• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prítomných je 112 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Bajan, pán poslanec Brhel, pán poslanec Bugár, pán poslanec Gajdoš, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota a pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ján Danko a Miloslav Suchár. Náhradníkmi budú poslanci Milan Ištván a Ľudmila Mušková.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Tá je ospravedlnená. Potom namiesto pani Muškovej...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Stačia títo traja. Dobre. Ďakujem.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 17. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu, správu o menovom vývoji Slovenskej republiky, ktorá je pod bodom 31, uvedie guvernér Národnej banky Slovenska, účtovnú uzávierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne uvedú predsedovia ich správnych rád, správu a účtovnú uzávierku Fondu národného majetku, ktoré sú uvedené pod bodmi 36 a 37, uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku. Ďalej správu o výsledku hospodárenia Eximbanky uvedie jej guvernér a správu o činnosti Fondu detí a mládeže a rozpočet fondu, ktoré sú pod bodmi 40 a 41, uvedie predseda rady fondu.

    Na to, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu, guvernér Národnej banky, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne, prezident Prezídia Fondu národného majetku, guvernér Eximbanky a predseda rady Fondu detí a mládeže mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 17. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    navrhujem vypustiť z programu tejto schôdze bod číslo 20 - návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274. Myslím si, že zaradenie tohto bodu programu nespĺňa ani zďaleka podmienky, ktoré pre toto skrátené legislatívne konanie ustanovuje § 89. Nevidím dôvod, aby sa táto norma uprednostňovala pred oveľa dôležitejšími normami, ktoré by zlepšili život občanov Slovenskej republiky.

    V konečnom dôsledku Slováci na svoj štátny jazyk čakali tisíc rokov a nevidím dôvod, prečo by si táto zomierajúca vládna koalícia mala predlžovať život za cenu ústupkov maďarskej...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Navrhujem vypustiť z programu bod 21, ktorým je vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275), z dôvodu, že v súčasnosti prebieha petičná akcia, na ktorú sa vyzbieralo už viac ako 300 tis. podpisov a ktorá otázka, ak prejde v rámci ľudového hlasovania, môže byť v kolízii s takto schváleným zákonom. Myslím si, že preto by bolo vhodné, aby tento návrh zákona vyčkal uskutočnené referendum v tejto záležitosti, aby sa mohol prípadne upraviť v medziach práve tohto uskutočneného referenda.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predseda,

    ako pozmeňujúci žiadam vypustenie bodu číslo 22 z programu schôdze (tlač číslo 259), a to je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Textácia tohto zákona je hrubo protiústavná a zasahuje a obmedzuje základné ľudské práva občanov tohto štátu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ivan Šimko.

  • Pán predseda,

    mám návrh na zmenu poradia navrhovaného programu. Navrhujem, aby sa bod 12, t. j. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku (tlač číslo 204), prerokoval ako posledný bod tejto schôdze. To znamená, navrhujem, aby sa tento bod 12 presunul na záver. Dôvodom je predovšetkým pomerne krátky čas, ktorý máme k dispozícii na túto schôdzu a množstvo dôležitejších materiálov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    vzhľadom na to, že prebieha nezdôvodnená likvidácia divadelných súborov na Slovensku, navrhujem ako bod programu 17. schôdze, aby predložil minister kultúry koncepciu existencie divadelnej siete na Slovensku. Podotýkam a upozorňujem, že do dnešného dňa nebola výboru pre kultúru a médiá predložená koncepcia riadenia ministerstva kultúry s prihliadnutím na priority v tejto oblasti, čím nebolo naplnené jedno z uznesení výboru pre kultúru a médiá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej pán poslanec Benkovský.

  • Vážený pán predseda,

    v súlade s § 24 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaradila do svojho programu 17. schôdze ako posledný bod programu vládny návrh strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Zdôvodnenie je nasledovné. V uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 226 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 1999 Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky v bode 3 vypracovať a prijať strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky do 30. júna 1999. V tejto súvislosti musím tiež konštatovať, že dlhodobo dochádza k zvyšovaniu spotrebiteľských cien tovarov a služieb, došlo k zvýšeniu spotrebných daní a spodnej hranice dane z pridanej hodnoty. Občania Slovenskej republiky preto právom očakávajú od vlády Slovenskej republiky, že naštartuje proces oživenia ekonomiky Slovenska, čo je základným predpokladom na zastavenie poklesu.

  • Pán poslanec Palko, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Navrhujem, aby súčasný bod 6 - návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova bol prerokovaný ako prvý bod na zajtrajšom rokovaní, a navrhujem, aby súčasný bod 13 - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru... a tak ďalej, bol prerokovaný za bodom 27, za súčasným bodom 27.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem zaradiť bod informácia vlády Slovenskej republiky o sociálnych opatreniach kompenzujúcich dosahy hospodárskych reštrikčných krokov terajšej vlády. Návrh zdôvodňujem tým, že jednoducho vláda doteraz prijala rad opatrení, ktoré majú riešiť hospodárske problémy, ale doposiaľ nepredložila Národnej rade ucelenú koncepciu kompenzačných opatrení, ktoré by chránili občanov, ktorí sú v sociálne odkázanej situácii na Slovensku. Tento materiál je podľa mňa potrebné predložiť ešte pred letnými prázdninami, aby bolo jasné, ktoré kroky vláda má v tomto smere pripravené.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Baco, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhujem, aby bol zaradený bod interpelácie poslancov na tejto 17. schôdzi na 15.00 hodinu vo štvrtok. Tento návrh dávam preto, lebo na 16. schôdzi, na minulej schôdzi, došlo k hrubému porušeniu zákona o rokovacom poriadku, keďže rokovací poriadok v § 130 ods. 7 hovorí, že na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na predchádzajúcej schôdzi nebol prítomný ani jeden člen vlády. Nebol prítomný preto, lebo nebol pozvaný. Nebol pozvaný preto, lebo to nezariadilo vedenie Národnej rady. Protestujem, samozrejme, proti tomuto hrubému porušeniu zákona o rokovacom poriadku. Keďže sa to nevie zvládať inak, navrhujem zaradiť tento bod na pevný čas, teda vo štvrtok o 15.00 hodine.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Navrhujem, aby sa z programu rokovania tejto schôdze stiahol bod číslo 12 - to je návrh novely zákona o rokovacom poriadku. Tento návrh odôvodňujem obdobne ako poslanec Šimko. Nebol dostatok času na prerokovanie tohto návrhu, závažného návrhu, navyše nevylučujem, že na septembrovú schôdzu by mohol byť predložený komplexnejší návrh komisiou Národnej rady, ktorá bola na ten účel zriadená.

    Ďakujem.

  • Dávam návrh na stiahnutie tlače číslo 274, 275 a 259, t. j. bodov 20, 21, 22 - to je vládny návrh o používaní jazykov menšín a takisto poslanecké návrhy z dôvodov, že sú v rozpore s ústavou. Poslanecký návrh, ktorý predložilo SMK, hneď v krycom liste je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, pretože si myslím, že ho nepredkladajú len sami muži a ženské mená sú v slovenčine podľa tohto zákona označované -ová. Takisto sú tieto zákony alebo návrhy v rozpore s ľudskými právami a v neposlednom rade nie je jednota. Veď s predloženým vládnym návrhom nesúhlasia ani politickí zástupcovia tých, pre ktorých je určený, a, naopak, s poslaneckým návrhom SMK zasa nesúhlasí zvyšná časť vládnej koalície. Takže by sme mali rokovať operatívne a zbytočne sa nezaoberať tým, na čom sa neviete vy sami dohodnúť.

  • Takýto návrh už bol a budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Na všetky tri bol návrh, čiže budete môcť hlasovaním vyjadriť svoje stanovisko.

    Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    ja by som dala návrh na zaradenie do programu správy o finančnom zabezpečení škôl do konca kalendárneho roka. Správu by podal minister školstva. Dôvod je ten, že v médiách sa už veľmi často objavujú správy z jednotlivých škôl, že nemajú dostatok financií na to, aby školy mohli pracovať od septembra v takej potrebe, ako by bolo. Takže z tohto dôvodu prosím, aby sa táto správa dala do programu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhujem do plánu terajšej schôdze zaradiť aj bod - strednodobý plán rozvoja hospodárskej politiky a harmonogram opatrení súvisiacich s ich plnením. Ako dôvod uvádzam, že sa prijímajú opatrenia vlády ekonomického charakteru a sú prijímané ad hoc a práve preto by bolo potrebné, aby poslanci poznali aj strednodobý plán rozvoja hospodárskej politiky tejto vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šepták, ja si myslím, že to je taký istý návrh, ako predniesol pán poslanec Benkovský, čiže môžeme o tom jednoducho hlasovať v tomto bode.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, v poriadku, dám hlasovať oddelene o obidvoch návrhoch.

    Pán poslanec Sitek.

  • Ďakujem za slovo.

    Dávam návrh, pán predseda, aby bod číslo 42 o vydaní súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky bol odložený na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodňujem to tým, že pán poslanec Slota je na zahraničnej ceste dlhodobo pripravovanej, a zdôvodňujem to ešte aj tým, že pokiaľ viem, tak mandátový a imunitný výbor zasadal ešte v predošlom období, aby tento bod bol prerokovaný na minulej schôdzi. Čiže pán poslanec Slota bol prítomný na minulej schôdzi a nebolo toto prerokované, a preto by som žiadal, aby bol tento bod 42 vypustený.

  • Pristúpime k schvaľovaniu jednotlivých doplňujúcich alebo pozmeňujúcich návrhov, pokiaľ ide o predložený návrh programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako prvý návrh, o ktorom dám hlasovať, bol návrh pána poslanca Cupera, ktorý odporúča vypustiť bod číslo 20, t. j. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a to tlač 274.

    Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Cupera. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka, ktorý navrhuje vypustiť z rokovania 17. schôdze bod 21 - vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, t. j. tlač 275.

    Nech sa páči, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Brňáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Hofbauer - vypustiť bod 22 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Máte to ako tlač 259. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Hofbauera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Hofbauera nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Ivan Šimko, ktorý navrhuje zmenu poradia v programe, aby bod 12, to znamená návrh novely zákona o rokovacom poriadku, bol zaradený ako posledný bod 17. schôdze Národnej rady.

    Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Jarjabek, ktorý navrhuje, aby na 17. schôdzu bol zaradený bod programu koncepcia existencie divadiel Slovenskej republiky alebo na Slovensku, aby to predložil pán minister kultúry.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte presne váš návrh, potom budeme o ňom hlasovať.

  • Je to podobné, ale trošku inak.

  • Aby minister kultúry predložil koncepciu existencie divadelnej siete na Slovensku.

  • O tomto návrhu pána poslanca Jarjabka teraz budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Benkovský - zaradiť na rokovanie 17. schôdze ako posledný bod vládny návrh strednodobej koncepcie rozvoja národného hospodárstva.

    Pán poslanec Benkovský, presne som to uviedol? Strednodobú koncepciu rozvoja národného hospodárstva. Je to tak?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Benkovského.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Áno, už sme schválili predtým návrh pána poslanca Šimka, že to bude ako posledný bod programu. Pán poslanec Benkovský, spresníme to, čiže ide o vládny návrh strednodobej koncepcie rozvoja národného hospodárstva ako predposledný bod rokovania Národnej rady.

    Hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalšie dva návrhy do programu predniesol pán poslanec Palko. Navrhuje bod 6, ktorý znie - návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova, zaradiť ako prvý bod na zajtra. To je prvý návrh. Budeme hlasovať o tomto návrhu. Opakujem, pán poslanec Palko navrhuje, aby sme bod 6 - návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova zaradili ako prvý bod rokovania zajtra. O tomto návrhu pána poslanca Palka dávam hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalej pán poslanec Palko navrhol, aby bod 13, ktorý znie - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona číslo 58/1999 Z. z., máte to ako tlač 216, bol zaradený za bod 27, čiže ako bod 28 tejto schôdze. O tomto návrhu pána poslanca Palka budeme hlasovať.

    Nech sa páči, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Oberhauser, ktorý odporúča zaradiť na rokovanie 17. schôdze - pokúsim sa presne to sformulovať, ako ste povedali - sociálne kompenzačné opatrenia na riešenie rešktriktívnych ekonomických opatrení, ktoré prijala vláda. Tak, pán poslanec?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Oberhausera. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Oberhausera nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Baco, aby interpelácie ako pravidelný bod rokovania Národnej rady bol zaradený na štvrtok na 15.00 hodinu. Budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Orosz, ktorý navrhuje, aby bod programu číslo 12, to znamená návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z., bol vypustený z rokovania 17. schôdze Národnej rady. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Orosza.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený, čiže bod o novele rokovacieho poriadku bude vypustený, a preto nie je aktuálne jeho zaradenie ako posledného bodu Národnej rady.

    Pani poslankyňa Malíková, o vašom návrhu sa fakticky hlasovalo. Hlasovali sme o všetkých troch návrhoch, ale nech sa páči, budeme hlasovať fakticky o tých bodoch, ktoré už boli. Pani poslankyňa Malíková, žiadate hlasovať o tomto bode?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o predložených návrhoch pani poslankyne Malíkovej, aby bol vypustený bod 20 - návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ďalej vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín ako tlač 275 a bod 22 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín ako tlač 259. Pani poslankyňa Malíková žiadala o týchto návrhoch, to znamená o vypustení troch bodov 20, 21, 22 hlasovať spoločne, čiže budeme hlasovať o týchto návrhoch.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Slavkovská, aby na rokovanie tejto schôdze bola zaradená správa o finančnej situácii v školstve.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Slavkovskej. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Šepták, aby bol zaradený bod programu strednodobý plán rozvoja národného hospodárstva, ako aj harmonogram plnenia tohto programu, čiže je tam určitý rozdiel v porovnaní s tým, čo predniesol pán poslanec Benkovský.

    Pán poslanec Šepták, chcete to spresniť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Nakoľko podobný bod prešiel, akurát tie opatrenia tam neboli, počítam za samozrejmosť, že to bude súčasťou, takže netrvám na hlasovaní.

  • Dobre, čiže o tomto návrhu pána poslanca Šeptáka nebudeme hlasovať.

    Posledný návrh predniesol pán poslanec Sitek, ktorý navrhol, aby bod programu 17. schôdze, ktorý je pod číslom 42 - správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 evidovaná pod číslom ČVSKUV-21/10-99 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 197, bol vypustený z rokovania Národnej rady z dôvodu, že pán poslanec Slota je na dovolenke a nebude prítomný na rokovaní tejto schôdze. Chcem sa spýtať pána poslanca Siteka, či na celom rokovaní pán poslanec Slota nebude prítomný.

  • Ja som to odôvodnil s tým, že zasadal mandátový a imunitný výbor neskoro v noci, aby to prerokoval na minulej schôdzi a pýtam sa, prečo to nebolo prerokované na minulej schôdzi? Pretože išli prezidentské voľby alebo pre niečo iné?

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Siteka vypustiť bod 42 z programu tejto schôdze.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Siteka nebol schválený.

    O všetkých návrhoch, ktoré boli prednesené ako pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, pokiaľ ide o program 17. schôdze, sme hlasovali. Preto dávam hlasovať o programe schôdze ako celku so schválenými zmenami a doplnkami.

    Po hlasovaní, pán poslanec Sitek. Teraz hlasujeme, pán poslanec, a vy viete dobre, že v súlade s rokovacím poriadkom ukončím hlasovanie a potom vám dám slovo na prednesenie procedurálneho návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujeme o programe 17. schôdze ako celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že program 17. schôdze Národnej rady sme schválili.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ja som mal procedurálny návrh k spôsobu hlasovania, keďže ste dali hlasovať o Oroszovom návrhu, čo bol aj môj návrh, s čím som súhlasil, a sme ho aj schválili, takže sme vyradili posledný bod z programu schôdze, a preto ťažko budete môcť ukončiť schôdzu, lebo budeme mať iba predposledný bod, preto som si myslel, že máte dať hlasovať o návrhu pána Benkovského, že ho prerokujeme ako posledný bod. Ale procedúra, ja viem, nie je vašou silnou stránkou, a preto by bolo dobré, aby ste mi dali aj slovo zavčasu, aby som vám poradil, aby nedošlo k takým kolíziám, ako keď ste nedali hlasovať o celkovom schválení uznesenia pána poslanca Lexu, ktorý dodnes na základe neplatného uznesenia tejto Národnej rady sedí vo vyšetrovacej väzbe. Bolo by načase, keby ste sa ho, pán predseda, snažili odtiaľ dostať, pretože aj vaším pričinením je toto uznesenie dodnes neplatné.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Návrh ste dostali ako tlač 254. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, nech sa páči, uveďte zákon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predložila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh novely zákona zohráva veľmi významnú rolu pri správe daní, a to je práve dôvod, prečo by sme chceli požiadať poslaneckú snemovňu, aby súhlasila so skráteným legislatívnym konaním. Predpokladáme, že zavedením tohto zákona bude možné výrazne zlepšiť efektívnosť správy daní a bude to teda znamenať prínos do príjmovej časti štátneho rozpočtu. Naopak, neprijatie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní, respektíve odloženie jeho prijatia o každý mesiac, by znamenalo značné hospodárske škody a nenapĺňanie príjmovej časti štátneho rozpočtu v takom rozsahu, ako predpokladáme.

    Chcela by som poukázať na to, že za ostatné roky výrazne narastajú daňové nedoplatky a výrazne narastajú aj daňové úniky. Celková vyčíslená suma daňových nedoplatkov presahuje v tejto chvíli asi 46 mld. korún, čo predstavuje viac ako štvrtinu príjmov štátneho rozpočtu napríklad v roku 1998. Samozrejme dôvody, prečo dochádza k narastaniu daňových nedoplatkov, sú rôzne, ale okrem iného jeden z tých dôvodov je aj to, že daňová správa nie je dostatočne vybavená účinnými nástrojmi na znižovanie daňových nedoplatkov.

    Na tomto zákone pracovalo ministerstvo financií niekoľko mesiacov a pôvodne sme predpokladali, že zákon bude dopracovaný tak, aby bol účinný od 1. 4. 1999. Odhadli sme aj jeho predpokladané prínosy do štátneho rozpočtu, aj keď je to iste veľmi zložité. Vzhľadom však na to, že legislatívny proces sa predĺžil z rôznych dôvodov, tento zákon prerokúvate a prerokúvame až dnes. Predpokladaný dátum účinnosti zákona je 1. 9. 1999. Aby to bolo možné dosiahnuť, je nevyhnutné, aby bol tento zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Dovoľte mi, aby som len stručne charakterizovala, že ide o zákon, ktorý úzko súvisí aj s našimi ambíciami vstúpiť do OECD, ale zároveň úzko súvisí aj s aproximáciou slovenskej legislatívy k legislatíve Európskej únie. Zákon, keď budem možno o ňom hovoriť v prvom čítaní, budem podrobnejšie charakterizovať, chcem však len upozorniť, že jeden z najdôležitejších nástrojov, ktorý v novele zákona o správe daní predkladáme, je takzvané daňové exekučné konanie.

    Súčasne platný zákon rieši daňové exekučné konanie len rámcovo, pretože odkazuje na použitie príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zároveň existujúceho Exekučného zákona. Priznáva správcovi dane pri výkone daňovej exekúcie rovnaké úkony ako súd. Prax daňových exekútorov ukázala, že aplikácia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku znamená značné prekážky, pretože občianske súdne konanie je návrhovým konaním, pričom súd vykonáva všetky úkony ako nezávislý orgán.

    Naproti tomu konanie podľa zákona o správe daní a poplatkov, čiže podľa tohto zákona je konaním začínajúcim prevažne z podnetu správcu dane, a nie všetky úkony, ktoré vykonáva súd, môže vykonať aj správca dane.

    Ďalšou veľmi závažnou odlišnosťou je, že pri daňovej exekúcii je oprávnený vždy len jeden, a to je štát. I napriek tomu, že daňové exekučné konanie okrem ustanovení v súčasne platnom zákone o správe daní a poplatkov a Občianskeho súdneho poriadku upravilo aj Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky metodickým postupom, vyskytujú sa v praxi značné ťažkosti. Návrh zákona preto rieši podrobne a komplexne daňové exekučné konanie ako nový inštitút, ktorý zavádzame tak, aby mohol byť uplatnený jednotný postup pre všetkých správcov daní.

    Určitá časť ustanovení bola recipovaná zo súčasne platného Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Nebudem vás ďalej zdržiavať charakterizovaním tohto zákona, na to bude priestor v nasledovnom bode.

    Chcela by som vás ešte raz požiadať vzhľadom na to, že schválením tohto zákona dávame daňovým úradníkom a daňovým správcom a daňovým kontrolórom veľmi účinnú zbraň, ktorá by mala zefektívniť správu daní, aby ste súhlasili s prerokovaním tohto zákona o skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (tlač 254).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 260 zo 14. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 24. júna 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu preložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, prerokoval na 17. schôdzi dňa 29. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 147 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Ústne sa prihlásil pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    opäť raz máme na stole návrh na skrátené legislatívne konanie. Nemám teda celkom presnú štatistiku, ale musím skonštatovať, že je to rozhodne viac návrhov na skrátené legislatívne konanie za osem mesiacov alebo deväť mesiacov, ako bolo za celé predchádzajúce funkčné obdobie. Pán kolega, s najväčšou pravdepodobnosťou mám pravdu, ale som predznamenal, že nemám presnú štatistiku.

    Prečo som sa však napriek tomu, že nepredpokladám, že budem úspešný, prihlásil. Predovšetkým som presvedčený, že taký rozsah novely, ako je v samotnej tlači 255, by sme si naozaj nemali trúfnuť schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Samotná novela má 47 strán. Asi si predkladateľ dostatočne neuvedomuje, že ide o správu daní. Som presvedčený, že akákoľvek takáto právna úprava, aj keď nepochybne vecne v mnohých ohľadoch potrebná, je vtedy efektívna a vtedy sa plynule zavádza do reálnej praxe, mám na mysli, aj pokiaľ sa týka správy daní, aj daňových subjektov, keď sa zavádza vždy od prvého dňa celého kalendárneho a hospodárskeho roku.

