• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram šiesty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kandráč a pán poslanec Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa podpísali do prezenčnej listiny, a tým dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Overovateľov žiadam, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady uzavreli prezenčnú listinu.

    Pokračujeme v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999. Chcem pripomenúť, že poverení členovia poslaneckých klubov, ktorí boli prihlásení do zoznamu rečníkov, už vystúpili. Teraz vystúpia poslanci v poradí, v akom sa písomne prihlásili, ako som to už včera uviedol.

    Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?

    Zapnite pani poslankyňu Malíkovú.

  • Môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby podľa § 146 rokovacieho poriadku zasadol ústavnoprávny výbor a rozhodol o pochybnostiach o postupe podľa tohto zákona. Týka sa to včerajšieho vystúpenia dvoch členov vlády, keď sme nemali možnosť reagovať bezprostredne na vystúpenie každého z nich. Chcela by som odôvodniť svoj návrh tým, že § 33 v odseku 1 hovorí: Poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Samozrejme, že sa v rokovacom poriadku hovorí aj o prednostnom vystúpení členov vlády a tak ďalej, ale oni sú tiež rečníkmi. Preto si myslím, že včera bol hrubým spôsobom porušený zákon a nestalo sa tak po prvýkrát, je to už vlastne tradícia. Preto si myslím, že členovia vlády sa jednoducho boja diskutovať s opozíciou a boja sa našich poznámok.

  • Pani poslankyňa Belohorská, máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán predseda, ja by som vás so všetkou vážnosťou a úctou k stoličke, na ktorej sedíte, požiadala, aby ste boli taký láskavý a zvolali politické grémium ešte predtým, ako dnes začneme rokovať, aby sa neopakovalo to, čo sa opakovalo včera, aby bola jasná dohoda medzi koalíciou a opozíciou, ako a kedy môžeme vystupovať. Prehrala som si včerajší deň v noci z pásky. Analýzou som dospela k tomu, že vlastne viacej ste vystupovali vy ako my, pritom dnešné médiá podviedli vlastne občanov tohto štátu, lebo ich informujú, že opozícia reagovala. Takže chcem vás upozorniť, že za opozíciu vystúpil len pán Andel a pán Sergej Kozlík. Kto sa tu producíroval, bola, naopak, koalícia. Zdržiava. Takže prosím vás veľmi vážne, aby ste zvolali politické grémium a povedali, ako sa môžeme vyjadrovať.

  • Tak, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Malíkovej, ktorá žiada, aby zasadol ústavnoprávny výbor a v zmysle § 146 riešil rozpor, pokiaľ ide o procedurálne otázky spojené s udeľovaním slova predsedom parlamentu, podpredsedom parlamentu, členom vlády a reagovanie na nich faktickými poznámkami. Ide o tento rozpor. Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Malíkovej.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pani Malíkovej neprešiel.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze. Zvolám politické grémium cez obedňajšiu prestávku. Myslím si, že rokovanie prebieha v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Hlasy v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem schôdzu na polhodinu a zvolávam poslanecké grémium.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že je potrebné hľadať východisko, pokiaľ ide o uplatňovanie § 28 a § 33 rokovacieho poriadku, aby nedochádzalo ku kolízii, pretože tam výklad nie je jednoznačný. Preto sme sa dohodli, že bude sa to pri vedení schôdze uplatňovať tak, že po každom vystúpení napríklad predsedu parlamentu, podpredsedov parlamentu, členov vlády, budú umožnené faktické poznámky. To je po prvé.

  • Po druhé, aby, pokiaľ ide o faktické poznámky, sa sprísnilo udeľovanie slova a rešpektovanie toho, že faktická poznámka má vecne reagovať na posledného rečníka. Ak to tak nebude, jednoducho predsedajúci odoberie slovo.

    Po tretie, dohodli sme sa, že pokiaľ ide o faktické poznámky k včerajšiemu dňu, už dnes to uplatňovať nebudeme a budeme pokračovať v rokovaní prvým písomne prihláseným rečníkom. Odporúčam Národnej rade, aby sme hneď na úvod, keď začnú vystupovať prví písomne prihlásení mimo poslaneckých klubov, schválili limit 10 minút, pretože sa prihlásilo vyše 70 prihlásených a treba racionálne túto schôdzu zvládnuť.

    Preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe tejto dohody v poslaneckom grémiu ako predsedajúci odporúčam, aby vystúpenia písomne prihlásených boli podľa rokovacieho poriadku obmedzené na 10 minút. Prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom procedurálnom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.

    Budeme pokračovať v rozprave. Prvým písomne prihláseným mimo klubov je pán poslanec Ján Šimko. Udeľujem mu slovo.

    Pán poslanec Šepták, máte procedurálny návrh?

    Počkajte, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som vás požiadať, aby ste oznámili členom vlády, že prerokúvame štátny rozpočet na rok 1999.

  • Hlas z pléna.

  • Nevysvetlila mi, pán predseda. Ja si myslím, že sa to nedá vysvetliť, pretože aj o desiatej je lukratívny čas, nielen o osemnástej. Ďakujem.

  • Chcem vysvetliť poslancom, ako som to urobil na poslaneckom grémiu, že momentálne zasadá vláda, o 12.00 hodine skončí a zúčastní sa na rokovaní o štátnom rozpočte.

    Pani poslankyňa Belohorská, máte procedurálny návrh?

    Zapnite pani poslankyňu Belohorskú.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela by som len poznamenať, ďakujem za to, že ste akceptovali predtým moju požiadavku, ale chcem vás upozorniť na jednu vec. Otázka rozpočtu je otázkou bytia a nebytia každej vlády a v každom štáte. Ak chceme ísť do Európskej únie, jednoducho nie je správne usekávať diskusiu k rozpočtu.

  • Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Môj procedurálny návrh je tento: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby sa jej členovia dostavili na obhajobu návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý predložili do parlamentu. Zdôvodnenie je nasledovné: Včerajšie vystúpenie vlády nebola obhajoba tých otázok, ktoré sú v návrhu štátneho rozpočtu, ale boli to útoky na opozíciu, ktorá predtým bola pri vláde. A chcem povedať toľko, pokiaľ pracovala vláda Vladimíra Mečiara, prerušovala rokovanie vlády a na rozpočet prichádzala alebo vysielala aspoň časť svojich členov tak, aby bola uznášaniaschopná.

  • Aj napriek môjmu vysvetleniu je tu procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej. Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh neprešiel.

    Pani poslankyňa Kolláriková, máte procedurálny návrh?

  • Dávam procedurálny návrh. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte bola prítomná predkladateľka, teda pani Schmögnerová. Zdôvodnenie: Ako môžeme rokovať o návrhu zákona, pri ktorom nie je prítomný predkladateľ.

    Ďakujem.

  • Prosil by som organizačný odbor, aby upozornil pani ministerku, aby sa dostavila na rokovanie Národnej rady a bola prítomná pri prerokúvaní rozpočtu. Myslím si, že o tomto návrhu nemusíme hlasovať. Pani ministerka bola na úvod schôdze, prerušili sme ju kvôli politickému grémiu, urobím všetko preto, aby zasadla na svoje miesto a bola prítomná pri prerokovaní.

  • Hlasy z pléna a šum v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Lexa, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, môj procedurálny návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o odstránenie niekoľko desiatok príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa nachádzajú za dvojitými zátarasami pred parlamentom.

  • Toto nie je, pán poslanec, procedurálny návrh.

    Ja som pána ministra upozornil. On dnes dá snemovni vysvetlenie. Toto nie je procedurálny návrh, o ktorom by som dal hlasovať.

  • Je to procedurálny návrh. Je to procedurálny návrh, pretože navrhujem, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky. Chcem zdôvodniť, že ma zastavil jeden z príslušníkov polície, ktorý protestuje, samozrejme, neverejne, proti takémuto postupu ministra vnútra, ktorý zavádza policajný štát.

  • Opakujem. Toto nie je procedurálny návrh, nedám o ňom hlasovať. Ja som pána ministra upozornil, on dá vysvetlenie alebo informáciu Národnej rade.

    Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, žiadam prerušiť rokovanie Národnej rady až do príchodu členov vlády, predovšetkým hospodárskych ministrov, pretože je prejavom neúcty, ak my tu rokujeme a vláda tu prítomná nie je. Žiadam o tomto hlasovať bez rozpravy.

  • Navrhovateľ a členovia vlády sú prítomní, ostatní prídu po rokovaní vlády. Hlasovali sme o tomto procedurálnom návrhu, ktorý nebol schválený. Pokračujeme v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená pani ministerka,

    páni ministri,

    dámy a páni poslanci,

    dovolím si hneď v úvode konštatovať, že vzhľadom na poznanie, ktoré som nadobudol z podkladov oficiálnych štatistických ekonomických informácií o súčasnej ekonomickej situácii v našom štáte, je predkladaný vládny návrh o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 návrhom, ktorý v Národnej rade svojím hlasovaním podporím.

    Vládny návrh o štátnom rozpočte predpokladá ako maximálne a krajné riešenie schodok vo výške maximálne 15 miliárd korún. Osobne by som na základe poznania súčasného stavu spoločnosti a uskutočnených konzultácií s politicky nezainteresovanými odborníkmi z finančného rozpočtovníctva si dovolil nakomponovať schodok vyšší najmenej o 1,5 miliardy. Išlo by, samozrejme, o zvýšenie výdavkov verejnej spotreby pre obyvateľstvo, konkrétne na riešenie problémov na úseku zdravotníctva, ďalšou vážnou oblasťou by bolo zvýšenie objemu výdavkov v kapitole ministerstva výstavby a verejných prác, t. j. zvýšenie bežných transferov na iných vládnych úrovniach, konkrétne v prospech výdavkov na technickú vybavenosť v rámci programu rozvoja bývania.

    Toto preferovanie presadenia názoru o zvýšení objemu výdavkov na bytovú výstavbu počnúc, samozrejme, už rokom 1999, vychádza z volebného programu Strany občianskeho porozumenia, ktorý má podobné zámery na úseku riešenia bývania v našej spoločnosti, ako boli a sú aj programy iných politických subjektov, predovšetkým koaličných partnerov, t. j. politických strán SDK, SDĽ a SMK. Konštatujem, že aj kluby poslancov súčasnej opozície by mali podporovať smerovanie rozpočtu na riešenie bytovej výstavby spoločnosti tak dnes, ako aj v budúcnosti, pretože aj ich programy preferovali potrebu riešenia tejto oblasti v tomto čase. Z rozpočtu bolo cítiť, ale aj vystúpenie pani ministerky financií potvrdilo, že navrhovateľ totiž nepredpokladá bezkolízne dosiahnutie predovšetkým výšky návrhom stanovených príjmov. Toto konštatovanie mi dáva možnosť štátnemu rozpočtu pre rok 1999 prisúdiť prívlastok opatrný rozpočet. Ale podľa môjho názoru takáto stratégia poslanca za Stranu občianskeho porozumenia je prijateľná skutočne iba v tomto roku. V budúcich rokoch očakávam dimenzie rozpočtu tak, aby postupne napĺňali volebný program našej strany, a tým vlastne volebné programy partnerských koaličných strán, ktoré všetky sú zakomponované v programovom vyhlásení vlády.

    Občania zvolili zmenu a oprávnene očakávajú zmeny predovšetkým v ekonomickej oblasti, čo sa logicky premietne v zlepšení životných podmienok. Zatiaľ občania chápu, že dosiahnuť takýto cieľ je v súčasnosti skoro nemožné.

    Kladom predloženého vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 je zámer rozpočtu zaoberať sa opodstatnenosťou a legálnosťou znižovania ziskovosti veľkých podnikov a bánk. Subjekty disponujúce aktívami v objeme niekoľko sto miliárd vykazujú za predchádzajúce obdobia doslova smiešne zisky, ktoré navyše aj medziročne majú klesajúcu úroveň. Uvediem príklad. Banky v Slovenskej republike pracujú s aktívami vyše 800 miliárd, z toho rozhodujúce banky s rozhodujúcou účasťou štátu, t. j. Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka s aktívami 400 miliárd korún. Banky na Slovensku spolu vykázali za tri štvrťroky roka 1998, to znamená k termínu tesne pred konaním parlamentných volieb, čo bol môj zámer uviesť tieto čísla, zisk vo výške 2,8 miliardy korún. Ide síce za rovnaké obdobie roka o nárast zhruba o plus 0,3 miliardy korún, avšak z toho práve banky s rozhodujúcou účasťou štátu vykázali za uvedené obdobie stratu vo výške 2,5 miliardy korún. Porovnajme skutočnosť napríklad roka 1995, keď banky s rozhodujúcou účasťou štátu vykázali nie stratu, ale zisk vo výške 1,5 miliardy korún. Ak by uvedené banky za rok 1998 udržali iba uvedenú úroveň hospodárenia z roku 1995, tak príjem do štátneho rozpočtu z uvedených bánk by bol vo výške nie menej ako 800 miliónov korún. Nemusel by som dnes na tejto pôde polemizovať o rizikách pri prípadnom zvýšení rozpočtových výdavkov, a teda schodku v objeme vyššom o 1,5 miliardy korún.

    Uvediem ešte, že celková výška klasifikovaných úverov dosiahla výšku 135 miliárd, z čoho majú banky s rozhodujúcou účasťou štátu 95 miliárd. Celková výška nekrytej straty sa uvažuje za rok 1998 vo výške 18 miliárd, z toho v rozhodujúcich bankách 16 miliárd korún. Hospodárenie bánk, ako je napríklad Tatrabanka, Ľudová banka bolo v roku 1998 kvalitatívne na úplne inej úrovni. Veď zatiaľ ku dňu konania parlamentu nekonsolidované hospodárenie roka v Tatrabanke za rok 1998 uvádza zisk vo výške 1 miliardy a zisk Ľudovej banky je 0,4 miliardy. Tieto údaje určite presvedčivo ukazujú na divnú situáciu v bankách s rozhodujúcou účasťou štátu, ku ktorej došlo za posledné obdobie.

    Pri takejto ekonomickej úvahe finančných súvislostí a objemov štátneho rozpočtu začína určite opäť oscilovať myšlienka o účasti zahraničného kapitálu pri transformácii aj bánk. Bude však potrebné najprv prebrať možnosť fúzie uvedených bánk.

    V oblasti stavebného sporenia je nutné počítať s možnosťou obnovenia systému takzvaného solidárneho sporiteľa. Zatiaľ mi však ostáva sa iba opýtať: Bude návrhom štátneho rozpočtu vymedzený objem štátneho príspevku stačiť? Sám si odpoviem: Určite nie. Niet však z čoho pridať. Z hľadiska štruktúry výdavkov je podiel kapitálových výdavkov len 6,2 % z celkových výdavkov. V tomto období chápem navrhovateľa, len upozorňujem, že v budúcich rokoch si to už nebude môcť dovoľovať, ak chceme dosiahnuť skutočnú dynamiku rastu spoločnosti, nie fingovanú ako doposiaľ.

    Kľúč k prerozdeľovaniu prostriedkov pre obce a mestá podľa počtu obyvateľov nie je spravodlivý. Treba zohľadňovať aj klimatické podmienky a iné špecifické regionálne podmienky. Iné je napríklad udržiavať miestne komunikácie v horskom prostredí napríklad Vysokých Tatier, ako aj na juhu Slovenska. Rovnako v budovách v Tatrách sa kúri po celý rok, na juhu iba niekoľko mesiacov. Ďalej životy rôznych regiónov sú regulované inými normami, ako je napríklad norma ochrany prírody a podobne. Odporúčam vláde Slovenskej republiky pripraviť novú právnu úpravu prerozdeľovania výdavkov pre obce a mestá už v rámci prípravy rozpočtu obdobia roka 2000.

    Podstatnou podporou súčasných potrieb štátneho rozpočtu je určite zníženie výdavkov na úseku štátnej správy, konkrétne na úseku ústredných štátnych orgánov. Dôležité určite je aj urýchlené prehodnotenie zámeru na opätovnú územnú reorganizáciu štátu s cieľom znížiť počet subjektov regionálnej štátnej správy.

    Musel som zredukovať svoje vystúpenie, a preto na záver, vážené dámy a páni poslanci, trochu odbočím. Myslím si, že môj rozbor vybraných ekonomických súvislostí v návrhu štátneho rozpočtu s konkrétnymi námetmi a návrhmi do budúcnosti je odpoveďou na faktickú poznámku pána poslanca Šveca vyslovenú vo včerajšej rozprave k vystúpeniu pána Schustera. Ako koaličný poslanec Národnej rady za Stranu občianskeho porozumenia konštatujem, že ospravedlnením existencie obsahu faktickej poznámky pána Šveca je jeho záujem kandidovať na pozíciu prezidenta Slovenskej republiky a znevažovať výsledky práce poslanca, primátora pána Schustera, tiež kandidáta na prezidenta. To, že pán Švec nevedel, že Mestský stavebný podnik v Košiciach, ktorý už ani neexistuje, bol delimitovaný už v roku 1990 na podnik, ktorého zakladateľom, a teda aj usmerňovateľom bolo príslušné odvetvové ministerstvo, a teda s magistrátom Košíc v čase pôsobenia pána Schustera, mi neprekáža. Ale veľmi mi prekáža ako koaličnému poslancovi spôsob, ktorým sa rozhodol pán poslanec Švec na parlamentnej pôde uskutočňovať svoju prezidentskú kampaň. Myslím si, že sa so mnou zhodnete, že takýto spôsob vedenia prezidentskej kampane nezodpovedá osobnosti budúceho prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi za vystúpenie v rozprave.

    V rámci faktických poznámok sa hlásia pán poslanec Cuper, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Paška, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Lexa, pán poslanec Gabriel. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Ako prvý s faktickou poznámkou je pán poslanec Cuper.

    Nech sa vám páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja nemám faktickú pripomienku, tentoraz mám procedurálny návrh.

    Podávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby bola prerušená okamžite schôdza, aby bol prizvaný do parlamentu minister vnútra Pittner, aby podal vysvetlenie poslancom Národnej rady, prečo každé ráno pred parlamentom je policajné cvičenie aj s čítaním rozkazu, prečo sú tam hasičské autá, prečo sú tam zátarasy. Vari sa nebojí pán Pittner o poslancov vládnej koalície, že majú strach pred občanmi tohto štátu? Lebo my poslanci opozície strach pred občanmi nemáme a cítime sa byť ako v policajnom štáte.

  • Pán poslanec, k veci, prosím vás. Návrh ste predniesli, zároveň vám uplynula jedna minúta na procedurálny návrh.

    Prosím, vypnite pána poslanca.

  • Neustále sme sledovaní, odpočúvané sú nám telefonáty. Ja hovorím o procedurálnom návrhu, pán predsedajúci, nezvykajte sa na tieto nedemokratické móresy.

  • Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Jasovský.

    Nedám, pán poslanec Cuper, o tom hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo, pretože vzniká reálna možnosť, že v tomto parlamente o chvíľu opozičný politik nebude môcť vystúpiť.

    Obdivujem pána poslanca Šimka, ktorý niekoľko minút po tom, ako ste odhlasovali v snemovni, že rozprava je skrátená v jednom vystúpení na desať minút, dokázal svoje vystúpenie zostrihať, skrátiť, prepísať tak, aby mu to vyšlo presne bez jednej minúty na deväť minút. Ja som sa na svoje vystúpenie v parlamente pripravoval niekoľko týždňov, minul som obrovské množstvo času a prostriedkov na to, aby som sa stretol s pracovníkmi rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, stretol som sa s mnohými riaditeľmi SAD, stretol som sa so železničiarmi, s vedením železníc, stretol som sa s odborármi, cestármi, stretol som sa s poštármi, stretol som sa s telekomunikačiarmi, pripravil som si množstvo materiálu. Tento rezort má dnes 120 tisíc ľudí a ja mám za desať minút povedať to, čo si o tomto rezorte myslím a mám povedať názor, ako tento rezort má smerovať ďalej.

    Bolo by bývalo korektné, keby ste nás boli upozornili, že máme za desať minút niečo natárať a nepripravovať sa niekoľko týždňov na seriózne vystúpenie v tomto parlamente. Ja si zákon ctím a vážim, som presvedčený, že zákon o štátnom rozpočte by mal byť základným dokumentom na fungovanie a riadenie tohto štátu. Ale aj predchádzajúce vystúpenie deklarovalo, že sa vystúpenie pána predrečníka vôbec nedotýka štátneho rozpočtu, presadzujú sa stranícke záujmy, a to nie je správne. Rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií bol doteraz rezortom, v ktorom bol prioritou rozvoj stratégie a zamestnanosť. Dnes je tento rezort úplne na krachu, stáva sa zdrojom nezamestnaných v tomto štáte. Ďakujem pekne za takúto možnosť vystupovania v parlamente.

  • Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vystúpenie pána poslanca Šimka bolo mimoriadne konštruktívne, očakával som však, že v závere aj navrhne spôsob, akým by sa zvýšil rozpočet na individuálnu výstavbu a ostatnú bytovú výstavbu na Slovensku, nakoľko naozaj je to veľmi vážny problém, ktorý zaujíma celé obyvateľstvo, ale zaujíma aj stavebný priemysel. V tomto konštruktívnom duchu však včera pre tlač pani ministerka Schmögnerová povedala, že vlastne naše rokovanie je zbytočné zdržiavanie času a myslím si, že toto bola urážka aj pána poslanca Šimka a ďalších poslancov vládnej koalície, ktorí úprimne chcú navrhnúť, aj s opozičnými poslancami, možné riešenia, ktoré sú východiskom z daného stavu aj východiskom z rozpočtu, aby sa naplnila príjmová stránka a tak sa riešila aj výdavková stránka. A v tomto smere, myslím si, že je to vrcholne nekorektné zo strany pani ministerky takto znehodnocovať naše vystupovanie.

    V súvislosti s bytovou výstavbou by som chcel upozorniť veľmi dôrazne, že navrhnuté prostriedky v štátnom rozpočte jednoducho nezaložia žiadnu novú bytovú výstavbu na Slovensku. Je doposiaľ prihlásených 7 768 žiadateľov na príspevok zo štátnych prostriedkov na podporu výstavby ich bytov, ktoré vlastne už sú skoro dokončené, čiže nie sú pre stavebné organizácie žiadnou pracovnou príležitosťou. Štátny rozpočet bude kryť len tieto byty a nezaloží vôbec žiadnu novú bytovú výstavbu, čo bude znamenať aj neplnenie vládneho programu a programov koaličných politických strán.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Som veľmi rada, že pán poslanec Šimko pripomenul verejne voličom SOP, ale, samozrejme, aj voličom celej koalície, že v ich programe bolo zvýšenie objemu výdavkov na bytovú výstavbu. Dokonca vyslovil aj presvedčenie, že keby sa to udialo, celkom určite by to podporila aj opozícia. Samozrejme, že by to podporila, pretože aj my sme to mali vo svojich predvolebných programoch. Ale potom akosi nechápem, prečo pán poslanec nedal aspoň jeden pozmeňujúci návrh, prečo to aspoň neskúsil, či mu to nevyjde a či by náhodou sa nedali tie prostriedky na bytovú výstavbu zvýšiť. Inak je to úplný alibizmus, vystupovanie o ničom.

    A keď sa tu pred chvíľou teda skracovali tie diskusné príspevky na desať minút, tak hádam by sa malo uvažovať aj o tom, že nech potom nevystupujú poslanci, ktorí iba plačú nad rozpočtom, ale potom na záver stranícky poslušne skonštatujú, že, žiaľ, tohto roku sa nedá nič robiť. To je úplne alibizmus tejto vlády, ktorá sa tvári, že ona síce bude vládnuť štyri roky, ale tento rok nemôže robiť nič, začne to robiť až od budúceho roku. Povedala by som, že nie je to alibizmus, ale že je to úplne infantilné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šimko, na reklamných tabuliach pri našich cestách môžeme dodnes vidieť vaše predvolebné sľuby, v ktorých sa zaväzujete, že ak sa dostanete k vládnej moci, presadíte vysielanie priamych prenosov z rokovania slovenského parlamentu. V štátnom rozpočte na rok 1999 je pre Slovenskú televíziu navrhnutých o 100 miliónov Sk menej, ako mala Slovenská televízia v predchádzajúcom roku. Za takýchto finančných podmienok, samozrejme, nemôže Slovenská televízia zabezpečiť priame prenosy z Národnej rady. Nemyslíte si, že ak podporíte takýto návrh štátneho rozpočtu, aký je predložený, dopustíte sa podvodu na svojich voličoch?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hofbauer, prosím.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade kategoricky protestujem proti tomu, že nebolo hlasované o mojom procedurálnom návrhu a takisto nebolo hlasované o procedurálnom návrhu Jána Cupera. Predsedajúci tejto schôdze nemá mandát na to, aby debatoval o procedurálnych návrhoch, ale aby o tom dal hlasovať. To je v súlade s rokovacím poriadkom. A ja teraz dávam ďalší procedurálny návrh, aby s okamžitou platnosťou boli stiahnuté policajné zbory a hasičské zbory z okolia tohto parlamentu, pretože je absurdné, ak vstupujem do rokovacej sály, do tejto budovy a policajti ma zastavia, že čo tu hľadám. Nuž tak ich teda jednoznačne nie a pána ministra Pittnera takisto nie.

    A k vystúpeniu poslanca Šimka. Pán poslanec Šimko, ak vyjadril, že občania chápu, že dosiahnutie zámerov SOP je v súčasnosti nereálne, tak moja otázka znie, že kedy robila SOP prieskum verejnej mienky medzi občanmi o tom, čo poslanci chápu alebo nechápu a aká je miera ich chápavosti alebo nechápavosti. A druhá vec, že pokiaľ v budúcom štátnom rozpočte predstavy Strany občianskeho porozumenia budú rešpektované, to znamená, že v tomto rozpočte nie sú rešpektované, takže moja otázka automaticky smeruje: Tak prečo potom poslanci Strany občianskeho porozumenia budú podporovať tento rozpočet, ktorý nerešpektuje ich predvolebné sľuby a ich predstavy a rešpektuje niečo úplne iné.

    A ešte jedna poznámka k SOP a k ďalším stranám. Páni, bolo by účelné, keby ste si predvolebnú prezidentskú kampaň robili na inom fóre, zriadili si nejakú tribúnku tu niekde na verejnom priestranstve a tam rečnili, čo vám srdce ráči a neprevetrávali ste klady a zápory svojich prezidentských kandidátov tu v tejto rokovacej sále, lebo toto je mimo rámca rokovania tohto parlamentu. A žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste upozornili vystupujúcich na to, čo je predmetom rokovania v tejto sále.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s predrečníkom, že je veľmi dôležité riešiť bytovú otázku pre mladých ľudí, pokračovať vo výstavbe bytov pre mladých ľudí, pretože mladí ľudia a mladé rodiny samy nemajú možnosť si vyriešiť bytový problém. Veď iba vstúpili do života ekonomicky činných ľudí a peniaze zatiaľ na to ešte nemajú. Je chvályhodné, že je to vo vládnom programe, ale nestačí to proklamovať len na papieri, pretože to, čo je v rozpočte, to skutočne nestačí. V rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti bytovej politiky, ako to bolo proklamované vo vládnom programe. Prémia stavebného sporenia stále ostáva na úrovni 6 tisíc korún. Keď je už teraz inflácia, tak vlastne táto hodnota 6 tisíc korún nie je ani na úrovni roku 1998. Pýtam sa, ako chce vláda naplniť svoj program, ktorý prezentovala ľuďom, keď túto otázku pre mladých ľudí nerieši. Alebo ich dáme bokom?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Lexa, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    na vystúpenie pána poslanca Šimka by som chcel uviesť, že sa mi javí, že v poslednej časti sa nedotýkalo vôbec rozpočtu, ale sa týkalo vyslovene politiky. Chcem na základe tohto povedať tiež to, že sa mi nepáčilo ani vystúpenie pána poslanca Šveca, rovnako ako sa mi nepáčili rozprávky o človiečikovi od pána poslanca Schustera. To znamená, chcem to v reakcii povedať.

    Po druhé, pán predsedajúci, nie je v poriadku, keď parlament je mesiac obliehaný policajnými kordónmi. Myslím si, že nemáte právo nedať hlasovať o procedurálnych návrhoch. Už ste nedali hlasovať ani o mojom v tomto smere a ja vás žiadam, aby ste o ňom dali hlasovať, pretože deň čo deň sa tu posilňujú tieto policajné hliadky. Posilňujú sa tu dokonca tie požiarne vozidlá, neviem na základe čoho. Čoho sa bojíte? Občanov Slovenskej republiky?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, k tomu len toľko. Nedám o tomto návrhu hlasovať z toho dôvodu, že nesúvisí s vecou, ktorú prerokúvame v tejto snemovni.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pán poslanec Gabriel, nech sa páči - faktická poznámka.

    Pán poslanec Gabriel má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Osobne som veľmi rád, že čoraz viac ľudí a hlavne poslancov, ktorí sú dôležitou súčasťou riadenia spoločnosti, sa zaujíma aj o bankový systém a snaží sa vnikať do jeho problematiky. Žiaľ, myslím si, že nesúvisí to priamo s touto témou rozpočtu roku 1999, ale napriek tomu som rád, že takáto úvaha tu zaznela o ziskovosti a stave slovenských bánk. Určite to napomôže budúce riešenie a budúce úvahy o reštrukturalizáciu bankového systému, predpokladám, že vláda sa tým zaoberá spolu s Národnou bankou Slovenska a dotknutými bankami. Pán poslanec, iba niekoľko poznámok. Klasifikované aktíva v bankách, kde s prevahou je akcionárom štát, vznikli predovšetkým nie v systéme po roku 1989, ale pred rokom 1989.

    Môžem to dokladovať, povedzme, iba za jednu banku, nie za všetky banky. Jedna banka podľa výroku audítora, medzinárodného audítora, Deloitte and Toutche bol ten audítor, povedala, že z jej stavu klasifikovaných aktív 84 % vzniklo pred 1. 1. 1990. Netvrdím, že ďalšie banky nemajú problémy s klasifikovanými aktívami väčšinou z nového obdobia, ale pokiaľ viem, v jednej z veľkých - nemenujem tie banky náročky - takisto štátom riadených bánk, gro klasifikovaných aktív vzniklo z malej privatizácie. Takže situácia nie je taká jednoduchá a myslím si, že keby ste sa boli opýtali na niektoré veci, bol by som vám to bližšie vysvetlil a boli by sme sa dohodli aj na nejakom spoločnom postupe, ako iniciovať možnosti riešenia bánk, a nie dostávať ich do politickej polohy.

  • Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, chcel som vám vysvetliť zmysel § 34, lebo ste nedali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorý opakujem znova, aby ste o ňom dali hlasovať. Je predsa spôsob prerokovania veci, či tu prerokúvame veci v slobodnom parlamente alebo obliehanom policajnými kordónmi, najmä, ak sa tvrdí, že nie sú peniaze na iné veci. Najmä, ak sa pácha závažná trestná činnosť a policajti tu nečinne postávajú v hlúčikoch a odstrašujú turistov a ľudí, lebo si zrejme turisti myslia, že sme v obliehanom štáte. Nemôžeme slobodne prerokúvať rozpočet, keď sa po parlamentných chodbách pohybujú desiatky policajtov a po parlamentných bufetoch, či už uniformovaných alebo neuniformovaných. Takže láskavo dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorý opakujem, aby okamžite prišiel minister Pittner do parlamentu a vysvetlil, prečo je parlament už takmer mesiac obliehaný policajnými kordónmi a prečo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Minister Pittner príde do parlamentu po skončení schôdze vlády, môžete voči nemu uplatniť interpeláciu.

    Pán podpredseda Andel žiada o slovo. Udeľujem mu slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, priatelia.

    Pán predsedajúci, vychádzajúc zo záverov a z dohody nášho poslaneckého grémia sme povedali, že môžu byť faktické poznámky a bude sa dávať hlasovať i o procedurálnych návrhoch. Skutočne návrh, ktorý predniesol pán kolega Cuper, spĺňa všetky náležitosti procedurálneho návrhu. Ja nevidím problém, aby sme dali o tom hlasovať, zbytočne to zvyšuje napätie, dávno sme mohli mať odhlasované. Vieme, ako to dopadne a ideme ďalej a netreba zvyšovať atmosféru a napätie v rokovacej miestnosti, lebo skutočne to bol procedurálny návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega Andel.

    Nie, nedám o tomto návrhu hlasovať.

    Pán poslanec Kotian, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    vážení členovia vlády,

    prv než sa vyjadrím k navrhovanému štátnemu rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva, chcel by som tejto ctenej snemovni pripomenúť niektoré časti z programového vyhlásenia terajšej vlády, a to nasledovne: Poľnohospodársku, lesnícku, vodohospodársku a politiku rozvoja vidieka považujeme za významnú súčasť politiky vlády. Pri rozvoji poľnohospodárstva vytvoríme primerané podmienky na využitie poľnohospodárskej pôdy s cieľom zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. Stabilizáciou poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a vnútorného obchodu s potravinami vytvoríme predpoklady na zabezpečenie primeranej dôchodkovosti a štrukturálnej stability podnikateľských subjektov, zvýšenie výkonnosti produkčného potenciálu pôdy a lepšie využitie kapacít spracovateľského priemyslu, ako aj zabezpečenie vyváženého rozvoja výroby vo všetkých regiónoch a výrobných oblastiach Slovenska.

    Zvážime prípravu zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo s cieľom doriešiť financovanie zásob vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, poskytovanie dlhodobých úverov na modernizáciu a technologickú obnovu. V tejto súvislosti navrhneme riešenie blokov starých úverov. Nástroje podporného mechanizmu rezortu, dotačný systém, využívanie prostriedkov zo štátnych fondov rozpracujeme do jednotlivých programov s cieľom ich efektívnejšieho využitia v produkčných oblastiach.

    Špecifická pozornosť sa bude venovať horským a podhorským výrobným oblastiam a iným znevýhodneným regiónom v záujme vyrovnávania zvýšených nákladov na výrobu a stabilizáciu podnikov hospodáriacich v nekonkurenčných výrobných podmienkach. Na vytvorenie valorizačného mechanizmu vláda navrhne novelu zákona o poľnohospodárstve, v ktorej sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu. Prijmeme nástroje na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, pričom však za zásadný predpoklad rastu exportu potravín považujeme rast efektívnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.

    Po prečítaní týchto viet je mi jasné, že rozpočet, ktorý je navrhnutý na rok 1999 pre ministerstvo pôdohospodárstva vo výške 11 708 miliónov korún, nemá nič spoločné s programovým vyhlásením vlády a jej deklarovaním, že pôdohospodárstvo považuje za významnú súčasť politiky štátu. Návrh rozpočtu je oproti rozpočtu schválenému v roku 1998 nižší o 1 345 miliónov korún. Pri očakávanej 10-percentnej inflácii je to akoby zámer na likvidáciu tohto rezortu. Už osem rokov je poľnohospodárska výroba ako celok v sústavnej strate a ďalší pád cien väčšiny produktov rastlinnej výroby v druhom polroku 1998, ako aj veľmi ťažká jeseň minulého roku vrátane jarných záplav tohto roku spôsobili, že v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale aj v niektorých odvetviach potravinárstva vrcholí hlboká finančná kríza.

    Cenové nožnice sa naďalej roztvárajú a ceny vstupov sa sústavne nekontrolovateľne zvyšujú. Prvovýrobcovia sa stávajú rizikovými klientmi bánk, čo sa prejavuje v nedostupnosti úverov aj vo vysokých úrokových sadzbách. Hoci sa v tomto odvetví sústavne zvyšovala produktivita práce, vždy sa prepadli viac ako 20 % oproti priemeru v celom národnom hospodárstve. Už aj najlepšie podniky zápasia s nedostatkom zdrojov, priemerné podniky sa stávajú zlými a tie ostatné sa dostali do takej platobnej neschopnosti, že sú terčom exekúcií ich majetku. Ak pritom prihliadneme aj na skutočnosť, že sa sústavne zvyšuje dovoz potravinárskych výrobkov, mnohokrát za dumpingové ceny, je len logické, že situácia sa dramaticky zhoršuje a ďalej klesá domáca výroba.

    Ak zvážime, že v prípade vstupu do Európskej únie budú naše výrobné kvóty odvodené od domácej produkcie, v prestupovom roku nás čaká neriešiteľná situácia. Ak chceme byť dôsledným partnerom členským štátom únie, musíme zvýšiť našu výrobu tak, aby boli plne využité produkčné možnosti poľnohospodárstva za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti našich výrobkov. Je tu teda problém, ktorého riešenie si vyžaduje prijať mimoriadne rýchle a účinné opatrenia už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok a následne operatívne riešiť nahromadené problémy.

    Považujem preto za nevyhnutné:

    1. Minimálne o 5 % valorizovať sumu dotácie do poľnohospodárstva, ktorá bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky pre rok 1998, t. j. zabezpečiť pre tento rok minimálne 9,5 miliardy korún pre túto kapitolu. Je potrebné zvýšiť dotáciu do Štátneho fondu trhovej regulácie minimálne o 800 miliónov korún, aby boli pokryté potreby vývozu súčasných prebytkov v niektorých komunitách.

    2. Prijať opatrenie vlády, v ktorom bude stanovený termín predloženia návrhu zákona o osobitných podmienkach úverovania poľnohospodárskej prvovýroby, nákupných a spracovateľských podnikov, ktoré zabezpečujú celoročné preskladňovanie produkcie. Tento návrh predložiť do Národnej rady najneskôr do 30. 6. 1999.

    3. Zvýšiť ochranu domácich výrobcov dôsledným využitím v minulom parlamente prijatých zákonov proti nadmerným väčšinou dotovaným dovozom zo všetkých krajín vrátane Českej republiky a súčasne úplne liberalizovať exportnú licenčnú politiku štátu. Rovnako je nevyhnutné, aby kompetencie s vydávaním dovozných a vývozných licencií prešli v plnom rozsahu z ministerstva hospodárstva na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Vláda sa tiež musí zaoberať otázkou, ako zabezpečiť maximálnu štátnu podporu propagácie spotreby domácich výrobkov nielen potravinárskych, ale aj ostatných výrobkov vyrobených v Slovenskej republike. Vyžaduje si to zvlášť aj možnú podporu vytvorenia silnej agrárnej vývoznej organizácie, ktorá by dokázala postupne znižovať zápornú obchodnú bilanciu agrokomoditami.

    4. Ďalším problémovým okruhom je správanie zahraničných obchodných systémov, ktoré zaplavujú náš trh výrobkami z dovozu a za odobraté domáce výrobky neúmerne predlžujú lehotu splatnosti. Je preto potrebné prijať také legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia, aby boli domáci i zahraniční predajcovia zaviazaní uhrádzať faktúry za potravinársky tovar do 14 dní a zároveň budú zaviazaní zabezpečiť v sortimente predaja dostatočnú ponuku aj domácich výrobkov.

    5. Rovnako je potrebné zmierniť dosah dlhodobo neuhradených záväzkov od tých bývalých štátnych podnikov, ktoré po privatizácii alebo likvidácii neuhradili svoje záväzky voči prvovýrobcom, hoci tieto na seba prevzali. Možným riešením by bolo, aby tieto záväzky na seba prevzal Fond národného majetku. Následne by sa vytvoril priestor, aby tieto, ak nebude mať fond zdroje na ich priamu úhradu, umožnil prvovýrobcom kapitalizovať v tých funkčných podnikoch, v ktorých ešte Fond národného majetku má majetkové podiely alebo ich spätne získa, ak odstúpi od zmlúv tých podnikov, ktoré včas neuhrádzajú dohodnuté splátky.

    O necelé štyri mesiace začne tohtoročný zber úrody obilnín a bude potrebné, aby vláda zabezpečila štátne záruky na úvery, ktoré budú použité na nákup obilia, a súčasne sa zaoberala prípravou vládneho opatrenia, ktoré by v zmysle vládneho programu systémovo riešilo i takzvaný starý blok úverov. Minulotýždňové celoslovenské zhromaždenie poľnohospodárov a potravinárov veľmi rázne upozorňovalo na súčasnú prehlbujúcu sa krízu a petícia adresovaná Národnej rade a vláde Slovenskej republiky dáva tušiť, že naši roľníci sú odhodlaní podporiť svoje požiadavky aj nátlakovými akciami. Ak chceme byť objektívni, tak musíme priznať, že ich situácia je skutočne krízová a možné ohrozenie potravinovej bezpečnosti štátu nemôže byť ľahostajné ani Národnej rade Slovenskej republiky. Aj z týchto dôvodov navrhujem, aby boli pri schvaľovaní štátneho rozpočtu tieto skutočnosti zohľadnené.

    Preto dávam na záver pozmeňujúci návrh, aby bol štátny rozpočet na rok 1999 pre ministerstvo pôdohospodárstva v kapitole 27 zvýšený o sumu 1,5 miliardy korún.

    Chcel by som ešte upozorniť váženú Národnú radu na text petície Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorú ste dostali k dispozícii do lavíc. Táto petícia bola prijatá zhromaždením poľnohospodárov a potravinárov 19. 3. 1999 v Bratislave. Odporúčam vám, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby ste si túto petíciu dôkladne prečítali a zvážili každé slovo, ktoré je v tejto petícii napísané.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Budem sa pýtať postupne: Pán poslanec Slaný, procedurálna či faktická poznámka? Faktická. Pán poslanec Oberhauser, faktická či procedurálna poznámka? Faktická. Pán poslanec Maxon, procedurálna či faktická poznámka? Procedurálny návrh. Pán poslanec Ištván, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angelovičová. Takže s procedurálnym návrhom najskôr vystúpi pán poslanec Maxon, potom s faktickými poznámkami pán poslanec Slaný, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Ištván, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angelovičová. Uzatváram tým aj možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa vám páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znie: Národná rada súhlasí, aby za každý poslanecký klub mohli vystúpiť ešte traja poslanci bez časového obmedzenia, maximálne však v rozsahu 35 minút. Ďakujem vopred za podporu môjho návrhu a prejavenie úcty k práci tých, ktorí príprave na vystúpenie venovali primeranú pozornosť.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, je tu procedurálny návrh pána poslanca Maxona, ktorý znie, aby nad rámec prihlásených v rozprave mali možnosť vystúpiť ešte traja poslanci z každého poslaneckého klubu v rozsahu maximálne 35 minút. Tak, pán poslanec? Áno.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.

    Čiže v rámci tých, ktorí sú prihlásení v rozprave.

    Prosím, keby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh nebol prijatý.

    Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.

    Zapnite pána poslanca Slaného.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kotiana, ktorý dáva návrhy na riešenie problémov slovenského poľnohospodárstva. Podstata jeho návrhov je v tom, že navrhuje zvýšenie dotačných titulov a štátnych záruk do poľnohospodárstva. Myslím si, že...

  • Šum v sále.

  • ... táto cesta je veľmi jednoduchá, ale máme i druhú cestu, ktorá je síce ťažšia, ale myslím si, že vzhľadom na stav štátneho rozpočtu nielen na tento rok, ale aj na roky budúce vláda musí uprednostniť druhú cestu, a to je cesta komplexnej reformy agrárneho sektora na Slovensku, ktorý by mal spĺňať parametre vysokovýkonného a konkurencieschopného odvetvia smerom i k Európskej únii i k ostatným agrárnym producentom v Európe. Čiže z tohto titulu sa mi javia jeho návrhy nereálne vzhľadom na to, aký je hrubý domáci produkt a daňové odvody, a preto sa prikláňam osobne, aby sme sa vydali na cestu reformy poľnohospodárstva ako celku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

    Prosím, páni poslanci, trocha pokoja v snemovni.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kotian upozornil na kritickú situáciu v poľnohospodárstve a navrhol riešenia, ktoré sa opierajú okrem iného aj o zvýšenie prostriedkov do dotačných fondov a do ďalších fondov, ktoré sú zamerané na vývoz poľnohospodárskych produktov Slovenska a podobne do zahraničia. Na rozdiel od pána poslanca Slaného si myslím, že treba urobiť reštrukturalizáciu, ale bez peňazí sa ju nepodarí uskutočniť. A práve všetky okolité štáty veľmi intenzívnou dotačnou politikou zasahujú do toho, že jednoducho ich výrobky sa ľahšie presadzujú na zahraničných trhoch ako slovenské výrobky, ktoré nemajú také dotačné zdroje. A v tomto som v príkrom rozpore s tvrdením pána poslanca Slaného. Teraz si zoberme...

