• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujeme sa.

    Zisťujem, že je prítomných 97 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Fico, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Slota, pán poslanec Števček. Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani poslankyňa Irena Belohorská, pán poslanec Šebej a pán poslanec Weiss.

    Na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci László Hóka a Pavol Kačic. Náhradníkmi budú poslanci Pavol Kandráč a Miloslav Suchár.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu o schválení návrhu programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vám oznámiť, že zvolením poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Schustera v priamej voľbe za prezidenta Slovenskej republiky 29. mája 1999 prestal týmto dňom pán Schuster vykonávať funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Vyplýva to z ustanovenia článku 103 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti som dostal list pána poslanca Schustera, ktorý si dovolím prečítať.

    "Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    dolu podpísaný Rudolf Schuster, narodený 4. 1. 1934, rodné číslo 340104/777, trvalý pobyt Košice, Čermeľská 62, týmto oznamujem Vám a Národnej rade Slovenskej republiky, že na základe vyhlásenia Ústrednej volebnej komisie pre voľbu prezidenta zo dňa 30. mája 1999 som bol dňa 29. mája 1999 zvolený do funkcie prezidenta Slovenskej republiky.

    Podľa článku 130 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ak bude za prezidenta zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, odo dňa svojho zvolenia prestane vykonávať svoju funkciu. V súlade s vyššie uvedeným ústavným ustanovením a v zmysle článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa preto odo dňa 29. mája 1999 vzdávam funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorej som bol zvolený na základe kandidátnej listiny Strany občianskeho porozumenia a výsledkov volieb konaných v dňoch 25. a 26. septembra 1998.

    Žiadam Vás, aby ste o tomto mojom rozhodnutí informovali plénum Národnej rady Slovenskej republiky."

    Tak som aj vykonal. Pán poslanec, pán prezident Slovenskej republiky, aj keď to nie je v rokovacom poriadku určené, vytváram priestor alebo 15-minútovú prestávku, aby sa pán poslanec Rudolf Schuster, novozvolený prezident Slovenskej republiky, rozlúčil so svojimi kolegami v tomto parlamente.

    Nech sa páči, pán poslanec, pán prezident.

  • Potlesk. Rozlúčka Rudolfa Schustera s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za dôstojné rozlúčenie sa s naším bývalým kolegom, prezidentom Slovenskej republiky. Verím, že nezabudne, že vyšiel z poslaneckých lavíc.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 15. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu? Verím, že všetci, ktorých mená sú na svetelnej tabuli, majú návrhy na zmenu programu.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhujem zaradiť na túto schôdzu Národnej rady bod tohto znenia: Informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o opatreniach vlády zameraných na oživenie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Návrh zdôvodňujem tým, že vláda prijala stratégiu urýchlenia reforiem, teda určitý program ozdravenia, ale tento návrh zatiaľ neobsahuje ďalšie rozvojové impulzy v ekonomike. Obávam sa, že takýmto spôsobom sa môže stať, že aj prostriedky, ktoré získame týmto spôsobom, nezabezpečia automatický rozvoj ekonomiky. Pokiaľ by tento návrh bol neprijateľný, v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem prijať uznesenie Národnej rady, aby na budúcu schôdzu predseda vlády takúto správu predložil.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Mám dva návrhy. Ten druhý návrh bude vo dvoch variantoch.

    Prvý návrh znie, aby bol vypustený bod 3, to je skrátené legislatívne konanie zákona o sociálnej pomoci, aby tento návrh zákona išiel v riadnom konaní, t. j. podľa bodu číslo 4. Nevidím dôvod na skrátené konanie, keďže zákon obsahuje veľa zmien.

    Druhý návrh je vzhľadom na opatrenia, ktoré spomínal pán Mesiarik a ktoré včera prijala vláda, aby minister práce, sociálnych vecí a rodiny predložil do parlamentu ako posledný bod programu správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za obdobie od 1. 1. do 31. 5. 1999, aby sme vedeli, ako budú tie opatrenia vplývať na sociálnu situáciu obyvateľstva. Ak by ste neschválili správu, keďže na to je pomerne krátky čas, druhý variant je, aby bola predložená nie správa, ale informácia s tým istým názvom.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    z poverenia klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko chcem navrhnúť na túto schôdzu osobitný bod ako bod číslo 16, a to všeobecnú rozpravu o výkone poslaneckého mandátu toho času väzneného poslanca Ivana Lexu, ktorému, aj keď čiastočne došlo k náprave tým, že dostáva materiály do výkonu väzby, ešte stále nie je umožnený plný výkon poslaneckého mandátu, a preto si myslíme, že je sústavne porušovaná Ústava Slovenskej republiky a rokovací poriadok tohto parlamentu. To hanebné uznesenie, ktoré parlament 15. 4. aj schválil, aj neschválil, nie je dodnes platné, pretože nebolo hlasované o jeho celkovom znení, je potrebné ho zrušiť a pán Lexa má byť prepustený na slobodu, pretože je nevinný.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sitek, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby bol vypustený bod číslo 7: Návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej a podpornej operácie pod vedením NATO v Albánsku. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že jednak z ekonomických dôvodov toto vyslanie jednotky stojí 60, približne 65 miliónov Sk. Dobre vieme, v akej situácii sa dnes nachádza štát. A po druhé, naša ženijná jednotka sa vždy zúčastňovala pod záštitou OSN, to znamená, náklady boli hradené. Ale závažné je to, že ideme do štátu, kde je mier. Naša ženijná jednotka vždy bola nasadzovaná tam, kde prebiehala vojna, aby obnovovala infraštruktúru, ktorá bola zničená vojnou. Pokiaľ viem, tak žiadna vojna v Albánsku nie je.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    ako ďalší bod programu tejto schôdze by som chcel navrhnúť bod: Informácia ministra kultúry o intenzifikácii kultúrnych vzťahov vo väzbe na integračné úsilie Slovenskej republiky, konkrétne v oblasti hudobnej kultúry. Ako dôvod uvádzam, že včera vo výbore pre médiá a kultúru sme sa zoznámili so situáciou v rezorte kultúry za 1. štvrťrok 1999 a aktivity ministerstva kultúry tohto typu sa tam asi nedopatrením nedostali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem doplniť program rokovania o dva body. Po prvé o správu vlády Slovenskej republiky o hospodárskej situácii na Slovensku a navrhovaný komplex opatrení na jej zlepšenie. Po druhé o správu vlády Slovenskej republiky o vplyvoch reštrikčných hospodárskych opatrení na sociálnu oblasť a návrh opatrení na ochranu sociálne odkázaných na pomoc štátu.

    Svoj návrh zdôvodňujem tým, že vláda rokovala a prijala takýto materiál. Keď má Národná rada prerokúvať návrhy zákonov, ktoré s týmto rozhodnutím vlády súvisia, mala by byť komplexne informovaná o pripravovanej koncepcii, ktorú chce vláda uplatniť v hospodárskej oblasti, ako aj pripravený komplex opatrení na ochranu sociálne odkázaných obyvateľov. Skôr ako nebude toto prerokované, považujem návrhy...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som dala návrh, aby do programu dnešnej schôdze Národnej rady bol zaradený bod, ktorým by sme mali riešiť konečne znovu priame prenosy Slovenskej televízie z parlamentu. Pred pár minútami sme všetci potriasali rukou pánu Schusterovi, ktorý bol zvolený v priamej voľbe za prezidenta Slovenskej republiky. Myslím si, že by to bolo také správne gesto tohto parlamentu, lebo jedným z predvolebných sľubov ešte kandidáta na poslanca pána Schustera boli práve priame prenosy. Urobme to kvôli nemu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som navrhla zaradiť na rokovanie pléna informáciu predsedu vlády o analýze vplyvov navrhnutých reštrikčných opatrení, ktoré vláda vlastne nazýva ozdravovacími opatreniami, a to z hľadiska aspektu na jednotlivé sociálne skupiny a s osobitným zreteľom na viacdetné rodiny a na dôchodcov. V tejto súvislosti zároveň prosím o presunutie bodu 2, ktorý hovorí o právnej úprave rodinných prídavkov, ako aj bodov zaoberajúcich sa sociálnym zabezpečením až po prednesení tejto správy, pretože z predpisov nie je zlepšenie zrejmé.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Baco, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    navrhujem, aby ste požiadali premiéra Slovenskej republiky, aby minister pôdohospodárstva ako posledný bod v tomto rokovaní schôdze predložil informáciu o predpokladaných vplyvoch zvýšenia DPH na výdavky obyvateľstva za potraviny a predovšetkým informáciu o dosahoch tohto zvýšenia na agropodnikateľov. Tento návrh zdôvodňujem tým, že v rozhodujúcej miere pri zvýšení DPH zo 6 % na 10 % ide o potraviny, kde je havarijná situácia v potravinovom trhu hlavne u agropodnikateľov. Doterajšia tendencia bola taká, že sa pripravovalo zníženie DPH až na nulu na podporu zlepšenia stavu v agropotravinárskom sektore. Tento krok je protismerný.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som navrhnúť doplnenie bodu koncepcia hospodárskej politiky Slovenska. Zdôvodňujem to tak, že máme na programe opäť nové opatrenia, nové prijímané novely v skrátenom legislatívnom procese. Ide o živelné opatrenia a chcel by som vedieť, akým spôsobom sa chystáme realizovať všetky opatrenia v strednodobom kontexte.

    Ďakujem.

  • Podpredseda Národnej rady pán Andel, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    navrhujem vyradiť z programu 15. schôdze Národnej rady tlače číslo 290 a následne 230, tlač 235 a následne 236 a a tlač 233 a následne tlač 234.

    Zdôvodnenie: Tieto zákony...

  • Pán podpredseda, povedz body programu, aby to bolo jednoduchšie.

  • Prepáč, sú to body 8, 9, 10, 11, 12 a 13.

    Zdôvodnenie: Zákony a materiály takého závažného charakteru, ktoré budú mať vplyv na sociálne postavenie obyvateľstva, boli doručené poslancom až dnes o 10.00 hodine. Myslím si, že nie sme schopní sa k nim vyjadriť v prvom čítaní. A to je veľmi závažný moment. Nie sme oboznámení s týmito zákonmi. A tieto zákony sú veľmi, veľmi obsiahle, veľmi bohaté a odvolávajú sa aj na predošlé novely a predošlé zákony.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    chcela by som poprosiť, aby minister vnútra predložil tomuto plénu analýzu, ktorá bude obsahovať presný počet ľudí, ktorí budú prepustení zo štátnej správy, pretože včera bolo avízované, že v rámci krajských úradov by to malo byť cca 10 %, v rámci okresných úradov by to malo byť od 7 do 10 %, a aby táto analýza obsahovala aj prepočet, koľko tým vlastne ušetríme pre rozpočet, ak z toho odpočítame, samozrejme, dávky v nezamestnanosti, ktoré títo ľudia budú poberať.

    Ďakujem.

  • Boli prednesené všetky návrhy na zmenu programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz pristúpime ku schvaľovaniu jednotlivých návrhov.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Mesiarik, ktorý odporúča, aby na rokovanie 15. schôdze Národnej rady bol zaradený bod: Informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o stave slovenskej ekonomiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Mesiarika, aby bol zaradený na rokovanie 15. schôdze. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Mesiarika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Mesiarika bol schválený.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Aibeková, aby bol vypustený bod 3, čiže návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1992 Zb. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998 Z. z. Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Aibekovej, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pani Aibekovej neprešiel.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Cuper.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ospravedlňujem sa, pani poslankyňa. Ak neprešiel tento návrh, pani poslankyňa navrhovala, aby bol...

    Prosím, zopakujte to, pani poslankyňa.

  • To bol druhý návrh a ten som predniesla v dvoch variantoch: Aby minister práce, sociálnych vecí a rodiny predložil správu o sociálnej situácii obyvateľov Slovenskej republiky za obdobie od 1. 1. do 31. 5. a zaradiť to ako posledný bod programu. Ak neprejde táto správa, tak potom prosím o ďalšie hlasovanie, aby to bolo predložené vo forme informácie.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Aibekovej. Prezentujeme sa a hlasujeme. Hlasujeme najprv o správe, ktorú by mal predložiť pán minister Magvaši.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Budeme hlasovať o alternatívnom návrhu pani poslankyne Aibekovej, aby pán minister Magvaši predložil do Národnej rady informáciu o sociálnej situácii, tak ako bola prednesená. Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Aibekovej. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh pani poslankyne Aibekovej neprešiel.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper navrhuje, aby do programu 15. schôdze bol zaradený osobitný bod ako bod číslo 16 - všeobecná rozprava o výkone mandátu poslanca Ivana Lexu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Cupera nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Sitek, aby bol vypustený z rokovania 15. schôdze Národnej rady bod 7, ktorý znie: návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie Spojenecký prístav pod vedením NATO v Albánsku. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Siteka. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Siteka nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Jarjabek, ktorý požaduje, aby do programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bola predložená informácia ministerstva kultúry o vzťahu ministerstva kultúry k integračným snahám alebo zámerom Slovenskej republiky a úlohe ministerstva kultúry v tomto procese.

    Nech sa páči, zopakujte, pán poslanec, pokúsil som sa to presne zachytiť, zopakujte to, aby sa o tom presne hlasovalo.

  • Ak dovolíte, ten bod znel: informácia ministra kultúry o intenzifikácii kultúrnych vzťahov vo väzbe na integračné úsilia Slovenskej republiky konkrétne v oblasti hudobnej kultúry.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o predloženom návrhu pána poslanca Jarjabka. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Jarjabka nebol schválený.

    Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že bol schválený návrh pána poslanca Mesiarika, sťahujem svoj návrh týkajúci sa hospodárskej situácie, ale prosím, aby sa hlasovalo o návrhu, v ktorom som žiadal správu o vplyve reštrikčných opatrení uvedených hospodárskych krokov a riešení sociálne odkázaných. Prosím o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    O prvom bode nebudeme hlasovať, pretože ho pán poslanec stiahol. Druhý bod bol o správe o reštrikčných opatreniach a ich vplyve na sociálne skupiny Slovenskej republiky. O tomto návrhu budeme teraz hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Podhradská, ktorá navrhuje, aby boli obnovené priame prenosy z rokovania parlamentu Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Podhradskej. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • To už potom bola dôvodová správa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Podhradskej nebol schválený.

    Ďalšie návrhy predniesla pani poslankyňa Tóthová, aby bola prednesená informácia predsedu vlády o analýze reštrikčných opatrení a ich vplyvu na jednotlivé sociálne skupiny v našej republike. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Tóthovej. Prezentujme sa a hlasujme, aj keď sme v princípe o niečom obdobnom už hlasovali. Hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Tóthovej nebol schválený.

    Pani poslankyňa, vy ste dali ešte jeden návrh v tejto súvislosti. Ak bude schválený tento bod, tak sa má o ňom rokovať až po prerokovaní tejto správy, čiže o bode 2 navrhnutého programu by sa rokovalo až po tomto. Váš návrh nebol schválený, čiže považujem za bezpredmetné dávať hlasovať o vašom druhom návrhu.

    Pán poslanec Baco navrhuje, aby minister pôdohospodárstva dal informáciu parlamentu o vplyvoch zvýšenia DPH na poľnohospodárstvo a potravinársky komplex. Tak som to zachytil, pán poslanec, v tej rýchlosti. Ak to chcete upresniť, predneste presne svoj návrh a dáme o ňom hlasovať. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Navrhol som, aby bol požiadaný pán premiér...

  • Povedali ste, minister pôdohospodárstva.

  • Myslím si, že Národná rada by mala požiadať pána premiéra, aby uložil ministrovi, to preto som tak navrhol, že chcem požiadať pána premiéra, aby minister pôdohospodárstva predložil ako posledný bod rokovania tejto schôdze informáciu o predpokladaných vplyvoch zvýšenia DPH na výdavky obyvateľstva za potraviny a predovšetkým o vplyvoch na agropodnikateľov a kompenzáciu týchto vplyvov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Baca. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Šepták, aby na rokovanie tejto schôdze bol zaradený bod: Koncepcia hospodárskej politiky Slovenskej republiky pre strednodobé obdobie.

    Ak to chcete spresniť, nech sa páči, pán poslanec.

  • Z toho, čo som povedal, pán predseda, vyplýva, že táto informácia by mala byť zaradená pred bod 8 a informáciu žiadam podať od pána premiéra.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Šeptáka. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol podpredseda Národnej rady pán Andel. Navrhol, aby z programu 15. schôdze boli vypustené body 8, 9, 10, 11, 12 a 13. Dávam hlasovať o tomto návrhu podpredsedu Národnej rady. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Pani Slavkovská predniesla návrh, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predložilo analýzu o zámeroch reštrikcie a uvoľnenia pracovníkov zo štátnej správy, tak ako boli včera prednesené na mimoriadnom zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o tomto návrhu poslankyne Slavkovskej. Čiže ide o štátnu správu a o krátenie počtu pracovníkov v štátnej správe, taká bola podstata návrhu pani poslankyne Slavkovskej. Budeme hlasovať o tomto návrhu, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Slavkovskej nebol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o programe 15. schôdze ako o celku s doplnkami, ktoré boli schválené. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 211. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 211.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, poprosím vás, upokojme sa.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ľubomír Andrassy.

    Predtým ako mu udelím slovo, hlási sa pán poslanec Kalman. Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ak mi dovolíte, navrhol by som jeden procedurálny návrh v súvislosti s naším predchádzajúcim rokovaním, teda hlasovaním. V sobotu sme si zvolili prezidenta Slovenskej republiky, ktorý hneď pri jednom zo svojich prvých úvodných interview vyjadril presvedčenie a nádej na zmiernenie a polarizáciu medzi opozíciou a koalíciou. V tom istom duchu sa niesol aj príhovor predsedu vlády pána Dzurindu. Mňa v tomto pohľade zaujíma jedna vec. Som zdesený z hlasovania, ktoré dnes prebiehalo v parlamente v súvislosti s tým, že parlament...

  • Pán poslanec, ale predneste návrh.

  • Chcem dať procedurálny návrh. Dávam návrh, aby predsedovia klubov SDK, SDĽ a SOP zdôvodnili, prečo hlasovali za to, že parlament Slovenskej republiky nechce byť informovaný o sociálnej situácii v Slovenskej republike.