    Čo ma ale teda zaujalo a chcel by som naozaj poprosiť, aby ste si už nerobili z nás psinu, čo sa týka tlače 254, veľmi jasne a zreteľne sa uvádza, že odkladanie riešenia tohto problému by znemožnilo do budúcnosti riešiť komplexne vymáhanie daňových nedoplatkov. Toto odôvodnenie by obstálo, keby sme vynechali slovíčko do budúcnosti. Čo ma však ale mimoriadne prekvapuje, čo sa uvádza už v samotnom návrhu zákona, okrem toho, že je tam uvedený cieľ a sú vymenované predovšetkým tie dôležité okruhy, ktorých sa to týka, a to oblasť daňovej kontroly, oblasť opakovanej kontroly, lehota na vyrubovanie dane po ukončení kontroly, daňové exekučné konania a tak ďalej, z tej vecnej stránky je správne. Ale ešte raz teda opakujem, čo sa uvádza v tlači 254 v návrhu vlády, odkladanie riešenia tohto problému by znemožnilo do budúcnosti riešiť komplexne vymáhanie daňových nedoplatkov, čo by ohrozilo plynulosť príjmov štátneho rozpočtu, čím zároveň hrozí ujma štátu, ktorý pre nedostatok zdrojov si nebude môcť plniť svoje základné úlohy. To je tlač 254, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb.

    Na moje prekvapenie čo sa uvádza v tlači 255. Cieľom novely je predovšetkým zabezpečiť efektívne vymáhanie daňových nedoplatkov, a tým zlepšiť situáciu v naplnení príjmov štátneho rozpočtu. Novelou zákona sa nepredpokladá žiadny dosah na štátny rozpočet a ani si nevyžiada výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s jej uvádzaním do života.

    Vážená pani ministerka, dosahy na štátny rozpočet sú aj pozitívne, aj negatívne. Ja neviem pochopiť, ako to vôbec môžete naformulovať do tejto predlohy. Vlastne celá myšlienka novely číslo 511 je motivovaná tak, aby tie dosahy v prospech štátneho rozpočtu boli pozitívne. Na jednej strane sa odvolávate, že ako je potrebné bezpodmienečne riešiť tento problém v skrátenom legislatívnom konaní a v samotnom zákone uvediete, že nemá žiaden dosah.

    Ešte raz upozorňujem, dosahy sú dva. Dosahy aj pozitívne, aj negatívne. Okrem toho mi dovoľte, aby som vyslovil nespokojnosť s vaším konštatovaním v úvodnom slove. Naznačili ste, že ste sa pokúsili odhadnúť dosahy na štátny rozpočet, ale ani náznakom ste nepovedali, aké sú tie odhady. Nakoniec to, čo v tejto chvíli hovorím, má aj oporu v § 89 ods. 1, kde sa hovorí, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

    Naozaj teda s ľútosťou musím konštatovať, som presvedčený, že nič katastrofálne by sa nestalo, keby táto novela číslo 511 platila od 1. januára 2000. Bol by väčší priestor na to, aby sme ju mohli dôkladnejšie prediskutovať nielen vo výboroch, ale aj v pléne. A nakoniec by bol aj čas, aby sa mohla s touto novelou lepšie oboznámiť verejnosť, ktorej sa táto novela týka, mám na mysli správcov daní aj daňové subjekty, čo si myslím, že v tomto ohľade je veľmi dôležité.

    Z tohto dôvodu, dámy a páni, z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, mi dovoľte, aby som predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maxona - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Plne súhlasím s názorom pána poslanca Maxona, že tu nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.

    Pani ministerka, obdivujem vašu odvahu dať do parlamentu tento návrh tak absolútne chabo odôvodnený. Ani ste sa nesnažili dôvody, ktoré uvádza rokovací poriadok v § 89, čo i amputáciou na tento prípad, akosi dať na papier, pretože odkladanie riešenia tohto problému, čo zdôvodňujete, žeby znemožnilo do budúcnosti riešiť komplexne vymáhanie daňových nedoplatkov, nie je žiadny zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie.

    Pani ministerka, uvedomte si, že porušujete týmto návrhom zákon, pretože ani neuvádzate dôvody, ktoré sú v § 89. Táto odvaha, samozrejme, je motivovaná a podklad pre ňu dáva vaša ústavná väčšina v parlamente, ktorá podľa môjho názoru čím ďalej tým viac sa presviedčam, že je nešťastím, ba priamo nebezpečenstvom pre demokraciu v Slovenskej republike. Navyše, tento návrh má také nedopracované niektoré myšlienky ako napríklad v exekučnom konaní uspokojenie sa na hnuteľných veciach bez bližšej špecifikácie, čo z hnuteľných vecí je vyňaté, že toto môže skutočne veľmi tvrdo zasiahnuť postavenie našich občanov. Preto opakujem, plne sa stotožňujem so stanoviskom pána poslanca Maxona, že tu nie sú dôvody na skrátené konanie.

  • Pán poslanec Bohunický - faktická poznámka.

  • Pekne ďakujem, pán predseda.

    Vážená pani ministerka,

    chcel by som doplniť pána poslanca Maxona. On ako minister, bývalý minister financií musí veľmi dobre vedieť, kedy sa vlastne začala diskusia o novele zákona číslo 511. Ona sa začala v júli minulého roku a len vďaka prieťahom medzi jednotlivými rezortmi vlastne neuzrela svetlo sveta za vlády Vladimíra Mečiara. Veľmi dobre vedeli, prečo nemôže uzrieť svetlo sveta, pretože práve daňová exekúcia hovorí o efektívnom vymáhaní nedoplatkov daní. A, bohužiaľ, tie nedoplatky vznikali práve v kapitálotvornej vrstve, ktorú stvorila predchádzajúca vláda.

    Dokonca aj v súčasnom období veľmi ťažko naďalej prebiehalo medzirezortné konanie a boli sily, ktoré chceli zabrániť, aby táto novela bola proste realizovaná v takejto podobe. Preto si myslím, že sú tu všetky dôvody na to, aby sme to v takomto režime zrýchleného konania prerokovali, a ak si pamätáme, už pri schvaľovaní rozpočtu bolo sľúbené, že veľmi rýchlo, dokonca v máji táto novela príde. Je tu teda jún, ale som rád, že tá novela tu je.

    Nešiel mi čas, ďakujem za túto možnosť vystúpiť.

  • Pán poslanec Benkovský - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem reagovať na pána poslanca Maxona, a to z toho titulu, že návrh bol predložený v dostatočnom časovom predstihu a bolo možné sa s ním podrobne zoznámiť. Ak chceme totiž požadovať od daňových úradov výrazne vyššiu efektívnosť, potom i legislatívne musíme upraviť podmienky ich práce.

    V návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1998, ktorý prerokujeme na tejto 17. schôdzi Národnej rady, ale i z opakovaných správ Najvyššieho kontrolného úradu, vyplýva, že je skutočne potrebné, aby sme v oblasti výberu daní a ich zefektívnenia urobili konečne poriadok a zabezpečili tak i cestou skráteného legislatívneho konania podmienky na to, aby nastal obrat v tejto veľmi dôležitej oblasti. Preto podporujem predložený návrh.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave pani ministerka Schmögnerová? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    ja by som už vlastne nemala čo a nemusela ani nič dodávať v tejto diskusii, lebo zo strany vládnych poslancov, myslím si, že odznelo to, čo som ja povedať chcela.

    Viete, je evidentné, že predchádzajúca vláda nechcela presadiť ani zmenu novely zákona číslo 511 o správe daní. Nechcela ani novelizovať zákon o dani z pridanej hodnoty a o spotrebnej dani z liehu v tých častiach, ktoré mali zabezpečiť efektívnejší výber daní alebo naopak neumožňovať trestuhodné obohacovanie sa fiktívnymi vratkami či už pri dani z pridanej hodnoty alebo pri spotrebnej dani z liehu.

    Chcem len upozorniť, že v návrhu predkladanej novely je napríklad aj povinnosť zaviesť daňové záložné právo.

    Pán minister, bývalý minister, prečo ste vy z titulu funkcie ministra urýchlene nepresadzovali zavedenie tejto novely napríklad aj zavedením obligátornosti založenia daňového záložného práva. Určite viete, o čom hovorím, pretože bolo to napokon za vášho ministrovania, keď sa umožnilo, aby napríklad Liehofrukt White Lady Levoča, pani bývalá riaditeľka, ktorú sme, samozrejme, odvolali, jedného dňa sa rozhodla, že zruší daňové záložné právo, a tak sme zdedili dlh niekoľko stomiliónový, ktorý si dnes už nevieme nijakým spôsobom ošetriť.

    Takže, vážení páni opoziční poslanci, ak blokujete urýchlené prijatie tohto zákona, odhalili ste svoje karty a dúfam, že každý divák a každý poslucháč jednoznačne vie, že vám nejde o to, aby sa zdokonalila správa daní, aby boli postihovaní tí, ktorí chcú obchádzať zákon a ktorí vlastne znemožňujú potom, aby sa dostali do štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pre také rezorty, ako je školstvo, zdravotníctvo, kultúra, o ktorej ste pred chvíľočkou hovorili a tak ďalej. Samozrejme, že táto novela je zložitá, je rozsiahla a ja sa nazdávam, že určitý čas poslanci mali k dispozícii, aby sa s ňou oboznámili a mohli k nej vyjadriť svoje postoje a prípadne aj pozmeňujúce návrhy. Najhoršie riešenie však je riešenie, keď sa táto novela bude naďalej odkladať a jej účinnosť sa presunie niekde až do konca tohto kalendárneho roka. Preto vás opakovane prosím, aby ste podporili skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Spravodajca chce zaujať stanovisko? Nie.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý síce podal pozmeňujúci návrh vrátiť predložený návrh na skrátené legislatívne konanie vláde, aby sme neprerokovali predložený návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale vychádzajúc z toho, že skrátené legislatívne konanie je o tom, či Národná rada prerokuje alebo neprerokuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, tak najprv v súlade s § 37 nášho rokovacieho poriadku navrhujem hlasovať o stanovisku nášho výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o tom, že odporúčame Národnej rade prerokovať uvedený návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o uvedenom návrhu pána spravodajcu, poslanca Farkasa.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Farkasa. Hlasujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 255. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 261.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Ako som uviedla pri zdôvodňovaní skráteného legislatívneho konania, tento zákon je jedným zo záväzkov alebo jeho novelizácia je jedným zo záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom do OECD, ale zároveň je to aj právna norma, ktorá je v smere približovania slovenskej legislatívy legislatíve Európskej únie.

    Vzhľadom na prístupový proces Slovenskej republiky do OECD chcela by som poukázať osobitne na ustanovenia o daňovom tajomstve a ustanovenia o zániku práva vyrúbiť daň. Tí kolegovia, s ktorými sme ešte pred niekoľkými rokmi sedeli v spoločných laviciach, si možno pripomínajú, keď sa tento zákon novelizoval naposledy a keď pri inštitúte daňového tajomstva bola zavedená možnosť pokuty pre daňového správcu až do výšky 500 tis. korún. Čerstvo si to ešte pamätám, pretože som veľmi ostro namietala voči možnosti zneužitia práve tohto inštitútu, a som rada, že máme možnosť napraviť tento nedostatok predchádzajúcej novely. Novo formulované ustanovenie aj o daňovom tajomstve je plne porovnateľné s riešeniami v štátoch OECD, ale aj v štátoch, ktoré sú novými čerstvými štátmi OECD, ako je Česká republika a Maďarská republika. Ruší napríklad takúto výšku pokuty pre daňového správcu a porušenie daňového tajomstva môže byť považované za trestný čin, ktorý sa bude posudzovať riadne podľa Trestného zákona po dôkladnom prešetrení príčin a skutočností. Znamená to, že daňový správca bude mať v rukách aj možnosti obrany, ktoré predtým nemal.

    Dovoľte mi, aby som upozornila na tie kľúčové zmeny, ktoré sú v návrhu novely zákona. Nebudem hovoriť o všetkých, pretože je ich pomerne dosť, ale skutočne by som chcela upozorniť na tie, ktoré sú najdôležitejšie. Prvá komplexnejšia zmena sa dotýka inštitútu daňovej kontroly. Chcela by som upozorniť na niektoré nové skutočnosti, že táto novela umožňuje doriešenie začatia kontroly a postupu správcu dane pri výkone kontroly daňových subjektov, pokiaľ ide o osobitne zamerané kontroly na rizikových daňovníkov. U tejto skupiny daňovníkov je možné uskutočniť daňovú kontrolu bez oznámenia. Je to veľmi dôležité, pretože z praxe poznáme, že často daňovník upravuje ešte daňové priznanie dokonca počas kontroly alebo tesne pred kontrolou. Pokiaľ by ho upravoval v takom smere, že to bude znamenať pozitívny efekt pre štátny rozpočet, samozrejme, je to prijateľné, ale najčastejšie hľadá fiktívne doklady a podobne, aby zamedzil riadnemu výkonu daňovej kontroly.

    Znovu opakujem, nejde tu o žiadnu kriminalizáciu, je to u skupiny rizikových daňovníkov, kde zrejme už sú takéto nepriaznivé skúsenosti so snahou obísť daňový zákon.

    Ďalej sa vymedzujú aj prípady, v ktorých je možno vykonať opakovanú daňovú kontrolu. To sa dotýka daňovej kontroly, nebudem o tom podrobnejšie hovoriť. Chcem len pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sme sa prihlásili k tomu, že budeme otvorene informovať aj o tom, ktorí podnikatelia dostatočne dodržiavajú zákony aj v tejto daňovej sfére, a prihlásili sme sa aj k tomu, že budeme zverejňovať zoznamy daňových dlžníkov.

    Chcem len pripomenúť, že hneď po mojom príchode na ministerstvo financií sme takýto zoznam daňových dlžníkov aj publikovali. Je to prax zo západoeurópskych štátov, ktorá je veľmi obvyklá, a má to veľký význam hlavne pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy, pretože je veľmi časté, teraz sa opieram najmä o skúsenosti zo západoeurópskych štátov, že keď sa niekto ocitne v zozname daňových dlžníkov, stráca dôveru dodávateľov a dodávatelia nie sú ochotní vstupovať s ním do vzťahov, inými slovami každý sa potom bude radšej snažiť, aby si plnil svoje zákonné povinnosti, aby sa do takéhoto zoznamu daňových dlžníkov nedostal.

    Z tých dôležitejších ustanovení zákona chcela by som upozorniť na možnosť, ktorá sa teraz rozšírila. I doposiaľ bola možnosť určitého započítavania jednotlivých druhov daní v prípade preplatku jedného započítavania pri druhom. Tentoraz sa tá možnosť stáva úplne univerzálnou, pretože je možné zapojenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a uplatneného vrátenia spotrebnej dane na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a iných daní, napríklad dane z príjmov. Je to veľmi účinný nástroj, ja by som ako príklad uviedla, že tento rok sme mali preplatky pri daniach z príjmov právnických osôb a fyzických osôb niečo viac ako 6 mld. korún.

    Takto boli formulované aj žiadosti od daňovníkov. Práve aj doterajším inštitútom započítania, ktorý hovorím sa teraz univerzalizuje, sme mali možnosť vlastne z tohto odpísať asi 1,6 mld. korún, čiže vzájomne sa nedoplatky kompenzovali s preplatkami. Teraz táto možnosť bude ešte posilnená.

    Ďalej som už pred chvíľočkou uviedla, že tento zákon zavádza aj povinné zabezpečenie daňovým záložným právom pri povolení odkladu platenia dane a pri povolení splátok. Doposiaľ toto bolo riešené iba fakultatívne a jeden odstrašujúci príklad ste mali možnosť si už aj vypočuť.

    Ideme cestou ďalšieho obmedzovania výnimiek a úľav, ktoré môže poskytovať daňový správca. Myslím si, že je oveľa účinnejšie obmedziť výnimky a úľavy, ale potom aj neísť tou bežnou cestou, ktorá sa veľmi často uplatňuje, že potom sa hľadajú aj nejaké ďalšie opravné prostriedky. Takže my chceme aj trošku znížiť to sankcionovanie, ale potom aj obmedziť výnimky a úľavy zo sankcionovania, myslím si, že je to rozumná cesta takouto cestou pokračovať.

    Upozorňujem na možno z vášho hľadiska podaktorých aj kontroverzné opatrenie, ale môžem ho aj vysvetliť, že navrhujeme predĺženie daňovej preklúzie z troch rokov na päť rokov. Hovorím veľmi otvorene, že tento nástroj chceme použiť práve preto, že vieme, že prax hlavne veľkých daňových poplatníkov, veľkých podnikov za posledné roky z hľadiska ich povinnosti platiť daň je veľmi negatívna a chceme si vytvoriť priestor na to, aby sme mohli urobiť v týchto podnikoch hĺbkové daňové kontroly, ktoré sú časovo veľmi náročné a ktoré by nám mali potom aj spojením s predĺžením daňovej preklúzie umožniť dodatočne dorúbiť daň.

    Veľmi dôležitou súčasťou tohto zákona je ustanovenie o daňovom exekučnom konaní. Len zhrniem, že daňové exekučné konanie dáva určité odlišné právomoci daňovému exekútorovi, ako to bolo doposiaľ, keď to bola daňová exekúcia umožnená iba podľa platného Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Skutočne tento inštitút, ktorý bol veľmi kontroverzný, zrejme netreba ani zdôvodňovať, prečo nebola ochota s ním súhlasiť hneď od začiatku, mal by byť účinným nástrojom v rukách daňových kontrolórov, ale i daňových správcov, aby sa znížila výška daňových nedoplatkov. Chcem len povedať, že sa tu aj rozširuje možnosť o uplatnenie daňovej exekúcie v prípade predaja podniku alebo jeho časti a aj sa zavádza možnosť exekúcie predaja cenných papierov. Je to významné rozšírenie oproti doterajšej praxi.

    Predkladaný návrh zákona bude znamenať významný prínos v správe daní a ja chcem len pripomenúť, že rádoví daňoví správcovia z daňových úradov roky na túto novelu čakali práve v takom smere, ako sa pripravuje. Nechcem povedať, že je dokonalá a že ďalšie skúsenosti, ktoré nazbierame z jej aplikácie, nebudú nás motivovať k ďalšej úprave zákona, ale v tejto chvíli sme urobili všetko to, čo sme urobiť vedeli a čo sme boli aj schopní urobiť.

    Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 511/1991 Zb. o správe daní a poplatkov, by mal byť účinný od 1. septembra 1999. Iste je veľmi zložité presne vyčísliť, aké budú dôsledky zákona na zlepšenie výkonu správy daní a čo to bude znamenať konkrétne na zníženie daňových nedoplatkov. Môžeme sa tu pohybovať len pri nejakých odhadoch a ja v tejto chvíli takéto číslo ani neuvediem.

    Chcem však povedať, že je to tretí, veľmi dôležitý zákon, ktorý prijímame tento rok, ktorý je zameraný výlučne na zvýšenie efektívnosti i výberu daní, a kým predchádzajúce dva zákony boli zamerané na konkrétny druh dane, tu ide o zákon, ktorý je zameraný na správu všetkých druhov daní, ktoré sú vyberané daňovými úradmi.

    Na záver len chcem uviesť, že ministerstvo financií intenzívne pripravuje nový zákon o Colnej správe, ktorý by mal ďalej pomôcť pri výbere daní a ciel, ktoré sú v správe Colnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosil by som teraz spoločného spravodajcu, aby uviedol stanovisko výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (tlač 255), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Tento návrh bol doručený včas. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu, preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, ústne pán poslanec Maxon a pani poslankyňa Tóthová.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nebudem naozaj hovoriť dlho. Dovoľte mi, aby som sa však vrátil ešte k môjmu predchádzajúcemu vystúpeniu.

    Vážené dámy a páni, ja som sa v mojom predchádzajúcom vystúpení ani slovkom nedotkol samotnej kvality predlohy a ani na minútu som nezapochyboval, že takáto novela zákona číslo 511 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je potrebná. Ako poslanec mám však právo, aby som poukázal na nezmysly, ktoré sú v dôvodových správach uvedené a tieto nezmysly mi dovoľte ešte raz zopakovať. Ak sa raz požaduje skrátené legislatívne konanie a v samotnej dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že nemá žiaden dosah na štátny rozpočet a ani na moju opakovanú výzvu tie dosahy ani čiastočne nie sú kvantifikované predkladateľkou, jednoznačne musím konštatovať, že tá požiadavka nemala oporu v § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Čo sa týka ale samotnej predlohy, myslím si, že by bolo asi veľmi zbytočné, keby sme si navzájom vyčítali, kto čo stihol, kto čo spravil, lebo nakoniec rozhodujúca časť rozsahu tejto novely na ministerstve financií bola pripravená a objektívne treba priznať, že zo strany správcov dane a aj teda z oblasti legislatívcov nakoniec v rozhodujúcom rozsahu bola pripravená, aj keď som ja na ministerstvo financií prišiel, takže pracoval na tom už aj môj predchodca. Asi by bolo aj zbytočné, aby sme dnes hovorili, čo sme stihli, čo sme nestihli. Mne teda naozaj prekáža na tejto novele len tá skutočnosť, že ide cez skrátené legislatívne konanie a že sa trošku preceňuje potreba účinnosti k 1. septembru 1999. Prekáža mi to aj preto, že som si myslel, že asi bude potrebné diskutovať vzhľadom na to, že dochádza k niektorým významným zmenám.

    Uvediem napríklad zrušenie finančného postihu za porušovanie daňového tajomstva s odvolaním sa na trestnoprávne pokračovanie príslušného zodpovedného pracovníka v oblasti správy daní. Počas mojej funkčnej praxe som sa nestretol s takým príkladom, kde by došlo k porušeniu tejto finančnej sankcie, naopak si myslím, že sa s týmto inštitútom vôbec nepracovalo, a obávam sa, že keď bude mať byť porušenie daňového tajomstva posudzované trestnoprávnym konaním, že tá účinnosť bude ešte podstatne horšia. Nehovoriac o tom, že tento inštitút chráni predovšetkým daňové subjekty a ukladá povinnosť správcovi dane. Takže ja som naozaj nevylučoval možnosť, že by na prechodné obdobie bola teda definovaná aj trestnoprávna zodpovednosť, aj prípadne možný finančný postih, samozrejme, ale súhlasil by som teraz s predkladateľkou, že finančný postih alebo možnosť uloženia finančnej pokuty, alebo sankcie by nemal byť taký vysoký, ale ešte raz zdôrazňujem, vo svojej praxi som sa nestretol ani s jedným jediným prípadom, kedy by bolo možné alebo došlo by k zneužitiu tohto inštitútu.

