• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prítomných je 64 poslancov. Je to málo.

    Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Skúsime sa ešte raz prezentovať. Keď nebude dostatočný počet prítomných, vyhlásim 15-minútovú prestávku.

    Takže, prezentujme sa, zistíme účasť na začiatku 13. schôdze.

    Prítomných je 75 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vizuálne to vyzerá tak, že je tu viac ako 75 poslancov, preto prosím overovateľov, aby spočítali prítomných poslancov fyzicky, pretože...

    Pán poslanec Cabaj má procedurálny návrh.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Cabaja.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem vás upozorniť, že ste zorganizovali túto schôdzu, zorganizovali ste výbory, ale momentálne ešte aj predkladatelia sú vo výboroch, ešte neskončili prácu vo výboroch, takže asi ťažko môžeme začať rokovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz opakujem, je tu viac ako 75 poslancov. Prosil by som overovateľov, aby oficiálne zistili počet poslancov v snemovni a na základe ich informácie potom rozhodneme o tom, či začneme rokovanie, ak bude prítomných viac ako 75 poslancov.

    Overovateľmi na dnešnej schôdzi sú pán Antecký, pán Ošváth, náhradníkmi sú pani Mušková, pán Švantner. Pán poslanec Antecký a pán poslanec Ošváth, zistite počet poslancov.

    Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v snemovni je prítomných 104 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie neúčasti na 13. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy...

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom sme zistili počet poslancov v snemovni. Ak nebude výbor pripravený predostrieť správu, jednoducho prerušíme rokovanie. Zistili sme stav, prítomných je 104 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať.

    Z dnešnej schôdze sa ospravedlnili poslanci: Andrassy, Juriš, Kandráč, Kozlík, Malchárek, Petrák, Schuster, Szabóová. Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani Angelovičová, pán poslanec Kotian, pán poslanec Osuský a pán poslanec Weiss.

    Prosím poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali podpismi na prezenčnej listine.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 37 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.

    Program schôdze Národnej rady sa neschvaľuje. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pretože nemáme zatiaľ stanovisko gestorského výboru, zahraničný výbor ako gestorský výbor zasadá, preto prerušujem rokovanie 13. schôdze a začneme rokovať po prestávke o 15.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme rokovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 198.

    Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený zahraničný výbor. Stanovisko vlády bolo doručené výborom.

    Prosím povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Augustína Mariána Húsku, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Eduardovi Kukanovi, ktorý vedie ministerstvo zahraničných vecí.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    podľa uvedeného čísla tlače predkladá skupina poslancov návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánu Eduardovi Kukanovi v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Skupina poslancov tento návrh zdôvodňuje takto:

    1. Ako člen vlády Slovenskej republiky prekročil rámec svojich oprávnení uvedených v článku 119 Ústavy Slovenskej republiky, a to tak, že už dňa 27. 1. 1999, teda dva mesiace pred kosovským konfliktom, na svojej návšteve vo Veľkej Británii sa pre agentúru Reuters vyjadril, že vláda Slovenskej republiky poskytne vzdušný priestor na prelety bojových lietadiel aliancie NATO, ak dôjde k náletom vzdušných síl NATO na Juhosláviu. Pritom v článku 119 písm. g) je zreteľne povedané, že o takých zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje výlučne vláda Slovenskej republiky v zbore, a nie jednotliví ministri.

    2. Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách. Minister občanom Slovenskej republiky, ale aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky buď neposkytol žiadne informácie, alebo poskytol skreslené a nepravdivé informácie a ani o tom, ako prebiehal proces schvaľovania poskytnutia vzdušného priestoru na vládnej úrovni.

    3. Pán minister Eduard Kukan rozporuplným a nepravdivým informovaním členov vlády v tejto otázke, ktorá, mimochodom, v zmysle článku 86 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky patrí výlučne do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, uviedol niektorých členov vlády Slovenskej republiky do omylu, čím spôsobil prijatie uznesenia vlády, ktoré nevyjadrovalo objektívne skutočnosti o situácii v Kosove a malo negatívny dosah na zahraničnopolitické postavenie Slovenska v Európe i vo svete a prejavuje sa už aj negatívny dosah na ekonomiku Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodnutím o tomto bode zároveň žiadame predložiť obidve sporné uznesenia vlády Slovenskej republiky poslancom Národnej rady Slovenskej republiky podľa možnosti pred rokovaním.

    Vážený pán predseda, tento návrh v krátkosti zdôvodňujem v mene skupiny poslancov takto:

    Po prvé, skutočne pán minister Kukan podal informáciu pre agentúru Reuters, ktorú potom neskôr charakterizoval ako osobnú informáciu, a dokonca aj takto bola interpretovaná pri prerokúvaní vo výboroch, ale je nesporné, že hovoril o tom, že vláda Slovenskej republiky poskytne vzdušný priestor na prelety bojových lietadiel aliancie NATO. V tomto zmysle slova je to naozaj nie dobrý precedens, a aj keď vyjadruje niekto svoje osobné stanovisko, nemôže doň zahrnúť informáciu o tom, čo urobí vláda ako kolektívne teleso.

    Po druhé, chcem povedať toľko, že v informácii, ktorú sme dostali aj dokonca tu v parlamente pri prvom vystúpení pána ministra v pléne, a potom neskôr, keď požiadal o slovo pred záverom ešte raz, zdôraznil, že rozhodnutie, ktoré prijala vláda, sa týka lietadiel systémového typu alebo zásobovacích lietadiel, a nie vojenských lietadiel. Táto informácia bola takýmto spôsobom interpretovaná aj obyvateľstvu. Počas rokovania o informáciách, ktoré sme prerokovali v jednotlivých výboroch, bol niekde pokus interpretovať to tak, že došlo k akémusi dávkovaniu informácií pre občanov, aby nedošlo k nedorozumeniu alebo aby nedošlo k nejakým predčasným reakciám u obyvateľstva. Mám obavy, že toto nemôžeme prijať, i keď uznávam, že vláda nutne musí pracovať s určitým stupňom informačnej diskrétnosti, ale nemôže robiť tak, aby vlastne týmto dávkovaním manipulovala s prípravou obyvateľstva. To nie je možné.

    A k tretiemu bodu chcem povedať, že sme potom dostali informácie, koniec koncov aj tu v pléne, od pána predsedu vlády, ktorý okrem iného povedal, že počas prerokúvania došlo k informačnej neskoordinovanosti členov vlády. Je to, samozrejme, možné aj takto interpretovať, ale v podstate predovšetkým je to tak, že skutočne máme obavy, že došlo k dodatočnému reinterpretovaniu dokonca aj rozhodnutia vlády, pretože potom sa ďalšie informácie a stanoviská aj pána ministra, aj vlády orientovali tak, že vysvetľovali, že pôvodné rozhodnutie vlády zahrnulo už všetky typy lietadiel, teda aj bojové lietadlá. Tento spôsob do budúcnosti nie je dobrý, nemôžeme s tým súhlasiť, a preto sme sa rozhodli, lebo ide koniec koncov o stav, ktorý môžeme charakterizovať ako vojnový medzi štátom, s ktorým máme riadne diplomatické styky, a medzi obranným spoločenstvom NATO, ktoré, mimochodom, operuje mimo svojho obranného spoločenstva nad územím suverénneho štátu, že takýto postup nesmieme prijať. Je veľmi nebezpečný a do budúcnosti treba týmto signálom neodobriť takéto postupy rezortného ministra.

    Skončil som, pán predseda, a prosím, aby som bol do rozpravy, kde som sa prihlásil, zaradený ako prvý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Prosím poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Šebeja, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    páni ministri,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 193 zo dňa 14. apríla 1999 pridelil návrh, ktorý predložil predkladateľ, výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie ihneď, pričom ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh v stanovenom termíne. Správu gestorského výboru máte k dispozícii ako tlač číslo 198a. Zahraničný výbor Národnej rady vyslovil s návrhom nesúhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nesúhlas s vyslovením nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Zároveň mi dovoľte, aby som vás oboznámil aj s výsledkami prerokovania návrhu v ostatných výboroch Národnej rady.

    Návrh prerokovali všetky výbory, ktoré boli poverené. Výbory, ktoré prečítam, vyslovili s návrhom nesúhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi, teda členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Sú to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 73 z 15. apríla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 92 z 15. apríla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 58 z 15. apríla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 32 z 15. apríla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 34 zo dňa 15. apríla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 49 z 15. apríla 1999 - a ako som už povedal - Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 29 tiež z 15. apríla 1999.

    Tento návrh prerokovali, ale uznesenie neprijali - bez výnimky kvôli nedostatočnej prítomnosti poslancov - tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Z uznesení ani jedného z výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.

    Dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho prijal gestorský výbor.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nesúhlas s vyslovením nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky."

    Toľko spoločná správa.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spoločného spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili predseda vlády ako prvý, ďalej písomne sa prihlásili za poslanecké kluby pán poslanec Tuchyňa za SDĽ, ďalej pán poslanec Zajac, pán poslanec Šimko, pán poslanec Orosz, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Kováč, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Záborská, pán poslanec Krajči, pán poslanec Fedoročko, pán poslanec Húska, pán poslanec Cuper a pani poslankyňa Podhradská. Toto sú písomne prihlásení.

  • Poslanec Húska upozornil, že pri uvádzaní návrhu žiadal, aby ako navrhovateľ mohol v rozprave vystúpiť ako prvý.

  • Pán poslanec Húska, ako navrhovateľ nemôžete vystúpiť mimo poradia, vystúpiť môže spoločný spravodajca a člen vlády, predseda alebo podpredsedovia Národnej rady. Čiže vystúpite v poradí ako jedenásty, tak ako ste písomne prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem v rámci tohto procedurálneho návrhu namietať návrh uznesenia, ktorý prečítal aj pán spoločný spravodajca a ktorý vzišiel z rokovania zahraničného výboru, lebo jednoducho si myslím, že zahraničný výbor prekročil rámec svojich oprávnení v tom smere, že v danom prípade, keďže ide o mimoriadnu schôdzu, je rámec nášho rokovania striktne vymedzený práve touto mimoriadnou schôdzou. V rámci návrhu, ktorý predkladala skupina poslancov, predkladala návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády, to znamená, že nie je možné žiadnym spôsobom zmeniť toto uznesenie a toto uznesenie musí byť v tej polohe, v akej bolo prednesené v rámci skupiny poslancov. Namietam tú skutočnosť, že neviem, či pán poslanec Šebej alebo niekto iný v zahraničnom výbore zmenili dikciu tohto uznesenia do negatívnej podoby, ale tento postup nie je správny a musíme sa držať predmetu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Skončili ste, pán poslanec Brňák? Ak treba, dám vám ešte slovo, pretože je to opodstatnený návrh alebo pripomienka. Nech sa páči, dokončite a potom dám slovo spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem.

    V podstate, ak by sme mali hlasovať o návrhu, ktorý vzišiel z rokovania zahraničného výboru, je to návrh, ktorý presahuje rámec mimoriadnej schôdze, ktorá sa musí držať v rámci a výlučne toho, čo sa navrhuje. Ak jednotlivé výbory nesúhlasili s týmto návrhom, nesúhlasili v podstate takým spôsobom, že návrh uznesenia parlamentu musí byť pozitívne formulovaný v takej podobe, v akej sme ho dali my a jednoducho nezíska potrebný počet hlasov. Ale nie je možné ho v rámci mimoriadnej schôdze meniť do inej podoby, pretože to ako keby bol nejaký celkom nový bod alebo nejaký celkom nový návrh alebo nová schôdza.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda výboru, spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som vyslovil nesúhlas s tým, čo povedal pán poslanec Brňák. Pokiaľ viem, navrhovatelia nedali návrh na uznesenie, dali iba návrh na vyslovenie nedôvery. Nie je tam formulované žiadne uznesenie a je právom gestorského výboru v rámci spoločnej správy navrhnúť uznesenie. Uznesenie znie: Gestorský výbor sa na základe rozhodnutia všetkých výborov Národnej rady uzniesol na tom, aby predložil Národnej rade takéto uznesenie, že Národná rada vyslovuje nesúhlas s návrhom navrhovateľov, teda s vyslovením nedôvery.

  • Pán predseda, chcem upozorniť na návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky... a tak ďalej. Článok 88 v odseku 1 hovorí: "Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov." Viem, že pán Šebej je nový v tomto parlamente, ale hlasovať sa bude tak, že bude hlasovací lístok, na ktorom bude hlasovanie o nedôvere členovi vlády v zmysle ústavy a tam už bude hlasujem za, proti, zdržiavam sa.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že pozícia je jasná.

    Chcete k tomu niečo dodať, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • V tomto zmysle je potrebné, aby ste prerušili schôdzu, pán Šebej zvolal opäť zahraničný výbor, a modifikovalo sa v tomto zmysle uznesenie, inak sa nedá pokračovať.

  • Hlas z pléna: Myslím si, že to netreba.

  • Pán poslanec Cuper a pán poslanec Šebej, osobne si myslím, že je možné v rámci rozpravy predniesť pozmeňujúci návrh a v takej podobe potom o ňom hlasovať. To je jedna možnosť. Alebo potom nie je iná možnosť, ako prerušiť rokovanie schôdze, a zahraničný výbor musí modifikovať spoločnú správu a dať návrh.

    Pripomienka poslaneckého klubu HZDS je opodstatnená, preto hľadajme z toho východisko, akým spôsobom to urobiť, či už počas rokovania alebo tak, že prerušíme schôdzu a znovu zasadne zahraničný výbor.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, tento problém máme už z uplynulého volebného obdobia x-krát odskúšaný. Jednoducho základný návrh, jediný návrh, ktorý tu podľa ústavy môže byť, je návrh tridsiatich či koľkých poslancov. Ten návrh je návrh na vyslovenie nedôvery. Všetky uznesenia, ktoré výbory prijali, sú uznesenia, o ktorých je Národná rada informovaná a môže to zobrať do úvahy pri svojom hlasovaní, ale návrh nie je návrhom zahraničného ani ktoréhokoľvek iného výboru, je to návrh poslancov. O tom budeme hlasovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať po rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením ministerstva zahraničných vecí. Budeme hlasovať o tomto návrhu skupiny poslancov. Je to tam presne povedané. Návrh uznesenia zahraničného výboru má svoj význam, ale o tomto budeme hovoriť. Myslím si, že môžeme pokračovať v rozprave a potom budeme hlasovať o tomto návrhu skupiny poslancov.

    Pán predseda vlády sa prihlásil do rozpravy ako prvý.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    prihlásil som sa ako prvý, lebo chcem prijať podpredsedu českej vlády pána Rychetského, potom sa naspäť do snemovne vrátim.

    Hneď na úvod by som chcel vyhlásiť, že neexistujú dôvody na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. K tomuto konštatovaniu ma podľa môjho názoru oprávňujú dve skutočnosti, a to dôvody uvádzané skupinou poslancov a po druhé praktická činnosť, doterajšia praktická činnosť a pôsobenie ministra zahraničných vecí.

    Dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k trom oblastiam, ktoré skupina poslancov charakterizuje ako dôvody na odvolanie ministra zahraničných vecí.

    1. Údajné vyjadrenie ministra zahraničných vecí urobené pre agentúru Reuters, že vláda poskytne vzdušný priestor na prelety bojových lietadiel Severoatlantickej aliancie, môžeme hodnotiť akokoľvek, ako zámer alebo predpoveď, predikciu, možno prísľub, ale v žiadnom prípade nie ako skutok.

    2. Minister zahraničných vecí vraj neposkytoval buď žiadne informácie, alebo poskytoval informácie skreslené a nepravdivé. Toto tvrdenie nie je ničím doložené a nepochybne je zrejmé, že ide o tvrdenie subjektívne.

    3. V bode 3 poslanci hodnotia v mene vlády, akože v mene vlády, pričom nie sú členmi vlády. Udelenie povolení na prelety nepatrí do kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky. Článok 86, predpokladám písmeno l) - lebo je chybne uvedené v návrhu - Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Je nad slnko jasnejšie, že ide o prípadné vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky, teda je to o niečom celkom inom, ako sa hovorí, je to irelevantné.

    Skupina poslancov vyslovuje požiadavku uverejniť texty príslušných, ako uvádza, údajne sporných uznesení. Pani poslankyne, páni poslanci, aj vy v Národnej rade, vaša administratíva disponuje záznamami z 23. a 25. mimoriadnej schôdze vlády Slovenskej republiky. Ale prečítam vám uznesenia, ktoré označujete za sporné.

    Dňa 24. marca 1999 vláda - a teraz citujem - "súhlasila s preletom a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky". Ak mi dovolíte, zopakujem: "Vláda súhlasila s preletom a tankovaním lietadiel Severoatlantickej aliancie nad územím Slovenskej republiky."

    A teraz ten druhý záznam, ktorý ste si želali, zo 6. apríla: Vláda nadväzne na svoje rozhodnutie z 24. marca 1999, ktoré som pred chvíľočkou prečítal:

    1. odsúhlasila neobmedzený prístup do vzdušného priestoru Slovenskej republiky na prelety lietadiel Severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v Juhoslovanskej zväzovej republike,

    2. vyslovila súhlas so zjednodušením procedúry povoľovania preletov lietadiel aliancie cez vzdušný priestor Slovenskej republiky,

    3. rozhodla o poskytnutí humanitnej pomoci obyvateľom Kosova postihnutým humanitnou katastrofou.

    Uložila ministerke financií, ministrovi hospodárstva, pôdohospodárstva, obrany a vnútra predložiť vláde špecifikáciu foriem a rozsahu poskytnutej humanitnej pomoci.

    Dámy a páni, je evidentné, že naozaj nejde o nijako relevantné dôvody na odvolanie ministra zahraničných vecí, ale ide o štandardnú politickú hru, v tomto prípade Hnutia za demokratické Slovensko. Čo ma však neteší, je to hra, ktorej zmysel vidím v profitovaní z nešťastia ľudí postihnutých v Juhoslovanskej zväzovej republike. Je to zlá a smutná politika Hnutia za demokratické Slovensko, politika akoby nevidiacich očí.

    Práve zahraničná politika Slovenskej republiky zaznamenala v doterajšom období súčasnej vlády azda najprenikavejšie a pozitívne výsledky. Dovoľte mi, aby som uviedol svoje argumenty, ktoré ma oprávňovali uviesť tento výrok.

    Aj vďaka ministrovi zahraničných vecí po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky bol predseda vlády Slovenskej republiky prijatý nemeckým spolkovým kancelárom. Prijal ma taliansky predseda vlády, prezident Talianskej republiky, predseda Senátu Talianskej republiky, rakúsky spolkový kancelár, prezident Rakúska, prezident Európskej komisie, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie, generálny tajomník Západoeurópskej únie, ale aj Svätý Otec a generálny sekretár Svätej stolice. Vykonal som oficiálne návštevu Poľskej republiky, Slovensko navštívili na oficiálnej návšteve predsedovia vlád Českej republiky, Maďarskej republiky, Slovinskej republiky, Bulharskej republiky. Začiatkom mája sa v Paríži stretnem s predsedom vlády a s prezidentom Francúzska. 14. mája 1999 sa v Bratislave uskutoční summit predsedov vlád Vyšehradskej štvorky, teda Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľskej republiky, Maďarskej republiky. Za ten krátky čas sme dokázali výrazným spôsobom prispieť k oživeniu tejto dobrej myšlienky, ktorá bude len a len na osoh Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, toto sú veľmi stručne uvedené konkrétne výsledky 5-mesačnej činnosti vlády na poli zahraničnej politiky, o ktorých sa, dovolím si povedať, minulej vláde naozaj nemohlo snívať. Minister zahraničných vecí vykonal hromadu návštev a rovnakú hromadu návštev zahraničných návštevníkov prijal v Bratislave. V tom krátkom čase sa stretol s ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov amerických, Nemeckej spolkovej republiky, Veľkej Británie a ďalšími krajinami Európy a sveta. Vďaka diplomatickej aktivite bola zriadená pracovná skupina na vysokej úrovni Slovenská republika - Európska únia. Aby Slovensko malo šancu dohnať všetko to, za čo znášate zodpovednosť počas posledných štyroch rokov, aby sme mali šancu eliminovať toto manko, bolo potrebné nájsť špecifické prostriedky. Iba Slovenská republika má takýto špecifický vzťah s Európskou úniou spomedzi krajín, ktoré sa usilujú o zaradenie do prvej skupiny krajín, ktoré rokujú s Európskou úniou o konkrétnom vstupe do únie. Nepochybne aj na tom má osobnú a veľkú zásluhu minister zahraničných vecí.

    Pani poslankyne, páni poslanci, iba slepec nevidí, že Slovenská republika je dnes plne akceptovanou krajinou v Európe, vo svete, čo je oproti predchádzajúcemu obdobiu jednoducho obrat o 180 stupňov. Za všetko toto má byť minister zahraničných vecí odvolaný? Domnievam sa, že politická hra opozície bije celkom jasne do očí. Je to hra na deštrukciu, je to hra na zdržiavanie, je to hra na rozleptávanie, je to hra na zvyšovanie napätia v spoločnosti, na zvyšovanie jej polarizácie. Tejto hre, pevne verím, odoláme.

  • Fakty hovoria celkom jasne. Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan si zaslúži, dámy a páni, vašu dôveru. Dnes dopoludnia mu vláda Slovenskej republiky dôveru vyslovila jednomyseľne.

  • A tak vás prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste mu vašu dôveru dnešným hlasovaním potvrdili aj vy.

    Ďakujem veľmi pekne, ďakujem za živý ohlas, ktorý som opäť vyvolal. Budem dôsledne informovaný o obsahu vašich faktických poznámok, ale ak dovolíte, prijmem podpredsedu českej vlády pána Rychetského a potom sa vrátim.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Faktické poznámky na predsedu vlády: pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Cabaj, Benčat, Tóthová, Kalman, Šťastný, Gajdoš, Gašparovič, Zlocha, Podhradská, Ošváth, Mikloško, Aibeková, Paška, Bohunický, Mušková, Engliš, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Krajči, pán poslanec Cuper, pán poslanec Delinga a pán poslanec Húska. 24 prihlásených, posledný je pán poslanec Húska, prvý pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Je už tradíciou, keď pán predseda vlády povie svoju reč, vzápätí odíde a povie, že sa dá dodatočne informovať, čo je veľmi smutná prax, ktorú zaviedol v tomto parlamente. Slovenská národná strana chce vysloviť nedôveru nielen pánu ministrovi Kukanovi, ale pripravujeme, zbierame podpisy na vyslovenie nedôvery celej vláde. Jednoducho preto, lebo kolektívne sa zaangažovala v kosovskej kríze takým spôsobom, čo sa dnes jednoznačne ukazuje ako veľmi nešťastné zaangažovanie sa. Keby bola pri tých všetkých rokovaniach, ktoré spomínal pán predseda vlády, prichádzala s inými a novými myšlienkami, boli by to dobré a vzácne návštevy, ale keď chodila len prisviedčať a hovoriť to isté, čo hovorili iní, neboli to vôbec žiadne prínosy pre medzinárodné ani slovenské pomery.

    Dnešná aj včerajšia tlač jednoznačne ukazujú zmeny názorov v Nemecku. Nemci prichádzajú s novou iniciatívou, lebo pochopili, že návrhy dohôd z Rambouillet boli zlé. Takisto posledné správy, ktoré uviedla tlač, ako sú SME, Pravda, hovoria o obetiach na obidvoch stranách na civilnom obyvateľstve. Bombardovanie kosovských Albáncov pri presune konvojov, ostreľovanie civilného obyvateľstva v Juhoslávii ukázalo, že bombardovanie nesmeruje k mieru. A takisto to ukázalo bombardovanie v Iraku, vo Vietname a v iných krajinách, kde bombardovanie mier nedonieslo. A preto vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Kukanovi, ale z nášho hľadiska aj celej vláde je namieste a treba v tom pracovať ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Skutočne nedokážem pochopiť, prečo pán premiér pri obhajovaní pána ministra Kukana vychádzal zo svojich zahraničných ciest. Predsa v návrhu na odvolanie sú uvedené dôvody a o zahraničných cestách sa tam nič nehovorí. Mimochodom neviem, v čom nám tie zahraničné cesty pomohli. Vymenoval ich rad a vieme len, že ho tam potľapkali po pleci, usmiali sa na neho a zbohom. Že sme sa stali akceptovateľnou krajinou v zahraničí? A ako sme to pocítili? To by som veľmi rada vedela, ako to pocítili hlavne občania tejto republiky. Jedine ak tým, že nad naším územím teraz prelietavajú lietadlá agresora. To je zrejme to, čo pán premiér na zahraničných cestách dosiahol.

    Sám zopakoval uznesenie, ktoré vláda prijala 24. marca. Vláda 24. marca súhlasila s preletmi a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky. A čo tu tankovali? Vzducholode alebo čo? Teda keď tankovali nad naším územím, tak tu museli prelietavať aj iné lietadlá, to dá rozum. Neviem, či si pán premiér myslí, že nikto z nás nevie pochopiť takúto jednoduchú stručnú vetu. To znamená, že už 24. marca vláda vedela, že tu prelietavajú nielen tankovacie lietadlá a z toho vyplýva jej klamstvo, pretože už vtedy to mala povedať obyvateľstvu. Samozrejme, že vláda vyslovila pánu ministrovi dôveru, pretože klamala ako celok. No a keď klame jeden, tak klamú všetci a navzájom sa potom musia podržať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj.

    Prosil by som pánov poslancov, aby diskutovali mimo rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie premiéra, pretože skutočne on sa v tomto parlamente správal štandardne, tak ako je to jeho zvykom, porozprával si, čo chcel povedať, a odišiel. Dúfam, že raz odíde aj nadobro. To bude tiež potom štandardné. Vyjadroval sa, že chce vyhlásiť - a dosť, že nepovedal, že je nadšený a nerozplýva sa, tak ako to robí všade v zahraničí -, že neexistujú dôvody na vyslovenie nedôvery. Samozrejme, že musí takýmto spôsobom hovoriť, pretože dvakrát, dokonca dvakrát klamal tento parlament, klamal minister zahraničných vecí tento parlament. A teraz čo iné môže robiť? Aj zlodeji obyčajne držia basu. Tak to býva zvykom a takýmto spôsobom potom aj vystúpil a pokračoval ďalej.

    Ale dovoľte mi, aby som sa trochu vyjadril aj k jeho nadšeniu, ako sa chválil zahraničnými cestami, kde všade boli prijatí, čo všetko urobili, ako to všade bolo. Škoda, že už v tomto parlamente nesedí bývalý poslanec a podpredseda Národnej rady, ktorý veľmi dobre vedel a trefne odpovedať pánu Dzurindovi, keď sa tu správal tak, ako sa správal v parlamente Jano Ľupták, ktorý vždy hovoril: "Ale z toho sa národ nenaje." Takže toto je podstata, o ktorej by mal predseda tejto vlády rozmýšľať, pretože vznáša sa tu a rozplýva, dosť že neodletí od toho "kecpultu", ale čo bude ďalej, to nepovedal.

    Ale chcem trochu tak upriamiť jeho presvedčenie, ktoré vyjadril, že minister zahraničných vecí dostal jednomyseľnú podporu vo vláde. Môžem ho ubezpečiť, že nočné inkvizičné opojenie, ktoré bolo v parlamente, už určite vyprchalo a nebude to také jednomyseľné ani v tomto parlamente s ochranou jeho ministra, pretože skutočne tento minister si to nezaslúži. A preto sa to dostalo do parlamentu, že tento parlament nebol ochotný vypočuť si našich poslancov, ktorí boli v Juhoslávii...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na slová pána premiéra asi v tomto znení. Mám pred sebou tlačový telegram Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pre zahraničnú diplomatickú službu Slovenskej republiky z 25. marca 1999. Budem citovať: "Vláda Slovenskej republiky vyslovila 24. 3. súhlas s požiadavkou NATO umožniť jej využívanie vzdušného priestoru na prelety cisternových lietadiel a doplňovanie pohonných hmôt. Informoval o tom 24. 3. v Národnej rade Slovenskej republiky minister zahraničných vecí Eduard Kukan v súvislosti s vyhrocovaním situácie v Kosove. V prípade, že sa uvažovaná vojenská operácia NATO v Juhoslávii uskutoční, treba ju vnímať tak, že jediným cieľom tejto krajnej alternatívy medzinárodného spoločenstva je predísť ďalšej eskalácii napätia v Kosove. Uviedol to 24. 3. pred poslancami v parlamente Eduard Kukan s tým, že situácia v tejto oblasti je na vrcholne kritickom bode a neustále sa vyvíja." Koniec citácie. Je tu maličký rozpor medzi tým, čo pán premiér prezentoval, a medzi tým, čo tu bolo uvedené, a je to teda doklad, tlačový telegram ministerstva zahraničných vecí, ktorý bol odoslaný zrejme na naše ambasády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Premiér Dzurinda vystúpil ako obvykle, ako obvykle nezabudol zhodiť výsledky práce Hnutia za demokratické Slovensko. A hoci dnes to neboli krvavé paprče, mal ďalšie dehonestujúce výroky.

    K Nemecku. Ako podpredsedníčka vlády som rokovala s nemeckými partnermi, stanovisko bolo také, že naraz prijmú českého aj slovenského partnera. Stalo sa. Bol prijatý premiér Zeman, bol prijatý premiér Dzurinda. Dovtedy nebol prijatý nemeckým kancelárom ani premiér Zeman.

    Ďalej pán predseda Dzurinda totálne ignoroval dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu, a síce, že minister Kukan prekročil rámec svojich oprávnení, ktoré má z ústavy, ďalej že porušil článok 26 ods. 1 ústavy, ktorá mu ukladá povinnosť informovať, a to informovať pravdivo. Ale predsa len vystúpenie premiéra Dzurindu malo prínos v tom, keď nás informoval o novom stupni práce vlády. Dnes už vieme, že nielen ministri, ktorí v zmysle zákona musia spolupracovať, robia navzájom dohody, ktoré slávnostne podpisujú, že budú spolupracovať, ale je už aj vyšší stupeň, že vláda si navzájom vyslovuje dôveru. No, samozrejme, nemá o čom rokovať, tak si vyslovuje dôveru, ťapká sa a vôbec jej nenapadá, že dodnes nemá hospodársky program pre našu ekonomiku, že nemá stratégiu hospodárskeho rozvoja. To ju neťaží. Teší ju vlastné uspokojovanie sa, ako im sľubujú vstup do Európskej únie, čo nám už viackrát tiež na stretnutiach zopakovali.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Opäť sme boli svedkami, že pán premiér v stručnosti povedal niekoľko nezmyslov a klamstiev. Okrem iného tvrdí, že neexistujú dôvody na odvolanie. Existujú, však ich pán Húska jasne deklaroval. Ďalší moment. V diplomatickej praxi a v praxi medzinárodnej politiky je bežná vec, že keď sa chce niečo urobiť, keď sa niečo pripravuje, na čo sa očakáva určitý odpor alebo určitá reakcia, tak sa dopredu sonduje alebo sa vytvára stanovisko na báze určitej mozaiky. Do takejto mozaiky jednoznačne spadá aj vyjadrenie jednotlivých prestaviteľov jednotlivých krajín v súvislosti s tým, čo keby v tomto prípade bola napadnutá Juhoslávia. Žiaľ, náš pán minister takýto signál dopredu vyslal a zapadol do mozaiky, ktorá prispela k tomu, že Juhoslávia bola napadnutá. To znamená, že týmto rozhodnutím vlastne aj on určitým spôsobom prispel k útoku NATO na Juhosláviu a vlastne nás vtiahol v tomto smere do vojny.

    Pán premiér povedal, že chceme profitovať na smrti ľudí v Juhoslávii. Páni, a vy ste zabudli, že práve Hnutie za demokratické Slovensko bolo to, ktoré nechcelo podporiť agresiu? Nebyť vojny v Juhoslávii, tak dnes sú tam nie zavraždení ľudia. Veď vy ste podporili vo svojom vyhlásení, vo svojom stanovisku a dali súhlas na to, čo sa stalo. Na základe náletov a bombardovania sa tam likvidujú ľudské životy. Tak kto profituje z tejto tragédie, HZDS alebo vy, a to vo vzťahu k NATO na úkor smrti nevinných ľudí rôznych národností?

    Aby ste nám sústavne nepredkladali to, čo sme spravili, alebo nespravili - mám málo času, poviem to ešte v diskusii - odporúčam zahraničnému výboru spraviť si analýzu jednotlivých zápisov zo stretnutí predchádzajúcej vlády a terajšej vlády. Postrehnete, že týchto rokovaní bolo minimálne toľko, koľko vašich a vyjadrenia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Už v uznesení z 24. 3. vláda vlastne vôbec nešpecifikovala, o aké prelety nad územím má ísť. To znamená, že uznesenie zo 6. 4. bolo dodatočne prijaté len z toho dôvodu, že medzitým boli urobené vyhlásenia, že ide len o tankery, že ide len o nákladné lietadlá, čo v podstate z toho prvého vyplýva, že to nebola pravda, a môžem vám z vlastnej skúsenosti povedať, že 3. 4. na veľkonočnú sobotu nad územím Slovenska od ranných do popoludňajších hodín približne do 15.00 hodiny preletelo asi 50 ťažkých lietadiel aj so stíhačkami, a nie som presvedčený o tom, že to boli práve dopravné alebo nákladné lietadlá. Ak pán minister alebo ak pán premiér v stanovisku vlády hovorí, že pán minister urobil osobné vyhlásenia alebo vyjadril svoj názor, domnievam sa, že pán minister nie je súkromná osoba, tobôž nie, keď je v zahraničí a vždy reprezentuje štát, resp. názory vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, nemáte faktickú poznámku.

    Pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážení prítomní, musím sa vám priznať, že vystúpenie pána Dzurindu na mňa opäť hlboko zapôsobilo. Musím sa vám zároveň priznať, že som sa vo svojom živote na rôznych filmových festivaloch stretol s Claudiou Cardinale, Sofiou Lorenovou, Brigitou Bardotovou, a zároveň vám musím s poľutovaním oznámiť, že sa mi nepodarilo ani s jednou z nich sa oženiť a nemám s nimi ani deti. Prijal som s potešením správu, že vláda vyslovila dôveru pánu ministrovi Kukanovi. Škoda, že pán ministerský predseda odfrčal, nestihol som sa ho opýtať, či zároveň vláda neudelila rad zlatej varešky pánu ministrovi za zle navarenú zahraničnú politiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán predseda, počul som vystúpenie pána predsedu vlády Dzurindu, s akou nonšalantnou ľahkosťou vypočítal všetky stretnutia, ktoré absolvoval. To je celkom pekné, že to absolvoval, ale ak týmto chce niečo dokumentovať, že sa s niekým stretne a potrasie si ruku, myslím si, že to nie je dôvod na bohvieaké aplauzy. Ale nechcem o tom diskutovať. Chcem povedať len toľko ohľadne stretnutí pána premiéra. Ak by som mal hovoriť o všetkých tých osobnostiach, s ktorými som sa stretol ja a niekoľkokrát, ba dokonca som vystupoval v parlamentoch, v OSN a v rôznych iných inštitúciách, v Parlamentom zhromaždení Rady Európy, tak by som mohol vypočítavať moje stretnutia ešte oveľa, oveľa dlhšie, ale je to niečo normálne, s čím sa politici stretávajú, je to ich práca, čiže nie je to niečo, čo nikto iný v tejto republike v minulých vládach alebo v budúcich vládach nedosiahne. Takže len táto moja poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vôbec si nemyslím, že úspešnosť politiky vlády a jednotlivých ministrov je priamo úmerná počtu návštev v zahraničí či počtom prijatých návštev zo zahraničia na Slovensku. Rozdiel medzi vašou vládou, vládou premiéra Dzurindu a vládou premiéra Mečiara je skôr v tom, že my sme si návštevy vyberali, my sme ich skôr obmedzovali, pretože sme mali veľmi veľa práce doma. Ak budeme raz porovnávať, čo ste urobili vy v oblasti legislatívy, v oblasti komplexných programov, tak sa určite budete hanbiť. Veď to, čo teraz čítam v novinách, čo ste prebrali, to je skutočne veľmi málo.

