• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Národná rada nie je schopná sa uznášať.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Po 15 minútach sa budeme znovu prezentovať.

  • Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme sa zišli v miestnosti číslo 245 na 10 minút do začiatku schôdze.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ale verím, že 15 minút vám bude stačiť na to, aby sme sa donekonečna neprezentovali.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zistíme počet prítomných. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Baco, pán poslanec Benčat, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Schuster, pán poslanec Šepták, pán poslanec Weiss. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Irena Belohorská.

    Na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Jozef Kužma a Dušan Švantner. Náhradníkmi budú poslanci László Hóka a Pavol Kačic.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 14. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky pod bodom 12 uvedie generálny prokurátor Slovenskej republiky, správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska pod bodom 14 uvedie jej guvernér, správu o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pod bodom 15 uvedie predseda rady, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu pod bodom 21 uvedie jej predseda. Na to, aby generálny prokurátor, guvernér Národnej banky, predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a predseda Najvyššieho kontrolného úradu mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz by sme pristúpili k schvaľovaniu návrhu programu 14. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Langoš má návrhy do programu rokovania.

    Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh klubu SDK, aby bol určený konkrétny termín prerokovania navrhovaného bodu 15 - správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998, aby sme o tomto bode rokovali ako o prvom bode v piatok.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 (tlač 171) je v návrhu programu uvedená pod číslom 17. Pán poslanec Langoš navrhuje, aby bol určený konkrétny termín a navrhuje piatok.

    Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči, návrh do programu. Je na to jedna minúta.

  • Navrhujem, aby vo štvrtok pred interpeláciami boli zaradené dva body, a to je správa vlády Slovenskej republiky o postupe Slovenskej republiky vo vzťahu k vojne v Juhoslovanskej zväzovej republike a schválenie ďalšieho postupu vlády v tejto otázke. A ďalej ako ďalší bod - stanovisko Národnej rady k vojne v Juhoslávii v kontexte najnovšieho vývoja.

  • Pán podpredseda Národnej rady Hrušovský, nech sa páči.

  • Pán predseda, navrhujem, aby program 14. schôdze bol doplnený o nový bod programu - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Zároveň navrhujem, aby bol tento bod prerokovaný v stredu po prerokovaní správy o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som predložil návrh, aby z programu 14. schôdze Národnej rady boli stiahnuté body číslo 2, 4, 5 a 6 - sú to prvé čítania návrhov zákonov, ktoré boli predložené -, a to z toho dôvodu, že § 72 rokovacieho poriadku hovorí, že návrh zákona sa musí doručiť poslancom najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Upozorňujem na to z toho dôvodu, že 7. tohto mesiaca sme s kolegom poslancom Krajčim navštívili zariadenie v Nitre, kde je náš kolega Ivan Lexa. Do 7. nášmu kolegovi neboli doručené návrhy zákonov z tohto parlamentu.

    Je to problematika Národnej rady. Národná rada vydala súhlas, mala si byť vedomá, že nastanú aj určité problémy s doručovaním písomností a materiálov poslancom Národnej rady. V tomto prípade to nebolo dodržané, preto tieto body nemôžu byť zaradené do programu tejto schôdze Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby bod číslo 7 sme prerokovali ako posledný zákon v druhom čítaní. To znamená ako bod číslo 11. Vzhľadom na to, že gestorský výbor ešte túto otázku neprerokoval, aby bol ako posledný v druhom čítaní.

  • Ako posledný bod tejto schôdze?

  • Nie posledný, za číslo 11, teda ako bod číslo 11, lebo tie ostatné sa posunú hore.

    Ďalej navrhujem, aby podľa § 128 ods. 1 sme požiadali ministra zdravotníctva, aby predložil správu o aktuálnej situácii pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tým, že podľa tohto paragrafu musí správu podať do 30 dní, to znamená, aby ju predniesol na budúcej schôdzi, ale musíme to na tejto schôdzi schváliť.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    prosím o zaradenie dvoch bodov. Po prvé správy vlády Slovenskej republiky o ekonomickom a sociálnom vývoji Slovenskej republiky vzhľadom na menový vývoj a katastrofálny nárast nezamestnanosti. A po druhé správy o stave ekonomickej situácie v Slovenskej televízii vzhľadom na jej neutešený vývoj. Navrhujem, aby tieto dva body boli zaradené ako posledné body rokovania tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby ako ďalší bod programu bol zaradený bod o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do agresívneho aktu Severoatlantickej aliancie. Proste žiadam, aby to bolo zaradené ako bod programu, aby sa o tom hlasovalo. A taktiež by som odporučil hneď v úvode - pretože by to mohlo byť zamietnuté "demokratickým parlamentom", ktorý má krvavé ruky, ktorý sa spolupodieľal na agresii proti bratskému slovanskému národu -, aby toto hlasovanie mohlo byť spojené s druhou voľbou prezidentskej kandidatúry, takže by sa...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 14. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že najprv budeme hlasovať o návrhoch na zmenu alebo doplnenie programu tak, ako tieto návrhy a zmeny predniesli jednotliví poslanci.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Langoš za SDK, aby bod 17 návrhu programu - správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1998 - bol prerokovaný v piatok ráno ako prvý bod prebiehajúcej 14. schôdze.

    Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Langoša. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že túto zmenu v programe sme schválili.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Malíková, ktorá navrhuje, aby do programu 14. schôdze bola zahrnutá správa vlády o súčasnom vývoji v Juhoslávii. To po prvé. A po druhé, aby bolo prijaté stanovisko Národnej rady ku Kosovu. Navrhuje to zaradiť vo štvrtok pred interpeláciami. Dávam o tomto návrhu pani poslankyne Malíkovej hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Malíkovej nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Hrušovský, aby bol zaradený do programu schôdze materiál o Opčnom protokole - je to materiál ministerstva zahraničných vecí -, a odporúča, aby bol zaradený hneď po správe o zahraničnej politike, ktorú zajtra prednesie pán minister Kukan. Čiže budeme o tomto návrhu pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského hlasovať.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Cabaj, ktorý navrhuje, aby body 2, 4, 5 a 6 neboli zaradené do programu 14. schôdze. Dôvod: Materiál pre pána poslanca Lexu nebol doručený do 7. 5. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Cabaja.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Kováč, aby bod 7 sa prerokoval ako bod číslo 11, pretože zatiaľ nie je stanovisko výboru. Dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Pán poslanec Kováč ďalej navrhuje, aby sme schválili na tejto schôdzi zaradenie správy o situácii v zdravotníctve na ďalšiu schôdzu, aby sme požiadali pána ministra o vypracovanie správy a prerokovali ju na ďalšej schôdzi, čiže na 15. schôdzi Národnej rady. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Oberhauser, aby na rokovanie tejto schôdze bola zahrnutá správa vlády o ekonomickej a sociálnej situácii a taktiež správa o ekonomickej situácii v Slovenskej televízii a oba tieto body programu boli zaradené na záver 14. schôdze. Dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Oberhausera nebol prijatý.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Slota, aby na 14. schôdzu bol zaradený bod o vyhlásení referenda v Slovenskej republike o vstupe Slovenska do NATO a spojiť toto referendum s druhým kolom voľby prezidenta. Tak to bolo prednesené zo strany poslanca Slotu. Dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Slotu nebol schválený.

    Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené.

    Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o programe ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 150 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 150a.

    Vládny návrh odôvodní podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky 18. marca 1999 schválila zákon o voľbe prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolávaní a doplnení niektorých ďalších právnych predpisov. Realizácia priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky si však vyžaduje upraviť aj konanie pred Ústavným súdom, ktoré je zakotvené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a konečne v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.

    V ústavnom zákone číslo 9/1999 Z. z. sa upravila priama voľba prezidenta Slovenskej republiky a súčasne tam nájdeme ustanovenie, že o zákonnosti tejto voľby rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už citovaný zákon 38/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Je nevyhnutné, aby predmetný zákon nadobudol účinnosť tak, aby Ústavný súd podľa neho mohol konať už o sťažnostiach na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb prezidenta Slovenskej republiky, teda volieb, ktoré sa majú uskutočniť 15., prípadne 29. mája. Lehota na podanie takýchto návrhov začne plynúť už prvým dňom po zákonom predpísanom vyhlásení výsledkov volieb prezidenta Slovenskej republiky a končí sa desiatym dňom. Voľby prezidenta Slovenskej republiky, prvé priame voľby, sú predo dvermi. Je potrebné, aby sme zabezpečili všetky mechanizmy, ktoré umožnia urobiť nápravu v prípadoch, ak by došlo k porušeniam, ktoré predpokladajú už mnou citované predpisy.

    Z uvedených dôvodov vás prosím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona rokovacom poriadku informoval Národnú radu o rokovaní výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dámy a páni,

    prednesiem spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení ďalších právnych predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 188 zo 17. marca tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie len Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Tento výbor prerokoval predmetný návrh zákona 7. mája 1999 a svoje stanoviská a návrhy vyjadril v časti IV spoločnej správy pod číslom 150a. Nebudem ju čítať. Konštatujem, že tieto návrhy gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky sú v 11 bodoch, z ktorých len bod číslo 2 a bod číslo 5 majú vecný charakter alebo charakter vecných zmien oproti vládnemu návrhu. Všetky ostatné sú legislatívnotechnickými zmenami. Napriek tomu, že aj tie dva body, ktoré som spomenul, to znamená bod číslo 2 a 5, majú vecný charakter, odporúčam, aby sme o týchto návrhoch hlasovali spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, samozrejme, pokiaľ nezaznie v rozprave návrh, aby sa o niektorom z týchto bodov hlasovalo osobitne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk, teda vlastného stanoviska k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, samozrejme, po rozprave a po prípadnom schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave, schváliť.

    Ďakujem pekne, pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že dnes v prvom bode programu máme na prerokovaní dôležitý vládny návrh novely zákona. Dôležitý preto, že dotvára právny rámec voľby prezidenta Slovenskej republiky. Už v prvom čítaní som k tomuto zákonu vystúpila a poukázala som na to, že je šitý horúcou ihlou a má viaceré nedostatky. Dnes môžeme konštatovať, že nadväzuje na zákon o spôsobe voľby prezidenta číslo 46/1999 Z. z. a, žiaľ, nadväzuje aj tým, že opätovne je to zákon veľmi rýchlo urobený, neprecizovaný, nepresný.

    Keď som k tomuto zákonu o spôsobe voľby vystúpila, viacerí poslanci vládnej koalície neprijímali moje stanovisko akosi ústretovo. Dnes už aj tlač veľmi otvorene, aj keď diskrétne, ale predsa otvorene poukazuje na to, že aj zákon o spôsobe voľby prezidenta nie je dobre upravený. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, lebo súčasná predložená novela jeden z dôvodov na zrušenie voľby prezidenta považuje aj nezákonnosť, ku ktorej dôjde v praxi. K tomu, aby som ilustrovala to, že skutočne zákon o spôsobe voľby nie je dokonalý, a preto musíme práve tento zákon urobiť precízne, môžem napríklad ilustrovať pripomienky OKA publikované v Novom Čase 7. mája, ďalej pripomienky signatárov Charty 99 publikované v SME 30. apríla, ďalej publikované stanoviská v SME o možnosti zmarenia volieb prezidenta republiky vzhľadom na nie dobrú úpravu v zákone o spôsobe voľby prezidenta. Ďalej je zlá úprava volebnej kampane v § 15.

    Vážení, a teraz máme pred sebou zákon, ktorý má dať pravidlá Ústavnému súdu, pravidlá aj na zrušenie voľby prezidenta z dôvodu nezákonnosti. Preto sa budem podrobnejšie zaoberať touto novelou zákona, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, ktorého som členkou, nemal pridelený tento zákon, nemala som možnosť vo výbore tlmočiť svoje pripomienky a robím tak až na zasadnutí pléna.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, obídem nepresnosť nadpisu siedmeho oddielu predloženej novely zákona, ktorá je v rozpore so znením ústavy, žiaľ, tento rozpor je terminologický a podľa môjho názoru sa už nedá napraviť. Totiž ústava v článku 132 ods. 2 hovorí, že Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb a o odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky. Zákon neupravuje odvolávanie prezidenta Slovenskej republiky Ústavným súdom, ale zákon upravuje konanie o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. Kto má právne cítenie a zmysel pre právne nuansy, musí vidieť, že je tu rozdiel. Rozdiel, ktorý by azda ešte v zákone mohol byť v nadpise formulovaný tak, aby bol v súlade s ústavou, napríklad ústava hovorí o odvolávaní, zákon hovorí o odvolaní a ďalšie úpravy.

    Tieto terminologické úpravy ma však natoľko netlačia ako úprava § 70a, ktorý má byť vloženým paragrafom a v odseku 2 má upravených navrhovateľov, ktorými môže byť - sú tu dva prípady - najmenej 15 poslancov Národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Pripomínam, že je to konanie o výsledku, o odvolaní prezidenta. A teraz mám otázku na pána podpredsedu vlády. Prečo nemá právo navrhnúť konanie aj samotný prezident? Veď predsa prezident sa má uspokojiť, ak vidí, že sú nezákonnosti pri realizovaní ľudového hlasovania? Prečo nemá právo dať impulz, keď vlastne celým procesom je dotknutý? Prečo to nemá, keď v konaní pri voľbách, keď je nesprávny proces jeho ustanovenia, má právo podať sťažnosť, ale v prípade, ak je proces o jeho odvolaní, tak tam nemá právo dať impulz? Zdá sa mi to nelogické a bola by som rada, keby mi pán podpredseda vlády vysvetlil, aké dôvody viedli k takejto úprave a či by neprijal ponuku rozšíriť § 70a ods. 2 o ďalšie písm. c), kde by bol zmocnený aj samotný prezident. Je to morálne, je to logické a bolo by to správne.

    Po ďalšie. K § 74a si dovolím tvrdiť, že text je nejasný a neprehľadný. Bolo by dobré rozdeliť text na písmenové odrážky, čiže by bola odrážka písm. a), b), c). Potom mám otázku. Tí, ktorí môžu podať sťažnosť na neústavnosť, sú občania, a to 15 000 občanov, ktorí vlastne navrhli kandidáta na funkciu prezidenta. Zaujíma ma tu legislatívna úprava 15 000, ktorí navrhli. Mám otázku, kto bude kontrolovať, či v prípade, ak opätovne dajú návrh, sú to tí istí, pretože je tam napísané "navrhli", kto bude overovať, aký postup bude pri overovaní, ktorý orgán to bude robiť, či to všetko bude robiť Ústavný súd alebo ako to bude, v akej lehote a vôbec prečo to musia byť presne tí istí? Vážení, skontrolovať 15 000 podpisov, či nový podnet budú mať z 15 000 tí istí, ktorí navrhli kandidáta. Je pre mňa veľmi zaujímavé, je pre mňa otázkou, či tam bude aj nejaká číselná tolerancia a napríklad, keď bude len 10 000 tých, čo predtým navrhli, ale nový podnet bude 30 000, či to bude akceptované a podobne.

    Ďalej mám pripomienky, a to musím povedať, že celá prvá časť je len 5 paragrafov a potom dve ďalšie ustanovenia. A čo paragraf, to pripomienky, čo odsek, to otázky. V § 74b v písm. a) sa pýtam, či treba rozlišovať vyjadrenie navrhovateľa na Ústavný súd, či došlo, či napáda voľby prezidenta na celom území Slovenskej republiky alebo len v určitom volebnom okrsku. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, aký to má význam, pretože konečný verdikt je rušenie volieb podľa znenia, rušenie volieb na celom území. Teda aké má opodstatnenie takéto rozlišovanie, ktoré navyše navrhovateľ musí presne zdôvodniť a špecifikovať?

    Ďalej k § 74b písm. b). Je tu uvedené, že voľby možno opakovať alebo možno vyhlásiť z dôvodu neústavnosti alebo nezákonnosti. Formulácia je nesmierne široká. Nezákonnosť môže byť porušenie rôznych predpisov. Osobne by som rada videla, keby to boli predpisy, ktoré upravujú prípravu, priebeh a výsledok volieb, to má byť dôvodom na zrušenie. Vonkoncom nie som presvedčená, že akákoľvek nezákonnosť, pretože tu môže dôjsť k rôznym, ale k rôznym pochybeniam, výkladom a podobne. Naša politická scéna je natoľko polarizovaná, že neodporúčam takéto široké vyjadrenie. Nezákonnosťou je napríklad aj spáchanie trestného činu, poznáme lehoty vybavovania Ústavného súdu, môže tu byť podporne použitý občiansky súdny proces, ktorý v prípade, ak nastane takáto otázka, považuje ju za prejudiciálnu otázku - zákon 38 hovorí o podpornej úprave, môže to byť prejudiciálne - a Ústavný súd bude čakať do vydania rozhodnutia. Takže takéto široké formulácie absolútne nepovažujem za vhodné.

    Ďalej mám pripomienku k ďalšiemu § 34b ods. 2. Tento návrh možno podať z nezákonnosti alebo neústavnosti. Predpokladám, že miestom návrhu bude Ústavný súd, spôsob bude tiež podľa ďalších predpisov. Bolo by však vhodné, keby boli v dôvodovej správe tieto otázky dopovedané.

    Ďalej by som chcela k § 74a ods. 2 uviesť. Návrh podľa ods. 1 sa musí podať do 10 dní po oznámení výsledku volieb. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, zákon o spôsobe voľby nehovorí o oznámení výsledku, ale má terminológiu vyhlásenie výsledku. Prečo tento zákon používa nový termín? Článok 89 ústavy písm. e) taktiež hovorí o vyhlásení výsledku a naraz sa tu hovorí o oznámení výsledku, čo môže zavádzať prax aj na iné formy oznámenia. Vyhlásiť výsledok je kompetentná ústredná komisia, je to presne určené v zákone, preto zastávam názor, že toto znenie treba upraviť.

    Ďalej § 74 písm. d) ods. 3, kde sa uvádza, citujem: "V prípade podľa ods. 1 písm. a) Ústavný súd nález doručí aj s odôvodnením neodkladne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky." Takéto taxatívne vymedzenie nabáda k dojmu, že nikomu inému to netreba doručiť. Chýba tam taká maličkosť ako slovo "aj", to znamená aj predsedovi Národnej rady a ministrovi vnútra, čím účastníci konania majú nespochybniteľné právo, že tento nález Ústavného súdu im bude doručený. Možno sa niekomu zdá ako maličkosť vynechanie slova "aj", ale podľa môjho názoru to má veľký význam, pretože by to mohlo dospieť k rôznym výkladom.

    Obdobne v § 74 písm. d) ods. 8 znie: "Nález o zamietnutí sťažnosti podľa ods. 1 písm. b) Ústavný súd oznámi navrhovateľovi." A tu sa pýtam: A prečo nie aj kandidátovi, ktorý bol zvolený na prezidenta a v prípade petície aj petičnému výboru? Je to obdobný problém, lenže tu ide o negatívne vyhovenie sťažnosti, a preto by to mali taktiež dostať účastníci konania.

