• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Zistíme prítomnosť a účasť poslancov.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, v rámci ktorej by som prosil poslancov, aby sa zaprezentovali. A prosil by som o dochvíľnosť. Budeme pokračovať o 10.40 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas, ktorý sme si stanovili na prestávku, uplynul. Prosím vás, dostavte sa do rokovacej sály, budeme pokračovať prezentáciou po otvorení 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, skúsime sa ešte raz prezentovať.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v prípade, že nás nebude dosť - opticky vidím, že v rokovacej sále je viac poslancov, ako je zobrazených na svetelnej tabuli -, pristúpime k hlasovaniu s pomocou skrutátorov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 80 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali panie poslankyne a páni poslanci: Juriš, Kandráč, Kozlík, pani poslankyňa Sabolová. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: Angelovičová, Kotian a Osuský.

    Na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú pán poslanec Antecký a pán poslanec Ošváth. Náhradníkmi pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Švantner.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu, preto prosím, aby ste svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Schôdzu zvolal pán predseda podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny poslancov Národnej rady.

    Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze, ktorej súčasťou je aj program schôdze, ako ho žiada skupina poslancov, ste dostali do lavíc spolu s pozvánkou. Ide o správu mandátového a imunitného výboru o prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru z 26. marca 1999 a z 9. apríla 1999 o vydanie súhlasu Národnej rady na vzatie do väzby poslanca Národnej rady.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, nemožno program schôdze doplniť alebo meniť alebo ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    O tomto bode programu schôdze nie je potrebné hlasovať, pretože zaradením tohto bodu programu sa spĺňajú procesné podmienky uvedené v § 142 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, podľa ktorého o takejto žiadosti vyšetrovateľa Národná rada rozhodne na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadostí vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26. marca 1999 a z 9. apríla 1999, evidovaných pod číslom VKE-1/30-98, o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu výborov ste dostali ako tlač 195. Ako dodatok k tlači 195 vám bola rozdaná žiadosť vyšetrovateľa z 26. marca 1999. A ako dodatok 2 vám bola rozdaná žiadosť vyšetrovateľa z 9. apríla 1999.

    Teraz prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Sopka, aby správu výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko, dávam vám slovo.

    Prepáčte, ešte predtým pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V mene štyroch poslaneckých klubov v zmysle § 30 rokovacieho poriadku navrhujem sa uzniesť na dĺžke rečníckeho času 10 minút.

  • Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

  • Pán predseda, skôr ako dáte hlasovať, upozornite vášho kolegu, aby si prečítal celý rokovací poriadok, lebo na 10 minút nemôže limitovať napríklad zástupcov poslaneckých klubov.

  • Pánie poslankyne, páni poslanci, samozrejme...

    Pán poslanec Orosz.

  • Ja si dovolím predložiť upresňujúci procedurálny návrh. Navrhujem, aby v rámci rozpravy mali tí poslanci, ktorí vystúpia mimo poslaneckých klubov, teda nie v zastúpení poslaneckých klubov, rečnícky čas obmedzený na 10 minút, s výnimkou pána poslanca Lexu, ktorému navrhujem neobmedzený časový priestor.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, chcem podporiť návrh pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ale prosím, aby sme hlasovali zvlášť o prvej časti aj o druhej časti. Teda o 10 minútach a o neobmedzenom čase pána Lexu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste dva procedurálne návrhy. Prvý podal pán poslanec Maňka, ktorý však nešpecifikoval presne v zmysle rokovacieho poriadku. On navrhol obmedziť vystúpenia poslancov na 10 minút. V zmysle rokovacieho poriadku nemožno však obmedziť vystúpenia zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov na 10 minút.

    Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Orosz s upresnením pána poslanca Gašparoviča.

  • Hlasy z pléna.

  • Sťahuje.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Prosím ešte pána poslanca Orosza, aby upresnil svoj procedurálny návrh, ktorý podľa môjho názoru spočíval v dvoch samostatných procedurálnych návrhoch.

    Pán poslanec Orosz, upresnite ešte, prosím vás, o čom chcete, aby plénum Národnej rady rozhodlo.

  • Odporúčam, aby rečnícky čas pre poslancov, ktorí vystúpia v rozprave a nebudú poverení poslaneckými klubmi, bol obmedzený na 10 minút. To je jeden procedurálny návrh. A druhý procedurálny návrh, aby sa toto obmedzenie nevzťahovalo na pána poslanca Lexu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, počuli ste návrh pána poslanca Orosza. Budeme hlasovať oddelene o týchto dvoch návrhoch. Prvý návrh je na obmedzenie vystúpenia dĺžky rečníckeho času poslancov vystupujúcich v rozprave na 10 minút okrem zástupcov, ktorí budú vystupovať za poslanecké kluby.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, ktorým pán poslanec Orosz navrhuje, aby sa obmedzenie dĺžky rečníckeho času nevzťahovalo na pána poslanca Lexu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko, môžete uviesť správu.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

    Pán poslanec Sopko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi uložil ako predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 26. marca 1999 pod číslom VKE-1/30-98.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 168 z 26. marca 1999 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 11. schôdzi, ktorá sa konala v dňoch 30. a 31. marca 1999, oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 26. marca 1999, evidovanej pod spomínaným číslom, o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu a konštatuje, že v žiadosti sú dôvody na vzatie do väzby uvedené takto:

    Dňa 26. februára 1999 bola Národnej rade Slovenskej republiky doručená žiadosť vyšetrovateľa na vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu za trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného zákona v šiestich skutkoch súvisiacich

    - so zavlečením Michala Kováča, narodeného 5. 12. 1961, do Rakúska,

    - s neoznámením odcudzenia služobného motorového vozidla Mercedes Benz 208 D,

    - s porušovaním povinností pri používaní finančných prostriedkov v sume 200 tisíc amerických dolárov,

    - v súvislosti s fingovanou kúpou triptychu Klaňania troch kráľov a

    - v súvislosti s nedaním súhlasu na oslobodenie príslušníkov Slovenskej informačnej služby od povinnosti mlčanlivosti pri trestnom čine všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

    - s uložením nástražného systému dňa 24. marca 1997 na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia v Športovej hale Pasienky v Bratislave.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivan Lexa pôsobil v tom čase vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby a bol priamym nadriadeným obvinených Dr. Svěchotu a Beňa. V postavení verejného činiteľa zneužil svoju právomoc tým, že po zavlečení Michala Kováča do Rakúska v novembri 1995 listom oznámil vyšetrovateľovi, že nezbaví povinnosti mlčanlivosti podriadených príslušníkov Slovenskej informačnej služby.

    Zatajoval skutočnosti o motorových vozidlách patriacich Slovenskej informačnej službe použitých na sledovanie Michala Kováča, narodeného 5. 12. 1961, ako aj pri jeho zavlečení do cudziny dal skartovať písomné materiály Slovenskej informačnej služby, ktoré mali dokazovať použitie príslušníkov a prostriedkov Slovenskej informačnej služby na zavlečení Michala Kováča do cudziny. Podieľal sa na odstránení motorového vozidla Mercedes Benz 208 D použitého na sledovanie pohybu Michala Kováča v obci Svätý Jur. Podieľal sa na vyslaní príslušníkov Slovenskej informačnej služby do zahraničia s cieľom zistenia pobytu údajného svedka zavlečenia Michala Kováča do cudziny. Počas vyšetrovania trestného činu, z ktorého je podozrivý Ing. Ivan Lexa, boli zastrašovaní svedkovia. Jeden uložením výbušniny v dome v mesiaci novembri 1995 a ďalší hrozbou násilia voči jeho rodine, v dôsledku čoho nepravdivo vypovedal o stretnutí s Michalom Kováčom dňa 31. augusta 1995.

    Ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozhodol o sledovaní Róberta Remiáša v apríli 1996. V rozpore s platnou právnou úpravou dal zhotoviť a neoprávnene používa technické zariadenie slúžiace na odpočúvanie mobilných telefónnych aparátov.

    Sústavne verejne prostredníctvom masmédií ovplyvňuje nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní verejnú mienku. Nechal sa informovať o postupe vyšetrovania i priebehu výsluchu obvinených Beňa a Svěchotu a v dňoch 2. a 3. februára 1999 v masmédiách uviedol podrobnosti z týchto vyšetrovacích úkonov i skutočnosť, že boli vykonané odposluchy telekomunikačných prevádzok v trestnom konaní týchto obvinených a ako informačný zdroj uviedol bližšie neidentifikovanú príslušníčku Policajného zboru.

    Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že sú dané dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože orgány činné v trestnom konaní získali skutočnosti odôvodňujúce obavu, že Ing. Ivan Lexa bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, ktorí sa podieľali na sledovaní Michala Kováča a sú na slobode, a mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej zisťuje, že v žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Ing. Ivana Lexu je uvedené vyjadrenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, v ktorom uvádza, že po preskúmaní žiadosti vyšetrovateľa adresovanej Národnej rade Slovenskej republiky súhlasí s jej dôvodmi. V prípade udelenia súhlasu navrhne príslušnému sudcovi podľa § 68 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vzatie Ing. Ivana Lexu do väzby.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady súhlasil s účasťou vyšetrovateľa na schôdzi výboru. Mandátový a imunitný výbor zistil, že vyšetrovateľa, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Ing. Ivana Lexu do väzby, zastupoval na schôdzi výboru iný vyšetrovateľ, ktorý ako člen príslušnej vyšetrovacej skupiny bol kompetentný odpovedať na otázky členov výboru. Vyšetrovateľ v rámci obmedzenia daného tým, že nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti, odpovedal na všetky otázky členov výboru a poslanca Ing. Ivana Lexu.

    V priebehu rokovania mandátového a imunitného výboru bol telefonicky požiadaný prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Dr. Michal Serbin o účasť na schôdzi výboru a o vysvetlenie svojho stanoviska uvedeného v žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Ing. Ivana Lexu do väzby. Predsedovi výboru bola faxom doručená odpoveď prokurátora, v ktorej uviedol, že na rokovaní výboru sa nezúčastní vzhľadom na to, že ide o žiadosť vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Ing. Ivana Lexu. Ďalej uviedol, že ide o vec v predprípravnom konaní a on ako prokurátor až v prípade, ak mandátový a imunitný výbor vysloví súhlas so stíhaním a vzatím do väzby poslanca Ing. Ivana Lexu, po vznesení obvinenia a predložení vyšetrovacieho spisu s návrhom na vzatie do väzby, bude rozhodovať o jeho predložení príslušnému sudcovi. Svoje stanovisko uviedol na žiadosti vyšetrovateľa a na tom zotrváva.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi bol na rokovaní výboru dňa 30. marca 1999 poskytnutý neobmedzený časový priestor, ktorý využil na prednesenie svojich pripomienok k žiadosti. Mandátový a imunitný výbor si vypočul vyjadrenie poslanca Ing. Ivana Lexu k žiadosti, v ktorom uviedol, že ide o nekvalifikovanú žiadosť, v ktorej sú uvedené nepravdivé skutočnosti. Predložená žiadosť dokazuje biedu predmetnej vyšetrovacej skupiny a slovenskej kriminalistiky. Žiadosť o vydanie súhlasu na vzatie do väzby hodnotí ako výsledok práce vyšetrovacej skupiny, ktorú vykonala na objednávku zameranú proti jeho osobe.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pokračoval v prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Ing. Ivana Lexu do väzby dňa 7. apríla 1999. Oboznámil sa so stanoviskom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k niektorým špecifickým problémom, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby a s výkonom poslaneckého mandátu v čase väzby.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporúča rokovanie o žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Ing. Ivana Lexu do väzby zaradiť do programu schôdze Národnej rady až po prípadnom vznesení obvinenia vyšetrovateľom Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu, ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Táto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Ing. Ivana Lexu do väzby, ďalej na základe výsledku rozpravy a svojich zistení prijal uznesenie, podľa ktorého neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vydala súhlas na vzatie poslanca Ing. Ivana Lexu do väzby.

    Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, poslanci, dopĺňam tlač číslo 195 o tieto informácie:

    V prílohe správy ste dostali žiadosť vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Ivana Lexu zo dňa 26. marca 1999 a žiadosť vyšetrovateľa z 9. apríla 1999. Druhou žiadosťou vyšetrovateľa sa mandátový a imunitný výbor zaoberal včera 13. apríla 1999 a prijatým uznesením vyjadril súhlas, aby druhá žiadosť vyšetrovateľa zo dňa 9. apríla 1999, vedená pod tým istým číslom VKE-1/30-98, tvorila druhú prílohu k tlači číslo 195.

    Druhá žiadosť vyšetrovateľa zo dňa 9. apríla 1999 obsahuje novú procesnú skutočnosť, že v súvislosti s prijatým uznesením Národnej rady bolo dňa 9. apríla 1999 vznesené obvinenie na poslanca Ing. Ivana Lexu za trestné činy. A môžem konštatovať, že jednotlivé skutky sú viac konkretizované. Obidve žiadosti vyšetrovateľa budeme preto prerokúvať ako súčasť tlače 195.

    Prosím, aby ste mi ešte venovali pozornosť, prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26. marca 1999, evidovanej pod číslom VKE-1/30-98, o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do väzby.

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nevydáva súhlas na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu do väzby."

    To bol, prosím, návrh uznesenia.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste k správe mandátového a imunitného výboru a k žiadostiam vyšetrovateľa otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, pán predseda, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu pri tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili tieto panie poslankyne a páni poslanci: za poslanecký klub SDK pani poslankyňa Sabolová, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Gašparovič, za poslanecký klub SNS pán poslanec Zelník.

    Okrem toho sú do rozpravy prihlásení títo páni poslanci: Kačic, Danko, Cagala, Tkáč, Brhel, Krajči, Húska, pardon, Husár, Zlocha, Belohorská, Hofbauer, Tarčák, Andrejčák, Gajdoš, Lexa, Keltošová, Engliš, Benčat, Drobný, Cuper, Aibeková, Húska, Mušková, Cabaj, Tóthová, Slobodník, Gabriel. A za pánom poslancom Húskom je prihlásený pán poslanec Tarčák. Neviem, či som nečítal za pánom poslancom Hofbauerom pána poslanca Tarčáka, ale je to dosť ťažko čitateľné. Za pánom poslancom Hofbauerom je prihlásený pán poslanec Jarjabek. Takže posledný do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Gabriel.

    Za poslanecký klub teraz vystúpi ako prvá v rozprave pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    dnes rokujeme o žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru aj prokurátora krajskej prokuratúry na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Ivana Lexu. Túto procedúru si vyžaduje Ústava Slovenskej republiky, článok 78, aj rokovací poriadok, § 141 a 142, ktoré sú vám dobre známe, ktorý hovorí, že Národná rada rozhodne, či vydá súhlas na vzatie poslanca do väzby.

    Včera rokoval mandátový a imunitný výbor o ďalšej žiadosti, pretože si dobre pamätáme, že sme mali pripomienku aj v ústavnoprávnom, aj v mandátovom výbore, aby sme o tejto veci rokovali až vtedy, ak bude vznesené obvinenie. Takže včera sme dostali tú ďalšiu žiadosť vyšetrovateľa, ktorá je evidovaná pod tým istým číslom vyšetrovacieho spisu i podacieho spisu Národnej rady a ktorá bola rozšírená len o časť, v ktorej sa podrobne uvádzajú prijaté uznesenia Národnej rady o vydaní súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu, päť uznesení z minulého týždňa, ako aj doplnenie informácie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia na poslanca Lexu v zmysle § 160 ods. 1 Trestného poriadku na päť skutkov, na ktoré Národná rada dala súhlas na trestné stíhanie.

    Keďže dôvody na vydanie súhlasu na väzbu poslanca sú v obidvoch žiadostiach totožné, mandátový a imunitný výbor včera hlasovaním rozhodol, že k správe výboru budú priložené obidve žiadosti vyšetrovateľa, a výbor už nerozhodoval o novom uznesení na vydanie súhlasu na väzbu.

    Dôvody na vydanie súhlasu predniesol predseda výboru v správe a dovolím si zacitovať len niekoľko viet zo záverečnej časti dôvodov, pretože jednotlivé skutky si všetci, páni poslanci, môžete prečítať v správe a je zbytočné ich tu opakovať, a to sú, že "sústavne verejne prostredníctvom masmédií ovplyvňuje nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní verejnú mienku".

    Viete veľmi dobre, koľko slov tu odznelo aj minulý týždeň na to, že vyšetrovatelia konajú protizákonne. To nie je pravda. A o tom skutočne aj Národná rada minulým rozhodnutím, že ho vydala na trestné stíhanie, rozhodla. "Nechal sa informovať o postupe vyšetrovania i priebehu výsluchu už obvinených príslušníkov Slovenskej informačnej služby, v médiách uviedol podrobnosti z týchto vyšetrovacích úkonov" a tak ďalej. Aspoň tieto tri záverečné veci, okrem popisu skutkov, sú dosť závažné na to, aby orgány činné v trestnom konaní takto rozhodli a požiadali Národnú radu o vydanie súhlasu. Keďže orgány činné v trestnom konaní získali skutočnosti odôvodňujúce obavu, že Ivan Lexa bude pôsobiť na svedkov, spoluobvinených a mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, a dôvody klasifikovali v zmysle Trestného poriadku § 67 ods. 1 písm. b), môžem zacitovať, "že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie", požiadal vyšetrovateľ v zmysle zákona o vydanie súhlasu.

    Keďže Národná rada a mnohí poslanci v tejto Národnej rade už nevážia slová, dochádza tu skutočne k devalvácii. Nebudem v tejto chvíli mať dlhé vystúpenie a nebudem sa vyjadrovať do podrobností, pretože všetky skutočnosti, o ktorých sa hovorí aj v súhlase na väzbu, teda v žiadosti o súhlas na väzbu, sme minulý týždeň aj v niekoľkodennom, aj hodinovom rokovacom čase prerokovali a opätovné vystúpenia už by len zaobaľovávali a zahmlievali isté stanoviská. Obhajoba opozície svojho poslanca je namieste, ale len ak bude argumentačná a bude na doplnenie skutočností či vyvrátenie skutočností, nie nekonečné obviňovanie a otváranie diskusie o politických objednávkach, pretože toto nie je pravda. Či Národná rada rozhodne a vydá súhlas, sa rozhodne po tejto rozprave. A keďže rokovací poriadok v § 142 hovorí o pozitívnom vyjadrení, Národná rada rozhodne, či vydá súhlas na väzbu.

    Navrhujem ako pozmeňujúci návrh uznesenie Národnej rady k správe mandátového a imunitného výboru (tlač 195) v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 ústavy podľa § 2 ods. 3 písm. f) a § 142 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na vzatie poslanca Národnej rady Ivana Lexu do väzby - v zátvorke, aby bolo presne v akej veci, je tam uvedené, žiadosť vyšetrovateľa číslo VKE-1/30-98.

    Návrh uznesenia odovzdám písomne.

    A ešte jedna drobná poznámka. Pred chvíľočkou pred rokovaním sme dostali do lavíc obálky, na ktorých je napísaná naša domáca adresa. Je to list, ktorý svojím argumentačným sledom mapuje rukopis, a to, ako prebiehali rokovania aj vo výbore, ako rukopis HZDS, pretože, sledujúc vývoj udalostí okolo prípadu poslanca Lexu, má stále viac občanov pocit, že nejde o serióznu snahu kauzu vyriešiť, ale akt politickej pomsty. V závere hovoríme tiež o realizácii politickej objednávky. Na tejto téze sa pokúsil ako pán poslanec Lexa, tak aj mnohí poslanci opozície argumentovať vo výbore. To vôbec nie je pravda.

    Chcem sa spýtať tých, ktorí poskytli naše domáce adresy pre týchto zástupcov občianskej iniciatívy - mohli to byť len tí, ktorým záleží na istej obhajobe, opoziční poslanci, pretože majú dosah v kancelárii na tieto adresy -, chcem sa spýtať, prečo taká iniciatíva, ktorá má taký vážny dosah a apeluje na naše kresťanské, morálne hodnoty a má veľkú starosť o Slovensko, prečo tí sa podpísali nečitateľne pod občiansku iniciatívu a čoho sa obávajú "títo spravodliví občania" podpísať plným menom a brať zodpovednosť za svoje vyhlásenia ako každý jeden iný občan, ktorý sa pod toto podpíše. Nedáva to veľkú objektivitu a dáva to istú indíciu na nie celkom férové vystupovanie takejto skupiny občanov.

    Toľko k môjmu vystúpeniu.

    Chcem vás požiadať o skutočne múdre rokovanie postavené na argumentoch, nie na politickom obviňovaní sa vzájomne.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa hlásia piati poslanci, posledný pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcel na margo vystúpenia pani poslankyne Sabolovej povedať, že oceňujem vecný tón, ktorým vystúpila, je to neobvyklé z jej strany. A budem tiež apelovať na poslednú vetu, ktorú použila vo svojom vyjadrení aj vo väzbe na niektoré citáty, že sa domnieva, že postoj opozície, ktorá obhajuje svojho poslanca, je opodstatnený. Vyžadovali ste fakty, tak ja vám tie fakty poviem.

    V žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na vzatie do väzby zo dňa 9. 4. 1999 som si analyzoval text. Analýzou tohto textu, a to sú fakty, som zistil, že žiadosť vyšetrovateľa obsahuje 6 strán textu, z ktorých len 7 riadkov na strane 6 odôvodňuje to, prečo je potrebné, aby bol Ivan Lexa vzatý do väzby. Sedem riadkov zo šiestich strán. V tých 7 riadkoch sú formulácie stavané tak, že verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku, nechal sa informovať o priebehu vyšetrovania a takto získané informácie potom prezentoval v masmédiách. Má právo na prejav vôle, je to politik. A ani v jednom prípade na tej strane 6 v tých 7 riadkoch, ktoré sú podstatné preto, aby sa naplnila skutková podstata § 67 ods. 1 b), to je Trestný poriadok, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených. Toto je fakt právo, to je zákon. A ani v jednom z tých 7 riadkov nie je uvedený jeden jediný príklad, kedy pôsobí na svedkov, kedy pôsobí na spoluobvinených alebo kedy inak marí objasňovanie skutočností. Veď on zverejnil to, čo sa dozvedel normálne z tlače a inými spôsobmi. Ak by sa to dozvedel protizákonne, išli by ste po ňom. A toto je právna stránka veci a tých 7 riadkov je dôležitých preto, aby bol zatknutý.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Sabolová svojím vystúpením len potvrdila, že súčasnej koalícii najviac prekáža to, že Ivan Lexa hovorí, že ovplyvňuje verejnú mienku cez médiá. Vám by zrejme vyhovovalo, keby mlčal ako baran a išiel dobrovoľne na popravu s hlavou sklonenou a nepovedal ani slovo. Vy máte strach, že by sa mohol prerieknuť a povedať niečo, čo sa dotýka bezprostredne každého z vás.

    Ja si myslím, že rozprava, ktorá bola k zbaveniu imunity poslanca Lexu, jednoznačne potvrdila to, že nie sú skutočné dôvody na to, aby bol zbavený imunity a nebol ani uväznený. Aj nálada medzi poslancami súčasnej koalície nahrávala tejto myšlienke, alebo skutočnosti, žeby parlament mohol prijať uznesenie takéhoto charakteru. Ale v momente zverejnenia kandidatúry Vladimíra Mečiara na post prezidenta sa situácia radikálne mení. Obracia sa zásadne v neprospech súčasnej opozície. Len tak ďalej, vážení koaliční poslanci, ukrižujte si Ivana Lexu, ale neukrižujete len jeho samého. Budete musieť ukrižovať aj niektorých z vás, z vlastných radov, keď budeme zachovávať princíp, ktorý ste v tomto parlamente prijali.

    Ďakujem.

  • Prosím, zapnite mikrofón ďalšiemu pánovi poslancovi.

    Ospravedlňujem sa, vzhľadom na to, že boli iba piati páni poslanci, som si nepísal poradie pánov poslancov s faktickými poznámkami, ani som si vás nezaznamenal, len viem, že posledný bol pán poslanec Krajči. Kto bol tretí s faktickou poznámkou? Pani poslankyňa Podhradská. Štvrtý pán poslanec Baco a piaty pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej by som chcela len jednu vec. Na jednej strane tvrdí, že máme právo na názor, že právo na názor má v podstate každý a že to chápe a na druhej strane neváha osočiť občiansku iniciatívu, ktorá nám tu poslala list, tiež som si ho pred chvíľou prečítala, dostala som ho rovnako ako vy, a jej je hneď jasné, že za touto občianskou iniciatívou cíti rukopis HZDS a že to vlastne všetko týmto občanom nadiktovalo HZDS. Kritizuje ich dokonca, že sú presvedčení o tom, že kauza Ivan Lexa je politicky motivovaná a že má úplne iný charakter, ako sa to usilujete verejnosti vnútiť vy. Keď hovoríte, že majú ľudia právo na názor, myslím si, že by ste to mohli rešpektovať aj v prípade tých ľudí, ktorí nemajú rovnaký názor na vec ako vy. To je prvá vec.

    Druhá vec. V tej žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady sa hovorí o tom, že Ivan Lexa sústavne verejne prostredníctvom médií, masmédií ovplyvňuje nepravdivými vyjadreniami a tak ďalej a tak ďalej verejnú mienku. Pokiaľ sa dobre pamätám, obviňovať Ivana Lexu začal pán Pittner, obviňovať Ivana Lexu začal Ján Čarnogurský, obvinenia, veľmi vážne obvinenia na adresu pána Lexu tu predniesol vo svojej správe pán Mitro, v tajnej správe, ktorá bola za veľmi prečudesných okolností vzápätí odtajnená. A pýtam sa, či to nebolo ovplyvňovanie verejnej mienky. Ivan Lexa nerobil nič iné, len sa bránil, reagoval na tie obvinenia, ktoré proti nemu vzniesli títo ľudia. A vy mu chcete ešte aj toto právo uprieť.

  • Pán poslanec Baco, boli ste prihlásený s faktickou poznámkou?

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    preto som sa ujal slova, aj keď bol trochu organizačný zmätok, ale zrejme ak budeme ťahať v noci, tak tých zmätkov bude ešte viacej, to už sme si na to nejako zvykli, ale nie o tom chcem hovoriť.

    Chcem reagovať na pani poslankyňu Sabolovú. Skutočne v tomto prípade musím oceniť jej vecný tón, ktorým predniesla svoje vystúpenie, pretože mám tu česť sedieť v imunitnom výbore a môžem povedať, že imunitný výbor za necelý polrok tohto funkčného obdobia sedel viac ako ten predchádzajúci za celé 4 roky. Ale to už zrejme asi patrí k dobe, pretože o všetkých veciach, ktoré bude výbor prerokúvať, sa najskôr dozvieme cez médiá, sme informovaní, čo spraví vyšetrovateľ, ako kritizuje, čo spravili vyšetrovatelia, ich nadriadený pán Ivor, takže o tom zrejme bude tiež priestor.

    Mňa skôr prekvapila iná vec, že tak trochu podráždene pani poslankyňa reaguje na občiansku iniciatívu, pretože táto občianska iniciatíva oslovila aj nás, našiel som tiež ich list, ktorým vyzývajú poslancov Národnej rady, aby pristúpili zodpovedne k riešeniu tejto situácie, pretože skutočne sa vytvára precedens. To už si tu poslanci aj ponadávali, aj všeličo iné porobili. Nebolo tu ešte to, čo je momentálne pripravené, keď bez toho, aby sme vedeli, aký bude nasledovať druhý, tretí, štvrtý krok po rozhodnutí parlamentu, ideme teraz rozhodovať o vydaní na väzbu. Mňa obzvlášť trápi to, že aj v koaličných laviciach je strašne málo poslancov prítomných, zrejme už dávno je všetko rozhodnuté a teraz toto patrí ako kolorit k tomu, že prebehne diskusia, keď už ste sa poslanci prihlásili, vyrozprávajte sa, však hlasovaním potom rozhodneme.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kvitujem vystúpenie pani poslankyne Sabolovej, ktoré bolo zmierlivé, a dokonca žiadala, aby sme boli konkrétni, ale myslím si, že to je taktika, ktorá sa používa u pavúkov, zvaných čierna vdova, ktorá sa najprv so samčekom pári a potom ho zožerie. Takže touto taktikou postupujete aj vy. A chcem povedať prečo.

    Po prvé preto, že poviete, že všetko je v poriadku s vyšetrovateľmi, ktorí síce nič nepovedali, ale neboli zbavení mlčanlivosti, to znamená, je to v poriadku. Vy zrejme máte niektoré lepšie informácie ako my, tak asi s pokojným svedomím zdvihnete ruku.

    Po druhé, zdôvodnenie na väzbu Ivana Lexu je také absurdné, kde sa píše, že ovplyvňuje verejnú mienku svojimi vyjadreniami a vy ho za to idete väzebne stíhať, tým automaticky porušujete článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje každému človeku vyslovovať svoj názor, verejne ho šíriť v médiách a práve preto, že je poslanec Národnej rady, tak má toto právo ešte väčšie, lebo zastupuje aj skupinu občanov, ktorí za ním stoja.

    Dovolím si prečítať vám tento článok, aby ste vedeli, za čo chcete zbavovať, teda väzniť Lexu. "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, ale aj iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Mohol by som citovať ďalej, ale je to zrejme zbytočné. Ale v článku 3 sa hovorí, teda v odseku 3 sa hovorí, že "cenzúra sa zakazuje".

    Vážení, necenzurujte pána Lexu v tom, čo má hovoriť, má na to nárok.

    Ďakujem.

  • Za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi teraz pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán podpredseda,

    panie kolegyne, páni kolegovia poslanci,

    v tejto Národnej rade som už siedmy rok. Šesť rokov v Národnej rade som pôsobil ako jej predseda. Za celý tento čas Národná rada neprerokúvala takú závažnú vec, ako je zbavenie, resp. vydanie poslanca Národnej rady do výkonu väzby. Je to taký závažný trestný čin, také závažné rozhodnutie, ktorý možno nepredpokladali ani tí, ktorí pripravovali ústavný zákon. Dať poslanca do väzby znamená jednoznačne do určitej časti aj zbaviť poslanca mandátu. Poslanec je do Národnej rady zvolený svojimi voličmi. Podľa ústavy Národná rada má 150 poslancov a poslanec občanov zastupuje. Budeme rozhodovať o tom, či občanom Slovenskej republiky zoberieme ich zástupcu, ktorý tu má obhajovať ich práva. Budeme rozhodovať o tom, či sme vôbec príslušní niečo takéto vysloviť. Vysloviť na základe tých materiálov, tých dôkazov a hodnotenia tých skutkov, ktoré boli prezentované zatiaľ v mandátovom a imunitnom výbore.

    Mandátový a imunitný výbor zasadal niekoľkokrát. Môžem povedať, že to neboli hodiny, ale skoro desiatky hodín. Mandátový výbor sa dožadoval faktov a vecných dôkazov, aby mohol Národnej rade predložiť svoj návrh, či už súhlasný, alebo nesúhlasný. Aj k nesúhlasnému je potrebné mať určité fakty, takisto ako je potrebné mať fakty k tomu, aby mandátový výbor odporučil Národnej rade vyniesť takéto rozhodnutie.

    Ja som už na minulom zasadnutí, keď sme hovorili o vydaní poslanca na trestné stíhanie, hovoril, že imunita, ktorú vydaním na trestné stíhanie ku konkrétnemu skutku stráca, nie je výsadou poslanca ako takého, ale je to výsada Národnej rady. Preto Národná rada si túto výsadu musí chrániť, a preto je v ústave dané, že jedine celá Národná rada, teda poslanci Národnej rady môžu rozhodnúť o tom, či zbavia imunity poslanca. Pretože táto imunita bola daná nie z ľubovôle niekoho, ale z logických záverov minulosti, aby chránila poslancov ako zástupcov ľudu pred monarchom. Dnes u nás nie sú monarchovia, ale sú politické strany. Žiaľbohu, politická strana, ktorá získa mocenské postavenie, vidí pred sebou skoro povinnosť odstrániť svojich politických protivníkov a hľadá na to každý možný dôvod. V súčasnosti jedným z dôvodov je oslabiť politické zoskupenie Hnutia za demokratické Slovensko a zobrať voličom za Hnutie za demokratické Slovensko poslanca. Je to dôvod, ktorý súčasná koalícia prezentovala už pred voľbami niekoľko mesiacov. Čiže pripravovala sa na tento akt úplne cieľavedome aj jednoznačne. Zobral by som aj túto skutočnosť, ak tu boli niektoré poznatky, ktoré takto oprávňovali súčasnú koalíciu konať. No musím sa pozastaviť nad tým, akým spôsobom sa to robí. Akým spôsobom sa to robí aj tu v tomto parlamente.

    Na zasadnutiach mandátového a imunitného výboru chodili vyšetrovatelia, ktorí vedeli len záporne kývať hlavou o tom, že nič nepovedia. Nadobudol som dojem, že to, čo nám tlmočili - nie sme zbavení mlčanlivosti -, bola len prikrývka na ich nedostatočné vedomosti, nedostatočné dôkazy, ktoré v týchto kauzách majú, resp. neexistencia dôkazov, a preto žiadali Národnú radu cez mandátový výbor, aby sme rozhodli aj napriek tomu. Zvážme, panie poslankyne, páni poslanci, či môžeme vysloviť súhlas bez tohto, že by sme skutočne poznali vecné dôkazy, ktoré jedine môžu naznačiť, či skutok skutočne spáchal ten, ktorý je podozrivý, alebo či vôbec skutok sa stal.

    Prejdem na tú časť, ktorá sa vlastne týka dnešného konania, a to je vydanie poslanca do väzby. Okolo vydania poslanca do väzby boli problémy, ktoré musel riešiť aj ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor na základe toho, že došlo k situácii, keď vyšetrovateľ požiadal Národnú radu, aby bolo umožnené poslanca Lexu stíhať a hneď ho vydať do väzby. Prvý krok, ktorý si vyšetrovatelia vôbec nezvážili, bol, že tu ide o dve rôzne konania. Pretože tak ako znie obvinenie, tak aj o vydaní súhlasu na väzbu je potrebné, aby rozhodla Národná rada. Mandátový a imunitný výbor, resp. ústavnoprávny výbor, ale, samozrejme, s konečnou platnosťou mandátový a imunitný výbor zvážil túto skutočnosť a sám došiel k tomu, že takto rozhodnúť vo veci nie je možné.

    Potom ako bol vydaný súhlas na zbavenie imunity a možnosť vyšetrovateľa a prokurátora vzniesť obvinenie, okamžite prokurátor požiadal Národnú radu o vydanie poslanca do výkonu väzby. Panie poslankyne, páni poslanci, bolo by to v poriadku, keby zákon nehovoril niečo iné. Keď sa menili niektoré procesnoprávne a hmotnoprávne ustanovenia ešte vo federácii, za základ zmien sa zobrala Listina občianskych práv a slobôd. Najzávažnejšou zmenou v Trestnom poriadku a v Trestnom zákone bolo, že sa zdôraznilo postavenie nezávislého sudcu. Postavenie nezávislého sudcu, na ktorého prešli aj niektoré rozhodovania, ktoré predtým podľa nášho Trestného poriadku vykonával prokurátor. Jedným veľmi vážnym a v tejto kauze, ktorú tu prerokúvame, resp. v tejto žiadosti, ktorú tu prerokúvame, je práve potreba vyjadrenia sa sudcu, nezávislého sudcu. Paragraf 68, ktorý potom, ak sú podľa § 67 naplnené dôvody na vzatie do väzby, hovorí: "Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 160. Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami." A ďalej: "O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca."

    Panie poslankyne, páni poslanci, skutkové okolnosti absolútne chýbajú aj v dodatkovej žiadosti, či doplnenej žiadosti, ktorú tu vyšetrovateľ, resp. prokurátor podal. No závažnejšie je to, že sudca, ktorý má rozhodnúť o väzbe, dnes pravdepodobne ešte nepozná ani spis, pretože ho má prokurátor. A prokurátor, tak ako nám to napísal tu v žiadosti, v dodatku, že okamžite, ako rozhodneme o tom, že vydávame poslanca do väzby, predloží toto súdu. Tak ja vám to prečítam. Píše to JUDr. Michal Serbin.

    "Po preskúmaní žiadosti vyšetrovateľa adresovanej Národnej rade Slovenskej republiky na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obvineného Ing. Ivana Lexu sa stotožňujem s obsahom žiadosti" - ktorú nám sem dal vyšetrovateľ. "V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky udelí súhlas na vzatie do väzby poslanca v súlade s ústavným článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vyšetrovateľ predloží spis s podnetom na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného Ivana Lexu, tento predložím sudcovi Okresného súdu Bratislava I s návrhom na postup podľa § 68 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67."

    Čiže ak by predkladal návrh z dôvodov § 68, už to mal mať sudca a sudca nás mal požiadať.

    V čom je nebezpečnosť konania prokurátora takýmto spôsobom? Pani poslankyne, páni poslanci, prokurátor od nás chce, aby sme my dali súhlas na vzatie do väzby a nezávislý sudca, ktorý má rozhodovať na základe, tak ako som povedal, skutkových okolností, svojho vlastného presvedčenia, bez ovplyvňovania kohokoľvek, ale aj Národnej rady Slovenskej republiky, bude rozhodovať o väzbe. Ten precedens, ktorý tu urobíme, je veľmi nebezpečný. My sudcovi predložíme návrh skôr, ako on bude vedieť, čo spis obsahuje. Pani poslankyne, páni poslanci, sudca je ten, ktorý sa musí oboznámiť so spismi. A na základe toho on požiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby vydala súhlas k vzatiu do väzby. Pani poslankyne, páni poslanci, podľa toho, čo hovorili vyšetrovatelia, ten postup musí byť takýto. Kedy sudca môže naštudovať spis a do 24 hodín bude chcieť dať Lexu do väzby? Veď to je nezmysel! Zamyslime sa nad tým.

    Vydaním Listiny základných práv a slobôd sa menia určité princípy ústavnosti a tieto princípy ústavnosti my sme zapracovali do našej ústavy. A zasahujú aj do trestného zákonodarstva a kompetencií orgánov trestného konania. Listina v prvom rade zveruje zásahy, kontrolu zásahov do najdôležitejších občianskych práv a slobôd súdu, pani poslankyne, páni poslanci. Podľa článku 8 ods. 5 listiny nikto nesmie byť vzatý do väzby, iba ak z dôvodov a na čas stanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Ja viem, že môžete namietať, že aj teraz bude rozhodovať súd, keď to dostane vyšetrovateľ. Ale úplne proti postupu legislatívy trestného konania. Postup je taký, pani poslankyne, páni poslanci: Vyšetrovateľ začne vyšetrovanie. Zbiera materiály do spisu. Keď si myslí, že má dostatok dôkazov, tento spisový materiál predkladá prokurátorovi. Prokurátor má dve možnosti. Buď uzná, že tento spis obsahuje všetko na to, aby mohol podať obžalobu, alebo zistí, že tam chýba mnoho, mnoho dôkazov, resp. zistí ako dozorový prokurátor, pretože jeho funkcia je dozerať nad zákonnosťou a postupom vyšetrovateľa, že niektoré zásady, resp. paragrafy trestného konania neboli dodržané a vráti mu tento spis. To isté je pri tomto, keď ide požiadať o to, aby Národná rada Slovenskej republiky vydala rozhodnutie o tom, či vydáva poslanca. Čiže dostane spis od vyšetrovateľa, ak zistí, že sú tu dôvody, ktoré zakladajú § 67, postúpi spis on Národnej rade Slovenskej republiky, aby rozhodla. Ak nie, vráti tento spis vyšetrovateľovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je to postup, ktorý my musíme ako Národná rada Slovenskej republiky dozorovať a nedopustiť, aby sa do budúcnosti stalo, že zasa bude o niečom rozhodovať prokurátor alebo že sudca bude ovplyvňovaný takouto inštitúciou, ako je Národná rada Slovenskej republiky. Myslíte si, že to nebude? Určitý psychický tlak na sudcu, keď my tu povieme, že ho vydávame do väzby už dopredu, ako rozhodol, ako si on vytvorí svoj názor a svoju mienku? Teda základnou zmenou, musím povedať, koncepcie do minulého trestného konania, ktoré sme zmenili, je teda to, že rozhodovanie o väzbe podľa § 67 a takisto aj príkaz na zatknutie sa zveruje jedine a nikomu inému, jedine súdu.

    Musíme tu povedať, že listina v tomto smere sa usiluje právne vyjadriť nezávislú záruku obmedzenia občianskych práv, a preto zverili rozhodovanie o obmedzení osobnej slobody vyslovene, ale vyslovene súdu. Trestný poriadok v súčasnosti naďalej dôsledne zachováva aj obžalovaciu zásadu. Aj v tých prípadoch, kde súd v prípravnom konaní rozhoduje ešte pred podaním obžaloby. Čiže nie je toto zásah do obžalovacej zásady prokurátora. Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku, kde sa hovorí o príkaze na zatknutie, vydá, ak existuje niektorý z dôvodov § 67, a to je obava z toho, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby unikol trestnému stíhaniu a trestu, že bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť dôkazy, teda nebezpečenstvo tzv. kolúzie, prípadne že bude pokračovať v trestnej činnosti alebo dokoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. A obvineného možno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluch.

    Prečo som to prečítal, pani poslankyne, páni poslanci? Prvá žiadosť o vydanie vyšetrovateľa a prokurátora obsahovala § 67, všetky tri písmená a), b), c). Dnes už máme len písmeno b), a to kolúznu väzbu. Vyšetrovateľ zistil určité skutočnosti, ktoré vzal na vedomie, ale najdôležitejšia je kolúzna väzba pri tom písmene a), kde je povedané, že je tu predpoklad, že by obvinený ušiel alebo sa skrýval. Pán poslanec Lexa nikde nechce ujsť, nikde sa neskrýva, je tu a je dostupný vyšetrovateľom, prokurátorom a súdu kedykoľvek bez toho, že by maril toto konanie. Súčasné písmeno b) je naplnené alebo nie je naplnené? Písmeno b) hovorí o tom, že súd zoberie do väzby obvineného z dôvodov, aby nemaril výsledky vyšetrovania tým, že bude ovplyvňovať svedkov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pozrite si spis. Spis obsahuje utajených svedkov, o ktorých nikto nevie, možno ani vyšetrovatelia nevedia, ktorí to sú, lebo v niektorých častiach, napríklad v kauze, kde sa dávala nálož na Pasienkoch, hovoria, že zodpovedný je za to Lexa, ale sú neznámi páchatelia. No nie je tu trochu paradoxu? A tu mierim práve k tomu písmenu b). Pretože, ako ste sa dočítali v novinách minulý týždeň, bol návrh na štyroch obvinených v tejto kauze, sudca zobral troch a neskôr jedného pustil pre nedostatok dôkazov. Čiže tí, ktorých by mohol ovplyvňovať, sú dávno vo väzbe. Ale čo je zaujímavé v dnešných novinách v Novom Čase, celkom som tomu nerozumel, sa vyjadruje pán riaditeľ odboru vyšetrovania k tomu, že súd prepustil jedného, ktorých on navrhoval, aby boli vzatí do väzby, a že okamžite išiel za nadriadeným sudcu. Čo to znamená? Stále hovoríme o nezávislosti sudcu. Kto je nadriadený sudcovi? To som ešte nikde nepočul. Ani jeho predseda okresného súdu alebo mestského, krajského, najvyššieho nie je nadriadený. Dokonca ani minister spravodlivosti nie je nadriadený sudcovi. Takže to, čo som sa dnes dočítal, vyvoláva hrôzu, ak je to pravda.

    Preto, pani poslankyne, páni poslanci, nechcem rozoberať jednotlivé skutky, pre ktoré tu je daná žiadosť na vzatie do väzby, pretože sme ich už minule prebrali. Ale ešte sa vrátime v rozprave k týmto skutkom. Chcem povedať, že sú tu ešte aj niektoré iné veci, ktoré sú veľmi zaujímavé. Dostali sme uznesenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Lexa ho dodnes, myslím, že nemá. Včera večer ho ešte nemal. V piatok, keď sme končili, prerušili Národnú radu, po obede sme hovorili o tom, ako budeme pokračovať. Niektorí poslanci mali ísť na zahraničné cesty, niektorí išli, niektorí nešli a dohoda bola taká, že začneme dnes o 14.00 hodine. Ale medzitým, keď bola otázka v piatok cez obed, či je tu uznesenie o vznesení obvinenia, kancelária ho nemala, keď som žiadal, aby bolo predložené. Čiže narýchlo, narýchlo bolo uznesenie vypracované v piatok večer a my sme dostali hneď telegramy, že nesmieme cestovať, že bude imunitný výbor v pondelok o 9.00 hodine, či v utorok. Všimnite si ten postup a tú rýchlosť, ako rýchlo treba niečo urobiť. Ani Lexa sa nedozvedel o tom, že je obvinený. Pritom proti každému rozhodnutiu súdu, vyšetrovateľa, orgánov činných v trestnom konaní je možný opravný prostriedok. Viem, že môžete namietať, že opravný prostriedok, "sťažnosť" proti takémuto uzneseniu nemá účinný odklad, ale napriek tomu je zákonom daná táto možnosť.

    Veľmi ma zaujal aj postup na žiadostiach, ktoré na Národnú radu Slovenskej republiky prichádzali. Ešte na poslednom stretnutí s pánmi vyšetrovateľmi nám predkladali spisy majori, dnes tí istí vyšetrovatelia tých istých mien nám predkladajú spisy už ako podplukovníci. Viete čo, ak by hneď išlo o zákonný postup povýšenia, tak v tejto kauze by som to z politických dôvodov ako minister alebo ten, kto povyšuje, neurobil. Pretože takto prezentuje len aroganciu, že ja si urobím, čo chcem, a dám za odmenu každému, čo chcem, len nech urobí to, čo ja od neho potrebujem. To sú veľmi vážne veci.

    Zoberme si postup ďalej v Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky sa riadi rokovacím poriadkom. Rokovací poriadok je "náš predpis", ktorý je zákonnou normou, a nám nič neostáva len ho dodržiavať a riadiť sa podľa neho. Pani poslankyne, páni poslanci, máte pocit, že v týchto posledných dňoch, za tieto posledné schôdze sa rokovací poriadok dodržuje? Nemáte pocit, že ho obchádzame a že ho obchádzame aj tým, že nútime Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijal uznesenie, ktoré pre nás nie je záväzné? Ukážte mi v rokovacom poriadku ako v zákone, kde sa hovorí, že poslanec má len faktickú poznámku? Má ich skutočne, koľko chce. Je iné, že sa môžeme medzi sebou dohodnúť, že ich budeme využívať trochu racionálnejšie. Ale to môže byť len dohoda, ale nie príkaz. Takýto príkaz tu nemôže byť.

    Preto, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som dal hneď na začiatok procedurálny návrh, o ktorom, pán podpredseda, chcem, aby ste dali hneď hlasovať, že Národná rada požiada vyšetrovateľa, resp. prokurátora Serbina, aby na základe Trestného poriadku vyzval sudcu, aby nás sudca požiadal o vydanie poslanca na výkon väzby. To je môj procedurálny návrh, o ktorom chcem, aby sme hlasovali okamžite.

    A ďalší návrh. Žiadam, pán predseda, aby sme hlasovali - nie, hneď teraz nemusíme - o tom, že tieto kauzy, ktoré sa týkajú pána poslanca Lexu, sú kauzami, o ktorých bude rozhodovať ešte Ústavný súd na základe podania žiadosti poslancov tohto parlamentu k zrušenej amnestii súčasným premiérom, zastupujúcim prezidentom Dzurindom. Pretože viem, že v týchto dňoch Ústavný súd zasadá, rozhoduje o tejto kauze a rozhodnutie Ústavného súdu môže byť také, že z tohto dôvodu my nebudeme môcť rozhodnúť o žiadosti vyšetrovateľ, prokurátor, súd nebude môcť začať trestné stíhanie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na pána poslanca Gašparoviča, áno, na pána poslanca Gašparoviča...

  • Pán podpredseda, žiadal som okamžite hlasovať.

  • Dám hlasovať, pán poslanec, dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Chcem prečítať tých, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami, a dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. S faktickými poznámkami sa prihlásilo celkom jedenásť poslancov, z toho pán poslanec Sopko mi hovorí, že nemá faktickú poznámku, ale chce dať procedurálny návrh.

    Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Gašparoviča, ktorým Národná rada žiada prokurátora Serbina, aby vyzval sudcu, aby nás sudca požiadal o súhlas...

    Nech sa páči, pán poslanec, zopakujte ho ešte raz.

    Zapnite pána poslanca Gašparoviča.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, ja som povedal, aby sme upozornili prokurátora Serbina, že nepostupoval podľa Trestného poriadku...

  • Ja vysvetľujem, čo som tým sledoval. Aby Národná rada dostala žiadosť o vydanie do väzby zo súdu, a nie z prokuratúry.

  • Pán poslanec, ja som si presne zaznamenal prvú časť vášho návrhu, ktorým ste navrhovali, aby Národná rada požiadala prokurátora Serbina, aby vyzval sudcu, aby nás sudca požiadal o výkon väzby.

  • Aby sudca žiadal o výkon väzby, a nie Serbin.

  • Ale takto znel váš procedurálny návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Gašparoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pardon, prepáčte, páni poslanci, neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je 12.07 hodín, s faktickými poznámkami je celkom prihlásených desať poslancov, pán poslanec Sopko má procedurálny návrh, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Pán poslanec Sopko má jednu požiadavku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, mám oznam pre členov mandátového a imunitného výboru. O 12.30 hodine zasadne výbor v miestnosti číslo 137, tam ho zvolávam. Budeme pokračovať v rokovaní 14. schôdze mandátového a imunitného výboru.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu na obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať udelením faktických poznámok pánom poslancom, ktorí sú na svetelnej tabuli v poradí: Prokeš, Brňák, Keltošová, Maxon, Brhel, Sabolová, Hofbauer, Šepták, Tkáč a Cuper.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke hlasovaním o procedurálnom návrh, ktorý podal pán poslanec Gašparovič.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, podali ste dva návrhy, či jeden?

  • Odpoveď z pléna, že o jednom sa už hlasovalo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať faktickými poznámkami, ktorými sa poslanci prihlásili na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Prvý sa prihlásil pán poslanec Prokeš. Nie je v rokovacej sále. Pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky neschválila jeho procedurálny návrh. Dovoľte mi, aby som uviedol, že aj keď nie som členom mandátového a imunitného výboru, ten návrh pána poslanca Gašparoviča má hlboké ratio a z hľadiska práva je, myslím, veľmi vážnym argumentom z hľadiska toho, či skutočne prokurátor v danej chvíli má aktívnu legitimáciu na to, aby dával takýto návrh na pôdu parlamentu.

    Dovoľte mi, aby som vám odcitoval znenie ústavy, ktoré v článku 78 ods. 2 hovorí, že "poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady", teda vziať do väzby. A o vzatí do väzby nerozhoduje ani prokurátor, ani vyšetrovateľ Policajného zboru, ale rozhoduje sudca v súlade aj s ustanovením § 68 poslednou vetou. Čiže tu skutočne chcem navyše poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2 z roku 1993, ktoré okrem iného tiež hovorí, že súd sa nevysporiadava len s otázkou existencie dôvodov väzby, ale aj s tým, či sú splnené zákonom stanovené formálne podmienky na vzatie do väzby. Čiže myslím si, že je to veľmi vážna vec, ktorá bola do istej miery azda zabudnutá pri rokovaní mandátového a imunitného výboru. A v prípade, ak neprešiel tento návrh pána poslanca Gašparoviča, stojí za úvahu, či by nemal dať v tomto smere aspoň stanovisko ústavnoprávny výbor, pretože skutočne si myslím, že žiadosť tu mal predložiť sudca, a nie prokurátor ani vyšetrovateľ Policajného zboru.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, vážená snemovňa, aby som vás upozornila, že neschválením procedurálneho návrhu pána poslanca Gašparoviča postupujete protiústavne. My už sme upozorňovali na tento fakt počas rokovania mandátového a imunitného výboru, pretože nie je to len...

