• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Brhel, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota a pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu, žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 279 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 279a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády odôvodnil.

    Prosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova, ktorý je spoločným materiálom ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí.

    Dlhodobé úsilie medzinárodného spoločenstva o riešenie krízy na území Kosova bolo zavŕšené prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244, ktorá uložila členským krajinám vytvoriť medzinárodný bezpečnostný zbor v Kosove. Do medzinárodných mierových síl KFOR sa okrem krajín NATO zapojili aj mnohé krajiny Partnerstva za mier - Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Rakúsko a Ukrajina. Očakáva sa aj účasť Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky v duchu svojho programového vyhlásenia schválila vyslanie ženijnej jednotky v celkovom počte do 40 vojakov s potrebnou technikou a vojenským materiálom, ktorá sa bude podieľať na niektorých stavebných prácach - výstavba ubytovacích priestorov pre mierové sily, výstavba, údržba a oprava vojenských komunikácií a bude sa podieľať na odmínovacích prácach. Jednotka bude súčasťou motorizovaného práporu Rakúskej republiky, ktorý bude pôsobiť v nemeckej zóne v juhovýchodnej časti Kosova susediacej s Albánskom a Macedónskom.

    Účasť v silách KFOR si všetky účastnícke krajiny hradia samostatne. Náklady spojené s vyslaním a s pôsobením jednotky Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR na území Kosova v celkovej sume sa predpokladajú 39,38 mil. Sk a budú sa hradiť vo výške 19,38 mil. z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z viazaných prostriedkov, ktorej viazanie určuje minister financií, a vo výške 20 mil. Sk z rezervy vlády Slovenskej republiky.

    Vyslanie slovenskej ženijnej jednotky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova je ďalším konkrétnym príspevkom Slovenskej republiky na podporu vytvárania mieru a mierového procesu v Kosove a vytvárania dôstojných životných podmienok pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich národnosť. Účasť v mnohonárodných jednotkách pod vedením NATO na základe mandátu OSN a znášanie nákladov na plnenie spoločných úloh je konkrétnym krokom aj k plneniu podmienok integrácie do Severoatlantickej aliancie.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    žiadam vás o prerokovanie uvedeného návrhu a odporúčam vám, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom vlády na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova v počte do 40 osôb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Palka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Buďte takí dobrí, keby ste vypli, páni poslanci a poslankyne, mobilné telefóny.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

    Návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 276 zo dňa 25. júna 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory v stanovenom termíne prerokovali návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokovali dňa 29. júna 1999, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré je prílohou tejto správy.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Hudec, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok. Pán poslanec Húska, dodatočne. Pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Prosím, pán poslanec Hudec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    hostia,

    mám v podstate tri otázky. Prvá otázka sa týka toho, aký je súvis s vyslaním ženijnej jednotky s predošlým konfliktom, s predošlou agresiou NATO voči slobodnému štátu Juhoslovanskej zväzovej republike, či velenie tejto jednotky bude spadať pod agresorský veliteľský zbor. Koľko bude stáť vyslanie tejto jednotky Slovenskú republiku, koľko miliónov korún? A tretia otázka znie takto: Keď sa vyšlú ženijné jednotky do Kosova, budú pomáhať separatistom Albáncom alebo budú pomáhať utláčaným občanom tejto časti zvrchovanej Juhoslovanskej zväzovej republiky?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Húska. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pán poslanec, hlásite sa s faktickou poznámkou?

    Prepáčte, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    máme, samozrejme, ten názor, že je potrebné mať aj medzinárodnú solidaritu, a to aj v oblastiach použitia sily za predpokladu, že tieto neprehlbujú a nekomplikujú vzájomné medzinárodné vzťahy, a, samozrejme, za predpokladu, že sa užívajú s mierou, pretože to je jeden z najpodstatnejších problémov.

    Viete, rád by som upozornil vážené kolegyne a kolegov, že sa viedli rôzne diskusie o tom, ako použiť našu brannú moc v prípade medzinárodných zaangažovaní, a treba povedať, že doteraz si myslím, že sme robili dobrú službu Slovensku, že sme robili dobrú službu mieru a aj vzájomnému porozumeniu. Bolo by dobré, keby sme tak robili aj naďalej.

    Teraz sa už rôznia názory, dokonca aj vo vládnom tábore. Ak si viacerí z vás všimli, tak sú už informácie o tom, že najprv nevyslať žiadnu, potom vyslať malý počet, potom vyslať 200 ľudí, potom dokonca vyslať na ochranu niektorých ohrozených náboženských objektov. Všetko má svoje pre a proti a myslím si, že dokonca v takom priestore, o akom je reč, teda o Kosove, treba zvážiť všetky možné okolnosti. Jedno je nesporné, naši vojaci majú ísť do prostredia, v ktorom sú silné rezíduá aj návykov, ktoré dokonca poznáme z krvnej pomsty, ktoré poznáme ako priestor, v ktorom sa určité typy agresívnych atavizmov vlastne súčasne objavujú a stále sú relatívne živé a v tomto prostredí bude naozaj problém zachovať pokoj, a dokonca ten pokoj šíriť.

    Ženijné jednotky budú veľmi ohrozené predovšetkým v samotnom fakte, že z tých troch povinností, ktoré sa od nich očakávajú, vlastné ženijné zabezpečenie, infraštruktúra a odmínovania a likvidácia nevybuchnutej munície, pravdepodobne práve tá tretia úloha je mimoriadne náročná a, samozrejme, aj najrizikovejšia. Ale rád by som upozornil, že ak sledujete aj vývoj uchádzačov o moc v samotnom Kosove, tak je to hra starých návykov, ale aj hra rôznych kabinetných figúrok, ktoré pripomínajú skôr niektoré pasáže z mafiánskych spôsobov. Bolo by dobré, aby sme na toto všetko dávali pozor. A naozaj pre nás je mimoriadne dôležité, aby sme si zároveň uvedomili, že niektoré veci sa robia celkom nezvyčajným spôsobom.

    Už samotný pojem, ktorý sa zaviedol pri záväzku o demilitarizácii a transformácii ÚČK - vlastne sa zaviedlo nové poňatie pojmu demilitarizácia, a dokonca s výrazným zdôraznením, že je to riešenie iné ako odzbrojenie, pretože nejde o odzbrojenie, ale o zabránenie používania niektorých typov zbraní účinnejšieho dosahu. To je naozaj problém, pretože pojem odzbrojenia sa dokonca používa aj v medzinárodnom slovníku na spôsob znižovania podielu práve mimoriadne účinných zbraní aj pri vyjednávaniach o raketových systémoch, o jadrových zbraniach atď. Čiže vnesenie pojmu demilitarizácie ako nuansovanie a zníženie grádu použitia zbraní je veľmi pochybné a myslím si, že je aj ukážkou toho, ako účel svätí prostriedky, akým spôsobom sa to používa.

    V každom prípade si myslím - a my sme to už niekoľko ráz si opakovali -, bola osudová chyba NATO, že použilo prostriedky násilia na území, ktoré nie je jeho zmluvným územím. A zároveň chcem upozorniť, že dokonca aj terajšie úvahy napríklad amerických činiteľov, ktoré povedali, sú naozaj rôzne, pretože niektorí uvádzali, že išlo o 4 - 7 mld. dolárov, ktoré boli použité na akciu v Kosove a v Zväzovej republike Juhoslávii, iné uvádzajú 11 - 17, dokonca 19 mld. dolárov. A predstavitelia Spojených štátov uviedli, že tieto výdavky hlavne niesli Spojené štáty a že teraz výdavky, ktoré budú spojené s rekonštrukciou a výstavbou Kosova a za určitých podmienok aj ostatnej Juhoslávie, že budú musieť niesť hlavne predstavitelia Európskej únie. A to nás zaujíma ako budúcich členov tejto Európskej únie. Totiž tie váhy sú zaujímavé. Ak zoberieme do úvahy, že náklady na ničenie predstavovali dajme tomu tých 10 alebo až 17, 19 mld. dolárov a odhad nákladov na rekonštrukciu je okolo 120 mld., tak si vieme asi predstaviť, aká je deľba práce, že tí, ktorí majú niesť náklady na rekonštrukciu, nesú desaťnásobok nákladov, ktoré majú vykonať. Ale nerobme si ani v tejto oblasti ilúzie, pretože napríklad analýza plnenia plánov pri rekonštrukcii Bosny a Hercegoviny po rokoch, keď sa veľmi intenzívne vypracúvali programy, ako urobiť rekonštrukciu týchto území po vojnovom konflikte, ukazujú, že sa tieto plány plnia na 7 %. Je to všetko obraz cynizmu modernej civilizácie. A myslím, že o tomto treba tiež hovoriť. To tvárenie sa ako veľmi ochotný, veľmi ústretový a zároveň mŕtvy chrobák nie je dobrou cestou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Húskovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Zajac. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Ak pán predsedajúci dovolí, budem reagovať aj na pána poslanca Hudeca, pretože som sa hlásil s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hudec a pán poslanec Húska sa správajú tak, ako keby žili na opustenom ostrove a tým opusteným ostrovom už nie je ani dokonca Slovenská republika a dokonca ani len miestnosť Národnej rady. Tým opusteným ostrovom sú ich hlavy. Dnes je jednoduchým a elementárnym faktom, že okrem Miloševiča, okrem pána Húsku a možno ešte pána Hudeca a niekoľko ďalších, už neexistuje nikto na svete, kto by si dnes dovolil povedať niečo také. Jednoduchým faktom je to, že dnes získava NATO legitimitu Bezpečnostnej rady OSN, to znamená OSN. Dnes nemá Miloševič oporu v nikom na svete, ani v susedných krajinách. Dnes už nemá oporu ani vo svojej vlastnej krajine. Nemá oporu ani vo svojej vlastnej cirkvi. Nemá oporu ani v opozícii. Nemá oporu ani v Rusku, nemá oporu ani v Čiernej Hore, nemá oporu ani v Macedónsku, nemá oporu ani v Bulharsku, nemá oporu ani v jednej zo susedných krajín. Jedinú oporu, ktorú dnes Miloševič má, je opora pána poslanca Húsku a pána poslanca Hudeca. Takže ja im gratulujem k tomuto skvelému výkonu, že sa konečne dopracovali k takej výnimočnej a jedinečnej podpore pre niekoho, kto je dnes vojnovým zločincom a kto už okrem nich na svete nemá nikoho. Dúfam, že spolu s pánom Miloševičom sa im bude dobre nažívať.

  • V rozprave ako posledný rečník vystúpi pán poslanec Šebej.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci.

    Slovo má pán poslanec Šebej.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    rokujeme o vyslaní 40 slovenských vojakov, konkrétne ženijnej jednotky do síl KFOR v Kosove. Chcem pánovi poslancovi Húskovi pripomenúť, že nerokujeme ani o "všehomieri", ani o všeobecných otázkach geopolitiky a už vôbec nemáme politologickú debatu o morálke medzinárodných inštitúcií, o agresii a o vojnách. Rokujeme o vyslaní 40 slovenských vojakov do medzinárodných jednotiek v Kosove. O ničom inom nerokujeme. To vyslanie nemá charakter riešenia celosvetových problémov, ba ani charakter riešenia balkánskej krízy. To vyslanie má charakter pomoci medzinárodných vojenských síl, ktoré majú vrátiť do normálu situáciu v Kosove.

    Z pohľadu slovenských vojakov to vrátenie do normálu, keďže sú to ženisti, samozrejme, znamená predovšetkým to, čo ženisti vedia robiť, a to mosty, komunikácie, cesty, odmínovanie. To je čosi, čo považujem za vysoko humánny príspevok k situácii, v ktorej sa celé Kosovo nachádza. V tomto bode ani neprerokúvame to, či sily NATO boli agresor, alebo či darebák je Miloševič. Hoci sa mi zdá, že táto vec by už mala byť jasná.

    Chcel by som tiež pripomenúť pánovi poslancovi Hudecovi, ktorý tu položil niekoľko slabomyseľných otázok, že všetky otázky má zodpovedané v parlamentnej tlači, ktorá je na stole. Kto bude veliť tým jednotkám, koľko to bude stáť, aká bude štruktúra, to všetko je v parlamentnej tlači. Veď sa to prerokúvalo.

    Chcem povedať ešte jednu vec. Je samozrejmé, že jednotkám KFOR zo splnomocnenia Bezpečnostnej rady OSN velí generál Michael Jackson. Všetky jednotky vrátane ruských jednotiek podliehajú tomuto veleniu, i keď rozhodujú spoločne.

