• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: Andrassy, Antecký, Brhel, Cagala, Drobný, Gajdoš, Hort, Hudec, Ištván, Keltošová, Malíková, Lexa a Ošváth.

    Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Pokračujeme prerušeným bodom interpelácie. Len pre poriadok prečítam písomne prihlásených poslancov v poradí, tak ako sa pri prerokúvaní tohto bodu v piatok písomne prihlásili do rozpravy: pán poslanec Faič, pán poslanec Tuchyňa, Zlocha, Slobodník, Gašparovič, Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Aibeková a Belohorská.

    Ako prvý na dnešnom rokovacom dni s interpeláciou vystúpi pán poslanec Faič.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister vlády Slovenskej republiky,

    vo svojej interpelácii sa obraciam na predsedu vlády Slovenskej republiky. Obraciam sa s otázkou, či vláda Slovenskej republiky prijala alebo prijme opatrenia na riešenie následkov živelnej pohromy v lesných porastoch, ktorá vznikla v závere mesiaca júna tohto roka a vážne narušila ekologickú stabilitu regiónov v Považskom Inovci, v oblasti Tribeča, Štiavnických vrchov a Krupinskej vrchoviny, kde boli vyvrátené stromy v objeme viac ako 1 mil. kubíkov a vznikli holiny cca 1 700 ha. Žijem v oblasti Považského Inovca v okrese Topoľčany, kde kalamita spôsobila najväčšie škody. Veď Lesy Trenčín, doterajší štátny podnik, do ktorého patria aj lesné správy Duchonka a Kulháň, sú najviac postihnuté.

    Konkrétne poznatky som zistil počas poslaneckého prieskumu priamo na pracoviskách lesných porastov, hovoril som s lesnými robotníkmi, s vedúcimi pracovníkmi štátneho podniku a odštepného závodu Partizánske. Presvedčil som sa, že podnik Štátnych lesov, jeho ľudia pracujú na hranici svojich možností. Bez pomoci vlády a jednotlivých rezortov však veci nezvládnu. Podotýkam, že ide o majetok štátu, ide o narušenie ekologickej stability, ide o životné prostredie, v ktorom žijeme a iste chceme, aby mohli žiť i budúce generácie.

    Vážnosť situácie chcem zdokumentovať aj niektorými faktami, ktoré som počas poslaneckého prieskumu získal. V prvom rade si musíme uvedomiť, že odstraňovanie následkov živelnej pohromy má viacero faktorov.

    Po prvé, je to potreba zachrániť majetok štátu, ktorého hodnota len v rámci tohto štátneho podniku Trenčín je v drevnej hmote približne 500 mil. korún a každý stratený deň ju radikálne znižuje, čo súvisí aj so spracovaním drevnej hmoty. Po druhé, odstránenie následkov pohromy, obnova lesných ciest zvážnic, obnova technických a dopravných prostriedkov. Po tretie, pôjde o nákladnú obnovu lesa, zalesnenie skoro 900 ha holín, nákladná pestovateľská činnosť v priebehu niekoľkých rokov. Po štvrté, ide o odstránenie následkov živelnej pohromy, obnova miestnych komunikácií a štátnych ciest v okrese Topoľčany, pretože v priebehu niekoľkých mesiacov budú cesty, ktoré sú už teraz v kritickom stave, zaťažené takou intenzitou ako v priebehu niekoľkých desaťročí normálneho režimu hospodárskej činnosti. Po piate, ide aj o obnovu ekologickej stability regiónu. Po šieste, za rozhodujúci faktor však považujem to, že štátne lesy nie sú vybavené ani finančnými, technickými, ani ľudskými zdrojmi na odstránenie živelnej pohromy, keď len v uvádzanom podniku Štátnych lesov sú predbežne vyrátané dodatočné náklady na 211 mil. korún, ktoré tento podnik nemá k dispozícii.

    Fakty, ktoré som získal, ma vedú k jednoznačnému záveru, že pomôcť môže jedine vláda a koordinovaná činnosť rezortov pôdohospodárstva, financií, hospodárstva, dopravy, životného prostredia i práce a sociálnych vecí v prípade využitia možnosti nezamestnaných v týchto podhorských obciach, ba možno i obrany z hľadiska techniky a možnej civilnej služby.

    Pripomínam, že nejde len o priame škody, ktoré sa dajú vyčísliť, ale tiež o nesmierne škody, ktoré vzniknú ako dôsledky tejto kalamity a vážneho narušenia ekologickej stability regiónu. Ide tiež o celkovú zmenu hospodárenia v týchto lesoch, ale čo je dôležité aj narušenie štruktúry osídlenia v celej podhorskej oblasti juhovýchodnej časti Považského Inovca. Už teraz po dvoch mesiacoch prác na spracovaní kalamity sa dostávajú do kritického stavu miestne komunikácie a štátne cesty v obciach tohto regiónu. Na stretnutí so starostami týchto obcí boli vyslovené vážne obavy z ďalšieho vývoja, veď odvoz dreva v takom množstve, ako sa musí spracovať, by za normálnych okolností prebiehal asi 30 rokov.

    Okrem týchto vážnych problémov je tu aj zlý stav v odbyte drevnej hmoty v drevine buk, najmä vo vzťahu k našim drevospracujúcim podnikom, ktoré sú v prevažnej miere v konkurznom konaní.

    Obraciam sa preto na predsedu vlády a žiadam ho o komplexné zhodnotenie možnosti riešenia tejto živelnej pohromy, ktorá okrem veľkých priamych škôd môže mať nedozerné následky v prípade neposkytnutia okamžitej pomoci prostredníctvom vlády Slovenskej republiky a v súčinnosti rezortov, ktoré som menoval. Moja interpelácia má oporu v časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí, že zámerom vlády pri zveľaďovaní lesov Slovenska je podporovať rovnovážnosť produkčných i mimoprodukčných funkcií lesov, udržanie a zlepšovanie ekosystémov v jednotlivých regiónoch Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy k bodu interpelácie je pán poslanec Tuchyňa. Po ňom vystúpi pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    pán predsedajúci,

    páni ministri,

    interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky Milana Ftáčnika.

    Vážený pán minister,

    obraciam sa na vás s otázkou, či Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravuje novú koncepciu stredného školstva a v akom časovom horizonte. Potrebu svojej otázky chcem zdokumentovať na viacerých faktoch.

    Spolu s odborom školstva Krajského úradu Trenčín sme vykonali rozsiahlu analýzu stredného školstva v Trenčianskom kraji a údaje sú veľmi zaujímavé. V tomto kraji je 17 gymnázií, 34 stredných odborných škôl, 37 odborných učilíšť. Tento počet škôl je postačujúci. Treba sa však zamýšľať, čo bude nutné urobiť pri poklese populácie, ktorá napríklad v roku 2007 predstavuje celkom 27 tried. Niekoľko vecných faktov k jednotlivým typom škôl.

    Po prvé gymnáziá v smere vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu. Napríklad Gymnázium Bánovce nad Bebravou má rozpočet 6 268 tis. korún na 370 žiakov. Športové gymnázium Trenčín má rozpočet 12 764 tis. na 360 žiakov. I keď ide o špecializované gymnáziá, náklady sú raz také. Gymnázium Nováky má rozpočet 7 348 tis. na 509 žiakov, Gymnázium Trenčín má rozpočet 19 485 tis. na 998 žiakov. Vzhľadom na počet žiakov by náklady mali predstavovať približne dvojnásobok. Z údajov v porovnaní týchto dvoch posledných gymnázií je jasné, že je to dvojnásobok plus 5 mil., teda celkove 2,65-krát.

    Náklady na žiaka mesačne - Športové gymnázium Trenčín má náklady 3 101 korún. Gymnázium Nové Mesto nad Váhom 1 727 korún, Gymnázium Považská Bystrica 1 396 korún, Gymnázium Nováky 1 186 korún. Rozdiely sú evidentné, sú až 2,6-násobkom alebo pri porovnateľných gymnáziách sú tiež výrazné a predstavujú sumu vyššiu o 538 korún.

    Z hľadiska počtu pedagogických pracovníkov na triedu, ktoré majú 30 žiakov. Gymnázium Partizánske predstavuje 2,4 učiteľa na takúto triedu, Gymnázium Trenčín a Prievidza 2,3 učiteľa, Gymnázium Púchov 2 učiteľov, Gymnázium Nováky 1,7 učiteľa na takúto triedu. Pri naplnení úväzku učiteľa 21 vyučovacích hodín to znamená, že by v Gymnáziu Partizánske muselo byť odučené 50,4 hodiny, Gymnáziu Trenčín a Prievidza 48,3 hodiny týždenne, v Púchove 42 hodín týždenne, v Gymnáziu Nováky 35,7 hodiny týždenne vyučovacieho času. Pritom však počet vyučujúcich hodín dosahuje 25 až 30. Pri delení tried pri špecializovanom vyučovaní buď to nie je možné, alebo kvalita vyučovacieho procesu je evidentná. Nie sú však možné také rozdiely z hľadiska metodiky výučby a učebných programov.

    I napriek značným rozdielom v jednotlivých ukazovateľoch, ktoré treba riešiť, odporúčame pri tvorbe novej školskej koncepcie kopírovať súčasný uznávaný a osvedčený trend univerzálnejšieho vzdelania, ktorý umožňuje uplatnenie v ďalšom štúdiu, ale i v praxi. Dokonca sú požiadavky z terajších 15 percent zastúpenia v sieti stredných škôl zvýšiť ich na zastúpenie v roku 2001 až 2004 na 20 percent a v rokoch 2004 až 2007 na 25 percent.

    Po druhé, stredné odborné školy. Zase z hľadiska vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu. Rozpočty škôl sú približne rovnaké. Z hľadiska počtov žiakov sú úmerne upravené a niet medzi nimi výraznejších rozdielov ako pri gymnáziách. V nákladoch na žiaka mesačne sú značné rozdielne z hľadiska typu školy, ale i jednotlivých typov škôl a predstavujú absolútny rozdiel až 3 559 korún na žiaka mesačne. Najvyšší 4 845 a najnižší 1 284 korún mesačne. V jednotlivých typoch škôl sú asi takéto rozdiely. V stredných priemyselných školách - Stredná priemyselná škola odevná Trenčín a Púchov majú náklady na žiaka 2 060 korún, Stredná priemyselná škola Brezová pod Bradlom 1 489. Rozdiel je tu teda 571 korún. Obchodné akadémie Nové Mesto nad Váhom má náklad 3 246 korún, Prievidza 1 352 korún. Rozdiel je evidentný a predstavuje až 1 794 korún. Hotelové akadémie Trenčín 4 032 korún, Prievidza 1 352 korún. Rozdiel 2 601 korún. Dievčenské odborné školy Handlová 2 112 korún, Nové Mesto 1 284 korún. Rozdiel je teda 828 korún. V počte pedagogických pracovníkov na jednu triedu je takisto značný rozdiel. Je možné konštatovať, že v odôvodnených prípadoch je takýto stav objektívny z hľadiska odbornej výučby. No i tak sú údaje varujúce. Škola úžitkového výtvarníctva Lednické Rovne má na 20 žiakov v triede, na jednu triedu 4,7 učiteľa a 1,7 nepedagogického pracovníka. Ostatné školy majú triedy naplnené 26 až 30 žiakmi na triedu a dvoch až troch učiteľov a 0,2 až 1,3 nepedagogického pracovníka na triedu.

    Z analýzy, tak ako to uvádzam, sú evidentné obrovské rozdiely či už v nákladovosti na žiaka v absolútnych číslach, no i v rovnakých typoch škôl. Rovnako to platí o počte pedagogických a nepedagogických pracovníkov na jednu triedu, čo svedčí buď o značných rozdieloch kvality vyučovacieho procesu, alebo o značnej rozdielnosti úväzkov učiteľov.

    Stredné odborné školy prešli značnou transformáciou od roku 1990. Útlm strojárstva, elektroniky vyvolal i útlm stredných priemyselných škôl tohto typu. Boli doplnené školami ekonomického a obchodného typu. Budúcnosť takýchto škôl je v integrácii so strednými odbornými učilišťami. Riešila by sa tým racionalizácia študijných odborov, vyššia kvalita a úroveň maturitných skúšok, ako aj značné finančné úspory. Je tu požiadavka na zvýšenie ich zastúpenia v sieti stredných škôl z terajších 27 percent na 30 percent.

    Po tretie, ďalší typ škôl, stredné odborné učilištia.

    Vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Celkovo vynakladané prostriedky sú rôzne v pôsobnosti rôznych rezortov. Ministerstvo školstva má štyri školy vo svojej pôsobnosti s počtom 2 399 žiakov v roku 1998 s rozpočtom 75 244 tis. korún. Ministerstvo pôdohospodárstva má 8 škôl vo svojej pôsobnosti s počtom žiakov 2 317 s rozpočtom 66 669 tis. korún. Rozdiel je teda 9 575 tis. Sk v neprospech ministerstva školstva. Ministerstvo obrany má jednu školu v pôsobnosti s 359 žiakmi s rozpočtom 3 650 tis. Sk. Ministerstvo dopravy má v pôsobnosti jednu školu so 630 žiakmi s rozpočtom 20 828 tis. korún, teda ani nie dvojnásobný počet žiakov, iných prevádzkových nákladov, pomerný rozdiel je teda 13 528 tis. Sk v prospech ministerstva dopravy.

    Náklady na jedného žiaka mesačne v jednotlivých rezortoch sú nasledovné: ministerstvo školstva 2 614, ministerstvo hospodárstva 2 550, ministerstvo pôdohospodárstva 2 398, ministerstvo výstavby a verejných prác 2 817, ministerstvo obrany 847 a ministerstvo dopravy 2 755 korún.

    Počty pedagogických pracovníkov na jednu triedu predstavujú od 15,6 žiaka v triede s 3,87 pedagogického pracovníka po 31,3 žiaka v triede s 2,86 pedagogického pracovníka na túto triedu. I tu sú však vypuklejšie prípady ako Stredné odborné učilište poľnohospodárske Myjava s 21,88 žiaka v triede má 3,96 pedagogického pracovníka. Stredné odborné učilište stavebné v Prievidzi na 20,11 žiaka v triede má 3,64 pedagogického pracovníka na túto triedu. Odborné učilište Ladce s 11 žiakmi v triede má 2,3 pedagogického pracovníka na túto triedu. Stredné odborné učilište sklárske Lednické Rovne s 26,8 žiaka v triede má 5,58 pedagogického pracovníka na túto triedu.

    Z týchto príkladov sú evidentné veľké rozdiely v nákladovosti počtov pedagogických pracovníkov, ale i nepedagogických pracovníkov v týchto školách. Stredné odborné učilištia boli svojou kapacitou a vybavením určené na výchovu veľkého počtu príslušných robotníckych profesií pre vtedy existujúce veľké výrobné subjekty. Tento stav však už dnes neplatí. Neexistuje, a ak áno, len veľmi malá zainteresovanosť výrobných subjektov na odbornej príprave žiakov. Mnohé stredné odborné učilištia stratili svoju homogenitu, vypustili trojročné štúdium, majú len štvorročné štúdium. Odišli od svojho profesijného zamerania a pripravujú častokrát i protichodné študijné odbory. Pretrváva roztrieštenosť v riadení a financovaní týchto škôl. Treba si tu položiť otázky, čo má štát financovať, či základné odborné alebo ďalšie odborné pre určité povolania, ktoré je možné uplatniť len v súkromných podnikoch. Kto má financovať nadštandardnosť v týchto školách? Kto sa má starať o odbornú prípravu detí, ktoré skončili školskú dochádzku v nižších ročníkoch základných škôl? Odporúčam vám tiež do pozornosti a riešiť problém zriaďovateľskej a riadiacej funkcie a financovania stredných odborných učilíšť, pretože podľa doteraz platných zákonov je tu dvojkoľajnosť v podobe rezortov a krajských úradov. Riešiť problém podnikateľských aktivít týchto škôl a ich zriadení a vylúčiť plánované straty. Odporúčam tiež znížiť ich počet v sieti školských zariadení z terajších 58 percent na 50 percent v rokoch 2001 až 2004 a na 45 percent v rokoch 2004 až 2007.

    Pán minister, obrátil som sa na vás s touto otázkou i preto, že školstvo definuje svoj stav ako krízový. Z uvedených údajov vyplýva, že má vlastné vnútorné zdroje riešenia týchto problémov. Viem, že rezorty majú už pripravené svoje vlastné koncepcie rezortného školstva. Myslím si, že najprv treba pripraviť základnú koncepciu ministerstva školstva. Preto vás žiadam, aby ministerstvo školstva razantne vstúpilo do riešenia tohto problému, aby sme nový školský rok začínajúci už v novom tisícročí otvorili s jasnými perspektívami.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha. Po pánu poslancovi Zlochovi vystúpi s interpeláciou pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážená Národná rada,

    moja interpelácia pôjde smerom k ministrovi životného prostredia pánu Lászlóovi Miklósovi.

    V analýze zisteného stavu v rezorte životného prostredia bolo popísaných veľa poloprávd, nezmyslov, ba až klamstiev. V jednom z nich uvedenom na druhej strane analýzy bolo konštatované: "Ministerstvo životného prostredia bolo v dlhodobom kompetenčnom spore s ministerstvom pôdohospodárstva v oblasti ochrany vôd a v oblasti ochrany prírody. Tento spor spôsobil zastavenie legislatívneho procesu prípravy rámcového zákona o vodách." Legislatívny proces v žiadnom prípade zastavený nebol, ba dokonca nebol ani prerušený. Dvoma nariadeniami vlády boli vyhlásené dva nové národné parky, Národný park Poloniny a Národný park Muránsky kras. Boli vypracované a schválené programy starostlivosti o Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry a Pieninský národný park. Na prvýkrát nebolo schválené akurát nariadenie vlády o vyhlásení Chočského národného parku. Tu však okrem výhrad rezortu pôdohospodárstva bolo viacero pripomienok Združenia miest a obcí Slovenska a vlastníkov lesných pozemkov.

    Vyloženým klamstvom je však konštatovanie, že kompetenčné spory spôsobili zastavenie legislatívneho procesu prípravy dôležitého rámcového zákona o vodách. Zákon o vodách bol tiež kompletne vypracovaný a odoslaný na prerokovanie vo vláde ešte v roku 1997. V prvom polroku 1998 bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, ba dokonca bol zaradený aj na program vlády. Súčasne s návrhom nového zákona o vodách boli odovzdané aj vykonávacie predpisy, jeden návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, šesť návrhov vyhlášok Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a päť návrhov vyhlášok Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    V dôvodovej správe je konštatované, že predložený návrh zákona je v súlade s článkom 4 Ústavy Slovenskej republiky. Osobitnou prílohou bola doložka zlučiteľnosti návrhu zákona o vodách s právom Európskej únie. Konštatoval sa v ňom úplný stupeň kompatibility s právom Európskej únie. Tak ste klamali vy aj vaši pracovníci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorí túto lož dali na oficiálny dokument ministerstva. Počas môjho pôsobenia na ministerstve životného prostredia som si bol vedomý dôležitosti prípravy nového návrhu zákona o vodách, ktorý mal nahradiť jeden z najstarších zákonov ešte z roku 1973, ktorý bol a je aj v mnohých smeroch už spoločensky a právne prekonaný. Preto sa mu napriek jeho obťažnosti a rôznosti názorov laickej i odbornej verejnosti pri tvorbe jeho obsahu venovala patričná pozornosť. Tým viac ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že v pláne legislatívnych úloh vlády pána Dzurindu je vypracovanie a predloženie nového zákona o vodách naplánované až na rok 2001. Preto sa vás, pán minister, pýtam: Prečo chcete vypracúvať úplne nový návrh zákona, keď v predloženom návrhu bolo konštatované, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je kompatibilný s právom Európskej únie, boli k nemu doložené všetky potrebné vykonávacie predpisy a bol aj prerokovaný v Legislatívnej rade vlády? Hádam si len nechcete po troch rokoch prisvojiť vypracovanie návrhu zákona, ktorý bol hotový už počas pôsobenia vlády Vladimíra Mečiara? Alebo máte oveľa naliehavejšie úlohy, ako je vypracovanie návrhu zákona o vodách? Či sa nebodaj znížila, výrazne znížila výkonnosť ministerstva životného prostredia? Hádam nemáte vy kompetenčné problémy s niektorým rezortom?

    Pripomienka v spomínanej analýze, že ministerstvo životného prostredia sa nevedelo účinne vyrovnať s delimitáciou činností a časti majetku Tatranského národného parku, bola pravdivá len čiastočne. Žiadne problémy sme nemali s delimitáciou činností v rámci ochrany prírody od Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Tie sú dané zákonom o ochrane prírody a súvisiacimi predpismi. Určité problémy boli skutočne len s delimitáciou hnuteľného i nehnuteľného majetku od bývalej správy Tatranského národného parku, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky predisponovalo na novovzniknutú organizáciu Štátne lesy Tatranského národného parku. Štátna správa v Tatranskom národnom parku sa zabezpečovala, aj keď v stiesnených pomeroch, s obmedzeným počtom pracovníkov.

    Napriek maximálnej snahe sa ministerstvu životného prostredia nepodarilo zabezpečiť rozdelenie a delimitáciu majetku a nakoniec ani požadovaných pracovných miest a finančných prostriedkov, najmä vďaka neochote riaditeľa Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku pána Michelčíka, ktorý priam sabotoval uznesenia vlády a pokyny nadriadeného rezortu - ministerstva pôdohospodárstva. Môžem povedať, že tým viac som dúfal v urýchlené riešenie problému, keď vo vládnej koalícii, terajšej, je aj Strana zelených, ktorá počas môjho pôsobenia vo vláde premiéra Mečiara tento nedostatok prostredníctvom jej predsedníčky pani Tóthovej viackrát kritizovala. Koniec koncov, ak ste kritizovali v spomínanej "analýze" nevyriešený či nedoriešený problém, dalo sa očakávať, že sa s tým urýchlene vyrovnáte vy. Prešlo však už deväť mesiacov, za pár dní sa končí desiaty mesiac od začiatku vášho pôsobenia vo vláde a v rezorte životného prostredia v situácii v Tatranskom národnom parku sa nič nezmenilo. Tak mi nezostáva nič iné len pokladať vašu kritiku za nekorektnú. Alebo vy máte problémy s vyjasňovaním a uplatňovaním kompetencie a s výkladom zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody?

    V médiách sa v poslednom období objavujú priam desivé informácie o výraznom znižovaní chránených druhov fauny a flóry v tomto našom prvom národnom parku, ktorý je dokonca aj biosferickou rezerváciou. Ak budete ďalej takto postupovať, tak sa nám vytratia symboly Tatier - kamzík vrchovský, tých už je menej ako 300, a je teda kriticky ohrozeným druhom, svišť, orol skalný tatranský. Ak sa neurobia rázne, radikálne a účinné opatrenia, tak nám tieto ohrozené druhy - kamzíky, svište a orly a mnohé iné zostanú len na plagátoch na pripravované športové podujatia. A ak nám nebodaj Zimné olympijské hry pridelia niekedy na obdobie po roku 2010, tak to vyzerá, že tam nebude už ani jeden z nich. Zlý stav v ochrane prírody a krajiny v Tatranskom národnom parku je určite aj v dôsledku nerešpektovania kompetenčného zákona.

    Moja otázka je nasledovná: Nemrzí vás tento stav? Keď ste vedeli kritizovať, bolo vašou povinnosťou prípad urýchlene doriešiť. Ak to neviete, tak sa stávate spolu s ministrom pôdohospodárstva spoluzodpovedným za postupnú devastáciu Tatranského národného parku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí je pán poslanec Slobodník. Po pánu poslancovi Slobodníkovi pán poslanec Gašparovič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    moja interpelácia je adresovaná pánu podpredsedovi vlády Csákymu.

    Musím sa vrátiť k jeho výroku, ktorý obohatil neskôr už v otázkach a odpovediach minulý štvrtok. Tak by som sa ho chcel spýtať na niekoľko konkrétnych otázok, aby mi odpovedal, ale prosím ho, aby jeho odpovede boli konkrétne a také, aké sú otázky.

    Tvrdíte, pán podpredseda, že Slovenské národné povstanie malo lokálny význam. Uvedomujete si, že to bolo druhé najväčšie povstanie v štátoch okupovaných fašizmom po juhoslovanskom povstaní?

    Druhá otázka. Píšete, že nie je pravdivé stanovisko, to je z tej knihy Két világ között - Medzi dvoma svetmi, nie je vraj pravdivé stanovisko, ktoré sa pokúša presadiť niekoľko pronárodne horlivých historikov a politikov, že druhá svetová vojna bola iba taká malá "kucapaca" okolo SNP. Žiadam vás, aby ste menovali jedného "horlivého" historika, jedného horlivého slovenského publicistu, ktorý taký nezmysel, aký ste globálne vrhli na niekoľko národne horlivých historikov a publicistov, povedal. Opakujem, prosím vás, aby ste povedali mená konkrétnych historikov a publicistov.

    Ďalšia otázka sa týka toho, že píšete o SNP ako o stredoslovenskom úsilí.

    Pýtam sa vás: Poznáte aspoň elementárne dejiny SNP, poznáte, viete o tom, že počet obetí dosiahol vyše 20 tis. ľudí a že vlastne do tohto úsilia sa zapojilo, ako dnes píše pán predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pán Husák, že v tomto boji proti fašizmu bojovalo až asi aj 800 až 1 200 predstaviteľov maďarského národa? Mohli by ste doložiť nejakými konkrétnymi údajmi to, čo ste napísali, že povstalci aspoň tak usilovne vraždili svojich rodákov ako cudzí okupanti? To znamená, že vlastne možno aj väčšmi ako cudzí okupanti vraždili svojich rodákov, lebo tam ste použili slovo aspoň tak usilovne.

    No a posledná otázka sa týka, otázok bude viac, ale posledná otázka z tohto vášho textu sa týka veci, citujem:

    "A to už musíme s veľkým zármutkom konštatovať, že SNP v protimaďarskom postoji súperilo s fašizoidnými režimami." Vyjadruje sa k tomu aj pán Husák zase v dnešnej Slovenskej republike. Ale ja by som sa vás chcel spýtať, kedy Maďarsko vystúpilo zo spojeneckého zväzku s fašistickým Nemeckom. Nevystúpilo do posledného dňa, pretože ako viete, vládli tam šípové kríže a Szállasi, ktorí prevzali na jeseň 1944 v Maďarsku moc. Tak aké iné fašizoidné režimy v tom čase sa mohli správať k Maďarsku, tak ako sa najhoršie správal, samozrejme, Szállasi s jeho šípovými krížmi? Alebo, a tu už tuším inú vašu odpoveď, ja vám nahrávam, možno to poviete, možno to odznie z vašich úst, či to myslíte tak, že v protimaďarskom postoji súperilo SNP s fašizoidnými súčasnými režimami. Chcete tým azda povedať, že nejaký zo štátov, ktorý susedí s Maďarskom, napríklad Slovensko, mal tu fašizoidný režim v minulosti do septembrových volieb 1998? Rád by som, aby ste na túto otázku odpovedali presne a jednoznačne.

    Ďalšia otázka a tá sa týka už vášho vystúpenia vo štvrtok na otázkach a odpovediach členov vlády. Musím vás odcitovať a prosím vás, aby ste vysvetlili rozumne, ak sa to vôbec rozumne dá vysvetliť to, čo ste tu povedali. Povedali ste, citujem vás doslovne: "Nemôžem súhlasiť s tým, že Slovenské národné povstanie alebo niektoré články ohľadne Slovenského národného povstania, písal som to v roku 1997, sú využívané na to, aby sa glorifikoval slovenský štát medzi rokom 1939 a 1945." Tak ja by som chcel, aby ste tento alogický nezmysel vysvetlili, ako mohli články o SNP a SNP samotné glorifikovať slovenský štát, keď je známe, že Slovenské národné povstanie bolo vlastne pokusom o nastolenie nového letopočtu Slovenska. Aby ste nezneužili to, čo sa pokúsil urobiť istý novinár z Práce, s ktorým, samozrejme, sa budem rozprávať na iných miestach, aby ste sa nepokúsili odbaviť ma tým, ako sa ma on pokúsil odbaviť, že ja nemám vlastne právo sa k tomu vyjadrovať - k SNP, pretože som bol absolventom, čo je nezmysel, teroristického kurzu počas klérofašistického štátu, tak by som vám rád pripomenul niekoľko dokumentov, ktoré vám ochotne dám k dispozícii, keby ste to chceli, v ktorých sa hovorí a boli napísané, samozrejme, v tom čase vládnucou silou spoločnosti v roku 1946 a 1947, a to Komunistickou stranou Slovenska, oblastným sekretariátom v Banskej Bystrici a okresným sekretariátom v Banskej Bystrici, kde sa hovorí o tom, že Dušan Slobodník spolu s matkou bol zapojený do nášho odboja a síce tým, že zachránil životy troch francúzskych a jedného ruského partizána pred gestapom z tunajšej zajateckej nemocnice.

    Takže dúfam, že tejto zbrane sa nechytíte, lebo, samozrejme, je nepravdivá a bude sa mať o tom možnosť presvedčiť pán novinár. Ale vás, prosím vás pekne opakujem, žiadam o konkrétne odpovede na konkrétne otázky. Nie niektorý, ale ktorý, meno, Ján Nohavička alebo ja neviem Ján Mrkvička napísal toto a toto.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči. Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy po pánu poslancovi Gašparovičovi vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážení páni ministri,

    dovoľujem si v rámci tohto bodu programu dať interpeláciu k pánu premiérovi a súčasne aj k pánu ministrovi kultúry.

    Dostal sa mi do rúk ešte počas prázdnin, keď na schôdzach odpadli interpelácie, takže môže sa to zdať, že je to trošku neskoro, ale myslím si, že je to aktuálne aj teraz, a to proces pracovníkov Domu slovenskej literatúry národného centra. Tento dom je v likvidácii. Odohralo sa tam také zvláštne konanie, pokiaľ ide o likvidáciu Domu slovenskej literatúry Národného literárneho centra. Dom slovenskej literatúry, ktorého budovu dnes, respektíve v minulých dňoch, myslím si, že už odovzdali amatérskemu maďarskému folklórnemu súboru Mladé srdcia. Tento súbor, ktorý na Mostovej ulici 8 už sídlil, uzavrel v roku 1992 pre štát veľmi nevýhodnú nájomnú zmluvu s rakúskym podnikateľom Kurtom Brodheserom, myslím si, že tak sa volal, na obdobie 66 rokov, čím spôsobil škodu Slovenskej republike a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky približne asi za 30 mil. korún. Po veľmi dôkladnom zhromažďovaní faktov aj za prispenia Najvyššieho kontrolného úradu sa zistilo, že Mladé srdcia nie riadnou cestou nakladali so štátnym majetkom, ako by bol ich súkromný a peniaze za nájom od tohto pána poukazovali na Nadáciu Bélu Bartóka.

    Tento prípad ministerstvo kultúry dalo na súd medzitým, ako po voľbách došlo k zmene na poste ministra, v konaní pred súdom sa nepokračovalo. Zmenil sa aj názov Národného literárneho centra na Literárno-informačné centrum. Zrejme pánu ministrovi aj novému pánu riaditeľovi Resutíkovi trošku prekážalo slovíčko národné.

    Pani poslankyne, páni poslanci, Dom slovenskej literatúry dokázal za dva roky vydať vyše 40 kvalitných kníh závažného kultúrneho dosahu. Medzi nimi vynikajú najmä diela alebo dva diely dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti od kolektívu špičkových slovenských historikov na čele s profesorom Richardom Marsinom.

    Ďalším, dá sa povedať unikátnym projektom Domu slovenskej literatúry boli 18-dielne Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, z ktorých vyšiel prvý diel a ďalších 17 zrejme už bude čakať, či nastane niekedy ešte chvíľa, že budú môcť byť vydané.