    Rozvojové programy už prinášajú úspechy. Môžem povedať aj to, že sme podporovali rôzne mierové akcie v zahraničí, ale nepodporovali sme akcie, ktorých výsledkom sú obrovské národohospodárske škody, straty na vojakoch alebo straty vojakov, ale aj straty bezbranných žien a detí, a vy ste na toto dali súhlas, teda podporovali ste agresiu. Čo je veľmi zlé, v dôsledku bombardovania skladov chemických látok, skladov pohonných hmôt, chemických fabrík sa začína v Juhoslovanskej zväzovej republike hovoriť o ekologickej katastrofe, a tie dôsledky sa určite môžu prejaviť aj u nás.

    Vy ste ako ponížení sluhovia dávali na všetko súhlas, so všetkým súhlasíte. Boli tu použité aj iné výrazy, ktoré nebudem opakovať. Vaša mierová iniciatíva sa vám už ako bumerang začína vracať. Viaceré naše podniky v dôsledku bombardovania Juhoslovanskej zväzovej republiky už avizujú stámiliónové straty, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu prejaviť aj obmedzovaním či zastavením výroby a rastom nezamestnanosti. To je zrejme vďaka NATO a tej...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K vystúpeniu pána premiéra mám naozaj len dve krátke poznámky.

    Pán premiér si tu pochvaľoval prácu ministra zahraničných vecí pána Kukana a ohuroval nás výpočtom svojich zahraničných ciest. Len zabudol na to, že my poznáme aj výsledok týchto ciest, a preto môžeme v tomto smere hodnotiť aktivity pána ministra Kukana ako aktivity cestovnej kancelárie. To znamená, že vláda dnes vyslovila dôveru svojmu členovi za to, že funguje ako dobrá cestovná kancelária, len zabudli dodať, že na úkor občanov tohto štátu. Keď pán premiér hovoril o tom, aký má Slovenská republika špecifický vzťah k Európskej únii, k NATO a ku všetkým krajinám, súhlasím s ním, Slovenská republika má naozaj špecifický vzťah. Je to vzťah lokajský a súhlasím s tým, že žiadna iná krajina taký špecifický vzťah nemá a práve aj preto, že Slovenská republika má takýto vzťah, dnes je tu návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí.

    A ešte jednu vec. Keď pán premiér spomínal, aký je obrovský rozdiel medzi aktivitami Mečiarovej vlády a ako úžasne funguje táto vláda, môžem s ním v tomto smere absolútne súhlasiť a chcem mu tlmočiť odkaz vojvodinských Slovákov, ktorí rozdiel medzi Mečiarovou vládou a Dzurindovou vládou chápu asi tak, že Mečiarova vláda postavila vo Vojvodine internát, aby sa v slovenčine mohli vzdelávať slovenské deti z celej Juhoslávie a Dzurindova vláda im poslala do Vojvodiny bomby.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Rád by som zdôraznil k vystúpeniu pána premiéra Dzurindu a konštatoval, že skutočne vláda 24. marca tohto roku na svojom zasadnutí schválila, resp. súhlasila s preletom a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky. Týmto uznesením vlastne súhlasila s preletom ako tankovacích lietadiel, tak aj prípadne bojových lietadiel, ktoré by čerpali pohonné hmoty nad naším územím. Takže ak niekto obviňuje buď vládu, alebo ministra zahraničných vecí z klamstva, táto skutočnosť potvrdzuje, že nič také nie je pravdou.

    Objektívna skutočnosť však je taká - už som ju niekoľkokrát zopakoval a na budúci týždeň predložím o tom aj konkrétne dôkazy -, že nad naším územím až do 6. apríla neprelietavalo žiadne bojové lietadlo NATO. Prelietavali len tankovacie lietadlá, čo sú vlastne podporné lietadlá, a 7. apríla preleteli prvé dve lietadlá F-16. Teda nechápem, o akom klamstve a zavádzaní občanov Slovenskej republiky tu hovoríte, pretože vláda sa vyjadrila celkom jasne a zrozumiteľne. Ak chcete diskutovať o tom, či to bolo správne rozhodnutie alebo nesprávne, tak na túto tému sme diskutovali už veľmi dlho, keď sme preberali vyjadrenie vlády a Zahraničného výboru Národnej rady o situácii v Kosove. Myslím si, že sme o tom hovorili už naozaj dosť.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste mobilné telefóny nechali v predsieni, keď nie, tak si ich tam vybavujte, pretože ináč budem musieť toho, koho prichytím, vykázať z rokovacej miestnosti.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Rád by som doplnil pána premiéra, ktorý zabudol povedať jednu vec. Zabudol utešiť pána ministra zahraničných vecí Kukana. Vážený pán minister, vôbec nebuďte smutný ani nervózny, pretože vy nie ste prvý ani posledný. Po vás príde rad na ministra obrany. Nie je celkom jasné, kto bude ďalší, či pani ministerka Machová alebo pán minister Kňažko, pani ministerka financií, a tak celý rok HZDS bude odvolávať všetkých ministrov a nakoniec premiéra Dzurindu. V tomto je, myslím si, veľký rozdiel medzi opozíciou SNS a opozíciou HZDS. SNS bola ochotná urobiť to naraz. Proste, ak už niekto šetrí daňových poplatníkov, tak je to SNS, pretože vy budete celý rok zvolávať mimoriadne schôdze, budú lietať lietadlá, všetko to bude fungovať a nemá to žiadny zmysel, je to len divadlo.

    Čiže, pán minister, vôbec nič, všetko je v poriadku, po vás ide minister Kanis.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán neprítomný predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nikdy som nebrala právo pánu predsedovi vlády na jeho názor, nebrala som mu toto právo ani vtedy, keď bol opozičný poslanec, tak nechápem, prečo nám on vytýka, že ako opoziční poslanci sme vyjadrili svoj názor na prácu ministra zahraničných vecí a dali sme návrh na jeho odvolanie. Vy ste toto právo ako opozičný poslanec niekoľkokrát využili a bolo to absolútne v poriadku. Teraz nás obviňujete, že chceme vytĺkať politický kapitál z nešťastia ľudí v Kosove. Takto ste nás obvinili, akoby sme krízu, vojnu a problémy v Kosove spôsobili my, akoby Hnutie za demokratické Slovensko bolo zodpovedné aj za to.

    Takže niektoré vaše vývody sú skutočne obdivuhodné a už neviete, čo by ste pri tej dehonestácii HZDS použili. Je mi veľmi ľúto, že sa znižujete ako predseda vlády k takémuto hodnoteniu. My sme predsa nespôsobili to, že minister zahraničných vecí nám prednášal nejednoznačné a zavádzajúce informácie. Sami členovia vlády sa postavili proti tomu, za čo hlasovali 24. marca. O pár dní prehodnotili svoje uznesenie, pretože minister zahraničných vecí im dal materiál v angličtine, a požadovali, aby tento materiál bol predložený v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky a jazykového zákona v slovenčine. Potom sa mnohí samotní členovia vlády zdržali hlasovania, a dokonca do médií mali nejednoznačné vyjadrenia a povedali, že ich minister zahraničných vecí nesprávne informoval. Tak predseda vlády toto nevie?

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán neprítomný predseda vlády,

    vážení prítomní členovia alebo reprezentanti vlády Slovenskej republiky,

    nikto z nás nepochybuje o tom, že pán minister Eduard Kukan je skúsený diplomat, a preto je celkom prirodzené, že svoje rozsiahle osobné kontakty využíva aj na podporu vlády, ktorej je členom. Na druhej strane si však všetci veľmi dobre pamätáme na slová pána ministra, ktoré predniesol pred necelými desiatimi dňami tu v Národnej rade, keď povedal, že súhlas s preletom lietadiel sa vzťahuje iba na tankovacie lietadlá, že vláda Slovenskej republiky tento súhlas pokladá za limit svojej ústretovosti vo vzťahu k vojenskej intervencii NATO v Juhoslávii a že v tomto smere už vláda nemieni robiť ďalšiu nadprácu. Následné prelety bojových lietadiel nad územím Slovenskej republiky nás však sústavne presviedčajú o tom, že dnešná skutočnosť nie je celkom v súlade s týmto vyhlásením pána ministra pred Národnou radou.

    Ďakujem.

  • Pekne ďakujem, pán predseda.

    Chcem doplniť pána premiéra vlády Slovenskej republiky. Je nesporne právom opozície kontrolovať vládu a ak sa na jej činnosti niečo nepozdáva, je jej právom vysloviť buď ako celku alebo jednotlivým ministrom nedôveru. Ale toto je potrebné urobiť kvalifikovane. V úvode svojho vystúpenia pán premiér upozornil, že tento návrh je v niektorých bodoch, vlastne vo všetkých troch nekvalifikovaný. Myslím si, že taký právny experti ako pán Cuper, Tóthová, Gašparovič a ďalší, ktorí sú podpísaní na návrhu, by si mohli návrh - aj ďalší právnici sú tu podpísaní -, by si mohli návrh najprv prečítať a potom ho podpísať, lebo aj teraz platí, keď hovoríš, nepíš, keď píšeš, nepodpíš a keď podpíšeš, nečuduj sa. Tak sa nečudujte, že na základe takéhoto návrhu sa v podstate nedá vysloviť nedôvera.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada,

    pán predseda v prvej časti svojho vystúpenia obhajoval ministra svojej vlády. Beriem to. Je to normálne a pochopiteľné, najmä ak sa cíti spoluzodpovedný za to, do čoho je Slovensko v tomto konflikte zatiahnuté. Čo však neberiem, je tvrdenie, že HZDS chce profitovať na niekoho nešťastí. Chcem ubezpečiť pána predsedu, že väčšina obyvateľov Slovenska nesúhlasí s týmto rozhodnutím vlády. A vaše tvrdenie, že vďaka vášmu povoleniu preletov bojových lietadiel nad naším územím, ktoré bombardujú Juhosláviu, sa skôr dostaneme do NATO, svedčí o pravom opaku, že nie HZDS, ale táto vládna moc chce profitovať na nešťastí iných. Táto moc využíva nešťastie iných na to, aby dosiahla svoje ciele.

    Je smutné, ak predseda vlády, nie teraz, ale v predminulom svojom vystúpení na túto tému sa pokúsil nepovedať pravdu verejnosti, keď tvrdil, že predchádzajúca vláda schválila prelety. Chcem podčiarknuť, že ministerstvo zahraničných vecí predchádzajúcej vlády toto povolenie dalo na prelety civilným a vojenským lietadlám pre Spojené štáty americké a za celkom iných podmienok a toto povolenie bolo nie pre Spojené štáty americké, ale pre NATO. A ešte by som chcela povedať pánu poslancovi Mikloškovi, že má veľmi krátku pamäť, nech si spomenie, ako minulá opozícia odvolávala ministrov.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Veľmi ma zaujali myšlienky pána predsedu vlády, hlavne keď hovoril, že bolo potrebné nájsť špecifické prostriedky v zahraničnej politike. Myslím si, pán predseda, - teraz sa ozývam k vám, aj keď nie ste tu -, že ste našli tieto špecifické prostriedky, síce ako špecifické prostriedky dopravné, dopravné bombardovacie lietadlá. Cez ne sa chcete dostať do NATO a do ďalších štruktúr. Len si neuvedomujete, že v podstate sa tam dostávate cez mŕtvoly v Juhoslávii.

    Ďakujem vám, pán predseda, za takéto hodnotenie vlastnej vlády a za vaše vystúpenie. Rozprávky, bohužiaľ, som mal rád, keď som bol malý chlapec. Teraz mám radšej fakty a tie vaše na mňa skutočne pôsobia ako rozprávky. Ale uvedomte si, že sa na vás pozerajú dospelí ľudia z celého Slovenska. Dospelí ľudia, ktorí vedia ohodnotiť, čo a ako ste zabezpečili pre Slovenskú republiku. Zapojenie Slovenska do vojnového konfliktu je jednoznačne škvrna na rukách vašej vlády, pán predseda. A aký mal podiel na tom pán Kukan? Osobne si myslím, keď nič inšie neuznáte, tak aspoň to, že sa ako kariérny diplomat nechal doslova agentúrou Reuters napáliť. Myslím si, že to nie je hodné jedného ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Dobre, ďakujem pekne, pán predseda, zostala som trochu zaskočená.

    Pán premiér nám v stanovisku, keď obhajoval ministra Kukana, vypočítal cesty, na ktorých sa zúčastnil. Samozrejme, že sa porovnával s premiérom Mečiarom a ten tu nie je. Takže mi dovoľte, aby som zase ja vyčítala niektoré cesty premiéra Mečiara.

    Ak sa hovorilo o tom, že pán premiér Dzurinda navštívil pápeža, tak musím povedať, že pápež bol na návšteve na Slovensku počas vlády premiéra Mečiara, čiže to je gesto, ktoré hodnotím oveľa viacej, ako keď je niekto prijatý vonku. Premiér Mečiar 4. 12. 1996 vystúpil v Západoeurópskej únii, kde bol prijatý predsedom pánom, Pucciom a musím povedať, že pán poslanec Lauko vtedy ako člen delegácie robil premiérovi Mečiarovi garde pri tomto prijatí, nakoľko ja aj s pánom poslancom Prokešom sme sa museli zúčastniť na hlasovaní tu. Pán premiér Mečiar vystúpil v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a musím povedať, že aj predsedníčka pani Leni Fischer navštívila Slovensko počas jeho vlády. Takisto tu bol Karstein Voit, ktorý bol predsedom Severoatlantického zhromaždenia. Pán premiér Prodi takisto v septembri navštívil Slovensko. Čiže tie cesty by sa dali vzájomne, povedala by som, vyvažovať.

    Ak sme my niečo vyčítali, vyčítali sme napríklad nekoordináciu zahraničnej politiky a potvrdil by mi to práve odchádzajúci pán predseda Migaš, ktorý sa zúčastnil na ceste v Londýne súčasne s ministrom Kukanom a ministrom Kanisom, čiže naraz sme tam mali troch vysokých funkcionárov, ale Slovensko navštívili dvaja štátni tajomníci z Veľkej Británie. Takže tu nejde len o to, ako budeme často cestovať, ale aj čo prinesieme pre Slovensko.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení predstavitelia vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    taký závažný krok, ako je odsúhlasenie preletov tankovacích a bojových lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky nemôže predsa vláda urobiť bez vedomia parlamentu, nemôže predsa ignorovať parlament. Tu musí byť maximálna súhra, pretože parlament zastupuje občanov Slovenskej republiky.

    Pán minister zahraničných vecí si nesplnil svoju povinnosť a neinformoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o takom závažnom kroku. Je výsmechom tohto parlamentu, keď o takomto závažnom kroku sa my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dozvedáme z masmédií, a to dokonca na dvakrát. Najskôr o prelete tankovacích lietadiel NATO nad naším územím a potom, keď sa nám podarilo presadiť, aby sa tento problém prerokúval v parlamente, tak opäť sme sa z masmédií dozvedeli, že nejde vlastne len o prelety tankovacích lietadiel, ale i bojových lietadiel, čo je skutočne veľmi závažná vec. Nehnevajte sa, ale to je skutočne arogantný postoj ministra zahraničných vecí, ktorý nás neinformoval. Nie je predsa možné, aby poslanci boli informovaní od novinárov z masmédií, a nie práve od ministra zahraničných vecí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán neprítomný predseda vlády Dzurinda vo svojom krátkom vystúpení tu s pokusom o hrdú skromnosť predviedol úžasné výsledky, ktoré dosiahol. Jeho výsledky najlepšie charakterizuje včerajšia karikatúra akademického maliara Zimka, v ktorej vidno, ako slovenská vláda odovzdáva vojvodinským Slovákom, našim rodákom dar a ako hovorí: Ja som ti doniesol bonboniéru a v tej bonboniére sú pekne naukladané bomby. Toto je totiž naozaj základný problém. Musíme zvažovať okolnosti, do akej miery musíme zohľadňovať záujmy veľkých tohto sveta práve v situácii, keď ide nie o obranu, ale v podstate o útok. Hovorili ste, že sú to dobré myšlienky, ktoré presadzuje táto vláda. Môžem povedať len toľko, že tým sa vlastne podporili akcie, ktoré veľmi ťažko zahrnúť pod dobré myšlienky a dobré skutky. Napríklad také nápady letiacich raketových tomahawkov na ciele, ktoré nivočia hospodársky potenciál a aj sociálny potenciál krajiny nie sú vôbec vítanými spôsobmi.

    A nakoniec chcem povedať ešte jednu poznámku. Pán predseda vlády povedal, že iba slepec nevidí obrat o 180 stupňov. Priatelia, môžem iba jedno povedať. O 180 stupňov sa vám to teraz podarilo riešiť v hospodárstve prechodom od rastu ku stagnácii a k poklesu dynamiky hospodárstva. To je naozaj 180 stupňov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán neprítomný premiér slovenskej vlády,

    presne tak ako vždy, aj tentoraz ste vystúpili, že keď robíme akúkoľvek aktivitu my, hovoríte o politikárčení a zvyšovaní napätia, keď takúto akciu robíte vy, ide o demokratizáciu tejto spoločnosti. To sú rôzne okuliare, ktorými sa, samozrejme, všetci dívame na svet rôzne. Zaujímavé vo vašom vystúpení bolo spomínanie vládnej turistiky, kde ste spomínali, koľko krajín ste navštívili. Samozrejme, o výsledkoch z týchto ciest máme málo informácií.

    Spomínam si, že nie tak dávno sme žiadali v Národnej rade, aby každá správa zo zahraničnej služobnej cesty členov vlády bola prednesená v Národnej rade ako bod programu, aby sme mali informácie, čo táto vláda vlastne robí v zahraničí a aké sú výstupy. Nesúhlasili ste s tým a dnes sa čudujete, že nemáme dostatok informácií. Samozrejme, výsledky zahraničnej politiky sa u vás dostavia, pretože vy ani nemusíte chcieť ísť do NATO a do Európskej únie, oni vás tam dotlačia, vy tam pôjdete, pretože vás potrebujú a potrebujú tam mať Slovensko, takže nemusíte vyvíjať veľké aktivity. A, pán Kukan, naozaj sa nemusíte báť, pán Mikloško stojí za vami.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, je celkom prirodzené, že pán premiér ako vždy prišiel, pochválil sa so svojimi turistickými výletmi po Európe a zmizol. Prirodzene, že pána Dzurindu na Západe pohladkali po hlavičke, pochválil a povedali mu: Nice boys. A to je pomoc pre Dzurindu, jeho hlava nevydrží bez toho, aby ju niekto celý čas nehladkal.

    Ďalej je sľubovaná Európska únia. Pýtam sa ja a niekto iný, kde je to NATO, do ktorého cestu vraj zatarasil robustnou postavou bývalý premiér pán Mečiar? Tam, kde boli pred voľbami, presne tam sú. Výsledky Dzurindových chvatných pohybov po Európe sú prakticky nulové. Prečo? Pretože dospelí ujkovia na Západe nie sú hlúpi a chápu, že sa nedá veriť skupine veľkých detí, ktorých vývin sa už dávnejšie zastavil a ktorým sa nakoniec podarilo dostať zadným vchodom do cukrárne. A tieto deti nemajú ani svojho vodcu, presnejšie, každý z nich si myslí, že vodcom bude práve on. Od hlavy po päty zamazaný od čokolády, pološedivý, poloplešatý chlapec vykrikujúci, že odteraz oni všetci navždy zostanú v cukrárni. Tieto deti však musia najprv presvedčiť svet o tom, že sa vedia sladkosťami nielen prejedať, ale ich aj pripravovať. To nie je moja myšlienka, to je od pána Sergeja Chelemendíka - Neverte im, sú to nežné prasce v našom žite. Nie je to náš priateľ, je to váš bývalý priateľ, ktorému sa oči otvorili ako prvému, vážení páni poslanci vládnej koalície.

    A pozdravujem aj ďalších neprítomných vyparivších sa ministrov.

    Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka - pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda vlády povedal, že neexistujú dôvody na odvolanie ministra zahraničných vecí. Tvrdím, že dôvody existujú, majú naprosto aspoň takú istú váhu ako slová pána premiéra, len v súčasnosti nie sú priechodné v tomto parlamente. Aj napriek tomu, že nie sú priechodné, myslím si, že sú potrebné a treba o nich hovoriť v záujme budúcnosti, aby sa neopakovali takéto chyby v zahraničnej politike a najmä v informovanosti občanov, čo priznal aj pán minister zahraničných vecí, že informovanosť nebola v poriadku.

    Ale ešte chcem poukázať na jednu vec, o ktorej hovoril pán predseda vlády. Nedávno som čítal článok v Novom Čase, ktorý mal nadpis To je tá zmena? A vlastne išlo o to, že sa tu hovorilo, že vládna koalícia namiesto toho, aby napĺňala svoje predvolebné sľuby, aby napĺňala volebný program alebo vládny program, tak ukazuje občanom a hovorí o kauzách, hovorí o rôznych čiernych knihách a cestuje po zahraničí. A prečo cestuje po zahraničí? Nuž preto, že to, čo za štyri roky v zahraničí rozleptávali, to teraz musia prácne a dá sa povedať rukolapne svojou prítomnosťou dávať dohromady a opravovať. V tom je ten zmysel. Áno, pán predseda vlády, tvrdo šliapete do vládneho bicykla, do jeho pedálov, len ste si nevšimli, že vám spadla retiazka.

  • Smiech v sále.

  • Do rozpravy sa prihlásil podpredseda Národnej rady pán Andel.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    poviem pravdu, som veľmi nepríjemne prekvapený, že sa na tomto cirkuse a predvolebnom mítingu HZDS zúčastňuje aj Slovenská národná strana, a dokonca jej poslanci aj vystupujú. Dámy a páni, prečo? Aké máte morálne právo nadávať na premiéra Dzurindu? Prečo ste sa nepodpísali pod petíciu, ktorú napísala Slovenská národná strana? Jednoducho chcete vytrieskať politický kapitál. Je to hanba, je to smutné.

  • Presne tak ako povedal pán kolega Mikloško a má pravdu. Pani kolegyňa, áno, hurá. Áno, hurá, je to smutné, že sme nenašli podpisy vás veľkých opozičníkov, ktorí kritizujete vládu premiéra Dzurindu. Prečo ste nedali podpisy pod našu akciu? Aby ste z toho vytĺkli politický kapitál. Je to hanba, je to smutné, vytĺkate politický kapitál z toho, čo by sa nemalo robiť a nech to občania Slovenska konečne vedia, kto, kde a na akej strane stojí.

  • Áno, dámy a páni, je to hanba. Nedali ste nám jeden podpis, druhý podpis, tretí podpis. Ani nedajte, no pánboh zaplať, občania Slovenska to vedia. Je to hanba, opakujem ešte raz, hanbím sa, že poslanci SNS v tomto cirkuse vystupujú. Bolo by to seriózne, keby ste boli dali podpis pod odvolanie pána premiéra Dzurindu a následne celej vlády. Ale vám to nevyhovuje, lebo s tým prišla SNS. Vy pôjdete jednotlivo po ministroch. Je to hanba. Občania Slovenskej republiky, hanbím sa za túto časť opozície.

  • Hluk v sále a potlesk.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady sa hlásia traja páni poslanci a pani poslankyňa, teda štyria poslanci. Posledná je pani poslankyňa Podhradská.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    To, že sa Hnutie za demokratické Slovensko nepodpísalo pod odvolanie celej vlády, má svoje racionálne zdôvodnenie v tom, že vo vláde ešte sedia ministri, ktorí - dúfame a snažíme sa veriť -, niečo spravia a budú sa ešte snažiť hlavne pri presadení určitého hospodárskeho programu. Ale sú ministri, ktorí skutočne - a je to pán minister Kukan - postupovali tak výrazne, ale tak výrazne v rozpore s povinnosťami a s etikou, že klamali, a preto treba postupovať takto individuálne. To je moje osobné zdôvodnenie. Ak bude vláda pokračovať tak, že nebude mať dlhší čas hospodársku politiku, tak môže prísť na rad aj táto otázka. Dnes sú tu skutočne veľmi vypuklé postupy pána ministra Kukana, ktorý zavádzal, klamal a postupoval zle.

  • Pán poslanec Kalman - faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Myslím si, že pán podpredseda Národnej rady nemôže pochopiť všetky súvislosti, ktoré Hnutie za demokratické Slovensko viedli k tomu, že sme nepodpísali alebo nepridali sa k podpisom na vyslovenie nedôvery celej vláde Slovenskej republiky. Vychádzali sme totiž z toho, ako už naznačila kolegyňa Tóthová, že vo vláde naďalej dôverujeme niektorým jej členom a veríme, že sa situácia zmení v tom zmysle, ako očakávajú od vlády občania, ktorí ich vlastne do vlády posadili. Žiaľ, opak je pravdou.

    Ak sme sa rozhodli v súvislosti s vyslovením nedôvery pánu ministrovi Kukanovi, vychádzame z mimoriadnej krízovej situácie, ktorá v súčasnom období nastala v európskom rozmere, v európskom regióne, a tou skutočnosťou sú životy ľudí v susednej krajine. Z tohto pohľadu sme uprednostili tento postup pred návrhom, ktorý v súčasnom období prezentovala Slovenská národná strana.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Poviem len jednu vetu. Vzhľadom na to, že vidím, v akom stave je podpredseda Národnej rady pán Andel, tak sa zriekam faktickej poznámky.

  • Všetko by som bol od teba, Marta, čakal, ale toto určite nie.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tuchyňa za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    páni ministri,

    niekoľko volebných období bola vzájomná zhoda alebo blízka príbuznosť parlamentných strán v oblasti zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, ale i bezpečnostnej politiky. Svedčia o tom programové vyhlásenia vlád alebo prerokúvania správ o plnení úloh zahraničnej politiky v pléne Národnej rady, i keď počet doterajších 7 ministrov zahraničných vecí a jedného povereného podpredsedu vlády by nasvedčoval o niečom inom. Je zrejmé aj to, že Slovenská národná strana má odlišné názory z hľadiska integračných procesov. Je to jej program, ktorý obhajuje a presadzuje. Aj teraz, ako sme svedkami, HZDS má iné názory a stanoviská.

    Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice konštatuje, že vláda Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí dodržiavajú svoje programové vyhlásenie v predmetnej prerokúvanej oblasti a neprekročili svoje kompetencie. Stanovisko klubu poslancov Strany demokratickej ľavice bolo zapracované do vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme mali výhrady k forme, spôsobu i času informácie Národnej rady, ale i občanov vládou Slovenskej republiky. Konštatujeme, že predseda vlády i minister zahraničných vecí priznali svoje nedostatky, čo sa vždy nestávalo. Klub poslancov Strany demokratickej ľavice nevidí dôvody na odvolanie ministra Kukana, a preto návrh nepodporí.

    Ďakujem.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac.

    Predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu vystúpi pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne. Azda len jednu poznámku.

    Pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážení členovia parlamentu,

    tá blízkosť politiky zahraničnej orientácie, myslím si, že pretrváva i naďalej. Aj z tohto pohľadu sme reagovali na situáciu v Kosove tak, ako sme reagovali - mám na mysli Hnutie za demokratické Slovensko - vyvarovať sa akýchkoľvek omylov tak vo vzťahu k zahraničiu, ako aj vo vzťahu k napadnutej krajine, ale predovšetkým aj vo vzťahu k Slovenskej republike.

    Vážené dámy, vážení páni, asi si spomeniete, že som pred dvoma dňami povedal v súvislosti s reakciou na NATO, že by bolo dobré urobiť prieskum verejnej mienky na Slovensku, aký je postoj občanov Slovenskej republiky v súčasnom období na vstup do NATO. Vtedy som povedal, že by to asi nebol úspešný verejný prieskum vo vzťahu k integrovaniu sa do NATO. Včera som sa stretol v novinách po prvýkrát so zverejnením nejakej informácie o verejnej mienke Slovenskej republiky, kde sa už skutočne odzrkadlila tá skutočnosť, že občania Slovenskej republiky väčšinou nepodporujú vstup Slovenska do NATO. Tak to bolo zverejnené vo včerajšom denníku.

    To znamená, že vlastne prístup vlády Slovenskej republiky na jednej strane vo vzťahu k zahraničiu je kolenačkový, to znamená, urobiť všetko pre to, aby sme tam boli, ale vo vzťahu Slovenskej republiky k svojim občanom je opak pravdou. To znamená, že je to dvojkoľajnosť. A túto dvojkoľajnosť vlastne spôsobil nešťastný postup vlády Slovenskej republiky spôsobený na základe toho, čo predložilo ministerstvo zahraničných vecí na prvé i druhé rokovanie vlády.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zajac je ďalší prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    slovenská politika mala v 20. storočí a má v 20. storočí veľa talentovaných a nadaných politikov, a to aj v oblasti zahraničnej politiky. Keby sme si urobili takú prehliadku týchto politikov, mohli by sme ju pokojne začať Milanom Rastislavom Štefánikom pred prvou svetovou vojnou. Milan Rastislav Štefánik patril celkom iste k najnadanejším slovenským a česko-slovenským zahraničným politikom 20. storočia. Svoj osud spojil v podstate s dvoma vecami. Po prvé s veľmi presnou predstavou, že slobodu si treba vybojovať a s touto predstavou išiel na Sibír v čase, keď ešte nebolo jasné, že sa skončí prvá svetová vojna, pretože vedel, že len ten, kto si slobodu vybojuje sám, kto pre ňu niečo urobí, kto pre slobodu niečo urobí, len ten je tejto slobody hoden. Milan Rastislav Štefánik spojil svoj osud s osudom Česko-Slovenska. Nestačilo to. Treba povedať, že to nestačilo. Česko-Slovensko, ktoré sa opieralo o bilaterálne dohody po prvej svetovej vojne a ktoré sa opieralo o Malú dohodu, ako sa neskôr ukázalo, nemohlo v geopolitickom priestore Európy s touto oporou vydržať nápor rokov 1938 - 1939. Nestačilo to, ten priestor Česko-Slovenska bol na dobrú zahraničnú politiku málo.

    Veľmi talentovaným slovenským zahraničným politikom bol Clementis, Vladimír Clementis, komunistický politik Vladimír Clementis. Jeho rozhodnutie postaviť sa proti nemecko-sovietskej zmluve bolo správne. Ale ani on s dobrým citom pre zahraničnú politiku nemohol po druhej svetovej vojne urobiť nič proti bipolarite sveta a proti tlaku, ktorý išiel na česko-slovenskú politiku a na slovenskú politiku zo strany Sovietskeho zväzu. Ukázalo sa, že ani v bipolarizovanom svete nestačí dokonca pre dobrú zahraničnú politiku jeden z tých pólov, a to najmä ten pól, ktorý sa ako totalitný pól postavil proti demokratickým štátom. Som presvedčený o tom, že aj vojnový slovenský štát mal dobrých zahraničných politikov, ale spojenectvo s nacistickým Nemeckom nemohlo zabezpečiť a zaručiť ani vojnovému slovenskému štátu zahraničnopolitický úspech. Slovenský štát bol práve pre toto tesné spojenie a prepojenie jednoducho odsúdený na zánik.

    Po roku 1989 a po roku 1993 má po prvýkrát Slovenská republika možnosť robiť skutočnú samostatnú politiku v európskom rámci a v euroatlantickom rámci. Oproti všetkým dobovým situáciám v 20. storočí je podstatný a základný rozdiel v tom, že môžeme robiť skutočne európsku a samostatnú politiku. Samostatná politika neznamená, že budeme sami, samostatná politika znamená samostatne sa rozhodnúť. My sa dnes môžeme, chceme a musíme samostatne rozhodnúť. A my sme sa chceli, mohli a museli rozhodnúť pre tie štruktúry, a to je tá druhá zmena, ktoré sú dnes celoeurópskymi štruktúrami a ktoré sú euroatlantickými štruktúrami. Jednoducho naša historická skúsenosť 20. storočia hovorí, že len tieto štruktúry, ak tu nejaké štruktúry vôbec sú, len takéto medzinárodné spoločenstvo, len medzinárodné spoločenstvo, ktoré má celoeurópsku architektúru, ktoré má architektúru demokratickú a ktoré má dnes architektúru založenú na dodržiavaní ľudských práv, je schopné zabezpečiť Slovensku samostatnosť, samostatnú a dobrú zahraničnú politiku. Dovoľte mi, aby som to takto pomenoval, pretože len tak môžeme pochopiť dnešnú politiku súčasnej vlády.

    A dovoľte mi, aby som to povedal veľmi jednoducho. Vy chcete odvolať dnešného ministra zahraničných vecí pána Kukana nie pre nejaké formálne nedostatky jeho práce. Vy ho chcete odvolať práve preto, že dnes robí dobrú zahraničnú politiku vlády, ktorá robí dobrú zahraničnú politiku.

  • A práve preto nemôžeme dať súhlas na takého odvolanie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca sa hlásia ôsmi páni poslanci.

    Uzatváram možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, budem veľmi stručná.

    Myslím si, že podobne ako pán premiér Dzurinda ani pán poslanec Zajac si neprečítal dôvody, ktoré predložilo Hnutie za demokratické Slovensko na odvolanie ministra Kukana, pretože hovoril o niečom úplne inom. Tu nie je v podstate posúdenie, kvalita vo vzťahu k NATO v zahraničnej politike. Predmetom, ktorý je na odvolanie, je skutočnosť, že o tejto politike, ktorú robil, neinformoval pravdivo, ale informoval zavádzajúco a neúplne, neskoro informoval, vo vláde informoval takým spôsobom, že vyvolal nedorozumenie v radoch vlastných členov vlády.