  • Zvuky mobilných telefónov v sále.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, o to budete mať dlhší čas.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vás pekne prosil, vypnite mobilné telefóny, prípadne tí, ktorí chcete telefonovať, opustite rokovaciu sálu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Nie je to len Trestný poriadok, § 68, ktorý jasne hovorí, kto dáva návrh na vzatie do väzby, že je to sudca. Tento paragraf a tento Trestný poriadok má svoju oporu v ústave. A ak mi neveríte, prečítajte si článok 17 ods. 4, kde v ústave sa hovorí, že obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Čiže ani vyšetrovateľa, ani prokurátora, ani žiadnej ďalšej inej osoby. Preto vás prosím, aby ste zvážili, či návrh pána poslanca Gašparoviča, modifikovaný, by nemohol byť predsa len znovu prerokovaný.

    Chcem vás takisto potom upozorniť na nevyjasnenosť povinností a práv, ktoré sú v ústave dané poslancovi. Mám otázku, ako ich potom chcete riešiť, pretože v článku 73 ústavy v druhej časti sa hovorí: "Poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne." Na toto nám nedal odpoveď ani ústavnoprávny výbor, ani mandátový a imunitný výbor. Čiže v obidvoch článkoch, o ktorých som hovorila, článok 17 ústavy, že možno vziať do väzby iba na základe príkazu sudcu, písomného príkazu sudcu, porušujete a takisto porušujete článok 73 ústavy, pretože nebude môcť pán Lexa, ak bude vzatý do väzby vaším pričinením, nebude môcť osobne vykonávať svoj mandát, ktorý mu dali voliči.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som niekoľkými vetami doplnil pána poslanca Gašparoviča. Táto snemovňa uzneseniami číslo 253, 254, 255, 258, 259 potvrdila, že vo veci Ivana Lexu rozhodovala politicky v atmosfére jednoznačnej dôkaznej núdze. Dámy a páni, to vám nestačí. Rozhodnutia v dôkaznej núdzi pokračujú absurdne ďalej a nemajú zrejme hranice. Nerešpektujú sa hranice práva, nerešpektujú sa hranice etiky, nerešpektujú sa hranice jednoduchej ľudskej spolupatričnosti. Dodatok číslo 2 k tlači 195, na základe ktorého nás vyšetrovateľ Policajného zboru žiada o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady, nijako nevybočuje svojou kvalitou, resp. nekvalitou z inej dokumentácie vo väzbe k poslancovi Ivanovi Lexovi.

    Dámy a páni, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu po a), po b) a po c), tak to pokračuje. To je úvodná veta § 68. Dámy a páni, do tejto chvíle neexistujú konkrétne skutočnosti, nemôže teda existovať ani dôvod na väzobné stíhanie. Dámy a páni, žiadam vás, aby ste hlasovaním túto skutočnosť potvrdili, nehovoriac o tom, že samotná tlač 195, dodatky číslo 1 a číslo 2 majú zásadné vecné, ale aj procesné chyby.

    Ďakujem pekne.

  • Chcel by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde hovoril o postavení vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu. Argumentoval, že procesný postup nie je v súlade s Trestným poriadkom. Odznelo to aj z úst mnohých mojich predrečníkov s faktickou poznámkou. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť aj na tú správu, ktorá bola publikovaná v Novom Čase, podľa ktorej generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pán Ivor na otázku, či môže trestné stíhanie Gejzu Valienta na slobode negatívne ovplyvniť vyšetrovanie, odpovedal, že áno, samozrejme, on inak neodpovie, ale dodal, že ani on sám nepozná sudcu, ktorý o návrhu vyšetrovateľa rozhodoval, a hovoril len s jeho nadriadeným. Čiže skutočne tu vyvstáva otázka, prečo sa pán šéf slovenských vyšetrovateľov Ivor stará do toho, ako sudca rozhodne. Prečo on konzultuje s jeho nadriadeným, a vôbec či v procese rozhodovania sudcu existuje nadriadený.

    Ja nie som právnik, ale podľa mojich vedomostí sudca pri svojom rozhodovaní je procesne samostatný, nemá nadriadeného. Nadriadený šéf okresného súdu môže rozhodovať maximálne o pridelení prípadu alebo o tom, ako sa bude nakladať s peniazmi, ktoré sú vyčlenené pre kapitolu, ktorá spadá pod ministerstvo spravodlivosti, ale v žiadnom prípade nemá čo konzultovať ani sa starať do toho, ako sudca rozhodol. To len potvrdzuje domnienky, ktoré tu odzneli a ku ktorým ja sa pridávam, že celá táto kauza má silné politické pozadie a že je sprevádzaná tvrdým zasahovaním politikov a úradníkov, ktorí by sa inak nemali do veci čo starať. Priamo zasahujú do prípadu a usmerňujú vyšetrovanie, aby dopadlo tak, ako je vystavená politická objednávka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Zaznelo vo vystúpení pána poslanca Gašparoviča niekoľko tém, ku ktorým by som sa chcela vyjadriť. K jednej z nich, že dnes politické strany alebo nejaké politické zoskupenia sa snažia oslabiť HZDS a zobrať im poslanca a chcú to nejako úmyselne. Neviem o tom, že by Národná rada. Tu ste hovorili, že by mala mať 150 poslancov, poslanec zastupuje občanov. Ja sa pýtam, áno, poslanec zastupuje občanov. Vo voľbách sa na toto miesto dostal Vladimír Mečiar a ten svoj mandát uvoľnil pánovi Ivanovi Lexovi, zrejme už aj dobre vieme z akého dôvodu, pretože boli pochybnosti o tom, ako môže pokračovať vyšetrovanie skutkov, na ktoré sme dali súhlas. Ale hlavne chcem sa vyjadriť k tomu, aj keď nie som právnik, a škoda, že tu neboli moji kolegovia, určite sa v nasledujúcich pripomienkach vyjadria, nezavádzajte tu. O väzbe rozhoduje súd. To je úplne jasné, ale súd môže rozhodnúť a sudca môže rozhodovať vtedy, ak má všetky podklady. Národná rada vydá len súhlas na väzbu. Sudca môže konať, ak má všetky podklady, a až na základe rozhodnutia sudcu môže byť vykonané zatknutie. A tam, samozrejme, nie je možné konať bez toho, aby nerozhodoval sudca.

    A, pán poslanec, to azda nemyslíte vážne, povedali ste slová: "My musíme dozorovať prokurátora." Skúste si pozrieť svoj stenografický záznam. A toto sa mi už zdá, že nezvažujete slová, pretože toto je už prisilná káva aj pre túto snemovňu. A ešte jedna krátka poznámka. Hovorili ste, že pán poslanec Lexa nemá doručené uznesenie vyšetrovateľa. Uznesenie vyšetrovateľa mu bolo riadne doručené poštou, ktoré si zrejme neprevzal, zatiaľ doručenka naspäť nedošla.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Domnievam sa, že v tejto snemovni a v tejto kauze neodznie fundovanejšie stanovisko a fundovanejšie vystúpenie, ako sme si mohli vypočuť z úst bývalého predsedu Národnej rady JUDr. Ivana Gašparoviča. Chcel by som upozorniť na fakt, že počas jeho nesmierne hodnotného vyjadrenia tu bolo prítomných 34 poslancov vládnej koalície, ktorá je neomylne presvedčená o vzatí do väzby Ivana Lexu. Potom na hlasovanie sa dorútilo ich dostatočné množstvo. A teraz to zase vzdali, je ich tu 28.

    Vážená vládna koalícia, je vás tu 28, vás nezaujímajú argumenty, nezaujímajú fakty, nezaujímajú vystúpenia, nezaujímajú vás právne podstaty...

  • ... a, bohužiaľ, nefungujú vám ani uši, pretože to, čo tu trepala pani poslankyňa Sabolová, tak mám pocit, že nepočúvala.

  • Pán poslanec Šepták má faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť tiež slová pána poslanca Gašparoviča.

  • Hlas poslanca Hofbauera z pléna.

  • Pán poslanec, hovorili ste k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, preto som vás vypol.

    Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

  • Mohol by som dostať celý čas?

  • Dajte nový čas pánovi poslancovi Šeptákovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som doplniť slová pána poslanca Gašparoviča. Celý tento bod považujem za jedno veľké nedorozumenie. Už teraz sa bojím, čo bude z otvorenia Pandorinej skrinky, ktorú tu vy, dámy a páni z koalície, práve otvárate. Ukazujete cestu do budúcnosti, ktorá umožňuje manipulovať s poslancom na základe väčšiny. Behá mi mráz po chrbte, keď vidím, akou cestou sa tento parlament dnes uberá. Je to cesta kriminalizovania, očierňovania a nakoniec aj záhuby. To nie je dobrá perspektíva. A je mi veľmi ľúto, že je tu dnes taká krátkozraká politika. Budúcnosť vidím vo vybíjaní energie na politické procesy. Myslím si, že Slovenská republika má iné problémy, hlavne ekonomického charakteru, v súvislosti so znižovaním životnej úrovne a tú by sme mali všetci spoločne riešiť.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, neoprávnene ste odňali slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi.

    Chcem vystúpiť k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča, ktorý je nielen doktorom práv v oblasti trestného práva procesného, ale má aj vedecko-pedagogickú hodnosť docenta a kandidáta vied. Chcel by som zvýrazniť skutočnosť a na to aj verejne upozorňujem predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, aby ústavnoprávny výbor tiež sa zaoberal touto otázkou, pretože som presvedčený, že vyšetrovateľ nie je partnerom Národnej rady. Skutočnosťou je to, že podľa zákona o rokovacom poriadku aj podľa Trestného zákona a Trestného poriadku je partnerom sudca, alebo minimálne prokurátor. A inak, keď na tomto tlačive, o ktorom dnes je reč, je podpísaný vyšetrovateľ Policajného zboru, prokurátor krajskej prokuratúry tu sa len vlastne stotožňuje s obsahom žiadosti. Ale, čuduj sa, svete, čo tam je za logický nezmysel, prosím vás. Právna podstata je v tom, že vraj pán Lexa sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní.

    Vážení, ak treba zobrať Lexu do väzby za to, že používa nepravdivé vyjadrenia v masovokomunikačných prostriedkoch, platí tu aj logický nezmysel, pod ktorým je podpísaný tento pán vyšetrovateľ spolu s prokurátorom, že hovorí o nezákonnom postupe orgánov v trestnom konaní. To znamená, že máme dva podpisy, vyšetrovateľa Policajného zboru aj krajského prokurátora, o tom, že orgány činné v trestnom konaní postupujú nezákonne. Toto je logický aj sémantický nezmysel, za ktorý máme hlasovať. Preto sa ja plne stotožňujem aj so stanoviskom mandátového a imunitného výboru. Šesť riadkov a pol nie je predsa dôvodom na to, aby bol niekto zobratý do väzby. A takéto nezmysly vlastne máme dnes prerokúvať.

  • Pán poslanec Cuper je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou. Nie je prítomný v rokovacej sále.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?

    Pán poslanec, snažím sa byť maximálne korektný. Pri tom, ako odznievajú faktické poznámky, sledujem veľmi pozorne, kto, čo hovorí a či hovorí na ostatného rečníka, ktorý vystúpil v rozprave. V čase, keď som vám odňal slovo, ste hovorili o nezmysloch, ktoré tu mala predniesť pani poslankyňa Sabolová. V tom momente som vám odňal slovo. Snažím sa byť korektný, a pokiaľ je to len trošku možné, spravodlivý v tomto smere tak na opozičných, ako aj na koaličných poslancov. Chápte postavenie predsedajúceho, ktorý nie vždy, priznám, vie odhadnúť mieru reakcie poslanca na ostatného vystupujúceho. Ale v tomto prípade som konal s najlepším svedomím a vedomím toho, že ste hovorili mimo toho, čo odznelo v poslednom vystúpení pani poslankyne Sabolovej.

    Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kačic.

    Pán poslanec Hudec má procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    myslím si, že odzneli dve veľmi vážne výhrady dvoch členov ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že to nie je vec, ktorú možno prehliadnuť, a preto navrhujem, aby sa okamžite zišiel ústavnoprávny výbor a tento veľký lapsus, ktorého sa dopustili pri riešení, sa vyriešil. Okrem toho si myslím, že ak sa niekto vyjadruje vo vzťahu k rečníkovi, to nemôžete pokladať za odbočku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec dal konkrétny procedurálny návrh, aby sa problémom aktívnej legitimácie Národnej rady v tomto prípade zaoberal ústavnoprávny...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, žiadate, aby v tomto prípade zasadol ústavnoprávny výbor a zaujal k tomuto stanovisko.

    Pani poslankyňa Belohorská má ďalší procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mám veľmi jednoduchý procedurálny návrh a myslím si, že tento je kompromisný a určite zaň bude koalícia hlasovať a určite aj občania budú radi, keď sa dozvedia o tom. Chcela by som, aby sme dodržiavali zákon, aby sme si to odhlasovali, že budeme dodržiavať zákon. A zákon hovorí veľmi jednoznačne, veľmi jednoznačne, že návrh na vzatie do väzby má dať sudca.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste najskôr procedurálny návrh pána poslanca Hudeca. Ešte predtým, aby sme všetci porozumeli, o čom hlasujeme, prosil by som pána poslanca Hudeca, aby formuloval tento svoj procedurálny návrh do konkrétnej procedurálnej podoby.

  • Navrhujem, aby sa okamžite zišiel ústavnoprávny výbor a vyjadril sa ku kompetencii žiadateľa v zmysle zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Hudeca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalším prihláseným do rozpravy s vystúpením za poslanecké kluby je za Slovenskú národnú stranu pán poslanec Zelník.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa Belohorská, o tomto procedurálnom návrhu sa nedá hlasovať, pretože nesúvisí s prerokúvaným bodom programu.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pri prerokúvaní žiadosti o zbavenie imunity pána poslanca Lexu, napriek tomu, že v mandátovom a imunitnom výbore neboli predložené dôkazy od vyšetrovateľov, lebo ich nikto nezbavil mlčanlivosti, a teda nemohli sa vyjadriť ku skutkovej podstate, boli sme my poslanci, ale aj verejnosť presviedčaní, že veď tým, že pán poslanec Ivan Lexa bude zbavený imunity, bude mu vlastne daná iba šanca pred súdom, aby sa očistil, a o jeho vine alebo nevine rozhodne súd. Ešte ani nevychladlo rozhodnutie či súhlas Národnej rady o zbavení imunity a už je tu žiadosť o súhlas so vzatím do väzby. Dôvodom má byť, že pán poslanec Ivan Lexa prostredníctvom masmédií ovplyvňuje verejnú mienku. Ako môže teda pán poslanec ovplyvňovať verejnú mienku, ak nemá pravdu? Kto má rozhodnúť o vine či nevine pána poslanca Ivana Lexu? Azda verejná mienka? Iste budete so mnou súhlasiť, že o tom môže rozhodnúť len súd. Preto poslanci Slovenskej národnej strany nevidia dôvod na vydanie súhlasu na vzatie do väzby, skôr ako o tom rozhodne súd. Poslanci Slovenskej národnej strany budú hlasovať za uznesenie, ktoré prijal mandátový a imunitný výbor, že Slovenská národná rada nevydá súhlas na vzatie do väzby pána poslanca Ivana Lexu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zelníka sa hlásia štyria poslanci, posledný pán poslanec Jarjabek.

    Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Nadväzujem na tú časť vystúpenia pána poslanca Zelníka, kde hovoril o zbavení imunity, ktorú sme teda nie my, ale koalícia prednedávnom v parlamente potvrdzovala. Skutočne sa vtedy všetci tvárili tak, akože toto je ten jeden jediný krok, ktorý tu chceme dosiahnuť, aby orgány činné v trestnom konaní mohli vyšetrovať, či pán poslanec Lexa je vinný, alebo nie je vinný. Dokonca tu bol úsmevne vyzvaný pán poslanec Lexa pánom poslancom Muránskym, že má dokázať, že je chlap. Neviem, či ho aj dnes tak nebude vyzývať.

    Ale vzatie do väzby, to už je ten ďalší krok, ktorý mi pripadá skutočne ako pomstychtivý akt, pretože to s ničím nesúvisí. Dôvody, ktoré sú uvádzané aj v tom materiáli, ktorý tu máme na stole, sú naozaj smiešne, pretože ak niekomu vyplýva, že ak Lexa bude na slobode, tak bude akosi tých spoluobvinených nejako obchádzať a bude ich teda presviedčať, že majú hovoriť ináč, ako by hovorili, tak to je smiešne. Keby bol vo väznici, tak to bude robiť zaňho advokát, alebo nejakí priatelia, alebo neviem kto. Však to je tu ako v rozprávke pre malé deti. To predsa obvinený nemusí robiť sám. Takže vziať niekoho do väzby len preto, aby nemohol ovplyvňovať svedkov, to sa mi pre tento parlament zdá naozaj smiešne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na predrečníka. Z dôkazových materiálov, ktoré do Národnej rady prišli, je zrejmé, že neexistujú nijaké dôkazové prostriedky na to, aby mohol ktorýkoľvek súd poslanca Lexu odsúdiť za skutky, z ktorých je obvinený. Vyšetrovatelia nepredložili nijaký dôkazový materiál, preto pokladám tento proces za spolitizovaný, smerujúci k likvidácii politických protivníkov. Vzhľadom na nedostatočný dôkazový materiál i Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nepodporil a neodporučil poslancom Národnej rady Slovenskej republiky schváliť vzatie do väzby poslanca Lexu. V Ústave Slovenskej republiky v článku 17 ods. 4 je uvedené, že žiadosť na vzatie do väzby dáva parlamentu sudca, a teda nie vyšetrovateľ, ani prokurátor. Ak, páni kolegovia, rozhodnete o vzatí do väzby nášho kolegu pána poslanca Lexu, tak si uvedomte, že konáte vlastne v rozpore s ústavou. S ústavou, ktorá má vlastne najväčšiu silu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Zelník čosi naznačil a myslím, že pre každého, kto počúval, bolo jasné, čo chcel povedať svojimi slovami. Myslím si, že je veľmi poľutovaniahodné, ak v tomto parlamente vystupujú ako najvyšší odborníci tí, ktorí nemajú ani základné právnické vzdelanie, pričom sa odoberá možnosť špecializovanému ústavnoprávnemu výboru vyjadriť sa k základnej otázke, ktorú tu spochybnili dvaja členovia ústavnoprávneho výboru. Neviem, čo si pomyslia občania tohto štátu o takomto rokovaní parlamentu.

    Pán poslanec Zelník povedal okrem iného aj to, čo odznelo už v predošlých vystúpeniach pri prvom prípade hlasovania o odobraní imunity pána poslanca Lexu. Predpokladám, že ak budeme takýmto spôsobom prehliadať zákonné ustanovenia, tak sa potom uzhodnime na začiatku volebného obdobia, kto politickým rozhodnutím bude prikazovať, čo sa bude diať a vôbec tu nemusíme sedieť, vôbec nemusíme rokovať, a dokonca môžeme zrušiť aj súdnu moc. Na čo nám je? Predsa sudca, resp. ustanovenie, ktoré v zákone hovorí o tejto povinnosti sudcu, asi nie je náhodné. Je úplne prirodzené, že vyšetrovateľ chce dohnať svoju obeť tam, kam ju chce dostať, a súd sa musí rozhodnúť, či je vôbec reálne hovoriť o dôkazových materiáloch, že sú dôkazovými. To je totiž celý problém tohto prípadu. To nie sú nijaké dôkazy. A vy veľmi dobre viete, prečo sa bojíte osloviť sudcu. Pretože ten sudca by sa zosmiešnil, ak teda nie je naozaj takým sudcom, ktorému je sudcovské povolanie niečím iným než povolaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh.

    Dovoľte mi, aby som inovoval procedurálny návrh pani poslankyne Belohorskej a ten znie veľmi jednoducho, aby v tomto jedinom bode tejto mimoriadnej schôdze, ktorú ste zvolali, bol dodržiavaný zákon.

    Ďakujem pekne. Ale asi ste ma nepočuli. A hlasovať bez rozpravy, pochopiteľne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Jarjabka.

    Pán poslanec Jarjabek, ešte by som vás prosil, prichádzajú ďalší páni poslanci, keby ste zopakovali svoj procedurálny návrh, ktorý ste predniesli.

  • Takže ešte raz. Inovujem procedurálny návrh pani poslankyne Belohorskej, aby v tomto bode tejto konkrétnej schôdze, ktorú ste zvolali, bol dodržiavaný zákon. To je všetko.

  • Pán poslanec Jarjabek, tento procedurálny návrh nespĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, preto nie je možné o tomto návrhu dať hlasovať.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Skúsme ešte raz. Takže, aby bol dodržaný zákon, aby bol dodržaný § 68 Trestného poriadku.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Hudec, počkajte, nech si trošku aj ja usporiadam myšlienky a premyslím si, či je, alebo nie je tento procedurálny návrh v prvom rade v súlade s rokovacím poriadkom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, len inou formou. Pán poslanec Gašparovič, to znamená, že už nie je o čom hlasovať, pretože váš návrh bol zamietnutý.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pani poslankyne.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 44 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som o pokoj v rokovacej sále.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta, budeme pokračovať v rokovaní po prerušení schôdze hlasovaním o procedurálnom návrhu pani poslankyne Belohorskej. Po dohode s pánom poslancom Jarjabkom pán poslanec Jarjabek stiahol svoj procedurálny návrh v prospech procedurálneho návrhu pani poslankyne Belohorskej.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Belohorskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovalo 23 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, rokovaním v tomto bode budeme pokračovať rozpravou, do ktorej sa prihlásili páni poslanci v poradí tak, ako som ich prečítal po otvorení rozpravy.

    Prvý v poradí prihlásený je pán poslanec Kačic.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    výrok "Lexa je vinný, iba mu to treba dokázať" odhalil v plnej nahote to, čo sa na Slovensku odohráva. V poslednom období sme svedkami niekoľkých porušení zákonov Slovenskej republiky. Dovoľte mi pripomenúť len dva prípady.

    Prvý prípad je porušenie zákona predsedom vlády Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom, toho času zastupujúcim prezidentom, tým, že protizákonne zrušil amnestiu. A dnes, teraz pred pár minútami, sme boli svedkami ďalšej protizákonnosti, ale nás, všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Keď svojho času vypukla aféra okolo pokusu predať triptych Klaňanie troch kráľov a s tým súvisiacej prehliadky v sídle banskobystrického biskupa, nikto ešte netušil, že táto kauza bude jedným z bodov obžaloby, na základe ktorej bude Národná rada Slovenskej republiky rozhodovať o zbavení Ing. Ivana Lexu poslaneckej imunity. Vtedy sa hovorilo iba o snahe zdiskreditovať Mons. Rudolfa Baláža a cieľavedome sa tajilo pozadie pokútneho pokusu o predaj umeleckého diela do zahraničia za nanajvýš podozrivých okolností. Dodnes nikto nevysvetlil, prečo škandál prepukol až týždne po spomínanej domovej prehliadke, a stále nie je jasné, či to bolo len preto, že tí, ktorí poťahujú z úzadia za šnúrky niektorých "špagátikových" politikov, chceli počkať, kým nevychladne škandalizácia Slovenska a Mečiarovej vlády okolo opáleného Róma Maria Gorala, alebo mali propagandisti v lete zahriate závity natoľko, že im dlhšie trvalo, kým zistili, že podozrivé kšefty bystrického reštaurátora by sa dali využiť na diskreditáciu politického súpera.

    Postupom času už vlastne ani nejde o klaňanie sa troch kráľov z východu, ale mnohé nasvedčuje tomu, že triptych sa stal súčasťou obradného klaňania sa troch generálov majstrom zo Západu. Generálske trio Pittner, Ivor a Mitro je čoraz väčším okruhom ľudí považované za figúrky slúžiace pochybným cieľom kruhov snažiacich sa dosiahnuť na kolená Slovensko. Podujali sa na kriminalizovanie politických súperov a vrátili tak políciu i tajnú službu do čias, keď bola slúžkou politickej moci a kladivom na triedy nepriateľov. Ich stroj času vracia Slovensko do obdobia päťdesiatych rokov, keď boli pokojne v mene vyšších cieľov porušované pravidlá platiace v demokratickom civilizovanom svete.

    Rozhodnutie o zrušení nezrušiteľnej amnestie bolo iba prvým krokom na tejto smutnej ceste. Otvorili sa tak priestory pre politikov, ktorí už roky spracúvali verejnú mienku nikdy a ničím nepodloženými tvrdeniami o nevyvrátiteľných dôkazoch proti Ivanovi Lexovi a Slovenskej informačnej službe, ktoré síce vlastnia, no zatiaľ ich nemôžu predložiť. Teraz sa dostali k moci a nemali sa na čo vyhovárať. No tieto dôkazy sa im zrejme niekde stratili možno rovnako záhadne, ako sa stratili spisy o kauze Technopol. Práve v tomto období v kauze Technopol bol ministrom vnútra vlády pán Pittner a následne nato bol povýšený do hodnosti generála. Preto museli traja generáli vytvoriť špeciálne komandá, ktorých jedinou úlohou bolo získať za každú cenu akýkoľvek dôkaz potvrdzujúci predchádzajúcu dlhoročnú ohováračskú kampaň. Neváhali nahovárať príslušníkov tajnej služby na vzájomné udávanie a necúvli ani pred tým netradičným krokom, ako bolo zatknutie a domová prehliadka u dlhoročnej spolupracovníčky inžiniera Lexu. Stupídna zámienka, že akýsi anonym upozornil políciu, že práve v jej byte sa nachádza zbraň, ktorou bol zastrelený Ján Ducký, určite neobstojí, najmä ak otázky vyšetrovateľov počas 7-hodinového maratónu smerovali celkom iným smerom. A vy ste tiež hľadali podľa všetkého niečo celkom iné, len nie vražednú zbraň.

    Napriek enormnej snahe a iba jedinej úlohe trvalo bezmála pol roka, kým politickú objednávku ako-tak splnili a vyfabrikovali obvinenia zo 6 až 7 trestných činov, pričom sa už mesiac snažili hrozbami 12-ročného žalára prinútiť dvoch bývalých vysokých dôstojníkov Slovenskej informačnej služby zlomiť a presvedčiť ich, aby vypovedali proti Ing. Ivanovi Lexovi. Všetko je dovolené, veď politické špičky novej vlády už rozsudky vyniesli.

    Prvého trestného činu sa mal Ing. Ivan Lexa dopustiť tým, že plnil úlohy pripraveného plánu zavlečenia Michala K. mladšieho do Rakúska. Táto kauza je všeobecne známa, pripomeňme si teda iba základné fakty. Michal Kováč mladší bol hľadaný medzinárodným zatykačom pre podozrenie z ťažkého podvodu na firme Technopol. Išlo o 2,3 mil. amerických dolárov. Začiatkom septembra 1995 mal byť v tejto veci v Bratislave vypočutý nemeckým prokurátorom. Posledný augustový deň ho však zadržala rakúska polícia v Heinburgu a z vypočúvania nič nebolo. Propaganda začala hlásať, že išlo o únos Michala Kováča staršieho, otec a prezident, ktorý vyhlásil, že za únosom stojí Slovenská informačná služba a jej riaditeľ Ing. Lexa, ktorému Michal Kováč starší už dlho nevedel prísť na meno.

    Vyšetrovatelia zhromaždili hŕbu výpovedí, no prípad bol nakoniec uložený, pretože sa nedalo s istotou určiť, kto a akým spôsobom Michala Kováča mladšieho do Rakúska prepravil. Väčšina výpovedí však naznačovala, že išlo o fingovaný únos. Inak vypovedal svedok, ktorý dostal od prezidenta amnestiu a podľa viacerých výpovedí aj milión šilingov, aby sa mohol skrývať v zahraničí. V jeho výpovediach, ktoré obviňovali z únosu Slovenskú informačnú službu, ako aj vo výpovediach samotného Michala Kováča mladšieho bolo však priveľa nezrovnalostí. Samotná skutočnosť, že vyšetrovateľ tohto svedka prepustil a nezabezpečil ani to, aby ostal vyšetrovateľovi k dispozícii, je podozrivá. Faktom ostáva, že nikto nemohol vedieť o tom, či Michal Kováč mladší v ten deň vôbec sa pohne z domu, no už hodinu predtým, ako dom opustil, boli rakúske orgány informované anonymom, že muž hľadaný medzinárodný zatykačom prekročí rakúsko-slovenské hranice. V Rakúsku ho nakoniec identifikovali podľa faxovej korešpondencie, ktorú mu vraj do auta niekto podstrčil potom, ako ju ukradol z jeho domu. Polícia však vylúčila, že by sa doň niekto dostal, prehľadával ho a odcudzil stadiaľ faxy. Nie zanedbávateľnou je aj skutočnosť, že sa rozchádzali výpovede o počte páchateľov, raz ich bolo až 8, raz iba traja. Nakoniec treba azda pripomenúť aj skutočnosť, že Michal Kováč mladší síce na fotografiách spoznal údajných únoscov, no pri identifikácii na polícii nepoznal ani jedného z nich. Prosím, tie identifikácie boli minimálne tri.

    Nejasností je v tomto smere oveľa viac, no najzáhadnejšie ostáva, že zatiaľ nikoho z únoscov nezadržali a špeciálny tím ide výlučne po významných osobách, ktoré sa akcie mali zúčastňovať len nepriamo, hoci sa už objavili tvrdenia, že priami únoscovia sú známi. Ešte čudnejšia je telefonická nahrávka zverejnená v médiách, podľa ktorej mal zrejme riaditeľ tajnej služby oznamovať bankovému úradníkovi, že Michal Kováč mladší je už v Rakúsku. Už samotná skutočnosť zverejňovania takéhoto telefonátu svedčí o zvláštnom pozadí celej kauzy, ba dalo by sa povedať, že ide o spravodajskú hru presahujúcu schopnosť našich troch generálov a ich podriadených.

    Ďalšie hriechy, ktoré sú rozšírením, ktoré by mali napomôcť vykresliť takzvanú zločineckú povahu Ing. Ivana Lexu, je napríklad údajné rozmnoženie výbušnín v bratislavskej Športovej hale na Pasienkoch na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia. Táto aféra vyvolala svojho času tiež značný rozruch, no výpoveď Jozefa Skošníka, ktorú v tejto veci zaznamenávali vyšetrovatelia, ukazuje celkom iným smerom. Skošník hovoril o kontaktoch na zahraničnú spravodajskú službu i o priateľských kontaktoch pána Jána Čarnogurského, predsedu KDH. A okrem informácií, okolností a provokácií s výbušninami nájdenými na mítingu KDH vypovedali aj letáky, ktoré sa objavili v Martine a Žiline. Ich obsah smeroval proti Hnutiu za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strane, bývalému predsedovi vlády, predsedovi HZDS Dr. Vladimírovi Mečiarovi, a plagáty pochádzali z Nemecka.

    Návrat politických procesov doteraz typických pre päťdesiate roky je teda tu. Aj napriek tejto istote ešte stále nie je zrejmé, kam sú až dnešní mocní ochotní a schopní zájsť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Danko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dámy a páni,

    s uspokojením som prijal uznesenie mandátového a imunitného výboru, že neodporúča plénu Národnej rady vydať súhlas, teda súhlasiť so zobratím poslanca Ivana Lexu do väzby. Preto s uspokojením, lebo Ústava Slovenskej republiky to ani neumožňuje. Prosím vás, aby ste mi venovali chvíľu pozornosť a presvedčím vás o tom. Prosím, aby ste ma neprerušovali, keď budete takí láskaví.

    Totiž nie je to otázka len väzby pán poslanca Lexu, ale je to oveľa širší a vážnejší problém, a to je problém mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo to je mandát, aké má postavenie v ústavnom systéme Slovenskej republiky a ako s ním možno nakladať. Dámy a páni, musíme si uvedomiť, že článok 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: "Všetka moc, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú sprostredkovane prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Áno, toto je fundament a základ zastupiteľskej demokracie, ktorá je uložená alebo zakódovaná v našej ústave. Ako to robia občania cez mandát poslanca? Od mandátu poslanca a na mandáte poslanca je postavená legitimita vlády Slovenskej republiky, legitimita sudcov v rámci Slovenskej republiky a donedávna aj legitimita prezidenta Slovenskej republiky, pretože tieto inštitúcie sú tu volené.

    Čo hovorí ústava o mandáte poslanca? Ústava hovorí v článku 81 ods. 1: Mandát poslanca môže zaniknúť, keď sa ho vzdá. To na pána poslanca neplatí. Odsek 2: Poslanecký mandát zaniká v prípade, ak je poslanec právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný, vedomý, teda úmyselný trestný čin. To takisto neplatí. To znamená, Národná rada nemôže zbaviť poslanca mandátu.

    Čo vás však vedie k tomu, že vaše stranícke sekretariáty vám dali príkaz, aby ste hlasovali za vydanie do väzby? To je práve ten článok, ktorý dobre nevnímate. To je článok 78 ústavy, ktorý hovorí, že nemožno zobrať poslanca do väzby bez súhlasu Národnej rady. Logicky vyplýva, že možno zobrať so súhlasom Národnej rady. A tu je ten problém, na ktorý chcem upozorniť. Áno, je to tam napísané. Ale je Národná rada štátny orgán? Je. A ten môže konať ako? V našej ústave je povedané: Štátne orgány konajú len na základe ústavy, v jej rozsahu a spôsobom, ktorý vymedzuje zákon. Ani Národná rada nemôže robiť, čo chce, len čo jej ukladá zákon.

    Čo jej teda ukladá a povoľuje zákon robiť s poslaneckým mandátom? Článok 73 našej ústavy hovorí: Poslanci sú zástupcovia občanov a svoj mandát vykonávajú osobne na základe svedomia, presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Nie sú viazaní príkazmi. Implicitne je to jasne povedané. Ale kto dobre počúva, vlastne je to povedané aj explicitne a preložiť to do ľudového jazyka možno: Svoj mandát poslanec vykonáva slobodne. Slobodne. Pýtam sa vás: Ak bude vzatý do väzby, bude môcť vykonávať svoj mandát slobodne? Určite nie. Čo je súčasťou mandátu? Súčasťou mandátu je právo a povinnosť poslanca zastupovať svojho voliča, to znamená právo stýkať sa s ním dennodenne, kedy uzná za vhodné. Ako sa bude stýkať poslanec so svojím voličom vo vyšetrovacej väzbe? Zriadite tam poslaneckú kanceláriu?

    Súčasťou práva mandátu alebo atribútu mandátu poslanca je, že poslanec musí mať právo a prístup ku všetkým informáciám politického života. Dennodenne takpovediac musí mať právo, mať tep na chode politických udalostí. Ako vo vyšetrovacej väzbe? Budete chcieť, keď bude rozhodovať o určitých zákonoch, budete ho tu voziť na hlasovanie? A ako bude spracúvať svoje rozhodnutia, keď nebude mať prístup k informáciám? Parlamentný inštitút bude mať detašované pracovisko vo väzení, vo väznici?

    Dámy a páni, samotné to, že nie je viazaný žiadnymi príkazmi, hovorí: Príkaz je v podstate aj to, že bude mať prikázané sedieť v jednej cele a je to obmedzenie jeho osobnej slobody. Väzba. Je to súčasný zákaz slobodne sa pohybovať a mať prístup k informáciám, ktoré nevyhnutne potrebuje na výkon svojho poslaneckého mandátu. Alebo má byť zobratie mandátu poslanca?

    Prosím trošku vodičky.

  • Schne mi v hrdle. Mám veľa adrenalínu v krvi.

    Alebo bude to príspevok Slovenskej republiky alebo vás, vládnej koalície, k ponímaniu demokracie v Európe, lebo ešte som počul, že chcete niektorých ďalších poslancov zatvoriť. Bude začínať zasadnutie Národnej rady tak, že sa zastaví väzenský autobus pred schodmi Národnej rady, vystúpia poslanci v pruhovaných tričkách či uniformách, či čo to majú vo výkone väzby - niekto bude myslieť, že prišiel Juventus Turín, lebo bude vidieť čierno-biele pruhy -, pôjdu cez kordón po zuby ozbrojených policajtov do Národnej rady a tu im budete otvárať putá a predseda parlamentu im dá hlasovacie lístky, aby mohli slobodne v parlamente vykonávať svoj mandát? Ak toto je príspevok k demokracii na Slovensku zo strany vládnej koalície, tak prosím.

  • Áno, ospravedlňujem sa. Neviem ináč hovoriť.

    Dámy a páni, toto nie je problém väzby Ivana Lexu, konkrétneho poslanca Národnej rady. To je problém toho, ako Národná rada, ústavodarný a zákonodarný zbor chce nakladať s mandátom poslanca. Tak stojí problém.

    Ak prestanete rešpektovať ústavu a zákony, lebo o týchto procedurálnych veciach, o ktorých hovoril pán Gašparovič, ani nehovorím, sú, samozrejme, platné, ale ak je to porušením ústavy, tak automaticky to je vyššia právna norma, ústava, a tým ani nie je reč o nižších právnych normách.

    Ja tvrdím, že ústava neumožňuje, neumožní zobrať poslanca do väzby. Neumožňuje. A, páni poslanci, ja viem, že ste mali rozcvičku na straníckych sekretariátoch, tak to nazvem, kde vám jasne povedali, ako máte hlasovať. Ja vás chcem opäť upozorniť, v momente, ako vstupujete do tejto sály, prestávate byť pod vplyvom akýchkoľvek sekretariátov, ale ste zodpovední sami, individuálne, pred občanmi za svoje hlasovanie. Za svoje hlasovanie, aj za to, že ak prijmete uznesenie, ktorým dáte súhlas na vzatie do väzby pána poslanca Lexu, jednoznačne porušíte ústavu. V tom momente. A musím vám pripomenúť váš termín, ktorý ste tu zaviedli. A vy ste zaviedli termín "teror väčšiny". V tom momente táto sála nebude priestorom na aplikáciu práva, ústavy a zákona, ale priestorom alebo arénou, lepšie povedané, na presadzovanie skupinových záujmov, na presadzovanie skupinových záujmov, ktoré budú rešpektovať jediný zákon, jediný princíp, princíp "teroru väčšiny". Kto má väčšinu, ten si rozhodne, ako chce, bez ohľadu na ústavu, bez ohľadu na zákony.

    Možno tak začať, len sa vás pýtam, či to je príspevok k stabilite Slovenskej republiky. Aký to bude mať dosah - nerešpektovanie ústavy samotným ústavodarným zhromaždením? Bude to mať taký dosah, že bude to viesť k právnemu nihilizmu. Právnemu nihilizmu. Občania prestanú mať úctu a česť. Nebudú si vážiť zákon. Kam to povedie? To sú podmienky na vytvorenie anarchie. Podpíšete sa pod to? Uvidím pri hlasovaní. Ak si to zoberiete na zodpovednosť, ale upozorňujem vás na plnú politickú zodpovednosť.

    Ušetril som ešte trošku času.

    Dámy a páni, skutočne je to tak. Tieto články v ústave si možno prečítať. Nie je možné vykonávať mandát obmedzene. Možno ho buď vykonávať na 100 %, alebo ho nevykonávať. Za akých okolností sa stráca mandát, je napísané v ústave. To sa nevzťahuje na poslanca Lexu. Obmedzený mandát zavediete tým, ak o tom budete hlasovať. To však ústava neumožňuje. Potom si novelizujte ústavu a potom to urobte. Ale bez novely ústavy to nemôžete urobiť. Tie články sú tam jasné.

    Dámy a páni, ušetril som vám 39 sekúnd.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili siedmi páni poslanci, posledný pán poslanec Mészáros.

    Ako prvý - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem za slovo.

    Poslanec Danko je členom Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré nastolilo na Slovensku v predchádzajúcich štyroch rokoch režim, ktorý rozbil na Slovensku právny štát. Teda každý z nás môže hovoriť o práve, hovoriť o ústave a záväznosti práva, ale prosím.

    Ja si dovolím dve poznámky k tomu, čo tu povedal pán poslanec Danko. Tá prvá poznámka: Ja a ostatní poslanci SDK sme získali mandát, aby sme tých verejných činiteľov, ktorí sú dôvodne podozriví, že sa dopustili trestnej činnosti v predchádzajúcom volebnom a funkčnom období, vydali do rúk spravodlivosti. Na toto sme získali mandát vo voľbách.

    Tá druhá poznámka: V ústavnom zákone, ináč nezmyselnom, ktorý prijalo Hnutie za demokratické Slovensko, o konflikte záujmov, alebo ako sa ten zákon volá, bol ustanovený...

  • ... právny inštitút spočívanie poslaneckého mandátu. A tak sa stalo, že o tom, že Ivan Lexa nevykonával svoj poslanecký mandát, rozhodol predseda vlády a nie parlament, keď ho vymenoval do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. My teraz rozhodujeme o tom, aby Ivan Lexa, keď rozhodne súd, a rozhodne nezávislý súd, počas väzby nevykonával svoj mandát, rovnako ako počas výkonu trestu odňatia slobody. Ak bude prepustený z väzby a prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, jeho mandát znova bude uplatňovaný a bude môcť vykonávať svoj mandát. Teda naším rozhodnutím Ivan Lexa nestratí mandát, ale bude vydaný do rúk nezávislého súdu, ktorý rozhodne o jeho mandáte, tak ako rozhodol predtým závislý predseda vlády.

  • Pán predsedajúci, skôr než budem reagovať na pána poslanca Danka, musím opraviť omyl pána poslanca Langoša...

  • Pán poslanec, k pánovi poslancovi Dankovi.

  • Áno, veď budem. Len chcem povedať, že to nebol návrh Hnutia za demokratické Slovensko, ale návrh SDĽ. Takže, pán Langoš, neviem, či ste dnes zase boli niekde posedieť, ale treba sa kontrolovať pri tom, čo hovoríte.

  • Bolo tu povedané pánom poslancom Dankom, že táto sála prestane byť sálou, kde sa uplatňuje právo. Podotýkam, a to aj pánovi Langošovi, aj ostatným poslancom, že naozaj ona prestala byť priestorom, kde sa uplatňuje právo už dávnejšie, keď ste sa podvodom dostali k moci, keď ste podviedli občanov Slovenskej republiky, keď premiér údajne demokratickej vlády, a to dnes citujem La Republiku, hovorí pre zahraničných korešpondentov, že vláda si vytýčila za jeden z hlavných cieľov za každú cenu potrestať vinníkov predchádzajúceho režimu, čo býva málokedy zvykom, aby si vláda dávala takéto ciele, pretože vláda nemôže vedieť, či sa niekto dopustil trestného činu alebo nedopustil. Vláda sa môže ani nie domnievať, na to sú spravodlivé súdy. Ale, samozrejme, súdy sú na to, aby v každom prípade hodnotili len to, čo im prislúcha. Tu sa im ale upiera v tomto parlamente aj právo na to, aby mohli požiadať o vzatie do väzby jedného poslanca, pretože vám údajne stačí na to podpis istej súdružky Hesounovej alebo niektorých ďalších zmanipulovaných vyšetrovateľov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kresánek, prosil by som vás, keby ste išli telefonovať von.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    chcem reagovať na kolegu Danka, ktorý tu rozvinul situáciu, ktorá nastane, ak tí, ktorí sú už tak rozhodnutí, nakoniec aj to, k čomu ich dostali politické sekretariáty, aj pretavia do praxe a urobia, čo sa od nich čaká. Jednoducho zahlasujú za vydanie do väzby nášho kolegu Ivana Lexu.

    Samozrejme, všetci sa učíme, ale ak mám možnosť tu potom počúvať názory "puncovaných" demokratov, ktorí voľakedy s nami boli vo VPN, potom to krútili všelikade a nakoniec sa po chrbte niekoho iného dostali do parlamentu a hovoria o tom, že je tu mandát, aby riešili to, čo bolo v minulosti.

    Chcem povedať jednu vec, že aj v minulosti Národná rada mala mandát, aby riešila problematiku poslancov Národnej rady. A chcem pripomenúť, že Národná rada svojím uznesením konštatovala, že boli naplnené náležitosti, aby bol trestne stíhaný kolega Langoš. To bolo konštatované. A na základe aj tohto konštatovania pokračovalo druhé hlasovanie, ktorým Národná rada rozhodla nevydať ho na trestné stíhanie, a tým naveky toto vylúčila. Takže na toto chcem len upozorniť.

    A druhá vec, ja viem, že keď som hovoril, že všetci sa učíme, neviem, či sa učíme podľa Českej republiky, kde prezident Havel dal zatvoriť Sládka, poslanca Českej snemovne, aby nakoniec mohol byť vôbec zvolený za prezidenta republiky. Ten jeden hlas bol ten dôležitý. Takže ak takýmto spôsobom kalkuluje vládna koalícia, že postupne pozatvára svoju opozíciu, ďakujem pekne za takú demokraciu!

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som ešte raz upriamila pozornosť tejto snemovne na fakty.

    Ako som už povedala v úvode, návrh na vzatie do väzby podáva súd a sudca. Je to § 68 Trestného poriadku. Článok 17 ústavy hovorí, že obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu.

    Čiže neviem, aké práva si tu uzurpuje Národná rada Slovenskej republiky v rozpore s ústavou.

    A to, že to nie je len môj názor alebo názor poslaneckého klubu HZDS, dovoľte, aby som zacitovala aj iný právny názor, z lavíc koalície, kde som sa dočítala v dnešnej Národnej obrode z úst právnika koalície, že "zatiaľ neexistuje na Slovensku právna norma, ktorá by definovala uplatňovanie poslaneckých práv v prípade väzby". Ak neexistuje takáto právna norma, tak sa chcem spýtať, na základe čoho chcete dnes hlasovať? Toto už nie je len názor tu 43 poslancov. Tak si to ujednoťte medzi sebou. Prijmite príslušnú právnu normu a potom vráťte túto vec po rozhodnutí súdu do parlamentu. Ale nie naopak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    K pánovi poslancovi Dankovi sa chcem tiež veľmi realisticky pripojiť. Oceňujem jeho konštruktívne väzby na skutočnosti, ktoré sa zrejme udejú po tom, čo táto snemovňa chystá. Ja som tiež toho názoru, že táto snemovňa už bola niekoľkokrát od začiatku v tomto volebnom období v situácii, že si nevedela poradiť, a veľmi rýchlo retušovala zákonné, takpovediac, medzery alebo úchylky, takže má plné právo na to, aby dorobila zákony. Má plné právo na to, aby ich novelizovala, ale nemá žiadne právo na to, aby ich porušovala.

    Skutočne v tomto prípade, pokiaľ ide o prerokúvanie vzatia do väzby poslanca Ivana Lexu, ide o porušenie zákona. To sa inak nedá logicky ani poslanecky, ani občiansky, ani ústavne, ani inými spôsobmi vyjadriť, len to, čo je pravda. Pán poslanec Danko jasne imitoval, ako to bude vyzerať, keď týmto spôsobom sa bude pokračovať. Pretože poslanec Ivan Lexa, doteraz nemáme vedomosť, že by bol býval predvolaný ako svedok. Nebol pristihnutý pri žiadnom čine, aby mohol byť daný do nejakej rýchlej vyšetrovacej väzby. A samozrejme, že sa tu šije niečo, čo pre budúcnosť môže znamenať, že každého z nás, keď niekto si zmyslí určitým spôsobom dostať na pranier, tak využije tieto zákonné medzery a pošle nás vlastne do väzby.

    Takže proti tomuto treba veľmi jasne protestovať, protestovať proti tomu treba tu v tejto snemovni. A za takéto pripravované rozhodnutia, ktoré nemajú zákonnú podobu a nemajú zákonný podklad, sa hlasovať nedá.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Keď pán poslanec uvádzal možné dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa chystá pri tomto bode mimoriadnej schôdze v tomto parlamente, zrejme mal viac zdôrazniť, že nejde len o veľké porušovanie zákona. Bohužiaľ, pred 35 minútami tu prítomní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, je to pamätný dátum, 14. apríla 1999, odhlasovali, že odmietnu rešpektovať ustanovenie § 68 Trestného poriadku. Je to nonsens, je to čosi, čo sa dá ťažko s niečím porovnať. Ja sa pýtam: Akým právom bude potom táto skupina poslancov vyžadovať, aby niekto iný dodržiaval zákon? Akým právom môžeme očakávať od občana, že ho bude zákon chrániť, keď ani v takejto veľmi presnej dikcii, ktorej porozumie pomaly aj malé dieťa, je ochotný tento parlament odhlasovať čosi takéto. Ja sa pýtam: Aký sme to právny štát?

    Je veľký omyl, ak niekto tvrdí, že Hnutie za demokratické Slovensko v minulom volebnom období nerešpektovalo trebárs protichodné rozhodnutie Ústavného súdu alebo rozpory, ktoré boli zistené a dokázané. Jednoducho ich pokorne prijalo. Páni, nikdy neporušilo zákon a ústavu. Ak sa vám zdá, že porušilo, mali ste použiť normálny postup a o tom mohol rozhodnúť príslušný štátny a mocenský orgán. Upozorňujem, že takáto svojvôľa protiprávia, aké sa tu chystá, je niečo, čo jednoducho nemá obdobu. Nečakajte potom od občanov, že budú rešpektovať zákon.

  • Pán poslanec Mészáros - posledná faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Danko predniesol vo svojom prejave veľmi závažné tvrdenie, ale nepravdivé. Tvrdil, že Ústava Slovenskej republiky neumožňuje väzbu poslanca. Dovoľte mi, aby som zacitoval článok 78 ods. 2 našej ústavy: "Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu" - zdôrazňujem - "bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky." To znamená, že so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky možno vziať do väzby aj poslanca. A myslím si a chcel by som to aj zdôrazniť, že práve preto, že je možné vziať aj poslanca do väzby, naša ústava umožňuje obmedzenie aj tých politických práv, ktoré súvisia s výkonom mandátu poslanca.

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Cagala. Po ňom sa pripraví pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    keď sme ani nie pred týždňom zbavovali imunity pána poslanca Lexu, ak si niektorí pamätáte, ktorí ste počúvali moje vystúpenie, hovoril som, že by som sa aj stotožnil s tým, čo tu hovorili mnohí poslanci, aj z koalície, že ho zbavujeme imunity preto, aby sa vyvinil z toho, čo sa zatiaľ nepreukázalo, ale je len podozrenie, že niečo mohol spáchať. Isteže som si vtedy povedal a sám som tomu veril, že to bude len tento krok a týmto krokom sa skončí aktivita, ktorá bola vyvolaná v minulom týždni. Samozrejme, nepočítal som s tým, alebo azda som veril tomu, čo sa tu hovorilo, že je to len krok na to, aby sa mohol sám očistiť od toho, z čoho je podozrivý. Z dnešnej utorňajšej tlače som pochopil, že to asi tak nebude, že pán poslanec Lexa je tu jednou z návnad na predčasnú predvolebnú prezidentskú kampaň a že v skutočnosti to nemá nič spoločné s jeho aktivitami, keby hneď na tom bolo 1 promile pravdy, o ktorých sa snažíme dnes rozhodnúť, o tom, že je nielen zbavený imunity, ale že ho priamo my odsúdime, lebo to už dnes súri tento parlament, keď chceme dať možnosť stíhať ho priamo alebo vziať do väzby.

    Navyše si mnohí uvedomme, čo tu počúvame, to je jedno, aké obvinenia čítate, všade sa hovorí, Slovenská informačná služba urobila, zapríčinila a tak ďalej. Áno, je pravdou, že na čele Slovenskej informačnej služby stál pán poslanec Lexa. Je však potrebné povedať, že v mnohých prípadoch, ako som vtedy povedal, mnohí z vás sú, boli a možno budú riaditelia, manažéri a predstavitelia firiem, že nie za všetko zodpovedá len čelo, že je hierarchia rôznych úradných aktov, ktoré fungujú v každom orgáne, organizácii, takisto aj v Slovenskej informačnej službe fungovali a fungujú aj dnes. Myslím, že je potrebné povedať, že nie je preto opodstatnene za všetko viniť len jediného človeka, a to bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby.

    Ďalej by som chcel taktiež poukázať na to, čo sa hlavne dôvodí, prečo by mal byť vzatý do väzby, že ovplyvňuje svedkov. Prosím vás pekne, ja neviem, či všetci sme dobre čítali, alebo pamätáme si, alebo dobre nám slúži pamäť, ja som žiaden nový údaj, ktorý spred troch rokov je známy, doteraz nezaznamenal ani nepočul. To je jedno od koho alebo z ktorejkoľvek strany. Čo môže, v čom koho ovplyvniť, keď všetko to, čo sa tu dnes hovorí, z čoho ho obviňujeme, bolo nám známe v rokoch 1995, 1996, od samého začiatku tohto aktu, o ktorom sa tu hovorí, alebo aktivít, o ktorých sa hovorí.

