• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty deň rokovania 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kandráč, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste podpisom na prezenčnej listine dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Súčasne žiadam overovateľov, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady Slovenskej republiky uzavreli prezenčnú listinu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že dvaja poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa vzdali svojho mandátu poslanca, navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, t. j. klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP, zaradiť na úvod dnešného rokovania správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výboru Národnej rady.

    Prosil by som, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu en bloc.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o mojom návrhu, ktorý som pred chvíľou predniesol. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Pristúpime k rokovaniu o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Viliama Sopka, aby podal správu.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma poveril ako predsedu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal túto správu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc., listom z 22. marca 1999 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že bol vymenovaný do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky vo Švajčiarsku. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana.

    Strana demokratickej ľavice listom predsedu Jozefa Migaša zo dňa 22. marca 1999 určila na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prof. Ing. Juraja Hraška, DrSC., náhradníka pána Dr. Pavla Hajduka. Pán Dr. Pavol Hajduk, narodený 16. augusta 1947, bytom v Dolnom Kubíne, pracuje vo funkcii zástupcu primátora mesta Dolný Kubín. Je ženatý. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 10. schôdzi 23. marca 1999 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčasti, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia, voliteľnosť a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 23. marca 1999 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

    1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Hraško listom z 22. marca 1999 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 23. marcom 1999;

    2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nastupuje podľa určenia Strany demokratickej ľavice pán Dr. Pavol Hajduk;

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Prosím, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste dali za uznesenie hlasovať.

  • Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam, sa či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o uprázdnení mandátov poslancov Národnej rady a o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov. O tomto návrhu uznesenia dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec Krajči, po hlasovaní vám dám slovo.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že toto uznesenie bolo prijaté.

    Nech sa páči, pán predseda, uveďte ďalšiu správu a návrh na uznesenie.

  • Vážená Národná rada,

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma rovnako ako predsedu výboru poveril, aby som na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal ďalšiu správu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Dr. Miroslav Mikolášik listom z 19. marca 1999 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že bol vymenovaný do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Kanade. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana.

    Slovenská demokratická koalícia listom predsedu Mikuláša Dzurindu zo dňa 22. marca 1999 určila na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Miroslava Mikolášika náhradníka pána Mgr. Branislava Oravu. Pán Mgr. Branislava Orava, narodený 26. júna 1972, bytom v Žiline, pracuje vo funkcii riaditeľa odboru monitoringu a analýz Národného centra mediálnej komunikácie v Bratislave. Je slobodný.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 10. schôdzi dňa 23. marca 1999 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, preskúmal platnosť jeho nastúpenia, voliteľnosť a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

    1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Mikolášik listom z 19. marca 1999 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 23. marca 1999;

    2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nastupuje podľa určenia Slovenskej demokratickej koalície pán Mgr. Branislav Orava;

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto uznesení hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu predsedu mandátového a imunitného výboru.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenia o nastúpení náhradníka Branislava Oravu na uprázdnený mandát poslanca Miroslava Mikolášika a o nastúpení náhradníka Pavla Hajduka na uprázdnený mandát poslanca Juraja Hraška.

    Osvedčenie o tom, že páni Branislav Orava a Pavol Hajduk sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 23. marcom 1999, im odovzdám po zložení sľubu.

    Prosím náhradníkov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

  • Príchod náhradníkov do rokovacej sály.

  • Pristúpime k

    sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím pánov Branislava Oravu a Pavla Hajduka, aby predstúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

    Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Po zložení sľubu poslancov zaznel potlesk.

  • Ďakujem.

    Želám novým poslancom veľa úspechov v práci Národnej rady Slovenskej republiky a v jej výboroch.

    Pokračujeme bodom programu

    návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 183.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne.

    Nech sa páči, Peter Weiss.

  • Za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice navrhujem, aby miesto Juraja Hraška, ktorý bol členom slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, do tohto výboru bol nominovaný poslanec Milan Ištván.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní členov výborov sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto podávam návrh, aby sme o odvolaní a voľbe, ako je uvedená v tlači 183, hlasovali verejne vrátane toho návrhu, ktorý predniesol predseda zahraničného výboru, aby sme hlasovali o zaradení pána poslanca Milana Ištvána do spoločného výboru namiesto pána poslanca Hraška.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Pán predseda, ak dovolíte, sťahujem tento návrh, aby sa...

  • Ešte raz zopakujte, pán poslanec Orosz.

    Zapnite pána poslanca Orosza.

  • Pán predseda, po dohode s pánom poslancom Weissom v mene poslaneckého klubu sťahujem tento návrh. Predložíme ho v najbližších dňoch.

  • V poriadku, čiže rešpektujeme stiahnutie návrhu, ktorý predniesol pán predseda zahraničného výboru.

    Dal som návrh, aby sme o odvolaní a voľbe, ako je uvedená v tlači 183, hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu na odvolanie poslankyne Márie Angelovičovej z členstva vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, ako je to uvedené v časti A tlače 183.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala poslankyňu Máriu Angelovičovú z členstva vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslancov Národnej rady za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako je uvedený v časti B tlače 183. Na ich zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. O návrhu budeme hlasovať naraz.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila poslancov za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v týchto dňoch si pripomíname 60. výročie historickej udalosti pod názvom Malá vojna. Pred 60 rokmi Maďarsko bez vyhlásenia vojny napadlo Slovenskú republiku a práve v dnešný deň - 23. marca 1939 - bombardovalo Spišskú Novú Ves, kde boli zaznamenané obete nielen na životoch vojakov, ale aj na životoch civilných obyvateľov. Navrhujem preto tejto ctenej snemovni, aby si obete Malej vojny a tohto bombardovania

    uctila minútou ticha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vypočuli sme si návrh pána poslanca Krajčiho. Osobne si myslím, že mohli by sme si v Národnej rade uctiť pamiatku obetí násilia, ktoré spôsobilo tragédie nielen na vojakoch, ale aj na civilnom obyvateľstve, a mala by byť pre nás mementom v zápase a odsúdení všetkých foriem násilia. Preto odporúčam Národnej rade, aby sme si uctili pamiatku obetí násilia.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovaním rozhodla zaradiť na záver nášho rokovania tejto schôdze informáciu pána ministra vnútra Slovenskej republiky o bezpečnostnej ochrane priestorov Národnej rady Slovenskej republiky v čase rokovania plén Národnej rady. Toto je môj procedurálny návrh. Ako odôvodnenie chcem uviesť, že je nedôstojné právneho štátu, aby každé ráno pred začiatkom rokovania sa konali manévre desiatok policajtov, aby turisti, dnes ráno náhodou z Japonska, si robili fotografie z rozdeľovania zmien, pretože je zlé, ak sa vláda bojí svojich občanov, a nie sú tu dôvody na to, aby sa takýmto spôsobom zabezpečovala budova a ochrana Národnej rady. Je to nedôstojné. A vás tiež vyzývam, vážený pán predseda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Na procedurálny návrh je jedna minúta.

    Dám hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Tkáč, v súlade s rokovacím poriadkom pri zaradení nového bodu alebo ďalšieho bodu do rokovania Národnej rady treba, aby tento návrh predniesli tri kluby alebo poslanec za tri kluby Národnej rady. Čiže o tomto návrhu nemôžem dať hlasovať, musí byť návrh troch klubov.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby snemovňa hlasovala o tom, aby ste dali pozvať poslancov maďarskej koalície, aby vošli do rokovacej sály. Ak sú za porozumenie, mohli sa na tejto pietnej spomienke za obete Malej vojny zúčastniť. Keďže už pominul tento dôvod, môžete dať hlasovať o tom, aby prišli do rokovacej sály.

  • Pán poslanec Cuper, toto nie je procedurálny návrh, preto o ňom nedám hlasovať.

    Pani poslankyňa Malíková - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Mám tento procedurálny návrh. Žiadam, aby sa dalo o ňom hlasovať asi v takom znení, že Národná rada sa dištancuje od spôsobov poslancov Strany maďarskej koalície, ktorí svojou neúčasťou počas minúty ticha vyjadrili neúctu k slovenským obetiam maďarských fašistov.

  • Vážená pani poslankyňa, včera sme dosť podrobne hovorili o tom, čo je procedurálny návrh, akým spôsobom ho treba predkladať Národnej rade. Toto nie je procedurálny návrh, preto nedám o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Cuper, v súlade so včera schváleným uznesením najprv by som chcel od vás počuť, čo je vecnou stránkou vášho procedurálneho návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, v prvom rade vám chcem pripomenúť, že už Magna charta libertatis povedala v roku 1215, že povinnosti je možné ukladať slobodným občanom iba na základe zákona. Vy ste nám uložili nejaké povinnosti na základe rozhodnutia pána Orosza a pána poslanca Zajaca v ústavnoprávnom výbore.

  • Prosím, vypnite pána Cupera, nemá procedurálny návrh.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 143 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte pod tlačou 143a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

    Pani ministerka, prosím vás, chvíľu počkajte.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili pri prerokúvaní tohto bodu (tlač 143) aj účasť ostatných členov vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená poslanecká snemovňa,

    vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.

    Návrh štátneho rozpočtu, ktorý predložila vláda na rokovanie Národnej rady, sa v uplynulých týždňoch značne medializoval. Rokovali o ňom i výbory Národnej rady, kde zástupcovia jednotlivých rezortov zodpovedali na otázky poslancov. Napriek tomu, že ste o návrhu už dobre informovaní, považujem za potrebné ešte raz, s prihliadnutím na viaceré súvislosti, oboznámiť vás s jeho filozofiou, základnými úlohami a opatreniami vlády zameranými na dosiahnutie jeho cieľov. Súčasne chcem zodpovedať na viaceré otázky, ktoré sa na rokovaní výborov objavovali najčastejšie.

    Vláda od nástupu do svojej funkcie v októbri 1998 vynaložila nemalú časť svojho úsilia na riešenie úloh súvisiacich s nápravou deformácií v hospodárstve, pričom osobitnú úlohu v tomto smere majú otázky týkajúce sa rozpočtového hospodárenia štátu. Koncom minulého roka musela vláda viazať časť výdavkov rozpočtových kapitol a súčasne takto získané prostriedky smerovať do najrizikovejších sfér. Bolo nevyhnutné pristúpiť k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 a zreálniť jeho príjmovú stránku a následne výšku schodku. Pripravili sme rozpočtové provizórium na prvý štvrťrok tohto roka. Súčasne sme pristúpili k príprave a realizácii hospodárnosti v rezortoch a balíčkov opatrení na stabilizáciu slovenského hospodárstva, podporu jeho konkurencieschopnosti, ako i tzv. sociálneho balíčka.

    Rozpočet je v logike krokov, ktoré súčasná vláda musela doteraz realizovať. Znamená ďalšie vychýlenie od kurzu, ktorý presadzovala predchádzajúca vláda a ktorý vyústil do krízového stavu v slovenskom hospodárstve. Žiaľ, proces návratu na trajektórium zdravého rastu založeného na transparentných ekonomických vzťahoch, rešpektovaní zákonov a ekonomických súvislostí nemôže byť okamžitý. Vyžiada si určitý čas, prípravu noviel mnohých zákonov a vytvorenie podmienok na ich realizáciu. Súčasne bude nutné zmeniť správanie sa mnohých podnikateľských článkov, ktoré porušovanie zákona a neplnenie si svojich povinností voči štátu považujú za štandardný spôsob existencie. Morálne škody, ktoré v tomto smere napáchala bývalá vláda, sú možno väčšie ako ekonomické. Uvedené kroky realizované súčasnou vládou zvýrazňujem z toho dôvodu, že vytvárajú predpolie na pochopenie našej pozície pri formulovaní návrhu štátneho rozpočtu. Aby sme dostatočne pochopili nutnosť zmien v rozpočtovej politike štátu, bude si treba zopakovať základné východiskové situácie v slovenskom hospodárstve, ktoré zdedila táto vláda.

    Štatistický úrad Slovenskej republiky práve v týchto dňoch zverejnil štatistickú správu o výsledkoch slovenského hospodárstva za rok 1998, s ktorou by som vás stručne chcela oboznámiť. Podľa štatistickej správy hrubý domáci produkt v roku 1998 vykázal rast iba 4,4 % popri 6,5-percentnom raste v roku 1997. Úroveň predchádzajúceho roka sa nedosiahla v stavebníctve a pôdohospodárstve. Tvorba hrubého fixného kapitálu dosiahla však rekordný podiel 41 %. Myslím, že v štátoch Európy nenájdeme štát s takýmto vysokým podielom fixného kapitálu na hrubom domácom produkte. Prevažná časť prírastku kapitálu sa realizovala, bohužiaľ, vo forme budov a stavieb a rastu dopravných prostriedkov. Je to až 54,2 %, čo je rovnako nepriaznivé.

    Historicky Slovenská republika vykazovala investične najnáročnejší hospodársky rast. Na jednu korunu prírastku hrubého domáceho produktu bolo treba vynaložiť až 4,5 korún investícií. Je to známy pomer: investície k prírastku hrubého domáceho produktu v bežných cenách. Zahraničný obchod dosiahol saldo mínus 80,8 mld. korún, t. j. saldo o 12,5 mld. vyššie ako v roku 1997. Zvýšila sa exportná výkonnosť na 63,7 %, no dovozná náročnosť vzrástla až o 3,8 bodu – na 74,8 %. Slovenské hospodárstvo sa ukázalo nadpriemerne dovozne náročné, čo súvisí nielen s jeho nízkou colnou ochranou, no i s poklesom konkurencieschopnosti našich producentov. Schodok zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte bol až 11,2 %. Hospodárenie finančných a nefinančných organizácií v roku 1998 skončilo so ziskom vo výške 31,2 miliardy korún v bežných cenách, čo je o 50,1 % nižšie ako v roku 1997. U nefinančných organizácií bol pokles až 56,4 %. To je výsledok privatizačného procesu, ktorý realizovala predchádzajúca vláda, to je výsledok toho, že sa nerealizovala finančná reštrukturalizácia podnikov, že sa nerealizovala reštrukturalizácia bankového sektora. Expanzívna finančná politika vlády viedla k tomu, že odčerpávala úverové zdroje na úkor podnikateľskej sféry. V roku 1998 zo všetkých domácich pôžičiek vláda odčerpala 64 %. V roku 1997 dokonca až 79 %. Dôsledkom toho bol prudký nárast úrokových sadzieb na peňažnom trhu, čím sa úverové zdroje stáli neprimerane drahé pre podnikateľskú sféru, ale, samozrejme, aj zdražovanie úverov, ktoré získavala vláda.

    Ako som uvádzala výsledky v zahraničnom obchode, chcem ešte k nim dodať, že tri roky po sebe bežný účet platobnej bilancie bol horší ako 10 %, hoci je všeobecne známe, že bezpečná hranica sa pohybuje niekde na úrovni 4 až 5 %. Hospodársky rast v Slovenskej republike bol prevažne financovaný z cudzích zdrojov, zadlžovaním sa podnikov i štátu v zahraničí. Následkom toho zahraničná zadlženosť vysoko prekročila bezpečnostnú úroveň 40 % a pohybuje sa blízko k hranici 60 %.

    Voluntaristická infraštruktúrna politika, náklady s politicky motivovanou zmenou územnosprávnej štruktúry a reorganizácie štátnej správy mali za následok to, že fiškálny schodok tzv. všeobecnej správy v roku 1997 a 1998 hlboko klesol pod odporúčanú 3-percentnú úroveň. Takýto vývoj akceleroval devalvačné očakávania, prispel k polarizácii hospodárstva a odčerpával devízové rezervy. Národná banka Slovenska na ne reagovala zmenou kurzovej politiky a jediná kotva slovenského hospodárstva, fixný kurz slovenskej koruny bol zrušený. Nikoho neprekvapuje, že to znamenalo rýchly pokles slovenskej koruny, ktorý po určitej stabilizácii však pozvoľnejšie pokračuje dodnes. Oslabenie slovenskej koruny znamená však mimoriadne náklady pre dovozcov, pre podniky, ktoré si vzali zahraničné úvery, i štát, ktorý si vlani požičal 1 miliardu US dolárov.

    Zastaviť takýto nepriaznivý vývoj je možné iba vtedy, ak sa zabrzdia nadmerné investície do infraštruktúry financované zo štátneho rozpočtu a z tzv. mimorozpočtových prostriedkov a ak sa zníži konečná potreba štátu. Tým sa podarí znížiť dopyt štátu na peňažnom trhu, znížiť úrokové sadzby a vytvoriť priestor pre podnikateľskú sféru, ktorá je dnes odkázaná takmer výlučne iba na vlastné zdroje. Úsporné finančné hospodárenie štátu je prvým predpokladom aj pre zníženie vysokých dovozov, silného tlaku na slovenskú korunu a sústavného poklesu slovenskej koruny. Ak chceme dosiahnuť obrat, prvou podmienkou, i keď nie postačujúcou, je redukcia deficitu štátneho rozpočtu. Preto vláda k takémuto kroku pristupuje. Základným cieľom štátneho rozpočtu v roku 1999 je preto neprekročiť 2-percentný schodok upravený o istinu, t. j. 15 mld. korún.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k základným východiskám rozpočtu. V makroekonomickej rovine počíta štátny rozpočet s rastom dynamiky tvorby hrubého domáceho produktu o 3 %, oproti jeho tvorbe v roku 1998 to znamená pokles o 1,4 %. V diskusii vo výboroch sa ozývali názory, že vláda by mala mať ambície presadzovať vyššiu dynamiku našej ekonomiky. Budeme však presadzovať radšej nižší, ale zdravší hospodársky rast, ktorý nevyústi do ďalšieho zadlžovania nášho hospodárstva a prehlbovania jeho nerovnovážnych tendencií.

    Ozdravný proces hospodárstva bude spočiatku sprevádzať rast nezamestnanosti. Vieme, že pred voľbami podniky v rukách lojálnych vlastníkov boli varované, aby udržali zamestnanosť, odkladali sa aj iné nevyhnutné reštrukturalizačné kroky. Nárast miery nezamestnanosti na začiatku sa preto nestál pre nás prekvapením. Nedalo sa mu vyhnúť.

    Viacerí poslanci vo svojich vystúpeniach poukazovali na pomerne náročný cieľ vlády - udržať priemernú mieru nezamestnanosti na úrovni 15 %. Veríme však, že opatreniami, ktoré pripravujeme najmä na podporu investovania, dokážeme zvrátiť súčasný vývoj, keď nezamestnanosť prekračuje úroveň 16 %. Nepovažujeme však za únosné umelo udržiavať zamestnanosť za cenu prežívania podnikov, ktoré nemajú predpoklady transformovať sa na efektívne a konkurencieschopné jednotky.

    Nevyhnutnosť pristúpiť k náprave cenových deformácií, s ktorými predchádzajúca vláda úmyselne otáľala a ktorými spôsobila veľmi nepriaznivú situáciu, napríklad v Slovenských elektrárňach atď., vyústi do rastu miery inflácie. Predpokladáme jej vývoj na úrovni 10 %. Uvedené tendencie bolo potrebné zohľadniť aj pri stavbe predloženého návrhu štátneho rozpočtu a kvantifikácie jeho základných relácií.

    V diskusiách vo výboroch sa viacerí poslanci podrobnejšie zaujímali o filozofiu rozpočtu, o jeho hlavné ciele a zámery. To znamená, aké rozvojové impulzy rozpočet zakladá, či vyčleňujeme osobitné prostriedky na reštrukturalizáciu bank, aké sú jeho priority. Musím zdôrazniť, že v stave, v akom sa nachádza hospodárenie štátu, našou základnou prioritou je udržať jeho chod, splniť naše záväzky voči zahraničným i domácim bankovým inštitúciám, zastaviť alebo aspoň výrazne spomaliť rast zadlženosti štátu. Vzhľadom na prevzaté dedičstvo je to úloha mimoriadne náročná, preto očakávanie, že v tomto období budeme môcť výrazne zvýšiť transfery do poistných fondov, podporiť podnikateľskú a bankovú sféru, prípadne realizovať platové úpravy, je požiadavka jednoducho nereálna.

    Negatívna skúsenosť z predchádzajúceho roka ukázala, kam vedie nedostatočná pozornosť a podcenenie situácie vo vývoji príjmovej stránky rozpočtu pri daňových príjmoch. Takýto prístup vyústil do spomalenia dynamiky rastu týchto daní a zvýšenia daňových nedoplatkov. Najmä tvorba nepriamych daní výrazne zaostala za viacerými vývojovými trendmi, napríklad i za maloobchodným obratom. Stav daňovej sústavy nie je zdravý. Potrebuje realizovať viaceré zásadné opatrenia a rozhodnutia. Vyžaduje si predovšetkým zvýšenie efektívnosti výberu daní. Realizácia týchto opatrení si vyžiada zmeny v legislatíve, vytvorenie organizačno-personálnych a informačných predpokladov. Dva z kľúčových zákonov schválila Národná rada na tomto zasadnutí. Dva ďalšie - novela zákona číslo 511 o správe daní a nie nami predkladaná novela Trestného zákona sa schvália v najbližšom období. Prínosy z týchto zákonov budú ešte v tomto roku.

    Okrem toho sme sa sústredili na získavanie aj iných zdrojov ako len z daňových príjmov. Naša pozornosť sa zamerala aj na získanie nedaňových príjmov. Naším zámerom je najmä zásadnejšie uplatňovať vlastnícke práva štátu v štátnych podnikoch a v akciových spoločnostiach, v ktorých má štát významný podiel. V tomto smere očakávame aktívnejší prístup najmä hospodárskych rezortov. Konkrétne nepôjde len o Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské telekomunikácie, ale aj o niektoré ďalšie podniky.

    Medziročne predpokladáme rast aj v prípade administratívnych poplatkov. Bude podmienený úpravami výšky poplatkov v niektorých oblastiach, najmä v oblasti vydávania nových osobných dokladov a štátnych poznávacích značiek. Môžem povedať, že sa pripravuje novela zákona o správnych poplatkoch, budú sa upravovať aj niektoré súdne poplatky.

    Naším zámerom je i dôslednejšie postupovať pri nadobudnutí tých prostriedkov, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch poskytli vo forme návratných finančných výpomocí, pričom návratnosť sa odsúvala. Sme si vedomí, že v situácii, keď je značná časť týchto podnikov v zlej finančnej situácii, bude náš zámer - získať tieto prostriedky - značne náročnou úlohou.

    Ďalším osobitným zdrojom príjmov budú príjmy získané predajom štátneho majetku či predajom účastín štátu. Ak chceme medziročne zvýšiť tvorbu príjmov takmer o 14 mld. korún, musíme príjmovej stránke rozpočtu venovať oveľa väčšiu pozornosť, než to bolo v predchádzajúcom období. Z charakteru rozpočtovaných príjmov vyplýva, že ich získanie bude podmienené nielen prijatím viacerých legislatívnych noriem, ale aj prijímaním ďalších zásadných rozhodnutí počas roka. Z tohto hľadiska je štátny rozpočet na strane príjmov, a to netajíme, do istej miery otvoreným dokumentom, jeho prijatím na pôde parlamentu sa na viacerých úsekoch práca vôbec neskončí.

    Pri využití zdrojov získaných z nedaňových príjmov, resp. z predaja majetku, musíme mať v súčasne na zreteli, že ide v zásade o jednorázové neopakovateľné zdroje, preto nemôžeme pripustiť, aby sa stali súčasťou trvalej spotreby. Skúsenosť z predchádzajúcich rokov, keď sa príjmy z uplatňovania dovoznej prirážky nevynaložili na podporu podnikateľských aktivít a exportu, ale sa v podstate použili na bežnú spotrebu, je varujúca.

    Rozsah definovania cieľov v príjmovej oblasti bol faktorom, ktorý do značnej miery limitoval výdavkovú stránku rozpočtu, druhým bola únosná výška schodku. Tieto dve ohraničenia nám umožnili rozpočtovať výdavky na úrovni necelých 190 mld. korún. Vláda venovala nemálo úsilia na to, aby disponibilný objem prostriedkov rozdelila čo najefektívnejšie a najracionalnejšie. Podobne ako pri daňových príjmoch, aj pri výdavkoch sme stále vo vleku viacerých chybných rozhodnutí, ktoré sa prijali v predchádzajúcom období. Bývalá vláda po sebe nezanechala len rozpracované nereálne diaľničné projekty, ale aj miliardové dlhy v podstate vo všetkých rezortoch. Najčastejšie sa spomína zdravotníctvo, krajské úrady, dlhy sú však aj v rezorte obrany a v ďalších. Zameranie viacerých zákonných noriem, nároky dlhovej služby, rozsiahla drahá štátna administratíva a ďalšie faktory v značnej miere predurčili prerozdelenie a smerovanie zdrojov v reláciách, ktoré nezodpovedajú pôvodným zámerom súčasnej vlády. Jednoznačne sa tu ukazuje, aký je významný faktor zotrvačnosti. Charakter predurčenia minulosťou je taký, že riešenie si vyžiada dlhší čas a najmä viaceré legislatívne a iné zmeny.

    Napätá situácia vo výdavkoch nútila vládu mimoriadne dôsledne zvažovať, ktoré výdavky môže priorizovať a naopak, ktoré musí obmedziť. Medzi výdavky, ktoré sme museli medziročne znížiť, patrili kapitálové výdavky, ich celkový objem klesol na úroveň 12 mld. korún, pričom v roku 1997 sa rozpočtovali ešte na úrovni 21 mld. korún. Ďalší reálny priestor na zníženie kapitálových výdavkov v súčasnosti nevidíme. Musíme sa dôstojne sústrediť na dokončenie tých akcií, ktoré sú v najvyššom stupni rozostavanosti. V prípade stavieb, ktoré sú v nízkom stupni rozostavanosti, a vieme, že zo štátneho rozpočtu sa nenájdu prostriedky na ich ukončenie, sa musí urýchlene zvážiť predaj alebo definitívne zastavenie ich výstavby.

    Manévrovací priestor nemáme ani pri výdavkoch štátneho dlhu. Predchádzajúca vláda nám nechala v tomto smere 20-miliardové dedičstvo len na tento rok v podobe výdavkov na úroky, ktoré si vyžiada obsluha dlhu štátu v roku 1999, a 88 mld. korún istiny, ktorú treba v roku 1999 revolvovať. Čo sa týka dlhovej služby, ide takmer o 10 % všetkých výdavkov rozpočtu. Aj v tomto smere sa argumentuje, že v porovnaní s niektorými inými krajinami nie je tento objem kritický. Kritický je však splátkový kalendár, pre ktorý sú charakteristické krátkodobé úvery. Splátky sa sústreďujú na tento a budúci rok. Zníženie výdavkov štátneho dlhu je podmienené reprofiláciou splátkových kalendárov. Aj to je proces, ktorý si vyžiada značné úsilie a dlhší čas a ktorý sme už nastúpili.

    Ďalší okruh výdavkov, ktoré značne znižujú domácu spotrebu, sú splátky za realizované záruky za bankové úvery. V tomto roku budú predstavovať minimálne 4 miliardy korún, pričom existujú tlaky na prekročenie tohto objemu. Aj to je daň za nekvalitné rozhodnutia v minulosti. S cieľom zvládnuť vývoj a v tomto smere sme vytvorili úverový a záručný výbor vlády, ktorý by mal nielen posudzovať požiadavky na nové záruky, ale aj vytvárať podmienky na to, aby sa záruky čo najmenej realizovali na úkor štátneho rozpočtu a aby poskytnuté návratné finančné výpomoci boli splatené v súlade so splátkovými kalendármi. Považujem za potrebné upozorniť, že podcenenie vývoja v tomto smere môže vyústiť do jedného z najväčších rizík rozpočtového hospodárenia v nasledujúcich rokoch. Sumárne údaje za prevzaté bankové záruky a riziká ich splácania sme už zverejnili.

    Ďalšou sférou, ktorú sme dôsledne zvažovali pri rozpočtovaní výdavkov, boli mzdy. Pristúpilo sa k značne nepopulárnemu, ale nevyhnutnému opatreniu, keď sme zmrazili mzdy v zásade na úrovni roku 1998. Samozrejme, mám tu na mysli v štátnej administratíve. Medziročný rast, ktorý v tejto sfére existuje, je spôsobený premietnutím minuloročnej valorizácie na celoročnú úroveň. Nie je správny názor, ktorý odznel v niektorom výbore, že pred zmrazením sa v štátnej správe rýchlo zvýšili platy. Nie je to pravda. Zmrazenie miezd by malo byť do istej miery signálom pre celú štátnu správu, že k správe štátneho majetku a k hospodáreniu s ním musí pristupovať tak, aby si dokázala zarobiť na zvýšenie miezd. Ak nebude celá štátna správa dôslednejšie v tomto smere postupovať, priestor na zvýšenie miezd sa bude vytvárať len ťažko. Nie sme zástancovia toho, aby sa pri rozhodovaní o zmrazení miezd osobitne riešili niektoré skupiny pracovníkov. Navrhujeme presadzovať v tomto smere princíp solidarity.

    Ďalšou témou, ktorá vyvolala zvýšený záujem poslancov, je rozpočtovanie výdavkov na prevádzkovú činnosť štátnej správy, to znamená, výdavky na tovary a služby. Posudzovanie týchto výdavkov je často predmetom značnej kritiky, pretože sa podľa nich posudzuje aj stav a rozsah administratívy či byrokracie. Vláda má záujem znižovať administratívu. Spolu so znižovaním stavu pracovníkov v zásade o jedno percento je jedným z nástrojov aj prísne posudzovanie výdavkov na jej správu, aby sa nevytvárali podmienky na jej bujnenie. Sme si vedomí, že medziročné znižovanie týchto výdavkov pri raste cien energií bude pre všetky rozpočtové organizácie mimoriadne náročné. Sme si vedomí i toho, že znižovanie štátnej administratívy musí byť v nasledujúcich rokoch väčšie. Všetci členovia vlády a správcovia rozpočtových kapitol sú si vedomí, že zachovanie funkčnosti ich rezortov pri vyčlenených prostriedkoch si vyžiada mimoriadne úsilie. Máme však aj návod, ako zvládnuť hospodárenie v týchto podmienkach. Dôsledná realizácia balíčka opatrení, príprava transformácie v podstate vo všetkých rezortoch.

    Vláda prijala program hospodárnosti, ktorý je zameraný najmä na znižovanie výdavkov na prevádzkovú činnosť organizácií. Bude ho priebežne vyhodnocovať, aby ho nestihol osud predchádzajúcich podobných pokusov, ktoré zapadli prachom a nepriniesli žiadne efekty, len zvýšenú administratívu pri ich vyhodnocovaní.

    Pri prerokúvaní rozpočtových kapitol vo výboroch sa objavili viaceré požiadavky na zvýšenie výdavkov na tovary a služby. Ich realizácia by vo vzťahu k iným rozpočtovým kapitolám nebola spravodlivá. Preto verím, že tieto návrhy pri hlasovaní o rozpočte nepodporíte.

    Ďalším výdavkovým okruhom, ktorý si vyžiada mimoriadne zvažovanie vlády a zásadné politické rozhodnutia, sú transfery zo štátneho rozpočtu. Ich smerovanie a alokovanie vyvolali aj váš mimoriadny záujem.

    Veľa diskusií v procese rozpočtu vyvolala kvantifikácia dotácií do poľnohospodárstva. Tomuto sa v rámci prerokovania návrhu rozpočtu na pôde príslušného výboru venovala niekoľkohodinová diskusia. Zúčastnila som sa prednedávnom rokovania poľnohospodárov a potravinárov z celého Slovenska, bolo to v piatok v Istropolise, a mala som možnosť sa oboznámiť s petíciou adresovanou Národnej rade a vláde. Súhlasím, že situácia v poľnohospodárstve je kritická, ako i s tým, že je to výsledok zlej agrárnej politiky predchádzajúceho obdobia. Viem, že poľnohospodári sa domáhajú dotácií, lebo ich pokladajú za jediné isté zdroje a žiadajú ich zvýšenie. Možnosti štátneho rozpočtu to, žiaľ, v tejto chvíli neumožňujú. Chcela by som uviesť, že pri kvantifikácii objemu dotácií sme zohľadnili viacero faktorov. Vychádzali sme zo skutočnosti roka 1998, v ktorom sa dotácie mimo kapitálových čerpali v objeme 6,8 miliardy korún a z toho sme odvodili dotácie na bežné výdavky v roku 1999. Je pravdou, že poklesnú dotácie určené na kapitálové výdavky. Chcem však pripomenúť, ako sa tieto dotácie v ostatných rokoch nehospodárne vynakladali, ako sa poskytovali prednostne tým, ktorí boli previazaní s vládnou mocou. Ak odstránime prípady krajne neefektívneho používania týchto dotácií, čo je jedným z našich cieľov, ich rozpočtovaný objem v medziročnom porovnaní opäť vzrastie.

    Rezort pôdohospodárstva pripravuje nový výnos upravujúci používanie dotácií, ktorým sa musí dosiahnuť ich sústredenie na skutočne prioritné a ťažiskové zámery. Tým sa vytvárajú podmienky, aby sa vyčleneným objemom dotácií do poľnospodárstva riešili aspoň tie najdôležitejšie a najobjektívnejšie potreby. Chcem pripomenúť, že sme vyšli poľnohospodárom v ústrety tým, že podľa zákona bude možné poskytnúť štátne záruky i na štátny podporný fond v poľnohospodárstve. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sme vyčlenili prostriedky na náhradu škôd spôsobených živelnými pohromami. Urobíme všetko preto, aby aj dotácie z tretieho štvrťroka mohli byť uhradené skôr, ešte v druhom štvrťroku. V tejto chvíli nie je však možné súhlasiť so zvýšením transferu do štátneho fondu trhovej regulácie, ale zaväzujeme sa, že budeme hľadať ďalšie možnosti, ako to uskutočniť neskôr.

    Osobitný okruh rozpočtovania tvoria výdavky na sociálne účely. Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1998 odznelo z úst jedného z mojich predchodcov konštatovanie, že naša ekonomika má vo vzťahu k tvorbe hrubého domáceho produktu príliš vysoký podiel výdavkov na sociálne potreby. Na ich neadekvátnu výšku a najmä neefektívny spôsob rozdeľovania poukazujú aj rôzni medzinárodní experti. Čo sa však v priebehu minulého roka nestalo. V priebehu roka 1998 vstúpil do platnosti zákon o sociálnej pomoci, ktorý si v roku 1999 vyžiadal porovnanie s rozpočtom na rok 1998 nárast týchto výdavkov o 4 miliardy korún. Jeho konštrukcia je taká, že prefinancovanie všetkých nárokovateľných titulov by vyústilo do neúnosného tlaku na rozpočet. Ak vláda bude musieť pristúpiť k prehodnoteniu príslušných zákonov, respektíve zákona, bude si potrebné na pôde Národnej rady spomenúť na diskusie, ktoré odzneli pri prerokúvaní rozpočtu.

    Ďalším osobitným a ťažiskovým okruhom rozhodovania pri príprave rozpočtu boli transfery do zdravotného systému. V porovnaní s rozpočtom na rok 1998 a pôvodnými zámermi sme do tohto systému vyčlenili o 500 miliónov korún viac. Problémy zdravotníctva považujeme za vôbec najkomplikovanejšie o to viac, že za ostatné štyri roky sa ani o krok nepokročilo v reforme zdravotníctva. Ich riešenie sa však neodohráva len v rámci štátneho rozpočtu, ale musí sa hľadať konsenzus viacerých článkov štátneho rozpočtu, zdravotných poisťovní, lekárov, dodávateľov liekov a tak ďalej a tak ďalej. Naše stanovisko je známe. Základ riešenia zložitej situácie musí byť v reforme zdravotníctva. Ak sa podarí získať ďalšie prostriedky, tie sa musia použiť na urýchlenie reformných procesov v zdravotníctve. O to sa vláda bude usilovať a je k tomu zaviazaná aj svojím osobitným uznesením.

    Súčasne bude potrebné zvážiť aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivými fondmi nemocenského, dôchodkového a zdravotného poistenia, resp. odvodové povinnosti do nich. Chcem upozorniť, že novelou Trestného zákona sa zakladajú nové skutkové podstaty trestných činov, napríklad skrátenie poistného, neodvedenie poistného, ktoré by mali preventívne pôsobiť na zvýšenie odvodovej disciplíny a zlepšiť výber poistného v zdravotnom i sociálnom poistení.

    V diskusiách vo výboroch sa, samozrejme, venovala značná pozornosť aj školstvu, armáde, kultúre či výstavbe bytov a diaľnic. Pri zohľadnení našich priorít rozpočtujeme na tieto kapitoly to, čo sme objektívne schopní. I ja som nespokojná s prostriedkami určenými na podporu bývania. Musím však podčiarknuť, že je najvyšší čas urobiť zásadnejšie zmeny vo formách podpory bývania, ak chceme realizovať zámer 14 tisíc bytov ročne.