    Toto sú rozhodnutia, ktoré sú skutočne zarážajúce najmä v období budovania štátu, keď politici chcú likvidovať kultúru vlastného národa. Vyšli v tomto inštitúte vynikajúce esejistické mysliteľské diela napríklad Milana Rúfusa, Jána Števčeka, Vladimíra Mináča, Martina Rázusa, Romana Kaliského, Jozefa Cígera Hronského, Dejiny slovenskej literatúry, za ktoré desaťročie od nežnej revolúcie nebol schopný vydať Literárny ústav Slovenskej akadémie vied, ktorému riaditeľoval terajší poslanec pán Peter Zajac. Súčasné vedenie literárneho informačného centra zničilo, dá sa povedať, kvalitný, odborne fundovaný kolektív, za ktorým sú dnes ozaj viditeľné výsledky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, interpelujem preto predsedu vlády a ministra kultúry, aby nám vysvetlil, aké sú ďalšie zámery tohto zlikvidovaného inštitútu. Veď zničenie Domu slovenskej literatúry sa zapisuje do slovenskej pamäti. A myslím si, že táto vláda si tým do dejín Slovenskej republiky nezapíše kladnú kapitolu.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajči. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem predsedu vlády, neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch a v predchádzajúcich dňoch v našej spoločnosti rezonujú viaceré škandály. Vo všetkých v ich epicentre vystupujete aj vy, a to v aktívnej polohe. Z nich popri kauzách dnes už bývalého ministra Palacku najvýznamnejšie miesto zaujíma kauza Nafta Gbely. V nej výsostné miesto zaujíma váš spor s pánom Kaníkom. Preto sa pýtam, vážený pán predseda vlády,

    1. Aký právny titul bol použitý na to, aby bol požiadaný príslušný sudca na povolenie odpočúvania telefonických rozhovorov Kaník - Poór a ďalej telefonického rozhovoru s doktorom Valkom a ďalšími, ktorí ešte len čakajú na príslušné mediálne odhalenie.

    2. Kto podal žiadosť na povolenie odpočúvania a v akej právnej či inak kvalifikovanej veci?

    3. Je koaličná rada tým miestom, na ktorom sú k dispozícii a navyše v predpise kolujú materiály, ktoré sú označené značkou TAJNÉ, ako o tom píšu a informujú vám naklonené médiá?

    4. Ako súčasná vláda, na čele ktorej stojíte, zabezpečuje ochranu štátneho tajomstva pred ich únikom, keď únik sa deje organizovaným spôsobom a navyše vysoko kvalifikovaným spôsobom? Je to dôkaz, že vy pracujete s vašou paralelnou tajnou službou, o ktorej informuje váš minister Pittner?

    5. Vyvodíte príslušné právne dôsledky a zodpovednosť za porušenie štátneho tajomstva v duchu vášho okrídleného výroku "špinavé paprče" aj na ministrov Černáka, Palacku a Pittnera?

    V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Počas troch uplynulých dní minulého týždňa ste sa stretli v Blatnej na II. Letnom vzdelávacom tábore maďarskej mládeže s predstaviteľom a premiérom Maďarskej republiky pánom Orbánom. Zarážajúce bolo to, že počas vystúpenia pána Bugára, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovoril po maďarsky, ste používali tlmočníkov a slúchadlá. Po exprezidentovi pánu Kováčovi ste ďalší ústavný činiteľ, ktorý si vo vlastnej krajine nasadzuje slúchadlá pri rokovaní. Zaujímavé je to, že vždy ide o rokovanie v maďarčine. Považujete svoje konanie za primerané funkcii premiéra Slovenskej republiky? Držíte sa hesla a jazykového zákona, že na Slovensku sa hovorí po slovensky?

    V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Ladislava Pittnera.

    Vážený pán minister vnútra, nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 73 z 30. 10. 1998 o zmenách v organizácii ministerstva vnútra sa na základe článku III písm. b) vyčlenili dňom 1. 11. 1998 z krajských riaditeľstiev Policajného zboru protidrogové oddelenia. V súlade s článkom IV písm. b) sa protidrogové oddelenia krajských riaditeľstiev Policajného zboru opätovne začlenili dňom 2. 11. 1998 do Národnej protidrogovej jednotky Správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru. V súčasnosti je v Národnej protidrogovej jednotke pridelených 106 tabuľkových miest policajtov. V mesiaci máj sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberala vo svojom programe taktiež Národným programom boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008, kde v časti presadzovania práva v boji proti drogám bola daná úloha zabezpečiť podmienky na personálne posilňovanie tej časti štátnej správy, ktorá presadzuje právo v boji s kriminalitou viazanou na drogy, na jej hmotné stimulovanie a zodpovedajúce technické vybavenie, jej ďalšie vzdelávanie a zdokonalenie sa, a to s využitím medzinárodnej spolupráce.

    Preto sa vás pýtam, vážený pán minister, ako sa realizuje táto úloha v praxi. Je postačujúci počet 106 policajtov, špecialistov pre operatívnu prácu na takom náročnom úseku policajnej práce, ako je odhaľovanie organizovanej kriminality spojenej s drogami pre Slovenskú republiku? Počíta nová organizačná štruktúra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, respektíve Prezídia Policajného zboru s rozšírením tabuliek zloženia a počtov aj pre tento úsek policajnej činnosti?

    V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister vnútra, v nedávnej minulosti ste na moju otázku na hodine otázok, či vaša manželka má pridelené služobné vozidlo BMW z Úradu ochrany ústavných činiteľov, odpovedali, že toto vozidlo má pridelené vodič, príslušník Policajného zboru. Pýtam sa vás preto, pán minister vnútra, kto rozhoduje o využívaní týchto vozidiel? Môže vodič svojvoľne vykonávať prepravu ľubovoľnej osoby bez schválenia nadriadeného? Žiadam preto, aby boli vyčíslené náklady spojené s ochranou vašej manželky, a to vozidlo, pohonné hmoty, vodič ochranca, pretože táto ochrana bola v rozpore s uznesením vlády číslo 43 z roku 1995, ktoré bolo platné až do prijatia nového uznesenia číslo 7 zo 7. 1. 1999. Žiadam taktiež, aby tieto náklady boli zosobnené zodpovednému pracovníkovi, ktorý vzniknutú škodu zapríčinil alebo jej nezamedzil.

    V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na pána Ladislava Pittnera, ministra vnútra Slovenskej republiky.

    3. novembra 1998 boli na základe vášho pokynu vymenení 6 príslušníci osobnej ochranky, ktorí boli pridelení jednotlivým funkcionárom. Pýtam sa vás, vážený pán minister, na základe akých kritérií ste rozhodli o nespôsobilosti jednotlivých príslušníkov vykonávať funkciu osobných ochrancov u jednotlivých osôb, ak traja z týchto príslušníkov sú dnes pridelení hlave štátu Slovenskej republiky.

    Ďalšia interpelácia sa týka tiež ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister vnútra, na verejnosť prenikli informácie, že na OPA v Trenčíne došlo k inzultácii veliteľa OPA. V tejto súvislosti sa medializoval problém údajného zapojenia príslušníkov OPA do vymáhania poplatkov za takzvanú ochranu. Zmedializovalo sa meno príslušníka Policajného zboru, ktorý má byť na čele tejto skupiny. Preto vás žiadam, pán minister, o informáciu, či boli prijaté z vašej strany organizačné a personálne opatrenia smerujúce k zamedzeniu údajnej trestnej činnosti policajtov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Prečo o takýchto závažných skutočnostiach neinformujete na tlačových besedách ministerstva vnútra, ale sústavne vyťahujete len spolitizované kauzy?

    Ďalšia otázka je: Vážený pán minister, z dobre informovaných zdrojov ministerstva vnútra prenikli informácie, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prenajalo priestory na Lermontovovej ulici v Bratislave pánu Budiakovi, synovi štátneho tajomníka ministerstva vnútra, kde je zriadená predajňa na predaj športových potrieb. Môžete nám túto skutočnosť objasniť?

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Mušková, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále. Preto prosím pána poslanca Andrejčáka ako ďalšieho prihláseného písomne do rozpravy, aby vystúpil. Po ňom sa pripravia panie poslankyne Aibeková a Belohorská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vo svojom vystúpení budem interpelovať predsedu vlády Slovenskej republiky a opakovane interpelovať ministra obrany. Písomne im zašlem obsah interpelácie, preto v tej druhej časti budem veľmi stručný.

    Dovoľte mi k prvej časti interpelácie predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol zrušený doterajší spôsob dopravy časti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej rokovania takzvaným špeciálom. Na základe podnetu jedného z voličov, ktorý tvrdí, že bol zavedený nový systém dopravy poslancov Národnej rady a tento nový systém vyvolal nepriaznivý dosah a nepriaznivú odozvu zamestnancov železníc, podávam túto interpeláciu.

    Oznamujem vám, pán predseda vlády, že bol zrušený letecký špeciál pre poslancov Národnej rady, ktorí bývajú na východnom a strednom Slovensku, a zriadený špeciálny železničný vozeň pre jedného jediného nemenovaného poslanca z Prešova. Ak je to pravda, iste to bude odmena za jeho osobné postoje, keď podával vidiny za skutočnosť pri zbavovaní imunity poslanca Ivana Lexu na pôde Národnej rady. Žiadam odpovedať, pán predseda vlády, na tieto otázky. Či ste na základe tejto interpelácie dali prešetriť odboru kontroly Úradu vlády pravdivosť zriadenia špeciálneho železničného vozňa pre poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Kto rozhodol o tomto zaradení? Kto a koľko bude platiť náklady spojené s týmto železničným špeciálom? Či je pravda, že takýto špeciál využíva len jeden jediný poslanec a ako dlho bude tento systém fungovať. Toľko k prvej časti.

    Dovoľte mi teraz k druhej časti. Slovenská republika je jediným štátom, ktorý nemá Generálny štáb v tom istom meste, kde je aj ministerstvo obrany. Zároveň Slovenská republika je však iba jedným z celého radu štátov, keď Generálny štáb nie je v tej istej budove, ako je ministerstvo obrany. Poznám niekoľko štátov, kde ministerstvo obrany a Generálny štáb sú umiestnené v jednom komplexe budov. Nepoznám však štát, v ktorom by Generálny štáb nebol úplne samostatným orgánom velenia a bol takzvanou integrálnou časťou ministerstva obrany, tak ako sa to chystá v Slovenskej republike. Takáto integrálna časť totiž nebola ani v komunistickom režime. Aj tam Generálny štáb bol samostatným orgánom velenia. Chcem pripomenúť, že zlúčenie ministerstva obrany a Generálneho štábu, ktoré organizačne znamená spolitizovanie velenia armády, je rozhodne nesprávne a je aj protiprávne.

    Môžem chápať politika, ktorý sa chce aspoň niečím presadiť, a keď nepozná podstatu problému vo velení, chce urobiť niečo, čo by bolo viditeľné a mohol sa tým pýšiť ako svojím dielom. Nemôžem však súhlasiť, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemôžem mlčať, keď priestor na osobné vyniknutie znamená tvrdý sociálny, morálny aj finančný dosah na stovky rodín dôstojníkov a občianskych zamestnancov Vojenskej správy. Nemôžem súhlasiť a mlčať aj preto, že sa zrejme podarilo zastrašiť časť generality jednak politicky, ale aj trikom s rozhodovaním o udelení či neudelení odmien alebo o ich výške, tak ako to bolo urobené tesne predtým, než generalita mala k tomuto politickému zámeru dať svoje vojenské stanovisko.

    Preto som sa rozhodol voliť formu interpelácie a budem dávať postupne otázky pánu ministrovi, ktoré by nám mali - odpovede, ale aj položené otázky, postupne vyjasniť problém, aká je to zbytočnosť už teraz. Dokonca pri tejto forme, keď má prísť k integrácii, aj občianska škodlivosť, aj politická škodlivosť tohto zámeru.

    Preto v súvislosti s reorganizáciou v rezorte, teda k integrácii Generálneho štábu a ministerstva obrany dávam tieto otázky. To je prvá interpelácia na pána ministra.

    Aké percento dôstojníkov z Trenčína bude premiestnených z Trenčína do Bratislavy? Bude veľmi zaujímavé tu sledovať, ako si pán minister toto uvedomil alebo ako mu poradili, keď sa bude rozoberať v odborníkoch, ktorí tam žijú. Pripomínam len, že odborníci, ktorí sú v Bratislave, odborne nie sú schopní nahradiť odborníkov z Trenčína. Väčšina z nich tu v Bratislave. Druhá otázka k tejto interpelácii: Aké percento dôstojníkov z Bratislavy kvôli integrácii bude musieť odísť z Bratislavy, lebo nebude mať miesto? Tretia otázka: Aké percento bude prepustených z armády kvôli tomuto, kvôli tejto reorganizácii? Ďalšia: Koľko občianskych zamestnancov bude prepustených v Trenčíne a koľko občianskych zamestnancov bude prepustených v Bratislave? Koľko finančných prostriedkov bude stáť reorganizácia v roku 1999 a koľko v roku 2000?

    V súvislosti s reorganizáciou vedome musím dať, aby som dostal odpoveď od pána ministra, druhú interpeláciu, ktorá má objasniť politické nebezpečenstvo. A v tejto časti alebo v tejto interpelácii položím pánu ministrovi nasledujúce otázky: Ako bude zabezpečené, aby v politickom úrade - ministerstve neplnili vojaci stranícku, ale iba štátnu líniu? Aký orgán bude arbitrom takejto nepolitickej činnosti? Aká právna norma túto nepolitickosť zabezpečí, dokedy a kým bude táto norma pre Slovenskú republiku prijatá a kedy nadobudne platnosť?

    Tretiu interpeláciu podám v súvislosti s kauzou znebojaschopnenia letectva Armády Slovenskej republiky.

    Ako viete, vážené poslankyne, vážení poslanci, moje hodnotenie som vyjadril, že Armáda Slovenskej republiky má zníženú bojaschopnosť, letectvo stratilo bojaschopnosť, postupne piloti strácajú schopnosť lietať v noci a v sťažených podmienkach. Čítali ste alebo ste počuli rôzne vyjadrenia o tom, že sa zastavuje letecká prevádzka, že sa zastavuje výcvik vojakov. Ak výcvik vojakov, ktorí teraz necvičia, sa dá nahradiť povolaním v prípade nutnosti záložníkov, u pilotov takáto možnosť nie je. Je skutočné, že piloti postupne budú strácať letecké príplatky, dokonca sú politické tlaky na to aj na ministerstve, aby prestal byť platený pre pilotov prídavok na stravu, ktorý piloti a výsadkári majú, tak ako je to v našom zákone uvedené. To všetko ohrozí morálny stav letectva, ale horšie je to, čo sa práve deje. Čítali sme o kauze predaja lietadiel. Tam sa nám pokúšal hlavne štátny tajomník, ale aj minister vydávať jeden z návrhov, ktorý bol vypracovaný na letectve, ako keby to bolo nejaké štátne rozhodnutie o cene lietadiel.

    Chcem len pripomenúť, že ktorýkoľvek generál alebo dôstojník môže svojim podriadeným uložiť, aby urobili nejakú úvahu, napísali to na papier. Ak s takýmto návrhom súhlasí, môže ho svojmu nadriadenému podať. Ale predsa naše normy presne stanovujú, kto má právo rozhodovať, kto má právo rokovať s niekým a vydávať dokument ním schválený ako dokument, ktorý je právoplatný. Generál Gombík žiadny takýto dokument ako právoplatný nedával, ale poslal služobným postupom svoje stanovisko, ktoré schválil pri návrhu svojich podriadených. A vyhlasuje sa generál Gombík ako človek, ktorý zavinil, že bola cena lietadiel stanovená veľmi nízko. Nebudem teraz hovoriť o tom, lebo budem mať možnosť pri odpovedi o tom povedať a dokázať dokumentmi, že išlo o niečo iné, než naši politici to vydávajú, ale bude to zaujímavá debata a dnes mi dovoľte, aby som len naznačil tento problém položením otázky takto.

    Pán minister, viete o tom, že štátny tajomník ministerstva obrany dal najmenej dve už vyradené lietadlá MIG 21 už v značnej miere rozobraté, a teda už neletu schopné, a rozhodnutím Rady obrany štátu vraj, to nemám overené, už vyradené z bojaschopnosti svojvoľne za veľké náklady opraviť? Namontovať agregáty do nich za veľkú sumu, a tým zbytočne čerpal finančné prostriedky. Totiž cieľ, ktorý tým chcel dosiahnuť, a to správu v novinách, že dokonca niektoré z lietadiel ešte lietajú, tak to boli tie dve uschopnené, aby sa mohli politicky využívať v boji neviem proti komu. Tak aby mohol mať politický argument, že boli lietadlá vyradené, tak ich dal opraviť. To je podľa mňa zneužitie funkcie a ja to oficiálne oznamujem. Chcem vedieť, či sa toto robilo s vaším súhlasom, pán minister, koľko finančných prostriedkov táto protiprávna svojvôľa stála. Cenu za prácu aj za materiál poznám. Chcem vedieť, či je pravdou, že práve tieto lietadlá boli neskôr označené ešte lietajúce. Pretože odpoveď ste povinný dať písomne do 30 dní, chcem vedieť, ako ste toto zneužitie peňazí zo štátneho rozpočtu riešili so štátnym tajomníkom. Chcem vedieť, pán minister, či je pravda, že cena lietadiel MIG 21 bola stanovená súdnym znalcom podľa jedného z práve týchto opravených lietadiel, teda nie každého lietadla, ale jedného z nich. Odbornú pripravenosť súdneho znalca, aj keď má dokument na súdne znalectvo, spochybnením potom.

    Som presvedčený, že žiadny súdny znalec na Slovensku nemá schopnosť a pokiaľ viem, v armáde nebol vypracovaný materiál o bojovej hodnote lietadla, akú má, keď je braná do úvahy jeho cena ako lietadla. Je rozdiel, keď sa predáva ako náhradný diel. Bude to iste zaujímavá debata.

    Ďalej v súvislosti s kauzou MIG 21 chcem vedieť, či je pravda, že súdny znalec zo Žiliny stanovil cenu nie každého navrhovaného a zrušeného lietadla, ale ministerstvo obrany argumentuje cenou jedného z lietadiel. Chcem vedieť, či je to správne, že sa verejnosti predostiera podľa jedného kusu techniky, aj keď každé z nich je iného výrobného ročníka, iného technického stavu a rozdiel medzi nákladmi na uvedenie lietadiel do letuschopného stavu medzi jednotlivými týmito lietadlami bol až niekoľko miliónov korún. Chcem vedieť, pán minister, kto je zo zákona oprávnený schváliť cenu techniky a materiálu v rezorte obrany a kto má povinnosť odmietnuť neplatné návrhy ceny počtov alebo váhy materiálu pri predaji materiálu, alebo techniky z rezortu. A či túto povinnosť splnil predtým, než boli dávané politické vyhlásenia. Som presvedčený, že než sa tento zoznam vytvorí, tak to dá práce a pre niektorých to bude veľkým zdrojom poučenia. To sú dôvody, pre ktoré som takto formuloval interpelácie na pána ministra.

    Ďakujem.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Aibeková. Ešte pred ňou sa hlási s možnosťou reagovať na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka pán minister Kanis.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    pán poslanec Andrejčák tu dal, ak som to dobre počítal, asi 15 otázok, takže čo sa týka odpovedí na všetky, tak je to záležitosťou 30-dňovej lehoty, v ktorej mám dať písomnú odpoveď, ale predsa len by som sa chcel vyjadriť k niektorým tým otázkam, tak ako tu boli postavené.

    Najskôr problém práve integrácie Generálneho štábu a ministerstva obrany. Pán poslanec správne povedal, že Slovenská republika je vlastne v tomto priestore už jediným štátom a sme posledný štát, v ktorom nie je Generálny štáb súčasťou ministerstva obrany. To, že generálne štáby sú súčasťou ministerstva obrany, treba rozobrať, aké je konkrétne postavenie generálnych štábov.

    V roku 1997 bol v tomto parlamente návrh na to, aby sa zmenila procedúra vymenúvania náčelníka Generálneho štábu, malo to prejsť z prezidenta na vládu a zároveň sa hovorilo o tom, že náčelník Generálneho štábu by bol v pozícii štátneho tajomníka. A bolo tam takisto ambíciou, aby sa Generálny štáb zmenil na jednu zo sekcií ministerstva obrany. Ja si na to veľmi dobre pamätám a viem, že ten súboj, ktorý tu bol vtedy, viedol k tomu, že tento návrh, ktorý bol podávaný predovšetkým cez HZDS, neuspel, a vtedy aj koaličný partner Slovenská národná strana, aj Združenie robotníkov Slovenska sa nepriklonilo jednak k spôsobu kreovania náčelníka Generálneho štábu aj k niektorým ďalším veciam. Čiže to je istá historická skúsenosť, ako to bolo.

    Ja si uvedomujem, o aký zložitý problém ide, aj o aký citlivý problém ide zo sociálneho hľadiska. Chcel by som však ubezpečiť pána poslanca, že po prvýkrát sa vlastne prikračuje k postupu, ktorý bude nasledovať, že návrh koncepcie reformy bude predložený do výboru pre obranu a bezpečnosť, dnes som sa dohodol s predsedom výboru pánom Palkom o tom, že takýto materiál, ktorý je už vlastne v takej záverečnej fáze, aj keď nie sú veci definitívne dohodnuté, že takýto materiál predložíme do výboru do 10. septembra tak, aby aj potenciál členov výboru pre obranu a bezpečnosť sa zapojil do prípravy tohto materiálu v tom, že ak tam budú výrazné pripomienky, tak potom ten materiál bude upravený, prepracovaný tak, aby mohol ísť v čo najväčšej miere v konsenze do Rady obrany štátu a do vlády Slovenskej republiky. Sú isté čísla, sú isté predstavy, ale je to zatiaľ stále niečo, ktoré nie je pevné, sú to názory či už z ministerstva alebo Generálneho štábu. Chcel by som ubezpečiť, že zastúpenie Generálneho štábu v celej tej prípravnej skupine je reprezentatívne, bolo tam iste veľa sporov, ale tá základná línia smeruje k tomu, aby došlo k takej miere konsenzu, že vlastne autority v armáde, ak to chceme dať aj do parlamentného výboru, teda aj autority mimoarmádne, by sa zhodli na istom riešení. Ja si to uvedomujem aj preto, že Generálny štáb vznikol na základe veliteľstva armády 1. septembra 1994, a teda pamätám si aj to, aké boli prípravné práce na to, aby vznikol Generálny štáb.

    Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že sme si vedomí aj sociálnych súvislostí, preto bola vytvorená skupina jednak z ministerstva obrany a z Generálneho štábu, ktorá by mala doslova po jednotlivcoch rozobrať sa v týchto otázkach a aj od nej by malo prísť riešenie o tom, aké budú presné počty tých, ktorí budú v Trenčíne, a aké budú presné počty tých, čo budú v Bratislave. Ako viete, je v parlamente novela zákona číslo 3/1993 Z. z., ktorej obsah hovorí jednoznačne, že aj pri tejto integrácii sa zachová špeciálne postavenie Generálneho štábu a že Generálny štáb zostane ako najvyšší orgán velenia, tak ako ste to požadovali vo vašom vystúpení. A je to ošetrené už aj v novele zákona číslo 3 v tom, že je tam jasne vymedzené, že Generálny štáb ostáva hlavným orgánom velenia a vlastne nebude degradovaný na úroveň sekcie alebo nebude na úrovni sekcie, bude osobitnou vnútornou štruktúrou ministerstva obrany. Touto integráciou Generálny štáb navyše získava to, čo dosiaľ nespĺňal, a to, že sa stane zároveň súčasťou štruktúry štátnej správy, a teda niektoré kompetencie, ktoré nemohol z tohto titulu mať, bude môcť mať na základe racionálnej deľby práce v tej vnútornej štruktúre.

    Myslím si, že aj keď ide o veľmi zložitú operáciu, ktorá sa dotkne mnohých ľudí, chcel by som upozorniť, že táto zmena sa neuskutoční ako dáky sek, ale že sa rozloží v čase, pričom budú prirodzene aj prepočítané také otázky, ako sú výsluhové roky, je to otázka, aj kde ktorý profesionálny vojak by chcel pracovať, čiže tejto otázke venujeme patričnú pozornosť. Napokon, pán poslanec vy aj ďalší poslanci, ten materiál dostanú v čase, o ktorom som povedal, do rúk, a teda budú môcť posúdiť cez fakty, ako veci stoja a aké zároveň budú riešenia.

    Druhá otázka, ktorú ste tu otvorili, pán poslanec, je celá tá záležitosť okolo MIG 21. Tá genéza je dostatočne známa a myslím si, že nikto nemôže povedať to, že v rámci dákej takej pomyselnej vendety alebo čo, že začal niekto túto kauzu aktívne či už z mojej strany alebo zo strany vedenia ministerstva. Celá kauza sa začala tým, že v predvolebnej kampani pred prezidentskými voľbami najskôr bývalý štátny tajomník pán Gajdoš a po ňom predseda Hnutia za demokratické Slovensko pán Mečiar túto otázku obrátili tak, že súčasné vedenie ministerstva predáva MIG 21 za cenu horského bicykla. Iste uznáte, pán poslanec, ak zoberieme genézu, ako to bolo, že to boli nenáležité výroky, voči ktorým som ja musel uviesť niektoré veci na pravú mieru, ako to vlastne bolo a ako to išlo. Vy, ako aj pán poslanec Sitek vedia veľmi presne a verte mi, že nie je v mojom záujme, aby sa rozvíjala taká kauza, pretože každá kauza bez ohľadu na vinníkov škodí autorite armády. Ale ten spor, ktorý sa o to strhol, bol by som veľmi rád, keby sme možno aj spoločnými silami doviedli do konečného riešenia.

    Nepopieram, že je viacero interpretácií, ktoré sa vzájomne vylučujú, v mojom záujme je, možno aby sa stretli za okrúhlym stolom ľudia, a teda z očí do očí sa verifikovalo, čo kto vlastne rozhodol. Chcem vás ubezpečiť, že čo sa týka dákeho znovuzaradenia do prevádzky, o tejto skutočnosti som ja nevedel a nebolo nič s mojím súhlasom. Prirodzene, že aj tieto rozhodnutia treba istým spôsobom upresniť z hľadiska času, kedy tieto rozhodnutia boli a podľa toho postupovať. Súhlasím s vami, že treba prešetriť aj tú otázku rozhodnutia Rady obrany štátu, ako Rada obrany štátu rozhodla a ako sa tie lietadlá vrátili.

    Čo sa týka posudku, o ktorom ste hovorili, je skutočnosťou, že znalecký posudok bol vypracovaný na jedno lietadlo, že nikdy nebolo povedané, že takú cenu majú aj ďalšie lietadlá, pretože ako viete veľmi dobre, v takomto prípade nemožno jednak robiť priemernú cenu, ale nemožno robiť ani nejakú cenu, tak ako to bolo predtým, dáku priemernú šrotovú cenu, že v každom prípade toto každé lietadlo musí mať svoj súdnoznalecký posudok takpovediac podľa rodného listu, teda koľko má nalietané, aký má vek a v akom je stave.

    Chcel by som vás ubezpečiť, že mám rovnako ako vy záujem, aby celá táto záležitosť sa uzavrela s tým, aby bolo úplne jasné, teda kto spravil chybu, prečo sa tak rozhodol, aká tam bola prípadne škoda alebo aké bolo optimálne riešenie. Chcem vás zároveň ubezpečiť, že aj v tej písomnej podobe, teda v písomnej odpovedi vám na viaceré tieto otázky dám presnú odpoveď, ale domnievam sa, že do 30 dní aj cez predložený návrh koncepcie reformy mnohé veci, možno veci vysvetliť už predtým, ako vám pošlem odpovede.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Aibeková ako ďalšia v poradí prihlásená, po nej vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy, vážení páni,

    moje interpelácie budú stručné a budú to vlastne rozvinuté tie otázky, ktoré neboli vyžrebované v programe hodiny otázok a odpovedí. Prvá sa týka otázky na pána ministra zahraničných vecí Kukana.

    Pán minister, z viacerých zdrojov mám informácie, ktoré boli potvrdené aj médiami, že pripravujete ďalšie odvolávanie veľvyslancov Slovenskej republiky, ktorým ešte neuplynulo funkčné obdobie a spĺňajú požadované kvalifikačné predpoklady a pravdepodobne ich jediným previnením je iba to, že ich vymenovala predchádzajúca vláda. Zároveň vraj plánujete znížiť stav pracovníkov ministerstva zahraničných vecí o 57 pracovníkov, aj tu majú byť postihnutí vysokokvalifikovaní pracovníci so zahraničnou praxou. Ak sú tieto moje informácie pravdivé, prekvapuje ma, že ste prijali do zamestnania Michala Kováča mladšieho. Spĺňa tento pán kvalifikačné predpoklady? A ak áno, v akej funkcii, respektíve pracovnom zaradení by mal pracovať?

    Nie som za diskrimináciu voči nikomu a neprekáža mi, že ide o exprezidentovho syna, ale som presvedčená, že osoba stíhaná nemeckými orgánmi vyšetrovania podozrivá zo spáchania vážnych finančných deliktov a z falšovania úradných listín nie je vhodný typ na reprezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí v akejkoľvek podobe.

    Druhá sa bude týkať otázky na pána ministra Kňažka, ministra kultúry Slovenskej republiky.

    Pán minister, minulý týždeň priniesli médiá váš výrok o tom, že pokladáte peniaze na kultúru za rovnako dôležité ako peniaze na základné lieky. Bol tento váš výrok autentický? Je pozitívne, ak minister bojuje za svoj rezort, ale nie na úkor iného rezortu. Váš výrok považujem za nešťastný, lebo porovnávate neporovnateľné. Ťažko by sme mohli ako liečebnú metódu u ťažko chorého použiť návštevu múzea, koncertu, filmového alebo divadelného predstavenia. Aj tieto návštevy patria k plnohodnotnému životu, ale človek by mal mať zabezpečené najskôr základné ľudské potreby a o chorých to platí dvojnásobne. Myslím si, že týmto výrokom, ak naozaj takto odznel, ste nepomohli ani svojmu vášmu straníckemu a vládnemu kolegovi, ministrovi zdravotníctva, ani väčšine obyvateľov Slovenskej republiky. Preto dúfam, že prehodnotíte tento svoj výrok a pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 podporíte rezort zdravotníctva pri požiadavke zvýšenia príspevku za štát do systému zdravotného poistenia, tak ako ho v mnohých materiáloch presadzuje minister zdravotníctva.

    Tretia otázka je adresovaná pánu Pittnerovi, ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

    Pán minister, po roku sa Slovenská republika znovu dostala do nepríjemnej zahraničnopolitickej situácie v súvislosti s hromadným odchodom Rómov do Fínska a po zavedení vízovej povinnosti zo strany tohto štátu voči občanom Slovenskej republiky aj do ďalších krajín Európskej únie. Podpredseda vlády pán Csáky namiesto urýchleného riešenia tohto problému bez predloženia dôkazov obvinil z financovania a organizovania týchto odchodov opozičné parlamentné strany. V tomto duchu pokračoval aj ním vybraný a vymenovaný splnomocnenec vlády na riešenie rómskej problematiky. Vy ste na jednej z tlačoviek rezortu, ktorý riadite, uviedli, že za odchodom Rómov do Fínska a do ďalších krajín Európskej únie stoja zahraničné inštitúcie, ktoré Rómom poskytli finančné prostriedky na ich cesty. Môžete nám o týchto skutočnostiach poskytnúť bližšie informácie? Pozná tieto informácie podpredseda vlády Pál Csáky? Nemyslíte si, že na odchode Rómov sa podieľajú aj úžerníci, ktorí im požičiavajú peniaze na zahraničné cesty a ktorí im po návrate vracajú dlžoby v tvrdej mene a v niekoľkonásobnej výške? Považujem tieto informácie poznať za dôležité aj z preventívneho hľadiska, aby sa nám situácia znovu neopakovala o rok a nedostávala Slovenskú republiku do zlej, do zlého zahraničnopolitického obrazu.

    A posledná interpelácia bude na pána podpredsedu vlády Pála Csákyho.