    Na záver by som rád povedal ešte jednu vec a je mi úplne jedno, aké pozitívne emócie vyvolávam v "súdruhoch" napravo, že Slovensko sa snaží mať v medzinárodnom spoločenstve určité miesto. To miesto je, samozrejme, definované nielen verbálne, nielen slovne, ale aj napĺňaním určitých záväzkov voči svetu, voči morálke a, samozrejme, voči humanite. Takže mi dovoľte, aby som vám odporučil, aby sme hlasovali za vyslanie slovenskej ženijnej jednotky do síl KFOR v Kosove.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Šebejovi.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Cabaj, pán poslanec Brňák, pán poslanec Kalman, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Malíková, ďalej pán poslanec Ošváth, pán poslanec Tatár, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Sitek. Prečítam ešte raz, aby sme vedeli aj poradie tak, ako som si ho zachytil. Tak prosím ešte raz: pán poslanec Cabaj, pán poslanec Brňák, pán poslanec Kalman, pán poslanec Gašparovič...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás pokoj.

    Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Cuper, pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Tatár, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Sitek, pani poslankyňa Belohorská. Myslím, že som čítal všetkých. Ďakujem. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Šebeja.

    Ako prvý naňho bude reagovať pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    chcem reagovať na vystúpenie "súdruha" Šebeja, pretože neviem, kde to zobral, ale on si pletie jedno s druhým, ale ono už to tak býva v živote, ak "vyhynutí politickí neandertálci" sa dostanú potom do parlamentu, tak nám tu rozdávajú rozumy. Viete, takže ťažko potom o niečom diskutovať a, bohužiaľ, platí to, ako to bývalo vždy v škole, že ak niektorý žiak zasmradil, tak toho sme vyhnali z triedy. Teraz jeho nebolo potrebné ani vyhnať, pretože on jednoducho sám odišiel. Čo už iné môže povedať v tomto parlamente? Je to jeho úroveň.

  • Pán poslanec Brňák, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že pán poslanec Šebej a pán poslanec Zajac a im podobní už dlhší čas v tomto parlamente preukazujú a dokazujú jedinečnosť a dočasnosť svojej politickej chvíle v tomto parlamente. Myslím si, že politický skanzen, ktorý obidvaja reprezentujú a ktorý v súčasnosti reprezentuje v rámci Slovenska okolo jedného percenta, je dostatočným na to, aby napĺňal ich myšlienky aj idey, s ktorými jednoducho nesúhlasí prevažná časť tohto obyvateľstva na Slovensku. Takže len tak ďalej, páni, myslím si, že vaše percentá pôjdu, určite nejakým smerom sa ešte pohnú, ale určite nie hore.

  • Ďalej pán poslanec Kalman. Nech sa vám páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pochopiteľne, že som za to, aby Slovenská republika pomoc poskytla každému, kto ju potrebuje, či je to Juhoslávia, či je to časť Kosova, teda juhoslovanské územie v Kosove. Mrzí ma však tón, ktorý tu opäť zaznel pri takom dôležitom momente alebo bode, účinnej pomoci Slovenskej republiky príslušnej krajine, najmä v súvislosti s osočovaním opäť poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Ja si myslím, že ste vôbec nepochopili, kolegovia, to, čo sme chceli povedať a čo sme hovorili, pretože stačí si pozrieť, nerád sa odvolávam, ale stačí si pozrieť napríklad moje vystúpenie, ktoré som na začiatku agresie tu v tomto parlamente hovoril, kde som predpokladal, aký to bude mať dosah, aký to bude mať priebeh, ako to dopadne, aké to bude mať následky. Všetko do písmena sa splnilo. Keby sa boli vtedy hľadali iné spôsoby riešenia, a ony boli, dnes to svet uznáva, nemuselo by prísť ani k vojnou zničenému územiu, ani k tým útrapám, ktoré títo ľudia pocítili na jednej i na druhej strane, nemuselo prísť ani k obetiam a dnes sme nemuseli riešiť otázky alebo klásť si otázky, z čoho to bude financované, akým spôsobom to bude kto financovať a podobne. Takže bolo treba viac rešpektovať alebo bolo treba viac úsilia aj v súvislosti s ochotou vlády aj parlamentu akceptovať opozíciu a hľadať ďalšie požiadavky alebo ďalšie možnosti v súvislosti s riešením situácie, ktorá bola na Balkáne.

    Moja posledná poznámka. Kolegyne, kolegovia, často sa vyskytuje v tomto parlamente pojem "súdruh". Z jednej, druhej i tretej strany. Odporúčam vám, aby ste si prešli históriu a preštudovali, odkiaľ tento pojem pochádza, kde sa začal používať, a vzápätí aby ste si ho preštudovali aj v súvislosti s tým, kde sa dnes používa v rámci Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gašparovič, prosím, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pri počúvaní vystúpenia pána poslanca Šebeja a najmä pri jeho poznámke, aby sme si uvedomili, že rozhodujeme o tom, či vyšleme 40 vojakov, alebo nie, a že by sme nemali hovoriť o inom, som si myslel, že ako dobre, že to povedal. Ale hneď na to dal bodku svojou poslednou vetou vo vystúpení. Myslím si, pán poslanec, že ste tým neurobili vôbec zadosťučinenie toho, čo ste predkladali. Chcem však povedať aj niečo druhé. Všetci tí, ktorí hovoríte o tom, že len Slovensko, len Slovensko má iný názor. Pozrite si vystúpenia poslancov a politikov či už v Nemecku, Anglicku, aj v samotných Spojených štátoch, koľkí odsudzovali tento akt, ktorý sa stal v Srbsku ozaj svetovým problémom.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím povedať, že to bola vojna cynických idiotov, nič iné. A, pán poslanec Zajac, medzi tých cynikov patríte aj vy.

  • Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Prečítam vám, čo som povedal na vystúpenie pána Šebeja pred niekoľkými týždňami. Pán poslanec Šebej sa nezaprel, zhodou okolností to mám pred sebou, dali mi to korigovať, povedal, aké je všetko spravodlivé, čo sa dialo v Kosove. Je to obyčajná lož a, samozrejme, sú lžou aj tie nehorázne veci, ktoré tu vyslovil jeho predchodca a jeho súkmeňovec, pokiaľ ide o politickú stranu, pán Zajac. Pretože neberú sa do ohľadu ani názory slovenských občanov, pokiaľ ide o situáciu. A už dnes medzinárodná verejnosť vidí, aké boli skutočné ciele tejto agresie voči Srbom. Nikto tu neobhajuje Miloševiča, to je len posúvanie pojmov, ku ktorým sa niektorí poslanci uchyľujú. Ja chcem zdôrazniť, že tí naši chlapci tam pôjdu, samozrejme, je to záslužná vec, nikto to nepopiera, ale treba si uvedomiť, aká je reálna situácia v Kosove, kto tam teraz má v rukách zbrane, kto tam ničí. Prešlo len pár týždňov a ukázalo sa, aká je skutočnosť, čo bolo cieľom. A že to vôbec nebolo také neutrálne a nevinné a spravodlivé, ako to tu poniektorí páni - nebudem hovoriť súdruhovia, lebo jeden z nich síce chcel byť súdruhom, ale sa mu to už nepodarilo -, ako niektorí páni hodnotia situáciu v Kosove. Takže, samozrejme, si myslím, že je to záslužná činnosť, ale treba vidieť súvislosti a netreba tu politizovať. Stačilo toho politizovania, stačilo toho vyhlasovania za spravodlivosť, smrť nevinných občanov, srbskej, slovanskej národnosti, aj to treba povedať, možno to niekomu prekáža.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Keď som počúval pána Šebeja, použijúc terminológiu pána Slobodníka, som si uvedomil, že naozaj politickí neandertálci sa vrátili do tohto parlamentu po sto tisíc rokoch. Ráno som počúval totiž vystúpenie pána Kofiho Annana, ktorý si posťažoval, že nie všetci, ktorí by sa mali hrnúť do Kosova s pomocou a pomôcť tam nastoliť poriadok, mier a spravodlivosť a - ako tvrdil - aj ľudské práva, sa do Kosova hrnú. Že tam potrebujú asi 1 600 alebo 1 700, neviem, presne si nepamätám tento údaj, ale bolo to vyše 1 500 policajtov a zatiaľ ich tam jednotlivé štáty Organizácie Spojených národov vyslali 300.

    Nie som proti tomu - a to zdôrazňujem -, aby Slovenská republika vyslala jednotku 40 ženistov do Kosova, ale tak ako sa pýtal pán Hudec, aj ja sa pýtam pána ministra, kde sa na to zoberú peniaze, pretože Slovenská republika agresiou NATO v Kosove a v Juhoslávii utrpela značné ekonomické škody. Bola zastavená lodná doprava na Dunaji, boli tu aj ďalšie škody z toho plynúce pre národné hospodárstvo. A ak teraz bez akýchkoľvek podmienok tomu, kto agresiu spôsobil, máme ešte z toho mála, čo tu ostáva na Slovensku, pomôcť rozbombardovanému Kosovu, tak táto otázka je tu namieste, pán Šebej aj pán Zajac.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Rusnák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem.

    Ja sa chcem troška pozrieť z tej druhej stránky. Skutočne nie som tiež proti tomu, aby sme poskytovali pomoc aj v zahraničí, ale myslím si osobne, že skutočne nemáme dostatok finančných prostriedkov. A keď sa pozrieme na situáciu na Slovensku, hlavne po povodniach, že skutočne nie sú finančné prostriedky, bolo by dobré, keby sme troška tie politické gestá obmedzili a troška sa pozreli viac doma. Myslím si tiež, že doteraz tento konflikt nás stál veľa, keď si zoberieme 80 miliónov pre kosovských utečencov, 64 miliónov na vyslanie jednotky do Albánska, teraz sa uvažuje s ďalšími 40 miliónmi. Bolo by dobré, keby sme skutočne aj z tejto stránky prehodnotili tú našu pomoc. Nehovoriac už o tom, aké veľké finančné problémy má samotné ministerstvo obrany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Malíková, nech sa vám páči.

  • Chcela by som povedať, že skutočne závidím pánu Šebejovi to "bielo-čierne" videnie sveta, pretože aspoň nemusíte príliš rozmýšľať, čo je dobré, čo je zlé, kto má pravdu a kto ju nemá, a môžete možno aj lepšie zaspávať. Dá sa nemyslieť na obete, na zničené ľudské životy, na zničené domy a ostatné škody.

    Chcela by som sa tiež vyjadriť aj k tomu vášmu pokrivenému chápaniu demokracie, pretože zastupujete v parlamente stranu, ktorej členovia by tu normálne vôbec nemali sedieť. Veď voliči vám nedávajú dôveru ani jedno percento. Keby ste boli, pán Šebej, takým skutočným demokratom, za akého sa pasujete, tak by ste namiesto čítania novín teraz opustili parlament spolu s vašimi kolegami z Demokratickej strany, pretože tu nepatríte a nedostali ste sa tu normálne, ale - povedala by som to veľmi mierne - podfukom. Ak by ste však rešpektovali princípy demokracie, to si myslím, že je najdôležitejšia podmienka.

    Chcem povedať, že ste sa tiež vyjadrili, že Slovensko má možnosť zaradiť sa k svetu a splniť si záväzky voči morálke a humanite. Videli ste v priamom prenose, ako vyzerá tá humanita a tá morálka? Veď je to niečo otrasné. Ubezpečujem vás, že skutočná vojna sa teraz v Juhoslávii len začala, začala sa vojna tých medzi sebou, ktorí zničili túto krajinu a zničili aj mnoho ľudských životov, aby sa teraz bili o to, kto bude reparovať, kto na týchto škodách zarobí. Je to vojna hyen, podľa mňa. Nazvime to pravým menom.

  • Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som najprv povedal, a prepáčte, že tým budem reagovať nie na pána poslanca Šebeja, ale na poslancov z HZDS, ale treba to povedať...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás pokoj, páni poslanci.

    Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Šebeja.

  • Treba to konečne povedať, páni poslanci, Demokratická strana mala v týchto voľbách vyše 100 tisíc hlasov. Ak pre vás vyše 100 tisíc hlasov neznamená nič, je to váš problém. Chcem to tu povedať, lebo sa to objavuje veľmi často. Poslanci za Demokratickú stranu sa dostali do tohto parlamentu tým istým spôsobom ako poslanci ktorejkoľvek inej strany.

    Teraz, ak dovolíte, by som povedal niečo k tomu, čo povedal pán poslanec Šebej.

    Vláda Slovenskej republiky a parlament Slovenskej republiky zaujali k celej akcii okolo Kosova správny postoj. Koniec celého tohto procesu okolo Kosova to len a len potvrdil. Je povinnosťou Slovenskej republiky vyslať na rekonštrukciu a na zabezpečenie mieru do Kosova svojich vojakov, aj keď je to len pomoc symbolická. Je to povinnosť, je to morálna povinnosť, je to morálna povinnosť, tak ako túto povinnosť ako morálnu povinnosť chápu všetky ostatné krajiny na celom svete, ktoré posielajú svojich vojakov, svoje jednotky do Kosova. Ja si myslím, že keby boli pani poslankyne a páni poslanci za HZDS a za SNS naozaj takí vlastenci, ako o tom hovoria, tak by aspoň toto minimálne gesto akceptovali, uznali, aspoň v tomto by podporili slovenskú vládu ako občania tejto republiky, ako poslanci tohto parlamentu, jednoducho ako ľudia, ktorým ide naozaj o ich krajinu.