    Dovoľte mi, nechcem dlho zdržovať, ani opakovať to, čo som minule povedal, ale myslím si, že je potrebné povedať a najmä požiadať tých poslancov, ktorí neboli vtiahnutí v minulosti do žiadnych káuz, problémov, do žiadnych sporov, ktoré v tejto snemovni prebiehali, aby sa riadili tým sľubom, ktorý sme dávali každý v predvolebnej kampani, alebo sme sľubovali našim voličom, že sa budeme riadiť v prvom rade vlastným rozumom a, samozrejme, i vlastnou cťou, čestnosťou a že podľa toho budeme rozhodovať. Chcel by som požiadať všetkých tých, ktorí sú presvedčení tak ako ja, že v tomto prípade nejde o problém, ktorý je tu procesne popisovaný, ale ide o problém politický, aby sme sa dištancovali a nehlasovali pre tento prípad za taký stav, aby sme odsúdili alebo dali stíhať a dať do väzby priamo pána poslanca Lexu. Myslím si, že nič tomu nebráni, keď vzniknú nové údaje a rozhodne Ústavný súd, aby sme sa k tomuto prípadu o mesiac, o dva vrátili, ak uznáte všetci, že to nie je dnes už začatá predvolebná prezidentská kampaň.

    Ďakujem za pozornosť.

  • To bol pán poslanec Cagala. Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Tkáč. Po ňom vystúpi pán poslanec Brhel.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v úvode povedal, že vo svojom vystúpení chcem hovoriť o právnych aspektoch a pokúsim sa hovoriť bez emócií a bez politiky. Nechcem a ani nie je predmetom tejto schôdze rokovanie o skutkových podstatách jednotlivých trestných činov, pretože parlament, Národná rada už absolvovala maratón. Vzhľadom na to, že som bol zdravotne indisponovaný, sledoval som v televízii tieto vystúpenia vrátane vystúpení habkajúcich a tackajúcich sa poslancov, ktorí aj pre českú televíziu povedali, že Ivana Lexu treba zatknúť, pretože je veľmi nebezpečným človekom. Habkajúco a tackajúco sa to vyrieklo a tam asi je niekde pes zakopaný.

    Treba povedať, a to hovorím ako právnik, že politickú objednávku vyšetrovatelia splnili vysoko šlendriánskym spôsobom, ale to už od "spackaného" referenda a štvrtej otázky je od právnikov vládnej koalície aj politikov, ktorí sa okolo práva točia, úplne normálne a nič nie je prekvapujúce v tejto súvislosti.

    V čom si myslím, že je to právny paškvil? Treba povedať, že Ústava Slovenskej republiky aj zákon o rokovacom poriadku hovoria o termíne takzvaného príslušného orgánu. Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady - hovorí sa v zákone o rokovacom poriadku v § 141 -, že žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby, predseda Národnej rady požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru. Tento § 141 má aj odkaz na článok 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené.

    Vrátim sa späť do zákona o rokovacom poriadku. Zákon o rokovacom poriadku používa termín: Príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady, že chce vziať do väzby poslanca Národnej rady. Ak budeme teraz skúmať termín, kto to je príslušný orgán, je treba skúmať, kto je kompetentný rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby. Tu nastupuje § 68 Trestného poriadku, zákona o trestnom práve procesnom. Podľa § 68 Trestného poriadku vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Je tam odkaz na § 160. Veľmi podstatná veta je, a to je vlastne aj prapodstata šlendriánstva v tejto veci, ktorú sme nútení rozoberať, a to je veta, že rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. V návrhu vyšetrovateľa nie je ani slovo v tých siedmich riadkoch na strane šiestej, v ktorých sa hovorí, prečo treba zobrať Ivana Lexu do väzby, nie je ani slovo o tom, čo je skutková okolnosť. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. To znamená, že samotné rozhodnutie o väzbe nemôže vydať vyšetrovateľ a takisto z toho logicky vyplýva, že vyšetrovateľ nie je partnerom pre Národnú radu, aby on dal žiadosť o vydanie poslanca do väzby.

    V tomto smere namietame legitimáciu toho, kto žiada o vydanie poslanca Národnej rady do väzby. V tomto smere je prvé zásadné a protizákonné pochybenie, a preto plne podporujem stanovisko mandátového a imunitného výboru, že treba nevydať súhlas na vydanie do väzby.

    Druhá otázka je, v akom vzťahu je táto žiadosť, ktorá týmito šiestimi riadkami zdôvodňuje, pretože všetko predtým je právny balast. Ja neskúmam teraz skutkovú podstatu, Národná rada ju posudzovala v minulom kole. V tých siedmich riadkoch je tu stanovené, prečo chce vyšetrovateľ uvaliť väzbu, žiadať o vydanie do väzby. Zákon o trestnom konaní v § 67, a na to sa aj odvoláva, v ods. 1 písm. b) hovorí pod názvom Dôvody väzby, že "obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti", znovu tieto dve slová zvýrazňujem, "konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu". Ja sa pýtam: V tých siedmich riadkoch sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu? To je absurdné, do siedmich riadkov vtesnať odôvodnenú obavu a na základe toho zobrať obvineného do väzby. A je tu aj odkaz na odsek 1 písm. b), že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Toto je právny režim, v ktorom sa máme pohybovať a ktorý je absolútne technokraticky a bez emócií stanovený v žiadosti vyšetrovateľa na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady.

    Po tejto analýze sa treba vrátiť k siedmim inkriminovaným riadkom, v ktorých vlastne by mal mať právny názor uvedené skutkové okolnosti aj v opätovnom vzťahu na Trestný poriadok, kedy je možné uvaliť na občana, na obvineného väzbu. Tá formulácia je tu podivná a to skutočne je už sémantický aj obsahový, aj nelogický paškvil. Sú tu aj jazykovedci, takže by sa mali nad tým zamyslieť.

    Prvá skutková podstata prvých dvoch riadkov v tých inkriminovaných siedmich riadkoch znie, že "sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku". Že my zatýkame občana za to, že ovplyvňuje politika, že ovplyvňuje verejnú mienku, nie svedkov alebo potenciálnych spolupáchateľov. A teraz si pozrite ten logický nezmysel - nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov v trestnom konaní. Treba postihnúť poslanca, človeka, občana, politika za to, že vraj má nepravdivé vyjadrenia. Ale podpíše sa pod tento slovný lapsus vyšetrovateľ s dvomi titulmi, aj prokurátor, že doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní je nezákonný, pretože Ivan Lexa sa mal dopustiť určitých skutkov tým, že ovplyvnil verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe. Tak dobre, ak je táto prvá časť vety logicky správna, tak Ivan Lexa mal hovoriť pravdu o nezákonnom postupe, vtedy by nebol vzatý do väzby, ale ten nezákonný postup tam zostal, preboha. A toto je právny názor otitulovaných ľudí, ktorým sa menia hodnosti v priebehu vyšetrovania, z majora je tu zrazu podplukovník. Dúfam, že tento človek neštudoval na tej právnickej fakulte, kde ja som učil, pretože pod takýto paškvil sa podpíše a takto zaťaží Slovenskú národnú radu, aby sme sa tým zaoberali.

    Druhá poznámka v tejto súvislosti je ešte tá, že Ivan Lexa sa nechal informovať o priebehu vyšetrovania i priebehu behu vyšetrovacích úkonov. "Sa". "Sásime" sa, pretože Ivan Lexa sa nechal informovať. Čo je to za logická konštrukcia? A kým sa nechal? Tak zatknime "sa", a nie Lexu potom. Preboha, veď toto je ľudská, aj logická, aj sémantická, aj gramatická, aj, neviem ešte, historická a ešte akákoľvek zvrátenosť.

    Tretia skutočnosť je tá, že takto získané informácie so "sa" - sa pôjde do basy, prezentoval potom v masmédiách a zverejnil, že pri vyšetrovaní boli použité informačno-technické prostriedky. Ešte šťastie, že nepovedal, že aj výsluch bol použitý. To už by som ako právnik skutočne z hrôzou zistil, že sa aj výsluch používa pri vyšetrovaní ľudí, ktorí sú vzatí do väzby. To som úplne pyšný na takýchto právnikov. Táto naša brandža má skutočne skvelých reprezentantov. Ďalej zverejnil, že ako zdroj uviedol bližšie neidentifikovanú príslušníčku Policajného zboru. Tak koho ovplyvňoval, kto ho informoval, príslušníčka Policajného zboru alebo svedok, obvinený? Kde je tu jeden fakt a jedna veta za to, aby sme sa dostali späť do tej logickej konštrukcie, že treba obvineného zobrať do väzby, pretože bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených?

    Vážení, tu sa bojíte Lexu, pretože "je nebezpečný človek", to je citát vášho nafetovaného človeka, ktorý sa tacká pred Českou televíziou, ktorá osem rokov o Slovensku nepriniesla poctivú správu.

    Plne podporujem stanovisko mandátového a imunitného výboru. Prosím, aby ste naozaj zvážili aj právnu stránku veci, pretože tu nejde o Ivana Lexu, tu ide o zákon a o právny štát.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Slobodník, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hudeca sa hlásia štyria páni poslanci, posledná poslankyňa Keltošová.

    Pani poslankyňa Mušková ako prvá.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Mne je nesmierne ľúto, že tak málo koaličných poslancov počúvalo tento prejav, brilantný prejav právnika, pretože skutočne, ak by boli počuli to, čo povedal, neboli by mnohí, keby počúvali svoje svedomie, zahlasovali za tento predložený návrh. Ja sa obávam, že skutočne viacerí z koaličných poslancov zasa išli "nasávať", nechcem to až tak povedať, ale ako pri zbavovaní imunity pána poslanca, sa potom budú vulgárne vyjadrovať, budú na nás pokrikovať, aby sme držali zobák.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Myslím si, že konkrétnejší a rukolapnejší výklad žiadosti, ktorou sme ohúrení tu v parlamente, sme nemohli počuť ako od pána poslanca Tkáča, o čo tu vlastne ide. Ja chcem k tomu dodať aj to, že s obsahom tej žiadosti, ktorá bola adresovaná Národnej rade, sa stotožňuje aj prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. Michal Serbin. To znamená, že tu ide o viac vzdelaných ľudí, ktorí v podstate berú do úvahy nelogickosť, lapsusy, absolútne nezodpovedajúce citovanie a spájanie verzií, ktoré obviňujú z tzv. ťažkých zločinov alebo, ja neviem, ako to nazvať, keď už je to úrad, ktorý je aj v hlavičke, že ide o ťažké zločiny, o ťažké vyšetrovanie, že teda treba tu skutočne poukázať na to, že my by sme sa tým vlastne nemali ani zaoberať a táto žiadosť mala byť automaticky vrátená prvým úradníkom, ktorý ju dostal na preskúmanie v tejto Národnej rade. Myslím si, že tým bol predseda Národnej rady a jeho sekretariát, jeho aparát, mali ju vrátiť adresátovi tak, aby sa takéto lapsusy do Národnej rady nedostávali.

  • Ďakujem za slovo.

    To, čo vyložil pán poslanec Tkáč, treba doplniť o konkrétne mená, pretože ide o skutočne unikátny súbor informácií "odborníkov", ktorí sa hrajú na dodržiavanie zákona. Nielen Dr. Serbin, ale major Dr. Ondrej Ivan, podplukovníčka Dr. Danica Škarbová, nadporučíčka Ing. Ľubica Králiková, podplukovník Dr. Ferdinand Hollnsteiner. Bohužiaľ, našlo sa dosť takých ľudí, ktorí sú ochotní robiť všetko pre to, aby sa presadila politická vôľa napriek zákonu.

    Pýtam sa ešte na jednu skutočnosť, pretože faktické poznámky nemajú väčší časový priestor. Ak sa nemôže obhájiť poslanec v parlamente, pričom zákon je na jeho strane, ako sa môže obhájiť obyčajný občan napriek tomu, že bude zákon na jeho strane? Keď bude sila na strane inej? Toto je právny štát? Takéto sú plané sľuby predsedu terajšej vlády o právnom štáte? Ja sa pýtam: Čo potom urobíme s tým, akým spôsobom budeme rehabilitovať poslanca Lexu a aké budú iné ďalšie dôsledky takýchto krokov? Veď si uvedomme, čo robíme! Každý občan tohto štátu, pretože, našťastie, dúfam, že to nevystrihne nikto aspoň zo záznamu Slovenskej televízie, musí vidieť obrovskú neprávosť. Politická vôľa je síce silná, ale právo nie je na strane tejto politickej sily, ktorá je hrubá a iba žiada krv. To je všetko, čím ju možno charakterizovať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Tkáča na podporu jeho slov o šlendriánstve vyšetrovateľov konkrétnymi skutočnosťami tak, ako sme boli s nimi oboznámení počas rokovania mandátového a imunitného výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, hneď na prvej strane vyšetrovateľ píše, že obviňuje Lexu a žiada ho vziať do väzby na základe toho, že tam bola tá vec umiestnenia nástražných výbušných systémov. My všetci dobre vieme po rokovaní minulý týždeň, že nie za to je obvinený, že tam boli umiestnené systémy v hale na Pasienkoch, ale za to, že odmietol zbaviť mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby. A znovu sa to objavilo a máte to na stoloch ako dôkaz ich nekvalifikovanosti a neschopnosti týchto vyšetrovateľov, alebo je to možno úmysel.

    Ďalšia chyba je v časti 5, kde sa hovorí, že poslanec Lexa pôsobil vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby a bol priamym nadriadeným obvinených Svěchotu a Beňa. On nikdy nebol priamym nadriadeným Róberta Beňa a povedal to aj verejne v mandátovom a imunitnom výbore, napriek tomu sa to tam objavilo znova. Toto je kvalifikovaný podklad na naše rozhodovanie? - ja sa pýtam.

    A do tretice k tým šiestim záverečným riadkom. Prosím vás pekne, ak niekto ovplyvňuje prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov verejnú mienku, ako môže vyšetrovateľ, bývalý major, teraz podplukovník Ondrej Ivan napísať, že sú tu dôvody podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré jasne definuje, že je tu obava, aby Ivan Lexa neovplyvňoval svedkov a spoluobvinených. On ovplyvňuje verejnú mienku, tak potom nech dajú zavrieť všetkých poslucháčov rozhlasu a televízie. Veď je to absurdné! A tento človek úmyselne vás dezinformuje, pretože toto, čo tu napísal, sme kritizovali, a právom, aj koaliční poslanci v mandátovom a imunitnom výbore. Jemu to nestálo ani za tú námahu, aby naše pripomienky, ktoré boli kvalifikované, aby zobral ceruzku, škrtol to a dopísal tam, čo je pravda.

  • Ďalší písomne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brhel. Po ňom vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    odznelo tu niekoľko príspevkov a v zásade len jeden právny názor. Podľa tohto právneho názoru dvaja hovorili v zásade to isté. Podľa tohto právneho názoru dochádza k porušovaniu zákona tým, že rokujeme tak, ako rokujeme. To, že sú tri subjekty, ktoré sa zúčastňujú v tejto kauze, to je vyšetrovateľ, prokurátor a sudca, rozhodnúť o väzbe môže len sudca. To znamená, že žiadať o väzbu by mal takisto len sudca. Podľa tohto právneho názoru teda vyšetrovateľ nie je kompetentný podať žiadosť o väzbu. Vlastné vyhlásenie prokurátora, že sa stotožňuje s obsahom, je rovnako nie kompetentné.

    Súhlasím s tým, že celý tento materiál by mal byť vrátený. Sudca by si ho mal riadne preštudovať, vydať uznesenie a Národná rada Slovenskej republiky by mala rozhodovať len na základe uznesenia sudcu, pretože tu vyvstáva otázka o možnosti nezávislého rozhodovania sudcu. Ak Národná rada vopred rozhodne ešte predtým, než sudca vydá rozhodnutie, ona rozhodne o tom, že vydáva poslanca do väzby, v zásade predznačí, silne ovplyvní podľa mňa aj rozhodovanie sudcu. To, že tu takáto možnosť je, potvrdzuje aj správanie sa niektorých vyšetrovateľov a konkrétne aj generálneho riaditeľa Sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pána Ivora, ktorý, to som si prečítal dnes v Novom Čase, síce nepozná sudcu, ktorý odmietol väzbu pána Gejzu Valienta, ale hovoril s jeho nadriadeným.

    Znovu sa teda pýtam: Aká je kompetencia pána Ivora vôbec hovoriť s nadriadeným sudcu? Prečo zasahuje do celého tohto procesu? Prečo sa o to stará? Je úradník ministerstva vnútra, nemá do toho čo zasahovať. Sudca je procesne samostatný, vydáva rozhodnutia samostatne. Ale to len dosvedčuje tie okolnosti okolo tejto kauzy, ktoré ju sprevádzajú od samého počiatku. To znamená, že je to politická objednávka a plnenie politickej objednávky a politický proces. To bola procesná stránka.

    Čo sa týka obsahovej stránky veci, skutočne na siedmich stránkach textu pár riadkov sa venuje samotnej väzbe, pričom nie sú uvádzané žiadne skutkové okolnosti ani konkrétnosti, ktoré by zdôvodňovali vzatie do väzby. Hovorí sa o tom, že pán Ivan Lexa v médiách nepravdivými vyjadreniami hovorí o nezákonnosti tohto vyšetrovania. Je politik, má na to právo. Každý politik to robí. Každý novinár to robí. Každý politik to aj bude robiť. Naopak, verejná mienka je masírovaná tvrdo, úplne opačne navodzuje atmosféru toho, aby tak zbavenie imunity, ako aj vzatie do väzby bolo prijaté občanmi tejto republiky veľmi hladko a v zásade bez akéhokoľvek odporu. Keď si spomeniete na Mitrovu správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorá nebola správou o činnosti Slovenskej informačnej služby, ale bola to obžaloba bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pán Palko už vtedy žiadal, aby sme konštatovali, že na základe tejto správy Slovenská informačná služba porušovala zákon. A to ešte nebola doručená žiadosť o zbavenie imunity. Čiže snaha vopred rozhodovať, tá snaha, že politici vopred určujú, čo sa bude diať, a politici rozhodnú, ako to má byť, a vyšetrovatelia to len naplnia, tak to je zjavné od samého začiatku.

    Je tu ďalší prvok, ktorý o tom nasvedčuje, a to je Ústavný súd. Na Ústavnom súde je už štvrť roka podanie poslancov za HZDS, ktorým sa Ústavný súd začal zaoberať, ale keďže jeden zo sudcov Ústavného súdu vyjadril svoj právny názor, pán predseda vlády okamžite podal námietku zaujatosti voči sudcovi Ústavného súdu. Ja si pamätám, keď minulý rok sa pán sudca Ústavného súdu Drgonec opätovne, niekoľkokrát vyjadroval v neprospech HZDS, bolo to tak tesne pred voľbami, ako aj v prípade tzv. zmareného referenda, nikto nepodal námietku zaujatosti. Ale dnes sa táto námietka podáva, čiže je tu zjavná nervozita v tom, ako má Ústavný súd rozhodnúť. To znamená, že zasahovanie a ovplyvňovanie sudcov Ústavného súdu, i keď nie priamo, tu takisto je a podľa mojich vedomostí už aj rokovanie pléna, či vôbec prijme podnet, bolo odložené a má sa k tomu znovu vyjadriť ten, kto podnet poslal, to znamená, poslanci za HZDS.

    Rovnako zaujímavá je rýchlosť tohto celého politického procesu. Hneď po zbavení imunity okamžite bolo doručené obvinenie a hneď aj zasadnutie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, čo veľmi úzko súvisí aj s tým, že pán predseda hnutia Mečiar ohlásil svoju kandidatúru. Už to tu odznelo, Ivan Lexa je považovaný za nebezpečného politika, nebezpečného protivníka, je v politike od začiatku deväťdesiatych rokov a stál v zásade pri všetkých dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa týkali politiky tohto štátu, a preto je oveľa jednoduchšie sa ho zbaviť. Nie politickou oponentúrou, nie politickým súperením, ale odbornou a morálnou diskreditáciou. Čiže to je opäť jeden z prvkov, ktorý hovorí o tom, že celý proces má politické pozadie.

    Bol tu opäť povedaný ešte jeden fakt, teda niekoľkokrát zdôrazňovaný ešte jeden fakt, a to je výkon mandátu. Skutočne žiadna právna norma nerieši výkon poslaneckého mandátu počas vyšetrovacej väzby. My tento fakt akoby vôbec neberieme do úvahy, tvárime sa, že tento problém neexistuje. Je tu vyjadrenie právnikov, myslím si, že tak koaličných, ako aj opozičných, toto treba vziať opäť do úvahy. Samozrejme, že mandát zaniká, ale až vtedy, ak je poslanec právoplatne odsúdený za zvlášť hrubé porušenie zákona, vtedy mu mandát zaniká, ale nie počas vyšetrovacej väzby. Treba vziať do úvahy fakt, že počas vyšetrovacej väzby poslanec nebude môcť slobodne vykonávať svoj mandát, čo opäť popiera ústavné právo pána poslanca Lexu.

    Čo sa týka neštandardnosti alebo politickosti celého procesu, spomínal som tu niekoľko faktov. Ďalším z tých faktov je snaha apelovať na vieru, na akýsi automatizmus, že je tu vina. Existencia dôkaznej núdze alebo neexistencia dôkazov sa zastiera tajomnou mlčanlivosťou. Keď bola zverejňovaná správa o Slovenskej informačnej službe, aj vtedy sa hovorilo, že správa je tajná a nemôže byť zverejnená, ale na druhý deň všetky denníky, pretože to vyhovovalo koalícii, alebo jeden z tých denníkov túto správu zverejnil v plnom rozsahu. Minister vnútra nezasiahol, až úradník nižšieho rangu povedal, že je to v rozpore so zákonom. Vtedy minister vnútra mlčal, všetci mlčali a správa bežala médiami. Dodnes neviem, ako dopadlo vyšetrovanie, kto je zodpovedný za to, že správa bola zverejnená. Ale zverejnenie zapadlo do celého rámca a obišlo sa jednoducho mlčaním.

    Masírovanie verejnej mienky, zapájanie sa politikov do tohto procesu, úradníkov rôznych stupňov, ovplyvňovanie sudcov, vyšetrovateľov ma vedie k tomu, že - opakujem to znovu - celý proces má politické pozadie, čiže nesúhlasím ani s formuláciou, podľa ktorej vydajme pána poslanca, zbavme ho imunity, nech sa obháji. Nedá sa obhájiť, ak sa vedome pestuje verejná mienka, je ovplyvnená verejná mienka a vedome sa snaží štátna mašinéria spätne potvrdiť obvinenie, ktoré vyniesli politici.

    V tejto súvislosti preto podporujem plne stanovisko Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ak teda celá táto vec nebude vrátená znovu naspäť, súhlasím plne s tým, aby sme nevydávali pána poslanca Lexu do väzby, aby on mal tak ako doteraz plné právo sa verejne obhajovať, pretože platí prezumpcia neviny a pokiaľ vina nie je dokázaná, človek je nevinný.

    Ďakujem.

  • To bol pán poslanec Brhel. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči. Pán poslanec Krajči nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie.

    Po ňom vystúpi pán poslanec Husár.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    vo svojom vystúpení v kauze Lexa som vyslovil pochybnosti alebo skôr podozrenie, že celý tento proces bude procesom krivým a neserióznym, pretože aj najpoctivejší sudca môže krivo rozhodnúť na základe krivých a nezákonne získaných dôkazov. Dnes prvýkrát verejne občanom tejto republiky a nám potvrdzujete, že toto moje presvedčenie alebo obava nebola nedôvodná a že túto cestu ste už nastúpili. Chcem sa hneď na úvod opýtať: Prečo vlastne máme pred sebou dva dodatky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, prvý z 26. 3. a druhý z 9. 4.? Náhodou, alebo preto, že náš Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky oznámil pánu vyšetrovateľovi, že takto postavené dôkazy sú nedostatočné a treba ich rozšíriť? Nie, vážené kolegyne a kolegovia, pretože toto už bola prvá nezákonnosť, ktorej sa vyšetrovateľ dopustil. Bola to nezákonnosť z jednoduchého dôvodu, pretože Trestný zákon, trestný proces jednoznačne v svojich ustanoveniach hovorí, že zabezpečovacie opatrenie, teda vzatie do väzby je možné použiť iba proti tomu, proti komu už bolo vznesené obvinenie. Obvinený, v tomto prípade Ivan Lexa, ešte obvinený nebol a aby sa táto primitívna neznalosť alebo nerešpektovanie zákona napravili, 9. 4., teda v čase, keď obvinenie bolo vypracované, bola výboru podaná nová žiadosť, opakujem, nová žiadosť podpísaná iným vyšetrovateľom.

    Vzhľadom na to, že podstatnú časť môjho pripraveného vystúpenia už, alebo myšlienky z neho tu predniesol pán kolega Gašparovič a pán kolega Danko, ja sa vrátim niekoľkými poznámkami k tomu, čo tu už bolo povedané. Vážené kolegyne, kolegovia, právni experti v tejto snemovni momentálne chýbajú. Prečo? Preto, že sa hanbia sedieť v tejto miestnosti a nechať sa kŕmiť právnymi hlúposťami a tváriť sa, že nerozumejú tomu, o čom hovoril pán kolega Gašparovič. Prečo takéto tvrdé tvrdenie? Už nebudem rozoberať ustanovenie § 86 Trestného zákona a článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, pretože to bolo rozobraté veľmi podrobne. Ja na podporu toho, čo tu bolo povedané, ak dovolíte, vás oboznámim s niektorými ďalšími a nadväzujúcimi ustanoveniami Trestného zákona, ktoré potvrdzujú, že skutočnosť, ktorú tu namietal kolega Gašparovič, namietal absolútne oprávnene. Trestný poriadok totiž, a to tí páni kolegovia, čo tu nesedia, veľmi dobre vedia, veľmi presne vymedzuje práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní, a teda aj vyšetrovateľa. V § 160, teda začatie trestného stíhania, v ods. 1 tento zákon hovorí jednoznačne: "Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán trestné stíhanie vykonaním zabezpečovacích úkonov podľa ustanovení 2. až 5. oddielu IV. hlavy."

    Vážené kolegyne, kolegovia, ustanovenie o zaistení osôb a vzatí do väzby je podriadené pod 1. oddiel tejto IV. hlavy, teda nie je v kompetencii vyšetrovateľa. Preto argumentácia pána poslanca Gašparoviča bola absolútne správna. V tomto prípade vyšetrovatelia Gališin a Ivan prekročili svoje oprávnenia dané im zákonom a dopustili sa - mám veľmi vážne podozrenie - trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa práve týmto prekročením svojich oprávnení. Chcem aj im odtiaľto odkázať, že § 164 ods. 4 Trestného zákona hovorí, že vyšetrovateľ vykonáva všetky vykonávacie úkony - vyšetrovacie úkony okrem tých, ku ktorým podľa zákona potrebuje súhlas prokurátora - samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné, podčiarkujem, zákonné a včasné vykonanie. Teda aj títo páni sú zodpovední za zákonné vykonanie vyšetrovacích úkonov, do ktorých sa v tomto prípade pustili.

    Musím opätovne zdôrazniť a pokúsim sa ešte v krátkosti vysvetliť, aký jediný a zákonný postup Trestný poriadok v tejto skutočnosti umožňuje, čo mi nakoniec vlastnoručným podpisom potvrdil aj prokurátor krajskej prokuratúry Serbin. Vyšetrovateľ mal jednu jedinú možnosť, pokiaľ dospel k takým záverom, k akým dospel, a to podať návrh na vzatie do väzby prokurátorom. Kolegyne, kolegovia, zoberte si túto prílohu a prečítajte si, čo píše pán prokurátor a tak ďalej a tak ďalej. V prípade, že udelí súhlas na vzatie do väzby poslanca v súlade s článkom 78 ústavy, vyšetrovateľ predloží spis s podnetom na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného, tento predloží a tak ďalej a tak ďalej. Teda to bola jediná možnosť a jediný zákonný postup, aby vyšetrovateľ tento návrh predložil prokurátorovi a tento sudcovi. Keďže ide o kompetenciu uvalenia väzby zo zákona a zákonný postup, ktorý stanovuje Trestný poriadok, aj pre tohto sudcu je takisto veľmi jednoduchý. Tento musí predovšetkým vyhodnotiť predložené dôkazy a dospieť k záveru, že sú tu dané podmienky na vzatie do väzby. Keď dospeje k tomuto záveru a zistí, že tu existuje zákonná prekážka alebo v tomto prípade ústavná prekážka na vzatie do väzby, je výlučne v jeho kompetencii podať takúto žiadosť Národnej rade. Keby som aj pripustil poslednú krajnosť, vážené kolegyne a kolegovia, že to môže vykonať prokurátor, ani v tomto prípade nie je možné túto žiadosť považovať za žiadosť prokurátora, pretože to je len príloha vo forme faktickej poznámky. Ja súhlasím s vystúpením predchádzajúceho rečníka, to nie je žiadosť prokurátora.

    Je šokujúce to, čo sme urobili pred chvíľou, že 22 naši kolegovia hlasovali proti tomu, aby sa v konkrétnom prípade použil konkrétny platný zákon. Je to šokujúce, úplne šokujúce a v rozpore s ich poslaneckým sľubom, ktorý tu skladali do rúk predsedu Národnej rady. Ale ak neakceptujete túto veľmi vážnu pripomienku pána poslanca Gašparoviča, tak potom, vážené kolegyne a kolegovia, odmietate zákon en bloc, pretože nič z tohto, čo som povedal, som si nevymyslel, citujem zákon a vykladám ho tak, ako je v teórii trestného práva tento výklad uvedený.

    Niekoľko poznámok k tomu, čo povedal kolega Danko. Vážení, prvýkrát si možno uvedomujete aj vy, že vlastne obsah, vecný obsah nášho mandátu nie je nikde vymedzený, nie je v zákone, nie je v ústave, nie je ani v rokovacom poriadku Národnej rady. Je to veľmi nebezpečné a zlé a nepovažujem aj z tohto pohľadu v súvislosti s touto kauzou toto za šťastné.

    Chcem v závere pripomenúť, že osobný výkon mandátu nie je Lexovo právo. Je to zo zákona a z ústavy jeho povinnosť a opäť sme v konflikte dvoch noriem, dvoch zákonov a dvoch povinností. Ale myslím si, že docieliť účel trestného konania netreba takýmto hrubým a násilným spôsobom.

    Ďakujem.

  • Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Ďalší z písomne prihlásených poslancov je pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    pán poslanec Ivan Lexa si od vyšetrovateľov vyslúžil obvinenia zo spáchania dokonca až siedmich trestných činov a Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné stíhanie za päť obvinení z trestných činov: zavlečenia do cudziny a lúpeže, neoznámenia krádeže motorového vozidla, fingovanej kúpy triptychu, umiestnenia nástražných výbušných systémov, zabezpečenia zariadenia na monitorovanie siete mobilných telefónov. Ministerstvo vnútra a vyšetrovatelia sa s tým však neuspokojili, majú obavy z ovplyvňovania svedkov, a preto žiadajú o vzatie pána poslanca do väzby.

    V správe mandátového a imunitného výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa sekcie vyšetrovania o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady boli ako dôvody uvádzané výpovede utajených svedkov, výpovede svedkov, vysvetlenia osôb, výpisy z telefonickej prevádzky, listinné dôkazy o sledovaní osôb vykonávaných príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, správy o vykonaných kontrolách Slovenskej informačnej služby, správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby a magnetofónový záznam Ivana Lexu s nezistenou osobou, doručený Rádiu Twist, žiadosti policajného orgánu a vyšetrovateľa Policajného zboru o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Som presvedčený o tom, že všetky uvádzané dôkazy sú postavené na piesku, aj tie sú na hlinených nohách. Nič konkrétne, len dohady, predpoklady, to je predsa na zbavenie imunity a slobody trochu málo.

    Prečítal som si pozorne rozhovory s dvomi vyšetrovateľmi, s pánom Čížom, uverejneným 13. februára tohto roku v denníku SME, a s pánom Vačokom, uverejneným 27. februára 1999 taktiež v denníku SME, a môžem povedať, že ani jeden z nich sa neodvážil povedať či potvrdiť, že sa im podarilo preukázať, že zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny má na svedomí Slovenská informačná služba a že by sa to všetko robilo pod vedením jej riaditeľa pána Ivana Lexu. Pán poslanec Ivan Lexa vo svojom vyjadrení jednoznačne vylúčil, že by sa dopustil uvedených trestných činov. Dohady uvádzané v prílohách k žiadosti pokladá za zhluky nezmyslov, za umelé konštrukcie, ktoré nie sú vhodné na to, aby sa nimi zaoberal príslušný mandátový a imunitný výbor. Ale určite by sa nimi nemalo zaoberať ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky. To by malo riešiť iné oveľa dôležitejšie problémy.

    Keď porovnávam odôvodnenie žiadosti o zbavenie imunity a tiež dôvody na vzatie do väzby pána poslanca Ivana Lexu a toto jeho vyjadrenie, môžem povedať, že "dôkazy" uvádzané vyšetrovateľmi a správou imunitného výboru ma ani v najmenšom nepresvedčili. Za niekoľko mesiacov, čo sa vyšetrovatelia usilovali zozbierať dôkazový materiál, toho zozbierali veľmi málo. Aj to sú "dôkazy" s veľmi slabou vypovedacou a dôkazovou hodnotou a to už nehovorím o tom, že dôkazy hľadali celé štyri roky a štyri mesiace. Ja si viem naozaj predstaviť, že všetky tieto kauzy boli vyfabrikované len preto, že si ich niekto želal a mali by vlastne slúžiť len na diskreditáciu vtedajšej vládnej koalície, koaličnej vlády HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska pod vedením Vladimíra Mečiara, na diskreditáciu doma i v zahraničí a, samozrejme, aj na diskreditáciu vtedajšej Slovenskej informačnej služby vedenej Ivanom Lexom.

    Nechcete si, vážení páni z terajšej vládnej koalície, liečiť komplexy z toho, že vy ste si samostatné Slovensko neželali, že ste nedôverovali ani Slovákom, že by vedeli samostatný štát úspešne viesť, ale nedôverovali ste ani sebe, že by ste dokázali doviesť Slovensko k prosperite? Nechcete sa, vážení páni, len zavďačiť svojim chlebodarcom za to, že oni neodobrili rozdelenie federácie a že im samostatné Slovensko, samostatne rozmýšľajúce Slovensko, prekážalo v ich plánoch na ovládnutie východnej Európy?

    V žiadnom prípade nie je možné za dôkaz pokladať magnetofónový záznam. Ten sa pri súčasnej úrovni techniky dá vyfabrikovať bez problémov. Za dôkazy nemôžem pokladať ani výsledky vykonaných kontrol, ba ani nezbavenie mlčanlivosti niektorých pracovníkov Slovenskej informačnej služby. Ak za vrcholný dôkaz priam korunného svedka niekto považuje pána Fegyveresa, vraj SIS-kára, vraj účastníka zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia, prečo nedoložil výpoveď alebo prečo ho nepresvedčia, aby prišiel zo zahraničia verejne svedčiť voči pánovi poslancovi Lexovi? Veď viacerí členovia súčasnej vládnej koalície, dokonca vlády, viackrát sa vychvaľovali kontaktmi s ním.

    Prečo si nepoložíme otázku, komu má celý prípad únosu vlastne poslúžiť? Vláde Vladimíra Mečiara určite nie, ale rodine Kováčovcov určite áno. Veď sa vie o tom, že v deň únosu sa mladší Michal Kováč mal podrobiť na Slovensku určitým vyšetrovacím úkonom smerujúcim k nemeckým orgánom v súvislosti s podvodmi v kauze Technopol. Preto bolo zrejme dôležité verejnosti povedať rýchlo a nahlas, že za únosom treba vidieť Slovenskú informačnú službu, tak ako to bez hanby urobil ešte v ten deň alebo v deň zavlečenia Michala mladšieho do Rakúska jeho otecko, vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč starší, a vyvolať ľútosť voči postihnutému synovi a súčasne aj nenávisť k Lexovi, Slovenskej informačnej službe, Mečiarovi a vláde Slovenskej republiky. Zdá sa, že sa to podarilo, hlavne keď pán prezident vyšetrovateľom dohodil aj SIS-kára Fegyveresa a potom mu zabezpečil nerušený odchod za hranice a, čuduj sa, svete, aj prezidentské omilostenie a finančné zabezpečenie. Možnosť, že by Slovenská informačná služba únos zorganizovala a zanechala po sebe akékoľvek dôkazy, pokladám za absurdnú a naivnú.

    Je zaujímavé, že sa robí problém aj v otázke uvažovaného predaja vzácneho obrazu triptychu Klaňanie troch kráľov. Tu by si azda Slovenská informačná služba spolu s políciou zaslúžila pochvalu za to, že odhalila páchateľov a zabránila vývozu tohto cenného umeleckého diela. Jeho cena bola odhadnutá na viac ako 6 mil. Sk do zahraničia. Reštaurátor Ivan Š. a jeho skupina vyhotovila z triptychu dokonalú kópiu, ktorá zrejme mala nahradiť originál. Farníkom by pohľad na kópiu triptychu pravdepodobne neprekážal, sotva by to zbadali, ale Slovenská republika by navždy prišla o cenné umelecké dielo. Nevieme o tom alebo nechceme vedieť, koľko vzácnych umeleckých diel zo Slovenska sa strácalo a stráca v zahraničí? Ospravedlniť majiteľov triptychu tým, že potrebovali peniaze na výstavbu cirkevného objektu, je naivné a scestné. Nemali by sme skôr uvažovať o potrestaní falšovateľov a tých, ktorí si kópiu objednali a chceli pripraviť veriacich a Slovensko o významné umelecké dielo? Kde je tu naša hrdosť na národné bohatstvo? Alebo sa uspokojíme s tým, že aj tak nás v minulosti dosť pookrádali a že mnohé cenné umelecké diela a pamiatky sú pýchou galérií v Prahe, Viedni či Budapešti miesto toho, aby zdobili naše ustanovizne? Aj v tomto prípade si môžeme položiť otázku, kto to všetko potreboval, kto vyrobil túto kauzu. Len ten, kto chcel vrhnúť tiene pochybnosti na predchádzajúcu vládu Vladimíra Mečiara.

    Zákon o Slovenskej informačnej službe jednoznačne určuje úlohy informačnej služby. Informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, o činnostiach smerujúcich proti bezpečnosti Slovenskej republiky, o aktivitách cudzích spravodajských služieb, o organizovanom terorizme, o skutočnostiach spôsobujúcich vážne ohrozenie alebo poškodenie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, o ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva.

    Ak si Slovenská informačná služba chcela a musela plniť tieto úlohy, určite nemala čas na aktivity, ktoré boli uvedené vyšetrovateľom pred mandátovým a imunitným výborom. Obvinenia pokladám za naivné, vykonštruované, za účelom obvinenia bývalých ústredných orgánov štátnej správy a spochybnenia ich hodnovernosti aj za cenu vymyslených údajov, dodatočných výpovedí, ovplyvnených a spracovaných svedkov, obviňovaním nevinných ľudí, ktorí sa snažili plniť si svoje povinnosti, a to všetko v snahe dostať nepohodlných ľudí do izolácie. Preto budem hlasovať proti tomu, aby bol pán poslanec Ivan Lexa vzatý do väzby.

    Politické procesy sme tu už mali, dokonca viackrát, a vieme, ako to dopadlo, koľké tisíce ľudí bolo treba rehabilitovať po nastúpení na cestu demokratizácie spoločnosti. Chceme sa znova vrátiť o niekoľko desaťročí nazad? Bola by to tragédia pre mladý slovenský štát. Pán poslanec Ivan Lexa je súčasnou vládnou mocou obviňovaný z piatich trestných činov, má plné právo brániť sa a dokazovať svoju nevinu aspoň v spoločnosti, ktorá si hovorí, že je demokratická.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Ďalšia z ústne prihlásených je pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi na začiatok svojho vystúpenia predniesť niekoľko múdrostí, ktoré som si vypísala z knihy, ktorú som myslela, že už nebudem akosi potrebovať a založila som ju na jednu zo svojich horných políc. Ja už som tu o nej raz hovorila, je to kniha od Dmitrija Volkogonova Triumf a tragédia. V Ríme platil zákon o odsúdení pamäti, podľa ktorého sa malo zabudnúť všetko, čo nevyhovovalo novému vládcovi. Čím je úroveň demokracie vyššia, tým menej závisí od osobných vlastností politika. Jedno veľmi zaujímavé vyhlásenie pána Engelsa, ktorý hovorí, že "teror je vlastne vo väčšine prípadov zložený z márnych krutostí, ktoré páchajú prestrašení ľudia, aby si udržali vlastnú pozíciu".

    Sociálna inercia násilia, ktorá plodí udavačstvo, bezzásadovosť, a masová lož došla k svojmu naplneniu v tomto volebnom období. Ako poslanci politickej menšiny sme tu opakovane trestaní za našu opovážlivosť, že chceme diskutovať, a tak nás limitujete diskusným časom a trestáte nás nočnými zasadaniami. Zákon o rokovacom poriadku pri každom z týchto na hranu položených situácií obmedzuje práva zamestnancov tu v Národnej rade, na čo opakovane upozorňujeme. Sme stavaní do ponižujúcej funkcie ľudí a práve dnes prerokúvaná kauza je klasickým príkladom. V spoločnosti a v mladej demokracii neudržiavame a neochraňujeme princíp právneho štátu. Politickí manipulátori v parlamente sa snažia a cítia sa schopní zastávať nezávislé súdy, ktoré jedine môžu rozhodnúť podľa zákona o vzatí do väzby. Dokonca vyšetrovateľ tejto kauzy sa ani nenamáha vypočuť vlastne dotknutého poslanca. Tragédiou je, že týmto zastrašovaním a tlakom arogancia moci zasahuje člena zákonodarného orgánu.

    A poviem aj prečo. Ste to práve vy, páni poslanci vládnej koalície, ktorí ste rozvírili všeobecnú diskusiu o mandáte poslanca, o jeho imunite. Debatujeme vo verejnosti o tom, že poslanec je zodpovedný pred zákonom, tak ako všetci ostatní, za nedodržanie rýchlosti, za alkohol za volantom a podobne, ale napriek tomu ak navrhnem, aby sa tu v tejto sále dodržiaval § 68 Trestného poriadku, tak zrazu odhlasujete, že ho tu nemusíme dodržiavať. Páni poslanci, imunita je aj o tom. Imunita sa vzťahuje na verbálne vyhlásenia tu v tejto sále, ale nie na to, že tu nebudeme dodržiavať zákon. Médiá z pána poslanca Lexu už urobili obvineného a odsúdeného. Politická objednávka spred pol roka dochádza k svojmu naplneniu.

    Ak by som chcela pripomenúť niektoré časti z tej knihy Triumf a tragédia, skutočne vám odporúčam, aby ste si oživili politické procesy. Práve Stalinov život a smrť ukázali, že tam, kde niet harmónie medzi politikou a morálkou, vždy dochádza ku krachu, že človek, ktorý verí iba v moc násilia, bude kráčať od zločinu k zločinu. Jeho schopnosť ovládnuť myslenie ľudí a meniť ich na bezduchých vykonávateľov alebo hlasovateľov je veľkým varovaním, k čomu môže viesť nekontrolovateľná moc.

    Vo výbore som dala aj procedurálny návrh napríklad na poslanecký prieskum. O tomto mojom procedurálnom návrhu sa ani nehlasovalo. Ja sa už ani nečudujem, že my niektoré veci obídeme alebo si ich nevšimneme. Tento návrh na poslanecký prieskum bol veľmi jednoduchý. Príliš často práve vy, páni poslanci z vládnej koalície, hovoríte o korupcii. Ja vám poviem, existuje aj prípad tzv. politickej korupcie. A ak poznáme, že systém povyšovania či už v armáde, alebo v polícii je závislý od určitej praxe, od určitých dosiahnutých výsledkov, tak sa vás chcem opýtať práve na ten faktor, ktorý už spomenuli to predo mnou predrečníci, že sa nám tu vlastne v priebehu jedného mesiaca z pána majora stal pán podplukovník. O tomto sa nehlasovalo, nikto na to ani nie je zvedavý, čiže môžeme pokračovať ďalej.

    Darmo budeme hovoriť o tom, keď budeme sami seba klamať. Lož zanechá dosť hlbokú stopu či už v našej pamäti, v našej psychike alebo v našom svedomí, aj keď na túto lož budeme hľadať rúcho pravdy.

    Ja by som nechcela zbytočne naťahovať svoje vystúpenie, ale pripomeniem vám len alebo dávam do pozornosti jednu drobnosť, ktorá sa tiež odohrala v našom výbore. My sme vlastne včera odhlasovali, že k tlači číslo 195, ktorú sme uzavreli a o ktorej sme hlasovali vo štvrtok minulý týždeň, sme pridali dodatok, ktorý prišiel v piatok poobede. Je to čierne na bielom na pečiatke, a nakoniec musím vám povedať, že bolo by to veľmi zaujímavé aj pre spisovú službu, a určite ma to bude zaujímať, akým spôsobom sa vlastne zaznamenáva dokumentácia na sekretariáte predsedu tohto parlamentu, ak k číslu 348, ktoré bolo pridané k materiálu z 26. 3., zrazu je pridaný materiál z 9. 4.

    Keď sme prosili a žiadali, aby tu bol rešpektovaný a dodržiavaný zákon, tak tu boli rôzni vykladači. Ja si dám vysvetliť od právnikov znenie zákona, ale vás prosím o jedno, aby ste si veľmi dobre rozmysleli, ak sa postavíte pred občanov a budete im vysvetľovať, že poslanec má dodržiavať zákon, má ho dodržiavať za volantom a má ho dodržiavať vo svojom bežnom a civilnom živote, že by ho mal dodržiavať aj tu v tejto sále.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Hudec a pani poslankyňa Sabolová.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani poslankyňa Belohorská,

    v tejto rokovacej miestnosti sa poslanec nemôže dovolať zákona. Netreba sa potom čudovať tomu, že sa ho nemôže dovolať ani občan tohto štátu. Je zaujímavé, že od začiatku tohto volebného obdobia sa tu sústavne porušuje nielen rokovací poriadok, ale aj zákony, a dokonca táto snemovňa si to odhlasuje, že ho porušuje, že 22 poslancov, ako ste správne povedali, jednoducho sa nebojí oficiálne verejne, pretože, samozrejme, sa to z počítača dá vybrať, protestovať alebo odmietať, rešpektovať ustanovenie zákona. Je to neuveriteľná vec. Ja sa pýtam: Kde je poslanecký sľub a čo urobí predseda mandátového a imunitného výboru, keď mu náhodou príde takýto podnet? Je to možné, aby sa vôbec hlasovalo alebo aby poslanec hlasoval o tom, že nebude rešpektovať zákon, že ho netreba rešpektovať? Keby sa takéto veci diali za minulej vlády, tak tu máme nie čierne knihy rezortov, ale tu máme hrubé knihy demaršov.

    Myslím si, že je to veľmi príznačná doba, a preto si dovoľuje súčasná vládna koalícia čokoľvek, pretože vie dobre, akého má krstného tatka, akých má tútorov a donátorov. Som presvedčený o tom, že toto porušovanie zákonov veľmi hrubo poškodí nielen právne vedomie občanov tohto štátu, ale doslova podkopáva jeho existenciu. A možno, že tichučko vzadu aj o to ide.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcela by som pani poslankyni pripomenúť, že bolo dostatočne a náležite vysvetlené na začiatku rozpravy aj v mandátovom a imunitnom výbore, že spis má to isté číslo vyšetrovacieho spisu aj podacieho spisu, čiže nie je tu problém v nejakej evidencii a dôvody žiadosti sú totožné. Nebol dôvod, aby sme boli nanovo otvárali vec, ktorá vlastne je len dovysvetľovaná v tejto druhej žiadosti, či v tomto druhom liste, rozšírenom o uznesenia a vznesenie obvinenia.

    Nie je mi jasné, ani som nepochopila ani na výbore, aký poslanecký prieskum by sme mali robiť, či sme kompetentní posúdiť dôvody prípadného povýšenia. Mne nikdy nenapadlo v spisoch, ktoré sme dostali, pozerať, či je niekto major, plukovník, podplukovník, pretože nie to je dôležité pre nás, ale je dôležité, čo je obsahom týchto spisov. A pokiaľ niekto rozhoduje len podľa toho, akú hodnosť má niektorý z vyšetrovateľov, tak si myslím, že toto nemôže byť potom rozhodnutie poslanca, ktorý nerozhoduje o obsahu spisu, ale podľa hodnosti vyšetrovateľa.

  • Ďakujem.

    Ďalší z písomne prihlásených poslancov je pán poslanec Hofbauer, ktorý teraz vystúpi v rozprave, a pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    vzhľadom na to, že mi bola odobratá faktická poznámka predsedajúcim schôdze Pavlom Hrušovským, touto formou a teraz vyjadrujem kategorický protest proti takémuto spôsobu vedenia schôdze, proti takémuto nerovnakému metru a jeho aplikácii. Pokiaľ pán Hrušovský má voči mojej osobe osobnú averziu, nech si to vybaví inde, inou formou a ináč. A takisto si od neho vyprosujem výroky štýlu, že nemám morálne právo namietať voči jeho rozhodnutiam. On nie je z tých ľudí, ktorí majú právo posudzovať moje morálne právo, alebo nie.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dnešné rokovanie sa deje v zaujímavej atmosfére a o zaujímavom bode. Ide o vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo je precedens v histórii tohto štátu, v histórii tohto parlamentu aj v histórii tohto poslaneckého zboru. Deje sa to vo veľmi zaujímavom týždni, keď sa v závere tohto týždňa kumuluje konanie snemu politického Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré rozhodlo o ustanovení tohto štátu. Dámy a páni, my sa tu na tomto mieste a presne v tomto čase bavíme o vzatí do väzby jedného z našich poslancov nie náhodou.

    Druhý zaujímavý moment je ten, že včera sa skončilo trojtýždňové rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o nehoráznom luhárstve tejto vlády vo veci fakticky zatiahnutia Slovenskej republiky do vojnového konfliktu vojenskej organizácie, ktorej členom nie sme, voči štátu, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym štátom na svete. Je doslova hanebné, čo nám predvádzala takzvaná naša vláda vrátane jej premiéra Mikuláša Dzurindu, ako navzájom klamali a vykrúcali sa, ako boli protichodné i protismerné jednotlivé výpovede a stanoviská a ako sa navzájom popierali. No je aj iné veľmi podstatné. Dámy a páni, včera vláda oznámila zdraženie vody, zrušenie dotácií tepla, dnes sa oznamuje zdraženie cien plynu o 80 %, čiže všetky tieto veci treba čímsi prekryť. Čím iným ako hlučným zbavovaním poslaneckého mandátu jedného z poslancov Hnutia za demokratické Slovensko?

    Pani poslankyne, páni poslanci, vina Ivana Lexu bola vyhlásená a prejudikovaná pred radom rokov ľuďmi, ktorí v súčasnosti sedia vo vláde - jeden z nich je teraz aj tu -, bola opakovane potvrdená pri nástupe tejto vlády a tejto vládnej koalície aj v tomto parlamente. Niet týždňa, aby vyšetrovatelia Policajného zboru, poprípade aj sám minister vnútra na tlačovkách neoznamovali, na koho vznesú obvinenie, u koho požiadajú o zbavenie poslaneckej imunity a kto skončí bezpochyby za mrežami. Toto nie sú náhodné kroky, toto je vytváranie atmosféry politického teroru a politickej diktatúry a zastrašovania. Tento ostrakizmus predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko pokračuje a bezpochyby bude pokračovať, pretože táto politická garnitúra iným spôsobom tento štát jednoducho nevie viesť.

    O vine Ivana Lexu ste koniec koncov vy všetci tu prítomní poslanci vládnej koalície už rozhodli celý rad mesiacov dozadu, hneď pri ustanovovaní tohto poslaneckého zboru, keď Ivanovi Lexovi ako jedinému poslancovi ste odopreli jeho poslanecké právo, aby bol zaradený v parlamentnom výbore a vykonával tam plnohodnotnou mierou svoj poslanecký mandát, na ktorý dostal oprávnenie od občanov voličov, nie od vás. Vy ste ho o to obrali. To úsilie zahnať Ivana Lexu za mreže hneď a čo najrýchlejšie veľmi úzko súvisí s materiálom a podaním na Ústavný súd, aby ste stihli Lexu kriminalizovať a dostať za mreže skôr, než Ústavný súd rozhodne, pretože máte obavu z toho, ako rozhodne, a chcete to mať v opačnom poradí - najprv väzenie a následne, aby už potom Ústavný súd nemal o čom rozhodovať. Je to vyslovene podlé konanie.

