• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram tretí rokovací deň.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Baco, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Schuster, pán poslanec Šepták a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Pokračujeme v rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.

    Máte to ako tlač 189.

    Minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľudovít Černák sa uvedenia návrhu vlády včera vzdal.

    Prosím pána ministra, aby zaujal miesto.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmenou uvedených protokolov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou a so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu v druhom čítaní (tlač 189).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 204 zo dňa 27. apríla 1999 pridelil návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 10. mája 1999, pričom ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh dňa 11. mája 1999. Správu gestorského výboru, vážené dámy a páni poslanci, máte k dispozícii ako tlač číslo 189a. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou a zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskej republikou a Európskym združením voľného obchodu.

    Teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou."

    Teraz, vážený pán predseda, by som prosil, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť na záver pán minister? Nie.

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Teraz budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode rokovania 14. schôdze a o tomto bode, ktorý sme absolvovali, budeme hlasovať neskoršie.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale.

    Návrh ste dostali ako tlač 185. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 185a, súčasťou ktorej je aj uznesenie Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister životného prostredia pán Miklós.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale.

    Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, a jeho Londýnskeho a Kodanského dodatku. Realizáciou týchto zmlúv sa rieši jeden z najvážnejších globálnych environmentálnych problémov - poškodzovanie ozónovej vrstvy ľudskou činnosťou.

    Na základe zhodnotenia situácie v plnení úloh vyplývajúcich z protokolu a jeho dodatkov zmluvné strany na Deviatom stretnutí strán protokolu v Montreale v roku 1997 prijali ďalší dodatok. Tento dodatok k článku I ukladá stranám, aby zakázali dovoz a vývoz metylbromidu z a do štátov, ktoré nie sú stranami protokolu. Ďalej zakazuje stranám, ktoré nedodržujú zákaz výroby po stanovenom termíne, vývoz použitých a recyklovaných a regenerovaných látok. Okrem toho tento článok ukladá povinnosť stranám protokolu zaviesť licenčný systém na dovoz a vývoz kontrolovaných látok do 1. januára 2000.

    Zo zhodnotenia situácie v právnom poriadku Slovenskej republiky vyplýva, že prijatím zákona číslo 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sú vytvorené všetky predpoklady na ratifikáciu Montrealského dodatku k Montrealskému protokolu Slovenskou republikou.

    Vzhľadom na túto skutočnosť uplatnenie Montrealského dodatku si nevyžiada prostriedky zo štátneho rozpočtu a ani neovplyvní podnikateľskú sféru.

    Spomenutý zákon v § 4 upravuje licenčné konanie na dovoz a vývoz látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a v § 11 je upravený zákaz vyvážania a dovážania všetkých kontrolovaných látok, teda aj metylbromidu do a z nesignatárskych štátov. Do 26. apríla tohto roku ratifikovalo Montrealský dodatok 11 strán protokolu. Ratifikácia tohto dodatku v krátkom čase bude svedčiť o tom, že Slovenská republika venuje tomuto globálnemu problému patričnú pozornosť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre toto vás prosím o vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Petra Muránskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedeného dodatku protokolu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutého v spoločnej správe k tomuto návrhu (tlač 185a).

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 43 zo dňa 11. 5. 1999.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 201 z 23. apríla 1999 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť obidva výbory.

    Pán predseda, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale (tlač 185) v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dodatku Montrealského protokolu o látkach schváliť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe za skončenú.

    Chce na záver vystúpiť pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sme potom o bodoch 19, 20, 21, 22 a 23 hlasovali naraz.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 14. schôdze, ktorým je

    informácia o prideľovaní a používaní finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998.

    Informáciu ste dostali ako tlač 180. Správu o výsledku prerokovania materiálov vo výboroch máte ako tlač 180a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo pánu ministrovi Miklósovi a prosím ho, aby informáciu uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    uvedený materiál predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 17. marca 1998, ktoré vyplynulo z požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky číslo 945 zo 6. februára 1998 po prerokovaní zákona číslo 69/1998 Z. z. o Štátnom fonde životného prostredia.

    Materiál obsahuje zdroj príjmu fondu na rok 1998, ako i kritériá a priority stanovené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na rok 1998.

    Materiál bol prvýkrát do vlády aj Národnej rady Slovenskej republiky predložený za I. polrok 1998, preto sa v plnom rozsahu zaoberá dotáciami v II. polroku 1998.

    V ďalšej časti materiálu je prehľad poskytnutých dotácií na I. polrok 1998, ako aj stručné vysvetlenia, ako prišlo k prekročeniu množstva finančných prostriedkov v roku 1998.

    Materiál obsahuje množstvo a výšku požadovaných prostriedkov na II. polrok a zároveň množstvo poskytnutých dotácií a ich výšku, ako i výšku poskytnutých, ale nezabezpečených prostriedkov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po oboznámení sa s deficitom prostriedkov vo fonde som sa rozhodol, že prostriedky poskytnuté v roku 1998 bude možné čerpať v súlade s tvorbou zdroja príjmu fondu celý rok 1999 a zároveň som sa musel rozhodnúť aj o tom, že v roku 1999 nebudú predkladané žiadosti o poskytnutie dotácie, pretože jednoducho tam prostriedky nie sú.

    Súčasťou materiálu je aj zoznam akcií, na ktoré boli poskytnuté dotácie v II. polroku 1998.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento materiál a túto správu som už podával niekoľkokrát. Verím, že všetci ste dostatočne oboznámení s obsahom a so situáciou vo fonde, preto by som vás prosil, aby ste ju vzali na vedomie a vyslovili súhlas s touto informáciou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím predsedu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslanca Ladislava Ambróša, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní informácie o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač 180) informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto materiálu obsiahnutom v spoločnej správe (tlač 180a), ktorú máte predloženú pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač 180a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pod číslom 42 zo dňa 11. mája 1999.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 178 z 8. apríla 1999 pridelil informáciu o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet, menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Obidva výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh pridelený.

    Informáciu o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky obidva výbory zobrať na vedomie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, výbor mal viaceré požiadavky na ministra životného prostredia Slovenskej republiky a na ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré máte v uznesení výboru číslo 38 a tvorí prílohu spoločnej správy. Súčasne výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby odporučil vláde Slovenskej republiky v súlade s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2000 prevziať záruky za Štátny fond životného prostredia.

    O tomto prosím po rozprave hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda,

    ážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    chcela by som v krátkosti zareagovať na materiál, ktorý je prvýkrát predkladaný do Národnej rady, aby sa aj samotná Národná rada zaoberala prideľovaním a použitím finančných prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia. Je na škodu veci, že je to len za obdobie posledného II. polroka 1998 a že sa nezaoberáme čerpaním Štátneho fondu životného prostredia za celé minulé volebné obdobie, za rok 1994 až 1998. Bol by to, myslím, veľmi zaujímavý pohľad.

    Myslím, že výbor pre životné prostredie sa bude zaoberať touto problematikou, ak nie ako celok výbor, ale poslanci, ktorí sme v tomto volebnom období boli v parlamente a mali sme možnosť sledovať prideľovanie dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia.

    Nemám pripravené žiadne písomné vystúpenie, ale nedá mi nevyjadriť sa k niektorým bodom, ktoré v tejto správe sú, a zvýrazniť a aj upozorniť poslancov na postoj, akým spôsobom sa prideľovalo a akým spôsobom sa rozhodovalo o týchto prostriedkoch.

    Štátny fond životného prostredia predpokladal v roku 1998, tak ako to máte v správe, príjem cca 930 mil. korún. Čiže je to príjem, ktorý je možné rozdeliť, plus to, čo pridelíme zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu životného prostredia.

    Každým rokom sa dávajú isté priority, v minulom roku bola priorita zabezpečenie neškodlivej pitnej vody s preferovaním ukončenia rozostavaných stavieb. Moja skúsenosť počas štvorročného obdobia bola, že hlavne v poslednom období sme začali nové stavby a nedokončovali sme rozostavané stavby, čo je na škodu veci, pretože vieme, že rozostavaná stavba chátra a čím ďalej tým potrebuje väčšiu investíciu. Čiže aj tu vidím, že v tom štvorročnom období nebola prioritou rozostavanosť, ale boli prioritou mnohé iné skutočnosti.

    Všetci dobre vieme, že na Štátny fond životného prostredia prichádza najviac žiadostí z obcí a miest, pretože tie nemajú základnú infraštruktúru a čiastočne sa spoliehajú, že tento fond im pomôže, čiastočne si pomáhajú samy. A tu závisí už potom od skutočnosti, ako sa s týmto fondom nakladá. Tých žiadostí je nesmierne veľa, napríklad v I. polroku, máte to v správe uvedené, že ich bolo vyše 3 000 a vo výške 10 mld. O I. polroku rozhodol pán minister ešte v apríli 1998 a rozdelil prostriedky vo výške 1 042 mil. korún, čo je už skoro 100 mil. korún nad rámec predpokladaných príjmov do Štátneho fondu životného prostredia. Čiže už tu vidím prvú akúsi nezodpovednosť toho, ako sa začne fond napĺňať a v I. polroku rozhodneme o celom objeme štátneho fondu na rok 1998. Nepokladám toto za zdravé a dobré rozhodovanie.

    Už v období, keď sa rozhodovalo, fond vedel, že má nedoplatky za rok 1992 až 1997 vo výške 711 mil. korún. Čiže to sú ďalšie prostriedky, ktoré by bolo možné rozdeliť, ale tie neprišli. Mnohé z nich sú aj nevymožiteľné a tým príjmová položka Štátneho fondu životného prostredia klesá jednak tým, že sa nenaplnia tieto príjmy, aj tým, že vďaka, poviem vďaka Bohu, sa snažíme životné prostredie zlepšiť, a tie poplatky a odvody sú nižšie.

    Čiže nemôžeme rátať s tým, že Štátny fond životného prostredia bude mať príjmy z odvodov a poplatkov stále vyššie. Ale buďme radi, keby tie poplatkové povinnosti poklesli, pretože tak vidíme, že ten vplyv na životné prostredie je lepší. Čiže je potom potrebné hľadať zdroje inde. Za štyri roky za to posledné obdobie sme nenašli ani korunu navyše v štátnom rozpočte, napríklad z Fondu národného majetku, tak ako to urobili v Českej republike, kde niekoľko miliárd v období po roku 1989 pridelili práve do Štátneho fondu životného prostredia, a preto mohli oveľa viac zlepšiť environmentálne prostredie. Čo sme my u nás skutočne za celé toto obdobie do dnešného dňa neurobili.

    Fond národného majetku dnes, vieme všetci dobre, v akom stave je, a preto ani dnes nemôžeme až tak uvažovať s príjmami do štátneho fondu, aj keď sme mali prísľub vo výbore, že nejaké prostriedky sa budú hľadať vo Fonde národného majetku, ktoré sa dostanú do obrátkového fondu Štátneho fondu životného prostredia, aby sme mohli požičiavať potom starostom, primátorom, prípadne inštitúciám za výhodných úrokových podmienok nejakú dotáciu.

    Vráťme sa teraz k II. polroku roku 1998.

    Pán minister o II. polroku, o pridelení prostriedkov rozhodol 22. septembra, týždeň pred voľbami, a poskytol na ďalších 333 akcií sumu 357 mil. a nejaké tie drobné. Čiže v II. polroku poskytol minister životného prostredia tých 357 mil., to je spolu za I. a II. polrok 1 400 mil. korún, čo bolo viac ako predpokladaný zdroj príjmu na rok 1998 skoro o 470 mil. Sk. Nezodpovednosť. Nehovorím o tom, že v ďalšom sa konštatuje v správe, že rozhodol v rozpore so zákonom o rozpočte a rozpočtových pravidlách. Konštatuje sa tam, že nerešpektoval odporúčania rady fondu, mal to v plnej kompetencii rozhodnúť sám, ale myslím si, že radu fondu má na to, aby slúžila ako poradný orgán, ktorý sa snaží so širším záberom vidieť veci, nie úzko, a myslím si, že je to vždy dobré, ak sa oprie o toto rozhodnutie minister, pretože sa nemôže stať, že minister potom používa tento fond ako politikum.

    Chcela som sa spýtať a pýtala som sa aj vo výbore a pýtam sa tu verejne: Čo podnikne rezort, vláda, prípadne kompetentní za to, že došlo k porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách a čo vyvodí voči zodpovedným, ktorí takto pristupujú k štátnym prostriedkom?

    V ďalšej časti na štvrtej strane sa môžeme dočítať o pohľadávkach Štátneho fondu životného prostredia. Hovorí sa tam o sume 926 mil. korún. Niektoré sú nevymožiteľné, o ktorých som hovorila. Zhruba sú dnes pohľadávky voči fondu asi 700 mil. korún. Pýtam sa a pýtala som sa aj vo výbore: Akým spôsobom vymáha štátny fond tieto prostriedky, koľko? Požiadali sme aj uznesením výboru, máte ho ako prílohu spoločnej správy, akou formou a koľko prostriedkov sa podarilo fondu práve súdnou cestou alebo akoukoľvek inou cestou vymôcť tieto pohľadávky.

    Vieme veľmi dobre a pán minister Zlocha, bývalý pán minister, keď sme hovorili o štátnom fonde, vždy sa obrátil na mňa a hovoril, že Košice dlhujú. Tu mám nejakú sumu, ktorá je zhrnutá za Košice, sú to rôzne inštitúcie, okolo 300 mil. Sk. Beriem to, samozrejme, 158 mil. Sk dlhujú košické Vodárne a kanalizácie. Pýtam sa: Prečo pán minister pôdohospodárstva v bývalej vláde nevyvodil nejaké sankcie voči riaditeľovi podniku, ktorý si neplní tieto povinnosti? Je to štátny podnik. Čo sme pre to urobili? Myslím si, že nič. Ostali dlhy na budúcu vládu a tieto dlhy sa nabaľujú od roku 1992, ako sme sa dopočuli vo výbore, trebárs vo Vodárňach a kanalizáciách. Je tam potom dlh CZO, a. s., je to organizácia mesta Košice. Tiež sa pýtam: Ako je možné, že za toľké obdobie sa do fondu tieto peniaze nedostali? Viem, že mesto sa v poslednom čase odvolalo. Namieta rozhodnutia krajského, okresného úradu, pričom ja si myslím, že sa neskoro namietajú tieto rozhodnutia, pretože dnes už má mesto len povinnosť zaplatiť.

    Ja viem veľmi dobre a nám na poslaneckom prieskume bolo povedané v súčasnej firme Ekothermal, že platia nájomné mestu a v nájomnom splácajú tento dlh a mesto by ho malo platiť štátu. Vo výbore som sa dozvedela, že to pravda nie je, čiže tiež by som bola rada, keby sa ministerstvo životného prostredia hlbšie zaoberalo touto problematikou, pretože to je skoro 50 mil. Sk. Je tam potom ešte firma Skrab, tak sa to, myslím, volá, blízka Východoslovenským železiarňam, 137 mil. korún. Čo sme pre to urobili v minulom volebnom období? Myslím si, že tiež nič. Keď to zrátame, 150, 140 mil. je pekná suma na to, aby sme to boli mohli prideliť obciam. Čiže toľko k tomu.

    A na záver azda jeden príklad, ktorý tu v tejto snemovni už zaznel, aj bývalý pán minister ho pozná. Poviem príklad, ako sa asi prideľovali prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia. Nehovorím už o tom, že bolo to politikum. Výhrady pána ministra boli vždy tie, že to nie je pravda, že pridelil aj iným starostom a primátorom iných politických subjektov. Áno, prideľoval všetkým, ale objem prostriedkov bol vždy taký, že dve tretiny išli pre koaličných starostov a primátorov a jedna tretina pre všetkých ostatných nezávislých a z iných politických strán. Je to môj istý prehľad, ktorý sme si robili s kolegami vo výbore v minulom volebnom období.

    Ale za povšimnutie stojí jedna obec, obec Mlynárovce zo Svidníckeho okresu. Nie veľmi dobre sa to počúva, ale treba to takto povedať. Do roku 1997 v tejto obci s 200 obyvateľmi bolo pridelených vyše 60 mil. dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia v priamej dotácii bez príspevku obce. Keď si zoberiete druhý materiál z tohto II. polroka, vidíte, že obec Mlynárovce opäť dostáva ako 100-percentný príspevok 9 mil. korún na čističku odpadových vôd a kanalizáciu. Netvrdím, že jej ich netreba, ale veľmi dobre sa treba, ktorí ste z tohto okresu, pozrieť, kto tam v tejto obci starostuje, kto bol predsedom HZDS v tomto regióne, aké sú tam väzby. Proste nepokladám toto za účelné gazdovanie so štátnymi prostriedkami.

