• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram deviaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andel, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Slota, pán poslanec Schuster a pani poslankyňa Keltošová. Na zahraničnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico.

    Pripomínam vám, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny. Súčasne žiadam overovateľov, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady uzavreli prezenčnú listinu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady, vás chcem informovať, že predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda oznámil listom z 26. marca 1999, že vláda na svojom rokovaní 24. marca 1999 rozhodla o stiahnutí vládneho návrhu zákona o Železničnom vojsku (tlač 152) z programu 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás ďalej informovať, že zajtra by sme rokovali do 19.00 hodiny. Potom bude schôdza prerušená a bude sa pokračovať v stredu 7. apríla 1999 o 10.00 hodine, čiže po Veľkej noci.

    Pani poslankyňa Podhradská, máte procedurálny návrh?

  • Ruch v sále.

  • Upokojme sa, aby sme sa vzájomne počuli.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ak dovolíte, rada by som predložila procedurálny návrh, a to v tom zmysle, že žiadam Národnú radu Slovenskej republiky, aby bol na túto schôdzu zaradený bod, ktorý by zabezpečil, že tento parlament bude rokovať o situácii v Kosove a o tom, aký bude zaujímať Slovenská republika postoj k tejto situácii.

    Dovoľte mi, aby súčasťou tohto procedurálneho návrhu bola aj otázka: Pán predseda Migaš, žiadam vás, aby ste ako vrcholný predstaviteľ Národnej rady Slovenskej republiky zodpovedali na otázku, kto informoval americkú stranu v tom zmysle, že nielen vláda, ale aj slovenský parlament podporuje úsilie NATO, ktoré vyvíja v Kosove. Moja otázka vyplýva z vyjadrenia amerického senátora Josepha Bidena, člena zahraničného výboru amerického senátu, ktorý sa v takomto zmysle vyjadril. Prosím odpovedať na moju otázku.

  • Vážená pani poslankyňa,

    vážení páni poslanci,

    pretože už viackrát na 11. schôdzi bola nastolená otázka rokovať o Kosove, zaoberal sa tým zahraničný výbor a prijal určité stanovisko. Osobne si myslím, že je potrebné o tejto veci rokovať v pléne Národnej rady.

    Odporúčam, aby dnes po 19.00 hodine bol zaradený bod programu o Kosove, aby sme prerokovali veci, ktoré sú spojené so zákonom o dani z príjmov, o zdravotnej poisťovni, aby prišiel minister zahraničných vecí, aby informoval o poslednej situácii. Zároveň cez prestávku, keď budeme hlasovať o zdravotnej poisťovni, o správnej rade, aby sa zahraničný výbor touto otázkou zaoberal, pripravil určité stanovisko a potom by sme ho v pléne prerokovali a schválili.

    Toto je môj návrh, ktorý myslím si, že rešpektuje aj váš názor, aby sme sa vyjadrili krátko a prijali k tomu stanovisko v pléne, aby sme sa jednoducho neustále k tejto veci nevracali a nenastoľovali ako procedurálny návrh. Toto je môj procedurálny návrh. Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby sme o tomto návrhu Národnej rady hlasovali.

    Zopakujem. Rokovať po 19.00 hodine, zaradiť ako bod. Prosím klub poslancov Strany demokratickej ľavice, aby ma podporil v tomto návrhu. SDK - nie, SOP - áno, čiže SDĽ, SOP, HZDS a SNS.

    Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, ktorý som predniesol a ktorý podporili tri poslanecké kluby.

    Prezentujme sa, páni poslanci a panie poslankyne, budeme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Budeme po 19.00 hodine rokovať o otázke Kosova s tým, že predtým by sa touto otázkou zaoberal zahraničný výbor. A prosím aj ministra zahraničných vecí, aby sa pri tomto bode zúčastnil a dal poslednú informáciu v súvislosti s Kosovom. Ďakujem.

    Pán poslanec Langoš, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    chcem len upozorniť, a je to procedurálna záležitosť, že zahraničný výbor už prijal stanovisko ku kríze v Kosove. A keď bolo na svete stanovisko zahraničného výboru a mal o tom rokovať parlament, vtedy tu neboli prítomní poslanci HZDS.

  • Pán poslanec Langoš, to nie je procedurálny návrh.

  • To je pripomienka k procedurálnemu návrhu.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o bode

    návrh na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Podľa § 42 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá z piatich zástupcov poistencov, z piatich zástupcov zamestnávateľov a z piatich zástupcov štátu.

    Národná rada Slovenskej republiky na svojej 10. schôdzi zvolila 4 zástupcov štátu a len jedného zástupcu zamestnávateľov.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov, aby sa upokojili. Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Pán poslanec Ošváth, prosím vás, upokojte sa.

    Je potrebné, aby bol zvolený ešte jeden člen správnej rady za zástupcov štátu a štyria členovia za zástupcov zamestnávateľov.

    Návrh vlády na voľbu zástupcov štátu za člena správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ste dostali ako tlač 177 a návrh na voľbu zástupcov zamestnávateľov ste dostali ako tlač 181. Správu o výsledku prerokovania návrhov vo výbore máte ako tlač 177a a 181a.

    Dávam slovo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tiborovi Šagátovi a prosím ho, aby návrh vlády uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh na zástupcu štátu v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne v zmysle zákona číslo 273/1994 Z. z.

    Vláda Slovenskej republiky navrhuje za zástupcu štátu v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne pána MUDr. Murgaša. Máte v návrhu jeho pracovnú charakteristiku, jeho súhlasné vyhlásenie s kandidatúrou.

    Prosím vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili tento návrh vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, sadnite si na miesto navrhovateľov.

    Teraz by som dal slovo poslancovi Romanovi Kováčovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    výbor pre zdravotníctvo zaujal stanovisko k obidvom návrhom, to znamená k návrhu zástupcov štátu aj návrhu zástupcov zamestnávateľov.

    Pán predseda, ja by som vás poprosil, aby ste najprv nechali predložiť ešte návrh pod písmenom b), to znamená za zástupcov zamestnávateľov, ktorý za výbor bude predkladať pán poslanec Gaľa. A ja potom prednesiem správu výboru.

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec Kováč.

    Najprv dám slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Gaľovi, aby uviedol spoločný návrh. A potom vystúpi pán poslanec Kováč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo predložiť návrh na voľbu zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Materiál obsahuje návrh kandidátov za členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne - zástupcov zamestnávateľov. Návrhy podali dve združenia, a to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Združenie kresťanských podnikateľov. Zároveň materiál obsahuje čestné vyhlásenia navrhovaných kandidátov o tom, že s kandidatúrou na uvedené funkcie súhlasia.

    Návrh kandidátov za členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne - zástupcov zamestnávateľov obsahuje nasledujúce personálie:

    MUDr. Jozef Domenik, narodený 1. 3. 1952 v Ružomberku. Vzdelanie vysokoškolské, Lekárska fakulta Univerzity Komenského Bratislava. Zamestnávateľ: Nemocnica s poliklinikou Ružomberok, kde pôsobí ako riaditeľ a je zároveň prvým viceprezidentom Asociácie nemocníc Slovenska. Navrhuje ho Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Ing. Michal Rumanský, narodený 13. 3. 1955 v Liptovskom Mikuláši. Vzdelanie vysokoškolské, Stavebná fakulta Slovenskej vysokej školy technickej Bratislava. Postgraduálne študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Zamestnávateľom v súčasnosti je Stavoindustria Liptovský Mikuláš. Funkcia v zamestnaní: generálny riaditeľ, predseda predstavenstva. Navrhuje takisto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Ing. Edmund Kozel, narodený 15. 11. 1952 v Bratislave. Vzdelanie vysokoškolské, Vysoká škola ekonomická, Obchodná fakulta, zahraničný obchod, Bratislava. Zamestnávateľ: Union Invest Capital, a. s. Funkcia v zamestnaní: výkonný riaditeľ, predseda predstavenstva a spolumajiteľ. Navrhuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Ďalší návrh. Ing. Ivan Kováčik, narodený 22. 8. 1942 v Trenčíne. Vzdelanie vysokoškolské, VŠT v Lipsku. Zamestnávateľ: Slovenská Grafia, štátny podnik a akciová spoločnosť. Funkcia v zamestnaní: generálny riaditeľ, predseda predstavenstva. Iné funkcie: čestná funkcia prezidenta Zväzu polygrafie na Slovensku. Navrhuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Posledným návrhom je Ing. Ján Báňas, narodený 3. 6. 1947 v Nitre. Vzdelanie vysokoškolské, Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Zamestnávateľ: podnikateľ v oblasti obchodnej činnosti v agentúre na sprostredkovanie zahraničných finančných investícií. Člen Slovenského syndikátu novinárov. Navrhuje Združenie kresťanských podnikateľov.

    Všetci menovaní, ako som v úvode spomínal, doložili svoju kandidatúru čestným vyhlásením na súhlas s návrhom na tieto funkcie.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec Gaľa.

    Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz by som prosil pána poslanca Romana Kováča, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 161 z 19. marca 1999 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie návrhu vlády Slovenskej republiky na voľbu zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (tlač 177) v lehote ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi dňa 23. marca 1999 prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Výbor sa opätovne zaoberal návrhom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, ktorá predložila listom číslo 092/1992 AS zo dňa 10. 3. 1999 nový návrh kandidátov na členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Návrhy na kandidátov predložilo i Združenie kresťanských podnikateľov listom zo dňa 20. 3. 1999.

    Návrhy na jednotlivých kandidátov za členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne výbor prerokoval a posúdil a skonštatoval, že návrhy boli predložené v súlade s § 41 ods. 2 zákona 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Okrem dvoch kandidátov, ktoré predložilo Združenie kresťanských podnikateľov, menovite Ján Dzurjuv a Karol Zaťko. Uvedené návrhy neboli v súlade so zákonom číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, podľa § 42 ods. 3 vzhľadom na to, že nereprezentujú príslušný reprezentatívny orgán zamestnávateľov.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť z piatich navrhovaných kandidátov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako zástupcov zamestnávateľov: Jozefa Domenika, Ivana Kováčika, Edmunda Kozela a Michala Rumanského. Ako zástupcu štátu Jozefa Murgaša.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uskutočniť voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 8 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Výbor poveril podpredsedu výboru Romana Kováča, aby predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na voľbu zástupcu štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, návrhy na voľby zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec Kováč. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Lenže je málo miesta, takže nech sa páči, sadnite si na svoje miesto.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    moje vystúpenie bude veľmi stručné. Tentoraz sa výnimočne stotožním s pánom poslancom Romanom Kováčom a tak ako uviedol rokovanie gestorského výboru pre zdravotníctvo, tak vás aj ja chcem poprosiť, aby ste hlasovali o tých zástupcoch, ktorí sú uvedení v spoločnej správe.

    Pán poslanec Gaľa ako navrhovateľ za zamestnávateľov prečítal ďalšieho zástupcu, ktorý však podľa § 42 ods. 3 nespĺňa kritérium reprezentatívnosti, pretože tento uvedený paragraf a odsek doslova hovorí: Navrhnutý príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov. Pán Ing. Báňas nespĺňa toto kritérium reprezentatívnosti a myslím si, že by bolo dobré, keby sme prijali to odporúčanie gestorského výboru tak, aby sme sa na ňom boli schopní zhodnúť. Asociácia zamestnávateľských zväzov naozaj prehodnotila svojich kandidátov. Navrhla úplne nových, ktorí neboli doteraz členmi ani správnej, ani dozornej rady. Takže by som vás požiadala, aby sme dodržali literu zákona a hlasovali podľa § 42 ods. 3.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky: pán poslanec Osuský, pán poslanec Cagala. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som sa len prosto spýtať, aká je interpretácia slova "reprezentatívny", keď vieme, že asociácia zastupu- je asi 60 % podnikateľov a 40 % nezastupuje, resp. zastupuje asi 80 % poistencov a 20 % nezastupuje. Čo je potom doslovný obsah slova reprezentatívny? Či tých 40 % nie je dosť reprezentatívnych na to, aby malo aspoň jedného zástupcu?

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cagala.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej v tom zmysle, že ja isto nič nemám proti tým podnikateľom, ktorí navrhujú toho pána Báňasa, len treba povedať, že jednak to bolo po dohode v tripartite na rokovaní a na rokovaní asociácie s predsedom vlády, kde sa dohodlo, že títo štyria sú riešenie náhradné, keďže minule sme neprijali, čo v prvom rade asociácia navrhovala. Preto si myslím, že v rámci tripartity a zákona, ktorý platil v tripartite, je uznaná ako reprezentatívna organizácia Asociácia zamestnávateľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán poslanec Gaľa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja teda by som v zmysle toho, čo hovoril pán poslanec Osuský, skutočne položil takisto otázku, čo obsahuje termín reprezentatívnosť, pretože Ing. Ján Báňas podľa môjho názoru aj podľa názoru výboru splnil vlastne všetky náležitosti, ktoré sú potrebné na predloženie svojej personálie do tohto návrhu. Návrh obsahuje životopis, kde sú osobné údaje, vzdelanie, vojenská služba, odborná prax, spoločenská a politická činnosť. Je tu jeho podpis, je tu jeho súhlas s navrhovanou kandidátkou, tak neviem, prečo by sme mali túto kandidátku pána Ing. Jána Báňasa spochybňovať.

    Takisto chcem hovoriť o tom, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení síce reprezentuje majoritnú časť zamestnávateľov a zamestnancov, ale nie je to 100 %, takže je tu absolútne legálne navrhovať aj za iné zamestnávateľské zväzy kandidátov, pokiaľ si, Peter, hovoril, je to asi 60 % zamestnávateľov. Takže tých 40 % reprezentujú iné zamestnávateľské zväzy, iné asociácie, a preto to považujem za absolútne legitímne. Takisto pán Báňas potvrdil svoju kandidatúru svojím podpisom, obsahuje ju tlač 181, čiže ja tento návrh považujem za plne relevantný a prihováram sa za to, aby parlament v konečnom dôsledku hlasovaním rozhodol, kto z týchto navrhovaných bude členom správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kováč, chcete vystúpiť?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vlastne je tu len jediná sporná otázka. Ja vôbec nechcem spochybniť vystúpenie pani poslankyne Aibekovej, ani pána poslanca Cagalu, ale faktom je, že naše zákonodarstvo nedáva jednoznačný výklad toho, čo je reprezentatívny. Žiaľ, je to chyba tohto nášho právneho systému, pretože sa o neho opierame vo viacerých verejnoprávnych inštitúciách a skutočne nemáme na to právnu normu. Takže preto sme boli povinní ako výbor prijať tento návrh. Myslím si, že sme konali v súlade so súčasným právnym vzťahom, ktorý platí. Až bude iný právny stav, samozrejme, budeme konať v súlade s tou právnou normou, ktorá je. Naša povinnosť bola prijať. Ja som prečítal, resp. navrhovateľ prečítal tie mená, bol povinný, ja ako spravodajca som prečítal, ako dopadlo odporúčanie výboru, a myslím si, že to je všetko, čo môžeme k tejto veci povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: "za", "proti", "zdržiavam sa". Upozorňujem, že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u štyroch kandidátov za zamestnávateľov a u jedného kandidáta za štát, čo je uvedené aj na hlasovacom lístku.

    Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný alebo ak pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ktorí sa zdržiavate mimo rokovacej sály, prosím, aby ste sa dostavili sem, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady po tajnom hlasovaní o členoch správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Prosím teraz povereného overovateľa pána poslanca Kužmu, aby predniesol výsledky hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré sa konalo 30. marca 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 111 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 111 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných.

    Z 97 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe zástupcov zamestnávateľov za

    1. Jozefa Domenika hlasovalo za 78 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov,

    2. Ivana Kováčika hlasovalo za 39 poslancov, proti 32 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov,

    3. Edmunda Kozela hlasovalo za 78 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov,

    4. Michala Rumanského hlasovalo za 67 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov,

    5. Jána Báňasa hlasovalo za 62 poslancov, proti 26 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Za zástupcu štátu Jozefa Murgaša hlasovalo za 85 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zvolení: Jozef Domenik, Edmund Kozel, Michal Rumanský, Ján Báňas,

    Jozef Murgaš.

    Overovatelia poverujú svojho člena pána Kužmu oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní členov správnej rady tak, ako boli uvedení pánom poslancom.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 188 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 188a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás stručne ešte raz oboznámila s návrhom novely zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov. Mala som možnosť hovoriť o návrhu tohto zákona vlastne už jedenkrát. Takže nechcela by som sa dostávať veľmi do detailov. Stručne by som len chcela zopakovať, aký bol zámer predkladateľa pripraviť túto novelu zákona o daniach z príjmov a zároveň aj zhruba naznačiť, akým smerom chceme pristúpiť k základnejšej zmene zákona o dani z príjmov.

    Táto novela zákona o dani z príjmov, tak ako som už aj pôvodne bola uviedla, sleduje dva základné zámery. Prvý zámer súvisí so snahou kompenzovať časť zvýšených nákladov spojených s niektorými cenovým úpravami, ktoré sa uskutočnili a uskutočňujú v národnom hospodárstve. Zámer predkladateľa bol kompenzovať to sociálne najslabším skupinám, ktorí sú zdaňovaní v najnižšom daňovom pásme, kde základ dane nepresahuje 60 tis. Sk. Chcem uviesť, že v tejto chvíli táto novela nie je schopná kompenzovať zvýšené životné náklady tým, ktorí poberajú mzdu, ktorá je zhruba nižšia ako 4 tis. Sk, pretože po odpočítaní všetkých odpočitateľných položiek podľa zákona číslo 256 vlastne táto skupina zamestnancov neplatí daň vôbec. Kompenzácia poskytnutá v najnižšej príjmovej skupine spočíva vlastne v tom, že sa zavádza nová kompenzačná dávka vo vyše 500 Sk. Je to práve táto dávka, ktorá má kompenzovať časť nákladov z titulu zvýšenia cien, ktoré sú súčasťou postupnej liberalizácie niektorých regulovaných cien. Ďalej sme pristúpili k valorizácii odpočitateľnej dávky, ktorá bola zavedená skôr a týkala sa úhrady nákladov spojených s dopravou do zamestnania. Valorizácia znamená z 300 na 380 a zo 700 na 800 Sk.

    V zákone o štátnom rozpočte sme počítali s tým, že tento zákon Národná rada schváli, a preto sme už počítali s poklesom daňových príjmov v dôsledku novely tohto zákona a jeho účinnosti od 1. 4. Predpokladaný dosah na štátny rozpočet bol aj vyčíslený v dôvodovej správe. Chcem len upozorniť, že zrejme nie dostatočný čas spôsobil, že sa to nesprávne interpretovalo.

    V časti o fyzických osobách je iným novým spôsobom upravené aj progresívne zdaňovanie presahujúce príjmy 1 080 tis. Sk, ktoré tvoria základ dane. Účinnosť tejto úpravy by mala byť až od 1. januára 2000 a tým spôsobom by sa vlastne zmenila tzv. milionárska daň, ktorá sa stala súčasťou tejto novely v minulom volebnom období a neprimeraným spôsobom zasiahla do konštrukcie zákona.

    V časti právnické osoby kľúčové je zavedenie nového inštitútu tzv. daňového úveru. Daňový úver je určený predovšetkým zahraničným investorom, resp. presne sa vymedzuje, že podiel zahraničného investora na základnom imaní by mal byť aspoň 75 %. Vymedzujú sa presne podmienky, za ktorých je možné poskytnúť daňový úver. Daňový úver je rozvrhnutý do dvoch období, keď je možné poskytnúť 100-percentný daňový úver a v druhom období tiež za presne vymedzených podmienok 50-percentný daňový úver.

    Niektoré ďalšie drobné zmeny v novele zákona o dani z príjmov predpokladajú účinnosť rovnako až od 1. 1. 2000. Nazdávame sa však, že je vhodné a pozitívne, že už dnes bude s nimi oboznámená verejnosť, daňovníci, takže budú môcť sa adekvátne pripraviť a zahrnúť tieto predpokladané a pripravované zmeny už do svojho daňového plánovania a do svojho biznis plánu na rok 2000.

    To je znovu oboznámenie alebo zopakovanie toho, čo sme si už vlastne povedali. Nad rámec toho chcela by som ešte dodať, že v tejto chvíli, v tomto roku, neboli sme schopní urobiť zásadnejšiu novelu zákona o dani z príjmov, ktorú by sme radi uskutočnili a pripravili v priebehu tohto roka podľa možnosti s účinnosťou od 1. januára 2000. Mám tu na mysli oprávnené požiadavky, aby sa pristúpilo k takej rozsiahlejšej valorizácii odpočitateľných položiek pri dani z príjmov fyzických osôb. Rovnako mám na mysli aj zamýšľané zmeny v daňových pásmách, ktoré by mali aspoň čiastočne znížiť daňové zaťaženie pri najnižších príjmových skupinách. Na takejto novele zákona budeme pracovať v najbližších mesiacoch.

    Pokiaľ nám to vývoj v štátnom rozpočte umožní, boli by sme radi, keby takáto novela vstúpila do účinnosti od 1. januára 2000. Samozrejme, že ani tým práce na tomto daňovom zákone neskončia. A chcem len avizovať, že v priebehu tohto a budúceho roka budeme pripravovať zásadnejšiu reformu celej daňovej sústavy, kde by sme chceli presunúť aj ťažiská jednotlivých typov daní na iné typy daní.

    To je všetko v tejto chvíli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 188), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 229 z 26. marca 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 188), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Ambróša podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor tieto pozmeňujúce návrhy neprijal.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 89 zo 30. marca 1999.

    2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 72 zo 30. marca 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. Za bod 5 sa vkladá nový bod s týmto znením: "V § 6 ods. 4 sa slová "sumu podľa ods. 12 písm. b)" nahrádzajú slovami "sumy podľa ods. 12 písm. b) a e)"." Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    2. V bode 45 v § 35b ods. 1 sa vypúšťa písmeno d). Písmeno e) sa označuje ako písmeno d). Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    3. V bode 46 v § 36 ods. 2 písm. d) slovo "výplate" sa nahrádza slovom "zrazeniu". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    4. Za bod 49 sa vkladá nový bod tohto znenia: "V § 40f ods. 4 sa slová "písm. c), e) a f)" nahrádzajú slovami "písm. c), d) a e)". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    5. Za bod 59 sa vkladá nový bod tohto znenia: "§ 40ch ods. 6 sa slová "písm. b), c) a d)" nahrádzajú slovami "písm. b) až e)". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    6. Za bod 60 sa vkladá nový bod tohto znenia: "V § 40i ods. 2 písm. e) v piatom bode za slová "písm. b), c) a d)" nahrádzajú slovami "písm. b) až e)"." Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Ostatné body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie: Ustanovenie § 6 ods. 12 sa doplnilo o nové písm. e), v ktorom sa navrhuje pre daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov nová odpočitateľná položka vo výške 500 Sk na úhradu mimoriadnych výdavkov. Túto navrhovanú zmenu je potrebné premietnuť do súvisiacich ustanovení zákona, ktoré v predloženom návrhu zákona nie sú uvedené. Dôvodom je, že došlo k zmene techniky legislatívnych úprav, z ktorých vyplývajú navrhované zmeny § 6, 40f ods. 4, § 40ch ods. 6 a § 40i ods. 2. V ustanovení § 35b (bod 45) sa navrhuje zmena z dôvodu odstránenia duplicitnej podmienky čerpania daňového úveru. Navrhovanou zmenou bodu 46 návrhu zákona sa ustanovenie spresňuje.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne v bodoch, ktoré odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 188), vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 90 z 30. marca 1999.

    Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili do rozpravy títo poslanci: pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Šimko. Dávam slovo pánu poslancovi Mesiarikovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    vážení hostia,

    predložený návrh novely zákona podľa toho, ako som si to mohol počas víkendu preštudovať, sčasti skutočne reaguje na zmiernenie dosahov balíčka ekonomických opatrení, ktoré vláda prijala koncom minulého roka. To je pozitívne a oceňujem aktivitu vlády v tejto oblasti. Po dôkladnom preštudovaní som však nadobudol dojem, že predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov je nie celkom systémovým zásahom do platného zákona o daniach z príjmov. A druhý dojem, že slúži hlavnému cieľu, či už zachovať, alebo zvýšiť úroveň výnosov daní z príjmov fyzických osôb ako istého príjmu štátneho rozpočtu. Takže bolo by si treba najmä vyjasniť túto základnú filozofickú otázku, o čo nám ide. Či chceme kompenzovať negatívne sociálne dosahy balíčka, alebo chceme navŕšiť štátny rozpočet. Možné je aj jedno, aj druhé, samozrejme, v určitej miere.

    Počas platnosti súčasnej daňovej sústavy, daň z príjmov fyzických osôb, zvlášť jej prevažujúca časť daň zo závislej činnosti, vykazuje narastajúcu tendenciu a daň z príjmov právnických osôb klesajúcu tendenciu. Tým čistá reálna mzda zamestnancov sa v dôsledku stagnácie daňového systému ku koncu roku 1998 v porovnaní s januárom 1993 znížila o 5,3 %.

    Tento predložený návrh, upozorňujem zároveň, nemôžeme považovať za plnenie programového vládneho vyhlásenia, pretože zachováva naďalej nespravodlivú vysokú daňovú zaťaženosť fyzických osôb. Navrhuje sa v návrhu zdaňovať príjmy predtým oslobodené a znižujú sa horné hranice príjmov predtým oslobodených od dane. Navrhovaná kompenzácia pre najslabšie skupiny obyvateľstva v skutočnosti znamená len nepatrné zvýšenie príjmov pre malý počet zamestnancov, je to zhruba asi 15 % z celkového počtu zamestnancov.

    Pozitívny dosah zmeny odpočitateľnej položky z 300 Sk na 380 Sk, resp. zo 700 na 800 a zavedenie novej odpočitateľnej položky vo výške 500 Sk pre zamestnanca, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu nepresiahne 7 000 Sk, je 87 - 90 Sk mesačne. Na druhej strane v príjmovej skupine, ak to počítame do 5 000 Sk, sa pozitívny dosah navrhovanej úpravy pri náraste počtu vyživovaných detí prakticky neprejaví. Zníženie dane vo výške 87 - 90 Sk mesačne pre 15 % obyvateľstva z celkového počtu zamestnancov, pretože na ostatné skupiny sa nebude táto novela vzťahovať, vôbec nesplní kompenzačný účel zo zvýšenia cien vyplývajúcich z balíka ekonomických opatrení, dosah ktorého, ak sa pamätáte, v decembri, keď sme to počítali, je zhruba 500 Sk na osobu mesačne.

    Chcel by som ešte upozorniť, že v rámci medzirezortného konania v tej prvej etape, keď sa o návrhu začalo ešte predtým hovoriť, naďalej boli nanášané požiadavky a sú nanášané požiadavky sociálnych partnerov, odborárov aj zamestnávateľov, aby došlo k valorizácii odpočitateľnej položky zo základu dane fyzických osôb a daňového pásma tak, aby sa miera daňového zaťaženia vrátila alebo priblížila k roku 1993.

    Chcem preto na záver svojho vystúpenia zdôrazniť, že pokiaľ by tento návrh, pani ministerka, mal byť konečný návrh a toto by sme mali považovať za plnenie vládneho programového vyhlásenia, v tom prípade by som ako poslanec radšej navrhol poslancom uznesením prijať vrátenie návrhu zákona na prepracovanie. Uspokojila ma trocha ministerka financií pani Schmögnerová, keď nás informovala vo svojom úvodnom slove, že sa bude pracovať ďalej, že bude pripravená nová komplexnejšia novela, prípadne nový systém tak, aby od 1. 1. 2000 tento systém mohol fungovať. V takom prípade však odporúčam, pretože ide skutočne o vážnu vec, na ktorú môže nadviazať aj sociálny nepokoj a nespokojnosť partnerov, že by obdobne ako pri minimálnej mzde aj tu bola zostavená odborná skupina zo sociálnych partnerov, ktorá bude pracovať, má na to ešte 8 mesiacov, na celom novom komplexe daňového systému.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Šimko.