    Ďalej mám ďalšiu pripomienku nad rámec paragrafov uvedených v zákone.

    Ústavný súd nemá lehotu na rozhodnutie. S lehotami rozhodovania na Ústavnom súde máme už svoje skúsenosti. Samozrejme, že podanie na Ústavný súd nemá odkladný účinok. Mám otázku, aký bude postup v Slovenskej republike, ak prezident zloží sľub a až následne Ústavný súd rozhodne o neplatnosti volieb. Bude skončená funkcia prezidenta dňom vyhlásenia neplatnosti volieb, dňom publikovania nálezu Ústavného ústavu, dňom pokiaľ nenastúpi nový prezident zvolený v nových voľbách? Toto právna úprava celého komplexu volieb prezidenta Slovenskej republiky neupravuje, a pritom už máme historickú skúsenosť s tým, že s otázkou skončenia funkcie prezidenta v Slovenskej republike sme mali vlnenie, mali sme rôzne politické stanoviská popri právnych stanoviskách a dochádzalo k politicky zbytočným prestrelkám.

    Preto si dovolím upozorniť snemovňu, že sa vyžaduje táto úprava, aj keď som vnútorne presvedčená, že voľby prezidenta Slovenskej republiky prebehnú hladko, i tak právna úprava musí pamätať aj na taký prípad, ktorý by bol čo len jedným alebo pol percentom možnej realizácie.

    Pokiaľ mám uviesť svoje stanovisko, musím povedať, že som zhrozená kvalitou návrhu, pretože ide o krátky návrh a skutočne je mnoho pripomienok, sú ešte pripomienky, ktoré som neuvádzala, ktoré dal ústavnoprávny výbor. Takisto som uviedla, že obdobná kvalita je aj v zákone o spôsobe voľby prezidenta.

    V tomto zákone sú nedoriešené viaceré otázky, akože Ústredná volebná komisia neriadi a nemá kontrolné oprávnenia na priebeh volieb. Možno si budete myslieť, že si tu zo samoľúbosti ako členka Ústrednej volebnej komisie poťažkávam na to, že Ústredná volebná komisia nemá tieto oprávnenia.

    Nie, dovoľte mi, aby som citovala viaceré názory alebo aspoň jeden za všetky.

    Práca 28. apríla už ako prvá poukázala na to, že je smutné, že máme, teraz doslova citujem: "Je smutné, že máme taký zákon, ktorý nevytýčil Ústrednej volebnej komisii žiadne kompetencie na kontrolu predovšetkým volebnej kampane." Vo volebnej kampani sú uložené povinnosti, uložené sú povinnosti vydavateľom a prevádzateľom mäkkých médií, okamžite, t. j. do skončenia volebnej kampane urobiť opravu. Je to zmena voči tlačovému zákonu a iným predpisom. Kto bude kontrolovať nesplnenie tejto zákonnej povinnosti? Ústredná volebná komisia konštatovala, že jej to neprislúcha, ale podľa právnych znalostí sme postupovali tieto veci Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie alebo miestnym orgánom štátnej správy. Ale, vážení, podľa predloženého návrhu porušenie zákona, a to konkrétne zákona o spôsobe voľby, je dôvodom na zrušenie volieb podľa predloženého návrhu. A nikto nemôže predpokladať, aké bude stanovisko Ústavného súdu, či to porušenie je, alebo nie je spôsobilé natoľko, že bol ohrozený výsledok volieb.

    Ďalej porušenie predpisov je v otázke kandidátov pre druhé kolo. Bolo už avizované, že ak odstúpi jeden z kandidátov - a môže tak urobiť v priebehu druhého kola volieb kedykoľvek -, natíska sa otázka ako ďalej. Platné predpisy nedávajú odpoveď. Je možné logicky dospieť k triezvemu záveru, že sa má pokračovať ďalej, pretože naskakuje, symbolicky povedané, ďalší kandidát do rozbehnutého vlaku. Ale vieme, ako budú reagovať súdy, keď sa tento bude dožadovať porušenia svojho práva, že sa nemohol zúčastňovať na kampani v rámci druhého kola?

    Preto mi dovoľte opätovne ako opodstatnené konštatovanie uviesť, že tieto predpisy svojou kvalitou sú skutočne veľmi žalostné. A ďalej chcem uviesť, že je pre mňa veľmi smutné, že tieto úpravy prichádzajú až v priebehu volieb. Ako sme boli kritizovaní, aké paľby išli na bývalú vládnu koalíciu, vrátane mojej osoby, za to, že sme niekoľko mesiacov pred voľbami upravovali pravidlá volieb. A pritom už aj predchádzajúca Moravčíkova vláda takisto pred voľbami v septembri 1995 ešte v kratšom období upravovala voľby a s takými zásahmi, ako zrušenie doručovania volebných lístkov domov a ďalej zvýšila poplatky pre politické subjekty za jeden hlas z 15 na 60 korún. Bolo to účelové, ale vtedy bolo všetko dobré. Takže som veľmi smutná.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nadviažem na otázku, ktorú som uviedla už v prvom čítaní, že keď sme vstúpili do zákona 38 o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov, dovolím si navrhnúť úpravu, ktorá je, viem, nad rámec predloženého návrhu, ale táto úprava je podľa môjho názoru potrebná a je racionálne to urobiť teraz, keď sme vstúpili do zákona.

    Podľa § 45 Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná. Ústava uvádza to isté bez slova "len" a s dodatkom, že bližšie to určí zákon. Jediné bližšie určenie zákona bolo slovo "len", ktoré nič nevyriešilo, nič neupresnilo, žiadny inštruktívny návrh, teda nedalo podklad na riešenie. A vieme, že v praxi v konaní pred Ústavným súdom je veľmi boľavá otázka rozhodovania, či súd prijme podaný návrh, t. j. či je vec sporná, alebo nie je sporná.

    Viackrát sme sa presvedčili, že práve táto otázka zaťažuje Ústavný súd aj časovo, aj úkonovo, a potom ďalšie veci sú posúvané v časovej postupnosti, ba dokonca dochádza aj k rôznym názorom jednotlivých sudcov Ústavného súdu, čoho sme boli svedkami aj v nedávnej minulosti, teda prednedávnom. A preto zastávam názor, že keď sme už vstúpili do zákona 38, treba splniť aj pokyn ústavy, z ktorej vyplýva, že zákon - krátko ho nazvem - o Ústavnom súde by mal bližšie určiť, kedy je vec sporná. Osobne sa domnievam, že Ústavný súd pri posudzovaní tejto otázky prešiel do trošku inej roviny, ako je znenie ústavy, teda nehľadá, či je vec sporná, ale hľadá, či tí, ktorí podali návrh, resp. ten, kto podal návrh, má k veci, k predmetu určitý vzťah a či existuje spor medzi subjektmi, čo je podľa môjho názoru niečo iné ako ústavou požadované znenie "vec je sporná".

    Preto si vám dovolím predložiť legislatívny návrh podpísaný patričným počtom poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ktorý by doplnil § 45 v tom zmysle, že doterajšie znenie by sa stalo odsekom 1 a odsek 2 by znel:

    "a) vec je sporná, ak na výklad ústavného zákona, ktorý bol aplikovaný alebo ktorý sa má aplikovať, majú odlišný názor subjekty uvedené v § 18 ods. 1 písm. a - e),

    b) vec je sporná, ak na výklad ustanovenia zákona, ktorý bol aplikovaný alebo ktorý sa má v krátkom čase aplikovať, má odlišný právny názor jeden zo subjektov uvedený v § 18 ods. 1 písm. a - e) a iný štátny orgán alebo orgán verejnej správy, pričom oba orgány majú kompetenciu pri jeho aplikácii."

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedla som niektoré pripomienky k návrhu zákona, dávam ich na zváženie. Ďalej som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý bude o chvíľu odovzdaný v písomnej podobe. Verím, že prerokovanie tohto zákona sa úspešne podarí dovŕšiť, pretože voľby sú už v priebehu a táto úprava je nevyhnutná a potrebná. Taktiež verím, že podporíte doplnenie § 45, pretože prax by si takéto doplnenie vyžadovala. Vyžaduje to aj znenie ústavy, a keď už je otvorená úprava novelizáciou, je racionálne a účelné urobiť aj tento krok.

    Za vašu pozornosť vám ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Udeľujem slovo pánu poslancovi Oroszovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia.

    dovoľte mi, aby som predložil k prerokúvanému návrhu zákona pozmeňujúci návrh v zmysle § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v mene skupiny 17 poslancov.

    Ten pozmeňujúci návrh je k § 74a) ods. 2, v tomto návrhu navrhujeme vypustiť slová "v prípade petície petičný výbor".

    Ak mi dovolíte, stručne zdôvodním tento pozmeňujúci návrh. V správe ústavnoprávneho výboru sme reagovali v bode 6 na otázku okruhu aktívne legitimovaných subjektov na podanie sťažnosti na neústavnosť, resp. nezákonnosť volieb prezidenta republiky. Týmto pozmeňujúcim návrhom zužujeme okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať takúto sťažnosť na kandidátov na prezidenta republiky a navrhovateľov, ktorí sú uvedení v § 18 zákona číslo 38/1993 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné obdobne upraviť aj odsek 2 tohto paragrafu. Na toto sa pri rokovaní ústavnoprávneho výboru pozabudlo, takže je potrebné zosúladiť bod 6 správy ústavnoprávneho výboru s týmto pozmeňujúcim návrhom. Teda inými slovami, ak bude schválený bod 6 správy ústavnoprávneho výboru o prerokovaní tohto návrhu zákona, je potrebné schváliť aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám.

    Neodpustím si ešte poznámku vo vzťahu k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej. Chcem poukázať na to, že ona ako poslankyňa mala prirodzene právo a možnosť obrátiť sa na výbor, ktorému bol tento návrh pridelený a tlmočiť mu tieto pripomienky. Toto neurobila. Samozrejme, je to jej právo. Teraz vystúpila a predniesla viaceré zaujímavé podnety. Chcem poukázať na to, že na viaceré podnety reaguje správa ústavnoprávneho výboru, teda viaceré sú zapracované do návrhu, o ktorom budeme hlasovať. Na druhej strane zrejme, pani poslankyňa, nepovažujete za dôležité tieto pripomienky, lebo viete, že keby ste ich chceli predložiť konštruktívne, tak musia byť podporené podpismi najmenej 15 poslancov. Takže v tomto vidím určitý rozpor medzi tým, čo ste povedali a čo ste vykonali.

    Takže ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave podpredseda vlády?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    veľmi pozorne som si vypočul obidvoch diskutujúcich. Musím povedať, že s nemým úžasom som si vypočul od predchádzajúcej členky vlády, že sú tu neskoro predkladané zákony a toto je tiež taký prípad. Žiaľbohu, musím vám pripomenúť, pani poslankyňa, že zatiaľ nebol zrušený ani jeden volebný zákon, nemusel o ňom rokovať ani Ústavný súd, zato volebné návrhy, ktoré ste predložili vy, Ústavný súd musel korigovať a táto Národná rada musela meniť ústavu, aby sme mohli uskutočniť komunálne voľby. Žiaľbohu, tento zákon sa netýka volieb. Ak ste si všimli, voľby môžu prebehnúť aj bez tohto zákona. A ak by prebehli v poriadku, vlastne by nebol nikdy ani potrebný. Takže by bolo dobré, aby sme trochu spresnili pojmy, nemýlili si pojmy s dojmami. To po prvé.

    Po druhé, návrh ako bol predložený z hľadiska systematického a ako sa navrhuje zmeniť po rokovaní ústavnoprávneho výboru, vlastne znamená len iné umiestnenie príslušných ustanovení s drobnými spresneniami. Teda nemôžem celkom súhlasiť s vašou všeobecnou charakteristikou. Navyše si myslím, že i riešenie, ktoré navrhuje vláda, je prijateľné, je možné, dokonca úprava v osobitnej časti by bola prehľadnejšia. Napriek tomu, že ústavnoprávny výbor vo svojich stanoviskách, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, navrhuje iné riešenie.

    § 70a je doplnený v pozmeňujúcom návrhu, pani poslankyňa, takže si myslím, že vaše vystúpenie bolo v tomto prípade celkom nadbytočné. Súhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom. V odseku 2 sa navrhuje doručenie príslušným osobám vrátane prezidenta. 15 000 občanov, ktorí podpisujú petičné hárky na voľbu prezidenta, 15 000, ktorí by mohli ad eventum podľa § 74a podať sťažnosť aj na neústavnosť, ak ste si dobre prečítali ten návrh, tak sa hovorí o ňom, že oni mali byť zastúpení petičným výborom alebo sú to navrhovatelia uvedení v § 18 ods. 1 písm. a), c), e). Prakticky si to viem veľmi dobre predstaviť, a to tak, že v čase, keď sa spisuje petícia na podporu kandidatúry na funkciu prezidenta, súčasne bude táto petícia obsahovať splnomocnenie na ďalšie konanie, to znamená, že i na konanie podľa § 74a. To je v návrhu uvedené. Návrh, ktorý je predložený ako pozmeňujúci, odporúča možnosť podania sťažnosti týmito subjektmi vypustiť. Myslím si, že tým netreba ani odpovedať, kto bude overovať podpisy.

    Myslím si, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré môžu byť voľby napadnuté, sú jasné a zrozumiteľné. Netreba sa k nim ani vyjadrovať. § 74a ods. 2 nehovorí o lehote na podanie návrhu, pani poslankyňa, tak ako ste to uviedli vy. To hovorí § 74b ods 2. A myslím si, že lehota aj vrátane terminológie, ktorá je tam uvedená, je absolútne v poriadku. Preberá ju nakoniec aj ústavnoprávny výbor, len ju inde umiestňuje. Mnohé z vašich návrhov nemali v tomto smere normatívny charakter, takže sa k nim ďalej nebudem ani vyjadrovať.

    Ale myslím si, že pokiaľ ide o váš doplňujúci návrh, ktorý sa týka § 45, "ak je vec sporná", bráni prijatiu tohto návrhu rokovací poriadok, ktorý hovorí, že pokiaľ nebolo toto ustanovenie dotknuté samotným návrhom novely, tak nie je možné, aby sa počas rokovania predkladala takáto zmena. Pravda, súčasne musím úprimne povedať aj to, že i v bode 2 spoločnej správy - teda v bode, ktorý je vlastne vecným bodom - sa vlastne dotýkame ustanovenia, ktoré v pôvodnom návrhu nebolo označené, to je § 13, kde sa vypúšťajú odseky 4 a 5, ale je to vlastne dôsledok rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré je uverejnené v náleze číslo 398/1998 Z. z. Aspoň tak sa na to odkazuje. Z tohto pohľadu teda vidím aj kvalitatívne rozdielny zámer, ktorý je obsiahnutý v stanovisku ústavnoprávneho výboru, resp. pozmeňujúcich návrhoch, a vo vašom návrhu.

    Myslím si, že vec týkajúcu sa výkladu spornej otázky je možné upraviť a podľa mňa by to bolo rozumné. Bolo by to rozumné spojiť s viacerými ustanoveniami, ktoré sa týkajú zákona 38/1993, predovšetkým po vyhodnotení praktických skúseností, ktoré Ústavný súd za toto obdobie pôsobenia má. Som presvedčený, že je čas, aby sme sa zamysleli nad tvorbou nového zákona. Konečne boli už realizované viaceré podnety či už novelou 293/1995, ale nakoniec i sám Ústavný súd vo svojom stanovisku 398/1998 takýto názor, teda názor na potrebu zmien vyslovil.

    Myslím si, je možné, ak Národná rada je tej mienky, že treba zvoliť inú systematiku usporiadania a začlenenia tohto návrhu do zákona 38 s pripomienkami, ktoré sú predložené v spoločnej správe, zákon prijať. On bude nepochybne plniť svoju funkciu. Nie je tu žiadny časový sklz. Pokiaľ dnes zákon prijmete, tak v čase, keď budú vyhlásené výsledky volieb prezidenta, už môže začať plynúť lehota. Myslím si, že ak je tu dobrá vôľa, aby sa tento zákon prijal, niet žiadneho dôvodu na to, aby sa tak nestalo.

    Ďakujem za pozornosť. Prosím vás, aby ste podporili zmeny i celý návrh zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani poslankyňa, je mi ľúto. Už som uzatvoril rozpravu o tomto bode, čiže nemôžem vám udeliť slovo.

    Na záver sa hlási pán spoločný spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni,

    len veľmi stručne na záver rozpravy. V rozprave vystúpili dvaja poslanci: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Orosz.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Tóthovej, myslím si, keď si odmyslíme tón, ktorý je poznačený politickou príslušnosťou a politickým zápasom, ktorý sa tu vedie, tak vecne mnoho pripomienok považujem vcelku za opodstatnené, aj keď väčšia časť týchto pripomienok je riešená spôsobom, o ktorom už hovoril pán podpredseda vlády. To znamená, buď je to v niektorých iných ustanoveniach zákona alebo to rieši správa ústavnoprávneho výboru. Ako príklad môžem povedať, pokiaľ ide o § 70a, kde je naozaj celkom opodstatnené hovoriť, že navrhovateľom by mohol byť aj prezident, ale to je podľa všeobecných ustanovení, pretože § 70a sú len špecifické ustanovenia nad rámec toho, čo chcú všeobecne navrhovatelia, pokiaľ ide o návrhy na Ústavný súd, to platí, však to je ústava.

    Ale pokiaľ ide o § 74 ods. 2, rieši to bod 5 spoločnej správy ústavnoprávneho výboru, ale napriek tomu si myslím, že je škoda, že ste niektoré pripomienky neuplatnili aj ako pozmeňujúce návrhy. Musím povedať v súvislosti s vašou sťažnosťou na to, že váš výbor neprerokúval tento návrh ústavného zákona, je síce pravda, že nebol pridelený vášmu výboru, ale každý poslanec má právo gestorskému výboru dať svoje pripomienky a gestorský výbor je povinný podľa zákona o rokovacom poriadku sa týmito pripomienkami zaoberať. Žiaden z poslancov neuplatnil toto svoje právo.

    Pokiaľ ide o váš návrh, ktorý som ešte nedostal - a potom poprosím pána predsedu, aby sme urobili krátku prestávku, kým sa návrhy rozdajú -, chcem upozorniť na to, čo hovoril už aj pán podpredseda, že ide o návrh, ktorý je nad rámec novely, to znamená, že je tu problém s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa hovorí v odseku 3, že predsedajúci nedá o takomto návrhu hlasovať, ale poslanec môže mať námietku voči takémuto postupu. V tom prípade, pani poslankyňa, že uplatníte svoju námietku, tak Národná rada potom o nej rozhodne bez rozpravy.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Orosza, myslím si, že je jasné, že ide o opodstatnený návrh. V podstate ide o návrh, ktorý vznikol v diskusii v ústavnoprávnom výbore, ale nebol potom uplatnený v správe akýmsi nedopatrením.

