázne. Medzi učiteľmi základných škôl sa šíria informácie, že skutočne v rámci znižovania počtu pracovníkov sa uvažuje so znížením 15 až 17 tisíc učiteľských miest. Ak ich znížite, samozrejme, že to bude mať potom dosahy aj na reguláciu žiakov v triedach. Teraz je, už aj teraz v niektorých školách sú počty žiakov vyššie, ale ak budeme mať 35 - 40 žiakov v jednej triede, tak potom ďakujem pekne za taký vyučovací proces. O tom, že učitelia patria do skupiny, ktorá má najnižšie priemerné platy, určite viete. Je to len okolo 8 tisíc. Pritom priemerný plat na celom Slovensku je trošku vyšší. Rozhodnutím ministerstva školstva ste v nedávnej minulosti znížili osobné hodnotenie, dosť výrazne. Sľubovali ste trinásty plat. Pravdepodobne nebude. No a, samozrejme, nečudujte sa, že učitelia sa boja, že situácia sa výrazne zhorší. Už teraz sa vie, že dostať mladého absolventa školy do učiteľských služieb je priam nemožné. Ak niekomu dáte 5 tisíc korún, alebo 5,5 tis. Sk hrubý plat, tak vám za to nepríde nikto učiť. A ak má učiteľ s 25 alebo s 27 a viac- ročnou praxou v 10. tarifnej triede a v 10. stupnici 10,5 tis. Sk hrubého, tak potom ďakujem pekne. Potom, samozrejme, v našom školstve sa bude zvyšovať počet nekvalifikovaných učiteľov a počet dôchodcov, ale potom úmerne tomu bude rázne klesať aj úroveň vyučovacieho procesu. Preto sa nečudujte, že učitelia sa boja. A pokiaľ ste informovaní, už to bolo v teletexte, aj v dnešnej tlači, v piatok vám prídu svoj názor povedať na jedno námestie v Bratislave.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, iste si nemyslíte alebo nechcete nahovoriť tomuto váženému auditóriu, že situácia, ktorú ste opísali, je výsledkom práce súčasného ministerstva školstva. Bolo by príliš naivné očakávať, že je možné za osem mesiacov obrátiť tú vážnu situáciu, o ktorej ste hovorili, ja som si jej veľmi dobre vedomý. Ja viem, že absolventi pedagogických fakúlt, že absolventi pedagogických fakúlt nenastupujú v takom rozsahu, v akom by sme čakali, do škôl, pretože perspektíva, ktorú táto republika ponúka, nie je dostatočne lákavá. Ale taká istá situácia bola aj v predošlom období. Jednoducho to je proces, ktorý sa bude riešiť niekoľko rokov. My ho chceme riešiť zvýšením spoločenského postavenia učiteľov, čo berieme ako proces, ktorý zahŕňa aj tú materiálnu stránku, o ktorej ste hovorili, to znamená nástupný plat a priemerný plat, zahŕňa aj stabilizovanie postavenia učiteľov v zákonoch o verejnej službe, pripravujeme takýto zákon do vlády Slovenskej republiky spoločne s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny na september tohto roku a zahŕňa isté morálne oceňovanie, to znamená úctu spoločnosti k učiteľovi zo strany jeho najvyšších predstaviteľov, ale, samozrejme, každého občana tejto krajiny.

    Ak ste hovorili o tom, že ministerstvo školstva znížilo v tomto roku osobné ohodnotenie, nie je to pravda. Ministerstvo školstva nemohlo znížiť osobné ohodnotenia, pretože tie vyplývajú z počtu alebo z výšky prostriedkov, ktoré dostanú jednotlivé kapitoly krajských úradov, pretože cez ne sú financované základné a stredné školy. A pre vašu informáciu, priemerná výška tohto osobného ohodnotenia priemerne narátaná na všetky kraje Slovenskej republiky je 9 %. Možno je to menej, ako to bolo v minulom roku, ale neznížili sme tie osobné ohodnotenia, niekde ich znížili ako avízo, že bude nedostatok prostriedkov koncom roku. Je to rozhodnutie príslušného okresného a krajského úradu, s ktorým ja osobne by som nesúhlasil, keby som ho mohol priamo ovplyvniť, pretože si myslím, že učiteľom treba dať to, čo je v príslušnej kapitole naplánované.

    Ak ste spomínali 13. plat, bola to reakcia vlády na to, že v tomto roku sme pristúpili k zmrazeniu platov v štátnej správe. Zmrazili sme platy poslancov, ministrov, úradníkov na ministerstvách, na krajských a okresných úradoch, ale povedali sme, že vyčleníme z tejto skupiny dve kategórie pracovníkov, a to bolo školstvo a zdravotníctvo. Bol to výraz toho, že si myslíme, že tieto dve kategórie by si zaslúžili zvýšenie platov, ale priamo v štátnom rozpočte sme neboli schopní nájsť finančné zdroje na pokrytie rastu platov pracovníkov školstva. Preto sme prišli s myšlienkou, že vláda bude hľadať mimorozpočtové zdroje z dodatočných príjmov, napríklad z príjmov privatizácie, ktoré by mohli riešiť problém 13. platu, a tento prísľub zostáva platným, pretože december 1999 ešte nenastal.

    Čo sa týka toho, že učitelia sa boja, áno, je to pravda, pretože informácie, ktoré zatiaľ sú, nie sú dostatočne jasné a presné. Ja som dnes na porade vedúcich odborov školstva krajských úradov dostal informáciu, že prakticky máme pripravený budúci školský rok z hľadiska toho, že sú napočítané úväzky, sú napočítané výkony, ktoré budú podávať jednotliví učitelia. A zhromaždenie, ktoré zvolal Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na zajtra na námestie v Bratislave, je vyjadrením obáv odborárov o to, aby neboli obídení pri sociálnom dialógu opatrenia, ktoré sa dotknú aj pracovníkov školstva. V akom rozsahu a koho presne sa dotknú, bude na rozhodnutí vlády. Ministerstvo školstva bude vystupovať z tej pozície, ktorú som vám tlmočil v tej prvej odpovedi, pán poslanec.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Má vaše ministerstvo v pláne urobiť novelu zákona v Štátnom fonde telesnej kultúry ešte v tomto roku?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Jednoslovná odpoveď je nie, ale tiež si vyžaduje širšie vysvetlenie.

    Vláda Slovenskej republiky 9. júna prijala uznesenie číslo 477, a to k správe, ktorú predložila pani ministerka financií a ktorá sa týkala všetkých štátnych fondov. Keď si zhruba spomeniem na čísla, tak poviem, že štátne fondy dnes obhospodarujú finančné prostriedky zhruba vo výške 37 mld. Sk a náklady na správu týchto fondov sú okolo 85 mil. a za posledné roky neúmerne vzrástli náklady na správcu štátnych fondov. Ministerstvo financií predkladalo návrh, aby sa niektoré fondy zlúčili a niektoré fondy aby boli zrušené, pretože nepovažuje za efektívne vynaložené peniaze na správu týchto fondov a na spôsob, ktorým tieto fondy narábajú z finančnými prostriedkami. Na návrh viacerých ministrov bolo zmenené uznesenie vlády v tom zmysle, aby bola posúdená činnosť viacerých fondov, ktoré boli navrhované na zrušenie, medzi iným aj Štátneho fondu telesnej kultúry, ktorý pre vašu informáciu obhospodaruje ročne finančné prostriedky vo výške asi 400 mil. Sk a spotrebuje na svoju správu asi 2 mil., čiže výrazne menej ako ostatné štátne fondy, ktoré som tu spomínal, pretože máme ich zhruba 10 a priemer na 1 fond je asi 7,5 mil. Sk.

    Ministerstvo školstva pripravilo takúto správu, teda analýzu činnosti hospodárenia Štátneho fondu telesnej kultúry vrátane opatrení na zefektívnenie výdavkov a zabezpečenia transparentnosti hospodárenia Štátneho fondu telesnej kultúry. V našom materiáli vychádzame z toho, že tento štátny fond by mal byť zachovaný, pretože poskytuje mechanizmus, ktorým sa rozhoduje o peniazoch pre telesnú kultúru. Iste viete, že podľa zákona rozhoduje 15-členná rada fondu, ktorá navrhuje ministrovi rozdelenie prostriedkov a minister ak súhlasí, tak odobrí tento návrh rady, prípadne ho môže rozporovať a prichádza k dohodovaciemu konaniu. Čiže je tu pomerne transparentný spôsob, akým sa narába s týmito prostriedkami, čo nebola vždy pravda za minulej vlády, pretože vtedy veľká časť výnosov z lotérií, ktoré dnes sú príjmom štátneho rozpočtu, bola riešená v kompetencii ministra financií, ktorý sám a bez kontroly parlamentu rozhodoval o veľkých sumách. A len pre vašu informáciu v októbri 1998 tesne predtým, než odišla stará vláda, minister financií rozdelil svojvoľne 900 mil. Sk, teda z vlastnej vôle, aby som bol presný, slovo svojvoľne možno nie je presné, ale teda bez kontroly kohokoľvek. To sa dnes nemôže stať, pretože finančné prostriedky, ktoré získa štátny rozpočet z výnosov z lotérií, ktoré predstavujú zhruba 1 mld. ročne, všetky sú rozdelené spôsobom, o ktorom rozhoduje vláda, teda kolektívny orgán, a všetky jej rozhodnutia sú podriadené kontrole tohto parlamentu.

    Ak sa vrátim k otázke o novele zákona o Štátnom fonde telesnej kultúry, nebudeme pripravovať novelu, ktorá by mala zrušiť fond, ale uvažujeme o tom, že by sme zefektívnili spôsob rozhodovania o prostriedkoch na telesnú kultúru, pretože dnes tí, ktorí sedia v rade fondu, často rozhodujú tak, že rozhodujú v záujme organizácie, ktorú tam reprezentujú. Chceme teda pripraviť návrh, ktorý by tento spôsob rozhodovania zefektívnil, počítame, že to bude do 1. 4. 2000.

    To je všetko.

  • Nechcete dať doplňujúcu otázku, pán podpredseda.

    Ďakujem.

    Čas určený na odpovede na otázky členov vlády je vyčerpaný, končím hodinu otázok.

    Pán Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci a pán predseda parlamentu, chcem dať procedurálny návrh, aby súdruh minister školstva sa správal slušne v tomto parlamente, nie sme jeho žiaci ani podriadení, ani Ústredný výbor KSS. Sme parlament, ktorý kontroluje vládu. A tie jeho táraniny nie som ochotný počúvať. A ak s nimi nesúhlasím, nemám inú možnosť...

  • Pán poslanec, to nie je procedurálny návrh. Pán poslanec Cuper, upozorňujem vás...

  • ... tak ho vyjadrujem. To je procedurálny návrh.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Chcel by som vás skôr poprosiť, pán predseda, nie je to vaša činnosť priamo, ale vašich podriadených, aby žurnalisti a fotografi, ktorí sem prichádzajú na hodinu otázok, aj ktorí sa pohybujú po budove, aby boli primerane oblečení tomu, že sa pohybujú na pôde parlamentu v prítomnosti poslancov a prítomnosti vlády, lebo v šortkách, trenírkach nech sa pohybujú na pláži, a nie na pôde parlamentu. To je jednoducho nedôstojné voči všetkým nám tu prítomným.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Končím hodinu otázok.

    Budeme pokračovať rozpravou k dvom návrhom zákonov. Prosím podpredsedu Hrušovského, aby viedol schôdzu ďalej.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, posledným, ktorý vystúpil k týmto dvom bodom programu v rozprave, bol predseda poslaneckého klubu pán Orosz. Na jeho vystúpenie sa s faktickými poznámkami prihlásili...

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov a pánov ministrov, ktorí chcú diskutovať, aby mimo rokovacej sály. Budeme pokračovať faktickými poznámkami.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Pani poslankyňa Slavkovská bola prihlásená ako prvá na vystúpenie pána poslanca. Po nej pani poslankyňa Malíková.

  • Ďakujem pekne.

    Kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Orosza. Hneď v začiatku hovoril, že ide o veľmi emotívnu tému. V tomto by som s ním súhlasila, pretože si myslím, že ak Slováci bojujú o svoj jazyk ako o štátny jazyk, tak majú nárok aj na trochu emócií. Nesúhlasím však už s tým, že ak prijmeme tento zákon, takže to bude dôstojná bodka za celou touto kauzou. Ja si myslím, že to bude skôr výkričník, a nie jeden, ale možno 80 výkričníkov nad hlavou každého poslanca, ktorý sa podpíše pod prijatie tohto zákona.

    Pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že ovládate maďarčinu, ale že máte malú slovnú zásobu, takže načúvate v maďarčine a odpovedáte v slovenčine. Pán poslanec, toto je vlastne to, veľmi správne ste to vystihli, toto je to otrocké vo vás aj v tých ostatných, ktorí sa takto vlastne podvoľujú. Prečo vaši maďarskí priatelia, ktorí dobre musia vedieť o vašich nedostatkoch v maďarčine, nehovoria k vám po slovensky, to sa vám určite nestalo. Oni budú jednoznačne stále hovoriť po maďarsky a nezaujíma ich to, či vy viete a automaticky očakávajú, že sa prispôsobíte vy im, čo ste tu vlastne aj priznali. Takže to je tá naša nezdravá prispôsobivosť, ktorej by sme sa konečne mali zbaviť a mali by sme byť teda hrdí na to, že my máme s každým rozprávať v tomto štátnom jazyku, bez ohľadu na to, či on rozumie, alebo nerozumie, to už je jeho problém. Takže tam sme sa dostali a tam sa dostaneme ešte aj ďalej, ak tento zákon bude prijatý.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Malíková bola ďalšia prihlásená. Nie je prítomná v rokovacej sále.

    Pán poslanec Cuper. Po ňom pani poslankyňa Tóthová.

  • Pán poslanec Orosz,

    v preklade Orosz znamená Rusín alebo latinsky Rutén, obidva pojmy používajú Maďari a títo občania kedysi Veľkého Uhorska žili po celom údolí Ipľa až po Komárno, kedysi, vďaka svojej prispôsobivosti a tzv. slovanským holubičím povahám sa jednoducho etnicky asimilovali, takže dnes sú z nich Maďari s malou slovnou zásobou, ktorých však tí maďarskí šovinisti a nacionalisti jednoducho počúvať nechcú. Ale aj oni sú sami len produktom maďarizácie, lebo väčšina z nich sú etnickí Slováci, Nemci alebo Chorváti či Srbi.

    Ale nie o tom som chcel hovoriť, chcel som vám pripomenúť ten váš proletársky internacionalizmus a tú vašu vieru v to, že sa urobí dôstojná bodka. Ja sa pýtam a celkom vážne, či sa dá za volebnými kapituláciami, ktorými sa tu snažíte ospravedlniť aj činnosťou predchádzajúcej vlády, čo už je smiešne pre celý tento ansámbel, ktorý pred chvíľou odišiel, pretože pôsobil veľmi trápne, či sa dá urobiť bodka za volebnými kapituláciami tým dôstojná bodka. Ja si myslím, že nijaká bodka sa za nijakými kapituláciami nedá robiť, pretože to je len ten výkričník, ako tu povedala pani poslankyňa Slavkovská, to je memento do budúcnosti. Ten spor tu ostáva, vy niečo chcete týmto našim militantne naladeným, nacionálne a iredentisticky naladeným maďarským kolegom nútiť ako normu správania sa do budúcnosti, ale oni chcú viacej a budú to požadovať. Nič sa tým nerieši. Lebo Maďari chcú autonómiu a neskôr aj pričlenenie k Maďarsku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa Tóthová, kým odstránia chybu na vašom technickom zariadení, vedľa svieti zariadenie, nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Chcem uviesť v tejto snemovni, že to, čo hovoril pán poslanec Orosz, sa nezakladá na historickej realite a pravde, pretože Hnutie za demokratické Slovensko nikdy, ale nikdy nesľúbilo taký zákon, ako vy dnes predkladáte.

    Po prvé, už samotný názov hovorí, že to nie je zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale je to zákon so širokým rozsahom o používaní jazyka národnostných menšín. Toto sa nikdy nesľubovalo. Toto z ústavy nevyplýva. Po druhé, my nemôžeme súhlasiť s týmto zákonom, pretože upravuje nie používanie jazyka v úradnom styku, ale upravuje úradný styk v jazyku národnostnej menšiny, čo je niečo iné.

    Tak pán poslanec Orosz, ak ste právnik, prosím vás pekne, rozlišujte tieto veci, pretože je to veľký rozdiel. A navyše vám chcem tlmočiť, že my sme aj pracovali na tom zákone. My sme požiadali expertov Európskej únie. Neprišli. Nepredložili vzor, ktorý sľúbili, a požiadavky príslušníkov menšiny, hlavne maďarskej, boli také neprijateľné, že by sme boli museli ísť na hranu. O prijateľnosti ich požiadaviek ste sa už dnes presvedčili aj vy. A ten návrh, ktorý dnes oni predkladajú s malinkými obmenami, bol návrh, ktorý predložili aj za Mečiarovej vlády a ktorý odmietla Rada vlády pre národnostné menšiny. Teda nekrivte históriu, ak nechcem povedať priamymi slovami, čo robíte.

  • Pani poslankyňa Kolláriková. Po nej pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Orosz,

    ani sa vám nedivím, že nesúhlasite s predkladaným poslaneckým návrhom Strany maďarskej koalície o jazyku národnostných menšín. A dávate návrh na jeho stiahnutie z rokovania parlamentu, takisto ako vlastne už urobil pán spravodajca, aby bol stiahnutý tento bod z programu rokovania. Ja sa vám totiž ani nedivím, pretože keby ste to neurobili a podporili by ste tento poslanecký návrh zákona SMK, tak bola by to určite pre vás, nemyslím ako osobne, ale pre vašu politickú stranu vlastne politická samovražda.

    Keď sme v parlamente, tak ja by som sa vyjadrila k bodu, kde požadujú predkladatelia tohto zákona, aby v slovenskom parlamente sa hovorilo aj v jazyku národnostných menšín. Teda aby títo príslušníci mali umožnené hovoriť aj vo svojom materinskom jazyku a aby štát zabezpečil tlmočníka na trovy štátu.

    Ja sa pýtam: To nám do parlamentu chcú vstupovať takí poslanci, ktorí sú analfabeti, čo sa týka štátneho jazyka? Ja som presvedčená, že určite nie a že toto kolegovia mysleli iba zo žartu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser nie je prítomný v rokovacej sále. Po ňom je pán poslanec Delinga a pán poslanec Ošváth.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja už síce s odstupom času, ale predsa chcem vyjadriť svoj názor k tomu vystúpeniu pána poslanca Orosza.

    Áno, je to pravda, traumatizácia z pohľadu toho, čo sa vyvíjalo na margo jazykov národnostných menšín, tu pretrváva. Ale nesúhlasím s tým, pán poslanec, že by bola odstránená. Keď prijmeme tento zákon, pretože vychádzam aj z toho, čo ste uviedli z vašich životných skúseností, takisto ich mám zo svojho kruhu žitia, pôsobenia. Nikdy sa mi nezdalo, žeby bol maďarský jazyk jazykom zjednocujúcim alebo spojovacím v tých komunitách, kde vlastne sa stretávajú Slováci spolu s občanmi maďarskej národnosti. Vždy tam vznikali problémy v tom, že niekto musel ustúpiť, áno. Ja som sa stretol s tým, že obyčajne ustúpili aj občania maďarskej národnosti na verejných schôdzach, na verejných zhromaždeniach a dokázali si vypočuť alebo dokázali sa prinútiť k tomu, aby hovorili slovenským jazykom, aj keď ho dôkladne neovládali. Takže v tomto prípade tým spojovacím jazykom bol štátny jazyk alebo jazyk štátotvorného národa, čiže slovenský jazyk.

    Na druhej strane chcem povedať, pán poslanec, že už sa rozhodovalo v tejto snemovni o tom, či máme rokovať o návrhu, ktorý predložili poslanci Strany maďarskej koalície. A vtedy nebol podporený návrh, aby sa to stiahlo z rokovania. Neviem, prečo to druhýkrát dávate do programu, pretože vtedy bolo treba, aby aj váš poslanecký klub zaujal k tomu meritórne stanovisko.

  • Ja som tam bol zrejme omylom zaradený, pretože ja som mal vtedy ten oznam o konaní výboru.

  • Pán poslanec Tkáč. Nie je prítomný v rokovacej sále.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec,

    vaše vystúpenie by bolo celkom brilantné, pokiaľ by bolo hodnotené z aspektu prístupu proletárskeho internacionalizmu. To je trošku už prekonané. Zo súčasného prístupu to bolo celkom neprijateľné. Veď akú dôveru k tomuto predkladanému vládnemu materiálu môže mať občianska verejnosť, keď návrh zákona bol predkladaný, vypracovaný úplne potajomky, pokútne, ako keby ho ktosi ukradol. Do posledného okamihu návrh nebol zverejnený. Nebola vykonaná diskusia, verejná rozprava. Neboli vypočuté strany a občania. Celá spoločnosť je v podstate vypreparovaná tak, že sa pripravovalo niečo pokútne, za účelom ich ošmeknutia. A presne takisto tento návrh zákona bol predložený aj sem do poslaneckej snemovne. Ako keby ste sa za to hanbili. A zrejme máte na to aj svoj dôvod.

    A čo sa týka tých optimistických tvrdení, že predložením tohto zákona sa uskutočňuje bodka, a dokonca tu odznelo, že výkričník, vôbec nie. A vy to dobre viete. Za týmto zákonom nasleduje čiarka. A za tou čiarkou budú nasledovať ďalšie a ďalšie ultimatívne požiadavky iredenty vrátane novelizácie tohto zákona, ktorý prijmete, pretože sa bude posúvať ďalej, do iných polôh, a vy to takisto viete. Tak tu nezavádzajte verejnosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetky faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza.

    Nie, pán poslanec, neboli ste prihlásený. Jedenásť pánov poslancov bolo prihlásených s faktickými poznámkami. Posledný bol pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, pozrite si stenografický záznam. Tu mám presne zaznamenané, na papieri.

    Pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Slavkovská, Malíková, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová, Kolláriková, pán poslanec Oberhauser, Delinga, Andrassy, Ošváth, Tkáč, Hofbauer. Jedenásť ľudí bolo prihlásených pred obedňajšou prestávkou.

    Pani poslankyňa Podhradská. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, ja by som rada podala procedurálny návrh. A ten procedurálny návrh by znel asi tak, že by som navrhla hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s tým, aby predkladateľ zákona, teda v tomto prípade pán minister Kňažko, nesedel na svojom mieste. Myslím si, že rokovací poriadok platí pre všetkých, a myslím si, že aj to, akým spôsobom sú tu páni poslanci a jednotliví páni ministri usadení, svedčí o úcte a vzťahu k Národnej rade. Tak prosím hlasovať o tomto mojom návrhu.

  • Pán poslanec Kňažko, pán minister, prosil by som vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

  • Hlasy z pléna.

  • O čom chcete hlasovať, páni poslanci?

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu.

    Za kluby ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Slavkovská, za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Po nej ešte za kluby vystúpia pán poslanec Mészáros a pán poslanec Šlachta.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

    Predkladateľ je v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    aj keď pán minister tu nesedí, ja sa na začiatku svojho príhovoru obrátim práve na neho.

    Totiž on vo svojom úvodnom slove povedal, že medzi opozíciou, teda dnešnou opozíciou, pri prerokúvaní tohto zákona vládne hystéria. Ja by som si to chcela, pán minister, od vás vyprosiť, pretože vy ste ten človek, ktorý má najmenšie právo niekoho podozrievať z nejakej hystérie, pretože ja mám ešte vo veľmi živej pamäti to, keď tu za minulého volebného obdobia za týmto pultom stál pán Lexa, ako ste vy tu hysterizovali.

  • Reakcia ministra.

  • Teraz už sedí vďaka vám, hej. Však raz to aj vám bude spočítané. Ale myslím si, že nie je dôstojné ministra, aby tu hádzal takéto hlúpe poznámky.

    Ako ste tu vy vtedy hysterizovali, ako ste tu dýchali priamo že nie do úst pánovi Lexovi, ako ste mu hádzali rôzne špiny do pohára s vodou. Takže to bola tá hystéria, a nie to, čo my robíme tu, keď, myslím si, slušne vystupujeme.

    No a teraz by som povedala pár slov k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Tento predložený návrh sa tvári veľmi skromne, a povedala by som, že sa tvári ústretovo voči Slovákom. Ale nedá sa skryť to, že ide o ústretovosť vlády voči maďarskej národnostnej menšine, a nie voči Slovákom. Tento predložený návrh zákona presviedča obyvateľov, že vláda neustúpila tlakom politikov maďarskej menšiny a neposkytla im nič navyše, že celá predkladaná norma je v súlade s európskymi zvyklosťami, a prečo vlastne tým chudákom príslušníkom maďarskej menšiny nedopriať trošku radosti, keď sú už na tom Slovensku natoľko bití a utláčaní.

    Priznám sa, že v tejto oblasti ma vôbec nezaujímajú náreky a ani požiadavky príslušníkov maďarskej menšiny. A už vôbec ma nezaujímajú odporúčania rôznych európskych komisárov. Zaujíma ma - a o tom chcem aj hovoriť -, aký bude mať tento predkladaný návrh dosah na Slovákov, ak sa tento zákon prijme.

    Náreky a požiadavky maďarskej menšiny ma nezaujímajú preto, že toto je systém ich práce. Podaj prst a ja ti vezmem celú ruku. Maďarská menšina má na Slovensku také nadpráva, o akých sa Slovákom v Maďarsku nemôže ani snívať, i napriek tomu, že je tam prijatý zákon o národnostných menšinách. Zákon, ktorý sa absolútne v praxi neuplatňuje.

    Som presvedčená, že ani prijatím tohto zákona sa stupňujúce požiadavky maďarskej menšiny neskončia. Svedčia o tom aj výroky, ale aj správanie sa politikov maďarskej menšiny, podporovaných výrokmi maďarských politikov. Uvediem aspoň niektoré. 26. januára v tomto roku podpredseda vlády pán Csáky povedal, citujem: "Pri prijímaní do zamestnania by sa malo prihliadnuť na to, aby zamestnanec ovládal menšinový jazyk." Koniec citátu. Všimnite si, že pán podpredseda vlády už vôbec nehovorí iba o zmiešaných územiach, ani o oblasti služieb, ale hovorí vo všeobecnosti. A toto je, prosím, podpredseda slovenskej vlády, ktorý má na starosti hlavne to, aby zamestnanci ovládali aj menšinový jazyk. Vôbec ho nezaujíma to, či ovládajú dobre štátny jazyk. Alebo ďalší výrok bývalého poslanca pána Pásztora, citujem: "V tejto republike žijú dva národy, slovenský a časť maďarského národa. Slovenský národ 1. januára 1993 získal sebaurčovacie právo, pričom v Slovenskej republike na svojej rodnej zemi žije maďarská komunita a tej sa to neumožnilo." Výrok bývalého poslanca, ktorý jednoznačne svedčí o tom, kde vlastne chcú skončiť požiadavky maďarskej národnostnej menšiny. No a ak k týmto výrokom prirátame napríklad provokačné vystúpenia bývalého poslanca Rózsu v parlamente, na tejto pôde, ale i v televízii, keď začal hovoriť po maďarsky, tak myslím si, že všetci by sme si mali uvedomiť, na čom sme.

    Tieto snahy politikov maďarskej menšiny sú podporované aj maďarskými politikmi a naozaj je to nebezpečné. Minister zahraničia Kováč 21. 9. v Györi povedal, citujem: "Podpísaním základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom sa Maďarsko nevzdáva možnosti mierovej zmeny hraníc." Koniec citátu. Čiže sen Maďarov o Veľkom Maďarsku je tu úplne evidentný. Ak si k tomu teda ešte zoberieme to, čo som tu už dnes hovorila, že v našej vláde sedí človek, ktorý sa vôbec netají túžbou po územnej autonómii južného Slovenska, pán Csáky, je jasné, že zákon o jazyku menšín je iba jedným z ďalších krokov pri uskutočňovaní tejto základnej požiadavky. Najprv pomocou takéhoto zákona pomaďarčiť Slovákov na južnom území, potom vyhlásiť autonómiu a nakoniec, keď im bude priať šťastie a budú mať takú vládu, takú ústretovú vládu ako dnes, môže tu ísť aj o pripojenie k Maďarsku.

    Teraz sa budem venovať európskym normám, na ktoré sa tiež vládny návrh zákona odvoláva, zaoberajúcimi sa právami národnostných menšín. Najprv tá najdôležitejšia, na ktorú sa odvolávajú aj politici maďarskej národnosti, je to Európska charta menšinových a regionálnych jazykov. Chartu podpísalo iba 13 z 34 štátov Rady Európy. Teda ostatní sa s ňou nestotožnili. Charta neustanovuje nijaké kolektívne práva pre užívateľov menšinových jazykov, zdôrazňuje, že ochrana a podpora menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor oficiálneho jazyka, čiže - znova to opakujem - nesmie sa diať na úkor oficiálneho jazyka a potreby učiť sa ho. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že charta nelegitimizuje takéto požiadavky menšín, ako je napríklad povinná výučba menšinového jazyka alebo zrovnoprávnenie či priznanie štatútu úradného jazyka aj menšinovému jazyku v oblasti jeho používania. Jej zmyslom nie je vytváranie jazykových get, o tom charta evidentne hovorí. Prvoradý účel charty je zaoberať sa potrebami a uplatňovaním menšinových jazykov hlavne v oblasti kultúry.