    Predtým ešte faktické poznámky: pán poslanec Maxon, pán poslanec Šepták, pani poslankyňa Tóthová.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, tak nech sa páči, pán poslanec Šimko. A potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ja som si myslel, že sú to faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som aj ja v rozprave zaujal stanovisko k niektorým súvisiacim záležitostiam v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorý sme dostali ako parlamentnú tlač číslo 188. Bol síce na to kratší čas, aby sme mohli zaujať také stanoviská, ktoré by mali charakter tvorivý, ale napriek tomu tu na tejto pôde si dovolím na záver svojej rozpravy ponúknuť na zváženie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým uvediem tieto súvislosti. A súčasne by som aj chcel niekoľko slov stratiť v nadväznosti na časti predloženého návrhu, ktoré kladne hodnotím a ktoré považujem, že navrhovateľ predkladá v tomto čase správne a treba o tom hovoriť, aby sme aj v tejto časti navrhovateľa podporili.

    Už aj môj predrečník pán poslanec Mesiarik rozvádzal problematiku bodu číslo 6 a k tomuto bodu číslo 6 ja mám asi takýto názor. Mám pripravený pozmeňujúci návrh, v ktorom by som chcel, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila v § 16 sadzbu dane, daň zo základu vo výške 60 000 Sk, ktorú vlastne v návrhu zákona máme zdaniť vo výške 15 %. Navrhovateľ predložil viac možností, ako vlastne vyjsť v ústrety občanom, ktorí sú sociálne v najnižších príjmoch, a navrhuje rôzne mechanizmy, ako docieliť to, aby sme týmto občanom vyšli v ústrety. Teda moja otázka tu znie: Ak chceme pomôcť takýmto ľudom - a zastávam názor, že asi chceme im pomôcť -, urobme to jednoduchšie. A navrhujem, aby sme celý bod 6 vypustili v celom rozsahu tak, aby sme základ sadzby, to znamená v bode číslo 17 v § 16 pri výške príjmu v sume 60 000 Sk nepoužili 15-percentnú sadzbu, ale 10-percentnú sadzbu. Zjednodušíme prácu pri všetkých subjektoch, ktoré podnikajú, ale aj nepodnikajú. Malo by to aj podstatný dosah na softvéry pre jednotlivé organizácie a ekonomický dosah by bol vlastne skoro rovnaký. A tak by sme vlastne zjednodušili celý princíp zdaňovania týchto najslabšie odmeňovaných ľudí. To je prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka problematiky bodu 23, konkrétne § 23 a), kde odporúčam, aby sme prerokovali a následne, ak zvážime, aj schválili to, aby sme vypustili celý odsek 8. Odôvodnenie: Už prvá úprava základu dane závislých osôb v novele číslo 173/1998 Z. z. bola, poviem úprimne, neakceptovateľná a komplikovaná. Navrhovaná úprava celého bodu číslo 23 predkladaného návrhu je opäť veľmi komplikovaná a jej výstupy nie sú jednoznačné. A predmetný odsek číslo 8 vychádza z prívlastku, poviem to, socialistickej metodiky tvorby cien, t. j. náklady navŕšené o primeraný zisk, tak sa to dá vlastne premietnuť z textu, ktorý navrhovateľ tam uviedol. A moja otázka znie: Čo je to primeraný zisk? Kto si to dovolí v trhovej ekonomike exaktne kvantifikovať? A je správca dane takýmto subjektom? Zvážme, či tento odsek skutočne z tohto návrhu nevypustíme.

    To sú tie dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých som chcel rozprávať, ale zároveň by som chcel aj niekoľko slov povedať k bodu číslo 22, § 23 ods. 17. Tu sa hovorí ohľadne zmluvných pokút a úrokov z omeškania a ľudia, ktorí pracujú v oblasti daňového poradenstva, aj iní, ktorým som predložený materiál dal na posúdenie, vyslovili vetu, konečne sa dostáva takáto právna úprava na svet, na ktorú čakajú všetci podnikatelia. Takže to som chcel okrem iného v nadväznosti na navrhovateľa pochváliť.

    A druhá vec je vec, ktorá sa aj mňa osobne dotýka. Keď sa pamätáte, v príslušnom návrhu právnej úpravy, ktorý tu bol prerokovaný v nadväznosti na limity cien automobilov, som vystúpil s poslancom Malchárkom ohľadne výšky tohto limitu. Nakoniec Národná rada schválila limit, ktorý je uvedený aj tu, 450 tisíc korún. A priznám, že som považoval, že ten môj návrh bol lepší a bol taký, ktorý by mohol byť akceptovateľný zo strany malých a stredných podnikateľov, ktorým vlastne sľubujeme pomoc. A myslím si, že aj opodstatnene tú pomoc im treba urobiť a dať. Keď som si podľa výstupov tejto právnej úpravy urobil prepočet štyroch predajov automobilov, tak mi vyšlo, že za istých okolností a súvislostí, ktoré nie sú náhodné, je táto právna úprava dobrá, pomáha štátu, čo sa týka tej skutočnosti, že kto sa poriadne zamyslí nad touto právnou úpravou, ako podnikajúci subjekt má možnosť zveľaďovať si vlastne svoj majetok tým, že ak má ako subjekt príslušné objemy a tržby, môže si vlastne tieto automobily obmieňať. Sám na tom daňovo bude vcelku prijateľne a do štátneho rozpočtu určite v nadväznosti na príslušný obrat nám natečie aj daň z pridanej hodnoty.

    Toľko v nadväznosti na to, čo som v súvislosti s touto právnou úpravou považoval za potrebné na tejto schôdzi povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Šimko, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa, kto sa chce v rozprave prihlásiť ešte ústne. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Šepták, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Ambróš. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi. Po ňom vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    celkom úvodom mi dovoľte jednu poznámku v súvislosti s prerokúvanou tlačou 188, vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 186/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Minulý týždeň, keď k meritu veci prebiehala rozprava v prvom čítaní tohto vládneho návrhu zákona, som namietal, že táto novela nie je poňatá komplexne z hľadiska zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku, a odvolával som sa na skutočnosť, že pokiaľ sa tento zákon vykonáva prostredníctvom vládneho nariadenia alebo iným právnym predpisom, musí byť tento materiál, na základe ktorého sa zákon vykonáva, súčasťou vládnej predlohy alebo predlohy novely zákona ako takého.

    Musím teda, žiaľ, konštatovať, že na moje veľké počudovanie pani ministerka na pôde Národnej rady nás ubezpečila, že tento zákon je komplexný a že nebude sa vykonávať žiadnym ďalším predpisom. Chcem teda tu na pôde Národnej rady povedať, že to bolo jedno veľké nedorozumenie a jeden veľký omyl, lebo až po dôkladnejšom preštudovaní a dolistovaní až po posledné strany som vlastne zistil, že to, čo som namietal, že zákon nemá, a to, čo som teda požadoval, aby bolo priložené, tak návrh zákona ako prílohu obsahuje. Je to vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 639/1992 Zb. o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov na mesačné obdobie v znení neskorších predpisov. To je, vážené dámy a páni, jedna nedeliteľná príloha v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    A dovoľte mi, aby som uviedol ďalšiu: vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe, metódach a princípe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch. Vo väzbe na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, mi dovoľte vysloviť len jedno vážne poľutovanie, že sama predkladateľka nevie, aké prílohy prerokúvaná predloha novely zákona obsahuje. To, vážené dámy a páni, nič iné nesignalizuje. Ja to v každom prípade rešpektujem z hľadiska mimoriadneho vyťaženia v súvislosti s prerokovaným návrhom zákona o štátnom rozpočte. Akceptujem to aj vo väzbe na ďalšie veľmi závažné povinnosti.

    Dámy a páni, ale to je naozaj dôvod na to, aby sme sa zamysleli, aby sme s týmito vecami naozaj nepostupovali tak mimoriadne dynamicky, aby sme nepostupovali tak rýchlo, aby nakoniec aj predkladateľka mala dostatočný časový priestor, aby sa v spolupráci so svojimi odborníkmi a odbornými spolupracovníkmi mohla na uvedenie tohto vládneho návrhu zákona so všetkými prílohami, ktoré s tým súvisia, dôkladne pripraviť.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, je z mojej strany opäť apel na to, aby sme v týchto veciach, naozaj niekedy je menej aj v oblasti daňových zákonov, bohužiaľ, viac. Nehovoriac o tom, že dnes sa dostávame pred problém, že pokiaľ by aj ctená snemovňa usúdila, že je potrebné riešiť veci súvisiace s daňou fyzických osôb, veľmi promptne a veľmi rýchlo a spoločne by sme dospeli k riešeniu skráteného legislatívneho konania. Nie z hľadiska poňatia novely nemôžeme ostatné časti tohto zákona oddeliť, pretože niektoré ustanovenia bezprostredne na seba nadväzujú napriek tomu, že všetky ustanovenia súvisiace s tzv. daňovým úverom budú uplatnené alebo, pardon, účinné až od 1. januára 2000.

    Čo sa týka ešte procedurálneho postupu, treba konštatovať, že jeden z významných členov tripartitného rokovania Asociácia zamestnávateľských zväzov zatiaľ teda k tomuto vládnemu návrhu zákona 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov nepredložila stanovisko, ak ho teda predložila, tak nemáme informáciu, aké je toto stanovisko. Ale skôr sa domnievam vzhľadom na krátkosť času, že toto stanovisko Asociácia zamestnávateľských zväzov nepredložila. Prečo považujem v tomto prípade stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov za dôležité? Aj keď im často dávame politický punc, ktorý im nepatrí, jednoducho preto, že významným spôsobom hovorí o podnikateľskom prostredí a o voľnej hospodárskej súťaži. Prirodzene, že pokiaľ dôjde k zásadnému zvýhodneniu zahraničných investorov, tak domáca podnikateľská sféra nakoniec, opierajúc sa o programové vyhlásenie vlády, kde sa sľubuje významná podpora malému a strednému podnikateľskému stavu, môže mať voči tejto úprave námietky.

    Viete, často sa nám vyčítalo, že čo sme v súvislosti s približovacím procesom o členstvo v OECD spravili, čo nám ešte je potrebné spraviť. Ja naozaj pri takejto novele sa musím pousmiať, že voči takejto novele predstavitelia OECD a OECD samotné určite žiadne výhrady nebude mať, pretože táto novela liberalizuje predovšetkým vo zvýhodnenom postavení zahraničných podnikateľov a zahraničné zdroje.

    Vážené dámy, vážení páni, nech už sa v predchádzajúcom období v súvislosti so zdrojmi, ktoré opustili Slovenskú republiku, stalo čokoľvek, odhaduje sa aj podľa vyjadrenia pani ministerky financií táto suma na 30 mld. Sk. Vážené dámy a páni, ak tento zákon má byť zákonom, ktorý tieto peniaze vráti späť na Slovensko, tak ja vyzývam predkladateľov, aby sa v súvislosti s vyjadreniami na tento zákon zamysleli a spamätali. Ak legitímnym a legálnym spôsobom odišli zdroje podnikateľskej sféry zo Slovenskej republiky, treba to, bohužiaľ, rešpektovať a treba hľadať dôvody, že prečo. Ale ak by tento zákon mal byť oporou na to, aby nejaké peniaze nie presne identifikované sa vrátili na Slovensko, vážená pani ministerka, ak bude ochota korektne priznať možný dosah takéhoto riešenia, tak ten dosah je priamo na existujúci, podotýkam existujúci, nech už je akýkoľvek, ale na existujúci výber daní. Predsa ak takýto transfer využijú niektorí podnikatelia, tak dňom účinnosti tohto zákona 1. januárom 2000, ak budú splnené podmienky 5 mil. ECU, prípadne 2,5 mil. ECU a miera nezamestnanosti bude napríklad nad 15 %, tak prestaneme inkasovať od týchto podnikateľov priame aj nepriame, pardon, daň z príjmu, opravujem, daň z príjmu od týchto podnikateľských subjektov, čo považujem za veľmi vážny hazard v oblasti správy daní.

    Ak sme teda nemali čas v piatok preletieť očami celý tento návrh a ja som sa domáhal vykonávacích predpisov, ktoré nakoniec vo forme dvoch vyhlášok v zákone sú, musím konštatovať, že ani tieto dve vyhlášky ma neuspokojujú. Ja osobne si totiž naozaj myslím, že ak to teda nie je explicitne uvedené v zákone, tak malo by existovať vládne nariadenie na vykonanie niektorých ustanovení tohto zákona. Ja poviem z mnohých možno jeden prípad. Príslušná úľava sa vzťahuje na podnikateľské subjekty, ak predmet podnikania je uvedený v písmene c) bod 1 a ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15 %. Dámy a páni, zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti. Nakoniec možnože dospejem k názoru a k uspokojivému zdôvodneniu takejto dikcie, ale ja poviem príklad. Ak bude, čo je teda naším zámerom alebo vaším zámerom - a malo by to byť možno spoločným zámerom - podnikať Volkswagen v Martine, tak jednoducho toto ustanovenie a daňový úver nemôže využiť, pretože explicitne je v zákone napísané, že musí byť zároveň sídlom aj miestom podnikania. Na takéto úpravy v predloženom návrhu novely zákona a niektoré podobné by podľa môjho názoru mal byť vykonávací predpis vo forme nariadenia vlády.

    Dámy a páni, nikdy nebudem podliehať tendencii posudzovať rozhodnutia vlády z hľadiska občianskeho, politického alebo podnikateľského protekcionizmu. Ja osobne si myslím, že toto ustanovenie malo byť definované alebo špecifikované celkom inak a vláda svojím uznesením mohla rozhodnúť, že táto príslušná oblasť, tento príslušný okres, alebo dokonca toto príslušné mesto patrí do tej oblasti so zvýhodnenými podmienkami na, takpovediac, čerpanie daňového úveru tak, ako túto úľavu nazývame.

    Takže nakoniec to, čo som dosiaľ povedal, signalizuje, že naozaj bolo potrebné a je potrebné o tomto zákone trošku viac diskutovať a hľadať možno ešte optimálnejšie riešenie. Ja, samozrejme, si neodpustím, aby som v súvislosti s týmto návrhom nepoužil konštatovania, ktoré sú nám známe nakoniec aj zo štatistických informácií a aj z odbornej literatúry. Prípadné daňové zvýhodnenie zahraničných podnikateľských subjektov z hľadiska rozhodovania, či v príslušnej krajine budú podnikať alebo nebudú podnikať, sa nachádza niekde na konci prvej desiatky. To znamená od toho šiesteho až po deviate miesto. Prvých päť až šesť miest z hľadiska rozhodovania sa príslušného podnikateľského subjektu sú mnohé iné faktory. Okrem iných faktorov aj mnohokrát spomínaná a skloňovaná infraštruktúra.

    Aby som teda len nekritizoval, ja za pozitívne hodnotím - a nakoniec toto moje stanovisko vždy bolo také -, že táto novela sa vyrovnáva s tzv. právnym zavedením, alebo teda legislatívnym zámerom zaviesť milionársku daň. Nakoniec veľmi dobre vieme, že v konečnom dôsledku tá právna úprava, ktorá bola, a ten zákon, ktorý platil, v reálnom živote a v reálnej podnikateľskej praxi tie príslušné ustanovenia alebo ustanovenie nebolo ani celkom objektívne vykonateľné. Takže to je nepochybne pozitívum.

    Tú prvú časť som venoval procedurálnym pripomienkam, druhú časť, kvázi druhej časti zákona, pripomienkam k zavedeniu inštitútu daňového úveru. A celkom nakoniec mi dovoľte, aby som sa venoval tomu, čo nakoniec bolo kľúčové, alebo by malo byť kľúčové v predlohe novely zákona, a to je oblasť dane z príjmu fyzických osôb. Mne naozaj prichodí, alebo nemôžem spraviť nič iné len opäť skonštatovať to, čo nakoniec povedal môj predrečník pán poslanec Mesiarik, myslím si, že by bolo dobré, keby sme to opakovali niekoľkokrát. Zámer je správny, zámer treba privítať, kvantifikácia tohto dosahu je neprimeraná vzhľadom na ostatné ekonomické opatrenie, ktoré vláda Slovenskej republiky v ostatnom období uskutočnila.

    Dámy a páni, ak si uvedomíme, že naozaj štatisticky sa to týka 15 % zamestnancov, ak si uvedomíme, že je tam zahrnutá aj odpočitateľná položka pre zamestnanca, mám na mysli teda tú odpočitateľnú položku na dopravu, sociálne atď. sa zvyšuje, tak celkový dosah na jedného daňovníka, ktorého sa to týka, je mesačne 87 až 90 Sk. Určite budete so mnou súhlasiť, že vo väzbe na iné ekonomické opatrenia, ktoré vláda Slovenskej republiky schválila, táto kompenzácia je neprimeraná a zásadne s ňou nemožno súhlasiť, nehovoriac o tom, že ešte raz zdôrazňujem, že sa to týka 15 % z celkového počtu zamestnancov. Samozrejme, ide o zamestnancov, ktorých príjem nepresiahne, pokiaľ si dobre pamätám, 7 000 Sk. Takže to je jeden problém a jedna výčitka, ktorú mám voči tomuto návrhu.

    Samozrejme, že musím mať aj zásadné pripomienky k novele § 15. Vážené dámy, vážení páni, ja teraz neviem celkom presne, pod ktorým bodom to je, ale § 15 sa len čiastočne mení z hľadiska textu. Predkladateľom slúži ku cti, že tam zaviedli niektoré nové pojmy, ktoré v predchádzajúcom znení neboli, ako je napríklad výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok. Tým, samozrejme, predkladateľ reaguje na príslušné zákony, ktoré boli schválené v roku 1998. Ale čo je teda kľúčové v § 15, nič efektívne sa nerobí z hľadiska úpravy nezdaniteľných častí základu dane, čo je kľúčová vec, o ktorej má táto novela hovoriť, a kľúčová predovšetkým preto, že to je reálne kompenzačné opatrenie na ekonomický balíček vlády Slovenskej republiky, ktorý občanom vláda Slovenskej republiky predkladá a pripravila.

    Z toho pohľadu, vážené dámy, vážení páni, mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 188. Tento môj návrh sa týka úpravy nezdaniteľnej časti základu dane takto:

    - § 15 ods. 1 sa upravuje: a) na daňovníka 38 400,

    - § 15 ods. 1 písm. b) na vyživované dieťa 16 200, na vyživované postihnuté dieťa 32 400,

    - § 15 ods. 1 písm. c) na manželku, ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 400 Sk ročne,

    - § 15 ods. 1 písm. d) ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok 10 800,

    - § 15 ods. 1 písm. c) ak daňovník poberá invalidný dôchodok 21 600, ak daňovník je držiteľom preukážky ZŤP 64 800,

    - § 15 ods. 2: úprava odpočitateľnej položky pri starobnom dôchodku v nadväznosti na odsek 1 písm. a) 38 400.

    Vážené dámy, vážení páni, vo väzbe na to, aby táto kompenzácia mohla byť efektívna a účinná, navrhujem to, čo sme všeobecne aj pri tejto novele zákona 286 očakávali, úpravu pásiem na uplatnenie sadzieb dane zo základu dane fyzických osôb. A tieto pásma navrhujem a žiadam upraviť takto.

    Budem hovoriť po riadkoch, pretože ten pozmeňujúci návrh tu musí odznieť, aj keď to bude teda nezrozumiteľné.

    V prvom riadku do Sk bude 15 %.

    V druhom riadku v stĺpci nad Sk 108 000, do 216 000 16 200. Ďalší stĺpec 16 200 + 20 % a zo základu presahujúceho 108 000.

    Ďalší riadok 216 000 v prvom stĺpci, 324 000 v druhom stĺpci, 37 800 + 25 % v treťom stĺpci a 216 000 vo štvrtom stĺpci.

    Riadok štvrtý 324 000 v prvom stĺpci, 972 000 v druhom stĺpci, 64 800 + 32 % v treťom stĺpci a 324 000 v štvrtom stĺpci.

    Šiesty riadok 972 000 v prvom stĺpci, 1 944 000 v druhom stĺpci a 272 160 + 40 % v treťom stĺpci, 972 000 v štvrtom stĺpci.

    V siedmom riadku v prvom stĺpci 1 944 000, v druhom stĺpci pomlčka a v treťom stĺpci 660 960 + 42 % a vo štvrtom, poslednom stĺpci 1 944 000.

    Samozrejme, môžem akceptovať skutočnosť, že pri takto predloženej úprave pásma zo základu dane fyzických osôb nie je priložená kvantifikácia. Nepochybne tie čísla budú mať významné objemy. To je, vážené dámy a páni, ďalší dôvod na to, aby bol väčší priestor na rokovanie o takto citlivých zákonoch, akým nepochybne daň z príjmu nakoniec či už právnických, alebo fyzických, v tomto prípade fyzických osôb, je.

    Vážené dámy, vážení páni, summa summarum záverom, predložená novela zákona 286 nezabezpečuje sľubovanú kompenzáciu občanom Slovenskej republiky za ekonomický balíček, ktorý sa realizuje. Významným spôsobom narúša voľnú hospodársku súťaž, čo sa týka zahraničných investorov, nehovoriac o tom, že osobne si myslím, že nie sú doriešené niektoré špecifické problémy v súvislosti s možným záujmom zahraničných investorov pôsobiť a podnikať v Slovenskej republike.

    Vážené dámy, vážení páni, môj pozmeňujúci návrh s podpismi pätnástich poslancov v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky odovzdávam spravodajcovi. Prosím vás o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. V prípade, že by nastali vážne pochybnosti ohľadne kvantifikácie dosahov tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, prosím ctenú snemovňu, aby zvážila prerušenie rokovania o tomto bode programu a vyčkala až na možné vyčíslenie kvantifikácie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Maxon povedal, že vláda sľubovala niečo a že to nesplnila. Ja sa pamätám, keď sme sľubovali, vláda sľubovala, že tak asi 120 korún na tie najslabšie vrstvy poskytne na tie kompenzácie, ktoré sme schválili prednedávnom v balíčku opatrení. Ten výpočet, ktorý má pán Maxon a ktorý predložili odborári, nie je dobrý, on zohľadňuje iba príjem po zohľadnení daní z príjmov, nie sú tam zohľadnené odvody do sociálnej, nemocenskej a zdravotnej poisťovne. Vychádza presne to, čo sa sľubovalo, je to tých 120 korún. Samozrejme, kompenzácia je nízka, ale viac v tomto roku niet.

    Ďalšia vec, ja sa čudujem, že by sme mali 15 % zamestnancov, ktorí majú mzdu 7 000 korún. To by som bol veľmi rád, ale to tak určite nie je.

    A tretia vec. Doplním pána poslanca Maxona, lebo nemôžem reagovať na predchádzajúceho rečníka, o to, že v § 23 sme hovorili, že neplatiči si nebudú môcť upraviť daňový základ tým, že neplatia. Nie je to pravda. Keď si prečítate ten paragraf, tak tam sa píše: Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je hospodársky výsledok, zisk alebo strata, upravený o neuhradené alebo nezaplatené sumy výdavkov, nákladov, alebo neprijaté sumy príjmov podľa tohto zákona. Keby tam nebolo toto spojenie podľa tohto zákona, tak by mal pravdu pán poslanec. Ale podľa tohto zákona ide iba o licencie a provízie. Bohužiaľ, sa nedá to, čo by sme chceli všetci legislatívne ošetriť, že by sme museli účtovať jednoduchým účtovníctvom v podvojnom, a to nie je možné, aby tí neplatiči boli postihnutí tým spôsobom, ako sme si to mysleli, keď sme to prvýkrát čítali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kozlík - faktická poznámka.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    Chcel by som podporiť vystúpenie pána poslanca Maxona. Predložená novela je nesystémový, nekoncepčný krok, ktorým v žiadnom prípade vláda neplní tie sľuby, ktoré dávala, zvýšiť platy, znížiť dane, to znamená, je to len určitý kozmetický prvok vo vzťahu k občanom. Vnáša sa nesystémový prvok v rámci konkurencieschopnosti, kde sa v podstate znižuje konkurencieschopnosť domácich podnikateľov práve tým, že sa vytvára daňové predpolie pre zahraničných podnikateľov a vytvára sa plošne, nie individuálne vo vzťahu k strategickým investorom, ktorý sme riešili aj za našej vlády. Myslím, že ako pán poslanec Maxon, takisto pán poslanec Mesiarik jasne vyjadrili tú stránku vzťahu k občanom, že tá navrhovaná kompenzácia pre najslabšie skupiny znamená len nepatrné riešenie príjmov pre malý počet zamestnancov. A v podstate aj pán poslanec Maňka len stlačil tú hranicu ešte dole nižšie, ak vzniesol pochybnosť, či to je vôbec 15 %, a ten pozitívny dosah zmeny odpočitateľnej položky z 300 na 380, resp. zo 700 na 800 korún znamená v podstate, včítane odpočitateľnej položky 500 korún pre zamestnanca, riešenie 87 až 90 korún mesačne. To pri ťarche balíčka, ktorý bol prijatý a ktorý dopadá tvrdo na občanov, je skutočne len slabou náplasťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták. Pripraví sa pán poslanec Prokopovič.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani ministerka,

    vážený pán podpredseda,

    dámy a páni,

    predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov je nesystémovým zásahom do platného zákona o daniach z príjmov a slúži hlavnému cieľu - zvýšiť úroveň výnosov z daní z príjmov fyzických osôb ako istého príjmu štátneho rozpočtu. Tento návrh v rozpore s programovým vyhlásením vlády zachováva nespravodlivú vysokú daňovú zaťaženosť fyzických osôb. Navrhuje sa zdaňovať príjmy predtým oslobodené a znižujú sa horné hranice príjmov predtým oslobodené od dane.

    Táto novela hovorí o kompenzácii sociálne najslabším skupinám, ktoré sú pod 60 tisíc príjmov určitými úľavami. Zníženie dane je vo výške 87 až 90 korún, keď pripočítame odvody do fondov, ide o sumu asi 120 korún mesačne. Len v minimálnej miere zvýši príjmy rodín zamestnancov a vôbec nezohľadňuje dosah balíčka ekonomických opatrení na viacdetné rodiny.

    Pán poslanec Maňka, životné náklady obyvateľstva sa zvýšili podstatne viac dôsledkom ekonomického balíčka opatrení a tých 120 korún je len nepatrná časť, ktorá je voči tomu, o čo sa zvýšili životné náklady v poslednom období.

    Za problematické považujem, keď chceme nezamestnanosť v ťažko postihnutých regiónoch riešiť daňovými prázdninami. Spravidla vysoká miera nezamestnanosti súvisí s nižšou mierou vedomostí. Preto si myslím, že firmy zo zahraničia nenalákame len na úľavy. V ich hodnotovej hierarchii, keď sa rozhodujú, kde budú podnikať, sa úľavy nachádzajú až na 10. mieste. Je na veľkú škodu, že štát sa správa ako macocha k domácim podnikateľom. Zaťažuje ich stále väčšími daňami a nedáva im výhodu domáceho prostredia. V zákone o príjmoch treba riešiť rozdiel medzi úsporami a investíciami tak, aby každému občanovi alebo podniku, ktorý investuje do prírastku činného fixného kapitálu a tvorby zamestnanosti, boli poskytnuté daňové prázdniny s rôznou diferenciáciou podľa prínosu pre hospodársky rast.