  • Na pána poslanca Kotiana reagujte, dobre?

  • Áno, to je v súvislosti s pánom poslancom Kotianom. A v tejto súvislosti by som chcel upozorniť aj na to, že táto vláda, hoci vládla iba krátky čas, spôsobila obrovské škody práve rezortu poľnohospodárstva tým, že pán minister Koncoš schválil 40 tisíc ton dovozu obilia práve v čase, keď bolo obilia na slovenskom trhu dostatok. Slovenskí poľnohospodári nemohli predať svoje obilie, a tým majú problémy so založením úrody na začiatku jarnej sezóny. Takisto dovoz mäsa, ktorým sa pokryla spotreba Slovenska až do mája, spôsobil, že producentom mäsových výrobkov, mäsových komodít sa výrazne obmedzili príjmy...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej pán poslanec Ištván.

  • Ďakujem.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Kotiana o informáciu, že, samozrejme, poslanecký klub SDĽ si veľmi podrobne a pozorne prečítal petíciu prijatú zhromaždením poľnohospodárov a potravinárov 19. marca v Bratislave. Viacerí naši poslanci tam boli, takže vieme, že aj bývalý pán minister Baco tam bol prijatý veľmi spontánne, vrelo, piskotom, skandovaním a pokrikmi latifundista a obilie a, mimochodom, v tejto petícii sa píše: Koncepciu prijatú v roku 1993, ktorá bola zameraná na stabilizáciu a obnovenie prosperity poľnohospodárstva, poľnohospodári uvítali, ale ciele tejto koncepcie sa nedosiahli, na čom sa podieľa aj vládna politika nedostatočnej ochrany domácej výroby pred dovozom, politika tlmenia cien poľnohospodárskych výrobkov a pokračujúca politika úžerníckych úrokov z úverov. To viedlo k finančnej kríze výrobcov a ich vysokému zadlžovaniu so všetkými negatívnymi dôsledkami na podnikanie v agrosektore. Vládna politika tlmenia cien poľnohospodárskych výrobkov so zámerom minimalizovať rast cien potravín bez regulácie cien vstupov a primeranej kompenzácie dodatočnou podporou sa ukázala nevhodná. Viedla k tomu, že poľnohospodárska a v značnom rozsahu aj potravinárska výroba sa stali stratové, znížil sa podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote v reťazci výrobcovia potravín a jedine poľnohospodári sa stali obeťou udržiavania sociálneho zmieru. Pripomínam, že hovoríme o období, keď bol ministrom pán Baco, ktorý bol tak spontánne privítaný na tomto zhromaždení v Istropolise.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo, ale nedodržujete to, čo bolo prijaté v poslaneckom grémiu a poslanci sa vyjadrujú nie k poslednému rečníkovi, ale znovu tu zakladajú míny medzi politickými stranami.

    Nebudem na to reagovať, ale pán poslanec Kotian jednoznačne potvrdil, že nad poľnohospodárstvom začína visieť Damoklov meč, aj keď v poľnohospodárstve za jeden rok sa nedá dokázať prevratná zmena. Málokto prijme také, by som povedal, konštatovanie, že uplynulé štyri roky znamenali pre poľnohospodárstvo nejaký prepad, pretože čísla a analýzy, ktoré sa podávali, v súčasnosti hovoria úplne ináč. Ale chcem poukázať v súvislosti s vystúpením pána poslanca Kotiana na to, že poľnohospodárstvo v deväťdesiatych rokoch na začiatku malo vysoký podiel z hrubého domáceho produktu vinou toho, že hrubý domáci produkt bol nízky.

    Vo vyspelých krajinách poľnohospodárstvo nemá vysoký podiel na hrubom domácom produkte. Pohybuje sa medzi 3 - 4 percentami. Aj naše poľnohospodárstvo sa začalo k tomu blížiť a v súčasnosti je to teda okolo 5 %. Ale keďže táto vláda plánuje zníženie hrubého domáceho produktu, tak zrejme musí plánovať aj zníženie dotácií do poľnohospodárstva, aby sa úmerne udržal pomer poľnohospodárskej výroby na hrubom domácom produkte. A tam je asi ten problém, čím sa teda zdôvodňuje, že poľnohospodárstvo je v takejto situácii a že nemá založené rozvojové tendencie. Nemá ich založené preto, že vláda ich zakladať nevie a že ich ani vo svojom vládnom programovom vyhlásení nedala. To je ten najzákladnejší fakt.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Plne podporujem vystúpenie pána poslanca Kotiana. Uvedomme si, čo sa stalo so slovenským poľnohospodárstvom v rokoch 1990 až 1992, uvedomme si, že táto vládna koalícia zrušila zákon o revitalizácii, ktorý bol nasmerovaný predovšetkým na revitalizáciu poľnohospodárstva. Vtedy boli veľmi vzletné reči, že sa uskutoční komplexná reforma poľnohospodárstva smerom jej oživenia. Vládny program a hlavne tento rozpočet nič také nenasvedčuje.

    Ďalej táto vláda dala súhlas na dovoz potravinárskej pšenice z Maďarska, čo je taktiež fantastický krok. Áno? Vážení, kam chceme naše slovenské poľnohospodárstvo dostať? O čo sa tu hrá? Hrá sa podľa mňa o likvidáciu slovenského poľnohospodárstva. Ak nebudeme dotovať, poľnohospodárstvo padne. A vážení, vezmite si papier a ceruzku a vypočítajte, koľko bude nezamestnaných, koľko bude musieť ísť zo štátneho rozpočtu na ich podporu a uvedomme si, že potraviny, ktoré dnes dovážame, budeme dovážať, ak naše poľnohospodárstvo padne, za oveľa, oveľa vyššie financie. Pôjde to opätovne na chrbát našich občanov a čo je najdôležitejšie, potravinová bezpečnosť štátu nebude. Ale vám asi nezáleží na tomto štáte, na tejto Slovenskej republike, veď ste za ňu ani nehlasovali a tieto vaše kroky idú k ekonomickej likvidácii nášho štátu.

  • Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

  • Vážený predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    nadviažem na stať rozpravy pána poslanca, v ktorej hovorí, že cenové nožnice sa neustále, citujem, roztvárajú. Správne komentoval, že sú vysoké vstupy do poľnohospodárstva, že cena poľnohospodárskych komodít je nízka. Budem konkrétnejšia a poviem: v rokoch 1993 až 1997 táto disproporcia odčerpala z poľnohospodárstva 5,2 miliardy korún. Je jar 24. 3. 1999. Nová vláda nastúpila v októbri 1998, tu ťažko niečo komentovať.

  • Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, už včera som chcel predniesť procedurálny návrh, žiaľ, nebolo mi demokraticky umožnené. Dnes po vystúpení pána poslanca Ištvána chcem ho opätovne predložiť, aj keď v pozmenenej podobe.

    Vážené dámy a vážení páni, prerokúvame návrh štátneho rozpočtu na rok 1999. Neprerokúvame a nehodnotíme činnosť predchádzajúcej vlády. Činnosť predchádzajúcej vlády hodnotil predchádzajúci parlament, tento parlament nemá na to právo, aby posudzoval, a už vonkoncom nemajú na to právo členovia vlády. To je po prvé.

    Po druhé. Odporúčam všetkým v tejto ctenej snemovni sa oboznámiť s výsledkami, ktorýmikoľvek výsledkami alebo akýmikoľvek výsledkami predchádzajúcej vlády, pretože vidím, že mnohé otázky nenadväzujú, nemajú určitú kontinuitu. Preto odporúčam, aby sme skutočne v záujme efektívneho využitia toho času, ktorý ste nám skrátili, hovorili len o štátnom rozpočte. Nehovoríme to preto, že sa bojíme hovoriť o tom, čo sme robili, kedykoľvek, s kýmkoľvek si o tom môžeme pohovoriť, ale na inom mieste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Mám procedurálnu otázku alebo procedurálny návrh. Prosila by som pána poslanca, ktorý teraz odišiel, ale ospravedlňujem sa, že meno týchto nových pánov poslancov ešte nepoznám, sedel vedľa pána poslanca Maňku, ktorý na slová pani poslankyne Tóthovej zareagoval trošku tak chlapsky drsno. Nie je jedno, vážení páni, keď sa tu vy budete akokoľvek hrubo a vulgárne jeden voči druhému vyjadrovať, ale ja vás veľmi pekne prosím, aby ste si toto tu nenavykli voči ženám. Žiadala by som pána poslanca, aby sa pani profesorke Tóthovej ospravedlnil, pretože jednoducho jemu sa nemusí páčiť to, čo niekto hovorí, ani mne sa veľakrát nepáčia veci, ktoré hovoríte vy, ale predsa sme si ešte nepotykali, vážení. Takže, ak ste sa to nenaučili predtým, tak buďte takí láskaví a veľmi rýchle urobte nejaký kurz slušného správania.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Rakús.

    Prosím pokoj, páni poslanci, poslankyne. Buďte takí dobrí, venujte pozornosť rečníkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Rakús.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budem hovoriť o zdravotníctve najmä preto, že síce všetci alebo takmer všetci navonok deklarujú, že chápu, že stav v zdravotníctve je vážny, ale podľa faktických reakcií mám niekedy dojem, že nechápu, až ako je vážny.

    Na úvod by som uviedol niekoľko konkrétnych faktov. Chcel by som teda pripomenúť, že podstatnú časť príjmov, z ktorých sa uhrádza zdravotná starostlivosť, tvoria príjmy zdravotných poisťovní zo zdravotného poistenia.

    Odvodom na zdravotné poistenie sa zúčastňuje zamestnanec 3,7 percentami zo mzdy a zamestnávateľ 10 percentami z vyplatených miezd. Za skupiny ľudí v zmysle zákona o zdravotnom poistení platí poistné štát. Uvedené prostriedky sa realizujú cez kapitolu ministerstva zdravotníctva. Štát si určuje každoročne v zákone o štátnom rozpočte výšku úhrady za skupiny ľudí, za ktorých platí zdravotné poistenie. Pre rok 1999 je to 13,7 % zo 76,5 % vymeriavacieho základu, ktorým má byť minimálna mzda, je to ale z 2 700 Sk. V celkovom objeme na tento rok pripadá 11 007 929 tisíc korún, čo v prepočte na jedného poistenca za mesiac činí 283 Sk. V roku 1998 to bolo 270 Sk na jedného poistenca za mesiac. Skutočné náklady na takéhoto poistenca v roku 1998 však boli 710 korún, teda zhruba trojnásobne vyššie.

    K 31. 12. 1998 nedoplatok štátu od roku 1994 za poistencov, za ktorých platí poistné, dosiahol výšku 30 499 miliónov Sk. Skryté potreby rezortu sa odhadujú na 60 - 80 miliárd Sk, čo vyplýva z nedofinancovania fondu reprodukcie hmotného majetku, neuskutočňovanej obmeny drobného hmotného majetku vrátane ochranných osobných pracovných prostriedkov a posteľnej bielizne, ako aj bežnej údržby budov a prístrojov. Za rok 1998 zdravotnícke zariadenia, ktoré sú finančnými vzťahmi napojené na zdravotné poisťovne, vykazujú dlhy vo výške 8 424 miliónov Sk voči svojim dodávateľom a stratu vo výške 3 329 miliónov Sk, čo je, mimochodom, viac, ako štát v tomto roku odvádza zo štátneho rozpočtu, a čo je 25,6 % z celkových plánovaných zdrojov na rok 1999. Toľko na úvod fakty.

    Chcel by som povedať, že táto situácia, ktorá panuje v zdravotníctve, je výsledkom dlhodobého a chronického nedofinancúvania zdravotníctva. Štát sa totiž správa k zdravotníctvu už desiatky rokov tak, že keď nemá dostatok, tak si vyberie ako obetného baránka rezort, kde sa nedostatok dofinancovania hneď neprejaví, teda prejaví sa to až s istým časovým oneskorením, a preto je do istej miery aj pohodlné práve tento rezort nedofinancúvať. Počína si vlastne tak, ako je to v tom vtipe o chovateľovi, ktorý odúčal kobylu žrať, a keď ju už takmer celkom odučil, tak vtedy potvora zdochla. Naozaj zdravotníctvo je v situácii pred zdochnutím, obrazne povedané, pred kolapsom, pred tým, že nebude schopné zabezpečovať zdravotnú starostlivosť ani v základnom rozsahu.

    Chcel by som povedať, že tu nejde o také výkony, ako sú transplantácie kostnej drene, ako sa domnieval jeden poslanec z rozpočtového výboru, ale že tu nie sú peniaze ani na to, aby sa zabezpečoval dostatok infúzií a fakticky, najmä u starších ľudí sa dnes stretávame s takými situáciami, ktoré nemožno nazvať ináč ako pasívnou eutanáziou.

    Samozrejme toto má vážne dôsledky predovšetkým na morálny stav zdravotníckych pracovníkov, na lekárov a musím povedať, že najbežnejšia reakcia na súčasný stav zo strany lekárov je to, čo je podľa mňa morálne najhoršie, a to, že sú úplne ľahostajní a že reagujú slovami vyjadrenými rozličnými spôsobmi, ako mne je všetko jedno, ja už na to všetko kašlem a podobne. To si myslím, že je veľmi vážne z morálneho hľadiska, u zdravotníckych pracovníkov a u lekárov špeciálne.

    Vzhľadom na obmedzený čas by som si teraz dovolil, aby som to stihol, predniesť pozmeňujúci návrh už aj preto, že výbor pre zdravotníctvo nebol prizvaný na rokovanie rozpočtového výboru v čase, keď sa kapitola rozpočtu rezortu zdravotníctva prerokúvala a nebolo možné sa k tomu vyjadriť, nebolo možné patrične veci vysvetliť a navyše sa v texte objavili nepresnosti vo vzťahu k citovaniu záverov, ktoré prijal zdravotnícky výbor.

    Poznamenávam, že tento pozmeňujúci návrh podpísali všetci členovia výboru pre zdravotníctvo a ďalší poslanci, a potom ho odovzdám, samozrejme, v písomnej forme.

    Skupina poslancov navrhuje teda vyňať na osobitné hlasovanie body D.1a) a D.1c) spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich. Na bod D.1a) by som zvlášť chcel upozorniť, to je to, aby sa schválilo na prvý polrok vyplatenie sedem dvanástin z teraz plánovaného rozpočtu, pretože v opačnom prípade ten dlh a tú situáciu, ktorá vznikla, sa nepodarí zastaviť, a tá guľa sa bude pred nami nabaľovať a valiť stále väčšia.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky:

    1. Urýchlene iniciovať legislatívne opatrenia, na základe ktorých sa v roku 1999 umožní presun finančných prostriedkov z Fondu nemocenského poistenia a Sociálnej poisťovne do systému zdravotného poistenia vo výške 3,6 mld. Sk;

    2. pripraviť legislatívne normy, ktoré od roku 2000 umožnia zlúčenie nemocenského a zdravotného poistenia do systému zdravotného poistenia;

    3. urýchlene pripraviť návrh legislatívnych noriem, ktoré umožnia presunúť celú problematiku kúpeľnej starostlivosti do pôsobenia zdravotných poisťovní vrátane presunu finančných prostriedkov uvoľňovaných na tento účel zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne;

    4. pripraviť návrh legislatívnych noriem, ktoré umožnia zvýšiť odvodovú povinnosť pre zdravotné poistenie znížením odvodovej povinnosti do nemocenského poistenia.

    O každom z uvedených štyroch bodov žiadame hlasovať potom na záver osobitne.

    Chcel by som len upozorniť a zdôrazniť, pretože chápeme, že nemožno zvyšovať deficit štátneho rozpočtu, že všetky tieto predložené návrhy zabezpečujú v istom zmysle nové koncepčné riešenie financovania systému zdravotného poistenia, čím sa predíde ďalšiemu zadlžovaniu systému tohto poistenia. Návrhy nebudú zvyšovať deficit štátneho rozpočtu v roku 1999 a nebudú si vyžadovať dodatočné zdroje štátneho rozpočtu.

    Mohol by som teraz to ešte stručne obhajovať. Chcel by som len apelovať na tých, ktorí sú zodpovední za vedenie rezortu sociálnych vecí, aby prejavili istú solidaritu so zdravotníctvom a nepresúvali trošku možno aj kamuflovane prostriedky, ktoré ušetrili, pretože tam je na nemocenskom poistení ušetrených 5,5 miliardy Sk, aby ich nepresúvali do nejakých iných názvov alebo kapitoliek, ako je rezervný fond alebo dôchodkový fond, aby pocítili túto solidaritu, pretože na nemocenské poistenie fakticky "zarába" aj zdravotníctvo. To je aj dôvod, prečo ich chceme zlúčiť, pretože je to aj logicky správne. Je to aj vecné a je to aj spravodlivé.

    Ďakujem vám pekne za vypočutie a za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Znova sa pýtam ako u predchádzajúcich rečníkov: Pani poslankyňa Keltošová, faktická poznámka alebo procedurálny návrh? Čiže faktická poznámka. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Pán poslanec Drobný - faktická poznámka. Pán poslanec Zelník - faktická poznámka. Pán poslanec Paška - faktická poznámka. Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka. Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka. Tým končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Rakús, pri všetkej úcte k vašim vedomostiam a k vašej praxi chcela by som uviesť pre ostatných poslancov niekoľko stručných poznámok. Po prvé, spomínate si, ako v roku 1994 v tomto parlamente ste pozvali vy, keď my sme boli v opozícii, na odbornú prednášku zástupcov takzvanej Hutníckej zdravotnej poisťovne z Ostravy a dávali ste to za model poisťovníctva aj na Slovensku? Tá poisťovňa skrachovala do polroka. My sme vás vtedy na to upozorňovali, že tento model zdravotného poistenia na Slovensku nie je dobrý. Po druhé, pýtam sa, akej solidarity sa dovolávate teraz s rezortom práce a sociálnych vecí. Ak poviem veľmi stručne, zdravotníctvo po prvé nezarába na nemocenské poistenie, po druhé, solidarita je iba v zdravotnom poistení, to vám povedia všetci odborníci, ale v nemocenskom poistení je princíp zásluhovosti. To znamená, z môjho platu percento na nemocenské poistenie je určite vyššie ako z priemerného zárobku. Čiže tu solidarita neexistuje. V odborných kruhoch vám to vysvetlia.

    To, že sa chcete zmocniť nemocenského fondu, ktorý je ziskový, momentálne, je pochopiteľné, ale to problém zdravotníctva nevyrieši. Pokiaľ zdravotníctvo neurobí rez, rázny systémový rez, čo sa týka počtu poistencov, počtu poisťovní, správnych nákladov, pokiaľ sa nedohodnete s rezortom sociálnych vecí, ktoré lôžka budú v nemocniciach vyhradené ako sociálne, pokiaľ neobnovíte aspoň čiastočne službu geriatrických oddelení a geriatrických sestier, tie náklady do zdravotníctva budú stále len rásť.

    A na záver chcem dať ešte jeden námet. My sme pripravili ešte za našej vlády jeden spoločný zákon s rezortom zdravotníctva o spoločných revíznych kontrolných lekároch Sociálnej poisťovne, t. j. aj nemocenského fondu, aj zdravotného. Ja sa pýtam, prečo nejdete najprv touto systémovou zmenou a prečo chcete zničiť inštitúciu, ktorá funguje?

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som pána poslanca a bývalého ministra zdravotníctva podporiť v jeho nárokoch na rozpočet, a to z hľadiska Deklarácie základných ľudských práv a z hľadiska toho, aby Slovensko skutočne sa dostalo medzi vyspelé krajiny západnej Európy. Darmo sa budeme, páni, snažiť dodržiavať práva menšín, ktoré sú nadprávami, ak nebudeme rešpektovať základné ľudské práva, ktoré vo svojom článku 25 hovoria o tom, že každý má nárok na štandardnú lekársku starostlivosť, na základné sociálne podmienky a podobne, keď sa dostávame do štádia, že onkologickí pacienti na svoju liečbu, len čo je trošku drahšou liečbou, musia žiadať obyvateľstvo, aby sa na nich zbierali.

    Takže pokiaľ pôjde o tento aspekt žiadosti aj pána bývalého ministra, ktorého, musím povedať, že si mimoriadne vážim ako odborníka, v tejto časti ho podporím, pretože vidieť jeho citlivý prístup k rezortu, ktorý riadil, na rozdiel od terajšieho ministra.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková, prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Aj ja by som chcela pánu poslancovi Rakúsovi ako členovi nášho gestorského výboru za zdravotníctvo poďakovať za jeho korektné vystúpenie. Po dlhom čase tu nikto nenadával, neurážal, ale vyšiel z odbornej analýzy a dáva nejaké návrhy. Nemusia všetci s týmito návrhmi vo všeobecnosti súhlasiť, treba o niektorých naozaj diskutovať, ale veľmi si vážim to, že povedal, že už desiatky rokov sa štát správa k rezortu ako takpovediac k macoche. Je to správne na rozdiel od poslancov z SDĽ, ktorí si myslia, že všetko vzniklo na zelenej lúke v roku 1994.

    Skutočne ten, kto sa venuje problematike či už zdravotníctva alebo sociálnych vecí systematicky, tak vie, kde postupne aké problémy vznikali. A napriek tomu, že skutočne sa neustále zvyšoval rozpočet na zdravotníctvo, nepokrýval tie potreby, ktoré si tento rezort vyžaduje, pretože medicína ide míľovými krokmi dopredu. Tie nové techniky, ktoré chceme zabezpečiť pre našich občanov, niečo stoja a každý štát, ktorý som mala možnosť prejsť, a boli to vyspelé štáty Európskej únie, musí transformovať zdravotníctvo a prispôsobovať ho novým podmienkam. Každá transformácia stojí nejaké finančné prostriedky. Ale napriek tomu, že som zdravotnícky pracovník a nejaký ten rok som v zdravotníctve odpracovala, myslím si, že aj tu sú ešte mnohé neekonomické kroky. Nakoniec aj správa kontrolného odboru a Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú dostávame a ktorá bola predložená do výboru pred niekoľkými dňami, ukazuje, že sa napriek tomu ešte vynakladajú prostriedky neekonomicky. Takže si myslím, že aj tu sa musíme zjednotiť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

    Ku kolegovi Rakúsovi musím povedať, že naozaj to bol, by som povedal, prejav, ktorý jasne ukázal, že rečník cíti spoluvinu na stave, ktorý tu je. Cítime ju všetci, každý svojou mierou. Bol minister zdravotníctva.

    Ja by som sa zameral na tú časť, ktorú aj kolegyňa Keltošová spomenula. Samozrejme, naivne sme si mysleli vo výbore pre zdravotníctvo, že možno vykryť platobnú neschopnosť zdravotného poistenia nemocenským poistením. Ale ono to je inkompatibilné už z toho dôvodu, že princíp pluralizmu, ktorý je v zdravotníckom poistení, nie je v nemocenskom poistení.

    Štát sa správal macošsky a bude sa správať stále macošsky voči rezortu zdravotníctva preto, lebo objem, ktorý potrebuje rezort zdravotníctva, je enormne veľký. To je prvá vec.

    A druhá vec, v rezorte zdravotníctva platia enormne výrazné platobné - povedal by som - nemorálnosti a nedôslednosti. Subjekty, ktoré sa tam zúčastňujú na pohybe finančných prostriedkov, úplne jednoznačne a bez mihnutia oka meškajú s platbami. Menovite poisťovne. Tá pluralita zdravotného poistenia je tým hlavným negatívom, pre ktoré štát sa bude stále takto správať. Nemožno obviniť žiadnu vládu, že sa tak bude správať.

    Ja si pamätám na vystúpenia podpredsedu Kozlíka, keď hovoril, že žiadne financie do toho rezortu nedá, pretože keby tam dal celý rozpočet, tak ho zjedia a budú nespokojní. Nemalo by to žiadny význam. Teda z tohto hľadiska kolega Rakús otvoril aj túto stránku, ktorú si musia všetci uvedomiť. Lebo všetci sme v tomto systéme zaangažovaní, platíme do toho a, bohužiaľ, od neho nedostaneme to, čo sme si predstavovali. A stále to bude horšie. Riadenie systémového opatrenia a pluralita poistenia nie je vhodná v tejto fáze transformácie na Slovensku.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Som veľmi rád, že tieto slová zazneli od pána poslanca Rakúsa, ktorý je v súčasnej koalícii, pretože to boli slová holej reality, ako to skutočne v zdravotníctve vyzerá.

    O tom, že je chronicky nedofinancované, sa dlhodobo diskutuje a diskutovalo najmä pred voľbami. Všetci tak ako tu sedíme, sme pred voľbami občanovi sľubovali, že vzhľadom na situáciu, ktorá sa v zdravotníctve vyvíja, budeme považovať po voľbách zdravotníctvo za svoju prioritu. Bohužiaľ, rozpočet, ktorý je predostretý, je jeden z najmenších rozpočtov, aké zdravotníctvo za posledné štyri roky dostalo, keď to porovnám v rámci hrubého domáceho produktu.

    Môžem len súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Rakús, pretože jeho skúsenosti sú jeho praktické a osobné skúsenosti s každodennou praxou, že zdravotníctvo je skutočne už pred závažným kolapsom. Netreba túto situáciu podceňovať a pokiaľ zdravotníctvo nedostane aspoň minimum, ktoré mu zabezpečí pre tento rok prežitie, tak všetci, ktorí tu sedíme, sme spoluzodpovední za stav, že keby takto bol schválený zákon o rozpočte s tým množstvom peňazí pre zdravotníctvo, ako sa v ňom uvažuje, tak dôjde k poškodeniu zdravia občana a za to potom budeme zodpovední všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Paška, prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Rakúsovi za to, že aj keď veľmi kulantne, ale predsa priznal, že návrh štátneho rozpočtu vo vzťahu k zdravotníctvu je exemplárnou ukážkou podvodu vládnych strán na svojich voličoch. Všetky súčasné vládne strany totiž sľubovali našim občanom zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Opak je však pravdou. Štát za svojich poistencov opäť nechce platiť, tak ako to sľubovali ani nie pred rokom páni poslanci Šagát, Kováč či pán poslanec Mikolášik.

    Ako v tom čase člen výboru pre zdravotníctvo sa veľmi dobre pamätám, ako presadzovali, aby štát za svojich poistencov odvádzal 100 percent z príslušného percenta minimálnej mzdy. V súčasnosti je v rozpočte navrhnuté nižšie percento a východisková suma pre odvody je stanovená iba vo výške 2 700 korún.

    Milé kolegyne, kolegovia najmä z vládnej koalície, spamätajte sa. Ak chcete naplniť, čo ste voličom sľubovali, nemôžete predsa podporiť takýto odvod štátu na zdravotnícke zabezpečenie. Veď súčasná situácia v zdravotníctve je taká zložitá, a najmä po zásahoch pána ministra Šagáta, že skutočne mnohí ľudia, ktorí sú odkázaní na zdravotnú starostlivosť, nedostávajú zdravotnú starostlivosť v takej podobe, na akú majú podľa ústavy právo. Takže láskavo zoberte na vedomie skutočnosť, že takto to ďalej nejde.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Taktiež chcem doplniť vystúpenie pána poslanca Rakúsa s údivom, prečo v zdravotníctve sa nepokračuje na zákone, ktorý sme pripravili, ktorý sa týkal revíznych lekárov. Znamenalo by to tiež ušetrenie financií, o tom hovorila už pani poslankyňa Keltošová. A v tejto súvislosti sa chcem spýtať pani ministerky Schmögnerovej, ale prosila by som ju o vecnú, a nie politickú odpoveď, pretože včera som dala vecnú otázku, vôbec na ňu neodpovedala a robila tu útočnú politiku, chcem sa opýtať, prečo sa naháňajú zdroje do štátneho rozpočtu práve na skupine sociálne najslabších občanov. Mám tu na mysli krízovú kategorizáciu liekov, ktorá je absolútne, ale absolútne asociálna, pretože v prvej kategórii liekov sa nenachádzajú tie, teda v prvej kategórii, na ktorú sa nepripláca alebo len minimálne sa pripláca, tie lieky, ktoré potrebujú naši dôchodcovia.

    Je predsa absolútnym nezmyslom, aby z nízkych dôchodkov tí ľudia, ktorí potrebujú permanentne lieky a nemôžu byť bez nich, doplácali sumy 500, 600 až 1 000 korún. Pani ministerka, ako je toto možné, že takto sa naháňajú financie do rozpočtu? Celý krízový projekt pre zdravotníctvo je veľká hlúposť, ktorá neprináša úžitky do rozpočtu a krízové rozdelenie kategorizácie liekov je absolútne asociálne. Prosím o odpoveď, prečo to takto je a či to takto necháte v záujme naháňania peňazí do rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán minister Rakús pôsobil vo vláde, v ktorej som aj ja pôsobil, a plne ho podporujem v tom, že vlastne už od roku 1992, možno že aj oveľa skôr, sa tiahne nedofinancovanie zdravotníctva a jednoducho nie je dostatok finančných zdrojov v zdravotníctve v kapitolách, ktoré zabezpečujú toto financovanie, na to, aby sa mohla plniť ústavou zaručená bezplatná starostlivosť alebo aspoň taká starostlivosť, aká by bola primeraná, ktorú by obyvateľstvo potrebovalo. Treba teda v každom prípade hľadať finančné zdroje, aby sa zdravotníctvo vyfinancovalo, ale treba ich hľadať takým spôsobom, aby to bolo kompatibilné s celým systémom a aby sme naozaj veľmi perspektívne riešili situáciu.

    V tomto smere ale rozhodnutia terajšieho pána ministra nedávajú záruku, že sa to takto vlastne stane, lebo nebol vyhodnotený krízový režim, nepovedalo sa, koľko sa vlastne ušetrilo a skôr zdravotnícke zariadenia signalizujú, že vôbec sa neušetrilo, že sa len presunul dlh, prehĺbil dlh zdravotníckych zariadení, a to je realita jeho úsporných opatrení.

    Na dôvažok nie sú chronicky dlhodobo riešené problémy vo vzťahu k lekárom. Napríklad pohotovostné služby nie sú ani zaplatené, ani zo zdravotného hľadiska a ochrany lekárov ako pracujúcich, je to nehoráznosť, že sa nútia k takýmto činnostiam a jednoducho potom nie je možné, aby sa koncentrovali na výkon.

    A takisto aj lieky, ktoré majú ľudia, dôchodcovia platiť v súčasnosti a presunúť všetku zodpovednosť na revíznych lekárov, to tiež nie je riešenie, ktoré bolo východiskom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vo svojom vystúpení by som chcel zvýrazniť dve tézy v úvode, že ani jedno slovo, ktoré poviem, nemienim konfrontačne a že si vysoko vážim vystúpenie pána poslanca Rakúsa, pretože, ak mnohé vystúpenia vrátane členov vlády sú vo väzbe na tento rozpočet postavené na vode a na nenávisti, tak konečne zaznel taký racionálny prístup. Je faktom, že otvoril témy, ktoré už boli predmetom mnohých kongresov a zrejme mnohých odborných konferencií budú aj v budúcnosti. To je jedna poznámka v tejto súvislosti.

    Druhá poznámka je tá, že neexistuje univerzálny model transformácie zdravotníctva od socializmu k slobodnej spoločnosti. Neexistujú zákonitosti zatiaľ odhalené a aj jednotlivé modely vo vyspelých štátoch, ktoré sú od začiatku 20. storočia, nemecký model, Bismarckov model, Bevreach vo Veľkej Británii sú veľmi komplikované.

    Chcel by som tiež uviesť, že existuje taká krásna úvaha o príprave rozpočtu štátu a zdravotníctva zo stredoveku. Úvaha vychádza z toho, že ak mocnár do rána nespí, pretože má rozhodnúť o tom, či dá milosť odsúdenému na smrť, tak má stres. A do rána mocnár, ktorý pripravuje rozpočet svojej krajiny, ak všetky prostriedky, ktoré sú určené na armádu, na štátnu správu, na asfalt či na náboje nedá do zdravotníctva, svojím spôsobom tiež istým spôsobom ublíži tým, ktorí by tieto prostriedky v zdravotníctve potrebovali. Preto je rozhodovanie o rozpočte štátu vo väzbe na zdravotníctvo veľmi ťažké a zodpovedné. Nemôžu ísť všetky prostriedky, samozrejme, len do zdravotníctva.

    Diskusia o hľadaní zdrojov nemá konca. Mnohé reformy po roku 1990 boli v tejto krajine nanič, ale ísť cestou likvidovania nemocenského poistenia a ich presunu do zdravotného poistenia, to nie je dobrá cesta. Treba o tom chladne bez emócií rozprávať.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Gaľa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani podpredsedníčka vlády,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    chcel som vás hneď na úvod požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa nachádza v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 v kapitole C-V Presuny v rámci príslušných kapitol pod bodom 1, citujem: "V kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 v položke 4319 účelovo viazať finančné prostriedky vo výške 6 100 tisíc Sk pre kapitolu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre Slovenský Červený kríž (navrhovanú sumu 33 900 tisíc Sk upraviť na 40 miliónov Sk)."

    Kolegyne, kolegovia, Slovenský Červený kríž je národná spoločnosť uznaná vládou Slovenskej republiky ako jediná národná spoločnosť Slovenskej republiky. Je zriadená zákonom číslo 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža, ktorý vychádza zo Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, ktoré Slovenská republika ratifikovala 2. 4. 1993. Červený kríž na Slovensku oficiálne vznikol 6. 2. 1919, v tomto roku je to 80 rokov jeho činnosti. Programy, ktoré plní Slovenský Červený kríž, sú spoločensky mimoriadne dôležité. Červený kríž v záujme štátu vykonáva nábor bezpríspevkových darcov krvi, k čomu je bezpodmienečne potrebná na vysokej úrovni vykonávaná propagácia bezpríspevkového darcovstva krvi na celoštátnej a okresnej úrovni. Spolupracuje s transfúznymi stanicami, prevádzkuje mobilné odberové jednotky, ktorých je vlastníkom, zúčastňuje sa na priamych odberoch krvi. V závere tohto programu zabezpečuje aj oceňovanie bezpríspevkových darcov krvi. Ročne to predstavuje 200 tisíc odberov krvi.

    Program Slovenského Červeného kríža pre oblasť poskytovania prvej pomoci je priamou súčasťou starostlivosti o zdravie človeka. Cieľom tohto programu je poskytnúť vedomosti o základnej zdravotnej starostlivosti a prvej pomoci, v teoretickej a praktickej časti vyučovať diferencovane prvú pomoc v čo najširšej vrstve obyvateľstva s dôrazom na praktické výcviky vrátane overovacích súťaží, viesť k zdravotnému uvedomeniu, rozšíreniu vedomostí v oblasti prevencie chorôb a ochrany zdravia a viesť k vedomiu, že zdravie človeka je závislé aj od kvality životného prostredia. Tisíce občanov Slovenskej republiky je ročne vyškolených v oblasti poskytovania prvej pomoci. Slovenský Červený kríž má v súčasnosti 2 350 miestnych spolkov s vyše 180-tisícovou členskou základňou a dobrovoľníckym aktívom. Poskytuje humanitnú pomoc ľuďom na to odkázaným doma i do zahraničia podľa svojich možností, ale je aj k dispozícii vláde Slovenskej republiky.

    Každý občan Slovenskej republiky sa stretáva aspoň raz ročne s aktivistami Červeného kríža a s jeho pomocou. Slovenský Červený kríž v rámci svojich činností organizuje rekondičné tábory pre skupiny zdravotne postihnutých detí, ktoré sa nemôžu zúčastňovať bežných táborov. Sú to enuretici, kardiaci, alergici, ochorenia horných ciest dýchacích, obézne deti a podobne. Program rozvoja záchranárskych činností sa orientuje na pomoc pri odstraňovaní následkov prírodných a ekologických katastrof, priemyselných havárií, nehôd akéhokoľvek druhu a na výcvik záchranárskych tímov formou sústredení, praktických návykov, súťaží a zabezpečovania potrebného materiálu. V rámci tohto programu je zabezpečovaná starostlivosť o vojnové hroby vyplývajúca z medzinárodných dohovorov podpísaných s Ruskou federáciou a Nemeckou spolkovou republikou.

    Jednou z nezanedbateľných, pre spoločnosť veľmi dôležitých a vysoko spoločensky oceňovaných úloh zabezpečovaných Slovenským Červeným krížom je vykonávanie pátracej služby. Zabezpečuje úlohy v oblasti medzinárodného humanitného práva. V neposlednej miere Slovenský Červený kríž je členom Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodnej záchranárskej organizácie a financuje náklady spojené s prevádzkovou činnosťou so všetkými formami rozvojových činností, zahraničnou činnosťou Slovenského Červeného kríža, zabezpečovaním organizačnej a metodickej pripravenosti všetkých akcií Slovenského Červeného kríža, zabezpečovaním hospodársko-prevádzkovej činnosti všetkých úsekov 62 územných spolkov Slovenského Červeného kríža v rámci Slovenskej republiky.

    Tento pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, bol jednomyseľne schválený na pôde výboru pre zdravotníctvo a takisto gestorský výbor odporúča uvedený návrh schváliť. Verím teda, že aj my, ctená snemovňa, bez ohľadu na politické tričká, tento návrh pri záverečnom hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu podporíme.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhej časti môjho vystúpenia pripojiť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predniesol predo mnou poslanec doktor Rakús. Istým princípom pri tvorbe štátneho rozpočtu, respektíve pri podávaní pozmeňujúcich návrhov je postupovať tak, aby ten, kto dáva pozmeňujúci návrh, poukázal na možné zdroje, ktorými tento pozmeňujúci návrh je možné kryť. Myslím si, že doktor Rakús uviedol zdroje, ktorými by bolo možné pomôcť v katastrofálnej situácii nášmu zdravotníctvu. Chápem exministrov práce a sociálnych vecí pani Keltošovú a pána Tkáča, že z pozície členov výboru pre sociálne veci bránia tento fond, ale na druhej strane pri otázke, kde vziať, doktor Rakús a v podstate aj zdravotný výbor, ktorý spolupracoval na týchto návrhoch, našiel istú odpoveď, ako v tejto ťažkej chvíli zdravotníctvu pomôcť. Jednoducho v týchto fondoch, ktoré menoval, tieto peniaze sa nachádzajú, sú tam pasívne, sú možno na úložkách a pani ministerka financií jednoducho by problém alebo odpoveď na otázku, kde vziať, mala čiastočne vyriešený, pokiaľ by sme pri záverečnom hlasovaní súhlasili s týmto pozmeňujúcim návrhom. Takže prikláňam sa a žiadam vás o podporu pozmeňujúcich návrhov poslanca Rakúsa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojila a požiadala ctenú snemovňu o podporu toho bodu, o ktorom hovoril pán poslanec Gaľa. Naozaj sme sa tu zhodli ako gestorský výbor a našli sme aj takú primeranú sumu, ktorá by pomohla Slovenskému Červenému krížu realizovať tie úlohy, o ktorých hovoril. Chcem povedať poslancom, že nerobím to z nejakého populistického dôvodu, nám sa aj v ostatných štyroch rokoch vždy v gestorskom výbore pre zdravotníctvo podarilo zvýšiť rozpočet pre Slovenský Červený kríž, pretože sme si uvedomovali jeho nezastupiteľnú úlohu, tak dúfam, že aj teraz nájdeme tú spoločnú podporu, pretože v ostatných rokoch sme ju našli bez ohľadu na politické tričko a myslela som si a myslím si, že v zdravotníctve by sme mali mať naozaj všetci jeden cieľ.

    Keďže ste nám skrátili vystúpenie, chcela by som požiadať aj o podporu toho istého bodu, o ktorom hovoril pán poslanec Gaľa, čiže C-V, ale body 3 a 4 na strane 13, kde tiež náš výbor sa dohodol na zvýšení prostriedkov pre dotácie do protidrogového fondu. Gestorský výbor tiež odporúča prijať tento návrh, nejde o veľkú sumu, iba 5 miliónov Sk, a chceli by sme dostať túto dotáciu na úroveň roku 1998, keď išlo do tohto protidrogového fondu 50 miliónov, teraz vláda pôvodne navrhovala iba 45 miliónov, chceli by sme dostať tento fond na úroveň roku 1998, pretože vieme, že problémy s drogami neklesajú, ale, naopak, rastú. Takže, aby som nestrácala čas pri vystúpení, tak vás tu poprosím aj o podporu tohto bodu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo.

    Vzhľadom na aktivity, ktoré vykonáva Slovenský Červený kríž, sa dá len súhlasiť a dá sa len podporiť ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Gaľa. Nechcem opakovať všetko to, čo už on vymenoval, vlastne čo všetko vykonáva Slovenský Červený kríž, ale chcem sa venovať druhej časti jeho podpory toho návrhu, odkiaľ zobrať, odkiaľ teda nájsť peniaze, teda zdrojové možnosti. Chcem upozorniť na to, že síce tam sa akoby črtala suma 3,6 miliardy Sk, ale vzhľadom na to, že treba pomeniť množstvo zákonov, nie je to také jednoduché, táto suma je preto veľmi v nedohľadne, nehovoriac o tom, že túto sumu gestoruje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Vôbec to teda nie je jednoduché, zrejme sa ešte k tomu prihlási aj pán exminister Tkáč a pani exministerka Keltošová. Ja chcem preto znova upozorniť, že jediné reálne peniaze, ktoré zdravotníctvo by mohlo dostať a ktoré vlastne potrebuje, je práve štátom platené poistné za osoby, ktorých je 3 300 tisíc občanov, ktorí proste nie sú zárobkovo činní. Jedine v tomto vidím zdroj financií a aj okamžité doplnenie peňazí do rezortu zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč, prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    V prvej časti pán poslanec Gaľa hovoril o Slovenskom Červenom kríži. Ja podporujem jeho návrh, ale chcel by som pripomenúť, že Slovenský Červený kríž môže byť tiež účastníkom grantového systému, ktorý existuje, cez viaceré zdroje, konkrétne aj cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Neviem posúdiť požiadavku na presun rozpočtovej položky, pretože je to otázka, odkiaľ sa to, samozrejme, presunie. Chcel by som len zvýrazniť, že v čase povodní na východnom Slovensku Slovenský Červený kríž mimoriadne dobre "zabral", že v tejto súvislosti garantoval v podstate prerozdeľovanie humanitárnej pomoci tak, aby nevznikli nejaké podozrenia z jej zneužitia a podobne a v tomto spolupráca bola veľmi dobrá.

    Samozrejme v tej druhej časti, je to aj v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Rakúsa, diskusia o zlikvidovaní fondu nemocenského poistenia je veľmi jednoduchá, len prečo to zobrať z nemocenského fondu, veď podobne absurdne sa dá hovoriť o bytovom fonde alebo poľnohospodárstve, a potom bude vyriešené zdravotníctvo, lenže na strane nemocenského poistenia, ktoré je tradičnou formou poistenia v tejto krajine aj v iných európskych štátoch, zostane potom vákuum, a to už zdravotníkov nezaujíma. V tom mi ich prístup k hľadaniu zdrojov, tak by som povedal, pripomína trochu egoizmus. Nemocenské poistenie predsa garantuje, ak ste zástancovia prirodzených vlastníckych ľudských práv, garantuje občana v určitých sociálnych udalostiach. Týmito sociálnymi udalosťami je to, že si nemôže zabezpečiť prostriedky na obživu vlastnou prácou, pretože je chorý, sú tam garantované niektoré princípy rodinnej politiky, ako sú dávky, je tam ošetrovanie člena rodiny, a sú ešte ďalšie náležitosti, ktoré sa hradia z nemocenského poistenia.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Nadviazala by som na to, čo povedal pán poslanec Gaľa. V prvej časti podporujem návrh, ktorý dal v súvislosti s Červeným krížom. V tej druhej časti by som chcela pokračovať v tom, čo som už spomenula pri vystúpení pána poslanca Rakúsa. Už tu bolo povedané, že nemocenské poistenie slúži na princípe zásluhovosti, to znamená, ja budem poberať nemocenské dávky v takej výške, v akej si na ne prispievam, prídavky v takej výške, na aké ja platím do poistného systému. Totiž, páni poslanci, poistný systém má veľmi dobrú pamäť, koľko do nej občan vloží, toľko by mohol od neho očakávať. To je ten princíp zásluhovosti. Takže nemôžem s týmto súhlasiť a myslím si, že bolo by naozaj treba si urobiť k tomu nejaký odborný seminár, aby sa zlúčili tieto dva fondy, pretože je to principiálne nespravodlivé voči platičom poistného. Jednoducho, keď ja sa poistím, povedzme, proti autonehode, tak viem, čo môžem od poisťovne dostať. Keď si auto pripoistím a budem mať ešte poistené aj, povedzme, majetok a osoby, takisto potom mám nárok na poistné. A to isté platí aj v nemocenskom poistení. Čiže nemôžem s tým súhlasiť. Zdroje z nemocenského fondu, mimochodom, aj v rezervnom fonde sú určené zákonom, čiže to nie je žiadna svojvôľa nemocenského fondu, zo zákona je určená výška, minimálna výška fondu musí byť dodržaná. A navyše, nemocenský fond častokrát supluje aj určité iné udalosti, ktoré jednoducho iné fondy ani štát nevie vykryť. Napríklad v tomto roku zrejme to bude aj valorizácia dôchodkov, pretože štát nemá toľko peňazí, aby mohol prispievať za všetkých poistencov na dôchodkové poistenie a presun z tohto nemocenského, respektíve výpožička z nemocenského v rámci jednej inštitúcie je celkom normálna a logická a je tam potom aj nadväznosť na princípe zásluhovosti, pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov, to je ale naozaj potom už odborná téma. Ja by som sa rada stretla s vami, pán poslanec, neskôr.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej má slovo pán poslanec Kozlík.