    Ak si zoberieme ďalšie medzinárodné dokumenty, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným menšinám, dvojstranné zmluvy o postavení národnostných menšín alebo Rámcový dohovor Rady Európy, všade sa konštatuje, že osoby patriace k národnostným menšinám musia uplatňovať svoje právo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo používanie svojho jazyka na verejnosti bez toho, aby bolo narúšané vnútorné právo toho-ktorého štátu. Znovu to opakujem, nesmie byť narúšané vnútorné právo toho-ktorého štátu.

    Pri predložení a schválení tohto návrhu používania jazyka národnostných menšín bude evidentne narúšané vnútorné právo, a to zákon o štátnom jazyku. My máme zákon o štátnom jazyku, teda vlastné vnútorné právo, ktoré sa evidentne bude narúšať pri schválení predkladaného zákona. Nikto tu nepovedal ani pol slova o tom, ako sa potom tieto dva zákony zosúladia. Nehovorí nič o tom predkladacia správa, dôvodová správa, nehovoril nič o tom vo svojom vystúpení ani pán minister.

    V čom by sa narúšal ten zákon o štátnom jazyku? No minimálne v týchto paragrafoch:

    - § 1 ods. 2 hovorí: Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky.

    - § 1 ods. 1 hovorí: Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky ja slovenský jazyk.

    - § 3 ods. 3a hovorí: V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecné záväzné predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny.

    - § 3 ods. 3b, citujem: Uskutočňujú sa rokovania všetkých verejnoprávnych orgánov v štátnom jazyku.

    - § 3 ods. 3 písm. c): V štátnom jazyku sa vedie celá úradná agenda.

    - § 3 ods. 5: Písomné podania občanov určené verejnoprávnym orgánom sa podávajú v štátnom jazyku.

    - § 3 ods. 4: Verejnoprávne orgány sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku.

    Takže toto sú všetko paragrafy, ktoré budú dotknuté, ak sa prijme vládny návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín.

    Ja by som skutočne rada počula od predkladateľov, ako to mienia zosúladiť. Podľa môjho názoru jedine tým, že všetky tieto paragrafy zo zákona o štátnom jazyku zrušia, čím evidentne narušia naše vnútorné právo a čím idú nad rámec všetkých medzinárodných dokumentov, na ktoré sa tak veľmi radi odvolávajú. Jednoznačne teda z tohto uvedeného vyplýva, že ani medzinárodné dokumenty, ani naše zákonodarstvo, ale ani záujmy slovenského národa nevyžadujú prijatie zákona o používaní jazyka menšín. Je to zákon, ktorý bude diskriminovať Slovákov, zväčší už aj tak nadštandardné práva maďarskej menšiny. Je to zákon, ktorým SMK plní sľuby svojim voličom a naša vláda, teda slovenská časť našej vlády zapredáva naše záujmy za vidinu vstupu do medzinárodných spoločenstiev a za zachovanie si ťažko vydobytých vládnych kresiel.

    Slovensko má tú smolu, že stále má veľa judášov. Veľa ľudí, ktorí sa vzhliadajú v nejakom európanstve, svetoobčianstve, ale nevidia v prvom rade záujmy Slovenska, a dokonca si ani od toho sveta, na ktorý sa neustále pozerajú, neberú príklad. Každý Američan, hoci v Amerike ťažko hovoriť o nejakom americkom národe, je hrdý na to, že je Američan. Neexistuje tam žiadna dvojjazyčnosť, neexistuje používanie v úradnom styku iného jazyka ako anglického. Ak sa napríklad aj nejaký Maďar usídli v Amerike, urobí všetko pre to, aby sa čo najrýchlejšie naučil angličtinu, a nerozmýšľa nad žiadnymi percentami, pri ktorých by bolo možné v úradnom styku používať jeho vlastný materinský jazyk, teda maďarský jazyk.

    Prečo sa to teda deje na Slovensku? Je to jednoducho neúcta k štátnemu jazyku, k slovenčine, a vrcholná neúcta k slovenskej vlasti. Jazyk je totiž jedným z atribútov štátnosti. Ak si niekto neváži vlastný jazyk, neváži si ani štátnosť.

    Preto vyzývam občanov Slovenska, aby si všimli, kto sedí v slovenskom parlamente a aby si to zapamätali. Prijatie tohto zákona bude hanbou nás všetkých. Záverom iba toľko. Poslanci za Slovenskú národnú stranu odmietajú predložený vládny návrh zákona a nebudú hlasovať za jeho prijatie a ani za jeho postúpenie do druhého čítania.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu skupiny maďarských poslancov, aj keď na jednej strane by sa zdalo, že vôbec nie je potrebné sa s týmto predloženým návrhom zaoberať. Ja si myslím, že je veľmi dobré ho rozobrať, aby diváci, ktorí budú sledovať toto naše zasadanie, a nie všetci mali možnosť si tento návrh prečítať, videli, kam až siaha opovážlivosť predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny. 15 poslancov maďarskej národnostnej menšiny predložilo tejto snemovni návrh zákona, ktorý ani pri najlepšej vôli nie je možné označiť ináč ako výsmech a pohŕdanie krajinou, v ktorej žijú a o ktorej farizejsky tvrdia, že v parlamente pracujú v jej prospech. Opak je pravdou. A tento návrh zákona to jednoznačne odhaľuje. Je prejavom neobmedzeného ignorantstva, rozpínavosti, pohŕdania všetkého, čo je slovenské, a dôkazom jednoznačnej iredenty. Ako inak nazvať snahu zaviesť na Slovensku dva štátne jazyky? Ak by sa totiž prijal tento návrh zákona, presne to by sa stalo. Na Slovensku by sa totiž nielen v štyroch najväčších krajoch, a to v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach, na všetkých stupňoch štátnej správy a samosprávy hovorilo a úradovalo po maďarsky, ale maďarčina by sa používala na celom území Slovenska, a to vďaka mnohým navrhovaným paragrafom zákona. Uvediem a rozoberiem aspoň niektoré z nich.

    V § 3 sa hovorí o uverejňovaní úradných formulárov a tlačív v maďarskom jazyku, samozrejme, na všetkých úrovniach, čiže aj na tých najvyšších stupňoch štátnej správy. Medzi tlačivá môžeme napríklad zarátať školské tlačivo, a to dajme tomu prihlášku na strednú alebo vysokú školu. Takáto prihláška, teda aj v maďarskom jazyku, by sa posielala napríklad na Univerzitu Komenského do Bratislavy, takže aj Bratislavský kraj, ktorý je čisto slovenský, by bol zatiahnutý do úradovania v maďarčine. Môžem povedať aj iný, čisto slovenský kraj. No a keďže sa tam žiada, že kto si podá nejaký formulár alebo list v svojom materinskom jazyku, hovorme stále o maďarskom jazyku, tak musí dostať aj takúto odpoveď v takom istom jazyku, tak je jednoznačné, že všetky úrady by museli úradovať v maďarskom jazyku. Takisto sa v tomto paragrafe hovorí o práve poslanca Národnej rady Slovenskej republiky používať na rokovaniach maďarský jazyk. To znamená, že 15 poslancov maďarskej národnosti, ktorí sedia v slovenskom parlamente, aby využili toto právo, tak ostatní poslanci budú sedieť vo vlastnom zákonodarnom zbore, ktorý sa nazýva Národná rada Slovenskej republiky, so slúchadlami na ušiach. Trovy za tlmočenie by, samozrejme, hradil štát. Ten štát, ktorý práve dnes "príjemne" prekvapil občanov ďalším zdražovaním. Tomu štátu by bolo úplne jedno, že by musel tlmočenie hradiť zo svojho veľmi skromného a deravého vrecka.

    Zoberme si ďalší paragraf: § 4 žiada dvojjazyčné úradné pečiatky. Toto rozhodnutie by malo presne taký istý dosah ako v § 3. Celé Slovensko by bolo zatiahnuté do toho, že by po ňom kolovali listiny s pečiatkami v maďarskom jazyku. Takisto sa v tomto paragrafe hovorí o práve maďarskej menšiny ústne a písomne sa obrátiť v maďarčine na všetky ústredné orgány štátnej správy. Čiže každé ministerstvo, Kancelária prezidenta, Kancelária Národnej rady, Úrad vlády atď. by museli povinne zamestnávať aj ľudí ovládajúcich maďarský jazyk.

    Diskriminujúci voči Slovákom je aj § 5, tam sa jednoznačne hovorí, že obecná polícia používa v úradnom styku aj maďarský jazyk. To znamená, že Slovák žijúci v takejto zmiešanej obci neovládajúci jazyk maďarský by sa nemohol stať príslušníkom obecnej polície, pretože zákon mu nariaďuje, že musí používať v úradnom styku aj maďarčinu. Kde sú tu ľudské práva, ktorých sa príslušníci maďarskej menšiny stále dovolávajú? Kde sú tu ľudské práva pre Slovákov? Ide o totálnu ignoráciu zákona o štátnom jazyku a práv Slovákov na vlastnom území.

    Zaujímavá je tiež požiadavka v § 11, a to právo maďarskej menšiny vykonávať prijímacie pohovory na všetky typy škôl v maďarskom jazyku. Ako si to naši spoluobčania maďarskej národnosti asi predstavujú? Vieme, že napríklad na vysokých školách sa konajú prijímacie testy. Kto by mal asi tieto testy prekladať do maďarčiny a kto by ich potom vyhodnocoval? A na čo chcú študovať deti maďarských rodičov na slovenských školách, ak sa im slovenčina hnusí a ak sa ju nedokážu naučiť natoľko, že keď vstupujú na vysokú školu, tak potrebujú tlmočníka. A potom tu vzniká jeden zaujímavý paradox. Napríklad na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského je napríklad aj kombinácia jazyk slovenský - jazyk maďarský. Aj tu by sa robili prijímacie pohovory po maďarsky. Čiže študenti, ktorí by chceli študovať jazyk slovenský, maďarskej národnosti by prijímacie pohovory robili v maďarčine. Možnože by tu platila výnimka. Neviem. Ale domnievam sa, že kto chce študovať slovenčinu alebo v slovenčine, tak ju musí aspoň natoľko ovládať, že v nej urobí prijímacie pohovory. Pretože prijímacie pohovory, to je iba vstup na vysokú školu, nič viac a nič menej.

    V súvislosti so školstvom je zaujímavý aj § 12. Štát by mal vytvárať, mal by podporovať vytváranie osobitných fakúlt s vyučovacím jazykom maďarským, to znamená napríklad na teologickej fakulte alebo na právnickej fakulte. Kde by sa títo ľudia asi zamestnávali? Dnes treba za zamestnaním aj putovať, dnes sa nemožno uzatvárať v nejakých enklávach, iba na južnom území Slovenska, a takémuto absolventovi pokojne by sa mohlo stať, že sa dostane na nejaký súd, trebárs do Bratislavy. Ako by tam asi chcel účinkovať, keby celé jeho vysokoškolské štúdium bolo ukončené iba v jazyku maďarskom?

    Úžas a údes vzbudzuje aj žiadosť, že rokovacím jazykom na pedagogických radách na školách s vyučovacím jazykom maďarským je maďarčina. To znamená, že ak by Slovák, ktorý napríklad vyštudoval matematiku, fyziku atď., chcel učiť na škole s vyučovacím jazykom maďarským, pretože to je jeho zákonné právo, na absolventskom vysvedčení vysokej školy sa neuvádza, či môže učiť iba na škole s vyučovacím jazykom slovenským alebo s vyučovacím jazykom maďarským, tak takýto učiteľ by vôbec nemohol vyučovať na škole s vyučovacím jazykom maďarským. Znovu sa pýtam: Nie je to diskriminácia Slovákov? Nie je to obmedzovanie ľudských práv? Na druhej strane, ak učiteľ maďarskej menšiny skončí napríklad na škole v Nitre, tak ten pokojne môže učiť na celom území Slovenska. Ale slovenskému učiteľovi by to bolo zabránené.

    Zoberme si ďalší paragraf, § 15. Tento paragraf sa už ani nesnaží skryť za všelijaké frázy snahu absolútne pomaďarčiť južné územie Slovenska. V odseku 4 sa tu hovorí, citujem: "Štát a verejnoprávne inštitúty a inštitúcie, fyzické a právnické osoby poskytujúce verejné a sociálne služby, t. j. napríklad pošta, telekomunikácie, verejná doprava, zdravotníctvo, zabezpečia, aby sa pri prijímaní osôb do pracovného pomeru prihliadalo na znalosť maďarského jazyka." Znovu dávam do pozornosti absolútnu ignoráciu ľudských práv, absolútnu ignoráciu Slovákov, ktorí neovládajú jazyk maďarský.

    Absurdný je § 16, ktorý zakladá právo pre politické strany, politické hnutia, nadácie, fondy, obchodné spoločnosti vyhotovovať stanovy a zakladateľské listiny aj v maďarskom jazyku, pričom obe jazykové podoby majú rovnakú platnosť. Tá rovnaká platnosť je jednoznačná. Ak napríklad nejaká obchodná spoločnosť alebo politická strana bude posielať napríklad svoje stanovy do zahraničia, bude sa prezentovať v jazyku maďarskom. Čiže nielen na území Slovenska, ale i v zahraničí dá jasne najavo, že na Slovensku sú dva štátne jazyky.

    Takýto príklad existuje už aj v súčasnosti, a to v telovýchove. V telovýchove máme dve organizácie, a to slovenský Orol a maďarský Orol pôsobiaci na Slovensku. Tento maďarský Orol pôsobiaci na Slovensku v Medzinárodnej organizácii svetového Orla je vnímaný ako Orol Maďarska, pretože oni nerozoznávajú nejaké menšinové organizácie v rámci iných krajín. Takže vlastne maďarský Orol pôsobiaci na Slovensku je vnímaný v zahraničí ako skutočne Orol Maďarskej republiky.

    V § 16 je ešte jedna veľmi zaujímavá požiadavka, a to označovanie domáceho i dovážaného tovaru, označovanie jeho návodov na používanie výrobkov a podmienky záruky, čo by sa malo uvádzať aj v maďarčine. Keďže sa nedá pri tovaroch odlíšiť, ktorý bude predávaný na zmiešanom území a ktorý na čisto slovenskom území, tak celé územie Slovenska by bolo znovu zahltené výrobkami, kde by všetky povinné označenia boli aj v maďarčine, čiže v jazyku národnostnej menšiny.

    Takto teda vyzerá maďarský iredentizmus dnešného storočia, nie minulého a predminulého, ale dnešného storočia v praxi. Takto vyzerá začiatok snáh o územnú autonómiu. Preto záverom iba toľko. Slovenská národná strana bude hlasovať proti prijatiu tohto návrhu zákona, neodporúča jeho postúpenie do druhého čítania. A kto chce rozbiť Slovensko, ten bude hlasovať za tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sa hlásia šiesti páni poslanci. Posledný pán poslanec Engliš.

    Pani poslankyňa Tóthová ako prvá.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    pani poslankyňa Slavkovská hovorila o legislatívnom návrhu poslaneckej skupiny ako o prejave ignorácie k štátu a jeho zvrchovanosti, v ktorej táto menšina žije. Dovoľte mi, aby som k tejto ignorácii priložila ešte doplnok o ďalšej ignorácii, a to ignorácii pána ministra kultúry ako predkladateľa, ktorý počas celého vystúpenia pani poslankyne Slavkovskej s hlbokým zanietením čítal noviny. Ja si myslím, že člen vlády ako predkladateľ chodí do parlamentu preto, aby svoj legislatívny návrh nielen obhajoval, ale aby aj odpovedal na otázky a pripomienky poslancov. Som veľmi zvedavá, ako pán minister bude reagovať na tie momenty a položené otázky, ktoré pani ministerka Slavkovská vo svojom vystúpení uviedla. Alebo, pán minister, vy si to tu odsedíte s vedomím, že, opozícia, hovorte si, čo chcete, mňa to nezaujíma, my už aj tak vieme, ako budeme hlasovať, a ja to považujem za stratený čas, preto si prečítam aspoň noviny. Keď kývete hlavou, že je to stratený čas, buďte aspoň zdvorilý a nečítajte noviny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dve poznámky k poslankyni Slavkovskej. Chcem podotknúť, pani poslankyňa, že neexistuje európsky štandard používania jazykov národnostných menšín, existujú štandardy, ktoré sú v jednotlivých krajinách a ktoré vychádzajú z tohto dokumentu, to je Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktoré Slovenská republika prijala 21. 6. 1995, ratifikovala. To znamená, že jednotlivé krajiny považujú za štandardy to, čo obsahuje tento rámcový dohovor a prispôsobujú sa na svoje špecifické podmienky historické, ekonomické a ďalšie. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je, že poslanecký návrh, ktorý tu teraz určitým spôsobom šifrovala alebo dešifrovala pani poslankyňa, jednoznačne poukazuje, že je nad rámec týchto jednotlivých republikových štandardov, pretože návrh skutočne vyťahuje to najoptimálnejšie z jednotlivých návrhov a je vlastne kompilátom tohto naj, naj, naj. A preto je vysoko nad súčasné možnosti, ktoré Slovenská republika má. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zacitoval práve z tohto rámcového dohovoru z § 3, ktorý hovorí o rovnosti práv v tejto oblasti, kde sa jednoznačne hovorí: "Podpora plnej a efektívnej rovnosti medzi osobami patriacimi k menšinám a tými, čo patria k väčšine, si môže vyžadovať, aby štáty prijali špecifické opatrenia." Tieto opatrenia však musia byť primerané, t. j. nesmú byť na úkor iných osôb. Žiaľ, tak ako sme počuli a vysvetľovala pani Slavkovská, z toho jednoznačne vyplýva, že tento návrh je na úkor iných osôb žijúcich v Slovenskej republike.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Slavkovská tu spomínala jednak situáciu slovenskej menšiny v Maďarsku a jednak iné dokumenty týkajúce sa menšinových práv. Je tu jeden z dokumentov, je to paradox, sedia tu všetci, ktorí si to pamätajú okrem tých nových, čo tu vtedy neboli, keď sa hlasovalo o Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín Rady Európy, tak predstavitelia maďarských koaličných strán, vtedy bolo viac, sa hlasovania zdržali. Zdržali sa jednoducho preto, lebo tam bolo výslovne, verbis expressis povedané, že ide len a len o individuálne práva. Teraz je im naraz aj tento dokument dobrý, ako sa dozvedám z ich dokumentu, že vraj nedodržiavame Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín.

    Chcem tu pripomenúť ešte inú vec, ktorú naznačila pani poslankyňa, akosi asi ona nebola o tomto informovaná. Keď v roku 1997 navštívil vtedajší minister zahraničia László Kovács vtedajšieho vysokého komisára Európskej komisie Hansa van der Broeka, tak vyrukoval naňho s otázkou: Čo poviete na práva etnických menšín na autonómiu? Hans van der Broek odpovedal jednoznačne: Európa také zákonodarstvo nepozná. Keď som bol na konferencii spolu s ním v Nemecku, tak som mu naschvál nadhodil túto otázku verejne v diskusii a očakával som, či povie: Nie, to nie je pravda. Potvrdil to, je to pravda. To znamená, že to zase zapadá do tej súčasti navonok skrytej, vydobýjať si etnickú autonómiu. Tento jazykový zákon je skutočne len krôčikom k tým cieľom, ktoré hlásia americké loby a jednak maďarskí šovinisti.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    príliš sa ponárame a zahrabávame do administratívnych, technických a legislatívnych zákrut, ktoré súvisia s prerokúvaním predmetu. Nie že by som to podceňoval, naopak, som veľmi povďačný každému kolegovi poslancovi, ktorý cituje z takých uznesení, z onakých paragrafov atď., ale ponad to všetko existuje jeden princíp. Princíp, ktorý hovorí o existencii slovenčiny ako suverénneho jazyka suverénneho štátu. Mrzí ma preto, že chtiac alebo nechtiac vlastne asistujeme pri jednej malej, alebo skoro veľkej kamufláži. Tento návrh zákona, ktorý prerokúvame, by sa mohol pokojne volať návrh zákona o povýšení maďarčiny na úradný jazyk. Lebo nejde o menšinové jazyky, predsa. Nemyslím si, že by dobrotivosť kolegov maďarských poslancov bola taká vysoká, že zápasia o práva chorvátčiny, nemčiny, rómčiny, napríklad, a ďalších jazykov. Ide o maďarčinu, o jej povýšenie. Ide teda o azda posledný zúfalý pokus pokračovať v pomaďarčovaní slovenského národa. Toto je podstata absolútna, ktorú predkladá najmä návrh kolegov maďarských poslancov. Toto by sme si mali uvedomiť a prijať výzvu dejín slovenských a histórie, nehlasovať za takýto zákon.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem poďakovať pani poslankyni Slavkovskej, lebo si myslím, že jej vystúpenie bolo naozaj vynikajúce a veľmi dôsledne vlastne zanalyzovala obidve právne normy, ktoré dnes prerokúvame, aj vládny návrh zákona o používaní jazyka menšín, aj návrh skupiny poslancov. Ale ona poukázala vo svojom vystúpení ešte na jeden fakt, ktorý tu zatiaľ veľmi málo rezonoval a súvisí s vládnym návrhom zákona o používaní jazykov menšín. Inak ja si myslím, že nie je náhoda, že tu máme dva návrhy. Považujem to, že tu máme obidva návrhy, za dohodnutú hru súčasnej vládnej koalície so Stranou maďarskej koalície na oklamanie obyvateľov, aby si mysleli, že v podstate sa nedeje nič také zlé a ten vládny vyzerá pritom poslaneckom až celkom nevinne. A ja poviem hneď, čo vlastne mám na mysli, keď tvrdím, že ten vládny návrh zákona je nebezpečný aj z iného hľadiska.

    V § 8 v ods. 2 sa hovorí, že "sa zrušuje § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku". Keď si pozrieme, čo vlastne obsahuje § 10, sú to pokuty a pokuty vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú všetkých možných porušení zákona o štátnom jazyku. Ak sa zruší paragrafom 8 § 10 zákona o štátnom jazyku, zo zákona o štátnom jazyku sa stane bezzubá deklarácia, ktorú môže ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom porušovať, a tento štát, táto vláda bude voči tomu úplne bezmocná. To si zatiaľ nikto nevšimol a myslím si, že pán minister Kňažko veľmi dobre vie o "záludnosti", ktorá je obsiahnutá v § 8. Zdá sa, že o ňom nielen dobre vie, ale mu aj veľmi záleží na tom, aby takýmto spôsobom oklieštil zákon o štátnom jazyku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel reagovať na slová pani Slavkovskej v tej pasáži, kde hodnotila poslanecký návrh zákona. Nielenže reagovať, ale chcel by som potvrdiť jej slová a, ak dovolí, aj doplniť. Zákon jednak porušuje platný zákon o štátnom jazyku a podľa môjho názoru je vôbec proti zdravému rozumu. Taký zákon by si napríklad v Poľsku, Česku, Nemecku a možnože, môžem povedať, aj v Maďarsku nikto nedovolil predložiť. Je to urážka Slovenskej republiky a Slovákov v nej žijúcich. Jednoducho je to zákon, ktorý má za cieľ likvidovať, diskriminovať Slovákov na ich vlastnom území.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší vystúpi pán poslanec Mészáros za klub Strany maďarskej koalície.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    V Slovenskej republike žije viac autochtónnych národnostných menšín, ktorých základným jazykom komunikácie nie je slovenčina. Tieto menšiny v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. mohli ešte v blízkej minulosti používať svoj materinský jazyk aj v úradnom styku. Napriek tomu, že ohľadom používania jazykov národnostných menšín išlo o základné ľudské práva, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné, ustanovením § 12 zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky bol zrušený zákon o úradnom jazyku v Slovenskej republike. Namiesto tohto zrušeného zákona však dosiaľ nebol prijatý nový zákon, ktorý by zabezpečil národnostným menšinám ústavou proklamovanú rovnosť v dôstojnosti a právach. Ku skutočnej rovnoprávnosti pritom patrí nesporne aj rovnosť v jazykových právach patriacich k základným ľudským právam, ktoré sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, napríklad v článku 26 a 27 Medzinárodného paktu občianskych a politických práv, podľa ktorého, citujem, "všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie". Zákon zakazuje akúkoľvek diskrimináciu a zaručuje všetkým osobám rovnakú a účinnú ochranu proti diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov, napríklad podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku a rodu. Podľa tohto paktu v štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa ich príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk.

    V Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku, je v článku 10 zakotvené: "Každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo slovom a písmom slobodne a bez zasahovania používať svoj menšinový jazyk v súkromí aj na verejnosti." Tie isté myšlienky o používaní menšinových jazykov sú vyjadrené aj v odporúčaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z Haagu z roku 1996 a z Oslo z roku 1998. Na základe článku 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky používanie iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Podľa článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky občanom patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Ústava Slovenskej republiky teda predpokladá prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, a to napriek tomu, že niektoré oblasti života už čiastočne upravujú zákony.

    Je však nesporné, že v používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku je právne vákuum. Túto skutočnosť jednoznačne konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Prečo je dôležité používanie menšinových jazykov v úradnom styku umožniť občanom patriacim k národnostným menšinám? Okrem uvedenej rovnosti v právach, ktorá sa viaže predovšetkým k základným právam a slobodám, ktoré sú obsiahnuté v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, uvediem ešte aspoň dva dôvody vyslovené aj expertmi Rady Európy.

    1. Uznávanie menšinového jazyka vládou dáva ľuďom patriacim k týmto menšinám pocit, že sú videní a akceptovaní svojimi vládnymi autoritami, že sú vážení ako rovnoprávni občania, že ich identita, na ktorú sa viaže aj menšinový jazyk, nie je ohrozená. V mnohých prípadoch použitie menšinového jazyka medzi občanom a orgánom štátu vedie k zlepšeniu kvality ich komunikácie.

    2. Ďalším a veľmi vážnym dôvodom je zachovanie menšinového jazyka. Ak menšinový jazyk nie je možné používať v úradnom administratívnom styku, potom tento jazyk stráca možnosť sa vyvíjať v kľúčových oblastiach života. Veď legislatívne aspekty občianskeho života a takisto administratívne aspekty života nie sú stabilné, ustavične sa vyvíjajú. Takže mutatis mutandis jazyk v týchto oblastiach sa musí vyvíjať takisto. Totiž keď menšinový jazyk prestane byť používaný v určitej oblasti, bude stagnovať a chradnúť a v určitých prípadoch sa môže dokonca prestať používať.

    Demokracia prospieva k uplatneniu základných ľudských práv a teda aj jazykových práv menšín, ale garantovanie menšinových práv treba zakotviť do takých vykonávacích zákonov, ktoré zabezpečia skutočnú ochranu záujmov národnostných menšín.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a rozvíjanie identity osôb, ktoré patria k menšinám vo vzťahu k používaniu jazykov, a má zabezpečiť alebo predísť tomu, aby osoby patriace k menšinám neboli právne alebo fakticky diskriminované pre svoju príslušnosť k menšine. Garantovanie menšinových práv musí byť pritom jednoznačne na prospech všetkých strán. Štátotvornému národu zabezpečuje politickú a spoločenskú stabilitu, menšinám zasa možnosť zachovania identity a medzinárodnému spoločenstvu ponuku zachovania stability a mieru. Predložený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín mohol a môže byť spravodlivým testom skutočnej dobrej vôle proklamovanej vládou Slovenskej republiky v menšinových záležitostiach. Návrh zákona však podľa názoru poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície očakávania menšín nenapĺňa bezo zvyšku najmä z týchto dôvodov:

    1. Uvedený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je iba rámcový. Nevyvažuje dostatočným spôsobom zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý by sme nespomínali, pokiaľ by iba ochraňoval štátny jazyk ako kultúrnu hodnotu, ale preto, že negatívne zasahuje do jazykov národnostných menšín napríklad tým, že zrušuje možnosť používania ich materinských jazykov v úradnom styku. Je nevyhnutné reagovať na jeho niektoré ustanovenia. Predložený vládny návrh zákona v skutočnosti používanie jazykov národnostných menšín upravuje veľmi úzko, nedostatočne. Okrem definícií a záverečných ustanovení sa iba tri paragrafy dotýkajú samotnej úpravy menšinových jazykov. Oproti tomu zákon o štátnom jazyku upravuje konkrétne používanie štátneho jazyka aspoň v šiestich ustanoveniach, nehovoriac o tom, že tých 6 paragrafov má niekedy aj osem odsekov. Nejde však iba o kvantitatívnu nevyváženosť uvedeného návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín so zákonom o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ale rovnaký je nepomer v obsahovej úprave jazykov.

    2. Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín by sa nemal zúžiť iba na úpravu používania jazyka v úradnom styku v užšom zmysle slova, keďže aj zákon o štátnom jazyku upravuje aj oblasti napríklad kultúry a školstva, teda nie iba úpravu typického úradného styku.

    3. Oproti prvému variantu návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý pripravila vláda Slovenskej republiky, je jednoznačne ústup v poslednom návrhu v časti, ktorá sa týka používania jazykov národnostných menšín vo vyšších územných a správnych celkoch - okres a kraj. Prvý návrh vlády Slovenskej republiky v § 4 ešte výslovne obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné používanie materinských jazykov národnostných menšín vo väčšine okresov Slovenskej republiky, kde žijú početné menšiny. Žiaľ, v predloženom návrhu zákona sa táto možnosť už výrazne obmedzila.