    Záverom chcem upozorniť ctenú snemovňu na časté pravidlo zavádzania noviel v skrátenom legislatívnom procese. Je to na škodu veci. A chcel by som sa opýtať, koľkí z nás, dámy a páni, poslankyne a poslanci, keď si dáme ruku na srdce, si poctivo prečítali túto novelu, keď sme ju dostali v piatok a hneď bola prerokovaná v prvom čítaní? A koľko z nás poslancov dnes sedí tu v snemovni a počúva o tejto problematike, ktorá sa významným spôsobom dotýka podnikateľskej verejnosti? Táto snemovňa je neustále časovo tlačená k rýchlemu prerokúvaniu významných noviel. Koniec koncov ani odbory, ani asociácia zamestnávateľov nestihli dať k tomuto materiálu kvalifikované stanovisko. Jednoducho to časovo nestihli. Takáto rýchlosť prerokúvania prináša chyby v zákone a vyvoláva potrebu ďalších noviel, aby sa opravilo to, čo sa pri rýchlom prerokúvaní pokazilo. Skúsme spolu pouvažovať a vráťme túto novelu na riadny legislatívny proces. Skúsme sa vyvarovať chýb, ktoré sme tu aj v minulosti spravili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maňka - faktická pripomienka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som rovnako nie rád ako vy pán poslanec, že je to iba 120 korún, ale, pán poslanec, hovoríme tak, ako keby sme nevedeli, prečo sme vlastne ten balíček opatrení prijali. Asi preto, že tá situácia je zlá. Mňa to tiež neteší a my sme kompenzovali tým najchudobnejším len to, čo sme vlastne im museli na začiatku roka zobrať. A čo sa týka tých 15 % príjmu do 7 000 korún, ja som to myslel tak, že v každom prípade je ich omnoho, omnoho viacej ako 15 %, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokopovič vystúpi v rozprave. Po ňom sa pripraví pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som tiež zaujal stanovisko k vládnemu návrhu zákona číslo 286 o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. Na úvod chcem povedať, že ja osobne nechápem túto novelu ako nejaký systémový krok, ktorý bol urobený preto, aby momentálne okamžite napomohol zlepšeniu podnikateľského stavu, aj keď niektoré ustanovenia to činia, ale nie v takej miere, ako by si systémový krok mal zasluhovať. Teda nechápem to ako systémový krok a myslím si, že ani prekladateľ tento návrh zákona takýmto spôsobom nedefinoval. Myslím si, že tento zákon skôr beriem ako snahu o urýchlené prilákanie zahraničného kapitálu, teda nie ako nejakú podporu zahraničných podnikateľov, to chcem zdôrazniť, ale ako snahu prilákania zahraničného kapitálu, o ktorom už roky a roky voláme. Teda skutočne myslím si, že kritika u niektorých mojich predrečníkov či v rozprave, či vo faktických pripomienkach z radov opozičných poslancov nebola namieste, pretože ja ako podnikateľ za štyri roky som nepocítil žiadny systémový krok v prospech hlavne malých a stredných podnikateľov. Za posledné štyri roky, ak nemyslím jednu novelu zákona o dani z príjmu, ktorá zvýhodňovala privatizérov určených na priamy predaj z Fondu národného majetku.

    Takže nečakajme, vážené dámy, vážení páni, po niekoľkých mesiacoch nástupu novej vlády, že okamžite príde so zásadným systémovým krokom, ktorý okamžite zmení k lepšiemu podnikateľské prostredie, aj keď netvrdím, že nie je už potrebný. Už bol potrebný možno ešte pred rokom a môžem zodpovedne povedať, že pripravujú sa systémové kroky. Ja osobne sa podieľam na príprave niektorých zákonov dôležitých pre podnikanie, živnostenského zákona a zákona o dani z príjmu a podobne. Takže skutočne tie systémové kroky prídu. Ale to len na úvod.

    Kvitujem pozitívne v tomto zákone len niektoré veci, ktoré napriek tomu, že ako hovorím, nepokladám to za nejaké systémové opatrenie, má niektoré pozitívne veci, napríklad tie odpočitateľné položky, zvýšenie odpočitateľných položiek pri výpočte daní z príjmu, teda položky znižujúce daňový základ. Aj keď na prvý pohľad sa nám môže zdať, že sú to banálne, že sú to malé položky, ale v prepočte, keď prepočítame, koľko státisícov osôb sa budú dotýkať, možno aj do šesťciferných, sedemciferných čísiel to pôjde, tak bude to mať skutočne podstatný efekt.

    Ďalej kvitujem pozitívne, že napríklad upravuje jednoznačne aj spôsoby pri predaji automobilov, že nezostávajú niektoré ustanovenia na ľubovôľu správcov dane, daňových úradníkov, resp. iných, že sa stanovuje jednoznačne. Kvitujem taktiež to, že je tam snaha určitého zosúladenia s platnou legislatívou. Ale skutočne neberiem to ako - opakujem sa možno viackrát, ale chcem to zdôrazniť -, nepokladám to za systémový krok, pretože, po prvé, nie je stimulačný, nejako výrazne stimulačný pre rozvoj podnikania. Nerieši podstatnejšie zníženie daňového zaťaženia. Ako bolo spomínané, sčasti zvýhodňuje zahraničných investorov a aj obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sa mi zdajú trošku nedomyslené v tejto novele. Napríklad v § 35 ods. b), to je pri tých daňových úveroch, sa spomína účasť zahraničného partnera minimálne 75 % a 25 % sa spomína ako tuzemskej súkromnej fyzickej osoby nepodnikateľa.

    Ja som pripravoval pozmeňujúci návrh, ale priznám sa, sám momentálne neviem, ako by mal vyzerať, pretože po konzultácii s predkladateľmi ešte pred dnešným rokovaním, keď nám vysvetlili zmysel toho zákona, aby sa neumožnilo súčasným právnickým osobám - eseročkám, akciovým spoločnostiam - určitými fintami preliať kapitál vonku a priviezť ho späť. Takže skutočne ide o snahu priviezť sem nový kapitál. Tak som chápal, prečo nejako vylučujú z toho existujúce právnické osoby - akciovky a eseročky. Ale na druhej strane je pre mňa osobne nelogické - nepodnikateľ fyzická osoba. Keď si zoberieme 5 mil. ECU, čo je v prepočte 200 mil. korún, mne sa zdá veľmi divné, ktorý nepodnikateľ fyzická osoba na Slovensku má 50 mil. na vstup do takejto firmy. Ja si myslím, že niektoré tieto veci bude treba domyslieť. Ja som s predkladateľom na túto tému rozprával. Máme ešte na to čas, pretože toto ustanovenie bude platiť až za tento rok pri ďalšom daňovom priznaní. Myslím si, že toto bude treba opraviť taktiež. V súvislosti s tým som pripravil dva pozmeňujúce návrhy. Ja ich prednesiem, odovzdám ich s patričnými podpismi.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 67, v ktorom sa hovorí o vypustení § 41 ods. 16. To je umožnenie odpočítať si od základu dane v prvom roku podnikania fyzickej osoby 50 %, v druhom roku 30 %, v treťom roku 25 % v prípade, že sa pokračuje v podnikateľskej činnosti, tri roky a tieto prostriedky sa investujú v tejto firme. Vtedy podľa doteraz platnej legislatívy sa odpúšťalo doplatenie tých 50, 30, 25. Myslím si, že je to trošku diskriminačný krok proti začínajúcim podnikateľom, pretože mimo tohto jediného ustanovenia, si myslím, v celom zákone o dani z príjmu nebolo nič stimulujúcejšie pre nových podnikateľov ako toto ustanovenie. Nesúhlasím s tým, aby sa toto vypustilo. Nemá podľa mňa ani logiku, ani odôvodnenie, že už splnilo svoj účel pri vytváraní podnikateľského prostredia. Nemyslím si, že splnilo. Je potrebné ešte nechať, zvlášť keď máme také vysoké percento nezamestnanosti a chceme, aby sa do podnikania medzi živnostníkov zaradilo čo najviac ľudí práve z radov nezamestnaných. Tak si myslím, že tento bod by mal zostať. Navrhujem vypustenie toho bodu 67, ktorý hovorí o neprijatí, teda ponechanie § 41 ods. 16 tak, ako doteraz je.

    A ďalší bod 45 - je to skôr taká technická pripomienka. Netýka sa to finančných záležitostí. Tam v § 35b ods. 4a) v poslednej vete navrhujem vypustiť slová "zahraničných osôb". Technicky nie je možné rozlíšiť tržby za poskytovanie služieb zvlášť pre tuzemské a zvlášť pre zahraničné osoby, ak nechceme zaviesť nejaký systém dvojakých lístkov pre jedných, pre druhých, nejaké diskriminačné pre jednu skupinu, pre druhú skupinu. Ja som to konzultoval aj s odborníkmi predkladateľa z ministerstva hospodárstva a tí s tým súhlasili, že skutočne bolo by skutočne veľmi, veľmi zložité technicky rozlíšiť tržby od tuzemských a od zahraničných, ten podiel, ktorý tam je. Takže tie dve slová "zahraničných osôb" vypustiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem povedať k tomuto návrhu pod tlačou 188, že sa môžem pridať k tým mojim predrečníkom, ktorí hovorili o tom, že v podstate ide správnym smerom. Ten problém je jedine v tom, že nie je v správnom kontexte. Je totiž nesporný fakt, že v rámci takého kontextu hospodárskej politiky, aká sa presadzuje teraz, to znamená v rámci brzdenia rozvoja rastu a zároveň spúšťania liberalizáciou cien, spúšťania inflácie, objektívne toto riešenie nevedie správnym smerom.

    Rád by som zdôraznil, že napríklad za kompenzáciu nemôžeme považovať sumu v rozsahu 97 až 90 Sk. Pri slušnom odhade hospodárskych analytikov sa hovorí, že ročne ako prírastok je citeľný iba od 500 až 900 Sk. Hladina rastu nákladov občanov je oveľa vyššia, teda u fyzických osôb je sumu do 100 korún ťažko nazvať kompenzáciou. Hlavný problém je jednoducho v tom, že treba, aby hospodárska politika viedla k rozprúdeniu rastu a obratu. Iba v takom prípade má potom zmysel rátať aj pri znížení daňových hladín s celkovým rastom príjmov štátu.

    A v tejto záležitosti stačí povedať len toľko, že máme dokonca z histórie krásnu ukážku toho, ako sa vlastne v tejto oblasti môže konať. Rád ju pripomeniem. Prvá novodobá svetová ekonomická škola - francúzski fyziokrati presadzovali ozdravenie pomerov v hospodárstve a vtedy sa stretol najvýznamnejší fyziokrat Colbert s Ludvíkom XIV., ktorý sa domáhal od neho zázračného lieku na naplnenie prázdnej finančnej kasy, a Colbert odpovedal: "Potrebujete rozkurbľovať hospodárstvo a znížením daní to dosiahnete a dosiahnete aj vyššie naplnenie štátnej pokladnice."

    Zmysel je teda práve v tom, že môžeme hovoriť iba v takom modeli o riešení, v ktorom práve zväčšovaním podielu hospodárskeho rastu a obratu môžeme pristupovať k znižovaniu daňových hladín, ktoré práve takýmto spôsobom donášajú aj väčšie príjmy štátu a zároveň znižujú celkovú daňovú zaťaženosť. A to je vlastne riešenie, ktorým by sme mali v budúcnosti ísť. V opačnom prípade je tá cesta naozaj veľmi sporná. Občania nebudú registrovať desatinovú kompenzáciu za nárast nákladov. Nemôžeme ani predpokladať, že sa tak stane.

    Po ďalšie, pri impulzoch smerom k rozvoju mi nedá, aby som nespomenul práve čudné stanovisko pani ministerky. V televíznom rozhovore nazývala napríklad podporu výstavby jadrovej elektrárne na Slovensku, ktorá mala pomáhať zväčšiť energetickú nezávislosť Slovenska, ako stavanie osobných pomníkov. Nuž, priatelia, to už teda vonkoncom nie je pravda, pretože investičné orientovanie je nie na prejedanie. Toto orientovanie je na vytvorenie produkčných síl, ktoré produkujú hodnotu. Táto elektráreň už teraz produkuje hodnotu. A keď porovnáme mátožný stav napríklad v českom Temelíne, kde sa nechali vyšachovať všelijakými zahraničnými energetickými loby zvonku do pribrzdenia ukončenia jadrovej elektrárne, a porovnáme stav so stavom, ktorý sme dosiahli v Mochovciach my, tak je zrejmé, že je to jediná cesta, ktorá je cestou vonku z pekelných vývojov hospodárstva, je cesta rastu. A mám obavy, že predkladané kozmetické riešenie sa neopiera ani len o rámec takéhoto typu. Preto v danom prípade by bolo naozaj lepšie zvážiť a prehodnotiť návrh a vrátiť ho na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Maxon a pán poslanec Langoš. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vo väzbe na vystúpenie pána poslanca Húsku chcem zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú vec, že v oblasti daňových predpisov sa musíme usilovať nielen o znižovanie daňového zaťaženia občanov, ale i o jednoduchý a priehľadný daňový systém. Jedno daňové obdobie, ktoré zahŕňa jeden rozpočtový rok, do 1. 4. budeme daň z príjmu fyzických osôb realizovať počas jedného vykonávacieho predpisu, resp. podľa zákona a od 1. 4. podľa tejto novely. Určite tento zásah nespriehľadní a nezjednoduší pre našich občanov vyplňovanie daňových priznaní u tých, ktorí si ho vyplňujú sami, za ktorých to nerobí zamestnávateľ.

  • Pán poslanec Langoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    rád by som pripomenul ctenému kybernetikovi Augustínovi Mariánovi Húskovi, že hodnoty vytvárajú ľudia. Jadrová elektráreň vytvára, produkuje elektrickú energiu. A chcem ešte pripomenúť, ja som čítal zmluvu, ktorú uzavrela vláda Vladimíra Mečiara s vládou Ruskej federácie o tom, že Slovensko sa zaväzuje odoberať do konca životnosti obidvoch jadrových elektrárni jadrové palivo z Ruskej federácie. Teda nejde o osamostatňovanie energetiky Slovenskej republiky, naopak, o vytvorenie hlbokej a dlhodobej závislosti od Ruskej federácie.

  • Pani poslankyňa Tóthová vystúpi v rozprave. Po nej vystúpi pán poslanec Ambróš.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nedá mi cestou nedodiskutovať navrhnutú tému, aj keď to odbočuje od môjho vystúpenia, pred chvíľou vystúpenie pána poslanca Langoša. Pán poslanec, pokiaľ sa rozumiete do elektrární, ja sa nerozumiem, ale dám si poradiť odborníkmi. Do určitého typu elektrárne určité palivo, preto ten záväzok. A navyše nielen vláda sa zaviazala, ale aj druhá strana sa zaviazala, že bude odoberať odpad. Áno? A to bolo veľmi dôležité, pretože to je potrebné riešiť.

    Ale dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženej novele zákona číslo 286/1992 Zb. Táto novela si kladie za svoj cieľ zmierniť ekonomické balíčky a prilákať zahraničného investora. Tak chápem túto predloženú novelu, pretože do tohto predpisu vstupujeme z týchto momentov. Dovolím si tvrdiť, že tento cieľ sa plní veľmi minimálne a absolútne neadekvátne dosahom zvýšenia doterajších cien napríklad energie a ďalších, ako aj plánovaným zvýšeniam vrátane inflácie, ktorú budeme očakávať.

    Ja si myslím, že treba urobiť opatrenia, ktoré by aspoň sčasti zmierňovali ekonomické balíčky, pretože to bolo sľúbené. Tu predložená novela je výlučne kozmetickou úpravou, ktorú takmer občania nepocítia. Nebudem tu rozvádzať aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktoré vám bolo zrejme rozdané. Je to aj názor odborov.

    Ak dovolíte, chcela by som upriamiť pozornosť na to, že už v prvom čítaní som sa dotkla § 16 predloženého návrhu, kde vo svojom vystúpení som upriamila pozornosť aj na tento bod s tým, že zrejme tento paragraf si zaslúži väčšiu pozornosť. Áno, aj ja sa stotožňujem s už predloženým návrhom, že daň by bolo treba zo zníženého a nezdaniteľnú časť základu vypočítavať v prvej skupine do 60 000 korún 10 percentami, a nie 15 %, lebo to by mohlo byť určité zlepšenie situácie našich malých a stredných podnikateľov.

    Ja si myslím, že táto otázka je veľmi dôležitá už aj z toho dôvodu, že tak pred voľbami, ako aj vo vládnom programe bolo sľubované zlepšenie situácie malých a stredných podnikateľov. Mám pred sebou článok, kde sa výslovne sľúbilo okamžite znížiť dane a odvody malých a stredných podnikateľov, rozumejme, okamžite po voľbách. Toto sa v žiadnom prípade nedeje, aj keď je evidentné, že malí a strední podnikatelia vlastne dnes vytvárajú podstatný podiel na hrubom domácom produkte.

    Ďalej by som chcela opätovne nastoliť otázku, ktorú som spomenula v prvom čítaní k tejto novele. Je to otázka zvýhodňovania zahraničných podnikateľov, resp. len ich zvýhodňovanie. Aby ste mi, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dobre rozumeli, ja nie som proti zvýhodneniu zahraničných podnikateľov, ja nie som proti ich daňovým prázdninám, ale nemôžem súhlasiť s tým, aby naši podnikatelia boli znevýhodňovaní. Opätovne poukazujem na článok 74 Asociačnej dohody, kde sme sa jasne zaviazli vytvoriť priaznivé prostredie pre súkromné investície domácich aj zahraničných podnikateľov, teda pre obe skupiny. Ja si viem predstaviť zvýhodňovanie aj lokálne, napríklad vybrať lokality, kde je veľká nezamestnanosť, a taktiež zahraničným aj domácim podnikateľom dať určité daňové výhody, ktoré by im umožnili alebo ich prilákali na investovanie do týchto lokalít.

    Ja si myslím, že nie je také akútne vytvárať pracovné príležitosti napríklad v Bratislave a jej okolí, ale akútne je v Rimavskej Sobote a v ďalších okresoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Máme mapu miery nezamestnanosti, tak orientujme tieto investície aj lokálne. Opakujem, je v rozpore s článkom 74 dohody o pridružení, teda Asociačnej dohody, len zvýhodnenie zahraničných podnikateľov.

    Ďalej chcem uviesť, že po prevzatí vlády bolo propagované, že sa ekonomická situácia najslabších vrstiev zlepší aj tým, že sa zníži dolná hranica nezdaniteľnej časti základu pri dani v kategórii s najnižším finančným ohodnotením.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď som si vybrala zo súčasne platného zákona § 15 a porovnala ho s § 15 predloženej novely, musím konštatovať, že tu ide o výlučne štylistickú zmenu, ktorá vonkoncom neplní ten zámer, ktorý bol proklamovaný. Vôbec sa nezlepšuje finančná situácia tých občanov, ktorí majú nízke príjmy, tým spôsobom, že by sa im zvýšila nezdaniteľná časť. Ja chcem uviesť, že toto bolo sľúbené, toto je očakávané. A pokiaľ sa takéto opatrenia neprijmú, tak skutočne dostaneme značnú časť obyvateľov do neznesiteľnej ekonomickej situácie.

    Pani ministerka, pokiaľ by ste chceli odpovedať, že toto sú všetko dôsledky vládnutia Mečiarovej vlády, čo už ste viackrát akosi opakovali, že dokonca je to už vaša pesnička, tak chcem veľmi stručne uviesť, že počas našej vlády boli veľmi pozitívne zahraničné ratingy. A nerobili to kvôli našim modrým očiam, že permanentne rástol HDP, že bol vzrast HDP, ktorý bol hodnotený ako najlepší z asociovaných krajín. A to hodnotenie sme nevytvárali my, ale opätovne zahraničné ekonomické inštitúcie vrátane Svetovej banky.

    Ďalej vám chcem povedať, že za našej vlády bola nízka inflácia, opätovne zahraničím hodnotená ako najnižšia z asociovaných krajín. Ďalej viaceré inštitúcie, orgány Európskej únie aj zahraniční politici hodnotili Slovenskú republiku ako republiku, ktorá spĺňa ekonomické podmienky na vstup do Európskej únie, čo dnes už nehovoria, ba práve naopak, uvádza sa, že ešte bude potrebné zlepšiť našu ekonomiku.

    Ďalej chcem vám pripomenúť, že slovenská mena bola stabilná, opätovne nie kvôli našim očiam, ani nie kvôli dôvodu, ktorý ste včera v Site uviedli, že nebola v plávajúcom kurze. No, to je úplne pre mňa zábavné, aj keď nie som ekonomický expert, pretože mena nie je stabilná vtedy, keď ju navesím do kategórie stabilného kurzu alebo preradím do plávajúceho kurzu, ale toto všetko závisí od ekonomických podmienok. A aj keď bez vedomia vlády slovenská banka preradila náš kurz do plávajúceho kurzu, tak mena nepadla hneď. Trošku sa zakolísala a držala sa. Začala padať, až keď bolo jasné, že vy zastavujete rozvojové programy Slovenskej republiky.

    Dovolím si spraviť také malé prirovnanie. Viete, nová republika je ako mladomanželia. Keď zakladá svoju perspektívu, požičiava si. Požičiava si na nábytok, na záclony, na koberce, na elektrické spotrebiče, aby mohla plnokrvne existovať. Tak to robila aj Slovenská republika a tieto požičané peniaze sme neprejedli, čo je veľmi dôležité, ale sme rozkrúcali kolieska tvorby ekonomických aktivít, aby ľudia pracovali, aby dostávali plat, aby za plat si mohli kupovať ošatenie, podporiť kultúru a podobne, lebo tým vlastne sa vytvárali ďalšie pracovné príležitosti, teda oživoval sa ekonomický život. A pôžičky možno splatiť len vtedy, keď ekonomika pracuje a je dynamická. Ak ju zmrazíte, nebude z čoho ani pôžičky platiť a budete platiť veľkú masu nezamestnaných.

    Ja som presvedčená, že nezamestnanosť a financie, ktoré ste rezervovali v rozpočte na nezamestnanosť, teda pre pasívnu podporu v nezamestnanosti nebudú stačiť. My sme aj aktívne podporovali aktívnymi financiami, bola aktívna podpora nezamestnanosti. Navyše tu bol predrečník, myslím, bol to pán poslanec Prokopovič, uviedol, že ani bývalá vláda veľmi nepodporovala podnikateľov. Podporovala v miere, ktorá bola možná, napríklad príspevkami na nové miesta a na vytvorenie nových pracovných miest a, žiaľ, bolo to aj zneužívané. Dnešná Pravda jasne dáva doklad o jednom prípade poslanca tohto parlamentu z vládnej koalície, ktorý takto neoprávnene 22 miliónov odčerpal zo štátneho rozpočtu.

    Teda z toho, čo som doteraz uviedla, jednoznačne vyplýva, že som toho názoru, že takýto zákon treba, ale treba ho vrátiť na prepracovanie, aby skutočne zlepšil aspoň situáciu tých najslabších vrstiev. Aspoň pri tých najnižších príjmoch zvýšte hranicu, hranicu nezdaniteľného základu dane, pretože bolo to sľúbené a naši občania to očakávajú.

    To je všetko, čo som k predloženej novele chcela uviesť. Opätovne dávam návrh vrátiť ju na prepracovanie v zmysle návrhov, ktoré tu v parlamente už odzneli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej: pán poslanec Langoš a pán poslanec Kozlík. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Langoš, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci,

    budem veľmi šetriť čas, pretože pani profesorka Tóthová, ctená kolegyňa poslankyňa, sa celý svoj profesionálny život na Právnickej fakulte počas boľševického režimu vedecky venovala štúdiu sovietskeho správneho práva a ja som vyštudoval špecializáciu fyzika tuhých látok, ktorú komunisti zriadili kvôli jadrovej energetike. Vzdávam sa faktickej poznámky.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kozlík.

    Nech sa páči.

  • Oceňujem, že pán Langoš sa v súvislosti s vystúpením pani Tóthovej vzdal poznámky. Chcem reagovať a podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej najmä v tej časti, kde sa dotkla toho, že táto novela zákona nerieši tie základné problémy pracujúcich a občanov, že je to skutočne len kozmetická úprava, ktorá má slúžiť na mediálnu propagandu ústretovosti súčasnej vlády a akože plnenie volebných sľubov. Čo sa týka daňového zaťaženia a akože sľubov na riešenie dosahov balíčka, ktoré už tvrdo na občanov Slovenskej republiky dopadajú, myslím, že správne pani poslankyňa reagovala aj na otázky kurzového vývoja. Skutočne otázka fixného alebo plávajúceho kurzu a vývoja kurzu ako takého nespočíva v tej vlastnej logike fixného alebo plávajúceho kurzu, ale v tom, nakoľko je ochotná Národná banka intervenovať pri jednom alebo druhom modeli.

    Rád by som pripomenul to, že keď došlo k zavedeniu plávajúceho kurzu, slovenská koruna sa síce jednorazovo odchýlila od pôvodnej hodnoty, ale v priebehu niekoľkých dní sa na túto hodnotu vrátila. A nekompetentnou hospodárskou politikou súčasnej vlády dochádza k permanentnému oslabovaniu slovenskej koruny s veľmi zlými dosahmi na slovenské podniky. Stačí spomenúť trebárs Slovnaft Bratislava, ktorý sa spomína v médiách, ale mnohé ďalšie, ktoré investovali, stali sa technologickými lídrami v rámci či východnej, alebo celej Európy a dnes je tam vlastne ohrozená zamestnanosť, ekonomika týchto podnikov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave ako posledný prihlásený vystúpi pán poslanec Ambróš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie kolegyne poslankyne,

    páni poslanci,

    vážení hostia,

    návrh zákona si kladie za cieľ spresniť právnu úpravu platného zákona. V záujme tohto cieľa si dovoľujem požiadať o zapracovanie dlhoročných pripomienok Slovenského zväzu bytových družstiev, ktoré som si osvojil, aby boli zapracované do tohto návrhu zákona. Ich akceptovaním by sa okrem uvedeného cieľa dosiahlo zmiernenie daňového zaťaženia skupiny daňovníkov, fyzických osôb, členov bytových družstiev a vlastníkov prevedených družstevných bytov, ako aj daňové zrovnoprávnenie niektorých druhov príjmov. Preto na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam pozmeňujúci návrh k tlači číslo 188 takto:

    1. V § 19 písm. d) bodkočiarku vypustiť a na koniec textu pripojiť toto znenie: "a z výkonu správy bytov prevedených do vlastníctva členov na základe osobitného zákona".

    Zdôvodnenie: Bytové družstvá sú subjekty nezaložené za účelom podnikania, ale za účelom poskytovania bývania a služieb spojených s bývaním svojim členom na základe § 221 Obchodného zákonníka. Správu bytov vykonávajú podľa stanov družstiev ako svoj hlavný predmet činnosti na základe reciprocity. To znamená, že príjmy bytových družstiev z nájomného a z výkonu správy bytov sa rovnajú vynaloženým nákladom, takzvané nákladové činnosti, bez dosahovania zisku. Na základe osobitného zákona, ktorým je zákon číslo 182/1993 Z. z. a zákon číslo 42/1992 Zb., bytové družstvo má zákonnú povinnosť prevádzať byty do vlastníctva svojich členov. Tieto byty naďalej spravuje v zmysle svojich stanov ako nepodnikateľskú činnosť. Týmto by sa dostal do súladu výklad § 19 písm. d) s jeho skutočným znením a zároveň by sa dosiahla jednoznačnosť jeho znenia.