  • Pán poslanec Andrassy, nech sa páči, uveďte návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovolím si predniesť návrh na novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesionárskych poplatkoch. Cieľom novely je upraviť systém platenia, vyberania, vymáhania, ale aj používania poplatkov za služby, ktoré poskytuje verejnoprávna Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Tieto poplatky už aj dnes nesú charakter verejnoprávneho poplatku a nielen u nás, ale aj v európskych krajinách sú základným príjmom verejnoprávnych elektronických médií. Zároveň slúžia ako stabilizačný prvok duálneho systému rozhlasového a televízneho vysielania v demokratickej spoločnosti. Navrhovaná novela zákona rieši problematiku vyberania, kontroly a platenia poplatku. Zároveň však chcem zdôrazniť, že príjemcu poplatku zaväzuje použiť príjem z poplatku na zákonom stanovené účely. Obsah novely vychádza z moderného legislatívneho predpisu odporúčaného Európskou úniou vysielateľov, ktorý je základom legislatívy v oblasti verejnoprávnych médií vo väčšine európskych krajín. Vzhľadom na rozsah a predmet úpravy je návrh novely zákona číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch čiastočným riešením a je potrebné pripraviť úplne nový zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, z ktorého bude vyplývať nový zákon riešiaci kontinuálne finančné zabezpečenie verejnoprávnych médií z verejnoprávnych zdrojov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, verejnoprávne médiá, akými sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, majú svoje postavenie a úlohy dané zákonom a ako také sú súčasťou mediálneho systému. Ich vysielanie je predovšetkým zamerané na poskytovanie služieb verejnosti a na zabezpečenie ústavného práva občanov na objektívne, vyvážené a neskreslené informácie. Aj z tohto dôvodu je základným predpokladom pozitívneho spoločenského pôsobenia a dlhodobého rozvoja duálneho mediálneho systému, predovšetkým zabezpečenie finančných zdrojov pre verejnoprávne médiá. Je to potrebné aj preto, a zdôrazňujem najmä preto, aby sa toto zabezpečenie nemohlo stať predmetom politických či komerčných tlakov ani priestorom na presadzovanie skupinových záujmov na úkor záujmov väčšiny.

    Dámy a páni, v súčasnej situácii je všeobecne známe, že postavenie a pôsobenie verejnoprávnych médií v Slovenskej republike je v podstatnej miere určované a formované, či lepšie povedané, aj deformované mechanizmami ich finančného zabezpečenia. V prípade, že tieto mechanizmy sú ťažko verejne kontrolovateľné alebo sú v praxi neúčinné, oslabuje sa účinnosť verejnoprávnych médií, znižuje sa miera ich vnútornej i vonkajšej stability a zväzuje sa možnosť ich negatívneho vplyvu na iné spoločenské inštitúcie, ale aj verejné.

    Kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte túto novelu a prispejete tak k posilneniu pôsobenia verejnoprávnych médií, akými sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 211 zo 7. mája na prerokovanie trom výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Tento výbor ma poveril, aby som predniesol spravodajskú správu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia zákona je celkom zrejmé, čo sa ním chce dosiahnuť, a že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky náležité vyjadrenia, pokiaľ ide o súlad návrhu zákona s ústavou, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, pokiaľ ide o zhodnotenie súčasného stavu a vysvetlenie dôvodov novej právnej úpravy.

    Chcel by som dodať, že novela tohto zákona je vynútená tým, že doteraz platný zákon prijatý v roku 1995 nedokázal nastoliť koncesionársku disciplínu. Občania dostanú novým znením zákona možnosť začať sa správať k svojim verejnoprávnym médiám inak, vzniká im povinnosť nielen ohlásiť vlastníctvo televízneho prijímača, ale predovšetkým platiť koncesionársky poplatok. Na druhej strane občania, ktorí by nemali príjem televízneho vysielania z technických dôvodov alebo ktorí nemajú televízny prijímač, môžu podať čestné vyhlásenie a týmto sa zbaviť povinnosti platiť koncesionársky poplatok.

    Zákon obsahuje aj primerané sankčné opatrenia, ktoré umožňujú vytvoriť istý tlak na nedisciplinovaných občanov. Treba povedať, že koncesionárska nedisciplína sa vždy deje na úkor niekoho, v tomto prípade približne 25 % občanov, ktorí zo zákona koncesionárske poplatky platiť majú, si necháva platiť televízne vysielanie tými ostatnými, ktorí sú disciplinovanejší. Zákon teda uvádza aj v tejto oblasti veci bližšie k takému poriadku, aký na Slovensku chceme mať.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 spomínaného rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1995 Z. z. a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 211), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, vrátane gestorského výboru ho prerokovali v lehote najneskôr do 5. júla 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne žiadny poslanec. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Hudec, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    je isté, že oblasť riešenia platby koncesionárskych poplatkov je jeden z veľmi vážnych problémov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú finančné toky Slovenskej televízie. Je isté, že tento problém treba riešiť. No predpokladám, že navrhovatelia tohto zákona nedostatočne zvážili všetky možné druhy riešení, ktoré prichádzali do úvahy. Nechcem spochybňovať tento návrh zákona tak, že ide o návrh zákona, ktorý nemá šance nič zlepšiť. Celkom určite má.

    Ale chcem upozorniť na to, že opäť to bude právny predpis, ktorý bude mať niekoľko veľmi vážnych úskalí a ktorý zrejme nenavedie tú situáciu, ktorá momentálne v platbe koncesionárskych poplatkov je, a do takej správnej miery, akú si zrejme všetci želáme.

    V prvom rade si myslím, že sa nemala opustiť idea platby a podpory Slovenskej televízie alebo aj iných verejnoprávnych inštitúcií formou poplatkov za odobrané kilowatty elektrickej energie. Bolo by to veľmi jednoduché riešenie, administratívne najmenej náročné a najmä, čo je najpodstatnejšie, minimálne by zaťažovalo občanov a najmä tých ľudí, ktorí aj dnes majú na svojich bedrách veľmi veľkú sociálnu záťaž. Treba si povedať, že náš právny systém poplatkov pozná, nešlo by o nič nové a najmä zúradovanie odpočtu týchto poplatkov a presun finančných prostriedkov pre verejnoprávne inštitúcie by bol veľmi jednoduchý.

    Čo totiž táto novela zákona v sebe skrýva? V prvom rade to, že každý dostane vyrúbený poplatok a ten, kto oprávnene nenamietne zo zákona tento poplatok, tak ho jednoducho bude musieť platiť. V prvom rade si uvedomme, že je množstvo asociálnych rodín na Slovensku, ktoré nebudú namietať tento poplatok, ale ho ani nezaplatia. A nielen že ho nezaplatia, ale ak príde k súdnemu konaniu, ktoré bude veľmi náročné a bude to veľmi početná skupina obyvateľov, tie poplatky budú prakticky nevymožiteľné. Neviem si predstaviť, ako si to predstavovali navrhovatelia, alebo keď to konzultovali so samotnými verejnoprávnymi inštitúciami, akú efektívnu techniku chcú zvoliť na to, aby boli vo vymáhaní týchto poplatkov úspešní.

    Po druhé si treba uvedomiť, že množstvo občanov nebude rozumieť tomu, že si majú vyžiadať odpustenie vyrúbenia tohto poplatku, keďže jednoducho sú v takej spôsobilosti, že to nedokážu. Opäť nastane veľmi veľa komplikácií. To si treba uvedomiť.

    A po tretie je tu ešte jeden problém a ten problém sa skrýva v tom, že ani tento zákon nijakým spôsobom neodstráni chybu tých ľudí, ktorí budú udávať falošný údaj, že nevlastnia rozhlasový alebo televízny prijímač a jednoducho sa budú aj tak dožadovať toho, že nebudú musieť tento poplatok platiť. Jednoducho prijímač skryjú alebo požičajú, alebo ho dajú susedovi na tú chvíľu, keď ukážu svoj byt, že tam nič nemajú. Verte mi, takýchto rodín nebude málo.

    Ešte raz by som sa prihováral za to, aby si predkladatelia zvážili, či by predsa len nebolo vhodnejšie nájsť elegantnejšie riešenie, opakujem, riešenie, ktoré by malo oveľa väčší prínos pre Slovenskú televíziu a pre Slovenský rozhlas, dalo by sa ísť finančne podstatne vyššie bez toho, že by sa občania tohto štátu sociálne zaťažovali. Dokonca si myslím, že väčšia časť týchto prostriedkov by bola získavaná od veľkoodberateľov elektrickej energie a istým spôsobom by sa v tejto ťažkej situácii - aj keď to nie je absolútne spravodlivé riešenie -, ale v tejto sociálne ekonomicky ťažkej situácii by to bolo pre väčšinu našich občanov únosné. Čiže na prechodné obdobie, možno na 8 - 10 rokov by takéto riešenie, myslím si, podstatne viac rešpektovalo súčasnú sociálnu situáciu občanov a najmä by ušetrilo veľkú administratívnu náročnosť výkonu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • To bol pán poslanec Hudec.

    Ako druhý ústne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Jarjabek, po ňom pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    hneď by som prešiel k meritu veci.

    Pokiaľ mám možnosť hodnotiť novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch, priznám sa, že je to pre mňa v tejto chvíli veľmi málo, málo z toho dôvodu, že vlastne tento zákon, tak ako bol - vlastne najprv to bol zákon a až potom novela -, sa takým spôsobom zoštíhlil, že dnes skutočne z toho pôvodného zostal fragment.

    Po ôsmich mesiacoch opozično-koaličných debát a toľko proklamovanej pripravenosti riešiť finančné problémy Slovenskej televízie som teda čakal oveľa viac. V končenom dôsledku dostávame na stôl novelu, ktorá viac či menej akýmsi morálnym apelom na neplatiča koncesionárskych poplatkov má riešiť problémy Slovenskej televízie, resp. Slovenského rozhlasu. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas môžu oznámiť neplatiča na súd a takýmto spôsobom - hovorím to veľmi zjednodušene - od neho vymáhať povedzme v prípade Slovenskej televízie 75 Sk mesačne, no v praktickom živote si skutočne neviem predstaviť tých vyše 400 tisíc podaní každý mesiac na 75 Sk pri dnešnom zahltení a s tým spojeným tempom nášho súdnictva.

    Na druhej strane, keby hneď všetci koncesionári od zajtrajšieho dňa začali platiť koncesionárske poplatky, problém financovania Slovenskej televízie by to nevyriešilo. Navyše nožnice finančného prepadu Slovenskej televízie sa hrozivo roztvárajú. Dokonca ekonómovia, interní ekonómovia Slovenskej televízie hovoria o sume 300 - 350 miliónov korún ku koncu roka. Hovorím len o tomto roku, nehovoriac o dlhoch, o tej stále sa nabaľujúcej finančnej guli, hoci aj toto vedenie má už skutočne v tomto zmysle svoje maslo na hlave. Tento problém je dlhodobo neriešeným problémom Slovenskej televízie, pod ktorý sa podpísali všetky parlamenty od vzniku samostatnej Slovenskej televízie, no a, bohužiaľ, už aj tento parlament.

    Zamyslime sa skôr nad tým, prečo Rada Slovenskej televízie do dnešného dňa neschválila rozpočet Slovenskej televízie, hoci takto zo zákona o Slovenskej televízii musí spraviť. A keďže do dnešného dňa de facto nenesie zodpovednosť za rozpočet, ako môže niesť zodpovednosť za typovú vysielaciu štruktúru, ktorú schválila, a teda kto vlastne nesie zodpovednosť za program, pochopiteľne spojený s istým finančným balíkom?

    Novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch obhajoval vo výbore pre kultúru a médiá pán poslanec Andrassy. Na moju priamu otázku, ako vidí účinnosť tohto zákona, povedal, že ide o prechodnú zákonnú normu a do konca roka bude predložená celkom nová zákonná norma, ktorá bude riešiť túto problematiku. Verím týmto jeho slovám a rád sa budem pri jej tvorbe podieľať na jej pripomienkovaní.

    Bolo pre mňa veľmi podstatné, že zástupcovia manažmentu Slovenskej televízie tvrdia, že novela môže pomôcť Slovenskej televízii, hoci nemám celkom ten názor. V tejto chvíli podotýkam, že by som sa veľmi rád mýlil.

    Túto zákonnú normu však svojím hlasovaním podporím v snahe a nádeji využiť všetky súčasné dostupné možnosti finančnej pomoci verejnoprávnej Slovenskej televízii, lebo v prvom rade u nej sa najviac prejavuje finančné nezabezpečenie a v septembri, októbri hroziaci finančný kolaps.

    V tejto chvíli ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Paška, po ňom pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    v Slovenskej republike sa v nadväznosti na zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania začal vytvárať duálny systém, ktorý je základom vyváženého pôsobenia elektronických médií vo väčšine vyspelých európskych krajín. Základom tohto systému je odlíšenie charakteru a pôsobnosti verejnoprávnych médií od súkromných médií. Verejnoprávne médiá sú neoddeliteľnou súčasťou mediálneho systému zameraného predovšetkým na poskytovanie služieb verejnosti a na zabezpečenie ústavného práva občanov na objektívne, vyvážené a neskreslené informácie. Aj preto je základným predpokladom pozitívneho spoločenského pôsobenia duálneho mediálneho systému, predovšetkým zabezpečenie nezávislých finančných zdrojov pre verejnoprávne médiá.

    Je všeobecne známe, že postavenie a pôsobenie našich verejnoprávnych médií je v súčasnej situácii v podstate určované deformovanými mechanizmami finančného zabezpečenia. Súčasný systém finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií síce vychádza zo zákonného stanovenia koncesionárskeho poplatku ako základu financovania, no uplatnenie zákona v praxi znamená čoraz výraznejšie znižovanie objemu reálnych príjmov pre jednotlivé verejnoprávne médiá a stále viac a viac závislé od štátnej dotácie, ktorú im poskytuje vláda. Z uvedeného je zrejmé, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas v dôsledku svojej ekonomickej závislosti od vlády nie sú schopné dôsledne napĺňať svoj verejnoprávny charakter.

    Ako príklad toho, ctené kolegyne a kolegovia, ako Slovenská televízia v dôsledku svojej finančnej závislosti od vlády deformuje princípy vyváženosti informovania verejnosti vám uvediem čísla z monitoringu politických vystúpení v Slovenskej televízii za 1. štvrťrok, ktorý hovorí, že vláda Slovenskej republiky mala v spravodajských reláciách, t. j. v Televíznych novinách, Aktualitách a Novinách Plus 69 % priestoru, parlamentná väčšina 19 % priestoru a parlamentná menšina pôsobiaca ako opozícia iba 11 %. Teda po celkovom vyhodnotení mala vládna koalícia v 1. štvrťroku tohto roku v Slovenskej televízii 88 % vysielacieho času vo svoj prospech, zatiaľ čo parlamentná opozícia necelých 12 %. Podobne je to v oblasti publicistiky, ktorá zahŕňa relácie ako Press club a Kroky. Tam sa vláda prezentovala v 71 % časového výmeru, parlamentná väčšina 8 % tohto priestoru a parlamentná menšina, teda opozícia, necelých 21 %. Objektívne zhodnotenie týchto pomerov potvrdzuje, že je skutočne potrebné, aby došlo k zmene financovania činnosti mediálnych verejnoprávnych inštitúcií. Predložená novela však nemení súčasný stav zásadným spôsobom a ani nie je schopná zabezpečiť z výberu koncesionárskych poplatkov také príjmy, aby boli Slovenská televízia a Slovenský rozhlas nezávislými od politickej moci v Slovenskej republike.

    Predložený návrh navyše obsahuje viacero technických chýb a právnych nezmyslov. Ako príklad uvediem bod 10 predloženej novely zákona, v ktorej sa občanovi, ktorý nemá peniaze na to, aby si kúpil televízor alebo rádio, ukladá povinnosť zaplatiť štátnej správe poplatok vo forme úhrady za overenie podpisu. Občan má teda platiť za to, že si buď nemôže dovoliť alebo nechce vlastniť rozhlasový alebo televízny prijímač.

    Ďalej by som chcel predkladateľov upozorniť na istú schizofréniu v kontrole platiteľov. V bodoch 16, 25, 27, 28 a 29 sa hovorí, že evidenciu platiteľov bude potom viesť Slovenská pošta, kontrolu však bude vykonávať Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Pýtam sa, kto bude niesť právne dôsledky za chyby v evidencii, keď možno žaloby budú podávať Slovenský rozhlas a Slovenská televízia a Slovenská pošta spôsobí, že v jej evidencii bola chyba.

    Z týchto dôvodov navrhujem Národnej rade prijať uznesenie, aby sme v prerokúvaní predloženej novely nepokračovali v druhom čítaní, ale aby sme predloženú novelu vrátili predkladateľom na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

    S faktickou poznámkou sa ešte predtým hlási pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pána poslanca Pašku by som si dovolila povedať len jednu poznámku. Poukázal na jeden veľmi závažný okamih pri posudzovaní činnosti súčasnej Slovenskej televízie, najmä v súvislosti s verejnoprávnosťou tejto inštitúcie. Myslím si, že súčasná Slovenská televízia už dávno nie je verejnoprávnou inštitúciou, a keďže nárok na koncesionársky poplatok má STV iba vtedy, keď je verejnoprávnou inštitúciou, myslím si, že tento parlament by sa mal zaoberať najmä tým, ako je možné a čo spôsobilo, že STV verejnoprávnou inštitúciou nie je. Pán Paška tu hovoril o jasných dôkazoch, ktoré svedčia o tom, že je to tak. A ja by som pridala ešte jeden.

    Minulý týždeň bola v budove Veľvyslanectva Juhoslovanskej zväzovej republiky tlačová konferencia, na ktorej mali možnosť novinári, prítomní novinári, vypočuť si najnovšie informácie o ekologickej katastrofe, ktorá je spôsobená už vyše viac ako dvojmesačným bombardovaním Juhoslávie lietadlami NATO. Dozvedeli sme sa na tejto tlačovke, že redaktorka Slovenskej televízie, ktorá sa chystala na túto tlačovú konferenciu, neprišla práve preto, že jej šéf zakázal prísť na tlačovku. Hlavná vec, že potom STV kŕmila divákov nezmyslami, archívnymi dokumentmi, ktoré boli podfarbené propagandistickým komentárom NATO, a bol to komentár, ktorý veľmi silne pripomínal goebbelsovské - tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou -, a o aktuálnych informáciách, ktoré mohli pravdivo informovať verejnosť o tom, aká je situácia v Juhoslávii, nepadlo ani slovo.

  • Pani poslankyňa, prosil by som, aby ste reagovali na ostatného rečníka.

  • Reagujem na ostatného rečníka.

  • Myslíte si, že nereagujem, lebo ste ho nepočúvali a neboli ste tu, pán predsedajúci, je to vaša chyba.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Počúval som ho, bol som tu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vôbec nemám v úmysle spochybňovať zámer predloženej zákonnej normy. Ide tu v prvom rade o finančné zabezpečenie alebo finančnú pomoc pre verejnoprávne médiá. Nie som si však istá, či táto predkladaná právna norma splní cieľ, ktorý si položila, a to z toho dôvodu, že aj v dôvodovej správe sa objavuje úvaha, kde sa hovorí, že vlastne táto právna úprava bude mať určitý nepriamy vplyv na štátny rozpočet tým, že sa vlastne zníži výdavková položka štátneho rozpočtu, čiže bude sa dávať zo štátneho rozpočtu menej na verejnoprávne inštitúcie, pretože tieto budú mať - to citujem z tej dôvodovej správy -, tieto budú mať zabezpečené svoje hlavné zdroje z verejných príjmov a ostatné príjmy, ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu pre verejnoprávne inštitúcie, tak bude pri nich uplatňovaný princíp účelového určenia, čo, samozrejme, tiež nie je spochybniteľné. Len moja otázka znie, že tu vôbec nie je daná záruka, ak sa touto právnou novelou dosiahne to, že sa vyberie pre verejnoprávne médiá viac, tak že sa potom tým viac peňazí nestiahne zo štátneho rozpočtu, ktoré idú na verejnoprávne médiá a vlastne verejnoprávne médiá finančne zostanú na tej istej úrovni, ako sú teraz. Čiže to je jedna otázka. Aká je tu vlastne záruka?