    Považujem za potrebné stručne sa venovať rozpočtu krajských úradov. Pri mechanickom porovnávaní rozpočtov krajských úradov v roku 1998 a 1999 udrie do očí takmer 7-miliardový nárast výdavkov. Pri porovnaní so skutočnosťou roka 1998 tento nárast predstavuje 3,8 mld. korún. Neznamená to, že by sme osobitne neriešili potreby krajov na úkor ostatných kapitol. Prostredníctvom krajských a okresných úradov sa však realizujú viaceré výdavky, ktoré medziročne výrazne vzrástli. Ide najmä o dávky sociálnej pomoci, o ktorých som už hovorila. Prostredníctvom rozpočtov krajských úradov sa realizujú aj mzdy pre pracovníkov stredných a základných škôl. Zachovanie úrovne konca roka 1998 znamená v celoročnom premietnutí nárast miezd v objeme 1,1 mld. korún. To teda vysvetľuje nárast výdavkov v jednotlivých kapitolách krajských úradov. Prostredníctvom rozpočtov krajských úradov sa snažíme aspoň čiastočne riešiť problematiku zadlženia školských zariadení. Na riešenie neuhradených záväzkov, najmä za energie, najmä na úseku základného a stredného školstva, sme vyčlenili 400 mil. korún. Je to znovu dedičstvo z minulého obdobia, z posledného roka predchádzajúcej vlády. Pri ich dlhu, ktorý sa pohybuje na úrovni zhruba 760 mil. korún, to nie je síce všetko, ale nie je to ani bezvýznamný objem prostriedkov.

    Postupne chceme riešiť aj dlhy ostatných rozpočtových kapitol. Jednou z kľúčových úloh v roku 1999 bude aj prehodnotenie zabezpečovania viacerých úloh štátu prostredníctvom krajských a okresných úradov. Viacerí ministri poukazujú na skutočnosť, že prechodom agendy na tieto štruktúry sa efektívnosť výkonu činnosti znížila. Rozhodnutia v tejto sfére však nebudú unáhlené, bude im predchádzať objektívna analýza.

    Ďalším osobitým okruhom rozhodovania a rokovania boli transfery do rozpočtov obcí a výška podielových daní. V rámci podielových daní smeruje v porovnaní s rozpočtom na rok 1998 do rozpočtov obcí viac o 700 mil. korún. Pri delení daní vzrástol predovšetkým ich podiel na dani z príjmov fyzických osôb, čo vzhľadom na tendencie ich vývoja predstavuje určitý stabilizačný faktor.

    Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sme dosiahli posun aj vo vzťahu štátneho rozpočtu a Národnej banky Slovenska. Keďže banková rada Národnej banky Slovenska formulovala svoje zámery pri úročení účtov štátu, neriešime túto problematiku osobitne v rámci zákona o štátnom rozpočte.

    Pri prerokúvaní návrhu rozpočtu ste vo viacerých výboroch vzniesli pochybnosti, či vyčlenené prostriedky budú stačiť na tú či inú oblasť. Na základe poznania toho, ako hospodárili naši predchodcovia, sa nazdávam, že odstránením rozkrádania, ktoré sa pestovalo vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom štátu, musíme ušetriť prostriedky nielen na prežitie, ale aj na podporu zdravých a efektívnych rozvojových projektov.

    Rada by som pripomenula včerajšiu diskusiu, kde sme si mali možnosť vypočuť napríklad nárast nákladov spojených napríklad s prevádzkovaním spoločnosti TIPOS. Rada by som vás aj informovala o tom, ako narástli náklady, správne náklady v dvanástich štátnych fondoch jednotlivých kapitol Slovenskej republiky. Musím povedať, že nárast nákladov na správne fondy predstavuje index v porovnaní s rokom 1996 vyše dvojnásobok, čiže viac ako 200-percentný. Myslím, že to sú smery, na ktoré musíme zamerať našu i vašu spoločnú pozornosť. Ak sa nám podarí plniť značne ambiciózne ciele a získať dodatočné zdroje, budeme môcť riešiť viacero napätých a úzkych miest na výdavkovej stránke rozpočtu.

    Pri rozhodovaní o alokovaní a výške výdavkov do jednotlivých sfér okrem výšky príjmov musíme rešpektovať aj výšku schodku štátneho rozpočtu a schopnosť prefinancovať ho. Rozpočet sme pripravili so schodkom 15 mld. Sk. V porovnaní so skutočnosťou minulého roka by to malo byť menej o viac ako 4 mld. korún. Ak sa nám podarí udržať tento schodok, bude to signál, že so znižovaním schodku to myslíme naozaj vážne. Veľa diskusií sa viedlo o tom, aká je vlastne úroveň schodku celého okruhu verejných rozpočtov. Rozdielna interpretácia tohto schodku vyplýva z rozdielnej metodiky pri jeho výpočte. Podstatné je to, aby sa nám podarilo presadiť tendenciu jeho podstatného poklesu, ktorej dodržanie by malo v nasledujúcich rokoch priniesť pre naše finančné hospodárenie štátu významné výsledky. A náš zámer je rozpočtové hospodárenie dostať do nulového schodku, resp. prebytku.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    pri príprave a schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu sa rozhoduje v podstate o všetkých sférach nášho života. Je to nepochybne najdôležitejší zákon roka. To podmieňuje šírku záberu diskusie, diskusie, ktorá odznela vo výboroch a ktorá nepochybne odznie i v dnešnom a v nasledujúcich dňoch. Pri rozhodovaní o návrhu štátneho rozpočtu, prirodzene, nie je možné všetky návrhy, všetky námety, všetky otázky riešiť. Napriek tomu štátny rozpočet dáva dôležitý signál o tom, s akým objemom prostriedkov možno na jednotlivých úsekoch počítať a čo bude možné uskutočniť na zabezpečenie chodu štátu v nasledujúcom období. Dosiahnutie zámerov rozpočtu by znamenalo výrazný krok v odstraňovaní disproporcií nášho hospodárstva. Ich neriešenie, naopak, by vyústilo do neudržateľnej situácie nielen na úseku štátnych financií, ale i platobnej a menovej sfére. Preto vás v mene vlády Slovenskej republiky žiadam o podporu predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 16. februára 1999 požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, ktoré ste dostali ako tlač 167. Možnosť vystúpiť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sme schválili pri schvaľovaní programu 11. schôdze Národnej rady. Preto prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby sa ujal slova.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená vláda,

    podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a na základe uznesenia Národnej rady číslo 170 zo 16. februára 1999 predkladám vám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999.

    Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý štátny orgán opiera svoje stanovisko o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, analýzy materiálov vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých kapitol, ako aj o materiály vyžiadané od Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov. Prekladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho rozpočtu a k návrhu zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1999.

    V prvej časti tohto stanoviska hodnotíme návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 z hľadiska verifikácie východiskových makroekonomických ukazovateľov, reálnosť dosahu východísk na oblasť príjmov a výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu. V tejto časti tiež upozorňujeme na problematiku spojenú s financovaním schodku štátneho rozpočtu. Vplyvom dlhodobo realizovaného deficitného financovania časti rozpočtových potrieb sa stal rast štátneho dlhu jednou z najrizikovejších oblastí hospodárenia štátneho rozpočtu. Zdrojom vznikajúcich ťažkostí v obsluhe štátneho dlhu je pretrvávajúci rast protirečenia medzi zdrojmi, teda príjmami štátneho rozpočtu a rastom potreby na jeho krytie. Vývoj protirečenia je dlhodobo neudržateľný.

    V súčasnosti sa trend rastu výdavkov kapitoly Štátny dlh prejavuje akútne efektom "vytláčania reálnych potrieb". Podstata vytláčania spočíva v tom, že medziročný prírastok príjmov štátneho rozpočtu nepokrýva ani prírastok jeho výdavkov spojených so splátkami úrokov a poplatkami dlhovej služby. V dôsledku toho sa nielen pomerne a reálne, ale aj nominálne zmenšuje objem disponobilných prostriedkov použiteľných na trhu tovarov, služieb a výrobných faktorov.

    V podmienkach zostrujúceho sa protirečenia medzi potrebami a zdrojmi nadobúda mimoriadny význam stanovenie priorít v rozdeľovaní výdavkov. Z návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že z tohto titulu budú naďalej pretrvávať náročné finančné podmienky najmä v rezortoch zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva a pri zabezpečovaní potrieb sociálnej sféry.

    V druhej časti nášho stanoviska k príjmom návrhu štátneho rozpočtu posudzujeme reálnosť ich naplnenia v členení na príjmy daňové, nedaňové, príjmy zo splácania úverov, pôžičiek a z predaja účastín, pričom poukazujeme na riziká ich tvorby.

    Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí aj s vývojom daňových príjmov, ktoré tvoria na rok 1999 86,5 % celkových príjmov. Rezervy a riziká výnosov všetkých daní v roku 1999 sú v predloženom stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu hodnotené podľa jednotlivých druhov daní.

    Osobitne by som vás chcel, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, upozorniť na to, že rezervy pri výnosoch všetkých daní podľa poznatkov z kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu spočívajú najmä vo vymáhaní daňových a colných pohľadávok, ako aj v zamedzovaní daňových a colných únikov vyplývajúcich z tzv. šedej ekonomiky a v nízkej finančnej disciplíne daňových subjektov. Problémy spojené s vymáhaním daňových pohľadávok majú rastúci trend. Celkove nedoplatky k 31. 12. 1998 dosiahli sumu 41,4 mld. Sk. Napríklad pri daniach z príjmov právnických osôb za rok 1998 k 30. 9. 1998 predstavovali sumu 5 387 mil. Sk a oproti roku 1997 bol zaznamenaný rast o 2 020 mil. korún, z toho spoločnosti s ručením obmedzeným dlhovali 2 853 mil. korún, pričom vymoženie pohľadávok od týchto podnikateľských subjektov je najproblémovejšie, lebo spravidla v čase vymáhania pohľadávok už nedisponujú žiadnym majetkom ani financiami.

    Na niektoré z uvedených rezerv v práci daňových a colných orgánov Najvyšší kontrolný úrad už viackrát upozorňoval vo svojich stanoviskách alebo správach predkladaných Národnej rade a príslušným orgánom štátnej správy. Aby bolo možné minimalizovať daňové a colné úniky a splniť rozpočtované daňové príjmy v roku 1999, je na to potrebné vytvoriť podmienky prijatím legislatívnych a organizačných opatrení, tak ako ich uvádzame v predkladanom stanovisku.

    Čo sa týka nedaňových príjmov, tieto sú v predloženom návrhu rozpočtu na rok 1999 rozpočtované oproti roku 1998 vyššie o 77 %. Dosiahnutie týchto príjmov v rozpočtovej výške predpokladá radikálne sprísnenie finančnej disciplíny na všetkých úrovniach s ingerenciou štátu, hospodárneho vynakladania prostriedkov v štátnych podnikoch, štátnych organizáciách, orgánoch, ako aj novelizáciu zákona o štátnom podniku. Taktiež splnenie príjmov štátneho rozpočtu v sume

    3,9 mld. Sk z predaja štátneho majetku, resp. privatizáciou majetkových účastí štátu je podmienené prijatím novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a ďalších súvisiacich predpisov, podľa ktorého dosiaľ príjmy z predaja štátneho majetku nie sú príjmami štátneho rozpočtu, ale príjmom celého Fondu národného majetku. V súčasnosti sú príjmy z predaja majetku štátu vedené aj na osobitných účtoch zakladateľov a ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Podotýkam, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sa neuvádzajú subjekty, z ktorých vláda predpokladá rozpočtovaný príjem z privatizácie. Najvyšší kontrolný úrad z toho dôvodu nehodnotí vo svojom stanovisku túto oblasť príjmov z hľadiska ich rizík, resp. rezerv ich naplnenia.

    V tretej časti nášho stanoviska k výdavkom štátneho rozpočtu poukazujeme na možné rezervy a riziká v oblasti zabezpečovania financovania bežných a kapitálových výdavkov podnikateľských subjektov a štátnych fondov, verejnej spotreby obyvateľstva a verejnej spotreby štátu. V tejto súvislosti osobitne chcem upozorniť na porušovanie predpisov pri využití finančných prostriedkov štátnych účelových fondov, ktoré preukázali kontroly za minulý rok, že v celom rade, v celej šírke tieto štátne účelové fondy prekračovali rámec únosnosti v míňaní a v hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu. Kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu z hospodárenia štátnych účelových fondov poukazujú na potrebu prehodnotenia ich činnosti v kontexte požiadaviek na ich ďalšie fungovanie.

    So zvýšeným transferom sa uvažuje len v Štátnom fonde cestného hospodárstva, a to v sume 6 500 mil. Sk. Z tejto sumy na opravy štátnych ciest sa navrhuje suma 800 mil. Sk, na splátky istín a úrokov súvisiacich s výstavbou ciest a diaľnic suma 5 700 mil. Sk. Financovanie diaľnic komplikuje neujasnenosť ďalšieho postupu ich výstavby. Penalizácia za oneskorené uhrádzanie pohľadávok z roku 1998 sa dnes odhaduje vo výške cca 600 mil. Sk a táto môže v konečnom dôsledku neefektívne zaťažiť štátny rozpočet. Žiaľ, na pretrvávajúcich problémoch podnikateľskej sféry z hľadiska solventnosti sa podieľa i štát nevčasným uhrádzaním svojich záväzkov.

    V oblasti verejných výdavkov obyvateľstva Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky chýbajú kompetencie na kontrolu hospodárenia s tzv. verejnými finančnými prostriedkami, konkrétne poistného vybraného a spravovaného poisťovňami. Pritom disponobilné zdroje základného systému zdravotného poistenia sa kvantifikujú na rok 1999 v sume 43,4 mld. Sk. Tie sú mimo dosahu a mimo kontrolného dosahu nezávislého kontrolného úradu. Tento problém je o to výraznejší, že absentuje aj účinná vonkajšia kontrola zo strany štátneho dozoru, čoho výsledkom bola aj neukončená alebo neskončená úplne kontrola v týchto zdravotných zariadeniach, resp. v zdravotných poisťovniach.

    Navrhovaný štátny rozpočet na rok 1999 je v rámci kapitálových výdavkov reštriktívny a vytvára predpoklad napätosti medzi požadovanými a reálnymi zdrojmi. I pri deficite rozpočtových prostriedkov na investície pretrváva, ako to vyplýva z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu, nedostatočná rozpočtová disciplína pri ich vynakladaní, čo má za následok často plytvanie s už aj tak obmedzenými rozpočtovými zdrojmi. Uvedené má za následok, ako uvádzame v stanovisku, aj predlžovanie času výstavby, zvyšovanie náročnosti na dokončovanie stavieb a z toho vyplývajúce následné vyššie zaťaženie štátneho rozpočtu v budúcich obdobiach a v neposlednom rade aj znehodnocovaním majetku štátu. Nedostatočná je i kontrola preberania vykonaných prác a dodávok, čoho dôsledkom je zvyšovanie obstarávacích cien tovarov a služieb často i fiktívnymi dodatkami k uzavretým hospodárskym zmluvám.

    Riziká rozpočtu vo výdavkovej časti vidíme i v klesajúcej dotácii k cene tepelnej energie dodávanej domácnostiam bez kompenzácie v sociálnych dávkach, čo môže postihnúť sociálne slabšie vrstvy najmä vo veľkých mestách.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sa na krytie rozdielu rozpočtovanej dotácie oproti skutočným potrebám navrhuje úprava zvýšenia ceny tepelnej energie dodávanej domácnostiam - zvýšenie zo 150 Sk za gigajoul na 200 Sk za gigajoul.

    Z kontrolných poznatkov úradu vyplýva, že mechanizmus plošného prideľovania dotácie k cenám tepelnej energie je zložitý a vzhľadom na zmenené podmienky vlastníctva bytov nevyhovujúci. Boli zistené prípady, že poberatelia dotácií ich dostali aj napriek tomu, že nesplnili požadované podmienky na ich pridelenie tým, že nepredložili atesty orgánov energetickej inšpekcie, doklady o vlastníctve, resp. správe bytového domu a podobne. Najvyšší kontrolný úrad tiež zistil, že kontrola súvisiaca s nárokovaním dotácií vykonávaná daňovými úradmi a cenová kontrola vykonávaná správcami finančnej kontroly bola vykonávaná v mnohých prípadoch nedostatočne.

    V predloženom návrhu rozpočtu na rok 1999 sú rozpočtované rezervy, ktoré by mali v priebehu rozpočtového roka eliminovať riziká vyplývajúce z riešenia mimoriadnych potrieb.

    Vo štvrtej časti stanoviska sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k niektorým ustanoveniam návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.

    Najvyšší kontrolný úrad v záverečnej časti svojho stanoviska konštatuje, že vláda Slovenskej republiky prijala rad opatrení zameraných na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, od realizácie ktorých je závislá aj realizácia úloh štátneho rozpočtu na rok 1999. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na zvládnutie rizík spojených s plnením úloh vyplývajúcich z návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 považuje za nevyhnutné prehĺbiť účinnosť daňového systému, vonkajšiu kontrolu systému poisťovní a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov a nakladaní s majetkom štátu, a tým zefektívniť vo všetkých kapitolách vnútorný kontrolný systém. Len tak bude možné vytvoriť predpoklady naplnenia štátneho rozpočtu v príjmovej aj vo výdavkovej časti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Balejíkovi.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán premiér,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 131 zo dňa 23. februára 1999 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 a návrh rozpočtov kapitol na rok 1999 podľa § 87 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996

    Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie do 11. marca 1999 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 16. marca 1999.

    Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a poveril ho vypracovaním spoločnej správy výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil na svojom rokovaní dňa 16. marca 1999 uznesením číslo 74 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určil ako spoločného spravodajcu výborov predsedu výboru Pála Farkasa.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhol Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vyslovila súhlas s tým, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako sa to už aj stalo.

    Gestorský výbor poveril svojím uznesením spoločného spravodajcu

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, podľa § 84 ods. 2, podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

    Gestorský výbor uložil predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi

    1. informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výbore,

    2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.

    Teraz vás poinformujem o celkovom priebehu výsledkov prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.

    Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 a návrhy rozpočtov príslušných kapitol prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s týmto záverom:

    K návrhu zákona o štátnom rozpočte

    1. súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok a doplňujúcich návrhov vyjadrili nasledujúce výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky;

    2. súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť;

    3. dva výbory neprijali k návrhu zákona o štátnom rozpočte platné uznesenie, pretože podľa § 52 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nevyjadrila s návrhom uznesenia súhlas potrebná väčšina prítomných členov výboru, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Teraz by som vás informoval o výsledkoch prerokovania návrhu rozpočtu kapitol.

    1. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v kapitolách boli gestorskými výbormi schválené nasledujúce rozpočtové kapitoly: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (Civilnosprávny úsek a Bezpečnostný úsek), Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Štátny dlh Slovenskej republiky, Štátne hmotné rezervy Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajský úrad v Bratislave, Krajský úrad v Trenčíne, Krajský úrad v Trnave, Krajský úrad v Nitre, Krajský úrad v Žiline, Krajský úrad v Banskej Bystrici, Krajský úrad v Prešove, Krajský úrad v Košiciach, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

    2. S návrhmi na zmeny príjmov a výdavkov boli odsúhlasené nasledujúce kapitoly: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Všeobecná pokladničná správa, Slovenská informačná služba, Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    V ďalšom texte uvádzame pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku a ku kapitolám vo vzťahu k prílohám návrhu zákona v nasledujúcom členení:

    Pod bodom B sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Spolu je 11 bodov. Potom navrhujem hlasovať spoločne o nasledujúcich bodoch: 1, 2, 3, 6, 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Ďalej spoločne hlasovať o bodoch 4, 5, 7, 8, 9, 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

    Pod bodom C.3. sú uvedené návrhy na zvýšenie kapitol návrhu rozpočtu. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

    Pod bodom C.4. sú uvedené presuny medzi kapitolami návrhu štátneho rozpočtu. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 6, 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ďalej spoločne hlasovať o bodoch 4, 5, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Pod bodom C.5. sú uvedené návrhy na presuny v rámci príslušných kapitol návrhu rozpočtu. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 a 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. A ďalej spoločne hlasovať o bodoch 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

    Pod bodom D sú uvedené iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu. Uvedené body v prípade ich prijatia tu v pléne budú, samozrejme, zapracované do samostatného návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1a, 1b, 1c, 2, 3, 4, 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ďalej chcem navrhnúť, aby do tohto istého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky boli zapracované aj návrhy poslancov, ktoré tu potom odznejú v rozprave, ktoré buď uložia vláde vykonať určité úlohy, alebo žiadajú od vlády vykonať opatrenia, alebo odporúčajú vláde riešiť úlohy.

    Súčasťou spoločnej správy výborov je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, ktorým schvaľujeme návrh rozpočtu. Do tohto návrhu budú potom zapracované všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktoré budú prijaté hlasovaním v rámci druhého čítania k návrhu zákona o štátnom rozpočte. O návrhu uznesenia ako o celku budeme potom hlasovať v treťom čítaní ako o návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

    Skončil som, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za kluby piati poslanci v poradí: Schuster, Benkovský, Farkas, Šimko, Kozlík.

    Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásilo 72 poslankýň a poslancov v poradí: Šimko, Kotian, Rakús, Gaľa, Danko, Maxon, Zelník, Malchárek, Jasovský, Kadlečíková, Sitek, Mesiarik, Gajdoš, Kalman, Klemens, Drobný, Tatár, Bárdos, Rakús, Brňák, Kačic, Aibeková, Belohorská, Sopko, Halušková, Baco, Engliš, Andrejčák, Rusnák Štefan, Lexa, Tuchyňa, Fico, Krajči, Husár, Dzurák, Delinga, Slaný, Kužma, Zlocha, Šťastný, Benčat, Števček, Tóthová, Brhel, Húska, Mušková, Gašparovič, Jarjabek, Tkáč, Kujan, Kováč, Cagala, Keltošová, Ambróš, Angelovičová, Hudec, Tarčák, Cabaj, Paška, Bartoš Stanislav, Podhradská, Rehák, Bohunický, Gabriel, Cuper, Faič, Slavkovská, Orosz, Švantner, Andrassy, Malíková.

    Dávam slovo ako prvému písomne prihlásenému pánovi Schusterovi za poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia.

    Sú procedurálne návrhy?

  • Hlasy z pléna.

  • V súlade s rokovacím poriadkom sa môžete ústne prihlásiť po skončení vystúpení písomne prihlásených poslankýň a poslancov.

    Pán predseda SOP, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    milí hostia,

    cestou na dnešné rokovanie mal som možnosť porozprávať sa s jedným občanom, ako sa hovorí, jednoduchým človekom. Ten občan zrejme nemal ukončené ani stredné ekonomické vzdelanie, lebo je to radový robotník, údržbár, ale ja som po našom rozhovore usúdil, že má väčší cit a pochopenie pre ekonomiku ako mnohí vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Keď sme si totiž navzájom vyliali srdcia, keď sa mi zdôveril so svojimi problémami a ja zase jemu so svojimi vrátane toho dnešného, ktorý máme teraz tu spoločne riešiť, onen človiečik prehodil takúto múdru vetu: "Nuž áno, pán Schuster, z veľa sa ľahko gazduje, ale skúsme z mála."

    Predstavte si, ako presne vyjadril podstatu našej situácie. My vlastne musíme tohto roku dokázať, že aj s tým málom, čo máme k dispozícii v rámci "rozpočtu prvej pomoci", ako ho nazval premiér Dzurinda, sa dá vyžiť, prežiť, ba musí sa dať aj čosi ušetriť. A že je umením gazdovať v takom ťažkom roku, že taký rok je skutočnou výzvou pre hospodára a že len takýto rok môže dokonale vyskúšať jeho schopnosti a sily.

    Môj náhodný spoločník na ceste do parlamentu hovoril z vlastnej životnej skúsenosti. Porozprával mi, ako bol takmer dva roky ťažko chorý, práceneschopný, ako mu hrozila dokonca trvalá invalidita. A tak celú rodinu spolu s troma školopovinnými deťmi po celý ten čas živila jeho manželka, takisto robotníčka, krajčírka, a dobre vieme, aké dnes majú platy pracovníčky nášho odevného priemyslu. Vari najnižšie v celom národnom hospodárstve. Preto celá táto rodinka žila veľmi skromne. Zadlžili sa u príbuzných aj u priateľov. Muž sa však z najhoršieho postupne dostal a opäť sa mohol zamestnať. Zvýšený príjem pociťuje vraj jeho žena i deti ako obrovskú úľavu, ako nevídaný rast životnej úrovne.

    Pomyslel som si, že náš štát a obyvateľstvo tejto krajiny prechádza práve podobným vývojom. Verejné financie sú choré, štátna kasa zíva prázdnotou, pomaly niet rezortu, ktorému by akútne nechýbali peniaze. Ja však hovorím, že prikryť sa môžeme len takou dekou, akú máme. Viem, že každá strana z vládnej koalície chápe prijímanie štátneho rozpočtu aj ako príležitosť ukázať svojej členskej a voličskej základni, že to so svojím politickým a volebným programom naďalej myslí vážne. Viem, že každý minister bojuje nielen za svoj rezort, ale aj za farby tej či onej strany alebo hnutia, ktoré ho do vlády delegovalo. Ibaže rozdeliť sa môže len toľko, koľko v tom spoločnom balíku je. Pridáš jednému, ukrátiš druhého.

    Poviete, že hovorím triviálne veci. Ale ak sú triviálne, prečo potom schvaľovaniu rozpočtu predchádzala taká zúrivá stranícka vojna nervov? Niekomu je zrejme zaťažko pochopiť aj veľmi jednoduché poučky. Zostavovatelia navrhovaného rozpočtu museli veľmi škrtať. Diskutovať možno jedine o tom, nakoľko boli racionálne zásady, podľa ktorých sa pri škrtení výdavkov riadili, nakoľko správne vystihli hlavné priority. To však nič nezmení na základnom konštatovaní, že deka je krátka, pričom natoľko krátka, že nedokáže zakryť všetky diery. Na tomto mieste by som mohol začať nadávať na predchodcov, na bývalú vládnu koalíciu, ktorá nám zanechala takúto deku a toľké diery. Nie je to však v mojej povahe rekriminovať staré hriechy, radšej sa dívam do budúcnosti. Preto chcem kolegov z opozičných lavíc vyzvať k spolupráci.

    Ak hodnotíte veci objektívne, musíte uznať, že súčasnej vláde nejde o rozbitie tohto štátu, čo sa jej zavše podsúva, ale o jeho budovanie aj v súčasných sťažených ekonomických podmienkach. Bolo by krátkozraké a nebezpečné z týchto ťažkostí ťažiť, rozpútať sociálne vášne, pomýšľať na zvrátenie mocenských pomerov pod heslom: "Čím horšie, tým lepšie." Naopak, som presvedčený, že podobná politická taktika a stratégia by nenašla pochopenie ani v najširších vrstvách nášho obyvateľstva. Žiadna vládna koalícia, ale aj opozícia, tu nie je natrvalo. Na to by sme mali myslieť, najmä my z vládnej koalície, aj pri našich vystúpeniach.

    Vrátim sa k úvodu môjho príspevku. Múdry gazda, ako sme počuli, nerád zúfa, nehádže flintu do žita, ale vydrží a hľadá skryté rezervy. Je v tom koncentrovaná stáročná skúsenosť ťažko skúšaného národa, ktorý zažil oveľa zložitejšie obdobia vo svojich dejinách a prežil. Preto ani my tu v zákonodarnom zbore, ale aj mimo neho nehorekujme, nebedákajme, ale hľadajme na každom pracovisku, v každej obci a, áno, i v každej domácnosti spôsob, ako ušetriť a ako si poradiť aj za súčasnej finančnej mizérie štátu. Ruku na srdce, priveľmi sme si v nedávnej minulosti zvykli obzerať sa na všemocný štát, vo všetkom čakať pomoc od iného, od Boha, od neho. Teraz je tu čas, keď pomoc potrebuje štát od nás. A keďže platí, že štát, to sme my, tak pomáhajúc štátu, pomôžeme i sebe. A nemám pritom na mysli len dochvíľne plnenie si daňových povinností.

    Obzrime sa okolo seba, ako veľa môžeme dokázať bez nároku na štátne dotácie, resp. subvencie, alebo ich lepším zhodnocovaním. Aké rezervy máme v rozvoji malého a stredného podnikania. Koľko môžu dokázať samotné mestá a obce bez toho, aby neustále otŕčali ruky k Bratislave. Áno, mestá a obce sú dnes na tom za posledné roky najhoršie. Ak chcú udržať to, čo majú, a rekonštruovať to, čo treba, aby sa tam občania mali lepšie, musia sa zadlžovať, lebo na Slovensku dostávajú len okolo 6 % z celoštátnych daní a mali by dostať minimálne okolo 30 %. Napriek tomu nenariekame a snažíme sa pomôcť si v rámci tých podmienok, ktoré nám reálne táto vláda vie dať s tým, že to bude iba, samozrejme, na prechodný čas, kým sa nepodarí našu ekonomiku rozbehnúť. Verím, že to nebude trvať dlhšie ako rok. Stačí, ako sa hovorí, priložiť ruky k dielu, aby práve teraz na začiatku jari zažiarili naše ulice a námestia čistotou, krásou kvetinových záhonov, upravenosťou súkromných i verejných priestranstiev, aby sa stalo Slovensko príťažlivejšie pre zahraničných turistov, ale i podnikateľov, ktorých k nám inak neprilákame.

    Inými slovami, sústreďme sa na veci, ktoré nevyžadujú veľké náklady, ale môžu priniesť veľké efekty. Presvedčme seba i svet, že sa vieme obracať i v čase hospodárskej recesie, že Slováci vedia hýbať rozumom, a preto z každej tvŕdze vychádzajú ešte silnejší. Ukážme všetci, že sa dokážeme uskromniť v záujme budúcej prosperity Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, máte faktickú poznámku?

  • Moment, počkajte.

    Čiže s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Švec, pani poslankyňa Kolláriková, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky na predrečníka pána Schustera.

    Skončíme faktické poznámky, potom urobíme obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som konštatoval, že vystúpenie pána poslanca Schustera sa netýkalo rozpočtu, pretože neuviedol ani jeden konkrétny návrh a neuviedol ani jeden konkrétny príklad, akým spôsobom by si pán poslanec predstavoval pomoc vláde, ktorá je v ťažkej situácii pri príprave rozpočtu.

    Ďalej pán poslanec povedal jednu vec, ktorú je potrebné zdôrazniť. Rozpočet je taký vo výdavkovej časti, ako dovoľuje jeho príjmová časť. Jeho príjmová časť. Rád by som sa spýtal pána poslanca, v akej polohe sa nachádza jeho magistrát, keďže vieme z tlače, že magistrát dlží do štátneho rozpočtu 29 mil. korún prostredníctvom Stavebného podniku Košice, a vieme rovnako, že magistrát dodnes nezaplatil vystúpenia zahraničných umelcov. A tieto finančné prostriedky určite budú štátnemu rozpočtu chýbať. Domnievam sa, že ak hovoríme o tom, akým spôsobom chceme pomôcť vláde a štátu a občanom tejto republiky, tak predovšetkým by sme nemali tvoriť vlastné dlžoby, za ktoré sme zodpovední.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení predstavitelia vlády,

    dovoľte mi, aby som nadviazala na predrečníka.

    Všetci si uvedomujeme, že štátny rozpočet je napätý. Rozpočet nie je vyrovnaný, ale je so schodkom 15 mld. Sk. Táto suma určite nie je konečná, ale porastie. Preto sa mi páčilo vyjadrenie pani ministerky, že vláda má snahu znižovať administratívu. Je to chvályhodný krok. Nakoniec v štátnej správe na úrovni krajských a okresných úradov je naplánované zoštíhlenie štátnej správy na rok 1999 o 1 %. Ale zároveň si dávam otázku: V ústredných orgánoch je naplánované aké zoštíhlenie? Pretože decentralizácia znamená presun kompetencií z ústredných orgánov na nižšie zložky štátnej správy, teda na kraje alebo okresy.

    Podľa mňa proklamované znižovanie pracovníkov v štátnej správe, teda i v ústredných orgánoch, sa predsa nerobí tak, že sa vytvárajú nové miesta štátnych tajomníkov a nové miesta pre ich obslužný personál. Vytvorili sa i ďalšie miesta podpredsedu vlády, a teda i nové miesta pre jeho obslužný personál. A to už nehovorím o počte poradcov predsedu vlády, ktorý doslova tvoria cyklistický peletón. A peniaze, tie sa na to museli niekde nájsť.

    A tak sa nedivme, že včera svojou väčšinovou silou hlasov ste odsúhlasili také zákony, ktoré môžu mať dosah na bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Siahli ste na také citlivé položky, ako sú platy policajtov, sudcov a prokurátorov, čo skutočne môže mať dosah na bezpečnosť občanov. Pretože - znovu opakujem - ak si štát nezaplatí...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia,

    môj predrečník hovoril o tom, že treba, aby Slováci ukázali sebe a, samozrejme, aj svetu, že ak treba, vedia hýbať rozumom a vedia sa uskromniť. Ja s tým súhlasím, len musím sa opýtať, že dokedy sa budeme uskromňovať, pretože tento rozpočet, tohoročný rozpočet nezakladá absolútne žiadne vývojové trendy, teda trendy, ktoré by problémy, ktoré sú v našom národnom hospodárstve, odstraňoval. Priznáva to aj sama predkladateľka, ktorá to doslova povedala. A domnievam sa, že ak vláda konštatuje, iba sucho konštatuje, že vývojové trendy tu nie sú, takže to je katastrofálne, pretože ak nepredpokladáme žiadne možnosti navŕšenia výdavkov, a tie rozhodne nepredpokladáme, tu môžem odcitovať pána podpredsedu Mikloša, ktorý doslova povedal, že "nie je možné žiadnymi prostriedkami zvýšiť príjmy, je možné iba obmedziť výdavky". Koniec citátu. Takže ak toto je plán v dnešnej vláde, myslím si, že nás ešte čaká veľmi veľa ťažkých časov. No a v tej súvislosti si veľmi rada spomínam na diskusie, ktoré odznievali vlani pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, aj pani ministerka Schmögnerová nás k tomu vyzvala, aby sme si na to spomenuli, a citujem tu hneď pána Dzurindu: "SDK odmieta vládny návrh štátneho rozpočtu, lebo je v ostrom protiklade so sľubmi, ktoré vláda vo vlastnom programe vyhlásila." Takže my tiež odmietame tento štátny rozpočet, pretože tiež je v absolútnom rozpore s tým, čo vláda vyhlasovala.

  • Pán poslanec Oberhauser - faktická.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy a páni,

    pán poslanec Schuster vo svojom vystúpení veľmi zaujímavo nás oslovil tým, že na jednej strane stretol dnes ráno človeka, ktorý patrí medzi tých, ktorých sa určite aj rozpočet Slovenskej republiky týka, ale najmä sa ho týka reálna situácia, v ktorej žije, a iste podľa toho veci hodnotí. Stihol to zapracovať aj do príspevku, ktorý nám prečítal, čo je veľmi chvályhodné. Ale hlavnou myšlienkou celého vystúpenia je vlastne tá, ktorá bola charakterizovaná, že prikryť sa môžeme perinou, akú máme, na akú máme. Iste, ale štátny rozpočet, to je aj vytváranie tej periny. A, žiaľ, treba povedať veľmi otvorene, že v príprave štátneho rozpočtu sa ukázalo, že súčasná vládna koalícia je málo vynaliezavá, ako urobiť tú perinu čo najväčšou. Skôr sa snaží len strihať z tej periny a to je veľmi smutné. Prerokúvaním zákonov, ktorými sme zobrali, resp. vládni poslanci zobrali z platov policajtov, justičnej stráže, colníkov, sudcov miesto toho, aby sme hľadali cestu, ako aj títo by prispeli k zvýšeniu príjmov. To je tá najhoršia cesta, na ktorú sa vydala táto vláda. Obmedzenie stavebnej činnosti - v Štatistickom úrade sa vykazuje za január 1998 oproti dnešnému januáru zníženie stavebnej výroby o 21,3 % -, to je ďalší veľmi zlý signál na zmenšenie periny, ktorou sa máme prikryť. A takisto je to aj s obcami. Darmo je horovať za čisté obce, keď nie je na osvetlenie a na bežnú prevádzku. A to sú dôsledky súčasného rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ako prvý po obedňajšej prestávke vystúpi pán poslanec Benkovský za klub SDĽ.

    Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na 11. schôdzi Národnej rady budeme pokračovať v rozprave k zákonu o štátnom rozpočte na rok 1999. Do rozpravy sa písomne prihlásil za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice pán poslanec Benkovský Milan.