    Nemožno mať námietky ani voči tým veciam, ktoré nás približujú k členstvu k OECD, to sú práve tie veci, ktoré na ministerstve financií boli pripravené už dávnejšie. Rešpektujem ale tú skutočnosť, že čo bolo pripravené, neplatí, platí to, čo prešlo legislatívnym konaním, a to, čo bolo vyhlásené v Zbierke zákonov. Ja napríklad pozitívne hodnotím aj § 15, tam vznikalo veľmi veľa sporov, vznikali spory, kedy alebo ktorý deň bol dňom začatia kontroly, ktorý deň je dňom ukončenia kontroly, kedy je teda prípadný protokol prerokovaný alebo ktorý deň sa za to považuje. Sú to veľmi dôležité a rozhodné termíny aj potom v prípadnej oblasti sankcií, takže to hodnotím pozitívne.

    Prosil by som, ale ešte sa vrátim k tomu, že či by nebolo možné uvažovať nad tým, že by na prechodné obdobie platil súbeh finančnej peňažnej pokuty aj možného trestného postihu. Asi by sa to v tejto chvíli dalo dosť ťažko definovať. A mám teda ešte jednu pochybnosť. Tento návrh novely, vážené dámy a páni, sa opiera alebo sa odvoláva na novelu Trestného zákona. Ja nie som teda legislatívec a nemal som možnosť ani celkom explicitne to porovnať, ale chcel by som teda od predkladateľky vedieť, lebo mám teda informáciu, že novela Trestného zákona v gestorskom výbore neprešla. Ak je to opora v Trestnom zákone, ktorý je pripravovaný, alebo teda novely Trestného zákona, ktorý bol schválený a prerokovaný vládou a ešte nebol zavŕšený legislatívny proces, tak by bolo asi metodicky veľmi nesprávne, keby sme sa odvolávali na kompatibilitu s novelou Trestného zákona, ktorý ešte vlastne schválený nebol. To by mohlo vniesť pochybnosti. Teraz v rýchlosti to neviem nájsť, ale myslím si, že niekde v závere tej novely sa odvoláva na príslušnú novelu Trestného zákona, takže tam môže pri schválení tohto zákona dôjsť k istej kolízii, ak teda do tohto termínu nebude schválená aj novela Trestného zákona.

    Hovoril som, že nebudem hovoriť dlho. Zhrnuté a podčiarknuté vecne možno, že by sme dokázali diskutovať o niektorých zmenách zákona číslo 511, v zásade si však myslím, že je to istý signál pozitívneho kroku dopredu, a ja by som naozaj veľmi pekne chcel všetkých poprosiť, aby sme jednoducho skončili s tým konštatovaním, lebo sa to dotýka aj osobne mňa, že sme mali jedinú ambíciu chrániť daňových dlžníkov, chrániť daňových podvodníkov, chrániť daňové subjekty, ktoré si svoje povinnosti neplnili.

    Vážené dámy a páni, naozaj vám chcem zodpovedne povedať, že to tak nebolo a nakoniec svedčí o tom aj istá dynamika rastu predovšetkým daňových príjmov, ktorá v ostatných rokoch bola zabezpečená. Čo je možno trošku problémom tejto novely zákona číslo 511, a to je vždy problém veľmi vážny, je problematika dotýkajúca sa zodpovednosti správcov daní. Pani ministerka, ak v tých najrozhodujúcejších daňových kauzách, ktoré som nakoniec zdedil ja, ktoré ste nakoniec zdedili aj vy a možno s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré z nich zdedí aj váš prípadný nástupca, v rozhodujúcich nebola problematika v legislatíve. V tých rozhodujúcich jednoducho povedané zlyhal ľudský faktor a zlyhal vo väčšine prípadov ľudský faktor na strane správcu daní, a to novela zákona číslo 511 teraz nemala nejakým spôsobom ambíciu riešiť. A myslím si, že to je veľký priestor na ďalšie zamyslenie sa nad oblasťou legislatívy a nad celým tým procesom, ktorý v oblasti správy daní musíme riešiť.

    Ak si uvedomíme, že každý z tých daňových subjektov, ktoré dnes majú daňový nedoplatok sto, päťsto alebo dokonca miliardu, začínal s daňovým nedoplatkom 10, 50, 60, 70 miliónov a správca dane sa na to nečinne prizeral, tak to nemožno napísať na vrub nedostatočnej legislatívy, to jednoducho je potrebné pripísať na vrub zlyhania ľudského faktora. Myslím si, že v mnohom ohľade, ale to už nesúvisí s novelou zákona číslo 511, v mnohom ohľade by sa dali niektoré veci vyriešiť štátnou definitívou ľudí pracujúcich v správe daní. I keď štátna definitíva zavedená v colnej správe v istom časovom období naozaj vyvolávala medzi odborníkmi čiastočné rozpaky, ja si myslím, že to bol pozitívny krok vpred a že takéto pozitívne riešenie by sme mali hľadať aj v správe daní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, posledná prihlásená ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedla niekoľko poznámok k tejto novele, hlavne k časti o daňovom exekučnom konaní, a to pár poznámok z toho dôvodu, že pokiaľ som bola v praxi na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, zaoberala som sa práve problematikou konania, administratívneho konania, ktorého jedným z druhov bolo aj exekučné, respektíve daňové konanie. V § 77 sa upravuje v odseku 4, že daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

    Vážená pani ministerka, toto bude v rámci administratívneho konania špecifikum nielen historické, ale špecifikum aj v porovnaní k iným asociovaným krajinám vrátane krajín západnej Európy. Teória administratívneho konania totiž jednoznačne vychádza z názoru, že každý akt individuálnej rozhodovacej činnosti je dňom vydania platný a právoplatný sa stáva dňom doručenia čo i prvému účastníkovi konania, a to aj v prípadoch, keď nie je možné podať opravný prostriedok alebo keď ide o rozhodnutie druhej inštancie, kde opravný prostriedok neprichádza do úvahy. Nie je mi zrejmé, prečo zavádzame toto nóvum, prečo ideme voči smeru a prúdu, ktorý je tu dlhé roky zaužívaný. A už vôbec mi to nie je jasné v súvislosti s odsekom 1 § 77, kde sa druhé špecifikum vyrába, právne špecifikum, kde orgán, ktorý vydá akt rozhodnutia, v tomto prípade daňový exekučný príkaz, teda orgán prvej inštancie, ktorým je správca dane, môže v rámci vlastnej kompetencie, keď je podané odvolanie, to je v rámci autoremedúry, vyhovieť odvolaniu čiastočne.

    Pani ministerka, tu prerúbavate základnú zásadu administratívnych všetkých procesov alebo ak chcete inprocesov upravených v štátnej správe, správnych konaní, kde autoremedúru možno uplatniť jedine vtedy, ak sa v plnom rozsahu vyhovie opravnému prostriedku. Ak orgán, ktorý vydá rozhodnutie, nie je ochotný v plnom rozsahu vyhovieť, vždy je povinný postúpiť rozhodnutie na príslušný odvolací orgán, v našom prípade vertikálne nadriadený odvolací orgán. Toto je dané tým spôsobom a z toho dôvodu, aby práva občanov a organizácií, o ktorých sa v danom konaní rozhoduje, v našom konkrétnom prípade v exekučnom konaní, boli náležite chránené. Nemožno predsa, aj keď je tu záujem štátu získať dane čo najrýchlejšie, porušiť práva občanov a organizácií. Ak spojíme tento odsek 1 s odsekom 4, môže nastať nasledujúci prípad. Ja ako osoba, voči ktorej smeruje exekučný príkaz, aj keď ide o exekučné konanie, a keď dávate možnosť odvolania, sa odvolám a možno mám akceptabilné dôvody na zníženie. Vy mi znížite, ja to pritiahnem za vlasy, o symbolickú stokorunáčku, čím hneď rozhodnete a v zmysle odseku 4 je to už aj právoplatné, a teda aj vykonateľné. No tu je krásna cesta na to, aby právo, ktoré dávate na odvolanie, ste vlastne v tých prípadoch, ktoré chcete, absolútne marili. Tak ja tomu nerozumiem. V exekučnom konaní je pravda, že už je pozícia občana iná, ja si viem aj predstaviť, že nie je odvolanie ako opravný prostriedok, ale neviem si predstaviť ten model, ktorý dávate v § 77, to jest, že dávate právo odvolať sa, zároveň ale dávate možnosť v rámci autoremedúry len čiastočne vyhovieť a zároveň implantujete situáciu, že daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania.

    Prosím, pani ministerka, zvážte tento § 77, pretože dáva možnosť v praxi skutočne v niektorých prípadoch pre taký postup, ktorý diskriminuje niektorých vzhľadom na to, že im nedáva tie práva absolútne využiť, ktoré dávate iným daňovníkom.

    Ďalej by som chcela odhliadnuc od obsahovej stránky reagovať na vašu reakciu, pani ministerka, na moju faktickú poznámku v rámci skráteného legislatívneho konania. Ja som v rámci skráteného legislatívneho konania vyjadrila nesúhlas, aby tento zákon išiel v skrátenom legislatívnom konaní, a to z toho dôvodu, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Zákonom stanovené podmienky sú jasne v rokovacom poriadku ustanovené, a nie "pre srandu králikov", ale preto, aby ako zákonné podmienky boli dodržiavané. A dodržiavanie zákonov je otázka principiálna. To znamená, že vy ste sa ani len nesnažili uviesť, čo i keď neprimeraný, ale predsa aspoň jeden zákonne uvedený dôvod. A proti tomuto som, pani ministerka, ja vystúpila ako právnička, ako človek, ktorý si ctí zákony, a vôbec nemôžem súhlasiť s vaším názorom, že svojím vystúpením som dokázala, ako ste povedali, sme dokázali, že sme proti zefektívneniu vybavenia daní s tým, že sme boli proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja nie som proti efektívnemu vybavovaniu daní, ba práve naopak, mňa veľmi mrzí, že v porovnaní s efektívnosťou vyberania daní za roky 1998, keď bola vláda Vladimíra Mečiara pri moci, keď porovnávame mesačné percentuálne vyberanie daní, tak v roku 1999 bolo oveľa slabšie, ak môžem tento pojem použiť, slabšie vyberanie daní ako v roku 1998.

    Takže vaše ďalšie politické a dosť útočné argumenty nebudem komentovať, pretože k ničomu nevedú. Som rada, že je predpis, ktorý možno zefektívni výber daní, ale som nerada, že prichádza, ak ho považujete za taký dôležitý, až po ôsmich mesiacoch vašej činnosti vo vláde. Ak je taký dôležitý, mal prísť skôr, ak je taký dôležitý, že musí byť v skrátenom legislatívnom konaní, mal byť vypracovaný a pripravený rýchlejšie, samozrejme, vyrábali ste čierne knihy a iné "podobné dokumenty", takže asi nebol čas.

    Ďalej by som chcela uviesť niekoľko slov k tomu, čo ste povedali, že vaša snaha je aj trestnoprávne postihnúť a podobne a že my to tým, že sme proti skrátenému legislatívnemu konaniu, akosi zahamujeme. Pani ministerka, a to platí nielen na vás, keď som bola podpredsedníčkou vlády, návrh nového Trestného zákona ešte v marci 1998 sme dokončili, vo vláde prerokovali a myslím si začiatkom júna postúpili do parlamentu. Tam boli vypracované skutkové podstaty aj na zefektívnenie trestnej činnosti v daňovej oblasti, aj trestný čin úmyselného úpadku podniku. Pýtam sa, prečo doteraz tieto skutkové podstaty, ktoré boli vyformulované na základe skutočností, ktoré sme z praxe získali, neboli prerokované v tomto parlamente, prečo aj to, čo dávate teraz ako novelu Trestného zákona, vlastne dávate tak oneskorene a mnohé ustanovenia, ktoré už nami boli formulované, sa dostávajú až teraz na prerokovanie v parlamente. Odpoveď na to mám, ale nebudem to uvádzať, pretože už tomuto nič nepomôžeme a skutočnosť je taká, aká je, ale chcem len povedať, že tie dôvody, ktoré ste uviedli po našom vystúpení proti skrátenému legislatívnemu konaniu, sú absolútne mimo podstaty, ktorá tvorila základ môjho vystúpenia, základ, že nie sú dodržané zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová?

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som zareagovala na rozpravu k návrhu novely zákona číslo 511 o správe daní. Samozrejme za všetky konštruktívne poznámky ďakujem.

    Pán poslanec Maxon, starostlivo som sa pozerala, pripúšťam, že som možno prehliadla, ale zdá sa mi, že nie, či je tu niekde odvolávka na Trestný zákon. Našla som tu odvolávku na Trestný poriadok. A chcela by som vám odporučiť, aby ste si pozreli § 23 - Daňové tajomstvo, odsek c), ktorý hovorí o skutkovej podstate trestného činu krátenia dane. To je aj v dnešnom znení Trestného zákona, takže ani v tých odvolávkach nie je tu explicitne povedané, že sa odvoláva na Trestný zákon, ale tu evidentne by tá odvolávka mohla byť. Odvoláva sa to vlastne na dnešné znenie Trestného zákona. Samozrejme, že by som bola rada, keby ten zákon prešiel, tak ako bol pripravený, pretože zavádza nové skutkové podstaty trestného činu, ktoré znovu nemajú mať iný charakter ako preventívny, aby mali pomôcť výberu dane. Takže pokiaľ ste tam našli ešte niečo a kde konkrétne viete poukázať, že by došlo k nejakej kolízii, prosím, aby ste to konkretizovali.

    Na váš návrh, či na prechodné obdobie by nemohol byť súbeh finančnej pokuty a zároveň aj možnosti trestného postihu podľa Trestného zákona, vám poviem svoj názor. Časť tej odpovede by mohla znieť, že našou snahou je priblížiť sa k tomu, čo je zaužívané v štátoch OECD, ale ja si nemyslím, že tým to stačí odbaviť. Ja som principiálne nesúhlasila, keď sa zaviedla finančná pokuta nie preto, že vy ste povedali, že zo svojej praxe nepoznáte, že by bol niekto tento inštitút použil, ale preto, že sa neúmerne zastrašoval správca dane a zastrašoval sa aj v tých prípadoch, keď by mal asi poskytnúť informácie. Ja som rada, že tentoraz je tu presne povedané, čo sa bude identifikovať ako porušenie daňového tajomstva. Je to od a) až niekde po neviem koľko je tam tých bodov, kde je presná identifikácia a naopak, kde je aj presne povedané, komu je možné poskytnúť informáciu o daňovníkovi. Takže skôr som smerovala k tomuto, a preto odvolávajúc sa na argumenty nevidím dôvod, aby sme sa pokúsili ani na prechodné obdobie použiť súbeh finančnej pokuty. Nechcem neprimerane sankcionovať či už správcu dane alebo daňového kontrolóra za poskytovanie informácií nad rámec toho, čo je asi primerané, a primerané je podľa môjho názoru to, čo je uvedené teraz v zákone.

    Chcela by som dať na správnu mieru vašu poznámku, že narastala dynamika daňových príjmov za posledné roky. Je pravda, že narastala, ale keď sa pozrieme na daňovú výnosnosť jednotlivých druhov daní, tá skutočnosť je absolútne iná. A keďže ste nepochybne tie čísla mali možnosť dennodenne aj vidieť, alebo aspoň raz za čas, tak mi dáte za pravdu, že daňová výnosnosť všetkých druhov daní klesala, klesala výrazne, klesala napriek tomu, že nedošlo k žiadnym zmenám v zákonoch o daniach, ktoré by napríklad zaviedli zníženie niektorej daňovej sadzby. Naopak, dokonca sa zvyšovali daňové sadzby, dochádzalo k presunom zo zníženej do základnej sadzby pri DPH a napriek tomu daňová výnosnosť aj pri tomto druhu dane výrazne klesala, čo ukazuje jednoznačne na postupne klesajúcu výnosnosť, na klesajúcu efektívnosť daňovej správy. O tom, čo sú dôvody, prečo k tomuto dochádzalo, isteže možno súhlasiť s tým, že dôvod nebol jeden a jediný, a nepochybne vždy aj ľudský faktor zohrával veľmi významnú rolu. Ale ja by som predsa len argumentovala aj tým, že legislatíva, a dovoľte mi, aby som vyjadrila svoje pevné presvedčenie, že v mnohých prípadoch zámerne tá legislatíva bola taká, aká bola, legislatíva umožňovala mnohé nielen daňové úniky, ale umožňovala vlastne doslova okrádanie štátu. Keďže sme zrejme mali na mysli jeden z tých prípadov, rovnako uvediem trebárs len Old Herold, a. s., zákon o liehu, tak ako ešte dodnes je platný, teraz sa konečne ide novelizovať, vlastne umožnil tú operáciu, ktorú Old Herold urobil, a vlastne tým, že dnes nie je viazané prevádzkovanie alebo umožňuje prevádzkovateľovi prevádzkovať aj v najatých priestoroch, dnes si nevieme v dostatočnej miere ošetriť daňovú pohľadávku, ktorú voči Old Heroldu máme vo výške 1 miliardy. Mohla by som pokračovať, ako Obchodný zákonník vlastne donedávna, ale možno v niektorých smeroch ešte dodnes umožňuje, aby prechádzali aktíva z jednej spoločnosti na druhú, a keď máme určité pohľadávky voči tej prvej spoločnosti, vlastne stráca sa akákoľvek možnosť si tieto pohľadávky štátu aj uspokojiť. Takže chyba bola v legislatíve a ešte dodnes je. Zďaleka nie je všetko odstránené, tak ako by to malo byť odstránené.

    Chcela by som reagovať na poznámky, ktoré sa týkali § 77 odseku 1 a 4. Ja nie som právničkou, chcem len povedať, že tento zákon prechádzal Legislatívnou radou, pokiaľ mi je známe, dvakrát, bol niekoľkokrát prerokúvaný osobitne ešte aj s ministerstvom spravodlivosti. Ja sa k tomu neviem v tejto chvíli vyjadriť, len viem, že častokrát na tú istú otázku majú traja legislatívci možno štyri názory, ale určite ďakujem, pozrieme sa na to, pokiaľ je tam ešte možné niečo zdokonaliť, myslím si, že ešte vždy cez poslancov, u ktorých by sme našli pochopenie, by to bolo možné uskutočniť. Takže určite sa pozrieme na to, to neznamená, že nevyhnutne budeme rešpektovať váš právny názor vzhľadom na to, že skutočne častokrát tie právne názory sú diametrálne odlišné.

    Chcela by som sa ešte vrátiť k niektorým poznámkam, ktoré tu zazneli. Myslím si, že by bolo úplne zbytočným naťahovaním času, aby som sa vrátila znovu k zákonnému dôvodu, ktorý je uvedený v § 89 zákona o rozpočtových pravidlách. Ak chcete, aby som tu podrobne vykladala, aké značné hospodárske škody sa umožňovali práve tým, že niektoré inštitúty v zákone o správe daní neboli, prosím, som schopná už z toho krátkeho obdobia vo vláde uviesť veľa príkladov. Uvediem len napríklad známy prípad VSŽ, kde pripravujeme teraz osobitnú zmluvu, kde určite nám situáciu uľahčí to, keď tu bude zo zákona obligatórne daňové záložné právo. Ale nemyslím si, že toto je najvhodnejší príklad. Vedela by som uviesť veľa iných príkladov.

    Viete, na jednu vec nemožno neodpovedať, nemožno to nechať bez repliky. Vy vyčítate, že príprava tohto zákona trvala osem mesiacov. Bývalý pán minister Maxon pripustil, že tento zákon ležal na ministerstve skutočne dlho, takže by som povedala, že my prichádzame s novelou zákona číslo 511, s novelou Trestného zákona po ôsmich mesiacoch a siedmich rokoch vašej vlády. Takže porovnajte sedem rokov vašej vlády s ôsmimi mesiacmi našej vlády. Nie je pravdou ani to, že dochádza k nižšiemu výberu daní v tomto roku. Treba to asi rozdeliť. Áno, je to pravda, údajne z medzinárodného obchodu alebo pri dovoznej prirážke, čo je spojené s neuplatňovaním dovoznej prirážky. V tejto chvíli sa aj pri daniach z pridanej hodnoty zaostávanie dobehlo, pričom chcem poukázať, že hlavné zaostávanie súvisí s výrazne nižším dovozom, ako bolo v predchádzajúcich rokoch, a to je teda už nie ani zaostávanie, ale predchádzajúce, a to je, samozrejme, výrazný pokrok dopredu, že sa nám podarilo trošku zmenšiť schodok v obchodnej bilancii a aj v bežnom účte platobnej bilancie.

    To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 261 zo 14. júna 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 231. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 256.

    Z poverenie vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi predložiť vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona sleduje naplnenie základného cieľa vyhlášky Komisie Európskeho spoločenstva o dohodách malej dôležitosti. Účelom predloženej novelizácie zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. je zabezpečenie ďalšieho priblíženia slovenského súťažného práva k právu Európskej únie zavedením doktríny de minimis, negatívneho testu a takzvanej individuálnej výnimky v ponímaní komunitárneho práva do právneho systému Slovenskej republiky. Podľa doktríny de minimis nie všetky dohody, ktoré ovplyvňujú konkurenčné vzťahy na trhu v zmysle § 3 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z., teda nie všetky tieto dohody majú aj objektívny významný dosah na celkovú hospodársku súťaž na trhu Slovenskej republiky. To znamená, že vplyv určitých dohôd obmedzujúcich súťaž sa v konkurenčnom prostredí prejaví len v nepodstatnom rozsahu berúc do úvahy slabú pozíciu podnikateľov, ktorí sú účastníkmi takejto dohody na dotknutom vecnom relevantnom trhu. Účelom aplikácie doktríny de minimis je uľahčenie kooperácie najmä medzi malými a strednými podnikateľmi v tom smere, že pokiaľ uzavrú dohodu obmedzujúcu súťaž s bezvýznamným účinkom na hospodársku súťaž na relevantnom trhu, tieto nebudú v zmysle zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže neplatné. Nepodstatný účinok dohody obmedzujúcej súťaž je v predmetnom návrhu zákona určený formou kvantitatívneho kritéria podielu účastníkov dohody na špecifikovanom relevantnom trhu.

    Novým znením inštitútu negatívny test Protimonopolný úrad sleduje inštalovanie jedného zo základných právnych inštrumentov komunitárneho práva, ktorý z pohľadu právnej istoty podnikateľov predstavuje deklarovanie, že určité činnosti a konania podnikateľov nie sú v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, respektíve či podnikateľ správne aplikoval na svoju dohodu relevantné ustanovenie týkajúce sa pravidla de minimis. Predložená právna úprava presne vymedzuje, za akých podmienok sa na dohodu obmedzujúcu súťaž nebude aplikovať jej zákaz, t. j. kedy môže byť vyňatá z absolútneho zákonného zákazu. Návrh zákona umožňuje, aby pri splnení špecificky určených podmienok bola dohoda obmedzujúca súťaž vyňatá z aplikácie tohto zákona a jej následnej neplatnosti. V súlade s komunitárnym právom sa navrhuje, aby toto oprávnenie mal Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý rozhodne, či dohoda obmedzujúca súťaž na základe splnenia kritérií daných zákonom nie je zakázaná.

    Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam Národnú radu o podporu tohto návrhu novely zákona o hospodárskej súťaži.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Lászlóovi Hókovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, máte to v tlači 231, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 231) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši veľmi dôležitú spoločenskú problematiku. Predpokladá jednoznačnú podporu a intenzitu konkurencie na príslušných trhoch a s tým súvisiace vytváranie podmienok ekonomického prostredia v smere realizácie efektívnej hospodárskej súťaže. Prejaví sa to hlavne v pôsobení smeru vyrovnávania úrovne a dopytu a ponuky na trhu.

    Ďalším zvýraznením ekonomických faktorov je priaznivý dosah v podpore malých a stredných podnikateľov, ktorí nadobudnú vďaka možnosti koordinácie a kooperácie väčšiu flexibilitu vo svojom konaní v prospech rozvoja ekonomiky.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda, niet k čomu zaujať stanovisko, čiže neprosíte si slovo na záver. Pán spravodajca takisto.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby návrhy uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosil by som vás, keby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu spravodajcu, aby uvedený zákon bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, navrhujem teda hlasovať o rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256 zo 14. júna 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, čo máte v tlači číslo 231, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,

    b) určiť:

    1. k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

    2. lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 241. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 257.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát.

    Prosím pána ministra Šagáta, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti a uviedol vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady.

    Ospravedlňujem sa, ale rokoval som tu v kuloároch.

    Dovoľte mi, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

    Účelom navrhovanej úpravy je doplnenie prílohy číslo 1 a 2 zoznamu omamných látok a psychotropných látok, ako aj zoznamu vyňatých prípravkov obsahujúcich omamné látky, ktoré svojím zložením a povahou predstavujú zanedbateľné riziko pre zdravie. Okrem toho je tu aj spresnenie niektorých ustanovení, napríklad rozšírenie dôvodov zrušenia povolenia, úprava niektorých termínov vzťahujúcich sa na oznamovanie povinnosti držiteľov povolení, rozšírenie oprávnených osôb a podobne. Teda je to vynútená novela predovšetkým na základe odporúčania Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri Organizácii Spojených národov.

    Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa za meškanie.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre zdravotníctvo pánu poslancovi Alojzovi Rakúsovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (tlač 241), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Navyše ide o zákon, ktorý vzhľadom na aktuálnosť a exkluzívnosť problematiky aj z obsahovej stránky je veľmi aktuálny. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 257 zo 14. júna 1999 prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní v lehote do 31. augusta 1999 a gestorský výbor do 3. septembra 1999.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najprv uskutočníme prvé hlasovanie podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporúčam predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu spravodajcu, tak ako ho uviedol.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.

  • V súlade s rokovacím poriadkom a s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní v lehote do 31. augusta 1999 a gestorský výbor do 3. septembra 1999.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač ako 258. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 262.

    Z poverenia vlády návrh zákona uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Kanis.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a bol vypracovaný na základe plánov legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. Tento zákon prešiel viacerými novelizáciami, ako boli novelizácia zákona číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 166/1995 Z. z., potom nasledoval nález Ústavného súdu číslo 4/1997 Z. z., novelizácia zákona číslo 343/1997 Z. z. a napokon je aj známy návrh skupiny poslancov, ktorý bol podaný ako tlač 76 v decembri 1998.

    Každá úprava tohto zákona bola predmetom veľkej diskusie, ktoré sme viacerí všetky zažili na pôde slovenského parlamentu, a teda táto problematika je dostatočne známa. Účelom návrhu zákona je najmä vymedziť postavenie Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky a v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanoviť spôsob vymenúvania a odvolávania náčelníka Generálneho štábu Slovenskej republiky ako vyššieho štábneho funkcionára prezidentom Slovenskej republiky na návrh ministra obrany. Na porovnanie treba uviesť, že takto kreuje náčelníka Generálneho štábu prezident vo Francúzsku, v USA, v Maďarsku, Poľsku a napokon je dostatočne známa aj história sporov o tento problém v závere minulého volebného obdobia a na začiatku tohto súčasného volebného obdobia. Vždy išlo o spory v znení § 2b.

    Návrh novelizácie zákona vytvára legislatívne predpoklady na prípravu a vykonanie reformy Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu najmä tým, že Generálny štáb sa vyčlení z Armády Slovenskej republiky a nebude jeho organizačnou súčasťou. Tým sa vytvoria predpoklady, aby sa Generálny štáb stal integrovanou súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky. Organizačný poriadok Ministerstva obrany Slovenskej republiky podrobnejšie upraví vzájomné vzťahy a úlohy ministerstva obrany a Generálneho štábu ako hlavného orgánu velenia. Upraví teda vzťahy medzi vojensko-politickou a vojensko-odbornou časťou integrovaného ministerstva obrany. Vykonanou reformou sa odstráni duplicita ich súčasných štruktúr a problémy vzájomných vzťahov. Nová organizačná štruktúra umožní transparentnosť systému velenia a riadenia, uplatňovaním mechanizmov obranného plánovania bude zaručovať schopnosť potrebnej komunikácie s inými demokratickými štátmi. Obdobná úprava vzájomných vzťahov ministerstva obrany a Generálneho štábu je v Rakúsku, v Nemeckej spolkovej republike, vo Francúzsku a v ďalších krajinách.

    Reorganizácia ďalej vytvorí základ na systémové riešenie otázok postupnej reformy rezortu obrany. V najbližšom období pôjde o vytváranie systémových, štrukturálnych a funkcionálnych predpokladov na dynamický prechod od individuálneho systému zaručenia bezpečnosti Slovenskej republiky ku kolektívnemu systému. Na naplnenie tohto cieľa je potrebné prispôsobiť štruktúru, organizáciu i početný stav rezortu obrany, upraviť kompetencie riadiacich orgánov tak, aby boli v požadovaných smeroch porovnateľné s ozbrojenými silami členských štátov aliancie.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na uvedené vám odporúčam súhlasiť s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Odporúčam vám zaradiť ho do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu. Poprosil by som vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Pán poslanec Ošváth, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 14. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 22. júna k predmetnému návrhu zákona v prvom čítaní prijal uznesenie výboru číslo 64, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 1 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť predmetný vládny návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie z dôvodu, že návrh zákona nevytvára podmienky na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v rezorte ministerstva obrany.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán Andrejčák, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    návrh novely zákona číslo 3/1993 Z. z. je politickým návrhom. Je to pochopiteľné, lebo na základe politického zámeru SDĽ, respektíve jej predvolebných vyhlásení je aj formulovaný. Prirodzene, že je politicky aj tým, že na základe politickej objednávky tejto strany má zaistenú priechodnosť aj v Národnej rade Slovenskej republiky dostatočným počtom hlasov. Čo je ale zlé na tomto politickom charaktere, je to, že schválením bodu 3 navrhovanej novely, teda novým znením § 2b bude znovu v podmienkach Armády Slovenskej republiky obnovený stav, keď politická právomoc zavedie politickú právomoc politickej strany do armády.

    Hodnotím to ako obnovu článku 4 z Ústavy Československej socialistickej republiky. Dnes pre Stranu demokratickej ľavice a po zmene na poste ministra pre akúsi inú politickú stranu. Taká je skutočnosť, taký je dôsledok zmeny § 2b, tak ako je navrhovaný.

    Prečo takáto chyba? Verejne sme prezentovali my z HZDS aj SNS, akými pseudoodborníkmi sa obklopil terajší pán minister obrany a títo odborníci, inak skutočne jedni z najlepších ideológov v bývalom režime, pretvárajú armádu, respektíve dávajú charakter zmien v armáde podľa svojej vojenskej skúsenosti. A tá bola odborne iná. Dokonca už zastrašili aj časť generality a tá sa neodváži odporovať. Toto tiež vedia robiť, majú v tom skúsenosť. Len nerozumejú, ak budem veľmi stručný, armádnemu systému, a ten sa im darí úspešne rozbíjať. Darí sa im však armádu úspešne spolitizúvať. Mám odozvy od vojakov a mám ich aj písomne s konkrétnymi dôkazmi, ale nie je predmetom o nich hovoriť dnes pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Čo sa stane schválením bodu 3 novely, a teda zmenou novely § 2b? Právne sa odstráni Generálny štáb ako orgán velenia, ktorý v iných a rôznych zákonoch je definovaný so svojimi právomocami za brannej pohotovosti štátu. Teda systém velenia, ten, ktorý má byť zásadne nepolitický, je začlenený do politickej inštitúcie ministerstva obrany, ktoré ako jeden z prvkov vlády presadzuje politickú funkciu, politické ciele aj politické úlohy vlády. Tak to má byť, a tak to musí byť. Ale nesmie v tom byť Generálny štáb. Proste autori si poplietli, či ministerstvo obrany a Generálny štáb je jeden celok, o čom pán minister tak hrdo hovoril, ako ho integroval, alebo či ministerstvo a Generálny štáb sú dva orgány v jednej budove, alebo či ministerstvo obrany a Generálny štáb má zostať ako samostatné orgány, dokonca v rôznych posádkach.

    Chcem povedať, že ani za socializmu, ale ani teraz na Západe nie je Generálny štáb integrovanou súčasťou ministerstva, ale je to samostatný prvok - orgán velenia na rozdiel od politického ministerstva. Iste pre ministra obrany je začlenenie vojakov pod seba ideálnym riešením, získa odborníkov v uniforme na plnenie svojich straníckych cieľov. To sa nám zmenou článku podarí. Že za brannej pohotovosti štátu sa rozbúra systém velenia ozbrojených síl, to už predsa politika neťaží, pretože on takúto kompetenciu za brannej pohotovosti a za vojny nemá. A preto si myslím, že je nebezpečné takýto článok schvaľovať. Vzhľadom na to, že bez zásahu, a to vážené kolegyne, vážení kolegovia, bez podstatného zásahu do ďalších právnych noriem Slovenskej republiky schválením takéhoto znenia § 2b by sme narušili systém velenia za brannej pohotovosti štátu, navrhujem vrátiť návrh vláde na prepracovanie tejto novely a radu ďalších právnych noriem.

    Ďakujem.

  • Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie v rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    vo svojom úvodnom slove som povedal, že o novely zákona číslo 3/1993 Z. z. boli v tomto parlamente aspoň tri vojny. Tie tri vojny sa odohrávali vždy k tomu, že vládna zostava alebo konkrétnejšie HZDS v minulom volebnom období nebojovalo len voči opozícii v rezorte obrany, ale aj voči svojmu koaličnému partnerovi Slovenskej národnej strane. A keďže malo toľko poslancov, tak si trúfalo zmeniť aj zákon číslo 3/1993 Z. z. vyložene pre svoje egoistické mocenské záujmy.

    Myslím si, že pán poslanec Tuchyňa, keby tu vystúpil, on zažil tie boje o jeho post. On by mohol zopakovať, o čo tu všetko išlo. V júni a v júli vláda Slovenskej republiky vedená Vladimírom Mečiarom navrhovala novelu, ktorej cieľom bolo zmeniť náčelníka Generálneho štábu na štátneho tajomníka, to znamená spraviť z toho, kto zastával vojenskú funkciu a bol vojak, v podstate civila, a toto bol návrh, ako politicky ovládnuť Generálny štáb. Vtedy sa postavila proti tomuto návrhu aj Slovenská národná strana a táto novela neprešla. Prosím, toto sa udialo v júni a v júli roku 1997, keď bol tento návrh podaný. Ja si myslím, že pán poslanec Andrejčák by sa mal na to pamätať, pretože on bol navrhovateľom toho zákona. A vtedy došlo k zhode opozičných strán aj vládnej Slovenskej národnej strany a tento návrh novely odmietla.

    K tomu, čo tu hovorí pán Andrejčák, sa prirodzene musím vyjadriť. Nie je to vôbec podľa predvolebných vyhlásení SDĽ, lebo SDĽ toto nemala vo svojom volebnom programe, ale toto vo svojom volebnom programe mala Slovenská demokratická koalícia. Aby sme boli presní, integráciu Generálneho štábu s ministerstvom obrany mala vo svojom programovom vyhlásení Slovenská demokratická koalícia. A nebola originálna v tomto názore, lebo ako som uviedol, HZDS už pred tým chcelo integrovať Generálny štáb a spraviť z Generálneho štábu jednu zo sekcií ministerstva obrany. Tak bol ten pôvodný návrh, ktorý tu bol. Čiže pán poslanec, treba si zobrať noviny, treba si zobrať poslanecké tlače, záznamy a prečítať si, čo ste navrhovali, aby sme boli, ako sa hovorí, v obraze.

    Preto odmietam akékoľvek insinuácie poslanca Andrejčáka o tom, že ide o nejaké presadenie politického vplyvu alebo podobne. Naopak, navrhovatelia nového znenia § 2b dali konečne po veľkých novelizáciách do poriadku, ako má tento paragraf znieť. Pretože problémy, ktoré vznikli s odvolávaním a vymenúvaním náčelníka Generálneho štábu, boli aj preto problémami, pretože vládna koalícia v minulom období nerealizovala uznesenie Ústavného súdu, ktorý zaviazal do šiestich mesiacov Národnú radu vrátiť naspäť k pôvodnému ústavnému zneniu, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva prezident na návrh ministra. Keďže prezident nebol, tak, samozrejme, vznikli okolo toho zmätky pri vysvetľovaní. Ale to je vaša vec, to je vaša vec takisto, pretože neriešením tohto problému jednoducho ten problém vyústil do zložitých vzťahov v mocenskej štruktúre, keď nebol prezident a zastupoval ho predseda vlády a predseda Národnej rady. Ale ešte predtým, samozrejme, za vašej vlády a potom aj za našej vlády. Preto sme zvolili znenie § 2b, ktoré je v podstate totožné, také, aké bolo, až na to, že sme ho spresnili terminologicky a zaradili sme tam to, čo malo byť tam dávno zaradené podľa Ústavného súdu, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra, pretože vaša novela hovorila o tom, že ho vymenúva a odvoláva vláda, čo bolo v rozpore s ústavou a aj Ústavný súd to napravil.

    Chcel by som zároveň zopakovať to, že váš vládny návrh v júni a v júli 1997, ktorý bol schválený vo vašej vláde, obsahoval, aby sa stal Generálny štáb organizačnou súčasťou ministerstva obrany, to bol váš návrh už vtedy, aby sa Generálny štáb stal sekciou ministerstva obrany. My to nechceme, lebo my nechceme práve to, čo ste nám vytkli. My chceme zachovať vnútorné štruktúry v rámci integrovaného ministerstva ako Generálny štáb. Náčelníkom Generálneho štábu podľa vášho návrhu sa mal stať štátnym tajomníkom civil, podotýkam. Engeša mala vymenovať vláda, nie hlavný veliteľ, to bol takisto váš návrh a návrh robil z náčelníka Generálneho štábu jedného z úradníkov ústrednej štátnej správy. A proti takémuto návrhu hlasovala aj Slovenská národná strana, keď sa dostal sem do parlamentu. Čiže to kvôli presnosti k tomu, ako to je.

    My si prirodzene musíme otvárať ruky aj preto, aby došlo k integrácii Generálneho štábu a ministerstva obrany, pretože sme spolu s Maďarskom poslednými štátmi, ktoré to takto nemajú. Všetky ostatné štáty majú štruktúru integrovaného ministerstva. V Maďarsku v súčasnosti je Generálny štáb samostatný, ale takisto v priebehu tohto roka má prejsť do podriadenosti ministerstva obrany, respektíve sa stane jeho súčasťou. Rovnako to je, samozrejme, v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Poľsku, v USA a v ďalších krajinách. Aj spôsob kreovania náčelníka Generálneho štábu, ktorý navrhujeme, je jednak podľa pôvodného znenia zákona a je aj podľa toho, ako sa kreuje náčelník Generálneho štábu v iných krajinách.

    Napokon k niektorým veciam, kde hodnotíte stav, vytýkate mi, že som sa obklopil pseudoodborníkmi. Chcel by som povedať, že ide len o príchod troch ľudí na ministerstvo, troch ľudí, zdôrazňujem, všetci ostatní boli v štruktúrach ministerstva alebo armády. A vážený pán poslanec Andrejčák, ak vy chcete niekomu nejakú politickú históriu kritizovať, prosím vás, pozrite sa na seba, pozrite sa na svoju kariéru, pozrite sa na to, čo ste boli, kto vás ako schvaľoval. Kto spravil z vás veliteľa Příbramskej armády, prirodzene, ktorý nemal len dôveru Prahy, ale aj Moskvy.

    Áno, áno, presne tak, ak chcete, donesiem vám a môžem prečítať v druhom čítaní aj vaše vystúpenia, aj po novembri vaše vystúpenia, aby ste nekritizovali tých...

  • Upokojte sa, nevystupujte naňho.

  • ... čo boli pešiaci, ale pozrite sa ako generál, pozrite sa sám na seba, vážený pán poslanec. Áno, presne tak.

  • Čiže náš návrh je korektný, náš návrh vychádza práve v záujme toho, aby boli jasné kompetencie aj Generálneho štábu, aj ministerstva obrany, a odporúčam vám, prečítajte si váš návrh z leta 1997, pretože ja som bol v tých súbojoch, ja sa pamätám a doniesol som si jednu plnú igelitovú tašku materiálov o tom, čo ste predkladali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Ošváth?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na základe stanoviska výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý prerokoval predmetný návrh zákona, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, keby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca, pán poslanec Ošváth, aby návrh bol vrátený na dopracovanie. To bol návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ošváth za výbor. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu výboru neprešiel.

    Prosím vás, pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe výsledku hlasovania odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme hlasovať o návrhu, aby uvedený vládny návrh bol prerokovaný v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch vrátane gestorského výboru v termíne do 3. septembra 1999.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister aj pán poslanec.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 223. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 223.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Jirko Malchárek.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám odprezentoval návrh novely zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý sme sa spolu s kolegom Petrom Weissom rozhodli predložiť do Národnej rady po tom, čo sa naplnilo naše presvedčenie, že štátny záujem a záujem na ochranu záujmov občanov Slovenskej republiky môže mať aj v rukách vykonávateľov štátnej moci rôzny výklad. Hlavne ak to umožňuje aj súčasná nedokonalá legislatíva. Táto novela, o čo je menšia svojím rozsahom, je významnejšia svojím dosahom na zabezpečenie práva štátu pri narábaní s verejnoprávnymi oprávneniami, čo bezpochyby, bez akejkoľvek pochybnosti je licencia oprávňujúca na prevádzkovanie rozhlasového alebo televízneho vysielania.

    Krstným otcom tejto myšlienky, nebudem tajiť, bola situácia v Televízii VTV a opodstatnenosť predloženia tejto novely potvrdilo aj rozhodnutie licenčnej rady, ktoré z môjho pohľadu bolo veľmi rozporuplné a neobhajujúce záujem a povinnosti štátu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

  • Prosil by som hlavne pánov poslancov, pretože panie poslankyne sú disciplinované, aby si sadli do svojich lavíc a venovali pozornosť uvedeniu zákona pána poslanca Jirka Malchárka.

    Prosil by som aj podpredsedu Národnej rady a pána poslanca Langoša, aby rokovali buď mimo miestnosti, alebo...

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ak zoberieme na vedomie skutočnosť, že predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda včera podal podnet na prokuratúru na prešetrenie tohto rozhodnutia z dôvodu, že vedome nebolo konané niektorými členmi rady v záujme štátu, tak treba jedným dychom doplniť a povedať, že súčasná zákonná úprava vyslovene neupravuje ani nepripúšťa, ani nevylučuje možný prechod licencie na iný subjekt.

    Súčasné znenie zákona hovorí len o zamedzení akéhokoľvek prevodu licencie, čomu sa rozumie zmena osoby oprávneného, čiže prevádzkovateľa, na základe prejavu vôle účastníkov, to znamená napríklad právneho úkonu formou zmluvy. O prechode sa v zákone hovorí len v súvislosti so smrťou fyzickej osoby a o inom druhu prechodu práv, napríklad o nútenej exekúcii majetku prevádzkovateľa zákon nehovorí.

    Bol by som veľmi potešený, keby sme sa dokázali odosobniť od problémov jednotlivých prevádzkovateľov licencií a zhodli sa na tom, že je absolútne neprijateľné, aby sa licencia stala predmetom predaja na čiernom trhu, aby sa stala súčasťou vytunelovaného majetku prevádzkovateľov spoločnosti a aby štát akýmkoľvek spôsobom mohol prísť o toto svoje právo, ktoré len prepožičiava konkrétnemu prevádzkovateľovi na základe splnených podmienok v rámci výberového konania.

    Súčasne je nemysliteľné, aby sme Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie naším neustálym odkladaním prijatia tohto zákona nevložili do rúk nástroj na efektívnejšie zabezpečovanie štátneho záujmu.

    Tejto novele sa vyčíta vo vláde, že nezapadá do koncepcie legislatívnych iniciatív ministerstva kultúry a že supluje už dnes pripravovaný návrh zákona o transmisii a retransmisii.

    Ja len pre tých na oživenie pamäti, pre ktorých pol roka je nevyhnutne krátky čas na prijatie zákonných opatrení, ktoré by jednoznačne mali zamedziť ďalšiemu tunelovaniu tejto spoločnosti, prípad VTV, kde štát prišiel o viac ako miliardu slovenských korún, pričom hodnota majetku tejto spoločnosti nie je väčšia ako 20 mil. korún. Ja len pripomeniem prípad Nafty Gbely a ďalšie desiatky menších, menej medializovaných káuz, kde možno postojom, akým je dnes postoj ministerstva kultúry k tomuto zákonu, štát prišiel a príde o stovky miliónov korún.

    Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste prijali možno túto účelovú novelu. Účelovú v tom, že môže zachrániť možno to, čo sa ešte zachrániť dá a myslím si, že v budúcnosti nebude nikto namietať proti tomu, ak bude táto novela nahradená komplexom mediálnych zákonov, ktoré budú v tom danom čase zodpovedať situácii v našom mediálnom priestore.

