• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ladislav Ambróš, Ľubomír Andrassy, Peter Baco, Michal Drobný, Jozef Gajdoš, Michal Hort, Milan Ištván, Ján Jasovský, Pavel Kačic, Mária Kadlečíková, Oľga Keltošová, Sergej Kozlík, Ivan Lexa, Miloslav Suchár, Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Kresák a Orosz.

    Žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom.

    Overovateľov žiadam, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, a to k

    návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998.

    Návrh ste dostali ako tlač 241 a spoločnú správu výborov ako tlač 214a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh uvedie predseda správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Stanislav Holý.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa § 22 ods. 3 zákona číslo 280/1999 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni a nadväzne na návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998.

    Účtovnú závierku prerokovala správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne dňa 28. apríla 1999. Následne bola predložená na prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky so závermi, ktoré tu budú prezentované v spoločnej správe spravodajcom. Okruhy problémov uvedené v súvislosti s prerokovaním účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa plne vzťahujú na činnosť a výsledky hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne.

    Ku koncu účtovného obdobia vykazuje poisťovňa sumu krátkodobých a dlhodobých záväzkov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo výške 2 173 092 tis. korún a pohľadávky na poistnom a na poskytnutých nezúčtovaných preddavkoch vo výške 1 096 609 tis. Z uvedených ukazovateľov je možné dôvodiť deficitný výsledok rozpočtového hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne v hlavnej činnosti vo výške 1 076 483 tis.

    Záväzky v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pozostávajú z krátkodobých záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do jedného roka v účtovnej výške 1 453 052 tis. a z dlhodobých záväzkov z poskytnutých návratných finančných výpomocí v účtovnej výške 720 mil. Pohľadávky na poistnom ku koncu účtovného obdobia predstavujú výšku 840 954 tis. a na poskytnutých nezúčtovaných preddavkoch zdravotníckym zariadeniam sumu 221 665 tis.

    Výsledky zdokumentované v účtovnej závierke Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 boli determinované podmienkami financovania zdravotnej starostlivosti, v prvom rade však nesúladom tvorby zdrojov v zdravotnom poistení a požiadavkami vykazovaných objemov reálne poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa platného Liečebného poriadku. Týmto dochádzalo plynule v priebehu celého účtovného obdobia k nárastu záväzkov poisťovne voči poskytovateľom, a tým i neschopnosti poisťovne požadované objemy vyfinancovať. Pokles platobnej schopnosti a disciplíny pri odvodoch poistného a nárast objemu nezaplateného poistného iba umocňovali spomínaný rozpor zdrojov a potrieb financovania. Najvážnejšie problémy spôsobuje neplatenie poistného zo strany Železníc Slovenskej republiky, ktoré majú v Spoločnej zdravotnej poisťovni poistených všetkých zamestnancov.

    V podmienkach Spoločnej zdravotnej poisťovne boli ďalším negatívnym vplyvom výsledky prerozdeľovania poistného s paradoxným výsledkom. Zatiaľ čo podiel vybratého poistného na jedného poistenca pred prerozdelením bol najvyšší, po prerozdelení zostali zdroje na financovanie najnižšie. O neobjektívnosti prerozdeľovacieho procesu svedčí fakt, že napriek poskytnutiu návratnej finančnej výpomoci zdroje na financovanie nepostačujú a poisťovňa sa i v súčasnom období dostáva nepretržite do deficitu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi správny rady Spoločnej zdravotnej poisťovne.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Štefanovi Zelníkovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda správnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo podáva spoločnú správu o výsledku prerokovania účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 (tlač 214).

    Návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 197 z 15. apríla 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 22. júna 1999. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor predložil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priebeh rokovania výborov:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený materiál 23. júna 1999 a vyslovil s účtovnou závierkou Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1998 súhlas. Výbor v uznesení číslo 132 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú závierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 v predloženej podobe schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený materiál dňa 22. júna 1999 a vyslovil s účtovnou závierkou Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 súhlas. Výbor odporučil uznesením číslo 49 Národnej rade Slovenskej republiky schváliť účtovnú závierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998. Výbor súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pán Holý, predseda správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne. Zároveň ma výbor poveril ako spravodajcu gestorského výboru predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený žiadny poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram, teda vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia a hlasovanie.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júna 1999 k návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 (tlač 214).

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 bol predložený podľa § 22 ods. 3 zákona číslo 280/1997 Z. z. a nadväzne na návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky;

    B. schvaľuje účtovnú závierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1998."

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, poslankyne, navrhujem, aby sme hlasovali aj o predchádzajúcich uzneseniach, ktoré nám zostali zo včerajšieho dňa, potom en bloc.

    Odporúčam, aby sme pokračovali ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998.

    Návrh ste dostali ako tlač 190 a spoločnú správu výborov ako tlač 190a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh uvedie predseda správnej rady Sociálnej poisťovne Vojtech Tkáč.

    Prosím pána predsedu správnej rady, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vo výsledkoch hospodárenia Sociálnej poisťovne v rámci účtovnej závierky za rok 1998 sa v oblasti zdrojov základných fondov odzrkadľuje situácia v hospodárskej politike a v stave hospodárstva Slovenskej republiky. Zvyšujúca sa miera nezamestnanosti, ktorá sa k 31. 12. 1998 vyšplhala na 16,5 %, rastúci podiel subjektov neschopných plniť povinné poistné odvody, problémy vo výrobe, ako aj vývoj príjmov zamestnancov, to všetko sa premietlo v zdrojoch Sociálnej poisťovne, ktoré plynú z poistného plateného povinnými subjektmi. Túto skutočnosť považujem za potrebné zdôrazniť, aby na základe zhodnotenia celkovej situácie, keď sa príjmy oproti rozpočtu v bežnom roku naplnili na 100,39 %, nevznikol dojem, že v oblasti zdrojov je v Sociálnej poisťovni všetko v poriadku.

    Príjmy z poistného boli vo vzťahu k rozpočtu v roku 1998 splnené na 99,9 %. A to ešte treba dodať, že aj na tomto zdanlivo nie hrozivom neplnení sa prejavilo "priaznivé" plnenie príjmov z poistného plateného Národným úradom práce. Priaznivé treba dať do úvodzoviek preto, že ide len o zdanlivé pozitívum. Z hľadiska platenia poistného by bolo prínosom, keby Národný úrad práce svoje platby znižoval vďaka znižujúcej sa miere nezamestnanosti, a teda, samozrejme, rastúcej zamestnanosti. Pretože príjmy, ktoré Sociálnej poisťovni plynú najmä z poistného odvádzaného zamestnávateľmi, sú nosnými a rozhodujúcimi príjmami tejto inštitúcie.

    Ak som zdôrazňoval určité skutočnosti, tak aj preto, aby som mohol zvýrazniť, že o prekročenie príjmov v bežnom roku sa významnou mierou zaslúžili výkonné orgány Sociálnej poisťovne, a to tým, že zhodnocovali dočasne voľné finančné zdroje formou termínovaných vkladov, ale aj konaním pri výbere banky. Výsledkom tejto cielenej činnosti je príjem 1 780 tis. Sk z úrokov, čo je o 647 mil. Sk viac, ako v roku 1998 zaplatil do pokladnice Sociálnej poisťovne štát. Celá suma úrokov pritom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o Sociálnej poisťovni vchádza do príjmov základných fondov, t. j. do správneho fondu sa z nej nedostane ani jedna slovenská koruna.

    Neplnenie príjmov z poistného sa zvlášť nepriaznivo prejavilo v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, ktorý je najviac postihnutý nízkymi platbami štátu. Vo výdavkovej časti rozpočtu Sociálnej poisťovne sa v roku 1998 nenaplnili predpoklady hlavne v základnom fonde nemocenského poistenia, čoho výsledkom je 95-percentné plnenie upraveného rozpisu rozpočtu. V základnom fonde dôchodkového zabezpečenia bolo plnenie k upravenému rozpisu rozpočtu 99,47 %. Nižšie výdavky sa de facto priaznivo podpísali pod dosiahnutý situačný rozdiel v základných fondoch Sociálnej poisťovne.

    V oblasti správneho fondu nadobudla od 1. januára 1998 účinnosť legislatívna zmena, v dôsledku ktorej sa znížila tvorba správneho fondu zo 4 % na 3,5 % z určeného základu a došlo tiež k odňatiu vlastných zdrojov financovania sústredených vo fonde odmien a vo fonde reprodukcie hmotného majetku. V tejto súvislosti výkonné orgány Sociálnej poisťovne ešte v decembri 1997 predložili na rokovanie samosprávnych orgánov osobitný postup, ktorý sledoval vyrovnanie sa s novým finančným prostredím v oblasti správnych výdavkov, resp. nákladov, tak, aby bol zabezpečený bezporuchový výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Okrem iného zásadným spôsobom sa prehodnotili všetky aktivity v oblasti stavebných investícií a v oblasti informatiky, v dôsledku čoho nedošlo k priamym hmotným a finančným stratám.

    Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť, že sme rokovali veľmi úspešne so Svetovou bankou o možnej pôžičke pre Sociálnu poisťovňu práve pre oblasť informačných systémov. Je mi veľmi ľúto, že tieto rokovania skončili a súčasné vedenie ministerstva financií nemá záujem na tejto otázke.

    Sociálna poisťovňa vytvorila správny fond v celkovej sume 2 307 514 tis. Sk, čo korešponduje s určeným 3,5-percentným limitom z výberu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a z príjmov plynúcich z majetku Sociálnej poisťovne. Skutočná tvorba správneho fondu bola v porovnaní s rozpočtovými zámermi nižšia o 23 mil. Sk v súvislosti s nižšími príjmami výberu poistného. Sociálna poisťovňa v roku 1998 vyčerpala vytvorenú tvorbu správneho fondu na 100 %.

    Na celkovom použití sa obstaranie nehmotného investičného majetku a hmotného investičného majetku podieľalo 25 %, prevádzkové náklady 73,8 %, výdavky, ktoré neprešli konečnou spotrebou, t. j. pohľadávky správneho fondu, 0,64 %.

    Na záver mi dovoľte zvýrazniť, že z predloženého návrhu účtovnej závierky vyplýva, že Sociálna poisťovňa skončila svoje hospodárenie prebytkom v základnom fonde nemocenského poistenia vo výške 5 mld. Sk a v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia vo výške 4 237 mil. Sk. V rezervnom fonde zostáva k tomuto obdobiu suma 1 761 tis. Sk. Správna a dozorná rada konštatovali, že v Sociálnej poisťovni sa aj v roku 1998 uplatňovali postupy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov aj z predpisov interných.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998. Pozitívne hodnotenie takmer 12 mld. Sk prebytkov, ktoré sa nerozdali, ale ktoré zostali v Sociálnej poisťovni na rok 1999, však vôbec neznamenajú, že v tomto roku, ale aj v budúcom roku bude situácia priaznivá. Vývoj hospodárstva, vysoká nezamestnanosť a pokles platieb do Sociálnej poisťovne vytvárajú veľmi kritickú situáciu aj napriek takému pozitívnemu hodnoteniu konca roka 1998, aké konštatuje Sociálna poisťovňa vo svojej závierke.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi správnej rady.

    Prosím povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Dzuráka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998. Keďže túto správu máte pod číslo 190 v laviciach, prečítam len návrh uznesenia, záver uznesenia výboru Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený materiál 24. júna 1999. Výbor uznesením číslo 67 vyjadril súhlas s návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998. Výbor súčasne požiadal predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne, aby v septembri 1999 predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie informatívnu správu o finančnom stave Sociálnej poisťovne v roku 1999 a súčasne s návrhom opatrení i ďalšieho postupu pri jeho riešení.

    Gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 1998 schváliť a súčasne ma poveril predložiť spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto. Chce sa do rozpravy prihlásiť niekto ústne, páni poslanci, poslankyne? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám teda, že sa nechce vyjadriť ani predseda správnej rady, ani spoločný spravodajca, preto pristúpime k návrhu na uznesenie.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1998 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Zb. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov;

    B. schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 1998 s tým, že celková tvorba fondov a výdavkov bola:

    - tvorba fondov 79 220 452 tis.,

    - výdavky 68 167 125 tis.,

    - bilančný rozdiel 11 053 327 tis. Sk."

  • Ďakujem.

    Tak ako som uviedol, hlasovať o týchto návrhoch budeme potom spoločne s ďalšími správami alebo ďalšími materiálmi, ktoré sme mali.

    Ďakujem pekne.

    Ďalším bodom programu je

    výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 1998.

    Materiál ste dostali ako tlač 228 a spoločnú správu výborov ako tlač 228a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie.

    Materiál uvedie predseda predstavenstva Národného úradu práce, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky za rok 1998 sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Rok 1998 bol druhým rokom činnosti Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie podľa zákona o zamestnanosti. V roku 1998 bol zaznamenaný pokles zamestnanosti oproti roku 1997 o 8,8 tisíc osôb, t. j. o 0,4 %, a v hospodárstve Slovenskej republiky pracovalo priemerne okolo 2 miliónov zamestnancov. K poklesu zamestnanosti došlo najmä v priemysle a poľnohospodárstve, pričom nárast zamestnanosti zaznamenali predovšetkým služby rôzneho zamerania.

    Rok 1998 bol rokom, keď sa prejavil negatívny vývoj v nezamestnanosti. Ku koncu roku 1998 počet evidovaných nezamestnaných dosiahol stav 428 209, čo predstavuje medziročný nárast o 80 456 evidovaných nezamestnaných, pričom dynamika rastu vzrástla najmä v druhej polovici roku 1998.

    Národný úrad práce v roku 1998 mal príjmy 9 028 mil. Sk, pričom rozhodujúcu časť týchto príjmov predstavovali príspevky v nezamestnanosti v hodnote 8 030 mil. Sk, čo predstavuje 88,9 %. Vo výdavkoch na politiku trhu práce väčšiu časť predstavovali výdavky na pasívnu politiku trhu práce v objeme 5 485 mil. Sk, čo v porovnaní s rozpočtom predstavovalo nárast o 695 mil. Sk v porovnaní so skutočnosťou roku 1997 a predstavovalo nárast o 1 495 mil. Sk. Z týchto výdavkov bola vyplatená podpora v nezamestnanosti v sume 3 927 mil. Sk a odvod poistného do fondov Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne za evidovaných nezamestnaných poberajúcich podporu v nezamestnanosti v sume 1 558 mil Sk. Tým, že narástli výdavky na pasívnu politiku trhu práce, dvojročný nárast oproti roku 1996 predstavoval 2 422 mil. korún. V roku 1998 sa podľa zákona o zamestnanosti znížil aj finančný priestor na realizáciu aktívnych opatrení na trhu práce. Celkové čerpanie výdavkov na aktívnu politiku trhu práce v roku 1998 bolo v sume 2 289 mil. korún.

    V rámci realizácie aktívnej politiky trhu práce sa zabezpečovalo financovanie záväzkov - a to je, myslím si, veľmi dôležité si uvedomiť - z dohôd, ktoré boli ešte uzatvorené v roku 1996 a 1997 vo výške 1 666 mil. korún. Takže nové projekty, ktoré v roku 1998 boli financované, boli už len financované niečo nad pol miliardy korún, iba 623 mil. korún. V aktívnych opatreniach z roku 1998 boli v rozhodujúcej miere uplatňované nástroje podporujúce vytváranie dohodnutých pracovných miest. Celkom bolo podporených 16 906 miest, z toho verejnoprospešné práce 14 557 miest. Na rekvalifikácii sa v roku 1998 zúčastnilo 20 119 evidovaných nezamestnaných a 660 zamestnancov.

    Čerpanie výdavkov správneho fondu vo výške 1 205 mil. korún bolo limitované tvorbou správneho fondu v súlade s novelou zákona o zamestnanosti vo výške 15 % z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Na zabezpečenie činnosti Národného úradu práce vymedzenou legislatívou musel byť prijatý rad reštrikčných opatrení, keďže medziročné zníženie tvorby správneho fondu predstavovalo 511 mil. korún.

    Keď hodnotíme činnosť Národného úradu práce v roku 1998, treba zdôrazniť, že negatívne tendencie na vývoji trhu práce, ktoré sa začali už vlastne niekedy v máji minulého roku, v raste nezamestnanosti pretrvávajú aj v roku 1999, a preto by som odporúčal predovšetkým sa pozrieť na navrhované opatrenia v závere správy, z ktorých rad už je dnes v podobe legislatívnych riešení, respektíve legislatívnych noriem, ktoré sme aj v tomto parlamente schválili.

    Chcel by som vás všetkých ubezpečiť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že orgány Národného úradu práce, volené orgány Národného úradu práce, ale aj výkonné orgány prijímajú skutočne operatívny počet opatrení, ktoré vytvárajú podmienky na to, aby prostriedky, ktoré sú vybrané zo solidarity na poistenie v nezamestnanosti, boli čo najefektívnejšie využívané a používané v spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi predsedovi predstavenstva Národného úradu práce.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Alojzovi Englišovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    ako spravodajca gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998, ktorú máte predloženú ako tlač číslo 228.

    Návrh výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 bol predložený v súlade s § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 197 z 19. apríla 1999 pridelil na prerokovanie tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne a bývanie a uložil mu predložiť správu o prerokovaní návrhu i návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Informujem vás o výsledkoch rokovania týchto výborov:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 24. júna 1999. Výbor v uznesení číslo 139 konštatoval, že výročná správa bola predložená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o zamestnanosti. Výbor súhlasí s predloženým návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 dňa 24. júna 1999 a prijal uznesenie číslo 70. Výbor súhlasí s predloženým návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. Výbor súčasne poveril poslanca Alojza Engliša predniesť spoločnú správu gestorského výboru o prerokovaní výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky súčasne s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súvislosti s prerokovanou problematikou požiadal predsedu predstavenstva Národného úradu práce, aby v októbri 1999 predložil výboru informatívnu správu o finančnom stave Národného úradu práce v roku 1999 a návrh opatrení ďalšieho postupu pri jeho riešení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie sa ako gestorský výbor oboznámil s týmito výsledkami prerokovania predloženej výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 na zasadnutí 24. júna 1999. Výbor schválil spoločnú správu a navrhol text uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Englišovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási ústne. Pán poslanec Prokeš. Ešte niekto ďalší? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    možno to moje vystúpenie sa nebude bezprostredne dotýkať predloženej správy, ale myslím si, že to, čo potrebujeme urobiť - a dajú mi za pravdu všetci tí, ktorí aspoň trochu robia v samospráve, že na jednej strane je v každej obci, v každom meste veľmi veľa práce, ktorú treba urobiť, a peniaze na to jednoducho nemáme. Na druhej strane máme veľa nezamestnaných, ktorí, vlastne dalo by sa povedať, poberajú peniaze za to, že sedia doma.

    A toto moje veľmi stručné vystúpenie je len takou malou výzvou pre pána ministra a pre jeho ministerstvo zamyslieť sa nad zmenou legislatívy, aby mestá a obce mohli poskytovať krátkodobé jednodenné zamestnanie na práce, ktoré by sa týkali bezprostredne potrieb mesta. A za peniaze, ktoré sa dnes vlastne vyplácajú za to, že ľudia nepracujú, teda v podpore nezamestnanosti, by najprv urobili nejakú prácu v týchto mestách a obciach a až potom by sa dostali k tomu svojmu odberateľovi.

    Myslím si, že týmto spôsobom by si pomohli nielen obce a mestá, ale aj mnohokrát dávky, ktoré sú vyplácané, dalo by sa povedať, nie celkom oprávnene. Jednoducho preto, že mnohí z tých, ktorí poberajú tieto dávky, pracujú načierno, dokonca mnohí z nich v zahraničí, zneužívajúc toho, že vlastne len niekoľkokrát sa alebo raz do mesiaca, prípadne dvakrát sa musia prihlásiť na úrade práce. Ukázali to vlastne aj náhodné kontroly, ktoré ministerstvo, podľa mojej mienky, veľmi rozumne začalo robiť.

    Takže len toľko k tomu. Samozrejme, materiál podporujem.

    Ďakujem, dámy a páni.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pán poslanec Prokeš otvoril skutočne problém, ktorý je široko diskutovaný na celom území Slovenska, od Medzilaboriec po Bratislavu a od Dunajskej Stredy po Čadcu. A je temer na tom celospoločenská dohoda, že nezamestnaní nie sú vždy dostatočne efektívne využívaní, mohli by byť efektívnejšie využívaní práve pre potreby samospráv.

    Musím povedať, že ten problém je dosť zložitý v právnej rovine vo väzbe na naše záväzky Slovenskej republiky k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 29 z roku 1930, ku ktorému sa prihlásila ešte bývalá Česko-slovenská republika v roku 1957, potom následne v upravenej modifikácii. A práve tá upravená modifikácia spôsobila dnešné problémy Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a ich premietnutie vlastne aj do Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a následne vlastne premietnutím do Ústavy Slovenskej republiky.

    Samozrejme, že ministerstvo práce si plne uvedomuje tento stav a pripravujeme niektoré riešenia a chcem veriť, že sa nám ich podarí vyriešiť. My máme pripravené na budúci týždeň stretnutie s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, kde by sme chceli určitý spôsob aj legislatívny upraviť tak, aby nezamestnaní v obciach sa mohli aktívnejšie podieľať na prácach v obciach bez toho, že by sme boli nútení meniť Ústavu Slovenskej republiky.

    Takže chcel by som vás ubezpečiť, panie poslankyne, páni poslanci, že o tomto celospoločenskom probléme nie že len vieme, ale že sa ho snažíme riešiť a riešiť ho v prospech skutočne aj samospráv, ale teda predovšetkým vlastne občanov Slovenskej republiky ako takej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie, ďakujem.

    Takže prosím pána spoločného spravodajcu, aby predložil návrh na uznesenie k tomuto bodu programu.

  • Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 (tlač 228):

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998 bol predložený podľa § 9 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v termíne určenom na prerokovanie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky;

    B. schvaľuje výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1998 vrátanie účtovnej závierky za rok 1998, kde tvorba a použitie fondov a zostatkov zdrojov boli nasledovné:

    - tvorba fondov celkom 10 703 197 tis. Sk,

    - použitie fondov 8 978 337 tis. Sk,

    - zostatok 1 724 860 tis. Sk."

    Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Hlasovať budeme neskôr.

    Nasledujúcim bodom programu je

    výročná správa o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.

    Správu ste dostali ako tlač 225 a spoločnú správu výborov ako tlač 225a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pozerám, kde je zástupca Fondu národného majetku. Zatiaľ ho nevidím. Prosím o trošku strpenia.

    Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať ďalej v rokovaní.

    Nasledujúcim bodom programu je výročná správa o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.

    Správu ste dostali ako tlač 225 a spoločnú správu výborov ako tlač 225a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím viceprezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Sklenára, aby výročnú správu o činnosti fondu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dámy a páni,

    predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.

    V priebehu roku 1998 fond prevzal 35 privatizačných projektov, ktoré obsahovali 124 výstupov a na fond prešiel majetok v hodnote 3 261 mil. korún. V roku 1998 nebola založená žiadna akciová spoločnosť. Dokončilo sa len preberanie majetku spoločností vzniknutých v roku 1997. Ďalej v priebehu roka bolo vypracovaných a predložených 22 návrhov na vydanie rozhodnutia o predaji akcií z portfólia fondu, ktorých menovitá hodnota spolu predstavuje 8 376 mil. korún.

    Z uvedených návrhov v 15 prípadoch išlo o predaj majoritného balíka akcií v menovitej hodnote 6 107 mil. korún. Uzavretých bolo 75 nových kúpno-predajných zmlúv, pričom kúpna cena dosiahla 22-percentný podiel z bilančnej ceny. Vyhlásených bolo 38 verejných obchodných súťaží, z toho 5 opakovane. Hodnota predávaného majetku bola 2 745 mil. korún. V 30 prípadoch išlo o verejnú súťaž na predaj majetku podnikov, resp. ich častí, v hodnote 1 335 mil, v troch prípadoch o predaj majetkových účastí fondu v sume 1 411 mil. korún.

    Predaj akcií na verejnom trhu cenných papierov bol realizovaný najmä formou priamych obchodov na základe kúpnych zmlúv. Touto formou bolo predaných 7 767 920 kusov akcií. V priebežnej aukcii RM-systému Slovakia bolo predaných 87 638 kusov akcií a výnos dosiahol výšku 13 600 tis., t. j. 155,31 Sk na jednu akciu. Fond zabezpečil v oblasti mimosúdnej rehabilitácie nároky 82 oprávnených osôb vydaním cenných papierov v celkovej hodnote 31 259 tis. korún. V oblasti reštitučných nárokov boli vysporiadané nároky 28 oprávnených osôb vo výške 6 587 tis.

    Fond uzavrel v roku 1998 celkove 48 bezodplatných prevodov na obce a Slovenský pozemkový fond vo výške 1 123 tis. korún. Uzavrel tiež jednu zmluvu o prevode akcií na obec v počte 364 696 kusov.

    Fond v roku 1998 pokračoval v realizácii nakladania s dlhopismi. Ako emitent dlhopisov má fond zriadený v Stredisku cenných papierov majetkový účet, na ktorý sa mu dlhopisy vracajú prostredníctvom RM-systému. K 31. 12. 1998 bolo vrátených 1 077 148 kusov dlhopisov, t. j. 32,34 % z celkovej emisie. Z osôb oprávnených nadobúdať dlhopisy bolo zapísaných 101 dlžníkov fondu, 11 dlžníkov Slovenského pozemkového fondu, 87 vlastníkov bytových domov, 3 banky určené na reštrukturalizáciu a 1 zdravotná a 1 dôchodková poisťovňa.

    Fond realizoval aj vyplatenie dlhopisov občanov starším ako 70 rokov v celkovom objeme 2 939 mil. korún. Na ich vyplatenie neboli vytvorené v predchádzajúcom období finančné rezervy a táto skutočnosť v podstatnej miere spôsobila nelikvidnosť fondu.