    Pán podpredseda vlády, pri prerokúvaní návrhu opozičných poslancov na vaše odvolanie z postu, ktorý zastávate vo vláde, ste sa vyhli odpovediam na mnohé ich otázky. Neodpovedali ste ani na moje otázky a nepredložili ste dôkazy o vašich obvineniach, ktoré ste v júni tohto roku predniesli pri návšteve Moldavy nad Bodvou a Rimavskej Soboty. Obvinili ste opozičné strany HZDS a SNS, že organizovali a financovali odchod Rómov do Fínska. Tieto vaše výroky boli medializované v domácej a zahraničnej tlači, preto by bolo seriózne, aby ste v médiách tieto svoje obvinenia odvolali. Keďže k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde, žiadam vás o písomné zdôvodnenie týchto obvinení. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ste sa dňa 26. 8. 1999 vyjadrili, že SNP bolo na podporu slovenského štátu z rokov 1939 - 1945. Bol to z vašej strany úmysel uraziť tých, ktorí bojovali v povstaní, alebo je to dôkaz o vašej absolútnej neznalosti dejín Slovenskej republiky?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister Kňažko požiadal o možnosť vystúpiť s reakciou na interpeláciu pani poslankyne Aibekovej.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    ja si dovolím len veľmi stručne reagovať na to, čo niektorí považujú za mediálny prešľap, niektorí to považujú za nie adekvátne prirovnanie, keď som povedal, že kultúra je rovnako potrebná ako lieky. Myslím si, že ak sa chceme pozerať vyvážene vôbec na našu existenciu, na naše budúce smerovanie, tak nemôžeme proti sebe antagonisticky stavať, čo je dôležitejšie v tom zmysle, či je to práve potrava, lieky, oblečenie alebo kultúra.

    Keď hovorím o kultúre, nemám na mysli návštevu múzeí, galérií, filmových či divadelných predstavení. Ide skôr o to, či tieto inštitúcie vôbec budú existovať. Ide o to, či sa vôbec nejaké filmy budú vyrábať a nejaké inscenácie sa budú vyrábať. A idem ešte ďalej. Ide o to, či niektoré veľmi dôležité knihy budú vychádzať alebo ich budeme môcť predkladať, alebo či vôbec budú v knižniciach. Ide o to, že mnohé, a tým aj skončím, špecializované lekárske tímy hľadajú práve tie základné a nevyhnutné potreby pre svoju prácu napríklad v Univerzitnej knižnici. A budúcnosť Univerzitnej knižnice je týmto rozpočtom celkom vážne ohrozená.

    Takže vás prosím, nevnímajte kultúru ako akýsi doplnok k životu, ale ako základnú podstatu, ako pečať našej identity, ako duchovnú podstatu tohto národa a každého z nás. Takže by som vás poprosil, aby sme nevytrhávali veci z kontextu, aby sme kultúru pociťovali alebo potrebu kultúry rovnako ako potrebu liekov, ako potrebu potravín.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády alebo torzo vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovolím si interpelovať dnes na zasadaní ako prvého podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša. Chcem sa opýtať, kto zodpovedá za organizáciu osláv Slovenského národného povstania. Nechám nepovšimnuté to, že poslanci, musím povedať, že poslanci opozície dostali ústnu pozvánku 26. 8. a písomnú pozvánku na oslavy 30. 8., teda dnes, ale chcem sa opýtať, ako je možné, že dnešná tlač prináša vyjadrenia odbojárov a priamych účastníkov Slovenského národného povstania zhodnotené jednou vetou - predtým to bolo lepšie, dnes závidím mŕtvym. Ako je to možné, že oslavy sprevádzali prehnané bezpečnostné opatrenia, ktoré akoby nepočítali s obyčajnými divákmi? Ako je možné, že kým vládna elita hodovala v hoteli Lux, odbojári podľa oficiálneho zoznamu dostali k dispozícii stravné lístky? Boli niektoré delegácie, ktoré mali 45 zverencov a dostali 30 lístkov, a tak sa jeden z nich opýtal: Ako budem rozhodovať, kto dnes bude hladný a kto dostane jesť? Takže chcem sa opýtať, pán podpredseda vlády, koľko stála ochrana počas osláv Slovenského národného povstania, koľko stála recepcia pre elitu a koľko stáli lístky, ktoré boli rozdané odbojárom.

    Druhú interpeláciu chcem a mám na pána ministra Ftáčnika. Tlačou aj z jeho úst sme počuli, že sa podarilo, že nebude tohto roku prepustených tých 17 tis. učiteľov, ale že sa to rozloží, že to bude až v budúcom roku a v neskorších, ale že tento rok sú opatrenia na to, aby zo škôl odišlo 10 percent nepedagogických pracovníkov. A tak sa pýtam, pretože ako laikovi je mi zrejmé, že v škole pôsobia predovšetkým pedagogickí pracovníci a okrem tých nepedagogických sú tam upratovačky, údržbári a vrátnici, či budeme učiteľom dávať nadúväzky, že doobeda budú učiť a poobede budú upratovať alebo ako zabezpečíme prácu, ktorú títo nepedagogickí pracovníci vykonávali. Ale ďalej tým, že znižujeme počty pedagogických pracovníkov, určite to bude mať odraz aj na prijímanie študentov na pedagogické fakulty, takže by som chcela vedieť, aké budú počty alebo akým spôsobom sa budú upravovať a čo bude s tými, ktorí momentálne študujú na pedagogických fakultách, či vysokoškoláka, ktorý študuje tri alebo štyri roky, budeme rekvalifikovať alebo či im pripravujeme nezamestnanecké posty. Spomínam si ako koaličná poslankyňa, ako často pán poslanec Ftáčnik vedel nachádzať riešenia a ako veľmi často kritizoval ministerku Slavkovskú. Chcela by som sa ho opýtať, že či je to Dzurindova vláda, ktorá mu znemožňuje realizovať tie riešenia, ktoré mal, alebo či by náhodou neporozmýšľal o tom ospravedlniť sa poslankyni Slavkovskej.

    Ďalšia moja interpelácia smeruje na pána ministra Kukana. Chcem sa opýtať aj napriek tomu, že som sledovala vystúpenia, ktoré mal ohľadom Michala Kováča mladšieho v médiách. V minulom týždni priniesli niektoré postoje, ktoré povedal aj pán Michal Kováč mladší. Spomeniem Plus 7 dní alebo dnešný Nový čas, kde v dnešnom Novom čase je uverejnené, že na túto otázku, čo sa stane, ak Michal Kováč mladší získa diplomatický pas, odpovedal mníchovský prokurátor Peter Schlicht, že v tomto prípade by úsilie bavorskej prokuratúry stíhať jeho osobu bolo veľmi ťažké. V týždenníku Plus 7 dní zase pán Michal Kováč mladší si myslí, že by to znamenalo len oddialenie tohto procesu na istý čas počas výkonu jeho funkcie. Takže chcela by som sa opýtať, ako pán Michal Kováč mladší získal toto miesto. Či to miesto bolo voľné alebo či sa pre neho toto miesto našlo tak, že sa vyrobilo nové miesto a či na to nové miesto bolo viacero uchádzačov a práve pán Michal Kováč mladší bol ten najlepší z adeptov.

    V tej súvislosti práve by som sa chcela opýtať na podobnú situáciu alebo podobnú otázku položiť, ako položila pani poslankyňa Aibeková ohľadom pani veľvyslankyne Garajovej. Spomínam si na obdobia, keď pán minister Kukan bol v opozícii a keď opozícia veľmi kritizovala Mečiarovu vládu, že odvolávali ľudí faxom. Chcem sa opýtať, prečo sa realizoval znovu tento istý postup, keď bola veľvyslankyňa odvolaná faxom. Či je k tomu náležité uznesenie vlády, pretože som jedna z tých, ktorá bola odvolaná na základe vraj uznesenia vlády. Pán minister Kukan mi povedal, že na základe uznesenia vlády, ale dodnes som to písomne nedostala potvrdené. Takže chcela by som sa tiež opýtať, čo rozhodlo o tom, že pani veľvyslankyňa Garajová bola odvolaná. Ako ste, pán minister, postupovali, keď viete, že v Rade Európy zo 45 veľvyslancov je len päť žien, z toho Slovensko malo jednu z nich, keď len jedna z týchto žien predsedá Výboru pre rovnoprávnosť žien a mužov v Rade Európy a keď túto funkciu prijala po konzultácii s vami.

    A posledná moja otázka by bola na pána ministra Kanisa. Štát je daný suverenitou svojho územia, svojich hraníc a vzdušným priestorom a nebudem hovoriť o hraniciach, ktoré sa pokúšajú niektorí politici obísť zmenou etnických hraníc a podobne, ale budem teraz hovoriť o vzdušnom priestore. Mám pocit a chcela by som stanovisko ministra Kanisa, či nestráca Slovensko suverenitu vzdušného priestoru.

    Vieme, že pán minister zahraničných vecí prisľúbil slovenský vzdušný priestor a stalo sa tak potom aj uznesením vlády z 23. marca tohto roku bez toho, aby Národná rada bola informovaná alebo aby Národná rada s týmto rozhodnutím súhlasila, keď nad naším územím prelietávali lietadlá ozbrojených zložiek iného štátu alebo združenia štátov, keď naše civilné pozemné letecké služby slúžili vlastne iným príslušníkom iných štátov. Teraz vieme o tom, že štátny tajomník ministerstva obrany podpísal zmluvu ohľadom letiska v Kuchyni a dnes sme mali na prerokúvaní v zahraničnom výbore ďalšiu zmluvu, a to je zmluva o poskytnutí letiska v Sliači britským vzdušným silám.

    Chcem sa opýtať, či náhodou alebo pre koho je rezervované letisko v Košiciach, pretože ak súčasne padlo rozhodnutie, pán minister, ktoré ste dali, že letecké služby a letci slovenskej armády z ekonomických dôvodov nebudú alebo obmedzia svoj výcvik, či teda náš vzdušný priestor bude len pre vojakov iných štátov, či takýmto spôsobom chceme budovať profesionalizáciu armády, pretože pre mladých ľudí sľúbené skrátenie vojenskej prezenčnej služby je viazané na profesionalizáciu a profesionalizácia armády bez príslušného výcviku podľa mňa asi ju nebudete vedieť tak zabezpečiť.

    Takže chcem sa vás opýtať, ako je to možné, že v dnešnom čase, keď Slováci, ktorí chcú navštíviť napríklad Spojené štáty alebo Veľkú Britániu, sú povinní prejsť dehonestujúcou procedúrou víz na ambasádach, americkému vojakovi stačí len vodičský preukaz alebo iný identifikačný doklad a to isté britskému vojakovi alebo prípadne stíhačka, alebo lietadlo na to, aby sa k nám dostal. Do akej miery teda rešpektujete alebo chcete zabezpečiť suverenitu Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská bola poslednou, ktorá bola písomne prihlásená do rozpravy.

    Pán podpredseda vlády a pán minister obrany chcú reagovať na vystúpenie interpelujúcej pani poslankyne Belohorskej.

    Pán podpredseda vlády ako prvý, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážená pani poslankyňa Belohorská,

    veľmi ma mrzí, že tak pred konaním samotných osláv 55. výročia SNP, ako i teraz po nich sa nehľadajú slová vďaky pre tých, ktorí nasadili svoje životy, mnohí s podlomeným zdravím sa zúčastňujú i dnes na našom politickom a spoločenskom živote, ale hľadajú sa dôvody na vyťahovanie drobných nedostatkov, možno problémov, ktoré súvisia s tým, že nie sme schopní dať dostatok zdrojov na to, aby sme organizovali všetky podujatia bez chýb. Chcem vás ubezpečiť, že ústredná komisia vynaložila všetko úsilie, aby oslavy prebehli dôstojne. Medzi takéto úsilie zaraďujem i osobné pozvanie, ktoré som tu tlmočil poslancom Národnej rady, vážená pani poslankyňa, a myslím si, že aj vy dobre viete, že osobné pozvanie je najvyššia forma pozvania, dokonca vyššia ako pozvanie písomné. Pre vás pre všetkých aj pre vás pani poslankyňa boli zabezpečené miesta na tribúne, parkovacie priestory.

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Je to pravda. Okrem toho ste mali zabezpečený dostatočný priestor na to, aby ste sa bez problémov mohli na oslavách v pokoji zúčastniť. Keby ste tam, pani poslankyňa, boli, tak by ste nemuseli čítať články z novín, ale videli by ste na vlastné oči, ako to prebehlo. To po prvé.

    Prečo boli bezpečnostné opatrenia? Jednoducho boli to bezpečnostné opatrenia, ktoré sa uskutočňovali so žiadosťou o ochranu ich zahraničných účastníkov a našich hostí a jednak boli dané úrovňou návštevy, ktorá sa tam zúčastnila. Bezpečnostné opatrenia sa konali v súlade so zákonom a musím vás ubezpečiť, že boli oveľa miernejšie ako bezpečnostné opatrenia pred piatimi rokmi, čo má aj svoju logiku, pretože vtedy sa zúčastnilo na oslavách päť prezidentov republík, čo, samozrejme, znamenalo aj iné umiestnenie tribúny, oveľa bezpečnejšie, ako tomu bolo teraz. Myslím si teda, že ak niekto mal s tým problémy, treba povedať, že príslušné zložky, ktoré sa na oslavách zúčastňovali, dostali k dispozícii lístky, ktorými boli účastníci označení a koľko sa uviedlo počtov, toľko sme tých lístkov vydali. Žiaľ, stalo sa, že niektorí si rozmnožovali tieto lístky na bežných rozmnožovacích strojoch, čoho dôsledkom bolo, že niektorých bezpečnostná služba nepustila. Mrzí ma to, že sa to stalo, ale jednoducho všetci, ktorí požiadali o vydanie týchto lístkov, ich dostali. To sú ale, prosím, len drobné organizačné záležitosti, a nie podstata osláv národného povstania.

    K recepcii. Veľmi ma mrzelo, že som si dokonca vypočul v jednej nezávislej televízii práve také porovnanie, ktoré ste vy urobili. Myslím si, že recepcia sa konala na úrovni recepcií bežných na takej úrovni, ktorá zodpovedala štátnemu sviatku. Zúčastnilo sa na nej okolo 500 ľudí. Pozvanie mali opäť aj všetci poslanci, ktorí sa na tom zúčastnili. Žiaľ, väčšina z vás neprišla.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to tak! Myslím si, že pohostenie, ktoré sme poskytli zúčastneným ďalším hosťom vrátane zahraničných delegácií, zodpovedalo dôstojnosti oslavy tohto sviatku. Musím konštatovať, že oslavy prebehli bez vážnejších problémov, aspoň zatiaľ o žiadnych nevieme. Myslím si, že to bolo dôstojné uctenie si pamiatky tohto významného sviatku a že to bolo tiež dôstojné uctenie si štátneho sviatku Slovenskej republiky.

    K vášmu výroku alebo k výroku, ktorý ste tu citovali o tom, kto komu má čo závidieť, teda vtedy bolo lepšie, či ako ste to povedali, neviem to presne... no, myslím si, že by ste si mali zodpovedať na túto otázku sama. Vy ste boli súčasťou vládnej koalície, ktorá tu vládla šesť rokov, a myslím si, že kto komu zobral chuť zúčastňovať sa na politickom a spoločenskom živote, treba si odpovedať v širších súvislostiach. Chcem len veriť tomu, že sa podarí vláde spolu s vami prinavrátiť ľuďom opäť chuť žiť. Čo sa týka čísiel, koľko stála recepcia, koľko stálo pohostenie pre ostatných návštevníkov, na to vám odpoviem písomne.

    Ďakujem pekne.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste nediskutovali s poslancami.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené panie poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcel by som odpovedať na otázku pani poslankyne. Chcel by som ju ubezpečiť, že pohotovostný a záchranný systém, v ktorom funguje slovenské vojenské letectvo, funguje celých 24 hodín, a to, že sme obmedzili výcvik, zdôrazňujem dočasne, bolo spôsobené tým, že po viazaní prostriedkov, kde bolo viazaných ministerstvu obrany 270 mil. korún, vzhľadom na stav finančných tokov sme museli k tomuto pristúpiť. Chcel by som zdôrazniť, že keď sme robili rozpočet na tento rok, viete, že prvé tri mesiace bolo rozpočtové provizórium, ale chceli sme dosiahnuť, aby tento rok neboli vynaložené menšie finančné zdroje na výcvik, ako tomu bolo minulý rok. Iste, inflácia aj opatrenia vlády viedli k tomu, že rezort obrany bol zaťažený novými finančnými povinnosťami, ktoré neboli koncipované v rozpočte, a preto sa to prejavilo do istého finančného napätia. Očakávame, že rezort v týchto dňoch dosiahol plánované príjmy a podľa rozhodnutia vlády všetky ostatné má k dispozícii na pokrytie tých problémov, ktoré sa ukazujú ako najzávažnejšie a skutočne horia.

    Pokles nalietaného počtu hodín v slovenskom letectve postupoval viac rokov. Naším úsilím bolo dosiahnuť aspoň 20 hodín, aj keď treba povedať, že bude potrebné prehodnotiť počty letcov, ktorí ich majú nalietať. Naši južní susedia, ktorí boli takisto v niektorých ukazovateľoch rovnakí, po vstupe do aliancie zvýšili pre 60 pilotov počet nalietaných hodín na 100 hodín, čo je výrazný nárast.

    Chceli by sme tento problém riešiť jednak tým, že na pohonné hmoty do letectva pôjdu ďalšie zdroje, v najbližšom čase to bude 8 mil. korún, ktoré by mali vystačiť na pokrytie potrieb slovenského vojenského letectva. Rokujeme s ministerstvom financií aj o tom, aby letecký benzín, ktorý bude určený na výcvik vojenských pilotov, aby nebola z neho platená DPH, pretože cena leteckého benzínu na Slovensku je asi jedna z najvyšších a verím, doterajšie rokovania ukázali, že by bolo možné dosiahnuť, aby sa pri leteckom benzíne neplatilo DPH, takže by sa naša situácia zlepšila z toho finančného hľadiska.

    Čo sa týka memoranda, vzdušný priestor, pre koho je určený, chcel by som upozorniť na to, že otázku cvičných strelieb v Kuchyni so Spojenými štátmi bolo možné riešiť aj memorandom, ktoré nebolo v Národnej rade, a otázku britských bojových vrtuľníkov na Sliači bolo potrebné riešiť takýmto memorandom práve preto, že bol rozdielny prístup Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Veľká Británia totiž v čase, keď sme o tomto rozhodli, nebola štátom, ktorý by bol podpísal zmluvu NATO SOFA. Zmluva NATO SOFA bola prijatá za predchádzajúcej vlády a táto zmluva je vlastne generálnou zmluvou, ktorá umožňuje, aby ďalšie memorandá medzi nami a štátom, ktorý podpísal zmluvu NATO SOFA, nešli do parlamentu. Čiže je to v intenciách medzinárodnej zmluvy, ktorá bola prijatá v minulom volebnom období.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    pani poslankyňa Belohorská, tak ako som povedal, bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Ústne sa boli prihlásiť do rozpravy pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa, či ešte niekto okrem týchto troch pánov poslancov chce vystúpiť ústne v rozprave k bodu interpelácie. Vidím, že nie je to tak. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Oberhauser. Po ňom sa pripraví pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    pán minister,

    vážené dámy a páni,

    v prvom rade by som chcel interpelovať v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady pána ministra Ladislava Pittnera, ministra vlády Slovenskej republiky. Interpelujem ho v súvislosti s dopravnou nehodou pána Jozefa Ráža a žiadam ho o predloženie správy o vyšetrovaní nehody s vyvodením dôsledkov voči tým, ktorí zanedbali svoje povinnosti a umožnili tým uniknúť pred trestným stíhaním cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý nehodu s ťažkými zdravotnými dôsledkami spôsobil. Zároveň žiadam, aby bola predložená tiež informácia, ako sa voči vinníkovi bude postupovať tak, aby boli vyvodené dôsledky a aby sa trestnému stíhaniu nevyhol.

    Ďalej interpelujem v zmysle § 129 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady neprítomného pána Milana Kňažka, ministra vlády Slovenskej republiky. V zmysle tejto interpelácie žiadam, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky prehľad o zabezpečení financovania Matice slovenskej. Mám informácie o pokusoch, ktoré sú zamerané na likvidovanie jej činnosti v tej širokej škále, ktorú zabezpečuje v spolkovej, umeleckej a vôbec spoločensky užitočnej. Matica slovenská napríklad v tomto roku pomohla viac ako 800 deťom v čase vojny vo Zväzovej republike Juhoslávii zotaviť sa v rekreačných zariadeniach na Slovensku. Treba povedať, že pomoc Matice slovenskej a ďalších organizácií, samozrejme, v tejto súvislosti by som chcel vyzdvihnúť tiež diakonát evanjelickej cirkvi a mnoho nadšencov, ktorí pomáhali, bez ohľadu na národnostnú príslušnosť pomohli všetkým, ktorí boli v ťažkostiach, nie ako vláda Slovenskej republiky, ktorá sa rasisticky zamerala len na jednu národnosť, albánsku, a ostatných ľudí, ktorí boli v ťažkostiach, si nevšímala. Práve Matica slovenská zohrala túto významnú úlohu a môžem práve aj z tohto miesta tlmočiť svoje poznatky a odkazy, ktoré som na zahraničnej ceste vyslaný Národnou radou získal práve v týchto dňoch v Báčskom Petrovci, kde Slováci, ale aj Srbi a ďalší s veľkou vďakou komentovali pomoc, ktorá im bola poskytnutá, aby sa mohli zotaviť po ťažkých udalostiach, náletoch, bombardovaní, po obrovských stresoch, ktoré zažili, a práve Matica slovenská a ľudia okolo nej, ako som spomenul aj evanjelický diakonát, boli tí, ktorí robili dobré meno Slovenskej republike.

    V tomto smere by bolo potrebné naozaj prehodnotiť vzťah k Matici slovenskej aj z pohľadu proste jej účinkovania vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Aj v týchto dňoch pri 80. výročí slovenských národných slávností vo Zväzovej republike Juhoslávii práve Matica slovenská pomáhala v celom tom období čo najviac rozvíjať spolkovú, umeleckú, kultúrnu činnosť, ale aj všestranne pomáhať prežiť Slovákom v zahraničí na národnostne zmiešaných územiach, zachovať si reč, zveľaďovať svoje kultúrne a spoločenské zvyky a naozaj žiť takým spôsobom hodným modernej doby.

    Ďalej interpelujem v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Pavla Koncoša, ministra vlády Slovenskej republiky, a PhD. Petra Nižňanského, predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

    Táto interpelácia vychádza z toho, že ministerstvo ako zakladateľ v tomto období zlúčilo všetky štátne podniky Štátnych lesov do jedného štátneho podniku, a tým vytvorilo jeden veľký celok, ktorý je v porovnaní s ostatnými účastníkmi hospodárenia v lesoch a v celom tom trhovom prostredí jednoducho veľmi silný, konkurencieschopný, majúci obrovské monopolné postavenie tak na trhu s drevom, ako aj v starostlivosti a vôbec v hospodárení v tomto smere. Pre vašu informáciu navrhované spojenie Štátnych lesov do jedného podniku znamená, že sa bude takto spravovať viac ako 62 percent lesného pôdneho fondu Slovenskej republiky, z čoho 43,1 percenta je vo vlastníctve štátu a 19,4 percenta je neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorým doteraz lesy neboli odovzdané. Podiel dodávok surového dreva navrhovaného štátneho podniku bude tvoriť takto viac ako 55 percent všetkých dodávok dreva na Slovensku. Nebude dodržaná ani rovnosť súťaže. Podniky štátnych lesov sú vylúčené z účinnosti zákona o konkurze a vyrovnaní, teda nemôže dôjsť k likvidácii tohto podniku, znamená, že je na trhu bezkonkurenčné. Napríklad je tiež problém vymáhať od nich penále z omeškaných platieb, lebo v podstate za všetky veci ručí štát. To sa týka teda nielen trhu so surovým drevom, ale aj z ostatných nedrevených produktov, ako sú sadenice, vianočné stromčeky, lesné semená, poľovníctvo a iné. Pre vašu predstavu by som chcel upozorniť tiež na nehospodárnosť Štátnych lesov, ktoré dokumentuje akési obdarovanie súkromnej drevárskej spoločnosti Bukóza Vranov, ktorým Štátne lesy dodali drevo v hodnote viac ako 100 mil. korún a veľmi benevolentne pristupovali celý čas k vymáhaniu tejto sumy a doteraz vlastne bola nevymožená.

    Na porovnanie s inými štátmi by som vás chcel upozorniť, že takáto koncentrácia v štátoch západnej Európy jednoducho neexistuje. V Belgicku Štátne lesy obhospodarujú len 9,9 percenta, v Dánsku 27 percent, vo Fínsku 24 percent, vo Francúzsku 10 percent, v Nemecku 41,9 percenta, v Nórsku 12 percent, v Rakúsku 17 percent, vo Švédsku 5 percent, vo Švajčiarsku 5 percent, v Taliansku 7,2 percenta.

    Čiže vidíte, že aj keď v niektorých krajinách majú vytvorený jeden štátny podnik, ale pri nejakých 5, 10 percentách je to neporovnateľne menej a nie je to možné brať ako nejaký podobný prístup pre Slovensko. Celkové názory súkromných vlastníkov lesov sú, že sa stále pokračuje v takej politike, kde k Štátnym lesom sa pristupuje akosi protekcionársky a súkromné lesy pracujú v oveľa ťažších pomeroch, je podobne aj vo výbore pre životné prostredie teraz interpelácia mnohých združení, ktoré ukazujú na nerovnaký prístup zase zo strany štátnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy. Po pánu poslancovi Cabajovi vystúpi posledná, ktorou je pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som interpeloval neprítomného predsedu vlády konkrétnou otázkou: Aké závery vyvodí voči vedúcemu Úradu vlády, ktorý je zodpovedný za provokáciu tlačového a informačného odboru Úradu vlády, ktorá sa udiala 18. mája 1999 pred sídlom HZDS? Pripomínam, že skutočne nebola doteraz možnosť túto interpeláciu predložiť, pretože pri organizácii, ktorá funguje v tomto parlamente, vlastne za celé toto obdobie nebol priestor na interpelácie poslancov, preto je to so starým dátumom. Chcem len prítomným, ktorí si už nepamätajú alebo vôbec si nepamätajú, pripomenúť, o čo šlo 18. mája, keď tesne po 16.00 hodine pred areál HZDS na Tomášikovej ulici v Bratislave prišlo dodávkové vozidlo Škoda 1203 s dvoma mužmi oblečenými v zelených kombinézach firmy CASTROL a s dvoma pracovníkmi tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky pánom Lubuškinom a pani Muškovom. Muži v kombinézach vyložili čiernu rakvu s plátenou prikrývkou, na ktorej bol nápis adresovaný súčasnej vláde. Rakvu položili pred bránu areálu. Túto rakvu im predtým odovzdali protestujúci stavbári v podateľni Úradu vlády Slovenskej republiky, kde ju odmietli prijať. Celú túto akciu fotografovala pani Mušková z Úradu vlády, fotoreportér TASR Rudolf Biháry a filmoval ju štáb STV s kameramanom Dúbravkom. V štábe STV bola aj redaktorka pani Lesayová.

    Proti tejto provokácii sa ohradil vedúci tlačového a informačného odboru Hnutia za demokratické Slovensko pán Kardoš, aj keď zareagoval možno trochu neprimerane, hoci v tom momente primerane, že táto rakva je adresovaná súčasnej vláde a v Hnutí za demokratické Slovensko táto rakva by bola vhodná alebo Hnutie za demokratické Slovensko by ju prijalo vtedy, keby v nej bol uložený súčasný predseda vlády. Zrejme na jednu provokáciu bola odpoveď druhá. Preto sa pýtam, tak ako som v úvode povedal, predsedu vlády, ako vyrovná tieto náležitosti vedúci Úradu vlády, ktorý je zodpovedný za svojich pracovníkov, ktorí vlastne túto provokáciu zorganizovali.

    Ďalej interpelujem neprítomného predsedu vlády, ako boli organizačne zabezpečené oslavy 55. výročia Slovenského národného povstania. Pýtam sa ho, kto zavinil, že poslanci Národnej rady neboli písomne pozvaní, neboli im písomne doručené pozvánky ani vstupenky do jednotlivých sektorov, aj keď, ako tu už bolo povedané, osobne nás ako poslancov Národnej rady pozval podpredseda vlády. Ja mu chcem len pripomenúť, že poslanec Národnej rady je ústavný činiteľ. Ak už zabudol, že vláda je odvodená od parlamentu, tak mu to len pripomínam, a vláda je povinná uchádzať sa o dôveru poslancov Národnej rady. Alebo možno niekedy aj platí, s prepáčením, to príslovie, ktoré hovorí, že zabudol vôl, že aj on len teľaťom bol.

    Chcem len pripomenúť niektoré peripetie, ktoré boli s týmito pozvánkami. Ak si myslí, že tým, že vystúpil na poslednú chvíľu a zachraňoval situáciu, možno niekoho chránil, ale neviem, či to bolo šťastné, pretože posledný deň rokovania pozval poslancov na oslavy, pritom ostatným účastníkom boli pozvánky doručené písomne, aj jednotlivé vstupy. Samozrejme, myslím si, že na to nepotrebujeme ako poslanci jeho, aby nám vysvetľoval, že kde sa vieme poslanci dostať a kde sa nevieme dostať, že či nás pustí ochranka alebo nepustí. Rôzne peripetie zažili tí, ktorí tam boli na oslavách. Ja mu len preto pripomínam, že napríklad poslanci nášho poslaneckého klubu nemali už možnosť sa zúčastniť, pretože keďže sme pozvaní neboli a tie pozvánky boli vyexpedované už dva týždne dopredu, tak my sme v tom čase mali zasadnutie republikového predstavenstva v Medzilaborciach, a preto sme uprednostnili toto republikové predstavenstvo. Samozrejme, dôstojne sme si oslavy uctili a pripomínam mu, že nebolo tam oveľa menej občanov z Medzilaboriec prítomných na tých oslavách, ako prišlo občanov na centrálne oslavy SNP do Banskej Bystrice. Takže počas tohto rokovania sme aj my veniec položili a takto si toto významné výročie pripomenuli.

    Ja by som sa nerád vracal ešte do 50. výročia, keď to bolo pred piatimi rokmi, zhodou okolností tiež sme boli vtedy v opozícii, zhodou okolností tiež som bol predsedom poslaneckého klubu a viem, že vtedy takisto sme mali svoje problémy, pretože pozvali tam vtedy predsedov poslaneckých klubov a takisto sme tam vypili asi zo 7 káv, pretože stále sme nemali miesto, kde sme boli zaradení protokolárne, kde všetky tieto akcie bežia. Pripomínam mu aj takú maličkosť, že bol pozvaný predseda nášho hnutia pán Mečiar na oslavy, keďže bolo predstavenstvo, tak bol delegovaný podpredseda hnutia pán Tkáč, ktorý sa nakoniec na týchto oslavách za hnutie zúčastnil ako oficiálny zástupca, a keďže pán Tkáč je poslancom Národnej rady a jedným z organizátorov týchto osláv bola Národná rada, preto som cez protokol vlastne zisťoval, aký je systém organizácie, aké je zabezpečenie a poviem na rovinu, pôvodne som bol delegovaný aj ja ako predseda poslaneckého klubu, ale po zistení v protokole mi bolo oznámené, že pre pána poslanca Tkáča bude vyhradené miesto dolu pod tribúnou, že na tribúne miesto pre poslancov Národnej rady nie je, že sú tam iba pozvaní poslanci za Bystrický kraj, tak ako že to bolo avizované z Krajského úradu v Banskej Bystrici. Zhodou okolností z nášho klubu tam bol pozvaný pán poslanec Jasovský, ktorý sa ešte doteraz združuje mimo územia Slovenskej republiky, takže prítomný na týchto oslavách nebol. Viem, aké boli problémy, keď sme vybavovali, aby pán poslanec Tkáč dostal vlastne vstup do tohto areálu. Ono viete, môžeme si všeličo vykladať, máme aj príslušníkov polície, ktorí jednoznačne hovoria, ak nemám papier, jednoducho neverím. A na mnohých križovatkách, na rôznych vstupoch, všade boli príslušníci polície, takže neviem, že by boli mali takú inštrukciu, že by sa to bolo nejako iným spôsobom riešilo. Hovorím po skúsenostiach, ktoré som mal aj spred piatich rokov, keď sme boli určitým spôsobom dotlačení tam, kde sme boli dotlačení.

