• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram pokračovanie rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som vás privítal na prvom rokovaní Národnej rady po dovolenkovom období.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Baco, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Hort, pán poslanec Ištván, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Lexa, pán poslanec Suchár a pán poslanec Šťastný.

    Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: Kresák a Orosz.

    Žiadam vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom.

    Overovateľov žiadam, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    prezident Slovenskej republiky prijal 20. augusta 1999 demisiu člena vlády Slovenskej republiky Gabriela Palacku, povereného riadením ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Pán Gabriel Palacka uvedeným dňom začal uplatňovať svoj mandát poslanca Národnej rady. Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady dňom 11. augusta 1999 zaniká mandát poslancovi Milanovi Gaľovi, ktorý nastúpil ako náhradník Slovenskej demokratickej koalície na neuplatňovaný mandát poslanca Gabriela Palacku. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pri tejto príležitosti by som vás chcel oboznámiť s listom, ktorý nám všetkým zaslal náš bývalý kolega MUDr. Milan Gaľa. List znie:

    "Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som sa pri svojom odchode zo slovenského parlamentu poďakoval Vám, všetkým kolegom poslancom i zamestnancom Národnej rady Slovenskej republiky za všetko dobré, čo sme mohli spolu pri našej práci prežiť. Želám do budúcnosti veľa zdravia, sily a dobrých rozhodnutí.

    Zostávam s pozdravom

    MUDr. Milan Gaľa, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Národnej rady Slovenskej republiky."

    Ďakujeme pánu poslancovi za jeho prácu v Národnej rade.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    program pokračovania schôdze máte rozdaný.

    Na návrh štyroch poslaneckých klubov, t. j. SDK, SDĽ, SOP a SMK, navrhujem zaradiť do programu pokračovania 17. schôdze tieto body: návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady, je to tlač 337, ako prvý bod dnešného rokovania a ako posledný bod 17. schôdze zaradiť žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie sudcu, je to tlač 294.

    O tomto mojom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o uvedenom návrhu.

  • Pri hlasovaní vznikla chyba na technickom zariadení.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kvôli nedostatkom na technickom zariadení vyhlasujem 10-minútovú prestávku, aby sa dali veci do poriadku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 17. schôdzi.

    Budeme hlasovať o mojom návrhu v mene štyroch poslaneckých klubov, aby bol ako prvý bod 17. schôdze zaradený návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady, ktorý máte ako tlač číslo 337, a aby ako posledný bod 17. schôdze bol zaradený bod - vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie sudcu. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bol doplnený program pokračovania 17. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Cabaja.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    dnešný deň prezident Slovenskej republiky pod tlakom politikov vládnej koalície nerešpektoval iniciatívu vyše 420 000 občanov Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Cabaj, predneste procedurálny návrh.

  • Týmto zabránil našim, ale aj vašim i jeho voličom, aby si mohli uplatniť svoje najpodstatnejšie právo v demokracii. Vzhľadom na túto skutočnosť, že vládna koalícia nerešpektuje základné demokratické princípy v tomto štáte, nerešpektuje základné princípy a práva našich voličov, členovia nášho poslaneckého klubu proti tomu protestujú a opúšťajú rokovaciu sálu.

  • Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Chcem vám povedať za Slovenskú národnú stranu, že sa plne stotožňujeme s vyjadrením a postupom Hnutia za demokratické Slovensko a takisto budeme protestovať proti takémuto znevažovaniu občanov, ktoré sa práve udialo rozhodnutím prezidenta.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať bodom 17. schôdze, a to

    návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 337.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    dňom vymenovania pána Palacku za člena vlády Slovenskej republiky i podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku zanikla funkcia člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorého bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto je potrebné podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 11 zákona o rokovacom poriadku vykonať voľbu poslanca Gabriela Palacku za člena výboru Národnej rady.

    Klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície navrhuje, aby pán poslanec Gabriel Palacka bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslanca Palacku do výborov Národnej rady.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovená tajná voľba. Preto podávam návrh, aby sa voľba poslanca do výborov Národnej rady vykonala verejne.

    Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, a budeme hlasovať o návrhu, aby sme o zaradení pána poslanca Palacku hlasovali verejne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že o voľbe poslanca do výborov budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu, aby poslanec Gabriel Palacka bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme poslanca Gabriela Palacku zvolili za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zároveň za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    V rokovaní prerušenej 17. schôdze Národnej rady pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Pripomínam, že Národná rada svojím uznesením číslo 343 schválila skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 255 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 255a.

    Vládny návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste sa zdržiavali v rokovacej miestnosti, pretože bude nasledovať jedno hlasovanie po druhom, aby sme nemuseli prerušovať schôdzu, vydržte na svojich miestach.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe, ktorá bola schválená gestorským výborom pre rozpočet, financie a menu a zároveň aj k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené poslancami podľa zákona o rokovacom poriadku.

    Vrátim sa možno veľmi stručne ešte k tejto novele. Nechcem priveľmi zdržiavať, ale pripomeňme si, že ide o veľmi významnú procesnú normu, na základe ktorej predpokladáme, že by sa výrazne mohol zefektívniť výber daní. Vzhľadom na skúsenosti z ostatných rokov, keď napriek tomu, že neklesalo daňové zaťaženie, ale podstatne klesala daňová kvóta, to znamená podiel daní k hrubému domácemu produktu, ukazuje sa potreba takejto novelizácie procesnej normy mimoriadne dôležitá. Už pri prvom čítaní som upozornila na to, že pracovníci daňovej správy čakali, že táto novela bude schválená pred niekoľkými rokmi, ale vtedajšia vládna koalícia nemala záujem, myslím si, že zo všeobecne známych dôvodov, aby sa zlepšila výkonnosť daňovej správy, aby sa zvýšil výber daní.

    Dovoľte mi, aby som sa po tomto krátkom úvodnom slove vyjadrila k návrhom spoločnej správy. Chcela by som upozorniť, že so zámermi predkladateľa sú konzistentné takmer všetky návrhy, ktoré sú zahrnuté do spoločnej správy 255a. Odlišný názor máme v niektorých prípadoch a ja by som chcela osobitne na niektoré prípady upozorniť a požiadať vás, aby ste starostlivo zvážili svoje hlasovanie.

    Bod číslo 14 zo spoločnej správy k článku I bod 24. Prekladateľ nesúhlasí a neodporúča, aby ste podporili bod číslo 14. Vysvetlím, o čo ide. V prípade, že by ste podporili vypustiť § 40 ods. 3, dostali by sme sa vlastne do stavu pred touto novelizáciou zákona o správe daní číslo 511. O čo tu ide? Ide o lehotu na podávanie majetkových priznaní. Ten, kto je trošku informovaný, iste vie, že súčasné majetkové priznania nie sú v tejto chvíli dostatočne dobre použiteľné pre správu daní. Na druhej strane pripravujeme zmeny v majetkových priznaniach, ktoré by mali podstatne pomôcť daňovému správcovi pri daňových kontrolách, pri porovnávaní daňových priznaní s majetkovými priznaniami. Uskutočníme to pomocou novelizácie vyhlášky. Je to skutočne otázka nie veľmi vzdialeného horizontu. Zároveň je našou ambíciou postupne vybaviť daňovú správu technikou, aby mohla zúžitkúvať majetkové priznania vo svojej každodennej práci. Ak sa nám to podarí, potom bude účelné, aby sme pravidelne používali majetkové priznania na výkon daňovej kontroly a v tom prípade je veľmi vhodné, aby sa zvýšila frekvencia podávania majetkových priznaní. Práve tu navrhujeme, aby sa majetkové priznania podávali nie každé tri roky, ale každé dva roky. Bola by som preto veľmi rada, keby ste podporili návrh predkladateľa.

    Ďalej predkladateľ nesúhlasí ani s návrhom číslo 16 v spoločnej správe 255a a rada by som vysvetlila, o čo ide. Ide o veľmi závažnú úpravu zákona o správe daní, kde predkladateľov zámer je predĺžiť lehotu na zánik práva vyrúbiť dane z troch rokov, čo je súčasný stav, na päť rokov, ktorý chceme dosiahnuť. V prípade, že by ste podporili tento návrh, spomenutý zámer predkladateľa by sa nemohol realizovať.

    Myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že v poslednom období dochádzalo nielen k netransparentnej a často i nezákonnej privatizácii, ale tí istí privatizéri zneužívali slabé zákonodarstvo, slabý výkon daňovej správy aj na významné daňové úniky. Ak chceme spätne urobiť kontrolu v týchto podnikateľských subjektoch aj s možnosťou dovyrubenia dane, bola by som veľmi rada, aby ste nám túto možnosť nebrali tým, že skrátite obdobie, tak ako ho navrhujeme, z piatich, ale podľa návrhu spoločnej správy na tri roky.

    Osobitne upozorňujem, že teraz robíme veľmi významnú daňovú kontrolu vo Východoslovenských železiarňach spätne od roku 1996 až po rok 1998 a vlastne by sa mohlo stať, že nebudeme schopní dovyrúbiť daň, ak nám túto možnosť odoberiete vaším rozhodnutím. Samozrejme, netýka sa to len tohto podnikateľského subjektu, ale aj všetkých ostatných.

    Ďalej by som prosila, aby ste nepodporili návrh pod bodom číslo 17. Ide o zosúladenie lehoty v správnom poriadku. V prípade, že by sa to vypustilo, tak ako je to tu uvedené, došlo by vlastne k rozporu so zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom poriadku.

    Posledné zo spoločnej správy - neodporúčame podporiť návrh pod číslom 25, pretože nadväzuje na pripomienky, ktoré som už uviedla a ktoré sa týkajú bodov 30, 31. Z návrhov, ktoré odzneli v rozprave a boli predložené poslancami, by som chcela povedať, že sú tam návrhy, ktoré je možné podporiť podľa názoru predkladateľa, ale ktoré by sme neodporúčali. Neodporúčali by sme podporiť návrh pána poslanca Jána Šimka, ďalej by sme neodporúčali podporiť, keď už začínam negatívne, návrh pána poslanca Faiča, a to z toho dôvodu, že podľa nášho názoru je vhodnejší návrh číslo 15, ktorý predložila skupina poslancov pod vedením pána poslanca Palka. Odporúčame podporiť dva návrhy pána poslanca Farkasa.

    To je, myslím si, v tejto chvíli všetko. Samozrejme, predložila som stanovisko predkladateľa. Rozhodovanie je vo vašich rukách.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prečítam vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (tlač 255), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 344 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe od bodu 1 až po bod 25. Potom navrhujem hlasovať osobitne o bode číslo 8 a spoločne o bodoch 16, 25 a ďalej spoločne o ostatných bodoch spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Viliam Sopko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka financií,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    prerokúvanou novelou zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov pokračuje niekoľkoročný proces na zlepšenie správy daní, na dôslednejší výber daní a na zefektívnenie práce daňových úradov. Vyžaduje si to štátny rozpočet, ktorého príjmová časť časovo zaostáva oproti zámerom či úlohám stanoveným v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999.

    Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v príjmovej časti štátneho rozpočtu má prerokovaná novela aj veľký politický a spoločenský rozmer, pretože mnohé oblasti hospodárskeho života sú oproti nevyhnutným potrebám podhodnotené a viaceré rezorty vykazujú vysoký deficit rozpočtu. Ako zdôraznila ministerka financií, ide o zásadnú procesnú normu na zlepšenie situácie vo výbere daní. Práve preto chcem k zlepšeniu tejto normy prispieť aj vlastnými návrhmi, ktoré som prekonzultoval na daňových úradoch v rámci vlastnej poslaneckej iniciatívy a predkladám ich písomne. Prikladám k nim v súlade s rokovacím poriadkom aj 15 podpisov kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som tieto pozmeňujúce návrhy predniesol aj ústne.

    § 15 ods. 9 v druhej vete zmeniť znenie: "Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia poslednej požiadavky správcu dane na prekontrolovanie dokladov alebo inej veci." Dôvod je ten, že daňový subjekt nepredkladá požadované doklady.

    § 23b - zmeniť termín, to znamená: "do konca mája bežného roku". Termín podania daňového priznania je 31. marec, termín uvedený v novele zákona, je tam koniec februára, je nereálny.

    § 50 ods. 2 doplniť o vetu: "Námietka musí byť odôvodnená a na dodatočné dôvody sa neprihliadne." Z dôvodu, že daňový subjekt vo svojom podaní iba jednou vetou uvedie, že podáva námietky proti rozhodnutiu a nič viac. Čiže pre takýto prípad tam treba doplniť túto vetu.

    § 71 ods. 7 - za prvú vetu vsunúť vetu tohto znenia: "Správca dane môže odhadnúť cenu hnuteľných vecí a nehnuteľností znížiť o jednu tretinu." Z dôvodu posilnenia postavenia správcu dane ako veriteľa, čo je aj v súlade s Občianskym zákonníkom.

    § 74 ods. 2 - v prvej vete vypustiť slová "podľa právoplatných rozhodnutí". Z dôvodu, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutia sú samostatným exekučným titulom.

    § 79 doplniť o nový odsek v znení:

    "Správca dane rozhodnutím o zrušení povolenia odkladu daňovej exekúcie pokračuje v daňovej exekúcii

    a) ak pominuli podmienky na povolenie odkladu alebo sa dodatočne zistí, že neexistovali ani v čase vydania rozhodnutia o povolení odkladu,

    b) ak daňový dlžník nerešpektuje podmienky uvedené v rozhodnutí o povolení odkladu zaplatiť vymáhaný daňový poplatok alebo v rozhodnutí o jeho povolení zaplatenia v splátkach."

    Tento odsek rieši situáciu pokračovania v daňovej exekúcii v prípade nedodržania stanovených podmienok daňovým dlžníkom.

    § 82b ods. 1 opraviť na text: "Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie o začatí daňového exekučného konania voči daňovému dlžníkovi. V oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie." Je to z dôvodu gramatickej správnosti.

    § 82f ods. 4 - pokračovať v znení: "... alebo že mu bolo poskytnuté hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti." Zmena je z dôvodu, že je možné vykonávať daňovú exekúciu zrážkami aj z tohto príjmu.

    § 83a ods. 6 - doplniť o vetu: "Banka je povinná prednostne uspokojiť pohľadávku správcu dane." Dôvod: podobná úprava ako pri zrážkach zo mzdy.

    § 83a ods. 7 - v poslednej vete pokračovať: "... spôsobom uvedeným v tomto zákone." Z dôvodu spresnenia znenia.

    § 84k ods. 10 a § 84l - vypustiť ustanovenie o opätovnej dražbe z dôvodu neprimeraného a neodôvodneného predlžovania daňovej exekúcie.

    § 87d ods. 1 - pokračovať v znení: "... bez akejkoľvek majetkovej účasti zahraničnej osoby." Z dôvodu, že oceňovanie nehnuteľnosti na predaj pre zahraničnú právnickú osobu sa robí podľa iných predpisov a so súhlasom ministerstva hospodárstva.

    § 87l ods. 1 - pokračovať v znení: "... doterajší vlastník je povinný nehnuteľnosť vydať vydražiteľovi." Z dôvodu posilnenia postavenie vydražiteľa.

    § 87n a § 87m a n - vypustiť ustanovenia o opätovnej dražbe z dôvodu neúmerného predlžovania daňovej exekúcie.

    § 97n ods. 8 - doplniť o znenie: "Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada." Dôvod je podobný ako pri § 50 ods. 2.

    § 87n ods. 9 - pokračovať vetou: "Doterajší vlastník je povinný nehnuteľnosť vydať záujemcovi s najvyššou ponukou." Dôvod je podobný ako pri § 87l ods. 1.

    § 88 ods. 5 - pokračovať vetou: "Doterajší vlastník je povinný podnik vydať vydražiteľovi alebo nadobúdateľovi." Dôvod je podobný ako pri § 87n ods. 9.

    To sú všetky zmeny, ktoré predkladám. Verím, že prednesené pozmeňujúce návrhy novelu vládneho zákona skvalitnia. Predpokladám, že to ocení aj predkladateľ novely zákona napriek časovému napätiu, ktoré v priebehu schvaľovania tejto novely vzniká. V žiadnom prípade, vážená pani ministerka, nechcem zmeniť vaše úsilie a zámery, ktoré vás viedli a nútili k spracovaniu novely zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Viliam Sopko bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Benkovský, pán poslanec Palko, pán poslanec Farkas, pán poslanec Faič a pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Benkovský, po ňom pán poslanec Palko.

    Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    je zaužívanou praxou, že k vládnym návrhom zákonov sa spravidla vystupuje len vtedy, ak ide o kritiku, prípadne presadenie doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. V mojom prípade to však nie je to najpodstatnejšie.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní, nie je síce ideálny, ale ako som sa mohol presvedčiť, rieši podstatné otázky súvisiace so zvýšením efektívnosti výkonu správy daní. K takémuto názoru som dospel v diskusiách s odborníkmi pôsobiacimi na daňových úradoch, ale i daňovníkmi najmä z radov malých a stredných podnikateľov. Tí prví oceňujú väčšie právomoci a kompetencie a tí druhí zase jasnejšie pravidlá hry.

