• Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam pani ministerku Schmögnerovú, aby sa dostavila do snemovne.

    Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali rokovacie miesta.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prerokúvaniu

    správy o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1999.

    Správu ste dostali ako tlač 269 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 269a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložená správa prezentuje priebežné hodnotenie plnenia príjmov a výdavkov počas obdobia rozpočtového provizória. Zároveň hodnotí dosiahnuté výsledky aj voči celoročnému rozpočtu, ktorý ste schválili zákonom číslo 63 dňa 26. 3. 1999.

    Ide o priebežnú hodnotiacu správu, ktorou vláda informuje parlament o priebežných výsledkoch rozpočtového hospodárenia, ktoré sa dosiahli v 1. štvrťroku 1999. Dosiahnuté výsledky ku koncu marca svedčia o tom, že vláda vcelku úspešne zvládla rozpočtové hospodárenie počas rozpočtového provizória. Charakterizuje to skutočnosť, že k 31. 3. sa dosiahol prebytok štátneho rozpočtu vo výške 1 mld. pri celkových príjmoch 40,9 mld. korún a celkových výdavkoch 39,9 mld. korún, a to v rozpore s tým, ako sme predpokladali, že v 1. štvrťroku dosiahneme schodok. Vykázaný prebytok bol predovšetkým výsledkom nižšieho čerpania výdavkov oproti stanovenej sume provizóriom na 1. štvrťrok o 4,8 mld. korún. Aj v porovnaní s výdavkami v rovnakom období roku 1997 bolo čerpanie výdavkov nižšie o 3 mld. korún. Prispelo k tomu nižšie čerpanie ako bežných, tak aj kapitálových výdavkov.

    V porovnaní s celoročným rozpočtom, ktorý sa schválil zákonom číslo 63/1999 Z. z., možno dosiahnuté výsledky za 1. štvrťrok hodnotiť vcelku pozitívne. Dosiahnuté celkové príjmy tvorili z ich celoročného rozpočtovaného objemu 179,9 mld., čo predstavuje 22,7 %, čo treba považovať za primeraný podiel na 1. štvrťrok. Podiel celkových výdavkov na ich ročnom rozpočte 194,9 mld. korún bol iba 20,5 %. Rozhodujúca časť príjmov v 1. štvrťroku sa získala z daní v objeme 35,4 mld. korún. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to síce menej o takmer 10 %, ale spôsobilo to neuplatňovanie dovoznej prirážky. Získaný objem daní z ich ročného rozpočtu dosiahol 22,6 %, čo považujeme za časovo primeraný podiel.

    V štruktúre daňových príjmov sa dosiahli lepšie ako časovo primerané podiely z ročného rozpočtu, predovšetkým pri daniach z príjmov vyberaných zrážkou, a to 38,1 % z ročného rozpočtu, pri dani z príjmov právnických osôb 26,7 % a pri dani z príjmov fyzických osôb 23,8 %. Situácia v ďalších mesiacoch roka je, pravdaže, odlišná, ale to bude hodnotené neskôr.

    Zaostávanie za časovo primeraným podielom z ročného rozpočtu bolo pri nepriamych daniach, t. j. pri DPH, kde sa výber uskutočnil vo výške 19,5 % a pri spotrebných daniach 19,0 %. Chcem len opakovane podotknúť, že iný vývoj zaznamenávame v posledných mesiacoch.

    Podobne hodnotíme v 1. štvrťroku aj vývoj príjmov z cla, ktorého objem z ročného rozpočtu dosiahol len 18,6 %. Táto položka je daná tým, že sa uplatňujú ďalšie dohody z uruguajského kola, na základe ktorého sa znižuje celková colná incidencia v Slovenskej republike. Takto výsledky za 1. štvrťrok ukázali, že skupina nepriamych daní bude aj tohto roku rizikovou pre vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu a na udržanie rozpočtovaného schodku. Pravdaže, chcem upozorniť, že od 1. 6. sa uplatňuje dovozná prirážka a bude podstatnou mierou ovplyvňovať aj príjmovú časť od 1. 6. tohto roka.

    Nedaňové príjmy, ktoré sa získali v objeme 36 mld., dosiahli z ich ročného rozpočtu 20,3 %. Bol to určitý výpadok a aj výpadok niektorých daňových príjmov bol z hľadiska celkových príjmov kompenzovaný grantmi a transfermi, ktoré sa získali v objeme 1,7 mld. korún.

    Riadenie výdavkov štátneho rozpočtu v 1. štvrťroku rešpektovalo jednak vývoj príjmov a zároveň zohľadňovalo potrebu zabezpečiť likviditu štátneho rozpočtu s minimom cudzích zdrojov. Vcelku sa tento zámer podarilo realizovať.

    Niečo k výdavkom. Rozhodujúca časť výdavkov v 1. štvrťroku mala charakter bežných výdavkov v objeme 37 mld. korún. Z ich ročného rozpočtu to predstavovalo len 20,8 %. K tomuto nízkemu podielu z ročného rozpočtu pozitívne prispeli najmä výdavky na verejnú spotrebu obyvateľstva a štátu v objeme 14,2 mld. korún, čo z ročného rozpočtu predstavovalo len 18,3 %. Nad rámec predloženej správy chcem povedať, že v ďalších štvrťrokoch sa táto priaznivá tendencia významnejšieho poklesu bežných výdavkov v takom rozsahu nepotvrdila. Samozrejme, že sa potvrdila pri hodnotení kapitálových výdavkov.

    Vyššie ako časovo primerané bežné výdavky sa zrealizovali cez bežné transfery v objeme 18,9 mld. korún, ktorých podiel na ich ročnom rozpočte bol 23,4 %. V rámci toho sa vyššie podiely ako časovo primerané uvoľnili obciam 30,8 % a podnikateľskému sektoru 27,1 %. Prekročenie bolo spôsobené najmä uvoľnením čerpania dotácií na teplo vo výške 33,7 % a dotácií do poľnohospodárstva vo výške 26,9 %.

    Kapitálové výdavky boli v 1. štvrťroku čerpané v objeme 2,4 mld., čo z ich ročného rozpočtu predstavuje len 19,8 %. V štruktúre týchto výdavkov sa prekročil časovo primeraný podiel len pri výdavkoch na obstaranie kapitálových aktív v objeme 1,7 mld. Spôsobilo to použitie mimorozpočtových zdrojov, takzvané granty a transfery na financovanie výstavby diaľnic prostredníctvom kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Na záver mi dovoľte ešte niekoľko slov o financovaní priebežného schodku a dlhu. Súčasťou zákona číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte sa stala aj bilancia financovania štátneho dlhu v roku 1999. Na prefinancovanie štátneho dlhu a priebežného schodku v 1. štvrťroku sa získali zdroje v objeme 65,6 mld. korún. Tieto boli získané najmä emisiou štátnych pokladničných poukážok vo výške 41,8 mld. korún a emisiou dlhopisov vo výške 22,6 mld. korún. Chcem uviesť, že v 1. štvrťroku tohto roka sme zaznamenali pomerne priaznivý vývoj z hľadiska ceny ako štátnych pokladničných poukážok, tak aj dlhopisov. Využitím prostriedkov na súhrnnom účte štátu sa tak zabezpečila potrebná likvidita štátneho rozpočtu. K 31. 3. 1999 bol na súhrnnom účte štátu zostatok prostriedkov vo výške 4,5 mld. korún.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vláda hodnotí rozpočtové hospodárenie v období rozpočtového provizória pozitívne. S prihliadnutím na dosiahnuté výsledky odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predloženú správu vzala na vedomie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 277 z 25. júna 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 2. júla 1999. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277 z 25. júna 1999 pridelenú správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 prerokovali výbory s týmto výsledkom:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokovali predloženú správu a posudzovali čerpanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 z pohľadu príslušných rozpočtových kapitol. Zároveň tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 prerokovali a zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zároveň vo svojom uznesení konštatoval, že