    Nech sa páči.

    Pán poslanec Faič - procedurálny návrh.

    Počkajte, pán poslanec Benkovský.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Národnej rade navrhujem takýto text uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada potenciálnych kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky, aby boli zdržanliví vo svojich vystúpeniach pri propagácii svojej osoby a zdržali sa útokov voči svojim protivníkom pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na tejto schôdzi Národnej rady." Je to vlastne moja reakcia na fakt, na faktickú poznámku pána poslanca Šveca. Je pre mňa dosť smutné, ak kandidát na prezidenta atakuje takýmto spôsobom svojho súpera. Je to pre mňa neprijateľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bolo upozornenie pre kandidátov na prezidenta, a nie procedurálny návrh na spôsob vedenia schôdze. Teda nech si to páni kandidáti na prezidenta dobre zapamätajú. A my budeme pokračovať v rozprave.

    Nech sa páči, pán Benkovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    chcel som povedať aj vážená vláda, ale je mi smutno z toho, aký stav vidím za sebou,

    vážená snemovňa,

    Strana demokratickej ľavice si uvedomuje reštriktívny charakter rozpočtu. Kde sú však jeho príčiny? Takýto štátny rozpočet je dôsledkom neodborného, dá sa povedať, straníckeho vládnutia. Mali sme tu vládu, ktorá do dôsledkov splnila len jediný bod svojho volebného programu, a to je vytvorenie vrstvy bohatých. To sa jej skutočne podarilo. Dôsledkom toho je viditeľný hospodársky úpadok, výrazné majetkové rozdiely v spoločnosti a jej delenie na vrstvu bohatých a chudobných. Aká to bola politika? Treba jasne povedať, že protiľudová, ale i protinárodná. Dnes chcú tí, ktorí dostali túto spoločnosť do obrovských hospodárskych problémov, zrazu chrániť občanov pred dôsledkami vlastnej politiky. To predsa nie je nič iné, len obyčajné farizejstvo. Dnes tí, čo organizovali divokú privatizáciu, tunelovanie podnikov, veľkoryso odpúšťali dane svojim prívržencom, jednoducho rozkradli všetko to, čo sa dalo a nechali po sebe ekonomickú púšť, prázdnu štátnu kasu a dlhy, chcú radiť súčasnej vládnej koalícii všade, čo všetko treba urobiť.

    Hovorím o tom preto, že východiská návrhu štátneho rozpočtu súvisia so stavom zdedenej ekonomiky, že schodok štátneho rozpočtu za rok 1998 predstavuje rádovo 19,2 mld. Sk, že v minulom roku bola nadhodnotená príjmová stránka rozpočtu. Výrazne sa zvýšila zahraničná zadlženosť, a to sa týka aj štátnych záruk. Došlo k spomaleniu rastu hrubého domáceho produktu. Tri roky pokračuje deficit zahraničného obchodu a rastie nezamestnanosť. Preto sa štátny rozpočet na rok 1999 tvorí v neštandardných, mimoriadne zložitých podmienkach. Kríza slovenskej ekonomiky sa v roku 1998 prehlbovala a rozpočtové hospodárenie po nástupe novej vlády bolo upriamené na zabránenie jej úplnému kolapsu. Hĺbka makroekonomickej nerovnováhy, úpadku a deštrukcie podnikov sa v plnej miere prejavila aj v týchto dňoch. Návrh zákona o štátnom rozpočte predpokladá príjmy takmer 180 mld. a výdavky vo výške 195 mld. Sk, z čoho vychádza schodok štátneho rozpočtu 15 mld. Sk.

    Sme si vedomí, že tento rozpočet má reštriktívny charakter. Dosiahnutie obratu však znamená obnovenie makroekonomickej rovnováhy, zastavenie krízy v podnikovej sfére, dôslednosť v správe daní, urýchlenie reforiem v štátnej správe, ale i v zdravotníctve, školstve a kultúre. Celkové rozpočtové zámery poslanecký klub Strany demokratickej ľavice v zásade podporuje, a to vzhľadom na zabezpečenie funkčnosti štátu, a to i v nadväznosti na koaličné kompromisy zakotvené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Pri podpore rozpočtu si však uvedomujeme značné riziká na oboch stranách štátneho rozpočtu, tak v príjmovej i výdavkovej. Tieto riziká sú však obvyklé a, žiaľ, vychádzajú z dlhodobého vývoja slovenskej ekonomiky.

    Strana demokratickej ľavice je zodpovedná strana, ktorá vždy stavala na odbornosti, a nie na populizme. Náš volebný program bol práve tým charakteristický. My sme otvorene hovorili, že rok 1999 bude rokom mimoriadne zložitým, rokom, keď bude potrebné zastaviť úpadok. Áno, máme smelé zámery na štyri roky. V tomto roku treba zabrzdiť pád, v budúcom vytvoriť základy rastu a v ďalších dvoch rokoch získané zdroje použiť na naplnenie našich zámerov. Boli by sme preto neradi, aby štátny rozpočet bol métou zbožných želaní, a urobíme sami všetko preto, aby bol realizovateľný. Dôsledky ekonomickej reformy však nemôžu stále niesť len najslabšie vrstvy, a preto je pre nás prijateľný návrh štátneho rozpočtu, ktorý rozkladá ťarchu na celú spoločnosť. Ak si majú totiž uťahovať opasky občania, potom tak musia urobiť predovšetkým štátni zamestnanci, ale i podnikatelia a bankári. Skutočnosť, že majetky a peniaze zostali pochybným privatizérom a občanom iba nízke mzdy či neraz úrady práce, nás nikdy neuspokojí.

    Strana demokratickej ľavice podporuje v zásade požiadavky odborov, treba ich však vidieť vo svetle reálneho stavu súčasnej ekonomiky. Sociálny zmier je totiž na zastavenie úpadku nevyhnutnou podmienkou. Požiadavky na rast miezd, na zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb, na zvýšenie transferov do zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia sú aj pre SDĽ vlastné. Predpokladom na to je však stabilizácia ekonomiky a jej rozvoj. Preto vítame a podporujeme požiadavky Konfederácie odborových zväzov na mobilizáciu daňových príjmov, zníženie daňových únikov a nedoplatkov, na prijatie proexportných opatrení na ozdravenie hospodárstva osobitne podnikovej sféry. V navrhovaných uzneseniach Národnej rady Slovenskej republiky k rozpočtu odporúčame vláde, aby urýchlila práce zamerané na dosiahnutie týchto zámerov.

    Návrh štátneho rozpočtu je založený v makroekonomickej oblasti na 3-percentnom raste hrubého domáceho produktu, na inflácii 10 % a na priemernej nezamestnanosti 15 %. V týchto i ďalších oblastiach sú spomínané riziká. Ide predovšetkým o predpoklad, že hrubý domáci produkt sa nezvýši, jeho miera vzhľadom na stav podnikateľskej sféry dosiahne predpokladaný rast a výraznejšie sa nezvýši ani miera nezamestnanosti a náklady s tým spojené, že štát bude schopný platiť svoje dlhy v situácii, keď len splátky istín predstavujú 80,8 mld. Sk, nehovoriac o štátnych zárukách na neefektívne projekty. Napriek tomuto neblahému dedičstvu sme presvedčení, že tieto riziká môžu byť minimalizované.

    Spôsob dosiahnutia celého štátneho rozpočtu vidíme na strane príjmov, predovšetkým v mobilizácii daňových príjmov, zlepšením výberu daní cez úpravu legislatívy. Mimochodom, viaceré novelizáciou zákonov sme práve prijali, ako napríklad zákon o dani z pridanej hodnoty, o spotrebnej dani z liehu a následne o správe daní. Uvedený postup považuje Strana demokratickej ľavice za prijateľnejší ako zvyšovanie daní, cien tovarov a energií. SDĽ odmietla podporiť opatrenia smerujúce ku zvýšeniu dolnej hranice dane z pridanej hodnoty, pretože by postihla predovšetkým sociálne najslabšie vrstvy občanov a dôchodcov. SDĽ vychádza z toho, že finančné rezervy priemerných domácností sú už vyčerpané a ďalšie tlaky by boli sociálne neúnosné. Preto Strana demokratickej ľavice pri ochrane záujmov občanov bude hľadať riešenia, ktoré sú pre nich prijateľné. V sociálnej oblasti bude SDĽ presadzovať zníženie daňového zaťaženia pre najnižšie príjmové skupiny občanov.

    Ďalším spôsobom naplnenia štátneho rozpočtu je i mobilizácia nedaňových príjmov cez osobitné odvody zo štátnych podnikov, ako napríklad Slovenský plynárenský priemysel 3 mld. korún, Slovenské telekomunikácie 100 mil., a tým i vytváranie tlaku na zvýšenie ich efektívnosti, ale i cez príjem z Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu, ako sa uvádza v návrhu zákona, vo výške 3 mld. Sk. Samozrejme, rizikové sú rozpočtované výnosy z daní právnických osôb, po slovensky povedané, najmä tzv. privatizérov, ktoré sú dokonca nižšie o viac ako 5 mld. Sk v porovnaní s výnosmi daní fyzických osôb, čo považujeme za nezdravé a choré. Riziko predstavuje príjem z dane z pridanej hodnoty, ktorá je rozpočtovaná vo výške 58 mld. Sk, a zo spotrebných daní vo výške 24 mld. Sk. Problém z hľadiska výnosu z daní je však predovšetkým v celkovom poklese ekonomického rastu a v značných daňových únikoch a nedoplatkoch. Zásadné riešenia vidí Strana demokratickej ľavice v posilnení príjmovej časti rozpočtu, urýchlení opatrení zameraných na získanie zdrojov na oživenie ekonomiky, na zvýšenie výnosov daní u právnických osôb. Poslanecký klub SDĽ očakáva, že ministerstvo hospodárstva čo najskôr predloží do vlády návrh systémových opatrení na oživenie podnikovej sféry.

    Filozofiu výdavkovej stránky návrhu štátneho rozpočtu, to znamená reštriktívne opatrenia, treba, žiaľ, nič iné len rešpektovať. Návrh rozpočtu rešpektoval najzákladnejšie požiadavky v oblasti školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva, aj keď napätosť a reálna nedostatočnosť rozpočtu v týchto, ale i v ďalších oblastiach, ako je bytová výstavba či obrana, je evidentná. Je správne, že boli prijaté novely zákonov o platových pomeroch ústavných činiteľov, colníkov či policajtov. Ak si má totiž uťahovať opasok občan, tak potom každý. Ak je nútený šetriť občan, tak rovnako musí šetriť i štát. Preto je tiež dôležité realizovať uznesenia vlády k zefektívneniu práce ministerstiev, k zníženiu výdavkov na štátnu administratívu. Pozitívna je tiež redukcia verejnej spotreby štátu.

    V prípade priaznivejšieho vývoja vo finančnom hospodárení štátu, resp. Fondu národného majetku bude Strana demokratickej ľavice podporovať kapitálové výdavky do infraštruktúry, a to najmä na rozvoj bývania. Strana demokratickej ľavice podporuje zvýšenie dôchodkov a hľadanie možností na podporu rozvoja sociálne ohrozených regiónov. Obdobne navrhujeme, aby vláda hľadala ďalšie zdroje na zvýšenie výdavkov na rozvoj školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva, bytovej výstavby. Transformácia spoločnosti sa totiž nemôže diať len na úkor občanov. Strana demokratickej ľavice preto bude trvať na tom, aby sa reštriktívne opatrenia nedotýkali rovnomerne všetkých občanov, ale aby ťarchu výrazne viac niesli nadpriemerne solventné skupiny obyvateľstva. Základom tohto musí byť reštrikcia, ale aj snaha o zvýšenie príjmovej časti rozpočtu o ekonomický rast na základe systémových opatrení štátnej a hospodárskej politiky.

    Preto žiadame vládu Slovenskej republiky, aby do 30. 6. tohto roka predložila do Národnej rady Slovenskej republiky strednodobú stratégiu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Za takýchto predpokladov je poslanecký klub Strany demokratickej ľavice pripravený podporiť navrhovaný štátny rozpočet na tento rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky: pán poslanec Brňák, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Cuper, pán poslanec Hudec, pán poslanec Paška, pán poslanec Gajdoš, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Šťastný a pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť...

  • Hluk v sále.

  • Pani poslankyňa Slavkovská bola posledná, ako desiata. Pán poslanec Faič, pán poslanec Maxon. Zopakujem poradie: Brňák, Kozlík, Aibeková, Cuper, Hudec, Paška, Gajdoš, Tóthová, Šťastný, Slavkovská, Faič, Maxon. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktickú poznámku.

    Prvý - pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky žijeme v parlamentnom systéme, chcem vás poprosiť a zároveň dávam návrh, aby sme prerušili naše rokovanie až do času, kým tu nepríde vláda Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že rokujeme o základnom dokumente tejto vlády, pričom je tu prítomná akurát pani ministerka financií a minister školstva pán Ftáčnik. Je to hanba tejto vlády, že nesedí pri dokumente, ktorý má určovať celkový rámec jej činnosti na najbližšie tohtoročné obdobie.

    Chcem povedať, pán predseda, že takéto návrhy by nemuseli byť predkladané zo strany poslancov, ale aj vy ako predseda Národnej rady by ste sa mali silou svojej autority snažiť o zabezpečenie účasti vlády na rokovaní tohto parlamentu. Myslím si, že ani občan, ktorý sleduje toto rokovanie, si jednoducho nezaslúži takú neúctu vlády k rokovaniu tohto parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Členovia vlády boli mnou upozornení a vyzvaní, aby sa aktívne zúčastnili rokovania. Im to, samozrejme, z rokovacieho poriadku nevyplýva, že tu musia sedieť stále. Bolo by dobré, ak by tu boli. Pokračujeme v rokovaní.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cuper!

    Tak, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brňáka. Prezentujme sa, budeme hlasovať o jeho návrhu, aby schôdza bola prerušená, kým neprídu členovia vlády.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 63 poslancov.

    Budeme o ňom hlasovať po ďalších vystúpeniach, keď budú prítomní poslanci.

    Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi reagovať na vystúpenie pána Benkovského, ktorý prezentoval stanovisko klubu poslancov Strany demokratickej ľavice. Pokladám toto vystúpenie za vyjadrenie politického zúfalstva a prejav hlbokej nekompetencie. Ja som nesmierne sklamaný zo stanoviska Strany demokratickej ľavice. Z vystúpenia pána Benkovského som pochopil, že zlá je tá vláda, ktorá 4 roky zabezpečila ekonomický rast pri jednej z najnižších mier inflácie v tranzitívnych krajinách, a dobrá je tá vláda, počas ktorej dochádza k prudkému poklesu ekonomiky, čo je súčasná vláda.

    Súčasná vláda za pár mesiacov dokázala rozvrátiť dôveru domácich i zahraničných podnikateľských kruhov, samozrejme, v odraze v prudkom poklese ekonomických aktivít. Ktorý podnikateľ by rozvíjal svoju ekonomiku, zamestnával ľudí, investoval v podmienkach, ktoré dokázala za týchto niekoľko mesiacov svojej činnosti vláda zabezpečiť? Predloženým návrhom štátneho rozpočtu si vláda z parlamentu robí dobrý deň. Na budúci týždeň, vážení, klub Strany demokratickej ľavice, sa vláda ide zapodievať príjmovými stránkami štátneho rozpočtu, ale návrh štátneho rozpočtu máme v týchto dňoch v parlamente schvaľovať. Takže trápi ma, čo je choré, to nie je, že sú dane právnických osôb nižšie ako dane fyzických osôb, to tak trvale bude, ale chorá je nevedomosť, s akou bolo prezentované stanovisko Strany demokratickej ľavice.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Veľmi ma mrzí, že pán poslanec Benkovský si pomýlil túto parlamentnú sálu s nejakým mítingom SDĽ. Kým v druhej časti prešiel už k vecnému hodnoteniu rozpočtu, tak v prvej tu naozaj používal len a len mítingový jazyk. Pritom tvrdí, že SDĽ má mnohých odborníkov, ale nepozrel si ani základné materiály, hodnotenia slovenskej ekonomiky za ostatné roky, ktoré vydali renomované európske firmy. Nakoniec aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je veľa materiálu, ktorý hodnotí sociálnu situáciu v našej republike. Odcitujem vám, ako sa vyvíjala nezamestnanosť, keďže terajšia situácia, rok 1999, je podľa posledného údaju 16,7 %, v roku 1994 to bolo 14,59 %, postupne klesala a my sme vám odovzdávali nezamestnanosť na úrovni 13,3 %. Rástli mzdy, nominálne aj reálne, pozrite si materiál, ktorý hovorí o prudkom poklese reálnej mzdy v roku 1990, a od roku 1994 rástla nielen nominálna, ale aj reálna mzda. Rástli dôchodky, boli zvýšené o 38 %, pritom ceny klesali. Z tohto materiálu to všetko si môžete získať a bolo by dobré, keby ste si tieto materiály vybrali z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, spracovali ich nezávislé inštitúcie. Takže druhýkrát by som prosila, keď by ste si odpustili tie mítingové reči o rozkrádaní a tak ďalej, pretože už vám to nikto neverí a každý sa z toho smeje, pretože k takému poklesu životnej úrovne, k akému dochádza za posledné mesiace, k takému nedošlo nie za 4 roky, ale ani za posledných 6 rokov.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, nemám faktickú poznámku, zatiaľ mám procedurálny návrh.

  • Pán poslanec Cuper, prihlásili ste sa s faktickou poznámkou. Nezneužívajte faktické poznámky na prednášanie procedurálnych návrhov. Aj pán poslanec Brňák, prihlásili ste sa s faktickou poznámkou a dali ste v rámci nej procedurálny návrh.

  • Ja mám procedurálny návrh i faktickú poznámku. Nehnevajte sa, ako som to mal povedať na tabuli?

  • Hlásili ste sa do rozpravy, alebo reakciou na predchádzajúce vystúpenie s faktickou poznámkou a potom ste to zneužili na podanie procedurálneho návrhu.

    Prihlásili ste sa, pán poslanec Cuper, s faktickou poznámkou, nech sa páči, predneste faktickú poznámku k poslednému rečníkovi.

  • Pán predseda,

    presviedčali ste ma svojho času, že ovládate rokovací poriadok. Takže buď ho neovládate doteraz, alebo ho zámerne porušujete, alebo si myslíte, že sme zasa v časoch, keď vládla naša rodná strana.

    Pán poslanec Brňák dal jasný procedurálny návrh, vy ste o ňom dali hlasovať a v zmysle § 23 ods. 6 sa zistilo, že snemovňa nie je uznášaniaschopná. Vy ste mali schôdzu prerušiť na 15 minút a potom dať znovu hlasovať o tom, či sme uznášaniaschopní. Ale vy si robíte z rokovacieho poriadku trhací kalendár, alebo ja neviem čo. Z našich procedurálnych návrhov sa jednoducho vyzujete tak, že o nich nedávate hlasovať. Toto nie je nijaká demokratická kultúra. Toto nie je právny štát, pán Migaš. Vy si robíte jednoducho, čo chcete v tomto parlamente. Aj s vaším poradcom, čo sedí za vami, pánom Oroszom. Ja ďakujem a pre históriu opakujem, nechcem od vás nijaké milosti. Vy ma nemáte čo podľa rokovacieho poriadku zapisovať do zoznamu s faktickými poznámkami. Ja využívam faktické poznámky celkom bežne ako každý slobodný poslanec v tomto parlamente, lebo mňa to, čo ste včera odhlasovali, nezaujíma.

  • To schválila Národná rada väčšinou hlasov.

    Prosil by som skrutátorov, a to sú pán Cuper, Danko, Kačic, Kandráč, Mušková, Ambróš, Kužma, Ošváth, Slaný, Suchár, Antecký, Ištván, Hóka, aby spočítali počet prítomných v rokovacej miestnosti a zistíme, či sme uznášaniaschopní.

  • Hlasy v sále.

  • Zisťujem počet v snemovni v súlade s rokovacím poriadkom. Prosím skrutátorov, aby zistili počet. Nech sa páči, páni skrutátori.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím zistiť počet poslancov v snemovni. Nech sa páči, spočítajte počet prítomných poslancov. Skrutátori.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím pánov skrutátorov, aby spočítali počet prítomných poslancov.

    Tak je prítomných 85 poslancov. Zistil som to cez skrutátorov. Národná rada je uznášaniaschopná. Pokračujeme v rokovaní.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brňáka, aby sme prerušili schôdzu, kým nebudú členovia vlády prítomní. Prítomných je 85 poslancov. Prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, páni skrutátori, nech sa páči, spočítajte hlasy. Páni skrutátori, nech sa páči, aklamačne zistíme názor alebo stanovisko jednotlivých poslancov k prednesenému návrhu pána Brňáka, aby sme prerušili schôdzu. Nech sa páči, páni skrutátori.

    Najprv budeme hlasovať, kto je za to, aby sa prerušila schôdza Národnej rady, kým nebude vláda prítomná na rokovaní. Kto je za?

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Kto je proti?

  • Ruch v rokovacej sále, potlesk.

  • Kto sa zdržal hlasovania?

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Kto nehlasoval?

    Konštatujem, že návrh pána Brňáka nebol schválený.

    Pokračujeme v rokovaní faktickými poznámkami. Ako ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči.

  • Je to veľmi smutné, čo sme si vypočuli z úst predošlého pána poslanca, ktorý vlastne konštatoval dve skutočnosti.

  • Ruch v sále.

  • Po prvé, to, že táto vláda jednoducho nie je schopná zhodnotiť terajší stav tak, aby mala jasné východiská a aby nemusela preniesť bremeno ťarchy všetkých výdavkov na bedrá najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Pán poslanec povedal, že nebude mať populistické reči. Bohužiaľ, jeho vystúpenie bolo absolútne populistické.

    Pán poslanec, ani raz v doterajšej krátkej histórii slovenskej štátnosti nezostavovala vláda rozpočet tak, aby mala nejaký prebytok v kase, aby mala nejaké peniaze, ktoré si nebude musieť vybrať na daniach a nebude ich musieť získať odvodmi do štátneho rozpočtu. Prečo teraz nariekate nad touto skutočnosťou, neviem. Aj Hnutie za demokratické Slovensko sa uchádzalo o možnosť zostaviť vládu a viesť tento štát a buďte si istí, že by to bolo dokázalo urobiť, že by nebolo muselo viesť korunu k pádu o 20 % od septembra, nemuselo by zničiť veľmi dobré parametre slovenskej ekonomiky a nebolo by muselo okliešťovať štátny rozpočet v rozhodujúcich sociálnych oblastiach tak, ako to robí táto vláda. Totiž naša vláda by vedela, ako na to má ísť. Prepáčte, dostali ste ponuku rokovať, politicky rokovať a možno by ste sa boli aj niečo pozitívne dozvedeli. Odmietli ste to a teraz nariekate. Nariekate, plačete, čo všetko, akú ťažkú robotu máte a neviete si s tým rady. Nech to všetci občania počujú.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Vážený pán Benkovský,

    vy si naozaj myslíte, že vám ešte niekto na Slovensku uverí, že za súčasnú ekonomickú mizériu môže niekto iný ako vaša diletantská politika? Za necelého polroka vášho vládnutia klesla hodnota slovenskej koruny o viac ako 20 % a ak budete takto ďalej pokračovať, slovenská koruna bude úplne bezcenná a úspory našich občanov sa stratia vo vašej nekompetentnosti. Pán kolega, vy si naozaj myslíte, že za zodpovednú politiku môžete vydávať také nezmyselné rozhodnutia, ako je napríklad vyhodenie niekoľko sto miliónov korún za postavenie mosta v meste, kde jeho obyvatelia nemajú ani nemocnicu? Vy si myslíte, že v čase, keď sa znižujú štátne dotácie všetkým inštitúciám, keď v nemocniciach nie sú peniaze na lieky, je zodpovedné zvýšiť štátnu dotáciu na podporu jednej z menšín na trojnásobok? Ja si, pán kolega, myslím, že to nie je zodpovedná politika.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, chcem vám pogratulovať k tomu, že ste obomi rukami hlasovali za to, že vláda nemusí byť prítomná pri prerokúvaní rozpočtu. Pán poslanec Benkovský práve opäť vystrelil z Auróry a zamával kosákom a kladivom. Volá po znárodnení národného majetku, pretože predchádzajúca vláda údajne vytunelovala tento štát. Zabudol, že práve vláda premiéra Mečiara pozdvihla z prachu ekonomiku tohto štátu, ktorú úspešne práve komunisti od roku 1948 devastovali. Dnes ich pohrobkovia dvíhajú hlas a chcú revanš. Pán Benkovský, SDĽ by sa konečne mala rozhodnúť, čo chce a čím chce byť. Aj chameleón sa raz definitívne vyfarbí. Nemôžete robiť politiku pre ľudí, pre občana tak, že budete proti nemu aj týmto rozpočtom.

    Ďakujem.

  • Hlas z pléna: Hanbi sa!

  • Ja? Prečo? Vy sa hanbite, pán...

  • Upokojte sa, páni poslanci.

    S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Myslím si, že pán poslanec Benkovský by si mal uvedomiť, že práve Mečiarova vláda ekonomicky zvládla vznik nového štátu a založenie jeho štátnosti. Ďalej by som chcela povedať, že osciloval neúmerne dlho okolo uťahovania opaskov. Pán poslanec, ak je stratégia zostavovania rozpočtu na hlavnom bode uťahovania opaskov, tak je to absolútne smutná stratégia. Chcem povedať, že uťahovanie opaskov áno, lenže vrstvy obyvateľstva, ktoré sú sociálne slabšie, tieto vaše stratégie uťahovania opaskov ťažko, ale veľmi ťažko unesú. Prosím vás pekne, ako vážne to myslí vláda začatím od seba s uťahovaním opaskov, nám ukázala po svojom nástupe, keď hlásala, že štátna kasa je prázdna a pridelila si mesačný plat za dva dni výkonu funkcie, navyše odmeny 40 tisíc za dva mesiace, čo keď prepočítame na dvanásť mesiacov, vysoko, ale vysoko prekračuje odmeny členov Mečiarovej vlády. Takže poďme na to veľmi objektívne. Myslím si, že aj vyhlásenie o zmrazení platov členmi vlády bol len krásny krok pre verejnosť, pretože vedela, že zmrazí celému štátnemu aparátu a tam by ona neunikla.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem.

    Pán predseda,

    páni členovia vlády,

    panie poslankyne, poslanci,

    za tie mesiace od začiatku parlamentu sme tu mnoho ráz počuli čosi o dedení, o dedičnosti a tak ďalej. Ja by som chcel povedať, aby sme si upresnili tento termín, pretože si nemyslím, že by tento parlament bol v nejakom príbuzenskom vzťahu, a pochybujem, že členovia terajšej vládnej koalície by chceli byť v príbuzenskom vzťahu s poslancami opozície. Jedine ak by sme to odvodzovali od Pána Boha.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený poslanecký zbor,

    môj predrečník sa zameral na, povedala by som, iba na predstavovanie Strany demokratickej ľavice, ktorá podľa neho je zodpovednou politickou stranou, ešteže nepovedal jedinou zodpovednou politickou stranou, urazil by celú koalíciu. Tá zodpovednosť však z jeho úst bola prezentovaná akosi veľmi rozpolteno. Na jednej strane horlil za ochranu občanov a SDĽ vraj nepripustí, aby sa zvýšila dolná hranica dane z pridanej hodnoty. Dúfajme, že to myslí vážne. Ale na druhej strane SDĽ veľmi pokojne podporila balíček opatrení, ktorý zhoršil život práve tým jednoduchým ľuďom, o ktorých sa tu hovorilo. Z SDĽ, teda z tejto veľmi zodpovednej politickej strany, je aj ministerka financií, ktorá tu práve dnes verejne povedala, že v rozpočte nie sú rozvojové trendy - už som o tom tu aj hovorila - a ospravedlnila to iba ošúchanou vetou, že na vine je prevzaté dedičstvo. Tá veta je už skutočne ošúchaná a myslím si, že koalícia stráca jednoducho čas práve len tým, že sa vyhovára na to, čo tu bolo, a preto predkladá aj taký zákon o štátnom rozpočte, ktorý jednoducho nemá žiadnu koncepciu, a tým, že je nekoncepčný, zakladá nesprávny smer slovenskému hospodárstvu, dôsledky čoho budeme vlastne žať neskôr.

    Z každej situácie je východisko, už dnes tu aj pán poslanec Schuster povedal, že múdry gazda nikdy nenarieka, ale hľadá skryté rezervy. Žiaľ, dnešná vláda hľadá skryté rezervy iba vo vreckách občanov a to všetko zrejme pod predvolebným heslom tej najzodpovednejšej strany: Lepší život pre statočného človeka.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcem reagovať na posledného rečníka. Nové problémy, ktoré sú v tejto spoločnosti, či už je to klesajúca úroveň rastu hrubého domáceho produktu, problémy v podnikovej sfére, stav vo finančnom sektore, vzrastajúca nezamestnanosť, prekvitajúci organizovaný zločin, nesolventné obce, ktoré siahajú na svoju majetkovú podstatu, ak sa chcú spravovať a budovať obce, krvácajúce zdravotníctvo, neúmerne drahá verejná správa a tak ďalej, to sú všetko skutočnosti, ktoré musíme brať do úvahy a musí ich brať do úvahy každý politický subjekt na slovenskej politickej scéne, ak to, samozrejme, myslí so Slovenskom dobre. Nazdávam sa a som o tom presvedčený, že s týmito skutočnosťami by boli konfrontovaní aj naši kolegovia z bývalej vládnej koalície, pretože je to objektívny fakt. Každý dobrý gazda najskôr alebo skôr, ako chce robiť výdavky, zráta svoje peniaze, až potom kupuje a platí a len to, na čo má.

    Ak máte iné informácie, vážení kolegovia z bývalej vládnej koalície, o peniazoch, ktoré sme my v tomto štáte nenašli, buďte takí dobrí, dajte nám ich v záujme Slovenska.

  • Pán poslanec Faič, reagujte na ostatného rečníka.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán poslanec Benkovský, na rozdiel od mojich predrečníkov ja s vašimi cieľmi súhlasím. Súčasne, vážený pán poslanec Benkovský, súhlasím s cieľmi, ktoré máte predovšetkým vo vzťahu - mám na mysli pozitívnom vzťahu - k občanovi Slovenskej republiky. Napriek tomu vás vyzývam k jedinému, ak to so Slovenskou republikou myslíte vážne a dobre, zhrňte svoje ciele, zoberte návrh rozpočtu a vaše ciele do tohto dokumentu zapíšte.

    Akokoľvek tento dokument študujem, vaše zámery v ňom nenachádzam. Kde sú prvky ozdravenia a oživenia hospodárstva? Kde sú definované strategické zámery Slovenskej republiky? Kde sú zámery ozdravenia podnikov? Kde sú proexportné opatrenia, ako sa reštrukturalizuje dlhová služba, ako sa mobilizujú zdroje Fondu národného majetku? Kde sú uvedené oprávnené požiadavky miest a obcí? Kde je podpora poľnohospodárstva, ktorú sľubujete? Kde je podpora zdravotníctva? Všetko to, čo správne chcete v návrhu zákona o štátnom rozpočte, bohužiaľ, trestuhodne chýba.

    A, vážená pani ministerka, jedno osobné odporučenie. Nie je vhodné sedieť v kresle predkladateľa Národnej rady Slovenskej republiky so žuvačkou v ústach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledná faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Benkovský,

    chcem vám pripomenúť, že váš zoznam hriechov predchádzajúcej vlády bol neúplný, pretože - ako vy tvrdíte - na rozkrádaní štátneho majetku sa podieľali hojnou mierou aj vaši ideoví lídri, ktorí sedia trebárs hore, ako pán otecko pána poslanca Weissa a jeho JUKO v Novom Meste nad Váhom. Mohol by som pokračovať vo výpočte. Ale týmito poukazovaniami na chyby predchádzajúcej vlády a jej privatizačných aktivít, ktoré viedli predsa len k tomu, že majetok ostával na Slovensku, sa nezbavíte zodpovednosti za ekonomickú mizériu, ktorú produkuje vaša ministerka financií pani Schmögnerová s podpredsedom vlády pre ekonomiku pánom Miklošom. Jednoducho ich tvrdá pravicová ekonomická politika dnes v Európe bola všade odsúdená, je na zánik, ale vy ju tu prezentujete. Rozdávate majetky namiesto doma do zahraničia. Likvidujete slovenských podnikateľov a tvrdíte, že za všetko môže predchádzajúca vláda. Možnože ešte mesiac vám to aj tí vaši verní budú brať k dobru, ale ubezpečujem vás, že po ďalšom mesiaci už to nikoho zaujímať nebude. A mám takú obavu, že podpredseda vlády pán Mikloš bude musieť zrejme nasledovať ako politický emigrant pána Fedora Gála, známeho to odporcu slovenskej štátnosti, ale možno, že nie do Prahy, ale do Washingtonu alebo niekde inde. A pani ministerka Schmögnerová možnože sa vráti do Národnej banky na nejaký čas, ale tiež ju bude čakať zrejme osud, že bude musieť písať skriptá o ekonomických reformách, ale nie viesť financie tohto štátu, lebo jej to nejako nejde.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sopko, máte procedurálny návrh? Ja som uzavrel možnosť podania faktických poznámok, preto vám nemôžem udeliť slovo na faktickú poznámku.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil podpredseda Národnej rady pán Andel.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    keďže poslanci za Slovenskú národnú stranu sa vyjadria ku každej rozpočtovej kapitole návrhu štátneho rozpočtu, iba v krátkosti a vo všeobecnosti vyjadrím stanovisko a výhradu nášho klubu k nemu.

    Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 má niekoľko veľmi vážnych nedostatkov, ktoré ho robia v praxi v podstate nereálnym, a to:

    1. Vláda pri príprave rozpočtu zrejme pod vplyvom rôznych vnútrokoaličných nedorozumení sa plne nemohla venovať dôkladnej príprave návrhu štátneho rozpočtu, stratila od novembra 1998 dodnes v podstate päť rozpočtových mesiacov. Táto jej pasivita mala i veľmi negatívny dosah na našu ekonomiku a postavenie Slovenskej republiky vôbec. Navŕšil sa schodok štátneho rozpočtu, čo ruka v ruke znamenalo i prehĺbenie rozpočtu a štátneho dlhu našej republiky. Rozpočet sa nakoniec pripravoval na poslednú chvíľu, šil sa, ako sa hovorí, horúcou ihlou. To je vlastne jeho najväčší nedostatok. Tento tlak cítime nakoniec i teraz pri jeho prerokúvaní v našom parlamente.

    2. Základom rastu v návrhu tohto štátneho rozpočtu je nárast hrubého domáceho produktu o 3 až 4 %, podľa toho, či ide o názor podpredsedu vlády pána Mikloša alebo o názor ministerky financií pani Schmögnerovej. Pritom experti očakávajú prepad slovenskej ekonomiky do mínusovej oblasti, v lepšom prípade stagnáciu na nulovej úrovni, čiže nepôjde o žiadny nárast.

    3. Ďalším nedostatkom tohto návrhu štátneho rozpočtu je skutočnosť, že v oblasti nezamestnanosti sa ráta s 15-percentnou úrovňou. Pritom už dnes podľa posledných štatistických a analytických výsledkov je jej miera už na úrovni 17,5 %. Pritom jej trend je i naďalej stúpajúci a podľa odborníkov už koncom mája, začiatkom júna by sa mohla pohybovať na úrovni 20 až 22 %. V tejto oblasti to bude a vlastne, bohužiaľ, už aj je skutočne najhorší rok po 2. svetovej vojne. Nie je to žart, bohužiaľ, je to skutočnosť. Takisto po roku 1945 bol i stúpajúci trend životnej úrovne, v niektorom roku nižší, v niektorom roku vyšší. Teraz, i keď vo všeobecnosti v porovnaní s týmto obdobím je životná úroveň oveľa vyššia, je však najprudšie tempo jej poklesu, prepadu. Do tzv. sociálnej siete sa prepadá čoraz viacej občanov Slovenskej republiky.

    4. Ak zoberieme do úvahy veľký deficit a štátny dlh Slovenskej republiky, nulovú stagnáciu hrubého domáceho produktu, nárast nezamestnanosti nad predpokladanú mieru, dospejeme k reálnemu záveru, že nárast inflácie bude taký prudký, že zlikviduje našu ekonomiku a hospodárstvo. O mene, v tejto súvislosti spustenej lavíne sa bojím hovoriť.