    Ďalej by som sa pozastavila tiež nad tým, že v dôvodovej správe sa hovorí, že tieto poplatky, ktoré sa navrhujú, majú charakter základného príjmu verejnoprávnych elektronických médií. Už tu bolo spomínané, dovolím si to zopakovť, že by skutočne bolo dobré, keby sme sa zamysleli aj nad tým, či médiá, ktorým ideme tieto poplatky dávať, sú naozaj verejnoprávne. Podľa môjho názoru nie sú a nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru odborníkov zo Štatistického úradu, ktorí podľa poslednej štatistiky naozaj vykázali percentuálne, že verejnoprávne médiá neslúžia tomu percentu opozície, aké sa vlastne vykazuje.

    Ďalej je tu zaujímavý problém, ktorý je tiež rozobraný v dôvodovej správe, že verejnoprávne vysielanie je určené pre verejnosť, čím je chápaná celá populácia bez ohľadu na to, aká časť tejto verejnosti danú službu využíva. Čiže myslí sa tu na to, že dôležité je to, že takáto služba existuje a nie je dôležité to, či túto službu využíva 50, 80 alebo 100 % obyvateľstva. Samozrejme, že z hľadiska štátu je dôležité, že služba existuje. Z hľadiska obyvateľa je dôležité niečo iné. Nemusíme sa tu navzájom presviedčať, že na Slovensku existujú oblasti, kde má buď slabý dosah aj STV 1, alebo máme oblasti v okolí Kysúc, kde ani nemá dosah verejnoprávna televízia, teda STV 1. Nemyslím si, že títo občania by mali byť týmto zákonom postihnutí tak, že oni sa majú domáhať toho, že nebudú platiť poplatky. To je vecou štátu, aby ľudí od takýchto poplatkov, keďže nemôžu využívať danú službu alebo ju využívajú len veľmi ťažko, oslobodil.

    Totiž s týmito vyrúbenými poplatkami bude skutočne taký problém, ako spomenul aj pán poslanec Hudec, že teda ako budeme postihovať tých, ktorí nebudú platiť. Myslím si, že percento neplatičov i napriek tejto právnej úprave bude veľké. To sa budeme so všetkými súdiť? Zdá sa mi, že by to narástlo do takých rozmerov, že znovu by to zaťažilo štát, pretože kto by asi tieto súdne spory platil? A už keď som pri tom, že zrejme budú ľudia, ktorí nebudú chcieť platiť, nájdu sa medzi nimi, samozrejme, aj takí, ktorí sa nebudú snažiť nejakým čestným vyhlásením domáhať sa toho, že oni nebudú platiť, lebo nebudú mať peniaze ani na ten kolok. Ale budú aj takí ľudia, ktorí nebudú dávať žiadne čestné vyhlásenia, jednoducho platiť nebudú. Čiže aj takí, aj takí, budeme tu mať dve skupiny a k tomuto sa môže pridať ešte tretia skupina, a to skupina, ktorá vedome podá čestné vyhlásenia, že nevlastní, neviem, trebárs rozhlasový vysielač alebo televízny vysielač.

  • Hlas z pléna: Prijímač.

  • Prijímač, pardon. Akým spôsobom, to je moja ďalšia otázka, akým spôsobom sa toto bude zisťovať? Predsa nejaké bytové prehliadky nie sú možné. Na to treba zvláštne povolenie. Na základe udania suseda, že on klame? Dnes si môže hocikto dať aj bytovú anténu, takže ju nemusí mať ani na streche, aby bolo viditeľné, že môže signál prijímať.

    To sú normálne otázky, ktoré, bola by som rada, keby sa zodpovedali, aby mi ozrejmili predkladatelia tohto zákona, akým spôsobom chcú tieto veci riešiť.

    Ďakujem.

  • Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    zúčastňoval som sa na príprave tohto poslaneckého návrhu. Aj predo mnou diskutujúci hovorili o viacerých chybách a nedostatkoch, ktoré tento poslanecký návrh má. Musím sa priznať, že je to pravda, je to oprava vlastne zlého zákona, ktorý doteraz platil, a oprava bola robená s cieľom zvýšiť finančné zdroje do verejnoprávnych televízií, do verejnoprávneho rozhlasu. Tu by som chcel povedať, čo nás k tomu viedlo. Každá politická strana, ktorá je v opozícii, sa snaží, aby verejnoprávne inštitúcie ako rozhlas a televízia boli skutočne verejnoprávne. Ak sa dostane k moci, tak prostredníctvom napojenia na štátny rozpočet sa snaží v týchto verejnoprávnych inštitúciách získať vplyv. Čiže základný spôsob a základná zmena názoru - a som rád, že táto politická garnitúra je k tomu prístupná - je to, aby verejnoprávna televízia a rozhlas boli financované z koncesionárskych poplatkov, a tým menej boli financované z rozpočtu štátu. V budúcnosti, možno o 5, o 10 rokov by sme mali prísť k cieľu, že vlastne štátny rozpočet by vôbec tieto veci nemusel financovať. To znamená, že by na tieto veci potom politické strany nemali vplyv.

    Chcem povedať aj to, čo hovoril pán poslanec Hudec, že v prvej alternatíve sme sa zaoberali aj spôsobom výberu vlastne cez poplatky za elektrinu, vychádzajúc z toho, že každý jeden občan, ktorý je napojený na elektrickú sieť, má minimálne jeden rozhlasový a jeden televízny prijímač. Žiaľ, keďže ide len o úpravu existujúceho zákona, nemohli sme byť takí dôslední. Je tu však jedna veľmi dôležitá zmena, na ktorú sa doteraz ešte neupozornilo. Dosiaľ v našom právnom systéme bolo vždy to, že keď dakto dačo spravil a sa mu to nedokázalo, ako keby to nemal. Tu je tá filozofická zmena, že doteraz ste sa museli pri kúpe televízora a rozhlasu prihlásiť ako platiči a potom ste už boli povinní tento poplatok platiť. A pokles, ktorý nastal približne z 1 300 tisíc platičov v roku 1993 na súčasných 970 tisíc, zaznamenáva to, že vlastne pri náraste počtu predaných televíznych a rozhlasových prijímačov nám neustále klesal v priebehu 6 - 7 rokov výber za tieto spotrebiče. Čiže filozofia bola v tom, že vlastne ten človek, ktorý nemá televízor, rádio, dokladuje, že to nemá, a u každého jedného sa berie to, že tento prijímač vlastní.

    A už len posledná zmena. Zmena nebude taká tvrdá pre skupiny, ktoré sú vyňaté zo zákona, lebo tie skupiny sú vyňaté i teraz. Sú to dôchodcovia, sú to malé rodiny, čiže štát vlastne naďalej približne 20 % vlastníkom týchto televízorov a rádioprijímačov dáva výnimku z platenia. Čiže týmto zákonom by sme chceli dovyberať tých cca 26 %, kde to je pri televízii vyše 460 mil. do jej rozpočtu a pri rozhlase okolo 230 miliónov. Čiže tento zákon, ešte raz opakujem, aj keď nie je geniálny, dáva šancu dovyberať zdroje pre verejnoprávne médiá, aby boli menej závislé od rozpočtu štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kužma bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili celkom štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Paška.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s pánom poslancom Kužmom v tom, že ekonomická a finančná nezávislosť je prvým predpokladom na to, aby sa mohla stať Slovenská televízia skutočne verejnoprávnou inštitúciou. Treba však druhým dychom hneď dodať, že na to budú potrebné ďalšie legislatívne predpoklady. V prvom rade sa bude musieť určiť to, aké kritériá, aspoň približné kritériá bude musieť používať Rada Slovenskej televízie, ktorá je parlamentnou radou na to, aby posudzovala program, najmä publicistický, spravodajský, ale aj iný. A po druhé bude potrebné veľmi dôsledne dbať o to, aby sa aj licenčná rada musela riadiť istými zásadami, pretože ona kontroluje svojím spôsobom aj Slovenskú televíziu. Predpokladám však, že práve spôsob, ktorý ste navrhli a úmysel ktorého nemožno iste pokladať za zlý, neumožní takú finančnú nezávislosť Slovenskej televízie, aby sme už mohli povedať, že je finančne nezávislá od rozhodnutí štátnych orgánov. Jednoducho ešte stále bude. A predpokladám, že váš odhad je priveľmi optimistický.

    Navrhoval by som, aby pracovná skupina, ktorá pripravila tento návrh, sa nevzdala svojich ambícií a naozaj doriešila túto finančnú nezávislosť do konca a nech sa pokúsi riešiť tento problém skutočne od gruntu a v celej sérii legislatívnych zábezpek verejnoprávnosti Slovenskej televízie dovŕšiť túto prácu. Je to naozaj len pokus o malé zlepšenie. Bojím sa však, nechcem byť pesimistom, že to prinesie nesmierne veľa problémov a naozaj sa nevyrieši to, čo si predkladatelia zákona predsavzali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Neprináleží mi nič iné, ako súhlasiť s pánom poslancom Kužmom, že ide o opravu nie veľmi dobrého doterajšieho zákona, ale rovnako sa obávam, že oprava, ktorá sa nám predkladá, je ešte problematickejšia. Nepochybujem o tom, že táto novela zákona sa robila s dobrým úmyslom, obávam sa, že celkom bokom, lebo napríklad v dôvodovej správe argumentácia, že pre verejnosť je rozhodujúca sama existencia tejto služby, a to má byť dôvodom na zaťaženie všetkých obyvateľov, je veľmi sporná. Veď máme rozsiahle teritóriá na území nášho štátu, je to prekvapujúce, kde nie je dobrý ani televízny, ani rozhlasový príjem. Dobre to viete a ja to, bohužiaľ, viem takisto. Napriek tomu, že je to známe, tak telekomunikácie v tomto smere robili veľmi málo a v niektorých smeroch nerobili takmer nič.

    Ďalej otázka verejnoprávnosti elektornických médií je chápaná ako pre celú populáciu krajiny s tým, že verejnoprávne médiá majú poskytovať svoje zákonom stanovené služby. Obávam sa, že ani tento predpoklad sa neplní, pretože poslucháč v podstate nemá možnosť kontroly toho, čo sa servíruje, a musí konzumovať to, čo sa mu natíska. Keď zoberiem len minulý týždeň, to, čo verejnoprávne médiá poslucháčom prinášali, tak to bola premiéra jednofarebných informácií a celé bloky veľmi zaujímavých a veľmi dôležitých informácií tam jednoducho neodzneli. Mám na mysli napríklad rokovanie Slovenského zväzu spisovateľov, ktoré, myslím si, sa nekoná každý týždeň a každý mesiac, netýka sa žiadnej politickej strany a subjektu a v elektronických médiách neodznela o tom ani zmienka. Domnievam sa, že táto novela zákona nerieši základné a podstatné finančné zabezpečenie a už vôbec nie je modelom, ktorý sa tu navrhuje, že by bol optimálny.

  • Ďakujem pekne.

    Môj predrečník pán poslanec Kužma tiež zdôraznil to, čo všetci vnímame, že cieľom právnej úpravy alebo tejto novely je zvýšiť finančné zdroje, aby sa predsa verejnoprávnym médiám dostalo viacej. Myslím si, že túto snahu by mohla podporiť aj samotná pani ministerka financií, keby vystúpila vo verejnoprávnej televízii a odvolala svoje výzvy k obyvateľom, aby neplatili koncesionárske poplatky, lebo niektorí to mohli zobrať celkom vážne, a keďže jej veria, tak poplatky neplatia. Mala by sa nad tým zamyslieť.

  • Treba povedať, že je skutočne potrebné zmeniť systém financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Bohužiaľ, navrhovaná predloha nenaplní ciele, ktoré pán Kužma predniesol vo svojom vystúpení. Finančné prostriedky, ktoré sa dajú získať takýmto spôsobom, nie sú dostatočne vysoké na to, aby bola umožnená nezávislosť Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie od dotácií vlády. To znamená, že cieľ, ktorý si predkladatelia dali, predložená novela nenapĺňa.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni poslanci,

    podávam procedurálny návrh, aby spravodajcom prednesený návrh prideliť predmetný návrh zákona výborom - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru a médiá, výboru pre financie a rozpočet - bol rozšírený aj o výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Dôvodom je skutočnosť, že predkladaný návrh svojou povahou sa dotýka podstatnej časti hospodárskych podnikateľských subjektov v celej našej spoločnosti.

  • To bol procedurálny návrh, ktorý potom premietneme do celkového záverečného hlasovania o prijímaní uznesenia Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom.

    Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby akceptoval a rešpektoval návrh pána poslanca Šimka.

    Končím rozpravu o tomto bode programu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Áno, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som sa poďakovať najmä tým, ktorí vystúpili v diskusii, za ich názory a návrhy, ktoré by sa mohli ešte v druhom a treťom čítaní zapracovať do predloženej novely. Chcem zdôrazniť a potvrdiť slová, ktoré odzneli z mojich úst aj vo výbore pre kultúru a médiá, že táto novela má len dočasne riešiť zložitú ekonomickú situáciu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a v legislatívnom pláne vlády je už príprava nového zákona, podľa ktorého by sa vyberali poplatky za služby, ktoré poskytujú verejnoprávne inštitúcie, akými sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.

    K niektorým otázkam, ktoré odzneli, chcem povedať, že to, či Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas spĺňajú požiadavku verejnoprávnosti, nie je úlohou ani náplňou zákona o koncesionárskych poplatkoch, to sa musí riešiť v zákone, ktorý presne určí poslanie a takisto aj obsahovú náplň Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Chcem povedať, že táto novela prináša zmenu, že občania Slovenskej republiky neplatia za vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača, ale platia za služby, ktoré im poskytuje Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Takisto, tak ako tu bolo povedané v diskusii, sa zachováva oslobodenie od platenia koncesionárskych poplatkov či už pre dôchodcov, alebo pre zariadenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Na rozdiel od niektorých, ktorí vystúpili v diskusii, verím občanom Slovenskej republiky a som presvedčený, že ak bude prijatá táto novela, tak väčšina, ak nie všetci občania Slovenskej republiky si začnú plniť svoje povinnosti, tak ako im táto novela bude ukladať, a že budú prispievať finančnými prostriedkami na to, aby Slovenská televízia a Slovenský rozhlas naozaj boli verejnoprávne inštitúcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni,

    s ohľadom na to, čo bolo povedané, iba by som konštatoval, že poslanci opozície aj koalície až na jednu jedinú výnimku vyjadrili názor, že treba tento zákon odporučiť do druhého čítania. Pán kolega Paška, ktorý vo výbore hlasoval tiež za postup zákona na toto plénum, tu vyjadril iný názor, na čo, samozrejme, má plné právo.

    Chcel by som zdôrazniť, dámy a páni, aj tým občanom, ktorí sledujú prijímanie tohto zákona, že zákon nezvyšuje koncesionársky poplatok, čo iste v týchto ťažkých časoch treba vnímať ako pozitívnu stránku tohto zákona. Po druhé, že nezvyšuje povinný rozsah dotknutých občanov, hoci počet tých, ktorí majú výnimku a teda nemusia platiť koncesionárske poplatky, je u nás veľmi veľký. Napriek tomu sme sa rozhodli, že počet občanov oslobodených od platenia koncesionárskych poplatkov nebudeme zmenšovať. Jednoducho tí, čo boli oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov doteraz, budú aj v budúcnosti.

    Z rozpravy chcem reagovať, pokiaľ ide o upozorňovanie, že niektorí občania sú neznalí svojich práv v tejto veci, ako aj rozporuplné úvahy nad tým, či občan, ktorý sa zbaví povinnosti platiť koncesionárske poplatky, nie je poškodený tým, že musí podať čestné vyhlásenie, považujem to za nedôležité aspekty tohto dôležitého rozhodnutia, ktoré by som chcel, aby sme podporili všetci spoločne, a to je rozhodnutie o tom, aby občan za nie vysoké poplatky mal verejnoprávnu televíziu, ktorá ho bude nielen občas hnevať, nielen občas zabávať, ale najmä ho presvedčí, že je užitočná, že mu pomáha v každodennom živote a že je nadstranícka.

    Vedenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa vlastne aj žiadaním o podporu tohto zákona obracia na vás ako poslancov, aby pomohli vyriešiť ich ťaživú ekonomickú situáciu. Vedenie oboch inštitúcií verí takisto občanom Slovenskej republiky, že si uvedomia dlhodobosť budovania našej národnej inštitúcie ako spoločnú úlohu občanov, politikov a vedenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a že disciplína koncesionárov stúpne.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Pán poslanec, chcem upozorniť, že ak boli podané procedurálne, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rámci rozpravy, tak v prvom čítaní hlasujeme najskôr o týchto podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, tak by som prosil, aby ste ich najskôr v poradí, ako boli podané, uvádzali.

  • Ďakujem za upozornenie.

    Pán poslanec Paška predložil pozmeňujúci návrh k bodu číslo 1 programu 15. schôdze Národnej rady, k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o koncesionárskych poplatkoch. Navrhuje podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľom na dopracovanie. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý podal v rozprave pán poslanec Paška, ktorý v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku navrhuje vrátiť tento návrh navrhovateľom na dopracovanie.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého Národná rada má prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a na návrh pána poslanca Šimka, ktorý si osvojujem, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že všetky určené výbory prerokujú návrh najneskôr do 5. júla 1999.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu poslancovi Andrassymu a pánu poslancovi Budajovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, len kvôli zápisu potrebujem, aby sa vysvetlilo nedorozumenie. Počas rokovania o tomto návrhu zákona vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá som nebol prítomný. Keďže si to pán podpredseda výboru a spoločný spravodajca nevšimol, tak je to potrebné takýmto spôsobom upresniť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu rokovania schôdze Národnej rady je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 208. Návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 217.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v mene vlády Slovenskej republiky predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa tu zmeny a doplnky, ktoré súvisia s prijatím zákonov v minulom roku, a to zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ako aj zákona číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Prax ukázala, že je potrebné zosúladiť práve zákon číslo 193/1994 Z. z. v nadväznosti na citované zákony, a preto vláda Slovenskej republiky predkladá takúto malú novelu zákona o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet. Podľa výhľadového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2000 až 2002 má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 2000 predložiť návrh nového zákona o prídavku na dieťa a návrh zákona o sociálnom príplatku, ktoré budú systémovo riešiť všetky otázky poskytovania týchto štátnych sociálnych dávok.

    Požiadal by som vás, vážené pani poslankyne a vážení poslanci, aby ste tento vládny návrh zákona podporili v prvom čítaní a posunuli ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Krumpolcovi, aby oboznámil Národnú radu so stanoviskom gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky bol som určený gestorským výborom za spravodajcu pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, podľa tlače 208.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1999 z iniciatívy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ako spravodajca k prvému čítaniu som si osvojil potrebu prijatia tohto vládneho návrhu zákona z dôvodu zosúladenia právnych predpisov uvedených v dôvodovej správe so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatkoch k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.

