• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Benčat, Kandráč, Maňka, Vrždák a Presperín. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste podpisom do prezenčnej listiny dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Súčasne žiadam overovateľov, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady uzavreli prezenčnú listinu.

    Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda,

    v mene štyroch poslaneckých klubov prednášam návrh na úpravu programu, a síce tak, aby sme teraz začali rokovať o tlači 179, to je návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa doplňujú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady.

    Ďalej druhý návrh na úpravu programu je, aby návrh na voľbu zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne sme presunuli na zajtra poobede, pretože výbor ešte neskončil rokovanie o tomto bode programu.

    A tretí návrh, aby sme zaradili na koniec schôdze pred bod interpelácie stanovisko mandátového a imunitného výboru alebo správu mandátového a imunitného výboru k žiadosti o vydanie pána poslanca Ivana Lexu na trestné stíhanie.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Kováč. Najprv predniesol návrh, aby sme ihneď začali rokovať o návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997. Najprv dávam hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prosil by som pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti.

    Odporúčam prejsť k rokovaniu o bode, ktorým by sme prerokovali návrh zákona o Železničnom vojsku, a potom neskôr by sme hlasovali o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Roman Kováč.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 152. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 135.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie pán minister Palacka.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám vládny návrh zákona o Železničnom vojsku na jeho prerokovanie a následné schválenie ako tlač číslo 152.

    Návrh zákona bol pripravený na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1998, ako aj na rok 1999, a na základe rozhodnutia Rady obrany štátu z roku 1998. Predložený návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, štruktúru a riadenie Železničného vojska ako súčasti ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 351/1997 Z. z. - branného zákona. Aktuálnosť prerokovania návrhu tohto zákona je odôvodnená absenciou právneho predpisu, ktorý by upravoval najmä postavenie a úlohy Železničného vojska v systéme ozbrojených síl, pretože tento stav pretrváva už od rozdelenia federácie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými zákonmi. Problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je ani prioritou aproximácie podľa Európskej dohody o pridružení, ani iných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, pretože sa nezriaďuje nová rozpočtová organizácia, ale zákon len potvrdí existenciu a funkciu doterajšej organizácie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Naopak, pri súčasnej realizácii transformačného procesu Železničného vojska a vládou v minulom roku schválených znížených počtov dochádza k efektívnejšiemu využitiu rozpočtových prostriedkov pri plnení úloh.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás týmto požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona o Železničnom vojsku a odporúčam jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Jánovi Jasovskému.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku (tlač 152) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 152) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 1. 3. 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je spracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 1999 a v súlade s rozhodnutím 31. schôdze Rady obrany štátu. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím preto, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Sitek, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    pán minister vo svojom úvodnom slove zhodnotil, aká efektivita bude z prijatia vládneho návrhu zákona o Železničnom vojsku. Myslím si, že keď sa prijíma takýto zákon, tak by mal byť jasne špecifikovaný, aké efekty prinesie, koľko ušetrí finančných prostriedkov, lebo mám na to celkom iný názor. Železničné vojsko bolo zriadené v roku 1950, čo znamená v inom režime a ešte vo federálnom štáte. Čiže plnilo absolútne iné úlohy, aké sa dnes vyžadujú od Železničného vojska. Keď si zoberieme okolité štáty, tak ani jeden okolitý štát nepozná pojem Železničné vojsko. A ak táto vláda má prioritu v integrácii, dokonca ani NATO nepozná pojem Železničné vojsko.

    Myslím si, že je podstatne lepší systémový krok, a taký systémový krok si predstavujem, že Železničné vojsko prejde transformáciou, čiže som za transformáciu, aby prešlo pod velenie Armády Slovenskej republiky, lebo si neviem predstaviť taký štát, aby vojskám velili traja ministri, ako je to na Slovensku - jeden minister vojskám Civilnej obrany, jeden minister Železničnému vojsku a minister obrany Armáde Slovenskej republiky.

    O tomto bola viackrát diskusia aj v Rade obrany štátu, aj odborníci sú naklonení tomu, aby sa Železničné vojsko jednoznačne transformovalo pod Armádu Slovenskej republiky, či to už bude ženijná brigáda alebo iné zoskupenie, to už nech posúdia odborníci. Jednoznačne, aby bolo jednotné velenie, lebo si myslím, že počet vojakov, ktorí tam slúžia, ide asi o 1 800 vojakov, je veľký aparát, v podstate sa tu zdupľuje velenie. Keď si to prepočítate na finančné prostriedky, tak vychádza okolo pol miliardy Sk a myslím si, že by sa tieto peniaze mohli efektívnejšie využiť.

    Čiže vzhľadom na to a vzhľadom na moju argumentáciu podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem prijať takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku a žiada vládu Slovenskej republiky, aby pripravila takú transformáciu Železničného vojska, aby sa Železničné vojsko stalo súčasťou Armády Slovenskej republiky."

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej sa ústne do rozpravy prihlásil pán poslanec Tuchyňa.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predseda,

    chcela by som doplniť svojho predrečníka tiež tým, že si neviem predstaviť, aká efektivita bude, keď sa tento zákon schváli. Podľa mňa je celkom pochybné hovoriť o tom, že dôjde k nejakému efektívnejšiemu využitiu rozpočtových prostriedkov pri plnení úloh ministerstva dopravy alebo neviem koho. Tak ako spomenul pán poslanec Sitek, na 1 800 vojakov je určite nabalené množstvo úradníckeho aparátu, ktoré by sme mohli odbúrať, keby Železničné vojsko neexistovalo.

    V samotnej dôvodovej správe sa hovorí, že Železničné vojsko od svojho vzniku preukázalo schopnosť zabezpečiť plnenie úloh pri obrane štátu. Samozrejme, že dosiahlo aj významné úspechy pri komplexnej rekonštrukcii tratí a mostov a pri riešení iných krízových situácií, ale toto všetko by sa rozhodne mohlo diať aj vtedy, keď celé vojsko bude pod velením ministerstva obrany, čo je určite z hľadiska byrokratického štátneho aparátu jednoduchšie, a hlavne sa ušetria mzdové prostriedky, o ktorých sa neustále opakuje, že nie sú a nevieme napĺňať príjmy štátneho rozpočtu. Tak tu je jedna možnosť, kde by sa v rozpočte mohli nejaké peniaze ušetriť a dať niekam inam, kde je to omnoho dôležitejšie. Prikláňam sa k tomu, aby sa tento návrh zákona neprerokúval.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    chcem varovať členov parlamentu pred extrémizmom pri prijatí rozhodnutia o prepodriadení Železničného vojska pod Generálny štáb Armády Slovenskej republiky.

    Chcem upozorniť, budem vystupovať v rozprave, ale chcem upozorniť, že návrhy, ktoré boli prednesené, sú scestné a sú prinajmenej nedomyslené. Takéto aktivity sú vyvíjané už štyri roky. Snažil som sa zabrániť takémuto kroku, pretože existuje nejaké poučenie vo vzťahu k Železničnému vojsku z Českej republiky. Krok, ktorým sa zrušilo Železničné vojsko, mal nedozerné ekonomické dosahy z takéhoto rozhodnutia. Ak prepodriadime Železničné vojsko pod Generálny štáb, tak po čase zanikne, pretože bude nechceným príveskom Armády Slovenskej republiky, nebude mať účelovo prideľované zdroje na svoju existenciu, na svoju funkčnosť a postupne na úkor neho si bude riešiť Armáda Slovenskej republiky svoje problémy. Preto by som prosil o triezvy pohľad na existenciu Železničného vojska.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    Železničné vojsko, ktoré vzniklo v bývalej Československej republike a bolo súčasťou Československej ľudovej armády, toto Železničné vojsko vzniklo v situácii, ktorá bola počas studenej vojny podľa ideológov marxizmu-leninizmu normálna a táto normalita pozostávala z toho, že sa všetci pripravovali na útok na Mohan - Rýn a ďalej na Londýn. A toto Železničné vojsko malo pripravovať presuny celých armád z Východu na Západ. Na to bolo vytvorené Železničné vojsko. Ale teraz sa Slovenská republika nepripravuje ani na útok na Mohan - Rýn, ani na útok, neviem, na Lenu alebo Tisu. Takže nevidím dôvod, prečo by armáda, ktorá pozostáva z 35 tisíc vojakov, mala mať osobitné Železničné vojsko. To je skutočne schizofrénia a myslím si, že aj v rámci strednej Európy nijaký štát nemá nijaké Železničné vojsko. Len malá Slovenská republika a ešte menšia armáda má Železničné vojsko. Je to smiešne a je to paródia.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som zdôrazniť, že nikto nehovorí o zániku Železničného vojska. Hovoríme len o jeho presune pod velenie Armády Slovenskej republiky, pod Generálny štáb, a tam môže vykonávať svoje funkcie ako ženijná časť Armády Slovenskej republiky. Nechal by som na zváženie, hovoril o tom jednak bývalý minister, a som zvedavý, čo o tomto bude hovoriť bývalý náčelník Generálneho štábu. Ak títo dvaja budú hovoriť približne podobne, tak asi...

  • Hlasy v sále.

  • No to hovorím preto, lebo sú to rozumní ľudia.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Petrák.

  • V mene troch poslaneckých klubov SOP, SDK a SMK dávam procedurálny návrh na vyhlásenie 10-minútovej prestávky pred hlasovaním o návrhu zákona o Železničnom vojsku.

  • Najprv skončíme rozpravu, pán poslanec, a potom dám o vašom procedurálnom návrhu hlasovať. Pokračujeme v rozprave.

    Ďalej sa prihlásil pán poslanec Tuchyňa.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda,

    pán minister,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    už viac ako dva roky poukazujem na to, že Železničné vojsko, vojská ministerstva vnútra nemajú potrebnú legislatívu na svoje fungovanie. Až teraz sa tu objavuje pokus Železničné vojsko legalizovať zákonom. Tento návrh ale predbieha základné a potrebné ústavné zákony - a tie sú v pláne legislatívnych úloh na tento rok - zákon o bezpečnosti Slovenskej republiky, zákon o obrane Slovenskej republiky, a keď máme prerokúvať zákon o Železničnom vojsku, tak až po týchto zákonoch.

    Nie som proti Železničnému vojsku. Poznám jeho úlohy i miesto v systéme obrany štátu, ale nie je prijateľné, aby ozbrojené sily boli riadené z mnohých centier riadenia, aby každý z ministrov mal svoju armádu. Vláda vo svojom programovom vyhlásení rieši tento problém a chce znížiť počet orgánov velenia ozbrojených síl. Chcem poukázať na to, že tento návrh je nekompatibilný so štruktúrami členských krajín NATO, ale i krajín Európskej únie. K tomuto zákonu je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ale táto nevystihuje podstatu, lebo právo krajín Európskej únie nepozná železničné vojsko, a tým nemôže byť kompatibilná s právom európskych krajín. Tieto krajiny poznajú len ozbrojené sily. A v štruktúre ozbrojených síl v týchto krajinách takéto železničné vojská jednoducho nie sú.

    Ozbrojené sily týchto krajín, členských krajín NATO, Európskej únie, pretože sú to prakticky členské krajiny NATO, sú pod jednotným velením. Ako som už povedal, vláda vo svojom programovom vyhlásení jednoznačne deklaruje, že v jej období chce zabezpečiť vstup do NATO. Je potom možné takéto riešenie: začleniť železničnú brigádu pod jednotné velenie, zrušiť veľký riadiaci aparát Železničného vojska a nahradiť ho menšou operatívnou skupinou v rámci štruktúr velenia ozbrojených síl. Takéto riešenie má ešte dva aspekty. Vylúči sa pojem, vážení, nútenej práce, lebo vojaci tým, že pracujú na železnici, nevykonávajú výcvik, ale námezdnú, nútenú prácu. Je možné výcvik organizovať inak, tým, že vojaci nebudú pracovať na železnici, budú na nej pracovať železniční robotníci, a nezamestnaných máme dostatok.

    Navrhujem, po prvé, v súlade s § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu a chcem odporučiť vláde, aby v reforme ozbrojených síl začlenila Železničné vojsko do štruktúry ozbrojených síl pod jednotným velením.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda,

    chcem upozorniť poslaneckú snemovňu, že pán poslanec Tuchyňa vo svojom vystúpení zavádza poslancov, keď tvrdí, že tento legislatívny návrh predbieha ústavný zákon, najmä ústavný zákon o Rade národnej bezpečnosti a zákon o obrane. Ani jeden, ani druhý zákon nerieši problematiku a postavenie Železničného vojska. Práve tento navrhovaný zákon, ktorý sa opiera o dikciu nového branného zákona, rieši s konečnou platnosťou postavenie Železničného vojska. A pokiaľ sa argumentuje tým, že vojaci Železničného vojska vykonávajú nútené práce, tak je to nezmysel, pretože sa cvičia vo svojej odbornosti. Tak by sme potom mohli posudzovať aj nasadenie vojakov pri živelných pohromách a pri kalamitách. Na tomto sa argumentácia nedá stavať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Znovu by som chcela podporiť myšlienku, aby sa o takomto zákone nehovorilo, pretože keď si pozerám ten zákon, tak hneď v § 3 písmená b) a c) nie sú podľa mňa odôvodnené.

    Písmeno b): "Železničné vojsko sa podieľa na plnení úloh pri záchranných, lokalizačných a tak ďalej prácach, keď je vyhlásená mimoriadna situácia." Tých mimoriadnych situácií sme v poslednom čase zažili dosť. Boli to povodne na východnom Slovensku alebo záplavy snehu na východnom Slovensku, ale všade nastúpila armáda. To znamená, že ženijné oddiely armády na toto jednoducho stačia. Na jednej strane hlásame myšlienku znižovania počtu armády. Keď sa bude znižovať počet armády, tak sa bude znižovať aj byrokratický riadiaci aparát, ale na druhej strane ideme vytvárať ďalší aparát k Železničnému vojsku.

    Písmeno c) § 3: "Železničné vojsko sa podieľa na prevádzkovaní dopravy za brannej pohotovosti štátu pre potreby ozbrojených síl." Nuž, to je situácia, ktorá neviem kedy tu bola naposledy a dúfam, že ani tak ľahko nenastane, aby sme mali brannú pohotovosť štátu. Naozaj nevidím dôvod, aby existovalo samostatné Železničné vojsko.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prosím, aby ste sa snažili a až budete rozhodovať o hlasovaní, aby ste brali do úvahy, že sme v sále dvaja, čo máme operačné a strategické vojenské vzdelanie, a porovnajte, či argumenty, na ktorých sa s generálom Tuchyňom zhodnem, sú také závažné, aby ste ich brali do úvahy. Bol by som rád, keby sme pochopili, že by sme sa nemali, aj keď sme my poslanci vyložene politický orgán Slovenskej republiky, dívať na rozpory v tomto zákone z politického pohľadu a doslova ich ignorovať. O čo ide? Je to zákon, ktorý má alebo sa veľmi dotýka vážneho obdobia, obdobia prechodu tohto štátu z mierového stavu do vojnového.

    Vážení, len pár pripomienok. V tom čase treba riešiť presídlenie časti slovenského obyvateľstva z rôznych dôvodov. Nebudem o nich hovoriť. Treba rozvinúť armádu, to znamená, že sa narúša celkový systém celého riadenia, ktorý v republike máme. Vtedy treba zorganizovať - a to musí urobiť Generálny štáb, nikto iný to totiž nedokáže ani odborne, ani ľudsky - prípravu republiky na obranu bez ohľadu na to, ako sa bude nazývať ohrozenie, ktoré nám bude hroziť. Táto etapa sa nedá opakovať, tá sa dá urobiť iba raz. Preto vás prosím, berme do úvahy túto skutočnosť.

    K samotnému zákonu. Na prvý pohľad je to veľmi sympatický, krátky, prehľadný zákon a veľmi potrebný zákon. V skutočnosti však má niektoré nedostatky, kvôli ktorým budem navrhovať, aby bol vrátený na dopracovanie. Chcem povedať, že som za zachovanie Železničného vojska a nesúhlasím s tými ľuďmi, ktorí s ním spájajú početný stav armády alebo inú odbornosť. Tak ako v civile nám nezíde na um ísť trhať zuby k očnému lekárovi, ani v armáde ženista nie je schopný nahradiť železničiara a železničiar ženistu.

    Vážení, kým neskončíme v tejto republike transformáciu našej ekonomiky a celého systému riadenia, dovtedy, prosím vás, využime to, že Európa nepozná zákon o Železničnom vojsku. Nebráni to žiadnym doterajším požiadavkám ani záväzkom zahraničia, ani NATO, ani Európskej únii, ani nikomu, a nechajme ho bez ohľadu na to, kto bude vo vláde, či dnešná opozícia bude vládnuť, alebo bude v opozícii, neberme túto možnosť ministrovi dopravy a štátu. To je totiž jediná organizácia schopná rýchlo reagovať na pokyn ministra, pretože má na to zo zákona oprávnenie. Dokonca treba ešte vylepšiť jeho právomoci, aby mal právo požiadať ministra obrany alebo cez neho prezidenta, aby boli doplnené jednotky. Ak vznikne na Slovensku prírodná katastrofa veľkého rozsahu, ktorá sa dotýka dopravy, nie sme zatiaľ schopní, pretože nemáme legislatívu, prostredníctvom súkromných firiem ani žiadnym iným spôsobom zachraňovať a ratovať životy ľudí, pokiaľ ich treba prevážať. Minister dopravy má možnosti to urobiť a túto možnosť mu neberme.

    Teraz k dôvodom. Úlohy a zloženie ozbrojených síl, brannú povinnosť, vojenskú službu, mimoriadne opatrenia aj organizáciu štátnej správy na úseku obrany určuje zákon číslo 351/1997 Z. z. Ďalšie podrobnosti dôležité pre obranu štátu definuje zákon o Armáde Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. v znení neskorších noviel. Podľa dikcie týchto zákonov, vážení, boli organizované aj príslušné odborné časti ministerstva, resp. celé ministerstvo, ministerstva vnútra sčasti, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sčasti, ale aj Generálny štáb. Návrh, ktorý je predložený, však robí zásah do tejto štruktúry, a aj keď nechtiac, narušuje organizačné štruktúry Generálneho štábu v období prechodu z mierového do vojnového stavu. Toto, bohužiaľ, v zákone nebolo doriešené. Je to teda najťažšie obdobie štátu a my sa s tým musíme vyrovnať. Som presvedčený, že sa to nedá len v rámci pripomienok v priebehu diskusie v pléne.

    Tlač číslo 152 nepočíta napríklad so začlenením Železničného vojska do Armády Slovenskej republiky a jeho podriadenie sa plne náčelníkovi Generálneho štábu. Dokonca dôkazom je dikcia § 1, § 3 ods. 1 písm. c) a ods. 2 v § 3, tiež aj § 5 v ods. 1 v znení § 4. Dokonca aj v dôvodovej správe je dôkaz, že sa s tým nepočíta, o tom hovorí v stati 1 odsek 1, jeho štvrtá veta. Aké dôsledky by malo schválenie takto predloženého zákona pre Slovenskú republiku? V prípade rozporu názorov štátnych funkcionárov nebude Slovenská republika schopná vyriešiť, kto má prednosť, kto má pravdu a kto bude riadiť presuny v období prechodu do brannej pohotovosti. Chcem len pripomenúť, že v Slovenskej republike nemáme doriešené, a nie podľa rozhodnutia vojenských orgánov sú vyčlenené a uložené zásoby. Povedal by som, že ani v krátkom čase na to nebudeme mať finančné prostriedky. Bude teda navzájom proti sebe veľa presunov, keď sa budú prevážať a budú sa musieť prevážať civilné a vojenské zásoby a na toto nie je možné použiť dve armády. Mohlo by sa stať, že ozbrojené zložky vystúpia proti sebe a zablokujú celý systém dopravy.

    Prečo tak tvrdo o tom hovorím? Podľa doterajších kompetencií Generálny štáb Armády Slovenskej republiky je povinný rozhodovať o všetkých pohyboch a prítomnosti tak v bojovej zóne, ako aj v tylovej zóne. Toto mu nemôže zobrať štát inak než zmenou vojenskej teórie a na základe toho zmenou vojenských kompetencií, ktoré budú rozhodovať o bojovej činnosti. Preto sú vytvorené, a hovoril som, že boli vytvorené štruktúry, orgány aj systém riadenia v Generálnom štábe. Vážení, to nie je niekoľko ľudí, za tým treba vidieť celé systémy odborníkov, ktorí sú niekoľko rokov odborne pripravovaní, a na základe toho potom sú v tom extrémne krátkom čase schopní takýchto rozhodovaní a zlaďovať takéto rozhodovania.

    Upozorňujem, že schválením tohto zákona by sa systém narušil. Som presvedčený, že ak by sme odložili a dopracovali zákon a prijali ho - lebo som za prijatie tohto zákona, tak ako som v úvode povedal, až dovtedy, kým neskončíme transformáciu Slovenska -, tak sa nič pre Železničné vojsko nestane. Kým je Železničné vojsko pod ministerstvom dopravy, nepočíta sa podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách do počtu armády. Nemá teda s počtom armády nič spoločné. Železničné vojsko financuje minister dopravy. Železničné vojsko je používané na potreby dopravy. Ak by v mieri bolo zaradené do armády, nesmú byť vojaci použití na opravu železničného zvršku a v podstate táto činnosť je prípravou na to, aby sme mali počas vojny dostatok odborníkov, aby to robili. Ak toto budeme ignorovať, celkom narušíme tento systém. Ale až dokončíme transformáciu a budeme mať vytvorené legislatívne rámce na to, že bude možné rozhodovať, tak ako je to v Rakúsku, v Nemecku alebo kdekoľvek na Západe za brannej pohotovosti štátu a ten systém Národná rada vytvorí, potom sa stane Železničné vojsko zbytočným. Som však presvedčený, že to bude trvať niekoľko rokov.

    Súhlasím s pánom generálom Tuchyňom, že najhoršie, čo by sme mohli urobiť, by bola skutočnosť, že vytvoríme dve centrá riadenia ozbrojených síl. Je to nebezpečná vec a varujem pred tým. Nesúhlasím však v tom, že Železničné vojsko, ktoré v mieri robí výcvik podľa plánu schváleného ministrom dopravy, by malo charakter nútenej práce. Túto otázku sme v rokoch 1990 a 1991 veľmi precízne na vtedajšom Generálnom štábe Česko-slovenskej armády posudzovali, radili sa s právnikmi, robilo sa veľa expertíz, a preto bol aj vtedy zamietnutý návrh zrušenia Železničného vojska, lebo sa ukázalo, že nie je existencia Železničného vojska v rozpore so Základnou listinou práv a slobôd občanov. Preto sa nehodnotí, kým bude pod ministrom dopravy, ako nútená práca.

    Dovoľte mi, aby som preto navrhol vrátiť zákon na prepracovanie a vyriešenie otázok a pred jeho čítaním alebo pred jeho pokračovaním aby bol požiadaný náčelník Generálneho štábu, aby vo výboroch predniesol odborné stanovisko a dal garanciu, že súhlasí s týmto zákonom. Bolo by to po prvýkrát v našej praxi, ale pri veľmi závažných vojenských otázkach je to v západných štátoch bežným zvykom, že pozývajú človeka, ktorému sa v prípade ohrozenia menia zásadným spôsobom kompetencie. Je vypočúvaný parlamentom, aby sa nemohol pre budúcnosť vyhovárať. Odporúčam preto takúto prax alebo tento systém zvážiť a prípadne na to vytvoriť podmienky. Teraz však navrhujem vrátiť zákon na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    chcel by som vás upozorniť, že tento zákon nemôže vo svojich kompetenciách riešiť postavenie a úlohy Železničného vojska počas brannej pohotovosti štátu a počas vojny. Takéto úlohy môže riešiť iný zákon, zákon, o ktorom sa zmienil pán poslanec Tuchyňa. Je to zákon o obrane Slovenskej republiky. Pretože v tomto zákone sú stanovené úlohy rezortom, a teda aj ministerstvu dopravy, môže sa v tejto časti riešiť i postavenie Železničného vojska počas brannej pohotovosti štátu a počas vojny. Tento zákon nemá túto kompetenciu. Týmto zákonom riešime mierové postavenie Železničného vojska. Toto si treba, prosím vás, uvedomiť. Po rozdelení federácie existoval tento druh vojska, myslím tým Železničné vojsko na Slovensku, na pololegálnej báze ako súčasť ozbrojených síl podľa federálneho branného zákona číslo 92/1949 Zb. Nový branný zákon číslo 351, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1998, síce legalizuje existenciu Železničného vojska ako súčasť ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale nešpecifikuje postavenie, úlohy a štruktúru vojska.

    Vládny návrh zákona, ktorý bol pripravený už počas našej vlády, tento deficit odstraňuje. Existujú rôzne názory na existenciu tohto druhu vojska, jeho podriadenosť a efektívnosť. Existujú však aj rôzne názory na existenciu vojsk ministerstva vnútra alebo napríklad na podriadenosť takzvanej vládnej letky ministerstva vnútra. Všetky tieto názory sú viac-menej poznamenané určitým klientelizmom, a nie pragmatickým pohľadom na účelovosť a efektívnosť existencie týchto štruktúr. Pokiaľ nebude vytvorená na vládnej úrovni skupina expertov na zásadnú reformu ozbrojených síl zastúpená odborníkmi jednotlivých zložiek ozbrojených síl neodporúčam, aby sa prijímali unáhlené rozhodnutia na likvidáciu čo i len jedinej z nich. A prepodriadenie Železničného vojska pod Armádu Slovenskej republiky v tejto etape takto hodnotím.

    Chcem znovu upozorniť na zlú skúsenosť Českej republiky s likvidáciou Železničného vojska. Rok po jeho likvidácii, v roku 1990, boli snahy o jeho znovuzavedenie z dôvodu, že Železnice Českej republiky neboli schopné plnohodnotne plniť niektoré úkony na železnici, ktoré predtým vykonávalo Železničné vojsko. Náklady na jeho výstavbu však boli také vysoké, že tento pokus stroskotal. Argumentácia, že režijné náklady ženijného vojska sú vysoké, neobstojí. Výkony, ktoré produkuje Železničné vojsko, ak obídem mobilizačné úlohy a úlohy počas brannej pohotovosti štátu, sú niekoľkonásobne vyššie než náklady na jeho réžiu. Niekomu nedá spať obrovský majetok Železničného vojska a niektorí poslanci Národnej rady sú preto takí aktívni, lebo sa o privatizáciu tohto majetku usilovali po celé štyri roky a ja som s tým musel tvrdo bojovať.