    4. Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín síce hovorí o tom, že občan Slovenskej republiky, ktorý je príslušníkom národnostnej menšiny, má právo používať svoj materinský jazyk v súkromí a na verejnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom, ale bez právneho ošetrenia, teda derogácie § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky nie je možné uviesť do života toto ustanovenie predloženého vládneho návrhu zákona. V § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je uvedené toto: "Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich povinností a pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky." Na základe predloženého návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín by teda občania-príslušníci národnostných menšín síce získali právo používať svoj materinský jazyk, ale úradníci štátnej správy a samospráv by naďalej povinne museli používať štátny jazyk aj v obciach, kde by inak menšiny mohli používať svoj jazyk.

    Je teda minimálne nutné, aby pri derogáciách okrem § 10 zákona o štátnom jazyku došlo aj k derogácii § 3 ods. 1 až 3 a niektorých ďalších ustanovení s tým, že by stačilo, aby sa vyslovilo, že označené ustanovenia zákona o štátnom jazyku v obciach, kde majú právo používať svoj materinský jazyk, sa neuplatňujú. Tieto derogácie musia byť pritom adresné napriek platným derogačným pravidlám: Lex posterior specialis derogat legi apriori generali, teda že neskorší špeciálny zákon ruší skorší generálny zákon. Konkrétnosť derogačných ustanovení nie je subjektívnou požiadavkou iba niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale učebnicovou požiadavkou pri uplatnení zrušovacích ustanovení. Tieto vzťahy nerieši v podstate ani § 7 predloženého návrhu zákona, kde sa v ods. 1 konštatuje, že za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi aj orgány verejnej správy a jeho zamestnanci môžu používať v úradnom styku aj jazyk menšín. Predložený návrh zákona totiž iba v dvoch prípadoch upravuje používanie jazyka aj orgánmi verejnej správy, a to v prípade, keď by úradníci boli povinní odpovedať na podnety, ktoré došli v materinskom jazyku občanov patriacich k národnostným menšinám, a v prípade vydania dvojjazyčných formulárov.

    5. Pokiaľ sa tvrdí, že príslušníci menšín majú v predmetnom návrhu zákona iba veľmi úzko upravené svoje jazykové práva, stačí poukázať na to, že sa nemôžu napríklad so sťažnosťami obrátiť vo svojom jazyku na prezidentskú kanceláriu, nemôžu sa vykonávať obrady rýdzo súkromného charakteru v materinskom jazyku občanov patriacich k národnostným menšinám a tak ďalej.

    6. Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín predpokladá používanie menšinového jazyka v úradnom styku v obciach, kde osoby patriace k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania ľudu najmenej 20 % obyvateľstva. To znamená, že predložený návrh zákona sa bude vzťahovať predovšetkým na najpočetnejšiu menšinu Slovenskej republiky, a to na maďarskú menšinu. Poslanci klubu Strany maďarskej koalície majú ten názor, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín by mal umožňovať používanie jazyka v čo najširšom rozsahu všetkými menšinami žijúcimi na Slovensku.

    Svoje vystúpenie som začal tým, že som poukázal na medzinárodné dokumenty zakotvujúce rovnosť občanov patriacich k národnostným menšinám v ľudskej dôstojnosti a právach. A celkom na záver mi dovoľte, aby som poukázal na prastarý, večne platný tzv. medzinárodný dokument aj o ľudských právach, a to na Bibliu, ktorá v Skutkoch apoštolov zakotvuje: Boh nie je prijímačom osôb, ale že mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa ho bojí a koná spravodlivo. Prihováram sa za to, aby každý, kto uznáva základné ľudské práva a uvedené princípy a svoje verejné pôsobenie na nich zakladá, aby pri hlasovaní o predmetnom návrhu zákona tieto mal na zreteli.

    Vzhľadom na výhrady, ktoré som uviedol, poslanci Strany maďarskej koalície zatiaľ predloženú podobu vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín nemôžu podporovať. Budú sa však snažiť svojimi konkrétnymi návrhmi tento doplňovať, pripomienkovať, snažiť sa návrh uviesť do prijateľnej podoby. Navrhujeme preto vládny návrh zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mészárosa sa hlási 13 poslancov, posledná pani poslankyňa Podhradská. Ako posledný pán poslanec Kotian, prvý pán poslanec Hofbauer.

  • S pánom poslancom Mészárosom diskutovať a polemizovať je takmer nemožné, pretože čo veta, to perla ducha prevrátená naruby. Tá diskusia je preto nielen bezpredmetná, ale v podstate bezúčelná, ale napriek tomu sa zachytím troch bodov.

    Na jednej strane pán poslanec sa zachytávate Boha ako univerzálneho činiteľa, na druhej strane maďarská strana má kresťanskodemokratickú stranu, to znamená, že k Bohu sa potrebujete prihovárať maďarsky. Takže zrejme usudzujete, že ten maďarský Boh je nejaký onakvejší.

    Druhá vec - uviedli ste veľmi zaujímavú myšlienku, že jazyk sa vyvíja výlučne v úradnom styku a bez úradného styku sa jazyk nevyvíja. Tak to je skutočne gól ako hrom, pretože slovenčina bola uzákonená a kodifikovaná v minulom storočí Ľudovítom Štúrom, keď po Slovenskej republike, slovenskej štátnosti a slovenskom úradnom styku nebolo ani chýru, a odvtedy sa slovenčina vyvíjala, predtým sa vyvíjala a vyvíjala sa takisto až do ustanovenia vlastného štátu. Takže to si vyjasnite.

    A tretia vec. Autochtónne národnostné menšiny na území Slovenskej republiky - to je perlička ducha, skutočná, pretože každá menšina je tu sekundárna a je prichádzajúca. Tu sú autochtónni jediní obyvatelia - Slováci. Viete mi povedať, kedy Slováci prišli na toto územie? Neviete. A viete prečo? Lebo oni sem neprišli, oni tu sú. Slováci sú tu doma. Všetky ostatné menšiny prišli. Nemci po kolonizácii po tatárskom vpáde, Maďari v 8. storočí ako lúpežní kočovníci, Cigáni, keď ich vyhnali z Indie, Židia v dvoch vlnách v 10. a 14. storočí, ale to nie sú autochtónne menšiny. To si vyjasnite, čo je to autochtónne. Dobre?

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, vidno, že váš prejav ste si napísali možno niekoľko dní, možno niekoľko hodín vopred, že nie ste schopný počúvať vyjadrenia opozičných poslancov. To je mi o vás dávno známe. Ale veľmi ma prekvapuje, že ako členovia vládnej koalície si neprečítate ani dôvodovú správu vládneho návrhu zákona, dokonca ste si pravdepodobne ani neprečítali stanovisko vlády, ktoré bolo rozdané poslancom. S veľkým prekvapením však musím povedať, že aj s potešením som tentoraz zistila, že ani vláda sa nevyjadrila súhlasne o vašom návrhu zákona. Váš návrh zákona totiž nielen diskriminuje a hrubo diskriminuje štátoprávny národ, ale vy svojím návrhom chcete diskriminovať dokonca aj menšiny, pretože ich chcete uzavrieť do nejakého jazykového geta, aby nemali možnosť uplatniť sa tam, kde je potrebná dobrá znalosť štátneho jazyka.

    Že ste si neprečítali dôvodovú správu, je jasné z vašej prvej časti vystúpenia, kde ste hovorili o diskriminácii národnostných menšín prijatím zákona o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. Toto sme vám nevyvrátili len my, členovia opozície, ale vyvracia vám to aj dôvodová správa na strane 1, kde sa jasne konštatuje, že pokrytie záväzkov vyplývajúcich z uvedených medzinárodných dokumentov je vyhovujúce a v Slovenskej republike je v súčasnosti platných najmenej 30 právnych predpisov dotýkajúcich sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

    Myslím si, že by ste mali prehodnotiť svoje stanoviská, čoho asi nie ste schopní. Ale ja dúfam v zdravý rozum tohto parlamentu, že vami predkladaný návrh zákona bude jednoznačne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán podpredseda a pán predsedajúci.

    To skutočne nadväzuje na tú strašnú demagógiu, ktorá sa proti Slovensku robí, čo tu predniesol pán poslanec Mészáros. Tento váš prejav by mal vyjsť. Odporúčam vám, vydajte ho po anglicky a rozširujte ho medzi diplomatmi. Tam možno s ním pochodíte, lebo tam sú ľudia, ktorí realitu nepoznajú, ale vy nám tu vnucujete také predstavy, ako keby tu neboli nijaké práva pre občanov maďarskej národnosti, akoby ani v súkromí pomaličky a na verejnosti nemohli hovoriť po maďarsky. To predsa nie je pravda! Identita občanov maďarskej národnosti tu predsa nie je nijakým spôsobom ohrozovaná.

    A ja tu opakujem to tvrdenie, ktoré som neprítomnému pánovi Bugárovi a aj iným, aj pánovi Durayovi, povedal a teraz ho zopakujem aj vám, čo ste tu ostali sedieť: Prosím vás pekne, keď hovoríte o tom, že sa bojíte o stratu identity, tak vás prosím, všetkých vás kategoricky žiadam, priveďte sem do tohto parlamentu desať osôb, znižujem normu, päť osôb maďarskej národnosti zo Slovenska, ktoré boli za posledných desať rokov násilne poslovenčené a ktoré sa vzdali svojej maďarskej identity. Boli by hlúpi, keby to robili, keď žijú na juhu, pretože by stratili zamestnanie, boli by ostrakizovaní. Oni tam žijú, ani jeden občan maďarskej národnosti sa nestal Slovákom, pokiaľ, samozrejme, sa nepresťahoval trebárs do Žiliny, kde musel. Prosím vás pekne, neskresľujte túto reálnu situáciu o postavení maďarského jazyka na Slovensku. Veď to nezodpovedá realite a je to obyčajná demagógia a hľadanie nejakých úplne abnormálnych nadľudských práv, aké nemá nikto na svete.

  • Chcem poďakovať pánovi poslancovi Mészárosovi za jeho slová, pretože pred všetkými občanmi, dúfam teda, že pred všetkými občanmi, že sa to občan bude môcť dozvedieť, prezradil, že aj ak sa prijme tento zákon, tak to nebude dosť, budú nespokojní a vlastne sa nevyrieši nič. Upozorňujem, že toto pokladám za podstatu prejavu pána poslanca Mészárosa a som mu ešte raz za to veľmi vďačný.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku a poviem to, že táto diskusia by sa mohla volať aj "Ako dobehnúť občana Slovenskej republiky". Tu sa robí fingovaný súboj medzi poslaneckým návrhom SMK a vládnym návrhom zákona, pričom je dávno jasné, že tento súboj sa musí urobiť len preto, aby tí občania, ktorí ešte veria v politiku súčasnej vládnej koalície, mohli byť presvedčení, že sa prijala lepšia alternatíva, hoci už dnes je jasné, že prijatím takéhoto zákona sa budú ďalej len budovať, na týchto základoch sa budú budovať ďalšie požiadavky, budú prichádzať ďalšie novely, ktoré budú chcieť stále zvyšovať nadpráva jednej jedinej vyvolenej menšiny na Slovensku.

    Pýtam sa: Čo získa Slovenská republika takýmto riešením? "Ostudu", hanbu, hanbu na svete, pretože budeme prvým štátom, ktorý dá do rúk zbrane všetkých tým iredentistom, ktorí budú teraz týmto zákonom mávať a budú sa ho dožadovať vo svojich krajinách. Pekne nám poďakujú mnohé štáty. Možno že aj Francúzi, aj keď ide o veľký štát. Pekne prosím, porozmýšľajme, čo získa Slovenská republika, čo stratí Slovenská republika. Získame ďalší konflikt, otvorí sa ďalšia politická rana na Slovensku, budú sa vyrábať jazykové getá, preto už dnes sa tieto kroky naštartovali a týmto sa uzákoní tento stav.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mészáros,

    Slovania na území Bratislavy žili podľa najnovších archeologických nálezov z Dúbravky už v 6. storočí, v 7. storočí už mali na Devíne baptistérium, v ktorom krstili kresťanov, teda slovenčina tu znela už minimálne od 6. storočia, to ešte maďarčina znela iba v ussurijskej tajge, 10 tisíc km odtiaľ. Takže nehovorte, kto je tu autochtónny, pretože ste boli zrejme kŕmení nejakým historickým odvarom, ktorý podávali veľkomaďarskí šovinisti v učebniciach, ktoré tu dopravujú aj pre dnešné vaše deti z Budapešti, a to celkom neoprávnene.

    Vy ste si vylicitovali vo vašom vystúpení len to, čo bolo pre vás vhodné a výhodné z medzinárodných dokumentov, ale pozabudli ste na niektoré pasáže, ktoré sú dosť podstatné, pretože oproti právam menšín stoja aj práva väčšiny. A v článku 10 ods. 2 sa hovorí, že právo používať menšinové jazyky v úradnom styku sa zavedie len vtedy, ak to zodpovedá skutočným potrebám. A strany sa budú usilovať vtedy zabezpečiť, ak je to možné, podmienky, aby sa využíval menšinový jazyk v administratívnom konaní. Vy ste ani jeden skutočný dôvod, a neuviedol ho ani minister kultúry, ktorý sa občas rád tvári, že je proslovenským, ani jeden skutočný dôvod, prečo by sme mali mať aj maďarčinu povýšenú na druhý štátny a administratívny jazyk v tomto štáte. Nevidím dôvod, prečo by 10 % obyvateľov malo mať také isté výhody alebo prečo by sa 90 % obyvateľov malo prispôsobovať.

  • Vážený pán poslanec Mészáros,

    chcela by som sa dotknúť troch vašich vyjadrení. V prvom rade ste hovorili, že medzinárodné dokumenty hovoria o tom, že v štátoch, kde existujú menšiny, nebude sa im brániť, aby používali svoj vlastný jazyk. To je priamy váš citát. Myslím si, že ani u nás sa nebráni maďarskej menšine, aby používala svoj vlastný jazyk. Môže ho používať v domácom styku, na ulici, ba dokonca aj na úradoch, ak sa niekomu hnusí hovoriť s úradníkom po slovensky, tak nech si zoberie tlmočníka a pokojne môže svoj materinský jazyk používať.

    Ďalej ste hovorili, že zákon je potrebný na to, aby príslušníci maďarskej menšiny cítili, že ich identita nie je ohrozená. Žiadny zákon, pán poslanec, nemôže zabezpečiť to, aby nebola ohrozená identita tej-ktorej menšiny. Dôkazom toho je aj dnešné Maďarsko. V Maďarsku existuje zákon o národnostných menšinách, a napriek tomu v praxi sa absolútne neuplatňuje. A práve že prax je taká, že príslušníci slovenskej menšiny z roka na rok ubúdajú vďaka tomu, že sa vedie protimenšinová politika v Maďarsku. Ale u nás presne opačne. My sme síce zákon o používaní jazyka národnostných menšín nemali, ale od roku 1948 do dnešných dní počet príslušníkov maďarskej menšiny neustále stúpa. Ale za tieto isté roky počet slovenskej menšiny v Maďarsku klesol o 94,7 %. Čiže zákon vám nezaručí nič.

    No a už keď ste citovali ústavu a opierali ste sa o ústavu, tak ústava hovorí aj o tom, že výkon práv občanov patriacich k národnostnej menšine nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. A váš predložený návrh zákona by k diskriminácii slovenského obyvateľstva jednoznačne viedol, čiže chcete tým porušiť ústavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som sa pozastavila pri niektorých paragrafoch predlohy Strany maďarskej koalície, a to najmä tej, kde sa hovorí o používaní jazykov národnostných menšín vo verejnoprávnych a sociálnych službách.

    Myslím si, že je nereálna predstava podľa § 15, aby v štátnych verejnoprávnych inštitúciách na zmiešaných územiach odborníci, ktorí sú tam za štát nominovaní, boli povinní ovládať aj iný jazyk ako slovenský jazyk. Diskriminácia voči väčšinovému národu z tohto len tak trčí.

    Druhá vec, ktorú vám chcem dať do pozornosti, ako bývalá ministerka práce som sa často stretávala so štatistikami nezamestnanosti na zmiešaných územiach. Je mi to ľúto, že to musím povedať, ale týmto zákonom idete proti vlastnej mladej generácii. Absolventi stredných škôl z Dunajskej Stredy, konkrétne zo Zdravotnej školy, na ktorej som sa osobne bola pozrieť, sa nevedia zamestnať v iných okresoch, kde sa vyžaduje výlučne slovenčina, pretože nie sú v stave komunikovať s pacientom. To je len jeden príklad. Južné okresy ako zmiešané okresy, ktoré trpia na momentálny kolaps v poľnohospodárstve alebo zlú situáciu v poľnohospodárstve, aj tak nemajú veľkú šancu sa zamestnať vo vlastných okresoch. A nehovoriac o tom, že aj ich rekvalifikácia na iné povolania, ktoré by mohli uplatňovať, je znovu sťažovaná, alebo dokonca znemožňovaná kvôli maďarskému jazyku.

    Úrady práce veľmi ťažko pripravujú rekvalifikačné kurzy pre absolventov maďarských stredných škôl, ktorí by potom mohli získať iné povolanie, inú profesiu v inom jazyku ako v slovenskom jazyku. Prosím, domyslite to, pretože škodíte tým vašej mládeži, vaša mládež bude potrebovať sa zamestnávať nielen v okresoch Komárno, Dunajská Streda, prípadne v ďalších, ale mala by mať schopnosť a hľadať si prácu, nájsť si dobrú prácu aj v severných okresoch Slovenska, aj na západe Slovenska, aj kdekoľvek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril svoj názor na niektoré vyjadrenia pána poslanca. Ja si myslím, že občania maďarskej národnosti by sa mali konečne zbaviť rôznych ilúzií, ktoré vyplývajú z rozprávok a povestí o svojich predkoch, a prejsť k realite. Ono skutočne autochtónnym národom na území Slovenska, ale aj v Panónii boli Slovania a predkovia Slovákov. Kto to nechce pochopiť, tak skutočne je ignorant, diletant alebo už neviem, aký názov by som povedal. O tom, že tu boli Slovania, o tom svedčí dostatok písomných a archeologických dokladov. Tak si to už ráčte konečne uvedomiť. Skutočne, keď tu prišli vaši prapredkovia, my sme tu už mali školy, mali sme už určité kniežatstvá, určitú štátnu správu a vy ste sa skutočne tomuto všetkému učili. Dokonca ešte váš prvý kráľ Štefan sa školil a bol vychovávaný v kniežatstve v Nitre.

    Sťažovať sa na to, že máte obavy o autochtónnosť svojho jazyka, preboha, čo ešte viac chcete? Máte vzdelanie, slovenčinu sa učíte len ako cudzí predmet, máte kultúrne inštitúcie, tlač, priestory v rozhlase, v televízii, vydávate knihy, dokonca viac kníh v maďarčine ako v slovenčine. Čo sa bojíte? Alebo ste skutočne takí nechápaví, že vám ešte toto nestačí? Od Slovákov požadujete neustále prejavy dobrej vôle. Nečudujte sa, v priebehu spolužitia Slovákov s Maďarmi sme vždy na to doplácali my. Vždy!

    Tých nápadov na Slovensku a dokonca na náš slovenský štát bolo z vašej strany pomerne dosť. Nikto sa neospravedlňoval, nechcite, aby sme sa ospravedlňovali my. A konečne už začnite obhajovať, preboha, štát, na území ktorého žijete. Žijete na Slovensku, ak ste na to trošku pozabudli.

  • Pán poslanec Mészáros vystupoval ako právnik a jednoznačne ako príslušník národnostnej menšiny. Poviem len príslušník národnostnej menšiny, nie ako právnik a občan tohto štátu. Vysvetlím prečo.

    Hovorili ste, pán poslanec, o článku 12 ústavy, ktorý hovorí o rovnosti občanov pred zákonom, ale takisto ste vraveli len o právach a ochrane práv menšín. Z jedného pohľadu vás chápem, z druhej strany ak by ste sa skutočne cítili občanom tohto štátu, ktorý sa volá Slovenská republika, a boli voči nej lojálny, museli by ste hovoriť aj o povinnostiach menšín, opakujem, povinnostiach menšín a právach národa, štátotvorného národa na území vlastného štátu. O tom ste však nehovorili. Keď už nie ako lojálny občan, ale ako profesionálny právnik by ste mali vedieť, že sú Slováci diskriminovaní a nemali by ste to popierať. Ale niekedy národnosť víťazí nad profesionalitou. Považujete azda za prejav spolupatričnosti aj to, čo sa dialo napríklad na futbalovom turnaji v Györi, kde vaši spoluobčania maďarskej národnosti, aj naši vlastne, pretože žijú na území Slovenska, sú občanmi Slovenskej republiky, prišli zabalení do zástav Maďarskej republiky, pískali a správali sa neslušne pri slovenskej hymne a skandovali pri maďarskej hymne. Čiže kde sa oni cítia doma? Nepočula som, že by ste sa vy alebo niektorý z vašich kolegov o takýchto prejavoch znevažovania hymny štátu, ktorý im tak veľa dáva a tak málo od nich dostáva, aby sa niektorý z vás dištancoval alebo sa ospravedlnil alebo vystúpil a napomenul svojich spoluobčanov maďarskaj národnosti.

    A takisto napríklad mi tu chýba zasa predkladateľ, ale zrejme je to už normálny štýl práce tohto parlamentu a vlády, že si neváži nás ako poslancov, ale mali by ste sa nad tým zamyslieť, že si neváži ani vlastných koaličných poslancov, pretože nie je tu pán minister, nie sú tu podpredsedovia vlády takisto.

  • Ďakujem.

    Pán Dr. Mészáros, chtiac alebo nechtiac, zablúdil aj na teoretické pole jazykovedy, filológie. Dôvodil, že ak maďarčina nedostane v Slovenskej republike štatút úradného jazyka, prestane sa vyvíjať. Myslím si, že toto je osud každého menšinového jazyka. Zoberme si najpresvedčivejší príklad menšinového jazyka - slovenčiny v Maďarsku. Tá sa prestala vyvíjať už dávnejšie. Iné je nebezpečnejšie, podľa môjho názoru, aj z teoretického hľadiska. Prijatím navrhovaného zákona sa mení od základu jazyková situácia slovenského jazyka ako jazyka suverénneho národa, lebo sa mu redukujú, okliešťujú funkcie. To je fakt, ktorý nás musí zaujímať ako štátotvorný národ, lebo sme jeho sluhami.

    Preboha živého, musíme vedieť predsa, že slovenčina je výrazom naozaj národnej autochtónnosti Slovákov na tomto území a starostlivosť o rozvoj jazyka ako erbu slovenského národa musí byť dosť plná a dostatočná. Čiže nieže ohrozuje neprijatie tohto zákona maďarčinu, ale prijatie veľmi pravdepodobne ohrozuje vývoj slovenského jazyka. Toto je signál, pred ktorým by sme sa mali skloniť a za taký návrh jednoducho nehlasovať.

  • Hlas zo sály: Chýba minister.

  • Pán minister sa vypýtal. Prosil by som, keby ste rešpektovali jeho ľudskú potrebu, ktorú...

  • Hlasy a smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Mészárosa, ktorý hovoril, čo by podľa jeho názoru mal obsahovať zákon, ktorý kolegovia z maďarskej koalície predkladajú.

    Dovoľte mi, aby som ho doplnil v tom zmysle, čo nesmie obsahovať takýto zákon. Nesmie obsahovať povinnosť úradníkov slovenskej národnosti ovládať jazyky národnostných menšín. Ak by zákon takúto požiadavku obsahoval, znamenalo by to zákonný dôvod na uvoľnenie stovák úradníkov Slovákov zo zamestnania, čiže vlastne aktívnu maďarizáciu južného Slovenska. Zákon musí jednoznačne obsahovať zákaz publikovania inzerátov vyžadujúcich napríklad znalosť maďarského jazyka. Pripustenie tejto možnosti by znamenalo jednoznačnú diskrimináciu slovenských záujmov, teda záujemcov o prácu vo verejnej správe na slovenskom juhu. Znamenalo by to vlastne ďalšie vyľudňovanie slovenského juhu slovenským živlom. Ak by však tento váš návrh zákona bol prijatý, znamenalo by to, že musel by obsahovať povinnosť každého občana Slovenskej republiky dokonale ovládať úradný a štátny jazyk. A vlastne občianske preukazy by sa mohli vydávať mladým ľuďom až po preukázaní dostatočného ovládania slovenského jazyka. Proste akýkoľvek zákon o jazyku národnostných menšín prinesie do súčasného slovenského života a vlastne do súčasnej slovenskej spoločnosti nič iného len zmätok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Mészáros spomínal vo svojom vystúpení niekoľko rovín, ktoré boli veľmi zaujímavé. Samozrejme, že hovoril v pozícii, resp. vo vzťahu k vládnemu návrhu, ale aj vo vzťahu k návrhu poslaneckému a veľmi nástojčivo sa snažil predstaviť ako obhájca práv, jazykových práv všetkých menšín argumentom, že 20-percentná hranica je diskriminujúca preto, lebo mnohých občanov znevýhodňuje. Teda tých občanov, ktorí budú žiť v obciach, ktoré nedosahujú túto 20-percentnú hranicu. Istým spôsobom s tým možno súhlasiť. Ale len do tej miery, keby sme sa pozreli na túto vec naozaj tak, ako to prináleží, podľa mňa, aj právnikovi, pán poslanec Mészáros.

    Keď ste sa oháňali rovnosťou občanov, viete veľmi dobre, že rovnosť občanov v tomto smere vo vzťahu k jazyku by ste mohli dosiahnuť len dvomi spôsobmi. Buď teda tým, že by ste umožnili menšinám používať svoj jazyk bez udania akéhokoľvek percenta, to znamená všetkým menšinám. Znamenalo by to, že by vlastne úradníci na Slovensku museli ovládať 12 jazykov, čo je absolútny nezmysel, vy to viete veľmi dobre. A druhá možnosť je, aby sa v úradnom styku používal len štátny jazyk ako spojovací, komunikatívny prostriedok. A to je tá rozumná možnosť. Vy tú druhú odmietate ako diskrimináciu. A to už naozaj potom nerozumiem tomu, že sa tu chcete tváriť ako veľký obhájca práv menšín a ešte máte tú odvahu, že hovoríte o nejakej rovnosti občanov.

  • Vážený pán poslanec Mészáros,

    ja som si pozorne vypočul váš prejav, ktorý ste tu predniesli za poslanecký klub maďarskej koalície, nebudem to analyzovať, ale chcel by som povedať toľko, že v polovici vášho prejavu som začal mať určité obavy. Obavy v tom smere, že prerušíte vaše vystúpenie a pôjdete za dvere tejto rokovacej sály a vrátite sa sem s klincami, kladivom a maďarským štátnym znakom a začnete ho pribíjať vedľa slovenského štátneho znaku. Potom som mal znova obavy v ďalšej časti vášho prejavu, že sa znova vrátite so slúchadlami a každému poslancovi ich nasadíte na uši. Ja pevne verím, že vám bude mať kto zabrániť na Slovensku, aby sa takéto niečo na Slovensku stalo.

    Ďakujem.

  • Ako posledný prihlásený za kluby je za klub Strany občianskeho porozumenia pán poslanec Šlachta.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne a páni poslanci,

    budem veľmi stručný, ale patrím k tým, ktorí mali to šťastie a pochodili relatívne dosť veľký kus sveta. Pri týchto cestách som sa, samozrejme, nie raz stretol s problémom jazyka. Vo Švajčiarsku, presnejšie v kantóne Ticino, som sedával za stolom v jednej rodine, kde sa komunikovalo v štyroch jazykoch. Vo Fínsku nás dizajnéri informovali o tom, aké problémy im robí to, že na práčke musí byť "vypnuté" aj "zapnuté" napísané fínsky aj švédsky. Laponci za polárnym kruhom hovorili fínsky, švédsky a prirodzene laponsky. Nejde však o to, že všetci títo ľudia vedeli viac rečí. Ide o samozrejmosť, s akou komunikovali v tom či onom jazyku. Ubezpečujem vás, že ani pre jedného z nich problém jazyka národnostnej menšiny či väčšiny neexistoval. Prvoradou bola snaha porozumieť si a pochopiť toho druhého.

    Naša Európa je územím, v ktorom sa hovorí mimoriadne veľkým množstvom rozličných jazykov. Chceme v nej všetci nielen žiť, ale žiť pod jednou strechou. Chceme v nej sa vzdelávať, obchodovať, pracovať. Cieľom väčšiny z nás v tomto parlamente je, myslím, naša budúcnosť v zjednotenej Európe. Som hlboko presvedčený, že sme poslednou generáciou v Európe, ktorú ešte delia každých pár kilometrov hranice. Som tiež presvedčený o tom, že je našou povinnosťou pripraviť našim deťom čo najschodnejšiu cestu do tejto budúcej Európy bez hraníc. Touto cestou však nie je vyvolávanie duchov 19. storočia, duchov nenávisti, šovinizmu a nacionalizmu. Preto vás prosím, aby ste aj dnes skúsili vidieť problém zákona o jazykoch národnostných menšín z nadhľadu budúcich Európanov.

    Pani ministerka, alebo exministerka Slavkovská hovorila o rozdiele medzi Slovákmi a Američanmi. Tak, ako sú Američania hrdí na to, že sú Američanmi, ja som rovnako hrdý na to, že som nielen Slovák, ale že som aj Európan. Dnešní študenti našej školy, a to musím povedať, tak slovenskej, ako i maďarskej národnosti sa už pohybujú v Európe ako doma a vedia sa aj medzi sebou dohodnúť anglicky alebo nemecky. Nepochybujte o tom, že ich deti o 10 - 15 rokov sa budú nad problémom, ktorý teraz tu riešime, usmievať. Je to prirodzený vývoj a snaha zabrániť mu je nezmyselná.