    Keby sme možno išli rad-radom, vedeli by sme konštatovať aj iné, ale toto je veľmi okatý príklad, pretože obec neleží v žiadnom záťažovom území, kde boli zdroje pitnej vody. Vieme veľmi dobre, že máme množstvo problémov s obcami, ktoré sú v ochrannom pásme zdrojov vody a nemajú kanalizáciu, nemajú dokonca vodovody. Čiže bola by som veľmi rada - a týmto apelujem na nového pána ministra -, poznajú ma poslanci, že som priama voči všetkým bez ohľadu na to, či patrím k jedným alebo druhým, a budem veľmi rada, ak fond bude skutočne prostriedky prideľovať podľa priorít, ktoré si stanoví, povie si, čo chceme dosiahnuť za toto štvorročné obdobie a nebudeme gazdovať len tak, ako nám príde.

    Tento rok je pre rezort a fond veľmi ťažký, pretože nemôže prideliť ani korunu. Vyžiadali sme si, a to bude veľmi zaujímavé, vyžiadali sme si aj výpis zo Štátneho fondu životného prostredia, ktoré obce zostali ešte visieť v tých nenaplnených dohodách, koľko prostriedkov už dostali predtým, či boli rozostavané. Viem ešte jeden príklad, tiež ho pozná bývalý pán minister, Gajary, kde dal prísľub a podpísal dohodu so starostkou obce, na dotácie zo štátneho fondu na veľmi vysoký objem prostriedkov. Obec stavia vodovod, ale ani korunu do konca roka, alebo ku koncu roka nedostala. Možno, že dnes je ten stav už lepší, je to zo začiatku tohto volebného obdobia, ale nedá sa 22. septembra rozhodnúť a podpísať dohodu len preto, že nevieme, čo bude, možno to naplníme, možno nenaplníme, ale vo volebnej kampani nám to možno pomôže a všetky dlhy, tak ako v iných rezortoch, tak aj v tom, aj keď je to oproti obrovským peniazom v štátnom rozpočte, ktoré sú deficitné, toto malá suma, ale pre Štátny fond životného prostredia je to pomerne vysoká suma.

    Čiže bolo by dobré, keby nejakým pravidelným spôsobom o týchto prostriedkoch zo Štátneho fondu životného prostredia vedeli všetci poslanci, aby sme sa mohli k tomu vyjadrovať a aby sme skúsili prehodnotiť možno celé to obdobie od roku 1989, ako sa s fondom životného prostredia nakladalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mesiarik sa vzdal vystúpenia v rozprave.

    Faktické poznámky: pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Zlocha.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vzdal som sa diskusného vystúpenia, pretože v podstate pani poslankyňa povedala to, čo som chcel povedať. Jednu vec však chcem zdôrazniť, že napriek týmto nedostatkom, napriek chybám, ktoré sa urobili, chcel by som poďakovať všetkým tým, ktorí pomohli obciam, pretože toto je taký zvláštny prípad v tom, nech sa urobilo čokoľvek, išlo to pre ľudí a vlastne tie finančné prostriedky sú v pozitívnom dosahu na obrovský počet ľudí v obciach, mestách. Ja len verím, že nájdeme spôsob, aby tie nedostatky, čo pani Sabolová hovorila, sme odstránili. Spôsob je jednoduchý. Treba posilniť radu, treba možno zapojiť do toho aj poslancov a nenechať ministra samého v tom tlaku, pretože minister je skutočne pod veľkým tlakom obcí a miest.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová s obľubou počas štvorročného obdobia zdôrazňovala, že Štátny fond životného prostredia plní nejaké politické úlohy. Ja môžem povedať aj to, že ona mala skôr zoznamy starostov obcí podľa politickej príslušnosti, ako som ich mal ja. Jednoznačne môžem povedať, že finančné prostriedky sa prideľovali v zásade podľa poradí, ktoré boli urobené na príslušných okresných úradoch, samozrejme, po odporúčaní rady fondu.

    Chcel by som uviesť niekoľko príkladov. Určite ma pani poslankyňa nepresvedčí o tom, že napríklad pán primátor Moldavy má nejako blízko k HZDS, pritom pán poslanec Köteles x-krát chodil s ním, keď potrebovali peniaze na plynofikáciu obce. Pán starosta z Tvrdošoviec, to isté. Vídal som ho sedávať v Komárne na prvom mieste, alebo v prvom rade a dostával dotácie. A mohol by som uviesť veľa takýchto príkladov. Koniec koncov aj starostka obce Gajary - pani poslankyňa Sabolová tu veľakrát vystupovala koncom roku 1997 a 1998, že tam treba riešiť otázku zásobovania vodou. Ale bola to záležitosť dlhodobá od roku 1984 a nebolo to len vecou životného prostredia.

    Samozrejme, každému sa nedalo vyhovieť. Určite boli v tom aj politické zásahy, ale mohol by som povedať, alebo aj ukázať prstom na mnohých poslancov, ktorí tu sedia, ktorí chodili s interpeláciami, požiadavkami, žiadosťami, prosbami, aby sa im pomohlo. Nedalo sa každému pomôcť, ale myslím si, že sa riešili dôležité a rozhodujúce prípady tam, kde bola havarijná situácia. Ak niekto politizoval fond, tak to robila pani Sabolová a niektorí ďalší. Napríklad v poslednom období - ešte niekedy v septembri - som bol v obci Bolkovce v okrese Lučenec. No teraz som sa dozvedel, že ja som rozhodol, pán minister Miklós dal. Samozrejme, rozhodujúce bolo moje rozhodnutie a dohoda, ktorú podpísala rada fondu, alebo podpísal riaditeľ štátneho fondu, ale v podstate Bolkovce nemali vodu, tak sa im pomohlo. A takýchto príkladov by som mohol...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský. To je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k informácii o prideľovaní a používaní finančných prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998. Chcem tak urobiť preto, že ide o nemalé prostriedky. Veď len za minulý rok sa poskytli dotácie vo výške viac ako 1 400 mil. korún. Ale tiež z dôvodu, že informácia konštatuje viaceré závažné otázky súvisiace so spôsobom rozdeľovania dotácií a ekonomickou situáciou Štátneho fondu životného prostredia.

    Predložená informácia hovorí o rozdeľovaní prostriedkov podľa jednotlivých sekcií, kde nemožno mať vážnejšie výhrady. Najviac prostriedkov sa totiž dostalo do oblasti čističiek odpadových vôd, kanalizácií, ochrany ovzdušia, vodovodov a odpadového hospodárstva. Tieto prostriedky predstavujú až 929 mil. korún a tvoria takmer 90 % z celkového objemu všetkých prostriedkov. Jedinou výnimkou je dotácia 32 mil. Sk do propagácie, čo z osvetového a výchovného hľadiska možno považovať za správne, ale v porovnaní s 31 mil. na ochranu prírody za neprimerané.

    Podľa informácií sa v roku 1998 začalo v obciach a mestách 1 135 akcií. Odhaduje sa, že v oblasti životného prostredia je na Slovensku rozostavaných 3 až 5 tisíc akcií prevažne menšieho rozsahu. O tomto počte hovorím úmyselne preto, že väčšina z nich tým, že je rozostavaná, neplní svoj účel. Má to preto vážne ekonomické dosahy a, žiaľ, aj politický rozmer. V závere informácie sa totiž konštatuje, že v roku 1999 nebude možné poskytovať dotácie z jednoduchého dôvodu, že niet čo poskytovať. Taktiež sa predpokladá, že v prípade získania zdrojov tieto pôjdu na vysporiadanie dlhov a na ukončovanie rozostavaných akcií.

    Vážna situácia je i v oblasti pohľadávok Štátneho fondu životného prostredia, ktoré od roku 1993 narástli na viac ako 926 mil. Viaceré zmluvy, ako sa tu už konštatovalo, sú nevymožiteľné a premlčané. Z informácií, ktoré sme si vypočuli vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu od ministra, ale i riaditeľky fondu, vyplýva, že návratnosť pohľadávok je minimálna. Dôvody sú prevažne v katastrofálnej ekonomickej situácii podnikov, ktorá vedie ku krachom, konkurzom a exekúciám. Dôvody sú najmä v insolventnosti podnikov, ktoré realizujú akcie na tomto úseku. Osobne však vidím dôvody i v nedokonalosti uzatváraných zmlúv, ale i v nepripravenosti a nepreverení si pripravenosti začínaných akcií a samotných podnikov, ktoré ich realizujú. V tomto zmysle je nevyhnutné, aby rada Štátneho fondu životného prostredia v súčinnosti s ministrom prijala účinné opatrenia, ktoré by zabránili takýmto stavom v budúcnosti. Uzatvárané zmluvy musia byť ošetrené tak, aby fond neprichádzal o prostriedky, ktoré sú tak veľmi žiadané.

    Predtým, ako prejdem k ďalšej časti, chcel by som povedať, že nemám osobné, odborné ani politické výhrady k bývalému ministrovi a terajšiemu poslancovi pánovi Zlochovi, pretože práve on patril k všeobecne uznávaným a prijateľným predstaviteľom bývalej vlády. Napriek tomu však musím komentovať fakty, ktoré obsahuje predložená informácia. Je totiž zarážajúce, že bývalý minister rozdeľoval prostriedky v rozpore s návrhom rady, čo síce nie je protizákonné, ale ako sa v informácii nakoniec konštatuje, rozhodoval i v rozpore so zákonom o rozpočte a rozpočtových pravidlách. To však nestačilo. Pán exminister totiž v I. polroku 1998 rozdelil 1 048 mil. a v II. polroku podpísal dokonca tri dni, opakujem a zdôrazňujem, tri dni pred parlamentnými voľbami ďalších 398 mil. Sk. Urobil tak napriek dvom písomným upozorneniam Štátneho fondu životného prostredia, že dochádza k uzatváraniu zmlúv na čerpanie prostriedkov fondu navyše oproti príjmom, predpokladaným príjmom v roku 1998 o 784 mil. Sk a že v skutočnosti pôjde o prostriedky roku 1999.

    Nechcem spochybňovať účelnosť vynakladaných prostriedkov či dobrý úmysel pána exministra Zlochu, aj keď bývalá vláda sa správala k občanom často podľa sympatií k vládnej koalícii či podľa trička primátora či starostu. Od roku 1995 síce nezdravo stúpal schodok Štátneho fondu životného prostredia od 100 mil. až po 315 mil. Sk v roku 1998. V tomto roku však predstavuje predpokladaný schodok dokonca takmer trojnásobok, t. j. 928 mil., čo je pohroma pre rozostavané akcie v jednotlivých regiónoch celého Slovenska. Zdrojov príjmov fondu sa predpokladá vo výške 967 mil., a tak možné dotácie na rok 1999 sú v objeme približne 40 mil. Sk, čo v oblasti životného prostredia po uhradení bežných platieb možno považovať za nulový rozpočet. V roku 1999 sa počíta s dotáciou zo štátneho rozpočtu vo výške 140 mil., ktoré však prevažne pôjdu do oblasti sanácie, ako som informovaný, povodní na východnom Slovensku.

    Práve politika predchádzajúceho ministra, ktorý vedome rozdával to, čo neexistovalo, aj z toho každému niečo možno preto, aby bolo viac vďačných, viedla k tomu, že dnes je obrovská rozostavanosť čističiek odpadových vôd, kanalizácií, ale najmä vodovodov a rozvodov plynu. Takýto spôsob viedol tiež k tomu, že prostriedky dostali obce či mestá s podporou bývalej koalície a dnes je tu objektívny tlak, aby súčasná vláda dokončila to, čo predchádzajúca nepremyslene, ak nie úmyselne rozdrobila, rozdala prostriedky určené na celý tento rok. Takýmto spôsobom má súčasná vláda a jej minister zviazané ruky a prázdnu kasu fondu životného prostredia. Inak povedané, súčasná vláda nemá čo rozdeľovať preto, že prostriedky na tento rok boli vyčerpané.

    I my poslanci sme týmto nútení vysvetľovať občanom napríklad v obciach okresu Žarnovica, kde som bol na poslaneckom dni, či v meste Senec, alebo v obci Čakanovce, že predchádzajúca vláda minula prostriedky na tento rok, a preto budú musieť čakať najmenej ďalší rok. Občania musia preto vedieť, že aj o tomto bolo vládnutie Mečiarovej vlády. Hospodárenie Štátneho fondu životného prostredia je typickým príkladom, ako predchádzajúca vláda žila na úkor budúcej a na úkor riešenia problémov občanov v tomto, ale aj v ďalších rokoch. Súčasná vláda musí práve preto pre takéto spôsoby ísť cestou tvrdej reštrikcie a v tomto roku nerobiť nič iné len vyrovnávať schodok, záväzky a dlhy predchádzajúcej vlády. Žiaľ, netýka sa to len fondu životného prostredia.

    V závere chcem vyjadriť presvedčenie, že pán minister László Miklós a rada Štátneho fondu životného prostredia bude lepšie hospodáriť, ale najmä dúfam, že vytvorí podmienky na efektívne krytie požiadaviek obcí a miest v oblasti životného prostredia aspoň v roku 2000. Tým by som chcel zároveň podporiť návrh gestorského výboru v spoločnej správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.

  • Mám taký dojem, že pán poslanec sa dobre neoboznámil ani s platným zákonom o Štátnom fonde životného prostredia, ani s príslušnými vyhláškami a nariadeniami, podľa ktorých sa finančné prostriedky rozdeľujú. Samozrejme, že nie je jednoduché rozdeľovať, ale prečo neuvádzate, že určité nedostatky vznikli už v roku 1992, keď vtedajší minister životného prostredia a terajší pracovník ministerstva, ktorého si tam pán minister zobral, spolu s riaditeľom fondu dal záruky na pôžičky vo výške viac ako 900 mil. Sk. Z nich viac ako 113 mil. Sk nám strhli a to bol začiatok problémov, ktoré boli. A určite pán minister Tirpák už v roku 1992 rozdelil prostriedky, skôr než prišla naša vláda. Takže hovorte potom komplexne a hovorte aj o týchto prípadoch.

    Rozostavanosť. Nikomu nemožno zabrániť, aby v obci stavali, aby začali, jeden rok je to nová stavba, ale na budúci rok už je to rozostavaná stavba. A je to v prvom rade vecou skutočne okresných úradov, aké poradie urobia a aké sa dajú dotácie.

    Môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, že som neporušoval zákon. Rada fondu je poradný orgán ministra a minister, samozrejme, mohol rozhodnúť, či dostane prvý, druhý a tretí nedostane. Často boli buď neúplné podklady, alebo tam proste niečo chýbalo, alebo napríklad preto, že neboli zabezpečené finančné prostriedky. Ja viem o tom, že celý proces zabezpečovania finančných prostriedkov nie je jednoduchý, ale rozpočet, ktorý sme pripravovali na budúci rok, počítal s tým, že sa nám podarí vymôcť pohľadávky, ktoré boli, tie boli vo výške, tak ako pani poslankyňa povedala, viac ako 700 mil. Sk. Takže keď si to pripočítate k plánovanému príjmu plus vymožiteľné pohľadávky, tak sme nič neprekročili. Okrem toho si treba uvedomiť, že v roku 1997 a...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chce sa ešte niekto prihlásiť s faktickou poznámkou?

    Ešte ako posledný pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Keď som si pozrel zoznam obcí, ktorým boli pridelené prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia, v okresoch, kde poznám politické zastúpenie starostov, zistil som, že prideľovanie bolo podľa určitého kľúča. Keď jeden pán starosta namietal, kolegovia starostovia mu s úsmevom poradili, aby zmenil politické tričko. Mrzí ma takýto prístup a mrzí ma, že všade zostali len dlhy, ktoré súčasná vláda nemá ako vyrovnať.

    Ďakujem.

  • Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Chce vystúpiť pán minister?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďakujem pekne za pripomienky a poznámky. V každom prípade si z toho zoberiem to, čo je platné, čo môže pomôcť fondu. Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré pripomienky v rámci rozpravy.

    Pani poslankyňa Sabolová veľmi presne rozobrala čísla, takže čísiel sa už príliš dotýkať nebudem, a rozobrala vlastne aj politickú stránku celého problému, takže ani toho sa nebudem príliš dotýkať. Chcel by som zdôrazniť, že robíme veľmi podrobný prehľad aj na podnet Národnej rady Slovenskej republiky, resp. výboru, robíme veľmi podrobný prehľad, akým spôsobom boli udeľované, prideľované dotácie z fondu za celé obdobie, a budem sa to snažiť vyjadriť aj nejakým grafickým spôsobom, aby to nám bolo všetkým jasné, akým spôsobom tieto dotácie plynuli.

    Druhá vec, ktorú pani poslankyňa Sabolová zdôrazňovala, že treba niečo robiť s pohľadávkami. Áno, rokujeme o tom, akým spôsobom sa dajú vymôcť pohľadávky, ale v každom prípade je pravda to, čo ste aj zdôraznili, pani poslankyňa, že v niektorých prípadoch to prakticky nejde a už musíme pristupovať k takým opatreniam, ktoré sú veľmi nepopulárne, a nevidíme ani istotu úspechu, a to je súdne vymáhanie alebo rozhodnutie o exekučnom vymáhaní. V každom prípade na tom pracujeme.