  • Vážená Národná rada,

    pán Gaľa spomínal zložitú finančnú situáciu zdravotníctva. Rád by som pripomenul, že vláda Vladimíra Mečiara od roku 1994 do roku 1998 zvýšila zdroje zdravotníctva z 19 miliárd na takmer 40 miliárd korún. Je to nebývalý prírastok a keby sa novej vláde podarila len polovička takéhoto prírastku zdrojov, myslím si, že akékoľvek problémy v zdravotníctve by boli zažehnané. Takže určite to závisí od krokov novej vlády, od hospodárskej politiky novej vlády a vytvorenia príslušného finančného predpolia. Samozrejme, že sme pri vývoji zdrojov prešli na takzvaný kalkulovaný systém zdravotníctva, kde medziročné prírastky, ak boli dva roky 35 % v zdrojovej oblasti, sme kalkulovali potom v ďalších rokoch 1997 - 1998 na 15, respektíve 8 % ročných prírastkov zdrojov.

    Vážená Národná rada, tam je kardinálny problém tohto návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vlastne zo strany štátu kalkuluje prírastok 500 miliónov korún, zdroje zdravotníctva v podstate zostávajú v pôvodnom rozsahu, a to je zničujúce pre zdravotníctvo, že sa nenašla žiadna vtipná myšlienka na riešenie problému. Pritom uznám, že treba hľadať zefektívnenie celého systému, že zdravotníctvo do istej miery zaspalo, ale nemôže byť v nulovej, prakticky v nulovej úrovni prírastok zdrojov. A vybrakovanie nemocenského fondu ako riešenie je zničujúci krok pre oba systémy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    plne podporujem pána poslanca Gaľu v jeho návrhu, že treba zvýšiť finančné prostriedky pre Slovenský Červený kríž a oceniť naozaj záslužnú činnosť, ktorú táto organizácia vykonáva. Na dôvažok v tomto čase treba vidieť, že Slovenský Červený kríž zrejme bude musieť preberať aj ďalšie funkcie pri záchrane životov a v starostlivosti o človeka, nakoľko likvidáciou záchranného systému Alfa Slovakia jednoducho na našich cestách vznikla situácia, že sú ohrozené ľudské životy a systém požiarnikov, ktorý to realizuje, nie je na to uspôsobený. V Banskej Bystrici už vznikla prvá iniciatíva, keď sa pod Červený kríž časť tých, čo boli v Alfe Slovakii, jednoducho pridali a vytvorili si akúsi strechu. A treba aj premyslieť, že finančné zdroje vybrané v zákonnej poistke, ktorú platíme všetci ako automobilisti, by bolo treba presunúť, časť z nich do Červeného kríža, ak Červený kríž má teda suplovať tento systém Alfa Slovakia. Je to mimoriadne vážny stav, ba priam havarijný, a ja by som chcel v tomto smere, aby vláda prehodnotila svoje rozhodnutie, lebo napríklad v uplynulých dňoch v okrese Nové Zámky došlo k dopravnej nehode, kde sa čelne zrazili dve osobné autá a na mieste zomreli štyria ľudia, lebo jednoducho privolaní požiarnici nemali techniku, ako ich z toho vyslobodiť, na dôvažok, keď sa tam dokrívali na tatrovkách, starých autách, už bolo aj neskoro. Takže vážne treba prehodnotiť celý tento systém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, teraz bude mať slovo predseda Národnej rady, potom bude vyhlásená obedňajšia prestávka. V riadnom rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ako prvý po prestávke vystúpi v rozprave pán poslanec Danko.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    cez obedňajšiu prestávku by sme uskutočnili valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie v tejto miestnosti. Pozvánku máte všetci. Hneď po začatí prestávky by sme uskutočnili valné zhromaždenie. Verím, že za polhodinu sa nám ho podarí uskutočniť, a potom by ste mali možnosť na obed. Prosím vás, zostaňte tu v rokovacej miestnosti a hneď by sme uskutočnili valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Danko.

    Prosím pána spravodajcu a pani navrhovateľku, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ráno, myslím si, som počúval Rádiožurnál a dozvedel som sa, že opozícia tu pracuje veľmi nerentabilne a nekonštruktívne. A neproduktívne, tak to bolo povedané. Myslím si, že to povedala predkladateľka, pani ministerka. Pozorne som si prečítal návrh rozpočtu na rok 1999, a keď som sa pozrel do state obrana, tak musím konštatovať, že vláda na tomto návrhu zákona pracovala kontraproduktívne. Z akého dôvodu? Niet lepšia šanca porovnať dôveryhodnosť programového vyhlásenia, ako konfrontovať to, čo je obsiahnuté v programovom vyhlásení, s tým, čo sa presadilo do rozpočtu. Deklarované ciele a ich úprimnosť sa môžu objektívne merať tým, aké prostriedky na ich dosahovanie sa vymedzia.

    Zoberme si programové vyhlásenie vlády, v kapitole Zahraničná politika je jednoznačne povedané: Prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je vstup do NATO, teda do transatlantických bezpečnostných štruktúr. Pýtajme sa teda spoločne so mnou a pokúsim sa vás upozorniť na to, akú pozornosť vláda v návrhu rozpočtu venuje plneniu tejto priority. Súčasne s veľkým údivom konštatujem, že ideme schvaľovať a rokovať v tomto parlamente dvakrát o tom istom. Keď ste si všimli, vážené dámy a vážení páni, v programovom vyhlásení vlády bez toho, aby sme my parlament vyzvali vládu, vláda sa zaviazala zvyšovať medziročný nárast na obranu o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Počty sú veľmi jednoduché. Minulý rok bolo 14,6 miliardy, dnes by malo byť 15,3 miliardy. Skutočnosť je, že vláda navrhuje 13,8 miliardy. Inými slovami povedané, namiesto zvýšenia o 0,1 % zníženie o 0,1 %.

    Dovoľte mi, aby som sa zamyslel nad tým a poukázal na to, či si vláda vôbec uvedomuje, čo v návrhu rozpočtu robí. Chceme vstúpiť do NATO. Asi od čoho to bude závisieť? Bude to závisieť jednoznačne od toho, či chceme, či nás tam chcú a zrejme či budeme plniť kritériá. Kritériá v zásade môžeme veľmi zjednodušene rozdeliť medzi politické a vojenské. Kým v prvých rokoch, teda po roku 1990, NATO zdôrazňovalo politické kritériá, keď dobre pozorujeme, čo sa deje, NATO začína preferovať vojenské kritériá. Z akého dôvodu? Samozrejme, keď sa začínala rekonštrukcia a reštrukturalizácia postkomunistických štátov, tak bola prirodzená obava týchto štátov združených v NATO, ako sa bude vyvíjať politický systém, ako budú tieto štáty plniť to, čo je vo Washingtonskej dohode z roku 1949 v preambule deklarované asi týmto spôsobom: Zmluvné strany alebo signatári sa zaväzujú obhajovať slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov na zásadách demokracie, individuálnej slobody a právneho poriadku. To platilo možno tak do roku 1995, ale teraz z príležitosti 50. výročia založenia NATO na konferencii v Londýne minister obrany Veľkej Británie George Robertson jednoznačne povedal: Kritérium, ktoré bude rozhodovať pri prijatí štátov, ďalších uchádzačov do NATO, bude vojenské kritérium. Madeleine Albrightová pred niekoľkými dňami, voľne citujem, vyhlásila: Otvorenými dverami do NATO neprejdú krajiny, ktoré nebudú na to vojensky pripravené.

    Teda ako sme my na to vojensky pripravení. Dovoľte mi, aby som citoval nášho zrejme funkčne najdôležitejšieho odborníka, náčelníka Generálneho štábu generála Cerovského, ktorý pred niekoľkými dňami vyhlásil: Z krajín, ktoré sa uchádzajú o vstup do NATO, je Slovenská republika najslabšie pripravená, a to v oblasti jazykovej, materiálnej, technickej a v otázkach interoperability. Prebral som to zo Slovenského rozhlasu. Teda pýtam sa, ako chce vláda skutočne dokumentovať a dokázať krajinám NATO, že má úprimnú snahu sa tam dostať, keď vie, že situácia v armáde nie je dobrá a že hlavné kritérium na vstup do NATO bude práve vojenské kritérium. Prečo zníženie rozpočtu, keď sme jedinou krajinou, ktorá sa uchádza o vstup do NATO, ktorá znižuje rozpočet oproti minulému roku? Aký je to signál pre orgány NATO?

    Na porovnanie Česká republika tohto roku má schválených 41 miliárd českých korún. Poľsko sa pohybuje okolo dvoch percent hrubého domáceho produktu, my sme na 1,7 %, možno. Zníženie rozpočtu je vlastne o 10 %, zníženie rozpočtu v nominále. Keď tam premietneme 10-percentnú infláciu, v cenách je to zníženie o 20 %.

    Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach, navrhujem, aby v návrhu zákona z navrhovaných 13,8 miliardy sa prijalo uznesením 15,3, čo presne predstavuje zvýšenie oproti minulému roku o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Nič iné nežiadam, len to, k čomu sme my parlament zaviazali vládu Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády a v ktorom sa ona iniciatívne prihlásila k tomuto záväzku. Myslím si, že naša armáda si to zaslúži. Neposudzujme našu armádu len podľa elitných jednotiek, ktoré sa zúčastňujú na Partnerstve za mier. Našu armádu treba posudzovať aj podľa celkovej situácie vojsk. A keď sa vrátime k programovému vyhláseniu vlády, tak na to, aby splnili naši generáli to, čo od nich vláda žiada, reštrukturalizovali, modernizovali armádu, profesionalizovali armádu, zlepšili sociálne postavenie vojakov základnej služby a vojakov z povolania, skutočne s takýmto rozpočtom budem veľmi očakávať, ako sa im to podarí. Ba dokonca neverím, že sa im to podarí, ani keď schválite môj návrh na 15,3. I to je nedostatočné.

    Čiže na záver by som chcel povedať: Ak vláda niečo označí za svoju prioritu v programovom vyhlásení vlády, nemôže sa tváriť, že na to nedá prostriedky v návrhu rozpočtu. Nemôže, pretože sa nedajú dosahovať tie ciele, ktoré sme my parlament pre našu armádu a ministerstvo obrany vytýčili, jednoducho bez prostriedkov to nedokážu. A ak sa teraz pýtam, a teraz sa pýtam úplne vážne: Potom táto vláda len naoko deklaruje svoj záujem o vstup do Severoatlantickej aliancie alebo to myslí vážne? Ak to myslí vážne, nemôžete vy poslanci, ktorí zodpovedáte za návrh rozpočtu, nepodporiť zvýšenie rozpočtu pre obranu. Vierohodnosť nás ako uchádzača Slovenskej republiky, teda ako uchádzača o vstup do NATO, je daná nie slovami, ale činmi. To znamená, koľko prostriedkov na reštrukturalizáciu armády a na ciele, ktoré sme vytýčili, vymedzíme a ako budeme postupovať v tom, aby nás brali ako vážnych partnerov.

    Dovoľte mi, aby som citoval ďalší článok Washingtonskej zmluvy, článok 3, v ktorom sa hovorí, voľne budem citovať, a na to chcem nadviazať. Štáty sa zaväzujú individuálne i spoločne vo vzájomnej spolupráci posilňovať svoju individuálnu schopnosť i spoločnú schopnosť čeliť ozbrojenému útoku. Samozrejme, na nás sa nemôže vzťahovať spoločná schopnosť, nie sme členmi, ale je nesporné, že nás pozorne sledujú, ako posilňujeme svoju individuálnu schopnosť. Ak znižujeme náklady na obranu, ak sa nevenujeme tým úlohám, ktorým sa venujú v slovinskej armáde, v armádach pobaltských štátov, asi ťažko nás budú brať ako vážneho partnera o vstup do NATO. Je to otázka dôveryhodnosti vlády, dôveryhodnosti našej zahraničnej politiky a predovšetkým zodpovednosti tohto parlamentu. Kompetencie vašich straníckych šéfov i celej vlády sa končia pred týmito dverami parlamentu. Tu rozhodujeme my. My svojím rozhodnutím, každý osobnou zodpovednosťou, a preto vás vyzývam, aby ste podporili môj návrh a zvýšili sme prostriedky armáde na to, čo sme pôvodne sľúbili.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Gajdoš, s faktickou poznámkou pán poslanec Sitek a pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k tomuto vystúpeniu.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Gajdoš.

    Nech sa vám páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    mám procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky dala najavo svoj nesúhlas s rozkazom generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu na uskutočnenie leteckých útokov proti suverénnej Juhoslávii. Takéto rozhodnutie je v rozpore s Chartou OSN a nepatrí do kompetencie NATO. Nezmyselné bombardovanie nenaplní politický cieľ, ktorým je dosiahnutie mieru v Kosove, ale spôsobí straty na ľudských životoch nevinných ľudí a obrovské materiálne škody. Som presvedčený, že neboli vyčerpané všetky diplomatické možnosti na riešenie tohto konfliktu. Z tohto dôvodu by sme mali žiadať Bezpečnostnú radu OSN ako jedinú kompetentnú medzinárodnú organizáciu, aby v tejto veci začala intenzívne konať.

    Ďakujem.

  • Máme to zobrať na vedomie, pán poslanec? Alebo čo chcete s tým?

  • Hlas zo sály, že hlasovať sa o tom nemôže.

  • V poriadku. Ja som dal procedurálny návrh.

  • Dobre.

    Pán poslanec Sitek - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Danka v tom, že citoval, že, 0,1 % je medziročný nárast hrubého domáceho produktu, ale mal ešte spomenúť, a dávam to na dôraz pani ministerke Schmögnerovej, že chýba zaplatiť 800 miliónov Sk ministerstvu obrany za rok 1998. Lebo ona vyhlásila v televízii, že všetky rezorty majú zaplatené všetky pohľadávky a že tento rok sa začína od nuly. Čiže keď to prepočítame, že 13,8 miliardy Sk je na tento rok rozpočet, mínus 800 miliónov korún, ktoré treba zaplatiť, a odpočítame 10-percentnú infláciu, tak z 13 miliárd mínus 1,3 nám vyjde 11,7 miliardy Sk na rozpočet ministerstva obrany na tento rok, páni, sme v roku 1993. A treba si vážiť tie slová, ktoré treba povedať, myslím si, že tí ministri, ktorých sa to najviac týka, to je minister školstva, zdravotníctva a obrany, by tu mali sedieť a počúvať a vlastne reagovať. Je zarážajúce, že tu ani jeden z nich nesedí. Čiže vážte si tie slová, čo povedal pán poslanec Danko, lebo táto Národná rada bude hlasovať o tom, či jednou z priorít je, ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády. Rozpočet, ktorý navrhli pre armádu, môže priviesť generálov aliancie nanajvýš k úsmevu a Armádu Slovenskej republiky ku krachu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na pána poslanca v tom, keď kritizoval pani ministerku, že sa vyjadrila pre Rádiožurnál, že poslanci tu pracujú nerentabilne a neproduktívne. Dovolím si tvrdiť, že, žiaľbohu, v tomto mala pani ministerka pravdu, pracujeme neproduktívne, ale nie našou vinou, ale vinou tohto demokratického parlamentu, ktorý dokonca ešte aj obmedzil naše diskusné vystúpenia na 10 minút, pretože, ak by sme chceli pracovať produktívne a seriózne, tak by sme tu debatovali o tomto rozpočte, debatovali by sme o tom, kde sa dá čo pridať, kde by sa dalo ubrať. Ibaže tento rozpočet tu bol daný ako nemenný fakt, s ktorým sa absolútne už nedá pohnúť. Tak to bolo prezentované i vo výboroch, napríklad aj vo výbore pre školstvo...

  • Pani poslankyňa, prosím vás, k pánu poslancovi.

  • To je k nemu. Však on kritizoval pani ministerku, ja ju tu obhajujem. Tak si myslím, že je to k nemu. Nie? No. Samozrejme, že ten rozpočet pre armádu je napätý, pretože je znížený. A presne sa pamätám, ako sa tu pri minuloročnom rozpočte vykrikovalo, že armáda je nefunkčná, je na kolenách, a nie je bojaschopná, a teraz, keď bol rozpočet znížený, tak zrazu je všetko v poriadku. A to si vláda dala za prioritu vstúpiť do NATO. Ibaže ak človek počúva prejavy pána premiéra, tak vždy v závislosti od poslucháčov má táto vláda ako prioritu niečo iné. Takže zrejme raz je to vstup do NATO, raz je to niečo iné, preto sa asi aj zabudlo na zvýšenie položky pre armádu, pretože do NATO asi vstúpiť nechceme. Dúfam, že návrh pána poslanca Danka na zvýšenie rozpočtu tento demokratický parlament podporí.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Maxon.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, k vášmu návrhu bude zvolaný výbor pre obranu a bezpečnosť i zahraničný výbor na spoločné rokovanie. Po ich stanovisku sa môžeme vrátiť k vášmu návrhu. Neodbili sme ho, ale tieto výbory zasadnú aj bez toho, aby ste vy boli požiadali.

    Pán poslanec Maxon, máte slovo.

    Pán poslanec Kalman má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Mám tiež procedurálny návrh vo vzťahu k tej udalosti, o ktorej hovoril pán poslanec Gajdoš. Niekoľko stoviek kilometrov od nás možnože už je rozpútaný vojnový konflikt. Celý svet veľmi pozorne sleduje, čo sa deje v Juhoslávii, aký postup má NATO, čo sa deje v Kosove. Myslím si, že taký závažný politický moment by nemala prehliadnuť ani Národná rada Slovenskej republiky. Preto dávam návrh, aby ste zabezpečili príchod ministra zahraničných vecí pána Kukana, ktorý nás bude informovať, pretože verím, že dnešná vláda sa touto situáciou zaoberala, o stanovisku vlády Slovenskej republiky k súčasnému stavu v Kosove, respektíve k predpokladaným možnostiam tohto konfliktu a vo vzťahoch k Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Keltošová - procedurálny návrh.

  • Áno, pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Pán podpredseda, ja málokedy vystupujem s procedurálnymi návrhmi, ale myslím si, že nie je to v zmysle zákona o rokovacom poriadku, aby o procedurálnych návrhoch rozhodovali výbory. Chápem niektoré stanoviská ústavnoprávneho výboru, ale v tomto prípade si myslím, ak zvoláte dostatočný počet poslancov, mali by ste dať hlasovať ihneď. Tak ako je to v rokovacom poriadku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, je tu vlastne aj z vašej strany ďalší návrh pána poslanca Kalmana. Myslím si, že je celkom logické a rozumné, aby sme vyčkali aj na príchod ministra zahraničných vecí, ktorý sa vyjadrí k tejto záležitosti. A nevidím nič zlého v tom, aby sa k tomu vyjadrili aj výbory, kde sú jednotliví poslanci všetkých politických strán a hnutí, ktoré sú v tomto parlamente. Okrem toho chcem pripomenúť to, že vy ste boli iniciátormi toho, aby sme rokovali o predmetnom bode rokovania. Znova sme ho zatiahli niekde úplne inde. Chápem, že je to situácia veľmi vážna, veľmi dôležitá, aj vyjadrenie k tomu i tohto parlamentu, samozrejme, tiež. Ale navrhujem a odporúčam a budem viesť schôdzu tak, aby sme sa vrátili teraz k bodu, o ktorom rokujeme, a po príchode minister zahraničných vecí sa k tomu vyjadrí, a potom môžeme o tom hlasovať.

    Pán poslanec Weiss - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    už sa uskutočnilo zasadnutie zahraničného výboru. Všetci jeho členovia mali možnosť zúčastniť sa na predbežnej diskusii o kríze, ktorá vznikla v Kosove. Uskutoční sa zasadnutie Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a ak situácia bude taká, že bude treba zaujať postoj v pléne Národnej rady, tak sa, samozrejme, môže o tom rozhodnúť.

  • Pani poslankyňa Belohorská - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Chcem potvrdiť slová pána predsedu zahraničného výboru. Včera sme mali bleskovku - zahraničný výbor. Treba ale povedať, že pán minister nevedel odpovedať na niektoré moje otázky. Lepšie povedané, nemal zistené, a ja aj poviem čo - stanovisko branno-bezpečnostného orgánu Západoeurópskej únie, ktorý rozhoduje o použití vojenských síl na území Európy, nemal stanovisko takého štátu, ako je Čína. Takže si myslím inú vec. Ale chcem dať procedurálny návrh, aby došlo k výmene predsedajúceho, lebo pravdepodobne pán podpredseda parlamentu nevie, že ministri sú kontrolovaní týmto parlamentom, nie naopak. Nieže minister nám povie svoje stanovisko a my všetci sklapneme a budeme poslúchať. Práve naopak. My máme právo rozhodnúť a tak ako my rozhodneme, také stanovisko minister dá smerom von. Minister prijal aj v prípade Iraku svoje súkromné stanovisko.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Nechcem polemizovať o tomto návrhu, pani poslankyňa. V žiadnom prípade som nedával návrh, že minister tu predloží niečo a my to musíme prijať. Povedal som, že pán minister sa vyjadrí. Nič viac a nič menej.

    Pán poslanec Gajdoš - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja tu nechcem vyvolávať vášne. Ja sa len dožadujem svojho práva vyplývajúceho zo zákona o rokovacom poriadku. Ja som už predniesol procedurálny návrh. Žiadam, aby ste dali o ňom hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ešte pani poslankyňa Malíková má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Zopakujem procedurálny návrh, ktorý tu už odznel, aby bol privolaný pán minister zahraničných vecí, pretože to, čo povedal pán Weiss, že zasadne nejaký výbor a tak ďalej, je nedostatočné. Ja som si počas obedňajšej prestávky overovala situáciu priamo na našej ambasáde v Belehrade. Je vyhlásený najvyšší stupeň ohrozenia krajiny pred vojenskou intervenciou NATO. Sú informovaní, že doslova budú zasiahnuté civilné ciele. Čiže, prosím vás, nehrajme sa tu na byrokratov, pretože mali by sme teraz jasne prejaviť svoj nesúhlas, pretože je porušované medzinárodné právo zo strany mocnosti a takisto to môže byť aj voči Slovenskej republike, pretože, ak sa nebude rešpektovať medzinárodné právo, sú ohrozené malé krajiny, a teraz by sme mali rozhodne povedať svoje rozhodné "nie".

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, chcete prihlásiť spolu s ďalšími poslaneckými klubmi tento bod do programu 11. schôdze?

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ale tento procedurálny návrh, pán poslanec, nesúvisí s prerokúvanou problematikou. Vy to dobre viete.

    Pán poslanec Hudec - procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, pekne vás prosím, rokovací poriadok nerozlišuje v týchto veciach takýto rozdiel. Vy ste povinný ako predsedajúci schôdze dať okamžite bez rozpravy hlasovať o každom procedurálnom návrhu.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, poslankyne, prerušujem rokovanie na 15 minút. Žiadam politické grémium, aby sa zišlo v pracovni predsedu.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne,

    prosím vás, aby ste zaujali svoje rokovacie miesta v sále. Budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať o záveroch politického grémia k predmetnej otázke, k procedurálnemu návrhu pána poslanca Gajdoša, ktorý predniesol v súvislosti so situáciou v Kosove. Po príchode ministra zahraničných vecí a jeho vystúpení, po jeho informácii na základe súhlasu všetkých poslaneckých klubov bude predložený návrh na zaradenie tohto bodu programu ako informácie, v rámci ktorej budeme potom pokračovať, tak ako určuje rokovací poriadok. Ide o to, aby sme získali čo najviac informácií a všetky potrebné záležitosti, ktoré sa týkajú stanoviska Národnej rady. Zároveň bude zvolaný zahraničný výbor aj výbor pre obranu a bezpečnosť, ktoré pripravia dokumentáciu k tomuto problému a o tomto potom bude rokovať aj Národná rada. Myslím si, že je to stanovisko seriózne, je to stanovisko všetkých poslaneckých klubov.

    Prosím, teraz budeme pokračovať v rozprave k zákonu o štátnom rozpočte Slovenskej republiky.

    Ako ďalší rečník bol ohlásený pán poslanec Maxon.

    Dávam vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená pani ministerka financií,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    včerajší deň rokovania, rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky, potvrdil, žiaľ, nezmyselnú komunikačnú krízu, o ktorú sa usiluje súčasná vládna koalícia. Z návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999 robíte výhradne politický dokument. Dokument, prostredníctvom ktorého očierňujete všetko minulé, čo sa vám ešte očierniť nepodarilo. Neprekáža vám prezentovať nepresné informácie a údaje, neprekáža vám dokonca ani metóda lži.

    Vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tu v tejto ruke držím vystúpenie, ktoré som si pôvodne pripravil v presvedčení, že budeme vecne rokovať o predloženom návrhu. Bohužiaľ, udalosti ma prinútili hovoriť o veciach inak. Vaše priam bohorovné správanie, vaša jedinečnosť, vaša neomylnosť sa stáva pre vás drogou, ktorá, mimochodom, doposiaľ zahubila každého. Ponižovať iných, myslím tým nás, znehodnocovať prácu iných, myslím tým našu, sa stalo metódou vašej práce. Moje pôvodné vystúpenie, ktoré som chcel predniesť, má tri časti.

    Prvú, čuduj sa svete, kde hodnotím pozitíva predloženého návrhu i vo väzbe na moje osobné skúsenosti ako niekoľkomesačného ministra financií. Druhá časť je rozborom príjmov a výdavkov s definovaním rizík na oboch stranách. Tretiu, poslednú venujem pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Vo všetkých troch častiach dbám na kontinuitu predchádzajúceho vývoja s predloženým návrhom, pričom ponúkajú i dostatok priestoru na primeranú dávku sebareflexie. Po včerajšku odkladám tento materiál, lebo to nie je to, čo táto snemovňa chce počuť, a koniec koncov si vypočuť ani nezaslúži. Žiaľ, prispôsobujem sa vám, i keď nie som presvedčený, že je to správne.

    Zákon o štátnom rozpočte, inak zákon roka, je rozhodujúci národohospodársky dokument definujúci parametre rozpočtového hospodárenia v našej krajine. Je politickou i profesionálnou skúškou predkladateľov, teda vlády, súčasne však i politickou a profesionálnou skúškou nás poslancov, ktorí ho posudzujeme a v konečnom dôsledku svojím hlasovaním potvrdzujeme alebo odmietame. Zodpovednosť nás poslancov očakávajú všetci voliči, ktorí nám svojím rozhodnutím vo voľbách dali hlasy. Zodpovedne rozhodnúť, to si, vážené dámy, páni, vyžaduje však i zodpovedný prístup k predmetnej veci.

    Dovoľte mi teraz v tejto chvíli povedať niekoľko slov o zodpovednom prístupe. Ak smiem, začnem vami, pani ministerka financií. Ste tá pani Schmögnerová, ktorá ako poslankyňa Národnej rady ostro kritizovala ministra, ktorý nebol osobne prítomný na rokovaní gestorského výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu ku kapitolám, ktoré mu patria, i k zákonu ako celku. Určite obaja veľmi dobre vieme, že niet veľa oblastí, v ktorých bola medzi nami zhoda. Vašu vtedajšiu kritiku ako predseda výboru som požadoval za opodstatnenú a snažil som sa veci napraviť. Ste tá istá pani Schmögnerová, dnes ministerka financií, ktorá sa však nespráva tak, ako to vyžadovala od druhého. Prosím, ak si spomeniete na svoje vyjadrenia z minulosti, dnes s plnou vážnosťou a výzvou pre vaše osobné vlastné zamyslenie ich adresujem vám. Ak sa ministerka takto správa ku svojmu gestorskému výboru, je to arogancia moci, neochota komunikovať a nezodpovedný prístup.

    Vážená pani ministerka, zopakoval som presne len to, čo ste v minulosti povedali. Jediná účasť na zasadnutí výboru pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov vašu strategickú chybu nemohla napraviť. Moje slová sa vám nemusia páčiť, mám však pre vás radu. Nerobte to, čo ste kritizovali na druhých. K zodpovednému prístupu, teda k prístupu, ktorý si právom zasluhuje i zákon o štátnom rozpočte, patria i moje ďalšie pripomienky a otázky.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil návrh zákona v súlade s § 87 o rokovacom poriadku s tým, že ho prerokuje posledný výbor pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov. Kam, vážené dámy, páni, siaha naša zodpovednosť, či skôr správne nazvaná nezodpovednosť, keď sa na rokovaní výboru nezúčastnili spravodajcovia, tak ako im to uložil predseda, z výborov pre zdravotníctvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre obranu a bezpečnosť? Dámy a páni, mnohí z vás si už v Národnej rade veľa pamätajú. Takýto nezodpovedný, ignorantský a ľahostajný prístup tu však ešte nebol. Takto pristupujeme k našej práci vo volebnom období, v ktorom si náš predseda v úvodnom slávnostnom vystúpení predsavzal zlepšiť postavenie a dôveru Národnej rady pred občanmi - našimi voličmi.

    Vážený pán predseda, pravdepodobne neprítomný, vážený pán predseda, po tejto skúsenosti vás žiadam, aby ste venovali viac pozornosti riadnemu chodu nášho najvyššieho zákonodarného orgánu. Uberte trochu plynu zahraničným aktivitám z dvoch dôvodov. Vaše zahraničné pracovné cesty nemajú veľký úspech a Národná rada nepracuje tak, ako ste sľubovali.

    Pri hodnotení nezodpovedného prístupu pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 mi dovoľte ešte jedno smutné konštatovanie. Náš výbor pre financie, rozpočet a menu o mnohých veciach rokoval povrchne, bez ochoty počúvať názory opozície. Vo viacerých prípadoch sme boli svedkami nekompetentného úvodného slova predkladateľa s jediným cieľom čo najskôr spustiť mašinériu hlasovania. Verte mi, prosím, že takto sa nerodia dobré veci. Takto sa rodia len možné zápisy do Guinnessovej knihy rekordov. O takom jednom tri vety. Návrh rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa s príjmami 176 miliárd a výdavkami 13 miliárd, návrh rozpočtu kapitoly Štátny dlh s príjmami 709 miliónov a výdavkami 20 miliárd a na dôvažok návrh rozpočtu Exportno-importnej banky náš výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval za rekordných 31 minút. Ani slovo o problémoch v týchto kapitolách, ani slovo o budúcom manažovaní dlhovej služby, čo nakoniec bola kľúčová slabina môjho ministrovania a pani ministerka Schmögnerová v tom úspešne pokračuje. Pre objektívnosť dodávam, návrh rozpočtu Exportno-importnej banky predkladateľ uviedol veľmi zodpovedne a sám očakával serióznu rozpravu. Čaká dodnes a čaká márne. Je to škoda, škoda vás z koalície, nás z opozície a, bohužiaľ, i škoda občana. To nie je, vážené dámy a páni, prístup hodný volených zástupcov ľudu.

    Ak dovolíte, poďme však k samotnému návrhu rozpočtu, na ktorý mi zostáva niečo viac ako minútu vzhľadom na priestor, ktorý poslanci opozície v tejto snemovni majú. O tomto dokumente rokujeme v čase, keď základné východiská pre jeho zostavenie sú zbožným prianím predkladateľov, ďaleko vzdialené od možných a reálnych cieľov. Ja si, samozrejme, vyberiem ďalších desať minút, do ktorých sa prihlásim ústne.

    V makroekonomickej oblasti sa predpokladá rast hrubého domáceho produktu o 3 až 4 percentá. To je jedno základné východisko zapísané vo vládnom návrhu. Ako vážne to mysleli predkladatelia s touto základnou ekonomickou veličinou? My máme rozhodovať podľa neho, pričom podpredseda vlády nám cez médiá oznamuje, že reálny ekonomický rast, presnejšie rast HDP, možno očakávať maximálne 2 %. Odhad Deutsche bank, nakoniec aj iných renomovaných inštitúcií však prezentuje rast dokonca nulový. Kde je teda reálna hodnota dôležitá pre naše rozhodnutia? Obávam sa, že pri doterajších skúsenostiach zo súčasnej hospodárskej politiky musíme, žiaľ, uvažovať s rastom dokonca mínusovým.

    Ďalší zámer vlády zvýšiť priemernú mieru inflácie na 10 % spochybňujú nielen renomovaní ekonomickí experti, ale i inštitúcie.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Maxon.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vzhľadom na to, že som skutočne uvažoval s dobrou vôľou v tejto snemovni a myslel som si, že bude možné vystúpiť dlhšie, predovšetkým teda k meritu veci, nedostal som sa vo svojom texte k procedurálnemu návrhu, dovoľte mi, aby som predniesol môj procedurálny návrh.

    Môj procedurálny návrh sa opiera o skutočnosti, ktoré som začal. Nereálny 3 až 4-percentný rast HDP, nereálne prezentovaná miera nezamestnanosti ma vedie k návrhu: Národná rada Slovenskej republiky vracia predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 vláde na prepracovanie v súlade s reálnymi makroekonomickými rámcami na jeho zostavenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vaše vystúpenie v rozprave, pán poslanec.

    Znova sa vraciam k faktickým poznámkam, k prihláškam, ktoré sú na tabuli. Hlásia sa pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Maňka, pán poslanec Farkas, pán poslanec Delinga, pán poslanec Kužma, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Sitek, pán poslanec Husár, pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť faktických poznámok k tomuto vystúpeniu v rozprave.

    Najskôr pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    musím potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Maxon, čo sa týka prerokúvania rozpočtu v gestorskom výbore. Bohužiaľ, ja som ako spravodajkyňa pre rozpočet v zdravotníckom výbore nebola pozvaná na rokovanie gestorského výboru, nemohla som obhajovať tie body, na ktorých sme sa absolútne všetci poslanci, či koaliční, či opoziční, dohodli. O niečom už hovoril pán poslanec Rakús. Tak sa stalo aj to, že potom gestorský výbor napríklad neodporúčal sumu, ktorá je, myslím si, minimálna, a to 7 miliónov korún pre rozpočtovú kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pre občianske združenia, nadácie a podobne. My sme sa dohodli na zvýšení tejto sumy zo Všeobecnej pokladničnej správy o 7 miliónov korún. Myslím si, že to je nepatrná suma, keď si uvedomíte, že týchto občianskych združení, nadácií je okolo 76 a mnohé nemajú iný príspevok iba z grantovej komisie. Tak by som chcela poprosiť, aby ste prehodnotili toto stanovisko.

    Myslím si, že keby ste ma boli pozvali na rokovanie gestorského výboru a bola by som mohla tieto veci vysvetliť, že by bol gestorský výbor zaujal iné stanovisko. Naozaj musím povedať, veľmi ma mrzí, že od roku 1992, odkedy sa zúčastňujem na prerokúvaní rozpočtu, po prvýkrát sa stalo, že na gestorský výbor neboli prizvaní spravodajcovia z jednotlivých gestorských výborov pre rozpočtové kapitoly. Považujem to za veľkú chybu, že sme nemohli obhajovať to, čo sme považovali, hovorím, všetci poslanci výboru za potrebné pre zdravotníctvo urobiť.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Andrejčák, prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    pán poslanec Maxon niekoľkokrát použil výraz návrh rozpočtu Slovenskej republiky. Myslím si, že už ani to nie je návrh rozpočtu. Veď predsa všetci dobre vieme, že v koaličnej rade bolo rozhodnuté o výške príjmov a výdavkov tohto štátu a o ďalších údajoch, že bolo rozhodnuté o osobnej zodpovednosti za to, že poslanci v koaličných kluboch budú hlasovať proti návrhom opozície, že musia hlasovať za tlač 143, o čom svedčia aj vystúpenia predsedu vlády a niektorých ďalších ministrov, aj podpredsedov vlády. Je teda rozhodnuté v rozpore s našou ústavou, rozhodnuté v rozpore s tým, aké právomoci Národná rada má. My vlastne iba robíme také divadelné predstavenie o tom, že ako by to malo v demokratickom štáte vyzerať, ako by sa postupne mali posudzovať jednotlivé návrhy a ako potom prijať. My v podstate sa iba pripravujeme na to, aby sme potom znovu podľa ústavy schválili návrh zákona.

    Súhlasím s pánom poslancom Maxonom s tým, že zbytočne rokujeme, lebo nás vláda ani koalícia nepočúva. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všimnite si, že členovia vlády nereagujú na konkrétne argumenty opozičných poslancov, ale vo svojich vystúpeniach len slovne napádajú bývalú vládu, bývalých ministrov, členov HZDS a niekedy aj SNS. Myslím si, že nie celkom môžeme súhlasiť s pánom poslancom Maxonom, že rokujeme zbytočne, pretože on to nemyslel doslovne. My všetci dobre vieme, že aj keď je toto divadelné predstavenie, ako som ho nazval, my vlastne hovoríme kvôli histórii. My chceme, aby naše stanoviská, naše argumenty boli zapísané v stenografickej správe a niektorí sa už potichu modlíme, aby ste neprijali zákon, pretože je vás dosť na to, aby...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené plénum,

    chcela by som sa pridať k pánu poslancovi Maxonovi, keď hovoril o tom, že predkladaný zákon o rozpočte je iba politickým dokumentom, ktorý v prvom rade slúži na očierňovanie predchádzajúcej vlády. Podľa môjho názoru nielen na toto je tento politický dokument, ale aj na to, aby ukázal absolútne fiasko vlády. A dokumentujem to hneď zase slovami pána premiéra, veľmi rada ho citujem, pretože veľmi múdro tento pán rozpráva, takže citujem. Dnešný pán premiér v minulom roku povedal, a nie na politickom mítingu, ale tu na pôde Národnej rady: Zároveň vám chcem oznámiť, že pracujeme na tom, aby od roku 1999 (podčiarkujem tento rok 1999) hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet, čiže radujme sa, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v ich peňaženkách omnoho viac ako dnes. Koniec citátu. Politik, ktorý sľubuje takéto nesplniteľné veci alebo nevie, o čom rozpráva, by sa mal zamyslieť nad svojou dôveryhodnosťou a netváriť sa, že je premiérom Slovenskej republiky alebo slovenskej vlády a v prvom rade by mal odstúpiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maňka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pôvodne som chcel vystúpiť k odbornému prejavu odborne, ale mrzí ma, že taký odborník na ekonomiku vystúpil tak silne politicky, ako vystúpil. Značnú úlohu v tom zohráva vplyv médií, ktoré nás svojou prítomnosťou provokujú správať sa inak, ako je normálne správanie. Niekto sa vyprovokovať dá, niekto nie. Pán poslanec sa vyprovokovať dal. Svoj prejav mohol predniesť aj pri inej príležitosti. Končím so slovami, je mi hlboko ľúto, že ste svojím prejavom neprispeli pre dobro veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Aj ja chcem zareagovať na tri naznačené otázky zo strany pána Maxona.

  • Prosím pustiť časomieru, pretože reaguje pán poslanec Farkas faktickou poznámkou.

  • Po prvé. Či bol vytvorený dostatočný priestor na diskusiu v gestorskom výbore k predloženému návrhu zákona. Jednoznačne môžem potvrdiť, že každý mohol hovoriť, koľko sa mu zachcelo. Každý sa mohol vyjadriť ku každému návrhu, ku každej kapitole, ktorú sme prerokovali. Žiaľ, účasť nebola taká, s akou som počítal. Boli také rokovacie dni, veď sme rokovali od utorka do piatka, boli také rokovacie dni, že z opozície ste boli iba na časti rokovania prítomný len vy pán poslanec zo štyroch. Prečo ste sa nevyjadrili aj v tomto zmysle slova, prečo sa nevyjadrili vaši kolegovia vo výbore vo vzťahu k štátnemu rozpočtu v takomto zmysle slova?

    Po druhé. Ďalej chcem uviesť, že prečo neboli prítomní spravodajcovia na spoločnom zasadnutí gestorského výboru. Žiaľ, ja som dal vedieť môjmu tajomníkovi, a síce tajomníkovi výboru pre financie, rozpočet a menu, už týždeň predtým, že budeme mať šestnásteho zasadnutie, to spoločné zasadnutie, no on asi nevykonal všetko v záujme toho, aby tá účasť bola zabezpečená. Nie na jeho ochranu, ale musím uviesť, že do týždenného harmonogramu práce Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený aj tento bod. Takže každý predseda o tom musel vedieť, keď si to prečítal.

    A ešte k tretej oblasti, že predkladateľ k niektorým návrhom nehovoril vecne. To zase nie je pravda, veď sme tam boli viacerí, ktorí sme počúvali predkladateľov a vždy sa vyjadrili k predloženému návrhu, nikdy nehovorili k inému návrhu, ako ste to naznačili vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Delinga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem sa vyjadriť k pánu Maxonovi.

    Na rozdiel od tých rečníkov, ktorí spochybňujú jeho vystúpenie, verím tomu, že vo výbore pre financie, rozpočet a menu taká situácia je. Som rád, že ju teraz dôkladnejšie poznáme. Podľa toho všetkého by sa dalo postupne uvažovať, ak sa tá práca nezlepší, že ten výbor je v tomto parlamente nadbytočný, ale dúfajme, že zlepší svoju kvalitu prerokúvania a rozhodovania, lebo vidím, že aj dodatok k spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu za poľnohospodárstvo svedčí o tom, že sa tam niečo udialo, či už teda formálneho charakteru alebo charakteru obsahového. Dokonca tiež som mal takú správu, že predstaviteľ alebo zástupca tohto výboru, čiže spravodajca nebol vo finančnom výbore, pán Maxon ho nemenoval, tak neviem, kde je pravda. Pán predseda výboru tiež k tomu nezaujal stanovisko. Takže chcem potvrdiť svoj názor, že treba skutočne v tomto výbore zvýšiť kvalitu prerokúvania najmä takých významných návrhov, aké sú v tomto období.

    Chcem ešte povedať toľko, že príprava štátneho rozpočtu, ktorá sa deje pre toto obdobie, nie je prípravou minulosti, ale prípravou budúcnosti, a ak by skutočne mali títo predstavitelia, ktorí ho zostavovali, zostavovať rozpočet v roku 1993, kde tá situácia bola celkom iná, tak chráň nás Boh od toho, ako by bol pokračoval vývoj republiky v roku 1993 a v ďalších vo finančnej sfére. Asi celkom ináč. Neviem, koho by boli kritizovali, či Prahu alebo ja neviem koho za to, že nevedeli zostaviť rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Musím priznať, že som sklamaný z vystúpenia pána poslanca Maxona, zvykám si síce ako nový poslanec, že už v tomto parlamente hovorí kde-kto o kde-čom, ale myslel som si, že o takej vážnej veci, akou je rozpočet, minimálne od neho som čakal aj od ľudí, ktorí trošku ekonómii rozumejú, že začnú hovoriť o problémoch rozpočtu. Žiaľbohu čas, ktorý za 10 minút použil, posledné dve minúty hovoril k rozpočtu. Tu sa môžeme baviť, či ten rozpočet je dobrý, či je zlý, ale mali by sme sa baviť profesionálne, mali by sme sa baviť o tom tak, že máme snahu tomu pomôcť. Samozrejme, beriem to ako politik, že nemôže za tento rozpočet, aj keby bol geniálny, hlasovať. Ale aspoň pri tejto diskusii by sme mali bez ohľadu na stranícke tričká hovoriť vyslovene profesionálne, lebo na tomto rozpočte záleží minimálne budúcnosť jedného roka a v takej investičnej výstavbe napríklad aj odovzdávanie bytov za dva roky. Čiže tento rozpočet, myslím si, že neprerokúvame dostatočne profesionálne a dostatočne seriózne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Vážené dámy, páni,

    pán poslanec Maxon veľmi správne definoval základné problémy štátneho rozpočtu, ony totiž tkvejú v troch základných okruhoch. Je to konfrontačný štýl tejto vlády, je to hospodárska politika tejto vlády, a potom je to vlastný štátny rozpočet. Desať minút venoval konfrontačnej politike tejto vlády, ktorá sa začala ešte jej činnosťou, keď bola v opozícii pred voľbami 1998, a možno povedať, že bývalá opozícia, dnešná vládna koalícia kopala jamu, do ktorej vlastne sama v tomto období padla. Dotkol by som sa tej konfrontácie, ktorú pán poslanec Maxon naznačil, ktorá vlastne je zreteľná od nástupu do vlády, ale poznamenáva celú politickú scénu na Slovensku. Tá miera konfrontácie je nebývalá, spôsob, pokus, škandalizácia politických protivníkov má rozmery, aké Slovenská republika nezažila.