    Nechápte to, prosím, ako vzdávanie sa slovenského jazyka, národnej či kultúrnej identity. To je, samozrejme, celkom iná téma. Väčšia časť Európy však dnes už funguje úplne, úplne inak ako pred 10 či 20 rokmi, treba sa len o tom presvedčiť. To sa, samozrejme, nedá sedením za pecou, nedá sa to bez poznania cudzích jazykov, nedá sa to bez snahy pochopiť aj potreby tých občanov Slovenskej republiky, pre ktorých materinský jazyk nie je slovenský a ktorí majú zákonne právo, aby v jazykovo zmiešaných oblastiach mohli využívať svoj jazyk aj v styku s orgánmi verejnej moci.

    Sedia tu medzi nami viacerí, ktorí presviedčajú národ, že ho chcú ochrániť pred amerikanizáciou, maďarizáciou, pohanským západom či iným nebezpečím. Títo by najradšej ohradili Slovensko vysokým múrom. Ten múr však potrebujú len oni, aby sa mohli presviedčať, akí sú úžasní. Sú to ľudia, ktorí sa v skutočnosti boja konfrontácie so svetom, ktorí uznávajú len svoje hodnoty a svoju hierarchiu hodnôt a nedokážu byť rovnocennými partnermi iným.

    Apelujem na obidve strany. Nejde o to, či naši spoluobčania budú mať možnosť na miestnom úrade hovoriť slovensky, rusínsky, poľsky či maďarsky, ide o oveľa viac. Ide o budúcnosť našich detí v spoločnej Európe, ide o budúcnosť Slovenska. Preto starostlivo zvažujte pre a proti. Náš klub Strany občianskeho porozumenia práve kvôli myšlienke porozumenia podporuje predložený vládny návrh, pričom nevylučujeme jeho prípadné ďalšie skvalitnenie na základe výsledkov konštruktívnej diskusie v tejto snemovni.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca je sedem faktických poznámok siedmich pánov poslancov.

    Prvý pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec,

    prekvapuje ma, že tvrdíte to, že ste Slovák a cítite sa byť Slovákom, pretože som čítal váš veľmi zaujímavý rozhovor, v ktorom deklarujete, že vaším hlavným mestom bola, je a bude Praha. Tak to je dosť kuriózne. Druhá vec, tých štátov som precestoval nemálo aj ja, ale nestretol som sa s tým, že by v Británii bola waleská keltčina úradným jazykom a bolo by možné sa ňou dohovoriť v celej Veľkej Británii. Nestretol som sa v Nórku alebo vo Fínsku s tým, že by lapončina bola v takej istej pozícii. A ten váš príklad so Švajčiarskom je mimoriadne bokom, pretože Švajčiarsko nie je jeden kompletný štát, ale je to združenie, voľné združenie 22 kantónov. To je konfederácia. Každý kantón má svojprávnosť a sú voľne spojené. Takže tam neexistuje nielen jediný štátny jazyk, tam neexistuje dokonca ani ministerstvo zahraničných vecí, ak o tom neviete. Takže, prosím vás, používajte tu príklady, ktoré sú také, že sú porovnateľné so Slovenskou republikou a slovenským štátom, a nie je to, čo je úplne bokom.

  • Vážený pán poslanec Šlachta,

    mňa teší, že sa vaši študenti dohovoria navzájom aj po nemecky alebo anglicky, lebo aj naši študenti sa dohovoria na právnickej fakulte, ba dokonca im objednávame z času na čas, ako nám to peniaze dovolia, aj profesorov zo zahraničia, ktorí im prednášajú po anglicky alebo francúzsky, alebo španielsky. Ale nechápem absolútne váš zmysel pre porozumenie, prečo chcete Slovensko, a teda nás Slovákov viesť do zjednotenej Európy cez Budapešť.

  • Pán poslanec Slaný, choďte telefonovať von.

  • Nevidím dôvod, prečo by, ak vy hovoríte o vyšších vznešených ideáloch európanstva a vzájomného porozumenia, nevidím dôvod, prečo žiadate iba od nás, Slovákov, porozumenie pre to, aby sme povýšili maďarčinu na druhý štátny a úradný jazyk na Slovensku a možnože aj na svetový, prečo nežiadate to isté, tú istú dávku tolerancie a znášanlivosti a pochopenia aj pre tých poslancov, ktorí sedia pod vami, teda poslancov maďarskej koalície, ale ste taký voči nim ústretový. Zrejme asi to vaše európanstvo má jednofarebné videnie. Vidíte iba požiadavky alebo potreby iných voči Slovensku. Nehnevajte sa, ja viem o tom, že aj také štáty európansky sa tváriace ako Francúzsko odmietli používanie regionálnych, alebo povyšovanie regionálnych jazykov na úroveň francúzštiny. Obdobne hovoril pán Hofbauer o Anglicku, obdobne by sme mohli hovoriť o Spojených štátoch amerických a ďalších svetoobčiansky tváriacich sa krajinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcel by som naznačiť, že pán poslanec Šlachta v podstate buď je nedôsledný vo svojom myslení, alebo je to pokrytectvo. Vezmime si prvý príklad. Tu v tejto snemovni sa ohradil proti tomu, keď ja som oslovoval pánov poslancov z kruhov opozície ako priatelia, povedal, ja rozhodne som síce Lipták, ale nie som priateľ pána Húsku. Tak ja si myslím, že jeho veliká netolerancia ku všeobecnému oslovovaniu, k hľadaniu komunikačných vzťahov je v hlbokom rozpore s tým, čo predtým hovoril. To znamená, nerobte tu pokrytcov, nerobte veľkorysé odstraňovanie hraníc, keď ide v podstate len o posúvanie národnostných a etnických hraníc. A všetky tie hry okolo toho sú také, že nám iba sľubujete, že budúca Európa, to bude v podstate Európa bez hraníc a, samozrejme, aj bez etnických hraníc.

    Ale, vážení, ak vy sa cítite vykorenení, tak nerátajte s tým, že sa cítia všetci ostatní. Ale ani hegemóni sa necítia vykorenení, lebo aj tí to robia práve kvôli tomu, aby posúvali hranice vo svoj vlastný prospech. Takže dávajte pozor a nedávajte nám rady, ako sa máme do budúcej Európy pripravovať. Áno, máme svoje imunitné systémy, ale nie z dôvodov menejcennosti. Máme ich preto, lebo každý živý a zdravý orgán má svoje imunitné systémy.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    nie z kolegiálnej slušnosti, ale z hlbokého presvedčenia si veľmi vážim slová pána kolegu Štefana Šlachtu a stotožňujem sa s nimi. Bol by som veľmi šťastný, ak by sme si spoločne uvedomili, že pre občanov tohto krásneho štátu urobíme viac činmi, a nie populistickými vyjadreniami, ktoré s názormi európskych demokraticky zmýšľajúcich politikov nemajú nič spoločné. Nielen slová a búchanie sa do hrude, ale konkrétne činy, a tým aj podpora tohto európskeho legislatívneho štandardu v tejto oblasti dostane Slovenskú republiku do prosperujúcej Európy. Podporujem vládny návrh tohto zákona, aj prípadne jeho skvalitňovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja mám k vystúpeniu pán poslanca Šlachtu len tri poznámky. Myslím si, že je naozaj skvelé, ak študenti pána Šlachtu sa dohovoria medzi sebou aj nemecky, aj anglicky, ale chcem sa ho spýtať, či si nemyslí, že by bolo prinajmenšom žiaduce, aby sa, keďže ako už spomínal, že ide o študentov jednak aj slovenskej národnosti, aj maďarskej národnosti, keby sa títo študenti dohovorili medzi sebou prípadne aj v slovenčine, pretože slovenčina je štátnym jazykom v tomto štáte a oni sú občanmi Slovenskej republiky.

    Druhá poznámka. Pán poslanec, keď ste tu hovorili, čo je demokratické, čo je európske a kto je vystrašený, kto sa nechce s kým konfrontovať, myslím si, že by ste sa mohli uchádzať o poradcu v jazykových právach, napríklad v Spojených štátoch amerických, kde, ako viete, žije veľká skupina hispánskeho obyvateľstva a pokiaľ dobre viem, nie je možné ani v jednej časti Spojených štátov v úradnom styku používať španielčinu. Takže, pán poslanec, mali by ste sa trošku hamovať vo svojich obvineniach, kto sa koho bojí a kto sa bojí akej konfrontácie. Viete veľmi dobre, že v roku 1996, darmo sa tam bráni váš kolega, v roku 1996 bol práve v Spojených štátoch ustanovený zákon, ktorý hovorí, že úradným jazykom je tu angličtina, ak bude viac času, vám tu budem z neho aj citovať a trošku ozrejmím to, prečo o tom hovorím.

    A už na záver len jednu poznámku. Veľmi ma mrzí, keď ste tu už spomínali ten príklad Fínska o tom, ako vo Fínsku na automatických práčkach sú nápisy aj vo fínčine, aj vo švédčine, že - a keď ste už spomínali aj tých Laponcov, škoda, že ste nám nepovedali, ako majú automatické práčky označené Laponci.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Šlachta,

    mňa vaše vystúpenie veľmi prekvapilo. Vy ste totiž miešali hrušky s jablkami. A ja budem argumentovať prečo. Dúfam, že moje vyjadrenie nikto nebude považovať za komunistické vyjadrenie, keďže nikdy som nebola členkou Komunistickej strany.

    Po prvé, dávali ste vzor, Američania sa cítia byť Američanmi. Áno, ale zabudli ste povedať, že v Spojených štátoch amerických každý musí ovládať angličtinu, nie je prípustný iný úradný jazyk. A pani Hillary Clintonová sa dokonca vyjadrila, že nemôžu si dovoliť vychovávať v menšinových jazykoch, pretože toto by bola výchova občanov druhej kategórie. Toto ste si nepovšimli, pán poslanec Šlachta? Ďalej ste sa pasovali za Európana. Mám otázku: Sú Francúzi Európanmi? Áno, sú. Potom prečo sa dištancovali od charty regionálnych jazykov? Prečo ju považujú za protiústavnú? Prečo napriek tomu, že minister zahraničných vecí Francúzska túto chartu podpísal, pro domo je jednoznačné stanovisko, že parlament túto chartu menšinových jazykov nepodporí a navyše Charta regionálnych a menšinových jazykov je vo Francúzsku považovaná za protiústavnú. Pán poslanec, chcete povedať, že Francúzi sa necítia byť Európanmi? Ja si myslím, že nie. Preto jednoznačne trvám na tom, že miešate hrušky s jablkami...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    človek už pomaly ani nie je prekvapený ani takými vyjadreniami, ako mal vysokoškolský pedagóg. Skutočne človek musí byť smutný, že máme takýchto učiteľov, ktorí vychovávajú našich ľudí k euroobčianstvu, k svetoobčianstvu, ale zabúdajú na to, kde vyrástli. Pritom je skutočne často zaujímavé, že títo ľudia, ktorí sa takto tvária, im ešte často trčí slama z čižiem z vidieka, v ktorom vyrástli. Ja si myslím, že aj keď bude Európa integrovaná, zostanú ľudia hrdí na svoje územie, na svoje krajiny, na svoje štáty, v ktorých boli. Skutočne človek sa nemôže čudovať, že absolventi vysokých škôl sa naozaj často naozaj správajú ako svetoobčania, potom zabudnú na to, odkiaľ prídu. Ale keď sa vrátia, oni sa potom veľmi rýchlo vracajú domov a zistia s potešením alebo s hrôzou, že predsa len doma je lepšie ako všelikde inde ten horký chlieb.

    Ja som presvedčený o tom, že bol najvyšší čas, aby Slovenská republika vznikla, aby sa osamostatnila. Vy ste to neurobili, vy ste sa toho báli. Vy ste ani týmto ľuďom nedôverovali, lebo ste chceli byť svetoobčania. Ale na to ste zabudli, že v minulom storočí zo Slovákov sa rozširovali počty Maďarov, Čechov, Američanov, Kanaďanov, Francúzov, Belgičanov a čo ja viem koho ešte. Nakoniec keď zoberieme štatistiku, ešte pred 100 rokmi v Uhrách bolo Maďarov menej ako iných národností a pozrite sa ešte na výsledky, aké sú teraz. V Maďarsku je znižovanie počtu obyvateľov už niekoľko desaťročí. Samozrejme, oni potrebujú pomaďarčovať, potrebujú volať ľudí z Rumunska, áno, emigráciu z Rumunska ste podporovali, lebo sa zvyšovali vtedy počty. A to isté bolo aj v Českej republike. A pozrite sa, je najvyšší čas, aby sa Slovensko osamostatnilo, aby sa budovalo, aby rástlo. A skutočne sa...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, to boli faktické poznámky k poslednému vystúpujúcemu pánovi poslancovi Šlachtovi, ktorý vystúpil za klub Strany občianskeho porozumenia.

    Teraz prečítam poradie, v akom sa prihlásili páni poslanci do rozpravy k týmto návrhom zákonov: páni poslanci Šepták, Tóthová, Kotian, Zelník, Engliš, Ballek, Tkáč, Brňák, Moric, Weiss, Benčat, Malíková, Slobodník, Húska, Drobný, Hofbauer, Kvarda, Švantner, Zlocha, Dolníková, Jarjabek, Keltošová, Baco, Nagy, Andrejčák, Cabaj, Binder, Cagala, Cuper, Gašparovič a Sitek s tým, že pán poslanec Zelník prosil o možnosť zmeny poradia namiesto pani poslankyne Malíkovej, takže v poradí ako štvrtá vystúpi pani poslankyňa Malíková a v poradí ako dvanásty pán poslanec Zelník. S touto zmenou budeme pokračovať ďalej v rozprave.

    Pán poslanec Orosz.

  • Hlasy v sále.

  • Preto zvoním, lebo bude prestávka na večeru, aby som to mohol povedať všetkým poslancom.

    Pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Belohorská a pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    V mene troch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby sa v ďalšom priebehu rečnícky čas na vystúpenie rečníka skrátil na 10 minút.

  • To je jeden procedurálny návrh. A druhý procedurálny návrh, aby sme dnes pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi ma to mrzí, že vám to musím povedať, doteraz som bola presvedčená o tom, že vediete dosť nezávisle tieto schôdze. Teraz ale prosím, keby ste si na chvíľu odišli aj vy oddýchnuť a zverili ste vedenie schôdze niekomu inému, pretože tentoraz vám chcem povedať, že ste si s nami trošku zamanipulovali. Najprv ste zazvonili, lebo ste veľmi dobre vedeli, že budete potrebovať hlasy k niečomu, na čom ste sa predtým dohodli.

  • Šum v sále a hlasy.

  • Ešte raz znovu hovorím, veľmi ma to mrzí, lebo keby bol dal pán poslanec Orosz ten návrh predtým, ako ste vy zvonili, tak to beriem za nezávislé vedenie. Ešte raz - mrzí ma to.

  • Ďakujem.

    Mám procedurálny návrh nasledujúceho znenia: Pokiaľ poslanec v diskusii vystúpi k obom legislatívnym predlohám, jeho čas bude nie 10, ale 20 minút na vystúpenie, čo znamená 10 minút ku každej legislatívnej predlohe.

  • Hlasy a šum zo sály.

  • Pán predsedajúci,

    v mene dvoch klubov SNS a HZDS v zmysle § 66 rokovacieho poriadku ods. 4 žiadam o bezodkladné zvolanie politického grémia.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja mám v podstate ten istý návrh ako pani poslankyňa Tóthová. Prerokúvame dva návrhy zákonov. Desať minút je málo. Preto navrhujem, aby sme mali minimálne dvadsať minút, pokiaľ sa poslanec vyjadrí k obidvom návrhom zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sme rokovanie dnešnej schôdze skončili o 21.00 hodine.

  • Pán predseda a pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby ste zvolali okamžite politické grémium, na ktorom by sa okamžite prerokovala skutočnosť, že v tomto parlamente vládna koalícia neustále zneužíva svoje postavenie väčšiny. Neustále nás núti k protiparlamentným zvyklostiam rokovať o bezvýznamných otázkach pre tento národ celú noc, a o zásadných ekonomických otázkach sa nehovorí, nerokuje. Sociálne problémy takisto sa neriešia. A my sa tu zaoberáme absolútne bezvýznamným problémom, ako povýšiť maďarčinu na druhý štátny a úradný jazyk v tomto štáte.

  • Pani poslankyňa Tóthová ešte raz.

  • Chcela som len povedať, že ste mi nedali možnosť odôvodniť môj návrh. Vypli ste ma.

  • Ja som vás nevypol, pani poslankyňa.

  • Ja som sa tiež nevypla. Totiž podľa rokovacieho poriadku môžete k návrhu skrátiť rozpravu najmenej na desať minút. Ide o dva návrhy. To znamená, že v zmysle rokovacieho poriadku ten, kto bude vystupovať k dvom návrhom, môže mať minimálne dvadsať minút, pán predsedajúci. V tom je ratio môjho návrhu. Inak porušíte rokovací poriadok.

  • Ja som sa chcela iba pripojiť k tej požiadavke pani Malíkovej, keďže spomínala náš klub. Takže potvrdzujem, že aj náš klub je za tento návrh.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale to musí druhý klub potvrdiť. To sa nedá len tak.

  • Ja žiadam, pán podpredseda, aby sa určil aj čas, dokedy budeme rokovať. To neznamená, že chcete od nás zase, aby sme tu boli do štvrtej ráno. Sú tu aj ďalšie dni. Je tu ďalší týždeň. A keď sa pozriete na harmonogram toho, čo máme prerokovať, tak treba pristúpiť na to, čo povedal pán predseda pri minulom prípade - do deviatej večer a koniec. Nebudeme tu celú noc sedieť.

  • Pán poslanec, odznel taký návrh, aby sme rokovali do 21.00 hodiny, ktorý podal pán poslanec Jarjabek. Budeme o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci, jednoducho je chrapúnstvo chcieť rokovať, pretože...

  • Vypnite pána poslanca Hofbauera.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odznelo niekoľko procedurálnych návrhov. Odporúčam, aby sme hlasovali o prvom, ktorý podal pán poslanec Orosz v mene troch poslaneckých klubov. Navrhuje skrátiť rozpravu o prerokúvaných bodoch programu na desať minút.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Druhý v poradí podala procedurálny návrh pani poslankyňa Tóthová, s ktorým sa stotožnil...

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Pán poslanec Orosz dal návrh, aby sme dnes rokovali po 19.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Tretí procedurálny návrh v poradí podala pani poslankyňa Tóthová, s ktorým sa stotožnil aj pán poslanec Zlocha, ktorá navrhuje v prípade, ak niektorý z pánov poslancov chce v rozprave vystúpiť k obidvom predloženým bodom programu, aby sa limit desať minút zdvojnásobil. Teda aby tento pán poslanec mohol v rozprave vystúpiť v časovom rozmedzí dvadsiatich minút.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ako ďalší v poradí podal procedurálny návrh pán poslanec Jarjabek, ktorý odporúča, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán poslanec Slobodník, tým sme vlastne schválili aj váš procedurálny návrh.

    To boli všetky návrhy, ktoré boli podané.

    Pán predseda zvoláva poslanecké grémium hneď teraz.

    Vyhlasujem hodinovú prestávku na večeru. Budeme pokračovať o 18.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze rozpravou. Tí, ktorí sa prihlásili písomne, boli oznámení, v akom poradí budú vystupovať.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby zaujali miesto. Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, prestaňte diskutovať.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

    Chcem na úvod upozorniť, že sa pokazilo hlasovacie zariadenie, čiže ak bude nejaké hlasovanie, budeme to musieť urobiť sčítaním hlasov cez skrutátorov.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta, vystupuje pán poslanec Šepták ako prvý písomne prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Rozmýšľam o tom, či ako poslanec Národnej rady nedám procedurálny návrh, aby ste zvolali pánov poslancov, pretože vidím, že najväčšia časť poslancov SDK tu chýba.

  • Nech sa páči, pán poslanec, vystupujte.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán minister...

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, nediskutujte, ani vy, pán poslanec Šepták. Keď ste sa prihlásili do diskusie, všetko je v súlade s rokovacím poriadkom.

    Nech sa páči, vystupujte.

  • Ja som doteraz čakal na to, aby som vôbec mohol vystúpiť, takže neviem, či pán Mikloško hodinu čakal a na koho čakal, ale určite nie na mňa.

    Dovoľte mi povedať pár myšlienok k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275).

    Dnes sme v parlamente prikročili k prerokovaniu toľkokrát na verejnosti pretriasanému zákonu o používaní jazyka menšín. Základnou otázkou tohto zákona je spor okolo článku 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii ostatného obyvateľstva." Hypoteticky s veľkou pravdepodobnosťou sa dá povedať, že ak by sa vylúčila povinnosť Slováka úradníka, primátora, poslanca obecného zastupiteľstva ovládať menšinový jazyk, Slovák je na svojom území vlastného štátu diskriminovaný a takto poňatý zákon je vlastne protiústavný.

    Nedávno sa novelizoval takzvaný školský zákon, ktorý zaviedol povinnosť dvojjazyčnej prípravy pre učiteľov jazykovo zmiešaných škôl. Je to nevídaná diskriminácia učiteľov, ktorí sa musia učiť menšinový jazyk vo svojom štáte. Inak sú odkázaní na ústup, alebo dokonca odchod zo školských služieb. Ak by sa táto zásada prijala aj na úradoch, znamenalo by to prijímanie len tých zamestnancov, záujemcov o zamestnanie, ktorí ovládajú menšinový jazyk. To vyvolá chaos, veľké problémy a migráciu Slovákov, ktorí už teraz odchádzajú z juhu Slovenska, lebo nechcú, aby sa ich deti učili po maďarsky. Nehovoriac o tom, že napomáhame slovenským Maďarom vytvoriť jazykové geto a zároveň z nich samých druhoradých občanov, ktorí nenájdu uplatnenie v iných častiach Slovenska. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Slovenských Maďarov nebude nič viesť k tomu, aby ovládali slovenský jazyk ako jazyk štátotvorného národa.

    Slovenská republika v júni 1995 podpísala Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a v novembri toho istého roku Národná rada prijala zákon o štátnom jazyku. Dovoľte mi, dámy a páni, zacitovať z časti dôvodovej správy k článku 10 ods. 2 rámcového dohovoru: "Existenciu skutočnej potreby stanovuje štát na základe objektívnych kritérií. Používanie menšinového jazyka nesmie v žiadnom prípade negatívne ovplyvniť alebo vplývať na postavenie úradného jazyka." Je veľmi zarážajúce, keď sa Slovákom neustále podsúva myšlienka, že tento zákon musíme mať, lebo je to posledná podmienka na prijatie do Európskej únie. Na perách mám úsmev, lebo ako ekonomicky vzdelaný človek viem, že o vstupe do Európskej únie budú rozhodovať hlavne ekonomické faktory, ktoré musí Slovenská republika spĺňať, aby sa s ňou vôbec začalo počítať a až potom v rozmedzí rokov 2005 až 2010. Čiže namieste je otázka: Potrebuje Slovensko tento zákon? Myslím si, že na toto sa musíme spýtať obyvateľov Slovenskej republiky v referende. A práve z toho dôvodu iniciuje Slovenská národná strana, HZDS a Matica podpisovú akciu na vypísanie referenda o potrebe zákona o jazykoch menšín.

    Dámy a páni, akoby na Slovensku neboli ani iné problémy, myslím hlavne ekonomického charakteru. Nie sú peniaze na nič a my tu riešime jazykový problém. Hospodárstvo nemá vládnu koncepciu rozvoja, problémy sa riešia nekoncepčne ad hoc a podnikateľom, ktorí sú tvorcami zamestnanosti, skôr hádžeme polená pod nohy, ako by sme im mali pomôcť minimálne v daňovej sfére, a to znížením daňového zaťaženia, aby sa vôbec oplatilo podnikať.

    Keď hovorím o ekonomickej stránke, nedá mi nepovedať v súvislosti s týmto zákonom o ďalších nákladoch, ktoré zaplatia všetci daňoví poplatníci na Slovensku. Zákon bude mať dosah na štátny rozpočet, pričom kompetentní vládni činitelia nevedia definovať v akej výške. Náklady si vyžiadajú najmä preklady dokumentov i samotní tlmočníci. Zaujímavosťou v tomto parlamente je ten fakt, že ani ústretoví poslanci vládnej koalície nie sú ochotní do menšinového jazykového zákona zahrnúť všetky jednostranné želania poslancov maďarskej koalície, ktoré, samozrejme, vôbec neberú ohľad už i na dnes kritické postavenie Slovákov na juhu, v južných územiach našej vlasti.

    Dôkazom anomálie v Národnej rade je to, že poslanci maďarskej koalície predložili paralelne s vládnym návrhom svoj vlastný návrh, ktorý žiada ešte viac vymožeností. Pán podpredseda Národnej rady Bugár túto situáciu opísal takto: "Na jednej strane sú záujmy SMK a na druhej strane stoja SDK, SOP a SDĽ." Ja k tomu dodávam, SDK a SOP a SDĽ nanucujú menšinám zákon, ktorý sami nechcú. To je neuveriteľné! Prečo maďarská koalícia predložila svoj návrh a aké výhrady má k vlastnému návrhu, povedal prednedávnom pán poslanec Nagy. Citujem zo Zmeny 25 z roku 1999: "Vládny návrh zákona o jazyku menšín hovorí iba o tom, že predstavitelia národnostných menšín iba za istých podmienok majú možnosť používať vo svojej obci svoj jazyk. Nehovorí o tom nič, že ako sa majú správať úradníci v obci, nehovorí o tom nič, že ako sa majú správať úradníci a občania na okresnej úrovni v úradoch, nedajbože, na úrovni kraja, kde predstavujú isté percento, a už vôbec nikoho nezaujíma, že či sa občan napríklad môže obrátiť na taký vysoký vzácny úrad, ako je prezidentský úrad vo svojom materinskom jazyku. Alebo, nedajbože, vo volebnom akte by nemohol hlasovať napríklad dvojjazyčným textom volebného lístka." Koniec citátu. Som presvedčený, že nemusím komentovať tieto slová pána poslanca za maďarskú koalíciu.

    Myslím si, že všetci tu prítomní páni a dámy poslanci sa zamyslia a pochopia, že tento zákon je len začiatok. Tlak bude silnieť hlavne zo zahraničia preto, lebo politici maďarskej koalície nebudú spokojní, pokiaľ nebude na južných územiach minimálne autonómia. Odvíja sa to, samozrejme, od silnej maďarskej zahraničnej loby. Chcem upozorniť koaličných poslancov, aby si uvedomili váhu tohto zákona a hlavne svoju vlastnú zodpovednosť voči slovenskému národu a Slovensku. Veľkorysosť voči požiadavkám maďarskej koalície znamená pre Slovákov na juhu povinnosť naučiť sa po maďarsky, inak nebudú mať žiadnu, podčiarkujem, žiadnu perspektívu ani šancu si nájsť doma zamestnanie.

    Dámy a páni, dovoľte mi povedať pár viet, prečo Slovenská národná strana hovorí hlasné nie tomuto zákonu o používaní jazyka menšín.

    1. V žiadnom štáte Európskej únie podobný zákon neexistuje.

    2. Práva našich národnostných menšín sú v rámci Európy nadštandardné.

    3. K otázke menšín používajú politici Európskej únie pre Slovensko iné kritériá ako pre ostatné štáty.

    4. Hovoríte, dámy a páni z koalície, že tento zákon sľúbila Mečiarova vláda. Prečo sa dnešná koalícia v tomto jedinom prípade skryla za Mečiara, keď všetky iné rozhodnutia minulej vlády boli odmietnuté?

    5. Nielen väčšina musí akceptovať menšinu, ale aj menšina väčšinu. Ak nelojálna menšina získa nadpráva, stane sa faktorom vážnej vnútroštátnej nestability.

    6. Prijatie tohto zákona uzatvára maďarskú menšinovú komunitu pred slovenskou väčšinou, a tým dochádza k vyhýbaniu sa komunikácii v slovenčine.

    7. Celý štát sa stal rukojemníkom jednej menšiny z dôvodu, že ak nebude prijatý tento zákon, Slovenská republika bude mať zablokovaný vstup do Európskej únie.

    8. Jazyková suverenita na svojom štátnom území je súčasťou štátu, suverenity a všetky štáty sveta si ju starostlivo strážia.

    9. V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby bola maďarčina na Slovensku povýšená na druhý administratívny jazyk.

    To bolo, dámy a páni, len pár bodov, prečo Slovenská národná strana bude hlasovať proti vládnemu, ale aj proti poslaneckému návrhu zákona o používaní jazyka menšín.

    Mám tu ešte značné množstvo štatistických údajov, ktoré hovoria, akým spôsobom prudko klesá menšina Slovákov žijúcich na maďarskom území. Ďalej akým spôsobom je zabezpečená ich výučba v slovenskom jazyku a akým spôsobom má naša maďarská menšina zabezpečené možnosti na Slovensku byť vyučovaná vo svojom vlastnom materinskom jazyku. Ale keďže mám 16 sekúnd, skončím iba jedným citátom pána podpredsedu Bugára z týždenníka Extra 25: "Nech nikto neočakáva, že budeme benevolentní!"

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Mikloško, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško a posledná pani poslankyňa Kolláriková.

  • Pán poslanec Šepták povedal vo svojom vystúpení vetu "Ja ako človek s ekonomickým vzdelaním", chcel tým povedať, že minulý týždeň dokončil vysokú univerzitu ekonomickú a budúci týždeň má promócie. Dovoľte mi, aby som mu v mene poslaneckého klubu KDH úprimne zablahoželal.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja som sa iba chcel pripojiť za klub HZDS k želaniu alebo blahoželaniu pána poslanca Mikloška.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, aj vy sa pripojíte?