    Treba pripomenúť, že v rokoch 1993 - 1999 výrazne narastal objem daňových nedoplatkov v Slovenskej republike a v súčasnosti, ako nám je všeobecne známe, predstavuje výšku takmer viac ako 40 mld. Sk. Pritom daňové úrady fyzicky vykonávajú každý rok viac úkonov na vymáhanie daňových nedoplatkov ako v minulosti, ale s relatívne nižšou efektívnosťou. Táto bola a je čiastočne spôsobovaná nedokonalou právnou normou, akým doteraz bol platný zákon číslo 511. Potvrdzujú to i materiály ministerstva financií, ako i trvalá úloha vlády na vyriešenie tohto problému. Preto je dôležité, že ministerstvo financií predkladá v daňovej oblasti už tretiu právnu normu. Práve táto zásadná procesná norma umožní lepší výber daní, a tým i príjmy štátneho rozpočtu. Znamená to, že sa snaží riešiť najpálčivejšie problémy spoločnosti, najväčší problém neplnenia príjmu štátneho rozpočtu a teda efektívnosť výberu daní.

    Zásadným nedostatkom doterajšieho znenia zákona bolo, že neobsahoval ucelenú, súčasným potrebám vyhovujúcu časť, ktorá by komplexne riešila daňové exekučné konanie. Práve ono by správcom dane poskytlo účinný nástroj na vymáhanie daňových nedoplatkov.

    Ďalším pomerne závažným nedostatkom bolo, že formulácie niektorých základných pojmov boli nepresné a v praxi dochádzalo k zneužívaniu tohto faktu. Možno to uviesť na príklade termínu, ako je začatie kontroly. Daňovníci ho zneužívali najmä v tom, že v priebehu výkonu kontroly odkladali a dokladali do účtovníctva svojej spoločnosti novozaobstarávané doklady a tým znemožňovali správcovi dane objektívne zistiť skutočnú daňovú povinnosť daňovníka. Tento sa obhajoval tým, že reálny termín začatia kontroly ešte nenastal, a preto môžu takto konať. Takýchto príkladov nepresností, nepresnej terminológie by bolo možné uviesť niekoľko. Potreba riešenia týchto nedostatkov bola akútna a navrhovaný zákon ich obsahuje. To platí i o niektorých ďalších dôvodoch.

    V návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, ktorý budeme prerokúvať za rok 1998, a z opakovaných správ Najvyššieho kontrolného úradu možno vyvodiť záver, že vážnym problémom príjmovej časti štátneho rozpočtu sa stáva neplnenie daňových povinností. Z toho jasne vyplýva požiadavka urýchleného prijatia novely, ktorú máme dnes predloženú.

    Ak sa v tejto súvislosti pozrieme na kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy, tak jej príjmy predstavovali 98,3 % celkových príjmov štátneho rozpočtu. Ich najpodstatnejšou časťou sú práve daňové príjmy, ktoré predstavovali 153 mld. korún a z daňových príjmov sa plnia príjmy v podstate len pri fyzických osobách, konkrétne na 109 %. Skúsenosti z ekonomicky vyspelých krajín síce potvrdzujú, že príjmy z daní fyzických osôb sú väčšie ako z daní právnických osôb, ale u nás to má nezdravý trend charakterizovaný prudkým poklesom daní právnických osôb.

    V minulom roku bol príjem z daní fyzických osôb 29,3 mld. a právnických osôb len 24,7 mld. korún s plnením na 89 %. Príčiny sú na prvý pohľad jasné. Na jednej strane fyzické osoby majú výrazne zodpovednejší prístup k povinnostiam, a povedzme úprimne, prísny režim výberu daní, kde prakticky nemajú úniku. Na strane druhej právnické osoby majú často nedostatočnú daňovú disciplínu a sú s nimi problémy i pri vymáhaní daňových pohľadávok. Mnohé z nich vykazujú nepriaznivé hospodárske výsledky a sú i opakovane v strate. Vyznačujú sa platobnou neschopnosťou, často i špekulatívneho charakteru. Neraz obchádzajú zákony a manipulujú s aktívami a pasívami medzi tzv. spriaznenými spoločnosťami.

    Obdobná situácia je i pri plnení dane z pridanej hodnoty, ktorá sa realizovala na 97,8 %. Neplnenie príjmov predstavuje 1,25 mld. a vyplýva najmä z dôvodov zaostávania výberu DPH za vývojom maloobchodného obratu, ďalej z nárastu daňových nedoplatkov, ale i zo špekulatívnych odpočtov. Práve neoprávnené nárokovanie a, žiaľ, i nedôsledná kontrola nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty je jednou z rozhodujúcich príčin tohto stavu.

    Ak chceme vyžadovať od daňových úradov výrazne vyššiu efektívnosť, potom im musíme vytvoriť i zodpovedajúce legislatívne podmienky. Preto je správe, že zákon rieši zefektívnenie výkonu správy daní. Ide najmä o celý systém kontroly, vrátane opakovanej, a vyrúbenie dane po jej skončení. Podľa novely bude napríklad možné vykonať daňovú kontrolu aj bez ohlásenia v prípade, keď hrozí znehodnotenie či zničenie daňových dokladov, čo sa mimochodom v poslednom čase akosi stále častejšie stáva.

    Z uvedených dôvodov považujem za pozitíva zákona predovšetkým skutočnosť, že spresňuje daňovú terminológiu, tým sa zužuje manévrovací priestor na daňové úniky z titulu možnosti rôznej interpretácie znenia zákona. Výrazne sa sprísňuje neplnenie daní, pretože je klasifikované ako trestný čin. Vytvára sa tiež priestor na pomoc daňovníkom dodržiavajúcim zákony. Najpodstatnejšie však je, že komplexná novela rieši celú exekučnú časť zákona. Prináša nové exekučné tituly, ako napríklad odobratie hotových peňazí, predaj cenných papierov či postih iných majetkových práv. Znamená to, že zákon legislatívne pokrýva doteraz najproblémovejšiu oblasť, a to vymáhanie daňových nedoplatkov.

    V tejto súvislosti je osobitne dôležité zapracovanie ustanovení, ktoré konkrétne upravujú exekučné daňové konanie vrátane daňového záložného práva. Týmto spôsobom sú vytvorené podmienky na zefektívnenie správy daní a je predpoklad výraznejšieho zlepšenia stavu na úseku vymáhania daňových nedoplatkov. Výrazné sprísnenie niektorých ustanovení voči daňovým subjektom nemá za cieľ ich kriminalizáciu. Naopak, zákon má pôsobiť predovšetkým preventívne a viesť daňovníkov k dodržiavaniu ich daňových povinností.

    V štátoch Európskej únie prakticky nepoznajú pojem neplatenia daní. Plnenie tejto povinnosti považujú za samozrejmé a je základnou normou spoločnosti. Pre správne uplatnenie zákona je dôležité, aby správcovia a daňové subjekty porozumeli jednotlivým ustanoveniam a dokázali ich správne uplatňovať. Doterajších 13 noviel tohto zákona spôsobilo jeho značné zneprehľadnenie a vyvolalo s tým spojené aplikačné problémy. Z tohto pohľadu oceňujem jasnosť, zrozumiteľnosť a jednoznačnosť formulácií, že sa snažíte o zvýšenie a vyváženosť vzťahov medzi správcami daní a daňovými subjektmi.

    Považujem za správne, že zákon v ustanovení § 103, kde sa ministerstvu financií, ústrednému daňovému riaditeľstvu a daňovým úradom splnomocňujú povoľovať daňové úľavy z penále pokút zo zvýšenia dane z úrokov a v taxatívne vymedzených prípadoch. Doterajšia prax totiž jasne ukázala, že daňovník, ktorý nie je schopný platiť v stanovenom čase riadne dane, tak celkom logicky nedokáže platiť penále či pokuty. Tým sa často vykazujú fiktívne nedoplatky, ktoré sú spravidla nevymožiteľné. Dochádza tak k neprimeranej a faktickej likvidácii daňových subjektov a následnému zníženiu i výberu daní. Pravda, okrem prevažujúcich pozitív sú tu i problémové časti novely, na ktoré považujem za potrebné upozorniť.

    Jedným z nich je § 15 ods. 13, kde sa daňová kontrola považuje za skončenú doručením protokolu. Táto otázka je z praxe daňových úradov mimoriadne problematická a často realizovateľná len v dlhom časovom úseku. Preto je otázne, či slovo "doručenia" nie je potrebné nahradiť slovom "zaregistrovania protokolu", čo by malo okamžitú účinnosť.

    Ďalším problémovým bodom je otázka § 15 bod 15, kde ide o desaťdňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Pritom nie je stanovená lehota, dokedy daňový úrad vráti daňovníkovi nadmerný odpočet. Tento bod sa v určitom zmysle slova javí ako diskriminácia voči daňovníkovi.

    Problematický je aj § 59 ods. 2, a to dokonca v dvoch prípadoch. Po prvé, o povolenie odkladu platiť dane sa má žiadať ústredné daňové riaditeľstvo. Nie je pravdepodobné, že tento orgán bude stíhať vybavovať žiadosti. Keď nič iné, tak sa bude mimoriadne preväzovať lehota ich riešenia. Po druhé, ide o viazanie platiť daň v splátkach alebo odklad platenia dane, a to v súvislosti s požiadavkou predloženia analýzy finančnej situácie overenej audítorom. Tento problém sa týka najmä drobných podnikateľov a spoločností s ručením obmedzeným, ktoré spravidla nemajú stáleho audítora. Tým sa im neprimerane zvýšia náklady, budú mať problémy s termínmi a o objektivite takéhoto postupu ani nehovorím. Preto to v takýchto prípadoch považujem za nepraktické a málo účinné. Diskutabilný je aj § 103 o povoľovaní úľav, ktorý je v tejto chvíli síce pozitívom, ako som už o tom hovoril, pretože aj keď časovo limitované, z hľadiska doložky zlučiteľnosti je len čiastočne kompatibilný a už to napovedá, že bude musieť byť do budúcnosti menený.

    Podporujem pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy výboru Národnej rady okrem bodov 14, 16, 17 a 25, o ktorých hovorila aj pani ministerka.

    Pokiaľ ide o bod 14 k článku I bod 24, odporúčam prijať navrhované znenie, t. j. v § 40 ods. 3 sa slová, citujem, "v roku 1995 a potom vždy po troch rokoch" nahrádzajú slovami "v rokoch 1995, 1998 a potom vždy po dvoch rokoch". Podstata je vo frekvencii podávania majetkových priznaní. Majetkové priznania sa totiž majú stať základom na porovnávanie skutočných celkových príjmov a daňových priznaní. V praxi sa, žiaľ, veľmi často stretávame s tým, že časť podnikateľov, ale i zamestnancov vykazuje len základné, relatívne veľmi nízke príjmy a z nich si plní daňové povinnosti. Na druhej strane občania sú svedkami, že tí istí podnikatelia či zamestnanci majú z roka na rok väčšie a väčšie majetky. Stavajú si honosné vily, chaty, užívajú niekoľkomiliónové autá. Je preto jasné, že príjmy, ktoré im slúžia na takéto majetkové nadpomery, neboli zdanené, neraz pochádzajú z nelegálnej činnosti, môžu tiež úzko súvisieť s praním tzv. špinavých peňazí či korupciou, alebo inou nezákonnou činnosťou. Navrhovaná úprava môže určitým spôsobom prispieť k odhaleniu takýchto príjmov a ich dodatočnému zdaneniu. Obsahová úprava, ale i frekvencia podávania majetkových priznaní navrhovaná v zákone sa stane dôležitým nástrojom na priznanie celkových príjmov a ich zdanenia. Preto poslanci SDĽ i ja osobne podporujem navrhované riešenie.

    Pokiaľ ide o ďalšie body, myslím si, že boli dostatočne zdôvodnené. Body spoločnej správy, ktoré som spomínal, nebudem preto podporovať a žiadam, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Na upresnenie opakujem, že ide o body číslo 14, 16, 17 a 25.

    Z toho, čo som povedal, je jasná a jednoznačná moja podpora navrhovanému zákonu. S prijatím časti pozmeňujúcich návrhov vytvorí dobré predpoklady na zefektívnenie výberu a skvalitnenie správy daní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som stručne predniesol pozmeňujúci návrh 15 poslancov k predloženej novele zákona.

    Navrhujeme v § 23 ods. 5 písm. e) vložiť pred slovo "finančnej" nový text "kriminálnej a". To znamená, bude to znieť "kriminálnej a finančnej polície". Ide o to, že bez tohto doplňujúceho návrhu budú mať možnosť nahliadať do informácií daňových úradov týkajúcich sa daní iba pracovníci Úradu finančnej polície. Túto možnosť doteraz nemajú pracovníci kriminálnej polície, čo nie je dobré, pretože aj kriminálna polícia rieši prípady, v ktorých nutne potrebuje informácie týkajúce sa daní. Dokonca platí, že drvivú časť prípadov, v ktorých sú potrebné informácie daňového charakteru, riešia rôzne útvary kriminálnej polície, na útvary finančnej polície pripadá iba vyšetrovanie menšej časti najvýznamnejších trestných činov týkajúcich sa vyslovene ekonomického a majetkového charakteru. Predložený pozmeňujúci návrh rieši tento problém a umožňuje aj kriminálnej polícii bez problémov získavať potrebné informácie.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, ak podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak podporíte zároveň politiku vlády, ktorá sa deklaruje ako politika nekompromisného boja proti organizovanému zločinu, korupcii a kriminalite vôbec v prospech vyššej bezpečnosti občanov.

    Na záver si dovolím prejaviť neskrývané potešenie z toho, že pani ministerka financií dokázala svoju povesť pravicovej političky v ľavicovej strane a dala prednosť pozmeňujúcemu návrhu pravicového poslanca pred podobným návrhom poslanca ľavicovej strany. Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Ďakujem aj vám, vážené poslankyne, vážení poslanci.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Faič.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako predchádzajúci rečníci, aj ja by som sa obmedzil na predloženie niektorých pozmeňujúcich návrhov. Treba vychádzať z toho, že tento základný daňový zákon, na ktorý je predložená vládna novela, je veľmi potrebná táto novela, je dobre smerovaná a vystihuje najvážnejšie problémy, ktoré boli zistené na daňových úradoch, ktoré spomínali aj moji predrečníci. Ale každé snaženie alebo úsilie má svoje úskalia a rôzne zorné uhly pohľadu, a preto by som si dovolil aj ja navrhnúť dva pozmeňujúce návrhy v tomto zmysle slova.

    Jeden problémový okruh je zapracovaný v bode 30 a ide o to, že podľa pôvodného § 45 zákona, ktorý hovorí o zániku práva vyrúbiť daň, je stanovené, že po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, nie je možné zo strany správcov dane vyrúbiť dodatočnú daň ani doplatok tejto dane. Teda ide o to, že správca dane má k dispozícii prakticky štyri roky na vyrúbenie doplatku dane podľa súčasne platnej právnej úpravy. Prerokovaný vládny návrh toto obdobie predlžuje na šesť rokov. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu po dlhšej rozprave bolo prijaté také stanovisko k tomuto návrhu, že štvorročné obdobie je postačujúce na vyrúbenie doplatku dane, a bol prijatý návrh vypustiť z vládneho návrhu novely zákona bod 30 k § 45 ods. 1. Toto naše stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky nepodporí. Preto po dlhej úvahe a po konzultáciách s pracovníkmi ministerstva financií sme dospeli ku kompromisu, ktorý rieši tento problém. Na základe toho v mene 15 poslancov predkladám pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia:

    V § 45 ods. 1 sa na konci pripája veta: "Ak sa daňový subjekt dopustil daňového trestného činu, možno vyrúbiť daň a jej doplatok aj po uplynutí troch rokov, najneskôr však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď bol za takýto trestný čin právoplatne odsúdený."

    Môj druhý pozmeňujúci návrh smeruje k § 39. V § 39 sa hovorí o možnostiach podávania dodatočného daňového priznania zo strany daňového subjektu. Sú presne stanovené kritériá na podávanie takéhoto dodatočného daňového hlásenia okrem ohraničenia lehoty na podávanie. Vychádzajúc z poznatkov praxe je však potrebné zapracovať do návrhu zákona lehotu na podávanie dodatočného daňového priznania v prípadoch, keď vyrúbená daň má byť nižšia a prebehla daňová kontrola zo strany správcu dane. Takáto úprava je nevyhnutná aj z dôvodu zosúladenia s § 15b ods. 2 tohto snaženia. Preto podávam pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia:

    V článku I za bod 22 vložiť nový bod - v § 39 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od skončenia daňovej kontroly." Ostatné body sa prečíslujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Faič a ako posledný pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústav územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tento návrh je podporený 15 poslancami Národnej rady, medzi nimi aj pánom poslancom Vladimírom Palkom. Som presvedčený, že pokiaľ ide o názor pani ministerky, nakoniec rozhodne sila argumentov a jej snaha o zabezpečenie hospodárskych záujmov tohto štátu, pretože tento pozmeňujúci návrh, som presvedčený, že je komplexnejší.