  • Pán poslanec Šebej vo svojom vystúpení vlastne zdôvodnil alebo vysvetlil, snažil sa vysvetliť to, čo je v predkladacej správe návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do mierových síl na území Kosova. Je na škodu vecí, že táto diskusia sa uberá iným ako vecným smerom, pretože ten, kto si prečítal predkladaciu správu, musí predsa jasne vidieť, že nejde o nič iné ako o medzinárodnú akciu, ktorá má skôr humanitárny charakter. A s týmto cieľom sú vysielaní aj 40 ženisti z Armády Slovenskej republiky do Kosova.

    Kto si pozorne prečítal predkladaciu správu, tak určite sa dočítal, aj na tie veci by si prišiel sám, alebo odpovedal by si sám na otázky, prečo ich tam posielame, čo nás to bude stáť a podobne. Je to tu všetko uvedené. Ja by som rád pripomenul, že do operácie sa zapája aj Ruská federácia, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Ukrajina a pravdepodobne ešte aj niektoré ďalšie krajiny. Rád by som pripomenul v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Šebeja, že Slovensko sa nemôže pozerať na medzinárodné dianie a bezpečnosť v Európe pohľadom, ako to aj vysvetlil jeden z poslancov, ako by sme robili politické gestá. To nie sú politické gestá, to je objektívna nutnosť a realita. Pokiaľ si Slovensko chce zabezpečiť bezpečnosť, musí sa stáť aktívnym spolutvorcom európskej bezpečnosti a nielen jej pasívnym konzumentom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tatár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Šebej hovoril o návrhu, o ktorom ideme teraz hlasovať, o pomoci Slovenskej republiky mierovým silám, ktoré poskytuje vláda a parlament. A zdá sa z tejto rozpravy, že v parlamente to poskytuje vládna koalícia, a nie opozícia. Opozícia sa od začiatku postavila v tejto veci na zlú stranu, medzi vojnových zločincov, na stranu Miloševiča. A ja sa pýtam: Čo sú to za politici opozície, ktorí si zatvárajú oči pred masovými hrobmi v Kosove? A oni sa stále rovnako prejavujú.

    Keď tu odznelo zo strany SNS a HZDS, že to, čo povedal pán poslanec Šebej, má podporu 1 % obyvateľov, tak to je naozaj absolútna lož, pretože to, o čom tu teraz ideme hlasovať, to má podporu celej vlády, celej vládnej koalície a úplnej väčšiny Slovenska. Slovensko je demokratický štát a takú má aj vládu a tak sa bude aj správať. A to, čo tu dnes predvádza opozícia, to je nacionalizmus, ktorý je jedným z rúšok totalitných, nedemokratických praktík, a ja som pred nacionalizmom na tomto mieste v tejto snemovni už varoval, opäť varujem, ale nie už politikov opozície, tí sú naozaj nepoučiteľní v tejto veci, ale varujem našu verejnosť. A, samozrejme, verím, že v krátkom čase odhlasujeme pomoc mierovým silám v Kosove.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Naozaj je dobré, že sedíme v tomto parlamente, všeličo nové sa naučíme. Napríklad aj to, že 0,4 % podpory voličov je absolútna väčšina Slovenska podľa pána Tatára, ale je to naozaj viac zábavné ako vážne.

    Dovoľte mi, aby som sa vrátila k vystúpeniu pána poslanca Šebeja. On mal pravdu, keď vyčítal pánovi Húskovi, že tu vnáša podľa neho zbytočný nejaký morálny aspekt preto, lebo ide len o vyslanie 40 vojakov v rámci ženijnej jednotky do Kosova, ktorí tam budú len stavať mosty. Nebudú nič rúcať, takže netreba hľadať v tomto kroku žiadny morálny aspekt, podľa názoru pána Šebeja. Nuž, je to naozaj závideniahodné takéto separované myslenie, by som povedala, ako nám tu predviedol pán poslanec Šebej, lebo myslím si, že všetko má svoje príčiny a súvislosti.

    Aj to, že dnes rokujeme o vyslaní ženijnej jednotky do Kosova, niekde začalo, vy viete všetci veľmi dobre, kde to začalo, a dnes nás idete osočovať z toho, že sme proti tomu, aby naši vojaci išli do Kosova pomáhať. Je to už, ani netreba hádam vážiť slová, možno použiť slovo farizejstvo, možno použiť slovo cynizmus, keď sa najprv niečo zničí, vojenské firmy, vojenské americké spoločnosti sa dobre nabalia, potom to Európska únia zaplatí, ona dostane ten účet, aby to všetko vyrovnala, a my sa budeme veľkoryso podieľať tým, že naša ženijná jednotka tam pôjde stavať mosty. Je to naozaj vrchol cynizmu a vrchol farizejstva! Takže, páni, o čom to tu hovoríte?

    Pán poslanec Šebej, ak vám naozaj v celom tomto probléme nechýba ten morálny aspekt, ak ho tam nechcete hľadať, je to váš problém. A myslím si, že je to len vaša vizitka.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Človek naozaj s úžasom počúva pána poslanca Šebeja, aké boli útoky v Kosove spravodlivé. No každý možno vníma spravodlivosť nejako ináč. Pre pána poslanca je zrejme mierou spravodlivosti zákerné vraždenie zo vzduchu, tak ako sme toho boli svedkami. Vôbec nemôžem súhlasiť ani s tým, keď pán poslanec Šebej tu tvrdí, že ísť pomôcť Kosovu, to je vysoko humánny príspevok. Vysoko humánnym príspevkom by to bolo vtedy, keby sme išli pomáhať krajine, ktorá utrpela napríklad nejakou prírodnou katastrofou, ale je absolútne nemorálne najprv krajinu zničiť a potom sa hrať na jej záchrancu. Spojené štáty americké na zasypanie Kosova bombami mali dostatok peňazí, ale zrazu, čuduj sa, svete, už nemajú dostatok peňazí na to, aby tejto krajine pomohli. Tam už treba, aby platili iní. To je zrejme tá demokracia na americký spôsob. My sa nabalíme a vy ostatní to za nás zaplatíte.

    Slovensko naozaj nemá peniaze, prezentuje sa to na každom kroku. Občania už ťažko nesú balíčky zdravotných opatrení, ako to nazýva vláda, a vláda sa snaží riešiť všetky problémy na úkor obyvateľstva. Ja sa pýtam: Kto preukáže nejaký humánny čin z tej Európskej únie a zo zahraničia a NATO, zo Spojených štátov amerických voči nášmu obyvateľstvu? Nikto. Tak prečo my sa tu hráme na záchrancov celého sveta? Áno, humánne činy treba robiť, ale v prvom rade treba zachraňovať vlastné obyvateľstvo a to táto vláda vôbec nerobí. Ja skutočne žasnem, že pán poslanec Šebej, ktorých celá strana získala 100 tisíc hlasov, sa tu ešte takto vyťahuje, to naša predsedníčka klubu pani Malíková získala len na preferenciách 100 tisíc hlasov. Tak aké názory tu vy vlastne zastávate?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nejdem sa vyjadrovať k spôsobu, akým pán poslanec Šebej obhajoval politickú líniu svojej politickej strany, pretože môžem len súhlasiť so všetkými predrečníkmi predo mnou, ktorí napadli tento spôsob. Jednoducho si myslím, že na obhajovanie straníckych princípov nepotrebuje niekto a hlavne človek, ktorý skončil vysokú školu, používať urážky a podobný spôsob.

    Ale chcem povedať za seba, budem súhlasiť s tým, aby jednotka Slovenskej republiky odišla do Kosova pod jednou podmienkou, ak na jej čelo sa postaví pán minister Kanis, ktorý nám to tu predkladá, obhajuje, lebo si myslím, že taká trojmesačná stáž s vojakmi priamo v teréne by mu veľmi pomohla plniť zodpovednú funkciu ministra obrany, a myslím si, že do toho počtu tých 40 by sa vmestili potom ako zástupca pán poslanec Šebej a možno by sa aj zišli politruci typu pána Zajaca.

  • Ďalej pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Predovšetkým chcem sa ohradiť proti spôsobom, ktoré použil tu pán poslanec Šebej, keď hovoril o slaboduchých výrokoch. Podľa môjho názoru môžem kritizovať výroky toho druhého, ale nikdy neurážam osobnosť toho druhého, tobôž ak nie je momentálne pod určitým, povedal by som, vplyvom nejakých všeobecne tolerovaných drog, ako sa to niektorým iným stáva. Ale čo je dôležité, chcem upozorniť na to, že samotní americkí odborníci veľmi kritizovali celú operáciu v Kosove, uvediem dajme tomu sociológa Shneidera, ktorý doslova hovorí: "Nechystáme sa už zavrhnúť tie národy a skupiny, ktoré sa odchyľujú od normy, alebo sa ju zdráhajú prijať, odhodiť ich späť do vody ako ryby, ktorým chýba predpísaná veľkosť?" A najvýznamnejší žijúci americký politológ Huntington doslova hovorí, že "v Kosove nejde o zápas malých etník, ale o údesný zástupný zápas ortodoxnokresťanskej a islamskej civilizácie, do ktorej sa zamiešala barbarským spôsobom atlantická postmoderná civilizácia".

    Priatelia, tak vidia významní nezaujatí odborníci tento stav. Samotní Američania konštatovali, že aj na základe informácií z opozície vlastne Miloševič dostal celonárodnú podporu v tom konflikte. To je dôležité a to samo ukazuje, akou mierou sa tu dokonca manipuluje aj...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ako posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Budem reagovať na pána poslanca Šebeja. Som vždycky za to a budem hlasovať za to, aby Slovensko sa podieľalo na upevnení mieru na celom svete. Je otázne, či sa máme podieľať pod velením NATO, ktoré absolútne stratilo postavenie obranného paktu tým, že tou útočnou agresiou v súvislosti s Juhosláviou porušilo tie zmluvy, ktoré má, porušilo medzinárodné právo a aj tzv. vojenské humanitné právo.

    Pán poslanec Šebej, vy ste hovorili, že naši ženisti sa zúčastnia a budú stavať mosty, obnovovať cesty atď. Súhlasím s vami, že ideme do krajiny, ktorá bola vojnou zničená. Ale ja sa pýtam: Prečo sme sa zúčastnili v Albánsku, kde vlastne nie je vojnový stav, stálo nás to 164 mil. Sk. Mne sa zdá, že vždy niekto podá ponuku a my hneď reagujeme na to, a pritom naša ekonomická situácia je veľmi vážna.

    A teraz otázka v súvislosti s tým, čo prebieha v Kosove. Ak si prečítate včerajší denník SME, tak z agentúry Reuters tam píšu: "Rómovia, najnovšie obete balkánskej etnickej nenávisti, rozprávajú o zabití príbuzných a o vypálených domoch. Toto plienenie sa začalo až po skončení leteckých útokov NATO. Teraz, keď to tam prebrali Albánci, sa nemôžeme vrátiť späť. V žiadnom prípade NATO nás nemôže ochrániť, sú tam pre Albáncov. Sú to teraz Albánci, ktorí robia etnické čistky." Citujem to, čo napísala agentúra Reuters. Čiže je otázne, aby sme sa zúčastnili na pomoci v Kosove. A ja som takisto hlasoval proti tomu, aby sme sa boli zúčastnili na pomoci v Albánsku, kde vlastne pod velením NATO sa robia takéto čistky, ako tu agentúra Reuters píše.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Áno.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    taká zložitá udalosť, akej sme boli svedkom v priestore Juhoslávie a Balkánu, nepochybne bude vyvolávať protirečivé názory, kontroverzné názory a spory dlhší čas. Bol to konflikt veľkého rozsahu, v ktorom objektívne existovalo viacero rozporov a protirečení, a možno ten podstatný problém, ktorý v tých udalostiach bol, je problém rozporu medzi právnou silou a pôsobnosťou princípu suverenity a právnou silou medzinárodných zákonov a dokumentov o ľudských právach. To je skutočnosť. Bez ohľadu na to, ako kto interpretuje tento spor, je to spor novodobý, je to spor, ktorý zrejme otvorí aj inú alebo novú cestu v interpretácii obidvoch týchto právnych noriem. Našou úlohou dnes je rozhodnúť o vyslaní ženijnej jednotky slovenskej armády do Kosova. Tým chcem len naznačiť, že aj toto rozhodnutie má tieto mnohé súvislosti, medzinárodnoprávne, politické a ľudské.

    Myslím si, že na pôde Národnej rady predmetom diskusie viackrát už tieto otázky boli. A postoje jednotlivých politických subjektov sú vyhranené. Bol by som rád, aby sme vychádzali pri tomto rozhodovaní zo stavu, ktorý tu je dnes. Ten stav možno charakterizovať ako nešťastie všetkých, ktorí v Kosove sú. Či sú to Srbi, či sú to Albánci, či sú to dokonca medzinárodné jednotky. Ale treba s tým niečo robiť. A že sa robí, je dobré, že to je na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244.