    Druhá vec je prehliadanie stanovísk opozície, ktorého sme boli svedkami včera, a podieľa sa na tom aj predseda parlamentu, ktorý pripustil, že boli pošliapané zákonné práva opozície na faktickú poznámku, pretože v zmysle rokovacieho poriadku má faktická poznámka predstih pred vyjadrením stanoviska či člena vlády, či kohokoľvek iného. A je dobré, že sa to dnešným dňom dalo na poriadok, ale museli sme si doslovne vydupať toto naplnenie zákonného práva, pričom v médiách je opäť toto skresľované, že sme chceli vlastne zabrániť vystúpeniu člena vlády. Pán Mikloš tu papagájoval včera, ale v skutočnosti bol porušený rokovací poriadok.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Doplním pána predrečníka tým, že štátny rozpočet, ktorý sa pripravoval na rok 1998, predpokladal 12-percentnú úroveň nezamestnanosti. Keď v septembri 1998 stúpla nezamestnanosť pod hranicu 13 %, tak pani ministerka vyhlásila, citujem: V jednej zo svojich základných úloh znížiť mieru nezamestnanosti teda vláda zlyhala.

    Čo možno teda hovoriť o tejto vláde, ktorá na základe tohto štátneho rozpočtu zakladá nezamestnanosť, podľa mňa vyššiu, ako je to uvedené, ako 15 %? V programovom vyhlásení vlády máte uvedené: Cieľom vlády je orientovať sociálnu politiku tak, aby sa stala stimulujúcim prvkom sociálno-ekonomického rozvoja, a nie jeho brzdou. Sociálna politika musí stimulovať k práci a k solidarite. Áno, páči sa mi toto vyhlásenie, to vyhlásenie je správne, lenže keď sa hneď vrátime k tej stimulácii a k rozvoju diaľničnej dopravy, tak vidíme, že vlastne už tu zakladáme zvyšovanie percenta nezamestnaných. A to je skutočne aj v rozpore s vaším programom vlády a proklamovanou vašou tézou, že budete znižovať nezamestnanosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím vás, opravte pani poslankyni mikrofón.

    Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Sitek. Prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som doplniť pána poslanca Maxona, keď porovnával pani Schmögnerovú na poste ministerky financií a na poste poslankyne Národnej rady. Je to presne tá istá pani Schmögnerová, pani Schmögnerová, teraz počúvajte, keď ste ma pred dvoma rokmi ako poslankyňa Národnej rady interpelovala po vašom prieskume v ZŤS Dubnica, že kedy armáda zakúpi zbrojné systémy Zuzana. Po ťažkých skúškach tieto systémy boli zavedené v Armáde Slovenskej republiky, bol podpísaný kontrakt v roku 1997 a začalo sa aj vecné a finančné plnenie v roku 1998. Je to tá istá pani Schmögnerová, ktorá ako ministerka financií uplatnila regulačné opatrenie voči ministerstvu obrany koncom minulého roka vo výške 800 miliónov korún a zastavila finančné plnenie na tento kontrakt a v tomto návrhu, ktorý obhajujete, nie je vyčlenená ani koruna na plnenie tohto finančného kontraktu vo výške 500 miliónov korún na tento rok a vo výške 300 miliónov korún ešte z minulého roku. Čiže ako chcete pomôcť tomuto regiónu, ktorý bol postihnutý konverziou a zvýšiť pracovné príležitosti v tomto regióne?

  • S poslednou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Husár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Prerokovanie návrhu rozpočtu je proces, v ktorom má predkladateľ presvedčiť snemovňu, že rozpočet alebo návrh rozpočtu, ktorý predkladá, je reálny, múdry a prospešný tomuto štátu a jeho obyvateľom. A v tejto súvislosti postavil pán poslanec Maxon jednu veľmi závažnú otázku, a to je otázka vzťahu a prístupu čelných ekonomických predstaviteľov vlády k rozpočtu. Mám teraz na mysli podpredsedu pre ekonomiku pána Mikloša a pani ministerku financií. Ak pán Mikloš pred niekoľkými dňami vyhlásil v Londýne, že plánovaný rast hrubého domáceho produktu je príliš optimistický a budeme radi dvom percentám, vieme si všetci predstaviť a rýchlo vypočítať, čo to jedno percento pre štát bude znamenať. Ak pán Mikloš už skoro verejne hovorí, že tento rozpočet je postavený na vode, tak vážená pani ministerka, vážená vláda, dokiaľ nám títo vládni experti nevyjasnia svoje vzájomné postoje a vzťah, nemôžeme si ho nechať vysvetliť iba balíčkom dodatočných opatrení a tento rozpočet podporiť. Hodnovernosť rozpočtu je postavená i na vašej hodnovernosti. Ak nedokážete prijať ani základný spoločný postoj k navrhovanému rozpočtu, ako máme takýto rozpočet prijať my a podporiť ho?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Maxon.

    Pri procedurálnom návrhu žiadam uviesť ako prvý procedurálny návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    žiadam vás, aby mi bolo umožnené pokračovať vo svojom vystúpení. V prípade, že táto moja požiadavka nebude akceptovaná, o mojom procedurálnom návrhu žiadam hlasovať okamžite bez rozpravy.

  • Pán poslanec Maxon, v zmysle § 83 dám hlasovať hneď ako o prvom návrhu. Dovoľte mi, aby som prečítal § 83 ods. 1: Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu. Ak s tým súhlasíte, tak budeme konať takýmto spôsobom.

  • Pán predsedajúci, chcem reagovať na ostatného rečníka, lebo riešim práve dilemu, či ostatným rečníkom je pán Maxon, alebo pán kolega Farkas...

  • Lenže s procedurálnym návrhom, pán poslanec Cuper.

  • ... lebo ten vystúpil ešte po pánu Maxonovi a...

  • Ako spravodajca, ale spravodajca je ostatný rečník, lebo nie je nikde napísané, že na neho sa nemôže reagovať.

  • Pán poslanec, prosím vás, predložte procedurálny návrh.

  • Takže dávam procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie parlamentu, aby sa zvolal ústavnoprávny výbor a dal výklad k tomuto ustanoveniu, lebo nie je celkom jasné, kto bol ostatný rečník, či pán Farkas alebo pán Maxon. Lebo pán Farkas vystúpil po pánu Maxonovi. Takže ja chcem reagovať na pána Farkasa.

    Tak žiadam, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Pán poslanec, neviem, či má skúšate, či nie, ale pán spravodajca sa môže prihlásiť do rozpravy kedykoľvek. Nebol posledným rečníkom, ako ste to uviedli. Prihlásil sa do rozpravy ako spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku. Chceme sa nachytať na hruškách, prosím, skúšame to z jednej aj z druhej strany.

    V rozprave ďalej vystúpi, procedurálny návrh má - predpokladám - pani poslankyňa Belohorská.

  • Mám aj otázku a tú by sme mali dať asi potom odhlasovať. Mám predpoklad, tak poviem, mám predpoklad, nie informáciu, že asi tu budeme dnes do noci. A chcem sa opýtať, či vaši páni poslanci si išli pospať, lebo potom by bolo dobre, aby sme sa dohodli na striedačku, aj nám by sa zišla nejaká hodina si pospať, keď tu chcete dnes tráviť...

  • Pani poslankyňa, podajte návrh, prosím vás.

  • No to je ten návrh, že teda vyhlásme prestávku.

  • Či si môžete ísť pospať, nie?

  • Pán poslanec Cuper - ďalší procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, ja mám ten istý procedurálny návrh, pretože naozaj pán spravodajca, tak ako páni ministri včera, nemôže zneužívať trpezlivosť tohto pléna na to, aby v najlukratívnejšom čase si vystupovali, kedy sa im zachce a s čímkoľvek. Ani pán spravodajca nemôže. Ak vystúpi normálne v rozprave, tak je ostatným rečníkom a potom je možné reagovať na neho s faktickou pripomienkou, lebo takto ste včera umožnili zneužívať toto plénum a Slovenskú televíziu pani Schmögnerovej a podpredsedovi vlády pánu Miklošovi, ktorý sa na to ešte arogantne tu správal celý čas, čo sa...

  • Pán poslanec, prosím vás, nedokumentujte tieto veci ďalej, hovoríme o jednom a tom istom.

    Pán poslanec Zelník, máte slovo v rozprave.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, nedám o nej hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

    Pán poslanec, ospravedlňujem sa vám, pán poslanec Zelník. Pán poslanec Zelník, ospravedlňujem sa vám, ale požiadala o vystúpenie pani ministerka Schmögnerová. Je to moja chyba.

  • Hluk v sále.

  • Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení poslanci, na jednej strane chcete, aby sme reagovali, na druhej strane, keď normálne požiadam o možnosť vystúpiť a reagovať na vaše vystúpenia, znovu protestujete, takže ujasnite si sami medzi sebou, čo vlastne chcete.

  • Pán poslanec Cuper, vydržte, kým prednesie svoje vystúpenie pani ministerka. Buďte slušný aspoň k žene.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Veľmi stručne sa budem snažiť reagovať na niektoré vystúpenia. Zaznelo tu niekoľkokrát, že členovia vlády nereagujú na konkrétne návrhy. Je skutočne pravdou, že by som veľmi rada reagovala na konkrétne návrhy, ale vlastne tých konkrétnych návrhov odznelo tak málo, že ťažko sa reaguje konkrétne. A je ťažké reagovať na návrhy, o ktorých je zrejmé hneď od začiatku, že sú neuskutočniteľné a že sa prednášajú len preto, že je tu priamy prenos Slovenskej televízie. Takže, prosím, ak chcete dostať diskusiu do vecnej polohy, tak potom nepolitizujte, neprerušujte toto rokovanie faktickými poznámkami, procedurálnymi návrhmi, ale skúste preukázať aj svoju odbornú schopnosť skutočne reagovať vecne na predložený návrh.

    Ak dovolíte, naozaj vás nebudem tentoraz zdržovať, na to málo, čo vecné odznelo, by som rada aspoň zareagovať, aspoň na niečo z toho. Zaznela kritika, že v štátnom rozpočte pre Slovenskú televíziu je o 100 miliónov korún menej ako v predchádzajúcom rozpočte. Aj keď to nie je moja parketa, nie som odborníčka na médiá, predsa len z hľadiska rozpočtu môžem k tomu uviesť aspoň dve vety, respektíve dve poznámky.

    Po prvé. Predovšetkým sa treba pozrieť na nehospodárne vynakladanie prostriedkov Slovenskej televízie v predchádzajúcich rokoch. Práve toto spôsobilo, že bolo potrebné vyčleniť každým rokom väčšie a väčšie prostriedky práve pre Slovenskú televíziu.

    Po druhé. Myslím si, že je načase, aby sa novelizoval zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorý by mohol vyriešiť finančnú situáciu nielen Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu.

    Ďalšia poznámka sa dotýka otázok zdravotníctva. Znovu sú to veľmi kontroverzné návrhy, častokrát odznievajú dokonca z tých istých úst. Pokladá sa za veľký prínos predchádzajúcej vlády, že sa dokázali zvýšiť výdavky do zdravotníctva z 19 miliárd na 41 miliárd korún namiesto toho, aby ste povedali, prečo k takémuto výraznému nárastu výdavkov došlo a prečo ste nerealizovali reformu zdravotníctva, ktorá by zabrzdila takýto mimoriadny nárast výdavkov do zdravotníctva. Tento rok pri tom dedičstve, ktoré je veľmi ťažké, predsa sme sa len pokúsili zvýšiť transfer o 500 miliónov korún, to znamená o 500 miliónov korún je tento transfer väčší ako vlani. Ale podstatné je skutočne to, či sa slovenské zdravotníctvo konečne začne reformovať. Chcela by som položiť niekoľko otázok nadväzujúc nielen na to, že sa neuskutočnila reforma, ktorú pokladám za kľúčovú, ale chcela by som položiť aj otázku, prečo ste vlani schválili záruku vlády za bankový úver pre Šarišské Michaľany. Tieto prostriedky sa vzápätí vlastne stratili a vy to veľmi dobre viete, že sa z nich v podstate v Imune nič nepreinvestovalo. Viete i to, že Imuna ich nebude môcť ani uhradiť a štát bude musieť realizovať vládnu záruku. Ale to len dokumentuje absolútne nezodpovedný prístup k vynakladaniu prostriedkov, ktorý tu bol za ostatné roky, a nevyhnutnosť zmeniť to. Myslím si, že toto je to najdôležitejšie a je najvyšší čas, aby sme k tomu pristúpili.

    Chcela by som poukázať na to, že návrh, ktorý tu odznel od pána poslanca Rakúsa, skutočne si vyžaduje veľmi starostlivú analýzu. Bez možnosti zaujať postoj jednej aj druhej strany, ktorých sa to dotýka, nie je možné prijať konečné stanovisko. Nazdávam sa, že to je otázka, ktorou sa bude treba veľmi detailne zaoberať a hľadať také riešenie, aby nedošlo k tomu, žeby sa jednorazovo prejedli prostriedky, ktoré sa naakumulovali vo fonde nemocenského poistenia za ostatných päť rokov. Iste si uvedomujeme aj potrebu určitých zmien, myslím si, že je priestor a bude priestor na to, aby sme k tomu pristúpili na základe veľmi konkrétnych a podrobných analýz.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k možnostiam zvýšenia transferov zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva. Zdá sa, že sa asi celkom dobre nechápeme. Rozporné sú vyjadrenia takého druhu, a musím povedať, že zaznievajú aj z opozičného, aj z koaličného tábora, ako napríklad, že štát si neplní svoje záväzky voči zdravotnému poisteniu. Možno keby tu bol predstaviteľ za Sociálnu poisťovňu alebo keď sa bude hovoriť o rozpočte Sociálnej poisťovne, odznie to aj v súvislosti so Sociálnou poisťovňou. Musím uviesť, že si treba uvedomiť, čo to ten štát je. Veď to nie je vláda, ktorá nedrží palce zdravotníctvu alebo nevidí riziká, ktoré sú v zdravotníctve. Prosím, ak si povieme, že treba ďalej zvyšovať výdavky do zdravotníctva bez ohľadu na to, či na to máme, alebo nemáme, tak zároveň musíte všetci, ktorí za týmto stojíte, povedať, že súhlasíme s tým, aby sa ďalej zvyšovali dane, a to znovu a znovu. Dokedy? Dokedy je tento štát schopný ešte uniesť zvýšenie daňového bremena, odvodového bremena a tak ďalej? Myslím si, že je možné jedine iné riešenie - hľadať efektívnejšie vynakladanie existujúcich prostriedkov a, samozrejme, postupne vytvárať priestor, aby slovenské hospodárstvo mohlo generovať aj dodatočné zdroje, ktoré sa použijú aj na ďalší rozvoj zdravotníctva.

    Rovnako nie som ministerkou obrany a pokiaľ pán minister obrany príde, tak nepochybne bude reagovať aj na vystúpenia, ktoré tu zazneli. Je trošku pre mňa prekvapujúca tá vehementná argumentácia zo strany Hnutia za demokratické Slovensko, ba dokonca i SNS za urýchlený vstup do NATO. Prekvapujúce je to pre mňa preto, že, vážení, oneskorene o tom hovoríte, pretože za vášho vládnutia sme premeškali možnosť byť medzi prvými štátmi, o ktoré sa NATO rozširovalo. Takže ak hovoríte, že slovenská armáda je najnepripravenejšia na vstup do NATO, určite to nie je výsledok posledných troch, štyroch mesiacov, ale je to výsledok minimálne piatich, šiestich rokov. Takže potom treba asi povedať, že kto teda nedostatočne pripravoval na vstup do NATO slovenskú armádu.

    Ale chcela by som povedať ešte jedno. Zodpovedná vláda musí, samozrejme, aj zvažovať náklady, ktoré sú spojené s pripravenosťou do NATO, a vonkoncom nie je možné, aby sa v jednom roku vytvorili predpoklady na to, aby slovenská armáda bola spôsobilá, bola kompatibilná s tými požiadavkami, ktoré sa na vstup do NATO kladú. Takže, čo chceme znovu dosiahnuť? Odpovedzme si rovno. Chceme rozbiť slovenské hospodárstvo, len aby slovenská armáda v prvom roku existencie novej vlády splnila kritériá na vstup do NATO? Veď do NATO môžu ísť iba štáty, ktoré majú hospodárstvo skonsolidované. Takže tak či tak by sme nesplnili podmienku vstupu do NATO ani takýmto nezodpovedným prístupom. Naozaj neviem, pán poslanec, bývalý pán minister, aký kontrakt som zastavila, pokiaľ viem, nie som ministrom obrany, takže nemám vôbec právo zastavovať akékoľvek kontrakty. A musím odpovedať aj na to, že ste prešustrovali, a tu to slovo, i keď ho nerada používam, je naozaj pravdou, ďalších 800 miliónov vo svojom rezorte pouzatváraním rôznych zmlúv. Prostriedky na to v štátnom rozpočte, ktorý schvaľovala ešte vaša vláda, neboli schválené. To znamená, že ste prekročili štátny rozpočet, porušili ste rozpočtovú disciplínu, za čo zodpovednosť zrejme nesiete vy. A musím povedať, že to nebol jediný rezort. Vonkoncom nie jediný rezort, stačí si len pripomenúť, že prednostovia krajských úradov za vašu vládnu koalíciu minuli na faktúrach, ktoré tiež neboli v limite štátneho rozpočtu, takmer 2,5 miliardy korún. Kto to zaplatí? To je tiež dedičstvo, s ktorým sa musíme vyrovnať.

    Rada by som sa vyjadrila ku krátkej poznámke pána poslanca Maxona, že pokračujeme v zlom prístupe k manažovaniu štátneho dlhu. Zdá sa, že nie ste informovaný, čo ma dosť prekvapuje, alebo nechcete jednoducho byť informovaný, ale rada by som uviesť aspoň niektoré kroky, ktoré sme v tomto smere urobili, a zároveň aj výsledky, ktoré sme dosiahli. Vytvorili sme určité organizačné predpoklady v tom, že sa zriadil a posilnil odbor riadenia štátneho dlhu a že sme vytvorili príbuzný odbor vymáhania štátnych pohľadávok, pretože treba prepojiť tieto dve činnosti a sú dnes začlenené v jednej sekcii. Vytvorili sme určité kádrové predpoklady, keď sme obsadili tento odbor azda najschopnejšími pracovníkmi ministerstva financií. Škoda, že ešte nemáme dostatok pracovníkov, pretože, samozrejme, aj inde treba schopných ľudí. A môžem vás ešte ubezpečiť, že za veľmi krátky čas, myslím si, že v najbližších dňoch, príde na ministerstvo financií aj odborník, ktorý je skutočne odborníkom na tieto otázky, ktorého sme získali vďaka pomoci US Treasury, čiže nášho partnera v Spojených štátoch amerických.

    Chcela by som povedať pár slov aj k výsledkom. Predovšetkým sme zmenili prístup k emisiám štátnych cenných papierov a už dva - trikrát sa nám podarilo stanoviť hornú sadzbu, za ktorú sme ponúkali štátne cenné papiere. Poslednýkrát sme dokonca stanovili dopredu aj rozsah emisie. A možno aj tento zmenený prístup prináša so sebou aj prvé výsledky. Ja som už vlastne včera hovorila o tom a myslím si, že kto trošku tomu rozumie, tak vie pochopiť, čo sa vlastne udialo, že sme po prvýkrát boli schopní emitovať štátne trojročné dlhopisy za 16,79 %. To je veľmi významný, samozrejme, faktor, ktorý ukazuje, že v zlepšovaní manažovania štátneho dlhu krok za krokom možno pomaly, ale predsa len sa robia významné kroky. Ak to porovnávate s rokom 1998, keď priemerné úrokové sadzby boli nad 20 %...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, pokoj. Pán poslanec Kozlík, pokoj.

  • ... a presahovali častokrát aj 25 %, tak si myslím, že vieme, o čom je reč. Napokon ešte by som chcela upozorniť, že manažér emisie, pán poslanec Maxon, na základe dodatku, ktorý ste podpísali, je Stredoeurópsky maklérsky dom, hoci ministerstvo financií chcelo túto zmluvu skončiť už k 31. 12. 1998. Ba dokonca, čo ste ešte urobili, že ste predĺžili čas, keď budú nakladať s prostriedkami z 2 dní na 5 dní, súhlasili ste so zvýšením poplatku, a toto všetko nás stojí niekoľko desiatok miliónov korún. Ale iste, aj keď zmluva nám neumožnila okamžite jej vypovedanie, my v tomto smere urobíme, čo sa urobiť dá.

    Chcela by som reagovať aj na tú poznámku, ktorá hovorí, aká bola komplikovaná situácia v roku 1993, že čo by sme robili vtedy. Zdá sa, že znovu tu nejde o dostatočne kvalifikované vyjadrenie, pretože asi by ste potom, pán poslanec, ktorý ste s týmto vystúpili, museli aj povedať, ako sa skončil rok 1993 a že práve výsledky roku 1993 navodili spoločenskú zmenu, ktorá bola potom sprevádzaná aj politickými zmenami. Pripomeňme si infláciu v roku 1993, schodok štátneho rozpočtu vyše 27 miliárd, ako dopadli výsledky v zahraničnom obchode a tak ďalej. Až v roku 1994 sa podaril určitý zvrat, na ktorom sa potom budovalo aj v nasledujúcich rokoch.

    Ešte jednu poznámku. Viete, prekvapuje ma, pán profesor, z vašich úst takéto vyjadrenie, skutočne ma prekvapuje.

    Napokon by som ešte reagovala znovu na poznámku, ktorá tu zaznela, že štátny rozpočet zakladá nezamestnanosť vyššiu ako 15 %. Skutočne nerozumiem, na čom sa toto tvrdenie zakladá. Žiaden argument totiž nezaznel. Hádam by som chcela položiť otázku, či jediná cesta na zvyšovanie nezamestnanosti je budovanie diaľnic bez ohľadu na to, či máme vypracovaný aj primeraný model na financovanie týchto diaľnic. Pripomeňme si, že keď sa skracoval termín budovania diaľnic, to bolo jedno z najnekvalifikovanejších voluntaristických rozhodnutí. Argumentovalo sa, koľko pracovných miest sa vytvorí najmä prostredníctvom multiplikačného účinku, pretože sa do diaľničnej výstavby sprostredkovane budú zapájať aj stavební podnikatelia, dokonca strojárstvo, ktoré bude vyrábať stavebné a cestné stroje a tak ďalej. Dnes vieme, že to pravda nebola, že stavebné stroje sa dovážali, ba dokonca sa dovážal častokrát i materiál a tak ďalej. Len by som chcela položiť otázku. Žiaľ, máme 463 tisíc nezamestnaných. Nazdávate sa, že keby sa aj pokračovalo rovnakým tempom v diaľničnej výstavbe, že by sme týchto 463 tisíc ľudí postavili na diaľnicu a že by stavali? Takže, prosím, skúsme rozmýšľať trošičku konštruktívnejšie a uvedomiť si, že riešenie treba hľadať inde. Riešenie treba hľadať predovšetkým vo vytvorení podnikateľského prostredia, ktoré umožní podnikom, aby sa urýchlene konečne reštrukturalizovali a mohli sa pohnúť dopredu. Isteže i v podpore infraštruktúrnych projektov, ale v takej miere, ako sme to schopní aj financovať zo štátneho rozpočtu.

    Bola by som rada, keby ďalšia diskusia predsa len priniesla niečo konštruktívneho, aby sme boli schopní z tohto zdĺhavého rokovania, ktoré nepochybne bude bežať aj do nočných hodín, si aj niečo odniesť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za jej vystúpenie.

    Poradie prihlásených s faktickými poznámkami budem čítať, tak ako potom budem udeľovať slovo. Pán poslanec Kozlík, pán poslanec Maxon, pán poslanec Kalman, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Šepták, pán poslanec Sitek, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Tarčák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Engliš, pán poslanec Drobný, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Húska, pán poslanec Husár, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Delinga, pán poslanec Andrejčák posledný. Končím možnosť prihlásenia.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pán poslanec Cuper, pán poslanec Gašparovič. Zabudol som na niekoho? Nie, nezabudol som na nikoho. Konštatujem, že všetci tí, ktorí boli prihlásení, vystúpia v rámci faktických poznámok.

    Udeľujem slovo pánu poslancovi Kozlíkovi s faktickou poznámkou.

  • Vážená Národná rada,

    vo vystúpení pani Schmögnerovej som očakával vysvetlenie, vyjasnenie vzťahov medzi ňou a pánom Miklošom a navrhujem Národnej rade, aby bola vyčlenená samostatná miestnosť, kde by sa vlastne dohodli aj za účasti pána Dzurindu, aký vlastne bude ekonomický rast, keď pani ministerka hovorí jedno, pán Mikloš druhé. Aké sú vnútorné riziká štátneho rozpočtu, keď aj pán Mikloš, a myslím si, veľmi správne uvádza ďalšie riziká minimálne v rozmedzí 10 miliárd korún, ktoré nie sú zatiaľ rozpočtovo pokryté. Ako bude vyzerať daňový systém, aká bude ochrana vnútorného trhu, prijme vláda či neprijme dovoznú prirážku, ako chce posilniť podnikateľské prostredie? Namiesto záplavy rečí, ktoré sme tu počuli na margo opozičných poslancov.

    Čo sa týka porovnávania výnosových úrokov, pani ministerka, ja som upozorňoval už v kontexte vystúpenia predsedu vlády, že ho buď niekto klame, alebo klame sám seba, ak hovoríte o 16-, 17-percentných výnosových úrokových mierach, 30-percentné sadzby boli v júni alebo v septembri. Pýtam sa vás, aké sú výnosové úroky v júni, keď minulý rok o tomto čase sme vôbec nepotrebovali emitovať štátne cenné papiere a štátny rozpočet bol prebytkový a refinancoval sa na vlastnej zdrojovej báze.

    K Slovenskej televízii mám poznámku, že je vôbec otázka, či nejakých 100 miliónov potrebuje, vygumovala úplne HZDS zo svojho spravodajstva, z televíznych Krokov, stratila verejnoprávny charakter a manažuje ju pán Budaj, a nie pán Materák. Neviem, pani ministerka, či platíte príslušné poplatky, ako ste sa minulý rok vyjadrili.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani ministerka, som úprimne rád, že sa začína dariť v oblasti manažovania dlhovej služby. Dovoľte mi predsa len poznámku a súčasne otázku, čo mienite robiť s dlhovou službou vo vzťahu k reštrukturalizácii štátneho dlhu vlády. Niet zatiaľ reálneho výstupu, niet zatiaľ vami sľubovaných zahraničných zdrojov. Po piatich mesiacoch máme právo očakávať reálne plnenie vašich sľubov. Namiesto týchto sľubov sa dočkáme priam triumfálneho vyhlásenia pána predsedu vlády, v ktorom konštatuje: Ak predchádzajúca vláda bola nútená nakupovať zdroje na krytie priebežného schodku štátneho rozpočtu za 30-percentnú úrokovú sadzbu, my nová vláda už refinancujeme potreby štátu za 17 %. Toto konštatovanie má len jednu jedinú, ale zásadnú a základnú chybu. V čase, keď vy nakupujete za 17 %, náš rozpočet bol prebytkový a refinancoval sa z vlastných príjmov. Nie som držiteľom licencie na udeľovanie zrnka múdrosti. Toto vyhlásenie premiéra si naozaj zasluhuje radšej hamovať, ako banovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, pán poslanec Kalman má slovo.

  • Pani ministerka, očakával som, že vo vašom vystúpení sa viacej dozviem o niektorých otázkach, na ktoré sme sa pýtali alebo na ktoré sme poukazovali. Predpokladal som, že nám bližšie priblížite tie čísla, tie predpoklady, proti ktorým dnes každý protestuje a s ktorými prakticky dnes nikto nesúhlasí. Žiaľ, vy ste to neurobili, ale opätovne ste sa vrátili na športovú arénu a namiesto toho, aby ste hovorili o sebe, o štátnom rozpočte, ste hovorili o predchádzajúcej vláde. Ja už to dnes po druhýkrát zdôrazňujem. Ľudia to vedia. Nepotrebujú to počuť.

    A druhá moja poznámka. Pokiaľ sa nemýlim, hovorili ste v súvislosti s tým, že sú nenaplnené príjmy do Slovenskej televízie v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami. Pani ministerka, vy ste vyzvali občanov tejto republiky, aby tieto poplatky neplatili, tak sa nedivte. A nedivte sa ani potom, že tieto koncesionárske poplatky sa nebudú napĺňať ani v budúcom alebo v tomto roku, pretože to, čo navrhujete v štátnom rozpočte, spôsobí, že ľudia bez toho, aby boli vyzývaní, tieto poplatky platiť nebudú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Napriek určitým kritickým pripomienkam mojich predrečníkov chcel by som sa poďakovať pani ministerke Schmögnerovej, že sa snažila vecne odpovedať na diskusiu, ktorá tu bola, čo je oproti predošlým vystúpeniam určite značný pokrok. Ale dotkol by som sa dvoch tém, ktoré v závere svojho vystúpenia pomenovala, a to je výstavba diaľnic a otázka podnikateľskej sféry.

    Iste, štátny rozpočet nemôže alebo nie je podľa vašich koncepcií jeho záujmom financovať výstavbu diaľnic, ale to, čo vláda doteraz urobila s tými signálmi, ktoré sú jednoznačne proti diaľniciam, vytvára tu atmosféru, že vlastne je to neželané dieťa.

    Zoberme si, že pôvodne pracovalo v stavebníctve 240 tisíc ľudí, teraz poklesol ich počet na 100 tisíc ľudí. Keď sa porovnáme v Európe, štandard by mal byť na európske pomery okolo 130 tisíc ľudí. Ale my sme zásluhou vašich rozhodnutí okolo výstavby diaľnic na Slovensku museli prepustiť okolo 25 tisíc ľudí. To je proces, ktorý prebieha zásluhou zastavenia tohto procesu.

    Európska investičná banka ponúkla Slovensku 200 miliónov ECU, tak to prebehlo v tlači, čo je 8 miliárd korún ako dlhodobé zdroje so 4-percentným úrokom. Tieto by postačovali na výstavbu diaľnic v takom tempe, ktoré by bolo rozumné. Čiže to je váš signál, ktorým vlastne odrádzate financovať na Slovensku.

    A váš vzťah k podnikateľom v tom nekonečnom kriminalizovaní, ktoré prebieha, a v tom, že nerovnoprávne staviate ich postavenie k štátnemu rozpočtu, k výberu daní ako k ostatným povinnostiam, to je práve zásluha, že neprichádzajú ani zahraniční podnikatelia, aj domáci sú otrávení.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani ministerka, ste prítomná pri prerokúvaní tohto bodu programu a viete, že vystúpenia poslancov, ktoré sa týkali rozpočtu zdravotníctva, boli predovšetkým zo strany koaličných poslancov. Ich názory som podporila, pretože, tak ako sme teraz našli zhodu vo výbore pre zdravotníctvo a hľadáme zvýšenie prostriedkov pre zdravotníctvo, tak sme to robili aj v minulých rokoch. Myslím si, že vaše vyhlásenie o tom, ako ste sa kriticky vyjadrili, že viac prostriedkov do zdravotníctva dávať bolo chybou a mali sa hľadať iné reformné kroky, je trošku nešťastím. Možno, že je to aj preto, že ako teraz, tak aj v minulom volebnom období SDĽ nedala do parlamentu lekára, pretože lekári či už v rokoch 1992 - 1994 alebo 1994 - 1998, alebo teraz, hľadajú vždy, chvalabohu, rovnakú reč týkajúcu sa zdravotníctva.

    Pán minister zrejme ušiel preto, že jeho vyjadrenie bolo v Zdravotníckych novinách úplne opačné ako vaše. Pán minister povedal, že reforma zdravotníctva sa bez finančných prostriedkov nedá robiť. Ja s ním nezvyknem súhlasiť, mnohé jeho kroky budem kritizovať a kritizujem, ale v tomto s ním musím súhlasiť.

    Možno, že by bolo lepšie, keby ste na ďalšie obdobie plánovali nejakého lekára do výboru, pretože či to bola DÚ, či to bolo KDH alebo Demokratická strana, alebo HZDS, SNS, v tomto sme naozaj boli jednotní, že sme obhajovali, aby do zdravotníctva prišlo viac prostriedkov. Máte pravdu, že teraz pôjde najmenej, zvýšenie je najnižšie od roku 1993. Nie je to dobré, ale snažme sa držať úroveň aspoň tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka, som prekvapený, s akým pokojom ste oznámili občanom aj tejto snemovni, že zdravotníctvo dostane o 500 miliónov korún viac oproti rozpočtu v minulom roku. Ste vo funkcii ministerky financií, keď vláda hovorí o tom, že je 10-percentná inflácia, 500 miliónov korún pri objeme 43 miliárd, veď to nie je ani na úrovni, tak ako povedala predrečníčka, zdrojov v roku 1993.

    Pani ministerka, o tom, či peňazí je v zdravotníctve dosť alebo málo, tu už zaznelo veľmi veľa polemík. Ja sa nechcem porovnávať s inými krajinami v Európskej únii, ja sa len porovnám s Českou republikou, kde do rezortu zdravotníctva prichádza tento rok 130 miliárd korún. My máme z toho úbohú jednu tretinu, a vy si dovolíte povedať, že peňazí je v zdravotníctve dosť. Pritom zdravotná starostlivosť, dovolím si povedať, napriek tomu, že tých financií bolo menej ako v Čechách, bola na vyššej úrovni.

    To, či peňazí je málo alebo dosť, sa zvykne odvodzovať od hrubého domáceho produktu. V krajinách Európskej únie sa táto suma pohybuje od 9 % vyššie. Pre tento rok ste nadelili pre rezort zdravotníctva sumu v objeme asi 5,6 % z hrubého domáceho produktu.

    O transformačných krokoch, keď hovoríte, že treba hľadať systémové kroky, pani ministerka, päť mesiacov je dosť dlhý čas na to, aby minister zdravotníctva, ale aj samotná vláda prijala teda také účinné kroky, aby sa zastavil deficit, ktorý už dnes je odhadovaný na 14 miliárd korún. To, že sa takéto systémové kroky neurobili, ale že vláda len prijala nejaké opatrenia v rámci krízového stavu, ktoré poškodzujú občana, je skutočne závažné.

  • Pani poslankyňa Podhradská, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som, pani ministerka, rada len jednu poznámku k tomu vášmu ťaženiu, ktorým vždy, keď vystupujete v tomto parlamente, začnete svoje vystúpenie. Je to ťaženie voči pôsobeniu bývalej vlády, teda Mečiarovej vlády, a vaše reči o tom, ako sa tu tunelovalo, neplnili sa daňové povinnosti a, samozrejme, vaše hrdinské reči o tom, ako vy budete postihovať všetkých neplatičov a všetkých tých, ktorí nedodržiavajú zákony.

    Pani ministerka, zrejme práve kvôli tomu, že "dodržiaval zákony", bol vymenovaný do funkcie podpredsedu tejto vlády pán Mikloš, o ktorom je známe, že je jedným zo zakladateľov a spolumajiteľov spoločnosti s r. o. MESA 10, ktorá okrem toho že má monopol zrejme na jedinú správnu interpretáciu problematiky privatizácie, údajne zmenila názov na CONZULT, spol. s r. o., a dôvodom je práve to, že si neplnila svoje daňové povinnosti voči tomuto štátu.

    Okrem toho je zrejme naozaj ďalším takýmto skvelým typom aj pán Ľudo Kaník, terajší prezident Prezídia Fondu národného majetku, o ktorom je známe, že jeho eseročka v Žiari nad Hronom si neplnila svoje povinnosti a neodvádzala poistné za svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne. Zrejme to kvalifikovalo pána Kaníka na to, že sa stal prezidentom Prezídia Fondu národného majetku. Inak okrem toho pán Kaník, terajší prezident fondu, je majiteľ luxusného hotela GRAND v Banskej Štiavnici. Bývalý riaditeľ odboru malej privatizácie na ministerstve privatizácie v čase ministrovania pána Ivana Mikloša, jeho veľmi dobrý priateľ, sa teraz hrá na neúprosného kritika a naháňača práve tých, ktorých on nazýva neplatičmi, a pritom on sám je neplatičom.

  • Prosím, páni poslanci, aby ste reagovali na vystúpenie pani ministerky Schmögnerovej.

  • Odoberáte mi čas.

    Ja by som chcela zareagovať iba na tú časť vystúpenia pani ministerky, kde sa posťažovala, že v príspevkoch, ktoré sú v parlamente, odznieva málo konkrétnych návrhov. A tie, čo odznievajú, tak podľa nej sú nereálne. Ja by som sa spýtala, čo podľa pani ministerky sú reálne a čo nereálne návrhy. V žiadnom návrhu totiž, ktoré tu odzneli, a máme ich na stole už dosť, nešlo o nejaké miliardové sumy. Išlo tu skutočne o nejaké malé zmeny. Takže naozaj neviem, čo si pani ministerka pod reálnym návrhom predstavuje a bola by som veľmi rada, keby nám to mohla ozrejmiť. Potom by sme sa hádam mohli zreálniť aj my.

    Na záver by som chcela ešte poďakovať pani ministerke, že sa vlastne pridala k Slovenskej národnej strane a prebrala našu argumentáciu, že ísť do NATO je pekná hlúposť. Chvalapánubohu, že sme tam nešli, pretože dnes, keď sa schyľuje k búrke, tak by sme už boli agresorom aj my. Takže si myslím, že možnože pani ministerka zanedlho bude chcieť aj vstúpiť do SNS. Porozmýšľame, či by sme ju mohli zobrať.

  • Prosím vás k veci, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som pani ministerke povedať, že je celkom pekná žena, keď sa usmeje. Len keď tu na nás púšťa hnev a síru, oheň a síru, tak vtedy jej to nesvedčí.

    Jednoducho, pani ministerka, treba si zvyknúť na to, že už ste tí, ktorí sú zodpovední. Už sa skončili predvolebné mítingy. Už sa skončilo to vaše bu - bu - bu. Od septembra po voľbách a po tých dohodách, ktoré ste urobili, ste teraz zodpovední za tento štát vy. A musím povedať, že zostáva po vás trošku spálená zem. Zastavené diaľnice, odstavená letecká doprava, hroziaca situácia s telekomunikáciami, krízový stav v nemocniciach, zvýšená cena energií, zvýšené telefónne poplatky, sľubované zvýšenie cien od 1. apríla. To vám garantujem, že to nepotrebuje byť ani ekonóm, ktorý bude takýmto spôsobom vládnuť.

    Pani ministerka, hovorí sa, nie je teraz síce hodina otázok a odpovedí, ale naskočím na tú istú vlnu, keď ste vy dávali otázky nám, ja dám vám verejnú otázku. Hovorí sa verejne, že keď zvládnete rozpočet, pôjdete do Národnej banky, aby sa vám konečne polepšilo aj s tým platom, aby ste mohli byť spokojná. Ja vám to prajem, aby to bolo čím skôr a aby vedela vláda premiéra Dzurindu posadiť do kresla ministra financií...

  • Prosím vás, pani poslankyňa, k veci hovorte.

  • ... človeka, ktorý ten rezort zvládne a ktorý sa bude uchádzať o schválenie rozpočtu tu u poslancov aspoň s istou dávkou možno elegancie, ako by patrilo žene, a možno trochu snahy, aby sme vás podporili. A nie tým, že na nás púšťate oheň a síru.

  • Prosím, pani poslankyňa Kolláriková.

    Žiadam vás, aby ste hovorili k veci, v opačnom prípade preruším vašu faktickú poznámku. Platí to pre všetkých poslancov, ktorí sú v parlamente.

  • Pán podpredseda, nemusíte sa mi dopredu vyhrážať.

  • Vám nie, pani poslankyňa, všetkým.

  • Ja skutočne nadviažem na to, čo tu otvorila pani ministerka.

    Ja ju chcem presvedčiť, že Slovenská národná strana určite nie je za vstup do NATO. To vám, pani ministerka, musel našepkať asi nejaký zlomyseľník, ale nebol to nikto zo SNS.

    Nechceme, aby sa Slovensko stalo hračkou v rukách NATO, a teda USA. Nechceme, aby naši chlapci, slovenskí vojaci, boli vysielaní za niekoho záujmy na cudzie bojiská, aby sa podieľali na potieraní zvrchovanosti akéhokoľvek štátu. Nechceme patriť k tým, ktorí nerešpektujú územnú celistvosť iného štátu. My si vieme vážiť tieto atribúty, pretože sami sme sa stali len nedávno zvrchovanou republikou so zvrchovaným územím. Ale v konečnom dôsledku o tom aj tak rozhodnú občania, takže o tomto by sme sa nemali už ďalej baviť.

    Ešte by som sa chcela vyjadriť k diaľnicam, k tomu, čo ste vy povedali. Povedali ste, že či by malo tých 450 tisíc nezamestnaných vyjsť na diaľnice. Nie, pani ministerka. To nie je potrebné. Ale keď zachránime aj takých 20 - 30 tisíc miest pre nezamestnaných, podľa mňa aj to pomôže veci a vlastne tým budeme motivovať nezamestnaných, aby mali záujem pracovať.

    Čiže, pani ministerka, netreba to trošičku tak parodovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dávam vám čestné slovo, že budem hovoriť k veci. Je 16 hodín a 16 minút, ľudia prichádzajú z práce, vrhajú sa na televíziu, zapínajú ju, aby videli, že už aj pán veľký premiér prišli, aby sa ukázal národu...

  • Takže k veci, pán poslanec, k pani ministerke.

  • ... pretože doobeda som tu nikoho nevidel.

    Pani ministerka financií hovorila, že sme mali absolútne nezodpovedný prístup k čerpaniu finančných prostriedkov v uplynulých rokoch. Pani ministerka financií ďalej hovorila, že - zrejme bude písať básne o tom, ako úradovala v roku 1994 -, že vtedy sa založili pozitívne trendy. Ja si myslím, že aj v roku 2015 ešte tých deväť mesiacov tejto vlády bude pozitívne vplývať na našu ekonomiku. Prosím, nech si to myslí, len by som sa jej chcel opýtať, či vie, že koľko vtedy mal štát platiť do Sociálnej poisťovne, v tom čase Národnej poisťovne, aký deficit jej vláda nechala v roku 1994 v dôchodkovom fonde, 1 280 miliónov Sk, a to sa porušoval zákon, koľko mala táto vláda platiť zo zákona.

    Chcel by som povedať takú príhodu, ktorú som zažil v Sabinove, a to je na väzbu jej vzťahov k podpredsedovi...

  • Prosím vás k veci, pán poslanec.

  • ... k podpredsedovi vlády pánu Miklošovi z hľadiska nezamestnanosti...