    Návrh pozostáva alebo smeruje k zmene v § 23 ods. 5 písm. e). V tomto paragrafe sa hovorí o daňovom tajomstve, kde práve odsek 5 hovorí, že za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, kde v písm. e) sa hovorí o prokuratúre, orgánoch činných v trestnom konaní, kriminálnej a finančnej polícii, Policajného zboru na základe osobitných predpisov.

    Návrh, ktorý predkladám, má nahradiť text v písmene e) a bude znieť: "Prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície, Policajného zboru a iným štátnym orgánom plniacim úlohy pri ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a pri boji proti organizovaným formám trestnej činnosti na základe osobitných predpisov", s tým, že, samozrejme, do poznámky pod čiarou k odkazu 8 sa za slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre vloží text: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov."

    Tento návrh vlastne zahŕňa aj podstatu návrhu, ktorý predložil a predniesol poslanec Vladimír Palko o tom, že je zaradená do tohto znenia paragrafu služba kriminálnej polície. Nebudem teda zdôvodňovať túto časť, pretože je alebo bola zdôvodnená a vlastne tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj túto oblasť. Chcem zdôrazniť, aby bola do textu zaradená aj Slovenská informačná služba z toho dôvodu, lebo sa významným spôsobom podieľa na ochrane, alebo má sa podieľať na ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Vlastne v písomnom návrhu, ktorý kolegovia poslanci dostali, sú tieto veci zdôvodnené.

    Chcem pripomenúť, že tento náš pozmeňujúci návrh vychádza z potreby využiť potenciál ako služby kriminálnej polície, tak i Slovenskej informačnej služby. Vychádza tiež z toho, že parlament už prerokoval v prvom čítaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, kde sa určujú Slovenskej informačnej službe úlohy v boji proti organizovanej trestnej činnosti a povinnosti služby poskytovať informácie o páchaní tejto trestnej činnosti.

    Som presvedčený, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že tento pozmeňujúci návrh prispeje k zamedzovaniu poškodzovania hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a že ho podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko. Nevidím ho v rokovacej miestnosti. Uzatváram rozpravu o tomto bode.

    Chce zaujať stanovisko pani ministerka?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    predovšetkým by som sa vám chcela poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali predloženej novele zákona číslo 511 o správe daní. Myslím si, že je to zároveň veľmi významné aj pre celú daňovú správu, že si poslanecká snemovňa uvedomila závažnosť tejto normy a dokonca sa rozhodla prispieť k jej skvalitneniu aj tým, že si dala tú námahu a mnohí z poslancov navštívili daňové úrady, prekonzultovali mnohé otázky a snažili sa ďalej skvalitniť túto normu.

    Chcem povedať, že sme na tejto norme robili niekoľko mesiacov, a myslím si, že je za tým veľa intenzívnej práce, veľa rokovaní aj na úrovni ministerstva financií, ministerstva spravodlivosti a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, vždy sa môže stať, že niektoré veci - nie sme predsa vševedi - sa nám nepodarilo celkom dobre ošetriť a z tohto hľadiska chápem aj vaše pozmeňujúce návrhy. Stala sa však jedna vec. Predseda výboru pán poslanec Viliam Sopko predložil 17 pozmeňujúcich návrhov, na ktoré, ako zrejme viete, sme mali krátky čas, aby sme boli schopní ich dostatočne kvalifikovane posúdiť. K ostatným návrhom - vzhľadom na to, že boli k dispozícii včas, bolo možné zaujať postoje - som sa už vlastne vyjadrila. Zásadnejšie pozmeňujúce návrhy neodzneli.

    Chcela by som preto poprosiť o možnosť, aby sme získali určitý čas, aby sme sa mohli s mojimi spolupracovníkmi z ministerstva financií nad nimi ešte zamyslieť, aby nedošlo k nejakému unáhlenému hlasovaniu na základe unáhlených odporúčaní. Ak by bolo možné prejsť k ďalšiemu bodu rokovania a vrátiť sa k tomu potom, len čo to budeme mať dôkladne analyzované, myslím si, že by sme znovu prispeli k zlepšeniu tejto procesnej normy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Chce na záver rozpravy vystúpiť spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Odporúčam, aby sme o tomto bode hlasovali neskôr.

    Navrhujem, aby sme prešli k ďalšiemu bodu rokovania 17. schôdze, ktorým je tretie čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či...

  • Hlasy v sále.

  • Ospravedlňujem sa.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Pripomínam, že Národná rada svojím uznesením 354 schválila skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 273 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 273a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som opakovane uviedla niektoré dôležité informácie o novele zákona číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny návrh na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999. Samozrejme, že vznikol ako výsledok rozsiahleho pripomienkového konania, pretože zahrňuje rozsiahlejšie úpravy sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu navrhovanej novely zákona. Nechcem sa teraz dopredu vyjadrovať k spoločnej správe. Myslím si, že bude vhodnejšie, ak sa k nej vyjadrím potom, keď bude prednesená. V tejto chvíli už nebudem predlžovať čas a ďakujem vám za pozornosť. Vyjadrím sa potom neskôr.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    z poverenia gestorského výboru predkladám podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 273), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 355 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvedený návrh prerokoval 7. júla. Uznesenie výboru je prílohou tejto spoločnej správy. Gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko.

    Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Milana Gaľu v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor tieto pozmeňujúce návrhy neprijal.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 55 z 2. júla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 56 zo dňa 2. júla 1999.

    2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 158 zo 7. júla 1999, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 117 z 2. júla 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 56 z 1. júla 1999.

    3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie nepredložil, ktoré však tvorí prílohu uznesenia, uznesením číslo 111 zo dňa 7. júla 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v písomne predloženej správe, preto nepovažujem za potrebné ich všetky čítať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 273), vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Pán predseda, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Benkovský a pán poslanec Mészáros.

    Nech sa páči, pán poslanec Benkovský, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to najmä z dôvodu vysvetlenia niektorých pozmeňujúcich návrhov.

    Novela zákona je reakciou na zmeny v právnej úprave niektorých oblastí štátnej správy, ako je doprava, energetika a ďalšie odbory. Vychádza z oprávnených požiadaviek prehodnotenia doterajšej úrovne správnych poplatkov. Odstraňujú sa tým určité aplikačné problémy, s ktorými sa štátne orgány, ale i občania stretávali v spoločenskej praxi. Navrhovaná úprava, presnejšie zvýšenie sadzieb poplatkov, je dôsledkom zvýšenia nákladov správnych orgánov a smeruje tiež k obmedzeniu zavinených a neuvážených, opakovaných podaní. Tiež oceňujem, že návrh je vypracovaný v úplnom znení.

    V novej prílohe zákona, t. j. sadzobník správnych poplatkov umožňuje dobrú orientáciu užívateľom, osobitne v nadväznosti na opakované novely a zmeny v príslušných hmotnoprávnych predpisoch. V predloženom návrhu ide o trvalé zvýšenie jednorazových správnych poplatkov, ktoré budú mať len minimálny dosah na výdavky občanov, čím nedochádza k ohrozeniu ich životnej úrovne. Zohľadnila sa tiež výška poplatkov v oblasti základných občianskych potrieb a náležitostí z nich vyplývajúcich, pričom tieto poplatky sa výraznejšie nezvyšujú. Znamená to, že občan, ktorý si vybavuje základné zo zákona nevyhnutné dokumenty, ako je napríklad občiansky či vodičský preukaz, nebude novelou dotknutý.

    Teraz mi dovoľte niekoľko slov k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predložené v spoločnej správe gestorského výboru z hľadiska vysvetlenia. Združenie ČESMAD Slovakia, ktoré združuje 1 957 dopravcov a s ktorými navrhované zvýšenie poplatkov zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pôvodne nebolo podrobnejšie konzultované a nezohľadnilo žiadne ich pripomienky, sa obrátilo s petíciou na Národnú radu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a predložilo doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. S viacerými z nich sme sa stotožnili. Vychádzam z toho, že väčšina politických strán mala vo svojich volebných programoch vytvorenie podmienok na zdravé podnikanie, podnikateľské prostredie. Preto Strana demokratickej ľavice sa aj v tomto prípade snaží minimalizovať dosahy zvýšenia poplatkov na dopravcov. Obdobne sú však tieto otázky zakotvené i v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.

    Opatrenia či, inak povedané, zásahy štátnej správy, jedným z ktorých je aj návrh zákona o správnych poplatkoch, možno považovať za znevýhodnenie slovenských dopravcov oproti zahraničným. Pri vývoji vstupov, inak povedané, nákladov sa tieto zavádzané poplatky, novozavádzané poplatky v autodoprave javia ako neúmerne vysoké. Práve navrhovaná výška poplatkov i každé ďalšie náklady navyše, ako je značne vysoká cestná daň, sústavný rast spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, t. j. konkrétne cena nafty, dovozná prirážka, aplikát na náhradné diely vozidiel Volvo, Scania, znižujú konkurencieschopnosť slovenského dopravcu.

    Navyše negatívne pôsobia na našich dopravcov aj zvýšené náklady na balkánskych a ruských colniciach a rast mýtnych poplatkov v celej Európe.

    Navrhované kroky možno preto považovať za neopodstatnené vzhľadom na to, že negatívne ovplyvňujú cestných dopravcov zamestnávajúcich v súčastnosti takmer 50 000 pracovníkov. Môže sa to odzrkadliť v miere zamestnanosti, o ktorej vieme, aká je dnes vysoká. Navyše ide o odvetvie, ktoré je jedným z mála zamestnávateľov i v takých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ako je napríklad Rimavská Sobota. Ceny za naftu, opravy a všetky náklady neúmerne stúpajú, ale ceny za prepravu zostávajú nezmenené. Výsledkom je, že množstvo prepravcov nie je schopných pokrývať náklady, či už na lízing kamiónov a autobusov alebo ďalšie. Sú teda nútení jazdiť takpovediac na dlh a často dochádza i k tomu, že s podnikaním končia. Okrem registrovaných prepravcov kvôli sústavnému zvyšovaniu všetkých druhov výdavkov odovzdalo začiatkom roka 1999 svoj živnostenský list viac ako 800 prepravcov. Myslím si, že dosah na zamestnanosť a sociálne dávky nie je potrebné kolegom a kolegyniam bližšie vysvetľovať.

    Po druhé je potrebné si uvedomiť, že devízový prínos slovenských dopravcov za súčasného stavu predstavuje približne 300 mil. USD. Zavedením navrhovaných opatrení by došlo k jeho výraznému zníženiu. V tejto súvislosti treba tiež povedať, že za posledné tri roky podnikatelia v tejto oblasti investovali do obnovy vozového parku takmer 12 mld. Sk. Navrhované poplatky nielen znemožňujú návratnosť týchto investícií, ale priamo bránia i ďalšiemu rozvoju. Z prehľadov, ktoré som mal možnosť získať, vyplýva, že výška navrhovaných poplatkov diskriminuje našich dopravcov v porovnaní s ostatnými krajinami. Na porovnanie uvádzam, že v Holandsku stojí prepravné jednorazové povolenie v prepočte 51 Sk, ročne 510 Sk. V Rakúsku jednorazové i ročne 55 Sk na povolenie kcent 0 Sk. V Maďarsku jednorazové 90, ročne 1 500 a povolenie kcent 4 500 Sk. V Českej republike je to obdoba toho, čo platilo doteraz u nás na Slovensku. Na náš trh sa týmto spôsobom tlačia lacní zahraniční prepravcovia najmä z Litvy, Lotyšska a Čiech. Najmä Česi boli zvýhodnení pri nákupe tzv. zelených vozidiel tým, že dostali rôzne u nich platné úľavy. Navyše naša legislatíva tiež umožňuje zahraničným dopravcom registrovať na Slovensku svoje ťahače, čím dochádza k ďalšiemu znevýhodňovaniu a ochudobňovaniu štátu.

    Teraz mi dovoľte stručne prejsť k jednotlivým bodom, ktoré navrhujem upraviť.

    V bode 1 spoločnej správy ide o zosúladenie návrhu s vyhláškou ministerstva poľnohospodárstva a je to pripomienka, ktorá bola prerokovaná aj vo výbore pre podnikanie.

    V bode 2 v položke 79 písm. f) odporúčame zvýšenie poplatkov pre zahraničných dopravcov z dôvodu zrovnoprávnenia domácich podnikateľov a určitého obmedzenia zahraničných dopravcov, ktorým doterajšia úprava umožňovala poskytovať služby za neprimerane nižšie ceny, ako sú obvyklé. Tým sa tiež čiastočne zvýši ochrana životného prostredia a bezpečnosť cestnej premávky vzhľadom na to, že sa obmedzí počet zastaraných vozidiel v zlom technickom stave napríklad zo štátov, ako je Turecko, Ukrajina, Rumunsko a podobne. Mierne sa tiež obmedzí preprava zahraničnými dopravcami na našom území a využijú sa naše vlastné kapacity.

    V bode 3 položka 79 písm. j) odporúčame zníženie poplatkov. Ide o novozavádzané poplatky, ktoré sú navrhované v neprimeranej výške a mali by likvidačný dosah na slovenských autodopravcov. Nami navrhovaná výška je porovnateľná s poplatkami v zahraničí. Navyše treba zdôrazniť, že povolenia kcent sú majetkom medzinárodnej organizácie, a tak v tomto prípade môže ísť len o manipulačný poplatok.

    V bode 4 položka 79 písm. k) doteraz boli hmotné poplatky pod bodom 1 a 2 vo výške 50 Sk a ďalšie body 3 až 7 sú novozavádzané. Vzhľadom na neprimeranosť spoplatňovania jednotlivých povolení odporúčame zohľadniť zníženie výšky poplatkov, ktoré budú schopní autodopravcovia pri zvýšenom úsilí ekonomicky uniesť. Poplatky navrhované v sadzobníku v položke 79 pod písm. j) a k) navrhovali slovenskí dopravcovia i v petícii ČESMAD Slovakia celkom zrušiť. Na základe nášho spoločného rokovania vo výbore pre financie, rozpočet a menu došlo k navrhovaným úpravám. Navrhované pozmeňujúce návrhy napovedajú a nepovedú k zníženiu, ale, naopak, podľa prepočtov k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu.

    Na druhej strane by v prípade prijatia pôvodného návrhu došlo ku krachu viacerých dopravcov a k stavu, že mnohí dopravcovia nebudú schopní si plniť svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu. Nebolo by teda možné v odvetví udržať súčasný stav zamestnanosti a tým i sociálny zmier. Tým by pre štát vznikli značné hospodárske škody.

    Z uvedených dôvodov odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila predložený návrh zákona a prílohu k nemu, sadzobník správnych poplatkov i s pozmeňujúcimi návrhmi spoločnej správy gestorského výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Palacka. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som sa k týmto pozmeňujúcim návrhom vyjadriť, pretože mám skúsenosť z práce s povoleniami pre Medzinárodnú kamiónovú dopravu a môžem povedať, že návrhy poplatkov za udelenie povolení sú, myslím si, primerané a neodporúčam, aby sa akceptovali návrhy pána poslanca, pretože dopyt po týchto povoleniach je možno stonásobne väčší, než koľko je možné týchto povolení poskytnúť. A myslím si, že nie je žiadny dôvod na to, aby sa poskytovali za symbolickú cenu, lebo aj tieto poplatky by mohli prispieť k tomu, aby sa obmedzili podozrenia, ktoré sú pri prideľovaní povolení.

    Ďakujem.

  • Ďalej do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Mészáros.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy a páni,

    pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, je veľmi jednoduchý. Ide o to, že pri osvedčení podpisu na listine pred správnym orgánom, teda pred matrikami, sa navrhuje poplatok vo výške 50 Sk. Dosiaľ tento poplatok predstavoval 20 Sk. Pred notármi sa za tento istý úkon platí 30 Sk. Zámerom predmetného pozmeňujúceho návrhu je znížiť navrhovaný poplatok z 50 na 30 Sk, a tým ho zosúladiť s poplatkom, ktorý sa platí pred notármi.