    Prednostný však musí byť záujem štátu. Bola naštartovaná racionálna transformácia Železničného vojska, ktorá má za úlohu znížiť počty, zefektívniť štruktúru a znížiť náklady na činnosť vojska. Treba mu dať šancu túto transformáciu ukončiť a posúdiť jej efektívnosť.

    Z toho dôvodu odporúčam, vážená poslanecká snemovňa, návrh vládneho zákona o Železničnom vojsku postúpiť do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán minister?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    som rád, že sa rozprúdila taká živá diskusia o tomto vládnom návrhu zákona. Takisto je, myslím si, zaujímavé, že rôzne názory sa objavujú tak na strane koalície, ako i na strane opozície.

    Chcem povedať, že od vzniku Slovenskej republiky a rozdelenia Železničného vojska bývalej ČSFR boli rozdielne názory na jeho potrebu, činnosť a pôsobnosť. Najlepšou odpoveďou na tieto otázky sú dosiahnuté výsledky Železničného vojska Slovenskej republiky v mierovej činnosti tak pri plnení úloh v rámci ozbrojených síl, ako aj v rámci rezortu dopravy. Vojenský odborný výcvik vykonáva Železničné vojsko na tratiach a objektoch rezortu dopravy, čím zabezpečuje svoju pripravenosť na plnenie odborných úloh v čase brannej pohotovosti a tento výcvik má tiež nezanedbateľný ekonomický význam pre rezort.

    Ak môžem tak veľmi jednoducho povedať, Železnice Slovenskej republiky v súčasnej svojej ekonomickej situácii a vo vedomí ich transformácie nie sú a v dohľadnom čase ťažko budú schopné zabezpečovať úlohy, ktoré pre železnice vyplývajú ako pre strategicky významný rezort, alebo presnejšie, odvetvie dopravy za prípadnej mobilizácie alebo brannej pohotovosti. Ak by Železničné vojsko v rezorte dopravy tieto úlohy neplnilo, tak železnice a rezort dopravy na to nebudú mať prostriedky a nebudú mať na to odborný potenciál, kapacitu ľudí, strojov, zariadení.

    Na druhej strane je, myslím si, odôvodnený predpoklad, že ak by táto činnosť prešla pod Armádu Slovenskej republiky, opäť uvedomujúc si súčasnú situáciu armády a finančných zdrojov ťažko možno predpokladať, že práve činnosti pre potreby železničnej dopravy by boli prioritou Armády Slovenskej republiky. Mám veľmi vážnu a reálnu obavu, že činnosť zabezpečenia obranyschopnosti na železniciach by bola týmto vážne ohrozená. Železničné vojsko existuje, aj keď možno zákonná úprava nie je celkom taká, ako by sme si želali, ale existuje, vykonáva svoju činnosť, nezriaďuje sa nové Železničné vojsko. Preto si myslím, že by bolo účelné pokračovať v procese, ktorý sa naštartoval transformáciou Železničného vojska a príslušnými legislatívnymi a inými rozhodnutiami o príprave legislatívy pre definíciu Železničného vojska, tak ako je tento vládny návrh zákona pripravený.

    Takisto nesúhlasím s tým, že zákon nie je dostatočne pripravený na to, aby mohol byť prerokovaný. Nevylučujem, že ctená snemovňa nájde možno lepšie formulácie, lepšie definície niektorých častí zákona, niektorých paragrafov, ale na to je priestor v druhom čítaní o tomto návrhu zákona. Preto chcem poprosiť v mene vlády ctenú snemovňu, aby posunula tento návrh zákona do druhého čítania a aby sme sa v druhom čítaní vo výboroch pokúsili hľadať možno optimálnejšie formulácie, možno aj za účasti pána náčelníka Generálneho štábu, a aby sme prijali zákon, ktorý uvedie súčasnú existenciu Železničného vojska do nášho právneho poriadku osobitným zákonom. Myslím si, že by to bolo v prospech železníc, v prospech Železničného vojska, v prospech rezortu dopravy a v konečnom dôsledku aj v prospech obranyschopnosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    nie som odborník na vojenské veci, skôr som mierový typ, ale napriek tomu by som chcel povedať niekoľko slov k návrhu tohto zákona. Myslím si, že tento zákon završuje proces transformácie Železničného vojska, ktorý sa naštartoval už v roku 1993, to znamená pri vzniku tohto štátu. Myslím si, že aj proces transformácie je procesom cieľavedomým a určite má vplyv na prehodnotenie a význam nových úloh, ktoré stoja pred Železničným vojskom. Chápem argumenty odborníkov a najmä vojenských odborníkov k tomuto zákonu, napriek tomu si myslím, že predsa len je rozdiel, či naďalej bude fungovať Železničné vojsko pretransformované na brigádu, alebo ostane v pozícii Železničného vojska.

    Tento zákon bol pripravovaný dlhší čas na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, konkrétne v roku 1996, len rok 1998 a príprava volieb zablokovala možnosť prerokovania tohto zákona v parlamente. Tak ako som povedal na úvod svojho vystúpenia, tento zákon je v súlade s legislatívou, s rozhodnutím Rady obrany štátu, myslím si, že je podobný ako zákon o Armáde Slovenskej republiky, pretože tiež upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, štruktúru a riadenie Železničného vojska. Železničné vojsko je dôležitým prostriedkom rezortu dopravy na zabezpečenie zjazdnosti železničnej siete a najmä stráženia objektov osobitnej dôležitosti na železnici v čase mimoriadnych udalostí a podobne.

    Myslím si tiež, že úlohy z hľadiska logistického zabezpečenia obrannej operácie Armády Slovenskej republiky a ekonomiky štátu majú síce európske krajiny riešené špecificky, ale nemajú to riešené len prostredníctvom armády. Náš spôsob vychádza z našej situácie, z využitia už existujúcej organizácie, ktorá tu je bez zvýšených nárokov na štátny rozpočet. Treba povedať, že toto vojsko od svojho vzniku intenzívne cvičí, je reálne schopné operatívne a v krátkych lehotách obnovovať, stavať železničné aj cestné mosty, železničné trate a stanice, je schopné, a to je vážna vec, organizovať na obnovenej železničnej sieti prevádzku, zvyšovať bezpečnosť na železnici spoločne so Železničnou políciou. To sú mimoriadne závažné skutočnosti.

    Počas svojej existencie sa Železničné vojsko už aktívne zúčastňovalo na odstraňovaní následkov po živelných pohromách, ale aj pri priemyselných haváriách. Značná časť veliteľského zboru Železničného vojska sa zúčastnila aj na plnení úloh v ženijnom prápore v bývalej Juhoslávii. Samotný veliteľský zbor Železničného vojska je veľmi vzdelaný, vyspelý, schopný plniť súčasné i budúce úlohy. Toto vojsko disponuje kvalitnými vycvičenými silami, zálohami, technickými prostriedkami. Morálny stav tohto vojska bol každoročne prerokúvaný v branno-bezpečnostnom výbore Národnej rady s opakujúcimi sa závermi, to znamená potvrdzovali sa závery, že Železničné vojsko je na porovnateľnej úrovni vycvičenosti a pripravenosti ako Armáda Slovenskej republiky. Toto vojsko úzko spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s Generálnym štábom armády a tiež aj svoj vojenský výcvik s Generálnym riaditeľstvom Železníc Slovenskej republiky, čiže je aj určitým spojovacím článkom.

    Aj preto si dovolím požiadať, vážení páni poslanci, o podporu tohto zákona a odporúčam, aby zákon prešiel do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Predtým ako pristúpime k hlasovania, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Prosil by som predsedov klubov vládnej koalície, aby prišli do zasadačky predsedu Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

    Pán poslanec Orosz, máte procedurálny návrh?

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Oroszovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dávam v mene štyroch poslaneckých klubov procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku odložilo na čas po schválení zákona o štátnom rozpočte.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Orosz predniesol procedurálny návrh, aby sme hlasovanie o tomto bode programu odložili na neskôr, aby vláda ešte o tomto zákone rokovala.

    Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Orosz.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza. Návrh znel: nehlasovať, odložiť hlasovanie o tomto bode programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený, to znamená nebudeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu.

    Zároveň by som sa vrátil k procedurálnemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.

    Prvý návrh bol, aby sme zaradili na rokovanie Národnej rady ihneď návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997 schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 522 zo 4. februára 1997.

    Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu predsedu výboru pána Kováča.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Ďalej pán poslanec Kováč predniesol druhý procedurálny návrh, aby sme bod o Všeobecnej zdravotnej poisťovni presunuli na zajtra popoludní. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kováča.

    Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.

    Ďalej pán poslanec Kováč predniesol procedurálny návrh, aby ako posledný bod 11. schôdze Národnej rady, čiže pred bod interpelácie bol zaradený bod programu na vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie pána poslanca Lexu.

    Dávam hlasovať o tomto návrhu pána Kováča. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    V súlade so schválenými procedurálnymi návrhmi teraz pristupujeme k bodu, ktorým je

    návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997 schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 522 zo 4. februára 1997.

    Návrh bol rozdaný ako tlač 179.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Orosza, aby návrh výboru uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    vychádzajúc z iniciatívnej funkcie výborov Národnej rady Slovenskej republiky zakotvenej najmä v § 45 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám v mene ústavnoprávneho výboru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady návrh na doplnenie Podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997 schválený uznesením Národnej rady číslo 522 zo 4. februára 1997.

    Podľa § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si môže Národná rada Slovenskej republiky, ako aj jej výbory v medziach zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením. Využijúc toto ustanovenie rokovacieho poriadku prijala Národná rada Slovenskej republiky v I. volebnom období Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré v platnom znení obsahujú 23 bodov. V nich sú obsiahnuté podrobné pravidlá na aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, prevažne procesného charakteru. Potreba prijatia týchto pravidiel vznikla zo sporov a nejasností, ktoré vznikli počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v I. volebnom období.

    Obdobne počas II. volebného obdobia došlo niekoľkokrát k sporom a nejasnostiam vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o faktickej poznámke. Časté boli aj prípady, keď niektorí poslanci zneužívajúc ustanovenie § 34 o procedurálnom návrhu sa prihlasovali o slovo, ale vo svojom vystúpení procedurálny návrh nakoniec nepredložili, čo nemožno kvalifikovať inak ako zneužitie rokovacieho poriadku Národnej rady. Obdobné problémy sa vyskytli aj vo vzťahu k aplikácii § 35 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého majú poslanci možnosť vystúpiť po rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky o skončení rozpravy už len vtedy, ak chcú podať pozmeňujúce, resp. doplňujúce návrhy.

    Spory o aplikáciu týchto ustanovení zákona o rokovacom poriadku sa vyskytli jednak pri rokovaní o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a zvlášť potom počas 10. a prebiehajúcej 11. schôdze Národnej rady. Na základe týchto sporov, resp. pochybností, ktoré vznikli počas vedenia schôdze, sa predsedajúci už dvakrát obrátili využijúc ustanovenie § 146 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady so žiadosťou o zaujatie stanoviska na ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor v oboch prípadoch zaujal stanovisko k týmto sporným otázkam uznesením. Podľa tohto stanoviska sa potom predsedajúci riadili v ďalšom priebehu schôdze.

    Ako vyplýva z § 146 zákona o rokovacom poriadku, zaujatie stanoviska ústavnoprávnym výborom podľa tohto ustanovenia nemá všeobecnú generálnu platnosť, t. j. nebráni tomu, aby sa spor o aplikáciu týchto ustanovení zákona opätovne pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky nevyvolával. V záujme predísť takýmto konfliktným situáciám vám predkladá ústavnoprávny výbor návrh na doplnenie Podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky schválených uznesením číslo 552 4. februára 1997.

    Z vecného hľadiska vychádza návrh ústavnoprávneho výboru z už prijatých stanovísk ústavnoprávneho výboru k týmto otázkam. Ich obsah je vyjadrený v tlači číslo 179. Zopakujem len ich podstatu.

    1. K § 33 ods. 1, teda k ustanoveniu o faktickej poznámke. Toto pravidlo ustanovuje po prvé, že poslanec sa môže prihlásiť len k jednej faktickej poznámke k vystúpeniu ostatného rečníka. Iný výklad by stieral rozdiely medzi vystúpením poslanca v rozprave a samotnou faktickou poznámkou. Ak vychádzame z toho, že vystúpenie v rozprave je možné limitovať dĺžkou 10 minút, a vychádzali by sme z toho, že poslanec má právo na ľubovoľný počet faktických poznámok, mohol by byť časový priestor na prednesenie faktickej poznámky oveľa dlhší ako na samotné vystúpenie v rozprave. S tým zrejme zákonodarca nemohol počítať. Navyše, takýto výklad by vytváral priestor na reálne blokovanie rokovania parlamentu, čo by bolo zjavným zneužívaním rokovacieho poriadku.

    2. V tomto pravidle sa ustanovuje mechanizmus na prihlasovanie sa poslancov k faktickej poznámke. Tento mechanizmus vychádza jednak z potreby upraviť tento postup, ktorý vyvolala prax, ako i z požiadavky, aby sa nestieral základný zmysel faktickej poznámky, ktorá by mala byť bezprostrednou reakciou na ostatného rečníka. Za týchto okolností je nezmyselné umožňovať prihlasovanie sa k faktickým poznámkam aj trebárs polhodinu po zaznení vystúpenia v rozprave podľa toho, čo povedali predchádzajúci rečníci prostredníctvom faktických poznámok.

    Druhý návrh smeruje k § 34, ktorý upravuje problematiku procedurálneho návrhu. Toto pravidlo upravuje postup pri predkladaní procedurálnych návrhov. Podľa neho sa najprv poslanec vo svojom vystúpení vyjadrí k obsahu svojho procedurálneho návrhu, inými slovami, prednesie ho a v ďalšom zvyšnom čase svojho vystúpenia ho zdôvodní. Obdobný postup by mal platiť ako pravidlo k § 35 ods. 3, to znamená k predkladaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov po skončení rozpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že obsah návrhu ústavnoprávneho výboru je vám dostatočne známy. Myslím si, že nie je nutné ho podrobnejšie vysvetľovať. Jeho schválením vytvoríme podmienky na konštruktívne rokovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a budeme predchádzať zbytočným sporom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlásia poslanci ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Ako prvému udeľujem slovo pánu poslancovi Brňákovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa aspoň v pár poznámkach vyjadril k predmetnej tlači, k predmetnému návrhu, na základe ktorého máme prijať vlastne tri ďalšie vnútorné pravidlá pre vlastné správanie sa parlamentu.

    Prvá poznámka je v podstate vo forme skôr otázky na predkladateľa pána predsedu výboru Orosza v tom smere, či by nebolo žiaduce, keď rokujeme už o tomto bode, aby sme vlastne schválili v parlamente vo všeobecnosti pravidlá, ktoré Národná rada Slovenskej republiky schválila vo februári 1997, teda tie podrobnejšie pravidlá, keďže existuje aj taký názor, že uznesenia parlamentu z predchádzajúceho volebného obdobia nezaväzujú nový parlament. Napríklad na pôde ústavnoprávneho výboru sme takéto vnútorné pravidlá, ktoré sme mali odsúhlasené v predchádzajúcom volebnom období, odsúhlasovali ešte raz teraz, aby sme predišli takýmto sporom, či vôbec tie predchádzajúce pravidlá sú, alebo nie sú v platnosti. Čiže to je jeden a prvý moment, na základe ktorého by bolo možné, myslím si, vcelku rýchlym a efektívnym spôsobom vyriešiť možné problémy, ktoré by mohli vyskakovať v priebehu rokovaní samotnej schôdze.

    Ďalšia poznámka sa dotýka jednotlivých návrhov, ktoré sa majú premietnuť v rámci samotných pravidiel parlamentu v rámci tejto tlače.

    Pokiaľ ide o prvú pripomienku dotýkajúcu sa faktických poznámok a obmedzenia týchto faktických poznámok na jednu aj so stanovením procedúry, na základe ktorej bude zrejme nevyhnutné, aby sa táto procedúra splnila pre toho, kto chce s takouto faktickou poznámkou vystúpiť, chcem uviesť toto:

    Minimálne z hľadiska historického výkladu je nepochybné a môžem to dosvedčiť aj ako jeden z autorov rokovacieho poriadku, že filozofia a vlastný obsah ustanovenia § 33 ods. 1 rokovacieho poriadku bol vnímaný v čase schválenia parlamentom jednoducho tak, že je možné dať aj viaceré faktické poznámky na vystúpenie ostatného rečníka.

    Chcem len kvôli tomu, aby to bolo povedané na tomto fóre, uviesť, že v čase, keď sme ako pracovná komisia pracovali nad týmto rokovacím poriadkom, spolu s pánom Sečánskym sme aj my obaja boli zástancovia toho, aby bolo možné na ostatného rečníka reagovať len jednou poznámkou. Vtedy dosť razantne vystúpil v rámci tejto pracovnej skupiny pán poslanec Ftáčnik, ktorý bol tiež členom tejto pracovnej skupiny na tvorbu nového rokovacieho poriadku a vystúpil v podstate v tom smere, že vy máte v parlamente väčšinu, máte vládu, v parlamente si môžete odhlasovať viac-menej, čo chcete, ponechajte preto menšine v parlamente aspoň možnosť hovoriť a neobmedzujte výslovne v ustanovení § 33 ods. 1 rokovacieho poriadku počet faktických poznámok na jednu.

    Musím povedať, že vtedy sme boli v takom postavení, ako ste dnes vy z hľadiska väčšiny, a tiež musím povedať, že sme sa pôvodne snažili, aby faktická poznámka bola skutočne výslovne jedna na vystúpenie ostatného rečníka. Po tejto argumentácii pána poslanca Ftáčnika a vlastne aj potom, keď si človek uvedomí, z čoho vzniká pôvodný význam slova parlament, teda, že je odvodený od slova hovoriť, sme nakoniec ustúpili, a vedome sme ustúpili pánu poslancovi Ftáčnikovi tým spôsobom, že v parlamente bude umožnené, aby menšina, ale aj väčšina, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mohli hovoriť aj viackrát z hľadiska faktických poznámok.

    Čiže chcem povedať, že prvá anomália už vznikla vtedy, keď predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky pán podpredseda Hrušovský oslovil ústavnoprávny výbor, že ide o akýsi spor o znenie ustanovenia § 33. Ten spor tu doteraz neexistoval a myslím si, že si nemusíme v tomto smere "tlačiť nejaké kaleráby", že tento spor bol vyvolaný politicky účelovým spôsobom, a vlastne ide o to, aby sme z hľadiska opozície nevystupovali toľko, koľko sme, povedzme, vystupovali v minulosti. Čiže nejde tu o vecnú stránku, nejde o odstraňovanie nedostatku rokovacieho poriadku, ale ide skôr o politicky účelový krok, ktorý, musím objektívne priznať, sme tiež pôvodne chceli zaviesť do rokovacieho poriadku ako väčšina, ale nedali sme ho tam na základe výslovne prejavenej vôle vtedajšieho člena opozície pána poslanca Ftáčnika.

    Čiže v tomto smere si myslím, že máte dostatok hlasov na to, aby ste si to takto odsúhlasili, ale podľa môjho skromného názoru si myslím, že aj keby faktické poznámky existovali v nezmenenej podobe v neurčitom rozsahu, je možné v zmysle rokovacieho poriadku docieliť efektívny a ekonomický chod parlamentu. Samozrejme, záleží to na predsedajúcom a záleží to na ovládaní všetkých inštrumentov, ktoré predsedajúcemu rokovací poriadok poskytuje. Myslím si, že hlavný problém bol, ktorý sa do istej miery vymkol predsedajúcim z rúk, keď nevedeli zvládnuť celý ten proces, ktorý sme prirodzeným spôsobom ako opozícia využili.

    Čiže problém nespočíva v tom, či bude jedna faktická poznámka alebo viac. Problém je v niečom inom. Ale zrejme si to odhlasujete a nevidím teraz nejaký relevantný dôvod na to, aby som dával návrh na vypustenie tohto bodu, keďže zrejme už bolo rozhodnuté. Ale chcem vás poprosiť aspoň o istý kompromis, ktorý by spočíval vo vypustení posledných dvoch viet bodu 1. Totiž, aj keď sa podpredseda Národnej rady pán Hrušovský obrátil na ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko k ustanoveniu § 33 ods. 1, tak tá otázka znela iba v tom smere, či sa má faktická poznámka uskutočniť raz alebo viackrát. Vôbec nespočívala v tom, aby bola urobená akási nová procedúra prihlasovania sa v rámci faktickej poznámky. Chcem povedať, že je to do istej miery nedôstojné a z hľadiska obsahu a významu faktickej poznámky, ktorá je svojou povahou odlišná od prihláseného rečníka samotnej rozpravy, si myslím, že nie je celkom žiaduce, a to nielen pre menšinu, ale aj pre poslancov ako takých, aby boli limitovaní podobným spôsobom, ako sú pri prihlasovaní sa do rozpravy ako rečníci.

    Totiž charakter faktickej poznámky je veľakrát závislý nielen od priamej reakcie na bezprostredného ostatného rečníka, ale aj vzhľadom na to, čo bude ostatnými v rámci faktickej poznámky vyslovené ako reakcia práve k ostatnému rečníkovi. Je to citlivý, komplikovaný problém a uvedomujem si, že veľakrát býva aj zneužiteľný zo strany poslancov, keď sa veľakrát reaguje na veci, ktoré nepovedal ostatný rečník, ale ktoré, povedzme, vyplynuli z ostatných faktických poznámok, ktoré tieto faktické poznámky používali.

    Čiže tu by som sa prihováral aspoň za to - ak už teda schválite, že má byť len jedna faktická poznámka -, aby ste vypustili poslednú pasáž s tým, že môže nastať taká situácia, že jednoducho pôvodne v čase prihlasovania sa do zoznamu faktických poznámok som nechcel reagovať na ostatného rečníka, ale práve pod vplyvom predo mnou vystúpených poslancov, ktorí reagujú faktickými poznámkami na ostatného rečníka, vznikne objektívna potreba reagencie nie na toho, kto faktickú poznámku prednesie, ale skutočne na toho ostatného rečníka. Pretože nemáme bližšie definované, čo je to faktická poznámka a fakt, po faktickej stránke sa zvyklo veľmi často používať aj to, že faktickou poznámkou sa reaguje a dopĺňa sa napríklad ostatný rečník v tom, že nepovedal niečo, čo ešte povedať mal a podobne. Čiže práve kvôli tomu, že je to veľmi citlivá záležitosť, práve kvôli tomu, že je možné, alebo nie je vždy možné zo strany predsedajúceho veľmi citlivým spôsobom narábať s tým, kedy ešte ide o faktickú poznámku a kedy nie, prihováral by som sa aspoň za to a dávam návrh, aby posledná a predposledná veta pod bodom 1 bola vypustená.

    Chcem povedať ešte jednu poznámku vo vzťahu k ďalšiemu návrhu, ktorý je pod bodom 2, že síce chápem, aké dôvody viedli k tomu, aby sa toto pravidlo schválilo a prijalo, lebo skutočne boli prípady, keď v rámci procedurálnych návrhov neodzneli konkrétne znejúce návrhy, ale chcem povedať, že bolo aj mnoho prípadov alebo veľa prípadov, keď predsedajúci jednoducho nedal hlasovať o sformulovaných procedurálnych návrhoch a ten problém podľa môjho názoru nespočíva v tom, či mám predniesť celkom na začiatku procedurálny návrh a až potom ho odôvodniť, ale problém spočíva predovšetkým v tom, že nemáme presne vydefinované - a asi to ani nedokážeme a tam by sme sa mali upriamiť z hľadiska našej pozornosti -, čo má tvoriť obsah procedurálneho návrhu.

    Tu sa hovorí, že o procedurálny návrh ide vlastne vtedy, ak sa týka spôsobu prerokovania veci, časového alebo vecného postupu rokovania Národnej rady. To je taká definícia alebo taký obsah, ktorý sa nedal, úprimne sa priznám, nejako bližšie konkretizovať pre tieto účely v samotnom rokovacom poriadku. Ale na druhej strane charakter a význam akéhosi procedurálneho návrhu môže nastať aj v takom prípade, že jednoducho bude pomerne komplikované ho sformulovať do nejakej konkrétnej podoby, a preto veľakrát v minulosti - a nielen vtedy, keď sa chcel zneužívať tento inštitút, ale keď sa chcelo objektívne pomôcť nejakému problému alebo nejakému sporu, ktorý vznikol - sa napríklad toto ustanovenie dotýkalo aj takých vecí, keď sa predniesli touto formou skôr ako procedurálne otázky.

    Jednoducho tu nastal nejaký pomerne komplikovaný stav. Poslanec sa domnieval, že rokujeme o konkrétnom bode v rozpore či už s vecným, časovým alebo iným postupom, tak ako sa hovorí o procedurálnom návrhu, a skutočne vzniká tu nejaký otáznik ako ďalej. A v takom prípade - je to už istá zvyklosť, tradícia či obyčaj tohto parlamentu - bolo možné sa predsedajúceho aj formou práve tejto pasáže, ktorá hovorí o procedurálnom návrhu, opýtať procedurálnu otázku, ktorá nemusela automaticky smerovať do podoby konkrétneho procedurálneho návrhu. Pretože ak budeme zasa dogmaticky a účelovo vnímať toto ustanovenie, nie je problém si pripraviť diapazón nejakých piatich, šiestich univerzálnych procedurálnych návrhov, ktoré mechanicky vždy prečítam a následne si poviem, čo som chcel povedať. Čiže tu chcem povedať, že je pomerne komplikované snažiť sa vtesnať poslanca do roly predneseného procedurálneho návrhu s tým, že realita môže byť niekedy komplikovanejšia a že nie vždy je dôvodom na použitie tohto ustanovenia iba predloženie procedurálneho návrhu.