    Chcel by som ešte povedať niekoľko slov k námietkam o nedostatočnej kvalite predloženého návrhu, aj pokiaľ ide o tento návrh, aj pokiaľ ide o volebný zákon na voľbu prezidenta. Vychádza sa tu z istej úrovne kvality, ktorá sa vytvorila v predchádzajúcich rokoch. Keď napádate alebo vyjadrujete svoje pripomienky voči tomu, že formulácia o neústavnosti a protizákonnosti je príliš gumová, absolútne s vami súhlasím, ale treba si všimnúť, že presne tá istá formulácia je aj napríklad v prípadoch sťažností voči výsledku referenda alebo parlamentných volieb. Takéto ustanovenia alebo takéto formulácie sú už v pôvodnom zákone 38/1993. Nepamätám sa, ale možno ste ten zákon predkladali práve vy, pani poslankyňa, ešte ako ministerka spravodlivosti, ale nie som si istý. Jednoducho v tomto smere by asi nie celkom dobre pôsobilo, pokiaľ by sme mali na voľby prezidenta iné formulácie ako na ostatné voľby, či už parlamentné alebo na referendum.

    Pokiaľ ide o volebný zákon, aj keď je to nad rámec toho, o čom rokujeme, ale vy ste sa tomu venovali vo svojom vystúpení, myslím si, že mnohé zo stanovísk, ktoré boli publikovné aj v tlači, ktoré ste tu citovali alebo ste na ne upozorňovali, neboli to celkom právne kvalifikované stanoviská, ktoré sa niekedy v tlači pertraktovali. Napríklad pokiaľ ide o možnosť špekulatívneho vzdania sa v druhom kole, myslím si, že je to čosi, s čím ani ako právnička nemôžete súhlasiť, že by mohlo dôjsť k nejakému zmareniu prezidentských volieb, pretože jednoducho nastúpi ďalší kandidát s najväčším počtom hlasov. V prípade, že by to bolo aj tesne pred uskutočnením druhého kola voľby, tak je už vecou ministerstva vnútra, aby zabezpečilo dostatočne rýchlu distribúciu hlasovacích lístkov, ale nie je tam žiaden právny ani organizačno-technický problém. Samozrejme, to, že kandidát, ktorý by nastúpil ako tretí, by mal kratšiu volebnú kampaň, je problém, no ale nastúpil ako tretí a je to v ústavnom zákone. Takže ťažko by bolo možné domáhať sa na Ústavnom súde, že došlo k porušeniu princípu rovnosti, lebo princíp rovnosti je takisto ústavným princípom ako aj tento princíp nastupovania.

    Samozrejme, môžeme ako občania diskutovať o tom, či je to spravodlivé. My sme pôvodne navrhovali iný systém, aby sa vrátila voľba vlastne na začiatok, lebo neverím, že by z politických dôvodov niekto, kto získa milión hlasov a dostane sa do druhého kola, špekulatívnym spôsobom sa vzdával. Osobne nepovažujem túto obavu za opodstatnenú ani politicky. Ale napokon Národná rada prijala tento spôsob riešenia v prípade, že prestane byť voliteľný jeden z kandidátov, treba to rešpektovať.

    Ďakujem pekne.

    Pán predseda, žiadam vás o krátku prestávku.

    Už je to rozdané?

  • Pán spoločný spravodajca, návrh je rozdaný. Ešte nebol rozdaný návrh pani poslankyne Tóthovej.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku, kým bude rozdaný návrh pani poslankyne Tóthovej, a potom pristúpime k hlasovaniu.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sme pripravení na hlasovanie.

  • Pán predseda, podľa § 83 ods. 4 by sme mali hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi na druhý deň po ich rozdaní. O skrátení tejto lehoty môže rozhodnúť Národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor. Gestorský výbor o to požiadal, tak najskôr navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že skrátime lehotu na rozhodovanie o pozmeňujúcich návrhoch a o spoločnej správe, aby sme mohli o tom hlasovať hneď teraz vzhľadom na to, že nebolo veľa pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Spoločná správa obsahuje 11 bodov. Navrhol som, aby sme o týchto návrhoch ústavnoprávneho výboru hlasovali spoločne. V rozprave neodznel návrh na to, aby sme o ktoromkoľvek z nich hlasovali osobitne, tak navrhujem, aby ste dali hlasovať. Navrhujem, aby Národná rada prijala tieto návrhy gestorského výboru.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu spoločného spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Teraz pristúpime k návrhom, ktoré odzneli v rozprave. Máme dva takéto návrhy.

    Prvý z nich predložila pani poslankyňa Tóthová. Upozorňujem, že ide o návrh, ktorý ide nad rámec zákona, teda § 94 v odseku 2 hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, nemožno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú. Keďže ide o novelu zákona, tak je to tento prípad. Pani poslankyňa navrhuje zmeniť § 45 zákona. Novela sa nedotýka § 45, takže tu ideme nad rámec navrhovaného zákona.

    V odseku 3 § 94 sa ustanovuje, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, teda ide nad rámec, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Poslanec však môže uplatniť námietku a Národná rada rozhodne bez rozpravy o námietke poslanca.

    Pán predsedajúci, asi by bola teraz namieste otázka pani poslankyne Tóthovej.

  • Pani poslankyňa, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby bolo o návrhu hlasované, keďže doplňujúci návrh paragrafu, ktorý v myšlienkových súvislostiach je spätý s týmto návrhom, pretože sú to nové ustanovenia a môže dôjsť k nedorozumeniam s ich výkladom, myslím ustanovenia ústavy o voľbe prezidenta, ďalšie ustanovenia. Takže žiadam hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa trvá na hlasovaní o jej doplňujúcom návrhu. Budeme hlasovať.

  • Aby bolo, pán predseda, jasné, pani poslankyňa navrhuje, aby sa o jej návrhu hlasovalo. Čiže teraz budeme rozhodovať o takej procesnej námietke, ktorej obsahom je, že je to návrh, aby sa o jej návrhu hlasovalo. To znamená, ten kto hlasuje za, tak hlasuje za to, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcom návrhu k § 45.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne neprešiel.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • To znamená, že o pozmeňujúcom návrhu alebo doplňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej nebudeme hlasovať.

    Pristúpime k ďalšiemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý odznel v rozprave. Je to návrh pána poslanca Orosza. Je to návrh, ktorý sa dotýka § 74a ods. 2, kde sa vypúšťajú slová "v prípade petície petičný výbor".

  • Hlasujeme o tomto návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa teraz ihneď konalo tretie čítanie o tomto návrhu.

  • Áno, pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ako zo spoločnej správy, tak aj návrhy, ktoré odzneli v rozprave. To znamená, že môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu. Na to, aby sme tak mohli teraz urobiť, treba, aby sme hlasovali o návrhu, ku ktorému ma splnomocnil gestorský výbor, teda o návrhu gestorského výboru, aby sa teraz konalo tretie čítanie.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nemá.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 398/1998 Z. z.

    Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol podpredseda pán Hrušovský.

  • Ďalším bodom programu 14. schôdze je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1996 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 196. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 195.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    platný Trestný zákon má svoj pôvod v roku 1961 a doteraz bol 27-krát menený a doplňovaný. Napriek tomu plní tento základný trestnoprávny kódex svoju ochrannú funkciu. Rýchlo a podstatne sa meniace politické, spoločenské a ekonomické pomery, ktoré podmieňujú stav a štruktúru kriminality, predpokladajú zodpovedajúcu právnu úpravu a jej súlad s integračnými požiadavkami. Túto základnú požiadavku je možné dosiahnuť len vypracovaním a schválením nových trestnoprávnych kódexov a na ne nadväzujúcich právnych noriem. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky sa s ich vypracovaním počíta do roku 2001.

    S prihliadnutím na úvahy a stav rekodifikačných zámerov je odôvodnené minimalizovať zásahy do platného, už aj tak málo konzistentného Trestného zákona. Ale súčasný stav, štruktúra a dynamika kriminality, časté porušovanie platných zákonov, prejavy organizovanej kriminality a korupcie, ohrozovanie daňovej a finančnej disciplíny a výskyt iných spoločensky nežiaducich a škodlivých javov si vyžadujú neodkladné a adekvátne trestnoprávne reakcie. Z týchto dôvodov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pristúpilo k vypracovaniu predkladaného návrhu novely Trestného zákona.

    Predkladaná legislatívna predloha obsahovo okrem konkrétnych reakcií na aktuálne záväzky, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a dohovorov, novým spôsobom upravuje trestnoprávnu zodpovednosť a postih v niekoľkých okruhoch.

    1. Spresňuje sa postih v konaní v oblasti hospodárskej, daňovej a finančnej. Takým je napríklad konanie zamerané na skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, ktorá slúži na kontrolu hospodárenia, použitia dotácií, subvencií, určenia cien majetku, zápisov do obchodného registra a podobne (§ 125). Mení sa skutková podstata trestného činu skrátenia dane (§ 148) na skutkovú podstatu trestného činu skrátenia dane a poistného (§ 148a). Zavádzajú sa nové skutkové podstaty trestných činov, a to neodvedenia dane a poistného (§ 148a) a nezaplatenia dane (§ 148b). Súčasne sa vypúšťa skutková podstata trestného činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok (doterajší § 148b). Mení sa aj skutková podstata trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru s cudzinou podľa § 124, ktorá by mala prispieť k zvýšeniu finančnej disciplíny v oblasti platenia cla a iných platieb vyberaných pri dovoze tovaru zo zahraničia.

    2. V súlade s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a Trestnoprávnym dohovorom o korupcii predkladaný návrh novely Trestného zákona komplexnejšie upravuje problematiku korupcie zavedením nových skutkových podstát aktívneho, pasívneho a nepriameho úplatkárstva (paragrafy 160a, b, c, 161, 161a, b, c, 163).

    3. Citeľnejším a účinnejším trestnoprávnym prostriedkom proti organizovanému zločinu by mala byť skutková podstata trestného činu založenia a podporovania zločineckej skupiny (§ 185a) a nadväzne na to aj osobitná úprava týkajúca sa trestnoprávnej zodpovednosti agenta, ktorý pôsobí v zločineckej skupine (§ 185c). V súvislosti s činnosťou agenta pri odhaľovaní závažných trestných činov a zisťovaní ich páchateľov je potrebné upozorniť na doplnenie Trestného zákona o ustanovenie § 15c a 163a. Nová právna úprava by mala umožniť lepšie zapojenie agenta do boja proti organizovanému zločinu a korupcii.

    4. Doterajšia skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 sa rozdeľuje na dve samostatné skutkové podstaty trestných činov (§ 186 a 187) pod spoločným názvom Nedovolená výroba a držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi s cieľom jednoznačne odlíšiť trestnú zodpovednosť páchateľa za prechovávanie drogy na vlastnú potrebu od iných, podstatne závažnejších foriem tejto trestnej činnosti. Trestné sadzby ustanovené v § 187 sú podstatne vyššie ako v súčasnosti a mali by postihnúť predovšetkým tých páchateľov, ktorí zaobstarávajú drogy pre iné osoby, teda priekupníkov s drogami.

    5. Rozsiahlejšie zmeny sa týkajú aj výroby a rozširovania pornografie (§ 205, 205a), a osobitne výroby, rozširovania a prechovávania detskej pornografie (§ 205b, 205c, d). Pojem pornografického diela je definovaný v § 89 ods. 24, pojem detského pornografického diela v § 89 ods. 25. Z hľadiska výskytu a spoločenskej škodlivosti je dôležitá navrhovaná právna úprava v § 235a a 235b. Zavádzajú sa dve nové skutkové podstaty trestného činu hrubého nátlaku ako osobitnej formy násilného vydierania. Ustanovenie § 235b by malo prispieť k dôslednejšiemu postihnu týchto páchateľov, ktorí nezákonným spôsobom vymáhajú pohľadávky pre tretie osoby (§ 235a).

    6. Doterajšia skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 250 svojou všeobecnosťou poskytuje ochranu majetku pred širokou škálou podvodných útokov. Napriek uvedenému v aplikačnej praxi nie sú dostatočne postihované niektoré osobitné formy podvodných konaní. Z týchto dôvodov sa navrhuje doplnenie Trestného zákona o nové špecifické skutkové podstaty trestných činov, a to úverového podvodu (§ 250a), subvenčného podvodu (§ 250b), poisťovacieho podvodu (§ 250c), neoprávneného obohatenia (§ 250d), podvodného úpadku (§ 250e) a zavineného úpadku (§ 250f). Tento druh trestných činov v médiách je známy pod názvom tunelovanie.

    Okrem uvedených zmien a doplnkov sa v návrhu zákona odporúča aj celý rad drobnejších zmien a spresnení. Predovšetkým sa definujú nové pojmy ako napríklad zahraničný verejný činiteľ, prechovávanie psychotropnej látky, omamnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu, organizovaná skupina, zločinecká skupina a pornografické dielo, detské pornografické dielo a podobne. Vo viacerých prípadoch sa sprísňujú sadzby trestných sankcií.

    Návrh novely Trestného zákona nekladie v prípade jeho prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky zvýšené nároky na štátny rozpočet.

    Predložený návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, posúdil sa v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a prerokovala ho vláda 30. marca tohto roku. Na ústavné prerokovanie v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

    Som presvedčený, že ak bude navrhovaný zákon Národnou radou Slovenskej republiky prijatý, prispeje výrazne k účinnejšiemu postihu páchateľov organizovaného zločinu, korupcie, obchodu s drogami, rozširovania detskej pornografie a nových foriem ekonomickej kriminality.

    So zreteľom na skutočnosti, ktoré som teraz povedal, odporúčam navrhovaný návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánu poslancovi Robertovi Ficovi.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Čo sa týka môjho stanoviska k vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že tento spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady bol návrh zákona predložený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1999, gestorský výbor v lehote do 24. júna 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi ako spoločnému spravodajcovi výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak.

    Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán poslanec Hort, chcete vystúpiť? Nie.

    Prosil by som spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania tak, ako ich uviedol vo svojej správe, teda najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predseda, ako som uviedol, navrhujem, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prijala rozhodnutie, že vládny návrh zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o predloženom návrhu v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.

    Ešte raz dôrazne žiadam a vyzývam všetky pani poslankyne, pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Prosím, skúsime ešte raz hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ide o návrh na posunutie vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Prosím predsedov poslaneckých klubov SMK, SDĽ, SOP a SDK, aby sa dostavili na krátku poradu.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    po prerušení schôdze budeme pokračovať hlasovaním o návrhu spoločného spravodajcu, že Národná rada súhlasí s tým, aby predmetný návrh zákona bol odporúčaný do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili, to znamená, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Prosím, aby ste uviedli ďalšie hlasovanie.

  • Druhý návrh, ktorý som predniesol, sa týka pridelenia návrhu zákona výborom. Sú to štyri výbory, ktoré som uviedol. Súčasne gestorský výbor je Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a termíny do 22. júna 1999 vo výboroch a do 24. júna 1999 v gestorskom výbore.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu navrhovateľovi za uvedenie a spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.

    Návrh ste dostali ako tlač 199, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova, a pánov poslancov prosím, aby neopúšťali rokovaciu sálu.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, ktorý predkladám v zmysle plánu práce vlády na tento rok.

    Skupina 25 sudcov, ktorí sa navrhujú na zvolenie do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, bola zvolená 10. mája 1995, čiže včera uplynuli štyri roky, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122. JUDr. Gabriela Sobolovská bola zvolená 21. januára 1993 uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 135.

    Je verejne známe, že na osobnosť sudcu sa kladú náročnejšie požiadavky ako na ostatné profesie. Vyžaduje sa nielen vysoká znalosť hmotného a procesného práva, ale aj schopnosť niesť psychickú zodpovednosť za rozhodnutia. Sudcovia sú zárukou uplatňovania ústavného práva občanov na súdnu ochranu. Mnohokrát ich rozhodnutie zásadným spôsobom ovplyvní súkromie a často aj postavenie občanov v spoločnosti. Od sudcov si verejnosť vyžaduje nielen dodržiavanie právnych noriem, ale aj zákonom nepísaných morálnych noriem, ktorých porušenie spoločnosť citlivo vníma a prísne posudzuje. Na základe ich rešpektovania si vytvára celkový názor na sudcovský stav. Všetky tieto skutočnosti sú určujúce v procese prípravy kandidátov na voľbu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

    Odvolacie senáty, nadriadení, príslušná sudcovská rada a Sekcia združenia sudcov Slovenska hodnotia nielen úroveň rozhodovacej činnosti, plynulosť pri prerokúvaní pridelenej veci, výkonnosť s prihliadnutím na náročnosť agendy, ale aj prístup k účastníkom konania, kolegom a v neposlednom rade dodržiavanie morálnych noriem na verejnosti. Výsledkom je návrh, ktorý obsahuje najdôležitejšie skutočnosti potrebné pri rozhodovaní o jednotlivých sudcoch.

    Z navrhovaných kandidátov pôsobia traja na krajských súdoch, venujú sa odvolacej občianskoprávnej a prvostupňovej trestnej agende, ostatní na okresných súdoch. Chcel by som podotknúť, že JUDr. Ján Aux bol v priebehu schvaľovacieho procesu s účinnosťou od 15. apríla 1999 preložený na výkon sudcovskej funkcie na Okresný súd Banská Bystrica. Predložený materiál schválený vládou Slovenskej republiky obsahuje pôvodný návrh menovaného. Z celkového počtu sa občianskoprávnej agende venuje 17 sudcov, obchodnej a trestnej 4 sudcovia, ostatní vybavujú dedičskú a exekučnú agendu. Možno konštatovať, že navrhovaní sa vo funkcii sudcu osvedčili. Kvalita ich rozhodovacej činnosti a pracovná výkonnosť sú na požadovanej úrovni. Všetky návrhy sa predkladajú v zhode so stanoviskami príslušných sudcovských rád a sekcií Združenia sudcov Slovenska.