  • ... pretože nám povedala, že sme ovplyvňovali nezamestnanosť, aká je úloha vlády. Nemecký podnikateľ prišiel vyjednávať do Sabinova a doniesol fotografiu xeroxov výrokov pána Mikloša o 70-percentnej devalvácii. Nemecký podnikateľ stanovil cenu kontraktu o 30 %, pani ministerka, nižšiu, než je skutočná alebo bežná cena takéhoto kontraktu. Sabinovská firma bola nútená pod tlakom tento kontrakt podpísať a musí prepustiť jednu tretinu zamestnancov. Pán Mikloš bol vo vláde, keď za deväť mesiacov vyprodukovali 260 tisíc nezamestnaných v roku 1991.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šepták, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel tiež nadviazať na pani ministerku financií. Nikto ani pán poslanec Sitek nehovoril o vstupe do NATO alebo nevstupe do NATO, ale spomínal len pomoc podnikom, ktoré sú postihnuté ťažkou konverziou, a hovoril o samohybnej húfnici Zuzana, na ktorú on prispel aj svojím podpisom, tým, že vôbec táto húfnica bola zaradená do Armády Slovenskej republiky, keďže splnila ťažké vojskové skúšky, a tým spôsobom mohla byť táto zbraň, ktorá je vo svete uznávaná, aj nejakým spôsobom ponúknutá na odpredaj, aby sa slovenský rozum dostal aj do zahraničia, aby sme niečo konkrétne vyviezli, a v tomto bola tá pointa toho všetkého, čo bolo tu povedané. Nie o vstupe do NATO, ale o tom, ako zabezpečiť zamestnanosť a vývozovú položku slovenského štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja budem reagovať na pani ministerku, aby nehodnotila príslušníkov Armády Slovenskej republiky, lebo si nezaslúžia to hodnotenie, čo ste povedali vy. Armáda Slovenskej republiky počas môjho pôsobenia bola najlepšie pripravená. Boli tu vojenskí aj politickí odborníci zo zahraničia a pani ministerka, po druhý raz sa ospravedlňte armáde a nehodnoťte tu pripravenosť armády. To je po prvé.

    Po druhé. Prečítajte si, čo je napísané v rozpočte. Objem výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstvo obrany na rok 1999 schválený vládou Slovenskej republiky nezabezpečuje ani najzákladnejšie potreby a nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, pani ministerka, a vy to obhajujete. A medziročný nárast programového vyhlásenia vlády je 0,1 % HDP. My sme si to tam nedávali, vy si to tam dávate. Čiže hovorte po druhý raz k veci a nehovorte tu o pripravenosti, lebo armáda bola podstatne lepšie pripravená, ako bude teraz.

    A čo sa týka kontraktov, o ktorých tu hovoríte, tak je tu predseda Najvyššieho kontrolného úradu a vôbec to nekorešponduje s vaším vyjadrením. Rozpočtové pravidlá neboli porušené v kontrakte, boli podpísané zmluvy a bolo by dobré, keby ste tie zmluvy prečítali a oboznámili sa s nimi. Ja vám ich prečítam. Boli podpísané kontrakty v roku 1997 v 11. mesiaci na Dubnicu v hodnote 585 miliónov korún za pána ministra Maxona. Bolo tu plnenie, prišli ste vy, zastavili ste to rozpočtovým opatrením a dodnes dlhujete Dubnici 300 miliónov korún. Bol podpísaný aj ďalší kontrakt, lebo bolo treba vybaviť úver na rozpracovanosť, na prefinancovanie výroby, lebo je pripravený kontrakt do zahraničia na ďalších 600 miliónov korún, tak je podpísaný. Vy nedávate na tento rok ani korunu. Na ďalšiu fabriku Tesla Liptovský Hrádok bol kontrakt podpísaný v roku 1998 na tento rok 106 miliónov korún. Vy im nedávate ani korunu. Čiže druhý raz hovorte k veci a nehovorte tu o nejakých populistických rečiach.

  • Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Posledný rečník, ktorý hovoril, používal argumenty vytunelovanie, prešustrovanie a iné. Ja sa chcem opýtať vzhľadom na to, že žijem v okrese Zvolen, čím sa previnil tento okres a čo tento okres vytuneloval. Neviem, či viete, že na území mesta, okresu sú v podstate štyri fabriky. Je to Doprastav, ktorý prepustil viac stoviek ľudí za posledné obdobie, je to zvolenská ŽOS, ktorá doteraz prepúšťa každý mesiac určitý počet pracovníkov a 1. mája začína prepúšťať úplne hromadne. Čo vytuneloval zvolenský Liaz a kto vytuneloval zvolenský Liaz, ktorý dnes s vyjadreniami ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií zastavuje výrobu autobusov a z toho dôvodu príde o prácu viac ako 400 ľudí? Chcem sa opýtať, kto vysvetlí ľuďom v Podpolianskych strojárňach, že ich zadné nápravy, ktoré sa používali na výrobu autobusov na Slovensku, nie sú potrebné. Kto to vysvetlí pracovníkom a ľuďom zo SAO Lučenec, jedného z posledných podnikov, ktoré tam fungujú, ktoré za zadlžili pri projektovaní a výrobe autobusov, že už nie sú potrební? Čo vytunelovali ľudia z Hriňovska a z okolitých dedín, ktorým sa prestalo oplatiť chodiť do práce, pretože 20-percentným zvýšením cestovného tržby vzrástli iba o 7 %, to znamená, že došlo k absolútnemu poklesu ľudí, ktorí cestujú do zamestnania. Pýtam sa, kto vytuneloval Slovenskú poštu, o ktorej sa pán premiér aj pán minister dopravy vyjadrili, že je to podnik veľmi šikovný, ale v ktorom sa horúčkovite mení po tieto dni manažment.

  • K veci, prosím vás, k tomu, čo hovorila pani ministerka.

  • Áno, to je k tunelovaniu. Kto vytuneloval letisko Sliač, že tam dnes nepristáva žiadne lietadlo, pretože letecká doprava na Slovensku je zastavená? Ja vyzývam pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a pána ministra hospodárstva, aby si všimli tieto skutočnosti, pretože tu bude ďalší zdroj totálnej nezamestnanosti. K tomu som, prosím, chcel vystúpiť.

    Ďakujem.

  • Vážená pani ministerka, vy ste položili otázku, či chceme, aby ste vystupovali. Ja vás uisťujem, že chceme, naopak, očakávame, že aj po tomto kole vystúpite predovšetkým preto, že sa vám podarí pertraktovať pred touto snemovňou a pred verejnosťou také bonbóniky z oblasti hlúposti, aké ste povedali včera, na čo sme nemohli reagovať, keď ste si položili otázku, aj nám, aj verejnosti, že keď je rozpočet zlý, či si myslíme, že vás preto voliči volili. Tak ja vás chcem uistiť, že keby voliči vedeli, že váš zlepenec bude visieť na šnúrke Durayových či Csákyových gatí, tak už urobí to...

  • Pán poslanec, reagujte priamo na pani ministerku.

  • ... priamo na pani ministerku hovorím, otázku položila, ja odpovedám. Tak vás uisťujem, že by ste skončili už v týchto voľbách tam, kde skončíte v nasledujúcich. Nerobte si ilúzie, objemy nafúknutého cyklistu menom Miki značne uberajú na objemoch, jeho farba klesá, skôr či neskôr dôjdete tam...

  • Pán poslanec, upozorňujem vás, že nehovoríte k veci.

  • Ak dovolíte, čo sa týka Slovenskej televízie. Mal som tú česť byť vo výbore niekoľko rokov. Problém je vleklý, niekoľko riaditeľov sa obmenilo, už si nedovolím tvrdiť, či je sedem alebo osem, problémy sú stále. A vy sama ako poslankyňa ste vyzvali občanov, aby neplatili a ja s vami súhlasím, ak budú produkovať tú servilnosť, ktorú produkujú doteraz, tak aj ten objem, ktorý ste navrhovali, je príliš veľký na to, aby zodpovedal a bol adekvátny ich práci.

  • Pani ministerka, vo svojom vystúpení ste odsúdili faktické poznámky, že zdržujeme. Keby neboli faktické poznámky, každý vystúpi, odrecituje a nemáme dialóg. Faktické poznámky sú vlastne nato, aby v parlamente tu bol dialóg. Ale popri svojich politických vystúpeniach ste zabudli odpovedať na otázky poslancov.

    Ja som vám položila otázku, ako je v súlade Asociačná dohoda s proklamovaným zvýhodňovaním zahraničných investorov na úkor nezvýhodnenia našich, položila som vám otázku, či počítate v rozpočte s ďalšou krízovou kategorizáciou liekov, ktorá dopadá najmä na našich dôchodcov. Namiesto toho, aby ste odpovedali, ste položili vy otázku nám, prečo sme trestnoprávne nepostihovali tunelovania a podobne. Tak ja vám na túto vašu otázku teraz odpoviem. My sme vypracovali komplexný Trestný zákon, kde všetky tieto skutkové podstaty sme zahrnuli, aj trestnosť tunelovania, aj všetkého a vy, keď ste nastúpili do vlády, tak ste tento Trestný zákon odmietli, čím ste vlastne oddialili trestnosť týchto skutkov.

    Ďalej chcem vám povedať, že vo vašom vystúpení ste nám naviazali krach viacerých podnikov, ktoré boli privatizované. Pani ministerka, ak ste objektívna, dnes nie je umením vyrobiť, dnes je umením predať a práve títo privatizéri stratili odbytiská zánikom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Engliš. Pán poslanec nie je v sále.

    Pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som reagoval na predsa len relatívne zmierlivý a vecný tón pani ministerky takým istým spôsobom na niektoré veci, ktoré tu nadhodila v oblasti zdravotníctva. Ja som takisto podpísal ako všetci členovia výboru pre zdravotníctvo to, čo kolega Rakús navrhol - sanovanie finančného nedostatku v systéme zdravotného poistenia úsporami, ktoré sú v nemocenskom poistení. Ale vystúpil tu pán minister Magvaši, vystúpila tu kolegyňa Keltošová, pán kolega Tkáč, ktorí jasne povedali a nám je to jasné, kto pozná základňu, legislatívnu základňu týchto poisťovacích fondov, že je to nekompatibilné a že to sanovanie nie je možné. Preto si myslím, že nemožno sanovať nedostatky v zdravotnom poistení úsporami, ktoré sú v nemocenskom poistení. Navyše, keď v roku 1995 tam boli úspory 5 miliárd, potom 4,5 miliardy, potom 3,7 miliardy, potom 3,4 či 2 miliardy, tak toho roku tam bude už necelá 0,5 miliarda. Je tam síce úložka 2,5 miliardy z minulosti, ale priatelia, pani ministerka, táto úložka je výsledkom dobrých makroekonomických parametrov z minulých rokov, pretože na to bolo viazané dobré hospodárenie. Ekonomické makroparametre práve prispievali k tomu, že sa tam nahromadil kapitál a ten tam zostal. Samozrejme, že už za Mečiarovej vlády sa tieto parametre začali vďaka medzinárodným vplyvom trošku horšiť, ale teraz sa vyslovene zhoršili a toho roku ani tá 0,423 miliardy úspory v nemocenskom poistení nebude.

    Takže tá sanácia, prosím vás pekne, ja som bol za ňu, ale ona nie je reálna. Preto musíme pozerať na iné systémové úpravy v oblasti rezortu zdravotníctva, tie systémové úpravy čakáme všetci od nášho rezortného ministra. A dajako sa nedostávajú na stôl a nevidíme ich, a tie by nám pomohli.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená pani ministerka,

    hovorili ste vo svojom príhovore o kádrových predpokladoch, finančných predpokladoch v rôznych rezortoch. Zatiaľ som od vás nepočul jedno jediné slovo o kultúre. A hlavne teda prečo sa takýmto drastickým spôsobom kráti aj oblasť kultúry, hoci, ako sa škaredo hovorí o kultúre, je to terciárna sféra. Ktosi múdry však kedysi povedal a verte mi, že to platí veľmi presne, o čo viac kultúrnych inštitúcií zavriete, o to viac väzníc alebo nápravnovýchovných zariadení budete musieť postaviť. Verte mi, že to platí skutočne presne.

    A čo sa týka Slovenskej televízie, veľmi krátko a veľmi konštruktívne, ak sa urýchlene naozaj neprijmú patričné finančné alebo zákonné opatrenia, ktosi určite príde s nápadom, že Slovenskú televíziu ako verejnoprávnu inštitúciu treba privatizovať. A istý list telekomunikácií, ktorý prednedávnom do Slovenskej televízie prišiel, mnohé naznačuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gajdoš má slovo.

    Nech sa vám páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani ministerka, istý múdry muž kedysi vyhlásil, že každá žena je svojím spôsobom krásna. Vy to chcete za každú cenu spochybniť. Neustále sa obzeráte dozadu.

  • Pán poslanec, k veci, buďte taký dobrý, k veci, prosím vás. Je to nedôstojné, skutočne. To nie je dôstojné.

  • Je to k veci. Neustále hľadáte vinníkov, ktorí by mali zakryť vašu neschopnosť.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, neprerušujte ma, neoberajte ma o čas. Neoberajte ma o čas.

    Konštatovanie pani ministerky, že Armáda Slovenskej republiky je najhoršie pripravenou armádou v integračnom procese, je tiež len alibistickým ospravedlnením neschopnosti ministra obrany splniť predvolebný sľub. Nekorešponduje to s vyhláseniami významných politikov a významných vojenských hodnostárov v minulosti, ktorí hodnotili našu armádu ako jednu z najlepšie pripravených na plnú integráciu do NATO. Ale zdroje, ktoré chcete vyčleniť v tomto rozpočte do kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, urobia to, čo chcete prisúdiť vláde premiéra Mečiara. Tento rozpočet znamená koniec integračnému snaženiu a koniec bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky. Možno, že to je tiež váš cieľ, ktorý chcete dosiahnuť.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, poslankyne, neurážajte sa vzájomne, tobôž nie ministerku financií. Bola to urážka, pán poslanec, je to neférové a nemužské.

    Pán poslanec Húska, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka opakovala pri informácii o diaľniciach svoje minulé argumenty a neprejavila dostatok vôle prehĺbiť svoju argumentačnú silu. Priatelia, po prvé, diaľnice budovali a zamestnávali len slovenské firmy, to nikde v inom sektore sme nemali takto zabezpečené krytie pracovných príležitostí. Po druhé, aj pokiaľ ide o argumentáciu, že sa nenakupovali domáce stroje potrebné pre smerové stavby, to nie je pravda. Len veľkokapacitné stroje, ktoré vyrába iba veľký kolos, ako je napríklad KAMATSU, nemôžu byť vyrábané pomocou malých firiem.

    Pani ministerka, môžem vám povedať iba toľko, že ste konali v podstate veľmi nešikovne, správali ste sa k problematike akcelerácie veľmi nevhodne, keď ste povedali pred verejnosťou, že tak podceňujete význam diaľnic, že ste hovorili, že s nimi by sa nedalo zamestnať 450 tisíc nezamestnaných. Dobre vás počuli tie tisícky, ktoré teraz v dôsledku obmedzenia výstavby diaľnic ste vlastne dali do radov nezamestnaných. Treba bezpodmienečne zvyšovať kapacity zrýchľovania hospodárskeho rozvoja a musíte sa vrátiť, opakujem, musíte sa vrátiť k využívaniu klasického akceleračného faktora, akým je verejná investícia typu diaľnic. Vytvára hodnoty.

  • Ďakujem pekne.

    Najskôr by som sa chcel opýtať, kde je predkladateľ a spravodajca, pán predsedajúci. Je mi aj ľúto, že tu nie je pani ministerka, pretože pani ministerka sa vyhla pre nás všetkých zásadnej odpovedi. A otázka bola postavená jednoznačne, nebola postavená k problému, či zvýšiť spodnú hranicu DPH alebo zaviesť dovoznú prirážku, ale bola postavená k dvom zásadne odlišným a principiálnym stanoviskám pána podpredsedu vlády Mikloša a ministerky financií. Ak máme vôbec rokovať o jednotlivých kapitolách a akomkoľvek pohybe, predovšetkým musíme vedieť, že tento rozpočet je reálny a naplniteľný v jeho príjmovej časti. A pokiaľ sú vyjadrenia podpredsedu vlády také, aké sú, a pokiaľ sa pani ministerka vyhýba tomuto vyjadreniu, neostáva mi nič iné len požiadať pána podpredsedu vlády Mikloša, aby sa k tomuto vyjadril. My chceme vedieť a máme právo vedieť, kto hovorí pravdu, či podpredseda vlády alebo ministerka financií, a kto si z nás robí dobrý deň. My chceme vedieť, aj kto si buduje politické alibi do budúcnosti za prípadný neúspech, a v tomto prípade mám vážne podozrenie, že je to pán podpredseda vlády Mikloš. Vážené kolegyne a kolegovia, toto je principiálna a základná otázka prerokovania tohto rozpočtu, ak ju nedoriešime, nemáme dôvod pokračovať ďalej.

  • Veľmi som uvítal výzvu členov vlády aj vás, pán predsedajúci, aby diskusia a vystupovanie prebiehalo kvalifikovane, ale aký pochválen taký naveky. Je potrebné aj kvalifikované vystúpenie predkladateľov a členov vlády. Z ich strany, žiaľ, takého prístupy my tu nedostávame. Veď za tieto dva dni, čo tu vystupovali vrcholní predstavitelia štátu, ktorí predstupujú so štátnym rozpočtom, ako podpredseda vlády Mikloš, tak aj ministerka financií Schmögnerová, sme tu počuli hŕby nekvalifikovaných vystúpení. Ak diaľnice vraj nemajú multiplikačný efekt a ak ktosi z členov vlády niečo takéto vyhlasuje, tak nemá nárok predstupovať pred poslaneckú snemovňu vôbec a obhajovať návrh štátneho rozpočtu. 30 tisíc nezamestnaných stavebných robotníkov, ktorí sú v súčasnosti vyhodení zo stavieb diaľnic na dlažbu a ktorí nie sú použiteľní v inej sfére, nemôže ísť ani do poľnohospodárstva, ani do lekárstva. Konzervácia stavieb diaľnic a jednoúčelových stavebných strojov si vyžiada šesť a pol miliardy, čo neprinesie vôbec nič, čo je vyhodený peniaz. Ďalej, čo ministerka financií uvádzala, že diaľničné stroje nevyrábajú naše firmy, tak potom nevie, o čom hovorí. Potom ma veľmi mrzí, že si vedomosti neprehĺbila. Špecializované stavebné stroje pre diaľničné stavby vyrába vo svete nie viac ako 10 firiem.

    A čo sa týka včerajšieho vystúpenia podpredsedu vlády Mikloša, keď obhajoval malú privatizáciu ako vysoko úspešnú, všetci si pamätáme malú privatizáciu ako najväčší podvod s holandskými dražbami, kde sa "napakovali" obhajcovia z KDH a VPN, zatiaľ čo prvá vlna veľkej privatizácie, to bola kupónová privatizácia, kde sa prehajdákalo, prešustrovalo a premrhalo 80 miliárd Sk majetku štátu, bez toho, že by do Fondu národného majetku, štátneho rozpočtu a akcionárom sa dostala čo len jedna jediná koruna. Ak takéto vystúpenia včera a dnes zo strany vrcholných predstaviteľov vlády sa hodnotia ako kvalifikované, tak potom si asi pomýlili fórum.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážený pán predsedajúci,

    považujem za vrcholne nevkusné, keď tu nesedí ministerka financií, keď sa prerokúva návrh štátneho rozpočtu. Ja sa nepamätám, že by si niektorý minister Mečiarovej vlády, a bola som v dvoch vládach, si dovolil takúto aroganciu, že predloží návrh zákona a odíde niekde do zákulisia na kávu.

  • Nie, pán predsedajúci. Ide teraz o to, že celý tento návrh štátneho rozpočtu je zrkadlovým obrazom súčasnej koalície. Nie sú v ňom jasne pre nás zadefinované priority. Všetci hovoríme o tom, že zdravotníctvo, druhá skupina hovorí, že školstvo, tretia skupina poukazuje na okresy s vysokou nezamestnanosťou. Ja sa pýtam, prečo sme nedostali zároveň už aj konkrétne predstavy jednotlivých rezortov skoordinované, samozrejme, cez podpredsedu vlády Mikloša. Ako chce vláda zabezpečiť tieto priority, na ktoré máme teraz odhlasovať presuny peňazí? Alebo budú sa zase oni dohadovať, tak ako to je raz zvykom, že na koaličných radách dodatočne ex post si budú vyjasňovať svoje vzájomné postoje? Tomuto hovoríte skoordinovaná ekonomická hospodárska a sociálna politika? Ja hovorím tomuto chaos.

    Po druhé, chcem povedať, že celý tento rozpočet, tak ako je postavený, je nereálny, to nie sú len názory nás, našich expertov za HZDS, to sú názory liberálnych pravicových ekonómov, čítajte dennú tlač, určite noviny SME nie sú naklonené HZDS. Včerajší článok Dušana Devána, v ktorom sa takisto hovorí, že celý rozpočet je na vode a že vlastne koalícia takýmto návrhom rozpočtu si odzvonila, možno aj vysvetľuje určitú nervozitu vo vystúpeniach jednotlivých členov vlády, tak ako tomu bolo včera, ako je tomu dnes.

    A do tretice by som chcela povedať, nič nezachráni tento rozpočet, pokiaľ nebude jasne povedané, čo chcete v tomto roku robiť, čo chcete dosiahnuť a pokiaľ o tom nepresvedčíte aj...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vrcholne nevkusné tiež bolo to, ako bola vyštvaná ministerka financií zo sály. Ľudsky ju úplne chápem. Ale žiadam, aby sa dostavila k prerokúvanému bodu.

  • Hlas z pléna.

  • Aj pán spravodajca, pravdaže, aj pán spravodajca, netreba mi našepkávať.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    neprítomná pani ministerka,

    chcel som o niektorých veciach hovoriť, pretože ona tu povedala všeličo a nič. Ona totižto takýmto spôsobom vystupuje, ako keď bola voľakedy ešte poslankyňou v Národnej rade a neuvedomila si, že ona je teraz tá zodpovedná. Takže od nej by som čakal trochu iné vystúpenie, najmä aj po tom, ako sa vyjadrila, keď zhodnotila včerajšiu diskusiu ako neproduktívnu diskusiu o rozpočte. Trochu odbočím, pretože poviem to, čo povedala ráno v Rádiožurnále a mali si to možnosť občania Slovenskej republiky vypočuť. A keď hovorila o neproduktívnej diskusii, ja som rád, že hodnotila sama seba. Hodnotila sama seba, pretože včera vystúpili v rozprave zástupcovia klubov, štyria zástupcovia klubov vládnej koalície, zástupca SNS, zástupca klubu HZDS a potom sa prihlásila pani ministerka a pán podpredseda vlády. Takže som rád, že takýmto spôsobom zhodnotila túto diskusiu a bolo by hádam veľmi vhodné, keby radšej ona teraz sedela a sledovala ako predkladateľka, o čom je tu reč, pretože hovorí, že nemá na čo reagovať a napriek tomu reagovala a hovorila zase všetko a nič.

    Takže aj z toho dôvodu, pán predseda, chcem požiadať, ak nesedí na mieste pani ministerka ako predkladateľka, aby ste dali technickú prestávku, kým sa dostaví, pretože ona je pod ten rozpočet podpísaná. Ona ho sem predložila do parlamentu, uchádza sa tu o dôveru parlamentu, či ten rozpočet bude prijatý, aj keď viem, že ona si je vedomá sily hlasov 93 poslancov, pretože tak to avizovali všetky kluby, dohodli sa bez ohľadu na to, či je to pre občanov tak alebo onak. Jednoducho politicky bolo rozhodnuté, že rozpočet takýmto spôsobom bude odhlasovaný a teraz treba opozíciu odstaviť od reči...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    ja by som reagoval na slová pani ministerky. Prosím dať nový čas, žiadam nový čas...

  • Prosím, dajte nový čas dve minúty pánu poslancovi Benčatovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Mimoriadne ma mrzí, že problém diaľnic, ktorý tu pani ministerka načala, sa takýmto spôsobom politizuje. Všetci dobre vieme, že ide o najefektívnejší projekt za posledných 10 rokov. A bol by som rád, keby si pani ministerka a myslím si, že aj pán premiér zjednotili svoje vyhlásenia. Mám na mysli vystúpenie pána premiéra v Nemecku, kde deklaroval, že Slovensko postúpilo dopredu, a predovšetkým uviedol aj príklad rýchleho tempa výstavby kvalitných diaľnic. Pani ministerka tu hovorí o voluntaristickom projekte Mečiarovej vlády. Prosím, treba si to zjednotiť. Včera som počul na otváraní CONECO pána premiéra, že k nosným programom s bytmi patrí aj výstavba diaľnic. Samozrejme, zrejme asi po nejakom rozumnom zvážení. Ja by som len chcel pripomenúť tu neprítomnej ministerke, že financovanie diaľnic nie je samoúčelné, má určite multiplikačný faktor. Okrem moderných bezpečných komunikácií s výrazným dosahom na životné prostredie ide o nasledovné faktory. Je to výrazná podpora nezamestnanosti. Z každej koruny investovanej do tejto výstavby sa spätne vracia 40 halierov do štátneho rozpočtu. Výrazné zhodnotenie regiónu, ktorým diaľnica prechádza. Každá krajina, ktorá deklaruje záujem o vstup do Európskej únie, musí splniť viaceré kritériá. Jedným z dôležitých kritérií je výstavba 80 % infraštruktúry vlastných prostriedkov k dátumu pridruženia, podpora domácich výrobcov stavebných hmôt a materiálov, výrobcov strojov a stavebných technologických zariadení, rozvoj služieb počas výstavby i po uvedení do užívania. Zahraničné pôžičky v čase zobrania úveru zvyšujú devízové rezervy Národnej banky Slovenskej republiky, ktorá pri neplnení kritérií Medzinárodného menového fondu by bola nútená si tak či tak devízové prostriedky požičať.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Mušková, prosím.

  • Pani ministerka vyjadrila nesúhlas s názorom, že nezamestnanosť porastie. Ja by som pokračovala vlastne v tom, čo už začal pán poslanec Benčat, že zastavením výstavby diaľnic sa ocitlo na ulici ani nie za dva mesiace vyše 20 tisíc ľudí. Zrejme si potrebu znovuvýstavby diaľnic aj uvedomujete, lebo v nej chcete pokračovať. No to, že ste schválili na výstavbu diaľnic pomalší variant, variant B, vás čoskoro presvedčí, že nezamestnanosť porastie. My na severe Slovenska sme zmrazenie výstavby diaľnic veľmi pocítili a variant B, ktorý diaľnice práve na severe Slovenska zakonzervuje, spôsobí v kraji Žilina obrovskú nezamestnanosť. Je veľmi podivuhodné, že sa konzervuje práve severojužný ťah, ktorý je medzinárodne schváleným európskym koridorom.

    V minulom volebnom období sa práve vtedajší opozičný poslanec a terajší predseda vlády pán Dzurinda veľmi zasadzoval o tento koridor. Pán premiér Mečiar a jeho členovia vlády dokázali presadiť na medzinárodných fórach, že tento koridor bol schválený. Ako teraz vysvetlíte, že napriek vašej deklarovanej snahe o vstup do Európskej únie sa tento severojužný diaľničný ťah pozastavuje. Veď je schválený práve komisiou Európskej únie, a ak táto diaľnica sa nebude ďalej stavať, tak tento dohovor môže byť veľmi ľahko zrušený. Veď cez Moravu sa stavia skoro paralelný diaľničný ťah. Tak ja by som sa chcela spýtať aj pána predsedu vlády, ako to vlastne vysvetlíte, ako to vlastne súhlasí s tým vaším predchádzajúcim názorom a kto izoluje vlastne Slovensko, lebo my takto budeme úplne vyčlenení z európskych koridorov.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Nadväzujem na to, na čo bolo reagované od predkladateľa tohto návrhu zákona, to znamená, že tento vládny návrh rozpočtu by mal zakladať pre našu poľnohospodársku činnosť aj impulzy, ktoré splnia všetky zámery, ktoré si rezort dal pred seba. Ešte v decembri vyhlásil ekonomický podpredseda tejto vlády, že objem agrárnych dotácií zostane zachovaný. Všetci sme tomu verili a, ajhľa, pri konkrétnom vstupe do tohto parlamentu je táto skutočnosť nižšia o 1 350 miliónov pre celý rezort v objeme. Takže vidíme, ako sa napĺňajú slová činmi a akým spôsobom sa dajú v podstate pre rezort poľnohospodárstva, pre poľnohospodárov naplniť tie zámery, ktoré vo výrobe, exporte, ale aj v celej činnosti treba dosiahnuť. Preto chcem poukázať na to, že aj koaličné denníky v marci hodnotili predkladaný štátny rozpočet, ktorý zostavilo ministerstvo financií, ako nereálny, pretože počíta s príjmami, ktoré sa s veľmi veľkou istotou nepodarí dosiahnuť. Svedčí o tom doterajší vývoj, keď vo februári mal rozpočet príjmy iba necelých 8 miliárd, a ak by to tak bolo každý mesiac, tak za celý rok by v rozpočte nebolo ani 100 miliárd korún. Rozpočet však ráta s objemom už dnes 179 miliárd, takmer 180 miliárd korún, čiže z toho vychádza, že vlastne tento rozpočet v príjmovej časti, z ktorej má rozdávať, nemá šancu naplniť ciele tejto...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená snemovňa,

    v posledných dňoch som niekoľkokrát musel obehnúť obchody, niečo som potreboval kúpiť. A pretože ma dosť ľudia poznajú, tak mi hovorili, že sú v ťažkej situácii a malí a strední podnikatelia nie sú schopní dosiahnuť zisk už dva mesiace. A preto navrhujem a chcem v závere navrhnúť taký návrh, aby sme urobili prestávku a umožnili pani ministerke, pretože v tom svojom vystúpení mala veľmi presvedčivé tvrdenia o úžasných úspechoch, aby sa prešla napríklad po Obchodnej ulici, po Špitálskej ulici, spýtala sa podnikateľov, ale aj obchodníkov, ako to ide so ziskom, a potom asi nám zmení tú svoju predstavu, aký bude príjem do štátneho rozpočtu. Očakávame, že bude podstatne horší, než je tam napísaný, taká je pravda, bohužiaľ. Pani ministerka, ja nemôžem ako muž povedať to, čo by som povedal chlapovi, ale prosím vás, majte trošku trpezlivosti aj s našimi nervami a nemaľujte všetko naružovo, aj to, čo sama viete, že je veľmi v zlom stave.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, chcem vás trochu poopraviť, nie pán poslanec Gajdoš vyštval pani podpredsedníčku, pardon, pani ministerku financií z tejto sály. Chcem povedať...

  • Pán poslanec, pokiaľ to nebude k veci, tak vám zoberiem slovo.

  • Hovorím k veci, k pani ministerke, neprerušujte ma.

    Chcem poradiť pani ministerke Schmögnerovej, že trochu pokory pred týmto cteným snemom, o dôveru ktorého sa má uchádzať, by jej neuškodilo. Chodí sem od počiatku alebo začiatku svojho funkčného obdobia neustále tento snem provokovať, tak ako pán ministerský predseda Dzurinda.

  • Pán poslanec, beriem vám slovo.

    Prosím vypnúť pána poslanca.

    Ďalej nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

  • Hlas poslanca Cupera z pléna.

  • Nehovoríte k veci, využil som § 32/1, pán poslanec.

    Pán poslanec Zlocha podľa poradia, tak prosím, pán poslanec Zlocha.

  • Hlas poslanca Cupera z rokovacej sály.

  • Pán poslanec, nediskutujte so mnou o tejto veci, zobral som vám slovo v zmysle rokovacieho poriadku. Provokujete ma k tomu, aby som išiel ďalej. Provokujete.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

    Pánu poslancovi Gašparovičovi dávam slovo.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Chcem aj ja reagovať na vystúpenie ministerky financií pani Schmögnerovej a chcem sa vrátiť aj k tomu, čo tu už bolo povedané, že včera hodnotila túto diskusiu ako niečo neproduktívne a zbytočné. Pritom v rozprave vystúpilo viac poslancov z koalície ako z opozície. To dnes zopakovala a zopakovala, že predlžujeme čas na prijatie tohto rozpočtu. Chcem vám povedať, že ja a určite aj moji kolegovia máme tiež záujem, aby rozpočet bol prijatý do toho termínu, ako ste to určili, aby bol prijatý a možno aj v niektorých otázkach, s ktorými nebudeme súhlasiť, pretože vieme, že rozpočet prijatý má byť. Ale zamyslite sa, pani ministerka, my bránime tomu, aby bol rozpočet prijatý? Kedy ste ten rozpočet predložili? Veď ste na to mali päť mesiacov. Ten mohol byť v decembri, mohol byť v januári, mohol byť vo februári. Dáte ho teraz a naháňate nás, aby sme nediskutovali a nepreberali otázky, ktoré sa tohto rozpočtu týkajú. Myslím si, že to je problém nie náš, ale teraz už váš. (Potlesk).

    Chcel by som, pani ministerka, povedať aj na niektoré veci, kde ste poukázali na zlé východiskové situácie. Viete, to, čo povedal pán podpredseda vlády Mikloš o 70-percentnej devalvácii, myslím si, je to, čo bráni tomu, aby sem prišli investície. A myslím si, že to je práve to negatívne východisko slovenskej ekonomiky do budúcnosti s takouto reakciou, pretože možné zhoršenie hodnotenia krajiny od niektorých štátov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec Gašparovič.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Zlocha.

  • Ani ja nemôžem súhlasiť so stanoviskom pani ministerky Schmögnerovej k...

  • Prepáčte, pán poslanec Zlocha, nehovoríte procedurálny návrh.

  • Nie, ja som sa nehlásil na procedurálny návrh.

  • Prepáčte, takže s faktickou poznámkou.

    Dajte nový čas pánu poslancovi Zlochovi na faktickú poznámku. Je to faktická poznámka k vystúpeniu pani ministerky Schmögnerovej.

    Nech sa páči.

  • Ani ja nemôžem súhlasiť so stanoviskom pani ministerky Schmögnerovej k diaľniciam. Mala by si uvedomiť, že v roku 1993 na Slovensku bolo postavených 192 kilometrov diaľnic a všetky európske trasy nás obchádzali. Preto bolo treba prijať smelý plán, ktorý by vlastne umožnil napojenie sa Slovenska na európske trasy a aby sme sa mohli v roku 2005 napojiť na ukrajinské hranice. Na diaľniciach pracovalo viac ako 40 tisíc ľudí. Bola skutočne radosť pozerať sa, ako sa tam pracovalo, v piatok aj vo sviatok, vo dne, v noci, a určite sa to prejavilo nárastom kilometrov diaľnic, ktoré aj vy teraz zrejme úspešne využívate. Veď je to skutočne jednoduché porovnať si jazdu na diaľniciach, aj keď niekde len na polovičnom úseku, a jazdu na tých vybitých jamách, kľukatých cestách a podobne.

    V januári tohto roku poklesla produkcia alebo výkonnosť stavebníctva o 21,3 %. Určite je aj vďaka tomu nezamestnanosť už teraz blížiaca sa k 17 %. Ak sme urobili takéto opatrenia, bolo treba hľadať aj náhradné práce pre týchto ľudí. V krajinách Európskej únie je hustá sieť diaľnic. Myslíte si, že oni ich stavali len preto, aby dokázali prednosti trhového hospodárstva pred socialistickým plánovaným hospodárstvom? Nie! Bola uverejnená správa, že v Maďarsku usilovne budujú diaľnicu M 3, aby sa rýchlo napojili na Ukrajinu. Hovorí sa o tom, že prinesie pracovné príležitosti zaostávajúcim regiónom. Myslíte si, že náš východ, východné Slovensko, nepotrebuje takéto impulzy a nové pracovné príležitosti? Z toho dôvodu by ste sa nad týmito zámermi mali skutočne zamyslieť.

  • Posledná faktická poznámka, ktorá bola prihlásená.

    Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

  • Reagujem na vystúpenie pani ministerky, pretože sa vyjadrila aj k platbám do fondov. Pani ministerka, musím povedať, že vy hovoríte tak, ako vám to vyhovuje. Keď ste v opozícii, tak hovoríte tak, keď ste vo vláde, tak hovoríte úplne inak. Mám pocit, že teraz som aj pochopil, prečo radšej sklopíte zrak, keď sa má stretnúť s mojím, aby som vás pozdravil. Asi sa hanbíte za to, čo ste so mnou hovorili.

    Platby štátu sú jednoducho nízke. Platby štátu sú jednoducho nízke a diskriminujúce ostatných platcov, napríklad zamestnávateľov. Štát cez kapitolu Ministerstva práce a sociálnych vecí do Sociálnej poisťovne platí len z vymeriavacieho základu 405 korún, do zdravotnej je to niečo vyše 2 000 korún. Je to spravodlivé voči tým ostatným platcom? Je to diskriminujúce. Chápem síce, že určitá úľava môže byť, ale nie taká, aby to ohrozovalo chod týchto inštitúcií. A ja sa obávam, že týmto štátnym rozpočtom sa negatívne podpisujete aj pod ďalšiu existenciu týchto verejnoprávnych inštitúcií, ak v ďalších paragrafoch ste garantom. Mám pocit skutočne, že vám nejde o rozpočet, pretože neviem si predstaviť, že vy ako ministerka financií predkladáte rozpočet pred snemovňou 20 minút, ale diskusnému príspevku pána Kozlíka sa venujete možno 40 minút. Mám pocit, že hlavne vám ide o to, aby ste očiernili minulú vládu. Prosím vás, venujte sa rozpočtu a zdôvodňujte ho tak, aby ľudia vedeli, na čo v tomto roku bude a na čo nebude.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade protestujem proti spôsobu, akým vediete túto schôdzu.

    A po druhé, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že vás je potrebné vymeniť. Pán predseda parlamentu Migaš dnes pôsobí čerstvejším dojmom ako vy.

  • Smiech z rokovacej sály.

  • Takže dajte o tom hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ubezpečujem vás, pán poslanec, že pôsobím čerstvejším dojmom ako vy osobne, lebo už ste vyčerpaný z týchto poznámok. Samozrejme, že o tomto návrhu nedám hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Nemáš pravdu. Môžeme si to povedať aj vonku. Ďakujem.

    Vážená snemovňa, páni poslanci, panie poslankyne, predkladám procedurálny návrh, aby sme teraz podľa dohody všetkých poslaneckých klubov v politickom grémiu prerušili tento bod rokovania a zaradili bod - ústna informácia ministra zahraničných vecí o situácii v Kosove.

    Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, aby ste sa prezentovali.

    Urobme to, aby sme to mali, ako vy hovoríte, pre históriu, páni.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    páni ministri,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol ústnu operatívnu informáciu o situácii v Kosove. Keď hovorím, že ústnu, operatívnu, to preto, že situácia je tam skutočne vo vývoji, a preto prosím, aby ste aj takto brali moje slová, pretože možno to, čo hovorím teraz, už nie je úplne platné, pretože situácia sa tam vyvíja stále.

    Chcel by som informovať o niekoľkých veciach. Najskôr by som vás chcel informovať o politických stanoviskách a pozíciách, ktoré prezentovalo ministerstvo zahraničných vecí v doterajších rokovaniach s partnermi, a potom o niektorých ďalších praktických otázkach.

    Chcel by som povedať, že ministerstvo zahraničných vecí vo svojej činnosti opakovane vyjadrovalo hlboké znepokojenie nad eskaláciou násilia v provincii Kosovo. V dôsledku stupňovania napätia a násilia v Kosove len v ostatných dňoch opustilo vyše 25 tisíc civilistov svoje domovy. Apelovali sme na všetkých účastníkov konfliktu, aby zastavili ďalšiu eskaláciu napätia, ktorá už teraz hraničí s humanitnou katastrofou s nepredvídateľnými dôsledkami. Vždy sme podporovali, podporujeme a budeme podporovať úsilie medzinárodného spoločenstva na zastavenie a celkové riešenie krízy politickými prostriedkami. Ministerstvo opakovane vyjadrovalo podporu Slovenskej republiky v úsilí Organizácie Spojených národov, OBSE, kontaktnej skupiny a celého medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie riešenia kosovskej krízy. Dôsledne sme odsudzovali akékoľvek násilie a terorizmus bez ohľadu na to, ktorá strana konfliktu vyvíja tieto aktivity. Sme toho názoru, že všetky strany zainteresované na riešení kosovskej krízy by mali uprednostiť zodpovedný a kompromisný prístup na nájdenie všeobecne prijateľného východiska z tejto krízy.

    Podľa názoru ministerstva zahraničných vecí situácia v súvislosti s Kosovom sa nachádza na kritickom bode, na vrcholnom kritickom bode, avšak stále je tu ešte určitá nádej, že sa podarí nájsť východisko a nedôjde k vojenskému zásahu zvonku. Taká pravdepodobnosť je veľmi malá, ale ten priestor, ktorý stále ešte je aj po rozhodnutí generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Javiera Solanu, stále sa tento priestor ešte využíva. Viete, že sa dnes začal summit Európskej únie v Berlíne, ktorý vydal veľmi silný apel na Miloševiča, aby proste pristúpil na politické riešenie. Takisto sa vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Ivanov v Moskve, ktorý povedal, že čas, ktorý je, treba využiť na to, aby sa dosiahlo politické riešenie konfliktu.

    V prípade, musím používať podmienečný spôsob, v prípade, že sa uvažovaná vojenská operácia Severoatlantickej aliancie uskutoční, treba ju vnímať tak, že jediným cieľom tejto krajnej alternatívy bude dosiahnutie cieľa medzinárodného spoločenstva, aby sa predišlo ďalšej eskalácii napätia a ľudského utrpenia v Kosove. Konečným cieľom by malo byť dosiahnutie kompromisnej politickej dohody, ktorá by vytvorila priaznivé podmienky na uzavretie prímeria, politické rokovania a napomohlo by obnovenie rešpektovania ochrany ľudských práv, tak univerzálnej hodnoty ľudskej civilizácie.

    V rokovaniach sme vždy prezentovali otázku tak, že Kosovo chápeme ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Akékoľvek riešenie kosovskej krízy musí zabezpečiť nezmeniteľnosť jej súčasných medzinárodne uznaných hraníc. Veríme, že kompromisné riešenie problematiky štátoprávneho postavenia Kosova a dôsledné dodržiavanie občianskych, politických a menšinových práv vytvorí podmienky na obnovenie medzietnickej tolerancie a fungovania demokratickej spoločnosti. To sú stanoviská, s ktorými sme vystupovali pri medzinárodných rokovaniach.

    Ďalej by som chcel informovať o tom, čo už vlastne bolo publikované, že na ministerstve zahraničných vecí bol vytvorený krízový štáb, ktorý pracuje nepretržite, udržiava kontakty s naším veľvyslanectvom a veľvyslancom v Belehrade a v ďalších krajinách. Doteraz zabezpečil evakuáciu rodinných príslušníkov, teda manželiek a detí pracovníkov nášho zastupiteľského úradu, ktorí sú už všetci doma v Bratislave. Na veľvyslanectve v Belehrade zostali iba diplomatickí pracovníci, jeden z nich požiadal o to, aby mohol byť dopravený na Slovensko. Veľvyslanec jeho žiadosti vyhovel.

    Chcel by som informovať, že pokiaľ ide o túto otázku, tak juhoslovanská vláda ju vníma politicky, pretože všetky veľvyslanectvá členských štátov NATO, okrem Turecka a Grécka, už odišli kompletne, evakuovali svojich pracovníkov z Belehradu. To politické chápanie je v tom, že ak by tie ďalšie veľvyslanectvá odišli už teraz, vlastne bolo by to dopredu vyjadrenie podpory tým leteckým útokom, ktoré sa pripravujú. Podobne ako Slovensko sa správajú ďalšie krajiny, ako je Bulharsko, Rumunsko, Albánsko a podobne. Takisto ďalší slovenskí občania, ktorí boli vyslaní na územie Juhoslávie do kosovskej verifikačnej alebo overovateľskej misie, sú už doma, tí už boli kompletne takisto evakuovaní.

    Hovoril som s naším veľvyslancom pánom Mojžitom niekedy pred treťou hodinou. Tak hovorí, že v Belehrade život beží normálne. Ale tam sa ani nepredpokladá, že tie útoky by boli namierené proti hlavnému mestu a je tam iba skryté napätie, pretože každý očakáva, čo a kedy sa stane.