    Mohol by som použiť konkrétne príklady z minulosti nie v takých prípadoch, keď to bolo zneužívané, ale keď bol poslanec vedený dobrou snahou zamedziť nejakému rozpornému správaniu sa či už predsedajúceho, poslanca alebo samotného priebehu rokovania v parlamente. Ale uvedomujem si, že pokiaľ tento návrh prejde, samozrejme, pre priemerne rozmýšľajúceho poslanca nebude absolútne problém mechanicky si proste pár všeobecných a univerzálnych procedurálnych návrhov vymyslieť, ktorými bude vždy automaticky začínať svoju reč.

    A je to podobné aj vo vzťahu k poslednému bodu, pretože sme boli vlastne svedkami toho, že pri bode, myslím si, v spojitosti s pánom Krajčim sa vlastne vtedy parlament na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru uzniesol na tom, že pokiaľ bude skrátená rozprava, tá rozprava, keď sa poslanci prihlásili ústne, je potrebné začať túto rozpravu prednesením konkrétneho pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu, čo je opätovne príliš formálne a pre praktické použitie vcelku nereálne. Myslím si, že ani takýmto znením to, čo chce prípadne pán predkladateľ, alebo čo chce vedenie tohto parlamentu, alebo väčšina, sa jednoducho nedosiahne, pretože zase bude možné kedykoľvek aj v prípade obmedzenej ústnej rozpravy pripraviť si akýkoľvek pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa mechanicky prednesie a následne bude zase vytvorený priestor pre poslanca, aby mohol vystúpiť, aby mohol hovoriť.

    Čiže chcem povedať, že tie body okrem prvého, teda body 2 a 3 v konečnom dôsledku, myslím si, že z objektívnej stránky nič pre rokovanie tohto parlamentu jednoducho neprinesú, a ak sa chce urobiť v tomto smere istá náprava, treba používať iné prostriedky, s ktorými rokovací poriadok ráta.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Vypustenie poslednej vety z výkladu § 33 odôvodnil pán poslanec Brňák prevažne historickými a etickými argumentmi. Pre svoje stanovisko mám jednoznačne právne argumenty, a to také, že týmto výkladom sa zakladá, opakujem, zakladá sa právo predsedajúceho uzatvoriť faktické poznámky, čo v zákone nikde nie je a mne ako poslankyni sa ukladá povinnosť do určitého času sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Takáto povinnosť nikde v rokovacom poriadku o faktických poznámkach nie je. Je len pojem uzatvorenie, aj to len v súvislosti s rozpravou, a nie s faktickými poznámkami. Teda dochádza k stavu, že mne ako poslankyni ukladá povinnosť výklad, a nie zákon. Toto považujem v právnom štáte za nemožné, neprípustné a neadekvátne, a preto ak bude prijatý tento výklad, považujem to za porušenie môjho zo zákona vyplývajúceho práva a obrátim sa na súd. Pretože nie je možné, aby mi výklad výboru ukladal určitú povinnosť koncentrovať prihlásenie svojej faktickej poznámky. Zákon o rokovacom poriadku mi takúto povinnosť ukladá jedine pri prihlásení sa do rozpravy.

    Vážená Národná rada, nerobme také zásadné veci, ako je uloženie povinnosti výkladom ústavnoprávneho výboru. Ústava jednoznačne hovorí, že povinnosť môže uložiť jedine zákon.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán predseda, mám dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Brňáka.

    Najskôr sa chcem vyjadriť k otázke, či by nebolo potrebné schváliť uznesenia, ktoré boli prijaté v predchádzajúcich volebných obdobiach. Myslím si, že toto by sme nemali pripustiť. Jednoducho existuje právna kontinuita, existuje hŕba uznesení, ktoré prijali predchádzajúce Národné rady, resp. ktoré prijala Národná rada v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktoré sa jednoducho dodržiavajú - napríklad aj náležitosti platu poslanca sú určené uznesením -, to, čo je nad rámec zákona, ale sú aj iné uznesenia, ktoré sa jednoducho prijali v minulom volebnom období a podľa nich sa správame, či už je to nejaký vnútorný predpis Národnej rady, alebo sú to uznesenia, ktorými sme prijali nejaké rozhodnutia, ktoré nie sú ďalej upravené v ústave alebo v zákone. Lebo o zákone by sme mohli hovoriť, že síce sme ho prijali uznesením, ale ústava hovorí o tom, že sú platné aj napriek tomu, že to prijala predchádzajúca Národná rada. V tomto smere si myslím, že by to bolo veľmi zlé, ak by sme pristúpili k tomu, že každá Národná rada, to znamená, po každých voľbách si musí schváliť všetky uznesenia, ktoré akceptuje, a tie ostatné prestali platiť. Ani sa napokon nemáme o čo oprieť, že by takéto niečo, takýto princíp bol stanovený v nejakom právnom predpise.

    A pokiaľ ide o návrh, ktorý dal pán poslanec Brňák a ktorý sa dotýka posledných viet bodu 1, je to obdobný režim ako pri schvaľovaní programu schôdze. A ak si pozriete § 24, v ktorom sa hovorí o schvaľovaní programu schôdze, tak tam tiež nie je napísaný tento režim, ale jednoducho sa dodržiava preto, lebo si to takto vyložil predsedajúci.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vrátila tak ako pán poslanec Brňák trošku do histórie. V rokoch 1990 - 1992 som bola podpredsedníčkou Slovenskej národnej rady. Boli to prvé slobodné voľby tohto parlamentu, Ferko Mikloško bol predsedom, Laco Nagy bol podpredsedom aj ja som bola podpredsedníčkou v tých časoch a nepamätám sa, že by sme v tých búrlivých ponovembrových časoch boli obmedzovali poslancov počtom faktických poznámok. A rokovania skutočne neboli jednoduché. Mnohí z vás sedeli v Slovenskej národnej rade alebo to sledovali z médií. Čiže myslím si, že ak chceme urobiť určitý nedemokratický krok, tak potom ho pomenujme. Prečo to ideme teraz robiť? Pretože ide rozpočet, ide priamy prenos, ďalej ide kauza Lexa. Povedzme si otvorene, že netreba dávať opozícii taký priestor, aby sa mohla dostatočne vyjadrovať. Ale nesnažme sa to zaobaliť do nejakých časových alebo iných limitov, pretože si myslím, že všetci veľmi dobre vieme, že slovo parlament vzniklo z francúzskeho slova parlé, čo znamená hovoriť. Ak zoberiete poslancom možnosť rozprávať, tak potom vlastne môžete celú opozíciu vygumovať a vôbec tu nemusíme sedieť ani pri rozpočte, ani pri ďalších návrhoch zákonov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Lexa - faktická poznámka.

  • Pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcem povedať, že považujem toto uznesenie alebo návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Orosz, za normalizačné uznesenie. Vyslovene normalizačné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým v rozpore s platným zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky chcete obmedziť práva poslancov parlamentnej opozície. Nie je možné uznesením Národnej rady meniť zákon. Nie je možné uznesením Národnej rady Slovenskej republiky ukladať povinnosti poslancom, akým spôsobom sa majú správať pri procedurálnych návrhoch, akým spôsobom sa majú správať pri pozmeňujúcich návrhoch. Jednoducho, nie je na to právo. Toto môže byť len ten váš valcovací stroj.

    Po druhé chcem povedať, že šesť rokov od vzniku Slovenskej republiky v čase, keď ste boli v opozícii, k takémuto opatreniu Mečiarova vláda ani Hnutie za demokratické Slovensko nikdy nepristúpilo. Nikdy nepristúpilo k tomu, aby obmedzovalo rečnícky priestor, aby obmedzovalo možnosť parlamentnej opozícii vyjadriť sa. Nikdy sa takýmto nedemokratickým spôsobom nepostupovalo voči vtedajšej parlamentnej opozícii. To znamená, krok, ktorý robíte, čudujem sa pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru, že vôbec s takýmto nehoráznym nedemokratickým výstupom vystúpi v parlamente a predkladá v parlamente, pretože po prvé je to protizákonné uznesenie Národnej rady a po druhé je v rozpore s elementárnymi pravidlami rozvoja demokracie na Slovensku, pretože jednoducho zapchávate opozícii ústa.

  • Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Kolegyne a kolegovia,

    tiež by som veľmi rád, pokiaľ mi to umožní priestor, reagoval na vystúpenie pána Brňáka.

    Pokladám za potrebné uviesť niektoré veci trošičku na správnu mieru. Boli tu vyjadrenia ohľadne obmedzovania diskusie v parlamente prostredníctvom tohto výkladu, ktorý bol podaný. Pokladám za potrebné povedať aj pre občanov, ktorí to iste dobre vedia, že riadny parlament vlastne diskutuje formou rozpravy. Faktická poznámka nie je nástrojom diskusie, najmä ak sa faktická poznámka vlastne stáva nástrojom, ktorý blokuje činnosť parlamentu. Z tohto pohľadu je celkom pochopiteľné a normálne to, že sa vyloží rokovací poriadok, tak ako to urobil ústavnoprávny výbor, ktorého som tiež členom.

    Rovnako pokladám za dôležité upozorniť aj na skutočnosť, že absolútne nedochádza k úprave nejakých povinností, ale pokiaľ by si kolegovia poslanci otvorili podrobnejšie pravidlá rokovania, ktoré boli schválené v minulom funkčnom období v roku 1997, tak už pri bežnom prečítaní sa každý dozvie, že vlastne tieto pravidlá sú plné takýchto takzvaných povinností. Ale, samozrejme, nejde o žiadne povinnosti, tak sa to nedá nazývať, možno iba konštatovať, že ide o podrobnejšiu úpravu určitého procesu.

    Ešte posledná poznámka. Samozrejme, zastávam podobný názor ako kolega Šimko, že ide o právnu kontinuitu z hľadiska potrebnosti alebo nepotrebnosti potvrdzovať uznesenia. Všade je absolútne bežný úzus, že uznesenia Národnej rady alebo zákonodarného orgánu platia, pokiaľ sa, samozrejme, nevyčerpal ich obsah v uplynulom funkčnom období alebo pokiaľ sa Národná rada nerozhodne ich zmeniť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

  • Myslím si, že navrhované uznesenie, ktoré máme pred sebou, je jednoznačne účelové. Článok 73 Ústavy Slovenskej republiky v odseku 2 totiž hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia, a to by som chcela zdôrazniť, nie sú viazaní príkazmi! Ak bude odsúhlasené toto uznesenie, považujem ho za príkaz, čiže vlastne odsúhlasíte porušenie ústavy. Na to by som chcela upozorniť zvlášť dôrazne.

    Takisto rokovací poriadok v § 33 hovorí, že poslanci majú právo podávať faktické poznámky a tak ďalej. Nikde sa nehovorí, prečo by mala byť diskusia ukončovaná.

    A ešte by som vám chcela, páni kolegovia, dať do pozornosti článok 75 ústavy kvôli vám aj kvôli sebe, pretože ja to dodržiavať budem. Neviem však ako vy. Pri sľube poslanca sme sa zaväzovali, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony. Takže som vás chcela upozorniť na článok 73, pretože chcete prijať príkaz, ktorým sa jednoducho dostane naša práca do rozporu s ústavou. A myslím si, že žiadna diskusia neblokuje činnosť parlamentu, pravdaže len v tom prípade, ak je parlament demokratický, čo sa mi po prijatí tohto uznesenia už asi zdať o našom parlamente nebude.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    môj názor na toto uznesenie je jednoznačný. Ide o protidemokratické uznesenie, ktoré má skutočne iba jeden, jediný cieľ, a to umlčať aspoň čiastočne opozíciu. Ide o výklad toho istého zákona, ktorý platil v predchádzajúcom období a vtedajšej koalícii to neprekážalo. Čiže dnes tu ide presne o opak - umlčať opozíciu.

    Treba si naozaj uvedomiť, že uznesenie má nižšiu právnu silu ako zákon, a keď sa v zákone hovorí o tom, že poslanec má právo podávať faktické poznámky, tak ako sa môžete uznesením snažiť zmeniť literu zákona v tom, že určíte iba jednu faktickú poznámku pri jednom vystúpení rečníka v rozprave. Vy vlastne celé toto uznesenie dávate iba na pôdu príkazov a zákazov. Zakazujete viac faktických poznámok pri jednom vystúpení a prikazujete, že sa musíme na faktické poznámky okamžite prihlásiť. Domnievam sa, že toto skutočne nemá s demokraciou nič spoločné, pretože ak vystupuje rečník v rozprave, tak ja ho v prvom rade počúvam, a potom musím mať nejaké minúty na to, aby som si rozmyslela, či chcem na neho zareagovať a aký problém chcem rozobrať, čím chcem zareagovať. Nemôžem to robiť súčasne, teda aj počúvať, aj rozmýšľať nad tým. Čiže ak mi nedáte priestor na to, aspoň nejaké minúty, aby som sa mohla rozhodnúť, tak potom o čom tu vlastne hovoríme? To je skutočne iba nátlak na poslancov, aby sa s faktickými poznámkami vlastne vôbec neprihlásili.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som na úvod pripomenul, že v čase, keď sa prijímal zákon o rokovacom poriadku - a treba zvýrazniť, že to je zákon, to nie je interná norma tohto parlamentu, ale je to všeobecne záväzný normatívny právny akt -, že v tomto čase som vykonával funkciu predsedu ústavnoprávneho výboru, a bolo potrebné vzhľadom na to, že to bol koalično-opozičný návrh, veľa úsilia vyvinúť na to, aby tento zákon bol prijatý a aby neboli zásadné rozpory.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že vy ste predložili do Národnej rady tlač číslo 179, a to je návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997, ktoré boli schválené Národnou radou 4. februára 1997. Treba povedať hneď na úvod, že Národná rada má právo v tejto súvislosti takto postupovať, a to podľa § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého Národná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením. Chcel by som zvýrazniť v tomto texte slovíčko alebo dve slová "v medziach". Pri každom pokuse o zmenu týchto procesných pravidiel treba vymedziť pojem, čo sú to medze a v rámci ktorých medzí je možné postupovať pri výklade zákona o rokovacom poriadku.

    Chcel by som tiež uviesť, že to, čo predložil ústavnoprávny výbor, považujem za ďalší pokus o obmedzenie právomocí a kompetencií či práv a pôsobenia opozície v Národnej rade. Mám na to celý rad dôkazov. Chcel by som tiež uviesť to, že porušovanie zákona o rokovacom poriadku od nástupu súčasnej vládnej koalície k moci už by mohlo ísť do loga Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tak ako sa systematicky porušuje zákon o rokovacom poriadku, je to už doménou vtipov, úškrnov, ale aj zmeny právneho vedomia ľudí, ktorí sledujú rokovanie Národnej rady.

    Porušovanie zákona o rokovacom poriadku ste predviedli veľmi úspešne v prípade dania súhlasu na zbavenie imunity poslanca Gustáva Krajčiho. V čase, keď bol predložený materiál z mandátového a imunitného výboru, ste účelovým spôsobom vykladali § 142 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého môže v tomto prípade o pozbavení imunity na tomto rokovaní Národná rada rozhodnúť. O žiadosti Národná rada môže rozhodnúť na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda Národnej rady dostal.

    Tiež je diskutabilné to, čo ste schválili pred niekoľkými minútami, a to je rozšírenie programu Národnej rady o konaní o žiadosti o zbavenie imunity poslanca Ivana Lexu. Ste v časovej tiesni, pretože v súčasnosti prebieha boj o štátny rozpočet. Je celkom logické, že keď sa končí rozpočtové provizórium, musíte sa vtlačiť do času do konca marca tak, aby od 1. apríla platil zákon o štátnom rozpočte už publikovaný v Zbierke zákonov. Aj toto je ďalší príklad toho, vážený pán predseda, že stanovenie volieb na koniec septembra do Národnej rady je nelogický termín. Je to termín, ktorý spôsobil už po druhýkrát v histórii Slovenskej republiky požiadavku na presun rozpočtu na začiatok nasledujúceho roku a pred tým riešenie rozpočtových podmienok a pravidiel prostredníctvom rozpočtového provizória.

    Chcel by som ďalej uviesť, že už ste obmedzili práva opozície pri prerokúvaní žiadosti o vydanie na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho aj tým, že ste stanovovali časový limit 10 minút. To je tiež porušenie práv a možností opozície vyjadriť sa k prerokúvaným otázkam. Som zvedavý, ako zvládnete prerokúvanie štátneho rozpočtu v návrhu zákona o štátnom rozpočte pod prizmou 10 minút. Ďalej ste postupovali tak, že už v čase prerokúvania žiadosti o vydanie na trestné stíhanie poslanca Krajčiho ste nám obmedzili možnosť vystupovať v rozprave formou faktickej poznámky, a to obmedzením len na jednu faktickú poznámku.

    Chcem vás ďalej upozorniť, že v čase prerokúvania žiadosti o vydanie poslanca Krajčiho ste nám zastavili možnosť, ktorú zákon o rokovacom poriadku dáva, a to je možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Nebrali ste do úvahy, že poslanci, ktorí v čase takej závažnej kauzy sa chcú ďalej vyjadriť, sa mohli podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prihlásiť do rozpravy. Zobrali ste právo na psychohygienu poslancom, pretože ste už opakovane niekoľko nocí preložili a predĺžili rokovanie, pričom poslanci, ktorí to navrhli, zdúchli a ani sa na tejto nočnej rozprave rokovania Národnej rady nezúčastnili.

    Chcel by som ďalej uviesť, že obmedzujete priame prenosy z rokovania Národnej rady prostredníctvom televízie. Umožňujete, aby váš predseda vlády vystúpil v čase, ktorý tiež upravuje zákon o rokovacom poriadku, a to je hodina otázok v najexponovanejšom čase pre televíziu, aby pourážal opozíciu bez toho, že by sa mu niečo stalo. Ak pán predseda vlády povedal, že máme paprče - skúmal som ho v Pressclube a všimol som si, že má celkom také isté ruky ako ja -, ak sú moje ruky paprče, tak potom sú to všeobecne v týchto zemepisných šírkach paprče. To sa dozvedáme v rámci kultúry demokracie v tejto miestnosti Národnej rady. Meníte zákony preto, aby ste mohli robiť čistky. Vymenili ste vedenie Eximbanky, vymenili ste generálneho prokurátora, preto ste museli meniť zákony. Aj teraz účelovo vykladáte zákon a dovoľte mi, aby som povedal právne aspekty svojho postoja. Pevne verím, že pán predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý predkladá tento materiál, bude venovať pozornosť, počkám, kým skončí.

    Svoje otázky alebo svoj právny postup budem venovať rozhodnutiu ústavnoprávneho výboru, preto sa ospravedlňujem, že som chvíľu čakal. Podľa bodu 1 upravujete takýto text v tlači, ktorú predkladá ústavnoprávny výbor Národnej rade. Komentujete § 33 ods. 1. Chcem uviesť, že § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku upravuje text, že poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka - bodka. Váš text, komentár ústavnoprávneho výboru, ktorý bude mať normatívnu podobu, pretože ho dávate do uznesenia, ktorým sa bližšie určujú podmienky rokovania, formulujete tak, že ustanovenie § 33 upravuje postup pri faktickej poznámke tak, aby sa faktická poznámka nezneužívala na rušenie poriadku a priebehu rokovania schôdze. Mimoriadne negatívne teda vymedzujete takýto text, ktorý som absolútne v § 33 neobjavil. Účel tohto ustanovenia o faktickej poznámke vôbec nesmeruje podľa mojej mienky k tomu, aby sa faktická poznámka nezneužívala. Tento text reguluje postup poslancov v rozprave.

    Vaša formulácia druhej vety znie, že faktickou poznámkou reaguje poslanec na vystúpenie ostatného rečníka v rozprave. Toto považujem za hrubé porušenie platného textu zákona o rokovacom poriadku, pretože platný rokovací poriadok hovorí, že poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka - bodka. V akom smere tu hovoríte o rečníkovi v rozprave? Využívate v tomto texte ďalej aj formuláciu, že poslanec má právo na jednu faktickú poznámku, ale viažme to teraz na to, čo je formulácia alebo pojem ako legislatívnotechnický termín podľa gramatického výkladu práva, alebo sémantického výkladu práva, ktorý sa považuje za rovnocennú súčasť všetkých foriem výkladu. Kto to je rečník v rozprave? Skúmal som tento text v § 27 zákona o rokovacom poriadku a tu sa hovorí, že do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu rečníkov a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov, teda rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov. Toto je terminus technicus, ak ho chcete použiť. Ale nemáte žiadne právo podľa mňa formulovať veci tak, že to staviate len na vystúpenie rečníka v rozprave. Podľa mojej mienky je toto extenzívny výklad práva, a ak zoberiem platný právny stav § 33, tak je v plnom rozsahu možné reagovať faktickou poznámkou aj na faktickú poznámku, pretože ide o vystúpenie ostatného rečníka, pričom ostatný rečník nie je len rečník v rozprave, ale aj ten, kto posledne vystúpil v akejkoľvek forme, nielen v rozprave.

    V tomto je nezhoda nášho právneho názoru, sme v spore a som presvedčený, že spor, tak ako ho komentujete v ústavnoprávnom výbore, ak ho schválite, o čom nepochybujem, sa neskončí len na pôde Národnej rady. Budem sa o to snažiť. Formulujete tu teda pojem rečník v rozprave alebo ostatný rečník v rozprave, pričom podľa textu § 33, ale aj § 27 pod pojmom rečník je chápaný nielen rečník v rozprave prihlásený buď písomne, alebo ústne, ale akýkoľvek poslanec, ktorý vystúpi. Dokonca je to aj rečník, ktorý je so súhlasom Národnej rady ako osobnosť mimoriadne významná, je to potom skupina ľudí, ktorí majú právo vystúpiť, kedykoľvek chcú, ako je prezident republiky, predseda vlády, členovia vlády a potom sú to aj osoby, ktoré môžu vystúpiť so súhlasom Národnej rady, ako je generálny prokurátor a ďalší. To sú rečníci, ktorí vystupujú v rozprave, a to nie sú len tí ostatní rečníci, ktorí sú prihlásení buď písomne, alebo ústne. Preto je váš výklad extenzívny a je v rozpore podľa mojej mienky so zákonom o rokovacom poriadku, pretože - čítal som to v úvode - uznesením môžete upraviť bližšie podrobnosti rokovania, ale len v medziach zákona, teda v medziach zákona o rokovacom poriadku. A v tejto veci prekračujete medze zákona o rokovacom poriadku.

    Ďalej vystupujete s textom - to je druhá fáza myšlienky, ktorú chcem povedať -, že poslanec má právo na jednu faktickú poznámku, v ktorej reaguje na vystúpenie ostatného rečníka v rozprave. Toto je vulgarizmus v ponímaní a v obmedzení slobôd i práv poslancov, lebo je fakt, že § 33 hovorí o faktickej poznámke v jednotnom čísle. Nehovorí o faktických poznámkach, ale hovorí o faktickej poznámke. Ale ak by sme išli vaším "logickým" výkladom § 34 na procedurálny návrh, tak potom by súčasťou procedurálneho návrhu nemohli byť viaceré návrhy k danej prerokúvanej veci, ale len jeden, jedinký návrh, pretože vykladáte zákon cez podstatné meno ženského rodu, v tomto prípade to je gramatický výklad a sémantický výklad v jednotnom čísle. Ak pôjdem do absurdna vaším spôsobom myslenia, tak potom, keď je v zákone o rokovacom poriadku zakázané nosiť do parlamentu zbrane, tak vzhľadom na to, že tam je množné číslo, v jednotnom čísle jednu zbraň doniesť môžem. Čiže ak je tu raz jedna faktická poznámka, nemôžem mať podľa vášho výkladu faktické poznámky dve alebo viacej.

    V tomto zmysle považujem tento text za porušenie § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Opakujem, keď Národná rada môže určiť bližšie podrobnosti o svojom rokovaní formou uznesenia, ale len v medziach tohto zákona. Vzhľadom na to, že porušujete medze zákona o rokovacom poriadku, domnievam sa, že text v tlači 179, ktorý predkladá ústavnoprávny výbor, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, a preto odporúčam, aby sa buď ďalej diskutovalo o týchto otázkach, alebo aby sa tento návrh stiahol, pretože je v rozpore so zákonom. Nie je možné o ňom vôbec rokovať. A je mi podivné, že je to práve ústavnoprávny výbor, ktorý by mal v podstate byť strážcom zákonnosti aj vo vnútorných pomeroch Národnej rady.

    Dávam procedurálny návrh, aby sme stiahli tento návrh, vážený pán predseda, z rokovania Národnej rady a aby sa neobmedzovali práva poslancov, pretože to môže zasiahnuť tak opozíciu, ako aj koalíciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Lexa.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že veľmi presvedčivá argumentácia pána docenta Tkáča jednoznačne hovorí o tom, že prijatím tohto návrhu uznesenia sa poruší zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Oznamujem vám, že v prípade, ak predsedajúci toto uplatní v budúcnosti po prípadnom prijatí tohto uznesenia, nezákonného uznesenia, sa budem domáhať svojich zákonných práv a nenechám si odňať slovo po druhýkrát a použijem na to iné prostriedky.

    Druhú poznámku by som chcel venovať pasáži, kde pán docent Tkáč hovorí o tom, aké má Dzurinda ruky a aké Dzurinda prijal pomenovanie vo väzbe k poslancom za Hnutie za demokratické Slovensko. Áno, aj ja som sa pozeral na pána Dzurindu. Nemá také ruky ako pán docent Tkáč. Má špinavé ruky, hryzie si nechty, čo je prejav nervovej podstaty pána predsedu vlády, takže si nemyslím, že je vhodné porovnávať jeho paprče s rukami pána docenta Tkáča.

  • Vypnite mikrofón pánu poslancovi Lexovi, nereaguje na pána docenta Tkáča.

    Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Budem reagovať na pána poslanca Tkáča. Pán poslanec Tkáč, interpretujete ustanovenie § 33 ods. 1 tak, že, citujem, hovoríte, že v plnej miere podľa vášho názoru môže poslanec reagovať aj na faktickú poznámku vzhľadom na to, že tam nie je presne vymedzené, čo je to ostatný rečník. Tu chcem pripomenúť, že v minulom volebnom období, vtedy, keď ste mali väčšinu, 4. februára 1997 bolo prijaté prvé uznesenie o Podrobnejších pravidlách rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a tam sme už prijali v bode 11 k § 33 podrobnejší výklad, že faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku. Takže to je jedna časť mojej poznámky.