    2. Do § 18 ods. 5 zákona o daniach z príjmov žiadame zapracovať aj správcovské bytové družstvá, resp. bytové družstvá nezaložené za účelom podnikania, tak ako to bolo listom Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 15 771/97/6 z 21. augusta 1997 akceptované.

    Zdôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie daňovníkov nezaložených za účelom podnikania, uvedených v § 18 ods. 4.

    3. V § 19 písm. j) na konci vety požadujeme vypustiť bodkočiarku a znenie doplniť o "a d)".

    Zdôvodnenie: Podobne ako v bode 2.

    4. V nadväznosti na navrhované doplnenie § 4 o písmeno x) žiadame podobne doplniť § 19 v písmene o) o text tohto znenia: "Príjmy bytových družstiev zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z dotácií zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obcí na obstaranie hmotného investičného majetku alebo na jeho technické zhodnotenie." Ide o § 33.

    Zdôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie oslobodenia príjmov fyzických a právnických osôb založených za účelom uspokojovania bytových potrieb občanov.

    Prečo predkladám tento návrh? Chcel by som ctenej snemovni dať na známosť, že stavebné bytové družstvá obhospodarujú 370 tisíc bytov, čiže starajú sa o bytové podmienky 370 tisíc rodín na Slovensku. Členovia bytových družstiev platia pravidelne do štátneho rozpočtu tzv. anuitu, ktorá dosahuje ešte nedoplatok na splátkach okolo 9 mld. korún. Môžem povedať, že stavebné bytové družstvá si svoje daňové povinnosti splnili v plnom rozsahu tak, ako káže zákon. Pritom však musíme povedať, že k dnešnému dňu z týchto 370 000 nájomníkov dlhuje slovenským bytovým družstvám viac ako 300 mil. korún a takisto štát dlhuje na nedoplatkoch na štátnych dotáciách bytovým družstvám ďalších 300 mil. korún. Pýtam sa: Dokedy pri postupnom zvyšovaní cien energií a zdanenia sú schopní naši občania, členovia bytových družstiev toto zvyšovanie nájomného znášať? Preto som sa aj obrátil na ctenú snemovňu, aby tento môj pozmeňujúci návrh prijala.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Faktická poznámka - pán poslanec Maxon. A zároveň uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    obávam sa, že predložený pozmeňujúci návrh je nad rámec predloženej novely a nie je v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka Schmögnerová. Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k jednotlivým vystúpeniam pánov poslancov a zároveň aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré ste predložili.

    Najskôr všeobecná poznámka. Ja som opakovane, pretože som už dnes vystupovala po druhýkrát k návrhu novely zákona o dani z príjmov, vysvetľovala, že v tomto zákone nehľadajme to, čo v ňom nemôže byť. Je to predovšetkým na adresu poslancov opozície, ktorí pobádajú vládu, aby hneď teraz v tomto zákone splnila svoje zámery, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády a s ktorými išla aj do volieb. Jednoducho v tomto zákone chceme riešiť - a rovnako som to povedala - čiastočne, nie v plnom rozsahu kompenzáciu zvýšenia nákladov, ktoré sú spojené s niektorými cenovými zmenami, ktoré sa uskutočnili a uskutočnia, resp. uskutočňujú v tomto kalendárnom roku. Nie je teda možné, aby som reagovala na pána poslanca Mesiarika, v tomto roku v podmienkach, v ktorých sa nachádzame, uskutočniť zámery, ktoré by išli nad rámec toho, čo som už uviedla, zámery, ktoré by sa dotýkali podstatnejšieho zníženia daňového zaťaženia predovšetkým najnižších príjmových skupín v časti zákona o dani z príjmov fyzických osôb.

    Chcela by som ešte raz zopakovať, že sa budeme veľmi dôsledne týmto zaoberať. Veľmi radi prijmeme akúkoľvek pomoc zo strany poslaneckej snemovne v tomto smere. Takže rada prijmem pomoc zo strany pána poslanca Mesiarika, prípadne ďalších pri príprave novely zákona, na ktorej budeme pracovať v nasledujúcich mesiacoch.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhom pána poslanca Šimka. Prvý vlastne nadväzuje na to, o čom sme už hovorili, a chce zároveň aj navrhnúť, aby sa bod číslo 6, tak ako je v návrhu novely zákona číslo 286, vypustil, aby sa to riešilo takým spôsobom, že sa v prvom daňovom pásme zníži sadzba dane z 15 % na 10 %. Žiaľ, nemôžem podporiť tento návrh. Dôvod je po prvé taký, že predkladatelia tohto pozmeňujúceho návrhu nepripravili zároveň aj vyčíslenie dôsledkov na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Položili ste asi otázku, koľko ľudí sa v tom prvom daňovom pásme nachádza, koľko daňovníkov je zhruba zdaňovaných v tomto daňovom pásme. Priznám sa, že v tejto chvíli neviem presne na to odpovedať, ale viem, že pred dvoma rokmi v tomto daňovom pásme bolo 60 % daňovníkov, ktorí sú zdaňovaní týmto typom dane, čiže sú to fyzické osoby. Predpokladám, že dnes je to nepochybne menej, ale na druhej strane je to prevažná časť fyzických osôb zamestnancov, takže môžeme odhadnúť, že dôsledky takéhoto kroku by neprimerane zvýšili negatívny dôsledok na štátny rozpočet. Zopakujem, že sme počítali z titulu novely tohto zákona o dosahu zhruba asi 1,2 mld. korún. Zároveň by došlo aj k určitému nie veľmi priaznivému javu, že by sme mali dve zdaňovacie pásma, kde by jedna daň bola stanovená ako 10 % a druhá 20 % a na tom rozhraní by, samozrejme, boli tí, ktorí by potom radšej boli zdaňovaní v dolnom daňovom pásme, ako v tom vyššom daňovom pásme, pretože prechod z jedného daňového pásma do druhého by bol málo plynulý a iste, že by to viedlo potom aj k snahe obchádzať zákon, možno trošku aj nad rámec zákona sa správať. Nazdávam sa, že treba v nasledujúcich mesiacoch pristúpiť ku komplexnejšiemu nazeraniu práve na zdaňovanie fyzických osôb a tam bude možné potom aj diskutovať o určitých možnostiach zníženia daňového zaťaženia.

    Ďalší návrh sa dotýkal bodu 23a a hovoril o tom, aby sa vypustil odsek 8, ku ktorému by som chcela dodať toto: Chcela by som to presne prečítať, ak sa mi to podarí v rýchlosti nájsť, aby sme vedeli, o čo ide. Navrhuje sa teda vypustiť nasledujúce znenie: "Ak dohodnuté ceny medzi závislými tuzemskými osobami nezohľadňujú ich náklady a primeraný zisk, upraví správca dane pri kontrole o zistený rozdiel základ dane." Chcela by som vysvetliť, namietať voči tomu, čo to je primeraný zisk - vlastne voči tomuto namietate. Chcem však vysvetliť, o čo ide. Poviem to na príklade.

    Robí sa daňová kontrola v spoločnostiach okolo VSŽ. Okrem iného sa urobila predbežná daňová kontrola vo VSŽ oceľ, spol. s r. o., to je jedna z tých spoločností. Za posledné tri roky sme zistili, že VSŽ oceľ, spol. s r. o., má uzatvorenú lízingovú zmluvu s VSŽ, a. s., na prenajatie hmotného investičného majetku, resp. teda strojov a zariadení, na ktorých VSŽ oceľ, spol. s r. o., pracuje. V jednom roku za toto prenajatie, tie čísla si presne nepamätám, ale rádovo je to asi tak, že zaplatili niekoľko 100 tisíc korún a v jednom roku takmer dokonca 2 až 3 mld. korún. Na čo poukazujem? Poukazujem na to, že ide tu o závislé osoby, ktoré si takýmto spôsobom jednoducho vyrovnávajú vzťahy tak, aby ani jedna z nich nemusela platiť daň z príjmov. To znamená, keď tie výsledky v bežnom roku sú veľmi dobré, je potrebné umelo zvýšiť náklady, čiže nájomné sa zaplatí v takej výške, aby hospodársky výsledok bol nulový. Keď v iný rok bol hospodársky výsledok horší, tak nebolo potrebné postaviť až také vysoké nájomné. A teraz výsledky daňovej kontroly, samozrejme, budú poukazovať, budú sa opierať o existujúci a platný zákon o cenách a budú poukazovať presne na toto, že ste neprimeraným spôsobom ocenili svoje náklady, to znamená, že sa vytvoril, resp. nevytvoril sa primeraný zisk. Ak by sme toto vypustili, my by sme vlastne nemali nástroj dokázať VSŽ oceľ, spol. s r. o., že jednoducho podvodom neuhradili svoju daňovú povinnosť v jednotlivých rokoch. Takže rozhodne by som neodporúčala, aby sme takto v snahe vyhnúť sa tomu slovu primeraný zisk vlastne s vaničkou vyliali aj dieťa, aby sme vlastne odobrali správcovi dane možnosť postihovať takéto správanie sa osôb vzájomne závislých. Samozrejme, mám tu na mysli podnikateľské osoby, ktoré skutočne veľmi často podniky zneužívajú, ako som aj na príklade VSŽ oceľ, spol. s r. o., uviedla.

    Chcela by som pokračovať v ďalších návrhoch, o ktorých je reč. Bolo tam potom vyjadrenie pána poslanca Maxona. K nemu, ak dovolíte aj pár všeobecnejších poznámok. Pán poslanec Maxon, ja by som vás pekne prosila, nerobte zo mňa naozaj ignoranta. Keď ste vystupovali pri prvom čítaní, vy ste sa domáhali vládneho nariadenia na vykonanie ustanovení zákona v časti číslo 2 o daňových príjmoch právnických osôb týkajúcich sa zahraničných osôb. Minimálne som nadobudla dojem, že ste sa tohto domáhali, pretože ste sa odvolávali na vyjadrenie pána premiéra Dzurindu o zahraničných investíciách, odvolávali ste sa na dokument, ktorý bol zverejnený v Národnej obrode o podpore zahraničných investícií, a ja som uviedla, že naozaj nepredpokladáme žiadne vládne nariadenie, ktoré sa bude dotýkať zdaňovania právnických osôb, teda časti 2 zákona. To, že ste si nepozreli, že sú tam aj prílohy týkajúce sa prvej časti zákona, to mi ani nenapadlo, priznám sa, to som nemohla vonkoncom tušiť.

    Druhá poznámka sa týka vášho vyjadrenia, že OECD bude nadšené tým, že zvýhodňujeme zahraničných podnikateľov. Musím povedať, že je to veľmi kontroverzné s vyjadrením pani poslankyne Tóthovej, i keď ona necitovala OECD, ale citovala Asociačnú dohodu, takže v oboch prípadoch je zásada - aj u OECD, aj v Európskej únii - osobitne nediskriminovať, ani pozitívne, ani negatívne, ktorúkoľvek skupinu investorov. Rovnako je to aj v prípade, hovorím, OECD. A dnes sme sa zhodou okolností stretli s predstaviteľmi OECD a vysvetľovali sme, aký je zámer predkladateľa aj v tomto konkrétnom zákone. Samozrejme, pri dostatočnej argumentácii rovnako aj v OECD, aj v Európskej únii sú schopní pochopiť, pretože - aby som zopakovala dnešné vyjadrenie predstaviteľov OECD - ide im o to nie dogmaticky dodržiavať niektoré princípy, ale skutočne aby bolo evidentné, čo vlastne príslušná vláda týmto sleduje a v akom smere chce napredovať. Musím povedať, že za vás sa ešte stále stretávame s kritikou zlého zaobchádzania so zahraničnými investormi a diskriminačného zaobchádzania so zahraničnými investormi. Nie je však toto najdôležitejšie, dôležitý je fakt, že Slovenská republika sa na celkovom vstupe zahraničných investorov do strednej a východnej Európy podieľa menej ako 2 %, myslím, že je to 1,2 %, kým napríklad Maďarsko sa podieľa viac ako 24 %, a nám predovšetkým ide o to, aby zahraniční investori robili to, čo robiť majú, vytvárali nové pracovné príležitosti, iste, podieľali sa na vývoze, otvárali nám nové trhy, prinášali nový know-how a tak ďalej a tak ďalej. A ja som presvedčená, že každému, komu záleží, aby sa riešili nahromadené ťažkosti v slovenskom hospodárstve, musí záležať aj na vstupe práve takýchto zahraničných investorov, takže nie celkom chápem, o čo vám vlastne ide.

    Na jednej strane voláte po istej hospodárskej politike, potom aby sa zabezpečil rast. Toto je jedno z opatrení, ktoré by mohlo k tomu prispieť. Ani s týmto opatrením nesúhlasíte. Napriek tomu, že - tak ako sme už o tom hovorili aj minule - daňová stimulácia v zákone číslo 286 bola, uplatnila sa však, pokiaľ mi je známe, v dvoch prípadoch, u dvoch zahraničných investorov, čiže to bolo naozaj šité na mieru. Naša snaha je vo väčšom rozsahu pozvať zahraničných investorov, aby vstúpili na územie Slovenskej republiky. Ak ste pochopili, že táto novela je šitá len pre tých, ktorí vyviezli kapitál zo slovenského územia, tak ste na hlbokom omyle. Na druhej strane som sa nikdy nebránila povedať, že ak aj ich to bude stimulovať, aby sa vrátili, budeme tomu len radi. Na druhej strane máme zásadný, zrejme rozdielny názor na to, či má vláda neúmerne podporovať vývoz slovenských investícií. Vy ste presadzovali názor, že áno. Podľa môjho názoru pri tejto miere nezamestnanosti, ktorá tu je, pri takých zvláštnych rozdieloch, regionálnych rozdieloch je skutočne v našom záujme predovšetkým podporovať domácich investorov, aby zostali tu a aby neodchádzali von.

    Viacerí ste sa dožadovali stanoviska Konfederácie odborových zväzov. To stanovisko ste dostali, pokiaľ mi je známe. Mám ho i ja v rukách a v ňom sa hovorí o tom, že konfederácia trvá na svojej požiadavke valorizácie odpočitateľnej položky zo základu dane fyzických osôb a daňové pásma tak, aby sa miera daňového zaťaženia vrátila na úroveň roku 1993. Pán poslanec Maxon predniesol pozmeňujúci návrh Konfederácie odborových zväzov. Nepochybne budú radi, že ste ho predniesli, ale bola by som rovnako rada, keby predstavitelia Konfederácie odborových zväzov, pokiaľ by ma len počuli, vám zároveň aj položili, pán poslanec, otázku, prečo sa nenovelizoval zákon o dani z príjmov v tomto smere v roku 1995, resp. 1996, keď na to priestor bol, keď na to priestor v rozpočtovom hospodárení naozaj bol, pretože v roku 1995 po prvýkrát - zatiaľ jedinýkrát - sme skončili s fiškálnym prebytkom, aj keď maličkým, ale bolo to pol percenta z HDP. Napokon v tom čase ja som bola poslancom opozície a rovnako som presadzovala novelu tohto zákona. Dobre viete, že nesplnenie tejto požiadavky konfederácie vlastne aj narušil tripartitu a ona pol druha roka ani neexistovala. Dnes je skutočne situácia taká, že si to nemôžeme dovoliť. Vy ste nerobili prepočty vášho návrhu. Náš odhad dôsledkov návrhu konfederácie, ale aj pána poslanca Maxona je zhruba asi 6 až 9 mld. Sk, takže v žiadnom prípade nie je možné tento rok s takým niečím ani uvažovať.

    Na záver by som len povedala, že znovu žiadate o kompenzáciu dôsledkov vašej politiky. Keď ste tu politiku robili, mali ste ju robiť takým spôsobom, aby bolo možné uplatniť tieto vaše pozmeňujúce návrhy, za ktorými inak principiálne môžeme stať aj my, a len čo sa vytvoria v slovenskom hospodárstve na to podmienky, určite budeme sa snažiť ich realizovať.

    Pán poslanec Šepták, zdá sa, že ste nie celkom pochopili zámer tohto zákona, pretože tu skutočne neriešime príjmovú stránku štátneho rozpočtu, rozhodne nie v roku 1999, aj keď možno pripustiť, že pokiaľ by zahraniční investori reagovali na novelu zákona pozitívne v nasledujúcich rokoch, aj keď priamo nebudú platiť dane z príjmov právnických osôb, sprostredkovane by sme mohli odhadnúť určité pozitívne dôsledky na štátny rozpočet. Takže naozaj neriešime týmto zákonom zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Či sa štát správa ako macocha k podnikateľom, ja sa nazdávam, že novelou tohto zákona nezhoršujeme podmienky pre podnikateľov. V prípade, že budú dokonca schopní nájsť aj najmä noví podnikatelia, lebo je to zamerané na nových podnikateľov, ak budú schopní nájsť aj zahraničných partnerov, tak im vytvárame dokonca ešte priaznivejšie podmienky, ako mali dosiaľ.

    Chcela by som ešte k tomu dodať, že asociácia zamestnávateľov je oboznámená s touto druhou časťou zákona, pretože ona sa vlastne nachádzala v dokumente o podpore vstupu zahraničných investícií, aj keď prešla určitými zmenami, ale to je už aj normálne, takže znovu nejde o prerokovanie niečoho, o čom sociálni partneri nič nevedia, nie je to pravda.

    Rada by som sa chcela ešte vyjadrila k návrhom, ktoré odzneli zo strany pána poslanca Prokopoviča. Vy ste navrhli vypustiť bod číslo 67. Myslím, že iste bude závisieť od uváženia poslancov tejto snemovne, či zdôvodnenie, ktoré v dôvodovej správe k tomuto bodu je, je opodstatnené alebo neopodstatnené. Predkladateľ sa nazdáva, že je, ale myslím si, že to skutočne bude závisieť od toho, aký postoj zaujmete k názoru predkladateľa, s ktorým sa, samozrejme, nemusíte celkom identifikovať.

    Pani poslankyňa Tóthová, ja naozaj nemusím hovoriť o tom, že ide o kompenzácie dôsledkov vašej vlády, povedali ste to vy. A nebudem ani komentovať vašu opakujúcu sa pochvalu predchádzajúcej vláde, je to už určité klišé, ošúchané klišé. Napokon boli to voliči, ktorí povedali svoj názor, čo si mysleli o vašej vláde. Len by som možno, ak to nebudete brať ako priveľkú požiadavku z mojej strany, chcela vás azda poprosiť, že by ste sa predsa len trochu mali opatrnejšie vyjadrovať k otázkam kurzovej problematiky, ale aj k otázkam hospodárskej politiky. Ja nie som právnik a netrúfam sa vyjadrovať k tomu, v čom ste vy odborník, a myslím si, že by sme mali trochu aj rešpektovať istú odbornú profiláciu. Zdá sa mi často, že každý sa cíti povolaný vyjadrovať sa ku každému, a ťažko je potom na to reagovať.

    Odlišne sa musím vyjadriť k pánovi poslancovi Kozlíkovi, pretože asi - keďže viem, aké máte vzdelanie - ťažko by som vás mohla obviniť z nekompetentnosti, takže vás nemusím obviňovať ja, ale vy obviňujete sám seba z toho, že podvádzate, pán poslanec, a nie je to po prvýkrát, keď informujete poslaneckú snemovňu úplne skreslene a nesprávne. Nielen poslaneckú snemovňu, ale i verejnosť. Ja len môžem uviesť niekoľko príkladov, ktoré tu zazneli, či už o hospodárení štátneho rozpočtu pred rokom v tomto istom čase, či už o poklese koruny, či už o tom, ako hodnotí medzinárodná verejnosť schválenie štátneho rozpočtu. Ja vám musím povedať, že ho hodnotí mimoriadne pozitívne. Ak chcete, nalistujte si správy Reutra, pozhovárajte sa s návštevou z OECD, s európskou delegatúrou a tak ďalej a tak ďalej. Napokon je to vaša známka, ktorú si sám sebe pripisujete, sám seba známkujete, ak sa vyjadrujete takýmto spôsobom, akým sa vyjadrujete.

    K návrhu pána poslanca Ambróša. Myslím, že pán poslanec Maxon vás už upozornil, že ste šli nad rámec rokovacieho poriadku, ktorý presne vymedzuje, aké pozmeňujúce návrhy môžu byť. K vecnému stanovisku, myslím, že zasa by som nemusela reagovať, lebo nie je ten návrh vzhľadom na zákon o rokovacom poriadku aplikovateľný, ale chcela by som upozorniť, že chápme už teraz správcu bytového fondu ako skutočného podnikateľa, pretože prevažná časť bytov sa skôr či neskôr dostane do súkromného vlastníctva. A skutočne tu ide už o bežné podnikanie, takže nie je možné pristúpiť k tomu, že by sme istou formou diskriminovali jeden druh podnikateľov pred iným druhom podnikateľov. Ale myslím si, že bude priestor o tomto si aj podrobnejšie povedať vzhľadom na to, že tento návrh by nemal byť návrhom pozmeňujúcim, nemal by byť prijatý na hlasovanie vzhľadom na rokovací poriadok.

    To je asi všetko, čo som potrebovala povedať.

    Na záver by som chcela poprosiť poslaneckú snemovňu o podporu novely zákona číslo 286 o dani z príjmov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke financií za jej vystúpenie.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Áno.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vzhľadom na skutočnosť, že pani ministerka vo svojom záverečnom slove podrobne vysvetlila pripomienky a zaujala k nim i stanovisko, pripomeniem len podľa môjho názoru to najpodstatnejšie, čo súvisí s navrhovaným zákonom.

    Predovšetkým potrebu prijatia zákona vidím v tom, že došlo k viacerým zmenám v oblasti hospodárskeho a podnikateľského prostredia od uplatnenia zákona v roku 1993. Vládny návrh zákona predovšetkým smeruje k zmierneniu daňového zaťaženia fyzických osôb, ktoré sa vplyvom ekonomických opatrení a cenovej deregulácie neúmerne zvýšilo. Ide v zásade o daňovníkov v prvom daňovom pásme. Zmiernenie daňového zaťaženia sa navrhuje cestou zavedenia novej odpočitateľnej položky z príjmov a zvýšenia čiastočných úhrad výdavkov spojených s výkonom práce. Zákon odstraňuje nesystémové riešenia, ktoré predstavovala, populisticky povedané, tzv. milionárska daň tým, že percentuálna prirážka sa nahrádza rozšírením daňových pásiem o ďalšie pásmo. Zároveň návrh zrovnoprávňuje zdaňovanie príjmov plynúcich z výhier a súťaží. Za jedno z významných ustanovení považujem tiež ustanovenie na podporu zahraničných investícií zavedením inštitútu daňového úveru podľa vymedzených podmienok. Viaceré navrhované opatrenia riešia čiastočnú - a to by som chcel zdôrazniť -, čiastočnú kompenzáciu tzv. balíčka ekonomických opatrení, znižujú daňové zaťaženie u sociálne najslabších vrstiev a vytvárajú predpoklad na možný rast priemerných zárobkov. Zároveň zlepšujú podmienky pre zahraničné investície a tým vytvárania nových pracovných príležitostí.

    Pokiaľ ide o pripomienky Konfederácie odborových zväzov, ale i viaceré pripomienky pánov poslancov a poslankýň Národnej rady, tak tieto bude možné riešiť v súvislosti s harmonizáciou daňového systému a následnou komplexnou novelizáciou zákona o daniach z príjmov. Takýto spôsob počíta so zásadnejšími zmenami v prospech zníženia dosahov ekonomickej reformy u fyzických osôb a podporou domácich podnikateľských subjektov, osobitne malých a stredných podnikateľov. Vzhľadom na to, dámy a páni, odporúčam tento návrh zákona schváliť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Podľa § 35 ods. 4 rokovacieho poriadku žiadam pred hlasovaním o poradu poslaneckých klubov v mene štyroch poslaneckých klubov.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem 30-minútovú prestávku na poradu poslaneckých klubov. Budeme pokračovať o 17.15 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v bode, ktorý prerokúvame, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    O slovo požiadala ministerka financií pani Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

    Nepočuť, zapnite mikrofóny.

  • Dovoľte mi, aby som využila možnosť podľa § 35 rokovacieho poriadku a mojím vystúpením znovu otvoriť rozpravu k prerokúvanému návrhu zákona číslo 286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vrátiť vlastne prerokúvanie do druhého čítania. Rada by som vysvetlila dôvod, prečo tak robím.

    Návrh novely zákona najmä v druhej časti rieši otázku poskytnutia daňového úveru so zámerom získať do Slovenskej republiky zahraničných investorov. Domáci investori často v tom krátkom časovom priestore, ktorý bol od predloženia novely tohto zákona, sa dožadovali, prečo nemajú aj oni vytvorené rovnaké priaznivé podmienky na investovanie ako zahraniční investori. Myslím, že aj v rozprave vznikli podobné návrhy a myšlienky, a snažila som sa na ne aj reagovať. Predsa by som len rada reagovala ešte raz, aby bolo zrejmé, že tento návrh zákona nesleduje diskrimináciu domácich investorov, ale je postavený na pozitívnej stimulácii zahraničných investorov.

    V pôvodnej predlohe, predtým ako sa dostala na pôdu Národnej rady, sme uvažovali, že zahraničný investor musí zložiť 100 % základného imania. Znamená to, že sme vlastne vylúčili možnosť participovať na daňovom úvere domácemu podnikateľovi. Postupne, berúc do úvahy diskusiu, ktorá bola vyvolaná návrhom novely zákona o dani z príjmov touto druhou časťou, pristúpili sme k takému riešeniu, že sme znížili tú požiadavku 100 % vkladu zahraničnej osoby na 75 %. Hľadali sme však také riešenie, aby sme zamedzili určitým možným obchádzaniam zákona, zneužívaniu zákona zo strany domáceho investora, ktorý má možnosť vytvorenú zákonom podieľať sa až do výšky 25 % na vytvorení novej akciovej spoločnosti a za predpokladu splnenia všetkých podmienok tiež participovať na daňovom úvere. Táto možnosť v zákone vytvorená je, znamená to, že tento zákon má podporovať aj domácich investorov.

    Pri hľadaní spôsobu, ako obmedziť určité možnosti obchádzania, zneužívania tohto zákona, sme použili formuláciu, ktorá sa dostala do bodu 45, aby som to upresnila, ide o odsek číslo 1 a nájdete to pod bodom b), kde sa hovorí o tom, že "zostávajúci podiel na základnom imaní tejto spoločnosti môže mať z tuzemských osôb len tuzemská fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom". Vznikli tu však rôzne dezinpretácie takého smeru, že vlastne táto novela zákona je proti podnikateľom ako takým. A myslím, že nepochybne možno pochopíte do určitej miery túto interpretáciu, a preto by sme boli radi takejto interpretácii sa vyhnúť. Preto vítam iniciatívu poslancov, ktorí prichádzajú s ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý spresňuje § 35b ods. 1b) v smere, ktorý prednesú poslanci z pléna. Takže týmto dávam vlastne priestor na prednesenie upresňujúceho pozmeňujúceho návrhu poslancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za vaše vystúpenie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že na svetelnej tabuli sú uvedené mená poslancov, budem sa pýtať, či chcú vystúpiť s faktickou poznámkou k vystúpeniu pani ministerky alebo do rozpravy, ktorá bola znova otvorená.

    Pán poslanec Tarčák, nevidím ho tu. Pán poslanec Prokopovič - rozprava. Pán poslanec Maňka - rozprava. Pán poslanec Maxon - rozprava. Pán poslanec Kozlík - faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu a zároveň aj možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou k vystúpeniu pani ministerky Schmögnerovej.