    Všetci sudcovia, ktorí sú navrhovaní na voľbu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, spĺňajú predpoklady na výkon funkcie sudcu uvedené v § 34 a 35 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Zvolenie navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia nezaťaží štátny rozpočet, keďže nejde o nových sudcov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala predkladaný materiál na zasadnutí 31. marca tohto roku. Navrhnutých kandidátov schválila uznesením číslo 254.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    z dôvodov, o ktorých som hovoril, odporúčam predložené návrhy schváliť a zvoliť 26 kandidátov na funkciu sudcu bez časového obmedzenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Mészárosa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania uvedeného materiálu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky uviedol informáciu o rokovaní o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, tlač číslo 199.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako jediný výbor určený predsedom Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh 7. mája 1999 s tým, že odporučil uznesením číslo 84 z uvedeného dňa Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia schváliť. Uvedené stanovisko výboru predkladám Národnej rade Slovenskej republiky v tomto znení:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia (tlač číslo 199) a

    A. súhlasí

    1. s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia,

    2. s tým, aby informáciu o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal poslanec Lajos Mészáros, člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky;

    B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľby sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia schváliť.

    Súčasne odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že bude o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia hlasovať verejne.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Cuper, ďalší páni poslanci sa nehlásia. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    nemám výhrady ani voči jednému z predkladaných návrhov na zvolenie sudcov bez časového obmedzenia, ale predsa len je potrebné v jednom prípade, aby bol daný do súladu reálny stav veci s literou a duchom zákona a Ústavy Slovenskej republiky. V prípade sudkyne Gabriely Sobolovskej sa hovorí, že menovaná bola alebo absolvovala síce štvorročné sudcovské obdobie, ktoré ústava a zákon vyžadujú, ale potom ďalej sa uvádza, že v dôsledku nečinnosti vlády sa tak stalo až 17. januára 1997, hoci bola navrhnutá už v októbri 1996. Myslím si, že taká dlhá nečinnosť vlády to zasa nebola. Svoje vzdanie sa sudcovskej funkcie zdôvodňuje týmto trojmesačným vymenovacím meškaním ako nedôveru vlády, ktorú týmto krokom voči jej osobe preukázala. A preto sudkyňa Gabriela Sobolovská riešila vzniknutú situáciu vzdaním sa funkcie 17. februára, i keď 17. januára sme ju do funkcie bez časového obmedzenia zvolili. Krátko po zvolení Národnou radou 11. februára sa sudcovskej funkcie vzdala, teda prestala byť sudkyňou súdov Slovenskej republiky. Dôvody zrejme neboli "meškanie vymenovania", ale zjavne politické v službách pána Čarnogurského a jeho KDH.

    Ak máme dostáť duchu a litere zákona, pán minister, tak potom je potrebné uviesť niektoré veci do súladu so zákonom. Ak sa pani Gabriela Sobolovská znovu uchádza o sudcovskú funkciu, tak je potrebné, aby znovu absolvovala celý procedurálny postup, ktorý sa vyžaduje na výkon sudcovskej funkcie v Ústave Slovenskej republiky. To znamená, ak ju máme znovu prijať do sudcovského stavu, nech absolvuje štvorročné skúšobné obdobie, a potom sa môže znovu uchádzať o zvolenie do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia. Inak to pokladám za flagrantné porušenie ústavy a zákona o sudcoch Slovenskej republiky. A už vonkoncom neobstojí jej zdôvodnenie, ktorým dehonestuje činnosť predchádzajúcej vlády aj predchádzajúceho parlamentu tým, že sme sa zaoberali až v januári 1997 od októbra 1996 jej zvolením do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, že jej vláda prejavila nedôveru. A ak porovnáme ďalší časový sled jej vzdania sa funkcie, tento dôvod vyzerá ako vonkoncom smiešny, pretože tento parlament jej dôveru prejavil a zrejme tu boli celkom iné dôvody ako nedôvera vlády, ktorou dôvodí svoje vzdanie sa funkcie. Ak chce byť pani sudkyňa Sobolovská sudkyňou, nech riadne nastúpi výkon štvorročného čakateľského obdobia a potom nech sa uchádza o trvalú funkciu sudcu bez časového obmedzenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • To bol pán poslanec Cuper.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    platné právo jednoznačne ustanovuje, že sudca bez časového obmedzenia je ten sudca, ktorého parlament schváli na návrh vlády po štvorročnej lehote výkonu funkcie. To znamená, štvorročný výkon funkcie v zmysle doteraz platnej ústavy je jednoznačne lehota, počas ktorej musí preukázať, že vie rozhodovať, že je zdatný sudca so schopnosťou rozhodovať bez vplyvu. To znamená, vie odrážať rôzne tlaky a vie nezávisle formulovať svoje rozhodnutia na odbornej úrovni a v súlade s právom. Je to podmienka pre každého sudcu. Z tohto hľadiska, pán minister, mám názor, že tu treba zachovať platný ústavný a právny stav. Preto menovaná sudkyňa pani JUDr. Sobolovská môže byť navrhnutá tomuto parlamentu za sudkyňu bez časového obmedzenia po výkone štvorročnej sudcovskej činnosti. Je mi ľúto, ale predpisy sú takéto. Platia na každého a sudcovia, sudcovské rady ako strážcovia zákonnosti by taktiež mali na to dbať. V opačnom prípade by došlo k porušeniu platného práva, čo dozaista nebudeme chcieť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si v záverečnom vystúpení žiada slovo pán navrhovateľ.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    v prvom rade chcem vysloviť uznanie, že neboli námietky voči 25 sudcom, presnejšie kandidátom, a znamená to, že týchto 25 kandidátov táto snemovňa, takpovediac, bezproblémovo prijíma. Vyskytli sa námietky voči jednej, a to JUDr. Sobolovskej.

    Vážená snemovňa, poukazujem na slová, ktoré použila pani poslankyňa Tóthová, že treba zachovať platný ústavný stav. A tu by som súhlasne zacitoval aj pána poslanca Cupera, že treba vychádzať z ducha zákona a zo znenia zákona. Na úvod chcem k tomu povedať, že platné zákony, ako ústava, tak aj takpovediac vykonávacie, nehovoria presne nič o tom, že povedzme, keď sa prerušilo pôsobenie sudcu na nejaké obdobie, tak potom musí znovu začínať, môže byť zvolený iba na štyri roky a potom až bez časového obmedzenia. To znamená, že naozaj, keď ústava a zákony neobsahujú takéto presné ustanovenie, treba vychádzať z výkladu zákonov, a to z výkladu legis alebo výkladu juris. A v oboch prípadoch to vychádza tak, že úmyslom zákonodarcu - a mnohí, práve aj tí diskutujúci poslanci sú neobyčajne kvalifikovaní na toto, pretože boli pri tvorbe a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky - bolo zaviesť toto štvorročné časové obdobie pri sudcoch na preverenie, či sú vhodní na výkon sudcovskej funkcie, alebo, ako povedala pani poslankyňa Tóthová, či vedia odrážať tlaky, ktoré na každého sudcu nepochybne sú. To znamená, keď ktorýkoľvek sudca absolvuje túto štvorročnú lehotu a potom sa uskutoční previerka, ktorá sa uskutočnila pri všetkých predložených 26 kandidátoch vrátane JUDr. Sobolovskej, a keď táto previerka ukáže, že vyhovuje z odbornej aj morálnej stránky požiadavkám, ktoré sa kladú na sudcu, môže a má byť zvolený do funkcie bez časového obmedzenia. Toto je prípad JUDr. Sobolovskej. A teraz by som chcel hovoriť špecificky k jej prípadu.

    Ako som už aj uviedol, JUDr. Sobolovská nastúpila do justície alebo bola prvýkrát zvolená na štvorročné obdobie v roku 1993. To znamená, že v roku 1997 uplynula štvorročná lehota a ona naozaj bola pôvodne navrhnutá na prevolenie do funkcie bez časového obmedzenia. No ale vtedajší, žiaľ, musím to povedať, môj predchodca alebo vláda jednoducho vylúčili JUDr. Sobolovskú zo zoznamu sudcov, ktorí mali byť prevolení, a to práve z toho dôvodu, že JUDr. Sobolovská ako sudkyňa pojednávala politicky citlivé spory o ochranu osobnosti na Okresnom súde, vtedy Obvodnom súde Bratislava 2, aj proti niektorým členom vtedajšej vlády, eventuálne proti Slovenskej republike, prípadne s vtedajšou vládou spojených médií. A práve v týchto sporoch JUDr. Sobolovská dokázala slovami pani poslankyne Tóthovej, že vie odrážať útoky a rozhodovala jednoducho nezávisle a prísne podľa toho, čo sa skutkovo preukázalo v prebiehajúcich civilných konaniach. Na základe toho bola JUDr. Sobolovská vylúčená zo zoznamu. Nebola predložená Národnej rade na prevolenie a až po niekoľkých mesiacoch, predovšetkým po protestoch sudcovských stavovských organizácií - priznávam a pripúšťam, že aj po protestoch alebo nesúhlase vtedajšej opozície - nakoniec JUDr. Sobolovská predsa len bola daná na prevolenie a bola aj zvolená na obdobie bez časového obmedzenia. Vtedy na základe toho, čo sa okolo tohto dialo, JUDr. Sobolovská sa to rozhodla riešiť tak, že sa potom vzdala funkcie sudkyne. Ale to nemení nič na veci, že štvorročné obdobie už absolvovala a že ho absolvovala úspešne.

    Po druhé, žiadny zákon ani ústava nehovorí výslovne o tom, že keď sa jej prerušil funkčný pomer sudcu, teraz musí byť opätovne zvolená iba na štyri roky. Ba práve naopak, úmysel zákonodarcu hovorí, že tie štyri roky sú na preverenie, či je sudca dobrým, vyhovujúcim sudcom, alebo nie. A JUDr. Sobolovská už toto absolvovala a dokázala, že je. Konečne ústavnoprávny výbor navrhuje, má súhlasné stanovisko voči všetkým navrhnutým kandidátom, to znamená vrátane vo vzťahu k JUDr. Sobolovskej. Poznamenávam, že JUDr. Sobolovská momentálne nevykonáva sudcovskú funkciu, ale pracuje ako generálna riaditeľka Sekcie justičnej správy na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Z toho dôvodu skutočne nevidím dôvod, prečo by JUDr. Sobolovská mala byť volená na štyri roky. Práve naopak, pri jej voľbe na štyri roky by som videl porušenie zákona, a preto navrhujem, aby ste schválili predložený návrh v celom rozsahu.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, nemôžete faktickou poznámkou reagovať na záverečné vystúpenie pána ministra spravodlivosti.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu na voľbu sudcov bez časového obmedzenia.

    Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Mészáros, ktorý navrhol, aby sme hlasovali o návrhu na voľbu sudcov verejne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasy v pléne.

  • Pokoj, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. O predloženom návrhu budeme hlasovať verejne.

    Pán poslanec Cuper, pozorne som počúval vaše vystúpenie v rozprave. Prosím, aby ste formulovali váš návrh na zmenu uznesenia Národnej rady. Mám tomu rozumieť tak, že vaše vystúpenie smerovalo k tomu, aby sudkyňa pani Sobolovská nebola zvolená do funkcie bez časového obmedzenia?

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Gašparovič, neboli ste tu, pán poslanec Cuper takto neformuloval svoj návrh.

    Pán poslanec, pán spoločný spravodajca Mészáros, prosím, aby ste uvádzali hlasovania, tak ako sú navrhované jednak zo spoločnej správy gestorského výboru, ale aj pozmeňujúce návrhy, ako odzneli v rozprave.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Mészáros, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Áno, ďakujem, pán predseda.

    Pán predsedajúci, z rozpravy vzišiel iba jeden jediný pozmeňujúci návrh, a to ten, ktorý predniesol pán poslanec Cuper, aby sme pani JUDr. Sobolovskú, Gabrielu Sobolovskú, vyňali z hlasovania, teda aby nebola zvolená do funkcie bez časového obmedzenia.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru s tým, že vynímame na samostatné hlasovanie pani sudkyňu Gabrielu Sobolovskú. Hlasujeme o návrhu na zvolenie sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, tak ako sú uvedené v tlači 199 a v odporúčaní gestorského ústavnoprávneho výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o tom, či do funkcie bez časového obmedzenia bude zvolená aj JUDr. Gabriela Sobolovská.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

  • Konštatujem, že Národná rada zvolila 26 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.

    Ďakujem navrhovateľovi pánu ministrovi Čarnogurskému a pánu spoločnému spravodajcovi poslancovi Mészárosovi.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 200. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 199.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Robertovi Ficovi ako navrhovateľovi a prosím ho, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Vážené dámy a páni,

    predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Právna úprava postavenia Slovenského pozemkového fondu, tak ako je obsiahnutá v zákone z roku 1991 v znení neskorších predpisov, je pomerne rámcová, pričom zákonodarca predpokladal, že podrobnosti budú upravené v jeho štatúte, ale k tomu nedošlo. Preto je predkladaný tento návrh zákona.

    Zákon, predovšetkým ako ho predkladám, reaguje na nejasnosti v postavení pozemkového fondu. Ďalej sa zaoberá nakladaním s majetkom pozemkového fondu, pričom rozlišuje medzi majetkom, ktorý pozemkový fond používa na plnenie úloh uvedených v osobitných predpisoch, a majetkom, ktorý pozemkový fond používa na zabezpečenie svojej vlastnej činnosti. Zmena ustanovení o orgánoch pozemkového fondu, ako je navrhovaná, pokiaľ ide o správnu a dozornú radu, je determinovaná jej doterajšou veľmi rámcovou nekonkrétnou zákonnou úpravou. Táto rámcová úprava bola nahradená praxou, v zmysle ktorej sa osvedčilo, že vláda vymenúvala za členov správnej rady zástupcov tých ústredných orgánov štátnej správy a inštitúcií, ktorých sa činnosť pozemkového fondu dotýka alebo ktoré plnia podobné úlohy ako pozemkový fond, a to v úzkej súčinnosti s ním.

    Predložený návrh jednak zohľadňuje uvedenú prax, ktorá sa pri obsadzovaní orgánov pozemkového fondu osvedčila. Zároveň vychádza z potreby posilniť finančnú kontrolu v činnosti pozemkového fondu, ako aj z potreby premietnuť do zloženia orgánov fondu úlohy uvedené v programovom vyhlásení vlády.

    Vážený pán predsedajúci, ide o návrh zákona, ktorý nie je vo svojej podstate komplikovaný, preto žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi ako navrhovateľovi predmetného návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Juriša, aby informoval Národnú radu o prerokovaní predmetného návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani kolegyne poslankyne,

    vážení poslanci,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu pána poslanca Fica ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 43 zo 4. mája 1999. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet, finančného dosahu na rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 199 z 23. apríla 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 200), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1999 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 24. júna 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal do rozpravy jednu písomnú prihlášku. Za klub Slovenskej demokratickej koalície sa prihlásil pán poslanec Peter Zajac. Viac písomných prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu nemám.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predovšetkým ocenil návrh pána poslanca Fica z dvoch hľadísk. Jednak preto, že dynamizuje našu činnosť, čo je veľmi potrebné a užitočné. A po druhé aj preto, teraz to viem ako koaličný poslanec, že naozaj pán poslanec Fico tentoraz postupoval v súlade s koaličnou dohodou. Takže berte to, čo teraz poviem, čisto ako vecné stanovisko.

    Navrhovateľ navrhuje rozšírenie § 15 citovaného zákona o odsek, podľa ktorého by takzvaný plán opatrení potrebných na umožnenie hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov mal obsahovať zistenia o takzvanom odvodňovacom detaile v rekreačných zariadeniach a podmienky starostlivosti oň. Toto ustanovenie sa týka urýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských pomerov k pozemkom na čas od schválenia do schválenia projektov pozemkových úprav. Navrhovateľovi však, bohužiaľ, unikla skutočnosť, že už platná právna úprava odseku 1 § 15 citovaného zákona predpokladá na takýto postup dohodnutie zásad podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona. Navrhovaná úprava je teda z tohto dôvodu nadbytočná a nesystémovo, bez pojmového vymedzenia by len komplikovala a znepriehľadňovala už aj z týchto hľadísk novelizujúcu právnu úpravu.

    Navrhovateľ predkladá návrh na rozšírenie pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu o podávanie návrhov na uplatnenie postupu urýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských pomerov k pôde. Vychádzajúc z ods. 1 § 34 citovaného zákona, Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou a zapisuje sa do registra, teda nie je štátnym orgánom. Na základe platného právneho stavu Slovenský pozemkový fond môže konať, podávať návrhy i na urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pôde, ale tam, kde môže preukázať na veci právny záujem, resp. kde je podľa platného zákona, § 34 ods. 3 písm. c) účastník citovaného zákona v súvsťažnosti s § 17 zákona číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, taxatívne vymedzené správcovstvo účastníkom konania.

    Navrhovaná právna úprava je z uvedených dôvodov nadbytočná, keďže Slovenský pozemkový fond nie je štátnym orgánom, jeho pôsobnosť nemusí byť taxatívne vymedzená zákonom. Navyše návrh je v rozpore i s § 32 citovaného zákona, podľa ktorého je na takéto konanie príslušný pozemkový úrad, a nie okresný úrad, ako predkladá navrhovateľ.

    Navrhované ustanovenie predstavuje vecne kvalitatívny regres oproti platnej právnej úprave. Legislatívne nevhodným a nezrozumiteľným spôsobom v ods. 1 § 34a návrhu bez normatívneho charakteru len konštatuje, že pozemkový fond, citujem "v rozsahu za podmienok ustanovených zákonom alebo na základe zákona spravuje, nakladá, nadobúda, plní atď.", pričom samotný návrh tento rozsah a podmienky neustanovuje. Oproti tomu platná právna úprava je zrozumiteľnejšia a odráža platný právny stav do pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.

    V § 34 ods. 3 a v § 34, kde v návrhu navrhovateľ predložil nedopracovanú víziu hybridného hospodárenia Slovenského pozemkového fondu. Z návrhu nie je zrozumiteľné, či Slovenský pozemkový fond bude rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou a ako má vykonávať svoju pôsobnosť, keď v odseku 2 § 34a návrhu sa konštatuje, že fond nie je zriadený na podnikanie. Samotný minimálny normotvorný charakter návrhu je oslabený nezrozumiteľným množstvom odkazov na iné právne predpisy. Takáto úprava je z legislatívneho hľadiska neprijateľná.

    Podstatou predmetného návrhu je nová úprava spôsobu kreácie orgánov fondu. Návrh sa opiera o Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorá by spolu s politickým vedením ministerstva pôdohospodárstva mala mať rozhodujúci vplyv na personálne zloženie orgánov fondu so všetkými dôsledkami na jeho činnosť. Takýto spôsob kreácie orgánov fondu neodráža spektrum záujmov občanov Slovenskej republiky, ktorých sa pôsobenie orgánov fondu môže reálne dotýkať. Nedostatkom tohto návrhu je taktiež to, že sa nezaoberá úpravou kompetencie orgánov fondu rozpracovaných podľa platného právneho stavu a ich vzájomných vzťahov. Z tohto hľadiska je navrhovaná úprava nedostatočná najmä z hľadiska potreby, ktorú vyvoláva reálny platný právny stav. Z legislatívneho hľadiska nie je návrh vhodne spracovaný a ako sám navrhovateľ opakovane konštatuje v dôvodovej správe, ide mu o umocnenie osvedčenej praxe.

