• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Baco, pán poslanec Benčat, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Schuster, pán poslanec Šepták, pán poslanec Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Irena Belohorská.

    Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby svoju prítomnosť na dnešnom rokovaní potvrdili podpisom na prezenčnej listine.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákonom o tripartite.

    Žiadam teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Mariána Mesiarika, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Chcem len pripomenúť, že sme včera prerušili rokovanie o tomto bode programu pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Brocka a ktorý všetci páni poslanci majú rozdaný do lavíc. Takže zostáva nám teda hlasovať ešte o tomto návrhu.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, ak to nie je tak, aby ste ma opravili. Ak áno, tak zopakujte tento návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Môžem to potvrdiť, je to tak. Mali by sme rozhodnúť hlasovaním o návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Július Brocka, ktorý navrhuje v § 2 doplniť nový odsek 4 tohto znenia: "Za reprezentatívne združenie sa považuje aj ten odborový zväz, ktorý určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žrebom z ostatných odborových zväzov, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 3. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označia za 5 a 6. Zdôvodnenie máte na stole. Odporúčam, pán predsedajúci, rozhodnúť hlasovaním.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Tým sme, pán spoločný spravodajca, vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli podané k tomuto návrhu jednak zo spoločnej správy, ako aj návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pýtam sa vás preto, či máte splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pokračovali v rokovaní ihneď tretím čítaním o tomto návrhu zákona.

  • Áno, gestorský výbor odporúča k tomuto kroku pristúpiť a postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať tretím čítaním o vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku možno v rámci tretieho čítania navrhnúť iba opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, prípadne môže 30 poslancov využiť právo podať doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.

    Pýtam sa, či niekto z pánov poslancov má takéto návrhy k predloženému návrhu zákona. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku. Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

    Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 205. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dobre ráno. Dúfam, že dnešný deň sa nám bude dobre dariť.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 343 zo 6. mája 1999 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Účelom tohto vládneho návrhu zákona je najmä zvýšiť dôchodky v roku 1999 v nadväznosti na splnenie jednej z podmienok podľa § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., teda v nadväznosti na zvýšenie priemernej mzdy aspoň o 5 %, ktoré podmieňuje zvýšenie dôchodkov v okamihu zvýšenia, realizovať k 1. júlu 1999.

    Z dôvodu zamedzenia ohrozenia základných ľudských práv, ktoré sú dokonca definované aj v našej ústave vo väzbe na osoby v starobe, vláda navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Prosím vás, páni poslanci, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Krumpolcovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k návrhu tohto zákona.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 212 zo 7. mája 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 205) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 15. schôdzi výboru dňa 11. mája 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 12. mája 1999 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 205)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu poslancovi Krumpolcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, ústne zatiaľ pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších možností prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    moje vystúpenie bude veľmi krátke. Dovoľte mi, aby som vás informovala, že poslanecký klub HZDS v tomto prípade urobí výnimku. Viete, že my sme opakovane vystupovali v parlamente, že nebudeme podporovať skrátené legislatívne konanie. Tu si uvedomujeme, že je potrebné, aby dôchodcovia poberajúci všetky druhy dôchodkov, o ktorých hovorí predkladaný návrh, čo najskôr dostali dávky, ktoré im patria. Ale zároveň musím povedať aj kritické slová, že ma veľmi mrzí, že vláda skôr nepripravila túto úpravu dôchodkov. Ak si spomeniete, už vo februári zasadala správna rada Sociálnej poisťovne a na základe ekonomických analýz povedala, že je možné v roku 1999 upraviť dôchodky o 8 %, čiže už vo februári boli známe tieto analýzy. Pani štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už vo februári sľúbila dôchodcom, že budú upravené dôchodky o 8 %. Zákon hovorí o niečom inom, ale k tomuto vystúpim potom až v riadnom konaní pri prvom čítaní.

    Takže podporujeme skrátené konanie, budeme hlasovať za, aby tento návrh prešiel do prvého čítania, ale myslím si, že ide neskoro, pretože rozpočtové provizórium sa skončilo 1. apríla, úprava cien energií, cestovného a tak ďalej, nebudem menovať všetko, čo sa zvýšilo, sa už prejavila na tom, že dôchodcovia majú menší príjem, pretože musia vydať viac, a myslím si, že by bolo seriózne od vlády, v ktorej sedí SDĽ aj na čele tohto rezortu a na čele ministerstva financií takisto pôsobí ministerka za SDĽ, keby sa boli realizovali dôchodky už od 1. 4., aby dôchodcovia nepocítili ťarchu zvyšovania. Ostatné analýzy sú nakoniec uvedené objektívne aj v dôvodovej správe, to musím povedať, že tam nám ministerstvo nepredkladá nejaké bájky, ale naozaj objektívne hodnotí situáciu. Potom si dovolím vystúpiť v prvom čítaní, kde poukážem aj na negatíva takého zvýšenia, ako navrhuje ministerstvo. Takže skrátené konanie na záver podporíme, ale s týmito kritickými výhradami.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vysoko oceňujem altruistický prístup poslaneckého klubu HZDS, že si váži našich dôchodcov. Chcel by som ale zároveň pripomenúť, že k 1. júlu z hľadiska anticipovania sa očakáva, že dôjde k skutočnému naplneniu tej zásady, kritéria, keď dôjde k rastu priemerného zárobku v národnom hospodárstve tak, aby bola nadobudnutá potreba zvýšiť dôchodky. To je po prvé. Po druhé, že jedna vec je, keď správna rada Sociálnej poisťovne spočítala to, že v roku 1999 budú zdroje na dôchodky, ale bolo treba schváliť rozpočet Sociálnej poisťovne v Národnej rade. Bez takéhoto aktu tiež vláda nemohla pristúpiť k tomu, aby mohla v skutočnosti takéto veci spočítať. A po tretie, že dôchodky prebehli aj tripartitným rokovaním, čo, samozrejme, malo určitú časovú zotrvačnosť, a preto vlastne na najbližšej schôdzi, keď sa všetky tieto veci udiali, na najbližšej schôdzi vláda predkladá takýto návrh a práve preto aj žiada Národnú radu, aby sa konalo toto rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. To je všetko.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca, odporúčate hlasovať?

  • Vzhľadom na diskusiu odporúčam hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme hlasovať o uznesení Národnej rady a o schválení prerokúvania tohto návrhu zákona v skrátenom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Prosím pána ministra, aby návrh odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem, že ste schválili uznesenie o skrátenom legislatívnom konaní. Chcel by som predložiť teda vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 342 schválila 6. mája 1999 návrh takéhoto zákona. Tento návrh zákona predstavuje vecné a legislatívnotechnické spracovanie zvýšenia dôchodkov a úpravy dôchodkov v zmysle zákona číslo 46/1991 Zb. o zvýšení dôchodkov v znení neskorších predpisov. Dôchodky sa navrhujú zvýšiť v nadväznosti na splnenie podmienky aspoň 5-percentného rastu priemernej mzdy k 1. júlu 1999 o 4 % a o pevnú sumu diferencovanú podľa druhu dôchodkov. Navrhuje sa tiež zvýšiť o 4 % a o príslušnú časť pevnej sumy aj vdovecký dôchodok, najvyššie výmery starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úhrnu vyplácaných dôchodkov a úhrnu dôchodkov, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodkov pre bezvládnosť.

    K tomuto vlastne vláda pristúpila opätovne po dlhšom intervale, naposledy tomu tak bolo v roku 1994, keď sa použil takýto kombinovaný spôsob zvýšenia dôchodkov, a to predovšetkým z toho, že zvyšovanie dôchodkov bolo vždy zabezpečované len percentuálnou časťou, pri takzvaných starodôchodkoch dochádzalo stále k väčšiemu rozdielu dôchodkov medzi novodôchodcami a starodôchodcami, pričom rast životných nákladov vytváral vlastne pre túto skupinu veľmi zložitú, komplikovanú situáciu. Vláda sa preto rozhodla na takýto kombinovaný spôsob, kde na jednej strane dáva určitú pevnú taxu všetkým a potom podľa zásluhovosti sa dáva ďalšia časť rastu dôchodkov.

    Navrhuje sa aj úprava dôchodkov priznaných v roku 2000, ktorej účelom je upraviť výšku dôchodkov, ktoré budú priznané v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2000 tak, aby tieto dôchodky svojou výškou už nezaostávali za dôchodkami, ktoré budú priznané pred 1. januárom 2000. Táto úprava novopriznaných dôchodkov je nevyhnutná vzhľadom na súčasný spôsob výpočtu dôchodku.

    V článku II sa navrhujú zmeny a doplnenia zákonov číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré nadväzujú na poznatky z uplatňovania zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 1998.

    Na dôchodkovom zabezpečení podľa zákona číslo 100/1988 Zb. sú zúčastnení aj vojaci z povolania, ktorým pri splnení podmienok vznikajú nároky na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa tohto zákona. Zásadná navrhovaná zmena spočíva v tom, že u profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia vojakov, sa pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a o jeho výške podľa zákona číslo 100/1988 Zb. neprihliada na výkon profesionálnej služby. Týmto návrhom zmeny zákona číslo 100/1988 Zb. sa má odstrániť právny stav, ktorý vznikol od 1. mája 1998, podľa ktorého profesionálnemu vojakovi za čas výkonu profesionálnej služby môže vzniknúť nárok na tri dôchodky, a to:

    1. výsluhový dôchodok z osobitného systému, t. j. teda zákon číslo 114/1998 Z. z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku plní u profesionálneho vojaka funkciu starobného dôchodku;

    2. starobný dôchodok priznaný zo zamestnania I. a II. kategórie funkcií, ktorý sa s použitím ustanovenia o zachovaní získaných nárokov v § 178 zákona číslo 100/1998 Zb. až do 31. decembra 2022 priznáva profesionálnym vojakom, ktorí získali k 31. decembru 1998 najmenej 20 rokov výkonu služby, pričom tento dôchodok by mal poskytovať orgán sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl;

    3. starobný dôchodok zo zamestnania v III. pracovnej kategórii priznaný Sociálnou poisťovňou, to znamená verejnoprávnou inštitúciou, aj za výkon profesionálnej služby.

    Prosil by som vás, aby ste tento vládny návrh zákona podporili a posunuli ho do druhého čítania.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výboru pána poslanca Krumpolca, aby oboznámil Národnú radu so stanoviskom gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 205) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktoré sme schválili pred chvíľkou.

    Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 c) zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 213 zo 7. mája 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Ústne sa do rozpravy prihlasuje pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážení hostia,

    dovoľte mi povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona o úprave dôchodkov v roku 1999 a 2000 a ďalších právnych úprav, ktorých sa bude predkladaná novela týkať.

    Pán minister vo svojom úvodnom slove skonštatoval, že naposledy boli dôchodky upravené percentuálnou plus fixnou sumou v roku 1994. Áno, je to správne, pán minister, pretože zákon číslo 46/1991 Zb. v § 9 presne stanovuje, kedy je potrebné a vlastne podľa zákona nevyhnutné upravovať dôchodky. Nakoľko v roku 1994 v porovnaní s rokom 1993 rástli životné náklady a rástla aj priemerná mzda, bolo potrebné, aby boli dôchodky upravené takýmto spôsobom. V rokoch 1995 - 1998 nerástli životné náklady o viac ako 10 percent, a preto sa museli dôchodky upravovať iba percentuálnou sumou, pretože rástla priemerná mzda každoročne viac ako o 5 %. Takže preto sa upravovali dôchodky takýmto spôsobom. Aj teraz sa odvolávate v dôvodovej správe, a bolo to uvedené aj v požiadavke alebo v návrhu na skrátené legislatívne konanie, na rast priemernej mzdy. Preto bolo pre mňa trochu nepochopiteľné, prečo ste pristúpili ku kombinovanému zvýšeniu dôchodkov, ale keďže predpoklad aj podľa štátneho rozpočtu a podľa analýz je, že budú rásť aj životné náklady, ony vlastne už aj rastú, tak považujem za prijateľné, že ste pristúpili k takémuto kombinovanému zvyšovaniu dôchodkov. Napriek tomu si dovolím upozorniť, že pri takomto kombinovanom zvyšovaní dôchodkov dôjde k diskrepancii medzi dôchodkami.

    Ja som si tak narýchlo, keďže ten zákon sme, bohužiaľ, iba včera dostali do parlamentu, urobila analýzy, o koľko ktorú kategóriu znevýhodníte, respektíve zvýhodníte. Vy to iste, pán minister, viete, ale možno niektorí kolegovia si nestihli urobiť tieto prepočty. Zamerala som sa na priemerný dôchodok, najvyšší dôchodok a najnižší dôchodok. Kým priemerný dôchodok podľa takto navrhovanej úpravy dôchodkov bude nižší o 12 korún - nebudem uvádzať haliere, budem zaokrúhľovať vždy smerom nadol a nahor -, čiže v priemere budú dôchodky podľa vášho návrhu nižšie o 12 korún, ako by boli pri 8-percentnom, čiže nekombinovanom spôsobe úpravy dôchodkov. Najvyššia výmera dôchodkov - v tomto prípade bude dôchodok nižší o 102 korún, keďže zaokrúhľujem nahor. Pri najnižších dôchodkoch bude prírastok 96 korún. Toto považujem za pozitívne, lebo naozaj, keď som si urobila analýzu, tak tie najnižšie dôchodky sa najmenej zvyšovali. Ale čo ma mrzelo, pri úprave dôchodkov pre siroty, sirotského dôchodku, dôjde podľa vášho návrhu k zníženiu o 4 koruny. Je to síce malá suma, ale myslím si, že k takýmto skresleniam by nemalo dochádzať.

    Pri ďalších výmerách, tých vyšších, čiže stropoch podľa jednotlivých kategórií dochádza k zníženiu o 67 korún, o 43 korún a o 55 korún. Myslím si, že kým pre občanov s najnižšou výmerou starobného dôchodku dôjde k nárastu, a ja s týmto súhlasím, pretože naozaj títo najťažšie znášajú a budú znášať dôsledky úprav cien, znova ich nebudem všetky menovať. Ale nie je to spravodlivé voči tým, ktorí si napríklad nadpracúvali roky na takzvané percentá, aby mali vyššie dôchodky, pretože vieme, že najvyššie dôchodky sa týkajú aj kategórie, ktorá už síce bola zrušená, ale ona ešte bude ďalej pokračovať, a preto ma prekvapuje, že neprotestuje voči tomuto pán Mesiarik, ktorý naozaj musím povedať objektívne, že bojoval za tieto kategórie, pretože kategórie sa týkajú napríklad aj baníkov. Tých, ktorí pracovali v ťažkom priemysle, ale napríklad aj lekárov, aj niektorí lekári mali nárok na kategórie, napríklad boli to psychiatri, ktorí pracovali pri lôžku, tiež mali zvýhodnený dôchodok o tieto kategórie. Boli to letci a ďalšie skupiny občanov. Takže týmto teraz vezmeme 101 korún. Nepozerajme sa, že tá najvyššia kategória dôchodkov je iba pre tých, ktorí boli funkcionári a mali vyššie platy. Boli to aj tí, ktorí si takouto ťažkou prácou, ktorá bola ocenená zaradením do druhej alebo tretej kategórie, a pri tých nižších, kde sa netýka kategória, ale dosiahli najvyššie dôchodky, tí si častokrát nadpracúvali 10, 15 aj viac rokov, napríklad v zdravotníctve. Poznám mnohé sestry, ktoré jednoducho pokračovali v činnosti preto, že z dôchodkov, s ktorými by išli do dôchodku, by jednoducho nevyžili, napríklad učitelia, a mohla by som menovať ďalšie kategórie.

    Takže na toto som si dovolila upozorniť, na tieto rozdiely, ku ktorým dôjde, a preto chcem požiadať pána ministra, keďže sám objektívne hodnotí, respektíve predkladatelia, čiže jeho pracovníci rezortu objektívne hodnotia, že kým v roku 1998 vzrástli dôchodky o 8 %, životné náklady vzrástli o 6,7 %. Čiže reálne tomu dôchodcovi zostalo 1,3 % dôchodku a nepohltili im ho životné náklady. Pri súčasnom raste dôchodkov, keďže sa predpokladá rast životných nákladov o 10 % - teraz nebudem hovoriť, že to bude viac, vychádzam z reality, tak ako bola povedaná pri schvaľovaní rozpočtu - dôchodky nám nebudú rásť ani o celých 8 %. Niekde to bude nad 8 %, niekde menej. Čiže tam sa roztvoria tie nožnice a dôchodcovia dostanú menej, ich dôchodky pohltia životné náklady ešte skôr, ako ich dostanú. A keď si pozriete podrobne dôvodovú správu, kde ministerstvo predkladá, ako sa menilo percento pri porovnávaní dôchodkov s priemernou mzdou, tak tu dôjde k poklesu. Kým v minulom roku to bolo 41,3 %, teraz to bude už len 40,2 %. A čo ma najviac mrzí, pán minister, že uvádzate reálny odhad do roku 2002, dokedy by mala mať mandát táto vláda, a aj na konci roku 2002 bude porovnanie dôchodku a mzdy nižšie, ako bolo v roku 1998 a v predchádzajúcich rokoch. Bude to iba 40,5 %. Tak toto nepokladám za dobré, a preto si vás dovolím požiadať, pán minister, aby ste spracovali na ministerstve návrh zákona, iný návrh zákona, ako podľa ktorého sa teraz zvyšujú dôchodky, aby k takejto situácii nedošlo. Navyše vám musím pripomenúť aj sľuby. Aj SDĽ išla do volieb s heslom lepšie žiť aj s tým, že dôchodky zvýšite na úroveň 50 % priemernej mzdy. Takže vaše sľuby sa nesplnia nielen pre tento rok, keď by som to chápala, že aká je ekonomická situácia, pristupujem k tomu úplne pragmaticky. Ale vám sa to nepodarí ani v roku 2002, dokonca sa nedostanete ani na úroveň rokov 1997 a rokov 1998.

    Takže nebudem dávať nejaké návrhy na zmenu tohto zákona, pretože nebudem sa stavať do nejakej roly populistky, keď my sme dali viac, aby ste aj vy dali viac. Nakoniec tie prepočty sa musia robiť seriózne a ja som si vážila aj v predchádzajúcich volebných obdobiach, napríklad keď pán poslanec Brocka vystupoval k dôchodkom, nenavrhoval nejaké umelé zvyšovanie percent, pretože vychádzal z reality ekonomickej situácie a z reality finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne, takže nebudem navrhovať ani ja zvyšovanie, ale vyzvem vládu a vyzvem pána ministra, aby do konca roka 1999 pripravili ďalší návrh na úpravu dôchodkov, a to z titulu zvyšovania životných nákladov, pretože jednoducho koncom roka 1999 sa táto kategória občanov, a to nie sú iba starobní dôchodcovia, to sú aj invalidní dôchodcovia, to sú siroty, vdovy, vdovci, takže sa dostane do neúnosnej životnej situácie a vy im v tom nepomôžete, aby ste im túto situáciu zlepšili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Aibeková bola jediná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa hlásia v poradí pán poslanec Mesiarik, Brocka, Sabolová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím si, že dá sa v mnohom súhlasiť s pani poslankyňou, ale chcem zdôrazniť, pani poslankyňa, že určite aj tento návrh je určitým východiskom z núdze. Ani jeden poslanec a poslankyňa asi nie je úplne spokojný s tým, čo chceme týmto ľuďom dať, ale jednoducho ekonomika je taká, aká je a okrem toho si musíme uvedomiť, že, žiaľbohu, tento systém alebo lepšie povedané jeho finančné krytie je na spadnutie a už aj na toto si požičiavame alebo presúvame z jedného fondu do druhého. Takže tiež sa pripájam k vám, že je to určité východisko z núdze a mali by sme spoločne v tomto parlamente prehodnotiť systém, dať hlavy dokopy a porozmýšľať ako ďalej v budúcnosti už aj v roku 2000.

    Pokiaľ ide o pracovné kategórie a tú myšlienku, ktorú ste povedali, plne súhlasím s vami a dúfam, že týmto to nie je vyriešené, pretože ak nemáme zabezpečené doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je len pre určitú časť ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú odbory, môžu si to dohodnúť v kolektívnej zmluve a tá väčšia časť, ktorá podniká alebo je nezamestnaná, sa nemôže pripoistiť. To nie je riešenie. Takže určite budeme a prosím aj poslancov o budúce zvažovanie ešte určitého termínu na predĺženie pracovných kategórií, čo pripravíme, a dúfam, že minister sa v tom zhoduje s nami tiež, a ako nabehne doplnkové poistenie s možnosťou pre všetkých občanov, potom môžeme z tejto cesty odísť.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel v podobnom duchu ako pán poslanec Mesiarik pripomenúť pani kolegyni Aibekovej, že v minulom volebnom období za tie štyri roky nerástli len mzdy, ale rástli aj životné náklady. Zákon o zvyšovaní dôchodkov prikazuje, kedy sa majú valorizovať dôchodky, keď sa splní jedna alebo druhá podmienka, ale neprikazuje formu. Tá forma, ako je teraz v návrhu zákona, kombinovaná forma, je vecou prístupu aj vlády alebo parlamentu. A táto forma je spravodlivá a je spravodlivejšia ako tie, ktoré ste vy používali za posledné štyri roky. Tento návrh zákona je aj výrazom solidarity práve s tými, pani kolegyňa Aibeková, ktorým ste vy za posledné štyri roky pridávali najmenej. A mrzí ma, mrzí ma, že vy nám pripomínate volebné sľuby, vám to najmenej pristane, lebo k tomu v tej miere, akou sa dnes upravujú dôchodky, výrazne v maximálnej miere prispela vládna koalícia, v ktorej ste vy boli členkou v minulom období.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Jednu časť už povedal pán poslanec Brocka o raste životných nákladov, pretože ony vždy rástli - vydržte, pani poslankyňa, chvíľočku -, ale pani Aibeková hovorila aj o tom, že dôchodky, ktoré sme pripravili podľa tohto návrhu, vyzerá to tak, ako keby boli nižšie. Tie dôchodky budú vyššie. Budú len možno nižšie podľa percenta, ktoré si pani poslankyňa prepočítala. A vôbec by som to necharakterizovala, že tento návrh je len východisko z núdze. Je to reálna situácia. Rast dôchodkov a rast cien, rast mzdy, všetko musí byť prispôsobené tomu, v akej ekonomickej situácii sa Slovensko nachádza. A som veľmi rada, že pani poslankyňa ocenila tento prístup vlády k takémuto zvyšovaniu dôchodkov, pretože pán poslanec Brocka sa štyri roky pokúšal vniesť do tohto prideľovania aj takýto diferencovaný prístup a nikdy sme sa nestretli ako poslanci opozície s podporou vládnej koalície v minulom období.

    A presne tak, ako naznačil aj pán poslanec Mesiarik, je veľmi dôležité, aby sme doplnkové pripoistenie urobili tak, aby si to mohli urobiť všetci občania a aby aj v dôchodku mohli byť primerané životné prostriedky na to, aby sme neboli odkázaní na to, že každú korunu budeme prepočítavať, len aby sme zvyšovali dôchodky, ale aby sme si skutočne v mladom veku mohli prispôsobiť život aj na dôchodku práve tým doplnkovým pripoistením. Čiže toto si myslím, že by malo nasledovať pri príprave zákonov vládou a ministerstvom sociálnych vecí.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýta si záverečné slovo navrhovateľ, pán minister Magvaši?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Je to taká závažná novela zákona, s ktorou určite nie je možné len politicky licitovať. A ide o skutočne citlivú záležitosť, pretože všetci vieme, že dôchodcovia sú vlastne najnižšou príjmovou skupinou obyvateľstva a akýkoľvek pohyb, niekedy pre nás možnože je drobný, je pre týchto ľudí veľmi citlivý. A tak som chápal aj vystúpenie pani kolegyne, pani poslankyne Aibekovej, že rozoberala vlastne situáciu, ako sa to prejaví v jednotlivých skupinách. Totiž žiaden spôsob alebo žiaden model nie je nikdy ideálny, pretože vždy sa pracuje spriemerovane a vždy jednu skupinu trochu potlačíte na úkor druhej. Žiaľ, také sú všetky tie modely, ktoré sú, a preto som chápal, že jej vysvetlenie bolo len vysvetlenie o tom, že je tu, vzniká tu aj určitá iná diferenciácia a myslím si, že na objasnenie toho to bolo dobré.

    Ja by som k tomu chcel predsa len niečo dodať v tom zmysle slova, že naše rozhodnutie, prečo sme použili tento kombinovaný spôsob, bolo predovšetkým v tom, že od roku 1994 životné náklady rástli okolo 26 až 27 %. Reálne mzdy rástli oveľa nižšie. A pretože z reálnych miezd sa odvíjala otázka aj rastu dôchodkov, nikdy nemohlo tu dochádzať k dobiehaniu. Ba dokonca štatistika hovorí, pani kolegyňa Aibeková, že pomer medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou, hrubou mzdou bol najlepší v roku 1990, keď to bolo 51 % a odvtedy išiel dole, a to do roku 1997 na 47,7 %, minulý rok to už bolo, zdá sa mi, 42,8 %. To znamená, týmto je jasne ukázané, že vlastne za obdobie 8 či 9 rokov rast reálnej mzdy bol, samozrejme, oveľa nižší a z toho vyplývajúca tvorba dôchodkov automaticky zaznamenávala tento rozdiel. Takže my sme sa snažili práve týmto kombinovaným spôsobom nahradiť to, že totiž rast výdavkov pre každého dôchodcu je rovnaký v určitých základných kategóriách bez rozdielu na to, koľko rokov odpracoval navyše alebo či mal takýto malý zárobok. To znamená, že tú základnú pevnú taxu sme určili práve preto, že sme chceli vyrovnať tento nárast životných nákladov. Z toho teda vychádza jedna vec, že pre skupinu dôchodcov, ako je to v prílohe číslo 3 v dôvodovej správe uvedené, že pri súčasnom dôchodku 2 000 korún to bude nárast pri takomto variante o 12,4 %, pri dôchodku 6 000 korún to bude len 6,8 %, ale myslím si, a to je nakoniec uvedené v dôvodovej správe, že tento spôsob zvyšovania dôchodkov je teda výhodnejší pre nižšie dôchodky, ale považujeme to v tomto okamihu za spravodlivejší prístup.

    Čo sa týka tých vašich návrhov, ktoré ste povedali, pani poslankyňa, viete veľmi dobre, že vláda sa zaviazala v programovom vyhlásení, že pripraví návrh zákona o sociálnom poistení, kde sa chce dosť zásadne uskutočniť celá reforma dôchodkového zabezpečenia, kde aj niektoré vaše návrhy, ktoré ste tu naznačili, budú určite premietnuté a myslím si, že tu v parlamente bude dostatok priestoru na to, aby sme hľadali ten optimálnejší model nielen na obdobie dnešnej našej vlády, ale na obdobie skutočne horizontu aspoň 25 rokov, to znamená nielen jednej politickej moci, ale pre občanov tejto krajiny a pre budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýta si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Chcete sa vyjadriť? Nie. Pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby postupne uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Po rozprave odporúčam predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať o odporúčaní spoločného spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam, aby tento návrh bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s termínom ihneď.

  • Počuli ste návrh. Budeme o ňom hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi výborov.

    Budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode programu, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 148 pred prvým čítaním a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 148a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Orosz. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Ešte prepáčte, pán poslanec, zabudol som. Dodatočne som dostal ospravedlnenie pani poslankyne Sárközyovej a pani poslankyne Keltošovej na dnešnom rokovacom dni vrátane ospravedlnenia pani poslankyne Sárközyovej na včera, ktorá je v nemocničnom ošetrení.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Milé kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil aj v rámci druhého čítania k návrhu novely zákona číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z.

    O základnom účele tejto novely som vás informoval pri predkladaní tohto návrhu v rámci prvého čítania. Tam som sa o týchto základných cieľoch, ktoré sme sledovali predložením tejto novely, obšírnejšie vyjadroval. Z tohto dôvodu budem v rámci druhého čítania už len veľmi stručný. Zopakujem, že hlavným účelom tohto zákona je posunúť účinnosť ustanovenia § 70 ods. 1 citovaného zákona o ďalších dvanásť mesiacov.

    Schválením tohto návrhu sa vytvorí časový priestor na rozhodnutie Ústavného súdu o tých ustanoveniach zákona, ktoré sa aspoň z pohľadu určitej časti odbornej verejnosti javia ako protiústavné.

    Aj vzhľadom na to, že ustanovenie § 70 ods. 1 by malo nadobudnúť účinnosť od 1. 6. 1999, to znamená o niekoľko dní, a Ústavný súd ešte do tejto chvíle o tejto veci nerozhodol, ukazuje sa, že predloženie tejto novely bolo plne opodstatnené.

    V tejto súvislosti chcem oceniť, že v rámci prvého čítania vyjadrili súhlas s touto novelizáciou, s týmto návrhom zákona prakticky všetci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Stalo sa možno po prvý raz v rámci tohto volebného obdobia, že poslanci, opozícia a koalícia hlasovali spoločne. Verím, že aj v rámci druhého a tretieho čítania sa táto situácia bude opakovať.

    V rámci rokovania výborov v druhom čítaní boli k návrhu tohto zákona formulované určité pozmeňujúce, respektíve doplňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som sa k nim aspoň v stručnosti vyjadril v mene skupiny navrhovateľov.

    V rámci rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona boli predložené pozmeňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru. Boli obsiahnuté jednak v stanovisku vlády, jednak v informácii legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže tieto majú legislatívnotechnický charakter, navrhovatelia ich v plnom rozsahu akceptujú.

    Ďalší návrh, ktorý sa objavil v rámci rokovania výborov, hovorí o skrátení navrhovanej lehoty z 24 mesiacov na 19 mesiacov. Čo sa týka tejto lehoty z hľadiska základného účelu zákona, ktorý sledujeme, to znamená predĺženie lehoty na to, aby mohol rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky, by sa tento pozmeňujúci návrh dal akceptovať, pretože dá sa predpokladať, že Ústavný súd rozhodne zrejme ešte do súdnych prázdnin. Na druhej strane je potrebné posúdiť dĺžku tejto lehoty možno aj z hľadiska administratívneho procesu, ktorý požaduje § 70 ods. 1 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Podľa tohto ustanovenia by mali držitelia licencií preukázať splnenie podmienok stanovených týmto zákonom. Podľa mojich neoficiálnych informácií doposiaľ cez tento administratívny proces prešlo len okolo 50 lekární z 1 100 lekární. A je potrebné zvážiť, či do konca tohto roku bude možné tento administratívny proces ukončiť u všetkých súčasných držiteľov lekární.

    Čo sa týka návrhov, ktoré sú vyjadrené k ustanoveniam § 70 ods. 2 a 3, ide o nové problémy, ktoré sa objavili počas prerokúvania tohto návrhu zákona. Týkajú sa registrácie liekov a týkajú sa ďalšej činnosti očných optík. V súvislosti s týmito návrhmi môže teoreticky vzniknúť problém, či nejde o rozšírenie návrhu, a teda o rozpor s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ako argument proti tomuto tvrdeniu je možné použiť skutočnosť, že § 70 je touto novelou otvorený a ide o súvisiace a spoločné problémy. V prípade, že by došlo k určitej diskusii o týchto otázkach, odporúčam, aby sa postupovalo podľa § 94 ods. 3, to znamená, aby o tejto spornej otázke rozhodol parlament hlasovaním.

    To je všetko, vážené kolegyne, kolegovia, čo som chcel povedať. Opätovne vás žiadam o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľovi, pánu poslancovi Oroszovi.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Ferkóovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. (tlač 184), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. (tlač 184), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 264 zo 14. apríla 1999 po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 12. mája 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 83 z 11. mája 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 38 zo 4. mája 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločnú správu pod číslom 184a máte pred sebou. Dva návrhy sú legislatívnotechnického charakteru a päť návrhov vecného charakteru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto:

    En bloc odporúča schváliť body 1, 2, 3, 6. Samostatne hlasovať o bode 5. En bloc neodporúča schváliť body 4 a 7. Poveriť spoločného spravodajcu výboru predložiť návrhy podľa § 73 ods. 4, § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorského výboru číslo 41 z 12. mája 1999.

    Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne som nemal prihlásených žiadnych pánov poslancov ani panie poslankyne. Pýtam sa, či sa okrem pána poslanca Ferkóa hlási do rozpravy niekto ďalší ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh na malé gramatické úpravy v bode 5 spoločnej správy. V prvej vete vypustiť slovo "žiadateľ" a predložku "k" nahradiť predložkou "pri". Za slovom "priloží" vložiť slovo "žiadateľ" a v druhej vete za slovom "platnosť" slovo "končí" upraviť "skončila" a vsunúť "alebo skončí". Ide o malé gramatické úpravy, aby návrh, ktorý dal ústavnoprávny výbor, lepšie vyjadril cieľ, ktorý chceme dosiahnuť týmto návrhom.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Žiada si zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Áno.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Čo sa týka návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ferkó v rámci rozpravy, myslím si, že ide o gramatickú úpravu, ktorú navrhovatelia akceptujú, a predpokladám, že aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku nie je potrebných 15 podpisov, lebo je to gramatická úprava.