  • Ja sa nepripojím, pretože my sme mu už v našom kruhu zablahoželali.

  • Prepáčte, pani poslankyňa.

    Pán poslanec, vy ste ešte nedokončili?

  • Ja v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko chcem zagratulovať aj najkrajšej dáme tohto parlamentu Dianke Dubovskej k meninám.

  • Hlasy v sále.

  • Ale no, dnes je najkrajšia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Ja plne súhlasím s kolegom predrečníkom Šeptákom, že súčasná situácia je taká, netreba sa zaoberať tým, čo nie je podstatné. Podstatná je teraz ekonomická situácia u nás na Slovensku. V prvom rade by sme mali riešiť ekonomickú situáciu, aby občania počnúc dnešným dňom neniesli to ťažké bremeno, ktoré na nich padlo. Preto by sme mali sústrediť všetky sily skutočne na vyriešenie týchto pre štát, a teda aj pre občana veľmi, veľmi dôležitých potrieb. Preto nemali by sme sa týmto zákonom zaoberať. Mrzí ma, pán predseda, že vy ste ma zastavili, keď som vystupovala v skrátenom konaní. Ja som vedela, prečo do toho vsúvam aj tú ekonomickú časť, pretože tým som vlastne chcela zdôvodniť, prečo dávam návrh na to, aby tento návrh zákona v skrátenom konaní nebol. A mrzí ma to.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

  • Pán predseda, iba na nátlak ženskej časti nášho klubu chcem sa opraviť, nechcel som povedať najkrajšej, ale najmladšej.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Kotian.

    Vidím, že páni poslanci a pani poslankyňa sa dobre navečerali, majú dobrú náladu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    vo svojom vystúpení sa budem venovať len vládnemu návrhu, a to z toho dôvodu, že vystúpenie bolo skrátené na 10 minút, a pokiaľ budem mať možnosť, a to verím, že tá možnosť musí byť podľa rokovacieho poriadku, sa ústne prihlásim do diskusie k návrhu poslaneckému.

    K vládnemu návrhu mám ako prvú takúto pripomienku:

    Po prvé, nebola k nemu žiadna diskusia. Ja si myslím, že tu dochádza k porušeniu ústavy, článku 26, pretože neboli ani informácie. Naši občania majú právo na informácie, majú právo, aby dostali v dostatočnom predstihu informáciu o takomto dôležitom zákone. Ďalej všetky vystúpenia, ktoré spomínali, že vláda Vladimíra Mečiara takýto zákon sľúbila prijať, už som povedala, takýto zákon sme nesľúbili prijať, pretože tento zákon nie je zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale o používaní jazyka vo všeobecnosti, pričom skutočne tú všeobecnú rovinu celkom nepokrýva a je to vstupné antrée pre ďalšie novelizácie, ktoré budú práve sa dovolávať nadpisu toho zákona, že je o používaní jazyka vo všeobecnosti a všeobecnosti toho nerieši.

    Po druhé, tento zákon ja odmietam preto, že je to zákon nie o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale o úradovaní v menšinovom jazyku. Je to nadpráca tejto vládnej koalície, o ktorú ju nikto nežiadal, zdôrazňujem, pretože ja som so zahraničím - expertmi, orgánmi Európskej únie, Rady Európy - viackrát diskutovala a nikto, nikto nežiadal, aby sa úradovalo v menšinových jazykoch. Preto sa pýtam predkladateľa, čo ho viedlo k takémuto návrhu. Kto to požadoval? Je to v ústave? Nie je to v ústave. V ústave je jednoznačne povedané, len úprava používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Preto som veľmi smutná a myslím si, že ani naši občania túto nadprácu súčasnej vládnej koalície nebudú akosi kvitovať.

    Ďalej tento zákon z legislatívneho hľadiska, mám pripomienku k jeho preambule, legislatívne predpisy preambulu zákonom nevyžadujú, naše zákony preambulu nemajú, má ju len ústava. Chcem sa opýtať pána predkladateľa, prečo práve tento zákon má mať preambulu. Prečo práve tento zákon má mať také vstupné myšlienky, ako má ústava? Je to také dôležité ako ústava?

    Ďalej by som chcela niekoľko poznámok k obsahu vlastného vládneho nariadenia. Už som spomínala, že je to úprava úradovania, úprava úradovania nepresná a čo je ešte horšie, úprava úradovania bez náležitého finančného odôvodnenia, finančného podkladu na jeho realizáciu. Predsa je zrejmé ako z legislatívnych pravidiel, tak aj z dosiaľ uskutočňovanej zvyklosti, že každý zákon má finančné vyčíslenie. Finančné vyčíslenie do roku, v ktorom sa prijíma, a finančné vyčíslenie na ďalšie rozpočtové roky. Tento zákon to nemá, preto podľa môjho názoru nespĺňa ani základné legislatívne predpoklady.

    Ďalej by som obsah tohto vládneho návrhu chcela trošku rozdiskutovať vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku. Ja veľmi protestujem, som jednoznačne proti tomu, aby týmto zákonom sme rušili ustanovenie zákona o štátnom jazyku. To je nenáležité, to je plne podľa môjho názoru až nevkusné. A navyše ruší sa § 10, ktorý vlastne upravuje ukladanie pokút za nedodržanie ustanovení zákona o štátnom jazyku. Týmto si vážení páni predkladatelia a vláda uvedomujú, že robia zo zákona o štátnom jazyku jeden absolútne bezzubý, akýsi len deklaratórny predpis. Povinnosti, ktoré sú v zákone o štátnom jazyku, nebudú dodržiavané, keďže nebudú sankcie. Budú napríklad občania spokojní, keď budeme mať výrobky len s návodom v cudzej reči, keď nebudú mať výrobky návod v slovenčine? Kto ich bude pokutovať? Nebude právny predpis. Preto aj z hľadiska právnej kultúry, len čo v niektorom predpise ustanovujú povinnosti, je nutné, aby boli aj sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia povinností. Pokuty rušíte, žiadne iné sankcie nezavádzate. Ja gratulujem tejto vládnej koalícii k takémuto gólu, aký urobila vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

    Ďalej by som chcela povedať niečo k 20-percentnej hranici používania jazyka národnostných menšín. Táto 20-percentná hranica nie je žiadnou hranicou, ktorá by sa mala znižovať, ako sa to požaduje, táto 20-percentná hranica bola zakotvená v Saintgermainskej dohode, ktorá vlastne medzi mocnosťami a bývalou Česko-slovenskou republikou bola uzavretá v septembri 1919. Tu sa zakotvuje tá 20-percentná hranica, ale zároveň s touto hranicou sa zakotvuje, resp. táto hranica sa spojila s povinnosťou vyučovať a ovládať vtedajší štátny jazyk. Máme my povinnosť vyučovať tak, aby bol osvojený štátny jazyk? Nemáme. Ústava tiež len hovorí, že vytvoríme podmienky a v reáli sa slovenčina vyučuje v rozsahu cudzieho jazyka.

    Ja dám do pozornosti napríklad maďarskú úpravu zo zákona 1993, kde sa v § 48 ods. 2 hovorí, že vyučovanie maďarského jazyka, teda v Maďarsku štátneho jazyka, je povinnosť uskutočniť na takej úrovni, aby sa zabezpečilo jeho dôkladné ovládanie. U nás takúto povinnosť nemáme. Ďalej je v zákone povinnosť, aby v každej obci, kde je menšina štátotvorná, to znamená maďarská v Maďarsku, boli zriadené školy s vyučovaním tohto štátneho jazyka pre tých záujemcov, ktorí chcú navštevovať takéto školy. Opätovne sa pýtam: Máme na južnom Slovensku v každej obci zabezpečenú túto možnosť? Nemáme. Takže tu si dovolím upozorniť predkladateľa, že takéto zrušenie § 10 zákona o štátnom jazyku je podľa môjho názoru jeden veľký gól.

    Ďalej by som chcela uviesť toto: Podľa § 2 ods. 3 orgán verejnej správy v obci, kde je 20 %, poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšín. Absentuje jedno ustanovenie. V prípade, že táto písomnosť nebude vecne alebo významovo totožná, ktorá bude smerodajná? Písomnosť v slovenskom jazyku alebo v menšinovom jazyku? Je predsa chybou, ak sa nejednoznačne neustanoví, že v prípade pochybnosti prednosť má písomnosť v štátnom jazyku. Zdôrazňujem to preto, lebo s tým, že sa dalo subsidiárne postavenie zákona o štátnom jazyku vo vzťahu k tomuto legislatívnemu návrhu, môžu byť aj úplne iné výklady. Žiaľ, nemohla som sa dotknúť ďalších problémov, vo faktických poznámkach sa ich budem snažiť tlmočiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Orosz a pán poslanec Mészáros. Uzatváram možnosť podania prihlášok.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ja sa chcem verejne opýtať pani prof. Tóthovej: V prípade, ak budú v legislatívnom procese akceptované tieto pripomienky, o ktorých hovorila, to je zmena názvu zákona, vypustenie preambuly zákona, vypustenie § 10 ods. 2 z tohto zákona a úprava § 2 ods. 3 zákona, ak nastanú zmeny v týchto ustanoveniach tak, ako ste uviedli, chcem sa opýtať, či podporíte tento zákon.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mészáros.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja by som chcel zodpovedať iba jednu otázku, alebo teda vyjadriť sa iba k jednej otázke, ktorú nadhodila pani poslankyňa Tóthová. Ona sa spýtala: Máme zabezpečené slovenské školy na južnom Slovensku? Ja sa jej spýtam: Ak nemáme, kto za to môže? Však do siete škôl sa zapisujú školy, teda zakladatelia zakladajú školy rok pred začiatkom školského roka. To znamená, že za túto vec už skutočne nemôže táto vláda. Keď niekto za toto môže, tak môže pani Slavkovská, ktorá to nezabezpečila.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kotian. Pripraví sa pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    traumatizujúcim bodom politiky súčasnej vlády, ktorý kontroverzne zasiahol celú našu spoločnosť, je nesporne zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Uvedené negatívne dimenzie umocňuje ešte skutočnosť, ktorá zrejme nemá obdobu v parlamente iných krajín Európy, a to, že členovia tej istej vlády, rozdelení do dvoch skupín, pripravili paralelne dve antagonistické verzie zákonov k tomu istému predmetu, v našom prípade používanie jazyka národnostných menšín. Jedna väčšia skupina vlády si nechala schváliť na Legislatívnej rade vlády svoju verziu zákona. Potom si ju, prirodzene, na zasadnutí vlády na druhý deň aj schválila, pričom traja členovia Dzurindovho kabinetu, zastupujúci vo vláde slovenských Maďarov, za návrh nehlasovali. Dôvod je prozaický. Títo páni tak utvorili politický koridor pre poslancov Strany maďarskej koalície pri predkladaní ich vlastného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Najviac zaráža však skutočnosť, že slovenskí Maďari predložili svoj návrh v parlamente skôr ako návrh vlády, v ktorej sú zastúpení. Z toho logicky vyplýva, že ho mali už vopred pripravený a ich záujem diskutovať o inom návrhu ako o svojom bol minimálny. Jedine, čo urobili inak ako v minulosti, že nebežali do Rady Európy žalovať. Tam ich promptne predbehol minister kultúry pán Kňažko. Takže terajšia vláda je "politicky veľmi vyzretá", pretože došla na to, že kto bude prvý na komisariáte v Rade Európy, ten sa nemusí báť svojho partnera z vlády a môže v parlamente vlastnej krajiny následne predložiť svoje verzie zákonov a až potom môže uplatňovať politickú legitimitu získanú v demokratických voľbách.

    Skôr ako sa budem venovať tomuto návrhu, pozastavím sa nad schizofrenickým postupom členov vládnej koalície, ktorá nevie skoordinovať vlastný postup, predstavy a politickú vôľu do takej podoby, aby vystupovala kompaktne a vzbudzovala tak v očiach občanov-voličov pocit istoty a kompetentnosti. Paradoxom je, že práve táto vláda vyzýva politické, spoločenské, hospodárske subjekty tohto štátu k podpísaniu tzv. paktu stability, čiže zmierenia a vzájomnej ústretovosti.

    Takže, milá vláda, najskôr dokážte slovenskému národu, že pakt stability funguje vo vašom vnútri, a až potom vám snáď niekto uverí, keď oslovíte takýmto postkomunistickým variantom Národného frontu celú spoločnosť. Z politologického hľadiska však môžeme povedať, že v porovnaní s obdobím predchádzajúcej vlády došlo k určitému historickému posunu v praktickej politike. Predtým utekali do Rady Európy žalovať a dehonestovať Slovensko z opozície slovenskí Maďari a slovenskí politici ruka v ruke. Dnes tam utekajú členovia vlády skôr ako ich maďarskí koaliční partneri, lebo zvyk im hovorí, kto prv príde, na toho strane je komisárskoeurópska pravda.

    Prejdem k hlavného predmetu našej dnešnej pozornosti, a to k návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín poslancov - slovenských Maďarov, čiže Strany maďarskej koalície. Nedôveru a politické diletantstvo predkladateľov vzbudzuje v každom pozornosť už dôvodová správa, v ktorej autori klamú, že bývalá vláda Slovenskej republiky sa zaviazala vydať zákon o používaní jazyka národnostných menšín a etnických skupín. Je potrebné zdôrazniť, že predchádzajúca vláda sa so zástupcami Rady Európy, Európskej únie a OBSE dohodla o právnej úprave používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Čiže nie o takom zákone, ktorý by upravoval používanie jazykov národnostných menšín vo všeobecnosti. A presne takéto znenie mal aj záväzok bývalej vlády formulovaný v tzv. Memorande vlády Slovenskej republiky k žiadosti o členstvo v Európskej únii. V žiadnom prípade sa však tieto skutočnosti nemôžu prekrúcať, tak ako to obsahuje dôvodová správa, ktorá pri pozornej analýze navodzuje presvedčenie neserióznosti, účelovosti a hlavne odbornej a právnej nekompetentnosti. Môžeme si to dokázať na príklade odvolávania sa predkladateľov návrhu na Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ktorý sme ratifikovali. Autori hovoria, že v tomto dohovore sú už zakotvené práva menšín na používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Pritom oni predkladajú zákon všeobecný, celoplošný, čím sa vlastne opäť dostali do rozporu sami so sebou a, prirodzene, aj s ratifikovaným dohovorom.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, z uvedeného nám vyplýva objektívny poznatok, že predložený zákon neupravuje používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale navodzuje povinnosť štátnych a samosprávnych orgánov uskutočňovať úradný výkon v jazyku národnostnej menšiny, to jest v maďarskom, rómskom a podobne. To je zásadná podstatná rekvalifikácia, deformácia a možno aj záver, ktorý autori a predkladatelia sledujú. Takáto norma je neprijateľná nielen pre Slovensko, ale nebola by akceptovaná v žiadnej európskej krajine. Nehovoriac o tom, že je v rozpore so zákonom o používaní štátneho jazyka, ktorý bol v Rade Európy prerokovaný 5. 10. 1995, v komisii vedenou riaditeľom Direktoriátu pre politické otázky Hansom Petrom Furerom.

    Celá štruktúra návrhu zákona predloženého poslancami Strany maďarskej koalície, to znamená jeho hierarchia, vecné usporiadanie paragrafov a obsahové zameranie jednotlivých článkov, je nesystémová z právneho a vecného hľadiska, pričom mnohé formulácie presahujú etnocentrické a šovinistické postoje obsahujúce nebezpečné veľkomaďarské predstavy, ktoré navodzujú dezintegráciu namiesto integrácie, ako aj antagonizmus namiesto pokojného spolunažívania.

    Slovenskú národnú stranu očerňujú členovia politickej koalície slovenských Maďarov z nacionalizmu a v rôznych podobách a rôznych formách. Oni však týmto návrhom zákona predložili dôkaz neohraničeného etnocentrizmu hneď v § 1 ods. 2, v ktorom sa hovorí, že za jazyk národnostných menšín sa považuje jazyk používaný štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ktorých materinský jazyk je iný jazyk ako štátny jazyk. Potiaľ by to bolo v poriadku. Ale ďalej sa dodáva, citujem: "Pritom ide o jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky." Je to skrytá definícia Horného Uhorska, pretože národnostne zmiešané územia, na ktorých žijú Slováci a iné menšiny, nepresahujú celé územie Slovenskej republiky, na ktorom by sa tradične používali menšinové nárečia. Táto skutočnosť je rozlišovaná všade vo svete.

    Zmätočnosť a nekoncepčnosť môžeme demonštrovať na mnohých ďalších príkladoch. § 3 je napríklad svojím názvom orientovaný na používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, pritom je tu pomiešaná navzájom ako kŕmna zmes pre belgickú hydinu aj otázka názvu obcí a ulíc v jazyku národnostných menšín (ods. 4), ďalej označenie orgánov a inštitúcií, svadobné obrady a podobne. Dokonca ods. 7 hovorí, že poslanec Slovenskej republiky má právo pri výkone svojej funkcie používať príslušný jazyk národnostnej menšiny. Tu si preto môžeme právom položiť otázku, že ak sa vyberie taký poslanec na Oravu alebo Liptov, štát by mu bol vlastne povinný zabezpečiť ako sprievod tlmočníka. V prípade Národnej rady by sme tu museli všetci sedieť so slúchadlami ako náš bývalý prezident Kováč v Dunajskej Strede. To bol vlastne predobraz predstáv slovenských Maďarov o budúcom fungovaní ich variantu jazykového zákona.

    Túto skutočnosť, žiaľ, nerieši ani tzv. vládou prijatý variant. Ak totiž poslanec Národnej rady Slovenskej republiky - Slovák príde do 20-percentnej národnostnej dediny, tak bude musieť prísť s tlmočníkom alebo slúchadlami. Uvediem ďalší príklad. Ak hovorí § 3 o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, v ktorom sú pomiešané aj názvy tabúľ obcí, tak nechápem, prečo má tento insitný zákon ďalší paragraf, to jest § 4 s názvom Používanie jazykov národnostných menšín v štátnej správe zvlášť, čiže oddelene od úradného styku, keď rokuje na úrade pre štátnu správu, tak jednoznačne ide o úradný styk.

    Takéto zmätky charakterizujú celý zákon, čoho sú si predkladatelia zrejme vedomí, pretože len tak si môžeme vysvetliť skutočnosť, že aj oni nebežali so svojou verziou zákona do Rady Európy ako pán minister Kňažko, ktorý reprezentuje druhú časť vládnej verzie jazykového menšinového zákona. Trápne by bolo, keby sa tam so svojimi návrhmi stretli v jeden deň a v jednu hodinu. To by nás zrejme do Európskej únie prijali aj bez poradovníka.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    mám tu ďalší materiál, ale vzhľadom na obmedzenie môjho vystúpenia na desať minút môžem povedať toľko, že nepodporím túto verziu zákona, ktorá je tu predložená v jednej a v druhej podobe.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Duka-Zólyomi, pani poslankyňa Kolláriková, pani poslankyňa Podhradská. Pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec spomínal, že tu ide vlastne o úpravu úradovania. Myslím, že v tomto máme totožný názor. Ja by som chcela ponúknuť ešte ďalší argument, že to skutočne je tak. Podľa návrhu § 4 ods. 3 na požiadanie informácie o všeobecne záväzných predpisoch orgány verejnej správy dávajú v menšinovom jazyku. Prosím vás, všeobecne záväzné právne predpisy, to sú zákony, vládne nariadenia, vyhlášky ministerstiev a všeobecne záväzné predpisy miestnych orgánov. Toto nie je beletria. Dávať informácie o právnej úprave, to je veľmi zložitá činnosť. Musia byť presne vyšpecifikované pojmovo tie právne pojmy, ktoré sú v právnom predpise. Ja sa pýtam: Kto to bude robiť? To je nárast ďalších pracovníkov. Kto to bude platiť? To sú ďalšie financie. A mám veľké obavy, že to skončí tým, že vlastne budeme náš právny poriadok prekladať prevažne do maďarčiny a potom budeme mať nielen dva úradné jazyky, ale budeme mať aj právnu sústavu predpisov, celé právo preložené aj do tohto jazyka.

    Ďakujem.

  • Prosil by som pána navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

    Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Árpád Duka-Zólyomi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Kotian,

    porozmýšľali ste už o tom, že ak používate neustále deformované označenie slovenskí Maďari, čo to znamená? Ak niekto má identitu a má národnosť maďarskú, tak je Maďar. Ak má identitu slovenskú a má národnosť slovenskú, tak je Slovák. Ale slovenský Maďar - čo to znamená? Tak nemôže byť niekto súčasne Maďar aj Slovák. Veľmi vás prosím, aby ste tu nezavádzali nejaké schizofrenické vzťahy.

  • Ďalej pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Kolegovia, nechajte ma hovoriť, kolega Cuper. Ja by som nadviazala na predrečníka a zároveň by som ho aj doplnila. Podľa informácií ministerstva školstva z roku 1995 na južnom území Slovenskej republiky vo viac ako 90 obciach neboli v tom čase slovenské školy. Predošlá vláda postupne riešila túto situáciu aj formou vytvárania tzv. malotriedok, aby bola splnená litera zákona 270/1995, kde vláda vlastne zodpovedá za správnu výučbu štátneho jazyka. Z toho jasne vyplýva, že situácia, ktorá bola do roku 1995, sa netýkala pani ministerky Slavkovskej, pretože pani ministerka Slavkovská vlastne nastúpila až na konci tohto obdobia v roku 1994, koncom roka 1994. A toto sa týkalo obdobia pred rokom 1994. Za obdobie pani ministerky skutočne sa tento počet znížil a ja som preto dávala aj otázku na pána ministra Kňažka, že koľko je teraz - v tomto období - obcí, v ktorých ešte treba zriadiť slovenské školy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja by som chcela vyjadriť svoj súhlas s jedným argumentom, ktorý tu použil pán poslanec vo svojom vystúpení, keď hovoril, že naozaj obidve verzie zákonov, ako sú tu predložené - aj vládny návrh, aj poslanecký návrh -, sú skôr sústredeným úsilím o dezintegráciu namiesto integrácie, po ktorej toľko voláme, o dezintegráciu slovenskej spoločnosti. Ja som tu už dnes v jednom svojom vystúpení spomínala situáciu v Spojených štátoch amerických a mnohí sa usmievali, nesúhlasne mi dávali najavo, že nehovorím pravdu, tak by som chcela pripomenúť, že v snemovni Spojených štátov 1. augusta 1996 prijali Emersonov zákon o používaní anglického jazyka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa všetka agenda federálnych orgánov a inštitúcií vykonávala v angličtine. A v dôvodovej správe tohto zákona sa hovorí, budem teraz citovať: "Zákon doslova ukladá vláde povinnosť zachovávať a posilňovať úlohu angličtiny ako úradného jazyka Spojených štátov amerických, lebo používanie jedného spoločného jazyka pri výkone štátnej správy a v úradnom styku podporí efektívnosť a spravodlivosť voči všetkých občanom Spojených štátov." Zdá sa, že to, čo platí v Spojených štátoch, už nemusí platiť na Slovensku. Na Slovensku budeme uplatňovať iné kritériá na spravodlivosť a efektívnosť.

    A na záver mi dovoľte už len jednu poznámku. Keď sa tu už niekto ohradil proti termínu, ktorý použil pán Kotian - mám na mysli teraz termín slovenský Maďar -, možno by sme mali požiadať amerického Maďara pána Sorosa, aby vysvetlil pánovi Dukovi-Zólyomimu, aký je rozdiel medzi americkým Maďarom a slovenským Maďarom. Možno ten, že americký Maďar je lojálny voči Spojeným štátom, len slovenský Maďar akosi zabúda, že by mal byť lojálny voči Slovensku.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Malíková. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

  • Hoci boli na rokovanie predložené dva návrhy zákona o používaní jazyka menšín, nebudem sa vo svojom vystúpení vôbec zaoberať tým, ktorý vypracovali poslanci SMK. Myslím si totiž, že predloženie dvoch návrhov tohto zákona je len divadlom pre verejnosť, divadlom, ktoré má zakryť, že súčasná vláda ustupuje neúmerným požiadavkám SMK a neopodstatneným požiadavkám zahraničia a že pritom ide proti vlastnému národu a hazarduje, a to treba už otvorene povedať, so štátnou suverenitou republiky, ktorej súčasťou je v prvom rade jazyková suverenita.

    To, čo som povedala, sa stane skutočnosťou, aj keď bude prijatý vládny návrh zákona. Už dopredu viacerí predstavitelia vládnej koalície hovoria totiž o ochote uspokojiť požiadavky SMK v iných ďalších zákonoch, ktoré budú nasledovať po prijatí tohto, ktorý je tým povestným prstom a jeho podaním politici SMK dobre vedia, že uchmatnú celú ruku.

    Pán Bugár sa sťažoval, že im prekáža, že zákon rieši iba používanie jazyka v úradnom styku, a nie v školstve a kultúre. Žiadajú používať zemepisné názvy, názvy obcí vo svojom rodnom jazyku, to jest v maďarčine. Teda Slovensko by sme mali nazývať Felvidék. Zaujímavé, že nie je ani zmienka o iných národnostiach, ale aj tak všetci dobre vieme, že zákon je určený len pre maďarskú národnosť. Predseda SMK tiež vyjadril snahu hľadať iné možnosti dosiahnutia dohody. Ak si jeho slová dáte do súvislosti s odpoveďou podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý tiež nie je proti, to znamená proti tomu, aby sa Slovensko volalo Felvidék, ale že to už bude úlohou nových mediálnych zákonov, musí nám byť všetkým jasné, že skutočne ide o divadlo pred verejnosťou. Túto divadelnú hru by som nazvala "Obhajcovia národa z radov vládnej koalície" v úvodzovkách proti maďarskej iredente a šovinizmu - bez úvodzoviek. Úlohy a obsadenie: "obhajcovia národa" - SDĽ, SOP, SDK a ostatní, maďarská iredenta - SMK (odpor budú len predstierať).

    Predvádzate nám teda hru na dobrých a zlých. Väčšina vládnej koalície má byť akože tá dobrá, ktorá nechce ustúpiť požiadavkám SMK a prijať ich verziu zákona. Myslíte si však, že vám národ na takéto priehľadné divadlo skočí? Verím, že nie. Veď stačí, aby si oživili v pamäti niektoré pasáže z vašej koaličnej dohody. Napríklad tú, kde vláda sľubuje, že nebude presadzovať alternatívne dvojjazyčné školstvo, že bude riešiť prípravu pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom menšín, teológov, kultúrnych, osvetových pracovníkov v jazyku menšín a že podporí zriadenie pobočiek zahraničných univerzít. Teda SMK, jej politici dobre vedia, že dosiahnu to, čím ste sa im upísali, ale nie naraz, ale po častiach. A občanom ste sa rozhodli zahrať divadlo, aby ste nemuseli priznať, že pre udržanie sa pri moci ste ochotní urobiť čokoľvek - i ohroziť štátnu suverenitu a integritu Slovenskej republiky, spôsobiť diskrimináciu Slovákov na ich vlastnom území, jeho jediného štátu, a znevýhodňovať ich na južnom Slovensku, zdôrazňujem Slovensku, aj keď južnom, postaviť ich do pozície druhotriednych občanov a vytvoriť ideálne podmienky na ich jazykovú asimiláciu, prípadne donútiť ich opustiť toto územie. Práve to posledné - vytvorenie etnicky čistého územia na južnom Slovensku, územia bez Slovákov - je ten pravý motív a cieľ, pre ktorý je prijatie tohto zákona také potrebné.

    Veľmi často sa ako jeden z hlavných argumentov nutnosti prijatia zákona hovorí, že tento zákon je pomaly tou najvýznamnejšou podmienkou na vstup do zeme zasľúbenej, do Európskej únie, že je to akýsi registračný lístok, ktorý nám umožní zúčastniť sa pretekov. Myslím si, že prijatie tohto zákona nie je rozhodujúce a jeho prípadné neprijatie vôbec neovplyvní naše umiestnenie sa v súťaži zvanej Beh do zeme zasľúbenej alebo Vstup do Európskej únie. Žiadna krajina Európskej únie totiž podobný zákon nemá. Určite si pamätáte, že v časoch Mečiarovej vlády sme žiadali nejakú podobnú legislatívnu predlohu alebo vzor. Nemohli nám ho poskytnúť, pretože jednoducho žiadna taká neexistuje. Práva národnostných menšín na Slovensku nielen v oblasti používania ich materinského jazyka sú totiž nadštandardné. Vyvstáva otázka: Prečo politici Európskej únie žiadajú od nás viac, ako dávajú sami svojim menšinám? Prečo, keď všetky tieto vyspelé krajiny Európskej únie posilňujú v rámci svojich štátov vnútornú integritu aj posilnením postavenia štátneho jazyka, Slovensku nanucujú niečo, čo ho má dezintegrovať, vnútorne roztrieštiť a destabilizovať? Nie je to vari práve preto, že ten, kto je vnútorne silný, je silný aj pred svetom a môže vystupovať ako partner, a ten, kto je vnútorne roztrieštený, oslabený, je i navonok ten slabší a v postavení podriadeného a sluhu? Presne v duchu hesla Rozdeľuj a panuj! Nemá byť snáď Slovensko ďalším pokusným laboratóriom v duchu rétoriky pána poslanca Šebeja pre mocných tohto sveta, na ktorom si chcú odskúšať následky prijatia takého zákona, ktorý inde vo svete neexistuje a môže sa stať rozbuškou ďalšieho Kosova, Kosova II, tentoraz v európskej verzii?