    Zo série faktov a argumentov, ktoré tu odzneli, nejdem opakovať tie, ktoré boli fundovane a veľmi kvalitne podané, a to tým skôr, že na vašej strane prevláda hlboký nezáujem o toto rokovanie, čo doobeda dokumentovala prítomnosť 34 poslancov vašej koalície. Aj teraz, myslím si, že prevažná väčšina vašich kolegov trávi čas pozeraním sa na hokej.

    Páni poslanci, vypočul som si, že ako argumentačný materiál je predložená páska Rádia Twist, ktorú dopravil neznámy človek, neznáma osoba do redakcie tohto rádia ako dôkazový materiál. Tak mi uveďte jeden štát na svete, kde je takýto, prepytujem, dôkazový materiál získaný ilegálnou formou dôkazovým materiálom. A pýtam sa, ako je možné, že ministerstvo vnútra, prokurátor a minister spravodlivosti voči takýmto údajným argumentáciám nevzniesli nieže pochybnosti, ale trestné oznámenia voči páchateľovi, ktorý takéto konanie robí.

    Do súčasnosti o problematike, o ktorej rokujeme, sa dokumentoval z vašej strany, zo strany vládnej koalície celý rad skutočností. Prvá z nich je nerešpektovanie ústavy. Nebudem opakovať všetky články ústavy, ktoré uvádzajú, aký je mandát poslanca, aké je jeho právo, aké sú jeho povinnosti, kde sa začínajú a končia práva zbavenia poslaneckého mandátu. Porušujete zaradom články ústavy, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Ďalej nerešpektujete zákony počnúc rokovacím poriadkom, zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Veď to, čo predvádzate a dokumentujete, je iba obrazom vašej neschopnosti viesť dialóg a obrazom vašej neschopnosti argumentácie. Vy nechcete počuť argumentáciu. Zrušili ste verejnú rozpravu, obmedzili ste vystúpenia na 10 minút a faktické poznámky na jednu jedinú. To nie je nič iné iba prejav vášho strachu a neschopnosti viesť politický dialóg na pôde parlamentu, na čo nás občania do tohto snemu jednoznačne zvolili.

    Dnešný deň Národná rada Slovenskej republiky vašimi hlasmi prekonala ďalší unikát, a to odhlasovanie nerešpektovania zákonov. Hlasovali ste o nerešpektovaní zákonov a odmietli ste hlasovať o niektorých skutočnostiach, ktoré sú vlastne pre poslancov záväzné. Vytvárate vlastne v pléne tohto parlamentu východisko na spochybňovanie právneho systému tohto štátu a na nerešpektovanie zákonov i ústavy aj od ostatných občanov tohto štátu. Dobre si zvážte, čo robíte, lebo rozkrúcate mlyn, ktorý vás pomelie, a to som vám niekoľkokrát zopakoval.

    Žiadosť vyšetrovateľa o väzbu Ivana Lexu z dôvodu ovplyvňovania verejnej mienky jeho názormi, dovoľte mi, aby som sa ako žurnalista nieže začudoval, ale vyjadril úplné ohromenie nad takouto argumentáciou. Na čo sú verejné masmédiá, ak nie na vyjadrovanie vlastnej mienky a svojich názorov? Ponúkam vám nejaké iné riešenia. Jedno z nich tu do omrzemia opakujete - Lexu zavrieť. Vy ho zavriete a bude to vybavené, nebude môcť viesť dialóg, nebude môcť argumentovať, nebude môcť rozprávať s ľuďmi a uvádzať skutočnosti, na čo občania majú právo z ústavy a je to ich prirodzené právo. Je aj ďalšia možnosť, občanom zo zákona zakázať počúvať Lexu. Uzneste sa na tom. Je vás tu dosť na to, aby ste prijali hoci aj takýto nezmysel, však ste ich tu odhlasovali nie málo.

    Tretia možnosť je zakázať jednoducho médiá, ktoré týmto účelom slúžia. Prečo nie? Aj to je tretia možnosť, veď úprimne povedané, z našej verejnoprávnej televízie sa máločo dá v súčasnosti dozvedieť, pretože to už nie je slovenská verejnoprávna televízia, to je materákovízia, kde sa z emblému stratil aj slovenský emblém, aj trikolóra. Zato je tam taký turecký polmesiac, ktorý niektorým ľuďom pripomína istú odvrátenú časť tela.

    Dámy a páni, nejdem tu argumentovať ďalšími skutočnosťami, pretože dialóg je možné viesť s tými, ktorí dialóg chcú viesť, hovoriť je možné tým, ktorí chcú počúvať. Tí, ktorí nechcú počúvať, je to ich nielen osobná vec, ale aj vec ich svedomia, pokiaľ ho vôbec majú, pretože s touto vecou nie je možné sa vysporiadať kolektívne a raz navždy, ale každý sa musí vysporadúvať pri každom kroku, ktorý uskutoční.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh je, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine, a druhý procedurálny návrh, aby sme čas vymedzený pre pána poslanca Lexu limitovali časom 60 minút, teda jednou hodinou.

  • Chcela by som len svojho predrečníka doplniť v tom, čo sa týka televízie, že chcem tiež prejaviť údiv nad tým, keď televízia v takej finančnej situácii, v akej sa nachádza, pristúpila ako prvý krok k tomu, aby menila logo a všetky reklamné šoty a tak ďalej. Skutočne si myslím, že sa mala pustiť iným smerom.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch pána poslanca Kováča.

    Prvý návrh je, aby sme pokračovali dnes po 19.00 hodine.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. To znamená, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine.

    Druhý procedurálny návrh pána poslanca Kováča sa týka vystúpenia pána poslanca Lexu, obmedzenia na 60 minút.

    Rozhodnutie, vážené pani poslankyne a páni poslanci, bolo, že 10-minútové obmedzenie sa netýka pána poslanca Lexu. Teraz je tu ďalší návrh, že pán poslanec Lexa bude mať možnosť vystúpiť v rozsahu jednej hodiny.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci, po upresnení sme hlasovali o tom, že toto obmedzenie sa netýka pána poslanca Lexu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Tento návrh bol prijatý.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    dámy poslankyne, páni poslanci,

    prosil by som pána predsedajúceho, aby tu bolo trošku tichšie, lebo ono to tak býva v slušných spoločnostiach. Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    skutočne som dlho rozmýšľal, či mám vystúpiť s týmto diskusným príspevkom alebo či sa mám vôbec zapojiť do tejto diskusie. Oveľa radšej by som debatoval o koncesionárskych poplatkoch pre Slovenskú televíziu, oveľa radšej by som debatoval o peniazoch, ktoré treba naháňať do rezortu kultúry, ale človek mieni a situácia v parlamente mení.

    Čiže dovoľte mi, aby som tiež pár poznámkami odpoznámkoval situáciu, v ktorej sa všetci nachádzame, vlastne v tejto parlamentnej diskusii, ktorej obsah iste šokuje všetkých normálnych neradikálne rozmýšľajúcich ľudí, lebo, prepáčte mi, tých radikálnych za celkom normálnych, resp. štandardných nepovažujem, lebo si vlastne takýmto spôsobom riešia iba viac či menej celoživotne získané komplexy. Je pre mňa absurdné rozmýšľať o väzbe pre akéhokoľvek poslanca, ktorý bol do tohto parlamentu zvolený z vôle ľudí. Je nás zo zákona 150. Tu, v tomto parlamente by mal sedieť výkvet jednotlivých voličských skupín alebo strán, alebo hnutí v tejto republike, a tak by sa k sebe tieto zoskupenia mali aj správať, vedomé si v tomto zmysle svojej výnimočnosti. Opak je však pravdou. Šesť mesiacov v tomto parlamente hovoríme o čiernych knihách, o poslaneckých imunitách a teraz dokonca o väzbe. Schválili sme rozporuplný rozpočet, ktorý už teraz chcete - alebo ak chcete -, chceme novelizovať.

    Za tento bohapusto presedený čas sme mohli schváliť niekoľko zákonov, ktoré táto spoločnosť nutne potrebuje na ďalšie fungovanie. Nie, pre vás je dôležitejšie hodiť istej časti spoločnosti mediálnu kosť, lebo ste ju tak pred voľbami jednoducho vyburcovali. Čo na tom, že tu pomaly ekonomicky nezostáva kameň na kameni. Ako nový poslanec v tomto parlamente sa pýtam, či takto si predstavuje ctená koalícia vedenie štátu. Či máte pocit, že vedenie tohto politického sporu je to, čo od vás väčšina občanov Slovenskej republiky očakáva. Takýmto spôsobom by som mohol hovoriť hodiny. Zbytočne. Karty sú rozdané, pravidlá hry ste si určili vy, zabúdate však na jedno. Hráči sa menia, ale pravidlá hry, ktoré ste si určili, zostávajú. Pre hráčov, ktorí prídu po vás, platia presne tak isto, ako platia pre vás. Stále máte však možnosť pravidlá hry korigovať.

    V dennej tlači ma zaujala jedna malá správička. Celkom nenápadná správička o tom, že syn Michala Kováča, kandidáta na prezidenta, bude s najväčšou pravdepodobnosťou zamestnanec ministerstva zahraničných vecí. Syn Michala Kováča, kandidáta na prezidenta, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač. Bude azda tento, nazvime to slušne, kontroverzný pán s ešte kontroverznejšou a doteraz neobjasnenou minulosťou držiteľom diplomatického pasu? Čo z toho vyplýva ďalej z hľadiska práva? Vy, páni z koalície, ste presvedčení, že persony Lexa a syn kandidujúceho prezidenta Michala Kováča ml. súvisia. Jedného chcete urýchlene strčiť do väzby, aby nemohol rozprávať, a druhého na ministerstvo zahraničných vecí, aby nemusel rozprávať. Bol by som veľmi rád, keby už konečne nastalo jasno v kauze Technopol. Ale o tom som sa od pána Ivora ani od pána Pittnera nedopočul zatiaľ ani jedno slovo. Asi táto kauza je mimo dohovorenej hry.

    Nuž a celkom na záver môjho krátkeho príhovoru, na záver netreba povedať už nič. Alebo ak chcete, iba jedno jediné mnohohovoriace: bez komentára.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila len jedna poslankyňa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    S pozornosťou som si vypočula vystúpenie pána poslanca Jarjabka a povedal veci, nad ktorými sa treba zamyslieť. A mne sa stáva jasnejšou skutočnosť, prečo predseda vlády Mikuláš Dzurinda zrušil len amnestiu danú Vladimírom Mečiarom a nezrušil amnestiu, ktorá sa týka taktiež kauzy únosu, ktorá súvisí s otázkou väzby, o ktorej teraz rokujeme. Prečo nezrušil aj amnestiu Michala Kováča staršieho, ktorú dal Fegyveresovi. Fegyveres je označený za korunného svedka v tejto veci.

    Ďalej sú viaceré vyjadrenia, ktoré dávajú cítiť, že to nemusí byť len postavenie svedka. Ideme tak prudko riešiť túto kauzu a pritom určitú časť ľudí, ktorí majú svoje miesto v tejto kauze, nechal Mikuláš Dzurinda pod amnestiou. Po vyjadrení pána poslanca Jarjabka je oveľa jasnejšie, prečo sa to tak stalo. Mne sa zdalo, že možno z nedopatrenia, nedocenenia tejto súvislosti, ale v súčasnosti čím ďalej, tým viac to začínam vnímať ako zámer, zámer dostať do väzby poslanca Ivana Lexu ešte skôr, ako Ústavný súd vyriekne svoje rozhodnutie.

    Ďakujem.

  • Ďalší z poslancov, ktorí vystúpia v rozprave, je pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    pred pár dňami sme všetci v snemovni prežívali niekoľko poriadne vzrušených dní a jednu pohnutú noc. Napriek nášmu hodnoteniu, že rokovanie bolo rušné a ostré, napriek rovnakému názoru, ktorý v priebehu rokovania o tomto rokovaní mali aj obyvatelia Slovenska, musíme dnes konštatovať krutú pravdu. Bol to stratený čas. Bol to stratený čas dobre platených poslancov Národnej rady, lebo sa navzájom nepočúvali, iba hovorili akože svoje pravdy. Bol to stratený čas divákov v STV 2, ktorí si mysleli, že vidia rokovať skutočných poslancov a miesto toho videli iba rétorické cvičenia poslušných politických hlasovacích figúrok. Je to kruté, ale je to pravda. Dôkazom je aj dnešné rokovanie. Väčšinou nás tu bolo málo, vás, koaličných poslancov, tu bolo 30, maximálne 32 z 93, bez predsedu Národnej rady, bez jeho podpredsedov okrem riadiaceho. Zišli ste sa akurát na to, aby ste odhlasovali ďalšie obmedzenie činnosti tejto snemovne.

    My opoziční poslanci sme v priebehu týchto dní väčšinou uvádzali konkrétne dôkazy a argumenty, vyvracali sme to, čo bolo v správe pána poslanca Sopka, označovali sme to za politicky násilne prekrútené a tendenčné. Vysvetľovali sme a dokazovali sme, že argumenty vyšetrovateľov sú povrchné a nepresvedčivé. Verejne naši členovia mandátového a imunitného výboru vyhlásili, že vyšetrovatelia na rokovaní mandátového a imunitného výboru preukazovali neznalosť materiálu, neznalosť problému a vedeli iba jediné, totiž to, že Národná rada v pléne kvôli dostatku vašich hlasov materiály schváli. Vy, panie a páni kolegovia, koaliční poslanci, ste sa ani veľmi nenamáhali naše tvrdenia vyvrátiť. Dôkazom toho bol a aj je dnešný priebeh rozpravy o zbavení imunity, keď sme rokovali o poslancoch Krajčim a Lexovi. Vy ste sa vlastne iba snažili udržať tu v budove Národnej rady prítomnosť 76 poslancov, ktorá zabezpečovala, že Národná rada beží, je uznášaniaschopná a vlastne ani vás iné nezaujímalo. Poslušne ste dodržali pokyn nezapájať sa, až na výnimky, do rozpravy, aj pokyn nereagovať formou faktických poznámok a potom ste poslušne podľa pokynov koaličnej rady hlasovali. Tak sa správate aj dnes. Okrem pani kolegyne Sabolovej, ktorá reagovala na všetky odbornosti vynikajúco, pre nás rovnako neprijateľne, všetci ste sa zdržali svojich vyjadrení.

    V podstate rovnaká situácia sa opakovala v mandátovom a imunitnom výbore pri rokovaní o udelení súhlasu na väzbu poslanca Ivana Lexu. Bol tu predsa len maličký rozdiel. V priebehu rokovania niektorí koaliční poslanci úprimne váhali, či taký závažný krok urobiť prakticky len z takých dôvodov, ktoré sú na vode, či hlasovať podľa politickej objednávky, alebo aspoň raz prejaviť svoj osobný postoj. Trochu váhali, trochu sa obávali, že stratia povesť, ale potom iba sklonili hlavu a svorne hlasovali podľa politického pokynu. Asi sa hanbili sami pred sebou, lebo prítomní opoziční poslanci predsa ich názor poznali. Som pevne presvedčený, že to nebude ani teraz inak, keď máte rozhodnúť medzi politickým pokynom a vlastným svedomím. Skúsim to dokázať právnickým spôsobom, aj keď právnikom nie som a vlastne právnika teraz budem iba napodobňovať. Prosím teda o odpustenie, že takto konám.

    V § 67 pod hlavičkou Dôvody väzby trestného poriadku sa v odseku 1 hovorí: "Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu - a) že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko."

    Vieme, kto je Ivan Lexa, má stále bydlisko, nemieni ujsť, prvý dôvod sa nedá použiť.

    Druhý dôvod je uvedený v písmene b), "že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvninených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo", a k tomu zaujmem stanovisko o chvíľu.

    Prídem k bodu c), "že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil".

    Tak to tu už prakticky nemôže robiť, lebo nie je riaditeľom Slovenskej informačbnej služby. Za toto tiež nemôže byť dôvod, aby bol braný do väzby.

    A v odseku 2 sa hovorí, že: "Obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou sadzby najmenej 8 rokov."

    Tento prípad tiež nepripadá do úvahy, voľby sú o 3 roky a potom nás čaká rehabilitácia. Ale to som už hovoril minule už preto, že toto hodnotíme ako vyložene politický proces.

    Vrátim sa k argumentu bodu b) ods. 1 § 67.

    Po prvé, podľa poslancov opozície a voličov HZDS tvrdím, že nie sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že Ivan Lexa bude pôsobiť na svedkov alebo ináč mariť objasňovanie závažných skutočností, ale podľa vás, koaličných poslancov, vlády a vašich ľudí máte dôvodnú obavu. Ide teda o subjektívne stanovisko osôb, a nie o dôkazy alebo o argumenty, a preto treba zvážiť situáciu, kam sa dostaneme, ak sa rozhodneme istým spôsobom. A tu sa črtajú riešenia.

    Po prvé, vyšetrovanie teda spôsob, objektívnosť, rýchlosť, dôslednosť a spravodlivosť, ale aj nezávislosť vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Sekcia vyšetrovania kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, Bratislava. Teda nie nejakí policajní učni alebo tovariši, ale slovenská špička. Pokiaľ máme o tom probléme rozhodovať ako Národná rada, tak verme, že za špičku sú už vyšetrovatelia považovaní. Títo ľudia vedia robiť alebo urobiť jedného človeka prakticky hermeticky odizolovaného od okolia. Ak im uvoľníme tých 100 policajtov, ktorí zbytočne strážia park pred budovou Národnej rady už niekoľko dní, tak nevidím žiadny dôvod, aby sme cítili potrebu, že na to máme málo ľudí.

    Iste, váš pripravený sudca, ktorý vás poslušne počúvne a Ivana Lexu zavrie, by dal súhlas na použitie všetkých informatívne technických prostriedkov voči Ivanovi Lexovi. Teda nemohol by ani telefonovať, ani rádiom komunikovať. To je hrozne jednoduché izolovať jedného človeka technicky. Aspoň by ste ho nachytali na páchaní trestného činu a potom by ste mali konečne v ruke jeden trestný čin, ktorý spáchal. Zatiaľ máte iba výhovorky. Teda ak by ste verili predmetu tohto odseku, vedeli by ste ľahko získať dôkazy proti Ivanovi Lexovi, a to priame dôkazy.

    Ústava Slovenskej republiky nedefinovala, aký je režim vo väzbe pre poslanca Národnej rady, ani neumožňuje zbaviť poslanca mandátu. Ukazujú sa tu dve možné riešenia. Buď koalícia použije 93 hlasov a účelovo teraz zmení ústavu a zavedie inštitút zbavenia mandátu poslanca, alebo druhá možnosť, zmení ústavu a dopíše do nej, že bude aj charakter poslanca vo väzbe. Alebo zmení ústavu a stanoví, aký bude režim väzby, kto ho bude zabezpečovať a ako bude poslanec hlasovať. Ako vidíte, ľahšie a praktickejšie riešenie je použiť prostriedky najschopnejších, aspoň podľa mena, slovenských profesionálnych rambov proti Ivanovi Lexovi, ako meniť ústavu. To bol skutočný dôvod, prečo pri hlasovaní o návrhu pani Ireny Belohorskej ste odmietli hlasovať a hlasovali ste proti prijatiu tohto návrhu. Chcel som vám prečítať, páni kolegovia, ktorí ste boli proti tomu, aby sme dodržiavali zákon v priebehu rokovania k tomuto bodu, ale mám málo času, tak si to nemôžem dovoliť.

    Uznávam, že politicky je efektívnejšie posadiť Ivana Lexu do väzby a držať ho tam až do troch rokov, čo je zákonom maximálna lehota, a dodávam, že ide tu o deň volieb, a napriek tomu mu nebude musieť byť dokázaná žiadna trestná činnosť. Asi toto urobíte tak, aby ste mohli písať o ňom, že je dôvodne podozrivý a že vlastne on páchal všetko to, čo vy neviete pri riadení štátu urobiť. A tento argument sa bude spúšťať vždy a vtedy, keď vláda alebo minister vnútra budú v ťažkostiach, keď budú potrebovať prehlušiť neúspech, ktorý robia.

    A ešte pár slov k predloženej tlači 195 dokončím inou formou.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa nikto neprihlásil. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš. Pripraví sa pán poslanec Lexa.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    škoda, že odišiel pán minister Čarnogurský, chcel som ho ubezpečiť, že v rokovacej sále tohto parlamentu je všetko v najlepšom neporiadku, že rokovanie prebieha podľa scenára, ktorý práve on a pán Pittner pripravili a chcel som mu zároveň položiť otázku, či už generál Ivor odskúšal pevnosť pút, okov, ktoré v okamihu, keď sa skončí hlasovanie v tejto rokovacej sále, nasadíte Ivanovi Lexovi na ruky, možno aj na nohy. Potom ho strčíte do kartúzy parmskej. Zároveň som chcel vyzvať kolegov poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko, aby sme kolektívne spolu s naším priateľom Ivanom Lexom odišli do vyšetrovacej väzby, aby sme mu robili kulisu, aby sme ho psychicky motivovali, aby vydržal ten obrovský psychický nápor, ktorý prežíva v posledné dni. Zoberieme si základné hygienické potreby, pyžamy a odcestujeme do väzenia spolu s Ivanom Lexom. To bude najlepšia odpoveď na to, čo sa v tomto parlamente deje, a myslím si, že i dosť dôrazný protest smerom do sveta a výzva ostatným parlamentom demokratických štátov Európy, aby sa tak, ako sa správajú poslanci súčasnej vládnej koalície, nesprávali vo svojich krajinách.

    Chcel by som povedať, že Ivan Lexa sa zachoval v celom procese ako chlap. Otvorene vám hovorím, že mal možnosť vycestovať na základe ponúk na poskytnutie azylu do zahraničia, "zdekovať sa", ľudovo povedané, a nebyť prítomný a vyškierať sa vášmu úsiliu, ktoré by sa nenaplnilo koncovkou, o ktorú sa usilujete. Mám len jednu obavu, že sa mu tá chlapskosť nemusí vyplatiť. Mám obavu, pretože ste schopní všetkého, napríklad že mu do cely nasadíte psychopata, ktorý je schopný ho "odkrágľovať". Preto vyzývam našich poslancov, aby sme boli s ním. Ak nám nedovolia, aby sme boli stále v jeho prítomnosti, budeme permanentne kontrolovať výkon vyšetrovacej väzby vyplývajúci z mandátu pre poslancov.

    Takže Lexa sa zachoval ako chlap. Viacerí z nás poslancov súčasnej opozície v tomto parlamente sme sa usilovali koncipovať svoje vystúpenia takým spôsobom, že by sme azda mohli osloviť, pohnúť svedomím niektorých z vás koaličných poslancov, aby ste skutočne hlasovali podľa svedomia, a nie podľa direktívy. Aj v čase, keď sa rozhodovalo o zbavení imunity Ivana Lexu, som si pripravil takéto vystúpenie. Dnes hovorím, že to bol premárnený čas. Musím konštatovať, že som totálne znepokojený z atmosféry, ktorá panuje v tomto parlamente. Od samého začiatku nového volebného obdobia je tu deštrukcia, politikárčenie, konšpirácia, intrigánstvo. Žiadna konštruktívna práca na zákonoch pre občanov tohto štátu. Prosím vás pekne, chcel by som osloviť pri tejto príležitosti aj občanov našej republiky a povedať im, že nevolili správne. Nevolili zodpovedných ľudí na strane vládnej koalície. Títo ľudia, a dnes nás o tom x-krát presvedčili, porušujú zákony tohto štátu. Pod zámienkou porušovania zákonov bývalej vládnej koalície konštruujú politické procesy, ktoré môžu vyvolať začiatok konca tohto štátu.

    Ak sa vráti premiér Dzurinda z Ríma a ešte mu svieti svätožiara okolo hlavy, aký je dojatý pozornosťou a slovami Svätého Otca Pavla II. a vyzýva poslancov tohto parlamentu na konštruktívnu spoluprácu a následne tento parlament rozhodne o tom, že mimoriadne zaradí na rokovanie pléna otázku uvalenia väzby na poslanca Lexu, tak to je teda zásadný rozpor medzi slovami a skutkami. Vážení občania, treba si uvedomiť, komu ste dali svoju dôveru, komu ste dali svoj hlas, o čo v tejto, a nielen v tejto rokovacej sále v súčasnosti ide. Spytujte si svoje svedomie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci, posledná je pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som v tejto súvislosti nadviazal na slová pána poslanca a dal by som rečnícku otázku: V ktorých štátoch sveta zatvárajú šéfa tajných služieb? V ktorých štátoch sveta sa deje to, čomu možno povedať iba veľmi jednoducho oslabovanie veľmi dôležitej a základnej štruktúry štátu? Občan tohto štátu nie je hlúpy a dobre vie, že v súčasnosti šéfujú tomuto štátu tí, ktorí ho nechceli. Je to náhoda? Nie je to úmysel, ako použiť akékoľvek prostriedky - už keď nehovoríme o tom, či je to morálne alebo nemorálne, či je to zákonné alebo protizákonné -, použiť akékoľvek prostriedky na to, aby sa tento štát zlikvidoval, aby sa dokázala pravda tých, ktorí tvrdili, že tento štát nie je možné viesť, tento štát neprežije, tento štát nemá šancu existovať. A súčasne nahrajú tým, ktorí si ho už možno doma v mapách aj rozkrájali a už si aj odorali brázdy, ktoré si chcú pridať na svoju akože bývalú veľkovlasť. Upozorňujem na to, že moja úvaha vôbec nie je neprirodzená alebo vôbec nie je taká, aby neprichádzala do úvahy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš, jeden z tých hlavných svedkov, ktorí začali svedčiť o únose Michala Kováča mladšieho, teda príslušník Slovenskej informačnej služby povedal, že sa v ňom všetko zlomilo, keď počul pri akte, ako vtrhli do auta Michala Kováča, a čo sa dialo potom, keď videl a počul, ako Michal Kováč mladší kričí.

  • Hlasy z pléna.

  • Moment. Keď videl, ako tento človek kričí, tak si povedal, tak toto už nie. On o tom vydal svedectvo. Potom do Michala Kováča mladšieho nalievali whisky, alebo čo to bolo, a uniesli ho v kufri auta do Rakúska.

    Pán poslanec Gajdoš, pýtam sa vás, keby to urobili s vaším synom, či by ste tu podobne vystúpili, ako ste vystúpili teraz, keby to bolo s vaším synom.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, náte slovo.

  • Výkriky v pléne.

  • Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa Belohorská, nekričte.

  • Pán poslanec Gajdoš sa tu snažil hovoriť o všetkom možnom, len neobhajoval svojho kolegu, aby sme mali aj iné argumenty na to, aby sme nerozhodli o vydaní súhlasu na väzbu. Pán poslanec, všetci radi hovoríte o porušovaní zákonov, že tu niekto porušuje zákony, a snažite sa to nahovoriť občanom. Ale toto nie je pravda. Občania majú svoj názor. A práve z vašich vystúpení aj v televízii si vedia urobiť správny názor.

  • Ďalší vystupujúci by bol pán poslanec Lexa, ale stráca poradie. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

    Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Chápem vzrušenú atmosféru v sále, pretože takisto ma prekvapila informácia pána Mikloška. A pýtam sa, prečo túto informáciu nedostal mandátový a imunitný výbor. Táto správa sa objavila v médiách, v určitých médiách v uplynulom období, ale ani vyšetrovateľ, ani prokurátor ňou neoperujú. Takže pýtam sa, či je potom na vine nedostatočne pripravená žiadosť vyšetrovateľov, alebo to skutočne nie je relevantná správa. Potom ju tu netreba uvádzať.

    Pán poslanec, nebudem vykrikovať...

  • Páni poslanci, pani poslankyne, nechajte vystupovať pani poslankyňu.

  • ... to si rada vydiskutujem s vami vonku, ale myslím si, že nie je teraz na to príležitosť a okrem toho mi ubiehajú minúty.

  • Pán poslanec Mikloško!

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Teraz nie je predmetom nášho rokovania skutková podstata, ktorá tu bola prerokúvaná už minulý týždeň, a myslím si, dosť obsiahle a dosť podrobne. Chcela by som sa vo svojom vystúpení zamerať najmä na dve veci, o ktorých som už hovorila v predchádzajúcich faktických poznámkach.

    Po prvé je to rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a je to rozpor s Trestným poriadkom v tej časti, kde sa hovorí, kto má právo požiadať Národnú radu o vzatie do väzby. Nie je to ani vyšetrovateľ, prosím, nie je to ani prokurátor. Je to sudca, výlučne sudca. V tomto nieto žiadnych pochýb. Preto som sa i v mandátovom výbore pýtala, prečo sa tak veľmi ponáhľate a prečo nenecháte sudcu, ktorý jediný, nie my poslanci, on jediný si môže preštudovať celý spis a na základe toho môže podať návrh na vzatie do väzby v Národnej rade. My sme k tomuto spisu nemali prístup. Informácie od vyšetrovateľov sme nedostali. Sudca, ktorý by mohol objektívne posúdiť a dať svoj návrh v zmysle ústavy a v zmysle Trestného poriadku § 68, môže odporúčať jeho vzatie do väzby v Národnej rade. Ale nie vyšetrovateľ, a nie prokurátor. Prečo obchádzame zákon? Prečo nechceme dodržať ústavu? Čo nás k tomu núti? Čiže v tejto jednej veci možno spochybniť celý proces s Ivanom Lexom.

    Druhá vec, ktorá ma na tomto celom zaráža, je, že vyšetrovateľ, ktorý je pod týmto podpísaný, ako som už povedala v jednom zo svojich vystúpení, si nedal ani toľko námahy, aby relatívne upravil a následne potom, aby sa to nedostalo aj do spoločnej správy nášho výboru, nie že nepresnosti, ale vyslovené klamstvá. Už som uviedla, že Lexovi sa tu dáva za vinu, resp. žiada sa súhlas na trestné stíhanie vo veci umiestnenia nástražných výbušných systémov.

    Páni poslanci, som členka mandátového výboru a dala som otázku vyšetrovateľovi JUDr. Hollnsteinerovi, čo vlastne dávajú za vinu Lexovi. Nastraženie výbušných systémov alebo zneužitie právomoci verejného činiteľa? A pán Hollnsteiner mi jednoznačne povedal, citujem: "Ja tu nie som vo veci výbušných systémov. Ja som tu vo veci porušenia, resp. zneužitia právomoci verejného činiteľa." Prečo sa to tu znova objavuje? Ale v každom prípade z týchto piatich káuz, minimálne tri znamenajú pre Lexu zmenu kvalifikácie. Čiže je to zneužitie právomoci verejného činiteľa. Áno, ale tu sa jasne uvádza, že sa žiada súhlas na jeho vydanie na trestné stíhanie vo veci umiestnenia nástražných výbušných systémov. Nikto nám nepovedal, a navyše páchatelia sú neznámi, čo s tým má Lexa spoločné.

    Spochybňujem takúto serióznu prácu tzv. kvalifikovaných vyšetrovateľov, pretože aj Lexa povedal - a napokon, to nie je štátne tajomstvo, ani služobné tajomstvo, ktoré tu uvediem -, že medzi riaditeľom Slovenskej informačnej služby a obvineným Róbertom Beňom bol minimálne jeden až dvaja podriadení. Boli medzistupne. To je veľmi závažný fakt na zistenie objektívnej pravdy, že ho neriadil priamo Lexa, ako sa mu oni snažia dokázať, ale ak ho niekto riadil, tak ho riadil jeho nadriadený alebo ďalší nadriadený, ktorý bol medzi ním a Lexom. Ani týmto sa vyšetrovatelia nezaoberali a predkladajú to do Národnej rady ako hotovú vec.

    K utajeným svedkom a k možnosti ovplyvňovania. Spisy, ktoré sú v kauzách, o ktorých sme hovorili a ktoré sú prísne tajné, nepoznáme. Sú v nich aj očíslovaní tzv. utajení svedkovia. Som presvedčená, že ich pravú identitu pozná len prokurátor, ani nie vyšetrovatelia. Takže potom sa pýtam: Ako môže Lexa týchto tak prísne utajených svedkov ovplyvňovať? Máme na to dôkazy? Máte na to dôkazy?

    Ďalej by som sa ešte chcela dotknúť aj tých spoluobvinených. Spoluobvinení, ktorí zatiaľ boli vzatí do väzby, predpokladám, že sú vo väzbe tak dobre strážení, že ich ťažko môže Lexa odtiaľto nejakým spôsobom ovplyvňovať. Čiže znovu sa pýtam, kde je tu racionálny dôvod? Kde je tu súlad s § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku? Sú to všetko len hypotézy. A okrem toho určité veci, ktoré odzneli v mandátovom a imunitnom výbore, ktoré Lexa povedal aj potom prípadne v pléne alebo v médiách, myslím si, že sa to dá ťažko kvalifikovať ako priame ovplyvňovanie svedkov alebo spoluobvinených, aby menili svoje svedecké výpovede, pretože to povedal tu. Povedal to verejne. Povedal to do médií.

    Je to veľmi podivné, akým spôsobom a najmä akou rýchlosťou sa snažíte dostať zo stola celý tento prípad. A nehovoriac už o tej druhej rovine, o ktorej už odznelo viacero poznámok, že na Slovensku a v slovenskej legislatíve nepoznáme jeden jediný právny predpis, ktorý by objasňoval, ako môže poslanec vo väzbe vykonávať svoj mandát. Máte 93 hlasov. Ak ste sa pripravovali na tieto procesy, mali ste zvážiť aj dôsledky. Ale dosiaľ platný právny stav nepozná jednu právnu normu, ktorá by upravovala ďalšie pôsobenie poslanca. A ak niekto povedal, dobre, keď to nie je v práve, tak to prax vyrieši, ja som proti takémuto postupu. Nemáme predsa zvykové právo. Čiže v tomto vidím vážnu prekážku okrem iných, vážnu prekážku aj v tom, aby ktoréhokoľvek poslanca Národná rada vydala do väzby.

    Prosím vás, aby ste si toto všetko uvedomili, aby ste sa snažili odosobniť od mena Lexa, aby ste brali kolegiálne, že sme všetci poslanci jedného zákonodarného zboru a ak urobíme precedensom, že obmedzíme práva a povinnosti poslanca takouto nezákonnou cestou, tento prípad sa môže ľahko zopakovať. Alebo buďte dôslední, prerušte toto rokovanie, upravte Trestný poriadok, zmeňte ústavu. Máte na to dosť hlasov. A potom sa vráťme k prípadu Lexa. Zatiaľ nie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo osem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pôvodne som mal napísané: Tóthová, Kalman, Belohorská, Budaj, Šťastný, Mikloško, Husár. Teraz je: Kalman, Belohorská, Budaj, Šťastný, Husár, Tóthová, Slavkovská, Húska. Pán Mikloško nie. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči, máte slovo.

  • To, čo sa tu odohráva, jasne dokumentuje, som o tom presvedčený, že tento scenár už bol písaný v čase, keď ste, dámy a páni, boli v opozícii a pre nás, žiaľ, aj s podporou členských krajín Európskej únie. Aj to bol dôvod, prečo sme sa do prvej skupiny nedostali. Ale vstup do Európskej únie nám jednoznačne hovorí o tom, že musí byť určitá politická stabilita okrem ďalších kritérií. Obávam sa, a vidím, pretože chodím medzi ľudí, že procesmi, ktoré sa odohrávajú v parlamente, nastáva veľká polarizácia našej spoločnosti.

    Dámy a páni, možno si to ani neuvedomujeme, aj táto skutočnosť môže mať za následok to, že polarizácia môže spôsobiť politickú nestabilitu, ktorá môže ďalej spôsobiť ekonomicky a sociálne určitý vplyv, môže mať negatívny dosah. Myslíte si teda, že pri neplnení jednak ekonomických kritérií, jednak sociálnej nestability, ale najmä politických kritérií a politickej stability je možné sa dostať do Európskej únie? Je možné realizovať tie ciele a predpoklady, ktoré ste jednoznačne vo svojom programovom vyhlásení hlásali a o ktorých vás teraz ubezpečujú, nakoniec tak ako ubezpečovali aj nás, vaši zahraniční partneri? Neobávame sa, že skutočnosť, ktorú sme naštartovali Lexom, Krajčim, môže spôsobiť, že cieľ alebo túžba, ktorú, verím, drvivá väčšina našich občanov chce realizovať, aby sme sa do tej skupiny dostali, môže byť touto praxou narušená? Nedotiahnutá? Ak sa toho neobávate, tak potom opäť potvrdzujete to, čo som povedal na úvod, že je to scenár z predchádzajúcich období, že vám budú zahraniční partneri tolerovať aj to, čo nám pri oveľa menšom rozsahu oveľa viac vytýkali. Takže vlastne potvrdzujete len to, čo sme celý čas rozprávali, na čom sme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej by som chcela pripomenúť niektoré veci. Áno, ak nám stúpa nezamestnanosť a dnes je 18,5 % s výhľadom na 25 % do konca tohto roku, ak nám stúpajú ceny a od 1. júna má ísť plyn hore o 80 %, rozšafne o 80 %, tak, samozrejme, musíme trošku hnev ľudí proti týmto záležitostiam posunúť alebo personifikovať a urobiť zodpovedného a vinného niekoho iného.

    Trúfnem si povedať, že ak počas rokovania mandátového a imunitného výboru na základe udania jedného z vyšetrovateľov prišli policajti do tohto snemu a išli vyšetrovať poslanca Lexu, či náhodou nemá listinné dôkazy, dovolila by som si dať týmto istým pánom do pozornosti predchádzajúce vystúpenie pána poslanca Mikloška, ktorý hovoril veci, o ktorých by mal vedieť - nechcem hovoriť, že on sa zúčastnil na tom prepade -, ale o ktorých vie len niekto, kto by bol do toho zainteresovaný. Ak sa on medzitým v našej diskusii, ktorá prebiehala, vyjadril, že to má od pána Fegyveresa, pýtam sa ho, prečo sa členovia mandátového a imunitného výboru nemali možnosť zoznámiť s týmito vyhláseniami. A pýtam sa aj druhú vec. Páni, vidíte, že aj váš vlastný človek Fegyveres má strach vrátiť sa domov. Nečudujem sa mu. Ak v Dunajskej Strede za jednu minútu bolo zabitých 10 ľudí, nedivím sa, že sa do tejto republiky budú strachovať vrátiť ľudia, ktorí sú možno zainteresovaní na takých veciach, ako je únos.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Myslím si, že mnohí diváci, ktorí sledujú tieto vyjadrenia, sú šokovaní, pretože poslanci opozície - prepáčte mi, ak to pomenujem pravým slovom - sa cynicky hrajú na nevedomých a hrajú sa, že veria samoúnosu. Prepáčte mi, myslím si, že ako tu sedíte, všetci si myslíte, že únos organizovala Slovenská informačná služba. Myslel si to povedzme pán Húska o pánu Lexovi už v časoch, keď sa pokúšal zbaviť HZDS pána Lexu. Bohužiaľ, jeho...

  • Pán poslanec, hovorte k ostatnému rečníkovi.

  • ... jeho vzbura nevyšla a pán Lexa pôsobil ďalej. Myslím si, že to isté vedel pán Gašparovič, keď sa pokúšal urobiť s pánom prezidentom obchod týkajúci sa únosu. To isté si myslel a vedel pán minister Hudek, ktorý telefonoval s pánom Lexom o kontextoch s únosom.

  • Pán poslanec, hovorte k pani poslankyni Keltošovej.

  • Myslím si, že v kontexte s tým, čo hovorila pani Keltošová, dá sa povedať len jedno. Nehovorila to, čo si myslela. Je dostatočne informovaná na to, aby vedela, v akom hnutí pôsobila, a aby vedela, že nešlo o samoúnos. Ten človek bol zbitý, unesený, súvisí s tým vražda, súvisí s tým zmarenie cesty Slovenska k demokratickej Európe a za to nesiete spoluzodpovednosť.

  • Pani poslankyňa opakovane uvádzala to, čo sa v správe nachádza ako dôvody k zverejneniu utajovaných skutočností poslancom Lexom a ovplyvňovanie verejnej mienky. Myslím si, že to, čo sa udialo v Národnej rade v súvislosti s prednesenou správou o Slovenskej informačnej službe a následne s jej prezentovaním v tlači, potom pán Lexa nemá absolútne žiadne alebo nemusí mať žiadne zábrany, pretože to urobil sám súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby, keď zverejnil utajované skutočnosti. Neviem, čo sa potom pánu Lexovi vyčíta.

  • Tiež si myslím, že by sme sa mali vrátiť predovšetkým k podstate veci a čo je dnes pre nás podstatné. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako uviedla pani kolegyňa Keltošová, zdokumentovali sme vám ustanoveniami Trestného poriadku, že žiadosť o vydanie do väzby, ktorá tu je, bola podaná nekompetentným a nepríslušným orgánom. Ešte raz opakujem, že to potvrdil aj prokurátor krajskej prokuratúry vo svojom stanovisku, keď povedal, že vyšetrovateľ jemu predloží spis s podnetom na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného Lexu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, za situácie, keď pripúšťate prvú nezákonnosť, celý tento proces bude nezákonný. Každý trestný proces je nezákonný, ak orgán činný v trestnom konaní prekročí rozsah svojich oprávnení a koná spôsobom, ktorý mu zákon nedovoľuje. Poukázal som aj s poukázaním na § 166 Trestného poriadku, že táto kompetencia v rukách vyšetrovateľa nie je, pretože mu dovoľuje robiť iba zabezpečovacie úkony podľa druhého až piateho oddielu IV. hlavy, a teda zaistenie, ktoré spadá do prvého oddielu, nie je v kompetencii vyšetrovateľa. Toto je principiálny a základný dôvod na diskusiu. Na diskusiu o tom, či mandátový a imunitný výbor a aj poslanecká snemovňa konajú a rozhodujú na základe kompetentného orgánu, alebo príslušníka v uniforme, či je strach z tých minulých rokov z vyšetrovateľov taký veľký, neviem.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na pani poslankyňu Keltošovú, ktorá hovorila o kompetencii subjektu, ktorý je príslušný požiadať, resp. rozhodnúť o väzbe. V zmysle § 68 Trestného poriadku jednoznačne o väzbe rozhoduje sudca. Vážení, je absolútne neprijateľné, aby Národná rada v tejto fáze dávala súhlas, pretože môže byť situácia, že sudca dôjde k záveru, že absolútne ani nebude mať podklady, nebude vidieť situáciu za zrelú na väzbu a už mu ponúkame súhlas. Súhlas k niečomu, čo sudca vôbec nemieni realizovať. Navyše je to masívny spôsob ovplyvnenia sudcu, keď dáva prokurátor návrh na väzbu, ale už so súhlasom Národnej rady. A potom sa vytvára dojem, akoby, áno, 150 informovaných, zdatných poslancov preskúmalo, zaoberalo sa vecou a dospelo k názoru, že tu má byť väzba a jeden sudca takto nerozhodne. Vo svojom vystúpení budem hovoriť, aké sú podmienky väzby a tie nie sú preukázane ani v správe. Preto, vážení, považujem tento postup absolútne v rozpore s § 68 Trestného poriadku. Nemôžem hlasovať za takýto predložený návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Z vystúpenia pani poslankyne Keltošovej bolo zjavné, že mandátový a imunitný výbor mal málo informácií alebo dajme tomu mal nedostatočné informácie. Takže sa tu znovu opakuje ten istý scenár ako pri zbavovaní imunity poslanca Krajčiho. Som presvedčená, že poslanecký zbor musí konať v súlade so zákonom, predsa sme na to aj prisahali. A ak je tu iba čo najmenšia pochybnosť o tom, že tu nie je všetko v súlade so zákonom a ústavou, tak je naozaj našou povinnosťou, aby sme sa nad tým zamysleli. Ak právnici hovoria o rozpore s ústavou a Trestným poriadkom, nemôžeme to predsa jednoducho hodiť za hlavu, pretože nie je na to absolútne žiadny dôvod. Hrá sa tu o čas? Čo sa tým vlastne dosiahne? Skutočne je to také dôležité a nie je možné počkať na to, aby sa to dalo do súladu s právnym poriadkom, aby o vzatí do väzby rozhodol sudca?

    No a skutočne zaujímavý je aj dôvod, ktorý sa kladie za vinu poslancovi Lexovi, a to umiestnenie nástražných výbušných systémov. Keby sme to aj pripustili - tam totiž bolo podané trestné oznámenie na neznámych páchateľov -, ak by sme aj pripustili, že v tom mala prsty Slovenská informačná služba, prečo sa to všetko váľa na jedného jediného poslanca, aj keď bol hlavou Slovenskej informačnej služby? Tam sa skutočne mohlo udiať aj niečo pomimo neho. Dosť ťažko si predstaviť, že by dajme tomu Lexa behal kdesi po mítingoch a umiestňoval nástražné výbušné systémy. A pokiaľ nie je známy páchateľ, prečo je za všetko vinný Lexa? Takže tiež si myslím, že je veľmi nezodpovedné, ak nie je v súlade so zákonmi, aby sme odhlasovali vzatie poslanca Lexu do väzby.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem potvrdiť správnosť vystúpenia pani poslankyne Keltošovej, keď namietala proti pokusom používať údajné informácie, ako srdcervúco niekto kričal, a keď tento krik počul vinník, tak zmenil svoje rozhodnutia a podobne. Priatelia, toto je forma používania klamstva ako dezinformačnej zbrane. Veď toto sa často používalo na nás. Hovorili, že máme krvavé ruky, že sme spôsobili rôzne zločiny. Všetky tieto formy sú formami ovplyvňovania verejnej mienky v nádeji, že lož je silnejšia ako pravda. Priatelia, toto nie je pravda a je celkom oprávnené, že pani Keltošová poukázala na praktiky, na nepredstaviteľné a neseriózne praktiky koalície. A už o to viac je to neseriózne, že často to hovoria ľudia, ktorí sa vystatujú, že majú svoje morálne kódexy. Keby boli tieto morálne kódexy vžité, keby boli naozaj vnútorne pravidlom pre človeka, nie som presvedčený, že by mohli takto zneužívať dezinformácie na oklamanie občanov.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, pripraví sa pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    obliekol som si čierny oblek a chýba mi len čierna kravata, pretože ju tu nemám. Považujem túto schôdzu aj dnešný deň za čierny deň v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Pôvodne som si pripravil vystúpenie na viac strán, podložené argumentmi a faktami, ako to vyžadovala pani Sabolová. Mám to tu, ale nepoužijem to. Zhodnotil som situáciu, že v parlamente v súčasnom období a hlavne posledné dni sa veľmi málo počúvame a fakty neberieme do úvahy. Aj keď argumentujeme, tak sú to tliachaniny, a keď to fyzicky predložíme, tak je tu ticho ako v prípade pána ministra Kukana a správy agentúry Reuters. Žiaľ, vždy je to tak, keď právo posudzujú napríklad elektrotechnickí inžinieri. Tak som si povedal, koaličná rada sa správa ako ústredný výbor a v tomto prípade zmením svoje vystúpenie. Fakty totiž uviedli už mnohí poslanci, ktorí predo mnou vystupovali. Myslím si, že excelentne začal pán Gašparovič a takisto ďalší. Aj tak sú nanič a nič nezavážia.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, spamätajte sa a nenechajte sa manipulovať ľuďmi, ktorí v parlamente presadzujú pseudodemokratické myšlienky, idey, ktoré získali prokomunistickou výchovou v predošlom režime. Predtým bol slepo ich vzorom Sovietsky zväz a dnes neviem kto. Ešte sa poriadne nedohodli na spoločnom vzore. Títo ľudia chcú zničiť tisícročnú túžbu Slovákov po svojom samostatnom štáte a využívajú na to každú príležitosť. Tajná služba totiž má úlohu ochrany štátnosti, a ak ju zlikvidujeme, tak likvidujeme, poviem to na rovinu, Slovenskú republiku. A o to tu v podstate ide. Nejde tu o pána Lexu. Je tu snaha dostať sa prostredníctvom pána Lexu na kobylku Slovenskej informačnej službe a zlikvidovať ju. Zlikvidovať jej agentúru. Zlikvidovať jej systém práce. Nastoliť iný systém, ktorý sa podriadi inej tajnej službe. A tí, ktorí vedia, o čom rozprávam, veľmi dobre vedia, aká bola agentúra Česko-slovenskej tajnej služby. Potom už nie je ďaleko od toho, aby Slovenská republika bola zrazená na kolená a možno aj pridružená k inej demokratickej krajine podľa výberu pseudodemokratov zo Slovenskej demokratickej koalície pánov Zajaca, Tatára, ale aj iných z SDK pod dirigovaním súdruha náčelníka Langoša. Podľa mňa sa títo komunistickí odchovanci votreli aj do VPN a teraz aj do SDK.

    Pani poslankyne, páni poslanci, spamätajte sa a nebuďte otroci cudzích záujmov, ako som si to prečítal.

  • Pán poslanec, vy zase neurážajte iných poslancov.

  • Pani poslankyne a páni poslanci, slovenský národ sa na vás pozerá, hodnotí vaše počínanie. Už bude neskoro, keď budeme podriadení niekomu, koho vám vyberú spomínaní pseudodemokrati, a budeme kľačať na kolenách a prosiť. Vyzývam vás, nepodporte vydanie pána Lexu do väzby aj z týchto dôvodov.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, hovorili ste, že tajná služba má slúžiť na ochranu štátu. Pýtam sa vás: Prečo pán poslanec Lexa pri rokovaní o štátnom rozpočte odkrýval mená a skutočnosti tajnej služby? Toľko stačí.

  • S faktickou poznámkou bola prihlásená len jedna poslankyňa. Vážení páni poslanci Tatár a Delinga, ľutujem, ale nabudúce.

    Pán poslanec Benčat je ďalší, kto vystúpi v rozprave. Stráca poradie. Pán poslanec Drobný. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    porušovanie zákonov v našej republike sa stalo akýmsi zvykom na všetkých troch ústavných funkčných miestach v parlamente, vo vláde. V parlamente sa porušuje rokovací poriadok, vo vláde sa benevolentne a nie celkom zákonne čisto poskytne vzdušný priestor cudzej mocnosti a tá potom útočí proti suverénnemu štátu. A na mieste prezidentskej funkcie zasa pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov tým, že zrušil nezrušiteľné, zrušil amnestované skutky, túto anulovanú amnestiu politicky zneužil proti opozícii.

    A nad týmito prešľapmi zákonnosti sa istá časť našej spoločnosti enormne dobre baví a teší, je to tá časť, ktorá sa nazýva mafiou, podsvetím a teroristickými skupinami. Týmto sa naozaj dobre darí, pretože ak majú ešte dajaké zvyšky svedomia, tak si ich krásne môžu eliminovať, pretože majú príklad priamo od ústavných činiteľov, ako treba nezákonne konať. Tento precedens, priatelia, je enormne zlým precedensom, pretože povzbudzuje nielen mafie, ale tie časti národa, ktoré sú morálne rozkolísané a nie sú celkom morálne ustálené, lebo tie si tiež môžu povedať, pozor, keď to robia oni, môžeme aj my. Teda ten precedentálny príklad je enormne negatívny.

    Ale nielen o tomto chcem hovoriť. Chcem hovoriť o tom, že na svet sa chystá ďalší zápis do Guinnessovej knihy, a to obmedzený mandát poslanca. Priatelia, poslanecký mandát všade na svete sa buď koná, alebo nekoná, teda správa sa alebo uplatňuje sa podľa zákona "všetko alebo nič", teda buď je, alebo nie je. Ale Lexa pôjde do väzenia, ja mu budem robiť osobného lekára. To vám sľubujem, budem mu chodiť pomáhať a koľko budem môcť, toľko mu pomôžem a budem tam často. To jednak preto, aby sa nediali nezákonnosti aj na tomto mieste, lebo je to veľmi ľahko možné, a jednak preto, aby nebol ukrivdený ako obyčajný občan tohto štátu aj na zdravotnej starostlivosti.