    Ja by som ešte opätovne apeloval na zváženie toho pozmeňujúceho návrhu gestorského výboru, ktorý hovorí o predĺžení lehoty na 19 mesiacov aj vo vzťahu k § 70 ods. 1, aj vo vzťahu k § 70 ods. 3. Nevylučujem, že skrátenie tejto lehoty o päť mesiacov môže spôsobiť určité administratívne problémy. Z toho hľadiska by bolo asi vhodné hlasovať o týchto návrhoch jednotlivo.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Len na vysvetlenie. Gestorský výbor odporúča skrátiť lehotu na 19 mesiacov len kvôli tomu, že ministerstvo zdravotníctva má pripravený nový zákon, a preto si myslíme, že tento problém budeme musieť vecne riešiť a nielen posunúť jednotlivé lehoty. Preto sme odsúhlasili vlastne skrátenie tejto lehoty na 19 mesiacov a odporúčame to aj takto schváliť.

  • Pán navrhovateľ, mám tomu rozumieť tak, že vy ste bod 6 navrhli na samostatné hlasovanie, nie na hlasovacie en bloc?

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, dobre, body 3 a 6 na samostatné hlasovanie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch najskôr zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v tlači číslo 184a. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovanie s tým návrhom, ako ho podal pán poslanec Orosz.

  • Pán navrhovateľ odporúčal jednotlivo hlasovať o bodoch 3 a 6, teda môžeme hlasovať en bloc o bodoch 1 a 2, to sú legislatívnotechnické pripomienky.

  • Hlasujeme teda o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy.

  • Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pod bodmi 3 a 6. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, o bode 4 a o bode 7 nedávam hlasovať, lebo sa vlastne navzájom vylučujú.

  • Áno, zostalo nám hlasovanie o bode 5.

  • Áno. Gestorský výbor ho odporúča schváliť s tými malými gramatickými úpravami.

  • S tými, ktoré ste uviedli ako prvý prihlásený do rozpravy. Prosím, aby ste prečítali znenie, tak ako ho navrhujete vy.

  • Prečítam plné znenie. Pri žiadosti o predĺženie platnosti rozhodnutia o registrácii liekov vydaných podľa doterajších predpisov priloží žiadateľ vyhlásenie, že neprišlo k zmene údajov, ktoré boli podkladom na registráciu a dokumentáciu o sledovaní nežiaducich účinkov liekov od vydania rozhodnutia o registrácii lieku. Obdobne sa postupuje aj v žiadosti o predĺženie rozhodnutia o registrácii liekov, ktorých platnosť sa skončila alebo sa skončí v období od 1. 6. 1998 do 31. 8. 1999.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili aj bod číslo 5 zo spoločnej správy v znení, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či má splnomocnenie gestorského výboru na pokračovanie v prerokúvaní tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Áno, pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru a odporúčam návrh prerokovať v treťom čítaní.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Chcem upozorniť, že podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku možno navrhnúť v rámci tretieho čítania iba opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Pýtam sa, či sú návrhy z pléna. Nie sú. Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli prednesené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu navrhovateľovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač 203).

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 203.

    Prosím pána generálneho prokurátora, aby uviedol predmetnú správu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v súlade s § 20 zákona o prokuratúre a § 128 rokovacieho poriadku som predložil na rokovanie Národnej rady správu o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti za rok 1998. V roku 1998 som pôsobil na prokuratúre len 11 dní, a preto v pozícii predkladateľa tejto správy mám istý handicap aj istú osobitosť.

    Problémy dodržiavania zákonnosti, boja proti kriminalite, osobitne proti organizovanému zločinu, utváranie prostriedkov a mechanizmov, v ktorom občan nájde záruky a istotu efektívnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov, by mali vlastne celú spoločnosť zjednocovať, a nie ju trieštiť. Všetci deklarujeme záujem na ochrane práv občana a vytvorení garancií a občan bez ohľadu na to, koho volil, právom očakáva, že mu včasná účinná ochrana bude štátom poskytnutá.

    V predloženej správe konštatujeme, že v stave a štruktúre kriminality nedošlo k výraznejším zmenám. Oboznámil som sa so správami môjho predchodcu, so správami z minulých rokov a takéto konštatovania sú evidentné od roku 1994. Až v hodnotenom roku došlo k miernemu zastaveniu poklesu kriminality. Ide predovšetkým o veľmi minimálny výkyv, ktorý z hľadiska kriminologického nemusí byť niečím vôbec znepokojujúci. Aj s prihliadnutím na to, že v roku 1998 boli začaté trestné stíhania v závažných skupinových veciach a zvýšené množstvo trestných oznámení v závere roka a začiatkom roka 1999 ešte nič nehovorí o ich dôvodnosti ani o tom, či a v akom počte dôjde k trestnému stíhaniu, pretože tieto oznámenia sú poväčšine ešte v štádiu preverovania.

    S prihliadnutím na dlhodobejší vývoj kriminality v Slovenskej republike za znepokojujúce považujem najmä to, že je tu zaznamenaná účasť temer 4 500 detí, teda trestne nezodpovedných osôb na činoch inak trestných, že je tu 12- až 14-percentný podiel mladistvých na celkovom počte stíhaných osôb, že je tu stúpajúci podiel cudzincov na trestnej činnosti a že je tu stabilizujúci sa 34 až 36-percentný podiel recidivistov na celkovom stave zločinnosti. Dlhodobo tiež konštatujeme rovnakú štruktúru kriminality. Ide o trestné činy majetkové cca 57 % z počtu stíhaných...

  • Pán poslanec Šimko, prosím, choďte telefonovať mimo rokovacej sály.

  • ... trestné činy násilnej povahy cca 37 % v podobe trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti a trestných činov proti životu a zdraviu a osobitným problémom je organizovaný zločin. Sme radi, ak sa zvýši objasnenosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom aspoň o promile, či stíhanosť organizovaného zločinu o 3,8 %, ako je tomu v minulom roku. Treba mať na zreteli, že aj napriek týmto aspoň v odborných kruhoch známym vývojovým tendenciám kriminality neboli prijaté včasné opatrenia legislatívneho ani organizačného charakteru, ktoré by tento stav aspoň v určitých prejavoch a v určitých častiach eliminovali.

    Príčinu v prvom rade vidím v tom, že v Slovenskej republike nemáme pracovisko, ktoré by sa na profesionálnej báze zaoberalo fenoménom kriminality, ktoré by ju skúmalo ako súčasť spoločenských vzťahov, vykonávalo jej analýzy, upozorňovalo na utváranie podmienok jej možného rastu, hľadalo príčiny jej vzniku a stabilizácie, robilo prognózy jej možného vývoja a najmä ktoré by navrhovalo nielen odôvodnené potreby a smery legislatívnych zmien trestného práva a súvisiacich predpisov, ale aj formy, metódy a prostriedky prevencie zločinnosti. Čiastkové a často opakované zmeny Trestného zákona zamerané na formulácie skutkových podstát nových trestných činov, zmeny či doplnenia už existujúcich, spojené často so sprísňovaním sankcií nie sú zásadným riešením. Z tabuliek o výskyte trestných činov majetkových a trestných činov hospodárskych vyplýva, že trestnoprávna ochrana objektov je poskytovaná takzvanými klasickými, a nie novšie formulovanými ustanoveniami Trestného zákona. Mám na mysli, pokiaľ ide o majetkové trestné činy, krádež, podvod, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, spreneveru a podielnictvo. Až 98,5 % z celkového počtu stíhaných trestných činov proti majetku sú tieto trestné činy.

    Obdobne to platí aj vo vzťahu k trestným činom hospodárskym. Objasnenosť a stíhanosť tohto druhu trestných činov je až zarážajúco nízka, 574 stíhaných, pričom práve tu dôvodne možno predpokladať vysokú latentnosť. Aj tu klasické trestné činy hospodárske tvoria 89,3 % zo stíhaných činov v roku 1998.

    Prečo o tom hovorím? Aby som podčiarkol, že osamotené zmeny Trestného zákona nepomôžu riešeniu, ak súbežne nebudú vytvorené procesné a personálne podmienky aplikácie, ak kontrolné systémy a mechanizmy budú neúčinné alebo nefunkčné, ak trestné oznámenia budú podávané s dlhším časovým odstupom od spáchania činu a s neúplným alebo skresleným obsahom, ak čas preverovania trestných oznámení bude neprimerane dlhý a ak orgány kontroly aj orgány činné v trestnom konaní nebudú dostatočne odborne i technicky pripravené. Zložitosť majetkovej a najmä hospodárskej kriminality vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní na tomto úseku ovládali nielen trestné právo, ale aj príslušné daňové, colné, účtovnícke či iné finančné predpisy a aj ekonomické väzby a vzťahy.

    Pokiaľ nebude zabezpečená kvalitná odborná príprava a objasnené vzájomné súvislosti prepojenia a nadväznosti majetkových a hospodárskych vzťahov so vzťahmi trestnoprávnymi, nebude zaznamenaná ani efektívnosť odhaľovania a postihu majetkovej a hospodárskej delikvencie. Jej posudzovanie totiž už dávnejšie prekročilo rámec iba trestného práva, čo sa v praxi a v odbornej príprave orgánov činných v trestnom konaní akosi nepostrehlo. Tak ako je dôležitá odbornosť orgánov činných v trestnom konaní v danej problematike, je dôležitá aj včasnosť zisťovania poznatkov o možnom porušení práva a aj prevencia. To sa nemôže jednoducho zaobísť bez nových prístupov v riadení hospodárskych subjektov a ani bez zavedenia nových technológií v kontrole, v zabezpečovaní vierohodných, ľahko overiteľných podkladov na včasnú kontrolu a aj na prípadné trestné stíhanie. Mám poznatky o tom, že takáto koncepcia v oblasti tranzitu, daní a poplatkov technicky jednoduchej kontroly a prevencie je pripravená. Problémy sú s finančnými nákladmi na ich uskutočnenie, hoci tieto náklady sú neporovnateľne nižšie s predpokladaným prínosom do príjmovej časti štátneho rozpočtu a s jeho ochudobňovaním v súčasnosti i v ostatných predchádzajúcich rokoch.

    Dovoľte mi zopár poznámok k podávaniu trestných oznámení a spôsobu ich vybavovania. Skutočne je šťastím, ak sa na prokuratúru dostane oznámenie so zreteľným skutkovým obsahom, z ktorého možno vyvodiť základné údaje o možnej trestnej či inej právnej zodpovednosti. Týka sa to práve majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti. Orgán, ktorý preveruje trestné oznámenie odkazujúce na závery kontroly, musí naštudovať tisícky strán, aby zistil dôvodnosť oznámenia, a to iba v prípade, ak oznamovateľ sa unúva a zašle mu aspoň fotokópie správy o kontrole a jej prílohy. Ak dostaneme správu Najvyššieho kontrolného úradu v takej podobe, ako ju máte predloženú na rokovanie, doloženú akurát sprievodným listom, bez ďalšieho šetrenia nevieme, či porušenie istého právneho predpisu konštatovaného v správe zakladá trestnú alebo inú právnu zodpovednosť. Orgán preverovania sa musí prepracovať k tým základným dokumentom, ktoré pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu v istom čase mali k dispozícii. Dĺžka preverovania údajov vyplývajúcich zo správy Najvyššieho kontrolného úradu potom podnecuje k rôznym podozreniam, a ak je výsledkom preverovania rozhodnutie o odložení veci, potom aj špekulácie o postupoch orgánov Policajného zboru či prokuratúry.

    Takýto stav pretrváva už od roku 1995. Pritom riešenie je podľa môjho názoru iba otázkou dobrej vôle a osobného stretnutia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ministra vnútra alebo prezidenta Policajného zboru a generálneho prokurátora. Najvyšší kontrolný úrad správu predkladá iba raz do roka parlamentu, ale kontroly vykonáva v priebehu celého roka. Iste nebude problémom, aby v budúcnosti pred ukončením kontroly toho-ktorého kontrolovaného subjektu sa prerokovali predpokladané porušenia Trestného zákona s miestne príslušným prokurátorom či orgánom Policajného zboru. Namiesto vecného a praktického riešenia si zasielame už od roku 1995 písomnosti. Najvyšší kontrolný úrad si ťažká na prokuratúru, prokuratúra na nekonkrétnosť správ. To spôsobuje ťažkopádnosť celého postupu. Musíme si položiť otázku, prečo o zisteniach kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom v januári 1998 sa orgán činný v trestnom konaní dozvedá z tejto správy koncom mája 1999, ak počítam s tým, že vtedy mi bude oficiálne doručená. Stratili sme 14 mesiacov na odhaľovanie kriminality.

    V oblasti násilnej trestnej činnosti sú v posledných rokoch stále varovnými signálmi brutalita, vysoká organizovanosť, zavrhnutiahodné motívy a najmä znižujúca sa veková hranica páchateľov. V tejto kategórii je evidentná absencia zábran a tolerancie, istá deštrukcia hodnotového systému, ale aj, a to sa týka najmä mladistvých a vekovo mladých páchateľov, oslabovanie vplyvu rodiny, aj väzieb školy a masmédií, najmä televízie na výchovu a morálku. Riešenia podľa môjho názoru treba hľadať predovšetkým mimo orgánov trestného konania, v prevencii, v riešení sociálnych otázok a problémov, v práci s mládežou, ale aj s aktivizáciou cirkví a občianskych združení.

    S násilnou, ale aj majetkovou a hospodárskou kriminalitou úzko súvisí organizovaný zločin. Rozsah a následky jeho prítomnosti sú evidentné. V lokalitách jeho výraznejšieho pôsobenia sú evidentné dosahy na bežný život občanov, a nielen na nich. Vzhľadom na to, že neboli v primeranom čase prijaté adekvátne opatrenia proti jeho asimilácii a že došlo k jeho preniknutiu do hospodárskeho a spoločenského života, možno dôvodne predpokladať, že prijímané opatrenia v boji proti nemu budú zložitejšie, časovo a finančne náročnejšie, vyžadujúce aj osobnú odvahu a statočnosť nielen profesionálnych orgánov, ale aj spoluobčanov. O organizovanom zločine sa vedú doma i v zahraničí dlhý čas diskusie a polemiky. Pozvánky na konferencie o tomto druhu zločinu sa sypú zo všetkých svetových strán. Vo všetkých pádoch a na celom svete sa skloňuje korupcia, drogy, obchod so ženami, krádeže vozidiel, vraždy na objednávku, bankové podvody, lúpeže či škandály verejných činiteľov.

    Hádam už stovky našich expertov sa zúčastnilo na zahraničných konferenciách, seminároch či stážach. Zahraniční experti sú temer permanentne u nás. Ale aký je skutočný stav? Doteraz právne predpisy nedefinujú tento druh zločinu, vymedzenie určenými trestnými činmi nezodpovedá jeho možnej dimenzii. Pričom sú známe kritériá, pri splnení ktorých treba trestný čin kvalifikovať ako organizovaný zločin. Chceme koncipovať nové formy, metódy a prostriedky a očakávame, že od zahraničia dostaneme hotové recepty. Nemožno však nevidieť, že orgány činné v trestnom konaní pri odhaľovaní organizovaného zločinu nedostatočne využívajú už teraz zákonom dovolené prostriedky.

    V roku 1998 podľa poznatkov prokuratúry došlo napríklad k významnému poklesu vyžiadania údajov, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, iba v 29 prípadoch bolo nariadené odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, iba v dvoch prípadoch bol vykonaný výsluch utajeného svedka, ani v jednom prípade nebol zaistený účet, nebola zadržaná zásielka, nebola vykonaná zámena obsahu zásielok, nebola uskutočnená kontrolovaná dodávka či použitý agent. Štátne orgány, obce, právnické osoby a fyzické osoby podnikajúce podľa Obchodného zákonníka neplnia oznamovacie povinnosti o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

    Banky neohlasujú podozrivé bankové operácie, hoci sú v konečnom efekte a spravidla poškodenými. V roku 1998 prokurátori iba v dvoch prípadoch mohli uplatniť príkazy k blokovaniu účtov z podnetu bánk. Skutočnosťou je však aj to, že orgány činné trestnom v konaní nie sú personálne, materiálne ani technicky vybavené na úspešné odhaľovanie a usvedčovanie skupiny organizovaného zločinu. Týka sa to najmä príslušníkov Policajného zboru, vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov a sudcov, ktorí v tejto agende plnia povinnosti. Legislatívne a ani fakticky nie sú vyriešené ani otázky a problémy ich ochrany. Aj keď sú isté náznaky zlepšenia spolupráce občanov a poškodených s orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o požadovanie takzvaného výpalného, ochota svedkov a poškodených podieľať sa na odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov organizovaného zločinu je malá. Iste je tu obava z možnej pomsty, ale je tu aj nedôvera občana k orgánom činným v trestnom konaní, najmä ak sa občan často môže presvedčiť o tom, že isté významné skutočnosti sú predčasne zverejňované alebo že dochádza k ich úniku.

    V boji proti organizovanému zločinu je nevyhnutné neustále aktualizovať opatrenia legislatívneho a najmä organizačného charakteru. V Policajnom zbore aj na prokuratúrach je nevyhnutné personálne a materiálno-technicky dobudovať špeciálne útvary s osobitným režimom a s utajením. V trestnom konaní je potrebné koncipovať osobitné metódy a postupy pri objasňovaní a odhaľovaní organizovaného zločinu a usvedčenia páchateľov. V každom prípade je nutné, aby jednotlivé prípady boli náležite rozpracované, pripravené a aby už v štádiu preverovania bola úzka súčinnosť medzi políciou a prokurátorom.

    Útvary či zložky určené na boj s organizovaným zločinom nemožno personálne obsadzovať ľuďmi, ktorí sa dobrovoľne kontaktovali s osobami patriacimi k tomuto druhu zločinu. Legislatívne sa dá obmedziť rozhodovanie o veci samej jednou osobou či koncipovať systém opravných prostriedkov proti takémuto rozhodnutiu s cieľom, aby sa vyhlo možnej korupcii. Treba využiť všetky možnosti vytvárania organizačných zábran prenikania korupcie do činnosti štátneho aparátu, a to nemusí byť vždy len cestou legislatívy. V každom prípade už nie je čas diskutovať, hádať sa o tom, čo, kto, kde a kedy pokazil či mal urobiť a neurobil. Boj proti tomuto druhu zločinu nie je jednorazovou záležitosťou ani aktivitou, ani súborom jednorazových opatrení len orgánov činných v trestnom konaní. Ide o sústavné, koordinované a cieľavedomé pôsobenie orgánov štátu, ale aj celej spoločnosti na všetkých úsekoch života, na všetkých stupňoch jej organizačného členenia proti všetkým nedostatkom, nešvárom či nezákonnosti.

    Desať rokov rekodifikujeme trestné právo a okrem opakovaných noviel Trestného zákona nič hmatateľné v praktickom živote nevidno. Úspešne vieme degradovať prácu odborníkov v jednotlivých etapách a jej výsledky, pritom ale na Slovensku je tak málo dobrých odborníkov, ktorí sú ochotní pracovať, že až na drobné výnimky sa vždy tí istí zjavujú v stále sa vytvárajúcich komisiách. Nechajme rekodifikáciu rekodifikáciou a poďme už koncipovať konečne nové trestné zákonodarstvo Slovenskej republiky. Podkladov a poznatkov máme k tomu dosť, a dokonca ešte aj odborníkov, ktorým na tom záleží.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, prosím, niekoľko poznámok k poznatkom o pôsobení prokuratúry a prokurátorov v netrestnej oblasti. Ani tu nedošlo v posledných rokoch k zásadným zmenám. Kým v trestnej oblasti je aktivita prokurátora ovplyvnená nápadom veci a termínmi, v netrestnej oblasti je aktivita prokurátora poväčšine vecou jeho iniciatívy. Zmeny v kompetenciách prokuratúry po roku 1989 sa v rozhodujúcej miere dotkli práve jeho pôsobnosti v tejto oblasti. Ťažisko pôsobnosti prokuratúry na tomto úseku spočíva v dozore nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, teda orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy a aj ďalších právnických osôb v rozsahu, v akom im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

    Druhou časťou pôsobenia prokuratúry v netrestnej oblasti je oprávnenosť prokurátora podľa osobitných zákonov podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania alebo vstúpiť už do začatého občianskeho súdneho konania a proti rozhodnutiam súdov podávať opravné prostriedky a zastupovať štát ako vlastníka v občianskom súdnom konaní. Ak porovnáme štatistické výsledky za ostatné roky podľa jednotlivých druhov agendy, registrujeme istú vyváženosť. Je to najmä tým, že netrestný úsek prokuratúry nie je personálne vybudovaný. Prokuratúra Slovenskej republiky má plánovaný počet 729 prokurátorov. V roku 1998 bolo obsadených 596 prokurátorských funkcií, pričom na netrestnom úseku pracovali 83 prokurátori, z toho až 9 na Generálnej prokuratúre, 19 na krajských prokuratúrach, pričom 8 z nich zastávali funkcie aj námestnícke so zodpovednosťou za hospodárskych úsek, a 55 na okresných prokuratúrach s tým, že iba 18 z nich sa výlučne venovalo netrestnej agende a ostatní plnili aj úlohy na trestnom úseku.

    Možno v takejto situácii vyčítať týmto prokurátorom slabú aktivitu? Domnievam sa, že nie. Pritom bola a aj je tendencia rozširovať kompetencie prokuratúry na tomto úseku. Zákonom Národnej rady číslo 169/1998 Z. z., ktorým sa doplnil a zmenil Občiansky súdny poriadok, sa generálnemu prokurátorovi dalo oprávnenie podávať proti právoplatným rozhodnutiam súdov mimoriadne dovolanie. Občania a ich právni zástupcovia si tento inštitút často mýlia s inštitútom bývalej sťažnosti pre porušenie zákona v občianskoprávnych veciach. V závere roka 1998 a v doterajšom priebehu tohto roka na Generálnu prokuratúru bolo podaných toľko podnetov na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, že ich pri súčasnom personálnom obsadení nemožno vybaviť v primeranom čase. Odhliadnuc od toho zriadenie tohto inštitútu nebolo legislatívne dopracované do jednoznačnej úpravy procesného postupu Najvyššieho súdu, najmä v oblasti správneho súdnictva. Problém ústavnosti tohto inštitútu bude musieť zrejme opätovne riešiť Ústavný súd. Principiálne riešenie je zrejme možné iba novelou Občianskeho súdneho poriadku tak, aby sa dosiahla vyváženejšia úprava dovolacích možností samotných účastníkov konania bez odkázanosti na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora.

    Zákonom Národnej rady číslo 225/1998 Z. z., ktorým sa doplňoval zákon o obecnom zriadení, bolo koncipované ďalšie rozšírenie pôsobnosti prokurátora o oprávnenie v prípadoch, ak obec alebo mesto nezruší na základe protestu uznesenie svojho zastupiteľstva, ktoré je v rozpore so zákonom. Prokurátor môže podať návrh súdu na zrušenie takého uznesenia a uloženie pokuty.

    V legislatívnom procese je návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, podľa ktorého by prokurátor bol oprávnený konať vo veciach Fondu národného majetku o určení neplatnosti prevodov či prechodov vlastníctva na iné osoby v prípadoch, ak bol porušený všeobecne záväzný predpis. Možno to zvládnuť s týmto počtom prokurátorov, ktorí sú zaradení na netrestnom úseku? Dovolím si tvrdiť, že prokurátor pôsobiaci v netrestnej oblasti je často v zložitejšej situácii ako jeho kolega, ktorý aplikuje trestné právo. V prvom rade je spravidla odborne odkázaný sám na seba a pri výkone dozoru vo verejnej správe v snahe dodržiavať zákonnosť sa dostáva do konfliktu s predstaviteľmi verejnej správy, ktorí zistenia často chápu ako útok na seba či na úrad, respektíve často majú aj snahu, aby im prokurátor poskytoval právne služby či právnu pomoc. Z toho potom vyplývajú nielen sťažnosti na toho-ktorého prokurátora, ale aj snahy o jeho znemožnenie či pokusy o jeho odvolanie z funkcie.

    Porušovanie právnych predpisov v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy má dlhší čas tie isté formy a tie isté príčiny. Najmä v orgánoch štátnej správy neustále dochádza k obmenám zamestnancov, čím sa úroveň rozhodovacej činnosti zhoršuje. Pôsobenie prokurátorov v netrestnej oblasti dáva prokuratúre pečať orgánu ochrany práva. Napriek tomu táto činnosť nie je docenená a úlohy nie sú plnohodnotne naplňované. Niet sporu o tom, že tak v oblasti všeobecného dozoru, ako aj na úseku návrhov na začatia vstupov do občiansko-súdneho konania a zastupovania štátu ako vlastníka sa prokuratúra a prokurátori musia výraznejšie angažovať a využívať svoje zákonné oprávnenia v prospech štátu, občana a celej spoločnosti.

    Musím však konštatovať, že na plnohodnotné naplňovanie pôsobenia prokuratúry Slovenskej republiky v netrestnej oblasti neboli a ani nie sú vytvorené personálne podmienky a ako v prokuratúre vôbec nie sú vytvorené ani materiálno-technické podmienky. Tento stav vyplynul aj temer z desaťročných polemík o možnosti transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Zástancovia tejto tendencie spravidla preceňujú postavenie štátneho zastupiteľstva ako orgánu nezávislého od orgánov štátnej moci a správy. Neuvedomujú si, že práve štátne zastupiteľstvo je podriadené výkonnej moci a jeho pôsobnosť spočíva v prevažnej miere iba v trestnej oblasti. Chybou doterajších polemík je, že sa spravidla rozpráva o názve, a nie o spoločensky žiaducich a potrebných kompetenciách tohto či takého orgánu, o vymedzení vzťahov so zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou či o jeho zatriedení v systéme orgánov štátnej moci.

    Podľa platného ústavného stavu je prokuratúra Slovenskej republiky samostatným orgánom štátu, ktorý pôsobí v oblasti ochrany práva a ktorý má postavenie inštitúcie sui generis, pretože nie je podriadená žiadnemu inému orgánu. Jej predstaviteľ je na návrh parlamentu vymenúvaný a odvolávaný hlavou štátu a za svoju činnosť a stav rezortu zodpovedá parlamentu. Keď toto postavenie prokuratúry objasňujeme našim priateľom z Českej republiky či z krajín, ktoré radi nazývame, že ide o krajiny rozvinutej demokracie, tak mierne povedané blednú závisťou. Všetka česť tým, ktorí koncipovali v ústave články o prokuratúre Slovenskej republiky. Principiálne by malo ísť o to, aby prokuratúra a prokurátori bezvýhradne a plnohodnotne naplňovali svoje ústavné a zákonné poslanie v každodennej činnosti, a nie o to, kto bude stáť na čele tohto rezortu, kto bude vydávať príkazy a pokyny, či kto bude zabezpečovať servis.

    V bežnom živote sa môžeme stretnúť s pohľadmi na dnešnú prokuratúru a prokurátorov a aj generálneho prokurátora, ako by to bol všemocný orgán, akýsi inkvizítor či potomok takzvaného leninského modelu prokuratúry. Zabúda sa, že prokuratúra po roku 1989 prešla významnou kompetenčnou i personálnou transformáciou, že v Slovenskej republike doteraz neboli koncipované také orgány, ktoré by mohli v netrestnej oblasti v plnej miere nahradiť jej kompetencie. Je pravdou, že z doterajších predstaviteľov prokuratúry a ani prokurátori sami sa nedištancovali od pôsobenia štátneho zastupiteľstva, štátneho žalobcu, podriadených výkonnej moci v likvidačných procesoch v päťdesiatych rokoch. Aj túto historickú etapu treba dôsledne vyhodnotiť a vziať si z nej ponaučenie najmä pre pôsobenie v trestnej oblasti.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prepáčte mi, prosím, toto vybočenie zdanlivo nesúvisiace s predmetom a obsahom predloženej správy, ale tieto skutočnosti majú priamu súvislosť s činnosťou a postavením prokuratúry v súčasnosti a s možnými úvahami a názormi o jej ďalšom postavení a pôsobení.

    Na záver mi dovoľte, aby som veľmi stručne poukázal na ďalšie skutočnosti, ktoré ovplyvnili činnosť prokuratúry v roku 1998. Predovšetkým tu bola nutnosť napraviť nesúlad niektorých ustanovení zákona Národnej rady číslo 316/1996 Z. z. o prokuratúre s Ústavou Slovenskej republiky v intenciách nálezu Ústavného súdu z 24. februára 1998, problémy súvisiace so zavedením inštitútu mimoriadneho dovolania, pričom tieto skutočnosti mali negatívny vplyv na celú činnosť prokuratúry a najmä na pôsobenie v netrestnej oblasti. A tieto polemiky tiež neprispeli k autorite prokuratúry. Žiada sa vypracovať po týchto zmenách, zásahoch nový návrh zákona o prokuratúre a prokurátoroch vrátane ustanovení o kárnej zodpovednosti.

    Pohľad na činnosť prokuratúry by nebol úplný bez zmienky o vnútornej správe tohto rezortu. Absentovali kontrolné orgány, vykonávanie kontrol podriadených prokuratúr zo strany Generálnej prokuratúry a aj osobné kontakty prokurátorov z Generálnej prokuratúry s krajskými a okresnými prokurátormi. Odborná príprava a vzdelávanie prokurátorov i právnych čakateľov sa decentralizovala a nebola vypracovaná komplexná koncepcia. V oblasti aktov riadenia ešte v roku 1998 platil príkaz generálneho prokurátora číslo 2/1970 o postupe a vybavovaní podnetov a sťažností pre porušenie zákona či príkaz číslo 2/1977, hoci sa spoločenské i legislatívne úpravy medzičasom podstatne zmenili. Nebol spracovaný príkaz na vybavovanie podnetov, na vybavovanie mimoriadneho dovolania, preto v súčinnosti s podriadenými prokurátormi vykonáme revíziu všetkých vnútorných predpisov.

    Aj v roku 1998 pretrvávali veľmi vážne problémy personálneho obsadenia a zabezpečenia činnosti prokuratúr súvisiace s reorganizáciou prokuratúry, pretože novovzniknuté krajské a okresné prokuratúry boli personálne vybudované na úkor dovtedy existujúcich. Obdobne ako na súdoch aj v rezorte prokuratúry nebola spoločenská potreba vzhľadom na stav a druhy agendy prispôsobovať jej organizáciu tejto zmene, o čom svedčí to, že sa napokon nezriadili prokuratúry vo všetkých novovzniknutých okresoch. Vzhľadom na nedostatok prokurátorov pôsobia na okresných prokuratúrach vo Veľkom Krtíši, Kežmarku, Starej Ľubovni, Svidníku, Vranove nad Topľou, v Bánovciach nad Bebravou, Dunajskej Strede, Námestove, v Ružomberku či v Revúcej traja, štyria prokurátori. Na každej krajskej prokuratúre a aj na Generálnej prokuratúre sú neobsadené plánované počty. Preto je nutné v dôležitom záujme prokuratúry dočasne prekladať prokurátorov na výkon funkcie na inom článku prokuratúry, ako bolo pôvodne dohodnuté. Na istú a zákonom povolenú rotáciu si, žiaľ, prokurátori v tejto situácii budú musieť zvyknúť. S tým súvisí aj pracovná zaťaženosť prokurátorov, o ktorej sa doteraz mlčalo.

    Iba na ilustráciu. Priemerný nápad vecí v trestnej agende na jedného prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline je 46 vecí, v Martine a Čadci 43 vecí, a pritom ešte často vypomáhajú v iných agendách. O materiálno-technickom a finančnom zabezpečení nemusím dlho rozprávať, fakt je taký, že 30 prokuratúr je v nájme iných subjektov a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojej histórii nemala vlastnú budovu.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    uvedomujem si, že som veľmi krátky čas v tomto rezorte. Ten rezort je veľmi blízky tomu, kde som prežil podstatnú časť svojho života. Nemyslím si, že zmyslom správy má byť komentovanie dosiahnutého štatistického stavu a porovnávať ho s výsledkami predchádzajúceho roka. V rezorte prokuratúry som sa stretol a stretávam prevažne s ľuďmi zanietenými pre prácu, pre dodržiavanie zákonnosti a spravodlivosti, ktorých viac zaujíma robota a jej problémy ako otázka výhod a požitkov. Iste aj v pšenici sa nájde kúkoľ, ale v rezorte prokuratúry určite nie je problémom, aby bolo treba v kúkoli hľadať pšenicu. Mrzí ma akési uspokojenie s dosiahnutým status quo v rezorte, akési postavenie v úzadí, absencia jasnej predstavy o tom, čo chceme a akí chceme byť. Verím, že prokurátori presvedčia celú spoločnosť, že im post orgánov ochrancu práva náleží.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem generálnemu prokurátorovi pánu Hanzelovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Kresáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tejto správy v gestorskom ústavnoprávnom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky podávam v súlade s § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto správu o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač číslo 203).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 207 z 30. apríla 1999 pridelil správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský pritom určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva výbory prerokovali správu generálnej prokuratúry, zobrali ju na vedomie a odporúčali túto správu Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Text spoločnej správy máte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený ako tlač číslo 203a.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač číslo 203)

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač 203)."

    Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, prosím otvoriť rozpravu k obsahu predloženej správy.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Gašparovič. Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť. Pán poslanec Langoš. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    prihlásil som sa do rozpravy k správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998.