    Takže toto bola vlastná organizácia. Máme aj konkrétnu skúsenosť a myslím si, že túto pán poslanec Gašparovič vysvetlil, ako to v skutočnosti a reálne prebiehalo, pretože mám taký dojem, že platí aj to príslovie, že vláda je ďaleko a do neba ešte vyššie, takže niektoré informácie sa jej nedostávajú a potom má len sprostredkované, pretože takisto má svoje skúsenosti priamo z Banskej Bystrice, ako to tam prebiehalo. Tie informácie, ktoré máme, máme ako poslanci sprostredkované od našich voličov, pretože tiež som mal niekoľko telefonátov, kde upozorňovali priami účastníci na skutočnosť, ako to bolo zorganizované. Ja chápem, keď tu hovoril, že sú problémy s finančnými prostriedkami, len nehovorme, že finančné prostriedky zodpovedajú za organizačný chaos, ktorý tam bol urobený. To peniaze nikdy nevyriešia ani v budúcnosti, takže nie na tom je to položené, ale na ľuďoch, ktorí to organizujú a akým spôsobom toto všetko pripravia.

    Takže chcem neprítomnému predsedovi vlády položiť tie dve otázky a verím, že mi písomne odpovie, aby som mohol potom patrične na to reagovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová vystúpi ako posledná prihlásená do rozpravy ústne.

    Prepáčte, pani poslankyňa, pán podpredseda vlády chce reagovať ešte pred vaším vystúpením na interpelujúceho pána poslanca Cabaja.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    mrzí ma, že k veci, ktorá si podľa mojej mienky zasluhuje skôr úctu, sa žiada toľko vysvetlenia. Konečne sa tu povedala pravda, mali ste zasadnutie svojich orgánov, preto ste sa na oslavách nemohli zúčastniť. Ja to akceptujeme, je to v poriadku.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Veď ste to povedali, pán poslanec Cabaj, že ste dali prednosť vlastnému podujatiu. To po prvé.

    Po druhé, všetky organizačné zložky, ktoré tam boli, či to bola polícia alebo konkrétni ľudia, ktorí boli dole, mali jasný pokyn poslancov na preukaz pustiť dovnútra, môžete si to preveriť, je to tak, opakujem, dokonca boli vyhradené miesta na tribúne. Pán poslanec Gašparovič mi povedal, že on tam nakoniec hore ani nešiel.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Jednoducho je možné, aby sme si povedali pravdu, ale nezavádzajme sa tu vzájomne.

    Distribúcia pozvánok bola rozdelená tak, že pozvánky boli vytlačené pre prezidenta republiky, predsedu Národnej rady, predsedu vlády a predsedu ZPB, títo boli hlavnými pozývateľmi aj organizátormi. Takže myslím si, že tam treba tiež možno hľadať nejaký zádrh, ktorý mohol vzniknúť. Myslím si, že naozaj sa venovala tomuto výročiu potrebná pozornosť, a opakujem, mali by sme sa skôr zamyslieť nad odkazom Národného povstania, ako hľadať znova rôzny priestor na hádky a neopodstatnenú kritiku.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, ak chcete diskutovať s pánom podpredsedom vlády, prosím vás, mimo rokovacej sály.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyni,

    vážení páni poslanci,

    rada by som v stručnosti interpretovala neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú a síce s otázkou, ktorú som jej dala aj na hodine otázok a nebola vyžrebovaná, že aká je vlastne jej predstava o právnom štáte, pretože začínam mať pochybnosti o niektorých jej výrokoch, či pani ministerka Schmögnerová si vôbec uvedomuje základné princípy právneho štátu.

    Z viacerých momentov spomeniem tri. Ešte ako poslankyňa opozície vyzvala našich občanov na neplatenie koncesionárskych poplatkov. To proste v právnom štáte nie je možné, aby poslanec, ktorý je ústavný činiteľ, vyzýval, ak teda vôbec má záujem na poriadku v právnom štáte, vyzýval na neplnenie právnych povinností. Ďalší moment, ktorý je pozoruhodný, je z nedávnej minulosti, keď vlastne vznikla nespokojnosť našich podnikateľov s neplnením vratiek z DPH, keď neplnenie tejto povinnosti dnes už štátu pani ministerka zdôvodňovala tým, že vlastne podnikatelia sú štátu viac dlžní ako štát týmto podnikateľom. Opätovne v právnom štáte neplnenie si povinností i na strane štátu nie je možné takto zdôvodňovať, nie je možné k neplneniu si povinností mať takýto postoj. Tretí moment, ktorý má taktiež ako bývalú ministerku spravodlivosti zarazil, bolo vyjadrenie pani ministerky o nespokojnosti s rozhodovaním súdov a síce, že sudcovia nedostatočne aplikujú zákon o konkurze a vyrovnaní, čo teda je zaujímavé konštatovanie, ale ešte nie také tragické ako dôvetok, ktorý dodala, a preto bude treba spraviť dôslednú reorganizáciu súdov.

    Vážení, ak člen vlády za to, že sa mu nezdá, že sudcovia podľa jeho predstáv neaplikujú právo, začne volať o reorganizácii súdnictva, tak tu niečo nie je v poriadku a ja si myslím, že nie je v poriadku niečo s chápaním pani ministerky financií so základnými princípmi právneho štátu. Toľko k pani ministerke Schmögnerovej.

    Ďalej by som rada interpelovala pána ministra Čarnogurského. Plne podporujem jeho snahu urobiť v súdnictve nápravu tých nedostatkov, na ktoré poukazujeme už viacero rokov, na ktoré poukazujú naši občania. Ako bývalá ministerka spravodlivosti som síce bez veľkého mediálneho zázemia, ale predsa o to prácnejšie som sa o to snažila, organizovala som rôzne stretnutia sudcov a expertov zo zahraničia k problematike zefektívnenia rozhodovania o tom, že sudcovia nemôžu svojvoľne predlžovať rozhodovanie, dokonca som pozvala pani Killerby z Rady Európy, ktorá vlastne veľmi otvorene povedala, že predlžovanie súdneho konania nie je vecou sudcov, nemôže byť ich svojvôľou a že sú povinní si plniť určité povinnosti. Z toho dôvodu som po tejto linke išla, robila som prieskumy reštančných vecí, to znamená vecí, ktorých prerokúvanie trvalo dlhšie. Ako ministerka spravodlivosti som presadila do občiansko-súdneho poriadku povinnosť sudcu do 30 dní vyhotoviť napríklad písomné rozhodnutie o veci, ktorú rozhodol. Bola veľká nevôľa, začalo sa to považovať za zásah, hoci to boli všetko diskrétne veci a robené v miere únosnosti. Dnes ja považujem za prekročenie miery únosnosti také postupy, keď sa zbavujú funkcionári súdov, pretože príslušný súd vraj neriadia náležite, a čo je veľmi zaujímavé, prevažne sa robia kontroly na tých súdoch, kde senát rozhodol nie podľa želania a predstáv vládnej koalície.

    Napríklad bola veľmi pozoruhodná žiadosť o zbavenie imunity troch sudkýň pre trestné stíhanie, ktoré bolo dané do parlamentu a potom, keď sa aj poslanci opozície o to viac zaujímali, zistilo sa, že vlastne vec bola v rámci sudcovského rozhodovania v zmysle rámcov právnych predpisov, teda to bola sudcovská aplikácia, do ktorej nemôže nikto zasahovať. Veľmi podivný je aj návrh pána ministra spravodlivosti na zvolenie osoby za sudkyňu, ktorá nespĺňa ústavné predpoklady na zvolenie sudcu na neurčitý čas, keďže tu bola sudcovská činnosť prerušená.

    Ďalej by som sa chcela opýtať, keď pán minister Čarnogurský chce urobiť poriadok v justícii, prečo vlastne nedá, nerieši otázku nečinnosti sudcov. Prečo nekontroluje reštrikčné veci? Prečo nesleduje dodržiavanie zákonnej 30-dňovej lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia? Prečo ho napríklad nevzrušia také nedostatky v súdnictve, ktoré v tlači boli už viackrát pranierované a naposledy v Práci 18. augusta, kde napríklad v jednom meste, ktoré v tlači bolo uvedené, nebudem ho takto verejne uvádzať, ale v príslušnom denníku je konkretizácia, prokuratúra v januári ešte v roku 1998 podala obžalobu za najzávažnejší trestný čin a doposiaľ sa súdne konanie nezačalo. Takisto ešte od začiatku roku 1998 bola podaná žaloba za trestný čin obchodovania so ženami na väčšiu skupinu, dodnes sa trestné konanie nezačalo.

    Vážení, tu nie sú nedostatky, ktoré treba v justícii odstraňovať?

    Ďalej veľké nedostatky sú pri nástupe už právoplatne odsúdených osôb. Napríklad 1 400 právoplatne odsúdených osôb sa pohybuje na slobode, vyhýba sa nástupu na trest odňatia slobody. Pýtam sa pána ministra, čo chce podniknúť. Medzi týmito osobami sú osoby odsúdené v tretej nápravnej skupine za najzávažnejšie trestné činy. V tejto otázke bola aj diskusia na tlačovej konferencii, na ktorej policajný prezident priznal, že polícia pre nedostatok benzínu žiadostiam justície na dodanie väzňov v niektorých prípadoch nevyhovela. Mám otázku, ako bude postupovať minister spravodlivosti, aby sa tieto osoby vinné z trestných činov, teda právoplatne odsúdené, zároveň nebezpečné, voľne nepohybovali a nepáchali ďalšiu trestnú činnosť a takto nenásobili ešte kriminalitu. Predsa naši občania majú právo na to, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo a ohrozenie ich zdravia, ohrozenie majetku a ohrozenie ľudských práv.

    Posledná otázka je na pána podpredsedu Csákyho. Chcela by som naňho priamo položiť jednu otázku, s ktorou som vystúpila v rámci jeho odvolávania, kde som tlmočila názory poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, keď som vystúpila za tento klub. Medzi mnohými prehreškami, ktoré, žiaľ, tlač, respektíve časť tlače absolútne bagatelizovala...

  • Hlasy v sále.

  • No veď budúcnosť preukáže, či postoj poslancov vládnej koalície bol správny. Chcem poukázať na to, že pán podpredseda vlády pri rušení inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok vyvinul absolútnu nečinnosť. Chcem mu položiť otázku prečo, keď mu prislúcha riešenie rómskej problematiky, sa k tomuto problému stavia tak laxne. Predsa bolo výsledkom snaženia viacerých inštitúcií, aby sa do praxe presadil tento inštitút, ktorý v podstate znamená, že osoby neprispôsobivé, teda aj značná časť rómskej komunity, nedostávala štátne financie, financie daňových poplatníkov do vlastných rúk, aby nemohla tieto financie preliať do pohostinstiev a krčiem, ale aby tieto financie, tieto sociálne dávky išli na to, na čo sú určené. Títo pracovníci to zabezpečovali, keď platili stravné deťom, keď kupovali ošatenie deťom, keď platili rôzne poplatky za plyn, elektrinu namiesto príslušne neprispôsobivých osôb v tomto konkrétnom prípade aj osôb rómskych, rómskej etniky. Prečo pán podpredseda vlády takýto veľmi prínosný inštitút, ktorý privítala aj naša verejnosť, nechal zlikvidovať? Domnieva sa, že to prispelo k riešeniu rómskej problematiky? Domnieva sa, že nie je únosné venovať určitú časť financií z rozpočtov vrátane štátneho rozpočtu na tieto otázky? To sú moje otázky na podpredsedu vlády Csákyho.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou ústne prihlásenou do rozpravy.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Na záver chcem požiadať všetkých členov vlády, aby v lehote do 30 dní odpovedali písomne všetkým poslancom, ktorí v tomto bode interpelácií svoje právo využili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu. Prosím, aby vedenie schôdze prevzal pán podpredseda Presperín.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme v prerušenej rozprave, v správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Do rozpravy je ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Belohorská.

    Prosím, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    predložená správa pána ministra zdravotníctva o aktuálnej situácii v zdravotníctve by nám okrem toho, že by mala reálne zhodnotiť situáciu, v ktorej sa ku dnešnému dňu v zdravotníctve nachádzame, mala aj navodiť určité ciele alebo návrhy, ako danú situáciu riešiť. Priznám sa, že keď som si prečítala túto správu, ktorá možno by bola aktuálnejšia, keby bola prednesená, tak ako sme my poslanci Hnutia za demokratické Slovensko žiadali v júni, by možno pomohla riešiť situáciu na ďalší polrok. Ale ak som si túto správu prečítala súčasne s tlačou 313 - Zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie, ktorú schválila, tento materiál schválila vláda Slovenskej republiky 30. júna 1999, priznám sa, že som bola dosť na rozpakoch. Zdravotníctvo by sa malo starať okrem tých zdravých a výkonných ľudí, ktorí asi tých zdravotných problémov nemajú až tak veľa, alebo by sa im mala venovať skôr tá stránka prevencie, malo by sa starať o starých ľudí, alebo pomôcť mladej generácii. Mladej generácii v uplatňovaní istých preventívnych opatrení, uplatňovaní prehliadok a podobne. Vieme, že situácia v dorastovom zdravotníctve je veľmi zlá.

    Nechcem moje vystúpenie zúžiť na neobjektívnu kritiku ministra, osoby ministra Šagáta, pretože musím povedať ako zdravotníčka a jednak aj ako bývalá ministerka alebo krátko ministerka zdravotníctva viem veľmi dobre, že je vo veľkých problémoch. Ale treba si aj trochu zanalyzovať jeho kroky, ktoré sa snažil pri nástupe do funkcie robiť, alebo opatrenia v zdravotníctve. Nuž boli tie celoplošné odvolávania riaditeľov nemocníc adekvátnym opatrením alebo strategickým opatrením, ktoré mohlo pomôcť zdravotníctvu? Pevne verím totiž, že ani jeden z týchto riaditeľov, ktorí boli vo funkcii alebo ktorí boli aj vymenení, ani jeden z nich by nebol vystupoval, ale ani nemohol vystupovať vo funkcii riaditeľa nemocnice proti svojmu ministrovi, pretože ide tu o podstatne komplikovanejšiu otázku ako možno v iných rezortoch, musel by to robiť za cenu poškodenia svojich pacientov. Riešenie, že sa nezvýšil dlh, ale problémy sa vlastne riešili reštrikčnými opatreniami, nuž musím povedať, že takto by asi vedel riadiť rezort hocikto a nemusel by to byť ani zdravotník.

    To prvé opatrenie, ktoré vyšlo z rúk pána ministra, bol krízový stav, o ktorom vieme, že narobil viacej škody ako úžitku. Neustále sa domáhame, aby sme sa dozvedeli, ako sa dá hodnotiť alebo zhodnotiť tento krízový stav, či priniesol to, čo očakával. Nie je predsa možné, aby v štáte, v ktorom síce budujeme demokraciu, ako to neustále uvádzame, ľudia sa začali zbierať na liečbu ťažkých ochorení, ako je napríklad leukémia alebo transplantácie. Veľmi ma mrzí, že potom ubiehame do istých takých všeobecných alebo generalizovaných, alebo populistických vyjadrení, ktoré som aj pánu ministrovi v rámci otázok tu v parlamente položila a kritizovala, že pán minister povedal, budeme mať na základnú liečbu a budeme mať na základné lieky. Pretože dennodenne sa stretávame so žiadosťami a prosbou rodičov, ktorí sa zbierajú na transplantáciu alebo na liečbu leukémie a podobne. Nuž ak takéto onkologické ochorenie nie je základným ochorením, tak už potom neviem, čo ním je.

    Ďalej treba povedať, že sme boli svedkami medializovaných problémov na kardiologických pracoviskách a myslím si, že je veľmi náležité, aby okrem iste veľmi potrebných rôznych diskusií a debát o joge alebo o iných prostriedkoch paramedicíny vystúpil minister na upokojenie obyvateľstva aj v takých závažných otázkach, ako je liečba kardiovaskulárnych ochorení.

    Veľmi ma prekvapilo to, že poslanci vládnej koalície alebo aj terajšia vláda medzi strategické podniky, ktoré chce privatizovať, jeden z nich je aj Imuna Šarišské Michaľany, a keďže moje informácie sú len informácie z tlače a z médií, tiež som postrehla, že premiér tejto vlády pán Dzurinda sa nechal vyfotografovať a bol si dať vyložiť situáciu v Imune Šarišské Michaľany. Myslím si, že pre mňa ako pre lekárku nie je strategickejší podnik, ako je tento podnik, pretože ak dáme podobnú výrobu do rúk súkromníkom, nech akokoľvek sa snažíme kontrolovať, vždy sa tam môžu udiať veci, ktoré by boli problematické.

    A ako príklad alebo na potvrdenie mojich slov požiadam ministra Šagáta, aby si dal vysvetliť niektoré veci od terajšieho poslanca vládnej koalície pána poslanca Tuchyňu, ktorý riešil so mnou niektorý veľmi závažný prípad, ktorý bol spojený s Imunou Šarišské Michaľany, keď bol ministrom vnútra.

    Takže chcela by som skôr požiadať pána ministra, aby bol podstatne aktívnejší, ale myslím si, aktívnejší nie vo vypúšťaní istých neadekvátnych termínov, ale aby sa snažil cez televíznu obrazovku vysvetliť ľuďom veci, ktoré vysvetliť treba. Aby sa snažil napríklad vysvetliť svojmu kolegovi, ktorý aj dnes nám tu vystúpil minister kultúry pán Kňažko, že peniaze na kultúru sú rovnako dôležité, aby sa snažil to vysvetliť matke alebo pacientovi, ktorý je postihnutý leukémiou, alebo príbuznému, na ktorého operáciu napríklad šedého zákalu je poradovník až do roku 2001 alebo 2002. Tieto veci totiž ohrozujú obyvateľstvo s oveľa väčšou neplechou, a to je strach. Strach z choroby, strach zo staroby.

    Pán minister, určite si spomeniete, že sme sa zúčastnili na 6. konferencii ministrov zdravotníctva Európy, kde som mala možnosť vystupovať ako poslankyňa našej slovenskej delegácie v Rade Európy a vy ako minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Pripravili a predniesli ste tam veľmi zaujímavý prejav, ktorý hovoril o starostlivosti slovenského zdravotníctva o starých ľudí. Takže mne veľmi chýbalo, že už to nie je v tejto aktuálnej správe, ktorú ste nám podali, ale veľmi by som si priala, keby ste vedeli povedať starým ľuďom, čo ich čaká. Či nedostatočný štátny dozor nad niektorými poisťovňami, ktoré potom nechávajú starých ľudí v situácii takej, v akej sú. Množia sa listy, a ak bude niekto tvrdiť, že to nie je pravda, ja môžem prečítať hneď z dvoch listov, ktoré som mala so sebou. A to bola stará pani dôchodkyňa, ktorá, dovolím si ukázať, poslala aj bločky za lieky, a to boli lieky, ktoré má odporučené od odborníka, má ich v zdravotnej karte. Pýta sa, ak celý život platila poistné, platí za byt a za ostatné položky a nemá dostatok na lieky, pretože nemôže si to dovoliť, aby mesačne platila okolo 500 korún.

    Druhý, podstatne smutnejší list mám od pacientky, ktorá vo veku 49 rokov je slobodná a bezdetná, takže nemá jej kto z blízkych pomôcť, je na invalidnom dôchodku a berie invalidný dôchodok 4 200 korún. Z toho 2 500 zaplatí na nájomné, inkaso a iné účty. Teraz má onkologické ochorenie a píše: Veľa precestujem za návštevami po lekároch a rôznych vyšetreniach, nehovoriac už o tom, koľko nechávam v lekárňach za lieky, ktoré užívam na srdce, tlak, dýchanie a iné ťažkosti. Na živobytie mi zostáva zvyšok, ba niekedy vôbec nič. Navyše teraz pani doktorka z onkológie ma pripravila na to, aby som si zaopatrila nejakú parochňu, pretože po chemoterapii mi budú vypadávať vlasy. Skutočne, dostávame pacientov, dostávame starých ľudí takisto do situácie, že od svojich blízkych, od svojich detí pod vianočný stromček nebudú dostávať tie zvyčajné darčeky, ktoré starším kupujeme, či už nočnú košieľku alebo papuče, ale budeme im platiť asi návštevu lekára, alebo im zaplatíme operáciu šedého zákalu, tak ako nám to v televízii a vo verejnoprávnej televízii odporúčali či v Čechách alebo v Rakúsku, alebo zaplatíme možno jeden, alebo dva zuby. Pretože ak si prečítate materiál, ktorý som spomínala v úvode, keď spojím ten, ktorý bol daný, so zoznamom zdravotníckych zariadení, tak tiež by som chcela položiť otázku. Ak bezodplatným prevodom dávame isté zariadenia obci, ale už na priamy predaj vopred určenému záujemcovi, a tam musím povedať, že ste napísali alebo je v tomto materiáli, že budú uprednostnení zdravotnícki pracovníci, ale môže byť teda majetok predaný aj vopred určenému záujemcovi inému, a chcem spomenúť napríklad také oblasti Slovenska, ktoré sú známe, že jednak je tam veľmi vysoká nezamestnanosť, a jednak vždy aj v minulosti neboli nejako veľmi preferované z hľadiska lekárov, tak skutočne ma bude zaujímať, ak napríklad v Prešovskom kraji, a podlieha to Nemocnici s poliklinikou v Prešove, zdravotné stredisko v Šváboch je vyčíslené na 5 mil., robia tam štyria zdravotnícki pracovníci, či pri tých mizerných platoch títo zdravotnícki pracovníci si budú tieto strediská kupovať.

    Takže potom treba povedať, že mám veľkú obavu o zdravotnú starostlivosť v tejto konkrétnej obci alebo v mnohých iných, pretože vedela by som menovať aj z oblasti napríklad Čadce a Kysúc podobne, akým spôsobom sa dávajú do privatizácie zdravotné strediská. Takže mňa bude zaujímať okrem toho, že sme zhodnotili, že situácia v zdravotníctve je veľmi zlá. Viete, dnes peniaze, ktoré do zdravotníctva sú poukázané, a ako ste nám správne odporučili, že sa máme modliť, aby ste z tých uvoľnených peňazí z vlády dostali čo možno najviac, ja sa chcem opýtať, či ozaj sme sa modlili dobre, pretože mám pocit, že z tých peňazí sa uvoľnilo len pre poisťovne a vlastne sa zase budú platiť len lekárne, budú sa platiť distribútori, ale nič z toho vlastne neprispelo pre ľudí konkrétne, pre pacientov a pre lekárov v nemocniciach.

    Takže ak sa pozriem napríklad na podiel, ktorý pripadá na zdravotníctvo, tak od roku 1993 zo 17 mld. pre zdravotníctvo sme sa dostali v roku 1998 na 43 mld. Ak si to rozložíme na lieky, viete veľmi dobre, že možno trochu reštrikcia alebo trochu väčšia reštrikcia a kontrola zo strany ministerstva by bola tiež namieste. A musím spomenúť, alebo bolo by veľmi dobré, keby pracovníci ministerstva už neustále a takisto aj vaši blízki sa prestali vyhovárať na to, že za všetko môžu len peniaze, a keď sa dodajú peniaze, že budete vedieť lepšie garantovať občanom to, čo im vlastne garantuje dodnes deň ústava. Tak by som vám chcela odporučiť časopis, ktorý som si zadovážila úplne z iných dôvodov, Bussines Central Europe, kde sa píšu iné zaujímavé veci, a odporúčam ho hlavne ekonómom, ale ja som si tu našla tabuľku, ktorá hovorí, že ak sa zoberie do úvahy 14 indikátorov, z ktorých napríklad jeden je detská úmrtnosť, ďalej sú príčiny smrti, ďalej je stredný priemerný vek dožitia, tak musím povedať, že Slovensko tam ešte vďaka stále mimoriadne vysokej zodpovednosti lekárskych a všetkých zdravotníckych pracovníkov figuruje na 11. mieste. A ak mi dovolíte a nebudem vás s tým unúvať, bude to veľmi rýchle, keď prečítam štáty, ktoré sú pred nami. Je to Švédsko, Fínsko, Nórsko, Taliansko, Švajčiarsko, Slovinsko, Rakúsko, Grécko, Francúzsko, Holandsko a jedenáste je Slovensko. Takže chcem upozorniť, že nachádzame sa v tejto tabuľke pred Čechmi, pred Nemeckom, pred Anglickom, pred Dánskom a inými štátmi. Nie je to ešte také zlé, pán minister, aby sme stále ukazovali len určité zábery, ktoré nám vyhovujú aj zo zahraničia, a neinformovali vlastne ľudí, že tento štát im ústavou garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

    Takže nemôžeme teraz dostať tých ľudí do toho stavu, že im povieme, že preto, aby sme vedeli zaplatiť luxusné predajne, musím povedať predajne s liekmi, pretože veľakrát tých liekov je tam pomenej ako tých iných výrobkov, tak nemôžeme stále potom ukazovať iné štáty, ako sa starajú. Je to výberová starostlivosť pre určitú úzku skupinu ľudí a my sme vedeli a ja to znovu zopakujem, to zdravotníctvo nám beží vďaka enormnému úsiliu všetkých zdravotníkov, ktorí, treba aj to povedať, neboli na našej strane. Veľmi často kritizovali predchádzajúce vládne vedenie za množstvo rôznych chýb. Ale poviem vám, že teraz tá situácia je podstatne, podstatne horšia. Okrem toho, že nemajú pracovné istoty, a znovu to stiahnem na tie rozsiahle odvolačky, ktoré ste robili, okrem toho ste ich zbavili aj istého plánu, ktorý tu bol, kde lekári mali zvyšované platy, síce mierne, ale mali. Nesprávne ste uviedli, že u lekárov nebola valorizácia. To nie je pravda. Lekárom sa možno plat nevalorizoval, ale po menších sumách, dohoda bola, že na trikrát v priebehu jedného roka mali platy zvýšené. Treba sa na to pozrieť, pán minister, aby potom obyvateľstvo nebolo zavádzané.

    Takže pevne verím, že okrem toho, že budete vedieť zhodnotiť reálnu situáciu, aká je, sa prestaneme ľuďom vyhrážať s tým, že zmeníme článok ústavy o bezplatnom zdravotníctve, ale budete vedieť okrem personálnych pohonov aj načrtnúť stratégiu ako ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Belohorskej.

    Faktické poznámky: pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Zelník, prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    súhlasím s vystúpením pani poslankyni Belohorskej, a len k tej časti, kde hovorila a vyzývala pána ministra, aby viacej objasnil občanom situáciu v zdravotníctve a aby upokojil istú situáciu, chcem len povedať toľko, že pán minister vystúpil v televízii, ale jeho sľuby alebo jeho vízie sa úplne rozchádzajú s realitou. Budem konkrétny. 26. 5. 1999 v stredu pán minister vystúpil v STV 1, kde povedal: "Spoluúčasť je strašiakom pre pacienta, budeme sa usilovať, aby priplácanie malo motivačný a regulačný efekt. Príplatok by mal byť čo najmenší, spoluúčasť len ako regulačný a motivačný vplyv." Ja si myslím, že množstvo listov, ktoré prichádza poslancom, je presvedčením o tom, že to, čo hovoril pán minister, je realita úplne iná, že občania skutočne nemajú peniaze na to, aby si mohli priplatiť alebo zakúpiť lieky. Takže nehovorí sa pravda a verejnosť je zavádzaná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcela nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Belohorskej, kde listami dokumentovala pravdivosť mojich tvrdení vo vystúpení, čo sa týka onkologických pacientov, nakoľko aj keď fakticky mi nezareagovali z pléna, zareagovali na moje slová páni poslanci Kováč a Švec. Potvrdila, že naozaj aj títo pacienti musia doplácať. Ja som netvrdila, že sa dopláca na onkologické lieky, ale že doplácajú onkologickí pacienti, ktorí okrem tých základných liekov, ktoré sú určené na ich diagnózu, musia brať aj ďalšie lieky. Mám tiež osobné vyjadrenia, osobné sťažnosti, že nielen tieto lieky nie sú k dostaniu v lekárňach, ktoré potrebujú a musia si ich protekčne zháňať a, samozrejme, že priplácajú, ale aj tie, ktoré sa v lekárňach nachádzajú a ktoré potrebujú, sa od 1. júla, tak ako som to hovorila, sa viac ako 800 prípravkov dostalo do kategórie nie plne hradených, ale hradených za úhradu.

    A ešte by som chcela pánu ministrovi okrem tých otázok, ktoré som mu položila vo svojom vystúpení vzhľadom na dnešné interpelácie a vystúpenia pána Kňažka, pána ministra Kňažka chcela spýtať pána ministra, či súhlasí s vyjadrením pána ministra Kňažka, že rovnako prioritné a dôležité sú všetky rezorty. Ja si myslím, že by to tak nemalo byť, pretože vláda si musí postaviť, ktoré programy sú prioritné. Okrem tých ekonomických si myslím, že medzi takéto prioritné oblasti by malo patriť aj zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľov. Takže ešte si dovolím položiť túto otázku, či má vláda medzi svojimi prioritami aj rezort zdravotníctva a okrem rezortu zdravotný stav obyvateľstva, za ktorý zodpovedajú, samozrejme, aj iné rezorty.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, poslankyne, konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci a poslankyne. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Zelník, pán poslanec Ferkó, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    správa, ktorá bola predložená o stave v zdravotníctve, sa určite snaží analyzovať situáciu ale myslíme si, najmä v tej časti, ktorá sa týka opatrení a návrhov na riešenie, je nedostatočná a neprináša riešenia, ktoré by mohli zdravotníctvu účinne pomôcť. Na začiatok, ako vždy sa hovorí, jedna správa dobrá a ostatné už skôr budú tie smutnejšie.

    Na úvod by som sa chcel poďakovať pánu ministrovi za pozitívne riešenie interpelácie, v ktorej som sa obracal naňho o pomoc pri riešení problému mladého človeka chorého na leukémiu, ktorý potrebuje transplantáciu kostnej drene. A pán minister prisľúbil účinne v tejto veci pomôcť a riešiť to tak, aby sme tomuto mladému človeku pomohli. To je pozitívna správa. Horšia je tá, že keď sa nebude riešiť principiálne v zdravotníctve situácia, tak množstvo takýchto ľudí, ako sme tu počuli aj z úst pána poslanca Zelníka, napríklad kardiovaskulárnymi ochoreniami je až 400 ohrozených na živote a takýchto by sme mohli citovať viac, čiže preto je naozaj veľmi vážne zaoberať sa touto problematikou, nezhodiť ju zo stola, ale pracovať na nej ďalej, vytvoriť celonárodnú diskusiu nielen odborných kruhov, ale aj dotknutých ľudí, ktorí sú tým stavom v zdravotníctve ovplyvnení tak v kvalite života, ako aj vôbec existenčne a neuzatvárať len pakt stability s lekárskou komorou, ale najmä s obyvateľstvom Slovenska by bolo dobré stanoviť takýto pakt stability, ale na princípe skutočne pozitívneho riešenia a aktuálnych problémov v zdravotníctve.

    O tom, že predložená správa a mnohé vyjadrenia nás nenapĺňajú optimizmom, svedčia aj chybné interpretácie napríklad privatizácie IMUNY Šarišské Michaľany. V týchto dňoch sa o tom začalo rozprávať, je tu aj predložený návrh na vyňatie podnikov zo strategických podnikov alebo zrušenie vôbec strategických podnikov a ich privatizácie, ale vážení, ak niekto argumentuje, že problémom IMUNY Šarišské Michaľany je privatizácia, že nie je to súkromný podnik a vyrieši to údajne, keď sa sprivatizuje, že už tam bude akoby čarovným prútikom šibnuté a vyriešia sa všetky problémy, je hlboký omyl, lebo riaditeľ Šarišských Michalian IMUNY jasne povedal, jeho problém je v tom, že mu neplatia. On má pozitívny hospodársky výsledok 50 mil. Sk, ale preto, že mu neplatia zdravotnícke zariadenia, je vlastne v katastrofálnych pomeroch. Hádam si nemyslíte, že keď sa sprivatizuje, keď ho bude vlastniť súkromník, tak mu zrazu zdravotnícke zariadenia začnú platiť a veci budú vyriešené? Veď to je choré, vôbec východisko na riešenie tohto problému. Tu treba riešiť niečo úplne iné ako privatizáciu IMUNY. Čiže treba vyriešiť, aby dostali platby v stanovený čas a mohla fabrika riadne fungovať.