    Dôvodom uväznenia Ivana Lexu má byť uľahčenie práce orgánom činným v trestnom konaní, pretože používa protizákonné postupy tým, že dáva informácie atď. atď. Ako hovoril o týchto sémantických vyjadreniach pán docent Tkáč, ja som si, prosím vás, tento spis prečítal a musím vám povedať, že pisatelia spisu, ktorí chcú takým vážnym dokumentom, ktorý by mal byť vážnym dokumentom, dať Ivana Lexu do väzby, napísali na šesť alebo sedem strán toľko nezmyslov, nielen sémantických, ale, priatelia, priamo obsahových nezmyslov, že musím konštatovať, že pisatelia tohto paškvilu ovládajú len reč, ale nie jazyk. Pretože väzbou sémantických znakov do istých gramatických útvarov vznikajú nové obsahy.

    Priatelia moji zlatí, len odcitujem to, čo povedal pán docent Tkáč. Oni, prosím vás, použili v jednej vete, čo slovenčina znáša, dve negatíva: "verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov". Prosím, je to možné, nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe, teda, prosím vás pekne, ako to vlastne mysleli? Mali tri, štyri možnosti. Buď boli vzdelaní v klasickej latinčine a tam sa dva negatíva rušia a potom by to znamenalo: "pravdivými vyjadreniami o zákonnom postupe", a to mu potom vyšetrovatelia museli dať metál za takéto veci, pretože to je perfektná vec. Alebo niektoré negatívum si pisatelia tohto paškvilu pomýlili, a to iné tam patrí. A potom by to mohlo byť napríklad: "nepravdivé vyjadrenia o zákonnom postupe". Tam by som Ivana Lexu asi trestal. Ale je tu aj ďalšia možnosť: "pravdivé vyjadrenia o nezákonnom postupe" alebo "pravdivé o zákonnom postupe". A potom by zasa bol Ivan Lexa veľmi dobrý občan, pretože zo zákona mu plynie povinnosť udávať také veci, o ktorých je mu známe, že sú trestné a že sa musí o nich zmieniť.

    Ale prosím vás pekne, títo géniovia slovenského jazyka napísali odsek 3, ktorému naozaj po dvojhodinovom čítaní nerozumiem. Použili interpunkciu, väzby s genitívom, a inak vás obdivujem v tom výbore, kde ste to posudzovali, ako ste tomu článku 3 rozumeli. Priatelia, tomu sa nedá rozumieť v žiadnom interpretovaní. Alebo je potom možná voľná interpretácia, pretože jazyk má svoje pevné väzby, ak sa za sebou použijú tri genitívy, potom neviem, čo k čomu patrí. To je o tom treťom. Ale uvediem vám také perličky, o ktorých mi naozaj povedzte, ako ste tomu rozumeli. Napríklad "ďalšie tri dosiaľ neustálené osoby z motorového vozidla". Čo je to neustálená osoba? Aká je to? Nevyvážená osobnostne, či aká to je neustálená osoba? Ale niekto mi pošepkal, že je to neurčená osoba. Ale, priatelia, z toho to nevidím, sémantický neustálený znak sa nerovná tomu, že je to neurčená osoba. Tak to je iná vec. Priatelia, nehnevajte sa, "litera scripta manet", ak budete takto hovoriť, tak mi to môžete vysvetliť. Ale keď je to napísané, to drží a nepustí to.

    Ďalej, "istá osoba mierila nezistenou pištoľou". Znamená to predstieranou pištoľou, či akou pištoľou? Alebo to myslel tak, že to bola pištoľ neznámej značky a typu? No tak, priateľu môj zlatý, ale pri čítaní mi to dlho trvalo. Potom som sa radšej opýtal kamaráta, ako to bolo myslené. On mi povedal, že to bude asi pištoľ neznámej značky a typu. No prosím. Ja som to tak nepochopil.

    Ďalej, na tej istej strane - no to je maličkosť - sa nachádza: "osoba, na ktorú je vyhlásený medzinárodný zatykač", azda vydaný medzinárodný zatykač. Neviem, čo je správnejšie, ale to je už drobnosť. Ďalej, a toto používajú veľmi často: "Riadideľ útvaru 94 dňa 12. 3. 1996 v Bratislave rozhodol o odložení veci odpisu škody." Priatelia moji zlatí, to je taký galimatiáš, jeden akuzatív a dva genitívy za sebou a ja som z tohto zmätený. Ako to vlastne mysleli a ako ste tomu rozumeli vy? Ďalšie, prosím vás pekne, nezmysly, ktoré sú tu sémanticky nahromadené, je ich tu niekoľko, nebudem o nich hovoriť.

    Tento dokument mal byť skutočne z jazykovej stránky dobre zostavený, sémanticky dobre zložený, aby bol aj obsah jednoznačný. Predsa v súdnictve nemôže byť obsah nejednoznačný a ak je, tak potom tá interpretácia môže byť mafiánska. Aký, ktorý variant je platný? Jeden alebo desať variantov? Ako to budeme interpretovať? Preto si myslím, že taký vážny dokument, ktorý má Ivana Lexu odsúdiť a posadiť do väzenia, čo teda bude naozaj počinom, ktorý sa tu ešte neudial - a ja som to tu už niekoľkokrát hovoril, bol som hrdý na poslancov HZDS, ktorí nevydali iných kolegov, čo urobili isté činy a mohli byť za ne trestaní a nevydali ich. Povedal som si, tak konečne ste nestratili morálny kredit a neviem, či vám to tento národ dobre ohodnotí. Ale, priatelia, my by sme mali to isté urobiť v prípade Ivana Lexu. Prosím, keď sa dokáže jeho vina, tak sa môže dokázať aj na slobode. Nemyslíte si, že keď stratí svoje občianske a ľudské práva obhajovať sa a prípadne dávať informácie, prijímať informácie, spracúvať ich, dávať, že ak ten skutok vykonal, že to nedokážete? Veď orgány činné v trestnom konaní sú platené za to, aby niečo vykonali. Prečo im máme takto uľahčovať prácu? Aj to je výsada demokracie, že orgány činné v trestnom konaní musia prekonávať prekážky a musia za svoj plat, ktorý je asi slušný, vykonať nejakú prácu. My im máme pomáhať v tom, prosím vás? Mne pri výkone lekárskeho povolania nikto nepomáha. Musím si pomôcť sám. Ak mi niekto pomáha, tak sa poďakujem, ale mu to zákonne nenariadim.

    Priatelia, tento dokument svedčí o tom, že orgány činné v trestnom konaní sú obsadzované ľuďmi, ktorí naozaj neovládajú jazyk a veľmi ťažko sa v ňom orientujú a veľmi ťažkopádne sa vyjadrujú. Možno medzi sebou tej "hantýrke" rozumejú, ale ja ako obyčajný človek tej "hantýrke" nerozumiem a neviem, čo mnohokrát tými vetami mysleli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo sedem poslancov. Pán Hofbauer je posledný prihlásený.

    Nech sa páči, pán Delinga, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Opakuje sa tu to, čo ste robili aj pri vedení schôdze, keď sme rokovali o pánu Lexovi. Myslím si, že by ste mali mať trošku trpezlivosti a nehrať sa s nami hru Počkaj, zajac, teda kto sa skôr prihlási. Preto by som vás žiadal, aby ste schôdzu viedli korektnejšie.

    Chcem teraz reagovať na to, o čom hovoril pán poslanec Drobný, keď zdôrazňoval, čo vlastne znamená prerokúvanie tohto prípadu a v čom je jeho rýchlosť a tie zápisy do Guinnessovej knihy. Tu nejde o to, aby bol kvalifikovane prerokúvaný materiál, aby sme sa kvalifikovane a na základe podkladov dozvedeli o tom, či je skutočne dôvod na to, aby poslanec Lexa bol vo vyšetrovacej väzbe. Ale tu ide o to, ako čo najrýchlejšie, ako čo, povedal by som, najhrubším spôsobom toto vykonať. Tu ide o to, ako sme to počuli aj od predchádzajúcich rečníkov, že v podstate my niečo iné myslíme a niečo iné konáme, že všetci sme presvedčení, že pán Lexa to neurobil, že všetci sme presvedčení, že to bol samoúnos a podobne. Čiže to sú tie Guinnessove rekordy.

    Ďalej chcem poukázať na to, že práve tí, ktorí hovoria o takomto prekrucovaní pravdy, vlastne potvrdzujú to, že prerokúvame prípad, ktorý nie je zákonom podložený a že sa vlastne porušuje zákon, a to je tá Guinnessova kniha rekordov. To treba zapísať z tohto parlamentu a poslať na to pravé miesto a vládna koalícia tam bude zapísaná po prvýkrát zo Slovenska.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, musím reagovať na to, čo ste povedali. Vediem schôdzu podľa rokovacieho poriadku. To, že niektorí poslanci sa hrajú na to, aby boli poslední, to už ovplyvniť nemôžem. Mená, ktoré sa objavia na tabuli, samozrejme, platia. Napríklad som hovoril, že sa hlásia štyria poslanci a v tom momente sa prihlásili ďalší dvaja. Skončil som. Potom sa prihlásila pani poslankyňa Kolláriková, ktorá to nestihla.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný hovoril, že sa stalo zvykom porušovanie zákonov. Ďalej tu v sále od koaličného poslanca zaznelo, že sme presvedčení o tom, že tie skutky boli spáchané a že sa tu len hráme a máme krásne reči.

    Vážení, pán poslanec Ivan Lexa je obvinený z lúpeže. Trestný zákon v § 234 hovorí: "Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu násilia bezprostredne v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potresce sa", a tak ďalej. A je to v súvislosti s únosom. Ak by bola pravda, že sa dopustil lúpeže, musel by byť v rámci únosu osobne prítomný. Nikto to neuvádza. Niet žiadnej indície. Sú to len vaše chiméry.

    Ďalej "musí sa zmocniť cudzej veci". Všetko som si veľmi dobre preštudovala, ale nikde som sa nedozvedela, čoho sa vlastne mal zmocniť. Aká cudzia vec? Únos Kováča mladšieho? Veď to nie je vec. To je osoba a to nie je lúpež. Vážení, toto je tak pritiahnuté za vlasy, že je to hanba. A poviem vám, prečo ste si dovolili takéto absolútne nepreukázané veci. Z toho dôvodu, že je tu úmysel dostať poslanca Ivana Lexu do väzby, teda za mreže skôr, ako rozhodne Ústavný súd, že zrušenie amnestie bolo protiústavné. A potom rozvinúť zasa v masovokomunikačných prostriedkoch propagandu, že bol vinný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Možno, a dúfam, že sa nezmýlim v dátume, že 2. 5. 1996 sme v tejto sále prijímali zákon o konflikte záujmov. Myslím si, že z hľadiska budovania profesionality politikov, ako sme sa snažili práve týmto zákonom vlastne začať budovať politickú kariéru poslancov, chceli sme položiť vlastne základy tomu, aby sa poslanci nezmenili na isté hlasovacie roboty, aby si neosvojovali isté názory, aby si budovali vlastné názory. Bolo povedané niečo o politickej zodpovednosti a ja si myslím, že sa to snažil vysvetliť v tej nekvalifikovanosti obvinenia aj pán poslanec, tak ako nám to tu predkladal. Viete, ak sa povie, že len v tom období, keď sme tu boli my, sa robili nezákonné veci, dovolila by som si upriamiť pozornosť inkvizítorov, aby si uvedomili, že Slovensko vznikalo vo veľmi ťažkom priestore po 40-ročnom eldoráde systémov. A poviem vám, ak otvoríte skrinku politických procesov, verte mi, že sa tu dostanú aj politické procesy, pretože príbuzní ľudí, ktorí boli v päťdesiatych rokoch súdení podobnými inkvizíciami, ešte stále žijú.

  • Ďakujem pekne.

    Môj predrečník pán poslanec Drobný hovoril o rôznych nezmysloch dokumentu z hľadiska sémantiky, ktoré sú také evidentné, že vlastne zahmlievajú obsah. Obsah, ktorý je veľmi dôležitý pre každého poslanca, pretože vlastne na základe toho obsahu by mal byť poslanec daný do väzby. No a v závere sa obracal na všetkých poslancov s otázkou, ako oni rozumeli tým mnohým štylistickým nezmyslom. Chcela by som len povedať, že zrejme je to zbytočná otázka, lebo som presvedčená, že poslanci koalície sa nad tým vôbec nezamýšľali. Ide im iba o jednu jedinú vec, a to dostať Lexu za mreže bez ohľadu na to, či predložené dokumenty sú dobré, alebo zlé, či uvádzajú dostatočné argumenty, alebo neuvádzajú dostatočné argumenty. Dostať akéhokoľvek poslanca za mreže je, myslím si, skôr akt pomsty ako akt vykonania nejakej spravodlivosti. A tohto by sme sa mali vyvarovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán profesor, pri všetkej úcte k vašim znalostiam v neurológii by som sa opovážila položiť vám dve otázky. Budete si ešte stále myslieť, že tých šesť strán paškvilu, ako ste pomenovali správu alebo žiadosť, sú nezmysly, keď vám poviem, že o 18.00 hodine v správach zaznelo, že Jaroslav Svěchota sa priznal k únosu Michala Kováča mladšieho? Budete si ešte stále myslieť, že 30. augusta 1995 išlo o samoúnos?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný, správu mandátového a imunitného výboru, ktorej ste vy, ako ste prednášali, nerozumeli, prerokúval mandátový a imunitný výbor po tom, čo schválil uznesenie a správu, ktorá hovorí o dôvodoch návrhu na vzatie do väzby poslanca Ivana Lexu, ktorý je obvinený z piatich trestných činov, schválil mandátový a imunitný výbor aj hlasmi opozičných poslancov. Samozrejme, treba povedať, že to boli práve dnešní opoziční poslanci, ktorí zmenou zákona umožnili Ivanovi Lexovi byť vymenovaným za riaditeľa Slovenskej informačnej služby, a tým boli spoluzodpovední za tie politické mocenské akty, ktoré sú dnes kvalifikované ako trestné činy, z ktorých je obvinený. No a dnes sa to dá povedať o väčšine opozičných vystúpení. Opoziční poslanci sa zasa v tejto diskusii pripájajú akoby spoluvinníci za fakt, že je dnes marené vyšetrovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec sa zmieňoval o sémantických nezmysloch. Ale dovoľte mi, myslím si, že veľmi podstatné sú vecné nezmysly. Nie som presvedčený o tom, že celá táto kauza tzv. únosu sa dá objektívne vyšetriť a uzavrieť, a to tým skôr, že táto problematika neoddeliteľne ako siamske dvojča súvisí s kauzou Technopolu. Všetci aktéri, všetci dejatelia, všetci spoluvinníci, spolupáchatelia, vrátane tých, ktorí skartovali tento spis, sú krytí absolútnou amnestiou prezidenta Kováča. Tak nech mi niekto vysvetlí, ako za tohto stavu a zrušenia amnestie premiérom Dzurindom je možné celú komplexnú problematiku uzavrieť. Tvrdím, že sa to nedá, pretože nie je možné na polovicu spektra osôb uplatniť iné pravidlá hry a na druhú polovicu spektra celkom odlišné pravidlá hry. Takže nielen sémantické, kriminalistické nezmysly, ale aj právnické a vecné.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kolláriková to nestihla, ale naposledy dám výnimku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Páni kolegovia, veľmi ma mrzí, že teraz, keď prerokúvame taký závažný bod, problém vzatia do väzby nášho kolegu poslanca za HZDS, je vás tu tak málo. Predpokladám, že vás to asi nezaujíma, pretože už dopredu ste vlastne rozhodnutí, ako budete hlasovať a to ma na mrzí. Myslím tých, ktorí tu nie sú, pretože tamtá strana, dá sa povedať, je dosť obsadená, ale tu je trošku menej, pán podpredseda trochu pomáha.

    Vážení páni kolegovia, ešte si pamätám, keď sa našiel nástražný systém na mítingu KDH v Športovej hale na Pasienkoch. Prvá reakcia politikov bola, že to bola Slovenská informačná služba, bol to Lexa. Tá istá reakcia bola i pri zavlečení Kováča mladšieho do Rakúska: Bola to Slovenská informačná služba, bol to Lexa - bez vyšetrovania. Bez dôkazov, okamžite na mieste. To sa narobí. To sa nerobí v nijakom štáte. Keď o niekom niečo povieme alebo rozhodujeme, musí to byť na základe dôkazových materiálov, a preto keď rokujeme o tomto bode, skutočne o takom závažnom bode, mali by sme sa rozhodovať na základe dôkazov. Dôkazový materiál, ktorý nám predložili vyšetrovatelia, je taký nedostatočný, že skutočne na základe týchto materiálov by nijaký sudca neodsúdil toho, koho chce súdiť. Preto sa rozhodujme správne. Požiadala by som vás, rozhodujte sa podľa svojho vedomia a svedomia, podľa dôkazových materiálov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Cuper tu nie je, stráca poradie. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    skôr ako sa dotknem vo svojom vystúpení správ a dodatkov číslo 1 a 2 pod bodom 195 parlamentnej tlače, dovoľte mi, aby som požiadala, aj keď je neprítomný pán poslanec Budaj, aby sa ospravedlnil členom Hnutia za demokratické Slovensko, keď nás obvinil zo spoluzodpovednosti za vraždu. V materiáli, ktorý prerokúvame, nie je ani slovo o vražde. Ak pán poslanec Budaj má dôkazy o nejakej vražde, je povinný tieto dôkazy okamžite predložiť príslušným orgánom. Členov Hnutia za demokratické Slovensko je viac ako 80 000. Takže nie je od neho seriózne, ak nás tu obviňuje z nejakých trestných činov, o ktorých sa vôbec v prerokúvanom materiáli nehovorí, a obviňuje nás aj z únosu prezidentovho syna, na ktorom sa rozhodne 80 000 členov HZDS nepodieľalo a ani ja osobne. Takže aj vás, pán podpredseda, prosím, aby ste napomínali poslancov, ak tu hovoria o trestných činoch, o ktorých sa v prerokúvaných materiáloch neobjavuje ani zmienka.

    Teraz mi dovoľte, aby som začala tak ako viacerí poslanci Ústavou Slovenskej republiky a aby som sa obrátila na koaličných právnikov, z ktorých tu, bohužiaľ, je prítomný iba pán poslanec Mészáros a ktorý sa tiež vyjadril k Ústave Slovenskej republiky k hlave V. Pardon, pán poslanec, vás som videla predtým za chrbtom. Ospravedlňujem sa, takže aj vám by som si dovolila položiť túto otázku. Za našu stranu, za opozičnú stranu vystupovali, myslím si, erudovaní poslanci, právnici a na základe právneho výkladu poukázali na nedostatky tohto materiálu a na nezákonný postup, ak požiada o vydanie poslanca do väzby prokurátor, hoci podľa platných právnych noriem by to mal byť sudca.

    Ale vrátim sa k ústave. Pán poslanec Danko veľmi správne poukázal na problémy, ktoré vzniknú, ak umožníte vydať poslanca do väzby. Vy ste, pán poslanec Mészáros, správne citovali iba článok 78 ods. 2, ktorý hovorí, že poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Toto sa deje. Ale nehovorili ste už o článku 81 tiež ods. 2, kde sa hovorí, že mandát poslanca zaniká, ak poslanec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. Čiže tento článok nie je naplnený.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím vás, pani poslankyňa, nevykrikujte mi do toho. Tento bude naplnený až vtedy, ak dôjde k odsúdeniu, ale dovtedy, kým poslanec nie je odsúdený, a aj keď je vydaný do väzby, stále na neho platí článok 73 ods. 2 ústavy, kde sa hovorí: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia, presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Čiže pýtam sa prítomných právnikov: Ako bude môcť poslanec Lexa vykonávať tento mandát podľa článku 73 ods. 2?

    Pán poslanec Fico v rozhovore veľmi správne poukázal na to, že nie je prijatá žiadna právna norma, ktorá by sa zaoberala takýmto výnimočným prípadom. Zrejme preto, lebo nikto nepočítal, že k takejto situácii dôjde. A mne je veľmi ľúto, že sme sa vybrali cestou českého parlamentu, ale tam bola iná situácia, pretože tam z obáv český prezident vyvinul tlak na to, aby bol daný do väzby poslanec a on podľa tohto mohol byť zvolený za prezidenta. Ale mne je ľúto, že sme sa vybrali cestou tureckého parlamentu, ktorý pred niekoľkými rokmi zbavil niekoľkých poslancov zastupujúcich Kurdskú stranu pracujúcich nielen mandátu, nedal ich len do väzby, ale títo poslanci boli odsúdení na trest smrti. Môžete si povedať, aká je demokracia v tureckom parlamente. Ale Turecko je členskou krajinou NATO a my sme tu niekoľko dní rokovali aj o problematike NATO. Takže prosila by som vás o tieto vysvetlenia, pretože podľa mňa tu vznikla veľmi zvláštna situácia, že tu bude síce poslanec s mandátom, ktorý nebude môcť uplatňovať v plnom rozsahu, ako mu to umožňujú právne normy, ktoré hovoria o právach a povinnostiach poslanca. Dokonca nebude môcť uplatňovať ani ústavu, článok 75 ods. 1 podľa sľubu, ktorý zložil. Pozrite si ten sľub.

    Ďalej, ak dovolíte, prejdem k materiálom, k správe 195 a dvom dodatkom. Ak si pozriete dodatok číslo 1, v tomto dodatku naozaj kolegovia, ktorí už vystupovali, veľmi správne poukázali na takpovediac úbohosť materiálu, ktorý, veľmi ma prekvapuje, podpísal aj prokurátor krajskej prokuratúry, tými pár riadkami. Nebudem ich citovať, máte ich v písomnom materiáli. Ale znovu, ak dovolíte, vrátim sa k týmto riadkom. Návrh podporuje väzbu aj preto, lebo poslanec Lexa sústavne verejne prostredníctvom masmédií ovplyvňuje verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní.

    Vážené dámy, vážení páni, poznáte politika, ktorý by neovplyvňoval verejnú mienku? Veď celá politika je vlastne o tomto - získať na svoju stranu verejnú mienku a presvedčiť občanov o svojej pravde. Čiže verejnú mienku ovplyvňovať má právo pán vyšetrovateľ Ivor, ktorý to robí, má pán minister Pittner, ktorý to robí, a jemu tieto práva nikto neupiera. Ale keď si toto právo uplatní poslanec, tak ho za to chcete dať do väzby. Skutočne, ak ste spracúvali tento materiál, tak ste si mali dať na tom viac záležať, pretože toto je výsmech vás, koaličných poslancov, ktorí sa pod toto svojím hlasovaním podpíšete.

    Na ďalšie nezmysly poukázala pani poslankyňa Keltošová a dovolím si ich znovu pripomenúť. Je to dodatok číslo 2. Hneď pri druhej pomlčke sa hovorí o uznesení a tak ďalej na Ivana Lexu vo veci zavlečenia do cudziny a lúpeže. Ale keď si pozriete ďalšie materiály, tam už ani slovo o lúpeži nie je. Čiže bola tu lúpež, alebo nebola? Aj toto je šlendriánstvo nielen vyšetrovateľov, ale, bohužiaľ, aj členov mandátového a imunitného výboru. A dokonca vytýkam aj predsedovi mandátového a imunitného výboru, že nevrátil taký materiál, ktorý je urážkou parlamentu, že sa vôbec zaoberá takýmito nedôslednými materiálmi.

    Takisto veľmi správne poukázala pani poslankyňa Keltošová aj na ďalšie uznesenie pod číslom 258, kde je jasne napísané, že Ivan Lexa má byť daný do väzby vo veci umiestnenia nástražných výbušných systémov. Čiže zrazu sa obviňuje Lexa, že umiestnil nástražné výbušné systémy. V predchádzajúcom rokovaní aj v ďalších materiáloch bol vlastne zbavený imunity na základe toho, že nezbavil mlčanlivosti členov Slovenskej informačnej služby. Čiže tento materiál je skutočne absolútne nedôsledne pripravený a myslím si, že taká závažná vec, ktorá sa dnes prerokúva - ako je nielen zbavenie imunity, to už bolo odsúhlasené -, ale vzatie do väzby poslanca, a pritom nemáme vyjasnené ďalšie veci a zásadné veci vo veci ústavy, ale aj tento materiál nie je kvalifikovane spracovaný. Dnes nám poslanci kadečo podhadzujú. Pán poslanec Mikloško má nejaké informácie, ktoré nikomu neodovzdal. Ako to, že poslanec neodovzdá o takejto závažnej veci materiály, ktoré má k dispozícii a z ktorých čerpal?

    Pani poslankyňa Záborská sa odvolala na vystúpenie v rozhlase. Ale takisto to tu malo byť už doplnené vyšetrovateľmi. Veď si pozrite ten postup vyšetrovateľov. Najskôr dajú materiál 26. 3., potom dajú dodatky, jeden tiež 26. 3., ďalší 9. 4., ale 9. 4. nedoplnený o nové informácie, práve naopak, popierajúci informácie, ktoré boli v pôvodnej správe. Ďakujem vám pekne. Nebudem vás ovplyvňovať, viem, ako budete hlasovať, ale dúfam, že sa zamyslíte nad týmito otázkami, ktoré som vám dala a predovšetkým vy právnici, ktorí ste nevystupovali asi preto, lebo by ste sa boli dostali na tenký ľad, že budete schopní sa nad týmito otázkami zamyslieť a aspoň budete mať výčitky svedomia nad svojím hlasovaním.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na pani poslankyňu sa prihlásilo osem poslancov, posledný je pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Tóthová je prvá.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa si viackrát položila otázku, ako je to možné, že bol predložený tak nedôsledne spracovaný materiál. Tiež som na to upozorňovala a mám na to aj jednu odpoveď. No proste takto nedôsledne spracovaný materiál je predložený preto, lebo je tu vedomie 93 hlasovej ústavnej väčšiny. Teda je tu akási istota, že mašinéria zatlačí, tak sa netreba veľmi zaoberať týmito otázkami.

    V tejto súvislosti si kladiem aj ja otázku, či je pozitívom pre demokraciu ústavná väčšina v parlamente pri prerokúvaní zákonov, vôbec aj pre obsah zákonov, ktoré sú predložené. Jednoznačne dochádzam k záveru, že ústavná väčšina v parlamente nie je vôbec prínosom pre demokraciu. Dnes chápem, prečo severské štáty, ktoré majú skutočne vysoký stupeň demokracie s vysokým sociálnym cítením, prevažne idú na menšinové vlády. Pretože tá vláda nemôže byť arogantná a musí komunikovať s opozíciou, aby získala pár hlasov. Takúto vládu sme mali v roku 1992, keď vláda pod Vladimírom Mečiarom riadila túto krajinu za situácie, že nemala ani jednoduchú väčšinu v parlamente, to znamená, ku schváleniu každého zákona sme museli komunikovať s opozíciou a získavať jej hlasy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, že ma pani poslankyňa Aibeková oslovila, chcel by som sa vyjadriť aspoň k jednej závažnej právnej otázke. Je to otázka výkonu mandátu poslanca, ktorý by bol vzatý do väzby.

    Faktom je, že túto otázku nerieši, teda výkon mandátu vo väzbe naša ústava nerieši. To je chybou ústavodarcov. To treba uznať. Ale vyvstáva otázka, či za týchto okolností možno niekoho vziať do väzby, teda či možno poslanca vziať do väzby. Ja mám čisté svedomie, totiž podľa môjho presvedčenia a podľa môjho výkladu ústavy je možné vziať poslanca do väzby z toho dôvodu, lebo vôbec tento inštitút obsahuje naša ústava, teda tento inštitút je zakotvený v našej ústave a dokonca ešte aj vo vykonávacích predpisoch. Však nielen ústava o tom hovorí v článku 78 ods. 2, že poslanca možno vziať za určitých okolností do väzby, ale aj vykonávacie predpisy hovoria o tom, ako treba dať na to súhlas. Preto si myslím, že táto otázka je jednoznačne vyriešená. Čo sa týka výkonu mandátu, to je druhá otázka. Ale myslím si, že nerozhodujeme o tom, ako bude vykonávať svoj mandát poslanec, ktorý bol vzatý zo subjektívnych dôvodov, z dôvodu, že to zapríčinil, prípadne do väzby, ale rozhodujeme o tom, či je vôbec možné, alebo nie je možné, či dáme súhlas, alebo nedávame súhlas na väzbu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Domnievam sa, že nad tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, je naozaj potrebné sa zamyslieť, teda zamyslieť sa práve nad poslaneckým mandátom. Nech sa už rozhodne akokoľvek, nech sa rozhodne tak, že poslanec Lexa bude vzatý do väzby, poslanecká snemovňa má 150 poslancov, je tu 150 mandátov. Ak ich bude 149, všetky zákony, všetky materiály, ktoré budú vlastne prechádzať touto poslaneckou snemovňou, budú môcť byť spochybniteľné, pretože nie je naplnená poslanecká snemovňa. Žiaľbohu, nikto s tým nepočítal, to je určite jasné, ale teraz je práve tá chvíľa, aby sme sa nad tým zamysleli, ako budeme potom ďalej postupovať.

    Tiež si myslím, tak ako pani poslankyňa Aibeková, že je smiešne sa snažiť zavrieť Lexu za to, aby neovplyvňoval verejnú mienku. Asi ide o to, že je tu obava a tomu treba zrejme zabrániť. Lenže podľa skúseností veľmi dobre vieme, že súd môže byť aj s vylúčením verejnosti, súdne procesy u nás trvajú neskutočne dlho, môžu prejsť aj tri roky, dokiaľ bude vynesený rozsudok a zatiaľ vlastne na Lexovi, a nielen na Lexovi, ale na celej jeho rodine bude biľag niečoho, čo možno ten človek ani neurobil. A prečo by sa teda nemohol verejne obhajovať? Veď my ho tu verejne odsudzujeme, prenáša to aj verejnoprávna televízia, čiže verejne sa prepierajú všetky nejaké jeho obvinenia a on sa nemôže verejne obhajovať. To je tiež podľa mňa porušenie ľudských práv.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková vyjadrila istú výhradu voči dôvodovej časti žiadosti, kde hovorila, že je napísané: "Sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku." Áno, poslanci aj verejní činitelia majú právo a je to ich záležitosť ovplyvňovať verejnú mienku. Ale, pani poslankyňa, je dobré ovplyvňovať verejnú mienku nepravdivými výrokmi? Treba to dočítať ďalej. A počúvame tu celé vaše vystúpenia s tým, že vyšetrovatelia, resp. orgány činné v trestnom konaní postupujú nezákonne. Prosím vás, zavádzate verejnosť a pán poslanec ovplyvňuje verejnú mienku práve týmito nepravdivými výrokmi.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, prosím vás...

  • Proste, vy kritizujete vždy druhú stranu, že hovorí nekvalifikovane, ale ako viete posúdiť, či materiál, ktorý sme dostali, je nekvalifikovaný? A všetky vyjadrenia vašich poslancov aj vás hovoria o nekvalifikovanej práci orgánov činných v trestnom konaní. To je veľmi zlé, ak spochybňujete štátne orgány tejto republiky.

    A ešte reagujete na pani poslankyňu Záborskú, že už mali byť tieto informácie doplnené v správe. Ako mohli byť doplnené v správe, keď táto informácia zaznela dnes o 18.00 hodine v Rádiu Twist? A že máte iné informácie v druhej správe, ako boli v prvej. Asi ste si, pani poslankyňa, dobre neprečítali obidve správy, pretože dôvodová časť jednej aj druhej žiadosti je totožná.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že pani Aibeková vo svojom vystúpení trafila do čierneho a práve preto tie nepríjemné reakcie napríklad pani Sabolovej a ďalších. Jednoznačne vám povedala, že na Slovensku sa pristupuje k metóde, ktorá sa nazýva spochybňovanie právneho systému štátu. Vy ste tvorcami takého stavu, ktorý privedie Slovenskú republiku k tomu, že každý občan si to bude vysvetľovať tak, že zákony netreba dodržiavať, lebo jednoducho zákony bude vládna moc upravovať podľa toho, koľko poslaneckých mandátov bude mať v snemovni.

    Hra, ktorú ste spustili, je veľmi nebezpečná a musím vám povedať, že naozaj v prípade zbavovania imunity a návrhu na väzbu pána poslanca Lexu ste prekročili všetku mieru únosnosti, pretože nevidím žiadny dôvod na to, aby sa trestný čin objasňoval vo väzbe, lebo nie sú splnené podmienky a dôvody na väzbu. Jednoznačne k objasneniu trestného činu, z ktorého obviňujete alebo máte podozrenie, že ho spáchal pán Lexa, sa dá dospieť aj na základe vyšetrovania orgánov, keď pán Lexa nebude väzobne stíhaný. Ale zrejme sa tu hrá o inú otázku.

    Aj to, čo ste hovorili, že pán Svěchota vypovedal, je len vaše zbožné želanie, aby to tak bolo, pretože nakoniec keď pán Svěchota vypovedal, tak vám z toho bude zrejmé, že pán Lexa sa na tomto únose nepodieľal, a to azda o chvíľku budete aj sami vedieť.

    Po ďalšie chcem povedať, že pán Lexa neovplyvňoval verejnú mienku nepravdivými údajmi. Pán Lexa využil svoje právo povedať svoj názor a za to nemôže byť trestne stíhaný.

  • Pani poslankyňa Aibeková, už tu dnes celý deň počúvam nielen vaše, ale aj vaše rétorické cvičenia o trojnásobných genitívoch a o význame zvratného zámena sa a neviem, čo všetko som si tu už vypočul, z čoho takmer nič nebolo vlastne k meritu veci.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Húska, bohužiaľ, je to naozaj tak, na rozdiel od vás sa v tejto veci vyznám, dovoľte mi túto drobnú poznámku. Ale aby som prešiel naspäť k veci.

    Vy napríklad zamieňate dve veci. Jednu vec, ktorú zamieňate, je dôvod, prečo má byť niekto vzatý do väzby, s dôvodmi, prečo má byť niekto prípadne vyšetrovaný. To sú dva celkom odlišné dôvody. Veď sa tu hovorí o tom, že dôvodom väzby je obava, že by mohol pôsobiť niekto na svedkov alebo inak mariť rozhodovanie. Len potvrdím to, čo povedala pani poslankyňa Sabolová. Znova ste si vybrali vlastne iba polovicu z dôvodovej správy, polovicu výpovede, pretože tá veta znie veľmi jednoducho: "Sústavne verejne, prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku," to ste povedali vy, ale to, čo je dôležité, že ju ovplyvňuje nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a tak ďalej a tak ďalej. Takže čo rozprávate, sú vlastne len polopravdy a nemá to nič spoločné so skutkovými faktami a je to už, musím vám povedať, neuveriteľne úmorné a únavné. Ale, bohužiaľ, fakty sú iné, ako ich prezentujete.

  • Pani kolegyňa postavila opäť otázku výkonu mandátu. Odpovedali jej na to aj niektorí koaliční poslanci a odpoveď bola asi taká, že to je druhá vec. Ak teda nevieme, ak neexistuje právna úprava, tak, prosím vás, kolegyne, kolegovia, zvážme, či je možné účel trestného stíhania, teda rozhodnutie o vine alebo nevine dosiahnuť aj bez tohto extrémneho kroku. To je rozhodujúce. A, vážené kolegyne, kolegovia, predmetom našej pozornosti nie je len jedna časť z toho, čo je tu napísané. Aj druhá časť je rovnakým predmetom. Ale opýtam sa inak. Ak sa už v Slovenskej informačnej službe začínajú zatvárať - bývalej - aj údržbári a vodiči, koho vlastne bude Lexa na slobode ovplyvňovať? Koho? Keď obvinení a údajní páchatelia sú už prakticky pozatýkaní. Skôr tam, ak náhodou ovláda alebo neovláda, lebo sa to mohol naučiť z amerických filmov, prácu s motákmi v base, skôr tam ich bude môcť ovplyvňovať, keby mal pre čo ovplyvňovať, ak ho tam dostanete. Hovorím celkom zrozumiteľne len to, čo je v dennej tlači. Už sa masovo zatvárajú bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby. Koho bude Lexa ovplyvňovať na slobode?

  • Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci,

    pozastavujem sa pri stati, ktorej sa dotýkala pani Aibeková, problematiky ovplyvňovania verejnej mienky zo strany pána Lexu jeho názormi. Toto tvrdenie ako podporný materiál na vzatie do väzby Ivana Lexu je absolútne absurdné. A pokiaľ sa ktosi tu v tomto pléne toho zastáva zo strany tzv. demokratov a kresťanov, tak sa im čudujem. Článok 26, stať Politické práva, tretí oddiel Ústavy Slovenskej republiky v odseku 1 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené." Odsek 2: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie, a to aj bez ohľadu na hranice štátu." Odsek 3: "Cenzúra sa zakazuje." Odsek 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať i šíriť informácie možno obmedziť iba zákonom." Takže vyjasnime si, čo sa vlastne Lexovi zakazuje, vyčíta, prikazuje a obmedzuje. Veď to sú nezmysly, ktoré sú napísané v požiadavke na jeho vzatie do väzby aj v argumentácii tu prítomných.

    Ešte, pán predsedajúci, na vašu adresu informácia. Počítač, ktorým sa hlásime o faktické pripomienky, má dlhé vedenie v dĺžke jeden a pol sekundy, čiže medzi stlačením nášho tlačidla a medzi naskočením obrazu uplynie presne jeden a pol sekundy. To je na vysvetlenie tých nekonečných kontroverzií, kto sa kedy prihlásil alebo neprihlásil. Často sa prihlásime a naše meno naskočí až po termíne, keď to vy už verbálne vyjadríte.

  • Pán poslanec, beriem vašu pripomienku, ale ak je prihlásených sedem, osem poslancov, neexistuje, že jeden a pol sekundy nejako zaváži. V tomto prípade, pán poslanec Cuper, kým som povedal, koľko je prihlásených poslancov, vy ste neboli prihlásený.

    Prečítam vám, písomne je prihlásených ešte 11 poslancov. Prečítam kto všetko: pán poslanec Húska, pán poslanec Tarčák, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Gabriel. Štyria stratili poradie, pán poslanec Krajči, pán poslanec Benčat, pán poslanec Cuper a ako posledný pán poslanec Lexa.

    Vzhľadom na to, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, že je už 19.00 hodín a ešte je do rozpravy písomne prihlásených 11 poslancov a jedáleň je od 19.00 do 20.00 hodiny otvorená pre poslancov, znamená to, že by sme mali mať teraz hodinovú prestávku. Kto bude mať ešte záujem potom neskoršie sa občerstviť, tak bufet bude po 20.00 hodine k dispozícii jednotlivým poslancom.

    Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dôrazne vás upozorňujem, že zneužívate svoje postavenie...

  • To nie je procedurálny návrh, pán poslanec.

  • Už som vám raz povedal, v tomto parlamente nebudete zavádzať móresy, ktoré ste si doviezli z Mongolska kedysi v X. storočí.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, dôrazne vás upozorňujem. A zároveň vyhlasujem prestávku do 20.00 hodiny.

  • Ja vás dôrazne upozorňujem, že som mal riadne prihlásenú faktickú poznámku.

  • Po vypnutí mikrofónu ďalej poslanca nebolo rozumieť.

  • Vážený pán poslanec, vyprosím si od vás, aby ste nazývali Maďarov kurvami a hajzlami.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Cuper.

  • Mám procedurálny návrh.

  • Nech sa páči, predneste procedurálny návrh. Pán poslanec Cuper, môžete aj z miesta. Samozrejme, môžete prísť aj k rečníckemu pultu.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Cupera.

  • Pán predsedajúci, už po druhýkrát mi v tomto parlamente pán predsedajúci Bugár znemožnil faktickou pripomienkou reagovať na predrečníka, aj keď som sa riadne a včas prihlásil. To je po prvé. Preto som mal procedurálny návrh, aby bol pán Bugár, zrejme unavený vedením schôdze, vymenený. Stalo sa tak, ďakujem, pán predsedajúci.

    Ide ešte o jednu vec. Žiadam, aby sa mi pán poslanec Bugár verejne ospravedlnil, pretože ma obviňoval, že som použil slová alebo nadávky, ktoré som nepoužil a ktoré zásadne nepoužívam. Zneužil mikrofón predsedajúceho, aby to povedal verejnosti, aby takto dehonestoval moju osobu. Vyprosím si toto od pána poslanca Bugára teraz a navždy. Ináč s ním nemám o čom rozprávať.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, pán poslanec, v tejto snemovni som nebol len sám. Sú poslanci, ktorí to počuli. A myslím si, že po rozhodnutí klubu SMK sa budete z toho zodpovedať ešte pred mandátovým a imunitným výborom.

  • Pán poslanec Tatár, máte procedurálny návrh?

    Pán poslanec Cuper sa už vyjadril. Máte procedurálny návrh?

  • Odpoveď poslanca Cupera z pléna nebolo rozumieť.

  • Tak, pán poslanec Cuper, ďakujem.

    Po prvé, buď sa stretnite a vyjasnite si tie veci. Po druhé, ak je situácia taká, máte mandátový a imunitný výbor, kde si tieto veci môžete doriešiť.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec Tatár, máte procedurálny návrh? Pýtal som sa, povedali ste, že nie.

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pána poslanca Tatára.

  • Mám minimálne taký procedurálny ako pán Cuper. A pánu Cuperovi hovorím, aby sa ospravedlnil, lebo som počul, čo povedal. A keď to teraz popiera, tak je zbabelec. Ospravedlňte sa, pán poslanec Cuper.

  • Navrhol som dve riešenia. Buď si obaja poslanci vyjasnia tieto veci, alebo použijú v súlade s rokovacím poriadkom mandátový a imunitný výbor.

    Pán poslanec Húska, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem sa naozaj ohradiť voči tomu, aby sme s bodom, ktorý znova útočí na slobody pána poslanca Lexu, súhlasili. Chcem zároveň povedať toľko, že považujem za potrebné odpovedať na dvakrát uvádzanú informáciu, ktorá je v podstate dezinformáciou. Pán poslanec Budaj tu hovoril, že som sa usiloval v roku 1991, a teraz to zakrývam, dostať von alebo vyhnať pána Lexu z HZDS. Aby bola naozaj celkom jasná pravda, bola taká skutočnosť, že v roku 1991 sme mali požiadavku, aby pri kontaktovaní sa medzi predsedom a podpredsedami nášho politického hnutia nevystupovali ako koordinačné sekretariáty. To bolo všetko, čo sa stalo a čoho sme sa dožadovali. Nikdy som sa neusiloval dostať nielen pána Lexu von z HZDS, ale nikoho z HZDS som nikdy a nikde nežiadal, aby išiel preč. Jednoducho nemám takéto maniere a takéto spôsoby a chcem upozorniť, že je jednoducho provokáciou takto interpretovať tento vzťah.

    Dovoľte mi, aby som teraz prešiel k problematike, ktorú prerokúvame. Myslím si, že treba zobrať do úvahy, že nemusím pokračovať v argumentácii právneho výkladu, lebo si myslím, že sú na to kompetentní iní - právnici a že tak aj urobili a ich argumenty sú celkom presvedčivé. Čo je ale dôležité, odmietnuť zámer z pozadia konštituovať v našej politickej praxi zásadu politického revanšu, pri ktorom ide o postupné gradovanie tohto revanšu a pripravovanie obyvateľstva na to, aby sa zmierilo s maniermi tých, ktorí sú pri moci. Je to jednoducho neprípustné, nemôžeme s tým súhlasiť a budeme sa stále tomuto postupu brániť. Veď keď vyberiem len jeden prípad, kde sa hovorí o nástražnom systéme, dáva sa aktér do súvislosti s pánom Lexom, a pritom išlo o aktéra, o ktorom sa vedelo, že je členom zahraničnej spravodajskej služby a zároveň známym pána Čarnogurského. A dokonca pán Mikloško tu vysvetľoval, že sa s ním pán Čarnogurský poznal, a dokonca sa s ním aj kontaktoval, ale bola to známosť ešte z väzenia. Tak chcem upozorniť, že to len dokladá, akým spôsobom pracujú zahraničné služby, keď ešte za minulého režimu nasadzovali prípadne takýchto ľudí do väzenia, aby mali svoje informácie zo všetkých možných vrstiev.

    Takže rad za radom všetky argumenty sú obnažené, sú nepreraziteľné a napriek tomu sa využíva väčšinová mašinéria, aby sa pomocou nej mohlo dokazovať a hovoriť čosi iné. Chcem povedať, že tento sklon sa naozaj stále viac používa. Nedávno som čítal jednu úvahu pána Almera, v ktorej informačne hovorí, že nedávno zasadal takzvaný duchovný parlament, teda zariadenie na ozvučenie priestoru čechoslovakistickými myšlienkami, a hovoril o tom, že pán Pithard žiadal a apeloval, aby víťazi boli veľkorysí a nikdy nechceli brať všetko. On to ocenil, že je to naozaj pekné, ale, samozrejme, tentoraz v rámci oprávnenia hovoriť niečo iné, hovorí - v určitom prípade však víťaz má brať všetko. A brať práve danú šancu. Priatelia, toto je postup, ktorý sa ukazuje nielen ako neúnosný, ale s hroznou "pozadovou morálkou". Sú jednoducho postupy typu - ak je to v prospech mňa alebo môjho smeru, alebo mojej politickej orientácie, tak môžem použiť všetko. Nehovorím, že sme všetci svätí, ale podstata je taká, že sú určité zábrany, za ktoré by sme ísť nemali.

    Chcem povedať, že aj orientácia na také postupné pripravovanie hlavne obyvateľstva na to, že môžu spustiť revanš, rastie práve tým, že je celkom zreteľne vidno, že táto vláda stráca vládu nad hospodárskou situáciou a čím viac vtláča naše hospodárstvo do horšieho závozu, našu ekonomickú a sociálnu situáciu, tak tým viac bude hľadať kompenzácie vo forme poukazovania nejakých obetí, pomocou ktorých odvedú pozornosť ľudí.

    Vážení priatelia, nečakajme, že osirelé staveniská diaľnic nebudú prekážať stavbárom a občanom a že sa ukoja zadosťučinením z toho, že zavrú Lexu. Nečakajme, že vyžmýkaní poľnohospodári nebudú žiadať štátnu ochranu ich trhu a nebudú žiadať štátnu kompenzáciu za krajinotvornú úlohu a službu, ktorú vykonávajú v prospech tejto spoločnosti. Nečakajme, že zneistení podnikatelia pod tlakom devalvácie a pod tlakom rastúcich daní i nedostatkov pri získavaní dostupných úverov si vynahradia pocit podnikateľskej bezvýchodnosti zadosťučinením, že bude zavretý pán poslanec Lexa. Nečakajme, že zneistení občania ohrozeného slovenského juhu sa namiesto ochrany pred plaziacim tlakom iredenty uspokoja s áreštovaním pána Lexu. Nečakajme, že rastúce rady zúfalých nezamestnaných a...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vystupuje pán poslanec Húska, máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy alebo s faktickými poznámkami. Vystupuje pán poslanec Húska, prosím vás.

  • ... zneistených čakateľov v nezamestnanosti sa nakŕmia pocitom uspokojenia, keď dostanú za mreže pána poslanca Lexu.

    Atmosféra politickej gilotíny neposlúži projektantom tohto zámeru. Naopak, revanš sa obráti proti tvorcom. Vždy to tak bolo a neviem, prečo práve teraz by prestala kauzalita a príčinnosť tohto sveta platiť. Tá neprestane a je nesporné, že ak sa vláda má o dačo starať, a ak sa má o dačo starať aj tá časť parlamentu, ktorá mu poskytuje parlamentné krytie, tak je to práve čo najrýchlejšie riešenie hospodárskych, sociálnych a ekonomických otázok, čo najrýchlejší odchod od stagflačného modelu, od absurdnej snahy vraj zastaviť prehriatie slovenskej ekonomiky. Priatelia, ak sa takto bude zastavovať prehriatie slovenskej ekonomiky, tak o chvíľu zmrzne, pretože takýmto spôsobom sa veci neriešia. Preto vás ubezpečujem, že touto cestou nie je správne ísť a som tvrdo proti tomu, aby sme pána Lexu uvoľnili do väzenia. To naozaj nie je žiadna cesta.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok. Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Husár. Čiže pán Budaj, pán Prokeš, pán Zajac, pán Cuper a pán Husár.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Úcta k šedinám pána poslanca mi bráni, aby som nejako ironicky komentoval jeho krátku pamäť. Nechceli ste Lexu a Nagyovú, áno, vtedy to boli v podstate len úradníci, vedúci sekretariátov. Nagyová viedla sekretariát vtedy opozičného predsedu HZDS a Lexa bol ústredným tajomníkom HZDS. Báli ste sa ich, lebo ste vedeli, že politika HZDS sa už vtedy odklonila od sľubov, ktoré občanom dávala. Pokúšali ste sa vzbúriť, ale podlomili sa vám kolená, lebo ste chceli využiť Mečiara vo voľbách v roku 1992. Pre osobný úspech ste zabudli na to, čo ste si mysleli. Vy ste si už vtedy mysleli, že Mečiar je blázon, povedali ste mi to do očí. Ale zdalo sa vám, že bez tohto silného ťahúňa sa nenaplnia vaše ambície.

  • Ruch a krik v sále.

  • V tom je celá vaša tragédia a z toho plynie vaša nervozita. Neradi to počujete, neradi vidíte pravdu. Ale nie je to ani staroba, ani krátka pamäť, je to zlé svedomie niekdajšieho VPN-kára, ktorý tu nevie povedať dobré slovo na hnutie, vďaka ktorému nielen na Slovensku padol komunizmus, ale prepáčte mi, vďaka VPN aj vy ovplyvňujete čosi viac než iní dôchodcovia v tomto štáte.

  • Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že pán poslanec Húska má veľmi veľkú pravdu predovšetkým v tom, že táto vláda nie je schopná viesť našu krajinu a snaží sa to zakryť aj spúšťaním politických procesov. Používa rovnaké metódy, aké sa používali v päťdesiatych rokoch - škandalizácia v médiách, následne na to spustenie procesu. Veď v päťdesiatych rokoch, keď išli vešať Clementisa, keby bol niekto robil prieskum verejnej mienky, tak 80 % ľudí by bolo za popravu Clementisa. Takýmto spôsobom sa manipuluje verejná mienka aj dnes. No a že chce naša vláda zakryť neschopnosť viesť krajinu, o tom svedčí aj fakt, že nás vtiahla do vojny, že nás jednoducho dobrovoľne pripojila k agresorovi. A toto nám história, páni, nikdy nezabudne, ani keď budete vydávať kohokoľvek na akékoľvek politické procesy.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Húska,

    nepochopil som z vášho desaťminútového prejavu, o čom vlastne chcete hovoriť. To, čo ste povedali, sa nijako netýkalo témy, ktorá je vlastne našou dnešnou témou, a to je otázka dôvodov, pre ktoré možno uvaliť väzbu na poslanca Lexu. A iba opakujem, že tým hlavným dôvodom je obava, že by mohol pôsobiť na svedkov alebo ináč mariť vyšetrovanie. Nič z tohto vo vašom príspevku nebolo. Hovorili ste o osirelých staveniskách diaľnic, o vyžmýkaných poľnohospodároch, o plaziacom sa tlaku, o atmosfére politickej gilotíny, o ozvučovaní čechoslovakistickými myšlienkami.

    Viete, poviem vám to rovno. Vy si myslíte, že máte jediný patent na tento štát, myslíte si, že ste jedinými majiteľmi tohto štátu. Nie je to tak. Vy vôbec nie ste majiteľmi tohto štátu a už vôbec nie ste jedinými majiteľmi tohto štátu. Ste takými istými občanmi ako ktokoľvek iný. Nemáte nijaký iný nárok na tento štát, ako má ktokoľvek iný. A to, čo ste v tejto chvíli povedali, nebolo nič iné iba jeden neuveriteľný politický bľabot. A to, čo tu predvádzate, je proste jedna lož za druhou. Poviem vám jeden jediný príklad, a to výroky, žalovateľné výroky pána poslanca Krajčiho v Slovenskej Republike, kde hovorí o poslancovi Langošovi, že už má zaznamenaných niekoľko havárií, ktoré spôsobil v takomto, čiže podnapitom stave. To je žalovateľné, nie je to pravda, je to lož, je to žalovateľné. A toto povie poslanec o inom poslancovi, kolega o inom kolegovi. A takýchto lží, systematických a sústavných lží, či hovoríte do mikrofónu alebo hovoríte mimo mikrofónu, takýchto lží používate v jednom kuse veľa. Trpezlivo tu sedím už päť mesiacov, ale tie vaše lži a aj lži, ktoré hovoríte mimo mikrofónu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Húska sa snažil niektorým, podotýkam, niektorým - a chcem diferencovať - členom vládnej koalície povedať, že je značný rozdiel medzi mocou a autoritou. Áno, vy ste získali - a to platí, pán Zajac aj pre vás - moc podvodom. Moc podvodom. Oklamali ste občanov tohto štátu a znovu im servírujete len samé lži, jednu za druhou, aj teraz ste ich produkovali. To vám chcel povedať pán profesor Húska. Mrzí ma, že ste ho nepochopili. A myslíte si, že keď budete produkovať ďalšie lži, nepresvedčíte občanov o svojej autorite moci. Ale viete, je to asi tak, ako keby týmto vchodom do parlamentu vošiel nosorožec, každý z nás by si myslel, že má značnú moc. Ale každý rozumný v tomto parlamente by asi vstal a povedal, že nemá nijakú autoritu. Pán Zajac, a tak je to aj s vašou mocou. Ale to nie sú moje slová, aby som si ich neprivlastňoval, povedal ich istý pán Chesterton. Takže treba uvažovať a vážiť slová.