    Medzinárodné organizácie, ktorých členom je aj Slovenská republika, viackrát sa vyjadrili k tejto veci a prijali svoje rozhodnutia. Naposledy Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 21. júna prijalo takisto návrh odporúčaní, kde sa okrem iného hovorí o tom, že zhromaždenie Rady Európy si je vedomé faktu, že obnovenie Kosova a vybudovanie demokraticky samosprávnych inštitúcií bude obrovskou a veľmi ťažkou úlohou, ktorá si vyžiada enormné a sústredené úsilie vyvíjané všetkými zúčastnenými štátmi a medzinárodnými inštitúciami. Myslím si, že v takomto smere by sme sa mali dívať aj na otázku vyslania slovenskej ženijnej jednotky.

    Predkladacia správa sa vyjadrila o tom, aké budú náklady, vyjadrila sa o tom, kde bude naša jednotka pôsobiť. Chcel by som k tomu dodať, že ozdravenie Kosova je proces, ktorý bude trvať najmenej 5 rokov, v ktorom je postupne v 4 fázach cieľom, aby sa vytvorili najskôr orgány samosprávnej moci pod dozorom medzinárodných jednotiek, aby postupne moc preberalo to obyvateľstvo, ktoré tam je, pričom základnou hodnotou je, aby sa podieľali na vytváraní tejto správy a moci obyvatelia albánskej národnosti a obyvatelia srbskej národnosti. Ak vychádzame z toho, akým vývojom prechádzala Bosna a Hercegovina, tak treba povedať, že čaká v Kosove celý rad väčších problémov, ako to bolo v Bosne a Hercegovine.

    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bolo veľkou chybou Slovenskej republiky, že sa aktívne vojenskou jednotkou v minulom období nezapojila do akcie SFOR. To, že sme sa nezapojili, treba dávať do súvisu aj s tým, že potom na madridskom summite pre Slovensko neostalo miesto ani len na pomenovanie. Myslím si, že aj v tejto súvislosti by sme mali reálne hodnotiť naše možnosti, ako aj našu účasť. Treba otvorene povedať, že z celkového kontingentu 50 - 55 tis. vojakov, ktorí tam budú pôsobiť, 40 slovenských vojakov znamená symbolickú účasť. Je to účasť, že sme pri tom.

    Nechcem rozoberať, kto koľko pošle a kto koľko má poslať, ale Slovenská republika si nemôže dovoliť nezúčastniť sa tejto akcie. Som presvedčený o tom, že aj keby HZDS bolo vo vláde, tak by takisto bolo za vyslanie tejto jednotky, možno aj keď len kvôli Srbom, ale jednoducho netrúfam si predpokladať, že by ste boli proti tomu. Je to skutočne všeobecná humanitná operácia. Je pravda, že zdroje, ktoré dnes Slovenská republika má, sú skromné, ale sú situácie, v ktorých keď ide o hodnoty, na ktorých princípoch je postavené aj rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN, tie zdroje musia byť, tie zdroje nie sú zas také veľké, aby sme preceňovali váhu aj toho rozhodnutia, čo sa týka finančnej stránky.

    Súhlasím s pánmi poslancami, ktorí upozorňovali aj na túto stránku, ale domnievam sa, že aj ak chceme uvažovať o tom, aby sa Slovenská republika v istej miere presadila na renovácii Juhoslávie, tak potom sa musí zúčastňovať medzinárodných akcií. Neviem, na základe čoho by sme mali mať ambície sa podieľať na renovácii Juhoslávie, ak sa nezúčastníme ani operácie, ktorá je skutočne rozhodujúca pri tom, či sa budú riešiť otázky Kosova.

    Niektoré otázky, ktoré tu boli povedané. Pán Hudec, pán poslanec Hudec tu mal 4 otázky, na niektoré už zodpovedali aj iní poslanci. To, že sa celá akcia konala na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady, je známe. A známe je aj to, že jednotné velenie je v rukách aliancie. A myslím si, keď Rusko sa takisto podriadilo tomuto veleniu, tak Slovenská republika skutočne asi nemá dôvod, aby nepatrila pod také velenie, ba nie je to ani možné.

    Pán poslanec Húska hovoril tu o špecifických albánskych pomeroch, pričom si myslím, že veľmi vyvážene hodnotil tú situáciu, čo sa týka skutočnej špecifickej problematiky toho, čo sa tam deje. Z toho, čo povedal, si uvedomujeme aj pri našej symbolickej účasti, že ide o dosť nebezpečnú akciu, taká malá jednotka, prirodzene, musí byť zaradená vo väčších štruktúrach, ktoré majú svoje strážne jednotky, 40-členná čata v podstate môže byť len skutočne malým zrniečkom celého toho mechanizmu operácií a celej tej činnosti, ktorá tam bude aj v rámci rakúskeho práporu.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    aj keď si uvedomujeme nebezpečnosť situácie, aj táto diskusia ukázala, že aj v Národnej rade niekedy vzniká situácia, ktorá je rovnocenná situácii na mínovom poli. Myslím si, že viacerí máte už dosť skúseností z doterajšieho pôsobenia parlamentu.

    Chcel by som vás na záver opäť požiadať, aby ste bez toho, aby sa predmetom politického zápasu stávala aj účasť Slovenskej republiky na akcii v KFOR, rozhodovali s chladnou hlavou. A prosím vás, aby ste v záujme Slovenskej republiky podporili vyslanie tejto jednotky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Žiada si slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máte pred sebou, a pristúpime k spoločnej správe.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Budeme teda hlasovať o tomto uznesení:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova."

    Pán predsedajúci, prosím aby ste dali hlasovať.

  • Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie o predloženom návrhu na uznesenie, tak ako ho pán spoločný spravodajca predložil.

    Prosím, budeme hlasovať. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 268.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh vlády Slovenskej republiky na prerokovanie nového zákona o štátnej pomoci. Zákona, ktorý je jedným z dôležitých bodov pri aproximácii legislatívy Slovenskej republiky k legislatíve Európskej únie.

    Tento návrh zákona pripravilo ministerstvo financií v nadväznosti na Európsku dohodu o pridružení, v ktorej sa Slovenská republika zaviazala postupovať pri poskytovaní a kontrole štátnej pomoci tak, ako je jej poskytovanie upravené v článkoch 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Účelom zákona o štátnej pomoci je zabezpečiť dodržanie článku 64 Európskej dohody o pridružení. Preto vládny návrh zákona zakazuje poskytovanie štátnej pomoci, ktorá bráni alebo obmedzuje hospodársku súťaž na základe zvýhodňovania určitých podnikateľov alebo výroby určitého tovaru alebo poskytovania služieb.

    Návrh zákona v súlade so smernicami Európskej únie vymedzuje oblasti a činnosti, na rozvoj ktorých sa môže poskytnúť štátna pomoc, ako aj účely, na ktoré sa štátna pomoc môže poskytnúť, a určuje limity. Štátna pomoc zo štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov sa bude môcť poskytnúť na rozvoj okresov, na výskum a vývoj, na životné prostredie, na podporu malého a stredného podnikania, na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, a to pre oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel, automobilový priemysel a pre priemysel syntetických vlákien v súlade so zákonom o štátnej pomoci a osobitnými zákonmi a len za podmienok ustanovených v zákone o štátnej pomoci.

    Na štátnu pomoc podľa predloženého vládneho návrhu zákona nie je právny nárok. Pri poskytovaní štátnej pomoci sa bude prihliadať na ciele hospodárskej politiky štátu a zároveň aj na to, že poskytovateľ bude môcť poskytnúť štátnu pomoc, len ak bude mať na to vo svojom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zabezpečené finančné prostriedky.

    V súlade s požiadavkou Európskej komisie sa v tretej časti predloženého vládneho návrhu zákona navrhuje zriadiť novú inštitúciu, a to Úrad pre štátnu pomoc ako orgán štátnej správy pre posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu. Úrad sa navrhuje zriadiť so sídlom v Bratislave. Úrad nebude rozhodovať o poskytnutí štátnej pomoci ani nebude zasahovať do rozhodnutí, komu štátna pomoc bude poskytnutá. Jeho úlohou bude posúdiť, či štátna pomoc, ktorá sa má poskytnúť, je v súlade so zákonom o štátnej pomoci, a to čo do výšky, ako aj či sú splnené podmienky na jej poskytnutie. Úrad pre štátnu pomoc bude oprávnený vyžadovať od poskytovateľov štátnej pomoci potrebné informácie a títo budú povinní mu ich poskytnúť.

    Štátna pomoc poskytnutá bez odsúhlasenia úradom s výnimkou štátnej pomoci, ktorá spadá pod pravidlo de minimis (§ 3 vládneho návrhu zákona), bude v zmysle zákona o štátnej pomoci neoprávnená a príjemca ju bude musieť vrátiť vrátane príslušnej sankcie.

    Požiadavkou Európskej komisie je, aby tento úrad bol nezávislý. Preto podľa vládneho návrhu zákona rozhodnutia úradu budú preskúmateľné len súdom. Riaditeľa tohto úradu na návrh vlády bude voliť a odvolávať Národná rada Slovenskej republiky, pričom jeho funkčné obdobie bude päťročné.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prijatie zákona o štátnej pomoci vytvára predpoklad na zavedenie funkčného spôsobu kontroly poskytovania štátnej pomoci, ako i jej monitorovania, čím sa zabezpečí transparentnosť pri poskytovaní štátnej pomoci tak, ako sa k tomu Slovenská republika zaviazala v článku 64 Európskej dohody o pridružení. Preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Martinovi Kujanovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač číslo 271) ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Pán poslanec Sitek, choďte telefonovať mimo rokovacej sály. Buďte taký dobrý. Rešpektuje tie ustanovenia, ktoré sme si sami schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, pani ministerka aj pán spravodajca, že sa nechcete vyjadrovať. To znamená, že pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som predniesol návrh na hlasovanie: V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

    Pán predseda, odporúčam, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Žiadam pánov poslancov, poslankyne, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje rokovacie miesta, budeme hlasovať o predmetnom návrhu na uznesenie, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie o predmetnom návrhu na uznesenie.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Dôrazne žiadam všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Takže skúsime druhýkrát hlasovanie k tomu istému návrhu. Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predmetnom návrhu spoločného spravodajcu.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujeme druhým hlasovaním.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 268 z 24. júna 1999 odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pre životné prostredie a ochranu prírody a pre európsku integráciu.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

    Pán predsedajúci, odporúčam dať hlasovať o mojom návrhu.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme, páni poslanci, poslankyne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a určila aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    nasledujúcim bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 274. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorého predkladateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

    Slovenská republika sa od svojho vzniku prihlásila ku všetkým medzinárodným politickým a právnym dokumentom v oblasti dodržiavania ochrany základných ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. V tejto súvislosti Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti. Spracovateľ predloženého návrhu zákona vychádzal pri jeho príprave z potreby naplniť článok 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky s cieľom ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku tak, aby zodpovedali Ústave Slovenskej republiky a platným právnym predpisom.

    Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie 65 subjektom, a to predovšetkým ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším dotknutým inštitúciám. Stanoviská subjektov, ktoré predložili v stanovenom termíne svoje pripomienky k návrhu zákona a mali legislatívnotechnický charakter, boli zohľadnené a zapracované do materiálu.

    Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokovala dňa 22. 6. 1999 Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a odporučila vláde tento návrh schváliť s dopracovanými zmenami a doplnkami. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu zákona všetky navrhnuté zmeny a doplnky akceptovalo a zapracovalo do predloženého návrhu zákona.

    Dňa 23. 6. 1999 vláda Slovenskej republiky návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín schválila a bez ďalšieho doplnenia 24. 6. 1999 bol predložený Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie. Vláda žiada Národnú radu o skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spravodajcu určeného predsedom výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti poslanca Františka Halmeša, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrh vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi ako spravodajcovi určenému predsedom výboru predložiť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 274).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 271 z 24. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie (tlač 274) o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokoval dňa 28. júna 1999 a prijal uznesenie číslo 46, v ktorom

    a) súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona a

    b) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady máte k dispozícii ako súčasť tlače číslo 274.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa za kluby prihlásili: pani poslankyňa Malíková a pán poslanec Cuper. Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy pán poslanec Andel, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Engliš.

    Prosím, pán poslanec Cuper, máte slovo. Pardon.

    Pani poslankyňa Malíková, prepáčte, za klub SNS.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vlastnom, t. j. vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Tak ako v mnohých iných prípadoch, nie sú zákonné dôvody na to, aby bol tento návrh prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Po skúsenostiach z rokovaní počas 8 mesiacov Národnej rady alebo, lepšie povedané, valcovania, ktoré vládna väčšina demokraticky predviedla už mnohokrát, si nerobím nádej, že práve v tomto prípade bude dodržaný zákon a že bude rešpektované to, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Práve naopak, aj keby sa išlo proti všetkým zákonom, táto zákonná norma musí byť prijatá za každú cenu. Prečo a aká bude skutočná cena a kto ju bude platiť, možno budeme mať možnosť rozobrať v prvom a druhom čítaní do dôsledkov, ak zasa vládna koalícia "demokraticky" neohraničí diskusiu.