    Súčasne by som chcel poprosiť opozíciu aj koalíciu, aby podporila svojím hlasovaním posun tohto zákona do druhého čítania s tým, že pokiaľ vieme niečo skvalitniť v našom navrhovanom znení, a pritom zabezpečiť rovnako a možno účinnejšie záujmy našich občanov, ktorých štát prostredníctvom výkonnej moci v tejto oblasti zastupuje, budem posledný, ktorý sa bude v druhom čítaní zmenám k lepšiemu brániť.

    Ďakujem za vašu podporu a vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, pánu poslancovi Jozefovi Kužmovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 223), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 223 z 18. mája 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 58 z 9. júna 1999 v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa má ním dosiahnuť, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi o medzinárodných zmluvách, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Tu chcem povedať na margo predloženého zákona, že k predloženému zákonu prišli zatiaľ dve stanoviská. Je to stanovisko vlády, ktoré už spomínal pán predkladateľ Malchárek, a stanovisko Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktoré bude prerokované vo výbore a zapracované vlastne pri druhom čítaní. Toto stanovisko je v zásade kladné a vyjadruje s predloženým návrhom súhlas.

    Chcel by som poukázať na to, že v súlade s kauzou VTV nemohlo byť ináč rozhodnuté, lebo zákon, ktorý je doteraz platný, je neúplný a nedostatočný a túto právnu úpravu si vyžiadala prax.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 223 z 18. mája 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 223), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor predmetný návrh prerokoval v lehote do 31. 8. 1999 a gestorský výbor v lehote do 3. 9. 1999.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som a odporúčam otvoriť k danému bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán spravodajca, keďže nebola žiadna rozprava, nechcú vystúpiť na jej záver.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby uviedol najprv prvé a potom druhé hlasovanie.

  • Keďže v diskusii neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady...

  • Počkajte, pán poslanec, najprv budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 a po skončení tohto hlasovania by sme potom hlasovali o pridelení výborom v časovej lehote. Takže najprv hlasujeme o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby uvedený návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz, pán poslanec, uveďte druhé hlasovanie.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ústavnoprávny výbor prerokuje predmetný návrh v lehote do 31. 8. 1999 a gestorský výbor v lehote do 3. 9. 1999.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem spravodajcovi.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 218. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 225.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie predseda výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Vladimír Palko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom návrhu novely zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý predkladám spolu s kolegami poslancami Jánom Langošom a Vladimírom Faičom.

    Návrh novely obsahuje tri okruhy navrhovaných zmien. Prvý okruh sa týka návrhu na rozšírenie pôsobnosti Slovenskej informačnej služby na boj proti organizovanej trestnej činnosti. Úlohy Slovenskej informačnej služby v súčasnom znení zákona sú stanovené v § 2 zákona v podstate ako tradičné úlohy spravodajskej služby. Informačná služba získava a sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, o aktivite cudzích spravodajských služieb, o organizovanom terorizme, o ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, ďalej o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a podobne.

    Zákon teda neukladá Slovenskej informačnej službe pôsobiť všeobecne proti organizovanej trestnej činnosti ako takej. Služba síce, ako už bolo povedané, má zbierať aj informácie o skutočnostiach spôsobilých ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čo, samozrejme, súvisí s organizovanou trestnou činnosťou. Pri širšom výklade zákona sa teda Slovenská informačná služba do istej miery môže organizovanému zločinu venovať, ale len do istej miery, ktorá závisí od subjektívneho prístupu vedenia, a zákon v žiadnom prípade neukladá pôsobiť proti všetkým formám organizovaného zločinu u nás rozšírených, ako sú vydieranie formou výpalného, organizovaná korupcia štátnych orgánov, obchod s kradnutými motorovými vozidlami, prevádzanie osôb cez štátnu hranicu a podobne.

    Pritom práve organizovaný zločin je jedným z najzávažnejších problémov súčasnej slovenskej spoločnosti. Za boj proti nemu dnes zodpovedá výlučne ministerstvo vnútra, respektíve Policajný zbor Slovenskej republiky. Na Prezídiu Policajného zboru pôsobí v rámci Správy kriminálnej a finančnej polície Úrad pre boj s organizovanou trestnou činnosťou s expozitúrami v krajských mestách. Bolo by však omylom domnievať sa, že tento útvar disponuje mnohými stovkami pracovníkov a dostatočným množstvom materiálnych a finančných prostriedkov.

    Skúsenosti demokratických krajín hovoria, že najúčinnejším prostriedkom v boji proti organizovanému zločinu je dlhodobé pôsobenie proti nemu spravodajskými metódami. Prečo teda nevyužiť personálnu i materiálnu kapacitu Slovenskej informačnej služby na riešenie problému organizovaného zločinu? Preto ako predkladatelia návrhu novely navrhujeme, aby Slovenská informačná služba dostala okrem doterajších úloh i úlohu zbierať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o organizovanej trestnej činnosti ako takej. Stane sa tak druhým orgánom popri ministerstve vnútra zodpovedným za boj proti organizovanému zločinu. Ministerstvu vnútra však ostane koordinačná funkcia. Vzhľadom na to, že Slovenská informačná služba nemá ani nebude mať žiadne právomoci podnikať akékoľvek opatrenia, okrem samotného zberania informácií, v okamihu, keď bude treba prijať na základe zistených informácií opatrenia trestnoprávneho charakteru alebo iné opatrenia, Slovenská informačná služba bude informovať orgány polície, prípadne prokuratúry.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, táto navrhovaná zmena je hlavným zámerom predkladateľov novely zákona. S touto zmenou súhlasí tak ministerstvo vnútra, ako aj Slovenská informačná služba.

    Druhý okruh spočíva v podstate v jedinej zmene. Navrhujeme zosúladiť spôsob vymenovania riaditeľa služby s duchom ústavy. I keď súčasný spôsob vymenovania riaditeľa nie je podľa rozhodnutia Ústavného súdu protiústavný, náš názor je ten, že riaditeľa by mal vymenúvať prezident na návrh vlády, tak ako tomu bolo pôvodne pri prijatí zákona v roku 1993.

    Tretí okruh sa týka zmien, ktoré zmenšujú riziko zneužitia služby na iné ciele, ako sú stanovené zákonom. Navrhujeme zaviesť jednoznačnú zodpovednosť riaditeľa za nariadenie sledovania osôb a vecí, navrhujeme zaviesť povinnosť informačnej služby viesť evidenciu o každom použití informač no-technických a informačno-operatívnych prostriedkov, aby bolo potom možné v budúcnosti kedykoľvek ľahko spätne došetriť, čomu sa informačná služba v ktorom období venovala. Súčasný zákon umožňuje dodatočne zakrývať zneužitie služby na činnosť mimo zákona tým, že umožňuje informácie uložené v evidenciách služby zničiť. Nami navrhovaná úprava ruší možnosť zničenia týchto informácií a ponecháva iba možnosť ich uloženia takým spôsobom, aby k nim nemal prístup nikto okrem súdu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene predkladateľov novely vás prosím o jej podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím pána poslanca Hoffmanna, aby určil navrhnutý gestorský výbor, ktorého určil gestorský výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby predniesol stanovisko výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (tlač 218), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 19. mája 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh skupiny poslancov spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené kolegyne, kolegovia, hlavný cieľ predloženého návrhu zákona spočíva v tom, aby sa efektívne využil spravodajský potenciál Slovenskej informačnej služby v boji proti kriminalite, predovšetkým jej organizovaným formám, aby sa prijali zákonné garančné ustanovenia na zníženie rizika zneužitia spravodajskej služby.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu skupiny poslancov.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcu výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Köteles. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako jediný sa prihlásil pán poslanec Köteles.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    pán minister,

    vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu maďarskej koalície vyjadril k predkladanému návrhu.

    Návrh skupiny poslancov na novelizáciu zákona o Slovenskej informačnej službe vychádza zo snahy, aby aj v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu boli čím efektívnejšie využívané jej spravodajské a technické prostriedky a organizačný potenciál. Predkladatelia by zároveň chceli zmenšiť riziko zneužívania jej informačnej služby v prospech jednej politickej sily a takisto zosúladiť zákon číslo 46/1993 Z. z. s duchom Ústavy Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, naša spoločnosť v súčasnosti právom očakáva od Slovenskej informačnej služby, aby sa efektívne podieľala v boji proti narastajúcej organizovanej zločinnosti a terorizmu, ktoré, žiaľ, našli svoje pôsobisko aj na území Slovenskej republiky. Návrh dopĺňa aj doposiaľ existujúcu úlohu informačnej služby, to je získať, sústrediť a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Novou úlohou je plnenie tých istých úloh, ale už aj v oblasti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zároveň podľa potreby poskytovať informácie orgánom činným v trestnom konaní alebo iným štátnym orgánom.

    Ďalšie návrhy vychádzajú z neblahých skúseností nedávnej minulosti, keď technický a organizačný potenciál a prostriedky Slovenskej informačnej služby boli zneužívané bez príslušných dôvodov v prospech úzkej skupiny osôb. Bez stôp zmizli údaje a výsledky súvisiace s použitím informačno-operatívnych a informačno-technických prostriedkov. Predložený návrh zároveň zosúladí zákon o Slovenskej informačnej službe s duchom ústavy s tým, že právomoc vymenovania a odvolania riaditeľa informačnej služby na návrh vlády sa vracia do pôsobnosti prezidenta Slovenskej republiky.

    S navrhovanými legislatívnymi zmenami môžeme len súhlasiť a Strana maďarskej koalície podporuje, aby sme návrh prerokovali aj v druhom čítaní. Popri takýchto kladoch som ale nútený upozorniť navrhovateľov a ctenú snemovňu na určité nedokonalosti návrhu, ktoré zrejme vychádzajú z nekompletnosti navrhovaného zákona.

    Napríklad doposiaľ ani technicky, ani morálne nie sú riešené otázky týkajúce sa dokumentov bývalej komunistickej tajnej služby ŠtB. Veď k týmto nezákonne získaným informáciám a dokumentom skoro len dotknuté a prenasledované osoby nemali a nemajú prístup. Doposiaľ sme neriešili túto otázku, ako sa to stalo napríklad v Českej republike alebo v Nemeckej spolkovej republike. Mám vážne obavy, že takto nezákonne získané informácie by mohli byť viac zneužívané. Neboli uverejnené zoznamy bývalých spolupracovníkov ŠtB, štátna moc na Slovensku ani nevytvorila orgán, ktorý by mohol takzvané lustračné vysvedčenie vydávať. Len takto sa mohlo stať, že aj v tejto sále odzneli urážajúce a dehonestujúce fámy o počte bývalých eštebákov vo vláde alebo v parlamente.

    Už existujú aj nové obavy súvisiace s nezákonnou činnosťou tajnej služby v posledných rokov pod vedením I. L. Veď teraz ani súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby nevie, aké tajné dokumenty zmizli a môžu sa v najvhodnejšom čase objaviť na stole istého pána. Existuje nebezpečenstvo, že takto získané možno aj sfalšované dokumenty môžu byť využívané a zneužívané v hospodárskom, spoločenskom alebo finančnom živote s cieľom ovplyvniť rozhodnutia a diania, diskreditovať alebo vydierať ľudí.

    Dnešná vládna koalícia viackrát a verejne deklarovala, že chce zabezpečiť a garantovať účinnú kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Podľa môjho názoru na túto úlohu v súčasnosti nestačí právomocami oklieštený a veľmi rezervovane alebo vôbec nefungujúci kontrolný orgán pod vedením Jána Slotu. Veď pán predseda výboru ani to nepovažoval za dôležité, okrem toho, že nie je ani prítomný, aby náš výbor prerokoval správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za uplynulé obdobie, takisto prípad exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Zároveň existuje aj oprávnené očakávanie, aby aj legislatívne bolo garantované plurálne zloženie parlamentného kontrolného orgánu.

    Ako som povedal, Strana maďarskej koalície podporuje predložený návrh, len očakávali by sme od ministerstva vnútra, aby predložil aj kompletný návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Köteles, že tento predložený návrh zákona nerieši problematiku bývalých materiálov Štátnej bezpečnosti za čias komunistického režimu. Som tiež za to, aby sa okolo týchto materiálov definitívne raz urobilo jasno, aby občania mali právo nahliadnuť do zväzkov, ktoré o nich ŠtB viedla, aby mali právo prípadne sa oboznámiť s menami osôb, ktoré o nich informovali Štátnu bezpečnosť a tak ďalej. Len toto nie je vec zákona o Slovenskej informačnej službe, tento problém by mal byť riešený osobitným zákonom a na prijatie takého zákona treba tiež politickú dohodu vládnej koalície, iné kvality ako pri tejto novele zákona, ktorá rieši naozaj problematiku kriminality a problematiku, ako napomôcť to, aby sa nezneužívala Slovenská informačná služba, to znamená v súčasnom období.

    K okliešteným právomociam kontrolného orgánu by som si dovolil poznamenať asi toľko. Nedomnievam sa, že v minulom období, keď Slovenská informačná služba naozaj bola zneužívaná, problém spočíval v tom, že boli malé právomoci kontrolného orgánu. Veď spomeňme si, že vtedy práve väčšina členov kontrolného orgánu napomáhala to, aby boli zakrývané prešľapy a hriechy Slovenskej informačnej služby. Teda kontrola nespočívala v tom, že by mali oni málo právomocí, oni ich ani nechceli a naopak slúžili pri zakrývaní niektorých faktov.

    Ešte chcem pripomenúť, že dalo by sa zamýšľať inak, samozrejme, nad mnohými ďalšími zmenami, ktoré by mohli byť v novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Istú predstavu mali poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, istú predstavu má ministerstvo vnútra, istú predstavu má Slovenská informačná služba, pretože návrhy sú v podstate prienikom predstáv všetkých týchto troch faktorov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca?

  • Vážené kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyplynulo, že neexistujú prekážky, ktoré by bránili tomu, aby návrh postúpil do druhého čítania, preto odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najprv bude prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3 a potom druhé hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte prvé hlasovanie.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh a prerokovala ho v druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána spravodajcu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu.

    Nech sa páči.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch v termíne do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore v termíne do 3. septembra 1999.

    Ďakujem.

  • Budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána spravodajcu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 208 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 208a.

    Vzhľadom na to, že pán minister Magvaši je na zahraničnej služobnej ceste, z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Pavol Kanis.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    v predkladanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, sa navrhujú zmeny a doplnky, ktoré súvisia s prijatím zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a zákona číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ide o malú novelu zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet. Podľa výhľadového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2000 až 2002 má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 2000 predložiť návrh nového zákona o prídavku na dieťa a návrh zákona o sociálnom príplatku, ktoré budú systémovo riešiť otázky poskytovania týchto štátnych sociálnych dávok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jozefovi Krumpolcovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    páni poslanci, pani poslankyne,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov (tlač 208), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 1. júna 1999 číslo 303 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    II. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    III. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady 22. júna 1999, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie 24. júna 1999.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. V názve zákona a v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "a dopĺňa." Podľa navrhovaného zákona ide len o zmenu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na deti, a nie o jeho doplnenie.

    To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako jediná vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    v podstate podporujem túto malú novelu, ktorá je viac-menej technického charakteru na zosúladenie jednotlivých právnych predpisov, ktoré obsahujú poskytovanie dávok - prídavkov na deti s tým, že nechápem celkom dobre súvislosť, možno pán minister mi to vysvetlí, prečo chcete vypustiť - vy ste minister obrany, pán minister, ja sa vás preto pýtam, lebo ide aj o vašich zamestnancov, prečo chcete vypustiť v § 9 ods. 5 pôvodné znenie. Ak tento zákon, a to máte aj v dôvodovej správe, v podstate nie je predmetom aproximácie práva, tak ako to určuje článok 70 Európskej dohody o pridružení a takisto nepatrí ani medzi priority Bielej knihy, tak sa pýtam, prečo chcete vypustiť v § 9 ods. 5.

    Pre väčšiu zrozumiteľnosť tam ide o to, že sa navrhuje zrušiť prednostné právo matky na uplatnenie nároku na prídavky na deti, čím sa má údajne zabezpečiť zásada rovnakého zaobchádzania mužov a žien. Doteraz fungoval tento systém veľmi dobre. Tam, kde sa rodičia medzi sebou dohodli, kto bude poberať prídavky, bolo to na ich slobodnej vôli, ale sú aj prípady, pán minister, keď sa jednoducho matky sťažujú, že manželia im nedávajú peniaze, dokonca že im nedávajú ani prídavky na deti. Ja by som naozaj uvítala, pán minister, vážená snemovňa, kolegyne, kolegovia, keby ste zvážili a ponechali v § 9 ods. 5 v pôvodnom znení, tak ako bol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Faktická poznámka k vystúpeniu pane poslankyne Keltošovej - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    skutočne chcem upriamiť pozornosť všetkých poslancov tohto parlamentu na § 9 ods. 5, ktorý spomínala pani ministerka Keltošová. Myslím si, že tejto snemovni by matky v Slovenskej republike neboli povďačné, keby ste tento paragraf vypustili a keby ste zrušili ich prednostné právo na rodinné prídavky, a to nie práve v situácii, keď táto vláda stratila súdnosť a pripravila taký balíček ekonomických opatrení, že skutočne hlavne matky, ktoré sa samy starajú o výživu maloletých detí, budú mať také problémy, ktoré si mnohí v tejto snemovni až nevedia predstaviť. Preto sa pripájam k požiadavke pani ministerky Keltošovej o logický, ľudský a humánny prístup a ponechanie § 9 ods. 5 v takej podobe, ako je doposiaľ.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chce na záver rozpravy vystúpiť navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    argumentácia vypustenia ustanovenia § 9 ods. 5 spočíva v tom, že sa vypúšťa ustanovenie o tom, že ak si obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa uplatňujú nárok na prídavky na deti, a ak sa na uplatnení nároku nedohodnú, prednostné právo na uplatnenie nároku na prídavky na deti má matka. Napokon to je stanovisko legislatívneho odboru, ktorý dodáva: Z navrhovaného zákona ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, ako sa bude postupovať v prípadoch, ktoré nastanú a ktoré sa riešili podľa uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na pripomienku vašu, ako aj legislatívneho odboru by som, pán predseda, navrhol, aby som v záujme dobrej veci prekonzultoval s expertmi ministerstva túto otázku a potom aby sme po prestávke rozhodli. To považujem za korektný postup.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce na záver rozpravy vystúpiť pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Pán navrhovateľ odporúča, aby pred hlasovaním k tomuto bodu a k navrhnutým pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli v rozprave, bola urobená prestávka, aby mohol urobiť konzultácie s expertmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, mohol tieto veci ešte odôvodniť a potom aby sme pristúpili k hlasovaniu o tomto bode.

    Teraz prerokujeme deviaty bod a medzitým pán minister Kanis návrh odkonzultuje s navrhovateľom.

    Pristúpime k bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 212 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 212a.

    Vládny návrh odôvodní minister hospodárstva Ľudovít Černák.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    druhé čítanie tohto návrhu zákona urýchli prípravu veľkých investícií. Nebudem opakovať to, čo som hovoril pri prvom čítaní, že takýto zákon pri veľkých investíciách urýchli majetkovoprávne vyrovnanie a následne aj realizáciu stavieb. Pôvodne som vám hovoril o tom, že je to zákon, ktorý sa prijíma preto, aby mohla rýchle pokračovať už rozbehnutá investícia, dnes vám môžem povedať, že ďalšie dve investície, ktoré sú už prakticky podpísané, tiež spadajú do rámca takýchto veľkých významných investícií a už predpokladáme, že to konanie bude urýchlené. Takže z pohľadu dnešného len bodaj by bolo čo najviac aplikácií tohto zákona, aby sme mali čo najviac investícií.

    Ja sa potom vyjadrím aj k spoločnej správe, v princípe súhlasím so závermi gestorského výboru.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie zákona.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 212) v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v určenom termíne týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor Národná rada určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 103 z 29. júna 1999. Úplné znenie tejto spoločnej správy máte všetci poslanci na stoloch. Iné výbory Národnej rady vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady zaujali stanoviská, ktoré máte uvedené pod časťou III príslušného písomného materiálu. Nebudem ich čítať a uvádzať. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 13 s odporúčaním gestorského výboru. Rovnako všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené v písomnom materiáli, a preto ich nebudem ďalej uvádzať.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, hlasovať takto: v bodoch pod číslom 2, 4, 7, 9 a 13 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich a v bodoch 1, 3, 5, 6, 8, 10, 11 a 12 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu k uvedenému bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Viliam Sopko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    opatrenia vlády týkajúce sa územnej prípravy významných investícií sú naozaj veľmi aktuálne aj veľmi potrebné, aj keď predložený návrh zákona sa bude pravdepodobne dotýkať len nepatrného počtu prípadov. A ja by som si želal, aby ich bolo čo najviac, ako povedal pán minister. Motivácia k prijatiu tohto zákona v prirodzenej podobe je teda jasná a bez veľkej a podrobnejšej rozpravy môžeme tento návrh zákona naozaj podporiť aj v druhom čítaní, pretože návrh nezavádza žiadne nové právne inštitúty ani neobmedzuje práva občanov iným spôsobom, ako je doteraz platná právna úprava. Takže treba oceniť návrh vlády, ktorého podstatou je snaha a úsilie vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré nebude klásť zbytočné prekážky pri vyrovnávaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých by mali byť postavené nové výrobné objekty.

    Návrh sa dotýka len pozemkov vo vlastníctve, respektíve v správe štátu a dostatočným spôsobom chráni aj záujmy vlastníkov pozemkov, ktoré spadajú pod reštitučný zákon.

    Zvýrazniť chcem aj tú skutočnosť, že z hľadiska ochrany celospoločenských záujmov má vláda Slovenskej republiky aj ministerstvo hospodárstva v návrhu zákona stanovené primerané právomoci pri vydávaní rozhodnutí ako dokladov k územnému konaniu. Som presvedčený, že tento zákon sa v praxi osvedčí a rád zaň budem hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť minister? Nie. Spravodajca? Nie.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Dámy a páni poslanci, uvediem teda návrh na uznesenie.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne konštatujem, že gestorský výbor ma poveril oprávneniami podľa § 79 ods. 5.

    Vážený pán predseda, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Najprv budeme hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o návrhoch zo spoločnej správy výborov, tak ako ich uviedol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, zopakujeme hlasovanie, ktoré uviedol pán spravodajca.

  • Opakujem ešte raz, že hlasujeme o bodoch 2, 4, 7, 9 a 13 zo spoločnej správy. Navrhujem ich schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Vážený pán predseda, ešte musíme hlasovať o druhej časti, o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod číslami 1, 3, 5, 6, 8, 10, 11 a 12. Odporúčam ich neschváliť.