    Na margo tohto všetkého je potrebné uviesť, že novelizácia platného právneho stavu si vyžaduje najmä presné pojmové vymedzenia pozemkových úprav a ich účelu, presadzovanie kompetencií pozemkových úradov a doriešenie oprávnenia úpravy pozemkov Slovenským pozemkovým fondom z hľadiska pôvodu ich vlastníctva, t. j. presunu správy neidentifikovaných pozemkov na iné subjekty bližšie k občanom a správy pozemkov vo vlastníctve štátu zo štátnych podnikov (§ 11 zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov) na Slovenský pozemkový fond. Áno, teda z legislatívneho hľadiska je novela tohto zákona potrebná, ale zrejme nie celkom takým spôsobom, ako to urobil navrhovateľ, preto nemôžem s týmto návrhom vysloviť svoj súhlas.

  • Pán poslanec Zajac bol jediným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Farkas. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    keď som sa dozvedel, že do Národnej rady Slovenskej republiky je predložený návrh novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, tak som očakával, úprimne povedané, že predložený návrh novely zákona, ktorý spresňuje, zrýchľuje alebo v dobrom zmysle slova upravuje také zložité a zdĺhavé vysporiadanie pozemkového vlastníctva u nás.

    Po prečítaní predloženého návrhu som, žiaľ, musel konštatovať, že tu nejde o uvedené kritériá pri predkladaní novely zákona. Ide jednak o naznačenie známeho problému pri odvodňovacích systémoch, ale problémy takého istého charakteru sú aj pri vybudovaných závlahových systémoch, o ktorých návrh nehovorí. Ďalej sčasti ide o zopakovanie a precizovanie niektorých ustanovení zákona o pozemkových úpravách, ide o návrh na riešenie majetkového a finančného postavenia pozemkového fondu, čo je, samozrejme, dôležité. Ale mám taký pocit, že predkladateľovi ide hlavne o zmenu v obsadení jednotlivých postov v orgánoch Slovenského pozemkového fondu.

    Predložený návrh sa dotýka iba paragrafov 15, 34 a 35 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ale svojím obsahom vnáša do súčasných aj tak rozbúrených politických a spoločenských vôd ešte viac vetra, nejasností a vedľajších úmyslov. Otázka je tu iba tá, či to vôbec je potrebné a či to niekomu napomáha.

    Predkladateľ prerokúvaného návrhu v dôvodovej správe hovorí o tom, že potreby praxe ukázali, že pri dočasnom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov k poľnohospodárskym pozemkom treba súčasne riešiť aj vzťahy k stavbám, prípadne k ich častiam, ktoré sú určené na odvodnenie dotknutých pozemkov, najmä starostlivosťou, a to údržbou, opravou, rekonštrukciou o odvodňovací detail, čoho predpokladom je veľakrát, aby sa najskôr vôbec zistilo, v ktorých pozemkoch je zabudovaný. Tu treba položiť otázku, o čo tu vlastne ide. O zisťovanie súčasného stavu? O to, kde, na ktorých parcelách sú momentálne vybudované odvodňovacie systémy? Alebo o to, že ak sú už vybudované, tak by sa mal o tieto stavby niekto starať? Ale kto? A prečo iba na parcelách, na ktorých je usporiadaný vlastnícky a užívací pomer iba dočasne? Veď problém je rovnaký aj na parcelách s definitívne usporiadaným vlastníctvom. Teda sú tu veľké otázniky, na ktoré po prečítaní novely zákona nedostávame odpoveď.

    Podľa mňa podstatu problému netvorí neznalosť umiestnenia odvodňovacích detailov, na ktorých parcelách je vôbec vybudovaný odvodňovací systém, veď na to pri čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu musela byť predložená ku každej akcii kompletná projektová a rozpočtová dokumentácia so zakreslením konkrétnej trasy odvodňovacieho detailu. Takáto dokumentácia musela byť uložená okrem iného aj na niekdajších okresných melioračných správach a na súčasných regionálnych pracoviskách Slovenského pozemkového fondu. Na týchto pracoviskách potom na základe uskutočnených projektov odvodňovania pozemkov vypracovali konkrétne mapové dokumenty o odvodňovacích detailoch podľa jednotlivých regiónov.

    Koreň problému vidím v inom a, žiaľ, má to všeobecný charakter. Dosiaľ u nás nie je vyriešená otázka starostlivosti o vybudované odvodňovacie systémy. Ani predložený návrh novely zákona túto stránku veci nerieši. Predkladateľ síce v predposlednom a poslednom riadku k bodu 1 naznačil, že plán opatrení v rámci zjednodušených a zrýchlených postupov má obsahovať aj pripomienky starostlivosti o tieto stavby alebo ich časti, ale nehovorí konkrétne o tom, ako sa to má vôbec riešiť. Ak mal predkladateľ pôvodne na mysli, že takúto starostlivosť, opravu, údržbu alebo rekonštrukciu na odvodňovacom detaile má zabezpečiť vlastník, ktorý hospodári na náhradnom pozemku podľa § 15 prerokúvanej novely zákona, tak takéto riešenie je nedobré, nespravodlivé a málo funkčné. Veď vlastníkom odvodňovacích systémov je konkrétne poľnohospodárske družstvo alebo Slovenský pozemkový fond.

    Na strane druhej však užívateľom odvodňovaných poľnohospodárskych pozemkov ako náhradného pozemku za svoj vlastný pozemok je konkrétna fyzická osoba, ktorá tiež využíva výhody takejto stavby. Ak má zabezpečiť starostlivosť či opravu, údržbu, rekonštrukciu týchto stavieb alebo ich častí vlastník stavieb, teda konkrétne poľnohospodárske družstvo alebo Slovenský pozemkový fond, tak to bude potrebné riešiť iným spôsobom, ale o tom predložený návrh nehovorí. Predložený návrh novely zákona naznačuje spôsob riešenia problému, aby aj pozemkový fond mohol navrhnúť takzvané zrýchlené a zjednodušené pozemkové úpravy s cieľom vyčlenenia pozemkov v správe alebo v nakladaní fondu do súvislých celkov. Ale podľa mňa tento návrh v súčasnosti je ešte ťažko akceptovateľný, veď základný problém je v tom, že Slovenský pozemkový fond k spravovaným pozemkom a k pozemkom, s ktorými nakladá, nemá ešte vysporiadané vlastnícke vzťahy. Dôvodom takéhoto stavu je asi neuspokojivý a pomalý postup vysporiadania vlastníctva k pozemkom podľa zákona číslo 180/1995 Z. z. Pokiaľ vlastníctvo nie je definitívne vysporiadané, Slovenský pozemkový fond by nemal predkladať jednotlivým okresným úradom nekompletné listiny, na základe ktorých by bol nárok na vyčlenenie pozemkov iba podľa súčasného stavu vlastníctva pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu.

    Treba si uvedomiť, že hlavne pri pozemkoch s nedoloženým vlastníckym právom, ktoré v súčasnosti spravuje ešte Slovenský pozemkový fond, dochádza k častým zmenám vo vlastníckych vzťahoch jednak vydávaním pozemkov oprávneným osobám podľa zákona číslo 229/1991 Zb. alebo doložením vlastníctva zo strany fyzických osôb a v neposlednom rade, pokiaľ ide o správu týchto pozemkov, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky naznačilo iné riešenie, čo predložený návrh novely zákona neakceptuje.

    Vari najvážnejším zásahom do zákona číslo 330/1991 Zb. je navrhovaný spôsob obsadenia funkcií v orgánoch Slovenského pozemkového fondu. Účelom navrhovanej zmeny je podriadiť Slovenský pozemkový fond jednoznačne záujmom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory prostredníctvom obsadenia väčšiny funkcií v orgánoch Slovenského pozemkového fondu. Podľa prerokúvaného návrhu z 11 členov správnej rady Slovenského pozemkového fondu predstavenstvo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory predkladá vláde návrh na 4 členov, z toho jedného zo samostatne hospodáriacich roľníkov, a minister pôdohospodárstva ďalších 3 členov. Teda spolu 7 z 11 členov. Navyše predsedu a podpredsedu správnej rady majú voliť členovia, a to na návrh predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Teda siedmi, ktorí sa medzi sebou dohodnú, veď ťahá ich k sebe spoločný záujem, proti štyrom ostatným členom správnej rady, ktorí sú z rôznych inštitúcií a majú na veci možno aj rôzne názory a motivuje ich iný zorný uhol pohľadu na vec.

    Pri konštituovaní dozornej rady Slovenského pozemkového fondu spôsob navrhovania, ako aj pomer navrhnutých kandidátov na členstvo je veľmi podobný ako pri konštituovaní správnej rady. Rozdiel azda je iba v tom, že predsedu dozornej rady navrhuje už minister financií. Podpredsedu dozornej rady však už navrhuje minister pôdohospodárstva a, samozrejme, ďalších troch členov navrhuje predstavenstvo Poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktoré nemusí do tejto rady navrhnúť už žiadneho člena z radov súkromne hospodáriacich roľníkov, veď náhodou takýto člen z radov súkromne hospodáriacich roľníkov môže mať na vec ešte iný názor a sily sa nebodaj vyrovnajú.

    O čo tu vlastne ide? Okrem iného podľa mňa ide aj o to, aby orgány Slovenského pozemkového fondu v budúcnosti hájili a zastupovali záujmy poľnohospodárskych podnikov výraznejšie a razantnejšie než dosiaľ. Ale koho sú to vôbec záujmy vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu? Sú to azda štátne záujmy? Vôbec nie. Sú to záujmy nájomcov tých poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu, záujmy tých nájomcov, ktorí, česť výnimkám, dlhujú Slovenskému pozemkovému fondu nemalé sumy buď na nájomnom za prenájom poľnohospodárskej pôdy, alebo dlhujú splátky za sprivatizované štátne majetky v poľnohospodárstve.

    Prípadným prijatím takéhoto návrhu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by prakticky mohlo dôjsť k neobvyklému, ak nie k nezákonnému stavu, lebo nie je možné vylúčiť skutočnosť, že môže dôjsť k podriadeniu záujmov prenajímateľa, teda štátu, záujmom nájomcov poľnohospodárskych podnikov. S veľkou pravdepodobnosťou dôjde k súbehu nárokov a záujmov. A pýtam sa vás, pani poslankyne a páni poslanci, koho záujmy budú potom presadzovať takí členovia správnej rady či dozornej rady Slovenského pozemkového fondu pri rozhodovaní o vážnych otázkach, ktoré sa ich dotýkajú jednak ako nájomcov pôdy vo vlastníctve štátu a na druhej strane ako zástupcov štátu v orgánoch prenajímateľa? Vlastné osobné záujmy ako nájomcu vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu? Alebo azda štátne záujmy, ktoré vo viacerých prípadoch sa priečia vlastným záujmom? Samozrejme, v tomto momente je ťažké odpovedať na takúto otázku, ale podľa mňa treba konštituovať orgány Slovenského pozemkového fondu tak, aby vôbec nemohlo dôjsť k takýmto vzťahom a prípadným protirečeniam.

    Ak nám ide o zlepšenie činnosti Slovenského pozemkového fondu, tak takýmto spôsobom navrhovaní členovia správnej rady a dozornej rady nemôžu vykonávať úspešnú činnosť v záujme štátu. To, dúfam, aj pán predkladateľ trošičku uzná. Nie som vôbec proti tomu, aby členov správnej rady či dozornej rady fondu navrhovali inštitúcie, ktoré majú do činenia s pozemkovým právom, či so správou majetku vo vlastníctve štátu, kde nedôjde k prípadnému súbehu osobných a spoločenských záujmov, ale nesúhlasím s nekalým a neobvyklým spôsobom navrhovania, ako je to riešené v predloženej novele, keď môže dôjsť k tomu, že dlžník ovládne a riadi činnosť svojho veriteľa.

    Ak tu skutočne ide o riešenie otázky funkčnosti orgánov Slovenského pozemkového fondu na základe návrhov členov týchto orgánov zo strany jednotlivých inštitúcií, tak nenachádzam odpoveď na otázku, prečo predkladateľ vynechal zo zoznamu inštitúcií, ktoré môžu vláde navrhnúť členov orgánov Slovenského pozemkového fondu, inštitúcie z oblasti lesného hospodárstva. Veď v predloženom návrhu v § 34a predkladateľ práve navrhol, aby aj lesné pozemky vo vlastníctve štátu znova spravoval Slovenský pozemkový fond. Teda otáznikov, na ktoré hľadáme uspokojivú odpoveď, je tu veľa.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj z uvedených dôvodov vyplýva, že predložený návrh novely zákona nespĺňa očakávania, ktoré sme si stanovili či v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, alebo v iných dokumentoch, ktoré zabezpečujú stabilitu politického a hospodárskeho systému u nás. A nespĺňa ani z odborného hľadiska určité kritériá na urýchlenie či spresnenie usporiadania pozemkového vlastníctva. Navrhované spôsoby, formulácie sú nekompletné, málo účinné, ba v niektorých súvislostiach trošičku aj tendenčné. Preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu novely zákona číslo 330/1991 Zb.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší poslanci neboli ústne prihlásení do rozpravy. Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    ďakujem dvom rečníkom za vecný tón ich vystúpenia, ale musím konštatovať, že vo svojom vystúpení predstavovali konkrétne záujmové skupiny. Jedinou záujmovou skupinou, ktorú mienim rešpektovať týmto návrhom zákona, je štát a štátne záujmy, a nie záujmy Strany maďarskej koalície alebo niekoho iného. Preto sa domnievam, že návrh, tak ako je predložený, spĺňa všetky kritériá, ktoré má tento návrh spĺňať.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Zajaca, mal niekoľko pripomienok, najmä pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa osobitných stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch. Tu chcem povedať, že mnohí experti išli dokonca ešte ďalej a žiadali rozšírenie právomocí Slovenského pozemkového fondu a bolo potrebné držať niektoré názory na uzde. Rovnako chcem povedať, že v novonavrhovanom § 34, kde dávame odsek 6 a používame fakultatívne slovíčko "môže", mnohí experti boli podstatne tvrdší a žiadali použiť slovíčko "musí", teda obligatórnu povinnosť Slovenského pozemkového fondu. A mohol by som pokračovať ďalej, ďalej a ďalej. Preto prosím pánov poslancov, ak sa domnievajú, že treba niektoré veci zlepšiť, som pripravený o týchto otázkach diskutovať a formou pozmeňujúcich návrhov jednotlivé veci v druhom, resp. ak by to bolo možné, aj v treťom čítaní ešte aj opraviť.

    Mám pocit, že obidvaja páni poslanci vystúpili nie preto, aby rozprávali o odvodňovacích zariadeniach alebo aby rozprávali o iných veciach. Vystúpili len preto, lebo v žiadnom prípade nesúhlasia so spôsobom nominácie správnej a dozornej rady Slovenského pozemkového fondu, ako je tento spôsob navrhovaný v predkladanom návrhu zákona. Spôsob nominácie členov správnej a dozornej rady vychádza plne z praxe. Takto sa vlastne, až pokiaľ nedošlo k politickým priekom a rôznym hádkam, nominovala správna a dozorná rada Slovenského pozemkového fondu. Keďže je tu návrh, aby sme prax zakotvili do zákona, je celkom pochopiteľné, že konkrétne záujmové skupiny nikdy nebudú s takýmto čímsi súhlasiť. Preto zotrvávam na tom, lebo tak ako vám, páni poslanci, pripravovali vaše vystúpenia odborníci, aj tento návrh zákona bol pripravovaný v širokej skupine odborníkov, ktorí vedia, o čom hovoria. Preto vás žiadam, páni poslanci, aby sme návrh zákona v tejto podobe posunuli do druhého čítania a v druhom čítaní, opakujem, som pripravený formou pozmeňujúcich návrhov hľadať určité kompromisy, doplnenia alebo zmeny, ktoré by viedli aj k uspokojeniu vašich požiadaviek. Domnievam sa, že návrhy, ktoré sú uvedené, si naozaj vyžaduje prax a bol by som preto rád, aby sme návrh zákona podporili do druhého čítania.

    Pán predsedajúci, z mojej strany to je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí nie sú v rokovacej sále, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať postupne o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, ako aj o odporúčaní spoločného spravodajcu gestorského výboru o pridelení tohto návrhu do výborov, ako aj o odporúčaní pokračovať v prerokúvaní tohto zákona v druhom čítaní.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pán poslanec, pán poslanec Farkas vystúpil...

  • Ja som bol prvý, a to je to isté, len v opačnom zmysle.

  • Tak to je podstatný rozdiel. Vy ste vystúpili s pozmeňujúcim návrhom? Vy ste nevystúpili ako spoločný spravodajca s pozmeňujúcim návrhom, teda musíme rešpektovať návrh, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, ktorý odporúčal v zmysle § 73 ods. b) zákona o rokovacom poriadku...

    Nech sa páči, prečítajte ho.

  • V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu novely zákona číslo 330/1991 Zb.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili, to znamená, Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi i pánu spoločnému spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu 14. schôdze Národnej rady je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Predmetný návrh ste dostali ako tlač číslo 201.

    Prosím pána poslanca Roberta Fica, aby predmetný návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predkladám novelizáciu zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Novelizácia je svojím obsahom veľmi jednoduchá, pretože iba rozširuje okruh terajších vlastníkov bytov, ktorým sa na základe tejto novelizácie ukladá povinnosť prevádzať byty do vlastníctva terajších nájomcov. Doterajšia právna úprava ukladá takúto povinnosť len určitému okruhu vlastníkov. Sú to najmä obce, mestá, bytové družstvá, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, prípadne byty, ktoré sú v štátnom vlastníctve. Ale táto povinnosť nie je ukladaná vlastníkom, ktorí získali byty v procese tzv. veľkej privatizácie, pri likvidácii štátnych podnikov, pri konkurze a vyrovnaní a podobne. Týmto spôsobom vzniká veľká diskriminácia tých nájomcov, ktorí bývajú najmä v takzvaných bývalých podnikových bytoch a ktorí nemajú možnosť odkúpiť si byty, rovnako ako je to v prípade bytov charakteru družstevného, obecného, prípadne štátneho.

    Preto ak bude prijatý tento návrh zákona, vážené dámy a páni, iba odstráni určitú mieru diskriminácie medzi jednotlivými nájomcami, ktorí sú naozaj vo veľmi nezávideniahodnej situácii, a ešte budem mať možnosť hovoriť o rôznych podvodoch a špekuláciách, ktoré sa s takýmito bytmi robia. Preto vás prosím, aby sme vyšli v ústrety asi 300 tisíc nájomcom, ktorí bývajú v takýchto bývalých podnikových bytoch, aby si aj títo mohli podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. kúpiť byty a aby neboli predmetom špekulácie zo strany súkromných podnikateľov, aby neboli predmetom podvodov, zavádzania a využívania právnikov na ich úkor.