    Pán poslanec Zajac, hovoríte o niečom úplne inom a podľa môjho názoru veľmi zámerne posúvate problematiku niekde inde. A pokiaľ hovoríte aj o kvalite zahraničnej politiky, tak tam by som vám odporučila, nevozte sa každý deň len autom, choďte aj dopravnými prostriedkami. Som presvedčená, že názory vám ľudia povedia. A že nebol vôbec záujem o názor tohto parlamentu, to vám, pán poslanec, neprekáža? V demokracii sa predsa o takej dôležitej otázke prichádza vláda poradiť s parlamentom. Báli ste sa, že to neodhlasujete?

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený parlament,

    obľúbenou témou pána poslanca Zajaca je slovenský štát, ale myslím si, že by si mohol preštudovať viac vecí, aby sa hodnovernejšie alebo zodpovednejšie vyjadroval vo veci tejto problematiky.

    Slovenský štát vznikol určite vo veľmi komplikovanej situácii. Ak by Slováci neboli prijali podmienky, ktoré boli dané, tak dnes by Slovensko už pravdepodobne ani neexistovalo. Veď predsa o tom by ste mali vedieť, pracujete v akadémii, že západnú časť Slovenska až po údolie Váhu si mali nechať Nemci, severnú časť Slovenska si chceli nechať od vrchov Rudohoria Poliaci a južnú časť Maďari. Nakoniec Maďari ešte v Malej vojne chceli získať územia až po rieku Poprad. To by ste teda mali vedieť. Určite vďaka skromnosti, možno vďaka neskúsenosti, politickej neskúsenosti mnohých ľudí sa dosahovali aj dobré výsledky.

    Určite Slovensko alebo slovenský štát z rokov 1939 až 1944 nie je možné zaradiť medzi demokratické štáty, ale ani nie medzi komunistické. A zasa rôzne charakteristiky, ktoré sa dávajú fašistickým štátom, na Slovensku neexistovali. Ale pozrime sa na to. V tomto období bola predsa svetová vojna. Ktorý európsky štát bol demokratický? Slovenský štát určite dosiahol dobré výsledky a mnohé dobré výsledky a Slováci vlastne po prvýkrát sa mohli presvedčiť, že si vedia vládnuť. Ale nevyčítajme len slovenskej vláde, že sa všetko zlé urobilo počas nej, napríklad v otázke Židov. Alebo si zoberme fašizmus ako taký. Kde vznikol? Nebola to charakteristická črta Slovákov. A čo sa týka vývozu alebo Židov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Kalman je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Zajac hovoril o talentovaných politikoch v bývalom Česko-Slovensku, resp. na Slovensku. Áno, súhlasím s tým, že sme mali veľa talentovaných politikov, že je aj teraz veľa talentovaných politikov, a možno budete prekvapení, skutočne poviem, že za talentovaného politika najmä v oblasti zahraničných vzťahov považujem aj pána ministra Kukana. Ale zároveň chcem zdôrazniť, že je dobré, že za súčasného stavu je ministrom zahraničných vecí pán Kukan, pretože lepšieho v koalícii nemáte. Ale to ešte neznamená, pán poslanec Zajac, že aj najlepší či lepší alebo dobrý politik, trebárs, aj talentovaný politik nemôže spraviť chybu aj na mieste ministra zahraničných vecí. A my sme presvedčení o tom, že pán minister Kukan takúto chybu spravil.

    Sme presvedčení, že na takejto chybe, ktorú sme tu niekoľkokrát prezentovali, bola vytvorená aj verejná mienka Slovenskej republiky trebárs o tom, čo som hovoril vo vzťahu k NATO. Treba si uvedomiť, že na základe jeho chyby bolo Slovensko skutočne vtiahnuté do vojny proti Juhoslávii. To teraz neznamená, že nemôžeme vysloviť nedôveru pánu ministrovi Kukanovi, aj keď je talentovaným politikom. Napriek tomu si aj uvedomujeme, že túto dôveru mu nevyslovíme ako parlament, pretože vy to nedovolíte, deväťdesiattri je deväťdesiattri, ale naše snaženie je aspoň snahou o to, aby sa takéto základné a veľmi vážne chyby, ktoré majú nedozerné následky, v budúcnosti neopakovali trebárs aj z postu ministerstva zahraničných vecí a trebárs aj z postu samotného ministra zahraničných vecí pána Kukana.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Zajac veľmi presne vystihol vo svojom vystúpení dôvody, ktoré viedli poslancov HZDS k podaniu návrhu na odvolanie pána ministra Kukana. Neboli to formálne nedostatky v práci ministra zahraničných vecí, ale práve naopak, skôr úspechy, ktoré dosahuje minister vo svojej práci. Charakterizoval by som to ako akúsi žiarlivosť na úspechy, ktoré dosahuje táto vláda a ministerstvo v zahraničnej politike.

    Rád by som vám povedal, kolegovia z opozície, že tak ako predošlá vláda aj súčasná vláda si za svoj prioritný cieľ postavila integráciu do ekonomických a bezpečnostných štruktúr západnej Európy. Vám sa to však počas vášho volebného obdobia akosi nedarilo. Súčasná vláda na čele s premiérom a ministrom zahraničných vecí postupuje míľovými krokmi k integrácii do ekonomických a bezpečnostných štruktúr.

    Aj vám poviem, prečo sa to darí, vážení priatelia. Totiž predpokladom úspešnej zahraničnej politiky je aj vnútorná politika a spôsob uplatňovania moci v domácom vnútornom zameraní, ktoré sú predpokladom akceptácie v zahraničí. Ak sme teda svedkami toho, že v minulom období mal premiér veľké problémy stretnúť sa s kýmkoľvek okrem predstaviteľov Číny, Kuby, Kórey a podobných štátov, tak súčasná vláda, či už premiér alebo minister, má v tomto smere oveľa väčšie privilégiá, pretože ju na to oprávňuje spôsob uplatňovania moci v domácej politike.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Zajac mal v jednom pravdu. Naozaj nemôžeme vyčítať, nevyčítame ani pánu Kukanovi formálne nedostatky. Vyčítame mu zásadné nedostatky, ktorých sa dopustil. Dopustil sa zásadnej chyby, nie formálnej. V tom s ním absolútne súhlasím. A ešte keď si tak veľmi pochvaľoval, že Slovenská republika až teraz po dlhých rokoch aj z historického aspektu má šancu robiť samostatnú politiku, myslím si, áno, táto vláda, táto slovenská vláda to ako samostatnú politiku robí a jasne to dokázala rozhodnutím, o ktorom dnes hovoríme.

    A ešte jednu drobnú perličku. Včera tu v laviciach, v kuloároch sa odohrával jeden veľmi zaujímavý rozhovor, keď koaličný poslanec pán Ambróš vyčítal nám opozičným poslancom, že kritizujeme NATO a vyjadrujeme sa k situácii v Juhoslávii takým spôsobom, že ohrozujeme vraj podľa neho suverenitu Slovenskej republiky, lebo analytici NATO naše vystúpenia sledujú. Tak o čom to vlastne hovoríme? Vy ste to rozhodnutie prijali dobrovoľne. To je prejav samostatnej politiky, a pritom jedným dychom hovoríte, že analytici NATO pozor, pozor, sledujú nás, a keď ich budeme kritizovať, tak sa s nami vyrovnajú?

  • O vystúpenie požiadal navrhovateľ, pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Potom ešte s faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci Gajdoš a Baco.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    k vystúpeniu pána poslanca Zajaca chcem povedať toľko, že mnohé stránky z jeho informácií a z jeho názorov by sa dali akceptovať, ale nedajú sa akceptovať v úplnom prepojení, a to z jednoduchého dôvodu. Je to naozaj surfovanie po povrchu, lebo na jednej strane sa hovorí o potrebe úzkeho prepojenia Slovenskej republiky a na druhej strane sa hovorí o samostatnej politike, pričom, samozrejme, bolo aj vysvetľovanie, že "samostatne" nie je "izolovane" a podobne. Ale podstata je taká. Nebola chyba ani prvej republiky, že hľadali kompenzáciu geopolitického tlaku Nemecka a okolia spojenectvom s Francúzskom a Veľkou Britániou. Problém bol v tom, že to nie vždy a po celý čas fungovalo. Problém je jednoducho v tom, že my sa máme naozaj usilovať o taký stupeň bezpečnosti, aký majú naši susedia. A preto sme vyjadrili aj vôľu, aby sme na tomto základe boli partnermi NATO. Ale to ešte neznamená, že máme z týchto dôvodov prijať všetky podmienky a prijať úzke zapojenie sa kdekoľvek. Ekvidištancia je podmienka existencie, skutočne individuálnej existencie štátov. A tie dúfam nezaniknú.

    Takže z týchto dôvodov nemôžeme akceptovať taký postup, pri ktorom by sme na jednej strane chválili samostatnú politiku a zároveň sa hrnuli do úplne nesamostatného závesu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec Zajac svoj exkurz do dejín slovenskej zahraničnej politiky skončil zámerne v roku 1993. Potom toto obdobie, najdôležitejšie obdobie etablovania sa suverénneho slovenského štátu preskočil a hovoril o súčasnosti. Keď menoval významných slovenských politikov, nevymenoval medzi nimi pána ministra Kukana, aj keď ho svojím vystúpením obhajoval. Chcel by som sa vrátiť práve k obdobiu roku 1993, keď vznikol samostatný suverénny štát - Slovenská republika. Chcel by som sa vrátiť k osobnosti, ktorá sa o vznik tohto štátu zaslúžila a ktorá razantným spôsobom formovala jeho zahraničnú politiku. Bola to osoba Vladimíra Mečiara. Samozrejme, nikdy sme neboli vo vláde ako jeden politický subjekt. Vždy sme vytvárali vládnu koalíciu a každá vládna koalícia, každý politický subjekt vo vládnej koalícii musí zľavovať zo svojich nárokov, názorov, predstáv, cieľov. Tie boli navonok aj vašou pozíciou bývalej opozície deformované a pripisované negatívne "zásluhy" práve osobe premiéra Mečiara o tento štát a o formovanie zahraničnej politiky suverénneho štátu. My vám nevyčítame vaše zahraničné aktivity, pretože to sa vždy dá hodnotiť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baco.

  • Vážený pán poslanec Zajac,

    pri vašom vystúpení mi zišla na um jedna taká Platónova myšlienka, ktorú vyslovil - Fúzy vidím, ale filozofa nevidím. Skutočne niečo hovoríte a dalo by sa s kdečím aj súhlasiť. Bohužiaľ, musím konštatovať, že ste tak zahľadený do seba, samoľúby s vašimi ideálmi vo vašej výťahovej strane, pretože mávate zjazdy v kabínke vo výťahu, toľko vás je, že reálie Slovenska sú o niečom inom a praktická politika je zas o niečom inom, ako tu predvádzate.

    Už to povedal pán poslanec Kalman. Momentálny výsledok vašej integračnej práce do NATO je taký, že dnes 20 % Slovákov podporuje vstup do NATO. Pred polrokom to bolo viac ako 50 %. Takže čo vlastne chcete dosiahnuť? Veď Slovensko - to sú Slováci, Maďari, Česi, Nemci a ostatní obyvatelia a k nim treba v prvom rade pristupovať s pochopením, ak chceme dosiahnuť nejaké ciele. To, čo robíte vy, je jasná demonštrácia toho, že ste nikdy vlastne reálie Slovenska neboli schopní pochopiť a, bohužiaľ, zdá sa, že nie ste ani ochotní. Celá zahraničná politika, o ktorej hovoríme, aj práca pána ministra Kukana je totiž extenzívna. Vychvaľujeme sa tu, koľko sme mali stretnutí. Ale predsa o tom nie je zahraničná politika. Zahraničná politika je o tom, ako presadzujeme záujmy tohto štátu, Slovenskej republiky. A pýtam sa, či chceme ísť do NATO, keď nás podporuje len 20 % Slovákov a občanov Slovenska alebo nechceme. Pýtam sa, či chceme ísť do Európskej únie, alebo nechceme, keď robíme celkom inú pragmatickú politiku, takú, že občania Slovenska si to neprajú. Keď budete pokračovať v tejto hospodárskej politike, tak občania zoberú metly a vyženú vás...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Šimko. Pripraví sa pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    na začiatku minulého volebného obdobia Slovensko patrilo do jednej skupiny uchádzačov o integráciu s okolitými krajinami: s Českou republikou, Poľskou republikou i Maďarskou republikou. Programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády deklarovalo vôľu o vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantického paktu i do Európskej únie a v tejto časti sme minulú vládu a jej programové vyhlásenie podporili i z opozície, to chcem zdôrazniť. S poľutovaním však musím povedať, že v minulom volebnom období sme postavenie, ktoré Slovenská republika na jeho začiatku mala, stratili. Asi sa budeme líšiť v hodnotení dôvodov, ktoré k tomu viedli, ale fakt nie je možné poprieť. Z nášho hľadiska to bolo predovšetkým z vnútropolitických dôvodov a práve z týchto vnútropolitických dôvodov sa stala nedôveryhodnou aj zahraničná politika, ktorá deklarovala po celý čas svoju vôľu vstúpiť do Severoatlantického paktu a do Európskej únie.

    Niekoľko mesiacov po voľbách sa novej vláde podarilo zvrátiť smerovanie Slovenskej republiky, zvrátiť to smerovanie, ktoré viedlo mimo euroatlantické štruktúry, ktoré viedlo do izolácie našej vlasti. Je to podľa môjho názoru predovšetkým vďaka múdrosti občanov-voličov, ktorí rozhodli o zmene vnútornej politiky, a tým aj o zmene zahraničnej politiky. Ale je to aj vďaka slovenskej diplomacii na čele s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom. Napriek tomu však všetky relevantné politické strany alebo väčšina politických strán vrátane HZDS, pokiaľ viem, tak vo svojich volebných programoch hlásali vôľu vstúpiť do Severoatlantického paktu a do Európskej únie. Je fakt, že pokiaľ ide o veľké geopolitické sily, v tejto situácii žiadna krajina ani veľmoci nemajú celkom na výber, aby sa rozhodovali celkom len podľa svojej vôle. Treba jednoducho rešpektovať reality a reality, ktoré sú v tomto priestore, znamenajú, že je pre slovenský národný záujem výhodnejšie, aby sme sa usilovali dostať sa do obrannej aliancie, ale aj do ekonomických a politických integračných štruktúr, ktoré si vytvorila západná civilizácia.

    Toto všetko je však jednoduché konštatovať, pokiaľ sa nedostaneme do konkrétnej situácie, kde treba, takpovediac, priznať farbu. Udalosti v Juhoslávii nás dostali do takej situácie, kde musela slovenská vláda prijímať rozhodnutie, ktoré bolo politickou i ľudskou dilemou pre každého člena vlády. A myslím si, že bolo politickou i ľudskou dilemou hlasovať o rozhodnutiach, o ktorých sa už diskutovalo, keď sme tu mali diskusiu na tému Juhoslávia a Kosovo. Viem si predstaviť túto dilemu, ale vláda rozhodla na základe svojich ústavných kompetencií, na základe mandátu, ktorý má podľa programu, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorý podľa môjho názoru v tejto časti je v súlade aj napríklad s volebným programom HZDS. Ide tu aj o hodnotovú orientáciu v tom konkrétnom rozhodovaní - jednoducho nepostaviť sa na stranu demokratických štátov hľadajúcich spôsob zastavenia genocídy i za cenu krajných prostriedkov, ak zlyhali všetky pokojné prostriedky, by mohlo znamenať, že udeľujeme licenciu na etnické čistky.

    Ale v tejto súvislosti chcem oceniť, že navrhovatelia, pokiaľ išlo o dôvody ich návrhu, nenapadli rozhodnutie vlády, ale len spôsob, akým informoval minister zahraničných vecí či už parlament alebo verejnosť, a navyše vyčítajú ministrovi zahraničných vecí jeho vystúpenie ešte dávno predtým, než sa kríza v Juhoslávii dostala do toho štádia, v ktorom je dnes. Vystúpenie, ktoré napokon ani nie je zdokumentované, či je autentické, a ktoré rozhodne nebolo žiadnym jeho rozhodnutím.

    V tejto súvislosti chcem povedať, že pri udalostiach, aké sú dnes v Juhoslávii, treba niekedy prijímať rýchle a energické rozhodnutia a pri tom sa stáva, že rozhodovanie môže predbehnúť informovanie verejnosti a parlamentu. To podľa môjho názoru nie je dávkovanie, ako hovoril pán kolega Húska, ale je to rozhodovanie reagujúce na rýchlo sa meniace udalosti, ktoré sú dnes v oblasti Juhoslávie. Rozhodujúce však je, že vláda pre všetky rozhodnutia, ktoré urobila, mala ústavnú kompetenciu, konala v súlade s programom vlády a mala i mandát Národnej rady Slovenskej republiky. Preto nevidím právny ani politický dôvod návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí. Vláda a jej minister zahraničných vecí Eduard Kukan majú našu dôveru.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Šimka s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci na svetelnej tabuli v poradí: Cuper, Gajdoš, Húska, Podhradská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcem pánu kolegovi Šimkovi povedať, že pozícia nášho štátu vo vzťahu k budúcej účasti v NATO a v Európskej únii nie je výsledkom iba našej politiky. Počas celého funkčného obdobia, a veľmi dobre si spomínam, ako sme s pánom Figeľom boli v NATO ešte v roku 1995, ako sme lobovali vo Francúzsku pri návštevách a v iných krajinách, koľko úsilia sme vynaložili aj v médiách, aby sme presvedčili občanov tohto štátu, že aj naša politika je tou, čo má smerovať Slovensko do európskych integračných štruktúr.

    Ale chcem povedať, pán kolega Šimko, že nie my sme sa potom dali na cestu lacného získania medzinárodnej podpory, ako to robil pán Kukan a neskôr aj pán Figeľ a mám na to dokonca aj veľmi vážne dôkazy, ktoré nebudem z hľadiska medzinárodného rozvádzať, že pán Kukan, pán Figeľ a ďalší politici dnešnej vládnej koalície nosili do zahraničia demarše, a tým vytvárali nepravdivý obraz o vláde Vladimíra Mečiara, dehonestovali ju ako nedemokratickú a dnes sa to vracia v podobe toho, že si ani vašu vládu Mikuláša Dzurindu západné spoločenstvá nevážia, že s ňou nakladajú ako s každou vládou "banánovej" republiky. Na tento problém som upozorňoval ešte vtedy, keď sa dostal k moci prevratom terajší primátor hlavného mesta pán Moravčík, že on bol tým, kto inicioval za Demokratickú úniu pretvorenie suverénnej Slovenskej republiky na obyčajnú "banánovú" republiku. Pán minister zahraničných vecí v tom veselo pokračuje. Uvediem argumenty, prečo máme ten názor...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko tvrdí, že Mečiarova vláda bola v oblasti zahraničnej politiky nedôveryhodná, ale čísla nepustia, pán poslanec Šimko, sú objektívne. V období vlády premiéra Mečiara sa prieskum verejnej mienky v otázke integrácie Slovenskej republiky do NATO pohyboval na hranici 58 % za vstup Slovenskej republiky do NATO. Včera uverejnený prieskum hovorí o tom, že 35 % občanov je kategoricky proti, 15 % občanov je viac proti ako za, približne 28 % občanov je za vstup a ostatní sú nerozhodnutí. To svedčí o tom, že ste sa vy súčasná vláda a jej zahraničná aj vnútorná politika odtrhli od reálneho života, odtrhli ste sa od potrieb občanov, nerešpektujete vôľu občanov, keď svojvoľne presadzujete takú zahraničnú politiku, akú deklarujete a v skutočnosti robíte. Stali ste sa dôveryhodnými pre zahraničie, ale stali ste sa zároveň nedôveryhodní pre vlastných občanov. Čo je horšie, vážení? Pýtam sa, čo je horšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem upozorniť na niektoré stránky argumentov, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko. Napríklad hovoril o tom, že vnútropolitické dôvody boli práve za minulej vlády také, že sme sa izolovali od ostatného sveta. Priatelia, môžem vám povedať, že práve razantné budovanie diaľnic bola metóda, ktorou sme chceli zabrániť, aby nás izolovali od európskeho sveta. Nestaviame to tak, či milujeme alebo nemilujeme Európsku úniu. Jednoducho hovoríme, že sa chceme zúčastniť ako partneri na rokovaní za európskym stolom národov a v podstate aj na medzinárodnej deľbe práce.

    A mám ešte jednu takú malú poznámku, ktorú by sme si mali pravdepodobne osvojiť. Je jedna definícia slobody, na ktorej sa zhodli také významné osobnosti, akými boli Heidegger, Jaspers a Sartre, ktorí hovoria, že "sloboda nie je v tom mať možnosť voliť áno alebo nie, ale sloboda je v tom mať možnosť vystúpiť z voľby", opakujem, nie zo zoskupenia, ale z voľby. Na niektoré rozhodnutia práve z dôvodov svojich partnerov a svojich priateľov musím im vedieť povedať nie práve v takomto prípade, s ktorým som neuzrozumený. Veď, priatelia, to nie je názor nejakých pochabých huráslovákov, veď Kissinger hovorí, že išlo o tragický omyl, o nesprávne rozhodnutie, ktoré urobilo NATO a americkí politici v tejto oblasti. Ide práve o toto, že ak nemáme možnosť voľby, tak nie sme slobodní.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šimko, vzhľadom na to, že sa vám podarilo tým, že slovenská vláda a istým spôsobom aj slovenský parlament vyjadrili svoj súhlas s agresiou NATO v Juhoslávii, dosiahnuť, že len 20 % slovenskej populácie teraz súhlasí so vstupom Slovenskej republiky do NATO, budete musieť siahnuť k nejakému poučeniu z krízového vývoja, tak ako to urobil Husák po roku 1968. Len vás ubezpečujem, že keď ste sa tu oháňali slovenským národným záujmom a tvrdili ste, že slovenským národným záujmom je presne tá zahraničná politika, ktorú robí pán Kukan, tak vás chcem ubezpečiť, že toto nie je 13. zjazd Komunistickej strany Česko-Slovenska, lebo podobnými argumentmi sa oháňal Husák, keď tvrdil, že štátnym záujmom je to, že sovietska okupácia je v poriadku, a vy sa tu dnes oháňate nejakým slovenským národným záujmom. Myslíte si, že verejnosť ešte uverí týmto vašim nezmyslom? Naozaj si myslíte, že budete donekonečna klamať nielen slovenský parlament, ale aj slovenskú verejnosť? Znovu opakujem, toto nie je 13. zjazd Komunistickej strany Česko-Slovenska, to je parlament Slovenskej republiky a vy nemôžete počítať s tým, že celý parlament vás za vaše vystúpenie odmení búrlivým, opakovaným a skandovaným potleskom, tak ako to urobili komunisti v roku 1968 po vystúpení Husáka. Chvalabohu, v tomto parlamente sú aj ľudia, ktorí rozmýšľajú a nesprávajú sa ako "roboti".

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    čo sa týka môjho osobného postoja k vecnej stránke návrhu, je plne v súlade s postojom ostatných členov poslaneckého klubu SDĽ, ktorý tlmočil pán poslanec Tuchyňa, to znamená, návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi, prirodzene, nepodporím. Ale teraz chcem vystúpiť skôr v mene viacerých členov ústavnoprávneho výboru a poukázať na právne lapsusy a právne babráctvo navrhovateľov, ktorí sa veľmi často stavajú do polohy neomylných vykladačov práva.

    Návrh obsiahnutý v tlači číslo 198 pozostáva z 26 riadkov, v ktorých sme aj na základe nášho letmého pohľadu našli štyri vážne právne pochybenia. Dovoľte mi, aby som na ne upozornil.

    Pochybenie prvé. Keď si zoberieme text návrhu, tak v štvrtom riadku zhora je uvedený text: "Ako člen vlády Slovenskej republiky prekročil rámec svojich oprávnení uvedených v článku 119 Ústavy Slovenskej republiky." Zoberte si spolu so mnou Ústavu Slovenskej republiky, nalistujme si článok 119 ústavy a tam môžeme čítať text: "Vláda rozhoduje v zbore" a potom nastupuje text tých oprávnení, ktoré vláda vykonáva v zbore. Ako čítam, tak čítam, v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky nie sú oprávnenia člena vlády, ministra zahraničných vecí. Takže z tohto hľadiska je celkom zrejmé, že text, ktorý je obsiahnutý v návrhu, je právnym lapsusom.

    Pochybenie druhé. V bode 2 návrhu sa uvádza, že "minister Eduard Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách". Skúsme si opäť nalistovať Ústavu Slovenskej republiky, ustanovenie článku 26 ods. 1 ústavy. V ňom sa hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené". Ak sa pokúsime analyzovať obsah tejto vety, tak je zrejmé, že z textu vyplýva, že ide o subjektívne právo občanov, resp. fyzických osôb na slobodu prejavu a právo na informácie. V žiadnom prípade nie je tu uvedená povinnosť člena vlády, ústavného činiteľa poskytovať informácie. Prirodzene, takéto právo existuje, resp. takáto povinnosť ústavného činiteľa existuje, ale je obsiahnutá v článku 26 ods. 5 ústavy, kde sa hovorí: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Myslím si, že tak to malo byť uvedené aj v tomto návrhu.

    Pochybenie tretie. V bode 3 návrhu je spomenuté ustanovenie článku 86 písm. 1) Ústavy Slovenskej republiky. Zase si môžeme nalistovať článok 86 ústavy, a ako hľadáme, tak hľadáme, samozrejme, tento článok nie je delený na odseky, ktoré sa označujú podľa legislatívnych pravidiel arabskými číslami, ale delí sa len na body a z toho hľadiska prirodzene tam malo byť písmeno i), a nie číslovka 1. Písmeno i) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodársko-sociálnej a inej politiky. Zrejme mali toto na mysli navrhovatelia, ale to musíme prácne vyvodzovať z kontextu toho návrhu.

    Ak mi dovolíte, pochybenie štvrté a podľa môjho názoru najvážnejšie. V bode 1 návrhu sa uvádza, že podľa článku 119 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje výlučne vláda Slovenskej republiky. Má sa tu na mysli taká závažná otázka, ako je poskytnutie vzdušného priestoru na prelet bojových lietadiel. S týmto sa dá plne súhlasiť, podporujem tento názor, ale div sa, svete, v bode 3 návrhu je popretý tento názor, ktorý je vyjadrený v bode 1. Tam sa totiž uvádza, že rozhodovanie o tejto otázke, rozumej zase poskytnutie vzdušného priestoru na prelet bojových lietadiel, patrí podľa článku 86 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky do výlučnej pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky.

    Do budúcnosti by som sa obrátil na navrhovateľov, aby sa najprv dohodli na tom, čo budú tvrdiť a až potom predstúpili pred Národnú radu Slovenskej republiky. Ak by sa prípadne nemohli, nevedeli dohodnúť, tak im veľmi radi poradíme. Na margo všetkého chcem ešte poukázať na to, že tento návrh podpísalo 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, medzi nimi je minimálne 5 poslancov, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie a príslušné akademické i vedecké hodnosti. Myslím si, že to nepotrebuje žiadny ďalší komentár. Aj toto potvrdzuje, že tento návrh je účelový, je urobený unáhlene, urýchlene a jeho jediným cieľom je rozvíriť politickú hladinu.

    Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlásia páni poslanci Húska, Belohorská, Gajdoš, Brňák, Bohunický. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru teraz vystúpil, povedal by som, v určitom zmysle slova kompenzačne. Keďže sme ho veľmi vyzývali, aby vystúpil a priznal karty, že na minulom, včerajšom zasadaní sa rokovalo o naozaj nepodloženom, nevyargumentovanom materiáli, tak teraz sa vlastne pokúsil toto všetko nahradiť. Iste ste si všimli, že hovoril o takzvaných štyroch pochybeniach v troch bodoch a zároveň takzvané tretie "pochybenie" vlastne videl v tom, že ide len o prepis, keď namiesto číslice 1) malo byť v materiáli zaznamenané písmeno i). Je to riedka argumentácia.

    Ale k prvému spochybneniu chcem predovšetkým povedať, že sa tam vlastne hovorilo o tom, či názor, ktorý predkladá vláda a ktorý obhajoval, samozrejme, aj pán minister a predkladal ho dokonca verejnej tlačovej agentúre, k nemu potom pán Dzurinda predsa celkom zrejme hovoril - neviem to celkom presne reprodukovať -, ale pamätám sa, že hovoril, možno to zobrať ako jeho individuálny súkromný názor alebo ak chcete ako prognostiku, ale že to bolo proste jeho stanovisko. Pravdaže, bolo to jeho stanovisko. My kritizujeme to, že hovoril, že vláda rozhodne, keď bude požiadaná a tak ďalej. To znamená, hlavný problém je v argumentácii.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som pána poslanca Orosza upriamiť aj na článok 116 ústavy, ktorý hovorí: "Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky." To, na čo sme sa sťažovali, bol nedostatok informácií. Ak mi dovolíte, prečítam vám z dnešného Nového času: "Tri týždne, počas ktorých NATO uštedruje, zatiaľ márne, Juhoslávii výchovnú bitku, ktorej cieľom má byť pád Milošovičovho režimu, však vyžadujú od politikov 19 krajín NATO, aby svoju rodinu odsunuli bokom, boli stále v strehu a stále mali pod palcom celú situáciu. Neminie deň, víkend, nevíkend, sviatok, nesviatok, aby niektorý z popredných členov kabinetu - od premiéra cez ministra zahraničných vecí až po ministra obrany - nevysvetľoval kroky NATO a neinformoval o najnovšom vývoji. Dôležité je, že národ stále držia v obraze a donekonečna celú situáciu starostlivo vysvetľujú. Je to neprirodzený život, je to neprirodzená situácia, zodpovednosť ma veľmi ťaží - povedal minister obrany. Dokážu si politici veľmi dobre zrátať, že si nemôžu dovoliť hrať sa na mŕtveho chrobáka, stáť bokom, tváriť sa, že sa nič nedeje alebo odbaviť vec jedným nič nehovoriacim vyhlásením, len nech sa pokúsia urobiť z voličov hlupákov." A mňa mrzí to, že pán minister tentoraz urobil hlupákov z nás členov Národnej rady, ktorí podľa článku 116 ústavy majú právo na výkon kontroly.

  • Pán poslanec Orosz tu použil slovné výrazy ako právne barbarstvo, právne lapsusy, vykladači práva. Pritom sa po absolvovaní svojho vystúpenia cynicky usmieva a cynicky sa usmieval aj včera, keď sa rokovalo o bytí a nebytí človeka, ktorý zastával vysokú štátnu funkciu.

    Pán poslanec Orosz, mali by ste si vstúpiť do svedomia, keď posudzujete kvalitu predložených návrhov, pretože to, čo sa v tomto parlamente odohráva pri každom legislatívnom návrhu, ktorý prešiel vašimi rukami, svedčí o vašej nekompetencii, o vašej právnej nespôsobilosti zastávať takúto funkciu, pretože každý legislatívny návrh, ktorý prešiel v Národnej rade, mal svoje chyby a v mnohých prípadoch bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Operujete článkami Ústavy Slovenskej republiky, pritom článok 86, samozrejme, hovorí o tom, že rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky má právo a povinnosť Národná rada. Článok 119 síce hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ale platí jednoduché pravidlo, keďže majú túto kompetenciu obidvaja, pravidlom je, že vyšší berie a vyšším v tomto prípade je Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zastrešuje túto kompetenciu. Ak hovoríte o účelovosti nášho konania, je to jednoduché, pretože každý návrh je účelový, veď účel svätí prostriedky a vy sa tvárite, že ste to v minulosti nerobili.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Priznám sa, pán predseda ústavnoprávneho výboru, že vám závidím vašu ústavnoprávnu bohorovnosť, s akou ľahkosťou vykladáte jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky, akoby ste hrali licitovaný mariáš. Jednoducho to nie je tak. Je to oveľa väčší problém a vy ste si toho určite vedomý. Myslím si, že tam, kde bolo potrebné prejaviť ústavnoprávnu autoritu - napríklad počas včerajšieho nočného rokovania, keď sme úpenlivo viackrát žiadali, žobronili, aby keď už nič iné aspoň zasadol ústavnoprávny výbor, aby sme si vysvetlili ústavnoprávne veci, nie politické, tak ste vystúpili počas faktickej poznámky s akýmsi politickým príspevkom, vtedy ste tú ústavnoprávnu bohorovnosť zahodili za hlavu.

    Teraz hovoríte o veciach tak, akoby nič iné nebolo možné. Skutočne nechcem hovoriť opozičný názor, pretože aj oponovať by vám bolo možné, ale chcem vám dať do pozornosti, keď už nič iné aspoň názor predsedu Ústavného súdu akademika Čiča, ktorý bol prezentovaný. Na otázku, či vláda konala v danom prípade v súlade s ústavou, dal možno diplomatické, ale určite ústavnoprávne a, povedal by som, vecné stanovisko v tom smere, že vzhľadom na to, že táto vec môže byť predmetom skúmania a rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky, nebude sa vyjadrovať k tejto otázke. Predseda Ústavného súdu vidí istú možnosť sporu v tom, či vláda konala ústavne, ale vy v tom nevidíte absolútne žiadne chyby. Ešte raz, závidím vám vašu bohorovnosť.

  • Pán poslanec Bohunický - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť pána poslanca Orosza. Už som povedal v prvej faktickej pripomienke, že ide o to, že kompetenciu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky mala aj vláda, pretože podľa článku 119 písm. g) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje v zbore. Ona tak urobila. Vy tvrdíte v článku 1, že pán minister Kukan sám urobil toto rozhodnutie, čo je absolútna nepravda, tak je to tam napísané. Čiže tým pádom si aj vzájomne protirečíte a odporujete, a ak skutočne pani poslankyňa veľmi správne poukázala - nechcem na ňu reagovať -, ale doplnila pána poslanca Orosza, že článok 116 ods. 1 hovorí o tom, čo malo byť v správe napísané, že člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. Na to asi myslel pán Orosz, keď hovoril o tom, že ak nebudete vedieť, pokúsime sa vám potom niekedy poradiť ako opoziční poslanci, čo sme voľakedy boli.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, pani poslankyne, poslanci.

    O možnosť vystúpiť v rozprave v zmysle § 27 ods. 8 požiadal spoločný spravodajca výborov pán poslanec Šebej.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Využívam vzácny okamih, keď je možné hovoriť chvíľu bez napádania, bez invektív vlastne k dreni toho problému.

    Chcel by som sa v tomto okamihu postaviť na stranu ministra zahraničných vecí, ale aj na stranu všetkých ostatných ministrov zahraničných vecí, ktorí museli urobiť v súčasnosti veľmi vážne rozhodnutie. Robím to z týchto dôvodov: Členstvo v Európskej únii, ale najmä členstvo v Severoatlantickom pakte bolo pre mnohých, ktorí postupne prichádzali do politiky - a teraz myslím aj na západ od železnej opony, teda mimo nášho priestoru -, platonickým členstvom, pretože proste neboli to oni, ktorí podpisovali Washingtonskú zmluvu v apríli 1949, boli ďalšou generáciou politikov a tá hrozba, že jedného dňa sa budú musieť naozaj rozhodnúť, aby vzlietli bombardéry nejakej spojenej akcie Severoatlantického paktu, bola skôr teoretická. A je celkom zrejmé, že politické elity, politické reprezentácie, a to ľavica, pravica, stred všetkých európskych štátov, proste zrazu boli postavené pred meritórne a závažné rozhodnutie, ktoré nie je možné sfúknuť zo stola a proste opečiatkovať, onálepkovať. Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že v tejto miestnosti je naozaj málo ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že všetky vlády Európskej únie a všetky vlády Severoatlantického paktu sú bandou zločincov, ktorí nevedia nič o demokracii a proste chcú iba utláčať úbohý srbský ľud, takých ľudí je v tejto miestnosti naozaj málo. Ak takí sú, žijú v umelom svete.