    1. zásady a limity obsiahnuté v rámci opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v 1. štvrťroku 1999 boli dodržané,

    2. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 boli dosiahnuté vo výške 40 891 900 tisíc Sk,

    3. celkové výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 dosiahli výšku 39 862 200 tisíc Sk, čo predstavuje 89,2-percentné plnenie limitu stanoveného na obdobie rozpočtového provizória,

    4. rozpočtové provizórium Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 sa skončilo prebytkom vo výške 1 027 700 tisíc Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do 7. júla 1999 nepredložil uvedenú správu. Uznesenie výboru je prílohou tejto spoločnej správy, pretože gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 162 zo 7. júla 1999 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia tvorí prílohu spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

    Žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy ústne. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pani ministerka, ani pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie o návrhu uznesenia.

    Zároveň žiadam všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o prerokúvanom bode.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ako som už naznačil, pán predsedajúci, návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy. Keď je potrebné, môžem návrh prečítať, keď nie je potrebné, tak môžete dať hlasovať.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k správe o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999 (tlač 269)

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. 3. 1999,

    B. konštatuje, že

    1. zásady a limity obsiahnuté v rámci opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v 1. štvrťroku 1999 boli dodržané,

    2. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 boli dosiahnuté vo výške 40 891 900 tisíc Sk,

    3. celkové výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k 31. 3. 1999 dosiahli 39 862 200 tisíc Sk, čo predstavuje 89,2-percentné plnenie limitu stanoveného na obdobie rozpočtového provizória,

    4. rozpočtové provizórium Slovenskej republiky sa k 31. 3. 1999 skončilo prebytkom vo výške 1 029 700 tisíc Sk."

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o predmetnom návrhu.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že v sále bolo prezentovaných málo poslancov.

    Žiadam pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Páni poslanci, pani poslankyne, musíme ešte raz hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie, ktoré predniesol pán spravodajca poslanec Farkas k predloženému návrhu.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie o predmetnom návrhu. Hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne.

    Konštatujem, že v sále je 73 poslancov.

    Páni poslanci, poslankyne,

    nasledujúcim bodom programu je

    návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky.

    Návrh vám bol rozdaný ako tlač 267. Rozdaná bola aj spoločná správa výborov ako tlač 267a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím guvernéra Exportnej-importnej banky pána Ľubomíra Šlahora, aby správu uviedol.

    Prosím, pán guvernér, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Eximbanka Slovenskej republiky vypracovala ročnú správu o výsledku svojho hospodárenia za rok 1998 a predkladá ju Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o nej a tiež v zhode s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 672 z 13. októbra 1998, ktorým sa určil jej rozsah a obsah.

    Výsledky hospodárenia banky za rok 1998, ako ich charakterizuje ročná správa, sú odrazom viacerých zložitých i protirečivých procesov súvisiacich s jej dobudovaním, hľadaním si zodpovedajúceho miesta v bankovo-peňažnej sústave, s otváraním nástrojov, systémov a mechanizmov na plnenie jej spoločenského poslania. Boli však ovplyvnené i úrovňou jej riadenia, ktoré v mnohom nezodpovedalo potrebám a požiadavkám správy zvereného majetku a jeho účelného hospodárneho používania.

    Eximbanka Slovenskej republiky v roku 1998 obhospodarovala majetok, ktorý k 31. 12. 1998 dosiahol bilančnú hodnotu takmer 5,2 mld. korún, ktorá oproti roku 1997 vzrástla o viac ako 12 %. Ťažisko celkového majetku tvoril finančný majetok, ktorý predstavoval takmer 4 mld. korún, zahrňujúci prevažne termínované vklady v komerčných bankách, konkrétne 3,2 mld. Sk. Z tejto sumy bolo použité 1,4 mld. ako refinančné úvery komerčným bankám, ktorými boli kryté nimi poskytnuté vývozné úvery slovenským podnikateľom.

    Okrem tejto formy podpory vývozu bankovými operáciami poskytla Eximbanka úvery priamo vývozcom vo výške 187 mil. Sk a eskontom zmeniek vo výške 388 mil. Sk. Celkom nimi podporila vývozy v rozsahu takmer 2 mld. Sk. Treba povedať, že Eximbanka nevyužila na ten účel všetky disponibilné zdroje. Poisťovacími aktivitami, predovšetkým poistením krátkodobých vývozných kontraktov proti komerčným a politickým rizikám podporila Eximbanka Slovenskej republiky slovenský export v objeme viac ako 2,5 mld. Sk. Bohužiaľ, ani na tieto služby exportérov Eximbanka plne nevyužila v minulom roku zverené prostriedky.

    Charakteristické pre vlastné hospodárenie banky v uplynulom roku bolo vysoké prekročenie výnosov, konkrétne o takmer 242 mil. Sk, ale i nákladov o 72 mil. korún. Výnosy pritom dosiahli takmer 739 mil. Sk, z toho až 704 mil. Sk z finančných činností. Náklady dosiahli 481 mil. korún a v prekročených všeobecných prevádzkových nákladoch bolo takmer 30 miliónov korún a do tejto sumy sa premieta aj určitá nehospodárnosť spočívajúca najmä v uzatvorení nevýhodných nájomných zmlúv, ale i neodôvodnená veľkorysosť v dobudovaní banky. V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že pri príchode nového manažmentu do funkcie Eximbanky, bolo to konkrétne 25. novembra 1998, Eximbanka mala schválenú organizačnú štruktúru na 238 pracovníkov, fyzicky prítomných tam bolo 177 zamestnancov. Dnes má Eximbanka 114 zamestnancov a treba povedať, že všetky činnosti si vykonala tak, ako jej to vyplýva zo zákona číslo 80/1997 Z. z. o Eximbanke.

    Z naznačeného vývoja výnosov a nákladov sa vytvoril v minulom roku zisk pred zdanením vo výške takmer 461 mil. korún. Z jeho rozdelenia vyplynula daň z príjmov, ktorú banka odviedla do štátneho rozpočtu vo výške 203,2 mil. korún a 257 mil. korún zostalo Eximbanke na posilnenie jej vlastných zdrojov, na plnenie poslania v podpore exportu v tomto roku. Poznatky z výsledkov hospodárenia banky v roku 1998 sa v mnohom využili už pri tvorbe jej rozpočtu na tento rok, v ktorom sme výrazne znáročnili pre ňu úlohy v podpore zahraničnoobchodných aktivít podnikateľských subjektov, ale súčasne sprísnili režim vlastného hospodárenia.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, odporúčam schváliť predloženú ročnú správu Eximbanky Slovenskej republiky za rok 1998 a jej ročnú účtovnú uzávierku za rok 1998 a chcem vás pri tom ubezpečiť, že závery, ktoré vyplynuli z jej prerokovania vo vašom rokovaní, Eximbanka plne využije na ďalšie skvalitnenie svojho pôsobenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, poslanca Vladimíra Maňku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky túto správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 197 z 19. apríla 1999 pridelil uvedený návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 148 z 29. júna 1999 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej správy schváliť. Gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 149 z 29. júna 1999 správu výboru a mňa určil, aby som túto správu predniesol, poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a poveril ma navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o prípadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré môžu vyplynúť zo správy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu o tejto správe.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán podpredseda Andel, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode.