    Ďakujem za vašu pozornosť a dúfam, že v tomto prípade Národná rada Slovenskej republiky vyjde v ústrety veľmi širokému okruhu ľudí, ktorí sa právom cítia dotknutí v tejto oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím určeného spravodajcu gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Fedoročka, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze Národnej rady. Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály. Pán predseda výboru a pán spoločný spravodajca si potrebujú prediskutovať niektoré otázky súvisiace s funkciou spravodajcu gestorského výboru.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni, predložený návrh zákona, ktorý pán kolega poslanec Fico predložil, je veľmi vážny, pretože sa týka občanov, ktorí dnes žijú v podnikových bytoch. Ako spravodajca odporúčam, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, keďže som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Slaný. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Prerokúvame zákon o užívaní nájomných bytov, bývalých podnikových bytov. Keďže je to veľmi dôležitá vec, v týchto bytoch býva 300 000 nájomníkov, čiže z politického hľadiska je to veľmi populárna vec, ale musíme si celú vec rozobrať zo všetkých strán a zohľadniť všetky aspekty.

    Podľa toho, aké mám informácie, mnoho z týchto bytov už vlastníci, poviem príklad, podniky založili bankám, napríklad Všeobecnej úverovej banke a táto má záložné právo na tieto byty. To znamená, že nehnuteľnosti, v ktorých sa tieto byty nachádzajú, sa už stali majetkom banky. Ako vieme, Všeobecná úverová banka je banka, v ktorej má majoritu štát, a v prípade, že zmeníme to zákonné postavenie, de fakto obmedzíme vlastnícke práva v tomto prípade i banky, a preto je veľmi ťažké povedať, či to bude pre štát užitočné, alebo nie. Lebo štát bude musieť hradiť škody, ktoré vzniknú z rozdielu za nájomný byt, a vieme, aká je trhová cena tohto bytu. Takže z tohto titulu je veľmi ťažké posúdiť, čo je výhodné. Výhodné pre nájomníkov je proste dať im tie byty lacné, ale nevýhodné pre majiteľov tých bytov je to, že proste sa im ujme škoda. A kto škodu tým vlastníkom bytov nahradí? Bude to štát a znovu daňoví poplatníci, ktorí budú musieť kryť tento rozdiel prostredníctvom štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Bajan a pán poslanec Tatár. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som len podotknúť, že tento problém nie je problém, ktorý riešime z popularity, ale je problémom naozaj vecného riešenia. Odporúčal by som, aby sme diskutovali nie o tom, či môže byť založený nájomný byt v banke, lebo to je naozaj irelevantné pre tento návrh zákona, ale od akej účinnosti a čo to urobí s predajom týchto podnikových bytov.

    Fakt je, že tento návrh zákona tento problém vôbec nemusel riešiť, keby Fond národného majetku robil to, čo mal robiť, keby v zmluvách o prevode majetku boli naozaj riešené tieto veci. A tento pokus je len nájsť pozadu nejaké riešenie. Takže z pohľadu občana je veľmi ťažké vysvetľovať mu, prečo mu obec predáva obecný byt za nejakú cenu, družstevný za podobnú cenu a majiteľ sprivatizovanej fabriky mu predáva taký istý byt možno vo vedľajšom vchode za dvoj-trojnásobnú cenu a takisto ho dostal podobne ako obec alebo družstvo takmer bezplatne. Takže takto skôr by som odporúčal diskutovať a osobne by som odporúčal, ak sú nejaké problémy ohľadom retroaktivity alebo protiústavnosti, aby sme si to vydiskutovali možno v druhom čítaní, čiže osobne by som ho odporúčal do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež chcem vlastne pripomenúť, že väčšina bytov už prešla odpredajom, takže riešime tento problém, ktorý si inak zaslúži pozornosť práve v takejto situácii, že pre väčšinu je to už neskoro. Tam sú potom už citované právne problémy, ktoré som chcel len pripomenúť, že to zakladá istú nerovnosť a vlastne je tam aj otázka retroaktivity a myslím si, že je potrebné, aj keď retroaktivitu opätovne spomínam, v tejto rozprave na to poukázať.

    Ďakujem.

  • Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, o chvíľočku budeme hlasovať, potom, ako pán spoločný spravodajca zaujme stanovisko k rozprave.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    prosím vás, povedzme si, v čom je problém, pretože mám taký pocit, že jedni hovoria o koze a druhí hovoria o voze. Pokiaľ ide o tento návrh zákona, hlavný problém spočíva v tom, že mnohí vlastníci, súkromné firmy získali byty v procese veľkej privatizácie z bývalých štátnych podnikov. Tieto byty získali za smiešnu cenu. Mohol by som povedať, že cena tvorila niekedy iba zlomok, povedzme, jednu stotinu alebo tisícinu skutočnej trhovej hodnoty tohto bytu. Čo sa deje dnes? V zákone, ako je platný, nie je uložená povinnosť novým vlastníkom takýchto podnikových bytov, aby byty odpredávali. A ani ich neodpredávajú, pán poslanec Tatár. Bývalé podnikové byty sa vôbec nepredávajú. To je skôr výnimka ako pravidlo, ak niektorý podnik pustil nejaký byt. Čo sme urobili pre súkromné firmy v minulom volebnom období? Predovšetkým sme povedali novým vlastníkom týchto bytov, ak budete predávať byty podľa podmienok uvedených v zákone, tak vám odpustíme daň z prevodu nehnuteľnosti. Urobili sme. Bol prijatý takýto zákon a každý, kto predáva byty podľa zákona 182/1993 Z. z., je oslobodený od dane z prevodu nehnuteľnosti.

    Ďalej sa súkromné firmy sťažovali a hovorili, že ak odpredávajú byty za cenu, ktorá sa vypočíta podľa zákona, vraj idú do straty, lebo účtovná hodnota týchto bytov je väčšia, ako je cena podľa zákona. Vyriešili sme to. Ministerstvo financií akceptuje, že takáto strata ide do nákladov pri hospodárení konkrétnej súkromnej firmy. Čo ma však najviac trápi, je to, že súkromné firmy špekulujú s týmito bytmi a podvádzajú nájomníkov. Uvediem konkrétny prípad z Banskej Bystrice, nebudem hovoriť podnik. Právnici prinútili nájomcov bývalých podnikových bytov, aby podpísali vyhlásenie o vzdaní sa práva k nájmu tohto bytu, a potom ľudom predali byty za 700 - 800 000 Sk, hoci tieto byty mali predať za 20 000 alebo 30 000 Sk.

    Je tu obrovská nespravodlivosť, je tu obrovská diskriminácia a v žiadnom prípade nemám pocit, že tento zákon je retroaktívny, pretože ukladá povinnosť dopredu a neukladá povinnosť dozadu. Takže hovorme o špekuláciách, hovorme o podvodoch, hovorme o okrádaní ľudí a nehovorme o nejakých teoretických úvahách a o Všeobecnej úverovej banke. Mňa Všeobecná úverová banka vôbec nezaujíma, pretože to nemá nič spoločné s problémom, ktorý som v tomto zákone naznačoval. Záložné právo je jedna vec a odpredaj podnikových bytov je druhá vec.

    Pravidelne dostávame my, ktorí sa zaoberáme tematikou odpredaja bytov do osobného vlastníctva, desiatky, stovky listov. Bolo urobených mnoho televíznych relácií o tom, aké podvody sa robia v oblasti podnikových bytov, najmä bývalých podnikových bytov. Vedel by som uviesť naozaj desiatky takýchto sťažností a prípadov. Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby sme v tomto prípade nehľadeli na tento zákon zase len cez politickú prizmu. Je to zákon, ktorý pomáha konkrétnym ľuďom. A prosím vás, aby sme ho podporili, aby sme vyšli v ústrety nájomcom bývalých podnikových bytov, ktorí sú dnes v nezávideniahodnej situácii, pretože k bytom sa nemôžu dostať. Veľakrát bývajú v činžiaku, ktorý má tri vchody, dva vchody sú obecné byty a jeden vchod dnes patrí nejakému súkromnému vlastníkovi. A také isté obecné byty ľudia kupujú po 15, 20, možno 30 000 Sk, ale súkromný vlastník už nechce predať takéto byty, ale špekuluje, aby ich predal za 700 - 800 000 alebo ešte za vyššiu trhovú cenu. Preto je to zákon, ktorý je absolútne v prospech ľudí.

    Preto vás ešte raz opätovne prosím, podporme ho do druhého čítania. Ak máme nejaké problémy s niektorými ustanoveniami, máme možnosť o tom diskutovať vo výboroch, máme možnosť nájsť niektoré kompromisné riešenia.

    Ďakujem pekne. Bol by som rád, keby sme pochopili takto predložený návrh zákona.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch gestorského výboru. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby postupne uviedol v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku návrh na prijatie uznesenia.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže v diskusii neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na hlasovanie. Odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať návrh zákona (tlač 201) v druhom čítaní.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Po druhé, odporúčam prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica (tlač 201) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a určiť k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona vo výboroch do 22. júna 1999 a v gestorskom výbore najneskôr do 24. júna 1999.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu gestorského výboru na pridelenie výborom a určenie lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto návrhu zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 204. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte ako tlač v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 205.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ivan Šimko.

    Prosím pána poslanca Šimka, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon o rokovacom poriadku je základnou procesnou normou rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Je to zákon, ktorý by mal predovšetkým zabezpečovať, aby Národná rada plnila svoje ústavné funkcie. Zákon, ktorý sme v roku 1996 schválili, je podľa môjho názoru dobrým zákonom a rokovanie Národnej rady umožňuje dostatočným spôsobom, napriek tomu však nikto nemá licenciu na dokonalosť a aj tento zákon má svoje nedostatky, na ktoré sme narážali pri rokovaní za posledné roky a za posledné mesiace a je potrebné, aby sme sa týmto nedostatkom venovali a aby sme ich postupne odstraňovali.

    Návrh, ktorý predkladáme, obsahuje tri základné okruhy ustanovení, ktoré navrhujeme v rokovacom poriadku zmeniť.

    Prvým okruhom je zosúladenie zákona o rokovacom poriadku s ústavným stavom. Nie preto, že by bol samotný zákon v rozpore s ústavou, tak ako bol prijatý, ale zmenil sa nám ústavný stav predovšetkým prijatím ústavného zákona číslo 9/1999, ktorým sa zaviedla priama voľba prezidenta a upravili sa niektoré vzťahy medzi prezidentom a Národnou radou Slovenskej republiky. Toto je, samozrejme, najzávažnejšia časť navrhovanej zmeny v rokovacom poriadku, pretože ak by sme ponechali ustanovenia o voľbe prezidenta v Národnej rade, tak by sa teoreticky dalo celkom absurdne podľa platných a účinných ustanovení zvoliť prezidenta aj v parlamente, ale nemal by žiadne ústavné oprávnenia a druhý prezident, ktorý by ich mal, by bol zvolený občanmi. Je potrebné, aby sme tieto veci dali do súladu s ústavou.

    Druhá časť alebo druhý okruh ustanovení, ktoré navrhujeme zmeniť, sa týkajú režimu práce Národnej rady, o tomto sa, samozrejme, najviac diskutovalo. Ide v podstate o upresnenie niektorých formulácií, ktoré sme už zaviedli pre prácu Národnej rady. Išlo o interpretáciu niektorých ustanovení a okrem toho stanovenie niektorých pevných pravidiel rokovania Národnej rady. Treba si uvedomiť, že základnou funkciou Národnej rady, ktorá vyplýva z ústavy, je prijímať ústavné zákony a zákony, pretože Národná rada je jediným zákonodarným zborom Slovenskej republiky a, samozrejme, je typickým znakom demokratického parlamentarizmu, že poslanci musia mať možnosť k návrhom sa vyjadrovať, musia mať možnosť podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto všetky funkcie musí zákon o rokovacom poriadku umožniť.

    Tieto všetky funkcie, samozrejme, ostávajú zachované, ostávajú zachované aj všetky inštitúty, ktoré sa celkom prirodzene v našej parlamentnej tradícii vyvinuli, to znamená, že sme nepristúpili k žiadnym reštriktívnym opatreniam, ktoré v niektorých parlamentoch, aj v demokratických parlamentoch, sú a ktoré dávajú pevné pravidlá pre rozpravu. Tu sme ponechali vlastne súčasný stav, to znamená, že každý poslanec má možnosť sa prihlásiť písomne do rozpravy, má možnosť vystúpiť, má možnosť sa prihlásiť aj elektronicky. Zachovávame aj inštitút faktických poznámok, tak ako tradične u nás vznikli, aj keď existujú parlamenty, kde faktické poznámky vôbec nejestvujú. Ale práve pokiaľ ide o faktické poznámky, sme sa dostali do situácie, že sa tento inštitút začal výrazným spôsobom zneužívať. Slúžil predovšektým na rozbíjanie rozpravy a na vzájomné osočovanie sa poslancov, čo podľa názoru navrhovateľov nie je základnou funkciou parlamentarizmu. A tu umožňujeme parlamentu rozhodnúť o opatrení, ktoré stanoví isté ohraničenie na využívanie tohto inštitútu. To znamená, že na návrh poslanca Národná rada môže rozhodnúť o stanovení celkovej dĺžky na uplatňovanie faktických poznámok k jednému rečníkovi. Toto ohraničenie, pokiaľ o ňom Národná rada rozhodne, sa vzťahuje len na bod programu, ktorý sa práve prerokúva, a nemôže byť kratší ako desať minút.

    Oproti súčasnému stavu zavádzame alebo navrhujeme zaviesť ešte možnosť, ktorá je v mnohých demokratických parlamentoch a podľa nášho názoru je veľmi spravodlivá, aby rečník z rozpravy, na ktorého vo faktických poznámkach poslanci reagujú, po odznení faktických poznámok mal možnosť sa vyjadriť tiež jednou faktickou poznámkou k faktickým poznámkam, ktoré na jeho adresu odzneli.

    Okrem toho v rámci pravidiel, ktoré navrhujeme pre režim práce Národnej rady, navrhujeme tiež, aby sa pevnejšie stanovil režim rokovania, to znamená, navrhujeme zaviesť aj do zákona termín parlamentných prázdnin, ktoré navrhujeme, aby boli zákonom stanovené, a mimo parlamentných prázdnin navrhujeme, aby rokovacími dňami boli utorok, streda, štvrtok a aby sa rokovanie viedlo tak, že v priebehu rokovacích dní sa bude viesť rozprava o návrhoch, ktoré sú schválené do programu a hlasovanie o týchto návrhoch, aj o pozmeňujúcich návrhoch, by sa uskutočňovalo vždy poslednú hodinu rokovacieho dňa, ktorý navrhujeme predĺžiť až do 20.00 hodiny. Upozorňujem, že napríklad v Českej republike majú rokovací deň až do 21.00 hodiny.

    To, že navrhujeme, samozrejme, v druhom čítaní môžeme ešte o tom diskutovať, môžeme to zmeniť, ale navrhujeme len utorok, stredu a štvrtok ako rokovací deň, vychádza z toho, že treba, aby sme venovali naozaj podstatne viac času príprave na rokovanie a práci s občanmi, teda s voličmi, a tomu by mali byť venované zostávajúce dni v týždni. To je podstatou toho druhého okruhu.

    Myslím si, že ak sa vyskytli niektoré kritické argumenty a názory na to, že vlastne týmito opatreniami chceme, takpovediac, umlčať parlamentnú opozíciu, myslím si, že tieto názory sú nekvalifikované, nezodpovedajú pravde, pretože každý, kto chce vystúpiť v rozprave, tak môže vystúpiť. Ani nerušíme možnosť faktických poznámok, dávame len isté pravidlá, aby jednoducho parlament mohol plniť svoje ústavné funkcie, a ako iste aj poznáte zo stretávania sa s voličmi, ktorí majú možnosť - samozrejme, s výnimkou keď sa teraz dostávame do času, že bude moratórium pred voľbou prezidenta -, ale inak majú možnosť sledovať naše rozpravy v televízii, aj keď zo záznamu, ale sledujú ich a prakticky všade po celom Slovensku sa stretávame s tým, že ľudia nie sú spokojní so spôsobom, ako rokuje parlament, s tým, ako sa vzájomne poslanci napádajú a práve inštitút faktických poznámok, ak sa tomu nedajú žiadne pravidlá, ktoré by istým spôsobom zneužívanie tohto inštitútu dostalo do patričných medzí, tak práve tento inštitút k tomu priveľmi zvádza.

    Tretím okruhom je vlastne jedno ustanovenie, ale chcem ho zdôrazniť, pretože ho považujem za dôležité. Je to ustanovenie o účasti verejnosti na rokovaniach Národnej rady. Väčšina bodov programu rokovania Národnej rady je verejná. To, aby sa rokovanie o nejakom bode stalo neverejným, musí Národná rada rozhodnúť trojpätinovou väčšinou, to znamená, že naozaj je záujem, ktorý vychádza zo zákona, ktorý vychádza z ústavy, aby naozaj bola verejnosť schôdzí, a pritom ale účasť občanov na schôdzi na miestach, ktoré sú vyhradené pre návštevníkov, je vlastne veľmi limitovaná a v podstate nám pretrváva režim, ktorý bol ešte v minulosti, v komunistickom období. Je to vlastne režim, ktorý umožňuje zúčastniť sa na schôdzi parlamentu len tým občanom, ktorí poznajú niektorého z poslancov alebo niektorého z pracovníkov kancelárie. Vo väčšine demokratických parlamentov sa vytvára možnosť, aby žiaden takýto výber nemohol byť, ale jednoducho sa vytvára možnosť, aby sa občania mohli zúčastniť na rokovaní parlamentu. Obdobne navrhujeme, ako je to v mnohých iných krajinách, aby sa vydávali vstupné karty každý deň pred začiatkom rokovania, až kým sa nevyčerpá kapacita zariadení alebo priestorov, ktoré sú určené pre verejnosť.

    Okrem týchto troch základných okruhov návrh ešte obsahuje dve ustanovenia, ktoré sa zaradili do návrhu v diskusiách pred predložením na základe návrhov niektorých našich priateľov. Sú to dva návrhy, ktoré považujeme za veľmi praktické, a vychádzajú jednoducho zo skúseností s obmedzeniami, ktoré sme pôvodne dali do zákona o rokovacom poriadku. Jedno sa týka skráteného legislatívneho konania, kde navrhujeme, aby sa zaradil aj ďalší taký všeobecný dôvod, ktorý by umožnil vláde dať návrh Národnej rade, aby rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní v prípade, že ide o vážny dôvod vo verejnom záujme.