    Keď príde kapitalista, trebárs aj zo zahraničia, hádam si nemyslíte, že bude zásobovať naše zdravotnícke zariadenia zadarmo? Čiže toto, takéto postupy, takéto názory, takéto východiská, s ktorými sa pristupuje k riešenie problémov, nás nevedú k optimizmu, že títo ľudia sú schopní potom problémy v zdravotníctve aj v konkrétnych zariadeniach riešiť.

    V súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami prebehla diskusia aj na stránkach tlače. A lekári tam zaujali jednoznačné stanovisko. Neviem, či ho čítal pán minister, ale povedali, jednoducho, keď nebudeme, keď nevyčleníme peniaze na ťažké ochorenia, na srdcovo-cievne, na ochorenia onkologické a ďalšie, keď nebudeme mať jasne vyčlenený dostatok peňazí, tak nebudeme tieto veci môcť riešiť, budú nekonečné poradovníky, ľudia budú zomierať, ale peniaze rozptýlime na všelijaké možné iné veci, a tým vlastne ukracujeme tých ľudí, ktorí sú vo veľmi ťažkom zdravotnom postavení. A lekári hovoria, že štát sa musí prestať hrať na to, že má peniaze na všetko. Musí si povedať, kde je priorita, ktoré ochorenia bude liečiť v prvom rade a zrejme tie ostatné si budú musieť riešiť ľudia asi z vlastného vrecka. Jednoducho treba tu priniesť odvážne riešenia, ktoré aj lekárske kruhy naznačili, ktorým smerom by mali ísť. V správe ale takéto nie sú.

    Ja by som teda na záver chcel požiadať aj pánov koaličných poslancov, aby sa nebáli materiál vrátiť, aby sa na materiáli ďalej pracovalo, aby sa s celou lekárskou obcou, ale aj s pacientmi, s ľuďmi, ktorých sa to týka, dôsledne prediskutovali opatrenia, aby sa pakt stability neuzatváral s lekárskou komorou, ale s chorými ľuďmi, s pacientmi a s tými sa dohodlo, ako riešiť naozaj ohrozenie, v ktorom sú, tak na živote, ako aj na kvalite života.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

    S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

  • Možno ešte na doplnenie pána poslanca Oberhausera k tejto správe a možno aj k tomu predchádzajúcemu môjmu vystúpeniu by bolo veľmi potrebné dodať, pán minister, keby ste sa vyjadrili k tomu, čo bude s absolventmi medicíny z tohto roku. Koľkí skončili a koľkí z nich budú nezamestnaní? Štúdium medicíny, pamätám si, keď to bolo vyčíslené pred tromi, štyrmi rokmi, zhruba jeden ročník podľa typu fakulty bol od 250 - 300 tis. korún. Jeden ročník. Strácame tým neskutočne veľké peniaze, ak títo lekári, mladí, ktorí potrebujú ešte svoje teoretické vedomosti si vlastne vybrúsiť v praxi, budú rekvalifikovaní alebo budú evidovaní na úrade práce ako nezamestnaní, alebo čoho sa viacej bojím, práve táto naša budúcnosť, títo mladí a vzdelaní ľudia budú odchádzať do zahraničia. Takže bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste vedeli odpovedať vo svojom vystúpení na záver aj k tejto mojej otázke.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pán minister v správe hovoril o dlhu 13 mld. Sk k 31. 12. 1999, čo má zrejme u poslucháčov, ale najmä u občanov asi vyvolať súcit, čo on, tento chudák, s takou sekerou. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bol som minule nepriamo označený, že manipulujem s číslami, preto použijem, pomôžem si grafom číslo 2 zo správy - Zdravotné poisťovne príjmy, výdavky, záväzky a pohľadávky. Tu je ten graf a v správe na strane číslo 3 sa hovorí: Záväzky zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stúpali v jednotlivých rokoch až na 13 023 mil. Sk k 31. 12. 1998, graf číslo 2. Je veľmi dobré a som veľmi rád, že pred touto správou boli prerokované aspoň dve účtovné uzávierky dvoch poisťovní, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má okolo 3,3 mil. poistencov, a Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorá má okolo 700 tis. poistencov, teda spolu majú okolo 4 mil. poistencov. Aké boli výsledky - len na oživenie pamäti. Všeobecná zdravotná poisťovňa v účtovnej uzávierke uvádzala deficit 2 mld. Sk, Spoločná zdravotná poisťovňa okolo 1 mld., udáva sa v odhadoch, že Poisťovňa Perspektíva a DRUZAP, ktorej bola odobratá licencia, má deficit okolo 1,5 mld., to už je dohromady 4,5 mld. Zostávajú ešte dve poisťovne s počtom poistencov okolo 1,3 mil. A keďže nemajú povinnosť predložiť Národnej rade svoje účtovné uzávierky, vychádzam z toho, že tieto poisťovne sú celkom slušne etablované na poistnom trhu a nemali nejaké väčšie problémy s financovaním, ale nech majú spolu deficit 2 mld. Stále to vychádza na deficit 6,5 mld. Sk. Prosím, toto nie je žiadna manipulácia, to je matematika a čísla a je to teda v materiáli uvedené tu v správe o aktuálnej situácii plus sme tu mali materiály o účtovných uzávierkach.

    Ak si niekto pletie záväzky zdravotníckych zariadení so záväzkami poisťovní, bohužiaľ, je mi to ľúto. Pán minister, ak zavádzate vládu tak ako tento parlament, nečudujem sa, že ministerstvo financií je voči zdravotníctvu také skúpe, ale potom skutočne neviete, čo to ten deficit je. Ako je to teda s dlhom v zdravotníctve? Áno, treba povedať, že dlh v zdravotníckych zariadeniach bol, je a narastá, a to nielen vo forme skrytej zadlženosti, ale najmä dlh z neuhradených faktúr za energie, lieky a ostatné veci, čo priamo ohrozuje chod rezortu. Aký bol vývoj tohto dlhu? Všetci si ešte dobre pamätáte, že hneď po voľbách sa dlh v zdravotníctve odhadoval na 8 až 9 mld. Sk. Vďaka zvýšeným odvodom štátu do poistných fondov v roku 1996 sa dlh nezvyšoval, čo by aj zodpovedalo grafu z roku 1996, keď si uvedomíme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa vstupovala do roku 1995 s deficitom okolo 3 mld. a v roku 1996 je tiež ten dlh 3 mld. v zdravotných poisťovniach. Situácia sa zhoršila v polovici roka 1997, a to po platovej úprave, ktorá nebola krytá finančnými zdrojmi a cenový výmer, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva, predpisoval poisťovniam platiť viac ako poisťovne mali zdrojov.

    Ďalšie zhoršenie nastalo po schválení zákona o Liečebnom poriadku. Musím zdôrazniť, že v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda k rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti významne nedošlo. To, čo zvýšilo potrebu financií na krytie tohto zákona, boli spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, v skratke takzvané SVALZ.

    O čo išlo. V predošlom zákone boli tak podhodnotené, že napríklad niektoré bodové ohodnotenie, napríklad röntgen lebky alebo snímka brucha nezohľadňoval náklady ani na nákup filmov. Napríklad röntgen lebky podľa pôvodného prvého zákona o Liečebnom poriadku bol 400 bodov, čo bolo asi 80 korún. Potom sa to upravilo na skutočné náklady na 800 bodov, röntgen brucha napríklad bol 180 bodov 36 korún, potom sa to upravilo na 800 bodov. V tomto zákone sme dali len do reálu náklady, čo konštatuje aj správa na strane 10: Je však potrebné konštatovať, že sektor SVALZ má najlepšie vykonané nákladové analýzy jednotlivých výkonov zo všetkých sektorov zdravotnej starostlivosti. Teda od októbra 1997 začal významne narastať deficit v zdravotníctve, a to okolo 300 mil. Sk mesačne. Ak teda počítam tri mesiace - október, november, december, bolo to okolo 1 mld., a keďže si štát opäť nesplnil svoju morálnu odvodovú povinnosť a nezvýšil dostatočne zdroje, deficit na rok 1998 ďalej pokračoval sumou 300 mil. korún mesačne, čo do októbra za desať mesiacov boli 3 mld., teda spolu 4 mld. Sk plus ďalší deficit nezaplatené lieky okolo 4 mld.

    Aby som nebol obvinený z demagógie, prečítam list Asociácie distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok v Slovenskej republike, Asociácie farmaceutických výrobcov, Grémia majiteľov lekární, Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností a Slovenskej lekárnickej komory. Pán minister, asi vám je tento list dobre známy. Píše sa v ňom: Celkový dlh v distribučnom reťazci liekov sa v súčasnosti odhaduje okolo 6,8 mld. korún k 24. 3. 1998. Výrobcovia, distribútori, majitelia lekární a lekárnici považujú za svoju morálnu a etickú povinnosť dodávať lieky na slovenský trh a z tohto dôvodu znášali od októbra 1998 takýto nárast dlhu z cca 4 mld. Sk až k dnešnému stavu. Čiže do októbra, v rámci októbra bol dlh 4 mld. a do konca marca sa zvýšil na 6,8 mld. Sk. V roku 1998 nový cenový výmer už neurčoval minimálnu hodnotu bodu. Bola zrušená minimálna hodnota lôžka, lôžkodňa a poisťovne museli uzatvárať zmluvy so zdravotnými zariadeniami podľa svojich zdrojov a možností. Priznám, že nebolo to jednoduché a mnohokrát si zdravotnícke zariadenia aj vydupali vyššiu cenu lôžkodňa, pretože pohrozili zdravotným poisťovniam, že neuzavrú s nimi zmluvu. Písali sa rôzne nápisy, že to a to zariadenie nebude mať - dávali sa výpovede. Pán minister to vtedy nazval, že to je vydieranie zdravotných poisťovní zo strany zdravotníckych zariadení. Teda naozaj tie odhady 8 až 9 mld. zadlženosti zdravotníckych zariadení v podobe nezaplatených liekov, energií, a to ostatné boli reálne. Je možné, že zrejme do konca roka tento deficit vzrástol až na 10 mld., ale čo tie ostatné miliardy? Je to až neuveriteľné urobiť takýto dlh do konca roka. Je to možné? Áno, pre pána ministra to nie je problém. Veď len faktúry za nezaplatené lieky sa zvýšili za jeho pôsobenia o 2,8 mld., ako o tom píše, ako som už čítal, Asociácia distributérov, Lekárnická komora, Grémium majiteľov lekární, Asociácia farmaceutických výrobcov v Slovenskej republike.

    Samozrejme významnou mierou sa na tom podieľa už toľkokrát ospevovaný prospektívny rozpočet, ktorý má uzatvoriť systém, ale pre krátkosť času, veď pán minister je len skoro necelý rok vo funkcii, systém uzatvorený nie je. Prospektívny rozpočet bol ústretový. Treba povedať, že áno, prospektívny rozpočet bol ústretový voči poisťovniam. Riaditelia už nemohli žiadať väčšiu sumu. Dostali direktívne určené, ale ani v jednom prípade rozpočet nezohľadňoval náklady, oproti roku 1998 dostávali nemocnice o 5 až 10 mil. korún menej na mesiac. Čo mali riaditelia robiť? Kto nebol spokojný, bol odvolaný. A tak vyplatili mzdy a z toho, čo im zostalo, len čiastočne hradili alebo vôbec prestali hradiť lieky či energie, preto potom tá zvyšujúca sa finančná insolventnosť distributérov, lekárnikov a ostatné problémy neuhradených a nezaplatených faktúr.

    Pán minister, ak sme za rok 1998 išli dole kopcom, tak len teraz naberáme rýchlosť. Ako to vyzerá v praxi. Zdanlivo pánom ministrom riešený problém, že už sa taký dlh v zdravotníctve netvorí alebo že sa vôbec zastavil, je na úkor toho, že občan napriek tomu, že si musí významne prispievať na lieky a mnohokrát na to občan ani nemá, takže lieky neužíva. Za všetko hovorí tabuľka, ktorú som už prezentoval, a to sú operácie srdca, keď v roku 1998 sme ich urobili 1 392 v mimotelovom obehu a za rok 1999 sa uvažuje asi o hranici tisíc odoperovaných, to znamená okolo 400 pacientov operovaných nebude. Teraz sú odsúdení na smrť, pretože ich zdravotný stav sa natoľko bude zhoršovať, že potom už operovaní jednoducho byť nebudú môcť. Toto je výsledok, za akú cenu sa podarilo spomaliť rast dlhov. Toto nie je na chválu, ak dopredu sme čakateľov odsúdili na smrť, a toto sa deje vo všetkých medicínskych rezortoch, pretože ste svedkami toho, že pacienti sú odsúvaní až na rok 2001 na plánované operácie.

    V rozprave som už za klub SNS uviedol to, ako bola poisťovňa Perspektíva a DRUZAP zrušená. Má to však vážnejší rozmer, preto prečítam úlohy štátneho dozoru, aby ste si uvedomili závažnosť rokovania ministerstva zdravotníctva, ale aj ministerstva financií.

    Úlohy štátneho dozoru a jeho kompetencie upravuje § 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a tak ďalej, § 67 štátny dozor. Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií ako orgány štátnej dozoru vykonávajú štátny dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných predpisov. Na odstránenie zistených nedostatkov ukladajú opatrenia a kontrolujú ich dodržiavanie. Pri výkone dozoru postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmito ustanoveniami dotknuté. Obsahom dozoru je. Ja vymenujem aspoň niektoré: kontrola pravidiel hospodárenia s osobitným účtom, kontrola hospodárenia poisťovní, kontrola plnenia opatrení prijatých orgánmi poisťovní, podávanie podnetov na zrušenie povolenia a tak ďalej.

    Orgány štátneho dozoru pri vykonávaní činnosti uvedenej v ods. 1 majú právo vstupovať do priestorov poisťovní, požadovať od poisťovní predloženie dokladov a podanie vysvetlení potrebných na vykonávanie štátneho dozoru, zúčastňovať sa na zasadnutiach samosprávnych orgánov. Tieto úlohy a kompetencie vždy v minulosti boli. Je ich tu ešte veľa rozpísaných. Tieto úlohy a kompetencie vždy v minulosti boli a sú dostatočné na to, aby aj pred 1. júlom 1999, keď nadobudlo účinnosť ustanovenie § 34 ods. 2 až 4 riešiace vyrovnanie práv a záväzkov zrušenej zdravotnej poisťovne, mohol a vedel štátny dozor podniknúť právne kroky smerujúce najmä ku kontrole oprávnenosti využívania verejných prostriedkov zdravotnými poisťovňami. Akékoľvek argumenty odôvodňujúce nemožnosť zrušiť rezortnú zdravotnú poisťovňu pred 1. júlom 1999 nemajú právny podklad. Tie isté právne hranice má ustanovenie § 34 pred 1. júlom 1999 i po tomto termíne, pretože vyrovnať sa jednoznačne s právami a záväzkami zrušenej zdravotnej poisťovne v zmysle tohto ustanovenia je zjavne nemožné, o čom svedčí v súčasnosti vykonávaná likvidácia jednej zo zdravotných poisťovní.

    Ak orgány štátneho dozoru, najmä po vykonaní kontroly vo všetkých zdravotných poisťovniach v období od septembra 1998 do novembra 1998 zreteľne v kontrolných zisteniach avizovali, že konkrétne zdravotné poisťovne početne a hrubo porušovali zákon o účtovníctve, nevykonávali inventarizáciu majetku, záväzkov a pohľadávok za celé obdobie svojej činnosti, nevymáhali dlhové sumy poistného na zdravotné poistenie až do marca 1997, uzatvárali mandátne zmluvy na vykonávanie zdravotného poistenia, ktoré mali v praxi za následok, že nezhodnocovali majetok, ktorý by sa mal tvoriť zo správneho fondu, hrubo porušili platné zákonné normy, keď verejné prostriedky zdravotného poistenia boli zneužité na krytie úveru poskytnutého zriaďovateľovi jedným z peňažných ústavov vo výške 100 mil. Sk, bolo povinné Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky v pozícii orgánu štátneho dozoru okamžite podniknúť právne kroky, ktoré by zamedzili situácii, ktorá následne vznikla a trvala až do júla 1999, keď bolo vydané rozhodnutie o zrušení povolenia jednej zo zdravotných poisťovní.

    Žiadne ospravedlnenie pre túto nečinnosť neexistuje. Neospravedlňuje ju ani podnet na začatie trestného stíhania konkrétnej zdravotnej poisťovne zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Nebolo a nie je potrebné čakať na výsledky trestného stíhania v situácii preukázateľného tunelovania verejných prostriedkov, navyše v situácii, keď už dlhý čas pred vydaním rozhodnutia o zrušení povolenia počet poistencov klesol pod zákonnú hranicu 300 tis. poistencov a rozhodnutie napokon bolo vydané práve v dôsledku poklesu poistencov pod túto hranicu. Čo je závažné, netrvali ani na overení finančnej a majetkovej situácie, keď jedna zo zdravotných poisťovní nepredložila účtovnú uzávierku za rok 1998, hoci náznaky tunelovania boli viac ako zrejmé.

    Čo si myslieť o kontrolnom zistení orgánov štátneho dozoru, ktorý ako najvyšší nedostatok doterajšieho vykonávania štátneho dozoru, t. j. do septembra 1998 určil neplnenie úloh v potrebnom rozsahu v nepravidelných intervaloch a nevyužívanie všetkých zákonných kompetencií, ak okrem príčiny spočívajúcej v nedostatočnom personálnom vybavení, čo nemôže byť dôvodom pre nenaplnenie úloh štátneho dozoru, považujem za hlavnú príčinu málo efektívnu stratégiu štátneho dozoru a nejednoznačnú či nie celkom presnú legislatívu? Na záver ponechávam každého z nás poslancov a poslankýň, čo zanedbali obe ministerstvá dozorujúce orgány štátneho dozoru. Zodpovednosť však za tento stav a nenávratný únik verejných financií má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Skutkový stav je teda taký, že nie ministerstvo či ministerstvá mohli konať, ministerstvá mali povinnosť zo zákona. Bohužiaľ, nekonali. Prečo, to sa ešte budeme pýtať.

    Minulý týždeň som bol označený aj pánom Romanom Kováčom za demagóga. Boli ste tu svedkom toho, keď sa tu rozčuľovalo, že pán minister zdravotníctva nemal právo a nezrušil predčasné kontroly. Dokonca, keď som si dnes prečítal denník SME, mal som dojem, že pani redaktorka je možno na detašovanom pracovisku ministerstva zdravotníctva. A potom som si uvedomil, že zrejme takú informáciu dostala, tak takú napísala, pretože čítam: Kritizoval aj, teda ja, že som kritizoval aj to, že minister Šagát predčasne ukončil kontrolu štátneho dozoru v Perspektíve. Zrejme ušlo pozornosti pána poslanca, že bývalý minister Javorský určil čas kontrol štátneho dozoru na obdobie od 2. septembra do 30. novembra 1998, čo nový minister Šagát dodržal. Kontrola nebola skrátená ani o deň.

    Prosím, aká je pravda. Tu sú fakty, prečítam. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, sekcia zdravotného poistenia. Opatrenie na výkon kontroly štátneho dozoru 16. 11. 1998. V súvislosti s výkonom štátneho dozoru v zdravotných poisťovniach vás žiadame, aby ste zabezpečili v kontrolovanej zdravotnej poisťovni ukončenie výkonu kontroly a v termíne do 20. 11. 1998 predložili protokol do sekcie zdravotného poistenia.

    18. 11. 1998, dva dni na to píše predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Štefan Balejík.

    Vážený pán minister, dnes som obdržal informáciu od kontrolných skupín, ktoré vykonávajú kontrolu na všetkých zdravotných poisťovniach v zmysle dohovorov s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1166 zo dňa 7. 7. 1998, ako aj podnetu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (pánov Šagáta a Romana Kováča), že na príkaz generálneho riaditeľa sekcie zdravotného poistenia sa má kontrola ukončiť do 20. 11. 1998 odovzdaním protokolov.

    Toto rozhodnutie nebolo konzultované s Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a právo zrušiť, respektíve prikázať uzatvoriť neukončenú kontrolu má len minister. Vznášam proti tomuto rozhodnutiu protest a vyslovujem svoj nesúhlas.

    Odôvodnenie. Program kontroly bol vypracovaný tak, aby sa objektívne zistil skutkový stav v jednotlivých zdravotných poisťovniach v hospodárení za celé obdobie ich trvania. Pri výkone kontroly zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vedúcich kontrolných skupín nebola spolupráca dostatočná, na čo sme upozorňovali a žiadali Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o nápravu.

    Aj z tohto dôvodu nebola kontrola podľa schváleného programu dokončená. Predpokladalo sa ukončiť ju do 30. 11. 1998. Zastavením, respektíve i ukončením v zmysle horeuvedeného pokynu sa nedosiahne očakávaný objektívny prehľad o hospodárení v zdravotných poisťovniach, ktorý mal poskytnúť návod na prijatie systémových opatrení v hospodárení a nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré pochádzajú z výberu poistného.

    Vážený pán minister, žiadam o vaše stanovisko k uvedenej záležitosti, či sa stotožňujete s uvedeným rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie alebo máme dokončiť kontrolu podľa programu. Vaše stanovisko prosím zaslať obratom.

    Tu je, prosím, stanovisko pána ministra 25. 11. 1998.

    Vážený pán predseda, odpovedajúc na Váš list, v ktorom ste vzniesli protest a nesúhlas s predčasným ukončením kontrol v zdravotných poisťovniach, Vám oznamujem, že netrvám na ukončení kontrol zdravotných poisťovní do 20. novembra 1998.

    Zároveň si Vás dovoľujem požiadať, aby ste zabezpečili, že protokoly o kontrole zdravotných poisťovní spolu so zápisnicami o prerokovaní protokolov so zodpovednými pracovníkmi zdravotných poisťovní budú predložené Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do 30. novembra 1998, tak ako sa pôvodne predpokladalo.

    Čiže sa jednoducho kontrola zrušila. Tu som bol predtým napadnutý, dokonca ešte aj v SME, že teda ja, prosím, dezinformujem. Ja len chcem vyjadriť počudovanie aj nad odpoveďou pána vedúceho úradu, že akú potom majú dôveryhodnosť všetky argumenty, ktoré budú uvádzané pánom ministrom, aj celej tejto správy, keď sa očividne takto zavádza parlament, zavádza sa vláda a najmä zavádza sa občan.

    Myslel som si, že aj keď je len správa s názvom Aktuálna situácia v zdravotníctve, ale keďže situácia v zdravotníctve je dramatická, mal som zato, že na záver tejto správy budú aj načrtnuté závery na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie. Nech mi odpustia, že na strane 15 tieto síce závery sú napísané, ale keď ich budem čítať ako v podobe oblasť zdravotnej starostlivosti, stabilizácia nákladov na lieky, kategorizácia, reštrukturalizácia, redukcia siete zdravotných zariadení a tak ďalej, zdá sa mi, ako keby si niekto neuvedomoval ten dramatický vývoj, ktorý v zdravotníctve je.

    A o tom, že skutočne niekto nevie, o čom to je, treba si pozrieť oblasť financovania, ktorá hovorí, že - a blahoželám potom vláde ak všetko, teda ak toto je pravda, tak sa ospravedlňujem všetkým, pretože tu sa píše, že úver vlády Slovenskej republiky je v sume 560 mil. EURO na riešenie finančnej krízy v zdravotníctve v roku 1999. Je to okolo 25 mld. korún. Ja si myslím, že v zdravotníctve máme nohy na zemi a nemáme takéto veľké oči. A ja by som odporúčal z tých 25 mld. korún venovať aspoň 15 mld. pre školstvo a ostatné rezorty, ktoré sú takisto v núdzi, a nám by stačilo tých 10 mld. Ako sa takéto čísla môžu objaviť v serióznej správe o aktuálnej situácii v zdravotníctve? Bude to len zrejme tak, že buď skutočne niekto nevie, o čom je reč a spolieha sa na to, že poslanci to ani nebudú čítať, jednoducho koaličná rada rozhodne, že správa prejde, odsúhlasí sa a poslanci sú tu len na to, aby stlačili to správne tlačidlo, ktoré im bolo nadirigované.

    Čiže toto sú vecné argumenty, žiadna demagógia, podložený každý jeden list. Mňa len trápi jedno a mrzí ma to, že skutočne sú to nekorektné informácie a snaha diskreditovať alebo snaha istým spôsobom manipulovať s verejnou mienkou, napríklad ako urobil denník SME, ja to beriem, že dostali informácie od vedúceho úradu, ale on by sa potom radšej mal starať o chod ministerstva, a nie dávať takéto vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ferkó.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženej správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá je predložená na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272 zo dňa 11. 5. 1999.

    Predložená správa analyzuje príčiny nepriaznivého vývoja vo financovaní zdravotnej starostlivosti a identifikuje aktuálne problémy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom na rozdiel od predchádzajúcich správ po prvýkrát definuje štát, ktorý tento stav spôsobil nevhodnou legislatívou.

    Rozhodujúcim znakom, ktorým možno charakterizovať doterajší trend a nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotnej starostlivosti, bol narastajúci rozpor medzi výškou existujúcich finančných zdrojov a množstvom požiadaviek na tieto zdroje. Dochádzalo k typickému roztváraniu nožníc. Finančné zdroje zdravotného poistenia ako rozhodujúceho dodávateľa finančných prostriedkov stagnovali a naďalej stagnujú. Narastali však výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia v rámci platnej legislatívy poskytovali zdravotnú starostlivosť v rozsahu, ktorý zdravotné poisťovne nedokázali uhradiť, čím sa vytvorilo prostredie na tvorbu dlhov až na úroveň, ktorá vážnym spôsobom ohrozuje fungovanie celého systému financovania na základe zdravotného poistenia.

    Hľadanie riešení a prijímanie rozhodnutí, ktoré postupne stabilizujú financovanie a ktoré povedú k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti, nie sú len vecou ministerstva zdravotníctva, ale celej vlády, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky. Otázka zdravia nie je záležitosťou len rezortu, ale je potrebný konštruktívny prístup aj iných rezortov, ktoré sú orientované na ozdravenie životných a pracovných podmienok. Z uvedených dôvodov štát musí vytvoriť mechanizmy, ktorými sa postupne vyrovná so záväzkami za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Gordický uzol teda musí rozťať rezort a vláda. Malo by sa tak stať skôr, ako ťarcha problémov doľahne plnou ťarchou na plecia pacientov.

    Situácia v rezorte je natoľko zložitá a alarmujúca, že si vyžaduje razantné, pružné riešenia. Rozhodnutia v jednotlivých krokoch sú veľmi zložité, lebo ide o závažné štátno-zdravotno-politické rozhodnutia, ktoré vyvolávajú odpor nielen laickej verejnosti, ale aj odborníkov a predstaviteľov regionálnych samospráv, ako aj štátnej správy. Rozhodnutia si budú vyžadovať aj stanovenie priorít tak z medicínskeho, ekonomického, ako aj zo sociálneho hľadiska.

    V ostatných týždňoch na základe výstražného štrajku lekárnikov sa viac ako inokedy venuje sústredená pozornosť problému lekárenstva, ktoré sa dostalo do patovej situácie. Že veľkú časť problému má na svedomí štát, ktorý za ekonomicky neaktívnych občanov platí znížené príspevky na zdravotné poistenie, je všeobecne známe. Problém je v tom, že lekárne nemajú peniaze na nákup liekov, mnohé sú zadlžené tak, že distribučné firmy im už odmietajú dodávať lieky na faktúru, naopak, množia sa penalizačné faktúry.

    Návrh na riešenie problému by bol, aby lekárne podobne ako zdravotnícke zariadenie dostali od poisťovní zálohové platby. Ide výlučne o platby na nákup liekov. S ostatnými platbami môžu poisťovne meškať, ale na nákup liekov peniaze musia mať. Ďalšie možnosti úspor nákladov v zdravotníctve sú v racionalizácii spotreby liekov, pričom dôležitú úlohu musí zohrať dôsledná kontrolná činnosť poisťovní zameraná na predpisovanie liekov.

    Podľa v súčasnosti platného systému v zdravotníctve lekári sú vystavení často tlaku pacientov na predpisovanie veľkého množstva liekov, pričom lekár, keď nechce stratiť pacienta, radšej mu vyhovie. Aj keď máme ústavou zaručené bezplatné zdravotníctvo, túto bezplatnosť nemôžu znášať lekári, lekárnici, distribútori, ostatní zdravotníci, ale ani pacienti si to nemôžu zneužiť často na úkor vlastného zdravia.

    Svoj diel viny nesie aj nízka ekonomická efektívnosť zdravotníckych zariadení, nízky výber poistného a nízka účasť súkromných zdrojov na financovaní zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku ide zo súkromných zdrojov na výdavky zdravotníctva 1 percento, v krajinách Európskej únie je to 21 percent. Ak teda chceme mať zdravotníctvo na európskej úrovni, musíme sa o to pričiniť aj zvýšením podielu súkromných zdrojov. Ak by mali dosiahnuť spomínaných 21 percent, ročný príspevok na občana by predstavoval 2 tis. korún namiesto terajších 75 korún. Zdroje pre zdravotníctvo by tak vzrástli na 50 mld. korún.

    Nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie financovania zdravotníctva je postupné vyrovnávanie nepomeru medzi nízkymi zdrojmi a súčasným rozsahom zdravotnej starostlivosti.

    Teraz konkrétne k jednotlivým systémovým krokom.

    Po prvé, primárna ambulantná zdravotná starostlivosť. Situácia v primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je stabilizovaná zavedením uzatvoreného konca financovania, ktorý sa realizuje od 1. 1. 1999 a ďalším cenovým opatrením ministerstva financií od 1. 5. 1999. Pri jeho praktickom výkone sa však ukazujú niektoré problémy, a preto som presvedčený, že nové zámery v spôsobe úhrad za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ktoré predložilo ministerstvo zdravotníctva, nájdu patričnú akceptibilitu aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a budú zavedené čím skôr vrátane úpravy nájomného nebytových priestorov na výkon zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Ide o diferencovanú kapitáciu podľa veku, podľa geografických a demografických kritérií, ako aj o osobitnú úhradu za preventívne vyšetrenia. Je na zamyslenie zavedenie aj ďalších motivačných prvkov do spôsobu financovania, ako napríklad zavedenie limitov na predpisovanie liekov, ako aj limitov na vyšetrenie na oddeleniach SVALZ a osobitnú úhradu za návštevné služby.

    Lekárska služba prvej pomoci využíva v spôsobe úhrad kombináciu paušálnych platieb a výkonov ohodnotených bodmi. Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti LSPP nevykazuje závažnejšie problémy, ale musím pripomenúť, že nespokojnosť hlavne štátnych poskytovateľov, ktorí vykonávajú LSPP, nie je iba dôsledkom limitovaných finančných zdrojov, ale hlavne nárastom vyšetrení, ošetrení v rámci LSPP po zavedení nového spôsobu financovania od 1. 1 1999, a to z jednoduchého dôvodu. Lekári prvého kontaktu nie sú motivovaní za návštevné služby, preto poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci návštevnej služby odsúvajú LSPP, a preto došlo k enormnému nárastu vyšetrení v rámci LSPP návštevných služieb. Takisto je na zváženie zavedenie takzvaného manipulačného poplatku za vyšetrenie návštevnej služby v rámci LSPP.

    Špecializovaná ambulantná starostlivosť. Poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti sa zabezpečuje z prostriedkov limitovaných finančných zdrojov a nie je uspokojivo doriešené. Spôsob úhrad za poskytovanú špeciálnu ambulantnú starostlivosť si vyžiada zásadné prehodnotenie podľa typu odbornosti. Uprednostňujem zavedenie paušálnych úhrad za jedno vyšetrenie, ošetrenie vychádzajúc z celoslovenského priemeru počtu vyšetrení podľa jednotlivých odborností, eventuálne z únosnej miery hodinovej frekvencie prihliadnuc na regionálne rozdiely.