    Druhá časť sa vzťahuje na singulár. Je pravda a s tým absolútne súhlasím, že je napísané v ods. 1 § 33, že poslanec má právo na faktickú poznámku, ale neznamená to, že toto je obmedzenie, aby poznámka mohla byť jedna, ale obmedzenie vyplýva z toho, že poznámka - čo je ustanovené v ods. 2 § 33 - nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Čiže to, čo sa navrhuje v návrhu ústavnoprávneho výboru, je jednoducho návrh, ktorý zamedzí obchádzať toto obmedzenie zákona. To znamená, že každý poslanec sa môže prihlásiť s faktickou poznámkou, faktická poznámka každého poslanca, ktorý sa prihlási, môže trvať dve minúty, ale nie je možné, aby reagoval poslanec faktickou poznámkou na ostatného rečníka tak, že sa opakovane prihlási, a to vystúpenie bude trvať dlhšie ako dve minúty, čo sa, bohužiaľ, veľmi často stávalo a pripúšťam, že sa to stávalo aj v predchádzajúcom volebnom období a niekedy sme viacerí zneužívali toto ustanovenie. Takže návrh ústavnoprávneho výboru neprekračuje medze zákona.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Nadväzujem na slová pána poslanca Tkáča, že Národná rada Slovenskej republiky svoj rokovací poriadok môže vykladať len v zmysle § 1, t. j. v medziach ustanovení zákona. Výklad, ktorý je predložený, je účelový, jednoznačne namierený proti právam opozície s cieľom čo najviac zúžiť priestor na jej vyjadrovanie. Je mi pri tomto návrhu, nehnevajte sa, celkom nevoľno. Pretože keď si spomeniem na vyjadrenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý 23. januára 1999 v Dialógoch povedal, že si veľmi želá, aby opozícia mala možnosť slobodne sa vyjadrovať, tak to, čo predkladáte, je absolútne diametrálne iné ako to, čo predseda vlády prezentuje pred občanmi.

    A v ďalších súvislostiach je tento návrh ešte smutnejší. Keď si spomeniem, že v Krokoch už takmer opozícia - myslím v televíznych Krokoch - opozícia nevystupuje, že zahraničné návštevy sa nestretávajú s opozíciou, keď som bola podpredsedníčkou vlády, prišla ku mne zahraničná návšteva a predtým sa vždy stretla so zástupcami opozície, dnes to už neexistuje, že do zahraničia chodia delegácie bez zástupcov opozície, opozícii sa zužuje priestor v tlači, tak tento váš návrh je absolútne, absolútne neprijateľný pre demokratickú spoločnosť a pre vaše vyjadrenia najmä v zahraničí, ako opozícia po septembri dostala priestor.

  • Faktická poznámka - Peter Weiss.

  • Chcel by som pánu poslancovi Tkáčovi pripomenúť, že ešte kým bol platný starý rokovací poriadok, jeho kolegovia poslanci za HZDS viackrát odhlasovali v tejto miestnosti ukončenie rozpravy ako takej, niekedy hneď po začiatku, a vtedy ste - bolo to najmä po návrhoch SNS - neobhajovali tak vehementne demokraciu a práva opozície.

    Ďalej by som chcel pripomenúť, že rokovací poriadok bol schválený predovšetkým hlasmi HZDS, pretože bol schválený v minulom funkčnom období parlamentu, a tak, čo sa týka občasného skracovania diskusie v časti, kde sú prihlásení poslanci ústne, tak sa koná len a len výlučne v súlade s rokovacím poriadkom, ktorý ste sami schválili a ktorý ste aj takýmto spôsobom využívali v minulom funkčnom období.

    K tomuto opatreniu viedla istá skúsenosť, skúsenosť z prerokúvania odobratia imunity pánu poslancovi Krajčimu, keď ste ukázali, že jednoducho je možné cieľavedomým opakovaním faktických pripomienok, dlhými vystúpeniami na niekoľko dní fakticky paralyzovať parlament a urobiť štátu škody. Áno, táto skúsenosť viedla k tomu, že si jednoducho nemôžeme dovoliť, štát si nemôže dovoliť, aby po opakovaní takejto obštrukcie nebol schválený rozpočet, pretože ste zanechali ekonomiku v takom stave, v akom ste ju zanechali. V rakúskom parlamente funguje celkom iné ustanovenie, a je rovnako demokratické. Takže neroňte krokodílie slzy.

  • Pán poslanec Šťastný - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nebudem sa venovať právnym aspektom, pretože nie som právnik, ale dovoľte mi, aby som citoval z jedného materiálu, ktorý vydal Parlamentný inštitút aj vzhľadom na to, že sa tu opakovane prezentuje snaha o začlenenie sa do Európskej únie, kde v posudku komisie sa doslova píše: "Posudok Komisie na prihlášku Slovenskej republiky označuje za hlavné nedostatky nestabilitu inštitúcií a ich nedostatočné zakorenenie v politickom živote a vážne nedostatky vo fungovaní demokracie. Vláda nedostatočne rešpektuje právomoci, ktoré ústava udelila ostatným orgánom, nemá rešpektné práva opozície." Myslím si, že to je dosť veľavravné na to, aby sa parlament zamyslel nad tým, či dôjde k prijatiu takýchto zmien v rokovacom poriadku alebo nie. A pokiaľ ide o obštrukcie v parlamente, myslím si, že početnosť tejto opozície je taká malá vzhľadom k 93 hlasom, že väčšinou obštrukcie v preťahovaní a prestávkovaní vznikali vždy z nedostatku koalície.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že samotné čertovo kopýtko tohto návrhu nespočíva ani v tom, že sa jednoducho schváli ďalší postup, ktorý v podstate uľahčuje cestu parlamentnej väčšine riešiť nejaké problémy v rámci parlamentu. To čertovo kopýtko spočíva v niečom inom. Jednoducho si neuvedomujete, že ak budú mať tieto všeobecné pravidlá univerzálnu platnosť, budú presne takým istým spôsobom pôsobiť aj na vás, pretože všetko je, páni, len dočasu a práve pod dojmom možno aj tohto dočasu sme my ustúpili pri tvorbe rokovacieho poriadku pánu poslancovi Ftáčnikovi, keď sme tiež mohli veľmi elegantnou väčšinou jednoducho povedať, že bude iba jedna faktická poznámka. Robili sme to možno aj preto, lebo sme si uvedomili, že niekedy budeme aj my stáť v opozícii a že to, čo je pre nás teraz kvázi výhodné, môže byť zajtra nevýhodné. A práve tu je problém. Možno vy ste to v minulosti takto nepociťovali, pretože, povedzme, keby taká politická kauza v smere, ako bola naznačená v súvislosti s poslancom Krajčim, bola u vás, tak nepochybujem o tom, že by ste volili akýkoľvek parlamentný prostriedok na to, aby ste sa pokúšali obhájiť svojho kolegu v tomto smere. Čiže jednoducho chcem povedať, že všetko je dočasu, a to, za čo dnes veľmi horujete, možno onedlho budete ako kohúti, nadutí kohúti veľmi ostro protestovať a písať všelijaké petície, že je porušené vaše právo vystupovať v parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Musím vám povedať, vážení kolegovia, že skutočne som sa veľakrát dostala do iných parlamentov, ale myslím si, že sa budete mať za čo hanbiť. Len si to prijmite. Viete, ako opozičná politička som vďačná za každý váš chybný krok, že ho robíte, pretože tým si len skracujete vlastne svoj manévrovací priestor. To, čo sa deje, tieto nedemokratické spôsoby si už skutočne začínajú uvedomovať aj občania. Dnes som mala príležitosť dve hodiny byť pri telefóne a musím vám povedať, že nikto, ani jeden z občanov nezatelefonoval, ktorý by mal nejakú výhradu smerom k nám, ale nepriala by som vám počuť radikálne telefóny, ktoré som mala vaším smerom. Občania už začínajú mať toho dosť. Brutálne vraždy, ktoré sa dejú, kriminálne prostredie, ktoré je, a kriminalita sa neznižuje a súčasne parlament máme obkolesený tak, že vám garantujem, že aj tí, ktorí tu sedeli v roku 1989, by sa tomu asi čudovali. Stále sa pýtam policajtov vonku: Povedzte mi, hrozí nám niečo? Toto všetko, aj to, čo robíte, že nám chcete zavrieť ústa, je len, povedala by som, súčasť spoločnej hry.

    Pán predsedajúci, ešte by som vás chcela poprosiť o jednu vec, aby ste upozornili kolegov, lebo sa zdá, že si to nevšímate, že tieto diskusné príspevky rušia mobilné telefóny. A bola by som veľmi rada, keby sme sa naučili vzájomne sa už konečne rešpektovať, aby ste aj zaviedli systém sankcií.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pamätám sa a určite sa aj ostatní pamätajú, ako ste občanov na mítingoch presviedčali, že ste vysoko demokratickí, lenže to, čo prezentujete voči opozícii v tomto parlamente, nemá nič spoločné s demokraciou. I toto uznesenie je ďalším krokom k umlčaniu opozície. Sami viete, že zákon má väčšiu silu ako uznesenie, teda aj rokovací poriadok má väčšiu silu ako uznesenie. Či nás chcete presvedčiť, že opak je pravdou? Som presvedčená, že tento návrh je účelovo pripravený najmä kvôli dvom bodom, ktoré sa budú prerokúvať v parlamente, bodom, ktoré budú zaujímať slovenskú verejnosť, a to je návrh zákona o štátnom rozpočte a kauza Lexa. Považujem to teda za nedemokratický krok, ktorý posúva našu spoločnosť niekde dozadu. Kolegovia, nepresviedčajme sa, že je to inak. Už dopredu vieme, že vy, koaliční poslanci, budete hlasovať za prijatie tohto uznesenia. Ale uvedomte si, že hlasujete v rozpore s našimi právnymi normami, pretože staviate uznesenie nad rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac - faktická poznámka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že sa stačí vrátiť k vecným faktom, ktoré sprevádzali práve diskusiu, ktorá prebiehala v pléne, od ktorej sa odvíjalo ono rozhodnutie alebo onen výklad ústavnoprávneho výboru, o ktorom dnes hovoríme. Ak sa hovorí o tom, že niekto niekomu zatvára ústa, je to neuveriteľne paradoxné vzhľadom na to, že pokiaľ by ste si spočítali...

  • Rušenie zvukového záznamu mobilnými telefónmi.

  • Žiadam pani poslankyne, pánov poslancov, aby vypli mobilné telefóny. Momentálne neviem nájsť spôsob, ako tu naháňať a chytať poslancov, ktorí nerešpektujú rokovací poriadok. Ak mi poradíte, rád to uplatním.

    Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Ak mi dovolíte, aby som pokračoval, ak si jednoducho spočítame, koľko poslancov vládnej koalície vystúpilo v rozprave a koľko poslancov opozície vystúpilo v rozprave, zistíte, že to bol približne za tie tri alebo štyri dni štvornásobok poslancov opozície ako poslancov koalície. Ak si spočítate počet faktických poznámok, ktoré predniesli poslanci opozície a poslanci vládnej koalície, zistíte, že počas štyroch dní to bol približne osemnásobok poslancov opozície ako poslancov vládnej koalície, pričom najmä v posledný deň, to znamená už po prijatí onoho výkladu uznesenia, bol pomer medzi poslancami opozície a vládnej koalície ešte väčší v prospech opozície. Ale tak je to v poriadku. Chcem tým povedať len jedno jediné, že zmena, ktorú sme mali možnosť zažiť, v ničom neobmedzila poslancov opozície, v ničom im nezatvorila ústa, naopak, dala diskusii len normálny priebeh, a tak ako vidíme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, lebo som vám do toho vstúpil, pokračujte. Ešte minútu.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Zajaca.

  • Ďakujem pekne.

    To je už len posledná veta. A tak ako ukazuje aj dnešná diskusia, vlastne len potvrdzuje správnosť vtedajšieho rozhodnutia a správnosť toho, čo tu dnes predkladá ústavnoprávny výbor, pretože dnešná diskusia, ako sa vedie podľa starých pravidiel, sa znova vlastne iba točí, s prepáčením, ako pes okolo svojho vlastného chvosta. Donekonečna sa iba opakujú tie isté argumenty a nemá to naozaj nijaký význam. Neprispieva to k rozvoju diskusie, nikoho to neobmedzuje, návrh je správny, je užitočný a opozícia týmto návrhom nič nestráca ani vládna koalícia týmto návrhom nič nezískava.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým nám väčšinou svojich hlasov poslanci vnucujú realizáciu politiky vládnej moci v slovenskom parlamente, považujem za zlý a nepodarený, pretože mení zvykové pravidlá zaužívané v tomto parlamente v neprospech slobody prejavu. Obmedzuje slobodu prejavu a obmedzuje aj výkon poslaneckého mandátu, preto som presvedčený, že návrh je v priamej kolízii s Ústavou Slovenskej republiky a treba ho stiahnuť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem sa vrátiť k vystúpeniu pána kolegu Tkáča a hlavne k poznámke, v ktorej hovoril o negativistickom vymedzení účelu § 33 rokovacieho poriadku, tak ako je uvedený v prílohe k uzneseniu, ktoré prerokúvame. Skutočne sa s ním stotožňujem a je to tak, § 33 hovorí jednoznačne o tom, že faktická poznámka je súčasťou rozpravy, teda, prosím, nie tak ako aj v tejto sále už odznelo, že to, čo chceme povedať a sformulovať ako zásadné myšlienky, máme možnosť predniesť v rozprave. Práve priebeh rozpravy okorenený o faktické poznámky a reakcie na vystúpenia faktickými poznámkami sú tým procesom, ktorý formuluje naše konečné stanovisko k problému. Predsa nezneužívanie faktickej poznámky na rušenie poriadku upravuje § 32 rokovacieho poriadku, ktorý dáva predsedajúcemu plné práva a kompetencie na to, aby mohol zabezpečiť, aby faktická poznámka nebola zneužívaná na rušenie poriadku a priebehu rokovania schôdze.

    Pokiaľ, kolegyne a kolegovia, ide o obštrukcie a rušenie priebehu schôdze, spomeňte si, prosím, koľkokrát sme len v minulom týždni predčasne skončili rokovanie, pretože vládna koalícia nebola schopná zabezpečiť uznášaniaschopnosť tohto parlamentu, koľko prestávok, hodinových i dlhších, sme v tomto parlamente mali len z toho istého dôvodu a koľko ich ešte budeme mať. Ak sa teda odvolávate na toto, môžeme tvrdiť za poslanecký klub jedno jediné: toto je zneužitie, práve toto je zneužitie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predseda, ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    posledný diskutujúci v rozprave jednoznačne hovoril, že navrhované ustanovenie alebo návrh ústavnoprávneho výboru je v rozpore so zákonmi - a už to tu viackrát odznelo - s platnou ústavou. Ale podľa môjho názoru oveľa vážnejšie je, že navrhované opatrenia sú v rozpore s demokraciou a že týmto sa naozaj vôbec nepribližujeme k tomu, čo sa proklamuje v prospech demokratických pravidiel, ktoré majú platiť v Európe. Dokonca aj to, čo povedal pán poslanec Zajac - že už vlastne je správnosť dnešného rozhodnutia, sám povedal dopredu, že sa vlastne rozhodlo -, ukazuje, že celá naša diskusia je zbytočná. Ale budeme musieť prijať také opatrenia alebo urobiť také kroky, aby sme sa postavili proti tomu, ak chcete obmedzovať demokraciu a likvidovať ju takými protizákonnými opatreniami, aké je práve pripravené z dielne ústavnoprávneho výboru. Takže navrhujeme, aby sa naozaj vec prehodnotila a stiahla z rokovania, lebo budeme nútení sa sťažovať aj v zahraničí na takýto postup.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Malíková - faktická poznámka.

  • Využijem právo a možno poslednýkrát - pretože vy si odhlasujete aj tak, čo budete chcieť - budem mať dve faktické poznámky. Dobre viete, že vystúpenia v rozprave a faktické poznámky sú jediné naše nástroje, jediná naša zbraň na prezentovanie názorov opozície. O chvíľočku si odhlasujete to, čo ste si navrhli, pretože pomer moci je taký, aký je. Ale keby sa tu napríklad stále vzadu pán Langoš nerehotal už sebaistý, že to, čo si navrhne, sa odhlasuje a nemá úctu ani k názorom kolegov, aby si ich vypočul, tak by ste nám mali dať v tomto demokratickom parlamente právo, aby sme prezentovali svoje názory. Viem, že ich nepresadíme, pretože napríklad, keď tu bolo stopované časomierou, že rozprava opozície, koalície je v pomere 4:1, faktické poznámky 8:1, ale, milí kolegovia, pomer moci je 93:57, a tým je povedané všetko. Takže urobte si, na čom ste sa dohodli. Pán Langoš sa môže vyrehotúvať ešte do konca tejto schôdze a môžete si odškrtnúť ďalšiu čiarku, že ste urobili ďalší mínus na demokratickej tvári tohto parlamentu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo.

    Okrem právneho výkladu, mimochodom rôzneho, treba zrejme nájsť racionálne aj efektívne východisko fungovania tohto parlamentu. Chcem upozorniť pána poslanca Tkáča, ale aj iných, že je tu aj postoj našej verejnosti, ktorá skôr chce od nás všetkých niečo iné ako opakované, obsahovo rovnaké, povedal by som, mechanicky uplatňované v istom systéme vystúpenia, ktoré vlastne neumožňujú alebo nedávajú možnosť veci pohnúť dopredu. Aj na nás sa občania obracajú a žiadajú skutočne niečo iné. Nazdávam sa, že náš parlament musí mať demokratickú možnosť prijať isté opatrenia, ktoré ho uschopnia. Musím povedať, že na nás sa občania obracajú skutočne s tým, čo tu povedala pani Belohorská, ale v inom pohľade. Napríklad, kedy sa už zastaví nárast zločinnosti? Kedy sa zastaví pokles životnej úrovne, kedy sa zastaví rozpad podnikovej sféry? Kedy sa skončí blahobyt privatizérov, ktorý prekvital počas bývalej vlády? Nedá sa s tým nič urobiť? Na to sa pýtajú občania. Nazdávam sa, že sa dá a myslím si, že k tomu smeruje aj návrh uznesenia ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andel.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Pán predseda, využijem možnosť, ktorú mi dáva rokovací poriadok, a budem v krátkosti reagovať na dvoch kolegov, ktorí vystúpili formou faktickej poznámky. Páčilo sa mi vystúpenie pána Zajaca, v ktorom proste urobil takú stručnú analýzku našich vystúpení v niektorých bodoch rokovania, kde sme ako predstavitelia opozície vystupovali, neviem koľkonásobne viac, či už vo forme rozpravy, resp. vo forme faktických poznámok. A práve preto - škoda, že tu nie je kolega Zajac -, je toľko faktických poznámok aj teraz, aby sme túto možnosť mali, aby nám nebola braná táto možnosť.

    Pán kolega Weiss a v nadväznosti na to, predsa ústa sú základným pracovným nástrojom poslanca. Či to zoberieme vážne alebo humorne, je to tak. V každom demokratickom parlamente je rozprava základom slobodnej vôle toho-ktorého poslanca. Iste sú aj extrémy, napríklad v parlamente prvej Československej republiky rozprával Klement Gottwald dva týždne, čítal telefónne zoznamy celých Čiech. Áno, samozrejme, uznávam, sú to extrémy. Samozrejme, existujú i obmedzenia vo vyspelých parlamentoch, že rozprava jednoducho trvá desať minút, napríklad v českom parlamente. Ale páni poslanci sa vynašli. Tak sa dvakrát prihlásili do rozpravy a rozprava nie je desať minút, ale dvadsať minút. A tam to obmedzenie neexistuje.

    Viem, uvedomujem si, že ste pod tlakom prijatia štátneho rozpočtu. Áno, je to pravda. Ale uznajte sami, či to nie je aj trošku vaša chyba, že sme sa dostali do takéhoto tlaku. A skutočne, ak hovoríme o demokracii, snažme sa byť demokratickí. To, že sa tu napádame, urážame rôznym spôsobom, je iná vec, ale nechajme sa jeden druhého vzájomne vyrozprávať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, chcela by som vrátiť pozornosť snemovne k vystúpeniu pána poslanca Tkáča, a to v tom, že skutočne rokovací poriadok a jeho zmeny môžu byť prijaté len v medziach zákona o rokovacom poriadku. Podľa jeho právneho výkladu a podľa výkladu našich právnikov uznesenie ústavnoprávneho výboru ide nad rámec zákona o rokovacom poriadku. Uviedol na to dosť konkrétnych prípadov a príkladov. Keby sme išli v takom duchu, ako vykladá ústavnoprávny výbor niektoré paragrafy, tak by naozaj každý jeden z nás mohol nosiť po jednom revolveri a neboli by sme prekročili tento zákon.

    Myslím si, že treba naozaj zvážiť aj určitý konsenzus, ktorý bol dosiahnutý, pretože tento návrh rokovacieho poriadku nebol prijatý len poslancami HZDS, ako tu odznelo, a vtedajšou koalíciou, ale aj poslancami SDĽ, ktorí sa sami aktívne podieľali na príprave: konkrétne pán Fogaš, pán Ftáčnik a mohla by som vymenovať ďalších poslancov za SDĽ, pána Benčíka, ktorí sú dobrí právnici a zrejme zvážili, prečo toto ustanovenie bolo formulované tak, ako je.

    A ak hovoríme o pomere vystúpení poslancov opozície a koalície, chcem vás upozorniť na to, že poslanci koalície napríklad k vládnym návrhom zákonov majú minimum vystúpení. Očakávala by som, že budú väčšmi podporovať svojich ministrov. Potom ostáva väčší priestor nám z opozície na našu kritiku, čo je zasa naša úloha a my si ju plníme. Takže nedávajte za vinu nám opozičným poslancom, že vaši koaliční poslanci nechodia dobre pripravení a nemajú dostatok poznámok na podporu alebo možno aj na kritiku vašich návrhov zákonov. Nemôžem súhlasiť s výkladom ústavnoprávneho výboru, pretože skutočne ide nad rámec zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, chcem povedať, že aj keď tu niekoľkokrát odznelo tvrdenie, že faktickými poznámkami strácame čas a vlastne maríme možnosť prijímať zákony, odporúčam prečítať si záznamy a dôjdeme k záveru, že podstatne viac času než faktickými poznámkami sme stratili prestávkami, ktoré predsedajúci schôdze dáva, a to je skutočná strata. Totiž v tom čase sa pre národ nič nehovorí, naproti tomu faktickými poznámkami áno. Myslím si, že hlavnou pohnútkou je váš strach, že formou faktických poznámok nakoniec niekoho uhovoríme alebo presvedčíme a prídete o hlas. Nemajte strach a robte rovnaké podmienky ako na prestávky, tak aj na faktické pripomienky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ozaj by som nebola rada, keby som prišla o slovo ešte predtým, ako si toto odhlasujete a uvediete do života. Dovolila by som si prečítať z vašej koaličnej zmluvy, ktorá hovorí v bode 2 - Súčinnosť koalície - bod 2: "Väčšinovú parlamentnú podporu koaličnej vláde zabezpečujú koaliční partneri prostredníctvom svojich parlamentných klubov. Koaličnú spoluprácu a zjednotenie názorov a postupov zabezpečujú predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov. Návrhy zákonov, návrhy na zmenu a doplnenie vládou predložených legislatívnych predlôh predkladajú poslanci koaličných partnerov po informovaní predsedov všetkých poslaneckých klubov koaličných partnerov. Členovia koaličnej vlády a poslanci koaličných klubov sa pred schôdzou stretnú na spoločnom zasadnutí a zaujmú k návrhu, ktorý predložil niektorý z nich, stanovisko. Ak niektorý z koaličných partnerov vznesie výhrady voči návrhu zákona, prípadne voči zmenám a doplnkom zákonov, koaliční partneri odporučia svojim poslancom rozhodnúť až po stanovisku koaličnej rady."

    Čiže tu je vlastne odpoveď na to, prečo vaši páni poslanci vystupujú podstatne menej ako my. Jednoducho preto, že ich drží určitá stranícka disciplína a obávajú sa týchto vystúpení.

    Chcem vás znovu varovať. Páni kolegovia, môžete nahradiť niektorým z veľvyslancov opozíciu v televíznych debatách. Môžete zakázať napríklad voľný prístup občanov k budove, pretože sa obávajú, keď tam vidia také množstvo policajtov a "kukláčov". Ale varujem vás, toto nie je cesta demokratizácie a transformácie tejto spoločnosti. Práve naopak, to sú tri kroky dozadu.

  • Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

  • Chcela by som vám, kolegovia, len povedať, že teraz ste vo vláde vy a zrejme nabudúce, pretože všetko je v pohybe, budete v opozícii. Skúste sa vcítiť do tejto pozície a skúste si sami sebe povedať, či sa vám bude páčiť, ak budú vaše práva takýmto spôsobom obmedzené. V minulosti sme opozíciu nikdy pri faktických poznámkach nejakým spôsobom neobmedzovali. Myslím si, že sa týmto vaším uznesením, ak ho prijmete, poškodí demokracia. A tá by tu mala trvať, aj keď sa vlády obmieňajú.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán poslanec Orosz?

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem na úvod môjho krátkeho vystúpenia povedať, že diskusia len umocnila moje presvedčenie, že tento návrh je potrebný a vecne správny.

  • Diskusia mala prevažne politický charakter, miestami, chvalabohu, aj odborný charakter. K politickej časti diskusie zrejme nemá zmysel zaujímať stanovisko. My sme si už zvykli na to, že súčasná opozícia nás považuje za zlých, za tých, čo porušujú demokraciu a môžeme len konštatovať, že to je veľmi často pokrytecké, najmä z niektorých úst.

    Dovolím si povedať, že táto diskusia plasticky ukázala, ako sa účelovo menia názory niektorých poslancov od obdobia, keď boli vo vládnej koalícii. Zámerne som vo svojom úvodnom vystúpení spomenul uznesenie číslo 522, ktorým sa schválili Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Nechcem opakovať to, čo už povedal vo faktických vystúpeniach pán poslanec Šimko alebo pán poslanec Kresák. No veľmi jednoznačne poukázali na to, že ustanovenia takého charakteru, aké navrhujeme teraz, už v týchto podrobnejších pravidlách sú.