    Na ďalšiu vašu poznámku, akým spôsobom by sa mali riešiť problémy s prípadným porušením zákona, môžem vás ubezpečiť, že Najvyšší kontrolný úrad začína pracovať v Štátnom fonde životného prostredia. Vývody, resp. závery Najvyššieho kontrolného úradu nám zrejme napovedia, aký postup by sme mali voliť do budúcnosti.

    Chcel by som sa dotknúť toho, čoho ste sa mnohí dotkli. Aké množstvo, aký počet a komu boli pridelené tieto dotácie. Prosím vás, chcel by som k tomu povedať nasledovné: Samozrejme, každá obec, tak ako pán Mesiarik povedal, každej obce dobre padne, keď prídu dotácie a keď príde dotácia do obce, tak to je jedno, či je starosta za HZDS, alebo za akúkoľvek inú stranu, už tá dotácia by mala byť na úžitok všetkým ostatným. Ale treba tu povedať, že naozaj fond životného prostredia je len dodatkovým fondom, a to, že tieto dotácie zvýšili rozostavanosť, je jednoznačné. Aj to je jednoznačné, že keď sa podpísali zmluvy o prideľovaní dotácií, a pritom sa vedelo, že tie dotácie nie sú, tak z toho vznikajú vlastne najväčšie problémy. Jednotlivé obce začali stavať, aj keď majú na to nárok, ale s tým úmyslom a v dobrej viere, že majú podpísanú zmluvu so Štátnym fondom životného prostredia a že tie peniaze v roku 1998 dostanú. Tie peniaze v tom roku nedostali a možnože to dostanú, a nie som si istý, či sa ujde na všetkých aj v tomto roku. A tým, že rozostavali, jednoducho dochádza k materiálnym stratám. Toto je rozhodujúce.

    Iná rozhodujúca vec je, čo má charakter tiež strategický, či bolo správne rozdeľovať na 1 300 akcií dotácie, alebo sa mali vybrať nejaké najdôležitejšie strategické akcie, povedzme 60, 100 alebo 150, kde by sa ukončili akcie. Toto sú všetko otvorené otázky, ktoré môj predchodca pán poslanec Zlocha riešil tým spôsobom, akým spôsobom riešil, a, samozrejme, bolo to v jeho právomoci, ale preto vznikajú tieto problémy. Tam je naozaj tá rozostavanosť veľmi vysoká a vznikla preto, lebo dostali obce prísľub od fondu životného prostredia.

    Druhá vec, ktorú by som chcel poznamenať, že to poradie, pán poslanec Zlocha, nehnevaj sa, musím povedať, že to poradie nebolo dodržiavané vždy tak, ako boli dané požiadavky z okresov. To nie je celkom tak, ale to je tiež v tvojej právomoci, tak si rozhodol, ako si rozhodol. A nechcem sa púšťať do politických debát, ale naozaj to bolo tak, že sa nedodržiavalo poradie.

    Ďalej by som ešte na záver chcel povedať, že napriek tomu, že situácia je takáto zlá, chceme pomôcť životnému prostrediu aj inými spôsobmi ako dotáciami, pretože tie dotácie zrejme ani v budúcnosti nebudú nejako narastať. Veľmi intenzívne rokujeme s rôznymi bankami, že by sme zabezpečili kapitál do obrátkovej časti fondu životného prostredia. Sú veľmi dobré vyhliadky na získanie kapitálu. Ale jednotlivé banky, napríklad Svetová banka požaduje štátnu záruku. Preto veľmi vítam rozhodnutie, resp. návrh Národnej rady, aby za Štátny fond životného prostredia sme mali štátnu záruku.

    Ešte by som chcel povedať k dlhu, ako narastal. To je naozaj pravda, že v roku 1992 začal narasť. Bol už nejaký dlh, ale napriek tomu sa nemalo, podľa môjho názoru jednoducho sa nemal dopustiť nárast tohto dlhu až na 900 mil., pretože akokoľvek to budeme počítať, keď je človek kompetentný, tak nemohol očakávať, že naozaj 700 mil. korún pohľadávok príde na ten rok. A keby boli aj tie pohľadávky, tak aj tak je ten dlh viac ako 200 mil. korún. Aj keby hneď, keby bolo všetko ideálne a keby všetko prišlo do fondu, tak by ten dlh narástol. Toľko som si dovolil na okraj tohto materiálu uviesť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán minister povedal viacero vecí, ktoré bolo nevyhnuté tu povedať. A chcel by som zdôrazniť to, čo odznelo v príspevku pani poslankyne Sabolovej a zdôraznil to aj pán poslanec Mesiarik, aby sme chápali, že Štátny fond životného prostredia neznamená len riešenie akútnych problémov životného prostredia. Ako ste si všimli, väčšina týchto finančných prostriedkov išla na vidiek Slovenska a znamenala aj určitú zaistenú zamestnanosť na tom vidieku, kde v poslednom období zohnať pracovné miesto bolo veľmi ťažké. Mňa ako predsedu výboru zaráža, že v predchádzajúcom období do Štátneho fondu životného prostredia neprichádzalo viacej peňazí, že Fond národného majetku, tak ako bolo pôvodne navrhované, neprideľoval tie prostriedky, pretože som presvedčený, že tieto prostriedky by boli využité aj na tie účely, ktoré som spomenul, aj na zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie životného prostredia.

    Otázka dotácií, ktoré boli pridelené v predchádzajúcom období, a ako spomínal bývalý minister Zlocha, že už v 1992 bol začatý nejaký schodok, vlastne nás nútila k tomu, aby sme sa začali zaujímať aj o iné zdroje finančných prostriedkov, ako sú štátne dotácie. Pretože ako boli v predchádzajúcom období tieto peniaze rozdeľované? Bolo tu už povedané, stali sa nástrojom na presadzovanie určitých politických záujmov, a dokonca by som povedal, aj na určitý politický nátlak na starostov obcí, aby prijímali také alebo onaké stranícke tričko.

    Preto v spolupráci s ministerstvom životného prostredia v tomto období Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody hodne robí na tom, aby bol sprevádzkovaný obrátkový fond Štátneho fondu životného prostredia, ktorý by neprideľoval dotácie, ale ktorý by prideľoval úvery obciam za prijateľné úroky. To znamená, že by išlo o prostriedky, ktoré by bolo nevyhnuté aj vrátiť a tam by už, samozrejme, oveľa, oveľa nemej záležalo na tom, či ten-ktorý starosta je v tej politickej strane, pretože to vracanie úverov a vracanie tých peňazí by nebolo viazané len na jedno volebné obdobie a stratila by sa tá závislosť, ktorú dosiaľ starostovia obcí pociťovali.

    Z nášho hľadiska ako výboru pre životné prostredie je veľmi dôležité, aby sa vrátila disciplína do prideľovania týchto prostriedkov. A mňa, poviem otvorene, zaujala na vystúpení pána ministra aj jedna podstatná a dôležitá časť prejavu v tom zmysle, že napriek tomu, že v predchádzajúcom období prideľovanie nebolo, ako sa hovorí, vždy čisté a že dochádzalo k porušovaniu aj poradia, ktoré bolo stanovené na jednotlivých okresných úradoch, a to je fakt, tak minister životného prostredia neporušil záväzky, ktoré dal bývalý minister životného prostredia, a môžeme obciam povedať, že pokiaľ ich žiadosti majú všetky náležitosti a sú adekvátne, tak budú podľa možností, tak ako budú vlastne finančné prostriedky do štátneho fondu prichádzať, budú aj tieto akcie vyfinancované. Treba zároveň povedať aj to, že to bude na úkor tých obcí, ktoré majú tiež akútne požiadavky, ale, žiaľbohu, v tomto roku ministerstvo, tak ako bolo povedané, jednoducho, ak chce seriózne postupovať, nemôže tieto žiadosti prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    O uznesení k tomuto bodu budeme hlasovať potom spoločne o uzneseniach k bodu 19 až 23.

    Ideme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh, ktorý vypracoval zahraničný výbor, bol rozdaný ako tlač 209. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu zahraničného výboru Petra Weissa, aby materiál uviedol.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    máte pred sebou Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Po viacerých diskusiách v zahraničnom výbore, ale aj po konzultáciách s predsedami ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po konzultáciách s právnikmi, ktorí sú v Národnej rade Slovenskej republiky, predkladáme upravené smernice o uskutočňovaní ciest. Keďže máte predloženú písomnú dôvodovú správu, nechcem sa opakovať, poviem iba dve veci.

    Tou prvou zmenou v smernici je to, že nerozhoduje, ako to bolo v minulom funkčnom období, o všetkých cestách predseda Národnej rady, ale predseda Národnej rady pre niektoré cesty dal kompetenciu rozhodovať svojmu podpredsedovi, ktorý má na ten účel vytvorenú komisiu. Ďalie zmeny, ktoré v smerniciach sú, sa týkajú istej úspornosti. Je tu tlak na zvýšenie efektívnosti zahraničných ciest a na úspory pri nákladoch na zahraničné cesty. Keďže tento návrh smerníc bol široko diskutovaný na rôznych fórach, verím, že nájde podporu, a predpokladám, že k nemu budú iba minimálne pripomienky.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz poslanca pána Árpáda Duku-Zólyomiho, aby informoval o prerokovaní návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 209, sa opiera o odsek 3 § 4 zákona číslo 120/1993 Z. z. a odseky 1 a 2 § 2 zákona číslo 119/1992 Zb. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 5. mája 1999 riadne prerokoval predložený návrh, dôvody a prijal platné uznesenie číslo 34.

    Počas prerokovania vo výbore pán poslanec Augustín Marián Húska navrhol doplniť odsek 1 článok 4, tak ako je uvedené v prílohe k uzneseniu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 34. Odporúčam, aby sa o tejto pripomienke hlasovalo samostatne.

    Čo sa týka predloženého návrhu smerníc, táto úprava je pre budúcnosť a navyše táto úprava pokračuje v zrovnoprávňovaní vzťahov medzi poslancami a funkcionármi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na záver musím konštatovať, že podľa rokovacieho poriadku priložený návrh na prijatie uznesenia spĺňa všetky kritériá, ktoré sa naň kladú, preto odporúčam, aby po ukončení rozpravy sa o ňom hlasovalo.

    Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Mesiarik. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    Jediný ústne prihlásený je pán poslanec Mesiarik. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    budem veľmi stručný. Chcel by som dať do pozornosti iba jediný problém. V podstate súhlasím v plnom rozsahu so zásadami. Zakladajú určitý poriadok, určitý systém. Dúfam však, že v článku 4 v bode 2, kde sa navrhuje, aby zahraničné pracovné cesty, ktoré predkladajú predsedovia výborov, boli predložené na odsúhlasenie predsedovi zahraničného výboru, že je to buď preklep, alebo sme sa dobre nedohodli. Myslím si, jednak je v rozpore s článkom 6, kde je to ošetrené jednoznačne, že naše návrhy dostane pán predseda na posúdenie, stanovisko pripraví pre predsedu Národnej rady. V takom prípade by bolo potrebné túto dvojku vypustiť, ak by tam mala ostať, navrhujem slovo "odsúhlasenie" zmeniť na "vyjadrenie".

    Ďakujem.

  • Chce vystúpiť po rozprave pán poslanec Weiss?

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Mesiarik vlastne konštatoval vo svojom návrhu prax, ktorá v skutočnosti sa aj uplatňuje, pretože vyjadrenie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady nie je konečné. O tom, či sa má v navrhovanom rozsahu cesta uskutočniť, rozhoduje podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Takže súhlasím s tým, aby sme tam dali to slovíčko "vyjadruje".

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Duka-Zólyomi, chcete vystúpiť? Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme pristupili k hlasovaniu o uzneseniach pod bodmi 19, 20, 21 a 23. Môžeme začať odzadu, keď už je pán poslanec za rečníckym pultom.

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie k bodu 23, ktorý sme pred chvíľou prerokovali. Budeme hlasovať o uznesení k návrhu smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady.

    Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V rozprave vystúpil jeden poslanec, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. V zmysle ods. 1 § 37 rokovacieho poriadku budeme hlasovať najprv o tom návrhu, ktorý je v prílohe predloženého materiálu. A potom by sme hlasovali o tom návrhu, čo podal pán poslanec Mesiarik.

    Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu, ktorý je v materiáli. Každý má v prílohe materiál k tlači číslo 209.

  • Hlasujeme o tomto návrhu, ktorý uviedol pán poslanec Duka-Zólyomi.

    Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Húsku.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mesiarik. Tento návrh znie, aby sme v odseku 2 článku 4 nahradili slovo "odsúhlasenie" slovom "vyjadrenie".

    Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mesiarika.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalej hlasovanie.

  • Všetko sme vyčerpali, viac návrhov nemáme. Pán predseda, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Každý má návrh uznesenia, keď treba, prečítam ho.

  • Hlasujeme o uznesení, ktoré máte v tlači s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol schválený, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Mesiarika.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o uznesení ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme uznesením Národnej rady Slovenskej republiky schválili návrh Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o ďalšom návrhu uznesenia k bodu 19.

    Prosil by som pána poslanca Šimka.

    Ideme hlasovať o uznesení na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a EZVO a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou, ktorú máte ako tlač 189.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte toto hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni poslanci,

    vzhľadom na to, že v rozprave v druhom čítaní nevystúpil nikto, neboli podané žiadne ďalšie podnety, prečítam vám návrh uznesenia, ktorý znie takto:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 1999

    A. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a

    B. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou."

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o uznesení na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, uveďte hlasovanie k bodu 20.

  • Pán predseda, keďže v rozprave nedošlo k pozmeňujúcim návrhom, prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatom na Deviatom stretnutí strán v Montreale:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na Deviatom stretnutí strán v Montreale."

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o uznesení k bodu o prideľovaní a používaní finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998.

    Nech sa páči, pán poslanec Ambróš.

  • Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 1999 k informácii o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač číslo 180):

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie informáciu o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia v II. polroku 1998 (tlač 180),

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky v súlade s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2000 prevziať štátne záruky na Štátny fond životného prostredia."

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako bod dvadsaťdva programu 14. schôdze sme mali prerokovať správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998.

    Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu požiadal, aby sa o tomto bode rokovalo na záver schôdze. Čiže po šestnástom, keď sa vráti zo zahraničnej cesty. Pretože dnes schôdza Národnej rady končí, odporúčam, aby sme hlasovaním Národnej rady schválili preradenie tohto bodu na júnovú schôdzu.

    Vážené panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto mojom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu prerokujeme na júnovej schôdzi.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zostali nám posledné dva body programu 14. schôdze Národnej rady, to znamená hodina otázok a interpelácie. Ja som poprosil členov vlády, aby na pol jedenástu skúsili prísť do Národnej rady, aby sme prerokovali interpelácie a potom o 14.00 hodine ako posledný bod hodinu otázok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k bodu interpelácie a potom o 14.00 hodine by sme prerokovali bod hodina otázok a týmto by 14. schôdza bola skončená.

    Nech sa páči, pán podpredseda, riaďte ďalej schôdzu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. marca 1999

    a ktoré ste dostali ako tlač číslo 207.

    Skôr ako udelím slovo poverenému prihlásenému rečníkovi do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, ktorí máte predložené odpovede členov vlády na interpelácie, aby ste vo svojich vystúpeniach vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam.

    Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 207 nachádza.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa preto všetkých poslancov, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Oberhauser a pani poslankyňa Belohorská, ďalej pán poslanec Delinga. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem sa vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré som podávala a ktoré sú v tlači číslo 207 pod bodmi 22 až 30. Budem ich zhŕňať, pretože sú pre jednotlivých členov vlády a chcem teda vždy osloviť toho-ktorého člena vlády ohľadne viacerých interpelácií, odpovedí na interpelácie.

    Interpelácia pod bodom číslo 22 a číslo 27 bola daná na pána premiéra. S obidvoma interpeláciami nie som spokojná, pretože sú úplne odťažité a povrchné. Nežiadam však doplnenie odpovedí, pretože aj tak by to bola strata času. Pôsobím v tomto parlamente sedem mesiacov, mala som už na pána premiéra viacero interpelácií, aj viacero otázok. Žiaľ, ešte ani raz som nepočula z jeho úst zodpovedajúcu odpoveď. Myslím si, že tak by to bolo i v tomto prípade, dostať od neho serióznu odpoveď zrejme nie je možné, je to nad jeho sily.

    Čo sa týka ďalšej interpelácie číslo 23 na podpredsedu vlády pána Csákyho. Nie som spokojná s odpoveďou, ale taktiež nevyžadujem ďalšiu odpoveď, pretože pripravím si novú interpeláciu, pretože v rámci dodatočnej odpovede nie je možné zodpovedať na to, v čom som pána podpredsedu interpelovala. To isté sa týka aj interpelácií číslo 25 a 29, ktoré boli tiež smerované na pána podpredsedu vlády Csákyho.

    Interpelácia číslo 24 na pána ministra Ftáčnika. Dá sa povedať, že nebola odpoveď vôbec zameraná na to, čo som sa pýtala. Čiže ja si dovolím potom povedať znovu tú istú interpeláciu.