    Ústavná zdravotná starostlivosť. Finančné zabezpečenie sa vykonáva prostredníctvom takzvaného prospektívneho rozpočtu. Súčasný spôsob úhrad prospektívnym rozpočtom a zabezpečovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti sa v súčasnosti deje s výraznými problémami. Hlavným problémom okrem nedostatočného finančného zabezpečenia je predimenzovaná a nevhodne štruktúrovaná sieť zdravotníckych zariadení, ktorá vyžaduje jej redukciu a reštrukturalizáciu, čo nebude ľahké. Vzhľadom na atomizáciu zdravotníckej sústavy, vznik samostatných právnych subjektov nastal neprimeraný rozptyl potrebnej zdravotnej starostlivosti. Výrazne sa sťažila forma riadenia a kontroly vzhľadom na množstvo právnych subjektov. Veľakrát dochádzalo a dochádza k možnostiam vzniku vlastných iniciatív vo vybavovaní zdravotníckej techniky, rozširovaní posteľového fondu a budovania vzniku nie vždy nevyhnutných priorít z hľadiska záujmu zdravotnej starostlivosti a potrieb obyvateľstva. Tento jav je jednou z viacerých príčin ekonomickej nedostatočnosti zdravotníctva a zdravotníckych zariadení, čo sa negatívne prejavuje v celkovej zdravotnej starostlivosti.

    Základom zdravotnej starostlivosti musí byť stanovený počet obyvateľov, lebo chorobnosť a úmrtnosť v danom územnom spádovom členení. Od toho sa musí odvíjať v primárnej a sekundárnej ambulantnej a nemocničnej starostlivosti materiálno-technické, personálne vybavenie vrátane nehnuteľného majetku potrebného na prevádzku. Toto musí byť zabezpečené primeranou ekonomickou náročnosťou. Rovnako sa musí stanoviť rozsah sekundárnej ambulantnej a nemocničnej starostlivosti, určiť regionálnu spádovú oblasť a postup pri výnimočných stavoch. Aj v tejto oblasti je potrebné určiť rozsah špecializovanej starostlivosti, materiálno-technické vybavenie zdravotníckou technikou, personálne vybavenie, jeho špecializáciu a ekonomické krytie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu musí byť uvedomenie si okrem odbornej aj ekonomická zodpovednosť za zverený úsek.

    Vážené kolegyne, kolegovia, osobitnú kapitolu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti tvoria samostatné polikliniky, ktoré zápasia s každodennou existenciou z viacerých dôvodov. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril aj k tomuto špecifickému problému. V júli 1996 samostatné polikliniky boli v rámci nového územnosprávneho členenia delimitované z ministerstva zdravotníctva do krajských úradov. Plánovaná privatizácia týchto zariadení spôsobila, že za obdobie rokov 1996 - 1998 neboli do samostatných polikliník investované skoro žiadne finančné prostriedky. V roku 1999 prijatím rozpočtu na rok vznikla situácia, že ministerstvo zdravotníctva v kapitole Havárií, investícií a rekonštrukcií nemá polikliniky samostatne poňaté, pretože voči samostatným poliklinikám pôsobí vo forme metodicko-odborného vedenia.

    Na druhej strane krajské úrady ako zriaďovatelia tiež nemali adekvátne finančné prostriedky vyčlenené vo svojom rozpočte. Dnešný stav je taký, že samostatné polikliniky nie sú schopné udržiavať štátny majetok v adekvátnom stave. Krízový stav v rezorte zdravotníctva, ktorý bol vyhlásený 1. 12. 1998, rieši lôžkové zariadenia prospektívnym rozpočtom vo výške 48 percent z výberu poistného. Spôsobil zvýšený nárast vyšetrení v poliklinickom systéme hlavne SVALZ-ových vyšetrení. Nejasnosť, komu v skutočnosti samostatné polikliniky patria, sa prejavila tým, že zdravotné poisťovne realizovali platby lôžkovým zariadeniam, odštátneným lekárom a lekárňam, no samostatné polikliniky nerieši. Nové samostatné polikliniky v rámci systému platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa dostali mimo záujmu zdravotných poisťovní. Ak zdravotné poisťovne nezačnú splácať svoje zmluvné záväzky voči všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti rovnako, tých 12 a viacmesačným neuhrádzaním faktúr samostatné polikliniky nebudú môcť zabezpečovať svoju činnosť, nebudú môcť zabezpečiť servis v rámci SVALZ-u, hrozí kolaps samostatným poliklinikám a následne odštátneným lekárom. Jediný, ktorý na to doplatí, bude pacient.

    Ďalším akútnym problémom poskytovania zdravotnej starostlivosti je zrušenie zdravotnej poisťovne Perspektíva s aktívnym dlhom 1,6 mld. korún. Verím, že zdravotné poisťovne, hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa, budú uhrádzať neuhradené faktúry za výkony zdravotnej starostlivosti vykonané pre Perspektívu, v opačnom prípade naštartuje kolotoč exekučných procesov. Tu na margo by som chcel pripomenúť, že napriek tomu, že Perspektíva je zrušená, niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti minulý týždeň dostali revidované výkony za december 1998. Neviem, či to mala byť provokácia alebo vtip.

    Vážené dámy, vážení páni, z predloženej správy vyplýva, že súčasná kríza v zdravotníctve je dôsledkom krízy celého hospodárstva a vzhľadom na predchádzajúci vývoj sa táto problematika nedá riešiť vlastnými silami rezortu. Najdôležitejším krokom v rámci bezprostredných opatrení na akútne dofinancovanie je rozhodnutie vlády poskytnúť pôžičku vo výške 1,9 mld. korún. Viem, že to nevystačí na pokrytie dlhov, ale je lepšie rozsvietiť malú sviečku, než preklínať temnotu.

    V súlade s uvedenými krokmi a z úvodného slova pána ministra vyplýva, že súčasná vláda nechce odsúvať riešenie financovania v zdravotníctve na poslednú priečku, tak ako sme boli svedkami v ostatných rokoch. Som presvedčený, že ministerstvo zdravotníctva, ako aj celá vláda bude naďalej dôsledne realizovať priority v oblasti zdravotníctva, ktoré boli deklarované vo vládnom programe v prospech odbornej a laickej verejnosti, v prospech každého občana Slovenskej republiky, ktorí si to všetci zaslúžia, hoci som si vedomý, že zlepšenie zdravotného stavu nikdy nebude úplné bez aktívneho prístupu každého občana, potenciálneho pacienta.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca - pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec poukázal na niektoré nelogickosti, ku ktorým došlo pri riadení zdravotníctva, ako aj na to, že vlastne občania dnes nemajú zdravotnú starostlivosť v súlade s ústavou, t. j. bezplatnú na základe platenia poistenia, ktoré v zmysle ústavy je garantom bezplatnosti služieb. Ja by som popri týchto skutočnostiach chcela uviesť ďalšiu nelogickosť, ku ktorej sa pán minister zdravotníctva stále akosi cudne neprihlasuje, hoci som ho už v tlači k tomu vyzvala. Ministerstvo spravilo opatrenie, že na diagnózu rednutia kostí môžu lieky predpisovať jedine gynekológovia. V tomto zmysle sa pánu ministrovi podarilo niečo, čo sa ešte ani jednému ministrovi zdravotníctva nepodarilo, a síce, že donútil chodiť mužov ku gynekológom. Neviem, aké veľké úspory zdravotníctvo týmto získa, ale táto organizačná perla, myslím si, že by mala skončiť a že by v zdravotníctve mal nastúpiť zdravý rozum a racionálne opatrenia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    keďže ja som vystúpila s pomerne rozsiahlym príspevkom za klub HZDS, ale zabudla som uviesť návrh uznesenia, ktoré som si nepriniesla so sebou, tak preto vystupujem znovu. Keďže vidím, že v parlamente nie je veľký záujem o túto problematiku, mám len dve-tri poznámky na predrečníka, nechcela som na neho reagovať vo faktickej poznámke.

    Ja s vaším vystúpením, pán poslanec, na 90 percent súhlasím. Naozaj ste pomenovali mnohé problémy, tak ako boli a ako sú, a veľmi presne ste vystihli problém, ktorý je v samostatných poliklinikách, o ktorom sme hovorili už aj vo výbore pre zdravotníctvo. Súhlasím aj s vaším tvrdením, že za stav v zdravotníctve nezodpovedá len rezort, ale že to musí byť celá vláda, preto som aj dala pánu ministrovi tú dodatočnú otázku, či patrí medzi priority tejto vlády zdravotníctvo, pretože zatiaľ podľa finančných prostriedkov, ktoré boli v rozpočte určené na tento rok, sa to tak nezdá. Nemôžem v jednom s vami súhlasiť, a to ste povedali už v tých záverečných slovách, že v ostatných rokoch bolo zdravotníctvo odsúvané na poslednú priečku. Nie je to tak a tabuľková príloha tohto materiálu svedčí o opaku. Ja som vo svojom vystúpení hovorila, koľko percent išlo z HDP, je to v tej tabuľkovej prílohe jasne vidieť, že kým sa postupne zvyšovalo toto percento, na tento rok došlo k poklesu pod 6 percent, bolo to na tých, myslím si, že 5,6 percenta. A keď si pozriete aj objem finančných prostriedkov, ako narástol z tých 17 mld. pred zhruba 7 rokmi na dnes viac ako 40 mld., takmer 50, dúfajme, že s tou pôžičkou, že by to mohlo tvoriť, tak vidíme, že to nebolo celkom tak, ale súhlasím s tými vašimi kritickými pripomienkami, že naozaj boli príliš benevolentne prisudzované v Liečebnom poriadku za výkony tie financie, ktoré jednoducho neboli a ktoré pravdepodobne ani nebudú. A súhlasím aj s tým, čo ste povedali, že kroky ministerstva nie sú dosť razantné. Ony v mnohých prípadoch sú dobre rozpracované, ja som to vo svojom vystúpení povedala, že okrem priplácania, zvýšenia priplácania pacientov, tak ako sa v materiáli hovorí, môžem s mnohými návrhmi súhlasiť, ale súhlasím s vami a vy ste to povedali tiež, že neboli tie kroky dostatočne razantné, a preto vleklé problémy sa naďalej prehlbujú a zhoršujú situáciu.

    Prejdem k tomu uzneseniu, ktoré som zabudla predniesť, ale ešte jednu otázku na pána ministra, ktorá bude vyplývať z prílohy číslo 4 materiálu, kde sa hovorí v tejto prílohe o zásadných zmenách v liekovej politike. A tu píšete pod bodom h) - vytvoriť motivačný program na podporu spotreby domácich liekov. Plne súhlasím s týmto vaším vyjadrením, ale, bohužiaľ, vyplýva z tých krokov, ktoré sa udiali od 1. 7., že kým bola pozastavená dovozná prirážka na zahraničné lieky, nebolo realizované pozastavenie dovoznej prirážky na komponenty, z ktorých sa vyrábajú domáce lieky. Tie sa stávajú nepredajnými na slovenskom trhu a hrozí, že nebude nasledovať tento krok, ale de facto dôjde k zániku, respektíve budú sa musieť títo výrobcovia orientovať na zahraničný trh a my zase budeme musieť lieky, ktoré môžu byť doma vyrobené, dovážať. Toto je ale krok, ktorý musí urobiť vláda, pán minister. Tak posledná moja otázka je, či vediete rokovania v tomto duchu, aby sa podarilo vyňať aj komponenty na výrobu liekov, aby sa mohol...

  • Reakcia ministra z pléna.

  • Ďakujem, takže toto je úplne čerstvá informácia, dúfam, že odpoviete potom aj do mikrofónu, aby to bolo počuť.

    A teraz ten môj návrh na uznesenie. Ja som povedala, že materiál sa už nemôže celkom nazývať aktuálna situácia, pretože od jeho prerokovania vo vláde prešlo takmer dva a pol mesiaca a tie mnohé kroky realizované od 1. júla naozaj veľmi negatívne postihnú zdravotníctvo a prejaví sa to možno o pár týždňov, možno sa už prejavujú teraz. Preto navrhujem, aby sa materiál aktualizoval a bol opätovne prerokovaný už s tými dodatkami, ktoré sa udiali od toho 1. 7. a ktoré sa ešte udejú plus ako teda dopadne tá pôžička, ktorá bola odsúhlasená vo vláde, ako sa prejaví v zdravotníctve, čiže aby bol opätovne prerokovaný pred schvaľovaním návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, a to spolu s odpočtom plnenia programového vyhlásenia vlády po roku vlády, teda, samozrejme, pre rezort zdravotníctva. Myslím si, že potom nám ten materiál pomôže hovoriť odbornejšie, ale aj tak širšie ľudskejšie o zdravotníctve, o potrebách zdravotníctva, a ja dúfam, vážené dámy a páni z koalície, že tento návrh podporíte, pretože je to aj v záujme pacientov, ktorí podporovali a volili vás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Ferkó. Končín možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Prosím, ako jediný pán poslanec Ferkó.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na predrečníčku, že vlastne v posledných vetách som hovoril, že riešenie financovania bolo vlastne odsunuté na poslednú priečku. Vedeli sme aj v minulom volebnom období, že vlastne došlo k narastaniu financií v rezorte zdravotníctva zo 17 na tých 43 mld., ale spôsob financovania bol s otvoreným koncom a vy ste to vedeli. V niektorých prípadoch skutočne treba pristúpiť aj k nepopulárnym riešeniam. Zo znamená, aj keby sme ponechali financovanie zdravotníctva ďalej s otvoreným koncom, môže byť tam aj 70, aj 80 mld. korún, aj tak by sme to vlastne neustrážili. Preto som hovoril, a to sme vedeli a na to sme aj upozorňovali. Takže súhlasím s tým, že došlo k nárastu rozpočtu, ale vlastne riešenie financovania nebolo a častokrát treba skutočne pristúpiť k tým aj nepopulárnym opatreniam, prospektívny rozpočet, kapitačná platba a tak ďalej a tak ďalej. Takže to sú tie systémové kroky, ktoré sme už mali urobiť dávnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Šagát. Áno.

    Áno, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážená snemovňa,

    napriek zložitosti problémov, ktoré v zdravotníctve sú, som rád, že táto diskusia prebehla, pretože si myslím, že bolo dobré, keď ste tu povedali svoje názory a pravdepodobne bude to aj dobré na diskusiu o štátnom rozpočte na rok 2000. To bola taká predpríprava. Dovoľte mi, aby som predsa len krátko zareagoval na niektoré veci, ktoré tu odzneli, a povedal svoj názor, ale eventuálne aj nesúhlasil s niektorými názormi, ktoré tu odzneli, veľmi krátko, lebo, samozrejme, by som nechcel zneužívať vašu trpezlivosť, ale niektoré tie veci musím predsa len povedať.

    Pokiaľ ide o základnú otázku, ktorú tu položil predovšetkým pán poslanec Zelník, čo vlastne zapríčinilo, že sme v takej situácii, v akej sme, teda prečo sme sa dostali do tejto situácie, kto je vinníkom, ja som uviedol v tej správe, že vinníkom je štát. Urobil som to absolútne zámerne, pretože personifikácia a obviňovanie, myslím si, že neprinesie žiadne riešenie. A tak už ako nakoniec aj uviedla pani poslankyňa Aibeková, treba povedať, že skutočne ostatné roky náklady na zdravotníctvo, a aj v odrazených objemoch, sa zvýšili, či už budeme vychádzať z tých 17 mld. alebo z 22 mld. v roku 1994. Skutočne náklady sa zvýšili, samozrejme, vyznieva to veľmi optimisticky, pretože ich neindexujeme infláciou a všetkými vplyvmi, ktoré devalvujú silu koruny, ale napriek tomu treba povedať, že išli hore. A je skutočne chyba a skutočne, žiaľbohu, treba konštatovať, že súbežne so zvyšovaním prostriedkov tu mali prísť opatrenia, ktoré by boli slúžili na efektívne využívanie prostriedkov, aby tie prostriedky financovaním cestou otvoreného konca, to znamená, stimuláciou produkovania výkonov, sa nepoužívali na výkony, ktoré boli neopodstatnené, a tých bolo určite dosť, plus škoda, že financovanie nešlo, tak ako nakoniec je aj všeobecná zhoda, na základe reálnej ceny výkonu. K tomu sme sa, žiaľbohu, za tie roky nedostali a bez toho to nemôžeme riešiť.

    Pán poslanec Zelník ale uviedol, že nie je pravdou, že zdravotníctvo bolo oddlžené z roku 1994 na rok 1995. Chcem preto dať do pozornosti všetkým, koho to zaujíma, uznesenie Národnej rady z 15. decembra 1994 číslo 46, v ktorom po tom, čo zdravotníctvo bolo dofinancované 1,8 mld. v júni zo Všeobecnej pokladničnej správy, Národná rada žiadala vládu v odseku c) bod 2 riešiť deficit rozpočtu fondu zdravotného poistenia vo výške 2,9 mld. korún. Takto bol vyčíslený deficit ešte vtedy fondu, zdravotné poisťovne vznikli 1. januárom 1995, a táto výška 2,9 mld. bola výškou záväzku fondu zdravotného poistenia smerom k zdravotníckym zariadeniam, a preto si myslím, že sa stalo tak, ako som uviedol. Samozrejme, že ten problém, tak ako som uviedol, sa tu formoval celé roky aj dozadu a s jedným možno súhlasiť, že hlavne skrytá zadlženosť tu nevznikla za posledné štyri roky, že na na tom, ako vyzerajú naše budovy, v akom stave sú naše technologické zariadenia, prístroje sa podpísala minulosť ďaleko presahujúca rok 1990. Žiaľbohu, nevyriešili sme ju a sťažuje to objektívne fungovanie zdravotníckych zariadení, máme zlé kotolne, spaľovne, práčovne, kuchyne a podobne. Ale chcem vyzdvihnúť, že vláda v minulosti mala veľkú snahu tento problém vyriešiť a že to neboli len nejaké platonické snaženia, je tu celý rad uznesení vlády. Jedno bolo z 22. júna 1997 číslo uznesenia 461, v ktorom sa vláda zaoberala analýzou stavu príčin a východísk na riešenie platobnej neschopnosti. Tam bola, samozrejme, platobná neschopnosť zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, kde boli prijaté opatrenia, ktoré mal urobiť minister zdravotníctva.

    Rovnako aj uznesenie vlády z 1. júla 1997 číslo 482, kde opäť boli uložené ministrovi zdravotníctva opatrenia. Napríklad v časti C. ukladá ministrovi zdravotníctva predložiť na rokovanie vlády návrh na likvidáciu zdravotných poisťovní, ktoré nespĺňajú podmienku uloženú zákonom číslo 273. To znamená napríklad ten dôraz alebo to obviňovanie - ale k tomu sa vrátim -, že sme nekonali v štátnom dozore, že sme ukončili previerky poisťovní, už v tomto období v roku 1997 bol celý rad upozornení, že v poisťovníctve sa niečo deje, a boli uložené úlohy, ktoré, žiaľbohu, neboli splnené, napríklad C2 - predložiť na rokovanie vlády nový prerozdeľovací mechanizmus s účinnosťou od 1. januára 1998. Treba povedať, že tento prerozdeľovací mechanizmus nebol predložený až 1. júla tohto roku s tou diferenciou podľa veku, predovšetkým podľa veku. No a už známe uznesenie číslo 541 z 15. júla po tom, ako vláda sedela v Trenčianskych Tepliciach, kde prijala uznesenie k návrhu opatrení - pokračovanie a prehĺbenie procesu ekonomickej a sociálnej transformácie. Na preklenutie čiastkových výkyvov makroekonomickej a mikroekonomickej rovnováhy sa pre úsek sociálnej sféry prijalo 10 uznesení, nebudem ich čítať, medzi ne patria napríklad prísne opatrenia pre jednotlivé skupiny na zabezpečenie účelnej farmakoterapie, zmena financovania takzvaných zdravotníckych výkonov na sociálne účely, okamžité zavedenie prísneho systému ekonomizácie s financovaním s uzatvoreným koncom. Nebudem ich čítať, chcem len dokumentovať, že vláda aj v minulosti sa zaoberala a prijala celý rad uznesení, žiaľbohu, nepodarilo sa ich úplne splniť. Preto by som vás skutočne prosil, keby sme objektívne posudzovali situáciu, v akej sa nachádzame. A skôr si myslím, ale veľmi úprimne, že ak sú nejaké konkrétne výhrady k určitým konkrétnym postupom, ja som si dovolil poslať aj poslaneckému klubu HZDS, aj poslaneckému klubu SNS návrh transformačných krokov. Môžem zistiť, pán predseda, ten dátum, overoval som to, a keďže v tej prvej fáze ste to nedostali, potom som to dal znovu, pretože ja mám záujem, aby sme v zdravotníctve urobili niečo, čo bude mať kontinuitu bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby. A ak sú teda systémové kroky spochybňované, tak príďme a povedzme, v ktorých oblastiach a čo treba ako robiť. Pretože ja som o tom presvedčený, že kroky, ktoré robíme, vyšli z dlhodobých diskusií o zdravotníctve, ktoré dokonca - škoda, že tu nie je pán podpredseda vlády Kozlík - on koordinoval a bolo minimálne sedem sedení v roku 1997 a končili sa asi v októbri 1997. Vtedy sa prijali určité závery a mnohé tie závery sme prijali do vlastného programu a my sa ich snažíme uplatniť.

    Takže ak tu hovoríte, že sme mali recept na všetko a že sme to nedokázali, tak musím povedať, že máme, dnešná koalícia má zástupcov, svojich expertov v transformačnej rade pre zdravotníctvo a títo experti sa dohodli na spoločných krokoch a napĺňajú sa. Samozrejme, čo je razancia, to by sme si museli definovať. Razantné kroky sme mohli urobiť len, žiaľbohu, tak, že sme uzatvorili financovanie, a tak sme urobili, ale len jednu časť zmien vo financovaní, a to je uzatvorenie systému, pričom tvrdíme, že tak ako všetci ostatní, že treba tam zvýšiť aj zdroje. Zvýšenie zdrojov tohto roku sme dokázali až pre druhú polovicu roku 1999, je to iste neskôr, ako sme pôvodne predpokladali, ale predpokladám, že v roku 2000 obhájime rozpočet. Práve rokovania na úrovni ministerstva financií boli veľmi ťažké a veľmi zložité, pretože na ministerstve financií sme dostali odpovede: Pozrite sa, tu ste mali 22 mld. alebo 17 mld., máte 43 mld. a je vám to málo, vy to neviete dobre použiť, dávame, dáme vám x miliárd a bude to rovnaké. Takže až argumentáciou a presne, ako sme tu uviedli, presným financovaním jednotlivých segmentov podľa výkonov, a tie výkony neboli, tak ako ste uviedli, v prospektívnom rozpočte vymyslené, môžeme tú metodiku dokázať, pretože sme pre jednotlivé oddelenia vypočítavali mediály nákladov v porovnaní jednotlivých nemocníc, a tie sme tam uviedli, to znamená, niektoré nemocnice sa mali z toho mať lepšie a niektoré horšie podľa tých nákladov. Žiaľbohu nepodarilo sa skutočne naplniť na 1,8 mld. rozpočet pre nemocnice, a tým sa situácia tam až tak dobre nevyvíja. Dúfam, že v druhom polroku na úrovni 1,6 mld. sa nám to podarí.

    Samozrejme, že ste tam uviedli a pomerne ľahko sa to použije, čo som niekedy uviedol, že keď pán minister Soboňa nezískal peniaze, mal odstúpiť. No a teda prečo ja neodstupujem, keď som nezohnal tie peniaze. Ja si myslím, že situácia v tom období, keď som to tvrdil, bola trošku iná. Vtedy štát platil za občana na mesiac 34 korún, síce teraz platí len okolo 280, niečo vyše 280 a ten nepomer je predsa len iný, ale mojou ambíciou je získať tie financie, ale na to, aby sme ich získali a zlepšili to, tak musíme predložiť tie kroky ekonomizácie, kroky v zmene predovšetkým v sieti. Ak si pamätáte, tak tá stratégia zmien sa pohybuje v dvoch rovinách. Jedna je zvýšenie zdrojov, to znamená aj štátu, žiaľbohu, aj spoluúčasti občana, ale k tomu sa vrátim. A súčasne je zníženie kapacít. A povedzme si veľmi otvorene, že k nejakému významnému zníženiu kapacít doteraz nikto nepristúpil, nikto nemal na to odvahu. Je to veľmi citlivá a ťažká oblasť - niekde niečo zatvoriť, niekde niečo úplne zavrieť. My sa tejto problematike venujeme od začiatku, ako sme prišli do vlády. A poviem, že ju riešime tak, že preniklo o tom, čo chceme urobiť, len veľmi málo údajov, pretože akýkoľvek údaj prenikol, vyvolával paniku v jednotlivých nemocniciach, v jednotlivých mestách a nedalo sa ďalej pracovať. Prídeme a budeme radi, keď nájdeme politickú podporu všade, kde sa tie zmeny udejú a začneme ich robiť teraz na jeseň v roku 1999, chceli by sme v Bratislave, tak ako som už oznamoval. Ale skutočne zmeny v sieti nás čakajú. Ak nebudeme jednotní, nikdy ich neuskutočníme a potom skutočne vrátane mňa treba ísť od tej zmeny preč, pretože v týchto kapacitách sa to nedá financovať v žiadnej ekonomike.

    Veľa tu bolo vytýkané, čo sa týka personálnej politiky. Samozrejme, vždy budem obhajovať to, že treba, aby si každý mohol povedať svoj názor. K personálnej politike hovorili pán poslanec Zelník aj pani poslankyňa Aibeková, aj pani poslankyňa Belohorská. Dovoľte mi teda, aby som urobil stručnú rekapituláciu toho, čo sme urobili v personálnej politike.

    Predovšetkým na začiatku sme uviedli kritériá, podľa ktorých budeme postupovať. To znamená, budú vypísané výberové konania len na tých riaditeľov, ktorí boli na mieste riaditeľa bez výberového konania. Takto sa stalo, urobili sme výbery, ten prehľad je asi k júnu alebo k júlu. Takto sme urobili výber v 103 organizáciách, z toho v 66, dobre počujete, v 66 organizáciách, to znamená v 64 percentách išlo o vymenovanie do funkcie bez predchádzajúceho výberového konania. Takže ak nám niekto dnes zazlieva, že sme robili nejakú radikálnu výmenu, treba povedať, že tomuto sa v minulosti nie veľmi venovala pozornosť, a teda ak zo 103 riaditeľov 66 bolo bez výberového konania, tak asi mi dáte za pravdu, že to bolo treba určite dať do súladu.

  • Hlas z pléna.

  • No vy to môžete tak klasifikovať, pani poslankyňa, vážim si váš názor, opakujem, ale ja si myslím, že to tak malo byť.

    Okrem toho v 54 prípadoch išlo o prekročenie štvorročného obdobia, a to boli presne kritériá, ktoré zaviedol pán minister Javorský. Ja som to len v tých kritériách na výmenu funkcií ponechal, takže opäť sa nič nestalo. Z toho treba povedať, a to potom môžeme uviesť nakoniec, keď sa tie výmeny udejú, že celý rad riaditeľov, ktorí bez ohľadu na to, akú majú politickú príslušnosť alebo proste sa hádam správali tak, že by mohli mať nejaké sympatie alebo iné vzťahy k politickým stranám, tam zostal, tak nemyslím si, že tie výmeny boli také zlé, ako vy hovoríte. Ale chcel by som vás poprosiť o jednu vec, že rozhodne by som odmietol také termíny ako, že to bolo zinscenované divadlo alebo niečo podobné. Myslím si, bývalá pani ministerka, že pravdepodobne budete súhlasiť, že mechanizmus bol stanovený. V niektorých zložitých prípadoch to išlo na tri kolá, aby som znížil na minimum svoju chybovosť pri rozhodovaní, pretože každý ju máme, a snažil som sa vyberať takých riaditeľov, ktorí budú spolupracovníci, pretože v tejto ťažkej dobe treba skutočne zapojiť riaditeľov tak, aby vnútorne začali robiť zmeny v organizáciách, kde je celý rad vecí, ktoré treba opraviť a zmeniť, a preto som volil taký postup, ako som volil. A neupodozrievajte ma, že to boli nejaké politicky motivované čistky. Nie, nie, to určite zamietam.

    Pokiaľ ide o niektoré vyjadrenia, ktoré sa týkali poisťovní, tu pán poslanec Zelník čítal, ako som zastavil kontrolu poisťovne, ako namietal pán Balejík. Tak chcem upozorniť na jednu vec. Tie kontroly boli skutočne rozplánované od 2. septembra do 30. novembra, boli ukončené listom štátneho tajomníka, aby do 30. novembra tie skupiny predložili protokoly. A pravdepodobne budete súhlasiť, pokiaľ nejaká skupina by bola bývala chcela pokračovať v kontrole, mohla vzniesť námietku a nemusela takýto protokol predložiť.

    Chcem upozorniť, že som všetky tieto protokoly dal spracovať a odovzdal som ich krajskému úradu vyšetrovania po predchádzajúcom liste ministrovi vnútra. A chcem uviesť len toľko, že sme odovzdali krajskému úradu vyšetrovania päť usporadovačov na spisy so záznamami z tých poisťovní, ktoré presahovali 2 tis. strán. Takže pokiaľ si myslíte, že by som bol chcel niečo skryť, čo sa v tých poisťovniach dialo, tak asi by som nebol tento materiál v takomto rozsahu tam odovzdal. Okrem toho musím uviesť, že štátny dozor zlyhal, ale v rokoch 1996, 1997 a 1998. Tak ako uviedol pán poslanec Zelník, skutočne Perspektíva nemala urobenú účtovnú uzávierku v roku 1997 a nemá ju ani za rok 1998. A je pravdou, že prvý správca konkurznej podstaty, ktorého sme určili, sa vzdal, keď zistil, aké sú tam problémy a museli sme hľadať iného, to je tiež pravda. Už máme nového, ďalšieho, ktorý robí likvidáciu tejto poisťovne. A treba povedať, že sme na to skutočne veľmi účelovo čakali, pokiaľ budeme mať v zákone, že niekto tie záväzky preberie, pretože celý rad poskytovateľov by nikdy tie peniaze nedostal. A v zákone sme to urobili tak, že tie záväzky môže prevziať iná poisťovňa preto, aby sme chránili týchto poskytovateľov. Samozrejme, tým sme nevyriešili hospodárenie poisťovní. Ale ministerstvo nečakalo len na tento zákon a nečakalo len na krajský úrad vyšetrovania, pretože my sme v máji tohto roku zistili, štátny dozor zistil 3. mája, že Perspektíva má zablokované všetky účty Poštovou bankou a že tam došlo k finančnej operácii, ktorá nie je v súlade so zákonom, a podali sme ďalšie trestné oznámenie týmto smerom. Takže sme konali, žiaľbohu, to vyšetrovanie bude chvíľu trvať a aj výsledky sa dozvieme neskôr, ale nemyslím si, že sme niečo zatajili, nemyslím si, že sme niečo chceli skryť. Ba naopak, komunikujeme stále s úradom vyšetrovania a na jeseň sa pravdepodobne budú došetrovať ďalšie veci v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií. A teda odmietam také poznámky, že by som hádam sám chcel zastaviť kontroly v poisťovniach a znemožniť kontrolu a nebodaj ešte, že by som chcel zabrániť spravodlivému vyriešeniu v tých poisťovniach, kde sa porušil zákon. A nebudem hovoriť, aké zistenia boli, pretože to by som predchádzal, samozrejme, celému tomu šetreniu.