    Pán poslanec Kozlík, dávam vám slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Národná rada,

    pred chvíľočkou tu pani ministerka známkovala poslancov, chcela známkovať a momentálne sa ukazuje, že tá predloha skutočne má mnoho slabých miest. Cez prestávku sa možno niektoré slabé miesta dali možno čiastočne riešiť. A pokiaľ by bol väčší časový priestor, nepochybne by sa dospelo k riešeniu ďalších závažných problémov. Vôbec si nemyslím, že sa odstraňuje diskriminačný charakter novely zákona o dani z príjmov fyzických osôb, čo sa týka domácich podnikateľov, že dva a dva sú štyri a zostali štyri aj po určitých korekciách, ktoré možno boli cez prestávku dohodnuté, a základný problém diskriminácie domácich podnikateľských štruktúr, najmä čo sa týka konkurencieschopnosti vo vzťahu k zahraničnému kapitálu, zostáva. To znamená, tá základná výhrada dvojakej cesty, dvojakej plošnej, podotýkam, plošnej cesty voči domácim podnikateľom a zahraničným podnikateľom vlastne v predlohe novely zákona zostáva. Takže ak mám oznámkovať tú predlohu v tomto vzťahu, zostáva jej štyri mínus.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    skutočne len stručne. Bol som upozornený legislatívcami, že v prípade schválenia môjho pozmeňujúceho návrhu je potrebné ďalej upraviť aj bod 68, ktorý je prechodným ustanovením k tomuto bodu. Teda sťahujem svoj pôvodný návrh a dávam druhý pozmeňujúci návrh skladajúci sa z dvoch častí.

    V prvej časti, tak ako som predtým navrhoval, bod 68 vypustiť, teda aby zostal ten § 41 ods. 16 tak, ako pôvodne bol. Nebudem ho zdôvodňovať, pretože som to vysvetlil v predchádzajúcom svojom vystúpení v rozprave. A ďalej bod 68 - vypustiť odsek 6 v § 41d. V súvislosti s vypustením bodu 67 je potrebné vykonať súvisiacu legislatívnotechnickú zmenu v bode 68, kde je potrebné vypustiť odsek 6 v § 41d, pretože ide o prechodné ustanovenie k bodu 67. Tak je to formulované aj v mojom pozmeňujúcom návrhu. Keďže obidva tieto body, moje návrhy súvisia, odporúčam, aby sa o nich hlasovalo súčasne, spolu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    v bode 45, to je k § 35b v odseku 1 písm. b) navrhujem vypustiť slová "ktorá nie je podnikateľom". To je vlastne celá zmena. Týmto riešením sa umožní, aby podiel na základnom imaní spoločnosti založenej podľa písmena a) akciová spoločnosť mohla mať aj tuzemská fyzická osoba - podnikateľ, nie iba nepodnikateľ. To je všetko.

    Ďakujem a prosím vás, aby ste tento návrh podporili.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy a páni,

    boli sme teda pred záverečným hlasovaním k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1996 Z. z. Mali sme za sebou rokovanie vo výboroch, mali sme za sebou rozpravu v pléne. Čuduj sa svete, pred samotným hlasovaním zistíme vážny nedostatok tohto zákona, musí vystúpiť pani ministerka financií. Vystúpi s pozmeňujúcim návrhom, ktorý dokonca v tom pôvodnom znení, tak ako je tam zapísaný, môže byť diskutabilný, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky z hľadiska voľnej hospodárskej súťaže.

    Dámy a páni, rokujeme o zákone o dani z príjmov. Jeho prvá časť nerieši nič, alebo rieši len symbolicky. Druhá má kopu závažných nedostatkov, ktoré sa postupne v reálnej praxi prejavia. Tak ako sme našli závažný nedostatok teraz, tak môžeme nájsť závažný nedostatok aj o týždeň. Ja som veľmi rád, pán poslanec Kováč, že so mnou súhlasíte, a dúfam, že budete hlasovať za môj procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Len na spresnenie. Neboli sme pred hlasovaním, boli sme v druhom čítaní, keď je stále možné ešte otvoriť rozpravu. Návrhy na hlasovanie neboli predložené.

    Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Maxona.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcem nadviazať na pána poslanca Maxona, ktorý hovoril súvislosť k ústave. Článok 20 hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Čo je zákonným obsahom vlastníckeho práva? Sú práva a povinnosti. Ak naši vlastníci budú mať iné práva ako zahraniční, je skutočne diskutabilné, či nejde o porušenie ústavy.

    Navyše táto rýchlosť ozaj neprispela ku kvalite. A pripájam sa k návrhu pána poslanca Maxona už aj z toho dôvodu, že tento zákon išiel takou rýchlosťou, že neprešiel ani Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. A ja si myslím, že mnohé aj legislatívne nepresnosti alebo aj nepresnosť, ktorá tu bola teraz akosi v rámci poslednej minúty prediskutovaná a pani ministerka musela vystúpiť, aby sa mohla odstrániť, nemusela byť, keby sa Legislatívna rada bola k tomu vyjadrila. Navyše pokiaľ mám informácie, vládni legislatívci taktiež mali ten názor, že táto predloha je v rozpore s článkom 20 ústavy. Preto by som skutočne odporúčala zvážiť, aby aj slovenskí podnikatelia, keď budú investovať tak, že vytvoria nové miesta, aby mohli mať daňové prázdniny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Vôbec nie som proti tomuto návrhu a filozofii jeho obsahu. Mám len technické pripomienky v nadväznosti na vystúpenie aj pani ministerky, aj pána poslanca Maxona k § 35, k bodu 45, a to v tom zmysle, že upozorňujem ešte na súvislosti, pričom podporujem tento návrh, aby bolo zrejmé ako filozoficky problém, len teraz avizujem dodatky na jeho zlepšenie, aby prešiel, a to vo väzbe na článok 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž a podrobnosti ustanoví zákon aj vo väzbe na rovnosť šancí jednotlivých hospodárskych subjektov v hospodárskej súťaži.

    Druhá pripomienka v nadväznosti na zlepšenie je aj otázka legislatívnotechnická, a to v tom zmysle, že sa uvádza v prvom riadku pojem akciová spoločnosť, ale potom už vo výklade písmena a) je už len termín spoločnosť.

    A tretia pripomienka je v tom zmysle, že sa zavádza euromena do nášho právneho poriadku. A odporúčam ešte došetriť aj systémové väzby zavádzania euromeny vo väzbe na iné právne predpisy.

    Posledná poznámka v tejto súvislosti je tá, akým spôsobom sa vysporiadal návrh, pretože zatiaľ sme počuli len vyjadrenia pani ministerky a pána poslanca Prokopoviča. Ja ako legislatívec by som si to vedel lepšie predstaviť, keby som mal na stole ten text, a to je otázka aj rovnosti šancí slovenských podnikateľských subjektov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky Schmögnerovej, či chce vystúpiť. Nie, nechce vystúpiť k tejto rozprave.

    Pýtam sa, či žiada záverečné slovo spoločný spravodajca. Nie.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    odporúčam, aby sme najskôr v zmysle rokovacieho poriadku hlasovali o procedurálnom návrhu, ktorý tu podali páni poslanci Maxon, Húska, Šepták a pani poslankyňa Tóthová. Návrh znel, ak som si správne poznamenal, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré spomenul teraz pán spravodajca, ktoré boli prednesené v rámci rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto procedurálne návrhy neboli schválené.

    Pokračujte, pán spravodajca, ďalej.

  • Keďže návrhy schválené neboli, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky pristúpila k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ktorú máte predloženú písomne (tlač číslo 188a), uvedených pod bodom IV.

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Nech sa páči.

  • Šum v sále.

  • Takže znova, páni poslanci, zrušme to.

    O čom budeme hlasovať, pán spravodajca?

  • Odporúčam Národnej rade, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy (tlač číslo 188a) uvedených pod bodom IV, ako som to už uviedol, s tým, že by sa hlasovalo o všetkých šiestich návrhoch spoločne.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy. Zároveň žiadam, aby boli rozdané pozmeňujúce návrhy, dva posledné, pána poslanca Prokopoviča aj pána poslanca Maňku, urýchlene.

    Prosím, budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Moment, pán spravodajca. Prosím, aby ste zabezpečili rozdanie dvoch posledných pozmeňujúcich návrhov tak, aby ich mali všetci poslanci.

    Ešte raz opakujem, pozmeňujúci návrh pána poslanca Prokopoviča a poslanca Maňku. Žiadam, aby boli okamžite doručené poslancom, potom budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, bolo to prednesené aj v rozprave. A myslím si, že to, čo bude položené na stôl, je tiež jasné, o čom to je.

    Pán predseda Národnej rady chce dať procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v súvislosti s tým bodom, ktorý bol doplnený na rokovanie 11. schôdze na začiatok popoludňajšieho rokovania, mám procedurálny návrh, pretože ja som skutočne nevedel, že minister zahraničných vecí je na zahraničnej ceste, aby sme o tomto bode rokovali zajtra ráno a aby sme dnes prerokovali otázky spojené s rozpočtom Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne aj po 19.00 hodine, aby sme zajtra mohli o tejto otázke potom rokovať, pretože sú aj také požiadavky, budem úprimný, aby sme zajtra okolo 18.00 hodiny skončili, aby sa niektorí mohli zúčastniť futbalového zápasu.

    Preto vás žiadam o takú rozumnú dohodu, že budeme po 19.00 hodine rokovať ďalej, čiže by sme hlasovali o tomto mojom návrhu. Zajtra by sme ráno rokovali o Kosove za účasti ministra zahraničných vecí a skončili by sme okolo 18.00 hodiny, aby sa mohli niektorí poslanci zúčastniť futbalového zápasu.

    Čiže si myslím, že to je taký rozumný návrh. A chcel by som vás v tomto smere požiadať o podporu týchto procedurálnych návrhov.

  • Páni poslanci, poslankyne, využívam čas, kým dostanete ďalšie pozmeňujúce návrhy. Dávam hlasovať o prvom návrhu, ktorý predložil predseda Národnej rady, aby sme dnes pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine podľa programu, ktorý je predložený písomne v pozvánke.

    Prosím, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujte o tomto návrhu rokovať dnes aj po 19.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • O tom dám hlasovať ako druhý bod, ubezpečujem vás, že dám o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že budeme pokračovať po 19.00 hodine.

    Dávam zároveň hlasovať o ďalšom procedurálnom návrhu, aby sme o situácii v Kosove rokovali zajtra na začiatku, zajtra ako prvý bod rokovania Národnej rady.

    Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh je schválený.

    Páni poslanci, pani poslankyne, myslím, že je rozumné, aby sme vyhlásili 10-minútovú prestávku, kým dostaneme dva ďalšie pozmeňujúce návrhy na stôl.

    Budeme pokračovať o 18.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste zaujali svoje rokovacie miesta, budeme pokračovať.

    Žiadam pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje rokovacie miesta. Prosím, panie poslankyne a páni poslanci.

    Ideme sa zaprezentovať, koľko nás je, len sa prezentujeme, áno.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Pán spravodajca, nech sa páči, predkladajte pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy k predmetnému bodu.

    Nech sa páči, pripravte sa.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uvádzal hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, v poradí, ako boli predložené s tým, že pozmeňujúce návrhy dostali poslanci písomným spôsobom, a preto pred jednotlivými hlasovaniami ich len veľmi krátko uvediem bez ich čítania.

    Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Ján Šimko a navrhol bod číslo 6 vypustiť v celom rozsahu.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci, poslankyne. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 1 pána poslanca Jána Šimka.

    Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Druhý pozmeňujúci návrh predniesol takisto pán poslanec Ján Šimko, a to k bodu číslo 17 - upraviť § 16, a to sadzby dane.

    Prosím o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Tento návrh takisto neprešiel.

  • Do tretice návrh pána poslanca Jána Šimka k bodu 23 - v § 23a vypustiť odsek 8 v celom rozsahu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

    Prosím ďalej.

  • Štvrtý návrh predložil pán poslanec Miroslav Maxon k § 15, a to k nezdaniteľnej časti základu dane.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Návrh takisto neprešiel.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Miroslava Maxona je k § 16, a to je sadzba dane. Prosím hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Návrh neprešiel.

  • O šiestom návrhu pána poslanca Prokopoviča nebudeme hlasovať, pretože ho stiahol, preto navrhujem, aby sme hlasovali o siedmom návrhu pána poslanca Pavla Prokopoviča k bodu 45 k § 35b ods. 4a.

  • Budeme hlasovať, páni poslanci a panie poslankyne.

  • Ruch v sále.

  • Prosím ešte raz vysvetliť presne, pán spravodajca, pretože sú pochybnosti, o čom hlasujeme. Ruším toto hlasovanie.

    Prosím ešte raz. A pokoj, sledujte ten text, ktorý hovorí spravodajca, lebo ťažko potom sa v tom vyznať.

    Nech sa páči.

  • Dostali ste pôvodný rukou písaný pozmeňujúci návrh. Pod bodom 1 bod 67 pán Prokopovič stiahol, a preto navrhujem, aby sme hlasovali pod bodom 2 o bode 45, citujem: "§ 35b ods. 4a)" a tak ďalej "v poslednej časti vypustiť"...

  • Pán poslanec Prokopovič.

    Zapnite pána poslanca, nech to spresní.

  • Ďakujem pekne.

    Prvý návrh som stiahol z tohto dôvodu, že bol ako samostatný. V tom druhom návrhu som dal aj ten prvý, čo bol. A v súvislosti s tým aj ten druhý, kde som odporučil hlasovať o obidvoch spolu, teda bod 67 neprijať a bod 45 v § 35b ods. 4a, moment, moment, bod 68 - vypustiť ods. 6 v § 41d a tieto dva spojiť.

    To je ten nový návrh, ktorý sme dostali teraz, hlasovať o obidvoch spolu, lebo súvisia. Pri vypustení jedného súvisí s tým ten druhý.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh bol schválený.

  • Návrh pána poslanca Ladislava Ambróša, ktorý ste dostali písomne, je v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, preto neodporúčam, aby sme o ňom hlasovali a aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Maňka - v bode 45 § 35b ods. 1 písm. b) vypustiť slová "ktorá nie je podnikateľom".

  • Prosím, pripravte sa na hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento návrh bol schválený.

    Prosím ďalej.

  • To sú všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Otváram, vážení páni poslanci, poslankyne, rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Pýtam sa, či má niekto také návrhy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa, páni poslanci, panie poslankyne, prezentovali a hlasovali o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorý je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1999.

    Návrh ste dostali ako tlač 146 a spoločnú správu výborov ako tlač 146a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vláde.

    Vláda Slovenskej republiky návrh na použitie majetku fondu prerokovala 10. februára 1999 a prijala k nemu uznesenie číslo 112.

    Dávam teraz slovo prezidentovi prezídia fondu pánovi Kaníkovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

    Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánovi podpredsedovi Hrušovskému.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážená Národná rada,

    podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov predkladá Fond národného majetku v zmysle § 32 ods. 3 zákona návrh na použitie majetku fondu v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona a rozpočet nákladov na činnosť fondu na rok 1999.

    V prvej časti tohto návrhu je uvedený stav likvidity fondu k 31. 12. 1998. Na jednej strane sú vyčíslené príjmy fondu v roku 1998 a stav peňažných prostriedkov ku koncu roku 1998. Na strane druhej stav v plnení záväzkov a rozpočtovaných výdavkov v roku 1998. Z analýzy príjmov v roku 1998 vyplýva, že došlo k nenaplneniu príjmov v roku 1998. Celkový výpadok týchto príjmov oproti predpokladaným údajom, ktoré boli uvedené, predstavuje sumu takmer 2,5 mld. Sk. Z analýzy stavu plnenia záväzkov a rozpočtovaných výdavkov vyplýva, že fond neuhradil do konca roka 1998 splatné záväzky v celkovej výške 3,05 mld. Sk. Súčasne je potrebné uviesť, že výdavky boli vyššie oproti plánovaným najmä z toho dôvodu, že fond v priebehu roku 1998 z dôvodu problémov s likviditou realizoval, resp. vyplatil postupne pôžičky v celkovom objeme 5,5 mld. Sk, za čo zaplatil nákladové úroky a s tým súvisiace poplatky za získanie cudzích zdrojov vo výške 604 mil. Sk.

    Na základe porovnania použiteľných finančných prostriedkov a splatných záväzkov fondu k 31. 12. konštatujeme, že bilancia fondu ku koncu roku bola deficitná, a to vo výške 2,36 mld. Sk.

    V druhej časti je rozpracovaná bilancia príjmov a výdavkov fondu na rok 1999, vrátane návrhu na použitie majetku fondu v tomto roku. V jej úvode sú vyčíslené očakávané príjmy v roku 1999, ktoré sú tvorené najmä príjmami z predaja a privatizovaného majetku, ďalej dividendami zo spoločností, v ktorých má fond majetkovú účasť, prevodmi z termínovaných vkladov a prevodom z osobitného účtu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Spolu predpokladáme príjmy vo výške cca 3,26 mld. korún.

    Ďalej sú v tejto časti uvedené existujúce záväzky a rozpočtované výdavky splatné v roku 1999, ktoré predstavujú použitie majetku fondu vrátane použitia majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona. Medzi najväčšie výdavkové položky fondu budú patriť záväzky, ktoré neboli uhradené v roku 1998, a postupné splácanie cudzích zdrojov. Fondu bude plniť záväzky voči Konsolidačnej banke, dotáciu do Študentského fondu, odvody z výnosov z privatizácie zo Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátneho fondu zdravia, Fondu na podporu bývania a ďalšie. Predpokladáme, že záväzky a rozpočtované výdavky splatné v roku 1999 dosiahnu výšku cca 3,7 mld. bez neuhradených záväzkov z roku 1998. Po ich započítaní predstavujú celkové výdavky sumu 6 mld. Sk.

    Z predpokladanej bilancie príjmov a výdavkov fondu ku koncu roku 1999 vyplýva, že vrátane plnenia za garancie za Solivary Prešov fond dosiahne k 31. 12. 1999 deficit cca 3 mld. Sk, čo bude nutné riešiť získaním cudzích zdrojov.

    Návrh na použitie majetku fondu v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona je predpokladaný v rozsahu 70 mil., pričom sa predpokladá, že tieto prostriedky budú prevedené z osobitného účtu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. V zmysle § 28 ods. 3 môžu byť tieto prostriedky použité na tieto účely:

    - na plnenie záväzkov podnikov určených do privatizácie, najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom,

    - na posilnenie zdrojov bánk a sporiteľní určených na poskytovanie úverov,

    - na splnenie poskytnutých záruk na úvery obchodných spoločností, v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v rozsahu aspoň 34 %,

    - na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky, pričom rozsah použitia majetku na tieto účely je viazaný na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky.

    V tretej časti dôvodovej správy je uvedený návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 1999, čo vyplýva z § 27 ods. 2 zákona číslo 92. Podľa tohto fond uhrádza náklady spojené so svojou činnosťou zo svojho majetku, a to v rámci rozpočtu schváleného Národnou radou.

    Návrh rozpočtu nákladov na činnosť fondu bol podľa nášho názoru zostavený s dodržaním maximálnej hospodárnosti. Aj čerpanie finančných prostriedkov na krytie nákladov bude účelné a hospodárne. V rozpočte je zapracovaná úloha, ktorá vyplynula pre fond z balíčka ekonomických opatrení, a to, aby objem vyplatených miezd bol na úrovni roku 1998. V návrhu rozpočtu sú plánované mzdové prostriedky na úrovni očakávanej skutočnosti predchádzajúceho roka, to znamená, neuvažuje sa s jej nárastom. Obdobne sa neuvažuje ani s nárastom odmien členov orgánov fondu.

    Celkové výdavky na činnosť fondu sú vo výške 107 770 Sk a sú nižšie oproti rozpočtu predchádzajúceho roku o 16,8 mil. Sk, to je o 13,5 %. K zvýšeniu jednotlivých nákladových položiek dochádza len v tých prípadoch, kde budú zvýšené ceny energie, výkony spojov a podobne. Fond bude svoje úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona a štatútu, zabezpečovať s nižším plánovaným počtom pracovníkov oproti predchádzajúcemu obdobiu o cca 30 osôb.

    Vychádzajúc z očakávanej bilancie príjmov a výdavkov fondu v roku 1999 fond odporúča Národnej rade Slovenskej republiky určiť rozsah použiteľného majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona v rozsahu 70 mil. Sk podľa rozhodnutí vlády Slovenskej republiky.

    Súčasne fond odporúča schváliť rozpočet nákladov na činnosť fondu na rok 1999 vo výške 107 770 tisíc.

    Ďakujem.

  • Ďakujem prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku pánovi Kaníkovi za uvedenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jaroslava Volfa, predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby podal správu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý bol v tomto prípade gestorským výborom, vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1999 v druhom čítaní. Tento návrh ste dostali ako tlač 146 a spoločná správa je ako tlač 146a.

    Konštatujem, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom tento druhý výbor určil ako výbor gestorský. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 53 zo 16. marca 1999.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, svoje stanoviská. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 10. marca a uznesením číslo 60 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 9. marca t. r. a uznesením číslo 47 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy.

    Konštatujem, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1999 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Súčasne poveril uznesením výboru číslo 53 zo 16. marca spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho aj oprávneniami podľa § 79 ods. 5.

    Ďakujem a poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Sopko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán prezident Prezídia Fondu národného majetku,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    Fond národného majetku predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku fondu a prevádzkový rozpočet na činnosť Fondu národného majetku na rok 1999. Sú v ňom zohľadnené náklady na činnosť Fondu národného majetku a ja veľmi oceňujem, že celkové prevádzkové náklady sú oproti roku 1998 o 13,5 % nižšie. Rovnako pokladám za veľmi správne zníženie stavu pracovníkov o 30 osôb s primeraným znížením mzdových prostriedkov a s tým spojených povinných odvodov.

    V súvislosti so schvaľovaním rozpočtu Fondu národného majetku je správne a myslím, že aj veľmi vhodné hovoriť o niektorých problémoch, ktoré sú spojené s činnosťou Fondu národného majetku v minulom období. Predovšetkým mi ide o skutočnosť, že príjmy Fondu národného majetku stanovené na rok 1998 neboli ani zďaleka splnené. Pre mňa to znamená, že alebo boli nadsadené, alebo je to svedectvo o zlej práci orgánov Fondu národného majetku v roku 1998.

    V uplynulom týždni sme viedli veľmi bohatú, rôznorodú, protichodnú, kritickú, ale nesporne veľmi zaujímavú diskusiu spojenú s charakteristikou štátneho rozpočtu a s jeho schvaľovaním. Veľmi dlhá a bohatá diskusia nebola ničím iným ako analýzou návrhu štátneho rozpočtu z hľadiska posudzovania našich možností a potrieb spoločnosti. Ja si vôbec nemyslím, že schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 je tým najreálnejším, najobjektívnejším, najvyrovnanejším a najvyváženejším rozpočtom, ale som si vedomý, že vláda Slovenskej republiky nemala iné východisko. V súvislosti s prerokovaním návrhu na použitie Fondu národného majetku chcem povedať, že štátny rozpočet nemusel byť ani taký krehký, ani taký napätý ani v príjmovej, ani výdavkovej časti, mohol byť iný, ak by boli použité zdroje z Fondu národného majetku, ak by Fond národného majetku v minulom období alebo v roku 1998 mal lepší stav likvidity fondu. Fond národného majetku mal a mohol pomôcť odbremeniť štátny rozpočet. Mal vytvárať oveľa väčšie zdroje na rozvojové programy, či na rozvojové impulzy hospodárstva Slovenskej republiky, o čom sme tu tak veľmi aktívne rozprávali. Ale predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara, musím sa toho dotknúť, realizovala také formy privatizácie, ktoré neumožnili čerpať prostriedky Fondu národného majetku na iné účely. Napríklad na krytie časti výdavkov štátneho rozpočtu, čím by bol odľahčený, veľmi odľahčený rozpočet, štátny rozpočet. Fond národného majetku, ktorý mohol pomôcť, zostal kdesi bokom, pretože táto inštitúcia nemala úlohu napĺňať štátnu kasu, ale dostávala a plnila iné úlohy, trebárs vytvárať vrstvu bohatých privatizérov.

    Ale v súvislosti s činnosťou Fondu národného majetku je potrebné hovoriť aj o oprávnených obavách občanov Slovenskej republiky, či v budúcom období, zvlášť v roku 2001, bude dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie dlhopisov. Tento žalostný stav nastal napriek tomu, že prebiehala rozsiahla, ale problémová, diskutabilná privatizácia napriek tomu, že privatizačný proces postupne speje k svoju záveru.

    Sú tu otázky, ktoré vyplývajú z činnosti Fondu národného majetku a z toho, že táto inštitúcia má len dočasnú funkčnosť, že sa začína proces jej postupného útlmu. Takže otázka znie: Kto dá záruky občanom Slovenskej republiky, že dlhopisy im prinesú sľúbený prínos? Kto v prípade platobnej neschopnosti fondu alebo v prípade skončenia jeho činnosti preberie záväzky voči občanom v súvislosti s vyplácaním dlhopisov? Obraciam sa na pánov kolegov a kolegyne z opozície: Necítite ani štipku viny za akútnu mizériu v hospodárení Fondu národného majetku? Necítite zodpovednosť za to, že v uplynulom období nedostatočne fungovala dozorná rada Fondu národného majetku, že o deformáciách a čudných praktikách Prezídia Fondu národného majetku sa úmyselne mlčalo? Aj tu kdesi je odpoveď, prečo v doterajšej činnosti súčasnej vlády prevládajú reštriktívne opatrenia, z čoho sú občania krajne sklamaní. Ale zázraky ani v hospodárskej sfére sa nedejú.

    Osobne očakávam, že súčasná garnitúra Fondu národného majetku nebude pokračovať v takých praktikách, že za zlú prácu, často nezákonnú činnosť, za nekvalitné rozhodovania sa im dávali veľké odmeny, že sa kupovali osobné luxusné autá, že sa kupovali nadštandardné byty pre vyvolených pracovníkov Fondu národného majetku aj členov vlády, ktoré potom fond rozpredával do súkromného vlastníctva. Tieto odstrašujúce prípady mali by nás všetkých poslancov zaväzovať, aby sme zabránili podobným prípadom. Ak dozorná rada Fondu národného majetku nebola schopná reagovať na podnety, nebola schopná reagovať a ovplyvniť nezákonnú činnosť, nemali jej členovia dostať ani korunu odmeny. Nie bohaté odmeny. To na záver.

    Ja vysoko oceňujem a pokladám za správne, že v súčasnosti sa pokračuje v skúmaní dodržiavania zákonnosti v činnosti orgánov Fondu národného majetku. Myslím, že je najvyšší čas vniesť svetlo aj do tohto tunela a povedať občanom, prečo a zásluhou koho sme dospeli do súčasného žalostného stavu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Sopko bol jediný prihlásený rečník do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Cuper, chcete do rozpravy, či s faktickou poznámkou? S faktickou poznámkou. Pán poslanec Delinga s faktickou poznámkou. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Dávam teraz priestor trom pánom poslancom a pani poslankyni Podhradskej na faktické poznámky v poradí: páni poslanci Cuper, Delinga, pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Chcem pánu poslancovi Sopkovi odpovedať, že vôbec necítim zodpovednosť a ani sa nehanbím za privatizáciu, ktorá prebehla. A jemu sa divím, že sa nechal nahovoriť na to, aby sa znovu nechal zneužiť ako v kauze Krajči, aby tu prezentoval tie výpady, ktoré tu prezentuje jeho kolegyňa pani Schmögnerová, a neustále ako mlynček opakujú to isté.