    Interpelácia číslo 26 na pána ministra Palacku. Interpelácia ma uspokojila až na jedno prekvapenie, že pán minister v odpovedi priznal, že on sám ešte nevie, aké finančné prostriedky sa budú musieť vynaložiť na výstavbu mosta, čo som sa ho vlastne medzi iným tiež pýtala, a že teda sa musia k tomu urobiť zodpovedné štúdie, čo mi je samozrejmé. Ale ja som predpokladala, že tie zodpovedné štúdie boli urobené ešte predtým, ako sa dal takýto prísľub. Pretože je divné dať prísľub predtým, ako viem, aké finančné prostriedky sa musia vynakladať. Pretože finančné prostriedky na výstavbu diaľnic sú, samozrejme, v inom balíku, tak ako mi pán minister povedal, ale mohli by sa ušetriť pri výstavbe tohto mosta Štúrovo - Ostrihom a mohli by sa doplniť do balíka na diaľnice, čo podľa môjho názoru by bolo oveľa rozumnejšie.

    K interpelácii číslo 28 na pána Ftáčnika, kde som ho interpelovala, že ministerstvo dalo vytlačiť, alebo podarilo sa mu dať vytlačiť veľké percento chybných dvojjazyčných vysvedčení. V odpovedi som sa od pána ministra dozvedela, že som si tie čísla vymyslela. Pán minister, nevymyslela som si tie čísla. Tie čísla vychádzajú z listu vášho generálneho riaditeľa sekcie základných a stredných škôl pána Galbavého. Ten list je z 20. januára 1999. Môžete si ten list prečítať a na základe toho uvidíte a na základe porovnania, koľko vysvedčení sa tlačí, uvidíte, že tie moje údaje boli správne. Takže obviňovať niekoho z toho, že vychádza z vymyslených čísel, to je to najľahšie. Najprv si treba skontrolovať a potom o tom treba hovoriť.

    Posledná interpelácia pod bodom číslom 30, znovu na pána ministra Ftáčnika, kde som ho interpelovala o liste 22 pedagógov z Gymnázia v Galante - maďarského gymnázia, ktorí vyzývali riaditeľku, aby odstúpila, pretože nemá morálne právo byť riaditeľkou, pretože podpisovala jednojazyčné vysvedčenia. Na to mi pán minister odpovedal, s čím, samozrejme, nemôžem byť spokojná, že on ako minister nemôže zasahovať do personálnych otázok. To mi je úplne jasné, na to ma netreba upozorňovať. Ale v kompetencii ministra je informovať sa, keď vznikne zvláštny stav v rezorte, a to sa týka aj základných aj stredných škôl, a informovať sa o tom, ako sa tento stav rieši. Pán minister povedal v odpovedi, že o tomto liste nie je informovaný. Keďže z interpelácie sa už o tom dozvedel, dúfam, že sa dal informovať o danom stave a že zistil, ako sa s týmito pedagógmi naloží, pretože, títo učitelia dali verejne najavo, že si nemienia ctiť zákony Slovenskej republiky, a takíto pedagógovia nemôžu predsa vychovávať naše deti. Žiaľ, pán minister tu nie je, takže mi na to nemôže odpovedať. Budem nútená to ešte raz dať do interpelácie. Ale s takouto odpoveďou nemôžem vyjadriť súhlas.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    ctená vláda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    interpelácia, ktorú som predložil pod číslom 1, je interpelácia adresovaná na pána ministra Koncoša. Treba povedať, že, žiaľ, nie je prítomný, ale pre pamäť do zápisu chcem upozorniť, že interpelácia neodpovedá na to, čo som sa pýtal, keďže ide o diskrimináciu Poľovníckej spoločnosti Hubert a v odpovedi je napísané, že táto spoločnosť mala odobranú licenciu alebo odobratý súhlas činnosti. Táto spoločnosť v roku 1994 neexistovala, preto nemohla mať odobratý súhlas. Čiže pánovi ministrovi pripravili jeho úradníci chybné podklady. A takisto teraz predložila všetky doklady na to, aby mohla byť registrovaná, čo sa, žiaľ, nestalo, a odvoláva sa na minulosť, čo nie je založené na pravde. Čiže žiadam ďalej, aby pán minister Koncoš vec prešetril v súvislosti so žiadosťou Poľovníckej spoločnosti Hubert a aby riešil veci tak, aby ju nepoškodzoval a umožnil jej konať činnosť v zmysle pravidiel a zákona, ako to požaduje.

    Interpelácia číslo 2 bola zameraná na problematiku drevospracujúceho priemyslu a upozorňoval som pána ministra Koncoša, že situácia je v tejto oblasti taká veľmi kritická, že dôjde k zatváraniu drevárskych fabrík pre nedostatok dreva. Jeho odpoveď je taká, že to zrejme spracovateľským firmám nepomôže, keďže sa len konštatuje množstvo problémov, ktoré sú okolo toho, ale nie je vlastne urobený záver, ktorý by bol riešením na zlepšenie situácie v zabezpečovaní proste výroby v drevárskych fabrikách. A keď tieto zavrú, spôsobí to ďalšie zvýšenie nezamestnanosti na Slovensku, na čo upozorňujem ďalej dôrazne, aby sa v tomto konalo, aby sa prijali predstavitelia drevospracujúceho priemyslu na Slovensku, aby sa s nimi rokovalo o vyriešení tohto problému a prijali sa účinné opatrenia.

    Obdobne z analýzy okolo prípadu Bukózy Vranov, ten záver vlastne neukazuje, prečo sa neinkasovalo od Bukocelu, a. s., Hencovce 200 mil. korún, ktoré založili na pokrytie svojej dlžoby, ale ďalej sa vytvárajú splátkové kalendáre a jednoducho vec nie je uzavretá. Čiže aj v tejto veci by som chcel poprosiť pána ministra, aby obidve záležitosti znovu prešetril a prijal účinné opatrenia.

    Tretia interpelácia pod bodom číslo 3 je adresovaná na pána ministra zdravotníctva Šagáta a je zameraná na také dva problémy, ktoré som žiadal, aby dal k nim stanovisko, a to je 32-hodinová služba lekárov v zdravotníckych zariadeniach, ktorí nepretržite musia takto pracovať. A druhá taká vec, pri ktorej nie som spokojný s odpoveďou, je, ako bude riešené v rekreačných oblastiach proste obslúženie tých pacientov, ktorí nie sú zapísaní u príslušného lekára, čiže tento lekár nemá zaplatenú svoju prácu, keď ošetrí turistov, ktorí sú v rekreačných centrách.

    V prvom prípade pán minister odpovedá, že táto služba je len pracovnou pohotovosťou, čo nemožno prijať, lebo napríklad u požiarnikov by potom pracovná pohotovosť bola stále a vôbec by ich potom nebolo treba platiť, keď sú v robote. Tu totiž lekári musia fyzicky nastúpiť do práce a musia celých tých 32 hodín vlastne pracovať. Aj keď niekedy ošetrujú pacienta a niekedy neošetrujú pacienta. Čiže nie je možné považovať túto činnosť ako pracovnú pohotovosť, lebo v takom prípade by mohli pokojne sedieť doma a prísť len na zavolanie k ošetrovaniu pacienta. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka, že vôbec tento problém nie je riešený ani vo vzťahu k súkromným lekárom, pretože súkromní lekári predsa nepodliehajú okresnej nemocnici, a preto tento vzťah nemožno charakterizovať ako vzťah upravený Zákonníkom práce, ako to tu cituje pán minister, ale tu musí vzniknúť vzťah, ktorý by bol riešený prostredníctvom poisťovní a toto v danej situácii riešené nie je. Čiže obidve odpovede sú nedostatočné.

    A ďalej sa obraciam s požiadavkou na pána ministra Šagáta, aby v tejto veci konal, aby pripravil legislatívne návrhy riešenia týchto problémov. Takisto v tom prípade ošetrenia pacientov v rekreačných oblastiach, ktoré nepatria pod príslušného lekára, sa hovorí, že bude prijatý cenový výmer s účinnosťou od 1. apríla. Vážené dámy, vážení páni, 1. apríl dávno bol, cenový výmer nebol prijatý. Čiže pán minister tvrdí niečo, čo sa vlastne nestalo.

    Štvrtá interpelácia pod číslom 4 je adresovaná na pána ministra vnútra Pittnera, v ktorej sa obraciame na neho s požiadavkou, aby vyčíslil, koľko ľudí bolo odvolaných z funkcií na okresných a krajských úradoch a koľkým bola daná výpoveď. Pán minister odpovedal, že výpovede neboli dané žiadne, a vyčíslil, koľko bolo ľudí odvolaných na jednotlivých okresných a krajských úradoch. My sme si urobili svoju analýzu a ubezpečujem pána ministra, že jeho podklady sú zlé. Podľa našich informácií napríklad došlo k odvolaniu trebárs v okrese Banská Bystrica, došlo k výpovedi jedného vedúceho pracovníka z okresného úradu a takisto na Okresnom úrade v Šali.

    My spracujeme podrobnú analýzu o tom, že naozaj došlo k vyhodeniu ľudí z práce na základe príslušnosti k politickej strane a upozorníme a budeme žiadať znovu pána ministra Pittnera, aby v tomto smere prijal účinné opatrenia, lebo nie je adekvátne zdôvodnenie, že on nemá kompetenciu nad krajskými a okresnými úradmi, že ony rozhodujú vo svojej kompetencii. On dal prísľub vo výbore pre obranu a bezpečnosť, že ľudia nebudú vyhadzovaní z práce, a tu sa koná v rozpore s jeho ubezpečením pred schvaľovaním programu vlády Slovenskej republiky.

    Pod číslom 5 je uvedená interpelácia v súvislosti s financovaním rekonštrukcie historického centra v Banskej Štiavnici, na ktoré mi odpovedala pani ministerka Schmögnerová v tom zmysle, že bola poskytnutá suma 11,1 mil. na rekonštrukciu historického jadra v Banskej Štiavnici. Ďakujem za túto odpoveď. V druhej časti ma však upozorňuje, že ministerstvo výstavby a verejných prác má v kompetencii finančné prostriedky na výstavbu bytov. Na základe toho sa obrátim s interpeláciou ešte aj na pána ministra príslušného rezortu, aby odpovedal, ako to bolo, ako je to v prípade Banskej Štiavnice.

    V interpelácii číslo 6 som interpeloval pána predsedu vlády, pána Dzurindu, v súvislosti s financovaním riešenia problémov gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na východnom Slovensku, pretože uznesením vlády bolo zrušené predošlé uznesenie, ktorým sa odobrali týmto cirkvám finančné prostriedky na dostavbu chrámov a toto zostalo ako problém neriešený. Viete, že je to krivda z minulosti. Iste, ja som ani netvrdil, ako mi odpovedá pán predseda vlády, že oni za to nemôžu. Iste, táto vláda nemôže za to, že došlo k týmto krivdám, to beriem, ale, žiaľ, jeho odpoveď je nekonkrétna, vlastne nepovedal, koľko finančných prostriedkov a ako bude doriešená táto vec. Preto by som chcel poprosiť pána predsedu vlády, aby vec ďalej sledoval a aby riešil tieto veci tak, aby sa mohli usporiadať vzťahy medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou tak, aby neboli napätia v tej oblasti medzi veriacimi a aby sme naozaj to, za čo nás v zahraničí chválili, že sme vyriešili tento komplikovaný problém, ktorý nám zostal z komunistickej totality, aby naozaj vyriešený bol.

    Čiže v prípade, keď zistím - obrátil som sa na vedenie týchto cirkví, na otca biskupa Hirku a na metropolitu Nikolaja -, keď budem zisťovať ďalej, že tieto veci sa neriešia, znovu budem interpelovať pána predsedu vlády.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne poslankyne,

    kolegovia poslanci,

    v krátkosti uvádzam svoje stanovisko k interpelácii pod bodom číslo 16, v ktorej som interpeloval ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana a žiadal som ho, aby mi v odpovedi uviedol menovitý zoznam veľvyslancov, ktorých poverila táto vláda na svoje veľvyslanecké miesta z hľadiska ich odbornej kvalifikovanosti, čiže odbornosti. V tomto prípade som jasne uviedol, že ide o diplomatov z povolania. Pán minister Kukan mi zodpovedal v podstate v tom zmysle, že priznal svoje stanovisko z predchádzajúceho obdobia v kritike postupu vlády, pokiaľ nedáva na miesta veľvyslancov odborníkov s diplomatickou praxou a s diplomatickou školou, ale na druhej strane vo svojej odpovedi sa vyhol, aby konkrétne zodpovedal, ktorí diplomati napĺňajú túto kvalifikáciu, tí diplomati, ktorých vymenovala táto vláda na tieto posty a ktorí nespĺňajú. Myslím si, že preto je nie možné súhlasiť s takouto odpoveďou, pretože vieme, že aj naďalej táto vláda pripravuje miesta pre ľudí, ktorí nenapĺňajú tieto odbornosti a že aj z tejto snemovne odišli do diplomatických služieb poslanci z hľadiska politického zamerania, aj keď majú dlhoročnú prax vo svojom odbore, aj keď sú to ľudia, ktorí majú aj vysokoškolské vzdelania, ale nemajú prax ani vzdelanie práve z diplomatického pôsobenia alebo z diplomatickej kvalifikácie. Takže preto nie som spokojný s touto odpoveďou a vyjadrujem týmto svoje stanovisko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Delinga bol posledný prihlásený k bodu programu - písomné odpovede členov vlády na interpelácie.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie k tomuto bodu programu.

    V rozprave k tomuto bodu programu vystúpili traja páni poslanci. Prvá pani poslankyňa Slavkovská, ktorá vo všetkých svojich stanoviskách, ktoré zaujala k odpovediam jednotlivých členov vlády na interpelácie pod číslom 22, 27, 23, 25, 29, 24, 26, 28 a 30, nepovažovala odpoveď jednotlivých členov vlády za uspokojivú, ale nežiada, aby jej bolo odpovedané opäť na tieto interpelácie.

    Pán poslanec Oberhauser vo svojich dvoch vystúpeniach na interpeláciu pána ministra Koncoša žiada, aby na interpeláciu číslo 1 a 2 pán minister opäť prešetril obidve tieto interpelácie a zaujal k nim stanovisko. V prípade interpelácie na pána ministra Šagáta pod číslom 3 žiada pána ministra, aby využil legislatívnu možnosť riešenia tohto problému. A v ostatných prípadoch, v prípade interpelácie na pána ministra Pittnera a pani ministerku Schmögnerovú vyjadril nespokojnosť s ich odpoveďou. Tak som rozumel vašim návrhom.

    Pán poslanec Delinga vyjadril nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Kukana.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať teda najskôr o návrhu poslancov, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí vyjadrili nespokojnosť v poradí, tak ako vystúpili. Prvá pani poslankyňa Slavkovská vyjadrila nespokojnosť s tými odpoveďami, ktoré uviedla v poradí, tak ako som ich prečítal na úvod.

    Prosím ešte raz všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Slavkovská s tým, že nesúhlasí s odpoveďami na interpelácie uvedené pod bodmi 22, 27, 23, 25, 29, 24, 26, 28 a 30.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, mali ste počúvať, ja som sa to snažil vysvetliť v čase, keď ste tu možno neboli alebo nepočuli.

    Pani poslankyňa Slavkovská vyslovuje nespokojnosť s odpoveďami na interpelácie, ktoré sú uvedené v materiáli, ktorý máte pod číslom 207, a tieto interpelácie smerovali na predsedu vlády a jednotlivých ministrov, tak ako ich uviedla v rozprave. Nepovažuje odpoveď za uspokojivú.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcia z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada berie na vedomie odpovede členov vlády uvedené pod číslami, ktoré som uviedol a ktoré pani poslankyňa Slavkovská považuje za neuspokojivé.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, je nás málo.

    Prosím, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú

    interpelácie poslancov na členov vlády.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu kancelárie.

    Na bode interpelácie sa pre pracovné zaneprázdnenie a chorobu ospravedlnili títo členovia vlády: podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš, minister zahraničných vecí Eduard Kukan, minister kultúry Milan Kňažko, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka, minister vnútra Ladislav Pittner, minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, minister obrany Pavol Kanis a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

    Písomne sa do bodu programu interpelácie zatiaľ neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do tohto bodu programu niekto ústne. Pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi s interpeláciou pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    obraciam sa s interpeláciou na pána ministra Gabriela Palacku v takomto znení:

    Vážený pán minister,

    na hodine otázok dňa 18. 3. 1999 v Národnej rade Slovenskej republiky som vás upozornil na prípad dlhoročných pracovníkov Železníc Slovenskej republiky, ktorí žiadali o odkúpenie podnikových bytov a bola im oznámená odmietavá odpoveď s tým, že na ne bude vypísaná verejná dražba. Vy ste síce reagovali, že moja doplňujúca otázka nesúvisí s témou prvej otázky, ale ako som vás upozornil v závere rokovania, táto vaša podmienka bola v zmysle zákona bezpredmetná. Zároveň som vás žiadal v zmysle zákona o písomnú odpoveď, ktorú som však do dnešného dňa nedostal.