    Hneď na začiatku chcem skonštatovať, že sa nebudem zaoberať vystúpením pána generálneho prokurátora, ktoré smerovalo k určitým legislatívnym a iným potrebám, ktoré spomínal. Ale nedá mi, aby som na začiatok nepovedal, že tieto slová je potrebné zobrať úplne vážne, pretože stav je taký, ako ho popísal. Prokuratúru treba naďalej upevňovať. Ide o ústavný orgán a ústavným orgánom by aj naďalej mal zostať. Názory o ombudsmanoch a podobne sú v súčasnosti pre Slovenskú republiku ťažkým riešením a nič nevyriešia okrem toho, že zaťažia štátny rozpočet veľkou sumou. Ombudsman nie je výkonný orgán. Ombudsman, keby som to chcel povedať žartovne, je takou žalobabou, ktorá prosí orgány výkonu, aby vybavili to, čo majú. Tieto povinnosti oveľa zodpovednejšie, jednoznačnejšie a rigoróznejšie zastáva prokurátor, ktorého funkcia je nielen žalovať, ale aj vybavovať. Takže ak ombudsman bude žiadať Národnú radu, aby niečo vybavila, nemôže to urobiť on. Ak ombudsmanovi príde sťažnosť na rozhodnutia súdu, nemôže to on vybaviť, na prokurátora, nemôže to on vybaviť, ale tieto inštitúty to vybavia samotné a prokurátor zohráva veľmi, veľmi zodpovednú úlohu.

    K správe, konkrétne k písomnej časti správy chcem konštatovať, že aj keď správa neprináša nijaké objavné skutočnosti o stave a vývoji kriminality alebo o práci prokuratúry a myslím si, že nie sú tam, prečítal som si to dosť podrobne, nie sú tam ani nejaké návody na ich riešenie, ale treba povedať, že má určitú informačnú hodnotu. Predovšetkým nijako nepotvrdzuje, že by v minulom období došlo v činnosti prokuratúry k takým pochybeniam, ktoré by dôvodne mali viesť k odvolaniu bývalého generálneho prokurátora, čo bolo len čisto politicky podmieneným aktom. Niektoré všeobecné frázy o nedostatkoch v riadení a kontrole správa nijako nedokladá a je jasné, že vychádzali len z vôle splniť politickú objednávku, a nie zo zistených reálnych poznatkov.

    Ešte by som chcel povedať, aj pokiaľ ide o uznesenie, ktoré predložil ústavnoprávny výbor, myslím si, že po novelizácii, ktorou bol novelizovaný zákon o prokuratúre, kde zodpovednosť prokurátora sa už stavia do polohy, keď prokurátor môže byť odvolaný - keď sme odvolávali minulého, tieto skutočnosti zákon takto nedefinoval a nepoznal -, preto si myslím, že uznesenie nemôže byť formou, že sa berie na vedomie. Uznesenie sa musí prijať alebo neprijať, pretože podľa tejto novely zákona to má za následok možnosť odvolania generálneho prokurátora z funkcie. Ak túto správu neprijmeme, je to dôvod. Mám tu naše uznesenie, ale je to tak, ako hovorím. Samozrejme, pokiaľ ide o obsah tejto správy, nie je možné dôjsť k tejto situácii, k tomu, čo som spomenul, pretože súčasný pán generálny prokurátor nebol vo funkcii v období, za ktoré teraz správu predkladá. Takže aj toto je pohľad, ktorý musíme akceptovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky prerokovala minulú správu bývalého generálneho prokurátora. Budem reagovať na niektoré skutočnosti, ktoré sú napadnuté v správe, prečo prokuratúra niektoré veci nemohla uskutočniť alebo uskutočnila po čase. 8. júla 1998 sme prijali túto správu. Prokurátorovi sme v tejto správe prakticky neuložili žiadne úlohy. Generálny prokurátor napriek tomu, dá sa povedať, že z vlastnej iniciatívy vypracoval súbor opatrení na zlepšenie zisteného stavu. Uložil vypracovať návrhy riešení aj jednotlivým riaditeľom odborov Generálnej prokuratúry a krajským prokurátorom. Pamätáte si, keď sme to prijímali, bol júl. Národná rada išla na dovolenku, išli na dovolenky aj pracovníci súdov, prokuratúr a tak ďalej.

    Čiže z tohto pohľadu predloženie návrhov do termínov septembra nebolo možné jednoznačne poskytnúť, tak ako sa predpokladalo. Boli spracované a už 2. októbra 1998 zaslané všetkým podriadeným na realizáciu. Správa ani len v súčasnosti nenaznačuje, v čom sa mal prejaviť údajný negatívny vplyv vraj oneskoreného rozpracovania úloh. Hovorím to preto, lebo ešte vo funkcii predsedu Národnej rady som hneď v auguste upozorňoval na niektoré záväzky, ktoré by mala Generálna prokuratúra a prokuratúra vôbec urobiť. A dostal som signál, ktorý je, samozrejme, v pošte Národnej rady, preto môžem o tom takto rozprávať.

    Povedal som, že táto správa nenaznačuje, v čom sa mal prejaviť údajný negatívny vplyv tohto oneskoreného rozpracovania úloh. Píše sa to na druhej strane. Vymenúva, ktoré úlohy neboli dosiaľ splnené alebo ich splnenie neprinieslo požadovaný efekt. Vo všetkých prípadoch uvádza, že neúspech nebol zapríčinený prokuratúrou ako takou, ale bol zapríčinený objektívnymi faktormi, ktoré prokuratúra nemohla ovplyvniť a žiaden z týchto dôvodov nemal nejaký podstatný vzťah na plnenie úlohy a proste na vplyv toho nedostatku času. V tom je trošičku správa z tohto pohľadu, ako som povedal, v určitom rozpore. Neuvádza však ani jeden, jediný konkrétny prípad, ktorý by mal byť takto zle, resp. nedostatočne riešený. Ani neuvádza, kto nezákonne vykonal niektoré veci, ktoré sú v správe označené ako nezákonné rozhodnutia prokurátorov jednotlivých prokuratúr.

    Takisto sa tam hovorí, či polícia alebo prokuratúra zavinila niektoré zdržania alebo niektoré veci, ktoré mali byť dokonca riešené mimo zákona. Ak skutočne bolo zistené, že niektoré oznámenia boli vybavované v rozpore so zákonom, potom by mal byť, myslím si, pán generálny prokurátor, v správe uvedený aj ten, kto ich takto vybavil, a v správe by malo byť aj napísané či takýto zamestnanec prokuratúry, ak rozhodoval protizákonne, je obvinený a či je vôbec trestne stíhaný. Trestne stíhaný, pokiaľ viem, však bol len jeden prokurátor asi pred dvoma rokmi, teda bol podozrivý a trestné stíhanie, myslím si, sa začalo začiatkom roku 1998. Presne si to nepamätám.

    Preto by som žiadal, pán generálny prokurátor, aby ste nám uviedli konkrétne prípady, v ktorých bolo zistené, že boli vybavené v rozpore so zákonom, aby ste uviedli, kto ich takto vybavil a či je za to trestne stíhaný, tak ako som povedal, alebo nie. Je tam ešte jedna kritika práce minulej prokuratúry na strane 52, myslím si, že je to predposledný odsek, kde sa kritizuje nevykonávanie takzvaných celkových previerok. Myslím si, pán generálny prokurátor, že v Európe a v krajinách, kde je systém prokuratúry a nakoniec aj štátnych zástupcov, sa s niečím podobným vôbec nestretneme. Ja ako federálny generálny prokurátor som navštívil tieto inštitúty, čiže z tohto pohľadu to môžem zodpovedne povedať. Takéto formy a metódy práce boli známe skôr v typoch socialistických štátov. Označiť za závažný nedostatok, že sa prokurátori Generálnej prokuratúry nezoznamovali s prokurátormi na úrovni okresov a krajov inak ako prostredníctvom konkrétnych trestných vecí, predpokladá absolútnu neznalosť práce v demokratických právnych štátoch. Ako inak než práve len prostredníctvom spisov má nadriadený stupeň riadiť a kontrolovať podriadené stupne. To boli problémy, ktoré som riešil aj ja na Generálnej prokuratúre. Ak aj jednotliví prokurátori majú byť do určitej miery nezávislí, aj keď je postavenie prokuratúry trošku iné, myslím si, že je práve formou kontroly dozorových spisov a kontroly spisov, ktoré idú na súd. Takže nejaké stále sedenie a debatovanie je potrebné, ale azda trošku z iného pohľadu.

    Údaje, ktoré samotná správa obsahuje na strane 53 v druhom odseku, jednoznačne dokazujú určitú koncepčnosť, premyslenosť a správnosť riadenia odbornej prípravy a vzdelávania prokurátorov. Píšete o tom v tejto správe ako o jedinej forme ich ovplyvňovania, ktorú vedľa zákonov, resp. zákonnej kontroly vybavenia veci na základe opravného prostriedku používajú demokratické právne štáty. Navyše si myslím, že na odbornej príprave sa stretávali - pokiaľ viem, pretože som neraz konzultoval tieto veci aj s ministrom spravodlivosti, aj vnútra, aj s generálnym prokurátorom -, pokiaľ išlo o určitú súčinnosť, na všetkých týchto stupňoch boli podobné stretávania.

    Pokiaľ ide o niektoré zastarané príkazy, plány a obnovy, k tomu sa asi ťažko vyjadrím, to by museli povedať tí, ktorí na prokuratúre v súčasnosti pracujú. Ale pokiaľ viem, tak už po roku 1993 niektoré federálne nariadenia generálneho prokurátora boli zrušené. Možno sú tam ešte niektoré aj z predchádzajúcich čias, keď som bol generálnym prokurátorom ja, a tie sa prežili, tie, samozrejme, bude potrebné zrušiť.

    Trošku som prekvapený, keď sa píše na strane 58 v poslednom odseku správy, že nedostatky v činnosti prokuratúry, ktoré sa spomínajú, vyplývajú z nedostatočnej organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti vedúcich prokurátorov. V čase, odkedy bol vymenený generálny prokurátor, nemyslím si, že by sa boli zmenili niektoré riadiace a kontrolné činnosti až na dosť drastické odvolávanie niektorých prokurátorov a, samozrejme, aj generálneho prokurátora. Myslím si, že personálna práca, ktorá je na prokuratúre, presiahla určitý rámec. Viem, pán generálny prokurátor, a otvorene to hovorím, že to nerobíte vy, ale robí to váš námestník, a som presvedčený, že to robí z politických dôvodov a príkazov strany, ku ktorej patrí.

    Chcel by som ešte povedať, že na rozdiel od ministra spravodlivosti pána Čarnogurského súčasné vedenie prokuratúry nezistilo, že by nečinnosťou bývalého vedenia prokuratúry došlo k ohrozeniu základných ľudských práv, odôvodňujúcemu skrátené legislatívne konanie o novele zákona o prokuratúre - povedal to pán minister -, ktorá by umožňovala odvolanie bývalého generálneho prokurátora. Naopak, podľa správy došlo k ohrozeniu ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu v dôsledku postupu pána prezidenta Kováča a poslancov súčasnej vládnej koalície, ktorý viedol k spochybneniu niektorých oprávnení prokuratúry a k rozhodnutiu Ústavného súdu znemožňujúceho v čase do prijatia ďalšej novely zákona o prokuratúre, aby prokurátori reagovali na zistené závažné porušenia zákonov. To je na strane 50 v posledných dvoch odsekoch a na strane 65 v odseku 3, kde toto správa konštatuje. V tom, že je to už asi samozrejmosťou a bežnou praxou, ma usvedčuje aj včerajšie hlasovanie o sudkyni, ktorá bola schválená na doživotné sudcovské postavenie, hoci táto občianka nie je sudkyňou, je zamestnankyňou ministerstva spravodlivosti. Je to proste nonsens, je to výsmech a vaše cynické správanie, že vás nikto v ničom pri porušovaní zákonov nezastaví. To je, pán podpredseda, to, čo sa včera udialo pri hlasovaní. Aj pán spravodajca, ktorý tu sedí, dával pokyn, že treba hlasovať, že je to v poriadku. Som presvedčený, že o tom rozhodne Ústavný súd.

    O zákone o prokuratúre sa správa zmieňuje aj na strane 54, kde konštatuje, že v súčasnosti už tento zákon nevyhovuje. V novom zákone treba zohľadniť zmeny vo vývoji demokratickej spoločnosti a využiť obdobné právne úpravy v zahraničí. Prosil by som potom pána generálneho prokurátora, aby uviedol, ktoré konkrétne ustanovenie je potrebné zmeniť tak, aby sa zohľadňovali zmeny vo vývoji spoločnosti a aké konkrétne ustanovenia a z ktorých právnych úprav v zahraničí považuje za potrebné prevziať do nášho zákona o prokuratúre. To je veľmi dôležité, pán generálny prokurátor. A keď nám to predostriete, tak potom budem ozaj presvedčený, že sú tu také dôvody. Zatiaľ je to taká konštatácia o ničom. Neviem totiž o tom, že by niekde v Európe existovala modernejšia právna úprava, akú predstavuje § 23 súčasného zákona o prokuratúre v spojení s nemožnosťou prepustenia alebo preloženia prokurátora bez jeho súhlasu mimo kárneho opatrenia, resp. konania.

    Pán generálny prokurátor, súčasne by som vás požiadal, aby ste uviedli aj niektoré konkrétne úskalia súčasného zákona o prokuratúre, na ktoré poukazujú prokurátori, a aké ústavné zmeny postavenia prokuratúry považujete za potrebné uskutočniť. Tým chcem nadviazať na vaše vystúpenia, kde ste to naznačili, ale myslím si, že ako generálny prokurátor musíte rigoróznejšie vystúpiť v týchto veciach, pretože máte v tomto absolútnu pravdu.

    Znenie správy, myslím si, že jednoznačne vyvracia aj pravdivosť tvrdení, že počas bývalej vlády nebol stíhaný ani jeden prípad organizovaného zločinu a v správe uvádzané príklady dokazujú, že vďaka postupne prijímaným opatreniam boli najmä v roku 1998 odhaľované a stíhané viaceré závažné prípady vydierania, lúpeží, daňových a colných podvodov a podobne. Ako to vyplýva z textu a príkladov uvedených napríklad na strane 35 a ďalších, boli stíhaní za zneužívanie právomoci a nadržiavanie páchateľom v hospodársko-trestnej činnosti aj vysokí štátni úradníci, aj vysokí funkcionári prokuratúry, a to potom, čo proti nim, myslím si, že práve bývalý generálny prokurátor začal kárne konanie a skončil s nimi pracovný pomer.

    Ak máme napriek tomu pocit, že postih organizovaného zločinu bol a je nedostatočný, potom si myslím, že treba povedať, že súčasné vedenie prokuratúry vidí príčiny tohto javu v činnosti polície, orgánov kontroly, v colných orgánoch, a v nedostatočnom materiálnom vybavení. V žiadnom prípade to nie je v nečinnosti prokuratúry. Tu s týmto môžem aj súhlasiť, aj nemusím súhlasiť. Je to, myslím si, tak pol na pol. Vyplýva to jednoznačne zo strany 28 ods. 4 a 29 ods. 2 a ešte z niektorých ďalších, kde sa v tomto smere názory súčasného vedenia prokuratúry zhodujú s názormi bývalého vedenia a rozchádzajú sa s názormi prezentovanými pri odvolávaní bývalého generálneho prokurátora.

    Na konci strany 30 správy je poznámka, že potrebám účinnejšieho boja s organizovaným zločinom nezodpovedá ani súčasná organizácia príslušných zložiek prokuratúry. Bolo by, myslím si, tragédiou, keby v snahe dokázať potrebu inej organizácie činnosti prokuratúry, než akú zaviedol bývalý generálny prokurátor, došlo k zmenám, ktoré by smerovali presne opačným smerom, akým sa uberá vývoj v celej Európe. Na prokuratúre - bolo to iniciované bývalým generálnym prokurátorom -, bolo zriadené špecializované oddelenie zaoberajúce sa organizovaným zločinom, narkotikami a právnym stykom so zahraničím na Generálnej prokuratúre a na krajských prokuratúrach. Ich vyššej funkčnosti bráni dnes predovšetkým personálna nenaplnenosť, aj vtedy, samozrejme, pretože organizovaný zločin pôsobí väčšinou medzinárodne a len minimum prokurátorov je dnes v tomto smere zodpovedne jazykovo a, samozrejme, aj materiálne vybavených. Napokon sa to uvádza na strane 54 v druhom odseku. Musím súhlasiť s vetou o potrebe budovania príslušných súčastí prokuratúry zo stránky personálnej, a ak na to budú vytvorené podmienky, potom aj organizačnými opatreniami v podobe určenia určitých špecialistov na podriadených prokuratúrach, či už krajských alebo okresných.

    Bolo by však zjavným krokom späť, keby mal pán generálny prokurátor názor, resp. snahu v súčasnosti zrušiť súčasti špecializované na boj s organizovaným zločinom a medzinárodnú právnu spoluprácu a ich opätovné začlenenie do všeobecného trestného odboru. Ako som sa dozvedel, usiluje sa o to v súčasnosti tento odbor. Medzinárodný styk sme prerokúvali aj v Národnej rade, pokiaľ ide o prokuratúru, a vtedy nám vyšlo, že takto organizovaný je najlepší a najvýhodnejší. Preto som prekvapený, že chce dôjsť v tomto smere k zmene.

    Slovenská republika bola predposledným štátom Európy, ktorý zriadil tieto špecializované pracoviská pre medzinárodnú spoluprácu. Pred rokom, myslím si, ako posledný štát ich zriadila Ukrajina, čiže majú ju už všetci, a my to chceme zrušiť. Som presvedčený, že zrušenie tejto špecializácie by neprinieslo nič dobré, a dokonca by sme mohli hovoriť, že bude európskou raritou, a v nijakom prípade by nemohlo byť hodnotené ako organizačná zmena v prospech skvalitnenia medzinárodnej spolupráce a boja s organizovaným zločinom. Bolo by to aj v priamom rozpore s Asociačnou dohodou o vstupe našej republiky do Európskej únie, ktorá vyzýva Slovenskú republiku na zriaďovanie takýchto špecializovaných pracovísk pre medzinárodnú a právnu pomoc na všetkých stupňoch riadenia prokuratúry, teda nielen na úrovni Generálnej prokuratúry. Mám tu na mysli kraje, okresy, myslím si, že na krajoch boli, ale na okresoch neboli zriadené. Podľa môjho názoru by bolo dobré, keby boli zriadené aj na okresoch. Preto by som bol rád, pán generálny prokurátor, keby ste sa mohli vyjadriť k tomuto zámeru, prečo a čo vás k tomu vedie.

    Mal by som na záver ešte pár slov. Chcel by som tu prítomných pánov poslancov a niekoľkých novinárov upozorniť na skutočnosť, o ktorej sa správa zmieňuje na strane 48 v odseku 4. Zmieňuje sa o tom, že v roku 1998 Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel návrhu vtedajšieho generálneho prokurátora týkajúceho sa nesúladu Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a konštatoval, že prezident republiky Michal Kováč v rozpore s ústavou splnomocnil ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora na zamietnutie žiadosti o milosť. Na strane 46 v odseku 3 správa konštatuje, že vyhlásenie miestneho referenda v Štúrove o priamej voľbe prezidenta bolo v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, pretože nesúviselo s výkonom obecnej správy. V takomto prípade udeľovať ocenenia, aké sa za toto dali, keďže to nesúviselo s výkonom obecnej samosprávy, dať ocenenie za tento protiprávny čin, je preto podľa mňa prejavom neúcty k zákonom a právnemu štátu, keď podporu tejto akcie prijatím ocenenia demonštroval aj bývalý prezident a niektorí predstavitelia súčasnej vládnej koalície.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mohol by som o správe ešte hovoriť, ale keďže nám správu predkladá pán generálny prokurátor, ktorý v tom čase nebol generálnym prokurátorom a za niektoré veci skutočne zodpovedať nemôže, dovolil by som si preto len navrhnúť pánu generálnemu prokurátorovi - keďže poznám stav, počty prokurátorov aj odbornosť prokurátorov -, aby sa už skončili hromadné personálne zmeny v prokuratúre, aby sa využívali skutočne odborné znalosti prokurátorov. A bolo by dobré využívať skúsenosti týchto prokurátorov. Sú to erudovaní právnici, ktorí zastávali riadiace funkcie v prokuratúre nielen v minulých štyroch rokoch a svojou odbornosťou neraz preukázali aj riadiace schopnosti vo funkciách od roku 1990. A takisto by som prosil, pán generálny prokurátor, pokiaľ ide o špecializáciu, ktorú som spomínal, na boj proti organizovanému zločinu a na právny styk s cudzinou, bolo by dobré podľa možnosti ju rozšíriť najmä na úroveň okresov.

    Pokiaľ som na začiatku povedal, že uznesenie by nemalo brať správu na vedomie, pán spravodajca ma upozornil, že je tu nový návrh na uznesenie, takže toto beriem späť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Len jednu veľmi stručnú poznámku. Pán Gašparovič rozprával alebo vyjadroval sa k novele zákona, ktorá bola prijatá koncom minulého roka, a hovoril o zmene generálneho prokurátora. Citoval stranu 50 a hovoril o zneistení postavenia prokurátorov, že to teda malo na nich vplyv. Ale keby si prečítal predtým strany 48, 49, kde sa hovorí o zákone, ktorý bol v roku 1996 prijatý v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, kde bol vynesený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, vlastne celé tieto strany hovoria o tejto veci. Myslím si, že práve to dvojročné obdobie zneisťovalo prácu prokurátorov. Čiže bolo by dobré, keby sme nevytiahli vždy účelovo jednu novelu zákona a o tom potom viedli diskusiu 15 minút.

    Ďakujem.

  • Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie tohto bodu programu, odovzdávam vedenie schôdze pánu predsedovi.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako bolo včera schválené v programe 14. schôdze, že dnes o 11.45 hodine si pripomenieme 50. výročie vzniku Rady Európy, v tejto súvislosti by som prosil pána poslanca Fica, vedúceho Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, aby predniesol príhovor.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    veľmi pekne ďakujem za slovo a chcem povedať, že mienim využiť túto príležitosť nie celkom na oslavné reči, ale mienim využiť túto príležitosť na konštruktívny rozbor toho, čo sa bezprostredne Rady Európy týka.

    Vážené dámy a páni,

    5. mája 1949 v Londýne 10 zakladajúcich krajín podpísalo základné dokumenty vedúce ku vzniku Rady Európy. Vznikla jedna z najvýznamnejších medzinárodných organizácií stojaca na troch pilieroch - hodnotách demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Zakladatelia Rady Európy boli nepochybne nadčasoví. Winston Churchill, ktorý sa považuje za otca myšlienky celoeurópskej organizácie, už na jej prvom zasadnutí v Štrasburgu konštatoval, že Rada Európy sa musí neskôr rozširovať aj o tie krajiny, ktoré nespĺňali európske predstavy o demokracii a dodržiavaní zákonov. Winston Churchill priamo vyzval, aby už v roku 1949 boli pre takéto krajiny ponechané voľné parlamentné kreslá, aby Rada Európy preukázala skutočný a úprimný záujem o rozšírenie.

    Ani tie najoptimistickejšie prognózy však nezodpovedali vývoju, ktorý v Rade Európy nastal po roku 1989. Ak v tomto roku mala Rada Európy 23 členov, k dnešnému dňu je to už 41 krajín Európy a 800 miliónov Európanov. Slovenská republika vstupovala do Rady Európy netradične dvakrát. Po prvýkrát v roku 1992 ešte ako súčasť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a potom definitívne 30. júna 1993 ako samostatný štát. Od tohto obdobia bojuje o svoje pozície a dobré meno. Od tohto obdobia pôsobí v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a jeho výboroch aj Stála delegácia Národnej rady Slovenskej republiky predstavovaná 5 členmi a 5 náhradníkmi. Ako vedúci tejto delegácie si dovolím touto cestou poďakovať sa mojim predchodcom, terajšiemu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Fogašovi a pánu poslancovi Slobodníkovi za aktívne zaradenie slovenských delegátov medzi európskych parlamentárov.

    Neprichodí mi hodnotiť do detailov vzťah Slovenskej republiky k Rade Európy a Rady Európy k Slovenskej republike. Pozitívnou črtou vzťahu Slovenskej republiky k Rade Európy je, že Slovenská republika sa prihlásila ku všetkým významným dokumentom prijatým na pôde Rady Európy. Ak nespomeniem Európsky dohovor o ľudských právach a jeho nezastupiteľné miesto pri ochrane ľudských práv, nemôžem nespomenúť Rámcový dohovor o právach príslušníkov národnostných menšín či Sociálnu chartu Rady Európy. Orgány Rady Európy za účasti Slovenskej republiky vyprodukovali stovky mimoriadne cenných odporúčaní, rezolúcií či dohovorov z oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv, ktoré predstavujú cenný príspevok do medzinárodnej spolupráce.

    Vážené dámy a páni, oslavy 50. výročia Rady Európy nás však neoprávňujú iba chváliť. Treba veľmi otvorene povedať, že dostatočne nevyužívame priestor, ktorý nám vytvára pôsobenie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Defenzívna politika vysvetľovania vnútorných problémov musí byť nahradená aktívnejšou prácou delegácie v Parlamente Rady Európy a jeho orgánoch. Slovensko má čo ponúknuť Európe. Naše skúsenosti z transformácie sú neoceniteľné a žiadané. Delegácia, ktorú vediem, nebude v Štrasburgu prepierať domácu špinavú bielizeň. Ak ide o záujmy Slovenska, stranícke tričká a schopnosť vyrábať sebazničujúce aféry musia zostať pred rakúsko-slovenským hraničným priechodom. V tomto budem nekompromisný. Nekompromisné by však mali byť aj poslanecké kluby pri výbere a nominácii členov Stálej delegácie, aby naozaj spĺňali všetky požiadavky na prácu v dôležitej medzinárodnej organizácii.

    Ak máme hovoriť o vzťahu Rady Európy k Slovenskej republike, treba pripomenúť, že Slovenská republika je neustále monitorovaná v otázkach dodržiavania záväzkov, ktoré na seba dobrovoľne prevzala pri vstupe do Rady Európy. Monitorovanie je proces ťažiaci celkové pôsobenia Slovenska v Rade Európy a všetci by sme privítali jeho urýchlené skončenie. Nepredlžuje sa však pre neaktivitu Slovenska. Práve naopak, posledné stanovisko Slovenskej republiky k monitorovacej správe bolo vysoko hodnotené pre vecnosť a hľadanie východísk v oblastiach, kde Rada Európy od Slovenska očakáva určitý vývoj. Ako vedúci delegácie osobitne pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa nám podarilo vypracovať spoločné stanovisko vlády, parlamentnej väčšiny a menšiny, čo nie je celkom bežný jav v našich podmienkach. Inú cestu, vážené dámy a vážení páni, ako spoločný postup väčšiny a menšiny pri presadzovaní slovenských záujmov jednoducho nevidím.

    Dovolím si vzniesť kritiku voči neustálym výmenám spravodajcov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy určených na monitorovanie Slovenska, čo je dnes jediným dôvodom predlžovania tohto procesu. Skončenie monitorovania musí byť jednou z priorít Stálej delegácie a vyslovujem presvedčenie, že po návšteve spravodajcov na Slovensku na prelome mája a júna tohto roku budú júnové a septembrové zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy posledné, na ktorých sa bude o Slovensku hovoriť v súvislosti s monitorovaním.

    Vážené dámy a páni, aj keď je čo pri príležitosti 50. výročia Rady Európy oslavovať a pripomínať, zoberiem si vzor zo slávnostných osláv tohto výročia v Londýne či v iných krajinách a dovolím si pripomenúť niekoľko skutočností.

    Predovšetkým treba nezabúdať na skutočnosť, že výročie Rady Európy hocako je okrúhle, je zatienené tragédiou v bývalej Juhoslávii, ktorá dáva oslavám špecifický rámec. Nemienim však komentovať zahraničné udalosti a sústredím sa radšej na to, čo nás trápi najviac doma. Ak takýto konštruktívny prístup k oslavám zaujali iné krajiny, nevidím dôvod, prečo by sme ho nevyužili aj my.

    Okrem hodnôt demokracie, ako som už uviedol, podopierajú Radu Európy dva ďalšie piliere: rešpektovanie ľudských práv a princípy právneho štátu. Slovenská republika formálnoprávne spĺňa všetky kritériá právneho štátu a z tohto pohľadu nie je možné vyčítať ani nerešpektovanie ľudských práv. Mechanizmus ochrany ľudských práv, tvorenie Európskym súdom pre ľudské práva to plne potvrdzuje, ak si vyberieme agendu sťažností podávaných proti Slovenskej republike. Ale ľudské práva, vážené dámy a páni, nie sú len slová napísané na papieri. Ak sa pozrieme na praktickú aplikáciu ústavnoprávnych článkov upravujúcich ľudské práva, musíme pri hodnotení Slovenska ako právneho štátu veľmi uberať z jeho kritérií. Ľudské práva ako právo na rozhodnutie veci súdom v primeranej lehote, právo na právnu pomoc, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ďalšie a ďalšie sú pre mnohých našich občanov nedosiahnuteľné.

    Narastajúce počty súdnych prieťahov, prípady korupcie a kupovanej spravodlivosti, neúmerne vysoké súdne poplatky a odmeny právnikov pri neexistencii dostatočného systému právnej pomoci a prístupu k súdom pre nemajetných značne krivia obraz právneho štátu na Slovensku. Realizácia práva na bezplatné vzdelanie či zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia je prakticky fiktívna, a to hovoríme iba o praktickej aplikácii ústavných článkov. Obrovské rezervy máme v efektívnom mechanizme ochrany ľudských práv, ak príde k ich porušeniam.

    Osobitne nám pokrivkáva ochrana osobnosti pred neoprávnenými zásahmi do cti a dôstojnosti človeka. Radikálne zásahy si vyžadujú postavenie a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, aby mohol efektívnejšie chrániť ústavou zaručené práva. Číre konštatovanie porušenia ľudských práv konkrétnym štátnym orgánom bez právneho a inštitucionálneho zabezpečenia vykonateľnosti rozhodnutia Ústavného súdu a nápravy porušenia je naozaj nedostatočné.

    Takto by sme, vážené dámy a páni, mohli hovoriť veľmi dlho, počnúc nadštandardnými právami obvinených a odsúdených a podštandardnými právami obetí trestných činov. Dovolím si vysloviť presvedčenie, že zriadenie osobitného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, ako aj diskusia o novelizácii ústavy či zriadení Úradu ombudsmana budú príspevkom Národnej rady do ochrany ľudských práv, ktorá je stredobodom pozornosti Rady Európy.

    Ak som si dovolil vysloviť konštatovanie, že Slovensko z pohľadu praktickej aplikácie v garantovaní ľudských práv nie je právnym štátom, musím dodať, že ľudské práva sú ľudskými len vtedy, ak sú dobre a zrozumiteľne upravené, ak občania majú o nich vedomosť, ak majú primeraný životný a sociálny štandard na ich realizáciu a ak majú k dispozícii efektívny mechanizmus v prípade ich porušenia. Obávam sa, že tieto kritériá nespĺňame a niet lepšej príležitosti, ako urobiť takéto konštatovanie v rámci osláv 50. výročia založenia Rady Európy.

    Zmeny, vážené dámy a páni, očakávajú aj samotnú Radu Európy. Rada Európy prechádza pri rozširovaní - keď len nedávno vstúpila do Rady Európy 41. krajina Gruzínsko -, ako aj pri vážnych konfliktoch, ako je vojna v bývalej Juhoslávii, veľkými skúškami. Rada Európy je síce inštitúcia, ktorá má vysoké štandardy, ale súčasne má nízke právomoci, ktoré tlačia túto významnú organizáciu do polohy diskusného klubu. Autorita a ďalšia budúcnosť Rady Európy si vyžadujú reformu a nastávajúca voľba generálneho tajomníka Rady Európy predstavuje dobrú príležitosť na realizáciu takýchto zmien.

    Vážené dámy a páni, Slovenská republika má duchovnú a ľudskú kapacitu, veď je úspešnou krajinou v rámci Rady Európy. Preto považujeme aj my dnešnú malú príležitosť za príležitosť začať robiť to, čo sa od nás a od verejnosti v oblasti ľudských práv a ďalších kritérií, ktoré skúma Rada Európy, očakáva.

    Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som sa celkom na záver poďakoval aj občanom Štrasburgu za pohostinnosť, ktorú v období 50 rokov preukazujú nielen orgánom Rady Európy, ale aj nám Slovákom, slovenským delegáciám od roku 1992.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem pánu poslancovi Ficovi za príhovor pri príležitosti 50. výročia založenia Rady Európy.

    V priestoroch vestibulu Národnej rady sú výstavné panely, kde sa hovorí o histórii a činnosti Rady Európy. Zároveň vás chcem pri tejto príležitosti pozvať na čašu vína, ktorá bude oproti v priestoroch poslaneckej kaviarne.

    Nech sa páči, pozývam vás na čašu vína aj na výstavu, ktorá je dolu v priestoroch vestibulu.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine rokovaním o správe Generálnej prokuratúry SR a potom o správe ministra zahraničných vecí.

    Je prestáva do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci prihlásení. Tí, ktorí nie sú prítomní, stratili poradie. Uzatváram preto rozpravu o tomto bode.

    Prosím, k rozprave sa chce ešte vyjadriť pán generálny prokurátor.

    Nech sa vám páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Pokiaľ ide o výčitku omeškávania, isteže na tom participovalo viac činiteľov. Problém spočíval v tom, že tieto úlohy neboli realizované v roku 1998, ale museli sa presunúť do roku 1999.