    Nechcem informovať o rôznych dohadoch, predpokladoch, úvahách o tom, čo hovoria jednotliví diplomati, že kedy dôjde k útoku, či večer alebo zajtra ráno, alebo podobne, to by bolo podľa mňa nezodpovedné. Znovu hovorím, že všetky možnosti a všetok časový priestor, ktorý tu ešte je, sa využíva na to, aby sa predišlo tomu krajnému riešeniu a v tých rozhovoroch sa aj uvažuje o tom, že aj takéto opatrenia by boli vedené takým spôsobom, aby sa po prvých opatreniach znovu dosiahlo rokovanie za rokovacím stolom.

    Chcel by som ďalej informovať o tom, že NATO požiadalo verbálnou nótou slovenskú vládu o to, aby umožnila používať vzdušný priestor Slovenskej republiky na prelety systémových lietadiel, lietadiel, ktoré prepravujú pohonné hmoty, a na dopĺňanie pohonných hmôt lietadiel. Vláda sa touto otázkou zaoberala na svojom dnešnom zasadnutí a vyslovila súhlas s takouto požiadavkou.

    Chcel by som ešte informovať o tom, že naša pracovná skupina na ministerstve a ten krízový štáb bude naďalej v kontakte, bude vyhodnocovať situáciu, tak ako sa bude vyvíjať, a podľa toho budeme potom navrhovať a prijímať ďalšie opatrenia. To je všetko, čo môžem seriózne dnes v tejto chvíli povedať o tejto informácii.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, dohodli sme vo všetkých poslaneckých kluboch, že k tejto ústnej informácii ministra zahraničných vecí nebude ani faktická poznámka, ani rozprava.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • V súlade s rokovacím poriadkom, samozrejme.

    Chcem oznámiť, že zajtra o 8.00 hodine je zvolaný Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady v miestnosti zahraničného výboru, ktorý pripraví dokumentáciu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sme mohli prijať kvalifikované rozhodnutie.

    Vraciame sa k rozprave k štátnemu rozpočtu. Vystúpi premiér vlády pán Dzurinda.

  • Hlasy z pléna, ruch v rokovacej sále.

  • Vyjadríte sa, samozrejme, v rámci rozpravy, keď budú dohodnuté materiály.

  • Ja som bol prihlásený do rozpravy. Podľa § 28 predseda, podpredseda parlamentu, prezident Slovenskej republiky a člen vlády, čo je pán Dzurinda, okamžite sa im udelí slovo, keď o to požiadajú alebo kedykoľvek. Ja som o slovo požiadal písomnou formou, mám troch svedkov. Tu sa hrubo šliape po demokracii. Nehnevajte sa. Viete veľmi dobre, že nie som extrémista...

  • Pán podpredseda, už teraz ste porušili rokovací poriadok. Pán premiér Dzurinda sa prihlásil pred vami.

  • To nie je pravda, pán podpredseda. Keby sa aj bol prihlásil, tak či tak mám právo vychádzajúc z rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Budú faktické poznámky. Ja som si myslel, že opozícia sa bude tešiť, keď príde premiér.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    štátny rozpočet býva spravidla odrazom hospodárskej politiky vlády, býva praktickým dôsledkom jej vládnutia. Je tomu tak aj v prípade návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Súčasná vláda sa ujala svojho mandátu 30. októbra 1998, teda v čase, keď štátny rozpočet mal byť dávno hotový. Hotový nebol, preto bolo potrebné pristúpiť k rozpočtovému provizóriu a následnej príprave štátneho rozpočtu na rok 1999. Z uvedeného jasne vyplýva, panie poslankyne, páni poslanci, že štátny rozpočet na rok 1999 po striedaní vlád v posledný októbrový deň minulého roku je omnoho viac výsledkom a dôsledkom vlády predchádzajúcej než vlády súčasnej.

    Keď sme začiatkom roku 1999 zostavovali štátny rozpočet na tento rok, mohli sme teda celkom logicky iba stavať na tom, čo nám zanechala za uplynulé roky predchádzajúca vláda. Najmä príjmová stránka štátneho rozpočtu je dôsledkom hospodárskej politiky vlády za uplynulé roky. Každému nezaujatému človeku je jasné, že na príjmovej stránke štátneho rozpočtu môže vláda počítať len s tým, čo podniková sféra a podnikatelia môžu vyprodukovať.

    Náš odhad hovorí, že v roku 1999 môžeme reálne počítať s príjmami vo výške 179 900 miliónov Sk. O chvíľu sa pokúsim vysvetliť, prečo to nemôže byť viac. Rukopis súčasnej slovenskej vlády sa mohol prejaviť viac iba ak, tak na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. Jeho výška je limitovaná našou snahou, myslím si výška tej výdavkovej stránky štátneho rozpočtu, aby deficit, to znamená rozdiel medzi reálne očakávanými príjmami a nevyhnutnými výdavkami nebol vyšší ako 2 percentá z hrubého domáceho produktu, teda nie viac ako 15 miliárd Sk.

    Občanom Slovenskej republiky je potrebné v prvom rade odpovedať na tri základné otázky. Po prvé, prečo deficit nemôže byť vyšší ako tých 15 miliárd Sk. Ani jeden z nás, ani jeden člen vlády a som si istý, že ani jeden z poslancov a poslankýň nepochybuje, že viacej peňazí by si zaslúžili aj sudcovia, aj policajti, aj družstevníci, aj dôchodcovia, aj učitelia alebo ak chcete aj dentisti. Otázkou však je, do akej miery môžu byť výdavky vyššie ako očakávané príjmy štátneho rozpočtu. Druhou najdôležitejšou základnou otázkou je, prečo nie je možné očakávať vyššie príjmy. Deficit držme 15 miliárd a hľadajme odpoveď na otázku, či nie je možné v roku 1999 reálne očakávať vyššie príjmy štátneho rozpočtu. A napokon je tu tretia vážna otázka: Kde sú potenciálne možnosti ušetrenia nákladov, najmä ak sa preukážu niektoré dnes nepredvídané potreby. Pokúsim sa ponúknuť odpoveď na uvedené tri základné otázky.

    Po prvé, prečo deficit štátneho rozpočtu nemôže byť vyšší ako 15 miliárd Sk. Deficit štátneho rozpočtu znamená, že sa vytvára vládny dlh, ktorý okrem toho, že bude musieť byť raz aj zaplatený, odčerpáva prostriedky slovenských bánk a zaťažuje krajinu aj smerom navonok, ak sa dlhopisy predávajú na zahraničných finančných trhoch. Tým, že časť prostriedkov bánk sa používa na vykrývanie deficitu štátneho rozpočtu, spôsobuje, že menej peňazí možno použiť na komerčné účely, najmä na financovanie podnikovej a podnikateľskej sféry. Čím viac si požičiava štát, tým menej zostáva podnikom, podnikateľom, občanom, ak, samozrejme, nechceme infláciu. Čím menej zostáva podnikateľom, podnikom a občanom, tým viac rastie dopyt po peniazoch, tým sa peniaze stávajú stále drahšie. Sú stále drahšie tak pre podnikateľov, pre podniky a pre občanov, ako aj následne pre samotný štát.

    Pozrime sa teda na vývoj rozpočtového hospodárenia od samotného vzniku Slovenskej republiky. Pozrime sa na to, ako štát a jeho vlády ovplyvňovali cenu peňazí na slovenskom peňažnom trhu.

    Vývoj rozpočtového hospodárenia sa za roky existencie Slovenskej republiky vyvíjal nasledovne. V roku 1993 to bol deficit 23 miliárd Sk, v roku 1994 temer taký istý - 22 900 miliónov korún. V roku 1995 bol pozitívny náznak, deficit bol iba 8 300 miliónov Sk. V roku 1996 bol však deficit už 25,6 miliardy Sk a v roku 1997 vývoj začal byť ešte negatívnejší...

  • Ruch v rokovacej sále, hlasy z pléna.

  • Prosím vás, pokoj. Pokoj, prosím vás.

  • ... a nepríjemnejší. Preto vláda, v ktorej bol pán, ktorý sa tak spravodlivo rozhorčuje, zmenila metodiku. Jednoducho zmenila metodiku, aby to číslo nebolo tak strašidelne veľké. Urobila to, že od deficitu štátneho rozpočtu sa začala odpočítavať istina štátneho dlhu splácaná v príslušnom roku. Týmto opatrením deficit v roku 1997 bol 17 miliárd Sk, ale ak chceme porovnávať a použijeme metodiku, ktorá bola platná dovtedy, deficit bol až 37 miliárd Sk. V roku 1998 bol deficit ešte výraznejší, podľa novej metodiky 19 200 miliónov korún, ale pri porovnateľnej metodike s rokmi 1993 až 1996 to bolo dokonca až 65 200 miliónov Sk. Z uvedeného vyplýva, že od vzniku Slovenskej republiky vykazuje vláda a rozpočtové hospodárenie neustále deficit, pričom tento deficit s výnimkou roku 1995, ako som uviedol, neustále narastá.

    V praxi to vyzeralo tak, a toto bude, myslím si, veľmi dôležité, dámy a páni, že príjmy, ktoré prichádzali na účet štátneho rozpočtu, stále viac zaostávali za vyplácaním faktúr, ktoré so železnou pravidelnosťou prichádzajú na stoly štátnych úradníkov. Aby sa faktúry mohli splácať, štát si neustále a stále viac musel požičiavať. A keďže deficit štátneho rozpočtu neustále rástol, štát si musel požičiavať za stále vyššie úroky. Fungovalo to asi takto, dámy a páni: Štát si požičal, zaplatil za pár faktúr, vybral dane, časť pôžičky zaplatil. Potom si opäť požičal za vyššie úroky, opäť zaplatil za nevyhnutné faktúry, opäť vybral trochu daní a časť pôžičky zaplatil, a takto sa to reťazilo a vzájomne prekrývalo s tým, že štát si požičiaval za stále vyššie úroky a jeho zadlženosť stále viac narastala.

    To je kľúčový problém, panie poslankyne, páni poslanci. Stav je takýto, že v roku 1998 si štát, predchádzajúca vláda prostredníctvom štátnych dlhopisov požičal v slovenských bankách celkovo 34-krát celkovú sumu, takmer 68 miliárd Sk s priemerným úrokom takmer 24 %. Za úroky iba v roku 1998 štát zaplatil takmer 6,5 miliardy Sk. Toľko potrebujeme na diaľničný program roku 1999, priatelia. A len toľko zaplatili za úroky z týchto pôžičiek, o ktorých som doposiaľ hovoril. Toto bolo smerom k bankám dovnútra štátu.

    Zadlženosť zo štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničí predstavovala k 31. 12. 1998 sumu takmer 38 miliárd Sk. Celkový čistý dlh vlády vzrástol len v roku 1998 o 40 miliárd Sk, dámy a páni. Takýto rast zadlženosti, samozrejme, spôsoboval, že si vláda požičiavala za stále vyššie úroky. 6. októbra 1998 si takto požičala napríklad vyše 3 miliardy Sk na jeden rok za úrok 30,81 %. Opakujem ešte raz, za úrok 30,81 % na jeden rok.

    Kladiem otázku, dokedy sa takáto dýchavičná finančná a hospodárska politika dala na Slovensku ešte robiť? Dokedy takéto neskutočné zadlžovanie tejto krajiny mohlo Slovensko znášať? Kto z občanov Slovenska je ochotný požičať si na krytie bežných potrieb za vyše 30-percentný úrok? Pritom je jasné, že tieto úroky nebude splácať nikto iný než občania Slovenska zo svojich daní.

    Milé panie poslankyne, páni poslanci, takto to ďalej jednoducho nemohlo a nemôže ísť. Je najvyšší čas, že sa to zastavilo tam, kde sa to zastavilo, aj keď dôsledky sú nepríjemné. Veľmi nepríjemné a veľmi bolestivé. Ľudia majú pocit, že veď nič také dramatické sa v našej krajine nestalo, nebolo ani zemetrasenie, nie je ani vojna a v peňaženke je akosi menej peňazí.

    Čísla a skutočnosť po prevzatí vlády nás postavili pred zásadný rébus. Buď tento voľný pád zastavíme, alebo budú dôsledky, o ktorých nikto z nás nechce ani hovoriť, ale ktoré pozorujeme vo viacerých krajinách, ktoré menovať nebudem. Slovenská vláda sa rozhodla, že tento pád musíme zastaviť. A myslím si, že prvé pozitívne náznaky sa objavujú. Aj my si ešte musíme požičiavať, milé kolegyne, kolegovia, ale už nie za 31 %, ale jasne pod 20 %.

    Konkrétne v januári 1999 sme si požičali na to isté, aby sme platili základné faktúry za plyn, za elektrinu školákom, nemocniciam, dopravákom a iným za 18,9 %, v marci za 16,9 % a včera, tak ako sme boli dnes informovaní na rokovaní vlády, za 16,79 %, pritom nie na jeden rok, ale až na tri roky. Teda porovnajme október 1998 s marcom 1999. Vtedy za 30,8 % a na jeden rok, teraz za 16,79 % na tri roky. Pretože sme sa k problému tejto krajiny postavili zodpovedne. Samozrejme, ani s týmto stavom sa nemôžeme a nemienime uspokojiť. Ale ak udržíme deficit do 15 miliárd a ja pevne verím, že je jasnejšie, prečo ho udržať chceme a my ho udržať musíme, verím, že slovenská ekonomika sa v priebehu roku 1999 stabilizuje a slovenské banky začnú požičiavať za kresťanské úroky a slovenská mena bude opäť pevnejšia.

    Dámy a páni, toto bol rozbor príčin, ktoré nám bránia naplánovať vyšší deficit, ako je plánovaných 15 miliárd Sk. Ak niekto cíti, že vyšší deficit by bol na prospech občanov, platcov daní, je to len omyl, nedorozumenie, nie je to pravda. Udržanie deficitu do úrovne 2 % hrubého domáceho produktu, teda do tých plánovaných 15 miliárd Sk, preto patrí medzi priority finančnej politiky vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

    Teraz, ak dovolíte, k druhej otázke, k druhému problému. Povedzme si, prečo nie je možné alebo reálne očakávať výraznejšie príjmy už v roku 1999, a povedzme si aj to, čo vláda robí a bude robiť v priebehu tohto roku, aby boli reálne vyššie už v roku nasledujúcom, v roku 2000. Som presvedčený, že verejnosti je dobre známy stav našej ekonomiky, našej podnikovej sféry, samozrejme, česť výnimkám. Stranícka privatizácia a mohutné tunelovanie našich mnohých podnikov znamenajú, že dakedajšie lukratívne podniky sú vo veľkých ťažkostiach. Nemienim týmto firmám ubližovať ešte viac, aby som ich menoval. Stačí, keď čítate každý deň noviny.

    Tieto vytunelované firmy živoria a čakajú na zásadné riešenia. Vypisujú manažmenty, vypisujú odborári, situácia nie je jednoduchá. Máme ale principiálne riešenie. Toto riešenie ešte dnes poukazuje na slabinu, ale aj potenciál slovenskej ekonomiky. Slovensko je temer na chvoste zo všetkých krajín, ktoré sa transformujú v strednej a východnej Európe z pohľadu prílevu priamych zahraničných investícií.

    Principiálne riešenie teda spočíva v nastolení poriadku a v masívnejšom príleve takýchto priamych zahraničných investícií. Som veľmi rád, že vláda schválila zásadný materiál o podpore zahraničných investícií. Minulý týždeň na hodine otázok a odpovedí som vás o ňom informoval, zajtra bude mimoriadne zasadanie vlády, aby sme tento dokument pretavili napríklad do zákona o dani z príjmov, aby mohol nadobudnúť účinnosť už 1. apríla a aby od 1. apríla tohto roku sa tieto podmienky pre zahraničných investorov stali na Slovensku realitou. Členovia vlády rokujú aj individuálne s viacerými strategickými investormi, minimálne s dvoma veľmi vážnymi a veľkými o jednej mohutnej priamej investícii na západe krajiny, o jednej mohutnej zahraničnej investícii na východe našej krajiny.

    Zaoberáme sa aj individuálnymi podnikmi tam, kde je nádej na konkrétny výsledok a kde majitelia alebo manažment prichádzajú s konkrétnymi námetmi, ako situáciu prekonať a zlepšiť. Spomeniem aspoň príkladmo ZSNP Žiar nad Hronom, kde je šanca na výrobu nových hliníkových prevodoviek pre firmu Volkswagen. Vláda podniká čulé zahraničné aktivity, ktorým dominujú jednoznačne ekonomické aktivity. Viete o ceste do Nemecka, pripravuje sa moje stretnutie s talianskym premiérom v apríli, s francúzskym premiérom v máji, všade tam významnú časť týchto návštev bude predstavovať kontakt s podnikateľskými kruhmi tak Talianska, ako aj Francúzska. Rokujeme so zahraničnými bankami o masívnejšej podpore malého a stredného podnikania, tento týždeň som sa stretol s podpredsedom vlády, s prvým viceprezidentom Európskej banky pre obnovu a rozvoj, rokovali sme o šiestich konkrétnych otázkach, ako prvej o masívnejšej podpore malého a stredného podnikania.

    Základný prístup slovenskej vlády je teda prístup konštruktívny, ofenzívny, aby naše podkapitalizované a opakujem viaceré vytunelované fabriky dostali nových majiteľov, nové peniaze a novú šancu. Samozrejme, usilujeme sa a budeme sa usilovať, aby bol stále väčší poriadok v hospodárskej sfére ako celku. Snažíme sa o lepšiu správu daní a ciel, o boj proti colným a daňovým únikom. V jednu sobotu, dva týždne dozadu ste mohli pozorovať významné stretnutie, na ktoré som okrem ministerky financií, ministra vnútra pozval aj predstaviteľov slovenskej polície, aj finančnej polície, daňového úradu, colného riaditeľstva. V roku 1999 musíme výraznejším spôsobom prispieť, aby colná a daňová správa mohli prinášať na príjmovú stránku štátneho rozpočtu výraznejšie peniaze.

    Rušíme neefektívne zmluvy, prehodnocujeme protiprávne privatizácie, snažíme sa o skontrolovanie daňových odvodov konkrétnych fyzických osôb dôvodne podozrivých, že ku svojim majetkom neprišli statočnou, poctivou prácou. Nezmierime sa s tým, aby nastolenie rovnováhy v ekonomike znášali na svojich pleciach iba občania predávajúci svoju skutočne statočnú pracovnú silu. Robíme a urobíme všetko pre to, aby sa čo najviac z nakradnutého vrátilo do spoločnej pokladnice všetkých občanov. Ubezpečujem vás všetkých, že v tomto úsilí nepoľavíme za nijakých okolností, ani pri takejto atmosfére, aká vládne počas rokovania o štátnom rozpočte v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Do konca tohto týždňa bude do Legislatívnej rady vlády predložený zákon, ktorým zrušíme akcie na doručiteľa. V apríli bude hotový zákon, ktorý bude tunelovanie firiem a konanie štatutárnych orgánov firiem, ktoré poškodzujú svoje vlastné firmy, charakterizovať ako trestný čin. Pripravujeme celý rad opatrení na to, aby sa platili dane, aby sa znižovala tieňová ekonomika, aby bolo stále menej nešvárov a aby sa stále viac presadzoval poriadok a zákon.

    A napokon k tretej otázke, panie poslankyne, páni poslanci. Je potrebné sa zamyslieť, či aj na strane výdavkov štátneho rozpočtu sme nemohli byť ešte úspornejší, ešte efektívnejší.

    Na jednej strane je pravdou, že vláda konštatovala, že vzhľadom na súčasnú štruktúru štátnych úradov a jednotlivých rezortov, vzhľadom na súčasnú legislatívu nebolo možné škrtiť viac. Čo ale je možné a čo aj pripravujeme, je transformácia viacerých sektorov a odvetví predovšetkým verejnej správy, ale aj systému sociálneho zabezpečenia, ale keď chcete, aj armády či zdravotníctva. Zmyslom tejto transformácie bude niekde efektívnejšie vynakladanie nákladov, niekde aj priama úspora peňazí. Zriadili sme inštitút splnomocnenca vlády pre verejnú správu, ktorý do 31. mája 1999 predloží konkrétny projekt. Chceme menej úradov, chceme menej úradníkov, chceme podporovať prácu, a nie neochotu pracovať.

    Dámy a páni, som si vedomý, že prostriedky štátneho rozpočtu nepostačujú na niektoré modernizačné a nevyhnutné investičné aktivity, ako je ďalší rozvoj diaľničnej siete, modernizácia železničnej siete a oživenie bytovej výstavby. Pristavím sa pri diaľniciach, pretože v poslaneckej snemovni vládne veľa demagógie. Dnes, práve dnes sme vo vláde Slovenskej republiky prijali projekt ďalšieho rozvoja diaľničnej siete. Ubezpečujem vás, že diaľnice budeme budovať aj naďalej, ale rovnako vás ubezpečujem, že sa budeme usilovať nielen o to, aby boli diaľnice, ale aj o to, aby bolo čo po tých diaľniciach voziť. Budeme sa usilovať o to, aby konečne došlo aj na železnice a najmä, aby sme konečne mohli vložiť časť prostriedkov na oživenie bytovej výstavby. Jeden mladý človek mi povedal, že diaľnica je skvelá vec, ale že pod viaduktom sa jeho mladej rodine nebude bývať najlepšie.

    Na tieto aktivity budeme hľadať efektívne úvery. Hovorím efektívne úvery, nie ako tomu bolo za predchádzajúcej vlády, ktorá si požičala za 14, 15, 16 aj viac percent. Aby sme takéto efektívne úvery získali, musíme splniť ciele stanovené štátnym rozpočtom. Krajina potrebuje stabilitu, preto potrebuje aj štátny rozpočet, preto potrebuje aj oživenie hospodárstva. Nikto z nás netají, že problémov máme dosť. Chcem vás však ubezpečiť, že máme aj dosť odvahy a dosť síl tieto problémy riešiť a vyriešiť.

    Som pevne presvedčený, že rok 1999 bude rokom stabilizácie a vytvorenia podmienok na oživenie nášho národného hospodárstva. Nevidím nijaký dôvod na pesimizmus, ale vidím veľa dôvodov vypočuť výzvy roku 1999, vidím veľa nádeje pre tento rok a ďalšie roky a pevne verím, že tieto výzvy okolitého sveta, ktoré práve v roku 1999 ponúkajú šancu primknúť Slovensko k bezpečnej a prosperujúcej Európe, využijeme. Vláda Slovenskej republiky je odhodlaná tieto výzvy vypočuť.

    Dámy a páni, prosím vás všetkých o podporu štátneho rozpočtu na rok 1999. Chcem vás ubezpečiť, že sa budeme usilovať o to, aby ďalšie rozpočty, ktoré bude predkladať táto vláda na ďalšie roky, boli lepšie a bohatšie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám za vystúpenie, pán premiér.

    Predtým ako spíšem faktické poznámky a procedurálne návrhy, predkladám v mene štyroch poslaneckých klubov procedurálny návrh, aby dnešné rokovanie Národnej rady pokračovalo po 19.00 hodine. O tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasy z pléna.

  • Faktické poznámky budú o chvíľu, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Prosím, aby ste predložili na svetelnú tabuľu zoznam poslancov s faktickými poznámkami: pán poslanec Prokeš, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Šimko, pán poslanec Kováč, pán poslanec Slaný, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Langoš, pán poslanec Osuský, pán poslanec Rakús, pán poslanec Brocka, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Kužma, pán poslanec Orava, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Engliš, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Delinga, pán poslanec Fedoročko, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Drobný, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Benčat, pán poslanec Sitek, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Cuper, pán poslanec Budaj, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Husár, pán poslanec Zlocha, pani poslankyňa Záborská, pán poslanec Rusnák, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Tarčák, pán poslanec Maňka, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Tatár, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Juriš, pán poslanec Hudec, pán poslanec Zajac, pán poslanec Maxon, pán poslanec Švantner, pán poslanec Ošváth.

    Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok k vystúpeniu premiéra vlády Slovenskej republiky.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán premiér sa nám a celému národu snažil nahovoriť, pretože to bolo v priamom prenose, že za všetko, čo je tu zlé, môže predchádzajúca vláda. Skutočnosť je ale trošičku inakšia. Samozrejme, mohli by sme byť ďalej, keby bývalá opozícia, dnešná vládna koalícia, nebola podpaľovala naše hospodárstvo po celý čas od roku 1993 v snahe zmocniť sa vlády. Samozrejme, že predchádzajúca vláda hasila tieto požiare. Čo sa však stalo?

    Po víťazstve vo voľbách, vážená vláda, ste nezistili dosť rýchlo, že už sedíte vo vláde, a tie požiare ste podpaľovali naďalej a podpálili ste si pod zadkom celé naše hospodárstvo výrokmi typu: "Nebudeme stavať diaľnice." Je veľmi dobré teraz počúvať, pán premiér, vaše vyhlásenia, že diaľnice stavať budeme. Ale strata, ktorú ste vyrobili, sa vám prejavuje práve v deficite a nedostatku peňazí vo vašom rozpočte. Požiare typu spochybňovania jednotlivých spoločností, firiem, veľkých firiem na Slovensku miesto toho, aby dostali úvery a aby strategickí partneri vstupovali do týchto podnikov, samozrejme, spôsobili, že vstup sa pozdržal. Strata pre štátny rozpočet.

    No a, samozrejme, pán premiér, hovorili ste o pánu Mečiarovi, že je demagóg. Ale vám nesiaha ani po členky v tomto smere, to vám musím otvorene povedať. A musím sa vás spýtať, pán premiér, prečo zaťahujete Slovenskú republiku do vojny? Prečo podporujete teroristické akcie NATO? Prečo? Keď nás Pán Boh ochránil pred vstupom do tejto teroristickej organizácie, ktorá, len Pán Boh vie sám, prečo sa označuje za obranný pakt, pretože sa chystá robiť kroky, ktoré sú v rozpore aj s Washingtonskou zmluvou, prečo vy otvárate na to priestor?

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Mikloško.

    Máte slovo.

  • Rád by som doplnil pána premiéra v dvoch veciach. Po prvé, ľudia, ktorí tu sedia po našej ľavici a hore za nami, HZDS a SNS, ktorí štyri roky deštruovali túto krajinu, ktorí štyri roky drancovali túto krajinu...

  • Hlasy z pléna.

  • ... títo ľudia v tejto chvíli majú jeden jediný cieľ: paralyzovať a deštruovať slovenský parlament. Je 72 prihlásených do rozpravy k rozpočtu a zakaždým sú desiatky prihlášok na faktické poznámky z jedného jediného dôvodu, aby k 1. aprílu nebol prijatý zákon o rozpočte, aby sa táto krajina zrútila, aby oni potom mohli hovoriť, že táto vláda nevie vládnuť.

  • Hlasy z pléna.

  • Druhá vec. Chcem doplniť pána premiéra. Škoda, že pán premiér nemenoval konkrétnych ľudí, ktorí podpisovali tie nevýhodné úrokové zmluvy na viac ako 30 %. Títo páni tu sedia a veľmi radi by sme sa ich opýtali, čo nám tu stále dávajú rozumy, kto podpisoval a v mene čoho úvery s 30-percentným úrokom. Povedzte to tomuto národu vy, spasitelia národa, povedzte to! Bol by som veľmi rád, keby ste konkrétne povedali kto.

  • Všetko, pán poslanec?

    Ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Šimko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa poďakovať pánu premiérovi. Tvoje slová boli podľa môjho názoru vecné, a nie politické, aj keď, samozrejme, mali svoju politickú dimenziu, ale táto pôda je miestom aj na politickú dimenziu a diskusia o rozpočte je vždy aj politickou diskusiou. V tvojom vystúpení zaznelo a aj my hovoríme, že Slovensko je v stave, v ktorom sa nachádza, vďaka tomu, čo robila vláda predchádzajúce roky. Opozícia hovorí, že Slovensko pred štyrmi mesiacmi bolo na tom dobre a že je v tom stave, v ktorom sa nachádza, vďaka posledným niekoľkým dňom, v ktorých vládne táto vláda. Nech občan sám posúdi, čo je z toho pravdepodobnejšie. Ale to je politická diskusia, ako som už povedal, tento parlament je miestom na politickú diskusiu. Politické diskusie sme viedli aj v predchádzajúcom volebnom období a je to normálne. Ale jeden zásadný rozdiel tu predsa len je. Pri všetkých diskusiách o rozpočtoch v minulom volebnom období sme síce ešte ako opozícia nehlasovali za tieto rozpočty, ale boli sme si vedomí, že Slovensko potrebuje rozpočet, a preto sme nerozbíjali rokovanie parlamentu. HZDS a Slovenská národná strana svojím konaním rozbíjajú rokovanie tohto parlamentu, lebo nechcú, aby bol prijatý rozpočet v čase, ktorý je nutný, pretože HZDS a Slovenská národná strana nesledujú záujmy tejto krajiny, ale iba vlastné politické záujmy a z toho dôvodu sa usilujú, aby žiaden rozpočet nebol prijatý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej má slovo pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán premiér,

    myslím si, že je správne, keď ste uviedli istú inventúru situácie, za ktorej vláda prebrala správu tohto štátu. Je normálne, keď manžel dostane výplatu, že sa najprv pozrie, koľko mu v peňaženke ostalo a koľko musí zaplatiť na nájomné, koľko musí splatiť na pôžičky. Myslím si, že je to normálna situácia. A potom začne plánovať, čo si môže dovoliť kúpiť. Pri tejto inventúre sa ukázalo, že naši občania sa definitívne musia rozlúčiť s predstavou slovenského Švajčiarska. Táto krajina bola predchádzajúcou vládou zadlžená extrémnym spôsobom a dnes my a možno aj v budúcich rokoch ďalší tieto dlžoby budú musieť splácať.

    Akokoľvek je bolestné, že budeme musieť viac šetriť, ako by sme si želali, predsa len si myslím, že proces neustáleho nabaľovania pôžičiek treba za každú cenu zastaviť. Myslím si, že je našou povinnosťou hľadať ďalšie vnútorné zdroje, ktoré existujú v tomto štáte, a ak aj neexistujú povedzme v oblasti štátneho rozpočtu, myslím si, že ich treba hľadať aj vo verejných rozpočtoch. A to je práve snaha, o ktorú sa snažia členovia výboru pre zdravotníctvo, lebo si uvedomujú - a nakoniec sám ste to, pán premiér, potvrdili -, aká je zložitá situácia v zdravotníctve. Som presvedčený, že sa nám podarí práve viaczdrojovým financovaním, hľadaním rezerv vo verejných zdrojoch nájsť ďalšie prostriedky a že zdravotnícka starostlivosť ani pri tomto šetrnom rozpočte neutrpí. Myslím si, že ak sa nám podarí zastaviť tento nezmyselný pôžičkový kolotoč, situácia v budúcich mesiacoch bude lepšia.

  • Pán poslanec Slaný bude mať slovo.

    Nech sa vám páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som doplniť pána premiéra v tom zmysle slova, že som rád, že na Slovensku začíname novú éru a túto éru chcem nazvať éra reálnej hospodárskej politiky.

  • Hlasy z pléna.

  • No nie, lebo doteraz sme si mohli dovoliť žiť na dlh, to znamená, predchádzajúce vlády si mohli dovoliť ten luxus, že spotrebovali viac, ako vyprodukovali. Rokom 1999 Slovensko vchádza do novej etapy, a to tej etapy, že môžeme len toľko spotrebovať, koľko vyprodukujeme. Ja sa na to obdobie teším, i keď niektorí a aj ja som mal v prvopočiatku z toho šok. Viete, to bude obrovská kvalitatívna zmena na politickej scéne. Ale jeden poslanec z HZDS mi už dnes povedal, že odteraz sa začneme spájať nie na základe politických ambícií a súkromných cieľov, ale na základe hodnôt, ktoré nás budú spájať. A z toho titulu Slovensko dozrieva a som rád, že túto skúšku prekoná.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    myslím si, že sa skutočne začína nová éra a je to éra hospodárskeho úpadku. Štyri roky bol na Slovensku stabilný ekonomický rast, nízka miera inflácie, stabilná koruna. To sú parametre, ktoré nikto nesníme z Mečiarovej vlády. A bola tu opozícia, ktorá štyri roky kopala jamu, až sa jej vlastne teraz podarilo do nej úspešne padnúť. Bola navodená absolútna konfrontácia, ale pán Dzurinda, nepočul som vo vašom vystúpení zásadnú vec. Dvaja členovia vlády zodpovední za rozpočet - Mikloš, Schmögnerová - majú absolútne rozdielne názory, hlboko rozporuplné názory a nepočul som nič o tom, že ste si s nimi sadli a vyjasnili si aspoň základné kontúry štátneho rozpočtu. Ak na to nestačíte, môžem tú sprostredkovateľskú funkciu urobiť aj ja.

    Ale rozpočet stojí na vode a vy ste sa ani slovom nedotkli základných charakteristík a rizík štátneho rozpočtu. Pletiete si preklenovací úver, dlhodobý úver, zámerne zavádzate túto snemovňu. Pletiete si účtovný fiškálny deficit. Je to buď zúfalá nevedomosť, alebo zámerná nevedomosť, ktorou balamutíte nielen parlament, ale aj divákov pri obrazovkách. Chcem povedať, že eurobondy, ktoré boli emitované v polroku 1998 Mečiarovou vládou, boli vyhlásené za eurobondy roka v tranzitívnych krajinách. Diaľničný obchvat v Karlovej Vsi sa stavia za 2-percentný úrok zo sedemnásťročnou návratnosťou - takisto vybavené už v predvolebnom čase. Zahraničný kapitál, ktorý je na Slovensku a s ktorým sa budete aj v Martine chváliť, bol dielom Mečiarovej vlády a v roku 1999 nič nepríde kvôli vašim tvrdeniam.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Langoš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Keď opozícia nerozumie jednoduchým a jasným slovám predsedu vlády, potom možno porozumie tomuto.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som vám neskákal do reči. Možno porozumiete tomuto. Ak by ste počas sedem rokov, keď ste boli pri moci, mysleli na ľud tejto krajiny a na Slovensko, a nie na svoje majetky a peniaze, potom by ste dnes nemuseli vykrikovať ako v krčme štvrtej cenovej skupiny.

  • Pán poslanec Osuský, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prichodí nám žiadať občanov tejto krajiny o porozumenie pre rozpočet, ktorý im predkladáme. Zároveň nám hádam prichodí takmer sa aj ospravedlniť za veci, ktoré sme nezavinili, ospravedlniť sa vlastne za tých, ktorí počas premiérovho vystúpenia i pred ním arogantne a hrubo, bez štipky ľútosti za to, čo spáchali, pokrikovali, pričom slovo "hajzel" bolo celkom "normálne" z toho, čo zaznelo spoza môjho chrbta.

    Treba povedať, že sú to tí, ktorí by sa mali ospravedlniť a ktorí teraz budú pri rokovaní o rozpočte plakať nad stavom zdravia ľudu a zdravotníctva po tom, ako sprivatizovali kúpele, ktoré občanom tohto štátu poskytovali možnosť návratu zdravia, ktorí plačú nad stavom v priemyselných podnikoch, pričom ich pľundrovanie Východoslovenských železiarní doviedlo do ohrozenia túto vlajkovú loď i takými podujatiami, ako boli legendárne nákupy Sparty za hrdého potľapkávania sa po ramenách víťazom predchádzajúcich volieb, ktorí plačú nad stavom meny, pričom mena tejto krajiny musela zniesť pumpovanie miliárd a miliárd korún do vytunelovanej a rozkradnutej IRB, ktorí plačú nad stavom železníc, ktoré bezplatne vozili vedúcemu volebnej kampane jeho šrot do jeho fabriky. Sú to všetci tí, ktorí plačú na každom možnom hrobe, do ktorého sami vložili obeť. Sú to tí, ktorým neprekážali nákupy už zmienenej Sparty, ale pre ktorých bolo 100 tisíc korún za život robotníka VSŽ otráveného kysličníkom uhoľnatým pre jeho vdovu celkom primeranou sadzbou. Preto hovorím, že ide o ľudí bez štipky ľútosti, za ktorých sa nám ako snemovni prichodí občanom tejto krajiny ospravedlniť.

  • Pán poslanec Rakús má slovo.

    Nech sa vám páči, pán poslanec.

  • Sústavné výkriky v pléne.

  • Prestaňte na seba pokrikovať, páni poslanci. Je to hanba! Nech sa na to nedíva celá republika.

    Dajte nový čas pánu poslancovi Rakúsovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som, pán premiér, povedať, že ste mali pravdu, keď ste vo svojom vystúpení povedali, že dokonca aj vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu sú isté rezervy. A keď sme sa usilovali nájsť riešenie problémov v zdravotníctve, tak sme na niektoré tieto rezervy prišli. V pozmeňujúcom návrhu, ktorý som dnes pri svojom vystúpení podal za skupinu poslancov, vlastne poukazujeme na tieto rezervy a v skutočnosti je to tak, že aj keď si to asi ešte bude vyžadovať isté rokovania a možno aj tvrdé rokovania, ale dá sa aj vo výdavkovej časti čosi ešte nájsť.

    A na adresu všeobecnej diskusie k vášmu prejavu by som rád poznamenal, že je síce pravda, že je možné udržať stabilný kurz koruny povedzme za cenu narastania štátneho dlhu, ale je iste zjavné, že donekonečna zvyšovať štátny dlh je nemožné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka vystúpi s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Pán premiér, chcem sa vám poďakovať za vaše vystúpenie a chcel by som vás zároveň poprosiť, aby ste častejšie vy aj členovia vlády využívali príležitosť občanom vysvetliť, kto zapríčinil úpadok a biedu, v akej sa slovenská spoločnosť teraz nachádza. Zároveň by som chcel povedať, že vítam snahu vlády hľadať zdroje v štátnom rozpočte najmä zvyšovaním daňovej disciplíny. Ale chcem upozorniť, že občania očakávajú, že vláda bude pristupovať s väčšou razanciou v tejto oblasti, lebo je pol roka po voľbách a tí, čo za "babku" dostali obrovské majetky od predchádzajúcej garnitúry, sa akoby prispôsobili už zmeneným podmienkam a utekajú ako krysy zo sprivatizovaných podnikov, vytunelovaných a vykradnutých, skupujú hnuteľný a nehnuteľný majetok a ukladajú si peniaze v zahraničí, akoby sa tešili z toho, ako to tu vyzerá. Po nich potopa. Chcel by som poprosiť vládu, keďže rezervy u bežných občanoch už asi nie sú, aby obrátila väčšiu pozornosť práve na týchto zlodejov.

    Moja druhá poznámka sa takisto týka oblasti hľadania istých rezerv, o ktorých ste hovorili, a to je prebujnelá štátna administratíva. Tie "nášľapné míny", ktoré tu zostali po predchádzajúcej garnitúre, to je aj štátna byrokracia. Ak v minulom roku alebo v minulých rokoch pribudli desiatky okresov a administratívnych budov, myslím si, že ak by ste výrazne siahli na túto administratívu, tak ušetrené zdroje by sme už v tomto roku mohli rozdeliť nielen do zdravotníctva, nielen do školstva, ale mohli by sme pridať aj policajtom a sudcom. Prosil by som, keby ste v tomto smere postupovali rovnako razantnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán premiér,

    pani ministerky, ministri,

    ctení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som rozhorčene prejavil svoj názor. V čase, keď pán predseda vlády vystupoval, musím prezradiť, že pani poslankyňa Malíková nazvala vládnych poslancov a vládu bandou vrahov a agresorov.

  • Pán poslanec, k veci, k vystúpeniu pána premiéra.

  • Dôležité je, musím povedať, že nevlastním žiadny tank ani zbrane, nevyzýval som slovenských otcov a ich deti, aby išli a útočili na cudziu krajinu, a preto žiadam pani poslankyňu Malíkovú, aby sa verejne ospravedlnila tomuto parlamentu i poslancom. V opačnom prípade budem žiadať mandátový a imunitný výbor, aby sa zaoberal nedôstojnými výrokmi pani poslankyne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kužma, nech sa páči, vystupujte.

  • Vážený pán premiér,

    som rád, že ste spomenuli, že sa začnú robiť stavebné investície aj na východnom Slovensku. Hovorím to veľmi rád z toho dôvodu, lebo doteraz východné Slovensko bolo systematicky obchádzané. Životná úroveň jeho obyvateľstva je veľmi nízka. A ešte bolo v tomto období postihnuté aj živelnými pohromami. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste venovali zvýšenú pozornosť jednak pri investičných akciách, ale aj pri ďalšom rozvoji východoslovenského regiónu. Viem, že to nie je jednoduché, že sa môžeme, ako tu hovoril pán poslanec Schuster, prikryť len takou perinou, akú máme. Tá perina nie je veľká, ale dúfam, že tento rozpočet naštartuje ekonomickú konsolidáciu v tomto štáte a zmrazí či zníži neproduktívne výdavky štátnej správy, tej štátnej správy, ktorú sme zdedili po predchádzajúcej vláde.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Orava, nech sa páči.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    ak zoberieme do úvahy východiská štátneho rozpočtu, ktoré táto vláda zdedila po štyroch rokoch predchádzajúcej vlády, tak mi ešte stále znejú v ušiach sľuby o dostupných bytoch, ešte stále mi znejú v ušiach sľuby o tom, ako budeme integrovaní do Európskej únie, ešte stále mi znejú v ušiach sľuby o tom, ako tu bude tisíce pracovných príležitostí, tak by som rád položil kolegom z opozície rečnícku otázku: Koľko by ste sa ešte vydržali tváriť ako ekonomický zázrak Európy? Z akých zdrojov, prosím vás pekne, by ste plnili kapitoly štátneho rozpočtu? Z požičaných rubľov alebo dolárov, ktoré by ste splácali za astronomické ceny? A prosím vás, ešte by som sa chcel opýtať, čo by ste hovorili občanom. Čo by ste hovorili občanom tohto štátu? Že za to môže imperialistický Západ alebo my?

    Na záver by som sa chcel obrátiť na vládu. Nieže by sme boli nespokojní alebo stiesnení z toho, že máme málo času na diskusiu o štátnom rozpočte, ale naopak, môžeme byť radi, že po kalamite, čo tu po predchádzajúcej vláde ostala, sme vôbec schopní nejaký štátny rozpočet urobiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokopovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Dúfam, že ma bude trošku lepšie počuť napriek pokrikom kolegov. Mám silnejší hlas. Pán premiér, som veľmi rád, že ste vystúpili práve v čase, keď vaše vystúpenie mohli počuť všetci občania Slovenskej republiky, teda nielen tí, za ktorých ich považuje opozícia, teda tých niekoľko tisíc z Pasienkov, či tých vyše 30 %, ktorí ich volili vo voľbách, ale aj tých vyše 60 %, ktorí volili koalíciu. Chcem upozorniť kolegov, že to sú tiež občania Slovenskej republiky, aj keď oni ich možno za nich nepokladajú.

    Zaujala ma tá časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o podpore malého a stredného podnikania. Skutočne, veľmi rád tieto slová počúvam. Som si vedomý a myslím si, že so mnou každý súdny človek súhlasí, že priamo zo štátneho rozpočtu s nejakou výraznejšou finančnou podporou, hovorím priamo, nemožno počítať aj vzhľadom na východiskovú situáciu, z ktorej sa zostavuje štátny rozpočet, teda z tej východiskovej situácie, po ktorej zostali na jednej strane vytunelované veľké fabriky a na druhej strane desaťtisíce živnostníkov a drobných podnikateľov na kolenách.

    Trošku som prekvapený, že ste zo skromnosti zamlčali trebárs aj to, že sa pripravuje Rada vlády pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá bude pripravovať legislatívne návrhy v prospech tohto stavu. Takisto ste nepovedali aj to, že sa pripravuje novela živnostenského zákona, ďalšia legislatíva, ktorá napriek tomu, že priamo nesúvisí so štátnym rozpočtom, jednoznačne pomôže malému a strednému podnikaniu a postaveniu živnostníkov u nás. Ešte raz, v mene živnostníkov a drobných podnikateľov verím, že tieto slová v praxi čoskoro zrealizujeme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Engliš, máte slovo.

  • Pán premiér, z vašich úst som taký prejav ešte nepočul. Chcem sa vám poďakovať za tento krásny prejav a podporujem aj pána Brocku, aby ste vždy takto vystupovali. Neviem, kto vám ho pripravil alebo kto vám ho napísal, ale myslím si, že aj tomu človeku to už asi išlo na nervy, ako ste sa tu oháňali paprčami a kričali ste na nás, ale hlavne nič nepovedali. Pekne ste popísali, čo chcete robiť, akurát mám z toho zmiešané pocity, že človek s plným žalúdkom dôvodí tomu, čo má prázdny žalúdok, že mu nedá jesť, pretože mu na stole už nič neostalo. Je to podobné aj s tými platmi.