    Pokiaľ ide o takzvané rany pod pás, ako hovoril pán poslanec Zelník, beriem opäť jeho názor. A k tým ranám presne definoval krízový režim a krízovú kategorizáciu so sociálnou eutanáziou. No opäť opakovane sme o tom diskutovali, som presvedčený, že v štádiu, keď v decembri neboli prostriedky na normálne fungovanie rezortu, keď sme neboli schopní to, čo deklarovali v septembri všetky koaličné strany, teda ich experti, že na akútne vyriešenie problému financovania v zdravotníctve treba dať 3 mld. a dostali sme len 600 mil., tak toto chudobné zdravotníctvo muselo sústrediť všetky sily na to, aby predovšetkým nedošlo k závažnému poškodeniu zdravia a k úmrtiu. A k tomu viedli všetky opatrenia krízového stavu. Keď nie sú peniaze, musia sa sústrediť na túto činnosť. Nevedel som zohnať viac peňazí, nevedel zohnať rezort, nevedela viac uvoľniť vláda. Takže neviem, čo by som k tomu viac povedal. Iste, že takéto reštriktívne opatrenia sú nepopulárne, iste, že nemôžu byť také, aby občan ďakoval, že sme to urobili, to je samozrejmé, a ani nemôže ďakovať žiadne zdravotnícke zariadenie. Ale povedať, že prospektívny rozpočet nesplnil očakávanie a že prospektívny rozpočet vyriešil len poisťovne, no tak to je neporozumenie toho problému, pretože ostatné tri roky zdravotné poisťovne uzatvárali zmluvu s nemocnicami na peniaze, ktoré nikdy nemohli dostať z výberu poistného, a preto sa zadlžovali, a prospektívny rozpočet je urobený na 3 mld. predpokladaného výberu, pretože len 3 mld. prídu a len 3 mld. sa môžu rozdeliť, a nie 4,5 mld. Na to nemáme. Máme 3 mld. a s tými 3 mld. sme museli urobiť opatrenia, aby sme prežili, aj keď je to nepopulárne, pretože na dlh nám už v roku 1999 nikto nechcel dať. Čo si myslíte, že nám všetci dávali kvôli nejakej Hippokratovej prísahe alebo kvôli nejakému tomu...

    Lieková politika - pani doktorka Belohorská, súhlasím s vami, len lieková politika má niekoľko etáp a niekoľko úrovní, na ktorých sa musí realizovať, a nedá sa urobiť za 8 mesiacov, lebo sa týka dovozu liekov, výrubu liekov, tvorby cien a týka sa preskripčných obmedzení a fungovania veľkodistribútorov a lekární. Poviem z uznesení vlády - začali sme, samozrejme, hneď vám vysvetlím ako -, v tých uzneseniach vlády je práve apel, aby sa toto urobilo v minulosti, ale sa neurobilo. Dovoľte mi, vysvetlím to. Napríklad lieková politika na výrobu a distribúciu. 1. januára 1999 bola pripravená degresívna marža, to znamená, že neoplatí sa mať len drahý liek, z ktorého je veľké rozpätie, ale aj acylpyrín, za ktorý je 10 korún a z toho je marža len dve koruny. Degresívnu maržu sme nemohli uplatniť, pretože keď vás niekto gniavi dlhom, že vy ste mu dlžníkom, tak ho nemôžete zaťažiť niečím, lebo vám zastaví dodávku. Čo sa stalo napríklad zavedením dovozovej prirážky? Jednoducho 1. júla zastali kamióny na hraniciach a táto vláda nemohla nič iné len ustúpiť a zmeniť to. To znamená, keď vás niekto drží v hrsti, a teraz nás v hrsti držia distribútori a výrobcovia liekov, pretože majú u nás 6 mld. pohľadávok, a povedia, buď to zaplatíte a potom urobme liekovú politiku. Ale to chceme riešiť cestou oddlženia, ponúknutím splátkového kalendára a začneme robiť ceny. Napríklad, pani doktorka, stále strašíte ústavou, teda bezplatná starostlivosť, občan a tak. Ja vám poviem pravdu, že celý princíp je ten, aby sme vyňali zoznam liekov z Liečebného poriadku.

    Napríklad pán poslanec hovorí a pravdepodobne aj vy, aj mnohí, všetci chcete vedieť, aký bol dosah liekovej kategorizácie, ako sa zmenila preskripcia, ako sa zmenili výdavky a tak ďalej. No len treba povedať, že príplatky na lieky nemenila len krízová kategorizácia, ale ďalšie dva faktory. 15. mája sa zmenili maximálne ceny liekov, pretože to bolo vynútené kurzovými zmenami, ktoré sa tu nahromadili za niekoľko mesiacov, a niekoľko sto liekov, ktoré sme mali úplne v skupine plne hradených, sa nám presunulo do skupiny čiastočne hradených. A predstavte si, že my to máme v zákone a vlastne zmenou maximálnych cien sa zmenilo poradie tých liekov a porušil sa zákon. Druhá bola DPH 1. júla. Opäť sa zmenili ceny liekov a opäť nám niektoré z tých plne hradených vypadli. My tvrdíme, a to je súčasť liekovej politiky, že keď chceme dobrú liekovú politiku, ten zoznam musíme vydávať ako nariadenie vlády, aby sme napríklad chránili aj občana, keď sa mení cena lieku, keď sa mení DPH, aby sme vedeli ten liek nechať v tej skupine, v ktorej chceme, teda aj v bezplatnej.

    Takže to strašenie, že chcete urobiť zmenu ústavy, nie. My sme to chceli na základe toho, že tak je to v Čechách, lebo v Čechách majú rovnakú ústavu, a pritom majú Liečebný poriadok urobený tak, že zoznam liekov je oddelený od zákona. A to je celý princíp, ktorý chceme urobiť. Samozrejme dnes, keďže do liekovej kategorizácie nám zasiahli minimálne dva faktory okrem niektorých, ktoré ste už aj uviedli, stali sa tam aj technické chyby, samozrejme, priznám to bez nejakých problémov a je mi to ľúto, že sa tie technické chyby tam stali, ale kategorizáciu liekov ovplyvnili minimálne dva faktory v tomto roku, a preto z tých 2 tis. liekov je dnes plne hradených okolo tisíc.

    Takže liekovú politiku, nech sa páči, poďme si ju prediskutovať, len treba mať na to čas a priestor. Zdôrazňujem a trvám na tom istom, že nikto v Európskej únii nechce, aby príplatky za lieky mali následky sociálne a eutanázie. To nikto nechce. A my chceme mať úplne podobné normy. To znamená chceme opäť, a opakujem znovu a budem to tvrdiť, že tie príplatky musia byť sociálne únosné, to znamená, aby si to občan mohol zaplatiť, aby sa nedostal do situácie, že ten príplatok mu bráni dostať sa k lieku, a musí to byť pomerne nám široký sortiment, aby z tých príplatkov vzišiel aj nejaký zisk na to, aby sa tá lieková politika dala robiť lepšie. Aj mnohé vyspelé krajiny majú len niekoľko sto liekov, takže nestrašme občana. Tie príplatky, k tomu prídeme, keď to vyhodnotíme, tie príplatky sú k cene liekov mnohokrát nie také veľké, aby to bolo neúnosné. Opravy, ktoré treba urobiť - inzulín a iné veci - dúfam, že snemovňa schváli zákon o Liečebnom poriadku a že budeme môcť opraviť občanovi tie oprávnené chyby, ktoré sa tam dnes cez maximálne ceny, cez DPH dostali.

    Ku kategorizácii a sociálnej eutanázii. Ak dnes niektorý občan je v takej sociálnej situácii, že potrebuje liek, a niekto hovorí, že musí ísť a priplatiť si za liek, tak hovorím, že to je len otázka medziľudských vzťahov, pretože dnes je v zákone číslo 273, pani poslankyňa, ustanovenie buď § 36, alebo § 35, v ktorom sa hovorí, že na odporúčanie lekár po schválení revíznym lekárom môže napísať aj liek, ktorý nie je plne hradený. Takže to je len otázka odborného vyadjustovania, odborného vyargumentovania, že potrebuje ten liek, a je otázka revízneho lekára, aby to schválil. Samozrejme, môžeme tu hovoriť o chybách v minulosti. Viete, ako fungoval revízny systém vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že má veľké rezervy a treba, aby sa zdokonalil, ba možno v našej koncepcii, aby sa revízny systém dal dohromady pre všetky poisťovne spoločne.

    K situácii okolo kardiocentier, ako tu pán poslanec uviedol. Máme pripravenú a dávame do Národnej rady situáciu, ktorá sa zaoberá stavom kardiocentier, ale chcem tu povedať k tomu len jednu vec, pretože tu aj pán poslanec Oberhauser potom tu hovoril, že 400 pacientov zomrie a také veci. Tak mám tu niekoľko čísiel. Čo sa týka činnosti Kardiocentra NsP Košice, ale vy ste uvádzali, pán poslanec, trošku iné čísla, takže môžem si to vydiskutovať potom v pohode vo výbore, v roku 1998 Kardiocentrum Košice urobilo 123 operácií a 68 operácií v prvom polroku 1999. Takže to sú napríklad Košice. Pokiaľ ide o Kardiocentrum Banská Bystrica, v roku 1998 urobili 169 a 101 v prvom polroku 1999. Pokiaľ ide o detské kardiocentrum, v roku 1998 dohromady urobili 327 operácií a v prvom polroku 165. Najhoršie je na tom náš Slovenský ústav srdcových chorôb, kde skutočne došlo k poklesu a k prvému polroku sa odoperovalo len 374 operácií oproti 1 149 za celý rok. Tam sme rokovali s pánom riaditeľom a závery sú asi také, že do konca roka treba odoperovať asi 350 pacientov. Zvýšením prospektívneho rozpočtu dochádza k takej zmene, že by mohli denne robiť päť operácií a je vysoko pravdepodobné, že do konca roka budú všetci súčasní čakatelia na vyšetrenie či operáciu srdca predvolaní a adekvátne liečení. Tú správu budete mať vo výbore a môžeme tam o tom diskutovať podrobnejšie.

    Chcel som uviesť len jednu vec. Vy ste hovorili, že 800 operácií na milión obyvateľov je priemer v Európe. No tak to priemer v Európe nie je, to robia vyspelé krajiny, ale priemer v celej Európe 800 operácií - to by bolo asi veľa. My sme vyspelá krajina, skutočne potvrdzujem to, čo ste hovorili, pani poslankyňa, že vzhľadom na vzdelanosť a prácu našich zdravotníkov je úroveň medicíny dobrá, len treba povedať, že ekonomické podmienky nám nedovoľujú robiť porovnateľne také veľké množstvo výkonov ako krajiny, ktoré majú iný hrubý domáci produkt.

    Pokiaľ ide o dioxínovú aféru, pán poslanec, je mi ľúto, že ste to takto dali do takejto polohy. Mám pre vás, nie pre vás, ale my sme o tejto celej veci informovali, samozrejme, aj vládu Slovenskej republiky a chcem uviesť k tomu niekoľko drobných vecí. A zásadne, samozrejme, protestujem, že sme my dioxínovú aféru neriešili a bolo to v neprospech občana, tak ako možno o chvíľu niekto vystúpi, že o arzéne sme tak rokovali. Takže chcel by som upozorniť, že 8. júna hlavný hygienik upravil podmienky dovozu potravinárskych výrobkov dovážaných z Belgicka. Každý dovozca potravinárskych výrobkov vyrobených v Belgicku od 15. januára do 1. 6. musel dokladovať, že výrobok je zdravotne neškodný. Chcem povedať, že oveľa skôr, než dnes prišiel zoznam, ktorý bol zhotovený na ministerstve pôdohospodárstva, ministerstvo zdravotníctva a hlavný hygienik konali, a preto by som skutočne bol zásadne proti takým vyjadrenia, ako ste uviedli. Okrem toho chcem uviesť ešte ďalšiu vážnu vec, že počet výrobkov, ktorý 11. 6. 1999 v piatok bol poskytnutý, tento zoznam bol následne 14. 6. zamestnancom slovenskej inšpekcie predložený ministerstvu zdravotníctva s vyznačením len 14 poľnohospodárskych výrobkov podozrivých z kontaminácie, a preto sme akceptovali tento návrh a my sme svojvoľne nevstupovali do označovania tých výrobkov, ktorých bolo asi 40, a tých 14, to znamená obvinenie, že my by sme boli postupovali svojvoľne, rozhodne nie. Okrem toho ministerstvo zdravotníctva na základe uznesenia vlády v súčasnosti je v štádiu zakúpenia prístroja, ktorým sa budú stanovovať u nás dioxíny, aby sme zabezpečili lepšiu potravinovú bezpečnosť, než bola doteraz.

    Pokiaľ ide o sieť, lebo pán poslanec tu hovoril, akým spôsobom som rozšíril, teda ministerstvo zdravotníctva rozšírilo sieť zdravotníckych zariadení, tak len chcem uviesť do vašej pozornosti, pán poslanec, že smernice o sieti, ktoré boli vydané v novembri 1997, neboli vyhláškou, a preto nenadobudli charakter všeobecne záväzného predpisu. Zopakujem, smernica, ktorá bola zverejnená, z 25. novembra 1997, nebola vyhláškou, nemala charakter všeobecne záväzného predpisu, a teda chcem povedať toľko, že zdravotná poisťovňa nebola zo zákona alebo zo všeobecne záväzného predpisu povinná rešpektovať odporúčanie uvedené v licencii, či niekto je v sieti zaradený alebo nie je. A preto došlo skutočne v mnohých prípadoch k uzatváraniu zmlúv aj so zariadeniami, ktoré nemali byť v sieti, ale žiadny zákonný postup sme nemohli proti tomu použiť, pretože to nebol všeobecne záväzný predpis. A aby sme vyradili niekoho zo siete, tak ako uvádzate, treba akreditačný proces, ktorý ste určite mohli zaviesť už aj vy a my ho chceme zaviesť, teda v zákone číslo 277, ktorý teraz ide do parlamentu, stanovujeme tie podmienky aj zániku a rozhodne by sme chceli cez akreditáciu vyraďovať tých ľudí. Takže išlo len o to, aby sme mohli sieť skutočne stabilizovať, aby sa nerozširovala, pretože predchádzajúce opatrenia boli nedostatočné.

    Pokiaľ by ste chceli odpoveď na martinskú fakultnú nemocnicu, ktorá tu zaznela, tak je k dispozícii, samozrejme, pán poslanec. Išlo o výber a priame zadanie stavby likvidačnej stanice rádioaktívnych odpadových vôd. Požiadal som, aby expert z ministerstva pre verejné práce posúdil celé to konanie. Prečítam len záver: Z uvedených dôvodov považujem časový a procedurálny postup obstarávateľa za primeraný a obvyklý a zastávam názor, že zo strany obstarávateľa nedošlo k porušeniu zákona číslo 263 o verejnom obstarávaní tovarov a služieb a tak ďalej. Ministerstvo zdravotníctva okrem toho už urobilo teraz kontrolu čerpania týchto prostriedkov a nenašlo žiadne závažné chyby. Chcem uviesť jednu vec, že generálnym projektantom tejto zložitej stavby bola autorizovaná projektovo-inžinierska organizácia Chemoprojekt Praha.

  • Hlasy v sále.

  • Chcete skončiť? Dobre. No len do detailov to tu bolo vykladané a viac-menej ako keby som bol sám spoluzodpovedný za rozkrádanie rezortu. Takže si myslím, že adekvátne času rozpravy poslancov, ktorí tu produkovali na mňa rôzne informácie, ktoré, samozrejme, sa nezakladajú na pravde, si dovolím citovať veci, ktoré mám, ktoré sú k dispozícii ako tlač na ministerstve zdravotníctva je k dispozícii ktorémukoľvek z poslancov.

    A viete, ako tu poslanci hovorili, že pravdepodobne pán poslanec nevie, ako je to s tou technikou. Tu chcem uviesť, že špeciálna technika, ktorá sa tam zabuduje, a jediným výrobcom tej špeciálnej techniky je istá firma, tak investor po konzultácii s projektantom a so súhlasom ministerstva zdravotníctva ešte v predchádzajúcom období súhlasil aj s priamym zadaním technologickej časti od úzko špecializovanej nemeckej firmy X Y. Takže ak si niekto myslí, že bol porušený zákon, som pripravený, aby sme si to prešli, a pokiaľ by boli iné názory, dali by sme to preskúmať aj orgánom činným v trestnom konaní, pretože rozhodnutie o tom, či je to porušenie alebo nie, neprislúcha mne.

    Pani poslankyňa Aibeková kritizovala, že nemáme dobrý legislatívny postup. Takže chcem hlavne odpovedať, pretože skutočne sa to zdá, že je to tak, lebo zákon číslo 273 o zdravotnom poistení meškal dva mesiace, a poviem, ale veľmi otvorene, že meškal preto, že sme neboli schopní sa dohodnúť s ministerstvom financií, kto prevezme záväzky za poisťovňu, ktorej sa zoberie licencia. Pretože je to veľmi vážna vec. Pani poslankyňa, je to vážna vec, záväzky, môžete tu, samozrejme, vyprávať, koľko chcete, ja to chcem vysvetliť iným poslancom, keďže všetko viete. Tak preberanie záväzkov, či to bude štát alebo niekto iný, je vážna vec. Tým, ktorí tam majú peniaze v tej poisťovni. A preto sme povedali, že to môže byť aj štát cestou nejakej poisťovne a že cestou návratných pôžičiek to potom eventuálne ten štát môže vyriešiť. Niekto to tu hovoril, že, no, áno, tieto pôžičky teraz prídu na úrovni 1,9 mld., však to niekto niekedy splatí. Inštitút návratnej finančnej pôžičky je prirodzená vec v zákone o zdravotnom poistení, pretože zdroje zdravotného poistenia závisia od toho, ako platia poistenci. A, samozrejme, tí platia rôzne. A preto aj v systémoch, kde funguje zdravotné poistenie, existuje inštitút návratnej pôžičky, pretože keď prídeme do krivky, keď klesá výber, vtedy treba, lebo potrebujete aktuálne zdroje, aby ste i okamžite zaplatili zdravotnú starostlivosť. Takže je otázka, či vôbec štát túto návratnú finančnú pôžičku niekedy bude vymáhať, pretože doteraz sa stalo tak, že viac-menej boli odpustené, tak aj táto 100-percentne bude odpustená.

    No a zákon číslo 98, tak ako ste uviedli veľmi správne, sme sľubovali, že krízová kategorizácia je len krátkodobá a že to spravíme. Mali sme to aj prichystané, ale 15. februára bola prvá, ktorá bola platná, sľúbili sme, že v apríli, najneskoršie v máji, že by sme urobili druhý variant kategorizácie. Treba však povedať, že 15. mája sa zmenili ceny liekov, to znamená, že všetko poradie sme museli prehodnotiť, a 1. júla bola ďalšia zmena ceny liekov, takže dnes sme v štádiu, keď rokujeme na úrovni Legislatívnej rady vlády a tripartity. Dúfam, že sa nám to podarí prekonať tak, aby tento zákon tu bol najneskoršie v októbri, aby mohol byť prijatý s účinnosťou, ako rozhodnete, samozrejme, a v podobe, v akej ho prijmete.

    K legislatíve. No pokiaľ ide o ADOS-y a proste základný transformačný krok, treba povedať, že financovanie agentúr domácej starostlivosti nebolo vôbec regulované. My sme 1. januárom presne definovali jednotlivé segmenty zdravotnej starostlivosti, koľko percent z výberu poistného tam má ísť, ADOS-y tam majú svoje miesto, na každý mesiac je to teraz 12 mil., dohromady asi 110 mil., čo doteraz nebolo. Poisťovne ani nechceli s nimi uzatvárať zmluvy. Samozrejme, že to stále ešte úplne dobre nefunguje vrátane Všeobecne zdravotnej poisťovne, ktorá nechcela robiť zmluvy s agentúrami. A našou ambíciou je, aby sme skutočne mali tých agentúr okolo 140, teda nie tých 70 ako teraz, aby sme zdravotnú starostlivosť preniesli k občanovi, kde je lacnejšia a humánnejšia.

    O tých príplatkoch a o tých doplatkoch v rámci zákona číslo 98 bude priestor na diskusie. Tu ministerstvo zdravotníctvo môže prísť len s návrhmi, zatiaľ také návrhy sme tam nedali, otvorene poviem. V tomto Liečebnom poriadku upravujeme len lieky, stomatologické výkony, kúpeľnú liečbu a zdravotnícke pomôcky, tie zdravotnícke pomôcky, ktoré doteraz neboli vôbec poukladané, nebol určený základný funkčný typ, nadstavbový, a dúfam, že sa vám táto zmena bude páčiť.

    K transplantačnému programu a k zbierkam na drahé výkony, to sú poznámky absolútne namieste. Chcem len upozorniť, že takáto inventúra takých zvlášť finančne a aj medicínskych náročných výkonov tu už mala byť urobená. Prebieha a chceme, aby budúci rok bola jasne určená stratégia financovania kardiochirurgie s počtom operácií, ktoré budeme vedieť zaplatiť tak, aby boli absolútne zabezpečené akútne operácie. Opäť to už dávno mohlo byť hotové. A viete, pani poslankyňa, objektivitu vo vašich vystúpeniach pozorujem, že sme minimálne dvakrát hovorili o financovaní kardiocentier a nedopracovali sme sa úplne do definitívnej podoby, ako budú financované. Onkológia - rovnako pracuje skupina, ktorá povie, koľko peňazí potrebujeme na to, aby sme zabezpečili túto závažnú liečbu. Zbierky - to nevylučujem, pretože tie možnosti, ktoré ponúka medicína, vždy v takých transformujúcich sa krajinách budú predbiehať ekonomické možnosti. Vidíte, že nakoniec aj pán Lux má konto a robia zbierku, a Česi dávajú na zdravotnú starostlivosť 130 mld. oproti našim 43 mld. a robia zbierku. Takže, žiaľbohu, toto nebudeme vedieť vyriešiť v krátkom čase a zbierky na operácie, niektoré náročné výkony nemožno vylúčiť a nebudeme to vedieť ovplyvniť.

    Ešte krátko k Imune. Imuna sa, samozrejme, dostala do veľmi, veľmi zložitej situácie predovšetkým preto, že neplatia zdravotnícke zariadenia. To je pravda, ale to je len jedna časť tých problémov, ktoré v Imune sú. Druhá časť problémov je, že technické vybavenie Imuny je také, že sa musí jednoznačne vymeniť, pretože nie je schopná produkovať produkty, ktoré by eventuálne boli schopné aj konkurencie, a preto treba do Imuny rozhodne novú technológiu, a o to sa nakoniec usilovala aj predchádzajúca garnitúra na ministerstve zdravotníctva. Finančné náklady na zakúpenie tejto technológie treba niečím zaplatiť, samozrejme, a ja si myslím, že vstup zahraničného kapitálu tak, aby tam mal štát svoju dostatočnú kontrolu, je dobré riešenie, že to nie je riešenie, ktoré by ohrozovalo národnú bezpečnosť v sebestačnosti krvi a krvných derivátov. Naopak, ak k nám príde dobrý investor, ktorý zabezpečí, že tie výrobky, ktoré tam budú, budú mať certifikáty na to, aby mohli byť predávané na západné trhy, čo zatiaľ Imuna nemá, tak naopak by sme mohli mať situáciu, že by sme vedeli časť produkcie, pretože my to všetko, čo sa vyrobí z krvnej plazmy, nevieme spotrebovať, že by sme časť produkcie mohli vyviezť. To je zámer a môžete ho, samozrejme, podrobiť kritike a tak ďalej.

    Pokiaľ ide o tých medikov, to máte pravdu, to je veľmi závažný problém, ale opäť nechcite, aby bol vyriešený v roku 1999, pretože nevznikal v roku 1999. My sme v tomto roku mali sedenie na úrovni pána rektora, pána ministra školstva, kde sme upozorňovali, že kapacita zdravotníctva nie je schopná absorbovať ten počet absolventov, ktorý dnes odchádza z lekárskej fakulty za predpokladu, že nemáme regulovaný odchod lekárov do penzie. To, žiaľbohu, sa nedá, to je veľmi citlivá oblasť - odchod lekára do penzie. Tam si sľubujeme, že by mohla vstúpiť do konania lekárska komora po prijatí zákona o lekárskom povolaní, kde by takýto regulačný mechanizmus mohol prísť, aby sa zabezpečil určitý odchod v určitom veku, za určitých podmienok do dôchodku, pretože, žiaľbohu, potom tu vzniká neprimerane veľký počet lekárov. To je jedna vec.

    Druhá - napriek tomu, že končia absolventi, rovnaká situácia z ostatných rokov sa opakuje, nikto nechce pracovať v neatraktívnych odboroch, nikto nechce pracovať v oblastiach, kde sú životné podmienky iné ako vo veľkých mestách a, samozrejme, štát musí urobiť nejakú stimuláciu či už ekonomickú alebo inú, aby tam išiel človek. Nemôžeme ísť cestou, ako to bolo v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch, že absolvent dostal umiestenku - a teraz pôjdeš robiť na Oravu. To sa, žiaľbohu, nedá a je to otázka dlhodobej stratégie stabilizácie tých lekárov tam, kde majú byť, kde sú potrební. Takže to je veľmi zložitý problém. Ministerstvo zdravotníctva v minulosti vytvorilo takýto inštitút doktorandského štúdia, na ktoré dávalo aj peniaze. Žiaľbohu, reštrikcia prostriedkov je taká, že tieto miesta napriek tomu, že prebehli kurzy, je ťažké, aby sme vedeli zaplatiť.

    Tak skončil by som asi s tým, že by som súhlasil, samozrejme, s tým, čo uviedla aj pani poslankyňa Belohorská, nebránim sa tomu, že o zdravotníctve je ťažko hovoriť pri jednom sedení a pri jednej správe, ktorá aj časove nakoniec je umiestnená tak, že už mnohé veci nie sú aktuálne. Myslím si, že o zdravotníctve treba rokovať pravidelne v pléne parlamentu, nebojím sa, aby sa takáto správa tu predniesla súčasne, ak sa bude prerokúvať v pléne odpočet plnenia programového vyhlásenie vlády za prvý rok. Naopak, ja dúfam, že sa tie veci podaria trošku posunúť tak, aby sa tá situácia zlepšila. Nebránim sa hovoriť sám, že nemôžeme byť spokojní, aký je dnes stav poskytovania zdravotnej starostlivosti, a naopak si myslím, že v pléne treba opakovane o týchto veciach hovoriť, aby ste sami boli dostatočne vyzbrojení argumentmi, ktoré budú vysvetľovať eventuálne ťažkosti, a aby ste vedeli povedať riešenia, ktoré ponúkame. Takže vám ďakujem za trpezlivosť, ospravedlňujem sa, že som tu tak dlho hovoril a veľmi rád privítam diskusiu v jednotlivých kluboch či už HZDS, SNS ale, samozrejme, aj koalície, kde by sme si sporné miesta mohli v pokoji vydiskutovať, pretože tá ambícia, aby transformácia zdravotníctva presiahla volebné obdobia jednotlivých subjektov, jednotlivých koaličných zoskupení, je ambícia, ktorá má ratio, pretože je pre občana.

    Takže ďakujem pekne.

  • Žiada si v rozprave vystúpiť pán spravodajca? Nie.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, uznesenie, ktoré navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, je veľmi stručné, jednovetové. K tomuto uzneseniu napriek rozsiahlej diskusii, boli dva pozmeňujúce, kvázy procedurálne návrhy. Prvý návrh predniesol pán poslanec Zelník a znie - neprijať správu, prepracovať ju a doplniť o konkrétne kroky, ktoré urobí ministerstvo zdravotníctva na zabránenie kolapsu zdravotníctva.

  • Budeme hlasovať, páni poslanci, pani poslankyne, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalší návrh, pán spravodajca.

  • Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Aibeková. Ten znie: aktualizovať správu...

  • Nech sa páči, zapnite pani poslankyňu Aibekovú.

  • Ja som myslela to uznesenie po schválení správy, po vzatí na vedomie alebo nevzatí na vedomie, aby to bol ako nový materiál. Tak potom, až keď sa odhlasuje, je môj návrh, aby znova bola aktualizovaná.

  • Takže potom by som dal návrh na hlasovanie o návrhu výboru, a to, že Národná rada Slovenskej republiky berie tú správu na vedomie, respektíve správu o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti berie na vedomie.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme sa prezentovať a hlasovať o predmetnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Ďakujem.

    Takže potom je ten doplnok k uzneseniu pani poslankyne Aibekovej: Aktualizovať materiál v zmysle jeho názvu tak, aby bol opätovne prerokovaný pred schvaľovaním návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2000 spolu s odpočtom plnenia programového vyhlásenie vlády po roku vlády.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu na uznesenie.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, vrátime sa k hlasovaniam o tých návrhoch uznesení, ktoré neboli zatiaľ schválené z predchádzajúcich dní. Prosím, aby ste zostali všetci na svojich miestach, páni poslanci.

    Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu uznesenia

    k správe o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1999, ktorú ste mali ako tlač 269, a spravodajcom tu bol pán poslanec Farkas.

    Vzhľadom na to, že odznel návrh na uznesenie a tento máte predložený aj písomne a neboli k nemu žiadne pozmeňujúce návrhy, dávam hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie.

    Prosím, hlasujte.

    Potom dám slovo pánu poslancovi Benkovskému.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1999.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky, ktorú ste dostali ako tlač 267. Spoločným spravodajcom výborov bol pán poslanec Maňka.

    Takisto ako v predchádzajúcom bode konštatujem, že nedošlo k žiadnym pozmeňujúcim návrhom oproti uzneseniam, ktoré boli predložené aj spoločným spravodajcom, aj písomne, preto vás prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Hlasovali všetci poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1998 vrátane účtovnej závierky.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998, ktorú ste dostali ako tlač 237. Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Ferkó.

    Takisto nedošlo k žiadnym pozmeňujúcim návrhom a mali ste predložený návrh písomne.

    Prosím teda, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu na uznesenie.

    Prosím, môžete hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 ako tlač 214. Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Zelník.

    Neboli žiadne pozmeňujúce návrhy. Návrh na uznesenie ste dostali predtým písomne.

    Prosím, prezentujte sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998, dostali ste ho ako tlač číslo 190. Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Dzurák.

    Neboli žiadne pozmeňujúce návrhy k predloženému písomnému textu návrhu na uznesenie, preto vás prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 1998 ako tlač 228, kde bol spoločným spravodajcom pán poslanec Engliš.

    Neboli vznesené žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Preto vás požiadam, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 1998.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998 ako tlač 225. Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Volf.

    Konštatujem, že neboli žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Preto vás prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predmetnom návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998, ktorú ste dostali ako tlač 226. Spoločným spravodajcom bol opäť pán poslanec Volf.

    Konštatujem, že žiadne pozmeňujúce návrhy neboli.

    Preto vás prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 11 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.

    Budeme pokračovať, páni poslanci.

    Pristúpime k hlasovaniu o uznesení Národnej rady k bodu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. mája 1999 ako tlač 266, kde návrh uznesenia máte ako súčasť tlače 266.

    Hlasujeme o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. mája 1999.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

    Konštatujem, že sme zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. mája.

    Odhlasovali sme všetky uznesenia, ktoré súviseli s prerokovanými správami v predchádzajúcich dňoch rokovania tejto schôdze.

    Ďalej bude riadiť rokovanie Národnej rady pán podpredseda Hrušovský.

  • Pán poslanec Benkovský, máte procedurálny návrh? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 24 ods. 5 navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, a to SDĽ, SDK, SMK a SOP zaradiť na túto 17. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zákon z 24. augusta 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač číslo 339).

    Zároveň navrhujem, aby Národná rada tento zákon prerokovala po bode 19, ktorým je návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže, t. j. ako bod 20 pokračujúcej schôdze.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Benkovského, ktorý v mene štyroch poslaneckých klubov navrhuje zaradiť na rokovanie prebiehajúcej 17. schôdze návrh vráteného zákona prezidentom Slovenskej republiky do bodu programu s tým, že ho odporúča prerokovať ako bod číslo 19 po prerokovaní návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Benkovského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja predložil v mene štyroch poslaneckých klubov návrh na úpravu rokovania pokračujúcej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že odporúčam, aby boli z programu rokovania 17. schôdze Národnej rady vypustené body: správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 evidovanej pod číslom ČVS: KUV-21/10/99 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej aby sme vypustili z rokovania vládny návrh strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky (tlač číslo 338) a žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie sudcu (tlač 294). A ešte navrhujem, aby bol vypustený z programu schôdze vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 249).