    Teraz by som sa chcela venovať konkrétnym dôvodom, ktoré vláda uvádza ako rozhodujúce na skrátené legislatívne konanie spomínaného zákona. Argumentuje sa tým, že vychádza z článku 6 ods. 2 a článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 6 ods. 2 ústavy hovorí: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Tento článok ústavy je splnený, pretože v Slovenskej republike existuje 36 právnych noriem, ktoré upravujú používanie jazykov menšín v školstve, v kultúre i úradnom styku, čiže tento článok ústavy je naplnený. Ak by to chcel mať niekto ešte zrozumiteľnejšie, stačí existujúce odseky z jednotlivých zákonov, ktoré hovoria o používaní jazykov menšín, zosumarizovať do jedného zákona. Článok 34 ods. 2 ústavy hovorí: "Osobám patriacim k národnostných menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

    a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

    b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

    c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

    Rozoberme si tieto jednotlivé odseky. Myslím, že to áčko je skutočne naplnené, pretože právo na vzdelanie v ich jazyku upravuje školský zákon. A dokonca v rozsahu, ktorý nie je štandardný v iných európskych krajinách. Právo používať jazyk v úradnom styku takisto menšiny v Slovenskej republike majú, o tom som už hovorila, že existuje 36 právnych noriem, ktoré to upravujú. Myslím si, že v rámci Európskej únie držíme rekord. Právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín je takisto naplnené, dokladá to ich zastúpenie v mestských a obecných zastupiteľstvách, dokonca majú svojich zástupcov aj v najvyššom zákonodarnom orgáne - v Národnej rade. A vďaka zákonu, ktorý ste prijali o voľbách do mestských a obecných zastupiteľstiev, sú diskriminovaní Slováci, a nie príslušníci národnostných menšín. Čiže argumentovať ústavou, respektíve nenaplnenosťou ústavy, jednoducho neobstojí.

    Dávam však na zváženie iný článok ústavy a to je článok 34 ods. 3, ktorý hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva." Prijatím vládneho návrhu zákona dôjde k porušeniu tohto článku ústavy. Ale myslím, že o tom budeme mnohí nielen z radov SNS podrobne hovoriť pri prvom a druhom čítaní zákona.

    Diskriminácia, aj keď si pred ňou zakrývate oči, už na južnom Slovensku je. Vás nezaujíma, že tými diskriminovanými sú Slováci, ktorí tam žijú a nie sú diskriminovaní príslušníci národnostných menšín, ale už sa stáva normou alebo pravidlom, že vás sa to nedotkne. Vám to neprekáža.

    Ďalším argumentom v odôvodnení vlády je § 89 článok I rokovacieho poriadku, ten hovorí: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Pýtam sa: Aké sú tu mimoriadne okolnosti? Ako dochádza k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti? Áno, dochádza k ohrozeniu základných práv a slobôd Slovákov na južnom Slovensku, ale to, ako som pred chvíľočkou povedala, vám neprekáža, pretože vy ich chcete diskriminovať ešte ďalej. Nie sú ohrozené ľudské práva a slobody menšín, veď vláda to predsa dokladá vo svojom odôvodnení, ktoré máte pred sebou. Tam sa totiž hovorí, že "Slovenská republika teraz rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostným menšinám, ale zároveň vytvára - tu zdôrazňujem vytvára - primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti." To znamená, že vláda vlastne tvrdí, čím si sama odporuje, že sú tu podmienky, ktoré zabezpečujú plnohodnotnú integráciu a plnohodnotné súžitie občanov iných národností. Potom nechápem, prečo predkladá tento zákon. Týmto vlastne vláda priznáva, že práva menšín sú zaručené. A práva menšín sú skutočne zaručené až nadštandardne a vidí to každý, kto nie je slepý alebo kto to vidieť chce.

    Tie mimoriadne okolnosti, ktoré boli v § 89 rokovacieho poriadku, nie sú podľa mňa právne. Ale každý na Slovensku vie, že isté mimoriadne okolnosti, kvôli ktorým musí byť prijatý zákon o používaní jazyka menšín, sú a sú také závažné, že aj keď budú porušené všetky zákony, i ten najvyšší - Ústava - v článku, ktorý hovorí, že nikto nesmie byť diskriminovaný a nesmie dochádzať k ohrozeniu územnej integrity prijatím nejakých zákonov, predložený zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku možno ešte zlepšený návrhmi z radov SMK bude určite prijatý. Všetci to veľmi dobre vieme.

    Ale povedzme si pravdu, aké sú tie mimoriadne okolnosti, aké sú tie skutočné dôvody. Nie je to ohrozenie ľudských práv a slobôd, nie je potláčanie menšinových práv. Tie mimoriadne okolnosti a tie závažné dôvody sú krehké vzťahy - diplomaticky povedané - vládnej koalície alebo slabá súdržnosť vládnej koalície a ich existenčná odkázanosť na 15 hlasov z radov SMK. Predvádza sa tu divadlo, že aj keď sú dva návrhy, v koalícii sa dohodnúť viete. A ten, ktorý dať nechcete, nedáte. Teraz ste si rozdelili úlohy, niektorí sú zlí, vláda sa bude hrať na tých ochrancov slovenského národa a ľudských práv alebo Slovákov, ale predsa je už vopred dohodnuté, že s pripomienkami SMK prijmete ten zákon a bude v neprospech Slovenska. Viete, že ak budete v požiadavkách SMK ustupovať, budete mať tých 15 hlasov istých vždy. Pretože niektoré už možno isté nemáte. A to je, bohužiaľ, pre súčasnú vládnu garnitúru to podstatné.

    O krehkosti vzťahov hovoria aj niektoré kauzy, ktoré sa začínajú teraz roztáčať, napríklad odvolanie prezidenta Fondu národného majetku, obvinenie zo spáchania trestných činností a podobné perličky. Ale myslím, že k tomu nám viac povie pán Dzurinda, ak sa zúčastní rokovania Národnej rady.

    Chcem teda povedať, že Slovenská národná strana jednoznačne vyjadruje presvedčenie, že predkladaný návrh zákona nesleduje naplnenie práv menšín, tie už naplnené dávno sú, nejde tu o niečo pozitívne, ide jednoducho o ustupovanie, ide o ďalšie porušovanie zákona. A keď teraz preberáme návrh na skrátené legislatívne konanie, chcem vyjadriť názor za klub Slovenskej národnej strany, že nie sú vôbec žiadne právne dôvody na to, aby tento návrh bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, a preto dávam návrh, aby bol stiahnutý z rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Malíkovej.

    Pýtam sa, či pán poslanec Baco a pani poslankyňa Kolláriková chcú vystúpiť s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Ústne sa do rozpravy budeme prihlasovať až po skončení vystúpení tých poslancov a poslankýň, ktorí boli prihlásení písomne, to znamená až po faktických poznámkach na pána poslanca Engliša, pokiaľ budú. Pýtam sa teraz, či sú faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Malíkovej. Konštatujem, že nie sú.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Cuperovi, ktorý bude vystupovať v rozprave za klub poslancov za HZDS.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    skôr než sa dotknem merita veci, teda návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274, niekoľko všeobecných poznámok k inštitútu skráteného legislatívneho konania.

    Tento parlament za vyše 8 mesiacov svojej činnosti prijal 48 zákonov do tejto schôdze, podotýkam, na tejto boli odhlasované, myslím, zatiaľ 4. Až na 4 alebo 5, ktoré tvorili výnimku, ktoré išli v riadnom legislatívnom procese, všetky ostatné boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní. Na porovnanie: Predchádzajúci parlament pracoval s oveľa väčšou efektivitou, pretože ročne bolo prijatých aj vyše 300 zákonných noriem alebo noviel, alebo teda celých právnych úprav. To by mohlo svedčiť o tom, že - táto vládna koalícia zložená z 11 politických subjektov, teda ide o politický zlepenec, ktorý len ťažko nachádza paralely v civilizovaných krajinách a demokratických krajinách, a niektoré politické subjekty sú ešte s tzv. "schizofrenickým dvojitým členstvom", ktoré nesvedčí o tom, že by Slovensko mohlo byť stabilnou a demokratickou krajinou - nie je schopná efektívne riadiť krajinu.

    Teda ako vidíme, inštitút skráteného legislatívneho konania zakotvený v § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je týmto politickým, nestabilným politickým zlepencom v hojnej miere využívaný a v niektorých prípadoch aj zneužívaný. O klasický prípad zneužitia tohto rokovacieho inštitútu Národnej rady ide aj v prípade návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274.

    V odôvodnení vláda píše, že ochrana práv osôb patriacich k národnostným menšinám má mimoriadny význam pre stabilitu a mier v Európe. Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.

    Chcem povedať, že pravdivou alebo nerozporuplnou je iba prvá časť tohto odseku. Áno, táto vládna koalícia priznáva, že zákon o používaní jazyka národnostných menšín si od nej vynucuje Európa alebo, lepšie povedané, príslušníci maďarskej národnostnej menšiny cez európske inštitúcie. S tým by sa dalo súhlasiť, pretože táto vládna koalícia predovšetkým slúži záujmom cudzím alebo záujmom, ktoré nie sú identické s národnými záujmami slovenského národa. Ďalšia veta už je značne rozporuplná, pretože na jednej strane vláda konštatuje, že Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti. Ak vláda teda konštatuje, že Slovenská republika rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu príslušníkov národnostných menšín, tak vzniká otázka, na čo je s takým chvatom potrebné prijímať právnu normu dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré žiada, že to musia byť mimoriadne okolnosti, keď dochádza k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada môže prikročiť k skrátenému legislatívnemu konaniu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    vážení občania Slovenskej republiky,

    prešiel som aj v posledných prezidentských voľbách značnú časť Slovenskej republiky. Stretol som sa so všeličím. Stretol som sa v Jarovniciach s prípadom, keď v jednej stavebnej unimobunke žije 17 občanov rómskej národnosti. Stretol som sa aj so sociálnou biedou a s nezamestnanosťou, ktorá presahuje rámec sociálnej únosnosti. To by som pokladal za mimoriadne okolnosti, ak by vláda prijímala opatrenia na riešenie týchto problémov, ktoré napríklad aj v Jarovniciach vznikli povodňami. Ale tento parlament odhlasoval 500 mil. na riešenie tohto problému. Vláda však vyhovela iba 152 mil. Sk. Kde je ostávajúcich 348 mil.?

    Ak by sme tento problém riešili, znova opakujem, či už rómsky problém nezamestnanosti alebo ďalšie problémy, tam by opozičné politické strany mohli byť aj boli ústretové, ako sme boli pri zákone, ktorý bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, ktorým sa umožňuje prílev investícií nad 1 mld. Sk do Slovenskej republiky zo zahraničia, aby sa vytvárali pracovné príležitosti. Ak by tento zákon bol uprednostnený pred týmto zákonom, ktorým sa ničie práva neohrozujú, pretože príslušníci národností žijúcich na Slovensku majú svoje jazykové práva zabezpečené v súlade s medzinárodnými štandardami. Ide o oblasť školstva, kultúry, osvety, informácií a obradov. Ja si myslím, že tam sú práva príslušníkov národnostných menšín, ale tu ide predovšetkým o príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ktorých je tu, žije na Slovensku 10,7 %, takže nie 16 %, ako to zvykne tvrdiť pán Bugár a pán Csáky. Títo príslušníci majú jazykové práva nadštandardné. Aj pán minister kultúry im nadštandardne vychádza v ústrety, zatiaľ čo redukuje prostriedky pre národnú inštitúciu Maticu slovenskú, Slovenský literárny ústav daruje maďarskému umeleckému detskému súboru, budovu, štátnu budovu, ktorá patrí slovenskému štátu, tento ústav sa likviduje, slovenské knihy sa nebudú vydávať, ale budú sa pestovať maďarské tance a namiesto slovenského slova tam budú znieť maďarské pesničky, budú sa spievať v Slovenskom literárnom ústave. Od 1. júla sa tam majú nasťahovať, kde štyri roky tento ústav sídlil.

    Jednoducho na ministerstve kultúry všetko karujú do mimoslovenských vôd isté dve sestry, ktoré sa volajú Kárové, príznačné to pomenovanie, len teraz nevieme, či chystajú slovenskej kultúre kar, alebo to karujú do tých mimoslovenských vôd. Mohol by som tu citovať, ako sú diskriminovaní občania slovenskej národnosti na národnostne zmiešaných územiach a aké výhody požívajú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Aj včera som tu mal možnosť prijať jedného občana slovenskej národnosti z národnostne zmiešaného územia a bol by som rád, keby si ho bol vypočul aj pán minister kultúry, aby ho oboznámil s "toľkou" tolerantnosťou a vychádzaním v ústrety príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, Slovákom žijúcim na tomto území.