    Dávam slovo pánu podpredsedovi Andelovi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    súčasná koncepcia podpory exportu a zahraničných investícií je reprezentovaná činnosťou Fondu na podporu zahraničného obchodu Slovenskou národnou agentúrou pre zahraničné investície, implementačnou jednotkou PHARE na podporu exportu a Eximbankou Slovenskej republiky. Tento systém reprezentuje rozsiahly výber nástrojov, ktorý by sa mal výdatne podieľať na náraste exportnej výhodnosti, na tlaku slovenských výrobcov, aby boli konkurencieschopní, a na ich exportnej podpore hlavne do oblastí hlavného záujmu Slovenskej republiky.

    V samotnej správe sa hovorí, že hospodársky výsledok 257,6 mil. korún bol prekročený o 169,6 mil., s čím súvisí aj vyšší odvod oproti plánovanému stavu. Je však otázkou, či si banka plnila svoje povinnosti v tej štruktúre, pre ktorú bola založená. Správa ďalej konštatuje, že deklarované zámery spojené s poslaním Eximbanky Slovenskej republiky na rok 1998 sa v plnom rozsahu nepodarilo rozvinúť, okrem iného aj v dôsledku vonkajších faktorov, akými sú legislatívny rámec fungovania Eximbanky Slovenskej republiky, prístup štátu k podpore exportu, neujasnenosti na poslanie funkcie a kompetencie Eximbanky Slovenskej republiky.

    Veľmi nízka je aktivita Eximbanky hlavne v oblasti priameho financovania vývozných úverov aj teritoriálna štruktúra. Tu poskytla Eximbanka Slovenskej republiky dva vývozné úvery a jeden dovozný pre oblasť Českej republiky a Ruska v objeme 95 mil., 42 mil. a 50 mil. Sk. Naproti tomu hlavná aktivita sa týkala podpory vývozu refinancovaním vývozných úverov krátkodobého charakteru vo výške cca 1,4 mld. v prospech osem bánk hlavne so zahraničnou účasťou.

    Na druhej strane bola Eximbanka Slovenskej republiky aktívna hlavne pri zhodnocovaní voľných finančných prostriedkov na tuzemskom finančnom trhu formou krátkodobých termínovaných vkladov na medzibankovom finančnom trhu, kde realizovala 1 190 medzibankových obchodov v celkovom nominálnom objeme cca 100 mil. Sk s výnosom 16 % a nákup štátnych pokladničných poukážok v objeme 472 mil. Sk. Veľmi výrazné je konštatovanie, že formou poistenia sa podporil export zodpovedajúci len cca 1 % celkového exportu Slovenskej republiky. Problémom legislatívneho rámca je, že netransparentne medzi finančno-ekonomickou schémou je fungovanie Eximbanky aj vzťah k štátnemu rozpočtu.

    Zákon obsahuje mnoho legislatívnotechnických nepresností a nejednoznačných ustanovení. Nie sú v ňom zahrnuté základné ekonomické princípy fungovania súčasnej štátnej podpory exportu, jednoznačné a účinné kritériá jej prideľovania. Otvorenou je aj otázka suverénneho rizika a štátnych záruk vzťahu Eximbanky Slovenskej republiky k Národnej banke Slovenska, komerčným bankám a poisťovniam, bankového dohľadu a poistného dozoru. Problémom je aj transparentnosť účtovníctva Eximbanky najmä z pohľadu oddelenia komerčných a nekomerčných štátom podporovaných aktivít a jasného vykazovania výsledkov z týchto činností. Negatívom spomínaného zákona je aj to, že z neho nevyplýva spôsob účasti štátu na bonifikácii úrokovej sadzby úverov poskytovaných exportérom, bez ktorej nie je možné financovať vývoj hlavne investičných celkov.

    Výpočet nedostatkov činnosti Eximbanky Slovenskej republiky vedie k záveru, že v podmienkach fungovania súčasnej slovenskej ekonomiky nie sú vytvorené účinné ekonomické a adekvátne legislatívne podmienky na inštitucionálne zázemie štátnej podpory exportu. Pokračovať v takejto forme činnosti Eximbanky preto znamená vzďaľovať sa od systémového riešenia a medzinárodných skúseností. Toto potvrdzujú aj výsledky uvedené v správe o výsledkoch hospodárenia Eximbanky. Vláda Slovenskej republiky síce v pláne legislatívnych úloh na rok 1999 predpokladá prijatie nového zákona o Eximbanke Slovenskej republiky, ale ako naznačujú posledné informácie, pôjde zrejme iba o novelu tohto zákona. Tá sa zameria najmä na nový spôsob tvorby zdrojov banky a na výkon poisťovacích a zaisťovacích činností v oblasti zahraničného obchodu za podmienok obvyklých v ostatnom svete.

    Podľa mňa by mal byť pripravený celkom nový zákon, ktorý by vychádzal z novej filozofie podpory exportu s využitím medzinárodných skúseností, pričom musí prihliadať na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Pripravovaným zákonom by sa preto mali vytvoriť základné systémové podpory, štátnej podpory exportu vytvorením dvoch samostatných inštitúcií, a to úverovej poisťovne, ktorá bude preberať štátne záruky za exportné úvery, a exportnej banky, ktorá bude poskytovať zvýhodnené financovanie exportu. Fungovanie oboch inštitúcií by potom malo byť založené na moderných princípoch, ktoré budú umožňovať postupné znižovanie finančných výdavkov štátneho rozpočtu na podporu exportu. Zároveň by tieto subjekty mali slovenským exportérom sprístupniť služby, ktoré má k dispozícii konkurencia v medzinárodnom obchode, a to najmä zabezpečovaním ochrany proti rizikám z nezaplatenia pohľadávok.

    Existujúce systémy štátnej podpory exportu fungujúce v prevažnej väčšine vyspelých krajín, ale aj v niektorých transformujúcich sa ekonomikách sú založené práve na existencii samostatných inštitúcií - úverovej poisťovne a špeciálnej exportnej banky. Model Eximbanky je zaužívaný iba v niektorých ekonomikách, napríklad v Japonsku a v Južnej Kórei, pričom spojenie bankových a poisťovacích činností do jednej inštitúcie nie je pravidlom a aj v Európskej únii je ojedinelé.

    Ako vyplýva z pôvodného zákona, nemá Eximbanka Slovenskej republiky ani bankovú, ani poisťovaciu licenciu, tak ako ostatné banky. Jej činnosť upravuje len zákon, a preto je to činnosť neštandardná. Považujem za potrebné tento stav zmeniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi za vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky na jeho vystúpenie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán guvernér?

    Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem aj za pripomienky pána podpredsedu.

    Chcel by som jeho a vás všetkých ubezpečiť, že pripravujeme nový zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky najmä v spolupráci s ministerstvom financií a ďalšími ministerstvami vlády Slovenskej republiky. V súčasnosti možno povedať, že sme skončili práce na novele zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, teda zákona, ktorý bol schválený v roku 1997 Národnou radou Slovenskej republiky. V rámci novelizácie chceme z tohto zákona odstrániť najvypuklejšie nedostatky, o ktorých už vieme z našich praktických skúseností. Treba povedať, že vo svete existuje viac ako stovka agentúr na podporu exportu a modely, na základe ktorých takéto agentúry existujú, sú rôzne. Sú tu aj také modely, ako je terajší model, to znamená, náš slovenský model, v ktorom sú hlavné činnosti, aj poisťovacia, aj banková, ako sa vraví, pod jednou strechou.