    Pán poslanec Šimko spomenul bod číslo 11 podrobnejších pravidiel, čím reagoval na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Tam sa veľmi jednoznačne hovorí: "Faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku." Teraz sa pýtam, kto schválil tieto podrobnejšie pravidlá. Myslím si, že drvivá väčšina tých, ktorí sedia na tejto strane sály. Nebol to pán poslanec Tkáč a zrejme to nebola ani pani poslankyňa Tóthová, ale drvivá väčšina súčasných opozičných poslancov to schválila. Keď pán poslanec Tkáč spomínal jednotné číslo, ktoré je uplatnené v § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, s tým plne súhlasím. Vo väčšine právnych predpisov v zmysle legislatívnych pravidiel vlády sa používa jednotné číslo.

    Ale v tejto súvislosti chcem upozorniť na bod 9 Podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady schválených v minulom volebnom období, kde sa tiež text ustanovenia § 27 ods. 9 veľmi analogicky vyložil. Tam sa hovorilo - v § 33 sa hovorí o faktickej poznámke ako o práve na jednu faktickú poznámku poslanca a v § 27 ods. 9 sa hovorí o práve na jedno vystúpenie člena vlády. Takže táto analógia tu plne je. Som presvedčený o tom, že tento návrh je plne v medziach zákona a veľmi sa teším na to, páni poslanci, ak podáte návrh na Ústavný súd. Myslím si, že budete mať čo robiť, aby ste to obhájili.

    Čo sa týka otázky pána poslanca Brňáka, či by nebolo žiaduce schváliť Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady z minulého volebného obdobia aj pre toto volebné obdobie, podľa môjho názoru to nie je tak. Platí tu právna kontinuita, vychádzajme z toho, že to rešpektujeme aj v praxi. V tomto volebnom období sme rešpektovali volebné pravidlá a volebné poriadky, ktoré schválila Národná rada v minulom volebnom období, a nepozastavili sme sa nad tým. Ak by sme zvolili iný výklad, uznávam, že to je teoretický problém, tak potom by sme sa museli vrátiť ku všetkým uzneseniam, ktoré Národná rada schválila. A to by bolo veľmi komplikované. Myslím si, že výklad platí a že obstojí.

    Súhlasím s pánom poslancom Brňákom aj v tom, že ustanovenia zákona o rokovacom poriadku o faktickej poznámke, o procedurálnom návrhu nie sú celkom jasné. Súhlasím s tým, že v súvislosti s prípravou novelizácie zákona o rokovacom poriadku sa treba seriózne tým zaoberať a využiť skúsenosti, ktoré sme mali v praxi, prípadne aj skúsenosti iných krajín, ktoré majú s týmito inštitútmi.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, pán poslanec Brňák navrhol vypustenie posledných dvoch viet z uznesenia k bodu 1, to je § 33 ods. 1. Osobne s týmto návrhom nesúhlasím, neodporúčam ho schváliť už aj z toho dôvodu, že jednoducho aj táto rozprava ukázala, že je potrebné mať určitý mechanizmus na prihlasovanie sa k faktickým poznámkam a ukázal to priebeh diskusie, keď sme naozaj išli od veci a diskutovali sme len účelovo.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Tkáča, aby sa stiahol tento návrh, prirodzene, neodporúčam tento návrh schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, a potom by sme hlasovali o uznesení ako o celku.

    Prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby hlasovanie uviedol.

  • Prvý návrh predniesol pán poslanec Brňák. Smeruje k tomu, aby sa z bodu 1 vypustili posledné dve vety, to znamená vety: "Predsedajúci po vystúpení rečníka v rozprave umožní poslancom prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Zistí počet a mená prihlásených a uzavrie možnosť ďalšieho prihlasovania sa s faktickou poznámkou k ostatnému rečníkovi v rozprave."

    Prosím, dajte hlasovať. Neodporúčam ho schváliť.

  • Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán predseda, ďalej.

  • Chcem upozorniť na to, že ako navrhovateľ, pán poslanec Prokeš, mám právo vyjadriť svoj názor k tomuto návrhu.

  • Uvádzajte hlasovanie, pán predseda výboru.

  • Pán poslanec Tkáč navrhuje stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Tkáča.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol schválený.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho máte v tlači číslo 179.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu uznesenia ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 106. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 106a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister vnútra pán Pittner.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    Národná rada Slovenskej republiky schválením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z decembra 1998 súčasne vyjadrila svoj súhlas so zapájaním Slovenskej republiky do systému medzinárodnej spolupráce pri riešení mimoriadnych udalostí, a to na mnohostrannom i dvojstrannom základe s dôrazom na rozvoj vzťahov so susednými štátmi. V súlade s úlohami uvedenými v tomto vyhlásení ministerstvo vnútra ako gestor rokuje so susednými štátmi Slovenskej republiky s cieľom vytvoriť potrebnú zmluvnú základňu na spoluprácu v oblasti civilnej ochrany.

    Zmluva, ktorá je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s jej uzatvorením, je ďalším krokom k utvoreniu komplexného zmluvného systému so susednými štátmi pri riešení otázok spojených s materiálnym, personálnym a organizačným zabezpečením vzájomnej pomoci vo forme záchranných, lokalizačných a likvidačných prác za účasti síl a prostriedkov susedných krajín v prípade vzniku mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, ktorých dôsledky možno minimalizovať len spoločným úsilím. S prihliadnutím na súčasný stav vzájomnej zmluvnej základne riešiacej problematiku prechodu štátnych hraníc a pobytu osôb na území druhej zmluvnej strany pri poskytovaní pomoci, ako aj význam vzájomnej spolupráce sa javí ako najvhodnejšie uzavretie prezidentskej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Táto možnosť je daná rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 205 z 30. augusta 1993 o prenesení právomocí dohodnúť niektoré medzinárodné zmluvy na vládu.

    Návrh na uzavretie predmetnej zmluvy vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením číslo 796 zo dňa 18. novembra 1998. Zmluva bola podpísaná v Bratislave dňa 25. novembra 1998 pri príležitosti oficiálnej návštevy Slovenskej republiky predsedom vlády Českej republiky.

    Medzinárodnopolitické pozadie významu predmetnej zmluvy má širší kontext daný aktivitami Organizácie Spojených národov v oblasti humanitárnej pomoci v krízových situáciách. Uvedené aktivity sú rozvíjané v súlade s Rezolúciou 46/182 zo dňa 19. decembra 1991 Valného zhromaždenia OSN o posilnení koordinácie humanitárnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá sa stala bezprostredným podnetom na zapojenie Slovenskej republiky do týchto aktivít.

    Ako príklad možno uviesť pristúpenie k projektu OSN 213/3 o využití vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri záchranných akciách, vytvorenie národnej komisie Medzinárodnej dekády znižovania nebezpečenstva prírodných katastrof. Treba sem zaradiť i Dohodu s vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá vstúpila do platnosti koncom roku 1995, ako aj Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, ktorá bola podpísaná v Bratislave dňa 21. apríla 1997, a Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, ktorá vstúpila do platnosti 30. novembra 1998. V súčasnosti sú v štádiu príprav na uzavretie ďalšie obdobné zmluvné dokumenty, a to s vládami Ukrajiny a Poľskej republiky.

    Predložená zmluva je v súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom Slovenskej republiky i so záväzkami vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktoré už Slovenská republika uzavrela. Vzhľadom na to, že ide o prezidentskú zmluvu, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť pred ratifikáciou súhlas s jej uzatvorením podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 127 zo dňa 17. februára 1999 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výboroch.

    Výsledky prerokovania správy vo výboroch:

    V stanovenom termíne prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach všetky výbory. Z uznesení jednotlivých výborov vyplýva, že s uvedeným návrhom súhlasia a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu niekto ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach."

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je nás málo, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 123. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 123a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Prosím, aby sa všetky pani poslankyne a páni poslanci dostavili do rokovacej sály. Po tomto odôvodnení budeme hlasovať o obidvoch návrhoch vlády.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom. Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru, ktoré sú obsahom Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA, sa očakáva zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v krajinách Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode s cieľom umožniť širšiu kumuláciu pôvodu.

    Rokovania o nových pravidlách pôvodu vychádzali z deklarácie predsedov vlád krajín CEFTA z 11. septembra 1998 v Prahe, v ktorej predsedovia vlád zdôraznili význam doplnenia protokolu číslo 7 k CEFTA týkajúceho sa pravidiel pôvodu tovaru v súlade s príslušnými výsledkami rokovaní medzi zúčastnenými krajinami v paneurópskej kumulácii. Nové pravidlá pôvodu boli vypracované podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré boli ukončené 20. októbra 1998 v Bruseli.

    V nadväznosti na deklaráciu predsedov vlád splnomocnení zástupcovia zmluvných krajín CEFTA prerokovali a odsúhlasili návrh Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA spolu s jeho prílohou, ako aj deklaráciu Bulharskej republiky. V deklarácii Bulharská republika vyhlasuje, že prijíma Doplnkový protokol číslo 7 k CEFTA a bude ho uplatňovať od dátumu uplatňovania dohody o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Ustanovenia uvedené v prílohe Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA nahrádzajú ustanovenia, ktoré sú zahrnuté v Doplnkovom protokole číslo 4 k CEFTA. Príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA a týka sa úpravy pravidiel pôvodu tovaru. Zmluvné strany CEFTA sa dohodli na prevzatí textu dohodnutého s Európskou úniou, ktorého uplatňovanie by malo Slovenskej republike uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu s Európskou úniou a krajinami EZVO a zároveň podporiť zintenzívnenie vzájomných obchodných vzťahov medzi krajinami CEFTA.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 830 z 2. decembra 1998 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Jeho slávnostné podpísanie sa uskutočnilo dňa 10. decembra 1998 v Prahe na stretnutí splnomocnených zástupcov krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Vykonávanie Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA s platnosťou od 1. januára tohto roku bolo podmienené splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok, nakoľko rumunský právny poriadok neumožňuje systém predbežného vykonávania. Dňa 21. decembra 1998 oznámila rumunská strana na základe článku III tohto doplnkového protokolu, že splnila svoje vnútroštátne legislatívne predpisy. Splnením tejto podmienky je umožnené vykonávanie Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA vo vzťahu ku všetkým krajinám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode bez výnimky.

    Vážená Národná rada, odporúčam, aby ste vylovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným doplnkovým protokolom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážené vedenie Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil na rokovaní Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode ako spoločný spravodajca určený Výborom Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 130 z 19. februára 1999 pridelil návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 15. marca tohto roku, pričom ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh v stanovenom termíne. Správu gestorského výboru, vážené dámy a páni poslanci, máte k dispozícii ako tlač číslo 123a.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode."

    Ďakujem a odovzdávam slovo pánu predsedajúcemu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za slovo.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť ešte navrhovateľ pán minister Pittner. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ako už bolo spomenuté, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa v treťom čítaní vyslovuje súhlas s predmetným doplnkovým protokolom číslo 7. Teda zopakujem návrh uznesenia.

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode."

    Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktoré sme prerušili. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    prečítam uznesenie, jeho návrh:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach."

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh uznesenia schválila.

    Ďakujem pánu ministrovi Pittnerovi a spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Palkovi.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu rokovania 11. schôdze Národnej rady, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 154 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 154a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    nad rámec toho, čo som uviedla pri prvom čítaní alebo pred prvým čítaním zákona o dani z priadnej hodnoty, dovoľte mi, aby som ešte raz zdôvodnila dôležitosť prijatia tejto novely zákona.

    Tak ako ste ju dostali predloženú, všetci veľmi dobre viete, že táto novela zákona nezvyšuje sadzby dane z pridanej hodnoty ani neuskutočňuje žiadne zmeny, ktoré by boli spojené s presunom tovaru a služieb z jednej sadzby do druhej. Táto novela zákona chce vniesť poriadok do výberu dane z pridanej hodnoty. Chce zamedziť nadmerným únikom tohto druhu dane, ktorý je spojený s nadmerným vrátením dane z pridanej hodnoty. Práve preto presnejšie vymedzuje podmienky vrátenia dane z pridanej hodnoty. Osobitne rieši aj otázku zamedzenia daňových únikov v dôsledku fiktívnych vývozov, s ktorými sú spojené ďalšie pohľadávky na vrátenie dane z pridanej hodnoty. To bol zámer tohto zákona a vyčíslili sme aj predpokladané dôsledky na príjmovú časť štátneho rozpočtu v tomto roku a, samozrejme, aj v rokoch nasledujúcich.

    Môžem konštatovať, že po prerokovaní vo výboroch nevznikli žiadne základné pozmeňujúce návrhy, ktoré by zmenili ducha tohto zákona, zámery a ciele tohto zákona. Pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali aj do spoločnej správy pod číslom 154a, majú skôr charakter legislatívnotechnický a možno s nimi súhlasiť. Mám na mysli body, ktoré sú vymedzené v časti IV spoločnej správy pod číslom 154a.

    Žiadam vás teda opakovane o podporu novely zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Farkasa, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 138 z 2. marca 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 154) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    II. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa už zmienila pani ministerka. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať potom spoločne.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 84 z 18. marca 1999. Výbor určil spoločného spravodajcu Pála Farkasa a zároveň ho poveril:

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú potom z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.

    Ďakujem.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu niekto ústne. Nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani ministerka. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov, a potom pristúpime k hlasovaniu o celkovej správe.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, v spoločnej správe sú tri pozmeňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča prijať všetky tri. Môžeme hlasovať spoločne o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch.

  • Teda bod číslo 4 zo spoločnej správy - v ňom uvedené pozmeňujúce návrhy 1, 2 a 3, o ktorých budeme hlasovať na návrh gestorského výboru spoločne.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme opakovať hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, v rámci ktorej je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Preto sa pýtam pánov poslancov a paní poslankýň, či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či skupina 30 poslancov navrhuje odstrániť chyby, alebo vrátiť návrh na opakovanie druhého čítania.

    Konštatujem, že nie. Má niekto iné návrhy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa prezentovali, budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa ešte raz a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dôrazne by som vás upozornil, aby ste neodchádzali z rokovacej sály, pokračujeme v prerokúvaní dôležitých ekonomických zákonov, ktoré je potrebné schváliť ešte pred začatím rokovania o zákone o štátnom rozpočte. Preto neblokujte rokovanie Národnej rady a buďte prítomní na rokovaní schôdze.

    Pán poslanec Orosz.

  • Pán predsedajúci, práve v súvislosti s tým, čo ste povedali, dávam v mene všetkých štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali aj po 19.00 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh. Prosím, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teda dnes budeme pokračovať v rokovaní aj po 19.00 hodine.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 156. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 156a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova a uviedla predmetný návrh zákona.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    znovu by som sa chcela odvolať na úvodné slovo prednesené pri prvom čítaní návrhu zákona číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov. Je to ďalší zo zákonov, ktorý by mal zlepšiť podmienky na výber tohto druhu dane práve formou sprísnenia podmienok na uplatnenie nárokov na vrátenie dane. Mal by tým obmedziť priestor možných daňových únikov. Chcem pripomenúť, že navrhovaný zákon upravuje podmienky vrátenia spotrebnej dane z liehu a dáva ich do súladu s podmienkami vrátenia spotrebnej dane pri ostatných predmetoch spotrebnej dane, ako sú uhľovodíkové palivá a mazivá, tabak a tabakové výrobky, pivo a podobne, kde jednou zo základných podmienok vrátenia dane je zaplatenie dane.

    Ďalej zosúlaďuje lehoty na predloženie daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane, splatnosti daňovej povinnosti a splatnosti dane navzájom. Zároveň sprísňuje podmienky preukazovania zaplatenia dane dokladmi o bezhotovostnej platbe vtedy, ak je daň 100 tisíc korún a viac. Spresňuje definovanie predmetu dane, oslobodenia od dane a tak ďalej.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k diskusii, ktorá odznela vo výboroch a ktorá je napokon zhrnutá v spoločnej správe pod číslom 156a. V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy k predloženej novele zákona. Predsa však, keďže vo výboroch zazneli dva pozmeňujúce návrhy, dovoľte mi, aby som ešte na záver stručne vyjadrila náš postoj k nim. Na rokovaniach výboru sa žiadalo oslobodiť od tohto druhu dane surový lieh použitý na výrobu rafinovaného liehu. K tejto požiadavke treba uviesť, že jeho prijatím by sme sa vystavili rizikám možných daňových únikov z dôvodu možnosti účelovej deklarácie, zámeny dodávok alebo dovozu surového a rafinovaného liehu. Rozlíšenie dodávok surového a rafinovaného liehu je problematické, a to by ďalej mohlo prispieť k narastaniu únikov tohto druhu dane.

    Vo výboroch ďalej odznel aj návrh, aby sa upravil predmet dane tak, aby sa lieh obsiahnutý v tovare zatriedenom podľa číselného kódu colného sadzobníka do skupiny 2000204, 205 a 206 zdaňoval sadzbou dane z liehu už od obsahu 15 % objemu. K tomuto návrhu je potrebné uviesť, že podľa tradícií zdaňovania alkoholu a alkoholických nápojov spotrebnou daňou, ako i podľa smerníc Európskej únie je obvyklé, že najvyššou sadzbou dane stanovenou na liter čistého alkoholu sa zdaňujú tovary obsahujúce lieh, pokiaľ obsah liehu v nich je 22 % objemu a viac.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sa ale nedostali do spoločnej správy, to znamená, že o nich hlasovať nebudete.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    chcela by som vás požiadať o podporu novely zákona o spotrebnej dani z liehu. Je to ďalší zo série zákonov, ktorý by mal sprísniť podmienky na vrátenie tohto druhu dane, a predpokladáme, že bude mať pozitívne účinky na príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Martinovi Kujanovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 140 z 2. marca 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov (tlač 156), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    II. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov (tlač 156), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 85 z 18. marca 1999. Mňa určili za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poverili predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ako aj navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predseda, skončil som, ďakujem. Odporúčam otvoriť k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce vystúpiť pani ministerka? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím, uveďte hlasovanie, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že v druhom čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, navrhujem pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní neboli vznesené žiadne návrhy, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 158. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 158a.

    Vládny návrh prednesie pani ministerka Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so stanoviskom k spoločnej správe pod číslom 158, ktorá sa dotýka návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Prv ako to poviem, chcela by som sa vám poďakovať za hlasovanie za predchádzajúce dva zákony. Zároveň by som chcela povedať, že vďaka týmto zákonom predpokladáme, že sa nám zvýšia príjmy do štátneho rozpočtu približne o 3 miliardy korún ročne. Je pre mňa skutočne prekvapením, že na takýchto významných zákonoch sa nepodieľa aj Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré tým demonštruje, že mu skutočne nezáleží, aby sa vniesol poriadok do daňovej správy.

    Dovoľte mi, aby som sa stručne vrátila k úvodnému slovu, ktoré som predniesla pri uvádzaní návrhu novely zákona číslo 200 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. V úvodnom slove som konštatovala, aké zložité úlohy musia zabezpečovať colníci, aké vysoké nároky sa kladú na ich odbornosť, morálku, duševné a fyzické vypätie. Na základe toho bol prijatý v minulom roku zákon o štátnej službe colníkov, ktorý na kompenzáciu zvýšených nárokov na výkon štátnej služby colníkov umožnil podľa § 95 uvedeného zákona priznať colníkovi ďalší služobný plat, a to v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu, že služobný pomer colníka trvá v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace a tak ďalej.

    Navrhovaný zákon vychádzal zo skutočnosti, že štátny rozpočet na rok 1999 nemá dostatok disponibilných zdrojov, aby mohol v roku 1999 zabezpečiť oprávnené nároky colníkov spojené s priznaním ďalšieho služobného platu.

    Počas rokovania vo výboroch, tak ako to uvádza spoločná správa, vznikol jeden pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh nenarušuje zámer a ciele predkladanej novely zákona. Rieši otázku neuhradenia, nevyplatenia trinásteho a štrnásteho platu pre colníkov v tomto roku, ale iným spôsobom, ako to bolo v pôvodnom návrhu. Môžem konštatovať, že s takto pripraveným návrhom, ktorý je zaradený do spoločnej správy pod číslom 158a, možno súhlasiť. Myslím si, že pre colníkov je to vhodnejšie riešenie ako pôvodne navrhované riešenie, pričom, tak ako som uviedla, zámer zákona sa dodržiava.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Ferdinandovi Petrákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 142 z 2. marca 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač číslo 158), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    II. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 158), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 82 zo dňa 18. marca 1999 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 67 zo dňa 18. marca 1999.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci návrh:

    V článku I slová "§ 95 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: (7) Ďalší služobný plat zodpovedá sume rovnajúcej sa súčinu koeficientu a posledného služobného platu priznaného colníkovi. Koeficient pre výpočet ďalšieho služobného platu ustanoví na príslušný rozpočtový rok zákon o štátnom rozpočte" nahradiť slovami "Za § 268 sa vkladá § 268a, ktorý znie: § 268a Ustanovenie § 95 sa v roku 1999 nepoužije."

    Navrhovaná úprava článku I vládneho návrhu zákona zabezpečí, aby sa nárok colníkov na ďalší služobný plat suspendoval len v roku 1999. Predložili: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk, ktoré som uviedol, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 158) schváliť.

    Predmetná správa ďalej určila mňa ako spoločného spravodajcu a zároveň ma výbor poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. To po prvé. A po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Palko. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril jednak k prerokúvanému bodu - novela zákona číslo 200 o štátnej službe colníkov, a takisto k bodu, v ktorom ide v podstate o to isté a ktorému sa budeme venovať neskoršie - novela zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

    Ako už naznačila pani ministerka, v oboch týchto novelách išlo o to, že jednak v § 95 zákona o štátnej službe colníkov, a dodávam v § 102 zákona o štátnej službe policajtov, sa hovorilo o nároku colníkov, resp. policajtov na trinásty a štrnásty plat vo výške priemerného platu. Pôvodný návrh vlády predpokladal zavedenie koeficientu, ktorým sa prenásobí tento plat, takže policajti, resp. colníci by mali nárok na trinásty a štrnásty plat, ale prenásobeným koeficientom, ktorý na tento rok je nula.

    Minule som vystúpil s návrhom, aby sa namiesto tohto koeficientu pristúpilo k tomuto problému iným spôsobom. Z tohto dôvodu zavedenie koeficientu v podstate znamená možné obvinenia vlády z toho, že sa snaží politizovať prácu policajtov alebo colníkov, keď ich vlastne vystavuje ohrozeniu z toho, že vláda bude prostredníctvom koeficientu stanovovať ich príjem. A jednak sa zbytočne spochybňujú nároky colníkov aj policajtov do budúcich rokov. Preto som navrhol riešenie, aby sa novelizovali zákony tým spôsobom, že namiesto paragrafu, kde sa hovorí o zavedení koeficientu, by sa zaviedol paragraf, ktorý by len hovoril, že ten paragraf v oboch zákonoch, kde sa hovorí o ďalšom služobnom plate - to znamená, v zákone o štátnej službe colníkov to je § 95, v zákone o štátnej službe policajtov to je § 102 -, sa v kalendárnom roku 1999 neuplatňuje.

    Som veľmi rád, že výbory, ktoré prerokovali tieto zákony, si túto myšlienku osvojili a chcem im za to vysloviť poďakovanie. Takisto sa chcem poďakovať pani ministerke financií, že s týmto návrhom súhlasila.

    Prosím vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby ste tento pozmeňujúci návrh podporili a aby ste potom hlasovali za celkový návrh novely zákona. Zabránime tým politizácii práce colníkov aj policajtov, neohrozíme ich nároky do budúcich rokov, a to je, myslím si, dobrá vec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky: pán poslanec Husár, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

  • Hlasy z pléna.

  • Máte dobre kartu? Máte opačne kartu. Pani poslankyňa Tóthová. Štyria. Čiže s faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Husár, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Oberhauser a pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Palko uviedol, že pozmeňujúcim návrhom sa má odstrániť prípadné spolitizovanie colníkov, Policajného zboru a ďalších. Vážené kolegyne, kolegovia, toto ustanovenie alebo tento "pozmeňovák" má asi taký obsah, ako keby sme teraz oznámili občanom: Vážení občania, podľa zákona, ktorý prijímame, dostanete cukrík, no nedostanete ho tento rok, ale až na budúci. Pýtam sa, akú istotu toto dáva colníkom, keď na budúci rok a ďalšie pri prerokúvaní štátneho rozpočtu stačí ešte jednoduchšia a kratšia novela, akú prijímame teraz, a to je, že § 95 sa nepoužije ani v roku 2000, 2001, prípadne 2002.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som zareagovať na návrh pána poslanca Palka, ktorý vlastne nič nerieši. Je to len pretiahnutie medového motúza popod nos príslušníkom colnej služby. Na budúci rok prijmete opäť takúto dikciu v krátkej novele zákona a príslušníci colnej služby opäť nič nedostanú.

    Chcel by som skutočne apelovať na naplnenie výzvy pána ministra Pittnera, ktorý po svojej návšteve v Bruseli v médiách konštatoval - a s jeho konštatovaním sa stotožňujem -, že ak si štát nezaplatí policajtov, a to sa vzťahuje určite aj na colníkov, potom si ich zaplatí niekto iný. Posledný zarážajúci prípad, keď traja príslušníci colnej služby sprevádzali drogy do Nemeckej spolkovej republiky, je mementom prijímania takýchto rozhodnutí v tejto poslaneckej snemovni.

    Pani ministerka, pri všetkej povinnej úcte k vám ako k žene sa vás chcem opýtať, prečo si privyrábate zbytočné problémy. Máte pred sebou schvaľovanie rozporuplného nevyváženého rozpočtu pre tento štát. Zbytočne zabŕdate do poslancov HZDS, ktorí sú paritne v tejto poslaneckej snemovni zastúpení tak ako vaši poslanci na rokovaní o tomto zákone. Takže zbytočne neprovokujte. Bolo by dobré, keby ste si takéto poznámky na adresu poslancov HZDS v budúcnosti odpustili. My sme sa vyjadrovali už v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona a vyslovili sme jednoznačný nesúhlas.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Palko predniesol alebo zdôvodnil návrh zmeny predloženej novely zákona o štátnej službe colníkov, v ktorej vlastne navrhuje to isté, čo pôvodný návrh. Colníci nedostanú žiadne zvýšenie platov, ba naopak, platy budú mať znížené. Trinásty a štrnásty plat sa bude rovnať nule. To je správa pre všetkých colníkov na Slovensku, ktorú tlmočil pán poslanec Palko v inej forme, ako bola pôvodne navrhovaná, ale správa je tá istá.