    V oblasti sledovania vymáhania pohľadávok fond pokračoval zmäkčovaním platobných podmienok, uzavrel 207 dodatkov, čo malo vplyv na zníženie pohľadávok. V dodatkoch išlo najmä o úpravu splátkového kalendára a uznanie investície ako úhrady úrokov. Napriek tomu sa výrazne zhoršila platobná disciplína kupujúcich. Splátkový kalendár nedodržalo 380 kupujúcich a pohľadávky po lehote splatnosti dosiahli výšku 2,8 mld. Odstupovanie od zmlúv pokračovalo pomalým tempom, v roku 1998 fond odstúpil od 11 zmlúv.

    Hlavné zdroje príjmov fondu v roku 1998 boli za predaj podnikov a akcií, zo zisku na podnikaní a z výnosu z účasti na kapitálovom trhu. V roku 1998 bol celkový peňažný príjem fondu 8 024 mil. korún, z toho 2,245 mld. bola pôžička, ktorou fond riešil nedostatok finančných prostriedkov na preplatenie dlhopisov. Finančné prostriedky použil fond najmä na splácanie dlhopisov za oddlženie podnikov, na splnenie záväzkov v zmysle uznesení vlády a zákonov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Celkové peňažné výdavky v roku 1998 boli 8 794 mil. korún a v dôsledku problémov s likviditou neuhradil fond svoje záväzky v celkovej výške 2,3 mld.

    V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol tento materiál predložený na prerokovanie dozornej rade Fondu národného majetku, ktorá ho prerokovala na zasadnutí 27. apríla bez pripomienok. V zmysle § 36 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol tento materiál predložený na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, kde bol prerokovaný 26. mája 1999 a odporučený predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi viceprezidentovi.

    Dávam slovo predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jaroslavovi Volfovi, aby podal správu o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti fondu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý súčasne určil ako výbor gestorský. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor ju prerokoval a schválil vo forme spoločnej správy uznesením číslo 101 z 29. júna 1999.

    Musím konštatovať, že gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili žiadni poslanci iných výborov svoje stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh 23. júna a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh tiež 23. júna a odporučil Národnej rade návrh schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k tejto parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča teda Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Volfovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Takže niet sa k čomu vyjadrovať ani z pozície jedného, ani druhého pána, ktorí vystúpili s materiálmi k tomuto bodu.

    Prosím pána poslanca Volfa, aby predniesol návrh na uznesenie.

  • Návrh uznesenia je nasledujúci:

    "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje v súlade s ustanovením § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998."

  • Ďakujem.

    Hlasovať budeme neskôr.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, a to je

    ročná účtovná závierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.

    Materiál ste dostali ako tlač 226 a spoločnú správu výborov ako tlač 226a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím pána viceprezidenta, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dámy a páni,

    v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 1998.

    Ročnú účtovnú závierku fondu za rok 1998 overila na základe vykonaného výberového konania fondom audítorská firma Interaudit Agro Bratislava, spol. s r.o. Predmetom auditu boli obligatórne súčasti ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 1998 v zmysle § 18 zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 65/507 z roku 1995, ktorým sa ustanovuje účtovná závierka Fondu národného majetku a vzor výkazu účtovnej závierky, ako aj ďalších platných predpisov.

    Audítorská firma pri audite ročnej účtovnej závierky fondu za rok 1998 postupovala v súlade s príslušnými slovenskými audítorskými štandardami vydanými Slovenskou komorou audítorov a auditom sa získalo objektívne presvedčenie, že ročná účtovná závierka neobsahuje nesprávnosti. Na základe vykonaného auditu vyslovili audítori názor, že ročná účtovná závierka fondu poskytuje verný a správny obraz o majetkovej podstate a čerpaní rozpočtu k 31. 12. 1998.

    Na základe týchto uvedených skutočností a dôkazov audítori konštatovali, že ročná účtovná závierka predpismi a postupmi na jej zostavenie k 31. 12. 1998 vyjadruje verne vo významných súvislostiach jeho majetkovú a finančnú situáciu. Správnosť zostavenia účtovných výkazov k 31. 12. 1998, a to súvahy v plnom rozsahu výkazu o tvorbe a použití Fondu národného majetku Slovenskej republiky a výkazu o čerpaní rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky potvrdil svojím podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedný audítor. Kópia audítorskej správy je súčasťou priloženého materiálu.

    Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi sú premietnuté v súvahe v členení na aktíva a pasíva, ktoré k 31. 12. predstavujú sumu 73 155 053 tis. korún. Rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky bol za rok 1998 čerpaný celkom na 82,1 %, pričom prevádzkové náklady na správnu a inú činnosť na 85 % a investičné náklady na 47,07 %. Úspora rozpočtových prostriedkov činí 22 372 tis. korún.

    Podmienkou prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku vládou Slovenskej republiky je v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. jeho povinné prerokovanie v dozornej rade fondu. Materiál bol schválený v dozornej rade fondu dňa 27. apríla 1999 bez pripomienok. Vláda Slovenskej republiky tento materiál prerokovala dňa 26. mája 1999 a odporučila jeho predloženie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo predsedovi gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jaroslavovi Volfovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky fondu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý súčasne určil ako gestorský. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač: výbor pre financie, rozpočet a menu konkrétne 23. júna s uznesením návrh schváliť, s odporúčaním Národnej rade návrh schváliť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tiež 23. júna s rovnakým návrhom uznesenia, teda s odporúčaním Národnej rade návrh schváliť. Konštatujem, že poslanci iných výborov nepredložili v stanovenom termíne žiadne svoje stanoviská, rovnako tak neboli predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe v predloženej spoločnej správy gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Volfovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána poslanca Volfa ako spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.

  • Návrh uznesenia je takýto:

    "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998 takto:

    - čerpanie rozpočtu 102 270 mil. korún,

    v tom:

    - prevádzkové náklady 97 790 mil. Sk,

    - investičné náklady 4 472 mil. Sk."

  • Ďakujem.

    Hlasovať budeme neskôr.

    Páni poslanci, panie poslankyne, navrhujem teraz, aby sme prebrali body 17, 18 a 19 - informácia o výročných finančných správach politických strán, výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže a návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže. Potom by sme pristúpili k hlasovaniu o všetkých materiáloch, ktoré sme neodhlasovali, ale aj zo včerajšieho rokovacieho dňa, aj dnešného dopoludnia. Po hlasovaní by sme prešli k správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

    Pokiaľ je všeobecný súhlas, budeme pokračovať takýmto rokovaním. Nie je taký súhlas. Nie je súhlas. Pán poslanec Zelník nesúhlasí, takže pôjdeme podľa programu vzhľadom na to, že hlasovať nemôžeme pre malý počet poslancov v rokovacej miestnosti.

    Takže ďalším bodom programu je

    správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 277 a spoločnú správu výborov ako tlač 277a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    keďže správu ste dostali v písomnej forme a predpokladám, že sa neminula vašej pozornosti, dovolil by som si uviesť len niekoľko údajov, ktoré by ju trošku zaktualizovali, pretože od jej predloženia uplynul určitý čas. Prešiel by som teda niektoré tie segmenty zdravotnej starostlivosti, tak ako ich vnímam ja, ako je v jednotlivých segmentoch zdravotnej starostlivosti zabezpečená zdravotná starostlivosť občanov.

    Ak mi dovolíte hodnotiť primárnu starostlivosť, to znamená starostlivosť na úrovni primárnych praktických lekárov pre deti a dorast, praktických lekárov pre dospelých, gynekológov a stomatológov, tam chcem uviesť asi toľko, že hlavne ten segment, teda táto časť primárnej starostlivosti cez čiastočné vyriešenie financovania sa stabilizovala a nemáme v nej nejaké podstatné ťažkosti s výnimkou stomatologickej starostlivosti, ktorá je podfinancovaná, pretože tie náklady, ktoré dnes stomatológovia majú na výkon stomatologickej starostlivosti, nie sú dostatočne pokryté hodnotou bodu a je to nepríjemné, pretože dochádza k doplácaniu na úrovni stomatológov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jednotlivým občanom. Systémové riešenie ponúkame v novele zákona číslo 98, kde tie zámery prídu sem do parlamentu. Stomatologickú starostlivosť chceme vyriešiť tak, aby sme na úrovni prostriedkov, ktoré odhadujeme, že by sme budúci rok mohli do zdravotnej stomatologickej starostlivosti dať na úrovni 2 mld., presne kvantifikovali, čo všetko z toho občan bude mať hradené, na čo si priplatí a čo si bude úplne hradiť. Takže tento náš návrh bude predmetom rokovania Národnej rady. A potom by sme, by ste spoločne prijali to riešenie. To je, čo sa týka toho segmentu primárnej starostlivosti.

    Pokiaľ ide o špeciálnu ambulantnú starostlivosť, táto je financovaná limitovanými objemami. Výkonovým ukazovateľom je tam bod. Tento segment vyžaduje ďalšie úpravy financovania a vyžaduje určité limitácie, pretože ako sa ukazuje predovšetkým pri predpisovaní liekov, obvodní lekári predpisujú 70 - 75 % liekov, ktoré odporúčajú špecialisti, čím sa zodpovednosť presúva, alebo mala by sa presunúť trošku smerom k špecialistom, ktorí sa vlastne podieľajú veľmi významnou mierou na nákladoch na liekoch.

    Pokiaľ ide o nemocnice, tam je financovanie veľmi zložité, pretože systém financovania sme tam uzatvorili systémovo prospektívnymi rozpočtami. Nie je to niečo, čo by sme boli ad hoc vymysleli, je to dlhodobá požiadavka, ktorá sa tu veľmi intenzívne prerokúvala minimálne od roku 1997. Samozrejme, že tieto prospektívne rozpočty vyšli z priemerných nákladov predovšetkým roku 1998 a zdrojovo sú, žiaľbohu, pokryté nie v tej úrovni, aká by bola potrebná. Náš odhad je, že by vystačila mesačná suma okolo 1,8 mld. Táto suma na mesiac by pre nemocnice mohla byť dostatočná na to, aby sme, pokiaľ sa neurobia zmeny v sieti, zabezpečili pomerne dobré financovanie nemocníc. Treba povedať, že v 1. polroku sme boli schopní určiť pre tento úsek zdravotnej starostlivosti len približne 1,4 mld. korún. A to napätie tam teda neprestalo a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach je veľmi zložité v 2. polroku. Počínajúc mesiacom augustom sa nám tým, že sme získali návratnú finančnú pôžičku, pre poisťovne sme získali zdroje, ktoré by sme práve chceli použiť aj na zlepšenie financovania nemocníc, a to na úrovni 1,6 mld. na mesiac, čo už sa približuje viac k číslu 1,8. S týmto objemom by sa situácia v nemocniciach mala do konca roku zlepšiť.

    Pokiaľ ide o najpálčivejší problém, a to je problém zásobovania liekmi, to znamená fungovania lekárenskej starostlivosti, tam treba povedať, že sa nám nepodarila stabilizácia. Má to niekoľko objektívnych dôvodov. Myslím si, že jedným z najhlavnejších dôvodov je, že tá guľa starých dlhov, ktorá nás tlačí, ktorá je dohromady viac ako 13 mld. a na liekoch je to po období splatnosti faktúr určite asi 4 mld. a spolu aj s tými faktúrami, ktoré ešte sú v lehote splatnosti, asi 6 mld. nám robí obrovské problémy napriek pozitívam, ktoré sa v prvom polroku udiali. Budem ich menovať. Prvé pozitívum je, že dlhy na lieky zostali k 30. 6. na úrovni 31. decembra 1998, to znamená, tými aj nepopulárnymi opatreniami vrátane kategorizácie liekov sa nám ich podarilo stabilizovať tak, aby dlhy nerástli. Samozrejme, to je len jeden ukazovateľ.

    Okrem toho sme vyvíjali veľmi kontinuálny a silný tlak na poisťovne, aby každý mesiac do tohto segmentu zdravotnej starostlivosti prišli peniaze na úrovni 27 %, ale reálne to bolo až 30 % celého objemu prostriedkov, to znamená, mesačné toky do lekárenskej služby boli na úrovni približne do 1 miliardy korún. Samozrejme, že by sme predpokladali, že takýmto prísunom peňazí sa tá situácia zlepší. Ale tento pravidelný prísun sa spájal minimálne s dvoma negatívnymi javmi a ten hlavný je ten, že dodávatelia začali nerešpektovať to prímerie, ktoré bolo na úrovni, že tolerovali splatnosť faktúr 92, dokonca aj 120 dní a začali to striktne skracovať na 60 dní, a tým časť týchto peňazí, žiaľbohu, musí sa použiť na splácanie starých záväzkov. A tým je nekontrolovateľné množstvo peňazí a nedostatočné na zakupovanie akútnych liekov. Riešime to tým, že sme sa dohodli, že by z tejto návratnej finančnej pôžičky, ktorá je na úrovni 1,9 mld., 40 % bolo použité na oddlženie alebo vyrovnanie starých záväzkov.

    Keby som to teraz zosumarizoval, tak do konca roku vrátane tých 300 miliónov, ktoré sa už v júni dali na oddlženie liekov, by malo prísť na staré dlhy 900 mil. korún. Toho času, žiaľbohu, viacej nemáme, a preto budeme predkladať do vlády v krátkom čase materiál, v ktorom chceme dohodnúť a potom ponúknuť, samozrejme, po dohode na úrovni vlády, dlhodobý splátkový kalendár na ten zvyšok dlhov, ktoré zostanú po týchto finančných intervenciách, tak, aby sa tie splátkové kalendáre už zakomponovali do rozpočtu na rok 2000.

    Pokiaľ ide ešte o jednu a poslednú pripomienku, napriek tomu, že tie prostriedky sú také nedostatočné, dynamika rastu dlhov sa znížila, samozrejme, v dôsledku reštrikčných opatrení, ale boli nevyhnutné, pretože trpezlivosť a vlastne aj schopnosť dodávateľov dodávať viacej nad určitú hranicu dlžôb je vyčerpaná a akékoľvek ďalšie dramatické prehlbovanie dlžôb by viedlo pravdepodobne k samovoľnému vyrovnávaniu bilancií, a to je vlastne nekontrolovaný proces konkurzov so zablokovaním účtov, ktoré vidíme, že sa deje blokovaním účtov a odvádzaním všetkých peňazí z účtov nemocníc potom veriteľom.

    Či bude mať dostatočne pozitívny efekt návratná finančná výpomoc na úrovni takmer 2 mld., je otázne, pretože správanie sa veriteľov, tým že vedia, že sem prišli peniaze, sa mení, každý chce v čo najkratšom čase a najrýchlejšie získať späť peniaze. Chcem vás upozorniť, a teda dať do pozornosti to, že tie prostriedky, ktoré prišli, sú len 11 %, tvoria len 11 % celkových dlhov, tak si viete predstaviť, asi aká kapacita možnosti riešenia problémov tu je.

    Toľko. Nechal by som radšej priestor na diskusiu. Teším sa na vaše otázky, na vaše názory a dúfam, že sa zhostím toho, aby som mohol odpovedať tak, aby ste boli spokojní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Alojza Rakúsa, aby podal informáciu o prerokovaní správy vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti (tlač 277).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 275 z 25. júna 1999 pridelil správu o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval správu o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 7. júla 1999. Vo svojom uznesení číslo 53 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie a súčasne schválil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor konštatoval, že nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub SNS pán poslanec Zelník, za klub HZDS pani poslankyňa Aibeková a ďalej pani poslankyňa Belohorská.

    Prosím, ako prvý vystúpi pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    správa, ktorú predkladá pán minister, hovorí len veľmi okrajovo a povrchne o situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to pohľad pána ministra a možno jeho kolegov z ministerskej kancelárie či zo zasadačky cez okno. Situácia je však v praxi už veľmi dramatická.

    Musím konštatovať, že výsledkom doterajšej práce ministerstva zdravotníctva pod vedením jej ministra bolo prijaté množstvo zmätočných, nesystémových opatrení vrátane predložených a následne Národnou radou Slovenskej republiky prijatých zákonov. Práve tieto opatrenia a prijaté zákony posunuli zdravotníctvo na okraj priepasti až do predkolapsového stavu.

    V správe sa účelovo dezinformujú poslanci Národnej rady. Už v úvode sa hovorí, že zdravotnícke zariadenia prešli do roku 1995 oddlžené. Prečítam časť nálezu správy Najvyššieho kontrolného úradu: "Do roku 1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa vstúpila so záväzkami vo výške 3 034 112 tis. Sk z roku 1994 a k 31. 12. 1995 záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosiahli výšku 2 972 780 tis. Sk, čo vlastne je dlhom zdravotníctva. Účtovne sa deficit vykazoval na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

    Okrem toho skrytá zadlženosť zdravotníckych zariadení, ktorá sa odhadovala na 50 mld. Sk, po roku 1990 naďalej narastala a narastá, čo, samozrejme, ovplyvňuje zvýšenú potrebu financií na každý rok. To máte ako s autom, čím je auto staršie, tým potrebujete väčšie prevádzkové náklady. Teda rezort sme nepreberali ako to nové auto, ale s poriadnym batohom problémov.

    Pán minister v správe uvádza, že vinníkom je štát. Štát v tomto smere prenesene predstavuje alebo reprezentuje vláda. Pán minister, vy ste teraz členom vlády. Ako je to možné, že za 4 roky ako opozičný poslanec ste kritizovali predošlú vládu, že si neplní svoju morálnu povinnosť v odvodovej povinnosti za poistencov štátu, v decembri ste vyhlásili krízový režim, pred voľbami ste sľubovali, že zdravotníctvo bude prioritou, mali ste recept na každý problém, a výsledok? Zdravotníctvo dostalo oproti roku 1998, keď zohľadníme infláciu, balíček ekonomických opatrení, cenový nárast, zhruba o 3,5 mld. menej ako v roku 1998.

    Pamätám si na debatu v zdravotníckom výbore, keď ste pranierovali svojho predchodcu pána doktora Soboňu za to, že do rezortu prišlo málo peňazí. Vtedy sa nám to snažila vysvetliť pani poslankyňa Aibeková, aké problémy boli vtedy so štátnym rozpočtom. Vy ste vtedy povedali: "Tak mal podať demisiu, ale nemal súhlasiť s takýmto rozpočtom." Ja to beriem, že to bolo zrejme asi len tak povedané z "mladíckej" nerozvážnosti.

    Mnohé sľuby sú teraz - a nielen pre vás - už dávno zabudnuté. Napríklad aj vaše sľuby, že pri výbere riaditeľov sa budete riadiť vyložene kritériami odbornosti. Pred dvoma dňami uverejnili z vášho ministerstva správu, ako ste sa fantasticky tejto úlohy zhostili a zriadili ste dokonca nezávislú agentúru, ktorá posudzovala kandidátov, ktorí sa uchádzali na posty riaditeľov. Ja som si v tomto smere urobil poslanecký prieskum a uvediem iba dva príklady, ktoré hovoria za všetko.

    Je to riaditeľ žilinskej nemocnice. Žilinská nemocnica dosahovala jednu z najlepších ekonomických, ale nielen ekonomických, ale aj odborných výsledkov v rámci Slovenskej republiky. Mohla slúžiť ako vzor práce a aj ekonomického správania sa manažmentu nemocnice. Prvé kolo boli psychologické testy, samozrejme, že tie povedia iba o tom, či kandidát je, alebo nie je vhodný na danú funkciu. Druhé kolo bola komisia, ktorej šiesti ľudia dali riaditeľovi štyri hlasy, ostatní kandidáti dostali po jednom hlase. Potom pán minister ešte zvolil, že adepti musia vypracovať zámer organizačnej štruktúry Žilinského kraja a nemocnice. Bol som si pozrieť tieto materiály a zaujímavá situácia. Ešte predtým riaditeľ žilinskej nemocnice dostal toto na spracovanie do 48 hodín, ďalší kandidát mal na to 10 dní. Bolo zaujímavé si pozerať a dať na stôl vedľa seba obidva tieto materiály. Zaujímavé, že tabuľky sa zhodovali, rozdiely boli len v lôžkach. Jeden chcel tri lôžka zmeniť, druhý päť lôžok. Pán minister to odôvodnil, že každý mal prístup k takýmto údajom, čiže vlastne tabuľky boli rovnaké. Jemu nebolo známe, že by mohol ten druhý adept nahliadnuť do tohto materiálu. Tretí kandidát mal úplne iný materiál. Nakoniec pán minister povedal, že toto rozhodlo a že preto zvolil tohto pána doktora za riaditeľa, hoci tento pán doktor vyhlásil už vo februári, že on bude riaditeľom nemocnice, pretože je v tej správne politickej strane.

    Ešte okatejší príklad je príklad z Trebišova, kde dokonca aj oznámili pánu inžinierovi Farkašovi, že vyhral konkurz a pozvali ho do Bratislavy, aby si prebral dekrét. Keď prišiel po dekrét, tak pán minister mu povedal pred svedkami, že, bohužiaľ, má kontakty s opozičnými poslancami a nemá dostatočnú politickú podporu. Toľkoto na margo tých výberových konaní.

    Ja si myslím, že by bývalo seriózne a čestné, pán minister, ja by som sa tomu nebránil, keby ste povedali: Som minister zdravotníctva a chcem spolupracovať s tými a s týmito nechcem. Je to čestné. A načo ste potom vyhadzovali peniaze na rôzne agentúry, ktoré mali len zakryť to nezmyselné divadlo výmeny, motivované vyložene politicky? Zaviedli ste v personálnej politike metódy šesťdesiatych rokov, ktoré sú dnes známe len z rozprávania - legitimácia, "kamaratšágy".

  • Reakcia z pléna.

  • Ak máte, pani poslankyňa, jeden jediný taký príklad, kde som urobil takúto výmenu alebo mojou zásluhou bola urobená politická výmena, beriem tú vašu poznámku.

    V správe sa uvádza, že k zhoršeniu situácie vo financovací došlo aj pre rozširovanie siete. Bude sa to zdať až neuveriteľné, čo poviem, ale len čo pán minister sadol do kresla, v decembri výrazne rozšíril sieť zdravotníckych zariadení a tá sa naďalej rozširuje. Tu sú dôkazy.

    V novembri 1977 ministerstvo zdravotníctva vydalo vyhlášku o sieti zdravotníckych zariadení. Bol to dokument, sumarizácia všetkých zdravotníckych zariadení, ktoré z pohľadu štátnej zdravotnej politiky boli potrebné. Mimo tejto siete ostatné zdravotnícke zariadenia nemali mať zmluvný vzťah s poisťovňou. Prečo to tak bolo? Odborné spoločnosti, najmä lekárska komora veľmi - aj pán minister to vtedy podporoval ako opozičný poslanec -, veľmi žiadali a veľmi trvali na tom, že veď ak má niekto odbornosť a zo zákona je možné udeliť licenciu, prečo by nevykonával takúto prax na priame platby. Napríklad plastickí chirurgovia a rôzne ďalšie odbornosti. Bola jediná podmienka, že tento lekár nemá mať zmluvný vzťah s poisťovňou. Samozrejme, vedeli sme to ustriehnuť vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale ostatné poisťovne v rámci náboru svojich poistencov veľmi rady podpísali s takýmto lekárom, napríklad poisťovňa Perspektíva, DRUZAP, zmluvy, aby títo lekári im potom naháňali pacientov ako poistencov. Stačilo teda len zobrať od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s kým má urobenú zmluvu, skonfrontovať to s vyhláškou a bolo by jasné. Ale pán minister urobil opatrenie, ja vám ho prečítam:

    "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov určuje sieť zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky nasledovne: sieť zdravotníckych zariadení tvoria štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia uvedené v § 24 zákona Národnej rady a majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami v kapacitách a rozsahu skutkového stavu 4. januára 1999. Týmto opatrením sa rušia smernice ministerstva zdravotníctva z 25. novembra 1999 o sieti zdravotníckych zariadení zriaďovaných krajskými úradmi."

    Tým sa dostali do siete, samozrejme, aj zariadenia, ktoré mali takýmto spôsobom pokútne popodpisované zmluvy, samozrejme, s poisťovňami, ktoré neskôr potom išli do likvidácie.

    Netvrdím, že s obsahom vyhlášky sa mal pán minister stotožňovať, no bol to dokument, od ktorého sa dalo odraziť, následne mala prebehnúť akreditácia zdravotníckych zariadení, t. j. ich odborné posúdenie o materiálno-technickom stave a personálnom obsadení a na základe chorobnosti, potreby jednotlivých regiónov, dostupnosti, ale aj ekonomických možností na odbornej báze dotvárať sieť. Tu by sa ukázalo, ako bude finančne náročné zachovanie niektorého zariadenia, či nebude výhodnejšie a kam, do ktorého spádu potom budú pacienti presmerúvaní.

    Pán minister sa však radšej vybral cestou tých spomínaných šesťdesiatych rokov, hľadania politickej podpory a súhlasu, či zdravotnícke zariadenie zostane, zruší sa, alebo sa bude budovať úplne nové. Považujem takéto hľadania súhlasov od politických strán za prejav alibizmu, ale zároveň aj neschopnosti. Neviem, načo potom stojíte na čele rezortu, ak za vás majú rozhodovať politické štruktúry.

    Správa uvádza, že ste zmenili systém financovania, prešli na tzv. uzatvorený koniec, čo nie je pravdou. Prospektívny rozpočet nesplnil a ani nemohol splniť očakávanie zabezpečiť uzatvorený systém financovania. Ide totiž o kombináciu dvoch systémov financovania. Ak pevné sumy administratívne určené na úhradu výkonov lôžkovej zdravotnej starostlivosti majú charakter uzatvoreného spôsobu financovania, spôsob úhrady ostatných výkonov ich financovanie neuzatvára. Vážnym nedostatkom celej koncepcie je, že pri kalkulácii podielu nákladov jednotlivých poskytovateľov sa nevychádzalo z reálnych nákladov.

    Ako to vyzerá v praxi? Predtým bola kapitácia kombinovaná s bodovým systémom, t. j. výkonovou zložkou. Lekári, ktorí boli v prvom kontakte, mali časť kapitácie plus výkonovú zložku. V tej výkonovej zložke mali, samozrejme, zahrnuté aj napríklad spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ako odobratie krvi, biochemické vyšetrenia. Dnes dostali len kapitáciu. Samozrejme, že tieto výkonové zložky, resp. spoločné vyšetrovacie zložky sa stali pre nich príťažou a všetko odosielajú do nemocnice, čím v nemocniciach narastajú náklady. Predtým bol lôžkodeň, dnes je prospektívny rozpočet, už ako som spomínal, nie je absolútne zohľadnené to, koľko to naozaj stojí.