    Týmto sa preto obraciam na vás písomnou interpeláciou v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa mojich zistení rozhodnutie o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na odkúpenie podnikových bytov dlhoročných pracovníkov železníc sa vykonalo na základe nariadenia generálneho riaditeľa, číslo nariadenia 14/1999, a v zmysle nového rezortného postupu, čo rozumiem ako v zmysle rozhodnutia vášho ministerstva. Kópiu listu, ktorý potvrdzuje oprávnenosť takýchto indícií, prikladám. Interpelujem vás pre nehumánnosť a rozpor tohto rozhodnutia s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Ide o prípad rodín Michalcová, Samáková, Ondrkálová, Miková, Kapuncová, Gavrová a Halušicová, ktoré bývajú v služobných bytoch v obci Melčice-Lieskové, spadajúcich do pôsobnosti oddelenia obchodno-realitného v Trenčíne Železníc Slovenskej republiky, stredisko hospodárenia s majetkom. Žiadam vás, aby ste zabezpečili nápravu a odpredaj bytov dlhoročným pracovníkom železníc tak, ako to požadujú. To je prvá interpelácia.

    S druhom interpeláciou sa obraciam na pána ministra Jána Čarnogurského, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, a je to v súvislosti aj s tým, čo som povedal pri prerokúvaní otázok okolo platov sudcov, kde som upozornil, že Najvyšší súd nemá zakotvené, nie je tam zakotvená povinnosť zabezpečiť predsedovi, podpredsedovi Najvyššieho súdu ubytovanie, keď sú to ľudia, ktorí sú s trvalým bydliskom mimo Bratislavy. Teraz sa to ukázalo v plnej nahote, a preto interpelujem pána ministra Čarnogurského v takomto znení:

    Vážený pán minister,

    v hlavnom spravodajskom vysielaní Slovenskej televízie dňa 29. 4. 1999 bolo oznámené, že podpredsedovi Najvyššieho súdu JUDr. Štefankovi hrozí deložovanie. A v ďalšom vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic uviedol, citujem: "Preto ak Štefanko do konca mesiaca byt neopustí, z rozhodnutia ministra mu bude vypnutá voda, plyn a elektrická energia." Podarilo sa mi zistiť, že v spomenutej veci došlo ku korešpodencii medzi podpredsedom Najvyššieho súdu a ministerstvom, pričom listom z 19. apríla 1999 vedúci úradu podpredsedovi Najvyššieho súdu oznámil, že dôjde k deložácií, ktorá bude vykonaná komisionálne, a osobné veci po ich súpise ministerstvo uloží v priestoroch, ktoré dodatočne oznámia. Následne v denníku Práca dňa 3. 5. 1999 sa vyjadril k tejto veci predseda Najvyššieho súdu pán JUDr. Štefan Harabin a v denníku Republika zo dňa 7. 5. 1999 v článku konštatoval právne nezmysly v súdnej budove. Vyjadril sa k tomu aj postihnutý podpredseda Najvyššieho súdu a tiež aj vedúci úradu ministerstva spravodlivosti. Z tohto článku sa možno dozvedieť, že spor o ubytovňu nie je nový, že tam dochádzalo k nezrovnalostiam už na prelome rokov 1993 - 1994, keď vec mala byť riešená súdom, ale v dôsledku predčasného skončenia funkcie ministra spravodlivosti táto vec súdne nebola dovedená do konca, keďže nový minister súdne konanie zastavil. Dňa 7. mája 1999 prvá časť toho, o čom sa pán Lipšic vyjadril na televíznu kameru, totiž že na pokyn ministra bude na ubytovni vypnutá elektrina, plyn a voda, bolo realizované bez nejakého písomného príkazu - bez upovedomenia podpredsedu Najvyššieho súdu - neznámymi osobami a v neznámom čase. Nebolo k tomu žiadne vykonateľné rozhodnutie súdu, ani iného orgánu. A postup ministerstva a jeho úradníkov môže byť konané len v mene štatutárneho zástupcu, ktorým je minister spravodlivosti, čo sa nestalo.

    Nejde o morálne aspekty, ktoré nemožno zanedbať, a následky s tým spojené, ale o to, že práve orgán, ktorý má dodržiavať na prvom mieste právo a zákon, ho priam gangsterským spôsobom porušuje. Spravodlivosť, o ktorej si myslí, že je na jeho strane, realizuje svojvoľne a len sa zapája do radu tých, ktorí nehľadia na právny postup, ale prostredníctvom kadejakých mafií si uplatňujú svoje domnelé právo.

    V uvedenom článku v denníku Republika sa objasňuje, že v predmetnej ubytovni Najvyššieho súdu sudcovia bývajú dlhý čas, že nedošlo k nejakému násilnému obsadeniu v ubytovacích priestoroch, že tento stav bol aj stabilizovaný počas funkčného obdobia predchodcu pána ministra aj pred tým a že v riešení tejto veci je právny postup. Čiže ak by naozaj aj bol právny stav taký, že ministerstvo je v práve, mala byť žaloba na vypratanie.

    Ďalej v článku možno čítať, že predmetná budova Najvyššieho súdu nikdy nikým nebola daná ako štátny majetok do správy ministerstva spravodlivosti, že vaše ministerstvo vykonáva len technickú správu budovy a že si správu majetku svojvoľne uzurpovalo. Odkazuje sa tam aj na zákon číslo 278/1993 Z. z., podľa ktorého sa v tomto malo a má postupovať.

    Žiadam k tejto veci sa vyjadriť a hlavne zodpovedať tieto otázky:

    1. Či tento, podľa môjho názoru, protiprávny postup bol vykonaný na váš pokyn, s vašim vedomím a prečo nebol vykonaný v mene vás.

    2. Či sa s takýmto postupom stotožňujete a či zásahy, ktoré boli vykonané - vypnutie vody, elektriny a plynu, ktoré do dnešného dňa ešte trvajú -, naďalej schvaľujete a nezariadite odstránenie tohto protiprávneho stavu.

    3. Prečo sa vo veci neaplikuje právo, teda prečo sa vo veci ohľadne užívania budovy a ostatných priestranstiev, včítane bytov a obývacích buniek, ktoré boli premenené na kancelárie, nerieši v súlade so zákonom 278/1993 Z. z. prostredníctvom zodpovedného orgánu, teda Ministerstvom financií Slovenskej republiky?

    4. Prečo sa voči podpredsedovi Najvyššieho súdu nepoužili právne prostriedky, teda nepodala žaloba o vypratanie, ale zachoval sa postupu protiprávny, proti ktorému dnes všetci bojujeme, a čo navyše, ktorý by ho mal práve ministerstvom spravodlivosti kompromitovať.

    V minulom vystúpení som upozorňoval na to, že naozaj je anachronické, že v jednej budove je ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd, čiže štátna správa a nezávislý súd, ktorý by nemal byť ovplyvňovaný štátnou správou, a preto sme žiadali zmeny v zákonoch, ktoré by riešili tento právny vzťah, aby bol v súlade s pravidlami demokratického štátu. Táto skúsenosť však ukazuje, že naozaj je to vec akútna, že treba riešiť naozaj nezávislosť súdu aj takýmto jednoznačným oddelením štátnej správy a nezávislých súdov, o čo chcem poprosiť aj spoluprácu pána ministra spravodlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené torzo vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    prvá moja interpelácia bude na pána ministra Harnu. Vláda deklarovala a stále aj deklaruje, že považuje stavebníctvo za pilier slovenskej ekonomiky. Každý mesiac však v stavebníctve nezaznamenávame nárast, ale pokles produkcie, dochádza k znižovaniu počtu tam zamestnaných ľudí. Denne klesá šanca splniť už aj tak okyptený vládny sľub - postaviť v tomto roku 10 000 bytov. Odborníci z oblasti stavebníctva tvrdia, že bude veľkým úspechom, ak sa v tomto roku postaví toľko bytov ako vlani. Dokonca predseda Slovenského zväzu bytových družstiev odhaduje, že sa skolauduje iba 5 000 bytov, čím by sme sa dostali pod úroveň roku 1996, keď sa postavilo 6 257 bytov. Zastavil by sa tak, samozrejme, pozitívny rast, ktorý vyvrcholil 8 234 bytmi, ktoré boli skolaudované vlani. Vtedy terajšia vláda kritizovala, že je to nedostatočný počet. Čo bude hovoriť teraz?

    Treba si ešte pripomenúť, že krachom stavebníctva budú zasiahnuté aj iné odvetvia. Je známe, že na jedného stavbára sú viazaní štyria ľudia z iných profesií. Postupný pád stavebníctva sa ospravedlňuje tým, že nie sú peniaze. Neplatí to však všade. Napríklad výrobcovia tepla točia okolo 10 až 15 mld., z čoho tretina je zisk. Kde tento zisk končí? Treba prijať také legislatívne opatrenia, ktoré by zabránili zbytočnému zvyšovaniu cien za teplo a teplú vodu a zároveň by šetrili určité zdroje pre stavebníctvo, ktoré môže pomôcť udržať v chode naše hospodárstvo. Vláda nemôže donekonečna prenášať problémy iba na plecia občanov. Musí prijať systémové opatrenia. Posledné údaje hovoria o ďalšom poklese stavebnej produkcie v marci, keď by mal byť tzv. jarný nástup stavbárov. Tohoročný jarný nástup stavbárov sa pohybuje na úrovni 73,1 % oproti vlaňajším 120 %. Pokles produkcie o 27 % je skutočne alarmujúci.

    Pán minister, v čom vidíte absenciu jarného nástupu stavbárov? Aké systémové opatrenia mienite prijať, aby ste zastavili kolaps stavebníctva?

    Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra školstva. Dňa 19. apríla 1999 premiér vymenoval Akreditačnú komisiu. Vôbec ma neprekvapilo, že sú v nej aj ľudia, ktorí porušovali zákony za svojho pôsobenia v Akreditačnej komisii vlády pána Moravčíka. Títo ľudia sú zrejme asi o to cennejší. Prekvapilo ma však vaše vyhlásenie, citujem: "Situácia, keď bývalá šéfka rezortu nie vždy rešpektovala prácu Akreditačnej komisie, sa nezopakuje." Koniec citátu. Tým ste, pán minister, priamo naznačili, že budete pokračovať v starých osvedčených praktikách Akreditačnej komisie spred roku 1995, keď Akreditačná komisia sa svojvoľne z poradného orgánu, ktorého pracovné výsledky majú mať iba odporúčací charakter, zmenila na orgán rozhodujúci. Čiže aj pre vás budú odporúčania, alebo možno už znova rozhodnutia Akreditačnej komisie záväzné? Potom však treba jednoznačne stanoviť, že nie Akreditačná komisia bude poradným orgánom vlády, ale minister bude podriadený Akreditačnej komisii.

    Ďalšia moja interpelácia je znova na pána ministra Ftáčnika, je to opakovaná interpelácia, pretože v odpovedi na prvú interpeláciu som nedostala vlastne žiadnu odpoveď. Na Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Galante 22 pedagógov poslalo list riaditeľke gymnázia, kde ju žiadajú, aby odstúpila z postu riaditeľa, na ktorý nemá morálne právo, pretože za predchádzajúcej vlády podpisovala vysvedčenia jednojazyčné. Vieme, že platil zákon o štátnom jazyku, čiže menovaná riaditeľka, mimochodom maďarskej národnosti, iba vykonávala svoju funkciu v súlade so zákonom. Učitelia, ktorí takýmto spôsobom dali najavo svoju ignoráciu zákonov, vyučujú naše deti. Pán minister, aj keď ste nevedeli o tomto liste, dúfam, že ste sa už s ním zoznámili a vo vašej kompetencie je zaujímať sa o vzniknutý stav a hlavne o jeho následné riešenie. Takže kladiem vám otázku: Ako mienite riešiť tento stav, keď 22 pedagógov galantského gymnázia dáva verejnosti najavo, že si nectili a nemienia si ctiť zákony?

    Ďalšia moja interpelácia je na pána premiéra. Vážený pán premiér, pán minister Magvaši sa v súvislosti s oznamovaním o zvyšovaní cien plynu veľmi jednoznačne vyjadril, a to v denníku Práca 19. apríla, že nejde o čistú hru. Jeho výrok, citujem: "Keby radšej povedali niektorí páni, že je to jedna z podmienok kúpy SPP", mrazí. Sme svedkami toho, ako vláda a v prvom rade vy, pán premiér, beháte po svete. Po návrate vo všeobecnej rovine poviete, že ste dostali prísľub o vstupe zahraničných investorov. Nepoviete však, kedy títo noví mecéni hodlajú vstúpiť na náš trh a najmä za akých podmienok. Ak im ide naozaj iba o lukratívne podniky, tak vaše cesty sú zbytočným luxusom. Zahraničný vlastník plynární sa nájde, aj keď budete sedieť doma. Veď vlastne naše plynárne, ktoré ročne produkujú miliardy, by chcel kde-kto. A ak ich chcete predať za ponižujúcich podmienok a s tým, že najskôr na rozkaz budúceho investora sa má zvýšiť cena tovaru pre občana a potom on láskavo príde, tak sa vás, pán premiér, musím opýtať: Kto sú tí významní investori? Za koľko a pre koho diktujú takéto podmienky? A ak výroky, ktoré som tu citovala s vyjadrením pána ministra Magvašiho, nie sú pravdivé, tak potom sa vás pýtam, akých ministrov to vlastne máte vo vláde.

    Posledná moja interpelácia je znova na pána ministra školstva. Vážený pán minister, keďže ste mi nemohli zodpovedať na dodatočnú otázku k mojej interpelácii, ktorú som vám dala v predchádzajúcom pléne Národnej rady, musím túto otázku zopakovať novou interpeláciou. Interpelovala som vás vo veci neúčelného vynakladania finančných prostriedkov v autoparku na ministerstve školstva, a to v tom smere, že riaditeľka sekretariátu ministra má pridelené služobné osobné auto so šoférom, ktorý ju každý deň vozí do práce a z práce. Podotýkam, že takúto vymoženosť na ministerstve nemajú ani generálni sekční šéfovia, čo je, samozrejme, oveľa vyššia funkcia ako riaditeľka sekretariátu ministra.

    Tento stav, vážený pán minister, pretrváva i naďalej i napriek tomu, že vy sám ste vydali 3. februára 1999 smernicu, kde sa hovorí o používaní motorových vozidiel a kde v článku 1 číslo 2 sa taxatívne stanovuje, kto má nárok na osobné použitie služobného motorového vozidla. Samozrejme, že riaditeľka sekretariátu v tomto taxatívnom vymenovávaní nie je. Je tam síce bod, kde sa hovorí, že sa služobné motorové vozidlá používajú na plnenie dôležitých úloh ministerstva. Tak neviem, či vozenie pani riaditeľky do zamestnania považujete za dôležité úlohy plnenia ministerstva, ak áno, tak potom je to zrejme v poriadku. Moja otázka znie: Plánujete zabezpečiť takúto osobnú taxislužbu okrem pani riaditeľky aj sekčným riaditeľom jednotlivých sekcií, ktorí sú na oveľa vyššej odbornej aj pracovnej úrovni ako riaditeľka sekretariátu?

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegovia, kolegyne,

    využívam svoje právo podľa § 129 rokovacieho poriadku a obraciam sa s otázkou na predsedu vlády.

    Vážený pán predseda,

    včera dňa 12. mája Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Národná rada Slovenskej republiky v jednote koalície, opozície podporila tento zákon, veď dôchodcovia si to zaslúžia. Chcem však upozorniť na jeden problém, ktorý vznikol prijatím tejto normy.

    V článku II v § 173 písm. d) ods. 1 sa zastavuje vyplácanie dôchodkov za výsluhu rokov dňom 30. 6. Odsekom 2 sa určuje, že Sociálna poisťovňa rozhodne o vyplácaní tohto dôchodku po 30. 6, podľa účinných predpisov. Keďže účinným predpisom je zákon číslo 114 platný od 1. mája 1998, ktorý s touto alternatívou nepočíta, novelu sme neprerokovali súčasne s prijatým zákonom. Najbližšie rokovanie Národnej rady je podľa plánu od 29. 6., a teda Národná rada nemôže ani v skrátenom legislatívnom konaní zabezpečiť účinnosť novely zákona číslo 114 od 1. 7.

    Vy, pán predseda, koordinujete činnosť ministerstiev. Pýtam sa vás, čo hodláte urobiť, aby tým, ktorým bude zastavené vyplácanie tohto dôchodku ku 30. 6. tohto roku, dostali svoje dôchodkové dávky v mesiaci júl. Pán predseda, nežiadam od vás odpoveď. Chápte túto moju interpeláciu ako upozornenie, ktoré sleduje predídenie nepríjemnostiam a zbytočným šumom v Armáde Slovenskej republiky. Iste to ako i zastupujúci hlavný veliteľ ozbrojených síl pochopíte.

    Ďakujem.