    Mám tu taký časopis, kde je kopa hviezdičiek v modrom poli, a to, čo ste hovorili, tu vôbec nie je. Pretože sú tu výsledky za roky 1996, 1997 aj 1998. Podľa tohto časopisu je Slovensko jednoznačne pred Maďarskom, Českom, Poľskom, ale v rokoch 1999 a 2000 sa dostávame nielen za tieto krajiny, ale aj za ďalšie, za Bulharsko a Rumunsko. Neviem, či budete aj potom tvrdiť, ak tu ešte budete, že je to vďaka Mečiarovi. Chcem povedať, že to bude vďaka Dzurindovi.

    Mám ešte 39 sekúnd. K rozpočtu boli pripomienky a odznelo tu, či vyjadrenia v súvislosti s Kosovom boli také alebo onaké. Áno, 200 mil. na jednotku do Juhoslávie nemusíme posielať, lebo si to tam vybaví NATO, a tie dajme do rozpočtu na školstvo alebo obciam. A preto som kričal, že pani Malíková a pán Galbavý majú pravdu. Patrí to do rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda,

    s pozornosťou sme si vypočuli vaše vystúpenie, v ktorom iste musíte veľmi optimisticky hodnotiť vývoj do budúcnosti a veľmi kriticky minulé obdobia. Optimizmus je nutný pre vládu, ktorá chce niečo urobiť. Držíme vám palce, aby sa vám podarilo zlepšiť situáciu na Slovensku.

    Ale na druhej strane si nemyslite, že demagógiou, ktorou budete stále hovoriť o minulosti, si pomôžete. Minulosť nevznikala ani štyri roky, vznikala oveľa dlhšie. Každý má určitý diel svojich zásluh alebo viny za to, čo sa udialo. Ubezpečujem vás, že mnohí, čo tu sedíme, sme ani neprivatizovali, ani sme nezneužívali funkcie verejných činiteľov, ale, žiaľ, vo vašich radoch je plno takých, ktorí takto pôsobili v minulosti. Ale skončte, prosím vás, s týmito demagogickými rečami, lebo z toho sa slovenské obyvateľstvo ani nenaje, ani sa nebude mať lepšie.

    Pracujeme v tomto volebnom období a kritizujeme vládu, pretože robí chyby v tomto volebnom období. Zastavili ste letecké spoločnosti, ľudia musia lietať zo Schwechatu. Prestali ste stavať diaľnice. Od októbra dodnes je približne 27 tisíc ľudí na ulici. To sú reálne skutočnosti a takto môžem pokračovať v ďalších rezortoch. Žonglovať so zadlženosťou Slovenska sa dá ľahko. Ale okolité krajiny sú zadlženejšie ako Slovensko, je to aj Maďarsko, aj Poľsko. Keď si zoberiete materiál z Parlamentného inštitútu, ktorý bol dnes rozdaný, východiská a možnosti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Delinga, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán premiér,

    celá vláda,

    včera a dnes medzi 17.00 a 19.00 hodinou už druhý deň prichádzate do parlamentu napĺňať príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Chcem vám povedať, že ju tu nenaplníte, ani ju nenaplníte prostredníctvom vašej rétoriky, ktorou sa obraciate navonok z tohto parlamentu k tým, ktorí by mali zvyšovať dane, ktorí by mali dávať vyššie odvody, ktorí by, ako hovoríte, mali vrátiť svoje peniaze - len ste nepovedali, ktorí sú v zahraničí - do štátnej pokladnice a podobne. Čiže je to podľa mňa nie správny čas. Tento správny čas treba využiť iným smerom. Treba ho využiť na to, ako poviete občanom, prečo všetko zdražujete a prečo budete zdražovať a aby sa s tým uzmierili.

    Pán predseda vlády, máte dvojakú rétoriku. Do volieb ste mali len jednu. To, čo ste hovorili v tejto miestnosti, hovorili ste aj všade za hranicami, že Slovensko je krajina neprávna, že Slovensko je krajina taká a taká, proste zlá reč. Teraz, keď idete za hranice, hovoríte, že Slovensko je krajina s vysokými parametrami, že aj diaľnice sú tu dobré a že ich budete stavať. Takže takáto dvojaká rétorika je tiež pozoruhodná a každý si ju zapamätá. Hovoríte o nás, že rozbíjame parlament a nechceme prijať rozpočet. Ale my sme nezačali usekávať teda sami sebe faktické pripomienky, nekrivíme uzneseniami ústavnoprávneho výboru zákon o rokovacom poriadku. Toto sa nedialo za uplynulé štyri roky. Mohli ste si tu prejavovať svoje názory, svoje námety v plnej hodnote, v plnej nahote, a to ste robili. Prosím vás pekne, nezvaľujte to na nás.

  • Pán poslanec Fedoročko, nech sa vám páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, ďakujem, že ste si našli, alebo nachádzate chvíľku času a prídete medzi poslancov Národnej rady. Vaše zaneprázdnenie je určite veľké. Ďakujem veľmi pekne, pán premiér, za slová, ktoré ste tu teraz pred chvíľkou povedali.

  • Ruch v sále.

  • Je už najvyšší čas, aby občania dostali priamu odpoveď na otázku, z akého dôvodu sa Slovensko dostalo do takej zlej ekonomickej situácie. Som rád, že ste dnes konkrétne pomenovali dôvody zlej ekonomickej situácie, nehospodárneho šafárenia so štátnymi prostriedkami.

    Opozícia dnes kričí, búcha päsťami do stola, ako to predviedla včera, a to len preto, aby zakryla pred občanmi to, že je to práve dnešná opozícia, ktorá je priamo zodpovedná za dnešný stav slovenskej ekonomiky. Mnohí tí, ktorí sedia v poslaneckých opozičných laviciach, si počas posledných dvoch-troch rokov dali postaviť mnohomiliónové ranče. Vozia sa na luxusných džípoch a vlastnia niekoľko firiem, ktoré sprivatizovali prostredníctvom svojich blízkych. A to vraj nadobudli za čistý poslanecký plat.

    Ak by predchádzajúca vládna garnitúra dávala do riadiacich funkcií odborníkov, a nie iba slepo straníkov, dnes by nemuselo byť zdravotníctvo, školstvo a celá sféra hospodárstva v takom stave, v akom je. Veď ako môže byť zdravotníctvo v poriadku, keď do riadiacich funkcií dávali neodborníkov? Bývalý riaditeľ malej okresnej nemocnice za štyri roky urobil "sekeru" za 90 miliónov korún. Privatizovalo sa čisto podľa straníckych tričiek. Privatizoval človek, ktorý nemal poňatia o tom, ako viesť fabriku. Dnes tieto fabriky, hlavne na východe Slovenska, stoja prázdne, bez technológií. Aby sme dokázali, že sa to robilo takto, dovolím si zacitovať jeden list: Hlavička - Hnutie za demokratické Slovensko - Oznámenie: "Na základe interných pokynov z ústredia HZDS v Bratislave vám oznamujem, že privatizáciu zdravotníckych zariadení, ako aj prenájom objektov väčšieho rozsahu pre iné osoby je nutné konzultovať s OP HZDS a poslancom za HZDS za príslušný kraj."

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež som rada, že sme sa dočkali tej cti, že k rozpočtu prišla, nepoviem, celá vláda, ale poviem, prišlo také torzo vlády, že pán premiér si uvedomil, že okrem súkromnej večere a koncertu v Maďarsku je veľmi dobré počas rozpočtu prísť aj sem a prihovoriť sa k poslancom. Kvitujem aj pokrok v jeho rétorike, pretože začal hovoriť trochu slušnejšie a menej spevavejšie.

    Chcem sa však opýtať, kde sú tí kresťania dnes, ktorí po revolúcii robili na Slovensku konverziu a ktorí sa postarali o armádu nezamestnaných. Kde sú teraz, keď zrazu hovoríme o tom, že náš vzdušný priestor bude použitý pre vojská NATO a týmto krajinu vystavujeme skoro istým rizikám. Dojalo ma a skutočne sa ma vrcholne dotklo, že takáto závažná problematika a jej prediskutovanie, keď si našiel čas aj minister zahraničných vecí, aby sme mohli prehovoriť o tom v pokojnej atmosfére, sú nahradzované rétorikou, ktorá patrí možno na mítingy, ale určite nie tu.

    Nech sa páči, ak máte chuť robiť si mítingy, ale nie počas rozpočtu. Ale myslím si, to, že jedna zo slovanských krajín na území Európy má byť bombardovaná, že sa tam robí už dlhší čas psychický teror na obyvateľstvo, tak by sme mali skutočne prikročiť radšej k diskusii o tomto probléme.

    Neviem, či ste sa ráno pozerali na televíziu, ja áno. Ukazovali tam priamo, aký bude systém náletov, že to budú lietadlá bez posádky, že zasiahnu civilné ciele. Prosím vás a varujem, aby sme sa vrátili k tomu, čo navrhovali aj ostatní.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vyjadrila by som sa k dvom takým veciam. V jednej by som chcela reagovať na pána premiéra v tom zmysle, že najskôr ste vy osobne vždy reagovali na bytovú otázku, že je pre vás prioritou. Teraz ste zase tvrdili, že je už len časťou. Čiže pýtam sa, kde tá priorita ostala. Za dverami?

    A teraz by som sa vyjadrila k príjmovej časti. To mi nedalo. Musela som vám to skutočne pripomenúť.

    Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí s vývojom daňových príjmov, ktoré v návrhu štátneho rozpočtu predstavujú výšku 155 700 miliónov korún, čo je takmer 86,6 % celkových príjmov. Nedaňové príjmy sú vo výške 18 783 400 tisíc korún. Je tu teda určitý nepomer. A tu práve vidím rezervy v naplňovaní príjmov štátneho rozpočtu. Vláda si mala nechať viac priestoru pri príprave štátneho rozpočtu, pri napĺňaní príjmovej časti v štátnom rozpočte.

    Lenže na to, samozrejme, nemala čas, keď s plným nasadením sa venovala výmene odborníkov, ktorým chýbala najdôležitejšia kvalifikácia, a to je správne stranícke tričko. Česť výnimkám. Ale ako sa hovorí, výnimky vlastne potvrdzujú pravidlo. Určité rezervy v oblasti nedaňových príjmov vidíme v zahrnutí výnosov z likvidácie štátnych podnikov do príjmovej časti rozpočtu, ako i vo zvýšení efektívnosti procesu likvidácie. Opakujem, efektívnosti procesu likvidácie, aby majetok štátu nekončil vo vreckách úzkeho okruhu ľudí s likvidátorom na čele. Práca likvidátorov by mala byť pod tvrdou kontrolou. Mala by byť transparentná.

    Budem pokračovať nabudúce.

  • Pán poslanec Drobný, máte slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán premiér,

    som enormne prekvapený, akou, povedal by som, javiskovou rečou ste predniesli veci, ktoré nemôžem uznať za pravdivé. Už niekoľkokrát opakujete veci, že pôžičky na diaľnice boli urobené za 16 - 17 %. Videl som dokumenty, kde boli za 5 - 6 %. Prečo nehovoríte o takýchto dokumentoch? A prečo hovoríte stále len o tých, o ktorých neviem, či ich niekto videl. To viete, v neurológii tomuto hovoríme senzorická afázia, že človek nekontroluje alebo vedome kontroluje klam. Prosím vás pekne, tak hovoríte pravdu alebo naozaj sa nekontrolujete? Veď tie dokumenty existujú. Tak si ich môžeme pozrieť spolu. Ale prosím, potom hovorte o veciach skutočne pravdivo.

    Ďalšia vec. Prosím vás pekne, ak si myslíte, že systém zdravotnej starostlivosti sa bude sanovať tak, ako ste hovorili, z rezerv, ktoré sú tu, len definícia tých rezerv bola veľmi vágna. Povedzte nám, ktoré sú to rezervy? Odkiaľ budú transferovať peniaze na to, aby zdravotníctvo dosiahlo 58 miliárd, ktoré potrebuje? Nehovorím o ideálnom navŕšení. Ideálne by bolo 61 miliárd, aby sme boli na úrovni Českej republiky. Ale v rozpočte som nenašiel také položky, ktoré by sa mohli transferovať a navŕšiť takéto množstvo finančných prostriedkov v zdravotnej starostlivosti. A ak to viete, prosím vás pekne, musíte ich presnejšie definovať, lebo tento národ naozaj uverí tomu, čo ste povedali. Znie to optimisticky. Ale ja by som bol rád, keby to bola pravda. Ak to je pravda, povedzte nám, kde to je v položkách. Veď zdravotný výbor sa nad tým zamýšľal. Hľadali sme nemožné možnosti z nemocenského poistenia. Tie nakoniec nie sú reálne. Tak ktoré sú to finančné prostriedky, čo budú sanovať nedostatkový rozpočet rezortu zdravotníctva? Prosím vás pekne, hovorme pravdu.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády Dzurinda tentoraz zvolil trocha menej agresívny a krvavý tón, ale na druhej strane nie menej demagogický. Tieto tešínske jablká, ktoré predkladal, že napríklad prídu dve masívne investície, jedna na západné a jedna na východné Slovensko, vieme, ako dlho trvá pripravenie investora na to, aby sa odhodlal investovať. Vieme, čo je to za prácu. Napríklad vyše tri roky sa vyjednáva s MOTOROLOU, aby zobrala na seba investičný impulz, hoci na začiatku ho sama ponúkla. Skutočnosť je taká, že to jednoducho nejde. Ten hlavný problém, pán predseda vlády, je jednoducho v tom, že ste deklarovali a stále hovorili, že chcete priblížiť Slovensko Európskej únii, a pritom ste zastavili diaľnice, ktoré sú práve priblížením reálnych infraštruktúr Európy a nás. Veď viete, že Mečiarova vláda práve opatrením zrýchlenia výstavby diaľnic sa bránila fyzickému izolovaniu Slovenska od európskeho priestoru. Takto treba postupovať. Všetky ostatné reči sú prázdne, sú to reči orientované na efekt nezorientovaného poslucháča. S tým však nepočítajte. Nemyslite si, že na Slovensku je skutočne taká nízka úroveň vnímavosti. Rátajte s tým, že aj rozpočet, ktorý je objektívne mačko-psom, ktorý je proste hybridom medzi ľavou a pravou orientáciou a z každej vytrháva kúsok, nemôže pomôcť v riešení.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že bolo veľmi dojemné počúvať patetický prejav vraj k štátnemu rozpočtu a hlavne výzvy, aby obyvatelia pochopili, že táto vláda robí všetko pre to, aby sme sa mali lepšie a aby štát bol bohatší.

    Aj by som tomu uverila, neviem ako obyvatelia, ale keby som sa už nebola neraz presvedčila o tom, že dnešný premiér hovorí, čo mu slina donesie na jazyk, a klame ako z veľkej knihy. Doma hovorí, že napríklad hospodárstvo je na dne. V zahraničí sa vyjadrí, že sme na tom lepšie ako niektorí naši susedia. Čiže všade to, čo sa práve hodí a čo sa najlepšie počúva.

    Už som tu dnes citovala dôkaz toho, že klame vždy a všade a teraz ten citát zopakujem, keď tu pán premiér sedí, pretože určite už zabudol na to, čo povedal, aby som mu obnovila a ešte raz aj tým obyvateľom, ktorí majú byť trpezliví a ktorí by mali veriť, že práve teraz v tomto okamihu pán premiér hovorí pravdu. Takže citujem: "Zároveň vám chcem oznámiť, že pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet", takže, obyvatelia, tešte sa, toto je ten radostný štátny rozpočet, "ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v ich peňaženkách omnoho viac ako dnes."

    Pán premiér, toto ste povedali pri schvaľovaní minuloročného štátneho rozpočtu. Teraz je rok 1999. Všetci sa radujeme, keď vidíme tento štátny rozpočet. Občania majú skutočne v peňaženkách viac, ako mali predtým a určite v budúcich dňoch budú mať ešte viac podľa toho, ako ste sa vyjadrili. Takže prajem všetkým občanom, aby verili tomu, čo hovoríte, pretože to je sväté písmo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    nedá mi, aby som nereagoval na vystúpenie pána premiéra. Mnoho sa tu hovorí o pôžičkách, o 30 %. Hádže sa to ako hotová vec. Vážení, dovolím si prečítať konkrétne čísla. V roku 1995 až 1998 úverové portfólio pozostávalo z nasledujúcej štruktúry: 9,5 miliárd Sk bolo poskytnutých z rezervovaných zahraničných bankových domov EIB, IBJ a KFV so splatnosťou desať rokov s úrokovou mierou LIBOR, t. j. 5 až 6 %. 4,9 miliardy korún bolo poskytnutých slovenskými bankami s úrokovou mierou BRIBOR, to je maximálne 14 %, 10 miliárd korún poskytla NOMURA, tam nie je možné publikovať tieto percentá, to bolo dohodnuté, a 3,5 miliardy korún Japonská národná agentúra pre zahraničnú spoluprácu OECF dala za 2,2 % so splatnosťou 18 rokov. Spolu je to 27,9 miliárd, ktoré sa minuli od roku 1995 do roku 1998. Azda tam bol jeden krátky úver na 30 % na jeden alebo dva mesiace, ktorý preklenoval príchod týchto peňazí.

    Chcel by som len pripomenúť ešte jednu vec. V roku 1997, vtedy poslanec pán Dzurinda v článku Dôsledky zaostávania výstavby diaľnic kritizoval výstavbu diaľnic ako pomalú. Doslova písal: "Je rozdiel medzi praktickou realizáciou stavieb medzi Českou republikou, Poľskom a Slovenskom. Z toho je zrejmé, že počas predchádzajúcich rokov získali pred nami výrazný náskok, ktorý ich bude oprávňovať na to, aby zakomponovali svoje územie do koridoru Adriatik - Baltik." Ďalej píše: "Prídeme o príspevky z Európskej únie. Predpokladám, že Európska únia radšej prispeje na výstavbu diaľnic koridorov v Českej republike ako u nás."

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Dúfam, že pán premiér včera na tej súkromnej návšteve v Maďarsku informoval aj maďarského pána premiéra, čo sa odohrávalo v slovenskom parlamente, keď požiadal poslanec Krajči o minútu ticha za padlých pri obrane Slovenskej republiky proti agresii fašistického horthyovského Maďarska. Poslanci maďarskej koalície, ktorí najviac vykrikujú o tolerancii, priateľstve a kultúre, demonštratívne odišli.

  • Pán poslanec, k veci. Diskutujeme o rozpočte.

  • Títo páni nám tak jasne dali najavo, že so spomínanou horthyovskou agresiou súhlasia.

    A teraz k rozpočtu. Zacitujem z hospodárskej časti programového vyhlásenia vlády. "Predpokladom udržateľnosti hospodárskeho rastu je urýchlená reštrukturalizácia slovenského hospodárstva a podpora rastu jeho konkurencieschopnosti. Vláda preto urýchlene", ešte raz zvýrazňujem, "urýchlene pripraví strednodobý program rozvoja štruktúrnych reforiem a transformácie slovenského hospodárstva." Prešlo 5 mesiacov od vymenovania novej vlády a táto vláda dodnes nepredložila ucelenú koncepciu rozvoja hospodárstva, ani krátkodobú, ani dlhodobú. A ak ju nemá, otázka znie, kam mieri rozpočtom. Čo chce ním dosiahnuť? Veď by mal byť na to, aby podporil zámery hospodárskej politiky. A keď ich nemáme, o čo vlastne v rozpočte ide? Pochopili to všetci, dokonca aj Strana demokratickej ľavice a na poslednom výkonnom výbore prijala uznesenie, aby bola urýchlene predložená koncepcia hospodárskej politiky.

    Čiže potom sa spýtam, na čo nám je štátny rozpočet. Pán premiér stále hovorí o podpore zahraničných investorov a nikdy som nepočul, aké je opatrenie na podporu domácich podnikateľov, keď pani ministerka financií dala príkazy, aby preddavky za predchádzajúci rok za dane z príjmu právnických osôb sa vracali až po daňovej kontrole. Čiže toto je pomoc slovenským podnikateľom?

  • Pani poslankyňa Malíková, nech sa vám páči, máte slovo.

  • Pán premiér, poukázali ste na nutnosť hľadať nové rozpočtové zdroje i zdroje v zahraničí. Možno za ústretovosť a predklon, v ktorom ste pred mocnými tohto sveta, čo ste prejavili i poskytnutím vzdušného priestoru vojskám agresora, vojskám NATO, vám pomôžu získať finančné zdroje zo zahraničia. Čo na tom, že to bude stáť pár nevinných životov i životov Slovákov z Vojvodiny. Ja však hovorím: krvavé zdroje a krvavé peniaze! Chcem vám oznámiť, že delegácia poslancov Slovenskej národnej strany zajtra ráno odovzdá protestné vyhlásenie k situácii v Juhoslávii i k hanebnému postupu slovenskej vlády veľvyslancovi USA, a preto nebudeme určitý čas prítomní na raňajšom rokovaní.

  • Pani poslankyňa, bolo to mimo témy, o ktorej hovoríme.

  • Zneužili ste faktickú poznámku napriek dohode.

    Pán poslanec Budaj nasleduje s faktickou poznámkou.

  • Pán premiér, ste v nevďačnej úlohe toho, kto má povedať nepríjemné pravdy, ale po rokoch ťahania medových motúzov bolo potrebné povedať, ako to bolo s takzvaným slovenským Švajčiarskom. Bol to nepravdivý obraz a bolo potrebné aj povedať, kto tu maľoval ten nepravdivý obraz. Slovenské Švajčiarsko bolo postavené na dlhoch a na dlhoch mimoriadne nevýhodných. Navyše príjmy, ktoré prišli, sa roztratili na celkom iné účely než na to, aby sa rozbehla reštrukturalizácia hospodárstva, a na to, aby pokračovala jeho transformácia.

    Pán premiér, je faktom, že rozpočet pripomína krajinu po vojnovom drancovaní. Prosím vás, aby ste pamätali na to, že občania ťažko znášajú dosahy hospodárenia bývalej vlády, a aby sa táto vláda zasadila o to, aby čo najviac majetkov, ktoré boli neoprávnene prevedené zo štátneho vlastníctva, sa dostalo naspäť do rúk štátu a prispelo tak k naplneniu rozpočtu.

  • Ďalej pán poslanec Jasovský - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená vláda,

    vážené dámy a páni,

    nerád používam slovíčko krajina, ktoré tu odznieva v každom druhom vystúpení, a mám pocit, že dnes hovoríme, ak hovoríme v priamom prenose, k občanom Slovenskej republiky, a nie slovenskej krajiny. Krajina znamená v slovníku niečo iné, ako je samostatná republika. Myslím si, že by sme sa nemali hanbiť za samostatné Slovensko.

    Viete, dnešné rokovanie je pre mňa veľmi zaujímavé, úžasne mi chýbajú odborné debaty. Jedni útočia, druhí sa bránia, ale treba povedať, že je pravdou, že problém neposúvame dopredu. Ak som spomenul slovíčko pravda, keď som si zobral dnešnú Pravdu do rúk, tak som si tam prečítal, že politické napätie v koalícii narastá a nepopulárne kroky sa budú občanom zdôvodňovať činnosťou predchádzajúcej vlády čoraz problematickejšie. Prosím, skúste na to nezabudnúť. Ak tu bolo hovorené o otázkach úverov, zoberiem si do rúk Čiernu knihu rezortu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a prečítam odtiaľ niekoľko čísel. Úvery: Európska banka 8 % - termín splatenia 2008, EIB 6 % - 2007, EIB 6,5 % - rok 2012 splatenie. Je tam napríklad ďalší BRIBOR + 2 %, je tu 6 % - splatenie 2005, 2008. Skutočne to nie sú žiadne úvery, ktoré by boli naťahované do nejakých čiastok 18 alebo 20 % úrokov. Mám pocit, že to boli veľmi lacné peniaze.

    A nakoniec o peniazoch, keď už teda o tomto hovorím, zoberme si jednu z ponúk, ktorú sme mali aj my a ktorú má aj súčasná vláda. Čítam, prosím, je to tu uvedené, je tu ponuka na 20-ročnú splátku, je tu 3,5-percentný úrok, sú to hotovosti, je tu financovanie infraštruktúry na refinancovanie štátneho rozpočtu. Tie zdroje sú tu. Zoberme si do úvahy 20 až 30 tisíc nezamestnaných, vynásobme to krát 4, dotýka sa to života okolo 100 tisíc občanov tohto štátu, tejto republiky. Myslím si, že to stojí za úvahu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predseda, prednedávnom som v televízii sledoval vystúpenie k rozpočtu nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Začal hovoriť o 9.00 hodine a o 12.00 hodine, keď som odchádzal z domu, ešte stále hovoril. Bolo to štátnické vystúpenie, bolo to múdre vystúpenie. Bolo to vystúpenie o tom, ako chce nemecká vláda v rozpočte zabezpečiť to, čo je v Nemecku blahobyt. To, čo ste nám tu predviedli vy, bola obyčajná mítingová rétorika v najvhodnejšom čase, ktorý je v televízii najsledovanejším. Robíte to už od nástupu do svojej funkcie. Chcem vám však pripomenúť, že rozpočet Slovenskej republiky je o niečom inom. Možnože by ste občanov Slovenskej republiky oveľa lepšie presvedčili, keby ste im povedali, ako šikovne budete vedieť zabezpečiť zdroje do štátneho rozpočtu. O tom som sa nedozvedel z vášho vystúpenia vôbec nič. Dozvedel som sa iba demagogické slová o tom, ako zle hospodárila predchádzajúca vláda. Ale napĺňanie štátneho rozpočtu je o tom, ako ho budete schopní vybrať od subjektov, od právnických a fyzických osôb vy. Takže mali ste hovoriť o budúcnosti, nie o minulosti, lebo ešte ste o nej nezačali. Vaše vystúpenie bolo presne také, ako keď som svojho času v závode prišiel na míting a boli tam vo vitrínke KDH zásady ekonomického programu KDH, pod ktorým ste boli podpísaný vy a ekonomický expert pán Brocka. Hovorilo sa tam o nejakých...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Budem hovoriť v takom duchu, ako vystupoval pán premiér.

    Vážený pán premiér "Krajiny", pekné, že ste nám porozprávali o tom, ako je to u vás v Krajine. Keď som tam v Krajine v roku 1993 bol, bola tam vtedy vojna. Ale som rád, že už nie je vojna, pretože ste o nej nehovorili. Ak je pravda, čo ste o Krajine porozprávali, máte to tam ťažké. Chcem sa opýtať: Je to vaše pôvodné programové vyhlásenie alebo už nové?

    A ešte jedna poznámka. Keby ste boli slovenský premiér, povedal by som: Nemusíte sa, pán premiér, tak namáhať a robiť všetko, ako ste to hovorili, stačí, keď budete dobre robiť v prospech obyvateľov vašej Krajiny, ktorú sa bojíte nazvať menom. My na Slovensku to máme trochu inak. Ľudia pociťujú zdražovanie, ktoré je dôsledkom činnosti terajšej slovenskej vlády. Ľudia v roku 1999 nakupujú menej, lebo nemajú za čo. Malé a stredné firmy už nemajú zisky, a teda nebudú prispievať do štátnej kasy. Mám strach. Ak nenastúpi na našom Slovensku iná vláda a zostane dnešná, dostaneme sa tam, kde ste asi vy - v Krajine. Vážený pán premiér Krajiny, ale nie Slovenska, je to tak.

  • Ďakujem.

    Vážený pán premiér,

    opäť ste sa dnes pustili do podnikateľov a vlastníkov. Okrem tunelovania sú aj ďalšie spôsoby, ako položiť aj najlepší podnik na lopatky. Medzi ne napríklad patrí aj schopnosť zasiať rozpory do portfólia vlastníkov alebo postaviť robotníkov proti manažmentu a vlastníkom. V tejto súvislosti si dovolím odcitovať jeden názor na takéto vystúpenia. "Vyrovnanie sa s podvodníkmi je potrebné, ale masívna rétorika o preverení zbohatlíkov, ako prišli k majetku, či o zaplatení reformy tými, ktorí na to majú, sa môže zvrhnúť na princíp kolektívnej viny. Bola by plošnou kriminalizáciou tej vrstvy, ktorej drvivá väčšina drie 14 hodín denne, tvorí hodnoty a už dnes odvádza štátu v súčte daní a takzvaného poistenia doslova likvidačné výpalné. A to sa ešte počas víkendu objavil proletársky návrh na daň z luxusu. Odhliadnuc od živenia triednej nenávisti, je ilúziou myslieť si, že akékoľvek dodatočné odvody by podstatne ovplyvnili príjmovú stranu rozpočtu. Dzurindova koaličná vláda sa prosto správa ako klasická ľavicová garnitúra. Rezervy hľadá na príjmovej strane a úder smeruje na majetnejšie vrstvy. Tradičný recept bezradných a politicky zbabelých."

    Tieto slová napísal Peter Schutz, stály spolupracovník týždenníka Domino-fórum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zlocha, máte slovo.

  • Vážený pán premiér,

    vy sa silou-mocou snažíte presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že za všetko zlé je zodpovedný Mečiar, HZDS, SNS a Združenie robotníkov. Môžem povedať, že sa mýlite. My sme robili nielen posledné štyri roky, ale aj predtým, a vy ste deštruovali. Kto behal po zahraničí? Kto sa sťažoval? Kto si vymýšľal? Kto vyrábal demarše? Kto spochybňoval? Vy! A teraz sa čudujete, že Slovensko stráca na dôveryhodnosti. Je to vaše dielo. Spadli ste do jamy, ktorú ste kopali iným.

    My sme pracovali, zaslúžili sme sa o vznik samostatného Slovenska, naprávali sme to, čo nám zanechali po štyridsiatich rokoch komunisti. A kde sa dostalo Slovensko v rokoch 1989 - 1992? Znova sme stavali na nohy poľnohospodárstvo, ktoré ste úspešne rozbili v rokoch 1990 - 1992, i rozpadávajúci sa priemysel. Čo viac môže svedčiť o našich výsledkoch ako rast HDP z -14,6 % na 7,4 % v roku 1995 a rast na 6 % aj rokoch 1996 a 1997, zníženie inflácie z 23,2 % v roku 1993 na 6,1 % v roku 1997, udržiavanie stability koruny a rast reálnych miezd? Určite to nebolo ľahké po konverzii zbrojného priemyslu, ktorou nás obdaroval pán Havel, a státisícoch nezamestnaných, či po kupónovej privatizácii, ktorá bola najväčšou rozkrádačkou štátneho majetku, alebo po malej privatizácii, v ktorej vtedajší pán minister Mikloš úspešne za "babku" rozdával trafiky svojim priaznivcom. Tam sa začali naše problémy, problémy Slovenska. Bude naozaj lepšie, ak vymeníte cyklistov na Úrade vlády, pretože ak vám oni pripravujú materiály o vykradnutej ekonomike a spálenej zemi, tak vás zrejme úmyselne uvádzajú do omylov a vy potom klamete občanov Slovenska i poslancov Národnej rady. Môže byť vykradnutá ekonomika, ktorá za posledné 4 roky sústavne zaznamenávala rast HDP? Môže byť slabá a nevýkonná ekonomika, ktorá len v roku 1998 zvýšila vývoz tovarov o viac ako 51 miliárd?

  • Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán premiér,

    vážená vláda,

    ctený parlament,

    od začiatku prerokúvania rozpočtu počúvame, aký veľký význam mala výstavba diaľnic pre Slovensko a že táto vláda vo svojom programe a v rozpočte s výstavbou diaľnic nepočíta. Som veľmi rada, pán premiér, že ste dnes prišli a že ste nám priblížili, za aké drahé peniaze sa tieto diaľnice stavali. Samozrejme, všetci, čo chodíme po cestách, radi chodíme po dobrých cestách a najradšej po diaľniciach. Ale chcela by som dať tomuto parlamentu do pozornosti aj štátne cesty 1. triedy, ktoré k týmto diaľniciam vedú a okrem malých kozmetických úprav za posledné volebné obdobie tam nebola preložená krížom slama. Sú to cesty, ktoré ohrozujú životy vodičov, ktorí po nich jazdia. A možno peniaze, ktoré by sme boli získali z takých perál slovenského kúpeľníctva, ako sú Piešťany, by sme boli mohli použiť aj na opravu ciest 1. triedy. Chcela by som dať tomuto ctenému parlamentu do pozornosti, že dnes večer na hraniciach Slovenskej republiky zadržali členov predstavenstva piešťanských kúpeľov, ktorí chceli ujsť s účtovnou dokumentáciou.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Rusnák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán premiér,

    ďakujem vám za to, že ste nazvali veci tak, aké sú. Je, povedal to poslanec Slaný, čas nula. Začal čas, keď sa politický populizmus končí a nastáva politický realizmus. Je čas, aby sme si nazvali veci tak, ako sa majú. Nech občan počuje na vlastné uši, že stav ekonomiky je zlý. 15-miliardový schodok, ktorý musíme prijať, je určitým konsenzom v prechodnom období, keď chceme nastúpiť na cestu možno vyrovnaného štátneho rozpočtu.

    Je dôležité povedať, že na Slovensku žijú všade rovnakí Slováci, či na východnom, či na západnom. Dlho sme hovorili o tom, že budeme riešiť východné Slovensko. Je čas, aby sme sa reálne vrátili k občanovi i na východnom Slovensku. Na to je však potrebné jedno, aby bola silná ekonomika. Silná ekonomika sa nedá robiť na sľuboch, ale len na reálnych skutkoch. A reálne skutky sú možné len vtedy, keď máme čisté účtovné knihy, keď sa každý za účty, ktoré mal, vie aj zodpovedať. Preto treba riešiť okamžite kauzy z minulosti a pristúpiť k riešeniu ekonomiky Slovenska. To si však vyžaduje, aby sa slovenský parlament stal parlamentom, ktorý reálne chápe, čo potrebuje občan, a prestali sváry a škriepky, na ktoré sa jednoznačne nedá už ani pozerať. Preto vás vyzývam k tomu, aby sme riešili ťažkú hospodársku situáciu na Slovensku, a nie osobné kauzy a kauzičky. Tie nech riešia orgány činné v trestnom konaní.

    Rozpočet na rok 1999 podporím, chápem ho ako kompromis medzi koaličnými stranami. Ale verím, že ďalší rozpočet už bude rozpočet vyrovnaný ako v krajine, ktorá nastúpila na cestu do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej podľa poradia nasleduje pán poslanec Brňák. Nie je v sále.

    Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolila by som si mať k vystúpeniu pána premiéra dve poznámky.

    Pán premiér, všetky tie rétorické cvičenia o zadlženosti, o pôžičkách a nepôžičkách, ktoré ste tu predviedli, môžete hlásať na mítingoch KDH alebo SDK, ale nie v slovenskom parlamente. Nikto, čo sa aspoň trochu rozumie ekonomike, nemôže brať vážne vaše prázdne demagogické vízie a vyhlásenia, vaše "odborné dišputy" jednoducho preto, lebo majú asi takú vierohodnosť ako výroky ďalšieho ekonomického experta SDK pána Mikloša, ktorý tu včera glorifikoval miklošovské, teda svoje privatizačné časy a klamal verejnosť tvrdením, že výnosy, reálny prínos z malej privatizácie bol 14 mld. Sk. A pritom zabudol povedať, resp. zabudol z tejto sumy odrátať všetko to, čo muselo ministerstvo privatizácie vrátiť za tzv. márne dražby. Alebo zabudol povedať, čo vlastne stála táto malá privatizácia Slovenskú sporiteľňu, ktorá na úvery vynaložila sumu 23 mld. Sk a z týchto úverov sa jej nevrátili doteraz dve tretiny. A inak podotýkam, že vtedy túto úverovú službu Slovenskej sporiteľne využilo niekoľko rodinných príslušníkov aj tu sediacich niektorých poslancov, ktorí tu teraz zastupujú vládnu koalíciu.

    Pán premiér, ešte jednu poznámku. Vy ste tu hovorili o veľmi úspešnej ceste, ktorú ste nedávno absolvovali v Nemecku. Zabudli ste povedať, že ste tam podnikateľom sľubovali kadečo, aj päťročné daňové prázdniny. Ale už ste si nevšimli, že v kuloároch sa z vás vysmievali a v podstate si hovorili, že jednoducho pri takom spôsobe riadenia štátu, aký presadzuje vaša vláda, stačí počkať dva mesiace a budete ponúkať desaťročné daňové prázdniny. Takže oni si počkajú. Myslím si, že to, čo povedal Jožo Ráž z Elánu o pôsobení tejto vládnej koalície, že sú to orgie amaterizmu, naozaj presne vyjadruje slovenskú súčasnosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, hovorili ste o tom, že na Slovensko prišlo menej zahraničného kapitálu ako do iných krajín. Ale zamlčali ste jednu podstatnú vec, a to, že do iných krajín prišiel tento zahraničný kapitál nie ako prevažne investičný, ale ako kapitál, ktorý vykúpil podniky týchto krajín. To je po prvé.

    Po druhé, vy ste dali veľa nepravdivých predvolebných sľubov. Malým a stredným podnikateľom ste sľúbili zníženie daní a ďalšie sľuby. Nič neplníte. Rozpočet o tom nenasvedčuje. Veď predstavitelia malých a stredných podnikateľov aj vyjadrili svoj nesúhlas s vašou súčasnou hospodárskou politikou, uviedli to v tlači. A vaše vyjadrenia o katastrofálnej slovenskej ekonomike sú ozaj zavádzajúce, pretože do vášho nástupu hovorila Európska únia, že Slovensko spĺňa kritériá na vstup. Dnes po vašom nástupe už nehovorí, že spĺňame ekonomické kritériá, musíme ich zlepšiť. Dokonca v auguste pred voľbami rakúsky predseda parlamentu jednoznačne povedal, že slovenská ekonomika spĺňa podmienky na vstup do Európskej únie. A mám pred sebou denník Lidové noviny zo 17. 9. 1998, kde v Čechách jednoznačne uznali, že slovenská ekonomika si...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tarčák, máte slovo.

  • Vážený pán Dzurinda,

    vaše vystúpenie nás presvedčilo o tom, že tak ako vždy doteraz aj teraz ste hovorili o inom, než je predmetom rokovania. A tak ako vždy doteraz arogantným spôsobom, vám vlastným, ste verejnosť zavádzali a znova klamete. Ak by ste si všimli, prerokúvame rozpočet a v rozpočte vaša vláda navrhuje a zakomponovala doň nie to, čo ste sľubovali, tárali a verejnosť i voliča zavádzali, že im zvýšite o 100 % reálne príjmy, ale minimálne tej časti populácie, ktorá je naviazaná na rozpočet, ste zakomponovali prepad reálnych príjmov, ktoré možno odhadovať na 10 až 15 %. O tom je rozpočet.

    Prečo nie je viac a budúcnosť nie je ružová? No predovšetkým preto, že nemôžu vystupovať a doslova, ospravedlňujem sa za výraz, tárať čelní predstavitelia tak, ako ste to urobili vy. Veď v deň, keď ste predložili a horko-ťažko schválili rozpočet, sami ako najvyšší čelní predstavitelia ste ho spochybnili - pán premiér, podpredseda, ministerka financií - tým, že ste poukázali, že je veľmi rizikový a neviete, či vydrží do októbra či novembra.

    Ďalej, veď ten pohon, čo ste spustili na podnikateľov, čo ste spustili svojimi vyhláseniami o devalvácii, o očakávaniach, keď pán Mikloš hovoril o 70 - 80 %, ustúpili ste od nosného programu, ako je výstavba diaľnic, teraz sa k tomu vraciate, hráte sa na výpalníkov, keď ste si vyžiadali isté percentá v podnikoch a podobne, to nie je priestor pre zahraničný kapitál alebo normálneho slušného človeka...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán premiér,

    vo svojom vystúpení ste poukázali aj na to, že štát si v minulom období musel veľa a nevýhodne vypožičiavať. Úroky z týchto pôžičiek sa vyšplhali na viac ako 30 %. Vážené kolegyne, kolegovia, kto a prečo požičiaval tomuto štátu? Aké to malo dôsledky, čo s tým bude vláda robiť? Požičiavali komerčné banky. Prečo? Prečo nie, keď požičiavať štátu je pohodlnejšie, bez rizika a výnos je veľký. Dôsledky? Zvyšovanie deficitu, na druhej strane na podnikateľov už peniaze nezostali. A keď, tak za takých nehoráznych podmienok, že podnikatelia neboli schopní tieto pôžičky vôbec splácať. Teraz je vláda nútená znížiť financovanie verejných investícií. Okrem zníženia deficitu to bude mať aj taký efekt, že banky sa už nebudú môcť správať tak nepodnikateľsky, ako im to umožnila bývalá vláda. Postupne dôjde k zníženiu úrokových sadzieb a banky sa začnú správať tak, ako to potrebuje naša ekonomika. Opýtajme sa malých, stredných, ale aj veľkých podnikateľov, ako zúfalo už na to čakajú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda vlády, nielen vaši poslanci, ale aj ja som rád, že ste prišli medzi nás. Vy nám totiž tak krásne čítate úryvky z kominárskych kníh, ktoré ste prácne štyri mesiace vyrábali a teraz ste pod tlakom času, máte strach o to, že nebude schválený rozpočet na rok 1999. Budeme radi, keď budete chodiť častejšie a spolu pretavíme materiál o výhodných podmienkach pre zahraničných investorov, ktorý ste nedávno vo vláde prijali a chcete ho v krátkom čase dopracovať na tavený syr, ktorý potom pošleme východniarom, aby mali čo jesť, ak im nedáte prácu. Toto je tragický spôsob premýšľania o budúcnosti Slovenskej republiky.

    Skutočne poďme spolu veľmi vážne robiť na rozpočte pre tento štát. Vždy keď prídu do parlamentu členovia vlády, navodia atmosféru konfrontácie, špiny, spochybňovania a obviňovania. Ako potom chcete, aby sa poslanci za HZDS konštruktívne stavali k takým návodom, ktoré nám od včerajška dáva pán podpredseda vlády a pani ministerka, aby sme adekvátne reagovali na to, čím nás chcete vyprovokovať? Nemáte argumenty na nešťastne pripravený rozpočet. Nemáte alternatívu pre Slovensko. To je to najväčšie zlo, s ktorým sa teraz v tomto parlamente stretávame.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predseda vlády, rovnako ako vaši politickí súkmeňovci aj ja zakaždým zdieľam veľké potešenie z vášho príchodu do parlamentu, aj z každého vášho vystúpenia. Pretože vaše vystúpenia majú skutočne parametre goebbelsovských vystúpení, čo sa týka rétoriky, aj čo sa týka vecnej pravdivosti. Takže prichádzajte medzi nás čo najčastejšie a oslovujte poslancov aj občanov.

    Vo svojom vystúpení ste sa nedotkli niektorých vecí ako napríklad, že v priebehu pol roka vašej vlády koruna padla o 20 %, dolár nestojí 35 korún, ale 42, že Slovenská republika zažila počas vašej vlády dvojnásobné zníženie ratingu a do tohto štátu sa jednoducho zahraniční investori nebudú tlačiť. Ako aj to, že sa vám podarilo v priebehu pol roka zdražiť prakticky celý spotrebný kôš pre všetkých občanov. A to je len prvá fáza, pretože tá druhá fáza ešte len príde. Rozpočet, ktorý tu prerokúvame, predpokladá zníženie príjmov všetkých obyvateľov minimálne o 10 %.

    A čo sa týka rozkrádania, venujte sa mu, ja som za. Začnite Texikomom, Bavlnárskymi závodmi v Ružomberku, čo z nich zostalo, keď sa dostali do rúk "kádéháckemu" privatizérovi, ktorý tak vyplienil ten podnik, že v ňom aj potkany pokapali. Ako dopadol Calex Zlaté Moravce s nesplatiteľným úverom Samsungu 7 miliárd korún. Ako sa podarilo KDH tri razy rozprášiť slovenskú leteckú dopravu, ako vyzerá rozkradnutá metropola hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a komu patrí v súčasnosti Incheba. Keď som bol primátorom, patrila mestu a teraz privátnemu podniku. Ako to vyzerá s vlastníctvom Zámockej ulice, akciovej spoločnosti, Zámocká, a. s. - poldruha miliardy v privátnych rukách -, spýtajte sa pána primátora Kresánka.