    Predpokladám, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v rozprave a v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky alebo v rámci tretieho čítania sa vyjadria k návrhu a navrhnú prípadné zmeny.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu som si osvojil stanovisko, že predmetný návrh spĺňa náležitosti zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a je v súlade s legislatívnymi pravidlami.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nik neprihlásil do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pokiaľ si pozrieme navrhovaný legislatívny návrh, predpokladá sa jeho účinnosť 1. augustom 1999. Predkladateľ už uviedol, ktoré otázky sú vlastne predmetom právnej regulácie tejto navrhovanej úpravy. Osobne som totožná s názorom, že je tu legislatívna potreba zosúladiť existujúci stav s už prijatými právnymi predpismi, ktoré vlastne dopovedáva tento navrhovaný legislatívny návrh. Osobne však zastávam názor, že by sme mali tento legislatívny návrh vrátiť predkladateľovi s tým, že keď sa vstupuje do problematiky právnej úpravy riešenia otázky prídavkov na deti, mali by sa zvážiť opatrenia, ktoré boli a budú v najbližších dňoch rozpracované a v tomto parlamente prijaté, pretože osobne som presvedčená o tom, že viaceré opatrenia vo svojom sumáre budú znamenať pre mnohodetné rodiny situáciu finančne nezvládnuteľnú.

    Nie je predsa možné, aj keď toto plénum neodsúhlasilo viaceré návrhy poslancov z opozície, vrátane môjho návrhu, aby bola predložená analýza únosnosti opatrení, ktoré prijíma vláda, a nedá sa to inak charakterizovať ako reštrikčné opatrenia, plátanie alebo získavanie financií do rozpočtu na úkor a na plecia občanov. Predsa je nemožné, aby zodpovedná vláda neriešila aspoň, zdôrazňujem, aspoň situáciu viacdetných rodín. Predsa to sú situácie, keď sa matka musí postarať o deti, o ich výživu a o ďalšie nevyhnutné potreby.

    Preto, ak dovolíte, môj návrh je, o ktorom prosím aj hlasovať, aby predmetný legislatívny návrh nebol postúpený do druhého čítania, bol vrátený predkladateľovi s požiadavkou, aby ho doplnil - keď sme už v zákone, ktorý upravuje prídavky na deti - o ustanovenia riešenia prídavkov na deti v tých rodinách, kde v zmysle opatrení, ktoré sa majú prijať, sa stane sociálna situácia ťažko zvládnuteľná, ak nie neúnosná.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola jedinou prihlásenou do rozpravy. Končím a uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa vládneho návrhu zákona, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pán spoločný spravodajca takisto nežiada vyjadriť sa k rozprave. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili. Je nás evidentne málo. Budeme hlasovať o návrhoch na uznesenie Národnej rady k predloženému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • V rozprave bol predložený návrh, aby vládny návrh zákona nebol postúpený do druhého čítania a bol vrátený predkladateľovi, ktorý by ho mal doplniť o návrh na riešenie prídavkov na deti pre viacdetné rodiny.

  • Pani poslankyňa, netreba dopĺňať návrh na uznesenie. V zmysle § 73 ods. 1 ste žiadali, aby Národná rada rozhodla o tom, že vráti navrhovateľovi zákon na dopracovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, ktorý podala v rozprave pani poslankyňa Tóthová, ktorá žiada, aby bol návrh vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.

    Ešte raz dôrazne vyzývam všetkých pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, ale sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály. Hlasujeme o uzneseniach Národnej rady k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Prosím pánov poslancov a pani poslankyne o účasť na hlasovaní o návrhoch na uznesenie.

    Prosím ešte raz, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla v rozprave pani poslankyňa Tóthová, ktorým žiada, aby bol návrh zákona vrátený navrhovateľovi v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) na dopracovanie.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 15. schôdze Národnej rady hlasovaním o návrhoch pána spravodajcu a o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy k návrhu zákona. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovania, najskôr o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Vážené poslankyne, poslanci, v rozprave bol predložený návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Tóthová s tým, aby predložený návrh zákona Národnej rady nebol postúpený do druhého čítania, ale bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu na odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná, preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998 Z. z.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 219, ktorého súčasťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    bol som poverený vládou Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením číslo 398 z 19. mája 1999 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998 Z. z.

    Táto novela zákona vo svojom vládnom návrhu reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona o sociálnej pomoci najmä v časti právnej úpravy riešenia hmotnej núdze občana zo subjektívnych dôvodov tak, aby sa prehĺbila adresnosť poskytovania dávky sociálnej pomoci a tým sa znížil vplyv na štátny rozpočet a znížilo sa vlastne dnes nezaslúžené poberanie sociálnych dávok.

    Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov v štyroch častiach:

    1. riešenia hmotnej núdze občana zo subjektívnych dôvodov tak, že sa sprísňujú a rozširujú podmienky na posúdenie občana v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov,

    2. úhrady za poskytnutú sociálnu pomoc z dôvodu zabezpečenia ochrany občana a osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú na určenie platenia úhrady, aby sa týmto osobám zabezpečil určitý zostatok príjmu pri rôznych formách poskytovanej sociálnej služby,

    3. riešenia sociálnej núdze občana s cieľom zaradiť do siete sociálnych zariadení, sociálnych služieb zriaďovaných obcou domovy, penzióny pre dôchodcov,

    4. peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia z dôvodu zníženia maximálnych výšok niektorých peňažných príspevkov na kompenzáciu, a tým zabezpečenia úspory predpokladaných finančných prostriedkov a zníženia vplyvov na štátny rozpočet.

    Chcel by som vás, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, informovať aj o tom, že tento návrh zákona bol predmetom rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody, kde sociálni partneri vyslovili súhlas s takýmto znením návrhu novely zákona, pričom odborári, zástupcovia zamestnancov alebo odborov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody požadovali od vlády, aby znovu prehodnotila otázku výšky peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

    Chcel by som teda vyjadriť presvedčenie o tom, že po prerokovaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní odporučíte, aby sa návrh zákona prerokoval v druhom čítaní vo výboroch a v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu, ktorý uviedol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 398/1998 Z. z.

    Teraz dávam slovo poverenej členke výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Anne Záborskej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 228 z 24. mája tohto roku pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na svojej 16. schôdzi dňa 1. júna 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998 Z. z. s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Záborskej za uvedenie stanoviska gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nik, ústne sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. Chcem vás upozorniť, že prerokúvame návrh na skrátené legislatívne konanie, teda vecne ešte nerokujeme o návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    ďakujem pánu podpredsedovi za upozornenie, že ide o skrátené legislatívne konanie, pretože pán minister sa toho nedotkol, ale chcem práve vystúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu, s vecnými pripomienkami vystúpim až v prvom čítaní.

    Pán minister, navrhla som ešte pred začatím rokovania dnešnej schôdze Národnej rady, aby bol bod 3 vypustený, to znamená, aby tento návrh zákona išiel v riadnom konaní. To znamená, že chcem povedať za seba aj za klub poslancov HZDS, že nie sme proti prijatiu novely zákona o sociálnej pomoci okrem bodov 34, 42, 52, 55, 56, ktoré sa dotýkajú práve zníženia príspevku pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. Ostatné body z 88 predložených bodov budeme viac-menej podporovať, ale k tomu sa vyjadrím až v prvom čítaní.

    Teraz by som chcela namietať, pán minister, že napriek tomu, že sa odvolávate vo vašom návrhu na § 89 ods. 1, vynechali ste to, čo je veľmi dôležité v tomto bode rokovacieho poriadku, to znamená, že § 89 ods. 1 hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. To znamená, že mimoriadne okolnosti tu nie sú splnené. Je mi ľúto, pán minister, že práve vy musíte predkladať sociálne návrhy v skrátenom legislatívnom konaní. Naposledy to bola úprava dôchodkov, teraz je to zákon o sociálnej pomoci. Myslím si, že váš návrh nespĺňa § 89 ods. 1, pretože nejde o mimoriadne okolnosti a nejde ani o ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Práve naopak, idete znižovať príspevok pre zdravotne ťažko postihnutých občanov, čiže práve naopak, istým spôsobom siahate na ich práva a slobody, ktoré im už raz boli odsúhlasené, a to presne pred rokom.

    Nebudem dávať návrh na to, aby sa tento návrh stiahol z rokovania a išiel v riadnom konaní, keďže sa o tom už hlasovalo. Pristupujem k tomu racionálne, vy ste si to odhlasovali, pôjdete na skrátené konanie, ale dovolím si upozorniť, že nie je dobrou vizitkou rezortu, ktorý inak predkladá dobre spracované návrhy zákonov. Chcem oceniť, tak ako v minulosti, že sú tu priložené aj veľmi prehľadné tabuľky, ktoré hovoria o situácii, ale rozhodne nemôžeme súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, pretože neboli naplnené základné normy, tak ako ich určuje rokovací poriadok. Ostatné pripomienky uvediem pri prvom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som zdôrazniť, že pri prerokúvaní ide o skrátenie legislatívneho konania, kde podľa § 81 ods. 1 rokovacieho poriadku, tak ako to v predkladanej správe píšeme, sme sa obrátili na Národnú radu ako vláda Slovenskej republiky, uskutočniť skrátené legislatívne konanie. Vychádzame z toho, že v článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je uvedené, že ten, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Vychádzame z toho, že táto ústavná časť vychádza aj zo základných ľudských práv, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila, a že niektoré praktické skúsenosti uplatňovania tohto zákona za takmer rok ukazujú, že predovšetkým v situácii, kde je právna úprava sociálnej pomoci ústavnoprávnej ochrany osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú na určenie platenia úhrady za sociálnu službu a výšky úhrady tak, aby sa týmto osobám zabezpečoval aj zostatok príjmu, ak im vznikne povinnosť uhradiť úhradu za občana, ktorým sa poskytuje sociálna služba, vytvára vlastne riešenie situácie k tomu, kde takmer rok vylučujeme túto skupinu a spôsobujeme jej určité problémy.

    Na druhej strane, samozrejme, uplatňovanie tohto zákona prinieslo z prirodzených dôvodov, pretože takýto zákon alebo takýto spôsob nebol v Slovenskej republike uplatňovaný a z celkom prirodzených dôvodov život ukázal na množstvo podnetov a všetkých 87 zmien, ktoré sú v návrhu zákona uplatnené, skutočne vychádza z praktického poznania, z reálneho života a čím skoršie bude ich uplatnenie v živote a v konkrétnej praxi, tým vlastne dochádza zároveň k ochraňovaniu ľudských práv. A preto si myslíme, že § 89 ods. 1 je dôvodom na to, aby sme tento zákon uplatnili v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce si uplatniť záverečné slovo pani poslankyňa Záborská? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 220. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 229.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    pri uvádzaní skráteného legislatívneho konania som uviedol aj predmet vládneho návrhu zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 396 z 19. mája 1999 schválila vládny návrh zákona a predložila do Národnej rady. Ako som uviedol, týka sa to štyroch úprav právnych vzťahov najmä v časti riešenia hmotnej núdze občana zo subjektívnych dôvodov, ďalej úhrady za poskytnutú sociálnu pomoc z dôvodu zabezpečenia ochrany občana a osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú za určenie platenia úhrady, po tretie riešenia sociálnej núdze občana s cieľom zaradiť do siete sociálnych zariadení a po ďalšie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

    Chcel by som vás znovu požiadať o to, aby ste po prerokovaní v prvom čítaní odporučili posunúť ho do druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Záborskej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore a o odporúčaní na prijatie uznesenia Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona číslo 389/1998 Z. z., ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Konštatujem, že predmetný návrh bol zaradený do programu 15. schôdze do prvého čítania na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme pred chvíľou prijali. Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu som presvedčená, že vládny návrh zákona predložený Národnej rade Slovenskej republiky spĺňa podmienky stanovené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady a legislatívne pravidlá boli navrhovateľom zákona dodržané.

    Z dôvodovej správy vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 v znení zákona číslo 389/1998 Z. z., som si osvojila potrebu prehodnotenia niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci najmä v časti úpravy právnych vzťahov pri riešení občana v hmotnej núdzi. Cieľom tejto časti je sprísnenie podmienok poskytovania dávky sociálnej pomoci v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Z podkladov, ktoré navrhovateľ predložil, vyplýva, že aj keď zákon o sociálnej pomoci v celej jeho filozofii zdôrazňuje adresnosť a účelnosť poskytovanej pomoci, z hľadiska finančného zaťaženia štátneho rozpočtu sa nedosiahol žiadaný efekt.

    Cieľom novelizácie zákona v časti hmotnej núdze je spresnenie a sprísnenie dôvodov s dôrazom na jeho zodpovednosť. Cieľom novelizácie ustanovení súvisiacich so sociálnymi službami a peňažnými príspevkami na kompenzácie je znížiť maximálnu výšku niektorých peňažných príspevkov. Predložený návrh nepredpokladá dosah na štátny rozpočet a nezakladá nároky na pracovné sily.

    Na základe uvedených skutočností predpokladám, že poslanci zhodnotia navrhnuté zmeny a svoje prípadné zmeny a návrhy predložia v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za prednesenie návrhu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlásia dve pani poslankyne: pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi vystúpiť tentoraz v zmysle § 73 ods. 2 v prvom čítaní k prerokúvanému bodu programu.

    Ak mi dovolíte, pán minister, najskôr zareagujem na dôvody, ktoré ste uviedli na skrátené legislatívne konanie. Tak ako som sa nestotožnila s dôvodmi pri svojom prvom vystúpení, musím zareagovať, že sa nemôžem stotožniť ani po tom, ako ste vystúpili vy. Hovoríte o ročných skúsenostiach. Áno, s mnohými paragrafmi sú už ročné skúsenosti, a tak ako som povedala, tieto vecné zmeny a pripomienky mienim podporiť, pretože naozaj vychádzajú z praxe. Mienim podporiť aj sprísnenia, ktoré sa týkajú kritérií na riešenie hmotnej a sociálnej núdze, ak je občan v núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dokonca podporím aj rozšírenie § 18 ods. 3, to je zriadenie sociálnych služieb, o § 34a, čiže znovuzavedenie domova - penziónu pre dôchodcov, aj keď vieme, že z odborného hľadiska naozaj domov - penzión nespĺňa kritériá pre sociálnu pomoc, ale vychádzame z danej reality, v akej sme sa ocitli, keďže tu bola tradícia niekoľko rokov nazad a títo občania s nevôľou prijali znenie zákona 195 z minulého roku práve týkajúceho sa tohto paragrafu. Vecne hovorím, že tieto vaše zmeny podporím.

    Ale hovorili ste o ročných skúsenostiach aj z tých paragrafov, kde beriete, znovu to zopakujem, beriete zdravotne ťažko postihnutým občanom isté sumy z dávok, ktoré im boli odsúhlasené. Tieto dávky neboli uplatňované, to je pravda, pretože v § 114 zákona, kde sa hovorí o účinnosti, je jasne uvedené, že zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou § 17, § 49 a § 68, § 68 písm. e) atď. Ale dotknem sa práve § 49 a § 64, ktoré sa týkajú sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu. S týmto, pán minister, žiadne skúsenosti neboli, pretože tieto paragrafy sa mali uplatňovať od 1. januára tohto roku. Vzhľadom na to, že bolo rozpočtové provizórium, vy ste priniesli do parlamentu novelu tohto zákona a my sme vtedy vecne s ňou súhlasili, keďže finančných prostriedkov počas rozpočtového provizória je naozaj veľmi obmedzené množstvo, a preto ste predĺžili účinnosť týkajúcu sa týchto paragrafov z 1. januára na 1. júla. Čiže iba teraz o mesiac, presne od dnešného dňa o mesiac by sa boli uplatňovali tieto sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu, tak ako sú uvedené v týchto paragrafoch. Skúsenosť žiadna nemohla byť.

    Navyše, pán minister, obdivujem vašich poslancov, že si stihli preštudovať a zhodnotiť 87 zmien tohto nového zákona, ktorý nemá ešte ani rok, a prišiel do parlamentu vo štvrtok minulý týždeň. Materiály nám nie sú doručované domov, sama osobne som si prišla po materiál v piatok, aby som si ho mohla preštudovať. Som hlboko presvedčená, že mnohí z vás, dámy a páni, ste si tento zákon nestihli ani len pozrieť. Nemám vám to za zlé, jednoducho ste nemohli pricestovať až z východného Slovenska a prebrať si materiály a pozrieť si ich, pretože to chce nájsť si pôvodný návrh zákona a paragraf za paragrafom pozrieť, lebo sociálna problematika je veľmi zložitá a zvlášť sociálna pomoc, ktorá tu vznikla ako nový pilier sociálneho zabezpečenia iba pred rokom v zhode s prijatou transformáciou sociálnych vecí, ktorá bola prijatá v parlamente v ostatných rokoch.

    Pán minister, preto nemôžem rozhodne súhlasiť, aby ste brali zdravotne ťažko postihnutým občanom, keď vôbec nemáte a nemôžete mať analýzu, koľko by ich bolo dostalo tieto príspevky a v akej výške. Prekvapuje ma, že siahate - a to zase budem vychádzať z tabuliek, ktoré sú priložené v zákone, čiže si nebudem nič vymýšľať, nie sú to moje analýzy, sú to vaše analýzy -, idete znižovať príspevok na osobnú asistenciu, na prepravu, na zaobstaranie pomôcky, na úpravu bytu, na kúpu osobného motorového vozidla a znižovať idete aj príspevok na zvýšené náklady na diétu a na zvýšené náklady na hygienu. Pán minister, je mi ľúto, že práve vy ako minister za SDĽ, ktorý by mal mať naozaj hlboké sociálne cítenie - keď ste včera vo vláde na mimoriadnom rokovaní odsúhlasili ďalšie a ďalšie zvýšenie, ktoré sa prejaví na životnej úrovni a peňaženkách našich občanov -, idete znížiť príspevok, čo ma najviac zaujalo, t. j. na diétu. Viete, aká je diéta náročná? Strava vôbec je na Slovensku drahá v porovnaní s inými krajinami, predovšetkým s krajinami Európskej únie, kam smerujeme, a vy idete týmto ťažko zdravotne postihnutým občanom znížiť dávku z 900 na 700 korún. Na hygienu takisto, na úpravu bytu, keď vieme, ako z mesiaca na mesiac rastú náklady na opravu a úpravu bytu, vy idete pre ťažko zdravotne postihnutých občanov to znižovať.

    Nedivím sa, že tu nevidím pána poslanca Kováča, pána poslanca predsedu Volfa, pána poslanca Brocku, ktorí, keď sme pred rokom prerokúvali tento návrh zákona, veľmi ostro vystúpili a veľmi kritizovali tento návrh zákona. Napríklad pán poslanec Roman Kováč tvrdil, že nie je dobrý návrh zákona, kde sú spolu na jednej hromade zdravotne ťažko postihnutí občania s inými občanmi, ktorí sa ocitnú v hmotnej alebo sociálnej núdzi. A ajhľa! Prešlo osem mesiacov a dnes je dobrý tento zákon, dnes neprotestuje ani grémium tretieho sektora, dnes neprotestujú ani ďalšie občianske združenia a nadácie, dokonca s prekvapením počúvam, že neprotestujú ani odborári.