    Ale chcem vás ubezpečiť, že v rámci návrhu alebo práce na príprave nového zákona o Eximbanke Slovenskej republiky uvažujeme s alternatívou a zdôrazňujeme, že je to jedna z alternatív, že by sa od hlavnej činnosti slúžiacej na podporu exportu, to znamená poisťovacia činnosť a banková činnosť rozdelili do dvoch samostatných inštitúcií. V súčasnom období to však nepokladáme za správne, pretože mnohí z vás vedia, že sme na Slovensku mali najskôr po rozdelení Česko-Slovenska Spoločnosť pre poisťovanie exportných úverov, ktorá vznikla v roku 1993. Mali sme tu Eximbanku, ktorá, ako viete, vznikla v lete roku 1997, a teraz pod novým vedením Eximbanky Slovenskej republiky, keď sa všetky činnosti rozbehli tým správnym smerom - a mohol by som ich dokumentovať konkrétnymi činnosťami, konkrétnymi číslami -, nepokladáme za správne, že by sme opäť začali prakticky od nuly. To znamená, museli by sme rozdeliť jednu inštitúciu do dvoch, museli by sme rozdeliť jednu, zatiaľ ešte, bohužiaľ, malú inštitúciu, ktorou Eximbanka je v prvom rade v porovnaní s inými, objemnými inštitúciami slúžiacimi na podporu exportu vo svete, do dvoch ešte menších inštitúcií. Fondy, ktoré sú zatiaľ ešte veľmi malé, do dvoch ešte menších fondov. Rozdelenie by znamenalo dve dozorné rady, dva manažmenty a podobne.

    Čiže v období, keď práve integrujeme malé inštitúcie, malé finančné inštitúcie do veľkých inštitúcií, rozdeliť Eximbanku do dvoch, vrcholový manažment Eximbanky a spolu s ďalšími odborníkmi, s ktorými sme konzultovali a s ktorými spolupracujeme už niekoľko mesiacov - je to napríklad Rakúska kontrolná banka a ďalšie inštitúcie -, myslíme si, že v tomto období by tento krok nebol správny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem guvernérovi Exportno-importnej banky pánu Šlahorovi.

    Chce sa ešte vyjadriť pán spoločný spravodajca výborov? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

    Zároveň žiadam poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, z rozpravy nevyplynul žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prečítam vám uznesenie, ktoré máte v prílohe.

    "Uznesenie k návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportnej-importnej banky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky (tlač číslo 267)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky schvaľuje ročnú správu Exportno-importnej banky za rok 1998 vrátane ročnej účtovnej závierky, ktorá rozpočtuje výnosy vo výške 738 987 tisíc Sk, náklady vo výške 481 860 tisíc Sk, bilančný rozdiel 257 627 tisíc Sk."

    Vážený pán predsedajúci, môžete dať o tomto uznesení hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, páni poslanci a poslankyne, aby ste sa pripravili na hlasovanie o predmetnom návrhu na uznesenie.

    Ešte raz dôrazne žiadam všetkých poslancov, aby sa zúčastnili na rokovaní. Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorý predniesol pán spravodajca, pán poslanec Maňka. Prosím, páni poslanci, poslankyne, hlasujte.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že je málo poslancov.

    Nasledujúcim bodom programu je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998.

    Skôr ako začneme o tomto bode rokovať, dovoľte mi, vážené poslankyne, poslanci, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítal novozvoleného guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska. Prajem pánu guvernérovi v mene svojom, ale aj celého poslaneckého zboru veľa úspechov v jeho zodpovednej a náročnej funkcii.

    Správu ste dostali ako tlač 217 a spoločnú správu výborov ako tlač 217a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dámy a páni,

    Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike v roku 1998. Robím tak s vedomím svojej plnej zodpovednosti za menový vývoj a s vedomím svojho podielu na riešeniach aktuálnych problémov, ale aj výhľadových zámerov slovenskej ekonomiky.

    Negatívne tendencie predchádzajúcich dvoch rokov v podobe vysokého deficitu bežného účtu platobnej bilancie, fiškálnej expanzie a spomaľujúceho sa rastu reálneho hrubého domáceho produktu determinovali menový vývoj v predchádzajúcom roku. Nepriazňou faktorov sa stala aj rastúca nezamestnanosť.

    Za priaznivý možno považovať vývoj inflácie, ktorej ročná dynamika rastu meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla koncom roka 5,6 %, priemerná ročná miera 6,7 % a nachádzala sa v intervale stanovenom v menovom programe Národnej banky Slovenska na rok 1998. Pomalý proces transformácie slovenskej ekonomiky predovšetkým v oblasti reštrukturalizácie zdrojotvorných odvetví mal svoj podiel na spomalení výkonnosti domácej ekonomiky, ktorá bola svojou medziročnou dynamikou rastu 4,4 % najnižšia od roku 1994. Rast cenovej hladiny v roku 1998 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne spomalil. Zníženie medziročného tempa rastu spotrebiteľských cien bolo výsledkom pribrzdenia procesu cenových deregulácií a nízkej miery dovezenej inflácie zo zahraničia.

    Fiškálny deficit vlády v absolútnom vyjadrení svojou dynamikou rastu dosiahol od roku 1993 najvyššie hodnoty. Expanzívna fiškálna politika absorbovala väčšiu časť limitovaných domácich zdrojov, čím pôsobila konkurenčne a obmedzujúco voči ekonomickým aktivitám podnikateľských subjektov. Zdroje generované na domácom trhu neboli ani v roku 1998 vzhľadom na rastúce investičné a spotrebné požiadavky dostatočné, čím vo väčšej miere dochádzalo k využívaniu zahraničných prostriedkov za čoraz nevýhodnejších podmienok.

    Pretrvávanie a prehlbovanie negatívnych tendencií predovšetkým v oblasti deficitného hospodárenia verejného sektora a schodku na bežnom účte platobnej bilancie, pri absencii systémových opatrení v rámci hospodárskej politiky viedli k prehodnoteniu ratingu Slovenskej republiky a k posunu Slovenska do neinvestičného stupňa v rámci hodnotenia bonity krajiny medzinárodnými ratingovými agentúrami.

    Jedným z kľúčových a pretrvávajúcich problémov slovenskej ekonomiky bol aj v roku 1998 deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorého výška sa už tretí rok pohybuje na úrovni 10 % z hrubého domáceho produktu, čo sa vo všeobecnosti považuje za dlhodobo neudržateľnú hranicu. Schodok bežného účtu platobnej bilancie dosiahol hodnotu 72,7 mld. korún, t. j. 10,1 % z HDP pri medziročnom náraste o 8,6 mld. korún.

    Kritickou otázkou sa okrem výšky deficitu bežného účtu platobnej bilancie stalo v roku 1998 aj jeho financovanie. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, v ktorých kapitálový a finančný účet prevyšoval schodok bežného účtu, prílev zahraničných zdrojov v roku 1998 nepostačoval na pokrytie deficitu bežného účtu v plnej výške a musel byť kombinovaný s poklesom devízových rezerv centrálnej banky, ktoré takto postačovali na pokrytie už len 2,3-násobku priemerného mesačného dovozu tovaru a služieb do Slovenskej republiky. Hodnotenie Slovenskej republiky zo strany medzinárodných ratingových agentúr sa začalo zhoršovať a prejavili sa dosahy finančnej krízy v Rusku.