    Európska únia a Severoatlantický pakt sú organizácie - a teraz niektorí so mnou nemusia súhlasiť, ale je to vec naozaj svetonázoru, pohľadu na svet -, sú zoskupenia krajín, ktoré naozaj vo svojom vnútornom politickom živote vyznávajú princípy právneho štátu, ľudskej slobody, ochrany ľudských a občianskych práv a obe spoločenstvá vznikli v podstate z tohto hodnotového zdroja. To, čo sa teraz deje vo svete, dovoľte mi, aby som označil za dosť tragickú dilemu, ktorá tu bola aj predtým, ale ktorá sa vynorila ako závažná choroba, ako veľmi vážny problém. Narazili na seba dva etické, ale najmä právne princípy, dva koncepty. Ten jeden je princíp povinnej ochrany územnej celistvosti a suverenity štátov a druhý je princíp práva národov na sebaurčenie. A teraz nežartujem. Niekedy je veľmi ťažké - keďže etnických skupín a národov je na svete omnoho viac ako území, ktoré sa nazývajú štátom -, niekedy je veľmi ťažké v uvažovaní v medzinárodnopolitickom kontexte zachovať nejakú rovnováhu medzi týmito princípmi. Niekedy sú v priamom vzájomnom rozpore. Musí teda existovať určitá rovnováha medzi územnou celistvosťou suverénneho štátu, ale na druhej strane ochotou vlád rešpektovať určité ľudské a právne princípy.

    Chcem povedať, že donedávna mlčky a škrípajúc zubami civilizovaný demokratický svet akceptoval, že suverénny štát a suverénne vykonávanie vlády nad nejakým štátom, trebárs nedemokratickým režimom, zároveň v sebe obsahuje právo utláčať, resp. kynožiť vlastné obyvateľstvo. A bola to vnútorná vec toho štátu. Iné štáty to mohli neschvaľovať, resp. v nedávnej minulosti sa rozhodli, že na to môžu reagovať povedzme obmedzením hospodárskych stykov s tým štátom uvalením embarga. Ale zistenie najčerstvejších dejín posledných rokov je, že jednoducho toto nestačí. A ak uprostred nejakého priestoru, napríklad Európy, môže existovať štát, v ktorom sa zrazu politický režim zvrhne do podoby, že začne páchať zverstvá, ktoré patria k najtemnejšej kapitole 20. storočia, keď sa začne genocída nejakej časti obyvateľstva, jednoducho medzinárodné spoločenstvo sa na to nemôže nečinne pozerať, pretože takéto územie sa stáva neoplazmou. Stáva sa nádorom, stáva sa zdrojom niečoho veľmi zlého nielen v podobe utečencov a ľudských tragédií, ale proste v podobe morálneho úpadku a etickej nákazy môže metastázovať na zvyšok Európy, na zvyšok civilizovaného sveta. Z toho dôvodu museli štáty Európskej únie a Severoatlantického paktu urobiť jedno vážne a neľahké rozhodnutie. Museli sa rozhodnúť, že v určitom okamihu takémuto režimu povedia dosť a riskujú, že v rozpore s doterajšou praxou vojenským zásahom v mene ľudskosti, v mene záchrany teraz už zvyškov nejakého obyvateľstva porušia suverenitu štátu. Pripúšťam, že toto rozhodnutie nie je jednoduché, ale odmietam nevidieť to, čo je za tým.

    Dovoľte mi, aby som v tomto kontexte zacitoval inštitúciu, o ktorej, povedal by som, čistých a mravných úmysloch dúfam, že nikto nepochybuje, a to je Štátny sekretariát čiže v podstate Ministerstvo zahraničných vecí Svätej stolice. To stanovisko pochádza z 30. marca 1999 a je reakciou na celý vývoj situácie. A citujem to len kvôli tomu, aby sme prestali ukazovať na nášho ministra zahraničných vecí a na našu vládu ako na nejakých nezodpovedných ľudí, dokonca na zločincov len kvôli tomu, že otvorili vzdušný priestor Slovenskej republiky lietadlám NATO.

    Po úvode, v ktorom popisuje Štátny sekretariát Vatikánu vývoj situácie, vravia toto: Teda Štátny sekretariát Svätej stolice podporoval diplomatickú aktivitu počas uplynulých mesiacov a praje si vysloviť uznanie tým, ktorí hľadali riešenie vo vyjednávaní o týchto problémoch. Vskutku bolo veľmi dôležité, že medzinárodná komunita nemôže zostať ľahostajná. Uchýlenie sa k sile nepochybne znamená porážku diplomacie, keďže je pravdou, že ozbrojené násilie nie je nikdy riešením hodným humanity pri riešení politických, ekonomických alebo sociálnych problémov. Ale štátny sekretár pokračuje: Napriek tomu si však treba pripomenúť katolícke učenie o použití sily v prípadoch oprávnenej obrany, keď boli vyčerpané všetky prostriedky na mierové usporiadanie. A konkrétne je to citované z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes II. Vatikánskeho koncilu číslo 79. Podmienky toto cituje štátny kardinál takto, sú štyri:

    Škody spôsobené agresorom národu alebo komunite musia byť trvalé, vážne a určité. Po druhé, iné prostriedky na ukončenie násilia sa museli ukázať neuskutočniteľné alebo neúčinné. Stalo sa. Musí byť vážna vyhliadka na úspech. Neviem, hádam je. Použitie zbraní nesmie vytvoriť zlo a neporiadok horší ako zlo, ktoré sa má eliminovať. Dámy a páni, táto podmienka je splnená v každom prípade, lebo horšie zlo ako vyhladenie jednej celej národnostnej skupiny hádam ani neexistuje.

    A pokračuje tento dokument: Nedávno vznikla tragédia masívneho porušovania ľudských práv, teda v Kosove, čo nás zaväzuje pripomenúť povinnosť odzbrojiť agresora. Povedal to kardinál Angelo Sodano takto: Povinnosť a právo intervencie s cieľom odzbrojiť toho, kto má v úmysle zabíjať a tak ďalej nie je podporou vojny, ale zabránením vojne. Z 20. januára 1999 pre Corierre de la Sera. Svätá stolica chápe, že rozhodnutie zaútočiť na Juhoslovanskú federatívnu republiku nebolo prijaté ľahko, a ľutuje, že tí, ktorí sú zodpovední za osud obyvateľstva - teda Miloševičov režim - žijúcom na tomto území, považovali za svoju povinnosť odmietnuť kompromis navrhovaný v Rambouillet a neskôr v Paríži.

    Pani poslankyne a páni poslanci, Svätá stolica nie je jedinou inštitúciou, ktorá musela sama pred sebou a pred svetom riešiť túto dilemu. Robili to všetky vlády všetkých európskych štátov. Musím vám povedať, že dospeli k rovnakému názoru, ako dospela i slovenská vláda a slovenský minister zahraničných vecí. A existujú len dva štáty, kde parlament hádam chce siahnuť na vládu kvôli situácii v Kosove, ktorú v spolupráci s celou medzinárodnou komunitou musela riešiť, a to je Ruská duma a Srbsko. A dovolím si povedať, že v tom medzinárodnom kontexte, v ktorom sa slovenská vláda a slovenský minister zahraničných vecí museli rozhodovať, rozhodli sa správne. Podľa mňa pri pohľade na to, čo sa deje vo svete, kam sa svet uberá, ako sa vyvíja, ani sa inak rozhodnúť nemohli. Ak by sa rozhodli inak, vrhnú Slovensko do celkom iného priestoru.

    Dámy a páni, rokujme o tejto téme bez snahy o lacné heslá a skôr so snahou o pochopenie celého kontextu situácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šebeja, spoločného spravodajcu výborov sú prihlásení títo páni poslanci: Húska, Gajdoš, Slobodník, Hofbauer, Belohorská, Budaj, Zlocha, Záborská, Cuper. Končím možnosť prihlásenia sa poslancov s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Húska vystúpi ako prvý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    pán poslanec a predseda výboru Šebej hovoril o tom, ako demokratický svet so škrípajúcimi zubami niekedy trpel a nakoniec stratil trpezlivosť a podobne. Priatelia, bolo by dobré, keby to bola celkom pravda. Je nám celkom jasné, že sme nepočuli žiadne škrípanie zubov, keď sa diali genocídy voči Kurdom, keď sa diala nevyhlásená vojna v Severnom Írsku, keď sú problémy, o ktorých som už hovoril v prípade napríklad vzájomne trvajúceho a mokvajúceho konfliktu medzi Palestínou a Izraelom, keď vieme, že sa používajú očisťovania priestorov a obsadzovania priestorov. Hovoril som, ako to dokonca špeciálne nazývajú - perforácia priestoru - osídľovaním takzvaných ozbrojených osád a podobne. Priatelia, takto sa vo svete veci majú. Nejde o to, aby som teraz robil moralizátora, ale musíme mať ľudský postoj. Ten problém je jednoducho v tom, že morálka štátu funguje veľmi zriedka, lebo sa jednoducho riadi určitými svojimi sebeckými záujmami. Treba naozaj dávať veľký pozor, aby sme sa jednoducho s týmto nestotožnili a už vonkoncom by sme to nemali zaodieť figovým listom vyhlásenia Svätej stolice, pretože tam ani raz nepovedali, kto je vlastne agresor. A nie je to náhodou aj albánska armáda?

  • Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šebej, musím objektívne oceniť, že ste azda po prvýkrát v tejto snemovni vystúpili bez toho, že by ste zaútočili na Hnutie za demokratické Slovensko. Vaše vystúpenie hodnotím ako jednostranný pohľad na zásadné veci, ktoré sa dejú v súčasnosti v strednej Európe, i na veci budúce, ktoré, samozrejme, sú súčasťou integrovania sa krajín strednej Európy do bezpečnostných, ekonomických a politických štruktúr. Chcem vám len položiť jednu otázku. Ak sa naďalej bude situácia v Juhoslovanskej zväzovej republike vyvíjať tak, ako sa vyvíja, ak naďalej bude prebiehať zabíjanie, krviprelievanie nevinných ľudí a verejná mienka na Slovensku sa bude stále viac a viac nakláňať proti integrácii Slovenskej republiky do NATO, kto pôjde do NATO? Pôjde tam vláda? Pôjdete tam vy ako predseda výboru? A kto ešte? Čo budete robiť potom, pán poslanec Šebej?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Bolo to naozaj vystúpenie, v ktorom sa akoby obrúsili hrany predchádzajúcich jednoznačných obvinení jednej strany z konfliktu v Kosove, to je pravda, ale nakoniec sa pán poslanec Šebej nezaprel a povedal, aké je to všetko spravodlivé. Ja sa vám čudujem. Čudujem sa nielen vám, ale všetkým, ktorí nechcú vidieť objektívnu realitu. Vy jednoducho prijímate správy jednej strany. Neberiete na vedomie fakty, ktoré už celý svet vidí. Nečítate ani slovenskú tlač, ani denník, Hospodársky denník, kde sa uverejňujú veľmi objektívne informácie o situácii v Kosove. Jednoducho nechcete vidieť objektívnu pravdu, a pravda vyjde najavo. Čo poviete potom? Potom budete tvrdiť, že vy ste nevedeli? Vedeli ste. Vedeli ste všetko, čo sa deje.

    Už ste mali možnosť si prečítať to, čo som povedal, nepoznám detaily, ale zmluva z Rambouillet bola diktát. Taký diktát, ktorý nútil Srbov, aby sa vlastne stali obsadenou krajinou. Teraz sa to vysvetľuje, že to nebolo také zlé. A keď ste dobre čítali dnešné noviny, prosím vás pekne, prečítajte si ich dobre - a teraz neoperujem tým, že sa nešťastím podarilo zasiahnuť konvoj Albáncov, to je tragédia, to iste nebolo plánované -, ale spomínajú sa tam traja srbskí policajti, ktorí viedli konvoj vracajúcich sa Albáncov. To znamená, že tie jednostranné obvinenia z útokov, ktoré stále šírite a nechcete zobrať na vedomie objektívnu realitu, nie sú pravdivé. Nemáte nijaké konkrétne informácie o situácii v Kosove, prijímate za bernú mincu len to, čo predkladá jedna strana. To je vaša...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán Šebej, zmluva z Rambouillet sa od zmluvy z Paríža líši v dvoch zásadných veciach. Zmluva z Rambouillet vypracovaná Spojenými štátmi americkými predpokladá dislokáciu 30-tisícovej armády USA a štátov NATO na území zvrchovaného štátu Juhoslávie. S takýmto zmluvným dokumentom juhoslovanská strana, pochopiteľne, nemohla súhlasiť a ani nesúhlasila. Rád by som videl prezidenta, ktorý by takúto zmluvu podpísal.

    Parížska zmluva, ktorá bola uzavretá všetkými etnickými skupinami, ktoré žijú v Kosove a týka sa Kosova - podpísali ju tak Srbská republika, Zväzová republika Juhoslávia, ako osem etnických skupín prezentovaných najvyššími predstaviteľmi -, je na svete, je platná, tu mám jej text. Ale túto zmluvu pre zmenu odmietla akceptovať strana NATO, pretože neobsahuje prítomnosť vojenských jednotiek na území zvrchovaného štátu Juhoslávie. Takže nalejme si čistého vína a hovorme pravdu, čo je podstatou nepodpísanej zmluvy v Rambouillet a podpísanej zmluvy všetkými účastníkmi v Paríži. Parížska zmluva bola podpísaná 18. marca, to znamená týždeň predtým, než vypukli masové letecké a raketové nálety na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Čo bol dôvod týchto útokov? Práva kosovských obyvateľov alebo dislokácia 30-tisícovej armády NATO na území Juhoslávie?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mohla by som súhlasiť so slovami pána Šebeja len nie v jednej časti, s tým určite nie. Ak hovorím, že mi chýbali informácie od ministra a chcem postupovať v zmysle ústavy a svojho práva na informácie a kontroly svojho ministra, to predsa neznamená, že potrebujem tohto človeka označovať za svojho nepriateľa či dávať mu nejaké iné prívlastky. Je to jednoducho jeden z poslancov alebo jeden z členov vlády, ktorý má iný názor.

    Chcela by som len upriamiť vašu pozornosť na nový mierový plán pre Kosovo, ktorý navrhuje Nemecko. V nemeckých politických kruhoch sa vyvolala veľmi ostrá kritika hlavne kvôli nedostatku informácií. Nemeckí členovia Spolkového snemu si sťažovali, že nepoznali napríklad obsah textu dohody v Rambouillet. A potom sa vlastne začal problém, lebo keď si to prečítali, zistili, že žiaden zvrchovaný štát nemôže súhlasiť s tým, aby personál NATO vrátane vozidiel, lodí, lietadiel, výzbroje mal zaručený voľný a neobmedzený pohyb po celom území Juhoslovanskej zväzovej republiky, vrátane vzdušného priestoru a výsostných vôd. NATO tiež požadovalo pre celý svoj personál v Juhoslávii úplnú imunitu voči akémukoľvek právnemu postihu a takisto bezplatné používanie všetkých prístavov a letísk. Aj Nemci pochopili, že takýmto spôsobom nebudeme hovoriť o mierovej dohode, a práve preto boli toto schopní podpísať Albánci z Kosova a neboli to schopní podpísať politici jedného zvrchovaného štátu. A preto je dnes na stole nemecký návrh mierovej dohody.

  • Pán poslanec Šebej objasnil východiská. Chcel by som ho doplniť. Chcem nahlas domýšľať dôsledky. Ak by v Kosove neprebiehalo to, čo prebieha, aké iné recepty sú možné? Vytlačenie menšiny do mora? Vyčistenie európskeho kontinentu? Prenesenie konfliktu do Macedónska a prenesenie do Bulharska, do Grécka? Ak by slovenská vláda nebola dala súhlas na prelety lietadiel, aké recepty vidíte pred sebou, kolegovia z opozície, z hľadiska vašej zahraničnopolitickej pozície? Začlenenie Slovenska do Spoločenstva nezávislých štátov alebo osamotené budovanie čínskeho múru v strednej Európe?

    Pán kolega Šebej, dojímaš ma, tatarkovsky ma dojímaš tým, že sa pokúšaš vniesť do tejto našej útrpnej diskusie fakty a argumenty, ponúkol si zvažovať reálne východiská, ale zo strany poslancov HZDS sa tie východiská nemôžu pomenovať, lebo oni realizujú politiku pričlenenia Slovenska na Východ, a to nemôžu naplno povedať. Politici zo SNS to hovoria jasne a nerobia dvojtvárnu politiku. HZDS však podvádzalo občanov sľubmi, že sú za pričlenenie do NATO, a teraz to občania môžu vidieť pri ich reakciách na prelety a na súhlas ministerstva zahraničných vecí s preletmi lietadiel NATO nad Slovenskom.

  • Pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    pán poslanec Šebej má vzácnu vlastnosť všetko zjednodušovať. Niekde sa dočítal, že za všetko sú vinní Srbi a Miloševič, tak to bude donekonečna opakovať a, samozrejme, z vojakov NATO urobí div nie svätcov, ktorí prišli ohnivými mečmi urobiť poriadok do Kosova a Srbska. Ale situácia je predsa oveľa zložitejšia. Príčinou je zrejme UCK, ozbrojené bandy, ktoré chcú na zvrchovanom území Juhoslovanskej zväzovej republiky, na jeho časti vytvoriť samostatný štát a odtrhnúť sa od zväzovej republiky, a s týmto predsa nemôžu súhlasiť ani mnohí obyvatelia a určite nie ani prezident Rugova. Ten to jednoznačne povedal. Pokiaľ viem, mnohé krajiny, ktoré poskytli aj vojakov, aj lietadlá, aj rakety, takisto sa nevyslovili za to, že na území Kosova by sa mal vytvoriť samostatný štát. Veď, preboha, to by bolo nové delenie Európy, a to si asi nikto neuvedomuje. Bomby ani rakety si nevyberajú. Vznikli už obrovské materiálne škody, sú stovky mŕtvych a zranených civilistov. Včera dokonca rakety NATO zasiahli konvoj kosovských utečencov. Myslíte si, že táto vojna niečo vyrieši? Vôbec nie! Práve naopak, zvýši sa nenávisť a nepriateľstvo medzi kosovskými Albáncami a Srbmi a príslušníkmi iných národností a menšín, ktoré v Kosove žijú. A som presvedčený o tom, že sa zvýši aj nenávisť a nepriateľstvo medzi Srbmi a vojakmi krajín alebo krajinami, ktorých rakety a bomby ničia ich továrne, domy, letiská, sklady a, samozrejme, ničia aj ľudí.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    som veľmi rada, že pán poslanec Šebej predniesol takmer plné znenie vyhlásenia štátneho sekretára Svätej stolice kardinála Angela Sodana, pretože minulý týždeň pri diskusii o vyhlásení, keď pán poslanec Orava spomenul závery II. Vatikánskeho koncilu, ktoré hovoria aj o spravodlivej obrane, poslanci opozície sa smiali tejto poznámke. Myslím si, že sa stáva - neviem či dobrým zvykom -, že sa niekedy citujú len tie partie vyhlásenia alebo časti zákonov, ktoré účelovo práve vyhovujú.

  • Pán poslanec Cuper je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Museli sme sa smiať, lebo právo na spravodlivú obranu nemohlo byť priznané srbským separatistom, pretože neboli uznaní za bojujúcu stranu medzinárodným spoločenstvom alebo za takzvaný národ, čo medzinárodné právo vyžaduje ako podmienku na spravodlivú obranu. To pánu Oravovi ušlo. Pánu Šebejovi sa tu dnes ušlo naozaj niekoľko poklôn, musím povedať, že naozaj jeho vystúpenie už nebolo také bohorovné a nepozeral sa na nás ako na Hlinkove deti, ale napriek všetkému si zachoval zmysel pre autority a citoval aspoň svätú cirkev alebo lepšie povedané kardinálna Svätej stolice. Ale vyhlásenie Svätého Otca bolo tak či onak iné.

    Naozaj ma dojalo, akou dojemnou starostlivosťou sa pán Šebej zastáva kosovských Albáncov a na druhej strane ho vôbec netrápia Srbi, netrápia ho Kurdi a ďalšie národy, na ktorých sa systematicky desaťročia uplatňuje genocída. Netrápi ho problém postavenia slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, ktorá je najhrozivejším príkladom genocídy. Po rozdelení bývalého Česko-Slovenska alebo, lepšie povedané, po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie na území bývalého Maďarska alebo aj terajšieho Maďarska ostala žiť takmer 500-tisícová slovenská menšina, než bola zdecimovaná na 10 tisíc hlásiacich sa alebo tých, ktorí si píšu ešte slovenskú národnosť, bola systematicky vyhladzovaná a systematicky jej bolo krivdené. A od nás sa žiada, aby sme sa tu ospravedlňovali maďarskej menšine a tento princíp sa nežiada od maďarského parlamentu, ktorý dodnes nedovolil, aby národnosti v Maďarsku mali čo i len jedného zástupcu v parlamente. Prieťahy v tomto ho netrápia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková, máte procedurálny návrh?

  • Nemám faktickú poznámku, ale chcem požiadať, nie je to v pravom zmysle slova procedurálny návrh, je to skôr požiadavka, aby sa poslanci vo svojich vystúpeniach neodkláňali od témy. Myslím si, že čas je vzácny, aj váš, aj náš, a mnohí vystupujúci - teraz nikoho nemenujem - mnohí vystupujúci odbiehajú od témy. Zišli sme sa tu kvôli konkrétnemu bodu a chcela by som poprosiť kvôli operatívnosti a konštruktívnosti rokovania, aby sa poslanci vo vystúpeniach pridržiavali bodu programu. A vás chcem poprosiť, aby ste naozaj uplatňovali svoje právo predsedajúceho, tak ako ste to robili včera a predvčerom, aby ste napomínali poslancov, keď odbočujú od témy. Naposledy napríklad pán poslanec Budaj, ktorý si neodpustí aj pri takejto vážnej téme a vážnej situácii urážku poslancov HZDS. Nereagujem na Budaja, ale prosím pána predsedajúceho, aby urobil nápravu, tak ako to robil včera, teda korektne pre obidve strany.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci tí, čo sa ešte chystáte vystúpiť - sú to poslanci Hofbauer, Roman Kováč, Budaj, Záborská, Krajči, Fedoročko, Húska, Cuper, Podhradská, Andrejčák - pekne by som vás prosil, aby ste akceptovali tento návrh a stanovisko pani poslankyne Aibekovej. Ešte pani poslankyňa Belohorská. Ale nie ste zapísaná.

  • Hlas z pléna.

  • Ešte ústne, áno.

    Takže z tých, ktorí sú písomne prihlásení, ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nedá mi, aby som sa jednou vetou nevrátil k vystúpeniu predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, kde, domnievam sa, v jeho právnickej analýze materiálu sa stratila podstata. Kvôli trieskam stratil schopnosť vidieť les, prečo tu sedíme a rokujeme.

    Dámy a páni, včera uplynuli tri týždne od začatia leteckej vojny Severoatlantického obranného spoločenstva proti Juhoslovanskej zväzovej republike. Počas týchto troch týždňov na Juhosláviu dopadli bomby a rakety v prepočte tritolového koeficientu za štyri hirošimské atómové bomby a v prepočte 8 kg trhavín na jednu hlavu obyvateľa Juhoslávie.

  • Pán poslanec Hofbauer, prosil by som vás, keby ste rešpektovali to, čo povedala vaša kolegyňa pani poslankyňa Aibeková.

  • Problematika, o ktorej rokujeme, je problematika vyjadrenia dôvery alebo nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky, a to vo vzťahu na fakt, že Slovenská republika pred troma týždňami fakticky bola vtiahnutá do vojnového konfliktu so štátom, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym štátom sveta, pretože Juhoslovanská zväzová republika vo vojnovom stave nie je. Tento vojnový konflikt je vojnovým konfliktom aliancie, ktorej Slovensko nie je členom, aliancie, ktorá ubezpečuje, že Slovenská republika sa v dohľadnom čase jej členom ani nestane.

    Tento vojnový konflikt je mimo rámca Bezpečnostnej rady OSN, a teda aj mimo rámca Organizácie Spojených národov. Spravidla sa uvádza, že Slovenská republika to akceptuje a pristúpila k nemu pozitívne, pretože išlo o rozhodnutie medzinárodného spoločenstva. Treba pripomenúť, že ide o medzinárodné spoločenstvo Severoatlantickej aliancie, ktorá zahrňuje nie viac ako 15 % populácie sveta, zatiaľ čo 85 % populácie sveta v tomto spoločenstve nie je.

    Pred troma týždňami, keď bol konflikt jednostranne otvorený Severoatlantickou alianciou, tak my sme sa v Národnej rade dožadovali informácie, predloženia a predstúpenia členov vlády, aby informovali o skutkovej podstate, pretože sme sa to dozvedali zo zahraničných televízií, ale z našich médií nie a od našej vlády takisto nie. V parlamente sa týždeň otáľalo či rokovať alebo nerokovať o tejto problematike a konečne po týždni sa čosi zlomilo a začalo sa rokovať. Ale akým spôsobom? Takým, že opozičné strany vlastne na rokovanie príslušného výboru neboli ani prizvané.

    Po troch týždňoch teda môžeme konštatovať, že tento problém sa včera prerokúval, uzavrel a prijalo sa podľa môjho názoru - ak dovolíte moje právo na vlastný názor -, neslané, nemastné rozhodnutie, ktorým sa vlastne ani neodsudzuje, ani neschvaľuje.

    Často sa uvádzalo, že prelety zahraničných lietadiel, a to aj bojových, boli schválené a realizované vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky aj za Mečiarovej vlády. Je to pravda, dámy a páni, je to pravda, aj Mečiarova vláda odsúhlasila prelety lietadiel Spojených štátov amerických, ale pozor, Spojených štátov amerických a v rámci medzinárodných mierových misií IFOR a SFOR. Tak to je trošku iná káva ako bojové lietadlá naložené bombami a raketami.

    Prelety a tankovanie nad naším územím bola prvá verzia priznania toho, čo sa vlastne v našom vzdušnom priestore deje. Členovia vlády nám vtedy vyhlásili, že tu lietajú výlučne zásobovacie a tankovacie lietadlá. Nuž ešte v živote som nevidel, aby tankovalo tankovacie lietadlo z tankovacieho lietadla. Ale naopak, nad naším uzemím lietali bojové lietadlá a kto má trošku lepší ďalekohľad, tak ich mohol vidieť. A vláda sa ešte stále tvárila, že nie a postupne sa nám poslancom tohto parlamentného zboru predkladali postupné približovania, iterácie, nepresné, rôznorodé od jednotlivých členov vlády, ktoré boli nezriedka protismerné.

    Zdôvodňovanie vojnového konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike bolo medzinárodným spoločenstvom NATO uvádzané ako ochrana ľudských práv v Juhoslávii. Nuž tak kto tomu verí, nech verí, že leteckým a raketovým bombardovaním je možné v niektorej krajine ochrániť ľudské práva. A to sa stalo. Do súčasnosti na jedno nemluvňa aj starca v priemere v Juhoslávii padlo 8 kg trinitrotoluénu ako ekvivalenty vojenskej trhaviny. Z krátkodobej operácie, ktorú sľubovalo NATO pred troma týždňami, pretože sa počítalo v samotných centrálach NATO, že to bude jedna dvojdňová, maximálne trojdňová operácia, sa vyvinul vlečúci sa latentný konflikt, ktorý nemá konca a jeho koniec nevidia ani stratégovia, ktorí ho začali, čo je na tom najzarážajúcejšie. Týmto problémom sa zaoberajú štáty, ktoré sú členmi Severoatlantického spoločenstva, ale v našom parlamente sa o tom rozprávať nemáme, lebo sa to považuje za akúsi politickú nemravnosť. Pýtam sa prečo.

    To, čo prebieha v Juhoslovanskej zväzovej republike, je v súčasnosti jednoducho celoplošné ničenie existenčnej podstaty štátu, všetkých jej obyvateľov, či sú to moslimovia alebo pravoslávni, či sú Albánci alebo Srbi. Pôvodné tvrdenia boli, že cieľom útokov budú vojenské ciele. No nech mi niekto povie, čo sú vo vojne vojenské ciele. Vojenské ciele vo vojne je to, čo určia veliaci generáli.

    Takže, dámy a páni, v rámci bojov za ľudské práva, ktoré Slovenská republika podporuje a poskytla pre ne vzdušný priestor tohto štátu, bol zbombardovaný medzinárodný osobný vlak a desiatky ľudí v ňom boli upálené. Mohli sme to vidieť v televízii, nie v našej. Hrôzostrašné sú dôsledky bombardovania napríklad na pôrodnicu v Belehrade, kde tlaková vlna ohlušila a vyrazila bubienky viac ako 60 novorodeniatkam. Dámy a páni, koľkým ľuďom sa tým ochránili ľudské práva?

  • Pán poslanec, skutočne vás chcem poprosiť, hovorte o dôvodoch, ktoré sú uvedené na odvolanie pána ministra.

  • Presne toto sú dôvody, pre ktoré rokujeme, pretože tieto skutočnosti nám vláda zatajila, zakrývala a predstupovala pred tento parlament postupne so štyrmi rôznymi verziami.

  • Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že o situácii v Kosove sme už rokovali takmer tri dni a vy hovoríte znovu o tom istom. Chcem vás pekne poprosiť, hovorte meritórne k veci a k bodu programu, ktorý prerokúvame, a to je návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí Kukana. Dôvody sú uvedené v žiadosti, vyjadrujte sa k nim.

  • Pán podpredseda Hrušovský, viem, že ste na mňa zaťažený, ale skúste to prekonať.

  • Nie som na vás zaťažený, vy ste zaťažený, pán poslanec, na niečo iné, ale o tom azda inokedy.

  • Stav, akým spôsobom k tomuto pristupovala slovenská vláda, má za dôsledok zarážajúcu skutočnosť. Ak pred rokom sympatie obyvateľov k vstupu do euroatlantických integračných štruktúr predstavovali viac ako 50 - 60 %, dnes tieto sympatie rapídnym spôsobom klesajú. Z akého dôvodu? Z toho dôvodu, že vláda jednoducho nepredstúpila pred občanov, neinformovala pravdivo a komplexne a navyše to, čo sa uvádzalo, jednoducho nezodpovedá skutočnosti a pravde. Výsledkom je zdesenie väčšiny obyvateľov a prudký rast negativizmu. Vy vlastne do negatívneho stavu obraciate to, čo Mečiarova vláda počas štyroch rokov v tomto štáte vytvorila, a to je naše úsilie o integráciu do euroatlantických štruktúr.

    V tomto smere, bohužiaľ, nie dobrú rolu zohral minister zahraničných vecí Kukan, a preto Hnutie za demokratické Slovensko navrhlo hlasovanie o jeho dôvere a navrhovalo vyslovenie nedôvery tomuto ministrovi.

    Toto sú vecné, racionálne, politické a ľudské dôvody, prečo Hnutie za demokratické Slovensko takýto návrh predložilo a odporúčam o ňom hlasovať pozitívne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hofbauera majú dvaja páni poslanci: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Ošváth.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na slová pána poslanca Hofbauera, že právnici sa snažili rozštiepiť hlavný problém. Je to pravda, preto som ani nereagovala na vystúpenie pána poslanca Orosza, ktorý skutočne zavádzal. Nechcela som použiť tento termín, ale nemohla som nájsť iný. Prihlásim sa a budem argumentovať. Ale teraz v krátkosti - pán minister skutočne porušil článok 119 ústavy, pretože v zmysle tohto článku o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky môže rozhodovať, a teda sa aj vyjadrovať vláda v zbore. Pán minister teda nemohol pre Reuters 27. 1. uviesť, že Slovenská republika poskytne vzdušný priestor, mohol sa len vyjdriť, že k tomu nemôže nič uviesť, keďže o poskytnutí vzdušného priestoru ešte vláda nerokovala, a keď bude rokovať, ako minister zahraničných vecí sa potom vyjadrí v zmysle uznesenia vlády. Každý kto vás bude z tohto obraňovať, že ste neporušili článok 119, nehovorí pravdu, lebo je to jednoznačné, je to neodškriepiteľné. Takisto ide o článok 26 ústavy, kde ste povinný podať informácie, no nepodali ste ich a navyše, nepodali ste ich pravdivo. Všade vo svete za nepravdivé informácie v takej citlivej otázke musí minister, ktorý tak urobí, niesť zodpovednosť.

  • Pán poslanec Hofbauer veľmi často a ľahko používa slovíčko klamali. Rád by som ho vyzval, aby vo svojich vystúpeniach dôslednejšie zvažoval použitie tohto slovíčka, lebo je to veľmi tvrdý výraz.

    Pozastavil by som sa pri dvoch veciach z jeho vystúpenia a nepoviem o tom, že pán poslanec klamal, použijem trošku miernejšie slovo, že pravdepodobne sa mýlil. Pravdepodobne sa mýlil v prvom rade v tom, keď hovoril, že poslanci opozície nemali možnosť vyjadriť sa v príslušnom Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove. Nie je to pravda. Všetkým tu bolo oznámené, že sa bude konať počas prerokúvania rozpočtu zasadnutie zahraničného výboru a každý z poslancov, kto už bol členom alebo aj nebol členom, mal možnosť sa zúčastniť na rokovaní. Žiaľbohu, nikto z poslancov opozície na toto zasadnutie neprišiel. Taká je pravda. Zaujímavé je aj to, že napríklad dnes sme mali prerokúvať vo výbore návrh na odvolanie pána ministra a taktiež nikto z poslancov opozície neprišiel do výboru pre obranu a bezpečnosť, neprišli ani navrhovatelia. Tak čo si máme myslieť o takomto tvrdení?

    A druhá vec, ktorú by som chcel ešte konkretizovať, je skutočnosť, keď niekto tvrdí, že vláda klamala občanov o preletoch nad naším územím. Vláda neklamala, a takisto ani minister zahraničia, pretože už 24. bolo zverejnené, že na svojom zasadnutí súhlasila s preletom a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky, takže hovorila od začiatku pravdu.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pokúsim sa byť pri svojom vystúpení veľmi stručný a nebudem hovoriť o vojnovom konflikte v Kosove, ale budem hovoriť k meritu veci, o tom, o čom má rokovať tento parlament, o troch dôvodoch, pre ktoré je tu návrh na vyslovenie nedôvery Eudardovi Kukanovi.