    A ako sa k tomu stavajú nemocnice? Každá nemocnica, samozrejme, si chce zachovať svoj rozpočet, a preto odmietajú pacientov z iných regiónov. Napríklad prijať do nemocnice, do krajských nemocníc môžu primári len po súhlase riaditeľa. Načo sme potom budovali alebo načo potom budujeme spádové oblasti a máme robiť v každej nemocnici všetko? Veď to bol zmysel transformácie zdravotníctva, aby sa isté výkony a isté liečebné procesy robili v centrách, kde budú na to jednak vybavení a po druhé budú na to dobre erudovaní odborníci. Predsa nie je možné liečiť alebo operovať, poviem, istú diagnózu raz za jeden rok. Ale to malo význam sústreďovať takéto ochorenia do istých centier, a teda tých pacientov potom podstatne lepšie a rýchlejšie vyliečiť, pretože sú podstatne lepšie skúsenosti. Ale teraz je to tak, že sa vlastne riaditelia bránia tomu, aby prijímali pacientov z iných okresov. To je teda výsledok prospektívneho rozpočtu.

    Na strane 9 sa uvádza, že na máj budú zdroje 1,65 mld. Sk, ale predpoklad na jún - júl budú len 1,2 až 1,4 mld. Sk. Viete prečo? Ministerstvo zdravotníctva porušilo rozpočtovú disciplínu. Prečítam stanovisko ministerstva financií: "V apríli 1999 čerpalo ministerstvo zdravotníctva o 100 mil. Sk viac, ako bola určená suma, a v máji o 148 mil. Sk. Ide o hrubé porušenie rozpočtovej disciplíny. Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude musieť realizovať sankcie vo forme zníženia rozpočtu o sumu vybraných prostriedkov."

    Teda veľmi sme tým pomohli, že sme raz dali nemocniciam o 200 mil. korún viac, a preto je ten predpoklad menší, pretože sa to zase muselo naspäť vrátiť. Toto sú však len malé kopance, ktoré dostalo zdravotníctvo od pána ministra. Pán minister zasadil rezortu zdravotníctva niekoľko poriadnych rán, a to pod pás či od chrbta, ktoré posunuli zdravotníctvo na okraj priepasti do predkolapsového stavu.

    Prvá z rán nasledovala popri malých hneď v decembri najmä nezmyselnými opatreniami v rámci vyhláseného krízového režimu, nehovoriac o tom, že podľa mňa pán minister zneužil právomoc verejného činiteľa, pretože vyzýval zdravotníckych pracovníkov, aby znížili výkony a neprijímali pacientov do nemocníc, čiže ošetrovali len akútne stavy. Niektorí súdni riaditelia to nemohli vydržať a upozornili na to, že keby znížili počet pacientov na 50 %, šetrili by len asi 6 %. Zato, že vás upozornili, už nie sú riaditeľmi. Ako to vyzeralo v praxi? Za plného stavu zdravotníckych pracovníkov boli pacienti preobjednávaní a doteraz sa s tým zdravotnícke zariadenia nevedia vyrovnať. Napríklad v chirurgických disciplínach sa operovali len akútne stavy, nemohli sa urobiť plánované operácie, ale čakalo sa, až kým sa nezhorší tak zdravotný stav až do akútneho a, samozrejme, tieto akútne stavy sa potom neobišli bez komplikácií. Samozrejme, že liečba bola o to nákladnejšia a dlhšia hospitalizácia. Čiže čo sa vlastne ušetrilo?

    Ďalšia rana prišla v podobne novely zákona o Liečebnom poriadku, tzv. krízová kategorizácia. Prečítam, aby to nebolo, že opozičný poslanec nejakým spôsobom chce dehonestovať prácu, prečítam vyjadrenie Asociácie farmaceutických firiem: "Išlo o neodborné vstupy, ktoré zvíťazili. Asi na dve tretiny ide o technické chyby a jednu tretinu úmyselné a neodborné zmeny v uvedenom zozname, ktoré neurobil len jeden človek. Tieto zmeny znamenajú straty, a nie šetrenie v zdravotníctve. Niektorým firmám však prinesú veľký biznis." Ako to vyzerá v praxi? Paradoxom je, že na lacnejší liek si pacient musí doplatiť, ten drahší z tej istej skupiny je preplatený poisťovňou. Samozrejme, že to núti potom lekárov, aby predpisovali drahšie lieky, nehovoriac o tom, že na množstvo dôležitých liekov si pacient musí doplácať také vysoké sumy, že na ne jednoducho mnohokrát ani nemá.

    Ja by som prečítal len niekoľko listov, kde píše pani Mária Knapová, píše to pánovi premiérovi, ja som to dostal iba na vedomie: "Váš pán minister zdravotníctva falošne vyhlasuje a robí z ľudí debilov a "sprosťákov", keď vyhlasuje, že na každý z uvedených liekov je náhradný aspoň jeden liek bezplatný. Nemá pravdu a pán minister nehorázne klame."

    Mám tu list od pána z Prešova, ktorý mi poslal, že za sto tabletiek musí zaplatiť 4 270 Sk a má tu aj potvrdenie z kliniky hematológie a transfúziológie, kde sa píše: "Pri súčasnej krízovej situácii sa podporné lieky, ktoré sa podávajú pri špecifickej liečbe, nehradia. Náhradný liek podobného zloženia nie je."

    Ďalší pacient - mám ich strašne veľa, ale ja som vybral len takú vzorku - 73-ročný dôchodca si musí každý mesiac na 56 tabletiek Xatralu, ktorý stojí 1 688 Sk, čo potrebujem na 28 dní, doplatiť 572 korún.

    Krízová kategorizácia stála zo začiatku poisťovne asi o 60 mil. Sk viac oproti kategorizácii, ktorá bola predtým, nehovoriac o tom, koľko musí doplácať pacient. Ministerstvo zdravotníctva teraz však vykazuje, že celkovo sa na lieky vynaloží menej. Ale to nie je zásluha krízovej kategorizácie. Pán minister opatreniami tak prehĺbil deficit, že lekárne nemajú za čo nakupovať lieky a tak pacient ich nemôže zohnať, teda ich neužíva. Čo sa stane? Doteraz liečený pacient ambulantne, keďže neužíva lieky, tak sa mu zhorší zdravotný stav, že nakoniec skončí v nemocnici. Samozrejme, že náklady na liečbu sú podstatne vyššie. Ale to, čo je podstatné? Viete, čo takéto zhoršovanie chronickej choroby znamená. Dovolím si povedať, že týmto spôsobom zaviedol pán minister sociálnu eutanáziu v našom zdravotníctve, lebo pacienti, ktorí jednoducho nemajú na doplatenie na lieky, nemôžu ich užívať a potom už rozhodne len vis maior, prozreteľnosť, ako to s nimi skončí, ale obyčajne to končí nedobre - skorším odchodom z tohto sveta.

    Iste máte v čerstvej pamäti mediálnu správu z júna tohto roku o úmrtí dvoch pacientov v kardiocentre v Banskej Bystrici, ktorí sa operácie nedožili. Chcel som, aby sme urobili poslanecký prieskum. Čo sa stalo? Predseda zdravotníckeho výboru pán Roman Kováč neodporučil urobiť poslanecký prieskum s tým, že najskôr si počkajme na správu z ministerstva zdravotníctva a jednoducho výbor hlasoval a demokraticky sa rozhodlo, že poslanecký prieskum netreba. Vzápätí ministerstvo zdravotníctva informovalo, že pacient zomrel, ešte keď neboli oni vo funkciách. Ja chcem upozorniť, že tu vôbec nešlo o konkrétne mená. Išlo o to, aby sme si skutočne pozreli, aké sú problémy. Tu nešlo o mená.

    Ja som sa, samozrejme, nevzdal, mám predsa ako poslanec na to právo a šiel som za problémom. Najskôr, aby ste si urobili istú predstavu, ako to vyzerá v zahraničí. V zahraničí, napríklad v Nemecku na 1 mil. obyvateľstva pripadá 800 až 900 operácií v mimotelovom obehu. U nás by sa malo urobiť podľa odborníkov, aby sme sa priblížili k európskemu priemeru, aspoň 3 600 takýchto operácií do roka. Pán minister s úsmevom na tvári konštatoval, že veď čakajú na operácie pacienti aj v zahraničí. Áno, je možné čakať istý čas, záleží na ochorení, pretože napríklad pri ischemickej chorobe srdca, kde by pacient mal byť operovaný, keďže choroba pokračuje a istý čas sa prešvihne, ochorenie sa zhorší tak, že pacient prejde do štvrtého štádia, keď je vlastne na operáciu kontraindikovaný. To isté je napríklad pri operáciách očných šošoviek, že síce ho odoperujú, ale už pacient zostane navždy slepý.

    Situácia nebola nikdy ideálna, vychádzajúc z ekonomických možností, ale i z personálneho obsadenia, ale počas štyroch rokov sme pripravovali podmienky tak, aby sa počty odoperovaných zvyšovali, a tým dostávali šancu na život ďalší a ďalší pacienti. Vytvorili sme ďalšie dve kardiocentrá. Ako to na Slovensku bolo, som pripravil takúto malú tabuľku a graf. V roku 1992 bolo takýchto operácií urobených 539, v roku 1994 737, v roku 1996 už 911, v roku 1997 995, v roku 1998 1 392. Samozrejme, že veľmi významne zaostávame za európskym priemerom, keď hovorím o počte 3 600 operácií. Ale kde sme sa dostali v roku 1999? Za 1. polrok sa urobí takýchto operácií asi okolo 410. My sme sa dostali na úroveň okolo roku 1995. To znamená nie dvaja pacienti, tu nejde vôbec o dvoch pacientov, okolo 400 pacientov je odsúdených na to, že sa na operáciu nedostane, a teda bude musieť zomrieť. Takýto je výsledok transformačných krokov a opatrení ministerstva zdravotníctva. Preto bol taký nezáujem alebo nesúhlas s robením poslaneckého prieskumu.

    O postoji ministerstva zdravotníctva k ochrane zdravia obyvateľstva sme sa najlepšie presvedčili počas dioxínovej aféry. Hoci ministerstvo zdravotníctva má bdieť nad ochranou zdravia zo zákona, ani za desať dní nebolo schopné dať zákaz na dovoz a predaj potravín podozrivých z kontaminácie. Očakával som, pán minister, že zoznam bude poriadne široký, a to z dvoch dôvodov. Jednak aby skutočne neprenikli na náš trh alebo aby sa zastavil predaj čo i len podozrivých potravín. A na druhej strane, že tento stav sa využije pre naše domáce podnikateľské subjekty a našich domácich výrobcov, ktorí sa budú môcť o to viacej uplatniť na našom trhu. Bohužiaľ, dala sa prednosť zahraničným distributérom a výrobcom.

    O nekompetentnosti práce vedenia ministerstva zdravotníctva svedčí fakt, že zákony sa predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní. Opakovane som upozorňoval, že dochádza k zneužívaniu či porušovaniu rokovacieho poriadku, lebo v takomto režime sa môžu predkladať zákony, ktoré majú zabraňovať škodám. Pán minister predložil zákony v takomto režime a práve tieto zákony zhoršili finančnú situáciu v zdravotníctve. Aby ste získali plastický obraz, kto vedie rezort zdravotníctva, aby ste lepšie pochopili súvislosti, musím niektoré veci objasniť z nedávnej minulosti, keď pán minister bol ešte poslancom.

    V roku 1998, myslím, že to bolo na májovej alebo júnovej schôdzi Národnej rady, pán poslanec Šagát dal návrh a podporila ho väčšina poslancov, aby v zdravotných poisťovniach vykonal kontrolu Najvyšší kontrolný úrad. V septembri a októbri bežala kontrola v plnom prúde. No len čo sa pán minister posadil do kresla, kontroly dostali pokyn predčasne ukončiť svoju prácu. Bolo to prekvapenie pre mňa a verím, že aj pre vás. O zdravotnej poisťovni DRUZAP a Perspektíva sa vedelo z kontroly, aj keď musela byť ukončená včaššie, že sa v tejto poisťovni poriadne šafárilo. Pán minister už dávno medializoval, že tejto poisťovni bude odobraná licencia. V zdravotníckom výbore som sa pýtal, ako je zabezpečené to, aby nedošlo k tunelovaniu tejto poisťovne. Pán minister mňa aj ostatných ubezpečil, že je tam štátny dozor a ten bdie nad každou korunou. Teraz sme sa dozvedeli, že to nebola pravda. Pán minister nás presviedčal, a nielen on, že naliehavo potrebuje, aby novela zákona bola prijatá, pretože potrebuje odobrať licenciu a bez úpravy zákona sa to nedá. A ja som v dobrej viere nakoniec hlasoval za tento zákon. Až po schválení tohto zákona bahno vyplávalo na povrch.

    Viete o tom, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že poisťovňa Perspektíva a DRUZAP neurobila účtovnú závierku za rok 1998, ani za 1. polrok 1999? To znamená, že jej záväzky sa iba odhadujú. Aj pohľadávky sú iba v odhadoch. Je to 1,5 mld., 2 mld.? Uplatní si ešte niekto nejaké pohľadávky na túto poisťovňu? Chýba dokonca dokumentácia v účtovníctve. Na účte, kde malo byť vinkulovaných 10 mil. Sk, nebol ani halier, nebola urobená inventúra. Toto všetko sa malo urobiť dovtedy, kým sa jej odoberie licencia, aby všetky tieto materiály sa doplnili, aby sa mohla odovzdať poisťovňa na likvidáciu. Do dnešného dňa tam nie je likvidátor. Ten, ktorý tam bol, odišiel, pretože povedal, že v takom chaose urobiť toto nevie. Do dnešného dňa údajne existujú stále ešte účty, na ktoré idú peniaze. Cez túto poisťovňu od októbra do mája prešla asi 1 mld. Sk. Údajne v tomto roku sa vyplácali prednostne peniaze najmä určeným zdravotníckym zariadeniam. Údajne išlo o zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve majiteľov tejto poisťovne. A toto všetko mal urobiť štátny dozor, ktorý tam mal sedieť a ktorý mal túto poisťovňu pripraviť skutočne do likvidácie.

    Teda za viac ako pol roka sa mal zabezpečiť odborný dohľad nad jej ďalšou činnosťou. O tom sa predsa muselo vedieť, že toto existuje. Ľudia poodchádzali aj s dokumentáciou, dnes už nikto toto nedá dohromady. Poisťovňa nemá licenciu a niet tej sily alebo tej páky, ktorá by niekoho prinútila. Dokonca si predstavte, že zamestnanci z poisťovne DRUZAP a Perspektíva čakajú na odstupné zo zákona. A keďže sme v zákone schválili, a upozorňoval som na to, aby nepreberala záväzky Všeobecná zdravotná poisťovňa, bude musieť vyplatiť týmto pracovníkom ešte aj odstupné vo výške asi 19 mil. Sk. To sa deje teraz, keď nie sú peniaze v zdravotníctve. Niečo hrozné!

    Okrem toho, že sme zo zákona Všeobecnej zdravotnej poisťovni uložili, že musí prebrať záväzky, keďže už v poisťovni Perspektíva a DRUZAP boli exekútori a nemali jej čo zobrať, pretože oni si to vždy previedli cez nejaký iný účet, dnes sú exekútori vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Preto sa pán minister nechal už počuť v médiách a povedal, že treba ochrániť zdravotnícke zariadenia a treba prijať zákon, aby exekútor nemohol siahnuť na zdravotnícke zariadenia a popri tom teda aj na zdravotné poisťovne.

    Toto sme urobili ako Národná rada, ja si myslím, že to nebolo náhodne. Toto podľa mňa bol vyložene zámer, ako zakamuflovať hospodárenie v tejto zdravotnej poisťovni. A potom si ísť spokojne ľahnúť pred Národnú banku aj s karimatkou. Zrejme bola poisťovňa dobrým sponzorom. Otázka je, či pred alebo po voľbách. Znie to až neuveriteľne, že v čase zlej finančnej situácie sa toto deje s vedomím, priamo s požehnaním pána ministra, pretože ja neverím tomu a nikto ma o tom nepresvedčí, keďže boli výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, čo sa v tej poisťovni deje, že idem niečo likvidovať a nedám veci do takého poriadku, aby to mohlo proste prebehnúť.

    Ďalšia vec, ktorá prebehla v médiách, prebehla správa, že v martinskej fakultnej nemocnici stavebná firma z Prešova dostala zákazku v hodnote 100 mil. Sk priamym zadaním. Čudné bolo najmä to, že v takmer hladovej doline nedostala zákazku žiadna iná stavebná firma, ale práve z Prešova. Pritom ich je aj v Martine, v okolí Žiliny, v Žilinskom kraji, neviem to ani vymenovať, koľko ich je. Keď sme sa pýtali na túto skutočnosť pána ministra v zdravotníckom výbore, ani si nevedel spomenúť, že by snáď nejaká takáto zákazka mohla byť. Dokonca som bol obvinený ja, že ja by som o tom mal vedieť. Pri poslaneckom prieskume sme zistili, že pracovníci sekcie ekonomiky neodporúčali takéto priame zadanie, napriek tomu pán minister to proste podpísal, lebo ten majiteľ firmy, ktorý toto vybavoval, sa netají tým, že u Tibora, ako on hovorí, vybavil tie peniaze, no a prečo by mu mali peniaze utiecť.

    O čo teda tu ide? V tom súhlase sa píše: "Potrebou urýchleného dobudovania kliniky nukleárnej medicíny, čo by umožnilo úspešne liečiť karcinóm štítnej žľazy vo vašom zdravotníckom zariadení namiesto liečenia, ktoré sa uskutočňuje v zahraničí." Nuž kto by namietal, panie poslankyne, páni poslanci, že by sme nechceli, aby sa liečili pacienti s rakovinou štítnej žľazy, kde sú vynikajúce výsledky, dokonca sa vyliečia pacienti, prečo by sme takéto niečo neurobili? V čom je však prapodstata? Prvou a druhou etapou sme vybudovali čističku a vyhnívačku vôd, kde sa nachádza rádioaktívny odpad. Tretia etapa, tá najnáročnejšia, spočíva v rekonštrukčných prácach asi v hodnote 20 - 30 mil. korún a v nákupe prístrojovej techniky v hodnote asi 70 mil. korún. No a o čo tu ide, keď tá firma vybavila peniaze, prečo by o ne mala prísť? Čiže stavebná firma najskôr urobí stavebné práce, potom sa urobí nejaké rokovacie konanie, ale, samozrejme, keďže sú už stavebné úpravy urobené, šité na mieru istého prístroja, nebude možné tam dať iný. No podľa mňa by bolo logické, že najskôr by sa vybrali prístroje alebo prístrojová technika a potom by sa povedalo: Páni zo stavebných spoločností, ktorí nám toto viete zabudovať?

  • Hlasy v sále.

  • Videl som.....

    A toto je tretia etapa dostavby.

  • Pokračujte, pán poslanec Zelník. Nediskutujte s poslancami od rečníckeho pultu.

  • Pán minister takto to má bez rizika, veď keď to praskne, odvolá riaditeľa nemocnice alebo ho nebude vymenúvať a možno zoberie znova karimatku a pôjde pred Národnú banku.

    Pán minister, vaše vyhlásenia o tom, ako sa robilo nehospodárne, ako sa porušoval zákon pri obstarávaní tovarov, koľko ste podali trestných oznámení, vyznieva úplne smiešne. Opäť sa potvrdzuje, že pod lampou je najväčšia tma. Pre médiá ste povedali, že ak sa bude posudzovať odborná stránka, nemáte strach o svoju stoličku. Ak by to tak naozaj bolo, podľa mňa by ste nemohli robiť ani referenta na ministerstve zdravotníctva.

    Zároveň dávam návrh, aby Národná rada neprijala správu, aby bola vrátená predkladateľovi na prepracovanie a doplnenie najmä o konkrétne kroky, ktoré ministerstvo zdravotníctva chce urobiť do konca roku na zamedzenie kolapsu v zdravotníctve. Opäť apelujem na poslancov koalície, aby sa spamätali a uvedomili si, kto zastáva post ministra, čo vystrája, kam dotiahol rezort.

    Vážené dámy, vážení páni, tu ide o životy možno i vašich blízkych a neviem, či sa chcete na to nečinne prizerať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Zelníkovi.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Kováč, pán poslanec Húska. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k jeho vystúpeniu.

    Ako prvý - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán poslanec Zelník,

    ste neuveriteľný majster demagógie a toto, čo ste tu predviedli s celou plejádou lží a klamstiev, je nebezpečný prejav.

  • Ruch v sále.

  • Ja dokážem tie klamstvá, ja ich dokážem, vážení páni, takže sa nemusíte rozčuľovať. Je to nebezpečné, pretože to zasahuje do vedomia občanov a pacientov. A klamať v oblasti zdravotníctva nie je dobré.

    Po prvé, chcem vám povedať, že nie je pravdou, ja sa dotknem len vecí, ktoré sa týkajú kardiocentra a kontrol. Pán poslanec, vy ste žiadali o prieskum jedného kardiocentra v Banskej Bystrici a žiadali ste o prieskum dvoch úmrtí. K týmto dvom úmrtiam sa vyjadrila odborná komisia a jasne vám povedala, kedy tie úmrtia nastali. A problém kardiocentier ako taký, ako celok, pretože - ako viete, alebo mali by ste vedieť - existujú tri kardiocentrá, bude výbor prerokúvať na osobitnom zasadaní a na to prijal uznesenie. Teda nie je pravdou, že sme sa nezaoberali problémom kardiocentier, ani ste nežiadali, aby sme tam išli robiť prieskum.

    Po druhé, klamali ste, keď ste tvrdili, že ste boli obvinený z priamej zákazky. Nie, my sme len povedali, že 200 mil. na túto výstavbu ste zadali vy. Chcem potvrdiť, že to, čo ste tu hovorili o oddelení nukleárnej medicíny, svedčí o tom, o ich prístrojovej technike, že ste nikdy nevideli oddelenie nukleárnej medicíny, a odporúčam vám, aby ste sa tam šli pozrieť.

    A nakoniec jednu poznámku, lebo čas mi viac nedovolí. Vážený pán bývalý štátny tajomník, mali by ste vedieť, že zastaviť kontrolu, ktorú vykonáva Najvyšší kontrolný úrad, môže len Najvyšší kontrolný úrad, a nie minister zdravotníctva. Takúto hlúposť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej pán poslanec Húska.

    Prosím vás, vypnite mobily v sále.

  • Chcel by som povedať, že všetky informácie, ktoré dostávame a ktoré sústavne aj v provládnych časopisoch sú uvádzané, ukazujú, že zdravotníctvo naozaj rapídne klesá ku dnu. Svojím spôsobom ste vyhlásili pre fascinujúci výrok o svojom vlastnom ministerskom kresle, keď ste povedali, že vaša ministerská funkcia je vlastne kríženec latríny a elektrického kresla. Keď sa dívam na vaše opatrenia, ktoré v zásadných otázkach úplne pominuli, skutočnosť, že pre krízu treba "krízis" manažment, tak musím uznať, že sa skutočne dívate z tohto pohľadu dvojkresla. Zrejme sa len nádejate, že prúd do toho elektrického ešte nevojde a že v kresle bude možné sústavne robiť malé a veľké potreby.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková za klub HZDS.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    materiál, ktorý prerokúvame, sa volá Správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ako spomenul aj v úvodnom slove pán minister, bohužiaľ, tento parlament nenašiel dostatok vôle a nepodporil v júni tohto roku môj návrh, aby sa táto správa prerokovala prednostne. Dnes je koniec augusta, čiže táto správa sa už nemôže volať "o aktuálnej situácii". Niektoré nové skutočnosti povedal pán minister, ale napriek tomu budem mať na neho niekoľko otázok, pretože naozaj aktuálna situácia je dnes už iná, ako bola pred dvomi mesiacmi.

    Nepochybujem o tom, že každý z vás ako poslanec sleduje médiá, a aj keď sa nevenujete problematike zdravotníctva, nepracujete v oblasti zdravotníctva, dozvedáte sa aj z vám naklonených médií, ako sa zhoršuje jeho stav. Už v júli, 6. júla išli lekárnici do štrajku. Ja som nikdy nebola za štrajkové pohotovosti, aj v minulom volebnom období, keď som bola koaličná poslankyňa som hovorila, toto nie je cesta riešenia problémov v zdravotníctve. Ale vieme, aká je situácia, ak máte v rodine pacientov alebo sami ste si museli ísť vybrať nejaké lieky, že jednoducho musíte obchádzať často niekoľko lekární, dokonca cestovať z mesta do mesta, aby ste dostali nevyhnutné lieky, ktoré vám predpísal lekár. Veľmi ma preto prekvapilo, keďže minulý rok, keď bol tiež štrajk lekárnikov, tak pán minister ako opozičný poslanec vystúpil na ich podporu, a teraz s veľkým počudovaním počúvam STV, že sa vyjadril na adresu lekárnikov, že rýchlejšie hovoria, ako myslia. Myslím si, že nie je to seriózny prístup.

    Ja vás neobviňujem, pán minister, že túto situáciu ste spôsobili vy, ja nie som taká neobjektívna, ako ste, bohužiaľ, niekedy boli v minulom období vy. Poviem to tak, ako to je, že problémy boli aj v minulom roku, ale prešlo 10 mesiacov a problém sa nevyriešil, ani sa nezačalo na ňom pracovať tak, aby sa tieto problémy neobjavovali naďalej. Takže to je jeden moment, ktorý mi v tejto správe chýba. Je to spôsobené aj tým časovým posunom, keďže vo vláde bola prijatá v júni, ale myslím si, že mal byť väčší priestor v správe venovaný práve tejto situácii v liekoch. Ono sa tam o nej hovorí, ale nedostatočne, a nie sú tam jasné východiská, ako túto situáciu riešiť, pretože krízová kategorizácia, tak ako to už spomenul pán poslanec Zelník, nebola riešením, situáciu ešte zhoršila.