    Pozmeňujúci návrh obsahuje ako podobné ustanovenia splnomocnenie pre správny orgán tak, že môže zvýšiť poplatok v prípade, ak si úkon vyžaduje zvýšenú náročnosť alebo urýchlené vybavenie. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, predmetný poplatok sa uplatňuje najčastejšie pri prevodoch nehnuteľností, pričom zmluvy sa obyčajne vyhotovujú najmenej v piatich exemplároch. A ak sú napríklad predávajúci manželia, iba za predmetný poplatok zaplatia v prípade navrhovanej sadzby 500 Sk. Predloženým návrhom sa tieto náklady znižujú na 300 Sk, teda na našom príklade.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti a predovšetkým vzhľadom na tieto okolnosti navrhujem, aby ste tento jednoduchý návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mészárosovi.

    Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Bartoš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, podporujem. Chápem tento návrh ako nutnosť, ako potrebu a oceňujem sociálny prístup navrhovateľa, keď od poplatkov navrhuje oslobodiť niektoré úkony, ktoré súvisia so sociálnym zabezpečením, zdravotným poistením, úradom práce a niektoré ďalšie. Považujem to za správne, ale zároveň chcem upozorniť, že rok 1999 je rokom, keď sme boli nútení v Národnej rade schváliť viacero opatrení, ktoré sa dotýkajú občana, finančne ho zaťažujú a osobitne rizikové skupiny starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých. Vychádzajúc z tejto skutočnosti chcem navrhnúť, aby v článku I § 4 ods. 1, ktorý hovorí o oslobodení od poplatkov, sme doplnili za písmeno c) nové písmeno d), ktoré by znelo: "Od poplatkov sú oslobodení občania starší ako 70 rokov a občania s ťažkým zdravotným postihnutím."

    Návrh, ktorý skupina poslancov predkladá, zdôvodňujeme tým, že keď si zoberiete jednotlivé položky a porovnáte si či už starých ľudí, alebo ťažko zdravotne postihnutých, vyjde vám jednoduchá matematika, že títo ľudia len v zriedkavých prípadoch a málokedy využijú a budú využívať správne poplatky alebo správne úkony - občiansky preukaz, vodičský preukaz - pre svoje potreby. Bolo by to skoro symbolické, ústretové gesto pre tieto skupiny a spočítali sme si, že skutočne na štátny rozpočet alebo na príjem do štátneho rozpočtu, ak by sme to schválili, to nebude mať žiadny zásadný vplyv. Preto vás žiadam, aby ste s týmto návrhom súhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bartoš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    zákon o správnych poplatkoch číslo 145 je z roku 1995. Odvtedy bol štyrikrát novelizovaný. Dnes sa predkladá jeho ďalšia novela, ktorá reaguje na zmeny v právnej úprave niektorých oblastí štátnej správy, ako napríklad v doprave a energetike, a ktorá vychádza aj z požiadavky prehodnotenia doterajšej úrovne sadzieb správnych poplatkov. Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, ťažisko úprav a doplnení je v prílohe zákona, v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý sa navrhuje v celosti ako nový. Práve k tejto prílohe mám jeden pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh.

    Navrhujem, aby sa medzi správne poplatky v oblasti dopravy do položky číslo 80 doplnil bod d), v ktorom bude uvedený ďalší správny poplatok za meranie nápravových tlakov a celkovej hmotnosti nákladných a pripojených vozidiel vo výške 100 Sk. Prečo predkladám návrh na tento správny poplatok? Po prvé preto, že povinnosť zabezpečiť úradný metrologický výkon merania na hraničných priechodoch a vydať o tom potvrdenie, to znamená certifikát, ukladá § 8 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vydaný doklad o meraní vozidla potvrdzuje, že vozidlo vyhovuje premávke na cestnej komunikácii, t. j., že spĺňa bezpečnostné podmienky premávky. Je potrebné len dodať, že ak je vozidlo preťažené, autodopravca po zaplatení ďalšieho poplatku podľa bodov a) až c) položky číslo 80 dostane ešte aj ďalšie povolenie, ktoré mu dáva osobitnú výnimku z príslušných smerníc na užívanie cestnej komunikácie, aj keď vozidlo príslušným smerniciam nevyhovuje.

    Návrh na zavedenie tohto správneho poplatku predkladám aj preto, že podľa poznatkov Slovenskej správy ciest viacerí autodopravcovia majú snahu zakryť, resp. nepriznať preťaženosť svojho vozidla. A ak sa preťaženosť zistí, často sa z hraničného priechodu vrátia a aj viackrát skúšajú, či sa im bez platenia nepodarí prejsť na inom priechode. Tak sa na tom istom vozidle viackrát vykonáva úradný metrologický výkon merania vozidla, a to doteraz bezplatne. Návrh na zavedenie správneho poplatku za meranie nápravových tlakov a celkovej hmotnosti nákladných a ich pripojených vozidiel predkladám aj preto, že v prípade zavedenia navrhovaného minimálneho poplatku vo výške 100 korún by ročný príjem za tento úradný výkon predstavoval pre štátny rozpočet prínos vo výške 70 až 80 mil. Sk. Keďže Slovensko slúži aj ako tranzit na trase sever - juh, chcem len dodať, že tento poplatok by platili prevažne zahraniční autodopravcovia, pričom takýto poplatok sa v cudzine považuje za samozrejmosť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý už bol rozdaný a ktorý odovzdávam aj pánu spravodajcovi.

  • Ďakujem pánu poslancovi, ktorý bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu.

    Končím rozpravu o tomto bode. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo a vyjadrenie k rozprave pani ministerka financií. Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe, ale i k ďalším predneseným návrhom, ktoré nie sú zahrnuté do spoločnej správy. Predkladateľ sa nazdáva, že všetky návrhy, ktoré smerujú vlastne k podpore zámeru návrhu novely zákona o správnych poplatkoch, je potrebné podporiť.

    Chcela by som navrhnúť, že z nášho pohľadu by bolo veľmi vhodné, keby sa podporil v spoločnej správe návrh číslo 1, návrh číslo 2, návrh číslo 3. Návrh číslo 4 má odlišný charakter, pretože významným spôsobom znižuje tie poplatky, ktoré zamýšľal predkladateľ, a dávam na vaše zváženie, ak by ste podporili bod číslo 4, samozrejme, znamenalo by to z hľadiska zámeru predkladateľa získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu negatívny dopad.

    K jednotlivým ďalším návrhom, ktoré zazneli. Zaznel tu návrh pána poslanca Mesiarika, aby sa v článku I § 4 ods. 1 doplnilo ustanovenie, ktoré oslobodí občanov starších ako 70 rokov a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Chcela by som sa k tomu vyjadriť v dvoch rovinách. Myslím si, že jednoznačne chápem zámer tohto návrhu a s týmto zámerom nemožno inak ako súhlasiť, ale chcem podotknúť, že v tejto chvíli aj zdravotne ťažko postihnutí občania sú oslobodení. Čiže tak je postavený zákon. A na druhej strane chcem upozorniť, že nie je celkom obvyklé, aby sa poskytovalo generálne oslobodenie pre osoby, ktoré je závislé od veku. Samozrejme, je to na vašom rozhodovaní, ale chcela by som povedať, že je tu možnosť orgánu, ktorý vyberá tento poplatok, aby s prihliadnutím na konkrétnu sociálnu situáciu žiadateľa rozhodol o tom, či bude znášať tento poplatok, alebo nebude znášať tento poplatok.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu pána poslanca Bartoša. Myslím si, že jeho zdôvodnenie je skutočne oprávnené v takom smere, že je obvyklou praxou, že sa vyberá poplatok za meranie nápravových tlakov nadmerne ťažkého vozidla. Myslím si, že každý, kto prekročil hranice a si to trošku všimol, mohol to vidieť či už na poľskej strane, alebo kdekoľvek inde. Je tu trošku istá komplikácia, a to, že táto povinnosť nie je uložená priamo orgánom štátnej správy, ale poplatky vyberajú súkromné spoločnosti, ktoré - ako ma potichu ubezpečoval pán poslanec - majú údajne povolenie, aby v tomto smere zastupovali štátne orgány. Zvyčajný postup je taký, že tento správny poplatok vyberá vždy orgán štátnej správy, ktorý je splnomocnený. Toto riešenie je trošku neobvyklé. Nie je, samozrejme, vylúčené, ale je trochu neobvyklé, tak ako hovorím. Zámer predloženého návrhu, myslím si, podporiť možno.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mészárosa. Zámer tohto návrhu smerujúceho k zníženiu poplatku by som skôr odkázala na všeobecnú poznámku - nepodporovať návrhy, ktoré smerujú k zníženiu poplatku. Samozrejme, že rozhodnete podľa svojho vlastného uváženia.

    To sú všetky pripomienky, ktoré som chcela povedať k prednesenej správe a dodatočným návrhom. Opakovane by som sa chcela poďakovať za konštruktívnosť tejto rozpravy a snahu všetkých poslancov, ktorí vystúpili, aby svojimi návrhmi skvalitnili predložený návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nie. Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu. Odporúčam však, aby Národná rada pokračovala ďalším bodom programu, ktorý tiež bude predkladať pani ministerka financií a ktorým je

    vládny návrh zákona o štátnej pomoci,

    a po odznení rozpravy k tomuto návrhu zákona by sme potom spoločne hlasovali o všetkých troch doteraz prerokovaných vládnych návrhoch zákonov tak, aby sme potom v jednom bloku mohli hlasovať o všetkých doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave o týchto prerokovaných bodoch programu.

    Preto prosím pani ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, aby z poverenia vlády odôvodnila Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnej pomoci.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 271 a spoločnú správu k tomuto návrhu zákona ste dostali ako tlač 280a.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh zákona o štátnej pomoci nadväzuje na Európsku dohodu o pridružení, v ktorej sa Slovenská republika zaviazala postupovať pri poskytovaní a kontrole štátnej pomoci tak, ako je poskytovanie upravené v člákoch 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Cieľom zákona o štátnej pomoci je zabezpečiť dodržanie článku 64 Európskej dohody o pridružení, preto návrh zákona zakazuje poskytovanie štátnej pomoci, ktorá bráni alebo obmedzuje hospodársku súťaž na základe zvýhodňovania určitých podnikateľov alebo výroby určitého tovaru alebo služieb.

    Návrh zákona v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie vymedzuje oblasti a činnosti, na rozvoj ktorých sa môže poskytnúť štátna pomoc, ako aj účely, na ktoré sa štátna pomoc môže poskytnúť, vrátane určenia limitu. Štátna pomoc zo štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov sa bude môcť poskytnúť na rozvoj okresov, na výskum a vývoj, na životné prostredie, pre malého a stredného podnikateľa, na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, na oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel, automobilový priemysel a na priemysel syntetických vlákien, a to v súlade so zákonom o štátnej pomoci a osobitnými zákonmi a len za podmienok ustanovených v tomto zákone.

    Na štátnu pomoc podľa predloženého návrhu zákona nie je právny nárok. Pri jej poskytovaní sa bude prihliadať na ciele hospodárskej politiky jej štátu. Poskytovateľ bude môcť poskytnúť štátnu pomoc len vtedy, ak na to bude mať vo svojom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zabezpečené zdroje.

    V súlade s požiadavkou Európskej komisie sa v tretej časti návrhu zákona navrhuje zriadiť Úrad pre štátnu pomoc ako nový orgán štátnej správy na posudzovanie hodnotenia schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu. Navrhuje sa zriadiť ho so sídlom v Bratislave. Tento úrad nebude zasahovať a nebude ani rozhodovať o poskytovaní, nebude zasahovať do poskytovania štátnej pomoci, nebude rozhodovať o poskytovaní štátnej pomoci a jeho úlohou bude iba posúdiť, či štátna pomoc, ktorá sa má poskytnúť, je v súlade so zákonom o štátnej pomoci i z hľadiska výšky a či sú splnené podmienky na jej poskytnutie. Bude zároveň oprávnený vyžadovať od poskytovateľov štátnej pomoci potrebné informácie a títo budú povinní mu ich poskytnúť. Požiadavka Európskej komisie je, aby tento úrad bol nezávislý, preto podľa návrhu zákona rozhodnutia úradu budú preskúmateľné len súdom. Riaditeľa tohto úradu na návrh vlády bude voliť a odvolávať Národná rada Slovenskej republiky a jeho funkčné obdobie bude 5 rokov.

    Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, v druhom čítaní sa prerokoval návrh zákona o štátnej pomoci. Dovoľte mi, aby som vyjadrila po prečítaní spoločnej správy, prípadne predložení ďalších pozmeňujúcich návrhov, svoj postoj ako postoj predkladateľa.

    V tejto chvíli ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov, ktoré prerokovali predmetný návrh zákona, pána poslanca Kujana, aby v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač 271) v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov, ktorú prerokovali jednotlivé výbory. Okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Obidva uvedené výbory dodatočne predložili uznesenie gestorskému výboru dňa 7. júla 1999, ktoré tvoria prílohu tejto spoločnej správy. Z uvedeného dôvodu gestorský výbor k nim nezaujal stanovisko.

    Pre vašu informáciu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil totožné znenie doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré prerokoval a odporučil schváliť gestorský výbor a sú súčasťou spoločnej správy uvedené v bode IV.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu schválil a odporučil vládny návrh zákona schváliť, takisto ako gestorský výbor.

    Ostatné výbory k predmetnému návrhu zákona zaujali stanovisko s odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré uvediem pri hlasovaní o nich po skončení rozpravy v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že spoločná správa bola cteným kolegom poslancom rozdaná, dovoľte mi, aby som vážené plénum ďalej informoval iba o odporúčaní gestorského výboru ku konečnému stanovisku gestorského výboru k tomuto návrhu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač 271) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnej pomoci (tlač 271) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač 271a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 161 zo 7. júla 1999. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. A po ďalšie navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu o uvedenom návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    chcel by som vysloviť určité poďakovanie a radosť nad tým, že vláda pripravila takýto návrh zákona, pretože tento zákon považujem za veľký krok dopredu vo vzťahu štátu k podnikateľom, a teda i vlády k podnikateľským subjektom. Vychádzajúc zo súčasného stavu, ale i z pripravovaných zmien, navrhujem za skupinu poslancov takéto doplnky.

    1. V § 1 ods. 2 v poslednej vete sa nad slovo "zákonmi" umiestni odkaz 3. Tu ide po porade s právnikmi o legislatívno-právnu úpravu.

    Ďalej v § 6 ods. 2 odporúčam na konci pripojiť tieto slová: "a ich činnosťou dochádza k vytváraniu nových pracovných príležitostí alebo k zachovaniu existujúcich pracovných príležitostí". Tento návrh zdôvodňujeme tým, že poskytnutím štátnej pomoci okresom alebo regiónom by malo dochádzať minimálne k udržaniu pracovných miest, aby sa nám nestalo, že štát poskytne štátnu pomoc a podnikateľ si síce zlepší technológiu, zlepší si výrobu, ale prepustí časť ľudí. Zastávame názor, že štát by mal podporovať najmä také aktivity, kde sa minimálne udržia pracovné miesta alebo sa budú vytvárať nové pracovné miesta.

    Ďalej v § 7 ods. 4 sa slová "krajskému úradu" nahradia slovami "príslušnému ministerstvu" a následne z § 7 vypustiť ods. 5. Teda doterajší odsek 6 by sa označil ako ods. 5. Zdôvodňujeme to takto. Vzhľadom na účel tohto zákona, ako aj cieľ zákona do procesu posudzovania žiadosti na poskytovanie štátnej pomoci pre okres alebo región považujeme za zbytočné zapájať krajské orgány, krajské úrady, jednak z dôvodu predlžovania procesu a niekedy tú pomoc treba veľmi rýchlo, ale, poviem otvorene, aj z dôvodu možnosti ďalšej prípadnej korupcie a špekulovania na úrovni kraja. Podľa nášho názoru, ak je dobrý projekt, na okrese vedia posúdiť jeho účelnosť a, samozrejme, rezortné ministerstvo potom ako príslušný orgán podľa zákona posúdi, či sa poskytne alebo neposkytne táto pomoc. Žiadam o zváženie a podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi, ktorý bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či sa chce k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika vyjadriť pani ministerka. Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    aj ja by som sa rada vyjadrila k spoločnej správe pod číslom 271, lebo v úvodnom slove som tak neurobila. Chcela by som povedať, že všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe číslo 271a, sú v zhode so zámermi predkladateľa v návrhu zákona a predkladateľ ich aj podporuje.

    Okrem toho bol ešte prečítaný návrh pána poslanca Mesiarika. Išla by som v tomto návrhu od konca. Tretia časť návrhu sa týka § 7 ods. 4. Pán poslanec Mesiarik to zdôvodnil a myslím si, že je to aj v zhode so zámermi predkladateľa. Podporujeme tento návrh. V prípade § 6 ods. 2 chcem upozorniť, že sa upresňuje vlastne poskytovanie štátnej pomoci podnikateľovi tým, že sa to podmieňuje vytváraním nových pracovných príležitostí alebo zachovaním existujúcich pracovných príležitostí. Je to odchýlka od normy, ktorá bola veľmi starostlivo pripravovaná a koordinovane spolu s požiadavkami Európskej únie, z hľadiska vecného obsahu možno s tým, prirodzene, súhlasiť. Sme trošku v rozpore s tým, ako bola táto norma pripravená, ako bola pôvodne odsúhlasená.