  • Ospravedlňujem sa, pán spoločný spravodajca, najprv budeme hlasovať o tomto návrhu a až potom o tom, čo som uviedol, to znamená o prerokovaní v treťom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Využívam, tak ako ste už konštatovali, oprávnenia podľa § 79 ods. 5 a vzhľadom na to, že v druhom čítaní sme schválili pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, je možné rokovať v treťom čítaní až o jeden deň, o 24 hodín, ako spoločný spravodajca mám kompetenciu navrhnúť ako zástupca gestorského výboru, aby Národná rada rozhodla, aby sme prerokovali tento zákon v treťom čítaní ihneď. Dajte, pán predseda, o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Budeme hlasovať o uvedenom návrhu, ako uviedol pán spravodajca. Prezentuje sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Sú takéto návrhy? Nie sú.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pánu ministrovi a spoločnému spravodajcovi.

    Teraz by som prosil pána ministra Kanisa a spoločného spravodajcu pána Krumpolca, aby zaujali svoje miesta.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    chceli sme sa dopátrať odpovede na otázky, ktoré tu dali pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Tóthová. Chcem však upozorniť, že nedali pozmeňujúci návrh s 15 podpismi, takže ak by sme dospeli k nejakej potrebnej zmene v tomto, tak by to museli uplatniť v treťom čítaní s 30 podpismi, ale to by sa muselo asi prerušiť vzhľadom na to, že návrh má byť doručený 24 hodín pred rozhodovaním o ňom.

    Po konzultácii s expertmi ministerstva práce a sociálnych vecí chcem na margo týchto otázok povedať, že návrh, aby sa nevypustil z § 9 ods. 5, znamená asi toto: § 9 ods. 5 v pôvodnom znení zneje takto: "Ak nárok na prídavky na deti môžu uplatniť obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa a nedohodnú sa na tom, ktorý si z nich uplatní nárok na prídavky na deti, prednostné právo na uplatnenie prídavkov na deti má matka nezaopatreného dieťaťa." Experti ministerstva sociálnych vecí návrh na vypustenie tohto odseku odôvodnili tým, že ide iba o prednostné právo na uplatnenie prídavkov a že vypustenie § 9 ods. 5 sleduje zrovnoprávnenie mužov a žien. Odôvodňujú to aj tým, že podľa § 2 ods. 3, ak je viac oprávnených osôb, patria prídavky na deti len jednej z nich. A potom v § 14 ods. 1 je stanovené: "Ak sa prídavky na deti nevyužívajú na účel, na ktorý sú určené, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne, aby sa ich výplata oprávnenej osobe zastavila, aby sa poukazovali ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt." Na základe tejto argumentácie experti ministerstva práce a sociálnych vecí potvrdzujú ten návrh, ktorý som tu prečítal, teda aby § 9 ods. 5 bol vypustený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajcu, či po tomto vysvetlení môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Súhlasná odpoveď spravodajcu.

  • Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplynul iba tento jeden pozmeňujúci návrh: V názve zákona a v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "a dopĺňa". Podľa navrhovaného zákona ide o zmenu názvu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na deti, a nie o jeho doplnenie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, ako ho predniesol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, gestorský výbor mi dal splnomocnenie, aby som uviedol schvaľovanie tohto návrhu zákona aj v treťom čítaní. Nakoľko viacej pozmeňujúcich návrhov nebolo predložených, navrhujem, aby sme hlasovali v treťom čítaní o návrhu ako o celku.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu, aby sa konalo tretie čítanie o tomto zákone.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na deti v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predbežne sme sa dohodli v poslaneckom grémiu v súvislosti s veľkým počtom bodov programu, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine. Odporúčam, aby sme teraz urobili hodinovú prestávku do 18.30 hodiny a po večeri by sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine, maximálne do 21.00 hodiny. Ak je všeobecná dohoda o tom, že takto môžeme postupovať, nedám o tomto návrhu hlasovať. Pýtam sa, či sú iné návrhy, pokiaľ ide o môj návrh.

    Čiže je všeobecný súhlas, teraz je hodinová prestávka, budeme pokračovať o pol siedmej do 21.00 hodiny.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo.

    Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby prišli do miestnosti 245, bude krátke rokovanie výboru. Zároveň prosím o účasť pána poslanca Fica.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Zvolávam schôdzu výboru pre obranu a bezpečnosť na teraz do miestnosti výboru.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Zvolávam schôdzu výboru pre financie, rozpočet a menu do svojej miestnosti.

    Ďakujem.

  • Pokračovať budeme o 18.30 hodine.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu je návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova, tlač 279.

    Keďže gestorský výbor, ktorým je výbor pre obranu a bezpečnosť, v rámci terajšej prestávky prerokoval tento materiál, odporúčam, aby sme rokovali o tomto bode programu ako o ďalšom v poradí.

  • Hlasy z pléna.

  • Zajtra sa o ňom malo rokovať len preto, že gestorský výbor nemal pripravenú spoločnú správu, a keďže k prerokovaniu tohto bodu programu došlo počas terajšej prestávky, tak nič nebráni tomu, aby sme mohli rokovať o tomto bode programu, pokiaľ je všeobecný súhlas.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja, pán poslanec, tak urobím. Bez toho, samozrejme, nie je možné, aby sme o tomto bode programu rokovali. Ale predtým, ako by sme mohli o tomto bode hlasovať, potrebujeme, aby bola snemovňa uznášaniaschopná.

    Preto ešte raz dôrazne žiadam všetkých poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, avšak nie sú v rokovacej sále prítomní, aby sa dostavili na rokovanie schôdze Národnej rady.

    Predtým ešte sa s faktickou poznámkou alebo s procedurálnym návrhom hlási pani poslankyňa Malíková.

    Zapnite pani poslankyňu Malíkovú.

  • Myslím si, že už je to bezpredmetné. Ak som vás dobre rozumela, pán podpredseda, budete dávať hlasovať o tom, aby sme sa bodom 6 zaoberali až potom, ako odhlasujeme zmenu programu.

  • Ešte raz žiadam všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili na rokovanie schôdze Národnej rady, budeme pokračovať, tak ako sme si odsúhlasili program.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže chceme dodržať program, tak ako sme si ho schválili, bez toho, aby sme museli hlasovať o zmene programu a prerokovať teraz vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky, aby sme pokračovali v rokovaní ďalším bodom programu, tak ako je uvedený v schválenom programe 17. schôdze Národnej rady, a to druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 201 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 201a.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Robertovi Ficovi ako navrhovateľovi tohto návrhu zákona a prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Účel tejto novelizácie je veľmi jednoduchý. Navrhujem rozšíriť okruh vlastníkov, ktorým bude uložená zo zákona povinnosť prevádzať byty do vlastníctva terajších nájomcov. Existujúci právny stav ukladá túto povinnosť mestám, obciam, bytovým družstvám, štátu, štátnym rozpočtovým organizáciám, štátnym podnikom. Ale táto povinnosť nie je uložená vlastníkom bytov, ktorí tieto byty získali v procese takzvanej veľkej privatizácie. A rovnako túto povinnosť neukladá roľníckym družstvám, spotrebným družstvám alebo výrobným družstvám.

    Došlo tak k určitému znerovnoprávneniu nájomcov v porovnaní s nájomcami bytov obecných, družstevných alebo vo vlastníctve štátu, pretože ak hovoríme o bývalých podnikových bytoch, tak nájomcovia týchto bytov sú naozaj v situácii, keď nemajú možnosť takéto byty odkúpiť.

    Preto návrh, ktorý predkladám, ako som už uviedol, rozširuje okruh vlastníkov, ktorým bude zo zákona uložená povinnosť tieto byty odpredať, a súčasne stanovuje, že tento odpredaj musí prejsť za cenu, ktorá sa vypočítava podľa zákona číslo 182/1993 Z. z.

    Podľa takého predbežného prieskumu možno konštatovať, že ide asi o skupinu 300 tis. nájomcov, ktorí majú k dispozícii takéto byty. Takže Národná rada Slovenskej republiky schválením novelizácie, ktorú som predložil v druhom a treťom čítaní, by mohla vcelku pozitívne pôsobiť na vzťahy, ktoré nie sú doteraz v právnej oblasti riešené.

    Chcem pripomenúť, že v praxi dochádza veľmi často k špekuláciám s bývalými podnikovými bytmi. Prichádza k špekuláciám v tom, že sa tieto byty často predávajú za ceny, ktoré sa nevypočítavajú podľa zákona číslo 182 z roku 1993. Často sa obchádza zákon a nájomcovia sú povinní tieto byty kupovať za takzvané trhové ceny, čo je v príkrom rozpore s právnym stavom.

    Preto vás, vážené dámy a páni, prosím, aby sme v diskusii zvážili návrh, ktorý som predložil, a aby ste ho aj podporili v podobe, v akej je predložený.

    Chcem uviesť, že k návrhu zákona, ktorý je kontroverzný, to sám priznávam, predložila pripomienky aj vláda Slovenskej republiky. Všetky pripomienky, ktoré predložila vláda, boli akceptované pri rokovaniach výborov Národnej rady a sú zohľadnené v spoločnej správe. Takže námietky, ktoré mala vláda Slovenskej republiky z pohľadu ústavnosti tohto zákona, sú vyriešené tým, že môžeme zahlasovať za pripomienky uvedené v spoločnej správe.

    Opakovane vás prosím, vážené dámy a páni, aby sme naozaj zvážili potrebu prijatia tejto novelizácie a aby sme nájomcom bývalých podnikových bytov dali možnosť si tieto byty odkúpiť, aby neboli v situácii, ktorá je naozaj nezávideniahodná v porovnaní s nájomcami iných bytov.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, k obsahu predkladanej novelizácie zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi výborov a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    predkladám spoločnú správu, ktorú ste písomne dostali na stôl. Chcem vás informovať, že uznesením Národnej rady z 11. mája tohto roku číslo 277 bolo poverených šesť výborov, aby túto správu prerokovali, tak ako máte v spoločnej správe uvedené.

    Oznamujem vám, že gestorský výbor nedostal do 24. júna žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, a dostal stanoviská, uznesenia poverených výborov, na základe ktorých môžeme konštatovať, že predmetný návrh neodporúča schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalšie výbory návrh schváliť odporúčajú, a to je Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie so zmenami a doplnkami, tak ako ich máte uvedené v písomnej spoločnej správe.

    Zároveň vám oznamujem, že gestorský výbor dostal aj stanovisko vlády Slovenskej republiky listom zo dňa 12. mája 1999 a okrem jedného bodu sme všetky body v gestorskom výbore zohľadnili.

    Chcem vám oznámiť, že pokiaľ pôjde o hlasovanie, budem vám odporúčať, tak ako je v správe uvedené, body 1, 2, 3 a 4 spoločnej správy schváliť, body 6 a 7 neschváliť a bod 5, keďže sme neprijali uznesenie alebo jednoznačné stanovisko vo výbore, odporúčame vám na zváženie pri hlasovaní.

    Toľko k spoločnej správe.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za oboznámenie Národnej rady o prerokovaní tohto bodu programu v gestorskom výbore.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Sopka. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási z pánov poslancov niekto ústne.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči ako prvý písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z roku 1993 určuje prevod vlastníctva k nájomným bytom. Umožňuje občanom, aby si byty odkúpili do osobného vlastníctva, ale priniesol do života aj určitú nespravodlivosť. Nespravodlivosť spočíva v tom, že nie všetkým vlastníkom ukladal povinnosti alebo povinnosť byty odpredať, ak o to nájomcovia požiadajú. Vznikla tým určitá krivda jednej skupine nájomcov, čo mnohí občania ťažko znášajú a mnoho rokov tento stav kritizujú. To viedlo nášho kolegu poslanca Roberta Fica k predloženiu tejto novely zákona, ktorý ja podporím, aj keď som si plne vedomý, že prichádza neskoro a že je na hrane ústavnosti.

    Odporcovia tejto novely poukazujú na to, že sa tým zakladá určitá forma diskriminácie. Pripúšťam, že sčasti k tomu dochádza, ale pýtam sa, kto je viac diskriminovaný rozporuplným zákonom číslo 182/1993 Z. z. - nájomcovia alebo majitelia podnikových bytov. V každom prípade viac diskriminovaní sú nájomcovia bývalých podnikových bytov, ktorí žijú v neistote, nemajú právny nárok na kúpu bytov a oproti nájomcom v obecných či v družstevných bytoch sú veľmi znevýhodnení. Moje skúsenosti a poznatky sú také, že s podnikovými bytmi sa naozaj najviac špekulovalo aj špekuluje. Majitelia v rámci privatizácie byty lacno kúpili a s odstupom času draho ich chcú nájomcom predať. Existujú však aj výnimky, pretože tí serióznejší privatizéri vyňali bytový fond z privatizačných projektov a odovzdali byty bez odplaty obciam.

    Bytový fond si teda ponechali len tí privatizéri, ktorí na odpredaji týchto bytov chceli zbohatnúť na úkor nájomcov. Žiaľ, je to aj chyba Fondu národného majetku, ktorý to mohol zmeniť a zamedziť takýmto špekulatívnym zámerom majiteľov. Takže majitelia v dobrej viere v zákon byty kúpili, ale v drvivej väčšine so špekulatívnym zámerom. Touto novelou stanovujeme obchodným spoločnostiam, ktoré byty v procese privatizácie získali povinnosť byty nájomcom odpredať. Takže postavenie nájomcov v komunálnych bytoch a v podnikových bytoch sa tým vyrovnáva, aj keď s oneskorením, aj s určitými škodami, ale náprava krívd a nerovností je vždy zložitá a často bolestivá.

    Záujem nájomcov o kúpu bytov je veľmi vysoký, predovšetkým pre ich nízke ceny. Použijem len štatistický údaj ministerstva výstavby a verejných prác. Z neho vyplýva, že záujem o kúpu bytu, v ktorom bývajú, prejavuje až 70 percent nájomcov obecných a štátnych bytov. A rovnako takmer 70 percent členov bytových družstiev. Inými slovami veľmi prudko rastie bytový fond v osobnom vlastníctve napriek mnohým sprievodným negatívnym javom. Týmto krokom pomôžeme mnohým rodinám, ktoré žijú v neistote pre neúplnosť zákona, ktorý sme schválili v roku 1993. Podporujem preto návrh Roberta Fica s presvedčením, že napravujeme chyby z minulého obdobia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Pán poslanec Sopko bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som na úvod môjho vystúpenia zdôraznil, že aj keď vykonávam funkciu predsedu poslaneckého klubu za Stranu demokratickej ľavice, teraz budem vystupovať vo svojom mene a netajím, že myšlienky a názory, ktoré vyslovím vo svojom vystúpení, nemajú väčšinovú podporu v našom poslaneckom klube.

    Vážené dámy, vážení páni, v praktickom živote často nastanú situácie, keď sa jedna skupina práv a oprávnených záujmov dostane do konfliktu s inou skupinou práv a oprávnených záujmov. Ak vznikne takýto konflikt, je úlohou štátu pokúsiť sa prostredníctvom legislatívy alebo inými právnymi nástrojmi riešiť tento konflikt. Základné východiská riešenia takéhoto konfliktu sa musia opierať o text ústavy, to znamená, že riešenie sa musí hľadať v priestore, ktorý vytvára základný zákon štátu. S takýmto vážnym konfliktom sa stretávame aj pri prerokúvaní poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý predložil do legislatívneho procesu člen nášho poslaneckého klubu poslanec Robert Fico.

    Na jednej strane sú tu záujmy nájomcov bytov, ktorým platná právna úprava doposiaľ neumožnila odkúpiť si byty za zvýhodnenú cenu podľa právneho režimu zákona číslo 182/1993 Z. z. Na druhej strane tu vystupujú záujmy vlastníkov nájomných domov, ktorí požívajú ústavnú ochranu svojho vlastníckeho práva, najmä prostredníctvom článku 20 ústavy. Z dikcie článku 20 ods. 4 ústavy vyplýva, že k nútenému obmedzeniu ich vlastníckeho práva môže dôjsť len pri kumulatívnom, to znamená súčasnom splnení štyroch podmienok, že pôjde o obmedzenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Minimálne splnenie tej poslednej štvrtej podmienky je v tomto návrhu čiastočne spochybnené. Navyše vlastníkom týchto domov ústava zaručuje v súlade s princípom právnej istoty, že im dobromyseľne nadobudnuté práva nebudú odňaté retroaktívnym spôsobom.

    Poslanecký návrh zákona vychádza z obhajoby záujmov nájomcov týchto bytov, ktorí zatiaľ nepodliehali právnemu režimu zákona číslo 182/1993 Z. z. Ide prevažne o bývalé podnikové byty, ktoré sú dnes vo vlastníctve predovšetkým obchodných spoločností, a tiež o byty patriace poľnohospodárskym bytovým, výrobným a spotrebným družstvám. Nájomníkov týchto bytov sa zákon snaží umožniť odkúpiť si byty do osobného vlastníctva za výhodných podmienok, tak ako to predtým zákon už umožnil nájomcom obecných a štátnych bytov.

    Ako ľavicový demokrat sa nesporne s takýmto legislatívnym zámerom stotožňujem a principiálne s ním súhlasím. Vychádza z myšlienky rovnosti a sociálnej solidarity. Ako právnik, ktorým je aj predkladateľ tohto návrhu Robert Fico, sa ale musím zamyslieť nad tým, či je predkladaný zámer v súlade s ústavou, a najmä nad tým, či nevzbudzuje u nájomcov dotknutých bytov falošné nádeje. Navyše sa žiada posúdiť, či už platné znenie zákona číslo 182/1993 Z. z. je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Vychádzajúc z textu ústavy, ako i doterajšej judikatúry Ústavného súdu v obdobných prípadoch sa domnievam, že už platný text zákona nerešpektuje ústavný princíp rovnosti ani ústavné zásady obmedzenia vlastníckeho práva. Nejde pritom o môj individuálny názor, s týmto názorom v podstate nepolemizovali pri rokovaní ústavnoprávneho výboru ani zástupcovia opozície.

    Zjednodušene je možné z ústavnoprávneho hľadiska predkladaný návrh hodnotiť ako zákon, ktorý sa snaží riešiť protiústavnosť ďalšou protiústavnosťou, i keď sa pritom opiera o šľachetné myšlienky rovnosti a solidarity. Opierajúc sa o myšlienky, ktoré som uviedol, nemôžem ani pri ich najlepšej vôli tento návrh zákona podporiť, a to z dvoch základných dôvodov. Po prvé je podľa môjho hlbokého presvedčenia v rozpore s ústavou a ani pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané, ktoré smerujú k odstráneniu protiústavnosti, nemôžu do dôsledkov tento nedostatok tohto zákona odstrániť. Po druhé, podľa môjho osobného presvedčenia tento návrh vzbudzuje u nájomníkov dotknutých bytov falošné nádeje, že si byty budú môcť odkúpiť za výhodnejších podmienok. Tá falošnosť nádejí nájomníkov týchto bytov spočíva v tom, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje vlastníkom týchto domov, respektíve bytov dostatok právnych prostriedkov na to, aby si svoje práva uchránili prostredníctvom súdnej moci, respektíve v konečnom dôsledkom prostredníctvom judikatúry Ústavného súdu. Nepochybujem, že vlastníci týchto domov tieto oprávnenia okamžite využijú a nebude odpredaný ani jeden byt podľa právneho režimu, ktorý nastoľuje tento zákon.

    Vychádzajúc z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, sa pri hlasovaní o tomto zákone zdržím hlasovania.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlási pán poslanec Cuper, Ambróš, Šimko a Hort. O slovo požiadal pán navrhovateľ.

  • Vážené dámy a páni,

    pretože boli vznesené slová, ktoré treba naozaj rešpektovať, nedá mi, aby som v tomto okamihu nereagoval na pripomienky pána poslanca Orosza. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky sa týmto návrhom zákona zaoberala a konštatovala, že bude prijateľný len vtedy, ak Národná rada Slovenskej republiky prijme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vláda odporučila. Všetky pozmeňujúce návrhy do dôsledku, ktoré vláda odporučila, sú obsiahnuté v spoločnej správe, takže vychádzame aj v ústrety požiadavkám Legislatívnej rady vlády a vlády ako takej.

    Po ďalšie chcem povedať niečo iné, vážené dámy a páni. Chcem povedať, že na jednej strane sme zaviedli zákonom povinnosť byty odpredávať mestám, obciam, bytovým družstvám, štátu a ďalším právnickým osobám, na druhej strane chránime súkromných vlastníkov, takže môžem povedať, že už v tomto okamihu existuje veľká nerovnosť medzi vlastníkmi bytov. Ďalej buďme úprimní a povedzme si, za akých podmienok získavali súkromní vlastníci byty v procese veľkej privatizácie. Plne sa stotožňujem s pánom poslancom Sopkom, že by bolo korektné od všetkých privatizérov, ktorí privatizovali veľké podniky, aby okamžite bytový fond previedli na mestá a obce, ktoré potom mohli podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. tieto byty odpredávať.

    Ja vám teraz uvediem jeden príklad, čo sa momentálne deje. Ak je nejaký podnik, ktorý bol sprivatizovaný, nemá podľa zákona povinnosť byty odpredávať. Ak ich chce odpredať, môže ich odpredať len za cenu, ktorá sa vypočíta podľa zákona číslo 182/1993 Z. z., čo je veľmi výhodná cena. Stáva sa, že sa na takýchto ľudí nasadí právnik, ktorý presvedčí nájomcov, aby sa vzdali práva z nájmu tohto bytu, v tom okamihu prestanú byť nájomcami v zmysle zákona číslo 182/1993 Z. z. a byty sa im predávajú v rozpore so zákonom nie za 30 alebo 40 tis. korún, ale za 700 alebo 800 tis. korún. Takéto príklady sme mali v Banskej Bystrici, v Prešove aj v Košiciach. Privatizéri nezískali byty na to, aby takýmto spôsobom s nimi špekulovali a aby jednoducho okrádali nájomcov, ktorí sú znevýhodnení v porovnaní s nájomcami obecných bytov alebo družstevných bytov. Buďme úprimní a povedzme si ďalej aj to, či sa Národná rada nepokúsila urobiť aj iné cesty, ako presvedčiť nových vlastníkov týchto bytov byty odpredávať. My sme predsa v záujme motivácie k odpredaju bývalých podnikových bytov odpustili všetkým vlastníkom vrátane súkromných vlastníkov daň z prevodu nehnuteľnosti. To sme urobili v roku 1998. Súčasne sme povedali, že ak bude pri prevode takéhoto bytu strata, lebo účtovná cena týchto bytov je vyššia ako cena, za ktoré tu musia predávať podľa zákona, táto strata ide do nákladov danej firmy. Viacej sa urobiť nedalo. Napriek tomu sa s bytmi špekuluje a nájomcovia sú stavaní do pozície, že keď tento byt nekúpiš za 700 alebo 800 tis. korún, tak z tohto bytu ťa po nejakom čase dostaneme. My si počkáme na tú chvíľu, keď prestane platiť zákon o chránenom nájme, a taká chvíľa podľa všetkého príde, a potom uvidíš, ako s tebou zatočíme ako s nájomcom podnikového bytu.