    5. Návrh štátneho rozpočtu vôbec nepočíta so zvýšením elektrickej energie, plynu, pohonných hmôt, vodného a stočného, so zvýšením poštovného a podobne. Tieto nezapočítané zvýšené náklady však v rozpočtovej položke každého rezortu znamenajú deficit minimálne, a to som pri svojich odhadoch skutočne skromný, 30 %. Napriek tejto skutočnosti dnes nikto nevie, kde na túto dieru nájdeme záplatu.

    Dámy a páni, poukázal som iba na päť oblastí všeobecných nedostatkov tohto návrhu štátneho rozpočtu. V plnej nahote sa však jeho slabiny objavia pri hodnotení jednotlivých rozpočtových kapitol. Ak mám porovnávať štátny rozpočet z roku 1998 a tento, musím s poľutovaním konštatovať, že tohoročný dosahuje iba 50- až 60-percentnú hodnotu toho minuloročného.

    Moje, resp. naše hodnotenia vládneho návrhu štátneho rozpočtu skutočne nevychádzajú z pomsty alebo škodoradosti. Až veľmi dobre si uvedomujeme, ako môže zle prijatý štátny rozpočet negatívne dopadnúť na našich občanov. Sme aj chceme byť konštruktívnou opozíciou, je našou morálnou povinnosťou riešiť všetky problémy našej spoločnosti, nechajte nám preto, prosím, priestor na vyjadrenie našich názorov k návrhu štátneho rozpočtu. Určite sa v nich nájde dosť progresívnych myšlienok, ktoré ho môžu skvalitniť.

    Preto Slovenská národná strana a jej poslanecký klub je za stiahnutie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, je za to, aby bol vláde vrátený na prepracovanie. Pritom nehrozí ochrnutie chodu štátu, pretože zákon nám umožní i naďalej pokračovať v rozpočtovom provizóriu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave za klub poslancov SMK pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni ministri,

    schválenie štátneho rozpočtu vytvára u nás v transformujúcej sa ekonomike značnú časť celkovej hospodárskej klímy. Javí sa ako hlavný nástroj štátu na zabezpečenie určených cieľov hlavne v hospodárskej politike, ale, samozrejme, vytvára určitý ekonomický priestor na rozvoj celej spoločnosti. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Preto je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov doma i v zahraničí sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie sa domácností.

    Vláda si vo svojom programovom vyhlásení vytýčila zámery, ktoré chce urobiť, aby sa stabilizovala ekonomika krajiny, aby sa zlepšil rozpočtový systém a aby bol vytvorený priaznivý systém čerpania a naplnenia štátneho rozpočtu. Prostriedky štátneho rozpočtu preto majú byť rozdelené medzi jednotlivými kapitolami rezortov proporcionálne, vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej a verejnej správy. Tieto požiadavky by sa mali opierať o komplexný dlhodobý hospodársky program, v ktorom sú stanovené hospodárske priority rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva a hlavné ciele a smerovanie spoločnosti. Žiaľ, takýto program od vzniku Slovenskej republiky ešte nebol vytvorený a nebola ani prijatá žiadna zásadná koncepcia rozvoja ekonomiky a spoločnosti, od ktorej by sa dalo odraziť pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu. Samozrejme, nie je to nedostatok, ktorý má na vine súčasná vláda, veď počas takého krátkeho obdobia pôsobenia vlády sa nedá vytvoriť takýto závažný materiál. V budúcnosti však bude potrebné sa zaoberať touto otázkou. Takáto koncepcia alebo dlhodobý hospodársky program musí byť jediným z hlavných podkladov pri prijímaní štátneho rozpočtu. Možno aj preto akcentuje u nás určitá koncepčnosť rozvojovej a rozpočtovej politiky. Preto boli každoročne viac či menej pozmenené požiadavky na rozpočtové krytie priorít tak v štátnej správe, ako aj vo vzťahu k rozpočtom obcí.

    Východiská návrhu štátneho rozpočtu z hľadiska zdedenej hospodárskej situácie sú nadmieru nepriaznivé. Sú nám všetkým známe obrovské deficity štátneho rozpočtu z predchádzajúceho obdobia, neefektívnosť použitia prostriedkov rozpočtových peňazí, nepriaznivá zahraničnoobchodná bilancia, vysoké domáce a zahraničné zadlženie krajiny a menová nestabilita. Sú to také vážne negatívne ekonomické veličiny, ktoré zužujú manévrovací priestor v rozpočtovej sfére pre súčasnú vládu na minimum.

    Je nám jasné, že žiadne iné riešenie pre nás neexistuje, len cesta efektívneho a hospodárneho využívania verejných prostriedkov, presadenie hospodárnosti, upevnenie daňovej a finančnej disciplíny, zabezpečenie finančnej likvidity štátneho rozpočtu, zníženie hrozivého deficitu štátneho rozpočtu a v neposlednom rade zníženie už neúnosného negatívneho salda našej zahraničnoobchodnej bilancie.

    Pre vývoj ekonomiky Slovenska v roku 1998 bolo charakteristické, že došlo k spomaleniu tempa ekonomického rastu a k prehĺbeniu makroekonomických disproporcií. Došlo k nárastu inflácie a k stagnácii priemerného počtu zamestnaných v národnom hospodárstve. Pasívne saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb vyskočilo na 80 mld. Sk. Samozrejme, takýto stav sa s plnou vážnosťou odzrkadľuje aj na návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a vytvára zúžený ekonomický rámec na tvorbu návrhu rozpočtu na rok 1999.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 naznačené zmeny trendov makroekonomického vývoja sú podľa nášho hodnotenia udržateľné, len bude potrebné vyvíjať maximálne úsilie zo strany vlády na zvyšovanie náročnosti na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami. Pokles tempa rastu hrubého domáceho produktu na 3 %, rast miery inflácie na 10 % a priemerná miera nezamestnanosti na úrovni 15 % sú udržateľné iba vtedy, ak budú zavedené prísne opatrenia na hospodárne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu a na upevnenie daňovej a colnej disciplíny. Asi najvážnejším rizikovým faktorom v oblasti makroekonomických východísk je nárast miery nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti už prekračuje rámec stanovený návrhom štátneho rozpočtu. Zvýšil sa podiel tak dlhodobo, ako aj krátkodobo nezamestnaných. Podľa nášho hodnotenia je najvyšší čas vytvoriť a takisto prijať platnú koncepciu sociálnej sféry, ktorá vytvára potom podmienky na riešenie problémov sociálne odkázaných osôb či rodín.

    Na strane druhej je však potrebné zastaviť ďalší rozmach tzv. špekulatívnej nezamestnanosti. Na zamedzenie ďalšieho rastu nášho negatívneho zahraničnoobchodného salda asi bude potrebné zo strany vlády uvažovať o zavedení konkrétnych ochranárskych opatrení na ochranu domáceho trhu hlavne vo vzťahu k poľnohospodárskym výrobkom a potravinám. Takýto krok evidentne pomohol aj našej poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorá je, žiaľ, vystavená určitému nekonkurenčnému trhovému prostrediu vo vzťahu k dovozu potravín a poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú neúmerne vysoko dotované v krajinách pôvodu. Potom naša prvovýroba má viackrát problémy s realizáciou vlastnej produkcie a ako vedľajší produkt v tomto procese sa ďalej prehlbuje druhotná platobná neschopnosť poľnohospodárskych podnikov.

    Ak v návrhu štátneho rozpočtu nie sú dostatočné prostriedky na realizáciu výraznejšej proexportnej politiky a na zabezpečenie vyššieho dotovania poľnohospodárskej výroby, veru bude potrebné sa zaoberať vážnejšie otázkou ochrany domáceho trhu, samozrejme, opatreniami, ktoré korešpondujú so závermi uruguajského kola GATT a ďalšími predpismi Svetovej obchodnej organizácie.

    Kvantifikácia príjmov v návrhu štátneho rozpočtu charakterizuje rad rizík vývoja makroekonomického prostredia. Počíta sa so zavedením viacerých legislatívnych noriem s pozitívnym dosahom na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Konečný efekt týchto opatrení však je ťažko predvídateľný, veď nepoznáme dosah týchto opatrení na zmenu podnikateľského rozhodovania a istotne bude potrebné počítať aj s tým, že k určitým zmenám tu zákonite musí dôjsť.

    Z príjmov nášho štátneho rozpočtu 86,5 % tvoria daňové príjmy, 10,5 % nedaňové príjmy a 3 % príjmy zo splácania úverov a pôžičiek. Teda základom príjmov štátneho rozpočtu je výnos z daní, ktorý má dosiahnuť celkovo 155 700 miliónov Sk. Splnenie tejto položky je podmienené prijatím a realizáciou určitých úsporných opatrení a výrazným obmedzením rozsahu tieňovej ekonomiky, špekulácií a daňových únikov. Celkové naplnenie príjmovej časti podľa nás je rizikové, najmä vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov. Pri dani z pridanej hodnoty vývoj štruktúry domáceho dopytu a pri ostatných príjmoch stanovenie nulovej sadzby dovoznej prirážky môže výrazne znižovať celkovú výnosnosť daňových príjmov. Treba uvažovať o znovuzavedení dovoznej prirážky. Na vývoj dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bude nepriaznivo vplývať aj zmrazenie valorizácie platov štátnych zamestnancov, veď úroveň platov v štátnej sfére síce nepriamo, ale vplýva aj na úroveň platov v súkromnej sfére.

    Vari najkritickejšou položkou na strane príjmov je výnos z dane z príjmov právnických osôb. Rapídne klesajúci trend tejto položky jasne poukazuje na viaceré nedostatky v našom transformačnom procese. Kým v roku 1997 sa rozpočtovali príjmy týchto daní na úrovni 40 mld. Sk, vlani už iba na úrovni 26 mld. Sk. V prerokovanom návrhu rozpočtu sú síce rozpočtové príjmy o 1 750 miliónov Sk vyššie, ale vzhľadom na súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu v mikrosfére a vzhľadom na bohaté skúsenosti našich manažérov v tunelovaní podnikov uvedená suma je dosť riziková. Na strane druhej však právnické osoby čerpajú najviac prostriedkov zo štátnych fondov. Saldo takejto bilancie by poukázalo ešte presnejšie na existujúce medzery v tejto daňovej politike.

    Predložený návrh rozpočtu predpokladá oproti štátnemu rozpočtu roku 1998 rast výdavkov o vyše 10 mld. Sk, to jest 5,5 %. Žiaľ, z týchto 10 mld. Sk 5 mld. činí iba sumu, s ktorou musíme vykryť zvýšené nároky na štátny dlh. Keď celkový návrh štátneho rozpočtu v makroekonomických parametroch počíta s 10-percentnou priemernou infláciou, jednoznačne sa dá poukázať na otvorenú reštriktívnosť výdavkovej stránky návrhu. Dá sa očakávať, že dôjde k zníženiu dopytu verejného sektora na trhu tovarov, služieb a investícií o necelé 4 a možno aj 5 %. Najvýraznejší pokles je v rámci kapitálových výdavkov, čo nevytvára priaznivý rámec na zabezpečenie rozvojových impulzov pre našu ekonomiku, ale, žiaľ, nie sú peniaze. Návrh síce ráta v nominálnom vyjadrení s rastom výdavkov na mzdy, platy a osobné ohodnotenia o 1 300 miliónov Sk viac, ale reálna kúpna sila týchto miezd pri 10-percentnej inflácii bude oveľa nižšia, zhruba o 4 %. Aj takýto vývoj bude mať nepriaznivý vplyv na rast celkovej spotreby u nás.

    Bežné transfery podnikateľským subjektom sú určené v sume vo výške 13 266 miliónov Sk. Najväčšia suma transferov sa smeruje do poľnohospodárstva a potravinárstva v sume 7 620 miliónov Sk. Táto suma predstavuje oproti rozpočtu roku 1998 zvýšenie o 623 miliónov Sk. Takéto zvýšenie však nevykryje požiadavky spojené s očakávaným rastom inflácie. Výrazne sú skrátené aj prostriedky na kapitálové výdavky tohto rezortu. Nám všetkým musí byť jasné, že takýto stav priamo predurčuje ďalšie rozširovanie vážnych ekonomických problémov s priamym dosahom na trhu výroby. Teda môžeme očakávať, že podiel podnikov, ktoré hospodária s pozitívnym hospodárskym výsledkom, bude ešte nižší.

    Naše poľnohospodárstvo prežíva vážnu krízu. Bude potrebné v nasledujúcom období nájsť spôsob na riešenie najvážnejších ekonomických problémov tohto odvetvia. Bude tu na to vytvorený priestor.

    Na rok 1999 sa navrhujú bežné transfery štátnych fondov vo výške 11 566 mil. Sk, čo je v nominálnej hodnote o 668 mil. Sk viac než v rozpočte na rok 1998. V hospodárení štátnych účelových fondov hlavne v rezorte pôdohospodárstva sa však už aj v minulosti často vyskytovali viaceré vážne nedostatky, ktoré poukazujú aj na určité rezervy v rozpočte, preto sa mohlo stať, že napríklad minister pôdohospodárstva rozhodol presunúť prostriedky zo Štátneho vodohospodárskeho fondu a zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu formou pôžičky do Štátneho podporného fondu, nezohľadňujúc ani škody vzniknuté povodňami na východnom Slovensku. Zo Štátneho podporného fondu ministerstva pôdohospodárstva potom putovali tieto peniaze poľnohospodárskym podnikateľským subjektom nie vždy najjasnejším spôsobom. A na základe subjektívneho rozhodovania, samozrejme, došlo k viacnásobnému porušeniu zákona. Ale môžem tu potvrdiť, že za to sa nikomu nič nestalo, nikto nebol braný na zodpovednosť aj napriek tomu, že Najvyšší kontrolný úrad poukázal na vážne porušenie zákona.

    Aj týmto príkladom nelegitímneho hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu som chcel poukázať na vážny problém v hospodárení niektorých štátnych fondov a aj na to, že popri všetkom sa nájdu ešte rezervy v našom rozpočtovom hospodárení. V budúcnosti bude potrebné skoncovať s praxou oddeľovania peňazí do nadmerného počtu samostatných štátnych fondov, kde sa potom šafári so zverenými prostriedkami štátneho rozpočtu a napokon činnosť týchto fondov vôbec neprinesie očakávaný výsledok. Podpora určitých cieľov a oblastí zo strany štátu mizne a rozširuje sa subjektivizmus a rôzne formy korupcie. Ciele, ktoré sú sledované a podporené prostredníctvom štátnych fondov, môžu byť priamo konkretizované v návrhu štátneho rozpočtu. Celý proces prideľovania prostriedkov štátneho rozpočtu bude transparentnejší a spravodlivejší.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa nášho hodnotenia aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré úzke miesta v našej hospodárskej, rozpočtovej a fiškálnej politike. V budúcnosti bude potrebné návrh rozpočtu koncipovať tak, aby plnil stabilizačnú úlohu pre hospodárstvo krajiny a nie aby bol zdrojom rozdelenia lacných peňazí. Zavedením štátnej pokladnice sa niektoré vzťahy isteže optimalizujú, ale nedá sa očakávať od tohto procesu, že sa zmení všetko od seba. Treba pripravovať ďalšie právne normy na vymedzenie priaznivého ekonomického priestoru na podnikateľskú sféru. Bude potrebné ho neustále zdokonaľovať a harmonizovať s právom vyspelých európskych štátov. Musí dôjsť k neodložiteľným zmenám vo fiškálnej politike, ktoré smerujú k stabilizácii vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto procese v prospech občanov Slovenska.

    Na konci môjho vystúpenia by som vám ešte chcel predložiť určité pozmeňujúce návrhy.

    Po prvé, k § 13: V § 13 sa vypúšťa odsek 4 a poznámka pod čiarou k odkazu 21. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4. Následne je potrebné potom prečíslovať odkazy 22

    až 25.

    Ako odôvodnenie tu uvediem, že navrhované vypustenie ustanovenia § 13 ods. 4 vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 súvisí s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, a s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu, ktorým sa novelizuje zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, pretože podľa pozmeňujúcich návrhov k parlamentnej tlači číslo 165 a číslo 158 sa v roku 1999 nebude určovať príslušný koeficient ďalších platov. Úprava obsiahnutá v predmetnom ustanovení vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 je bezpredmetná.

    Ako ďalší návrh by som chcel tu predniesť návrhy, ktoré smerujú k zvýšeniu určitých prostriedkov pre Najvyšší kontrolný úrad a k zvýšeniu počtu zamestnancov.

    1. Zvýšiť limit počtu zamestnancov pre kapitolu Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o 2 osoby, t. j. nerealizovať jednopercentné zníženie počtu zamestnancov v zmysle návrhu opatrení zameraných na hospodárenie a efektívne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v časti A, bod A.3, uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 852 zo dňa 2. decembra 1999.

    2. Zvýšiť bežné výdavky rozpočtovej kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o 2 705 tisíc Sk, a to na tovary a ďalšie služby na ťarchu výdavkov rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa v skupine 8 - Rezerva na riešenie dosahov nových zákonných úprav a iných vplyvov.

    Ako odôvodnenie uvediem, že v súvislosti s návrhom kontrolných činností Najvyššieho kontrolného úradu je potrebné zvýšiť počet zamestnancov s postupným personálnym dobudovaním expozitúr v Košiciach a Banskej Bystrici, to má za následok aj zvýšenie finančných prostriedkov výdavkovej časti.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako spoločný spravodajca vás chcem ešte požiadať o niečo. Pri úprave textu spoločnej správy výborov zo strany Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vypadol, žiaľ, jeden pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý znie: Zvýšiť celkový objem výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 500 miliónov Sk a tieto prostriedky účelovo treba viazať pre Štátny fond trhovej regulácie. Tento návrh, samozrejme, gestorský výbor prerokoval a odporučil neschváliť. Žiaľ, pri vypracovaní tejto spoločnej správy, pri koncipovaní zo strany Kancelárie Národnej rady vypadol tento návrh, ale bol prerokovaný v gestorskom výbore.

    Ďakujem vám za pochopenie.

  • Chcem sa spýtať tých, ktorí sa prihlásili na svetelnej tabuli, či sa všetci hlásia s faktickými poznámkami. Áno. Čiže je to sedem poslancov. Uzatváram možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami. V poradí: pán Lexa, pán Kozlík, pani Slavkovská, pán Delinga, pán Paška, pán Šepták a pán Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec Lexa.

  • Pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    veľmi ma udivila vehementnosť, s akou zástupca Strany maďarskej koalície pán Pál Farkas obhajuje tento mizerný štátny rozpočet, ktorý osobne považujem za najslabší v doterajšej histórii samostatnej republiky. Samozrejme, že je potrebné hľadať pravé dôvody, pre ktoré takýmto spôsobom zástupca Strany maďarskej koalície vystupuje tak, ako vystupuje, pretože každému z nás je jasné, najmä po minulotýždňovom bojkote parlamentu poslancami Strany maďarskej koalície, ktorí natvrdo povedali, že podporia štátny rozpočet len vtedy, ak si vytrucujú desiatky miliónov korún na podporu národnostných menšín. Verejne toto bolo deklarované z úst podpredsedu Bugára. Ja chcem pogratulovať pánovi Farkasovi, že takýmto spôsobom obhajujú svoje úzko stranícke záujmy Strany maďarskej koalície, ktoré sú plne premietnuté v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Vytrucovali ste si milióny na národnostné menšiny, vytrucovali ste si napríklad zbytočne vyhodených 500 miliónov korún na dostavbu štúrovského mosta, ktorý nikto nepotrebuje. Tieto prostriedky mohli byť využité podstatne efektívnejším spôsobom, obzvlášť za stavu, keď dostavba tohto mosta výrazne poškodí štátne záujmy Slovenskej republiky v ďalšom pokračovaní v oblasti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Trucujete si o 180 tisíc ha pôdy, ktorá má zo štátu prejsť na maďarské mestá a neskoršie prostredníctvom nich do rúk občanov maďarskej národnosti, pretože táto pôda je koncentrovaná na úzkom území južného Slovenska. To znamená, toto sú hlavné dôvody, pre ktoré takto vehementne podporujete štátny rozpočet. A neklamte verejnosť, ani nikoho o tom, že akým spôsobom skutočne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • Ja by som, vážená Národná rada, rád upozornil na tú časť vystúpenia pána Farkasa, kde cituje to, že štátny rozpočet by mal byť zameraný na stabilitu slovenskej ekonomiky. Chcel by som pripomenúť, že stabilita Slovenskej republiky novou vládou bola už poškodená vtedy, keď dala neúmerné populistické sľuby vo voľbách, ktoré, samozrejme, veľmi ťažko napĺňať. Že stabilita slovenskej ekonomiky pri padajúcej slovenskej korune sa nedá zachraňovať tým spôsobom, že významný ekonomický činiteľ vlády na adresu podniku, ktorý ho informuje o tom, že pokiaľ bude pokračovať pád slovenskej koruny tým tempom, ako to je, dôjde ku krachu veľkých slovenských podnikov, ktoré významne investovali, a na to sa dopočuje z úst tohto činiteľa vlády, že jeho nezaujíma osud slovenských podnikov, jeho zaujíma stabilita slovenskej ekonomiky. Ak chceme stabilitu slovenskej ekonomiky zabezpečiť na cintoríne slovenskej ekonomiky, na cintoríne slovenských podnikov, tak je to o ničom.

    Podobne je možné poukázať, pán poslanec Farkas, na rozporuplnosť trebárs medzi pani Schmögnerovou a pánom Miklošom. Čo sa týka dovoznej prirážky, po piatich mesiacoch svojho fungovania vláda nemá jasno ani v takýchto elementárnych kategóriách, ako sú nástroje ochrany vnútorného trhu alebo podpory zahraničného exportu. Keby som menoval tieto protirečivé vzťahy medzi členmi vlády, nestačilo by mi desať prstov na oboch rukách.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený poslanecký zbor,

    bolo dojemné počúvať, ako pán poslanec tu plače nad dlhým rozpočtom, ale akosi som nepochopila prečo, veď je predsa súčasťou vládnej koalície, tak má možnosť sa zúčastňovať alebo mal možnosť zúčastňovať sa tvorenia tohto štátneho rozpočtu a ešte mal možnosť ho aj nepodporiť. Lenže, samozrejme, tu vôbec o to nejde. Ale najviac ma prekvapilo to, že vyhlásil, že tu chýba koncepcia rozvoja národného hospodárstva a že, samozrejme, nie je na vine táto vláda, pretože za ten krátky čas to nestihla.

    Ja tu mám však citát od terajšieho pána premiéra Dzurindu, ktorý už v decembri 1997, čiže už pekne dávno, vyhlasoval, citujem: "Je treba siahnuť po odvážnych opatreniach, takých, ako ponúka SDK vo svojej koncepcii národohospodárskej, ktorú sme predstavili verejnosti na odbornej konferencii v Bratislave." Kde sa tá koncepcia stratila, teda tomu nerozumiem. Možnože Strana maďarskej koalície nebola s tým oboznámená, ale, žiaľbohu, tá koncepcia sa neprejavila ani v tomto rozpočte.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    K vystúpeniu pána poslanca Farkasa musím reagovať v tom zmysle, že očakával som od pána predsedu výboru, že zreprodukuje svoje stanoviská, ktoré tak vehementne presadzoval na margo štátneho rozpočtu v uplynulom volebnom období, na posilnenie finančnej politiky v odvetví pôdohospodárstva. A poľnohospodári sa znovu nádejali, že na poste finančného a rozpočtového výboru je človek, ktorý vyšiel z rezortu pôdohospodárstva, že bude teda vehementnejšie presadzovať záujmy. Očakával som, že pán poslanec a pán predseda výboru Farkas bude reagovať aj na petíciu poľnohospodárov a očakávali ho poľnohospodári na tomto stretnutí v piatok minulý týždeň ako veľkého predstaviteľa, alebo dôležitého predstaviteľa finančnej politiky v parlamente. Nestalo sa tak. Napriek tomu zúžil svoje vystúpenie len, samozrejme, do časti, čo majú urobiť príslušné orgány v rezorte, vo fondoch a podobne.

    Ja som skutočne prekvapený, pán predseda výboru, že na to poľnohospodárstvo už nemyslíte tak, ako ste naň mysleli pri rozpočte na roky 1998, 1997, 1996, keď ste presadzovali do fondov a do kapitoly ministerstva rezortu od 1,5 do 2 mld. korún a teraz nepresadzujete do tejto kapitoly ani grajciar. To poľnohospodárov veľmi mrzí a mrzí nás to všetkých.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Áno, pán Farkas, hospodárska situácia na Slovensku je zložitá, a to najmä preto, že vaša vládna moc nerobí už pol roka iné, iba sa sťažuje na predchádzajúcu vládu, že vám nenaplnila štátnu pokladňu tak, aby ste z jej práce mohli ešte aspoň polroka, alebo rok bezpracne existovať. Ale, vážený pán, nehanbíte sa v čase, keď vašej vláde chýbajú peniaze na zaplatenie učiteľov, železničiarov či iných štátnych zamestnancov vypumpovať zo štátnej pokladnice viac ako pol miliardy na zbytočný most v Štúrove a viac ako 200 miliónov Sk na vaše údajne kultúrne aktivity? Tie peniaze nám budú chýbať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Dalo by sa veľmi veľa povedať, ale, bohužiaľ, krátka faktická poznámka mi to neumožňuje, tak sa obmedzím len na krátke vystúpenie a ostatné si povieme v mojom príspevku, ktorý budem mať, že by som sa chcel pánovi Farkasovi poďakovať, že ma svojím vystúpením len utvrdil v tom rozhodnutí, že tento rozpočet je veľmi rizikový a ťažko naplniteľný a že je potrebné ho stiahnuť na dopracovanie. A čo sa týka toho strednodobého plánu rozvoja hospodárstva, sám som na vlastné uši počul, ako pán minister Magvaši v jednej relácii potvrdil, že táto vláda ho nemá. Chcel by som sa spýtať, čo teda robíme, keď nemáme takéto základné veci, čo sa týka rozvoja hospodárstva v strednodobom pohľade.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajči - faktická poznámka.

    Zapnite pána poslanca Krajčiho.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    môžem súhlasiť s časťou vystúpenia pána Farkasa, ktorý hovoril, že táto vláda nemá ani predstavu o tom, ako naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu a v prípade, že by aj naplnila to, čo si tam naplánovala, tak celý tento štátny rozpočet môže vydržať maximálne do októbra. Je preto zarážajúce, že my sa tu zaoberáme štátnym rozpočtom, a pritom neboli schválené zákony, ktorých prijatie zabezpečuje naplnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, a teda prijímame niečo, čo nebude mať stabilitu.

    Po druhé chcem povedať, že naozaj súhlasím s pánom Farkasom aj v tom, že treba zabezpečiť ochranu slovenského trhu a hlavne prvovýrobcov, pretože situácia je naozaj vážna a v prípade, že budeme zasýpať náš trh zahraničnými výrobkami, je potrebné sa uchýliť aj k tomu, čo robila predchádzajúca vláda a čo presadzoval pán Kozlík a čo ste tak kritizovali. To sú dovozné prirážky. Vidím, že aj vy sám navrhujete, že tá ochrana trhu musí byť preto zabezpečená, a teda potvrdzujete to, čo sme robili my už predtým. No a v tomto prípade, keď sa hovorí o ochrane prvovýrobcov, treba povedať, aby aj politické strany plnili svoje volebné programy. A jedna z nich má na plagátoch napísané, že základné potraviny, že základné ceny - a to je vlastne tá otázka dotácie poľnohospodárstva a ochrana vnútorného trhu. Keď sme my presadzovali otázku Nadácia SOS, to jest Slovenský občan sebe, tak ste sa vysmievali, že slovenskí občania by mali kupovať predovšetkým slovenské výrobky. Dnes s tým vychádzate ako s objavnou myšlienkou. Myslím si, že ste zaspali dobu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub SDK pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    milé poslankyne,

    vážení poslanci,

    ctená vláda,

    dámy a páni,

    milí spoluobčania,

    rozpočet štátu, to nie je iba účtovníctvo budúcich odhadovaných anonymných peňazí. Zložitý rozpočtový mechanizmus, ktorý sa často zdá nezrozumiteľný pre neodborníkov, sa azda niekedy aj úmyselne usiluje zahaliť podstatu a tá je celkom jednoduchá, ide o príspevok ľudí, ktorí si ho odtrhli od úst na budovanie spoločného diela. Preto štátny rozpočet je viac než len súhrn položiek jeho príjmov a rozčlenenie jeho výdavkov. Je to tiež o filozofii a duchu nášho spoločenstva. Preto je každý štátny rozpočet zásadne dôležitý. A osobitne dôležitý je tento, ktorý máme pred sebou. Je pokračovaním rozpočtovej filozofie poslednej etapy porevolučného obdobia. Od predchádzajúcich sa však líši tým, že sme sa dostali na hranice možností. Prakticky každá jeho kapitola je jasným dôkazom toho, že takto to už ďalej v budúcich rokoch nepôjde.

    Celkom na začiatku považujem za potrebné povedať, nie je to dávno, čo sme vyjadrili vláde dôveru. Má náš mandát, a preto ak má ukázať, či si s týmto mandátom v našej vlasti poradí, musíme jej dať primeraný čas a primerané prostriedky. Znamená to, že ak to s dôverou vláde myslíme vážne, rozpočet, ktorý pripravila, schválime. Klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície pri tom nezaváha. To však neznamená, že k tomuto návrhu štátneho rozpočtu nechceme nič povedať. Je to zatiaľ biankošek postavený na tejto dôvere.

    Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš celkom otvorene pre SME v sobotu 13. marca povedal, že cesta, akou sa riešia rozpočtové riziká, je krátkozrakou a obmedzenou, ale iná možnosť tu teraz nie je. Hovorí tiež o tom, že rozpočet na rok 2000 by mal byť úplne iný. Toto sú pre nás veľmi dôležité slová. Nestačí totiž iba mlčky a tŕpne schvaľovať čosi, k čomu nás prinútila realita. Treba tiež vidieť zdroje na to, aby o rok alebo o dva bolo aspoň o kúsok lepšie. Potrebujeme zdroje spoločenského optimizmu. Potrebujeme etos skromnosti.

    V uplynulých rokoch sa tu rozšafne prijímali štedré zákony. Potom sa pred schvaľovaním rozpočtov obvykle ukázalo, že na to slovenská spoločnosť nemá. To bolo i po minulé roky, len do rozpočtu na rok 1997 to bolo ukryté priamo v zákone o štátnom rozpočte, potom to znemožnil rokovací poriadok. Ale vždy sa novelizovali zákony, pri ktorých sa ukázalo, že na to slovenská spoločnosť nemá. Treba si to otvorene povedať, ako kedysi povedal antický Perikles: "Priznať sa k chudobe nie je pre nikoho hanba, ale skôr je hanba neurobiť nič, aby sa z toho človek dostal." A rozhodne tiež nestačí, ak o tom, ako sa z dnešnej chudoby dostaneme, vie iba vláda. Poznáme všetkých jej členov a sme presvedčení, že sú to odborne fundovaní ľudia. Aby však nielen táto snemovňa, ale slovenská spoločnosť našla vnútorné odhodlanie utiahnuť si opasky, napľuť si do dlaní a pustiť sa do diela, potrebujeme všetci poznať očakávaný výsledok a reálnu cestu k nemu. Potrebujeme, aby bola viditeľná stratégia pre túto cestu.

    Predložený rozpočet je, ľudovo povedané, na prežitie. Získavame ním čas, slovami Ivana Mikloša, na to, aby sme ten budúci pripravovali už inak. To však nesmie byť iba internou úlohou vlády. Tu je potrebný plán pre celé Slovensko. Múdry vladár v Exupéryho Sita de Lés svojmu synovi vraví: "Prinúť ich, aby spoločne budovali vežu a urobíš z nich bratov. Ak chceš, aby sa nenávideli, predhoď im zrno." Na to, aby sme urobili krok od rozpočtu na prežitie, potrebuje slovenská spoločnosť víziu. Nestačí len odborne zdatná a obetavá vláda. Tu sa žiada mobilizujúce posolstvo, schopné oduševniť ľudí. Program národnej obnovy, s ktorým pred troma mesiacmi predstúpila vláda, obsahuje pekné a vznešené ciele. Sú to záväzky pre najvyšších štátnych úradníkov. Ľudia, ktorí v tejto krajine žijú, sa však pre spoločné dielo dokážu nadchnúť iba vtedy, ak budú vidieť aj za horizont jednej vlády a hlavne ak uvidia aj cesty, časový harmonogram a jednotiacu ideu.

    Slovensko svoju premenu prežíva veľmi bolestne. Ťažko je sa rozlúčiť s navyknutými predstavami, spôsobmi správania sa, hoci teoreticky a inštinktívne všetci vieme, že po starom sa už nedá. Nové sa však na nás valí bez jasných pravidiel. Každé nevyhnutné opatrenie, ktoré vláda či parlament prijme, jatrí rany, čo priniesla doba, v ktorej žijeme. Ak ich tento ľud má uniesť, musí vidieť miesto týchto opatrení vo väčšom a pozitívnom pláne. Potom to spolu vydržíme. A toto hovorím, vážené dámy a vážení páni, úplne mimo stranícko-politických zápasov. Podľa nášho názoru je potrebné čo najskôr spracovať a zástupcom občanov, teda parlamentu predložiť strategický plán budúceho rozvoja našej vlasti. Tento plán by mal byť vypracovaný na obdobie najväčších premien, ktoré nás ešte čakajú, to znamená približne na obdobie do vstupu Slovenska do Európskej únie. Mal by obsahovať opatrenia, časový harmonogram a v nich aj základnú ideu. Touto základnou a jednotiacou ideou by mala byť podľa mňa pomoc v svojpomoci.

    Práve predložený rozpočet je rozpočtom na prežitie, a preto v zásade vychádza zo starej spoločenskej filozofie pomoci bezmocným. Ak nezmeníme filozofiu, tak tu nepomôže sebafundovanejšia a ani sebaobetavejšia vláda. Pomoc svojpomoci znamená účasť štátu pri podnecovaní aktivity a tvorivých schopností miliónov ľudí, prebúdzanie a prehlbovanie zodpovednosti každého za svoj život. Pokúsim sa uviesť niekoľko nedokonalých príkladov. Štát už asi nikdy nebude mať na to, aby pokračoval v niekdajšom financovaní a prideľovaní bytov bez účasti tých, ktorí v nich budú bývať. Treba pomôcť ľuďom, aby si ich mohli postaviť. Samozrejme, že aj finančne prístupnými hypotekárnymi úvermi, rozvojom stavebného sporenia a podobne. Nezostávajme však len pri takomto rozmýšľaní. Nájdime napríklad právnu možnosť, ako mladým ľuďom rozdať do užívania pozemky a budeme sa čudovať, ako si postavia domy aj sami.

    Štát sa dnes morí s bojom proti zločinu, hlavne tomu organizovanému. Treba pomôcť ľuďom, aby sa na svojej ochrane mohli podieľať. Pre účinný boj je štát limitovaný objemom finančných prostriedkov. Skúsme však dať legálnu možnosť podnikateľom a občanom vôbec, aby v súčinnosti s políciou utvárali svojpomocné ozbrojené ľudové útvary vrátane možnosti použiť zbraň a uvidíte, ako si s vydieračmi a výpalníkmi poradia. To sa dá urobiť tak, aby to bolo v súlade s ústavou.

    Ľuďom, ktorí stratili prácu, treba iste pomáhať, aby prežili. Nemôžeme sa však zmieriť s tým, že desaťtisíce ľudí sa spoliehajú na podporu štátu a pracovať sa im jednoducho nechce. Kto nechce pracovať, nech ani neje. To nie je komunistické heslo. Je to biblická zásada apoštola národov z 2. listu Solúnčanom. Zásada, ktorá stála na úsvite našej civilizácie a je stále aktuálna. A táto zásada však neplatí len na povaľačov. Kto dnes prejde po Slovensku, nebude sa mu zdať, že je to chudobná krajina. Chudobný je len štát a mnoho jeho obyvateľov. Bohaté nové domy a drahé luxusné autá sú dôkazom, že nie všetci. Kto si zaslúžil a zarobil na to, nech má. Tam sa chráňme pred pocitom závisti. Kto však za to spoločnosti nič neodviedol, toho treba zaťažiť aspoň dodatočne. A ak prestúpil zákon, treba vyvodiť aj osobnú zodpovednosť. Strategický plán svojpomoci by bolo potrebné urýchlene vypracovať a predložiť. Celá spoločnosť potrebuje vidieť, že ak dnes šetríme na platoch sudcov a na zdravotníctve, tak je to len a len preto, aby už o rok mohlo byť inak, aby Slovensko vykročilo smelo dopredu v ústrety premenám novej doby, na to je potrebné takéto strategické myslenie. Je potrebný jasný a zrozumiteľný plán pre celú našu pospolitosť organizovanú štátom a hlavne k tomu všetkému naše spoločenstvo potrebuje nového ducha. Rozpočet štátu totiž nikdy nesmie byť iba súhrnom položiek, tak ako vyšli z kancelárií ministerských úradníkov. Nesmie byť výslednicou viac alebo menej odborných odhadov a zápasov rezortného lobizmu. Na začiatku tvorby rozpočtu, ako aj pri jeho výsledku sa žiada vízia do budúcnosti a duch, v ktorom spoločenstvo ľudí, ktorí sa celkom náhodou stretli v tejto krajine a v tejto dobe, rozhoduje prispieť k výsledku práce svojho umu a svojich rúk na správu spoločných vecí.