    V prípade prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o určitej drobnej legislatívnej úprave, legislatívci ministerstva financií majú na to odlišný názor, takže my neodporúčame podporiť tú jednotku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chcel by som poprosiť všetky pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o troch prerokovaných návrhoch zákonov, ktoré uviedla pani ministerka financií. Prosím, aby sme sa skúsili bez hlasovania prezentovať.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Pani ministerka si ešte potrebuje skonfrontovať niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave k prvému a druhému prerokúvanému bodu.

    Môžeme sa dohodnúť tak, že budeme pokračovať vystúpením pána navrhovateľa k piatemu prerokúvanému bodu, ktorým je návrh novely zákona o voľbách, a zatiaľ necháme priestor na rokovanie pani ministerke financií.

    Pristúpime teda k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Pripomínam, že Národná rada už schválila uznesením číslo 374 prerokúvanie tohto návrhu skupiny poslancov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 280 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 280a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Ivan Šimko.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Vážené dámy, vážení páni, tento návrh vychádza predovšetkým z toho, že Ústavný súd tohto roku rozhodol o návrhu skupiny poslancov, ktorí napadli novelu zákona o voľbách, ktorá bola prijatá pred minuloročnými voľbami, a rozhodol, že v piatich prípadoch sú ustanovenia nášho volebného zákona v rozpore s ústavou. My sme vtedy ešte v opozícii upozorňovali na to, že ide o vážne porušenie Ústavy Slovenskej republiky a upozorňovali sme aj na účelovosť vtedy prijatej právnej normy. Z tohto dôvodu sme vtedy ešte ako opoziční poslanci dali návrh na Ústavný súd. Ústavný súd rozhodol, a ako je známe a ako vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia, o ktorých Ústavný súd rozhodne, že sú v rozpore s Ústavou, strácajú účinnosť a orgán, ktorý tú právnu normu prijal, v tomto prípade parlament, je povinný do 6 mesiacov urobiť nápravu. To znamená, uviesť príslušnú normu do súladu s normou vyššej právnej sily, teda s ústavou v našom prípade.

    Znamená to, že Národná rada má ústavnú povinnosť upraviť zákon o voľbách do podoby, ktorá by nebola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky prinajmenej v tých ustanoveniach, o ktorých Ústavný súd konštatoval, že sú v rozpore s ústavou. Navyše po prijatí novely pred minuloročnými voľbami sme veľmi výrazne upozorňovali na to, že táto novela mala účelový charakter a že sa usilovala vysporiadať sa s jedným z volebných subjektov spôsobom, ktorý nemá obdobu, to znamená nie vo voľbách, ale administratívnym spôsobom, a zrušila tradičný inštitút nášho volebného práva, možnosť uzatvárať volebné koalície, to znamená dohody viacerých politických strán o podaní spoločnej kandidačnej listiny.

    Z toho dôvodu sme sa rozhodli podať do Národnej rady návrh novely volebného zákona, ktorej poslaním je uviesť náš volebný zákon, platný volebný zákon do súladu s ústavou a okrem toho aj napraviť účelovosť, ktorá bola premietnutá do nášho volebného zákona novelou prijatou pred voľbami v roku 1998. Navyše nás tlačí do istej miery aj nevyhnutnosť, pretože jedným z ustanovení, o ktorých Ústavný súd konštatoval, že sú v rozpore s ústavou, je aj ustanovenie o nastupovaní náhradníkov na uprázdnený mandát. Toto ustanovenie treba v každom prípade nanovokoncipovať vzhľadom na to, že predchádzajúci právny stav, aký vo volebnom zákone bol, sa nedá celkom presne použiť, tak ako bol koncipovaný ešte pred prijatím poslednej novely, pretože v iných častiach sa volebný zákon zmenil, a nie je možné postupovať podľa predchádzajúceho znenia toho ustanovenia vzhľadom na to, že v tom čase ešte existovali volebné kraje a tie už dnes vo volebnom zákone nemáme.

    Z toho dôvodu tento návrh novely volebného zákona spriechodňuje tento jediný dej, ktorý sa na základe volebného zákona odohráva aj v medzivolebnom období, to znamená, že umožňuje nastupovanie náhradníkov. Vo všetkých ustanoveniach, ktoré navrhujeme, sa vraciame do stavu, ktorý platil pred prijatím ostatnej novely v roku 1998 vo vedomí všetkých negatív, ktoré tento platný právny stav pred prijatím poslednej novely mal, to znamená, že aj vo vedomí negatív, ktoré sa dotýkali vtedy platného stavu nastupovania náhradníkov. Vychádzame alebo navrhujeme takéto riešenie preto, lebo je to najjednoduchšie, najrýchlejšie a okrem toho je to stav, o ktorom môžeme v dobrej viere veriť, že je v súlade s ústavou, pretože Ústavný súd konštatoval rozpor s ústavou len kvôli textu, ktorý bol účinný v čase, keď rozhodoval.

    V každom prípade si však navrhovatelia uvedomujú, že týmto by sa naše práce na volebnom práve v našej republike nemali končiť. Veľmi dobre si uvedomujeme, že platný volebný zákon je ešte dokonca volebným zákonom do orgánu, ktorý sa už inak volá, bol prijatý v celkom iných ústavných podmienkach a navyše v roku 1990 veľmi mechanicky prebral všetky základné inštitúty volebného práva, ktoré sa vytvárali ešte v roku 1920 a dnes ich možno označiť za značne zastarané. Takže v každom prípade bude potrebné, aby sme sa pustili do práce na novom volebnom zákone, ktorý je aj v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2000. Nazdávam sa, že by bolo dobré, aby sme sa hneď po tom, ako spriechodníme predovšetkým nastupovanie náhradníkov a ako prijmeme túto novelu, začali venovať aj týmto otázkam tak, aby sme budúci nový volebný zákon mohli prijať ešte niekedy v polovici volebného obdobia, aby to nebolo znovu tak, ako to bolo v predchádzajúcom volebnom období, tesne pred voľbami.

    V druhom čítaní, myslím si, stačí povedať asi toľko. Základné zámery návrhu som už charakterizoval vo svojom vystúpení pred prvým čítaním. Odporúčam ctenej snemovni, aby sme tento návrh prerokovali a aby sme ho prijali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, ktorý vystúpil za skupinu navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Mészárosovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výboroch, ako aj informoval Národnú radu o odporúčaní a spoločnej správe gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca v súlade s oprávneniami, ktoré mi dáva rokovací poriadok, oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy Národnej rady Slovenskej republiky (tlač číslo 280a) o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 375 zo 7. júla 1999 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač číslo 280), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 8. júla 1999 ďalšie stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač 280), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 120 z 8. júla 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 59 z 8. júla 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením číslo 65 zo 7. júla 1999 odporúčal návrh zákona schváliť.

    Z rokovaní výborov vzišlo viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ktorú máte k dispozícii ako parlamentnú tlač číslo 280a, takže podrobne nebudem o týchto pozmeňujúcich návrhoch hovoriť. Azda by som dodal, že väčšina týchto pozmeňujúcich návrhov je legislatívnotechnického charakteru. Chcel by som upriamiť pozornosť na bod 14, kde je jedna podstatná obsahová zmena, teda návrh na obsahovú zmenu.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský ústavnoprávny výbor hlasovať spoločne k bodom 1 až 16 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Ako spravodajca budem však navrhovať, aby sme hlasovali spoločne o všetkých bodoch okrem bodu 14.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zatiaľ vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie správy o prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepýtam sa ani pána navrhovateľa, ani spoločného spravodajcu, či sa chcú vyjadriť, pretože v rozprave neodzneli žiadne návrhy.

    Pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som poprosiť v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice, či by sme nemohli urobiť 5-minútovú prestávku, aby sme sa ešte poradili.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pekne by som však prosil všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili o 16.10 hodine do rokovacej sály, ale všetci, aby sme boli uznášaniaschopní. Budeme pokračovať hlasovaním o štyroch prerokovaných návrhoch zákonov. Preto vyhlasujem prestávku do 16.10 hodiny. Pán poslanec Bárdos a pán poslanec Kováč sa pripájajú k žiadosti o prestávku. Je prestávka do 16.10 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Žiadam pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Národnej rady v znení neskorších predpisov a v znení pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte rozdanú ako tlač číslo 280a.

    Prosím pána spoločného spravodajcu a pána navrhovateľa, aby zaujali miesta určené pre nich, a spoločného spravodajcu pána poslanca Mészárosa, aby jednotlivé hlasovania, tak ako ich uviedol vo svojom vystúpení spoločného spravodajcu, uvádzal.

    Žiadam ešte raz všetky pani poslankyne, pánov poslancov, budeme hlasovať.

    Prosím, ak niektoré výbory Národnej rady majú rokovanie, aby ho prerušili a aby poslanci prišli na hlasovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať, či sme uznášaniaschopní.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Ešte raz žiadam všetkých poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby zaujali svoje miesta.

    Skúsme sa ešte raz prezentovať.

    Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať, preto prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Mészárosa, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že z pléna nevzišli žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. V spoločnej správe je obsiahnutých 16 pozmeňujúcich návrhov. Navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o všetkých týchto návrhoch okrem bodu 14. Gestorský výbor tieto návrhy odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 16 s tým, že hlasujeme o všetkých okrem bodu 14.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Kolegyne, kolegovia, zostalo nám ešte hlasovať o bode 14 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča aj tento bod schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, kde neplatia obmedzenia v zmysle rokovacieho poriadku týkajúce sa lehôt na prerokovanie návrhu zákona, preto pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nik neprihlásil. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.

    Chcem upozorniť všetkých pánov poslancov, že v rámci tretieho čítania možno navrhnúť iba opravu legislatívnotechnických, resp. jazykových chýb, alebo skupinou 30 poslancov navrhnúť zmeny.

    Keďže sa do rozpravy nik neprihlásil, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi, ako aj pánu navrhovateľovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vrátime sa k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona o štátnej pomoci.

    Teraz prosím pani ministerku ako navrhovateľku, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Žiadam spoločného spravodajcu pána poslanca Kujana, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Najskôr podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku hlasovania o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru a potom o návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V spoločnej správe sú uvedené štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Vzhľadom na to, že spoločná správa je predložená, teda bola predložená poslancom, myslím si, že nemusím čítať text znenia týchto návrhov, iba by som pristúpil k jednotlivým bodom hlasovať jednotlivo.

    Navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu číslo 1, t. j. k § 1.

  • Páni poslanci majú spoločnú správu rozdanú v laviciach, takže vedia, o čom budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy 271a.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej by som poprosil, aby sa hlasovalo o bode číslo 2. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že aj bod 2 spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pristúpili by sme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu číslo 3. Gestorský výbor ho odporúča takisto schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 3 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej by sme pristúpili k poslednému pozmeňujúcemu návrhu zo spoločnej správy uvedenom pod bodom 4, ktorý takisto gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj bod 4 spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, aby ste uvádzali hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Áno, ďakujem.

    Pán poslanec Mesiarik predložil návrh skupiny poslancov na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač 271). Dal by som hlasovať o týchto návrhoch jednotlivo, čiže pristúpili by sme k hlasovaniu o prvom bode, aby v § 1 ods. 2 v poslednej vete sa nad slovo "zákonmi" umiestnil odkaz 3, ide o legislatívno-právnu úpravu. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Môžeme pristúpiť k ďalšiemu návrhu, a to, aby v § 6 ods. 2 sa na konci pripojili tieto slová: "a ich účinnosťou dochádza k vytváraniu nových pracovných príležitostí alebo k zachovaniu existujúcich pracovných príležitostí". Prosil by som, pán predsedajúci, aby ste dali o predmetnom návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Tretí a štvrtý návrh pána Mesiarika na seba spolu nadväzujú, čiže navrhujem, aby sme o obidvoch návrhoch hlasovali spolu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o treťom a štvrtom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Mesiarik.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán spoločný spravodajca, máme ešte nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy?

  • Nie, pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky návrhy aj zo spoločnej správy, aj návrhy predložené poslancami.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže tento návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužijú sa obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o štátnej pomoci.

    Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať hlasovaním o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby v rámci tohto hlasovania uvádzal jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako odzneli v rozprave, a aby uviedol hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, odzneli tri pozmeňujúce návrhy, o ktorých odporúčam hlasovať po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Zároveň, pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy gestorského výboru pod bodmi 1 až 4 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru návrhy schváliť.

  • Prosím, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe pod bodmi 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím, pani poslankyne, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím o vysvetlenie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, nik z poslancov a ani navrhovateľ nepožiadal o to, aby sa niektorý z bodov vyňal na samostatné hlasovanie. Predložil som návrh, vy ste takto hlasovali.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, musíme rešpektovať procedúru pri hlasovaní a pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona. Pán spoločný spravodajca uviedol, že v rámci rozpravy nenavrhol nikto osobitné hlasovanie alebo samostatné hlasovanie o jednotlivých bodoch spoločnej správy.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím o pokoj a strpenie. Poradíme sa s pani ministerkou.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže gestorský výbor v spoločnej správe nenavrhol hlasovať ani spoločne, ani individuálne o všetkých bodoch programu, ako predsedajúci odporúčam, aby sme hlasovali jednotlivo o návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste v zmysle môjho procedurálneho návrhu uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Áno, pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o bode číslo 1 spoločnej správy, ktorá je písomne predložená. Myslím si, že nie je potrebné čítať návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode číslo 2 zo spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať s vaším súhlasom o bode číslo 3 spoločnej správy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme schválili.

    Zostáva nám hlasovať o poslednom bode zo spoločnej správy.

    Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neschválili.

    Tým sme, pán spoločný spravodajca, vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe. Prosím, aby ste uvádzali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

  • Pán predsedajúci, v rozprave odzneli tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh predložila skupina poslancov pod vedením pána poslanca Mészárosa. Odporúčam, aby sme dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom z troch podaných pozmeňujúcich návrhov, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mészárosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh.

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o ďalšom návrhu, ktorý predložila skupina poslancov a predniesol ho pán poslanec Mesiarik.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Mesiarik.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Tretí pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Bartoš, takisto je predložený písomne. Odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, aj tento vládny návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Preto pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku. Ústne sa taktiež nikto z poslancov nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o poslednom z prerokovaných ekonomických zákonov, ktoré uviedla pani ministerka financií, a to je vládny návrh zákona o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Farkasa, aby uvádzal jednotlivé hlasovania, najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    tak ako bolo povedané, najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    V rozprave vystúpil pán Benkovský s návrhom vyňať body 14, 16, 17 a 25 na osobitné hlasovanie a ja som navrhol hlasovať ešte osobitne o bode číslo 8. Najprv budeme osobitne hlasovať o týchto bodoch a potom o ostatných bodoch spoločne.

    Takže najprv budeme hlasovať o bode číslo 8. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o bode 8 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o bode číslo 14. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 14 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 16. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 17. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 25. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 25 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Teraz budeme spoločne hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy. Všetky body gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že všetky uvedené návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy.

    V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Sopko a podal celkovo 17 návrhov. Pýtam sa ho, či môžeme hlasovať o všetkých bodoch okrem bodu 10 naraz, alebo žiada o nich hlasovať osobitne. Žiada osobitne hlasovať o všetkých bodoch.

    Najprv navrhujem hlasovať o bode číslo 1 k § 15 ods. 9.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Sopka k § 23b.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu v poradí o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Sopka k § 71 ods. 7.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o štvrtom podanom návrhu pána poslanca Sopka k § 71 ods. 7.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o piatom návrhu pána poslanca Sopka k § 74 ods. 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme o piatom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o šiestom bode z návrhov pána poslanca Sopka k § 89.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o siedmom návrhu pána poslanca Sopka k § 82b ods. 1.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o ôsmom návrhu pána poslanca Sopka k § 82f ods. 4.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o ôsmom podanom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o deviatom návrhu pána poslanca Sopka k § 83 ods. 6.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Konštatujem, že v poradí deviaty návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o desiatom návrhu pána poslanca Sopka k § 83 ods. 7.

  • Hlasujeme v poradí o desiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Navrhujem hlasovať o jedenástom návrhu pána poslanca Sopka k § 84k ods. 10 a k § 84.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o dvanástom návrhu pána poslanca Sopka k § 87d ods. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o trinástom bode z návrhov pána poslanca Sopka k § 87l ods. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o štrnástom bode z návrhov pána poslanca Sopka k § 87m a k § 87n.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o pätnástom bode z návrhov pána poslanca Sopka k § 87n ods. 8.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o pätnástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Navrhujem hlasovať o šestnástom bode z návrhov pána poslanca Sopka k § 87n ods. 9.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 16, vlastne v poradí o šestnástom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz navrhujem hlasovať o poslednom bode z návrhov pána poslanca Sopka k § 88 ods. 5.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Ďalej v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Palko. Teraz navrhujem hlasovať o jeho návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Palko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej som v rozprave vystúpil ja a podal som dva pozmeňujúce návrhy. Môj prvý pozmeňujúci návrh sťahujem vzhľadom na to, že bol prijatý bod 16 spoločnej správy a môj prvý pozmeňujúci návrh bol napasovaný na tento návrh, ktorý bol v bode 16 zo spoločnej správy. Takže sťahujem svoj prvý návrh.