    Ja som aj dnes dostal jednu hrubú obálku o privatizačných praktikách aj vašich nových pánov vo Fonde národného majetku, pán Sopko. Nebude to tak, že iba my máme cítiť zodpovednosť, lebo aj vy alebo vaši klienti podnikatelia sa zúčastňovali na privatizácii niekoľkých slušných podnikov, ako sú napríklad Slovenské papierne, celulózky v Ružomberku a ďalších, aj privatizačné aktivity pána predsedu parlamentu, aj pána Kaníka. Tak neste a hanbite sa aj vy za to, pretože privatizácia je už vždy taká. Ak ste náhodou nečítali dejiny, že vždy dopadne pre tých, ktorí ju realizujú, tak, že tí, ktorí po nich prídu, sú nespokojní.

    A ak si dobre pamätáte na Francúzsku revolúciu, tak sa reprivatizovalo niekoľkokrát. Nerobíme si ilúzie, že nás budete za to chváliť. Naša privatizácia bola oveľa transparentnejšia a lepšia ako tá vaša prvá, ktorú ste robili, pretože ste rozdali majetky anonymným vlastníkom, ktorí dnes tunelujú do zahraničia, a chcete nahovoriť občanom Slovenskej republiky, že to urobili naši privatizéri. Možnože chvíľu vám to budú počúvať, ale o také dva-tri mesiace vás ubezpečujem, že ich to prestane baviť, pretože budú chcieť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Delinga je ďalší, ktorý vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na vystúpenie pána predsedu výboru, ktorý porovnával náklady na prevádzkovú činnosť Fondu národného majetku, mám také dve otázky, samozrejme, v súvislosti s tým, čo hovoril pán prezident fondu. Totiž očakávaná skutočnosť naplnených rozpočtovaných predpokladaných nákladov za minulý rok je zhruba o 20 mil. menšia, pritom o 3,7 % narastá oproti tejto očakávanej skutočnosti rozpočet na rok 1999. To sú relácie, ktoré nie sú v tom kontexte, ako hovoril pán predseda výboru. Ja sa chcem opýtať pána prezidenta, či taká očakávaná skutočnosť aj bude, ako je kvantifikovaná v správe.

    A ďalej mám otázku v súvislosti s tým, keď sme schvaľovali štátny rozpočet na rok 1999, kde sme v podstate zaviazali alebo odporučili vláde Slovenskej republiky, aby zabezpečila pre Štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva prísun prostriedkov z Fondu národného majetku vo výške nad 700 mil. korún. V tomto návrhu je kvantifikované v tej kapitole, v odseku k) 200 mil. korún. Chcem sa teda spýtať v súvislosti na tieto vystúpenia pána prezidenta, či je predpoklad a či môžu očakávať poľnohospodári aj to zvýšené navŕšenie, teda až do tých 700 mil. korún.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Podhradská vystúpi ako posledná s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Sopka povedať len niekoľko poznámok, keď tu hovoril o tom, že treba vniesť svetlo do istých vecí. Naozaj si myslím, že treba vniesť svetlo. Treba si napríklad pripomenúť, že do roku 1994, pokiaľ teda bola pri moci Mečiarova vláda, nemohli byť členovia výkonného výboru členmi dozorných rád. Túto "novinku" zaviedla až Moravčíkova vláda po tom, ako bola odvolaná Mečiarova vláda. Kritizujete niečo, čo ste vlastne vy sami zaviedli do praxe.

    Hovoríte o vnášaní svetla. Viete, keď chcete byť veľmi dôslední, mohli by ste napríklad povedať tomuto parlamentu, že pred voľbami v roku 1998 sa členovia výkonného výboru vozili vo Felíciách a vo Favoritoch a teraz nové vedenie fondu nakúpilo Octávie, ktoré iste neboli zadarmo. Nestačili tie autá, ktoré boli? Ja by som sa chcela spýtať, či pán kolega Sopko nechce, keď hovorí o vnášaní svetla, hovoriť aj o aktivitách v rámci privatizácie svojich kolegov z SDĽ. Bolo by to veľmi poctivé, pán Sopko. A ešte jednu vec, keď už hovoríte o tom vnášaní svetla, možno by bolo veľmi múdre, keby prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Kaník vysvetlil, ako si predstavuje dodržiavanie zákonov tohto štátu, keď on sám, vlastne jeho firma si neplnila povinnosti, ktoré zákon ukladá, a neodvádzala za svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne príslušné dávky. Takže naozaj si vnesme svetlo a povedzme si pravdu o všetkom, aj o tých vašich nových, ktorým ste dali trafiky, a pritom majú za sebou veci, ktoré jednoznačne dokazujú, že si nectia zákony.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť prezident Fondu národného majetku pán Kaník. Áno.

    Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavali do sály, o chvíľočku budeme hlasovať o návrhu na uznesenie.

    Nech sa páči, pán Kaník, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    pokúsim sa na vznesené pripomienky odpovedať. Dúfam, že vyčerpávajúco.

    V príspevku pána poslanca Sopka tu zazneli niektoré obavy, ktoré jednak boli orientované do minulosti, ale najmä aj do budúcnosti, ktorá nás čaká. Tým najväčším záväzkom, najväčším bremenom, ktoré pred nami je, je záväzok, ktorý vyplýva z preplatenia dlhopisov voči občanom. To je skutočne veľký a ťažký záväzok, na ktorý fond momentálne nemá ani korunu, povedzme si to rovno. A prečo nemá, to už zaznelo a zrejme sa to tu pri iných príležitostiach opakovane pretriasalo. Myslím si, že netreba sa k tomu vracať. Likvidita fondu, ktorá dnes je a ktorá, dá sa povedať, nie je, pretože fond nie je likvidný, je spôsobená tým, že zvolená cesta privatizácie ako keby nepočítala s tým, že sú záväzky, ktoré bude treba splatiť. Počítala s vnútornými zdrojmi tejto krajiny, ktoré sú obmedzené. A platíme teraz všetci a občania tejto krajiny cenu za to, že veľké, mnohomiliardové majetky mohli byť predané domácim podnikateľským subjektom, ktoré, samozrejme, nemohli mať z hľadiska svojho pôsobenia obrovské zdroje. Či tá cesta bola správna, alebo nie, o tom hovoria výsledky a stav tejto ekonomiky. Zámer môže byť chvályhodný. Otázka je, kam povedie cesta, ktorá spravidla býva dláždená dobrými úmyslami.

    Ale v tejto súvislosti a najmä v súvislosti s problémami dlhopisov by som vás chcel poprosiť a požiadať, pretože mnohé bude vo vašich rukách. Na to, aby sme mohli splniť záväzok voči občanom, niet inej cesty, len ponúknuť alternatívne možnosti riešenia tohto problému. 34 mld. Sk nebude v roku 2001, nech by sme urobili čokoľvek, z vnútorných zdrojov tejto krajiny k dispozícii na to, aby sme ich mohli vyplatiť. Nebudem ani spomínať alebo polemizovať s tým, či o tom tvorcovia tejto metódy vedeli, počítali s tým, a keď nevedeli a nepočítali s tým, prečo to tak bolo. Faktom je, že tieto prostriedky nebudú. A preto sa musíme pokúsiť ponúknuť alternatívu a tou alternatívou je výmena akcií za dlhopisy, ktoré občania majú. Na to však budeme potrebovať, samozrejme, prispôsobiť legislatívu, a to najmä zákon číslo 92 o veľkej privatizácii, ktorý, verím, čoskoro príde na rokovanie Národnej rady. A využívam túto príležitosť a chcem vás poprosiť, aby ste aj vašou prácou a vaším prispením pomohli pri realizácii navrhovaných legislatívnych úprav, ktoré umožnia, aby občania s dlhopismi, ktoré vlastnia, mohli voľne zaobchádzať, aby ich mohli použiť na získanie, ja dúfam, čo najlukratívnejších a najzaujímavejších akcií a aby sa aspoň takýmto spôsobom aspoň čiastočne splatil dlh, ktorý všetci voči občanom Slovenskej republiky máme.

    Boli tu spomenuté aj praktiky Fondu národného majetku, ktorými sa v minulosti vyznačoval...

  • Pani poslankyňa Podhradská, pán prezident vám odpovedá na vaše otázky.

  • ... ktorými sa Fond národného majetku vyznačoval a aby to nerobil v budúcnosti. Tu by som chcel ubezpečiť, že predovšetkým nám to už neumožňuje platná legislatíva a platný zákon, lebo tie zmeny, ktoré umožnili Fondu národného majetku vykonávať činnosti, ktorými sa preslávil a o ktorých dnes hovoríme ako o privatizácii minulého obdobia, mu umožňovali zákonné zmeny, ktoré boli v drvivej väčšine zrušené rozhodnutím Ústavného súdu. Dnes Fond národného majetku nemá možnosť, ale ani nemá v úmysle realizovať privatizáciu podľa vlastnej predstavy bez toho, aby bola v súlade s politikou vlády, aby bola v súlade s programovým vyhlásením tejto vlády a aby nebola v záujme i občanov tejto republiky. A tým, že Fond národného majetku dnes je zložený tak ako vláda, koalične, to znamená, z niekoľkých politických subjektov, je dosť silná záruka toho, že nemôže tam prevážiť váha jednej záujmovej skupiny nad druhou a že tým by sa tam realizovali veci, za ktoré sa neskôr budeme musieť hanbiť. Toľko hádam k vystúpeniu pána Sopka.

    Pán poslanec Cuper spomenul privatizačné aktivity. Pán poslanec odišiel. Bolo by treba možno konkretizovať, dalo by sa potom o tom hovoriť...

  • Pán poslanec Cuper je prítomný, pán prezident.

  • Ja ho nevidím. Bolo by potom možné sa k tomu aj vyjadriť.

    K pánovi poslancovi Delingovi. Ako som spomínal, je nárast v rozpočte v niektorých kapitolách, ale je to výlučne tam, kde vzrástli ceny elektrickej energie alebo kde vzrástli výkony spojov, proste ceny, ktoré sme neovplyvnili a ani ovplyvniť nemôžeme, ale ktoré Fond národného majetku musí platiť, kde vzrastá nájomné. A ešte jedna položka, vzrastá tam položka na odvod miezd, ktoré súvisia so zvýšenou minimálnou sadzbou minimálnej mzdy. Tým je spojený, samozrejme, aj vyšší odvod, a to sú jediné položky, kde vzrastá fond, vzrastajú výdavky Fondu národného majetku oproti minulému obdobiu.

    Z hľadiska príspevkov fondu do jednotlivých fondov, konkrétne fondu poľnohospodárov, všetky záväzky, ktoré fond má a ktoré boli dané v minulosti, nemôže a ani nechce zmazať. Všetky tieto záväzky, ktoré v roku 1998 neboli splatené, sa prenášajú do ďalšieho obdobia a fond je si plne vedomý toho, že musí tieto záväzky splniť a do týchto fondov peniaze dať. Smutnou skutočnosťou je, že Fond národného majetku nemá tie prostriedky a musí ich získať. Ale len čo tie prostriedky bude mať, všetky tieto fondy, či už ide o poľnohospodárov, fond rozvoja bývania, fond zdravotníctva a ďalšie fondy, budú napĺňané tak, ako to bude umožňovať situácia fondu, takže nie je to preto, že by nechcel fond alebo že by niekde chcel ten záväzok upratať. Je si toho vedomý a splní ho.

    Čo sa týka poznámky o autách fondu, Fond národného majetku disponoval Felíciami alebo Favoritmi, myslím, dokonca priam Favoritmi, ktorých dátum výroby bol viac než päťročný a ktoré boli viac v servise ako na kolesách. A preto na základe toho, že takú možnosť mal, že takú možnosť ponúkol dodávateľ, jednoducho vymenil staré autá za novšie. To znamená, odpredal staré autá, ktoré už boli takmer nepojazdné, a inovoval vozový park, ale neinovoval ich žiadnymi luxusnými autami, ale myslím, len bežnými výrobkami značky Škoda. A myslím, že všetci sa môžete ísť pozrieť pred budovu, na čom sa vozím ja. Nie je to žiadne BMW ani AUDI, ani nič iné. Takže Fond národného majetku nepoužíva luxusné automobily. Pani poslankyňa, už minule som počul, že sa zaujímala o môj záväzok voči zdravotnej poisťovni alebo záväzok mojej firmy. Veľmi rád využívam túto príležitosť, že môžem zodpovedať na túto otázku. V predchádzajúcom svojom pôsobení som podnikal a živil som sa ako podnikateľ a nebolo to vždy ľahké. A je pravdou, že asi pred troma rokmi firma, ktorá rekonštruovala ten spomínaný hotel v Banskej Štiavnici, mala veľké výdavky a nemala žiadne príjmy a dostala sa do sklzu. Dostala sa do sklzu aj voči zdravotnému poisteniu, aj voči iným daňovým povinnostiam. A nikdy som túto skutočnosť nepopieral, ani nezakrýval a niekoľkokrát som sa k nej už verejne vyjadroval, skôr ako pani poslankyňa toto tu predniesla, takže nejde o nič nové. Ale nie je pravda, že neplatí táto firma. Táto firma už niekoľko rokov platí zdravotné poistenie aj všetky daňové odvody, akurát na základe splátkového kalendára postupne sťahuje svoj dlh spred spomínaných troch-štyroch rokov. Momentálny záväzok tejto firmy voči zdravotnej poisťovni činí 90 tisíc Sk. O ďalší mesiac to bude asi 60 tisíc a v júni zrejme nebude ten záväzok žiadny. Takže nemyslím si, že v tomto ide o porušenie zákona, alebo o nedodržanie zákona. Bolo by to v tom prípade, keby bola snaha vyhnúť sa tejto povinnosti. Moje firmy, aj keď sa dostali do problémov, ako sa v podnikateľskom svete môže stať, všetky svoje záväzky splnia a plnia, včítane sankcií, ktoré v zmysle zákona sú uplatňované. Ani jedna z týchto firiem dosiaľ nedostala žiadnu úľavu, žiadne odpustenie ani iné zmiernenie sankcií, ktoré sa vzťahujú za prípadné omeškanie. Takže zdravotná poisťovňa aj štátny rozpočet dostane všetko, čo dostať má, aj s príslušnými, a nie malými, ako iste viete, penálmi a sankciami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca, predseda výboru Volf. Nežiada.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.

    A prosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme rokovať o návrhu na uznesenie.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, predneste návrh.

  • Prednesiem návrh uznesenia, ktoré máte v prílohe spoločnej správy. Toto uznesenie je nasledujúce.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje

    1. rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1999 vo výške 107 770 tis. Sk, z toho prevádzkové náklady 103 470 tis. Sk a investičné náklady 4 300 tis. Sk,

    2. návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 70 mil. Sk."

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie. Budeme o ňom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 71 poslancov. Je nás málo.

    Pani poslankyne, páni poslanci, preto odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999.

    Návrh vám bol rozdaný ako tlač 166. Rozdaná vám bola aj správa Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako tlač 166a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády návrh uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Zároveň prosím všetkých poslancov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní. Po prerokovaní tohto bodu programu budeme hlasovať aj o návrhu uznesenia, ktoré predniesol predseda výboru pán Jaroslav Volf, ako aj o návrhu na rozdelenie rozpočtu Exportno-importnej banky.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    na základe zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky vám predkladám na schválenie návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999.

    Eximbanka Slovenskej republiky na základe spomínaného zákona podporuje vývozné a dovozné aktivity vývozcov a dovozcov, financovanie vývozných úverov poisťovaním a zaisťovaním vývozných úverov a financovaním dovozných úverov so zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských výrobcov a podporiť vzájomnú hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím.

    Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na tento rok bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorá ho dňa 9. 3. vzala na vedomie a poverila predsedu vlády Slovenskej republiky predložiť ho predsedovi Národnej rady na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Eximbanka Slovenskej republiky podľa predloženého návrhu rozpočtu predpokladá v roku 1999 dosiahnuť zisk vo výške 125 166 tis. Sk pri výnosoch v sume 567 460 tis. korún a nákladoch vo výške 442 294 tis. korún. Výnosová časť rozpočtu je v rozhodujúcej miere ovplyvnená príjmami z finančných a poisťovacích činností realizovaných Eximbankou Slovenskej republiky. Všetky náklady na činnosť Eximbanky Slovenskej republiky v roku 1999 budú kryté výnosmi z jej činnosti, teda bez nárokov na prostriedky štátneho rozpočtu. Pozitívom predloženého návrhu rozpočtu Eximbanky je pokles objemu mzdových nákladov oproti skutočnosti roku 1998 o 6 455 tis. Sk. Spomínaný pokles miezd bude dôsledkom takmer 40-percentného zníženia počtu zamestnancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená, že návrh rozpočtu Eximbanky prispeje k zlepšeniu podmienok pre slovenských exportérov v ich možnostiach nachádzať nové exportné teritóriá v zahraničí.

    Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999 schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maňku, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 132 z 23. februára 1999 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999 (tlač číslo 166) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 73 z 12. marca 1999 súhlasil s uvedeným návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu schválil svojím uznesením číslo 75 zo 16. marca 1999 správu výboru a poveril ma, aby som ako spravodajca výboru predniesol správu výboru na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby som v mene gestorského výboru navrhol Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu schváliť.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tlače číslo 166.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi výboru. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa ešte vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhoch na uznesenie, najskôr o návrhu na uznesenie o použití majetku Fondu národného majetku.

    Prosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. V prípade, že nás nebude dosť, budem nútený prerušiť schôdzu.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.

    Pán poslanec Maňka, prosím vás, aby ste predniesli návrh na uznesenie k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999.

  • Pochopil som, že najprv budeme hlasovať o fonde, tak som sa vzdialil.

    Dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999 (tlač číslo 166).

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky a uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 211 zo dňa 9. 3. 1999 schvaľuje rozpočet Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999, ktorý rozpočtuje náklady vo výške 442 294 tis. Sk a výnosy vo výške 567 460 tis. Sk."

    Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie. Prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, skúsime sa prezentovať ešte raz a hlasovať o návrhu na uznesenie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Prosím poslancov, aby neopúšťali rokovaciu sálu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 1999.

    Ďakujem pani ministerke za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Teraz by som prosil predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Volfa, aby opätovne predniesol návrh na uznesenie na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1999.

  • Ďakujem. Takže opakujem návrh na uznesenie.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. schvaľuje

    1. rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 1999 vo výške 107 770 tis. Sk, z toho prevádzkové náklady 103 470 tis. Sk a investičné náklady 4 300 tis. Sk,

    2. návrh na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. vo výške 70 mil. Sk."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1999 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. a rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1999.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne vám bol rozdaný ako tlač 147 a spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 147a, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh rozpočtu uvedie predseda správnej rady Sociálnej poisťovne poslanec Vojtech Tkáč.

    Prosím pána poslanca a predsedu správnej rady, aby sa ujal slova.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby neodchádzali z rokovacej sály, budeme o chvíľu hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som z poverenia správnej rady Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predložil návrh rozpočtu tejto verejnoprávnej inštitúcie na rok 1999.

    Samosprávny orgán, akým je správna rada, motivovaný snahou zvrátiť nepriaznivú tendenciu vývoja v oblasti dôchodkového zabezpečenia prijal k tomuto návrhu vyhlásenie smerujúce k prijatiu systémových opatrení na zabezpečenie funkčnosti systému dôchodkového zabezpečenia, a tým aj solventnosť základného fondu dôchodkového zabezpečenia. Domnievam sa, že v predloženom návrhu je dostatočne vyargumentovaný problém tvorby disponibilných zdrojov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, v ktorom sa už v tomto roku vyčerpajú všetky rezervy naakumulované v predchádzajúcich rokoch.

    Bilancia zdrojov a potrieb základných fondov preukázala, že Sociálna poisťovňa nebude schopná zo zdrojov základného fondu dôchodkového zabezpečenia kryť prípadné zvýšenia dôchodkov v budúcich rokoch. Len pripomínam, že uvažované 8-percentné zvýšenie od 1. júla tohto roku si vyžiada sumu 2,4 mld. Sk. Keď zohľadníme, že sa vyčerpá celý zostatok tohto fondu, ktorý bol k 31. 12. 1998 vo výške 4,2 mld. Sk, keď budeme predpokladať, že dlžníci splatia napríklad 1,5 mld. Sk, aj tak bude v tomto fonde chýbať asi 3,1 mld. Sk. Aj to však len za predpokladu, že sa bude platiť bežné poistné na úrovni rozpočtu.

    Mimochodom, skutočnosť za prvé dva mesiace roka v oblasti príjmov z poistného na dôchodkové zabezpečenie vykazuje schodok vyše 260 mil. Sk. A to by sme mali trvať minimálne na rezerve predstavujúcej jednomesačnú výplatu dôchodkov, ktorá sa približuje už k sume 5 mld. Sk.

    Bez nárokov na štátny rozpočet, a to by som chcel zdôrazniť, je jediné možné východisko, využiť zákonom danú kompetenciu správnej rady Sociálnej poisťovne a poskytnúť finančnú výpomoc zo základného fondu nemocenského poistenia. Boli sme však v minulých dňoch aj týždňoch, ba rokoch svedkami snáh použiť prostriedky tohto fondu v prospech riešenia problémov zdravotníctva. V tejto súvislosti som povinný tlmočiť zásadný postoj správnej rady Sociálnej poisťovne s upozornením na reálnosť znefunkčnenia ďalších dvoch poistných systémov. Chcem vysloviť presvedčenie, že sa nechceme vrátiť o niekoľko rokov späť a oblasť dôchodkov realizovať v pôsobnosti rozpočtovej organizácie s priamou väzbou na štátny rozpočet.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ospravedlniť sa za to, že toľko pozornosti venujem problematike jedného zo štyroch fondov, ktoré v zmysle § 35 zákona číslo 274/1994 Z. z. tvorí Sociálna poisťovňa. Považoval som to za dôležité nielen preto, že situácia v ostatných fondoch nie je zvlášť nepriaznivá ako v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, ale aj preto, že ide o fond, z ktorého sa hradia výdavky predstavujúce v zásade jediný a spravidla konečný príjem jednej pätiny obyvateľstva Slovenskej republiky, ak vynecháme poberateľov dôchodkov čiastočných invalidných a a sirotských, resp. čiastočne aj vdovských.

    V základnom fonde nemocenského poistenia sa v roku 1999 očakáva nárast bilančného rozdielu k 31. decembru o 432 mil. Sk na 5 487 mil. Sk, čo znamená, že v tomto fonde pôjde o zdroje, ktoré budú predstavovať krytie výdavkov na nasledujúcich 5 rokov. To bol tiež dôvod, ktorý správnu radu Sociálnej poisťovne viedol k stotožneniu sa s návrhom prezentovaným výkonnými orgánmi tejto inštitúcie, t. j. k použitiu prostriedkov základného fondu nemocenského poistenia na krytie navrhovaného zvýšenia dôchodkov v tomto roku. Dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde nemocenského poistenia, ktoré by sa mali aj v roku 1999 podľa predpokladov zvýšiť, bude dôsledkom nielen priaznivej situácie v oblasti zdrojov, ale aj skutočnosti, že často kritizovaná maximálna hranica čistej dennej mzdy, z ktorej sa vypočítavajú dávky nemocenského poistenia vo výške 350 Sk, z ktorých 90 % tvorí 315 Sk, v roku 1998 pokrývala zhruba 47 % ekonomicky činného obyvateľstva. Priemerná čistá denná dávka nemocenského predstavovala 254 Sk, t. j. bola 61 Sk pod maximom. Aj preto Sociálna poisťovňa neodporúča zvýšiť túto hranicu aj v roku 1999.

    V správnom fonde sa v roku 1999 očakávajú nižšie zdroje ako v roku 1998, čo bude pri neustále rastúcich nákladoch, najmä poštovné, doručné, elektrická energia, vodné, stočné, ktoré sa následne prejavia tiež v cenách tovarov alebo ostatných tovarov a služieb. Bude to znamenať, že Sociálna poisťovňa bude musieť ešte viac ako v roku 1998 šetriť. Chcel by som len uviesť ako konkrétny príklad na správne náklady, že Sociálna poisťovňa mesačne vypláca vyše 1,5 mil. dôchodkov. Jeden transfer dôchodku stojí zhruba 15 až 17 Sk, skúste si to vynásobiť potom z hľadiska počtu dôchodkov, aj z hľadiska kalendárnych mesiacov. Keďže šetrenie na prevádzkových nákladoch je limitované nutnosťou zabezpečiť aspoň minimálnu prevádzkyschopnosť, "sporiť" Sociálna poisťovňa bude musieť v oblasti investičných aktivít, ktoré sa v roku 1999 utlmujú na najnižšiu možnú mieru. Aj v tejto súvislosti veľa očakávame od ďalšieho rokovania so Svetovou bankou v súvislosti s budovaním komplexného informačného systému sociálnej sféry a so zabezpečením vonkajších zdrojov.

    Na záver mi dovoľte ešte pripomenúť, že hoci podľa predloženého návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na tento rok sa celkové hospodárenie tejto inštitúcie očakáva prebytkové, skutočnosť, že bude zrejme výsledkom zdrojov naakumulovaných v základnom fonde nemocenského poistenia pri negatívnom vývoji zdrojov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, by sa mala stať varovným signálom aj pre štát, aby zmenil svoj prístup k platbám poistného na dôchodkové zabezpečenie.

    Chcel by som ešte uviesť, a to nehovorím prvýkrát v tejto miestnosti, že zdroje v Sociálnej poisťovni sú vždy relatívne a krehké. Nie je možné, a odvolávam sa aj na pani ministerku financií, s ktorou veľmi súhlasím, v čase, keď predkladala štátny rozpočet, vidieť zdroje tejto veľkej inštitúcie len do 31. 12. príslušného kalendárneho roku. Je to veľmi zlý prístup. Je treba vidieť tieto zdroje v rozpätí minimálne 3 až 5 rozpočtových rokov.

    Do toho potom vstupuje otázka výberu poistného, ktorý v poslednom období nie je dobrý. Do toho vstupuje potom otázka rastu platov a miezd z hľadiska buď tarifného kolektívneho vyjednávania, alebo zásahu rozhodnutia štátu pri prípadnom zmrazení platov a miezd a z toho sa odvíja buď rast, alebo zastavenie platieb poistného vo vyššej výmere a z toho potom sú zdroje na rast dôchodkov. To je poistná matematika, ktorá neznáša politiku. Ďalej treba v tomto smere vidieť aj zmeny v demografii spoločnosti a zmeny v ekonomickom vývoji krajiny a máte tabuľku matricu, ktorú je možné v rozpätí 3 až 5 rokov veľmi jasne nakresliť aj z hľadiska možných zdrojov a z hľadiska rastu reálnej hodnoty výstupov z tejto inštitúcie.

    S ohľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 rešpektuje v časti platieb poistného štátom východiská, ktoré sú zapracované v už platnom štátnom rozpočte na rok 1999, dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie pána Jozefa Krumpolca, aby podal správu o výsledku prerokúvania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady a aby predniesol návrh na uznesenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    páni poslanci a poslankyne,

    predkladám vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 132 z 23. februára 1999 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 dvom výborom, a to Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie s termínom do 12. marca 1999.