    Devalvačné očakávania verejnosti sa zintenzívnili v období prípravy parlamentných volieb. Realizácia týchto opatrení sa prejavovala v konverzii korunových aktív na devízové, v predčasnom uhradzovaní platieb za budúce dovozy, odkladaním inkás za vývozy, predzásobovaním sa a zvýšenými nákupmi predmetov dlhodobej spotreby. Nadmerný dopyt po devízových prostriedkoch má za následok znehodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny až na hranicu stanoveného fluktuačného pásma. Národná banka Slovenska sa rozhodla pre intervenovania v prospech stability domácej meny. V priebehu augusta a septembra použila pri intervenciách takmer 1 mld. amerických dolárov z devízových rezerv. Tieto boli použité väčšinou domácimi subjektmi na dovozy (aj predzásobujúce), prípadne boli uložené na devízových účtoch domácich právnických a fyzických osôb.

    Z dôvodu zachovania úrovne konvertibility slovenskej koruny banková rada Národnej banky rozhodla 1. októbra 1998 o zrušení režimu fixného nominálneho výmenného kurzu s uplatňovaním 7-percentného fluktuačného pásma a jeho nahradení režimom plávajúceho výmenného kurzu za referenčnú menu, ku ktorej sa vývoj výmenného kurzu monitoroval a určoval. Bola zvolená nemecká marka, od 1. januára 1999 je ňou euro. Napriek prehlbovaniu vnútornej a vonkajšej nerovnováhy v roku 1998 bola menová politika Národnej banky Slovenska stabilizačným prvkom nielen na vývoj domácej cenovej hladiny, ale zmierňovala aj vplyvy existujúcich makroekonomických deformácií.

    Realita ukazuje, že podmienkou stabilizácie ekonomiky a odstraňovanie nerovnováh je riešenie koordinácie makroekonomickej, fiškálnej a menovej politiky, ako aj urýchlená reštrukturalizácia bankového sektora a hospodárskej mikrosféry. Vývoj makroekonomiky, financií a bankovníctva v roku 1998 ukázal, že dlhodobé neriešenie problémov vedie k deformácii rozvojových procesov a správania sa ich účastníkov.

    Vážené dámy a páni,

    vzhľadom na to, že o niekoľko týždňov budeme na tejto pôde hodnotiť menový vývoj za 1. polrok tohto roku, dovoľte mi nespomenúť základné ciele Národnej banky Slovenska na rok 1999, aj keď k ich schvaľovaniu došlo koncom uplynulého roku. Domnievam sa, že o niekoľko týždňov bude na to dostatočný časový priestor.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch rokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 217).

    Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 232 z 28. mája 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 24. júna 1999. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 1999 číslo 232 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998 s týmto výsledkom:

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zhodne zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998 vziať na vedomie.

    Ani zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil spoločnú správu uznesením číslo 151 zo dňa 29. júna 1999. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že k tomuto bodu písomne nebol prihlásený nikto. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Farkas. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne k tomuto bodu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prerokúvame správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998, ktorá je vypracovaná podľa môjho hodnotenia na vysokej odbornej úrovni. Poukazuje na najvážnejšie problémy našej ekonomiky, ako aj na niektoré faktory, ktoré zapríčinili súčasný nepriaznivý stav našej ekonomiky.

    Rok 1998 je veľmi významným rokom. Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky došlo k dôležitým politickým zmenám, ktoré majú pozitívny ohlas ako doma, tak aj za hranicami našej republiky. Na druhej strane však spadla opona z diela predchádzajúcich vládnych tvorcov a jednomyseľne vyšlo najavo, že naše hospodárstvo krváca. Mýtus slovenského hospodárskeho zázraku bol iba bublinou lietajúcou vo vzduchu, ktorá spľasla možno na tvrdej realite každodenného života. Žiaľ, viackrát osobné záujmy niektorých vtedajších veľkopánov boli pretransformované na celospoločenské záujmy našej krajiny. Tým sa vytvorila veľmi úzka skupina majetných, ktorí väčšinou teraz už užívajú plody a výhody kvázi svojho majetku, a široká vrstva nemajetných, ktorí tvrdou prácou bojujú o dôstojný život svojej rodiny.

    V roku 1998 pokračoval na Slovensku trend prehlbovania existujúcich negatívnych makroekonomických vzťahov. Došlo k ďalšiemu spomaleniu ekonomického rastu. Vývoj ekonomiky bol poznamenaný viacerými negatívnymi tendenciami, t. j. viedli k prehĺbeniu jej vnútornej, ako aj vonkajšej nerovnováhy. Došlo k výkonnostnému poklesu našej ekonomiky. Rast hrubého domáceho produktu vyjadrený v stálych cenách sa spomalil, podiel pridanej hodnoty bol nízky. Rast domáceho dopytu bol vo významnej miere zabezpečený zo zahraničných pôžičiek a úverov, čo bolo jednou z príčin zvyšovania našej zahraničnej zadlženosti počas celého roku 1998.

    Menový vývoj prebiehal v ekonomicky nepriaznivom prostredí vysokého rastu deficitu bežného účtu platobnej bilancie, fiškálnej expanzie a spomaľujúceho sa rastu reálneho hrubého domáceho produktu. Menová politika Národnej banky Slovenska bola ovplyvňovaná ďalšími faktormi v podobe kríz finančných trhov, devalvačnými očakávaniami verejnosti, vysokým deficitom vo fiškálnej oblasti a narastajúcim objemom splátok dlhovej služby vlády. Samozrejme, takýto stav potom vyvolal aj nárast úrokových sadzieb a nedostatok disponibilných zdrojov pre podnikateľskú sféru. K takémuto stavu pribudol problém výrazného poklesu našich devízových rezerv. Národná banka Slovenska potom rozhodla o zrušení režimu fixného výmenného kurzu a bol zavedený plávajúci kurz slovenskej koruny pri modifikácii menových nárastov. Takýto krok vyvolal ďalšie príčiny súčasného stavu a dochádzalo k rastu devalvačných očakávaní verejnosti. To sa prejavilo hlavne v premene korunových aktív na devízové, v predčasnom uhrádzaní platieb za budúce dovozy, odkladaním príjmov za vývozy tovarov a služieb, predzásobovaním sa. Nadmerný dopyt po devízových prostriedkoch má sčasti za následok znehodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny.

    Národná banka Slovenska viackrát intervenovala v prospech stability slovenskej koruny, ale nezastavila pád koruny. Aj v súvislosti s uvedeným treba poukázať na dôležitosť a vážnosť každého kroku v menovej oblasti. Každý neuvážený, unáhlený alebo nedobre smerovaný krok môže znamenať znehodnotenie meny a, samozrejme, aj značné hospodárske škody. Hlavnou úlohou Národnej banky Slovenska je zamedziť takémuto nepriaznivému vývoju. Jedným z kľúčových a pretrvávajúcich problémov našej ekonomiky bol deficit účtu platobnej bilancie. Výška tohto deficitu z hľadiska stability slovenskej koruny, ako aj z hľadiska jeho financovania sa pohybuje už dlhšie na úrovni 10 % hrubého domáceho produktu, čo sa vo všeobecnosti považuje za dlhodobo neudržateľnú hranicu. Navyše, ak je takýto vysoký deficit financovaný zo zahraničných úverových zdrojov, ako sa to stalo u nás, môže viesť k ťažko napraviteľným deformáciám ekonomiky a, samozrejme, k jej ďalšiemu nepriaznivému vývoju.