    Myslím si, že sme sa tu stretli preto a táto novela bola smerovaná, aby sa zvýšili príjmy štátneho rozpočtu alebo znížili výdavky. Podľa správ, ktoré nedávno priniesli experti, reálne odhady hodnoty pašovaného tovaru v roku 1997 sa pohybujú v intervale 7 až 10 mld. korún. Colný delikt v roku 1997 bol približne 2,405 mld. korún. To je oveľa väčšia, mnohonásobne väčšia cena ako trinásty a štrnásty plat colníkov. Boli by sme privítali, keby pani ministerka, keby páni poslanci vládnej koalície predložili návrhy, ako z týchto peňazí získať čo najviac do štátnej pokladne. To by bol cenný návrh, a nie ako znížiť platy colníkom, ktorí majú práve tieto veci zabezpečiť. A v tom je tragédia predloženého návrhu a v tom je aj tragédia správy, ktorú ste vyslali slovenským colníkom: Trinásty a štrnásty plat - nula.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Palko vystúpil, akoby prednášal nejaký kompromisný návrh alebo návrh, ktorý vylepší situáciu colníkov a ostatných. Absolútne nie. Ide o to isté, upravené nejakou inou legislatívnou formou. Takže netvárme sa, že robíme niečo navyše alebo lepšie. Podstata je v tom, že nemáte rozvojové programy. Škrtli ste ich, nemáte peniaze. A navyše, v poslednej chvíli dávate tieto zákony skráteným legislatívnym konaním, na ktoré absolútne nebol dôvod.

    A teraz by som si dovolila osloviť pani ministerku financií. Vy tu bezdôvodne zabŕdate do poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Vo vyberaní daní, pani ministerka, porovnajte si výsledky počas vášho vedenia, ako sa vyberajú dane a ako sa vyberali dane napríklad minulý rok v januári a vo februári, že to išlo oveľa lepšie ako pod vaším vedením. Takže najprv sa treba pozrieť na svoju prácu vrátane oneskorených legislatívnych návrhov predložených v poslednej chvíli a ešte bezdôvodne a protizákonne v skrátenom legislatívnom konaní, a potom azda by sme mohli hovoriť o tom, čo ste bezdôvodne dnes povedali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať pani ministerka stanovisko?

  • Hlasy v sále.

  • V súlade so schváleným uznesením bola uzavretá možnosť podania prihlášok na faktické poznámky, v súlade s tým, som uzavrel rozpravu.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ak mi dovolíte, rada by som reagovala na krátku rozpravu k predloženej novele zákona číslo 200 o služobnom pomere colníkov. Chcela by som dať na správnu mieru, že som sa predovšetkým dotkla neúčasti na hlasovaní poslaneckého klubu HZDS pri dvoch predložených novelách zákona o dani z pridanej hodnoty a o spotrebnej dani.

    Ak pani poslankyňa hodnotí, že táto novela i predchádzajúce novely sú nezákonne predložené, chcela by som vám položiť otázku: Vážená pani poslankyňa, boli ste podpredsedníčkou vlády pre legislatívu. Prečo ste počas štyroch rokov nepredložili novelu zákona o DPH, o spotrebnej dani z liehu, ktoré majú zabrániť daňovým únikom a zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu? Prečo ste počas štyroch rokov nepredložili novelu zákona o správe daní číslo 511, ktorá príde na najbližšie rokovanie Národnej rady?

    Je pre mňa skutočne dojemná starostlivosť, ktorú teraz preukazujú opoziční poslanci o colníkov či o policajtov, najmä keď sa pozriem na priemernú mzdu colníkov. Pravdepodobne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že mnohí z vás boli vo vláde, neviete o tom, ako vyzerajú priemerné mzdy colníkov. To nie je výsledok tejto vlády. Možno mnohí z vás ani nevedia, že policajti - o tomto zákone budete rokovať neskôr - dostali v minulom roku vyplatených iba jedenásť platov.

    Hovoríte o tom, že v pozmeňujúcom návrhu ide iba o kozmetickú úpravu. Povedala som, že zo zámerov predkladanej novely tento pozmeňujúci návrh nevybočuje a dosahuje presne to, čo sme pôvodne touto novelou chceli. Na druhej strane ide o návrh, ktorý je rozdielny. Je rozdielny v tom, že zvyšuje istotu colníkov a neskôr i policajtov, že by sa v nasledujúcich rokoch nemalo toto ustanovenie uplatniť. Keďže som bola na stretnutí Odborového zväzu SLOVES, sekcia colnej správy, môžem vám povedať, že jednou z požiadaviek odborového zväzu bolo, keď už, tak potom takýmto spôsobom upraviť predloženú novelu zákona. Som veľmi rada, že tento poslanecký návrh bol prijatý pri rokovaniach vo výboroch a že sme boli aspoň trochu schopní vyjsť v ústrety odborárom, ale, samozrejme, predovšetkým colníkom.

    Posledná poznámka, resp. reakcia na vyjadrenie ďalšieho z opozičných poslancov. Ak sa nazdávate, že korupcia, ktorá nepochybne dosahuje istú úroveň či už v daňovej správe, v colnej správe, v súdnictve, ale aj v iných sférach života slovenskej spoločnosti, sa vyrieši dvanástym alebo trinástym platom, tak vám musím položiť otázku, na základe čoho toto tvrdíte. Korupcia má hlbšie korene, je spojená s niečím celkom iným ako s dvanástym alebo trinástym platom. Chcete azda povedať, že po vyplatení dvanásteho a trinásteho platu nebudeme mať ani jeden prípad skorumpovania colníkov? Alebo ani jeden prípad skorumpovania zamestnancov v daňovej správe? Ak by bola takáto priama úmera, tak som presvedčená, že by sme našli peniaze aj niekde pod zemou. Ale veľmi dobre viete, že takáto priama úmera nie je.

    Naším zámerom je vykoreniť korupciu, ktorá sa zakorenila za posledné štyri roky. Nebude to ľahké, pretože ľahšie sa pokazí ako napráva. Bude to ťažká práca. Ale vybrali sme sa touto cestou a budeme sa snažiť tvrdo potierať predpoklady, príčiny korupcie, ale aj dôsledky. A som presvedčená, že colníci, ktorí porušili etiku colníka, ktorí poškodili stav colníkov, budú aj náležite potrestaní. Nikto z colníkov sa za nich nepostaví. Bude to výstraha pre všetkých tých, ktorí by chceli ľahšou cestou nadobudnúť majetky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, takže môžeme vlastne rokovať a schvaľovať len pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rokovania, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Konkrétne ide o návrh, ktorý som predniesol v spoločnej správe a znie: "Za § 268 sa vkladá § 268a: Ustanovenie § 95 sa v roku 1999 nepoužije."

  • Dávam hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán spravodajca.

  • Gestorský výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade schváliť uvedený vládny návrh do tretieho čítania. Tento návrh som si osvojil.

  • Hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili a môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 163 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 163a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    znovu by som sa odvolala na úvodné slovo, ktoré som predniesla pred prvým čítaním o návrhu novely zákona o lotériách a iných podobných hrách. Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na to, že návrh novely zákona o lotériách a iných podobných hrách sa predkladá v súlade s našimi snahami obnoviť finančnú disciplínu, redukovať výdavky a mobilizovať príjmy verejných financií a vychádza z plánu práce a z legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky.

    Chcem vám pripomenúť údaje, ktoré boli zverejnené a ktoré som predniesla pred niekoľkými mesiacmi presne z tohto miesta, ktoré demonštrovali, akým spôsobom sa nakladalo s príjmami z lotérií. Časť týchto príjmov bola smerovaná na podporu rozvoja telovýchovy a športu, s prevažnou časťou z nich však nakladal minister financií v zásade bez náležitého schválenia vládou Slovenskej republiky. Informovala som vás vtedy podrobne, na aké smery použitia sa prostriedky z lotérií využili a akú veľkú ľubovôľu v tomto uplatňoval minister financií.

    V snahe urobiť priehľadnejšie nakladanie s prostriedkami rozhodli sme sa predložiť túto novelu. Navrhované riešenie legislatívnej úpravy smeruje odvody z výťažkov lotérie a iných podobných hier do štátneho rozpočtu, ruší sa takzvaný mimorozpočtový osobitný účet, na ktorom sa predtým zhromažďovali tieto prostriedky. Chceme tým dosiahnuť zníženie požiadaviek na rozpočtové zdroje a vytvoriť lepšie podmienky na kontrolu hospodárenia s prostriedkami poskytnutými na verejnoprospešné účely. Z dôvodu zachovania verejnoprospešnosti lotérie a iných podobných hier sa zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu na financovanie telovýchovy, športu, kultúry, školstva, na podporu mládeže, na sociálne, zdravotnícke a environmentálne účely. To je návrh predkladanej novely zákona o lotériách.

    Spoločná správa číslo 163a neprináša žiadne pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona o lotériách.

    Vážená poslanecká snemovňa, prosím vás o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 146 z 2. marca 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    II. Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Mesiarika podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor tento pozmeňujúci návrh neprijal.

    III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 33 z 18. marca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 83 z 18. marca tohto roku a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 68 zo 17. marca 1999.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    V. Gestorský výbor na základe uvedených stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil podpredseda Národnej rady pán Marián Andel.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovolil by som si v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (tlač číslo 163).

    Navrhujem iba jednu zmenu, aby v § 4 ods. 1 písm. b) sa nahradila číslovka "30 %" číslovkou "40 %". Teda nový text by mal znieť: "40 % pri lotériách podľa § 2 písm. c)".

    Odôvodním vám môj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám. Lotériami podľa § 2 písm. c) tohto zákona sú číselné lotérie, pri ktorých sa vopred neurčí ani počet účastníkov, ani výška hernej istiny, ktorou sa rozumie násobok počtu prijatých stávok a ceny za jednu stávku.

  • Hlasy v sále.

  • Pani kolegyňa, nechcela si sa podpísať pod môj pozmeňujúci návrh, keby si ma aspoň počúvala, lebo si nevedela, o čo ide. Hej? Ďakujem.

    Výhra sa počíta podľa počtu výhercov a úhrnnej výšky vkladov, teda stávok, dopredu určeným podielom, prípadne sa určí násobkom vkladu stávky podľa toho, ako z obmedzeného počtu čísel ťahaných pri žrebovaní uhádol účastník podľa herného plánu určený počet ťahaných čísel. Tu ide najmä o hry Športka, Mates, Keno 10, Klub Keno, Šanca, proste o tie, ktoré prevádzkuje akciová spoločnosť TIPOS.

    V platnom zákone o lotériách a iných podobných hrách je podľa § 4 ods. 1 písm. b) odvod z výťažku lotérií podľa § 2 písm. c) stanovený na 30 %. Inak máte ten materiál pred sebou, ak by ste si, prosím, zobrali ten pozmeňujúci návrh, v záverečnej časti aj vysvetľujem, prečo navrhujem zvýšiť odvod z TIPOS-u do štátneho rozpočtu nie 30 %, ale 40 %. Myslím si, že netreba definovať, čo je výťažok, je to tu nakoniec aj napísané. Ešte by som chcel povedať, že podľa § 2 písm. c) predstavujú 50 % vkladov výhry v lotérii a ďalších 50 % sú vlastne zisky, teda ten výťažok z vkladov. Ak by bol prijatý návrh zvýšenia odvodu z výťažku 30 % na 40 %, je reálny predpoklad, že príjmová časť štátneho rozpočtu by sa v roku 1999 zvýšila minimálne o 50 miliónov korún a v roku 2000 o viac ako 75 až 100 miliónov korún. Tieto finančné prostriedky môžu slúžiť podľa tohto zákona športu, kultúre, zdravotníctvu.

    Podľa doterajších výsledkov hospodárenia TIPOS-u sa dá dokonca uvažovať aj o vyššom percente, ako navrhujem 40 %, ale, prosím, je to snaha o prvú úpravu, tak nechcem nejakým spôsobom ísť ešte vyššie. Myslím si, že ak by toto bolo schválené, tento rozpočtový rok by nám ukázal, ako výsledok dopadol, či si to budeme môcť zvýšiť i v budúcom období.

    V tomto mojom návrhu som vám predložil na porovnanie náklady TIPOS-u. TIPOS v roku 1993 mal náklady 23 900 tisíc, čiže 24 miliónov, v roku 1997 už 252 200 tisíc, čo je 11-násobok. A priam neuveriteľný je nárast medzi rokom 1995, keď boli náklady 56 miliónov, a rokom 1996, keď boli náklady už 196 miliónov, čiže o 140 miliónov viac. Zo ziskovej časti, ktorú má TIPOS, TIPOS odvádza 30 % na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky od 1. 4. Ak schválime tento návrh, bude to na príjmový účet štátneho rozpočtu. 20 % tvorí provízia zberniam, 2 % odvod do štátneho dozoru a 45 % ostáva TIPOS-u ako zisk a ostatné náklady, ktoré, ako som povedal, predstavovali temer 260 miliónov korún. Myslím si, že aj toto je svojím spôsobom určitá časť, kde by sme mohli zvýšiť najmä do oblasti športu, kde naše základné články nedostávajú ani korunu, a ako som spomínal, zanikla takmer jedna tretina najmä mládežníckych rôznych celkov.

    Myslím si, že by to bol bezbolestný príjem do štátneho rozpočtu. Ak, páni poslanci a dámy poslankyne, zvážite, prosím, bol by som rád, keby ste ma podporili, nie je to namierené proti štátnemu rozpočtu, skôr naopak.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v mojom návrhu, ktorý si výbor neosvojil, som chcel odporučiť, aby príjmy z výťažku lotérií mohli byť okrem iného použité aj na riešenie sociálnych bytov alebo bytov sociálnej výstavby pre sociálne slabšie skupiny. Po vysvetlení členov výboru, pretože môj návrh bol formulovaný tak, že by bol príjem alebo zisk použitý aj na podporu výstavby nájomných bytov, som, samozrejme, pochopil, že rozširovať § 4, 4a nie je možné v tejto etape. Preto by som len z tohto miesta žiadal pani ministerku, aby sa pri aplikácii a realizácii tejto zmeny, pokiaľ bude schválená, počítalo s tým v rámci tohto textu, kde sa hovorí "na telovýchovné, športové, zdravotné, sociálne a kultúrne, environmentálne účely", aby sme pod slovom "sociálny" mohli použiť, samozrejme, keď vyjdú prostriedky, aj na sociálne byty. Myslím si, že je to možné, pretože ide o sociálny aspekt a slovo "sociálne" je široký pojem.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko pani ministerka?

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážená snemovňa,

    v rozprave odznel jeden návrh a jeden námet. Návrh, ktorý bol priložený k tlači 163, je podpísaný 17 poslancami. Dovoľte mi, aby som sa mohla stručne k tomuto návrhu vyjadriť.

    Mám rovnaký názor ako pán podpredseda Andel na kritiku narastania takzvaných ostatných nákladov, ktoré sa vynakladali v TIPOS-e predovšetkým v rokoch 1996 - 1998. Myslím si, že číslo, resp. tie čísla, ktoré sú na vašich laviciach, sú skutočne mimoriadne varujúce. Chcela by som len upozorniť, že Najvyšší kontrolný úrad urobil kontrolu v TIPOS-e za hospodárenie v predchádzajúcich rokoch a zistil veľmi závažné porušenia zákonov. Tieto zistenia, samozrejme, budú mať svoje pokračovanie. Chcela by som upozorniť napríklad na ten prípad, keď TIPOS uzatvoril exkluzívnu zmluvu s reklamnou agentúrou DONAR presahujúcou za rok 2000, presne neviem, či 2001 alebo 2002. V tejto zmluve bola klauzula hovoriaca o tom, že jednostranné vypovedanie zmluvy by stálo TIPOS 50 miliónov korún.

    Chcem upozorniť na to, že TIPOS v minulom roku hradil horolezeckú výpravu na najvyššiu horu sveta, na ktorú bola vynesená vlajka Hnutia za demokratické Slovensko. Mohla by som, pravdaže, pokračovať a informovať v zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu, mohla by som poukazovať na vysoké odmeny, ktoré si vyplácalo predstavenstvo, ale aj členovia dozornej rady. To bol dôvod, prečo sme urýchlene urobili personálne zmeny v TIPOS-e tak v predstavenstve, ako aj v dozornej rade.

    Predstavitelia ministerstva financií, ktorí zastupujú štát v dozornej rade TIPOS-u, sú presne inštruovaní, ako majú dozerať na to, aby nedochádzalo k nadmernému čerpaniu nákladov či už na položku reklama alebo na takzvané ostatné náklady. Zároveň sú zaviazaní aj tým, aby dozerali na výšku vyplácaných odmien či už v predstavenstve alebo priamo členov manažmentu.

    K vlastnému návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Andel. Mám tu k dispozícii určitý prepočet dôsledkov zvýšenia percenta odvodu z výťažku vychádzajúci z podnikateľského plánu TIPOS-u na rok 1999. Podľa podnikateľského plánu na rok 1999 sa predpokladá, že tržby TIPOS-u by mali predstavovať 2 257 400 korún. Náklady TIPOS-u v tomto roku vrátane výťažku a odvodov majú predstavovať 2 203 255 korún. Chcem poukázať, že tieto náklady, samozrejme, zahrňujú aj náklady na prevádzkovanie hier, tak ako bolo uvedené: Športka, Mates, Keno 10, Klub Keno, Šanca a tak ďalej a tak ďalej.

    Aby sme mali predstavu, isteže, časť z týchto nákladov predstavujú aj reklamné náklady, ktoré je potrebné vynakladať z hľadiska získania záujemcov o tieto druhy hier. V prípade, že by došlo k zvýšeniu odvodu výťažku približne na 36 %, 35,99 %, TIPOS by na základe podnikateľského plánu na rok 1999 dosiahol ešte zisk vo výške 29 miliónov korún. V prípade, že by došlo k zvýšeniu odvodu výťažku na 38,99 %, dostal by sa už do straty 4 000 910 korún. Tým chcem naznačiť, že i keď zámer predkladateľov tohto pozmeňujúceho návrhu nepochybne možno hodnotiť ako pozitívny, treba vždy vychádzať z konkrétnych prepočtov, ktoré jednoznačne ukazujú, že jeho podporenie by vlastne znamenalo, že by sa TIPOS dostal do straty. Dokonca v prípade 44-percentného odvodu by strata predstavovala takmer 64 miliónov korún.

    Chcem teda povedať, že v tejto fáze by som navrhovala nepodporiť tento návrh predkladateľov. Na druhej strane sa pripravuje ďalšia novela zákona o lotériách ešte v priebehu tohto roka, ktorá bude vážnejšou novelou. Ubezpečujem vás aj všetkých poslancov, ktorí sa podpísali pod tento pozmeňujúci návrh, že sa budeme znovu veľmi starostlivo zaoberať situáciou v TIPOS-e, jeho podnikateľským plánom aj prípadným možným zvýšením odvodu výťažku. V tejto chvíli 40-percentný návrh však nie je prijateľný.

    Dovoľte mi, aby som ešte odpovedala na námet, ktorý zaznel zo strany pána poslanca Mesiarika. Znovu by som povedala, že tento námet je nepochybne veľmi zaujímavý, len by som chcela upozorniť, že pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodinu, ktoré má používať prostriedky z výťažkov lotérií na sociálne účely, je vyčlenená veľmi nízka suma, pokiaľ si to dobre pamätám, asi 80 miliónov korún. Iste mi dáte za pravdu, že za 80 miliónov korún, ani keby sa celá suma použila na sociálne byty, nič nevyriešime. A tým by sme vlastne zamedzili možnosť použitia týchto prostriedkov napríklad na veľmi vážne charitatívne účely, ktoré zahrňujeme tiež pod hlavičku sociálne.

    Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme našli iné spôsoby financovania rozvoja bytovej výstavby a nepochybne aj sociálnych bytov, ktorých potreba je značná a mali by sme aj preto na ňu primeraným spôsobom reagovať. Tak ako ste napokon aj vy uviedli, pán poslanec, v tomto zákone zrejme nie je možné a vhodné reagovať práve na potrebu budovania sociálnych bytov.

    Na záver ešte raz prosím o podporu navrhovaného zákona v takej podobe, ako bol predložený a o akej sa zmieňuje aj spoločná správa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Pristúpime najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, a preto odporúčam pristúpiť k hlasovaniu o jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyplynul z rozpravy. Je to pozmeňujúci návrh pána podpredsedu Andela. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Andela.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

  • Vážený pán predseda, toto bol jediný pozmeňujúci návrh. Odporúčam prejsť v uvedenom návrhu vládneho zákona do tretieho čítania.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Pokračujeme nasledujúcim bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 165 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 165a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra pán Pittner.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Návrh predmetného zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 852 z 2. decembra 1998, ktorého cieľom bolo zosúladiť nároky vyplývajúce z ustanovenia § 102 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície s predpokladanými disponibilnými zdrojmi štátneho rozpočtu v Slovenskej republike a ministerstva vnútra na rok 1999. Za tým účelom návrh zákona novo špecifikuje ďalší služobný plat ako súčin koeficientu stanoveného v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok a posledného priznaného služobného platu policajtovi.

    Predložený návrh prešiel dosiaľ ustanoveným legislatívnym procesom. V ňom si pripomienkujúci a neskôr vláda Slovenskej republiky osvojila navrhovanú dikciu citovaného § 102, teda riešenie ďalšieho platu formou koeficientu. Počas diskusií prišlo i k ďalšiemu návrhu riešenia platu formou neuplatnenia citovaného ustanovenia § 102. Predkladaný návrh vláda Slovenskej republiky schválila dňa 24. februára 1999 a Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v prvom čítaní dňa 18. marca 1999 a určené výbory vrátane gestorského 19. marca, resp. 22. marca 1999.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vychádzajúc z uvedeného odporúčam, aby ste na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schválili.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jánovi Langošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Pán predseda,

    členovia vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 199 zo dňa 18. marca 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Dámy a páni, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

    1. K článku I - namiesto textu § 102 ods. 5 zákona číslo 73/1998 Z. z. v článku I vládneho návrhu zákona upraviť text takto: Za § 287 sa vkladá nový § 287a, ktorý znie: "Ustanovenie § 102 sa v roku 1999 nepoužije."

    2. K článku II. V článku sa na konci dopĺňajú slová "a stráca účinnosť 31. 12. 1999".

    Navrhovaná úprava článkov I a II vládneho návrhu zákona zabezpečí, aby sa nárok dotknutý v kategórii štátnych zamestnancov na ďalší služobný plat suspendoval len v roku 1999.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto návrhy schváliť.

    Dámy a páni, gestorský výbor odporúča Národnej rade

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. c) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Jasovský a pán poslanec Kačic.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    nepredpokladal som, že budem hovoriť o tomto probléme, ale po búrlivom závere prvého čítania som si zašiel medzi pracovníkov Policajného zboru a najmä medzi Železničnú políciu, aby som ako bývalý člen vlády Slovenskej republiky, ktorý bol zodpovedný za rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, mal možnosť oboznámiť sa s problémami, ktoré sa vyskytli práve pri presadzovaní zákona Národnej rady číslo 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Práve vďaka skutočnosti, že som osobne riadil Železničnú políciu prostredníctvom jej generálneho riaditeľa, viem, že príslušníci týchto citovaných policajných zložiek veľmi vecne argumentovali každé ustanovenie spomínaného zákona, príslušné časti fakticky dokladovali a pod ťarchou týchto skutočností nakoniec vláda Slovenskej republiky odporučila Národnej rade Slovenskej republiky zákon na prijatie a zákon bol parlamentom prijatý.

    Pripomeniem preto iba dva základné prvky, ktoré okrem iných tento zákon obsahuje. Ide o prvok stabilizácie policajtov a najmä o prvok ich motivácie. S poukazom na práve predložený návrh novelizácie zákona by som chcel upozorniť, že práve tieto dva prvky sú týmto návrhom výrazne narušené. Okrem iného to nekorešponduje ani s časťou programového vyhlásenia tejto vlády, kde sa v tejto súvislosti hovorí, že je potrebné odstrániť nedostatky zákona o štátnej službe s cieľom zvýšiť prestíž a sociálne istoty policajtov.

    Argumentácia bola nám všetkým, mám na mysli všetkých poslancov, doručená listom Odborového zväzu polície, a preto sa ňou nechcem podrobne zaoberať. Poznamenávam, že sociálne istoty policajtov v Slovenskej republike vychádzali z hlbokej analýzy náročnosti povolania, ale najmä jeho nebezpečnosti v boji s rôznymi formami kriminality, najmä však s organizovaným zločinom. Objektívne viem, že každá organizačná zmena alebo čo len myšlienka, ktorá sa týka narušenia sociálnych istôt policajtov, vyvoláva v nich negatívne nálady, ktoré v konečnom dôsledku vyúsťujú do odchodu skúsených odborníkov z ich radov. Zdroj svojho uplatnenia často nachádzajú v rôznych konkurenčne príbuzných službách za podstatne lepších platových podmienok.

    Som si vedomý toho, že každý zákon nie je absolútne dokonalý a určite nie je dokonalý ani tento zákon, novelu ktorého prerokúvame. Prax zrejme aj v budúcnosti prinesie ešte potrebu ďalšej novelizácie.

    Určite by sme však nemali siahať do takých citlivých oblastí, ako sú sociálne istoty príslušníkov, pretože častým zahrávaním sa s touto otázkou - a pripomeňme si, že od roku 1990 to už bolo viackrát - sa destabilizuje celý policajný aparát. Odchodom skúsených policajtov zo štátnych služieb sa prehlbuje v polícii generačný problém, čo znamená, že mladých policajtov nemá kto vychovávať k vysoko odbornej profesionálnej práci. Je to varovný signál najmä v tomto období, keď pred Policajným zborom stojí veľmi dôležitá úloha boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, boja proti drogám, korupcii a podobne. Počas veľmi krátkeho času pôsobenia na čele rezortu dopravy som sa viackrát osobne presvedčil, že pracovná pohoda, stabilizácia a motivácia policajtov pozitívne ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu. Môžem to demonštrovať na činnosti Železničnej polície, ktorá sa za pomerne krátky čas prejavila ako funkčná policajná inštitúcia schopná čeliť všetkým druhom kriminality na železniciach.