    V mene štyroch poslaneckých klubov zdôvodňujem stiahnutie týchto bodov programu z rokovania prípravou nasledujúcej 20. schôdze Národnej rady, ktorá sa začína v utorok budúci týždeň a do tohto termínu je potrebné, aby výbory prerokovali všetky body, ktoré predseda Národnej rady pridelil výborom na prerokovanie tak, aby sme mohli bez akýchkoľvek procedurálnych ťažkostí začať rokovanie 20. schôdze Národnej rady v utorok 7. septembra.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som navrhnúť ďalší procedurálny návrh vzhľadom na takúto úpravu ďalšieho pokračovania programu 17. schôdze, aby sme v prípade, ak uvedené body, ktoré nám zostávajú na prerokovanie, neprerokovali do 19.00 hodiny, pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine až do vyčerpania všetkých bodov programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného programu budeme pokračovať prerokúvaním výročnej správy o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej uzávierky Fondu detí a mládeže za rok 1998. Vzhľadom na to, že ďalším bodom je návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999, pričom oba materiály predkladá jeden navrhovateľ a poverenou spravodajkyňou je tiež jedna poslankyňa, bolo by z časových dôvodov úsporné, aby sme zlúčili úvodné slovo a rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, či páni poslanci a panie poslankyne súhlasia s takýmto postupom.

    Ak áno, pristúpime k prerokovaniu uvedených bodov programu.

    Výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1998 ste dostali ako tlač 245 a správu o výsledku jej prerokovania vo výbore pre vzdelanie, vedu a mládež a šport ako tlač 245a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 máte ako tlač 246 a spoločnú správu výborov ako tlač 246a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia.

    Dávam slovo predsedovi Rady Fondu detí a mládeže pánu Martinovi Kuglovi a prosím ho, aby oba materiály uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy,

    milí páni,

    dovoľte mi teda, aby som uviedol prvý materiál, ktorým je výročná správa a ročná účtovná závierka Fondu detí a mládeže.

    Rada Fondu detí a mládeže bola vymenovaná 19. januára tohto roku. Jednou z prvých vecí, ktoré sme začali riešiť, bola analýza situácie, v ktorej sa Fond detí a mládeže nachádza. Závery z tejto analýzy sú vám k dispozícii v predkladanom materiáli.

    Veľmi stručne. Fond nemal v roku 1998 schválený rozpočet z dôvodu skončenia funkčného obdobia bývalej Rady Fondu detí a mládeže a nevymenovania novej Rady Fondu detí a mládeže Národnou radou Slovenskej republiky v riadnom termíne, teda koncom roka 1997. Z tohto dôvodu nie je možné preukázať plnenie rozpočtu za rok 1998. Fond za rok 1998 vykázal hospodársky výsledok - stratu 10,3 mil.

    Pri overovaní účtovníctva a hospodárenia s majetkom Fondu detí a mládeže boli zistené závažné nedostatky, ktoré istým spôsobom výrazne negatívne ovplyvnili efektívnosť hospodárenia aj hospodársky výsledok fondu. Podstatná časť týchto nedostatkov vznikla v roku 1992 a tieto neboli zodpovednými orgánmi fondu až do konca roku 1998 riešené. Navyše boli prehlbované rozhodnutiami bývalého manažmentu fondu, ktoré mali za následok nielen neefektívne hospodárenie, ale aj vznik konania v mnohých prípadoch nerešpektujúceho právne normy Slovenskej republiky. Veľmi stručne vymenujem niektoré prípady. Nebola vykonaná riadna inventarizácia majetku, bol uskutočnený nehodnoverný odpredaj vyradeného majetku, ďalej neoprávnene uskutočnené refundácie za opravy a údržbu, neprehľadné a nezdokladované vzájomné kompenzácie pohľadávok a záväzkov a tak ďalej. Výsledkom tohto bolo, že audítor určený dozornou radou fondu neschválil ročnú účtovnú uzávierku fondu.

    Pod Fond detí a mládeže patria ďalšie tri akciové spoločnosti - Hotely mládeže Slovensko, Vydavateľstvo Smena a denník Smena. Hotely mládeže Slovensko je jediná zisková akciová spoločnosť, ktorá obhospodaruje päť Junior-hotelov. V jej hospodárení boli nájdené podobné chyby ako v hospodárení Fondu detí a mládeže. Audítor však účtovnú uzávierku schválil s výhradou. Vydavateľstvo Smena, denník Smena sú v zásade mŕtve akciové spoločnosti, ktoré v podstate od 1. 7. 1996 nevykonávajú žiadnu činnosť.

    Dovolím si pokračovať návrhom rozpočtu Fondu detí a mládeže. Obsahom predkladaného materiálu je plán činnosti Fondu detí a mládeže. Prvoradou úlohou Rady Fondu detí a mládeže je zlepšiť finančnú situáciu fondu. Problémom však je, že väčšina nájomných zmlúv na majetok fondu bola uzavretá na obdobie 30 rokov za finančne veľmi nevýhodných podmienok pre fond. Na riešenie tohto stavu sme sa rozhodli prijať teda sumu opatrení. Spomeniem niektoré. Uskutočnili sme analýzu ekonomickej výhodnosti uzavretých nájomných zmlúv, zefektívnili sme manažment fondu a akciových spoločností, dokončili sme analýzu bývalého manažmentu fondu vrátane vyvodenia zodpovednosti, pripravujeme novelu štatútu Fondu detí a mládeže tak, aby spĺňal podmienky, ktoré sú kladené na fond. Odstraňujeme zásadné nedostatky v účtovníctve Fondu detí a mládeže a chceme v novembri predložiť Národnej rade koncepciu ďalšieho rozvoja Fondu detí a mládeže.

    Veľmi stručne k rozpočtu. Rozpočet je koncipovaný tak, že sa oproti minuloročnej strate 10,3 mil. pokúšame zredukovať túto stratu na 3,6 mil. a dúfame, že budúci rok predložíme plusový rozpočet tak, aby fond mohol plniť to, čo mu je zo zákona, na čo je určený, to znamená, podporovať deti a mládež. Podporu detí a mládeže tohto roku chceme realizovať v zásade troma spôsobmi. Je tam záväzok, ktorý bol v januári vyplatený, záväzok z minulého roku, finančná priama podpora vo výške 300 tis. pre Spoločnosť priateľov detských domovov. Druhým spôsobom je prenajímanie priestorov pre detské a mládežnícke organizácie za režijné ceny, čo sa v komerčnom vyjadrení rovná podpore asi 3,2 mil. Tretí spôsob je vydávanie detských časopisov Včielka, Zornička a Elektrón. To by bolo z mojej strany všetko.

  • Ďakujem pekne za uvedenie obidvoch návrhov pánu Kuglovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu obidvoch návrhov pani poslankyňu Evu Rusnákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania týchto materiálov v gestorskom výbore a o odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní výročnej správy o činnosti a ročnej účtovnej závierky Fondu detí a mládeže za rok 1998 (tlač 245).

    Výročná správa o činnosti a ročná účtovná uzávierka Fondu detí a mládeže za rok 1998 je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie podľa § 5 ods. 1 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 197 z 19. apríla 1999 pridelil výročnú správu o činnosti a ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1998 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v termíne do 22. júna 1999. Zároveň určil uvedený výbor za gestorský, ktorý predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní výročnej správy o činnosti a ročnej účtovnej uzávierky Fondu detí a mládeže za rok 1998, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor prerokoval predmetnú správu a ročnú účtovnú uzávierku v určenej lehote. V prijatom uznesení číslo 51 zo 17. júna 1999 výbor:

    a) konštatuje, že podľa § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov bola výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže predložená na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky 19. mája 1999. K dnešnému dňu výboru nie je známe oficiálne stanovisko vlády k uvedenej správe (k dnešnému dňu, to znamená vtedajšiemu 6. júlu 1999);

    b) výbor súhlasí s predloženou výročnou správou o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1998 a s ročnou účtovnou uzávierkou Fondu detí a mládeže za rok 1998 s týmito výsledkami: tržby a výnosy vo výške 16 930 tis. korún, náklady vo výške 27 114 tis. korún;

    c) výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. prerokovať výročnú správu o činnosti a ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1998 na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. schváliť podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov:

    a) výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1998,

    b) ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1998.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Môžem aj ďalšie?

  • Spoločná správa k tlači 246, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999.

    Návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 je predkladaný Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie podľa § 5 ods. 1 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 259 zo 14. júna 1999 pridelil návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v termíne do 24. júna 1999. Zároveň za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý na základe rokovaní výborov predložil správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Oba výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v uznesení číslo 134 z 23. júna 1999 vyslovil nesúhlas s návrhom rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu neschváliť a vrátiť ho na prepracovanie v zmysle pripomienok vznesených vo výbore. V bode c) uznesenia výbor požiadal predsedu Rady Fondu detí a mládeže, aby predkladal návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže v termíne predkladania návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení číslo 52 zo 17. júna 1999:

    a) konštatoval, že návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 bol v súlade s § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov predložený na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky 19. mája 1999. (K dnešnému dňu, t. j. k 6. júlu výboru nie je známe oficiálne stanovisko vlády k uvedenému návrhu);

    b) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov schváliť rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 1999, ktorý obsahuje tržby a výnosy vo výške 14 973 tis. Sk a náklady vo výške 18 620 tis. Sk. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej za uvedenie obidvoch materiálov a za stanovisko gestorského výboru. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, ktorú sme zlúčili do jedného o obidvoch. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z poslancov. Pýtam sa preto pána poslanca Maňku, či sa hlási do rozpravy ústne. Áno. Nevidím ďalší záujem o rozpravu k týmto dvom bodom programu. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Maňka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    budem stručný. Chcel by som jednak vysvetliť jednu vec, že výbor pre financie neschválil v spoločnej správe svoje stanovisko, odporučil neschváliť rozpočet na rok 1999. Ja by som tento návrh prezentoval tak, že ja to odporúčam schváliť, ale s jednou pripomienkou, lebo správcovia urobili rozpočet, ktorý je v strate 3,6 mil. Sk a je tam jedna operácia, ktorú keď urobia, tak rozpočet alebo teda strata klesne o 3,1 mil. Sk. Robia totálnu rekonštrukciu vykurovacieho systému a financujú to z prevádzkových nákladov, to znamená financujú to do nákladov. Keď je totálna rekonštrukcia, tak to môžu financovať z investičných nákladov. A ja by som ich prosil a žiadal, aby to urobili, lebo sami seba poškodzujú. Keď to budú financovať ako investíciu, tak to nebudú evidovať ako náklad a klesne im strata o 3,1 mil. Sk a v budúcich rokoch, keď budú ziskoví, tak to uplatnia ako odpisy, a tým si ušetria peniaze. Keď chceme im dobre, ja som im to už povedal aj vo výbore pre financie a ešte raz to zopakujem, aby to urobili, a keď budeme hodnotiť rozpočet alebo keď budeme hodnotiť uzávierku za rok 1999, tak ja verím tomu, že to už tak bude urobené, lebo fakt sami seba poškodzujú. Tak by som chcel poprosiť aj pána riaditeľa, aby to prehodnotili. Je to naozaj malá úprava, ale urobí im to dobrý hospodársky výsledok.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Maňku? Áno.

  • Ďakujem.

    Len veľmi stručne. Ja som si váš návrh prekonzultoval s manažmentom fondu, kde mi bolo vysvetlené, že nedá sa to celkom tak urobiť. Dal by som vám písomné stanovisko dodatočne.

    Ďakujem.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu? Nie.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia najskôr o návrhu uznesenia k výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej uzávierke Fondu detí a mládeže za rok 1998.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rokovanie o týchto dvoch bodoch programu teraz prerušili, prerokovali ešte bod programu

    informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998

    a potom by sme hlasovali o všetkých predložených správach k rozpočtu Fondu detí a mládeže, ako aj o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 1998 naraz. Je súhlas snemovne s takýmto návrhom? Áno.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pani spravodajkyni Rusnákovej.

    Prosím teraz predsedu výboru pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Farkasa, aby podal informáciu o výsledku prerokúvania informácie o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998 v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na základe § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 110 z 20. januára 1999 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu výročné finančné správy politických strán a politických hnutí za rok 1998 na prerokovanie. Súčasne požiadal tento výbor, aby vypracoval informáciu o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 1998 a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného rozhodnutia som svojím listom upozornil politické strany a politické hnutia, ako sú uvedené v prílohe číslo 1 a ktoré boli zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, na § 18 ods. 1 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, z ktorého im vyplýva povinnosť predloženia výročných finančných správ za rok 1998 Národnej rade Slovenskej republiky do 28. februára 1999. Okrem toho som strany a hnutia upozornil na § 3 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutia zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súčasťou výročnej finančnej správy má byť zúčtovanie štátneho príspevku.

    Súčasne som požiadal strany, aby správy spracovali podľa príslušných predpisov. Ide najmä o uvedenie ukazovateľov, ktoré vyplývajú z § 18 ods. 2 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach. Ďalej treba uviesť výdavky, t. j. osobné výdavky, výdavky na politickú prácu, výdavky na správne záležitosti, volebné, iné výdavky. Ak hodnota daru prevyšuje sumu 10 tis. Sk alebo súčet hodnôt darov od jedného darcu za jeden rok sumu 50 tis. Sk, musí sa uviesť meno, priezvisko a bydlisko darcu. Ak je darcom právnická osoba, treba uviesť jej názov a sídlo.

    Podľa registra vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bolo v roku 1998 registrovaných celkom 95 politických strán a politických hnutí, ako to vidieť v prílohe číslo 1. Výročnú finančnú správu za rok 1998 predložilo 43 politických strán a politických hnutí, ako sú uvedené v prílohe číslo 2. Správu nepredložilo celkom 52 politických strán a politických hnutí. Sú uvedené v prílohe číslo 4. Za rok 1998 23 politickým stranám a hnutiam nebolo možné moje listy ako predsedu výboru doručiť, nakoľko adresát bol neznámy. O ktoré strany ide, uvádza príloha číslo 3. Pošta adresované listy na tieto strany vrátila. Okrem toho piatim politickým stranám a politickým hnutiam nebolo možné doručiť môj list ako predsedu výboru pre neúplnosť adresy v registri Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tieto sú uvedené v prílohe číslo 4. To znamená, že strany a hnutia neoznamujú dôsledne a včas zmeny svojich adries Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

    Zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní politických strán a politických hnutí v znení neskorších predpisov nestanovuje žiadne sankcie voči tým politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia. Určitá sankcia vyplýva iba z § 3 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám, politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súčasťou výročnej finančnej správy je vždy zúčtovanie štátneho príspevku, inak nárok na ročnú splátku štátneho príspevku za príslušný rok zaniká. Ministerstvo financií Slovenskej republiky poskytne finančný príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky až po predložení výročnej finančnej správy a uvedení spôsobu a formy zúčtovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Väčšina predložených výročných finančných správ za rok 1998 obsahuje aj zúčtovanie príspevkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1998. V niektorých prípadoch však nie je uvedený spôsob alebo forma jeho zúčtovania.

    V nadväznosti na rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pri vypracúvaní informácie o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998 s Ministerstvom financií Slovenskej republiky spolupracoval.

    Väčšina predložených výročných finančných správ je spracovaná v súlade s príslušnými predpismi, a to zákonom číslo 424/1991 Zb. o združovaní politických strán a politických hnutí a so zákonom číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam.

    Niektoré organizácie nedodržali zákony, respektíve neposkytli niektoré údaje. Napríklad pri daroch, ktoré prevyšujú hodnotu 10 tis. Sk, respektíve ak súčet hodnôt darov od jedného darcu vo vykazovanom roku presiahol sumu 50 tis. Sk, nie je uvedené meno, priezvisko a adresa darcu. Chýbajú aj vyhlásenia, že jednotlivé dary od jednotlivcov neprevýšili hodnotu 10 tis. Sk alebo že súčet hodnôt darov od jedného darcu za rok 1998 neprevýšil hodnotu 50 tis. Sk. Z predložených správ sa nedá vždy jednoznačne posúdiť, či u darcov ide o fyzické alebo právnické osoby. Zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré v rámci výročnej finančnej správy podľa § 18 ods. 3 zákona číslo 424/1991 Zb. v znení neskorších predpisov neuviedli mená, priezviská a bydliská darcov, ako aj názov a sídlo právnických osôb a výšku daru, je uvedený v prílohe číslo 6.

    Prehľad o majetku, záväzkoch, príjmoch, výdavkoch a daroch politických strán a politických hnutí v roku 1998 podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona číslo 424/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a § 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 43/1994 Z. z. je uvedený v prílohe číslo 7.

    Poskytovanie finančných prostriedkov politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu upravuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky spracovalo informáciu o poskytnutých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu politickým stranám, politickým hnutiam v roku 1998 a o záväzkoch politických strán a politických hnutí voči štátnemu rozpočtu, ktorú prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 13. januára 1999.

    V nadväznosti na citované zákony v štátnom rozpočte na rok 1998, ktorý bol rokom volebným, boli v súlade s § 6 odsekom 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov rozpočtované pre strany finančné prostriedky v celkovej sume 240 378 tis. Sk, z ktorých bolo realizovaných 233 855 879 Sk. V uvedenej sume bola zabezpečená zodpovedajúca časť príspevku zo štátneho rozpočtu za voľby do Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnené v roku 1994. Úhrada volebných nákladov za voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 a zodpovedajúca časť príspevku zo štátneho rozpočtu po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 je uvedená na strane predloženého materiálu. Prehľad o poskytnutých finančných prostriedkoch podľa jednotlivých strán je uvedený v prílohe číslo 8.

    Z politických strán dlhujú finančné prostriedky do štátneho rozpočtu v roku 1998 Občianska demokratická únia a Kresťanská sociálna únia. Vyrovnaním uvedených pohľadávok štátneho rozpočtu sú poverené Ministerstvom financií Slovenskej republiky prostredníctvom Ústredného daňového riaditeľstva miestne príslušné daňové úrady.

    V súčasnosti záväzky politických strán voči štátnemu rozpočtu predstavujú 1 463 318 Sk, z toho Občianska demokratická únia, strana v likvidácii, dlhuje 1 400 375 korún, čo je časť nesplatených návratných finančných výpomocí poskytnutých zo štátneho rozpočtu v rokoch 1991 a 1992.

    Záväzok Kresťanskej sociálnej únie, strany v likvidácii vo výške 62 943 Sk je z roku 1994 a predstavuje nevrátenú časť príspevku poskytnutého zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    V rámci prílohy číslo 7 sa uvádzajú aj volebné výdavky. Podľa § 3 zákona číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky je stanovená ich výška na hodnotu 12 mil. Sk vrátane dane z pridanej hodnoty. Ak Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 5 tohto zákona zistí, že politická strana, hnutie prekročila najvyššiu prístupnú sumu výdavkov, ako stanovuje tento paragraf, to jest 12 mil. Sk vrátane DPH o viac ako 5 percent, vydá do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia podľa § 4 ods. 1 a 2 rozhodnutie, ktorým sa politickej strane kráti nárok na úhradu volebných výdavkov vo výške, o ktorú výdavky prekročila.

    Vychádzajúc z predložených oznámení Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že ani jedna strana neprekročila zákonom stanovenú najvyššiu prístupnú výšku výdavkov, to jest 12 mil. Sk. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemuselo prikročiť ku kráteniu úhrady volebných nákladov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky o uvedených skutočnostiach informovalo Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici. Zároveň ho požiadalo, aby daňové úrady v prípade zistenia nesplnenia oznamovacej povinnosti u právnickej alebo fyzickej osoby postupovali podľa § 5 ods. 2 tohto zákona. Uvedený zákon umožňuje uložiť pokutu do výšky milión Sk.

    Prehľad o predložených informáciách o výdavkoch vynaložených stranami na propagáciu pred voľbami je uvedený v bode číslo 9.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu podľa § 79 ods. 4 prijal uznesenie, v ktorom vzal na vedomie túto informáciu a odporučil Národnej rade vziať tiež na vedomie túto informáciu a odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky uverejniť informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, všetky prílohy sú súčasťou predloženého materiálu a, samozrejme, súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi za uvedenie informácie o výsledku prerokúvania finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998 v gestorskom výbore. Prosím ho, aby si sadol na svoje poslanecké miesto, budeme teraz pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu a potom budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu na záver rokovania schôdze Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k prerokúvanému bodu o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí.

    Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 24. augusta 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 339. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta republiky z 25. augusta 1999 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 24. augusta 1999.

    Spoločnú správu výborov máte ako tlač 339a.

    Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 25. augusta 1999 číslo 350 pridelil na prerokovanie príslušným výborom s tým, že ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky prezidenta Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o vrátenom zákone, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s listom prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v tejto súvislosti zaslal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Vážený pán predseda, svojím rozhodnutím z 25. augusta 1999 som vrátil na prerokovanie zákon z 24. augusta 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Vzhľadom na jednoduchosť a nespornosť dôvodov na vrátenie vyjadrené v rozhodnutí moja osobná účasť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nie je nevyhnutná. Z toho dôvodu, vážený pán predseda, si vás dovoľujem požiadať o doručenie môjho písomného rozhodnutia o vrátení zákona všetkým poslancom a prerokovanie zákona v Národnej rade Slovenskej republiky bez mojej prítomnosti.

    S pozdravom prezident republiky Rudolf Šuster.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného, dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako to bolo uvedené, prezident Slovenskej republiky svojím listom vrátil zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch na opätovné prerokovanie Národnej rade.

    Pred uvedením spoločnej správy považujem za potrebné zdôrazniť, že výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, tento prerokovali 1. a 2. júla 1999 a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval spoločnú správu 7. júla 1999. Tým bol vytvorený reálny predpoklad, že zákon bude prerokovaný ešte pred parlamentnými prázdninami v júli tohto roku. Z uvedeného dôvodu bol pôvodne navrhovaný termín účinnosti zákona 1. august 1999 opodstatnený. Následne však došlo k prerušeniu tejto 17. schôdze, ktorá pokračovala v rokovaní 24. 8. 1999, keď bol predmetný návrh zákona prerokovaný a schválený.

    Predkladateľ zákona, to je vláda Slovenskej republiky, príslušné výbory Národnej rady, ale i gestorský výbor a ani poslanci Národnej rady nezohľadnili túto skutočnosť a nenavrhli potrebnú zmenu termínu účinnosti tohto zákona. Pozornosť sa sústredila na obsahovú stránku a pozmeňujúce návrhy, čím došlo k rozporu medzi termínom prerokúvania a termínom nadobudnutia účinnosti predmetného zákona.

    Vzhľadom na to mi dovoľte, aby som z poverenia gestorského výboru predložil Národnej rade spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 24. augusta 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač číslo 339) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zákon z 24. augusta 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, prerokoval v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 z 25. augusta 1999.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedený zákon neprerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému zákonu zaujal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 172 z 26. augusta 1999 stanovisko, a to odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť v súlade s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky pod článkom II uvedený v alternatíve 1, t. j. tento zákon nadobúda účinnosť 15. septembra 1999.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedený zákon neprerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Z uvedeného uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanoviska k uvedenému zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 24. augusta 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v súlade s pripomienkou prezidenta, tak ako bola schválená vo výbore v zmysle rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky číslo KP 173 z roku 1999 z 25. augusta 1999. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Benkovského.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, preto sa pýtam, kto sa okrem pána poslanca Cabaja hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Cabaj, pán poslanec Bajan. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vzhľadom na skutočnosť, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku, že pri vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky sa hovorí iba o pripomienkach, ktoré mal prezident Slovenskej republiky, chcem dať do pozornosti jednu takú organizačnú záležitosť. Pred pár chvíľami tento parlament veľkodušne povyraďoval niektoré body z programu. Pripomínam len, že ak sa vrátite trochu do histórie, pretože skutočne už je to história, pred letnými prázdninami pri začiatku tejto schôdze sme upozorňovali a navrhovali vyradiť tieto body zo schôdze Národnej rady. Nakoniec dlhšie vám to trvalo, na dovolenkách ste sa zrejme rozhodli alebo pohádali, a nakoniec ste prijali to, čo sme navrhovali na začiatku schôdze, takže nemám čo kritizovať, len pripomínam, že dopadlo to tak, ako už mohlo byť na začiatku schôdze urobené.

    Druhá vec. Pripomínam to najmä preto, že 7. septembra 1999 sa začína ďalšia schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, a tým, že sme to odložili, to nás všetko počká a v tých organizačných zmätkoch budeme pokračovať, pretože ak zistíte, ako táto schôdza bude môcť vôbec prebiehať, tak potom zistíte, čo je to organizačný chaos. Ale o tom budeme hovoriť až na tej ďalšej schôdzi.

    K tomu zákonu, ktorý ste prijali, úmyselne hovorím, ktorý ste prijali, pretože to bolo 24. augusta 1999 v čase, keď na protest náš poslanecký klub opustil rokovaciu miestnosť, takže zostali ste tu vládna koalícia samostatní a podarilo sa prijať tento lapsus, ktorý ste urobili tým, že sa dala účinnosť od 1. augusta, hoci sa to prijímalo 24. augusta, takže tým bola daná veľká šanca a s radosťou si prezident Slovenskej republiky zasmečoval a vrátil zákon, aby zachránil to, čo vlastne zbabrala Národná rada.

    Chcem len upozorniť na jednu vec. Dnes je 30. augusta 1999, ak všetko veľmi dobre pôjde, zajtra je posledný augustový deň. Veľmi rýchlo sa bude naháňať, aby vyšiel v Zbierke zákonov. Ak si zoberiete túto tlač, ktorú sme dostali pod číslom 339, to znamená, že ten zákon, ktorý sa už prijal, o tých položkách nechcem hovoriť, je to také množstvo, že neviem, ako sa s tým vyrovnajú ľudia, ktorí budú bezprostredne musieť s týmto zákonom alebo podľa tohto zákona pokračovať.

    Preto dávam pozmeňujúci návrh, aby účinnosť tohto zákona nebola, tak ako je tu navrhnutá alebo ako to prebiehalo vo výboroch k 15. septembru, ale aby to bolo k 1. októbru. Je to síce o dva týždne dlhšie, ale je tu trochu priestor na to, aby sa pripravil, lebo každý, kto v práve robil, vie, že ak vyjde Zbierka zákonov, je 15 dní na to, aby sa určitým spôsobom na to adaptovali tí, ktorí budú podľa nej pokračovať, až potom by mala byť vlastne účinnosť. Takže nenaháňajme ten termín, ale navrhujem zmeniť termín účinnosti k 1. októbru 1999.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Veľmi krátko. Samozrejme, je to veľká výstraha pre nás, čo budeme schvaľovať, predovšetkým zákon v skrátenom konaní, pretože tam sa stala zásadná chyba, ale myslím si, že každé zlé je na niečo dobré. Len by som chcel kolegu Cabaja upozorniť na 15 podpisov v prípade, že chce niečo zmeniť v tomto štádiu. Ale upozorňujem kolegov už teraz, že dvojmesačný výpadok na príjmoch z titulu nesplnenia z pôvodného zámeru a ten rozpočet naozaj rátal s nejakým príjmom, čo sa týka zákona. Takže odporúčam, aby sme dodržali pôvodný termín, ktorý sme navrhli vo výbore. Uvedomujem si krátkosť termínu. Som presvedčený, že pracovníci, ktorí majú na starosti vydanie Zbierky zákonov, veľmi rýchlo zaradia tento návrh tak, aby vyšiel ešte v auguste tak, aby sa pripravili pracovníci jednak štátnej správy, ale aj samosprávy na účinnosť tohto zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bajan bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

  • Na kolegu Bajana chcem reagovať v tom, že ak hovoríme o príjmoch, nemusíme už na tú tému hovoriť. Tí, ktorí ste mali možnosť a trochu ste sa unúvali pohybovať sa po úradoch štátnej správy v týchto dňoch, tak viete, akým spôsobom sa šturmovalo, aké rady ľudí boli všade, pretože každý vedel, že parlament prijíma zákon o zvýšení správnych poplatkov. Takže tí, ktorí jednoducho toto chceli naháňať, tí už si to zariadili a vyčkali si tie rady, pretože všetci predpokladali reálne, že to bude k tomu prvému, takže nie je potrebné argumentovať v súvislosti s dosahom na štátny rozpočet, to už si občania za nás vyriešili. To už je problém niekoho iného.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme prerokovali všetky zostávajúce body, ktoré sú zaradené na 17. schôdzu Národnej rady, zostáva nám hlasovať o všetkých doteraz prerokovaných bodoch.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Potom, keď príde na rad hlasovanie o tomto návrhu zákona, prosím vás o uvádzanie jednotlivých návrhov na hlasovanie.

    Prosil by som všetky panie poslankyne, všetkých pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch programu, tak ako boli prerokované.

    Prosím, skúsme sa prezentovať, aby sme zistili uznášaniaschopnosť pléna Národnej rady, pretože na prijatie platného uznesenia o vrátení zákona prezidentom Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov podľa schválenej poslednej novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dôrazne vás žiadam, tí, ktorí ste mimo rokovacej sály, aby ste sa dostavili na hlasovanie. V prípade, ak nás nebude dosť, spravíme 15-minútovú prestávku a budeme hlasovať o 19.15 hodine. Prosil by som, aby do tohto času všetci, ktorí nie sú tu, sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli prijať platné uznesenia k jednotlivým prerokovaným bodom programu.

    Budeme teda najskôr hlasovať o návrhu uznesenia k výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej uzávierke Fondu detí a mládeže na rok 1998, ktorú máte ako tlač 245.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie uviedla.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej uzávierke Fondu detí a mládeže za rok 1998 (tlač 245)

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov:

    a) výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže za rok 1998,

    b) ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 1998.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej uzávierke Fondu detí a mládeže za rok 1998.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999, ktorý máte ako tlač 246.

    Prosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby uviedla návrh na uznesenie.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999 (tlač 246)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov

    a) schvaľuje rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 1999, ktorý obsahuje tržby a výnosy vo výške 14 973 tis. korún, náklady vo výške 18 620 tis. korún.

  • Prosím, počuli sme návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1999.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za uvedenie návrhov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať záverečným hlasovaním o 19.20 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali a zistili účasť prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Benkovského a všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, menovite pán poslanec Mikloško, pán poslanec Zajac, pán poslanec Šebej, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán poslanec Benkovský, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

  • No ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V rozprave odznel len jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja. Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať najskôr o návrhu zo spoločnej správy, a to: Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje v súlade s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky o článku II uvedenú v alternatíve 1, t. j. tento zákon nadobúda účinnosť 15. septembra 1999.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu gestorského výboru, ktorý odporúča, aby Národná rada hlasovala o odporúčaní pána prezidenta Slovenskej republiky uvedenom v jeho návrhu na vrátenie zákona. Chcem pred hlasovaním upozorniť všetkých pánov poslancov, že podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je podľa článku 102 písm. n) potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. V súlade s § 37 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku v tomto prípade Národná rada môže schváliť pozmeňujúci a doplňujúci návrh len takouto väčšinou.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, tým sú ostatné hlasovania bezpredmetné.

    Pýtam sa vás, či vás gestorský výbor poveril a splnomocnil, aby sme hneď po tomto hlasovaní prešli k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

  • Áno, pán predseda, odporúčam, aby sme tak urobili.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas alebo si želá niekto, aby sme o tomto návrhu hlasovali? Nie je to tak.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu, do ktorej sa písomne neprihlásil nik. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme, pán spoločný spravodajca, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte nám zostáva hlasovať o jednom prerokovanom bode programu, ktorým je výročná správa o čerpaní finančných prostriedkov politických strán a politických hnutí.

    Prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa.

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998,

    b) odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky uverejniť informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998.

  • Počuli sme návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1998.

    Prosím ešte o chvíľku strpenia.

    Pán poslanec Roman Kováč.

  • Prosím poslancov za SDK na krátky 10-minútový klub.

  • Vyhlasujem rokovanie 17. schôdze za skončené.

    Ešte jeden oznam. V súvislosti s konaním Dňa otvorených dverí v Národnej rade Slovenskej republiky 1. septembra 1999 prosíme všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby si všetky materiály, ktoré majú vo svojich rokovacích laviciach, zobrali. V prípade, že tak neurobia, upratovačky ich materiály budú považovať pre nich za bezpredmetné.

    Ďakujem všetkým.

    Dovidenia, končím rokovanie schôdze.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 19.35 hodine.