    Na úvod chcem povedať, že dôvody, ktoré sú tu, treba odmietnuť, treba ich odmietnuť, pretože sú vecne a aj právne naprosto nesprávne.

    Budem sa dotýkať prvého. Bolo by azda dobré, keby sa predkladatelia dohodli, kto má v kompetencii poskytnúť vzdušný priestor na prelety, pretože v prvom bode svojich dôvodov hovoria, že o takýchto zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje výlučne vláda Slovenskej republiky, kým v treťom bode hovoria - mimochodom v zmysle článku 86 písm. 1 Ústavy Slovenskej republiky, také neexistuje -, že to patrí výlučne do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Keby sa dohodli, možno by nám bolo jasnejšie, kto má rozhodovať. Ale to je len jedna stránka veci. Skutočne súhlasím s tým, čo napísali v bode 1, že rozhodnúť musí vláda Slovenskej republiky. Vy dávate za vinu ministrovi, že rozhodol inak ako vláda v zbore. Pýtam sa: Kedy a kde rozhodol? Považujete rozhovor s tlačovou agentúrou za rozhodnutie ministra vlády? Myslím si, že rozhodnutie má svoje charakteristické črty. Interview v novinách je niečo iné ako rozhodnutie vlády alebo rozhodnutie ministra. To je, myslím si, každému z vás asi jasné.

    Dovoľte mi, aby som sa dotkol bodu 3. K bodu 2 sa ešte vrátim. V bode 3 hovoríte o tom, že pán Kukan rozporuplným a nepravdivým informovaním členov vlády v tejto otázke uviedol členov vlády do omylu. Pýtam sa vás, kto dáva právo predkladateľom hovoriť za členov vlády či boli uvedení do omylu alebo nie, pretože vláda svojím stanoviskom v bode 3 hovorí jednoznačne: Pán minister Eduard Kukan na rokovaní vlády podával pravdivé informácie, ktoré vyjadrovali objektívne skutočnosti o situácii v Kosove. Predkladatelia tvrdia, že uviedol niektorých členov vlády do omylu, čím spôsobil prijatie uznesenia vlády, ktoré nevyjadrovalo objektívne skutočnosti o situácii v Kosove. Bolo by azda dobré, keby sme rešpektovali vládu, ktorá sama môže povedať, len ona sama, nie poslanci, ale vláda musí povedať, a vláda jasne dala najavo svojím uznesením číslo 296, kto áno a kto nie.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa dotkol bodu 2, lebo tento bod je najzaujímavejší. Azda by som sa predsa len spýtal, prečo predkladatelia nepoužili článok 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože tento článok hovorí o tom, ako sa majú správať štátne orgány a myslím si, že ste mohli použiť skôr tento článok. Ale nebudem hovoriť o tomto.

    Dovoľte mi, aby som sa dotkol v tejto súvislosti inej informácie. Bývalý predseda vlády a kandidát na prezidenta republiky dnes na tlačovej konferencii vyhlásil, keď sa ho pýtali na otázky, ktoré sú spojené s Kosovom a so situáciou v Srbsku: "Informácie ešte neprenikli a ani nemienim všetky tieto informácie zverejniť." Keď sa skončila blokáda vojny Chorvátsko - Srbsko, bol prvý, kto išiel do Srbska a rokoval o Kosove. To sú jeho slová: "Rokoval som s Miloševičom v období najtvrdších bojov." Neviem, či to bolo počas blokády alebo počas najtvrdších bojov, to v tejto chvíli nie je jasné, ale počas najtvrdších bojov bol v Srbsku a rokoval s Miloševičom a tieto informácie neboli nikdy zverejnené a bolo to utajené. "Pri tej príležitosti, keď mohli byť rokovania u nás," to sú jeho slová, "pozval som Miloševiča na poľovačku na Slovensko a pán Miloševič povedal, že dosť bolo krvi, dosť bolo zabíjania, nechcem vidieť krv ani ľudskú, ani zvieraciu." To je citát, záznam z magnetofónu. Miloševič toto povedal. A keď bola spresňujúca otázka, kedy sa odohrala návšteva, táto utajená návšteva, o ktorej nezverejnil informácie, ďalšie ani nemienil zverejniť. "Kedy ste boli u Miloševiča v Srbsku?" Odpoveď znela: "V období, keď som bol premiérom slovenskej vlády."

    Vážené dámy, vážení páni, vo svojom návrhu píšete, budem citovať: "Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách." Nuž predseda, bývalý predseda vašej vlády bol na čierno, tajne, utajene v Srbsku. Rokoval s človekom, ktorého medzinárodné spoločenstvo označuje za vojnového zločinca, pozval ho na poľovačku na Slovensko. A tieto informácie do dnešného dňa, ako sám povedal, opäť budem citovať: "Boli dobre utajené." Rok neuviedol, bolo to v období najtvrdších bojov. Takto to presne formuloval. Nedotýkam sa roku, len citujem z jeho slov na magnetofónovom zázname.

    Pýtam sa vás teda, vážené dámy a vážení páni, ak je skutočne pravdou, že pán minister Kukan má povinnosť poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničných politických aktivitách, prečo nemá túto povinnosť každý člen vlády, a teda prečo nemal túto povinnosť predseda bývalej vlády. Myslím si, že on sa riadil tým, čo je v článku 5: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Myslím si, že bývalý premiér slovenskej vlády sa držal tohto článku 5, a preto informácie o svojej návšteve u Miloševiča utajil a nemienil o nich ani informovať verejnosť. Myslím si, že aj bod 2 treba odmietnuť, treba sa naň dívať tak, ako stanovuje Ústava Slovenskej republiky, ako stanovuje článok 26 ods. 5, ktorý ukladá v tomto článku, čo má robiť štátny orgán, teda spresňuje ustanovenie článku 26 ods. 1 pre štátne orgány.

    Nebudem už hovoriť o žiadnych iných okolnostiach, pretože som o všetkých troch bodoch, ktoré sú v návrhu na vyslovenie, povedal a domnievam sa, že celý tento návrh treba odmietnuť a nevysloviť nedôveru ministrovi Kukanovi. To znamená, vysloviť plnú spokojnosť s jeho prácou a dôveru v jeho ďalšiu činnosť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Romana Kováča sa hlási 8 poslancov. Pán poslanec Ošváth je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Nezapísal som si prvého. Kto bol prvý prihlásený? Pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vôbec sa nečudujem vystúpeniu pána poslanca Romana Kováča, robí, čo môže a v rámci toho vymýšľa, že sme napísali, že vytýkame pánu ministrovi, že rozhodol on a rozhodovať nemohol - v bode 1. Pán poslanec, prečítajte si to - budem to čítať, veď ma kontrolujte -, kde hovoríme, že na svojej návšteve vo Veľkej Británii pre agentúru Reuters vyjadril, že vláda Slovenskej republiky poskytne vzdušný priestor. Je tam slovo "vyjadril" a opakujem, minister sa nemá čo vyjadrovať o takej dôležitej otázke, pretože o tom môže rozhodovať výlučne vláda Slovenskej republiky v zbore a minister môže len informovať. Čiže je to asi takto.

    A pokiaľ hovoríte o článku 26 ods. 5, že primerane treba informovať, no samozrejme, my mu nevyčítame, že neprimerane, my mu vyčítame, že nepravdivo. Primeraný je rozsah, to znamená, to, čo môže povedať, povie zásadné otázky a prípadne niektoré medzi štyrmi očami si ponechá. Lenže pán minister informoval tak, že ubezpečoval o niečom, čo nebola pravda a neskôr vyšlo najavo iné. Čiže nejde o primeranosť, ale ide o pravdivosť a nepravdivosť a v tom je problém. A konečne, myslím si, že každý, kto sledoval tlač, vie, že ide o nepravdu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na dve poznámky pána poslanca Kováča. Predovšetkým hovoril a urobil také básnické zvolanie: "Kto vám dal právo hovoriť za vládu?" Priatelia, tu nejde o otázku, kto nám dal právo hovoriť za vládu. Ide jednoducho o to, že dokonca aj v samotnom vystúpení napríklad pán poslanec Tuchyňa vyslovene formuloval veci takto, priznáva, že sa urobili chyby aj zo strany pána ministra, aj zo strany vlády. Pán poslanec, pravdepodobne nesledujete veci. Hovorím k pánu Kováčovi a odpovedám na jeho otázku, keď povedal, kto vám dal právo hovoriť o tejto problematike a za vládu. Opakujem, v tejto oblasti skutočne pán poslanec Tuchyňa sám povedal, že sa tu udiali chyby. Pán minister zrejme túto chybu urobil a urobila ich aj vláda. Bolo by oveľa serióznejšie jednoducho to priznať.

    A druhá záležitosť je, že v rokoch 1990 - 1991 slovenské politické vládne orgány sa snažili sprostredkovať dobré služby medzi bojujúcimi stranami v bývalej Juhoslávii, a to je dobré, že sa o takúto dobrú službu Slováci pokúsili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Reagoval by som na vystúpenie pána poslanca Kováča, ktorý veľmi zaujímavým spôsobom rozoberal návštevu bývalého premiéra Mečiara v Srbsku. Dôležité je ale to, že nepovedal, aký výstup z tohto rokovania bol. Ale výstup z rokovania vlády Slovenskej republiky je zrejmý - spojiť sa s agresorom a povoliť prelety lietadiel ponad územím Slovenskej republiky. Pokiaľ rokoval pán Mečiar, tak rokoval o mierových aktivitách, nie o vojnových, a v tom je podstatný rozdiel, ktorý pán Kováč nepovedal.

    Po druhé chcem povedať, že pán Kováč si zrejme zle prečítal článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, keď tvrdí, že v odseku 5, ktorý by lepšie sedel na tento prípad, sa píše, citujem: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Čiže tu sa hovorí o používaní jazyka, nehovorí sa o poskytovaní informácií. Ale článok 1 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informáciu sú zaručené." Čiže tento článok ústavy sa presne hodí na túto chvíľu a je to tam dobre naformulované.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podhradská - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keďže pán poslanec Krajči vo svojej faktickej poznámke, teda v prvej časti svojej faktickej poznámky povedal vlastne to, čo som istým spôsobom chcela povedať aj ja ako námietku voči porovnávaniu aktivít pána premiéra Mečiara a porovnaniu pracovnej cesty, nie súkromnej cesty, pracovnej cesty pána Kukana a jeho vyjadrenia sa vo Veľkej Británii, tak sa vzdávam svojej faktickej poznámky.

  • Pán poslanec Zlocha.

    Zapnite ešte raz mikrofón pána poslanca Zlochu.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená snemovňa,

    pán podpredseda Kováč svoje vystúpenie založil na dohadoch alebo aspoň čiastočne na dohadoch. Určite, tiež si spomínam z predchádzajúceho pôsobenia, že boli určité kontakty s predstaviteľmi Juhoslovanskej federatívnej republiky, ale tie boli skutočne na mierovom základe. Boli to tajné dohody a skutočne tesne pred podpisom bolo pripravované stretnutie predstaviteľov zainteresovaných strán z konfliktu v Bosne a Hercegovine. Žiaľ, pred príchodom prezidenta Miloševiča na Slovensko došlo k úniku informácií, stretnutie sa neuskutočnilo. Ale naopak, na Balkáne, v Bosne a Hercegovine sa rozhorela vojna. Takže tu ide asi o niečo iné. A Miloševič na Slovensku nebol. Pokiaľ viem, to by ste sa v ilegalite pôsobiacej tajnej Mitrovej Slovenskej informačnej službe určite dozvedeli. Ale nakoniec takéto "omyly" sú možné, veď napokon s Miloševičom sa nestretá len predseda vlády a predseda hnutia Mečiar.

    Vo svojom vystúpení som vám prečítal, kto všetko Miloševiča a jednotnosť Juhoslovanskej zväzovej republiky podporoval. V roku 1991 prezident Bush vyhlásil, že USA nikdy nepodporia tie republiky, ktoré sa chcú jednostranne odtrhnúť. Štátny departement v máji toho roku vyhlásil, že Juhoslovanská ľudová armáda je faktorom pokoja a stability v Juhoslávii. Američania sa netajili svojou podporou Miloševičovi. A boli ešte ďalšie takéto vyhlásenia. No a čo sa odvtedy stalo? Miloševič chce chrániť celistvosť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Ako prezident tohto štátu má na to plné právo a môže využiť všetky prostriedky, ktoré na to má. Samozrejme, potom sa stane pre niekoho nepohodlným. No a pokiaľ ide o dohody...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že by bolo poctivé povedať a priznať, že skutočne od 24. marca do 6. apríla bola slovenská verejnosť zavádzaná o tom, aké lietadlá môžu lietať nad naším územím. Dokonca tak, že ani niektorí členovia vlády o uznesení na povolenie preletov bojových lietadiel nad naším územím v tom čase nevedeli. Pán podpredseda Hamžík to 6. 4. svojím vyjadrením v Slovenskom rozhlase v Rádiožurnále potvrdil. Ja mu skutočne nechcem týmto ublížiť, ale zrejme naozaj nevedel o vašom uznesení.

    Verejnosť by určite pozitívnejšie prijala, keby ste povedali, že to bola chyba, ako to teraz prikrývate, neviem, výhovorkami alebo aj nepravdami takého rázu, aké odzneli 9. 4., keď pán predseda vlády hovoril, že "Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky" - citujem to z jeho stenografického záznamu - "Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky dostalo nótu Severoatlantickej aliancie", teda od NATO, "ktorá žiadala o všeobecný súhlas, podobný, ako udelila predchádzajúca vláda." Chcem povedať, že predchádzajúca vláda NATO žiaden súhlas neudelila. Takže to je vedomé zavádzanie. Je mi to ľúto, ale je to tak.

  • Pán poslanec Ošváth je posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Kováč veľmi výstižne vo svojom vystúpení upozornil na problém, ktorý dnes prerokúvame. Totiž v návrhu na vyslovenie nedôvery sa v bode číslo 2 hovorí o tom, že pán minister Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách.

    Pán poslanec Kováč veľmi presne poukázal na skutočnosť, že v minulom období nedodržiaval tento článok ústavy ani sám pán premiér. Konkrétne poukázal na príklad jeho utajenej návštevy v Srbsku, keď sa stretol so srbským vodcom Miloševičom a vlastne verejnosť o tom nevedela a ani nevedela, aký bol dôvod jeho návštevy a výsledok tejto návštevy. Na rozdiel od toho pán minister Kukan objektívne informuje o svojich zahraničnopolitických aktivitách, pretože na tieto zahraničnopolitické aktivity môže byť on sám aj vláda i občania tejto krajiny právom hrdí, pretože cieľom týchto aktivít je integrácia Slovenska do ekonomických a bezpečnostných štruktúr v Európe. Na rozdiel od neho bývalý pán premiér vyvíjal iné aktivity, preukazoval schopnosť Davida Copperfielda zmiznúť a potom sa znovu objaviť, prípadne odísť natrvalo a po pol roku sa potom predsa len vrátiť. Tak túto schopnosť naozaj pán minister nemá.

  • Hlasy v pléne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Budaj. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Záborská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    zvlášť si dovoľujem osloviť kolegov z opozície, kvôli ktorým tu dnes rokujeme na mimoriadnej schôdzi. Musím vyjadriť názor, že táto schôdza je zvolaná kvôli zámienke. Myslím si to preto, lebo opozícia neprejavila záujem zúčastniť sa na rokovaniach výborov. V našom výbore boli z koalície všetci, z opozície neprišiel ani jeden, neprišiel dokonca ani predkladateľ.

    Nešlo vám o to, aby ste dokazovali, že minister urobil nejaké pochybenie, napokon, ak povedal niečo, povedal to len v súlade s programom vlády. Zvolali ste schôdzu preto, aby ste spomaľovali činnosť parlamentu, tak ako to robíte už dlho prostredníctvom tisícok faktických poznámok a kváziargumentov. Ale hlavným cieľom bolo obrátiť pozornosť verejnosti znovu k téme Kosova, otvoriť nové kolo nátlaku na verejnú mienku, ktorú chce opozícia obrátiť proti NATO a proti budúcemu vstupu Slovenska do NATO. To je celý a skutočný cieľ tejto akcie.

    Preto mi dovoľte, aby som k tomuto skutočnému cieľu povedal niekoľko stručných poznámok.

    Dámy a páni, nad našou krajinou nekrižujú len lietadlá, ale v týchto rokoch, týždňoch a dňoch opäť aj záujmy tých obrovských síl, ktoré boli u nás porazené v novembri 1989. Vtedy sa mnohým zdalo ako zázrak, že Slovensko sa vymanilo spod jednej z Moskvy riadenej štátostrany a spod mašinérie tunajšej...

  • Pán poslanec Budaj, chcel by som vás poprosiť, aby ste sa aj vy meritórne pridržiavali prerokúvaného bodu programu.

    Nech sa páči.

  • Prepáčte mi, pán predseda, pokiaľ ma nevypnete, budem sa zaoberať skutočným obsahom návrhov opozície.

    Tí, ktorí po roku 1968 spolupracovali s okupantmi, sa chystali prežiť ich odchod. Nechceli a nemohli pomenovať naplno to, čo so Slovenskom napríklad aj v zahraničnopolitickej oblasti zamýšľali. A tak čakali na šancu, vedeli, že ruský medveď bude mať ešte o služobníkov na Slovensku záujem.

    Slovenská vláda pod vedením Vladimíra Mečiara, pokiaľ ide o vzťah k Európskej únii a NATO, robila dvojtvárnu zahraničnú politiku. Nemali ste, dámy a páni, odvahu Slovensku povedať, že proste do NATO a do Európskej únie nechcete. Navyše ste robili tajnú východnú politiku nielen s Miloševičom, ako sa priznal teraz pán Mečiar, ale aj s Černomyrdinom a ďalšími predstaviteľmi, ktorí aj v minulosti cestovali na tajné cesty na Slovensko.

    Vážené dámy a páni, politika vlády ministra Kukana priniesla za polroka pre Slovensko z hľadiska jeho začleňovania do jeho euroatlantických štruktúr viac prospechu než všetky aktivity ministrov rôznych Mečiarových vlád dohromady. Mali by ste Eduardovi Kukanovi za to blahoželať. Ale vy ho chcete odvolať.

    Zahraničná politika tejto vlády vracia Slovensko do Európy. Naopak, tá vaša bola taká absurdná, že sa do Európy nevie dodnes vrátiť ani vaša posledná ministerka zahraničných vecí, ktorá je dnes podľa všetkého jediná, ktorá robí v zámorí naozaj toľko vami spomínanú kolenačkovú politiku.

    Máme historickú šancu, priatelia, uskutočňovať na Slovensku európsku politiku, politiku práva platiaceho rovnako pre každého, politiku dôslednej transformácie z postkomunizmu na demokratickú a modernú krajinu. Kukan robí úspešne tú politiku, ktorú ste vy len predstierali. Neplní úlohy cudzej východnej veľmoci, ale úlohy vládneho programu, demokraticky zvolenej slovenskej vlády, preto má moju plnú podporu.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Budaja sa hlási 9 pánov poslancov. Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska vystúpi ako prvý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Budaj tu naozaj viedol pokus o ideologickú propagandu. Proti postupom, ktoré používal pán minister Kukan a vláda pána Dzurindu, sme sa postavili preto, že jednoducho práve z tých dôvodov sa nemôžete takýmto ľahkým spôsobom pokúsiť urobiť paralelu, a dokonca víťaznú paralelu medzi vládou Vladimíra Mečiara a vládou Dzurindu. Predsa, preboha, Mečiarova vláda sa pokúsila o dobré služby, sprostredkovať mier na Balkáne, sprostredkovať mier medzi Chorvátmi a Srbmi. A teraz keď porovnávame tento úkon Dzurindovej vlády, ktorá sa rozhodla použiť a dať priestor bombardovacím lietadlám v konflikte nevyhlásenej vojny, tak to sú predsa dva veľké rozdiely, ktoré treba jednoducho vnímať. Problém nie je v tom, či chceme kárať veľmoci, alebo nie, ale jednoducho musíme mať svoje stanovisko a musíme toto stanovisko aj zrozumiteľne povedať. Chceme mať dobré vzťahy s USA a NATO, ale jednoducho nechceme vykonávať takýto rozdiel, službu jednostranne vyhláseným konfliktom, chceme radšej slúžiť mieru. A myslím si, že to je aj povinnosť NATO vo svojom pôvodnom zámere, pretože je to obranné spoločenstvo.

  • Je veľká škoda, že ste tým istým epitetom neoznačili aj Richarda Holbroeka a Genadija Selezneva, predsedu ruskej dumy, ktorí sa tiež stretli so Slobodanom Miloševičom. Ale naozaj vaše čítankové vystúpenie bolo zrejme plagiátom na vystúpenia alebo na to, čo ste kedysi čítali v čítanke marxizmu-leninizmu, pretože to sa inak ani nedá nazvať. Ale vy už zrejme iní nebudete, pretože vaše myslenie je poznačené časmi, ktoré ste strávili v istom zariadení, kde sa vyrába teplo a kde zrejme došlo k prehriatiu niečoho, čo z vás teraz vyžaruje a bude zrejme vyžarovať až do čias, keď si Slováci povedia, že naozaj pán Budaj na Slovensku už dosť ideologicky ovplyvňoval neželeteľným smerom celú populáciu alebo celé generácie, a preto mu treba zobrať hračky, ktoré sú teraz v rukách súdruha "Uteráka", či Materáka, riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý nám servíruje tie takzvané nezávislé verejnoprávne uterákoviny, takže nám niekedy neostáva nič iné, iba si buď lepšie pretrieť zrak, alebo zastrieť obrazovku nejakým uterákom. Lebo naozaj hovoríte presne to, čo vysiela Slovenská televízia. Dostali ste do rúk Slovenskú televíziu, dehonestujete tam poslancov vládnej opozície, najmä z Hnutia za demokratické Slovensko, a myslíte si, že nám budete vymývať mozgy aj tu v parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som sa opýtať pána poslanca Budaja, do akej miery konvenujú jeho súčasné, povedal by som, otvorené občianske a proeurópske postoje najmä v spojitosti s historickým televíznym vystúpením Milana Kňažka v televízii na obhajobu Vladimíra Mečiara, kde sa pripisuje štvrtá časť tohto vystúpenia práve peru Jána Budaja, kde veľmi ostro protestuje proti všetkým tým, ktorí útočia na Vladimíra Mečiara, na jeho autoritu, na to, že má sklony k nejakému zvláštnemu vládnutiu, a kde vlastne Ján Budaj hovorí, že za tým všetkým sú iba cudzie záujmy. Hovorí napríklad, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva v prípade Vladimíra Mečiara pravdou, keď ho osočujú. Kedy došlo u vás, pán poslanec Budaj, k zásadnému obratu, k otvoreniu očí a k proeurópskemu postoju a zatrateniu týchto pôvodných myšlienok? Vtedy ste skutočne hovorili o cudzích záujmoch ako o niečom negatívnom, teraz definujete tieto cudzie záujmy celkom opačne ako niečo nádherné, progresívne a krásne. Čo je vlastne váš názor, pán poslanec Budaj?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Skutočne chcem upozorniť, že pán poslanec Budaj bol celkom od veci, vôbec sa nevyjadroval k dôvodom odvolania. Predsa dôvody odvolania nehovoria o okupácii, o ktorej sa rozrečnil, rozrečnil sa o kritike Mečiarovej vlády, a vieme, že je to už v rámci predvolebného boja nekorektný výstup, na ktorý nemôžeme odpovedať.

    Ďalej hovoril o kritike priebehu včerajšieho rokovania, ktorá vôbec nesúvisí s odvolaním pána ministra Kukana. Napádal naše faktické pripomienky, ale zabudol povedať, že všetkým našim právnym argumentom, ktoré tu včera zazneli, ani jeden poslanec a už vonkoncom nie právnik si nedovolil oponovať. Prečo? Pretože by to bolo v zázname a bola by preňho ako právnika hanba, že obhajuje dôvody, pod ktoré sa podpísali vyšetrovatelia, ktorí akoby ani nemali nielen právnickú fakultu, ale ani základné právne cítenie. Len uvádzam, ako od veci hovoril pán poslanec Budaj, pretože reagujem naňho a ako vidieť, všetko, na čo reagujem, nemá súvislosť s odvolaním. Preto odporúčam pánom poslancom z vládnej koalície, aby si dôsledne pozreli dôvody a aby neútočili. Keď nevedia obhájiť, nech neútočia takýmito inými témami, ktoré nesúvisia s predloženým návrhom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podhradská - ďalšia faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na rozdiel od mojich kolegov poslancov sa nečudujem, že pán Budaj hovoril tak, ako hovoril, lebo celé jeho vystúpenie bolo v podstate len pokusom o zastieranie toho, o čom tu dnes hovoríme, a predpokladám, že to splní svoj účel. Ale v niektorých veciach s ním súhlasím. Napríklad s tým, keď hovoril a obhajoval pána Kukana, že konal len v súlade s programovým vyhlásením vlády. Keď sa vrátime k návrhu na vyslovenie nedôvery, tak jednoducho si musíme uvedomiť, že pán Budaj v podstate aj programové vyhlásenie vlády označil za zavádzanie verejnosti, lebo tým, že pán Kukan zavádzal verejnosť, naozaj konal v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Nuž a ešte jedna vec. Keď pán Budaj tvrdil, že Mečiarova politika nebola suverénna a práve politika tejto vlády je veľmi suverénna a zrejme aj počínanie pána ministra Kukana považuje za suverénne, toto jeho porovnanie, resp. označenie, že Mečiarova vláda robila takú poslušnú politiku voči Východu a voči Moskve, tak by som ho chcela poopraviť. V tomto ste sa veľmi hlboko pomýlili, pán Budaj. Ak ste chceli porovnávať nejaké vlády, tak by sa v tomto smere znieslo akurát porovnanie Dzurindovej vlády s bývalou komunistickou vládou, lebo komunistická vláda bola poslušná voči Moskve a voči Východu a Dzurindova vláda je poslušná voči Západu a Washingtonu. Takže v tomto je naozaj absolútna paralela.

  • Pán predsedajúci, veľmi by som sa prihováral, aby ste túto schôdzu skutočne viedli, pretože to, čo sme si vypočuli z úst pána Budaja, bolo také mítingové vystúpenie z roku 1990, maximálne z roku 1991. Ten pán si pomýlil aj miesto, aj tému, aj čas. A navyše sa zdá, že v uplynulých rokoch nesledoval dianie, pretože predseda ruskej vlády Černomyrdin nebol potajomky a neviedli sa s ním tajné rokovania, ale bol v tomto štáte ako suverénny a zvrchovaný predseda vlády a bol prijatý aj v budove parlamentu predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a predsedami všetkých hospodárskych výborov. Tohto stretnutia som sa zúčastnil aj ja. Takže neviem, o čom sa to tu rozprávalo, pán Budaj, z vašich úst, o akých tajných stretnutiach, rokovaniach. To sú zrejme fikcie z rokov 1990 - 1991. Pán predsedajúci, ešte raz vás prosím, aby ste skutočne túto schôdzu riadili v zmysle materiálu, ktorý bol predložený.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že práve to, že pán Budaj vystúpil tak, ako vystúpil, poukazuje na to, že členom tohto parlamentu chýbajú informácie. To bolo vidieť práve na jeho postoji, keď pri diskusii, a musím povedať, veľmi kultivovanej diskusii v zahraničnom výbore, keď sme sa opýtali pána ministra Kukana, či naša účasť v tom, že vlastne poskytneme vzdušný priestor, nám nejako veľmi nezhorší vzťahy s Juhoslovanskou zväzovou republikou alebo, lepšie povedané, s vedením, ktoré je vedené pánom Miloševičom. Pán minister nás uistil, že práve naopak, slovenský veľvyslanec zostáva pracovať, mnoho iných veľvyslanectiev je uzavretých, ale náš veľvyslanec si tam plní veľmi dôležitú funkciu vlastne vyjednávača medzi rôznymi stranami.

    Na druhej strane je zase vidieť, že pred takými myšlienkami ako napríklad pred otázkou albánskej menšiny v Kosove nás pán minister Kanis veľmi varoval v televíznom vystúpení. Upozornil, že vlastne naše východné Slovensko sa môže stať podobnou bázou, ako sa stalo Kosovo. Vysvetľoval práve nárast počtu počtu Albáncov v Kosove tým, že majú 10 a viac detí, zatiaľ čo srbské rodiny ich nemajú. Čiže toto bola práve myšlienka jedného člena vlády, ktorá bola, povedala by som, skutočne na veľmi nebezpečnej hranici, skoro až genocídy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám tri procedurálne návrhy. Prvý návrh znie, aby sme rokovali po 19.00 hodine. Druhý návrh znie podľa § 30 na obmedzenie jedného vystúpenia na 10 minút. A tretí návrh znie podľa § 35 na ukončenie rozpravy.

    Prosím, aby sme o týchto návrhoch hlasovali bez rozpravy.

  • Budeme hlasovať po faktickej poznámke pána poslanca Kalmana.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem.

    Sústavne sme osočovaní skutočnosťou, že sme nemali úprimné snahy vstúpiť do Európskej únie a do NATO a sústavne sa nám vytýkalo, že sme sa orientovali a spolupracovali s Ruskou federáciou. Pýtam sa, či spolupráca s Ruskou federáciou je zlá. Kladiem si otázku, ako je možné, že aj priemerný občan alebo drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky s podpriemerným inteligenčným stupňom pochopí a chápe, že spolupracovať s Ruskom musíme, že v Európe sa ekonomická a hospodárska politika nedá realizovať bez Ruskej federácie. Naše vzťahy boli s Ruskou federáciou skutočne kooperačné. Vzťahy k Európskej únii a NATO sú integračné. Kroky, ktoré sme urobili vo vzťahu k Európskej únii, boli jasne dokazované v stanovisku Európskej únie s jedinou výnimkou, a to politickými kritériami. Vykonal sa obrovský kus práce. To, že nebola politická stabilita, čo sa nám vytýkalo, žiaľ, prejavuje sa aj teraz vašou zásluhou.

    Vážení, ak si neuvedomíme, že sme po roku 1989 takou primitívnou politikou, keď sme všetko búrali vo vzťahu k Ruskej federácii, že sme prišli o trhy, ktoré si s radosťou zobrali všetky západné krajiny a ktoré tam dodnes veľmi rady chodia, a keď si neuvedomíme, že na základe tejto skutočnosti mnohé fabriky dodnes nemajú čo robiť, na základe toho je vysoká nezamestnanosť a sociálna situácia taká, aká je, tak tu v parlamente niektorí ľudia nemajú čo robiť. Vážení, treba si to skutočne jednoznačne povedať a jednoznačne si uvedomiť, že sociálna, ekonomická situácia, ktorá tu je, je aj zásluhou toho, že sme celkom zbytočne stratili mnohé trhy len preto, lebo sa chcel za každú cenu niekto prezentovať tak, ako sa teraz prezentoval pán poslanec Budaj.

  • Pane poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o troch procedurálnych návrhoch, ktoré podal pán poslanec Roman Kováč, individuálne o každom zvlášť.

    Prvý procedurálny návrh znie, aby sme dnes pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine.

    Prezentujme sa a hlasujme o prvom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Druhý procedurálny návrh bol, aby sme obmedzili vystúpenia poslancov, ktorí budú v rozprave uvádzať svoje návrhy, na 10 minút.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení rozpravy na 10 minút.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Aj tento návrh sme schválili.

    V poradí tretí procedurálny návrh pána poslanca Kováča bol návrh na ukončenie rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov. Konštatujem, že snemovňa nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zopakujeme ešte raz hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu. Niektorí páni poslanci, ktorí sú mimo rokovacej sály, sú na večeri.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem polhodinovú prestávku na večeru. Po polhodine budeme pokračovať ďalej v rokovaní hlasovaním o procedurálnom návrhu.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 13. schôdze Národnej rady.

    Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Záborská. Pani poslankyňa nie je prítomná, stráca poradie.

    Pán poslanec Krajči, nie je prítomný. Pán poslanec Fedoročko, nie je prítomný. Pán poslanec Húska, je prítomný.

    Pán poslanec, nech sa páči, ste ďalší prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec. Už aj tak je prekročený limit oproti pôvodnému, dokedy mala byť schôdza prerušená.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Isteže, ale predsa len chvíľu by bolo treba počkať.

  • V poriadku, počkáme ešte dve minúty. Zvolávam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli. Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o návrhu na odvolanie ministra zahraničných vecí pána Kukana.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená neprítomná vláda,

    neprítomný pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    v návrhu, ktorý predložila skupina poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Kukanovi, samozrejme, možno hľadať všetky možné druhy dôvodov alebo účelov. Samozrejme, že v politike ide aj o účelné veci, ale predovšetkým nám ide o to, aby sme vo vzájomnom dialógu, ktorý často nevyzerá celkom na dialóg, hovorili svoje argumenty a aby sme oslovovali aj občanov, pre ktorých chceme urobiť zreteľnými naše politické postoje.

    Predovšetkým, pán minister Kukan, osobne za seba môžem povedať toľko, že som mal pôvodne dojem, že skutočne chcete, ako ste hovorili, dopracovať sa k akémusi vyváženému postoju, ako ste to sám charakterizovali, a naozaj som takýmto spôsobom túto skutočnosť aj chápal. Ale keď sa mi dostala do rúk správa z Reuters, v ktorej uvádzate, že vláda Slovenskej republiky poskytne vzdušný priestor na preteky bojových lietadiel aliancie NATO, tak som si uvedomil, že vlastne predsa konáte príliš ústretovo vo chvíli, keď ešte vôbec nebol stav bezprostredného reálneho konfliktu, to znamená 27. januára 1999. A tento fakt jednoducho nemôže byť ospravedlnený. Môžem vám povedať, že viem, že treba vysielať aj signály voči našim partnerom, keď sa usilujeme o nejaké politické ciele. Ale tie signály musia byť jednoducho v takej rovine, aby mali všeobecnejšiu platnosť a predovšetkým aby sa nedostávali tam, kde sa bohvieako nikto nechce dostať, do vojnového konfliktu, nech ho akokoľvek vznešene zabalíme do dôvodov ochrany pred genocídou a pred všetkým tým, čo vlastne všeobecne nastáva vo svete.

    Takže z tohto dôvodu som stratil vieru v to, že sa skutočne budete usilovať o vyvážený postoj Slovenskej republiky a slovenskej zahraničnej politiky. A vlastne ste išli oveľa viac dopredu aj oproti tomu, čo ste sa nám tu snažili nahovoriť pri prvom vašom expozé, keď ste zdôrazňovali, že povolenie, ktoré slovenská vláda vydáva, je len na systémové lietadlá, na zásobovacie lietadlá, jedným slovom nie na lietadlá používané v bezprostrednom boji. V tomto zmysle slova je nesporné, že ste urobili ďalšiu chybu. Totiž nezazlievam vám osobne samotnú skutočnosť, že sa niečo v politických prípravách zamlčí, lebo uznávam, že v politike je naozaj často potrebná diskrétna práca a je nesporné, že treba niekedy nie všetko hneď povedať. Ale na druhej strane to nesmú byť informácie, ktoré, naopak, nielenže neinformujú, ale dezinformujú. Z týchto druhých dôvodov si tiež myslím, že sa stala chyba a za túto chybu v podstate má človek politicky pykať.