    Schodok bežného účtu dosiahol hodnotu vyše 72 mld. Sk, čo predstavuje vyše 10-percentný podiel hrubého domáceho produktu, a došlo k takmer neudržateľnému medziročnému nárastu o 8,6 mld. Sk. Problémom je nerovnováha medzi domácim dopytom a domácou produkciou. Objem domáceho dopytu prevyšoval domácu ponuku o 7,2 %. Táto disproporcia sa prejavovala rastom dovozu tovarov a služieb zo zahraničia a, samozrejme, aj značným negatívnym saldom našej zahraničnoobchodnej bilancie.

    V roku 1998 sa podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky doviezol tovar v hodnote 456 700 mil. Sk. Došlo k nárastu dovozu oproti roku 1997 o 16,4 %. Dynamika nárastu dovozu výrobkov a služieb bola vyvolaná dynamikou nárastu dopytu tak po investíciách, väčšinou vyvolaných objednávkou za vládne investície, ako aj spotrebou tovaru, hlavne motorové vozidlá, stroje a iné časti, nerastné palivá a elektrické zariadenia. Samozrejme, nezanedbateľný vplyv na rast dovozu hlavne spotrebného tovaru mali aj zvýšené nákupy realizované v mesiacoch august, september a október v súvislosti s devalvačnými očakávaniami, ktoré sa prejavili doplňovaním zásob v týchto a ostatných mesiacoch roka 1998.

    Azda pozitívnym javom je, že došlo k nárastu počtu podnikov so zahraničnou účasťou a došlo k nárastu podielu priamych obchodných kontaktov medzi zahraničnými výrobcami či distributérmi a domácimi dovozcami bez sprostredkovateľského článku väčšinou z Českej republiky. V budúcnosti uvedené spoločnosti bude potrebné motivovať aj zvyšovaním úrovne exportu našich výrobkov a služieb, a tým zlepšovať našu zahraničnoobchodnú bilanciu. Samozrejme, na výške dovozu mal vlani svoj podiel aj klesajúci trend dovoznej prirážky.

    Pokiaľ ide o export našich výrobkov a služieb, treba poznamenať, že v roku 1998 došlo k nárastu exportu oproti roku 1997 približne o 16 %. Najpozitívnejšou zmenou v štruktúre slovenského vývozu bol rast vývozu motorových vozidiel v hodnote necelých 71 mld. Sk, čo predstavuje stopercentný nárast oproti roku 1997. Na strane druhej však kľúčovým problémom našej ekonomiky sa v roku 1998 stalo postupné oslabenie dynamiky exportu ocele a ďalších kovov. Problém je v tom, že do výroby týchto kovov boli v predchádzajúcich rokoch umiestnené značné úvery, ktorých výsledok by sa mal prejaviť práve v rastúcom exporte. Tým, že takýto stav tu absentuje, dôjde k postupnému prehĺbeniu ekonomickej krízy v týchto podnikoch, čo je potrebné zastaviť. Na vine je väčšinou neodborná, neekonomická privatizácia a prístup zo strany privatizérov, ale manažmenty v spolupráci s ekonomickými rezortmi by mali nájsť vhodnú formu na zvládnutie týchto problémov a na naštartovanie reštrukturalizačného procesu. Čím skôr k tomu dôjde, tým priaznivejší vplyv to bude mať na zvyšovanie exportnej výkonnosti našej ekonomiky.

    Na utlmenie dynamiky nárastu dovozu výrobkov a služieb bude mať priaznivý vplyv aj zvyšovanie konkurencieschopnosti našich firiem, najprv hlavne na domácom trhu s mimoriadnym ohľadom na oblasť služieb. Mám predovšetkým na mysli služby poradenské, audítorské, účtovné služby v oblasti výpočtovej techniky, licencie, reklamu a ďalšie. Kvalita služieb našich dodávateľov vo väčšine prípadov je nedostatočne konkurencieschopná s kvalitou služieb poskytovaných zahraničnými firmami. Vidíme tu určitú rezervu, ktorú je potrebné využiť na zvládnutie problému deficitu našej zahraničnoobchodnej bilancie.

    Ďalším vážnym varovným signálom z hľadiska stability slovenskej koruny je pre nás vývoj devízových rezerv Národnej banky Slovenska. Ku koncu roka dosiahli hodnotu 2 923 300 tis. amerických dolárov. Oproti stavu ku koncu roka 1997 poklesli o 361 600 tis. amerických dolárov a, samozrejme, ešte v priebehu roka 1999 došlo k ďalšiemu poklesu. Devízové rezervy k 1. januáru 1999 postačili na pokrytie vyše dvojnásobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená zníženie takmer o jeden mesiac. Na tomto významnom poklese má svoj podiel predovšetkým pasívne saldo devízového fixingu Národnej banky Slovenska, drahšie splátky dlhovej služby vlády a Národnej banky Slovenska a, samozrejme, aj nárast priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb oproti predchádzajúcemu roku.

    Slovenská republika k 31. decembru 1998 vykazovala celkovú hrubú zahraničnú zadlženosť vo výške 11 902 mil. amerických dolárov a celkový zahraničný dlh sa ku koncu roka 1998 oproti koncu roka 1997 zvýšil v prepočte o 2 mld. amerických dolárov. Keď od hrubej zahraničnej zadlženosti odpočítame naše zahraničné aktíva vo výške 7 700 mil. amerických dolárov, rozdiel dosiahol výšku 4 200 mil. amerických dolárov. Na začiatku roka 1998 bola vykázaná hodnota čistého zahraničného dlhu vo výške 1 300 mil. amerických dolárov, takže v priebehu vlaňajška došlo k nárastu nášho čistého zahraničného dlhu o 2 300 mil. amerických dolárov. Znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny voči ostatným menám môže zapríčiniť ďalší nárast nášho čistého zahraničného dlhu. Aj preto zabezpečenie stability našej koruny musí byť základným cieľom Národnej banky Slovenska. Ďalšia devalvácia koruny pri súčasnej nízkej exportnej výkonnosti našej ekonomiky by vyvolala okrem iných nepriaznivých účinkov v oblasti menovej, finančnej a rozpočtovej aj stav ďalšieho nárastu zahraničného zadlženia našej krajiny.

    Základným cieľom menovej politiky Národnej banky Slovenska do budúcnosti má byť udržiavanie stability meny pri súčasnej orientácii na znižovanie úrovne úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a postupná transformácia výkonu menovej politiky do formy existujúcej vo vyspelých ekonomických krajinách. Je to podľa mňa reálny cieľ, ktorý môžeme dosiahnuť postupnými systémovými krokmi ako v bankovom sektore, tak aj v podnikovej a podnikateľskej sfére na základe jasného a čitateľného programu.

    Strana maďarskej koalície je pripravená o týchto krokoch diskutovať a podporiť všetko, čo bude v záujme občanov Slovenska, v záujme zabezpečenia stability slovenskej koruny.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť guvernér Národnej banky Slovenska pán Jusko. Nie.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu - predpokladám, že sa nechce vyjadriť.

    Pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom bode. Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Pán predsedajúci, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou spoločnej správy. Ak je potrebné, môžem ho prečítať.

    Navrhujem hlasovať o tomto návrhu uznesenia Národnej rady z dnešného dňa k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998, v ktorom Národná rada berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998.

  • Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Žiadam vás, aby ste sa dostavili k svojim rokovacím stolom, aj páni predsedovia výborov, prosím, aby ste boli v rokovacej sále.

    Nech sa páči, budeme hlasovať, páni poslanci, pani poslankyne.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Páni poslanci, poslankyne, skúsime sa ešte raz prezentovať, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie.

    Nech sa páči, hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vzala na vedomie návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1998.

    Ďakujem, páni.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to k

    návrhu účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998.

    Návrh ste dostali ako tlač 237 a spoločnú správu výborov ako tlač 237a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh uvedie riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Eduard Kováč.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Petrák.

  • V mene troch klubov - SOP, SDK a SMK - dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine.

  • O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať. Je tu návrh, aby sme rokovali do 21.00 hodiny s tým, páni poslanci, pani poslankyne, že zajtra by sme chceli skončiť o 16.00 hodine tak, aby bola predovšetkým bezproblémová doprava na východ.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Prosím, skúsime ešte raz hlasovanie o tomto návrhu. Žiadam, páni poslanci, pani poslankyne, aby ste sa pripravili na hlasovanie, hlasujte o návrhu, aby sme rokovali dnes do 21.00 hodiny. Prosím, hlasujte.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Nie je ochota hlasovať o tejto otázke.

    Ohlásil som ďalší bod rokovania aj riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne pána Eduarda Kováča.

    Nech sa páči, pán riaditeľ, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu pána riaditeľa, buďte pokojní, pani poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán riaditeľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v zastúpení predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a na základe § 42 ods. 7 zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení dovoľte mi predložiť na schválenie návrh účtovnej závierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998. Predložený návrh prerokovala správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne 28. apríla tohto roku. K obsahu predloženého návrhu uvediem niektoré skutočnosti, ktoré možno považovať za rozhodujúce.

    Základným rámcom hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1998 bol poistný rozpočet, ktorý bol schválený v Národnej rade 17. decembra 1997. Tento rozpočet bol postavený na počet 2,7 mil. poistencov ako vyrovnaný s tým, že deficit zdrojov z predchádzajúceho roku sa ďalej nebude prehlbovať a zostane na úrovni 1,8 mld. Sk. V porovnaní s východiskovými predpokladmi poistného rozpočtu prišlo v roku 1998 k viacerým zmenám, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zásadný obrat sa dosiahol najmä v počte poistencov, kde sa rozpočtové predpoklady prekročili až o 11 %, pričom prichádzali najmä takí poistenci, ktorí si vyžadovali zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Pri týchto poistencoch boli vyššie náklady o 16 až 24 % podľa rôznych druhov starostlivosti oproti ostatným poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zároveň boli v systéme realizované viaceré očakávané legislatívne zmeny a čiastkové opatrenia zo strany štátnych orgánov, napríklad zmeny v prerozdeľovaní poistného, v oblasti liekovej politiky a iné, ale tieto neboli dostatočne účinné na zosúladenie finančných možností poisťovne s rozsahom zákona o Liečebnom poriadku, a tak bolo nutné zabezpečiť dodatočné zdroje, ktoré pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prišli formou návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu.

    Výsledkom pôsobenia týchto faktorov bolo prehĺbenie bilančného schodku o 256 mil. Sk a konečný deficit vo výške 2,1 mld. Celkové zdroje financovania v roku 1998 dosiahli výšku 24 205 mil. Sk. Z výberu poistného za ekonomicky aktívnych poistencov získala Všeobecná zdravotná poisťovňa 12 763 mil. Sk a dosiahla celkovú úspešnosť výberu poistného vrátane vymáhania dlžného poistného vo výške 95,1 %. Ale napriek tejto skutočnosti pohľadávky na poistnom predstavovali k 31. decembru 1998 výšku až 4 292 mil. korún. V príjmoch za poistencov štátu a Národného úradu práce získala Všeobecná zdravotná poisťovňa finančné prostriedky vo výške 10 351 mil. a v roku 1998 dostala na zvládnutie zložitej finančnej situácie návratnú finančnú výpomoc vo výške 550 mil. korún, z toho rozhodujúcu časť 350 mil. v decembri. Ostatné zdroje vo výške 540 mil. korún predstavovali prevod finančných prostriedkov z prechádzajúceho roku, príspevok zo štátneho rozpočtu za bezdomovcov, sankcie, náhrady od tretích osôb, úroky a podobne.

    Celkové použitie základného rezervného, účelového a správneho fondu v roku 1998 vykázala Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 26 301 mil. korún, z toho v základnom fonde vo výške 24 967 mil. Zo služieb zdravotnej starostlivosti predstavujú dve tretiny z finančného objemu, to znamená 15,3 mld. výkony zmlúv zdravotníckych zariadení. Náklady na liečivá, zdravotnícke pomôcky a potreby predstavujú druhú najvýznamnejšiu položku základného fondu, ktorý predstavuje najmä jednu tretinu finančného objemu a dosiahli výšku 7,5 mld. korún. Náklady v prepočte na jedného registrovaného poistenca dosiahli výšku 211 korún mesačne, v porovnaní s pred s predchádzajúcim rokom vzrástli tieto náklady na lieky o 22 % a náklady na zdravotné pomôcky o 19 %.

    V účelovom fonde v roku 1998 Všeobecná zdravotná poisťovňa po schválení ministerstvom zdravotníctva pokračovala vo financovaní náročných medicínskych programov, ako transplantácií, implantácií, financovaní oxygenoterapie a ďalších programov. Najväčšou položkou tohto fondu bolo uhradenie celoplošne nakupovaných liečiv a hemoglobačných faktorov a rastového hormónu, na ktoré vynaložila poisťovňa 242 mil. korún. Z účelového fondu sa celkove použili prostriedky vo výške 310 mil. korún. Správny fond bol realizovaný do výšky rozpočtu, a to 880 mil. korún, čo nedosiahlo ani zákonom stanovenú výšku 4 %. Sumárne v roku 1998 Všeobecná zdravotná poisťovňa zamestnávala 1 580 kmeňových zamestnancov a 54 zamestnancov prijatých na verejnoprospešné práce.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, výsledok hospodárenia jednotlivých fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa premieta do záverečnej bilancie na konci roku 1998, výsledkom ktorej je deficit fondov vo výške 2 096 mil. korún. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď výsledný deficit predstavoval 1,8 mld., prehĺbil sa iba o 256 mil. korún. Treba však dodať, že tento výsledok sa podarilo dosiahnuť nielen vďaka snahe poisťovne o efektívne hospodárenie, ale aj vďaka neštandardným situáciám, akými boli návratné finančné výpomoci a jedna platba z prerozdelenia navyše koncom roku.

    Aj keď možno hovoriť iba o miernom raste deficitu, celkovo to poukazuje na zhoršenie finančnej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Najmä vývoj záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti signalizoval oveľa výraznejšiu platobnú neschopnosť poisťovne, ako to bolo v predchádzajúcom roku a výška záväzkov poisťovne k 31. 12. 1998 voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako celku dosiahla sumu 3,3 mld., čím sa v porovnaní so záväzkami k tomu istému dátumu predošlého roku takmer zdvojnásobila. Poskytnutím návratných finančných výpomocí sa síce znížili záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale na druhej strane narástli záväzky voči poskytovateľovi návratnej finančnej výpomoci ministerstvu financií až do výšky 980 mil. korún.