    Pán predsedajúci, na záver svojho vystúpenia chcem povedať, že pán Budaj nemá nijaké právo vyhrážať sa nám a zastrašovať nás. Áno, sme svedkami, každý deň ma prenasledujú autá a budia ma telefóny v noci o jednej alebo ráno o piatej, i keď mám tajné číslo, a som neustále kontrolovaný. Takže, pán Budaj, môžete nás zastrašovať, koľko chcete, my sa svojej pravdy budeme snažiť dovolať za každú cenu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • K prvému problému, o ktorom hovoril pán poslanec Húska, môžem povedať ako dlhoročný svedok skoro väčšiny jeho rečí, že pán Húska skutočne to, čo mu tu bolo prišité, nikdy v hnutí nepresadzoval. Ak varoval v našich diskusiách pred niekým, poviem veľmi otvorene, že varoval pred ľuďmi, ktorí vnášajú do spoločnosti sústavne a trvale deštrukciu, a otvorene poviem aj to, že medzi týmito ľuďmi, áno, pán Budaj, menoval vás na veľmi poprednom mieste. Pravdepodobne o tom viete a zrejme aj preto sú takéto výhrady z vašej strany k pánu Húskovi. Pán Húska nepodceňoval ani úlohu VPN v roku 1989, ale hovoril veľmi triezvo, že o páde komunizmu rozhodol národ, nie Budaj ani VPN. Veľmi triezvo hovoril, že nebol za iných okolností žiadny problém zobrať Budajovi budajku, vytrepať ho s ňou po hlave a bolo by po revolúcii, keby neexistovali tí, ktorí boli na námestiach, ktorí tam prišli odhodlaní a rozhodnutí. Tak, prosím vás, takéto obvinenia na adresu pána poslanca Húsku sú len tým, o čom hovoril, produktom malej, drobnej a primitívnej politickej pomsty a ničoho iného.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

    Pán poslanec Baco, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pána poslanca Baca.

  • Pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    navrhujem, pán predsedajúci, aby sme dnes prerušili schôdzu, aby sme dnes skončili rokovanie a pokračovali zajtra o 9.00 hodine, lebo skutočne sa tu eskaluje napätie a iritujú sa také vzťahy a väzby, pán predseda, že sa to zle skončí. Prosím vás, rešpektujte to. To, čo tu predviedli pán Bugár, pán Budaj, pán Zajac - priamo sa nám vyhrážajú. Prosím vás, je neskoro, neviem, prečo sa robia nočné rokovania, prečo sa má rokovať takýmto spôsobom. Nikdy sa to neurýchlilo, dostávame sa vždy do závozu, situácia sa irituje, nedôstojne sa rokuje. Prosím vás, vidím, že to smeruje dnes ku zlému koncu. Pán predseda, prerušte rokovanie, pokračujme v rokovaní zajtra ráno.

  • Pán poslanec Baco, Národná rada hlasovaním rozhodla, že budeme pokračovať po 19.00 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Čiže je tu procedurálny návrh pána poslanca Baca, aby sme prerušili túto schôdzu. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Nerozčuľujte sa, je to v súlade s rokovacím poriadkom. Poslanec predniesol procedurálny návrh a dám o ňom hlasovať. Netreba sa rozčuľovať.

    Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Baca, aby sme prerušili rokovanie 12. schôdze a pokračovali zajtra o 9.00 hodine. Toto bol procedurálny návrh, dávam o ňom hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Tarčák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som niekoľkými poznámkami zaujal stanovisko k prerokúvanej otázke, lebo som presvedčený o tom, že rokovanie o tomto bode vojde do histórie slovenského parlamentarizmu ako jeden z najvýznamnejších dní. A do histórie slovenského parlamentarizmu sa zapíše zrejme čiernymi písmenami, lebo ide o to, že dnes, ak by sme rozhodli o tom, že vydáme svojho kolegu poslanca do väzby, prijmeme precedens, ktorým priamo, či sa nám to páči, alebo nepáči, ohrozujeme základné princípy slovenského parlamentarizmu ako takého.

    O obsahovej, formálnej či právnej stránke celého problému hovorili moji predrečníci a nedovolím si niečo dodať, pretože hovorili renomovaní právnici a ďalší ľudia, ktorí sa snažili zo všetkých možných strán predostrieť vám také videnie, aké v skutočnosti je. Koniec koncov o tom, že máme pravdu, svedčí aj tá skutočnosť, že z právnikov vládnej koalície nevystúpil zatiaľ nikto, lebo jednoducho by musel povedať, ak by nechcel, aby utrpela jeho česť, že z formálnej stránky, ako i z právnej je to neobhájiteľné.

    Porušuje sa Trestný poriadok a čo sa týka celého predloženého materiálu, je rovnako slabý ako ten, ktorý sme prerokovali pred týždňom. Ale vtedy sme sa zaoberali a argumentovali tým, že sme išli na vecnú podstatu a už vtedy som hovoril, že mi to vychádza tak, že toto rokovanie má predovšetkým bytostne politickú otázku. Dnes nie, že som o tom presvedčený, ale chronologický sled udalostí jednoznačne ukazuje, a som presvedčený o tom, že každý súdny človek a každý poslanec, ktorý chce vidieť veci trochu reálne, mi musí dať za pravdu, že tento bod je čisto politická záležitosť. Ak mi niekto chce povedať, že je náhoda, že sa tento podnet objavuje v ten istý deň, ako Hnutie za demokratické Slovensko zverejní svojho kandidáta, ktorý zatriasol nielen verejnosťou, ale predovšetkým vládnou koalíciou, tak sa hneď v ten deň zjaví podnet na vzatie poslanca do vyšetrovacej väzby.

    Koniec koncov, niekto argumentuje tým, že dnes počujeme v rozhlase také alebo onaké informácie. Ak to niekoho prekvapuje, tak jednoducho je buď naivný, alebo nechce vidieť reálne súvislosti také, aké sú. Veď napokon, ak sa aj opierate o argumenty, tak už v momente, keď sa udiali niektoré akty, mali ste dostatok informácií o tom, že je do toho zapojená Slovenská informačná služba, že má v tom prsty pán poslanec Lexa a podobne. Prešli celé roky a už odvtedy, ako ste nastúpili do vlády a celé mesiace argumenty neprichádzali, ale práve v tomto období, ked vrcholí alebo sa spúšťa volebná kampaň na prezidenta. Ak mi niekto chce povedať, že je to chronológia, ktorá má logický sled, má čisto politický podtext, chce ma presviedčať o tom, že je to náhoda, no tak taký naivný nie som.

    A ak som hneď na začiatku povedal, že je tu útok na základné princípy parlamentarizmu, tak ten sa odohrával tiež už dávno pred týmto aktom, ktorý je dnes. Ten sa začal tým, vážení páni kolegovia, že z parlamentu, z inštitúcie, kde vždy a vo všetkých civilizovaných krajinách je miesto, kde sa robí politika, sa stalo všetko možné, len nie dôstojná inštitúcia, ktorá by bola najvyšším zákonodarným orgánom v štáte. Veď sa pozrite na toto rokovanie. Veď oveľa viac rokujeme v noci, ľudia apelujú, pretože ste im znemožnili, lebo ste si skrotili verejnoprávne inštitúcie, robíte si s nimi, čo chcete, a keďže ste mali už dávno predtým v rukách periodiká, tak nútite ľudí, aby celé noci nespali. Oni protestujú a apelujú na nás, aby sme vyzvali vás, ktorí ste mali plné ústa rečí o tom, ako chcete pertraktovať svoje politické kroky pred verejnosťou, tak prosím vás, urobte aspoň niečo. Netraumatizujme ľudí. Nechcime od nich, aby celé noci pozerali vysielanie v televízii do druhého rána, kde sa nám už premieša to, čo je zo záznamu a čo je skutočnosť. A tiež nerobme z tohto parlamentu železničnú stanicu medzi jednou a treťou hodinou v noci, keď stretáme unavených, nevyspatých a častokrát aj "kadejakých" ľudí. Toto nie je dôstojné. Začína sa podkopávať, toto robíme z tohto parlamentu. Ďalej sa podkopáva tým, že každý deň, keď rokujeme, robíme z parlamentu pomaly akoby trestanecký tábor, lebo tu nasadíme množstvo policajtov, dokonca "kukláčov", a obrníme sa zátarasmi. Veď prosím vás, koho sa bojíte?

    Ďalej, ak si niekto neuvedomuje, o čo ide a čo sa tu zasieva - veď tu nejde o poslanca Lexu. Ide o to, že ak schválite precedens do budúcnosti, teda ak príde taký chabý materiál a my sme ochotní na jeho základe vydať poslanca do väzby, garantujem vám - a keď sa mýlim, tak prosím, kto je bez chyby a bez viny, nech hodí kameňom - na každého z vás je možné prísť s takýmto materiálom. Pýtam sa, k čomu to povedie, kam to chcete eskalovať. Ak si myslíte, že tým chytíte nejaké body, viem si dobre predstaviť, kde sa to bude končiť. Samozrejme, pri Lexovi sa to začína a bude sa to končiť zrejme u kandidáta na prezidenta pána Mečiara, ktorý kandiduje za HZDS. Tá niť je jasná. Použili ste ju aj v parlamentných voľbách. Ste presvedčení o tom, že keď nás budete kriminalizovať, zastrašovať a perzekvovať pred verejnosťou, pomôže vám to, aby bol zvolený niekto iný. Ale čo potom? Veď ste to urobili. Verejnosť ste podviedli, dali ste im sľuby, ale odo dneška už o ničom nehovoríte, lebo nie je o čom.

    Ako chcete od nás a od verejnosti, aby sme verili v nezávislosť sľubov, keď tu premiér klame, verejne klame. Áno, je to permanentný klamár. A s nami to nič nerobí. Jeden minister informuje odlišne ako druhý. Veď ak sa raz v civilizovaných krajinách politik a minister pomýli, je to jeho morálne právo, aby odstúpil. Ako chcete, aby som veril a teraz mi povedzte, podľa čoho sa mám orientovať, kedy premiér alebo predseda vlády hovorí pravdu, keď nás v takej zásadnej otázke, ako bol nálet alebo teda zapojenie Slovenskej republiky do vojnového konfliktu, verejne informovali zo dňa na deň inak. A potvrdili ste aj vy, páni z vládnej koalície, že to tak bolo. Koniec koncov sme v tomto duchu veľmi jemnučko prijali aj uznesenie. Tak ako chcete od nás, aby sme verili v nejakú nezávislosť súdu?

    Napokon vaša argumentácia sa opiera o to, že by mohol pán Lexa vplývať prostredníctvom verejnej mienky na ľudí, ktorí budú v tých veciach vypočúvaní. Veď väčšina z nich alebo už ich je dosť vo vyšetrovacej väzbe. Ďalej pán vyšetrovateľ a pán mimister hovoria o ďalších utajených svedkoch, ktorí sú isto utajení pred nami - a neviem, či vie o nich vyšetrovateľ, možno pán minister, možno niektorí z vás -, tak ako ich môže ovplyvňovať? Čím? Veď nevie, kto to je.

    A celá genéza, ktorú ste spustili v mediálnej kampani, je nad slnko jasnejšie, že má len a len politický podtext. Ale tu nejde len o osobu. Viete si predstaviť, kde to ženiete? Veď nemám krvavé oči. Nikdy som ich nemal ani nebudem mať. Nechcite z tohto parlamentu urobiť inštitúciu, kde nikto normálny nebude chcieť ísť.

    Je to tak, páni, či sa vám páči, či nie, lebo ho budete zastrašovať, tak ako sú zastrašovaní niektorí z vás, že sedíte iba na polovici stoličky, pretože na druhej polovici sedí pán minister, a ak nebudete hlasovať, ako chce vláda, tak jednoducho príde sem pán minister - veď ste to odskúšali s pánom Ďuračkom -, no tak jednoducho neposlušný pán poslanec pôjde preč. Tak keď vám to neprekáža, páni poslanci, jednoducho je to váš problém. Chcem vás len uistiť, že pred históriou sa neschováte. Tí, ktorí vás manipulujú, budú manipulovať iných, ale papier o hlasovaní bude taký, ako budete hlasovať dnes.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok. Ako posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Husár.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcela by som sa pripojiť k názoru pána poslanca, že tento parlament zaviedol systém rokovania nedôstojným priebehom. Už nejdem opakovať, že rokovania sú niekedy epizódami medzi prestávkami, ale chcem povedať, že hnanie na nočné rokovania sú skutočne len rozmarom vašich politických hier a rôznych špekulácií. Nevidím dôvod, prečo o tejto problematike máme rokovať v noci. Vedela som pochopiť, keď ste povedali, že o rozpočte treba rokovať v noci, aj keď to bola chyba vládnej koalície, že rozpočet nepripravila skôr a nedala skôr na prerokúvanie do parlamentu.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, reagujte na predrečníka.

  • Reagujem na predrečníka, ktorý povedal, že je nedôstojné nočné rokovanie. A uvádzam dôvody, keď takéto nočné rokovanie bolo akceptovateľné. A verejne kladiem otázku, aký je dôvod, že tu rokujeme v noci. Ak nie možno tým, že sa tu hrajú nejaké spravodajské hry s priznaním sa niekoho, čo má ešte dnes ovplyvniť poslancov, lebo, keď sa zajtra dozvedia, že to nie je pravda, tak by možno hlasovali už inak. Opätovne, prečo rokujeme v noci? Aká je tu naliehavosť? Čo je dôvodom, že sa takto nezmyselne pracuje? Ešte som nedostala odpoveď a myslím si, že rozumná ani nie je.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som podporiť slová pána poslanca Tarčáka. Už som povedal, že ma mrzí, že som si nezobral aj čiernu kravatu. On hovoril, že tento deň bude zapísaný čiernymi písmenami. Potvrdzujem, že tento deň je čierny deň, smútočný deň Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sa skutočne zapíše veľmi, veľmi nedobre. Zapísal sa tak i posledný bod rokovania 11. schôdze a celá 12. schôdza sa zapísala ako čierny deň Národnej rady Slovenskej republiky, keď stratila identitu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vo vystúpení pána poslanca Tarčáka ma zaujala myšlienka, že z formálnej a právnej stránky vlastne tento návrh z radov koaličných poslancov nikto neobhajuje ani neanalyzuje, a to je skutočne pravda. Je to veľmi zaujímavé, pretože v koaličných radoch sú právnici, v koaličných radoch sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, preto nemôžeme povedať, že by sa k tomu nevedeli vyjadriť. Jediný dôvod môže byť potom iba v tom, že si uvedomujú, že ich analýzy by vyzneli nepresvedčivo a, samozrejme, pred televíznymi obrazovkami nikto nechce strápňovať svoju vlastnú osobu. Koaliční poslanci sa prihlásia jedine v rámci faktických poznámok, ktoré však skôr skĺzavajú do výsmeškov a invektív, hoci by mali smerovať k odbornému vyjadrovaniu sa.

    Pán poslanec Tarčák hovoril aj o nočnom zasadaní. Tiež sa k tomu pridávam a mám pocit, že nočné zasadania sú iba prejavom zloby a nenávisti koalície, ktorá keď nemôže pozatvárať pomaly všetkých opozičných poslancov, aby tu od nich mala pokoj, tak si zrejme povie, nech aspoň rokujú v noci, pretože absolútne žiadny iný dôvod tu nie je. A či prijmeme dnes to, čo vlastne chcete, čo koalícia chce, či to prijmeme o pol tretej v noci alebo to prijmeme zajtra o 11.00 hodine dopoludnia, to rozhodne na tom nemôže nič meniť. Je to posledný bod programu tohto plenárneho zasadnutia, tak skutočne by sa to mohlo v pokoji prerokovať aj zajtra dopoludnia. Ale nie, my tu musíme poskakovať ako pajáci, pretože si to vládna koalícia želá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pre tých zopár skalných občanov, ktorí nadránom sledujú záznamy z tohto rokovania, je možno všetko jasné. Ale pravda je taká, že je to veľmi účelové a je to veľmi presné. Ten, kto vymyslel tento zlomyseľný, pekelný plán, dobre vedel, že väčšina občanov - hovorím a dopĺňam pána poslanca Tarčáka - vedel veľmi dobre, čo robí, lebo vedel, že väčšina občanov chce na druhý deň pracovať, lebo musí pracovať a jednoducho občanov odstavila od informácií. Teoreticky má občan možnosť sledovať rokovanie parlamentu, fakticky, bohužiaľ, nie. To je tá perfídnosť týchto krokov. Pravdaže, nočné rokovanie sa celkom iste zaobíde aj bez otázok občanov, celkom iste sa zaobíde bez ich verejných prejavov. Je to veľmi pohodlné, veľmi "pekné". Aj zlodeji radšej kradnú v noci ako cez deň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem objasniť slová pána kolegu Tarčáka, že nie sú žiadne dôvody na to, aby sme naťahovali čas. Zajtra, vážené poslankyne, vážení poslanci, iste najmenej dve tretiny z nás nepôjdu do svojich okresov, do svojich volebných obvodov, aby pracovali, pretože aj tak budú dospávať, ak tu budeme do rána. Takže neklamme našich ľudí, že o tom musíme rozhodnúť dnes. To len potvrdzuje fakt, že vy sa nebudete správať pri hlasovaní ako poslanci, ale ako ľudia, ktorým bolo nadiktované, čo majú stlačiť, ako sa majú správať.

    Ak by to bolo inak, tak by ste rešpektovali, že vlastne nie je dôvod, pretože z tých troch dôvodov, ktoré sa uvádzajú v materiáli, napríklad prvý neobstojí ani pred školákom. Ak je trestné to, čo sa cituje, že vraj verejne, prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku, tak by muselo byť v zákone to ovplyvňovanie verejnej mienky ako trestný čin. Čiže, keď nepácha trestný čin, nemôžeme ho dať za to do väzby. A ak by to bol trestný čin, tak aspoň by ste mali argument, že konečne Ivan Lexa spáchal konkrétny čin, a nie tak, ako sa tu vysvetľuje, že on ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby je zodpovedný, že ktosi čosi urobil.

    A obdobne je to aj s druhým dôvodom, keď sa konštatuje, že sa nechal informovať o priebehu vyšetrovania. Vážení, je zakázané na Slovensku pýtať sa alebo odkedy nám zakážete pýtať sa? To je otázka pre vás, až budete dvíhať ruku, či je zakázané Slovákom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    rád by som súhlasil so svojím predrečníkom pánom poslancom Tarčákom. Nemôžem však celkom. Nielen dnešný deň je čierny, ale tá černota sa začala v prvý deň a v prvú chvíľu, keď sme začali hovoriť o domnelých trestných pokleskoch pána poslanca Krajčiho. Odvtedy pokračujú čierne dni a noci fakticky, ale aj obrazne.

    O právnickej kvalifikácii prípadu Ivan Lexa, samozrejme, nemôžem hovoriť, no myslím si, že ak nezabrala argumentácia takého odborníka, ako je doktor Kandráč, keď hovoril o domnelých trestných činoch Ivana Lexu, alebo keď nezabrala dnešná argumentácia pána poslanca Gašparoviča, potom nám už niet pomoci. Ide mi skutočne len o všeobecný apel: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nehlasujme za vydanie Ivana Lexu do väzby. Môže sa nám to vrátiť jednoducho tak, že na nás môže čakať ten istý osud, každého jednotlivého z nás.

    Napokon ešte mám chvíľu času, dovoľte mi vysloviť vážny apel a vážnu výzvu pánu predsedovi nášho parlamentu. Pekne prosím, pán predseda, nedajme si diktovať program našich rokovaní vyšetrovateľmi, prokurátormi, úradníkmi ministerstva vnútra. Sme na to dosť svojprávni, azda ešte parlament Slovenskej republiky, aby sme si pracovný program určovali sami.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na predrečníka.

    Na vydanie súhlasu na väzbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné, aby rozhodla Národná rada Slovenskej republiky. Ale, samozrejme, musí to byť v súlade so zákonom. Preto zvážme, kolegyne a kolegovia, či môžeme dať súhlas na väzbu poslanca Lexu bez toho, že by sme poznali vecné dôkazy, ktoré jediné môžu rozhodnúť o tom, či skutok skutočne spáchal ten, kto je podozrivý. Podľa Ústavy Slovenskej republiky článok 17 ods. 4: "Žiadosť na vzatie do väzby dáva parlamentu sudca, a nie vyšetrovateľ alebo prokurátor." Opakujem ešte raz, sudca dáva túto žiadosť. Vyplýva to zo zmeny postavenia nezávislého sudcu v Trestnom zákone. Postavenie nezávislého sudcu, na ktorého prešli aj niektoré rozhodovania, ktoré predtým podľa nášho Trestného poriadku vykonával prokurátor. A v tomto bode vlastne došlo k porušeniu ústavy, pretože žiadosť do Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie poslanca Lexu do väzby v tomto prípade dal vyšetrovateľ, a nie sudca.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Kvarda, keď budete chcieť hovoriť, tak sa prihláste, majte na to odvahu.

    Páni kolegovia, kolegyne, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky majú strážiť zákonnosť, a nie porušovať zákony. Preto rešpektujme zákon a rešpektujme ústavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Tarčák v úvode svojho vystúpenia hovoril o argumentoch, ktoré odzneli v tomto pléne. Opieral sa o argumenty právnikov, ale aj o argumenty poslancov, ktoré sme uvádzali vo svojom vystúpení. Keďže po mojom vystúpení okamžite dvaja koaliční poslanci ma obvinili, že si vymýšľam a nehovorím pravdu, tak si znovu dovolím odcitovať z dodatku a dodatku 2 to, čo som povedala vo svojom vystúpení, lebo to sú argumenty, na ktoré sa odvolával aj pán poslanec Tarčák.

    Kým v dodatku z 26. 3. bez očíslovania je podpísaný jeden vyšetrovateľ, teda uvedený jeden vyšetrovateľ, ale podpísané je to v zastúpení, a v tom, čo som citovala, sa nesprávne hovorí naozaj o ovplyvňovaní verejnej mienky, vtedy som to čítala celé, teraz nebudem, a až potom sa hovorí o ovplyvňovaní podľa Trestného zákona. Podpísal to potom prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý sa veľmi stručne na štyri a pol riadka vyjadril, že sa stotožňuje so žiadosťou vyšetrovateľa.

    V dodatku 2 z 9. 4. to už podpísal ďalší vyšetrovateľ. Sú tu celkom iné alebo nie úplne, ale inak formulované dôvody a niektoré z nich sú dokonca v rozpore, ako sme upozornili s pani poslankyňou Keltošovou, s pôvodným materiálom, ktorým sme sa zaoberali pri prerokúvaní zbavenia imunity, ale aj dnes, a znovu sú tu ale nesprávne odvolávky na zákon, Trestný zákon, Trestný poriadok. Znovu som si ho pozrela. Je tam iná citácia, ako je v tých vetách o verejnej mienke. Takže verejná mienka je nepríslušná tomuto materiálu a nepatrí to sem. Čiže, v ničom som neklamala ani neklamem. Citujem z písomného materiálu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tarčák, vy ste sa prihlásili ako štyridsiaty a teraz roníte krokodílie slzy, že rokujeme v noci. Nikto z vás však nepovedal, že Ivan Lexa je päťkrát obvinený z trestného činu. Nikto z vás nepovedal, že dnes pán Svěchota doznal trestný čin, z ktorého je Ivan Lexa obvinený. Nikto z vás nepovedal a nevyvrátil, že poslanec Lexa nemarí a neovplyvňuje vyšetrovanie. Nikto z vás nepovedal ani to, že Ivan Lexa sa stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby z vôle predsedu HZDS Mečiara. Nikto z vás nepovedal, že ste ho celé minulé volebné obdobie podporovali a mediálne kryli aj trestné činy, o ktorých dnes rokujeme. Ale prihlásili ste sa štyridsiaty, pán Tarčák, a sťažujete sa, že to ľudia musia pozerať. Poviem vám, rokujeme o spravodlivosti za zneužívanie politickej moci. A rokujeme preto, aby sa to na Slovensku už neopakovalo.

  • Pán poslanec Tarčák vyjadril značné výhrady k týmto netradičným nočným rokovaniam parlamentu. Musím sa priznať, že mne tieto nočné rokovania vôbec neprekážajú. Sú pre mňa nesmierne zaujímavé, podnetné, pretože sa tu odkrývajú ľudské a inteligenčné podstaty intelektovej úrovne a charaktery ľudí. Je to nesmierne zaujímavé. Presne viem, ktorý poslanec sem príde, keď sa otvára bar, na ktorom poschodí sa začína čapovať a tváre niektorých poslancov sa začnú červenať, dokonca niektorým červenie aj plešina. Toto je skutočne veľmi zaujímavé.

    Ale sústredil by som sa na niečo iné. Chápal by som nočné rokovanie parlamentu, ak by sa prerokúval taký mimoriadne závažný bod, ako je zavlečenie Slovenskej republiky do vojnového konfliktu. To je tematika, na ktorú tento parlament bol oprávnený rokovať, dokonca bol povinný rokovať. A vláda bola povinná s týmto predstúpiť pred poslanecký zbor. Nestalo sa tak. Tri týždne nás vláda klamala a podvádzala. Luhala, že to bola hanba počúvať. Predseda vlády podrážal svojich ministrov a ministri navzájom popierali, kto čo povedal a kto čo nepovedal.

    Tak, vážení, nehovorte tu o morálke a o etike, nehovorte o politickej slušnosti, pretože špička tohto štátu predvádzala skutočnú žumpu politickej úrovne a ľudskej etiky. Toto je skutočná hanba, ktorá sa predvádzala na scéne tohto parlamentu.

    A čo sa týka vystupovania jednotlivých poslancov. Pán poslanec Tatár, prednedávnom ste tu uvádzali tajné zasadnutie v rade televízie na 8. poschodí a luhali ste ako teraz, tak ste luhali aj vtedy a vy ste jednoducho chronický luhár v tomto smere.

  • Pán poslanec Tarčák hovoril o troch veciach, z ktorých v podstate ani jedna nesúvisela s dnešnou témou. Bolo to veľmi pôvabné, keď sa sťažoval na to, že chudáci televízni diváci musia pozerať v nočných hodinách televíziu, keď všetci vieme, že sme sa vlastne všetci dožadovali, teda nielen poslanci opozície, aj koalície ešte pred voľbami, aby sa prenášali prenosy zo zasadnutia parlamentu. Takže v tejto veci ide len o to, aby sme vlastne splnili slovo, ktoré sme dali. A to robíme. To je po prvé.

    Po druhé, pán poslanec Tarčák sa sťažoval na nočné hodiny. Celkom neviem, prečo sa sťažoval na nočné hodiny, tak ako neviem, prečo sa potom sťažujú poslanci opozície na to, že nemôžu vôbec vystupovať a svojimi neuveriteľnými rétorickými obratmi sa pýtajú, či im chceme zapchať ústa. Viete, keď je vyše štyridsať príspevkov, z ktorých vyše štyridsať predstavuje poslancov HZDS a SNS, a keď je - nepočítal som ich presne -, ale keď je nekonečné more faktických poznámok, z ktorých neuveriteľne veľká väčšina je na vašej strane, tak celkom dobre nechápem, na čo sa sťažujete. A keď hovoríte o nočných vystúpeniach, o ponocovaniach, tak vy ste vlastne, povedal by som, autormi tohto ponocovania, pretože sa opakujú vlastne len tie dve-tri veci, ktoré donekonečna opakujete, donekonečna v tých štyridsiatich príspevkoch. Takže skôr by som vás prosil o zmilovanie sa nad tým, aby ste neopakovali donekonečna to isté.

    Ale čo bolo oveľa horšie, pán poslanec Tarčák tak medzi rečou povedal iba to, že na každého z nás možno prísť s podobným materiálom. Pán poslanec Tarčák, ja by som si to vyprosil. Možno, že na niekoho z vás možno prísť s takýmto materiálom. Dúfam, že nie. Ale rozhodne nikto z nás nebol riaditeľom Slovenskej informačnej služby, nikto z nás neurobil to, čo urobil pán Lexa.

  • Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Použijem slovník našich kolegov z koalície, aby lepšie pochopili, o čom chcem hovoriť. Bolo to veľmi pôvabné, keď nedávno, obrazne povedané, do tohto salónu vstúpil jeden taký pomenší šerif a zahlásil to obligatórne, so mnou prichádza zákon. Búrlivo ste mu zatlieskali a doplnili toto jeho vystúpenie nadšenými vystúpeniami o tom, ako idete zavádzať na Slovensku nanovo právny štát, ako idete uplatňovať právo a spravodlivosť. Pred chvíľou tu odznelo, že rokujeme o spravodlivosti. Vyzývam vás teda v tomto štýle, vážené kolegyne a kolegovia, podporujte svojho šerifa. Podporujte svojho šerifa a robte tak, aby sa rokovalo o spravodlivosti, aby v tomto salóne vládol zákon.

    Niekoľkokrát a opakovane po tom, čo túto otázku otvoril pán poslanec Gašparovič, sme žiadali od vás postoj k otázke nekompetentného podania, a teda aj protiprávneho rokovania o tejto otázke z pozície vyšetrovateľa tohto prípadu. Prečo sa chcete dopracovať k právu a spravodlivosti jeho porušovaním? Je to nutné? A je to nutné v tomto prípade, keď ste tak hlboko presvedčení o pravde, ktorá je skrytá za obvineniami Ivana Lexu? Vôbec to nie je nutné. Dávate lekciu nielen nám o tom, aké bolo to prvé pôvabné vyhlásenie šerifa. Dávete túto lekciu celému Slovensku, nielen našim, ale aj vašim voličom.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    niektorí poslanci dostali výzvu od občianskej iniciatívy Občania proti moci. Pretože tu bola viackrát spomínaná a možno si ju niektorí poslanci ani neprečítali, chcela by som časť z nej citovať aj preto, aby sa dostala do stenozáznamu:

    "Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dnes budete na pôde zákonodarného zboru rozhodovať o tom, či vydáte súhlas s uvalením vyšetrovacej väzby na svojho kolegu z parlamentných lavíc poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu. Táto požiadavka, ktorú najprv verejne cez masmédiá avizoval minister vnútra Ladislav Pittner a niektorí ďalší politici, sa vzápätí zhmotnila v podobe žiadostí vyšetrovateľov. Predtým sme boli svedkami rovnakého postupu v prípade zbavovania poslaneckej imunity exministra Gustáva Krajčiho i samotného Ivana Lexu.

    V tejto súvislosti často zaznieva argument, že zbavenie poslaneckej imunity je prvým predpokladom, aby mohol obvinený pred súdom očistiť svoje meno. Ak by sme pripustili, že práve toto bolo zmyslom diskutabilného zrušenia amnestie svojho predchodcu predsedom vlády Mikulášom Dzurindom, ako aj vaše parlamentné rozhodnutie o umožnení činnosti policajných a vyšetrovacích orgánov na základe odobratia imunity, žiadosť o vyšetrovanie vo väzbe absolútne neguje takúto logiku. Vyšetervacia väzba znamená absolútnu izoláciu bez možnosti komunikovať čo i len s najbližšími príbuznými. Spravodlivosť má teraz aj bez uvalenia väzby absolútne voľný priebeh.

    Sledujúc vývoj udalostí okolo prípadu poslanca Lexu má stále viac občanov pocit, že nejde o serióznu snahu kauzu vyšetriť, ale o akt politickej pomsty. Prípadným odobrením väzby neurobíte zadosť spravodlivosti či efektivite vyšetrovacieho procesu. Skôr naopak. Spôsobíte, že poslanec Ivan Lexa prakticky nebude mať možnosť sa brániť. Budú výrazne oklieštené jeho ľudské práva. Vzniká možnosť nekontrolovateľnej manipulácie, donucovacích metód a svojvôle zo strany policajných orgánov. Za takýchto okolností bude mať pán poslanec Lexa veľmi obmedzenú možnosť očistiť svoje meno od verejne známych obvinení. Žiadosť o vydanie poslanca do vyšetrovacej väzby s odôvodnením, aby vraj neovplyvňoval verejnosť a svedkov, ktorých ani nepozná, je precedensom, ktorý by sa v normálnom právnom štáte nemal nikdy objaviť. Politika založená na revanši vyvoláva nekonečný kolotoč odplaty. Apelujeme na vašu morálku a kresťanské hodnoty, ktorými sa väčšina z vás riadi."

    Toľko z tohto dokumentu, ďalej nejdem citovať, pretože práve pri tejto časti by som sa chcela zastaviť.

    V tejto výzve sú presne pomenované skutočnosti, s ktorými súhlasím, až na jeden fakt. Hovorí sa tu o tom, aby ste vy poslanci vládnej koalície nerobili politiku založenú na revanši. Revanš je vlastne odplata, pomsta za podobný čin. Tu však o revanši nemôže byť ani reči, pretože my sme voči vám, keď ste boli v opozícii, resp. pretože tu je nová strana, keď boli v opozícii niektorí vaši vodcovia, čo vám predpisujú, ako hlasovať, my sme nikdy nepoužili podobné praktiky. Nielenže sme nikoho nedali uväzniť, ale sme nikoho z opozície nedali ani len zbaviť imunity, teda sme nezbavili imunity nikoho napriek tomu, že sme na to dôvody podložené dôkazmi mali. Pozri pánov poslancov z vtedajšej opozície, ktorí sa teraz vehementne dožadujú zbavenia imunity, a dokonca uväznenia poslancov z opozície. Neurobili sme to ani v prípade pána poslanca Pittnera, pretože by to mohlo byť označené ako politické, práve to, čo teraz hrozí vám, vážení páni kolegovia. Uvedomovali sme si svoju zodpovednosť. Je dôležité totiž pre psychické zdravie spoločnosti zachovávať všetky právne normy a zákony práve v zákonodarnom zbore. A to sa teraz, vážení kolegovia, v Národnej rade nedeje.

    Predrečníci právnici, ale aj ostatní poslanci opozície vám dokázali, že chcete nezákonne, ba protiústavne posadiť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do väznice. Zbavili ste ho imunity, dali ste ho, ako ste sami povedali, k dispozícii súdu, aby sa ukázala pravda, ale zdá sa, niektorým to nestačí. Niektorí ho potrebujú aj bez dôkazov vidieť za mrežami. Vážení páni poslanci, z vašej strany preto nemôže byť ani len reči, ako som povedala, o revanši, pretože nikdy sa takýto skutok nestal. Z vašej strany, teda zo strany tých, ktorí vás takto nútia hlasovať, ide o totalitné zbavovanie sa politických rivalov, ide o nenávisť a otváranie niečoho, čo je pre Slovensko veľmi nebezpečné.

    Spoločnosť je polarizovaná. Táto polarizácia sa prejavuje nielen v prevádzkach v zamestnaní, ale aj v rodinách. Toto všetko je zrkadlovým obrazom parlamentu. Vážení kolegovia, nebolo by načase správať sa aj v tomto parlamente ako v iných demokratických štátoch, kde poslanec opozície nie je obmedzovaný vo svojich právach a politicky perzekvovaný? Nebolo by v záujme pokoja, či už pre prácu v prospech občana, či pre pokojný život v spoločnosti vôbec prestať s takýmito metódami, pretože cesta, ktorú ste si vybrali, určite nevedie k cieľu, ktorý ste deklarovali, k prosperite spoločnosti?

    A na záver, nemôžem sa vyjadriť k niektorým faktickým pripomienkam pánov poslancov, ktoré tu odzneli, chcem poprosiť pána poslanca Mikloška, dúfam, že ma počuje a aj pána poslanca Budaja, pretože tu naznačili, že niečo vedia o kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do zahraničia, aby o tomto dali informáciu orgánom činným v trestnom konaní, ale tiež ich chcem požiadať, aby ešte pred takým závažným hlasovaním, aké nás čaká, vystúpili tu pred Národnou radou a informácie i poznatky, ktoré vedia, nám dali, pretože v opačnom prípade budem pokladať ich vystúpenie za účelové a absolútne neseriózne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Muškovej sa hlásia traja páni poslanci. Pán poslanec Krajči je posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Áno, ďakujem.

    Chcem reagovať na kolegyňu poslankyňu, pretože túto občiansku iniciatívu mám písomne, samozrejme, k dispozícii. Mne len na tom prekáža, že tu nie je nikto konkrétny podpísaný. Chýbajú mi konkrétne mená a pani poslankyňa to vydáva za oficiálny dokument. Takže mám trošku iný názor.

    Druhá vec je, že na obálke je moja adresa bydliska a nejako rýchlo sa to dostalo bez známky do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže považujem to skutočne za zavádzanie občanov, pretože takýto dokument je podvrhom, to tvrdím ja.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    pani kolegyňa Mušková chcela povedať asi toľko na adresu našej "demokratickej väčšiny", že by mala byť rozvážna. Odcitujem, čo o tom hovorí Sprievodca po demokracii od Erazma Cohaka: "Čím závažnejšie rozhodnutia, tým dôležitejšie je, aby sa v ňom neodrážala nálada okamihu, ktorá môže vzplanúť a zasa pominúť. Preto vyspelé demokracie úmyselne zabudúvajú do svojho systému mechanizmy na predlžovanie rozhodovania a vyhýbajú sa jednorazovým súdom."

    Vážení páni poslanci vládnej koalície, zbavovanie alebo vydanie poslanca do väzby je v dejinách slovenského parlamentarizmu ojedinelým činom, a možno aj svetového. Ale vy ste si išli hrať futbal, vás netrápi svedomie, vy ste dostali pokyny od koaličnej rady, ako máte rozhodnúť, a tvárite sa pritom ako demokrati. Teraz ste narýchlo prišli, pán Rusnák, do parlamentu a ste nervózny z toho, že ešte rozprávame alebo sa snažíme obhájiť nevinného človeka. Takže to vám v každom prípade chcela povedať pani poslankyňa Rusnáková, aby ste boli trpezlivý. Aj vám musí záležať, aby ste mali čisté svedomie.

  • Pani poslankyňa Rusnáková nie je tu.

  • Pardon, ospravedlňujem sa, pani poslankyňa Mušková. Aj vám teda musí záležať na tom, aby ste objektívne posúdili vinu alebo nevinu človeka, ktorého máte nechať zavrieť do väzby a vydať ho vyšetrovateľom, ktorí ani zďaleka nie sú nestranní, sú zaujatí.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa Mušková sa vo svojom vystúpení dotkla občianskej iniciatívy a prečítala text tejto iniciatívy. Ja som len prekvapený, že potláčame občianske iniciatívy, keď pred voľbami v roku 1998 opozícia vehementne presadzovala, aby sa občania zapojili do riešenia vecí verejných a bolo vytvorených množstvo občianskych iniciatív a združení, ktoré presadzovali záujmy spravodlivých volieb, nezmanipulovania volieb a neviem ešte aké všelijaké záujmy a nakoniec voľby dopadli spravodlivo, dopadli demokraticky, nezistilo sa žiadne manipulovanie a ešte odvtedy sa ani nikto neospravedlnil, že ste nás takto hrubo obviňovali. Dnes, keď sa vytvorí občianska iniciatíva, ktorá presadzuje záujmy opozície, ktorá vás upozorňuje na to, že občania sa dívajú na tento problém trošku z iného zorného uhla ako vy, tak začínate spochybňovať. Vážení, každá takáto iniciatíva má za sebou občanov, sú registrované podľa zákona aj občianske združenia aj všetky veci. Pokiaľ si to chcete zistiť, máte možnosť.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Cabaj nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Po ňom nasleduje pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa, máte procedurálny návrh?

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Prosím vás, skutočne vás prosím, či by ste nemohli dať vypnúť reflektory. Byť tu celý deň, teraz je už 11 hodín, čo sme tu, a svietia mi do očí štyri reflektory. Ak to vám neprekáža, tak mne to ozaj prekáža.

  • Prosil by som technikov, prípadne réžiu Slovenskej televízie, ktorá natáča tento prenos, či je možné aj bez zapnutia bočných reflektorov použiť techniku. Ak je to možné, tak prosím o vypnutie reflektorov.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že väzba je veľmi vážny inštitút, o ktorom prislúcha rozhodovať sudcovi, a vieme, že sudcovia s týmto inštitútom narábajú opatrne, možno niekedy až veľmi opatrne, čoho pravým protipólom je postavenie a názory tohto parlamentu. Čo to vlastne väzba je? Už tu bolo viackrát uvedené, že väzbu upravuje § 67 a § 68 Trestného poriadku, v zmysle ktorých je to mimoriadne opatrenie obmedzenia slobody človeka, ktorý nebol právoplatným rozhodnutím uznaný vinným za spáchanie trestného činu. Vážení, chcem zdôrazniť, že nebol uznaný právoplatným rozhodnutím súdu, teda ide o osobu nevinnú.

    Z viacerých vašich vystúpení, ako aj z materiálu predloženého na rokovanie, z jeho textu, vyplýva, akoby bol Ivan Lexa vinný, akoby tu boli dokázané skutky. Je to veľmi smutné, keď sa nerešpektuje princíp neviny v štáte, o ktorom hovoríte, že sa stal veľmi právny a veľmi demokratický po nástupe novej vlády. Ak sa pozrieme na Trestný zákon - pretože to nie je beletria, vážení, ktorú si niekto môže vysvetľovať tak ako niektoré faktické pripomienky niektorých poslancov vládnej koalície -, tak sa dozvieme, že § 67 dáva podmienky, že obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, to znamená, musia byť konkrétne fakty preukázané alebo aspoň indícia na ne - použilo sa písm. b) -, že bude pôsobiť obvinený na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

    Myslím si, že to nie je prípad pána poslanca Lexu. Je to ustanovenie, ktoré sa v praxi aplikuje na prípady, kde dôjde k obvineniu novej veci a aby sa zamedzila aktivita, ktorá môže v krátkom čase byť intenzívna. Prosím vás pekne, pána poslanca Lexu masovokomunikačné prostriedky už takmer dva roky omieľajú v tejto kauze. Ktorého zo svedkov by mohol ovplyvňovať? Korunného svedka Fegyveresa, ktorý je amnestovaný a je niekde v zahraničí? Alebo ďalších utajovaných svedkov, o ktorých ani on nevie? Alebo spoluobvinených? Veď tých vlastne prednedávnom taktiež vzali do väzby. Nemôže ich ovplyvňovať. Čiže dôvody tu jednoznačne nie sú. Navyše, je tu pochybená právna stránka, pretože som sa už o tom zmienila, len sudca rozhoduje o uvalení väzby, a preto len keď má indície, že by väzba bola účelná, vtedy treba rozhodovať o väzbe.

    Tu vlastne nastáva situácia, že prokurátor dá návrh už so súhlasom parlamentu. Tento súhlas môže byť určitým spôsobom ako psychologický nátlak na sudcu. Navyše väzba, ktorá sa často neuplatňuje u osôb a opatrne sa s ňou pracuje aj tam, kde by si skutočne verejnosť želala, aby bol obvinený vzatý do väzby, keď je obvinený napríklad z pašovania drog alebo inej protispoločenskej, vysokonebezpečnej protispoločenskej činnosti, tak aj tam sa zvažuje. A tu sa veľkoryso staviate za väzbu, hoci ide o poslanca, ktorý má ústavný nárok osobne vykonávať svoj mandát. Čiže dochádza ku stretu dvoch záujmov, ak nechcem povedať, že vlastne k znemožneniu ústavného práva poslanca. A prečo tak rýchlo, prečo v noci?

    Vážení, tu opätovne ide o psychologickú stránku, o ovplyvnenie verejnej mienky v tom zmysle, čím rýchlejšie aj na základe dôvodov, ktoré nie sú prijateľné, veď to neprekáža, veď sa to nedostane na súd, je tu vedomie, že Ústavný súd zruší amnestiu. Ale ako my budeme vedieť a hlavne pred prezidentskými voľbami pôsobiť na voličov, keď budeme mať argument, že je poslanec za mrežami a už by sme mu to dokázali, už by sme ho boli odsúdili, ale je amnestia, tak nemôžeme. Čiže tu bude situácia nedoriešená, ale pre masmédiá je široké pole na dopovedanie v zmysle vkusu a predstáv a, priamo povedané, v zmysle želania vládnej koalície.

    Toto sa môže ozaj stať každému poslancovi. Pán poslanec Tarčák to tu z tohto miesta uviedol, pán poslanec Zajac sa veľmi ohradil. Pán poslanec Zajac, tak ako bol obvinený pán poslanec Lexa z lúpeže, hoci tam osobne nebol a my dodnes nevieme, akú cudziu vec ulúpil, tak môžu obviniť aj vás na základe takýchto pofidérnych argumentov, ktoré vôbec nie sú argumenty, bez argumentov v takejto súvislosti. Čiže opakujem to, čo povedal pán poslanec Tarčák. Ozaj sa to môže stať aj vám a budete sa veľmi čudovať, ako je možné, že vás z niečoho obviňujú, kde nie sú splnené ani základné zákonné požiadavky, aby ste priamo pôsobili a tlačili svojím konaním.

    Dovoľte mi, aby som citovala z Práce o demokracii, ktorá vyšla v roku 1991 a prácu vydali Spojené štáty americké: "Politickí protivníci sa nemusia mať navzájom nevyhnutne radi, ale musia sa tolerovať a uznávať, že každý má legitímnu a významnú úlohu. Keď je po voľbách, tí, čo prehrali, prijmú rozsudok voličov. Ak prehrá vedúca strana, odovzdá moc pokojne. Bez ohľadu na to, kto vyhrá, obe strany sa dohodnú na spolupráci v mene riešenia problémov spoločnosti. Tí, čo prehrali, teda politická opozícia, vedia, že neprídu o život ani nepôjdu do väzenia."

    Toto doslova som citovala z Práce, prečo a ako sa treba učiť demokratickej spoločnosti. Požiadavka prvá: musia sa tolerovať. Vy chcete zlikvidovať HZDS, je to jasné. Druhá požiadavka: ak prehrá vedúca strana, odovzdá moc pokojne. My sme to plne splnili, neboli žiadne problémy, pokojne prebehli voľby. Obviňovali ste nás, do zahraničia písali, že chceme zmariť voľby. Nikto sa nám neospravedlnil. My sme vysoko kultúrne voľby uskutočnili. Bez ohľadu na to, kto vyhrá, obe strany sa majú dohodnúť na spolupráci. My vám ju núkame, zo svojho predstavenstva sme vyslali signály, ale vy nechcete rokovať. Ako máme spolupracovať? Po štvrté: tí, čo prehrali, nepôjdu do väzenia. Ani to sa neplní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová vystúpila ako písomne prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyni Tóthovej sa prihlásil pán poslanec Zajac, pán poslanec Krajči a pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo.

  • Budem, pani poslankyňa Tóthová, veľmi stručný. Ale naozaj, ja som nebol ani riaditeľom Slovenskej informačnej služby, nebol som ani vo Svätom Jure, nebol som ani na rakúskej hranici, neunášal som Michala Kováča mladšieho, nerozprával som sa tak, aby to bolo nahrané na magnetofónovú pásku so svojím kolegom ministrom Hudekom, nemaril som prácu vyšetrovateľov a tak ďalej a tak ďalej. Bohužiaľ, musím vás sklamať, nie je to tak, naozaj to nie je to tak, že by každého bolo možné obviniť z čohokoľvek, to teda naozaj nesedí. A doteraz, povedal by som, keď už mám povedať troška s takým čudným humorom, že trošku krivdíte pánu poslancovi Lexovi, ten sa vyznamenal onakvejším spôsobom.

  • Ďakujem.

    Pani Tóthová vo svojom vystúpení pekne komentovala, aká by mala byť spolupráca politických síl v Národnej rade, resp. v parlamentoch demokratických krajín. Je len zarážajúce, že v tomto parlamente odznela snaha o premostenie spolupráce medzi koalíciou a opozíciou a vtedy vehementne vystúpil pán poslanec Zajac, ktorý s červenými očami napadol pána Fica, ktorý si dovolil predložiť zákon, ktorý dokonca podporila aj opozícia. Myslím si, že z toho, čo pani Tóthová povedala, vyplýva, že niektorí poslanci v Národnej rade nemajú snahu riešiť veci spoločne v prospech občanov, ale skôr naopak, majú snahu rozbíjať snahy poslancov, ktorí chcú robiť v prospech občanov tejto krajiny. A je to jedno, či sú to poslanci opoziční alebo či sú to poslanci koaliční. Myslím si, že toto by si mal pán Zajac uvedomiť a spolupracovať trošičku iným spôsobom, ako to deklaruje.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem oceniť hlavne to stanovisko pani poslankyne Tóthovej, v ktorom zdôrazňovala, že HZDS naozaj bralo vážne svoj záväzok voči demokratickým podmienkam striedania moci a voči demokratickému zabezpečeniu podmienok na prejav vôle občanov. Skutočne, priatelia, my sme legálne odovzdávanie moci neurobili preto, aby sme urobili nejaký ľahký nástup druhých síl, ale preto, lebo si myslíme, že toto je naša spoločnosť, to je spoločnosť, ktorá si zaslúži, aby v nej občania prejavili svoju vôľu demokratickou voľbou. Nezakrývali sme a aj pri našich analýzach nezakrývame, že sme boli sklamaní, že sa v podstate v zápase štátotvorných a štátoborných síl vlastne priklonila väčšinová mienka vo voľbách k názoru tých, ktorí tento štát nechceli. Ale zakaždým nám išlo dôrazne o to, aby aj pri tomto kyvadlovom pohybe boli podmienky demokratické. Tieto demokratické podmienky teda vyžadujeme aj pre seba nielen preto, aby sme mali zaistené pokojné brebendy, ale preto, lebo sme presvedčení, že ľudská dôstojnosť si zaslúži, aby sa realizovali demokratické podmienky pre všetkých. Toto robíme, toto budeme robiť a vás ubezpečujem, že budeme takisto aj vzdorovať tomu, aby ste demokraciu zneužívali.

  • Ako predposledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Slobodník. Po ňom vystúpi pán poslanec Gabriel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Začnem tak trošku od pána Zajaca, ktorý sa cíti taký istý, že sa nemôže dostať do tohto strašného mlyna, do ktorého teraz chcete dostať Ivana Lexu. Nebol by som si taký istý, pán Zajac, pretože možno príde generácia, ktorá bude hodnotiť, čo sa robilo pre to, aby tento štát nevznikol, a kto robil všetko pre to, aby tento štát nevznikol. Kto viedol zákulisné rokovania v Prahe v mene VPN, kto bol ideológom VPN, podľa slov Fedora Gála ste to boli vy, a kto robil všetky tie veci. Takže už som to tu dvakrát zopakoval, zopakujem to ešte raz pre všetkých. Nikdy nehovor o sebe - teraz nehovorím o pánu Zajacovi - nikdy nehovor o sebe, že si chránený pred väzením a pred žobráckou palicou. To je preklad ruského príslovia. Takže nechajme to tak. O iných osobných veciach pána Zajaca, ktorý si tu minule dovolil vyskočiť na mňa, hlúpo a primitívne, a podpísal sa pod list pána Feldeka a vie, ako sa to skončilo, nech verejne zopakuje mimo parlamentu ešte raz tie obvinenia z fašizmu. Ja ho rád s pôžitkom zažalujem. To neurobí. Bude tu vykrikovať o teroristických kurzoch, o ktorých sa dozvedel on a Feldek z mojej knihy, to je ten strašný paradox. Ale naozaj nechcem teraz hovoriť o pánu Feldekovi, lebo to bolo celkom ináč, ako to, samozrejme, pán Zajac vysvetľoval.