    Teraz navrhujem hlasovať o mojom druhom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Ako posledný v rozprave vystúpil s pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Faič. Teraz navrhujem hlasovať o jeho návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Faiča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, môžeme prejsť k tretiemu čítaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky.

    Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pýtam sa pani ministerky, keďže by mala byť navrhovateľkou aj ďalších prerokúvaných bodov programu 17. schôdze Národnej rady, či má dostatok kondície na to, aby sme mohli bez prerušenia pokračovať ďalej. Pani ministerka súhlasí.

    Ďalším bodom programu je

    návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nechcem vás obmedzovať, ale budeme minimálne v priebehu 20 minút hlasovať, tak by som vás prosil, aby ste sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály o 17.30 hodine.

    Teraz poprosím pani ministerku, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uviedla.

    Návrh štátneho záverečného účtu ste dostali ako tlač 215 a spoločnú správu výborov ako tlač 215a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 253.

    Teraz prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998, v ktorom sa hodnotí hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku, tak ako to ukladá zákon číslo 303/1993 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Chcela by som na úvod hneď povedať, že vláda predkladá hodnotenie hospodárenia s prostriedkami štátu, ktoré bolo založené schválením zákona číslo 375/1997 Z. z. iným parlamentom a 10 mesiacov uplynulého roku bolo riadených aj inou vládou. Skutočnosti, ktoré predurčili konečný výsledok hospodárenia v uplynulom roku, sa tak uskutočnili ešte pred nastúpením tejto vlády, ktorá vzišla z minuloročných parlamentných volieb. Návrh štátneho záverečného účtu za rok 1998 vláda prerokovala a schválila dňa 26. 5. 1999 a svojím uznesením poverila predsedu vlády predložiť tento návrh Národnej rade a zároveň poverila mňa, aby som tento návrh pred vami odôvodnila.

    Rada by som upozornila na to, že návrh štátneho záverečného účtu bol už prerokovaný v jednotlivých výboroch za účasti štátnych tajomníkov a pracovníkov ministerstva financií. Jednotlivé skutočnosti rozpočtového hospodárenia boli posúdené a myslím si, že sa viedla k nim aj pomerne obsiahla diskusia.

    Dovoľte mi, aby som najskôr charakterizovala naplnenie východísk, s ktorými sa počítalo pri tvorbe rozpočtu, ako i splnenie ťažiskových úloh rozpočtovej politiky v uplynulom roku.

    Predovšetkým v roku 1998 sa nepodarilo vyriešiť zásadnú nerovnováhu slovenského hospodárstva, ktorá sa prejavila nielen v roku 1998, ale už v roku 1997 a jej zárodky už aj v roku 1996. Naopak v roku 1998 sa potvrdila tendencia poklesu dynamiky rastu hrubého domáceho produktu, zvýšenia inflácie, miery nezamestnanosti, ale aj zvýšenia schodku bežného účtu platobnej bilancie a fiškálneho schodku. Nožnice medzi dovozom a vývozom boli také značné, že napokon viedli aj k poruchám vo vývoji financií a vo vývoji slovenskej koruny.

    V priebehu roku 1998 bola veľmi znepokojujúca tendencia poklesu tvorby zisku vo finančných a nefinančných organizáciách. Vytvorený zisk po odpočítaní vytvorenej straty v uplynulom roku dosiahol len približne polovičnú úroveň z roku 1997. Ďalej sa prehĺbila platobná neschopnosť podnikateľských subjektov. To všetko priamo či sprostredkovane negatívne ovplyvňovalo príjmovú základňu štátneho rozpočtu, ktorá bola rozhodujúcou príčinou rozpočtových problémov v uplynulom roku a ktorá bola tiež určujúcou pre konečné výsledky rozpočtového hospodárenia.

    Zámer rozpočtovej politiky sa v roku 1998 nepodarilo dosiahnuť, pretože sa realizovali iba zámery, ktoré zvyšovali výdavky štátneho rozpočtu. K tomu bolo potrebné priebežne vykonávať úpravy v pôvodnom rozpočte prijímaním rozpočtových opatrení. Celkove ich v priebehu v roku 1998 bolo vykonaných až 788. Skutočne to nepoukazuje na kvalitnú prípravu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Priebeh plnenia štátneho rozpočtu už počas roka ukázal, že pôvodný zámer uplatnený pri tvorbe štátneho rozpočtu, t. j. minimalizovať schodok, bol rizikový a nesplniteľný. Ukázalo sa to ako na strane príjmov, tak i na strane výdavkov. Ministerstvo financií na túto skutočnosť upozorňovalo už od februára 1998 materiálmi, ktoré síce boli predložené na rokovanie vlády, ale ku ktorým vláda neprijala platné uznesenia, takže sa situácia neriešila.

    V poslednom štvrťroku uplynulého roka sa rastúca napätosť medzi vývojom príjmov a stále narastajúcimi požiadavkami na výdavky v plnej miere prejavila. Ich zvládnutie bolo možné už len za cenu prekročenia rozpočtovaného schodku, čo si vyžiadalo prijatie zákona číslo 376/1998 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil pôvodný zákon o štátnom rozpočte. Touto zmenou sa zosúladili rozpočtové predstavy so skutočným vývojom predovšetkým v príjmoch štátneho rozpočtu, ktorý potvrdil nereálnosť pôvodne rozpočtovaného schodku vo výške 5 mld. korún.

    Chcem len podotknúť, že v minulom roku evidentne došlo k nadhodnoteniu príjmovej časti štátneho rozpočtu približne o 10,2 mld. korún. Štátny rozpočet okrem toho hospodáril s preddavkami na dani z príjmov právnických osôb, ktoré prekročili skutočnú úroveň vytvoreného zisku a k nemu vyrúbenej dani vo výške asi necelých 6 mld. korún. To zaťažuje v značnej miere výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku, pretože musíme tieto preplatky jednotlivým podnikateľským subjektom, ale i fyzickým osobám v menšej miere v tomto roku uhrádzať. Tým sa nám prehlbuje napätie v štátnom rozpočte o viac ako 6 mld. korún.

    Minulý rok sa skončil so skutočným schodkom 19,2 mld. a možno povedať, že to bolo na úrovni schodku roku 1997. Schodok bol výsledkom hospodárenia s prostriedkami štátu, a preto by som sa chcela ešte trošku upriamiť na niektoré konkrétne výsledky rozpočtového hospodárenia.

    Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 177,8 mld. korún, čím bol rozpočet prekročený o 5,4 %, ale treba uviesť, že v tejto sume je započítaných aj 11,7 mld. korún grantov, takže keď odpočítame túto sumu, skutočne je pravdivé to, čo som povedala pred chvíľočkou, že príjmová časť štátneho rozpočtu, predovšetkým pri dani z príjmov, sa nadhodnotila. V skutočnosti príjmy z rozpočtovaných položiek dosiahli len 166,1 mld., a tak sa rozpočet príjmov v skutočnosti i naplnil o 2,6 mld. korún. Jednotlivé príjmové položky sa na tomto výsledku podieľali značne rozdielne.

    Daňové príjmy predstavovali celkovú výšku 153 mld. korún, čím zaostali za rozpočtom o 2,6 mld. korún. Čiastočný výpadok pri dani bol kompenzovaný vyšším výberom daní z príjmov fyzických osôb. Dane z príjmov právnických osôb sa získali v uplynulom roku vo výške 24,7 mld., ale v porovnaní s plánom v rozpočte to predstavovalo len 89 % a absolútny výpadok predstavoval 3 mld. korún. Stabilizujúcou položkou príjmov štátneho rozpočtu aj v minulom roku bola daň z príjmov fyzických osôb, tak ako som to už i naznačila. Bohužiaľ, vývoj v tomto roku je iný a aj pri príjmoch fyzických osôb zaznamenávame pokles v porovnaní s rokom 1998. Rozpočtované objemy sa nedosiahli pri dani z príjmov vyberanej osobitnou sadzbou. Výpadok predstavoval 0,4 mld. korún. Významný bol výpadok v nepriamych daniach, a to vo výške 1,2 mld. korún, a bol spôsobený nesplnením rozpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH). Skupina daní z medzinárodného obchodu tiež nedosiahla rozpočtovaný objem. Výpadok príjmov z tejto skupiny daní predstavoval 0,6 mld. korún a spôsobilo to aj znížené clo, ale aj dovozná prirážka, ktorá sa v priebehu roka znižovala rýchlejšie, ako bol pôvodne predpoklad pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Naopak plnenie rozpočtu nedaňových príjmov bolo veľmi priaznivé, čo sa premietlo aj do novely zákona o štátnom rozpočte pri navýšení. Dosiahnutý objem takmer 13 mld. korún prekročil aj novelizovaný rozpočet o 0,6 mld. korún. Pritom príjmovú, nepochybne aj výdavkovú stranu rozpočtu významne ovplyvnili príjmy z grantov. Tak ako som uviedla, ich objem bol 11,7 mld.

    Pár slov o výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Výdavky predstavovali 197 mld. korún. Prekročil sa síce rozpočet o 5 %, ale len v rozsahu prekročenia príjmov, takže sa rozpočtovaný schodok, ako bol potom prijatý novelou zákona o štátnom rozpočte, neprekročil. Pritom ministerstvo financií usmerňovalo výdavky v roku 1998 aj prijímaním rozpočtových opatrení, ako aj viazaním výdavkov.

    V roku 1998 bolo významné prekročenie rozpočtovaných výdavkov predovšetkým v položke kapitálové výdavky. Bolo to prekročené až o 9,4 mld. korún v súvislosti s urýchleným financovaním diaľnic. Myslím si, že toto komentár nepotrebuje. Z hľadiska štruktúry výdavkov rozhodujúcu časť 87 % výdavkov predstavovali bežné výdavky v objeme 170,6 mld. korún. Ich rozpočet sa prekročil len mierne o 0,6 mld. korún.

    Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne zmienila o vývoji štátnych finančných aktív a o výsledkoch hospodárenia štátnych podnikov a rozpočtov obcí. Z bilancie štátnych finančných aktív a pasív vyplýva, že v roku 1998 došlo k zhoršeniu majetkovej pozície štátu, pretože štátne finančné aktíva síce vzrástli, ale vzrástli len o 14,4 mld. a dosiahli ku koncu roka 129,7 mld., ale štátne bilančné pasíva vzrástli o 28 mld. a dosiahli celkový objem 177,7 mld. korún. Táto hodnota zároveň predstavuje celkový dlh vlády Slovenskej republiky do konca roku 1998, z ktorej v tom čase 112 mld. tvorí vnútorný dlh a 65,7 mld. zahraničný dlh.

    Vlani hospodárilo 12 štátnych fondov, súhrnný výsledok rozpočtového hospodárenia predstavuje schodok v objeme 9,4 mld. korún, na ktorom sa predovšetkým podieľa Štátny fond cestného hospodárstva, ktorý vytvoril schodok 9 mld. korún v dôsledku prijatia pôžičky na výstavby diaľnic. Fondy celkovo hospodárili s príjmami vo výške 22,8 mld. korún, realizovali výdavky za 32,2 mld. korún.

    Rozpočtové hospodárenie obcí sa skončilo v roku 1998 prebytkom, miernym prebytkom vo výške 0,1 mld. korún. Obce hospodárili s príjmami vo výške 25,9 mld. a realizovali výdavky vo výške 25,8 mld.

    Po prvýkrát v správe o štátnom záverečnom účte nachádzate samostatnú časť o výsledkoch hospodárenia celej verejnej správy, pretože tieto výsledky sú jednou z dôležitých súčastí hodnotenia slovenského hospodárstva medzinárodnými organizáciami. Z prílohy číslo 1 vyplýva, že štátny rozpočet, štátne fondy, Fond národného majetku, Slovenský pozemkový fond, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce a obce v uplynulom roku vytvorili súhrnne schodok vo výške 31,9 mld. korún. Celkový dlh týchto inštitúcií je veľmi vysoký a predstavuje číslo až 228,3 mld. korún.

    Vážené dámy, vážení páni, s prihliadnutím na dosiahnuté výsledky, ako aj skutočnosti, ktoré rozpočtové hospodárenie v uplynulom roku sprevádzali, navrhujem v mene vlády Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh štátneho záverečného účtu za rok 1998 schválila.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie správy.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1998.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade vypracoval stanovisko k predloženému návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998.

    V predloženom stanovisku hodnotí dodržiavanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona číslo 376/1998 Z. z., ďalej zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Najvyšší kontrolný úrad sa v stanovisku nevyjadruje k výsledkom rozpočtového hospodárenia ako celku z dôvodov chýbajúcich kontrolných kompetencií v časti verejných financií dotýkajúcich sa hospodárenia Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, zdravotných poisťovní a obcí. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu je zostavený v súlade s § 49 ods. 1 citovaného zákona o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Zahŕňa výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za rozpočtový rok 1998 s príslušnými prílohami.

    Ako vyplýva i z hodnoteného materiálu, realizovanie zámerov v rozpočtovej politike sprevádzali niektoré riziká, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad poukázal už v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998. Vývoj potvrdil, že medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce priebeh a výsledky rozpočtového hospodárenia patrili: reálnosť vývoja ekonomiky Slovenskej republiky, neplnenie predpokladanej dynamiky tvorby daňových príjmov, úroveň rozpočtovej disciplíny a charakter a zameranie hospodársko-politických rozhodnutí vlády Slovenskej republiky. Vývoj ukazovateľov hospodárenia štátneho rozpočtu potvrdil naznačené riziká vývoja hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1998.

    Príjmy štátneho rozpočtu boli zákonom o štátnom rozpočte určené v sume 179,8 mld., pričom dosiahnutá skutočnosť bola 177,8 mld. Sk.

    Z kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že zvýšenie daňových príjmov okrem opatrení na podporu podnikania je nutné riešiť aj zlepšením finančnej disciplíny daňových subjektov, vyššou účinnosťou daňových a colných orgánov pri vymáhaní pohľadávok a vyššou účinnosťou práce orgánov činných v trestnom konaní. Tento stav je možné zlepšiť i pri súčasnom daňovom zaťažení dobudovaním a prepojením daňového a colného informačného systému, úpravou materiálno-technického vybavenia daňových a colných orgánov, ako aj úpravou príslušných právnych predpisov.

    Najvyšší kontrolný úrad v priebehu roka 1998 vo svojich správach predkladaných Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ministerstvu financií predkladal legislatívne námety na doplnenie a zmeny v uvedenej oblasti. Najvyšší kontrolný úrad v predkladanom stanovisku poukazuje i na určité rezervy v napĺňaní nedaňových príjmov, a to najmä v nedostatočnom zohľadňovaní vývoja reálnych príjmov v rámci jednotlivých kapitol, v efektívnejšom a hospodárnejšom nakladaní s majetkom štátu pri jeho prenajímaní podnikateľským subjektom.

    V tejto časti štátneho rozpočtu chcem poukázať na niektoré javy a praktiky, ktoré sa negatívne podieľajú na napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu. Ide o pretrvávajúci fenomén nízkej úrovne právneho vedomia alebo opačne, ak chcete, neúcta k zákonom, nedostatočná a nefunkčná vnútorná kontrola jednotlivých kapitol, ktorá často miesto odhaľovania týchto nedostatkov ich zakrýva. Už niekoľko rokov prešľapujeme proti porušovaniu zákonov bez vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti a vymáhania spôsobenej škody. Z kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu sa nevyvodzujú dostatočné závery voči osobám, ktoré ich spôsobili. Opatrenia sú často formálne, nič nehovoriace. Chýba razantnosť, dochvíľnosť a zodpovednosť. Každým rokom sa zvyšujú dlhy na daniach a sankciách. Vo vymáhaní daňových dlhov sme nevýrazní a málo úspešní. Na príčine nie sú len nedostatočné právne normy, ale často latentný postoj voči nedisciplíne, porušovaniu všeobecne záväzných právnych noriem a podobne.

    Ako reagujú jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu? Pozri opatrenia a pozri výsledky. Každým rokom sa opakujú tie isté porušovania. Príliš dlho tolerujeme neplnenie povinností voči štátu v oblasti príjmov do štátneho rozpočtu, pričom mnohé subjekty, ako napríklad dlžníci, žijú vysoko nadštandardne za štátne peniaze. V žiadnom prípade tieto výčitky nepatria prevažnej väčšine podnikateľskej skupine, ktorá si čestne plní svoje povinnosti voči štátu. Práve preto aj v záujme tejto časti podnikateľskej sféry treba nekompromisne postupovať voči tým, ktorí si tieto povinnosti voči štátu dlhodobo neplnia.