    Bola som minulý rok spravodajkyňou tohto návrhu zákona, tak si veľmi dobre pamätám, koľko protestov prišlo. My sme sa vtedy snažili zapracovať mnohé a mnohé pripomienky a dnes prekvapená zisťujem, že tu žiadne pripomienky neprišli a so všetkými zníženiami títo zástupcovia súhlasia a nič proti tomu nenamietajú. Pritom pán minister dokladá aj tabuľku, aj keď ma prekvapilo, prečo sa končí táto tabuľka rokom 1997, keď už máme polovicu roka 1999, prečo tu neboli aj údaje za rok 1998, ale prekvapuje ma a zdá sa, ako keby týchto občanov, ktorým siahajú na dávky, boli tisíce a skutočne to zaťažilo rozpočet Slovenskej republiky. Ale keď si pozriete napríklad príspevok na úhradu za užívanie bytu a garáže, bolo mesačne iba priemerne 193 uchádzačov, resp. tých, ktorým už poskytli. Myslíte si, že takéto množstvo ľudí nás natoľko zaťaží, aby to náš rozpočet neprežil? Alebo na individuálnu dopravu 230 občanov, na úpravu bytu a rodinného domu 109 občanov priemerne za mesiac, na kúpu, opravu, úpravu motorového vozidla 141 občanov. Naozaj si myslíte, že toto je správna cesta?

    Hovorím, pán minister, znovu na záver svojho vystúpenia, že oceňujem prácu, ktorú rezort odviedol na úprave tohto návrhu zákona, a budem mnohé návrhy podporovať a stotožňujem sa s nimi, v úvode som ich vymenovala. Ale rozhodne ostro protestujem proti tomu, aby ste znížili peňažný príspevok na zaobstaranie a opravu pomôcky, na kúpu osobného motorového vozidla, na prepravu, na úpravu bývania, na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na diétne stravovanie, tak ako sú uvedené v tabuľke.

    Preto vás, dámy a páni, chcem poprosiť na záver svojho vystúpenia - som o tom hlboko presvedčená, že návrh zákona posuniete do druhého čítania -, ale chcem požiadať členov sociálneho výboru, aby veľmi dobre zvážili svoje rozhodovanie. Ako sa pozriete týmto občanom do očí? Na jednej strane im zvýšite, čo sa zvýšiť dá, čo sa týka ich zvýšených nákladov, a na druhej strane im v čase, keď si ťažko hľadajú prácu aj zdraví nezamestnaní, ešte aj vezmete to, čo sa im pred rokom dalo, čo sa im síce pozastavilo, druhýkrát sa im pozastavilo a teraz sa im to berie. Veľmi vás prosím, zvážte to. Tie sumy, o ktorých sa píše, že sa ušetria, to je len fiktívna úspora. V realite to nebude žiadna úspora. Veľmi dobre to zvážte.

    Veľmi často sa v parlamente používa termín svedomie. Tak mi dovoľte - aj keď to nemám vo zvyku a nikdy som to neurobila - tentoraz apelovať na vaše svedomie, aby ste pri hlasovaní o bodoch 34, 42, 52, 55 a 56 naozaj hlasovali podľa svojho svedomia a mali na mysli týchto občanov, ktorí boli už niekoľkokrát postihnutí tým, že nie sú zdraví, že im chýba jeden z dôležitých orgánov pre život, a preto sa veľmi ťažko v spoločnosti uplatňujú a spoločnosť im môže niečo dať. Myslím si, že je to našou povinnosťou, povinnosťou nás všetkých, aby sme sa takto na nich pozreli. Nie sú to populistické slová. Vychádzajú z analýz, ktoré sú predložené v návrhu zákona, tak si, prosím vás, tie analýzy pozrite a pred hlasovaním sa veľmi dobre nad tým zamyslite. Samozrejme, tieto návrhy dám až v druhom čítaní, pretože dnes ich predložiť nemôžem a dúfam, že ma potom pri hlasovaní podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ako ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.

    Ešte pred ňou sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej hlásia pán poslanec Mesiarik a pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne tým, že samozrejme, dá sa v mnohom súhlasiť s pani poslankyňou, čo hovorím ako poslanec, ktorý sa v sociálnej oblasti celý život pohyboval. Skutočne ide sčasti o skupinu ľudí, ktorej sa tento zákon dotýka, ktorá je, dá sa povedať, bezbranná, ktorá potrebuje našu ochranu, ochranu poslancov, ochranu štátu. Ináč to nejde. Do budúcnosti azda len skutočne poučenie - musíme si vytvoriť viac priestoru v parlamente, súhlasím s tým, aby sme sa mohli podrobnejšie zaoberať týmito problémami, a rovnako aj tí, ktorí nerobia v tejto oblasti.

    Na druhej strane chcem ubezpečiť a vysloviť reakciu na toto vystúpenie, že sme nerobili celú prípravu sami, ale sme sa radili, pracovali sme aj s inými organizáciami, mimovládnymi, rôznymi skupinami ľudí, i do výboru prišli. A po druhé chcem ubezpečiť, že výbor bude skutočne zvažovať, čo ešte v zákone zmeniť. Poviem príklad: Je tu skupina slepcov, ktorí sú odkázaní dajme tomu na vodiaceho psa. Tiež je to problém, ktorý musíme hodnotiť. Myslím si, že nájdeme určitú cestu, aby sme aj keď v skrátenom konaní prijali dobrý zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som doplniť pani predrečníčku. Uznávam, že je potrebné prehodnotiť niektoré ustanovenia týkajúce sa riešenia sociálnej pomoci tým občanom, ktorí sú odkázaní na túto finančnú podporu. Určite nie je správne, ak dochádza k zneužívaniu poberania sociálnych dávok určitými skupinami občanov. Ako už povedala pani poslankyňa Aibeková, ani ja nemôžem súhlasiť s tým, aby došlo k zníženiu sociálneho príspevku pre zdravotne ťažko postihnutých občanov a takisto k zníženiu kompenzačného príspevku pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. Ale ešte by som doplnila pani poslankyňu, že takisto nemôžem súhlasiť so zrušením sociálneho príspevku pre tie ženy, ktoré nenavrhnú určenie otcovstva súdu, čiže vlastne zo subjektívnych dôvodov sú v núdzi, pretože na to dopláca len a len dieťa, o ktoré vlastne ide. Som presvedčená, že keď budeme hlasovať o tomto zákone, tieto dva body nepodporíte.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Hlasy z pléna.

  • Uzatvoril som možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami po pani poslankyni Kollárikovej.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    na úvod by som chcela tiež nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková. Keby sa vedenie Národnej rady zamyslelo nad tým, ako posúva poslancom materiály, ktoré sa majú prerokúvať, hlavne také dôležité zákony, ako je tento zákon, naozaj sa to nestíha a myslím si, že je to nezodpovedné, aby sme potom dostávali materiály, ktoré polovička pléna nemá čas, skutočne nemá čas, pretože sú mimobratislavskí, si preštudovať. Ja som si tiež dala tú námahu, že som si vytiahla aj pôvodný zákon, pretože ináč sa to nedá. Ale to sú také objemné zákony, že človek ani nevydrží sedieť nad nimi dlhé hodiny a musí to prerušovať. Vedenie Národnej rady je tu na to, aby vychádzalo aj pri práci v ústrety poslancom a myslím si, že toto by bol ústretový krok.

    Teraz k predkladanej novele. Predkladaný zákon o sociálnej pomoci, teda tlač číslo 220, som si osobne rozdelila na dve časti. Prvá časť sa zaoberá podporou občana, teda finančnou podporou občana v hmotnej núdzi, to znamená v prípade straty zamestnania. Tá druhá časť sa zaoberá pomocou štátu občanom prestarnutým alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Čo sa týka prvej časti, myslím si, že naozaj treba oceniť rozšírenie § 7 ods. 6, ktorý hovorí o občanoch v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, čiže, laicky povedané, o tých občanoch, ktorí sú nezamestnaní vlastným pričinením. Tento paragraf bol doplnený o písmeno e), podľa ktorého nedostane podporu v nezamestnanosti človek, ktorý pred podaním si žiadosti o podporu v nezamestnanosti posledné tri roky nebol zamestnaný, resp. nijakým spôsobom neplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Týmto sa chce zamedziť tomu, aby nepoberali podporu v nezamestnanosti ľudia, ktorí nikdy nepracovali a vlastne ani pracovať nechcú. Myslím si, že takéto rozšírenie paragrafu je v úplnom poriadku a skutočne si treba dávať pozor, aby nepoberali dávku v nezamestnanosti ľudia, ktorí to takýmto spôsobom zneužívajú. Mám iba jednu otázku skutočne len kvôli vlastnej informovanosti, či je približná analýza, akého percenta nezamestnaných by sa toto v súčasnosti asi týkalo.

    Tento § 7 ods. 6, ktorý hovorí o hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, bol však rozšírený ešte aj o písmeno g). Už to načrtla trošku aj pani poslankyňa Kolláriková, že sa tam hovorí, že do tohto paragrafu sú zahrnuté aj ženy, ktoré nenavrhnú určenie otcovstva súdom, okrem prípadu, že k splodeniu dieťaťa došlo trestným činom znásilnenia. Toto je podľa môjho názoru vstupovanie do ľudských práv žien. Lekári by vám jednoznačne vedeli povedať, určite ste o tom už mnohokrát čítali, že nielen u nás, ale aj v iných krajinách je omnoho viac znásilnení, ako sa to udáva na polícii, a to z jednoduchého dôvodu, že obete prežili už jednu traumu, hanbia sa priznať k znásilneniu a nechcú znášať ešte aj traumu vyšetrovania. Určite takýchto prípadov splodenia detí, takýchto prípadov nie je veľa, ale napriek tomu si myslím, že sa treba nad tým zamyslieť. A určite nie je veľa prípadov, ak matka odmietne udať meno otca dieťaťa, pretože sa rozhodla z dôvodov známych iba jej vychovávať dieťa sama. Podotýkam, že chce dieťa vychovávať, čiže nie dať ho do detského domova. Tak prečo ju v prípade nezamestnanosti chceme trestať? Ona to dieťa z rodinných prídavkov určite nevychová. Nikto z nás nevychová dieťa z rodinných prídavkov. A keby som teraz mala porovnať, tak žena, ktorá prizná otcovstvo dieťaťa súdne, ale dá toto dieťa do detského domova, kde síce naňho bude platiť - zase všetci vieme, že na detské domovy štát musí doplácať -, tak táto žena je pred štátom lepšia, tá dostane podporu v nezamestnanosti, ale ženu, ktorá si chce poctivo vychovať svoje vlastné dieťa aj bez udania otcovstva, tak vlastne tento štát z nepochopiteľných dôvodov zatracuje. Myslím si, že je také mizivé percento týchto žien, že naozaj by bolo potrebné sa nad tým zamyslieť a nezrovnoprávniť také aj také ženy.

    No a teraz k druhej časti materiálu, kde sa hovorí o pomoci občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Skutočne nemôžem súhlasiť napríklad s § 58 ods. 4, kde sa znižuje počet hodín osobnej asistencie, a to z 24 hodín denne na 20 hodín. Neviem, z čoho vychádza logika zníženia tejto osobnej asistencie. Sú tu lekári, ja sa vyjadrujem laicky, ale pociťujem to tak. Ak si zoberiem napríklad občana s ťažkou sklerózou, kde lekár stanoví, že taký občan musí mať 24-hodinovú starostlivosť - nedávno som to zažila vo vlastnej rodine, čiže hovorím to z vlastných skúseností -, pýtam sa len, ktoré tie 4 hodiny budú z 24 hodín vyňaté, že za tieto príplatky za osobnú asistenciu nedáme. Tie 4 hodiny, myslím si, že štát tiež nespasia, ale tie 4 hodiny môžu pre občana znamenať aj život alebo neživot.

    Nemôžem súhlasiť ani s návrhom ods. 5, ktorým sa dopĺňa § 58, kde sa stanovuje, že rodinní príslušníci, teda deti, súrodenci, manžel alebo manželka občana s ťažkým zdravotným postihnutím môžu vykonávať osobnú asistenciu iba v rozsahu 50 %, čiže za rozsah 50 % môžu dostať finančný príspevok. Zdôvodnenie tohto zámeru, ktoré uvádza dôvodová správa, je podľa mňa absolútne neprijateľné. Že tým chceme odľahčiť rodinu? Ale veď doterajší zákon nezaväzoval rodinu, že musí robiť osobnú asistenciu. Alebo chceme dať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím možnosť odskúšať si v osobnej asistencii aj cudzieho človeka? Znovu, nebol tu žiadny taký zákon, ktorý by zakazoval občanovi so zdravotným postihnutím, aby si hľadal cudzieho človeka na osobnú asistenciu. Tak skutočne nechápem, keď sme doteraz tomu nebránili, prečo ideme do opačného extrému a prečo chceme nariadiť, že občan s ťažkým zdravotným postihnutím si môže vlastného rodinného príslušníka zobrať iba na 50 %, ak to má štát financovať. Dokonca sa mi zdá úplne neseriózne, ak sa v dôvodovej správe uvádza, že je to vlastne model, tých 50 %, ktorý má pokračovať tak, že by z osobnej asistencie boli nakoniec úplne vylúčení rodinní príslušníci. A zdôvodňuje sa to tak, že tým vlastne chceme pomôcť zdravotne ťažko postihnutému občanovi, aby bol viac samostatný, a chceme ho akosi motivovať, aby sa on osobne angažoval pri hľadaní si nejakého človeka, ktorý mu bude pomáhať a starať sa oňho.

    V prvom rade, znovu to hovorím z vlastnej skúsenosti, hľadať ľudí, ktorí robia osobnú asistenciu za také malé finančné príspevky, ktoré sú tam uvedené, je naozaj veľmi ťažké. V dnešných časoch, keď je veľká nezamestnanosť, ak sa nájde v rodine nezamestnaný, napríklad manželka má takéhoto manžela a je nezamestnaná, alebo nejaký súrodenec, nevidím dôvod, ak by si ho zdravotne postihnutý občan vybral, prečo by sa tento rodinný príslušník nemohol na osobnej asistencii podieľať aj 100 %. Neviem, možno je tu nejaký iný zámer, ktorý som, žiaľbohu, v tomto návrhu nepostrehla.

    Za úplnú absurdnosť tohto zákona považujem ustanovenia paragrafov, kde sa znižujú finančné prostriedky na kompenzáciu pre zdravotne postihnutých, tak ako to tu už veľmi podrobne rozoberala pani poslankyňa Aibeková. Ide o sumy, ktoré v konečnom dôsledku sú podľa mňa veľmi smiešne z hľadiska štátneho rozpočtu. Keď znížime sumu na zaobstarávanie kompenzačných pomôcok z 300 tisíc na 260 tisíc, na bezbariérové byty z 300 tisíc na 250 tisíc, na kúpu osobného motorového vozidla z 250 tisíc na 300 tisíc, spolu - vykazuje to tabuľka na strane 56 - sa ušetrí 46,8 mil. Sk.

    Budeme mať dnes materiál, kde chceme vyslať ženijnú jednotku do Albánska a kde odsúhlasujeme sumu, ktorú dá naša republika vo výške 64 mil. Nie som proti humanitárnej pomoci - hoci v tomto prípade nejde o humanitárnu pomoc, pretože Albánsko nie je vo vojnovom stave -, ale som pevne presvedčená, že každý štát a, samozrejme, aj náš štát v prvom rade, to podčiarkujem, v prvom rade sa musí postarať o vlastných obyvateľov, až potom sa môže starať o iných obyvateľov. A siahať práve po tých, ktorí vlastne sú už ukrivdení osudom, ktorým osud nedoprial to, čo doprial nám všetkým ostatným, považujem za veľmi macošské hlavne v takom prípade, keď skutočne nejde o nejaké obrovské sumy. Bolo tu síce povedané, že organizácie združujúce týchto občanov akosi nenamietajú. Chcela by som to vidieť, či naozaj nenamietajú. K materiálu nebolo nič také priložené, možno to budú mať vo výbore, ale som presvedčená, že tieto organizácie namietať budú.

    A na záver by som sa chcela obrátiť na všetkých poslancov, aj na tých, ktorí si nestihli preštudovať zákon, aby si pozreli aspoň tieto paragrafy, aby naozaj videli, že sú to smiešne sumy v porovnaní s tým ostatným, čo vlastne potrebujeme do štátneho rozpočtu a aby boli trošku zhovievavejší k tejto skutočne malej skupine ľudí.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia pán poslanec Zelník, Keltošová a Andel. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ešte predtým by som chcel zareagovať, ak mi dovolíte, na kritiku pani poslankyne, ktorú adresovala vedeniu Národnej rady. Vedenie Národnej rady a pracovníci zodpovední za distribúciu materiálov, ktoré do Národnej rady doručí vláda alebo podajú poslanci, okamžite po doručení doručia poslancom na miesta na to určené. Tak sa stalo aj v tomto prípade. Keď vláda doručila do Národnej rady návrhy zákonov, ktoré dnes prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, vedenie Národnej rady a Kancelária Národnej rady vykonali okamžité opatrenia, aby boli doručené tieto materiály všetkým poslancom.

    Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    na margo doručovania materiálov. Zvykli sme si v poslednom čase, že vlastne na každom zasadnutí parlamentu prerokúvame zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Je to potom na škodu a kvalitu samotných zákonov a, samozrejme, že sa porušuje aj rokovací poriadok, lebo je jasne povedané v rokovacom poriadku, za akých podmienok môže byť zákon predložený do skráteného legislatívneho konania.

    Ale budem sa venovať problematike a predrečníčke, pani poslankyni Slavkovskej. Plne s ňou súhlasím a chcem len upozorniť, že opakovane rezonovalo aj v tejto snemovni, že treba presunúť pacientov z lôžkovej zdravotnej starostlivosti do ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale najmä problém, ktorý vidia aj zdravotníci, je v tom, že je množstvo akútnych lôžok a treba ich pretransformovať na chronické lôžka a odovzdať ich eventuálne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, starostlivosť na lôžkach je podstatne drahšia ako domáca zdravotná starostlivosť.

    Opakovane, ak si pamätáte, bola aj veľká diskusia okolo agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je založená na komerčnej báze. Každý vzdelaný občan v tejto problematike môže dostať licenciu a môže takúto domácu ošetrovateľskú starostlivosť vykonávať, ktorá je však podstatne drahšia, a preto som prekvapený tým, že sa v tomto zákone skracuje možnosť pre rodinného príslušníka výkonu asistencie na 50 %, pretože myslím si, že podstatne kvalitnejšia a podstatne lacnejšia by bola táto sociálna starostlivosť, pokiaľ by to vykonával rodinný príslušník. Na konto toho budeme asi potom zamestnávať a používať tieto agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, na ktoré, samozrejme, nebudeme mať finančné krytie. Preto prosím, aby sme sa nad týmto zamysleli. A ešte chcem podotknúť, že zdravotne postihnutí sú skutočne najodkázanejšou sociálnou skupinou a naj...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    mám len dve poznámky.