    Čo mi ďalej chýba v tomto materiáli a to je už spôsobené jeho oneskoreným prerokovaním, to je stanovisko ministerstva zdravotníctva na zvýšenie dovoznej prirážky, ktorá sa síce našťastie netýka dovozu liekov, to sa vám naozaj podarilo oddialiť, aby sa dovozná prirážka netýkala zahraničných liekov, ale, bohužiaľ, postihuje slovenských farmaceutických výrobcov, pretože väčšina prípravkov na výrobu liekov je dovážaná. Už aj taký základný liek, ako je acylpyrín, potrebuje veľa zložiek z dovozu. A tým, že sa nevyňali tieto z dovoznej prirážky, tak sa predražujú slovenské lieky. Firmy, ktoré mali veľmi dobré výsledky v ostatných 5 - 6 rokoch, dnes melú z posledných rezerv, ktoré majú, a môže dôjsť k tomu, že vlastne budú slovenské farmaceutické výrobky vytesnené z trhu preto, že nebudú môcť konkurovať.

    Ja viem, že ste vy, pán minister, podnikli v tomto kroky, to by som bola nespravodlivá, ale, bohužiaľ, ministerstvo financií sa veľmi macošsky správa k tejto problematike. Od prvého júla sa nám zvýšilo DPH, takisto ste nemohli zaujať stanovisko, ale preto ho žiadam teraz, pretože po zvýšení DPH sa cena liekov v priemere zvýšila od 1. júla o 3,1 %. V dôsledku tohto kroku bolo preradených 819 prípravkov z kategórie plne hradených zdravotnými poisťovňami do kategórie čiastočne hradených. Ako sa to prejavilo? Zase budú musieť pacienti doplácať viac na lieky, počúvate to z médií, kto číta Zdravotnícke noviny alebo ďalšiu tlač, tak si tam prečíta názor nielen pacientov, ale aj odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Bohužiaľ, čo ma najviac mrzí, že po tomto kroku doplácajú si na lieky aj onkologickí pacienti.

  • Reakcia z pléna.

  • Môžete zareagovať, ja to mám z tlače, môžete ma opraviť. Pokiaľ ja viem, doplácajú, doplácajú si pacienti s kardiovaskulárnym, neurologickým ochorením, rovnako ako dospelí diabetici. Ja viem, že detskí diabetici boli vyňatí, ale dospelí diabetici si doplácajú nie na lieky, ale na ďalšie pomôcky, ktoré potrebujú ku kontrole svojho stavu. Kým zdravotné poisťovne dávali mesačne na lieky okolo miliardy slovenských korún, po zvýšení DPH to bude o 31 miliónov korún mesačne viac. Samozrejme, že deficit na lieky sa takto naďalej prehĺbi. Túto situáciu nezlepší ani pôžička vlády vo výške 1,9 mld., o ktorej hovoril pán minister, odsúhlasenej na 47. schôdzi vlády.

    Samozrejme, že som rada, že tieto peniaze vláda uvoľnila na riešenie finančných problémov v zdravotníctve. Možno pomohla aj vaša výzva na modlenie, pán minister, možnože iné kroky, to už viete vy a asi nás budete o nich informovať, reálne však ide iba o odsunutie finančného krachu zdravotníctva o niekoľko mesiacov. Ide totiž o pôžičku, ktorá sa bude musieť splácať, a ak sa nepodarí odpustiť splácanie tejto pôžičky, zdravotníctvu to pomôže iba načas.

    Sám pán minister v rozhovore pre Pravdu, ktorý bol uverejnený včera, teda 25. augusta, priznal, že efekt pôžičky bude podľa všetkého oveľa nižší, ako sa očakávalo. Nakoniec ste to spomenuli aj vo vašom úvodnom slove. Priznáva, že značná časť pôžičky sa použije na vyrovnanie starých dlhov a na bežný nákup liekov ostane len málo. Citujem z vášho včerajšieho rozhovoru. V materiáli, ktorým sa zaoberáme, na strane 2 minister priznáva, že "slovenské zdravotníctvo prekonáva od novembra 1989 najväčšiu ekonomickú krízu, ktorá v niektorých prípadoch vedie k zhoršovaniu kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti so sprievodnými negatívnymi javmi v etike a morálke". To je odcitované z materiálu. S týmto vyjadrením plne súhlasím a dodávam, že tieto negatívne javy nie sú len v etike a morálke, ale že sa prejavujú naozaj na zdraví obyvateľov. Mnohé prípady uvádzal už pán poslanec Zelník.

    Vy nesiete, pán minister, zodpovednosť za tento rezort. A aj keď všetko v zdravotníctve nemôžete riešiť sám, správne ste v jednom rozhovore povedali, že rezort môže zodpovedať asi za 20 % zlepšenia alebo zhoršenia stavu v zdravotníctve, je to povinnosťou vlády, a vy ste jej členom, aby rýchlo a efektívne tento stav riešila. Realita je však taká, že v roku 1999 došlo k poklesu výdavkov na zdravotníctvo, z percenta HDP pod 6 %. Hovorí o tom graf 1. Takže pozrite si, ako postupne stúpalo, potom síce mierne klesalo percento, ale tento rok ide prvýkrát od roku 1993 pod 6 %, bude to iba necelých 5,6 % z HDP reálnych financií, ktoré pôjdu do zdravotníctva. Pôžička do toho, samozrejme, ešte nebola zahrnutá, ale hovorím, tá má dvojaký efekt. Teraz pomôže, ale vytvorí ďalšie bremeno pre zdravotníctvo. Takže naozaj si myslím, si, že všetci poslanci by vám mali v tomto pomôcť, aj koaliční, my sa pripojíme, aby sa táto pôžička nemusela vracať, alebo aby aspoň bola bezúročná, pretože inak to zdravotníctvo znovu zaťaží.

    Finančné výdavky zo štátneho rozpočtu na zdravotníctvo sa v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 zvýšili iba o 500 mil. korún. Pamätáte si to, pri rozpočte sme na upozorňovali, že to nepokryje potrebu zdravotníctva. Navyše sa nám postupne objavili tie negatívne dosahy v podobe zvýšenia DPH, dovoznej prirážky, prejavilo sa v zdravotníctve zvýšenie cien energií a ďalšie negatívne dosahy balíčkov ekonomických opatrení. Nedostatok financií sa prejavuje okrem nedostatku liekov aj ďalšími až katastrofálnymi dosahmi, ako je napríklad odďaľovanie operácií, dnes už aj takých, ktoré nie sú natoľko finančne náročné, napríklad operácia očného zákalu, kde pacient musí čakať rok, dva. Za ten čas sa jeho zrak môže natoľko zhoršiť, že môže dôjsť k oslepnutiu.

    Pri pomenúvaní problémov, ktoré sa podpísali na prehlbovaní nepriaznivého vývoja, uvádza ministerstvo aj rozširovanie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, preto ma mrzí, pán minister, že po 10 mesiacoch vášho vedenia rezortu nebola vypracovaná nová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ja viem, že sa na nej pracuje, ale ešte stále nebola prerokovaná vo vláde, lebo ešte nenadobudla účinnosť. Tak vás aj k tomuto poprosím o odpoveď, kedy táto sieť bude mať definitívnu podobu, pretože súhlasím s vami, že ju treba zúžiť, že došlo k jej prílišnému rozšíreniu a na to peniaze nemáme.

    Ak ste dokázali, pán minister, vymeniť od svojho nástupu do 15. júla, keď sme dostali vo výbore vyžiadaný materiál o personálnych zmenách, 89 riaditeľov zdravotníckych zariadení, teraz počujem, že ich je už viac. A pozor, boli tu aj takéto pozoruhodné rekordy, jeden riaditeľ bol vymenený do 5 dní. Pán minister, taká zložitá situácia v rezorte a vy ste prvý krok, aký ste urobili, začali ste vymieňať riaditeľa. Pozoruhodné je, že tento do 5 dní odvolaný riaditeľ bol riaditeľ nitrianskej nemocnice, vyhral potom konkurz do ďalšej nemocnice, takže si myslím, že nešlo o skorumpovaného, neschopného riaditeľa, ktorý tak zadlžil nemocnicu a tak zle pracoval, že do 5 dní od nástupu pána ministra musel byť vymenený. Ďalší boli vymenení do 8 dní, potom ďalší do 2 - 3 týždňov. Ja si myslím, že tento čas sa dal, pán minister, využiť na riešenie akútnych problémov, za čo však nepokladám vyhlásenie krízového stavu, ktorý problémy nevyriešil a v mnohých prípadoch, naopak, prehĺbil problémy.

    Vy ste priznali, že sa podarilo znížiť dlhy a priznali ste čestne, že to bolo použitím reštriktívnych opatrení. To nie je dobré riešenie a návrhy, ktorú tu aj máte, ktorých sa dotknem, ktoré by sa mali dotknúť predovšetkým pacienta, nepovažujem za súčasnej ekonomickej situácie za dobré. Vlastne vytvoríme znovu stav, že aj na zdravie budú mať peniaze iba bohatí a chudobní budú musieť mrieť, pretože jednoducho si nebudú môcť doplatiť.

    Pán minister, v materiáli kritizujete viaceré legislatívne normy prijaté v ostatných rokoch, ale sám ako minister postupujete v tomto smere nedostatočne rýchlo a viaceré kritizované legislatívne normy ste dodnes nenavrhli zmeniť. Napríklad dotknem sa zákona číslo 277/1994 Z. z , je to zákon o zdravotnej starostlivosti a jeho posledná novela bola prijatá v júni minulého roku. Vtedy ste aj s pánom poslancom Romanom Kováčom ako opoziční poslanci chceli dať tento návrh zákona na Ústavný súd, ste s ním nesúhlasili, podrobili ste ho tvrdej kritike a označovali ste ho ako protiústavnú normu. A, ajhľa, prešlo 10 mesiacov a nemáme tu ešte túto novelu. Čiže taká zlá novela, a za 10 mesiacov nebola predložená do parlamentu, nebola dodnes novelizovaná. Pokiaľ viem, ani septembrová schôdza sa touto právnou normou nebude zaoberať. Tak ako je to, pán minister, je tento zákon taký strašne zlý? Je protiústavný? Alebo to boli vtedy iba také predvolebné opozičné triky?

    Ďalší kritizovaný zákon, a to je už spomínaná deväťdesiatosmička z roku 1999, to je zákon o Liečebnom poriadku, bola síce už novelizovaná, spracovaná ministerstvom, predložená v poslaneckom prevedení, ale ako viete, nie veľmi šťastne, na čo upozornil správne nielen pán poslanec Zelník, ale stačí si prečítať každé číslo Zdravotníckych novín a vieme, aká bola nespokojnosť aj lekárov, aj pacientov a dodnes je nespokojnosť s touto novelou. Vtedy ste tiež, pán minister, popri tých svojich známych nešťastných výrokoch nešťastne zareagovali na svojich kolegov lekárov, že chyba nie je v zákone, ale chyba je v lekároch, že ho zle používajú. Myslím si, že to nebolo seriózne vyjadrenie.

    Mne ste vtedy sľúbili vo výbore, keď som kritizovala tento návrh, nakoniec bolo aj veľmi nevhodné, že tu v parlamente bolo pánom poslancom Mikolášikom prednesených dodatočne 20 návrhov, tu v pléne, takže aj to svedčalo o tom, že tá novela bola šitá horúcou ihlou. Nebolo to práve najlepšie riešenie. Vtedy ste mi sľúbili, že túto novelu predložíte už v apríli, že táto je naozaj iba krízová kategorizácia a že keď prejde rozpočtové provizórium, že potom bude nová novela. Tak som nakoniec uznala dôvody, že ak to bude v apríli, že na tie štyri-päť mesiacov dobre. No ale máme tu august, koniec augusta, a novela sa síce pripravuje, znovu sa veľa o nej hovorí na stránkach odbornej tlače, aj na stránkach dennej tlače, v médiách a počujeme už dnes veľkú kritiku na túto kategorizáciu.

    Asociácia distribútorov liekov a farmaceutických výrobcov poukázala na to, že ak by bola tá novela prijatá v takom stave, ako je zatiaľ rozpracovaná - nehovorím a dúfam, že taká nebude, ale tak, ako je rozpracovaná -, tak sa natoľko zúži kategória plne hradených liekov, že skutočne dôjde k tej situácii, ako som spomenula, že chudobný pacient si nebude môcť kúpiť ani základný liek a zrejme potom nastúpi už aj tak sa rozmáhajúca vlna alternatívnych liečiteľov a rôznych neserióznych tzv. odborníkov, ktorých budú navštevovať, pretože možno to pre nich vyjde lacnejšie.

    Zaujíma vás, pán minister, že ak by prešla taká navrhovaná novela deväťdesiatosmičky, o akej sa dnes rokuje, kde vezme pacient-občan postihnutý ekonomickým balíčkom peniaze na tieto vaše návrhy? Ale dúfam, že dôjde ešte k zmene a že sú to naozaj iba návrhy.

    Prečo chorého, ktorý je traumatizovaný svojou chorobou, chcete stresovať ešte strachom o to, že si nebude môcť zohnať peniaze na operáciu a na lieky? Na strane 3 a 4 sú pomenované viaceré príčiny nepriaznivého stavu vo financovaní zdravotnej starostlivosti, žiaľ, ani na odstránení týchto príčin sa nezačalo pracovať s potrebnou razanciou. Ja nehovorím, že ste nezačali, ale v takejto situácii, o akej vy sám v materiáli hovoríte, tá razancia bola veľmi mierna a nezodpovedá tomu stavu.

    Napríklad na zmenu nevhodného systému financovania a na dosiahnutie viaczdrojového financovania vláda nepredložila do dnešného dňa ani prvé návrhy. Na zmenu nedostatočnej liekovej politiky a zníženie nákladov na lieky, najmä v ambulantnej sfére, boli doterajšie kroky málo účinné. A ak si bude musieť pacient naďalej nosiť lieky do nemocnice, ani nie je šanca na naplnenie tohto kroku, pretože nemocnice síce dajú menej za lieky, ale bude im ho musieť predpísať ambulantný lekár a vlastne dôjde len k presunu z jednej oblasti do druhej. Nerieši sa, neriešil sa ani presun, o ktorom sa hovorí, o ktorom hovoríte správne, že sa musí riešiť presun zdravotnej starostlivosti z lôžkových zariadení do ambulantnej alebo domácej ošetrovateľskej starostlivosti. To je správny krok, ale dodnes neboli naň urobené dostatočne razantné kroky.

    Ani systémové zmeny na stabilizovanie financovania zdravotnej starostlivosti, uvedené na strane 5, s ktorými sa dá s výhradou zúženia rozsahu plne hradenej základnej zdravotnej starostlivosti súhlasiť, ste, žiaľ, zatiaľ neurobili ani prvé kroky. Dodnes nie je zriadený ani centrálny register poistencov pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. A to je krok, ktorý naozaj je veľmi potrebný. Som veľmi zvedavá, či bude pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 zrealizované vami navrhované zvýšenie odvodu za poistencov štátu a ako sa vám podarí zabezpečiť vzostup súkromných a verejných zdrojov, keďže výber poistného klesá. A povedzme si úprimne, že nemôže tento stav zlepšiť ani prijatie nových paragrafov v Trestnom zákone, ktoré kvalifikujú neplatenie poistného ako trestný čin. Sám ste uvádzali správne, že výpadok výberu na poistnom je viac ako miliarda korún. To je veľká suma a tento stav sa bude musieť zlepšiť. Ale ako sa zlepší, keď máme viac ako päťsto, takmer 511 tisíc nezamestnaných, keď je nezamestnanosť na úrovni 18,3 %? A včera priznal pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa očakáva vo februári budúceho roku na úrovni 21 %. Ako potom sa môže zvýšiť výber? To je nereálne!

    Vy viete sám, že ja som tiež schvaľovala a schvaľujem ten krok, aby bol trestne stíhaný ten, kto neplatí zákonom stanovený odvod poistného. Ale vieme, že sa iba roztočí špirála súdnych sporov a konaní, ktoré môžu trvať mesiace a roky, ale zdravotníctvu to nepomôže.

    Sám ste vo svojom vystúpení hovorili o trojitom systéme financovania jednotlivých zložiek zdravotnej starostlivosti, ktorý považujem za nejednotný a nespravodlivý. Kým primárna ambulantná zdravotná starostlivosť je financovaná od 1. 1. toho roku s úpravou od 1. 5. tzv. kapitáciou cenovým opatrením ministerstva financií a na túto oblasť je vymedzených 2,7 mld. korún, čo predstavuje 13,3 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo, potrebných by bolo však 2,9 mld. korún. Na stomatologické ošetrenie sú disponibilné zdroje vo výške 1,9 mld. korún. Potreba je vo výške 2,9 mld. Ministerstvo zdravotníctva preto chce navrhnúť v novele Liečebného poriadku zapojenie väčšej spoluúčasti občanov. Nuž neviem, ako s týmto budú súhlasiť - dúfam, že nebudú - páni poslanci z SDĽ a zo SOP, ktorí mali veľké plagáty o tom, ako budú riešiť situáciu v zdravotníctve, keď chcete, aby si pacient doplácal na starostlivosť. To zase budeme národom bezzubých ľudí? Pretože pacient, keď bude potrebovať zaplatiť nájomné, zaplatiť stravu, poplatky a tak ďalej, tak si povie, že radšej nech je bez jedného alebo bez dvoch zubov, ale k zubárovi nepôjde.

    Čiže dôjde k opačnému efektu, že zubné ambulancie sa budú musieť zatvárať, pretože bude tam nedostatok pacientov, jednoducho nebudú chodiť.

    Ja som za spoluúčasť až vtedy, keď sa ekonomická situácia stabilizuje a keď sa zlepší. Prosím, vtedy budem súhlasiť s týmto krokom, aby sa postupne po verejnej diskusii tento krok naštartoval, ale nie v súčasnej situácii. To nie je riešenie. Nie je to riešenie pre tých spomínaných nezamestnaných, ale uvedomme si, že máme v tomto štáte okolo jedného milióna poberateľov rôznych sociálnych dávok a dôchodkov. To sú invalidi, siroty a tak ďalej. Keď si pozriete sumu priemerného invalidného dôchodku, nuž takýto pacient nebude mať ani na priplatenie, ani na doplatenie nejakej starostlivosti u stomatológa.

    V materiáli na strane 7 uvádzate, že zabezpečenie LSPP nevykazuje závažnejšie problémy, ale v ďalšej vete píšete, že je diskutabilné organizačné zabezpečenie LSPP v niektorých regiónoch. Ja súhlasím s touto vašou druhou časťou, pokiaľ mám informácie, tak v mnohých regiónoch naozaj sú problémy so zabezpečením LSPP, pričom je potrebné v legislatíve vyriešiť aj problém so zneužívaním LSPP, o čo sme sa už niekoľkokrát pokúšali, a ja dúfam, že sa nám to spolu podarí.

    Výkony špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú hodnotené bodmi, ale v limitovanom počte objednávaných výkonov, takže lekári za mnohé realizované výkony nedostanú zaplatené, hoci oni za energie, materiál, pôžičky a tak ďalej platiť musia. Na túto časť sa vynakladá v priemere 5 % celkových výdavkoch, na zdravotnú starostlivosť na rok 1999 by to malo byť 1,8 mld., pričom potrebných by bolo 2,3 mld. korún. Na ústavnú zdravotnú starostlivosť sa vynakladá v priemere 47,5 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, čo predstavuje sumu cca 19 mld. korún na rok 1999, potrebných by však bolo 25 mld. korún. Už ste v úvodnom slove hovorili, že sa táto suma zvýši časťou použitia pôžičky. Od 1. 5. 1999 sa úhrada za starostlivosť vykonáva prostredníctvom tzv. prospektívneho rozpočtu, a to na základe určenia cenovým opatrením ministerstva financií.

    Z uvedených čísiel vyplýva, že kým relatívne spokojní sú so súčasným spôsobom financovania ambulantní lekári primárnej starostlivosti, tým sa naozaj finančná situácia týmto zlepšila, to musím priznať, veľké problémy majú manažmenty a zdravotnícki pracovníci pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti. No a tu na tento stav najviac doplácajú oni, ktorým boli krátené príplatky. V mnohých nemocniciach nedostávajú príplatky, ale čo je, myslím si, pre nás najzávažnejšie, doplácajú pacienti, ktorí si musia vynakladať čoraz viac finančných prostriedkov na lieky, na zdravotnícky materiál a pomôcky, ale - čo už som spomenula - musia čakať na operácie, a to som dúfala, že k tomuto stavu u nás nikdy nedôjde. Bohužiaľ, naozaj sa termíny operácií predlžujú.

    Čo je s transplantačným programom, pán minister? Nikde sa o tomto programe nehovorí. Vy ste, bohužiaľ, neboli prítomný, keď sa prerokúvalo programové vyhlásenie vlády, keď som sa na túto otázku pýtala, takže veľmi rada by som vedela, či sa bude realizovať dobre začatý program transplantácie v niektorých oblastiach, alebo bude musieť byť úplne pozastavený alebo zúžený pre nedostatok finančných prostriedkov.

    O liekoch som už hovorila, nakoniec tejto problematike sa venujete aj v materiáli. V závere na strane 15, s niektorými krokmi, ktoré sú navrhované na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie vo financovaní zdravotnej starostlivosti, možno súhlasiť, nie však už so spomínaným znížením rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej zo základného zdravotného poistenia a s priplácaním občanov na zdravotnícke výkony súvisiace priamo s ochranou života a zdravia. Ono niektoré výkony, kto túto oblasť študuje, vie, že sa aj dnes hradia. To sú také, ktoré sú tzv. doplnkové alebo majú estetický charakter, ale nie tie, ktoré by mali slúžiť na zlepšenie zdravia, dokonca záchranu života.

    Odcitujem váš záver, pán minister, z tej strany 15: "Aktuálna situácia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poznačená predovšetkým chýbaním cca 20 % finančných zdrojov oproti reálnej potrebe." Možno súhlasiť. "Vychádzajúc z tejto mimoriadne ťaživej situácie pre rezort zdravotníctva ministerstvo zdravotníctva má pripravené konkrétne kroky, ktoré môžu stabilizovať situáciu." Nuž, zatiaľ sa neprejavili veľmi a tak razantne, ako by to bolo potrebné. Nehovorím, že ste neurobili nič, ale urobili ste menej, ako bolo možné za týchto 10 mesiacov realizovať. Mali ste sa viac venovať tejto problematike, a nie politickým revanšom voči bývalým riaditeľom nemocníc. "Realizácia týchto krokov sa však spája so zvyšovaním verejných zdrojov pri financovaní zdravotnej starostlivosti." S týmto absolútne súhlasím a vy sami ste priznali, že som sa o to snažila aj v predchádzajúcich štyroch rokoch.

    S čím nemôžem súhlasiť - a o tom som už hovorila -, to je to nevyhnutné preplácanie občanom za niektoré zdravotnícke výkony. S redukciou a reštrukturalizáciou siete zdravotníckych zariadení s potrebou znižovať v odôvodnených prípadoch počet zdravotníckych pracovníkov. Nuž, ako to prijmú lekári, ktorí najskôr študujú štyri roky, potom ďalšie a ďalšie roky sa venujú atestáciám, pardon, šesť rokov, prerieknutie, prepáčte. Neviem teda, ako sa to bude riešiť, keď v mnohých prípadoch viete, že je napríklad nedostatok zdravotných sestier a lekárov, aj keď vylúčime tých, že naozaj niektorí nadsluhujú roky a roky, je to 10 - 20 rokov, tak toto sa bude veľmi ťažko riešiť. Vy síce navrhujete rekvalifikáciu pre potreby sociálnych zariadení na starostlivosť o dlhodobo chorých, zdravotno-sociálnych lôžok atď. S týmto možno súhlasiť, že v opodstatnených prípadoch sa to dá urobiť, ale treba to urobiť a informovať aj verejnosť, aj odbornú, aj pacientskú časť.

    A teraz, prosím, v závere pán minister hovorí: "Na tieto zmeny potrebuje vedenie rezortu zdravotníctva politickú podporu vlády a parlamentu, rovnako ako profesijných a stavovských organizácií, zdravotníkov a občianskych združení." Aj s týmto súhlasím, pretože zdravotníctvo samo a sám rezort nemôže tieto problémy riešiť. Ale, vážení páni, vážené dámy, aká je realita? Nepodporili ste nikdy návrhy opozičných poslancov, aby sa tomuto materiálu venovala prednostne pozornosť. Česť výnimkám, boli aj takí. Nikdy ste ma nepodporili v tom, aby sa materiál prerokoval v parlamente už pred pár mesiacmi, ktorý sa týkal vyhodnotenia krízového režimu. Do dnešného dňa tento krízový režim nebol objektívne vyhodnotený. Ani v tomto materiáli sa o tomto nehovorí. Čo priniesol? Dobré alebo zlé? Nikdy ste nás nepodporili v našich návrhoch, ktorými sme vám chceli prispieť na riešenie problematiky.

    Napríklad aj keď bol prerokúvaný zákon o sociálnej pomoci, keď som žiadala, aby pre tých zdravotne ťažko postihnutých občanov, ktorí si platia na diétu, na pomôcky a tak ďalej, česť výnimkám, ale zase väčšina koaličných poslancov nepodporila ani tieto návrhy, ktoré by si vyžadovali minimum finančných prostriedkov. A vy viete, pán minister, že tento krok by pomohol aj vám. Pretože ak sa pacient kvalitne stravuje, ak má primerané pomôcky, tak je väčšia nádej na zlepšenie jeho zdravotného stavu a o to menej by to stálo zdravotníctvo.

    A aká je situácia v médiách? O naše názory nemá záujem ani verejnoprávny rozhlas, ani verejnoprávna televízia, takže asi ťažko potom bude môcť byť konsenz a nejaká pomoc, keď vám ju ponúkame a vy ju odmietate. A verejnoprávne médiá nás jednoducho ignorujú. Keď bolo minulé volebné obdobie, keď som bola spravodajkyňou týchto zákonov, vždy verejnoprávne inštitúcie oslovili aj pána poslanca Kováča alebo pána poslanca Šagáta. Dnes sa tvária, že neexistujeme. A keď aj nahrajú nejaký rozhovor, tak jednoducho cenzúra vedenia STV nepripustí, aby tieto názory odzneli. Som preto rada, že som mohla vystúpiť a že aspoň časť občanov si tieto názory vypočuje.

    Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Ako posledná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Ako prvý - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán minister,

    pani poslankyňa Aibeková hovorila o tom, že začiatok vašej vlády, ktorým ste začali v zdravotníctve svoje nie celkom šťastné vládnutie, pretože ste začali vládnuť "štatáriom". "Štatárium" je výnimočný prostriedok vládnutia, ktorý sa vyhlasuje v prípade ohrozenia alebo napadnutia štátu. Mňa by zaujímalo, kto najviac ohrozoval tú pozíciu v rezorte, lebo z vašej zdravotníckej politiky to po deviatich mesiacoch vyznieva tak, že tými, proti komu ste vlastne vyhlásili štatárium, sú vlastne občania Slovenskej republiky odkázaní na zdravotnú starostlivosť, pretože celé vaše transformačné úsilie smeruje k tomu, aby ste celú zodpovednosť, finančnú aj ekonomickú, za vaše vládne kroky preniesli na občanov. Tie systémové kroky, ktoré ste tu neustále sľubovali počas vlády Vladimíra Mečiara štyri roky v tomto parlamente, a nebolo ich málo, vaše vystúpenia boli dlhé a časté, teraz akosi sa nezhmotnili do nejakého konkrétneho transformačného programu v zdravotníctve. Pretože podporujete iba naďalej dovozcov liekov, podporujete prezamestnanosť v zdravotníctve, podporujete v zdravotníctve to, čo súvisí so samotnou lekárskou komorou a pracovníkmi zdravotníckych zariadení, pretože tých sa obávate, aby ste si ich neznepriatelili, pretože oni vylomili krk vašim predchodcom v rezorte. Vaše štatárium má vlastne udržať na uzde poslušnosti občanov, lebo štatáriálna vláda je vládou o poslušnosti občanov voči vládnej moci.

    Takže sa vás pýtam, keďže ste štatárium vyhlásili bez súhlasu parlamentu, kedy ho mienite zrušiť alebo požiadať parlament, aby ho zrušil.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou, keď hovorila o tom, že pôžička nič nevyrieši v systéme financovania zdravotníctva. Pred voľbami sa opakovane hovorilo, najmä terajší pán minister, že ako záchrannú vestu treba dať zdravotníctvu pôžičku. Treba si uvedomiť, a opakovane som to vysvetľoval, že zdravotníctvo alebo poisťovne nie sú výrobný podnik, ktoré by vedeli túto pôžičku zhodnotiť, tie len pôžičku zoberú, rozdajú príslušným zdravotníckym zariadeniam financie, ale potom ich budú musieť splácať. A o to menej peňazí bude v ďalších rokoch, o akú sumu sa táto pôžička dostane v tomto alebo v inom roku. Myslím si, že hovoriť o tom, že je to úspech, keď sme znížili náklady na zdravotnú starostlivosť za cenu neodoperovaných odložených pacientov, keby to povedal ekonóm len z ekonomického pohľadu, možno by som to aj chápal, ale keď to hovorí niekto so vzdelaním lekára, tak sa tomu veľmi čudujem. Je to nie úspech, pán minister, že ste dokázali ušetriť nejaké peniaze za cenu toho, že stovky pacientov nebudú môcť byť odoperované. A čo sa týka očných operácií, buď oslepnú, čo sa týka kardiochirurgických pacientov, jednoducho sú odsúdení na smrť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Aibeková vo svojom vystúpení vyčítala pánovi ministrovi nedostatok razancie. Ja si myslím, že s o čo menšou razanciou pán minister riešil problémy v zdravotníctve, s o to väčšou razanciou sa pustil do personálnych čistiek. Napokon tieto personálne čistky sa nerobia len v jeho rezorte, ale aj v iných rezortoch, nevynímajúc kultúru, kde do funkcií nastupujú tzv. politickí priatelia. A terajší šéfovia rezortov sa pritom, keď odvolávajú z funkcií tých nepohodlných, ani netaja tým, že tí ich politickí priatelia majú väčší "nárok" na funkciu.

    Ale vrátim sa k správe a pánovi ministrovi. Pán minister, pre vás je typické, že od nástupu do funkcie riešite situáciu asi tak, že najprv urobíte veľký krik a potom nastupujú ťahy a triky. Smutné je, že vás istým spôsobom v tomto vašom pôsobení podporujú aj poslanci lekári, teda lekári, ktorí sedia v poslaneckých kreslách. A nedá mi, aby som sa neobrátila na pána poslanca Kováča. Myslím si, že je naozaj neetické, keď poslanec lekár použije argument, o ktorom vie, že je zavádzajúci, keď osočil pána Zelníka, že sa nerozumie veci a že pán minister nemohol dať príkaz na skončenie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu poisťovni. Pán Kováč vie veľmi dobre, že pán minister to urobil rafinovanejším spôsobom. Jednoducho zrušil štátny dozor, bez ktorého Najvyšší kontrolný úrad kontrolu vykonávať nemohol a Najvyšší kontrolný úrad teda musel z poisťovne jednoducho "vycválať". Takže urobil to inak, nie priamo, urobil to rafinovane a prefíkane, nie priamo. Pán poslanec Kováč o tom vie a osočuje...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nebudem sa vyjadrovať k mnohým veciam, ktoré uviedla pani poslankyňa Aibeková, lebo možno ich niektorými príkladmi alebo svojím vystúpením rozšírim alebo doplním. Chcela by som dať len jednu jedinú odpoveď na jej otázku, ktorú v závere uviedla ohľadom vyhodnotenia krízového stavu. Myslím si, že toto sa nebude dať nikdy urobiť. Ten krízový stav si totiž odniesli pacienti. To si neodniesol nikto iný, lebo mzdy a výplaty v rezorte boli vyplatené. Elektrina, telefóny, proste všetko fungovalo, vykurovanie fungovalo. Že sú niekde nezaplatené faktúry, to je druhá vec, to vôbec neovplyvnilo krízový stav, ktorý len zhoršil pozíciu pacientov. Krízový stav bol veľkou chybou a ja si myslím, že by bolo aspoň nanajvýš korektné voči tým chudákom pacientom, ktorí boli odmietaní na ambulanciách, preraďovaní v operáciách, keby sa im aspoň minister, ktorý tento chybný krok urobil, ospravedlnil.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodinou otázok.

  • Po prestávke.

  • Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 17. schôdzi Národnej rady.

    Predtým ako začneme hodinu otázok, prosil by som pána podpredsedu vlády, aby sa ujal krátko slova, chce dať jednu informáciu. A potom začneme hodinu otázok.

    Prepáč, pán premiér, podpredseda vlády má len krátku informáciu pre poslancov.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v mene organizačného výboru, resp. ústrednej komisie, aby som to správne nazval, vás srdečne pozval na oslavy 55. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa uskutočnia...

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pokračuj.

  • ... ktoré sa uskutočnia v Banskej Bystrici. Slávnostné stretnutie sa začne o 12.00 hodine, na ktoré vás srdečne pozývam všetkých. Aby bolo všetko jasné, funkcionári Národnej rady, a dovolili sme si osloviť poslancov z tohto regiónu, budú mať osobitné povinnosti v súvislosti so zahraničnými návštevami, preto majú aj osobitné pozvánky. Vás všetkých srdečne pozývam. Budete mať vyhradené miesta dolu na čestnom mieste. Vaše autá budú mať vyhradené parkovisko, na preukazy sa dostanete až do priestorov, takže niet žiadneho problému.

    Prosím pekne, keby ste sa zúčastnili týchto osláv a tým vyjadrili aj svoj vzťah k tomuto štátnemu sviatku.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za informáciu.

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, páni poslanci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.

    Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného pána ministra Kanisa bude odpovedať pán minister Magvaši, za pána ministra Kňažka pán minister Ftáčnik a za pána ministra Koncoša pán minister Mikloš.

  • Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite do 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Brňáka a znie: "Stretli ste sa už s ministrom vnútra a generálnym prokurátorom v súvislosti s prehodnotením rozhodnutia prokurátorky, ktorá založila pána Poóra ad acta?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Pán poslanec, vo vašej otázke sú dve nepresnosti. Jednak nikdy som nemal úmysel sa stretávať s uvedenými funkcionármi s cieľom niečo prehodnocovať a po druhé prípad nie je založený ad acta. Vzhľadom na závažnosť prípadu som samozrejme mal záujem sa vecne informovať, v akom stave sa tento prípad nachádza. Tieto informácie som dostal od pána ministra vnútra, ale je jasné, že generálny prokurátor a vôbec prokuratúra je nezávislá inštitúcia. Nič viac a nič menej nebolo v tom mojom výroku.

    Čo sa týka časti vašej otázky, kde uvádzate, že prokurátorka založila prípad ad acta, chcem vás informovať, že to tak nebolo. Samotné orgány prokuratúry zastávajú názor, že napriek zrušeniu uznesenia o stíhaní konkrétnych osôb stále trvá veľmi vysoký stupeň podozrenia, že k trestnej činnosti v rámci privatizácie došlo, a preto príslušné orgány v zmysle zákonov konajú ďalej.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán premiér, nehovoríte jednoducho pravdu, pretože ten výrok, ktorý som odcitoval v úvode ohľadne vášho stretnutia s ministrom vnútra a generálnym prokurátorom, bol interpretovaný úplne ináč a bol doslova neférový, ale takýto výrok ste neučinili ako člen vlády len vy. Spomeniem napríklad exministra Palacku, ktorý vyzýval motoristov, aby v noci porušovali zákon. Spomeniem generála Ivora, ktorý viackrát verejne doslova táral právne nezmysly. Spomeniem pána ministra Čarnogurského, ktorý sa snaží mocensky riadiť a ovládať súdy. Spomeniem ministra Černáka, ktorý nabáda šéfku Strediska cenných papierov, aby vedome konala protiprávne úkony, že on jej vybaví amnestiu.

    Čiže v tomto smere si myslím a som presvedčený, že aj vy svojím výrokom ste chceli vedome a priamo zasiahnuť v rámci orgánov činných v trestnom konaní. Ako chcete, aby jednotliví občania v tomto štáte dodržiavali zákon, aby sa mu podriadili, aby mali dostatočne vyvinuté právne vedomie, ak členovia vlády a prípadne generáli prezentujú neúctu k zákonom a hlásajú doslova právny nihilizmus? To je moja podotázka, pán predseda.

  • Ďakujem vám aj za podotázku, pán poslanec.

    Veľmi ste si vlastne aj odpovedali, keď ste hovorili, že môj výrok bol interpretovaný. Keď si prečítam isté noviny, nájdem interpretácie mojich výrokov v rôznych podobách. Podstatné je, ako ten výrok zaznel. A ten výrok jednoznačne zaznel v tom zmysle slova, že mal som jednoducho záujem sa informovať, v akom štádiu je daný prípad, o ktorom sa rozprávame. Rovnako ste pred chvíľočkou uviedli, že vy si myslíte, že som chcel zasiahnuť. Ja vám tento názor neberiem, ale myslím si, že aj dikcia, ako ste ju povedali, vás usvedčuje, že skôr ide z vašej strany o politiku, ako o vecne položenú podotázku.

    Neprichádza do úvahy, aby sme mocensky zasahovali do nezávislých inštitúcií, ako sú súdy, prokuratúra, a podobným spôsobom. Ale rovnako vy už viete za tých 10 mesiacov, že nestrpíme porušovanie práva, že nedopustíme, aby kauzy, ktoré traumatizujú spoločnosť, boli odkladané ad acta. Orgány si plnia svoju povinnosť a to vidím ako zrejme ten hlavný dôvod, pre ktorý ste v poslednom období tak osobitnejšie nervózny.

    Ďakujem za otázku.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša, ale ho nevidím v rokovacej miestnosti, čiže prejdeme k tretej otázke.

    Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Hudeca a znie: "Z poslaneckého pôsobenia v kraji a okresoch zisťujem, že členovia vlády sa o ich prácu nezaujímajú a počas výjazdov ich obchádzajú. Čo je dôvodom takéhoto prístupu vlády ku krajským a okresným štátnym orgánom a k ich problémom?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Nie je pravda, pán poslanec, že členovia vlády obchádzajú okresné a krajské úrady, že sa nezaujímajú o prácu týchto štátnych orgánov. Výpočet aktivít členov vlády by bol veľmi dlhý, preto začnem aspoň sám sebou a veľmi stručne vás chcem informovať, že dosiaľ som uskutočnil celkom 25 výjazdov a s výnimkou dvoch som sa všade stretol s predstaviteľmi miestnej štátnej správy.

  • Pán poslanec Hudec, máte doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

  • Nielen to, že predchádzajúca vláda systematicky rokovala v rámci výjazdových rokovaní vlády s predstaviteľmi okresných a krajských úradov, čo sa dá naozaj dokumentovať aj z hľadiska protokolov, ktoré z toho vychádzali, ale súčasne aj pravidelne pozývala predstaviteľov okresných a krajských úradov na rokovania vlády, kde sa prerokúvali problémy regiónov. Ja sa pýtam: Koľkokrát ste sa, pán predseda vlády, stretli s prednostami okresných alebo krajských úradov na porade, kde ste si mohli vysvetliť veci? Nemyslím teraz na individuálne rokovania. Pripravuje sa reforma štátnej správy. Nestretávate sa na takýchto systematických rokovaniach práve preto, aby sa k nej nemohli prednostovia okresných a krajských úradov a pracovníci týchto úradov vyjadriť?

    Ďakujem.

  • Na priamu otázku koľkokrát vám odpovedám, že 23-krát som sa stretol s predstaviteľmi štátnej správy. Keď hovoríme o reforme verejnej správy, tu by som chcel povedať jednu dôležitú otázku, alebo dôležitý moment. Ide o veľmi vážnu vec, kde dôjde, pevne verím, aj k výrazným úsporám v štátnej správe, preto je potrebné, aby tieto základné idey, základné stratégie a koncepcie vznikali v prostredí, ktoré bude sledovať tú líniu, ktorú máme ako cieľ, to znamená preniesť čo najväčšie množstvo kompetencií a postupne aj finančných prostriedkov z orgánov štátnej správy na samosprávu. A myslím si, že keď hovoríme o štátnej správe, že na samom začiatku by nebolo najlepšie, keby tí, ktorých sa táto ťažká téma týka, ju chceli formovať. Preto sme našli iný mechanizmus, iný manažment. Ale nikdy nie je najdôležitejšie to, že koľkokrát sa stretneme, koľkokrát rokujeme, dôležitý je výsledok.

    A keď konkrétne hovoríme o decentralizácii verejnej správy, ten výsledok hovorí, že sme schválili prvý zásadný dokument, stratégiu decentralizácie verejnej správy, ktorá hovorí, že do konca tohto kalendárneho roku bude hotová koncepcia, koncepčný dokument, ktorá hovorí, že túto aktivitu chceme rozvinúť k 1. 1. 2001, ktorá hovorí o konkrétnom časovom harmonograme, o rámcovom rozsahu kompetencií, ktoré chceme preniesť zo štátnych úradov na samosprávy. A tento dokument vlastne v súčasnom období celý ten zložitý a dôležitý proces spúšťa. Myslím si, že vždy najdôležitejší je výsledok. A konkrétne, keď ste vypichli túto tému verejnej správy, ten výsledok je evidentný.

  • Štvrtá otázka podľa vyžrebovaného poradia na predsedu vlády je od pána poslanca Pašku a znie: "Ktorá súčiastka na bicyklíku určuje jeho kvalitu? Najlepšia či najmenej spoľahlivá?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Hlasy z pléna.

  • Myslím, vážený pán poslanec, že môžete rovno prejsť k doplňujúcej otázke.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

    Pán Paška, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Očakával som, že ako technik budete vedieť na túto otázku odpovedať, ale je zrejme veľmi zložitá, tak sa teda pokúsim naznačiť súvislosť medzi mojou ďalšou otázkou a predchádzajúcou otázkou.

    Tak ako kvalita každého produktu je limitovaná jeho najnespoľahlivejšou súčiastkou, tak aj kvalita krátkej práce vášho kabinetu je poznačená viacerými aférami a neúspechmi za toto krátke obdobie. Od vášho nástupu k moci bola hodnota slovenskej koruny a tým aj úspory našich občanov znehodnotená o viac ako 20 %. V dôsledku chaotických hospodárskych opatrení bolo Slovensko preradené medzi krajiny s veľkými rizikami pre medzinárodné investície. Inflácia sa blíži k 15 % a miera nezamestnanosti k 20 %. Na jeseň sa očakáva ďalšie prepúšťanie zamestnancov štátnej správy - učiteľov, policajtov. V lekárňach nedostať lieky, lekári nie sú schopní poskytovať zdravotné služby, nemocní musia na niektoré zákroky čakať aj niekoľko mesiacov. Aféry okolo deblokácií, predaja licencií, reprivatizácie zaváňajú klientelizmom a diskreditujú nielen vašu vládu, ale aj politické zoskupenia, ktoré za ňou stoja. Ekonomickí experti vyčíslili hospodárske straty z nekvalifikovaných rozhodnutí vašej vlády na približne 150 mld. Sk.

    Pýtam sa: Dokedy, dokedy budete takýmto štýlom pokračovať? Neprehodnotíte štýl vášho vládnutia, nebudete sa serióznejšie zaoberať tými opatreniami a tými krokmi, ktoré vedú k hospodárskemu úpadku Slovenskej republiky?

  • Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec za túto doplňujúcu otázku. Je mi len ľúto, že som sa nedozvedel, že ktorá tá súčiastka je najdôležitejšia.

    Je to vaše videnie vývoja Slovenska, pán poslanec. Moje je iné, diametrálne iné a dovolím si toto diametrálne iné videnie azda podoprieť svojimi argumentmi.

    Vy ste hovorili o znehodnotení meny. Ja vám ponúkam obraz stabilizácie slovenskej koruny. Pozrite sa na výmenný kurz povedzme 17., 18. mája, pozrite sa dnes, kedy sa dostáva v niektorých dňoch slovenská koruna alebo jej vzťah k doláru pod hranicu 42 slovenských korún.

    Rovnako sa pozrite na vzťah slovenskej koruny a euro. Je nesporné, že po období, keď bola slovenská ekonomika zaťažovaná mnohými úvermi, hlbokým prepadom štátneho rozpočtového hospodárenia sme boli nútení pristúpiť ku krokom, ktoré sa neprijímajú s najväčšou vôľou, ale nepochybne priniesli povedzme stabilizáciu slovenskej koruny. To je fakt, to je argument. A tak ako sme zvládli stabilizáciu slovenskej meny, slovenskej koruny, tak postupne dochádza k evidentnej stabilizácii celého slovenského hospodárstva.

    Nie je mojou úlohou a nemám ani priestor, aby som hovoril o mnohých ukazovateľoch. Ale spomeniem aspoň vývoj zahraničnoobchodnej bilancie. Za pol roka 28 mld. Sk. Za júl je pasívne saldo už iba 1 mld. Sk. Je evidentné, že tie nožnice, ktoré sa nebezpečne roztvárali medzi exportom a importom, sa začínajú privierať, čo nepochybne je dobrým znakom stabilizácie slovenského hospodárstva.

    Rovnako by som mohol hovoriť o tom, že sa nám darí zvládať splátky mnohých úverov, ktoré neskutočne zaťažujú slovenskú ekonomiku. Spomeniem aspoň splátky za Vodohospodársku výstavbu, za Železnice Slovenskej republiky v rámci Slovenských elektrárni, za Jadrovú elektráreň Mochovce a mnohé ďalšie.

    Sú tu ďalšie signály, ktoré hovoria o tom, že slovenská ekonomika sa zotavuje. Je evidentný záujem zahraničných investorov. Iste ste si všimli, lebo pochádzate, myslím, z tohto kraja, lebo máte blízko, myslím si, že teda skôr váš kolega, že je veľká investícia na Dolných Kysuciach, že sa stavia fabrika, ktorá dá ľuďom prácu na Kysuciach.

    Nedávno sme otvárali rovnako na zelenej lúke stavenisko v dedine neďaleko Martina, kde sa budú vyrábať poťahy na automobilové sedačky. Takéto investície sú pripravované v Žiari nad Hronom, neďaleko Košíc a vlastne vo všetkých regiónoch Slovenska. Aj to je veľmi jasný signál stabilizácie slovenskej ekonomiky.

    A, pochopiteľne, mohol by som hovoriť aj o mnohých ďalších otázkach vnútornej politiky, zahraničnej politiky, ale skončím tým, čo nie je príjemné, povedzme ani mne, ani nám v tomto období kauzy, ako vy hovoríte.

    Za vás sa kauzy vyrábali a ututlávali, my sa snažíme jednoducho s nimi poctivo vyrovnať.

  • Ruch v sále.

  • Nie je to jednoduché, áno, je to naozaj tak. Nie je to jednoduché, to klbko je veľmi spletité, veľmi veľké, ale konáme pred očami verejnosti, konáme s otvorenými kartami a súčasťou tohto konania bude aj Národný program boja proti korupcii, ktorý predložíme do konca tohto roku.

    Ďakujem veľmi pekne za otázku.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas vyhradený na odpovede na otázky poslancov predsedom vlády bol vyčerpaný.

    Pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil poslanec Andrejčák ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "Koľko občianskych zamestnancov armády v posádke Trenčín prepustíte zo zamestnania v Trenčíne v súvislosti so sťahovaním Generálneho štábu do Bratislavy a koľko finančných prostriedkov ste na ne vyčlenili z rozpočtu?"

    Odpovedať bude za pána ministra obrany pán minister Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na to, že pán minister obrany Slovenskej republiky je oficiálnym delegátom dnešných osláv 55. výročia Slovenského národného povstania v Strečne, požiadal ma a pán premiér ma určil, aby som odpovedal na otázku pána poslanca Andrejčáka.

    Tvorba koncepcie reformy Armády Slovenskej republiky vstupuje do záverečného štádia a vy, pán poslanec Andrejčák, budete mať ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť možnosť sa zoznámiť aj s konkrétnymi údajmi, čo sa týka profesionálnych vojakov a občianskych zamestnancov Armády Slovenskej republiky. Zatiaľ takýmito presnými údajmi v súčasnosti sa nedisponuje a, prirodzene, že v prípade ukončenia pracovného pomeru z dôvodu reorganizácie Armády Slovenskej republiky budú všetky zákonné nároky ako aj občianskych zamestnancov uplatnené v plnom rozsahu.

    Chcem vás zároveň aj informovať o tom, že v posádke Trenčín sa má vytvoriť veliteľstvo pozemných síl Armády Slovenskej republiky, kde bude zamestnaná rozhodujúca časť súčasných zamestnancov Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky. Vzhľadom na menšie náklady vynakladania na občianskych zamestnancov chceme všade tam, kde nemusia byť profesionálni vojaci, zamestnať práve občianskych zamestnancov.

    V druhej časti otázky, koľko finančných prostriedkov sa na tento účel vyčlenilo z rozpočtu, pán poslanec, treba odpovedať, že rozpočet na rok 2000 sa tvorí, existujú len východiská rozpočtu. V súčasnosti sa spracúvajú na jednotlivých rezortoch, a preto dnes nie je možné uvádzať, koľko finančných prostriedkov sa vyčlení na tento účel. Určite v štádiu schvaľovania rozpočtu potom bude možné plne dať informáciu Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Andrejčák, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Samozrejme, doplňujúcu otázku chcem položiť.

    Tá otázka znie v tom, že pokiaľ je mi známe, nie je vypracovaná žiadna teória na spôsob reorganizácie, ktorú idete robiť. Upozorňujem vás, že rozhodne najmenej dve tretiny ľudí z Trenčína musí pracovať v Bratislave, lebo ľudia tejto odbornosti v Bratislave nie sú. Takže iba táraniny o tom, že podstatná časť zostane na veliteľstve. Vážení, veliteľstvo pozemného vojska kedysi sa volalo oddelenie bojovej prípravy a malo 19 ľudí. Takže táraniny, prosím vás, neberiem. A chcem povedať, že neviem, že by uznesenie Národnej rady alebo vlády rozhodlo, že Slovenskú republiku ide pán Kanis zastupovať na Strečno.

    Takže pýtam sa a tá doplňujúca otázka znie: Musia členovia vlády ctiť zákon, ktorým sme prijali rokovací poriadok, že má tu byť, alebo nemusí?

    Ďakujem.

  • K tej prvej časti, myslím si, pán poslanec, ako som uviedol, že bude dobre, keď vo výbore, ktorého ste členom, sa bude táto otázka prerokúvať a zrejme sa vám aj teoreticky, aj prakticky vysvetlí celý tento manéver, ktorý ide s cieľom jednak zvýšenia bojaschopnosti slovenskej armády, jej prispôsobenia sa požiadavkám, ktoré sú potrebné pre slovenskú armádu, ale zároveň aj efektívnosti Armády Slovenskej republiky vynakladaním prostriedkov na ňu.

    K tej druhej časti by som chcel povedať, že v rokovacom poriadku, v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je umožnené, aby člena vlády pri otázkach a odpovediach zastupoval člen vlády. To je po prvé.

    Po druhé, myslím si, že pripomenutie si 55. výročia Slovenského národného povstania práve na Strečne, kde boli rozhodujúce boje pred 55. rokmi, je minimálne taká dôležitá a významná udalosť aj z hľadiska medzinárodného, pretože má charakter skutočne medzinárodnej účasti francúzskych partizánov na tomto boji, že minister Kanis na Strečne dôstojne reprezentuje Slovenskú republiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benčat podpredsedovi vlády Csákymu. Otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, moja otázka znie, čo ste urobili vo svojej funkcii v prospech národnostných menšín iného než maďarského etnika a predovšetkým však pre rómsku národnostnú menšinu?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    po nastúpení do funkcie som považoval za najdôležitejšie, aby vláda vybudovala korektné a partnerské vzťahy ku všetkým menšinovým komunitám. Snažíme sa podľa toho riadiť našu činnosť, a ak sa vyskytnú niektoré vnútorné problémy alebo problémy medzi niektorými menšinovými komunitami, vláda nevzťahuje alebo nevstupuje do ich vnútorných problémov, myslím na určité vnútorné problémy v rámci rómskej komunity alebo medzi lídrami rómskej komunity. Myslím na určité problémy medzi rusínskou alebo ukrajinskou menšinou, považujem niektoré za ich vnútorné záležitosti a rešpektujeme ich rozhodnutie.