    Keď porovnám kriminalitu iba v roku 1998 s rokom 1997 v pôsobnosti Železničnej polície, konštatujem, že nastal pokles trestných činov o 14,3 %, pričom objasnenosť sa zvýšila až o 10 %. Je to určite faktor, ktorý je, samozrejme, nielen rozhodujúci. Podstatné pre mňa bolo, že občianska cestujúca verejnosť signalizovala v mnohých prípadoch spokojnosť s prácou príslušníkov Železničnej polície, s kultúrou, s úrovňou vystupovania, no pochvalne sa vyjadrovali aj súčinnostné zložky, a to orgány činné v trestnom konaní a orgány prokuratúry. Železničnej polícii sa však nedotkli také časté organizačné zmeny, ako to bolo a je v Policajnom zbore. Majme preto na zreteli tento dôležitý moment, keď budeme rozhodovať o novele zákona číslo 73/1998 Z. z. Veď už policajnými odbormi signalizovaných a v predchádzajúcich vystúpeniach pri prvom čítaní spomenutých 1 200 žiadostí o ukončenie služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru slúžiacich nad 20 rokov musí byť vážnym varovným mementom.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, vážení páni poslanci, apelovať na vás všetkých a zvážiť svoje rozhodnutia pri konečnom schvaľovaní predmetnej novely zákona majúc na zreteli jej negatívne dôsledky v policajnej praxi. Som presvedčený, že existujú aj riešenia, ktoré vytvoria podmienky pre úspešnú prácu policajtov v každom ďalšom období.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Kačic.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážení páni ministri,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    všetci sme presvedčení, že len dobre zaplatený a dobre technicky vybavený Policajný zbor dokáže čeliť najväčšiemu spoločenskému nebezpečenstvu. Bezpečnostná situácia v Slovenskej republike sa v poslednom období zhoršuje. Prejavuje sa to poklesom pocitu bezpečia občanov, rastúcou nedôverou k polícii, ale aj k činnosti ostatných orgánov štátu. Sústavné nekoncepčné zásahy do činnosti polície, presadzovanie politických a mocenských záujmov, zasahovanie do procesnej samostatnosti vyšetrovateľov pôsobí demoralizujúco na policajtov a v konečnom dôsledku to spôsobilo, že sa polícia zamerala na odhaľovanie menej závažnej trestnej činnosti. Prípady sú známe napríklad zo Sniny, kde na zvýšenie objasnenosti policajti hľadali vinníka z nebožtíkov zo sociálne najslabších skupín, aby zvýšili svoju objasnenosť.

    Prijatie novely, ktorá znižuje finančné zabezpečenie policajtov, bude mať za následok destabilizáciu v Policajnom zbore spôsobenú hlavne odchodom skúsených policajtov odborníkov z Policajného zboru. Preto je potrebné citlivo, uvážlivo a s maximálnou mierou zodpovednosti hodnotiť túto novelu, ktorá spôsobí neistotu v radoch príslušníkov Policajného zboru, a tým aj ich neschopnosť bojovať s najnovšími formami organizovaného zločinu.

    Pán minister Pittner veľmi dobre vie, že keď políciu nezaplatí štát, zaplatí si ju podsvetie. Táto novelizácia zákona je aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády v časti vnútornej bezpečnosti. Preto dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky o uvedenej novele zákona ďalej nerokovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ústne sa prihlásil pán poslanec Andrejčák. Pýtam sa, kto má faktické poznámky k pánu poslancovi Kačicovi. Pán poslanec Gajdoš, pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Je mi ľúto, že vo výbore pre obranu a bezpečnosť sa k navrhovanej novele zákona nemohli vyjadriť príslušníci alebo predstavitelia Odborového zväzu Policajného zboru. Myslím si, že by bolo spravodlivejšie, keby ich predseda výboru oslovil a dal im takúto možnosť, a určite by to bola možnosť zaujímavá, pretože prichádzali s navrhovaným riešením, ktoré by umožnilo uspokojiť potreby príslušníkov Policajného zboru v oblasti finančného ocenenia v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Ak takúto možnosť nedostali a ani pán minister nechce vyjsť v ústrety takémuto riešeniu, potom to o niečom svedčí, ale každopádne to nekorešponduje s vyhlásením pána ministra, o ktorom som už hovoril v predchádzajúcej faktickej poznámke k zákonu o príslušníkoch colnej služby. Som presvedčený - a nie som sám -, že služba príslušníkov Policajného zboru v súčasných podmienkach je náročná a životu nebezpečná. Je smutné, keď sme v uplynulom období zvyšovali prostriedky do štátneho rozpočtu na rok 1998 do výšky deficitu štátneho rozpočtu 16 miliárd a že sa ani v tejto sume nenašli prostriedky na vyplatenie dvanásteho platu pre príslušníkov Policajného zboru.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kačic hovoril o sociálnej situácii príslušníkov Policajného zboru. Situácia príslušníkov a vôbec aj vybavenosť, nielen platy, to nie je len záležitosť posledných troch či štyroch mesiacov. Myslím si, že aj v minulom volebnom období počas štyroch rokov sme videli, že nie je naplňovaná tak, ako by sme si to priali alebo ako by to bolo možné. Ale chcem sa vlastne spýtať práve pánov poslancov z opozície, ktorí boli vo vláde v minulom období, keď nadobudol účinnosť nový zákon, o ktorom aj dnes rokujeme, ešte v priebehu minulého roku, a vlastne práve príslušníci Policajného zboru aj tie iné zložky prišli o dvanásty plat v minulom roku, prečo v tom čase v lete, keď už bola účinnosť zákona číslo 73/1998 Z. z., nenašli finančné prostriedky na vyplatenie dvanásteho platu. A veľmi dobre vieme, že zákon číslo 73/1998 Z. z. práve v § 102 hovorí o trinástom, štrnástom plate. Ale zrejme ani rozpočet v minulom roku, a teda ani bývalý pán minister neuvažoval nad tým, aby sa vlastne naplnil trinásty, štrnásty plat v čase, keď peniaze mohli byť, ak tvrdia, že ich máme vyplatiť dnes.

    Ale myslím si, že po analýze štyroch predchádzajúcich rokov musíme hľadať riešenie, ako nájsť peniaze na zlepšenie sociálnych podmienok pracovníkov Policajného zboru. No v tejto situácii všetci vidíme, že sa to nedá. Myslím si, že pán minister, aj keď pracovníci Policajného zboru neboli prizvaní, minule pri prvom čítaní nás všetkých oboznámil, že navštívil všetky krajské veliteľstvá Policajného zboru, riaditeľstvá a stretol sa s príslušníkmi Policajného zboru a všetci mali určite možnosť sa vyjadriť k tomu, či predkladanú novelu budú nejakým spôsobom akceptovať a budú hľadať riešenie na zlepšenie sociálnej situácie pracovníkov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pri rokovaní o zákone číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície si všetci ešte pamätáme, že odznelo veľa a veľmi, veľmi plamenných rečí. Odznelo veľa kritiky zo strany vtedajšej opozície na nás, keď sme hovorili, že viacej, než je to teraz v schválenom zákone, im Slovenská republika nie je schopná dať, ale v budúcnosti sa situácia iste zmení a bude im pridané, bude im vyhovené týmto parlamentom. Viac sme nemohli. Pán kolega Langoš mal plamenný prejav, pán minister Pittner mal veľmi sugestívny prejav. Nechcem teraz hovoriť o obsahu, ale skutočne vtedajšia opozícia veľmi tvrdo bojovala, aby pred voľbami polícia cítila a vo voľbách sa podľa toho správala, že im chcú dať veľmi veľa.

    A preto ak dnes posudzujeme návrh vlády, ku ktorému sa moji kolegovia z terajšej koalície pripájajú a vo výboroch nás prehlasovali a už ho schválili, čiže bude schválený, ak dnes porovnávame vtedajšie návrhy a dnešný návrh, tak nám musí byť ťažko. Som v rozpakoch, či nazvať takýto zvrat predstaviteľov vlády a parlamentu v priebehu necelého roka výsmechom polície a ostatných zložiek, že sa nechali opiť farizejstvom alebo dokonca úmyslom im poškodiť, neviem za čo. Problém je jednoduchý. Zmeniť ani nie rok starý zákon a potom povedať, veď ste dostali to, čo zákon káže. Veď stačí predtým alebo medzitým vyčleneným predajným špecialistom z radov vyšetrovateľov dať extrémne platy, vyrobiť kauzu, akože demokratickú, postrašiť cez niektorého z poslancov HZDS všetkých a každý bude spokojný, už bude mať strach protestovať, že len rok po platnosti alebo nie rok po platnosti zákona už robíme horší zákon, ako bol, ktorý im dáva menej. Iste to ocení Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Železničná polícia, no nie v tom, že by nám za to ďakovali, ale právom nás budú odcudzovať. Darmo sa bude potom tvrdiť, dostali ste predsa to, čo zákon káže. Oni si dobre zapamätajú, že sme upravili zákon na ich úkor a možno ešte niekto bude s bohorovným pokojom dokazovať, že vlastne majú aj šťastie, pretože nebola väčšia inflácia, teda ani tak o veľa neprišli.

    Považujem za správne nepoškodzovať Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Železničnú políciu, tak ako sme to pred chvíľou urobili s colníkmi. Preto si myslím, že bude správne odmietnuť návrhy uvedené v spoločnej správe a, naopak, žiadať, aby vláda riešila, ako získať prostriedky a vyčleniť také prostriedky, aké ukladá zákon číslo 73/1998 Z. z. Myslím si a som pripravený aj pri prerokovaní zákona o rozpočte predkladať návrhy a trvať na tom, aby sme rovnaké práva neodoberali vojakom ani ostatným rezortom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia panie poslankyne Kolláriková, Malíková a Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlásení sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem nadviazať na predrečníka. Všetci vieme, že vládou pripravovaný rozpočet je napätý a schodok 15 miliárd nie je určite konečný. Konečné číslo bude nepríjemným prekvapením pre všetkých. Aj napriek tomu, že finančná situácia je kritická, nemôžem súhlasiť s postupom, ktorý zvolila vláda, a to siahnuť na platy. Áno, je to najjednoduchšia cesta, ale aj najnebezpečnejšia. Obávam sa, že ak prijmeme právne úpravy, ako sú navrhované, tak spôsobíme nielen odliv odborníkov, ale vytvoríme i priestor na nárast korupcie, pretože ak si štát nezaplatí odborníkov, tak si ich zaplatí niekto iný.

    Ako chce vláda Slovenskej republiky naplniť svoje programové vyhlásenie v oblasti Policajného zboru a taktiež, samozrejme, aj súdnictva a prokuratúry, ktoré je priamo úmerné s bezpečnosťou občanov? Tým, že zmrazíme ich platy, valorizačný mechanizmus alebo štrnásty plat do konca roku 1999, síce ušetríme niekoľko desiatok miliónov, ale v konečnom dôsledku strata bude určite väčšia a najviac to pocíti občan. Ak chceme, aby policajné zbory boli nezávislé, musíme im vytvoriť podmienky, a ak také podmienky sú, musíme ich aj udržať.

  • Vypli ste si mikrofón, pani poslankyňa.

  • Na jednej strane sme reštrikční, ale na druhej strane rozhadzujeme plným priehrštím. Dá sa inak nazvať plánovaná stavba mosta v Štúrove? Veď do tejto stavby musíme vložiť niekoľko sto miliónov korún, a to nikomu neprekáža. Preto by sme nemali tento návrh zákona, ktorý máme predložený, schváliť.

  • Vrátim sa k tomu, čo už bolo povedané. Všetci sme vo volebných programoch sľubovali, ale vy to teraz máte šancu splniť, že sa budete starať o bezpečnosť občana, že budete bojovať proti kriminalite. Chcela by som, aby si dobre všimli nielen policajti, ale aj voliči, aký je tu počet poslancov z vládnej koalície a ako týmto spôsobom demonštrujete záujem o naplnenie svojich sľubov. Myslím si, že je to veľmi jasné pri zbežnom pohľade do sály. Už ste dopredu dohodnutí. Ale predsa si len myslím, že mzda je motivačná zložka, a preto nemáte skutočnú snahu, čo dokazuje i neúčasť, nemáte snahu riešiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku.

    V ústavnoprávnom výbore sme prerokovali konkrétny návrh, ktorý obsahoval riešenie, odkiaľ vziať prostriedky na riešenie platových podmienok policajtov, vypracovali si to samotní odborári z radov policajtov. Veľmi ma mrzí, že pán minister Pittner odmietol vôbec o tom diskutovať, možno práve preto, že nevedel alebo nechcel tomuto návrhu porozumieť. Takže aj toto je vlastne jedna tvár vládnutia. Niečo nasľubovať a potom tvrdiť, že sa to nedá splniť.

  • Pani poslankyňa, prosil by som, keby ste reagovali na posledného rečníka pána poslanca Andrejčáka.

  • Nereagovali ste naňho, ale v poriadku.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo, ale myslím si, že by nemalo byť vo vašej kompetencii posudzovať len opozičných politikov. Veľmi by som kládla do vašej pozornosti predchádzajúce vystúpenie pani poslankyne Sabolovej. To s predmetnou vecou a predmetným rečníkom nemalo nič, skutočne nič spoločné, pretože ona sa obracala a dávala otázky nám a našej strane tu, naľavo.

    Chcela by som pripomenúť tiež tých policajtov, ktorí dnes stoja celý deň v tom nie dvakrát príjemnom počasí. Choďte im vysvetliť, že to, čo sa im sľubovalo na mítingoch, nebudú mať splnené. Takisto ako v tom predchádzajúcom prípade, keď išlo o colníkov, ktorí sú v tých svojich neutešených priestoroch vonku na mraze, na chlade, tým idete teraz vysvetliť, že my sme zodpovední za to, že nedostanú peniaze. Vážení, treba si uvedomiť, že čas, keď ste sa mohli vyhovárať na to, čo sme vám nechali, sa už skončil. Teraz si už píšete vlastnú históriu a pevne verím práve vďaka tým, ktorí chránia naše životy, že to nebude dlho.

  • Ako posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fico.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    keď počúvam diskusiu, tak mi prichádza na um jeden výrok od Štúra, ktorý povedal, že vykríkol, len aby povedal nie. Som naozaj zhrozený tým, ako hlboko je v našom myslení zakorenené negatívne myslenie. Teraz nebudem vystupovať preto, aby som sa pýtal, prečo ten alebo onen a čo urobil taký alebo onaký, myslím si, že týmto spôsobom sa nikam nikdy nedostaneme. Mňa nezaujíma minulosť, zaujíma ma budúcnosť Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, ale i príslušníkov, tých normálnych, v rámci Slovenskej informačnej služby.

    Vystúpil som už v rámci prvého čítania k tomuto návrhu zákona a mal som kritické pripomienky k jeho obsahu. Vystúpil som preto, lebo aj ja som navštívil, pani poslankyňa Sabolová, všetky väzenské zariadenia na Slovensku ako predseda väzenskej komisie a rovnako poznám názory príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Rovnako som navštívil, môžem povedať, niekoľko desiatok policajných staníc, poznám aj názory policajtov, takisto ako aj policajtov zo Železničnej polície. A domnievam sa, že nie sú nadšení, celkom prirodzene ani policajti - hovorím to veľmi objektívne -, z toho, čo sa momentálne deje okolo ich platov.

    Hľadajme určité riešenia, ktoré by predsa len mohli aspoň trošku zmierniť negatívny vplyv tohto návrhu zákona na príslušné zložky. S určitým návrhom prišli na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady odborári zo zväzu odborov z oblasti polície. Tento návrh nebol celkom dotiahnutý do konca. Preto po určitých legislatívnych úpravách prichádzam v mene poslancov - mám podpisy 15 poslancov, ale ďalších 15 poslancov sa podopisovalo, takže vlastne už je 30 poslancov, ktorí prichádzajú s takýmto návrhom. Ide o návrh na hľadanie riešenia v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ďalších ministerstiev, ktoré spadajú do pôsobnosti zákona číslo 73/1998 Z. z., a nie je tu vlastne žiadny priamy vplyv na štátny rozpočet.

    Podľa zákona číslo 73/1998 Z. z. sa vytvára osobitný fond, ktorý rieši napríklad otázky odchodného, vdovského a ďalších záležitostí. A podľa informácií, ktoré máme, sa v rámci tohto fondu, či už je to ministerstvo spravodlivosti, alebo je to ministerstvo vnútra, alebo je to Slovenská informačná služba, alebo je to Železničná polícia, vytvára veľmi často prebytok. Len v rámci minulého roka za deväť mesiacov sa v rámci ministerstva vnútra pohyboval tento prebytok v rovine okolo pol miliardy korún a na rok 1999 je tento prebytok plánovaný až na výšku 800 miliónov korún. Ide teda o peniaze, ktoré rezort vracia naspäť do štátneho rozpočtu ako prebytok príslušného fondu.

    Preto navrhujem, aby sme do § 222 príslušného zákona číslo 73/1998 Z. z. vložili nový odsek, ktorý bude dopĺňať účely, na ktoré sa môže použiť osobitný fond v rámci § 222. Preto navrhujem, aby sa z osobitného účtu mohli hradiť aj ďalšie služobné platy. Úmyselne sa používa fakultatívna formulácia, aby sa peniaze použili len vtedy, ak naozaj bude prebytok a ak budú všetky zákonné nároky uspokojené, pokiaľ ide o účely uvedené v § 222 ods. 1.

    Ďalej treba povedať, že ďalší služobný plat, a to navrhujem v novoformulovanom § 287a, že ďalší služobný plat bude v roku 1999 zodpovedať sume vo výške do jednej polovice posledného priznaného služobného platu policajtovi, teda stanovuje sa maximálna výška. Čiže jednoducho, ak nebude prebytok, nebude možné nárokovať si to, že toto je zákonný nárok. Postavili sme to fakultatívne. Ak bude prebytok, tak tento prebytok bude možné použiť na časť ďalšieho služobného platu.

    Ďalšie ustanovenie sa týka § 287b, kde navrhujeme, aby sa neuplatňovalo v roku 1999 ustanovenie § 222 ods. 4, ktoré hovorí, že prebytok sa vracia do štátneho rozpočtu. Čiže prebytok bude použitý na účel, ktorý sme opätovne zaviedli do § 222 ods. 2. Prirodzene, tento zákon musí stratiť účinnosť 31. decembra 1999. Takýto návrh nemá žiadny vplyv na výšku fondu odmien a ani inak nezasahuje do zákonných nárokov z osobitného fondu príslušného ministerstva.

    Navrhujem, keďže som posledný v rozprave, pán podpredseda, súčasne procedurálny návrh, aby sme po skončení rozpravy o tomto bode programu pokračovali v rokovaní o ďalšom návrhu zákona, ktorý sa týka platových pomerov niektorých ústavných činiteľov, a aby sme potom tiež urobili spoločnú prestávku a poradili sa ohľadne pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú podané k tomuto návrhu alebo k zákonu o platových pomeroch ústavných činiteľov.

    Vážené dámy a vážení páni, nechcem nič znásilňovať, nechcem nič nasilu niekomu vnucovať, jednoducho je tu určitá možnosť, ktorú treba ešte zvážiť z ekonomického a právneho hľadiska. Preto navrhujem, aby zasadli kluby a aby sme naozaj došli k logickému záveru. Ak nájdeme logické argumenty, ktoré povedia, že je to nezmysel alebo je to nerealizovateľné, tak to jednoducho zastavme a ideme ďalej. Ak však nájdeme nejaké riešenia a budeme tvrdiť, že je tu určité východisko, fakultatívne východisko, tak by sme mohli prejaviť dobrú vôľu smerom k príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polícii.

    Opäť vás na záver prosím, nepozerajme sa stále dozadu, pozerajme sa dopredu, pretože nás musí zaujímať to, aká polícia bude, a nie aká polícia bola.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fico bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Faktické poznámky - pán poslanec Prokeš, Oberhauser, Šepták, Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem oceniť prístup pána poslanca Fica, ktorý sa skutočne v danej situácii, súc poslancom vládnej koalície, pokúša riešiť otázku, pred ktorou vlastne v tejto chvíli stojíme, a skutočne pomôcť tým, ktorým podľa môjho názoru treba pomôcť v otázke platovej, ktorých sa dotýka tento zákon. Aj keď je to do istej miery, ako sám priznal, fakultatívna záležitosť, inak povedané, ak nebude pršať, nebude blato, predsa len to dáva istú šancu na to, aby ľudia, ktorí vystavujú svoje životy, svoje zdravie v záujme bezpečnosti všetkých ostatných, predsa len boli ocenení väčšmi, než to navrhuje vláda. Preto budem podporovať návrh, ktorý predkladá pán poslanec Fico.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takisto plne podporujem návrh pána poslanca Fica, ktorý predniesol a ktorý je určitým východiskom v danej situácii. Už sa tu veľa povravelo o tom, že naši policajti, členovia väzenskej a justičnej stráže a ďalší nasadzujú svoje životy, pracujú v mimoriadne ťažkých podmienkach, ale treba sa pozrieť aj na to, že vlastne títo produkujú aj určité finančné zdroje. Keď sa pozrieme len za uplynulé obdobie, trebárs v roku 1996 bolo zistené, že podiel "čierneho" alkoholu na objeme vyrobených liehovín predstavoval okolo 25 - 30 % a utajené dane z týchto produktov predstavovali 1,4 - 1,6 miliárd korún. To znamená, že oni vlastne len touto jednou položkou, ak budú účinne pracovať, si zarobia na svoje mzdy aj na trinásty a štrnásty plat. Iste, ide o oveľa viac aktivít, ktoré môžu policajti a pracovníci v tomto rezorte vykonávať, a preto treba prijať tento pozmeňujúci návrh a nájsť cestu, ako ich odmeniť aj v tomto roku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Treba skutočne na začiatku povedať, že jediným zdrojom príjmov pre policajtov je ich vlastný plat. A preto mi dovoľte povedať pár skúseností aj z dnešného dňa, ktorý som strávil na jednom obvodnom oddelení a okresnom oddelení policajtov. Je tu podozrenie, že sa neustále destabilizuje polícia znižovaním finančných prostriedkov, čo má za následok odchod zostatku starších a skúsenejších policajtov.

  • Vystúpenie poslanca bolo prerušené.

  • Hlas z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister Pittner povedal, aspoň u nás vo výbore pre financie, rozpočet a menu, že si nenechá zobrať fond odmien, pretože používa odmeny ako motivačný prostriedok. Súhlasím s pánom ministrom, že motivácia je dobrý nástroj na riadenie, ale rád by som vás, pán minister, upozornil, že radoví policajti nevideli odmeny minimálne rok a nevedia, čo tento pojem znamená. Najnovšie im boli zobrané aj osobné ohodnotenia až do výšky 50 %. Čiže policajti, budem sa to snažiť schronologizovať, nebudú mať trinásty a štrnásty plat, nebudú mať osobné ohodnotenie ani valorizovaný plat. Ale budú mať dve možnosti - buď odídu, alebo sa nechajú zaplatiť nejakými inými skupinami. A treba podotknúť, že je tu reálna hrozba odchodu 1 200 skúsených policajtov, ktorí predstavujú úhrnnú sumu na odchodnom 600 miliónov korún. Myslím si, že je to dosť veľká suma, ktorá narobí veľmi vážne rozpočtové problémy aj v rozpočte ministerstva vnútra.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    k tejto problematike som vystúpila už v prvom čítaní. Vtedy som vyjadrila svoje stanoviská a hlavne z poznatkov exministerky spravodlivosti som jednoznačne uviedla, že Zbor väzenskej a justičnej stráže vzhľadom na závažnosť a rizikovosť svojho povolania nie je náležite finančne ohodnotený, preto vítam návrh pána poslanca Fica, aj keď som hlboko presvedčená, že prebytky z príslušných rezortných fondov sú už akosi cielené opätovne na zaplatenie určitých pohľadávok koncom roku 1999 z rozpočtu. Je len veľmi smutnou skutočnosťou, že celá hra okolo tohto rozpočtu je, ako čo krátiť, aby nám to vyšlo, nie je to hra, ako čo najviac dostať do rozpočtu, aby sme mohli pokryť výdavky.

    Nedávno bolo uvedené, že rozpočet nedáva prehľad len o ekonomickej situácii v krajine, ale dáva jasný obraz o systéme myslenia a o stratégii tých, ktorí tento rozpočet zostavujú. A myslím si, že toto myslenie je oveľa horšie, ako bola ekonomická situácia, keď táto vláda preberala riadenie tohto štátu.

  • Pán poslanec Mikloško, máte procedurálny návrh?

  • Hlasy z pléna.

  • Musí ním začať, samozrejme.

    Pani poslankyňa, prepáčte mi, nevidel som, že ste boli...

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško - procedurálny návrh.

  • Môj procedurálny návrh spočíva v tom, že síce som pána poslanca Fica nepočul, ale keď sa k nemu pridal pán poslanec Oberhauser zo SNS a pani poslankyňa Tóthová z HZDS, tak ho budem plne podporovať, lebo to bolo iste vynikajúce vystúpenie a vynikajúce návrhy. Takže môj procedurálny je v tom, aby všetci poslanci SDK podporovali v tomto prípade pána poslanca Fica.

  • Ďakujem pekne. Takže nakoniec to bol procedurálny návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra Pittnera, či si žiada záverečné slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chvíľami, keď ide o veľmi vážne veci, som sa nezdržal úsmevu a podelím sa s vami o to kedy. Mojou výhodou je, že som po tretíkrát minister vnútra a mojou výhodou je, že policajti ma poznajú od roku 1990 doteraz a najmä pokiaľ ide o odmeny a pokiaľ ide o ich platové náležitosti, ich názor na všetkých ministrov od roku 1990 doteraz si môžete zistiť.

  • Pán poslanec Oberhauser, choďte s tým telefónom von.