    Ako gestorský výbor, ktorý predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní vo výboroch, určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky začali rokovať o návrhu rozpočtu v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 10. marca 1999. Výbor svojím uznesením číslo 57 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh 2. marca 1999. Prerokoval vyhlásenie správnej rady Sociálnej poisťovne k návrhu rozpočtu, v ktorom sa požaduje, aby vláda Slovenskej republiky prijala systémové opatrenia na zabezpečenie funkčnosti systému dôchodkového zabezpečenia a jeho solventnosti. Súčasne zobral na vedomie možnosť správnej rady Sociálnej poisťovne rozhodnúť o poskytnutí finančnej výpomoci medzi základnými fondmi v súlade so zákonom Národnej rady číslo 74/1994 Z. z. Ide o presun časti finančných prostriedkov zo základného fondu nemocenského poistenia do základného fondu dôchodkového zabezpečenia preto, že finančné krytie zvýšenia dôchodkov v roku 1999 nie je možné realizovať zo základného fondu dôchodkového zabezpečenia. Výbor súčasne odporučil riaditeľovi Sociálnej poisťovne vypracovať návrh na zlepšenie a sprísnenie výberu platieb poistného. Výbor vo svojom uznesení číslo 32 vyslovil s predloženým návrhom rozpočtu súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v prílohe spoločnej správy.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Brocka. Nevidím, že by sa ďalšie pani poslankyne, páni poslanci hlásili do rozpravy. Uzatváram preto možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Brocka, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán predseda správnej rady,

    dámy a páni,

    na začiatok by som vám chcel vysloviť poďakovanie za vašu pozornosť a za pochopenie, že napriek pokročilému času vás budem zamestnávať niekoľkými poznámkami k problému nielen rozpočtu Sociálnej poisťovne, ale vôbec dôchodkového zabezpečenia.

    Považujem za potrebné povedať, že ten problém, na ktorý upozorňuje aj správna rada, že rozpočet alebo Sociálna poisťovňa sa dostáva do ťažkostí aj vďaka nedostatočným platbám zo strany štátu za tzv. neproduktívnych alebo svojich poistencov, že to nie je jedinou príčinou toho, že táto inštitúcia z roka na rok sa dostáva do väčších ťažkostí. Hovorím to i napriek tomu, že som takmer každý rok vyčítal predchádzajúcej vládnej garnitúre, že znižuje podiel prispievania za neproduktívnych občanov do Sociálnej poisťovne. A ja som tak vystupoval aj preto, lebo v legislatívnom pláne predchádzajúcej vlády bol návrh zákona o sociálnom poistení, a predpokladal som, že tie iné dôležité veci, ktoré súvisia s fungovaním tejto inštitúcie a so zabezpečovaním zdrojov pre dôchodkové zabezpečenie, sa budú riešiť v rámci tohto zákona. Vtedy sa nestalo. Tento problém zdedila súčasná vládna koalícia a bude sa musieť s ním vyrovnať.

    Ten problém je však oveľa hlbší, ako len problém prispievania štátu. Ten problém dnes majú nielen transformujúce sa krajiny bývalého komunistického alebo socialistického tábora. Problém financovia dôchodkov majú aj vyspelé európske krajiny a riešia ho, možno nie tak spolitizovane, lebo je to nakoniec v prvom rade technický problém. Je to v prvom rade problém, že nemáme toľko peňazí, koľko by sme potrebovali na výplaty dávok pri zohľadnení rastu životných nákladov. Keď sa pozriete len letmo na prílohu číslo 1 v tom materiáli návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak vidíte, že trend je veľmi zlý. Ak pred dvomi rokmi sa vybralo, v rámci bežného roka boli príjmy také, ako boli výdavky Sociálnej poisťovne, tak to bolo ešte ako-tak v poriadku. Už minulý rok to bolo menej peňazí, vybralo sa menej, ako bola potreba na vyplatenie príslušných dávok. Predpoklad na tento rok je taký, že príjmy v bežnom roku budú 66 mld., hovorím len v miliardách, ale výdavky a použitie prostriedkov jednotlivých fondov bude na úrovni 70 mld. Samozrejme, tie prostriedky sa musia vyplatiť z ušetrených zdrojov, z rezerv predchádzajúceho roka. A to nehovorím o rizikách, že nebude klesať úspešnosť výberu poistného, že nezamestnanosť sa radikálne nebude zhoršovať, alebo sa nebude udržiavať na takom hrozivom čísle ako teraz, prípadne sa nebudú zhoršovať ďalšie východiskové ukazovatele, na ktorých bol tento rozpočet Sociálnej poisťovne konštruovaný.

    Súčasný systém u nás, teda myslím na systém finančného zabezpečenia, sa dostal do štádia, alebo ťažkostí aj preto, že je založený na priebežnom financovaní. To znamená, to, čo sa tento mesiac vyberie, to sa aj vyplatí. Pán poslanec Tkáč sám spomenul, že v tomto roku už za posledné dva mesiace január a február nebolo dosť peňazí, teda tých, ktoré sa vybrali na potrebu, ktorá v tých dvoch mesiacoch bola. No jednoducho takto to ďalej nemôže ísť. Samozrejme, tie riziká, ktoré sprevádzajú vývoj Sociálnej poisťovne do budúcnosti, sú viaceré. Spomeniem niekoľko. Demografický vývoj, nedostatočný ekonomický rast, vysoká a pretrvávajúca nezamestnanosť a, samozrejme, aj ten problém spolitizúvania všetkého, o čom tu v tejto sále rokujeme.

    Dovoľte mi, aby som sa na chvíľočku zastavil pri probléme demografického rastu. To, že pôrodnosť na Slovensku klesá, z krátkodobého hľadiska by nás nemuselo trápiť, lebo keď sa rodí menej detí, tak sú nižšie výdavky nakoniec aj v sociálnej sfére, či cez prídavky na deti, či na vzdelávanie, na predškolské zariadenia. Samozrejme, z tohto hľadiska by to bolo dokonca pozitívne, ale z hľadiska sociálnych systémov, resp. dôchodkového zabezpečenia už zo strednodobého hľadiska to nie je pozitívny vývoj práve preto, že tu veľmi záleží na tom, aký je podiel produktívneho a postproduktívneho obyvateľstva. Tento, podľa prognóz Štatistického úradu, ktorý ich urobil už niekoľko, sa v tom strednodobom hľadisku bude výrazne zhoršovať. Ak teraz pripadá na 1 dôchodcu takmer 3,5 občanov v produktívnom veku, tak za nejakých 10 rokov toto číslo klesne pod 3 a bude to možno okolo 2,6. Samozrejme, tie odhady sú veľmi ťažké, ale ak si uvedomíte, že v tomto pomere je započítaných aj takmer 500 tisíc nezamestnaných, ktorí sú vlastne v produktívnom veku, ale z nich len malá skupina prispieva na dôchodcov, vlastne oni ani neprispievajú, ale Národný úrad práce prispieva iba za tých, ktorí poberajú podporu v nezamestnanosti, ktorých je asi jedna štvrtina, to znamená niečo cez 100 tisíc, ale prispieva za nich iba z minimálnej mzdy predchádzajúceho roka 2 700 Sk. Čiže ak veľmi zrozumiteľne by som chcel preložiť tento pomer závislosti, tak u nás dnes na jedného dôchodcu pripadajú 2 zamestnaní ľudia. Čiže 2 zamestnaní ľudia ťahajú jedného dôchodcu. Ja si myslím, že už z tohto vidíte, že u nás je také obrovské daňové zaťaženie, ktoré nemá obdobu ani vo vyspelej Európe, kde je populačný vývoj ešte horší, ale ich ekonomika je podstatne silnejšia a, samozrejme, potom aj dôchodky sú podstatne vyššie.

    Veľmi rád by som povedal z tohto miesta, keď som poslanec vládnej koalície, že jeden problém, ktorý súvisí s nedostatkom zdrojov v podstate v mnohých krajinách, aj v tých okolitých, už vyriešili a bolo to bez sociálnych otrasov. V Českej republike pred 3 alebo 4 rokmi schválili posunutie hranice odchodu do dôchodku s lehotou na 10 rokov tak, že každý rok je to o dva mesiace s tým, že až o 10 rokov budú muži odchádzať do dôchodku od 62 rokov. Je to nepopulárne opatrenie, na ktoré treba silnú dávku odvahy. Preto to podľa mňa tá predchádzajúca garnitúra nedokázala. V iných krajinách na západ od nás sú tie hranice na naše pomery veľmi vysoké a myslím si, že nikto zodpovedný, alebo kto trošku túto vec sleduje, nebude kopírovať tie hranice. Ale ja by som chcel upozorniť na krajiny, s ktorými sa môžeme porovnávať, a takými sú Česká republika, Poľsko, Maďarsko. My sme sa ešte pred niekoľkými rokmi chválili, ako sme vpredu v sociálnej reforme, že máme ucelenú koncepciu transformácie sociálnej sféry, že máme inštitúciu, akou je Sociálna poisťovňa, ktorá má verejnoprávny charakter, oddelená od štátneho rozpočtu. A môžem vám povedať, že susedné krajiny nás nielenže pomaly a isto dobiehajú, ale nás už predbehli. Predbehli, nemyslím teraz v tej verejnoprávnosti, dnes v Poľsku už od 1. januára platí nový systém, ktorý prešiel z toho systému priebežného financovania, ktorý ani v našich podmienkach nemá budúcnosť, na kombinovaný systém, alebo lepšie povedané, je to systém kombinovania priebežného financovania, fondového financovia, jednoducho to je budúcnosť, to nás čaká a nás to neminie.

    Ja nehovorím o čílskej ceste. My si totiž nemôžeme robiť reformu na zelenej lúke. My by sme prechod, alebo to, čo vymysleli alebo čo robili v Čile, my by sme toho neboli schopní, to by bola katastrofa pre Slovensko. Ale to, čo už vyskúšali v susedných krajinách, myslím si, že čím skôr sa to urobí aj na Slovensku, tak to bude užitočné nielen pre tých, ktorí sú dnes v dôchodku, nielen pre tých, ktorí pôjdu do dôchodku, ale to bude užitočné a prospešné pre celú spoločnosť, aj pre nás. Páni, treba k tomu istú dávku odvahy. Verím, že ju v tomto volebnom období nielen my poslanci z vládnej koalície, ale spolu s poslancami opozície nájdeme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku majú dvaja poslanci: pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán predsedajúci, budem veľmi stručný, ale nedá mi nereagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku, pretože chcem povedať, že tak na 50 % sa plne zhodujem s vystúpením, pokiaľ ide o tú časť, kde upozorňuje, že Sociálna poisťovňa, ak s ňou nebudeme narábať ako s inštitúciou, ktorá je veľmi dôležitá a ktorá už niečo dokázala, môže mať vážne problémy. A problémy Sociálnej poisťovne znamenajú určitú sociálnu katastrofu. Takže ja by som neodporúčal robiť nekoncepčné kroky. Ono zvýšiť vekovú hranicu nie je problém, ale vyrieši to celkový problém Sociálnej poisťovne a sociálneho zabezpečenia? Možnože oddiali, ale raz dôjde aj tá hranica, keď sa dožije človek 65 a zas budeme takisto na tom, že nebudú finančné prostriedky. Poďme rozmýšľať koncepčne - máme na to tento rok -, a nie jeden týždeň je tu návrh na zobratie nemocenského fondu, druhý týždeň na zvýšenie dôchodku. Poďme sa nad tým zamýšľať komplexne. A myslím si, že programové vyhlásenie vlády a plán legislatívnych úloh i transformácia sociálnej sféry tomu možnosť dáva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja, aj keď sa to nepatrí a v podstate mám reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku, tak naozaj chcem len na úvod povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mesiarik. Myslím si, že keď sa pán Brocka v úvode svojho vystúpenia ospravedlňoval tu sediacim poslancom, že v tomto neskorom čase bude zdržiavať tým, že vystúpi v rozprave, naozaj je dobré, že v rozprave vystúpil, ale mohol byť celkom jednoducho stručnejší a mohol jasne hneď na začiatku povedať, o čo mu ide v tom siahodlhom vysvetľovaní celej situácie. Jednoducho mohol povedať, že v podstate sa pripravuje zvýšenie vekovej hranice do dôchodku. Bolo by to poctivejšie. Ale myslím si, rovnako ako pán poslanec Mesiarik, že toto nič nevyrieši, lebo keď sa zvýši hranica odchodu do dôchodku, budeme mať viac ľudí, ktorí budú nezamestnaní a teraz sú už vlastne v dôchodkovom veku. Ja by som chcela vedieť, pán poslanec, čo to vlastne vyrieši. Percento nezamestnanosti sa zvýši, a to, čo povedzme ušetríme na dôchodkoch, zase budeme vyplácať na dávkach v nezamestnanosti a podobné veci. Takže myslím si, že ak toto nazývate koncepčným krokom, ak toto nazývate nedokončenou transformáciou, tak je to naozaj veľmi za vlasy pritiahnuté.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Dámy a páni,

    uvedomujem si, že je čas a že tie veci, ktoré pán poslanec Brocka naznačil vo svojom vystúpení, by chceli niekoľkotýždňové kongresy. A tie bežia aj v zahraničí a každá krajina hľadá svoj model cesty v takých ťažkých témach, akými sú dôchodky či nemocenské poistenie. Ja chcem napred oceniť vecnú stránku jeho vystúpenia a tiež povedať, že s mnohými jeho myšlienkami súhlasím.

    Chcel by som len povedať niekoľko poznámok z hľadiska komparácie, že tie susedné štáty, resp. postkomunistické štáty majú samotné dosť problémov. V Maďarsku je veľmi veľká zadlženosť systému a vláda niekoľko dní po nástupe do funkcie zrušila verejnoprávnu inštitúciu a prevzala dôchodkový systém do štátneho rozpočtu cez ministerstvo financií. V Českej republike je v súčasnosti situácia veľmi komplikovaná, pretože očakávajú na konci tohto roku výrazný deficit, 11 až 14 mld. českých korún sa predpokladá podľa stanovísk Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky. Dokonca ustúpili už z určitého mýtu, ktorý tu platil od scenára sociálnej reformy z augusta 1990, ktorý bol protipólom scenára ekonomickej reformy, a ten mýtus je v tom, že nie je možné už ďalej zvyšovať daňové, poistné a príspevkové zaťaženie jednotlivých subjektov. A pán český minister práce a sociálnych vecí navrhol zvýšiť poistné aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Nehovorím, že toto je jedna cesta, tak ako zvyšovanie dôchodkového veku nie je tiež jedinou cestou a technikou na riešenie vecí, s tým plne súhlasím.

    Ja by som odporúčal aj teraz v závere - a toto berte ako konštruktívny návrh bez toho, aby som teda kradol čas -, odporúčal by som naozaj vzhľadom na polarizáciu v tomto parlamente, keď tu máme stanoviská výboru pre zdravotníctvo, sú istým spôsobom odlišné od postojov výboru pre sociálne veci a bývanie, urobiť spolu so Sociálnou poisťovňou cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny určité stretnutia, kde by sa bez emócií, ako ja vždy hovorím, bez politiky vysvetlili tieto veci. Totiž ja absolútne vnímam problémy zdravotníctva, aby bolo jasné, ale je to príliš zložité len veľmi jednoducho pri jednej pomlčke povedať, že presunúť 3,6 mld. korún z nemocenského poistenia do zdravotníctva. To sú príliš zásadné kroky, kde je ohrozený dávkový systém v nemocenskom poistení. A teraz hovorím nie z titulu opozičného politika, chráň Boh, ale z toho dôvodu, že tieto riešenia budú mať momentálny efekt, dajme tomu v roku 1999, ale aj vládna koalícia sa dostane do núdze spolu s vládou aj so správnou radou, so Sociálnou poisťovňou v roku 2000 v dôchodkoch.

    A to sú veci, ktoré si treba skutočne veľmi seriózne zvážiť predtým, než by došlo k nejakej konfrontácii pri prerokúvaní štátneho rozpočtu či rozpočtu verejných fondov. To sú príliš citlivé veci a treba o nich viac diskutovať, než - sa mi zdá - na pôde tohto parlamentu v súčasnosti diskutujeme. A k tomu vás chcem vyzvať na záver svojho vystúpenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spravodajca výborov. Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k návrhu na uznesenie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, predneste návrh na uznesenie.

  • "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 1999 k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 bol predložený v súlade s § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu;

    B. schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 1999 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované nasledovne:

    - zdroje celkom 77 832,3 mil. Sk,

    - výdavky celkom 70 856,6 mil. Sk,

    v tom:

    a) základný fond nemocenského poistenia 9 553,7 mil. Sk,

    b) základný fond dôchodkového poistenia 59 149,4 mil. Sk,

    c) správny fond 2 153,5 mil. Sk,

    - rezervný fond 329,4 mil. Sk,

    - správny fond (tvorba) do výšky 3,5 % 2 305,7 mil. Sk

    pri predpokladanom odpočte 4 583 pracovníkov Sociálnej poisťovne, pri predpokladanom počte poistencov fondu nemocenského poistenia 2 823 643 osôb a pri predpokladanom počte poistencov fondu dôchodkového zabezpečenia 2 856 170 osôb."

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie. Prosím, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa ešte raz a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Krumpolec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.

    Ďakujem pánovi predsedovi a poslancovi Tkáčovi a pánovi poslancovi Krumpolcovi.

    Ďalším bodom programu je

    návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999.

    Podľa § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti predstavenstvo Národného úradu práce predkladá Národnej rade na schválenie návrh rozpočtu Národného úradu práce.

    Návrh rozpočtu vám bol rozdaný ako tlač 151 a spoločná správa ako tlač 151a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie.

    Návrh predstavenstva uvedie jeho predseda, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne Národnej rady,

    vážení páni poslanci,

    tak ako bolo uvedené, návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 predkladá predstavenstvo Národného úradu práce na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky 387/1996 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Pri tomto predloženom návrhu rozpočtu sa premieta aj zákon Národnej rady číslo 396, schválený už touto Národnou radou Slovenskej republiky 17. decembra minulého roku, ktorým sa zmenil zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. Podľa tejto novej novely z decembra minulého roku o zamestnanosti sa upravila predovšetkým tvorba správneho fondu Národného úradu práce, ktorý je určený na krytie výdavkov súvisiacich so správou a činnosťou Národného úradu práce najviac vo výške 15 % z príjmov základného fondu bežného roka.

    Základným cieľom politiky trhu práce, ktorá je súčasťou politiky zamestnanosti, je systém podpory a pomoci občanom pri ich začlenení do pracovného procesu. Pri riešení úloh v oblasti trhu práce je však nutné úzko spolupracovať so všetkými súčasťami hospodárskej a sociálnej politiky štátu prostredníctvom aj jednotlivých rezortov, ale aj samospráv.

    Návrh tohto rozpočtu na rok 1999 je zostavený v súlade s § 74 zákona o zamestnanosti v členení na základný fond, správny fond a rezervný fond. Kvantifikácia príjmov Národného úradu práce na rok 1999 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 1998 je určená predovšetkým týmito činiteľmi. Predovšetkým znižuje sa priemerný počet pracujúcich o ďalších 10 000 osôb. Priemerná hrubá mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vzrastá o 10,3 %, premieta sa 4,6-percentná pracovná neschopnosť platiteľov a zohľadňuje sa 93,2-percentná úspešnosť pri výbere príspevku na poistenie v zamestnanosti.

    Bežné príjmy Národného úradu práce sa rozpočtujú na rok 1999 v sume 9 033 790 tis. Sk a tvoria sa z výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, z úrokov z vkladov v bankách a z ostatných príjmov Národného úradu práce.

    Po premietnutí očakávaných zostatkov prostriedkov jednotlivých fondov k 31. 12. 1998 sa v návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 uvažuje celková tvorba fondov takto:

    - základný fond 8 404 201 tis. Sk.,

    - správny fond 1 355 069 tis. Sk a

    - rezervný fond 980 500 tis. Sk.

    Garančné saldo celkových zdrojov a výdavkov Národného úradu práce na rok 1999 v sume 1 780 500 tis. Sk sa premieta tak, že zostatok prostriedkov základného fondu je 800 mil. korún a zostatok prostriedkov rezervného fondu je vo výške 980 500 tis. Sk.

    Ako som uviedol, celkový objem zdrojov rezervného fondu je v sume 980 500 tis. Sk a v súlade s platnou legislatívou neuvažuje Národný úrad práce použiť ho na úhradu potrieb vymedzených zákonom o zamestnanosti. Nadväzne na prípadné vyššie plnenie príjmov Národného úradu práce v roku 1999 budú tieto použité na financovanie výdavkov aktívnych opatrení na trhu práce a vtedy, ak nebudú rásť výdavky na pasívnu politiku trhu práce. V prípade zvýšenia výdavkov na pasívnu politiku trhu práce v roku 1999 za predpokladu plnenia, respektíve nižšieho plnenia rozpočtových príjmov sa v rámci výdavkov základného fondu znížia výdavky na financovanie aktívnej politiky trhu práce.

    Legislatívna úprava schválená s účinnosťou od 1. 1. 1999 v časti tvorby správneho fondu Národného úradu práce vytvorila finančný priestor len na pokrytie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s činnosťou a správou jednotlivých výkonných orgánov Národného úradu práce. V oblasti investičných zámerov sa vlastne zamrazila investičná výstavba a v roku 1999 budú prebiehať len zmluvne kontrahované investičné akcie z minulého roka.

    Vykvantifikované zdroje správneho fondu budú pokrývať prevádzkové náklady na úrovni roku 1998 s tým, že sa zohľadnia len dosahy uplatnenia ekonomického balíčka opatrení schválených vládou Slovenskej republiky, ako napríklad zvýšenie cien poštovného, pohonných hmôt a podobne. Takto kvantifikovaný objekt finančných prostriedkov na zabezpečenie činnosti Národného úradu práce sa bude realizovať súbežne so znížením počtu zamestnancov pri súčasne platnej legislatíve približne o 200 osôb v termíne ku 30. 6. 1999. Ďalšie zníženie nákladov správneho fondu Národného úradu práce bude možné dosiahnuť len novým inštitucionálnym usporiadaním na trhu práce. Vzhľadom na uvedené na návrh Národného úradu práce Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripraví návrh zmien v zákone o zamestnanosti predovšetkým vo väzbe na inštitucionálne usporiadanie na trhu práce s prehodnotením vecnej pôsobnosti jednotlivých organizačných stupňov zakotvenej v príslušných ustanoveniach citovaného zákona a na zmenu nástrojov aktívnej politiky trhu práce.

    Chcel by som zvýrazniť to, že rozpočtovaný objem mzdových prostriedkov na rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 pokrýva len tarifné mzdy zamestnancov Národného úradu práce. Pri predpokladanom znížení počtu zamestnancov, ako som povedal, približne o 200 osôb. Percentuálny nárast mzdových prostriedkov o 4,23 % v porovnaní s rokom 1998 uvažuje s riešením odmeňovania sprostredkovateľov, ktorých súčasná priemerná mzda dosahuje výšku 8 513 Sk. Po premietnutí týchto skutočností priemerná mzda zamestnancov Národného úradu práce kvantifikovaná v rozpočte Národného úradu práce na rok 1999 vo výške 10 431 Sk nedosahuje mzdovú úroveň roka 1997 a v porovnaní s prejudikovanou priemernou mzdou zamestnancov národného hospodárstva na rok 1999 je nižšia temer o 800 korún, čo teda inak zodpovedá aj základnej tendencii zmrazenia miezd zamestnancov štátnej správy v roku 1999.

    V súvislosti s nutnosťou zabezpečiť v plnom rozsahu legislatívou vymedzenú činnosť Národného úradu práce v nadväznosti na prijatie reštrikčných hospodárskych opatrení Národný úrad práce trvá na nutnosti tvorby správneho fondu Národného úradu práce v roku 1999 vo výške 15 % z príjmov základného fondu bežného roku, to znamená v sume 1 355 069 tis. Sk, teda tej výšky, o ktorej rozhodla už táto Národná rada Slovenskej republiky.

    Chcel by som povedať, pretože pri schvaľovaní novely zákona 17. 12. bolo veľa spochybňovania v tom, či Národný úrad bude spôsobilý uskutočniť niektoré inštitucionálne zmeny, že boli prijaté jednak reštrikčné opatrenia okamžitého charakteru, ktorých realizácia je možná bez legislatívnych zmien, a to jednak v oblasti inštitucionálneho usporiadania Národného úradu práce s tým, že sa vypracoval harmonogram znižovania počtu zamestnancov Národného úradu práce o približne 200 osôb. Ďalej bol vypracovaný model organizačno-technického usporiadania úradov práce na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košíc a upravila sa štruktúra pracovných činností na úrovni okresných úradov práce v prospech závislých činností.

    Chcel by som vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ubezpečiť v tom, že skutočne predstavenstvo Národného úradu práce pristupovalo veľmi seriózne k príprave rozpočtu na rok 1999, pričom bralo plne do úvahy všetko to, čo tu bolo v diskusii 17. 12. minulého roku povedané, a preto by som vás poprosil o podporu tohto návrhu a schváliť rozpočet Národného úradu práce na rok 1999.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím pána poslanca Dušana Fedoročka, ktorého určil výbor pre sociálne veci a bývanie ako spravodajcu gestorského výboru, aby predniesol správu o prerokúvaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999, ktorý ste dostali v tlači 151a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 132 zo dňa 23. februára 1999 pridelil návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999, predložený predstavenstvom Národného úradu práce, na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory mali prerokovať predložený návrh do 12. marca 1999 s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu vo výboroch spolu s návrhom uznesenia.

    Návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 bol predložený v súlade s § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 dňa 10. marca 1999. Výbor svojím uznesením číslo 56 vyjadril súhlas s návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky rozpočet v predloženej podobe schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 dňa 2. marca 1999. Výbor svojím uznesením číslo 33 vyslovil súhlas s návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 schváliť.

    Súčasne výbor odporučil generálnemu riaditeľovi Národného úradu práce vypracovať opatrenia na skvalitnenie služieb okresných úradov práce v oblasti vyhľadávania pracovných príležitostí, poradenskej činnosti a predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie požadované opatrenia do 30. júna 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský ma poveril ako spoločného spravodajcu podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme nehlasovali teraz o návrhu na uznesenie, aby sme pristúpili k uvedeniu ďalšieho bodu programu a potom by sme hlasovali o obidvoch uzneseniach, aj k nasledujúcemu bodu programu, spoločne.

    Preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Návrh poistného rozpočtu vám bol rozdaný ako tlač 148 a spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 148a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Tibora Šagáta, aby návrh rozpočtu uviedol.

    Zároveň prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Gaľu, aby sa pripravil na prednesenie spoločnej správy výborov.

    Pán minister, prosím, aby ste uviedli návrh.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som stručne uviedol návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999. Činím tak v súlade so zákonom číslo 273 v zmysle § 2 ods. 6.

    Návrh je v súlade s podmienkami, ktoré stanovil zákon o štátnom rozpočte. Je teda rozpočtovaný na 3,5 mil. poistencov v štruktúre 36 % ekonomicky aktívnych. Je tam zohľadnená, samozrejme, platba poistného štátom, platba poistného od Národného úradu práce a počíta s rastom vymeriavacieho základu pre výšku poistného od ekonomicky aktívnych poistencov o 7 %. Za uvedených predpokladov sú zdroje na tvorbu a použitie fondov vo výške 29,4 mld. Sk. Treba však povedať, že hospodárenie v roku 1999 bude oslabené očakávaným deficitom v roku 1998 vo výške 2,2 mld. Sk a s vyrovnaním tohto sa v návrhu rozpočtu nepočíta.

    Výdavky sú rozpočtované tak, ako to ukladá zákon. Základný fond na úrovni 27 600 mil. Sk, ktoré sa budú používať v štruktúre tak, ako je uvedené pre jednotlivé segmenty v zdravotnej starostlivosti. Rezervný fond na úrovni 161 mil. Sk a účelový fond na úrovni 503 mil. Sk. Správny fond je tvorený v súlade s § 53 vo výške 971 mil. Sk.