    Takže táto veta, ktorá tu odznieva, je rozporuplná aj v tom, že ak sa niekto chce plnohodnotne integrovať do Slovenskej republiky, tak by sa mal nielen právo, ale aj povinnosť, ako mu to ukladajú medzinárodné dokumenty, lebo aj v nich sa zdôrazňuje, a to aj v tom samotnom dokumente, ktorý sa dotýka charty regionálnych a minoritných jazykov, kde sa v článku 10 jednoznačne zdôrazňuje, že ak je potreba, a jazykové opatrenia sú oprávnené, vtedy štát pristúpi aj k tomu, aby okrem sféry školstva, kultúry, osvety, informácií a obradov bol uzákonený aj úradný jazyk. A ja si myslím, že taká potreba na južnom Slovensku nevznikla zo snahy integrovať občanov maďarskej národnosti do života slovenskej spoločnosti, práve naopak, myslím si, že ide o zjavnú snahu, o výlučnosť, a to nielen jazykovú, ale aj administratívnu, teritoriálnu, teda súvisiacu so zvrchovanosťou a územnou celistvosťou Slovenskej republiky, ktorá by mala viesť k podporovaniu snáh autonomizmu a iredentizmu na južnom Slovensku, k asimilácii, k jazykovej asimilácii úradníkov slovenskej národnosti a k vytváraniu etnicky čistého maďarsky hovoriaceho územia.

    Nebudem hovoriť o tom, že to je cesta kosovská. Aj v Kosove ešte v roku 1945 predstavovali Srbi 56 % obyvateľstva, dnes tvoria 4 %. A po tejto poslednej tragikomickej vojne a vďaka Spojeným štátom a štátom Európskej únie a NATO možno Kosovo bude etnicky čistým albánskym územím. Takže tá pomoc európskych krajín Európskeho spoločenstva a odvolávanie sa na mier a stabilitu v Európe nemá prospieť občanom slovenskej národnosti v Slovenskej republike, ale má, naopak, pomôcť snahám dezintegrovať územie Slovenskej republiky v budúcnosti. Je to nie dobrá perspektíva pre samostatný, nezávislý slovenský štát, lebo ak chceme uplatniť všetko ostatné, je potrebné sa vedieť dohodnúť a je potrebné sa vedieť dohodnúť v takom jazyku, ktorému rozumie 89 % občanov Slovenskej republiky.

    Občania maďarskej národnosti žijú v bývalej Česko-slovenskej republike alebo v Slovenskej republike už v piatej generácii a je celkom odôvodnená a oprávnená opačná požiadavka, že by mali ovládať slovenský jazyk natoľko, aby nepotrebovali úrady Slovenskej republiky vynakladať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sa uplatňovali niečie veľmocenské a šovinistické, iredentistické tendencie. Prostriedky, ktoré sa majú vynakladať na administratívnu autonómiu, by sa mali, pán minister, použiť oveľa racionálnejšie - na rozvoj slovenskej kultúry a slovenskej literatúry.

    Ďalej sa v návrhu na skrátené legislatívne konanie hovorí o tom, že návrh zákona vychádza zo znenia článku 6 ods. 2 v spojitosti s článkom 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s cieľom ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku tak, aby zodpovedali Ústave Slovenskej republiky a platným právnym predpisom. Aj táto veta sa nezakladá absolútne na pravde, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky už dávnejšie konštatoval, že legislatívne dikcie, kde sa hovorí o tom, že ustanoví zákon, sa nemyslí jeden zákon, ale sa myslí hierarchická úroveň právnej úpravy.

    Často sa zdôrazňuje, že prijatie tejto normy sľubovala aj predchádzajúca vláda. Áno, bola to snaha od počiatku vzniku samostatnej Slovenskej republiky príslušníkov maďarských politických strán, aj cestou európskych inštitúcií tlačili každú vládu Slovenskej republiky k tomu, aby prijala jednu právnu normu. Idea je prostá: Chcú sa vyrovnať na tomto území Slovákom. Lepšie povedané, chcú aj oni povedať, že sú štátotvorným národom na území Slovenskej republiky. Ale táto filozofia je zvrátená, už v roku 1939 viedla k tomu, že boli odtrhnuté mnohé pohraničné územia len kvôli tomu, že Nemci v Českej republike alebo v iných krajinách vyhlásili sebaurčovacie právo. V konečnom dôsledku bola zlikvidovaná pri zániku Nemeckej demokratickej republiky, lebo jeden národ nemôže vyhlásiť trikrát alebo dvakrát sebaurčovacie právo. Takže príslušníci maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku nikdy nemôžu vyhlásiť sebaurčovacie právo, pretože už ho maďarský národ vyhlásil v Maďarskej republike. V každom prípade môžu byť v Slovenskej republike iba príslušníkmi národnostnej menšiny. Nie, nikto im neberie to, že vytvárajú slovenskú občiansku spoločnosť, že ako národnosť sú štátotvorným, ale predsa len hierarchicky nižším štátotvorným článkom, pretože predovšetkým ústava jasne konštatuje, že Slovenská republika je v prvom rade štátom slovenského národa, ktorý vyhlásil sebaurčovacie právo, pretože inde ho vyhlásiť nemôže. V prípade, že by nesúhlasil Slovák s vládou, ktorá mu vládne, nemá možnosť si vybrať svoj materský štát, tak ako príslušník maďarskej národnostnej menšiny, ak by sa mu žiť na Slovensku nepáčilo, nikto mu nebráni, aby neznášal vládu, ktorá mu v danom prípade nie je po vôli.

    Pokiaľ ide o článok 6 a 34, teda súčasná právna úprava skladajúca sa z 36 právnych oblastí, kde sú upravené jazykové práva príslušníkov národnostných menšín v oblasti školstva, kultúry, osvety, informácií a obradov, plne zodpovedá medzinárodnému štandardu. Hnutie za demokratické Slovensko a myslím si, že aj Slovenská národná strana znovu konštatujú, že objektívne podmienky na administratívnu autonómiu príslušníkov, teda jazykovú administratívnu autonómiu príslušníkov národnostných menšín nie sú opodstatnené. Práve naopak, budú ňou porušované práva štátotvorného národa, a preto Hnutie za demokratické Slovensko nepodporí nijaký jazykový zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

    Slovensko nepotrebuje jazykový babylon. Slovensko k svojej integrácii a prosperite potrebuje, aby sa všetci jeho občania dorozumeli jedným dorozumievacím prostriedkom. Medzinárodné normy plne v tomto smere rešpektujú štátnu suverenitu a nezávislosť štátov, a preto sa vo všetkých medzinárodných dokumentoch toto právo príslušníkov národnostných menšín uvádza podmienene, to znamená, ak je to možné a pre štát účelné, prospešné a ekonomické. Ja som presvedčený, že v Slovenskej republike niet prostriedkov na to, aby sa všetky dokumenty prekladali do jazyka národnostných menšín, aby na Slovensku v niektorých národnostne zmiešaných regiónoch sa prijímali za riaditeľov škôl alebo vedúcich odborov iba bilingválne hovoriaci občania slovenskej národnosti, pretože bola by to zjavná diskriminácia príslušníkov štátotvorného národa.

    Klub Hnutia za demokratické Slovensko preto návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274, v žiadnom prípade nepodporí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave poslancovi Jánovi Cuperovi.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.

    V zmysle § 23 rokovacieho poriadku o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Udeľujem mu slovo.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni,

    vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie na zákon, ktorý nie je potrebný. Tak ako hovorí Ústava Slovenskej republiky v článku 34 ods. 2 písm. b): "Menšiny majú právo používať svoj jazyk v úradnom styku", to by som chcel podčiarknuť, "v úradnom styku za podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom." A tieto podmienky, tak ako bolo už spomínané pani Malíkovou, sú vlastne v jednotlivých častiach až v 36 právnych normách. Ide najmä o školskú, súdnu, mediálnu a ďalšie oblasti. Takisto nielen priaznivci a sympatizanti či už HZDS, alebo SNS, ale 80 % občanov Slovenskej republiky je proti prijatiu takéhoto zákona. Čiže v podstate i voliči všetkých parlamentných politických subjektov okrem maďarských politických subjektov, a to tiež by malo niečo pre nás zástupcov ľudu v parlamente signalizovať.

    Takisto by som chcel povedať, že uvedenie tohto zákona do života by spôsobilo niekoľko problémov a vznikli by aj určité paradoxy. Samozrejme, že by tu boli aj problémy technické a finančné. Zoberme si napríklad otázku našich Rómov, ktorí sú veľmi šikovní a dnes 600 z nich nám robí hanbu opäť vo svete - vo Fínsku. Tento návrh zákona predpokladá, že jazyk menšiny sa bude používať tam, kde je 20 % obyvateľov alebo príslušníkov národnostnej menšiny. Ja sa teraz, prepytujem, čo sú Rómovia? Sú to národnostná menšina? Je to etnikum? Ak povieme, že to nie je národnostná menšina, ani to nie je etnikum, dostávame sa na nejakú bázu antihumánnosti. Oni sú veľmi šikovní a to využijú. Čo tým vznikne?

    Tak vlastne keď teraz hovoríme o tom, že na Slovensku je zmiešané územie iba na juhu, v podstate Rómovia sú na celom Slovensku, čiže celé Slovensko by bolo zmiešaným územím a celé Slovensko počnúc od Plaveckého Štvrtka, kde žije cca 30 % rómskeho obyvateľstva, až po Čiernu nad Tisou, kde žije 40 % rómskeho obyvateľstva, vlastne by sme mali celé Slovensko dvojjazyčné.

    Ďalší paradox vzniká. Na východe sú dedinky s okolo 500 až 1 000 obyvateľmi, kde sú Slováci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia. Čiže nájdu sa dediny, ktoré vytvárajú, kde predstavitelia štyroch, troch národností a jedného národa tvoria po 20 %. Čiže v obci sa bude úradovať v štyroch jazykoch. Neviem si to dostatočne predstaviť.

    Ďalej, tento návrh zákona, ak by sa realizoval, vlastne porušuje aj Chartu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože v orgánoch samosprávy a v orgánoch štátnej správy nebude môcť robiť hocikto, ale iba ten, kto ovláda jazyk menšiny. Čiže v takej dedine, ktorá má 500 obyvateľov a bude sa hovoriť štyrmi jazykmi, bude môcť robiť ten - neviem, či sa niekto taký nájde -, kto ovláda štyri jazyky.

    Ďalší problém, samozrejme, je to vysoko teoretické, ak vznikne náhodou, ale ja to, samozrejme, nechcem, ale náhodou podobná katastrofa ako v roku 1965, keď sa pretrhla hrádza pri Číčove, títo občania boli odtiaľ evakuovaní a bývali pomerne dlhý čas v rôznych dedinách po Slovensku. Teraz si zoberte, že bude taký istý prípad, presťahujú jednu dedinu kdesi do okolia Čadce, ktorá má 500 obyvateľov, a určitý čas tam zatiaľ budú bývať ľudia, ktorí boli postihnutí touto katastrofou, tak si predstavte, že podľa tohto zákona budú tvoriť 20 %, podľa tohto zákona aj tri mesiace budú mať právo používať svoj jazyk v úradnom styku, aj teda dajme tomu na severnom Slovensku. Samozrejme, je to teoreticky, ale je to tak. Ak by sa to stalo, je to tak.

    Ďalej by som chce sa spýtať, aký jazyk menšín sa bude používať, či to bude spisovný jazyk maďarský alebo jeho nárečia a dialekty, rómsky kodifikovaný jazyk alebo jeho nárečia a dialekty alebo jazyk olaských Cigánov, či rusínsky spisovný jazyk alebo jeho nárečia a dialekty. To sú skutočne veľmi závažné veci. Ja sa pýtam: Kto vyhodnotí, či je používaný jazyk spisovný, alebo je to nejaká "hatlanina"?

    Ďalej je to aj možný zdroj nepokojov. Každý bude tvrdiť, že používa rómsky alebo cigánsky jazyk alebo maďarský jazyk, a pritom Róm z východu sa nedohodne s Rómom zo Záhoria a maďarským dialektom z okolia Kráľovského Chlmca sa nedohovoríte v Budapešti. Teda aké kritériá budú platiť? Tie sa totiž v podstate jednoducho určiť nedajú. Skutočne je to veľmi závažný moment.

    Ďalej by som chcel citovať zákon - § 2 ods. 1 hovorí, ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 %. Čiže na Slovensku žije veľa príslušníkov iných národností, ktorí majú slovenské občianstvo. Žijú tu Rusi, Ukrajinci, Srbi, Chorváti. Žije tu asi 1 300 Arabov a do 3 000 Vietnamcov. Veľa Vietnamcov býva napríklad v Kráľovej pri Senci. Tvoria národnostnú menšinu. Ak budú tvoriť 20 %, tak v úradnom styku sa bude používať podľa tohto zákona vietnamský jazyk.