  • Ako posledná s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    skôr ako uvediem svoju interpeláciu, dovoľte mi, aby som pánu predsedajúcemu, pánu poslancovi Hrušovskému poďakovala za jeho ústretový a gavaliersky prístup k môjmu prihláseniu, pretože som nemala kartu, neprihlásila som sa, len som zdvihla ruku a on ešte to rýchlo zaevidoval. Pán predsedajúci, ďakujem.

    Ak dovolíte, chcem interpelovať neprítomného pána ministra kultúry, a to vo veciach, na ktoré dostávam veľmi veľa listov od našich občanov, a to je problém relácie Repete. Ja viem, že pán minister priamo neriadi tento televízny štáb, ktorý rozhoduje. Má však svoj poradný orgán, v ktorom sedí aj riaditeľ televízie, a preto chcem v mene viac než 50 občanov, ktorí mi napísali, apelovať na pána ministra, aby v neformálnom rozhovore zo svojej funkcie sa snažil riešiť tento problém. Odpoveď pána ministra bude pre mňa veľmi výhodným podkladom pre odpoveď občanov, pretože ja si ju dám rozcyklostylovať, a už potom stačí len dať do obálky. Dosiaľ som musela, pretože ja odpovedám na listy občanov, im svojou štylistikou vysvetľovať problematiku a dostávam opätovné odozvy, aby som to riešila interpeláciou. Teda takto činím a pripájam sa k názoru občanov, že relácia Repete bola obľúbená relácia pre určitý široký okruh občanov, bola to relácia zábavná, žiadnym spôsobom nepolitická, ktorá skutočne mala veľký počet divákov, a dosiaľ nikto nevysvetlil, prečo napriek úspešnosti tejto relácie, prečo napriek veľkému ohlasu u diváckeho publika bola táto relácia zrušená bez rozhodnutia o jej zrušení. Teda nie je vysielaná, aby som bola presná. Verím, že pán minister mi v zákonom stanovenej lehote dá odpoveď, ktorá, opakujem, bude pre mňa akýmsi podkladom pre ďalšie listy našich občanov, ktorí sa dožadujú pokračovania v tejto relácii.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou prihlásenou do bodu programu interpelácie. Uzatváram bod programu interpelácie. Vyhlasujem ho za skončený.

    Chcem ešte raz upozorniť všetkých interpelujúcich poslancov, aby svoje ústne prednesené interpelácie v písomnom vyhotovení doručili cez Kanceláriu Národnej rady predsedovi Národnej rady, aby mohol príslušným členom vlády okamžite tieto interpelácie odoslať. A zároveň upozorňujem členov vlády, aby si ústavou stanovenú lehotu odpovedať na interpelácie jednotlivých poslancov splnili v lehote do 30 dní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás ešte poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály pred obedňajšou prestávkou, budeme hlasovať o bode - odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Zároveň chcem upozorniť všetkých členov vlády, aby sa dostavili všetci na 14.00 hodinu na prerokovanie bodu - otázky a odpovede.

    Teraz by som chcel poprosiť, pokiaľ sú ešte niektorí páni poslanci mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. marca 1999, tak ako máte uvedené v tlači číslo 207, v ktorej je taktiež predložený návrh na uznesenie.

    Pre poriadok, aby sme vedeli, o čom bude Národná rada prijímať uznesenie, prečítam návrh na uznesenie.

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. marca 1999."

    Po druhé, vyjadrenie poslancov Národnej rady pani poslankyne Slavkovskej, pána poslanca Oberhausera a pána poslanca Delingu, že nesúhlasia - v poradí pani poslankyňa Slavkovská - s odpoveďami členov vlády, ktoré sú uvedené v tlači 207 pod číslom 22, 27, 23, 25, 29, 24, 26, 28 a 30, že nepovažuje tieto odpovede za uspokojivé. Takisto pán poslanec Delinga nepovažuje na uspokojivú odpoveď člena vlády pána ministra Kukana, uvedenú pod bodom 16. A takisto pán poslanec Oberhauser nepovažuje odpovede členov vlády, a to pána ministra Koncoša, pána ministra Šagáta, pána ministra Pittnera a pána premiéra, za uspokojivé.

    Prosím pánov poslancov, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu na uznesenie, tak ako som ho prečítal.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Zlyhalo nám technické zariadenie. Prosil by som, zopakujeme hlasovanie po odrátaní času ešte raz. Toto hlasovanie je zmätočné. Ešte raz budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády a vyjadrenia poslancov Oberhausera, Slavkovskej a Delingu k odpovediam na interpelácie členom vlády.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prosil by som ešte jedného pána poslanca, jednu pani poslankyňu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, poprosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. O to isté by som prosil aj členov vlády.

    Prosil by som, panie poslankyne, pánov poslancov, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať hodinou otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády, pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného podpredsedu vlády pána Fogaša bude odpovedať podpredseda vlády Hamžík, za neprítomného ministra Kukana bude odpovedať pán minister Černák a za neprítomného ministra Kňažka bude odpovedať pán minister Ftáčnik.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov a pánov ministrov, aby sa upokojili. Bude odpovedať pán predseda vlády na vyžrebované otázky.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Halmeša a znie: "Aké opatrenia prijíma vláda na podporu predaja domácich výrobkov a ochranu slovenského trhu?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    v programovom vyhlásení vlády bola deklarovaná podpora predaja výrobkov domácej produkcie. V súlade s tým bolo uložené ministrovi hospodárstva vypracovať návrh foriem podpory orientácie dopytu na domáce výrobky. Materiál spracovaný ministerstvom hospodárstva bol už predmetom rokovania Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky aj Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktoré ho odporúčali predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Hlavným zámerom podpory predaja domácich výrobkov na našom vnútornom trhu je zvýšiť záujem slovenských spotrebiteľov o výrobky domácej produkcie s tým, aby sa postupne eliminovala vysoká dovozná náročnosť ekonomiky.

    Materiál je v súčasnom období v štádiu dopracovania a v krátkom časovom horizonte bude predmetom rokovania vlády, o čom budeme, samozrejme, informovať aj verejnosť. Je pochopiteľné, že realizácia tohto zámeru bude vyžadovať úzku súčinnosť nielen zainteresovaných rezortov, profesných organizácií a zväzov v oblasti výroby a obchodu, ale aj podporu masovokomunikačných prostriedkov a, samozrejme, istú uvedomelosť zo strany spotrebiteľov, že kúpou domácich výrobkov prispievame k zvyšovaniu zamestnanosti a celkovému zvyšovaniu výkonnosti slovenskej ekonomiky. Aj preto súčasťou tohto projektu, tohto programu bude silná mediálna kampaň, silné mediálne pôsobenie, kde na jednej strane bude šanca propagovať slovenské výrobky s dobrou kvalitou a na strane druhej zvyšovať povedomie, že kupovaním domácej produkcie vlastne pomáhame sami sebe omnoho širšie.

    Čo sa týka ochrany slovenského trhu, prijatá národná legislatíva od roku 1997 vytvára objektívne predpoklady na primeranú ochranu vnútorného trhu a ochranu pred nekalými obchodnými praktikami. Uvediem aspoň tri legislatívne normy. Je to zákon číslo 59/1997 Z. z. o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru, je to zákon číslo 214/1997 Z. z. o ochranných opatreniach pri dovoze, ako aj zákon číslo 226/1997 o subvenciách a vykonávaných opatreniach.

    Skutočnosť je taká, že podnikateľské subjekty len v malom rozsahu využívajú túto národnú legislatívu z hľadiska ochrany vnútorného trhu a vlastných podnikateľských záujmov. Aby podnikateľské subjekty boli lepšie informované, pripravuje ministerstvo hospodárstva sériu odborných seminárov o možnostiach a postupoch uplatňovania tejto legislatívy, ktoré by mali výraznou mierou prispieť k informovanosti a odbornosti podnikateľských subjektov v danej oblasti.

    Súčasne je potrebné si uvedomiť, že otvorený a liberalizovaný obchodný systém, ktorý vyplýva z členstva Slovenskej republiky vo Svetovej obchodnej organizácii, bude čoraz viac vplývať na klímu vnútorného trhu a v rámci globalizácie obchodu sa podnikateľské subjekty budú musieť trendom zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti prispôsobiť, pokiaľ budú chcieť byť úspešní tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu.

    Teda rád by som popri akcente na opodstatnenú ochranu trhu, na podporu domácich výrobcov poukázal aj na druhú stranu mince, ktorou nemôže byť takpovediac uspokojenie sa s daným stavom, ale, naopak, zvyšovanie produktivity práce, zvyšovanie vlastnej konkurencieschopnosti, pretože sa chceme integrovať, zapájať do globálnych trhov a touto cestou musíme ísť.

    Na záver by som ešte azda dodal aj takú osobnú angažovanosť pre danú problematiku. Nedávno som sa zúčastnil alebo viackrát už toho roku som sa zúčastnil aktivít nadácie Slovak Gold, kde sa odmeňujú najlepšie domáce výrobky, domáce produkty. Aj dnes popoludní zhodou okolností o 17.00 hodine v Slovenskom rozhlase sa zúčastním diskusie s občanmi, ktorá je orientovaná práve týmto smerom, aby sme si boli vedomí, že dôrazom, akcentom na domáce výrobky pomáhame vytvárať napríklad nové pracovné miesta.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Halmeš, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Áno, chcem využiť čas jednej minúty na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Pán premiér, nepochybne dokumenty, ktoré sa pripravujú alebo sú v štádiu schválenia, budú mať relatívne komplexný charakter a nepochybujem, že prispejú k naplneniu tej ambície, ktorú ste naznačili.

    Chcem povedať, že v spoločnosti je dôležitá otázka symbolov alebo vzorcov správania, podľa ktorých sa ľudia potom snažia správať.

    Chcel by som na vás apelovať, nielen na vás, ako na premiéra, ale aj na vašu vládu, na našu vládu, na ľudí, ktorí majú vplyv na verejnú mienku, aby takéto symboly vytvárali naozaj nielen vo svojom osobnom živote, ale pochopiteľne aj v činnosti vlády, rezortov a, samozrejme, platí to aj o nás poslancoch.

    Nepochybujem, že duch týchto opatrení bude aj takýmto spôsobom naplnený.

    Ďakujem vám za odpoveď.

  • Vážený pán poslanec, budeme sa o to usilovať. Dokument, o ktorom som hovoril, je ucelený, akurát povedzme oná nadácia Slovak Gold ešte vyjadrila svoje želanie prispieť k vyššej kvalite.

    Pevne verím, že ten dokument možno na budúci týždeň, možno o dva týždne vláda Slovenskej republiky prerokuje a do leta sa rozbehneme s kampaňou, o ktorej som hovoril.

    Azda by som ešte doplnil, že v rozumných, odôvodnených prípadoch prijímame opatrenia napríklad v agropotravinárskom komplexe, kde sú citlivé položky, či už sú to niektoré tekuté substráty alebo bravčové mäso, kde sa snažíme naozaj o vyvážený prístup: na jednej strane vyššia konkurencieschopnosť, na strane druhej naozaj odôvodnená ochrana domácich produktov.

  • Ďakujem.

    Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "S kým ste rokovali o refundácii finančných strát v dôsledku zablokovania lodnej dopravy po Dunaji vďaka bombardovaniu Srbska?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážená pani poslankyňa,

    nebolo zatiaľ ešte s kým rokovať, pretože finančné straty sa zatiaľ iba vyčísľujú na základe istých signálov, ktoré naša diplomacia získava. A takto sa správajú členské štáty Európskej únie aj asociované krajiny. Každý bilancuje, o čo prišiel týmto konfliktom, ale nielen týmto konfliktom, povedzme od marca tohto roku, ale aj predchádzajúcimi. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky urobilo už prieskum škôd, ktorý vyplýva z dobrovoľného nahlásenia firiem. Ide teda o informácie zatiaľ z jednej strany, o predbežné údaje, ktoré zatiaľ overené neboli, ale overené budú. Opäť disponuje istou tabuľkou, kde tie firmy hovoria, čo všetko mali kontrahované a o čo všetko v týchto kontraktoch prišli. Rovnako, samozrejme, aj plavebné organizácie tým, že tá plavba bola narušená.

    K náhrade škôd nemôže zatiaľ prísť, pretože nejde o ukončený konflikt a k refundácii nebola prijatá príslušná rezolúcia Organizácie Spojených národov. Je predpoklad podľa medzinárodných zvyklostí, že ak sa konflikt ukončí, a pevne veríme, že sa ukončí čo najskôr, bude príslušná rezolúcia Organizácie Spojených národov prijatá a potom, samozrejme, bude prijatý aj mechanizmus, pomocou ktorého sa pristúpi k istému odškodneniu.

    Ešte by som vás azda mohol informovať, že po vypuknutí konfliktu v dňoch 13. - 22. apríla rokovala Dunajská komisia, t. j. zoskupenie krajín, ktoré takpovediac plávajú po Dunaji, ale vzhľadom na stav konfliktu, vzhľadom na aktuálnu situáciu neboli tieto otázky na programe Dunajskej komisie. Tam sa hovorilo zatiaľ len o tom základnom - o stave režimu slobody plavby na juhoslovanskom úseku Dunaja a o spôsoboch, ktoré by mohli viesť k obnoveniu plavby, k obnoveniu prevádzky.

    Toľko z mojej strany.

  • Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Samozrejme, keď je tu pán premiér, tak ja si neodpustím doplňujúcu otázku na neho.

    Ako ste už spomínali, nakoniec aj z novín to vieme, že európske komisie vyčísľujú náklady na obnovu Kosova. Ide o odhad asi 3,2 mld. USD a zároveň aj na humanitárnu obnovu Kosova. Podotkli ste správne, že bude to mať dosah aj na naše hospodárske podniky. Vieme, že sme sa mali možnosť od vás dozvedieť vlastne to, že nič nevieme, teda že o akú sumu asi pôjde, aký to bude mať dosah na našu ekonomiku. Vymenujte nám tie podniky, ktorých sa to týka, lebo vieme o Transpetrole, tam ide o sumu 1,4 mil. USD, potom ide o komárňanské Lodenice, tam vlastne ide aj o zvýšenie nezamestnanosti, pokiaľ sa tieto lode neodoberú. Čiže keby ste nám mohli vymenovať alebo dať aj písomne v podkladoch, o ktoré tie podniky ide.

  • Pani poslankyňa, máte jednu minútu, prosím vás.

  • Ja už práve teraz hovorím aj otázku, pán premiér si ju zapamätal.

    Ďakujem.

  • Už je koniec. Časový limit uplynul.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Mal som pocit, že ste sa pokúsili ju už aj zodpovedať. Ďakujem pekne za ňu. No vskutku naozaj v súčasnom štádiu nemohol som povedať viac, nemohol som povedať ináč. Konflikt je v takom štádiu, ako je, môžem potvrdiť to, čo ste povedali, ale rozšíril by som to nielen o Kosovo, o celú Juhoslovanskú zväzovú republiku, rozšíril by som to o celý Balkán. Vo svete, aj vo Washingtone, som sa stretol s tým, že sa pripravuje naozaj program obnovy Balkánu, nech to takto zjednodušene poviem. Ja sa domnievam, že čím skôr konflikt skončí, tým skôr tento program obnovy Balkánu bude na programe dňa. Vzhľadom na súčasnú úroveň však naozaj nie je možné viacej povedať, nie sú žiadne medzinárodné rokovania na túto tému, všetko má svoju postupnosť a myslím, celkom logickú. Ja tú tabuľku pred sebou mám, ale vzhľadom na to, že tie peniaze sú naozaj z jednej strany a iste viete, ako to býva, my si dáme záležať, aby to bolo overené. Ale rád by som vám vyhovel aspoň v tom zmysle, že vám poviem niektoré firmy, keď ste si to želali, s dobrým vedomím, že im azda neublížim. Okrem tých, ktoré ste menovali, je to napríklad prešovská firma ATAK, Technické sklo Bratislava, je to aj Slovnaft Bratislava, Transpetrol ste hovorili, spišskonovoveská firma Techmark, TVZ z Markušoviec, Komárno ste hovorili, Chyrana, Prema napríklad, Elektrokarbon. No a ešte zo desať by som vedel prečítať, ale myslím, že to už nie je teraz také najdôležitejšie.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Halmeša a znie: "Aký je stav príprav reformy štátnej správy?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    táto otázka je aktuálna, vysoko komplexná. V čase, ktorý mi zostáva, vás budem len krátko informovať.

    Riešime to v troch etapách do dnešného dňa. V prvej etape išlo o zhromažďovanie dostupných podkladov, vytvorenie príslušných pracovných skupín, definovanie priorít a cieľov. V druhej etape marec - apríl boli urobené analytické práce, konzultácie v orgánoch štátnej správy, samosprávy, konzultácie s tretím sektorom, predloženie informácie o priebehu prác do Rady vlády pre verejnú správu. Teraz sa nachádzame v tretej etape, ktorá má termín máj 1999, ktorá má nasledujúce časti: upresnenie obsahu a rozsahu stratégie, návrh stratégie, prerokovanie s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, dopracovanie stratégie, prerokovanie v Rade vlády pre verejnú správu a napokon odovzdanie koncepcie reformy podpredsedovi vlády pre ekonomiku a následne bude sa tým zaoberať vláda.