    Stav našej ekonomiky si v súčasnom období viac ako inokedy vyžaduje vysokú disciplinovanosť pri plnení povinností voči štátu tak, aby príjmy do štátneho rozpočtu boli plnené včas a bezo zvyšku, teda bez dlžôb. K tomuto si musíme vypestovať potrebnú mieru zodpovednosti na všetkých stupňoch štátnej správy, zbaviť sa zhovievavosti so snahou odpúšťania či pozhovenia pri plnení príjmov štátneho rozpočtu v oblasti daní, ciel a rôznych poplatkov, ktoré sa vyberajú v zmysle zákonov a tvoria príjmy do štátneho rozpočtu.

    V tomto smere si dovoľujem aspoň sčasti orientovať budúci vývoj do nasledujúcich oblastí. V rozpočtových pravidlách zvýrazniť záväznosť plánovaných príjmov štátneho rozpočtu s prísnym viazaním ich napĺňania na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Navrhované príjmy štátneho rozpočtu v niektorých kapitolách zreálniť, pretože sa podhodnocujú alebo sa odhadujú na veľmi nízkej úrovni. Skutočnosť je taká, že niektoré príjmy sa plnia v priebehu roka na 4 600 %.

    Odporúčame zvážiť možnosť presunúť právomoc odpúšťania a pozhovenia daní a ciel z ministerstva financií na ústredné daňové riaditeľstvá a Ústrednú colnú správu, aby tie robili túto výkonnú zložku a ministerstvo by prísne kontrolovalo, ako sa dodržiavajú aj v tejto oblasti zákony. Zvýšiť účinnosť výberu daní a ciel, dlžôb starších ako jeden rok aj cestou rozumnej stimulácie zainteresovaných daňových úradníkov a pracovníkov, ale na druhej strane vyvodzovať konzekventné závery tam, kde si daňoví a colní pracovníci neplnia svoje povinnosti v súlade so zákonmi a pravidlami o ochrane záujmov štátu. Výraznejšie znížiť počet rozpočtových opatrení v roku aj tým, že sa bude zodpovednejšie zostavovať plán, resp. návrh štátneho rozpočtu. Na všetkých úrovniach zvýšiť rozpočtovú a finančnú disciplínu a sprísniť sankcie za porušovanie zákonov a všeobecne záväzných predpisov.

    V druhej časti zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 bol stanovený rozpočet výdavkov štátneho rozpočtu v celkovom objeme 184,8 mld. Sk. Skutočné čerpanie bolo v sume 197 mld. Sk. Kontrolné výsledky Najvyššieho kontrolného úradu poukázali aj tu na celý rad porušení zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov pri čerpaní výdavkovej časti štátneho rozpočtu. O ktoré zákony ide, to som už uvádzal v príjmovej časti. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontrolných poznatkov konštatuje, že pri hospodárnejšom vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako aj pri zabezpečení vyššej efektívnosti pri výbere daní a vymáhaní daňových nedoplatkov aj pri rovnakom daňovom zaťažení požiadavky mohli byť v roku 1998 na výdavkovú časť štátneho rozpočtu uspokojené už v podstate vo vyššej miere, resp. mohol byť dosiahnutý priaznivejší výsledok rozpočtového hospodárenia.

    V časti výdavkov štátneho rozpočtu pretrváva takmer samoobsluha, keď kapitoly nemajú previazaný systém väzby výdavkov na plnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu ako v objeme, tak aj v časovej relácii. Žiaľ, ani v tejto oblasti nemožno vysloviť uspokojenie, lebo aj tu sa prejavuje nízke právne vedomie, nedisciplinovanosť, porušovanie zákonov, hlavne tých istých zákonov ako zákona 563 o vedení účtovníctva, zákona o štátnom rozpočte a rozpočtových pravidlách, zákona o verejnom obstarávaní.

    Na základe kontrolných poznatkov musím uviesť, že ešte stále pretrvávajú prípady, keď sa preplácajú rôzne dodávky tovarov, služieb a podobne bez riadneho výberového konania. Zmluvy nie sú z hľadiska vecnoprávneho v poriadku a nemálo prípadov zmlúv je uzavretých v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Nedôsledné preberanie skutočne vykonaných výkonov - často sa uhradia aj výkony, ktoré sa nevykonali, alebo sa výkony zaplatia dvakrát. A nič sa nedeje. Kontrolovaný subjekt miesto toho, aby sa postaral o vrátenie neoprávnene zaplatených výkonov či duplicitnej platby zo štátneho rozpočtu, radšej sa tvári, ako keby sa nič nestalo. O vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti a náhrady spôsobenej škody nie sú žiadne dôkazy.

    S prihliadnutím na jestvujúci stav ekonomiky a vývoja makroekonomických ukazovateľov vidím pri racionálnom vynakladaní finančných prostriedkov v rámci výdavkov zo štátneho rozpočtu značné rezervy, ktorých správne a racionálne využitie by rázne napomohlo prekonať obdobie, ktoré bude potrebné na oživenie ekonomiky a nabehnutie rozvojových impulzov, ktoré budú znamenať rast HDP, rast zamestnanosti a reálnej spotreby. Preto by som odporúčal aj v tejto oblasti zaoberať sa sprísnením celkovej rozpočtovej a finančnej disciplíny na všetkých stupňoch štátnej správy, racionalizovať výdavky a sprísniť kontrolu všetkých výdavkov, či boli racionálne použité finančné prostriedky štátneho rozpočtu, a tam, kde sa tak nestalo, navrátiť tieto späť do štátneho rozpočtu. Prehodnotiť únosnosť novej štruktúry štátnej správy na základe analýz vývoja nákladov od ich vzniku a porovnať ich s prínosom uspokojovania potrieb občanov. Zvýšiť úroveň plánovania, resp. zostavovania návrhov štátneho rozpočtu podľa kapitol, a to aj cestou štatistických limitov nákladov podľa rozpočtových položiek a podpoložiek na základe skutočných nákladov v jednotlivých rokoch príslušnej kapitoly k počtu pracovníkov. Prísnejšie a zodpovednejšie posudzovať výdavky na rôzne projekty a po ich schválení zabezpečiť kontrolu, či projektované parametre, kde sa vynaložili nemalé prostriedky, boli dosiahnuté a stabilizované. Napríklad ak investujeme do vytvárania nových pracovných miest miliardy ročne, tak treba kontrolovať, či sa to aj zafixovalo a či sa tieto hodnoty aj natrvalo usadili a podmienky vytvorili.

    Takisto program podpory malého a stredného podnikania, či sa dodržali pôvodne plánované zámery v týchto projektoch. Vytvoriť právny rámec na navrátenie finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ktoré boli použité, vynaložené v rozpore s účelom ich použitia. A v neposlednom rade sa treba zaoberať aj prehodnotením terajšej účinnosti právneho systému na registráciu spoločností s ručením obmedzeným, kontroly dodržiavania pravidiel zo strany registrových súdov s cieľom zamedzenia únikom platenia daní, ciel i ďalších povinností voči fondom a poisťovniam. Ide o časté zmeny právneho stavu v súkromných spoločnostiach, ktoré nemajú problémy preregistrovať si novú spoločnosť s ručením obmedzeným. A aj po novelizácii Obchodného zákonníka máme zistené, že niektoré spoločnosti s ručením obmedzeným si už do zásoby narobili šesť, sedem eseročiek, v ktorých budú prelievať kapitál vždy tam, kde budú potrebovať, a tie ostatné, ktoré budú dlžné, budú nemajetné, nefinančné. Takže tam by bola tiež potrebná kontrola.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky, vychádzajúc z odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu uvedených v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 1997, zaviedlo v roku 1998 podvojné účtovanie všetkých položiek štátnych finančných aktív a pasív v zmysle zákona o účtovníctve. Najvyšší kontrolný úrad overil správnosť vykazovaných stavov štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky. Kontrolou bolo zistené, že do vykázaných stavov štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 neboli zahrnuté všetky pohľadávky Slovenskej republiky.

    V stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 tiež poukazujeme na pretrvávanie nepriaznivého stavu vo výsledkoch hospodárenia niektorých štátnych fondov a pretrvávajúce nerešpektovanie povinnosti vedenia účtov štátnych fondov v Národnej banke Slovenska. Je to typický prípad nemohúcnosti, keď zákon Národnej rady číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ukladá viesť účty štátnych fondov v tejto banke, no tie sa vedú spravidla v komerčných bankách so značným a neprimeraným rizikom pre štát. Tento stav pretrváva takmer päť rokov. Najvyšší kontrolný úrad uvíta hocijaký krok, ktorý povedie k dodržiavaniu právneho stavu aj v tejto oblasti.

    Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča Národnej rade, aby svojím uznesením zaviazala vládu, aby ministerstvo financií v spolupráci s príslušnými ministerstvami ako zakladateľmi jednotlivých štátnych fondov prehodnotili doterajší ekonomický prínos štátnych fondov, resp. prijali návrhy na zrušenie niektorých štátnych fondov, pričom ich činnosť by prešla do kompetencie príslušných ministerstiev. Tu chcem povedať, že v tomto sa už koná a veci sa riešia.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu sú v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 vykázané správne, a to rozpočtové príjmy v sume 177 835 421 tisíc Sk, rozpočtové výdavky v sume 197 036 043 tisíc Sk. Schodok rozpočtového hospodárenia bol vykázaný vo výške 19 200 622 tisíc Sk.

    Najvyšší kontrolný úrad odporúča Národnej rade Slovenskej republiky využiť predmetné stanovisko v procese schvaľovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998, ako aj v procese prípravy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000 a pri svojej ďalšej činnosti najmä v legislatívnej oblasti.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz prosím pána predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám spoločnú správu k tlači 215.

    Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1998 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 196 z 19. apríla 1999 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 22. júna 1999 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 28. júna 1998.

    Ako príslušný výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledkoch prerokovania kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1998. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vypracuje na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz vás chcem informovať o výsledkoch rokovania vo výboroch.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 1999 číslo 196 o návrhu štátneho záverečného účtu rokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    S predloženým návrhom štátneho záverečného účtu vyjadrili súhlas alebo návrh zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1998, ktorý vykazuje rozpočtové príjmy v sume 177 835 421 tisíc Sk, rozpočtové výdavky v sume 197 036 043 tisíc Sk a schodok rozpočtového hospodárenia 19 200 622 tisíc Sk bez ďalších doplňujúcich pripomienok a odporúčaní tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá okrem toho odporučili Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1998 emisiou štátnych dlhopisov Slovenskej republiky v sume 19 200 622 tisíc Sk.

    Ďalej vziať na vedomie

    a) záverečné účty štátnych fondov Slovenskej republiky za rok 1998, ktorých rozpočtové hospodárenie skončilo schodkom 9 364 519 tisíc Sk,

    b) stav štátnych finančných aktív Slovenskej republiky k 31. decembru 1998 vo výške 129 655 889 tisíc Sk. a stav finančných pasív Slovenskej republiky vo výške 177 664 910 tisíc Sk,

    c) výsledky rozpočtového hospodárenia obcí Slovenskej republiky za rok 1998, ktoré vykázali príjmy 25 929 898 tisíc Sk, výdavky 25 808 684 tisíc Sk a rozpočtový prebytok 121 214 tisíc Sk,

    d) rozpočtové hospodárenie verejnej správy za rok 1998, ktoré skončilo schodkom 31 885 tis. Sk,

    e) celkový dlh verejnej správy, ktorý k 31. decembru 1998 dosiahol 228 342 tis. Sk.

    Okrem toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 145 z 24. júna 1999 zobral na vedomie aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením číslo 65 z 22. júna 1999 vyslovil nesúhlas s výsledkami hospodárenia vykázanými v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1998 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 navrhovateľovi na dopracovanie z dôvodu, že návrh neobsahuje prehľad o príjmoch Slovenskej republiky z deblokácií.

    K návrhu kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 sa vyjadrili tieto výbory. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 196 z 19. apríla 1999 pridelené kapitoly štátneho záverečného účtu za rok 1998 v stanovenom termíne do 22. júna 1999 prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 196 prerokoval príslušné kapitoly štátneho záverečného účtu z hľadiska výdavkov na riešenie problematiky ľudských práv a národností. Bez pripomienok a doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas, resp. bolo zobratých na vedomie 44 rozpočtových kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998. Všetky kapitoly od 1 po 44 sú vymenované, nejdem ich čítať.

    S odporúčaním smerom k vláde Slovenskej republiky bola odsúhlasená kapitola štátneho záverečného účtu Ústavný súd Slovenskej republiky, pri prerokovaní ktorej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky pri zostavovaní rozpočtu na rok 2000 zohľadniť požiadavku Ústavného súdu Slovenskej republiky na zabezpečenie finančných zdrojov nevyhnutných na riadne fungovanie tohto súdneho orgánu kontroly ústavnosti.

    Ďalej dve kapitoly štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky boli prerokované, ale Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s nimi nevyslovil súhlas (rozpočtová kapitola Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - bezpečnostný úsek a rozpočtová kapitola Ministerstvo obrany Slovenskej republiky). V uzneseniach číslo 68 a 69 z 22. júna 1999 bod b) uvedený výbor podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - bezpečnostný úsek a kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky navrhovateľom na dopracovanie z dôvodu, že návrhy neobsahujú prehľad o príjmoch obidvoch rezortov z deblokácií.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 150 z 29. júna 1999

    1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom potom budeme hlasovať pri konečnom hlasovaní o návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1998.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem poslancovi Farkasovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Farkas. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Tuchyňa a po ňom pán poslanec Farkas.

    Potom po skončení rozpravy by som prerušil 17. schôdzu a uskutočnili by sme 19. schôdzu, tak ako to bolo ohlásené.

    Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    pani ministerka, ministri,

    predmetom zúčtovania príslušného roku musia byť všetky financie. Medzi ne nesporne patria aj deblokácie, pretože sú to tiež verejné financie. Správa neobsahuje takéto zúčtovanie verejných financií. Tieto financie sa potom nepremietajú do jednotlivých kapitol rezortov a nie sú transparentné vzhľadom na tento záverečný účet. To súvisí s hospodárením majetku štátu. Ako sa vôbec mohli deblokované veci dostať do správy majetku, keď nie sú takto zdokumentované? Sľubovali sme, že spravíme v tomto poriadok, teda i v celkových verejných financiách. Kvôli tomuto stavu štátny záverečný účet nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vývoj ekonomiky v roku 1998 bol poznamenaný viacerými negatívnymi tendenciami, ktoré viedli k prehĺbeniu jej vnútornej, ako aj vonkajšej nerovnováhy. Medziročné tempo ekonomického rastu sa oproti predchádzajúcim rokom spomalilo. Na jeho tvorbe sa rozhodujúcou mierou podieľali služby pri neustálom poklese pridanej hodnoty, najvýraznejšie v poľnohospodárstve a stavebníctve.

    Dlhodobým problémom slovenskej ekonomiky je nerovnováha medzi domácim dopytom a domácou ponukou. V roku 1998 došlo k vysokému deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie. Objem domáceho dopytu prevyšoval objem domácej ponuky o 7,3 %. Takáto nedostatočná domáca ponuka mala za následok rast dovozu tovarov a služieb skoro o 1,5 % oproti roku 1997. Dlhodobým negatívnym javom na strane domácej ponuky je nízky stupeň zhodnocovania materiálových, kapitálových a pracovných vstupov vo výrobnom procese. Na takýto stav naďalej nepriaznivo vplýva aj dlhodobo pretrvávajúci materiálový a energeticky náročný domáci výrobný proces, ktorý je mnohokrát ohraničený vysokým podielom komponentov a polovýroby z dovozu. Viackrát stupeň opracovania a výťažnosti spracovateľských operácií je nízky a smeruje v niektorých prípadoch iba k využívaniu odbornej, kvalitnej, ale lacnej pracovnej sily.

    Priemerná ročná miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 1998 ešte veľmi prijateľnú úroveň 6,7 % a bola iba o 0,6 % vyššia než v predchádzajúcom roku. Miera nezamestnanosti dosiahla v ročnom priemere 13,6 %. Relatívne vysoký nárast bol najmä v posledných mesiacoch roka a bol ovplyvnený viackrát nepriaznivým finančným hospodárením organizácií. Podľa trvania nezamestnanosti najviac vzrástol počet tých, ktorí boli nezamestnaní do 6 mesiacov. Naďalej pretrváva výrazná diferenciácia podľa jednotlivých regiónov. Dynamika rastu ako nominálnej, tak aj reálnej mzdy bola nedostačujúca. V porovnaní s rokom 1997 sa síce nominálne mzdy zvýšili o 9,6 %, ale reálne mzdy, ktoré sú reálnejším ukazovateľom z hľadiska motivácie ľudských zdrojov, iba o 2,7 % a jej rast bol o 3 % pomalší než v roku 1997.