    Tretí prípad je predovšetkým v tom, že akýmsi čudným vysvetľovaním nastala metamorfóza vládneho rozhodnutia, resp. dvoch vládnych rozhodnutí a nakoniec posledné rozhodnutie predbehlo všetky rozhodnutia a stanovilo, že vláda povolila vlastne prelet všetkým druhom lietadiel vrátane bojových. To znamená, že v tomto ste znova, vážený pán minister, ako rezortný minister pre otázky zahraničia zohrávali vážnu úlohu, a podľa nášho názoru nie šťastnú úlohu.

    Pán minister, viete, čo povedal pán Clinton, keď oslovil Srbsko? Zacitujem vám túto informáciu, lebo si myslím, že je dôležité, aby sme ju vedeli. Doslova povedal: "Členské štáty NATO podporujú snahu Srbska udržať Kosovo ako súčasť svojho štátu." Ďalej dodal, že dohoda by garantovala práva všetkých národov, ktoré obývajú Kosovo - etnických Srbov aj Albáncov v rámci Srbska.

    Vážení priatelia, ale dohoda z Rambouillet je čosi celkom iné. Je v podstate len tichým medzikrokom medzitým, aby nastalo odovzdanie krajiny albánskej etnicite. To je postup, ktorý bolo potrebné vedieť, v ktorom nemôžeme schváliť tento postoj. A znova opakujem, z dôvodov našich slovenských štátnych záujmov sa takýto postoj nesmie prijať.

    A po druhé, pán minister Kukan, viete, čo odpovedal pán Doile? Povedal, že je to tragický omyl, že došlo k povelu robiť vojnové útoky na Juhosláviu. A takým istým spôsobom, chcem povedať, že môžem citovať aj ďalšieho veľmi významného odborníka na svetovú politiku pána Kissingera, ktorý doslova povedal: "Neexistuje reálny dôvod uvažovať tak, že sa týmto vojenským zásahom zmierni etnické napätie v Kosove, pretože ani v Bosne nebolo zmiernené. Ide o oveľa starší a dlhší konflikt." Takisto hovorí, že ani Miloševič, ani žiaden iný balkánsky vodca nie je schopný ohroziť svetovú rovnováhu, ako sa o tom snaží presviedčať americkú verejnosť prezident Clinton. Ďalej pán Kissinger hovorí, že jednota NATO je ohrozená hlavne preto, že sa vychádza z nerealistickej dohody v Rambouillet. To znamená, že všetky tieto skutočnosti naznačujú, že došlo k nesprávnemu postupu.

    A nakoniec by som chcel povedať, vážení priatelia, že práve preto si treba urobiť kontrast. Mečiarova vláda v rokoch 1990 - 1991, ktorú jeden pán poslanec dobre že nie za to vykarhal, sa naozaj pokúsila o mierovú misiu dobrej vôle pri dohodnutí zrušenia alebo zastavenia konfliktu v Juhoslávii, hlavne medzi Srbskom a Chorvátskom. To je mierotvorná politika, to je správny postup, a nie tento druhý postup, ktorým sme vlastne sami vbehli do konfliktu. Tento postup nepovažujem za správny, a preto, vážený pán minister, sme sa odhodlali naozaj žiadať, aby vám parlament vyslovil nedôveru.

    Ďakujem.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec Huska, váš čas uplynul.

    Na vystúpenie pána poslanca Húsku sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ošváth.

    Nech sa páči, pán poslanec Ošváth.

  • S prekvapením som sa dozvedel z vystúpenia pána poslanca Húsku, že agentúra Reuters priniesla informáciu o tom, že pán minister Kukan už vopred prisľúbil povolenie pretekov lietadiel nad naším územím. Som naozaj prekvapený, lebo zatiaľ som nepočul o žiadnych pretekoch vojenských lietadiel a keby sa to potvrdilo, tak by som sa pridal k návrhu na odvolanie pána ministra, ale žiadne preteky sa tu konať nebudú.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cuper. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči. Poslanci si žiadajú, aby ste hovorili krátko a múdro. Ja nekomentujem.

  • Pán Zajac, vy ako šéf - ideológ strany, ktorá si kladie za cieľ doviesť Slovensko do civilizovanej Európy, musíte nám ísť najprv príkladom, ale zatiaľ som ten príklad od vás nevidel.

    Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    slovenská zahraničná politika je vo vážnom a pre túto spoločnosť a národ v neprijateľnom stave. O jej realizáciu sa pokúša jeden minister, jeden štátny tajomník a jeden podpredseda vlády. Je nekoncepčná bez akýchkoľvek principiálnych zásad. Mohli by sme to ospravedlniť predovšetkým tým, že Slovensko je mladá krajina, že Slovensko nikdy nemalo nijaké nároky ani požiadavky na svojich susedov, práve naopak, s pokorou všetky nároky a pripomienky svojich susedov prijímalo. V tomto pokračuje alebo v tejto politike, ktorá sa tu pestovala v období prvej republiky, pestovala sa aj počas komunizmu, pokračuje aj terajší minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan. Preto a právom opozícia požaduje, aby sa rokovalo o jeho nedôvere. Jeho aktivity, ktoré smerovali ku kosovskej kríze, ktorými obchádzal parlament, verejnú mienku i občanov tohto štátu, vyvrcholili tým, že sme požiadali alebo dali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi.

    Naše odôvodnenie bolo kritizované právnym expertom, budúcim docentom a hlavným Trimajovým žiakom pánom Oroszom ako rozporuplné. Chcem vysvetliť niektoré nedorozumenia, ktoré sa zrejme u Trimaja, alebo pochopenie, z ktorého vyplýva, že ho o tom zrejme pán Trimaj so svojimi obmedzenými možnosťami nestihol vyškoliť. Pán Orosz si musí v každom prípade uvedomiť, že tak ako požadujeme v prvom bode, že Ústava Slovenskej republiky v článku 119 hovorí o tom, že vláda má právo rozhodovať o zahraničnej a vnútornej politike, jej neumožňuje obchádzať v tejto oblasti to, čo napádame v bode 3, to znamená parlament Slovenskej republiky. V každom demokratickom štáte - a ja som si zobral to expertné vystúpenie, ktoré pripravila pre Národnú radu Slovenskej republiky firma Gomez Acebo et Bombo 12. júna 1997 pre ústavnoprávny výbor, kde je urobená analýza ústavnoprávnych systémov niektorých vyspelých štátov únie, Európskej únie a NATO a, samozrejme, sú tu aj požiadavky na ústavný systém z tohto pohľadu Slovenskej republiky.

    Len pre zaujímavosť pánu Oroszovi odcitujem, že španielska ústava jednoznačne vylučuje vládne dohody v oblasti politických zmlúv alebo zmlúv vojenskej povahy. Obdobne to robí francúzska ústava. Článok 37 v luxemburskej ústave ide ešte ďalej a hovorí, že zakazuje ustanovenia o automatickom zrušení tajných dohôd, požaduje, že určitá skupina zmlúv, kam musíme zaradiť zmluvy, ktoré vedú k začleneniu štátu do vojenských skupín, musí byť schválená zákonom a dokonca odsúhlasená dvojtretinovou väčšinou, teda kvalifikovanou väčšinou parlamentu. Obdobne grécka ústava jednoznačne požaduje, aby o zmluvách alebo dohodách rozhodoval buď predbežne, alebo následne parlament.

    A teraz ako vnímajú zahraniční odborníci Národnú radu, teda Ústavu Slovenskej republiky z tohto pohľadu. Na strane 23 sa píše: "Národná rada má výlučné právomoci dať svoj súhlas na uzavretie zmlúv s inými štátmi, zmlúv, ktoré sa budú nazývať nepodmienečné zmluvy" - a takou zmluvou je aj dohoda, ktorú uzavrela vláda Slovenskej republiky s alianciou NATO - "a na ich uskutočnenie je potrebné prijať nejaké opatrenia alebo právne normy. Okrem toho musí vydať predchádzajúce schválenie na ratifikáciu politických zmlúv, zmlúv so všeobecným ekonomickým obsahom a všetkých tých zmlúv, ktoré vyžadujú rozpracovanie, novelizáciu alebo legislatívne zrušenie." Tento bod budeme podrobnejšie analyzovať aj ďalej.

    Takže áno, vláda mala a mohla rokovať aj o týchto dohodách s alianciou NATO o prelete lietadiel aliancie či už tých, ktoré sa nazývajú tankovacie, alebo bojových. Ale nič nebránilo vláde, aby v tomto smere iniciovala zasadanie parlamentu, aby si vyžiadala potrebný súhlas od parlamentu alebo aspoň následne predložila túto dohodu do parlamentu, aby sa k nej parlament vyjadril. Stalo sa tak a rozprava sa začala až na nátlak verejnej mienky a opozície. Teda vláda konala tak, ako je to kritizované vo všetkých demokratických štátoch únie, kde sa tajná diplomacia v oblasti politických a vojenských zmlúv už dávnejšie zrušila. Preto aj bolo iniciované konanie. Je to, vážení páni poslanci vládnej koalície, aj vo vašom záujme, aby vás vláda nezaťahovala do nejakých vojenských situácií alebo iných politickej povahy, ktoré by neskôr boli pre tento národ i pre Národnú radu nie celkom prijateľné.

    Čo sa týka samotného článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, vláda má povinnosť z ústavy aj zo zákona pravdivo informovať občanov tohto štátu. Vláda tak neurobila, ba dokonca je veľmi smutné, ak zastupujúci prezident a predseda parlamentu tohto štátu a ešte niekoľkých ďalších funkcií dotýkajúcich sa alebo spojených s ozbrojenými silami ako veliteľ ozbrojených síl a ďalších zastupujúcich prezidentských funkcií povie, že nevedel alebo nebol informovaný o týchto dohodách vlády. Obdobne je veľmi ťažké vnímať - a pochybujem, že civilizovaný svet to vnímal inak ako občania tohto štátu - vyhlásenia alebo rozporuplné vyhlásenia pána ministra pre integráciu do Európskej únie pána ministra Kukana, ale aj ďalšieho silového ministra, ktorým je minister Kanis. Na čo bola tá ekvilibristika? Pýtam sa predsedajúceho, ale aj pána Kukana, prečo v súlade s návrhom vláda nepredložila na stôl poslancom sporné uznesenia, ktoré sme požadovali, z 26. 3. a z 24. 3. a 6. 4., ktoré by jednoznačne usvedčili pána ministra zahraničných vecí z klamstiev. To, že pán minister nepriamo prisľúbil za vládu, ktorá musí o tomto probléme rokovať v zbore, je usvedčujúci materiál, ktorý má pani poslankyňa Belohorská. Ostatné by sme sa mohli dozvedieť zo sporných uznesení.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera traja páni poslanci v poradí Bárdos, Rusnák, Švec.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Cuper, musí v tom byť nejaký problém, lebo vy ste podpísali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze ako tretí - Ján Cuper - a dôvod je zahraničnopolitická orientácia. A čo sa týka hlasovania vo vláde, čo sa týka Kosova a Juhoslovanskej zväzovej republiky, pán poslanec, vy ako jediný opozičný poslanec ste podporili návrh uznesenia. Takže sa vás pýtam: Kedy sa rozhodnete?

    Ďakujem pekne.

  • Presne tú istú otázku som mal na pána poslanca Cupera. Podpísal sa, hlasoval, neviem, čo tým chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dnes nad ránom som si vypočul správy CNN a dozvedel som sa, že Tony Blair oznámil, že je ochotný poskytnúť ďalších 30 lietadiel do flotily NATO rozmiestnených v jadranskom regióne, ak to bude potrebné. Myslí si pán Cuper, že Dolná snemovňa dá návrh na jeho odvolanie, keďže tak urobil spontánne bez akéhokoľvek súhlasu snemovne alebo parlamentu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Cuper opäť pri svojom vystúpení potvrdil, že nevie ľudsky a čestne priznať chyby. Chyby, ktorých sa dopustil pri koncipovaní návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady. Vo svojom vystúpení som priateľsky upozornil nielen jeho, ale aj kolegov z HZDS, že v troch prípadoch celkom evidentne citovali iné ustanovenie ústavy, aké mali citovať, a poukázal som aj na to, že je evidentný rozpor medzi tvrdením, ktoré je obsiahnuté v bode 1 a v bode 3 uznesenia. V bode 1 tvrdíte, že kompetencia je v rukách výlučnej kompetencie vlády, v bode 3 tvrdíte, že je výlučne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Takže je to evidentný rozpor, je to chyba, ktorej ste sa dopustili. Napriek tomuto o veci rokujeme a niekedy si treba priznať chyby. Je to čestné.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže pán Cuper nemá možnosť vysvetliť vám, teda povedať odpoveď na vašu otázku, som poverená v jeho mene vám povedať, že vám už vysvetlil pán Húska, že tu bola porucha v technickom zariadení. Takže je to naozaj od vás nekorektné, keď to hlasovanie znovu takýmto spôsobom vyťahujete.

    Ale vrátim sa k meritu veci. Ak dovolíte, často tu odznieva z radov vládnych poslancov, že návrh, ktorý predložili poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, je nekompetentný a nekvalifikovaný a dôvody, ktoré uvádzame, nie sú v podstate pravdivé a oprávnené. Myslím si, že dôvody, ktoré sa tu uvádzajú, by sme mohli celkom pokojne rozšíriť o ďalšie dôvody, ale keďže sú tu uvedené tak, ako sú v troch bodoch, budem sa vyjadrovať len k nim.

    V prvom bode sa hovorí o tom, že pán minister Kukan ako člen vlády prekročil rámec svojich oprávnení a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem to citovať ďalej, mám len desať minút. Vy predsa musíte, páni, veľmi dobre vedieť, že pán minister zahraničných vecí týmto vyhlásením prekročil svoje kompetencie, vyhlásením z 27. januára 1999. Alebo si máme myslieť, že už vtedy vláda Slovenskej republiky prijala také rozhodnutie, v akom zmysle sa pán minister Kukan vyjadril vo Veľkej Británii? Ak je to tak, potom nech nám to povie, aby sme o tom vedeli.

    Druhý bod - porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá povinnosť informovať občanov pravdivo. Zase nebudem citovať pre krátkosť času, uvediem len niekoľko faktov. Pán Kukan aj na pôde tohto parlamentu, aj v našich médiách niekoľkokrát klamal nielen slovenskú verejnosť, klamal aj parlament a predpokladám - a to je tak trochu aj odpoveď pánu Andelovi, ktorý sa tu takým nesmiernym spôsobom rozčúlil, že sme nepodporili návrh SNS na odvolanie celej vlády -, predpokladám, že nehovoril pravdu ani vo vláde, a preto sme sa dnes rozhodli podať návrh na odvolanie, resp. vyslovenie nedôvery len ministrovi zahraničných vecí pánu Kukanovi.

    V čom klamal? Spomínalo sa tu už mnoho vecí, nebudem ich opakovať. Chcela by som rozšíriť plejádu nepravdivých informácií, ktoré nám pán Kukan poskytol, lebo inak ak by mali jeho vyhlásenia vychádzať z jeho neinformovanosti, potom by som ho ťažko mohla považovať za odborníka v zahraničnej politike. Pán Kukan napríklad tvrdil, že Slovenská republika - a to, prosím, tvrdil ešte pred 24. marcom v Slovenskej televízii v relácii Kroky - podporuje autonómiu kosovských Albáncov, ale len vtedy, keď sa zachová integrita Juhoslovanskej zväzovej republiky, a pritom už musel vtedy vedieť, že dohoda, ktorú ponúkli Miloševičovi v Rambouillet, vlastne obsahuje prvý krok k odtrhnutiu Kosova od Juhoslávie. Musel vedieť, že predstavitelia kosovských Albáncov, ktorí túto dohodu podpísali, jednoducho chcú odtrhnúť Kosovo od Juhoslávie. Ak to nevedel, tak je to prejav jeho neodbornosti.

    Pán minister Kukan, ako sme boli informovaní, mal vo vláde, keď sa rozhodovalo o vydaní vzdušného priestoru lietadlám NATO, k dispozícii anglický text dohody v Rambouillet. Ak je to naozaj tak, nebudem hovoriť, že sa porušil zákon o štátnom jazyku, naozaj nebudem hovoriť o tom, predpokladám, že pán Kukan vie dobre po anglicky a tú dohodu si aj prečítal. Ak si ju však prečítal, musel vedieť, že súčasťou tejto dohody je dodatok B, v Juhoslávii tento dodatok nazývajú vojenská anexia, a v tomto dodatku B - ako sa napokon aj potvrdilo tým, že v nemeckých médiách sa tento dodatok uverejnil 13. apríla - sa hovorilo o tom, že z vojenskej stránky sa bude celá situácia riešiť takým spôsobom, že personál NATO vrátane vozidiel, lodí, lietadiel a ich výzbroje musí mať zaručený voľný a neobmedzený pohyb po celom území Juhoslávie vrátane jej vzdušného priestoru a výsostných vôd, teda po celej Juhoslávii, nielen v Kosove. Navyše NATO v tomto dodatku požadovalo pre celý svoj personál v Juhoslávii úplnú imunitu voči akémukoľvek právnemu postihu alebo bezplatné používanie všetkých prístavov a letísk.

    Aj nemeckí politici, nemeckí odborníci v tejto oblasti už teraz po uverejnení tohto dodatku tvrdia, že to nebola dohoda, to nebol návrh na dohodu, bol to diktát. A žiaden predstaviteľ suverénneho štátu, nielen Miloševič, jednoducho takúto dohodu nemohol podpísať. Pýtam sa pána Kukana, či o tom vedel. Ak nevedel, tak potom naozaj nemá čo robiť na poste ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ak vedel, tak klamal. Klamal nielen nás, klamal aj vládu.

    Ďalšia vec, ktorej by som sa chcela dotknúť. Často opakovane pán minister Kukan tvrdil, že sa vyčerpali všetky možnosti na dosiahnutie dohody a jednoducho NATO už nemohlo pokračovať iným spôsobom, ale muselo začať s bombardovaním. A neustále opakoval, že toto bombardovanie má za cieľ bombardovať len vojenské ciele. My sme už vtedy tvrdili, že to nie je pravda. Pán Kukan nás označoval za hysterikov, ktorí chcú z celej situácie vytĺcť politický kapitál. Dnes, dvadsať dní od začiatku vojny, vidíme výsledky. A môžeme sa jasne presvedčiť o tom, kto mal vtedy pravdu, či pán Kukan, alebo my.

    Pred dvoma dňami som bola v Juhoslávii. Tento parlament mi neumožnil vystúpiť a povedať, čo som tam videla. Tak mi dovoľte povedať aspoň pár poznámok. Jednoducho veci, ktoré teraz poviem, nie sú veci, ktoré som prebrala z médií ani z našich televízií, ani zo SKY NEWS alebo CNN, tak ako to zrejme robí pán Kukan. Boli sme v Novom Sade. V Novom Sade sú cez Dunaj tri mosty, vy už iste viete, že dva z nich sú zničené. Bol zničený most, ktorý bol vlastne hlavným ťahom na Belehrad, to znamená, že Vojvodina v podstate prišla o spojenie s ostatnou časťou Juhoslávie zničením tohto mosta. Zničený bol ďalší most, ktorého súčasťou bola vodovodná sieť a plynovod, to znamená, že časť Nového Sadu, ktorá je na druhej strane Dunaja - je to 30 tisíc ľudí -, nemá plyn, nemá vodu, hrozí tam epidémia. To všetko je v poriadku, to nie je humanitná katastrofa, to je všetko v intenciách toho, že NATO sa usiluje dosiahnuť v Juhoslávii mier a toto sa nazýva, prosím, vojenským cieľom. V Novom Sade ostal priechodný už iba jediný most, aj ten je porušený, ale, samozrejme, juhoslovanská strana urobila všetky opatrenia na to, aby aspoň táto komunikácia ostala. Tento most každý večer o 19.00 hodine obsadzujú civili a svojimi vlastnými telami ho chránia, lebo keby ešte aj tento most bol zničený, tak Vojvodina by bola absolútne odtrhnutá od ostatnej časti Juhoslávie. To všetko pán Kukan zrejme nazýva vojenskými cieľmi.

    Boli sme v Belehrade. Videli sme tepláreň, centrálnu tepláreň Belehradu zrovnanú so zemou. Je to tepláreň, ktorá vykurovala 300 000 domácností, čo predstavuje polovičku Belehradu, teda milión obyvateľov Belehradu. To je zrejme v poriadku, aj toto bol zrejme vojenský ciel. A chcem ešte upozorniť, že len Boh zrejme stál vtedy pri Juhoslávii, keďže táto tepláreň je asi 50 metrov od Sávy a súčasťou teplárne sú, samozrejme, obrovské kotly plné mazutu, že sa mazut nedostal do Sávy a nespôsobila sa ekologická katastrofa. To tiež bol zrejme vojenský cieľ. Takže aj tu pán Kukan klamal, a ak neklamal a dúfal a veril tomu, že tie útoky budú zasahovať len vojenské ciele, tak nie je odborník, zle odhadol situáciu a nemá čo robiť na poste ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Ešte mi dovoľte povedať ďalšie veci. Pri našej návšteve v Juhoslávii sme okrem Nového Sadu navštívili aj Belehrad - to som vám už povedala. Ďalší cieľ, ktorý zasiahli bombardéry lietadiel NATO, bola napríklad budova inštitúcie, ktorá robí prieskumy verejnej mienky, a v bezprostrednej blízkosti tejto budovy je pôrodnica - to už spomínal pán Hofbauer - a novorodenci, ktorí v čase výbuchu sa v nemocnici nachádzali, utrpeli ťažké ujmy na zdraví, ktoré sa jednoducho nedajú nijakým spôsobom napraviť. To všetkko je tiež v poriadku. Hovorím len o veciach, ktoré sme videli na vlastné oči za ten krátky čas, ktorý sme tam boli, a keďže sme sa chceli vrátiť rýchlo späť, aby sme mohli povedať tomuto parlamentu, čo sa v Juhoslávii deje, tak sme nemali možnosť vidieť ďalšie objekty, ktoré boli poškodené. Ale z informácií, ktoré sme dostali, sme sa dozvedeli, že bolo poškodených mnoho budov škôl, nemocníc a ďalších inštitúcií. Jednoducho, toto všetko vy nazývate vojenské ciele a pán Kukan to všetko považuje za absolútne v poriadku.

  • Pani poslankyňa, váš čas vypršal. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Podhradskej sa hlási šesť pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec Šebej je prvý.

  • Pani poslankyňa Podhradská,

    videli ste celú záležitosť, samozrejme, z Belehradu, a celkom dobre som nepochopil, ako to vaše rozprávanie súvisí s návrhom na odvolanie ministra, lebo ten je o niečom inom. Ale existuje aj iný pohľad a existuje priestor, ktorému ste sa vyhli, a ten je omnoho závažnejší ako prostredie protestných rock and rollových koncertov v Belehrade. Je to prostredie utečeneckých táborov v Macedónsku, Kosove, v samotnom Albánsku a Čiernej Hore. Predvčerom som sa stretol s jedným mojím dlhoročným priateľom, ktorý bol v pozorovateľskej misii OBSE v Kosove a ktorý bol medzi tými, čo s oranžovými džípmi utekali pred srbskými tankami tri dni predtým, než sa začala ofenzíva Severoatlantického paktu. Musím vám povedať, že hrôzy, o ktorých rozprával, o zabitých, podrezaných ženách, deťoch, starcoch, o znásilnených ženách, o stovkách a stovkách zastrelených ľudí, o ožratých srbských milicionároch v "maskáčoch", ktorí chodili po uliciach a strieľali ako na lovnú zver, to nechcem ešte raz počuť. Tam ste mali ísť, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem.

    Keď pani poslankyňa Podhradská hovorila o tom, že buď išlo o naivnú nevedomosť pána ministra Kukana, alebo jednoducho jeho nezakalkulovanie všetkých rizík, ktoré sú s tým spojené, mala by ešte využiť aj zaujímavú informáciu práve pána Kissingera, ktorý doslova hovorí, prečítam: "Text dohody v Rambouillet bol spočiatku Kosovskou oslobodzovacou armádou odmietnutý, ale bol ponúknutý práve potom zo strany vyjednávačov ako spôsob postaviť proti Srbsku celé NATO." Pán Kissinger práve hovorí, že sa tu zámerne zamontoval takýto spôsob rozširovania konfliktu, a hovorí, že Miloševič urýchlil represie proti tzv. oslobodzovacej armáde práve preto, aby mohol začať očisťovať územie od ozbrojených jednotiek. V tomto zmysle hovorí dokonca pred začatím bombardovania. Takže, priatelia, takáto je pravda. A keď sa tu hovorí a chce apelovať na city o zničených ľudských životoch, tak v Pravde je obrázok bombardovania spiatočnej návratnej kolóny uprchlíkov, ktorí sa vracali domov do vlasti sprevádzaní dokonca troma srbskými policajtmi. Všetci, v rozsahu od 60 do 80 ľudí, boli zabití hrozným spôsobom. Priatelia, takáto je tvár vojny.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som k tomu, s čím vystúpila pani poslankyňa, ešte dodať, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 Ústavy Slovenskej republiky patrí najmä po i) - to je práve to chybné písmeno, ktoré bolo skutočne pravdepodobne z nepozornosti zle naklepnuté - rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky. Súčasne v tom istom článku pod písmenom k) sa hovorí: uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Myslím si, že tentoraz sa nepotrebujeme brániť, lebo to nebolo na našom území, ale zúčastnili sme sa. To je jedno, môžete povedať, že to nie je vojna, že tam bránime základné ľudské práva. Ale dovolila by som si vám povedať alebo uviesť do pozornosti inú vec, včerajšiu informáciu o tom, ktorá prenikla, že prvý deň, 24. marca, malo byť jedným z bombardovaných miest aj bratislavské letisko. Ak o tom neviete, tak si to skúste zistiť vo včerajších novinách. Samozrejme, na rozdiel od vás, pán poslanec Šebej, ja som mala možnosť stretávať sa s členmi Severoatlantického zhromaždenia. Poviem vám jednu hroznú vec. Znalosti niektorých zo zemepisu sú také, že som im musela vysvetľovať rozdiel medzi Slovenskom, Slovinskom a Slavóniou. Takže pozrite si včerajšiu informáciu, priniesol ju denník SME a odvolal sa na ČTK.

  • Pán poslanec Ošváth - ďalšia faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa Podhradská vo svojom vystúpení poukázala typickým spôsobom na to, v čom sa líšia naše postoje a názory na situáciu v Juhoslávii, najmä v Kosove, a, samozrejme, s tým spojený aj návrh na odvolanie pána ministra zahraničných vecí. Veľmi ľahko poslanci opozície používajú slovíčko klamať alebo klamal. Odporúčal by som vám, aby ste narábali opatrnejšie s týmto slovíčkom, lebo každý človek sa môže zmýliť alebo mýliť aj na základe nejakej zlej informácie. Zlá informácia môže byť napríklad aj taká, že niekto vám povedal, že veľvyslanec Johnson bol na zasadaní vlády, keď sa povoľovali prelety, a nakoniec sa ukáže, že to bola len akási kačica.

    Takisto na základe nejakej mylnej informácie môže niekto tvrdiť, že sa malo bombardovať bratislavské letisko, čo je, samozrejme, totálny nezmysel, ale pridŕžajme sa, prosím vás pekne, faktov, až potom môžeme problémy riešiť do ich skutočnej hĺbky. Rád by som vám povedal, pani poslankyňa Podhradská, že veľmi chválim, že ste boli v Juhoslávii presvedčiť sa, aká je tam situácia. Ale vaše argumenty by som bral len vtedy, keby ste sa boli pozreli aj na utečenecké tábory či už v Albánsku, alebo v Macedónsku a odtiaľ priniesli správu, aká je situácia. Potom by som vám skutočne veril a akceptoval váš názor, takto nemôžem. A ešte jednu vec by som vám rád povedal, pani poslankyňa. Poznám pána ministra Kukana už niekoľko rokov a veľmi rád by som vám povedal, že pán minister nikdy neklame.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Kolegyne a kolegovia,

    bavíme sa o odvolaní alebo o návrhu na odvolanie ministra vlády Slovenskej republiky, pretože vznikla určitá situácia, ktorú podľa nášho názoru nezvládol. Pani poslankyňa Podhradská vo svojom vystúpení jasne deklarovala faktmi, v ktorých veciach sa takto stalo. Pani poslankyňa Podhradská bola v Juhoslávii a na vlastné oči videla nešťastie ľudí, ktoré vzniklo z konfliktu, ktorý vyvolala aliancia NATO v Juhoslávii. Pán Šebej hovoril o druhej strane, o postihnutých Albáncoch, o postihnutých ľuďoch. Musíme si však uvedomiť jedno, že v žiadnej vojne nieto víťaza. V každej vojne niekto trpí. A dobrý diplomat a dobrá vláda sa snažia uchrániť svoju krajinu pred vojnou. Mám dojem, že tentoraz sme to tak neurobili, a mám dojem, že sme sa postavili jednostranne na stranu jedného zo súperiacich, a to nie je dobrý diplomatický krok. Zato sa pripojím k návrhu na vyslovenie nedôvery pánu Kukanovi.

  • Som rád, že pani poslankyňa Podhradská prezentuje v tomto parlamente aj iný názor, pretože z hľadiska ľudskosti a humanity vyplýva, že každý ľudský tvor si zaslúži pozornosť, teda aj Srbi. Som ďaleko od toho, aby som jednostranne obviňoval Srbov z toho, čo sa deje v Juhoslávii. Súhlasím, pán Šebej, že sa dejú veci v utečeneckých táboroch, ktoré nie sú v súlade s humanitou. Ale pýtam sa: Kto na tom má vinu? Len samotní Srbi?

    Iste nemôžeme podozrievať pána Dientsbiera zo zaujatosti proti USA a silám NATO, ale jeho vystúpenie bolo triezve, uvážené a vyvážené k obidvom etnikám Juhoslávie, ako ku kosovským Albáncom, tak aj k Srbom. A nehovoril jednostranne. Je to človek, ktorý v Kosove strávil vyše roka ako pozorovateľ alebo vedúci pozorovateľských misií. Iste mal možnosť a prístup ku všetkým, aj k utečeneckým táborom, aj k tomu, čo sa dialo v Juhoslávii. Preto som proti akémukoľvek jednostrannému nazeraniu.

    Som rád, že pani poslankyňa Podhradská pochopila to, čo nie sú schopní pochopiť budúci docenti, že naozaj článok 86 Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne hovorí o pôsobnosti Národnej rady a článok 119 hovorí o tom, o čom vláda rozhoduje v zbore a o čom môže rozhodovať jeden pán minister. V tomto prípade naozaj pánu ministrovi nepatrilo do pôsobnosti to, aby vyhlasoval alebo hovoril v mene vlády dva mesiace predtým, než sa vláda zišla. A k tomu hlasovaniu, pán Rusnák, vysvetlil som...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ako ďalší je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení páni ministri,

    budem vo svojom vystúpení veľmi stručný. Nebudem rozvádzať situáciu a sústredím sa naozaj na dôvody, ktoré sú na vyslovenie nedôvery členovi vlády, v tomto prípade ministrovi zahraničných vecí pánu Kukanovi. Myslím si, že pán Kukan ako dobrý kariérny diplomat, ktorého schopnosti boli už niekoľkokrát ocenené, urobil podľa mňa chybu, ktorej sa dobrý diplomat nedopúšťa. Urobil chybu v tom, že verejne informoval a svoje stanovisko vydával za stanovisko rozhodnutia vlády, kde dopredu prejudikoval, že vláda Slovenskej republiky bude súhlasiť s rozhodnutím poskytnutia vzdušného priestoru, a pritom si iste musel uvedomiť, že vzdušný priestor bude poskytnutý na aktivity, ktoré sú naozaj spojené so životmi ľudí, a toto sa nerobí.

    Vychádzal by som z Ústavy Slovenskej republiky, a to z článku 112, o ktorom sa dnes ešte nehovorilo, kde člen vlády skladá sľub člena vlády a píše sa v ňom: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Podčiarkujem, "budem plniť v záujme občanov". Pýtam sa, či je v záujme občanov Slovenskej republiky, aby Slovenská republika bola vtiahnutá do vojnového konfliktu, ktorý sa v srdci Európy vyvolal a prináša utrpenie státisícom ľudí. Kde je záruka, že tento vojenský konflikt sa neprenesie aj na územie našej krajiny?

    Ďalej by som chcel poukázať na články číslo 114 a 116. V článku 114 sa hovorí, že "vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky", a v článku 116, že "člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky". Prečo potom toľko kriku? Prečo toľko odriekania, aby vláda a minister zahraničných vecí podali tejto snemovni informáciu? Veď nič sa nemuselo stať. Informácia by prebehla, dozvedeli by sme sa, ako vláda rozhodovala a prečo sa tak rozhodla. Isteže, mali by sme svoje výhrady, ale oveľa lepšie by sa tento problém preniesol a nevyvolával by dnes dusivú atmosféru, ktorá vládne pri tomto probléme.

    Ďalej by som chcel povedať, že aj v súvislosti s článkom 119 - a to už vysvetľoval pán JUDr. Cuper - je naozaj pravdou to, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Myslím si, že toto bola naozaj zásadná otázka, ktorá sa týka vnútornej a zahraničnej politiky. Rokovali o nej všetky parlamenty v Európe a hlavne parlamenty krajín zúčastnených na tomto konflikte, jedine slovenský parlament sa vyhýbal diskusii o tomto probléme.

    Ďalej by som povedal a obrátil sa na článok 21 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí v článku 1, že "sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené", a teda naozaj aj volení zástupcovia ľudu, aj občania tejto krajiny majú právo byť informovaní o závažných veciach, o ktorých vláda dáva svoje rozhodnutie. Aj keď to priamo nemusí vyplývať zo zákona, je to skutočne jedna zo základných povinností verejných činiteľov, aby informovali o svojich krokoch. Preto osobne považujem konanie pána ministra zahraničných vecí za porušenie princípov, o ktorých som hovoril, a budem hlasovať za vyslovenie nedôvery.

    Ďakujem.

  • To bol pán poslanec Krajči.

    Ďalšia písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Záborská.

    Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    páni ministri,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    nechcem, aby moje vystúpenie vyvolalo nekonečnú reťaz faktických poznámok, a preto sa vo svojom príspevku budem pridŕžať vecnej stránky návrhu 37 poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi.