    Chcem teda potvrdiť náš záväzok, že v máji tohto roku bude predložená stratégia reformy verejnej správy v Slovenskej republike na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Mám tu na celú stranu popísané veľké množstvo aktivít, ku ktorým za pol roka došlo. Bola napríklad konferencia v Prahe, Bratislave za účasti asi 80 predstaviteľov štátnej správy, samosprávy, mimovládnych inštitúcií, domácich a zahraničných expertov. Uskutočnilo sa 12 diskusných podujatí v Bratislave s celkovým počtom približne 600 účastníkov, medzi inými aj ministrov vlády, predstaviteľov Národnej rady, zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, miestnej správy, mimovládneho sektora. Tieto podujatia umožnili výmenu názorov, boli dobrou príležitosťou konzultovať, konfrontovať svoje predstavy, ako by sa verejná správa na Slovensku mala uberať. Samozrejme, do tejto diskusie sa zapojili aj renomované zahraničné expertné inštitúcie Know-how faunt alebo USID alebo Kanadian Urbaninstitut, British Consul a niektoré ďalšie.

    Myslím, že tento proces postupuje veľmi dobre, jednak v súlade s našou predstavou, ale aj objektívnou potrebou, pretože sa ukázalo, že na strane výdavkov v štátnom rozpočte tiež je potrebné ešte hľadať isté možnosti. My sme sa rozhodli hľadať v sociálnej sfére tak, aby sa peniaze, ktoré sa do sociálnej sféry dajú, boli využité efektívnejšie. No a potom druhá veľká oblasť je úspora v štátnej správe aj prenosom kompetencií na samosprávu.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas určený na otázky pre pána premiéra, 15 minút je vypršaných, preto prejdeme k otázkam pánov poslancov a poslankýň pre členov vlády.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser pánu ministrovi Palackovi. Otázka znie: "Zastavili ste dražby slovenských bytov zamestnancov Železníc Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni poslanci,

    na otázku pána poslanca môžem povedať, že Železnice Slovenskej republiky nevykonávajú ani nevykonávali dražby služobných bytov. Železnice prevádzajú byty do osobného vlastníctva užívateľom bytov podľa stanoveného harmonogramu po príslušnom majetkovoprávnom vyrovnaní. V prípade služobných bytov nejde o prevod užívateľských práv. Železnice si preto musia zvážiť, či naďalej budú potrebovať tieto služobné byty pre aktívnych pracovníkov, alebo ich môžu odpredať. V prípade, ak sa Železnice Slovenskej republiky rozhodnú odpredať služobný byt, budú postupovať ako v prípade prevodu bytov do osobného vlastníctva, to znamená doterajšiemu užívateľovi bytu, resp. domu, ktorí tam majú trvalé bydlisko a zmluvu o užívaní služobného bytu.

    Na vašu otázku, pán poslanec, preto odpovedám, že niet čo zastaviť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete zadať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Pán minister, vaša odpoveď by možno uspokojila tých, ktorí sa sťažovali a ktorí mi podali tento podnet, ale musím vám odpovedať, že Železnice Slovenskej republiky listom, ktorým som vám v prílohe k interpelácii priložil, hovoria, že oznamujú i dotyčným užívateľom služobných bytov, ktorí sú pracovníkmi železníc, že bude vypísaná verejná obchodná súťaž na odkúpenie ich bytu a že budú sa môcť prihlásiť do verejnej obchodnej súťaže. Je to konkrétne oddelenie obchodno-realitné Železníc Slovenskej republiky z Trenčína. A pritom sa odvolávajú, že takto postupujú na základe úpravy pre nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom, ktoré dostali z rezortu, čiže od vás. Preto tá otázka takto smerovala. Bolo by dobré, keby sa to stalo tak, ako hovoríte, ale prosím vás, aby ste vec prešetrili a aby ste naozaj zaujali také riešenie, ktoré týchto ľudí nevyhodí na ulicu. Sú to ľudia, ktorí dvadsať až štyridsať rokov pracovali v Železniciach Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, keby ste boli v otázke uviedli túto záležitosť, samozrejme, by som bol na ňu okamžite odpovedal, ale vaša otázka znela, či som zastavil dražby. Tak opakujem, žiadne dražby nie sú, nebudú a neboli.

    Pokiaľ ide o list, ktorý dostal pán Sanák z Melčíc-Lieskového, je pravda, že Stredisko hospodárenia s majetkom v Trenčíne ho nesprávne informovalo. Zrejme pracovníci si nesprávne vyložili smernicu, ktorú naše ministerstvo vydalo voči Železniciam Slovenskej republiky. Ja sa veľmi ospravedlňujem, že takýto list pán Sanák dostal a, samozrejme, Železnice, resp. príslušných pracovníkov usmerníme, aby informovali správne. A tak, ako som na začiatku povedal, byty sa budú prevádzať alebo predávať tým nájomníkom, ktorí v nich žijú. A smernica ministerstva je v tomto jednoznačná.

    Ďakujem pekne.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pani ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Koľko finančných prostriedkov z rezervy vlády dostali poľnohospodári na východnom Slovensku v súvislosti s náhradou záplav?"

    Bude odpovedať predseda vlády, nech sa páči.

  • Niečo mimoriadne prišlo pani ministerke, preto mi prepáčte, ak nepoviem to na halier, ale materiál bude na rokovaní vlády s najväčšou pravdepodobnosťou v stredu na budúci týždeň. Fakt je jeden, že tých škôd sa odhaduje za vyše pol miliardy Sk. Skoro polovica je z jesene a väčšia časť z jari tohto roku. Fakt je ten, že taká veľká rezerva vlády nie je vôbec alokovaná v zákone o štátnom rozpočte. Celková rezerva vlády je 280 mil. korún. Čiže vidíte z toho, že ani celá rezerva vlády nemá šancu vlastne pokryť tieto straty, ku ktorým došlo. Fakt je jeden, že časť sa pokúsime vykryť z rezervy vlády a časť budeme hľadať v niektorých iných možnostiach, vrátane zdrojov Európskej únie, tak ako, myslím, už v tejto snemovni bola táto myšlienka vyslovená. Toľko som schopný zatiaľ povedať. Na budúci týždeň verím, že ten materiál bude hotový, tak tá informácia bude celkom presná.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete zadať doplňujúcu otázku?

  • Som spokojný s tým, že na moju otázku odpovedal priamo premiér našej vlády. No a ja len verím a spolu so mnou všetci poľnohospodári, ktorých sa to bytostne dotýka, že vláda na budúci týždeň pristúpi veľmi zodpovedne a že tie finančné prostriedky sa dostanú tam, kam patria.

    Ďakujem.

  • O tom vás môžem ubezpečiť, že urobíme maximum, čo urobiť budeme môcť.

    Ďakujem pekne.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Kalman pre pána ministra Černáka. Otázka znie: "Prečo sa prestali vyrábať autobusy vo Zvolene a Lučenci a miesto toho ich dovážame z Českej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec Kalman,

    vy určite viete, ale dovoľte mi zrekapitulovať, že na Slovensku sú traja výrobcovia autobusov, ktorí ponúkajú mestský autobus, prímestský autobus a pripravujú ponuku na mikrobus a diaľkový autobus. V roku 1998 vyrobili títo producenti tieto počty autobusov: SAO Lučenec vyrobilo 7 kusov, Slovbus Nové Mesto nad Váhom 9 kusov a LIAZ Zvolen 51 kusov. Tieto autobusy sa vlastne overujú v prevádzke, hlavne s prihliadnutím na životnosť, distribúciu náhradných dielov a kvalitu vyhotovenia. Treba povedať, že všetci slovenskí výrobcovia sú v začiatkoch svojich výrob a kvalita sa musí preukázať v prevádzke. Nákupcom na Slovensku je jedine Slovenská autobusová doprava, tá vlastne rozhoduje o tom, aký autobus a za koľko si kúpi.

    Momentálna finančná situácia v slovenských autobusových dopravách je taká, že prakticky nenakupujú autobusy, a tak nie je možné potencovať rozvoj konkrétnych výrobcov autobusov. Preto tí, ktorí majú peniaze, často siahajú po autobusoch značky Karosa. Nie je to prekvapujúce, že sa rozhodnú pre túto značku. Mimochodom, táto značka má vysoký podiel slovenskej kooperácie, až 42 %. O to viac ma mrzí, keď vidím iné autobusy, zahraničné, ako tieto, ktoré predsa len majú podiel slovenskej výroby.

    Situáciou, ktorá je v autobusovej výrobe, sa zaoberala komplexne správa o realizácii programu rozvoja automobilového priemyslu, ktorú vláda prijala približne pred dvoma týždňami. Okrem iných úloh mám za úlohu rokovať s týmito privátnymi výrobcami autobusov tak, aby sa spojili, aby dokázali navzájom kooperovať, aby boli silnejší. Ale predovšetkým otázka ich rozvoja závisí od marketingu a predovšetkým od toho, ako dokážu prefinancovať dodávky svojich autobusov, pretože často naši slovenskí výrobcovia prehrávajú nie preto, že by nemali kvalitu alebo základnú cenu, ale nevedia tak prefinancovať svoje dodávky lízingovými alebo inými modernými formami ako ich konkurencia.

    To je všetko.

  • Pán poslanec Kalman, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Objasnili ste mi podstatu problému, s ktorým som sa teraz stretával, pokiaľ som chodil po danom regióne. Čiastočne som chápal situáciu aj určité súvislosti, ale otázku som položil aj v tom zmysle alebo aj preto, ako vo vzťahu k prvej otázke odpovedal aj pán premiér Dzurinda, vo vzťahu k ochrane domácich výrobkov a vo vzťahu k zabezpečovaniu zamestnanosti a riešeniu nezamestnanosti.

    Ďakujem, ďalšiu otázku nemám.

  • Ďakujem.

    Doodpoviem ešte aj na toto konštatovanie. V správe o rozvoji automobilovej výroby napríklad predpokladáme, že vo výrobe osobných automobilov, keď tento rok sa vyrába objem približne za 50 mld. korún, bude produkcia stúpať tak, že v roku 1999 už objem výroby bude 51 mld., v roku 2000 103 mld. a v roku 2001 105 mld. korún. Znamená to nárast predovšetkým pri Volkswagene približne o 1 500 pracovníkov. Pri autobusoch, ak sa nám podarí skoordinovať ich aktivitu a ak im dokážeme pomôcť z pohľadu financovania ich výroby, je možné, aby v roku 1999 sa nakúpili autobusy za 270 mil. korún, v roku 2000 už skoro dvojnásobok a v roku 2001 za ďalších 700 mil. korún. Mohlo by to znamenať pri rozumnej politike našich privátnych výrobcov autobusov zamestnanosť približne 220 ľudí. Takže budeme na tom pracovať.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Cabaj. Keďže nie je prítomný, na túto otázku sa nebude odpovedať.

    Piatu otázku zadal pán poslanec Delinga. Otázka znie: "Kedy budú splnené vami sľúbené financie a podmienky pre poľnohospodárstvo, ktoré požaduje Slovenská poľnohospodárska komora a boli vám predložené 3. 5. 1999?"

    Odpovedá podpredseda vlády pán Mikloš.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Delinga,

    odpoviem na túto otázku tým, že vás oboznámim so závermi toho spoločného rokovania, na ktorom som sa s reprezentantmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zúčastnil ja a minister hospodárstva pán minister Černák a pán štátny tajomník Podstránsky. Na tomto rokovaní sme sa zhodli na týchto záveroch:

    1. V súlade s dohodami a praxou v krajinách WTO (Svetovej obchodnej organizácie) nie je možné presunúť kompetencie na udeľovanie dovozných a vývozných licencií na poľnohospodárske a potravinárske komodity z ministerstva hospodárstva na ministerstvo pôdohospodárstva, tak ako to požadovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

    Ministerstvo hospodárstva však súhlasilo s tým, aby bola v rámci ministerstva pôdohospodárstva zriadená licenčná subkomisia s vymedzenou kompetenciou pre agropotravinársky komplex, sektor, ktorej návrhy bude odsúhlasovať licenčná komisia ministerstva hospodárstva. Tiež zastúpenie v tej centrálnej licenčnej komisii ministerstva hospodárstva, dohodli sme sa na návrh pána ministra, že bude mať aj predstaviteľ poľnohospodárskej komory.

    Ďalej sme sa zhodli na tom, že vláda podporuje iniciatívu samosprávy v poľnohospodárstve - liberalizovať licenčnú politiku vo vývoze agrárnych produktov. Ale v prípade strategických komodít, ktoré by mohli ohroziť potravinovú bezpečnosť krajiny, sme trvali na tom, aby sa pri prideľovaní licencií vychádzalo z bilancií vnútorných potrieb a produkcie.

    Ďalej sme informovali poľnohospodárov, že neodmietame ani iniciatívu komory - stanoviť záväzne dovozné kvóty na agropotravinárske tovary. Ale ministerstvo hospodárstva upozornilo, že uplatnenie toho opatrenia vrátane maximálneho podielu dovozu na reálnej spotrebe bude potrebné posudzovať individuálne podľa komodít. Tento prístup by mal zabrániť prípadnému prudkému zvyšovaniu spotrebiteľských cien potravín.

    Ďalej ministerstvo hospodárstva prisľúbilo, že podnety na ochranu domácich výrobcov bude vybavovať promptne, ale je potrebné, aby samospráva, komora a ministerstvo hospodárstva a subkomisia na ministerstve pôdohospodárstva pre licenčnú politiku podávali návrhy včas a v súlade s platnou legislatívou.

    Ďalej k požiadavke komory na uplatnenie osobitnej spotrebnej dane na dovážané agropotravinárske výrobky, ktorých máme dostatok, sme síce neomietli túto požiadavku apriori, ale upozornili sme, že to treba pripraviť a posúdiť veľmi zodpovedne tak, aby to vyhovovalo aj záväzkom, ktoré máme voči medzinárodným inštitúciám.

    Ďalej sme nemali námietky voči návrhu, teda súhlasili sme s návrhom komory zaviesť ekologické clo minimálne do tej výšky nákladov, ktoré sú potrebné na likvidáciu obalov z plastických a iných hmôt. Komora toto opatrenie požadovala v súlade s praxou vyspelých krajín západnej Európy a s týmto návrhom sme súhlasili.

    Ďalej sme uvítali návrh na vypracovanie analýzy negatívnych dosahov na domácich výrobcov a agropotravinársky trh, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd s GATT, so Svetovou obchodnou organizáciou a z Asociačnej dohody, ktoré by mohli poslúžiť na požadovanie úprav týchto dohôd tak, aby sa odstránilo nevýhodné asymetrické postavenie Slovenska k ostatným účastníkom.

    Ďalej sme z hľadiska Fondu na podporu zahraničného obchodu informovali, že končí povinnosť podnikateľských subjektov, vrátane toho aj poľnohospodárskych, prispievať povinnými poplatkami do tohto fondu.

    V oblasti finančných opatrení komora požadovala riešenie starého bloku úverov, čo sme sa zhodli, že je problém zložitý. Vláda vyjadrila súhlas, aby ministerstvo pôdohospodárstva do júna predložilo návrh na ďalšie riešenie tohto problému a taktiež legislatívny zámer zákona o osobitnom úverovaní poľnohospodárstva, na príprave ktorého by sa mala podieľať aj komora s tým, že sme však uviedli, že ide o zložitú problematiku, ktorá má viaceré súvislosti, aj ústavné, ale prejavila sa, deklarovala sa vôľa venovať sa tejto problematike a hľadať východisko.

    Ďalej ako zástupcovia vlády sme akceptovali zákonnú možnosť štátnych záruk za bankové úvery pre Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, ale zdôraznili sme, že predtým bude potrebné ukončiť audit tejto inštitúcie a nájsť vhodný mechanizmus realizácie. K tomu by mala prispieť, k hľadaniu toho mechanizmu by mala prispieť aj účasť zástupcu ministerstva pôdohospodárstva v skupine, ktorá pripravuje nový model kapitalizácie pohľadávok a riešenia insolventnosti v podnikovej sfére.

    Ďalej sme sa zhodli v tom, že povinnosť platiť za vybrané poľnohospodárske komodity je potrebné rozšíriť aj na sféru obchodu, myslím v tom skrátenom termíne, pretože v opačnom prípade sa diskriminujú potravinári. Preto bude nevyhnutné aktualizovať Obchodný zákonník i zákon o poľnohospodárstve, čo je úlohou predovšetkým pre legislatívne odbory príslušných ministerstiev.

    Ďalej sme potvrdili prísľub, ktorý predtým už dala ministerka financií pani Schmögnerová poľnohospodárom v tom zmysle, že dotácie zo štátneho rozpočtu pre agropotravinársky komplex, splatné v 3. štvrťroku, bude možné čerpať už s predstihom kvôli prekrytiu vlastne toho časového rozdielu medzi nákladmi a výnosmi v poľnohospodárskej výrobe.