    Súčasne je potrebné uviesť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má aj pohľadávky, a to v celkovej výške 8,6 mld. korún, z toho na poistnom 4,3 mld. korún k 31. 12. 1998. Potom celkové záväzky poisťovne, ktoré sú vo výške 4,5 mld., predstavujú iba 53 % zo sumy pohľadávok, čo pri komplexnom hodnotení finančnej situácie poisťovne vrátane pohľadávok na poistnom a sankciách znamená nie deficitnú, ale naopak, plusovú bilanciu. Na vyrovnanie bilancie by stačilo vymôcť aspoň polovicu dlžného poistného, to sa však javí ako mimoriadne obťažné.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako v predchádzajúcich rokoch zložitá situácia v systéme zdravotnej starostlivosti neumožnila Všeobecnej zdravotnej poisťovni dosiahnuť vyrovnanú bilanciu, napriek tomu zaznamenala pozitívne tendencie vo svojej činnosti, čo sa odzrkadlilo nielen vo výsledku hospodárenia, ale, môžeme povedať, aj v celkovej verejnej mienke a predovšetkým v pribúdajúcom počte poistencov. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne predložený návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení odporúča Národnej rade schváliť.

    Ďakujem vám pekne za možnosť vystúpiť.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

  • Ďakujem riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánu Kováčovi.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancov Barnabásovi Ferkóovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu účtovej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 (tlač 237).

    Návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 197 z 19. apríla 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 22. júna 1999. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý vypracoval správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch súčasne s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený materiál 23. júna 1999 a v uznesení číslo 131 vyslovil s návrhom účtovnej závierky a so správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 súhlas s tým, že schodok v jej hospodárení dosiahol výšku 2 096 431 tisíc Sk. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 v predloženej podobe schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený materiál 22. júna 1999. Výbor s predloženým návrhom účtovnej závierky a so správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 uznesením číslo 48 vyslovil súhlas. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť účtovnú závierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 s tým, že schodok hospodárenia dosiahol výšku 2 096 431 tisíc Sk.

    Výbor súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Eduard Kováč, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Výbor súčasne určil ako spravodajcu gestorského výboru podpredsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, teda mňa, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výborov o prerokovaní návrhu účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky.

  • Pán poslanec, stačí to až predtým, ako budeme hlasovať. Nečítajme teraz návrh.

  • Dobre, ďakujem. To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Páni poslanci, poslankyne, úprimne poviem, rád by som dokončil aspoň tento bod, aby nám potom ostalo hlasovanie o troch tlačiach, ktoré máme. Zajtra by sme pokračovali ďalšími správami. Takže umožnite, aby sme dokončili tento bod rokovania. Nebudeme o ňom hlasovať, až zajtra, samozrejme, ale aby sme prešli až k návrhu na uznesenie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov a poslankýň. Ústne je prihlásený pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Prosím, pán poslanec Zelník je jediný ústne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán riaditeľ,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nedá mi, aby som nevystúpil k tejto správe, pretože som bol predseda správnej rady v období štyroch rokov, takže sú to výsledky nášho hospodárenia počas štyroch rokov.

    Chcel by som veľmi krátko uviesť zo správy Najvyššieho kontrolného úradu. Do roku 1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa vstúpila so záväzkami vo výške 3 034 mil. 112 tisíc Sk z roku 1994. K 31. 12. 1995 záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosiahli výšku 2 972 727 tisíc Sk. Ako ste už počuli, Všeobecná zdravotná poisťovňa dokázala po štyroch rokoch napriek tomu, že tu bolo konkurenčné prostredie - vznikali nové poisťovne, nebolo to vždy také jednoduché, v rámci konkurencie sa preberali poistenci, uzatvárali sa rôzne zmluvy -, v tomto konkurenčnom prostredí obstáť tak, že od roku 1995, keď sme prebrali poisťovňu, sme znížili deficit počas tohto štvorročného funkčného obdobia o 1 miliardu, pričom sme vytvorili majetok. Ak si pozriete súvahu výkazov ziskov a strát, vytvorili sme majetok v období týchto štyroch rokov 1 497 247 tisíc Sk.

    To len pripomínam na margo toho, že čísla nepustia, sú objektívne, a to, čo už povedal pán riaditeľ, výsledky hospodárenia sú veľmi dobré, keď porovnávam výsledky hospodárenia s inými zdravotnými poisťovňami, napríklad Perspektíva a DRUZAP, ktoré majú deficit 1,5 až 2 mld. Sk, pritom nemajú žiadny majetok, nehovoriac o tom, že poistencov im stále ubúdalo, až im bola zobratá licencia.

    Zo správneho fondu sme ešte v roku 1998 presunuli 200 miliónov korún do základného fondu na financovanie zdravotnej starostlivosti. Som rád, že tieto výsledky sú teraz v parlamente, pretože na prácu manažmentu a prácu správnej rady odznelo množstvo dezinformácií a množstvo invektív. Ale toto je objektívne hodnotenie, ktoré jednoducho nepustí.

    Mrzí ma, že pán minister Šagát v Rádiu Twist hovoril o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má budovu aj s bazénom. Nie je to pravda. Všeobecná zdravotná poisťovňa si nedala postaviť budovu, Všeobecná zdravotná poisťovňa túto budovu kúpila ako rozostavanú a hneď vtedy ešte riaditeľ doc. Hostýn rozhodol, že bazén, ktorý bol v tomto projekte naprojektovaný aj zabetónovaný, sa využije ako sklad a archív. Čiže je tu pán riaditeľ, žiaden bazén sa nestaval. Škoda, že je tu napriek takýmto dobrým výsledkom snaha o istú diskreditáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Chcel by som popriať novej správnej rade aj pánu riaditeľovi a manažmentu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aby sa im darilo v tejto neľahkej práci a aby aspoň tak hospodárili ako my, aby počas štvorročného funkčného obdobia znížili deficit aspoň o 1 miliardu, ako sme to urobili my.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa k nej chce vyjadriť pán riaditeľ Kováč. Pán riaditeľ, chcete sa vyjadriť k tomu, čo bolo povedané v rozprave? Nie, ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie. Prosím, aby pán spoločný spravodajca predniesol návrh na uznesenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V rozprave vystúpil pán poslanec Zelník. Nepredniesol žiadny pozmeňujúci návrh, preto prečítam návrh na uznesenie, ktorý je v spoločnej správe.

    "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 (tlač 237)

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky a správy hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 boli predložené podľa § 42 ods. 7 a § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov;

    B. schvaľuje účtovnú závierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1998 s tým, že poisťovňa vykazuje zdroje spolu 24 205 407 tisíc korún, výdavky 26 301 838 tisíc Sk, teda schodok 2 096 431 tisíc Sk."

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Páni poslanci, pani poslankyne, nebudeme dnes hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

    Prerušujem schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny s tým, že žiadam pánov spravodajcov - pána spravodajcu Farkasa, Maňku aj Ferkóa -, aby boli prítomní zajtra o 9.00 hodine, aby sme mohli hlasovať o týchto návrhoch na uznesenie.

    Ďakujem vám pekne za účasť na dnešnom rokovaní.