    Pokiaľ ide o problém kontroly, v prvom rade musím poukázať na to, že práve v tom, že sa nevytvorili orgány vnútornej kontroly, doplácame na to, že v podstate pokiaľ ide o samotnú Generálnu prokuratúru, nie sú zistenia veľkého rozsahu, ale pokiaľ ide o podriadené prokuratúry najmä na úrovni kraja a na okresoch, vykonané kontroly potvrdili nedostatky v hospodárení s prostriedkami a nakoniec toto nám zistil aj Najvyšší kontrolný úrad v správe, ktorú budete prerokúvať. Ale zrejme pánu poslancovi išlo o iný druh kontroly, skôr pokiaľ ide o odbornú prokurátorskú kontrolu. Mne je veľmi sympatická snaha o posilnenie samostatnosti prokurátora, toho výkonného, od ktorého chceme, aby v plnom rozsahu vykonával dozor a niesol zodpovednosť aj v rámci monokratického princípu organizácie a výstavby prokuratúry. Ale faktom je, že sa zistilo viac prípadov, keď sa tieto kontrolné úlohy zo strany nadriadeného prokurátora neplnili. Zatiaľ, kde sme využili formu, aby sa nie spisy posielali do Bratislavy, ale aby išli prokurátori Generálnej prokuratúry do okresov a krajov. Potvrdilo sa to napríklad v Košiciach, kde sme zistili veľmi vážne nedostatky v činnosti okresného prokurátora Košice II. Konkrétne išlo o šesť vecí, kde boli skutočne porušené povinnosti prokurátora, a preto bol odvolaný.

    V personálnej oblasti, pokiaľ ide o krajské a okresné prokuratúry, nebol odvolaný nik bez toho, aby nebol na to rukolapný dôvod, tých zmien až tak veľa nebolo. Personálne zmeny spočívali skôr v tom, že bolo potrebné obsadiť funkcie, ktoré neboli obsadené. Napríklad bolo potrebné obsadiť okresného prokurátora v Trenčíne. Je ťažké dnes nájsť človeka, ktorý by bol ochotný odísť z Bratislavy na vidiek a opačne. V správe sme aj uviedli alebo som to v ústavnoprávnom výbore hovoril, že som si vedomý toho, že niektoré personálne zmeny sú len vyslovene dočasného charakteru, a potom keď dokonáme ešte všetky kontroly, ktoré v tomto smere budú, nevylučujem, že sa vrátime do pôvodného stavu.

    Ďalšia vec je, že vzniká fúra podnetov a trestných oznámení na prokurátorov napríklad aj takého charakteru, ak niekto nebol úspešný v dedičskej kauze a sťažoval sa príslušnému prokurátorovi, že on je na vine, a preto žiada, aby bol trestne stíhaný. To sú určite také avantúry, ktorým nemôžeme pripisovať nejaký význam, ale musím chrániť aj môjho prokurátora pred takýmito atakmi.

    Pokiaľ ide o útvary, ktoré by mali viesť boj alebo vedú boj proti organizovanému zločinu, v živote som nič nepovedal a neurobil pre to, aby som už vytvorené zárodky týchto útvarov pacifikoval alebo likvidoval. Urobil som to, že som po nástupe do funkcie osobným listom oslovil všetkých prokurátorov a všetky prokuratúry s tým, aby vyjadrili svoje názory na ďalšiu činnosť rezortu a jeho smerovanie. Samozrejme, zjavila sa fúra názorov, okrem iného aj názor, aby v boji proti organizovanému zločinu hlavnú úlohu plnil trestný odbor a nie medzinárodný odbor. Je tu istý pokrok, že vôbec takýto útvar bol zriadený, ale to, čo som hovoril o finančnom a personálnom zabezpečení prokuratúry vôbec, či skôr nezabezpečení, to sa týka aj tohto útvaru.

    Ak došlo k istým personálnym zmenám, došlo to kvôli tomu, že ak zistím pracovníka alebo pracovníčku, ktorá ovláda tri - štyri svetové jazyky a robí radovú referentku, a pritom sa vyzná v trestnoprávnej problematike a problematike ozbrojeného zločinu, tak tam nebudem držať človeka, ktorý nevie dobre rozprávať ani po slovensky. Preto došlo k personálnej výmene. K organizačným zmenám dôjde v tom, že z terajšieho členenia medzinárodného odboru na Generálnej prokuratúre a medzinárodných oddelení na krajských prokuratúrach sa vyčlení protokol, ktorý tam nepatrí, protokol musí byť zaradený alebo zriadený pri sekretariáte generálneho prokurátora, nebudú to medzinárodné oddelenia či odbory, ale bude to jednoznačne odbor pre boj s organizovaným zločinom. A chcem vytvoriť podmienky v rámci daných možností na to, aby to bolo režimové pracovisko, aby sa tam pracovalo skutočne utajene, aby sme sa nemuseli dozvedať o niektorých takých skutočnostiach, o ktorých vie, povedzme, len dozorový prokurátor, môj námestník a ja z Rádia Twist.

    Pokiaľ ide o možné zmeny zákona o prokuratúre, tiež to vyplýva z reakcií na oslovenie rezortu. V prvom rade tu ide o to, či a do akej miery by sa menila Ústava Slovenskej republiky. Skutočne ju nemusíme meniť v danej situácii a treba potom debatovať o tom, kde je nezávislosť, či nezávislosť toho orgánu ako celku alebo nezávislosť prokurátora pri výkone jeho funkčných povinností. Ale zasa narážame na problém, ktorý treba prediskutovať, či prokurátor v rámci systému monokracie pri výkone svojich povinností má byť nezávislý, alebo nie. To všetko je na diskusiu.

    Ale pokiaľ ide o možnú úpravu zákona o prokuratúre, v každom prípade sú v terajšej úprave isté problémy, s ktorými sa stretávame. Je tu istota prokurátora, že bez jeho súhlasu nemôže byť preložený. Ale, prosím vás, ak máme problémy v Bratislave alebo v Košiciach, kde máme, zoberme si Bratislavu, kde je 5 okresných prokuratúr, jedna krajská prokuratúra, mám problém, ak potrebujem vykryť Bratislavu I či Bratislavu V, aby som preložil prokurátora bez jeho súhlasu v tom istom sídle, v tom istom meste z jednej prokuratúry na druhú. Musím mať na to súhlas a nemôžem ho jednoducho preložiť. V tomto vidím problém.

    Problém vidím napríklad aj v tom pekne a dobre myslenom ustanovení, pokiaľ ide o stanovenie nadriadenosti a podriadenosti. Podľa tohto zákona som nadriadený mojim námestníkom. Ono má to svoj význam, svoju logiku, ale zodpovednosť mi zostala za celý rezort a za každého prokurátora, a keď sa takto pred vás postavím, trebárs o rok, je vaším právom požadovať odo mňa plnú zodpovednosť. A v tom vidím isté problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť. Samozrejme, otázka potom je aj v tom, k čomu chceme smerovať. Bolo by, myslím si, najideálnejšie, ak by sme mali dva zákony: jeden statusový zákon o prokurátoroch a o právnych čakateľoch prokuratúry a druhý organizačný zákon. A ten statusový by mal byť spojený aj so zákonom o kárnej zodpovednosti. Áno, to už bolo, je to istá koncepčná myšlienka, ktorú by sme mohli doviesť do konca.

    Ešte sa vrátim k odborom pre organizovaný zločin. Po reorganizácii alebo organizačných úpravách Generálnej prokuratúry tam v každom prípade ostane odbor pre boj s organizovaným zločinom rozšírený nielen o narkotiká a drogy, ale o celý organizovaný zločin a právny styk s cudzinou.

    Myslím si, pán poslanec, že som, pokiaľ som si poznamenal, odpovedal na všetko.

    Ak je to tak, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor.

    Chce sa ešte vyjadriť spravodajca? Nie.

    Rozprava bola skončená, pán poslanec. Skončil som ju predtým, ako vystúpil pán generálny prokurátor. Pán poslanec Langoš stratil poradie tým, že bola skončená rozprava. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť, prosím, aby sme predkladali návrhy na uznesenie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keďže neboli podané pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som ako spravodajca poverený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 12. mája 1999 k správe o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač číslo 203).

    Návrh na uznesenie znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998."

    Môžete dať, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.

    Prezentovalo sa 59 poslancov.

    Páni poslanci, poslankyne, žiadam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Páni poslanci, ideme hlasovať, pripravte sa. Páni poslanci, budeme znovu hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím, pripravte sa na hlasovanie.

    Prezentovalo sa 61 poslancov. Je to málo.

    Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili do zasadačky predsedu parlamentu.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Žiadam všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje rokovacie miesta v parlamente. Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Páni poslanci, poslankyne, budeme sa najskôr prezentovať, aby sme zistili počet poslancov v rokovacej sále. Prosím, prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia, ktorý predložil pán spravodajca. Dávam hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, podľa schváleného programu teraz nasleduje bod

    správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998.

    Správu ste dostali ako tlač 182 a spoločnú správu výborov ako tlač 182a, ku ktorej máte pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda,

    pán predsedajúci,

    ctené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 a k aktuálnemu stavu a úlohám v oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 1999. Moje vystúpenie bude dlhšie, ale s ohľadom na to, že otázky zahraničnej politiky sa dostávajú na rokovanie pléna Národnej rady raz začas, myslím si, že je to namieste. Moja dnešná prezentácia nebude len strohým prehľadom toho, čo sa udialo na poli slovenskej zahraničnej politiky v uplynulom období, takom významnom pre ďalší osud nášho štátu.

    Dovoľte mi, prosím, zhodnotiť tiež časový interval od začiatku roku 1998 až doteraz a poskytnúť reálny obraz o tom, čo Slovenskú republiku na poli diplomacie a medzinárodnej politiky s dosahom na život slovenskej spoločnosti v najbližších mesiacoch čaká, teda do konca roku 1999.

    Základnou premisou zahraničnej politiky vyplývajúcou z programových vyhlásení všetkých, opakujem všetkých doterajších slovenských vládnych reprezentácií, je integrácia Slovenskej republiky do euroatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických zoskupení, do Severoatlantickej aliancie, do Európskej únie a do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj aktívna politika Slovenskej republiky v rámci Organizácie Spojených národov.

    Ďalšími nemenej dôležitými piliermi slovenskej zahraničnej politiky sú aktivity v rámci OBSE a rozvoj bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a NATO. Slovensko má tiež zásadný záujem na rozvoji spolupráce a na koordinácii integrácie v stredoeurópskom priestore vo vzťahu so susednými krajinami. Obdobie od začiatku minulého roka až po dnešok sa nieslo v znamení hľadania vhodného, moderného a efektívneho modelu zahraničnej politiky Slovenskej republiky a slovenskej politiky vôbec.

    Obdobie pred parlamentnými voľbami 1998 bolo poznačené nestálosťou a nejednoznačnosťou krokov vlády a rezortu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Tento trend pokračujúci od roku 1995 až do nástupu novej vlády v novembri 1998 výrazne ovplyvnil plnenie strategických zahraničnopolitických cieľov. Predchádzajúca vláda na základe vnútornej politiky zaostávala predovšetkým v plnení politických kritérií na rýchlejšie začleňovanie Slovenska do euroatlantických štruktúr a postupne strácala priazeň zahraničných partnerov a Slovenská republika sa postupne dostávala mimo hlavných prúdov všetkých integračných procesov.

    Disharmónia zámerov a reálnych krokov vlády sa výrazne prejavila v procese integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky nereagovala s dostatočným pochopením na signály v podobe demaršov a stanovísk Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Napriek tomu, že na zasadaní Rady pre všeobecné záležitosti 30. marca 1998 došlo k odovzdaniu dokumentu Partnerstvo pre vstup delegáciám všetkých 11 asociovaných krajín, o deň neskôr boli samotné rokovania o vstupe otvorené len so 6 asociovanými krajinami už bez zastúpenia Slovenskej republiky. Ani iné upozornenia podobného charakteru zo strany Európskej komisie a Európskeho parlamentu neboli vládou Slovenskej republiky dostatočne rešpektované. Ako reakcia na takýto vývoj bolo napríklad preložené konanie 5. schôdzky predsedov parlamentov asociovaných krajín do Bukurešti v marci 1998. Signálom pre vládu Slovenskej republiky museli byť negatívne hodnotenia plnenia politických kritérií zo strany Európskej únie na 4. zasadnutí Asociačnej rady Európskej únie v apríli 1998.

    Prioritnou úlohou novej slovenskej vlády bolo zvrátiť stupňujúci sa odklon Slovenskej republiky od hlavnej línie európskej integrácie. Diplomatická ofenzíva voči Európskej únii v koordinácii ministerstva zahraničných vecí a Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu bola nutne sprevádzaná prvými a zreteľnými krokmi demokratizačnej obnovy vnútri Slovenskej republiky. Najvýraznejším signálom obratu v hodnotení Slovenska bolo predovšetkým vytvorenie pracovnej skupiny na vysokej úrovni medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou na návrh člena Európskej komisie Hansa van den Broeka počas zahraničnej cesty vládnej delegácie v novembri 1998, ktorá nemá obdobu v spolupráci s ktoroukoľvek z asociovaných krajín. Jej vytvorenie dokumentuje individuálny prístup Európskej komisie k Slovensku a záujem o urýchlené odstránenie nedostatkov brániacich otvoreniu rokovaní o vstupe Slovenska do Európskej únie.

    Za vrcholný moment obratu v prístupe Európskej únie k Slovensku v minulom roku môžeme považovať zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 11. - 12. decembra vo Viedni na záver rakúskeho predsedníctva v rade. Summit potvrdil závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. decembra pozitívne hodnotiace situáciu na Slovensku i pokrok dosiahnutý v poslednom období a vyzývajúce Slovenskú republiku na potvrdenie tohto kroku. Summitu predchádzala rezolúcia Európskeho parlamentu z 3. decembra 1998 voči Slovensku, ktorej základ tvoril takzvaný model flexibility umožňujúci posúdenie preradenia Slovenska medzi asociované krajiny prvej skupiny už počas nemeckého predsedníctva.

    Aj oblasť bezpečnostnej politiky s primárnou orientáciou na Severoatlantickú alianciu patrila k strategickým bodom programového vyhlásenia končiacej slovenskej vlády. Nadväzujúc na predchádzajúce obdobie však bola aj v minulom roku poznamenaná rezervovaným prístupom bruselských partnerov, aj jednotlivých členských štátov NATO ku krokom vlády Slovenskej republiky vzbudzujúcim nedôveryhodnosť v oblasti plnenia politických kritérií. Prinajmenšom vyčkávací postoj partnerov sa nepodarilo zmeniť a ani ovplyvniť významným pokrokom zo strany Slovenskej republiky na expertnej, politickej, vojenskej úrovni a ďalšej spolupráce so zahraničnými partnermi, úspešnou participáciou slovenských vojenských odborníkov v medzinárodných mierových operáciách OSN alebo spoločnými projektmi a cvičeniami v rámci Západoeurópskej únie.

    Tieto kontakty však boli dostatočným základom na úspešnú diplomatickú ofenzívu novej vlády od novembra 1998. Začala sa návštevou vládnej delegácie na čele s premiérom Dzurindom na pozvanie, opakujem, na pozvanie generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu v ústredí aliancie v Bruseli. Na stretnutí bol spoločne rozvinutý intenzifikovaný individuálny dialóg medzi Slovenskou republikou a NATO na najvyššej úrovni. Na rokovaniach sa na slovenskú žiadosť zúčastnili aj delegácie Česka, Maďarska a Poľska a všetci zúčastnení zdôraznili, že ambície Slovenskej republiky na vstup do NATO sú vzhľadom na dosiahnuté výsledky plne oprávnené. Navyše delegácia bola v rovnakom termíne pozvaná do Bruselu i na rokovanie s generálnym tajomníkom Západoeurópskej únie José Cutileirom.

    Prioritná orientácia bezpečnostnej politiky Slovenska na členstvo v Severoatlantickej aliancii, takto zakotvená i v novom programovom vyhlásení vlády schváleným Národnou radou Slovenskej republiky 2. decembra 1998, bola zásadnými krokmi vlády potvrdená aj v ďalšom období. 8. decembra 1998 som na ministerskom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady prezentoval túto strategickú prioritu Slovenskej republiky aj odhodlanie vlády participovať na mierových operáciách NATO. 9. decembra vláda Slovenskej republiky schválila vyslanie vojenských jednotiek Armády Slovenskej republiky v počte 150 mužov a jej začlenenie do operácie SFOR v Bosne a Hercegovine. Ešte 31. decembra 1998 sme s ministrom obrany podpísali Program aktivizácie zahranično-bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky v období do Washingtonského summitu NATO, cieľom ktorého bolo posilnenie spolupráce s členskými krajinami aliancie a príprava politiky umožňujúcej urýchlené začlenenie Slovenska do západoeurópskych a transatlantických bezpečnostných a politických štruktúr.

    19. až 21. januára 1999 sa v Bratislave konal seminár Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí a obrany pod názvom Bezpečnosť a stabilita v strednej Európe - regionálne aspekty pod záštitou generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu. Kľúčový prejav na ňom v rámci svojej návštevy Slovenskej republiky predniesol generálny tajomník Západoeurópskej únie José Cutileiro. V rámci činnosti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa Slovensko v roku 1998 aktívne podieľalo na oboch ťažiskových aktivitách: na riešení krízy v Kosove v podobe účasti slovenského zástupcu v Kosovskej overovateľskej misii a na rokovaniach dokumentu k Charte OBSE.

    Intenzita kontaktov Slovenska s Kanceláriou pre demokratické inštitúcie a ľudské práva sa zvýšila najmä v súvislosti s prípravou parlamentných volieb na Slovensku, ktoré boli pozorované účastníckymi štátmi OBSE pod vedením spomenutého úradu. Predbežná i konečná správa monitorovacej misie, ako aj viaceré vystúpenia predstaviteľov OBSE pozitívne vyhodnotili spoluprácu štátnych orgánov Slovenskej republiky s misiou pri realizácii medzinárodného monitoringu parlamentných volieb.

    V októbri až novembri 1998 sa delegácia Slovenskej republiky zúčastnila vo Varšave na dvojtýždňovej implementačnej schôdzi k ľudskej dimenzii, na ktorej Slovensko v porovnaní s minulosťou nebolo predmetom vyhrotenej kritiky. Kritické hodnotenia predovšetkým v oblasti volebnej legislatívy, v absencii zákona o používaní jazykov národnostných menšín a rómskej otázky sa týkali politiky predošlej vlády a boli poznamenané očakávaním skorého zlepšenia aktuálneho stavu.

    Slovenská republika udržiavala stále kontakty s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Maxom Van der Stoelom, ktorý sa zaujímal v uplynulom roku najmä o zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a o zákon o komunálnych voľbách.

    Delegácia Slovenskej republiky vedená ministrom zahraničných vecí sa v decembri 1998 zúčastnila na 7. zasadnutí Ministerskej rady OBSE v Oslo, kde vyjadrila plnú podporu Slovenska aktivitám organizácie vo všetkých troch dimenziách komplexne chápanej bezpečnosti: vojensko-politickej, ekonomickej i ľudsko-právnej. V otázkach zbrojenia, odzbrojovania pre Slovensko vyplynula aj v kontexte rozširovania NATO úloha venovať maximálnu pozornosť procesu adaptácie Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá má vplyv aj na budúce členstvo Slovenska v NATO.

    Slovensko sa aktívne podieľa na rokovaniach Konferencie o odzbrojení a v máji 1998 sa ujalo na obdobie dvoch rokov miesta vo Výkonnej rade, ktorá je najvyšším orgánom v období medzi konferenciami zmluvných štátov Dohovoru o zákaze chemických zbraní. Otvorenou zostala aj naďalej otázka prijatia Slovenskej republiky do kontrolného režimu raketových technológií. Hoci je Slovensko členom všetkých ostatných kontrolných režimov a spĺňa všeobecne uznávané podmienky na prijatie do štruktúr režimu, ani v roku 1998 sa nám nepodarilo získať súhlas USA, ktoré ako najdôležitejšiu prekážku uvádzali vlastníctvo rakiet SS 23 v Armáde Slovenskej republiky.

    Prioritou zahraničnej politiky Slovenska voči Organizácii Spojených národov bola aj v roku 1998 kandidatúra Slovenskej republiky na miesto nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2000 až 2001, keď Slovenská republika svojou aktívnou politikou vo výboroch, agentúrach a programoch OSN už dlhodobo presviedča o oprávnenosti svojho zvolenia na tento post. Prirodzenú podmienku vymenovania veľvyslanca a stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pre OSN v New Yorku Slovensko spĺňalo až v januári 1999, keď bol touto úlohou poverený skúsený medzinárodný právnik a diplomat JUDr. Peter Tomka.

    Dôkazom pretrvávajúceho zodpovedného postoja Slovenskej republiky v Programe medzinárodnej bezpečnosti je aj kontinuita v roku 1998 viacnásobnej účasti príslušníkov Armády Slovenskej republiky na pozorovateľských a dozorných mierových misiách OSN v Angole, na Blízkom východe, na Golanských výšinách. Navyše sa Slovensko zapojilo do projektu spolupráce stredoeurópskych krajín na podporu mieru CENCOOP zameraného na užšiu spoluprácu v oblasti prípravy a účasti príslušníkov ozbrojených síl na mierových operáciách OSN a OBSE.

    Slovenská republika bola aklamáciou 42. Generálnej konferencie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zvolená do Rady guvernérov tejto agentúry. Slovenská republika tiež bola zvolená na návrh Východoeurópskej regionálnej skupiny za podpredsednícku krajinu prípravného výboru Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a vykonávala i funkciu člena byra, výboru počas obdobia prvého polroku 1998. Slovenská republika je okrem toho členom riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie, v roku 1998 bola zvolená za člena Komisie OSN pre vedu, technológiu a rozvoj a podala kandidatúru na členstvo v Hospodárskej a sociálnej rade OSN na obdobie rokov 2002 až 2004 pre voľby v roku 2001. Ako jediná z krajín strednej a východnej Európy zabezpečovala úlohy člena predsedníctva Výkonnej rady Svetového potravinového programu v roku 1998.

    Ďalšou zo základných politických a ekonomických priorít zahraničnej politiky v roku 1998 bola kontinuita slovenského úsilia o členstvo v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, OECD. Proces technických rokovaní o prístupe Slovenskej republiky sa však napriek viacerým deklaráciám vlády o pozitívnom postoji k OECD spomalil. Z tohto dôvodu nová slovenská vláda aj ministerstvo zahraničných vecí počnúc novembrom 1998 zvýšili svoje úsilie. Zvýšená bola akcieschopnosť Rady vlády pre OECD a aktualizovali sa úlohy pre jednotlivé rezorty, ktoré sú odbornými garantmi pre spoluprácu s OECD. Prehodnotilo sa tiež odborné zastúpenie rezortov vlády v odborných orgánoch a výboroch tejto organizácie. 17. decembra minulého roku slovenská delegácia pod vedením ministerky financií Schmögnerovej obhájila v OECD hospodársky prehľad Slovenskej republiky za roky 1996 - 1998. Sekretariát organizácie aj zástupcovia členských krajín hodnotili vystúpenie delegácie Slovenskej republiky veľmi pozitívne. Na 29. Svetovom ekonomickom fóre v Davose v januári 1999 predseda vlády Mikuláš Dzurinda uskutočnil pracovné stretnutie s generálnym tajomníkom OECD pánom Johnstonom, ktorý potvrdil podporu začlenenia Slovenskej republiky do OECD.

    Zaostávanie Slovenskej republiky v rešpektovaní demokratických princípov bývalou vládnucou reprezentáciou pri jej sľube občanom a vrcholiaca predvolebná kampaň ovplyvnila aj bilaterálne vzťahy Slovenskej republiky predovšetkým so štátmi, členmi Európskej únie a NATO a susednými krajinami. Zahraniční partneri často volili odmeraný či vyčkávací postoj k situácii na Slovensku. Prejavovali svoj nesúhlas s demokratickými praktikami v politike bývalej vlády a aj ignoráciu odporúčaní zo strany strategických integračných zoskupení NATO, EÚ, OECD, OBSE i Rady Európy. Často sa vyhýbali cestám do Slovenskej republiky, čím vznikla značná asymetria v rozvoji bilaterálnych stykov.

    Nové podmienky vytvorené po vymenovaní novej vlády Slovenskej republiky umožnili nový rozvoj dvojstrannej spolupráce, ktorá dovtedy stagnovala. Úsilie vlády aj ministerstva zahraničia sa zameralo predovšetkým na oživenie vzťahu so susednými krajinami a členskými štátmi Európskej únie a NATO. Uvítanie politických zmien v Slovenskej republike a deklarovanie jednoznačnej podpory kandidatúry našej vlasti na členstvo v EÚ, NATO a OECD zvýraznili správnosť voľby občanov Slovenska a historickú nevyhnutnosť takéhoto vývoja v našej krajine.

    Mimoriadny význam mala pre Slovenskú republiku októbrová schôdzka predsedov vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska v Budapešti, ktorá vyzvala na oživenie vyšehradského zoskupenia a na opätovné včlenenie Slovenska do hlavného prúdu euroatlantickej integrácie. Vzťahy s asociovanými krajinami strednej a východnej Európy nadväzovali na dobré základy a pomerne vyváženú bilanciu uplynulých rokov, aj keď v roku 1998 sa nevyznačovali osobitnou dynamikou najmä z dôvodu konania parlamentných volieb na Slovensku, ale aj v Českej republike a v Maďarsku. Pokračujúca nízka intenzita stykov Slovenska s pobaltskými krajinami nezodpovedala relatívne blízkej pozícii Slovenska a týchto štátov v procese európskej integrácie.

    Primerane vysokú pozornosť Slovenská republika venovala v medzinárodnoprávnej oblasti medzinárodným vzťahom. Ministerstvo zahraničných vecí sa v roku 1998 aktívne zapájalo do väčšiny normotvorných aktivít regionálnych i globálnych organizácií, v ktorých je členom. Z nich je za minulý rok dôležité spomenúť hlavne aktívnu účasť na diplomatickej konferencii o vytvorení Medzinárodného trestného súdu v Ríme v dňoch 15. júna až 17. júla 1998. Za podpredsedu tejto konferencie bol zvolený zástupca Slovenskej republiky JUDr. Peter Tomka. Podpisom záverečného aktu účastníci konferencie rozhodli o vytvorení Medzinárodného trestného tribunálu a o prijatí Rímskeho štatútu tribunálu. Slovenská republika podpísala záverečný akt konferencie 18. júla a Rímsky štatút 23. decembra minulého roku.

    Zásadnou problémovou záležitosťou bilaterálnych vzťahov v minulom roku bola otázka implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v spore o Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros v podobe Rámcovej dohody medzi vládami Maďarskej republiky a Slovenskej republiky o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Z maďarskej strany tu došlo k odmietnutiu podpisu pripravenej a už parafovanej rámcovej dohody po tom, ako nenavrhla nijaké iné odôvodnené vecné riešenie. Slovenská republika sa preto novým podaním obrátila na Medzinárodný súdny dvor v Haagu 3. septembra 1998 so žiadosťou vydania dodatočného rozsudku. Po zmene vlád na Slovensku a v Maďarsku Maďarská republika súhlasila s obnovením rokovaní. Delegácie sa opäť zišli 27. novembra a rokovania pokračujú na úrovni vládnych expertných delegácií v tomto roku. Po dátumoch 28. januára a 10. marca sa ďalšie kolo koná 14. mája. V súčasnej fáze sa pristupuje k hodnoteniu iniciatívnych konkrétnych riešení navrhovaných slovenskou alebo maďarskou stranou a k hľadaniu variantu, ktorý bude vyhovovať obom stranám. Zatiaľ rokovania neviedli k pokroku.

    V oblasti národnostných menšín sa v roku 1998 začali prípravné práce na vypracovaní komplexnej podrobnej správy o uplatňovaní Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín v podmienkach Slovenskej republiky s termínom predloženia generálnemu tajomníkovi Rady Európy začiatkom roku 1999. Tento termín bol potom odložený do konca mája tohto roku. S cieľom posúdenia a porovnania existujúcej legislatívy Slovenska v oblasti používania jazykov národnostných menšín s medzinárodnými právnymi predpismi a dokumentmi, pri ktorých je Slovensko zmluvnou stranou, usporiadalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky stretnutie expertov v Bratislave v marci a v máji 1998. V súvislosti s prijatím národného programu Slovenska Partnerstvo pre vstup do Európskej únie bola Slovenskom akceptovaná krátkodobá úloha prijať ešte v roku 1998 legislatívnu úpravu používania jazykov národnostných menšín, ktorá však predchádzajúcou vládou nebola splnená.

    Ministerstvo zahraničných vecí muselo po vymenovaní novej vlády venovať veľkú pozornosť aj organizačným, personálnym a logistickým otázkam. Bývalé vedenie rezortu ich totiž prispôsobovalo vlastným potrebám na presadzovanie politických cieľov a efektivita výkonu zahraničnej služby bola mimoriadne negatívne poznačená.

    Personálna politika ministerstva v roku 1998 bola ovplyvnená viacerými negatívnymi faktormi, predovšetkým nekoncepčným jednorazovým rozhodnutím predchádzajúcej vlády o odvolaní 28 mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov v marci 1998. Zároveň vláda rozhodla o vyslaní značného počtu politicky nominovaných veľvyslancov, ale aj ďalších diplomatických a administratívno-technických pracovníkov, keď často hlavným kritériom ich výberu a neadekvátneho udeľovania diplomatických hodností bola ich stranícka či rodinná príbuznosť. Nové vedenie ministerstva bolo donútené vytvoriť efektívnejšiu organizačnú štruktúru. Pri preskupení útvarov sa síce nutne musela vykonať racionalizácia v systemizácii ministerstva. Kritériami výberu pracovníkov však bolo a je príslušné vzdelanie, profesionálna úroveň, morálna bezúhonnosť a pripravenosť plniť strategické úlohy zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, obrátiť v tejto chvíli list za minulosťou a venovať sa tomu, čím náš rezort zahraničných vecí žije v súčasnosti a s akou perspektívou pre Slovensko a všetkých jej občanov využíva čas, schopnosti a sily svojich zamestnancov.

    Ako som už v predchádzajúcich minútach naznačil, programové vyhlásenie súčasnej vlády vo svojich zámeroch potvrdzuje všetky strategické zahraničnopolitické ciele uvádzané v programových vyhláseniach všetkých predchádzajúcich slovenských vlád. Líši sa však vo výkone svojej politiky. Súčasnej vláde sa v plnom rozsahu darí i praktickými krokmi napĺňať tlačené riadky týkajúce sa zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Rešpektujúc to, v akom stave sme prebrali rezort, sú realisticky formulované ciele na tento rok v nových kapitolách napĺňané s predstihom. Vedúci predstavitelia a experti pre nás strategicky integračných zoskupení, teda NATO, EÚ a OECD i bilaterálni zahraniční partneri s rešpektom oceňujú tempo práce nášho a ostatných rezortov slovenskej vlády. Aký to má pre nás efekt a aké sú aktuálne a reálne ciele zahraničnej politiky, o tom by som vás rád informoval v nasledujúcej časti svojho vystúpenia.

    Hlavnou úlohou vlády v roku 1999 v oblasti európskej integrácie je pričlenenie Slovenskej republiky k skupine štátov rokujúcich o vstupe do Európskej únie. Náš rezort pritom koordinuje všetky zahraničnopolitické aktivity voči Európskej únii a jej členským štátom. V tomto kontexte bude mať mimoriadny význam pokrok dosiahnutý Slovenskou republikou v čase finalizácie novej pravidelnej správy Európskej komisie v septembri až októbri tohto roku, na základe ktorej bude Európska rada na svojom summite v decembri v Helsinkách rokovať o prípadnom otvorení rokovaní s ďalšími asociovanými štátmi. K otvorenému a konštruktívnemu dialógu Slovenska a Európskej únie prispievajú štruktúry na to ustanovené v Európskej dohode o pridružení: Asociačná rada, Asociačný výbor a podvýbory, Spoločný parlamentný výbor Slovenskej republiky a Európskej únie. Pozornosť je venovaná zintenzívneniu predvstupovej prípravy na základe novoinovovaného národného programu na prijatie acquis communautaire, ktorý by mal byť odovzdaný do konca mája tohto roku.

    Pravidelná správa Európskej komisie z novembra 1998, ktorá vychádzala z plnenia priorít stanovených v dokumente Partnerstvo pre vstup, pomerne podrobne stanovila naše podlžnosti v príprave na vstup do únie. Bolo preto potrebné jasne pomenovať problémy a stanoviť konkrétne kroky na splnenie úloh. Výsledkom bolo vypracovanie a schválenie dokumentu Harmonogram úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie, ktorý obsahuje 86 úloh a dve odporúčania pre jednotlivé rezorty a plní úlohu akčného plánu vlády na rok 1999 v oblasti európskej integrácie. Na nedávnom 5. zasadnutí Asociačnej rady Slovensko - Európska únia v Luxemburgu bol zo strany európskych partnerov ocenený výrazný pokrok dosiahnutý v plnení politickej časti Kodanských kritérií a pri realizácii opatrení smerujúcich k plneniu úloh v ostávajúcich oblastiach.

    V oblasti bezpečnosti je prioritným cieľom v Slovenskej republike aj naďalej vstup do Severoatlantickej aliancie ako jedinej organizácie, ktorá pre náš štát dokáže efektívnym spôsobom zabezpečiť mier a stabilitu. Vstupom našich troch susedov - Českej republiky, Maďarska a Poľska do NATO v období pred aprílovým Washingtonským summitom aliancie sa zásadným spôsobom zmenil charakter bezpečnosti v našom regióne. Na summite pritom odznel pre Slovensko zásadný signál, ktorý nás vracia medzi najvážnejších kandidátov na členstvo v aliancii. Po Washingtonskom summite ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom obrany a ďalšími rezortmi pripravujú dokument Programové zabezpečenie prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO, ktorý obsahuje komplexné a konkrétne opatrenia na urýchlenie prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO a navrhuje vytvorenie príslušných vnútroštátnych štruktúr a vybudovanie účinného koordinačného mechanizmu na jeho praktickú aplikáciu.