    Musím povedať celkom poctivo, že Národná rada ako v predchádzajúcom volebnom období, tak aj v tomto volebnom období viackrát veľmi starostlivo a veľmi komplikovane hľadala naplnenie tých zákonných dôvodov, ktoré sú dnes vymedzené, a pritom často išlo aj o zákony, kde naozaj bol vážny dôvod týkajúci sa verejného záujmu, ako napríklad zvyšovanie dôchodkov. Isteže, asi to nie je celkom presne žiaden z dôvodov, ktoré sú dnes uvedené v zákone, ale pritom je to dôvod vo verejnom záujme.

    Druhým ustanovením, ktoré sa ukazuje a prax nám ukazuje, že by asi malo zmysel, aby sme pri tejto novelizácii zákona o rokovacom poriadku o jeho zmene uvažovali, je ustanovenie týkajúce sa noviel zákonov v zákonodarnom procese a ide vlastne o § 94 ods. 2, o ktorom sme dnes diskutovali pri prvom bode nášho programu v súvislosti s návrhom pani poslankyne Tóthovej. Dnes máme režim, že ak je predložená novela do zákonodarného procesu, tak v priebehu druhého čítania už nie je možné podávať pozmeňujúce návrhy k ustanoveniam zákona, ktorých sa novela nedotkla. Podľa navrhovateľov a podľa našich skúseností Národná rada niekedy len veľmi ťažko plní tieto ohraničenia. Asi dvakrát alebo trikrát sa už stalo, že Národná rada schválila aj návrhy, ktoré išli nad rámec pôvodne navrhovanej novely, a zdá sa nám v podstate, keďže Národná rada má generálnu zákonodarnú právomoc, prečo by to nakoniec nemohla urobiť, ak na to naozaj existuje aj vážny dôvod a existuje vôľa väčšiny Národnej rady. Takže navrhujeme, aby sa vypustilo aj toto a aby sme sa vrátili k režimu, ktorý existoval ešte pred prijatím ostatného zákona o rokovacom poriadku.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, táto norma, samozrejme, je tak trochu našou internou normou, ale má vplyv aj na život nášho štátu, na život našich občanov, lebo ak budeme mať dobré a efektívne procesné normy, tak Národná rada bude rokovať operatívne, bude rozhodovať o zákonoch, ktoré občania potrebujú. Preto prosím o podporu tohto návrhu pre druhé čítanie. Samozrejme, môžeme ďalej diskutovať o návrhoch, ktoré sú v druhom čítaní, môžeme ešte prijať nejaké zmeny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi poslancovi Šimkovi.

    Teraz prosím spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Orosza, aby informoval Národnú radu o odporúčaní ústavnoprávneho výboru, ako ďalej naložiť s týmto návrhom zákona.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. Ide o tlač číslo 204.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska tento návrh rieši v podstate dva okruhy problémov, tak ako uviedol pán poslanec Šimko.

    Po prvé reaguje na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky vykonanú ústavným zákonom číslo 9/1999 Z. z. a zosúlaďuje text rokovacieho poriadku s platným textom Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k tejto časti návrhu nie je možné zrejme mať nejaké závažnejšie výhrady.

    V druhom rade tento návrh reaguje na niektoré problémy, ktoré sa v poslednom čase v rokovaní Národnej rady vyskytli. Riešenia, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu, nie sú jedine možné. Obávam sa, že všetky možné alternatívy neboli dostatočne posúdené. Osobne zastávam názor, že návrh bol šitý horúcou ihlou. Skupina poslancov Národnej rady predložila návrh skôr, ako sa zišla komisia Národnej rady Slovenskej republiky zriadená rozhodnutím predsedu Národnej rady, vedená podpredsedom Národnej rady pánom Hrušovským, ktorej úlohou je vlastne pripraviť komplexnú novelizáciu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Napriek tomu s ohľadom na možnosti, ktoré črtá druhé čítanie o tomto návrhu zákona a s ohľadom na parlamentnú zvyklosť odporúčam v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň vás chcem upozorniť na to, že v prípade, že tento návrh neprejde, rokovanie o tomto návrhu zákona sa zastaví, teda Národná rada nebude pokračovať v rokovaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 205 zo dňa 27. apríla 1999 prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok, v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady určiť ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1999 a gestorský, teda ústavnoprávny výbor v lehote do 24. júna 1999.

    Zároveň žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo po rozprave ako o prvých.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedený návrh zásadným spôsobom obmedzuje možnosti opozície podieľať sa na činnosti slovenského parlamentu. Keďže na predchádzajúcej schôdzi bolo dohodnuté, že sa vytvorí komisia, ktorá sa bude zaoberať jednotlivými podnetmi poslancov na novelizáciu zákona o rokovacom poriadku, očakávali sme, že táto komisia sa skutočne stretne a koaličné aj opozičné strany spolu predložia návrh na novelizáciu zákona o rokovacom poriadku. Pretože sa tak nestalo a vlastne sme postavení pred hotovú vec, sme toho názoru, že došlo k porušeniu dohôd medzi politickými stranami, a preto navrhujeme, aby bol predložený návrh novelizácie zákona stiahnutý, resp. aby sa nepokračovalo v jeho prerokúvaní, a očakávame, že zásadná novelizácia zákona o rokovacom poriadku prejde po dohode politických strán, tak ako to bolo dohodnuté, a návrh na zmenu rokovacieho poriadku predloží komisia, ktorá bola vymenovaná pánom predsedom Národnej rady.

    Ďakujem vám za pozornosť a očakávam, že sa bude hlasovať o mojom návrhu, ktorý žiada, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo a aby bol stiahnutý.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy som nedostal žiadne prihlášky. Končím rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý formuloval v podstate návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, to znamená, pán poslanec Paška odporúča nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý bol predložený.

    Vzhľadom na návrh, ktorý som uviedol ako spoločný spravodajca, odporúčam, aby sa najprv hlasovalo o tomto návrhu, to znamená o návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. c) s tým, že ak tento návrh nebude schválený, má to vlastne presne také právne účinky, ako odporúča pán poslanec Paška.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o odporúčaní spoločného spravodajcu, ktorý v zmysle § 73 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúča prerokovať návrh v druhom čítaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Prerušujem toto hlasovanie, vyhlasujem ho za neplatné.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby jasne formuloval svoj návrh.

  • Zopakujem. V mojom úvodnom vystúpení som predložil v zmysle oprávnení spoločného spravodajcu návrh, aby sa hlasovalo o tom, že tento návrh bude prerokovaný v druhom čítaní. Zároveň som uviedol, že v prípade, ak tento návrh nebude schválený, má to účinky takého návrhu, aký ste predložili vy, pán poslanec Paška.

  • Pán poslanec Paška, chcete sa vyjadriť k svojmu procedurálnemu návrhu?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Podľa môjho názoru a podľa rokovacieho poriadku by sa malo najskôr hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, až potom o návrhu pána spravodajcu. Viem, že pán spravodajca uviedol svoj návrh a chcel, aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom, lenže to je návrh, ktorý vyplýva zo spoločnej správy. Takže podľa rokovacieho poriadku by malo byť obrátené poradie. Viem, že hlasovanie dopadne tak, ako budete chcieť, ale kvôli formálnej čistote by bolo zrejme potrebné zachovať tento postup.

  • Práve kvôli formálnej čistote, pán poslanec Paška, v tomto prípade nemáme k dispozícii spoločnú správu výborov. Pán spoločný spravodajca vystúpil ako prvý v rozprave a navrhol, aby sa o jeho návrhu hlasovalo ako o prvom. Takto bol aj podaný, vy ste vystúpili ako druhý v rozprave, to znamená, že budeme hlasovať najskôr o návrhu pána spoločného spravodajcu.

    Pán spoločný spravodajca, zopakujte kvôli poriadku, aby poslanci a celá snemovňa vedela, o čom hlasujeme.

  • Ešte, pán podpredseda, ak dovolíte, uvediem informáciu, ktorá vyplýva z § 70 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Hovorí sa tam, že ak Národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Teda z tohto ustanovenia vyplýva vlastne automatické naplnenie vášho návrhu, pán poslanec Paška.

    Takže ešte raz. Budeme teraz hlasovať, odporúčam, aby sme hlasovali o tom, aby bol tento návrh prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, prepáčte, pani poslankyne, páni poslanci.

    Prosím, panie poslankyne a pánov poslancov neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme opakovať hlasovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zopakujeme hlasovanie o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pán poslanec, prosím o ďalšie hlasovanie o pridelení.

  • Ďalej odporúčam, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Ďalej odporúčam, aby za gestorský výbor bol navrhnutý schválený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a aby bola určená lehota na prerokovanie vo výboroch do 22. júna 1999 a v gestorskom výbore do 24. júna 1999.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu rokovania 14. schôdze mal byť zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Keďže sme tento bod presunuli za bod 10, prerokujeme teraz

    vládny návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite),

    tlač 133, v druhom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 133 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 133a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, nazývaný aj ako zákon o tripartite, sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a po dohode so sociálnymi partnermi - Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Pri prvom čítaní ste vlastne vyjadrili súhlas na to, aby tento návrh bol prerokovaný v druhom čítaní a po prerokovaní vo výboroch sa potvrdilo, že účel návrhu zákona o upravenie vzťahov hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami pri riešení zásadných otázok hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja je skutočne potrebné právne upraviť a je potrebné právne upraviť postavenie a pôsobnosť Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako tripartitného dohodovacieho orgánu, ktorého cieľom je dosiahnutie dohody pri riešení týchto zásadných otázok.

    Návrh zákona ustanovuje podmienky reprezentatívnosti zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov a postup pri riešení sporov o určenie reprezentatívnosti, zachováva princíp paritného zastúpenia jednotlivých sociálnych partnerov orgánov Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a ich pôsobnosť. V prípade nedosiahnutia dohody pri prerokúvaní materiálov návrh zákona upravuje opravný mechanizmus opätovného prerokúvania materiálov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

    Návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 10. februára 1998, ale aj odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce týkajúcej sa tejto oblasti.

    Návrh zákona neobmedzuje sociálny dialóg medzi partnermi. Ustanovuje len jeho pravidlá a vytvára priestor pre sociálnych partnerov na ich účasť pri vytváraní stabilného ekonomického prostredia a sociálneho prostredia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Mesiarika, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    vážení hostia,

    v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady prerokovali sme vo výbore pre sociálne veci a bývanie predmetný návrh zákona. Skôr ako vás oboznámim so správou a s výsledkom rokovania výborov a gestorského výboru, dovoľte mi, aby som zdôraznil, že ide o významný zákon, tak ako hovoril predkladateľ. Ide o zákon, ktorý sa prvýkrát v našej mladej republike, ale vôbec prvýkrát v našej histórii v takejto podobe predkladá a schvaľuje, teda po prvýkrát bude upravené sociálne partnerstvo zákonom.

    Chcem vás požiadať o toleranciu a zhovievavosť, najmä právnikov, pretože najväčšia diskusia v priebehu druhého čítania a diskusie vo výboroch bola od právnikov, z ktorých niektorí ťažko mohli chápať a chápali, že tento zákon je trošku odlišný v tom, že nemôže úplne zväzovať ruky tým, ktorých sa dotýka. Zámerne zákon necháva určitú voľnosť sociálnym partnerom, aby to bolo sociálne partnerstvo, aby to bola dohoda, aby sa mohli dohodnúť, a nie zákonom stanoviť všetky možné varianty, ktoré môžu v dohode alebo nedohode vzniknúť. Preto najviac pripomienok počas diskusie v období troch týždňov bolo od legislatívcov.

    Dovoľte mi predložiť spoločnú správu.

    Výbor prerokoval návrh zákona dňa 6. mája 1999 a svojím uznesením číslo 51 odporučil Národnej rade návrh schváliť s pripomienkami, ktoré uvediem v ďalšom bode. Rozhodnutím predsedu a uznesením Národnej rady bolo uložené prerokovať návrh zákona aj ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh dňa 7. mája a svojím uznesením číslo 78 odporučil návrh schváliť s pripomienkami, ktoré uvediem v ďalšom bode. Ďalšie pripomienky gestorský výbor nedostal ani od výborov, ani od samotných poslancov, a preto gestorský výbor odporúča schváliť zákon s pripomienkami a doplňujúcimi návrhmi.

    Návrh správy ste dostali, sú tam všetky návrhy písomne predložené. Podotýkam, že ide o materiál a tlač 133a s názvom nové znenie, pretože došlo k časovému posunu medzi zasadnutím ústavnoprávneho a sociálneho výboru. Preto berte do úvahy materiál, ktorý má názov nové znenie.

    V bode 1 tohto materiálu sa odporúča upraviť slovo "tripartita" s tým, že po vysvetlení v gestorskom výbore gestorský výbor neodporúča túto zmenu schváliť, pretože v podstate nie je potrebná a nič nerieši.

    V bode 2 tohto materiálu je návrh obidvoch výborov, ústavnoprávneho aj výboru pre sociálne veci, v § 3 ods. 2 písm. c) nahradiť novým ustanovením, ktoré znie: "schvaľuje rokovací poriadok Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, jej orgánov (§ 5) a sekretariátu (§ 9 ods. 2), (ďalej len "rokovací poriadok")". Odôvodnenie máte v materiáli. Pokiaľ nebude stačiť, môžeme o ňom diskutovať.

    V bode 3 v § 6 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "udelí sa im slovo, ak oň člen plenárneho zasadnutia požiada". Zdôvodnenie je v materiáli, gestorský výbor navrhuje a odporúča schváliť s tým, že ústavnoprávny výbor si tiež tento návrh osvojil.

    Bod 4 - ide o § 6 ods. 5, kde na konci sa pripája veta, bol to návrh ústavnoprávneho výboru a legislatívcov: "Uznesenie plenárneho zasadnutia je schválené, ak zaň hlasovali najmenej traja členovia rady zastupujúci štát, najmenej traja členovia rady zastupujúci zamestnávateľov a najmenej traja členovia rady zastupujúci zamestnancov." Gestorský výbor neodporúča schváliť, pretože tu nebolo postrehnuté, že hlasovanie v tripartite je odlišného charakteru. Sú tam tri hlasy. Jeden hlas majú zamestnávatelia, jeden zamestnanci a jeden štát. A je jedno, ako sa hlasuje v týchto skupinách, pretože rozhodujúce je stanovisko tohto subjektu. Ak čo len jeden nesúhlasí, uznesenie nemôže byť prijaté. Je teda zbytočné, povedal by som, vágne hovoriť o hlasovaniach po štyroch alebo po troch ľuďoch. Je to vec rokovacieho poriadku a vzájomnej dohody. Toto neodporúčame schváliť.

    Bod 5 - v § 6 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta: "Obsah a formu návrhu zákona upravuje § 68 ods. 1 až 3 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Nemal by sa preto upravovať iným zákonom." Gestorský výbor takisto neodporúča schváliť tento návrh, ústavnoprávny výbor si ho osvojil, bol to návrh legislatívcov. Nie je potrebné, aby sa v zákone tento problém upravoval týmto spôsobom.

    Bod 6 - znovu v § 6 ods. 6 sa druhá veta nahrádza novou vetou: "Pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona." Navrhujú to obidva výbory, gestorský výbor to odporúča schváliť z jednoduchého dôvodu, že toto bol vlastne kameň úrazu celej tripartity v minulosti, keď nedošlo k dohode, tá nedohoda, iný názor sa do parlamentu nedostal. Preto sme našli cestu, aby sa dostal k nám na poslanecké lavice, aby každý poslanec dostal aj názor sociálnych partnerov, ktorí sa nedohodnú. Je to navrhnuté spôsobom, že to bude súčasťou všeobecnej dôvodovej správy, aby sa tieto veci nezužovali, ale doslovne, aby sa ten názor a stanovisko predložili poslancom. Odporúčame schváliť.

    Ďalší bod 7 - v § 6 ods. 7 nahrádza sa novým ustanovením, ktoré znie: "Ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokúvaným materiálom alebo navrhnutými závermi k nemu, plenárne zasadnutie prerokuje taký materiál znova. Plenárne zasadnutie môže o jednom materiáli rokovať najviac dvakrát." Obidva výbory odporúčajú tento návrh schváliť, gestorský výbor takisto.

    V § 7 - je to bod číslo 8 tohto návrhu alebo tejto správy - v ods. 1 písm. c) až f) sa slová "za reprezentatívne združenia" nahrádzajú slovami "vymenovaní reprezentatívnym združením". Je to zdôvodnené v návrhu materiálu, obidva výbory odporúčajú a gestorský výbor takisto schváliť.

  • Pán spoločný spravodajca, prepáčte mi, nerád to robím, ale všetci páni poslanci majú spoločnú správu výborov, neodporúčam, aby ste jednotlivé body zo spoločnej správy opäť uvádzali. Návrhy na zmeny sú uvedené v spoločnej správe predloženého návrhu zákona aj s podrobným zdôvodnením. Azda by som odporúčal, ak má gestorský výbor návrh na hlasovanie, či už samostatne hlasovať, alebo spoločne hlasovať o jednotlivých bodoch, aby ste uviedli tento spôsob hlasovania, aby sme sa zbytočne nevracali k tomu, čo je zrejmé pre snemovňu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Neodvážil som sa to navrhnúť, aby som neporušil rokovací poriadok. Veľmi pekne ďakujem. Myslím si, že je to správne, a preto pristupujem k záveru.

    Gestorský výbor po prerokovaní tohto materiálu odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v správe, tak ako je to v bode 5 tohto materiálu, kde odporúčame schváliť body 2, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13 a neodporúčame schváliť body 1, 4, 5 a 10. Gestorský výbor navrhuje schvaľovať tieto body jednotlivo, pokiaľ, samozrejme, sa dohodneme, že nie je potrebné diskutovať o tých bodoch. Považujeme ich za vážne, ale keď je zhoda, je možné hlasovať, nemáme námietky, aj en bloc.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie spoločnej správy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne sa prihlásil do rozpravy zatiaľ pán podpredseda Andel, ako druhý pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ďalším rečníkom do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete vystúpiť.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladateľ, vláda Slovenskej republiky, v návrhu zákona (tlač číslo 133) o hospodárskom a sociálnom partnerstve, ďalej len zákon o tripartite, všeobecne vystihol zákonom dosiaľ neupravovanú normu o vyjednávaní medzi partnermi o sociálnom zmieri. V návrhu zákona žiadam doplniť alebo poprosil by som doplniť niektoré odseky, ktoré by azda smerovanie znenia zákona zlepšili, resp. aby bol relatívne všeobecný zákon kvalitatívne lepší.