    Toto všetko ma jednoducho nútilo zareagovať na situáciu, ktorá tu je. Áno, je pravda, že z formálneho hľadiska je tu ochrana vlastníctva, ale ak sme z formálneho hľadiska nerešpektovali ochranu vlastníctva obecného, štátneho, pretože sme hovorili, že aj obce, aj štát za osobitných podmienok nadobudli vlastníctvo k bytom, tak to isto môžem povedať aj pri súkromnom vlastníctve. Súkromní vlastníci bytového fondu, ktorí získali byty v procese veľkej privatizácie, nezískali štandardným spôsobom tento bytový fond. Nezískali. Hoci ja nerobím rozdiel medzi právnymi titulmi vlastníctva a všetky druhy vlastníctva požadujú rovnakú formulu ochrany. Preto si myslím, že nebude proti súkromnému vlastníctvu, pretože môžu si prípadné straty odpočítať a dať si ich do nákladov, nebudú platiť žiadne trovy, pokiaľ ide o akési dane z prevodu nehnuteľností alebo o niečo iné, myslím si, že tento zákon môže byť, môže byť prijateľný.

    Ak som povedal, že sme rešpektovali návrhy vlády, treba konštatovať, že sme rešpektovali návrhy vlády v tom, že ak nastala transformácia bytového fondu po druhý alebo tretíkrát, teda že bol podnik sprivatizovaný a potom tieto byty použil na založenie ďalšej obchodnej spoločnosti alebo na iné účely, tak toto vyraďujeme z tohto zákona, rešpektujeme, že tretí alebo štvrtý dobromyseľný vlastník jednoducho nemôže za to, že získal tieto byty za takú alebo onakú cenu. Rovnako chcem povedať, že je tu návrh, ktorý je v spoločnej správe premietnutý, aby poľnohospodárske, spotrebné a výrobné družstvá, ktoré takisto získavali tieto byty za iných podmienok ako privatizéri, nemali síce povinnosť byty odpredávať, ale ak sa rozhodnú tieto byty odpredávať, aby ich odpredávali za cenu vypočítavanú podľa zákona číslo 182/1993 Z. z.

    Takéto riešenia považujeme za férové, jednoducho iná cesta nie je možná. Ale je na vás, či takýto pozmeňujúci návrh schválite, je v spoločnej správe. Ak ho neschválite, tak aj poľnohospodárske družstvá budú mať povinnosť byty odpredávať v lehote dvoch rokov odo dňa podania žiadosti. Takže ústavnosť nadobúda, mám taký pocit, v slovenských pomeroch trošku iné rozmery a treba vždy, ak hovoríme o ochrane konkrétneho vlastníctva, povedať si, v čom má spočívať táto ochrana alebo v čom nemá spočívať. Ja mám za to, že v spoločnej správe sú zohľadnené všetky pripomienky vlády, legislatívnej rady a že tento zákon, ak ho prijmeme v takej podobe vrátane pozmeňujúcich návrhov, bude zákon, ktorý bude vyhovovať štandardom zákona číslo 182/1993 Z. z. a nebude preto napadnutý nikým, pokiaľ ide o jeho ústavnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vystúpil som preto, že, samozrejme, slová predsedu ústavnoprávneho výboru sú závažné a treba na ne zareagovať okamžite, aby nezazneli prípadne vo vystúpení o hodinu alebo o dve hodiny.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Orosz, ja nie som ľavicový demokrat, som skôr poslanec stredu národnokresťanskej a ľudovej orientácie, ale napriek tomu vám chcem povedať, že vaše vystúpenie k návrhu pána poslanca Fica nemalo okrem ľavicovej demagógie nič spoločného so samotnou podstatou veci. Vy ste sa zrejme na rozdiel od pána Fica alebo odo mňa asi s tými ľuďmi nikdy nerozprávali, ktorí sú v situácii tých vlastníkov alebo nájomcov bytov, alebo tých, ktorým vlastne nájom bytu už dnes poskytujú privatizéri. Ja plne podporujem návrh poslanca Fica, týmto ľuďom je potrebné pomôcť. Pochybujem, že by tento návrh dnešný Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Mňa však prekvapuje vaša demagógia o tom, že sa tu staviate zároveň aj do pozície právnika obhajujúceho za každých podmienok ústavnosť vašich postupov. Ale budem tu osobný a pripomeniem vám vaše školenie u pána právneho experta Trimaja a stále znovu zdôrazňujem v tomto parlamente, že vaše trimajovské školenie neustále prenášate do práce ústavnoprávneho výboru, a nie raz s ďalšími poslancami vládnej koalície tam obhajujete ďalšie protiústavnosti, takže prípadná protiústavnosť, ktorá by išla v prospech tých najchudobnejších občanov tohto štátu, vám zrazu prekáža. Ale neprekážajú vám iné protiústavnosti, ktorých ste sa v ústavnoprávnom výbore nie raz dopustili. Odporúčam vám, aby ste sa už za ľavicového puncovaného demokrata nepasovali, ráčte sa titulovať právny demagóg, ale rozhodne nie právny expert.

    Ďakujem.

  • Odpustím si tie invektívy, ktoré mal môj predrečník, ale dovolím si nesúhlasiť s pánom poslancom Oroszom, s jeho návrhom, pretože štátny príspevok bol daný aj na väčšinu podnikových bytov, ktoré boli vlastne všetky v štátnych podnikov. A privatizáciou týchto podnikov týmto prešiel aj bytový fond do vlastníctva súkromných podnikateľských osôb, vlastne došlo k tomu, že nájomníci, ktorí sa nachádzajú v týchto podnikových bytoch, sú v oveľa horšej situácii ako trebárs v bytoch, ktoré sú v obecnom vlastníctve alebo vo vlastníctve bytových družstiev. Sú príklady ako trebárs z Brezna...

  • Hlasy z pléna.

  • To teraz nepočítam, ale ide o situáciu, ktorá je podobná trebárs v Brezne, kde súkromný podnik vyberá síce nájomné od nájomníkov, ale neodovzdáva v podstate peniaze dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody, neplatí za nich a vznikajú nedoplatky.

    Z tohto hľadiska jednoducho nemôžeme súhlasiť s tým, aby vlastne nájomníci boli vazalmi, aby boli vazalmi súkromných podnikateľov, ktorí vlastne tieto podniky priniesli do zániku.

    Čiže osobne podporujem tento návrh pána poslanca Fica už aj z tohto dôvodu, pretože aj keď neskoro, ale treba tu navodiť spravodlivosť. Tí podnikatelia, ktorí nadobudli tieto byty, vo väčšine prípadov sa o tento bytový fond nestarajú tak, ako majú a z tohto dôvodu ešte raz hovorím, podporujem návrh, ktorý bol predložený.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    na rozdiel od pána poslanca Cupera budem reagovať na poslanca Orosza vo vzťahu k problematike zákona číslo 182/1993 Z. z. Chcem sa spýtať pána poslanca Orosza, aký je rozdiel v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky medzi vlastníckymi právami obcí a miest a vlastníckymi právami obchodných spoločností. Nebudeme si vysvetľovať zákon číslo 182, vieme, akým spôsobom poškodil obce a mestá. Ale naozaj vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky by ma zaujímalo, aký je rozdiel medzi vlastníckymi právami obcí a miest a obchodných spoločností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som nabádať k istej opatrnosti vo vzťahu k súdom, pokiaľ ide o ústavnosť tohto návrhu. Samozrejme, že tie pochybnosti o ústavnosti existujú a existovali a je to preto, lebo tá ochrana vlastníctva je veľmi citlivou otázkou, aj keď chcem veľmi upozorniť, že ak citujeme tie ustanovenia, ktoré sa týkajú vyvlastnenia, ako si ich, myslím, pán predseda, citoval, tie sa týkajú vyvlastnenia do štátneho vlastníctva, ale nemožno ich celkom využívať, pokiaľ ide o iné obmedzenia vlastníctva alebo aj povedzme iné pravidlá týkajúce sa ochrany vlastníctva. Takisto by som bol dosť opatrný, pokiaľ ide o hodnotenie zákona číslo 182 a jeho vzťahu k ústavnosti. V každom prípade tu chcem upozorniť, že existuje aj iný ústavný princíp, a to je princíp rovnosti, a pokiaľ ide o tých nájomníkov, ktorí mali možnosť za iných podmienok oveľa výhodnejšie získať byty v obecných bytoch, tak si myslím, že princíp by bol rovnako spravodlivý aj pre nájomníkov v tých iných bytoch.

    Z toho dôvodu ja osobne podporujem návrh pána poslanca Fica a myslím si, že ak tu aj existuje istá pochybnosť, tak nech o tom rozhodne Ústavný súd, ale ja by som si netrúfol povedať, že to je v rozpore s ústavou.

  • Pani poslankyňa Malíková je ďalšia prihlásená ústne do rozpravy. Ako posledný je pán poslanec Benkovský.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi vystúpiť so stanoviskom klubu poslancov za Slovenskú národnú stranu k návrhu prerokovanej novely zákona číslo 182/1993 Z. z.

    S navrhovanou novelizáciou zákona plne súhlasíme. Akceptujeme hlavne tú jej časť argumentácie v dôvodovej správe, že doteraz platná zákonná úprava do režimu prevodu vlastníctva k nájomným bytom vnáša určité nerovnosti a diskrimináciu. Dá sa povedať, že súčasne platný zákon nie je spravodlivý k rôznym skupinám vlastníkov nájomných bytov. Jednej skupine vlastníkov bytových domov ukladá za podmienok stanovených v zákone nájomné byty previesť na nájomcov, zatiaľ čo druhej skupine vlastníkov týchto bytov sa táto povinnosť neukladá. To znamená, ak rozmeníme súčasný platný právny stav na drobné, to jest na dosahy na obyvateľa, že jedna skupina nájomcov je v súčasnosti platným zákonom zvýhodňovaná a druhá nevlastným zavinením znevýhodňovaná. Pritom takmer všetky tieto byty boli vystavané de facto z tých istých finančných zdrojov a dve spomínané skupiny vlastníkov sa vytvorili až po roku 1990.

    Aj v diskusii odzneli isté polemiky o protiústavnosti tejto novely. Máme za to, že navrhovaná novela nie je v rozpore s ústavou, práve naopak, odstraňuje diskrimináciu určitej skupiny obyvateľov, čo sa dá hodnotiť v súčasnosti, keď diskriminácia je, ako protiústavný stav. Za protiústavnú možno skôr považovať doteraz platnú zákonnú úpravu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Na záver - klub poslancov Slovenskej národnej strany i z dôvodov, ktoré som uviedla, podporí predkladanú novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Pokojne môžete vykrikovať ďalej, ako ste boli zvyknutí. Verím však, že aj v rozhodovaní vás, vážení kolegovia, preváži to, že ide o zákon, ktorý je svojou podstatou prospešný pre občanov, a že nepreváži to, kto ho predkladá a či bol, či nebol prerokovaný v koaličnej rade. Verte, že to občan rýchlo zabudne a ani ho to vlastne nezaujíma. Ale to, čo ho bude zaujímať a za čo nám bude vďačný, bude konkrétny prospech pre jeho každodenný život. Zabudnite preto na márnomyseľnosť, politiku a pomôžte dobrej veci.

    Na záver, ak dovolíte, by som chcela požiadať pána predsedajúceho, pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského...

  • Prosím o pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • ... keďže na minulej schôdzi ste ma, priznávam, právom napomenuli za používanie mobilného telefónu počas rokovania, aby ste rovnakú pozornosť venovali aj svojim kolegom v laviciach SDK. Nielenže používajú mobilné telefóny, ale vykrikujú a správajú sa, myslím si, nedôstojne, tak ako sme to pred chvíľočkou mohli zažiť - nedôstojne rokovaniu Národnej rady.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej vystúpi pán poslanec Osuský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nechcem komplikovať situáciu, ale je tu jeden drobný fakt. Na Slovensku existujú stovky občanov, ktorí majú to "šťastie" alebo tú smolu, že sa ocitli v reštitúciách. I tam je súkromné vlastníctvo. I oni iste prispievali k národnému bohatstvu štátu, z ktorého sa stavali družstevné, podnikové a štátne byty. Tí majú smolu a je celkom jasné, že s úctou k súkromnému vlastníctvu im neostáva nič iné, ako prijať tento fakt. Je teda zrejmé, že nemôže existovať diskusia o tom, že niekto je "postihnutý", lebo vidíme, že "postihnutí" sú aj ďalší a napriek tomu nemajú možnosť napadnúť jednoduchý fakt úcty k súkromnému vlastníctvu.

  • Pán poslanec Benkovský je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nechcem a neosobujem si právo reagovať na právnu stránku predloženého návrhu. V diskusii s občanmi som sa však utvrdil v názore, a tento názor všeobecne prevláda, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je nedostatočný, nedokonalý, jednoducho zlý a možno, ako sa to už i tu konštatovalo, i protiústavný. Preto predložený návrh sa len snaží o riešenie aspoň časti problémov, ktoré vyplývajú z tohto stavu.

    Možno len konštatovať, že vznikla nová skupina vlastníkov bytových domov s nájomnými bytmi, čím sa do celého systému prevodu vlastníctva, vlastníckych práv v nájomných bytoch vniesli značné nerovnosti. Je tiež evidentné, že noví vlastníci bytov získali byty v privatizácii v prevažnej miere nie za trhovú ani nie za cenu podľa znaleckého posudku, ale za výrazne nízku cenu.

    Teraz s odstupom krátkeho času však noví vlastníci chcú predávať byty za trhovú cenu, to jest priemerne až desaťnásobne vyššiu cenu ako nadobúdaciu. Poznám konkrétny prípad, keď bol menší podnik sprivatizovaný za jeden milión slovenských korún. V kúpnej cene boli zahrnuté aj podnikové byty, ktoré v súčasnosti sú nútení nájomcovia kupovať za 800 tis. až 1 200 tis. slovenských korún. Jednoznačne tým dochádza ku špekulatívnym predajom.

  • Pán poslanec Gaľa, prosím, aby ste nevyrušovali.

  • Znovu preto upozorňujem, že takíto vlastníci získali v privatizácii byty štátnych podnikov za zlomok či stotinu trhovej ceny. Preto predaj bytov získaných uvedeným spôsobom možno považovať za neodôvodnené obohacovanie sa úzkej skupiny vlastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že občan nájomník nemá rovnaké práva ako iní nájomcovia obecných bytov, novelizácia rieši túto najzákladnejšiu právnu nerovnosť. Rieši ju uložením povinnosti aj ďalších vlastníkov bytov byty za určitých podmienok odpredať.

    Pokiaľ ide o pripomienky k otázkam ústavnosti, aj v tejto diskusii sa názory právnych expertov rôznia. Považujem za potrebné konštatovať, i keď nie som právnik, že sú minimálne diskutabilné. Som presvedčený, že predkladateľ pán poslanec Fico pozná Ústavu Slovenskej republiky, občianske práva a slobody a že ním predložený návrh je v ich súlade. V stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady sa konštatuje - citujem, že vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky treba poukázať na možný nesúlad predloženého návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a to s článkom 20 v spojení s článkami 13 ods. 3 a 4. Zdôrazňujem predovšetkým to konštatovanie o možnom nesúlade. Ako laik zvýrazňujem konštatovanie v ich citovanom stanovisku, a to, že medzi základné práva patrí právo vlastniť majetok (článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Mám za to, že nájomca má rovnaké právo - právo vlastniť, t. j. právo i vlastniť byt.

    Pokiaľ ide o ďalšie pripomienky predovšetkým vyplývajúce zo stanoviska vlády Slovenskej republiky, tak tieto boli, tak ako je to uvedené v spoločnej správe výborov, do návrhu zapracované. Hľadali sa teda riešenia, ako zohľadniť pripomienky vlády a zároveň pomôcť občanovi.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na potrebu odstránenia nerovnosti a diskrimácie časti nájomcov bytov a oprávnené očakávania dotknutých občanov budem podporovať predložený návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Benkovský bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Husár.

  • Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca a poukázať na dve skutočnosti.

    Po prvé, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že som 25 rokov strávil v družstevnom systéme, a teda podstatnú časť svojho života, musím povedať, že družstevné vlastníctvo bola iba pseudoforma všeľudového socialistického vlastníctva a nič iného, že byty vystavané v podnikovej a družstevnej výstavbe boli vystavané aj keď v podstate z takzvaných vlastných zdrojov, ale zo zdrojov tohto štátu, pretože tak štátne podniky, ako aj družstevné vlastníctvo bolo vo svojej podstate len vlastníctvom tohto štátu.

    Druhá podstatná skutočnosť, na ktorú poukázal pán kolega vo svojom vystúpení, spočíva v tom, že aj vlastnícke právo je v spoločenskom záujme možné zo zákona obmedziť. Čo je to spoločenský záujem? Spoločenský záujem je oprávnený záujem väčšiny a v tomto prípade tento návrh zohľadňuje oprávnený záujem väčšiny, záujem stoviek a tisícok tých užívateľov bytu, ktorí v týchto bytoch žijú. Čiže ak k takémuto obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva dôjde zo zákona a v spoločenskom záujme, nemôže to byť v žiadnom prípade porušenie Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel tiež reagovať na poznámku pána poslanca Benkovského, ktorý hovoril o tom, že tento zákon právne nie je celkom dobre pripravený. Som prekvapený, že ako koaličný poslanec sa nezasadil o to, aby táto záležitosť bola právne pripravená lepšie, lebo preberáme tu zákony, ktoré si myslím, nie sú také dôležité tak ako práve tento zákon, ktorý podal jeden z koaličných poslancov, pán poslanec Fico. Myslím si, že tento zákon je veľmi potrebný.

    Tak ako tu predo mnou hovoril aj pán poslanec Ambróš, v Brezne je situácia taká, že naozaj privatizér, ktorý v prvej vlne kupónovej privatizácie, čiže privatizačný fond HTC sprivatizoval fabriku s bytmi, teraz vyberá poplatky za byty, a pritom ich neodvádza ďalej.

    Z tohto dôvodu, tak ako povedala naša predsedníčka klubu, budem hlasovať jednoznačne za tento zákon.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kalman má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcem poukázať na skutočnosť, že rokovanie Národnej rady neprebieha v dôstojných podmienkach hodných Národnej rade. Tu sa skutočne každý baví, každý sa smeje, každý si z toho robí žart. Dokonca už nerešpektujú niektorí poslanci ani vaše upozornenia. Preto nedávam procedurálny návrh vo vzťahu k dnešnému plénu alebo k dnešnému rokovaciemu dňu, ale chcem vás poprosiť, v budúcnosti nemeňte rokovací poriadok alebo nemeňte režim rokovania tak, že dáte na večer hodinovú prestávku, kde sa poniektorí poslanci pôjdu potužiť a potom tu sústavne vyrušujú. Radšej rokujme do 19.00 hodiny a bude to dôstojné.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci,

    veľmi krátko chcem vystúpiť na záver tejto diskusie, chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vyslovili podporné stanoviská a súčasne rešpektujem stanoviská, ktoré boli opačného charakteru. Súhlasím s pánom poslancom Osuským a pri tomto by som chcel vlastne aj skončiť, že je veľmi veľa nespravodlivosti v tomto štáte, a domnievam sa, že je úlohou tohto parlamentu tieto nespravodlivosti nachádzať a hľadať určité riešenia. Ja vám poviem, pán poslanec, v čom je podstatný rozdiel medzi tými, čo získali byty v reštitúcii, a tými, čo získali byty v privatizácii. V reštitúcii získali byty tí, ktorým byty niekedy zobrali. V privatizácii, tam bola trošku iná situácia, a ak hovoríme o nápravách, tak, pán poslanec, by som bol rád, keby sme sa spoločne niekedy pozreli na to, ako sa tí, čo v reštitúcii získali byty, správajú k nájomcom. Myslím si, že to je tiež téma hodná našej pozornosti, a myslím si, že Národná rada sa ešte raz bude zaoberať tým, ako neľudsky niekedy tí, ktorí získali byty v reštitúcii, zaobchádzajú s nájomcami, ako používajú rôzne prostriedky na to, ako týchto ľudí z týchto bytov dostať a s týmito bytmi špekulovať. Takže nespravodlivosti je naozaj veľa a našou povinnosťou je tieto nespravodlivosti nachádzať.

    Chcem vás, vážené dámy a páni, poprosiť o podporu nie môjho návrhu zákona. Prosím o podporu myšlienok, ktoré prichádzajú zdola, o podporu ľudí, ktorí sú naozaj v situácii, ktorá nie je závideniahodná.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa posadili na svoje miesta v rokovacej sále, aby nerušili tých, ktorí chcú naozaj venovať pozornosť prerokúvanému bodu programu. Platí to o všetkých rovnako.

    Prosím, pán poslanec Fico.

  • Posledná myšlienka je, predpokladám, že v Národnej rade Slovenskej republiky nesedí ani jeden poslanec, ktorý má problém bývalého podnikového bytu. O to viac prosím o citlivosť a pochopenie situácie tých, ktorá naozaj nie je dobrá.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    len dvoma, troma vetami. Ako podpredseda výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý zároveň zastupuje predsedu tohto výboru, vám, ktorí pochybujete ešte o tomto probléme, odporúčam zastaviť sa vo výbore pre sociálne veci a bývanie, zastaviť sa v Kancelárii predsedu Národnej rady a pozrieť si podania, sťažnosti a bolesti, ktoré ľudia opisujú, práve tí, ktorých sa týka problém, o ktorom dnes diskutujeme a ktorý riešime. To je prvá poznámka. Skutočne tento problém si zaslúži pozornosť a riešenie.