    Článok 119 bod g) Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. To nikto nespochybňuje, ale tento bod ústavy sa určite nemohol vzťahovať na ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, keď sa počas svojej cesty vo Veľkej Británii zúčastnil na tlačovej konferencii, kde poskytol predmetnú odpoveď o poskytnutí vzdušného priestoru lietadlám NATO, ak dôjde k náletom vzdušných síl v Juhoslávii, agentúre Reuters. Uvádzaný článok Ústavy Slovenskej republiky nemohol byť porušený, lebo nešlo o oficiálne stanovisko vlády, nehovorilo sa o dohode a navyše to bolo v hypotetickom čase, dva mesiace pred zasiahnutím lietadiel NATO v Juhoslovanskej zväzovej republike. Ak vtedy pán minister Kukan pripustil možnosť preletov, ako skúsený diplomat a demokrat vedel, že sa tak stane len v extrémnej situácii, keď už budú vyčerpané všetky ostatné možnosti riešenia situácie na Balkáne. Ak by jeho vyjadrenie malo váhu oficiálneho prísľubu Severoatlantickej aliancii, žiadosť NATO o prelety nad naším územím pred tromi týždňami by bola bezpredmetná. To znamená, jeho vtedajšie vyjadrenie nemožno uvádzať do príčinnej súvislosti so súčasným stavom. Bod 1 nehovorí v prospech návrhu na odvolanie, ale, naopak, svedčí o úmysle tendenčne obviniť ministra Kukana z nekompetentného konania.

    V bode 2 sa hovorí, že pán minister Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto článku má občan podľa druhej polovice prvej vety právo na informácie. Keby v roku 1992 bol prešiel pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia, bolo by tam napísané "pravdivé informácie". Neprešiel, sú len informácie. Tento článok však v bode 4 hovorí, citujem: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."

    Podľa Ústavy je povinnosťou kompetentného štátneho činiteľa informovať občanov Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady v rozsahu svojich kompetencií a tieto môže obmedziť, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu. Je pravdou, že zo svojej cesty vo Veľkej Británii pán minister neprezentoval doma svoj názor vyslovený pre agentúru Reuters, lebo išlo len o názor spojený s prípadnou bojovou akciou, ktorá by v období prípadnej realizácie podliehala schváleniu vlády a oficiálnej požiadavke NATO s presne stanovenými podmienkami. Spomíname si, ako predchádzajúca vláda, verím, že v záujme štátu, neinformovala občanov ani parlament o obsahu všetkých zmlúv podpísaných s Ruskou federáciou. Tú istú filozofiu v dobrom zmysle slova možno aplikovať na súčasného ministra zahraničných vecí a súčasnú vládu v aktuálnej situácii.

    V bode 3 sa hovorí o negatívnom vplyve konania ministra zahraničných vecí na zahraničnopolitické postavenie Slovenskej republiky a jeho ekonomiku. Dovoľte mi povedať, že hodnotenie názoru na vplyv tohto rozhodnutia závisí od toho, kto ho predkladá. Viem predložiť celý rad vysoko pozitívnych hodnotení slovenskej vlády, a keďže má naša verejnosť aj podľa vašich slov, páni poslanci, ktorí ste predložili návrh na vyjadrenie nedôvery ministrovi, právo na pravdivú a úplnú informáciu, treba konštatovať, že v bode 3 vášho návrhu zámerne zatajujete skutočnosť, že konanie vlády Slovenskej republiky sa stretlo v mnohých štátoch Európy a vo svete nie s negatívnym ohlasom. Ak niečo uškodilo v tejto kauze zahraničnopolitickému postaveniu Slovenska, tak to bola negatívna protiamerická, protizápadná a proti NATO zameraná rétorika súčasnej opozície počas rozpravy o situácii v Juhoslovanskej zväzovej republike. Počas diskusie terajšia opozícia len pokračovala v negatívnej propagácii vstupu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie a naďalej umelo podnecovala k negatívnemu vzťahu verejnosti k Západu a špeciálne k NATO a naďalej sa snažila rozvíjať izolacionistické postoje občanov Slovenskej republiky. Výsledkom takejto diskusie sú aj výsledky, ktoré ste citovali o vzťahu občanov Slovenskej republiky k NATO.

    Je pravdou, že bojové akcie v Juhoslávii majú negatívne dôsledky na ekonomiku, a to nielen v štátoch, ktoré sú viac alebo menej zainteresované na konflikte, ale pre nás to nie sú dôsledky konania ministra Kukana. Sú to dôsledky politiky prezidenta Miloševiča voči kosovským Albáncom. Rozvážne a vysokokompetentné konanie našej vlády, predovšetkým diplomacie, zdôrazňujem rozvážne, umožnilo, že aj v súčasnom ťažkom období naše veľvyslanectvo v Juhoslovanskej zväzovej republike v celom rozsahu plní svoje povinnosti.

    Dovoľte na záver, ak mám zhrnúť všetky poznatky, tak návrh, ktorý ste predložili, neobsahuje žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by mala byť vyslovená nedôvera ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi, ale obsahuje subjektívne pohľady a úsudky niektorých poslancov opozície, ktoré javia tendenčné zafarbenie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Záborskej sa hlási osem pánov poslancov, posledný je pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    reagujem na predchádzajúce vystúpenie pani poslankyne, pretože považujem za potrebné spresniť niektoré jej formulácie.

    V prvom prípade hovorila, že išlo o takzvaný hypotetický čas, keď hovorila o čase v súvislosti s vystúpením pána ministra Kukana s jeho stanoviskom pre Reuters. V skutočnosti nešlo o žiaden hypotetický čas. Išlo o celkom konkrétny čas 27. januára 1999 dva mesiace pred skutočným nepriateľstvom, ktoré nastalo medzi silami NATO a medzi Juhosláviou. Teda v podstate treba jednoducho rátať s takouto skutočnosťou, nešlo o nejakú náhodnú alebo hypotetickú záležitosť. Išlo o celkom konkrétny čas, konkrétny výrok v tomto čase a bol to výrok, ktorý pred začatím nepriateľstva hovoril, že vláda bude akceptovať aj prelet bojových lietadiel. To je dôležité si uvedomiť.

    Ešte k tretej problematike chcem povedať, že sme nerozpútavali a nerozpútavame žiadnu protiamerickú kampaň alebo kampaň proti NATO. Proste vystupujeme proti "jastrabom" v USA aj v NATO a sme za to, aby sa uprednostnili názory tých, ktorých oni sami nazývajú "holubicami", teda v podstate mierovo orientovaných ľudí, pretože je veľmi nebezpečné s takouto mohutnou svetovou silou pôsobiť vojensky v malej krajine.

  • Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

    Zapnite pani poslankyňu Aibekovú.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Keďže som aj ja podpísaná pod týmto návrhom a pani poslankyňa Záborská nás veľmi napadla, resp. vyslovila sa, že naše obvinenia sú tendenčné, tak ma veľmi sklamala, lebo práve ona predniesla mnohé tendenčné obvinenia. Už som v reakcii na pána predsedu vlády povedala, že máme takisto právo na svoj uhol pohľadu a v tomto návrhu sme ho prezentovali. A preto ma veľmi mrzí, keď ste na záver povedali, že sú tu subjektívne úsudky, ktoré sa javia ako tendenčné. Mohla by som vás obviniť z toho istého. Neurobím to, lebo vy máte právo na svoj názor, prezentovali ste ho, ja s ním nesúhlasím a ako jedna z podpísaných poslankýň mám názor, že minister zahraničných vecí nepostupoval tak, ako mal postupovať. Vymenovali ste mnohé pozitívne kroky podľa vášho programu vlády v zahraničnej politike, ale táto vláda sa musí predovšetkým pozerať na záujmy slovenského obyvateľstva, a to práve pán minister nerobil svojimi - nebudem to nazývať klamstvami -, ale neopatrnými a zavádzajúcimi informáciami, ktoré poskytoval v Národnej rade a predovšetkým v médiách.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pani poslankyne Záborskej mám len niekoľko takých veľmi krátkych poznámok.

    Pani poslankyňa, hovorili ste, že 27. januára pán minister Kukan hovoril v hypotetickom čase a že to bol len predpoklad. Ak považujete formuláciu, že Slovenská republika je predpripravená poskytnúť a tak ďalej a tak ďalej, ako to povedal pán minister Kukan, za hypotetickú formuláciu, tak potom mi naozaj ostáva rozum stáť. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Hovorili ste, že pán minister hovoril o tom, že ak budú vyčerpané všetky možnosti. Ak je pán minister Kukan skutočne odborníkom, musel vedieť, že neboli vyčerpané všetky možnosti. Pán minister Kukan musel vedieť napríklad aj o tom, že keď pán Cook vlastne nabádal kosovských Albáncov podpísať americký návrh dohody, tak ich nútil do toho slovami: "Podpíšte to, lebo inak nebudeme mať dôvod bombardovať Juhosláviu." Je to výrok, ktorý vojde do histórie a bol zverejnený vo francúzskej, nemeckej a britskej tlači. Takže môžete ma znovu obviniť z toho, že som notorická klamárka.

    A ešte jedna vec. Keď sa už hovorilo o utečencoch, je naozaj nechutné hovoriť o utečencoch v takejto súvislosti. My sme neboli v Prištine preto, že by sme sa jej chceli vyhnúť, pán poslanec Šebej. Jednoducho sa to naozaj nedalo stihnúť. Verím, že situácia utečencov je strašná a tragická, ale utečenci nevznikli náhodou. Azda ste nepredpokladali, že Američania budú bombardovať Juhosláviu etnicky čistými bombami. Také bomby neexistujú a také bomby neexistujú najmä v multietnickom prostredí. Juhoslávia aj Kosovo je takýmto prostredím. Tak nám chcete tvrdiť, že kosovskí Albánci, ktorí odtiaľ utekali, mali vítať tieto vojská a bomby kyticami kvetov? Jednoducho sa zachovali ako každý človek, ktorý sa bojí. Utiekli z tohto územia.

  • Pani poslankyňa chcela zmierniť našu kritiku a chcela ospravedlniť nekomplexné a nie včasné informovanie vlády o jej rokovaní tým, že poukázala, že predchádzajúca vláda tiež neinformovala o obsahu niektorých zmlúv uzatvorených s Ruskou federáciou. Chcem pani poslankyni povedať, že je rozdiel neinformovať, a to ešte komplexne a včas o vojenskom konflikte alebo zapojení krajín do vojenského konfliktu, a je rozdiel vo vzťahu k niektorým zmluvám. V medzinárodnej politike a v medzinárodnej spolupráci je bežné, že niektoré zmluvy najmä hospodárskeho charakteru sú častokrát po dohode alebo zo strany jedného zo zmluvných strán nezverejňované, alebo nie sú úplne zverejňované. Na to sú rôzne dôvody, ktoré sú často obsiahnuté v danej zmluve, takže nemožno porovnávať vojenský konflikt so zmluvnou základňou. A pokiaľ ide o samotné zmluvy, som rád, že je tu minister Černák, keď sa vrátil zo svojej cesty v Ruskej federácii, konštatoval, že zmluvy boli v poriadku.

    A moja posledná poznámka. Pred chvíľou som v televízii videl - už keď nás tak obviňujete zo smerovania proti NATO a proti agresii - zábery, keď raketa zničila tri naložené veľké automobily s obyvateľmi v Kosove a komentovali to asi tým spôsobom, okrem iného aj minister zahraničných vecí Veľkej Británie Cook, že prišlo k omylu, ale čo sa dá robiť, vo vojne to asi tak pokračuje a oni budú naďalej bombardovať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Záborská, je dosť prekvapujúce počuť z úst ženy takú vehementnú obhajobu vojenských útokov a vojenského raketového bombardovania. Je to zarážajúce. Neviem, či máte rodinu a deti, pozrite sa im do tvárí a spýtajte sa, či je váš postoj k tomuto tragickému konfliktu korektný. Z vašich úst odznelo i tvrdenie, že pán minister Kukan súhlasil s preletmi vojenských lietadiel iba v krajnej situácii. Existujú prelety vojenských lietadiel v nekrajnej situácii? To je aká? Keď je vojnový konflikt a vojenské napadnutie, tak to je jediná situácia. Iná situácia neexistuje.

    Ďalšia vec - právo informovania vlády, slovenskej vlády a jej ministrov, občanov a poslanecký zbor. Vy si mýlite čosi veľmi zásadné. To nie je otázka práva informovania, ale v parlamentnej demokracii vláda podlieha parlamentu, a nie parlament vláde. Takže my nie sme odkázaní na ponížené prosíkanie, či ministri sú takí láskaví niečo nám prezradiť, prípadne nie a dožadovať sa toho, aby azda aj prípadne prišli a vysvetlili, či niečo urobili a povedali alebo neurobili. Vláda je podriadená parlamentu a nie parlament vláde, to si treba vyjasniť.

    Mečiarove údajné tajné zmluvy. Neboli by ste členkou SDK, ak by ste si, dá sa povedať, neobtreli ústa o Mečiarovu vládu. Vymenujte mi aspoň jednu alebo dve tajné zmluvy, ktoré existujú a sú tajné. To je už na smiech, už sa tomuto v podstate vysmial minister Kanis, uškŕňa sa minister Černák. Zmluvy proste existujú, a nie sú tajné. A navyše, ak sa konania slovenskej vlády stretli s kladným hodnotením mnohých vlád, spýtajte sa, či sa stretli aj s kladným ohodnotením občanov Slovenskej republiky. Pre nás by malo byť rozhodujúce toto, a nie cudzie vlády tých, ktorí napadli Juhosláviu. Čo je nás po nich.

  • Vážená pani poslankyňa Záborská,

    nikdy som v tomto parlamente nehovoril o otázkach zdravotníctva, pretože jednoducho si myslím, že im nerozumiem, ale dovoľte mi, aby som vám povedal, že vy sa nerozumiete do otázok pôsobnosti, právomoci a kompetencie. Ja sa tým zaoberám už tiež asi toľko rokov ako vy zdravotníctvom alebo zdravím ľudí, a preto vaše vyjadrenie pokladám za nekompetentné, tak ako som to povedal už niekoľkokrát aj pánu Kováčovi. Človek by mal vážiť, ktoré veci chce okomentovať alebo o ktorých chce niečo prečítať, čo mu niekto napíše.

    Obvinili ste nás, že v tomto návrhu klameme alebo zavádzame. Neklameme ani nezavádzame. Nie je to kompletný návrh, také ambície si ani nekládol. Návrh na odvolanie alebo vyslovenie nedôvery členovi vlády je vždy len návrhom, ktorý sa môže dopĺňať, môžu vyjsť najavo nové skutočnosti. Ak tvrdíme, že to má negatívny ekonomický vplyv, pán Černák je tu prítomný ako minister, môže sa k tomu vyjadriť, že naozaj kosovská tragédia nemá negatívny vplyv len na Kosovo, na utečencov, ale má aj negatívny vplyv a výrazne negatívny už aj na ekonomiku Slovenska. Veď naša jediná cesta je cesta po Dunaji, ak sa chceme dostať s niektorými komoditami na trhy, alebo lepšie povedané, pán Černák predsa hovoril sám v televízii o tom, aké problémy majú Lodenice na Dunaji spolu s riaditeľom Lodeníc, o Chirane a o ďalších podnikoch. Nech vystúpi a informuje, či to sú negatívne vplyvy. Takže neklamali sme, snažili sme sa niečo povedať a vy ste mali právo to doplniť.

  • Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Slovenská národná strana vo vystupovaní v súvislosti s juhoslovanskou tragédiou jednoducho zvýrazňovala postoj, ktorým obhajovala mier a presadzovala, aby v budúcnosti, pre budúce storočie, budúce tisícročie sa neprijal systém riešenia problémov vojnových konfliktov prostredníctvom násilia. A preto je smutné, že sa pani poslankyňa Záborská pokúsila nanútiť nám niečo, čo sme nehovorili a nepovedali. My nie sme proti nejakým zoskupeniam, ktoré by mali zabezpečiť stabilitu, ktoré by mali zabezpečiť bezpečnosť, nie sme proti konkrétnym osobám, nie sme proti národom, ale sme za mier a sme proti násiliu, ktoré má riešiť násilie v jednotlivých krajinách. A to je skutočná pravda o veci a k tomu sa dnes takto vyjadrujú významné politické osobnosti celej Európy a štáty ako Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko prehodnocujú svoje stanoviská, ktorými išli do konfliktu, ktorý začalo NATO bombovými a leteckými náletmi na Juhosláviu.

    Takisto pani poslankyňa veľmi správne upozornila, že nejde len o pána ministra Kukana, ale ide o zodpovednosť celej vlády za rozhodnutie, ktoré Slovensko zatiahlo do vojenského konfliktu. Preto Slovenská národná strana stále navrhuje, že treba vysloviť nedôveru celej vláde za takéto rozhodnutie a nielen pánu ministrovi Kukanovi. A takisto s narábaním informácií - dôverné, nedôverné - treba rozlišovať, keď ide o mierové dohody a keď ide o vojnové dohody. A v takomto prípade naozaj tajnosti nemajú miesto.

    Ďakujem.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Fedoročko. Potom ešte vystúpi pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    37 opozičných poslancov z radov HZDS dalo svoj podpis pod návrh na odvolanie člena vlády, povereného riadením ministerstva zahraničných vecí, pána Eduarda Kukana. Túto snahu poslancov opozície o odvolanie ministra zahraničných vecí môžeme chápať aj ako odplatu za danie súhlasu na vzatie do väzby poslanca z radov HZDS v dnešných ranných hodinách. Skôr ako budem hodnotiť prácu ministra zahraničných vecí, je potrebné sa niekoľkými myšlienkami vrátiť o niekoľko rokov späť do čias, keď na Slovensku bola vláda na čele s pánom Mečiarom. O čo hlbšie prepadlo Slovensko zásluhou minulej vlády, o to intenzívnejšie a často aj bolestnejšie sa musí dnes snažiť, aby znovu získalo dôveru.

  • Pán poslanec, hovorte, prosím, k veci.

  • Hovorím k veci, páni. Páni opoziční politici, celé týždne tu hovoríte od veci.

    Práve predchádzajúca vláda a jej zástupcovia, veľvyslanci spôsobili, že Slovensko sa malo v zahraničí prezentovať za párky a pivo. Ako príklad vašej prezentácie Slovenska v zahraničí nech občanom Slovenska za vlády Vladimíra Mečiara slúži exveľvyslankyňa "hruštička húževnatá" alias pani Kramplová, ktorá narobila Slovensku najväčšie trapasy v zahraničí. Dodnes brázdi kanadské cesty a nevie nájsť cestu do Európy, do ktorej ste ju nevedeli nájsť ani vy počas svojej vlády. Takéto a podobné kroky robila Slovensku vláda a veľvyslanci počas uplynulých štyroch rokov. Ani nečudo, že Slovensko sa dostalo do izolácie. Cesty členov vlády a premiéra Mečiara by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk. A prím hrajú cesty či už oficiálne, alebo tajné prevažne do Ruska.

    Dnes ste sa, ctená opozícia, rozhodli žiadať o odvolanie ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana. Dôvody, ktoré ste uviedli, sa nedajú inak nazvať ako zblúdenie mysle. Asi ste veľmi vyčerpaní z doterajších zasadnutí tohto parlamentu. Platí to aj pre vás, pán Cuper. Tvrdenie vám môže slúžiť ako ospravedlnenie. Na tričko tejto vlády a hlavne pána Kukana hádžete škody, ktoré utrpí slovenské hospodárstvo. Pýtam sa: Prečo neuvediete, aké škody utrpelo slovenské hospodárstvo počas vašej vlády a vedenia zahraničnej politiky? Tie škody sa dnes nedajú ani vyčísliť.

    Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan spolu s pánom predsedom vlády dnes nemôžu mať konkurenciu na svoje posty. Tvoria tím, ktorý dokázal získať vami stratenú dôveru v zahraničí. O tom svedčia aj aktivity ministra zahraničných vecí od novembra 1998, keď vstúpil do vlády. Stačí spomenúť november - oficiálna pracovná návšteva v Bruseli, stretnutie predsedu vlády, rokovanie s generálnym štábom NATO, s predsedom Európskeho parlamentu. Ďalej v novembri - stretnutie s diplomatickým zborom akreditovaným v Slovenskej republike, 11. novembra pracovná večera s vedúcimi zastupiteľských úradov členských krajín Európskej únie akreditovaných v Slovenskej republike, 12. novembra oficiálna návšteva, sprievod predsedu vlády vo Varšave, 16., 17. novembra v Ríme účasť na zasadnutí Rady ministrov. Takto by som mohol čítať ešte asi polhodinu pracovné cesty ministra zahraničných vecí.

    Páni poslanci, pani poslankyne z opozície, koľko takých pracovných ciest sa dá napočítať vašej vláde? Aké výsledky ste dosiahli vy? Teraz kričíte, teraz sa snažíte zviesť slovenský národ. Páni poslanci, pani poslankyne, to je len krátka charakteristika vykonaných aktivít ministra zahraničných vecí. Už aj preto ja ako poslanec Slovenskej demokratickej koalície a liberálnej platformy nebudem hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí a verím, že aj vy, poslanci z radov opozície, si uvedomujete svoju prenáhlenosť a nebudete hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi. Verím, že zo svojej politickej únavy ste sa dnes vyspali a v tejto chvíli ešte dokážete triezvo rozmýšľať.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Fedoročka sa hlási celkom 11 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Bajan.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Som veľmi rada, že pán Federočko vystúpil, lebo keby nebol vystúpil, už by som sa bála, že by hlasoval za vyjadrenie nedôvery pánu ministrovi zahraničných vecí.

    A ešte jednu poznámku. Chcela by som ho poprosiť, že v budúcnosti, keď si bude objednávať u niekoho svoje vystúpenie, nech ho poučia tí ľudia, ktorí mu to budú písať, ako sa čo číta, lebo, prosím, "alebo" nie je "alianc", ale "alias". Alianc je jedna celkom úspešná poisťovňa na Slovensku.

  • Ďakujem pekne.

    Je mi ľúto, že sa objavilo takéto vystúpenie. Chápem a dokonca uznávam, že by malo byť povinnosťou koaličných poslancov obhajovať svojho ministra. Tak sme to robili aj my v minulom volebnom období. Ale týmto vystúpením ste pánu ministrovi Kukanovi poškodili viac ako my našimi vystúpeniami. Keby ste boli pozitívne zhodnotili to, čo doteraz urobil, bolo by to v poriadku, ale začínate urážkami, neopodstatnenými a nepodloženými informáciami. Vy si láskavo pozrite, koľko predchádzajúca vláda a predchádzajúci parlament prijal významných zahraničných hostí, nielen európskych, ale aj svetových, a koľkých aj na pôde parlamentu, aj premiér, aj členovia vlády. Ja som sa nikdy do Ruska neponáhľala a nikdy som neobdivovala ruskú politiku na rozdiel od niektorých vašich členov, ktorí ako členovia komunistickej strany jej tlieskali a podporovali ju. Takže si veľmi dobre rozmyslite, ako ma budete urážať. Toto vaše vystúpenie je hanbou, pretože ministrovi by ste pomohli vecnými a objektívnymi informáciami, ale takto ste ho zhodili a dostali na takú úroveň, akú si nezaslúži.

  • Ďakujem.

    O chvíľu budeme prerokúvať správu o zahraničnej politike Slovenskej republiky za rok 1998, verím, že sa k tomu rozprúdi tiež veľká diskusia. Odporúčal by som pánu poslancovi, ku ktorému hovorím, ale aj ďalším, ktorí sa už často prezentovali tým, že nezachytili kontinuitu vývoja a jednotlivých činností alebo aktivít, aby sa oboznámili s podobnými správami aj za jednotlivé roky. Potom nemôžu hovoriť tak, ako hovoril pán Fedoročko, že neboli žiadne návštevy a žiadna komunikácia a aktivity predchádzajúcej vlády vo vzťahu k zahraničným partnerom. To je prvá poznámka.

    Moja druhá poznámka. Pán poslanec, nemôžete porovnávať hodnotenie alebo rokovanie o nedôvere vyjadrenej alebo snahe vyjadriť nedôveru pánu ministrovi Kukanovi s tým, o čom sme rozprávali alebo rokovali včera v súvislosti s pánom Lexom. S pánom Lexom sme prerokovali otázky na základe nekomplexných podkladov, ktoré imunitný a mandátový výbor predložil. Tu ide o jasné fakty, lebo to, že v Juhoslávii sa bojuje, to, že nad nami lietajú lietadlá, je fakt. Takže to je niečo nekonkrétne a niečo konkrétne. Tak sa nám nesnažte nahovoriť, že teraz toto robíme len kvôli tomu, že ste včera pána Lexu dali v podstate do väzby.

  • Pán Fedoročko, to, že súčasná vláda väčšinu času trávi v zahraničí, na stave hospodárstva Slovenskej republiky je aj evidentne vidieť, to je svätá pravda. Čo sa týka vášho vystúpenia, bolo to dosť slušné mitingové vystúpenie, ale odpustite, odporúčal by som to skorigovať podľa tematiky, ktorá sa prerokúva, lebo to, čo ste hovorili, nesúviselo nijako s prerokovaným bodom. Domnievam sa, že v podstate ste urobili medvediu službu ministrovi Kukanovi, voči ktorému môžem mať výhrady, ale o jeho parametroch v podstate netreba pochybovať.

    A pokiaľ ide o to, čo sme robili za šesť rokov - vytvorili sme štát a zabezpečili sme jeho plnú funkčnosť. Ak neviete, čo to je, tak by som vám doprial byť v roku 1992 ministrom dopravy a zistiť, čo všetko treba v tomto štáte urobiť, aby všetko v doprave a spojoch fungovalo. Vám sa zdá, že bolo celkom normálne, že 1. januára 1993 v tomto štáte všetko fungovalo. Vôbec to tak nie je, ale je zbytočné vám to vysvetľovať, presne tak ako farboslepému vysvetľovať Goyove obrazy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    skutočne človek musí obdivovať, koľko nezmyslov povedal pán poslanec Federočko vo svojom krátkom vystúpení. Musím sa brániť proti obvineniu, že sme rozkrádali túto republiku. Pán poslanec, skutočne, ak za štyri roky sa vyrovnáme s úpadkom alebo s poklesom priemyselnej výroby, ktorý bol po roku 1989, a v podstate minulý rok sa dosiahla úroveň v hrubej výrobe, a každým rokom rástol hrubý domáci produkt a bolo to viac ako 6 %, ak sa zvyšovali reálne mzdy, ak sa znižovala nezamestnanosť, ak sa znižovala inflácia, ak rástol počet osobných áut, rástol počet študentov na vysokých školách, ak rástol počet bytov, ak rástol počet ľudí na dovolenkách, to nebola rozkradnutá krajina, to bola rozvíjajúca sa krajina! Najväčšie zbojstvá a zlodejstvá boli na Slovensku urobené počas kupónovej privatizácie a počas malej privatizácie na čele s terajším pánom podpredsedom vlády. A nad týmto by ste sa mali zamyslieť. Keď si zoberiete napríklad len štatistiku, od roku 1993 hrubý domáci produkt vzrástol z 369 miliónov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán predsedajúci,

    skôr ako začnem hovoriť, chcem vás poprosiť, aby ste upozornili niektorých poslancov, že to nie je minulonočná schôdza. Pre niektorých to bol väčší cirkus, lebo to, čo nám teraz predviedol kolega Fedoročko, len tomu nasvedčuje. Totiž nevidel som ho, ani som ho nepočul vykrikovať v tejto rokovacej miestnosti večer, totiž bol by vedel, že nemôže tento návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Kukanovi súvisieť s tým, že parlament odhlasoval súhlas s väzbou kolegu Ivana Lexu. O 10.30 hodine večer alebo o 22.30 hodine, aby to bolo aj pochopiteľné, som odovzdával tento návrh na sekretariáte predsedu. Som rád, ak to teraz potvrdzuje, som presvedčený o tom, že skutočne o 22.30 hodine už poslanci boli rozhodnutí a už vtedy vlastne vydali Ivana Lexu na väzbu. To, čo bolo o 4.00 hodine, bolo potom už len trápne divadlo, ktorému dopomohol aj predseda Národnej rady, ale to nechcem teraz rozvíjať.

    Kolega Fedoročko tu navyše ešte začal aj vykladať, že on by nám tu mohol polhodinu čítať. Pán kolega, neviem, či ste tu boli, alebo neboli, keď sa hlasovalo v tejto rokovacej miestnosti, ale vy ste väčšinou hlasov odhlasovali, že by ste mohli čítať maximálne 10 minút, takže žiadne recitačné preteky tu nemohli byť, ani nič podobné, lebo skutočne ste mali odhlasované vystúpenie na 10 minút. Čiže bolo by dobre, keby ste k tomu takto pristupovali aj vy. Viete, ono niekedy to vyzerá také trochu trápne, že možno tí, ktorí najviac vykrikovali - prepáčte, že to poviem tak trochu vulgárnejšie -, hovorili, že Sovietsky zväz bol náš vzor, teraz budú kričať: Hurá na Západ!

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fedoročko hovoril o zahraničných aktivitách súčasnej vlády a vládnej koalície a v tejto súvislosti by som chcel upozorniť na tri pohľady na tieto zahraničné aktivity.

    Prvý pohľad je, že mnohí z týchto politikov chodili aj v uplynulých rokoch a veľmi zle vykresľovali Slovensko, povedal by som, priam surovo kydali na Slovensko. Je prirodzené, že teraz to musia žehliť, aby si svet utvoril predstavu, že zmenou vlády sa čarovným prútikom šiblo a zmenilo sa aj Slovensko, lebo niektorí si mysleli, že sme rozvojová krajina a pomaly je u nás asi vojna a nevieme, čo je to maslo a také bežné kultúrne produkty.

    Druhý pohľad je, že títo vládni poslanci často zabúdajú, že nie sú dnes opoziční, a sám som bol svedkom toho, že aj keď dnes chodia do zahraničia, tak rozprávajú takým spôsobom o Slovensku, že nevytvárajú o Slovensku veľmi pozitívny obraz a ďalej kazia meno Slovenska vo svete, a teda by určite pána Fedoročka nepotešili.

    A tretí pohľad na cesty našich vládnucich politikov po svete je asi ten, že by mali predsa len lepšie poznať situáciu v Juhoslávii ako krajiny NATO, ktoré predsa len nemajú informácie o trasformujúcom sa svete z komunizmu na normálny demokratický, a preto by mali byť skôr mierotvorcovia a hľadať mierové riešenia, a nie povzbudzovať tieto krajiny vo vojnových aktivitách a v riešení násilia násilím, ako sa to stalo v Juhoslovanskej zväzovej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Fedoročko, nuž predviedli ste tu ďalší argumentačný klenot liberálnej platformy SDK, ale môžem vám povedať, že nejdem na tú istú formu odpovede. Poviem vám iba jedno na tú vetu, ktorú ste vyslovili, že HZDS o to viac kričí, o čo hlbšie sa Slovensko prepadlo. Tak odporúčal by som, aby sa takým istým spôsobom prepadalo Slovensko aj počas Dzurindovej vlády. Každý rok, štyri roky vyše 6-percentný rast hrubého domáceho produktu a udržanie hladiny inflácie pod 6 %. Priatelia, prajem vám len, aby ste toto isté urobili aj vy. Preto vás ubezpečujem, že my sme záležitosť vyslovenia nedôvery pánu ministrovi neurobili ako odvetu za pána Ivana Lexu, to vôbec nie je pravda. Skôr sa dá povedať, že tu sa predviedol parný valec nie Veľkej Idky, ale veľkej koalície, ktorá chcela dokázať, že jednoducho aj bez právnej argumentácie dokáže dostať Lexu za mreže.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel som reagovať na pána Fedoročka len veľmi krátko.

    Ako sa mi tak zdá, svojím vystúpením vôbec nepomohol pánu ministrovi Kukanovi. Jediný efekt, ktoré toto vystúpenie malo, bol ten, že vyvolalo 22 minút reakcií. A keďže pán Bajan verejne vyzýva, aby sme sa odhlásili, aby sme to nenaťahovali, poslúchnem a vôbec to nebudem radšej ďalej komentovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi ma mrzí, že pán kolega nám tu vykričal takým dosť drsným spôsobom, že sa chceme vyrečniť ako pomstu za niečo. A pritom nepovedal, čo chcel namiesto toho robiť, možno sedieť doma a mať nohu preloženú cez nohu, ale myslím si, pán kolega, že preto ste nedostali dôveru svojich voličov. Dôveru svojich voličov ste dostali preto, aby ste sa tu domáhali od svojich ministrov, aby vám podali také informácie, aké ako poslanec máte mať. Viete, pri zahraničnej politike je veľmi dôležité, aby zahraničná politika bola skĺbená s vnútornou - domácou politikou. Tak nám to hovoril jeden z vašich bývalých kolegov pán poslanec Figeľ a neustále upozorňoval na to, že nemá význam zahraničná politika bez kvalitnej domácej politiky. A preto si dovolím vám prečítať, že 53 % občanov neverí, že sa vám podarí zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva, len 37 % verí. Keď chcete vedieť ohľadom udržania kurzu slovenskej koruny, 29 % verí, že sa to podarí, ale 46 % neverí. V tom, že sa podarí znížiť nezamestnanosť vám verí len 27 %, ale 62 % neverí, že sa to podarí znížiť. A ak sa chceme dostať aj k tomu zahraničiu, tak vám poviem, že pri integrácii do Európskej únie len 25 % verí, že Slovensko dobehne Českú republiku, ale 51 % obyvateľov Slovenskej republiky vám neverí. Dokonca, a čo je najsmutnejšie, 70 % neverí, že sa vám podarí obmedziť korupciu a podplácanie štátnych...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že predrečník chcel jednoznačne rozlíšiť rozdiel úrovne v rezorte, v obsadení tohto kľúčového rezortu v predchádzajúcom období a v súčasnom.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, mali sme peknú ministerku, pán kolega, ale ona sa odmietla vrátiť na Slovensko, odmietla lojalitu Slovenskej republike, keď bola pozvaná. Mali sme ministra, ktorý odmietol požiadať o vrátenie občana, ktorý bol zavlečený a ktorého nám ponúkali, aby sme si ho zobrali naspäť. Mali sme ministrov, ktorí vysvetľovali demarše ako priateľské pohladkanie, ako pozdravy zo zahraničia, hoci všetko bolo naopak. Teraz máme ministra, ktorý je pán minister, a preto si myslím, že nám spôsobí radosť vysloviť mu dôveru v tejto poslaneckej snemovni.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák je posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    už sme, keby sa dodržala dohoda, mohli byť mimo tejto budovy, ale vidím, že sme absolvovali duševnú rozcvičku a môžeme ísť do rána ďalej. Pokúsim sa byť stručný. Som jeden z poslancov, ktorí podpisom iniciovali zvolanie tejto schôdze s cieľom prerokovať návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí pána Kukana. Dovoľte mi, aby som to veľmi stručne vysvetlil, ale predtým musím urobiť dve poznámky. Pani doktorka, pani poslankyňa Záborská, chápem vás, že chcete, aby vaša rodina bola znova v diplomatických službách, ale to sa dá urobiť aj inak. Toto tu trošku zaváňalo. Ale držíte sa svojho trička, keď máte slovo, nadávate na nás. Znovu ste vyvolali zbytočnú polemiku. A pánu kolegovi Fedoročkovi chcem verejne vyhlásiť, že som rád, že nie je poslancom za HZDS a vyjadrujem presvedčenie, že napriek podozrivému menu nie je východniar ako ja. Mrzelo by ma to.