    Ďalej veľmi často sa odvolávame na európske inštitúcie, na plnenie rôznych kritérií, lebo sa chceme dostať do Európskej únie. Tento zákon je údajne jeden z takých zákonov, aby sme tieto kritériá splnili. Ale ak tá Európa je taká demokratická a vyžaduje od nás splnenie takých a takých faktorov, ja sa potom pýtam: Prečo napríklad Nemecko, ktoré je veľmi demokratickou krajinou, a v Nemecku žije vlastne už druhé pokolenie prisťahovalcov či už Turkov, alebo Kurdov, a sú lokality, kde títo tvoria 20 % a v niektorých regiónoch až 40 %. Na úradoch však nemôžete používať ani turecký jazyk, ani arabčinu.

    Dal by som do pozornosti tieto skutočnosti, ktoré som povedal, niektoré sú skutočne paradoxné, ale v praxi možné. Z tohto dôvodu tento zákon je skutočne nepotrebný a viac-menej bude vytvárať problémy, ako by mal niečo vyriešiť.

    Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že žiadne faktické poznámky k jeho vystúpeniu nie sú, preto ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení páni hostia, myslím, že tam niekto je, ale nezvykle až prázdno je pri takomto zaujímavom zákone,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu vlády, a to na skrátené legislatívne konanie tohto významného zákona. Už viackrát som z tohto miesta tlmočila svoj názor na skrátené legislatívne konanie, ktorým nás pri viacerých zákonoch traktuje táto vláda bez toho, že by boli splnené zákonné podmienky na uskutočnenie skráteného legislatívneho konania. Vždy som sa obmedzila na konštatovanie, že nie sú splnené podmienky. Dnes by som trošku hlbšie vyargumentovala nesplnenie právnych podmienok na skrátené legislatívne konanie, a to už aj vzhľadom na to, že ide o taký dôležitý zákon, ktorý sa chce veľmi rýchle akosi pretisnúť touto Národnou radou. A je pozoruhodné, je to práve zákon, ktorý sa dotýka občanov a o ktorý prejavujú občania mimoriadny záujem.

    Podľa § 89 rokovacieho poriadku skrátené legislatívne konanie môže nastať jedine za mimoriadnych okolností, a to za priamo stanovených podmienok v zákone. Podmienka je ohrozenie ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti štátu a tretia podmienka na skrátené legislatívne konanie je, že hrozí štátu značná hospodárska škoda.

    Teda, pán minister, očakávala som, že predložíte návrh na skrátené legislatívne konanie a v tomto návrhu budete argumentovať a presviedčať tento parlament, že jedna zo zákonných podmienok je splnená. Pokiaľ však tento návrh, ktorý ste zrejme vy pripravili do vlády, si pozriem, skladá sa z troch odsekov. V prvom odseku vlastne hovoríte o význame ochrany práv národnostných menšín a o význame tejto otázky pre stabilitu a mier.

    Vážený pán minister, tak ako nie je dôvodom na skrátené legislatívne konanie stabilita a mier a ich význam, tak nie je zákonným dôvodom na skrátené legislatívne konanie ochrana práv menšín. Vaši právni odborníci, ako aj odborníci v Legislatívnej rade si mali všimnúť, že ku skrátenému legislatívnemu konaniu môže dôjsť, ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, teda mala by aspoň byť snaha vášho rezortu nejakým spôsobom argumentovať ohrozenie práv národnostných menšín a etnických skupín. Toto však vo svojom návrhu na skrátené konanie neuvádzate. Ja viem, že je aj veľmi ťažko uviesť, pretože na Slovensku nie sú ohrozené ani etnické skupiny. Takže musím konštatovať, že v prvom odseku vášho návrhu neuvádzate žiadny zákonný dôvod.

    Prechádzam k druhému odseku vášho návrhu, kde hovoríte o tom, že sa vláda zaviazala urýchlene prijať tento zákon.

    Vážený pán minister, dovolím si vás upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku záväzok vlády, že urýchlene niečo prijme, nie je zákonným dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Navyše vás chcem upozorniť na jednu nepresnosť, ktorú v tomto návrhu uvádzate, a to, že z článku 6 ods. 2 ústavy vyplýva povinnosť prijať samostatný zákon na používanie jazyka národnostných menšín, čo z tohto článku vôbec nevyplýva, pretože článok 6 ods. 2 hovorí o používaní iných jazykov než štátneho upraviť zákonom. V článku sa hovorí, že sa upraví používanie iných jazykov. Samozrejme, nemusíme si zdôvodňovať, že z množiny iných jazykov jazyky národnostných menšín a etnických skupín tvoria len časť. Teda ak sa odvolávate na tento článok, mali ste predložiť niečo iné, ako predkladáte. Ale opakujem, že v ods. 2 ste neuviedli žiaden zo zákonných dôvodov, ktorý predpokladá a vyžaduje na skrátené legislatívne konanie § 89. A vo svojom odseku 3 máte tento pozoruhodný text: Z uvedených dôvodov - to sú dôvody, ktoré uvádzate v predchádzajúcich dvoch paragrafoch - je potrebné podľa § 89 ods. 1, aby Národná rada prijala tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že každému je nad slnko jasné, že nielenže neexistuje zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale ani ste sa nepokúsili ho nejako tu v tejto snemovni čo aj imputáciou nejakých myšlienkových konštrukcií predostrieť.

    Preto ako právnik musím jednoznačne konštatovať, že neuvádzate zákonný dôvod, a keďže rokovací poriadok skrátené legislatívne konanie pripúšťa jedine keď je splnený niektorý zákonný dôvod, preto musím jasne vyjadriť svoje stanovisko, že nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním. A pokiaľ mašinéria ústavnej väčšiny tohto parlamentu odsúhlasí skrátené legislatívne konanie, je to jednoznačné protizákonné rozhodnutie tohto parlamentu.

    Okrem spomínanej predpokladanej nezákonnosti, prípadne neexistencie zákonného dôvodu na skrátené legislatívne konanie, mi dovoľte, aby som dala aj ďalšie nedostatky, ktoré vylučujú podľa môjho názoru skrátené legislatívne konanie.

    1. V predloženom legislatívnom návrhu, ktorý žiadate prerokovať v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní, nemáte vyčíslené dosahy na štátny rozpočet, a to dosahy podľa legislatívnych pravidiel v tomto roku a dosahy v budúcom kalendárnom roku. To je potrebné preto, lebo tento zákon navrhujete s účinnosťou od 1. septembra, to znamená, že bude dosah v roku 1999 iný ako v roku 2000. Je to podmienka, pán minister. Ja vôbec nemôžem súhlasiť a nesúhlasila som už ani vo výbore pre ľudské práva a národnosti, kde som členka, a tento výbor je gestorský výbor, s tým, že prijatie vládneho návrhu nebude mať žiadny finančný dosah. Ja sa pýtam: Z čoho sa budú platiť tlmočníci, z čoho sa budú platiť sily, ktoré budú robiť preklady, ktoré sa predpokladajú, že sa budú vyhotovovať v jazyku národnostnej menšiny a podobne? Či obce s tým súhlasili, že napríklad v gestorskom výbore bolo štátnym tajomníkom prezentované, že veď obce to nejako uhradia zo svojich financií. Bude to tak, pán minister? Budú mať na to financie? Tieto otázky sú nedoriešené a ja si myslím, že legislatívny návrh môže ísť na pokračovanie jedine ak splnia túto podmienku, lebo je to v legislatívnych pravidlách tak upravené.

    2. Nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, pretože s týmto návrhom, myslím s obsahom vládneho návrhu, sa robili také tajnosti, že ani členovia gestorského výboru do poslednej chvíle nevedeli pravý obsah tohto zákona. My sme sa ho dozvedeli až tento týždeň v pondelok, keď sme dostali materiály na rokovaní tohto gestorského výboru a tam sme ho preberali. Je možné pri takomto dôležitom zákone vychytiť každú drobnôstku, každú nuansu, ktorý bude mať nesmierny význam? Nie. Je možné, aby sa realizovalo to, čo ste deklarovali aj vo vládnom vyhlásení, aby sa k zákonom mohli vyjadriť všetky subjekty, ktorých sa to bude v praxi týkať? Nie je to možné. Za takejto situácie takéhoto vysokého stupňa utajenia - ak to môžem takto nazvať, pretože ja som sa osobne aj obrátila listom na podpredsedu slovenskej vlády pre legislatívu pána podpredsedu Fogaša, bol to otvorený list, kde som ho požiadala, aby ma aspoň informoval o základných princípoch tohto zákona. Dostala som síce veľmi zdvorilú, ale nič nehovoriacu odpoveď, z ktorej som sa nedozvedela, na akých princípoch bude modulovaný tento zákon. Takže pri takejto tajnosti a neznalosti jeho obsahu, resp. znalosti len niekoľko dní, je absurdné, aby tento zákon prešiel v skrátenom legislatívnom konaní.

    3. Mám pripomienku k skrátenému legislatívnemu konaniu z toho dôvodu, že občania, najmä mladí, iniciovali petíciu, ktorá sa vzťahuje k tomuto zákonu, s určitými požiadavkami. Myslím, že je prejavom arogancie moci, keď práve zákon, ku ktorému občania sa aktivizujú na širokom území, aby som to stručne povedala, vy práve tento zákon predkladáte na skrátené legislatívne konanie. To znamená asi, v ľudovej reči povedané: Hovorte si vy, čo chcete, chcite, občania, čo chcete, my máme v parlamente ústavnú väčšinu a my si urobíme to, čo my budeme chcieť. Toto neviem inak nazvať, len ako aroganciu moci.

    4. Mám otázku, pán minister: Prečo také urýchlenie? Nepovažujete tento zákon za dôležitý pre občanov, aby sa s ním oboznámili? Považujete tento zákon za dôležitý len vo vzťahu k Európskej únii? Ja si myslím, že tento zákon je veľmi dôležitý pre občanov. Ja si myslím, že by sa dokonca s jeho obsahom mali oboznámiť, a to hlavne preto, že posledná medzinárodná situácia, myslím tu vývoj v Kosove, ako i niektoré s tým súvisiace aktivity v zahraničí sú veľmi pozoruhodné a tento zákon sa stáva i z toho dôvodu citlivým zákonom. Vo viacerých denníkoch pred niekoľkými dňami prebehli informácie napríklad o aktivitách maďarskej loby v súvislosti s Vojvodinou.

    Ak dovolíte, budem citovať z listu, ktorý adresovala maďarská loby švédskemu premiérovi. Je to úryvok, ktorý novinárka priamo z Washingtonu publikovala v slovenskom denníku, a myslím, že aj iné denníky o tomto dosť podrobne písali. Citujem úryvok: "Apelujem na vás, aby ste" - to je apelácia na spomínaného švédskeho premiéra, "apelujem na vás, aby ste podporili znovupripojenie severnej Vojvodiny k Maďarsku pokojnou cestou pod ochranou NATO ako súčasť kosovského mierového plánu." V liste dôvod na takúto požiadavku je nasledovný, a to, že Vojvodina pred vyhlásením Trianonskej dohody patrila po celých tisíc rokov k Maďarsku.

    A prečo toto uvádzame v súvislosti so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín? Ja si myslím, že inteligentným poslancom, ako aj inteligentným občanom to netreba dlhšie zdôvodňovať, a myslím, že na oživenie pamäti stačí len uviesť, že v roku 1997 podpredseda vtedajšej maďarskej vlády uviedol: "Maďarsko je všade tam, kde žijú Maďari." To bolo v roku 1997. Nebude za krátky čas tento výrok modulovaný asi nejako inak a možno aj tak, že Maďarsko je všade tam, kde sa hovorí maďarsky? Myslím, že aj z tohto dôvodu nie je možné nadradiť zákon o používaní jazyka národnostných menšín zákonu o štátnom jazyku.

    Myslím, že aj z tohto dôvodu by tento zákon mal byť daný na vedomosť občanom, mali by byť občania Slovenskej republiky s ním oboznámení, pretože oni sú zdrojom moci, moci, ktorú tu presadzuje v parlamente ústavná väčšina. A tá by si mala ctiť týchto občanov a skutočne im obsah tohto zákona dať na známosť. A aj z tohto dôvodu, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a poslanci, som jednoznačne proti tomu, aby sa tento zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali.

  • Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave.

    Faktické poznámky: pán poslanec Prokeš, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Zlocha.

    Pán poslanec Prokeš, máte slovo, nech sa vám páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som len rád k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej povedal, že v tomto zákone vôbec nejde o základné ľudské práva, v tomto zákone ide o zavedenie úradnej viacjazyčnosti v Slovenskej republike. A treba k tomu hneď povedať, že vzor "najvzorovatejší" pre našu vládu - Spojené štáty americké - odmietli dvojjazyčnosť, odôvodnili to ekonomickými nákladmi. Som veľmi rád, že naša vláda považuje Slovenskú republiku za bohatšiu krajinu, ako sú Spojené štáty, keď my si to môžeme dovoliť, oni si to dovoliť nemohli. Dodal by som ešte, že Kalifornia nedávno dokonca zrušila národnostné školy. Teda je jasné, že tieto otázky, ktoré má riešiť tento zákon, rozhodne nie sú alebo nepatria medzi základné ľudské práva. Alebo sú porušované ľudské práva v Spojených štátoch amerických, v tom pre našu vládu dokonalom vzore demokracie? Pretože ak sú to raz ľudské práva, musia platiť aj tam. Ale nikto Spojeným štátom nič také nevyčíta.