    Chcem upozorniť aj na druhú skutočnosť, pretože si chodíme aj po fabrikách tieto byty pozrieť. Žiaľbohu, viacerí majitelia s týmito bytmi nenakladajú tak, aby sa udržiavali, pretože majú svoje problémy, mnohé fabriky krachujú a byty sa zneužívajú alebo tento bytový fond na zakrývanie svojich ekonomických problémov.

    Chcem zároveň poukázať, že pokiaľ by sme takúto novelu prijali, som presvedčený, že bude brániť aj čiernemu trhu v tom regióne a toho vlastníka, ktorý špekuluje. Je tu viacero primátorov, v Kolárove som tiež zistil viacej problémov, kde takíto vlastníci, niektorí už po bankrote alebo likvidácii, špekulujú s takýmito bytmi a ľudia nemajú kde bývať.

    A posledná poznámka. Viackrát tu odznelo, že predmetný návrh porušuje ústavu. Ale padla tu aj myšlienka: doterajší stav neporušuje ústavu? Áno, ale, žiaľbohu, v neprospech tých mnohých chudákov nájomcov. Odporúčam mať toto na zreteli, keď budeme hlasovať.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zostal za rečníckym pultom a uvádzal jednotlivé hlasovania. V prvom rade budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, tlač 201a.

    Prosím panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa trošku sústredili na prerokúvanie tohto vážneho bodu programu, aby sme naozaj nesťažovali jeden druhému podmienky rokovania.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Spoločnú správu ste dostali písomne, preto nebudem opakovať jednotlivé body čítaním. Výbor navrhuje, aby body 1, 2, 3 a 4 spoločnej správy boli schválené hlasovaním.

  • Prosím, počuli ste návrh. Budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3 a 4. Pán spoločný spravodajca na základe odporúčania gestorského výboru navrhuje tieto body zo spoločnej správy schváliť.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 1, 2, 3 a 4 spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ďalej zo spoločnej správy body číslo 6 a 7 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru. Hlasujeme o bodoch 6 a 7 zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča neschváliť ich, to znamená hlasujeme za, ak chceme tieto návrhy neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Posledný bod zo spoločnej správy je bod číslo 5. Gestorský výbor vám odporúča na zváženie, pretože nedošlo k zjednoteniu názoru.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru, o bode 5, ktorý gestorský výbor necháva na rozhodnutie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 5 spoločnej správy sme neschválili.

    Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe gestorského výboru. Keďže v rozprave neboli vznesené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či má splnomocnenie gestorského výboru na prerokúvanie tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Áno, gestorský výbor odporučil, pokiaľ nebudú v druhom čítaní ďalšie návrhy, predmetný návrh zákona a zmeny zákona prerokovať v treťom čítaní. Odporúčam o tom hlasovať.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či má niekto z pánov poslancov návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či skupina 30 poslancov navrhuje zmenu formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Prosím neovplyvňovať výkrikmi poslancov hlasovanie o tomto dôležitom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za podporu, a keď to bude na Ústavnom súde, pôjdem obhajovať nájomcov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem poslancovi Ficovi a pánu poslancovi Mesiarikovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorý sme si schválili v návrhu. Budeme prerokúvať bod číslo 12, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Z. z. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, tlač číslo 260.

    Prosím teraz ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku pani Machovú, aby z poverenia vlády odôvodnila predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy, páni,

    Národnej rade Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Prílohou predloženého návrhu zákona je tiež vykonávací predpis, ktorý bol predložený na prerokovanie v komisii Legislatívnej rady vlády pre občianske a obchodné právo s tým, aby nadobudol účinnosť spolu so zákonom.

    Návrhom sa sleduje hlavný cieľ - zvýšiť transparentnosť predaja majetku likvidovaného štátneho podniku zavedením povinnosti vopred vykonať dražbu predávaného majetku a až po neúspechu tejto formy hľadať iné možnosti čo najrýchlejšieho speňaženia majetku, a tým aj ukončenie likvidácie podniku.

    Zákon navrhuje vykonať len jednu opakovanú dražbu. Predkladateľ pri navrhovaní tohto ustanovenia vychádza zo skúseností, ktoré vychádzali z rôzneho spôsobu výkladu § 47b ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý spôsobil, že predaj vecí prednostne na verejnej dražbe nebol považovaný za povinnosť likvidátora, ale len za možnosť postupovať podľa vlastného uváženia. Tak sa stalo, že viacerí likvidátori uprednostňovali priamy predaj a na druhej strane iní ponúkali ten istý majetok vo verejnej dražbe niekoľkokrát za sebou bez akéhokoľvek efektu. Pri neobmedzenom počte verejných dražieb, tak ako to umožňuje doteraz platný dražobný poriadok, sa preto časť likvidácie podniku zbytočne predlžovala, a tým sa zároveň aj zvyšovali náklady na likvidáciu a nezriedka sa podstatne znižovala cena predávaného majetku.

    Zákon tiež taxatívne vymenúva niektoré veci, ktoré nemusia byť predmetom dražby a ktoré likvidátor môže predať záujemcovi so súhlasom ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Predkladaný návrh taktiež upravuje kompetenčné vzťahy medzi zakladateľom, ministerstvom privatizácie a likvidátorom tak, že od vstupu podniku do likvidácie do účinnosti tohto zákona funkciu zakladateľa prevezme ministerstvo privatizácie a bude tak jednotným metodickým, riadiacim a zodpovedným orgánom za priebeh likvidácie štátneho podniku. Predkladateľ pri riešení kompetenčných vzťahov vychádzal z toho, že proces likvidácie štátneho podniku...

  • Prepáčte, pani ministerka.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som, aby ste prerušili diskusie v rokovacej sále navzájom medzi poslancami, pán poslanec Kováč, pán poslanec Harach, pán poslanec Budaj, prosím, aby ste venovali pozornosť, pani ministerka predkladá vládny návrh zákona.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Predkladateľ pri riešení kompetenčných vzťahov vychádzal z toho, že proces likvidácie štátneho podniku speňažením jeho majetku je v konečnom dôsledku tiež prevod majetku štátu na iné osoby, za ktorý príslušnou mierou toto ministerstvo zodpovedá. Týmto opatrením sa zabezpečí aj jednotnosť postupu pri likvidácii štátnych podnikov tak, že činnosť likvidátora bude riadiť a kontrolovať jeden ústredný orgán štátnej správy, a nie ako doteraz rezortné ministerstvo a tiež ministerstvo privatizácie. Obdobným spôsobom sa problematika likvidácie rieši aj vo viacerých okolitých krajinách, to znamená, že celý proces likvidácie je sústredený na jeden orgán štátnej správy.

    V legislatívnom procese prípravy novely zákona o štátnom podniku boli do návrhu zapracované stanoviská pripomienkujúcich orgánov vrátane subjektov tripartity, to jest odborov a zamestnávateľských zväzov. Vzhľadom na to, že v rámci pripomienkového konania neboli uplatnené žiadne zásadné pripomienky a nevznikli tým zásadné rozpory, je predkladaný návrh v plnom súlade s názormi všetkých zúčastnených. Navrhujem preto, aby Národná rada po prerokovaní predložený návrh novely zákona schválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore, ako aj o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 260), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 260) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona spĺňa všetky podmienky a nie sú žiadne prekážky, ktoré by bránili jeho prerokovaniu.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa teda, či sa do rozpravy hlási z pánov poslancov niekto ústne. Nie je to tak, uzatváram rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k návrhu zákona, ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým odporúča, aby Národná rada uznesením prijala stanovisko, že odporúča prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania, ktorým Národná rada má rozhodnúť o pridelení tohto vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom.

  • Ďakujem pekne.

    V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263 navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 260), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a navrhujem určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Navrhujem určiť lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v ostatných výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru na pridelenie výborom na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona, ako aj na určenie lehoty na prerokovanie v jednotlivých výboroch.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že tento vládny návrh zákona pridelila výborom, ako aj určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie.

    Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že vládny návrh zákona, ktorý máme prerokúvať ako ďalší bod, a to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ešte gestorský výbor neprerokoval a nemáme predloženú ani spoločnú správu gestorského výboru, odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 272. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte predložený a ktorý tvorí súčasť prerokúvania tohto návrhu zákona.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky prosím, aby pani ministerka financií Brigita Schmögnerová odôvodnila predmetný návrh vlády. Prosím pani ministerku, ktorá je v budove Národnej rady, avšak nezdržiava sa v rokovacej sále, aby sa dostavila a odôvodnila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Pani ministerka, prosím, aby ste predmetný návrh odôvodnili.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh novely zákona o správnych poplatkoch sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 a bol vypracovaný ako iniciatívny návrh na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999. Predložený návrh je tiež výsledkom rozsiahleho pripomienkového konania, v rámci ktorého 33 pripomienkujúcich uplatnilo svoje návrhy a odporúčania. Navrhované zmeny a doplnenia zákona majú odstrániť doterajšie aplikačné nejasnosti v praxi. Rozsiahlejšie sú úpravy sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu navrhovanej novely zákona a ktorý z tohto dôvodu a tiež z dôvodu prehľadnosti predkladáme celý v upravenom znení.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    z hľadiska finančného dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky prijatím navrhovanej novely zákona sa očakáva už v tomto roku zvýšenie príjmov, a to najmä zvýšením sadzieb poplatkov za niektoré úkony a konania ako napríklad za vydanie cestovného pasu, zbrojného preukazu, vodičského preukazu, evidenčnej tabuľky motorového vozidla a ďalšie, ale aj z dôvodu zavedenia nových spoplatňovaní úkonov a konaní na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na úseku energetiky a telekomunikácií.

    Nadväzne na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 506 z 23. 6. 1999 sa návrh novely citovaného zákona predkladá na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Keďže častokrát hlavne poslanci z opozície otvárajú otázku skráteného legislatívneho konania, ja by som sa chcela odvolávať na zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý vymedzuje presne, v ktorých prípadoch je možné súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním.

    Chcem upozorniť, že tento predložený zákon je súčasťou opatrení vlády, ktoré prijala 31. 5. 1999, a sú to opatrenia, ktoré by mali smerovať k stabilizácii rozpočtového hospodárenia a k stabilizácii slovenského hospodárstva vôbec. Je samozrejmé, že tieto opatrenia budú účinné vtedy, ak budú podľa možnosti prijaté naraz a budú môcť už v tomto roku priniesť určité očakávané zlepšenia v situácii slovenského hospodárstva. Preto by som chcela požiadať Národnú radu, aby ste súhlasili so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu tohto zákona. V prípade, že by sme z celého súboru alebo z tých opatrení, ktoré vláda prijala, o ktorých rozhodla, vyťahovali iba niektoré a neboli by vzájomne previazané a nedopĺňali by sa vzájomne, aj očakávané účinky by boli, samozrejme, nižšie a boli by vlastne slovenskému hospodárstvu spôsobené tým značné škody, ktoré sa snažíme práve preto aj eliminovať. Vyslovením súhlasu na skrátené legislatívne konanie sa predovšetkým urýchli naplňovanie príjmovej časti štátneho rozpočtu a podarí sa prijať ďalší nástroj k stabilizácii rozpočtového hospodárstva ešte v tomto roku 1999. Tým sa vytvoria vhodnejšie podmienky na plnenie základných funkcií štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona navrhujem prijať a prosím vás o súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie predmetného vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie. Prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 269 z 24. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač číslo 272), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Považujem za potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že ide o napĺňanie časti štátneho rozpočtu v tomto i v budúcich rokoch, ako i vzhľadom na potrebu stabilizácie štátneho rozpočtu, je potrebné prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 272), prerokoval na 18. schôdzi dňa 29. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 152 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Benkovskému za uvedenie správy gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a o zaujatí stanoviska gestorského výboru k tomuto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci,

    na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila prerokovanie návrhu zákona číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď.

  • Ďakujem za návrh.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie, budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada v tejto chvíli nie je uznášaniaschopná.

    Prosím všetkých poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý podľa informácií teraz rokuje, aby sa páni poslanci dostavili na hlasovanie o predloženom návrhu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v prípade, že nebude Národná rada uznášaniaschopná ani po opätovnom pokuse, odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci, aby pani ministerka uviedla tento vládny návrh zákona a potom sme pristúpili spoločne k hlasovaniu o jednom a druhom návrhu.

    Pani poslankyňa Malíková má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, na to, aby ste mohli ísť tak, ako ste povedali, treba odsúhlasiť zmenu na začiatku schváleného programu, a tú odsúhlasiť nemôžete, pretože tu nie sú vaši poslanci.

  • Pani poslankyňa, nemáte pravdu. Ja môžem vyhlásiť pätnásťminútovú prestávku a po pätnásťminútovej prestávke môžem rozhodnúť o ďalšom pokračovaní schôdze Národnej rady. Netreba hlasovaním rozhodnúť o tom, či budeme alebo nebudeme pokračovať ďalším bodom programu rokovania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru, ktorý predniesol pán poslanec Benkovský, ktorým odporúča, aby Národná rady vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o správnych poplatkoch v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré predložil gestorský výbor k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o správnych poplatkoch.

    Prosím a vyzývam všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol ešte raz návrh gestorského výboru, ktorým odporúča alebo zaujíma stanovisko k návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh gestorského výboru.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby zachovali pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli nerušene a sústredene rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Vyzývam ešte raz všetkých, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, ale sú v budove Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte návrh.

  • Ako som už uviedol v informácii Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor odporúčal, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru, ktorý odporúča súhlasiť s návrhom vlády na prerokovanie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na základe takto schváleného uznesenia Národnej rady budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 273. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte ako tlač 270, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Prosím, aby predmetný návrh vlády z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnila ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte návrh vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Ako som už pri návrhu na skrátené legislatívne konanie spomenula, ide o iniciatívny návrh, ktorý súvisí so stabilizáciou rozpočtového hospodárenia v roku 1999 a, samozrejme, v rokoch nasledujúcich, ktorý patrí do skupiny tých legislatívnych noriem, ktoré majú vytvoriť primeraný legislatívny rámec na riešenie stabilizácie rozpočtového hospodárenia, ale aj celkového hospodárstva v tomto roku, prípadne v nasledujúcom roku.

    Tento návrh zákona upravuje správne poplatky, ktoré sa vyrubujú za činnosť orgánov štátnej správy, ktorá spočíva vo vykonávaní úkonov a uskutočňovaní konaní taxatívne uvedených v Sadzobníku správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona číslo 145 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vypracovaný návrh novely zákona zároveň reaguje na zmeny v právnej úprave niektorých oblastí štátnej správy, ako je doprava, energetika, a vychádza z požiadaviek prehodnotenia doterajších sadzieb správnych poplatkov. Jednoznačne je formulovaný predmet konkrétneho spoplatňovaného úkonu, čím dôjde k odstráneniu doterajších ťažkostí v praxi, keďže zodpovedá vecne i pojmovo vymedzeniam príslušných právnych predpisov.

    Keďže ťažiskom úprav, zmien a doplnení je Sadzobník správnych poplatkov, návrh je vypracovaný v novelizovanom úplnom znení.

    Po dôkladnom prehodnotení a upravení sadzieb poplatkov za niektoré úkony a konania orgánov štátnej správy, sa sadzobník dopĺňa o ďalšie novospoplatňované úkony a konania. Do sadzobníka sa zaradilo osemnásť nových položiek najmä na úseku všeobecnej správy, napríklad povolenie na pobyt vo vojenskom obvode, na úseku pôdohospodárstva napríklad vydanie súhlasu so zmenou poľnohospodárskeho pozemku, vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely, podanie žiadosti podľa zákona číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu položky 44, 45 a 46, ale i na úseku telekomunikačných služieb, napríklad položky číslo 112 a číslo 118.

    Nadväzne na zákon číslo 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní sa doplnili do trinástej časti sadzobníka...

  • Prosím pána poslanca Jarjabka, aby išiel telefonovať von.

  • ... nové spoplatňované úkony a konania. Ide o položky číslo 206 až 209.

    Z hľadiska finančného dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky prijatím navrhovanej novely zákona možno očakávať ešte v tomto roku určité zvýšenie príjmov, ktoré, pravdaže, bude závisieť predovšetkým od objednávky, od dopytu zo strany občanov.

    Predpokladá sa, že pri zachovaní doterajšieho rozsahu spoplatňovaných úkonov hrubý ročný príjem z tejto novely zákona o správnych poplatkoch môže predstavovať 400 mil. korún.

    Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Benkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač číslo 273), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Považujem za potrebné zdôrazniť, že návrh vychádza z potreby riešenia súčasného vývoja príjmovej časti štátneho rozpočtu. V predloženom návrhu je jednoznačne formulovaný predmet konkrétneho spoplatňovaného úkonu, čím dochádza k odstráneniu doterajších problémov v praxi.

    Oceňujem tiež, že návrh je vypracovaný v novelizovanom úplnom znení. V predloženom návrhu ide o zvýšenie jednorazových správnych poplatkov, ktoré budú mať len minimálny dosah na výdavky občanov. Zohľadnila sa výška poplatkov v oblasti základných občianskych potrieb a náležitostí z nich vyplývajúcich, pričom tieto sa výraznejšie nezvyšujú.

    V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270 z 24. júna 1999 odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný hneď.

    Odporúčam, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu a stanoviska gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o správnych poplatkoch.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási k tomuto bodu programu niekto ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania a návrhy na prijatie uznesenia Národnej rady, najskôr o návrhu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Keďže v rozprave neboli pripomienky a iné návrhy, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na prerokovaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý informuje Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru, ktorý navrhuje prijať uznesenie, že Národná rada súhlasí s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili na hlasovanie do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ako spravodajca gestorského Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270 z 24. júna 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s termínom prerokovania ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru, ktorý odporúča prerokovať tento vládny návrh zákona vo výboroch Národnej rady, určiť lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona, ako aj určiť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nasledujúcim bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 270. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v Národnej rade Slovenskej republiky odôvodnila.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci. Cieľom návrhu zákona o štátnej pomoci je implementácia článku 64 Európskej dohody o pridružení a príslušných smerníc Európskeho spoločenstva do nášho právneho poriadku v oblasti poskytovania štátnej pomoci. Záväzok Slovenskej republiky zabezpečiť transparentnosť pri poskytovaní štátnej pomoci je aj súčasťou ustanovenia Európskej dohody o kontrole štátnej pomoci, vyžaduje ich efektívnu implementáciu do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transparentnosť štátnej pomoci, ako i efektívna kontrola štátnej pomoci je pre kandidátske krajiny nevyhnutnou podmienkou na ich prijatie do Európskej únie. Preto je prijatie zákona o štátnej pomoci stanovené aj v národnom programe na prijatie acquis communautaire v Slovenskej republike a aj v partnerstve na vstup ako krátkodobá priorita.

    Schválenie zákona o štátnej pomoci Národnou radou Slovenskej republiky bude hodnotené ako jedna z priorít, ktoré musia byť splnené do Helsinského summitu v septembri 1999, aby bola Slovenská republika kladne hodnotená, preradená do prvej skupiny asociovaných krajín na prijatie do Európskej únie. Nepreradením Slovenskej republiky do prvej skupiny asociovaných krajín na vstup do Európskej únie hrozia Slovenskej republike značné hospodárske škody.

    Dovoľte mi, aby som v tomto smere uviedla aspoň jeden príklad, ktorý súvisí s nedávnou emisiou eurobondov Slovenskej republiky na eurotrhoch. Slovenská republika iba z toho dôvodu, že nie je zaradená do prvej skupiny štátov, o ktoré sa má rozširovať Európska únia, dosiahla na trhu horšie výsledky, výrazne horšie výsledky ako napríklad Maďarská republika. Aby som to mohla číselne porovnať, takzvaný stred alebo rozpätie dosiahla Maďarská republika týždeň skôr, keď vychádzala s emisiou na úrovni asi 89 bodov, kým Slovenská republika na úrovni 450 bodov.

    Odborníci, manažéri emisie jednoznačne toto pripisujú skutočnosti, že Slovenská republika nie je v prvej skupine štátov, o ktoré sa má rozširovať Európska únia. Preto Helsinský summit v septembri 1999 je veľmi dôležitý, aby sa Slovenskej republike podarilo začleniť sa do prvej skupiny štátov, o ktoré sa bude Európska únia rozširovať.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás preto požiadať, aby ste návrh na skrátené legislatívne konanie tohto vládneho zákona podporili.

    Ďakujem za pozornosť, aj keď obmedzenú.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Kujanovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o stanovisku k návrhu vlády, ktorý zaujal gestorský výbor. Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač 270).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 267 z 24. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci prerokoval na 17. schôdzi dňa 29. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 153 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní, a to v termíne ihneď.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    moje vystúpenie bude veľmi krátke, pretože už viackrát som tu vystúpila a na rovnakú tému, mňa to už akosi nebaví, ale nedá mi, aby som opätovne nepripomenula pani ministerke, že dáva návrh na skrátené legislatívne konanie bez toho, aby boli splnené podmienky rokovacieho poriadku. To, čo ste tu hovorili, pani ministerka, o podmienkach vstupu do Európskej únie a podobne, je síce pravdou, ale takou istou pravdou je, že to nie je právna podmienka na skrátené legislatívne konanie.

    Opätovne zdôrazňujem, že ja si ctím zákony, a preto aj parlament, ktorý zákony tvorí, by si mal produkty svojej tvorby ctiť natoľko, že skrátené legislatívne konanie predloží len vtedy, keď sú splnené podmienky. Stalo sa už chronickou chorobou tejto vládnej koalície, že robí veci v poslednej chvíli, chvatom a dáva v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s platným právom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pani ministerka. Nie.

    Pán poslanec Sitek, poprosil by som, keby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

    Pán spoločný spravodajca, vás žiadam, aby ste uviedli návrh gestorského výboru, ktorý zaujal k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, venujte pozornosť predloženému návrhu gestorského výboru.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste oboznámili snemovňu so stanoviskom výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 29. 6. 1999 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač 270).

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o štátnej pomoci Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 17. schôdzi v termíne ihneď."

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru k návrhu vlády na prerokovanie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru, ktorý odporúča Národnej rade prijať uznesenie, ktorým Národná rada súhlasí s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe takto schváleného uznesenia prikročíme k prerokúvaniu tohto vládneho návrhu zákona v prvom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 268.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnila predmetný návrh zákona ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Prepáčte, pani ministerka.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, schválili sme si, že budeme rokovať najdlhšie do 21.00 hodiny, preto končím rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine prerokúvaním návrhu na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR a prerokúvaním zákona o štátnej pomoci v prvom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.

    Dovidenia ráno o 9.00 hodine.