    Cieľom Slovenska je vybudovať si také postavenie krajiny, ktorá zásadným spôsobom prispieva k stabilite regiónu a dokáže na seba vziať adekvátny diel zodpovednosti v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. K tomu smerujú a smerovali aj naše aktivity pri podpore úsilia medzinárodného spoločenstva o zastavenie násilností v Kosove a stabilizácie celej postihnutej oblasti. Tento konflikt predstavuje príklad dlhodobého zanedbávania národnostnej otázky výrazne podmieneného problematickým historickým vývojom na tomto území. Svojou intenzitou predstavuje najvýraznejší konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny a je sprevádzaný útekom a vyhnaním státisícov etnických Albáncov zo svojich domovov. Najvýraznejším znakom tohto konfliktu je utrpenie nevinných ľudí, ktoré nemá obdobu v novodobých európskych dejinách.

    Slovenská republika preto aktívne spolupracuje so všetkými inštitúciami, ktoré majú vplyv na riešenie súčasnej situácie v regióne bývalej Juhoslávie. V záujme skončenia obrovského utrpenia kosovských Albáncov Slovenská republika podporila akciu Severoatlantickej aliancie a umožnila prelety lietadiel a transport materiálu i personálu cez naše územie. Tieto kroky sa stretli s uznaním zo strany aliancie, nakoľko Slovensko dokázalo, že je schopné prispievať k spoločným snahám demokratických krajín pri riešení krízových situácií. Slovenská republika taktiež koordinuje svoje aktivity s Európskou úniou, Radou Európy, OBSE a OSN, pretože si uvedomuje, že náprava súčasného stavu v tomto regióne si vyžiada spoluprácu všetkých medzinárodných inštitúcií. Odrazom tohto postoja Slovenskej republiky je aj návrh generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana a moje vymenovanie do funkcie osobitného splnomocnenca na riešenie situácie v Kosove. Slovenská republika má tak vďaka svojim postojom v zahraničnopolitickej oblasti možnosť prispieť k riešeniu tejto krízovej situácie.

    Tiež sme pripravení podieľať sa na rozvoji spolupráce so Západoeurópskou úniou, hlavne v oblasti krízového manažmentu a peterburgských operácií humanitárneho a záchranného charakteru. Slovenská republika aj naďalej považuje Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe za primárny nástroj prevencie konfliktov krízového manažmentu a postkonfliktnej rehabilitácie a aktívne sa zúčastňuje na implementácii rozhodnutí Lisabonského summitu a Ministerskej rady, najmä pri dopracovaní platformy pre kooperatívnu bezpečnosť ako súčasti pripravovaného dokumentu OBSE Charty európskej bezpečnosti. Presadzujeme tiež posilnenie kontroly implementácie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách. Kladieme rovnako dôraz na dôsledné plnenie prijatých záväzkov, ktoré pre nás vyplývajú z prijatých medzinárodných dokumentov v oblasti odzbrojenia. Slovenská republika zefektívni mechanizmus ich dodržiavania a prijme potrebné legislatívne opatrenia. Okrem toho ratifikuje ďalšie medzinárodné dokumenty - Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení, Protokol II o mínach a iných výbušných zariadeniach Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach a Protokol IV o osvetľujúcich laserových zbraniach toho istého dohovoru.

    Slovenská republika sa sústredí na podporu ženevských rokovaní o verifikačnom protokole k Dohovoru o zákaze biologických zbraní tak, aby ho bolo možné prijať už v roku 2000. Zaradenie problematiky zákazu transferu protipechotných mín do agendy rokovaní Konferencie o odzbrojení bude naďalej jednou z priorít pôsobenia Slovenskej republiky v tomto najvýznamnejšom odzbrojovacom fóre. Pre Slovensko bude v roku 1999 dôležité zabezpečiť plné a aktívne zapojenie zástupcov orgánov a inštitúcií priamo zainteresovaných vo výkone kontroly exportu a importu citlivých položiek na činnosti kontrolných režimov exportu, najmä vasenárskeho usporiadania pre kontrolu exportu materiálov a technológií dvojakého použitia a konvenčných zbraní, austrálskej skupiny a skupiny jadrových dodávateľov. Jednoznačným cieľom Slovenska je prijatie do kontrolného režimu raketových technológií, čomu je potrebné podriadiť i stratégiu vyzbrojovania Armády Slovenskej republiky.

    Rezort ministerstva zahraničných vecí nadväzujúc na programové vyhlásenie vlády potvrdzuje svoju úlohu zabezpečiť implementáciu štandardov Rady Európy v rámci legislatívy Slovenskej republiky a pri plnení nadväzujúcich úloh bude vychádzať z dvoch základných dokumentov Rady Európy: Záverečnej deklarácie a Akčného plánu II. summitu hláv štátov a vlád členských krajín Rady Európy. V roku 50. výročia vzniku Rady Európy Slovenská republika okrem aktívnej participácie na oslavách podporuje v rámci budovania novej bezpečnostnej architektúry Európy úzku spoluprácu Rady Európy predovšetkým s Európskou úniou, OBSE a NATO, ako aj rozširovanie priestoru demokracie, ľudských práv, sociálnej súdržnosti a bezpečnosti aj na dosiaľ nezačlenené krajiny východnej a južnej Európy.

    Vo vzťahu k Organizácii Spojených národov je najdôležitejším a najaktuálnejším zámerom zahraničnej politiky Slovenskej republiky získanie postu nestáleho člena Bezpečnostnej rady na obdobie rokov 2000 - 2001 vo voľbách na 54. Valnom zhromaždení OSN v októbri tohto roku. S tým úmyslom je vedená koordinovaná volebná kampaň na získanie podpory čo najväčšieho počtu členských krajín Organizácie Spojených národov.

    Dôležitým zámerom na rok 1999 zostáva aj realizácia návštevy generálneho tajomníka OSN na Slovensku. Slovensko bude tiež pokračovať v úsilí prispievať k mierovému prostrediu a hospodársko-sociálnemu rozvoju v krízových oblastiach sveta účasťou v mierových operáciách OSN a v jej špecializovaných programoch a agentúrach. Súčasne s uchádzaním sa o ďalšie posty v riadiacich a výkonných orgánoch týchto programov a agentúr sa Slovensko popri svojej pozícii uchádzačov o pomoc bude usilovať už o zaradenie medzi donorov aktívnej rozvojovej pomoci. V 1. štvrťroku 1999 bolo v Bratislave otvorené Centrum organizácie OSN pre priemyselný rozvoj UNIDO, účelom ktorého je mobilizovať a koncentrovať investície do priemyslu rozvojových a transformujúcich sa krajín. Hlavnou prioritou Slovenska vo vzťahu k Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj ostáva členstvo v tejto organizácii. Kľúčovým predpokladom toho by malo byť v roku 1999 úspešné absolvovanie previerok Slovenskej republiky vo výboroch Simesmit koncom tohto mesiaca a aktívne zapájanie Slovenska do činnosti OECD so súčasným štatútom plnoprávneho pozorovateľa.

    Strategickým integračným cieľom Slovenskej republiky v roku 1999 zodpovedá aj politika bilaterálnych medzinárodných vzťahov zameraná prednostne na členské štáty Európskej únie, NATO a na susedné a ďalšie asociované krajiny. Svedčia o tom aj návštevy ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky vo Francúzsku, USA, Veľkej Británii a Nemecku už v prvých týždňoch tohto roku. Vo vzťahu s USA chce Slovenská republika dosiahnuť výraznú kvalitatívnu zmenu. Chceme dosiahnuť, aby Slovensko bolo v USA vnímané ako demokratická krajina, ktorá odstránila v krátkom čase všetky demokratické deficity z minulosti, ktorá má jasnú transparentnú politiku voči medzinárodnému spoločenstvu aj dovnútra krajiny. Chceme, aby v USA považovali Slovensko za partnera pri budovaní transatlantického spoločenstva a spojenca. Prioritou bilaterálnych vzťahov s USA je intenzívne, systematické a dôsledné presadzovanie začlenenia Slovenska do NATO a synergické využitie vplyvu USA v prospech ostatných integračných snáh Slovenskej republiky.

    Vzťahy s Nemeckou spolkovou republikou majú v zahraničnej politike Slovenska naďalej osobitné miesto vzhľadom na ekonomický potenciál a miesto Nemecka v európskej a svetovej politike s dôrazom na predsedníctvo Nemecka v Európskej únii počas prvého polroku 1999, ako aj vzhľadom na jeho následné členstvo vo vedúcej trojke Európskej únie. Počas mojej návštevy v závere obdobia prvých sto dní novej vlády v Nemecku, kde nemecká strana deklarovala jednoznačnú podporu urýchlenému postupu v otázkach integrácie Slovenskej republiky do NATO, EÚ a OECD, osobitná pozornosť bola venovaná odškodneniu obetí nacistickej perzekúcie na Slovensku. Obnovený politický dialóg vyvrcholil prvou oficiálnou návštevou premiéra Mikuláša Dzurindu v Nemecku 10. a 11. marca na pozvanie kancelára Schrödera v sprievode rezortných ministrov z ekonomických oblastí. Návšteva sa uskutočnila v čase predsedníctva Nemecka v Európskej únii, čo jej význam zvýrazňuje. Priniesla prísľub zintenzívnenia politických a hospodárskych stykov a z nemeckej strany jasné vyjadrenia podpory slovenským integračným ambíciám do EÚ, NATO a OECD.

    Po dlhšom období stagnácie vzájomných vzťahov pristupujeme k obnove intenzívneho dialógu s Veľkou Britániou, ktorá vzhľadom na svoje medzinárodné postavenie patrí ku kľúčovým adresátom zahraničnej politiky Slovenska. Mojej prvej oficiálnej návšteve vo Veľkej Británii 26. - 27. januára tohto roku predchádzali návštevy troch štátnych tajomníkov britskej vlády - obrany, vnútra a zahraničia na Slovensku. Okrem rozvoja spolupráce pri transformácii ozbrojených síl Slovenskej republiky sa osobitná pozornosť venovala otázke zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky, ku ktorej došlo začiatkom októbra 1998 v súvislosti s veľkým počtom špekulácií so žiadosťami o azyl vo Veľkej Británii zo strany slovenských občanov rómskeho pôvodu. V roku 1999 sa budeme sústreďovať na získavanie podpory Veľkej Británie pre členstvo Slovenskej republiky v NATO a Európskej únii, rozvoj vzájomných ekonomických vzťahov a obnovenie bezvízového styku.

    Rozvoj vzťahu s Francúzskom a Talianskom je pre Slovenskú republiku dôležitý z pohľadu zintenzívnenia plnenia vlastných európskych a euroatlantických ašpirácií. Vo vzájomnej relácii je potrebné zabezpečiť mechanizmus pravidelného politického dialógu od najvyššej úrovne až po úroveň expertov. Po zmenách v politickom vedení štátu je možné konštatovať uvoľnenie strnulého stavu vzájomných stretnutí. Cesty predsedu vlády Slovenskej republiky do týchto krajín v uplynulých týždňoch okrem iného s cieľom zintenzívniť prílev zahraničného kapitálu do Slovenskej republiky zaznamenali významný krok vpred vo vzťahu s oboma krajinami. Vo vzťahu s ostatnými krajinami Európskej únie sa Slovenská republika usiluje o posilnenie intenzívneho politického dialógu, o dosiahnutie podpory našim integračným snahám a o rozvinutie vzájomnej ekonomickej kooperácie.

    Jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky definovanej v programovom vyhlásení vlády je intenzívny rozvoj vzájomných susedských vzťahov. Osobitnú pozornosť preto venujeme našim štyrom susedom, piatim susedom - Rakúsku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku. O Ukrajine budem hovoriť zvlášť.

    Záujem na ďalšom intenzívnom rozvoji vzťahov s Rakúskou republikou ako jedinou susednou členskou republikou Európskej únie je prirodzený. Premietne sa do snahy o podporu Rakúska v integračných snahách Slovenskej republiky zintenzívnením vzájomnej komunikácie na všetkých úrovniach a posilnením hospodárskych väzieb. Zásadný význam mala prvá zahraničná cesta predsedu vlády Mikuláša Dzurindu 6. novembra 1998 do Viedne, kde sa stretol s rakúskym kancelárom Viktorom Klimom. V decembri sa slovenský premiér stretol opäť vo Viedni s rakúskym spolkovým prezidentom Thomasom Klestilom. Vrátane nedávnej návštevy kancelára Viktora Klimu v Bratislave tak boli položené základy pre novú etapu v rozvoji bilaterálnych vzťahov a vzájomnej dôvery Slovenska a Rakúska.

    Chcel by som konštatovať, že začíname písať novú kapitolu slovensko-českých vzťahov. 23. novembra minulého roku sa uskutočnila oficiálna návšteva predsedu vlády Českej republiky Miloša Zemana na Slovensku. Jeho rokovania s premiérom Dzurindom, ktoré kontinuálne pokračovali koncom apríla 1999, obnovili aktívny a otvorený dialóg vo všetkých otázkach spoločného záujmu - od prehlbovania nadštandardných vzťahov až po regionálnu spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky. Na aprílových rokovaniach vládnych a expertných delegácií bola deklarovaná politická vôľa uzavrieť v priebehu tohto roku delenie majetku aj prostredníctvom obnovenia činnosti Komisie pre delenie federálneho majetku.

    Pozitívny obrat nastáva aj v slovensko-maďarských vzťahoch. Vzájomný politický dialóg sa začal stretnutím predsedov parlamentov vo Vilniuse, pokračoval pracovnou návštevou ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky v Bratislave a stretnutím predsedov vlád počas summitu stredoeurópskych iniciatív v Záhrebe. Zatiaľ najvýznamnejším z bilaterálnych kontaktov bola oficiálna návšteva predsedu vlády Maďarskej republiky Viktora Orbána 12. februára 1999 v Slovenskej republike, počas ktorej rokoval s predsedom vlády Dzurindom a predsedom Národnej rady Jozefom Migašom. Tieto stretnutia vytvárajú dobré predpoklady nielen na obnovu vzájomných politických kontaktov, ale aj na riešenie existujúcich otvorených otázok, ako sú rozšírenie zmluvnej základne, otázky národnostných menšín, implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, rekonštrukcia mosta Štúrovo - Ostrihom, regionálna spolupráca.

    O význame vzťahov s Poľskou republikou svedčí jedna z prvých zahraničných ciest predsedu vlády Dzurindu a ministra zahraničných vecí 12. novembra 1998, ktorá viedla do Poľska. V tomto kontexte je naďalej potrebné uskutočňovať intenzívny politický dialóg a plne využívať pretrvávajúcu poľskú podporu nášmu integračnému úsiliu. Chceme pokračovať v dobre sa rozvíjajúcej spolupráci vládnych a samosprávnych orgánov a v snahe o dynamizáciu hospodárskej spolupráce. Na regionálnej úrovni Slovenská republika venuje prioritnú pozornosť obnoveniu vyšehradskej spolupráce, ktorá vytvára prirodzený rámec napĺňania viacerých cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Rozhodujúcou mierou by tomu malo napomôcť stretnutie predsedov vlád krajín V4 14. mája v Bratislave, ako aj bilaterálne a multilaterálne rokovania na expertnej úrovni, ktoré povedú k realizácii konkrétnych projektov.

    Naďalej však pritom podporujeme i širší rámec regionálnej spolupráce zoskupení CEFTA a Stredoeurópska iniciatíva ako komplementárnej súčasti integračných procesov. Za jednu z dôležitých foriem rozvoja regionálnych väzieb považujeme cezhraničnú spoluprácu a vytváranie euroregiónov.

    Slovenská republika pripisuje veľký význam rozvoju vzájomných vzťahov so svojím najväčším susedom Ukrajinou pri vytváraní stabilného prostredia v strednej a východnej Európe. Podporujeme tiež úsilie Ukrajiny o začleňovanie sa do regionálnej stredoeurópskej spolupráce predovšetkým na platforme CEFTA. Rozvoju vzájomného dialógu prispieva v roku 1999 aj obsadenie postu veľvyslanca Slovenskej republiky v Kyjeve.

    Ministerstvo zahraničných vecí venuje patričnú pozornosť aj bilaterálnym vzťahom s ostatnými asociovanými krajinami. So Slovinskom, Bulharskom a Rumunskom bude dôraz kladený na konsolidáciu a rozvoj regionálnych väzieb a na zefektívňovanie obchodnej a ekonomickej spolupráce. S krajinami Pobaltia - Estónskom, Lotyšskom a Litvou - je nevyhnutné začať novú fázu spolupráce a podporiť ju otvorením zastupiteľského úradu Slovenskej republiky pre pobaltské krajiny.

    Po zmene vlády bolo nutné prehodnotiť výkon politiky voči Ruskej federácii rešpektujúc skutočné strategické ciele slovenskej zahraničnej politiky. Nemení to však význam ruského partnera ako jedného z dôležitých aktérov medzinárodných vzťahov ani tomu primerané dôstojné zaradenie v zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Potvrdil to aj výsledok prehodnotenia spoločnej zmluvnej základne a návštevy niektorých rezortných ministrov novej vlády v decembri minulého roku. Vzťahy s Ruskou federáciou sú aj naďalej prioritne zamerané na rozvoj obchodnej a hospodárskej spolupráce a na vyvážený politický dialóg. Pokračujeme v snahe o zníženie pasívneho zahraničného obchodného salda Slovenska s Ruskom. Veľkú pozornosť venujeme aj otázke deblokácie dlhu bývalého ZSSR a Ruskej federácie voči Slovenskej republike, aby prebiehala v súlade s prioritami našej zahraničnej politiky.

    Aktuálne Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky deklaruje potrebu venovať väššiu pozornosť krajinám Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie, Austrálie a Oceánie, ktoré okrem iného zásadným spôsobom môžu ovplyvniť voľbu nestálych členov Bezpečnostnej rady v OSN na 54. Valnom zhromaždení OSN v októbri 1999 v prospech Slovenska. Trvalú pozornosť treba venovať hľadaniu nových možností hospodárskej spolupráce, ktorá v prevažnej miere nedosahuje žiaduci rozmer.

    Základnou úlohou ministerstva zahraničných vecí na splnenie všetkých týchto a mnohých ďalších cieľov v roku 1999 je systematické skvalitňovanie, profesionalizácia a stabilizácia ústredia ministerstva zahraničných vecí a siete zastupiteľských úradov. Prihliadame pritom na dlhodobé zahraničnopolitické priority a na vytvorenie právneho rámca na zabezpečenie efektívnej činnosti zahraničnej služby.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako som už spomenul v úvode, nie je možné vyhodnotiť a ani len vymenovať všetky aktivity rezortu zahraničnej politiky Slovenskej republiky v období od začiatku roku 1998, ktoré na intenzite získali predovšetkým v uplynulých šiestich mesiacoch. Ale pre skutočný úspech slovenskej zahraničnej politiky je nevyhnuté naďalej zvyšovať tempo a efektivitu práce pri dosahovaní našich strategických cieľov. Osobne som presvedčený, ctené poslankyne, vážení poslanci, že sa nám to spolu podarí a že k tomu prispejete takisto svojou prácou. Pre náš spoločný cieľ je dôležitá vaša kooperácia pri vytváraní moderného a legislatívneho systému, ktorý nám v perspektíve niekoľkých rokov otvorí brány Európskej únie. Vybraní v slobodných demokratických voľbách na obdobie štyroch rokov sme zodpovední predovšetkým pred ľudom tejto krajiny, ako aj pred medzinárodným spoločenstvom za budúcnosť Slovenska, za demokraciu, stabilitu, mier a blahobyt v srdci Európy. A budú to opäť voliči tejto krajiny, ktorí posúdia úspešnosť plnenia sľubov, ku ktorým sme sa zaviazali svojím mandátom v septembri roku 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Kukanovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím pána spoločného spravodajcu výborov poslanca Františka Šebeja, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998.

    Predseda Národnej rady slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 192 zo 14. apríla 1999 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na prerokovanie v termíne do 5. mája tlač číslo 182, správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998, pričom ako gestorský určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s termínom prerokovania spoločnej správy výborov do 7. mája 1999.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelenú parlamentnú tlač a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov uznesením číslo 32 z 5. 5. 1999 v stanovenom termíne. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu na zasadnutí dňa 4. 5. 1999 a uznesením číslo 49 ju zobral na vedomie. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu na svojom zasadnutí dňa 5. 5. 1999 a uznesením číslo 31 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval správu dňa 3. 5. 1999 a uznesením číslo 28 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval správu dňa 4. 5. 1999 a zobral ju na vedomie svojím uznesením číslo 3.

    Správu gestorského výboru máte ako tlač 182a k dispozícii.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 zobrala na vedomie.

    To je všetko.

    Text príslušného uznesenia, ktoré navrhujeme:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 (tlač 182)."

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil za klub poslancov SMK pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Ďalšie písomné prihlášky neboli. Po vystúpení pána poslanca sa budeme prihlasovať do rozpravy ústne.

    Prosím, pán poslanec Duka-Zólyomi, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    zahraničná politika a medzinárodné vzťahy sú vždy funkciou vnútropolitických pomerov, resp. spoločensko-politickej situácie krajiny. Vyváženosť a stabilita na vnútropolitickej scéne zabezpečuje dôveru, spoľahlivosť a istotu pri budovaní medzinárodných vzťahov a pevného postavenia v rámci medzinárodného spoločenstva. Ak rozvoj systému demokratických hodnôt s dlhodobou garanciou vedie k stabilnému budovaniu demokracie a k pravdivému právnemu štátu, tak aj vierohodnosť a dobré meno krajiny sa bude upevňovať a zlepšovať v tých európskych, resp. svetových štruktúrach, kde tento cieľavedomý vývoj sa odohráva už niekoľko desaťročí.

    Medzi vnútornou politikou a zahraničnou politikou existuje spätná väzba. Vnútorná politika a zahraničná politika sa navzájom podmieňujú, lebo racionálne, čitateľné a úprimné vzťahy v zahraničnej politike blahoprajne budú vplývať na vývoj a stabilitu všetkých zložiek štátnej moci a vnútrospoločenských pomerov. Slovenská republika je mladý štát. Po jej vzniku bola snaha napodobňovať okolité, resp. vyspelé európske krajiny a na úrovni systematickej deklarácie vládnej moci presvedčiť svet, že sa chce zapojiť čo najrýchlejšie do veľkej demokratickej rodiny Európskeho spoločenstva. Ale ako realita uplynulých rokov dokázala, skutok bol iný. Snaha zostala prázdnou množinou, lebo chýbali konkrétne kroky, vecné riešenia, v širokých dimenziách aplikovaná taká politická vôľa, ktorá by naplnila očakávania členských krajín tých euroatlantických štruktúr, do ktorých sme sa odhodlali čo najrýchlejšie začleniť.

    Pritom je známa skutočnosť, že váha krajiny a jej zaradenie na stupnici spoľahlivosti a osvojenia si demokratických hodnôt sa posudzuje už podľa jednoznačne vykryštalizovaných kritérií, akými sú dlhodobo stabilný systém inštitúcií, ktorý garantuje demokraciu a demokratický vývoj krajiny, schopnosť rýchleho prechodu na skutočné a fungujúce trhové hospodárstvo, rešpektovanie ľudských práv a práva slobody s jasnými a premyslenými legislatívnymi normami podložené a realizované práva národnostných menšín. A toto všetko musí byť garantované jednoznačným systémom právnych noriem, ktoré sú v súlade s už prijatými a zaužívanými pravidlami v európskych krajinách.

    Predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 je obšírna, podrobná, veľmi objektívna a racionálna analýza vypracovaná Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jasne a ráznym spôsobom sa rozdeľujú dve kvalitatívne sa odlišujúce etapy vývoja zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Zahraničná politika pred parlamentnými voľbami a zahraničná politika súčasnej vlády, vlády koalície štyroch politických subjektov, ktoré nastúpili na cestu nielen deklarovať euroatlantickú integračnú snahu tejto krajiny, ale konkrétnymi a vecnými riešeniami aj dohnať zameškané a urýchlene sa zaradiť medzi tie krajiny, ktoré majú predpoklady za relatívne krátky čas stať sa členmi euroatlantických zoskupení.

    Predložená správa veľmi triezvo hodnotí nesúlad medzi deklarovanou zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, charakterom, resp. vývojom domácej politiky a skutočnou snahou, resp. reálnymi aktivitami predchádzajúcej vlády, čo, samozrejme, veľmi škodilo Slovensku v procese európskej integrácie. Jej snaha nebola úprimná, lebo postup realizácie bol zaťažený zápornými riešeniami a politickými i legislatívnymi protirečeniami. Neodpustiteľným hriechom je skutok, že napriek dobrým a nádejným štartovacím podmienkam v roku 1995 Slovensko v roku 1998 bolo odsunuté na perifériu a stále hlbšie sa prepadávalo do izolácie.

    Po parlamentných voľbách nástupom súčasnej koaličnej vlády nastal radikálny zvrat v zahraničnej politike tejto krajiny. Vláda a ministerstvo zahraničných vecí svojím jednoznačným a racionálnym postupom a konkrétnymi činmi za niekoľko mesiacov dokázali odhodlanosť vecne pripraviť podmienky, a tým aj urýchliť integračný proces Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Táto vláda dokázala, že nestačí snahu len deklarovať, ale treba ju aj podložiť konkrétnymi činmi, resp. jasnými riešeniami existujúcich problémov. Súhrnné hodnotenie predkladanej správy potvrdzuje, že je to veľmi zložitá a náročná úloha, najmä ak vychádzame z existujúcej veľmi rozsiahlej a rozvetvenej siete zahraničnopolitickej aktivity Slovenskej republiky. Vláda, ministerstvo zahraničných vecí začala krátko po jej ustanovení veľmi intenzívnu zahraničnopolitickú a diplomatickú ofenzívu, čo už teraz má za následok kladné hodnotenie dosiahnutých výsledkov a priaznivé posúdenie perspektívneho vývoja Slovenskej republiky.

    Uvedomujeme si, že nemôžeme očakávať náhle a nečakané zmeny v našom integračnom procese a posúdení zo strany Európskej únie a NATO. Musíme dokázať, že zmeny v našej spoločnosti sú nezvratné a vo vývoji našej spoločnosti musíme zastabilizovať tento stav, resp. demokratické hodnoty v celej šírke a hĺbke a dlhodobo garantovať budovanie skutočného právneho štátu. Do tejto jednoznačnej zahraničnopolitickej orientácie patrí - aj napriek krajnej a zložitej situácii a z rôznych strán prichádzajúcej tvrdej kritiky - pevné stanovisko, postoj vlády a rezortu zahraničných vecí ku krízovej situácii na Balkáne. Vysokým ocenením dôslednej zahraničnej politiky a diplomatickej aktivity ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky je aj fakt, že minister zahraničných vecí Slovenskej republiky sa stal osobitným splnomocnencom OSN na riešenie krízovej situácie v Kosove. Touto cestou sa Slovensko stáva súčasťou veľkej politiky.

    Vážená Národná rada, na záver by som chcel v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície stručne deklarovať naše stanovisko vo vzťahu k správnemu, efektívnemu vývoju zahraničnej politiky. Naša zahraničnopolitická orientácia je založená na budovaní stabilnej demokracie a právneho štátu. Sme presvedčení, že dobré a dynamické susedské vzťahy značne prispievajú k stabilite a bezpečnosti nielen strednej, ale aj celej Európy, čo je popri splnení ďalších nutných podmienok jedným zo základných predpokladov začlenenia Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že pre Slovensko existuje len jediná správna orientácia zahraničnej politiky - stať sa čo najrýchlejšie súčasťou bezpečnostno-politického zoskupenia NATO a ekonomicko-politického spoločenstva Európskej únie. Náš zahraničnopolitický vývoj ide dobrým smerom, čo dokazuje aj predložená správa o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky, o ktorej diskutujeme.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Faktická poznámka - pán poslanec Gašparovič. Prosím, kto chce vystúpiť najprv s faktickými poznámkami? Zatiaľ len pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Weiss, pán poslanec Sitek. Hlási sa ešte niekto do rozpravy ústne, páni poslanci, poslankyne? Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    chcel som veľmi stručne reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Keďže som nedostal tú možnosť, musím sa teraz prihlásiť do rozpravy, aby som mohol svoju otázku, ktorú chcem položiť pánu ministrovi, dať, keďže posledným vystupujúcim bol pán poslanec Duka-Zólyomi.

    Keď som už za rečníckym pultom, chcel by som povedať aspoň dve-tri vety k správe. Správa bola ozaj obšírna, ale bola konštatačná len o tých cestách, ktoré sa uskutočnili, usporiadali. V správe inak chýbajú určité hranice a termíny dosiahnutia niektorých výsledkov, ktoré si vláda položila vo svojom vládnom programe a ktoré tu prezentoval aj pán minister. Bol som trošku prekvapený, s akou ľahkosťou a rýchlosťou bola prebehnutá kapitola alebo stať, kde sa práve hovorí o Kosove. Myslím si, že o tom bolo potrebné povedať v správe trošku viac.

    Chcel by som zareagovať aj na pána Duku-Zólyomiho, ktorý hovoril o tom, aká je táto koalícia jednoznačná a má spoločné riešenia v zahraničnej politike. Myslím si, že na to stačí uviesť len jeden príklad, ako podpredseda vlády pán Csáky poza chrbát vlády sem pozval komisára Európskej únie pána Van der Stoela k otázke riešenia problému národnostných menšín a jazykového zákona. Nemyslím si, že by zhoda a jednota aj v otázkach zahraničnej politiky bola taká jednoznačná. Nakoniec vieme, ako všetky rozhodnutia vlády, ktoré sa prijímajú, ťažko v tejto koalícii prechádzajú.

    Keďže sme sa na stretnutí poslaneckého grémia viac-menej dohodli a povedali si, že nebudeme veľa vystupovať, je záujem schôdzu skončiť možno ešte aj dnes, nebudem ďalej o tom hovoriť, a prosím len pána ministra odpovedať na jednu otázku, ktorá možno bude zaujímať aj ostatných kolegov. Počas obedňajšej prestávky som sa pozeral na televíziu a bola tam repríza SITA, kde vystupovali traja kandidáti na prezidenta: pán Schuster, pani Vášáryová a pán Mečiar. Pani Vášáryová okrem iného povedala, že ak by nebola zvolená za prezidentku, bude ďalej vychovávať kariérnych diplomatov, ktorých už vychovala veľké množstvo a sú už v zahraničí a robia nám veľkú česť a nikdy nám nebudú robiť hanbu. Mám len otázku pre pána ministra, keby mohol pán minister vymenovať tých diplomatov, ktorých pani kandidátka na funkciu prezidentky vychovala a kde v zahraničí sú umiestnení a robia nám dobré meno, aby som prípadne mohol zmeniť svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o voľbu prezidenta.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Weiss. Nech sa páči.

    Prosím, aby ste vypli mobilné telefóny.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 umožňuje aj tu v parlamente urobiť si nielen bilanciu, ako sa plnia úlohy, ktoré boli zakotvené v programových vyhláseniach všetkých vlád Slovenskej republiky od vzniku samostatnej slovenskej štátnosti, ale aj zamyslieť sa nad tým, ako postupovať ďalej. Zrejme sa dokážeme zhodnúť aspoň v tom, že slovenská zahraničná služba napriek ani nie osemročnej tradícii má silné profesionálne zázemie. Chyby vo vnútornej politike, ktoré zapríčinili oslabenie zahraničnopolitických pozícií Slovenskej republiky oproti našim susedom, by nemali zastrieť húževnatú a kvalifikovanú prácu stoviek pracovníkov našej zahraničnej služby či už pracujú na ministerstve zahraničných vecí alebo na našich zastupiteľských úradoch a v medzinárodných organizáciách. Týmto stovkám ľudí sa treba za ich prácu aj tu v parlamente poďakovať a nemožno ich viniť z toho, že Slovenská republika sa v zahraničnej politike nedostala tak ďaleko, ako keď sa vrátime do roku 1994, mohla dostať.

    Symbolickým ocenením celkovej úrovne slovenskej diplomacie, ale aj racionálnosti a vyváženosti slovenskej zahraničnej politiky, a to aj v súvislosti s tragickou a dramatickou krízou v Kosove, je skutočnosť, že práve minister zahraničných vecí Slovenskej republiky bol vymenovaný generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov za osobitného splnomocnenca pre Balkán a bude sa spolu s pánom Karlom Biltom pokúšať nájsť mierové urovnanie tohto nešťastného a tragického konfliktu. Je krajne nekorektné a neseriózne, ak sa aj takýto nesporný úspech slovenskej zahraničnej politiky a celkové očividné posilnenie zahraničnopolitických pozícií Slovenskej republiky a zlepšenie jej dobrého mena či už voči susedom alebo v integračných procesoch označuje niektorými predstaviteľmi opozície za kolenačkovú diplomaciu.

    Vážené dámy, vážení páni, slušné správanie, profesionalita, realistický odhad možností a síl malého štátu a zároveň jednoznačné presadzovanie dlhodobých národnoštátnych záujmov, to nie je podkladanie sa mocným, tak ako zápecníctvo, provincionalizmus a grobianstvo v stykoch so zahraničnými partnermi nie je prejavom ani národnej hrdosti, ani vlastenectva.