    V zmysle toho, čo som povedal, sme vypracovali vládny program. Programové vyhlásenie tu bolo prezentované pred Národnou radou Slovenskej republiky a odobrené hlasovaním v tejto vzácnej snemovni. Všetky základné princípy, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády, sa podľa môjho názoru realizujú a realizovali. V zmysle tohto som zrekonštruoval Radu vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Tá rada pracuje teraz na úplne inej filozofii, ako to bolo v uplynulom štvorročnom období. Vzhľadom na to, že včera sa tu objavili požiadavky, aby som zverejnil alebo prečítal menný zoznam členov Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, dovoľte mi, aby som vám to tak učinil.

    Predsedom tejto rady som ja, podpredsedom tejto rady je minister kultúry pán Milan Kňažko a členmi Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny sú títo občania Slovenskej republiky: Péter Kollár za kultúrnu organizáciu Csemadok, Anna Hechtová za Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Gyözö Bauer za Fórum maďarskej inteligencie, Gejza Adam za Rómsku občiansku iniciatívu v Slovenskej republike, Pavol Traubner za Kultúrny spolok židovských občanov na Slovensku, Marta Hrušovská za Český spolok na Slovensku, pán Vasiľ Turok za Rusínsku obrodu, pán Juraj Cvečko za Chorvátsky kultúrny zväz, pani Gertrúda Grézerová za Karpatskonemecký spolok na Slovensku, pán Dimit Dimo za Kultúrny zväz Bulharov a ich priateľov na Slovensku, pán Tadeuš Blonsky za Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku, pán Ivan Laba za Zväz Rusínov a Ukrajincov a pani Ing. Jaroslava Kovalčíková za Spolok Moravanov na Slovensku.

    Chcem ešte povedať, že v tomto mennom zozname sa nenachádza zástupca Rómskej inteligencie za spolunažívanie, a to z toho dôvodu, že v tejto rómskej politickej strane došlo k rozštiepeniu a každá z oboch strán mi navrhla kandidáta. Ja som sa rozhodol, že počkám na súdne rozhodnutie. Vec je na Krajskom súde v Banskej Bystrici a po rozhodnutí súdu, samozrejme, budem akceptovať toho zástupcu, ktorého súd uzná za legitímneho.

    Chcem vás ešte informovať, že na zasadnutia rady, rada, samozrejme, pracuje na základe štatútu a štatút bol odsúhlasený vládou Slovenskej republiky, sú prizývaní títo členovia: 1 poslanec z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny patriaci k národnostnej menšine alebo etnickej skupine určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny, 1 zástupca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určený ministrom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva školstva Slovenskej republiky určený ministrom školstva Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva kultúry Slovenskej republiky určený ministrom kultúry Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určený ministrom vnútra Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky určený ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny.

    Ďalej som bol aktívny pri vytvorení sekcií na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v zmysle vládneho programu a odboru pre menšinové školstvo na Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

    Ako som už vás včera informoval, na rozdelenie finančných prostriedkov, ktoré sú v štátnom rozpočte garantované na podporu menšinových kultúr, boli vytvorené rôzne komisie na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky na základe odporúčania menšinových komunít alebo menšinových kultúrnych zväzov. Dovoľte mi, aby som zverejnil aj kritériá prerozdelenia týchto finančných prostriedkov. Tieto kritériá sú zosúladené v piatich bodoch.

    Prvé kritérium je počet príslušníkov národnostnej menšiny. Údaje sa používajú, samozrejme, z oficiálneho sčítania ľudu z roku 1991.

    Druhým bodom sú možnosti rozvíjať svoju kultúru do roku 1989. Toto kritérium vychádza zo skutočnosti, že viaceré národnostné menšiny nemali vyše 40 rokov možnosť rozvíjať svoju kultúru a jazyk, čím nastala doslova situácia ohrozenia existencie postihnutej menšiny. Oproti podporovaným menšinám si tieto musia nanovo budovať organizácie, periodiká a vydávať vlastnú literatúru. To znamená, dostanú trošku viac ako iné menšiny.

    Tretím kritériom je vnútorný potenciál národnostnej menšiny. Každá národnostná menšina má historickým vývojom a osídlením daný odlišný vnútorný potenciál pre rozvoj vlastnej kultúry. Tento potenciál je iný pri početnejšej, v kontinuitnom osídlení žijúcej menšine než pri málopočetnej menšine žijúcej v diaspóre. To znamená, menej početné menšiny dostávajú relatívne vyššie percento.

    Štvrtým kritériom je financovanie v uplynulých štyroch rokoch. Je skutočnosťou, že niektoré kultúrne organizácie národnostných menšín boli v uplynulých rokoch vôbec alebo nedostatočne financované a táto skutočnosť sa zohľadňuje pri prideľovaní financií na tento rok.

    A piatym a posledným kritériom je podpora spoločných projektov viacerých menšín. Táto komisia, a to aj pán minister kultúry veľmi víta, ak niektoré kultúrne zväzy spolupracujú a predložia spoločné projekty na realizovanie kultúrnych záležitostí.

    Ďalej mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že môj úrad od februára do apríla vypracoval program tolerancie k menšinám. Je to program, ktorý sme predložili aj do programu Phare. Ten program bol podporený, dokonca bol uznaný ako modelovo veľmi pozitívny program. Takto bol hodnotený aj v Bruseli. A veľmi dúfam, že aj ďalší program, ktorý pripravujeme v týchto mesiacoch, a to je Minority Development Programme, to znamená Program rozvoja menšín, ktorý bude mať zhruba výšku 3 mil. euro, tiež dostane podporu v Bruseli.

    Dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne informoval aj o legislatívnych úlohách, ktoré sme si vytýčili na tento rok, rok 1999. Bol to zákon o používaní jazykov menšín. Ako určite viete, tento zákon bol niekoľkokrát prerokovaný aj v Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. A ja som rád, že niektoré návrhy, ktoré boli tam vypracované, sa dostali do finálnej verzie zákona. Aj keď nie som rád, že nebola akceptovaná Národnou radou Slovenskej republiky ani vládou Slovenskej republiky 10-percentná hranica, ktorá by skutočne prispela menej početným menšinám. Ďalej sú v tomto zozname zákon o Slovenskej televízii, kde by sa mala novelizovať časť o národnostnom vysielaní; zákon o Slovenskom rozhlase, taktiež časť o národnostnom vysielaní; zákon o divadelnej činnosti; zákon o zriadení Fondu národnostných kultúr; tlačový zákon; zákon o menšinových organizáciách a zákon o financovaní menšinových kultúr - aspoň základné črty tohto zákona.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval aj o tom, že všetky menšinové kultúrne organizácie majú teraz nových riaditeľov na základe konkurzov. Konkurzné konania boli realizované takým spôsobom, že o týchto osobách rozhodovali komisie, ktoré boli zostavené z pracovníkov ministerstva kultúry, z pracovníkov krajského úradu, ale hlavne zo zástupcov menšinových komunít, aby oni skutočne mohli ovplyvňovať tie rozhodovacie procesy.

    Snažím sa udržovať tiež kontakty so všetkými organizáciami. Bohužiaľ, v tejto veci sa musím priznať, že sa mi nepodarí zúčastniť sa na všetkých podujatiach, na ktoré dostávam pozvánky. Na tento víkend napríklad mám 15 pozvánok a, samozrejme, nemôžem sa zúčastniť všetkých podujatí. Takže budem musieť si vyberať. Áno, v sobotu sa zúčastním osláv 55. výročia Slovenského národného povstania.

    Dovoľte mi, aby som vás na záver ešte informoval o aktivitách ohľadne rómskej problematiky, na ktoré ste sa špecificky alebo špeciálne pýtali. Chcem úvodom zdôrazniť, tak ako som aj včera urobil, že riešenie rómskej problematiky je veľmi komplexnou úlohou, nielen pre vládu, nielen pre vládneho úradníka alebo pre vládnych úradníkov, nielen pre štátnu správu, ale pre celú spoločnosť. Súčasťou tohto riešenia musí byť hľadanie správneho modelu spolunažívania občanov rómskej a nerómskej národnosti v Slovenskej republike.

    Chcem zdôrazniť, že ochrana práv občanov patriacich k rómskej národnostnej menšine v žiadnom prípade nemôže znamenať tolerovanie nedodržania zákona zo strany ktoréhokoľvek občana. Zákony Slovenskej republiky platia, samozrejme, pre každého občana Slovenskej republiky a akýkoľvek pozitívny prístup k riešeniu vo veci alebo v procese riešenia vecných problémov rómskej komunity nemôže znamenať tolerovanie nedodržania zákona. Ak dovolíte, odstránil som v decembri minulého roka a v januári tohto roka tie kritizované prvky, ktoré kritizovali samotní rómski lídri. Obnovili sme dialóg s rómskymi organizáciami. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na túto oblasť už sa nevolá splnomocnenec pre občanov potrebujúcich osobitnú pomoc, pretože samotná rómska komunita a rómske organizácie to považovali za dehonestujúce. Pán splnomocnenec, ktorý bol vymenovaný vládou Slovenskej republiky, je občan rómskej národnosti. Domnievam sa, že má pozitívny vzťah k tej práci, ktorú vykonáva, a domnievam sa, že to robí dobre.

    V týchto týždňoch dokončujem obsiahly vládny materiál na riešenie rómskej problematiky, koncepciu, ktorú vláda Slovenskej republiky mieni prerokovať v septembri. Po vybudovaní jeho sekretariátu som realizoval dva okrúhle stoly, kde som oslovil rómsku komunitu, rómske organizácie. Na prvom tomto okrúhlom stole sa zúčastnil aj pán Max Van der Stoel, vysoký komisár OBSE, ktorý sa vyjadril veľmi pochválnym spôsobom o tomto podujatí. Výsledky oboch okrúhlych stolov sú zakotvené v publikáciách, ktoré, samozrejme, vám môžeme dať k dispozícii, a na základe týchto dvoch okrúhlych stolov sa vypracovali konkrétne rómske projekty. Ako som vás už informoval, vláda Slovenskej republiky rozhodla podporiť konkrétne rómske projekty, na túto oblasť je vyčlenená určitá suma v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na tento rok.

    Dovoľte mi, aby som na základe aj včerajšej požiadavky vás informoval aspoň o tých najvážnejších alebo najdôležitejších projektoch. Najdôležitejším projektom podľa môjho názoru je projekt Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný na zavedenie tzv. nultých ročníkov pre rómske deti. Ide o to, že učitelia sa budú zaoberať špecificky rómskymi deťmi, ktoré majú 5 - 6 rokov. Pripravia ich na určité civilizačné návyky a aby si zvykli na to, akým spôsobom sa robí alebo vykonáva vyučovací proces v základných školách. Na tento projekt vláda Slovenskej republiky vyčlenia 2 mil. Sk na 1. polrok.

    Ak si želáte, potom, samozrejme, v príslušnom výbore môžem dať k dispozícii aj zoznam tých základných škôl, kde to bude realizované. Zoznam bol zostavený Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a bude manažovaný ministerstvom školstva.

    Druhým veľmi dôležitým programom je program vo výške 1 842 tis. korún a je to projekt realizácie ľudských práv Rómov. Tento projekt bol vypracovaný Kanceláriou splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie rómskej problematiky. Tento projekt pozostáva z troch častí a bude zabezpečovať sústavnú činnosť, výchovnú činnosť pre Rómov, poslancov samosprávy, pre starostov Rómov, pre starostov a poslancov Nerómov z tých regiónov, kde žije veľmi silná rómska komunita, pre príslušníkov mestskej polície, pre úradníkov samosprávy a pre úradníkov miestnej štátnej správy.

    Tretím veľmi dôležitým projektom je podpora projektu Úradu vlády na zabezpečenie summitu Vyšegradskej štvorky v Bratislave 10. decembra. Ako je vám určite známe, 10. december je Deň ľudských práv. My sme si dovolili osloviť našich partnerov v krajinách Vyšegradskej štvorky a som veľmi rád, že prijali pozvanie. To znamená, 10. decembra bude summit Vyšegradskej štvorky v oblasti ľudských práv a v oblasti rómskej problematiky a toto stretnutie sa uskutoční pod záštitou pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Ďalším veľmi dôležitým projektom je podpora vydania učebnice pre základné a stredné školy pod názvom Kapitoly rómskych dejín. Výška tohto projektu je 1 157 000 Sk. Považujem, vážený pán poslanec, za veľmi dôležitý aj projekt Slovenskej televízie vo výške 452 000 korún, kde organizujeme alebo kde sa nahrávajú špecifické a špeciálne projekty jednak pre rómsku komunitu a jednak pre Nerómov o Rómoch, aby sa znížil stupeň, prípadne stupeň intolerancie v našej spoločnosti voči príslušníkom rómskej menšiny.

    Ďalej podporujeme ďalšie menšie programy. Dovoľte mi, aby som len pomenoval projekt Jechnetane Roma, je to rómska organizácia v Moldave nad Bodvou, projekt Krajského úradu Prešov na podporu 6 pracovníčok Obecného úradu pre sociálnu terénnu prácu v obci Jarovnice, projekt Krajského úradu Trnava, je to veľmi zaujímavý projekt, podpora Kresťanského združenia Slovo života v Modre vo výške pol milióna slovenských korún, projekt Roma Novohrad, kde v Poltári na Strednom odbornom učilišti sa bude organizovať od 1. septembra špeciálna rómska trieda pre veľmi nadané rómske deti.

    Vážený pán poslanec, o ďalších podrobnostiach, samozrejme, vás môžem informovať v prípade, ak budete mať záujem o osobné stretnutie v tejto veci.

    Dovoľte mi na záver, vážené dámy, vážení páni, povedať ešte jednu vec. Samozrejme, na tomto poste veľmi starostlivo musím sledovať aj určité iné diania v spoločnosti a z titulu svojej funkcie občas považujem za potrebné reagovať na určité skutočnosti. Ako už aj včera som urobil, dostal som list, bol som oslovený jednou medzinárodnou organizáciou. Táto organizácia kritizovala určitý článok, ktorý bol zverejnený v Slovenskej Republike, v denníku Slovenská Republika. Ako včera, tak aj dnes cítim potrebu, aby som sa verejne ohradil proti všetkým formám intolerancie a antisemitizmu, ktoré sa objavili v akomkoľvek orgáne vrátane denníka Slovenská Republika, a domnievam sa, že aj do našich novín, aj do politiky, aj do Národnej rady Slovenskej republiky patrí určitý stupeň kultúry.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cuper, upokojte sa, sadnite si na svoje miesto.

  • A na záver chcem povedať jednu vec. Týždenník Zmena v mesiaci marec priniesol článok o vláde masových vrahov. Chcem vás informovať, že aj v tejto oblasti v tejto otázke som sa obrátil na Generálnu prokuratúru a žiadal som prešetrenie tejto situácie a veľmi dúfam, že aj vďaka týmto zásahom zvýši sa politická kultúra aj v našich novinách a niektoré naše noviny nebudú písať také články, ktoré skutočne budú vyvolávať aj medzinárodné problémy.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Pán poslanec Benčat, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    zneužili ste svoj časový priestor na všeobecné veci, ktoré ste včera tu interpretovali takisto hodinu. Ja som vám dal krátku otázku, chcel som stručnú odpoveď. O tom, čo budete robiť a čo založíte, to je ďaleko. Dovtedy sa vám tí Rómovia vysťahujú z tejto krajiny, čo budete v septembri robiť a v decembri. Som iba čiastočne spokojný s vašou odpoveďou. A zabudnite na to, že som nejaký nacionalista. Ale mne záleží aj na osude slovenských ľudí. Tým, že sa prijal na južnom Slovensku zákon, teda celoslovenský zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, sa nasadili nášľapné míny. V určitých obciach nastáva situácia, kde sa slovenská populácia dostáva do stavu menšiny. Žiadam vás teraz vysvetliť jednu vec. Potom druhú. Ako je garantovaná identita a rozvoj identity Slovákov v týchto zmiešaných územiach, akým spôsobom ju garantujete, pretože svojím spôsobom sa dostávajú do situácie menšinového národa.

    A po druhé, vaše výroky v mnohých vašich knihách a publikáciách boli protislovenské a často protištátne. Ja len spomeniem jednu knihu "Medzi dvoma svetmi", kde ste napadli slovenských partizánov a slovenský národ, ktorý bojoval proti fašizmu. A teraz som zvedavý, ako sa budete pozerať do očí tým ľuďom, keď zajtra pôjdete na oslavy SNP. Veď predsa Slováci nestrieľali po nociach svojich ľudí, veď aj v Strečne, kde je pán minister obrany na oslavách, padli aj Francúzi v boji proti fašistom. To neboli nejaké nočné "hrátky"!

    Tak zvážte, pán podpredseda vlády, aké je vaše morálne právo ďalej zastávať vašu funkciu.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec,

    vašu pripomienku ohľadne výšky môjho vystúpenia, bohužiaľ, nemôžem akceptovať, postupoval som v zmysle zákona.

    Čo sa týka obsahu môjho vystúpenia, celkom ľútostivo musím konštatovať, že ste asi nedávali pozor, lebo ja som nehovoril o svojich plánoch, hovoril som len o tých krokoch, ktoré sa realizovali, hovoril som len o tých projektoch, ktoré už boli odsúhlasené vládou Slovenskej republiky. To nie sú teórie, to sú konkrétne plány, konkrétne projekty, ktoré sa už idú realizovať, a na tieto projekty vláda Slovenskej republiky už vyčlenila konkrétne peniaze.

    Čo sa týka vašej otázky, domnievam sa, že tá vaša otázka vychádza z nepochopenia veci. Ak poznáte správne zákon o štátnom jazyku a ak poznáte správne znenie zákona o používaní jazykov menšín, nemôžete tvrdiť, že ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky môže byť zvýhodňovaný vo svojich jazykových právach kdekoľvek na území Slovenskej republiky, pretože každému občanovi slovenskej národnosti je garantované, aby všade sa dohovoril vlastným materinským, to znamená slovenským jazykom. Zákon o používaní jazykov menšín síce nie je ideálnym zákonom ani podľa môjho názoru, ale rozhodne nie z takého hľadiska, na ktoré myslíte vy. Domnievam sa, že žiadneho občana slovenskej národnosti v žiadnom prípade na žiadnom úrade neukráti vo svojich právach.

    A čo sa týka vašej poslednej pripomienky ohľadne údajného môjho článku v tej knihe, ktorú ste citovali, názov knihy ste citovali dosť nepresne, chcem povedať jednu vec. Ten článok sa volá Proti fóbiám a píšem tam o tom, že nemôžem súhlasiť s tým, že Slovenské národné povstanie alebo niektoré články ohľadne Slovenského národného povstania - písal som to v roku 1997 - sú využívané na to, aby sa glorifikoval slovenský štát medzi rokom 1939 a 1945. Takže ja Slovenské národné povstanie aj v tom článku, aj vo všetkých svojich vystúpeniach uznávam ako protifašistický akt a chcem vás informovať, že v sobotu sa zúčastním osláv Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

    Ďakujem pekne.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Belohorská pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Čo považujete za základné lieky, čo je to základná liečba?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada...

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov, aby sa uspokojili.

    Pán poslanec Slobodník, pred vami vystupuje alebo na tribúne vystupuje pán minister Šagát. Prosil by som vás, keby ste si sadli na svoje miesto.

  • Ďakujem pekne za otázku pani poslankyni Belohorskej. Odpovedám k tej otázke, čo je základný liek, teda čo ja považujem za základný liek.

    Treba povedať, že naša legislatíva nepozná, nemá definovaný termín základný liek. A je snahou, aby sme v našej legislatíve mali jednak zoznam esenciálnych alebo základných liekov, ktoré doteraz sme neurobili. A sú, samozrejme, krajiny, ktoré to majú. Nie je to jednoduché, pretože musia byť stanovené kritériá, ktoré jednotlivé lieky, ktoré sú tam zaraďované, musia spĺňať. A tie kritériá, samozrejme, sú veľmi zložité, aby sa urobili, pretože každý odborník má rôzne snahy, aby do skupiny základných liekov dostal čo najväčší rozsah. Treba to však urobiť jednak preto, aby sme mohli konečne urobiť použiteľné štandardné postupy, ktoré by zaviazali lekárov k predpisovaniu určitých terapeutických postupov, ktoré sú všeobecne odôvodnené na základe dôkazov, aby sme zabránili polypragmázii, ktorá tu funguje, že lekár vlastne len na základe svojich vedomostí, niekedy nie uvážene, postupuje pri predpisovaní liekov a mnohokrát predpisuje lieky, ktoré sú bežne určené na druhý, tretí krok liečby. Takže tento pojem by sme chceli vyriešiť tak, aby bol upravený aj v legislatíve a aby sme, samozrejme, nezabezpečili len takzvanú základnú štandardnú liečbu, ale je to dôležité aj preto, aby sme vytvorili také prostredie, že jednotlivé lekárne, ktoré budú mať licenciu, budú povinné, aby tieto základné lieky mali.

    Takže má to viacero dimenzií. Pravdepodobne budete podporovať tieto snahy, aby sa to do tejto podoby dostalo. Myslím si, že niektoré konkrétne štandardné postupy ešte predtým než by sme definovali úplne ten základný liek, pretože to musí byť v zákone o lieku, že tieto štandardné postupy chceme vytvoriť predovšetkým v skupinách chorôb, ktoré sú najčastejšie, teda predovšetkým chronické choroby, a ktoré sa podieľajú aj na spotrebe liekov najväčšou mierou. Tento krok by mohol viesť k veľmi významnému racionalizovaniu spotreby liekov a súčasne by viedol k tomu, aby sa zabezpečila dostatočná kvalita liečby.

    Toľko všetko. Čakám na ďalšiu otázku, samozrejme.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosil by som poslancov, aby si otázky, ktoré majú na pánov ministrov, vybavili po skončení otázok alebo interpelácií. Prosil by som, aby počas hodiny otázok a interpelácií nevybavovali si niektoré veci, ktoré majú vo vzťahu k ministrom. Opakujem, obraciam sa na pánov poslancov, aby skončili diskusie počas hodiny otázok s ministrami.

    Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán minister, teraz ste len potvrdili, že v rozhlasovej relácii ste sľúbili pacientom to, čo ešte nie je. Pretože toto bolo prisľúbené, že ľudia sa nemusia obávať, že bude na základné lieky a bude na základnú liečbu, ktorú ešte nemáme zatiaľ stanovenú. Pre mňa je základnou liečbou aj napríklad liečba onkologická, aj napríklad liečba šedého zákalu, aj napríklad liečba ochorenia srdca. Takže pokiaľ vidím rôzne zbierky napríklad na transplantácie - môžem dokumentovať listami a vo svojom vystúpení to neskôr spomeniem -, tak potom ste im sľúbili chyméru alebo to bolo len východisko z núdze, alebo to bola len diplomatická debata, diskusia.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku.

    Ja si myslím, pani poslankyňa, že mi pravdepodobne dáte za pravdu, že potreba definovania základných terapeutických postupov, potreba definovať, čo je základný liek, je tu nie 8, 9 mesiacov, pokiaľ to môžem ovplyvňovať, a mala byť vyriešená minimálne v ostatných štyroch rokoch. A táto otázka sa aj riešila, len, žiaľbohu, tie štandardné terapeutické a diagnostické postupy, ktoré sú dnes v knižných publikáciách, sú prakticky nepoužiteľné, pretože sú vlastne v takom obrovskom rozsahu, že na to nemáme ekonomické podmienky, aby sme všetky lieky, ktoré sú tam uvedené, hradili zo zdravotného poistenia. A prosil by som vás, aby ste boli rovnako trpezlivá a dali rovnako minimálne šancu, aby sme to dobre pripravili a do konca roka budú prvé štandardné postupy, ktoré sa budú týkať základných ochorení.

    Pokiaľ máte obavy o to, aby bola zabezpečená onkologická liečba, aby bola zabezpečená kardiochirurgická, kardiologická liečba, veľmi mi na tom záleží. Práve dávame do výboru Národnej rady materiál o riešení a zabezpečení kardiochirurgickej liečby. A musím povedať veľmi otvorene, koľko peňazí na budúci rok vieme dať na túto liečbu, koľko z toho bude operácií s tým, že sa budú musieť robiť všetky akútne operácie, ale rozhodne nebudeme dosahovať v budúcom roku parametre západného Nemecka, to znamená, aby sme dokázali robiť 800 operácií na milión obyvateľov, to asi nebude možné. Samozrejme, že tie čakacie lehoty musia byť také, aby nepresahovali pri kardiochirurgických operáciách 5 mesiacov, pretože tam už treba robiť nové vyšetrenie, katetrizačné, aby sa zistil stav pacienta. Ale iste mi dáte za pravdu, že v čase, keď je diagnostikovaná chyba, sa musí predsa len určiť chyba alebo choroby, kde liečba môže byť odložená.

    A rovnako chceme urobiť, aby boli aj štandardné postupy v onkológii, je na to vytvorená skupina, ktorá na tom pracuje. To je veľmi vážna vec. A treba povedať, že v onkológii nie všetci primári idú cez štandardné protokoly, robia tam rôzne improvizácie. Nechcem, samozrejme, do toho vstupovať nejako odborne, ale treba v tom urobiť poriadok, aby sme v správny čas mali peniaze aj na drahú liečbu, lebo potom budeme robiť neustále zbierky. Liečba musí byť štandardne usporiadaná. Samozrejme, bude taká, aby sa dali robiť individuálne výnimky, pretože každý človek, každý občan, každá choroba je zvláštna, samostatná jednotka a nedá sa úplne štandardne liečiť. Dúfam, že budem môcť referovať o týchto výsledkoch. A prizývam vás vzhľadom na vaše odborné vzdelanie k tomu, aby ste sa prišli informovať, aby ste sa eventuálne zúčastnili práce v niektorej skupine, bude to určite prínosom a možno sa vyhneme potom niektorým zbytočným otázkam na tejto úrovni, lebo vás ubezpečujem, že na tejto úrovni nič nevyriešime.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím bod hodina otázok.