    Žijeme v neľahkej dobe. Ak aj nemáme dostatok finančných zdrojov, máme ruky, rozum a odhodlanie. Ak to dokážeme dať správne dokopy, ten budúcoročný rozpočet už bude optimistickejší. Klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície je pripravený pre to urobiť všetko.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Krajči, pán poslanec Kalman, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Husár, pán poslanec Sopko, pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pristúpime k faktickým poznámkam.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vypočula som si vystúpenie pána poslanca, ktorý v kvetnatej štylistike takmer s básnickými metaforami spojil pravicové princípy s ľavicovými ideami. Dokonca zašiel do histórie až k Periklesovi.

    Dovoľte, pán poslanec, aby som aj trošku zašla do novšej histórie, a to do predvolebného obdobia. Mám pred sebou denník Práca z 28. augusta 1998, kde SDK sľubuje, že za sto dní urobí základný poriadok v legislatíve. Nebudem to bližšie rozvádzať. Uvediem len tieto sľuby, že okamžite po voľbách znížite dane a odvody pre malých a stredných podnikateľov, znížite dane z príjmu fyzických osôb a predĺžite obdobie poskytovania rodičovského príspevku na päť rokov.

    Keď vám pripomíname predvolebné sľuby, vždy vravíte, že máte na to štyri roky. Ale tu je jednoznačne napísané, že to uskutočníte okamžite, a keď pozeráme štátny rozpočet, tak s ničím takýmto sa nepočíta.

    Pán poslanec, ako chcete vysvetliť svojim voličom, že vlastne to, čo ste sľúbili pred voľbami, veľmi krásne, vábivé sľuby o znížení daní, že nič neplníte, že štátny rozpočet ide absolútne iným smerom?

    Pán poslanec, vôbec vás to nemrzí, že klamete?

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko sa aspoň pokúša o určitú víziu. Ten problém je iba v tom, pán poslanec, že je to vlastne vízia dozadu, že ten problém je jednoducho v tom, že napríklad hovoríte o pomoci dajme tomu mladým ľuďom pri riešení pozemkov, ktoré keby sa dali zadarmo, tak ich iniciatíva by mohla mnohé veci riešiť, ale problém je v tom, že sme v trhovom hospodárstve, že máme osobitný segment obchodu s pozemkami alebo s pôdou a že treba skôr inak nastupovať na takéto riešenia. Pravdepodobne vytváraním verejných fondov, ktoré budú intervenovať na trhu pôdy v prospech dajme tomu určitých vrstiev občanov, hlavne mladých občanov, aby mohli sústrediť svoje obmedzené zdroje predovšetkým na vlastnú výstavbu, a nie na to, aby vykrvácali pri preplácaní vysokých cien pozemkov.

    Druhý prípad, ktorý znova ukazuje smerom dozadu, je relatívne vábivé informovanie, aby frustrovaný človek ohrozený zločinom napríklad začal vytvárať nové svojpomocné ľudové útvary s nosením zbraní na ochranu. Priatelia, viete, že celé orientovanie v americkom živote na slobodu nosenia zbrane pre všetkých občanov je spojené s tým, že určitá vrstva ľudí si vytvára svoje lokálne súkromné arzenály a sú mimoriadnym nebezpečenstvom pre spoločnosť. Stačí uviesť príklady za posledné tri roky pokusov mladých chlapcov, ktorí...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

  • Ja by som, pán poslanec Šimko, nadviazala na niektoré myšlienky z vášho doslova poeticky ladeného prejavu. Použili ste termín odborne zdatná a obetavá vláda, ktorá pre nás pracuje. Ja si myslím, že návrh rozpočtu, ktorý máme pred sebou, o tom nesvedčí, a tiež by som spochybnila obetavosť členov vlády, pretože si za dva dni a jeden a pol mesiaca vyplatili odmeny vo výške niekoľko desiatok tisíc korún.

    Takisto sa zamýšľam nad odbornosťou vlády, pretože táto vláda funguje už od konca októbra, a myslím si, že neúčasť väčšiny členov vlády - ďakujem tým, ktorí sú tu a javia záujem o naše názory, aj keď sa mnohým možno nepáčia - a takisto neúčasť väčšiny poslancov vládnej koalície dokazuje to, čo sa začalo v programovom vyhlásení. Jednoducho, že do rozpočtu sa prenáša nezáujem alebo neschopnosť riešiť problémy. A myslím si, že rétorika typu, že za všetko môžu tí pred nami, čierne knihy, reči o špinavých paprčiach a podobne už občana nepresvedčia, lebo sa z nich nenaje, ani sa nepostaví z nich dom.

    Ešte si dovolím vyjadriť sa k niektorým - pán kolega, nerušte ma -, k niektorým závažným výhradám, pretože najskôr sa tvrdilo, že koaličné strany podporujú tento návrh rozpočtu, ale už teraz diskutujú o dodatočných opatreniach. Napríklad Strana demokratickej ľavice chce zriaďovať nejakú komisiu. Hovorí sa o nedostatočných zdrojoch. Mali sme tu v skrátenom legislatívnom konaní veľmi veľa zákonov, ale boli to všetko zákony, ktoré boli reštrikčné. Zmrazili sme platy colníkom, policajtom a neviem ešte komu. Prečo sme sa radšej nezaoberali zákonmi, ktoré by boli o hypotekárnych úveroch, o rozvojových programoch a podobne? Teraz sa nevie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby nepoužívali mobilné telefóny.

    Ďalej sa hlási s faktickou poznámkou pani poslankyňa Podhradská. Pardon, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    mňa vo vystúpení pána poslanca Šimka zaujala myšlienka, že spoločnosť nepotrebuje iba odborníkov, ale aj určitú víziu. Podľa neho tou víziou je program vlády, ktorý, tak ako povedal on, obsahuje vznešené a pekné ciele. No vznešené a pekné ciele, to je veľmi pekné, ale dať tieto ciele do praxe už je zrejme horšie. A práve sme sa presvedčili, že vláda tie vznešené a krásne ciele do tej praxe nevie dávať. O tom svedčí aj to, čo tu už spomenula pani poslankyňa Tóthová, že existoval, mediálne bol zverejnený program vlády na prvých sto dní. A čo sa s ním stalo? Nič. Absolútne sa po ňom zľahla zem. Nikto sa k nemu už dokonca ani nehlási. A tam bola možnosť ukázať, že táto vláda niečo dokáže. Pretože keď tu pán poslanec Šimko hovorí, že musíme dať vláde čas, ja sa pýtam: Aký čas? Tých sto dní, či sa to niekomu páči alebo nepáči, je dostatočný čas na to, aby vláda prevzala zodpovednosť za to, čo robí, a aby sa už nevyhovárala na to, čo tu robil niekto pred ňou. Čiže žiadny čas už neexistuje.

    Na záver pán poslanec Šimko povedal, že máme ruky, rozum a odhodlanie, takže akosi ani neprekáža, že nám tie peniaze chýbajú. Ja si myslím, že prekáža. Ruky, rozum a odhodlanie sú veľmi dobré vtedy, keď ich vieme dôsledne používať. Ale pri tomto rozpočte sa ukázalo, že ten rozum akosi používať nevieme, a tým sa vlastne stráca jeden celý rok, v ktorom táto vláda mohla ukázať, čo dokáže.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Šimka povedať len niekoľko poznámok.

    Pán poslanec, naozaj sa nedá nazvať odvahou, skôr je to bezočivosť z vašej strany, po tom ako ste hodili za hlavu všetky vaše predvolebné sľuby, vyzývať teraz verejnosť a občana, aby vám uveril, že ten rozpočet, ktorý budete robiť na rok 2000, bude lepší ako tento a že tam sa konečne už bude na občana pamätať. Je to naozaj bezočivosť z vašej strany.

    Ale dovoľte mi, aby som ešte niektoré vaše ďalšie geniálne výroky komentovala. Neviem, tá výzva na to, aby sa tu vytvárali nejaké skupiny, ktoré by mali napomôcť bojovať polícii a iným zložkám so zločinom, má to byť výzva na vytváranie nových Ľudových milícií, alebo nebodaj chcete vyvolať vznik skupín, ktoré by tu organizovali masové lynče? Ja predpokladám, že aj vaša odvolávka na bohaté, luxusné domy a podobné veci zrejme zvažuje napríklad aj 40-miliónový dom vášho exkolegu pána Ďuračku.

    A dovoľte mi, pán poslanec, ešte jednu vec povedať. Vy ste sa v tomto parlamente predstavili už niekoľkokrát ako vykladač citátov. Ja by som vás chcela vyzvať, aby ste, keď už použijete citáty, a citujete klasikov, ktorí sa nemôžu brániť vášmu výkladu, buďte v tomto presný a naozaj citujte veci v logických súvislostiach. Citovali ste napríklad Exupéryho, že v jednom zo svojich diel hovorí: "Prinúť ich, aby spoločne postavili vežu, a urob z nich bratov." Vy ste si to v tomto rozpočte vysvetlili asi tak: Prinúť ich, aby za miliardu postavili jeden zbytočný most, a urob z nich hlupákov.

  • Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ak dovolíte, tak i ja musím pochváliť pána kolegu Šimka, že veľmi pekne hovoril. Len keď si pozrieme rozpočet, tak ten hovorí o niečom inom. Zoberieme si napríklad bytovú otázku. Účasť štátu na financovaní bytovej výstavby je prezentovaná na veľmi neprijateľnej úrovni. V rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti bytovej politiky. Prémia stavebného sporenia zostáva na úrovni 6 tisíc Sk, tak ako to bolo minulý rok, pričom je inflácia, čiže v skutočnosti táto suma je omnoho menšia. Ako chcete naplniť programové vyhlásenie vlády, kde ste sľubovali mladým rodinám, že im pomôžete pri získaní bytu? Sľubovali ste hypotekárne úvery, ale zatiaľ sú to len a len sľuby. Keď sa pozrieme, aká je situácia v rozpočte na autobusovú dopravu, je to skutočne veľmi, veľmi smutné. Vážny problém vidím aj v oblasti tepelného hospodárstva. Na tento rok je opäť vyčlenených 1,6 mld. Sk, pričom si musíme uvedomiť, že energetické vstupy vlastne od začiatku tohto roku stúpli na cene. Keď skutočne pozeráme, tak pekné reči sú pekné reči, ale malo by sa to prejaviť aj v našom prerokúvanom štátnom rozpočte.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená snemovňa,

    reagoval by som na predrečníka, ktorý hovoril, že tento štátny rozpočet zabezpečuje základné požiadavky, ktoré sú kladené. Dovolím si povedať, že tento štátny rozpočet, keď sa prijme v tejto podobe, bude katastrofou pre fungovanie Slovenskej republiky a v žiadnom prípade nerobí žiadnu lepšiu perspektívu po roku 2000, tak ako sa to nám to snažil predrečník povedať. Skôr naopak, ešte väčšie problémy vzniknú v roku 2000, pokiaľ hrobár slovenskej armády pán Kanis bude rozpredávať slovenskú armádu a jej výzbroj, pokiaľ budeme predávať stíhačky po 50 000, pokiaľ budeme predávať rôzne ďalšie veci, už nehovorím o pontónoch, ktoré boli predané. A tým chcem povedať jednu vec. Keď vstúpime do NATO, samozrejme, bude potrebné kupovať novú výzbroj, na ktorú nikdy finančné zdroje v tomto štátnom rozpočte nebudú. Keďže šetríme, tak sa treba zamyslieť aj nad tým cirkusom, ktorý sa pripravuje pri priamej voľbe prezidenta, ktorý bude stáť 250 miliónov korún, o moste, ktorý sa buduje v Štúrove a takisto za penále za vypovedanie zmlúv s Ruskou federáciou v rámci deblokácie. To sú všetko peniaze, ktoré ste už vyhodili von oknom.

    Ďalej sa chcem pozastaviť nad tým, čo tu pán Šimko vlastne hovoril o tých národných gardách, pretože takýto spôsob obrany obyvateľstva pred zločinom azda existuje jedine v Bolívii alebo tam, kde sú drogové kartely. Ale my už máme toľko ozbrojených zborov v Slovenskej republike, že ma to zaráža, keď máme bezpečnostné služby, máme mestské polície, máme pomocníkov Policajného zboru, máme policajtov, a ešte chceme robiť nejaké národné gardy. To znamená, že vráťme sa my len späť k tým našim policajtom, zaplaťme ich tak, ako sme im to sľúbili v zákone, ktorý bol prijatý v roku...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Šimko okrem iného hovoril aj o tom, že je nutné, resp. že vláda vypracuje rozvojový program do obdobia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ja hovorím, že nie je nutné takýto program vypracovať, pretože takéto programy sú už rozpracované, pochopiteľne, že sa budú korigovať každým rokom a prispôsobovať. Nie je dôvod vypracovať nový program, pretože ani nové podmienky zo strany Európskej únie neboli dané. Napriek tomu mi dovoľte, aby som práve vo vzťahu k tomu, čo povedal pán Šimko vo vzťahu k Európskej únii, predsa len niečo povedal.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh štátneho rozpočtu, ktorý v tomto smere sledujem, aj ekonomické kritériá pre Európsku úniu, je absolútne v rozpore s týmito kritériami a vlastne odďaľuje Slovenskú republiku aj od zaradenia do prvej skupiny. Ako chceme splniť tieto ekonomické kritériá? Ja vám znova pripomínam, že za nášho pôsobenia boli ekonomické kritériá pomerne slušne hodnotené samotnou Európskou úniou. Ako teda chceme vstúpiť do Európskej únie? Ja si myslím, že sa chceme odďaľovať a že Helsinki, od ktorých si veľa sľubujeme, a ja verím a prial by som si, aby sa nám to podarilo dostať sa do tej prvej skupiny, sami takýmito plánmi a koncepciami si rozbíjame.

    Hovorili ste, pán Šimko, že treba počkať, že treba prežiť a potom bude lepšie. Pýtam sa: Kedy? Až potom, keď všetko padne totálne do blata? A znova sa vraciam k Európskej únii: Bude čakať aj Európska únia? A opäť: Dokedy? Pán Šimko, hovorili ste aj o tom, že Slovensko je vybudované. Áno, veľa sa vybudovalo aj za posledné 4 roky. Je to vidieť, oceňuje to aj zahraničie. Ja sa však obávam, že za vášho pôsobenia sa toľko nevybuduje, aj keď ste už niečo vybudovali. A čo zostane definitívne po vás? Čierne knihy. Ale z toho sa nepostavia ani diaľnice, ani byty, ani sa nenajeme chleba.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vystúpenie pána poslanca Šimka bolo veľmi zaujímavé a veľmi, by som povedal, optimistické, čo je, samozrejme, vzhľadom na to, že ako poslanec vládnej koalície sa musí pozerať z tej krajšej stránky na návrhy, ktoré predkladá vláda. Aká je však realita proti ním vykreslenej idyle a takých veľmi pozitívnych vízií? Slovenská demokratická koalícia, ktorú reprezentuje, sľubovala v týchto voľbách dvojnásobné platy, sľubovala výstavbu bytov na Slovensku, sľubovala zníženie daní podnikateľom a fyzickým osobám, a všetko sa presne deje opačným smerom. Platy sa znižujú. Práve v uplynulých dňoch z iniciatívy vládnej koalície sa znížili platy colníkom, policajtom, väzenskej stráži, sudcom, zmrazili sa platy v štátnej správe a fakticky sa znižujú všetkým ľuďom na Slovensku tým, že sa zvyšujú ceny. Veď každý deň, keď pôjdete do obchodu, zistíte, že všetko je drahšie. Drahšie jednoducho preto, lebo len za obdobie vlády terajšej vládnej koalície sa zdevalvovala slovenská koruna o 20 %, a tým aj všetky dovozy sú, samozrejme, drahšie a všetky tovary, ktoré sú dovážané, sú v našich obchodoch oveľa drahšie. Ďalej sa zdražila elektrická energia, zdražila sa voda atď. Čiže presne opačne sa vyvíja ako idylicky kreslené vízie, ktoré nám predstavil pán poslanec Šimko. Dúfam, že pri prerokúvaní rozpočtu budete otvorení ale takým návrhom, ktoré budú smerovať k zlepšeniu príjmovej stránky, a na to sme pripravení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ivan, vo svojom vystúpení si povedal, že štátny rozpočet vyjadruje filozofiu, ktorou chce vláda realizovať svoju moc. Znamená to, že bohatou dotáciou pre Slovenskú informačnú službu chce vláda skvalitniť sledovanie občanov nášho štátu? Že znížením dotácie pre Maticu slovenskú takmer na polovicu a znížením prostriedkov pre fond Pro Slovakia chce naša vláda vlastne zlikvidovať slovenskú kultúru? A že zvýšením prostriedkov na podporu menšín takmer na trojnásobok si chce naša vláda udržať podporu 15 poslancov jednej menšiny v parlamente?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán poslanec,

    Slovensko prijíma tieto nové ekonomické opatrenia bolestne. Ja súhlasím, Slovensko prijíma o to bolestnejšie rôzne opatrenia, ekonomické balíčky, vami vyhlásené krízové stavy v rezortoch, o čo sú odlišnejšie naše terajšie skutky od vašich predvolebných sľubov, počnúc dvojnásobnými platmi, končiac výstavbou bytov. Ak si myslíte a tvrdíte, že o rok bude lepšie, mýlite sa. Zastavili ste rozvojové programy, ako napríklad výstavbu diaľnic, zrušili ste národného leteckého dopravcu, zastavili ste podporu malého a stredného podnikania. Keď tieto programy budete chcieť znovu rozbiehať, a to budete musieť, veď ako chcete ísť do Európskej únie, ak nebudeme mať diaľnice, tepny hospodárstva, tak na tento rozvoj, znovurozbehnutie týchto rozvojových programov budete potrebovať oveľa, oveľa viac financií, ako keby ste nechali tieto rozvojové programy bežať. A ja neviem, keď o rok budú tie financie chýbať, na koho sa potom budete vyhovárať?

  • Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

  • Domnievam sa, že vystúpenia zástupcov politických klubov, tak ako prebehli, doteraz občanom príliš veľa optimizmu nepridajú. A takéto bolo aj vystúpenie pána kolegu Šimka predovšetkým preto, že je evidentná jedna základná vec, a to je politický populizmus v takej či onej forme. Či ten ľavicový, ako je často vytýkaný, alebo ten pravicovo liberálny. Rozdiel je v jednom jedinom, že každý oslovuje iný okruh občanov a voličov. A preto nerozumiem ani celkom dobre poznámke, ktorá bola urobená na margo tohto rozpočtu citáciou podpredsedu vlády pána Mikloša, že toto riešenie je krátkozraké a obmedzené, pričom zdôrazňujem, že nechcem robiť advokáta pani Schmögnerovej. Ak nakoniec pán podpredseda vlády prizná, že toto riešenie bolo jedine možné, tak je to výrok, ktorý si naozaj zaslúži pozornosť SITA.

    Ale pán poslanec položil nám všetkým aj sebe jednu veľmi závažnú otázku. Veľmi závažnú, na ktorú neodpovedáme. K čomu tento rozpočet smeruje. K čomu majú smerovať všetky obete, ktoré majú občania a spoločnosť priniesť. Reči o tom, že je to rok stabilizačný, dva budú také a štvrtý onaký, sú len politickým slangom. Rok 1999 sú konkrétne a reálne čísla, ktoré dopadnú na občanov. Čiže v tejto otázke má pán poslanec Šimko jednoznačne pravdu. My ak máme niečo podporiť, máme opasky utiahnuť sebe aj občanom, ako ich zástupcovia musíme vedieť čomu a v zmysle akého cieľa.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Sopko.

  • Áno, chcem reagovať na pána poslanca Šimka, ktorý vo svojom vystúpení zašiel do histórie, a myslím, že je to správne, pretože pri stavbe rozpočtu musíme zohľadňovať aj časy minulé, to znamená priebeh a dôsledky transformácie. Treba zmeniť, v tom sa zjednocujeme, alebo zmierniť dnes ťažko znesiteľné sociálne postavenie väčšiny spoločnosti. Treba zmeniť uťahovanie opaskov v zdravotníctve, školstve, v dôchodkoch, treba oživiť bytovú výstavbu. Ale, páni kolegovia z opozície, vy ste to v minulom štvorročnom období, prosím, nedokázali, naopak, dostali ste tisícky ľudí do nezávideniahodnej situácie, na hranicu biedy. Hospodársky obraz Slovenskej republiky má ďaleko k Švajčiarsku, pán Cuper. A dnes sa tvárite ako svätý za dedinou.

  • Ruch v sále.

  • A to by sme si nepamätali, čo všetko sa udialo v minulom období. Takže, prosím, vám zlyháva pamäť a pamätáte si len to, čo vám vyhovuje. Občania Slovenskej republiky si však pamätajú všetky súvislosti posledného vývoja. Nielen posledných 100 dní a nie, prosím, len posledných 5 mesiacov súčasnej vlády. A na to, prosím, nezabúdajte. A ja verím, že občania Slovenskej republiky si pamätajú všetky okolnosti okolo hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky vo všetkých súvislostiach, a nie len to, čo si vy prajete.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.

  • Pán predseda, chcel by som, než začnem, sa spýtať, prečo nesedia na svojich miestach pani ministerka a pán predkladateľ. Máme tu z toho humor všetci, bavíme sa navzájom, takže zrejme asi tie naše poznámky nie sú k veci.

    Ja by som sa vrátil k tým poznámkam pána Šimka. Mal tam takú poznámku: Máme ruky, rozum a odhodlanie. To je síce pekné. Bez toho sa totiž nedá robiť nič. Ja by som pripomenul tie veci, ktoré s tým súvisia. Vládna koalícia vo voľbách 1998 urobila nepriamo zmluvu s našimi voličmi, s obyvateľstvom tým, že predložila program a obyvateľstvo zvolilo vás, vládna koalícia, pretože ste im predložili tento program, a očakáva, že tento program bude plnený. Tento program, ako sme už dnes počuli, budem sa opakovať, skoro vo všetkých položkách, prakticky vo všetkých položkách nie je plnený. Tak čo tu vyplýva potom pre vládnu koalíciu? Odstúpiť od programu? Alebo odstúpiť od vlády? Neviem.

    Malá poznámka k bytom. Ak chceme robiť 14 tisíc bytov ročne, trochu vidím do tejto profesie, to azda nie je možné len z nejakých sľubov a z nejakých chimér. Tu treba pripraviť najprv finančné zabezpečenie, infraštruktúru, rozbehnúť výrobu stavebných látok, zabezpečiť ľudí, aby mali nejaký nábehový finančný podiel, aby mohli tieto pripravované hypotéky využívať a podobne. To nejde len takým spôsobom, dívať sa stále dozadu a niečo sľubovať. Vážení, keď niečo sľubujete, zmluvy plňte!

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán Gašparovič.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán predseda, chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka, kde som si vypočul jednu zaujímavú poznámku, že pán podpredseda Mikloš sľúbil, že v roku 2000 to bude niečo iné, že ten rozpočet bude lepší. No ďakujem pekne, ak toto má byť ozaj taká vízia a niečo zvláštne. Z roka na rok by rozpočty "mali byť lepšie". Ale je zaujímavé aj to, čo povedal pán poslanec Sopko v súvislosti s pánom poslancom Šimkom, či zabúdame a či sme stratili pamäť, čo tu všetko bolo, čo sa zlé stalo.

    Páni poslanci, zoberte si ratingy Slovenska. Keď sme odchádzali, bolo BB plus, dnes je BBB mínus. A počujte, čo vám povedala jedna pani analytička, pani Elena Hesselová z agentúry Standard pour s, kde hovorila, že sa zmenila situácia makroekonomiky. Mali sme dobrú makroekonomiku a z toho vyplývali aj výsledky mikro, keď sa zvýšili dôchodky a reálne platy. A táto pani hovorí, že zložitá makroekonomická situácia na konci roka Slovenskú republiku, novú vládu postavila pred mimoriadne ťažkú úlohu. Jej zvládnutie si vyžaduje mimoriadne silnú vládu, ktorú však Slovensko nemá. Takže, pán poslanec Šimko, neviem, čo ste nám to sľubovali.

  • Skončili sme faktické poznámky.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Chcem vám v prvom rade dať hlasovať o tom, aby parlament vám vyslovil poďakovanie za to, že sa neriadite tým nezmyselným rozhodnutím ústavnoprávneho výboru a dali ste slovo pánovi Gašparovičovi, ktorý nebol zapísaný do zoznamu "fakticientov" s faktickými poznámkami.

    Ďakujem.

  • Tak budeme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Kozlík za Hnutie za demokratické Slovensko, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    v prvom rade pred vlastným vystúpením by som sa rád spýtal: Prečo okolo parlamentu sú regimenty policajtov, či niekto v tejto Národnej rade sa cíti byť osobne ohrozený, či sa zo Slovenska stáva policajný štát? Koho sa vlastne vládna moc bojí po piatich mesiacoch svojej vlády? Pán predseda parlamentu, rád by som počul, a kolegovia z poslaneckého klubu HZDS tiež, odpoveď v tom ďalšom priebehu rokovania parlamentu na tento problém.

    Dovoľte mi, vážená Národná rada, prejsť teraz k vlastnému meritu veci. Štátny rozpočet je zrkadlom hospodárskej a sociálnej politiky každej vlády. V tom tkvie politický a spoločenský význam tohto dokumentu, preto zákon o štátnom rozpočte je najdôležitejšou normou, ktorú v danom roku schvaľuje parlament. Čo sa teda, vážená Národná rada, odráža v zrkadle predloženého návrhu štátneho rozpočtu?

    V prvom rade je to akútna kríza terajšieho spôsobu vládnutia, ktorá prudko vyúsťuje do hospodárskeho, sociálneho i spoločenského úpadku. Zreteľne to preukazujú aktuálne štatistické údaje. Ekonomický rast, ktorý sa vyše 4 roky pohyboval v rozmedzí 5 - 7 %, sa vo štvrtom kvartáli 1998 prepadol na 0,5-percentný rast, to znamená na úroveň stagnácie. Miera inflácie za mesiac január zaznamenala historicky najvyššiu úroveň od vzniku samostatného štátu a podobne negatívne sa vyvíja aj miera nezamestnanosti, ktorá začína úspešne atakovať hranicu 17 %. Hodnota koruny citeľne klesá so zničujúcimi dôsledkami pre podniky, ktoré vo väčšej miere investovali, a viaceré ratingové agentúry posunuli Slovensko z investičného do špekulatívneho pásma, resp. do negatívnych výhľadov.

    Výroky a postoje viacerých členov súčasnej vlády včítane jej predsedu výrazne oslabili a zneistili dôveru nielen domáceho podnikateľského prostredia, ale i dôveru zahraničných hospodárskych kruhov. Vláda nepredvídavo, ale o to úpornejšie a so samovražednou snaživosťou spochybnila a ďalej spochybňuje hospodársky potenciál Slovenskej republiky, základné línie obnovy a budovania výrobno-technickej základne, modernizáciu infraštruktúry a priemyselnej nadstavby našej krajiny. Do tohto rámca zapadá i plošné spochybňovanie privatizácie a novovytvorených vlastníckych vzťahov, kriminalizácia podnikateľských štruktúr, snaha o škandalizáciu a kompromitáciu predchádzajúcej vládnej garnitúry. Zvolený spôsob prezentácie reality Slovenska doma i v zahraničí, ktorý zo strany vládnej moci pretrváva, je znakom politickej slepoty, slabosti, ale aj nezmyselného zotrvávania na disidentských postojoch voči vlastnému štátu. Ak toto mal byť obraz zmeny, ktorú vládna moc sľubovala občanom, tak ide o hlboký omyl, o podvod na občanoch a voličoch, ktorých sklamanie každým dňom narastá.

    Na pokles dôvery podnikateľského prostredia však vplývali a naďalej pôsobia ďalšie nepremyslené kroky vlády, predovšetkým zrušenie revitalizačného zákona v čase, keď už bol pripravený rad ozdravných projektov, čo kriticky hodnotí ostatná správa OECD o Slovensku, absencia hospodárskej koncepcie, ktorá vyúsťuje do rozporných postojov jednotlivých členov vlády v takých zásadných otázkach, akými sú definovanie priorít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zmien daňového systému, nástrojov ochrany domáceho trhu a podpory exportu, sociálnej priechodnosti cenových úprav a ďalších, jednostranné opatrenia vlády na vytvorenie výhodnejších podmienok pre zahraničný kapitál, čo konkurenčne znevýhodňuje tuzemských investorov a podnikateľov, výroky zodpovedných ekonomických ministrov o možnej vysokej devalvácii Slovenskej koruny spojené s výraznými devalvačnými očakávaniami, priame útoky predstaviteľov vládnej moci na konkrétne podniky a ich manažmenty, ktoré znižujú funkčnosť a konkurencieschopnosť podnikov, dostupnosť zdrojov na ich prevádzku a rozvoj a dôveru zahraničných partnerov, plošné čistky a personálne zmeny nie na báze odbornosti, ale na báze politickej oddanosti, ktoré podstatne znížili úroveň a de facto paralyzujú správu štátu.

    Aktuálne výsledky konjukturálneho prieskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky preukazujú, že od októbra minulého roka, to znamená od nástupu novej vlády, indikátory dôvery v priemysle, stavebníctve i vnútornom obchode zaznamenávajú pokles. Pritom pokles indikátorov dôvery ako syntetického ukazovateľa budúceho vývoja odbytu zásob, produkcie a nadväzne i zamestnanosti a platobnej schopnosti bude pretrvávať i v priebehu ďalších mesiacov marca až mája. To znamená, že vláda, ktorá miesto riešenia naliehavých spoločenských problémov, ktorá miesto definovania koncepčných východísk zahlcovala svoju kapacitu i potenciál štátnej správy zostavovaním čiernych kníh, stratila drahocenný čas a začína žať plody nezmyselne premrhanej energie s negatívnym odrazom i v proporciách štátneho rozpočtu. Možno naozaj povedať, že keby súčasná vláda nič nerobila, keby mlčala a nevysielala do sveta nezmyselné a spochybňujúce signály, nepochybne by stav ekonomiky i sociálnej situácie nedospel do takého poklesu, akého sme v súčasnosti svedkami.

    Čo sa týka vlastného štátneho rozpočtu, nemám pre vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, dobrú správu. Vláda premeškala 5 rozpočtových mesiacov. Prvé dva mesiace ešte na konci roka 1998, keď sa vzdala náročného prístupu spočívajúceho v okamžitých razantných úpravách zameraných na zvýšenie príjmov a reguláciu výdavkov s cieľom minimalizácie schodku štátneho rozpočtu v roku 1998, vytvorenia priaznivých východísk na rok 1999 a vydania signálu o svojej pripravenosti riadiť štát a jeho ekonomiku. Pritom určite správne uznesenie už tejto Národnej rady vládu zaväzovalo prijať opatrenia na zabezpečenie úrovne schodku vymedzenej zákonom o štátnom rozpočte na rok 1998, t. j. vo výške maximálne 5 + 3 mld., t. j. 8 mld. korún. Vláda však, žiaľ, pristúpila v závere roka 1998 len k pasívnemu zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu a súčasne i štátneho dlhu o ďalších 11 mld. korún, čím si síce vyčistila rozpočtový stôl, ale nezaložila žiadny pozitívny impulz aspoň na prvý štvrťrok 1999. Upozorňoval som vtedy ctenú snemovňu, že tento ústupok, táto nedôraznosť sa vráti v ďalšom rozpočtovom období ako bumerang a rastúci deficit štátneho rozpočtu v prvých mesiacoch tohto roka to potvrdzuje.

    Ďalšou zásadnou chybou vlády bola rezignácia vládnej moci na zostavenie štandardného návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a aplikácia rozpočtového provizória v prvom kvartáli 1999. Hľadalo sa opäť pohodlnejšie riešenie a stratili sa tri mesiace, počas ktorých najmä v oblasti príjmov už mohli pozitívne pôsobiť niektoré opatrenia, pokiaľ by ich však súčasná vláda mala premyslené a pripravené. Dva mesiace do konca roka 1998 vytvárali dostatočný priestor pre kompetentnú vládu na zvládnutie návrhu celoročného rozpočtu roku 1999. Zároveň musím opätovne pripomenúť, že návrh východísk zostavenia štátneho rozpočtu na rok 1999 predchádzajúca Mečiarova vláda prerokovala vrátane rozpisov výdavkov podľa jednotlivých kapitol. Oblasť príjmov bola kvantifikovaná na 179,7 mld. korún, čo sa dojemne takmer zhoduje so 179,9 mld. korún uvažovanými v súčasnej vládnej predlohe. Predpokladanú úroveň deficitu 13,7 mld. korún však predošlá vláda zamietla a žiadala dopracovať opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov na jeho zníženie na 5 mld. korún.

    Dovoľte mi teraz, vážené poslankyne, poslanci, prejsť k makroekonomickým východiskám štátneho rozpočtu. Vládna predloha uvažuje s prírastkom hrubého domáceho produktu vo výške 3 až 4 %, s mierou inflácie 10 % a mierou nezamestnanosti do 15 %. Týmto číslam dnes už neverí ani podpredseda vlády Mikloš a autority ako Deutsche Bank a ďalšie inštitúcie na základe ostatného vývoja prognozujú nulový rast. Dovolím si podotknúť, že aj to len v tom lepšom prípade. V tejto súvislosti chcem poukázať na nezmyselnosť a detinskosť v tvrdení, že ekonomický pokles zaranžovala predošlá vláda. Zdôrazňujem, že v tranzitívnych štátoch len málo vlád, ktoré udržali len dlhšie obdobie ekonomický rast okrem Slovenska, tak to bolo v Poľsku, ale je veľa vlád, ktoré za pár mesiacov položili ekonomiku. To platí aj o tej súčasnej. Načasovať ekonomický pokles, to nie je ako zhasnúť svetlo v kúpeľni.

    Pred voľbami predseda vlády Dzurinda tvrdil, že má skvelé kontakty na skvelých zahraničných partnerov, čo prinesie skvelé zahraničné investície. Ukazuje sa to, že to boli len skvelé rečičky. V dohľadnom čase žiadny nový významný investor na Slovensko nepríde, ak nerátam tých, ktorých zariadila Mečiarova vláda. Stačí pripomenúť Volkswagen, a to aj v Martine, stačí pripomenúť Motorolu, US Steel Group, Sony, JAZAKI a ďalších, a ak nerátame tých, ktorí možno prídu lacno poskupovať majetok niektorých i strategických podnikov, k čomu im významne napomôže okrem vlády aj klesajúca slovenská koruna. Takže zbytočne sa daňový systém pred zahraničným kapitálom vyzlieka do trenírok. Výrazné zneistenie domácej podnikateľskej štruktúry, nedôvera zahraničia, slabá obrana trhu, pokles hodnoty slovenskej koruny, odliv voľných zdrojov do zahraničia a absencia vnútorných rozvojových impulzov, to všetko naznačuje, že vo východiskách štátneho rozpočtu je reálnejšie počítať s nulovým rastom hrubého domáceho produktu a s mierou nezamestnanosti minimálne na úrovni 17 %. To znamená, že východiská rozpočtu sú postavené na vode. Zodpovedná vláda by mala pristúpiť k príslušnej korekcii nielen východísk, ale i nadväzujúcich proporcií štátneho rozpočtu, ináč v priebehu roka padne vláda do rozpočtovej pasce a parlament sa bude môcť akurát hanbiť.

    Príjmová a výdavková stránka štátneho rozpočtu v podstate vychádzajú z 10-miliardového zvýšenia na oboch stranách v porovnaní so skutočnosťou roka 1998. To však znamená, že pri neexistujúcej dovoznej prirážke je potrebné v porovnaní s rokom 1998 zvýšiť rozpočtové príjmy o cca 16 mld. korún. Novely daňových zákonov zamerané na zlepšenie správy a výberu daní a zvýšenie príjmov deklarujú len neistý prírastok 4 mld. korún a váha prírastku príjmov štátneho rozpočtu sa tak predsúva do oblasti nedaňových príjmov, tie však predovšetkým za príjmy z privatizácie nie sú bližšie konkretizované a vláda nedala odpoveď ani na otázku Najvyššieho kontrolného úradu. Ich výška je sporná i v prípade odvodu voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska, pretože je plne závislá od jeho reálnej hodnoty na konci roka 1999.