    Vážené dámy, vážení páni, kolegyne a kolegovia, vždy som zvykol zdôrazňovať, že práve zahraničná politika je tou oblasťou, v ktorej aj napriek prirodzeným sporom medzi koalíciou a opozíciou vždy jestvuje najväčší priestor na hľadanie konsenzu v prospech presadzovania dlhodobých národnoštátnych záujmov. Ak má zahraničná politika vzhľadom na svoje dlhodobé dôsledky pre slovenské obyvateľstvo reprezentovať záujmy všetkých občanov, nemôže ju koncipovať a uskutočňovať iba jeden politický subjekt, iba vláda. A na túto tému sa chystáme diskutovať aj v zahraničnom výbore. Je potrebné naďalej posilňovať pragmatickú koordináciu politických aktivít nielen štátnych orgánov, ale aj parlamentných strán, mimovládnych organizácií a občianskych združení pri dosahovaní zahraničnopolitických cieľov. Preto som vždy presadzoval a budem presadzovať zavedenie systému aspoň neformálnych konzultácií predstaviteľov parlamentných strán o dôležitých zahraničnopolitických otázkach a rozhodnutiach. Takéto konzultácie, ktoré sú bežné napríklad v Maďarskej republike, ale aj v Poľsku či Čechách by umožnili v prospech Slovenska využiť potenciál straníckych zahraničných stykov tých politických subjektov, ktoré patria do európskych a svetových politických rodín, ale aj ďalších subjektov, ktoré majú úprimný záujem o to, aby sa zahraničnopolitické pozície Slovenska zlepšili. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, že sa posilnila a posilňuje úloha zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu, výboru pre obranu a bezpečnosť a parlamentu ako celku nielen pri kontrole uskutočňovania zahraničnej politiky, ale aj pri jej utváraní a uskutočňovaní. Je dôležité vytvárať podmienky na intenzívnejší dialóg výkonnej moci s odbornou verejnosťou aj so zahraničnými akademickými kruhmi o zahraničnopolitických otázkach.

    Ak sme v minulosti kritizovali nekoordinovanosť zahraničnopolitických aktivít najvyšších ústavných činiteľov a nedodržiavanie štátneho protokolu, bude najmä po zvolení prezidenta veľmi dôležité, aby sa na najvyššej úrovni dohodlo vytvorenie alebo dotvorenie takých štruktúr, ktoré budú zabezpečovať nielen koordináciu zahraničných stykov i aktivít jednotlivých štátnych orgánov, ale aj aktivít v oblasti štúdia zahraničnopolitických problémov, zadávania úloh tohto druhu štátnym a neštátnym organizáciám. Bude treba koordinovať prácu s odborníkmi aj prípravu dôležitých zahraničnopolitických vyhlásení alebo podkladov pre významné politické rozhodnutia.

    Som rád, že od septembrových parlamentných volieb sa do zahraničnopolitických aktivít, do napĺňania cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky začala zapájať aj tzv. verejná diplomacia, to znamená rôzne mimovládne organizácie, občianske združenia vrátane akademických kruhov, pretože aj to je spôsob, ako posilňovať dobré meno Slovenska vo svete, posilňovať naše zahraničnopolitické pozície. Takýmto spôsobom možno odstrániť rozhodovanie ad hoc o dôležitých veciach štátneho záujmu a riziká nesprávnej interpretácie udalostí, javov a trendov v zahraničnopolitickej oblasti iba úzkym kruhom zainteresovaných osôb a je možné vytvoriť mechanizmus konzultácií na riešenie zložitých situácií s cieľom zlepšiť šance Slovenska v integračných procesoch.

    Našou ambícou by malo byť koncipovanie zahraničnej politiky nie velikášsky, ale primerane miestu, úlohe a reálnym možnostiam v európskych a globálnych procesoch. Je dobré, že slovenská zahraničná politika sa zbavila individualistických, voluntaristických a konjunkturálnych prístupov a nereálnych predstáv o možnostiach našej krajiny určovať vývoj európskych a svetových vzťahov. O to dôležitejšie treba presadzovať, ako som už na úvod spomínal, dlhodobé národnoštátne záujmy, podporovať verejnú diskusiu o dlhodobých zahraničnopolitických prioritách Slovenska na prelome 20. a 21. storočia, a to si bude, vážené kolegyne, kolegovia, vyžadovať aj v tomto parlamente odstrániť nešťastné zlé delenie Slovákov a občanov Slovenskej republiky na dobrých a zlých a prestať vylučovať niektoré skupiny obyvateľstva z tvorby a účasti na zahraničnej politike Slovenskej republiky.

    Kto má rád svoju krajinu, určite nechce, aby Slovensko bolo nejakým osamoteným ostrovom, pretože pre malý štát je tou najhoršou budúcnosťou, keď ostane izolovaný. Naším národnoštátnym záujmom je stať sa súčasťou pásma stabilných demokratických a prosperujúcich krajín, aby sa v dôsledku úspešnej integrácie zvýšila životná úroveň obyvateľstva, posilnila sa vnútorná i zahraničná bezpečnosť, skvalitnilo sa životné prostredie a zvýšili sa aj naše sociálne štandardy. Ak si uvedomíme nevyhnutnosť prekonať obrovské rozdiely medzi slovenskými regiónmi, vytvoriť nové pracovné príležitosti, zvýšiť cenu národnej práce, musíme chápať zahraničnú politiku ako dôležitý, niekedy priam bezprostredný nástroj na utváranie podmienok na optimálne začlenenie Slovenskej republiky do európskej a svetovej deľby práce v procesoch globalizácie. Významnou úlohou slovenskej zahraničnej politiky je preto napomáhať realizáciu strategických záujmov v štrukturalizácii národného hospodárstva, podporovať výraznejší prienik slovenských podnikateľských subjektov na medzinárodný trh, podporovať všestranný a intenzívny rozvoj hospodárskej spolupráce so zahraničím, osobitne v oblasti prílevu zahraničného kapitálu, transferu progresívnych technológií a prenikania na tretie trhy.

    Takto chápané úlohy zahraničnej politiky si vyžadujú zintenzívniť diskusiu medzi politickými stranami, ale aj vo verejnosti o našich dlhodobých národnoštátnych záujmoch, o strategických cieľoch slovenskej zahraničnej politiky. Ak sa zhodneme ako rozhodujúce vládne i opozičné politické sily na chápaní týchto záujmov a strategických cieľov, potom bez ohľadu na spomínané prirodzené vnútropolitické rozdiely budeme môcť na medzinárodných politických fórach presadzovať spoločne naše dlhodobé záujmy, tak ako sme boli svedkami toho v prípade Česka, Poľska a Maďarska. Možno aj preto sú tieto krajiny v integrácii pred nami. Ak sa zhodneme na týchto strategických cieľoch, môžeme sa potom sporiť už iba o vhodnej taktike na ich presadzovanie v konkrétnych situáciách. Zahraničný výbor je a mal by byť na takéto diskusie prirodzeným miestom, samozrejme, za účasti najvyšších predstaviteľov výkonnej moci, ktorí sú zodpovední za zahraničnú politiku a integráciu Slovenska do európskych a transatlantických politických bezpečnostných a hospodárskych štruktúr. Aj v záujme toho sme v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky schválili uznesenie, aby už v decembri, teda nie až niekoľko mesiacov po uplynutí kalendárneho roku, bola do Národnej rady Slovenskej republiky predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 1999 s tým, že budú k nej priložené aj zahraničnopolitické priority na roky 2000 - 2003, lebo treba vidieť až za horizont jedného volebného funkčného obdobia jednej slovenskej vlády. Z tejto diskusie by sa vari mohol zrodiť aj návrh dlhodobejšej koncepcie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na začiatku budúceho tisícročia, o ktorom by sa mohlo širšie diskutovať, a hlavné črty tohto materiálu by boli, samozrejme, k dispozícii aj parlamentu, aby sa k nim mohol vyjadriť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Weissovi.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa podľa poradia hlásia pán poslanec Paška, pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Ošváth. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Paška.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda zahraničného výboru, iste ste postrehli, že dnes už viacerí čelní predstavitelia krajín NATO priznávajú, že bombardovanie Juhoslávie nepovedie k vyriešeniu zložitej národnostnej a politickej situácie v Kosove. Iste uznáte, že táto zmena názoru nie je výsledkom profesionálnej a citlivej diplomacie, o ktorej hovoríte vo vzťahu k slovenskej vláde, ale skôr dôsledkom reálneho zhodnotenia situácie, tak ako ho prezentovala a v súčasnosti tiež prezentuje opozícia, ktorá hovorí, že požiar sa nedá uhasiť benzínom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslane Cuper - faktická poznámka.

  • Milé dámy,

    vážení páni,

    nebyť histórie, tak netreba ani na tú bezduchú zlátaninu, ktorá bola prednesená, reagovať. Vypočuli sme si slová o integračných snaženiach, o národnoštátnych záujmoch až po verejnú diplomaciu. Ale realita tejto vlády je celkom iná a pána ministra zahraničných vecí, pán Weiss, tiež, pretože len prednedávnom sme mu vyslovovali nedôveru a bolo tu jasne povedané a šéf slovenskej diplomacie bol usvedčený z bohapustých klamstiev, obdobne vláda Slovenskej republiky, a vy sa tu snažíte niekomu nahovoriť, že ste pokročili ďalej, dokonca, že ste zaviedli akúsi verejnú diplomaciu. Viem, možno ste sa prepočuli niekde na školeniach, ktoré absolvujete v Amerike a ešte bohviekde, ale nenahovárajte nám, že vy to s týmto národom myslíte tak, ako ste to mysleli kedysi, keď ste nás integrovali pod Moskvu. Človek by mal zvážiť, či môže hovoriť o niektorých veciach, ak predtým hovoril z celkom opačnej pozície. Ak ste nás integrovali pod Moskvu, aké morálne právo máte hovoriť o tom, že nás chcete podriadiť znovu Washingtonu, bezducho, bezhlavo, bez akýchkoľvek princípov?

    A na záver by som sa chcel opýtať pána ministra Kukana, ktorého platu sa vzdá, či toho, ktorý bude dostávať od OSN alebo ktorý bude dostávať od slovenských daňových poplatníkov. Nebýva zvykom, aby minister zahraničných vecí, ktorý má zastupovať záujmy národa, zastupoval zároveň aj záujmy nejakých veľmocí alebo mocností, alebo možno nejakých nadnárodných organizácií. Mal by zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Weiss, vo svojom vystúpení ste hovorili o akýchsi dvoch vnímaniach zahraničnej politiky na Slovensku. Tou prvou je v podstate moderná proeurópska vízia, tou druhou je akási zápecnícka. Nepochybujem o tom, že sa rátate k prvej modernej proeurópskej. Ale dovoľte mi, aby som sa vás opýtal, keďže nie ste nezávislým poslancom v parlamente, ale ste členom aj Strany demokratickej ľavice, kde by ste v zmysle týchto dvoch charakteristík zaradili napríklad pána Magvašiho, Fogaša, Ftáčnika, Koncoša, predsedu parlamentu Migaša, všetko špičkových politikov SDĽ práve v kontexte vnímania tej modernej proeurópskej vízie súčasnej vojny v Juhoslávii. Myslím si, že aj vy ste členom Strany demokratickej ľavice, a mám taký dojem, že referencie, ktoré prezentovali títo páni a mnohí ďalší a možno aj prevaha v Strane demokratickej ľavice, z toho, čo ste povedali, by vyznievalo, že skôr reprezentujú tú zápecnícku vrstvu. Neviem, pokiaľ sa dá, ale možno je to teraz skôr rečnícka otázka, lebo je to len faktická poznámka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kadlečíková - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Chcela by som predovšetkým kladne zhodnotiť vystúpenie predsedu zahraničného výboru pána Petra Weissa, a to preto, lebo prakticky komplexne zhodnotil zahraničnú politiku, ako sa realizovala v predchádzajúcom roku. A aj napriek tomu, že tu boli mnohé zložité problémy, možno hodnotiť túto politiku pozitívne z hľadiska obsadzovania významných národných výborov tak v OSN, ako aj v ďalších orgánoch. Ale chcela by som pri tomto oceniť najmä časť, kde pán Peter Weiss hovoril o orientácii na ekonomické otázky, na prílev zahraničných investícií. Inými slovami, kde hovoril o nevyhnutnosti výstavby obchodnej diplomacie, pretože tá v našich podmienkach je teraz životne dôležitá. A preto nadväzujem na časť, kde hovoril o profesionalite našich diplomatov, že aj keď si hovoríme a tvrdíme, že profesionalita je na dobrej úrovni, nemožno si zatvárať oči aj pred tým, že naši diplomati by mohli byť aktívnejší, že by mohli byť lepšie jazykovo vybavení, aby lepšie zohrávali takú aktívnejšiu politiku práve pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky.

    Chcela by som ešte upozorniť na to, že sa dnes treba sústrediť najmä na budovanie misie pri Európskej únii, pretože sa tam sústreďujú naše záujmy, a treba nájsť zdroje napríklad aj na budovanie agrárnej, ale aj ďalšej obchodnej diplomacie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ošváth má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Weiss vo svojom vystúpení vlastne potvrdil tie časti vystúpenia, ktoré predniesol aj pán minister Kukan, a síce, že prioritnými cieľmi Slovenskej republiky v programovom vyhlásení do budúceho obdobia sú integrácia do ekonomických a bezpečnostných štruktúr Európskej únie, NATO a OECD. Mnohokrát sa spochybňuje zo strany opozície opodstatnenosť krokov, najmä čo sa týka integrácie do NATO v poslednom čase, ale keď si zoberieme výsledky volieb z minulého roka, tak tie jednoznačne svedčia o tom, že vôľa našich občanov bola veľmi jasne vyjadrená. Vlastne 5 zo 6 strán, ktoré sú dnes parlamentnými stranami, podporuje vstup Slovenska do NATO a Európskej únie a zo 150 poslancov, ktorých tento parlament má, vlastne 136 poslancov pochádza zo strán, ktoré jednoznačne podporujú vstup do NATO a Európskej únie. Toto jasne hovorí o tom, aká bola vôľa občanov v minuloročných voľbách.

    Čo sa týka krízy v Kosove. Kríza v Kosove je vlastne dôsledkom politického, hospodárskeho a sociálneho vývoja regiónu. Neriešili sa latentné problémy oblastí a mocenské postupy vlády Miloševiča voči požiadavkám obyvateľstva albánskeho pôvodu a podporili sa tým separatistické tendencie kosovských Albáncov. Stupňovalo sa napätie medzi obyvateľstvom albánskej a srbskej národnosti, ktoré vyústilo do ozbrojeného konfliktu. Situácia, ktorá vznikla, je, samozrejme, vážna, ale verím, že aj poverenie Kofiho Annana ministrovi pánu Kukanovi napomôže jej riešenie.

  • Ďakujem.

    Posledný v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážený pán minister, vo svojom úvodnom slove, a vlastne je to aj v časti OSN na strane 11, ste veľmi pozitívne hodnotili aktivity Armády Slovenskej republiky v rámci Organizácie Spojených národov. Preto za môjho pôsobenia ministra obrany Slovenskej republiky sme posilnili alebo lepšie povedané vytvorili pracovisko Organizácie Spojených národov v Ženeve, kde je vlastne vytvorené pracovisko a je tam vojak z povolania. Takisto v rámci pravidelného striedania prebehlo striedanie v rámci OSN v New Yorku, kde bol vlastne vymenený ďalší vojak z povolania po štvorročnom pôsobení. Prečo to zdôrazňujem? Je to veľmi dôležité z toho hľadiska, že aktivity v OSN, čím vlastne robíme veľmi dobré meno, sú veľmi rozsiahle, čiže je veľmi dôležité, že to tam zachytia naši vojenskí príslušníci. A, samozrejme, má to aj druhý veľký význam z hľadiska toho, že dnes je veľmi podporovaný odmínovací program. Tak vlastne naše firmy, ktoré pôsobia v tejto odmínovacej činnosti, sa pozitívne uplatnili či už v Kanade, v Bosne a Hercegovine, v Čechách a inde sú naše odmínovacie prostriedky.

    Dobre viete, že Organizácia Spojených národov prepláca techniku, ktorá sa používa vo vojenských misiách, je to prostredníctvom takzvaného lízingu, a aj keď je veľká byrokracia v rámci OSN a štruktúry sú byrokratické a platby idú veľmi pomaly - niektorým štátom dlhujú aj za 5 - 6 rokov -, títo vojaci, ktorí tam pôsobili, vlastne zabezpečovali pravidelné finančné plnenie v rámci ministerstva obrany a v rámci Slovenskej republiky. Je to aj ohodnotené. Ide o 10 miliónov USD za posledné štyri roky. Ale preplácanie techniky je samostatného charakteru a sú tam veľké finančné prostriedky. Čiže vojenská misia, ktorá sa zúčastňuje pod OSN, je preplácaná OSN.

    Druhá vec, v tejto misii sú vojaci, ktorí sú veľmi kvalitne pripravení z hľadiska jazykových potrieb. Pracovník misie v Ženeve ovláda niekoľko jazykov. Neviem, päť alebo šesť. Bol v misii v Angole, v Juhoslávii a tak ďalej a takisto pracovník v New Yorku v OSN pri vojenskej misii je takisto veľmi pripravený. Je zarážajúce, že ministerstvo obrany v podstate ruší pracovisko OSN v Ženeve len preto, že potrebuje vymeniť pracovníka a nevie ho inakšie dostať, je to zarážajúce. Je to veľmi negatívny jav v rámci OSN a vôbec v rámci zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Zdôrazňujem fakt, že sú to vojaci z povolania, ktorí prešli riadnym výberovým konaním a boli rozkazom ministra vymenovaní. A takisto sa vyvíja i tlak na pracovníka vojenskej misie OSN, ktorý je v New Yorku.

    Čiže z pozície bývalého ministra apelujem na ministra zahraničných vecí, ktorý je kompetentný za zahraničnú politiku a v rámci aktivít OSN sme v podstate vždy mali vysoký kredit. Je to veľmi silný a negatívny jav, ktorý sa robí z hľadiska personálnej politiky Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy k tomuto bodu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Kukan. Áno.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    budem veľmi stručne reagovať, lebo boli aj niektoré otázky k vystúpeniam pánov poslancov. Na pána Zólyomiho a pána Weissa nebudem nejakým spôsobom reagovať. Myslím si, že sa snažili o triezve hodnotenie materiálu, ktorý som dnes predložil.

    Pánu poslancovi Gašparovičovi odpoviem na otázku. Tiež som sa pozeral na reláciu SITO a videl som tú debatu. Viete, že na Právnickej fakulte existuje Inštitút medzinárodných vzťahov, to je postgraduálne dvojročné štúdium, ktoré vychováva diplomatických pracovníkov. Sú to Rybárikovci, dobre, poznáte nebohého docenta Rybárika, ktorý to založil. A je pravdou, že mnohí absolventi tohto postgraduálneho štúdia pracujú v zahraničnej službe a sú úspešní. Pokiaľ viem, pani Vášáryová nejaký čas prednášala na tomto inštitúte a ako jedna z pedagogičiek, ktorá tam prednášala - neviem si to dať do iných súvislostí, pán poslanec, odpovedám vám proste to, čo viem, o iných pedagogických aktivitách proste neviem, ale viem, že tam prednášala, možno to vzala tak. Prednášala tam základy diplomacie, diplomatický protokol a podobne. Lepšie vám neviem odpovedať, pán poslanec.

    Na vystúpenie pána Cupera nechcem reagovať. Jeho otázka bola skutočne dôstojná jeho osobnostnej dimenzie. Pokiaľ ide o tie dva platy, môže si byť istý, že slovenskí daňoví poplatníci nebudú poškodení tým, že budem vykonávať túto funkciu.

    A pánu poslancovi Sitekovi by som chcel odpovedať, že áno, súhlasím s ním, pracoviská, ktoré boli vytvorené počas minulého obdobia, sú obidve dôležité, aj v New Yorku, aj v Bruseli, pardon, v Ženeve, a je dôležité, aby sme tam mali skutočne kvalifikovaných ľudí. V Ženeve v Stálej misii je ten Krupa, či ako sa volá. Je veľmi dôležité, aby tieto pracoviská boli obsadené, aby fungovali, aby boli obsadené kvalitnými pracovníkmi. Samozrejme, že prerokujem túto otázku s ministrom obrany, ale vy dobre viete, že pracovníkov vyberá a vysiela on, do toho mu ťažko môžem hovoriť, ale budem rokovať v tom zmysle, že sú to miesta, ktoré nám naozaj pomáhajú a v minulosti nám pomohli, a preto by sme mali mať záujem, aby boli obsadené.

    A ešte jednu poznámku na záver k tomu, čo hovoril predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Weiss. Tiež si myslím, že v budúcnosti by bolo omnoho racionálnejšie, keby ste takúto správu prerokovali na záver roka alebo hneď na začiatku ďalšieho kalendárneho roku, aby to nebolo s takým dlhším časovým odstupom, aby sa mohlo za čerstva vyhodnotiť plnenie zahraničnopolitických úloh a aby súčasťou takéhoto predkladaného materiálu boli aspoň základné smery alebo priority vývoja v zahraničnej politike na budúci rok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za jeho vystúpenie.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca výborov.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Budem veľmi stručný. Diskusné príspevky, ktoré odzneli v rozprave o správe o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1998, v mnohom prekročili rámec správy, pretože sa svojou značnou časťou obracali skôr k súčasnosti a budúcnosti, čo je ale pozitívne, nakoľko zahraničná politika je účinná len vtedy, keď predstavuje určitú kontinuitu.

    Ako spravodajca nepovažujem za potrebné vyjadrovať sa k faktickým poznámkam. Faktické poznámky patria k obrazu slovenského parlamentu, najmä niektoré, a k meritu samotnej diskusie veľa nepriniesli. Tiež by som chcel podporiť názor, ktorý bol vyslovený, že súčasťou dobrej zahraničnej služby Slovenskej republiky sú aj vojenské misie pri medzinárodných organizáciách a že je užitočné pre krajinu, ak sú kvalitné a dobre obsadené. Dovoľte mi preto, aby som požiadal ctený parlament, aby zobral správu o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1998 na vedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie. Pán spravodajca uviedol návrh na uznesenie, ktorý zopakoval v podstate už po druhýkrát, takže budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím, páni poslanci, poslankyne, hlasujeme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Pokúsime sa hlasovať ešte raz. Zopakujeme ešte raz hlasovanie o návrhu na uznesenie, ktoré bolo predložené.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1998.

  • Nasledujúcim bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 142. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 142a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.

    Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    o čo som bol obšírnejší s materiálom, ktorý som uvádzal predtým, o to budem stručnejší v tomto prípade. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý ste dostali ako parlamentnú tlač číslo 142.

    Slovenská republika je v dôsledku sukcesie alebo nástupníctva oznámeného generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov zmluvnou stranou relevantných dohovorov zameraných na problematiku ľudských práv. Dosiaľ však neratifikovala II. Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Rok 1998 prebiehal v znamení pripomenutia si dvoch významných jubileí: 50. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 5. výročia konania Svetovej konferencie ľudských práv. Jednou z aktivít, ktorými si členské štáty pripomenuli uvedené výročia, bolo aj posúdenie možnosti uzavretia základných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv, ktorými štáty neboli dosiaľ viazané. Podpis II. Opčného protokolu schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. júla 1998 a vykonaný dňa 22. septembra 1998 počas minuloročného zasadania Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov bol preto príspevkom Slovenska do uvedených snáh medzinárodného spoločenstva realizovaných v roku, ktorý bol vyhlásený za rok ľudských práv.

    Z hľadiska Slovenskej republiky je uzavretie protokolu potvrdením neprípustnosti trestu smrti garantované článkom 15 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v tejto súvislosti nepripúšťa žiadnu výnimku, a to ani v čase vojny. Rovnako ani Trestný zákon v žiadnom ustanovení, ani v časti o trestných činoch vojenských v hlave 12 osobitnej časti neumožňuje uloženie trestu smrti. Právny poriadok Slovenskej republiky teda presahuje rámec daný II. Opčným protokolom a nejestvuje žiadna právna prekážka, ktorá by mohla brániť Slovenskej republike v uzavretí protokolu. Tým, že sa Slovensko stane zmluvnou stranou II. Opčného protokolu, povýši svoj medzinárodný záväzok prevzatý pristúpením k VI. Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na univerzálnu úroveň, čo je v súlade s aktuálnymi snahami medzinárodného spoločenstva o všeobecnú ratifikáciu dohovorov v oblasti ľudských práv. Ratifikácia II. Opčného protokolu predstavuje potvrdenie úsilia Slovenskej republiky o vytvorenie podmienok na naplnenie základných práv a slobôd. Meritórna rozprava o otázke trestu smrti preto nie je účelná, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky túto otázku jasne rieši.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    na základe uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou predmetného medzinárodnoprávneho dokumentu v zmysle priloženého návrhu uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Branislava Oravu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedeného opčného protokolu.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ako spoločný spravodajca predkladám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, tlač číslo 142.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená gestorským výborom dňa 12. mája 1999. Správu gestorského výboru máte k dispozícii ako tlač 142a. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (tlač 142).

    Ďakujem.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že sa hlási pán poslanec Fico, ďalej nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode programu.

    Pán poslanec Fico, máte slovo v rozprave, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného alebo fakultatívneho protokolu k Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

    Je celkom pochopiteľné, že táto téma z pohľadu medzinárodného práva spadá do rezortu ministerstva zahraničných vecí, ale obsahovo ide o tematiku, ktorá skôr patrí ministrovi spravodlivosti alebo ministrovi vnútra. Dovolím si preto povedať niekoľko poznámok, ktoré sa týkajú skôr obsahovej záležitosti ako záležitosti medzinárodnoprávnej, teda pokiaľ ide o procedúru pristupovania a podpisovania ratifikácie príslušného protokolu.

    Návrh, ktorý je predložený do Národnej rady, v podstate nadväzuje na ďalšie medzinárodné záväzky, ktoré už Slovenská republika, pokiaľ ide o trest smrti, prijala. Najvýznamnejší záväzok, ktorý dnes bráni Slovenskej republike, aby sa vrátila späť k trestu smrti, je podpísanie ratifikácie VI. dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Okrem toho Rada Európy, Organizácia Spojených národov a ďalšie medzinárodné inštitúcie poprijímali celý rad odporúčaní, rezolúcií smerom k zrušeniu trestu smrti, ale najvýznamnejšie dokumenty sú len dva. Je to návrh, ktorý máme dnes na stole a VI. dodatkový protokol k európskemu dohovoru.

    Ak sa Slovenská republika vybrala cestou zrušenia trestu smrti v roku 1990 a dnes je na stole návrh na ratifikáciu II. Opčného protokolu, asi nie je veľký dôvod proti tomu protestovať, pretože ťažko dnes možno prekonať medzinárodnú prekážku v podobe VI. dodatkového protokolu. Chcem však povedať niečo iné, a to sa týka postoja verejnosti k trestu smrti. Chcem poukázať na problémy, s ktorými sa Slovenská republika veľmi skoro môže stretnúť. Ako príklad by som použil krajiny, ktoré vstúpili do Rady Európy len nedávno, mám na mysli krajiny, ako je Rusko a Ukrajina. Rusko a Ukrajina pri vstupe do Rady Európy dobrovoľne na seba prevzali niekoľko záväzkov vrátane záväzku zrušiť de iure a de facto trest smrti. Avšak vzhľadom na prudký nárast kriminality, najmä nárast vrážd, teroristických útokov a ďalších trestných činov neboli schopní politici ani v Rusku, ani na Ukrajine bezprostredne potom, ako uplynula lehota na splnenie týchto záväzkov, záväzky dosiahnuť, a preto sa dostali pod paľbu kritiky Rady Európy. Rusko a Ukrajina sú dobrým príklad toho, čo sa môže stať u nás na Slovensku.

    Keď sme v roku 1990 zrušili trest smrti, tak sme ho rušili v príkrom rozpore s verejnou mienkou. Verejná mienka bola, je a vždy bude na prospech trestu smrti a posledné výskumy verejnej mienky, ktoré máme k dispozícii, hovoria, že to je až 80 - 85 % občanov Slovenskej republiky, ktorí by si vedeli predstaviť trest smrti v našom trestnom systéme. Tu nejde o trest smrti za bežné trestné činy, ale za výnimočné trestné činy vrážd spáchané za priťažujúcich okolností, resp. trestné činy teroristických vrážd a organizovaného zločinu. Dnes stojíme pred otázkou, ktorá nás môže čoskoro stretnúť, a spočíva v tom, že ak sa v blízkej budúcnosti na Slovensku objaví nejaká masová vražda, objaví sa niečo také, ako bolo napríklad v Dunajskej Strede - hoci Dunajská Streda je špecifická v tom, že išlo o vybavovanie si účtov medzi mafiami -, ak sa stane obeťou vraha viacero ľudí, som presvedčený, že na Slovensku začne pôsobiť obrovský tlak smerom k návratu trestu smrti.

    Cítime tento tlak nielen na Slovensku, ale cítime ho aj v Rade Európy, cítime ho v ostatných európskych krajinách, kde si politici uvedomujú, že je veľmi ťažké odrážať názor verejnej mienky, ktorá je hlboko presvedčená o tom, že trest smrti by mal byť súčasťou trestného zákonodarstva. Preto chcem urobiť z tohto môjho krátkeho vystúpenia iba jeden jediný záver. Ak chceme byť úspešní v politike zrušenia trestu smrti, môj názor veľmi dobre poznáte. Som presvedčený, že trest smrti je efektívny trest, ktorý by sa mal používať, ale pritom rešpektujem medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, lebo si uvedomujem, že nie je jednoduché vrátiť sa k takémuto trestu. Rešpektujem tento záväzok, ale súčasne vyzývam, ak sme sa vybrali cestou zrušenia trestu smrti, Slovensko by malo urobiť viac, pokiaľ ide o výchovu verejnej mienky k tomu, že trest smrti by nemal byť súčasťou nášho právneho systému. A politici a ďalší, ktorí sú presvedčení o tom, že trest smrti nepatrí do trestného práva, mali by viesť na Slovensku aj primeranú kampaň, aby o tom presvedčovali verejnosť, pretože sa naozaj stane, že dôjde k veľkému rozdielu medzi názormi politikov a názormi verejnej mienky, a toto nám v budúcnosti môže spôsobiť naozaj veľmi veľa problémov.

    Toto bol jediný dôvod, prečo som chcel vystúpiť, pretože ako právnik v plnej miere rešpektujem medzinárodné záväzky. Som rád, že Slovenská republika pristupuje k tomuto opčnému protokolu, lebo pristupujú k nemu aj iné krajiny. Ale môj osobný názor zostáva nezmenený. Myslím si, že trest smrti je efektívny trest.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlási pán poslanec Šebej. Zároveň končím možnosť uplatnenia faktických poznámok na jeho vystúpenie.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K diskusnému príspevku pána poslanca Fica by som povedal len veľmi stručne toto. Keďže právny poriadok Slovenskej republiky, Ústava Slovenskej republiky a ďalšie záväzky, ktoré už Slovenská republika má, návrat k trestu smrti neumožňujú, považujem za veľmi cynické a veľmi škodlivé, ak sa politici otvorene k trestu smrti hlásia vediac veľmi dobre, že pre Slovenskú republiku, pre jej právny poriadok je cesta návratu k tomuto trestu v podstate zarúbaná a je nielen právnym, ale aj morálnym záväzkom. Čas ratifikácie schvaľovania opčného protokolu považujem za veľmi zlý na otváranie diskusie o treste smrti. Pán poslanec Fico má pravdu, že väčšina verejnej mienky bude vždy zastávať trest smrti. Z toho dôvodu všetci tí, ktorí tvoria filozofiu práva a etické základy práva a vôbec celé právne prostredia civilizovanej Európy, vedia, že niektoré veci nie je možné opierať o verejnú mienku. Verejná mienka nie je zdrojom morálky, verejná mienka je len zdrojom na podporu politikov, na nič iné, a to sa týka aj trestu smrti. Samozrejme, že je nevyhnutné nevyhýbať sa verejnej diskusii o tej téme, ale bolo by veľmi žiaduce, aby diskusia nebola jednostranná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Kukan. Nie, nechce.

    Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, tlač číslo 142.

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (tlač číslo 142)."

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali, páni poslanci a poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998.

    Správu Národnej banky Slovenska ste dostali ako tlač 172 a spoločnú správu výborov ako tlač 172a, ku ktorej máte pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    je to siedma správa, ktorú predkladá Národná banka Slovenska ohľadne hospodárenia. V súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska vám na rokovanie predkladáme správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 vrátane audítorskej správy.

    Predkladaný materiál je pomerne rozsiahly a podrobný, preto mi dovoľte, aby som výsledky v hospodárení Národnej banky Slovenska za minulý rok uviedol stručne niekoľkými základnými údajmi a poznámkami.

    Prioritou Národnej banky Slovenska v roku 1998 bolo udržať vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny a zabezpečiť plnenie ďalších funkcií banky, ktoré pre ňu vyplývajú zo zákona. Hospodárske výsledky Národnej banky Slovenska boli preto vo výraznej miere ovplyvnené realizáciou menovej politiky, uplatnením konkrétnych menových nástrojov a menových opatrení, ako aj operáciami v bankovo-obchodnej činnosti.

    Výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 bol vytvorený zisk v sume 3,4 mld. Sk, čím sa výrazne prekročili pôvodné, to znamená rozpočtované zámery približne o 1 mld. Sk. Vývoj v hospodárskom výsledku počas sledovaného obdobia bol však značne nerovnomerný, pričom Národná banka Slovenska sa do stabilnej ziskovej pozície definitívne dostala až v auguste a predovšetkým k ultimu roka 1998, keď sa do výsledkov premietli kurzové vplyvy. Výnosy v hodnotenom období rástli dynamickejšie v porovnaní s nákladmi a dosiahli úroveň 44,6 mld. Sk, čo znamená splnenie na 100,4 % ročného rozpočtu. V štruktúre výnosov pripadal rozhodujúci najvyšší podiel 86,9 % na finančné činnosti, na použitie rezerv a opravných položiek pripadlo 12,9 % a na ostatné prevádzkové a mimoriadne výnosy pripadlo len 0,2 % z celkových výnosov.

    Náklady v hodnotenom období predstavovali sumu 41,2 mld. Sk a čerpali sa na 97,8 % ročného rozpočtu. V štruktúre nákladov pripadal na finančné činnosti podiel 50,9 % a na tvorbu rezerv a opravných položiek podiel 45,8 %. Všeobecné prevádzkové náklady predstavovali len 2,7 % a ostatné prevádzkové náklady a mimoriadne náklady len 0,6 % z celkových nákladov. Úroveň a výsledky hospodárenia, predovšetkým výnosovosť Národnej banky Slovenska za rok 1998, rozhodujúcim spôsobom priaznivo ovplyvnili finančné činnosti v salde sumou 17,8 mld. Sk. V rámci nich bol výrazne priaznivý vplyv zaznamenaný v devízových operáciách, kde bolo saldo + 8,5 mld. Sk, najmä v dôsledku oslabenia slovenskej meny s následným zrušením režimu fixného nominálneho výmenného kurzu s fluktuačným pásmom koruny a zavedením nového plávajúceho kurzu koruny.

    Ďalej priaznivý vplyv sa zaznamenal tiež v pokladničných a medzibankových operáciách, kde saldo predstavovalo 5,9 mld. Sk a v operáciách s cennými papiermi, kde saldo predstavovalo 4,3 mld. Sk. Na druhej strane nákladovosť banky bola ovplyvnená predovšetkým tvorbou a použitím rezerv a opravných položiek, ktoré v salde predstavovali sumu 13,1 mld. Sk. Potreba tvoriť takýto druh nákladov vyplývala z nevyhnutnosti zabezpečiť prostriedky na krytie opravných položiek na rizikové úvery, ďalej tvorbu a rozpustenie rezerv na swapové operácie so zlatom pri ich začatí, resp. skončení, a ďalej potreby tvorby rezervy na krytie kurzových strát zo zmeny fluktuačného pásma pri stanovení oficiálneho výmenného kurzu slovenskej koruny.

    Ďalej na celkové výsledky a nákladovosť banky mali svoj vplyv aj všeobecné prevádzkové náklady a ostatné náklady, ktoré predstavovali v salde 1,3 mld. Sk. Pokiaľ ide o tento druh nákladov, tak bezprostredne súviseli so zabezpečovaním všetkých funkcií a úloh banky, jej prevádzkou a správou vrátane mzdových nákladov a zákonných daňových a odvodových povinností. Pritom všeobecné prevádzkové náklady a ostatné náklady predstavovali podiel len 3,4 % z celkových nákladov. Takmer vo všetkých položkách týchto nákladov bola skutočnosť v čerpaní nižšia, ako predpokladal rozpočet. V štruktúre prevádzkových nákladov banky podstatný podiel 50,1 % nákladov tvorili priame a nepriame náklady na prevádzku banky, to znamená materiálové náklady, energie, nakupované služby, odpisy a dane. Ďalej to boli mzdy zamestnancov, ktoré predstavovali podiel 37,6 %, a sociálne náklady, ktoré tvorili podiel 12,3 % z prevádzkových nákladov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napriek problémom a zložitému vývoju v minulom roku, ako aj niektorým odchýlkam oproti rozpočtu banky boli prevládajúce pozitívne tendencie v hospodárení za rok 1998. Možno konštatovať, že Národná banka Slovenska splnila všetky dôležité parametre a rozhodujúce položky rozpočtu banky. Preukazuje to aj skutočnosť, že úlohu zapísanú v rozpočte banky, t. j. zabezpečiť odvod zo zisku do štátneho rozpočtu v sume 1,2 mld. Sk v skutočnosti za rok 1998 Národná banka Slovenska preplnila, keď realizovala odvod do štátneho rozpočtu v sume takmer 2,3 mld. Sk napriek tomu, že hospodárenie Národnej banky Slovenska nie je zamerané na maximalizáciu zisku, ale na plnenie úloh a priorít, ktoré jej stanovuje zákon číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladané a dosiahnuté výsledky hospodárenia, resp. účtovné stavy a operácie boli predmetom auditu a boli potvrdené bez výhrad, ako je to zrejmé z predloženého materiálu. Na základe predloženého materiálu, ktorý ste dostali pod parlamentnou tlačou číslo 172, a môjho stručného zdôvodnenia, ako aj doloženého auditu firmy ERNST & JUNG AUDIT spol. s r. o., si vám dovoľujem navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem guvernérovi Národnej banky Slovenska pánu Masárovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 (tlač 172).

    Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 rozhodnutím číslo 171 z 31. marca 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v termíne do 5. mája 1999. Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz vás informujem o priebehu rokovania výborov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Správa bola schválená bez pripomienok vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 99 z 11. mája 1999, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 34 zo 4. mája 1999 a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 60 zo 4. mája 1999.

    Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 schváliť. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať odporúčania vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky a vo vzťahu k Národnej banke Slovenska. O týchto odporúčaniach potom budeme hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 100 z 11. mája 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o hospodárení Národnej banky Slovenska za rok 1998 a určil zároveň aj mňa za spoločného spravodajcu výborov. Výbor mi uložil predložiť a poveril ma predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.

    Zároveň Výbor navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že pán guvernér sa nechce vyjadriť, ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na uznesenie.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste ho uvádzali.

  • Vážený pán predsedajúci, máme dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktoré boli prijaté vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a musíme o nich hlasovať.

  • Prosím poslancov, aby prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať, páni poslanci.

    Prosím, pán spravodajca, uveďte pozmeňujúce návrhy.

  • Navrhujem hlasovať osobitne o týchto návrhoch. Najprv budeme hlasovať o návrhu pod bodom číslo 1, kde Národná rada žiada vládu po a) a po b), máte to pred sebou s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Je to návrh, ktorý môžeme schváliť.

  • Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Ide o spôsob kontroly nebankových inštitúcií a stanovenie presného rámca pôsobnosti pri výkone nútenej správy.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, všetkých, ktorí sú prítomní. A predsedov výborov žiadam, aby prišli do rokovacej sály.

    Pán spravodajca, prosím vás, aby ste ešte raz zopakovali pozmeňujúci návrh, aby poslanci vedeli, o čom budú hlasovať.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom číslo 1, v ktorom žiadame vládu, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie právne úpravy zákona o Národnej banke Slovenska, ktoré upravia:

    a) spôsob kontroly nebankových inštitúcií pri operáciách, ktorými tieto vykonávajú činnosť prislúchajúcu bankovým subjektom pri zhromažďovaní a zbere peňažných vkladov od obyvateľstva, fyzických a právnických osôb,

    b) stanovenie presného rámca pôsobnosti pri výkone nútenej správy nad komerčnými bankami s cieľom obmedziť súčasné právomoci núteného správcu, aby nevznikli škody Národnej banke Slovenska a prostredníctvom nich štátnemu rozpočtu.

    Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Prosím, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh je schválený.

    Uvádzajte ďalej, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom číslo 2, kde žiadame Národnú banku Slovenska, aby znížila všeobecné prevádzkové náklady v roku 1999 v rovnakej miere ako na úseku ústrednej štátnej správy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať o tom, že tento návrh nie je až taký opodstatnený. Ak by sme chceli dosiahnuť, aby Národná banka Slovenska čerpala prevádzkové náklady do výšky, ako to čerpajú štátne orgány, tak by mali ísť vyššie s čerpaním prevádzkových nákladov. Teraz čerpanie nedosiahne ani 1 % z celkových nákladov. Tento návrh nie je až taký opodstatnený. Chcem vás len informovať, nechcem vás ovplyvňovať.

  • Budeme hlasovať. Nech sa páči, páni poslanci, hlasujeme. Prosím, aby ste zatiaľ neodchádzali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Prosím ďalej, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, teraz nám ostáva hlasovať o uznesení ako o celku s prijatým pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy pod číslom 1. Návrh uznesenia máte pred sebou. Ak je potrebné, môžem vám ho prečítať.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov

    schvaľuje správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998, ktorá vykazuje súhrn nákladov 41 200 mil. Sk, súhrn výnosov 44 600 mil. Sk, odvod zisku do štátneho rozpočtu 2,2 mld. Sk,

    žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie právne úpravy zákona o Národnej banke Slovenska, ktoré upravia:

    a) spôsob kontroly nebankových inštitúcií pri operáciách, ktorými tieto vykonávajú činnosť prislúchajúcu bankovým subjektom pri zhromažďovaní a zbere peňažných vkladov od obyvateľstva, fyzických a právnických osôb,

    b) stanovenie presného rámca pôsobnosti pri výkone nútenej správy nad komerčnými bankami s cieľom obmedziť súčasné právomoci núteného správcu, aby nevznikli škody Národnej banke Slovenska a prostredníctvom nich štátnemu rozpočtu."

    Môžeme dať hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Áno, budeme hlasovať o tomto návrhu na uznesenie. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998.

    Páni poslanci, poslankyne, chcem vás poprosiť, aby sme skutočne vydržali dnešný rokovací deň, aby sme odkrojili naozaj z toho programu čo možno najviac a prípadne na zajtra nám ostali už len niektoré body tak, aby sme mohli prípadne zajtra skončiť. Nedá sa to skutočne robiť tak, pokiaľ sa budeme 15 minút stále zháňať na hlasovanie.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 1999 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 206 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 206a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    keď som vám ráno želal príjemný deň, tak dúfam, že ho dnes dotiahneme do konca. Keďže väčšina z vás bola pri prvom čítaní, keď som uvádzal tento návrh zákona, nerád by som sa vlastne opakoval, pretože všetci si pamätáte aj diskusiu k prvému čítaniu zákona. Takže by som chcel len zvýrazniť to, že tento návrh zákona rieši dva problémy, a to jednak navrhuje zvýšiť dôchodky v nadväznosti na splnenie podmienky 5-percentného rastu priemernej mzdy k 1. júlu o 4 % a o pevnú sumu diferencovanú podľa druhu dôchodkov a v článku II. sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona číslo 100 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré nadväzujú na poznatky z uplatňovania zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, kde je navrhovaná zásadná zmena v tom, že u profesionálnych vojakoch, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia vojakov, sa pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a jeho výške podľa zákona číslo 100/1988 neprihliada na výkon profesionálnej služby.

    Chcem vás poprosiť, tak ako to prešlo v dvoch výboroch aj v gestorskom výbore, o podporu prijatia tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jozefovi Krumpolcovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážení poslanci,

    vážené poslankyne,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 282 z 12. mája 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    II. Gestorský výbor nedostal do 12. mája 1999, teda dodnes žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh vládneho zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia pridelený.

    III. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 88 z 12. mája a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 58 z 12. mája 1999.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplynul tento pozmeňujúci návrh:

    V článku II sa bod 25 vypúšťa a body 26 a 55 sa označujú ako body 25 a 54. Ide iba o legislatívnotechnickú úpravu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu podať spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 59 z 12. mája 1999.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci, poslankyne. Konštatujem, že v písomných prihláškach som nedostal žiadne požiadavky na vystúpenie. Preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že pani poslankyňa Aibeková sa ako jediná ústne prihlásila do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode programu.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    svoje podstatné výhrady k predloženému návrhu zákona som povedala pri prvom čítaní a ďakujem pánu ministrovi za korektnú odpoveď. Chcela som iba stručne mať jednu poznámku, a to z predloženého stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, na čo som vo svojom vystúpení neupozornila, a to je, že podľa článku III navrhovaného zákona sa má v § 5 ods. 2 zákona číslo 46/1991 Zb. zvýšiť najvyššia výmera dôchodku aj úhrnu dôchodkov pre bezvládnosť z doterajších 6 718 na 7 154 korún a chýbalo tam moje upozornenie, že pri 8 % by to bolo 7 255 korún. Čiže je to o tých mínus 101 korún, ako by to bolo pri 8 percentách. Takže zvážte, že sa to týka aj tejto kategórie dôchodcov, ktorí majú príplatok za bezvládnosť a majú takzvaný súhrn dôchodkov, to znamená napríklad starobný a vdovský u žien.

    A keďže som nemohla zareagovať faktickou pripomienkou na vystúpenie pána poslanca Brocku a pani poslankyne Sabolovej, musím to využiť takýmto spôsobom. Chcem povedať pánu poslancovi Brockovi, ktorý bol v roku 1994 ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, že ma veľmi mrzí, ale neovláda zákon, podľa ktorého sa upravujú dôchodky, t. j. ten spomínaný zákon číslo 46/1991 Zb., pretože druhá časť tohto zákona v § 9 a 10 hovoria o podmienkach a spôsobe pravidelného zvyšovania dôchodkov. V dôvodovej správe je veľmi správne uvedené, že sa tento návrh realizuje podľa § 9, kde sa hovorí o podmienkach zvýšenia, ale § 10 hovorí o spôsobe zvýšenia.

    Vy ste, páni poslanci, nesprávne upozornili na to, že aj v ostatných štyroch rokoch sa to mohlo zvýšiť takýmto spôsobom. Nemohlo, pretože v § 10 ods. 1 sa jasne hovorí, citujem: "Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percenta zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy."

    Kým sa náklady zvyšovali v ostatných štyroch rokoch o 9,3; 5, 6 a 6,3 percenta, tak sa správne postupovalo podľa percent. Vaše návrhy, pán poslanec Brocka, ktoré ste tu predkladali, nemali systém, pretože vy ste nabúravali princíp zásluhovosti. Vo vašich návrhoch ste viac chceli pridať k tým nižším dôchodkom a menej k vyšším. Terajší návrh pridáva rovnako. Rovnako, aj keď pridáva percentnú a fixnú sumu, ale princíp je v jednotnom zvýšení. Čiže je to celkom iný návrh, ako ste dávali vy. Vy ste chceli rozkývať tie percentá. Tu dôjde iba k tomu, že, áno, jedni dostanú menej, druhí viac, ale v podstate dostanú v princípe rovnako. A váš princíp bol celkom iný. Keďže som nemohla na vás zareagovať, tak som si vám dovolila odcitovať ten zákon, pretože ste tvrdili niečo iné bez toho, aby ste si pozreli zákon.

    Preto na záver napriek tomu, že som tu poukázala na niektoré negatíva pre isté skupiny dôchodcov, podporím úpravu dôchodkov aj v takomto zmysle, pretože lepšie je dať takúto sumu, ako neupraviť dôchodky vôbec. A preto znovu vyzývam pána ministra, ale on dal verejný prísľub, že bude pripravený nový návrh zákona, aby sa nejakým spôsobom neukrátili ani tieto skupiny, o ktorých som hovorila vo svojom prvom vystúpení a tá skupina, na ktorú som teraz poukázala. Takže beriem jeho slová a dúfam, že koncom roka sa dočkáme celkom nového zákona o sociálnom poistení a jeho súčasťou bude aj nový výpočet dôchodkov.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami k vášmu vystúpeniu, pani poslankyňa, vystúpia pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Dzurák. Zároveň uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok k vášmu vystúpeniu.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Aibeková, buď ste nás dobre nepočúvali, ale to, čo ste teraz vo svojom vystúpení hovorili, sme my v našich faktických poznámkach netvrdili. Hovorili sme, že aj napriek tomu, že nebolo možné zvýšiť dôchodky v zmysle rastu životných nákladov, ale životné náklady obyvateľov rástli aj tak, aj keď to nebolo nad 10 %, v tom máte plnú pravdu. A to, čo navrhoval pán poslanec Brocka v minulom volebnom období, zohľadňovalo práve to, aby nárast dôchodkov bol na vyrovnanie aj rastu životných nákladov, ktoré síce neprekročili percento zo zákona, ale boli normálne primerané tomuto obdobiu plus percentá na úpravu dôchodkov, nie tak, že menšie dôchodky mali byť viac zvýhodnené a väčšie menej, ale aby to bolo primerané tomu, čo bolo v tomto období v sociálnej situácii.

    Áno, sedela som tu štyri roky, pani poslankyňa. Viem, aký zámer bol v tomto období na zvyšovaní dôchodkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Dzurák, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som k pani Aibekovej povedal len toľko, že nielen pán minister bol korektný, ale aj pani Aibeková vo svojich obidvoch vystúpeniach, za čo skutočne ďakujem. Dal sa z tohto možno trošku vytrieskať aj politický kapitál, ale myslím si, že bola veľmi korektná. Ďakujem za jej slová, ktoré predniesla. Chcel by som práve oceniť ministerstvo a, samozrejme, aj pána ministra tým, že sa konečne trošku myslelo aj na tie najnižšie dôchodky. Skutočne je situácia taká, že niektoré dôchodky sú také nízke, že už nepokrývajú základné životné náklady.

    A som veľmi rád, že práve v tomto sa odhodlalo ministerstvo urobiť to, čo urobilo. Samozrejme, nie je to cesta, nejako to potom v budúcnosti treba vyrovnať. Ale momentálne je situácia taká, že bolo potrebné hlavne riešiť tieto najnižšie dôchodky, ktoré jednoducho tými percentami roky nestúpali tak ako najvyššie. V mene týchto občanov a dôchodcov ďakujem ministerstvu sociálnych vecí a pánu ministrovi.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán minister Magvaši. Nie.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Žiadam všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej sály, počkáme.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V článku II sa vypúšťa bod 25 a body 26 až 55 sa označujú ako body 25 až 54." Teda je to legislatívnoprávna úprava. Odporúčam ju schváliť.

  • Páni poslanci, skúsime hlasovať. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Prosím, uvádzajte ďalej, pán spravodajca.

  • Pretože k predloženému návrhu neboli uplatnené žiadne písomné pozmeňujúce návrhy, odporúčam hlasovať o schválení návrhu zákona ako o celku.

  • Nemôžeme v skrátenom legislatívnom konaní. Máme na to poverenie, pán spravodajca?

  • Mám poverenie, aby to prešlo do tretieho čítania.

  • Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča, aby to bolo schválené do tretieho čítania.

  • Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto z pléna takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, a hlasovali. Nech sa páči, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

  • Dovoľte mi, aby som sa vám všetkým poďakoval, že ste pri hlasovaní mysleli na dôchodcov.

  • Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.

    Správu ste dostali ako tlač 178 a spoločnú správu výborov ako tlač 178a, ku ktorej máte pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Prosím predsedu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Petra Juráša, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na úvod mi dovoľte poďakovať sa za možnosť uviesť na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.

    V hodnotenom období bolo hlavné úsilie rady zamerané predovšetkým na zachovanie identity slovenských elektronických médií a ich pôsobenie v podmienkach globalizácie kultúry, najmä v oblasti podpory vytvárania podmienok na lokálne a regionálne rozhlasové a televízne vysielanie. Za mimoriadne dôležité rada považovala aj udržanie a posilnenie plurality a nezávislosti elektronických médií, upevnenie právnych istôt prevádzkovateľov vysielania, dôsledný výkon svojich kontrolných a regulačných právomocí, teda úloh, ktoré vyplývajú pre radu priamo zo zákona. Nemalé boli aj snahy rady o kompatibilitu s mediálnymi právnymi úpravami Rady Európy a Európskej únie.

    Zároveň možno konštatovať, že v roku 1998 prišlo v práci rady oproti predchádzajúcemu obdobiu k ďalšiemu posunu v jej činnosti od orgánu, ktorý sa od svojho vzniku sústreďoval najmä na udeľovanie licencií, na orgán, ktorého hlavnou náplňou je obraz správy a kontroly vysielania. Výrazne sa pritom dostávali do popredia úlohy rady v oblasti štátnej správy. Uvedený posun je však objektívne zapríčinený aj faktom, že sa v minulom roku zvýšila celková vysielacia plocha oproti roku 1997 v rozhlasovom vysielaní o 8 tis. hodín. Celkove bolo odvysielaných 222 tis. hodín. Podstatne sa zvýšila aj vysielacia plocha televízneho vysielania. Skutočne predstavovala stopáž 348 tis. hodín, čo je zvýšenie oproti roku 1997 o 108 tis. Najväčší podiel na uvedenom zvýšení predstavuje vysielanie textových informácií v infokanáloch. Rozsah vlastného televízneho vysielania v roku 1998 predstavoval takmer 62 tis. hodín, čo je oproti roku 1997 nárast o 24 tis. hodín. O uvedenom posune v činnosti rady, ktorý považujeme za prirodzený a nutný, svedčí okrem iného aj splnenie aktuálnych a koncepčných úloh rady na rok 1998 v jednotlivých oblastiach. Podrobne je to popísané v piatich kapitolách počnúc stranou 40 správy.

    Do vašej pozornosti by som rád uviedol časti venované aktivitám zameraným na elimináciu prezentácie neodôvodneného násilia a iných negatívnych javov vo vysielaní. Vyvrcholením snáh rady a diskusií na túto tému bolo zorganizovanie medzinárodného seminára Ochrana pred prezentáciou neodôvodneného násilia a iných nežiaducich javov v televíznom a rozhlasovom vysielaní v júni 1998. Úrovni seminára výrazne napomohla účasť pána Hurarda, riaditeľa programového odboru Najvyššej audiovizuálnej rady Francúzska. Podrobné závery zo seminára sú uvedené v časti príloh na strane 163 správy. V tejto súvislosti bol významný aj reprezentatívny výskum, postoj verejnosti k vplyvu nevhodných televíznych obsahov na vývoj detí a mládeže a k možnému označovaniu televíznych programov z hľadiska vekovej vhodnosti, ktorý z iniciatívy rady realizoval v júni minulého roku Metodicko-výskumný kabinet, spol. s r. o., Bratislava na vzorke 1 206 respondentov.

    Na základe plánu úloh na rok 1998 rada pokračovala vo vytváraní podmienok na prácu expertov v oblasti prípravy nového zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Práca expertných skupín sa začala z podnetu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 1997 činnosťou piatich subkomisií, členmi ktorých bolo asi 50 odborníkov. Začiatkom roku 1998 informovala rada o stave prípravy nového zákona na spoločnom zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Na stretnutí sa konzultovalo o možnostiach ďalšieho postupu prác, nakoľko sa ukázalo, že pokračovanie práce takto širokou základňou expertov začalo byť kontraproduktívne.

    Na základe dohody s ministerstvom kultúry bola následne vytvorená užšia expertná skupina. Po vymenovaní novej vlády bol o výsledkoch práce komisie a požiadavkách informovaný minister kultúry. Nový zákon nazvaný zákon o vysielaní a retransmisii bol zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády na október tohto roku. Treba však uviesť, že hoci rada nemá, ani v súlade s ústavou nemôže mať zákonnú iniciatívu, všetky práce vlastne prebiehajú na pôde rady, kde nie sú na takúto činnosť vytvorené materiálne ani personálne predpoklady. Účasť ministerstva kultúry v roku 1998 nebola systematicky zastúpená. Celkové závery značne sťažili absencie a zásah štátnej mediálnej politiky vo vzťahu k vysielaniu. Výsledkom je neujasnená predstava cieľového modelu, ku ktorému sa má pripravený zákon približovať.

    Na druhej strane však Slovenskú republiku doslova "tlačia" termíny, ktorými je viazaná z pohľadu aproximácie mediálnej legislatívy k právu Európskej únie. Aj v tejto súvislosti je potrebné pripomenúť aktivity rady v rokovaniach o vstupe do Európskej únie a OECD, ako aj činnosť rady vo výkone funkcie dohľadu nad Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii, ktorého členským štátom sa Slovenská republika stala 1. mája 1997. Z tohto titulu má rada zastúpenie v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy, kde prezentuje svoje stanoviská k aktuálnym problémom vysielania. Pri súčasnej absencii nového zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania povinnosti prevádzkovateľov vysielania vyplývajúce z dohovoru zahŕňa rada do licenčných podmienok.

    Celková činnosť rady z hľadiska jej legislatívneho postavenia sa v roku 1998 riadila zákonom číslo 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Zákon upravuje činnosť rady v oblasti kmitočtového plánovania, odsúhlasovania medzinárodných zmlúv týkajúcich sa vysielania, sprísnili sa podmienky na výkon funkcie člena rady. Zákon však nerieši dostatočné otázky kompetencií vo vzťahu k prevádzkovateľom zo zákona, k Rade Slovenskej televízie a k Rozhlasovej rade. Nedoriešený zostal aj spôsob efektívneho financovania rady nezávislého od prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Rada je pri výkone svojej činnosti priamo odkázaná na súčinnosť ďalších orgánov štátnej správy Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj na iné inštitúcie. Správa v kapitole 2.1.2. počnúc stranou 33 podrobne túto spoluprácu z pohľadu rady mapuje, konkrétne spoluprácu s ministerstvom kultúry, ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, telekomunikačným úradom, Radou Slovenskej televízie a Rozhlasovou radou. Tu možno konštatovať, že s niektorými orgánmi treba kvalitu súčinnosti podstatne zvýšiť. Ako príklad uvádzam vývoj spolupráce s bývalou Radou Slovenskej televízie pred a počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

    V celom hodnotenom období rada úzko spolupracovala s gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Výbor bol takmer permanentne oboznamovaný nielen so všeobecnými informáciami o činnosti rady prostredníctvom písomných materiálov, ale jeho viacerí členovia sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach rady. Výbor Národnej rady sa snažil riešiť v spolupráci s radou aj jej špecifické problémy. Zástupcovia rady sa v minulom roku zúčastnili celkom desaťkrát na zasadnutí výboru. Výbor vykonal v rade jedenkrát poslanecký prieskum. Výbor prerokoval celkom 7 materiálov týkajúcich sa priamo činnosti rady. Osobitne tiež ocenil zásadný postup rady pri rešpektovaní právnych noriem v oblasti vysielania s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na informácie. Vytvorenie samostatného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v novom volebnom období vytvorilo predpoklady na riešenie užšie špecifikovaných otázok problematiky vysielania. Rada sa však domnieva, že skvalitneniu činnosti a operatívnemu riešeniu problémov v oblasti vysielania by napomohol širší záujem poslancov aj z ďalších výborov.

    V oblasti televízneho vysielania rada v roku 1998 rozhodla o udelení 21 licencií na terestriálne vysielanie, 12 licencií na vysielanie v káblových rozvodoch. V 6 prípadoch rozhodla o odňatí licencie na televízne vysielanie v káblových rozvodoch, v 33 prípadoch rozhodla o zmene licencií, v 7 prípadoch o zastavení konania. Na vysielanie v káblových rozvodoch udelila spolu 24 licencií, rozhodla o odňatí 13 licencií a o zmenách rozhodla v 9 prípadoch. V roku 1998 bolo v oblasti televízneho vysielania odmonitorovaných z dôvodov podnetov alebo vlastnej kontrolnej činnosti rady celkom 1 915 hodín, z toho Slovenská televízia mala 610 hodín, televízia Markíza 615 hodín a VTV 347 hodín. Sankčné opatrenie rada prijala celkom v 42 prípadoch, z toho bola v 8 prípadoch udelená pokuta, bolo pozastavené vysielanie dvoch relácií v čase 30 dní.

    V oblasti rozhlasového vysielania rozhodla rada a spolu udelila 6 licencií, vo veci žiadostí Slovenského rozhlasu rozhodla o pridelení 5 kmitočtov na program Slovensko 4 Regina. V ďalších dvoch prípadoch bolo konanie prerušené do rozhodnutia telekomunikačného úradu. V troch prípadoch rozhodla o odňatí licencie, v 24 prípadoch o zmene licencie. Odmonitorovaných bolo celkom 2 001 hodín rozhlasového vysielania, z toho 882 hodín okruhu Slovenského rozhlasu, 401 hodín Rádia Twist. V 15 prípadoch rozhodla o udelení sankčných postihov za porušenie zákonných a licenčných podmienok, z toho v dvoch prípadoch bola udelená pokuta.

    V roku 1998 bolo rade doručených 53 sťažností na televízne a rozhlasové vysielanie. Na tomto počte niekoľkokrát prevyšujúcom počet sťažností v roku 1997 sa najväčšou mierou podieľala Slovenská televízia, voči vysielaniu ktorej bolo zameraných 32 sťažností.

    Výraznou zmenou v roku 1998 bola skutočnosť, že rada bola po prvýkrát zákonom splnomocnená na výkon dohľadu nad vysielaním elektronických médií počas volebnej kampane volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a pri voľbách do orgánov územných samospráv. Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky boli tiež prvými prebiehajúcimi v prostredí reálne existujúceho duálneho systému v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Preto rada venovala veľkú pozornosť poslaneckému návrhu novely zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov hlavnej jej časti, ktorá upravila podmienky volebnej kampane, a určila orgány oprávnené určovať sankcie za ich nedodržiavanie.

    Pretože rada nemala oprávnenie vykonávať autentický výklad volebného zákona, po prerokovaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vypracovala odporúčania k správaniu sa elektronických médií počas volebnej kampane, moratória volieb. Tieto boli následne distribuované všetkým vysielateľom, ale aj politickým stranám a hnutiam, zástupcom OBSE a prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí aj diplomatickým zastupiteľstvám v Slovenskej republike. Odporúčania síce nemali záväzný právny charakter, rada však dala nimi jasne najavo, ako bude posudzovať vysielanie s ohľadom na sporné a nejasné ustanovenia § 23 volebného zákona a nerozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich súlade s ústavou. Značný záujem o odporúčanie a s kladným ohlasom prejavili aj zástupcovia OBSE Národného demokratického inštitútu a veľvyslanci štátov Európskej únie a USA, s ktorými sa rada z ich podnetu niekoľkokrát stretla. S kladným ohlasom sa stretli aj u prevádzkovateľov vysielania s výnimkou Slovenskej televízie, ktorej ústredný riaditeľ oznámil aj zástupcom pozorovateľskej misie OBSE, že pre Slovenskú televíziu tieto odporúčania neplatia. Podrobne je celý priebeh a rozhodovanie rady počas volebnej kampane, moratória volieb do Národnej rady uvedený v kapitole 3.2.4 na 8 stranách počnúc stranou 82, preto z časových dôvodov ich nebudem vo svojom vystúpení prezentovať.

    Na záver k tejto problematike však chcem uviesť, že činnosť rady v tomto období bola hodnotená domácimi a zahraničnými organizáciami a diplomatmi v prevažnej miere pozitívne. Na druhej strane však bola rada hodnotená aj kriticky prevažne zástupcami tých politických strán a hnutí, ktorých mediálne prezentácie sa rozhodnutia rady priamo či nepriamo dotýkali.

    Vyhodnotenie činnosti rady za rok 1998 a hlavné úlohy rady na rok 1999 sú vrátane už uvedeného zhrnutia v kapitole 2.2, počnúc stranou 40. Pri stanovení nových úloh sa rada v maximálnej miere snažila zohľadniť všetky aktuálne potreby mediálnej sféry elektronických médií na Slovensku. V súčasnosti môžem konštatovať, že prakticky všetky uvedené úlohy sú v štádiu rozpracovanosti.

    V tomto mojom vystúpení som sa zámerne podrobnejšie nevenoval už viackrát spomínanej problematike podmieňujúcej činnosť rady. Patrí medzi ne finančné zabezpečenie činnosti, potrebný počet pracovníkov kancelárie rady po porovnaní s obdobnými orgánmi v susedných štátoch, ale doslova "nekonečný problém dislokácie rady". Celá táto situácia vznikla tým, že rade pri jej konštituovaní neboli poskytnuté žiadne vstupné investície. Odklad týchto problémov však určite nič nevyrieši, pokiaľ sa nenájde dostatok vôle, aby sa prístup kompetentných orgánov v tomto k rade zmenil.

    Každá budúca správa o činnosti rady bude aj tak výpočtom limitujúcich faktorov a narastajúcich problémov. Podrobne pre krátkosť času k tomuto už hovoriť nechcem. Dávam však do vašej pozornosti kapitolu 2.1.2 od strany 33, ale aj hrubo vytlačený text na strane 40 týkajúci sa problematiky kancelárie rady ako servisného orgánu.

    Zároveň mi dovoľte uviesť, že v nasledujúcom období bude potrebné, aby sme venovali pozornosť zvyšovaniu spoločenskej zodpovednosti všetkých, ktorí zodpovedajú za zabezpečenie príslušných štandardov vysielania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Jurášovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Ladislava Balleka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán predseda rady,

    dovoľte mi, aby som určený uznesením gestorského výboru predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 203 z 26. apríla 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá do 10. mája 1999.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predloží správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu v stanovenej lehote okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý sa ňou zaoberal na svojom rokovaní dňa 11. mája 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti na svojom rokovaní dňa 10. mája 1999 správu neprerokoval, lebo pre nedostatočný počet prítomných poslancov nebol uznášaniaschopný.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení číslo 96 z 5. mája 1999 vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v prijatom uznesení číslo 68 z 11. mája 1999 súhlasil so správou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v prijatom uznesení číslo 43 z 10. mája 1999 rovnako vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 vziať na vedomie.

    Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.