    O Slovenskej národnej strane mnohí tvrdia, že sa chystáme Slovensko izolovať. Nie je to pravda! Snáď vy sa ho chystáte izolovať, pretože nanucujete zákony, ktoré nevystihujú a neodrážajú celosvetové trendy. Prečo si nezoberiete príklad napríklad Francúzska, ktorého ústava uznáva len jeden jazyk republiky - francúzštinu? Prečo sa bojíte prijať, aby v ústave Slovenskej republiky bola podľa tohto vzoru slovenčina bez obmedzenia? Vstup do Európskej únie bude prospešný len vtedy, ak budeme ekonomicky silnou krajinou a vnútorne jednotným štátom. Bolo by dobré, keby súčasná vláda si toto uvedomila, ako jej to odporučil i pán van den Broek, a aby sa venovala viac ekonomickým výsledkom, lebo pri hodnotení štátu sa viac prihliada na ne, a nezahmlievala svoju neschopnosť koncepčne riešiť ekonomické problémy Slovenska podobnými dymovými clonami, akou je i tento zákon.

    Veľa sa hovorilo o tom, aké posudky a vysvedčenia tomuto návrhu zákona dali vysokí komisári, neviem odkiaľ. Ja sa však pýtam: Koho zastupujú z občanov Slovenska títo ľudia a či oni budú znášať dôsledky tohto zákona? Chcem jasne povedať, ak nás neprijmú do Európskej únie, tak len a len z ekonomických dôvodov, za ktoré môže táto vláda. A chcem sa opýtať: Čo je pre občana aj maďarskej národnosti dôležitejšie? To, že bude mať rovnako ako Slovák prázdne stoly vďaka neschopnosti vlády vládnuť, alebo to, že sa bude môcť dorozumievať? Pán Dzurinda hovoril o čadčianskych hladovkároch, len sa zabudol priznať, že tie ženy mu povedali: Nevybíjajte sa na hlúpych zákonoch ako tento a robte niečo pre nás, pre obyčajných ľudí!

    Na záver by som vám chcela ešte povedať dva americké Murphyho zákony, tie sa vám budú veľmi páčiť. "Všetko, čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí" a "Všetko, čo bolo spojené, sa skôr či neskôr rozpadne". Prvý sa týka činnosti tejto vlády počas 8 mesiacov a druhý budúcnosti vládnej koalície. Teraz vládnete arogantne z pozície moci a proti Slovensku, ale aj vaša vláda je časovo ohraničená a zlé zákony a všetko zlé, čo pre Slovensko urobíte, sa dajú nahradiť a nahradia sa dobrými a Slovensku prospešnými.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Cuper, pán poslanec Engliš ako posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    ja len predsa by som pani poslankyňu Malíkovú konfrontoval s ňou trochu. Pani poslankyňa Malíková použila pojem "maďarská iredenta". Je to geopolitický pojem a nevystihuje celú podstatu problému pomenovania slovenských Maďarov, proti čomu protestoval oprávnene aj pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, teda Zvolenský. Nedal by sa použiť ani pojem "zahraniční Maďari", pretože to by tak mohla hovoriť Budapešť vo vzťahu k svojim emigrantom, ale oni nie sú emigrantmi z Maďarska. Potom by ešte prichádzal do úvahy možný pojem "československí Maďari", to pre tých, ktorí sa narodili za bývalej Česko-slovenskej republiky, potom "Maďari slovenského štátu", ktorí sa narodili za slovenského štátu, potom ešte tí, ktorí sa narodili počas horthyovskej okupácie južného Slovenska, tí by sa mohli volať "okupační Maďari". Ale pánovi Dukovi-Zólyomimu uniklo, že aj v Amerike sa bežne používa pojem "Latinoameričania" alebo "Íroameričania", takže aj pojem "maďarskí Slováci" by nebol až taký zlý. Ale ja by som najradšej používal pojem "maďarsky hovoriaci Slováci", pretože naozaj ide väčšinou už o občanov Slovenskej republiky, ktorí sa tu narodili, tu vždy žili a majú slovenské občianstvo, ale hovoria maďarským jazykom. Takže sú to Slováci hovoriaci maďarským jazykom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, v tejto snemovni sa gratulovalo k meninám a ja si dovoľujem vám zagratulovať k vášmu vystúpeniu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, pripraví sa pán poslanec Ballek.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    ja som svoj názor na vládny návrh zákona a vlastne aj na poslanecký povedal pri prerokovaní skráteného legislatívneho konania. Podľa mňa je nepotrebný. Dovoľujem si vám však prečítať jeden list, ktorý ma zaujal:

    "My, príslušníci slovenského národa žijúci v cudzine, pociťujeme z vlastnej každodennej skúsenosti dôležitosť zachovať si dorozumievací prostriedok - slovenčinu. Považujeme ju za súčasť dedičstva, ktorú sme si so sebou priniesli do cudzieho sveta. Nik nám nebráni, aby sme sa dorozumievali a kultúrne rozvíjali medzi sebou, či v súkromí, či vo verejnosti, po slovensky. Je však samozrejmé, že v styku s úradmi používame úradný jazyk toho-ktorého spolkového štátu, kantónu." To aj pre pána poslanca Šlachtu.

    "Robíme tak i vo vlastnom záujme, aby sme sa mohli integrovať do spoločenstva občanov, medzi ktorými žijeme, a neuzatvárali sa sami do geta."

    Zdôrazňujem, robíme tak i vo vlastnom záujme, aby sme sa mohli integrovať do spoločenstva občanov, medzi ktorými žijeme a neuzatvárali sa sami do geta.

    "Ak sa nazdávate, že práve Slovensko má byť pokusným územím, na ktorom sa majú uviesť do života také zákony, ktoré v západnom svete nejestvujú, potom si musíte uvedomiť, že takýmto zákonom kladiete časovanú nálož, ktorá v blízkej budúcnosti môže vybuchnúť v otvorený občiansky konflikt ako v Kosove. Prečo nesledovať príklady takých veľkých štátov, akým je napríklad Francúzsko či Spojené štáty severoamerické? V Spojených štátoch bolo nedávno, iba nedávno prijaté rozhodnutie o jedinečnom postavení anglického jazyka ako úradnej reči na všetkých úrovniach verejného života, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť občanov."

    Opäť zdôrazňujem, že v Spojených štátoch bolo iba nedávno prijaté rozhodnutie o jedinečnom postavení anglického jazyka ako úradnej reči.

    "Apelujeme na vás, aby ste si uvedomili závažnosť rozhodnutia, ktoré sa chystáte prijať. Uvedomte si, prosím, aké množstvo problémov právnych, finančných, spoločenských i ľudských bude na Slovensku vyvolaných postavením cudzích jazykov na úroveň úradného slovenského jazyka. Ak by sme deklarovali, že niektorý cudzí jazyk je na území Slovenskej republiky rovnocenný čo do zrozumiteľnosti so slovenčinou, by sme sa sami nielen znevážili, ale násilne nútili hlavne mladú generáciu osvojovať si jazyky malých národov nepotrebných v medzinárodnom styku. Trend rozširovania v oblasti Slovenskej republiky, v ktorých by boli tieto cudzie jazyky postavené na úroveň slovenčiny, bude neúprosne pokračovať. Ak by sme povýšili jazyky menšín na úroveň úradného jazyka, čo i len v niektorých oblastiach či už Slovenska, alebo verejného života, znevýhodnili by sme občanov hovoriacich iba slovensky. Postavili ich do pozície druhotriednych občanov a podporili ich jazykovú asimiláciu na vlastnom území."

    Opäť zdôrazňujem, že by sme postavili občanov hovoriacich po slovensky do pozície druhotriednych občanov.

    "Sťažili by sme celospoločenské dorozumievanie, podporili štiepenie spoločnosti a jej dezintegráciu, rozdelili spoločnosť na národnostnom princípe a pokúsili sa o novú separáciu národnostných menšín. Občanom Slovenska nehovoriacim po slovensky zlepšíme vyhliadky na integráciu do spoločnosti iba tak, že im umožníme osvojiť si štátny jazyk. Uvedomte si, prosím, že aj vy máte povinnosť zachovať dedičstvo predchádzajúcich generácií a odovzdať ho neporušené a nedeformované budúcim generáciám."

    Dovolil som si vám prečítať list Združenia Slovákov vo Švajčiarsku podpísaný jej predsedom pánom Zelenayom. Zdôrazňoval som niektoré myšlienky a dovolím si ich na záver zopakovať a upozorniť na ne. Národnostné menšiny v styku s úradmi používajú úradný jazyk vo vlastnom záujme, aby sa mohli integrovať do spoločenstva občanov, medzi ktorými žijú, aby sa neuzatvárali sami do geta. Z toho mi vyplýva len to, že tým, ktorí chcú presadiť tento zákon, vôbec nejde o integrovanie sa do spoločenstva Slovákov, naopak, sami sa chcú vyčleniť z tohto spoločenstva. Pýtam sa: Prečo asi? Aj v Spojených štátoch amerických prijaté rozhodnutie o jedinečnom postavení anglického jazyka ako úradnej reči na všetkých úrovniach verejného života, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť občanov, je samozrejmosť. Nemienim tu spomínať ďalšie veľké krajiny - Francúzsko, Nemecko, Anglicko by som, samozrejme, pri tom vymenovaní nemohol obísť. Z toho mi vyplýva, že v tomto prípade tí, čo chcú presadiť tento zákon, si nemienia vziať príklad z týchto veľkých národov. Opäť sa pýtam: Prečo asi? Pretože sa cítia byť veľkým národom ako vyššie uvedené alebo aspoň väčším ako slovenský národ na svojom území.

    Po tretie, ak povýšime jazyk menšín na úroveň úradného jazyka občanov hovoriacich iba po slovensky, teda Slovákov postavíme do pozície druhotriednych občanov, štátotvorný národ v pozícii druhotriednej. Pýtam sa: Prečo asi? Pretože sily, ktoré chcú presadiť tento zákon, to tak chcú. Chcú, aby slovenský národ, občania hovoriaci po slovensky, Slováci, napriek presadeniu svojej tisícročnej túžby boli tam, kde boli pred sto a viac rokmi. Aby boli v Slovenskej republike druhotriednymi občanmi. K tomuto je toto celé snaženie a k tomu smeruje celé toto snaženie.

    Takže, panie poslankyne a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a vôbec politici slovenských politických strán, máte to vo svojich rukách. Zabráňte tomuto snaženiu. Zväzovanie Svätoplukových prútov by nemala byť len divadelná fraška. Pevne verím, páni slovenskí politici, že to teraz sleduje celý slovenský národ a že vy dokážete, že ste právom na svojich miestach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Belohorská a pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem len doplniť pána poslanca, že to nie je jediný list, ktorý dostal klub Hnutia za demokratické Slovensko. Momentálne tu mám jeden ďalší, ktorý poslala slovensko-nemecká únia z Mníchova. Pre krátkosť času len dve myšlienky. Jednu - obracajú sa na poslancov slovenského parlamentu, aby mali na zreteli vždy v prvom rade záujmy slovenského štátu. Ďalej citujem jeden odsek: "V Slovenskej republike musí slovenský štátny jazyk platiť aj naďalej ako jediný oficiálny úradný jazyk. Občan Slovenskej republiky, ktorý neovláda z akéhokoľvek dôvodu jej štátny jazyk, hoci mu táto možnosť bola štátom poskytnutá, nesmie byť pre neho tento jeho osobný nedostatok zvýhodnením oproti štátotvornej väčšine a túto skutočnosť ešte rozpočtovo ako znáša štát a tento štát zaťaží. To by bola diskriminácia štátotvornej väčšiny národa."

    Teda to sú nielen názory opozičných poslancov v tomto parlamente, že áno, úpravu, ale len používania jazyka v úradnom styku, a nie aj úradovania. Ako bolo vidno z týchto dvoch listov, mám originál pri sebe, máme teda v klube, ja mám kópiu, môžem komukoľvek dať nahliadnuť, aj v zahraničí vnímajú túto skutočnosť veľmi citlivo a vnímajú to ako úpravu úradovania.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som doplnil pána poslanca Engliša, pretože naozaj ten list, ktorý prečítal od našich zahraničných Slovákov, je, nepochybujem, drvivým názorom našich krajanov v zahraničí. Čo si myslíte nielen vy, páni poslanci, panie poslankyne, ale aj vy, občania Slovenskej republiky: Prečo asi táto vláda rýchlo pripravila akési prázdne memorandum zahraničným Slovákom? Myslia si, že zalepia oči tým, ktorí vedia dobre, o aký ťažký prešľap, aké zradcovstvo sa tu chystá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    V predchádzajúcom aj v tomto vyjadrení rečníka sme počuli veľa úvah o tom, či sú to slovenskí Maďari, alebo maďarskí Slováci, alebo len po maďarsky hovoriaci Slováci. Je tu problém s lojalitou týchto ľudí voči nášmu štátu, keď napádajú to, čo pre štát je vlastne jeden zo symbolov, a to je reč. Chcela by som pridať tiež svoj názor na týchto ľudí a povedala by som, že sú to psychickí emigranti. Sú to osoby blúdiace ako bludný Holanďan, ktorí sú nespokojní so štatútom, ktorý majú tu. Nesmrdí im slovenský chlieb, nesmrdí im slovenská krásna krajina, ale nie sú ochotní, nie sú ochotní používať reč tohto národa, kde žijeme.

    Veľmi ma mrzí, že časť politikov zneužíva, berie si ako rukojemníkov veľkú časť Slovákov žijúcich na južných územiach a robí z nich do slova a do písmena rukojemníkov. Myslím si, že sa stala teraz v tomto období platnou zmenka vlády a platnou zmenka istých politikov aj slovenského politického života za nejaké dobré skutky v období volieb. Jedinci z rómskej komunity už to dali na vedomie a mnohí z nich sa hlásili práve k časti maďarského spektra. Chcela by som sa však aj opýtať, či vedia naši politici, koľko mladých ľudí odišlo v poslednom období z južného Slovenska. To je ďalší exodus...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Engliš tu spomínal situáciu v Spojených štátoch amerických, rovnako tu spomínal situáciu vo Francúzsku. Dovoľte mi, aby som pripomenula tomuto parlamentu, že nedávno, pred pár dňami doslova, vo Francúzsku ústavný súd vyhlásil za protiústavné to, že sa má modifikovať francúzska ústava v zmysle Charty regionálnych a menšinových jazykov. Pokiaľ viem, Francúzsko je členom Európskej únie, nikto nespochybňuje, že tam patrí, nikto mu nevyčíta, že je nedemokratické, že porušuje ľudské a menšinové práva. Takže položme si otázku, o čo tu vlastne dnes ide. A keď ste sa tu niektorí oháňali vo svojich argumentáciách Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane národnostných menšín, dovoľte mi, aby som z článku I tohto rámcového dohovoru, ktorý hovorí o ochrane národnostných menšín ako integrálnej súčasti medzinárodnej ochrany ľudských práv a ako o predmete medzinárodnej spolupráce, zacitovala vetu, že "základné práva a slobody sa zaručujú na území štátov všetkým bez ohľadu na príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine a nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať". Teda nielen poškodzovať, ale aj zvýhodňovať. Tu chceme istú skupinu občanov zvýhodniť a, naopak, ďalšie skupiny občanov poškodiť a znevýhodniť. Takže ak by sme prijali, to je jedno, ktorý návrh, či už poslanecký, alebo vládny, tak by sme vlastne porušili rámcový dohovor, ktorým sa tu niektorí veľmi oháňajú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ballek. Pripraví sa pán poslanec Vojtech Tkáč.

  • Pán predseda,

    pán minister,

    panie a páni,

    k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín cítiť potrebu povedať s klasikom, že: Každý náš zámer je spravidla iný ako jeho neskoršia hodnota, a navyše klasika zamýšľam tu povedať ešte toto: Pracujem s jazykom ako iní s husľami či s motykou a viem, že je nám tak rodnou krajinou, ako hlasom matky. Krajina sa nedá premiestniť, hlas matky preložiť, a kým človek žije s nimi, nedá sa odnárodniť. Viem to, a preto si už z vlastenectva nemôžem urobiť živnosť a z jazyka politiku. Jazyk nie je totiž základom politiky, ale kultúry, on určuje aj usporadúva našu myseľ. A vedno s národom a s jeho kultúrou nikdy nepatril nijakej z politických strán.

    Prirodzenou potrebnou jazyka je predovšetkým usporadúvať svoje spoločenstvo, a to tak, aby si rozumelo, spravovalo sa, ale aj spory riešilo, ako by povedala stará pieseň "slovama dobrýma". Ale prirodzenou potrebou jazyka je aj každému inému rozumieť a porozumieť. Rozumieť a porozumieť, a nie vládnuť. Pokus o vládu, moc a prevahu jazyka nad jazykom, ovládnutie jedného druhým a zakaždým rovnaký priebeh.

    Keď v čase najtuhšej maďarizácie prišiel peštiansky úradník do Blatnice v Turci a na verejnom zhromaždení sa rozhovoril úradným jazykom, nik mu nerozumel, keď mu rozumieť ani nechcel, a tak sa dozvedel, že sa tu s ľuďmi dohovorí len tromi jazykmi: po slovensky, anglicky a rusky. Človek pocíti tú naozajstnú potrebu rozvíjať sa a seba prekonávať len vtedy, keď môže vyrastať z vlastných kultúrnych podstát a pomerov. A my mu to dožičme, pretože žije len raz. Touto cestou vyjde na kultúrne výslnie svojho života najľahšie a to sebaprekonávanie necíti len ako svoje právo. Pokladá ho aj za svoju povinnosť. A stáva sa tak pre seba, ako svoje okolie najcennejším. Povinnosť ísť inakadiaľ za prirodzené nepokladá a čím je tá povinnosť nástojčivejšia, o to s väčším odporom ju prijíma.

    Žijeme v časoch podráždených, rozčúlených, teda hysterických, a cítime, že je čas ich usporiadať. A to tak, aby sme ustali hoci i v kupčení s národným cítením a s jazykmi, na čo nás upozorňuje aj náš okolitý svet. Túto potrebu musia cítiť pritom všetky naše politické strany, nielen jedna a najvzdialenejšie dve, aby sa otázka usporiadanosti nestala vopred stratená. Pritom si musíme upraviť pomery nielen medzi sebou, ale aj medzi sebou a inými.

    Stojíme pred zákonom, ktorý nieže má, ale aj musí pretvoriť vzťahy medzi nami. Z jeho vôle sa majú vykonať opravy, nápravy a obnovy, a to čo najskôr. A že nič také nie je možné vykonať bez moci, vedeli už v Babylone, a v našich pomeroch časných vykonať reformy bez politiky je práve najmä načisto už nemožné. Politika zlepšenia vykoná, musí, v našich pomeroch vskutku práve inej cesty niet, ale, povedzme si, problém, o ktorom je tu reč, ani ona nevyrieši bezo zvyšku. A zákon?... O zákone sa mi žiada povedať, že ním najskôr niečo začína a iné zasa končí. Čím viac zákonov, tým viac zlodejov, hovorievala stará Čína. A my jej skúsenosť vnímajme tak, že zákonov v každom ľudskom spoločenstve pribúda tou mierou, akou zlyháva jeho mrav a kultúra vcelku.

    Slovenská kultúra... Od konca vlaňajšej jesene do začiatku tohoročného leta nebolo tu o nej takmer zmienky, a predsa stála za každým problémom, ktorý sme tu skúmali. Na otázku, aké má dnes naša kultúra problémy, odpovedám, že tie najväčšie má s nami. Keď pred rokmi Najvyšší súd USA rozhodol, že do jednej triedy budú chodiť biele aj čierne deti Ameriky, zákon štáty Únie prijali - taká je tam obyčaj -, ale viaceré z nich jeho prijatie najmä najlepšie len predstierali. To musela do služieb Spojených štátov vstúpiť kultúra, kinematografia predovšetkým, a nakrútiť filmy ako Útek v reťaziach, V žiari noci, príbeh s dobrým pomocníkom, neskôr s dobrým čiernym druhom bieleho kladného hrdinu, až po čierneho kladného šerifa, po príbehy dnešné, v ktorých sa sympatickí čierni herci zjavujú ako najvyšší predstavitelia štátu, spravodlivosti, velitelia vojsk, lodí, v elitách všetkých elít. Amerika rokov päťdesiatych by na takéto filmy nieže nešla, ale na ich tvorcov by aj zanevrela.

    Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín bezo zvyšku nevyhovie nikomu. Nemôže, súdim však, že práve ani nesmie. Múdrosťou, politickou múdrosťou tohto zákona je, že je kompromisom, teda, inak, sklamaním pre všetkých. Ale na kompromis a na sklamanie sa zabúda, ako život ide ďalej. A kompromis mu v tom nebráni. Práve naopak. Sklamania a kompromisy patria len do jeho odlišností, kým urazenosť už do rozdielov, na ktorých potom najradšej trvá až do sebazničenia. Urazenosť, áno, bolieva tak dlho, až z nej oslepneme, pritom čoraz neschopnejší súdnejších úvah a sebareflexií. Tu len kompromisom zájdeme najďalej.

    Za tento zákon sa so všetkou vážnosťou prihováram, keď navyše na jeho prijatie dozrela chvíľa vhodná preňho ako semienku trávy jar. Z dvoch ponúk civilizácií, tej našej a tej pred železnou oponou, tá naša svet neoslovila, súťaž s tou druhou nevyhrala, a my sami sa musíme zmeniť. Táto zmena je nám zložitá, ťažká, namáhavá, ale naša zmena je drahá aj pre ten vyspelejší okolitý svet. Ekonómovia vedia, že západná časť Nemecka vynaložila na tú východnú doteraz 1 000 mld. mariek, a rozdiely medzi nimi len zmenšila, teda ani najvyšším úsilím nezmenila ešte na odlišnosti, s ktorými vyspelý svet vie, ale aj chce spolužiť. Odlišnosti sú mu užitočné, ale rozdiely nie.

    Vo všetkých prejavoch nášho života - až na kultúru, prirodzene - sme na vyspelý svet odkázaní. Musíme k nemu, za ním, ak netúžime ešte väčšmi zaostať, a tak najmä my musíme vedieť, že je iný, ako bol ten náš. Keď sa začiatkom rokov osemdesiatych vrátili mladí ekonómovia zo zasadnutia Rímskeho klubu do Bratislavy a informovali naše vtedajšie elity o úvahách a víziách toho klubu až za hranice druhého tisícročia, vyvolali mocné emócie: alebo rozčúlenie, alebo smiech. A najmä ich informácia, že Rímsky klub za rokom 2000 s terajšou podobou Zväzu sovietskych socialistických republík neráta.

    Čo o tom svete vieme, vieme najmä z jeho tovarov, obalov, reklamy, televízie, jej seriálov, a o jeho elitách dokopy nič, lebo tie sa nám nezjavujú. Ten svet, do ktorého sme jedni vkročili s nadšením, ako druhí odmietame vstúpiť s oduševnením, ten svet vskutku nadšený a oduševnený nie je. Svoje emócie skrýva, len nimi generuje svoje čoraz racionálnejšie úvahy. Svoje pohnútky a motivácie skrýva. A my nie. Akoby sme išli na veselie, alebo do kostola. Ten svet žije každým dňom, ale tie jeho elity ďaleko napred. Aj tie politické, prirodzene.

    Ak vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín neprijmeme, svoj vstup do tamtoho sveta oddialime a všetko bude drahšie. Aj tento zákon, ktorý sa k nám vráti, ale najskôr už v urazenom kostýme vyžitých mýtov a legiend.

    Áno, sú začiatky, ktoré môžeme začať, ale v pravej, alebo v nepravej chvíli. Čo sa však prirodzene a poľahky dá začať z jari, nedá sa v jeseni, čo by sme ako chceli, a ďalšia jar je už len ďalšia, o rok - a tak aj o problém - staršia. Roky a príležitosti sa nevracajú. Čomu sa nedá zabrániť, to treba viesť, povedal starý rakúsky kancelár, a vedel, že v politike len kompromisom zájdeme najďalej.

    Prihováram sa, kolegyne, kolegovia, za podporu vládneho zákona a ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky: ako prvý s faktickou vystúpi pán poslanec Hofbauer a ako posledný pán poslanec Cuper, čiže posledný je pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Ballek,

    vaše vystúpenie bolo ako tradične brilantné, a to nemyslím ironizujúco. Bolo by veľmi žiaduce, keby ste ho dali preložiť do maďarčiny, poslali ho Viktorovi Orbánovi, šéfovi vlády Maďarskej republiky a šéfovi konferencie Maďarsko a Maďari, s tým, aby maďarská strana akceptovala to, čo prednášate v slovenskom parlamente. V opačnom prípade to jednoducho nemá zmysel. Pretože kompromis, ktorý vy uvádzate, je kompromis taký, že Slováci na Slovensku budú musieť vedieť maďarsky a Maďari na Slovensku nebudú musieť vedieť slovensky. To nie je kompromis. Takýto "kompromis" tu zažili moji rodičia a z tejto stránky som rád, že už nežijú. Lebo keby žili, tak asi by ich dodatočne trafil šľak.

    To, čo ste uvádzali, že niečo sa začína a niečo sa končí, končí sa zvrchovanosť slovenskej štátnosti a slovenského jazyka, pretože slovenský štát a Slovenská republika je určovaná dvomi vecami, jazykom a kultúrou, a každý, kto podporuje tento zákon, si je veľmi dobre vedomý, o čom rozpráva, pretože napilovávanie konára slovenskej zvrchovanosti jazyka na celom území štátu je napilovávanie zvrchovanosti našej štátnosti.

    A čo sa týka toho optimistického pohľadu na Spojené štáty americké, tam je úplne všetko inak. Pravdou je, že ak niektorá štvrť takzvane začne černieť, tak pozemky tam začnú padať cenovo tak dole, že všetci prudko predávajú nehnuteľnosti, pretože za krátky čas sú nepredajné. Takže ten pohľad, ktorý ste tu uvádzali, to je skutočne pohľad seriálov, ktoré nám servíruje Markíza a jej primerané inteligenčné elektronické médiá.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážený pán poslanec Ballek,

    so záujmom som si vypočula vaše vystúpenie a musím povedať, že si veľmi vážim vašu literárnu tvorbu, vaše Agáty som si prečítala niekoľkokrát, zrejme aj preto viete tak zasvätene hovoriť o tejto problematike, lebo pochádzate z tohto kraja a tento kraj je vám blízky. Toto všetko uznávam a vážim si, ale na druhej strane, neurazte sa, ste idealista, pretože dovolávať sa kompromisov, ak vy sami, členovia vládnej koalície, ste nenašli kompromis s maďarskou koalíciou, je skutočne trošku iluzórne. Ja som dnes doobeda upozorňovala pri tom skrátenom legislatívnom konaní, že treba nájsť kompromis. Pán poslanec, ja s vami súhlasím. Preto sme odmietli prerokúvať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a odmietame ho prerokúvať aj teraz.

    Nebude, opakujem sa znova, ale prepáčte mi to, nebude horším signálom pre štáty Európskej únie, ak prijmeme tento zákon bez súhlasu Strany maďarskej koalície? Preto sme navrhli odložiť prerokúvanie tohto návrhu zákona a požiadať o ten kompromis, o ktorom vy ste tak pekne hovorili, takisto bez irónie, požiadať o ten kompromis príslušníkov maďarskej menšiny, nielen ich politikov a predstaviteľov, ale občanov zo zmiešaných území na juhu Slovenska. Mysleli sme to úprimne, žiaľ, nestretlo sa to s patričnou odozvou ani s pochopením.

    Je mi to ľúto, tento zákon je zlý, ja ešte budem o ňom hovoriť vo svojom vystúpení, a prinesie pre Slovensko viacej nešťastia ako prospechu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovolím si kolegiálne polemizovať s pánom poslancom Ballekom, hlavne s tým, čo povedal v prvej časti svojho prejavu. Skutočne si myslím, pán poslanec, že keby platilo do bodky to, čo ste povedali, hlavne v tej prvej časti vášho prejavu, štáty starej vyspelej Európy by už dávno prijali za svoj štátny jazyk medzinárodné esperanto. Mám na mysli Španielov, Angličanov, Talianov a tak ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Už som mal príležitosť v tejto snemovni citovať, resp. parafrázovať Ľudovíta Štúra, keď na margo jazykových sporov povedal toto: "Tu nejde o gramatiku, nám ide o život." Tento citát Ľudovíta Štúra je mottom, ktorým by som chcel svojho priateľa a spisovateľského kolegu Lacka Balleka upozorniť na jednu jedinú vec: kompromis v politike, áno, lenže tu nejde o politiku, ale ide o život slovenského národa, Slovenskej republiky. Preto nijaký kompromis v podstate nie je prípustný, lebo by sme si, ako sa tu povedalo, podkopávali konár, na ktorom nesedíme, ale rozvíjame sa a prinášame svoje ovocie. Politický kompromis, samozrejme, hej, lenže dejiny slovenského jazyka, rovnako ako dejiny slovenského národa, práve signalizujú a veľmi imperatívne, že v jazyku a v jazykovej kultúre, s ktorou sa kupčí, nemožno uzatvárať nijaké dohody. Buď voľačo platí, alebo neplatí. Lebo naozaj ide o život, ide o existenciu Slovenskej republiky v jej hraniciach i v jej perspektíve. Čiže báseň na kompromis áno, ale kompromis, pokiaľ ide o typ národnej kultúry a typ demokracie Slovenskej republiky, tam by som kompromis neodporúčal privolávať a zbožňovať.

    Ďakujem.

  • Pán spisovateľ, ďakujem vám za váš zástoj a múdre slová. Spoločne sme prežili po novembri 1989, všetci v tejto snemovni, explóziu názorov a niektorí sme stáli proti sebe. Iné boli aj naše prednovembrové príbehy, niekto bol dole a iný na výslní, ale za seba chcem povedať, že som vnímal ten hlas tolerancie, ktorý vyžaroval z vášho diela aj vtedy.