    Je ťažké hovoriť takmer posledný, pretože všetko sa už povedalo, povedalo sa napríklad aj to - a povedal to pán Tarčák a možno aj iní a potvrdil to aj pán Engliš -, že dnešný deň, skutočne dnešný deň zostane čiernym dňom v dejinách tohto parlamentu a zodpovednosti zaň sa koalícia ťažko zbaví. Nehovorím o súdnej zodpovednosti, hovorím o mravnej zodpovednosti, predovšetkým o závere 11. schôdze, keď sa neobjektívne a tendenčne posudzovala situácia v Juhoslávii pánom predsedom zahraničného výboru Weissom. Keby si prečítal dnešný Hospodársky denník - a nikto nemôže povedať, že sú to noviny dirigované HZDS -, tak by videl, že sú aj iné názory na situáciu v Juhoslávii a nehovoril by také jednoznačné tendenčné veci, aké tu hovoril. To je tiež vec, ku ktorej sa ešte Slovensko vráti, k takému odsúdeniu bratského slovanského národa, aké dnes odznelo z úst pána Weissa. Ale hovorme teraz o inom.

    Hovoril som, že je veľmi ťažké povedať niečo nové, keď tu mnohí vystupovali, ale predsa by som len pripomenul základné veci. A to, čo ma najväčšmi mrzí, že okrem pána Orosza, predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý tu pomerne dosť sedí, no nepovedal ani slovo, hoci je právnik, nik z vás nečelil útokom, ktoré tu odzneli z úst poslancov HZDS. Nečelil tomu, čo povedal pán poslanec Gašparovič. Tomu, čo odznelo z úst pani poslankyne Tóthovej, z úst pána poslanca Husára a ďalších, nechcem ich všetkých menovať. Prečo nevstal, prečo nevstal aj pán poslanec Fico, to ma tiež mrzí, že sa vyhol takpovediac polemike? Prečo nevstal pán poslanec Bohunický, ktorý je právnik, pán poslanec Kresák, ktorý tu takisto nie je prítomný? Prečo nevstali títo páni právnici a nepovedali, ale, pán Gašparovič, hovoríte hlúposti, vôbec to nestojí tak, že ústava článok 17 ods. 4 hovorí, že obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu? Vy porušujete ústavu, dokonca ste dali o tom hlasovať. Aj vás sa to týka, pán podpredseda Hrušovský, aj vy ste právnik. Tiež ste mohli na toto reagovať a mohli ste povedať: Nemáte pravdu, páni kolegovia, alebo, páni nepriatelia, situácia je iná. Vy ste to absolútne neurobili.

    Odzneli tu slová pána poslanca Husára o § 146 Trestného poriadku. Odzneli tu slová pani poslankyne Tóthovej o § 68 Trestného poriadku. Vy ste nepokladali za potrebné to dementovať alebo vyvrátiť alebo uviesť na pravú mieru. Sedel tu pán poslanec Mikloško, ktorý, samozrejme, takisto príde sem len na to, aby povedal nejakú takú "príjemnosť" na adresu terajšej opozície, ktorá bude raz, samozrejme, koalíciou, nemusíte sa obávať, bude, bude, a potom odíde. Ale on tento pán neprítomný na druhý deň po vražde Róberta Remiáša, po zavraždení alebo po smrti Róberta Remiáša, uverejnil v Le Monde interview, v ktorom z tohto zločinu bez dôkazov - a bez dôkazov to vidieť preto, že ani teraz v nijakom uznesení ani vyšetrovateľov, ani neviem koho, sa o smrti Róberta Remiáša nehovorí -, ale pán Mikloško vtedy obvinil z tejto vraždy Mečiarovu vládu a vyhlásil čin za prvú politickú vraždu na Slovensku. Keby predchádzajúca vláda postupovala tak, ako postupujete teraz vy, ktovie, ako by sa to skončilo, veď vtedy sme mali v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky prevahu my. Iste by sme ho mohli dať na mandátový a imunitný výbor. Neurobili sme to, pretože sa tu naozaj vládlo demokraticky. Opozícia mala taký priestor v tlači, v médiách, o akom sa terajšej opozícii ani len snívať nemôže.

    Dnešný Nový Čas vlastne prezradil o vás všetko, vážená koalícia, skoro som povedal opozícia, ale myslel som na koalíciu, ktorá raz bude opozíciou. Povedal, že sa podarilo poslancom SDK presvedčiť svojich kolegov zo SOP a z SDĽ, aby súhlasili napriek tomu, že vo výbore sa rozhodlo nevydať pána poslanca Lexu do väzby, že presvedčili svojich kolegov z týchto dvoch politických subjektov, aby sa priklonili na ich stranu. To je také strašné obvinenie vás z vašich dvoch strán a, samozrejme, predovšetkým z tej iniciujúcej strany, ktorá to robila, že skutočne to dokazuje vašu politickú úroveň, dokazuje to ciele. Dokazuje to, že tu skutočne vy to môžete negovať, vy sa môžete brániť proti tomu, ako len chcete, ale je fakt, že tu skutočne rozhoduje nie parlament, ale koaličná rada a koaličná rada rozhodla, že napriek uzneseniu mandátového a imunitného výboru ste sa rozhodli urobiť zadosť tejto požiadavke SDK.

    Spomínal sa pán Fegyveres. Pán Fegyveres sa uvádzal ako hodnoverný svedok. Prosím vás pekne, jeden človek, ktorý bol tri mesiace v Slovenskej informačnej službe - to neviem od seba, to tu proste odznelo - tento človek, že by bol taký dôveryhodný, že by si vypočul, ako písal pán novinár Peter Tóth, rozhovor medzi vysokými štátnymi činiteľmi, že by ho k tomu boli pripustili? Veď sú to také naivity, ktoré sa naozaj nedajú ani počúvať, také naivity, ktoré skutočne sú až smiešne. Tým skôr, keď je to tak, prečo tento človek dostal okamžite amnestiu, hoci nebol nikým obvinený? Prečo dostal možnosť odísť do cudziny? Lebo tí, ktorí mu tú amnestiu dali, vedeli, vedel to aj prezident, že keby mu amnestiu nedal, prví vyšetrovatelia aj neprofesionáli by o desať minút zlomili tohto človeka, ktorý - usudzujem len podľa fotografie, ktorá bola uverejnená kedysi v SME s prekrytými očami -, zrejme nevynikal mimoriadnou inteligenciou. Pozrite si jeho fotografiu v starých číslach SME z roku 1995.

    Takže taká je dnes pravda. Taká je skutočnosť. A som presvedčený, že Slovensko si už nedá vziať túto samostatnosť. Slovensko sa spamätá napriek tým, ktorí ho pochovávali. Napriek celej VPN, garde, ktorá sa tu pritiahla do Národnej rady, a pravda vyjde najavo, vyjde najavo spravodlivosť. A som presvedčený, že sa celkom inak budeme dívať aj na otázky z dnešného predpoludnia, teda na otázky Juhoslávie a, samozrejme, aj na problémy, ktorým je dnes vystavený pán poslanec Lexa.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slobodníka majú páni poslanci prihlásení na svetelnej tabuli. Posledný je pán poslanec Hofbauer. Prosím, aby ste posunuli na svetelnej tabuli prihlásených pánov poslancov. Pán poslanec Zajac, Cuper, Húska, Hofbauer, Mészáros. Pán poslanec Mészáros je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. V poradí pán poslanec Tatár, Tóthová, Weiss, Gajdoš, Jarjabek, Bohunický, Orosz, Šebej, Zajac, Cuper, Húska a Mészáros, ešte pán poslanec Hofbauer.

    Pán poslanec Tatár, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Pán Slobodník, vy sa naozaj rád ľuďom vyhrážate. Vyhrážate sa ľuďom, skupinám, politickým stranám, národom a obviňujete ich. Povedali ste hneď na začiatku na adresu pána poslanca Zajaca, že nebol by som si taký istý, pán Zajac. Viete, porovnávate spolutvorcu nežnej revolúcie, podľa vás ideológa VPN, porovnávate ho s Ivanom Lexom. Myslíte vážne takéto porovnanie? Okrem iného to totiž svedčí o vás, o tom, čomu dávate prednosť, teda protizákonnej činnosti Mečiarovej a Lexovej Slovenskej informačnej služby pred pádom komunizmu. A k tým vašim teroristickým kurzom ste sa napokon pred našimi očami opäť prihlásili vy sám.

  • Chcem povedať, že si treba povšimnúť konštatovanie pána poslanca Slobodníka, že počas tejto diskusie napriek tomu, že boli dávané právne argumenty s citáciou konkrétnych ustanovení Trestného zákona alebo Trestného poriadku, nebola obrana materiálu zo strany vládnej koalície. Skutočne právnici, ktorí sedia vo vládnej koalícii, nevzniesli ani jednu námietku. Vážení, potom neviem, či je tu diskusia alebo sme hovorili veci, s ktorými súhlasíte. Alebo je druhá možnosť, že stranícke usmernenia boli veľmi jednoznačne a dôrazne dané. Pretože neviem pochopiť, že právnici nereagovali, viem to však pochopiť len z jedného hľadiska. Robí sa stenografický záznam a nechceli obhajovať neobhájiteľné, pretože je to možné vybrať a argumentovať a nechceli dať takto svoje dobré meno do rizika.

    A ešte k tým procesom. Vážení, inscenované procesy je možné viesť skutočne voči každému. História nás už o tom presvedčila a presvedčili nás aj viaceré rehabilitácie. Tak nehovorte, že nie. Vládna arogancia vie urobiť inscenovaný proces voči každému, aj nevinnému človeku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Slobodník, metóda tvojej polemiky je nekorektná, pretože každý, kto má iný názor ako ty, je potom tebou označený, že je tendenčný. Prosím, nechajme, aby si každý z faktov, ktoré sú k dispozícii, ktoré sa dajú získať, urobil svoj názor. Tá druhá metóda polemiky je, že pripíšeš človeku niečo, čo nepovedal. Ja som dnes doobeda nič nehovoril o bratoch Srboch, o ich národnej povahe. Ja som analyzoval jeden nacionalistický, nedemokratický režim, ktorý spôsobil etnické vojny a ktorý splodil vojnových zločincov. A postavil som otázku, prečo niektorým ľuďom v tejto sále je tento režim taký sympatický.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Márne sa snažíte, pán poslanec Slobodník, vysvetľovať, argumentovať, presviedčať. Tento parlament je plný slepých a hluchých. Tu nie sú poslanci, česť niektorým výnimkám, prístupní argumentom a ochotní spolupracovať. Tu sú len poslanci schopní sa škodoradostne tešiť z toho, že druhí sa dostali do nešťastia. Nešťastia, ktoré je produktom politickej pomsty. Všetko je dokonané. Všetko je perfektne zinscenované, aj dnešná správa o tom, že Svěchota sa priznal, je súčasťou tohto nezmyselného scenára likvidácie nepohodlných.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    v nadväznosti na pána poslanca Slobodníka, ktorý - ako aj iní poslanci - hovoril o ojedinelom dni v tomto parlamente, by som vás poprosil, aby sme si trošku zaspomínali, možno vtedy nám budú isté súvislosti jasnejšie.

    Toto divadelné predstavenie sa niekoľkokrát opakuje, obecenstvo zostáva, len akosi protagonisti sa menia. Dokážem. Rok 1989 - študent Schmidt na Václavskom námestí nezomrel, nikdy neexistoval. Bola to bomba, ktorá mala burcovať občanov. Ďalej bližšie. Markíza pred voľbami - akože útok na slobodu slova, zámienka, ktorá mala burcovať ľudí. Opäť sa to podarilo. Ďalej akože tajné zasadnutie Rady Slovenskej televízie. Účelová lož poslanca Tatára práve v deň, keď sa odvolával starý riaditeľ Slovenskej televízie, mala burcovať ešte nerozhodnutých poslancov. Opäť sa to podarilo. Ďalej akože dnešné prehovorenie Jaroslava Svěchotu - opäť aká náhoda, práve dnes prehovoril, ani o deň neskoršie, ani o deň skôr. Opäť má čosi burcovať, opäť má čosi komusi nerozhodnutému odkazovať.

    Všetko toto, čo som vymenoval, je dámy a páni, rovnaká réžia rovnakého predstavenia, ale našťastie iba predstavenia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť, respektíve opraviť pána poslanca Slobodníka. Nie som právnik, som doktor sociálno-politických vied. To po prvé. Po druhé, pretože ide o právny problém, dal som si tento problém vyložiť z viacerých nezávislých zdrojov. Veľmi si vážim najmä právny názor Laca Orosza, s ktorým som problém neraz konzultoval, či to boli otázky zbavenia imunity poslanca, vzatia do väzby a iných právnych problémov. Po tretie, protestujem proti výrokom pána poslanca Slobodníka, že som bol ja alebo možno ktorýkoľvek z poslancov mandátového výboru zastrašovaný alebo nejakým spôsobom politicky usmerňovaný. Tak ako v mandátovom a imunitnom výbore som hlasoval slobodne podľa svedomia, tak to takisto vyjadrím slobodne a podľa svedomia v pléne pri záverečnom hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Orosz.

  • Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec Slobodník, že nepochybujem o tom, že z procesnoprávneho hľadiska Národná rada postupuje dnes v súlade s ústavou a zákonom o rokovacom poriadku. Maximálne by sa dalo uznať to, že návrh vyšetrovateľa možno nie je šťastne formulovaný a mohol by byť formulovaný kvalifikovanejšie. Ten spor, ktorý nadniesol pán poslanec Gašparovič vo svojom úvodnom vystúpení, bol predmetom rokovania už včera v mandátovom a imunitnom výbore a ja som formuloval veľmi jednoznačne svoj právny názor. Vychádzam z toho, že návrh vyšetrovateľa na vzatie do väzby je právne relevantný úkon. Povinnosťou vyšetrovateľa je pripraviť si všetky dôkazné prostriedky na odôvodnenie prípadného rozhodnutia sudcu a odstrániť procesnoprávne prekážky. Jednou z procesnoprávnych prekážok je požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so vzatím do väzby. V prípade, že by sa vyšetrovateľ nepokúsil odstrániť túto prekážku a predložil by návrh, vy sami by ste ho obvinili z toho, že koná v rozpore s ústavou a zákonom. Veľmi dobre poznám, že veľmi často využívate účelový výklad práva, a som presvedčený, že by ste to boli použili aj v tomto prípade.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Šebej - faktická poznámka.

    Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník väčšinou rozpráva vychádzajúc zo základu, ktorý sa líši, samozrejme, od môjho základu alebo základu profesora Zajaca. Ide o hodnotový systém. Pán poslanec Slobodník vravel, že sa nikdy nezbavíme zodpovednosti za to, čo tu dnes páchame. Nikto z nás sa o to ani nesnaží. Prinajmenej od druhej svetovej vojny a od jej spracovania napríklad aj v Jaspersovej knižke o otázke viny je jasné, že existuje aj iná vina, ako je priamo kriminálna, ako je spolupáchateľstvo, že tu je aj vina morálna, politická, metafyzická. Nemám pocit, že by sme sa tí, ktorí tu sedíme, nedokázali vyrovnať s tým, čo robíme. Ja mám skôr pocit, že máme povinnosť konať tak, aby sme boli schopní a ochotní kedykoľvek v budúcnosti si sami pred sebou, ale aj pred tými, ktorí zdieľajú s nami naše hodnoty, zodpovedať to, čo robíme. Ja vás ubezpečujem, že to budeme schopní, takisto ako to budete schopní vy. Vy ale vychádzate z úplne iného hodnotového systému podľa všetkého. To je prvá poznámka.

    Tá druhá poznámka sa týka vašej geniálnej schopnosti podľa fyziognómie človeka posudzovať jeho intelekt. Pán poslanec Slobodník, veď pozrime sa všetci do zrkadla.

  • S ďalšou faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem pekne.

    Ja tu nechcem unúvať vecami, ktoré sú už neuveriteľne staré a ktoré sú už aj "vyčpelé", ale treba to povedať, pretože deväť rokov tu šírili, všelikto tu šíril niečo, žiaľ, medzi nimi bol aj pán poslanec Slobodník. Áno, máte pravdu, naozaj som citoval z vašej knihy, takže musíte sa obrátiť sám na seba vo veci vašej činnosti a vašej účasti v tábore v Sekuliach. Áno, ja som citoval vaše výroky zo sedemdesiatych rokov, z osemdesiatych rokov, to sú všetko vaše výroky, nemám k tomu čo dodať. Neexistuje žiadne tajuplné sprisahanie Prahy, nehnevajte sa, ale Česko-Slovensko bolo legitímnym štátom. Ja som sa nikdy tým netajil a nemám sa tým čo tajiť ani dnes, že som bol za to, aby tento štát zostal zachovaný. Na rozdiel od vás, pán poslanec Slobodník, ktorý ste ešte v roku 1991 hovorili, že Česko-Slovensko nemôže zaniknúť, dokonca v októbri 1992 ste hovorili o konfederácii, o možnosti zachovania spoločného štátu na rozdiel od Vladimíra Mečiara, ktorý opakovane, mnohonásobne hovoril o Česko-Slovensku, o federácii, o tom, že dokope Čechov do federácie. Ja len k poslancom hovorím drobnú poznámku...

  • Pán poslanec Zajac, prosil by som vás, keby ste hovorili k pánu poslancovi Slobodníkovi.

  • Toto je k veci, pretože pán Slobodník hovoril o týchto veciach.

  • Nehovoril o zachovaní Česko-Slovenska.

  • Ja teda na rozdiel od pána poslanca Slobodníka nemám prečo to zatajovať a necítim za to ani nič. Ja som od začiatku rešpektoval legitimitu Slovenskej republiky, túto legitimitu rešpektujem aj dnes. Som občanom Slovenskej republiky tak ako každý ostatný a nemám naozaj dôvod, prečo by som sa komukoľvek za to mal ospravedlňovať.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    chcem potvrdiť slová pána Slobodníka, keď hovorí o tom alebo hovoril o tom, že pán Zajac a skupina ľudí okolo bývalej VPN vždy v tomto štáte pôsobila iba deštruktívne. Nie som sám, ktorý má takýto názor. Odcitujem pre istotu, aby som presvedčil vážené auditórium, z knihy od Sergeja Chelemendika a volá sa Neverte im, sú to nežné prasce v našom žite, strana 58: "Nie je dôležité ani to, že Budaj je klasickým príkladom deštruktívnej osobnosti, ktorá dezorganizuje, demoralizuje a v konečnom dôsledku rozkladá akúkoľvek skupinu ľudí, ktorí sa zišli spoločne niečo urobiť. To ešte stále nie je smiešne. Všetci prevratoví politici sa v tomto pánu Budajovi podobajú." A ďalej citujem na strane 59: "Pretože takmer o všetkom, čo sa týka rozhlasu a televízie, rozhodujú na Slovensku nie občania, ale politici, Budajovi kolegovia z prevratovej generácie." Áno, vážení poslanci vládnej koalície, pán Slobodník vám chcel povedať, že táto deštruktívna skupina ľudí ovládla celú vládnu koalíciu, ovládla médiá, avizovala tieto politické procesy asi tým spôsobom ako kedysi Limonádový Joe, keď neustále zdôrazňoval: "Já se vrátím Jacku Bagmane a se mnou se vrátí taky zákon." Takže nástupom nášho Limonádového Joea, ktorý sedí na Úrade vlády, pána Dzurindu, ste chceli doniesť do slovenského parlamentu aj zákon. Opäť je pravdou, vy ste do parlamentu doniesli deštrukciu a nezásadovosť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Húska - ďalšia faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník hovoril o tom, že sa budeme snažiť aj v budúcnosti nesprávať sa tak ako naši protivníci. Ja si myslím, že v tomto smere túto dištančnú mieru si zachováme a naozaj aj ja som presvedčený, že máme iné hodnotové systémy a myslím si, že za nami stojí aj iná životná prax. Tak ako je nesporné, že bolo by treba každému z tunajších a z terajších poslancov oceniť životný údel, ktorý niesol celé roky na sebe pán poslanec Slobodník v gulagoch. Je to naozaj vec, ktorú by sme každý mali uznať. Ale chcem aj nadviazať na stanovisko, že sa teraz často dáva právo určitým mocným silám vo svete, aby mohli rozhodovať aj na územiach, na ktorých nemajú svoju suverenitu. A teraz by som rád pripomenúť, že práve Západ, ktorý tak veľmi podporoval ideológiu obrany proti doktríne Brežnevovej obmedzenej suverenity...

  • Hovorte k vystúpeniu pána poslanca.

  • ... tak teraz sústavne uplatňujú túto istú požiadavku voči iným národom. Priatelia, ak budete všetci pokorne znášať takéto postupné zavlečovanie jednotlivých suverénnych štátov do hlbokej závislosti iných, tak dôjdeme do veľmi ťažkých následkov.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec Slobodník sa dotkol zaujímavej tematiky, a to pozície Verejnosti proti násiliu. Tiež by som sa rád toho dotkol. Verejnosť proti násiliu si dodatočne prisudzuje zásluhy za pád komunistického režimu a za zmenu celej štruktúry spoločnosti. Je to asi rovnako oprávnené, ako keď hydrometeorologický ústav si pripisuje zásluhy za zmeny počasia.

    Dámy a páni, všetko bolo inak. V programe Verejnosti proti násiliu na piatich pilieroch sme sa podieľali spolu viacerí. A vážení páni a dámy, ktorí sedia v tejto snemovni a ktorí v politike čosi znamenajú alebo ich mená niečo pripomínajú, všetci ste sa vyškriabali po chrbte Vladimíra Mečiara. Absolútne všetci.

  • Hlasy zo sály.

  • Len sa nerehocte. Či ako oponenti alebo ako súkmeňovci. Aj ako oponenti. Takže nebyť Mečiara, v podstate táto scéna by vyzerala úplne ináč, aj keď niektorí poslanci za SDK sa chytajú za brucho. Pokojne sa môžete, ale je to presne tak, ako vám tu hovorím, a čím viac sa rehocete, tým je to iba oprávnenejšie.

  • Nebyť VPN a Vladimíra Mečiara, tu nesedíme, pán poslanec, mám taký dojem.

    Pán poslanec Mészáros - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Slobodník, ale i pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Gašparovič tvrdia, že Národná rada Slovenskej republiky porušuje § 68 Trestného poriadku. Tieto ich tvrdenia vôbec, ale vôbec neobstoja. Dovoľte mi, aby som prečítal...

  • K pánu poslancovi Slobodníkovi pán poslanec Mészáros.

  • Ale aj pán poslanec Slobodník toto tiež tvrdil, takže ja hovorím k nemu.

    Teda tvrdia, že porušujeme § 68, ale tento paragraf sa nazýva rozhodnutie o väzbe. Ale kto rozhoduje o väzbe? V poslednej vete je na to odpoveď. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. Teda nie Národná rada Slovenskej republiky, my nerozhodujeme o väzbe, na nás sa tento paragraf vôbec nevzťahuje. My rozhodujeme na základe § 142 rokovacieho poriadku a my rozhodujeme iba o vydaní súhlasu alebo nevydaní súhlasu na vzatie do väzby.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Tóthová!

    Vážené panie poslankyne, posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gabriel.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    So záujmom som sledoval pokračujúcu rozpravu, už by som povedal niekoľko dní, lebo ja to považujem za to isté, čo bolo predtým, keď sme rokovali o imunite, lebo hovoríme v podstate o tých istých problémoch, len v inej pozícii zákona, to znamená s požiadavkou vydania do väzby pána poslanca Lexu. Nebudem sa vyjadrovať k právnym aspektom, v tom sa necítim odborníkom, ale myslím si, že tu bolo veľa povedaného, len, žiaľ, musím zopakovať, možno pán Mészáros potom vystúpi ešte raz, musím zopakovať, že fakt, keby boli tak od začiatku vystupovali právnici, ako vystúpili na konci, ako povedzme pán Orosz, pán Mészáros k niektorým veciam, aj diskusia mohla byť úplne vecnejšia a nemuseli sme sa momentálne baviť o založení Slovenskej republiky, o revolúcii, o VPN a neviem o čom, čím sme odbočovali od problému ako takého. A nakoniec si poslanci, ktorí už dlhodobejšie pôsobia v politike, sedia v parlamente, vybavovali svojím spôsobom odjakživa tie isté účty, ktorých momentálne tu vídavame, každý druhý týždeň pri rokovaní nejakého bodu, lebo sa nám to opakuje stále to isté.

    Myslím si, že máme dosť problémov a vážnejších problémov v ekonomike, asi o tom viete, že dnes rokovala vláda o tom, ako riešiť príjmovú stránku rozpočtu, hovorila o DPH, hovorila o prirážke, nedohodli sa na riešení. Myslím si, že bolo by účelnejšie, keby sme sa boli venovali tejto otázke cez našu prácu, ako takýmto otázkam. To je jeden taký malý postreh. Druhý postreh, neviem, či to je pravda, ale niektorí poslanci tu viackrát spomenuli, že je mimoriadne vysoké napätie v parlamente. Neviem to posúdiť, nebol som v minulých parlamentoch, ale že to napätie, aké tu vládne, taká tá konfrontácia, je oveľa vyššia, ako bola v minulých parlamentoch. Myslím si takisto, že to nie je účelom našej práce zvyšovať to napätie, ďalej polarizovať spoločnosť a hľadať cesty riešenia.

    Mňa naviedol na jednu vec pán Rusnák, keď tu spomenul tie podpisy, že dostal to vyjadrenie občianskej iniciatívy, neboli tam presné adresy, mená a tak ďalej. Pán poslanec, ale problém je aj v tomto prípade niečo podobné. Tu niektorí páni poslanci spomínali, že v médiách zazneli dnes hlasy o tom, že boli tam použité materiály z výsluchov, myslím si, že pán Svěchota tu bol spomínaný, prečo nemohli dostať poslanci, keď už to bolo v médiách, médiá informácie majú a poslanci informácie nemajú, prečo nemohli byť tieto veci tu. Ak by boli všetky veci riadne podložené, mne nebolo povedané a z toho materiálu to nevidím, že polícia ako taká predtým rozprávala o tom, že nie sú zbavení mlčanlivosti, ale majú dôkazy, niečo podobného, také texty. Ak by tu boli rukolapné dôkazy k týmto veciam, mohli sme sa veľa veciam vyhnúť a mohli sme veci posudzovať úplne inak.

    A druhý postoj, ktorý zopakujem, to, čo som už povedal predtým pri imunite, ja si myslím, že nie je to otázka iba niekoľkých poslancov. Napríklad mne sa osobne svojím spôsobom páčia aj opakujúce sa vystúpenia terajšej koalície, či už pána Zajaca, či Tatára, ktorí svoju politiku ako takú jednoznačne definujú a prezentujú tu. A prečo aj ostatní neprezentujú svoju pozíciu, ale v niektorých faktických pripomienkach sa hlásia k nejakým metódam? Prečo to ostalo zase ako zvyčajne na pani Sabolovej, ktorá predniesla nejakú správu a všetci ostatní členovia imunitného výboru sa len okrajovo alebo niektorí vôbec nevyjadrili k danému problému? Ja potvrdzujem, že pán Bohunický nie je doktor práv, poznám ho dlhé roky, a bol by som kvitoval, keby bol vystúpil tu v rozprave 10 minút a jasne zdôvodnil svoj postoj. Veď to je aj férové, aj normálne, a takto by sme sa mali všetci správať a vyhýbať sa potom diskusiám, ktoré sú o ničom a nesúvisia s daným problémom.

    To je moje stanovisko a zatiaľ, keďže neboli predložené tie dôkazy, tak ako predložené mali byť, a dokonca nám tu právnici povedali, že procesne, čo sa týka väzby, je potrebné, aby tu bola žiadosť potvrdená sudcom, jeho súhlasom, tak potom ťažko o tom vôbec hlasovať, nieto ešte rozmýšľať nad tým, či to je také, lebo onaké.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gabriel bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. V rámci písomne prihlásených do rozpravy postupne, tak ako boli prihlásení, stratili poradie z dôvodu neprítomnosti v rokovacej sále, keď mali vystúpiť v poradí: pán poslanec Krajči, pán poslanec Lexa, pán poslanec Benčat, pán poslanec Cuper a pán poslanec Cabaj. Teda teraz dávam slovo pánu poslancovi Krajčimu. Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom sa pripraví pán poslanec Lexa.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vidím, že galéria s napätím už čaká, kedy bude vydaný človek médiám, aby ho mohli roztrhať, aby si mohli urobiť exkluzívne zábery sľubované už vyše polroka, aby došlo k tomu, čo ste signalizovali už dopredu a s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa vám to aj podarí.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať, že naozaj v tomto parlamente to už začína vyzerať ako v tlakovom hrnci - napätie, emócie, čaká sa len na výbuch a často tá ventilácia by bola potrebná. Myslím si, že tak ako časť vašich kolegov poslancov, keď si bola zahrať futbal počas tejto rozpravy, sa zrejme vybila iným smerom, a to by sme potrebovali všetci, aby sme si mohli oddýchnuť, odťažiť, to, čo sa deje, pretože naozaj sú tu vysoké tlaky a neprial by som vám, aby ste sa niektorí z vás ocitli v koži ktoréhokoľvek poslanca, ktorý bude zbavovaný imunity, nieto ešte v koži poslanca, ktorý bude vydaný do väzby. A naozaj ťažko nám je o tom hovoriť, pretože ja som to neprežil, ale hádam jediný Dušan Slobodník vie o tom niečo najviac. Nuž ale keď sa tak rozhodnete, prosím, bude to tak, ako sa rozhodne v tejto snemovni, aké sú politické programy a aká je politická vôľa.

    Často sa tu hovorí o tom, že za bývalej vlády Vladimíra Mečiara boli porušované práva opozície, že opozícia nemohla presadzovať svoje záujmy. Chcel by som len povedať, že áno, síce nebolo to rozloženie vo výboroch, boli ste sústredení v jednom výbore pre životné prostredie, ale mali ste obrovskú výhodu, ktorú súčasná opozícia nemá, pretože ste si mohli schváliť uznesenia, napríklad urobiť poslanecký prieskum. My si to nemôžeme ani odhlasovať, pretože v žiadnom výbore nemáme šancu, aby sme takéto uznesenie schválili. Boli ste zastúpení v iných orgánoch, ako napríklad vo Fonde národného majetku, v dozornej rade, odkiaľ ste potom cez pána Mikloša získavali dostatok informácií na to, aby ste ich dnes zužitkovali, ale to je hádam trošku iná vec. Chcem povedať, že postavenie dnešnej opozície v tomto parlamente je oveľa horšie.

    Ale čo je ešte horšie, je to, že táto vláda a táto koalícia zaznamenáva množstvo prvenstiev, ktoré nemala ani Mečiarova vláda, už ste ju predčili niekoľkonásobne. Dokázali ste po prvýkrát vydávať čierne knihy, v ktorých ste kompromitovali svojich politických súperov, po prvýkrát došlo k nehoráznemu zrušeniu amnestie, čo je vlastne hrubé porušenie ústavy. Po prvýkrát išlo o zbavenie imunity a po prvýkrát ide aj o vydanie poslanca do väzby. To sú všetko prvenstvá, ktoré budú zapísané v kronikách a budú sa spájať s vašimi menami.

    Svojím konaním, ktoré aj dnes deklarujete v tejto Národnej rade, naozaj idete nie na hranu zákona, čo by som ešte pochopil, že sa snažíte cez svoje politické programy riešiť niektoré veci, ale vy skutočne idete za hranu tohto zákona a bolo vám tu niekoľkokrát povedané, o čo ide. Nedá mi, aby som to nezopakoval, pretože aj keď stokrát to budeme opakovať, treba, aby to bolo povedané. Vychádzajme zo základného zákona Slovenskej republiky, ktorým je Ústava Slovenskej republiky a tá hovorí v článku 17, že osobná sloboda sa zaručuje. Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

    Vážení, povedzme si, čo sa z toho udialo a často pertraktovaný § 68 Trestného poriadku o väzbe, kde sa hovorí, že o väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. Ja sa čudujem pánu Mészárosovi ako právnikovi, keď povie, že my nerozhodujeme o väzbe, ale o vydaní na vzatie do väzby. Tak ja by som chcel vidieť ten súhlas na danie do väzby, ja si to neviem teda predstaviť, aký je v tom rozdiel, keď vás vydám do väzby alebo dám súhlas na väzbu. Ale zrejme to sú tie právne kľučky, s ktorými ste operovali aj pri predchádzajúcich kauzách. A keď nie sú jednotné názory právnikov, tak potom naozaj staviame do pozície, veľmi nepríjemnej pozície vyšetrovateľov aj sudcov, ktorí sami sa dostanú do tejto polemiky, sami budú mať pochybnosti, ale preto, aby sa rozhodli, tak ako chceme, tak vyvinieme na nich mediálny tlak a títo ľudia nakoniec rozhodnú tak, aká je politická objednávka. Je to veľmi nefér konanie a myslím si, že takto by sa postupovať nemalo. Obviňujete, respektíve z tých siedmich trestných skutkov, z ktorých bol obvinený pán Lexa, sa to sústredilo a znížilo na päť trestných skutkov - zavlečenie Michala Kováča, neoznámenie odcudzenia služobného vozidla, triptych Klaňania sa troch kráľov, nezbavenie mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby a všeobecné ohrozenie uložením nástražného výbušného systému.

    Veľmi dobre viete, že existuje veľmi málo dôkazov, respektíve žiadne, pretože vyšetrovatelia neboli zbavení mlčanlivosti a neposkytli tieto argumenty. Dnes ste vytiahli jeden závažný argument, a to je výpoveď Jaroslava Svěchotu, ktorú zverejnili médiá. Je to zaujímavé, ako pekne sa to načasovalo presne na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a som presvedčený, že keď takéto nejaké informácie boli, tak neboli dnes a že jednoducho sa tu hrá ďalší scenár spravodajských hier, ktoré sú nasmerované na to, že situácia na Slovensku sa musí zmeniť, musí sa zmeniť za každú cenu a mám pochybnosti aj o tom, že naozaj tu v tomto parlamente je veľmi dobre informovaná istá skupina poslancov a veľmi sa čudujem, odkiaľ títo poslanci majú také informácie, pretože ja ich nemám a často som prekvapený ich argumentačnými schopnosťami.

    A tu som práve prekvapený, že najviac sa angažuje pán poslanec Budaj, ktorý ako bývalý spolupracovník ŠtB, pričom lustračné osvedčenie o ňom vydával pán Langoš, takže nemôže povedať, že to nie je pravda, tu vyťahuje údaje, ktoré napríklad on zistil o tom, čo Gašparovič rozprával s prezidentom Kováčom, on vie, čo hovoril Húska s Mečiarom. To sú informácie, ktoré hádam môže mať len dobrý spravodajský dôstojník. A teda pýtam sa, pán Budaj, či ste nepremaľovali firmu z ŠtB na nejakú inú spravodajskú službu a dobre spolupracujete, keď takéto informácie tu podávate. Sú to veci naozaj, ktoré sa nedajú overiť, a vy s nimi tu operujete ako s hotovými vecami a myslíte si, že ohúrite všetkých a presvedčíte ich o svojej pravde. Niektorí vám to aj berú, napríklad pani Sabolová vo svojej čestnosti a naivite hádam možno niektoré veci vám aj uverí.

    Čo sa týka vyšetrovateľov, ja by som vám chcel povedať, že vyšetrovatelia, s ktorými sa stretávam, sú znechutení z toho, čo sa deje. Pani Sabolová, chcete so mnou rozprávať, počkám vás za dverami. Tak potom nerozprávajte teraz, prosil by som vás. Vyšetrovatelia, ktorí riešia tieto politické kauzy, sú znechutení, dokonca nevedia, čo s nimi majú robiť, ale majú nadiktované a majú jednu úlohu - musia nájsť dôkazy, musia predložiť dôkazy a jednoducho musí dôjsť k tomu, aby niektorí ľudia boli odstránení z politického spektra Slovenskej republiky, a preto sa urobí všetko, aby tomu tak bolo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj na záver len niekoľko slov. Zrejme v niektorých z vás je červík pochybnosti. Ja som presvedčený, že naozaj, kto objektívne sleduje, čo sa deje aj na jednej, aj na druhej strane, pokojne si môže byť istý, že aj keď poslanec Lexa nebude vydaný do väzby a bude trestne stíhaný na slobode, spravodlivosti bude učinené zadosť, a preto nie je potrebné urobiť tento akt, ktorý tu dnes chcete urobiť. Ja vás preto prosím, aby ste v hlasovaní zvažovali rozumom, a nie straníckou príslušnosťou.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Krajčiho sú prihlásení v poradí páni poslanci uvedení na svetelnej tabuli. Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Krajčiho by som chcel apelovať opätovne na pána predsedajúceho, na predsedu ústavnoprávneho výboru a vôbec na vládnu väčšinu v tomto parlamente, aby ste nekonali tak, ako konáte v súvislosti už s tromi procedurálnymi návrhmi na to, že žiadame, aby zasadol ústavnoprávny výbor v záležitosti, či je aktívne legitimovaný vyšetrovateľ Policajného zboru, respektíve prokurátor na podanie takéhoto návrhu, keďže vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nedáva súhlas na návrh na vzatie do väzby, toto je návrh na vzatie do väzby, ale dáva súhlas na väzbu, a ak dáva súhlas na väzbu, tak o väzbe jediným subjektom, ktorý je nadaný decíznymi oprávneniami, je v prípravnom konaní v zmysle § 68 Trestného poriadku sudca.

    Čiže skutočne tu otázka stojí tak, že kto je aktívne legitimovaný v tejto žiadosti. Ja si myslím, že sa tu nemusíme hrať na nejakú spravodlivosť, chceme iba formálne naplnenie požiadavky rokovacieho poriadku, keďže aj v ústavnoprávnom výbore máte väčšinu, a nepochybujem o tom, že s noblesou rozhodnete tak, ako sa rozhoduje v podstate teraz. Dovoľte nám aspoň právnikom, aspoň ľuďom, ktorí majú záujem na vysvetlení tohto problému, na pôde kompetentného výboru sa touto problematikou zaoberať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Krajči veľmi správne upozornil na tú čudnú hru, pri ktorej sa niektorí z poslancov obracajú takým spôsobom, že vlastne nie je to dôležité, či vydať do väzby alebo návrh na vzatie do väzby a že v podstate tu parlament ani nevystupuje v nejakej dôležitej úlohe. Ale chcem povedať, že to pripomína trocha hru, ktorú sme poznali zo stredovekej justície, kde napríklad takzvaný inkvizičný súd neodsúdil bezprostredne, ale rozhodol "iba" o vine a postúpil kauzu štátnej moci a štátna moc, samozrejme, už potom vykonala tú, povedal by som, špinavú prácu. Takže v tejto hre sa nehrajme takýmto inkvizičným spôsobom. A môžem iba toľko povedať, že nie je dobré opakovať zlé skúsenosti z minulosti.

    Čiže mali by sme naopak uvažovať takým spôsobom, aby sme zabezpečili pre členov parlamentu taký stupeň ochrany, aby sa politický slobodný život mohol rozvíjať bez obáv.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

  • Chcem doplniť rečníka v tom, že nielenže sa pošliapava právo poslanca pána Lexu, ale pošliapava sa aj právo nás ostatných poslancov a vyslovujem verejný protest proti tomu, že bez zvláštneho dôvodu naťahujete rokovanie, aby sme pracovali aj v noci. Verejne sa priznávam, bolia ma oči, bolí ma hlava a trvám na tom, aby pri tomto hanebnom hlasovaní som bol prítomný. Žiadam, aby sa prerušilo rokovanie a mohli sme si psychicky a fyzicky odpočinúť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Krajči upozornil, že sa nereagovalo na otázku ústavného práva poslanca, ktorý sa vezme do väzby. Vážení, my sme tu viackrát na vás apelovali, že vyššie právo je ústavné právo. Z ústavy má poslanec právo priamo vykonávať mandát, byť prítomný na rokovaniach. Ja sa pýtam, prečo ste sa aspoň nesnažili túto otázku v pléne rozrokovať, ako sa toto právo zabezpečí, keď bude poslanec vzatý do väzby.

    Po druhé, upozorňujem a veľmi dôrazne na článok 78 ústavy, kde vziať do väzby nemožno bez súhlasu, teda súhlas sa dáva na akt vzatia do väzby, to znamená, keď sudca chce vziať, chce vysloviť väzbu, a súhlas nedáva parlament na návrh, a to ešte nekompetentnej osoby, ako je vyšetrovateľ. Vy si nectíte znenie ústavy, vás nezaujíma znenie ústavy, pre vás viac ako ústava je zrejme názor koaličnej rady...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

  • ... ktorá nemôže byť nad parlamentom, nemôže byť nad slobodnou vôľou poslancov. Všetci máte ústavu, ja vás prosím, vezmite si článok 78 a z neho sa dozviete, že súhlas parlamentu sa nedáva na návrh na väzbu, ktorý dáva vyšetrovateľ, čo je dnes, ale na vzatie, o čom rozhoduje sudca.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja by som chcel všetkých v tejto sále upozorniť a zároveň opraviť, že my sme minulý týždeň pána poslanca Lexu nesúdili a nesúdime ho ani teraz. Teraz hráme tú čudnú hru, ktorú hovoril, aby som citoval pána kolegu Húsku, čudnú hru na základe materiálu, ktorý predložil imunitný výbor. Chcem však povedať a pripomenúť, že my sme pána poslanca Lexu odsúdili hneď na začiatku rokovania tohto parlamentu, keď sme ho ako jediného poslanca nezaradili do žiadneho výboru, čo nemá obdobu ani v ďalších demokratických krajinách. Vtedy bez akejkoľvek správy, bez akýchkoľvek dôkazov, bez akejkoľvek viny. Ak som poobede hovoril o určitom scenári, ktorý sa tu dnes realizuje alebo v týchto dňoch napĺňa, tak to zapadalo do toho scenára. Takže my sme pána Lexu či chcete, či nechcete kolegyne, kolegovia, tento parlament ho odsúdil hneď na začiatku jeho funkčného obdobia.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Budaj.

  • Pán bývalý minister vnútra, pán poslanec, chápem, že stupňujete urážky, pretože trpíte stresom jedného z tých, ktorí sú vydaní na trestné stíhanie. Cítite úzkosť a všade okolo seba vidíte samých agentov a dohodnuté scenáre. Pozrite sa, vy ste sa pričinili o zmarenie referenda. My sme vtedy s holými rukami stáli proti vašej moci a zbierali sme na uliciach v zime 1997 podpisy. Vtedy ste sa hrdili, že zodpovednosť za to smelo ponesiete a že ju beriete na seba. Ak aj prišlo za vašej vlády k podozreniu, že ste za niečo zodpovedný, zastavili ste vyšetrenie. Napokon po voľbách ste boli obvinený, ale sľubovanú odvahu postaviť sa tomuto obvineniu a vzdať sa imunity už nemáte. Celé noci sme sa takto molestovali kvôli vašej kauze.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Dnes v tej zbabelej obrane pokračujete urážaním, kopaním okolo seba. Vyčkajte, kým sa skončia veci aj okolo vás, aj okolo pána Lexu, a nestupňujte urážky v tomto pléne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Predtým, pán poslanec Paška má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vo vysielaní dnešného Slovenského rozhlasu aj Slovenskej televízie odznela informácia, že pán Svěchota vypovedal a jeho výpoveď je aj zápisnične zaznamenaná. Ja by som prosil vzhľadom na to, že pravdepodobne táto výpoveď súvisí s bodom, ktorý prerokúvame, aby bola, pokiaľ je to možné, daná k dispozícii pánom poslancom príslušného výboru, a ak by to bolo možné, tak aj všetkým poslancom v Národnej rade.

  • Pán poslanec, o tomto procedurálnom návrhu nemôžem dať hlasovať, pretože bezprostredne nesúvisí s prerokúvaním tohto bodu programu.

    Pán poslanec Benčat, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    nechcem zachádzať do detailov tejto kauzy, moji predrečníci, predovšetkým právni experti z opozície, vymenovali mnohé argumenty, ktoré nie je nutné opakovať, prečo by nemal byť pán poslanec Lexa vydaný na trestné stíhanie. Rokovali sme tu pred týždňom, určité argumenty som tu vzniesol, nejdem sa opakovať. Chcel by som sa vrátiť k predvolebnej kampani, ktorá tu bola v roku 1998 a kde zazneli obvinenia už vtedy na príslušných dvoch kolegov - pána poslanca Lexu, pána poslanca Krajčiho.

    Voľby boli všetkými možnými spôsobmi napádané, pred voľbami, teda vlastne bola vytvorená psychóza, že budú zmanipulované. V tom období, samozrejme, vtedy vládnuca koalícia zabezpečila všetky demokratické kroky na to, aby mohli prebehnúť bez problémov a aby boli demokratické, tak ako to kvitovala nakoniec aj celá západná Európa. Teda, keď už dnes toľko útočíme na opozíciu, musíme si uvedomiť jednu vec, že opozícia bola na začiatku prevzatia politickej moci vyzvaná alebo bola jej sľúbená určitá konštruktívna spolupráca, sám pán premiér tu povedal, že očakáva konštruktívnu spoluprácu. Od týchto slov nedošlo zatiaľ k činom, naopak, po prevzatí moci nastalo tu pertraktovanie opozície, práve tej opozície, ktorá zabezpečila prvé dve kodanské kritériá, a to demokratické vykonanie volieb a druhá vec bola, ktorá bola takisto kladne kvitovaná a myslím si, že som tu viackrát o tom hovoril, boli ekonomické kritériá, ktoré sme spĺňali v tom čase.

    V tom čase bol dolár ešte za 34 korún, v tom čase bola inflácia necelých 6 %, v tom čase bola nezamestnanosť okolo 13 %. Bola tu vládnuca koalícia, ktorá zabezpečovala štyri roky tento štandard. Ja si myslím, že si súčasná opozícia nezaslúži tie útoky, ktoré sa tu dejú aj vo forme takýchto spolitizovaných káuz. Myslím si, že sme chceli konštruktívne spolupracovať a chceme naďalej, ale na to treba dvoch, treba aj opozíciu, aj koalíciu.

    Pani poslankyňa Tóthová tu citovala amerického autora alebo autorov, v čom spočíva čaro demokracie a v čom spočíva čaro spolupráce opozície s koalíciou.

  • O tom, čo povedala, - nediskutujte, máte možnosť sa prihlásiť. Takže ak ste dávali pozor, tak ste si mohli urobiť o tom úsudok.

  • Naďalej očakávame aj v opozícii, že spolupráca je predsa možná, ale ako som povedal, na to treba dvoch. Zatiaľ sa tu účelovo častokrát vyvolávajú takéto kauzy, ktoré teda chcú kompenzovať neschopnosť súčasnej vládnej moci v oblasti ekonomiky, v oblasti sociálnych a iných práv, ktoré sa bezprostredne dotýkajú našich obyvateľov. Veď predsa, ako už aj moji predrečníci povedali, my zodpovedáme za budúcnosť tohto národa a myslím si, že budúcnosť nie je návrat a neustále vyšetrovanie a vracanie sa k minulosti.

    Budúcnosť tohto národa závisí aj od toho, ako my tú našu zodpovednosť, čo máme, premeníme na činy, akým spôsobom nájdeme v sebe odvahu pre ďalšiu spoluprácu a navzájom budeme kooperovať. Ja si myslím, že je to možné, ide o to, aby tu bola dobrá snaha z obidvoch strán. Zatiaľ sme bití my viacej ako koalícia. My sa len snažíme nejakým spôsobom brániť to, čo brániť máme, brániť právo v tomto štáte a brániť nášho kolegu a oboch kolegov, ktorí určite nie sú tak ďaleko, aby mohli byť za svoje činy trestaní.

    Áno, boli tu spomenuté aj rozvojové programy. Tu niektorí koaliční poslanci napadli predrečníka pána poslanca Húsku, že si dovolil hovoriť niečo o diaľniciach, že si dovolil hovoriť niečo o rozvoji infraštruktúry, o bytoch a podobne. A o čom už teda vlastne budeme hovoriť, keď skončíme tieto kauzy? O čom? Predsa táto snemovňa má byť múdra a pripravovať dobré zákony, dobré pravidlá hry, a teda aj tie rozvojové programy. Takže ja si myslím, že máme právo hovoriť o týchto veciach aj pri tejto príležitosti, pretože nie je čas stále sa vracať dozadu, čaká nás veľa práce dopredu.

    Nechcem dlho zdržovať, nechcem tu prednášať ďalšie podrobnosti k obom kauzám, respektíve k tej poslednej kauze pána poslanca Lexu. Chcem len apelovať na vás, vážená koalícia, tak ako moji predrečníci tu žiadali, aby ste hlasovali v tejto veci podľa najlepšieho svedomia a vedomia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Benčata sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Hofbauer, prvý pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Benčat sa tu snažil presvedčiť dnešnú vládnu koalíciu, že má byť tolerantná, znášanlivá, ctiť si princípy demokracie a právneho štátu.

    Vážený pán predsedajúci, chcem informovať snemovňu, že takto sa tu nedeje. Pán podpredseda tohto parlamentu Bugár pri odchode z rokovacej sály mi oplzlým spôsobom pred chvíľou nadával, čo dosvedčí pani poslankyňa Mušková, a to už po druhýkrát. Pritom nie ja som začal tento spor, pán podpredseda parlamentu Bugár hrubo zneužíva rokovací poriadok, odmietol mi udeliť slovo...

  • Pán poslanec Cuper, k vystúpeniu pána poslanca Benčata.

  • ... aj keď som na neho mal právo. Preto vás žiadam, aby pán poslanec Bugár bol pozvaný do sály a ospravedlnil sa za tieto spôsoby a výroky, ktoré dnes tu počas vedenia tejto schôdze produkoval.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Benčat hovoril o nerešpektovaní práva. Ja ho skutočne chcem podporiť. Chcem prečítať z § 68, a síce vetu, o väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní - to je naša situácia - na návrh prokurátora sudca. Opakujem, v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. V zákone niet slova o vyšetrovateľovi. Tak prečo táto snemovňa rozhoduje o daní súhlasu na návrh vyšetrovateľa, keď v zmysle právnych predpisov vyšetrovateľ takéto oprávnenie vôbec nemá. Vyšetrovateľ je štátny orgán a štátny orgán v zmysle ústavy môže len to, čo je mu dané zákonom, na čo má kompetenciu. V tomto § 68 termín vyšetrovateľ v súvislosti s väzbou vôbec nie je spomínaný. Je mi veľmi ľúto, vážení kolegovia, že vás to jednak nezaujíma a nie ste ochotní rešpektovať zákony. Ale raz sa vás niekto opýta, prečo ste to robili. My na to odpoveď máme a raz budete musieť aj vy na to odpovedať.

    Ďakujem.

  • Pán kolega a poslanec zvažoval dôvody útokov, ktoré sa dejú voči súčasnej opozícii, keď v predchádzajúcom parlamentnom období takáto "tradícia" nebola. Nuž tak tých súčasných dôvodov, tých bezbrehých útokov voči nám je viacero. Prvoradý z nich je dôvod odmietania našej štátnosti tými, ktorí na nás útočia. Pretože vytvorenie vlastného prosperujúceho a funkčného štátu, to je predsa v očiach oponentov tým najväčším zločinom, ktorý nie je odpustiteľný.

    Ďalším dôvodom je boj s vlastnými komplexmi. Keď sa pozrieme na to, čo nám tu predvádza vláda, tak to je skutočne zápas malých ľudí s veľkými komplexmi, niečo také, ako keď malé dieťa stratené v lese kričí.

    Ďalším dôvodom je servilnosť voči inými mocipánom z dôvodu poddanského syndrómu neschopnosti žiť zvrchovane bez cudzieho obojku. To tu predvádzate veľmi mnohí a ešte sa s tým hrdo chválite, že je tomu tak. Nemálo z vás jednoducho útočí na nás z dôvodu veľmi prostého, je to služba za žold. Proste žoldnieri nemajú radi rytierov.

    No a ten posledný dôvod tých atakov na súčasnú opozíciu, to je faktor, ktorý je fakticky neporaziteľný, to je hlúposť. Pretože čím je človek hlúpejší, k tým je spokojnejší sám so sebou a presvedčenejší, že koná najmúdrejšie.