    Na druhej strane ešte by som chcel dodať, že je veľmi smiešne, ak sa vláda zaväzuje kdesi, že bude nejaký zákon prijatý. Dosiaľ podľa našej ústavy stále platí, že zákony prijíma parlament, nie vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči.

  • Myslím si, že zákon, ktorý prerokúvame, je veľmi závažný a bude mať tiež veľmi závažné dosahy v praxi na obyvateľov Slovenska. Myslím si, že vláda by mala venovať jeho prerokovaniu patričnú váhu alebo význam a mal by byť pri prerokúvaní tohto zákona prítomný podpredseda vlády pre integráciu pán Hamžík a takisto podpredseda pre národnosti pán Csáky.

    Čiže dávam návrh, aby boli prizvaní a aby sa prerušilo zasadnutie, dokiaľ nebudú prítomní pri prerokúvaní tohto zákona. Žiadam, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hlasovalo ihneď.

  • Ešte pán poslanec Zlocha vystúpi s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcel vlastne len doplniť, vážený pán podpredseda, pani poslankyňu Tóthovú, že Vojvodina nebola nikdy súčasťou Maďarska. Vojvodina bola súčasťou Srbska alebo Juhoslávie. Maďarsko vzniklo po prvej svetovej vojne, tak ako iné štáty, teda tak ako Česko-Slovensko a iné štáty po ukončení vojny. Predtým to bolo Uhorsko alebo Rakúsko-Uhorsko, takže si netreba pliesť pojmy.

  • Ďakujem.

    Vystúpi pani poslankyňa Slavkovská v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Dám hlasovať s tým, že pozveme, samozrejme, obidvoch pánov podpredsedov, ako ste hovorili, ale myslím si, že môžeme do 12.00 hodiny potiahnuť program tak, aby sme to skončili.

    Pani poslankyňa Malíková, buďte tak láskavá, zopakujte svoj procedurálny návrh, ktorý ste podali.

  • Aby bolo prerušené zasadnutie pléna, dokiaľ nebudú prítomní podpredsedovia vlády pán Hamžík a pán Csáky.

  • Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, o tomto procedurálnom návrhu dávam hlasovať.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Dám znova hlasovať vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci do rokovacej sály, ale opticky vidím, že je tu viac poslancov ako 73.

    Takže ešte raz. Nech sa páči.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Žiadam skrutátorov, aby spočítali prítomných poslancov v sále. Prosím, páni skrutátori, spočítajte poslancov, ktorí sú prítomní v rokovacej miestnosti, pretože je tu viac ako 76 poslancov.

    Páni poslanci, neodchádzajte, ten návrh vyšiel z vašej liahne.

    Pokračujeme ďalej.

    Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo v rozprave.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    za 8 mesiacov práce tohto parlamentu tu odznelo už nespočetnekrát, že poslanecká snemovňa nedodržuje rokovací poriadok, a to § 89 ods. 1, kde sa hovorí, ja to znovu odcitujem, že skrátené legislatívne konanie sa môže konať iba vtedy, ak ide o ohrozenie základných ľudských práv alebo o značné hospodárske škody, prípadne ak je ohrozená bezpečnosť štátu. Ak by som si rozmenila na drobné to, čo je uvedené v rokovacom poriadku, tak v žiadnom prípade tlač 274, čiže návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín tieto kritériá nespĺňa, iba v tom prípade, ak by som povedala, že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie otočím opačne. Ak totiž prijmeme tento zákon, tak budú ohrozené základné ľudské práva Slovákov na južnom území Slovenska. Dôjde k značným hospodárskym škodám, pretože skutočne prijatie takéhoto zákona bude mať dosahy na štátny rozpočet, aj keď sa vláda tvári, že to nie je pravda. No a čo sa týka tej bezpečnosti štátu, tak tá by mohla byť ohrozená len vtedy, ak by tento zákon prijatý nebol a maďarská národnostná menšina by sa začala domáhať svojich práv takým spôsobom ako Albánci v Kosove. Dúfam, že k tomu u nás nemôže prísť.

    Takže keď som už povedala, že tu nespočetnekrát odznelo, že poslanecká snemovňa nedodržiava rokovací poriadok, zdalo by sa, že aj toto moje vystúpenie je nosením dreva do lesa. I napriek tomu však považujem za svoju povinnosť vyjadriť svoj nesúhlas s tým, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín je daný na skrátené legislatívne konanie. Nie je na to ani ten najmenší dôvod, tak ako je to uvedené aj v návrhu vlády, kde sa nedozvieme, prečo vlastne vláda dáva tento zákon na skrátené legislatívne konanie. Mimochodom, myslím si, že názov toho zákona nie je správny, pretože hovorí sa tu o používaní jazykov národnostných menšín, ale pôjde iba o použitie jedného jediného jazyka menšín, a to maďarského jazyka. Čiže nezakrývajme tú pravú podstatu veci za množné číslo.

    Skrátené legislatívne konanie nemá žiadny dôvod, aj keď si zoberieme takú záležitosť, že doterajšia neexistencia takéhoto zákona neprivodila maďarskej národnostnej menšine žiadnu ujmu, čiže ak by do septembra vydržali, tiež im žiadnu ujmu neprivodí. Na Slovensku sa maďarskej národnostnej menšine darí viac ako dobre, o čom svedčí aj stúpajúci počet ich príslušníkov. Takže ak by sme si chceli ctiť sami seba, ako poslanci svoju vlastnú prácu, ako najvyššieho ústavodarného a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, to by museli, samozrejme, koaliční poslanci, ale najmä vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, byť hrdí na úrad, ktorý zastávajú, ktorým ich poverili občania. Uvedomiť si, že Národná rada je vyšším orgánom ako vláda a nerobiť zo seba sústavne vládneho poskoka, tak ako sa to v tomto parlamente stále deje, a tak ako sa to deje aj pri tomto zákone. Ibaže, žiaľ, naši najvyšší ústavní činitelia majú otrocké ohýbanie chrbtov zrejme v krvi, tak ako sa premiér nedôstojne skláňa ako pokorný služobník aj pred tým najposlednejším komisárom Európskej únie, tak sa predseda parlamentu bojí vystrieť chrbát pred premiérom. Vláda si robí s parlamentom, čo chce, a predseda parlamentu nemá odvahu sa ozvať. A takíto ľudia riadia náš štát. Ak by sa zákon o používaní jazykov národnostných menšín neprijal vôbec a nie to ešte v skrátenom legislatívnom konaní, nič sa nestane. Nebudú ohrozené práva maďarskej národnostnej menšiny, ktoré sú aj bez tohto zákona nadštandardné. A ak som teda hovorila, že nebudú ohrozené práva maďarskej národnostnej menšiny, nie som si istá, že nebudú ohrozené práva vo vzťahu k Slovákom. Ľudské práva Slovákov budú ohrozené jednoznačne.

    Prijatie tohto zákona dáva právny základ na pomaďarčovanie Slovákov na zmiešaných územiach južného Slovenska. Ak sa 80 % Slovákov bude musieť prispôsobiť 20 percentám maďarskej národnostnej menšiny, všetci vieme, kde to asi skončí. To pomaďarčovanie sa deje totiž už aj dnes aj bez zákona. Stačí si pozrieť miestne denníky v Dunajskej Strede, v Komárne, kde v mnohých prípadoch pri ponúkaní voľného pracovného miesta jednou z hlavných podmienok je ovládanie jazyka maďarského. Čiže hovoriť o napĺňaní práv maďarskej menšiny je viac ako kuriózne, pretože táto menšina, tie práva u nás, chvalabohu, má nadštandardné. Je však na zamyslenie, prečo Maďar, ktorý žije napríklad v Anglicku, vo Francúzsku alebo v Spojených štátoch amerických, sa bez reči a čo najrýchlejšie naučí štátny jazyk. Iba maďarská menšina na Slovensku nie že nie je schopná sa slovenský jazyk naučiť, ale nie je ochotná sa naučiť štátny jazyk, jazyk krajiny, v ktorej žije.

    Prijatie tohto zákona maďarskej menšine umožní ešte viac ignorovať štátny jazyk. Pri ústretovosti tohto zákona nebudú už vôbec potrebovať znalosti jazyka slovenského. Ale na druhej strane znovu opakujem, nielen na zmiešanom území, ale aj na čisto slovenskom území sa budú Slováci sústavne stretávať s maďarčinou. A aby sa to mohlo diať okamžite, treba na to skrátené legislatívne konanie. Iný dôvod tu neexistuje. Snáď iba obava SMK, že sa nájde viacej takých odporcov voči nadmerným požiadavkám maďarskej menšiny v radoch koalície, ako je pán minister Koncoš. Snáď iba toto vedie SMK k tomu, aby dotlačilo vládu Slovenskej republiky ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Ak vládna koalícia bude chcieť, zákon sa určite prijme.

    Tak o čo teda ide? To nedokážu poslanci povedať svoj názor ani v tomto prípade? Hlasovanie o tomto diskriminačnom zákone pre Slovákov však vojde do dejín. Nech obyvatelia Slovenska vidia, kto ich zrádza v ich najsvätejších citoch. A to sú city k vlastnému jazyku. Takýto zákon, ktorý zasiahne skutočne celé Slovensko, a nielen maďarskú národnostnú menšinu, by mal byť daný do médií na verejnú diskusiu.

    Je absolútne nevhodné, nemorálne a trápne, že Európska únia už s týmto zákonom bola oboznámená dávno, dokonca dávala podnet na to, či je dobrý, alebo nie je dobrý, ale občania Slovenska, ktorých sa tento zákon dotýka, tí o ňom nevedia nič. Sú zaujímavé výroky niektorých poslancov koalície, napríklad pána poslanca Weissa, ktorý dnes v denníku Sme sa vyjadril, že kampaň proti tomuto návrhu zákona nás posúva smerom na Balkán. Ja si dovolím tvrdiť opak, nie kampaň proti tomuto zákonu, ale prijatie tohto zákona nás posunie smerom na Balkán. A práve preto Slovenská národná strana kategoricky protestuje nielen proti skrátenému legislatívnemu konaniu, ale aj proti prijatiu takéhoto zákona v akejkoľvek podobe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Slavkovskej.

    Ako posledný prihlásený písomne do rozpravy je pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ochrana opráv osôb patriacich k národnostným menšinám má mimoriadny význam pre stabilitu a mier v Európe - začína sa zdôvodnenie vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tlači číslo 274. Ochrana práv osôb patriacich k národnostným menšinám je podľa mňa dostatočne zakotvená v súčasnej legislatíve Slovenskej republiky. Nevidím preto dôvod prijať tento zákon.

    Potvrdzuje mi to dokonca samotná vláda. Nevidím dôvod prijať tento vládou pripravený zákon preto, a citujem z tohto predloženého zdôvodnenia v tlači číslo 274: "Slovenská republika nielenže rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti." Vláda Slovenskej republiky napriek tomuto svojmu tvrdeniu sa rozhodla pripraviť tento zákon o používaní jazykov menšín s cieľom stanoviť v jednom právnom predpise pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom jazyku, ale hlavne s cieľom splniť politické záväzky prijaté koaličnými partnermi pred voľbami hlavne do zahraničia. To nemôžem akceptovať, pretože to podľa mňa nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.

    A ak nevidím dôvod prijať tento vládou pripravený zákon, už vonkoncom nevidím dôvod prerokúvať uvedený návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Naopak, považujem to za porušenie zákonov Slovenskej republiky, menovite zákona o štátnom jazyku a zákona o rokovacom poriadku. A to nemôžem podporovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Englišovi.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu vystúpi pán poslanec Prokeš. Nikto viac sa nehlási s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja k vystúpeniu pána poslanca Engliša chcem len toľko dodať, že porušovanie rokovacieho zákona, alebo rokovacieho poriadku Národnej rady sa po voľbách v roku 1998 stalo tu úplne bežným pravidlom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie.

    Páni poslanci, poslankyne, všetci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy k tomuto bodu, vystúpili. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Baco, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Moric, pán poslanec Húska, pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Cabaj ako posledný. Zopakujem ešte raz. Ústne prihlásení do rozpravy k tomuto bodu sú: pán poslanec Baco, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Moric, pán poslanec Húska, pán poslanec Cabaj ako posledný prihlásený.

    Vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku. Rokovanie Národnej rady bude pokračovať o 13.30 hodine.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať o 14.15 hodine.

  • Po ďalšej prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    kvôli tomu, že rokuje vláda, pán minister je na rokovaní vlády a vláda nie je schopná zabezpečiť jedného člena vlády ako navrhovateľa na rokovanie Národnej rady, prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Ďakujem.