    V závere mi teda dovoľte, aby som uviedol, že rozpočet je postavený ako vyrovnaný, ale, samozrejme, spája sa s mnohými rizikami, ktoré uvádza rozpočet v záverečnej časti. A chcem zdôrazniť na koniec, že dodržanie tohto vyrovnaného rozpočtu ovplyvnia aj opatrenia, ktoré sa v priebehu roka očakávajú na zamedzenie krízy, ktorá sa v zdravotníctve v ostatných mesiacoch markantne prejavovala.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pánovi ministrovi zdravotníctva za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz pána poslanca Milana Gaľu, ktorého určil výbor pre zdravotníctvo, aby predniesol návrh na uznesenie a správu o prerokúvaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    milí hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokúvania návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 (tlač 148).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 132 zo dňa 23. februára 1999 pridelil podľa § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 12. marca 1999.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že predloží na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o priebehu a výsledkoch prerokovania predmetného návrhu.

    Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky začali rokovať o návrhu v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 10. marca 1999. Výbor vo svojom uznesení číslo 58 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo začal rokovať o predloženom návrhu 9. marca 1999 a svojím uznesením číslo 22 prerušil rokovanie o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne s tým, že uvedený návrh výbor prerokuje až po schválení návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ukončil rokovanie o poistnom rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 30. marca 1999. V prijatom uznesením číslo 32 s ním vyslovil súhlas a odporučil jeho schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor určil podpredsedovi výboru Romanovi Kováčovi, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.

    Bratislava 30. marca 1999, podpísaný Roman Kováč vlastnou rukou, podpredseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím vás, aby ste otvorili k predmetnému bodu rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za prednesenie správy o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výboroch.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o dvoch návrhoch na uznesenie. Najskôr o návrhu na uznesenie, ktorý predniesol spoločný spravodajca výborov pán poslanec Gaľa, ktorým budeme hlasovať o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na uznesenie.

    Prepáčte, panie poslankyne, páni poslanci, procedurálne som sa zabudol opýtať, či sa niekto hlási do rozpravy pretože som nemal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási k tomuto bodu programu niektorý pán poslanec, pani poslankyňa. Pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne je vlastne postavený, ako tu už bolo povedané, v súlade so zákonmi a s platnou legislatívou. Ja len chcem pripomenúť jednu vec, že najdôležitejším zákonom, ktorý ovplyvňuje zdroje Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a nielen Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale všetkých zdravotných poisťovní, je zákon o štátnom rozpočte. Mňa veľmi mrzí, že nebol podporený návrh zdravotného výboru, ktorý odporúčal, alebo žiadal, aby predsa len tá platba z vymeriavacieho základu 2 700 korún bola 100-percentná. V zákone o štátnom rozpočte prešla len platba 76,5 %, čo znamená vlastne zvýšenie oproti minulému roku o 500 mil. korún. Znova zopakujem pánom poslancom a paniam poslankyniam, že to je len 13 korún na jedného poistenca štátu.

    Vzhľadom na situáciu, že 2,2 mld. korún, aj keď sa dá povedať, že oproti iným poisťovniam Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodárila veľmi dobre, pretože iné poisťovne majú dohromady okolo 6 až 8 mld. nezaplateného, v tejto situácii je to veľmi málo, zvýšenie o tých 500 mil. korún. A ani očakávané zvýšenie príjmu poistného na základe zvýšenia miezd nebude postačovať na to, aby sa situácia v zdravotníctve nejakým spôsobom konsolidovala. Hovorím to preto, že sa nám všetkým stále akoby zdá, že veď to zdravotníctvo ešte stále ide. Vzhľadom na situáciu, ktorá je, a aj na vyhliadky do blízkej budúcnosti chcem upozorniť, že skutočne zdravotníctvo sa môže dostať do totálneho kolapsového stavu. Netreba to podceňovať, pretože možné zdroje, ktoré v zdravotníctve sú, teda v zmysle šetrenia alebo ekonomizácie, sú už vyčerpané. Zdravotníctvo ide na dlh.

    Chcem na to znova upozorniť, pretože keď sa budú prijímať iné zákony, alebo aby sa už teraz hľadali nejaké možnosti zdrojov, rozhodné možnosti zdrojového vykrytia tohto finančného nedostatku, pretože akákoľvek legislatíva, ktorá by nasledovala, samozrejme, že to je istý proces, minimálne polročný, by zrejme toto zdravotníctvo už neunieslo. Preto to hovorím teraz, vlastne je to úloha ministerstva zdravotníctva a vlády, aby čím skôr našla zdroje dofinancovania zdravotníctva. Ja len toľko.

    Ďakujem za slovo.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Zelník bol jediný prihlásený do rozpravy. Končím rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem hlasovanie.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Gaľu, aby uviedol návrh na uznesenie k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem za slovo.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 1999 k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 (tlač číslo 148).

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 bol predložený v súlade s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 z. z. v znení neskorších predpisov;

    B. schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované nasledovne:

    - príjmy 29 443 530 tis. Sk,

    - výdavky 29 443 530 tis. Sk,

    v tom:

    a) základný fond zdravotného poistenia 27 617 517 tis. Sk,

    b) rezervný fond 161 656 tis. Sk,

    c) účelový fond 503 647 tis. Sk,

    d) správny fond 1 160 710 tis. Sk."

    Pán predseda, skončil som. Odporúčam, aby ste dali hlasovať o tomto uznesení k tlači číslo 148.

  • Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1999.

    Ďakujem pánovi ministrovi Šagátovi a spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Milanovi Gaľovi.

    Vrátime sa, panie poslankyne, páni poslanci, k hlasovaniu o návrhu uznesenia na schválenie rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána Dušana Fedoročka, aby predniesol návrh uznesenia, ktoré odporúča gestorský výbor prijať k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k rozpočtu Národného úradu prácu na rok 1999 (tlač 151).

    "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Národného úradu práce na rok 1999 s tým, že predpokladané zdroje a výdavky sú rozpočtované nasledovne:

    1. zdroje celkom 10 739 770 tis.Sk,

    2. výdavky celkom 8 959 270 tis. Sk,

    v tom:

    - základný fond 7 604 201 tis. Sk,

    - správny fond 1 355 069 tis. Sk,

    3. tvorba rezervného fondu 279 520 tis. Sk."

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia Národnej rady. Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme rokovaním o nasledujúcom bode programu, ktorým je

    návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999.

    Návrh rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne vám bol rozdaný ako tlač 138 a spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 138a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh rozpočtu uvedie predseda správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Stanislav Hollý.

    Prosím pána predsedu správnej rady, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    podľa § 22 ods. 3 zákona číslo 280/1997 Z. z. a § 76a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov nadväzne na návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 predkladám na prerokovanie a schválenie poistný rozpočet Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999, ktorý rozpočtuje príjmy vo výške 4 815 352 tis. Sk, výdavky vo výške 4 815 352 tis. Sk, z toho základný fond 4 129 765 tis. Sk, rezervný fond 35 378 tis. Sk, účelový fond 212 820 tis. Sk a správny fond 437 389 tis. Sk.

    Poistný rozpočet prerokovala správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne dňa 15. februára 1999. Následne bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu dňa 10. marca 1999 a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo dňa 9. a 30. marca 1999.

    Okruhy problémov uvedené v súvislosti s návrhom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa plne vzťahujú i na činnosť Spoločnej zdravotnej poisťovne.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, vás požiadať o schválenie rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi správnej rady pánovi Hollému za zdôvodnenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Ferkóovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 (tlač 138).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 132 zo dňa 23. februára 1999 pridelil podľa § 22 ods. 3 zákona číslo 280/1997 Z. z. a § 76a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov nadväzne na návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 12. marca 1999.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že predloží na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu.

    Obidva výbory Národnej rady začali rokovať o návrhu rozpočtu v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 10. marca 1999. Výbor svojím uznesením číslo 59 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo začal rokovať o predloženom návrhu 9. marca 1999. Výbor svojím uznesením číslo 21 prerušil rokovanie o návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne s tým, že uvedený návrh výbor prerokuje až po schválení návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 v Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pokračoval v rokovaní o poistnom rozpočte Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 dňa 30. marca. V prijatom uznesení číslo 31 s ním vyslovil súhlas a odporučil jeho schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 odôvodnil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predseda správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne Stanislav Hollý.

    Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomne prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pokiaľ to tak nie je, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pán predseda, chcete sa vyjadriť na záver prerokúvania tohto bodu? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spoločnému spravodajcovi.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste predniesli návrh na uznesenie.

  • Vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil nikto, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 1999 k návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 bol predložený v súlade s § 22 ods. 3 zákona číslo 280/1997 Z. z. a § 76a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov;

    B. schvaľuje poistný rozpočet Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované nasledovne:

    - príjmy celkom 4 815 352 tis. Sk,

    - výdavky 4 815 352 tis. Sk,

    v tom:

    a) základný fond zdravotného poistenia 4 129 765 tis. Sk,

    b) rezervný fond 35 378 tis. Sk,

    c) účelový fond 212 820 tis. Sk,

    d) správny fond 437 389 tis. Sk."

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam tak ako v predchádzajúcom prípade, aby sme teraz nehlasovali o tomto návrhu na uznesenie, ale aby sme pristúpili k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, a potom by sme hlasovali o obidvoch uzneseniach, ako návrhu zákona, tak aj návrhu na uznesenie o návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne.

    Preto pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správne majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 128 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 128a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby odôvodnila vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vám predložila v druhom čítaní návrh novely zákona číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. Predkladaný návrh zákona o správe majetku štátu vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a reaguje na aktuálne problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikácii tohto zákona.

    Predmet úpravy tohto zákona sa vzťahuje výlučne na verejnoprospešnú a nepodnikateľskú sféru. V minulom období sa i v tejto oblasti vyskytli ťažkosti, a to najmä pri nakladaní s majetkom štátu. Na tento nežiaduci stav reaguje návrh zákona sprísňujúcimi ustanoveniami. Sú to predovšetkým ustanovenia, ktoré by mali zabrániť špekulatívnemu nakladaniu s majetkom štátu.

    Doteraz v zákone pomerne široko koncipovaný humanitárny a charitatívny účel umožňujúci najmä prevod nehnuteľného majetku štátu za nižšiu cenu sa zužuje len na účely poskytovania sociálnej a zdravotnej starostlivosti. V súlade s právom Európskej únie, podľa ktorého sa predaj majetku štátu za nižšiu ako trhovú cenu považuje za štátnu pomoc, sa v návrhu zavádza povinnosť správcu prevádzať nehnuteľný majetok štátu na podnikateľské účely za trhovú cenu, ktorá sa súčasne v návrhoch zákona definuje.

    Najväčšie nedostatky sa vyskytli pri uzatváraní nájomných zmlúv, ktoré neraz obsahovali ustanovenia v neprospech štátu ako pre najímateľa. Uzatváraniu takýchto nájomných zmlúv by mali zabrániť ustanovenia návrhu zákona postihujúce pre štát nevýhodné zmluvy sankciou neplatnosti.

    Návrh zákona zavádza i kontrolnú právomoc Ministerstva financií Slovenskej republiky vrátane právomoci ukladať pokuty. Návrh zákona však neobsahuje len sprísňujúce ustanovenia, ale i ustanovenia rozšírujúce dispozície správcov pri nakladaní s pohľadávkami štátu o započítanie pohľadávky štátu a odpustenie dlhu.

    Dôležitou zmenou, o ktorej pokladám za potrebné sa zmieniť, je aj zjednotenie právneho režimu príslušnosti na správu v prípade majetku štátu, ktorý by inak spravoval Slovenský pozemkový fond. Ide o záhrady priľahlé k nehnuteľnostiam, ktoré okresný úrad nadobúda do správy podľa § 5 zákona.

    Návrh zákona bol dňa 20. januára 1999 schválený vládou Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, predkladám ďalší návrh zákona, ktorý prispeje k odstráneniu spomínaných nedostatkov i k skvalitneniu výkonu správy majetku štátu. Prosím vás o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Benkovského a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som ako spravodajca predložil Národnej rade spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 128), v druhom čítaní podľa § 79 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 167 z 12. februára 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, t. j. do 15. marca 1999.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 55 z 3. marca 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 65 z 11. marca 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 20 z 10. marca 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 23 z 11. marca 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 34 z 3. marca 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 25 z 10. marca 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. K názvu zákona

    Názov zákona sa upravuje takto: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Vypustenie označenia zákona bez slovného spojenia "Národnej rady Slovenskej republiky" upravil § 91 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1997, t. j. zákony prijaté Národnou radou Slovenskej republiky do nadobudnutia účinnosti citovaného zákona je potrebné uvádzať aj so slovným spojením "Národnej rady Slovenskej republiky".

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    2. K článku I bod 1

    V § 1 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa slovo "účelový". Ustanovenie § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, na ktoré sa v § 1 ods. 1 písm. b) odkazuje, pojem štátny účelový fond nedefinuje. V tomto ustanovení je upravené postavenie štátneho fondu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Pán poslanec, prosím, nemusíte čítať všetky návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, všetky panie poslankyne, páni poslanci majú rozdanú spoločnú správu do lavíc. Len by som prosil, aby ste zhrnuli záverečné uznesenie, ktorým gestorský výbor odporúča Národnej rade predložený návrh zákona schváliť, resp. neschváliť.

  • Len by som požiadal pánov poslancov a panie poslankyne, aby si opravili v bode 6 text, a to k článku I, ten si dovolím prečítať.

    Za bod 26 sa vkladá nový bod 27, ktorý znie:

    "27. V § 13 ods. 6 sa za slová "majetku štátu" vkladajú slová "alebo tento majetok nie založiť, ale zaťažiť". Pri prepise prišlo k chybe. Ospravedlňujeme sa.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, a spoločne o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť. Gestorský výbor odporúča, aby boli schválené body číslo 2, 5, 6, 7 a 9 a neschváliť body 1, 3, 4 a 8.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za prednesenie návrhu uznesenia. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal jednu prihlášku do rozpravy.

    Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Predkladateľ i spravodajca uviedli dôvody doplnkov a zmien vládneho návrhu zákona. Vzhľadom na to, že som bol vo výbore pre pôdohospodárstvo spravodajcom tohto vládneho návrhu zákona, chcem zdôrazniť, že predložený vládny návrh je založený na princípe sprísnenia podmienok nakladania s majetkom štátu, pretože posilňuje právomoc Ministerstva financií Slovenskej republiky na úkor zriaďovateľov, t. j. iných ústredných orgánov štátnej správy, s čím možno súhlasiť a vládny návrh zákona podporiť.

    Zároveň si však dovoľujem poznamenať, že výbor pre pôdohospodárstvo žiadal vypustiť z § 14a odsek 2b, ktorý umožňuje ministerstvu financií uložiť pokutu zriaďovateľovi až do výšky 100 tisíc korún. Vypustenie odseku 2b v uvedenom paragrafe žiadal výbor pre pôdohospodárstvo preto, že jeho ponechaním sa vytvára priestor, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky mohlo pokutovať nielen správcov majetku, ale i zriaďovateľské ministerstvá, čo je v podstate prelievanie štátnych prostriedkov z jedného vrecka do druhého. Okrem toho, ak kompetencie v správe majetku štátu sú centralizované na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, potom je postih zriaďovateľa za prípadné protiprávne konanie správcu majetku neopodstatnený.

    V spoločnej správe gestorský výbor neodporúča návrh výboru pre pôdohospodárstvo článok I bod číslo 28 schváliť. Ja navrhujem tento bod vyňať na osobitné hlasovanie a naopak, návrh výboru pre pôdohospodárstvo odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Klemens bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nikto. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kadlečíková.

    Prosím, pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Ak dovolíte, chcela by som podporiť vystúpenie pána poslanca Klemensa, a to práve z toho dôvodu, že takýmto spôsobom by podľa mňa dochádzalo aj k nekolegiálnemu trestaniu v podstate zriaďovateľov. A tento zákon sa netýka len ministerstva pôdohospodárstva, netýka sa len tohto rezortu, ale najmä ministerstva školstva, týka sa ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí. Práve z toho dôvodu, že je tu priestor, ako môže napríklad štát postihovať zriaďovateľov, t. j. ministerstvá v zmysle zákona Slovenskej republiky číslo 10/1996 o kontrole v štátnej správe, odporúčam podporiť tento návrh, ktorý bol prednesený pánom poslancom Klemensom.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odzneli vystúpenia všetkých prihlásených do rozpravy o tomto bode programu.

    Prosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem sa opýtať, či sa chce pani ministerka ako navrhovateľka vyjadriť k rozprave k predloženému návrhu zákona. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ak dovolíte, rada by som sa vyjadrila k spoločnej správe a osobitne k návrhu, ktorý je, myslím, pod bodom číslo 8 a ktorý opakovane teraz predniesol pán poslanec Klemens. Chcela by som upozorniť vážených pánov poslancov, aby si starostlivo prečítali v dôvodovej správe znenie tohto paragrafu a, samozrejme, aby zvážili pri hlasovaní zdôvodnenie tohto § 14a pod bodom 28 ešte raz.

    V zákone sa explicitne zakotvuje kontrolný mechanizmus zameraný nielen na prevody majetku štátu, ale na celú správu majetku štátu vykonávanú správcami podliehajúcimi režimu zákona. Kontrolná činnosť ministerstva financií bude zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona o správe majetku štátu a osobitných zákonov správcami pri správe a nakladaní s majetkom štátu, ale i voči zriaďovateľom pri realizácii schvaľovacej právomoci. V § 14a ods. 2 sa uvádzajú pokuty, ktorými sa vo väzbe na závažnosť porušenia sankcionuje porušenie ustanovení zákona o správe majetku štátu a osobitných zákonov vzťahujúcich sa na správu majetku štátu, ktorého sa dopustili nielen správcovia pri správe majetku štátu, ale i schvaľujúce orgány udeľujúce súhlas s nakladaním s majetkom štátu, rovnako ako i právnické osoby alebo fyzické osoby užívajúce majetok štátu. Tieto pokuty by mali prispieť k dôslednejšiemu rešpektovaniu právnych predpisov pri správe majetku štátu.

    Ustanovenie o kontrole a sankciách je novým ustanovením. Doterajšia pôsobnosť kontrolných orgánov pritom zostáva nezmenená. Možno od neho odôvodnene očakávať zlepšenie prístupu k správe majetku štátu najmä prehĺbením zodpovednosti pri nakladaní s ním. V konečnom dôsledku má prispieť aj k zvýšeniu úrovne výkonu štátnej správy v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky a tak ďalej a tak ďalej. Bola by som rada, aby vážené poslankyne a poslanci pri zvažovaní, ako budú hlasovať pri tomto bode, brali do úvahy dôvodovú správu i to, čo som práve predniesla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním. Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej miestnosti, prestávka má technický charakter, pretože musíme si usporiadať hlasovania so spoločným spravodajcom. Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto. O vystúpenie požiadala ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená poslanecká snemovňa,

    dnes po druhýkrát by som chcela využiť možnosť otvorením rozpravy umožniť predloženie pozmeňujúceho návrhu, ktorý mi tentoraz pripravil pán poslanec Kováč. Vzhľadom na to, že počas druhého čítania návrhu zákona nebol tu prítomný a sedel na iných rokovaniach, keďže ma o to požiadal, a myslím, že návrh, ktorý prednesie, asi všetci radi podporíte, rada znovu využívam túto možnosť a otváram rozpravu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram teda rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kováč. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som poďakoval pani ministerke, že otvorila rozpravu a umožnila mi predniesť tento návrh, na ktorom sa zjednotil celý výbor pre zdravotníctvo. Je to návrh, ktorý reaguje na to, že správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci a môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu so zdravotníckymi zariadeniami a sociálnymi zariadeniami. Nám sa zdalo za potrebné, aby organizácie, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na predchádzaní ťažko liečiteľných chorôb alebo na osvete, aby takéto zariadenia mohli používať tú istú výhodu ako zdravotnícke zariadenia, pretože ony nespadajú pod ten termín ani zdravotnícke, ani sociálne zariadenia. Máme na mysli predovšetkým boj s takými ochoreniami, ako je AIDS, ako sú zhubné nádory, boj s drogovou závislosťou a ďalšími. Dovoľte mi preto, aby som predniesol pozmeňujúci návrh tohto znenia.

    V bode 21 do textu § 11 ods. 7 vložiť novú druhú vetu, ktorá znie: "Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu aj právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, ak preukázateľne po dobu najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacej osvetovej činnosti a tieto hnuteľné veci jej budú slúžiť na uvedené účely."

    Druhý návrh znie: V bode 24 § 13 ods. 2 znie: "Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1 na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. d). Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu aj s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom, ak preukázateľne po dobu najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacej osvetovej činnosti a tieto nehnuteľné veci budú slúžiť na uvedené účely."

    Zdôvodnenie: Najvýznamnejšou zložkou v boji proti ťažko vyliečiteľným ochoreniam je prevencia. Organizácie, ktoré sa podieľajú na tejto činnosti, môžu významnou mierou prispieť k zníženiu výskytu týchto chorôb a realizujú tak štátnu politiku na úseku ochrany zdravia. Je prirodzenou požiadavkou, aby im štát v tejto činnosti pomohol aj výpožičkou nehnuteľných vecí alebo darovaním hnuteľných vecí, pokiaľ budú slúžiť na tieto účely.

    A aby som pripomenul váženým kolegyniam a kolegom, o aké organizácie ide, je to napríklad organizácia Liga proti rakovine, s ktorou sme nedávno mali kontakt pri Dni narcisov.

    Verím, že tento návrh podporíte a dokážete tak aj svoj príspevok k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce k predloženému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu vyjadriť. Nie.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k hlasovaniu. Najskôr k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Benkovského, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    keďže tu bol predložený návrh pána poslanca Jozefa Klemensa, aby bod 8 sme vyňali zo spoločného hlasovania, odporúčam, aby sme sa k tomu vyjadrili hlasovaním.

  • Pán poslanec, to bol procedurálny návrh, ktorý musíme akceptovať. Takže vynímame na samostatné hlasovanie pozmeňujúci návrh uvedený v spoločnej správe pod bodom číslo 8.

    Prosil by som teda, aby ste uviedli tie body na spoločné hlasovanie, ktoré odporúča výbor prijať.

  • Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby sme k predmetnému návrhu schválili pozmeňujúce návrhy pod bodmi 2, 5, 6, 7 a 9.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodmi 2, 5, 6, 7 a 9, ktoré odporúča gestorský výbor prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1, 3 a 4 neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 3 a 4 zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Zo spoločnej správy nám zostal jeden bod číslo 8, ktorý navrhol pán poslanec na samostatné hlasovanie a ktorý pán poslanec neodporúčal schváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 8 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 8 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, aby ste uviedli hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave bol predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Romana Kováča, ktorý majú poslanci predložený písomne. Odporúčam, aby sme dali o ňom hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Roman Kováč.

    Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka bodov 21 a 24 predloženého návrhu zákona, tak ako je uvedený v písomnej podobe.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Romana Kováča schválili.

    Pán poslanec, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrh, ktoré odzneli v rozprave.

    Pýtam sa teraz pána spoločného spravodajcu, či má splnomocnenie podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku od gestorského výboru, aby sme okamžite pristúpili k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

  • Áno, pán predsedajúci. Gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu ma poveril, aby som v zmysle § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhol pristúpiť k tretiemu čítaniu návrhu zákona.

    Prosím, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať bez rozpravy.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru, ktorý odporúča, aby sme ihneď prerokovali tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh gestorského výboru o postúpení do tretieho čítania.

    Prosím pánov poslancov, ktorí majú mobilné telefóny, aby ich buď vypli, alebo išli telefonovať mimo rokovacej sály.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Chcem upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady v zmysle § 85 možno v rámci tretieho čítania podávať iba návrhy, ktoré sledujú opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, prípadne 30 poslancov má možnosť podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré smerujú k návrhu na opakovanie do druhého čítania.

    Pýtam sa, či v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku má niekto takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako boli schválené v druhom čítaní.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pani ministerke a pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z predchádzajúcich bodov, ktoré sme už prerokovali, nám zostalo schváliť uznesenie o návrhu na schválenie poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999, tak ako ho predniesol spoločný spravodajca výborov pán poslanec Ferkó.

    Prosím teraz panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa prezentovali, budeme o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle schváleného programu 11. schôdze Národnej rady by sme teraz mali pokračovať prerokúvaním návrhu zákonov, ktoré podal pán poslanec Fico. Keďže pán poslanec Fico je ospravedlnený, je dnes na zahraničnej služobnej ceste, odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní bodom číslo 13, ktorým je

    návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uplatňovaniu ustanovenia § 149 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    A potom v prípade, že sa nám podarí do rokovacej miestnosti zabezpečiť účasť členov vlády, by sme pokračovali bodom programu odpovede na interpelácie a interpelácie.

    Pristúpime k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste dostali pod číslom 149.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maňku, aby uviedol návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, prepáčte, ešte predtým sa hlási pán poslanec Weiss.

  • Chcem iba oznámiť, že zahraničný výbor bude zasadať zajtra o 8.00 hodine, keďže pokračujeme o 9.00 hodine bodom, ktorý sme zaradili do programu.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uplatňovaniu ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 149) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vám predkladám uvedený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte rozdaný pod parlamentnou tlačou číslo 149. Chcem upozorniť, že návrhy máte dva, platný je ten, ktorý má v pravom hornom rohu označenie nové znenie. Ten je platný. Navrhované uznesenie je potrebné prijať preto, lebo rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, ani iná právna norma neustanovuje výšku náhrad preukázaných výdavkov, a to pre osoby prizvané do Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky alebo pre členov zriadenej Stálej alebo Dočasnej komisie Národnej rady Slovenskej republiky, alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré nie sú poslancami.

    Uvedený návrh uznesenia bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu dňa 9. marca 1999 a 30. marca 1999. Výbor k nemu prijal platné uznesenie číslo 50 dňa 9. marca a doplnok uznesenia číslo 91 dňa 30. marca, v ktorých súhlasil s uvedeným návrhom uznesenia a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky prijať.

    Odporúčam k tomuto návrhu otvoriť rozpravu a zároveň vás žiadam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o podporu.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spravodajcovi gestorského výboru za uvedenie návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, zaujmite miesto pre navrhovateľov, zároveň aj pre spravodajcu výborov.

    Panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak.

    Končím rozpravu o tomto bode programu a prosím pána navrhovateľa a spoločného spravodajcu výborov, aby uviedol hlasovanie o tomto návrhu.

  • Ďakujem.

    Myslím si, že uznesenie máme všetci, nebudem ho celé čítať, iba by som vás chcel upozorniť, že v bode číslo 3, ten by som vám prečítal celý, lebo tam je jedna maličká chybička. Bod číslo 3 hovorí o tom, že nárok na úhradu ušlého zárobku, za ktorý sa na tento účel považuje náhrada mzdy podľa § 119 a nasledujúcich Zákonníka práce, tu je čiarka, má tam byť bodkočiarka, lebo je to potom iný význam. To je jediná zmena, nebudem ho čítať a prosil by som vás, aby ste ho vo svojom hlasovaní podporili.

    Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na prijatie uznesenia Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, tak ako ho máte uvedené v písomnej podobe pod tlačou číslo 149.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie číslo 149.

    Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Tak ako som hovoril, v prípade, ak by sa nám podarilo zohnať jednotlivých členov vlády, by sme pokračovali v rokovaní bodom programu - odpovede na interpelácie a interpelácie.

    Po konzultácii s premiérom a s niektorými ďalšími členmi vlády prerušujem rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine bodom programu - tak ako bol zaradený dnes ráno - rozpravou o situácii v Kosove.

    Ďakujem.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.