    Môj návrh číslo 1. V § 4 doplniť odsek, v ktorom žiadam doplniť vetu: "Zástupcovia zamestnávateľov v rade nesmú byť štátnym podnikom alebo podnikom s účasťou štátu nad 34 %, pričom nadpolovičná väčšina zamestnávateľov, t. j. minimálne štyria musia byť majiteľom alebo spolumajiteľom zastupujúcich podnikov v odvetví."

    Odôvodnenie:

    1. Pri štátnych podnikoch vo vyjednávaní môže nastať konflikt záujmov, kde vyjednávateľ je zároveň závislý od štátu ako zamestnávateľ. Vyjednávač je zainteresovaný na obe strany a môže dôjsť k zastrašeniu, resp. k servilnosti voči štátnym orgánom.

    2. Nadpolovičná väčšina majiteľov, resp. spolumajiteľov zabezpečuje konsenz medzi ochranou práv zamestnávateľov a zamestnancov a zároveň vylučuje postihovanie zamestnávateľov vysokopostavených riadiacimi pracovníkmi zamestnávateľa.

    3. Terajšia prax môže viesť ku kupovaniu miest riaditeľmi najväčších štátnych podnikov bez Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na úkor skutočných zamestnávateľov. Odbúra sa tak prílišný záujem riaditeľov veľkých štátnych podnikov, ktorí sa chcú stretávať s členmi vlády.

    Môj návrh číslo 2. V § 7 ods. 3 prvá veta vypustiť slovo "spravidla".

    Odôvodnenie: Ak chceme zákon o tripartite udržať na doterajšej úrovni a chceme vytvoriť skutočné podmienky na sociálny zmier, musí byť predsedom tripartity minimálne niektorý podpredseda vlády Slovenskej republiky. Pán minister, ty to veľmi dobre poznáš, ak ťa môžem takto osloviť.

  • Hlasy poslancov z pléna a upozornenie predsedajúceho, aby vystupujúci nediskutoval s poslancami.

  • Môj návrh číslo 3. V § 3 žiadam doplniť bod číslo 4 v tomto znení: "Zástupca štátu prostredníctvom Štatistického úradu Slovenskej republiky poskytuje svojim partnerom - zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov - jednotlivé aktuálne štatistické údaje nevyhnutné na dohodovanie stanovísk."

    Odôvodnenie: Dohodovanie stanovísk musí vychádzať z jednotlivej údajovej základne. Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nemajú možnosť získať takéto štatistické údaje v štruktúre, termínoch a bezplatne tak, ako to môže zo zákona vláda. Zároveň upozorňujem, že zamestnávatelia bezplatne poskytujú svoje údaje štatistickému úradu, ktorý ich sumarizuje. Cieľom je zvýšenie efektívnosti dohodnutých stanovísk, pán minister.

    Môj návrh číslo 4. V § 10 doplniť bod číslo 4 v nasledujúcom znení: "Poskytnutie nákladov na sociálny dialóg partnerov na republikovej úrovni, ako aj na regionálnej úrovni a odvetvovej úrovni bude riešiť osobitný predpis."

    Odôvodnenie: Tieto náklady budú minimálne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a dajú sa riešiť i z položky iných orgánov, na ktoré majú výsledky priamy vplyv (ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Štatistický úrad SR a tak ďalej). Zároveň náklady na odborných expertov v celej šírke problematiky sú nad rozsah dobrovoľných členských príspevkov združení zamestnávateľov aj zamestnancov, nehovoriac o tom, že dobre spracované výskumy budú pre členov vlády dobrým vodidlom v nasledujúcom období. Kvalifikovane a kvalitne spracované stanoviská umožnia viesť hospodársky a sociálny dialóg na báze odborných diskusií, ktoré nebudú skĺzať do antagonistických stanovísk, ako je to v tomto parlamente bežné. Navrhovaný odkaz na osobitný predpis pokladám za priateľský kompromis, opakujem, priateľský kompromis umožňujúci neodkladať ďalší legislatívny proces schvaľovania zákona o tripartite, a pritom pripraviť v prijateľnom čase aj reálne riešenie uvedeného problému.

    Vážené dámy, vážení páni, verím, že pre moje štyri doplnky tohto potrebného zákona sa nájde nejaká politická vôľa. Musíme zabudnúť, či sme opozícia alebo koalícia, ide nám proste o tento národ, o našich ľudí. Verím, že pri schvaľovaní nebudete vychádzať z toho, že to predložil opozičný poslanec. Žiadam vás, dámy a páni poslanci, aby ste hlasovali samostatne o jednotlivých bodoch mojich návrhov a doplnkov. Odovzdám tento návrh pánu predkladateľovi, pánu ministrovi. Verím, že ak pán minister zváži, niektoré veci by sa skutočne dali urobiť tak, teda všetko pre tento ľud, ktorý nás sem zvolil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    naša vnútroštátna legislatíva pripúšťa pluralitu v odborovom hnutí. Hovorím, pripúšťa, na podnikovej úrovni existuje pluralita pri vyjednávaní o kolektívnych zmluvách. Medzinárodné dohovory nás k podpore alebo k rešpektovaniu tejto plurality dokonca zaväzujú.

    A ja by som mal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by túto pluralitu v odborovom hnutí podporoval aj na najvyššej, na celoštátnej úrovni, a preto mám jeden pozmeňujúci návrh k § 2, v ktorom sa definuje reprezentatívnosť odborových združení, ktoré majú svojich zástupcov v najvyššom tripartitnom orgáne, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Viete, že tento orgán je 21-členný a každú tretinu zastupuje 7 zástupcov. Keďže však tí, ktorí podľa tvrdých podmienok, ktoré sú definované v zákone a v § 2 ods. 3 a veľká časť, resp. okrem tých, ktorí sú združení v Konfederácii odborových zväzov, vlastne nemôžu splniť, v blízkej budúcnosti ani nasplnia, a nie je to malá skupina odborových združení a takisto nie je to malá skupina zamestnancov, ktorých zastupujú tieto odborové zväzy, navrhujem do § 2 nasledujúci pozmeňujúci návrh:

    Doplniť § 2 o nový odsek 4, ktorý znie: "Za reprezentatívne združenie sa považuje aj ten odborový zväz, ktorý určilo ministerstvo vnútra žrebom z ostatných odborových zväzov, ktoré nespĺňajú podmienky podľa ods. 3." Doterajšie odseky 4 a 5 sa označia ako odseky 5 a 6.

    Tie podmienky, ktoré v ods. 3 určujú, čo je reprezentatívny odborový zväz, sú, že toto odborové združenie zároveň spĺňa tieto tri podmienky:

    a) združuje zamestnancov z väčšiny odvetví hospodárstva,

    b) vykazuje najmenej 10-percentnú organizovanosť členov vo vzťahu k celkovému počtu zamestnancov v Slovenskej republike,

    c) zároveň má územnú pôsobnosť najmenej v piatich krajoch.

    Neviem, či je 7 alebo 8 odborových zväzov, ktoré sú registrované podľa zákona číslo 83/1990 o združovaní občanov na ministerstve vnútra, a aj keď tieto podmienky nespĺňajú, tak sú to odborové združenia, ktoré majú v spoločnosti alebo v rezortoch, kde zastupujú zamestnancov, významné postavenie. Dokonca, ak by som chcel hovoriť aj o medzinárodnom postavení, tak jeden odborový zväz Nezávislé kresťanské odbory Slovenska sú známymi odbormi aj v zahraničí. Šíria dobré meno odborového hnutia aj v Európe, aj vo svete. A myslím si, že ak by jeden z nich bol takýmto spravodlivým spôsobom vybraný ministerstvom vnútra, že by to nebolo na ujmu kvality zastúpenia týchto zástupcov zamestnancov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Pán poslanec Krumpolec - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Vážení poslanci, poslankyne,

    odbory v Slovenskej republike sa už niekoľko rokov usilovali dosiahnuť, aby pravidlá o hospodárskom a sociálnom partnerstve vymedzujúce participáciu odborov na rozhodovaní boli stanovené zákonom. Chcem zdôrazniť skutočnosť, že túto požiadavku podporovali pred parlamentnými voľbami politické strany dnešnej vládnej koalície. V prípade SDK sme to mali po rokovaní s Konfederáciou odborových zväzov priamo zakotvené do nášho volebného programu so zdôraznením, že za reprezentatívneho partnera a predstaviteľa odborov považujeme práve Konfederáciu odborových zväzov Slovenskej republiky.

    Chcem zdôrazniť, že návrh predložený predsedom vlády je v otázke participácie v súlade s tým, čo sme sľubovali vo volebnom programe a je aj v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce. Návrh skupiny poslancov, ktorý predložil pán poslanec Brocka, prakticky neguje doterajšie dohody na tejto úrovni a vytvára podmienky na budovanie, alebo na vytváranie žltých odborov. Vyzývam poslancov, aby predložený návrh poslancom Brockom nepodporili.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som sa vyjadriť k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brocka. Vo svojom úvodnom slove som uviedol a nakoniec je to aj v dôvodovej správe uvedené, že tento návrh zákona je v plnej kompatibilite s medzinárodnými dohovormi, ktoré 10. februára 1998 nadobudli platnosť v Slovenskej republike vydaním v Zbierke zákonov číslo 32/1998, kde sa v Dohovore 144 Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem z roku 1976 jasne formuluje, čo je to reprezentatívna organizácia. Je to v článku 1. Hovorí o tom, že reprezentatívna organizácia znamená najreprezentatívnejšie organizácie zamestnávateľov a pracovníkov, ktoré využívajú právo slobody združovať sa. To znamená, žiadne žrebovanie, jasne deklarované najreprezentatívnejšie.

    V marci 1998 Medzinárodná organizácia práce, tím pre strednú a východnú Európu, ktorý má možnosť dávať výklad týchto vecí, dokumentoval jasnou deklaráciou, čo sú to za kritériá, ktoré majú byť charakteru buď definovania regionálneho rozloženia, buď definovania objemu počtu pracovníkov v hospodárstve alebo objemu vyplatených miezd podnikmi. Treba totiž povedať, že ak sa tu vyjednáva, nemôže niekto vyjednávať za nejasne určenú skupinu ľudí. Preto v zákone v § 2 ods. 2, aj v ods. 3 sa jasne deklaruje, kto je reprezentatívnym zástupcom zamestnávateľov, kto je reprezentatívnym zástupcom zamestnancov, a postavili sa tri kritériá, ktoré sú úplne kompatibilné s Medzinárodnou organizáciou práce. Nevylučujeme tu niekoho zo spoločnosti, skôr sa prispôsobujeme medzinárodným normám, ktoré vo svete platia.

    Samozrejme, pokiaľ rozprávame o tom, v zákone máme definovaných zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, nie odborové organizácie. To znamená, že pán poslanec Brocka hovorí o zástupcoch odborových organizácií, ale tu sa hovorí o jasnom deklarovaní zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí sú, samozrejme, združení podľa zákona o združovaní občanov. To je jedno kritérium, ktoré je podľa mňa veľmi dôležité. On určuje vlastne len zástupcov zamestnancov. Potom by bolo neseriózne, aby sme neuviedli aj ostatné združenia, aj zamestnávateľov. Keď staviame zákon, nestaviame ho na takej situácii, ako je daná, ale aj aká môže byť. Z tohto hľadiska tento návrh pána poslanca by bol v rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 a neodporúčam, aby ste, vážení páni poslanci, zaň hlasovali.

    Čo sa týka návrhov pána podpredsedu Andela, tie nespĺňajú procedurálne náležitosti, pretože nie sú podpísané 15 poslancami. Nebudem sa preto nimi zaoberať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave, alebo môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov, ktorú ste dostali ako tlač 133a, a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ako boli podané v rozprave. Prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili. Budeme hlasovať o predloženom návrhu zákona o sociálnom partnerstve.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik, uveďte hlasovania tak, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov.

  • Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne, poslanci, vzhľadom na to, že v rozprave neboli vznesené pripomienky a iné návrhy voči bodom, ktoré uvádzame v spoločnej správe, odporúčam hlasovať o jednotlivým bodoch en bloc, teda spoločne, pretože neboli pripomienky a nemá zmysel, aby sme hlasovali o tých bodoch, teraz nehovorím o pripomienkach, ktoré vznikli v rozprave. Odporúčam zo spoločnej správy body číslo 2, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 12 a 13 schváliť.

  • Prosím, počuli ste návrh na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Konštatujem, že plénum Národnej rady nie je v tejto chvíli uznášaniaschopné.

    Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, skúsme sa ešte raz prezentovať a hlasovať.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, niekto sa pomýlil. Došlo k omylu pri hlasovaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím o pokoj s intervenciami na pána podpredsedu Andela.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili body zo spoločnej správy 2, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 12 a 13.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Gestorský výbor neodporúča schváliť zo spoločnej správy body 1, 4, 5 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Teraz prosím, aby ste uviedli návrh na hlasovanie, ktorý vzišiel z rozpravy a ktorý podal pán poslanec Brocka.

  • Z rozpravy vzišli dva návrhy. Návrh pána poslanca Andela, žiaľ, nespĺňa požiadavky zákona o rokovacom poriadku § 82 ods. 2.

  • Pán podpredseda Andel sťahuje svoje návrhy.

  • Nespĺňa požiadavky a nedám o ňom hlasovať, alebo neodporúčam o ňom hlasovať ani vôbec rokovať.

    Druhý návrh pána poslanca Brocku, aj keď je podľa môjho názoru racionálny, pán minister ako predkladateľ to zdôvodnil, neodporúčam za gestorský výbor tento návrh schváliť.

  • Pán spoločný spravodajca, dajte hlasovať bez komentára.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku, ktorý predniesol v rozprave k tomuto bodu programu.

    Prezentovalo sa 60 poslancov.

    Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby sme sa pokúsili ešte raz prezentovať a hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku na poradu predsedov klubov vládnej koalície.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesta, skúsime sa ešte prezentovať a hlasovať. Pokiaľ nebude snemovňa uznášaniaschopná, prerušíme rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v rokovaní zákonom, ktorý je v poradí ako bod číslo 11, a to je vládny návrh zákona o odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 61 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa nie je v tejto chvíli schopná sa uznášať a prijímať uznesenia, preto prerušujem prerokúvanie tohto bodu programu.

    Odporúčam, aby sme pristúpili k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, tlač číslo 161, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Vládny návrh návrh zákona ste dostali ako tlač 161 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 161a.

    Teraz prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho, aby odôvodnil predložený návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, je najmä zrušiť ustanovenia zákona o mzde upravujúce usmerňovanie miezd vrátane okruhu zamestnancov, na ktorých sa tieto ustanovenia vzťahujú.

    Ďalej sa navrhuje upraviť mzdové nároky zamestnancov nechránených kolektívnou zmluvou v prípade práce v noci alebo práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí s previazaním výšky týchto mzdových zvýhodnení na sadzbu minimálnej mzdovej tarify pre prvú tarifnú triedu. Zároveň sa navrhuje zvýšenie sadzieb týchto mzdových zvýhodnení, ktorých výška nebola upravovaná od februára 1992, ako aj zvýšenie právnej ochrany týchto zamestnancov, pokiaľ ide o zisťovanie ich priemerného zárobku.

    To je všetko na úvod rokovania.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (tlač 161), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 206 z 18. marca 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (tlač číslo 161), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený zákon v druhom čítaní a prideľuje ho podľa § 74 ods. 2 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 11. mája 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (tlač číslo 161), odporučili schváliť výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 79 zo 7. mája 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 49 zo 6. mája 1999.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte diskusiu o tomto bode.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže rozprava o tomto bode programu nebola, pán minister sa nemá k čomu vyjadrovať.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania. Pokiaľ sa nám podarí snemovňu dostať do stavu uznášaniaschopnosti, budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v návrhu gestorského výboru.

    Prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov s právom hlasovať v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe výborov k prerokúvanému návrhu zákona o mzde.

    Prosím, uveďte hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je tam prvý, druhý bod znie, máte ho presne citovaný, ktorý Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúčajú schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prosím pána podpredsedu Bugára a pána podpredsedu Andela, pokiaľ sú v budove Národnej rady a počujú našu výzvu, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať a hlasovať o návrhu gestorského výboru, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • V druhom bode gestorský výbor takisto odporúča schváliť tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že aj bod 2 spoločnej správy sme schválili.

    Tým sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe výborov.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či máte poverenie gestorského výboru, aby sme podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpili ihneď teraz k tretiemu čítaniu.

  • Áno, je tu súhlas gestorského výboru, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Predtým však chcem upozorniť, že v rámci tretieho čítania možno v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku podávať iba návrhy na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo je tu možnosť skupiny 30 poslancov podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.

    Pýtam sa, či má niekto takéto návrhy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako boli schválené v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    keďže je 19.03 hodín, prerušujem schôdzu.

    Ešte pred prerušením schôdze prosím, aby ste venovali pozornosť oznamu. Predseda zahraničného výboru oznamuje všetkým členom, že sa uskutoční 22. schôdza zahraničného výboru 12. mája, t. j. zajtra o 13.30 hodine v zasadačke výboru číslo 149a. Predmetom rokovania schôdze bude súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu.

    O slovo ešte požiadal pán predseda Národnej rady.

    Chcem upozorniť pánov poslancov, že zajtra budeme pokračovať v rokovaní prerušeným hlasovaním o prerokúvanom zákone o tripartite.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosil by som vás zajtra o disciplinovanosť. Vyzerá to tak, že ak by všetko dobre išlo, zajtra by sme mohli 14. schôdzu skončiť s tým, že by sme možno požiadali, aby bola vypočutá aj správa pána ministra Pittnera, ktorá bola zaplánovaná na piatok ráno. Čiže ak budeme zajtra disciplinovane od rána rokovať, je možné, aby sme 14. schôdzu skončili.

  • Prosím ešte s faktickými alebo procedurálnymi poznámkami sa hlásia: pán poslanec Orosz, Mesiarik, Kováč, Palko.

  • Ďakujem pekne. Oznam pre členov ústavnoprávneho výboru - zajtrajšia schôdza ústavnoprávneho výboru sa začne o 8.30 hodine. Prosím o účasť.

  • Ďakujem za slovo. Rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie bude hneď teraz po skončení v miestnosti číslo 245.

    Ďakujem.

  • Zdravotnícky výbor - zajtra ráno o 8.00 hodine.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Schôdza výboru pre obranu a bezpečnosť sa bude konať hneď teraz v miestnosti výboru.

  • Zrušil by som zvolanie schôdze, ktoré malo byť teraz, a presúvam schôdzu výboru pre kultúru a médiá na zajtra ráno o 8.30 hodine, lebo nie je dostatok členov výboru. Zajtra ráno o 8.30 hodine v priestore výboru pre školstvo.

  • Rokovanie schôdze Národnej rady bude pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Ďakujem za pozornosť.

    Dovidenia.