    Po prvé, Slovenská republika ratifikovala Chartu práv dieťaťa a v prípade nepriznania prídavkov na deti pri deťoch, u ktorých sa súdne neurčuje otcovstvo, je v rozpore s touto chartou, pretože záujem dieťaťa je vždy prvoradý. To je moja prvá poznámka a bolo by dobré, pán minister, keby ste aj vy zvážili pri druhom čítaní, ako sa k charte ministerstvo postaví.

    Druhá vec, pokiaľ ide o zníženie príspevkov ťažko zdravotne postihnutým, skutočne som proti plošnému riešeniu, plošným reštrikciám. Tak ako povedala pani poslankyňa Aibeková, za klub HZDS súhlasíme s reštrikčnými opatreniami u ľudí, ktorí zo subjektívnych dôvodov dlhodobo nepracujú, ale u ťažko zdravotne postihnutých občanoch zatiaľ nemáte vyhodnotené ekonomické dosahy na štátny rozpočet, ako to už bolo povedané. To je môj prvý dôvod, prečo neprijať reštrikciu pre túto skupinu osôb.

    A ďalej chcem informovať plénum, že jedno lôžko v ústave sociálnych služieb, kde žijú zdravotne postihnutí občania, ťažko zdravotne, mentálne postihnutí, stojí podľa mojich informácií 8 tisíc až 12 tisíc korún mesačne. Tak sa pýtam, či je jednoduchšie pre štátny rozpočet nepriamo ovplyvniť väčší záujem o tieto ústavy, lebo rodiny a rodičia jednoducho nebudú v stave tieto deti alebo dospelých doma ošetrovať, alebo nechať zo štátneho rozpočtu v priemere mesačne 8 až 12 tisíc korún investovať na jedno lôžko a jedného klienta ústavu sociálnej starostlivosti. Treba to prepočítať a myslím si, že sa prikloníte k tomu, aby domáca starostlivosť, ktorá je nielen lacnejšia, ale aj efektívnejšia, bola poskytovaná ťažko zdravotne postihnutým.

  • Ďakujem.

    Viacerí, vlastne všetci kolegovia, kolegyne poslankyne, ktorí vystúpili či už v rozprave, alebo vo forme faktických poznámok, poukazovali na nedostatky tohto návrhu zákona. Skutočne návrh zákona v niektorých oblastiach je, povedal by som, až drastický. Napríklad ťažko zdravotne postihnutý občan nemôže byť majiteľom motorového vozidla, ak je majiteľom motorového vozidla jeho manželský partner, nedostane žiadny príspevok. Kolega Mesiarik spomínal problematiku vodiacich psov pre nevidiacich. Ak prijmeme filozofiu tohto zákona, tak vodiaci pes sa stane pre nevidiaceho luxusom.

    Viacerí však naznačili, že treba prijať túto novelu zákona. Vychádzajúc z toho, alebo z viacerých vyhlásení, že koalícia chce spolupracovať a vlastne prijímať, resp. rešpektovať návrhy opozície, chcel by som požiadať kolegov z koalície, aby prijali tieto návrhy alebo filozofiu, ktorá bola povedaná v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona predstaviteľmi opozície, aby sme teda zakomponovali v druhom čítaní návrhy, ktoré dá opozícia, a takto vlastne za zákon prijali spoločnú zodpovednosť. Čiže chcel som sa vyjadriť vo forme výzvy, lebo skutočne tento zákon je v niektorých svojich zneniach až priveľmi drastický.

    Ďakujem.

  • Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa predloženého návrhu zákona, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som sa v prvom rade poďakovať za to, že opoziční poslanci ocenili tri časti vládneho návrhu zákona, ktoré sa dotýkajú problematiky určovania hmotnej núdze predovšetkým zo subjektívnych dôvodov, a že sa kriticky vyjadrili k štvrtej časti, kde sa to dotýka otázky príspevku na kompenzačné pomôcky alebo kompenzácie. Áno, určite občania, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí, si vyžadujú podporu od spoločnosti a určite je to skupina obyvateľov, ktorým treba venovať mimoriadnu pozornosť, treba ich integrovať do spoločnosti a treba im dávať možnosť, šancu, aby sa dostali podľa všetkých možností čo najskôr do reálneho života.

    Na druhej strane, samozrejme, spoločnosť má len určité zdroje a aj v pôvodnom návrhu zákona, ktorý bol prijatý k 1. 7. 1998, nie náhodou sa odložilo plnenie tejto časti kompenzácií k 1. 1. 1999, pretože už vtedajšia vláda, ktorej členmi boli dnešní opoziční poslanci, sama dospela k názoru, že nie je tu dostatok zdrojov na to, aby sa to dalo zrealizovať k 1. 7. 1998. Ak sme v decembri predkladali odloženie termínu k 1. 7. 1999, tak sme vychádzali práve z toho, ako to tu spomenula pani poslankyňa Aibeková, že sme v rozpočtovom provizóriu vychádzali len z nejakých priemerovaných dvanástin rozpočtu roku 1998, a teda z logických dôvodov sa nemohlo počítať s tým, že dôjde k naplneniu možnosti realizovať opatrenie k 1. 1. 1999.

    Štátny rozpočet na rok 1999, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky, ukázal veľkú napätosť vo výdavkovej časti a ukazuje sa, že zrejme čísla, ktoré sa pripravili k 1. 7. 1998, nevychádzali celkom z reálnych možností tejto spoločnosti. Žiaľ, výkonnosť ekonomiky krajiny, výkonnosť tejto krajiny nie je taká, aby mohla v plnej šírke zabezpečiť niektoré veci.

    Na druhej strane by som chcel upozorniť na to, že oproti súčasnému stavu ide pri príspevkoch občanov používajúcich ortopedické a kompenzačné pomôcky o zvýšenie z 300 Sk na 600 Sk, to znamená zvýšenie o 100 %. Pri peňažnom príspevku na zaobstaranie pomôcky je v súčasnosti maximálna suma 200 000 Sk, teraz bude nárast na 260 000 Sk, to znamená nárast o 60 000 Sk. Pri peňažnom príspevku na úpravu bytu, rodinného domu a garáže zo súčasných 80 000 Sk zvýšenie na 250 000 Sk, to je zvýšenie o 170 000 Sk, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla zo súčasných 60 000 Sk je zvýšenie na 230 000 Sk, to znamená zvýšenie o 170 000 Sk.

    Tak treba povedať jednoznačný fakt, že skutočne ideme pomáhať týmto ľuďom, lebo dnes majú niekoľkonásobne nižšie príspevky, a nie je možné to stavať do pozície, ako keby sme chceli byť vládou, ktorá nechce týmto ľuďom pomôcť. Chceme im pomôcť, ale v inakšej rovine, v takej, aké sú skutočne reálne zdroje vyplývajúce z ekonomiky tohto štátu. Je to určite bolestivé, nie je to ľahké, ale chcel by som vás ubezpečiť, že len čo sa zvýši výkonnosť slovenskej ekonomiky, budeme prihliadať ku skutočným reálnym potrebám a možnostiam, ktoré zdravotne ťažko postihnutí občania potrebujú, a preto by som vás prosil, aby ste aj z tohto pohľadu pristupovali k veciam.

    Mnoho vecí, ktoré boli povedané, myslím si, že sú skôr na to, aby sme si ich vyjasnili na rokovaniach výborov, pretože sú detailnejšie, odbornejšie a budú skôr potrebnejšie na určitý dialóg ako na to, aby sme na ne odpovedali bezprostredne teraz.

    Určite chcem veriť, že podporíte tento návrh a posuniete ho do druhého čítania vo výboroch a v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu gestorského výboru, aby sa vyjadrila k rozprave, prípadne ak sa nechce vyjadriť, aby uvádzala jednotlivé hlasovania, ktorými odporučí Národná rada postúpiť tento návrh zákona do druhého čítania a prideliť jednotlivým výborom na prerokovanie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevznikol žiaden pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 73 ods. 3, navrhujem, aby v zmysle tohto paragrafu ods. 3 písm. c) predložený návrh zákona prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ešte chvíľočku počkáme.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu spoločnej spravodajkyne gestorského výboru, ktorá odporúča, aby návrh zákona v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku postúpila Národná rada do druhého čítania. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229 z 24. mája 1999 prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

  • Prosím, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili.

    Tým Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pani spoločnej spravodajkyni za spoluprácu pri prijímaní tohto návrhu uznesenia.

    Teraz by som odporučil, aby sme sa vrátili k hlasovaniu, ktoré sme prerušili z dôvodu neuznášaniaschopnosti pléna Národnej rady. Je to hlasovanie o prvom čítaní zákona číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Krumpolca, aby uviedol jednotlivé hlasovania. Pán poslanec, uveďte najskôr návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Tóthová.

  • Návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Tóthová, je už vybavený, pri ňom sme ešte boli schopní hlasovať, pretože bolo prítomných 76 poslancov. Takže ostávajú návrhy, ktoré vychádzajú priamo z výboru.

    Výbor odporúča, aby predložený návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, ktorý bol podaný podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, a to, že Národná rada odporúča prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, uveďte ďalší návrh.

  • V zmysle § 74 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 217 z 11. mája 1999 prideliť uvedený návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. júla 1999 vrátane gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu poslancovi Krumpolcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 221. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní minister obrany pán Pavol Kanis.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám vám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Predložený návrh zákona má za cieľ zosúladiť ustanovenie § 59 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o práve občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa možno ustanoviť len zákonom. Znenie tohto ustanovenia sa navrhuje tak, aby podľa neho bolo možné poskytnúť aj k výsluhovým príspevkom a výsluhovým dôchodkom rovnaké zvýšenie, ako už bolo 12. mája 1999 parlamentom schválené v základnom systéme sociálneho zabezpečenia od 1. júla 1999.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Navrhuje sa v ňom zvýšenie dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia, ktoré budú priznané pred 1. januárom 2000 percentuálne a o pevnú sumu podľa druhu dôchodku. Z toho vychádza aj návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania k uvedenému vládnemu návrhu zákona, aby boli tieto dôchodky rovnako vyplácané od 1. júla 1999.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na uvedené vám odporúčam súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Ošváthovi a prosím, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    predkladám vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (tlač 221).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 230 z 25. mája 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov prerokoval na svojej 12. schôdzi dňa 1. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 57 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce ešte využiť príležitosť vyjadriť sa. Nechce.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosil by som tých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada odporúča prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa prezentovali, budeme hlasovať.

  • "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 15. schôdzi."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím ešte raz všetky pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho uviedol pán spravodajca výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na základe takto schváleného návrhu budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 222. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 231.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister obrany Pavol Kanis.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ako aj návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu, ako ste o tom rozhodli.

    Zmyslom návrhu novely zákona je predovšetkým:

    1. zaviesť valorizáciu aj pre bývalých profesionálnych vojakov, čo sa týka výsluhových dôchodkov a

    2. riešiť aj otázku veľmi nízkych výsluhových dôchodkov 215 poberateľov, ktorí sú týmito poberateľmi od roku 1992 a zhodou okolností vzhľadom na stav právnych noriem sú ich výsluhové dôchodky o 40 - 50 % nižšie, ako sú súčasné.

    Podľa tejto novely, ak bude prijatá, bude možné rovnako tak ako v základnom systéme sociálneho zabezpečenia od 1. júla 1999 valorizovať výsluhové dôchodky. Považujeme to za riešenie, ktoré bolo veľmi potrebné, a keďže príslušný zákon predkladaný ministerstvom práce a sociálnych vecí bol takisto v skrátenom legislatívnom konaní, chceme to práve aj my takouto formou, aby výsluhové dôchodky boli zabezpečené od 1. júla 1999.

    Súčasne v článku I sa navrhuje odstránenie neprimeranej disproporcie výšky výsluhových príspevkov priznaných pred 13. májom 1992, ktoré boli transformované na výsluhové dôchodky tak, aby sa táto priblížila súčasnej úrovni vyplácaných dôchodkov.

    V predloženom návrhu zákona sa ďalej rozširuje sociálne zabezpečenie vojakov o zvýšenie pre bezvládnosť presne vymedzenému okruhu výsluhových dôchodkov a ustanovujú sa podmienky poskytovania tohto zvýšenia. Ďalej sa upravuje výpočet náhrady služobného príjmu a zisťovania základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia v spojení s vymedzením právnych úprav, na základe ktorých môžu byť profesionálni vojaci odmeňovaní. Ďalej sa navrhuje zvýšenie maximálnej sumy nemocenského na úroveň upravenú pre ostatné bezpečnostné zložky k 1. júlu 1998. Rozširuje sa okruh dôvodov, za splnenia ktorých sa profesionálnemu vojakovi v dočasnom služobnom pomere poskytne odchodné, a to o prepustenie zo zdravotných dôvodov, teda aj pri tomto prepustení bude mať nárok na odchodné.

    Zosúlaďuje sa znenie § 59 s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, čo bol problém, pre ktorý dosiaľ nebolo možné valorizovať výsluhové dôchodky. Upresnili sa ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia pohrebu. Upresňujú sa oprávnenia a pôsobnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia a ich ustanovenia, ako aj doplnenie pôsobnosti ich predsedov, a napokon sa doplňuje časť zákona upravujúca financovanie záloh a služieb hradených z osobitných účtov dotknutých ministerstiev.

    Vážený pán podpredseda,

    vážení poslanci,

    vzhľadom na uvedené vám odporúčam súhlasiť s vládnym návrhom zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a po prerokovaní ho schváliť tak, aby tento nadobudol účinnosť najneskôr 1. júla 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Ošvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a o doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov ako spravodajca určený navrhnutý gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej rpeubliky dňa 25. mája 1999 s tým, že vláda Slovenskej republiky požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    účelom predloženého návrhu je skvalitnenie sociálneho zabezpečenia vojakov a jeho zosúladenie s platnými právnymi úpravami v oblasti sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike. Okrem uvedených zmien a doplnení návrh zákona obsahuje legislatívnotechnické úpravy, ktoré je potrebné vykonať v zákone. Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že ho Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o predloženom návrhu zákona. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec, ústne sa hlási pán poslanec Moric. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Moric, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    konštatujem, že už niekoľkokrát sa dnes pri rokovaní a hlasovaní stalo, že táto snemovňa nebola uznášaniaschopná a len zásluhou poslancov Slovenskej národnej strany z opozície, ktorí sa prezentovali, sa snemovňa stala uznášaniaschopná. Preto aj pri tomto prípade v záujme toho, aby vojaci dostali načas vyplatené svoje dôchodky, napriek tomu, že poslanci Slovenskej národnej strany sú v opozícii, budú hlasovať za prijatie tohto zákona, nebudú robiť obštrukcie a prosili by sme v záujme tohto aj poslancov HZDS, aby sa k nám pripojili a aby sme túto novelu odhlasovali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch vrátane gestorského výboru v termíne ihneď.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Budeme najskôr hlasovať o návrhu v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku o odporúčaní prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Dôrazne chcem vyzvať všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, ale sú v budove Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie o uzneseniach Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o druhom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, a to o návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom, na určenie gestorského výboru a na určenie lehoty na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí sa prezentovali a hlasovali a poslúchli výzvu pána poslanca Morica.

    Ďalším bodom programu rokovania schôdze Národnej rady je

    návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR (Spojenecký prístav) pod vedením NATO v Albánsku.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 213 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 213a, kde je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Pavla Kanisa, aby vládny návrh odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám vám na prerokovanie spoločný návrh Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie pod vedením Severoatlantickej aliancie v Albánsku.

    V dôsledku rozsiahlej humanitnej katastrofy albánska vláda požiadala Severoatlantickú alianciu o poskytnutie humanitnej pomoci, ktorá by pomohla zvládnuť situáciu. Na základe žiadosti albánskej vlády Severoatlantická aliancia rozhodla o uskutočnení humanitnej operácie Spojenecký prístav, ktorej cieľom je podporiť úsilie albánskych úradov a humanitných organizácií pri riešení problémov utečencov v krajine. K účasti na operácii sú prizvané aj partnerské krajiny a okrem členských krajín aliancie sa do operácie zapojili aj krajiny usilujúce sa o členstvo v NATO: Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko, ale aj susedné Rakúsko.

    Cieľom operácie je podporiť úsilie albánskych úradov a medzinárodných humanitných organizácií pri zabezpečení pomoci pre utečencov a v prípade potreby zaistiť nevyhnutnú ochranu a bezpečnosť v danom regióne. Hlavné veliteľstvo spojeneckých ozbrojených síl NATO v Európe SHAPE požiadalo Slovenskú republiku ako partnerskú krajinu o účasť v operácii Spojenecký prístav. Slovenská republika získala vysoký kredit svojím pôsobením v mierových misiách, v mierových silách na území bývalej Juhoslávie, ako boli UNPROFOR, UNTAES, a predbežné analýzy situácie v Albánsku ukázali naliehavú potrebu ženijných prác na oprave a výstavbe komunikácií, oprave a výstavbe ubytovacích priestorov a ďalších úloh, pri plnení ktorých má Slovenská republika bohaté skúsenosti.

    Pre Slovenskú republiku sa tým vytvára možnosť podporiť úsilie medzinárodného spoločenstva riešiť vzniknutú humanitnú katastrofu a potvrdiť deklarovaný záujem o urýchlenie postupov podmieňujúcich prijatie Slovenskej republiky za člena aliancie podieľaním sa a znášaním nákladov na plnenie spoločných úloh v rámci aliancie. Účasť v operáciách pod vedením NATO si účastnícke štáty hradia samostatne.

    Vo februári 1999 Národná rada Slovenskej republiky schválila vyslanie kontingentu Armády Slovenskej republiky do síl SFOR na územie Bosny a Hercegoviny. Na základe vývoja situácie a žiadostí aliancie vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 28. apríla 1999 rozhodla o vyslaní ženijnej jednotky do misie AFOR v sile 40 osôb.

    Čo sa týka financovania tejto jednotky, nastali isté problémy vzhľadom na zdroje, ktoré boli, že kapitola Všeobecnej pokladničnej správy nedisponovala dostatočnými zdrojmi. Preto vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. mája prijala toto rozhodnutie: Zmenila uznesenie vlády z 28. apríla k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky do humanitnej podpornej operácie pod vedením NATO, čo sa týka financovania a uložila ministerke financií v bode C.2 uvoľniť viazanosť prostriedkov v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky v sume 64 mil. Sk na financovanie tejto operácie. Inými slovami povedané, keďže neboli zdroje vo Všeobecnej pokladničnej správe, toto riešenie a tento mechanizmus z viazaných prostriedkov je obdobným riešením, ako keby to bolo vo Všeobecnej pokladničnej správe.

    Podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    zapojenie sa do humanitnej operácie je a bude reálnym príspevkom k riešeniu tragickej životnej situácie tisícov ľudí. Slovenská republika by nemala v tomto procese ostať bokom, a preto vám odporúčam, aby ste s predkladaným návrhom súhlasili.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Palka, aby podal správu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR (Spojenecký prístav) pod vedením NATO v Albánsku.

    Návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR pod vedením NATO v Albánsku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 218 zo dňa 12. mája 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory v stanovenom termíne prerokovali návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR pod vedením NATO v Albánsku a zaujali k nemu toto stanovisko: Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a zahraničný výbor predložený návrh prerokovali dňa 12. mája 1999. Vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR pod vedením NATO v Albánsku.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za oboznámenie snemovne so stanoviskom gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy žiadny poslanec. Ústne sa prihlásili pán poslanec Sitek a pán poslanec Moric. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie pod vedením NATO v Albánsku. Poslanci za Slovenskú národnú stranu budú hlasovať proti vyslaniu tejto jednotky, a to z takýchto dôvodov.

    Po prvé, sú na to ekonomické dôvody, lebo tých 64 mil. Sk, o ktorých sa píše a stoja prípravy na vyslanie tejto ženijnej jednotky, tak viete, v akom stave sa dnes armáda nachádza. Každá koruna je dobrá. Čiže myslím si, že je zbytočné vynaloženie týchto finančných prostriedkov, keď dnes v štáte absolútne nie sú finančné prostriedky. A keď budeme schvaľovať ďalší zákon ohľadom zvýšenia dane z uhľovodíkových palív, to znovu postihne armádu. Dobre viete, že okolo 800 mil. Sk sa dáva na pohonné hmoty v armáde a vlastne sa to potom zobrazí, čiže v podstate sa nebude zase cvičiť, lebo na výcvik sa spotrebuje veľa pohonných hmôt. Čiže sú to ekonomické dôvody.

    Ďalšie dôvody sú také, že keď si pozriete tento materiál, v ktorom sa píše, že ostatné štáty, ktoré tam prispievajú, tak predovšetkým poskytujú zdravotnícky materiál. Ostatné štáty, napríklad Lotyšsko poskytuje mobilný zdravotnícky tím, Litva zdravotnícky tím, Rumunsko poľnú nemocnicu, Slovinsko zdravotnícky personál a Rakúsko poľnú nemocnicu. Lebo v Albánsku nie je vojnový stav, je to zvrchovaný samostatný štát, je tam mier, tak nevidím dôvod, aby sme tam vyslali našu ženijnú jednotku. A keď sme už chceli vyslať, tak v podstate sme mali vyslať nejakú takú jednotku, ktorá by vlastne bola orientovaná na zdravotnícky tím, lebo si myslím, že utečenci, ktorí sú tam, predovšetkým potrebujú finančnú podporu.

    Tak ako sme sa o tom mohli dočítať v novinách, keď sa vrátil z Macedónska štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Figeľ, ktorý jednoznačne vyhlásil, že štát potrebuje finančnú podporu, a nie materiálnu podporu. Za to, čo sme doniesli, sa síce poďakovali, ale predovšetkým chcú finančnú podporu. Tak aj Albánsko potrebuje dnes finančnú podporu, potrebuje dať sa najesť týmto utečencom, potrebuje ich nejakým spôsobom ošetriť, ale nevidím dôvod, aby tam išla naša ženijná jednotka, lebo ona sa vždy zúčastňovala tam, kde bola vojna. Opravovala mosty, cesty a infraštruktúru. Čiže v tomto smere ešte raz zdôrazňujem, že je zbytočné, aby tam išla naša ženijná jednotka a Slovenská národná strana bude hlasovať proti vyslaniu ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Ošváth. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Prvý vystúpi pán poslanec Andel, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Kolega Sitek a nakoniec aj pán minister obrany povedal, že náklady, ale to budú len počiatočné náklady s vyslaním tejto ženijnej jednotky do Albánska, budú predstavovať 64, resp. 65 miliónov. Ale chcel by som sa spýtať pána ministra, koľko bude stáť pobyt tejto ženijnej jednotky, alebo koľko pôjde zo štátneho rozpočtu do konca kalendárneho roka. Myslím si, že náklady budú oveľa, oveľa vyššie ako náklady, ktoré v podstate predstavujú iba prípravu na vyslanie jednotky do Albánska.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci,

    skutočne je pravda, že v Albánsku je mier, ale je to mier v stave, kde sa nachádza 400 tisíc prišelcov, to znamená, že ten mier je trošku ináč chápaný ako mier v ostatných krajinách Európy. A čo sa týka ženijnej jednotky, ak nás Severoatlantická aliancia a Veliteľstvo SHAPE vlastne požiadalo o to, aby sme vyslali túto ženijnú jednotku, pretože v Albánsku pociťujú naliehavú potrebu práve ženijných prác, tak si osobne myslím, že je to rozhodnutie na pravom mieste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na pána poslanca Siteka v tom zmysle, že Albánsko je mierová krajina, nevedie sa tam vojna, tak neviem, prečo vysielame nejakú ženijnú jednotku. Chýba rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, čiže znovu sa porušujú medzinárodné práva, to sa už robí na počkanie. A šokuje ma aj to, že albánska vláda vlastne požiadala o poskytnutie rozsiahlej humanitárnej pomoci NATO a NATO sa obrátilo na Slovensko, to je uvedené v dôvodovej správe, ako na partnerskú krajinu. Odkedy sme my partnerská krajina, to teda neviem. A ťaživá situácia 40 tisíc albánskych utečencov? Keby Američania zhodili o 5 bômb menej, tak by mali mať ťaživú situáciu a všetkých 40 tisíc albánskych utečencov by mohli krásne umiestniť v Spojených štátoch amerických, kde sa môžu o nich dôkladne postarať a žiadna ťaživá situácia by z toho pre Albánsko nevyplynula. Takže 64 miliónov dajme radšej na sociálny program, o ktorom sme tu hovorili asi pred dvoma hodinami, a nie na ženijnú jednotku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sitek vo svojom vystúpení hovoril o finančných nákladoch spojených s operáciou vyslania jednotky do týchto priestorov, ale chcel by som pripomenúť skutočnosť, že 240 miliónov bolo už predtým schválené na účely SFOR v Bosne a Hercegovine, a keďže sa táto operácia, resp. misia neuskutoční, tak budú použité prostriedky vo výške 64 mil. z tejto položky. Teda nejde o žiadnu inú alebo novú položku. Vlastne v podstate sa tieto finančné prostriedky do určitej miery ušetria.

    A čo sa týka účelnosti vyslania tejto jednotky, chcel by som argumentovať asi tým, že Slovensko bolo o to požiadané predovšetkým zo strany Hlavného veliteľstva ozbrojených síl NATO v Európe. Slovensko je partnerskou krajinou NATO, rád by som to pripomenul, pretože je zahrnuté v programe Partnerstvo za mier spolu s ďalšími krajinami, napríklad aj Rakúsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko sa zúčastňujú na pomoci v tejto operácii, a pokiaľ Slovensko chce naplniť svoje integračné ambície do bezpečnostných štruktúr, ktoré má vo vládnom programe, tak si musí uvedomiť jednu vec, že nemôže byť pasívnym konzumentom bezpečnosti v Európe, ale musí byť jej aktívnym spolutvorcom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že si všetci uvedomujeme to, že Slovensko prežíva zložitú hospodársku a sociálnu situáciu a práve v takýchto situáciách aj rozhodovanie o takej akcii, ako je aj vyslanie ženijnej jednotky, je zvlášť zložité a chápem názory, ktoré sú v podstate z tej druhej stránky na celý tento problém.

    Chcel by som však povedať to, čo povedal pán poslanec Ošváth, že Slovenská republika nemôže byť pasívnym konzumentom bezpečnosti, že naše doterajšie skúsenosti v mierových misiách sú vysoko pozitívne a získali pre Slovensko veľmi dobré ocenenie medzinárodného spoločenstva. Tieto misie boli väčšinou alebo všetky, dá sa povedať, tie, ktoré som v úvodnom slove uviedol, boli preplácané Organizáciou Spojených národov, teda všetky akcie pod zástavou OSN sú hradené definitívne z nákladov OSN. V tomto prípade ide o humanitárnu akciu Severoatlantickej aliancie, kde si jednotlivé štáty hradia tieto náklady. Chcem však povedať, že nemôžeme k týmto misiám pristupovať len z hľadiska nákladov a z hľadiska takých počtárskych úkonov, pretože my máme záujem rozširovať účasť v misiách OSN. Napríklad časom dôjde zrejme k tomu, že na Golanských výšinách bude fungovať slovenský prápor a vystrieda tam Rakúšanov. To je misia pod zástavou OSN.

    Máme záujem, ak sa to bude dať, aby sme istým spôsobom použili čo najviac profesionálnych vojakov v týchto misiách, pretože sú zaujímavé jednak vojensky, sú zaujímavé politicky a sú zaujímavé aj finančne. Pred nedávnom sme pripravovali jednotku - a tá sa pripravovala ešte počas minulého volebného obdobia -, ktorá mala ísť do Západnej Sahary. Do tej jednotky sa investovalo 200 miliónov a jednotka tam aj pôjde. Je to na základe rozhodnutia Národnej rady, ktoré bolo spravené v minulom volebnom období, a celá akcia je zaujímavá aj finančne. Je to aj prirodzené zhodnocovanie prostriedkov, ktoré tam idú, a napokon aj ľudí, ktorí tam budú.

    Akcia v Albánsku je výnimočná zrejme aj tým, že tam bola výnimočná situácia a stále ešte je výnimočná. Viete, že tam treba do zimy v podstate pripraviť podmienky na ubytovanie obrovského množstva nešťastných ľudí - utečencov, a preto aj ženijná jednotka, teda v sile čaty, je symbolická účasť Slovenska. Zdôrazňujem, je to symbolická účasť Slovenska, pretože ak porovnáme počty iných krajín, tak aj keď to boli jednotky alebo skupiny zamerané na isté zdravotnícke služby, tak tie počty sú oveľa vyššie, ako je počet našej čaty. Čo sa týka pôsobenia tejto jednotky, mala by sa starať o letiská v Tyrane a v prístave Dues. Mala by pôsobiť v sektore R. Ten sektor R je pod vedením Belgičanov a Holanďanov. Tento sektor sa nedotýka hraníc s Kosovom. Čiže nie je tam takpovediac pravdepodobnosť nejakého ohrozenia. A táto naša čata bude pôsobiť vo väčšej štruktúre, kde bude belgicko-holandské velenie.

    Čo sa týka nákladov, chcel by som odpovedať na otázku pána podpredsedu Andela, že všetky náklady, ktoré sa týkajú vyslania aj všetkých nákladov do konca roka budú 32 mil. Sk. Prepočet, ktorý je aj v správe, je na 64 mil., ak by tam pôsobila rok. My predpokladáme, že táto jednotka tam nebude pôsobiť rok, lebo predpokladáme, že akcia sa istým spôsobom môže skončiť skôr. Čiže náklady budú asi 32 mil., 64 mil. je tam len pri predpoklade pôsobenia počas celého jedného roka.

    Čo sa týka Albánska ako nezávislej krajiny, a že to nie je pri rozhodnutí Rady bezpečnosti, chcel by som povedať, že albánska vláda sa v tejto situácii obrátila na alianciu ako jedinú reálnu silu, ktorá mohla niečo v tej situácii urobiť. Čiže treba vidieť tieto veci takto a z tohto hľadiska sme aj partnerská krajina vzhľadom na to, že sme členmi Partnerstva za mier. Formulácia partnerská krajina vyplýva z toho, že Slovenská republika je od roku 1994 zapojená ako krajina v Partnerstve za mier.

    To sú, myslím si, všetky otázky, ktoré boli položené. Chcel by som ešte povedať, že táto jednotka je zložená výhradne z profesionálnych vojakov praporu rýchleho nasadenia v Martine, ktorí sa dobrovoľne rozhodli pre túto službu, a zároveň chcem vyjadriť, že bol oveľa vyšší záujem o účasť v tejto jednotke, ako je štyridsať vojakov. Do týchto misií sa vojaci, ako aj záložníci hlásia jednak vzhľadom na finančné možnosti, ktoré sú, ale aj vzhľadom na to, že viacerí vojenskí profesionáli to jednoducho chcú zažiť a chápu to aj ako prínos z vojenského hľadiska.

    Naši ženisti, teda vodiči obsluhy zemných strojov či pracovníci stavebnej výroby by sa mali podieľať jednak na údržbe letísk, o ktorých som hovoril, na cestách, na ďalších komunikáciách, ako aj na budovaní základnej infraštruktúry pre vyhnancov z Kosova.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýta si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Áno.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    k argumentu, že v Albánsku nie je vojna, chcem podotknúť, že humanitárna operácia sa robí tam, kde je ľudské utrpenie. Či je to v krajine, kde je vojna, alebo je to v susednej krajine, kde utekajú utečenci, alebo je to v krajine, kde vôbec stav nesúvisí s vojnou, ale je tam povedzme prírodná katastrofa. Proste humanitárna operácia má byť tam, kde je ľudské utrpenie. A to, že v Albánsku je veľké ľudské utrpenie, asi nebude spochybňovať nikto, ani pani poslankyňa Slavkovská.

    Ešte k ekonomickému protiargumentu pána poslanca Siteka by som chcel uviesť toto. Keby bolo utrpenie vyhnancov, kosovských Albáncov v Albánsku umiestnených v utečeneckých táboroch porovnateľné s ekonomickými ťažkosťami slovenských občanov, tak ani ja by som nehlasoval za vyslanie takejto jednotky v rámci humanitárnej operácie. Ale situácia je taká, že utečenci v Albánku trpia hladom, trpia zimou, žijú v otrasných hygienických podmienkach, nemajú strechu nad hlavou, stratili všetok majetok a mnohí z nich stratili svojich blízkych, ktorí boli zavraždení. A slovenskí občania vidia rozdiel medzi svojou situáciou a situáciou týchto utečencov a chápu to, a keďže pevne verím, že v slovenskom srdci nájdeme veľkorysosť a súcit s trpiacimi ľuďmi, tak si myslím, že slovenskí občania pochopia, ak Národná rada vysloví súhlas s touto humanitárnou operáciou. Je to totiž v súlade s kresťanskou tradíciou slovenského národa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pán spoločný spravodajca, prosím aby ste predniesli návrh na uznesenie k prerokúvanému návrhu vlády na vyslanie ženijnej jednotky, tak ako ju odporúča gestorský výbor plénu Národnej rady.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR (Spojenecký prístav) pod vedením NATO v Albánsku

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie ALLIED HARBOUR (Spojenecký prístav) pod vedením NATO v Albánsku s cieľom podporiť úsilie albánskych úradov a humanitárnych organizácií pri riešení problémov utečencov v krajine."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto uznesení hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie, prosím, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do humanitnej podpornej operácie Spojenecký prístav pod vedením NATO v Albánsku.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Pán poslanec Andel sa hlási.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dámy a páni,

    teraz nasleduje blok troch vládnych návrhov zákonov, ktoré nám vláda doručila vlastne iba dnes doobeda. Sú to zákony o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív, Obchodný zákonník a zákon o cenných papieroch. Keďže sme tieto zákony dostali iba dnes doobeda, tak je jasné, že z objektívnych dôvodov sme nemali šancu si ich preštudovať a je skutočne toho materiálu pomerne veľa a nemôžeme sa vyjadrovať k týmto návrhom zákonov ani v prvom čítaní, preto by som odporúčal a dávam procedurálny návrh, aby sme body číslo 8 až 13 preložili na zajtrajšie rokovanie a v ďalšom našom rokovaní pokračovali bodom 14, 15, 16.

    Ďakujem.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána podpredsedu Andela, ktorý žiada v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady presunúť body programu schôdze, ktoré sú uvedené v návrhu programu pod bodmi 8, 9, 10, 11, 12 a 13 na zajtrajší deň a dnes pokračovať bodmi 14, 15 a 16.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána podpredsedu Andela.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Budeme teda pokračovať podľa schváleného programu 15. schôdze ďalším bodom, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 229, súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Teraz prosím podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby odôvodnil návrh vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    súčasný vývoj ekonomiky Slovenska, najmä jeho štátneho rozpočtu, si vyžaduje vykonať úpravu v daňových zákonoch, konkrétne úpravu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 419 z 26. mája 1999 predkladám novelu citovaného zákona, ktorej zámerom je prispieť k zvýšeniu výnosu spotrebnej dane prostredníctvom úpravy sadzieb na automobilové benzíny a motorovú naftu, čo je aj v súlade so Smernicou Rady EHS číslo 92/1982 o približovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov. Aby toto rozhodnutie vlády Slovenskej republiky mohlo byť zrealizované v čo najkratšom čase, je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o skrátenom prerokovaní tohto návrhu. Chýbajúce finančné prostriedky na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohli spôsobiť značné hospodárske škody tým, že štát by nebol schopný plniť svoje základné poslanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Teraz prosím určeného spravodajcu gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Tatára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

    dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 233 z 31. mája tohto roku pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, prerokoval na 15. schôdzi dňa 1. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 103 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní v termíne ihneď.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste o tomto bode programu otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, ústne sa hlásia do rozpravy pán poslanec Delinga a pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

    Chcem upozorniť pánov poslancov, že prerokúvame návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    uvedomujúc si taký závažný materiál, aký sa snaží vláda Slovenskej republiky do parlamentu v rýchlosti predložiť tento návrh na úpravu vládneho návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, chcem predniesť záporné stanovisko a požiadať pánov poslancov nielen z opozície, ale aj z koalície, aby skutočne zvážili, že nejde v tomto prípade o žiadne škody, ktoré by sa stali tomuto štátu, tak ako vláda v odseku 4 napísala, podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ale naopak, práve v poľnohospodárstve vznikne nepriaznivý finančný dosah vo výške 168 mil. Sk, a teda tým, že urýchlime tento proces v parlamente, vlastne poľnohospodári sa nebudú môcť pripraviť na kompenzáciu tohto dosahu nákladovej časti v motorovej nafte, v jej spotrebe.

    A vláda - ako potom, samozrejme, budeme o tom diskutovať v prvom a druhom čítaní - nevytvára vo svojom návrhu dostatočný kompenzačný priestor, pretože aj jeho akceptáciou by vznikla vlastne škoda poľnohospodárom vo výške 126 mil. Sk. Preto ako je už zvykom tejto vlády, viacej návrhov dáva v rýchlom konaní ako v normálnom legislatívnom procese od svojho začiatku účinkovania, aj tento návrh je neopodstatnený a netreba ho týmto spôsobom v Národnej rade prerokúvať, preto k nemu dávam negatívne stanovisko a myslím si, že sa nemáme v čom ponáhľať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy, vážení páni,

    v tlači 229 sa uvádza, že možný nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, a to je dôvod, prečo by sa malo postupovať v súlade s § 89 ods. 1. Mám teda pre predkladateľa jednu jedinú otázku.