    Na Slovensku vládla teda dlho doba vyostrovania názorov, rozdeľovali sa rodiny, partie starých kamarátov, rozdeľovali sa spolky spisovateľov, novinárov a tak ďalej. Ale tento čas, ako každý čas, zdá sa, sa naplnil. Začalo to práve v tom minulom volebnom roku a verím, že v tomto volebnom období viac než názory, ktoré nakoniec nie sú nekonečne dôležité, určite nie sú nekonečne dôležité, začne prevládať potreba spoločenskej spolupráce. Pretože inak to tu, v Strednej Európe, ďalej nepôjde. Kyvadlo čias sa skutočne odvracia od extrémnych názorov, od prehnanej vyhranenosti a prehnanej bojovnosti. To si budú musieť uvedomiť extrémisti v každej strane a na každom poli, aj v zápase o jazyky a jazyk. Preto ešte raz vďaka za tento závan tolerancie, ktorý nie je prejavom slabosti, ale prejavom budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Priveľmi dlho som žil v takej do istej miery blízkosti, nie duchovnej spriaznenosti, ale povedal by som aj pracovnej, s pánom Ballekom, aby som mohol konštatovať, asi takéto konštatovanie povedať: Pamätám si, ako sa nadchýnal Vladimír Mináč jeho románovými dielami, najmä Pomocníkom, ako vysoko hodnotil jeho štýl a tak ďalej. Ale pamätám si aj na to, čo hovoril Vladimír Mináč o jeho politickej aktivite a ja sa pridávam práve k tomuto stanovisku.

    To, čo tu predviedol pán poslanec Ballek, bola krásna esej, ak chcete, ja by som ako literárny kritik mohol kritizovať, že vlastne takéto eseje, v ktorých je ťažko vyloviť tú základnú myšlienku, predvádzal pán poslanec Ballek aj predtým, ale teraz asi dosiahol svoj vrchol, opačne povedané, svoje myšlienkové dno. Pretože tie úvahy o kompromise, ktoré sám vyvrátil, v jednej vete povedal, musíme dôjsť k tomuto kompromisu a apeloval, tak sa dalo vycítiť, na našich kolegov z maďarskej strany, hneď vyvrátil, že s týmto kompromisom nikto nebude spokojný. A ja by som tu musel opakovať to, čo povedal môj kolega pán poslanec Števček, politické kompromisy skutočne je ťažko docieliť za podmienok, keď jedna strana vydiera a druhá strana je len a len vydieraná a tlačená k múru. Takže jeho apel, bohužiaľ, mal byť oveľa vehementnejší a adresovaný tým pravým. To sa nestalo a tak zostali len slová, slová, slová.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež si dovolím súhlasiť s pánom poslancom Ballekom, keď sa hovorí o kompromise v istej filozofickej rovine. Áno, bez kompromisu by nebolo doslova ani života, ak by ľudia neboli schopní kompromisu, tak by sa už zrejme navzájom vyvraždili. Kompromis je potrebný aj v politickej rovine, bohužiaľ, na Slovensku sa s ním veľmi málo stretávame, ale ja tiež dúfam, že o pár rokov budeme schopní väčších kompromisov, aj tí, ktorí budú v parlamente, aj tí, ktorí budú žiť, dúfam, že ešte stále v samostatnej Slovenskej republike.

    Čo sa však týka kompromisu pri prijímaní tohto návrhu zákona, je to veľmi zložité. Myslím si, že nebolo celkom dobré od vás, od koaličných poslancov, keď ste spojili rozpravu k dvom návrhom zákona. K vládnemu aj k tomu, ktorý predkladá skupina poslancov za maďarskú koalíciu. Vy ste sa tomu návrhu tak nejako vyhli, myslím si, že to bolo z vašej strany správne, ale práve o to ide, že títo vaši kolegovia, vládni kolegovia, nie sú schopní kompromisu. Prijali vlastný, predložili vlastný návrh a myslím si, že takto poškodzujú aj vám. Aj vám ako koalícii škodia. Takže myslím si, že tieto slová o kompromise by mali byť adresované hlavne im.

    Čo sa týka kompromisov v rámci Európskej únie, ja by som súhlasila, aby vláda, akákoľvek, predložila tento návrh zákona, ale vtedy, ak by v Európe v každej krajine, ktorá je členskou krajinou Európskej únie alebo sa uchádza o členstvo, bol prijatý takýto návrh zákona. Keď si pozriete veľmi dobre spracovaný materiál, ktorý sme dostali z parlamentného inštitútu, tak vidíme, že mnohé krajiny takýto návrh zákona nemajú, ani ho nepripravujú. A preto nemôžem súhlasiť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Škoda, že sme obmedzili čas na prednesenie príspevkov, pretože ja pevne verím, že pán poslanec Ballek by bol pokračoval vo svojej eseji a bol by začal hovoriť o múdrych a hlúpych kompromisoch.

    Aj nedávna minulosť dokazuje, čo to znamená byť v pozícii, keď sa urobí hlúpy kompromis. Taký hlúpy kompromis napríklad urobil jeden prezident Josip Broz Tito, keď poskytol také neprimerané práva albánskej menšine, že to skončilo krviprelievaním. A dovolím si tvrdiť, nikdy ani tento momentálny vývoj nevyrieši problémy, ktoré tam boli. Takže uvedomme si, že jestvuje aj kategória hlúpych kompromisov, jednostranných ústupkov, ktoré sú len zasiatím ďalšieho semeniska sváru, vojny a, bohužiaľ, stoja životy.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste konštatovali, že roky a príležitosti sa nevracajú. Viete, vy zrejme vychádzate z toho, čo sa dosiaľ hovorilo...

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Vypnite mobilné telefóny alebo choďte telefonovať von.

  • ... že jedným z dôvodov pre neprijatie Slovenskej republiky do európskych štruktúr môže byť aj neexistencia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. V súčasnosti je však situácia iná. Najzávažnejšie prekážky sú predovšetkým masívna emigrácia Rómov. Ďalej korupčné aféry na najvyšších vládnych miestach, katastrofálny prepad ekonomiky. Nemyslite si, že prijatím tohto zákona zmeníte túto situáciu!

    Ďalej ste povedali, že ak zákon neprijmeme, nedostaneme sa do lepšieho sveta. Viete, ak by sme prijali túto tézu, tak by to znelo ako sprosté vydieranie. My musíme predovšetkým usporiadať pomery na Slovensku tak, aby boli prijateľné pre Slovákov aj pre Maďarov, aby boli dobré vzťahy medzi nimi. Nie nechať si diktovať zvonku, aké zákony máme prijať.

    No a na záver: O čo sa vlastne zasadzujete? Akú toleranciu nám tu predvádzate? Veď vy vlastne silou chcete vnútiť národnostnej menšine zákon, ktorý ona nechce. Tak aká tolerancia?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja by som mala k vystúpeniu pána poslanca Balleka len dve krátke poznámky.

    Pán poslanec, myslím si, že keď ste hovorili o príklade, ako sa americká kinematografia podieľala na istom skultúrnení americkej spoločnosti, tak ste ho nepoužili v tých správnych súvislostiach, lebo si myslím, a nielen myslím, ale aj viem, že ten dobrý čierny šerif v americkom filme tiež hovorí po anglicky. Nie iným jazykom. Takže problém, o ktorom tu dnes hovoríme, súvisí s niečím iným, prosím.

    Máte pravdu, a v tom s vami súhlasím, že ku kompromisu je potrebná tolerancia. Lenže byť tolerantný neznamená tolerovať netolerantnosť iných. V tomto prípade netolerantnosť našich predstaviteľov maďarskej menšiny. Preto, lebo kompromis, ako ste sa ho vy dožadovali, podľa mňa nie je kompromisom. Je naozaj len ustupovaním a dôsledkom nejakého vydierania. Lebo kompromis na slovenský spôsob vyzerá asi tak, že Maďari niečo žiadajú, Slováci ustúpia, a Maďari o chvíľu žiadajú ešte viac.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ja tiež, keď všetci debatujeme a diskutujeme o kompromise s pánom poslancom, ja by som sa tiež chcela opýtať, aký kompromis mal on na mysli. Či mám rozumieť jeho vystúpenie, že nesúhlasí s vládnym návrhom zákona a súhlasí s poslaneckým, keď predniesol svoje vystúpenie teraz, alebo hovorí o kompromise verzus Rómovia, ktorí odchádzajú z tohto územia, keď hovoril o probléme čierny a biely v Amerike, pretože Amerika má aj druhú tvár, a to je práve jazykový zákon. Takže ak by sme mohli hovoriť verzus poslanecký návrh, tak potom by sme mohli hovoriť o tej druhej tvári, ktorú nespomenul.

    Hovorilo sa tu veľa, že takto dôležitý zákon by mal prebiehať vo verejnej diskusii. A ja sa pýtam vás, pán poslanec, keď od nás chcete kompromis, prečo ešte pred štrnástimi dňami sme návrh tohto zákona nemali? Ani jedného, ani druhého. Len z úzadia sme sledovali šarvátky vás, čo ste vo vládnej koalícii, že sa neviete dohodnúť, a preto, že ste nie schopní kompromisu, nám dnes ponúkate dva návrhy zákona. A poviem vám vyjadrenie, keď ste teda spomínali Spojené štáty, poviem vám vyjadrenie bývalej chargé d affaires pani Sater, ktorá navštívila východné Slovensko, navštívila jednu školu s maďarským jazykom, kde sa však učila slovenčina ako cudzí jazyk, a zasmiala sa, lebo keď sa deti opýtala, ako sa máte, nerozumeli. Bola "najlepšie hovoriacou Slovenkou" na tejto škole. Takže ak potom budeme hovoriť o kompromise, vysvetlite dôkladne, ako ste to mysleli.

  • Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Ballek,

    váš prímer o kompromise medzi euroamerickými a afroamerickými deťmi bol brilantný, len keby ste ho boli doviedli do víťazného konca. Keby ste boli povedali takú nádhernú predstavu vo svojej eseji o tom, ako maďarsky hovoriace deti a slovensky hovoriace deti na južnom Slovensku chodia do školy s vyučovacím jazykom slovenským, tak ako chodia biele a čierne deti v Amerike do tej istej školy s vyučovacím jazykom anglickým. Ale vy viete dobre, že kompromis pani ministerky Slavkovskej zaviesť takéto školy na južnom Slovensku absolútne maďarská iredenta odmietla, pretože jej snahy idú oveľa viacej po vôli budapeštianskej politike, ktorá zjavne ide za Veľkým Uhorskom. Odcitujem vám z Domino-fóra, a to nie sú naše noviny, to sú skôr noviny časti vládnej koalície, kde Peter Szütz cituje ministra pre tajné služby maďarskej veci, ktorý žiada, aby bol otvorený dialóg o židovskej otázke a o Trianone. A títo ľudia, združení často v nadácii, ktorú financuje maďarská vláda, presadzujú veľkomaďarské záujmy na Slovensku. S nimi chcete uzavrieť kompromis o tom, že deti maďarsky hovoriacich rodičov a slovensky hovoriacich rodičov budú chodiť do slovenskej školy s vyučovacím jazykom. O tom veľmi silne pochybujem. O tom mala byť vaša esej. Potom by bola pravdivá, a nie dvojzmyselná. Ale vy ste si zrejme toto kolbište politického boja pomýlili s átriom patricijského domu, kde sa prednášajú recitačné preteky v próze. Ale ja takou schizofréniou, pán Ballek, netrpím.

    Ďakujem.

  • Ďalej mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Tkáč. Nie je prítomný. Čiže stráca poradie.

    Vystúpi pán poslanec Brňák a po ňom pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pri predloženom návrhu zákona je to ako v tom starom suchom anglickom vtipe, v ktorom hovorí mylord: Obávam sa pán John, že servírujete skazené vajíčko. Oh, nie, mylord, ubezpečujem vás, niektoré časti z neho sú vynikajúce. Obávam sa, pán minister Kňažko, že skutočne servírujete skazené vajíčko.

    Predložený návrh zákona iba ťažko možno nazvať právnou normou. Je to iba politická deklarácia, ktorá okrem toho, že bude zrejme odmietnutá tými, ktorých sa má dotýkať, teda predstaviteľmi SMK. Už na prvé prečítanie viac-menej v každom paragrafe vzbudzuje otázky a rôzne výklady. Navyše táto norma neobsahuje to, čím sa odlišuje právna norma napríklad od normy morálnej, t. j. sankciu, ale tiež možnosť priamej vykonateľnosti. Ak som spomenul možnosť položenia si viacerých právnych otázok, ponechám ich v túto chvíľu v šuplíku, pretože neviem, od koho by som dnes na ne dostal odpoveď.

    To, čo zaujíma nielen parlamentnú opozíciu, ale myslím si, že aj občanov tohto štátu, spočíva v tom, aký je vlastne cieľ predloženej právno-politickej deklarácie, pretože skutočne sa táto norma inak nazvať nedá. Buď vláde ide o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov, alebo iba o mechanické splnenie medzinárodného záväzku, alebo ide vláde o vedomú a cynickú deštrukciu krehkých slovensko-maďarských vzťahov, čo skúsenostne môže byť predzvesťou toho najhoršieho, teda možnej budúcej humanitárnej akcie. Je možné ešte jedno vysvetlenie, a tým je amaterizmus a politický naivizmus. Samozrejme, že môže dôjsť ku kombinácii týchto štyroch možností. Môj osobný názor je taký, že vláda pána Dzurindu pri tomto návrhu kombinuje potrebu mechanického splnenia medzinárodného záväzku s amaterizmom a politickým naivizmom.

    Ešte pred voľbami do parlamentu bolo možné sa oboznámiť so spoločným vyhlásením predstaviteľov SDK a Maďarskej koalície, z ktorého vyberám, citujem: "Spoločne vyjadrujeme vôľu naplniť ústavou zaručené ľudské práva vrátane práv národnostných menšín a budeme ich presadzovať formou zákonov v zmysle ústavy." Ako sa ďalej v texte hovorí, predstavitelia SDK a maďarskej koalície pracovali v štyroch odbornopolitických skupinách aj v rámci menšinovej problematiky, pričom tieto komisie dospeli k zhodným alebo blízkym záverom. Túto deklaráciu, alebo túto dohodu podpísali páni: Čarnogurský, Kukan, Langoš, Volf, Tóthová, Bugár, Duray, Nagy.

    Ako sa teda naplnila táto dohoda v praxi? Dnes sme svedkami tejto "úzkej spolupráce" medzi SDK a SMK i v tom, že sú predložené dva rôzne návrhy zákonov, ktoré popierajú spoločné vyhlásenie, v ktorom - iba tak mimochodom - sa predstavitelia maďarskej koalície zaviazali nepožadovať dočasne autonómiu na etnickom princípe. Ak teda pôvodná zmluva znela tak, že SDK a SMK mali spoločne predložiť jeden návrh zákona o jazykoch národnostných menšín, nebol už dnes dodržaný, možno zrobiť záver, že tiež ostatné záväzky, napríklad pokiaľ ide o nepresadzovanie územnej autonómie, tiež padajú?

    Prečo napríklad predseda vlády pán Dzurinda ihneď po tom, ako bolo zrejmé, že sa nedohodne s SMK, promptne posielal osobitného kuriéra do Bruselu, či inde, s verziou návrhu zákona, ktorá nevyhovuje národnostným menšinám ani majoritnému národu? Prečo skôr neposlal kuriéra na Oravu, Liptov, Zemplín, do Dunajskej Stredy či Komárna, či iných častí Slovenska, ktorých sa tento zákon dotýka predovšetkým?

    Keď si spomeniem na cynické vyhlásenie predsedu vlády pána Dzurindu, že prelety bojových lietadiel NATO ponad Slovensko bolo potrebné odsúhlasiť preto, lebo chceme byť v NATO, tak si myslím, že aj v prípade tohto návrhu zákona kašle pán predseda vlády na slovensko-maďarské spolužitie, na obhajobu nielen menšín, ale tiež slovenskej väčšiny žijúcej na národnostne zmiešanom území. A jediný cieľ sa pre pána predsedu vlády zredukoval na otázku svojmu kuriérovi po jeho návrate z Bruselu: "Vyhoveli?" pýtal sa pán predseda vlády vo vzťahu ku kuriérovi. "Vyhoveli, pán predseda vlády," odpovedal kuriér. Nič ďalšie už nebolo podstatné, a ani nie je podstatné. Návrh zákona vyhovuje úradníkom z Európskej únie, tak načo ďalšiu diskusiu.

    Hovoril už český filozof Václav Bělohradský, že súčasné európske postkomunistické krajiny budujú svoje štáty na povinnej chvále existujúcich inštitúcií Európskej únie. Ak by Európska únia skutočne požadovala od svojich členov nekritickosť, potom by sme skutočne nemali žiadny hlbší civilizačný dôvod sa do Európskej únie integrovať. Zhodne s pánom Bělohradským konštatujem, že Európska únia sa kritiky nebojí. To iba niektorí naši politici si myslia, že pätolízačstvo, servilnosť, ich osobná a politická xenofília je najlepšou politickou taktikou pre Slovensko a je tiež najkratšou cestou kamkoľvek.

    Neodpustím si v tejto súvislosti jeden akoby exkurz. Nie celkom rozumiem mnohým slovenským svetoobčanom, ktorí vnútorne žijú a tak sa aj navonok prezentujú vnútorným protirečením. Vo vzťahu k slovenskému a k všetkému, čo s ním súvisí, sú nad vecou, odmietajú sa pomaly označovať za Slovákov, kefou sa chcú vydrhnúť z tohto slovenského etnického pôvodu. Vysmievajú sa zo zaostalosti, vysmievajú sa štátnym symbolom, ale na druhej strane, pokiaľ ide o etnické menšiny, najmä maďarskú, sú diametrálne odlišní a všetko, čo vyčítajú národnému slovenskému povedomiu, presadzujú a lobujú u príslušníkov tejto etnickej menšiny. Tu idú až tak ďaleko, že vyhlasujú pre nich potrebu autonómie, kolektívnych práv či práva národnostných menšín na sebaurčenie, ako to hlása profesor Kusý. To, čo odmietajú svojím liberálnym vnímaním pri národe, žiadajú z iných dôvodov pre etnické menšiny. Jednu a tú istú vec pre jedného nie a pre druhého áno. Kde je v tomto nejaká logika?

    Téma etnických menšín alebo, ak chcete, takzvaná maďarská karta sa často označuje ako demagogická hra našej opozičnej politiky. Môžem povedať za seba, že ak by skutočne teraz predložený návrh zákona nebol iba prostriedkom, ale cieľom, ak by po schválení tohto zákona sa sebazrušila národnostná strana Maďarov na Slovensku a pán Bugár by prešiel napríklad do KDH či SDK, pán Duray do Demokratickej únie atď., potom by som hlasoval za tento zákon, ale o to v tomto zákone nejde a o to nejde zrejme ani politikom zo Strany maďarskej koalície. Ten, kto hrá v súčasnosti s maďarskou kartou alebo lepšie s kartou etnických menšín, nie je z radov HZDS, a dokonca prevažne ani nie zo Slovenska. S touto kartou hrajú všetci tí, ktorí záujem etnických menšín a národností v Európe nadradili nad záujem štátnej suverenity, integrity, územnej celistvosti, ako aj nad záujem štátotvorných národov. Z etnických menšín v Európe sa dnes liberálnymi kruhmi vytvárajú zlaté tabuizované bôžiky, ale aj to selektívne, ktoré sú naplnené pušným prachom. Tak ako v minulosti náboženstvo či politický svetonázor, tak dnes a zajtra etnické menšiny v Európe i mimo nej sú najsilnejším zdrojom európskej, možno i svetovej vojnovej kataklizmy.

    Ako teda ďalej z tejto situácie? Určite nie tak, ako to dnes robíte, páni z vládnej koalície. Ak sa nádejate, že pre koncoročný samit Európskej únie v Helsinkách zohrá tento zákon nejakú významnejšiu úlohu v prospech Slovenska, považujem tieto naivné predstavy - vzhľadom na kroky, ktoré robíte doma - za nepravdepodobné. Osobne si myslím, že na koncoročnom samite Európskej únie v Helsinkách širšie zarezonujú aktivity okolo 300-člennej rómskej lobistickej skupiny tejto vlády, ktorá začala svoju misiu vo Fínsku z podnetu tejto vlády v dostatočnom časovom predstihu pred konaním tohto samitu Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moric. Po ňom pán poslanec Weiss.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    chcel by som začať citátom jedného nemenovaného podpredsedu slovenskej vlády, že vraj prijatie tohto zákona bude vizitkou pred Európou. Ručím vám za to všetkým, že prijatie tohto zákona nie je a nebude vizitkou pred Európou. Vizitkou pred Európou je a bude v prvom rade ekonomická prosperita a k tejto ekonomickej prosperite môže prispieť napríklad aj schopný guvernér Národnej banky Slovenskej republiky. O tomto návrhu a o nominácii nového guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky sa zatiaľ cudne mlčí. Mlčí sa preto, aby sa tento výber nedial pod kontrolou verejnosti, pretože čím menej verejnosť vidí do tohto, tým väčší priestor bude pre politické obchody.

    Je úplne jasné, že aj pri tomto zákone ide o takýto politický obchod. Je úplne jasné, že v tomto parlamente ešte nikdy neboli prerokované také zlé návrhy na zákony. Jeden návrh je horší ako druhý. Jeden je však preto, aby bol neprijatý, druhý je preto, aby bol prijatý. Aby bol prijatý preto, aby potom zase poslanci zastupujúci po maďarsky hovoriacich Slovákov alebo ako som tento termín zaviedol v roku 1990 - slovenských Maďarov, odsúhlasili iné zákony podľa príslovia: "Niečo za niečo." Totiž tento zákon vôbec nemusí byť prijatý. Nemusí byť prijatý ani jeden zákon národnostných menšín, pretože národnostné menšiny svoj jazyk de facto používajú aj teraz. Ide tu v každom prípade o demagógiu.

    Ako takú perlu demagógie by som chcel prečítať jeden z listov, čo mi poslal jeden občan nášho štátu, kde prezident Českej republiky hovorí, že Juhoslávia bola napadnutá. "Nestalo sa tak však zo svojvôle či agresie, alebo z neúcty k medzinárodnému právu. Stalo sa tak, naopak, z úcty k právu." To je perla demagógie! Druhá perla na tom istom výstrižku je, to povedal jeden z našich poslancov, čo tu sedia aj za mnou: "Účasť Strany maďarskej koalície vo vláde je významnou politickou hodnotou kvôli spútaniu zlu, ktoré sa volá nacionalizmus." To je perla číslo dva.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť k tomu, čo povedal môj kolega pán poslanec Ballek. Dobrý obchod je taký obchod, pri ktorom sú všetci spokojní. Tak sa hovorí. A dobrý kompromis je taký kompromis, pri ktorom sú tiež všetci spokojní. Ale ak on hovorí, že pri tomto kompromise, ktorý on navrhuje, naisto nebude nikto spokojný, tak potom to nie je kompromis. To je diktát! To je diktát, ja by som to povedal pre tých, ktorí ste útlocitnejší, je to diktát. Pre tých, čo nie ste útlocitnejší, tento zákon, to je veľké svinstvo. A preto je to svinstvo, lebo v žiadnom štáte v Európe takýto zákon zatiaľ neexistuje. A keďže ja tiež chcem byť Európan, Slovenská národná strana, ako iste viete, presadzuje členstvo Slovenska v Európe však až potom, keď budeme ekonomicky na určitej výške, aby sme mohli vstúpiť do Európy ako rovný s rovným. A pretože ja tiež chcem byť dobrý Európan a chcem sa podobať Európe, kde v žiadnom štáte takýto zákon neexistuje, preto budem hlasovať proti tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi Peter Weiss ako desiaty prihlásený. Po ňom Ján Benčat ako jedenásty.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa stal zámienkou na populistické zviditeľňovanie sa niektorých politikov a na prezentovanie radikálnych názorov, ktoré sa objavujú tak na slovenskej, ako aj maďarskej strane. Obavy z prijatia tohto zákona majú totiž tak slovenskí, ako aj maďarskí nacionalisti. Tí prví tvrdia, že zákon vôbec nepotrebujeme, že nám ho nanucuje Európska únia a že my, hrdí Slováci, sa pred ňou nemáme hrbiť. A že prijatie tohto zákona ohrozuje Slovákov. Odkazujem preto na predpovede, ktoré v roku 1994 urobili poslanci HZDS a SNS pri prerokúvaní zákona o označení obcí v jazyku národnostných menšín. Poslankyňa Novotná za HZDS vtedy varovala, že 20-percentná hranica je z hľadiska obrany štátnych záujmov neprijateľná. Poslanec Chamula zo Slovenskej národnej strany zase strašil, že prijatím zákona vytvoríme územnú autonómiu, a tým prinútime Slovákov, aby sa vysťahovali z južných území. Ubehlo päť rokov a po piatich rokoch vidíme, že nedošlo ani k poškodeniu štátnych záujmov, ani k územnej autonómii. A tak to bude aj s hrozbami, ktoré tu plamenne vyslovili pani Slavkovská, Malíková, Števček a ďalší.

    Tí druhí, maďarskí nacionalisti, zase s obľubou zdôrazňujú, že ak zákon nebude presne v podobe, akú navrhujú oni, Európa nás neprijme, lebo vraj nebude zodpovedať európskym štandardom. Ani to nie je pravda. A oni to vedia. Uvažovanie v kategóriách buď - alebo, všetko alebo nič je krajnosťou, ktorú treba odmietnuť. Odmietnuť treba tiež tézu, že zákon prijímame predovšetkým preto, že to od nás chce Európska únia. Prijímame ho preto, lebo to vyžaduje článok 34 Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú som hlasoval a ktorú si ctím. Tento článok ústavy občanom patriacim k menšinám zaručuje za podmienok stanovených zákonom okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať jazyk v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín.

    Ak pani poslankyňa Tóthová hovorí o nadpráci tejto vládnej koalície, pripomeniem jej niekoľko skutočností. Slovenská republika je viazaná nielen svojou ústavou, ale aj Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorú v marci 1995 s veľkou pompou v Paríži podpísal bývalý predseda vlády pán Mečiar. Podpísal ju s textom, ktorý odkazuje aj na známe odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ktoré sa dá interpretovať aj v zmysle kolektívnych práv. Keby ju bol konzultoval s opozíciou, boli by sme mu poradili, aby odkaz na toto odporúčanie v zmluve nebol.

    Návrh tohto zákona je dôsledne postavený na princípe individuálnych ľudských práv, tak ako je to zakotvené v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane práv príslušníkov národnostných menšín. Chcel by som tiež pripomenúť pani expodpredsedníčke vlády a pánovi expodpredsedovi vlády Kalmanovi, že hneď deň po prijatí zákona o štátnom jazyku som ich interpeloval, aby mi oznámili, kedy vláda prijme zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Dostal som oficiálnu písomnú odpoveď, že sa tak stane v II. polroku 1996. Dodnes ste neboli schopní ten zákon pripraviť ani v podobe, ktorá by vyhovovala vašim predstavám.

    Chcel by som tiež pripomenúť, že keď sme prijímali zákon o štátnom jazyku, docent Fogaš navrhol, aby sa z predchádzajúceho zákona o úradnom jazyku prevzala úprava používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Ani len táto právna úprava, ktorú navrhla prvá Mečiarova vláda, nebola pre Hnutie za demokratické Slovensko prijateľná, pretože nevedelo odolať vydieraniu koaličnej Slovenskej národnej strany, že odíde z koalície, ak sa ponechá ten právny stav, ktorý tu bol viac ako päť rokov a všetkým vyhovoval.

    Je namieste otázka, prečo po prijatí Ústavy Slovenskej republiky, podobu ktorej Hnutie za demokratické Slovensko dobrovoľne pripravilo a schválilo, nebola ochota rešpektovať ju. Jednoducho Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana sa nechcú vzdať strategického nástroja na mobilizáciu svojich voličov, ktorým je tzv. maďarská karta. Spomeňme si, ako pred druhým kolom prezidentských volieb jeden z kandidátov vykrikoval, že Rudolf Schuster je menšinový kandidát, jednoznačne tým naznačuje, že ho budú voliť Maďari, teda tí, pred ktorými sa treba mať na pozore. Chvalabohu, voľby ukázali, že hranie touto kartou už má svoje limity, aj bez hlasu voličov maďarskej národnosti by dostal Rudolf Schuster nadpolovičnú väčšinu.

    Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana sa jednoducho nechcú vzdať takého lacného a jednoduchého nástroja získavania voličskej podpory, ako je vyvolávanie nových a nových obáv z Maďarov, z ich rozpínavosti a živenia tráum a predsudkov z minulosti, čím len dokazujú známu politologickú tézu, že nacionalizmus je ideológiou lenivých.

    Tieto strany nechcú vyriešenie problémových miest vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi. Nechcú historické zmierenie, nechcú, aby sa občania Slovenskej republiky a Maďarskej republiky pozerali viac do budúcnosti a spolupracovali na rozširovaní stabilnej a prosperujúcej Európy. Chcú, aby hlavy Slovákov a Maďarov boli obrátené do minulosti, aby sa jatrili staré rany. A sú vďační za každú politickú netaktnosť alebo vylomeninu maďarských politikov, či už zo Slovenskej republiky, alebo z Maďarskej republiky, za každú zmienku o teritoriálnej autonómii, lebo práve výroky tohto druhu umožňujú udržiavať a stimulovať kolektívnu hystériu a ponúkať Slovákom vodcov, ktorí ich vraj ochránia pred maďarským nebezpečenstvom. Kam až môže uplatňovanie takýchto cynických politických techník a pestovanie falošnej národnej mytológie viesť, sme videli na Balkáne. 250 tisíc mŕtvych v etnických vojnách na území bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie je niečo, na čo by sme mali myslieť aj my na Slovensku.