    Zahrnutie príjmov z privatizácie do príjmov štátneho rozpočtu je novým a negatívnym prvkom konštrukcie štátneho rozpočtu. Ide o jednorazový neopakovateľný zdroj príjmov, ktorý by zásadne nemal slúžiť na krytie rozpočtovej spotreby, pretože v opačnom prípade po vyčerpaní týchto zdrojov sa stáva nekrytou rozpočtovou pascou. Z tohto dôvodu aj nová metodika Medzinárodného menového fondu zahŕňa prostriedky z privatizácie použité v štátnom rozpočte do rozpočtového deficitu. Z toho vyplýva, že deficit, ktorý je obsiahnutý v návrhu tohto štátneho rozpočtu, nie je 15 mld. korún, ale v skutočnosti minimálne 21 mld. korún. Návrh štátneho rozpočtu v príjmovej oblasti vôbec nezohľadňuje už známe riziko výrazného poklesu daňových príjmov, keď za prvé dva mesiace tohto roka boli daňové príjmy o 4 mld. korún nižšie než v minulom roku. Pritom vôbec nie je rozhodujúce, v ktorých druhoch príjmov sa táto diferencia prejavuje. Rozhodujúce je, ako sa táto situácia bude ďalej vyvíjať a aké opatrenia vláda prijme. V každom prípade ide o ďalšie významné riziko na príjmovej stránke rozpočtu s tým, že možno toto riziko celoročne ohodnotiť na cca 10 mld. korún.

    Treba konštatovať, že príjmová stránka návrhu štátneho rozpočtu je nedostatočne prepracovaná, je nepreukázaná, nezabezpečená, čo v konečnom dôsledku predznamenáva riziko podstatne vyššieho deficitu štátneho rozpočtu než 15 mld., s ktorými uvažuje vládny návrhu, a to až vo výške 25 - 30 mld. korún. Keďže na úrovni vlády zatiaľ nedošlo k dohode o nástrojoch na ďalšie posilnenie príjmov, návrh príjmovej stránky štátneho rozpočtu je vlastne mačkou vo vreci a ani vláda nevie, aká je tá mačka veľká, zlá. 10-miliardové riziko v konštrukcii štátneho rozpočtu nakoniec včera potvrdil i podpredseda vlády pán Mikloš. Za možné riešenie označil redukciu navrhovaných výdavkov a prijatie ďalších noviel daňových zákonov na posilnenie príjmov. Myslím, že to optimizmus vo vládnych koaličných kreslách nezvýši. Pani ministerka Schmögnerová označila kvantifikáciu rizika deficitu štátneho rozpočtu vo výške 25 - 30 mld. korún pred pár dňami za poplašnú správu. Treba povedať, že ja pokladám za poplašnú správu predmetné stanovisko pani ministerky a to, že nedoceňuje hĺbku nevyváženosti tohto štátneho rozpočtu.

    V predloženom návrhu štátneho rozpočtu absentuje dôsledné prepojenie najmä v zdrojovej časti na iné platné právne normy, čo z neho vytvára najrizikovejší štátny rozpočet, aký bol vôbec u nás na Slovensku zostavený. V takejto kvalite skutočne mohla vláda rozpočet predložiť už v decembri alebo najneskôr v januári a tak skrátiť obdobie rozpočtového provizória. Už teraz je zrejmé a včera to pred novinármi pripustila i pani ministerka, že v priebehu roka bude potrebné vykonávať korekcie v podobe noviel rozpočtového zákona. Pritom zákon o štátnom rozpočte by mal byť integrujúcim zákonom, ktorý okrem iného je i výsledkom súvzťažnosti právneho systému vo finančnom vyjadrení. Bohužiaľ, o tomto návrhu štátneho rozpočtu to povedať nemožno. Vláda sa upla i na také zdroje, ktoré sú podľa súčasného právneho stavu v rozpore s inými právnymi predpismi, napríklad odvody iných štátnych podnikov, ako sú zapísané v návrhu zákona, a dividendy štátnych akciových spoločností. I z tohto faktu rezultuje ďalšie rozpočtové riziko v sume 2,1 mld. korún. Podobne úplne rozkryté sú i ďalšie právne normy zamerané na posilnenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu, o ktorých má údajne vláda rokovať až na budúci týždeň. To už je skutočne rozpočtové Kocúrkovo. Najprv má parlament schváliť predlohu štátneho rozpočtu a dodatočne, ak Pán Boh a vláda láskavo uznajú, sa bude parlament zapodievať zákonmi, ktoré by mali zdrojovo napĺňať, a teda zreálňovať a verifikovať návrh štátneho rozpočtu. Je to neuveriteľné a pokladám to za urážku tejto snemovne.

    Vážená Národná rada, ak som v doterajšom vystúpení kritizoval a poukazoval na neuveriteľné riziká vládneho návrhu štátneho rozpočtu v oblasti príjmov, treba povedať, že o nič lepšia nie je ani konštrukcia výdavkov. Už z prvého pohľadu je zrejmé, že zostavovateľ rozpočtu primárne nesledoval reálnosť úhrnnej výšky výdavkov limitovanej príjmovými možnosťami a únosnou mierou rozpočtového deficitu, ale na prvom mieste stála priechodnosť rozpočtu vo vláde. Takže členovia vlády si ťapli do dlaní a výdavky štátneho rozpočtu utešene vyleteli o 10 mld. korún nad úroveň výdavkov roka 1998, ktorých reálne čerpanie podmieňuje už spomínaný rozpočtový deficit na úrovni 19 mld. korún. Preukázateľne úroveň výdavkov rozpočtu na rok 1999 bola postavená bez zodpovedajúcej definície rozpočtových príjmov, ktoré teraz vláda dodatočne a v chvate zháňa ako ovečky po grúňoch. Očividný diletantizmus takejto konštrukcie už nemohli prehliadnuť ani v koaličnej Demokratickej strane, ktorá označila, citujem, "súčasný spôsob tvorby štátneho rozpočtu za pochádzajúci z filozofie rozpočtu centralistického štátu spred roka 1989". Takýto rozpočet slúži predovšetkým rozdeľovaniu podľa narastajúcich požiadaviek štátnych rezortov a ich klientov. Výdavky sú čo do užitočnosti míňania prostriedkov nekontrolovateľné. Podľa Demokratickej strany potrebné verejné výdavky napríklad na školstvo, zdravotníctvo, sociálne výdavky nemajú kontrolu účinnosti a účelnosti a na kontrolu chýbajú predovšetkým rôzne formy samosprávy. Rozpočet nemá doriešené príjmy, má privysoké výdavky na štátnu správu a veľkú časť neproduktívnej ekonomiky. S týmto stanoviskom, v tejto súvislosti môžem povedať kolegom z Demokratickej strany, je možné len súhlasiť. Ale zároveň toto stanovisko navodzuje i otázku, čo ešte vládny návrh štátneho rozpočtu v parlamente hľadá. Prečo ho vláda nestiahne a nedopracuje? Zo strany poslaneckého klubu HZDS takýto podnet určite príde.

    Výdavkovú časť štátneho rozpočtu charakterizuje výrazné zníženie kapitálových výdavkov i podstatné zníženie objemu prostriedkov smerovaných na rozvojové impulzy, predovšetkým v oblasti výdavkov infraštruktúry bytov a stabilizácie poľnohospodárstva. V súvislosti s posilnením bežných a sociálnych výdavkov a výdavkov na správu štátu možno povedať, že rozpočet má samopožierací charakter a nezakladá takmer žiadne stimuly, ktoré by v budúcnosti boli zdrojom nových príjmov.

    Rozpočtové výdavky kapitoly Slovenskej informačnej služby napriek až fanatickej kritike v predošlom období zostali takmer na rovnakej úrovni, čo dokumentuje farizejstvo bývalej opozície, dnes vládnej koalície. Za ešte väčšiu dvojtvárnosť však možno pokladať volanie vládnej moci po občianskom pochopení zmrazenia miezd, to znamená 10-percentného znehodnotenia zníženia platov pracovníkov štátnej správy, či už učiteľov, zamestnancov silových rezortov, sudcov, financov a ďalších ústavných a verejných činiteľov, pričom vláda samotná si hneď pri svojom nástupe zvýšila mesačné platy o 4 000 Sk, vyplatila si ich aj za mesiac október, hoci nastúpila do výkonu funkcie 30. októbra a prilepšila si 40 000-korunovými odmenami. Návrh štátneho rozpočtu nezabudol pre členov vlády ani na nákup nových bavorákov za 35 mil. Sk. Takže niekde sa šetrí viac a niekde ani nie.

    Predloženému vládnemu návrhu štátneho rozpočtu chýbajú makropohľady na súhrn verejných rozpočtov, rozsah vytvorených zdrojov. V nich bez vzájomných transferov nie je zrejmé, aký je podiel niektorých výdavkov na súhrne verejných rozpočtov, napríklad výdavkov na sociálne účely a podobne. Rozpočet je svojím poňatím statický a nejaví sa ako integrujúci prvok sústavy verejných rozpočtov. Vláda sa nenamáha predložiť pohľad na sústavu verejných rozpočtov ako celku, ale poskytuje v rámci rozpočtu len pohľad na jej parciálne časti. Určite nemilým prekvapením pre zainteresovaných sa stal rozpočtovaný vzťah k ostatným súčastiam verejných rozpočtov, najmä však k miestnej samospráve. Kde sú v minulosti prezentované návrhy pani Schmögnerovej na vyšší podiel obcí na výnose republikových daní? Kde je tých 17 mld. Sk, ktoré by podľa MESA 10, spol. s r. o., a pána Mikloša mali obce ročne dostávať zo štátneho rozpočtu? Nedochádza ani k zmene prerozdeľovacieho systému podielových daní obciam a dá sa predpokladať, že k výrazným zmenám nedôjde ani pri rozdelení dotácií na výkon samosprávnych funkcií. Takže vďaka Bohu aspoň za snahu dodržať tzv. Kozlíkovu krivku v rámci podielov na daňových výnosoch pre obce a mestá.

    Za značne ohrozené je možné pokladať i hospodárenie verejnoprávnych poisťovní. Problémy zdravotných poisťovní sú všeobecne známe. Ako nový fenomén vystupuje Sociálna poisťovňa, ktorej potreby v roku 1999 sa sčasti majú kryť zostatkami vytvorenými v uplynulých rokoch. To znamená, že ak aj Sociálna poisťovňa ako tak prežije tento rok, tak v roku 2000 sa systém dôchodkového zabezpečenia zrúti.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, záverom by som vám rád poskytol optimistickú informáciu. Zacitujem preto predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý sa v Press clube minulý týždeň pochválil, že súčasná vláda navrhovaným štátnym rozpočtom zabezpečí zníženie úrokových mier a že už v súčasnosti výnosové úroky štátnych dlhopisov predstavujú 17 %, kým v minulosti to bolo 30 %. Ale i v tejto informácii je, žiaľ, malý háčik a pána Dzurindu buď niekto klame, alebo klame on sám seba. Pred rokom v takomto čase skutočné výnosové úroky štátnych dlhopisov neboli na úrovni 17 %, ba dokonca neboli na žiadnej úrovni, pretože ich emisia nebola potrebná, pretože štátny rozpočet v I. kvartáli 1998 bol prebytkový a refinancoval sa na vlastnej zdrojovej báze. Takže všetko je úplne ináč. Navrhovaný štátny rozpočet v tej podobe, ako bol predložený, je cestou nikam, doslovne možno povedať, že slabá vláda predložila slabý rozpočet. Alebo ak chcete bližšie definovať jeho smerovanie, je to štátny rozpočet, ktorý smeruje k hospodárskemu úpadku, k poklesu životnej úrovne širokých vrstiev občanov, je to prechod z rozpočtového provizória na provizórny rozpočet, ktorý je rádovo horší než vlastné rozpočtové provizórium.

    Už v predchádzajúcej časti vystúpenia som uviedol, že súčasná úroveň príjmov štátneho rozpočtu nezodpovedá ani len úrovni výdavkov rozpočtového provizória, ktoré sú pritom o 10 mld. Sk nižšie než prerokúvaný návrh štátneho rozpočtu. Navrhovaný štátny rozpočet je vnútorne nevyvážený, nepreviazaný. Vnútorné zdrojové riziká i podpredseda vlády Mikloš kvalifikuje na 10 mld. Sk. Opatreniami na riešenie príjmových rizík štátneho rozpočtu sa vláda pripravuje zapodievať na budúci týždeň, to znamená týždeň po prerokovaní štátneho rozpočtu v parlamente. Výdavková časť štátneho rozpočtu je taktiež zrelá na komplexné prepracovanie vo vzťahu k zreálneným východiskám a príjmom, čo dnes už nie je len názor opozície, ale i predstaviteľov Demokratickej strany a mnohých uznávaných nezávislých ekonomických expertov. Myslím, že je načase skončiť s dzurindovskými sľubotechnami.

    Pokračovanie v rozpočtovom provizóriu a prepracovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sa v danej situácii ukazuje ako najmenej škodlivé riešenie pre náš štát. Tento postup by mohol primäť vládu k zodpovednejšiemu hľadaniu riešenia príjmov a na druhej strane by blokoval zdrojovo nepodloženú akceleráciu výdavkov. Z uvedených dôvodov za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemožno k predloženému návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 zaujať iné systémové stanovisko, ako požiadať parlament o vrátenie predmetného návrhu vláde na jeho prepracovanie.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo 17 poslancov. Prečítam prihlásených: páni poslanci Sopko, Rusnák, Slaný, Tóthová, Dzurák, Budaj, Slavkovská, Orosz, Antecký, Brhel, Podhradská, Hofbauer, Gajdoš, Kolláriková, Andrassy, Cuper, Ošváth. Tak sa hlásili.

  • Hluk v sále.

  • Postupne si prejdeme zoznam prihlásených s faktickými poznámkami. Upokojme sa, páni poslanci.

  • Hlasy v sále.

  • Prihlásilo sa 25 poslancov s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Maxon. Uzavieram možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami. Otvárame faktické poznámky.

    Prvý je pán poslanec Sopko.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    ak pán Kozlík citoval súčasného predsedu vlády pána Dzurindu, ja chcem reagovať na jeho vystúpenie a budem citovať jeho slová, časť z jeho poviedkovej rozpravy k štátnemu rozpočtu v minulom období. Citujem: "Pozitívne možno posudzovať aj postavenie podnikateľskej sféry. Rastie počet podnikov, ktoré si získali rešpekt na zahraničných trhoch, ktoré disponujú certifikátmi kvality a môžu začať výraznejšie ovplyvňovať opatrenia na zlepšenie postavenia svojich zamestnancov." Toľko citát. Takže toto je pohľad očami pána Kozlíka na slovenskú podnikovú sféru, pretože nechce vidieť realitu, hlavne to, že dnes jedna polovica podnikov je v konkurze, čím je ohrozených viac ako 40 % z celkového počtu zamestnaných. Toto, prosím, je dôsledok politickej privatizácie, toto je dôsledok práce predchádzajúcej vlády, toto je dôsledok podpory podnikateľskej sféry, ktorú toľko tu propagujete.

    A azda ešte na záver. Občania majú právo poznať riziká štátneho rozpočtu, ale majú právo poznať aj príčiny súčasného stavu. A keď sme hovorili o pamäti, áno, občania si dobre pamätajú naše predvolebné sľuby, vaše predvolebné sľuby, ale nezabúdajme, aj hospodárske kauzy, "turecké hospodárenie", to, čo ste robili v minulom období.

    A ešte budem reagovať a hovoriť o Železniciach Slovenskej republiky a o tunelovaní štátnych organizácií. Takže neurobíme čiaru, treba sa k týmto veciam vrátiť a poučiť sa.

  • Pán poslanec Rusnák - faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Vážený pán Kozlík, som sklamaný z toho, že ako ekonomický expert by ste mali vedieť, že ekonomika sa za štyri mesiace nedá zhumpľovať tak, ako to teraz prezentujete občanom.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím, upokojte sa, páni poslanci. Vystupuje pán poslanec Rusnák.

  • Výsledky vášho vládnutia sú jasné. Splodili ste tlupu nenásytných privatizérov a väčšine národa ste darovali iba slzy pre plač. To, čo sme po vás prevzali, je ako obhrýzená vojnová korisť. Obhrýzli ste ekonomiku a teraz sa tvárite, akoby to urobili ufóni. Vaše rady si vypočujeme, ale zatiaľ sa nimi nemienime riadiť.

  • Hlasy z pléna.

  • Nechceme, aby sa opakovala situácia, keď sa z capa stal záhradník.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.

    Upokojme sa, má to grády, ale upokojme sa.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať...

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Slaný. Nedajte sa prerušovať.

  • Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kozlíka, ktorý ma presvedčil o jednom, že je dobrý teoretik, ale horší praktik. On si musí uvedomiť jedno, že on bol podpredsedom vlády pre ekonomiku a dlhý čas aj ministrom financií v Mečiarovej vláde a o tom, čo dokázal, svedčí jeden jednoduchý fakt. Po odchode vlády v roku 1998, v ktorej on bol ekonomickým stratégom, ekonomika ostala v takom nerovnovážnom stave, že schodok obchodnej bilancie bol vo výške 80 mld., druhotná platobná neschopnosť v podnikovej sfére bola vo výške 350 mld., investičná zadlženosť súkromného a verejného sektora na Slovensku bola v objeme 1 200 až 1 300 mld. a celková zadlženosť súkromného a verejného sektora v Slovenskej republike bola v objeme 12 mld. amerických dolárov. Pán Kozlík mal šesť rokov na to, aj vláda HZDS, aby Slovensku dokázala, ako tú svoju politickú teóriu vedia uskutočniť aj v praxi.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ja si myslím, že predchádzajúca faktická poznámka bola skutočne od vynikajúceho odborníka, keď vravel 1 600 mld. No ale ja by som chcela...

  • Ruch v sále.

  • Pani Tóthová, reagujte na pána Kozlíka. To bol ostatný rečník.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Prosím nový čas, pretože nebolo možné hovoriť.

  • Prosím nový čas, lebo som nemohla hovoriť.

  • Mali ste reagovať na pána Kozlíka.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Pán predsedajúci, prosím nový čas, lebo som nemohla hovoriť, bol taký ruch.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Vašou povinnosťou je usmerniť plénum, preto prosím nový čas.

  • Nie, ja si prosím nový čas, pretože sa nedalo, ani teraz nemôžem hovoriť.

  • Šum a ruch v rokovacej sále.

  • Dajte pani Tóthovej nový čas, ale nie noviny.

  • Chcem hovoriť k otázke zvýhodňovania zahraničných podnikateľov. Pani ministerka, žiaľ, tu nie je. Chcem sa jej opýtať, či nečítala Asociačnú dohodu medzi slovenskou vládou a Európskou úniou.

    Pani ministerka a vôbec členovia vlády, keď propagujete výhody zahraničným podnikateľom, asi ste si neprečítali Asociačnú dohodu, v ktorej sa Slovenská republika zaviazala na vytvorenie rovnoprávnych podmienok pre všetkých hráčov ekonomickej konkurencie. Takže si vás dovolím upozorniť, že sľubujete niečo, čo je v rozpore s Asociačnou dohodou. Na túto skutočnosť už upozornili aj študenti ekonomickej fakulty, keď tam bol pán premiér Dzurinda a dali mu otázku, ako je to možné, že zvýhodňuje len zahraničných a nie domácich, a on odpovedal veľmi brilantne, že nepozná žiadneho podnikateľa, ktorý by mal takéto financie na investovanie, a že o investorov-špekulantov z Lučenca nemá záujem.

    Vážení, toto je pozoruhodný prístup slovenskej vlády. Naša denná tlač Práca z 19. marca veľmi trefne reagovala s nadpisom: Zákon podľa toho, koho pozná predseda vlády? Vážení, v právnom štáte takéto postupy sú neprijateľné.

  • Pán poslanec Dzurák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec Kozlík, možno ste dobrý ekonóm, ale, žiaľ, odtrhnutý od života. Áno, rozpočet je zrkadlom hospodárskych výsledkov vlády, teraz je to však zrkadlo vášho vládnutia. Vaše čísla, mám to napísané, áno, vaše čísla však platia len pre tú úzku skupinu ľudí, ktorým ste dovolili obrovsky zbohatnúť z majetku nás všetkých.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, pokojne, predsa vystupuje pán poslanec Dzurák.

  • Pani poslankyňa, nerušte moje kruhy. Ani ja neruším vaše kruhy.

  • Vzájomne sa vyrušujete a potom si požadujete dodatkový čas.

  • Aj ja by som si prosil nový čas, pán predseda.

  • Pokračujte vo svojom vystúpení. Páni poslanci, upokojte sa. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Prosím vás, prestaňte už konečne zbierať informácie len od tej staršej generácie. Áno, o tú ste sa postarali, ale choďte do fabrík, choďte medzi mladých ľudí, tí vám povedia niečo iné. Pán Kozlík, garantujem vám, keby ste zarábali 5 až 6 tisíc korún, narobili sa v bani, ako sa narobia baníci, budete hovoriť ináč. Žiaľ, je to výsledok vašej zázračnej ekonomiky, že dnes trištvrte ľudí žije pomaly v biede. O tom tu neboli tie čísla, ktoré ste tu rozprávali...

  • Ruch v sále.

  • Vy si naozaj, pán Kozlík, myslíte, že krach podnikov, krach zdravotníctva a školstva je skutočne dielom tejto vlády? To si naozaj myslíte? Ja si myslím, že nie. Áno, vláda predložila slabý rozpočet, pán Kozlík, máte pravdu. Ale vďaka slabej vláde, ktorá tu bola štyri roky.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči. Pán poslanec Budaj má slovo.

  • Vážený pán Kozlík, vypočuli sme si, že už ste mali pripravený celý rad ozdravných projektov, už sa ekonomika menila na švajčiarsky model, a predsa sa to nestihlo.

    Vážení občania, to, čo je potrebné v tejto chvíli, je pozorne si nielen vypočuť, ale aj prečítať správu pani ministerky Schmögnerovej. Je to naozaj správa porovnateľná so správou pána Mitra, ktorá prednedávnom šokovala tento parlament.

    Pán Kozlík zdôraznil, že vláda má ťažký problém, zdedila prázdnu kasu a zdedila dlhy, a zdá sa mu, že problémy, za ktoré je aj on spoluzodpovedný, vláda rieši akosi pomalšie, než by to chcelo. Zdôraznil, že vláda zdedila zlé renomé rizikovej zóny, pre ktoré sem neprichádzajú investori, a myslí si, že ľudia už zabudli, že on sám je spoluzodpovedný za toto renomé. Áno, pán Kozlík, situácia je zlá. Máte pravdu, zdedili sme po vás ešte väčšie problémy, než hovorí správa ministerky. Vaše odborné rady v kontexte vašej spoluzodpovednosti nemožno brať vážne. Ste v pozícii človeka, ktorý je spoluzodpovedný za požiar, ale tomu nebráni prísť na zhorenisko, aby tým, čo začali znovu budovať náš spoločný dom, oznámil, že zhoreli aj posledné peniaze, a ešte im chce dávať rady, ako by pri tom budovaní mali postupovať.

    Pán Kozlík, ďakujeme za vaše rady aj za vašu krivku.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

    Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

  • Vážená poslanecká snemovňa,

    ja som si vypočula so záujmom to, čo tu hovoril pán poslanec Kozlík, a musím povedať, že sa s ním plne stotožňujem, pretože rozpočet, ktorý sa tu predostiera na rok 1999, je naozaj zrkadlom vlády. A ja si pripomínam z médií slová dnešného pána premiéra, ktorý povedal, že rozpočet je zrkadlom vlády. Ak chceme zlepšiť život človeka, musíme zostaviť lepší rozpočet ako minulá vláda, ktorá mala v rozpočte žalostne málo peňazí na železnice, životné prostredie, na údržbu našich škôl a nemocníc, ale aj na rozvoj miest a obcí a ďalších oblastí. Znovu hovorím ústami pána premiéra: Keď chceme ľuďom ponúknuť lepší rozpočet, lebo si myslím, že by toho schopná vláda mala byť schopná, musíme robiť v prvom rade lepšiu hospodársku politiku.

    Ja sa teraz teda pýtam, akú lepšiu hospodársku politiku robí táto vláda, keď tento rozpočet vôbec nie je lepší, hoci pán premiér tvrdí, že táto vláda je plná odborníkov, dokonca za to získal na Markíze v Site aj zrnko múdrosti, za tento svoj výrok, že teda ručí za to, že sú všade odborníci. Načo existovali tieňové vládne kabinety, pokiaľ bola táto koalícia v opozícii, keď nie je schopná sa vyrovnať s tým, že tu existujú nejaké problémy. Samozrejme, že existujú aj existovať budú, nič sa nedá vyriešiť naraz, ale musí sa to riešiť postupne, a nie skokmi. Už v tomto rozpočte by mal byť nejaký návrh postupného riešenia určitých nedostatkov, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú. Žiaľbohu, nie je tak, že musím konštatovať v duchu toho, čo povedal pán premiér, že nemáme schopnú vládu, pretože nemáme lepší rozpočet.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Orosz.

  • Vážená snemovňa,

    pán Kozlík dnes tu už hovoril o hlbokom sklamaní. Ja sa tiež chcem podeliť s týmto pocitom s touto snemovňou. Áno, pán Kozlík, ja som tiež hlboko sklamaný z toto, že nemáte ani trochu chlapskej odvahy na to, aby ste čestne a zodpovedne priznali aspoň časť z toho ťažkého bremena, ktoré ste uvalili na túto krajinu. Politicky vás chápem. Chcete pokrytecky zakryť občanom oči, očistiť sa pred nimi, zvaliť všetku vinu na iných, na tých, ktorí mali odvahu hasiť požiar, ktorý ste zapálili. Aj preto ste vehementne zaútočili pred chvíľou v čele hlúčika poslancov HZDS na vystúpenie pána poslanca Benkovského za náš poslanecký klub. Zaútočili ste na neho preto, lebo vám hovoril pravdu, tvrdú a neľútostnú, o vašom vládnutí. Každý aspoň trocha rozhľadený človek vie, že súčasná vláda je nútená žať úrodu, ktorú ste zasiali vy. Týmto návrhom štátneho rozpočtu sa vláda pokúša liečiť ťažko chorého pacienta. Recept, ktorý predkladá, možno nie je optimálny. Každý súdny človek však vie, že tento pacient ochorel v čase, keď ste vládli vy, pán Kozlík.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Antecký.

  • Pán poslanec Kozlík, prekáža vám, ako ste sa vyjadrili v úvode, zvýšená policajná ochrana. Ja si myslím, že odvtedy, čo v poslaneckom salóne padla facka, je zvýšený dozor policajnej ochrany potrebný.

  • Smiech a potlesk.

  • Takisto aj posledná skúsenosť z protestnej demonštrácie pred vchodom do parlamentu, kde sa spievalo "rež a rúbaj do krve", padali rasistické heslá a sám som mal problém prísť do parlamentu cez tento dav, myslím si, že takisto je táto zvýšená policajná ochrana potrebná.

    Pán Kozlík, obviňujete vládu z rastu miery inflácie, miery nezamestnanosti, ale nepriznávate, že pri troche sebakritiky by ste museli tento svoj podiel na tomto stave priznať aj sám.

    Tiež si myslím, že dôvera zahraničných podnikateľských kruhov je vyššia ako do volieb 1998. Občanov nepodvádza táto vláda, boli podvádzaní štyri roky rečami o hospodárskom zázraku, ktorého dosah tu máme. Nezamestnanosť stúpa, musí, lebo bola umelo udržiavaná pred voľbami 1998. Stále nás nabádate k rozvojovým koncepciám. Pýtam sa: Aké ste mali vy? Ak považujete za koncepciu rozvoja, keď ste pod rúškom nepredať majetok zahraničným záujemcom ho rozdali svojim verným, o ktorých schopnostiach hovoria vyrabované fabriky, nevyplatené mzdy, prepustení zamestnanci, sami si zvážte, ako to asi v skutočnosti bolo.

  • Pán poslanec Brhel, nech sa páči, faktická poznámka.

    Zapnite pána poslanca Brhela.

  • Ďakujem.

    Na margo vystúpenia pána Kozlíka by som chcel upozorniť na tie časti prejavu, v ktorých sa hovorilo o tom, aby sme nestrácali čas, lebo to podstatné, čo v súvislosti s rozpočtom treba povedať, je to, že je nereálny. Ak si niekto myslí, že rozpočet odbaví tým, že sa pokúsi občanovi Slovenskej republiky predostrieť variant, podľa ktorého je za všetko vinný Mečiar pol roka po voľbách, je to smiešny variant, ktorý nehovorí nič o zodpovednosti a kompetentnosti tejto vlády. A to je kľúčový problém. My sa bavme o riešení reálnych problémov, ktoré tu existujú, to je prejav schopnosti vlády vládnuť. Rozpočet hovorí o tom, že vláda nie je schopná vládnuť. Predložila nám rozpočet, o ktorom všetci, či už koaliční alebo opoziční, trošku triezvo mysliaci ekonómovia hovoria, že je postavený na vode, že odsúva riešenie reálnych problémov do budúcnosti, čiže je to ďalší zbytočný podfuk na občanovi, strácame čas, neriešime jeho problém. Tento rozpočet, pokiaľ sa prijme tak, ako sa prijme, má trvanie pár mesiacov. V druhom polroku roku 1999 bude potrebné prijať určite nový rozpočet. Preto hovorím, nestrácajme čas, bavme sa o reálnom rozpočte, ktorý treba prijať. A tento je nereálny.

    Sú úplne smiešne tézy o tom, že prejav pána Kozlíka bol odtrhnutý od života. Nič odtrhnutejšie od života, ako je tento rozpočet, som nevidel. Čiže bavme sa o reálnych číslach, čo ľudia naozaj žiadajú a potrebujú, o riešení ich reálnych problémov, ktoré tu existujú. Dovoľte mi poznámku o "podhodenej kosti". Prečo ste sa o tú kosť vo voľbách tak bili? Veď ste tvrdili, že máte program, že viete, čo robiť, že viete, v akom stave je ekonomika a že ste tu na to, aby ste robili zmenu a aby sa tu žilo lepšie. Čiže nevyhovárajte sa donekonečna na to, čo tu bolo predtým, pol roka po voľbách. Riešte reálne problémy, ktoré tu existujú, to občan od nás všetkých očakáva. A nestrácajme čas zbytočným "tliachaním" o rozpočte, ktorý je nereálny.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala na niektoré veci, ktoré odzneli v príspevku pána Kozlíka. Som rada, že pán Kozlík pripomenul fakty, ktoré sa dotýkali pôsobenia Mečiarovej vlády, a pripomenul ich najmä tým kolegom, ktorí zrejme naozaj trpia stratou pamäti a neschopnosť terajšej vlády riadiť tento štát zakrývajú dymovou clonou rôznych nezmyselných obvinení. Mnoho poslancov tu hovorilo o strate pamäti a búchalo sa do pŕs, že oni si pamätajú. Ja nepôjdem tak ďaleko, nebudem zachádzať do obdobia spred niekoľkých rokov, ja by som chcela na jednom príklade demonštrovať to, kto si čo pamätá a kto do akej miery je schopný hovoriť pravdu občanom tejto republiky alebo verejnosti, či už našej, alebo zahraničnej.

    Chcela by som sa vrátiť k nedávnej návšteve pána premiéra Dzurindu v Nemecku, kde presviedčal podnikateľov o tom, aké je výhodné investovať na Slovensko, sľuboval im daňové prázdniny. Nemeckí bankári sa len usmievali, na nič nereagovali a srdečný úsmev na ich tvárach vyvolala jeho poznámka, ktorú použil vo svojej prednáške, keď konštatoval, že Slovensko urobilo obrovský skok v posledných rokoch vpred aj budovaním diaľnic. A podľa pána Dzurindu je to popri výstavbe veľkých investičných celkov najlepší dôkaz približovania sa Slovenska k Európskej únii. Toto, tieto slová odzneli z úst pána Dzurindu v Nemecku. Na Slovensku však verejnosť presviedčal, aké zlé kroky robila Mečiarova vláda pri budovaní diaľnic, a výsledkom je utlmenie budovania diaľnic, vidíme to aj v rozpočte. Takže, páni, zdá sa, že robíte všetko pre to, aby sa naplnili slová pani Albrightovej, keď svojho času nazvala Slovensko "čiernou dierou". Začínate tým, že máte "čierne diery" vo svojej pamäti.

  • Pán poslanec Kozlík sa zmienil o tom, čo sa v rozpočte nachádza, ja by som to rád doplnil o to, čo sa v návrhu štátneho rozpočtu jednoducho nenachádza. Veď máme všetci v čerstvej pamäti, s akými predvolebnými sľubmi príslušníci vládnej koalície do volebnej kampane vstupovali, ale ani jediný tento prísľub sa nenachádza obsiahnutý v návrhu štátneho rozpočtu.

    Pripomeniem, dámy a páni, zvýšenie reálnych platov zamestnancov a dôchodkov o 100 %. Kde sa to nachádza v štátnom rozpočte? Reálne je zníženie o minimálne 10 %, čiže nožnice 110 %. Sľubovali zlepšenie financovania školstva a zdravotníctva. Kde sa to nachádza v štátnom rozpočte? Minister Ftáčnik navrhuje na zlepšenie financovania školstva predať telekomunikácie a peniaze prejesť. Zdravotníctvo je v krízovom stave vďaka ministrovi zdravotníctva. Ďalší sľub - zníženie daňového zaťaženia občanov. Kde sa to nachádza v štátnom rozpočte? Ďalej sľubovaná podpora hromadnej dopravy vrátane zavedenia výroby autobusov. Opak je pravdou. Sľubovaná podpora malého a stredného podnikateľského stavu. Opäť je pravdou opak. Sľubované rozvinutie bytovej výstavby na 14 tisíc bytov ročne. Kde je tých 14 tisíc bytov? Nie ste schopní dokončiť ani to, čo je rozostavané. Sľubované zvýšenie dávok v materstve a predĺženie materskej na päť rokov. Ani vo sne, v rozpočte na to nie je ani koruna. Kde je realizácia podnietenia vzniku nových pracovných príležitostí a zníženie nezamestnanosti pod 12 %? V súčasnosti je 17,5 %, do konca tohto kalendárneho roku bude 22 %. Zlepšenie dostupnosti úverov pre podniky a podnikateľov. Ani za 22-percentný úrok v súčasnosti banky nie sú schopné a ochotné poskytnúť úvery, pretože jednoducho peniaze nemajú.

    Zabezpečenie zaradenia Slovenska do integrujúcich sa štátov, do OECD, Európskej únie a NATO. Počúvame nepretržite len sľuby o tom, že je nádej, že veríme a že dúfame v prijatie. Takže všetko sú len frázy.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    dovoľte mi, aby som sa trošku posťažoval, pretože nás východniarov nemá nikto rád. Nemá nás rád Pán Boh alebo nás skúša ako vyvolený národ, nemá nás rád pán premiér Dzurinda ako východniarsky predseda tejto vlády a nemajú nás radi ani východniarski poslanci, pretože podporujú tento rozpočet, ktorý vláda na tento rok predložila. V tomto rozpočte nezohľadňuje prioritné problémy, ktoré v tejto zaostalej, musím podotknúť, po rokoch zaostalej oblasti je potrebné riešiť, aby občan žijúci vo východoslovenských regiónoch mohol žiť ako občan. Kalamity, povodne, obrovská nezamestnanosť, to všetko vyžaduje zvláštnu pozornosť, a rozpočet, ktorý predložila vláda, sa zvláštnou pozornosťou k ľuďom žijúcim na východnom Slovensku nemôže pochváliť.

    Vláda premiéra Mečiara pripravila a schválila územné plány veľkých územných celkov a plánovala v tomto volebnom období, bohužiaľ, nemá šancu naplniť tieto plány, venovať sa prioritne práve regiónom východného Slovenska. Chceli sme stavať diaľnice, diaľničné privádzače, obchvaty, chceli sme rozvíjať turistický priemysel, chceli sme sa prioritne venovať a podporovať malé a stredné podnikanie. To všetko sme chceli. Vy to v tomto rozpočte nechcete.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Sedíme tu - páni kolegovia, keby ste boli ticho, ste nejakí roztatárení - sedíme tu a rokujeme o veľmi závažnom materiáli, ako je štátny rozpočet. Ale pýtam sa: Je to skutočne tak? Berie vláda vážne svoj návrh štátneho rozpočtu? Alebo nám svojou neúčasťou prezentuje svoj vzťah k parlamentu, vzťah k poslancom, do rúk ktorých vložili svoju dôveru občania Slovenskej republiky? Je to teda i neúcta k občanom Slovenskej republiky. Preto by som sa chcela poďakovať tým ministrom, ktorí si uvedomujú dôležitosť prerokúvaného materiálu a sú tu prítomní.