    Budeme pokračovať interpeláciami.

    Pán podpredseda Hrušovský, prosím, keby ste ďalej viedli schôdzu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. mája 1999, ktoré ste dostali ako tlač 266.

    Skôr ako udelím slovo rečníkom, ktorí sa prihlásia do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, to znamená, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 266 nachádza.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil nik. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže neboli žiadne prihlášky do rozpravy k odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu. Dovoľte mi, aby som predložil návrh na uznesenie, ktoré znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. mája 1999."

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, o tomto návrhu uznesenia budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná, aby sme mohli hlasovať.

    Preto odporúčam pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza túto povinnosť. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu kancelárie.

    Chcem vás informovať, že písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Kalman, Engliš, Binder, Hudec, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Brňák, Faič, Tuchyňa, Zlocha, Slobodník, Gašparovič, Krajči, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Andrejčák.

    Ako prvý s interpeláciou je prihlásený pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení členovia vlády,

    vážení členovia parlamentu,

    v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec Kalman.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále a všetkých pánov poslancov, ktorí diskutujú s pánmi ministrami a pani ministerkou, aby zaujali miesta v rokovacej sále a upriamili pozornosť na interpelujúceho pána poslanca Kalmana.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    V zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, a tým vlastne celú vládu, najmä však podpredsedov vlády Pavla Hamžíka a Pála Csákyho a tiež ministrov Milana Kňažka a Eduarda Kukana.

    Vážení prítomní, jednou z priorít Slovenskej republiky a tiež aj súčasnej jej vlády je integrovanie Slovenska do Európskej únie. Podmienkou vstupu do Európskej únie je okrem mnohých iných zásadných kritérií aj skutočnosť, že štát má vyrovnané vzťahy so susednými štátmi, resp. so štátmi Európskej únie. Platí to prakticky pre všetky oblasti vrátane časového či historického priestoru. Aj preto sme v súčasnosti svedkami enormného záujmu Európskej únie napríklad o podmienky národnostných menšín či iných problémov. Jednoducho povedané, Európska únia si nepraje, aby do jej radov vstúpil nový člen, ktorý má s iným štátom problémy, ktoré by sa potom mohli preniesť na pôdu Európskeho spoločenstva.

    Chcem poukázať na jeden takýto problém týkajúci sa slovensko-maďarských vzťahov. Kým na jednej strane sme svedkami, že z maďarskej strany sú permanentne predkladané požiadavky voči Slovensku, napríklad otázka Gabčíkova, štúrovského mostu, jazykového zákona, financie na kultúru, na školstvo a mnohé a mnohé ďalšie, zo strany slovenskej v súčasnosti to tak nie je. Možno dôvodom je aj súčasné zloženie slovenskej koalície. Na druhej strane si myslím, že práve súčasné zloženie koalície by mohlo veľmi promptne vyriešiť problém či rest z minulosti, na ktorý chcem poukázať.

    Ide o historické a kultúrne pamiatky, ktoré boli pod rôznou zámienkou vyvážané v minulom storočí zo Slovenska na územie dnešného Maďarska. Tak sa to dialo pod rúškom "nutnosti reštaurovania" alebo ďalšej latentnej krádeže. Vrcholom bolo hromadné vyvážanie týchto historicky mimoriadne cenných diel pri príležitosti osláv milénia, príchodu maďarských predkov na dnešné územia v roku 1896. Žiaľ, už sa na Slovensko nikdy nevrátili. Dodnes sú tieto umelecké skvosty v Maďarsku. Sú to napríklad historické valašky, pancier Matúša Čáka Trenčianskeho, zlatom plátovaný meč z čias Veľkej Moravy, keltský zlatý nákrčník z Myjavy, hlavný oltár svätého Jána Krstiteľa zo Sabinova, Bardejovská madona, ďalšie desiatky gotických oltárov, unikátny sarkofág so Svätého Beňadiku, mestská kniha Rajca písaná v slovenčine, zbierka mincí z Kremnice a ďalšie. Taktiež tam zostali rôzne rukopisy, prvotlače, skvostné cirkevné rúcha, náhrobné kamene, vzácne nálezy z púchovskej skaly, striebornícke a zlatnícke diela a podobne. Podľa dávnejšieho súpisu zostalo v Maďarsku celkom 503 umeleckých diel. Iste uznáte, že tieto kultúrne pamiatky značne ochudobňujú nielen naše múzeá, ale aj hrdosť na to, čo Slováci v histórii dokázali.

    Na strane druhej sa tým niekto, v tomto prípade Maďarská republika, neprávom pýši, čím vedome klame verejnosť tak maďarskú, ako aj zahraničnú. Myslím si, že práve teraz je najvyšší a zároveň najvhodnejší čas, aby sa uvedené historické pamiatky vrátili na Slovensko a aby sa začalo o nich rokovať tak, ako začala predchádzajúca vláda realizovať vyrovnávanie s Českou republikou aj v oblasti kultúry. Verím, že Maďarská republika, keďže už je v prvej skupine asociovaných krajín do Európskej únie - a my tam čoskoro budeme, tak ako to tvrdíte, a ja si to osobne veľmi prajem -, pochopí naše oprávnené požiadavky a kultúrne pamiatky nám čo najrýchlejšie vráti. Takisto chcem veriť, že veľkú iniciatívu v tomto smere bude vyvíjať aj súčasná maďarská koalícia na Slovensku, ktorej by predovšetkým malo záležať na obojstranne dobrej spolupráci a ktorá konečne môže pre Slovensko niečo užitočné aj urobiť.

    Chcem podotknúť, že tento problém bol niekoľkokrát v minulosti otvorený, no nikdy sa na strane Maďarskej republiky nenašlo pre nás pochopenie a situácia zostala nepovšimnutá, a to aj napriek tomu, že z Trianonskej dohody Maďarsku vyplývalo tieto historické diela vrátiť, myslím, že je to § 11 mierovej dohody.

    Preto vás interpelujem s otázkou, či sa s touto citlivou problematikou vláda Slovenskej republiky už zaoberala, resp. kedy sa tým zaoberať mienite. Zároveň vás žiadam, vážený pán predseda, aby ste ako predseda vlády Slovenskej republiky okamžite začali rokovať s Maďarskou republikou o vrátení nášho historického majetku a kultúrneho dedičstva, o ktorom predpokladám, že bol len dočasne zapožičaný v Maďarsku.

    Možno si, vážený pán predseda, položíte otázku, prečo sa s tým významným bohatstvom Slovenska, ktorý zostal v cudzine, nezaoberala už predchádzajúca vláda, v ktorej som pôsobil. Priznám sa, že sám som sa o tomto probléme dozvedel až v polovici minulého roka, keď ma naň upozornili naši občania. Kým som sa dopátral hodnoverných podkladov, už pôsobila vaša vláda. O to viac však budeme sledovať, ako tento problém vyrieši v záujme Slovenska vláda, ktorú vediete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako druhý v poradí je písomne prihlásený do rozpravy k bodu interpelácie pán poslanec Engliš, po ňom sa pripraví pán poslanec Binder.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážená vláda,

    vzhľadom na to, že až dnes sme sa dostali k interpeláciám, ja som v priebehu tejto schôdze podal najmenej sedem interpelácií, dokonca na niektoré mi už došli odpovede. Išlo o interpelácie na pána ministra Magvašiho, pána ministra Palacku, pána ministra Pittnera. Vzhľadom na to, že jednu odpoveď od pána ministra Palacku nemôžem akceptovať, aj preto, že ju podpísal pán štátny tajomník, čiže si nedal ani pán minister toľko práce, aby mi na ňu odpovedal, dovolím si tú istú interpeláciu dať na nového pána ministra Macejka.

    Vážený pán minister, interpelujem v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, § 129. Pýtam sa vás, pán minister, viete, kde sa nachádza obec Vysoká nad Uhom? Dovolím si vám pripomenúť, v Košickom kraji. Má dve časti, jedna časť Vysocký dvor, zvaná tiež Majer, je za riekou Uh spojená s ostatnou civilizáciou len mostom ešte z obdobia 2. svetovej vojny. Most je v dezolátnom stave. Do tejto časti, kde je 87 popisných čísel domov, hospodársky dvor roľníckeho družstva a polia súkromných roľníkov, niet iného prístupu. Autobusový spoj tam chodí trikrát denne. Samozrejme, že ide o obecnú cestu a obecný most. Obec však nikdy nebude môcť finančne tento problém riešiť a investícia je cca 80 miliónov korún. Pýtam sa preto, pán minister, ako bude štát riešiť havarijnú situáciu, ak most spadne napríklad pri vysokej vode v Uhu. Zdôrazňujem, že žiadny iný prístup do Vysockého dvora nie je, čiže pôjde o krízový stav. Nebolo by vhodné riešiť tento most súčasne s Mostom Márie Valérie v Štúrove, a tým riešiť životný problém občanov vo Vysokej nad Uhom, v časti Vysocký dvor, pokiaľ nie je ešte neskoro? Postaviť nový most z prostriedkov obce je prakticky nemožné.

    Druhá interpelácia sa týka problému postihnutých obcí v Košickom kraji. Vzhľadom na to, že na dnešnej hodine otázok sa, bohužiaľ, k tomuto problému nedostalo, prvá otázka alebo druhá otázka, ktorú som mal na pána premiéra, predpokladal som, že sa diskusia nebude preťahovať a že sa dostane k tomu odborník, preto som nebol tu, pretože som očakával, že pán minister Miklós zaujme k tomu stanovisko. Dávam úplne skrátenú interpeláciu pánovi ministrovi Miklósovi.

    Vážený pán minister, obce postihnuté povodňami v minulom roku nemôžu odstraňovať následky bez podpory vášho ministerstva. Ako riešite problém obce Kluknava v okrese Gelnica a ako budete riešiť ich žiadosť o finančné prostriedky?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším v poradí prihláseným je pán poslanec Binder. Po ňom vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    kolegyne, kolegovia,

    interpelujem pána ministra Macejka i napriek tomu, že je len niekoľko dní vo vláde, ale pretože problematika je mu známa, myslím, že tá interpelácia je namieste.

    Tunel Branisko patrí medzi technicky aj finančne najnáročnejšie stavebné diela, ktoré sa na Slovensku v súčasnosti realizujú. Tomu primeraná je aj pozornosť, ktorú jeho výstavbe venujú masmédiá. Keďže sa publicita tohto diela spravidla zintenzívni vždy po dosiahnutí určitého úspechu - prerážka prieskumnej štóly, prerážka klenbovej časti vlastného tunela a tak ďalej, resp. pri príležitosti návštevy pracovníka niektorého pracoviska, niektorou politickou osobnosťou, nutne to vyvoláva dojem, že pri výstavbe tunela je všetko v najlepšom poriadku a že okrem finančných nie sú tu už žiadne iné problémy. Žiaľ, nie je to ani zďaleka tak a je už načase, aby odznela objektívna realistická informácia. Hlavné problémy, ktoré na tejto stavbe pretrvávajú, zhrniem do niektorých bodov. Najdôležitejšie sú, samozrejme, finančné problémy.

    Na výstavbe tunela boli už vykonané práce za takmer 1,5 mld. korún, t. j. preinvestovalo sa už asi 60 % z pôvodne vykalkulovaných nákladov, ktoré však, a to dnes už možno s určitosťou povedať, budú prekročené. Žiaľ, sústavne viazne úhrada faktúr za vykonané práce. K 15. 8. dlhuje zadávateľ stavebným organizáciám už 303 mil. Sk. Uhradené sú len faktúry za práce vykonané do 31. 1. 1999. Takže dodávatelia vlastne stavbu permanentne zálohujú, čo im spôsobuje obrovské problémy. Zlepšenie situácie je pritom v nedohľadne. Na august tohto roku majú dodávatelia prisľúbených vo dvoch splátkach celkom 91,2 mil. Sk, z ktorých však do 20. 8. ešte nič nedostali. To zďaleka nepokryje ani doterajšie pohľadávky a ďalšie finančné prostriedky sú veľmi neisté.

    Tunel mal byť podľa pôvodného časového plánu dokončený v roku 2000 s tým, že v roku 1999 mala byť urobená hlavná stavebná časť tým, že mohol byť v prípade havárie na ceste v prevádzke. Dnes sa hovorí o apríli 2003. Určitý sklz v termínoch nastal už v priebehu roku 1998. Treba si uvedomiť, že preinvestované prostriedky sa až do uvedenia stavby do prevádzky umŕtvujú. Je preto chybou priškrcovaním toku finančných prostriedkov výstavbu tunela Branisko spomaľovať. Treba naopak urobiť všetko na to, aby bol tunel čo najskôr odovzdaný do prevádzky, a to i pri známom nedostatku prostriedkov na výstavbu diaľnic aj za cenu obmedzenia prác na niektorých iných technicky, finančne aj z hľadiska bezpečnosti dopravy menej náročných a menej rozpracovaných úsekov. Je všeobecne známe, že spomalenie tempa výstavby tunelov okrem zvýšeného rizika zhoršovania geologicko-geotechnických vlastností horninotvorného prostredia, s tým aj výskytu havárií zhoršuje aj stupeň využívania drahých strojov z dovozu, čím sa výstavba najviac predražuje.

    Práce na razení spodnej časti prierezu tunela sú k 1. 8. tohto roku už ukončené. Je ukončená i primárna obmurovka. V súčasnosti sa razia priečne prerážky do únikovej chodby a realizujú sa prípravné práce na zriaďovanie hydroizolácie a betonáž sekundárneho ostenia. Najmä zariadenia na betonáž sú finančne náročné, treba vyrobiť zložité samohybné sekcie debnenia, vybudovať modernú betonárku, zakúpiť moderné profilovacie zariadenie. Je zrejmé, že sa dodávatelia do výroby a zakúpenia týchto drahých zariadení pri známom nedostatku finančných prostriedkov nehrnú, pokiaľ nemajú istotu, že ich budú môcť aj efektívne využiť.

    Pritom - ešte teraz - v poslednej dekáde augusta nie je známe, koľko prostriedkov na výstavbu tunela v roku 1999 bude k dispozícii. Rozpočet sa stále "upresňuje". Mám to upresňuje v úvodzovkách. Z pôvodných 744 mil. Sk sa znížilo na 587 a teraz údajne už bolo schválených 670 mil. Sk. Súčasne s betonážou sekundárneho ostenia sa nutne musia začať aj prípravné práce na vnútornom prevádzkovobezpečnostnom vybavení tunela - osvetlenie, vetranie, dopravná signalizácia, bezpečnostné vybavenie. Príprava je už v plnom prúde, no zo strany investora úplne viazne koordinácia. Už teraz pri narazení na akýkoľvek nový problém sa projekty neustále prepracúvajú a doplňujú takpovediac za pochodu, čo znemožňuje ako projektantom, tak aj dodávateľom, dodávateľským organizáciám sa na úlohy dôsledne pripraviť a riešiť ich komplexne. Neustále nové a nové dodatky k zmluve na tieto čiastkové prerábky sa projektové a stavebné práce citeľne preražujú. Je to problém o to závažnejší, že na stavbe sa čoskoro objavia nové dodávateľské zoskupenia, z ktorých každé bude preferovať predovšetkým svoje vlastné záujmy. To nutne povedie pri nedostatku silnej ruky k mnohým skratom, sporom, vzájomnému obviňovaniu a v dôsledku toho k ďalšiemu oneskorovaniu, a tým aj predražovaniu výstavby.

    Za závažný nedostatok pre plynulý racionálny priebeh výstavby možno považovať aj skutočnosť, že zadávateľ s prijatím zásadnejších rozhodnutí otáľa a prijíma ich v termínoch, ktoré sú z hľadiska ostatných účastníkov výstavby ďaleko za hranicou únosnosti. Ešte dnes, t. j. štyri mesiace po prerazení tunela, nie je známe napríklad usporiadanie portálových objektov, nejestvuje projekt vetracej šachty ani projekt prestavby prieskumnej štôlne na únikovú bezpečnostnú chodbu. A to pripomínam len tie najvypuklejšie problémy.

    Chcem tiež upozorniť, že v najbližších rokoch, či sa nám to páči, alebo nie, bude nutné prikročiť k výstavbe ďalších cestných a diaľničných tunelov. Zo stránky technickonormatívnej sa na prípravu ich výstavby robilo zatiaľ žalostne málo, čo už nie je len chybou Slovenskej správy ciest. Chýbajú normy a technické podmienky na priestorové usporiadanie a dopravnobezpečnostné vybavenie našich tunelov. Chýbajú smernice, ktoré by umožnili zhospodárniť geologický prieskum na tunely stanovením zásad jeho metodiky, obsahu a rozsahu a na rozdelenie geologických prostredí, podmienených rizík výstavby medzi investorom a dodávateľom. Nedostatočná pozornosť sa venuje príprave na výber a využitie moderných materiálov a technológií, napríklad ekologicky neškodlivé striekané betóny.

    Výber a aplikácia poznatkov a materiálov zo zahraničia je dosť chaotická a neprehľadná. Chýba dokonca aj len základná idea, či chceme, aby naše tunely boli budované na úrovni súčasného vysokého štandardu výstavby moderných zahraničných tunelov, alebo budeme aj naďalej prihliadať na rôzne futurologické superbezpečnostné a doteraz bohatou zahraničnou praxou nezdôvodniteľné vízie, ktoré môžu stavbu tunela Branisko predražiť do tej miery, že to môže viesť v blízkej budúcnosti k vážnym úvahám o hospodárnosti výstavby tunelov na diaľničných trasách vôbec a o maximálnej snahe nahradiť ich inými, lacnejšími, no prevádzkovo neporovnateľne horšími riešeniami. Veď účelnosť, hospodárnosť a ekologickosť podzemných riešení nesporne najlepšie dokumentuje súčasná doslova explózia v rozvoji týchto stavieb v zahraničí. Chcem zároveň zdôrazniť, že tieto úlohy, do riešenia ktorých možno zapojiť aj vysoké školy, Akadémiu vied, projektové a iné odborné a výskumné organizácie, predovšetkým Slovenskú tunelársku spoločnosť, sú síce náročné na čas a odborné kapacity, nevyžadujú však veľké finančné prostriedky. S ich spracovaním neslobodno preto otáľať, pretože riešenie prispeje k zjednodušeniu a spriehľadneniu prípravy výstavby ďalších tunelov, a tým v konečnom efekte aj značné finančné úspory.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Hudec. Po pánovi poslancovi Hudecovi vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady a predsedajúci tejto schôdze,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vyhovujem pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý mi tu našepkáva, aby som bol stručný, takže vynechám prvú interpeláciu, ktorú som chcel mať na pána ministra kultúry, ktorá je veľmi rozsiahla, ale po zistení istých skutočností zisťujem, že bola úplne zbytočná, pretože zrejme toto ministerstvo je v úplnom rozklade a akékoľvek žiadosti o informácie by boli iba zbytočným míňaním energie.

    Budem interpelovať pána predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci havarijného stavu obcí Kmeťovo a Maňa z okresu Nové Zámky v zásobovaní pitnou a závlahovou vodou. V týchto obciach bol už dlhodobo zistený výskyt arzénu vo vodných zdrojoch, z ktorých sa čerpá všetka voda pre občanov i pre sociálny ústav z hĺbok 80 metrov. Oscilovanie hodnôt zdraviu škodlivého arzénu tesne pod starou normou v hodnote do 5 stotín miligramu arzénu na liter vody už signalizovalo nutnosť perspektívneho riešenia tejto zdraviu nevhodnej skutočnosti, čo aj orgány miestnej samosprávy uskutočnili, ale v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, ide asi o výšku 70 mil. korún na 100-kilometrovú prípojku na tzv. gabčíkovský vodovod, ostal v rovine rozpracovaného projektu. Štátny okresný hygienik v súlade s novou, päťnásobne prísnejšou normou, ale najmä v dôsledku náhleho prudkého zvýšenia hladiny arzénu významnejšie v obci Kmeťovo vydal pokyn, ktorým zastavil možnosť používať maniansku a kmeťovskú vodu na pitie a zavlažovanie pôdy, čo ohrozuje dlhodobo normálny život vyše 3 tisíc občanov týchto obcí. Alarmujúca je však najmä skutočnosť, že došlo k náhlemu prudkému zvýšeniu hladiny arzénu v spodných čerpaných vodách, čo perspektívne vylučuje používanie takejto vody na akékoľvek komunálne použitie.

    Podľa mojich informácií, ktoré som získal v mojej poslaneckej kancelárii v okrese Nové Zámky, dostali obecné úrady 4. augusta 1999 oznamy od okresného úradu a údajne sa týmto vážnym havarijným problémom zaoberala i vláda. Žiadam vás preto o informovanie parlamentu i dotknutých občanov obcí i veľmi znepokojených občanov celého ohrozeného regiónu, aké konkrétne kroky na riešenie tejto prírodnej havárie prijala vláda a ostatné štátne orgány, keďže ide podľa odhadu odborníkov o náhlu, aj keď nie ešte katastrofickú zmenu geologického podložia s možnosťou ďalšej progresie.

    Pýtam sa, koľko finančných prostriedkov uvoľnila alebo mieni uvoľniť vláda zo svojej rezervy, o to väčšmi, že ide o havarijnú situáciu, na urýchlené dobudovanie vodovodných prívodov v tejto oblasti, aby sa tak predišlo vážnej epidemickej situácii i priamemu ohrozeniu zdravia a životov občanov.

    Ďakujem za urýchlenú odpoveď.

  • Pani poslankyňa Podhradská. Po nej sa pripraví pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja si dnes dovolím interpelovať niekoľkých členov vlády a začnem podpredsedom vlády Slovenskej republiky pánom Fogašom.

    Bola by som veľmi rada, keby pán podpredseda vlády mne, ale aj ctenému parlamentu, a myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby vysvetlil aj slovenskej verejnosti, ako sa bude asi cítiť ako člen vlády poverený zodpovednosťou za prípravu a priebeh osláv 55. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, keď na čestnej tribúne medzi hosťami bude stáť síce podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, ale súčasne vieme veľmi dobre, akým spôsobom sa tento človek vyjadroval o Slovenskom národnom povstaní a o slovenských partizánoch, označiac ich za ľudí, ktorí po večeroch vraždili svojich spoluobčanov, a dokonca vzťah Slovenského národného povstania k maďarským záležitostiam označil, resp. porovnal s fašistickými systémami. Myslím si, že by bolo veľmi zaujímavé, keby nám pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš povedal, aké pocity bude mať v takejto situácii. Ďakujem.

    A teraz by som si dovolila interpelovať premiéra slovenskej vlády pána Mikuláša Dzurindu. Moja interpelácia sa týka, resp. vychádza z jednej správy, ktorá bola uverejnená v okruhu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a dnes ju v skrátenej podobe priniesol denník Práca. Je to kratučká správa, v ktorej sa konštatuje, že premiér Mikuláš Dzurinda počas včerajšieho stretnutia informoval poslanca Langoša a prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Kaníka o tom, že informácia vyšetrovateľa Ivora ku kauze Nafta Gbely bude k dispozícii na nahliadnutie členom poslaneckého klubu SDK počas ďalšieho rokovania klubu o tejto otázke.

    Nechcem vás zaťažovať citovaním celej správy, ale ešte si dovolím prečítať jednu vetu: "Premiér", podľa svojho hovorcu, "rešpektuje žiadosť poslancov klubu SDK vrátane poslancov za Demokratickú stranu, aby informácia nebola medializovaná." Ja by som chcela požiadať pána premiéra, keby nám vysvetlil, či klub poslancov SDK má nejaké špeciálne výsady, keďže len on jediný bude mať právo zrejme nahliadnuť do vyšetrovacích spisov, ktoré má k dispozícii pán Ivor ku kauze Nafta Gbely, či my ostatní poslanci nie sme dostatočne poslancami na to, aby sme mali takéto právo.

    Inak upozorňujem pána premiéra, keby sa chcel odvolávať na nejaké štátne tajomstvá a podobné veci, podľa zákona o štátnom tajomstve má poslanec Národnej rady právo nahliadnuť aj do takých materiálov, ktoré sú označené takouto šifrou, takže už dopredu ho upozorňujem, že ak bude chcieť použiť takéto argumenty, tak je to zbytočné. Navyše on ako oznamovateľ v prípade celej kauzy Nafta Gbely má právo od vyšetrovateľa dostať informácie technického charakteru z vyšetrovacieho spisu, resp. z celého priebehu vyšetrovania, a nie právo na informácie iného charakteru, pokiaľ ich dostal od vyšetrovateľov.

    Bola by som rada, keby nám vysvetlil, ako je to možné, že ich dostal. A zároveň si myslím, že by bolo dobré, keby nám pán premiér aspoň časovo ohraničil to obdobie, keď už nebude musieť celá slovenská verejnosť a nakoniec i my poslanci Národnej rady byť svedkami tých krvilačných neľútostných súbojov medzi záujmovými skupinami, záujmovou skupinou, ktorú na jednej strane reprezentuje on, teda záujmovou skupinou Dzurinda, Černák, Palacka, a záujmovou skupinou Mikloš, Kaník a Langoš. Myslím si, že všetci dobre vieme, o čo ide, a bolo by dobré, keby títo páni, keď sa trhajú, kto dostane z nich väčší kus z reprivatizačného koláča, sa usilovali aspoň trošku hamovať. Bola by som veľmi rada, keby pán premiér na moje otázky odpovedal čo najskôr a keby na ne odpovedal pravdivo, a nie tak širokorozchodne, ako je on zvyknutý - veľa rečí a fakty žiadne.

    Dovoľte mi ďalej súčasne interpelovať troch členov vlády, lebo inú možnosť nemám. Je to interpelácia, ktorá je adresovaná na premiéra vlády, na podpredsedu vlády pána Csákyho, dá sa povedať, aj na podpredsedu vlády pána Mikloša a možno aj na ďalších členov vlády. Hneď vysvetlím, prečo je adresovaná takto široko.