    Pán predseda vlády, ako ste mohli odsúhlasiť využívanie vzdušného priestoru Slovenska na letecké bombardovanie Juhoslávie? Kto vám na toto vraždenie dal oprávnenie?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán premiér, spomínali ste zlú a smutnú bilanciu dedičstva predchádzajúcej vlády. K tomu patrí aj veľká morálna škoda pre Slovensko, keď jedni smeli porušovať zákon a druhí za to platili. Nemenovali ste jednotlivé vytunelované podniky, ani ich vlastníkov, ale ľudia v každom okrese, v každej doline veľmi dobre vedia, ktorý poslanec HZDS alebo SNS sprivatizoval podnik, fabriku, štátny majetok, kúpele alebo nejaký minerálny prameň, a vedia, ako s tým hospodária. Takéto nehanebné šafárenie bývalej vlády neskryjú poslanci HZDS a SNS ani nehoráznou a obludnou neslušnosťou, keď v parlamente vykrikujú až neuveriteľne hrubé urážky, ani to neprehlušia trieskaním do lavíc.

  • Pán predseda vlády, hovorili ste v snemovni veľa, ale hovorili ste aj o tom, že je tu veľa demagógie. Som rád, že ste k tomu prispeli, a tak ste hodnotili aj sám seba, aj keď ste si to asi neuvedomili, pretože ak by ste tu boli dlhšie počas rokovania o rozpočte, vedeli by ste, že doteraz vystúpili štyria zástupcovia klubov koalície, dvaja zástupcovia opozície, pani ministerka Schmögnerová a zachraňoval ju pán podpredseda vlády, pretože bolo o čom hovoriť, čo ona navykladala. A dnes obdobne ste chceli týmto spôsobom pokračovať, a keby ste tu boli celý deň sedeli, tak viete, že doteraz vystúpili v diskusii traja zástupcovia koalície, traja zástupcovia opozície. Takže len toľko, aby ste sa zorientovali, do ktorého parlamentu ste prišli.

    Už svojho času vás nebohý profesor Kočtúch nazval, že ste pinzetovým ekonómom. A s tým, čo ste vystúpili, ste aj pinzetový premiér, pretože ste pomiešali jedno s druhým, čo vám ako pasuje, to si vyberiete, o tom hovoríte, hodnotíte, recitujete, a chvíľami si pripadám, že ak by som mal toľko času ako vy, neobmedzene, začnem aj ja recitovať a budeme ako na Hviezdoslavovom Kubíne, ale nie v parlamente pri rokovaní o rozpočte.

    Veľa ste hovorili o transformácii verejnej správy. Mám taký dojem, že skutočne neviete, o čom rozprávate, lebo hovoríte, že bude menej úradov, bude menej úradníkov, a vašou zásluhou ste navytvárali viacej vládnych miest, v parlamente ste vytvorili o tri výbory viac, narozširovali ste všetky tieto veci od okresov na všetkých úrovniach, ktoré sa pohybujú v rámci Slovenskej republiky, a teraz, keď ste si navytvárali úrady, tak veľkodušne vykrikujete, ako idete toto znižovať.

    Na druhej strane hovoríte o transformácii. Veľa ste sľubovali na sneme Združenia miest a obcí Slovenska, aký bude presun kompetencií na samosprávu. Azda ste to nemysleli vážne? Ak by ste si totiž prečítali váš rozpočet, pod ktorý ste sa podpísali, nie je tam ani jedna koruna presunu na samosprávu, aby mohli vykonávať štátnu správu, ktorá bude presunutá, a tá môže byť len s peniazmi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán premiér prišiel sem, ale vôbec nepočúva poslancov, ktorí majú naňho faktické poznámky, pretože v rámci diskusie majú vystúpiť k poslednému, ostatnému rečníkovi. Spolupracujete s ľuďmi, ktorí nenávidia samostatnosť Slovenskej republiky a pre ktorých Slovenská republika je krajina. Pracujete s ľuďmi, ktorí už v roku 1991 presadzovali šokovú terapiu Klausa, tam, kde vstúpia, nerastie nielen tráva, ale prudko rastie nezamestnanosť. Neuznávate tripartizmus. Vaši členovia vlády robia politické výpalné na manažmenty. Vykašľali ste sa na Konfederáciu odborových zväzov, likvidujete verejnosprávnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne i Sociálnej poisťovne, rastie zločinnosť, nevyšetrili ste vraždu Jána Duckého, pred Národnou radou ukazujete manévre policajtov, ktorým beriete platy, likvidujete Maticu slovenskú, na hrane vlastizrady je spolupráca s ľuďmi, ktorí chcú roztrhať Slovensko, rastie nezamestnanosť, rastú ceny, v januári 1999 boli vyššie o 6,7 % v rodinách zamestnancov a o 7 % v rodinách dôchodcov. Elektrina je drahšia o 38 %, teplo o 21 %, voda o 20 %, nájomné vzrástlo o 4 % a zastavili ste výstavbu diaľnic.

    Pán premiér, Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo tento rok za Medzinárodný rok starších ľudí, odvolali ste tých členov slovenského výboru, ktorých vymenovala bývalá vláda, nanominovali ste nových, a pýtam sa, čo pre starších ľudí tento slovenský výbor urobil a kedy prvýkrát zasadne. Chcete zlikvidovať dôchodkový fond Sociálnej poisťovne, pripravili ste návrh aj do parlamentu. Vaša politika je smiešna a váš národ vás odsúdi.

  • Pán poslanec Gašparovič - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, nebudem dlho hovoriť, pretože som už s faktickými poznámkami vystúpil, ale napriek tomu musím reagovať na pána premiéra aspoň dvomi slovami.

    Pán premiér, pred voľbami ste skutočne nasľubovali voličom hory-doly. Volič sa dnes presvedčil, že to boli ozaj len plané sľuby. Boli ste v zahraničí. Predtým ste hovorili o Slovensku, aké je to tu strašné. Teraz ste v zahraničí hovorili, aké je to na Slovensku dobré a ako zvládnete situáciu. Chcem vám preto zopakovať len to, čo povedala jedna pani Helen Hesellová, kde hovorí: "Zložitá makroekonomická situácia Slovenskej republiky postavila novú vládu pred mimoriadne ťažkú úlohu. Jej zvládnutie si vyžaduje mimoriadne silnú vládu, ktorú však Slovensko nemá." Preto o vašich slovách o tom, ako to všetko urobíte, už dnes aj v zahraničí vedia, že sú to také sľuby, aké ste dávali aj pred voľbami.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážená pani ministerka,

    vážení ministri,

    z pasáže prejavu pána predsedu vlády ma zaujala kapitola Štátny dlh. Tu si musíme uvedomiť, že z tohto štátneho rozpočtu 20 miliárd korún budeme tento rok platiť len na úroky. To nie je málo. Ďalej 88,8 miliardy je štátny dlh, istina. Kto takto zadlžil túto republiku? Dá sa potom zostaviť taký dobrý rozpočet, aký by sme chceli? Veď 11,2 % z rozpočtu platíme len dlhy.

    Hovorilo sa tu o 4 rokoch stabilného hospodárskeho rastu. Áno, v priemere bol HDP 4 - 6 %, ale za predpokladu pôžičiek.

  • Hlas zo sály.

  • Tak 5 až 7, ale boli to pôžičky. Zvyknem hovoriť, že za pôžičku nie je problém postaviť hoci aj Eiffelovu vežu v Hornej a Dolnej, len kto ju bude splácať. A teraz, áno, teraz je problém. Hovorilo sa tu často o diaľniciach, aké sú potrebné, výhodné a tak ďalej, ale nehovorilo sa o tom, že už v júli vláda neplatila Doprastavu za vykonané práce. Rozpočet na rok 1998 bol fakticky postavený len do volieb. Veď si predsa pamätáme, že v novembri sme museli prijímať novelu zákona o štátnom rozpočte, aby mohli byť financované školy, zdravotníctvo i pôdohospodárstvo. Takže aký makroekonomický zázrak? Skôr prízrak. Opoziční poslanci nás presviedčajú, že príjmová časť tohto navrhovaného rozpočtu stojí na vode...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Vôbec ma neteší, že situácia na Slovensku je taká, aká je. A vôbec si nemyslím, že by sa niekto mohol tešiť z toho, že táto vláda má problémy so zostavením rozpočtu. Bohužiaľ, pravda ja taká, že takéto isté problémy majú všetky postkomunistické krajiny, a nielen tie. Veď majme trošku širší pohľad na veci a uvedomme si, že doteraz ani jedna vláda nenastupovala do svojich funkcií tak, aby mohla ujúkať od radosti a tešiť sa z toho, akú bude mať ľahkú robotu. Toto môžete povedať a tvrdiť, páni, len tomu, kto sa nepozerá na tieto veci v širších súvislostiach. Ak sa však v tejto situácii budete utiekať iba k tomu, že budete všetko hádzať na bývalú vládu, je to len dôsledok toho, že si neveríte, páni, a že nemáte medzi sebou odborníkov, ktorí by vedeli zvládnuť túto situáciu.

    HZDS nešlo do volieb preto, aby voľby prehralo, aby vám hodilo na krk nešťastnú, zlú, čiernu krajinu. HZDS by bolo rado spravovalo túto krajinu, lebo vedelo, ako to má robiť. Myslím si, že problém je niekde inde. Problém je v tom, že máte asi nejaké zahraničné záväzky, prísľuby a že niekto iný diriguje túto krajinu, hoci by ju mala dirigovať vláda Slovenskej republiky. Páni členovia vlády, myslím si, že niet horšej situácie, v akej sa môžete ocitnúť vtedy, keď prestane platiť ono čarovné "za to môže Mečiarova vláda", pretože občan bude skúmať, za čo kúpi v obchode, ako vymení slovenskú korunu za českú, koľko korún musí dať za dolár, ako sa bude cítiť, koľko bude nezamestnaných v jeho okolí. To bude objektívne kritérium vašej vlády. Tak, prosím vás, nenadávajte na Mečiarovu vládu, ale radšej konajte a robte, aby ste mohli byť úspešní, aby sme vám aj my mohli zatlieskať. Verte mi, že túto krajinu, keď už hovoríte o krajine, mám ju rovnako rád ako vy. Slovensko je pre mňa vlasťou a budem rád...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Všetci by sme boli, samozrejme, veľmi radi, keby zmeny, ktoré sú nevyhnutné a potrebné, išli rýchlejšie, keby boli razantnejšie, keby boli dôslednejšie. Všetci by sme to chceli, lebo cítime, že to chcú ľudia a majú absolútnu pravdu a stále o tom hovoria. Všetci by sme chceli, aby sa oveľa rýchlejšie nastolila spravodlivosť, všetci by sme chceli, aby sa oveľa rýchlejšie rozkryli tí privatizéri, ktorí sa stále ešte skrývajú za starými zákonmi. Chceli by sme, aby oveľa rýchlejšie išla dopredu ekonomika. Chceli by sme, aby oveľa rýchlejšie išla dopredu reforma verejnej správy, a ja by som veľmi chcel, aby sme dnes boli súčasťou NATO a Európskej únie. Súčasťou toho NATO, ktoré zaručuje pre všetky krajiny bezpečnosť, pre všetky štáty bezpečnosť. A tí, čo dnes hovoria o tom, že NATO je organizácia, ktorá niekomu ubližuje, vlastne škodia svojmu vlastnému štátu. Toto by sme všetci chceli.

    Všetci by sme chceli, aby sa hľadali rezervy v štátnom rozpočte. Všetci by sme chceli, aby sa hľadali predovšetkým rezervy vo výdavkoch, chceli by sme, aby sa rozpočet reštrukturalizoval, aby sa hľadali rezervy v každom rezorte. Ale to, čo by sme určite všetci nechceli a čo by nechcel nikto, nijaký občan, je to, aby sme sa vrátili do toho marazmu, ktorý tu vládol 4 až 6 rokov, do marazmu vlády HZDS a SNS.

  • Výkriky z pléna.

  • Páni, toto si budú všetci ľudia pamätať a môžete hovoriť, čo chcete. Všetci ľudia si budú pamätať, čo ste tu narobili počas vašej vlády, akú škodu ste tu spôsobili, takú, ktorá sa teraz neuveriteľne ťažko odstraňuje. A práve preto, aby sme sa nevrátili do marazmu, ktorý ste tu zanechali, práve preto, aby sme išli dopredu a razantne išli dopredu, budeme my poslanci Demokratickej strany hlasovať za tento štátny rozpočet.

  • Krik v pléne.

  • Pán poslanec Maxon, máte slovo.

    Pokoj, prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Už som vo svojom vystúpení hovoril, že veľmi rád by som hovoril aj o pozitívach, ktoré sú zapísané v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Žiaľ, spôsob diskusie a časové obmedzenie mi to neumožnilo. V tomto kontexte by bola potom chápaná možno aj moja kritika.

    Na záver vystúpenia pán predseda vlády spomínal, že vám nechýba odvaha. Za veľkú dávku odvahy považujem 3,9 mld. rozpočtovaných zdrojov na strane príjmov, údajne plynúce z predpokladaného predaja štátneho majetku, resp. privatizácie ďalších subjektov bez akejkoľvek špecifikácie a bez možnosti posúdenia ich reálnosti. To nie je, prosím, moje stanovisko. Je to stanovisko Národnej banky Slovenska, nehovoriac o tom, že samotný zámer nie je možné realizovať bez príslušnej novely zákona číslo 92/1991 Zb.

    Takže, vážené dámy, páni, opäť nejasnosti, opäť bianko šek, tentokrát s hodnotou 3,9 mld. Sk. Nemôžem k tomu naozaj povedať nič iné, len jednoducho konštatovať a súhlasiť s vami, pán premiér, odvaha vám skutočne nechýba.

  • Pán poslanec Ošváth, nech sa vám páči.

  • Vážený pán premiér,

    vážená vláda,

    dámy a páni,

    poslankyne a poslanci,

    chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána premiéra, kde spomenul celkovú atmosféru v parlamente, ktorá tu vládne. Musím súhlasiť s jeho konštatovaním, že je naozaj veľmi zlé, keď občan, ktorý to má možnosť sledovať v priamom prenose, vidí, ako promovaní docenti, doktori, kandidáti vied mlátia do lavíc, ktoré boli vybudované z peňazí daňových poplatníkov, päsťami, knihami a ďalšími predmetmi. Bolo to naozaj fascinujúce. Tiež som sa na to s obdivom pozeral a všimol som si, že akurát jeden z nich nebúchal a ten jeden, čo nebúchal, bol práve promovaný psychológ. A vedel prečo. Vedel, ako to zapôsobí na tých občanov, ktorí sa majú možnosť na takéto divadlo pozerať.

    Využívam túto príležitosť na to, aj keď som nebol aktérom tohto konania, tohto správania sa, ktoré sa dá nazvať jedine Niagarou stupidity a vychádzalo od časti poslancov HZDS a SNS, a nezostáva mi nič iné, ako sa za nich tu na tomto mieste ospravedlniť občanom, ktorí ich volili a ktorí im dali dôveru. Občania najmä z takých krízových okresov, ako je Rimavská Sobota alebo Rožňava, kde bola nezamestnanosť už vyše 30 %, keď táto vláda prevzala moc, určite čakajú od poslancov niečo iné ako toto.

    Chcel by som na záver vyjadriť svoje stanovisko, že napriek neutešenej situácii verím tejto vláde, že dokáže priviesť túto krajinu na cestu rozvoja, a preto budem hlasovať za rozpočet.

  • Páni poslanci, poslankyne, podľa poznámok, ktoré mám, všetci poslanci, ktorí boli prihlásení s faktickými poznámkami, vystúpili, okrem pána poslanca Švantnera, ktorý zrejme stiahol svoje vystúpenie.

    Procedurálny návrh - pani poslankyňa Mušková.

  • Pán predsedajúci, chcem vás poprosiť v záujme toho, aby bol čím skôr prijatý rozpočet, pretože nech je taký alebo onaký, je to predsa len rozpočet a všetci naň čakajú, podnikatelia i inštitúcie - chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť, že tak ako prerušíte alebo odoberiete slovo poslancom vo faktických poznámkach, ktorí hovoria od veci, aby ste, ak im už neodoberiete slovo, aspoň upozornili tých členov vlády, ktorí keď tu vyjdú so svojou predvolebnou rétorikou, pripomínajú živelnú pohromu, že sa na nich...

  • Pani poslankyňa, podajte procedurálny návrh.

  • To je procedurálny návrh. Nech hovoria, prosím vás, k veci, pretože takto sa skutočne zbytočne predlžuje čas. Prosím, členovia vlády, nevracajte sa do minulosti, poďme dopredu.

  • Pán poslanec Šepták, prosím, aby ste v úvode formulovali procedurálny návrh. Potom ho zdôvodnite.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Môj procedurálny návrh. Chcem sa spýtať pána premiéra...

  • Je to procedurálne. Viem, že moji kolegovia sa smejú, ale až dopoviem, tak sa nebudú smiať. Chcem sa skutočne procedurálne spýtať pána premiéra, či by neprehodnotil spolu aj s celou vládou rozhodnutie o umožnení ponúknutia vzdušeného priestoru leteckým silám, pretože keď môže...

  • To nie je procedurálny návrh, pán poslanec.

  • Nie je to procedurálny návrh, aby to prehodnotili? Chcem dopovedať, že vyleteli lietadlá z Talianska...

  • Prosím, zoberte slovo pánu poslancovi.

    Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.

  • Možno to budete hodnotiť zasa ako neprocedurálny návrh a vypnete ma, ale keď ste mi hovorili, že som mimo témy, pán predsedajúci, mimo obrazu bol ten pán, ktorý rozprával ešte pred poslancom Rasťom Šeptákom.

  • Prosím vás, aby ste formulovali návrh.

  • Čiže chcem, aby sa ospravedlnil, pretože v jednom kuse sme urážaní, očierňovaní a je tu napätá atmosféra.

  • Prosím vypnúť pani poslankyňu.

    Pán minister Černák požiadal o vystúpenie.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    členovia vlády,

    kolegyne a kolegovia,

    viem, že dohovor je dohovor, že to, na čom sa zhodne politické grémium, by mala rešpektovať poslanecká snemovňa, ale zákon je zákon. Mám v rukách rokovací poriadok, ktorý v § 28 hovorí, presne prečítam: "Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú." O 15.55 hodine som sa prihlásil do rozpravy. Vystúpila pani ministerka Schmögnerová, potom bol prihlásený pán premiér a následne ja. Je pol ôsmej a nedostal som sa k slovu, hoci zákon hovorí o tom, že slovo mám dostať, kedykoľvek o to požiadam. Vážení pán predsedajúci, vážená Národná rada, žiadam, aby sa dodržiaval zákon. Máte to vo svojich rukách, prosím, ale keď sa prihlásia členovia vlády, musia dostať slovo okamžite. Taký je zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem prestávku do 20.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze bodom - schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999.

    V rozprave ďalej vystúpi ako prihlásený pán poslanec Zelník. Dávam mu slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    počas posledných rokov, ale najmä v predvolebnej kampani sa hovorilo o potrebe dofinancovať zdravotníctvo. Tento argument používali a využívali najmä vtedajší opoziční poslanci a najmä terajší minister zdravotníctva. Vtedajšia opozícia kritizovala vládu, že práve štát si upravoval odvodovú povinnosť, t. j. platby štátu za zdravotné poistenie. Zaznievali kritické hlasy, že ak si štát neplní na 100 % túto povinnosť, aké právo má potom žiadať to od iných. Musím zdôrazniť, že ekonomická situácia, a to nielen u nás, nebola nikdy taká dobrá, aby dostali rezorty toľko, koľko požadovali. Vtedajší poslanec a terajší minister zdravotníctva tvrdil, že malo prísť politické rozhodnutie a zdravotníctvo sa malo dofinancovať hoci na úkor iného rezortu.

    Aký je teda rozpočet pre kapitolu zdravotníctva v porovnaní s predchádzajúcim rokom? Na rok 1999 vláda vyčlenila na kapitálové výdavky o 52 mil. Sk menej ako v roku 1998. A teraz toľko kritizovaná platba štátu. V roku 1998 si vláda plnila platbu za poistencov štátu, ktorých je 3,3 mil., len do výšky 73 %, t. j. 10,5 mld. Sk. Aké je však moje prekvapenie, keď na tento rok po predošlej kritike v stave krízy, ako bola definovaná, štát si ide v tomto roku plniť svoju povinnosť len na 76,5 %, t. j. zdravotníctvo dostane len o 500 mil. Sk viac, čo je na jedného poistenca štátu zvýšenie o 13 Sk. Pri ohlásenej inflácii 10 % by zdravotníctvo malo dostať o 4,3 mld. viac, pričom vzhľadom na ohlásenú infláciu zdravotníctvo dostalo zdroje len na úrovni roku 1998.

    Aj pri porovnávaní rozpočtu k hrubému domácemu produktu zdroje pre zdravotníctvo sa zmenšujú. Ak v roku 1998 to bolo na úrovni asi 5,9 %, na tento rok je to 5,6 % z hrubého domáceho produktu. Taký nízky rozpočet pre kapitolu zdravotníctva počas posledných piatich rokov ešte nebol predložený.

    Už minulý rok poisťovne signalizovali, že mesačný deficit sa pohybuje okolo 300 mil. Sk. V septembri sa celkový deficit približoval k sume 12 mld. Sk. Dnes sú odhady, že deficit je už okolo 14 mld. Sk. Všetci sme čakali, že staronový minister a poslanec výboru pre zdravotníctvo, vari najväčší kritik vtedajšieho vedenia ministerstva, urobí systémové kroky na zastavenie rastu deficitu. Aká je však skutočnosť? V stave, keď relatívne, ale pri porovnaní dnešného návrhu rozpočtu, bolo peňazí o niekoľko stomiliónov viac, pán minister vyhlásil krízovú situáciu a v rámci nej nezmyselné opatrenia, ktoré sú v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tým, že občanovi je upierané ústavou garantované právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu platného zákona o Liečebnom poriadku. Opatrenia typu neprijímať do nemocníc pacientov na operácie mali viesť údajne k ušetreniu financií. Na základe výzvy a odporučenia pána ministra boli odmietaní a preobjednávaní pacienti na operácie, pretože nemocnice museli vykazovať prázdne a neobsadené lôžka. Boli doma, užívali lieky, mnohí boli práceneschopní a aj tak sa budú musieť podrobiť operácii. Ušetrili sme? Veď aj prázdne lôžko stojí peniaze. Muselo sa kúriť, svietiť, boli zaplatené mzdy atď. Pritom deficit vzrástol už na 14 miliárd Sk.

    Miesto toho, aby boli prijaté systémové kroky, ktoré by zastavili rastúci deficit, pán minister sa rozhodol pre celoplošné výmeny riaditeľov, ktoré sa robia pod rúškom konkurzných konaní de facto politicky motivovanej výmeny. Viete, ako prebiehajú konkurzné konania? Súkromná firma urobí psychotesty a pán minister rozhodne podľa toho, aká je politická objednávka z daného regiónu, buď adepta nechá vo funkcii, alebo ho odvolá, alebo vymenuje druhého. On tvrdí, že to bol výsledok konkurzného konania. Myslíte si, že to nemá súvis s prerokúvaným rozpočtom? Práve naopak, v čase, keď nemocnice zápasia so zlou ekonomickou situáciou, sú plošne odvolávaní riaditelia nemocníc, schopní manažéri. V tomto čase si dovolíme, aby nastúpili noví, ktorí sa to budú učiť? V konkrétnom prípade v Žiline je už dopredu vybraný nový riaditeľ a on sa ani netají tým, že je vo vhodnej politickej strane, ktorá mu funkciu už odklepla. Čo na tom, že doteraz nemocnica dobre prosperovala a mohla slúžiť ako vzor iným zariadeniam. Jeden pán doktor chce a bude riaditeľom, hoci si nevie poriadne zorganizovať ani prácu vo svojej ambulancii.

    Pri nedostatku financií a napriek upozorneniam o žiadosti o prepracovanie krízovej kategorizácie liekov rozhodla politická väčšina. Dnes je situácia žalostná, pretože na mnohé lacnejšie lieky musí pacient doplácať, a tým je lekár nútený predpisovať drahšie lieky. Kto zarába? Výrobca, distributér. Rozhodne je poškodzovaný občan a deficit sa, samozrejme, musí zvyšovať.

    Na čele rezortu je už päť mesiacov nový minister a každému je dnes jasné, že deficit, ktorý sa neúnosne prehlbuje, je spôsobený práve nezmyselnými opatreniami súčasného vedenia ministerstva. Práve minister zdravotníctva je zodpovedný, že po opatreniach ním prijatých sa zaviedla sociálna eutanázia, to znamená, že len občan, ktorý bude mať na liečbu, bude liečený, kto nie, bude mať smolu.

    Dovoľte mi, aby som z množstva zúfalých listov prečítal aspoň niektoré:

    "Som dôchodca. Od začiatku minulého roku sa liečim na rakovinu kostnej drene. Dnes si mám hradiť liek v plnej úhrade, t. j. 4 270 Sk plus ďalšie lieky na ischemickú chorobu srdca, vysoký tlak, a lieky manželky, čo predstavuje minimálne okolo 4 500 Sk mesačne. Prosím vás o radu, čo mám robiť, lebo dôchodok potrebujem hlavne na nájomné a stravné. Alebo mám čakať, dokedy bude trvať likvidácia dôchodcov?"

    Ďalší list:

    "Som telesne postihnutý. Mám poškodené oba bedrové kĺby. Pred tromi mesiacmi som dostal srdcový infarkt. Okrem toho mám zväčšenú prostatu, na ktorú som od minulého roku užíval liek Prostakan forte. Tento je teraz v tretej kategórii, treba ho plne hradiť, čo stojí 650 Sk. Pán doktor mi napísal náhradu, ktorej časť hradí zdravotná poisťovňa, ale pacient musí doplatiť 520 Sk. Ako dôchodca nemám na tento liek, tak som ho musel prestať užívať. Teraz mám silné kŕčovité bolesti a na operáciu nemôžem ísť, lebo mi to kardiológ neodporúča, tak mi ostáva len čakať, kedy zomriem v bolestiach."

    Ak minister nevedel vyjsť s peniazmi v novembri, decembri, keď oproti dnešnému rozpočtu bolo financií podstatne viac, čo plánuje vyhlásiť od apríla? Aký stav?

    Vážený pán minister, za vášho päťmesačného pôsobenia sa výrazne prehĺbil deficit v zdravotníctve. Nedá mi, aby som vám nepripomenul, že vy ste tomuto stavu ako minister zdravotníctva v roku 1994 položili pevné legislatívne základy tým, že ste rozbili Národnú poisťovňu a spustili ste pluralitný systém v zdravotnom poistení v čase, keď nastupovala transformácia zdravotníctva, keď málokto mal praktické skúsenosti s poistným systémom. To, že boli nejaké finančné úniky z poisťovní, je len malé zrnko oproti tomu, že v dôsledku možnosti vzniku množstva poisťovní ste pripravili ústredný orgán - ministerstvo zdravotníctva - o to najdrahšie, o informácie. Keby dnes bola jedna poisťovňa, nemusí ministerstvo zdravotníctva robiť cenové oddelenie. Ministerstvo zdravotníctva by malo perfektné informácie o každom lekárovi, ako lieči, čím lieči, aká je spotreba liekov, aká je chorobnosť v ktoromkoľvek regióne a okamžite by sa mohli pripravovať odborne podložené programy zamerané na včasné vyhľadávanie ochorení, mohla by sa robiť odborne podložená stratégia transformácie zdravotníctva. Za peniaze minuté v správnych fondoch sme mohli mať už dobudovaný perfektný informačný systém, a nie budovať centrálny register. Tým, že ste rozbili Národnú poisťovňu, ste pripravili zdravotníctvo o miliardy korún. Päť mesiacov vo funkcii ministra neefektívne využitých je dosť dlhý čas. Abdikujte, pán minister, na funkciu a nechajte to tým, ktorí dokážu urobiť skutočné systémové zmeny.

    Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu vo výbore pre zdravotníctvo členovia výboru, uvedomujúc si vážnosť situácie, podporili môj návrh, aby si štát splnil svoju odvodovú povinnosť, čo znamená zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo oproti predkladanému rozpočtu asi o 3,4 mld. viac. Ak zoberieme do úvahy 10-percentnú infláciu, aj tak ešte nedosiahneme výšku financií roku 1998. Je to minimum na to, aby zdravotníctvo ako-tak prežilo, aby sa odvrátila katastrofa.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nedovoľme, aby sa hazardovalo s tým najcennejším, čo človek má, so zdravím a životom. Tu neobstojí výhovorka, odkiaľ na to vziať, komu pridať viac, komu ubrať. Sú to politické rozhodnutia a pred voľbami sme to občanom všetci sľúbili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám za vystúpenie v rozprave, pán poslanec.

    Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa prihlásili: pán poslanec Delinga, pán poslanec Drobný.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Áno, dobre. Pán poslanec Drobný - faktická poznámka, však? Pani poslankyňa Kolláriková - faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami, v ktorých vystúpi pán poslanec Drobný a pani poslankyňa Kolláriková.

    Prosím, procedurálny návrh - pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku § 34 dávam procedurálny návrh. Z hľadiska časového postupu rokovania, keďže sme si odhlasovali rokovať po 19.00 hodine, ale sme neurčili, do ktorej hodiny budeme rokovať, dávam vám procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali do 20.30 hodiny vzhľadom na to, že chceme byť aj zajtra pri rokovaní, a žiadam vás, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať ihneď bez rozpravy.

  • Dám o ňom hlasovať, pán poslanec. V zmysle rokovacieho poriadku nemusím dávať ihneď hlasovať. Predtým ešte vystúpia s faktickými poznámkami pán poslanec Drobný a pani poslankyňa Kolláriková. Ihneď nemusím dať hlasovať. Dám o ňom hlasovať, samozrejme.

    Pán poslanec Drobný, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale on hovorí, nie vy, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, ale prosím si naozaj nový čas.

  • Áno, dajte nový čas pánu poslancovi Drobnému.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Veľmi zaujímavé, pán predsedajúci, pani ministerka financií, bolo počúvať prejav bývalého štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, pretože je to človek, ktorý mal a má prehľad o tom, ako v systéme zdravotníckej starostlivosti prúdia financie a ako to tam fakticky funguje. Straty, ktoré vo financovaní zdravotníctva vznikajú, unikajú do čiernych dier. Tých čiernych dier v zdravotníckom systéme je niekoľko. Niektoré poznáme, niektoré nepoznáme. Jednou z nich je pluralizmus zdravotného poistenia.

    Pluralizmus zdravotného poistenia prišiel, bohužiaľ, zavčasu. Neboli sme tak ďaleko transformovaní, aby sme boli pripravení na tento moment. Zdravotnícke poisťovne začali so zlou platobnou morálkou a tunelovaním, ale, bohužiaľ, tunelovanie finančných prostriedkov si osvojili aj manažmenty nemocníc. Dúfali sme, že keď nastúpi nový minister, bude skutočne objektívne a správne i spravodlivo riešiť výmeny manažmentov. Bol som za to, aby sa manažmenty menili, ale je zaujímavé, že sa mení manažment žilinskej nemocnice, za ktorým stoja primári, a nemení sa manažment Fakultnej nemocnice v Martine, kde z 22 prednostov martinskej Fakultnej nemocnice 21 je proti manažmentu, ktorý tam je a ktorý nemocnicu poriadnym spôsobom zdrancoval. Dúfal som, že minister naozaj túto situáciu posúdi objektívne. Ale neposúdil ju objektívne a prispieva ku krízovému stavu v rezorte zdravotníctva aj týmto spôsobom. Musím teda povedať, že kríza manažmentu v zdravotníctve ide od ministra smerom nadol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, prosím.

  • Ruch v sále.

  • Kolegovia, ak dovolíte, čas mi beží. Kolega spomínal odvolávanie riaditeľov nemocníc, ktorí sú skutočne odborníkmi, boli dobrými riaditeľmi, dobre si viedli a bolo to vidieť aj na ich ekonomických výsledkoch. To nás skutočne presviedča len a len o tom, že výmena a dosadzovanie ľudí sa skutočne deje len na základe straníckych tričiek. Nezakrývajme si to a povedzme si, že je to skutočne tak.

    Nemocnice ako aj ďalšie rezorty sú na tom finančne zle. Preto skutočne treba hľadať náhradné zdroje, ako by sme zvýšili príjmovú časť. A pokračovala by som. Určité rezervy v oblasti nedaňových príjmov vidím v zahrnutí výnosov z likvidácie štátnych podnikov do príjmovej časti rozpočtu, ako i vo zvýšení efektívnosti procesu likvidácií. Opakujem, vo zvýšení efektívnosti procesu likvidácií, aby majetok štátu nekončil vo vreckách úzkeho okruhu ľudí na čele s likvidátormi. Práca likvidátorov by mala byť preto pod tvrdou kontrolou, mala by byť transparentná. Je dôležité, aby sa neúmerne nepredlžovali termíny likvidácií, aby bol správne odúčtovaný majetok, ktorý bol odpredaný, a voči likvidátorom, ktorí porušia právne normy, sa musia uplatňovať dostatočné sankcie vo veci náhrady majetkovej ujmy štátu aj so spätnou platnosťou. Nie je predsa možné, aby výťažok z predaja majetku sa pohyboval pod čiarou 10 %. Ako hovoria štatistické údaje v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, nie. Obral vás o čas potlesk, to je pravda, osem sekúnd vám zobral potlesk kolegov.

    Pán poslanec Delinga. Pán poslanec, ak chcete dať ten istý návrh, dám o ňom hlasovať, samozrejme.

    Nech sa páči, hlási sa pán poslanec s procedurálnym návrhom.

  • Pán predsedajúci, svoj návrh som jasne formuloval. Nemáte čo dávať rozpravu ani faktické pripomienky, pretože faktické pripomienky sú súčasťou rozpravy. A keď niekto dá procedurálny návrh, tak nemôže bežať ďalej rozprava.

  • Pán poslanec, povedal som vám, že nemusím dať ihneď hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Robím tak teraz.

  • Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Delingu, aby sa dnešné rokovanie 11. schôdze Národnej rady skončilo o 20.30 hodine.

  • Prosím, páni poslanci, poslankyne, pripravte sa na hlasovanie. Prosím, hlasujte, páni poslanci, o návrhu, či skončíme dnešnú schôdzu do 20.30 hodiny.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    schválením štátneho rozpočtu vytvárame prakticky prvý konkrétny krok k realizácii zmien, ktoré by v súlade s programovým vyhlásením vlády mali naštartovať pozitívny vývoj v celej spoločnosti, aj keď v prvom období charakterizovaný objektívne negatívnymi a menej populárnymi opatreniami. Rozpočtom na tento rok tak konkrétne neschvaľujeme vláde iba finančný projekt a limity hospodárenia tohto roka, ale čo je najdôležitejšie, schvaľujeme aj východiskové parametre hospodárstva a vývoja spoločnosti ako celku na budúce roky. Tým sa rozpočet a jeho schválenie stáva nielen krátkodobým hospodárskym dokumentom, ale aj významným dlhodobým politickým dokumentom.

    Po preštudovaní návrhu musím konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu podľa môjho názoru vychádza zo základných predstáv maximálneho konsenzu rezortov a koaličných strán a hľadaním prijateľných kompromisov medzi stavom hospodárstva, možnosťami rezortov a ešte sociálnej únosnosti reštrikčných opatrení. Rozpočtové provizórium prvého štvrťroka malo vláde poskytnúť čas na objektívne dokončenie dlhodobých analýz stavu a vývoja odvetví a rizík jednotlivých rozhodnutí. Vieme, že vláda do návrhu s mnohými rizikami aj vstupuje. Je nutné ich jasne zadefinovať a absolútne stopercentnú pozornosť venovať spoločne a jednotne na riešenie týchto najvýznamnejších rizík rozpočtu, o ktorých vo svojom stanovisku hovorí aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu.

    Objektívnosť každého rozpočtu, a tým viac štátneho rozpočtu, je daná objektívnosťou jeho vstupov ako na strane príjmov, tak aj výdavkov. Vzhľadom na situáciu v tvorbe zdrojov a nedostatku financií vo všetkých rezortoch, ktorý vláda zdedila, považujem za prioritné stanovenie reálnych zdrojov a ich rozdelenie iba ako následný plánovací krok v nadväznosti na prijaté štrukturálne a iné nutné zásadné zmeny.

    Strana občianskeho porozumenia neustále iniciuje vytváranie predpokladov pre rozvoj malého a stredného podnikania. Preto nemám radosť zo súčasnej krutej reality. Ako vieme, daňový systém zaťažuje podnikateľov vysokými daňami, systém, ktorý núti podnikateľa platiť dane, clá, zálohy na dane budúcich období, tvoriť ďalšie fondy a podobne z priebežne vypočítaných položiek, aj keď mu nik neplatí, ba dokonca štát je výrazným dlžníkom podnikateľským subjektom, bude znamenať rozpredaj firiem, ich likvidáciu, možno trestnoprávny postih majiteľov a manažmentu, ale neprinesie to do štátnej pokladnice predpokladané príjmy, a tým menej ešte v tomto roku.

    O rozvoji malého a stredného podnikania ako najväčšieho potenciálneho partnera na naplňovanie štátneho rozpočtu v rozvinutých krajinách sa už veľa napísalo. Stálo to daňových poplatníkov aj veľa peňazí, ale bez zjavného výsledku. Vo veľkých firmách je to zase problém jasnej hospodárskej a technickej politiky postavenej na reálnych predpokladoch, nie na subjektívnych citových a nereálnych zámeroch. Nie všetkým a všetkému sa dá vyhovieť, ale je nutné túto oblasť ďalej odpolitizovávať a viesť ju k reálnemu trhu.

    Je všeobecne známym faktom, že národný dôchodok dnes vytvára stále menej ľudí. To by určite neprekážalo, keby to odzrkadľovalo výsledky štrukturálnych zmien v hospodárstve a rast produktivity práce. Všetci vieme, že to tak nie je. Menej ľudí je zamestnaných v produktívnej výrobe, narastá okrem nezamestnanosti aj podiel celkom slušne platených úradníkov. Kde je limit vývoja? - pýtam sa. Skutočne musíme detailne posúdiť a budeme tento názor iniciovať, či nie je pre rozpočet roku 1999 a ďalší vývoj výrazne nebezpečnejšie zotrvávať na súčasnom, všetkými kritizovanom a málo účinnom systéme daňového zaťaženia podnikateľskej sféry alebo urýchlene zaviesť aj ako časovo obmedzený experiment viac mobilizujúci a motivujúci systém s reálne stanovenými tvrdými pravidlami vzťahov podnikateľ - štát.

    V investičnej výstavbe sa prakticky potvrdzuje doterajší trend priorizácie dokončovaných stavieb. Výsledky východiskovej analýzy, ich nutnosti, pokiaľ boli aj spracované, bohužiaľ, nepoznám. Rozhodne by sa mala dodržiavať zásada, že väčší objem sa dá na prístroje, modernizáciu, zefektívňovanie už hotových objektov, a nie na stavby, aj keď sú už z rôzneho dôvodu rozostavané.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca Malchárka.

  • Ku kapitole výdavkov chcem uviesť nasledujúce konkrétne pripomienky.

    Zastávam názor, že by bolo žiaduce zamyslieť sa nad možným znížením úradníkov v štátnej správe o 10 %, a verím, že vláda svojím jasným konaním dá najavo všetkým tým, ktorí si myslia, že otec-štát všetko za nich vyrieši, tým, čo sa skutočne plne nevedia podieľať svojou prácou na práci v štátnej správe, že im tieto ilúzie rozplynie a nedovolí ďalej parazitovať v tejto oblasti. Myslím si, že riziko nezamestnanosti je rozhodne nižšie ako strata už aj tak otrasenej dôvery občanov vo výkonnosť úradov v novom územnom členení, resp. v novozriadených inštitúciách. Možný odliv potenciálnych lojálnych voličov je vysoko vyrovnaný nižším rizikom sociálnej a politickej nespokojnosti. V nadväznosti na predchádzajúci bod si myslím, že ušetrené prostriedky v mzdách by sa dali použiť na odmeňovanie polície a sudcov, prípadne iným spôsobom vytvoriť maximálne predpoklady na nárast ich nezávislosti a výkonnosti všeobecne.

    Treba objektívne prehodnotiť vzťah štátu a vlády k Národnej banke Slovenska a bankám, kde má štát majoritnú účasť. Do tejto skupiny mojich pripomienok patrí špeciálne výstavba Národnej banky Slovenska, kde sa hovorí o celkovej sume 5 mld. Sk. Táto inštitúcia je samostatná, nezávislá, to je skutočnosť. Ale kde je morálka a pochopenie, keď má štát svoju pokladnicu prázdnu? Žiadam, aby sa vláda dôkladne zaoberala investíciami Národnej banky Slovenska a oboznámila nás s konkrétnym výsledkom. Myslím si, že by nebolo na škodu, keby kontrola prebiehala aj v iných finančných inštitúciách z tohto pohľadu ich možných investícií. Zastávam názor, že treba zrušiť možnosti vyplácania nadštandardných odstupných vedúcim pracovníkom v štátnom sektore a nejde iba o tých, kde to nefunguje. To platí aj o iných nadštandardných výhodách.

    Na záver chcem zhrnúť zásady môjho vystúpenia. Treba zaviazať vládu, aby v reálnom termíne predložila krátku, ale konkrétnu správu, aký dosah na schvaľovaný rozpočet mal výsledok provizória v prvom štvrťroku, aké kroky boli prijaté na zabezpečenie príjmov rozpočtu a aký je aktuálny vývoj a konkrétne opatrenia na racionalizáciu štátnej správy, vrátane zníženia spomínaného stavu štátnej správy o 10 %.

    Strana občianskeho porozumenia bude iniciovať urýchlené doriešenie podmienok na overenie efektívnejšieho daňového systému. Vzhľadom na to, že som musel skrátiť svoje vystúpenie, dovolím si mimo kontextu reagovať na problematiku, ktorú predostrel pán Oberhauser v súvislosti so záchranným systémom. Ani minulá vláda, ani predminulá, ani súčasná sa nevzdáva svojej povinnosti byť zodpovedná za zdravie a životy našich občanov aj na cestách. A v tejto súvislosti vzťah s cestnými systémami typu SLOVAKIA bude vyriešený v zákone o integrovanom záchrannom systéme, kde veľmi intenzívne spolupracujeme s navrhovateľom - ministerstvom vnútra.

    Na záver by som vás chcel len požiadať, aby sme pokračovali v práci v parlamente aj v tejto rozprave v inom tóne, aký tu bol doteraz, aby sme sa zbytočne nenapádali, neobviňovali. Myslím si, že sa tým zbytočne rozptyľujeme. Dnes sa od nás očakávajú kroky, ktoré nám dávajú reálnu víziu lepšej budúcnosti. Verím, že toto je spoločný zámer celého politického spektra a poslanecký klub SOP a ja osobne sme na zodpovednú spoluprácu s vládou Slovenskej republiky plne pripravení a podpora prijatia štátneho rozpočtu bude toho dôkazom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem ti, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    Faktické poznámky a procedurálne návrhy. Prosím, aby ste ich upresňovali tak, ako ich budem čítať. Pán poslanec Osuský - procedurálny návrh, pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka, pán poslanec Húska - faktická poznámka, pán poslanec Prokopovič - faktická poznámka, pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka, pán poslanec Cuper - procedurálny návrh, pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka. Konštatujem, že to sú všetci, ktorí boli na tabuli prihlásení. Uzatváram možnosť faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Malchárka.

    S prvým procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Osuský, tak ako bolo ohlásené.

    Nech sa vám páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na skutočnosti, s ktorými pred krátkym časom oboznámil parlament minister zahraničných vecí, vzhľadom na vývoj situácie v týchto chvíľach predkladám návrh, aby sme do programu rokovania zaradili bod, v ktorom by sme prijali vyhlásenie nasledujúceho znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje podporu rozhodným akciám NATO, ktorými demokratický svet čelí humanitnej katastrofe, vraždeniu a hroziacej genocíde v Kosove."

  • Ruch v sále.

  • Tento návrh predkladám v mene konzervatívno-liberálnej platformy SDK a prosím demokraticky zmýšľajúcich poslancov, aby tento bod pri zaraďovaní do programu podporili.

    Ďakujem.