    Ďalej sme neodmietli ani návrh komory, aby v súvislosti s uvažovanou úpravou spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív celonavrhované zvýšenie pri technologickej nafte spotrebovanej v poľnohospodárstve sa premietlo do sadzby vratiek súvisiacej s tzv. zelenou naftou. Akurát sme upozornili a informovali, že tá realizácia je možná až s istým oneskorením dvoch až troch mesiacov.

    Ďalej sme súhlasili s aktualizáciou trhových poriadkov pre mlieko, mäso hovädzieho dobytka, mäso ošípaných, potravinárske obilie, cukrovú repu, zemiakov s tým, že tieto opatrenia však spadajú do kompetencie rezortov ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva financií.

    A na záver na požiadavku určenia maximálnych spotrebiteľských cien základných potravín, ktoré požadovala komora, sme oznámili, že toto je problém, ktorý je taktiež veľmi zložitý, pretože zasahovanie do toho cenového mechanizmu môže mať veľmi nežiaduce vedľajšie dôsledky. Požiadali sme však samosprávu, komoru, aby spolu s ministerstvom pôdohospodárstva pripravila návrh, a to aj s využitím skúseností z Maďarskej republiky, pretože zástupcovia komory argumentovali, že tam podobný mechanizmus existuje. Pri tomto kroku sme však upozornili, že je dôležité, aby nedošlo k porušeniu zákona o cenách a princípov voľnej hospodárskej súťaže.

    Aj z toho môžete vidieť, že dobrá vôľa riešiť tie problémy a hľadať východisko z dnešnej zložitej situácie tu je a aj na oboch stranách, aj na strane komory, bol pozitívne hodnotený ten prístup, snaha a vôľa hľadať riešenie problémov.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Delinga, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Chcem poďakovať za odpoveď pánu podpredsedovi vlády. Ak môžem, ešte by som sa chcel spýtať, pán podpredseda vlády: Je aj nejaký mechanizmus odpočtu a kontroly z hľadiska realizácie týchto vzájomne dohodnutých opatrení? Lebo ako vieme, časový horizont pre poľnohospodárov je to najcennejšie, čo je v tomto období, pretože každé opatrenie, ktoré nepríde včas, v podstate má strašný dosah na poľnohospodárskych prvovýrobcov.

  • Áno. Ten mechanizmus je taký, že po prvé bol urobený zápis a po druhé dohodli sme sa, že budú aj ďalšie stretnutia, na ktorých budeme aj kontrolovať vlastne to, na čom sme sa v minulosti dohodli.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku zadal pán poslanec Oberhauser pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Dokedy budete svojou politikou vo výstavbe diaľnic likvidovať slovenské stavebníctvo?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec,

    dovoľte mi, aby som vás informoval, že vláda na môj návrh 24. marca schválila svojím uznesením Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry na roky 1999 až 2002. Výdavky na prípravu a výstavbu diaľnic za toto obdobie dosiahnu 32,7 mld. korún. Je to o 4 miliardy viac ako v minulom volebnom období. Neviem, prečo teda formulujete vašu otázku tak, ako ju formuluje, pretože dochádza k nárastu o viac ako 10 % oproti minulému obdobiu. Pri realizácii v tomto roku je vážnym problémom vyriešiť neuhradené faktúry za práce vykonané v II. polroku 1998. Z tohto miesta som už Národnú radu informoval, že predchádzajúca vláda nezvládla v II. polroku 1998 zabezpečenie finančných prostriedkov na výstavbu diaľnic. Tento dlh je dnes vyčíslený na takmer 2 miliardy korún a predstavuje viac ako štvrťročný objem prác na rok 1999. V týchto finančných realizáciách vzniká veľké napätie v obchodných záväzkoch Slovenskej správy ciest voči zhotovovateľským organizáciám. Ich odstránenie ešte bude trvať istý čas.

    Zároveň musím povedať, že výstavba diaľnic nemá za cieľ udržiavať slovenské stavebníctvo a riadi sa v prvom rade problémami v cestnej infraštruktúre a v riešení dopravnej obslužnosti územia. Musí byť táto koncepcia v súlade s reálnymi finančnými možnosťami a stavebné firmy, samozrejme, musia sa prispôsobiť podmienkam trhu, a nie opačne. Nie koncepcia sa bude prispôsobovať možnostiam stavebných firiem.

    Vážený pán poslanec, preto nesúhlasím s vašou otázkou o likvidácii. Ak niečo prispelo k likvidácii niektorých možno stavebných firiem, tak to boli nerealistické projekty stavby v minulých rokoch.

    Ďakujem.

  • Chce pán poslanec Oberhauser položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán minister, vaša odpoveď síce vysvetľuje, aká je situácia, ale z toho stavbári existovať a žiť nemôžu, z toho síce, čo je schválené vo vláde, ale je na papieri. Realita je taká, že stavbári podpísali so štátom kontrakty na výstavbu rozostavaných úsekov diaľnic, v ktorých sa štát zaviazal stavebným firmách, ktoré vyhrali verejné súťaže, na ktoré boli vypísané tendre, čiže zo strany stavebných firiem ich to nemusí zaujímať, že sú tieto problémy, ktoré sa tu stavajú ako problémy minulej vlády. Ale, rozumiete, ony jednoducho mali nakontrahované stroje, mali pripravené ďalšie zmluvy, s ktorými si najali ďalšie stavebné organizácie. Je tu reťaz stavebných spoločností, objednaný materiál, vytvorené lízingy na prevádzku strojov a tak ďalej. Jednoducho na rozostavaných úsekoch diaľnic boli stavebné firmy rozbehnuté. A ony nemôžu sa zaujímať o iné veci ako o to, čo majú napísané v kontrakte, ktorý podpísali.

    Z takéhoto hľadiska dnešná situácia, ktorá prebehla tlačou, my máme iba informácie z tlače, že ste získali určitý úver, na ktorom sa pracuje, a dostanú peniaze až niekedy na konci mája alebo začiatkom júna, ale to bude len vyrovnávka za minulý rok, nevytvára predpoklady na to, aby mohli pracovať na stavebných aktivitách, na ktorých mali skontrahované objednávky. Z takého hľadiska tá otázka smerovala.

    Vy ste už vo funkcii osem mesiacov, mohli byť finančné prostriedky na tento rok zabezpečené, keď nie minulý, ale jednoducho fungovať tie stavebné firmy na základe uzavretých zmlúv musia.

  • Pán minister Palacka, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Musím povedať, že som nepostrehol doplňujúcu otázku, len nejaké konštatovania, ale, pán poslanec, ak dovolíte, ja mám niekoľko otázok.

    Kto podpisoval také kontrakty? Jednak za firmy a najmä za štát, za štátne organizácie? Kto naprojektoval také výstavby, ktoré neboli reálne od samého počiatku, na ktoré peniaze neboli a ani sa nikto nestaral, aby nejaké prostriedky získal? Pán poslanec, obráťte sa na tých vašich aj straníckych kolegov, ktorí toto všetko spôsobili a ich sa opýtajte.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Ftáčnikovi. Keďže nie je prítomná, na jej otázku sa nebude odpovedať.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Oberhauser pre pána podpredsedu vlády Mikloša. Otázka znie: "Kedy predložíte pozitívne návrhy podporujúce rozvoj slovenskej ekonomiky, ktoré by zastavili úpadok a priniesli Slovensku zvýšenie zamestnanosti?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Oberhauser,

    ja osobne však musím povedať, že nielen ja za najpozitívnejší krok z hľadiska budúceho ekonomického rozvoja slovenskej ekonomiky považujem zastavenie drancovania, vykrádania a nekompetentného riadenia slovenskej ekonomiky, ktoré tu bolo počas posledných štyroch rokov. Teda počas štyroch rokov, keď aj strana, ktorej vy ste predstaviteľom, sa na takomto spôsobe ekonomickej politiky podieľala a keď my dnes žneme len dôsledky tejto politiky a veľmi ťažko, veľmi prácne a s obrovskými problémami sa vyrovnáme so zdedenou ekonomickou situáciou.

    Už od prijatia programového vyhlásenia, ďalej cez vypracovanie a prijatie balíčka ekonomických opatrení a cez všetky aktivity, ktoré vláda v ekonomickej, ale aj v iných oblastiach robí, ide o kroky, ktorých základným cieľom a účelom je zvrátenie doterajšieho vývoja a vytvorenie predpokladov na udržateľný ekonomický rozvoj a na udržateľný ekonomický rast.

    Ekonomický rast, ktorý sa tu dosahoval počas posledných štyroch rokov, bol totiž ničím iným, než "zázrakom na úver". Zázrakom na úkor rastu domáceho a zahraničného zadlženia, zázrakom na úkor života z podstaty a na úkor života budúcich generácií. Toto všetko dnes musíme napravovať. A v ekonomike, žiaľbohu, platí, že zotrvačnosť ekonomických procesov je značná, že keď sa štyri roky deformuje ekonomické prostredie, že ekonomické dôsledky, aj sociálne dôsledky, takejto chorej a nekompetentnej hospodárskej politiky majú tendenciu ešte značný čas pretrvávať.

    Jedna z vecí, jedna z oblastí, v ktorých vláda dosiahla veľmi pozitívne výsledky, je navracanie Slovenska do sveta, je zvyšovanie medzinárodného kreditu Slovenskej republiky aj slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika je malá otvorená ekonomika a cesta izolácie, do ktorej ju viedli bývalé vládne strany, je cestou k ekonomickému zaostávaniu a cestou práve aj k takým problémom, akými sme svedkami dnes.

    Slovenská vláda v tomto zmysle robí veľmi aktívnu a veľmi pozitívnu politiku. Zúčastňujeme sa mnohých investičných fór a konferencií. Robíme veľmi aktívnu politiku z hľadiska vytvorenia predpokladov na návrat Slovenska do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Robíme veľmi konkrétne a aktívne kroky na prijatie Slovenska do OECD, čo priamo a veľmi jednoznačne súvisí s vytvorením predpokladov na dlhodobo udržateľný ekonomický rozvoj. Pripravujeme práve v týchto dňoch a týždňoch návrh koncepcie hospodárskej politiky zo strednodobého hľadiska, ktorá by mala byť materiálom a produktom, ktorý dá dlhší pohľad a perspektívnejší pohľad na celkovú hospodársku politiku a aj na koordináciu jednotlivých ekonomických politík vlády.

    Ďalším problémom, ktorý sa neriešil posledné roky, naopak, kde dochádzalo k neustálemu zhoršovaniu, je rast medzipodnikovej zadlženosti a insolventnosti, kde táto narástla do úrovne stoviek miliárd korún, kde sme zriadili medzirezortnú expertnú skupinu, ktorá pripravila veľmi konkrétny návrh systémového riešenia tohto problému. Tento návrh sa dnes dopracúva aj v spolupráci s expertmi Svetovej banky.

    Taktiež za pozitívne kroky a pozitívny program, ktorý sme pripravili, považujem stimuly na prilákanie zahraničných investorov. Dnes je všeobecne uznávané, že zahraničné investície sú jedným z najdôležitejších predpokladov rozvoja ekonomiky a prekonania vlastne toho zaostávania v oblasti reštrukturalizácie ekonomiky a práve vaša izolacionistická politika a v tomto prípade práve izolacionistická politika, ktorá bola a je neustále propagovaná, predkladaná Slovenskou národnou stranou, myslím si, že je veľmi škodlivá pre slovenskú ekonomiku a že v tomto smere sa tiež napáchali obrovské škody, keď zahraniční investori v posledných štyroch rokoch boli otvorene diskriminovaní. A v tomto zmysle si myslím, že aj tie stimuly, ktoré slovenská vláda prijala, ale aj celková nediskriminančná otvorená politika slovenskej vlády voči zahraničným investorom je pozitívnym krokom a je krokom, ktorý je nevyhnutným predpokladom na oživenie slovenskej ekonomiky.

    Faktom je, že mnohé veci, že mnohé tie pozitívne programy idú pomalšie, ako sme si predstavovali, ako by sme si želali. Má to viaceré príčiny. Jednou z príčin je aj zložitosť problémov a zložitosť toho zdedeného stavu po posledných štyroch rokoch.

    Ďalším komplexom príčin sú externé príčiny a zložité podmienky z hľadiska kosovskej krízy, predtým z hľadiska krízy v Rusku, dnes aj z hľadiska ekonomického vývoja u našich najdôležitejších obchodných partnerov, ako je Nemecko a Česká republika.

    Ale musím povedať, že to, čo nás najviac zdržiava, pán poslanec, v oblasti hľadania, nachádzania a implementovania pozitívnych riešení v ekonomickej oblasti, je skutočnosť, že sa musíme dennodenne zaoberať veľmi konkrétnymi prípadmi dedičstva zo spôsobu, akým sa privatizovalo, akým sa drancovala táto ekonomika počas posledných štyroch rokov. Dennodenne množstvo energie musíme vynakladať na to, aby sme sa vyrovnali s problémom a našli riešenie pre Východoslovenské železiarne, ktoré boli najprosperujúcejšou, najziskovejšou fabrikou na Slovensku a ktoré boli vykradnuté prominentným predstaviteľom bývalej vládnej koalície. Takisto sa musíme zaoberať podnikom Nafta Gbely, ktorý bol jedným z najvyspelejších podnikov, jeden z najvyšších, ak nie najvyššou trhovou hodnotou na kapitálovom trhu, a ktorý bol zase sprivatizovaný spôsobom, akým ste privatizovali, a vykradnutý jedným z najvyšších predstaviteľov bývalej vládnej koalície.

    Takže aj toto sú veci a mohol by som takto hovoriť, žiaľbohu, dosť dlho a menovať ďalšie a ďalšie konkrétne príklady. Aj toto sú príčiny, prečo tá kapacita venovať sa tým pozitívnym programom je obmedzená, pretože vyrovnanie sa s dôsledkami vládnutia bývalej vládnej koalície počas posledných štyroch rokov, žiaľbohu, ešte dlho bude traumou každej vlády, ktorá na Slovensku bude vládnuť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, chcete zadať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda vlády,

    ďakujem za odpoveď, ale dovoľte mi povedať niekoľko pripomienok a potom nakoniec aj otázku.

    Po prvé - viete veľmi dobre, že ja som zastával vždycky jeden z princípov privatizácie - privatizovanie v prospech zamestnaneckých akciových spoločností a, žiaľ, k tejto téme nebola ochota ani z vašej strany, myslím terajšej vládnej koalície, otvorenosť k diskusii, aby vlastní zamestnanci fabriky si postrážili, aby nedošlo k ich rozkradnutiu. Čiže v tomto smere mňa osobne nemôžete obviňovať. A vyprosím si, aby sa vôbec vytvárala v tomto parlamente atmosféra kolektívnej viny a na základe toho sa hádzali stavbári a neviem kto všetko dohromady a jednoducho každý problém sa zhodil zo stola tým, že vzhľadom na kolektívnu vinu "buďte ticho a nehovorte k žiadnemu problému žiadne slová". Takže myslím si, že sme tu na to, aby sme nie v zlom, ale naozaj úprimne hľadali východiská v súčasnej situácii. A na to sme my pripravení takto postupovať. Slovenská národná strana je za vstup do Európskej únie a nie je izolacionistickou politickou stranou.

    K tým otázkam, ku ktorým by som sa chcel spýtať. Ja som napríklad navrhol na začiatku tejto schôdze, aby ste mohli predniesť správu o riešení hospodárskej situácie, a táto snemovňa, vaši kolegovia ju odmietli, aby sme o tom nediskutovali. Ako sa môže vec riešiť, keď sa o nej nehovorí? Prosil by som vás, aby ste povedali k tomu návrhu, ktorý sa presadil - dane z príjmov, kde napríklad sa mohli stať súčasťou zahraničných investorov aj fyzické osoby, a nie právnické osoby, čo, myslím, je nelogické. Pri investovaní 5 miliónov ECU predsa by bolo logickejšie, keby právnické osoby zo slovenskej strany boli...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, nikdy som nepovedal nič také, že niekto má byť ticho a že sa k niečomu nemá vyjadrovať. Je to vaše sväté právo, aj keby som to desaťkrát povedal, asi by to veľmi nepomohlo. V tomto zmysle nerozumiem tej vašej výčitke.

    Čo sa týka tej otázky, teda účasť právnických alebo fyzických osôb, súhlasím s vaším názorom, že ak je to tak, ale to si musím overiť, pretože nepredpokladám, že je to tak, tak by to nebolo logické. A ja si myslím, že by malo byť umožnené. Ale ja som doteraz žil v tom, že je to tak, že to môžu byť aj právnické osoby, že je tam určené, aký musí byť minimálny podiel účasti zahraničnej osoby. Ale overím si to, ak je to tak, ja by som to tiež považoval za nelogické.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Končím bod programu - hodina otázok.

    Zároveň konštatujem, že sme prerokovali všetky body 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Končím 14. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prajem vám príjemné prežitie nastávajúcich víkendových dní a príjemnú voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

    Dovidenia.

  • Rokovanie 14. schôdze NR SR sa skončilo o 15.10 hodine.