    Ak tu hovoríme o skúsenosti, tak by som chcel pána poslanca Hudeca upozorniť aj na skúsenosť s nekompromisným politikom, ktorý sa volá Miloševič. V podobnej dileme sú aj naši maďarskí politici, ktorí už viackrát v minulosti prezentovali sklony k radikalizmu a nacionalizmu. Ak sa dohodnú na zmene zákona o používaní jazykov národnostných menšín s ostatnými vládnucimi stranami a zahlasujú zaň, stratia tému, ktorá dlhodobo a v podstatnej miere aj vďaka politickému správaniu sa HZDS a SNS určovala politickú identitu maďarských politických subjektov v Slovenskej republike. Preto sa niet čo diviť, že aj Strany maďarskej koalície sa o podobe zákona a o miere kompromisu o tom, či ho vôbec podporiť, vedú silné diskusie.

    Po prijatí tohto zákona a vyplnení právneho vákua totiž vznikne kvalitatívne nová politická situácia. Zúži sa priestor tak pre slovenský, ako aj pre maďarský nacionalizmus a politická energia sa môže presunúť na riešenie problémov hospodárskej, sociálnej a kultúrnej politiky a budovania modernej štátnosti v integračnom kontexte. A v takejto politike už sa do popredia dostane odborná a politická kompetentnosť a na úspech nebude stačiť vystatovanie sa, kto je väčší a lepší Slovák či Maďar.

    Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana tu dnes vystupujú tak, že čím väčší slovenský národovec, tým viacej sa treba báť Maďarov. Kto má viac predsudkov, kto má menej sebavedomia, ten je lepší Slovák. Verím, že my Slováci dokážeme s maďarskou menšinou žiť tak, ako to dokážu aj väčšinové národy v iných krajinách.

    Národná rada Slovenskej republiky stojí pred závažným rozhodnutím. Tak ako väčšinový národ má byť k menšinám veľkorysý, aj predstavitelia najväčšej menšiny sa musia vedieť vcítiť do zložitých nálad väčšinového národa a dobre odhadnúť, aké riešenie situáciu vyrieši miesto toho, aby ju rozbúrilo. Tak Slováci, ako aj Maďari potrebujú spolu zažiť skúsenosť, že Maďari boli štyri roky vo vláde a nekonala sa ani iredenta, ani sa nepotlačili práva príslušníkov národnostných menšín. Táto skúsenosť, čo ako zložitá, bude príspevkom k stabilite stredoeurópskeho regiónu, k posilneniu spolupráce a európskej integrácie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tomto zákone nejde o víťazstvo či prehru. Rozhodujeme o strategickom smerovaní Slovenska, či pôjde ukomplexované a rozjatrené smerom na Balkán, alebo či pôjde sebavedome do vyspelej Európy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána poslanca Weissa sa hlási 20 pánov poslancov s faktickými poznámkami. Pokúsim sa ich prečítať v poradí, ako som si zaznamenával, tak ako ste sa prihlasovali. Ak by som si niekoho nebol zaznamenal, tak prosím, aby ste sa prihlásili: pani poslankyňa Podhradská, Tóthová, Slobodník, Hudec, Hofbauer, Kalman, Šepták, Malíková, Slavkovská, Húska, Zlocha, Zelník, Jarjabek, Aibeková, Drobný, Cuper, Moric, Paška. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Pán poslanec Baco a pán poslanec Kotian. Baco, Kotian, pani poslankyňa Belohorská ako posledná. Takže pani poslankyňa Belohorská je posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som sa pána poslanca Weissa rada spýtala, či pre výkon svojich poslaneckých povinností naozaj nemá čas ísť sa pozrieť, ako to vyzerá v praxi, keď tvrdí, že poslanci HZDS a SNS aj v minulosti, keď sa prijímali rôzne "zlomové" zákony v tomto parlamente, strašili tým, ako to bude na Slovensku vyzerať. Pán poslanec, ja som poslankyňou za Hnutie za demokratické Slovensko a ako každý poslanec tohto hnutia mám pridelené určité okresy. Chodím tam pravidelne. V mojom prípade sú to okresy Galanta a Nové Zámky. Môžno by ste si mali vypočuť napríklad, aká je situácia mladej 26-ročnej ekonómky inžinierky, ktorá nemôže zohnať v Galante prácu len kvôli tomu, že každý potenciálny zamestnávateľ si kladie za podmienku nielen to, aby ovládala maďarčinu slovom, lebo zhodou okolností pochádza zo zmiešaného manželstva, jej otec je Maďar a mama Slovenka, ale vyžadujú ovládanie maďarčiny od nej aj písmom, a keďže to neovláda, nemá šancu dostať prácu. Možno by ste si mali vypočuť sťažnosť istého mladého muža, ktorý sa uchádzal o zamestnanie v okrese Nové Zámky v rôznych firmách, rovnako neuspel preto, lebo neovládal maďarčinu. A navyše by som povedala, že v jeho prípade to bola paradoxná situácia, lebo mal najlepšiu kvalifikáciu na vykonávanie práce, o ktorú sa uchádzal, dokonca ovládal angličtinu, nemčinu veľmi dobre a čiastočne taliančinu. Ani to mu nepomohlo a zamestnávateľ prijal do zamestnania človeka bez kvalifikácie, ktorý ledva lámal slovenčinu a vedel len po maďarsky. Zrejme vám takéto veci neprekážajú a zdá sa, že vy sa pohybujete v iných kruhoch, takže sa vám ani nemôže dostať pravda do uší, tak ako v skutočnosti veci na južnom Slovensku vyzerajú.

  • Ďakujem.

    Ja som si vypočula veľmi pozorne inšpiratívne vystúpenie pána poslanca Weissa, že bolo inšpiratívne, samozrejme, dosvedčuje aj veľký počet faktických pripomienok. Počas celého jeho vystúpenia som si musela v duchu hovoriť, že je rok 1999. Je rok 1999, lebo ja som mala pocit, že sme na nejakej straníckej schôdzi spred 20 rokov. Ak hovoril, že obavy z prijatia zákona majú len nacionalisti, tak ja mám obavu z prijatia zákona, nie som nacionalista. Ja skutočne som veľmi ďaleko od nacionalizmu. Ďalej ak ste hovorili o politickej netolerancii smerom k členom Hnutia za demokratické Slovensko, tak ja tiež protestujem, aby ste sa takto vyjadrovali. Ako ministerka spravodlivosti som mala za štátneho tajomníka doktora Hanzela, ktorý bol členom SDĽ. Za vedúceho úradu som mala člena KDH, ktorý bol predtým vedúci úradu bývalého premiéra Čarnogurského. A ja som s týmito dvomi špičkovými ľuďmi bez akéhokoľvek problému viedla rezort spravodlivosti. Tak buďte taký dobrý, už nehovorte o našej netolerantnosti.

    A ak ste hovorili o nadpráci, ja som rada, že ste si vypočuli, čo som hovorila, ale nie som rada, že ste tomu nechceli porozumieť. Robíte nadprácu, robíte v tom, že prijímate zákon, ktorý nevyplýva z ústavy, zákon, ktorý Európska únia nevyžadovala.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Weiss tu predniesol vzletné slová a všimol som si, že z maďarskej koalície, ktorá je teraz početnejšia, tu sedeli iba pán Mészáros a pán Kvarda. Apeloval na to, aby neboli nacionalistami, to je ako apelovať na sliepku, aby vyletela na tatranský vrchol. Také porovnanie mi zišlo na um.

    Ale ja sa chcem vysloviť k jednej veci, o ktorej tu hovoril ako veľký odborník, nádejajúc sa, že nikto nepozná realitu. Hovoril o uznesení 1201 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Mal by vedieť, keďže je teraz členom delegácie, do ktorej sa nominoval, že ministri Rady Európy zrušili alebo, jedným slovom, chceli znehodnotiť význam tohto rozhodnutia, tohto uznesenia a prijali direktívu a oni sú rozhodujúci v Rade Európy, aby sa vypracoval zákon, rámcová dohoda o ochrane národnostných menšín. To je po prvé.

    Po druhé. Mal som možnosť hovoriť s jedným z autorov analýzy tohto uznesenia, tejto rezolúcie 1201, s profesorom Malinvernim, členom tzv. Benátskej komisie. Tento spis exituje, je preložený do slovenčiny, dá sa nájsť aj v slovenských archívoch a tam je jednoznačné povedané, že neplatia tieto uznesenia, pretože nie sú potvrdené nijakou európskou zákonnou normou. Takže apelovať a vyhrážať sa Slovensku tou rezolúciou 1201, to sú márne pokusy.

    Ďakujem.

  • O necelé dva roky bude v Slovenskej republike nové sčítanie ľudu. Pán poslanec Weiss, bodaj by ste mali pravdu. Bohužiaľ, aj tentoraz nemáte. Bude si stačiť porovnať počet občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti a k maďarskej národnosti spred 10 rokov a teraz. Bude si stačiť porovnať, aká je kvalifikačná štruktúra na tomto území, jazykovo zmiešanom území. Aká bola vtedy, aká bude teraz. Dúfam, že aspoň tento dostatočne vedecký dôkaz vás presvedčí o tom, že aj teraz ako väčšinou v minulosti ste mali veľmi zlé strategické odhady. Neviem, prečo ste volili taký vysoko konfrontačný tón. A zbytočne sa teraz usmievate, lebo napokon vaše strategické odhady vás aj vo vašej strane doviedli k takým úspechom, aké ste dosiahli. Napokon pán Miloševič je členom takej politickej strany, ktorá je v Socialistickej internacionálne, takisto ako ste aj vy. Tak jednoducho si to možno vybavíte aj na inom fóre. Ešte raz ma mrzí váš konfrontačný tón, ale keď ste ho vyvolali, tak ste vyvolali aj reakciu.

  • Ďakujem.

    Ja som veľmi prekvapený tým, čo povedal pán poslanec Weiss, z viacerých dôvodov. Zisťujem, že každým dňom v parlamente objavujem nové a nové skutočnosti. Jednou z nových skutočností je aj tá, že poslanci vôbec nereagujú flexibilne a vôbec nereagujú na to, čo tu už bolo povedané, a že neprispôsobujú svoje vystúpenia tomu, čo zdôrazňovali alebo dokumentovali jeho predrečníci. Nakoniec to tak vyzerá, že keď si niekto napíše diskusný príspevok 1. apríla, tak ho potom prečíta 1. júla bez toho, aby vnímal to, čo tam bolo.

    Pán Weiss, my sme tu jednoznačne argumentovali, akým spôsobom sme postupovali, prečo sme tak postupovali, aký bol výsledok. Dokumentovali sme to niekoľkokrát aj v spoločných parlamentných výboroch, kde ste sa zúčastňovali aj na iných otázkach. My nie sme proti Maďarom. My nie sme proti žiadnej národnosti. Nepočuli ste z môjho vystúpenia, že by sme takýmto spôsobom boli vystupovali. My sme hovorili o tom, že dnes je spolarizovaná situácia, že dnes nie je vhodná chvíľa na takéto prijatie zákona, a požadovali sme, aby sa návrh zákona vrátil. Tak nedávajte nám do úst to, čo sme nepovedali alebo čo netvrdíme. To je po prvé.

    A po druhé. Ja som si stále myslel, možno falošne, že táto časť parlamentu, ktorá je pred nami, reprezentuje nás všetkých. A že keď je niekto predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad ako vy, berie do úvahy aj túto časť a prostredníctvom nich aj občanov Slovenskej republiky. A keby to tak bolo, tak by ste museli vychádzať aj z toho, čo hovoríme my, v záujme našich občanov. Ale, žiaľ, vy ako predseda reprezentujete len túto časť a reprezentujete len svoju stranícku príslušnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vo svojom príspevku, pán poslanec Weiss, ste útočili na Slovenskú národnú stranu. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul váš citát, keď ste boli opozičným poslancom, čiže pred voľbami v apríli 1998, v týždenníku Slováci v Maďarsku. Citujem: "Len vinou rozdielu v dôveryhodnosti, za ktorý si môže slovenská garnitúra len a len sama, je napríklad možné, že Maďarsko v dnešnej politike voči slovenskej menšine síce veľkoryso zavedie dvojjazyčné tabule, zriadi menšinovú samosprávu, poskytne aj hodnotnú budovu, začne pripravovať zákon o zastúpení menšín v parlamente, ale nezriadi ani len jednu základnú školu so slovenským vyučovacím jazykom, a napriek tomu používa povesť ochrancom práv a menšín, pričom Slovenská republika stále zápasí s obrazom utláčateľa menšín."

    Nemáte pocit, pán poslanec Weiss, že ako koaličný poslanec, ste zmenili rétoriku, alebo potom natáčate plášť podľa vetra?

  • Pán poslanec Weiss,

    na začiatok vám chcem venovať jedno veľmi dôležité upozornenie. Je rok 1999, nie roky pred rokom 1989. Preto by bolo potrebné, pán Weiss, aby ste používali termíny tomu zodpovedajúce a vymenili si slovnú zásobu, ktorú ste získali ako člen Ústredného výboru KSS v strane, za ktorú ste ešte po roku 1989 obhajovali socializmus, a tým aj seba a svoje funkcie. Nie sme slovenskí nacionalisti, ako ste nás označili, ale vlastenci, ale pre komunistov vášho typu to vždy bolo a bude jedno. A nám to neprekáža, že nás tak označujete.

    Kedy ste boli naposledy na južnom Slovensku? V posledných mesiacoch, keď ste vo vláde, asi nie. Myslím, vaša strana. Veď čo by ste im asi z pozície ľavicového politika povedali o sociálnej politike tejto vlády. Asi nič veľa. My sa chceme vzdať maďarskej karty, ale my sme tento zákon nepredložili, ani sme ho nevymysleli. No a potom už skutočne vrcholom vašich nejakých perál ducha, ktoré ste tu rozosievali, bola aj politická téza, že nacionalizmus je ideológia leninizmu, ak som dobre počula. Alebo lenivých. Ja si myslím, že z vašich úst by znelo lepšie niečo iné. Myslím si, že my ako národovci sa nebojíme Maďarov. Nebojíme sa spolu s nimi žiť. A dokonca sme väčší Európania ako vy, pretože si chceme brať vzory z Francúzov. Už mi chýbalo, aby ste zakončili: So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. A myslím si, že by ste pokojne mohli robiť reklamu na prací prášok s názvom Kariéra, ktorý vždy a všade vyperie svedomie dočista, dočista.

  • Vážený pán poslanec Weiss,

    vy ste tu skutočne hlava-nehlava nadávali každému do nacionalistov. Nielen SNS a HZDS, ale aj SMK. Povedali ste tu, že nacionalizmus je ideológia lenivých. Ja sa vás pýtam: Prečo potom s takýmito lenivcami sedíte vo vláde? To je úplne paradoxné. Čiže priznali ste úplne verejne, že časť vlády, to sú obyčajní lenivci. Tak ďakujem pekne za to, že ste nás poučili, koho v tej vláde máme. Tiež ma veľmi zarazilo, keď ste plamenne vyhlásili, že teraz rozhodujeme, čiže vy, vládna koalícia, o strategickom smerovaní Slovenska. Ja si chcem len povzdychnúť, nech Boh chráni krajinu, v ktorej zase o strategickom smerovaní rozhodujú bývalí komunisti. Pán poslanec, ja si veľmi dobre pamätám na okrúhle stoly začiatkom roku 1990, kde ešte vy ste sedeli vtedy, samozrejme, vo svetri, a nie v obleku, a debatovali ste, a húževnato, celou svojou energiou ste obhajovali rúcajúcu sa komunistickú stranu a teraz už zasa rozhodujete o tom Slovensku. Myslím si, že to je naše nešťastie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec a predseda výboru Weiss hovoril naozaj dosť nešťastne, keď uviedol, že nacionalizmus je pozostatok leninizmu, lebo ja som si stále myslel, že pozostatok leninizmu je proletársky internacionalizmus, a mal som taký dojem, že z nedostatku orientácie ste vlastne v tomto internacionalizme ostali trčať, teda v trvalom potláčaní kultúrnych a etnických jedinečností, že ste stále na tej istej ceste. Uvádzate o Miloševičovi, a zasa je to metóda, doslova leninská metóda, spôsobom satanizovania a diabolizovania nepohodlných ľudí a ospravedlniť potom agresiu tých, ktorí proti nim pôsobia.

    A ešte jednu poznámku k tej problematike. My sa neusilujeme ísť ani na Balkán, ani na Západ. My nie sme nomádi, my chceme byť tu na Slovensku, to je samozrejmé, že predpokladáme, že sme stále Európania, ale nie Európania vyklieštení z vlastných národných prostredí. Jednoducho takíto sme. Takto nás berte na vedomie. A chcem vám povedať, že takto vývoj aj prechádza. Jednoducho národy sa nevzdávajú svojej vlastnej identity.

  • Ak dovolíte, teraz by som dal slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi, ktorý bol prihlásený ako piaty s faktickou poznámkou. Ospravedlňujem sa, preskočil som ho.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vystúpenie pána poslanca Weissa bolo evidentne napísané pred väčším časovým odstupom. V opačnom prípade by tam neuvádzal skutočnosti, ktoré už odzneli vecne a kvalifikačne zdôvodnené vo vystúpeniach pána Kalmana a pani poslankyne Tóthovej.

    Dámy a páni, neviem, čím to je, ale keď rečník, čím je menej schopný uviesť faktografiu k veci, tak utieka sa k obľúbenej tematike, a to je nadávanie na Hnutie za demokratické Slovensko. Pokúste sa zbaviť tohto syndrómu. Predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi sa to už takmer začína dariť. Už takmer "nešpačkuje" takým vulgárnym spôsobom v Národnej rade, ako to bolo tradičné za prvých šesť mesiacov jeho pôsobnosti. Tak skúste to aj vy. A ak máte vystúpenie, tak sa zaoberajte tým, čo je problematikou.

    Pán poslanec Weiss, okrem slovenského nacionalizmu a maďarského nacionalizmu, tak sa mi marilo, že už len ostáva priestor na proletársky internacionalizmus alebo na európanstvo či svetoobčianstvo. Nie je to tak. Američania, keď spievajú hymnu, tak majú ruku na srdci. To nie je ani nacionalizmus, ani buržoázny, ani kapitalistický. To je jednoducho hrdosť na svoj vlastný národ, na svoj vlastný štát.

    Čo sa týka toho odporúčania, aby sa prestalo pozerať do minulosti, tá poznámka je veľmi správna, vecná. Treba to povedať maďarskej strane, aby sa prestala pozerať smerom k Trianonu, pretože kde sa pohnete po Maďarsku, tak tam sú maďarské mapy predtrianonské, Veľkého Uhorska, či sú to kalendáre, tričká, zošity, knihy, proste je to nostalgia ako hrom, kdesi z pohľadu kráľa Károlya a ešte pred rokom 1918.

  • Vážená Národná rada,

    ja mám taký dojem, že pán poslanec Weiss si zrejme vybral svoj prejav zo záverečnej práce z Večernej univerzity marxizmu-leninizmu. Už zrejme zabudol, že už je rok 1999. Ja sa ohradzujem voči jeho terminológii "nacionalizmus je ideológia lenivých". Ja nie som ani internacionalista, nie som ani normalizátor, ani farizej, ako ste boli vy, pán poslanec. A vyprosujem si aj to, že by som bol ako člen HZDS lenivý. Ja som hrdý na svoju prácu, ktorú som robil, či ako minister vo vláde Mečiara, alebo predtým. Nás volili občania slovenskej národnosti, a preto musíme zastávať ich názory a musíme počúvať, čo hovoria. Môžem vám povedať, že ľudia z južného Slovenska zažili okupáciu Maďarov. Žijú medzi týmito ľuďmi a vidia veľmi dobre, čo to je. Choďte sa spýtať do Šurian a na okolie. Čo sa robilo počas okupácie? Dokonca vtedy neverili ani miestnym Maďarom, tak si doniesli niekoľko tisíc "aňášov" z Maďarska, aby robili tu úradnícku prácu za nich. Ale Slovákov vyháňali z roboty, decká vozili na prevýchovu do Maďarska, aby sa naučili maďarsky. Dokonca ani k Pánu Bohu sa nemohli v kostoloch slovensky prihovárať. Tohoto sa ľudia boja. Choďte sa tam pozrieť teraz, aká je situácia v okresoch, kde ste dosadili ľudí do funkcií do štátnej správy zo Strany maďarskej koalície. Vyhadzujú každého, kto nevie maďarsky, z roboty. A, samozrejme, tohto sa ľudia boja, že toto sa stane potom, keď prijmete niektorý z týchto zákonov, ktorý ste tu dali.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec,

    prekvapuje ma, akú kritiku ste spustili na súčasnú opozíciu. Vy to naozaj myslíte úprimne, čo ste povedali? Vám to vôbec neprekáža - neustále vydieranie zo Strany maďarskej koalície? Vy nechcete počuť, vy nechcete vidieť to, čo sa okolo deje? Veď práve takýto zákon a jeho uplatňovanie v praxi bude tým, čo bude eskalovať napätie. Pán poslanec, prestaňte spomínať nacionalizmus, pozrite si Slovník cudzích slov a tam sa dozviete, čo to je. Ak niekto napĺňa toto kritérium nacionalizmu, tak je to práve predkladateľ tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Mňa veľmi zaujala tá stať v príhovore pána poslanca Weissa, keď hovoril o vydieraní Slovenskej národnej strany, keď mala vydierať Hnutie za demokratické Slovensko. Nebol som vtedy v parlamente, neviem to posúdiť, možno máte aj pravdu. Ale viem dostatočne posúdiť, že za posledných osem mesiacov neprejde hádam jeden jediný deň v médiách, kde by nejaký poslanec alebo predstaviteľ koalície hovoril o vydieraní toho druhého z tej istej koalície. Mňa by veľmi zaujímalo, lebo dokonca aj predstavitelia SDĽ hovorili istý čas o vydieraní, a nebolo to tak dávno, mňa by veľmi zaujímalo, ako je to s tým vydieraním teraz, pán poslanec Weiss, a teda vlastne kto koho vydiera.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Weiss,

    myslím si, že je nešťastím pre vašu stranu, pre SDĽ, že ste vystúpili v takom krátkom časovom rozmedzí po ďalšom poslancovi pánovi poslancovi Ballekovi, pretože jeho vystúpenie naozaj malo aj ľudskosť, aj intelektuálnu hĺbku, čo sa o vás nedá povedať. Vaše vystúpenie by som skôr charakterizovala takým hodnotením, kde nie sú argumenty, kde je iba nenávisť, tak tam prevažuje demagógia. Vaše vystúpenie absolútne odporovalo rokovaciemu poriadku § 73 ods. 2, kde sa hovorí, ako sa má postupovať v prvom čítaní. Vaše vystúpenie bolo pod heslom: Ako nenávidím HZDS a SNS.

    A keď ste už vyťahovali mená dvoch poslancov, ktorí už nie sú poslancami päť rokov, čiže odvtedy uplynuli už dve volebné obdobia, tak ste zabudli povedať jednu podstatnú vec, že zákon, tzv. tabuľový zákon, uvádzal ešte za Mečiarovej vlády pán exminister Tuchyňa ako minister vnútra. A musím objektívne povedať, že bol veľmi brilantne pripravený, mal veľmi veľa dobrého odborného materiálu, kde sa porovnávali krajiny Európskej únie, ako je to v krajinách, čo sa týka národnostných menšín.

    Vy veľmi dobre viete, že tento zákon zablokovali poslanci HZDS, ktorí potom vo veľmi krátkom časovom úseku prešli k Demokratickej únii, a práve preto, že neboli spokojní s tou 20-percentnou klauzulou. Takže nie HZDS ho zablokovalo, ale poslanci, ktorí odišli a ktorí potom neboli s týmto návrhom zákona spokojní. A samozrejme, že zaň nehlasovali maďarskí poslanci, pretože tí vám nebudú hlasovať ani za váš návrh zákona. Takže buďte aspoň raz objektívny a spravodlivý.

  • Vážený pán poslanec Weiss,

    diskusia, ktorú vyvolalo vaše vystúpenie, si myslím, že potvrdzuje, že vaše vystúpenie bolo skutočne veľmi zaujímavé. Ja som presvedčený, že si ho ešte sám zanalyzujete. Len by som chcel poprosiť, aby ste si nezakrývali oči pred tým stavom, ktorý za ostatné mesiace na južnom Slovensku sa skutočne zhoršuje. Irituje sa stav ohrozenia aj v maďarskej menšine, aj u Slovákov tam žijúcich. Je to dôsledok vašej "trasorítkovej" politiky.

    Dovoľte mi, ja som si z vášho vystúpenia vybral asi toľko, že sa snažíte o nejaké všeobecné dobro, o kompromis, ktorý, bohužiaľ, smeruje k tomu, že nikoho nemôže uspokojiť. Ja chcem byť však ústretový a ponúkam vám, že podporujem vás pri hlasovaní proti návrhu SMK. A takisto budem ústretový voči SMK a budem hlasovať s nimi proti vládnemu návrhu. Ak by ste dovolili, dal by som aj konštruktívny návrh na kooperáciu. Nakoniec navrhujem vám, aby ste sa zúčastnili podpisovej akcie za petíciu o referende v tejto otázke a aby sme spolu počkali na výsledok referenda a rozhodli sa podľa toho.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja som si so záujmom vypočul tento prejav, ktorý predniesol kolega Weiss, a musím povedať, že v jednej pasáži je mi sympatický, aj pán minister Kňažko nevydržal a musel vstať. Ale to bola tá pasáž, ktorá jasne charakterizovala jeho prejav a ten prejav patrí do skupiny eurooptimistov. Toto je filozofia, priatelia, označkovať niekoho a potom ho zbombardovať. Možno len slovne, niekedy aj, bohužiaľ, fyzicky. Priatelia, ale to je snobská filozofia. Ja neviem, kde ste k nej prišli, ako ste si ju mohli vytvoriť. To je filozofia proti chudobným, to je filozofia proti tým, ktorí nemajú materiálne statky, ale možnože majú bohatstvo ducha, priatelia. Ale trošku sa spamätajte, ani maďarských nacionalistov tu nevidím, ani slovenských tu nevidím. Vidím tu ľudí, ktorí majú svoj inštinkt, ktorým sa riadia, ktorým čosi motivujú, a ktorí potrebujú čas na to, aby sa transformovali, ale vy im ho nechcete dať, pretože im vyčítate všetko a všetko označkujete. A voľakedy to značkovanie bolo veľmi, povedal by som, trápne postihnuté. Ale aj v modernej Európe eurooptimisti takto značkujú. A takto ľudia, ktorí majú svoje vlastenecké city, sú nakoniec daní dakde na pranier a snobská Európa ich odsudzuje.

    Priatelia, spamätajme sa, pretože to je návrat k starým časom a je to nedobré. Ja si myslím, že my naozaj potrebujeme čas na transformáciu aj v duševnej oblasti. Tak si doprajme ten čas, prosím vás pekne. Nechajte, nech veci dozrievajú ako víno, spontánne, neurýchľujme to, nech to má svoj prirodzený spád, ale nie takýto brutálny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, budem súhlasiť s pánom poslancom Weissom v jednej veci, ktorú povedal, napriek tomu, že mnohí moji kolegovia si všimli inú časť jeho vystúpenia, že ak je nacionalizmus ideológiou lenivých, tak budem súhlasiť, pretože máme tu vo vláde istých pánov ministrov, ktorí tieto črty prejavujú, len prejavujú viacej tie črty lenivosti. Máme pána ministra Harnu, ktorého sme tu nepočuli vystúpiť s návrhom konštruktívneho zákona za rezort, ktorý už vedie, zaplať pánboh, osem mesiacov. Máme pána ministra životného prostredia, ktorého nielenže sme tu nepočuli vystúpiť, ale sem-tam málo ho tu vôbec vidíme. Máme podpredsedu vlády, ktorý sa neunúva, a myslím si, že častejšie bol v Maďarsku ako na Slovensku. Budem s týmto súhlasiť.

    Samozrejme, že tento zákon aj keby Slovensko potrebovalo, malo by ešte naň chvíľu času. Dnes, od dnešného dňa práve platia tvrdé ekonomické opatrenia. Možno sme mohli kúsok viacej hovoriť o tom, ako riešiť situáciu v zdravotníctve. Myslíte si, že stačí osloviť zopár svojich verných a uzavrieť pakt stability v rezorte, ktorý sa nám do slova a do písmena rúca pred očami? Myslíte si, že stačí dohodnúť tieto pakty stability a jediným meradlom vašej úspešnosti bude prijatý jazykový zákon? Chcela by som, aby ste si všimli tieto súvzťažnosti aj v zahraničí. Rumunsko, ktoré má niečo cez dva milióny Maďarov, sa tento zákon ešte neponáhľalo prijať. A budem veľmi rada, keď vo Francúzsku navštívite Alsasko.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odsúhlasili sme si rokovanie do 21.00 hodiny. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ešte faktickými poznámkami.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcete pokračovať ďalej? Nie.

    Prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady.

    Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine faktickými poznámkami pána poslanca Cupera, pána poslanca Morica a pána poslanca Pašku a rozpravou. Ako prvý zajtra po odznení faktických poznámok je prihlásený pán poslanec Benčat a po ňom pán poslanec Zelník.