    Ešte by som nadviazala v krátkosti na pána predrečníka k otázke diaľnic. Pokladám za veľmi nesprávne, že sa spomalila výstavba diaľnic, dokonca sa zastavila, pretože sú tu vlastne umŕtvené veľké finančné zdroje vo forme strojov a zariadení. A takisto to má dosah i na nezamestnanosť, pretože už teraz, keď sa pozastavila výstavba diaľnic, percento nezamestnaných nám stúpa a nastal odliv odborníkov z tejto stavebnej sféry.

    Chcela by som ešte dodať, že tam, kde sa končia diaľnice, končí sa i vstup zahraničného kapitálu. To znamená rozvoj infraštruktúry, najmä diaľničnej, a jej kladenie na prvé miesto je podstatnou podmienkou vstupu zahraničného kapitálu. Všetci vieme, že na východnom Slovensku máme pomerne vysokú nezamestnanosť, tak by sme sa nad týmto mali zamyslieť. A keď deklarujeme, že chceme vstúpiť do Európskej únie, tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Andrassy.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    chcel by som asi začať slovenským príslovím, a to slovenské príslovie znie, že reči sa hovoria, ale v skutočnosti sa chlieb je. A ja práve si myslím, že toto slovenské príslovie jednoznačne vystihuje to, čo povedal práve posledný rečník, teda pán Kozlík. Chcem povedať pánovi Kozlíkovi, že tento rozpočet, tento návrh štátneho rozpočtu je skutočným zrkadlom toho, čo zanechala predchádzajúca vláda, je to skutočným hodnotením toho, ako oni štyri roky bačovali práve v slovenskom hospodárstve, v slovenskej ekonomike. Myslím si, že tento rozpočet je postavený naozaj na mínovom poli, ale toto mínové pole práve zanechala vláda Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska. Pán Kozlík veľmi vehementne tu vystúpil, že predsa my sme už pripravili návrh rozpočtu a na tento rozpočet mohla nadviazať aj táto vláda. Je zarážajúce a je prekvapením pre nás, že žiadny takýto návrh vo vláde sme ani nenašli, ani naši ministri, ale čo je problematické, nenašli sme v hospodárstve ani žiadne peniaze, od ktorých by sa práve tento rozpočet mohol začať stavať.

    Chcem povedať, že práve Hnutie za demokratické Slovensko dosiahlo jeden velikánsky cieľ a dosiahlo jeden velikánsky zázrak, ktorý sa asi nepodarí nikomu, a to za štyri roky dokázali túto krajinu vrátiť o niekoľko rokov späť, dokázali v tejto krajine vytvoriť jednu velikánsku vrstvu ľudí, ktorí žijú na hranici životného minima, a úzku hŕstku zbohatlíkov, ktorí dostali za korunu slovenské fabriky, ktoré budovali poctivé a pracovité ruky Slovákov. Chcem skončiť aj svoju faktickú poznámku porekadlom a príslovím, ktoré sa hovorí a hovorí sa, že pravda oči kole. A práve táto vec platí dnes aj na poslancov za HZDS. Pravda oči kole, to je pravda.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    chcem intelektuálnej elite toľko ospravedlňovanej pánom Weissom zo SDĽ pripomenúť to, čo im pán podpredseda vlády, pardon, bývalý minister financií Sergej Kozlík a terajší poslanec nestihol pripomenúť, že rozpočet nie je zrkadlom hospodárenia minulej vlády, to v nijakom prípade. Rozpočet je vždy zrkadlom hospodárenia terajšej vlády, a táto vláda, zložená z veľkých integrátorov, jednoducho preukázala absolútnu neschopnosť viesť tento národ, tento štát, ktorý vlastne ani nechceli. Takže dostali sa k moci obrovským podvodom. Tak je to, dostali ste sa. Tento rozpočet je tiež obyčajným podvodom na občanoch Slovenskej republiky, pretože sa v ňom nezohľadnil ani jeden jediný z vašich velikánskych sľubov, či už pána Dzurindu, ktorý behajúc na bicykli po Slovensku, sľuboval niekoľkonásobné zvýšenie platov, niekoľkonásobné zníženie daní a zvýšenie dôchodkov a ďalších vecí, takže v každom prípade je tento rozpočet ukážkou absolútnej neschopnosti vyjsť v ústrety tomuto národu. Pánovi Miklošovi chcem pripomenúť, že jediným kladom tohto rozpočtu je to, čo už tu bolo povedané aj pánom Kozlíkom, že zruinuje slovenskú ekonomiku natoľko, že ju tu prídu jeho zástupcovia ako veľkého integrátora zo zahraničia skúpiť za babku aj s občanmi tohto štátu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Lexa.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som zvýrazniť myšlienku pána poslanca Kozlíka, ktorý skonštatoval, že je to slabý rozpočet slabej vlády. Nakoniec od takéhoto zlepenca pravo-ľavo maďarského nie je ani možné očakávať, žeby mohol s konzistentným rozpočtom do parlamentu prísť. Chcel by som vás upozorniť na stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý navrhuje na zvládnutie rizík spojených s plnením úloh vyplývajúcich z návrhu štátneho rozpočtu a považuje za nevyhnutné prehĺbiť účinnosť daňového systému.

    Chcem vás upozorniť, že tento rozpočet nerieši ani vládou avizované nariadenie na podporu zahraničných investícií, keď sa hovorí, že diskriminačné opatrenia voči slovenským podnikateľom tak, aby sa zahraničným spravili daňové prázdniny, v podstate budú znamenať zníženie príjmovej časti štátneho rozpočtu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že niektoré slovenské firmy si môžu založiť v zahraničí svoje pobočky, ktoré následne môžu fungovať v rámci Slovenskej republiky, čím prakticky ochudobnia aj príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    Po druhé, Najvyšší kontrolný úrad navrhuje zabezpečiť maximálnu hospodárnosť pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov a nakladaní s majetkom štátu. V tejto súvislosti vás chcem upozorniť, že v minulom týždni, alebo v predminulom týždni boli predané lietadlá bojaschopné a prevádzkyschopné lietadlá z Armády Slovenskej republiky: MIG-21 za 52 tisíc korún za kus. To znamená v hodnote 10-ročnej Škody 105 L. Ak sa takto bude hospodáriť a nakladať s rozpočtovými prostriedkami štátu, tak celkom prirodzene nie je možné očakávať, že finančné prostriedky a ich dostatok môže byť pre sociálne slabších a na iné potreby, ktoré tento štát má.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Ošváth.

  • Pán poslanec Kozlík hovoril vo svojom vystúpení o odmenách pre členov súčasnej vlády, ktorá si udelila za dva mesiace odmeny vo výške, konkrétne tam spomínal po 40 tisíc korún, a niekto to už tu dnes aj porovnával a prepočítaval na odmeny za rok, ktoré si pridelila predošlá vláda. Rád by som k tomuto poznamenal jednu vec, že porovnávať odmeny tejto vlády s predošlou vládou je trošku predčasné, lebo tam chýba ešte jedna veličina, jedna neznáma. A tá bude známa až potom, keď sa zruší zákon o akciách na doručiteľa, prípadne keď sa vyšetrí všetko okolo Fondu národného majetku a potom sa dozvieme, aké odmeny si pridelila tá vláda predošlá.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, keď sa vidím na tabuli po pánovi Drobnom, kontrolujem sa podľa toho.

    Pán poslanec Kozlík hovoril o ratingu, ktorý nám veľmi výdatne klesá. Hovoril o neschopnosti tejto vlády, ale ja sa tomu nedivím, pretože ich tu ani nevidím. Nehnevajte sa, všetci tí, ktorí sú tu z predchádzajúcich parlamentov, si veľmi dobre pamätajú, aký prísny režim mala Mečiarova vláda. Sedeli sme pred poslancami, my sme počúvali, čo hovoria, aby sme mohli na to reagovať. Lenže neviem, kde je napríklad pán minister Koncoš, možno obrába pole. Neviem, kde máte pána ministra Šagáta, možno je na elektrickom kresle alebo možno na latríne. Vážení, takže tu vidieť, že zo strany vlády...

  • Reakcia z pléna.

  • ... nie je rešpekt pred rozpočtom.

    Dovoľte mi, aby som upozornila tiež na ďalšiu vec, že ak sa hľadajú peniažky, možno bude vedieť poradiť podpredseda vlády s politickými stranami, ako je ODU, ktoré zanechali tomuto štátu tiež nejakú tú korunku dlhu. Chcela by som upozorniť aj na to, že tí policajti vonku, ktorými sme tu veľmi výdatne obkolesení, chýbajú možno niekde inde, kde tiež dochádza ku škodám na majetku. A dovolím si upozorniť, že aj ich prítomnosť tu stojí nejaké korunky.

    Takže ak takýmto spôsobom šafárite, vážení, tak potom sa nedivte, že na veci, ktoré sú potrebné, nebudú peniažky.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Kozlík, nechcel som pôvodne reagovať, ale asi je to potrebné. Hovorili ste o priaznivých východiskách, ktoré sme zdedili na rok 1999. Ja sa pýtam: Ktoré sú to tie priaznivé východiská? To, že v roku 1998 vytvorili finančné a nefinančné organizácie zisk nižší o viac ako 51 % oproti roku 1997? A bolo to s plným vedomím vlády, lebo taká bola legislatíva. To, že najbohatší subjekt Slovenska Fond národného majetku predal takmer celý majetok a pokladnica je prázdna? Ja to nazývam, že to je ôsmy div sveta. Nepoznám iný taký subjekt. To, že banky boli prinútené požičiavať peniaze aj takým investorom, ktorým by žiadna zdravá a nezávislá banka nepožičala? A potom sa čudujeme, že seriózne podniky krachovali. To, že sme dosiahli svetové prvenstvo v tom, že tri roky po sebe jedine na Slovensku bol deficit bežného účtu platobnej bilancie 10-percentný, hoci bezpečná hranica sa pohybuje na úrovni 4 - 5 %? To, že infláciu minulá vláda udržala len na základe cenových deformácií, bála sa odstrániť cenové deformácie, lebo by sa nemohla chváliť pri voľbách? To, že zahraničný partner sa bál investovať na Slovensku, lebo si nebol istý, či o svoje peniaze nepríde? Pán poslanec, veď to nie je fér, ak niekto vykradne banku a potom kritizuje, prečo skrachovala.

    Jedna pozitívna poznámka na záver: Skúsme sa správať ako partneri. Všetko múdre, čo opozícia ponúkne, sa dá využiť. Áno, aj opozícia má veľa odborníkov. Možno je škoda, že práve najväčší odborníci toho najmenej povedia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážení priatelia z koalície,

    nepočúvate, Sergej Kozlík má teoretické aj praktické skúsenosti a radil vám dobromyseľne. Pri konštrukcii rozpočtu ste istým spôsobom zanedbali a nedobre urobili príjmové položky. Každý štátny rozpočet začína príjmovými položkami a potom sa robia výdavky. Tak to robila aj Indira Gándhíová a známe sú jej prístupy v tom, že vždy si rozsvietila mapu sveta, zasvietila si mestá, kde si požičala, a tam, kde sa nesvietilo, tam išla požičať. A odtiaľ začala. I keď tá ekonomika, samozrejme, bola podstatne horšia ako naša. Kozlík vám radí, aby ste sa nad touto vecou zamysleli.

    Napadá mi jedna možnosť zdrojov do verejných fondov. Nemocenské poistenie za Mečiarovej vlády malo vždy prebytky, ale, bohužiaľ, klesalo to z roka na rok od 5 mld. až po 2,5 mld. alebo 3,5 mld. a ja sa zamýšľam nad tým, kam to unikalo. A takisto v zdravotnom poistení unikali prebytky a potom schodky. Napríklad takisto je veľká skupina obyvateľov, ktorí sú veľmi dobre poistení v komerčných bankách. Komerčné banky platia bolestné, sociálne uplatnenie, ale zdravotné ošetrenie nie a nemocenské dávky, tie sa vôbec nerefundujú. Tak napríklad to je jeden zo zdrojov, pozitívnych zdrojov. Kedy sme, kto refundoval tieto veci od komerčných bohatých bánk, ktoré sú založené na zahraničnom kapitáli? Vždy to išlo z našej chudobnej nemocenskej poisťovne alebo zo zdravotnej poisťovne. Keby sa bolo myslelo, keby ste neboli unavení pri konštruovaní zdrojov, tak by ste boli na takéto drobnosti došli. To je niekoľko miliónov, stovák miliónov korún, ktoré nám takto unikajú. A takých zdrojov je viacej v našich možnostiach hľadania zdrojov rozpočtu, len bolo treba byť odpočinutý a robiť to s čerstvou mysľou, pamäťou a nájsť tie zdroje. Takže on vám radil dobre aj v tomto smere, nepočúvali ste ho.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda,

    dámy a páni,

    nadväzujem na pána Kozlíka s tým, že zdôrazňujem, ako aj niektorí koaliční poslanci, že tomuto rozpočtu už skutočne nepomôžu zábrany pred touto snemovňou, tomuto rozpočtu nepomôžu ani nejaké sťažnosti na facky a nepomôže tomuto rozpočtu ani zbavovanie imunity poslancov. Tomuto rozpočtu pomôže jedine reálna ekonomika a rozvojové impulzy do hospodárstva tohto štátu. A tomuto rozpočtu práve chýbajú tieto impulzy do hospodárstva tohto štátu. A to nám kole oči. Ja súhlasím s tým, ak ste nenašli na ministerstve financií rozpočet na tento rok, alebo návrh, ale vážení, mne kole oči, že ste našli vo vláde stav o poľnohospodárstve za rok 1997, tzv. zelenú správu a že ste ju neposunuli do Národnej rady, aby sme vlastne hovorili o tom, ako treba aktualizovať poľnohospodársku politiku v roku 1999 a ako do nej namontovať štátny rozpočet. To mi kole oči.

    A, pán Kozlík, keby ste si boli prečítali ešte o rozpočte zo 4. 3. 1999 denník Sme, ktorý uviedol veľmi jednoznačne definíciu o príprave štátneho rozpočtu, ktorý zostavila súčasná ministerka financií, kde definuje, že ide o nereálny rozpočet a že na tomto ministerstve financií stojí opäť ministerka, ktorá nevie, čo do štátneho rozpočtu treba namontovať, tak ako tam stál, samozrejme, minister financií v roku 1994 - a že tento rozpočet nebude naplnený nikdy.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Dotknem sa tej časti vystúpenia pána poslanca Kozlíka, v ktorej hovoril o Sociálnej poisťovni. Pretože mnohí predrečníci z SDĽ vyslovene demagogicky hovoria o sociálnej situácii obyvateľstva, tak odcitujem to, čo je v rozpočte, aby ste ma neobvinili, že si niečo vymýšľam. V rozpočte je uvedené: "Disponibilné zdroje vytvorené z príjmov v bežnom roku nepokryjú celkové výdavky, v ktorých nie je premietnutá nová valorizácia dôchodkov v roku 1999. Na krytie predpokladaného schodku vo výške 2 962,2 mil. sa použijú prostriedky z naakumulovaných zdrojov z predchádzajúcich rokov." Toto usvedčuje vaše vystúpenia, že kto tu nehovorí pravdu, sú tí poslanci z SDĽ, ktorí vyslovene demagogicky hovoria o tom, ako sa hospodárilo.

    Sociálna poisťovňa začala pracovať v roku 1995. Chvalabohu, aj jej vedenie, aj správna rada a dozorná rada sa snažili veľmi ekonomicky narábať s prostriedkami, ktoré v zmysle zákona boli odvádzané. Na čele správnej rady stál exminister pán Tkáč a včera snemovňa prijala účelovú novelu, aby ste rýchle mohli vymenovať niekoho svojho - politického človeka. Pritom pán minister sa neštítil a veľmi nevhodným a urážlivým spôsobom vystúpil na adresu človeka, ktorý má, chvalabohu, aj medzinárodnú autoritu a bol zvolený do vysoko uznávanej medzinárodnej inštitúcie. Takže som veľmi zvedavá, ako dopadne hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 1999.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    chcel by som reagovať na vystúpenie pána Kozlíka asi v tom zmysle, že by som ho chcel doplniť, pretože zabudol pripomenúť ctenej koalícii, že stav ekonomiky po voľbách nebol taký katastrofický, ako sa tu predkladá. Myslím, že niekedy v novembri to bolo konštatované v Paríži, kde slovenská ekonomika so 47 percentami hrubého domáceho produktu v porovnaní s tvorbou HDP Európskej únie bola zaradená za Slovinskom a Českou republikou, a ak sa mýlim, prosím, experti, opravte ma. Na jeseň bol zavedený v Národnej banke plávajúci kurz koruny, čakal sa 70-percentný prepad. Koľko prepadla koruna? Pár percent. Dnes prepadá voči doláru. Zoberme si dolár, v krátkom čase 42 korún. Čiže v novembri plávajúci kurz koruny jasne ukázal ešte akú-takú silu ekonomiky, o ktorej dnes vy hovoríte, že bola na nule, že bolo vydrancované hospodárstvo. Bola tu stabilná mena. Štyri roky. Koľko sa hýbal dolár za štyri roky? Bola to stabilná mena alebo nebola? Bola demokraticky odovzdaná moc? Veď to je jedno z kodanských kritérií, ktoré sme splnili pre vás, a myslím, že aj pre celý štát. Všetci chceme, aby sme sa dostali do Európy. Takže jedno základné kritérium bolo splnené. Druhé ekonomické, myslím, že už bolo skoro splnené. Takže nehovorme tu o nejakom prepade.

    A keď sa vrátime k tým bytom. Pozrite sa, tu je graf. V roku 1995 sme začali budovať 6 500 bytov a v roku 1998 to bolo 16 500 začatých bytov a 8 384 bytov bolo dokončených, vážení. A čo teraz? Čo bude toho roku? Neurobili ste ešte nič pre vami proklamovanú výstavbu 14 000 bytov za rok.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    pán poslanec Kozlík nezdôraznil veľmi dôležitú skutočnosť a nepoložil vám jednu dôležitú otázku, čo ste robili bezmála päť mesiacov pri príprave rozpočtu, keď ste siahli po východiskách spracovaných, prerokovaných a schválených dokonca v tabuľkovej forme podľa jednotlivých rozpočtových kapitol predchádzajúcou vládou. Porovnajte si, prosím, náš návrh s návrhom vaším, predovšetkým v príjmovej časti. Diferencia je skoro nulová, štrukturálna rozdielnosť minimálna.

    V čom je však už niekoľkokrát zdôrazňované riziko? Realizujete, dámy a páni, takú finančnú a hospodársku politiku, pri ktorej sú vami rozpočtované príjmy nereálne. V tom je podstata sporu a, žiaľ, pravda je na našej strane. Potvrdí to ekonóm, potvrdí to podnikateľ, potvrdí to občan. Dámy a páni, prosím, počúvajte ich. Koľko kritiky sa znášalo na našu hlavu, keď sme rozpočtovali skromný odvod Národnej banky Slovenska. Kritika bola práve od vás. Vy s prehľadom navrhujete 3 miliardy. Máte odvahu rozpočtovať 3,9 miliardy z predpokladaného predaja štátneho majetku bez akejkoľvek špecifikácie a reálnosti naplnenia tohto príjmu. Tento rozpočet je vnútorne nevyvážený, mimoriadne rizikový, a teda nemá oporu v reálnej rozpočtovej politike, ktorú Slovenská republika potrebuje. Celý uplynulý týždeň, vážené dámy a páni, som sa pokúšal vo výbore pre financie, rozpočet a menu upozorňovať na riziká. Nielenže ste nič neakceptovali, zjavne bolo cítiť vašu neochotu vôbec ma počúvať.

  • To bola posledná faktická poznámka.

    Do rozpravy sa prihlásila ministerka financií pani Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    odznelo tu už pomerne veľa vystúpení, veľa faktických poznámok a myslím, že je len slušné na ne reagovať priebežne a nenechávať si to na koniec. Takže dovoľte mi, aby som na niektoré z nich reagovala, i keď nebol dostatok času, aby som ich mala možnosť zhrnúť, zovšeobecniť a pripraviť si možno detailnejšiu reakciu. Prosím, berte to tak, ako to aj hovorím.

    Často z rôznych úst odzneli kritiky na to, že táto vláda je vláda, ktorá zhoršuje sociálne postavenie ľudí, že dokonca pripravila balíčky, ktorými týchto svojich vlastných voličov ožobračujeme. Odpoveď znie veľmi stručne: Život nezhoršili balíčky tejto vlády, ale vaše vládnutie, vážení páni z opozície.

    Druhá poznámka sa dotýka toho, že za minulej vlády rástli reálne mzdy, ceny klesali. Neviem o tom, že by ceny klesali, možno povedať, že sme mali nízku mieru rastu cien, a neviem ani o tom, že by k takému poklesu životnej úrovne nedošlo za šesť rokov ako za päť mesiacov. Veľa slov tu odznelo zo strany pánov opozičných poslancov a poslankýň. Takmer by som bola nútená veriť, že tu máme skutočne tak veľa odborníkov, ale musím vám, bohužiaľ, povedať jednu tvrdú pravdu. Iba neodborník sa nazdáva, že za štyri mesiace bolo možné napraviť krízovú situáciu hospodárstva, ktorú ste svojou politikou vyvolali za posledné štyri roky.

  • Reakcia z pléna.

  • Počúvala som vás pozorne, keď ste vystupovali, neskákala som vám do reči, hoci musím povedať, že nebolo jednoduché na tie mnohé vaše tvrdenia a nepodložené argumenty nereagovať spontánne a okamžite. Preto by som prosila, keby ste aj vy preukázali toľko kultúrnosti, že mi nebudete skákať do reči. Ďakujem.

    Chcela by som povedať, že argumentujete dvoma číslami, ktorých hodnovernosť aspoň jedného z nich, je na vážkach. Argumentujete hrubým domácim produktom. Dnes, keď sa korigovali niektoré čísla, ukazuje sa, že je to trošku inak, ako ste to pôvodne zverejňovali. A argumentujete nízkymi cenami. Ja chcem povedať, že nárast cien v mesiaci január o 3 % bol spôsobený predovšetkým tým, že sa postúpilo v liberalizácii niektorých cien, čo ste vy zámerne zadržiavali. Keby bolo možné takto pokračovať, boli by sme to urobili aj my. Lenže tým, že ste odkladali nevyhnutné zvyšovania cien, ste privodili katastrofálnu situáciu napríklad v Slovenských elektrárňach, spôsobili ste, že Vodohospodárska výstavba nie je schopná hradiť svoje úvery, a práve táto vláda, ktorá to zdedila, prebrala po vás, musí teraz realizovať vládne záruky za bankové úvery, ktoré zobrala Vodohospodárska výstavba. Zdá sa, že ste zabudli na to, že po tretí rok...

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa upokojili a sledovali pani ministerku.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • ... ste vytvorili taký schodok bežného účtu, že je len skutočne zázrakom, že sa u nás nerealizovala podobná finančná kríza ako v juhoázijských štátoch. Odborníci sa budú musieť týmto zaoberať a budú to musieť vysvetliť. Ako by ste zabudli, vážení páni opoziční poslanci, že za vášho štvorročného vládnutia zahraničná zadlženosť tohto štátu sa zvýšila viac ako trojnásobne. Pripomeňte si, voľakedy hovoril "v blahej pamäti" Biľak, že zadlžiť sa u kapitalistov, to je ako upísať dušu čertovi. Vy ste tú dušu čertovi upísali za nás všetkých a my všetci budeme musieť za to platiť.

    Ak dovolíte, pokračovala by som ďalej. "Predchádzajúca vláda pozdvihla túto ekonomiku z prahu." To bolo vyjadrenie, ospravedlňujem sa, neviem presne citovať pána poslanca, jeho meno. Neviem, z akého prahu, čo ste mali na mysli. Možno, že je to len istá slovná hračka, viem však s istotou povedať, že z prahu ste ekonomiku nezdvihli, zato ste ju do prachu vrhli. Do prachu. Áno. Nie s "h" ale s "ch". Nechali ste tunelovať podniky. Nechali ste dokonca tunelovať štátny rozpočet. Ako je to možné, vážená bývalá vláda, že sme sa dostali do situácie, keď na vratkách dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní dnes platíme viacej, ako vyberieme? Ako je to možné? Prečo ste neprijali príslušné opatrenia, zákony, inštitucionálne opatrenia a tak ďalej? Možnože ste to nevedeli. Ale neverím. Nechceli ste to urobiť, lebo vám to vyhovovalo. Vaši podnikatelia vyviezli kapitál od augusta do októbra, ktorý odhadujeme vo výške...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás.

  • ... 20 až 30 mld. korún. Tvrdíte, že sú to dobrí podnikatelia, dobrí slovenskí podnikatelia. Ak sú naozaj takí, prečo ho vyviezli? Naozaj im nezáleží na tomto štáte? Takže vyzývam vás, povedzte svojim dobrým podnikateľom kolegom, aby ten kapitál, ktorý vyviezli, o ktorý obrali túto spoločnosť, doviezli späť. Nech tu pracuje.

    Chcela by som pokračovať ďalej. Často a viacerí ste hovorili, stratili ste 5 mesiacov. Táto vláda nič neurobila, písala čierne knihy a tak ďalej. Môžem vám garantovať za ministerstvo financií, že ja som čiernu knihu nepísala, ba dokonca je to možno hanba povedať, ale nemala som poriadne čas ani prečítať to, čo napísali za mňa. A jednoducho preto - prosím, bývalý pán minister, nestrácajte nervy - som nemala čas si to prečítať, že som sa maximálne snažila pracovať a musím priznať, že nie je to jednoduchá robota. A možno všetkým tým, ktorí isteže nemajú čas dennodenne sledovať to, čo sa deje, by som chcela povedať, že sme pripravili viac ako 14 legislatívnych noriem. Mnohé z nich sa už poprijímali od začiatku tohto roka, dokonca ešte koncom minulého roka. Zamerali sme sa na to, čo vy ste robiť nechceli, pretože ste mali iné zámery a záujmy. Zamerali sme sa na zvýšenie výberu daní, na zvýšenie efektívnosti správy daní, colnej správy atď. Myslím, že čas, ktorý sme k dispozícií mali, sme maximálne využili. Vždy je možno povedať, že možno urobiť aj viacej.

    Znovu hovoríte o tom, že - nariekate nad tým - ako môže štátny rozpočet negatívne dopadnúť na ľudí. Ale dovoľte jednu jedinú vetu. Na ľudí ste mali myslieť vtedy, keď ste vládli. Dnes je už neskoro z vašej strany. Dovoľte, aby som pokračovala ďalej. Často - a vidím, že je to vaša úspešná zbraň - útočíte, ako si táto vláda nehorázne vyplatila odmeny, platy. Je to nezmysel, vážení. Nebudem sa už tu unúvať ani znižovať samu seba, aby som vysvetlila ešte raz, čo sa vlastne odohralo. Ale dovoľte mi odpovedať jednou jedinou vetou. Členovia Mečiarovej vlády nepotrebovali odmeny, zabezpečili sa na generácie iným spôsobom, napríklad kauzou obilie - a ja budem len veľmi rada, keď sa konečne povie, kto sa na nej obohatil -, napríklad privatizáciou prostredníctvom svojich príbuzných, aby to nebolo až také okaté, napríklad zneužívaním funkcie verejného činiteľa. Božie mlyny melú pomaly, ale iste, vážení, počkajte.

    Dovoľte mi, aby som pokračovala ďalej. Často sa opakujú výčitky, že nie sú v rozpočte dostatočné kapitálové výdavky na takej úrovni ako v roku 1998. Pani poslankyňa Slavkovská, i keď nepresne, ale prosím, cituje moje vyjadrenie, ktoré som v nejakej podobe uviedla pri uvádzaní návrhu zákona o štátnom rozpočte, že nebudú zdroje na rozvojové projekty a tak nejako. Nebolo to tam tak presne, ale na tom nezáleží. Pani poslankyňa, neberte to ako mentorovanie, hoci vy ste učiteľka, ja som ňou kedysi tiež bola, ale 80 % hrubého domáceho produktu sa dnes produkuje v podnikateľskej súkromnej sfére. Prečo by sme teda mali hľadať rozvojové projekty, rozvoj slovenského hospodárstva iba vo výdavkoch štátneho rozpočtu? Prečo základ rozvoja slovenského hospodárstva nehľadáte tam, kde by sme ho hľadať mali, v podnikateľskej sfére? Prečo ste teda počas rokov svojho vládnutia zamedzili podnikateľskej sfére, aby sa naozaj rozvíjala? Bola odkázaná buď na svoje vlastné zdroje, alebo na zahraničné úvery. Dnes nariekate, že klesla slovenská koruna. Narieka len ten, kto nevie, aké sú príčiny. Takže pozrite sa sami na seba. Príčinou je práve vysoká zahraničná zadlženosť, príčinou je vysoký schodok bežného účtu platobnej bilancie a tak ďalej.

  • Hluk v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, upokojte sa, buďte tolerantní voči ministerke, správajte sa slušne.

  • Zdá sa, že pravdu nechcete počúvať, páni poslanci.

  • Upokojte sa, páni poslanci, panie poslankyne!

    Páni poslanci!

  • Pán poslanec Cuper, poprosím vás, upokojte sa.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Pokles úrokových sadzieb je tá najvhodnejšia pomoc podnikateľskému sektoru a zámer znížiť fiškálny schodok všeobecnej vlády - teraz hovoríme o schodku štátneho rozpočtu - je tým najvhodnejším zámerom, ako postupne vytvoriť vhodnejšie podnikateľské prostredie, ako zabezpečiť pokles úrokových sadzieb. Ja som len rada, že krok za krokom, aj keby som bola radšej, keby to išlo rýchlejšie, sa nám to darí. Chcem povedať tým, ktorí majú uši na počúvanie, že tento deň sa nám podaril jeden taký celkom významný krôčik dopredu. Ministerstvo financií emitovalo štátne dlhopisy s lehotou na 3 roky za cenu pomerne celkom dobrú, za 16,8 %. Ak to porovnávam s tým, za čo ste vy kupovali štátne pokladničné poukážky, keď neraz cena vyskočila na 30 %, musím povedať, že je to určitý krôčik dopredu a musí sa to odraziť aj na úrokových sadzbách, aj na štátnej dlhovej službe.

    Hovorili ste o tom, že vláda sa nevie rozhodnúť o dovoznej prirážke. Ja by som len chcela položiť otázku bývalým členom vlády. Prečo ste sa na poslednom zasadnutí vlády rozhodli zrušiť dovoznú prirážku, keď ste ju predtým znížili na nulu, ak ste sa nazdávali, že je to taký významný nástroj a že ju bolo treba udržať?

    Rada by som hovorila ešte k niektorým ďalším otázkam. Hovorilo sa tu, myslím, že celkom oprávnene, o prémiovom sporení, o stavebnom prémiovom sporení a o výške prémie vo výške 6 000 Sk, o tom, že táto prémia neodráža infláciu atď. Neviem presne, kto to povedal, chcela by som povedať, že na tejto úrovni je stavebná prémia už niekoľko rokov, myslím, že od roku 1993. Takže ste mohli o tom hovoriť aj predtým, vážení predstavitelia opozície. Ale ja by som to chcela postaviť do iného svetla. Je otázne, či táto prémia od začiatku bola tým najlepším, či prémiové sporenie bolo to najlepšie riešenie. Skutočne je otázkou, či sa založilo stavebné sporenie v takej podobe, aké sa založilo, správne, či bolo dostatočne efektívne a či ste nemali vy, ktorí ste ho zakladali, rozmýšľať aj o efektívnejšom spôsobe podpory rozvoja bývania. Dnes, samozrejme, je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom.

    Rada by som reagovala na niektoré vyjadrenia, ktoré hovoria, ktoré zneli asi v takom smere, že je tu kríza, ktorá je vyvolaná touto vládou, odráža sa to na poklese hrubého domáceho produktu, na miere inflácie - za január, myslím, že som sa to už snažila vysvetliť, čo odráža a čo je za 3-percentným rastom inflácie -, ba dokonca sa hovorí, že miera nezamestnanosti vzrástla, že to je výsledok tejto vlády, aj o tom sme už hovorili, nielen ja i viacerí. A ak to treba, tak to zopakujem. Vážení, znovu musím zopakovať, že mali ste sa starať o podniky v čase, keď ste na to mali priestor, a nie dnes, keď ste vytvorili pre podnikovú sféru takú situáciu, že takmer už nevedia ako ďalej. Nariekali ste nad poklesom slovenskej koruny. Verte, že nikoho z nás to neteší. Ale prečo ste nenariekali vtedy, keď ste vytvorili podmienky na to, aby Národná banka Slovenska musela zmeniť fixný kurz? Odvtedy klesá slovenská koruna.

  • Hlas z pléna.

  • Vtedy ste mali myslieť na to, že treba založiť podmienky v slovenskom hospodárstve, aby sme mohli udržať fixnú korunu.

  • Pán poslanec Cuper, prosím vás, nevyrušujte pani ministerku.

    Pani ministerka, nedajte sa vyrušovať, vystupujte.

  • Znovu ste hovorili o tom, že mali sme okamžite prijímať opatrenia na riešenie situácie. Prosím vás, na jednej strane tvrdíte, že sme zdedili hospodársky zázrak, stabilizovanú hospodársku situáciu, a na druhej strane pán poslanec Kozlík hovorí, že sme stratili čas a že sme mali okamžite prijímať opatrenia. Na čo, pán poslanec Kozlík, na čo, ak sme zdedili slovenské hospodárstvo v takom vynikajúcom stave? Zrejme ste zabudli, zrejme ste zabudli, vážení páni opoziční poslanci, že v júni na súhrnnom účte štátneho rozpočtu bola nula. Zrejme ste zabudli, že k 30. septembru 1998 ste prekročili schodok štátneho rozpočtu, ktorý bol plánovaný na celý rok. Dosiahol 8,4 mld. Zrejme ste zabudli aj na to, že krajské úrady nad rámec zákona o štátnom rozpočte - a boli to vaši prednostovia krajských úradov - minuli na faktúrach viac ako 2 mld. korún, ktoré nie sú dnes vyplatené. Zrejme ste zabudli, že bolo potrebné akútne riešiť situáciu v školstve, kde už vypínali teplú vodu, kúrenie, svetlo, a že sme museli dať do škôl 800 miliónov korún, aby sa školy nemuseli zatvoriť, že sme museli dať ďalších pár sto miliónov korún do zdravotníctva, lebo už neboli ani základné lieky, ktoré zachovávali ľudský život. Takže zdá sa, že máte veľmi krátku pamäť, vážení páni poslanci.

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo provizórium, myslím, že ani veľmi by som nemusela vysvetľovať. Jednoducho preto, že sme potrebovali čas na prípravu základných legislatívnych noriem, ktoré zmenili politiku, ktorú ste tu robili štyri roky. Rozčuľujete sa, že v skrátenom legislatívnom konaní prerokúvame niektoré normy. Naozaj nechápem vaše protirečivé vyjadrenia, pretože ak sme chceli niečo urobiť, museli sme často aj takéto legislatívne postupy použiť. A rada by som vám teda položila otázku, ak nás kritizujete, že teraz pripravujeme a prijímame rôzne zákony, odpovedzte mi, prosím, ešte raz. Prečo ste vy neprijali novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zamedzuje daňový únik tohto druhu dane? Prečo ste vy neprijali novelu zákona o spotrebnej dani z liehu, kde konečne chceme zamedziť nadmerným vratkám tohto druhu dane? Prečo ste vy neprijali novelu zákona číslo 511 o správe daní, kde chceme vyjsť konečne s inštitútom daňovej exekúcie? Prečo ste vy nenovelizovali Trestný zákon, kde budú nové skutkové podstaty trestných činov, napríklad nový druh vymedzenia tunelovania podnikov, neplatenia daní a tak ďalej a tak ďalej? Ak vám naozaj išlo o tento štát, prečo ste nekonali?

    Rada by som k tomu dodala ešte pár slov. Zdá sa, že pán poslanec Kozlík je veľmi rád, keď nachádza príklady prognóz niektorých inštitúcií, ktoré prognózujú nulovú mieru rastu. Uviedli ste Deutsche Bank.

  • Hluk v sále.

  • Možno, že v snahe o objektívnosť ste mohli citovať aj iné prognózy, napríklad predikcie OECD, napríklad predikcie Prognostického úradu, Štatistického úradu, Infostatu a tak ďalej. Ani jedna z nich nehovorí o nulovom raste.