    Prečo dnes rokujeme, vážené poslankyne, vážení poslanci, o odvolaní pána ministra Kukana? Poviem vám pravdu. Po prvé, je to zásadná nespokojnosť poslancov HZDS s postupom vlády a vedením Národnej rady v súvislosti so začatím vojny proti Srbsku. Pán minister v tejto snemovni a z tohto miesta kričal, že to nie je vojna a neodvolal to, aj keď už dnes amerického prezidenta upozornili, že len 60 dní môže viesť vojnu. Upozornil ho na to kongres. Tak je to vojna, alebo nie? Je to pripravený minister, alebo nie? Vie posúdiť, čo je vojna, alebo nie?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem. Sami ste to povedali, takže nie je až taký dobrý minister, aj keď má veľkú diplomatickú skúsenosť a na slovenské pomery podivne aj dokonalé diplomatické vzdelanie.

    Druhý dôvod, prečo som podpísal návrh na odvolanie pána ministra, je nespokojnosť poslancov HZDS s činnosťou a stanoviskami a návrhmi ministra Kukana v súvislosti s vojnou, s osobnými stanoviskami. Dobre vedel, a tu to už odznelo, že vy a vaši kolegovia predchodcovia ste hlasovali, že keď idú vojaci ako pozorovatelia von za hranice, musí to schváliť Národná rada. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Srbsko nás hodnotí, že sme štát, ktorý je s ním vo vojne. Ono totiž rozhoduje o tom, či nás považuje za štát, ktorý s ním vedie vojnu. A my ju vedieme. My sme ponúkli ako účasť na vojne svoj vzdušný priestor a ľudí, ktorí zabezpečujú prelety týchto lietadiel. Neklamme sa, že nie sme takým štátom, že naši občania nepracujú a nepodieľajú sa na tejto vojne. Podieľajú sa.

    No a tretí dôvod je arogancia, s akou pán minister Kukan pri vystúpení po začatí vojny v Národnej rade vystupoval. Myslím si, že takto nemôže vystupovať žiadny minister, aj keď ďalšie vystúpenie bolo veľmi diplomatické, korektné a dokonca sme ho aj ocenili.

    Veľa preskočím, bol som pripravený na dlhú debatu, ale dovoľte mi, aby som povedal ešte jednu poznámku, dokonca príhodu. Dnes o 14.45 hodine, možno päť minút skôr alebo neskôr, stáli dve dievčatá novinárky pred vchodom do budovy. Pýtali sa niektorých našich kolegov, koaličných poslancov na názor na pána poslanca Fica, robili anketu. Dvaja, ktorí prechádzali, sa vyjadrili veľmi promptne a veľmi tvrdo. Ten tretí, možno si robil srandu, sa ich spýtal, akú má dať odpoveď. Dostal odporučenie - negatívnu. Tak ho pekne zotrel. Rád si to vypočujem v rádiu alebo v televízii, len neviem, kde to bude, možno iba v novinách. To je jedna vec.

    Druhá vec. Pri tomto vchode bola nemecká televízia RTL, kameraman, personál aj na osvetlenie, a keď bol krok od rohu pán poslanec Milan Rehák, zapli svetlá, natočili ho, a keď prešiel znova za roh vo vnútri, tak to vypli a odišli. Čo pripravujete, vážení kolegovia, vážené kolegyne? Rehák je tretí v poradí? RTL ho už natočila. Alebo vám to Nemci zajtra povedia? Tak som vám to prezradil o deň skôr.

    A posledné, čo by som chcel povedať, je to, že si myslím, že pre budúcnosť by sme si mohli nechať podobné vzrušené debaty. Postupne sa začalo rokovanie, aj keď bolo iste pre pána ministra Kukana nepríjemné upokojovať, a boli vecné argumenty. Môžem vám, páni poslanci z koalície, vyčítať iba to, čo už tu odznelo. Nesnažili ste sa nám vyvrátiť argument, keď sme kritizovali ministra. Namiesto toho ste len nadávali na niečo iné. To nie je dobrá metóda, tak ho neobhájite. Vy ste nás nepresvedčili, že máme chybný názor, keď ho chceme odvolať. Vy ste nás v tom názore upevnili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia postupne poslanci Mikloško, Podhradská, Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, po tom, čo som vypočul pána poslanca Andrejčáka, ale aj predchádzajúce vystúpenia opozície, navrhujem túto zmenu v uznesení. V predkladanom uznesení navrhujem slová "Eduardovi Kukanovi" nahradiť slovami "Ľudovítovi Černákovi".

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ak mi dovolíte, k vystúpeniu pána poslanca by som si dovolila povedať len jednu poznámku. Vtedy, keď hovoril o tom, že Srbsko nás vníma ako agresora, pán minister Kukan veľmi vehementne krútil hlavou na znak nesúhlasu. Ak mi dovolíte, my sme rokovali s predstaviteľmi juhoslovanského parlamentu, hovorili sme s predsedom branno-bezpečnostného výboru a súčasne podpredsedom juhoslovanského parlamentu. Naozaj sme počas našej návštevy nehovorili o tom, ako sa zachovala naša vláda, bolo nám to naozaj vrcholne nepríjemné. Ale spomenula to, samozrejme, juhoslovanská strana, usilovali sa to naozaj spomenúť v istej rovine, lebo jednoducho vedeli, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko s postupom vlády nesúhlasili. Ale nezabudli nám súčasne pripomenúť, že Juhoslávia bola na rozdiel od nás v roku 1948 z krajín socialistického bloku jediná, ktorá sa dokázala postaviť proti Stalinovi, nezabudli nám pripomenúť, že v roku 1968, keď bolo Česko-Slovensko okupované Sovietskou armádou a ďalšími vojskami Varšavskej zmluvy, tak to bola práve Juhoslávia, ktorá sa postavila na našu obranu a vyjadrili veľké rozhorčenie nad tým, že slovenská vláda sa zachovala tak, ako sa zachovala. A zároveň musím povedať, že nás prosili, aby sme sa poďakovali slovenskej verejnosti, ktorá sa jednoznačne postavila proti tomu a vyjadrila svoj nesúhlas s postupom vlády Slovenskej republiky. Taká je pravda, pán Kukan.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrejčák uviedol, že toto plénum sa nesnažilo vyvrátiť argumenty, ktoré sme uviedli v návrhu. Na tie, čo uvádzal pán poslanec Orosz, som odpovedala, ale ďalšiu odpoveď som nedostala. Z uvedeného je zrejmé, že toto plénum, hlavne koaliční poslanci nepotrebujú argumenty, nepotrebujú komunikovať, tak ako aj pri včerajších argumentoch o protiprávnosti spoliehajú sa na svoju deväťdesiattrojku, že majú 93 hlasov. Opätovne mi prichodí položiť si otázku. Je prínosné pre demokraciu mať v parlamente ústavnú väčšinu? Jednoznačne dochádzam k záveru, že je to nešťastie pre demokraciu, pretože tu vládne taká absolútna, ale absolútna suverénnosť, že netreba argumentovať, netreba sa snažiť o to, aby sme postupovali podľa platných právnych predpisov. Teraz chápem, prečo škandinávske štáty vždy chcú mať menšinovú vládu, vládu, ktorá musí komunikovať s opozíciou a musí obhajovať svoju pravdu, svoje stanoviská, svoje zákonné kroky. O to sa vy nesnažíte. Viem, že tlačidlá budú v počte, ktorý neodvolá ministra, ale je to žiaľ, že máme takého ministra.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh pre pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby predvolal do tohto výboru pána poslanca Mikloška, že počúva za dverami klubu poslancov HZDS, keď hovoril o pánu Černákovi.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu HZDS chcem vysloviť verejné poďakovanie pánu poslancovi Mikloškovi a chcem povedať, že mu pripravujeme zoznam ďalších členov vlády v darčekovom balení. Chcel by som vysloviť presvedčenie, že za toto poďakovanie nebudem mať vo svojom klube nepríjemnosti.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Andrejčák bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážení páni ministri,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    keďže už jeden z rečníkov si dovolil dostať sa k roku 1989, dovoľte aj mne. V roku 1989, keď došlo k výmene komunistov humanistami, veľmi sa mi zapáčila mierová politika, ktorú začali robiť. A ako lekárka som zástankyňou toho, aby sa zbrane nevyrábali, aj keď to znamenalo pre Slovensko 250 000 nezamestnaných. A nutne som si kládla otázku, ako sa s tým slovenská ekonomika vyrovná. Vyrovnala sa na rozdiel od Českej republiky dvoj- až trojnásobnou nezamestnanosťou. Samozrejme, že tiež som sa po roku 1993 hlásila k myšlienkam začlenenia Slovenska do Európskej únie a NATO. Ale NATO sme brali ako obranný pakt. Včera, predvčerom a aj pred týždňom, keď sme sa chceli vrátiť k otázke a chceli sme a domáhali sme sa informácií o tom, čo sa deje v Juhoslávii, ste nám vyčítali, že si chceme prihrievať politickú polievočku. Ale povedzte mi, kto si ju chcel prihriať, ak sa snažil otvoriť naše územie a súhlasiť s tým, že NATO nie je obranným paktom, ale bude útočným paktom. Kto si chcel prihriať svoju politickú polievočku? Kto ma chce presvedčiť, že zbúrané mosty, zbúrané školy a chrámy z 12. a 14. storočia sú obranným cieľom? Teraz sa skúste opýtať ľudí, či súhlasia s naším vstupom do NATO, pretože ťažko asi presvedčíme mladých chlapov, ktorým teraz predostrel pán minister Kanis lákavé skrátenie základnej vojenskej služby, že možno raz nebudú prípadne v inom konflikte, ak budeme členmi NATO, aj oni účastní na takomto nešťastnom účinkovaní.

    Pani kolegyni, ktorá obhajovala pána ministra tým, že išlo o prísľub v hypotetickom čase, chcem povedať, že možno tieto veci trochu nesledovala. V tom období totiž vrcholil jeden z procesov, civilný proces, a odohrával sa na pôde kongresu, ale neušlo mi jedno vyhlásenie. Pán prezident Clinton prisľúbil dať do rozpočtu armády, lebo ho už začali pripravovať, 6,5 mld. dolárov navyše. Kládla som si otázku, v akej súvislosti a prečo. Ak sledujete zahraničné časopisy, tak krátko na to - mohlo to byť asi vo februári - časopis Times uverejnil nový systém obrany Spojených štátov amerických, ktorý chcú robiť, a to zachytávacími satelitmi. Má to byť nový druh a nový spôsob obrany proti raketám. Ale možno to súviselo s niečím iným a práve s tým, o čom sme hovorili v súvislosti s agentúrou Reuters. Tak mi dovoľte odtiaľ odcitovať dve myšlienky.

    Pán minister Kukan povedal, že Slovensko chce pomôcť aliancii NATO, keď sa rozhodne pre operácie v Kosove, teda nie pre vyjednávanie. Tu sa priamo hovorí o operáciách. A v ďalšej časti - samozrejme obídem tie časti politické, ktoré na tejto tlačovej konferencii asi odzneli -, kde sa hovorí o nacionalistovi, bývalom premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a podobne. Veľmi dobre viete, že politici z nášho Hnutia za demokratické Slovensko si v zahraničí nevybavovali svoju opozičnú kritiku. A ďalej sa spomína, pán minister povedal, že Slovensko je pripravené otvoriť svoje územie, ak to bude potrebné, ak to bude potrebovať NATO na logistiku alebo na prelietavacie práva v operáciách v Kosove pri akejkoľvek vojenskej akcii. Takže o tom sa tu hovorilo a neustále hovorí.

    Už som povedala vo svojom minulom vystúpení, že nespochybňujem právo predrokovať rôzne veci, aj veci takéhoto charakteru ministrovi vlády. Nám prekáža to, že sme o tomto nemali žiadnu informáciu. Keď pán minister informoval zahraničný výbor - 24. 3. sa skutočne zúčastnil na rokovaní nášho výboru - a keď informoval, tak nehovoril nič o tom, že tu budú aj bojové lietadlá, hovoril len o tankovacích lietadlách alebo tak nejako ich nazval, čím vyjadroval, že vlastne on nie je v tomto smere až tak informovaný. A súčasne chcem povedať inú vec. Veľmi si cením klub poslancov SDĽ, že nezaujal k dnešnej diskusii stanovisko, čítam stanovisko predsedu zahraničného výboru pána Weissa, ktorý povedal: "Chcem zdôrazniť, že nešikovnosť vlády pri medializácii rozhodnutia o poskytnutí vzdušného priestoru lietadlám NATO vyvolala v našom klube veľké podráždenie." A to je práve to, o čom sme hovorili my. Nič viac, nič menej, aby sme boli informovaní, aby sme nedostávali informácie postupne, tak ako nám to bolo aj dnes v zahraničnom výbore povedané, že obyvateľstvo by asi neznieslo naraz celú informáciu.

    Vážení páni kolegovia, ak sa hovorilo o tom, za akú cenu máme ísť do NATO a vyjadrovali sme naše ekonomické parametre, ktoré pravdepodobne budeme musieť splniť, chcem sa vás teraz opýtať, za akú cenu tam chcete ísť. V čom budeme mať namočené paprče, v akej krvi? Nezabudnite, tam bude krv aj Juhoslovanov a aj kosovských Albáncov. A odporúčam vám, pozrite si Herald Tribun z 13. apríla. Na prednej strane máte fotografiu, kde v severnom Albánsku sa pripravujú, teraz neviem, či americkí Albánci, alebo albánski Američania, na pozemnú vojnu alebo na útok na oblasť Juhoslávie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec Ošváth ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi pozorne som si vypočul rečnícke vystúpenie pani poslankyne Belohorskej a chcel by som k tomu povedať asi toľko. Ak pani poslankyňa Belohorská zmenila svoj názor o opodstatnenosti ambícií Slovenskej republiky na vstup do Severoatlantického zhromaždenia, je logickým vyústením tohto jej vyznania, aby sa po tomto vzdala svojho členstva v zastúpení parlamentu v Severoatlantickom zhromaždení NATO.

  • Reagujem na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej tým, že asi prehliadla, že som vystúpil ako prvý za poslanecké kluby, teda za klub poslancov SDĽ.

    Rád by som len zopakoval, vo svojom vystúpení som povedal, že poslanecký klub konštatuje, že vláda Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí dodržiava svoje programové vyhlásenie v predmetnej prerokúvanej oblasti a vláda neprekročila svoje kompetencie. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme mali výhrady k forme, spôsobom i času informácií Národnej rady, ale i občanov vládou Slovenskej republiky. Konštatujeme, že predseda vlády, minister zahraničných vecí priznali svoje nedostatky, čo sa v minulosti vždy nestávalo. Klub poslancov SDĽ nevidí dôvody na odvolanie ministra Kukana, a preto návrh nepodporí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pozorne som sledoval vystúpenie pani poslankyne Belohorskej a napriek odzneným názorom musím tlmočiť postoj a stanovisko klubu poslancov Strany maďarskej koalície. Sme presvedčení, že postoj vlády a ministerstva zahraničných vecí v otázke riešenia krízovej situácie v Kosove a k akcii členských krajín NATO bol a je premyslený a správny. Tento jednoznačný a jasný postoj kladne pomáha zahraničnopolitickému postaveniu Slovenskej republiky a jej integračným snahám do euroatlantických štruktúr.

    Mám ešte k predloženému návrhu jednu poznámku. Náš názor je taký, že uvedené argumenty, ktorými sa odôvodňuje návrh na vyslovenie nedôvery, sú nejasné a násilné hľadanie opory v určitých ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky je hmlisté a nie je dostatočne opodstatnené. Preto v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK vyslovujem plnú podporu ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi. Minister Eduard Kukan robí dobrú zahraničnú politiku v prospech Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Krajči je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajci.

    Kolegyne, kolegovia,

    keď ste pozorne sledovali vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, tak ste mohli zistiť, že sa zaoberala širokými, globálnymi pohľadmi na vývoj v európskom teritóriu, a to by nám nemalo byť ľahostajné, pretože Európa sa vyvíja k dvom ideálom - k slobode a k rozumu. V Európe prebehlo niekoľko systémov totality - kolonializmus, komunizmus a fašizmus. Dnes sa v Európe začína nový syndróm, ktorý je prejavom vôle silnejších, vôle tých, ktorí prišli do Európy zavádzať nový -izmus a práve tí, ktorých podporujete, sú jeho nositeľmi. Uvedomme si, že Európa si už dosť vytrpela. Prečo sa tieto konflikty neodohrávajú v Amerike? Všimnite si, prečo je Amerika vždy uchránená od vojenských konfliktov. A prečo sa to prenáša do Európy? Mali by ste sa nad tým zamyslieť, lebo o chvíľku to postihne nás všetkých.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme všetkých ústne prihlásených do rozpravy.

    Pýtam sa, či na záver sa chce vyjadriť pán minister Kukan.

    Áno, pán minister Kukan sa chce vyjadriť.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister Kukan, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    nebudem reagovať na mnohé čiastkové poznámky, ktoré tu odzneli, aj keď ma trochu svrbí jazyk, pretože mnohé z nich boli výsledkom toho, že ste nepočúvali to, čo som hovoril.

    Predstupujem pred vás dnes v takej pre mňa netradičnej situácii. Stal som sa druhým ministrom vlády premiéra Dzurindu, voči ktorému bol iniciovaný návrh na vyslovenie nedôvery. Je to pre mňa situácia nová, zvláštna, nepríjemná. V každom prípade je to dôvod na zamyslenie sa, ako na túto situáciu reagovať. Staré pravidlo hovorí, ak ťa tvoji protivníci chvália, maj sa na pozore. Znamená to, že čosi robíš zle. Prirodzene, toto pravidlo platí aj naopak.

    Skupina poslancov Hnutia za demokratické Slovensko si dnes zobrala na mušku ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Znamená to vari, že toto ministerstvo je najslabším článkom vlády? Že nepracuje dostatočne kvalitne? Že neplní programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky? Znamená to, že na čele rezortu stojí nedostatočne kompetentný reprezentant? Alebo to znamená čosi iné? Odpoveď na túto otázku nám ponúkajú tri body zdôvodnenia návrhu skupiny poslancov HZDS, podľa môjho presvedčenia je však o čosi širšia. Poriadok káže, aby som na začiatok venoval niekoľko slov konkrétnym obvineniam, tak ako boli sformulované v návrhu na vyslovenie nedôvery.

    Pani poslankyne a poslanci za HZDS, k bodu 1. Štyri roky ste sa nás i seba usilovali presvedčiť, že existuje sprisahanie proti Slovensku. V skutočnosti mnohí z vás tým maskovali svoje zlyhanie v oblasti zahraničnej politiky. Zdá sa, že stihomam vás neprešiel ani v opozícii. Jednoznačne chcem vyhlásiť, že ani počas tohtoročnej januárovej návštevy Veľkej Británie, ani pri žiadnej inej príležitosti som nedával vyhlásenia o poskytnutí vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ani som na túto tému neviedol nijaké rokovania. V interview pre agentúru Reuters, ktorým argumentujete, zaznela hypotetická otázka, ako by Slovensko mohlo prispieť k prípadnej akcii spojencov, a v odpovedi bola spomenutá aj možnosť poskytnutia vzdušného priestoru. Mnohí ste tým veľmi argumentovali. Čítala to aj pani Belohorská. Prečítal by som vám to, pretože všetci ste vynechávali také jedno slovíčko, ktoré má v tejto súvislosti dosť dôležitý význam. V prvom prípade: "Zároveň uviedol", teda minister Kukan, "že Slovensko je ochotné zvážiť poskytnutie pomoci NATO, ak to bude potrebné pri operácii v Kosove." To nebolo vyhlásenie, to nebolo rozhodnutie, to nebol záväzok. To bolo vyjadrenie o tom, že Slovensko je ochotné zvážiť pomoc NATO a podobne.

    Druhé odvolanie sa: "Slovensko by bolo v prípade potreby pripravené alebo ochotné zvážiť", alebo ak chcete, "posúdiť (to consider) poskytnutie územia pre logistickú podporu NATO alebo súhlas na prelety pre operácie v Kosove, ak bude akcia vojensky spätá s plánmi na politické riešenie krízy." Takže nie poskytne alebo bude poskytovať, ale zváži možnosť poskytnutia, a to je dosť zásadný rozdiel oproti tomu, o čom ste hovorili vy. Moje slová potvrdzuje oficiálna správa o výsledkoch mojej oficiálnej návštevy vo Veľkej Británii a ktokoľvek z vás si ich môže overiť aj na našom veľvyslanectve v Londýne.

    Bod 2 musím taktiež odmietnuť v plnom rozsahu. O svojich aktivitách vo všeobecnosti a osobitne o krokoch mnou riadeného rezortu v otázke Kosova som pravidelne informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj verejnosť. Dovoľte mi pripomenúť, že Národnú radu som informoval prvýkrát 24. marca. Ešte deň predtým, teda 23. 3., som na zasadnutí zahraničného výboru informoval o nóte Spojených štátov amerických. Dňa 25. marca som informoval zahraničný výbor a následne plénum, rovnako tak 31. marca. Na plenárnom zasadnutí som potom vystupoval ešte 9. a 13. apríla. Prišiel som vždy, keď o to Národná rada prejavila záujem, s jedinou výnimkou, keď som vykonával oficiálnu návštevu v Belgickom kráľovstve. Včera, keď ste hlasovali o vyhlásení, som sa zúčastnil na zasadnutí vlády.

    Pokiaľ ide o informovanie verejnosti, ministerstvo zahraničných vecí informovalo o aktivitách na mojej úrovni a na úrovni štátnych tajomníkov a takýmto spôsobom boli prezentované naše stanoviská 24., 25., 26., 27., 9., 30., 31. 3., 1. 4., 6. 4., 7. 4., 8. 4., 9. 4., 11. 4., 12. 4. a 13. 4. Mám k dispozícii podrobný prehľad. Súčasťou mojich prezentácií na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj v médiách bolo objasňovanie a informovanie o rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, tak ako k nemu skutočne došlo.

    Pokiaľ ide o bod 3, je rovnako nepravdivý ako predchádzajúce dva. Nie je pravda, že vláda prekročila svoje právomoci. Vláda konala v zmysle svojich kompetencií, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, prísne v súlade so svojím programovým vyhlásením a so svojimi spojeneckými záväzkami. Naša politika je zreteľná, transparentná, čitateľná. Nič neskrývame, pretože nemáme dôvod čokoľvek skrývať. Tak je to vo všetkých otázkach a výnimkou nie je ani otázka Kosova. Preto nie je pravda, že som uviedol členov vlády do omylu. Nie je pravda, že rozhodnutie vlády nevyjadrovalo objektívne skutočnosti o situácii v Kosove. A už vôbec nie je pravda, že toto rozhodnutie malo negatívny vplyv na zahraničnopolitické postavenie Slovenska. Naopak, pravdou je, že postoj vlády v otázke Kosova zvýšil našu prestíž v očiach našich rozhodujúcich spojencov. Hovorca NATO, minister obrany Veľkej Británie a množstvo ďalších významných predstaviteľov medzinárodného spoločenstva ocenilo naše kroky. Máme potvrdené, že uplynulé týždne znamenali prínos z hľadiska približovania sa Slovenska k NATO. Ono totiž ani nie je možné, aby krajine poškodilo, keď sa správa v súlade so svojím programom, keď sa správa ako spoľahlivý, zodpovedný a čitateľný partner i spojenec.

    Postoj vlády v otázke Kosova zodpovedá záujmom Slovenska a jeho občanov, čo mimochodom včera potvrdila svojím vyhlásením aj Národná rada Slovenskej republiky, kde v časti C konštatuje, citujem: "Rozhodnutia, ktoré v súvislosti s bezpríkladnou krízou v Kosove urobila vláda Slovenskej republiky, sú v súlade s dlhodobými štátnopolitickými záujmami Slovenska." Chcel by som na tomto mieste vyhlásiť, že rešpektujem upozornenie, ktoré bod C vyhlásenia tiež obsahuje, a to, že "vláda mala v danej veci komplexnejšie a pohotovojšie informovať o svojich krokoch poslancov i občanov Slovenskej republiky".

    Pani poslankyne a páni poslanci, buďme k sebe úprimní. Tu nejde o Kosovo, ide o čosi viac. Čo prekáža Hnutiu za demokratické Slovensko na zahraničnej politike vlády premiéra Dzurindu? Nie je to náhodou to, že po štyroch rokoch sa deklarácie prestali rozchádzať s reálnou politikou? Nie je to náhodou to, že Slovensko sa opäť stalo dôveryhodným partnerom, ktorý je medzinárodne uznávaný a rešpektovaný? Nie je to náhodou to, že predstavitelia tejto vlády sú vítanými partnermi a že frekvencia vysokých návštev na Slovensku za tejto vlády je neporovnateľne vyššia než za vlády HZDS a jej súpútnikov? Nie je to náhodou to, že toľkokrát proklamované zlepšenie obrazu Slovenska v zahraničí, ktoré bolo za vlády HZDS hlavným, no nikdy nesplneným cieľom, sa za menej než pol roka vlády Mikuláša Dzurindu stalo realitou? Nie je to teda obyčajná závisť a žiarlivosť?

  • Hlasy z pléna.

  • Na záver niekoľko slov na adresu poslancov za HZDS. Panie a páni, stáli ste na čele tejto krajiny štyri roky. Výsledkom bolo, že ste ju priviedli na hranu medzinárodnej izolácie, a to ste sa snažili vydávať za národnú hrdosť a obhajobu národných záujmov. Dnes, keď sme Slovensko opätovne zaradili do hlavného integračného prúdu, hovoríte čosi o kolenačkovej politike. Som presvedčený, že budúci vývoj Slovenska a jeho postavenia vo svete dokáže, kto to myslí s našou vlasťou úprimne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, celkom na záver chcem ešte raz zopakovať, že vláda v otázkach poskytnutia vzdušného priestoru Slovenskej republiky na prelety lietadiel NATO v súvislosti s operáciami v Kosove rozhodla plne v súlade so svojimi kompetenciami a so zahraničnopolitickými záujmami našej vlasti. Ja som bol súčasťou tohto rozhodovacieho procesu v rozsahu zodpovedajúcom funkcii ministra zahraničných vecí a hlásim sa k tomu v plnej miere a s plnou zodpovednosťou.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýta si záverečné slovo pán poslanec Húska ako navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    je nám jasné, aké sú počtové alebo veľkostné pomery v parlamente. A vieme aj to, aká je pravdepodobne výslednica hlasovania. Ale napriek tomu chcem povedať, že argumenty, ktoré sme uviedli, ktoré sa pokúšal najmä pán poslanec Orosz spochybniť ako právne diskvalifikované, ukázali, že sú oveľa kvalifikovanejšie ako riedke právne argumenty, ktoré boli používané včera. Môžem vás ubezpečiť, že je to radový rozdiel. Naozaj diskusia, ktorá, samozrejme, vyjadruje stav názorov, nás nepresvedčila a ukazuje, že máme naďalej stanovisko, ktoré sme vyjadrili v návrhu na vyslovenie nedôvery.

    Nepôjdem do detailov v tejto oblasti, ale chcem pánu ministrovi predovšetkým povedať a sprostredkovať, v čom je vlastne jadro hlbokej námietky proti tejto politike. Nie je to preto, že sa hľadá riešenie nejakého aranžmá s NATO, s Európskou úniou. My si jednoducho takisto uvedomujeme skutočné geopolitické pomery, našu situáciu v strede Európy, hoci pána poslanca Šebeja to trocha úsmevne naladilo, keď hovoril o Krahuliach ako o strede Európy, my si presne uvedomujeme, že tak ako sme v strede Európy, sme, samozrejme, aj na perifériách veľmocenských blokov a tak ďalej. A niekedy to považujem za výhodu. Ale chcem povedať, že pre nás je to najdôležitejšie z tých dôvodov, že cez Rambouillet presadzuje NATO v podstate kontraband záväznej územnej separácie, dovolenie separovať územia od suverénnych štátov štáty a dovolenie ohrozovať integritu území. Priatelia, ak si toto neuvedomujete, tak potom nevieme, o čom hovoríme. Je to naozaj veľmi vážne.

    A, pán minister, ak mi dovolíte, poviem určité komentovanie správy, ktorú vydalo Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Belehrade vo svojom informačnom bulletine z 2. 3. 1999, článok nazvaný Podstata dohody z Rambouillet. Skladá sa z troch častí. Prvá časť je úvodná, ktorá charakterizuje takzvané prechodné obdobie, teda platnosť vnútených stavov na tri roky. Druhá časť hovorí o takzvanej demokratickej samospráve, ktorá vlastne konštituuje podmienky postupného vytvárania orgánov nielen samosprávnych, ale štátnych orgánov na tom území. A tretia časť hovorí o mieri a bezpečnosti. A môžem vám povedať, že keď si prečítate túto stať, tak je to vlastne naozaj kapitulačná listina. Je to tvrdá kapitulačná listina, ktorá dokonca už vôbec nehovorí o zaistení toho, čo hovoril pán Clinton pri oslovovaní srbského obyvateľstva, že majú záujem na integrite Juhoslávie, Srbska, na zachovaní Kosova vo vnútri tohto štátneho útvaru. Toto všetko je už z toho preč a dokonca sú tam také formulácie, ktoré znejú veľmi trpko pre nás, ktorí máme svoje skúsenosti z roku 1968. V tretej časti sa doslova hovorí: "Strany pozývajú NATO, aby poslalo vojenské sily, ktoré budú mať právomoc prísť v potrebnej sile, aby zabezpečili dodržanie dohôd ochrany medzinárodných agentúr zúčastňujúcich sa na realizácii a ktoré vytvoria bezpečné prostredie pre každého v Kosove."

    Ale, priatelia, veď to vyzerá ako na pozývací list, ktorý si teraz už v inovovanej podobe formuluje jedna strana konfliktu ako celkom samozrejmú záležitosť. Môžem vám povedať, že ohrozenie separáciou je naozaj veľmi vážne, preto sme mali námietky, a preto sme namietali, nie preto, aby sme sa tu chlapili a stavali proti mocným tohto sveta. To je predsa nezmysel. Naša úloha je obhajovať štátne záujmy a trvať na tom, aby sme sa nezúčastnili na takomto precedense zbavovania integrity Juhoslávie. To je veľmi vážne a treba si to uvedomiť.

    Dúfam, že budete minimálne popri slepom hlasovaní, ktoré už je nejako automatizované, rozmýšľať nad slovami, čo som povedal.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca.

    Áno, nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Dámy a páni,

    táto rozprava, ak si môžem dovoliť z perspektívy, z pohľadu spoločného spravodajcu nejaký pohľad na ňu, priniesla v podstate to isté, čo priniesla podobná debata o situácii v Kosove. Pochopiteľne, tentoraz sme debatovali o našom ministrovi zahraničných vecí, ale podobná bola debata o situácii v Kosove pred pár dňami. Zjavili sa iba záblesky dialógu. Zväčša išlo o dva monológy. Nechcem to hodnotiť nijako zvlášť negatívne, len konštatujem, že to boli monológy, ktoré sa nestretávali jednoducho preto, že vychádzali z dvojakého videnia sveta.

    Teraz mi dovoľte, aby som skomentoval z pohľadu spoločného spravodajcu obsah rozpravy vzhľadom na návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí. Na podporu tohto návrhu zaznievali argumenty, ktoré jednak podporovali vlastne to, čo je priamo napísané v návrhu, a to pochybenia pána ministra, povedal by som, takpovediac v inštrumentálnych veciach, a nie v samotnom obsahu zahraničnej politiky, povedzme, že poskytol akýsi rozhovor, porušil taký a taký paragraf. A druhá kategória sa jednoducho nezapodievala technickou stránkou činnosti člena vlády, ale posudzovala to celé takpovediac z druhej strany, z druhej geopolitickej strany konfliktu.

    K tomu by som rád dodal, že som nezačul v debate ani jedinýkrát, opakujem, ani jedinýkrát, že by niekto vyvrátil právny názor, ktorý vyslovil predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz. Právne zdôvodnenie, ktoré obsahuje návrh, z môjho pohľadu je naozaj právne zdôvodnenie, ktoré ide celkom mimo obsahu veci. Článok 119 ústavy písm. g) hovorí o niečom úplne inom, ako hovoril pán minister Kukan vo svojom interview pre Reuters. Článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o slobode prejavu a práve na informácie. Naozaj netuším, ako ho mohol pán minister svojím konaním porušiť. Článok 86 ústavy písm. i) hovorí o tom, že Národná rada má právo viesť rozpravu o veciach verejného záujmu a zahraničnej politiky. Toto sa nijakým spôsobom nevzťahuje na akt vlády. Ústava neobmedzuje rozhodnutie vlády k tejto veci. Ak to malo byť písm. l) - lebo je tam jednotka -, ak to malo byť písm. l), tak to sa týka neodňateľného práva Národnej rady na vyslanie ozbrojených síl do inej krajiny. Slovensko ozbrojené sily nikam nevyslalo.

    Osobne považujem celý tento text z právnej stránky za zmätočný. Ale rád by som sa zastavil na konci návrhu, kde sa píše, že pán minister Kukan spôsobil prijatie uznesenia vlády, ktoré nevyjadrovalo objektívne skutočnosti o situácii v Kosove a malo negatívny vplyv na zahraničnopolitické postavenie Slovenska v Európe i vo svete.

    Dámy a páni, domnievam sa, že pravdou je presný opak, ale tiež to závisí od toho, celkom tolerantne poznamenávam, čo považujeme za pozitívny vplyv a čo za negatívny vplyv. Ak považujeme za negatívny vplyv to, že štáty Európskej únie...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • ... majú po prvýkrát skúsenosť so Slovenskom, že jeho vláda má rovnaký názor na medzinárodné dianie ako Európska rada, tak je to z môjho pohľadu pozitívny pohľad.

    Ešte mi dovoľte, aby som na záver podotkol k činnosti pána ministra Kukana toto: Počas celej existencie Slovenskej republiky si nespomínam, že by niektorý minister zahraničných vecí bol do takej miery kompetentný a do takej miery naozaj a úprimne zastával záujmy Slovenskej republiky. Dovoľujem si vám preto odporučiť, aby ste mu vyslovili dôveru.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo záverečné slovo spoločného spravodajcu výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Keďže počas rozpravy nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne. Aby nedošlo k nedorozumeniu, pani poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že ten, kto chce vysloviť nedôveru, hlasuje za. Kto je proti vysloveniu nedôvery, hlasuje proti. Kto sa zdrží, hlasuje zdržal sa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pristupime k hlasovaniu o tom, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi zahraničných vecí

    Eduardovi Kukanovi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, poverenému riadením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    tým sme program 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem za účasť a vyhlasujem 13. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem vám všetkým.

    Dovidenia, dobrú noc.

  • Rokovanie 13. schôdze NR SR sa skončilo o 23.15 hodine.