    Vážené dámy, vážení páni, zákon o štátnom rozpočte sme schvaľovali 30. marca 1999. Dnes som podpisoval, overoval stenografické záznamy z tohto rokovania. Bola to práve príjmová časť štátneho rozpočtu, kde sme upozorňovali, že nebude možné bez zásadných zmien tieto príjmy dosiahnuť. Moja otázka znie - a predpokladám, že tieto veci nepochybne museli byť jasné už pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 -, prečo sme nepostupovali štandardným legislatívnym postupom, prečo sme museli počkať až do 1. júna 1999 a realizovať tieto veci v skrátenom legislatívnom konaní. Prirodzene, že analogicky sa to bude dotýkať viacerých legislatívnych úprav, ktoré majú vplyv predovšetkým na príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    Mne, žiaľ, zatiaľ z toho vychádza len jedno jediné východisko, že pokiaľ by sa eventuálne tieto legislatívne normy nepodarilo schváliť a považujem toto obdobie už za obdobie, keď je neskoro pristupovať k týmto veciam a bolo potrebné hovoriť o nich pri zákone o štátnom rozpočte, tak naozaj mi vychádza, že vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 1999 bol skutočne bianko šekom. A nakoniec, pán podpredseda vlády, vy ste to priznali, ak by sme postupovali v parametroch a v právnom stave, ktorý pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte existoval, tak fiškálny deficit ste odhadli na 40 mld. Sk, čo je pre mňa veľmi prekvapivé, keď 30. marca obhajujete návrh zákona o štátnom rozpočte v tých parametroch, ako bol predložený, a mesiac na to rozprávame o fiškálnom deficite 40 mld. Sk napriek tomu, že týmito legislatívnymi zmenami sa snaží súčasná vláda o reparáciu a takpovediac reparát vo svojej politike, tak napriek tomu sa nepribližujete vo svojich vyjadreniach k zákonom schválenému rozpočtovému schodku. Mám na mysli fiškálny deficit 15 mld.

    Ak týmito reparáciami dosiahneme stav, že štátna kasa by mohla získať podľa predpokladaných odhadov 20 mld., predpokladám, že o tom ešte bude diskusia priamo pri prerokovaní samotných zákonov, tak napriek tomu uvažujete, že je reálna šanca dosiahnuť schodok pod 20 mld. Ak hovoríme pod 20 mld., tak ešte stále je to asi vzdialené tým rozpočtovaným 15 mld.

    Takže v zásade sú to dve otázky. Prečo sme sa tomuto problému nevenovali už pri zákone o štátnom rozpočte alebo bezprostredne pred ním? A možno druhá otázka: Je zákon o štátnom rozpočte rešpektovaný vládou a je ambícia, aby sa schodok, ktorý je rozpočtovaný, udržal alebo sa budeme pohybovať v číslach 20, 40 alebo koľko miliárd Sk?

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem znovu zdôrazniť a zopakovať, že prijatie tejto novely zákona je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo hospodárskym a národohospodárskym škodám jednoducho preto, že zníženie fiškálneho deficitu je nevyhnutným predpokladom zabránenia priamych aj nepriamych škôd, ktoré súvisia napríklad s tlakom na kurz slovenskej meny.

    K otázkam, ktoré položil pán Maxon, chcem povedať po prvé, že je potrebné rozlišovať deficit všeobecnej vlády a deficit štátneho rozpočtu. Keď sme schvaľovali štátny rozpočet, hovorili sme o deficite štátneho rozpočtu vo výške 15 mld. Sk. Zároveň vláda predpokladala, že fiškálny deficit všeobecnej vlády bude 16 mld. Sk, ale nie je plne v rukách vlády, aký vysoký rozpočet je schválený mimo rozpočtových položiek verejných financií, akými sú Sociálna poisťovňa, fondy zdravotného poistenia, obce, mestá a tak ďalej. Takže v dôsledku týchto deficitne schválených rozpočtov súhrn fiškálneho deficitu podľa schválených rozpočtov, štátneho i mimorozpočtových, je 25 mld. korún.

    Táto vláda prijíma opatrenia, aby sa riziko nárastu fiškálneho deficitu znížilo a toto je jedno z opatrení. A len jedno z nich, ďalšie prídu, boli už oznámené. Takže ak je otázka, či je štátny rozpočet rešpektovaný, samozrejme, že štátny rozpočet je rešpektovaný. Na druhej strane každý rok je to tak, pán poslanec Maxon ako bývalý minister financií vie, že rozpočet je jedna vec, je to predpoklad vývoja verejných financií, a skutočný vývoj je druhá vec. A práve preto, že skutočný vývoj sa odkláňal od predpokladaného, je potrebné aj toto opatrenie.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v stručnosti treba doplniť rozpravu na tému skráteného legislatívneho konania tak, že pri prijímaní štátneho rozpočtu sa celkom jasne zo strany vlády deklarovalo, bolo povedané, že do konca júna budú dodatkové opatrenia k rozpočtu. Čiže v tomto nie je žiaden zvláštny rozpor, sú rozdielne len politické stanoviská medzi tým, čo povedal pán poslanec Maxon, a tým, čo povedala vláda. A teraz prichádzajú dodatkové opatrenia, aby tento rozpočet mohol byť zodpovedne napĺňaný podľa aktuálnej situácie. Keďže je preukázané ohrozenie, ako bolo uvedené pánom podpredsedom vlády, tak je celkom jasné, že je potrebné prijať skrátené legislatívne konanie. A po tomto mojom jednoduchom výklade predpokladám, že aj po slovách pána poslanca Maxona budú všetci poslanci hlasovať za skrátené legislatívne konanie.

    Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyzývam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály. Platí to rovnako pre poslancov vládnej koalície, ako aj opozície. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so kráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Prosím, skúsme sa ešte raz prezentovať a hlasovať o návrhu na uznesenie.

    Prezentovalo sa 64 poslancov.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a prosím predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu do miestnosti určenej na zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, tak ako sme ho prerokovali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 230, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 234.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Predkladám návrh na zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív o 2 000 Sk na tonu. Tento návrh je jedným z krokov plnenia Národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu krajín Európskej únie, kde porovnanie sadzieb platných v Slovenskej republike s minimálnymi sadzbami podľa smernice EHS je uvedené v prílohe. Táto novela zákona by mala priniesť do štátneho rozpočtu dodatočné príjmy vo výške 0,3 až 0,4 mld. Sk, pričom v uvedenom návrhu je zapracované aj zvýšenie nároku na vrátenie časti zaplatenej spotrebnej dane z motorovej nafty pre poľnohospodárstvo z 8 500 na 9 000 Sk.

    Z už uvedených dôvodov vás, pani poslankyne, páni poslanci, žiadam o podporu uvedeného návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu, aby informoval plénum Národnej rady o stanovisku gestorského výboru po rokovaní o tomto návrhu zákona vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predkladaná novela zákona vychádza z potreby riešenia príjmovej časti štátneho rozpočtu. Účinnosť zákona v záujme jeho účelu je navrhnutá od 1. júla tohto roku.

    V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 234 z 31. mája 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste o tomto bode programu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Maxon a pán poslanec Delinga. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    poviem niekoľko slov k samotnej dôvodovej správe predkladanej tlače 230. Bol by som veľmi rád, pán podpredseda vlády, keby sme sa dokázali priblížiť k definícii, čo sú značné hospodárske straty, pretože pokiaľ pozorne čítam dôvodovú správu, tak uvažovaný prínos zo zvýšenej spotrebnej dane je predpokladaný vo výške 300 až 400 mil. Sk. Samozrejme, počíta sa s účinnosťou, predpokladám, od 1. júla 1999, súčasne však treba veľmi pozorne čítať aj v dôvodovej správe, a to považujem za pozitívne, že je tam uvedené, že je potrebné uvažovať s prehodnotením výdavkov verejnej konečnej spotreby a je potrebné uvažovať aj s prípadným znížením výnosu primerane k výške rozsahu prehodnotenia úrovne výdavkov štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku výnos môže byť dokonca nulový a predpokladám, že v súvislosti s možným priestorom pre racionalizačné opatrenia alebo úsporné opatrenia môžeme k tomuto stavu aj dospieť. V tom prípade by som ešte raz chcel zdôrazniť, že nebolo možné jednoznačne uplatniť § 89 ods. 1, lebo ak predpokladaný výnos za optimálneho stavu je odhadovaný na 300 až 400 mil. Sk, v konečnom dôsledku môže byť nulový. Tak potom opäť opakujem moju otázku: Čo predstavuje alebo aká kvantifikácia sa myslí pod značnými hospodárskymi škodami?

    Okrem toho k samotnému textu by som ešte uviedol jednu skutočnosť. Samozrejme, rešpektujem aj čiastočne, poznajúc napríklad smernicu 92/81, myslím si, že je z roku 1992, o harmonizácii predovšetkým štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná, ale nakoniec treba podotknúť, že nemožno mať voči tomu námietky harmonizovať náš právny poriadok s krajinami Európskej únie. Vážené dámy a páni, ale táto harmonizácia sa v zásade robí za predpokladu, že pokiaľ sa zabezpečuje dynamika rastu nepriamych daní, tak súčasne sa významným spôsobom aspoň hovorí o znížení priamych daní. To v samotnej tlači 230 absentuje a nie je tu uvedený ani náznak, ako bude táto oblasť prípadne kompenzovaná predovšetkým v prospech podnikateľskej sféry znižovaním priamych daní.

    V každom prípade som za harmonizáciu s Európskou úniou, nakoniec sa zaviazala k tomu aj predchádzajúca vláda a chce to realizovať aj súčasná vláda. Myslím si však, že je to možné realizovať len za predpokladu, že to bude mať pozitívny vplyv v tom dobrom zmysle slova na oblasť priamych daní. Zatiaľ stratégiu v tejto oblasti, stratégiu vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti nepoznáme. Zhrnuté a podčiarknuté, dámy a páni, ak sme teda odsúhlasili skrátené legislatívne konanie a kvantifikovali sme, alebo odvolávali sme sa na značné hospodárske škody, samotná tlač 230, pokiaľ si ju dobre prečítame predovšetkým v oblasti dôvodovej správy, hovorí niečo celkom iné.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený podpredseda vlády,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vláda sa rozhodla touto úpravou prikročiť v priebehu niekoľkých mesiacov k ďalšiemu zvyšovaniu odvodov z podnikov alebo právnických a fyzických osôb, ktoré používajú minerálne palivá a uhľovodíkové palivá a mazivá. Pre podnikanie v poľnohospodárstve je to veľmi striktný, dá sa povedať, drastický prístup v poslednom období, pretože všetci dobre vieme, akým spôsobom sa vyvíjajú nákladové položky v poľnohospodárstve a akým spôsobom sa vyvíjajú cenové, to znamená, odbytové položky za komodity alebo produkty, ktoré poľnohospodárstvo vyrába a predáva spracovateľom.

    Nie je tak dávno, čo sme v Národnej rade pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok posudzovali práve vplyv štátneho rozpočtu a opatrení, ktoré sa dostávali k poľnohospodárom cez rôzne fondy na zníženie tzv. cenových nožníc alebo na zníženie dosahu nepriaznivých vplyvov, ktoré sa vyvíjajú v ekonomike národného hospodárstva, ale najmä v agrárnom trhu. Poľnohospodári od roku 1996 využívali inštrument, ktorý zaviedla vláda a schválil parlament, tým spôsobom, že dostávali časť spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív naspäť na základe toho, že si odkúpili tieto pohonné hmoty. A ten, kto sa takto zmluvne zaviazal si ich odkúpiť na základe osobitných žiadostí a predpisov, dostával spočiatku 7 500 Sk z časti spotrebnej dane z nafty a neskoršie sme v parlamente upravovali súvislosti s úpravou spotrebných daní na uhľovodíkové palivá a mazivá aj tento nárok na odpočet pre služby v poľnohospodárskej prvovýrobe. Môžeme povedať, že tým mali poľnohospodári jednak stanovený limit vo výške 1 400 mil. korún, ktoré mohli vyčerpať a s ktorými počítal štátny rozpočet cez daňové úrady na vratky za spotrebovanú naftu, a na druhej strane bol stanovený limit, ktorým sa vlastne vypočítavali jednotlivé nárokové sumy v príslušných prácach.

    Treba povedať, že za rok 1996 týmto mechanizmom síce poľnohospodári nevyčerpali 1,4 mld. korún, ale vtedy bola stanovená len jedna miliarda. V roku 1997 to bolo 1,4 mld., z ktorej vyčerpali 1 193 mil. korún. V roku 1998 vyčerpali z tohto limitu zo spotrebnej dane 86,7 % tým, že sme už v poslednom období, keď sa zvyšovala v parlamente spotrebná daň, vlastne celú túto ťarchu premietli do vrátenia poľnohospodárom tým, že sme upravili sumu zo 7 500 korún na 8 500 korún.

    Na rok 1999 v štátnom rozpočte je opätovne 1,4 mld., pričom k dnešnému dňu je výška spotrebnej dane 10 500 korún a vratka predstavuje 8 500 Sk za tonu. Veľmi dobre vieme, že aj minulý rok najmä v druhom polroku bol pre poľnohospodárov veľmi nepriaznivý, a teda aj nárokovaná suma 1,4 mld. sa ťažko mohla odčerpať, pretože poľnohospodári nespotrebovali toľko nafty, ako sa predpokladalo, lebo nemohli z objektívnych príčin uskutočniť všetky práce najmä v rastlinnej výrobe a najmä na východnom Slovensku.

    V pripravovanom návrhu novely zákona sa uvažuje so zvýšením spotrebnej dane na sumu, ktorá je uvedená v tomto zákone, a vláda navrhuje upraviť vratku vo výške 9 000 Sk na tonu, čiže zvyšuje v podstate alebo, povedal by som, v tomto prepočte znižuje to zvýšené čerpanie spotrebnej dane z celkovej úhrady len približne na jednu tretinu. Dá sa povedať, zo zvyšovania dvoch korún za jeden kilogram navrhuje spätne poľnohospodárom vrátiť 50 halierov, lebo z 8 500 Sk na tonu navrhuje zvýšiť vratku na 9 000 Sk. To predstavuje pokles vratky z 81 % z doterajšieho čerpania na 68 %, čiže je to veľmi neústretový krok, ktorý v podstate bude znamenať v prepočte do nákladovej oblasti pre poľnohospodárov takýto dosah: Keď počítame, že poľnohospodári v roku 1998 vyčerpali 162 000 ton minerálnych olejov a palív a približne na tejto úrovni budú čerpať tieto pohonné hmoty aj v roku 1999, tak na druhý polrok tohto roku kalkulujem, že by to bola predstava o čerpaní 84 000 ton, čo vlastne pri zvýšení spotrebnej dane bude predstavovať väčšie náklady o 168 mil. korún pre poľnohospodárske podniky prvovýroby. Vplyv vrátenej časti, ktorú navrhuje vláda, predstavuje 42 mil. korún, čiže konkrétny dosah do nákladovej oblasti je zhoršenie o 126 mil. korún.

    Osobne si myslím, že toto je neznesiteľné pri súčasnej situácii a keby sme v tomto parlamente nepristúpili k úprave v takej logike, že by sme tak ako v decembri minulého roku neupravili túto časť zvýšenia a nevrátili to spätne poľnohospodárom, tak tento dosah by poľnohospodári v žiadnom prípade nemohli kompenzovať ani v znížených nákladoch, ani vo zvýšených cenách, pretože vývoj v cenovej oblasti na agrárnom trhu je nepriaznivý. To znamená, že by poľnohospodárske podniky už zákonite z tohto pohľadu išli o 126 mil. korún do straty v tomto roku.

    Čiže chcem povedať na záver toľko, že takto pripravený návrh na kompenzáciu pre poľnohospodársku prvovýrobu je nielen pre poľnohospodárov a poslancov v tejto Národnej rade, ale aj pre ostatných predstaviteľov či už poľnohospodárskej samosprávy, ale aj všetkých poľnohospodárov absolútne neprijateľný a v druhom čítaní budeme musieť pripraviť návrh, ktorý bude v plnej miere kompenzovať sumu zvýšenej časti spotrebnej dane z motorových palív a mazív.

    Ďakujem pekne.

  • Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády. Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    veľmi stručne. K značným hospodárskym škodám treba povedať, že aj tie stovky miliónov, ktoré možno podľa pána poslanca nie sú značnou hospodárskou škodou, sú peniaze, ktoré osobne považujem za značnú hospodársku škodu. Okrem toho opatrenia majú význam nielen z hľadiska konkrétneho prínosu do štátneho rozpočtu, ale aj z hľadiska signálu, že sa idú prijímať opatrenia, ktoré znížia fiškálny deficit. Takže z tohto hľadiska o to viac ten signál tu celkom určite je.

    Čo sa týka toho, že výnosy budú nulové, pretože prinesú aj zvýšenie nákladov, nemyslím si to, pretože som presvedčený, že rezervy v nákladovosti sú také, aby zvýšené náklady z titulu rastu tejto dane mohli byť utlmené vnútri aj v štátnej správe, aj v podnikateľských subjektoch.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Delinga, spomínal som, že ten návrh je na zvýšenie vrátenia nároku, on to potvrdil, z 8 500 Sk na 9 000 Sk. Nakoniec potvrdil, že v minulom roku nebola vyčerpaná celá suma, tak predpokladám, že toto zvýšenie umožní v rámci vyčlenenej sumy čerpať viac prostriedkov pre poľnohospodárstvo z tohto titulu, ako to bolo vlani. A musím povedať, že nemôžeme pristupovať v žiadnej oblasti, ani v poľnohospodárstve, logikou plnej kompenzácie zvýšených nákladov. Keby sme touto logikou išli, tak sa neprejaví žiaden efekt, žiaden úsporný efekt z hľadiska zníženia deficitu verejných financií, ktorý sme zdedili za posledné roky.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pán spoločný spravodajca si žiada krátke vyjadrenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    v tej širšej súvislosti je predkladaný návrh novely zákona jednou zo súčastí ozdravných opatrení vlády a treba pripomenúť, že to nie je len jeden krok, ale je to súbor mnohých krokov a je to rozložené v čase tak, že najprv treba urobiť nejakú sanáciu toho stavu, ktorý je pred nami. O tom sme diskutovali najviac. Potom jasné, že je nutné, aby to, čo je v programovom vyhlásení vlády, bola nejaká stabilizácia, makroekonomická stabilizácia, ale smeruje to k tomu hlavnému, a to k rozvoju, zvratu a rastu životnej úrovne. Čiže v týchto súvislostiach treba chápať aj túto čiastkovú novelu, ktorú práve preberáme v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Navrhujem uznesenie v takomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní."

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča na základe odporúčania gestorského výboru Národnej rade prijať uznesenie, ktorým Národná rada postúpi tento návrh do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Chcel by som podať ešte jeden návrh, keby sme mohli dnes prerokovať ešte body číslo 10, 11, 12 a 13. Ich prerokovaním by sme si vytvorili priestor na rokovanie výborov zajtra dopoludnia. V prípade, že by výbory prerokovali tieto návrhy zákonov v priebehu zajtrajšieho dopoludnia, pokračovali by sme rokovaním pléna o 14.00 hodine.

    Ešte predtým prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán spoločný spravodajca na odporúčanie návrhu do druhého čítania.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 15. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.