    Hovorili ste aj o tom, aké veľké investície zabezpečil Vladimír Mečiar počas svojho štvorročného vládnutia. Ja vás chcem ubezpečiť, že Volkswagen neprišiel do Slovenskej republiky kvôli Vladimírovi Mečiarovi, ale napriek Vladimírovi Mečiarovi.

  • No bolo by možné, samozrejme, aj detailnejšie reagovať, pokiaľ by bol záujem skutočne vypočuť si to, ale zdá sa, že páni opoziční poslanci prišli len rozprávať, a nie počúvať. Tiež to nie je znak dobrej vychovanosti. Ale rada by som ešte reagovala na tak často pertraktované riziká rozpočtu na príjmovej časti a na výdavkovej časti. Viete, tie riziká ste naozaj založili vy a my sa s nimi musíme potýkať. Založili ste ich napríklad v nadmerných zárukách štátu za bankové úvery. Založili ste ich v nadmerných nákladoch na dlhovú službu, ale aj napríklad v mäkko prijatých zákonoch, niektorých zákonoch o sociálnej pomoci.

    Viete, pán poslanec, je pre mňa dojemné, že HZDS sa stala teraz obrancom Demokratickej strany, dokonca jej spojencom, a že ste toľkokrát vo svojom vystúpení citovali ako hlavný argument to, čo odznelo na tlačovej konferencii Demokratickej strany. Dokonca ste citovali, aj ste sa s tým stotožnili, že vlastne tento rozpočet je socialistický rozpočet. Žiaľ, ani Demokratická strana, ani vy ste nepovedali, v čom je socialistický. Ale ak pán poslanec Maxon povedal, že my sme vlastne nič iné neurobili, len sme údajne okopírovali rozpočet, ktorý ste vy pripravili, a ja, keďže som na tom ministerstve financií od 30. októbra, som tam naozaj nenašla rozpočet, tak potom by som rada počula, dohodnite sa, prosím. Tak váš, údajne vami pripravený rozpočet bol naozaj taký zlý, s prívlastkom socialistický?

    Tvrdíte, že je tam priveľa rizík a že ako môžeme takýto zákon predložiť, nech ho stiahneme a tak ďalej. Zdá sa, že už ste zabudli, že ste prednedávnom obidvaja robili ministrov na ministerstve financií, takže ste aj zabudli, že pravidelne každým rokom sa pripravuje analýza rizík štátneho rozpočtu. Pravdaže, vy ste o tom nehovorili, možno vám to slúži ku cti, ale jednoducho ste sa zaoberali rizikami štátneho rozpočtu tak, aby to nikto nevedel, a tým ste, samozrejme, neinformovali primerane ľudí. Ale horšie nie je len to, že ste zakrývali pred ľuďmi pravdu, ale že aj niektoré opatrenia, ktoré ste pripravovali, ste napokon nerealizovali. A my sme dedičmi toho, čo ste vy neurobili. Takže preto sme tu, kde sme, lebo vy ste práve tie riziká, ktoré vaši zamestnanci zodpovedne pripravili, nechceli eliminovať.

    Je dojemná starostlivosť o podnikateľskú sféru, ktorú teraz prejavujete. Skutočne dojemná. Ale nevyšla vám. Tá vaša starostlivosť o podnikateľskú sféru vám nevyšla. Pokles ziskovosti podnikov za rok 1998 o 54 % iste nie je výsledkom vládnutia tejto vlády za mesiac november a december. To dokonca aj vy, pán poslanec Húska, keďže ste starý odborník, pochopíte. Za vami je totiž cintorín podnikov. To sú výsledky vašej privatizačnej politiky. Čo sa stalo z VSŽ, z vlajkovej lode slovenského hospodárstva? Zadlžená spoločnosť, ktorá - a daňová kontrola to jednoznačne ukazuje, vážené dámy a páni - za štyri roky neodviedla do štátneho rozpočtu nič, pretože preplatky, ktoré na dani z príjmov právnických osôb zaplatila, si vyúčtovala nadmernými odpočtami DPH. Taká je pravda.

    Rovnako môžem povedať o jednej z najziskovejších spoločností Nafta Gbely, ktorej akcie kedysi stáli 2 000 korún, dnes jej akcie sotva dosahujú jednu desatinu. Ale mohla by som hovoriť aj o malých podnikoch. A možno niektorým z vás sú dokonca aj bližšie - Klára Utekáč, kedysi prosperujúci podnik. Technické sklo. Vážení páni, ktorý člen minulej vlády tam dosadil svojho člena a doviedol podnik do takej krízy, v akej sa nachádza? Buďte takí láskaví, prihláste sa. Liehofruct White Lady. Ktorý člen minulej vlády stojí za druhým najväčším neplatičom? Nože ukážte, majte tú odvahu a ukážte sám na seba! Ja to dokážem ukázať.

  • Reakcia z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa, pani ministerka vystupuje.

  • Na záver by som chcela povedať, že vaša sociálna rétorika, vážená opozícia, je falošná. Vaše slzy sú oneskorené. Ochraňujete ľudí pred dôsledkami svojej vlastnej politiky. Vlastnej voluntaristickej, koristníckej politiky.

  • Mali ste na ľudí myslieť vtedy, keď ste umožnili rozkradnúť tento štát, keď ste umožnili vytvoriť hlboké sociálne rozdiely, keď ste umožnili vytvoriť Rezeša a jemu podobných na jednej strane a armádu nezamestnaných na strane druhej.

    Na záver, samozrejme, najradšej by som sa už vôbec neobracala na pravú stranu. Najradšej by som hovorila k tým, ktorí chcú tomuto štátu pomôcť. A chcela by som odpovedať tým, ktorí čakajú, že konečne tu nastane náprava. Chcela by som povedať, že týmto zákonom o štátnom rozpočte chceme si vytvoriť priestor na to, aby sme riešili nahromadené ťažkosti z minulých rokov. Chceme zastaviť pokles v podnikovej sfére. Chceme urýchliť reštrukturalizáciu vo finančnom sektore. Chceme mobilizovať daňové príjmy, znížiť daňové nedoplatky, zamedziť daňové úniky. A chceme redukovať aj výdavky na štátnu správu.

    Ak je tento návrh zlý, ak je tento návrh štátneho rozpočtu zlý, ak je politika, ktorú robíme, zlá, prečo myslíte, že sme získali vo voľbách dôveru? A túto dôveru nesklameme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Mikloš.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave o návrhu štátneho rozpočtu.

    Odznelo tu veľa rôznych slov o tom, čoho je štátny rozpočet zrkadlom. Štátny rozpočet je najmä zrkadlom stavu ekonomiky.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som vás, páni poslanci, upokojte sa.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pokračujte.

  • Stav ekonomiky, ktorý tu dnes máme, je výsledkom drancovania, nekompetentnej a neefektívnej politiky, nezodpovednej politiky bývalej vládnej koalície. V roku 1995 bývalá vláda preberala slovenskú ekonomiku v relatívne dobrom stave ako z hľadiska zahraničnej zadlženosti, tak z hľadiska deficitu zahraničného obchodu, ako aj z hľadiska bežného účtu. Boli vytvorené predpoklady na to, aby mohol byť zabezpečený dlhodobo udržateľný rast slovenskej ekonomiky. Namiesto toho tie posledné štyri roky boli zneužité. Politická moc bola zneužitá na úzke skupinové a osobné záujmy predstaviteľov vládnej koalície, ktorí sa aj dnes namiesto pokory na margo toho, v akom stave túto krajinu zanechali, správajú tak, ako sa správajú. Poviem jedno prirovnanie, ktoré som čítal v týždenníku Plus 7 dní a ktoré mi pripadá veľmi výstižné.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, upokojte sa, vystupuje pán podpredseda vlády.

  • To prirovnanie bolo asi také, že dnešná opozícia sa správa presne tak ako manžel, ktorý zadlží rodinu, privedie rodinu na pokraj krachu, potom rodinu opustí, vyvaľuje sa v kožených kreslách, popíja šampanské, zajedá to kaviárom a kritizuje svoju bývalú manželku a matku svojich detí, že jej deti nemajú každý deň na obed mäso. Presne tento systém vášho správania tu dnes je.

    Aj poslanci za vládnu koalíciu, aj členovia vlády si slušne vypočuli vaše príspevky, aj keď často z hľadiska obsahu a z hľadiska formy, akou boli podané, boli na úrovni suterénu. Takže bolo by vhodné, ak by ste taktiež chvíľu počúvali vy. Ale zrejme nie ste toho schopní, tak ako nie ste schopní rešpektovať realitu a argumenty.

    V ekonomike platí, a platí to v každej ekonomike, že opatrenia akejkoľvek hospodárskej politiky, či už dobrej, alebo zlej, sa dostavujú až s určitým oneskorením. Tak, ako keď po desaťročiach komunizmu, deformácií centrálne plánovanej ekonomiky bola nevyhnutná ekonomická recesia a žiadna transformujúca krajina sa ekonomickej recesii nevyhla. Tak aj po štyroch rokoch vášho nezodpovedného a nekompetentného bačovania, žiaľbohu, je nevyhnutná istá ekonomická recesia.

    Zanechali ste túto krajinu s obrovskými dlhmi. To už bolo neraz povedané. Ale ja by som chcel povedať, čo to znamená z hľadiska veľmi praktického. Z hľadiska praktického to napríklad znamená, že ak za tri roky, roky 1996, 1997 a 1998, deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol vyše 200 mld. korún a zároveň prílev kapitálu bol minimálny, konkrétne to znamená, že len za tieto tri roky sa spotrebovalo v slovenskej ekonomike o toľkoto viac, ako sa v nej vytvorilo. A rozdiel tých 200 mld. korún, to je zadlženie štátu a zadlženie podnikového sektora, kde však za značnú časť týchto dlhov, týchto úverov ručí dnes štát. A tento váš ekonomický zázrak na úkor rastu zadlženia dnes musíme jednoducho začať splácať. Musíme ho začať splácať, pretože pokračovanie v tom vývoji, v tom spôsobe uskutočňovania ekonomickej politiky, ako ste ho robili vy, by bolo cestou do pekla. By bolo cestou do krízy, akú dnes môžeme vidieť v Rusku.

    Zahraničný dlh tvoril v čase, keď ste preberali moc, 4,6 mld. dolárov. Za štyri roky narástol na sumu 12,3 mld. dolárov. Rástol najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín strednej Európy, kým napríklad v Maďarsku a Poľsku v tomto čase dosť klesal a klesal aj vďaka tomu, že tieto krajiny využili výnosy z privatizácie, z transparentnej privatizácie, z privatizácie v prospech krajiny a občanov na uhrádzanie tohto zahraničného dlhu. My v dôsledku vašej politiky sme dnes v stave, že dlhy ste zanechali obrovské, aj zahraničné dlhy, ale z hľadiska majetku ste nielenže nezanechali žiaden majetok, z ktorého privatizácie by bolo možné čiastočne tie dlhy splácať, ale naopak, zanechali ste aj na Fonde národného majetku sekeru voči vlastným občanom Slovenskej republiky za 30 mld. korún za dlhopisy, ktoré ste vymysleli zámerne dať, aby ste sa aj na tom mohli nabaľovať. A poviem to na konkrétnych príkladoch, ako sa to dialo. Dlh štátneho rozpočtu, splátky istín a splátky úrokov v tomto roku dosahujú 100 mld. korún. To je obrovská suma, ktorá jednoducho je naakumulovaná spôsobom, akým sa tu hospodárilo v posledných rokoch. Dlh štátu, priamy dlh štátu je dnes okolo 180 mld. korún, pričom ďalších 100 mld. korún sú skryté dlhy, ktoré sa postupne prejavujú.

    V makroekonomickej oblasti je nevyhnutné z dôvodov, veľmi praktických dôvodov vytvorenia podmienok na oživenie podnikovej sféry znížiť fiškálny deficit. Znížiť fiškálny deficit, samozrejme, znamená prijímať aj nepopulárne opatrenia. Ale aj v štátnom rozpočte platí to, čo platí v rozpočte každej rodiny. Ak sa dlhodobo žije nad pomery, ak sa míňa oveľa viac, ako sa vytvorí, ak politika rodinného rozpočtu je nezodpovedná, tak jednoducho donekonečna sa to týmto spôsobom robiť nedá. Skôr či neskôr sa dlhy musia splatiť. Dnes v dôsledku vašej politiky nadišiel, žiaľbohu, čas splácania dlhov.

    Hovorilo sa o podnikovej sfére. Naozaj stav podnikovej sféry je aj z hľadiska štátneho rozpočtu, z hľadiska príjmov, ale aj výdavkov v štátnom rozpočte, kľúčovým problémom. Naozaj stav reálnej ekonomiky je ten problém, je ten ukazovateľ, od ktorého závisí aj to, či štátny rozpočet bude mať dosť prostriedkov na zabezpečenie sociálnych záležitostí, školstva, zdravotníctva a podobne.

    Pozrime sa teda na to z hľadiska tohto návrhu štátneho rozpočtu, aký je stav podnikovej sféry a prečo tento stav je taký, aký je. Stav v podnikovej sfére je najlepšie možno vidieť z toho, že štatisticky oficiálne 60 % podnikov, a to platí, odkedy sme prevzali moc, vykazuje oficiálnu stratovosť. Jednoducho väčšina slovenských podnikov je v dôsledku vašej ekonomickej politiky stratových.

    Ten stav podnikovej sféry je tu z mnohých dôvodov. Medzi najdôležitejšie patria tieto: Po prvé, je to úroveň úrokových sadzieb, ktorá už najmenej od polovice mája 1997 je neudržateľná a je taká, že neumožňuje rozvoj podnikateľských aktivít, neumožňuje reštrukturalizáciu ekonomiky. Tieto vysoké úrokové miery vznikli ako dôsledok nekompetentnej hospodárskej politiky. Konkrétne ako dôsledok expanzívnej fiškálnej politiky, ktorú ste robili. Teda medzi narastaním, enormným narastaním deficitu dlhu verejných financií a medzi reštriktívnou politikou Národnej banky, menovou politikou, ktorú táto inštitúcia musela robiť, aby neutralizovala dôsledky vášho nekompetentného hospodárenia v oblasti fiškálnej. Inak by nebolo možné udržiavať na kontrolovateľnej úrovni ani infláciu, ani kurz. Takže dôsledkom tohto rozporu, dôsledkom tejto vašej nenásytnosti a tohto nekontrolovateľného zadlženia boli potom vysoké úrokové sadzby, ktoré sa od roku 1997 pohybujú na úrovni vyše trojnásobku miery inflácie, čo, samozrejme, je všade hodnotené tak, že to sú likvidačné podmienky na to, aby mohlo nejaké podnikanie existovať. Toto je aj hlavná príčina toho, prečo nezamestnanosť je taká, aká je, a prečo sa nevytvárajú nové podnikateľské príležitosti. Je veľmi ťažké predstaviť si, že by mohli začínať nové podnikateľské príležitosti, noví živnostníci, malí a strední podnikatelia za stavu, keď pri 6 až 7-percentnej inflácii úrokové miery presahujú 20 %. Aj preto je jednou z priorít tejto vlády znižovanie fiškálneho deficitu a vytváranie predpokladu na to, aby úrokové miery mohli klesať.

    Ďalším dôvodom rastu úrokových mier je spôsob, akým ste organizovali a zabezpečovali privatizáciu a reštrukturalizáciu finančného sektora, najmä komerčných bánk. Stačí si pozrieť tretiu najväčšiu slovenskú banku, Investičnú a rozvojovú banku, ktorú ste predali svojim politickým spolupútnikom, ľuďom, ktorí sa preslávili najmä svojou nenásytnosťou a ktorí kade šli, nechávali spálenú zem a vykradnuté podniky. Takisto skončila aj Investičná a rozvojová banka v dôsledku vášho špecificky slovenského modelu privatizácie v prospech vašich vlastných spojencov.

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, panie poslankyne a páni poslanci. Faktické poznámky budú na oboch členov vlády.

    Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády, vystupujte.

  • Ďalším veľmi dôležitým dôvodom stavu podnikovej sféry, ktorý tu dnes je a ktorého dôsledkom je znižujúci sa príjem z daní z právnických osôb, z daní zo zisku právnických osôb, je spôsob, akým sa tu privatizovalo. Chcem poukázať na to, že pokles príjmov z dane z príjmu, z dane zo zisku právnických osôb nie je záležitosťou, ktorá vznikla teraz. K značnému poklesu výnosu tejto dane došlo už v roku 1997 oproti roku 1996, keď objem výnosu dane z príjmov právnických osôb bol o 30 % menší ako bol v roku 1996. Zároveň v tom istom roku 1997 objem vytvoreného zisku bol síce menší ako v roku 1996, ale len o 6 %. Takže pri o 6 % nižšom príjme zo zisku v podnikovej sfére príjem dane zo zisku v roku 1997 bol nižší o 30 %. To znamená dôkaz enormných daňových únikov a podvodov.

    Ďalším dôvodom, prečo privatizácia je jednou z príčin toho zlého stavu v podnikovej sfére, je rozkrádanie majetku, ktorý ste v privatizácii prideľovali svojim priaznivcom. Východoslovenské železiarne, bývalý najziskovejší a najväčší podnik v Slovenskej republike, boli ukážkovým spôsobom...

  • Tlieskanie poslancov.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa, vystupuje pán podpredseda vlády.

  • ... vykradnuté človekom, ktorý sa preslávil viac kúpou pražskej Sparty a svojou nenásytnosťou, ako skutočnými podnikateľskými schopnosťami. Na margo toho, aký je...

  • Tlieskanie poslancov.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa.

  • Ďakujem pekne za uznanie, budem pokračovať.

  • Tlieskanie poslancov.

  • Čo sa týka privatizácie, najlepším dôkazom spôsobu, akým ste vydrancovali túto krajinu, je porovnanie výnosu z privatizácie, ktorý po vás za štyri roky vášho šafárenia ostal. A najlepšou ukážkou je porovnanie tohto výnosu z vašej veľkej privatizácie s výnosom z malej privatizácie. V malej privatizácii v rokoch 1991 až 1992 bol privatizovaný majetok účtovnej hodnoty 12 mld. korún. Tento bol privatizovaný v priebehu rokov 1991 a 1992 transparentným prehľadným spôsobom v dražbách a výnos z privatizácie týchto 12 mld. korún účtovnej hodnoty bol 13 mld. korún, efektívnych 13 mld. Sk prišlo do rozpočtu ministerstva privatizácie a do štátneho rozpočtu, ktoré sa mohli použiť na rozvojové programy, na financovanie školstva, zdravotníctva a podobných záležitostí.

    Ako vyzerá v tomto zmysle porovnanie vašej privatizácie za roky 1995 až 1998? Za tieto roky Fond národného majetku pod vaším vedením, ktorý bol riadený schôdzami každý pondelok...

  • Tlieskanie a piskot poslancov.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, aby ste sa upokojili, vystupuje podpredseda vlády.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady.

    Prerušili sme vystúpenie pána podpredsedu vlády. Chcem vám povedať, že v súlade s rokovacím poriadkom § 28 som udelil podpredsedovi vlády slovo. V súlade s týmto paragrafom môžem kedykoľvek udeliť slovo členovi vlády. Takto som to urobil. Pán podpredseda vlády má slovo. Chcem vám povedať, že po vystúpení podpredsedu vlády udelím faktické poznámky na členov vlády.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, pokračujte vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som pokračoval. Zopakujem, nadviažem tam, kde som skončil. Hovoril som o privatizácii. Hovoril som o tom, aké boli reálne výnosy z privatizácie počas posledných štyroch rokov, a porovnával som to s výnosmi z malej privatizácie, ktorá bola uskutočnená v rokoch 1991 a 1992. Veľmi stručne zopakujem o malej privatizácii. V malej privatizácii bol dražbami, teda transparentným spôsobom, predaný majetok účtovnej hodnoty 12 mld. korún, pričom výnos pre štát, výnos pre ministerstvo privatizácie, pre štátny rozpočet bol 13 mld. korún, teda viac ako bola súhrnná účtovná hodnota týchto predávaných prevádzkových jednotiek. Malá privatizácia teda priniesla pre krajinu, pre štát prostriedky vo výške 13 mld. korún pre rozvoj a financovanie takých oblastí, ako bolo zdravotníctvo, školstvo a ďalšie.

  • Sústavné tlieskanie poslancov.

  • Ako v tejto súvislosti vyzerá porovnanie príjmov z veľkej privatizácie uskutočňovanej v rokoch 1995 až 1998? Za tieto 4 roky Fond národného majetku pod vedením špičiek bývalej vládnej koalície, ktoré riadili Fond národného majetku každý pondelok na Úrade vlády na koaličných rozhovoroch za účasti troch predsedov bývalých koaličných strán, tento Fond národného majetku predal za tieto 4 roky majetok v účtovnej hodnote 110 mld. korún. Išlo o mnohé veľké prosperujúce podniky, ako boli Východoslovenské železiarne, ako bola Nafta Gbely a ako boli ďalšie podobné podniky. Týchto 110 mld. korún majetku v účtovnej hodnote veľmi lukratívnych vyspelých podnikov bolo predaných tak, že reálny výnos pre Fond národného majetku bol len 12 mld. korún. Teda skutočný výnos z predaja 110 mld. korún majetku vo veľkej privatizácii počas tretej Mečiarovej vlády bol nižší ako výnos z malej privatizácie. A nielen to. Nielenže výnos pre štát bol omnoho nižší, okrem toho táto tzv. privatizácia tu zanechala obrovský dlh v dedičstve dlhopisov, ktoré boli vymyslené na to, aby slúžili ako ďalší kanál na vykrádanie štátneho majetku a na zvýhodňovanie privatizérov tesne spojených s bývalou vládnou koalíciou.

    Keď dnes páni opoziční poslanci tomuto tlieskajú, bol to skutočne obdivuhodný výkon. Pán Rehák, skutočne máte čomu tlieskať. Rozkradli a vydrancovali ste túto krajinu za 4 roky spôsobom, akým sa potvrdilo, presne sa potvrdilo to, čo predseda Demokratickej strany Ján Langoš na vaše margo povedal už v roku 1996. Povedal, že sa správate ako cudzia moc na dobytom území.

    K dlhopisom. Dlhopisy boli zámerne vymyslené tak, aby slúžili ako ďalší kanál, ktorým sa vykrádal štát v prospech úzkej skupiny spojenej s vami, bývalou vládnou koalíciou. Poviem konkrétny príklad, ktorý...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás.

  • Jeden z najprosperujúcejších podnikov, Naftu Gbely, ktorej akcie mali v čase predaja hodnotu 2 000 Sk za akciu, privatizoval vtedajší predseda krajského predstavenstva HZDS pán Poór za zlomok skutočnej ceny. Konkrétne cena, ktorú zaplatil Fondu národného majetku, bola 500 mil. korún. Aj týchto 500 mil. korún si pán Poór požičal v Slovenskej sporiteľni, ktorá bola ovládaná taktiež vami a vašimi ľuďmi, a z týchto 500 mil. korún 150 mil. zaplatil vo forme peňazí a za časť zvyšku, za časť tých z tých 350 mil. kúpil...

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chceli ste, aby členovia vlády boli na rokovaní Národnej rady. Zúčastňujú sa a zapájajú sa do rozpravy. Tak ich počúvajte.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • ... dlhopisy Fondu národného majetku, ktoré dal, uhradil ako druhú časť tej kúpnej ceny. Len na tejto transakcii, keďže dlhopisy napriek tomu, že vláda prijala uznesenie, že minimálna cena dlhopisov je 8 500, sa dlhopisy predávali Fondu národného majetku, resp. dlžníci platili svoje záväzky Fondu národneho majetku v hodnote 10 000 plus úrokový výnos, ale v skutočnosti od ľudí nakupovali tieto dlhopisy za 5 000 až 6 000 korún. Čiže čistý výnos tejto privatizácie pre pána Poóra, predsedu krajského predstavenstva HZDS, bol okolo 70 až 200 mil. korún, ktoré mu ostali vo vrecku. Tých 500 miliónov, ktoré dal Fondu národného majetku, dodnes nesplatil a dlhuje ich Slovenskej sporiteľni, pričom záruku za tento úver zobrala Nafta, spoločnosť, ktorá bola privatizovaná a ktorá dnes tieto peniaze musí vrátiť Slovenskej sporiteľni.

    Takto teda vyzerala privatizácia prostredníctvom dlhopisov, z ktorých dnes, dnešná vláda má záväzok vrátiť ľuďom 30 mld. korún. Namiesto majetku vo Fonde národného majetku ostala len sekera a dlhopisy, ktoré sa budú musieť splácať, slúžili len ako ďalší nástroj na vykrádanie podnikov vami a vašimi prívržencami.

    Ďalší dôvod stavu podnikovej sféry, lebo hovorím stále o stave podnikovej sféry, o fundamentálnych príčinách toho, prečo je znížený príjem štátu z výnosu z dane zo zisku, spočíva v zlikvidovaní kapitálového trhu. Zlikvidovali ste počas posledných štyroch rokov na Slovensku kapitálový trh, pričom ste ho zlikvidovali ako cielenými útokmi, nezákonnými útokmi, kde Najvyšší súd potvrdil nezákonnosť týchto útokov proti niektorým investičným fondom, tak aj plošnými zákrokmi, a to účelovými zmenami zákonov, konkrétne účelovou zmenou zákona o investičných fondoch a investičných spoločnostiach. V dôsledku toho je dnes slovenský kapitálový trh hodnotený ako najhorší kapitálový trh v strednej Európe, pričom dôležitosť kapitálového trhu pre zdravý rozvoj ekonomiky, pre zabezpečovanie zdrojov do ekonomiky a pre presun zdrojov medzi podnikmi a odvetviami je medzi všetkými skutočnými ekonómami všeobecne uznávaný.

    Ďalšou oblasťou, ktorej dedičstvo vašej vlády je jedno z najhorších, je oblasť vlády zákona, je oblasť všeobecného nerešpektovania a neúcty k zákonom. Aj daňová disciplína, o ktorej som už hovoril, aj to masové tunelovanie podnikov, aj presúvanie aktív z podnikov, ktoré boli privatizované a ktoré si zobrali veľké úvery do iných podnikov a nechávanie na tých podnikoch len škrupiniek a dlhov voči bankám, ktoré nikdy nebudú splatené, to bol spôsob podnikania vašich priaznivcov. To bol spôsob podnikania napríklad Júliusa Tótha, ktorý tiež vyšiel z vašej liahne a ktorý týmto spôsobom vytuneloval mnohé slovenské strojárske podniky.

    Neúcta k zákonom, ktorá sa tu dosť masovo rozšírila v dôsledku spôsobu, akým ste vládli v tejto krajine, je do značnej miery aj dôsledkom toho, že vláda samotná porušovala zákony a zároveň vláda samotná prijímala často účelové zákony, ktorých zmyslom a cieľom nebolo vytvoriť pravidlá hry, ktoré by viedli k ozdravovaniu ekonomiky, ale cieľom týchto zákonov bolo vytvoriť špeciálny privilegovaný režim pre vašich priaznivcov a pre tých, ktorí boli s vami spojení a prostredníctvom vášho politického vplyvu, nie prostredníctvom svojich schopností, pretože jediná ich schopnosť bola, že boli schopní všetkého, sa k tomuto majetku dostávali. Takéto účelové zákony boli napríklad zákon o revitalizácii alebo novela zákona o dani z príjmov, ktorou ste zvýhodnili ešte viac tých privatizérov, ktorí sa vo vami organizovanej privatizácii za symbolické ceny dostávali k majetku, ktorý potom vykrádali. Ešte ste im odpúšťali aj daň zo zisku, ktorú by museli inak zaplatiť v dôsledku týchto svojich výhodných transakcií. Masovým spôsobom a v mnohých prípadoch ste prijímali účelovú legislatívu, ktorá rozhodnutiami Ústavného súdu bola zhodnotená ako protiústavná a odporujúca slovenskej ústave.

    Ďalším dôvodom, ktorý viedol k dnešnému stavu v reálnej ekonomike a v podnikoch, bola absencia konkurzov, absencia normálneho vynucovania dodržiavania zákonov, absencia normálneho vzťahu medzi veriteľmi a dlžníkmi. Najlepším dôkazom tejto skutočnosti je, že napriek rastu platobnej neschopnosti a zadlženosti počas vlády vašej vládnej koalície, počas posledných štyroch rokov boli ukončené len dva konkurzy, pričom masovo sa rozmáhalo vykrádanie podnikov.

    Ďalšou oblasťou, ktorá sa veľmi značne podpísala pod dnešný stav ekonomiky, je odkladanie prijímania nevyhnutých opatrení. Najlepším dôkazom je toho stav ekonomiky, stav tých podnikov, ktoré sú tzv. prirodzenými monopolmi a ktoré produkujú také výrobky a služby, ako je napríklad elektrina, plyn, telekomunikácie a podobne. Odkladali ste úpravu regulovaných cien v týchto podnikoch a zároveň vami dosadení, politicky dosadení predstavitelia týchto podnikov tieto podniky vykrádali a zároveň aj vplyvom inflácie, aj vplyvom rastu nákladov sa znižoval zisk týchto podnikov. Zároveň tieto podniky brali obrovské úvery v tvrdých menách, napríklad Slovenské elektrárne na dostavbu Mochoviec, pričom tieto úvery boli garantované vládou, teda garantované štátnym rozpočtom. V dôsledku neefektívneho hospodárenia v týchto podnikoch a v dôsledku zvyšovania nákladov pri udržiavaní regulovaných cien došlo následne k tomu, že mnohé z týchto podnikov sú dnes v strate, znižuje sa ich zisk a hrozí reálne, že zo štátneho rozpočtu budeme musieť vynakladať ďalšie a ďalšie prostriedky daňových poplatníkov na hradenie týchto dlhov. Vodohospodárska výstavba - jeden z podnikov, ktorý ste vyhlasovali za vlajkové lode a ktorý riadil počas celého tohto obdobia váš dnešný poslanec pán Binder - Vodohospodárska výstavba je dnes v takom stave, že v prvom polroku má splatné úvery vo výške asi 3,5 mld. korún, pričom nie je schopná tieto úvery splatiť. Je to veľmi jasný a presný príklad obyčajného vykrádania, nekompetentnej a nezodpovednej hospodárskej politiky.

    Pár slov by som chcel povedať aj k zahraničným investíciám. Zahraničné investície sú niečo, čo vám veľmi leží v žalúdku, a niečo, čo ste nedovolili, aby prichádzalo na Slovensko v priebehu posledných štyroch rokov. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami strednej Európy je minimálny. Aj v dôsledku toho je situácia v podnikovej sfére taká, aká je. Podniky potrebujú investície, podniky potrebujú investície preto, že mnohé majú zastarané technológie, boli vykrádané, boli tunelované a nevedia vyrábať produkciu, ktorá má v sebe vyššiu pridanú hodnotu a ktorá by bola realizovateľná na zahraničných trhoch. O tejto skutočnosti najlepšie svedčí fakt, že podiel sofistikovanej produkcie, produkcie s vysokou pridanou hodnotou a produkcie, ktorá má veľa pridanej práce, za ktorú sa dá zo zahraničia získať veľa zdrojov, podiel takejto produkcie na slovenskom exporte je stále 15 až 16 %, čo je presne to isté číslo, ktoré tu bolo v roku 1995 aj v roku 1996. Teda aj to je jasný dôkaz, že počas vášho hospodárenia, že počas posledných štyroch rokov sa nezlepšila situácia v podnikovej sfére, naopak, zhoršovala sa. Jedna z dôležitých príčin tohto nízkeho podielu sofistikovanej produkcie je veľmi nízky prílev priamych zahraničných investícií za roky 1995 až 1998, teda počas vašej vlády bolo vo Fonde národného majetku, ktorý bol riadený tu prítomným pánom poslancom Rehákom, privatizovaných asi 900 podnikov. Z týchto 900 podnikov len v troch bol prílev priamych zahraničných investícií, boli predané zahraničným investorom. Všetky tieto tri prípady sa udiali v roku 1995, to znamená, že v rokoch 1996, 1997 a 1998 ste v privatizácii ani jeden podnik nepredali zahraničným investorom. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes Slovensko z hľadiska reštrukturalizácie je na tom tak, ako je, prečo stav podnikovej sféry je taký, aký je.

    Chvalabohu, vaša demagógia, ktorú predvádzate aj tu teraz, vaša demagógia ohľadom vytvárania atmosféry strachu zo zahraničných investícií je vecou, ktorej už neverí takmer nikto, ktorej dnes už neveria ani vaši priatelia. Zahraničné investície, ako to vyplýva aj z prieskumov verejnej mienky, sú čím ďalej tým viac vnímané pozitívne. Čím ďalej tým viac ľudí na Slovensku vie, že v tých podnikoch, do ktorých vstúpili zahraniční investori, rastie výroba, rastie export, rastú pracovné príležitosti, či už je to príklad Volkswagenu, Siemensu alebo ďalších podnikov. Tieto podniky okrem toho neprinášajú len prácu vo mzde, tieto podniky práve preto, že na Slovensku existuje potenciál pre rozvoj najmä strojárskej výroby, pretože tu existuje dlhá tradícia, prinášajú aj možnosť výroby sofistikovanej produkcie. Najlepším príkladom je Volkswagen, kde napríklad mzdy sú dvakrát tak vysoké, ako je priemer v slovenskom národnom hospodárstve, a kde napríklad vznikajú aj nové výrobné aktivity, ktoré nielen montujú to, čo sa sem dovezie, a potom to vyvážajú, ale ktoré vyrábajú diely, ktoré sa potom používajú vo výrobe týchto automobilov.

    Dovoľte mi povedať pár slov aj k výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. Netajíme sa tým, že štátny rozpočet je vecou, ktorá je vážna, že bude potrebné veľmi vážne rozmýšľať aj nad prijímaním niektorých dodatočných opatrení. Stav je taký, že v oblasti príjmovej sú síce isté rezervy, ktoré sa dajú využiť na to, aby sa príjmy zvýšili, ale tieto rezervy nie sú neobmedzené. Zásadnú rezervu treba vidieť na strane výdavkov. Na strane výdavkov sme tiež zdedili po vás systém, ktorý je drahý, neefektívny a neudržateľný. Najlepším dôkazom toho je oblasť štátnej administratívy. V štátnej správe sme zdedili neefektívnu, drahú, nevýkonnú a mnohopočetnú štátnu administratívu. Túto sme zdedili najmä ako dôsledok vami uskutočnenej reformy štátnej administratívy, ktorú ste urobili v roku 1996. Robili ste ju asi tak kultivovane, ako sa správate teraz, a asi aj tak kompetentne, pretože výsledkom tej reformy štátnej správy je zvýšenie nákladov na štátnu správu rádovo v objeme desiatok miliárd korún. Je to účelové vytvorenie okresných a krajských úradov, ktoré ste si prideľovali ako zemepáni svojim rodiskám a mestám a obciam, z ktorých ste prišli, ale dôsledok takejto reformy je zvýšenie nákladov a zníženie efektívnosti štátnej správy. My tento stav nielen konštatujeme, my zároveň aj pripravujeme konkrétne opatrenia na znižovanie nákladovosti tejto štátnej správy a na zvyšovanie efektívnosti štátnej správy.

    Druhá oblasť, kde sú obrovské rezervy a kde budeme pripravovať zásadné zmeny, je oblasť sociálneho systému. Sociálny systém, ktorý sme po vás zdedili, je systémom, ktorý je drahý, neefektívny, neudržateľný a nespravodlivý. Je to tak najmä z toho dôvodu, že tento systém je mäkký, neadresný a nie je odolný proti zneužívaniu. Aj tu treba nastoliť poriadok a spravodlivosť. Spravodlivosť v sociálnom systéme znamená, že sociálne dávky budú dostávať len tí, ktorí sú na ne naozaj odkázaní, a že ten systém nebude zneužívaný a zneužiteľný.

    Takže na záver chcem povedať, že - čo sa týka štátneho rozpočtu - stav ekonomiky je taký, že neumožňuje lepší štátny rozpočet, neumožňuje veľkorysejší štátny rozpočet, neumožňuje najmä na strane výdavkov financovať všetky tie veci, ktoré by sme financovať chceli a potrebovali. Zároveň sme však odhodlaní urobiť, čo je nevyhnutné na to, aby tie nevyhnutné výdavky, ktoré štát musí zabezpečiť, boli zabezpečené a medzi ne napríklad platí vláda zákona a vyrovnanie sa so všetkými, ktorí porušovali zákony.

    A zároveň chcem povedať, že vláda je odhodlaná napriek tomu, ako sa dnešná opozícia správa, presadiť projekt makroekonomickej stabilizácie a aj vďaka rozpočtu a dodatočným opatreniam, ktoré budú prijímané, stabilizovať ekonomiku a vytvoriť predpoklady na dlhodobý rast tak, aby to bolo v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem za vytrvalý potlesk.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prerušujem rokovanie 11. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.