    Takýto vývoj v porovnaní s rastúcou úrovňou inflácie predznačuje ďalší rozvoj kúpyschopného dopytu po službách a výrobkoch a udržiava v sebe zatiaľ iba v latentnom stave zdroj určitého napätia, ktorý bude potrebné uváženým a dobre premysleným spôsobom ventilovať. Je to aj otázka dosiahnutia hospodárskej rovnováhy. Pri tomto procese podľa mňa bude treba vychádzať z toho, že so zavedením ďalších reštrikčných opatrení zo strany vlády, ktoré by smerovali k ďalšiemu výraznému znižovaniu domácej spotreby, sa dá dosiahnuť iba torzo očakávaného výsledku.

    V súčasnom období naša ekonomika potrebuje už konkrétne rozvojové impulzy, ktoré by dokázali rozhýbať pomaly sa točiace koleso našej výroby ako najdôležitejšieho faktora na dosiahnutie priaznivejších ekonomických ukazovateľov. Iste, dosiahnutie takéhoto cieľa úzko súvisí s otázkou disponibilných zdrojov na podporu rozvojových impulzov. Získavanie zdrojov a vytváranie vhodného podnikateľského prostredia musí byť jednou z hlavných úloh vlády v ekonomickej oblasti. Je to aj otázka hospodárskej a politickej stability Slovenska. Teda veľa záleží aj od našej práce a, samozrejme, od hlavných smerov a cieľov novej hospodárskej koncepcie.

    Príjmovú časť štátneho rozpočtu tvoria v rozhodujúcej miere daňové príjmy. V roku 1998 ich skutočný objem predstavoval až 86 % celkových príjmov štátneho rozpočtu. V pôvodnom rozpočte na rok 1998 boli daňové príjmy rozpočtované v objeme 166 486 mil. Sk. Na základe nepriaznivého vývoja v priebehu roka boli daňové príjmy znížené na 155 636 mil. Sk, ale v skutočnosti boli dosiahnuté daňové príjmy iba v objeme 152 978 mil. Sk, čo predstavuje iba 98-percentné plnenie upraveného rozpočtu a došlo k výpadku v objeme 2 658 mil. Sk.

    Najväčší výpadok je pri daniach z príjmov právnických osôb, kde došlo k vyše 3-miliardovému výpadku. Je to problém, ktorý má trvalejší charakter v našej ekonomike. Veď od roku 1994 môžeme sledovať výrazný klesajúci charakter príjmov z tejto daňovej položky. Iste existuje viacero spôsobov na vysvetlenie takéhoto nepriaznivého stavu, ale na zamedzenie ďalšieho výpadku v štátnom rozpočte z týchto daní by bola možno žiaduca ďalšia novela zákona o dani z príjmov, ktorá by riešila otázku postupného a odôvodneného znižovania daňového zaťaženia výrobnej sféry.

    Súčasné 40-percentné daňové zaťaženie vo vzťahu k úrovni daňového zaťaženia v susedných krajinách sa javí skôr už ako degresívny podnecujúci faktor ďalšieho ekonomického rozvoja výroby u nás. Nepôsobí motivačne na našich výrobcov, ba naopak, podľa mňa sa javí ako brzdiaci prvok v systéme ekonomických nástrojov, ktoré majú za úlohu vytvárať ďalší rozvoj úspešného podnikania u nás. Aj pri hodnotení tejto otázky platí starý a už dávno opotrebovaný, ale ešte vždy pravdivý výrok klasika, že ak podnikateľská sféra, naši podnikatelia a výrobcovia budú bohatí, tak aj štát bude bohatý. Samozrejme, mám na mysli podnikateľov, ktorí podnikajú čestne v zmysle platných zákonov. Majme to vždy pred očami, prosím vás, pri rozhodovaní o otázkach hospodárskej politiky, ktoré vymedzujú ďalší možný vývoj našej ekonomiky. Je to aktuálne aj v súčasných dňoch, keď koleso legislatívneho procesu sa riadne rozhýbalo a prijímajú sa vážne právne normy, ktoré v blízkej budúcnosti budú mať ďalekosiahle ekonomické následky.

    Na záver môjho vystúpenia by som chcel poukázať na dva problémy, ktoré by bolo potrebné v budúcnosti uspokojivo riešiť. Sú to také otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť z jedného dňa na druhý, je potrebné o nich viesť dialóg pred širokou odbornou verejnosťou a až potom sa dá dopracovať k určitému uspokojivému riešeniu.

    Prvý problém súvisí s procesom prijímania návrhu štátneho rozpočtu. Tak ako v ostatných rokoch, aj v roku 1999 pri odsúhlasení návrhu štátneho rozpočtu sme prijali už dávno zaužívaný, ale pre prácu parlamentu vôbec nie vyhovujúci spôsob uskutočnenia niektorých zmien v zákone o štátnom rozpočte. Podľa tejto zaužívanej praxe vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo financií môže v priebehu roka upraviť parlamentom odsúhlasené záväzné limity, záväzné úlohy a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu a prekročiť celkové výdavky štátneho rozpočtu najviac o 10 %, pričom sa nesmie zvýšiť schodok štátneho rozpočtu.

    Teda ide o to, že vláda prostredníctvom ministerstva financií môže robiť zmeny v zákone o štátnom rozpočte bez toho, aby Národná rada Slovenskej republiky o tom nejakým spôsobom bola informovaná, v krajnom prípade sa môže vyskytnúť aj taká situácia, že poslanci Národnej rady o niektorých úpravách získavajú potom informácie až pri prerokovaní štátneho záverečného účtu, niekedy aj s dvanásťmesačným časovým sklzom. Podľa mňa je to nedobrá prax a bude potrebné hľadať možnosti na dosiahnutie určitej systémovosti v procese odsúhlasenia zmien v ukazovateľoch štátneho rozpočtu. Národná rada Slovenskej republiky pri takomto procese nemôže ostávať v úlohe pasívneho pozorovateľa, prípadne konštatovateľa faktov, aj to iba v rámci prerokúvania štátneho záverečného účtu.

    Vo vyspelých krajinách existujú na riešenie tejto otázky jasné príklady, z ktorých by bolo možné čerpať. Väčšinou v týchto krajinách je to riešené takým spôsobom, že uvedené zmeny ukazovateľov štátneho rozpočtu prerokuje buď na tento účel vytvorený nezávislý parlamentný orgán, alebo finančný výbor. Ale sú aj také krajiny, kde o každej zmene rozhodne parlament a každú prípadnú zmenu musia ministri veľmi dôsledne a hodnoverne odôvodňovať.

    Druhý problém, o ktorom chcem hovoriť, súvisí s otázkou hodnovernosti čerpania a efektívnosti využívania verejných prostriedkov. Pri odsúhlasovacom procese štátneho záverečného účtu rozhodujeme aj o takých čerpaniach verejných prostriedkov, pri ktorých nemáme základnú istotu v tom, že použité prostriedky štátneho rozpočtu boli čerpané v súlade s platnými právnymi predpismi a už vonkoncom nedostávame základné informácie o efektívnosti použitia týchto prostriedkov. Práve naopak, niektoré správy Najvyššieho kontrolného úradu o vykonávaných kontrolách nás z hľadiska použitia verejných prostriedkov informujú o vážnych a menej vážnych porušeniach zákonov, ktoré vymedzujú spôsob použitia prostriedkov štátneho rozpočtu. Veď pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu vo svojom vystúpení tiež hovoril o niektorých problémoch v dodržiavaní zákonnosti pri čerpaní takýchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj takýmto spôsobom som chcel poukázať na to, že súčasný spôsob prerokúvania štátneho záverečného účtu je už málo efektívny. Chýba nám hodnoverný audit k predloženému návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý by zaručil poslancom jednak to, že čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu prebehlo podľa platných právnych predpisov, a ktorý na druhej strane by aspoň sčasti poukázal na efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov. Aj na riešenie tohto problému existujú vo vyspelej Európe príklady, z ktorých je tiež možné čerpať. A v neposlednom rade chcem poukázať na to, že v krajinách, v ktorých odsúhlasenie štátneho záverečného účtu prerokujú až po vykonaní takéhoto komplexného auditu zo strany štátneho audítorského úradu, ktorý je približne na úrovni nášho Najvyššieho kontrolného úradu, všeobecný ukazovateľ korupcie v týchto krajinách je na veľmi nízkej úrovni, ba v niektorých prípadoch je merateľný skoro nulovou hodnotou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pri vyslovení názoru k prerokúvanému návrhu štátneho záverečného účtu ma viedla dobrá vôľa a snaha dosiahnuť vyššiu efektívnosť použitia verejných prostriedkov a snaha zvýšiť dôveryhodnosť našej spoločnej práce. Podľa mňa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predsa musia mať istotu, že prostriedky štátneho rozpočtu sú čerpané v súlade s platným právnym stavom a efektívne v zmysle prijatého zákona o štátnom rozpočte.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave pani ministerka?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vážená Národná rada,

    myslím si, že je potrebné napriek tomu, že nás už trošku tlačí čas, vyjadriť sa k vystúpeniam jednak predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale i pána poslanca Farkasa a kratučko aj k pánu poslancovi Tuchyňovi.

    V prvom rade by som sa chcela poďakovať za konštruktívne vystúpenia. Myslím si, že aj v kritických slovách pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu jednoznačne badať snahu zlepšiť hospodárenie s prostriedkami štátu, a musím povedať, že opakovane niekoľko rokov mnohé z týchto oprávnených kritík sme si mali možnosť vypočuť aj počas 1. volebného obdobia. Predsa by som chcela povedať, že hodnotíme obdobie minulého roka, za ktoré nesieme zodpovednosť iba v poslednej časti, keďže vláda prevzala moc 30. októbra 1998 a je potrebné si to aj uvedomiť.

    Niet veľa času, ale dúfam, že bude priestor na to, aby som vás mohla oboznámiť s tým, čo sme už v tejto sfére urobili, aby sme niektoré z opakujúcich sa nedostatkov postupne eliminovali, a čo chceme robiť, pretože určite je to tak, že sa to nedá urobiť veľmi rýchlo. Veľmi stručne.

    Kritika a požiadavky na sprísnenie rozpočtovej disciplíny vo výdavkovej časti je, myslím si, jednoznačne oprávnená. A nazdávam sa, že v tomto smere budeme veľmi potrebovať podporu zo strany poslaneckej snemovne pri realizácii projektu, o ktorom sa dosiaľ len roky hovorilo, na ktorý sa vynaložili aj značné zdroje, ale príspevok k zlepšeniu práve rozpočtovej disciplíny je v tejto chvíli nulový.

    Chcem vás informovať, že ministerstvo financií veľmi intenzívne posledné mesiace pracovalo na modifikácii projektu štátnej pokladnice, ktorý budeme postupne zavádzať. A jeho zavádzanie si bude vyžadovať pomerne značný čas a predpokladáme, že prvá časť projektu by sa mohla realizovať za poldruha roka, druhá časť do troch až päť rokov a zvyšné doladenie bude trvať zrejme až v rozsahu desať rokov. Musím však povedať, že som presvedčená, že realizácia tohto projektu narazí na značný odpor a práve preto slová, ktoré tu zazneli aj z úst predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, sú veľmi dôležité a skutočne budeme potrebovať podporu v tom, aby sme odpor, ktorý bude na rôznych úrovniach, mohli aj zlomiť.

    Len ako príklad chcem uviesť, že sa rozmohlo hospodárenie v štátnych fondoch. Dnes máme 12 štátnych fondov. Len keď sa pozriete na správne náklady v týchto štátnych fondoch, je evidentné, že sú nehospodárne, zbytočné. Ale len čo sme prišli s myšlienkou redukcie štátnych fondov, už jednotlivé rezorty veľmi jednoznačne proti tomu vystúpili. Niet zatiaľ rezortu, ktorý by bol ochotný pristúpiť na to, aby sa príslušný štátny fond zrušil, a aj tá myšlienka, skutočne zakotvená v zákone, aby viedli svoje účty v Národnej banke Slovenska, naráža na značný odpor. Takže tu potrebujeme spojiť trošku svoje sily aj voči úzkym rezortným záujmom.

    Druhá poznámka sa týka nutnosti zlepšovať naďalej výkonnosť daňovej a colnej správy. Zabúdame na Colnú správu, ale v dnešnej situácii Colná správa vyberá viac daní, podieľa sa na výbere daní podstatne väčším percentom ako daňová správa.

    Myslím si, že aj dnes si môžeme zablahoželať, že sme prijali jednu veľmi významnú procesnú normu, ktorej aplikácia v živote bude znamenať zlepšenie výberu daní. A v tomto roku je to už tretia norma, ktorá výrazne prispieva k zlepšeniu výberu daní, a myslím si, že sa to pomaly, ale iste odráža aj na príjmovej časti aspoň pri tých daniach, ktorých sa to dotýka. Samozrejme, niet času, aby som o tom detailnejšie hovorila.

    Pán predseda výboru poukázal na potreby, aby Národná rada Slovenskej republiky bola podrobnejšie informovaná, aby sa vyjadrovala a odsúhlasovala zmeny vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Môžem si dovoliť byť trošičku zlomyseľná voči tým poslancom, ktorí zároveň spochybnili, aby sa aj Národná rada vyjadrovala povedzme k takým závažným otázkam, ako je privatizácia strategických monopolov. Chcem povedať, že určite nájdeme spôsob, ako by sme dali priestor na to, aby sa aj Národná rada vyjadrovala k určitým zmenám vo výdavkoch, aj keď musím povedať, že často ide o veľmi malé a z hľadiska percentuálneho vyjadrenia veľmi malé zmeny, čiastky veľmi nepodstatné. Ale myslím si, že je to podnet na zamyslenie sa a budeme sa spoločne zamýšľať nad tým, ako to zrealizovať.

    Pán predseda výboru hovoril aj o nutnosti, aby sa robil audit vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Audítorský, najvyšší audítorský úrad je u nás reprezentovaný Najvyšším kontrolným úradom a Najvyšší kontrolný úrad si v tomto smere plní svoje povinnosti. Chcem však povedať, že kontrolné mechanizmy vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu sa, prirodzene, musia naďalej zdokonaľovať, ale podstatne vyššie a na vyššej úrovni ako pri vynakladaní prostriedkov iných súčastí verejných financií. Veľmi slabá kontrolná činnosť je napríklad pri vynakladaní prostriedkov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, ďalších - mohla by som pokračovať, obcí aj miest -, a tu je ďalšia úloha, ktorá pred nami stojí, ako zdokonaľovať kontrolnú činnosť aj pri ostatných zložkách verejných financií o to skôr, že sa začíname hodnotiť nie podľa schodku verejných financií. Takže skutočne sú to dôležité úlohy, ktoré budeme musieť riešiť.

    Ešte mi dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k názoru pána poslanca Tuchyňu. Zdieľam vaše rozhorčenie, ale musím povedať, že situácia, ktorá bola v ostatných rokoch s deblokáciami, je jednoducho taká neprehľadná, že nemôžete čakať, že budeme schopní napraviť to ex post. To, čo môžeme urobiť a k čomu sme sa zaviazali, je to, že sa to nebude opakovať. Vy ste zrejme veľmi dobre informovaný, ako vyzerali deblokácie v rezorte obrany, vnútra, dopravy, kde sa nič neúčtovalo, neúčtovalo sa ani na majetkových účtoch. Normálne príjmy z deblokácií by mali byť príjmami štátneho rozpočtu, ale to, čo sme zdedili, bol absolútny neporiadok a spätne nebolo možné, ani dodnes neviem, či vôbec sa podarí všetko identifikovať, čo sa vo sfére deblokácií udialo.

    Chcela by som povedať, že nielen deblokácie neboli dostatočne účtované na žiadnych účtoch, ale dodnes nie sú dostatočne účtované prostriedky z PHARE. Našou snahou bude, aby sa aj toto sprehľadnilo, aby poslanecká snemovňa bola riadne informovaná o príjmoch a použití prostriedkov z PHARE. To je však otázka nie smerom dozadu, ale otázka smerom dopredu a myslím si, že je skutočne dôležité brať to do úvahy aj pri príprave východísk štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Ďakujem pekne za pripomienky a pozornosť.

  • Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, ako je uvedené v spoločnej správe.

  • Áno, pán predseda, tak ako ste uviedli, súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu. Má tri časti: A, B a C. Vzhľadom na to, že nikto nevyníma tieto body na osobitné hlasovanie, môžeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o uznesení ako o celku.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1999.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    teraz prerušujem 17. schôdzu Národnej rady a hneď pristúpime k rokovaniu 19. schôdze Národnej rady.