    Poznámka, kolegyne a kolegovia, navyše. Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 je podrobná a rozsiahla, nie je však takou z nedostatku dômyslu, rozmyslu a času, ale preto, lebo má čo povedať, nemá čo skrývať a má sa čím pochváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ju prijal s uznaním a s poďakovaním.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadne prihlášky od poslancov. Preto sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pán poslanec Oberhauser. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Pán poslanec Oberhauser, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    v minulom roku sa v rámci Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie uskutočnila konferencia, ktorá hovorila o ochrane pred neodôvodneným násilím a inými nežiaducimi javmi v televíznom a rozhlasovom vysielaní. Podobný pracovný seminár sa začiatkom roku uskutočnil tiež v spolupráci s Klubom poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa konštatovalo, že situácia vo vysielaní najmä televíznych programov na Slovensku je veľmi zlá a negatívnosť vplýva na vývoj, morálny a psychický vývoj detí a mládeže. Išlo o to, že sa konštatovalo aj vyhodnocovalo pri rôznych analýzach uskutočnených aj v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, že v čase, v ktorom je zo zákona zakázané proste propagovať násilie a iné negatívne javy ohrozujúce psychický a morálny vývoj detí a mládeže, sa takéto veci v Slovenskej televízii, v televízii Markíza a ďalších médiách vyskytujú a tieto ohrozujú psychický a morálny vývoj detí a mládeže. Na tomto seminári sme prišli k určitým záverom, takisto aj na konferencii organizovanej Radou pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktoré by bolo treba aplikovať do praxe.

    Predložený návrh na uznesenia v spoločnej správe, resp. aj vlastná správa Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie však takéto návrhy, konkrétne návrhy neobsahuje, a preto navrhujem, aby bolo uložené v spoločnej správe predloženej pod tlačou číslo 178a pod bodom 3 predsedovi Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie predložiť návrh opatrení na ochranu detí a mládeže pred negatívnymi vplyvmi najmä televízneho vysielania. Ide o to, aby sme naozaj v krátkom čase prijali účinné opatrenia, ktoré by zlepšili súčasný stav. Navrhujem, aby bola táto úloha uložená predsedovi Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, aby ju predložil do Národnej rady do 30. júna 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán Juráš ako predkladateľ. Nie.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Žiadam pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Pán poslanec Oberhauser, ten návrh by sme žiadali písomne, aby bol predložený pánu spravodajcovi. Pán poslanec, máme ten návrh?

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sa ujal slova a postupne uvádzal hlasovanie.

    Pán poslanec Ballek, nech sa páči, predkladajte návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán predseda rady,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. mája 1999 k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    1. berie na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998,

    2. ukladá predsedovi Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh opatrení na ochranu detí a mládeže pred šírením násilia a iných negatívnych javov prostredníctvom televízneho vysielania v Slovenskej republike do 30. júna 1999."

  • Páni poslanci, poslankyne, prezentujte sa a budeme hlasovať o návrhoch, ktoré pán spravodajca predniesol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh prešiel väčšinou hlasov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.

    Ďakujem.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998.

    Správu ste dostali ako tlač 171 a spoločnú správu výborov ako tlač 171a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Páni poslanci, prosím, pokoj. Slovo bude mať pán minister vnútra.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    predkladám vám správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za uplynulý rok. Materiál bol po prerokovaní a schválení vo vláde prerokovaný v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predkladaná správa hodnotí stav bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike za minulý rok, pričom sa nevyhýba poukázať na problémy a nedostatky, ktoré sa v činnosti polície vyskytli, zároveň však poukazuje aj na zdedený stav a nedostatky, ktoré pretrvávajú do súčasnosti. V správe je zhodnotený stav, úroveň a štruktúra kriminality, úroveň jej objasňovania, v primeranom rozsahu je venovaný priestor páchateľom a obetiam trestných činov. Hodnotené sú tu aj ďalšie javy majúce vplyv na bezpečnostnú situáciu. Zvýraznená je predovšetkým problematika verejného poriadku, dopravnej nehodovosti, mimoriadnych udalostí, požiarov a priestupkov.

    Vážená Národná rada, všetci vieme, že bezpečnostná situácia predovšetkým v kriminalite bola a aj stále ešte je nepriaznivá. S rastúcim násilím v spoločnosti sa stretávame denne všetci. Pocit ohrozenia občanov kriminalitou stúpa, a preto je potrebné prijať razantné kroky na celkovú elimináciu kriminality v spoločnosti obzvlášť pre organizovanú kriminalitu. Pre radového občana pocit ohrozenia vyplýva predovšetkým z rastu násilnej a pretrvávania majetkovej kriminality. Štát ako celok najviac ohrozuje ekonomická kriminalita. Obrovské škody páchané najmä latentnou a organizovanou formou ohrozujú ekonomickú stabilitu štátu a meny. Miliardové škody, ktoré sú ňou spôsobované, minimalizujú zámery štátu v oblasti napĺňania štátneho rozpočtu. Práve na základe obrovských daňových únikov, tunelovania podnikov a uzatvárania pre štát nevýhodných zmlúv prichádza štát o značné zisky, ktoré by mohol použiť na riešenie infraštruktúry priemyslu, dotovania poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva, riešenie nezamestnanosti a sociálnej politiky. Práve tieto okolnosti vytvárajú obrovské predpoklady na korupciu, ktorá bujnie v štátnej správe.

    V správe, ktorú predkladám, sú naznačené opatrenia, ktoré rezort uskutočnil v uplynulom roku, a priority zamerania rezortu vnútra a polície v tomto roku. Zvýrazniť by som chcel predovšetkým pripravovanú reorganizáciu polície, ktorou sledujeme posilnenie priameho výkonu služby. Pred dokončením je Komplexný program boja so zločinnosťou, ktorý bude prerokovaný vo vláde koncom mája a následne vám bude predložený na rokovanie. Jeho cieľom je čo najširšie zapojenie celej spoločnosti do boja so zločinom. V záverečnej etape spracovania je tiež rezortný Projekt potlačovania organizovaného zločinu, ktorý bude dokumentom na skvalitnenie činnosti v mojom rezorte predovšetkým v činnosti polície.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení pamätala aj na prevenciu kriminality, ktorá by mala významnou mierou podporiť účinnosť aktivít spoločnosti v boji proti zločinu. Pevne verím, že prevenciu sa podarí dostať z dosiaľ deklaratórnej roviny do bežného života. Pod gesciou Rady vlády pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti sa pripravuje stratégia prevencie kriminality na nasledujúce roky.

    Vážená Národná rada, je len zrejmé, že správa v plnej miere neodzrkadľuje reálny stav porušovania zákonov u nás v minulom roku. Svedectvom toho sú aj čierne knihy jednotlivých rezortov, ktoré boli zverejnené začiatkom tohto roku. V mnohých prípadoch ide o vysoko latentné porušovanie zákonov, ktoré zasahujú ešte do predchádzajúceho obdobia.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, hovorí minister vnútra. Buďte takí láskaví, sledujte ho, sadnite si na miesta. Pokiaľ chcete debatovať, choďte rokovať niekde inde, aby sme tu nemali dva parlamenty v jednom.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Venovať sa však kauzám zverejneným v čiernych knihách rezortov nie je a ani nemôže byť obsahom tejto správy, nakoľko ide o prípady, ktorých väčšina je v štádiu preverovania a dokumentovania. Zároveň vás všetkých chcem ubezpečiť, že rezort vnútra a celý Policajný zbor urobí všetko na to, aby akákoľvek nezákonnosť vyšla najavo. Bude však aj vecou ostatných rezortov, aby sa neoprávnené majetkové zisky a hodnoty dostali do tých rúk, kam podľa zákona patria, a aby v budúcnosti bolo vylúčené porušovanie zákona v štátnej správe.

    Na záver svojho úvodného slova k predkladanému materiálu vás chcem všetkých ubezpečiť, že prikrášľovanie stavu bezpečnostnej situácie sa už skončilo. Od svojich spolupracovníkov budem vyžadovať, aby materiály takéhoto charakteru boli vecné, kritické a pravdivé. Len od takýchto materiálov totiž môžeme očakávať, že otvoria skryté problémy aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Len vecné a pravdivé informácie nám pomôžu účinne, efektívne a konštruktívne pristupovať k riešeniu problémov, ktoré nás spoločne trápia.

    Vážená Národná rada,

    ubezpečujem vás, že polícia nevykonáva len aktivity koncepčného charakteru, ale aj operatívne reaguje na výskyt trestnej činnosti. O zvýšenej aktivite polície vás môžu presvedčiť články v dennej tlači, kde sa pravidelne stretávate s informáciami o zadržaní páchateľov, jednotlivcov alebo celých skupín. Na záver svojho vystúpenia chcem požiadať vás všetkých, aby ste našu políciu v jej aktivitách podporili.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Pittnerovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 157 zo 17. marca 1999 pridelil správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania správy vo výboroch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti neprijal platné uznesenie, keďže s ním podľa § 52 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nesúhlasila potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 pridelená rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, správu vzali na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

    Ústavnoprávny výbor odporúča Policajnému zboru Slovenskej republiky venovať pozornosť prioritám činnosti Policajného zboru v roku 1999 uvedeným na stranách 18 a 19 správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Stanovisko gestorského výboru: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, ktorí poslanci sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že pán poslanec Oberhauser a pani poslankyňa Malíková. Nikto viac sa nehlási do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo pánu poslancovi Oberhauserovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložená správa o stave bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike za rok 1998 hodnotí súčasný stav v mimoriadne vážnej oblasti, ktorá sa týka každého občana v tomto štáte a ktorá určite bezprostredne zaujíma aj každého, ako bude riešená a ako sa v nej bude postupovať v budúcnosti. Správa je síce k minulosti kritická, ale podľa nášho názoru je nedostatočne analytická a faktografická. Budem sa venovať niektorým konkrétnym veciam a na tie by som chcel upozorniť v jednotlivých častiach predloženej správy.

    Konštatujeme, že v časti, kde sa správa zaoberá bojom proti drogám, nie je hovorené o tom, že bola zrušená fungujúca zložka Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky zameraná na boj proti drogám, a myslíme si, že táto zložka je pre túto mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorá sa veľmi dramaticky šíri na Slovensku, mimoriadne dôležitá a bolo by dobré, keby bola obnovená.

    Na strane 7 sa konštatuje: "Do organizovaného zločinu sa stále intenzívnejšie zapájajú cudzinci. Na našom území je to predovšetkým obchod s drogami, kde majú dominantné postavenie predovšetkým Albánci z Kosova a Macedónska, ktorí sú napojení na drogovú mafiu v Albánsku." V týchto dňoch, konkrétne 6. mája tohto roku, bola zverejnená v londýnskych TIMES podrobná analýza, ktorá hovorí a potvrdzuje túto skutočnosť uvádzanú v správe o bezpečnostnej situácii na Slovensku. Citujem z tejto správy: "Vojna v Kosove je zatiaľ posledným najstrašnejším takzvaným etnickým povstaním v bývalom komunistickom bloku. Kosovská oslobodzovacia armáda, ktorej činnosť je v samom srdci tohto konfliktu, je vlastne kosovská albánska mafia. Títo kosovskí zločinci majú pod palcom najmocnejšiu drogovú sieť v Európe. Albánci teraz kontrolujú približne 70 % trhu s heroínom v Nemecku a vo Švajčiarsku, a preto ani neprekvapuje, že dve hlavné zahraničné kancelárie kosovských povstalcov sú v týchto dvoch krajinách. Vo švajčiarskych väzniciach si doteraz 2 tis. kosovských Albáncov odpykáva trest za pašovanie drog a tak ďalej."

    Čiže je to jasné, že skúsenosť s týmito zahraničnými aktivistami nie je len v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. Preto ma prekvapuje, že je malá pozornosť venovaná ochrane štátnej hranice a najmä zelenej hranice. V správe sa hovorí, že 8 187 osôb bolo zadržaných na zelenej hranici a pri tomto intenzívnom náraste ilegálneho prechodu absentuje nedostatočne vybudovaný systém ochrany štátnej hranice so svojimi operatívnymi zložkami. Toto už v správe nie je zachytené, a to je pravý dôvod, prečo k tomu dochádza. V súvislosti s ochranou štátnej hranice sa konštatuje, že bolo slabo využité alebo málo účinné sa ukázalo využitie vojakov základnej služby a že len profesionalizáciou zložiek ochrany štátnej hranice sa dá dosiahnuť lepší výsledok. Naši experti si však myslia, že tento nedostatok by sa dal riešiť lepšou organizovanosťou aj tých vojakov, ktorí boli v rámci základnej vojenskej služby využití pri ochrane štátnej hranice a treba kombinovať obidve tieto zložky.

    V ďalších častiach správy by sme chceli upozorniť na to, že dopravná polícia, ako sa konštatuje v správe, v systéme práce stále pracuje v sankčnom režime a málo sa uplatňuje riešenie preventívno-výchovné, ktoré by jednoducho predchádzalo zvyšovaniu dopravnej nehodovosti na Slovensku. Pozrite sa napríklad v zahraničí, kde majú upozornenia pravidelne všade, kde sú znížené rýchlosti v obciach, že je kontrola radarom, sú makety policajtov, sú proste všelijaké takéto pomôcky, ktoré sa snažia zabezpečiť preventívno-výchovné pôsobenie dopravnej polície, a nielen sankčné, ku ktorému u nás často dochádza.

    V organizačných opatreniach sa správne konštatuje, že treba znížiť neúmerne vysoký počet riadiacich funkcií, ale myslíme si, že by sa to nemalo robiť redukciou okresných riaditeľstiev Policajného zboru, nakoľko predsa táto prepojenosť okresných orgánov s okresnými riaditeľstvami má svoju logiku a dobre môže pomáhať pri riešení problémov ochrany občanov. Takisto by sme chceli odporučiť, aby sa o legislatívnych opatreniach, ktoré pripravuje ministerstvo, ako aj vláda širšie diskutovalo v odbornej verejnosti, aby sa dali riešiť systematicky a za pomoci čo najširšej skupiny ľudí, ktorí by mohli veci pomôcť. Problémy medzi finančnou políciou a daňovými riaditeľstvami, chceli by sme upozorniť, že sú aj v polohe určitej rivality týchto orgánov a že tieto veci by bolo potrebné tiež zohľadniť pri budúcich opatreniach. Podľa názoru našich expertov je tiež slabo zabezpečené dozorovanie nad civilnými bezpečnostnými službami vo vedení ministerstva.

    Toľko v stručnosti k správe, ktorá bola predložená. A teraz na záver mi dovoľte predložiť aj návrhy na doplnenie uznesenia v bode B spoločnej správy, ktorú máme k dispozícii ako tlač 178a.

    Navrhujem, aby bol prijatý bod 3, v ktorom by bolo uvedené - začína to tým, že "Národná rada žiada vládu" - tam by sme chceli navrhnúť, aby bolo doplnené: "prijať účinné opatrenia na ochranu štátnej hranice s cieľom trvale brániť prieniku organizovaného zločinu na naše územie."

    A po štvrté, obnoviť zložku Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky na boj proti drogám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    moje vystúpenie bude stručné. Nadviažem na slová môjho predrečníka a straníckeho kolegu pána Oberhausera. V správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 ma zvlášť zaujala stať venovaná organizovanej kriminalite a v tejto súvislosti vysoký podiel cudzincov na tejto trestnej činnosti. Odcitujem: "Do organizovaného zločinu sa stále intenzívnejšie zapájajú aj cudzinci. Na našom území je to predovšetkým obchod s drogami, v ktorom majú dominantné postavenie predovšetkým Albánci s Kosova a Macedónska, ktorí sú napojení na drogovú mafiu v Albánsku. Posilňuje sa aj vplyv osôb arabského a afrického pôvodu. Organizovanou formou sa cudzinci podieľajú aj na vydieraniach a ekonomickej trestnej činnosti."

    V nadväznosti na zahraničnopolitický vývoj a s tým súvisiacu pravdepodobnosť alebo väčšiu pravdepodobnosť šírenia sa organizovaného zločinu páchaného hlavne cudzincami navrhujem, aby sa to v ukladacej časti rozšírilo o bod 3, ktorý by znel takto: "Predložiť návrh opatrení na boj proti organizovanému zločinu v nadväznosti na čoraz väčší podiel cudzincov na tejto trestnej činnosti s termínom 30. 6. 1999."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Pittner.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k dvom príspevkom, ktoré tu odzneli.

    Po prvé, chcem povedať, že je zrejme nedorozumenie, ak pán poslanec Oberhauser hovoril o tom, že sa zrušila zložka pre boj proti drogám na Policajnom prezídiu. Naopak, na Policajnom prezídiu existujúca zložka, ktorú som tam našiel, keď som prišiel, a síce Národná protidrogová jednotka, bola posilnená a rozšírená vo svojom akčnom rádiu o také činnosti, ktoré dovtedy nemala, najmä v tom, že sa centralizovali riadiace a informačné toky na policajnom prezídiu v tejto národnej protidrogovej jednotke. A preto chcem povedať, že z tejto stránky zrejme pán poslanec mal nepresnú alebo zlú informáciu.

    Pokiaľ ide o spomínanú albánsku mafiu, veď je to aj v správe a už som o tom viackrát hovoril, že naozaj okrem bulharskej a ešte ďalších ciest je práve v poslednom období všeobecne v Európe zaznamenaný veľký výskyt týchto Albáncov, ktorí či z Kosova alebo z Macedónska sa touto činnosťou zaoberajú. I na Slovensku sú vlastne tieto drogové cesty väčšinou pod ich dohľadom. Problém je ale v tom, že to je dôsledok čohosi, pretože podľa našich informácií - a to nie sú len informácie získané z nášho prostredia -, výťažok z predaja týchto drog ide na nákup zbraní. Čiže prvotnou príčinou je tu niečo iné a drogy, žiaľbohu, tak ako v minulosti v iných krajinách, v iných situáciách i v tejto situácii zohrávajú takúto nemilú úlohu.

    Ochrana štátnej hranice, a najmä pokiaľ ide o zelenú hranicu, je otrasná. Je otrasná z toho dôvodu, že keď hovoríme s jednotlivými susednými štátmi a zložkami, ktoré majú na starosti ochranu hraníc, tak zisťujeme, že kým napríklad v Poľsku - ale to platí aj pre Maďarsko a do istej miery aj pre Českú republiku, ale očividné je to v Poľsku -, kým v Poľsku získali z rôznych fondov europrostriedky na zakúpenie špeciálnych vozidiel, ktoré termovíziou môžu sledovať na vzdialenosť niekoľkých kilometrov pohyb osôb v teréne a špeciálne zariadenia, najmä takzvané slnká sa tam rátajú na desiatky, tak na Slovensku z bezpečnostných dôvodov vám ani nepoviem ich počet. Ale nie je to číslo, ktoré by prvák základnej školy nevedel narátať. A je to dôsledok toho, že minulá vláda nemala záujem o to, aby takéto prostriedky a takéto kontakty za podmienok, ktoré tu platia, získala. A preto aj problematika organizácie štátnej hranice je problematikou, ktorou sa musíme zaoberať v danej situácii a zaoberáme sa veľmi, povedal by som, namáhavo. Namáhavo na ľudí, ktorí sú nasadení a okrem iného meníme systém organizácie ochrany štátnej hranice, kde nepôjde o pasívne nasadenie či vojakov cudzineckej a hraničnej polície, ale pôjde o lietajúce hliadky, ktoré budú vstupovať aj do vnútrozemia tak, aby zachytili najmä podozrivé vozidlá, ktoré prepravujú migrantov z iných krajín cez naše územie ďalej na západ.

    To isté platí, pokiaľ ide o kritiku dopravnej polície. My vlastne aj preto zdôvodňujeme v správe tú nutnosť reorganizácie polície čo do počtu okresov, lebo dovtedajšia organizácia, kde bolo jedno policajné prezídium a 38 okresných veliteľstiev a stačilo byť toto dvojstupňové riadenie funkčné, bolo z večera do rána prispôsobené nemúdrej, prebujnenej štátnej administratíve prostredníctvom prijatého zákona o územnosprávnom členení, kde z večera do rána sa vytvorilo 8 krajských riaditeľstiev a 76 okresných riaditeľstiev polície, čo nám pohltilo približne polovičný stav policajtov na administratívne funkcie. A z týchto dôvodov nemáme dostatok policajtov do výkonu a osobitne práve do poriadkovej služby, do dopravnej služby, ale tiež aj do kriminálky. Preto aj ideme robiť opatrenia, ktoré sú v materiáli uvedené, aby sme znížením počtu riadiacich miest mohli policajtov dostať do výkonných funkcií. To neznamená, že znížením počtu napríklad okresných riaditeľstiev polície odtiaľ polícia odíde. Neodíde, ale budú poverení inými úlohami než úlohami, ktoré vykonávajú v administratívnom riadení. A práve tým sa chceme dostať k tomu, na čo inak správne poukazuje pán poslanec Oberhauser, aby bolo viac cítiť dopravnú políciu, pretože naozaj dopravná nehodovosť za rok 1998 rapídne stúpla a tá tendencia tu pretrváva.

    Pokiaľ ide o rivalitu medzi finančnou políciou a daňovými úradmi, niečo také som zatiaľ počas môjho pôsobenia nezistil, naopak, práve dobrá spolupráca daňových úradov a finančnej polície nás vedie k tomu, že z týždňa na týždeň odhaľujeme stále viac daňových podvodov a únikov, ktoré sa už dnes rátajú na miliardy. Práve z tohto dôvodu si myslím, že táto spolupráca dáva záruku lepšieho výkonu celej tejto služby.

    Dozorovanie nad CBS bolo vlastne po prvýkrát vyskúšané v roku 1998, netvrdím, že bolo ideálne, ale pomohlo napríklad odhaliť tie CBS, ktoré boli istým spôsobom začlenené až do organizovaného zločinu. Netvrdím, že tie, ktoré zostali, sú čisté, ale tento proces nastal ešte v roku 1998 a budeme v ňom radikálne pokračovať najmä z toho dôvodu, že skrytou formou sa potom vlastne cez tieto CBS v niektorých prípadoch realizuje alebo podozrievame, že sa realizuje vydieranie, kde na základe nanútenej ochrany prichádzajú faktúry podnikateľom, živnostníkom, a ak ich nezaplatia, tak sú potom ohrozovaní tými najdrastickejšími spôsobmi, ako o tom opäť svedčia aj v posledných dňoch výsledky, ktoré v tomto smere polícia dosiahla.

    Pokiaľ ide o to, že by malo byť rozšírené uznesenie o účinné opatrenia na ochranu hraníc, chcem len povedať, že, žiaľbohu, ak by toto opatrenie mali páni poslanci zo SNS na mysli v predchádzajúcom zoskupení, keď boli vládnou stranou, tak by sa nebolo stalo to, že dnes na Slovensku nemáme technické prostriedky na ochranu hraníc. Mohli sme ju mať elegantne zabezpečenú. A už vôbec nesúhlasím s tým, aby do uznesenia bolo prijaté opatrenie na zriadenie alebo obnovenie zložky na boj proti drogám, lebo ako som na úvod povedal, naopak, táto národná protidrogová jednotka je funkčná a je naozaj veľmi efektívna.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Malíkovú, súhlasíme s tým, že cudzinci nám vytvárajú veľký problém, sú to ale najmä tí cudzinci, ktorí sa pohybujú nelegálne. Preto aj polícia robí opatrenia, o ktorých budem informovať vládu a potom aj Národnú radu, pretože sa ukazuje, že najmä širokú klientelu si tu vytvára ukrajinská mafia, o veciach ktorej má polícia už dostatok poznatkov a v krátkom čase bude s tým urobený radikálny poriadok.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca výborov? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia a o pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Po vysvetlení pána ministra sťahujem bod, ktorý sa týkal obnovenia protidrogovej jednotky.

  • Ďakujem.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály.

    Pán spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal pôvodný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky

    1. priebežne prijímať opatrenia na pozitívne ovplyvňovanie bezpečnostnej situácie v závislosti od jej aktuálneho vývoja,

    2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999."

    Z rozpravy vzišli tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých nakoniec jeden bol stiahnutý. Pán poslanec Oberhauser navrhol doplniť bod B o bod 3, to znamená, žiada vládu Slovenskej republiky

    3. prijať účinné opatrenia na ochranu štátnej hranice s cieľom trvale brániť prieniku organizovaného zločinu na naše územie.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tomto hlasovať.

  • Pán spravodajca, prosím, aby ste ešte raz presne uviedli, o čom budeme postupne hlasovať.

  • Navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať najprv o pôvodnom návrhu uznesenia.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujte sa, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, hlasujte o pôvodnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh je schválený.

    Prosím ďalej, pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera, aby v bode B bolo doplnené:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    3. prijať účinné opatrenia na ochranu štátnej hranice s cieľom trvale brániť prieniku organizovaného zločinu na naše územie."

  • Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej, nech sa páči.

  • Doplňujúci návrh bodu B predložila pani poslankyňa Malíková a znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    3. predložiť návrh opatrení na boj proti organizovanému zločinu v nadväznosti na čoraz väčší podiel cudzincov na tejto trestnej činnosti."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Ani tento návrh neprešiel.

    Je to všetko, pán spravodajca?

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998.

  • Nasledujúcim bodom programu je

    komplexná súhrnná správa o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1995 - 1998 a Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008.

    Správu vlády máte predloženú ako tlač 202 a spoločnú správu výborov ako tlač 202a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu vlády uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám komplexnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám a Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008.

    Materiál bol prerokovaný v štyroch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pod gesciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. V rámci rozpravy vo výboroch bolo navrhnuté vypracovanie konkrétnych úloh rezortov do 31. mája 1999, pričom výbory požadujú, aby boli o tejto konkretizácii Národného programu boja proti drogám informovaní najneskôr v septembri tohto roku. Túto požiadavku, ktorá vyplýva aj z uznesenia vlády Slovenskej republiky, považujem za odôvodnenú a akceptujem ju v plnom rozsahu. Okrem konkrétnych návrhov na väčšiu invenciu spôsobov, foriem plnenia úloh Národného programu boja proti drogám, zapojenia tretieho sektora a masmédií pokladám za veľmi podstatnú pripomienku k inštitucionálnemu usporiadaniu.

    K odporúčaniu gestorského výboru na prehodnotenie efektivity inštitucionálneho postavenia Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog uvádzam, že vzhľadom na skúsenosti získané pri plnení Národného programu boja proti drogám a nové úlohy do roku 2008, ako aj záväznosť deklarácií a stratégií prijatých vládami členských krajín OSN na 20. Osobitnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa potvrdila opodstatnenosť koordinácie boja proti drogám výboru ministrov. Perspektívne by sa mala zvážiť možnosť realizácie protidrogovej politiky Slovenskej republiky prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy pre drogy. Domnievam sa však, že celospoločenská závažnosť problematiky drog si popri ďalšom zvýšení odbornosti a zohľadnení potrieb na miestnej úrovni zaradením špičkových expertov a tretieho sektora jednoznačne vyžaduje zachovanie zásadného rozhodovania o drogách a tvorbe protidrogovej politiky na úrovni vlády, teda účasť ministrov kľúčových rezortov.

    Je tiež jasné, že viaceré aspekty Národného programu boja proti drogám majú aj svoj medzinárodný rozmer, ktorý súvisí s plnením podmienok určených Slovenskej republike na vstup do Európskej únie, a v tejto súvislosti už napríklad výbor ministrov rozhodol o posilnení svojej exekutívy, generálneho sekretariátu a jeho poverení vstupovať do priamych vzťahov s inštitúciami Európskej únie.

    V súvislosti so zabezpečením finančného krytia realizácie úloh Národného programu boja proti drogám do roku 2003 vás chcem informovať o tomto. Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog listom z 25. augusta minulého roka uplatnil v rámci tvorby štátneho rozpočtu na rok 1999 požiadavku vyčlenenia finančnej sumy 250 mil. určených na financovanie úloh rezortov a krajov v boji proti drogám. Táto požiadavka pri tvorbe štátneho rozpočtu na tento rok však nebola akceptovaná, preto vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 298 z 21. apríla tohto roku umožnila rezortom a krajským úradom zabezpečiť finančné krytie plnenia Národného programu boja proti drogám z vlastných rozpočtových kapitol. Vzhľadom na potrebu finančného krytia Národného programu boja proti drogám, ktorý sa týka celej spoločnosti, považujem za potrebné v nasledujúcom období zvážiť opätovné uplatnenie systému financovania z roku 1998.

    Správa o plnení Národného programu boja proti drogám sa predkladala každoročne a v tomto roku sa predkladá aj komplexný odpočet plnenia úloh od roku 1995. Súčasťou materiálu sú nové ciele a stratégie protidrogovej politiky vlády Slovenskej republiky, ktorá problém drogových závislostí zapracovala aj do svojho programového vyhlásenia. Vychádzajúc z poznatkov, že drogový problém má medzinárodný charakter a vyžaduje si spoluprácu všetkých krajín, obsahuje druhá časť materiálu Ciele a stratégie protidrogovej politiky vlády do roku 2003 s výhľadom do roku 2008. Tieto boli vypracované v nadväznosti na závery a odporúčania 20. Osobitného Valného zhromaždenia OSN pre drogy, ktoré vychádzajú z najnovších poznatkov o metódach a formách boja proti drogám najmä so zameraním na nové druhy omamných a psychotropných látok, na znižovanie dopytu po drogách, znižovanie ponuky drog, organizovaný zločin vrátane prania špinavých peňazí, podporu justičnej spolupráce krajín a medzinárodnej spolupráce pri eliminácii nezákonného pestovania plodín na výrobu drog.

    Vážená Národná rada, protidrogovú politiku je potrebné naďalej zamerať na intenzívnejší boj proti drogám v celej spoločnosti, a to najmä na hlavné oblasti, akými sú prevencia, liečba, resocializácia, nevynímajúc oblasť represie. Je potrebné zvyšovať kvalitatívne parametre týchto oblastí so zámerom eliminovať problém drog a drogových závislostí na čo najnižšiu mieru.

    Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Alojza Rakúsa, aby podal správu o výsledkoch prerokúvania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní komplexnej súhrnnej správy o realizácii boja proti drogám za roky 1995 - 1998 a Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 209 z 30. apríla 1999 pridelil komplexnú súhrnnú správu o realizácii boja proti drogám za roky 1995 - 1998 a Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský výbor výbor pre zdravotníctvo.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval uvedenú správu, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať komplexnú súhrnnú správu a Národný program boja proti drogám na vedomie.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu, zobral ju na vedomie, odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a súčasne požiadal predsedu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, aby informoval výbor o konkrétnych opatreniach, ktoré prijali jednotlivé rezorty rozpracovaním plánu Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie prerokoval uvedenú správu, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky, aby rozpracovala Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečil jeho finančné krytie. Súčasne požiadal podpredsedu vlády Slovenskej republiky a predseda Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog oboznámiť Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s materiálom Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jeho finančné krytie.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval komplexnú správu a Národný program boja proti drogám dňa 5. mája 1999. Vo svojom uznesení číslo 40 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky:

    A. rozpracovať Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jeho finančné krytie, a to v termíne do 30. septembra 1999,

    B. každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 a návrh na jeho aktualizáciu, a to vždy v termíne do 30. apríla - tu by som chcel upozorniť, že rok 1999 sa v spoločnej správe, ktorú máte pred sebou, zrejme ocitol nejakým nedopatrením pri prepise -, ďalej odporučil podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog prehodnotiť efektivitu inštitucionálneho postavenia Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.

    Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola predložená správa pridelená, ju prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

    Ďalej konštatoval, že nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je na zadnej strane tlače, ktorú máte k dispozícii. Znovu by som chcel len upozorniť, že celkom na konci je termín 30. apríl 1999, tak rok 1999 sa tam musel dostať nejako nedopatrením a bolo by dobré, keby sme to brali ako tlačovú chybu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rakúsovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil žiaden poslanec do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, pán podpredseda vlády, že sa nechcete vyjadriť k ničomu. Pýtam sa aj spoločného spravodajcu. Nie.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal. Pánov poslancov prosím, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej sály, žiadam vás, aby ste prišli na svoje rokovacie miesta, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spravodajca, predkladajte návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnej súhrnnej správe o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1995 - 1998 a Národnému programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 máte ako tlač číslo 202, kde je na záver toto uznesenie zverejnené, a teda navrhujem, aby sme hlasovali o tomto uznesení. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prezentujte sa a hlasujte.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Žiadam pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Páni predsedovia výborov, podpredsedovia Národnej rady, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie.

    Skúsime po druhýkrát. Prosím vás, páni poslanci, skúsme sa ešte skoncentrovať na jedno hlasovanie. Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu pána spravodajcu, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnej súhrnnej správe o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1995 - 1998 a Národnému programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008.

    Páni poslanci, poslankyne,

    ako posledný bod dnešného programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu B k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu a zmenou Protokolu 3 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 189. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 189a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľudovít Černák.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    keďže ide o štandardnú zmluvu, už tri má Slovenská republika uzavreté, zriekam sa úvodného slova.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmenou uvedených protokolov.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, poslankyne, som nútený prerušiť rokovanie. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Ďakujem.

    Ešte prosím procedurálne návrhy - pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo.

    Prosím členov mandátového a imunitného výboru, aby sa zúčastnili na rokovaní výboru teraz o 19.30 hodine v miestnosti číslo 147a.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zvolávam schôdzu výboru pre obranu a bezpečnosť teraz do miestnosti výboru.

  • Ďakujem pekne.

    Pripomínam členom ústavnoprávnemu výboru, že ich očakávam zajtra ráno o 8.30 hodine v zasadačke ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne.

    Zajtra o 9.00 hodine vás prosím o účasť. Ďakujem. Dovidenia.