  • Pán poslanec Engliš, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, môj procedurálny návrh znie, aby sa vystúpenie pána poslanca Lexu konalo za prítomnosti pánov ministrov Pittnera a Čarnogurského. Myslím si, že týchto pánov sa bezprostredne týka tento problém a bolo by veľmi neslušné voči nim, aby sa podrobnosti dozvedali z masmédií.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cuper.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pardon, vážený pán predseda a predsedajúci,

    je už dosť neskorá hodina, aby sme mohli triezvo a uvážlivo posudzovať otázku viny pána poslanca Lexu, najmä preto nie, lebo už dávno a niekým iným bolo povedané, že pán Lexa je vinný a jeho vinu je potrebné iba dokázať. K tomuto je potrebné povedať, že aby sa táto vina pána poslanca Lexu dokázala, bolo potrebných niekoľko "neštandardných" a "netradičných" vyšetrovacích krokov súčasnej vládnej koalície, ktoré nielenže nie sú v súlade s princípmi právneho štátu, všeobecnými princípmi demokracie, trestného práva, ale ani s princípmi ľudskosti a humanity. Tak predovšetkým je potrebné povedať, že aby sa tento politický proces, lebo nejde o nijaký iný trestný proces, mohol začať, bolo potrebné zneužiť odveký inštitút milosti alebo amnestie - ak chcete, ktorým sa jednoducho obmedzuje alebo lepšie povedané zamedzuje tomu, aby sa "vykonalo čisté právo", najmä ak nie je ho možné posúdiť a dokázať pravdu. A aby sa ním nepáchalo násilie. Teda je to princíp vyššej ľudskosti a humanity.

    Tento princíp pán ministerský predseda a zastupujúci prezident bravúrne porušil, ale, samozrejme, iba účelovo v prípade pána Lexu, pretože korunní svedkovia buď nežijú, ako pán Remiáš, alebo ostali omilostení, a teda môžu hovoriť, čo chcú, a takýchto svedkov v každom štáte by nikto nebral vážne alebo aspoň ich svedectvá by nemohli byť použité na dokázanie viny.

    Pán poslanec Zajac tu hovoril, že existujú rôzne druhy viny, že existuje tu kriminálna vina za zločiny spáchané a objektívne dokázané, a musia byť tieto zločiny v rozpore s platným zákonom. Bolo tu v predchádzajúcom konaní o vydaní pána Lexu na trestné stíhanie jednoznačne preukázané, že ani jeden zo skutkov nie je jednoznačne preukázaný, že je v rozpore s platným právnym poriadkom, ba niekde je to takmer smiešne hovoriť, napríklad o lúpeži, keď pán Lexa pri tom nebol alebo jeho prítomnosť sa ani nedá dokázať. Podotýkam, čo je podstatnejšie, že ak chceme pánu Lexovi dokázať kriminálnu vinu, jediný kompetentný orgán, a to hovorím aj pánu poslancovi Oroszovi, je na to súd, nie vyšetrovateľ, pán Orosz. Teda ústava jednoznačne hovorí o tom, že ak niekto má byť vzatý do väzby, že o tom musí rozhodnúť právoplatne súd. O tom istom hovorí vykonávací predpis, Trestný poriadok. Ale vy ste jednoduchšie stavili na procesné pravidlá pred hmotným a ešte k tomu verejným právom, kde nie je možné konať mimo práva.

    Druhým druhom viny je politická vina. Spočíva v činoch štátnikov. A jej posúdenie prislúcha istému štátnemu orgánu, nikdy nie súdu. A tento štátny orgán môže použiť moc ako víťaz, môže s ňou nakladať, ako chce. Vy ste si vedomí svojho víťazstva, i keď ste víťazmi vo voľbách neboli. Nakladáte s mocou, ako je vám vhodné, porušujete rokovací poriadok, porušujete ústavu, porušujete všetky princípy právneho a demokratického štátu, aby ste dosiahli tento účel. Dnes sa toto všetko tu deje už po tretíkrát, a to ešte v nočných hodinách, pretože sa zrejme bojíte tieto protiprávne skutky konať za denného svetla.

    Tretím druhom viny je morálna vina, ktorá spočíva v tom, že aj za činy je potrebné počítať, za činy jednotlivca je potrebné počítať s istým odpustením, pretože ide o ľudskosť a medziľudské vzťahy. A, žiaľ, ako vidíme, medziľudské vzťahy sa v tomto parlamente vytratili.

    Ak ide teda o posúdenie, štvrtým druhom, ako už to tu bolo povedané, je vina metafyzická, jej inštitúciou, ktorá môže posúdiť jej pravosť alebo nepravosť, je sám Boh.

    Pokiaľ ide o posúdenie viny pána poslanca Lexu, možno povedať, že jeho kriminálna vina je absolútne nepreukázaná, skutky sú zmyslené, vopred vykonštruované, v dostatočnej miere vopred medializované. Veď ako inak by mohol šéf vyšetrovania pán Ivor dopredu oznamovať v predvečer prerokúvania tejto kauzy, že jeden zo svedkov svoju vinu priznal, aj keď ju v skutočnosti nepriznal? To sa v demokratických štátoch nedeje, pokiaľ jednoznačne nie je skončené vyšetrovanie. Ale pán Ivor je tam na to, dostal generálske epolety zrejme nie za to, aby si ich denne leštil so svojimi vreckovkami, ale aby odvádzal za ne nadprácu pre súčasnú vládnu koalíciu. Pretože každý na Slovensku vie, že pán šéf vyšetrovačky dostal epolety od pána Čarnogurského, Pittnera a Kováča.

    Teda ide o to, že pán Lexa bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby, predtým členom HZDS, teda jeho vina je iba politická. A možno by bola aj morálna, ak by sa aj skutok uskutočnil, musel by počítať s vašou ľudskosťou víťazov, ale sotva sa u vás dá odvolávať na ľudskosť. Teda jednoznačne ide o politický proces a politickú vinu. Ja sa pýtam, v ktorom štáte sa súdi šéf orgánu, ktorý má dozerať na to, ako sa nakladá s mocou, ako sa uskutočňuje štátna moc, ako sa uskutočňuje vo vnútri štátu i v zahraničí, kde, v ktorom štáte súdili šéfa tajnej služby.

    Nepoznám štát, v ktorom by nastupujúca moc dekonšpirovala orgán bezpečnosti a ktorá by nejakým spôsobom postavila pred súd šéfa tejto rozviedky. Ide o to, že vy ste sa dostali k moci podvodom, potrebujete túto moc nejakým spôsobom legalizovať v očiach občanov, potrebujete upevniť jej autoritu, a preto vo vašich koncepciách, pretože nie ste schopní splniť tie ekonomické predvolebné sľuby, ktoré ste občanom Slovenskej republiky dali, potrebujete aspoň mocenské ospravedlnenia. Tieto mocenské ospravedlnenia má obstarať pán minister, ktorý v parlamente nie je, to znamená, ktorý sedí na ministerstve spravodlivosti, ba dokonca nemá v parlamente ani politickú stranu ešte stále legitímne, a preto s takou bravúrou dehonestuje tento orgán, vy sa mu jednoducho podvolievate a prispievate k búraniu parlamentarizmu v tomto štáte.

    Na záver je potrebné povedať, že nie sú nijaké právne dôvody a tento rozbor tu urobil príslušný odborník alebo odborníci na trestné právo, akým je pán docent Gašparovič, preto sa nimi nebudeme zaoberať.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera sa prihlásila pani poslankyňa Belohorská ako jediná.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci, dovolila by som si vo svojej pripomienke zareagovať, samozrejme, na neplnenie určitých právnych noriem, na ktoré poukázal pán poslanec Cuper, ale skutočne by som si dovolila osloviť aj vás ako predsedajúceho, aby ste poradili, čo robiť v tomto prípade, ktorý sa udial. Dozvedeli sme sa tu od pani poslankyne Záborskej, že vo večerných televíznych novinách odznelo, že pán Svěchota sa údajne k niečomu priznal. Spomínam si na situáciu v mandátovom a imunitnom výbore, kde vyšetrujúci odmietli poslancom...

  • Áno, ale to s tým súvisí. Odmietli nám vysvetlenia, pretože ich nezbavili mlčanlivosti. Chcem vedieť, ako je možné, že Svěchota, ktorý je zavretý, ako je možné, že správa z toho, že údajne sa priznal, už bola v médiách. Mohla by som dostať na to odpoveď? Boli zbavení mlčanlivosti vyšetrovatelia, v tomto prípade pre médiá, alebo to máme považovať za účelovú hru?

  • Ako predposledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni...

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Belohorská, pokoj!

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Dámy a páni poslanci, ktorí ste prítomní na jubilejnom desiatom nočnom zasadnutí tohto parlamentu v tomto funkčnom období, takže to si zaslúži pozornosť, a ak dovolíte, dobré ráno, vážení televízni diváci, pretože skutočne títo budú pozerať až ráno alebo dopoludnia.

    Nebudem veľa hovoriť k právnym argumentom, pretože právnici z nášho poslaneckého klubu tu už argumentovali, síce pred takmer prázdnou sálou, pretože jedni boli hrať futbal, druhí boli na občerstvení a neviem, kde boli tretí, ale to nie je podstatné. Môžem vymenovať, ale nebudem diskutovať na tú tému, ale o argumentoch, ktoré tu boli povedané v súvislosti so žiadosťou alebo žiadosťami na vydanie do väzby poslanca Národnej rady pána Ivana Lexu.

    Dovoľte mi ale tak trochu, aby som reagoval aj na dve vystúpenia, ktoré tu zazneli, keď hrdinovia z VPN, ktorých vykopli do parlamentu po chrbte inej politickej strany nás tu idú poúčať o morálke, a ja si to skutočne vyprosujem, pretože minimálne by sa mali zamyslieť, kto vráti tých 20 miliónov, ba viac ako 20 miliónov Sk, ktoré nechali ako sekeru, ktoré si požičali ešte v minulosti, aby sa dostali do volieb. Preto chcem práve takýmto spôsobom pokračovať, pán kolega Mikloško, my si potom podebatujeme, pozývam ťa potom na kávu a myslím si, že bude priestor, aby sme si pohovorili. Táto noc bude dlhá, dá sa predpokladať, že do takej desiatej, jedenástej hodiny dopoludnia by sme mohli skončiť, ale keď už ste tak rozhodli, tak pokračujeme v tomto nočnom zasadnutí.

    Navyše bolo tu povedané, že do rozpravy sa prihlásilo viac ako 40 poslancov Národnej rady. Samozrejme tí, čo tu neboli, nemohli o tom vedieť, pretože skutočne v úvode predsedajúci, v tom čase pán Hrušovský, hovoril, že do rozpravy sa spolu prihlásilo 30 poslancov Národnej rady, z toho 3 boli zástupcovia poslaneckých klubov a 27 bolo prihlásených písomne. Samozrejme, dalo by sa aj na túto tému hovoriť, ale myslím si, že nie to je teraz momentálne podstatné, pretože medzi tými prihlásenými písomne nebol ani jeden právnik z vládnej koalície, pretože už ste tu dosť dlho aj tí novší, ktorí viete, že z každej schôdze Národnej rady sa vedie doslovný záznam, z tohto záznamu to bolo niekoľkokrát už čítané, a je možné, aby sa potom analytici touto otázkou zaoberali, kto aký právny názor obhajuje alebo zastáva a veľmi ťažko je...

  • Zaznel gong.

  • Pán predseda, čo bude polnočná, keď sa vyzváňa?

    Samozrejme, že vládni právnici nevystupujú, pretože ťažko je obhájiť to, čo nie je obhájiteľné. Jednoducho bolo nalinkované a teraz utrpením sa tu vlastne sedí a čaká, kedy konečne odhlasujete to, čo koaličná rada rozhodla, čo má urobiť demokratický, slobodný sudca, ktorý už vie, aké pokyny dostal z vládnej koalície, ako má ďalej pokračovať.

    Bolo tu aj určité také obvinenie, že my sme tí, ktorí zodpovedajú za to, že sú tu nočné zasadnutia. Skutočne už je to 10. zasadnutie v noci počas tohto funkčného obdobia a môžem povedať, že ťažko môžete obviňovať toho, kto nehlasoval za to, aby Národná rada pokračovala v rokovaní po 19.00 hodine, že za to zodpovedá, že rokujeme po 19.00 hodine. Existujú takisto záznamy, kde je menovite napísané, ktorý z vás, ako hlasoval, dokonca aj tie problémy, keď tu boli, že sa niekoľkokrát musela schôdza prerušovať, aby sa vôbec mohlo toto odhlasovať, aby sme mohli po 19.00 hodine pokračovať.

    Ale prečo vlastne také preteky v tomto parlamente a doslovne dostihy o dušu, aby vôbec veľmi rýchlo bol odhlasovaný súhlas na väzbu kolegu Ivana Lexu? Minulý týždeň vo štvrtok zasadlo poslanecké grémium a vtedy nás predseda Národnej rady informoval, ako budeme pokračovať, respektíve ako predpokladá, že najneskoršie v piatok na obed skončíme schôdzu, pretože vo štvrtok potiahneme v noci, dokončíme návrh na trestné stíhanie a potom následne hlasovaním o Kosove dokončíme túto schôdzu. A ja som už vtedy hovoril, že nie je dobré robiť ramená, lebo že ich robí vtedy, keď predseda vlády je v Taliansku. Ráno prišiel predseda vlády do parlamentu a už to bolo trochu inak, dokonca sa to posúvalo tak, že je potrebné, aby sme sedeli aj ďalší týždeň v Národnej rade, už pripomínam štvrtý, keď konečne vo štvrtom týždni sa jedenásta schôdza skončila. Ak si zoberiete pôvodnú pozvánku, vidíte, čo je všetko k nej doložené a prečo sa takýmto spôsobom pokračovalo. Malo to svoj význam. Pretože ak zasadlo poslanecké grémium o tretej hodine v piatok popoludní, boli sme informovaní, že bude schôdza prerušená, pretože je tu žiadosť vyšetrovateľa, nová žiadosť vyšetrovateľa na väzbu poslanca Národnej rady Ivana Lexu.

    Keď sme sa členovia poslaneckého grémia domáhali, kde tá žiadosť je, nedostali sme odpoveď, a ona tu skutočne ani nemohla v tom čase byť, pretože keď som o 15.35 hodine odovzdával návrh na voľbu pána Mečiara do funkcie prezidenta Slovenskej republiky, tak vtedy bola nervozita na sekretariáte predsedu, pretože nejaká žiadosť mala byť niekde a ešte sa len hľadala, kde je. Tak nakoniec okolo tri štvrte na štyri konečne tá nová žiadosť sa tu objavila, dostali sme telegramy, zasadnutie mandátového a imunitného výboru bolo v utorok o 9.00 hodine a mandátový a imunitný výbor rozhodol, tak ako rozhodol, uznávam, že demokraticky, pretože za to hlasovala väčšina, že nie je to nová žiadosť, ale že len táto žiadosť bude tvoriť prílohu. Tak teraz si zoberte logické súvislosti, ak ste si vôbec preštudovali materiál, tlač 195, je odhlasovaná vo štvrtok minulý týždeň. V piatok prišla ďalšia žiadosť vyšetrovateľa na väzbu, už ste tu počuli právne argumenty, že o väzbu žiada sudca, nie vyšetrovateľ, ale o tom sa nechcem teraz prieť, pretože toto tu nepadlo na úrodnú pôdu, nemohlo sa na tú tému hovoriť a nebol ani záujem, aby sa v tejto veci mohlo pokračovať. Takže nakoniec sa to vyriešilo tak, že ďalšia žiadosť vyšetrovateľa bola priložená ako príloha k tej správe pod číslom 195, ktorú sme dostali, a takýmto spôsobom sme pokračovali.

    Zaujímavé bolo aj zasadnutie imunitného výboru, pretože tam kolega Lexa informoval o niektorých skutočnostiach, ktoré vedel zodpovedať. Pretože v tejto žiadosti sa niečo uvádzalo, pretože aj k prvej žiadosti, aj k žiadosti, ktorá je priložená ako príloha, ktorá už údajne nie je žiadosť, ale je to len príloha, tak sa teda rozhodlo hlasovaním, je vyjadrenie prokurátora Serbina, dávam do pozornosti a bolo by veľmi dobré, keby ste si obidve tieto vyjadrenia pána prokurátora prečítali. Potom si urobíte svoj obraz o tom, ako funguje nezávisle prokuratúra, ako funguje súdnictvo. Dávam do pozornosti niekoľko článkov z Pravdy a zo SME, kde šéf vyšetrovania Ivor sa vyjadroval v posledných dňoch, akým spôsobom zle postupoval vyšetrovateľ, ktorý nezobral do vyšetrovacej väzby jedného, ktorého on nalinkoval, že mal zobrať bývalého šéfa alebo jedného zo šéfov Slovenskej informačnej služby. Takže tam si takisto môžete urobiť obraz o tom, akým spôsobom vlastne nezávislé súdnictvo a nezávislá prokuratúra funguje. A chcem len upozorniť na základný argument, ktorý je a ktorý hovorí v Trestnom poriadku v § 67 o dôvodoch väzby, respektíve o rozhodnutí väzby. Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 160. Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd. V prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

    Chcem upozorniť všetkých tých, ktorí mali obavu, že akým spôsobom bude kolega Lexa ovplyvňovať svedkov, keď ich nemôže poznať ani on, ani my ich nepoznáme, a dokonca ich nepozná ani vyšetrovateľ, iba prokurátor, pretože bolo nám povedané v mandátovom a imunitnom výbore, že títo svedkovia sú utajení. Tak neviem, akým spôsobom môže ovplyvniť toho, koho nepozná a takisto, akým spôsobom môže ovplyvniť spoluobvinených, ktorí sú momentálne vo vyšetrovacej väzbe, verím, že dobre strážení. Takže takýmto spôsobom chcem vás poprosiť, keby ste k veci pristúpili a rozhodovali srdcom.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bolo vystúpenie pána poslanca Cabaja. Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Lexa.

    Predtým ešte dám hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Engliš, ktorý žiada, aby pri vystúpení pána poslanca Lexu boli prítomní na rokovaní Národnej rady pán minister Čarnogurský a pán minister Pittner.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Engliš.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Lexa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Plénum Národnej rady odhlasovalo procedurálnym návrhom dĺžku vystúpenia pána poslanca Lexu na jednu hodinu.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia po tejto mnohohodinovej diskusii poďakovať sa za diskusné príspevky, ktoré odzneli. Sám som očakával, že tých diskusných príspevkov bude viac. Nie zo strany parlamentnej opozície, keď som zaevidoval, že každý tu prítomný poslanec vystúpil, ale očakával som, že tí, ktorí s takýmto násilím do rokovania parlamentnej schôdze a zvolaním mimoriadnej parlamentnej schôdze v rozpore so všetkými uzávermi minulého týždňa, to znamená 93 poslancov vládnej koalície, že vystúpia. S výnimkou jednej, slečny poslankyne Sabolovej, ktorá vystúpila ako prvá za poslanecký klub SDK, sa ani jeden z vás na toto nezmohol.

    Pýtam sa vás: Prečo ste nevystúpili? Bojíte sa? Nechcete sa vystrčiť z radu z dôvodu, že sa na vás bude pamätať? Nemáte argumenty? Chápete, že to, čo robíte, je protizákonné alebo aké dôvody vás vlastne k tomuto viedli? Keď ide po prvýkrát na pôde parlamentu o vydanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby alebo súhlas a keď je to po prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky a je to veľmi neobvyklý jav i v rámci európskych či svetových demokracií, prečo ste ani jeden z vás neprispeli vašimi poznámkami alebo vašimi vystúpeniami a neobohatili diskusiu, ktorá bezpochyby, ktorá bezpochyby by bola bohatšia o tieto vystúpenia, ktoré máte. Ja si to vysvetľujem aj odpoveďami na tieto otázky. Jednoducho nie sú argumenty. Ste si toho vedomí, viete, že robíte politický proces. Viete. A že to robíte v predvečer otvorenia prezidentských kampaní, v deň, keď dostali papiere príslušní zaevidovaní kandidáti na prezidenta v rámci prezidentských volieb, preto tá náhlosť, preto ten systém, aby ste takýmto spôsobom postupovali. To znamená, skúste si, skúste si, a bol by som bol rád, keby ste aj faktickými poznámkami našli niektorí z vás odvahu a vystúpili aj na moje vystúpenie.

    V rámci vystúpenia by som sa chcel najskôr venovať otázkam, ktoré súvisia s právnymi aspektmi celého problému, zvýrazniť niektoré tie diskusné príspevky alebo niektoré tie návrhy, ktoré dnes v rámci diskusie odzneli. A hádam ja by som bol veľmi rád, keby ste mi na niektoré z nich aj odpovedali, pretože mám pocit, že neviete, čo bude zajtra. Neviete, čo bude zajtra. Viete jedno, že Lexu zoberú, lebo to organizujete, neviete, aký to bude mať dosah na ústavu, na ústavné práva, na spory, ktoré v tomto smere, ktoré v tomto smere sú jednoznačné, sú jednoznačné a v rámci dikcie ústavy, ale aj Trestného poriadku.

    Vážené dámy a páni, dňa 26. 3. 1999 doručili do Národnej rady žiadosť na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu, nie obvineného poslanca Národnej rady Ivana Lexu, ale poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Kto si preštuduje elementárne pravidlá a elementárne paragrafy Trestného poriadku vie, že do väzby je možné vziať len obvineného. Inými slovami, táto žiadosť, pod ktorú sa podpísali vyšetrovatelia, neobstojí právne - z 26. 3., to znamená, je to obdobie pred troma týždňami.

    Bolo už povedané, že pod toto, že pod toto dožiadanie je natlačený podplukovník doktor Peter Gališin. Budem hovoriť tie mená, aby ste si ich zapamätali aj vy niektorí, keď sa k týmto menám určite ešte vrátime. V zastúpení to podpísal podplukovník Zedníček. Na pozvanie mandátového a imunitného výboru neprišiel ani jeden z týchto dvoch, ktorí to podpísali, prišiel tretí, vtedy ešte major Ondrej Ivan. Tento major Ondrej Ivan povedal, že títo dvaja sa nezúčastňujú preto na zasadaní mandátového a imunitného výboru na pozvanie pána predsedu, lebo sa starajú o choré deti. On tam premlčal zhruba poldruha hodinu, a čuduj sa svete, 9. 4. práve tento, už nie v hodnosti major, ale v hodnosti podplukovník, dodal do parlamentu ďalšiu žiadosť. Bolo to niekoľko hodín po tom, ako ste ma zbavili imunity. Oni hovoria, že som obvinený. Ja neviem, či som obvinený. Ale viem, že do dnešného dňa napriek tomu, že vedúci funkcionári ministerstva vnútra, že minister vnútra, že parlament rokuje, do dnešného dňa mi nebolo doručené uznesenie o obvinení od žiadneho vyšetrovateľa, a pritom som bol doma, pohyboval som sa v parlamente, pohyboval som sa po vonku, pohyboval som sa vo verejných priestranstvách, nebol problém v prípade, že by mali záujem vyšetrovatelia ma obviniť či predviesť na vypočutie, či požiadať o vypočutie, či ma predvolať na vysvetlenie napríklad k tým, prepáčte za výraz, volovinám, z ktorých ma obviňujú. Do dnešného dňa som neprevzal žiadne uznesenie o obvinení. Nebolo mi doručené. A jednoducho nepovažujem sa za obvineného, pretože s výnimkou masovokomunikačných prostriedkov a niektorých vystúpení vás o tom oficiálne neviem. V každom prípade, v každom prípade tieto žiadosti sú zaujímavé.

    Poviem ešte k tej prvej. Pod tým podpísaným podplukovníkom Zedníčkom je napísané: Po preskúmaní žiadosti vyšetrovateľa adresovanej Národnej rade Slovenskej republiky súhlasím s jej dôvodmi. V prípade udelenia súhlasu navrhnem príslušnému sudcovi podľa a tak ďalej § 68 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. 2 písm. b) vzatie inžiniera Ivana Lexu do väzby. Toto podpísal prokurátor krajskej prokuratúry. Bol požiadaný predsedom Sopkom o účasť vo výbore. A tento prokurátor napísal: Na základe vašej telefonickej žiadosti z 30. 3. 1999 oznamujem, že sa nezúčastním na rokovaní vášho výboru vzhľadom na to, že ide o žiadosť vyšetrovateľa na súhlas na vzatie do väzby poslanca Ing. Ivana Lexu. Ide o vec v predprípravnom konaní a ja ako prokurátor až v prípade, ak mandátový a imunitný výbor vysloví súhlas so stíhaním a vzatím do väzby poslanca po vznesení obvinenia a predložení vyšetrovacieho spisu s návrhom na vzatie do väzby budem rozhodovať o jej predložení príslušnému sudcovi.

    On, tento dozorový prokurátor hovorí, že v prípade, že mandátový a imunitný výbor, nie Národná rada, ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky, ale mandátový a imunitný výbor, a toto pošle oficiálne predsedovi Sopkovi. Chcem tým poukázať, samozrejme, nielen na tú spolitizovanosť týchto príslušníkov a týchto dôstojníkov, ktorí fungujú v rámci tohto trestného konania, ale aj na ich absolútnu, ale absolútnu neprofesionalitu, ktorá sa prejavuje v elementárnej neznalosti ústavy, ústavného práva, čo nemusí byť právnik, aby jednoducho pochopil tie absurdity, ktoré oni v oficiálnych dokumentoch, ku ktorým sa istotne neskoršie prokuratúra vráti, pretože jednoznačne zneužívajú právomoc verejného činiteľa.

    V týchto žiadostiach je okrem toho, že sa popisujú nejaké skutky, o ktorých sme sa bavili celý minulý týždeň a ktoré sa jednoznačne ukázali ako skutky, ktoré nie sú doložené ničím, sa píše, sa píše: Sústavne verejne - ako dôvod, ako dôvod na to, prečo mám byť daný do vyšetrovacej väzby, ako dôvod na to: Sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, nechal sa informovať o priehehu vyšetrovania i o priebehu vyšetrovacích úkonov, ktoré boli vykonávané s obvinenými JUDr. Jaroslavom Svěchotom, Mgr. Robertom Beňom v dňoch spred 2. a 3. februára 1999. Takto získané informácie potom prezentoval v masmédiách a zverejnil, že pri vyšetrovaní boli použité informačno-technické prostriedky a ako zdroj uviedol bližšie neidentifikovateľného príslušníka Policajného zboru. Na základe týchto dôvodov sa domnievajú, že sú splnené znaky § 67 Trestného poriadku o tom, čo to je vyšetrovacia väzba.

    Prečítal som to celé preto, aby ste si ešte raz na toto urobili názor. A prečítam aj § 67. To písmeno b) alebo teda ten odsek 1 písmeno b), ktorý by sa pre tento prípad, na ktorý sa odvoláva vyšetrovateľ a prokurátor Serbin, ktorý tak, mimochodom, tri týždne, ako som už uviedol minulý týždeň v rámci rozpravy, ktorý nahradil dovtedajších prokurátorov, pretože na zásah prvého námestníka Lauka bola jednoducho ústnym pokynom vymenená osoba, ktorá dozoruje prípady, pretože tá predchádzajúca by sa pravdepodobne pod takéto svinstvá nepodpisovala.

    Dôvody väzby - § 67 Trestného poriadku: Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, opakujem konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Toto je § 67 ods. 1 písm. b). To znamená, vyžadujú sa tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude vplývať na svedkov alebo spoluobvinených. Samozrejme, že v žiadnom z materiálov, ktorý zaslal, ako teda vyšetrovateľ aj so súhlasom prokurátora, niet ani jedného konkrétneho dôvodu, pretože tú dôvodovú časť som vám prečítal. Oni jednoducho ma chcú do vyšetrovacej väzby v rozpore s § 67 Trestného poriadku ods. 1 písm. b) vziať za to, že sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňujem verejnú mienku.

    Ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ako politik, pretože jednoducho poslanec je vrcholne politická funkcia, rovnako ako každý z vás dennodenne, ktorí píšete do novín, dennodenne, ktorí vystupujete v masovokomunikačných prostriedkoch, ovplyvňujete verejnú mienku. Ovplyvňujete verejnú mienku. Pán predseda vlády ovplyvňuje verejnú mienku rovnako tak napríklad tiež ako politik, ako verejný činiteľ, dokonca tak, že klame celý tento parlament a národ napríklad tým, čo nám tu tvrdí ohľadne, ohľadne preletu tankerov, a nie bojových stíhačiek, a opakovane to takto klamal pred verejnosťou, on taktiež ovplyvňuje verejnú mienku svojimi klamstvami. Ja na rozdiel od neho klamstvá nehovorím.

    Toto je dôvod, toto je dôvod v rozpore so zákonom, ktorý sa tu objavil v parlamente a ktorý sa vlastne dnes prerokúva. Dnes sa neprerokúva to, či Svěchota dal proste to alebo ono, čo o ňom bolo zverejnené, k tomu sa inak, mimochodom, vrátim alebo akýkoľvek iný dôvod. Dnes sa hovorí o tom, či parlament v súlade so zákonom ma vydá na trestné, teda do vyšetrovacej väzby. A ako oficiálne dôvody pre parlament sa uvádza skutočnosť, že - ešte raz - sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňujem verejnú mienku. To znamená za činnosť, dobre, môžem pokračovať - nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe vyšetrovania v trestnom konaní. V poriadku. Aj to vám poviem, pretože vám poviem, na základe čoho táto veta aj vznikla. A ja vás presvedčím, ako je to nezmyselné, ako hrubo sa porušuje zákon, ako sa vy na to mlčky prihliadate a myslíte si, že tým, že ma strčíte do vyšetrovacej väzby, že sa vyriešili vaše či už krvavé očičká u niektorých, či už nejaké komplexy alebo nejaké iné problémy, alebo že už nebezpečný človek, ako hovorí niektorý iný z koaličných poslancov, jednoducho zmizne. Zmizne, bude vo vyšetrovacej väzbe, je tam schovaný, je na poriadku, nie je s ním žiaden problém, už nebude sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňovať verejnú mienku. Nebude, už je vo vyšetrovacej väzbe. Pretože keby ju ovplyvňoval, tak možno tým, že poukazuje na záležitosti, ktoré sú bezpochyby spolitizované na ministerstve vnútra v rámci a v sústave orgánov činných v trestnom konaní v rámci Slovenskej republiky, keď poukazuje na krivenie práva a demokracie v tomto štáte, tak tým vám škodí. Celkom prirodzene, lebo hovorí pravdu, a nie nepravdivé tvrdenia.

    To znamená, že chcete dnes rozhodnúť a súhlasne zaujať po príslušnej "masirácii" straníckych sekretariátov o tom, že mám byť do väzby daný za dôvody, ktoré zákon nepredpokladá. Respektíve vám vôbec neprekáža, že vyšetrovateľ a prokurátor napíše dôvody, ktoré vôbec nemôžu byť podľa zákona uvažované pri vzatí do vyšetrovacej väzby. On to urobil hneď dvakrát, pretože rovnaká formulácia sa objavuje aj z 26. 3. a rovnaká formulácia sa objavuje aj z 9. 4. To znamená, že bezpochyby ide o zneužívanie právomoci verejného činiteľa tých, ktorí to podpísali, možno tých, ktorí ich na to naviedli. A jednoducho si myslím, že to bude proces a že ten proces sa jednoducho mojím vzatím do vyšetrovacej väzby nekončí. On potom bude zasa iný, práve vo väzbe k týmto persónam, ktoré sú schopné protizákonne a v rozpore, nie ja, oni zneužívajú právomoc verejného činiteľa a naprosto flagrantným, naprosto flagrantným spôsobom.

    Politická stránka veci stojí tak: Kašlete na ústavu, pretože, ak si niekto myslí, a ja vidím, ako vajatáte pri niektorých otázkach aj zo strany novinárov, a to si myslím, že je dôvod, pre ktorý sa nechce sem nikto postaviť za túto rečnícku tabuľu, a tak povedať svoj právny názor. Čo to znamená Ústava Slovenskej republiky? Azda papier? Podľa ústavy článku 73 poslanec vykonáva svoj mandát osobne a slobodne. Osobne a slobodne. Podľa článku 78 Národná rada vydáva súhlas na vzatie do vyšetrovacej väzby. To je pravda. Nie je ale nikde povedané, nikde povedané, a nemôže to byť povedané v žiadnom zákone, to znamená obyčajnom zákone či vo väzenskom poriadku, ako tu kolega Šimko hovoril prednedávnom v masovokomunikačných prostriedkoch, alebo v akomkoľvek inom vnútornom predpise orgánu, štátneho orgánu, že môžu byť upravené vzťahy dané ústavou. To jednoducho nie je možné. Ústavne nemáte zvládnutý tento problém. Ústavne vajatáte a ústavne viete, že sa jednoducho hrubým spôsobom pošliapavajú práva, v tomto prípade nie ľudské, občianske, možno že aj tie, stopercentne aj tie, z iných príčin, ale ústavné práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavné práva.

    Pokiaľ niekto hovorí, pokiaľ niekto hovorí, ako to hovoril naposledy pán Šimko veľmi arogantne, ja som mu to aj povedal na chodbe, že veľmi arogantne to hovorí, že chce prirovnávať podobnú situáciu k tomu, že sa niekto zasekol vo výťahu alebo že dokonca dostal chrípku, tak vám garantujem, pán Šimko, že aj na vás príde raz rad. Príde na vás rad raz a príde na vás rad raz takisto a možno si spomeniete aj na túto diskusiu, ktorá v tomto smere je, keď sa raz nájde podobný vyšetrovateľ, ktorý vás obviní, a myslím si, že veľmi zákonne vás obviní zo záležitostí, ktoré súviseli s predávaním umeleckých diel a vašimi podpismi pod preberaním šilingov, pod preberaním šilingov v miliónových sumách, ktoré v tomto smere, ktoré v tomto smere boli. Bude otázka, či vás potom vydá alebo nevydá parlament do vyšetrovacej väzby.

    To znamená, chcem povedať ešte raz a zdôrazniť tento paragraf. Dôvody väzby nie sú. Dôvody musia byť konkrétne skutočnosti. A teraz vám poviem takto, že mám pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených. Všetci takzvaní spoluobvinení sú vo vyšetrovacej väzbe. V úplnej izolácii. Ako, ako mám na nich pôsobiť? Celkom logická otázka. Na svedkov. Ja svedkov nepoznám, pretože, ako vám potvrdia všetci členovia mandátového a imunitného výboru, spis je prísne tajný. Spis je uložený u niekoľkých vyšetrovateľov, možno aj jedného, lebo sa tu striedajú. A teraz vzniká z toho istý galimatiáš aj pre mňa, poviem otvorene, lebo tých vyšetrovateľov je tam celá hŕba, ktorá sa objavuje. Všetci sú prísne viazaní mlčanlivosťou. Majú jeden spis, na ktorom si sedia. A ja neviem, akí svedkovia sú tam. Ja neviem, koho oni vypočúvajú. Pretože ani nemám možnosť takéto veci vedieť. A vy dobre viete, že to ani nie je možné, ak sa uplatňuje Trestný poriadok a ak to organizujú spôsobom, ktorým to organizujú. To znamená: Na akých svedkov, na akých svedkov mám pôsobiť?

    Tretia otázka. Všetky veci, z ktorých ma v súčasnosti vyšetrovatelia obviňujú, sú datované z rokov, pardon, štyri datované z rokov 1995, jedna z roku 1997. To znamená, sú to štyri roky, štyri roky staré veci. Pokiaľ by som chcel ovplyvňovať svedkov alebo akékoľvek osoby, v priebehu štyroch rokov to môžem urobiť nespočetne veľakrát, nespočetne veľakrát, pokiaľ by som chcel spoluobvinených v tom čase, a neboli, toto neprichádza do úvahy, to znamená, že jednoducho, ak by som chcel takúto činnosť vyvíjať, vyvíjam ju nespočetne veľakrát. Nie sú dôvody väzby.

    V žiadostiach, ktoré sem poslal vyšetrovateľ s prokurátorom, sú zjavné procesné chyby, dokonca sú tam aj iné chyby, o ktorých sa budem veľmi detailne zmieňovať, napríklad že hovoria, že som bol zbavený za iný trestný čin, ako ste ma zbavili minulý týždeň imunity. Oni hovoria, že som zbavený trestného činu v súvislosti s tým, že sa dávali nástražné systémy na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia. Nie je to pravda. Vy ste rozhodli o tom, že som vydaný na trestné stíhanie pre nezbavenie mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby, čím som zneužil vraj svoju právomoc. Ja hovorím, že využil som svoje právo a dokázal som vám to, že som využil svoje právo podľa zákona číslo 40/1993 Z. z., a nie za to, čo sa objavuje aj v správe mandátového a imunitného výboru, aj v žiadosti, ktorú sem vyšetrovatelia do parlamentu dali. To znamená, že oni ma idú stíhať zjavne za iný trestný čin podľa žiadosti alebo pochopili to tak, ako ste vlastne vy schválili. Sú to zjavné chyby, ktoré celkom prirodzene je možné si prečítať a je možné si to aj overiť.

    To znamená, že chcem v tejto časti povedať, že dôvody väzby nie sú. Žiadosti, ktoré sú tu od vyšetrovateľov, prokuratúry, sú dôvody, ktoré nespomína Trestný poriadok a Trestný zákon, to znamená, že rozhodujeme o niečom, čo tu je vysoko nekvalifikované, a rozhodujeme o niečom, čo nemá jednoducho oporu v zákone. Myslím si, že všetci to viete.

    Druhý prvok, ktorý chcem zvýrazniť a ktorý tu zaznel v diskusii, a myslím si prvý, ktorý ho povedal, je pán poslanec Gašparovič - rozhodnutie o väzbe. Rozhodnutie o väzbe, áno, robí sudca. Ústava hovorí, že na žiadosť kompetentného orgánu činného v trestnom konaní, pričom, myslím si, že aj neprávnici vedia, že orgány v trestnom konaní sú vyšetrovateľ, prokurátor a súd. A kompetentný je ten, kto rozhoduje. Čiže inými slovami, chýba tu, povedal by som, legitimácia orgánu, ktorý vôbec takúto žiadosť do parlamentu dá. Domnievam sa, že tým, že to vykonali príslušníci Policajného zboru, prekročili svoju právomoc, a myslím si, že by mali byť stíhateľní v budúcnosti podľa § 158 Trestného zákona za zneužívanie právomoci verejného činiteľa (potlesk) za tú odpornú nadprácu, za tú odpornú nadprácu, ktorú pre 20 % zvýšenia osobného ohodnotenia, a možno aj trošku krvavých očičiek, realizujú na základe tých tlakov, ktoré sú. Rozhodnutie o väzbe môže vydať sudca. Legitímny orgán k tomuto je sudca. To znamená, že ten, kto má žiadať parlament o súhlas, o súhlas, je sudca. Samozrejme vtedy, keď sudca po preštudovaní spisu usúdi, že sú dôvody podľa § 67 na tú väzbu a vtedy požiada o súhlas parlament. To je proste jednoducho prvok, ktorý taktiež vyplýva jednoznačne z Trestného poriadku a vy o tom mnohí dobre viete. Ja súhlasím s názormi, ktoré tu odzneli, že ani jeden právnik z celej vládnej koalície nevystúpil v rámci diskusie ani faktických poznámok, lebo si uvedomuje tie obrovské ústavnoprávne, ale aj trestnoprávne, povedal by som, nedokonalosti, nielen legislatívne diery, ale aj hrubé porušenia zákonov, ktoré sa v rámci tohto dejú. Je to na oficiálnych papieroch. A jednoducho si myslím, že je to dobre, že je to na oficiálnych papieroch.

    Chcem vám povedať tú druhú časť toho dôvodu, ktorý hovorí, že nechá sa informovať o priebehu vyšetrovania a priebehu vyšetrovacích úkonov, chcem vám povedať, že na to, samozrejme, ako poslanec, mám právo. Mám právo sa informovať o čomkoľvek, čo si myslím, že ma ako poslanca zaujíma. A čo sa týka toho zverejnenia, tak vám taktiež poviem, že áno, ja som zverejnil. Ale ako? A to je dôležité. Chcem povedať ako. Tu mám k dispozícii osobne podané dve podania generálnemu prokurátorovi podané osobne, s pečiatkou Generálnej prokuratúry. A ja vám ich aj prečítam, že čo som vlastne zverejnil formou, že som sa dozvedel, to znamená plnil som si svoju občiansku povinnosť, tak ako ju máte každý, a každý občan tohto štátu, že ak sa dozvie o trestnom čine, je povinný ho oznámiť. A ja som sa dozvedel o trestnom čine, ktorý realizuje vyšetrovacie komando Policajného zboru. Oznámil som ho Generálnej prokuratúre. Osobne generálnemu prokurátorovi podané a zverejnil som svoje podanie ako podozrenie, ktoré mám. Čo je moje legitímne právo. To nie je masmediálne ovplyvňovanie verejnej mienky tým, že nepravdivé informácie hovorím masmédiám. To je podanie a zároveň plnenie si svojej zákonnej povinnosti oznamovateľa, ktorý sa dozvie o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorý jednoducho je.

    Prečítam vám to. Napísal som 3. 2. 1999: Vážený pán generálny prokurátor Slovenskej republiky. Z dôveryhodných zdrojov blízkych špeciálnej skupine vyšetrovateľov, ktorí protiústavne a protizákonne vykonávajú vyšetrovanie údajného zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, som sa dozvedel o nezákonných postupoch orgánov činných v trestnom konaní. Po prvé, dňa 1. 2. 1999 o 6.00 hodine bol vo svojom obydlí prepadnutý a zadržaný doktor Jaroslav S. Zákrok sa vykonal za asistencie špeciálnej jednotky príslušníkov Policajného zboru, ktorý na menovaného v jeho obydlí mierili brokovnicami napriek tomu, že menovaný nekládol žiaden odpor. Bol predvedený pred vyšetrovateľov, kde odmietol čokoľvek vypovedať bez prítomnosti právneho zástupcu. Udal meno zvoleného právneho zástupcu, ktorého sa údajne nepodarilo vyšetrovateľom zabezpečiť. Následne bez toho, že by mu bol o tom ktokoľvek povedal, určil vyšetrovateľ advokátku ex offo, ktorá sa dostavila a vyšetrovateľom oznámila, že obhajobu neprijíma, pretože sa trestnému právu nevenuje. Rozhodnutie súdu, ktorý jediný určujú advokáta ex offo, k dispozícii nebolo. Následne vyšetrovateľ vykonal výsluch bez prítomnosti akéhokoľvek advokáta. Jedného vraj nevedeli zohnať a druhý protizákonne určený a na mieste sa vzdaný jednoducho nebol prítomný. V popoludňajších hodinách sa dostavil za JUDr. Jaroslavom S. ďalší advokát, ktorý bol vyrozumený prostredníctvom priateľov a dožadoval sa vstupu za doktorom Jaroslavom S. Toto mu nebolo službukonajúcim vyšetrovateľom umožnené. Prvé stretnutie advokáta s doktorom Jaroslavom S. bolo vykonané až dňa 2. 2. 1999, približne o 14.00 hodine. To znamená po 32 hodinách od zadržania. A písal som tam ďalšie. Jednoducho, nechcem vás s tým zdržiavať. Kto má o to záujem, môže si to pozrieť. Časť toho som zverejnil ako oficiálne podanie generálnemu prokurátorovi.

    Podobne som 8. 2. 1999 napísal ďalšiu. A to je práve to, čo sa tu použilo v tej pasáži, o čom vlastne informujem, kde žiadam generálneho prokurátora ako strešný orgán na dodržiavanie zákonnosti o urýchlené prešetrenie hrubého porušenia zákona a podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalších možných trestných činov organizovanej skupiny páchateľov.

    V pondelok dňa 1. 2. 1999 bolo na špeciálnom pracovisku Policajného zboru začaté odpočúvanie účastníckych telefónnych staníc súkromných bytov pánov JUDr. Jaroslava S. a Mgr. Roberta B. Toho istého dňa ráno o šiestej boli obaja páni nezákonne zadržaní inými zložkami Policajného zboru a od toho času im štátne orgány Slovenskej republiky protiústavne znemožňujú osobný pohyb a sú dodnes zadržiavaní vo väzbe. Odpočúvanie telefónnych staníc bolo zrejme na základe rozhodnutia sudcu, ktorému bol predložený návrh, na ktorom boli okrem iných podpísaní vyšetrovateľ Juhász, šéf špeciálneho pracoviska a tak ďalej, tie mená tu nebudem ďalej spomínať. Sudca bol uvedený do omylu, keď rozhodoval o odposluchu pánov JUDr. Jaroslava S. a Mgr. Roberta B. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že od pondelka 1. 2. 1999 s ohľadom na policajné kroky sú jednoznačne odpočúvané manželky a deti JUDr. Jaroslava S. a Mgr. Roberta B. Sú tiež zaznamenávané i rozhovory medzi manželkami a advokátmi oboch protiústavne zadržiavaných občanov Slovenskej republiky. Ďalej som uviedol osoby, menovite tie osoby, ktoré na týchto protizákonnostiach participujú. A to je dôvod, to znamená moje podanie, ktoré vlastne oni spomínajú v rámci tých dôvodov, že som zverejnil, že pri vyšetrovaní boli použité informačnotechnické prostriedky a podobne. No a čo, keď som zverejnil, že boli informačnotechnické. Však informačnotechnické prostriedky, keď sú dávané zákonne, nikto nezverejňuje. Keď sú dávané protizákonne, tak celkom prirodzene taká povinnosť mi dokonca zo zákona vyplýva, aby som to oznámil aj generálnemu prokurátorovi. Ja som tak učinil.

    Čiže toto sú dôvody, vážené dámy, vážení páni, pre ktoré vyšetrovatelia chcú, aby som bol vo vyšetrovacej väzbe. Nechcú to oni sami. Oni dostali na to pokyn. A oni dostali na to pokyn spôsobom, ktorý je známy. Znova verejne známy. Tento verejný pokyn vydal minister vnútra svojim priamym podriadeným zhruba pred mesiacom. V čase, keď som nebol ani obvinený a ešte dávno predtým, ako sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberala žiadosťami vyšetrovateľov na vydanie mojej osoby na trestné stíhanie. Ja som to počul na vlastné uši. Bolo to v relácii Rádia Twist, keď určil ďalší postup, že ja musím byť vyšetrovaný vo väzbe. Vo väzbe musím byť vyšetrovaný. To znamená, znova podobne ako pri trestnom stíhaní najskôr bola určená osoba a potom sa hľadali vyšetrovatelia, ktorí obvinia. To znamená, toto je zákazka na osobu. Toto je hon na osobu. Toto je tá osoba, ktorá spáchala trestný čin, a dokážte jej niečo. Čo je, samozrejme, v právnom štáte, v demokracii neprípustné. Jednoducho, to nepozná žiadna demokratická krajina, takéto prístupy a takéto postupy. Nikdy neboli uplatňované v rokoch 1995 - 1998 alebo 1994 - 1998, to znamená obdobie, ktoré vy ste nás bývalých... teda tým obdobím totalitárnym a podobné rôzne prívlastky, ktoré ste dávali, nikdy takýmto spôsobom nebola deformovaná ústava ani právo, ako je to realizované pri osobných zákazkach konkrétnych osôb, sú to minister vnútra a minister spravodlivosti bezpochyby, ktorí tieto konkrétne zákazky na konkrétne osoby dávajú, niektorí z nich verejne, rovnako tak ako verejne určujú postup vyšetrovateľov. Prosím vás pekne, minister vnútra je politik, je člen kresťanských demokratov, podpredseda kresťanských demokratov donedávna, teraz člen SDK a ja neviem ešte čoho všetkého ešte z politického pohľadu bezpochyby strán blízkych, teda tvoriacich najsilnejší subjekt dnešnej vládnej zostavy. A čo sa týka jeho ústavnej pozície ministra, ak on povie, že Lexa pôjde do vyšetrovacej väzby a bude riešený vo vyšetrovacej väzbe a niekoľko týždňov nato sa tu objaví síce nekvalifikovaná, ale predsa len žiadosť jeho priamych podriadených na základe tohto verejného pokynu, tak to jednoducho je v právnom štáte neprípustné.

    Viete to všetci, ja som sa s niektorými z vás rozprával v rámci kuloárov, to znamená, viem, že ste si toho vedomí všetci, a viem, že niektorí z vás možno budete mať aj pocit hanby, viem, že ste boli masírovaní minulý týždeň v piatok, a teda aj ďalšie dni potom, ako niektorí z vás hádam chceli prejaviť svoj názor podľa svedomia, a že tu bol predseda vlády, že tu bol minister vnútra, že jednoducho sa diskutovalo o týchto otázkach, kde prevážili nie právne, ale politické parametre zbaviť sa nepohodlnej osoby, čo týmto krokom jednoducho robíte. A náhlivo preto, čo som povedal v úvode, že sa chystá obdobie prezidentských volieb, prezidentskej kampane, to znamená, že aj tí, ktorí podporujete rôznych kandidátov, všetkým kandidátom pravdepodobne vyhovuje, že je tento postup politicky organizovaný takto len preto, aby ste eliminovali jediného, ktorého sa bojíte.

    Chcem v tejto súvislosti povedať a žiadam vás všetkých o to veľmi dôrazne vzhľadom na to, že je možné, že už nebudem mať možnosť takto verejne vystúpiť istý čas, aby ste nespájali meno Vladimíra Mečiara s mojou osobou v tom smere s týmito bodmi, ktoré dnes prerokúvame. Chcem vám povedať, že on ani nikdy nebol v Slovenskej informačnej službe fyzicky, chcem povedať, že nikdy nič neprikazoval Slovenskej informačnej službe, to znamená, že akékoľvek, akékoľvek súvzťažnosti jeho osoby s dnešnými bodmi programu a s minulým týždňom programu, vopred hovorím, že nie sú aktuálne nijakým spôsobom. Nie sú nijakým spôsobom aktuálne. Žiaden príkaz od neho ako od osoby som nedostal, nemal na to ani zákonné právo a ani ho nerealizoval, ja som dostával príkazy od Rady obrany štátu, v ktorej sedel aj dnešný poslanec za SDĽ Tuchyňa ako náčelník Generálneho štábu, dnešný poslanec Sitek, ktorý bol vtedy ministrom obrany, štátny tajomník a niektorí ministri a podobne. To znamená, že to bol ten orgán, ktorému som zodpovedal za výkon činnosti, ten kolektívny orgán, to bol ten orgán, ktorý mi v roku 1995 schválil takzvané strategické zameranie, to znamená súbor niekoľkých desiatok viac ako 80 úloh, konkrétnych úloh pre Slovenskú informačnú službu, ktorú som ako riaditeľ rozmieňal na drobné a plnil ich a plnil ich.

    To znamená, že hovorím to aj preto, že je tu rad novinárov, hovorím to pre vás všetkých, nerobte to, nie je to pravda, verejne, ja to verejne popieram, vylučujem, že by dochádzalo k tomu, že by predseda vlády Mečiar mi akýkoľvek pokyn, okrem písomných pokynov, ktoré sú v archíve alebo v týchto kolektívnych, ktoré jednoducho v tomto smere sú, a viem, že jednoducho toto je asi hlavný motív, pre ktorý toto nočné krágľovanie mojej osoby je, aby ste mohli potom, ako budem schovaný, aj nejaké konštrukcie vyvíjať.

    Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, povedať ešte k tomu, možno sa budem v niektorých veciach opakovať, ale myslím si, že v tomto smere to nezaškodí, celý ten politický priestor a celý ten politický posun, ktorý bol realizovaný a na základe ktorého vlastne prerokúvame aj tento dnešný bod, ktorý sa prerokúva. Na ustanovujúcej schôdzi som bol z vôle 93 poslancov nezvolený do žiadneho z poslaneckých výborov napriek tomu, že som bol navrhovaný a opakovane navrhovaný poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko, zvolený som nebol. Za polroka som zvolený nebol. Dávno predtým, ako prišli žiadosti o vyšetrovaciu väzbu, dávno predtým, ako parlament diskutoval o trestnom stíhaní a niekoľko mesiacov, bolo to 29. októbra 1998 a bol som a vlastne dodnes nie som plnohodnotným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, pretože mi vládna mašinéria odmietla pracovať a zaradiť ma a plnohodnotne pôsobiť v parlamentných výboroch, tak ako to má každý z vás, vážené dámy, vážení páni poslanci, ja toto právo polroka nemám. Jednoducho som obmedzovaný v tých činnostiach, v ktorých nie je žiaden z poslancov. To znamená, tento súd, keď ste ma postavili na okraj parlamentu, na okraj parlamentu, ste vykonali polroka predtým, ako vyšetrovatelia dobehli tie verejné výzvy, a to zameškané, a dali to do tej roviny kriminálno-kriminalistickej.

    Pred polrokom som bol verejne odsúdený týmto parlamentom na základe vyslovene politických kritérií odsunutý nabok, nezvolený do výborov a n