    Ide o problém trošku chúlostivý a je to istý zvyk, ktorý sa ujal na Úrade vlády, keď sa na základe dohôd o pracovnej činnosti "zamestnávajú" na Úrade vlády rôzni pracovníci, odborníci, neodborníci, študenti a tak ďalej, ktorí na základe dohody o pracovnej činnosti by mali vykonávať isté úlohy, ale podľa toho, čo sa na Úrade vlády hovorí, tak ich tam doteraz nevideli, to znamená, že si prídu vždy zobrať len peniaze, a napriek tomu to nebráni ani napríklad pánovi Hrabkovi, ani pánovi Lengyelovi, ani ďalším pracovníkom Úradu vlády, ktorí na nich vypisujú pracovné hodnotenia, aby sa podpísali pod ohodnotenia asi v takomto znení: "Predmetná pracovníčka", nasleduje príslušné meno, to meno tu mám, nechcem vám ho teraz citovať, "prácu vykonávala v zmysle uzatvorenej dohody a podľa pokynov predsedu vlády odpracovala stanovený úväzok." Môžem vám zacitovať aj z ďalších zmlúv, ale dovoľte mi, aby som bola trošku predsa len konkrétnejšia, aby ste nemali pocit, že tu hovorím o niečom, čo neobstojí.

    Mám tu napríklad dohodu o pracovnej činnosti na Mareka Reviľáka z Bardejova, len tak mimochodom, je to pracovník sekretariátu SDK, ktorý mesačne dostáva z Úradu vlády 2 250 korún za to, že vypracúva pracovné podklady pre predsedu vlády Slovenskej republiky, to by bolo v poriadku, iste je to možné. Len keď si pozrieme pracovné ohodnotenie, ktoré by malo byť súčasťou podkladov na vyplatenie tejto odmeny pánovi Reviľákovi, tak je tam tá jedna všeobecná veta a nie je tam žiaden doklad o tom, že pán Reviľák skutočne túto prácu urobil. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sa na všetky tieto skutočnosti pozreli kontrolné orgány.

    Mám tu ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na pani Ľudmilu Macháčovú z VŠMU Bratislava, pedagogičku, ktorá mesačne dostáva z Úradu vlády 10 tisíc korún za poradenskú činnosť pre predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti verbálnej a neverbálnej komunikácie, to znamená, že pán predseda zrejme berie hodiny na to, ako balamutiť ľudí a ako vystupovať v parlamente. Za to pedagogičke, ktorá ho to učí, platí Úrad vlády mesačne 10 tisíc korún.

    Mám tu ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na pána Viktora Nižňanského. Táto dohoda sa týka predovšetkým pána Mikloša, ktorý tvrdil, že prerušil všetky kontakty s M.E.S.A. 10, že je to otázka minulosti a on je úplne nestranný. Keď sme ho upodozrievali z klientelizmu, z lobizmu a podobných vecí, tak sa urážal a označoval nás za klamárov. Tak tento pán Viktor Nižňanský, ktorý tiež každý mesiac, je to inak dohoda o pracovnej činnosti uzavretá na čas neurčitý, dostáva z Úradu vlády 10 tisíc korún a len tak mimochodom zamestnaný je ako riaditeľ M.E.S.A. 10 v Bratislave.

    Ďalšia dohoda, ktorá je veľmi zaujímavá, resp. je to niekoľko dohôd na rôznych ľudí, sú to predovšetkým študenti, nechcem ich tu menovať všetkých, lebo týchto zmlúv je tu naozaj neúrekom, Lenka Palušová, Ondrej Hrivnák, Michal Šebesta a tak ďalej a tak ďalej, Stanislav Šaling, je ich tu viacej, mená nie sú ani v tomto prípade také dôležité, len veľmi zaujímavé je to, že keď si pozrieme vyhodnotenie plnenia pracovnej dohody o pracovnej činnosti za týchto ľudí v jednotlivých mesiacoch, tak sa dočítame, a tieto vyhodnotenia podpisuje pán Martin Lengyel, riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu vlády, že pracovníčka, resp. pracovník (podľa jednotlivých mien) tlačového a informačného odboru Úradu vlády odpracovala/odpracoval v mesiaci tom a tom predpísaný počet hodín na základe dohody o pracovnej činnosti platnej a tak ďalej a tak ďalej. Odmeny, ktoré mesačne títo ľudia za to dostávajú: 4 500 korún, 8 000 korún, 11 850 korún, 10 240 korún a tak ďalej. Ďalšia zmluva je tu na 6 000 korún.

    Prečo o tom hovorím? Jednoducho preto, že ak sú to pracovníci tlačového a informačného odboru, tak je v ich pracovnej náplni, aby vykonávali tie činnosti, ktoré sú uvedené v kolónke "dojednaná práca", resp. druh práce. Monitoring médií a podobné činnosti patria predsa do základných činností, ktoré musí zabezpečovať tlačový a informačný odbor. A ak pán Lengyel zamestnáva študentov, alebo neštudentov, to je jedno, nejakých ľudí na tlačovom odbore a okrem toho ich platí ešte dohodou o pracovnej činnosti a predmetom tejto dohody sú činnosti, ktoré oni majú vykonávať vo svojom normálnom zamestnaní a ako pracovníci tlačového a informačného odboru, tak porušuje zákon.

    Týchto zmlúv je naozaj neúrekom. Zaujímavé je, že väčšinou sa dotýkajú monitoringu medií. A keď som si zrátala, koľko mesačne pán Lengyel vydá práve cez tieto zmluvy za monitoring médií, tak je to podivuhodné a myslím si, že by naozaj bolo veľmi zaujímavé, keby sa týmto číslam, týmto zmluvám, týmto vzťahom, týmto podivným trikom venovali aj kontrolné úrady. Bola by som veľmi rada, keby sa k uvedeným veciam, hovorím, nečítam všetko, lebo tých materiálov je oveľa viac a navyše iste nemám k dispozícii všetky, keby sa vyjadrili páni podpredsedovia, ktorých som tu menovala, a bola by som veľmi rada, keby sa k tomu vyjadril aj predseda vlády.

    Ďakujem.

  • Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Brňák. Po ňom je prihlásený pán poslanec Faič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    moja interpelácia smeruje na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Čarnogurského.

    V súlade s ustanovením § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady interpelujem vás v spojitosti so súčasným nezdravým stavom v slovenskom súdnictve, ku ktorému dochádza predovšetkým vaším pričinením. V tomto kontexte cítim potrebu poukázať na niektoré zvláštne javy, ktoré sa dnes dejú vo vzťahu súdov a sudcov v rámci Slovenskej republiky a v tomto duchu mienim iniciovať na pôde ústavnoprávneho výboru hlbšiu a kvalifikovanejšiu rozpravu. Pokusím sa reagovať vecne, aj keď sa, samozrejme, nevyhnem niektorým politickým súvislostiam.

    Na úvod chcem uviesť, že ako opoziční poslanci vítame a podporujeme všetky kroky tejto vlády a vedenia ministerstva spravodlivosti, ktorými sa chce navodiť stav sudcovskej bezúhonnosti, najmä vo vzťahu k takým vybočeniam, akými sú korupcia a protiprávna činnosť. V tomto smere budeme ako opozícia určite konštruktívne podporovať kroky tejto a vlastne každej vlády na Slovensku, pretože ide o viac ako o stranícky záujem, pretože ide o niečo, čo presahuje rámce politického zápasu. V zmysle osvedčeného postupu najskôr chvála, potom hana, chcem ale teraz poukázať na oveľa závažnejšie problémy, ktoré vládnu medzi najužším vedením ministerstva spravodlivosti s lojálnou až servilnou podporou vládnej koalície, médií a funkcionárov Združenia sudcov Slovenska na jednej strane a sudcami a súdnou mocou na strane druhej.

    To, k čomu chcem dospieť na záver svojho vystúpenia tejto interpelácie vo vzťahu k dnešnému stavu v slovenskom súdnictve, možno vyjadriť takto. Neúmerné tlaky, ktoré sú dnes vyvíjané ministrom Čarnogurským a jeho okolím, na súdy a sudcov Slovenskej republiky pod pláštikom profesionálnej a osobnostnej čistoty súdneho stavu na Slovensku v skutočnosti smerujú k politicko-straníckemu, teda mocenskému ovládnutiu vedení súdov a k zastrašeniu ostatných sudcov tak, aby sa spriechodnili chystané či prerokúvané súdne, politické a majetkovoprávne procesy, a to podľa želaní a predstáv relevantných politikov vládnej koalície, respektíve jej politicky umierajúcej časti.

    Pevne dúfam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že k tejto problematike budeme mať možnosť exaktnejšie vyjadriť sa aj v rámci osobitného bodu na niektorej z budúcich schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa dnes obmedzím iba na niektoré z nich.

    Tesne po nástupe pána Čarnogurského na post ministra spravodlivosti som ho na najbližšej schôdzi parlamentu interpeloval v tom smere, že čo je na tom pravdy, že chystá širšie výmeny na postoch predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. V ústnej odpovedí ešte na tej istej schôdzi mi odpovedal, že toto, samozrejme, nie je pravda a že sú to výmysly. Asi dva-tri týždne na to odvolal pán minister Čarnogurský všetkých predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov s tým, že nechal síce protiprávne, ale - ako to napísali niektoré médiá - ako veľký demokrat, nech si v tajnom hlasovaní vyberú samotní sudcovia, koho chcú mať vo vedení súdu. Vyjadril sa tiež, že pri nových vymenovaniach zohľadní aj stanovisko Združenia sudcov na Slovensku a sudcovských rád s tým, že najirelevantnejšou však bude samotná vôľa sudcov vyjadrená tajnou voľbou. Politicky bolo možné hodnotiť tento krok pána ministra spravodlivosti ako nesmierne šikovný, pretože zdanlivo zabil dve muchy jednou ranou. Zbaví sa naraz všetkých súdnych funkcionárov dosadených vládou pána Mečiara. Sudcovia, ktorí prevažne boli politicky protimečiarovskí, dosadia na posty predsedov a podpredsedov nových demokratov stotožnených s touto vládou a nikto nebude môcť nič namietať, pretože komplexné čistky a výmeny nerobí nová politická moc, ale priamo sudcovia.

    Ale aj to už chodí na Slovensku, geniálne myšlienky treba zatiaľ uschovávať v najspodnejších priečinkoch a radšej ich nepúšťať von. Aj v tomto prípade sa jednoducho pán minister Čarnogurský prerátal. Na 80 až 90 % sudcovia totiž v tajných voľbách potvrdili pôvodných predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov a pánovi ministrovi neostávalo nič iné, ako ich opätovne potvrdiť vo funkcii. Slúži ku cti pánovi ministrovi, že až na výnimky rešpektoval priamu požiadavku sudcov. Ale mohol vlastne konať inak? Výnimkou, ktorá neslúži pánovi ministrovi ku cti, je prípad predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde napriek inej vôli prevažnej časti sudcov vymenoval do funkcie predsedu krajského súdu pána Bradáča, minulého prezidenta Združenia sudcov na Slovensku. Ten, kto trošku sledoval minulé pôsobenie tejto stavovskej organizácie sudcov, vie o tom svoje, je to proste vyznamenanie či politická trafika za zásluhy pána Bradáča v boji za súčasnú vládnu "demokraciu".

    Keď už hovorím o Združení sudcov na Slovensku, tak táto pôvodne stavovská organizácia sudcov, dnes úzka partia v službách ministerstva spravodlivosti, so sudcovským stavom má už málo čo spoločné a je to vlastne piata kolóna ministra spravodlivosti umiestnená medzi sudcami. Je zarážajúce, že sudcovský stav ako taký sa doteraz nevedel vyrovnať s organizáciou, ktorá vyvíja činnosť vlastne proti sudcom samotným.

    Druhým, doslova kalerábom gigantom, ktorý sa podaril implantovať ministrom Čarnogurským do hláv sudcov na Slovensku, treba povedať, že za výdatnej pomoci svojho vedúceho úradu predstaviteľov Združenia sudcov na Slovensku a niektorých novinárov, bolo totálne zmrazenie výraznejších samosprávnych chúťok súdnej moci a faktické odmietnutie predloženia a schválenia sudcovského kódexu do vlády a parlamentu. Tento kódex je spracovaný na dostatočnej úrovni. Reči o samospráve sudcov na čestné slovo s ročným odkladom ich zákonného riešenia sa dnešnými skutkami ministra spravodlivosti a začínajúcim masírovaním politikov a médií o nezrelosti sudcov na výraznejšie zákonné riešenie sudcovskej nezávislosti poukazujú ako jedno politicky účelové klamstvo.

    Je skutočne zaujímavé sledovať, ako všetci tí páni novinári Hrabkovci, Kotianovci, Leškovci a im podobní, ktorí počas vlády pána Mečiara písali o súdnej moci na Slovensku ako o posvätnej krave v Indii, dnes píšu o sudcovskom stave na Slovensku ako už iba o krave na Slovensku.

    Nebudem teraz dopodrobna hovoriť o tlaku a zneistení sudcov akciami exekutívy v rámci takých afér, ako pokus o zbavenie imunity a trestné stíhanie piatich sudkýň pre iný právny názor, ako mal prokurátor, alebo politické a mediálne rozpracovanie tých sudcov, ktorí v súdnych sporoch si dovolili mať iný názor ako politickí reprezentanti vládnej koalície, alebo zmrazenie zákonného platu sudcov, alebo zrejme protiústavný návrh a voľba blízkej spolupracovníčky pána ministra za sudkyňu bez časového obmedzenia. Pevne dúfam, že bude príležitosť o tom bližšie diskutovať v rámci už spomínaného osobitného bodu rokovania parlamentu.

    Preto spomeniem už iba posledný politický ťah pána ministra Čarnogurského, ktorý predovšetkým potvrdzuje už vyslovený záver, ktorý cítim potrebu znova zopakovať. Neúmerné tlaky, ktoré sú dnes vyvíjané ministrom Čarnogurským a jeho okolím na súdy a sudcov Slovenskej republiky pod pláštikom profesionálnej a osobnostnej čistoty súdneho stavu na Slovensku, v skutočnosti smerujú k politicko-straníckemu, teda mocenskému ovládnutiu vedenia súdov a k zastrašeniu ostatných sudcov tak, aby sa spriechodnili chystané či prerokúvané súdne, politické a majetkovoprávne procesy, a to podľa želaní a predstáv relevantných politikov vládnej koalície, resp. jej politicky umierajúcej časti. Teda zatiaľ posledným politickým ťahom pána ministra bolo odvolanie JUDr. Marušákovej a Dr. Šamka z postov predsedkyne a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave. Treba povedať, že títo súdni funkcionári boli tiež predmetom experimentu ministra Čarnogurského o tom, že nech si sudcovia sami tajne zvolia toho, kto bude predsedom a podpredsedom Krajského súdu v Bratislave. Obaja dostali výraznú podporu od svojich kolegov, čím iba prednedávnom boli vymenovaní do funkcií ministrom pánom Čarnogurským. Krajský súd v Bratislave na rozdiel od iných súdov na Slovensku má špecifické postavenie, cez tento súd prechádzali, prechádzajú a budú prechádzať všetky kauzy, ktoré sú politicky a lobisticky pod celým drobnohľadom, povedal by som, ktoré sú kameňom dnešnej vládnej koalície.

    Pretože som nemal možnosť bližšie sledovať tlač, viem iba o tom, že minister Čarnogurský tento nezmyselný krok zdôvodnil previerkou, ktorá bola vykonaná na tomto súde. Táto kontrola bola vykonaná z poverenia pána ministra funkčne mladými sudcami z Banskej Bystrice, predpokladám, že išlo o úderku Združenia sudcov na Slovensku, alebo aspoň jeho prezidenta, a títo sudcovskí mladíci hĺbkovo kontrolovali funkčne starých sudcov navyše na vyššom odvolacom súde. Zásadne protiprávny krok zo strany ministra spravodlivosti spočíval v tom, že minister spravodlivosti ako predstaviteľ exekutívy nemá absolútne žiadne právne kompetencie, na základe ktorých by mohol poveriť aktívnych sudcov a predstaviteľov inej moci v štáte výkonom akejkoľvek kontroly. On môže poveriť výkonom kontroly iba svojich podriadených pracovníkov na ministerstve spravodlivosti, ktorí určite nie sú mladí sudcovia z Banskej Bystrice. Táto kontrola z hľadiska formy bola teda protiprávna, navyše, čuduj sa, svete, predmetom tejto kontroly boli zrejme "náhodne" vybraté kauzy typu Nafta Gbely či PNS, v ktorých sa zatiaľ nerozhodlo na súde tak, ako si to želá pán predseda vlády a vlastne celá vládna koalícia, ale naopak, súdna moc rozhodovala v tomto inak.

    Ponechávam teraz bokom pocity a poníženie kontrolovaných zo strany mladej KDH-ckej sudcovskej avantgardy, ale ide o to, že tieto postupy zaváňajú nie bočným, ale priamym ovplyvňovaním súdnej moci mocou exekutívy. Je to ústavnoprávne zvrhlé a takýmto spôsobom to nerobili ani súdruhovia počas komunizmu s výnimkou päťdesiatych rokov. Je paradoxom, že práve vy, pán minister spravodlivosti Čarnogurský, ste okúsili na vlastnej koži vplyv ideológie na súdne rozhodnutie a teraz robíte presne to isté.

    Moja otázka na záver teda znie: Ako ďalej, pán minister spravodlivosti, v oblasti prehlbovania samosprávy a nezávislosti súdnej moci práve vo vzťahu k vašim niektorým rušivým a protiprávnym krokom, ktoré uskutočňujete proti sudcom na Slovensku?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o reakciu na vystúpenie požiadal pán minister spravodlivosti. Po jeho vystúpení končíme.

  • Vážený pán poslanec,

    skôr než odpoviem na vašu interpeláciu, chcel by som pripomenúť, že medzi právnikmi sa zaužívali za tie tisícročia existencie právnej profesie určité dobré vzťahy alebo dobré spôsoby určitej noblesy vo vzájomnom vyjadrovaní, teda vo vzájomnej komunikácii. A preto pravdupovediac som sklamaný, že ste vo svojom príspevku používali takéto výrazy ako: servilná podpora Združenia sudcov Slovenska, piata kolóna sudcovského stavu na ministerstve spravodlivosti, je to zvrhlé a podobne. Pán poslanec, opakujem, bol by som rád, keby aspoň medzi právnikmi sa podržali a dodržali určité dobré zvyky určitého slušného, alebo inými slovami, ak chcete, noblesného vyjadrovania. Ale teraz priamo k vašej interpelácii.

    Predovšetkým chcem povedať, že uvítam rozpravu o stave súdnictva či v ústavnoprávnom výbore, alebo tu v pléne Národnej rady. A, samozrejme, keď to bude zaradené na program, tak sa pripravím z toho hľadiska, že prinesiem určité čísla alebo určité údaje, ktoré by dávali presnejší obraz o súčasnom stave súdnictva ako z kvantitatívneho, tak aj z kvalitatívneho hľadiska.

    Pokiaľ ide o voľbu predstaviteľov štátnej správy na súdoch, to znamená predsedov a podpredsedov súdov, to číslo už mám. Naozaj 95 % sudcov, teda predsedov a podpredsedov súdov, bolo zvolených na týchto zhromaždeniach sudcov a iba ten zvyšok 5 % som vymenoval z kandidátov buď sudcovských rád, alebo Združenia sudcov Slovenska, čiže opäť navrhnutých sudcovskou komunitou a z toho hľadiska som dodržal svoj verejný prísľub, že vymenujem iba takých kandidátov, ktorých mi navrhli samotní sudcovia. A vy ste povedali, že som sa údajne prerátal. No neprerátal som sa. Ja som proste prijal takých kandidátov, akých mi sudcovská komunita navrhla, a to hovorím, či zvolených na týchto zhromaždeniach, alebo navrhnutých týmito sudcovskými organizáciami.

    Z toho, čo ste povedali, je tu málo takých vecných, povedal by som, otázok, takže až tak veľa nemám na čo vám teraz vecne odpovedať. Poviem azda iba toľko, že sudcovský kódex sa neodkladá. Vy ste povedali, že sa odkladá. Neodkladá sa návrh zákona o súdoch, sudcoch a justičných čakateľoch. Ten je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a vzhľadom na to, že zakladá určité finančné nároky na štátny rozpočet, zo strany ministerstva financií sú určité, no pripomienky, nazvem to, a je potrebné podrobnejšie tento návrh zákona prerokovať osobitne s ministerstvom financií, pretože iné ustanovenia tohto sudcovského kódexu prakticky nie sú sporné. Je tam ešte taký skôr, teraz už azda iba technický problém, že - ako viete - zatiaľ podľa ústavy sú tí tzv. štvorroční sudcovia, ktorí sa však podľa všeobecnej vôle - mám dojem, že aj vás a, samozrejme, zástupcov vládnej koalície - v návrhu novely ústavy vlastne odstraňujú. No ale novela ústavy, síce komisia Národnej rady ju pripravuje, azda v septembri bude podaná, lenže to znamená, že dajme tomu do konca roka môže trvať legislatívny proces prijatia novely ústavy a my nemôžeme zákon, obyčajný zákon, čiže nižšiu normu, než je ústavný zákon, prijímať skôr a inak, než je ústava. To znamená, že toto nám robí určitý technický problém, že na jednej strane podľa súčasného ústavného stavu sudcovský kódex musí riešiť aj otázku tzv. štvorročných sudcov, mám na mysli proces ich prevoľby, aby neboli vystavení svojvôli vlády, ako sa to stalo za minulej vlády, pán poslanec, ale na druhej strane zase vieme, že títo štvorroční sudcovia budú v ústave azda už len niekoľko mesiacov. To znamená, že pri príprave tohto sudcovského kódexu aj s týmto problémom sa musíme vyrovnať. Ale opakujem, je to skôr technický alebo, povedal by som, malý a politicky nie závažný problém.

    Že boli mladí sudcovia v kontrolnej skupine, ktorá vykonávala kontrolu na Krajskom súde v Bratislave, pán poslanec, boli to mladí sudcovia, ale ja ich považujem za dobrých sudcov, za kvalifikovaných sudcov a teraz to určite nebude, nevyznie ako impertinencia, ale dovolím si tvrdiť, že priemerný vek týchto sudcov v tejto kontrolnej skupine bol určite vyšší, než je vek pani predsedníčky Marušákovej. To znamená, že pani Marušáková je mladá a táto kontrolná skupina bola od nej vo svojom priemernom veku určite staršia.

    No a že som odvolal potom predsedníčku Krajského súdu v Bratislave a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave, odvolal som ich na základe výsledkov kontroly, výsledkov tejto kontrolnej skupiny. Táto kontrolná skupina sa nezaoberala celou škálou činnosti súdu a sudcov, zaoberala sa vymedzeným úsekom, a to dodržiavaním rozvrhu práce alebo, inými slovami, dodržiavaním princípu zákonného sudcu. Práve preto, že som na základe takejto relatívne úzko špecializovanej kontroly prijal toto rozhodnutie alebo, inými slovami, využil som právomoci, ktoré mi zákon dáva, tak ja netvrdím a nikdy som netvrdil, že pani predsedníčka Krajského súdu v Bratislave, doterajšia, myslím, alebo doterajší podpredseda, že sú zlí sudcovia, zlí právnici a vôbec akokoľvek zlí. Predsa oni budú naďalej pôsobiť ako sudcovia na tomto súde a ja žiadnym spôsobom nespochybňujem ich sudcovskú kvalifikáciu. Ale z hľadiska týchto špecifických potrieb, ktoré sú však veľmi dôležité a ktorým - a to vám otvorene hovorím - prikladám osobitný význam a veľký význam a najmä v tomto období, možnože neskôr za pár rokov iné aspekty činnosti súdov budú dôležitejšie, dôležité a podobne, ale v tomto období ako minister spravodlivosti práve dodržiavaniu princípu zákonného sudcu prikladám osobitný význam, a preto som aj tejto relatívne špecializovanej kontrole na Krajskom súde v Bratislave priložil ten význam, že v dôsledku výsledku tejto kontroly som prijal tieto personálne rozhodnutia.

    Opakujem, týmto personálnym rozhodnutím, ktoré je rozhodnutím, ktoré sa týka štátnej správy súdov, čiže v rámci významu súdov ako tretej nezávislej moci v štáte, predstaviteľ štátnej správy súdov je relatívne menej dôležitá funkcia z toho hľadiska, že predstaviteľ štátnej správy súdov nie je predstaviteľom nezávislej súdnej moci, je práve reprezentantom výkonnej moci v súdnictve, a to znamená, že z týchto špecifických hľadísk som prijal personálne rozhodnutie, ale žiadnym spôsobom nespochybňujem odbornú či osobnú integritu oboch dotknutých funkcionárov.

    Pán poslanec, chcem vám povedať, že napriek tomuto rozhodnutiu neodstupujem ani ja, ani vláda, neodstupujeme od programu posilňovania sudcovskej samosprávy. A nakoniec myslím, že aj vy ste v tej skupine Národnej rady, ktorá pripravuje novelu ústavy, viete, že v návrhu, v pracovnom návrhu, ktorý táto skupina vypracovala, sa práve uvažuje už s ústavným zakotvením - zatiaľ, povedzme, nedá sa povedať, že zárodočným prvkom - zvýšenej sudcovskej samosprávy, pretože sudcovská samospráva už existuje aj v legálnej úprave, ale v každom prípade táto novela ústavy pokračuje v tomto trende ďalej a sudcovskú samosprávu prehlbuje a ústavne zakotvuje. Čiže to uvádzam ako dôkaz o tom, že vaše slová o tom, že odstupujem od princípu sudcovskej samosprávy, neobstoja.

    Pán poslanec, napriek úvodnej kritike niektorých vašich vyjadrení vo vašej interpelácii, uznávam vašu interpeláciu, snažil som sa dať na ňu odpoveď správnu, vyčerpávajúcu a budem rád, keď v dôstojnom štýle budeme pokračovať v našej komunikácii.

    Ďakujem vám.

  • Vážený pán minister,

    chcel by som vás upozorniť, že ústna odpoveď na interpeláciu vás nezbavuje povinnosti doručiť písomnú odpoveď pánovi poslancovi Brňákovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady do pondelka do 13.00 hodiny.

    V pondelok o 13.00 hodine dovidenia.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, neuzatvorili sme bod interpelácie. Buď budeme pokračovať bodom interpelácie, alebo niektorým ďalším bodom. Bod interpelácie je teraz prerušený, budeme v ňom pokračovať.