  • Chcem povedať, že v minulom roku sme ako opozícia boli jednotne za to, aby tento zákon bol prijatý, a to z toho dôvodu, pre ktorý vtedajší naši oponenti dnes za tento zákon horujú. Sme si vedomí toho, čo políciu čaká, sme si vedomí toho, ako je zle platená a opäť opakovane som to ja, kto pri rôznych príležitostiach, naposledy po návrate z Bruselu pred týždňom, som vyhlásil, že ak štát nebude platiť políciu, tak sa bude o to usilovať podsvetie. Nateraz síce stav v podsvetí je taký, ako som tiež dal informáciu, ale to nemusí byť stav trvalý. Preto si veľmi vážne uvedomujem, že každé riešenie, ktoré by pomohlo polícii, treba preskúmať, prijať a jednoducho vyjsť tomu v ústrety.

    Čo to bol za úsmev? Keď pán poslanec Kačic referoval o rastúcej nedôvere k Policajnému zboru, o prípade Sniny, kde naozaj policajti na konto mŕtvych si uvádzali objasnenosť, a keď ste hovorili o ďalších veciach, zostal som celkom prekvapený, či sme to nehovorili my v minulom období. Pretože najmä tá Snina je výsledok práce mojej inšpekcie a prípady, ktoré uvádzate, sú prípady, ktoré vznikli za vášho bývalého vedenia polície.

  • A pokiaľ ide o rastúcu nedôveru, naopak, z mesiaca na mesiac nám stúpa objasnenosť závažnej kriminality. Od začiatku roka to robí 4,8 % práve pri tejto organizovanej kriminalite. A každý jeden prípad, keď sa na nás obrátia občania, že sú vydieraní alebo im je nejakým spôsobom krivdené zo strany organizovaného zločinu, každý jeden prípad bol od začiatku roka doteraz objasnený. Dám vám o tom podrobnú informáciu, keď na budúcom pléne budem hovoriť o bezpečnostnej situácii za rok 1998 a za tento rok.

    Pokiaľ ide o plamenné reči, ktoré spomenul pán poslanec Andrejčák, samozrejme, pretože my si naozaj uvedomujeme, v akom stave je polícia, a to nie teraz, ale ak ste sa oboznámili s čiernou knihou rezortu, 9 miliárd korún chýba v rezorte na to, aby mohli byť vybavené základné potreby rezortu čo do výstroje, výzbroje, automobilového parku a ostatných i kapitálových nákladov. Ale povedzme si to, čo som už hovoril pri prvom čítaní. Ak by nebol predchádzajúci pán minister vnútra zobral zmluvu s istou izraelskou firmou a s istou domácou firmou, kde sa začína šetrenie, za 98 miliónov dolárov, čiže za 4 miliardy korún, bolo by potrebné vôbec o tomto hovoriť? Vtedy ho jeho vlastní odborníci z polície varovali pred touto zmluvou, napriek tomu ju nechal podpísať. Keď som na to ako opozičný poslanec upozorňoval, tak som od neho dostal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Desať rokov by boli mali policajti za tie 4 miliardy korún na trinásty a štrnásty plat, odhad je 400 miliónov ročne.

    A teraz chcem povedať ďalej, pokiaľ ide o problematiku, ktorú navrhol pán poslanec Fico. Viem o ňom, tento návrh - neviem či odborári, či niekto iný ho spracoval - bol predmetom môjho rokovania s pani ministerkou financií. Je to jednoducho z pohľadu ministerstva financií nepriechodné, a to z týchto dôvodov:

    Po prvé, nemožno položky, ako je nemocenské, ako je dôchodok, ako je prípadné odchodné presúvať na inú položku, pretože vzhľadom na to, že v každom roku je iná situácia, nemožno dopredu policajtom ani len sľubovať, že by bolo možné takéto riešenie v prípade takých výsledkov, aké pán poslanec Fico spomenul, použiť.

    Po ďalšie, cifry, ktoré ste, pán poslanec, uvádzali, sú cifry za minulý rok za políciu, ale neplatí to pre colníkov, neplatí to pre justičnú stráž a tak ďalej. Čiže opäť by sme tým neriešili tento problém. Navyše, odborári prišli aj s požiadavkou, aby sa tam zahrnuli aj odmeny, čiže "vsio ravnó". A ja som proti tomu. Pokiaľ ide o použitie týchto prostriedkov, sú nereálne a z hľadiska ministerstva financií dokonca neprípustné. Preto ma mrzí, že ste túto vec neprerokovali najskôr s pani ministerkou financií. Boli by sme teraz ušetrení pred rozpakmi, akým spôsobom o tom ďalej diskutovať. Jednoducho, ak pani ministerka financií povie, že to, čo rezort v týchto sumách má odviesť štátu ku koncu roka a bude tam niečo, že to umožní, aby sme vyčerpali trebárs vo forme odmien alebo aj nejakého podielu platu, tak by som bol hlupák, keby som bol proti tomu. Ale stanovisko ministerstva financií je jednoducho rozhodujúce.

    Preto by som chcel ešte na jednu vec upozorniť, pán poslanec Fico, že najhoršie na tom návrhu je po prvé to, že by vznikla určitá falošná nádej u policajtov, ktorá by nemusela byť naplnená z dôvodov, o ktorých som hovoril, a teraz nemyslím len na postoj ministerstva financií, ale myslím aj na skutočné kvázi ušetrené sumy, keď je nižšia chorobnosť, keď je nižšie odchodné a podobne.

    Po druhé. Čo keď na budúci rok by bola situácia opačná a nedostanú to? A preto sa prihováram za návrh, ktorý predkladá gestorský výbor, i keď si uvedomujem, že to nie je pôvodné zamýšľanie, ktoré sme vo vláde schválili, ale je to istá predsa len ústretovosť voči nádejám polície, a síce v tom zmysle, že by toto obmedzenie platilo len na tento rok. A keď sa už naši poslanci z opozície tak vehementne k tomu hlásia, chcem povedať, že nielenže ste boli proti tomuto zákonu, ale § 102 v prechodnom ustanovení ste na rok 1998 takisto urobili neplatným, a preto nedostali za rok 1998 napriek schválenému zákonu trinásty a štrnásty plat. Dvanásty plat dostali 12. januára, pretože sa to tak rozpočítalo, že mali fakticky len 11 platov a za december ho dostali v januári tohto roku. Čiže som rád, pán poslanec Gajdoš, že ste to takto nahlas povedali, lebo vidím, že predsa len rozmýšľate.

    Z toho mi vychádza, že je jednoznačne potrebné, aby sme hľadali prostriedky pre políciu, pre colníkov, pre justičnú stráž a pre ďalších, ktorí dbajú o ochranu občanov, ale aby sme ich hľadali takým spôsobom, ktorý nebude tarokovať s každým rokom, ktorý nebude vo výkyvoch, ale ktorý im dá túto istotu.

    A preto si myslím, že je oveľa úprimnejšie povedať im to, čo som im hovoril na celom Slovensku. Minulý týždeň v piatok som bol na poslednom aktíve v Košiciach a Prešove. Prešiel som všetky krajské aktívy spolu s okresmi a spolu s policajtmi, ktorí tam boli prizvaní. Nenašiel som tam nepochopenie. Máte pravdu, našiel som tam predsa len, veď je to aj môj problém, určité sklamanie, že tie predpokladané 3 miliardy nárastu ročne v tomto roku nebudú. A z toho dôvodu sa prihováram za to, aby bol prijatý návrh gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená snemovňa,

    pred viac ako osemdesiatimi rokmi sa v Rusku udiali udalosti, ktoré natrvalo ovplyvnili životy našich otcov, naše životy a ktoré ovplyvňujú naše životy dnes a ovplyvnia životy našich detí. Po boľševickej revolúcii ráno na prvej schôdzi ruského parlamentu Lenin povedal: "Parlament je továreň na výrobu slov." Potom zaspal, celý deň prespal na svojej poslaneckej lavici a na druhý deň zrušil parlament.

    Slovenský parlament bol zvolený po prvýkrát v našich dejinách v slobodných demokratických voľbách pre deviatimi rokmi. Odvtedy od roku 1992 v druhých takzvaných slobodných demokratických voľbách bola zvolená vláda Vladimíra Mečiara, vláda HZDS. Po deviatich rokoch ste túto krajinu dostali do situácie, ktorú možno popísať lakonicky takto: Dnes má naša krajina zahraničný dlh pri kurze dolár za 40 Sk 400 miliárd Sk. Vnútorný dlh verejných rozpočtov je podľa odborníkov 70 až 80 miliárd Sk. Takto odovzdala vaša vláda, vás, ktorí ste dnes v opozícii, vládu dnešnej vláde s týmito dlhmi a ekonomiku, nie makroekonomiku, ale mikroekonomiku rodín.

  • Ruch a hlasy v pléne.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Jednoduchých ľudí ste dostali tam, že keď dnes...

  • Ruch v sále.

  • Vypočujte si ma, ja som vaše tárania počúval hodinu.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste sa meritórne pridržiavali prerokúvaného zákona.

  • Samozrejme, ťažko sa vám to počúva, ale toto je parlament.

    Dnes, dámy a páni, dnes prerokúvame sériu zákonov, ktoré keď prijmeme, až keď prijmeme, môžeme prijať aký-taký zákon o rozpočte. Aký-taký. A môžem v druhom čítaní zopakovať len to, čo som povedal v prvom čítaní. Ak na Slovensku dnes musia extrémne šetriť mladé rodiny, rodiny s malými deťmi, ak musia extrémne šetriť dôchodcovia, potom musí extrémne šetriť aj štát.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som zhrnul rozpravu v druhom čítaní. V rozprave vystúpili pán poslanec Jasovský z klubu HZDS, pán poslanec Kačic z klubu HZDS, pán poslanec Andrejčák z klubu HZDS a pán poslanec Fico. Ešte z klubu SDĽ? Áno. Vo faktických poznámkach vystúpila jedna poslankyňa z koalície a osem poslancov z opozície.

    Pán poslanec Kačic navrhol procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky o zákone ďalej nerokovala.

    Pán predsedajúci, nechajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Pán poslanec Langoš, pán poslanec Fico, v rámci rozpravy podal procedurálny návrh, ktorým...

  • Nie prerušiť, pán poslanec Langoš.

  • Nie, nie, nie, ja som si tu zapísal, pán poslanec Fico navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode, pokračovať návrhom zákona o úprave platov niektorých ústavných činiteľov a po schválení alebo po prerokovaní tohto zákona vrátiť sa k tomuto. Odovzdal pozmeňujúci návrh, ale toto navrhol. Prosím vás pekne, mám to tu zapísané.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Fico v rámci rozpravy dal procedurálny návrh, ktorým žiadal prerušiť rokovanie o tomto bode programu pred hlasovaním. Teraz sme sa dostali do štádia, keď by sme mali hlasovať o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Rešpektujem a musím rešpektovať v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh pána poslanca Fica, o ktorom môžem a nemusím dať hlasovať. Musím dať vtedy, ak jeden z poslancov Národnej rady žiada o tomto procedurálnom návrhu dať hlasovať. Pýtam sa, či niekto chce, aby sme o ňom hlasovali. V prípade, že nie, automaticky rešpektujem procedurálny návrh pána poslanca Fica. Chce niekto, aby sme o ňom hlasovali?

  • Hlasy z pléna.

  • Áno. Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu.

    Tak ešte raz sa pýtam, chce niekto, aby sme o ňom hlasovali?

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?

    Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi vnútra.

    Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som využiť svoje právo na procedurálny návrh a navrhujem uznesenie, aby Národná rada vyzvala pána poslanca Langoša, aby sa ospravedlnil Národnej rade, aby sa ospravedlnil pánu poslancovi Robertovi Ficovi a poslaneckému klubu SDĽ za ironizovanie jeho vystúpenia. Domnievam sa, že v slušnej spoločnosti, a tento parlament by takouto komunitou mal byť, sú neprístojné výroky, aké použil pán poslanec Langoš, a nechcem nahlas zopakovať, čo mi teraz povedal, keď išiel okolo mňa.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Malíková.

  • Dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby pán poslanec Langoš nebol predkladateľom žiadneho zákona. Odôvodňujem to takto. Citujem ho: "Lenin zaspal, a keď sa zobudil...

  • Ruch v sále.

  • Buďte ticho, prosím vás, povedal to váš kolega. ... zrušil parlament." Chcem dopovedať, že pán Langoš tu zaspáva už niekoľko týždňov.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ani jeden procedurálny návrh nespĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, nedám o nich hlasovať.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 170 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 170a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pretože pred troma dňami som predkladal a zdôvodňoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, nerád by som sa vracal k tomu, pretože zrejme to máte všetci v pamäti a v skrátenom legislatívnom konaní sa vlastne dostávame do druhého čítania.

    Pri prerokúvaní vo výboroch znovu, opätovne zazneli rozhodujúce výhrady, ktoré tu zneli pri prvom čítaní, a preto by som vás znovu a ešte raz chcel, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, ubezpečiť o tom, že vláda Slovenskej republiky si plne uvedomuje, že základom fungovania právneho a demokratického štátu je rovnosť zákonodarnej, výkonnej a sudcovskej moci, ako aj nezávislosť sudcov a prokurátorov. Ale zároveň chcem znovu zvýrazniť skutočnosť, že táto krajina, a teda aj vláda Slovenskej republiky v roku 1999 stojí pred veľmi vážnou úlohou stabilizovať ekonomiku, ktorá sa dostala do zložitej situácie postupným vývojom, počnúc rokom 1996. Je potrebné mobilizovať všetky ľudské, hospodárske činitele na to, aby sme ťaživú ekonomickú situáciu čo najskôr preklenuli a napokon ju vyriešili v prospech ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Pri každej krízovej situácii, do ktorej sa každá krajina či akákoľvek spoločnosť dostane, je obzvlášť významná solidarita a pochopenie aj pre výnimočné, i keď nepopulárne opatrenia v odmeňovaní, ku ktorým patrí i zmrazenie výdavkov na platy sudcov ako ústavných činiteľov a prokurátorov.

    To, čo je vlastne predmetom návrhu novely zákona, je nevalorizovanie platov počas deväť mesiacov roku 1999. Chcem vás ubezpečiť, že to nie je v žiadnom prípade tak, že vláda Slovenskej republiky má snahu o obmedzovanie nezávislosti sudcov a prokurátorov, ako sa to prednášalo pri prvom čítaní a ako sa to prednášalo aj na rokovaniach výborov. Je to len nevyhnutný ekonomický krok, ktorý nadväzuje na rovnaké úpravy pri odmeňovaní policajtov, colníkov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a iných štátnych zamestnancov a vyjadruje predovšetkým rozhodujúci symbol solidarity voči všetkým občanom tejto krajiny. Preto vyslovujem presvedčenie, že vy ako predstavitelia zákonodarnej moci budete pri rozhodovaní o tomto takto postupovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 170), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 201 z 18. marca 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    II. Gestorský výbor nedostal do 22. marca 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    III. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 70 z 19. marca 1999. Okrem legislatívnych pripomienok odporúčal vláde Slovenskej republiky iniciovať prípravu komplexnej právnej úpravy platových pomerov ústavných činiteľov a súčasne sa bude Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podieľať iniciatívne na príprave komplexnej právnej úpravy platových pomerov ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 78 z 18. marca 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie - uznesenie číslo 46 z 22. marca 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom bez pripomienok.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    Body 1 a 2 článku I: Z návrhu sa vypúšťa úprava postavenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky, keďže danú problematiku bude potrebné riešiť komplexne. To bol názor ústavnoprávneho výboru a gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

    2. K článku I v bode 4 v § 29b ods. 1 za slová "uvedeným v § 1" doplniť slová "okrem sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov Slovenskej republiky". Uvedeným návrhom sa vytvára priestor, aby nedošlo k blokácii valorizácie platov sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudcov Slovenskej republiky. To bol návrh ústavnoprávneho výboru a gestorský výbor odporúča neschváliť ani tento bod.

    3. K § 22a odkaz 8a) v poznámke pod čiarou zrušiť za slovom "vymenovaný" a vložiť ho za slová "generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky". Ide o legislatívnotechnickú úpravu. To bol názor Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení pripomienok uvedených v tejto správe, schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1, 2 en bloc s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Ďalej výbor poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej predmetná spoločná správa výborov Slovenskej republiky Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru číslo 48 z 22. marca 1999.

    Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor zároveň žiada Národnú radu Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 3 v spojení s § 83 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov, ako aj o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady hlasovalo v druhom čítaní bez dodržania 24-hodinovej lehoty na ich rozdanie. Gestorský výbor rokoval dnes doobeda pomerne dlho, preto je táto požiadavka gestorského výboru.

    To je všetko.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rusnákovi, spoločnému spravodajcovi výborov, a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Áno, páni poslanci na svetelnej tabuli v poradí pán poslanec Brňák, Oberhauser, Husár, Engliš a pani poslankyňa Tóthová. Ďalšie prihlášky nie sú. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý je prihlásený pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    počas rokovania ústavnoprávneho výboru v súvislosti s predloženým návrhom zákona sme viedli veľmi rozsiahlu diskusiu, na záver ktorej boli prijaté alebo predložené dva návrhy, ktoré sú v spoločnej správe uvedené pod bodmi 1 a 2.

    Chcem ešte uviesť, že v predchádzajúcom čase, keď ústavnoprávny výbor rokoval o jednotlivých rozpočtových kapitolách či už ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry alebo prokuratúry ako celku, tak už v tom čase ústavnoprávny výbor prijal viac-menej jednomyseľný záver bez ohľadu na to, či išlo o koaličných alebo opozičných poslancov, ktorý spočíval v tom, že jednoducho ústavnoprávny výbor si myslí, že pokiaľ ide o valorizáciu alebo lepšie povedané o zníženie zákonného nároku, zákonného platového nároku sudcov a v tom čase aj prokurátorov, nie sú tu splnené a nie sú tu dané podmienky na to, aby skutočne tento plat bol týmto ústavným činiteľom alebo predstaviteľom znížený. Tieto uznesenia ústavnoprávneho výboru existujú a dotýkali sa, hovorím, už jednotlivých rozpočtových kapitol, o ktorých sme rokovali troška dávnejšie.

    Keď prišiel tento návrh zákona alebo keď bol doručený na pôdu ústavnoprávneho výboru, predmetné dva body vyplynuli, ako som už uvádzal, z rozsiahlej diskusie v samotnom ústavnoprávnom výbore. Pokiaľ ide o prvý bod spoločnej správy, kde sa navrhuje vypustiť body 1 a 2, ten sme navrhli na základe toho, že jednoducho vzniká tým, že by malo byť osobitným spôsobom upravené postavenie generálneho prokurátora v tomto zákone, nerovnomerné, nespravodlivé a nerovnoprávne postavenie jednotlivých ústavných reprezentantov jednotlivých mocí v štáte. Ak už takto má byť riešená funkcia generálneho prokurátora, namietali sme, že presne takým istým spôsobom by v tomto zákone mala byť riešená aj funkcia predsedu Najvyššieho súdu. Uvedomovali sme si jednu závažnú vec, že zaradením funkcie generálneho prokurátora v tomto zákone sa nerieši iba jeho platové a materiálne postavenie, ale vlastne iným spôsobom sa rieši a upevňuje i posilňuje celkové postavenie generálneho prokurátora a prokuratúry ako takej v rámci nášho ústavného systému.

    Ten, kto pozná tento problém od počiatku, od času schvaľovania ústavy, vie, že vlastne takým vleklým spôsobom rezort alebo organizácia prokuratúry sa takto postupne snažila nahradiť istý deficit, ktorý dosiahla v rámci samotnej ústavy a v rámci neskorších zákonov vlastne vydobyť si silnejšie a razantnejšie postavenie aj v systéme, celkovom ústavnoprávnom systéme Slovenskej republiky. Chcem povedať, že tento návrh organicky nie je spätý s tým, čo sa uvádza v zákone číslo 120, pretože sa dotýka iných záležitostí ako samotnej valorizácie, resp. zníženia základného platu.

    Chcem povedať a dokumentovať to aj na jednom príklade, že práve aj týmto spôsobom vláda ako celok a možno aj politické reprezentácie používajú vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi metódu cukru a biča. Metóda biča spočíva v tom, že teraz existuje platná právna úprava, na základe ktorej je možné generálneho prokurátora odvolať z funkcie kedykoľvek a za čokoľvek, nielen za neschválenie správy o zákonnosti, ale vlastne z akéhokoľvek dôvodu. Čiže tu visí istý Damoklov meč, visí tu istý politický tlak zo strany vlády, resp. zo strany koaličnej rady alebo politických reprezentácií vládnej koalície, ktorý držia formou biča nad generálnym prokurátorom v tomto vyjadrení, že je ho možné odvolať kedykoľvek a za čokoľvek.

    A druhá časť tejto metódy, forma cukru spočíva teda v tom, že ako istou protihodnotou aj v rámci tohto zákona bola premietnutá povedzme istá pasáž, ktorá, opätovne podotýkam, nemá charakter iba platový a materiálny, ale vlastne rieši aj akési silnejšie postavenie funkcie generálneho prokurátora v našom ústavnoprávnom systéme.

    Chcem povedať, že prvé plody takejto metódy cukru a biča sú už na svete a je mi veľmi ľúto, že to musím konštatovať, ale vlastne to dokumentuje a dokresľuje celú túto situáciu, keď súčasný generálny prokurátor stiahol z Ústavného súdu podanie svojho predchodcu, ktoré nemá politický, ale na výsosť odborný a ústavnoprávny charakter. Ide vlastne o podanie výkladu v rámci Ústavného súdu, či je možné alebo nie je možné nasledujúcim prezidentom rušiť amnestiu predchádzajúceho.

    Čiže chcem poukázať, že ak súčasný generálny prokurátor urobil podanie, ak Ústavný súd stiahol túto vec, ktorá má na výsosť skutočne odborný charakter, skutočne sa treba obávať, že metóda cukru a biča môže v budúcnosti narásť do celkom iných, aj politických rozmerov. Chcem povedať, ak už som spomenul tento konkrétny príklad Ústavného súdu, že existuje napríklad rozhodnutie Ústavného súdu z minulosti, ktoré hovorí o tom, že nie je možné, aby generálny prokurátor vo všeobecnosti stiahol podanie na Ústavný súd. V minulosti, keď sa o to raz pokúšal generálny prokurátor doktor Vaľo a chcel stiahnuť pôvodne ním podaný návrh na Ústavný súd, Ústavný súd mu toto odmietol s tým, že už týmto návrhom nedisponuje a jednoducho nie je možné takýto návrh zobrať späť. Ak k tomu došlo dnes a je z toho cítiť silný politický náboj, možno mať tieto obavy aj do budúcnosti.

    Čiže to boli hlavné dôvody, ktoré nás viedli v ústavnoprávnom výbore, nielen poslancov opozície, ale, podotýkam, viac-menej všetkých členov ústavnoprávneho výboru, že sme neodporučili, aby toto nesystémové opatrenie bolo obsiahnuté v rámci novely tohto zákona. To znamená, že zároveň sme navrhli, aby či už ústavnoprávny výbor alebo samotná vláda pripravila koncepčný návrh, ktorý by povedzme pokryl takýchto ústavných činiteľov, nielen generálneho prokurátora, ale aj predsedu Najvyššieho súdu a podobne, v rámci akejsi ucelenejšej právnej predstavy. Čiže v tomto smere je troška pre mňa nepochopiteľné, keď gestorský výbor, neviem, zrejme má na to právo a plné oprávnenie, ale vlastne nerešpektoval skôr odborný a vecný názor, ktorý vzišiel z rokovania ústavnoprávneho výboru, keďže nešlo o problém samotnej valorizácie platov.

    Pokiaľ ide o druhý bod spoločnej správy, v prvom rade chcem poukázať, že je tu problém. Návrh, ktorý je napísaný v spoločnej správe pod bodom 2, nie je identický s tým, ktorý prešiel v ústavnoprávnom výbore, pretože sa dotýka dvoch bodov zákona číslo 120, teda návrhu zákona o platových pomeroch. Nedotýka sa len ustanovenia § 29b ods. 1, ale zároveň aj ďalšej časti pod rímskou II, ktorú súčasne, ak by prešiel tento návrh, bolo žiaduce vypustiť, pretože nemôže jedna časť byť bez tej druhej. Čiže zrejme pri opise v kancelárii došlo k nejakej technickej chybe, keď tu bola zavedená len prvá časť a druhá časť, ktorá je takisto dôležitá a podstatná, pretože hovorí tiež o plate sudcov, len myslím si o plate sudcov v spojitosti so špeciálnym zákonom, ktorý sa dotýka sudcov, je už vynechaná zo spoločnej správy. Je to možné overiť priamo z uznesenia ústavnoprávneho výboru, vlastne že sme prijali takýto návrh, pretože tento by bol nezmyselný a nemal by žiadne racionálne opodstatnenie.

    V súvislosti s predložením tohto návrhu si neodpustím jednu poznámku, keď sme rokovali o tomto návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, na ktorú sme narazili počas nášho rokovania na pôde ústavnoprávneho výboru a ktorá svedčí o odbornosti samotných zostavovateľov rozpočtu. Keď sme sa počas tohto rokovania v ústavnoprávnom výbore snažili dopátrať, akú sumu vlastne vláda ušetrí, ak sa zníži plat dotknutým ústavným činiteľom, nedozvedeli sme sa žiadnu hodnovernú sumu a pracovníci rezortu pána Magvašiho ako gestori uviedli, že tieto údaje im z ministerstva financií neposkytli, že sú tajné. Prítomní pracovníci ministerstva financií zase hovorili o inej sume, ako bola uvedená v samotnom návrhu, a relevantní reprezentanti najvyšších ústavných činiteľov, o ktorých vlastne malo ísť, či už predseda Najvyššieho súdu alebo námestník generálneho prokurátora, hovorili z hľadiska svojich výpočtov zase o celkom odlišnej sume, ktorá bola nepomerne nižšia a bola v porovnaní s tou, ktorá bola uvedená v návrhu, takmer bagateľom.

    Aj tento chaos vlastne svedčí o tom, že rozpočet je pomerne na akýchsi labilných a hlinených nohách a doteraz ani v skutočnosti nevieme, akú sumu by vláda ušetrila alebo akú sumu by vláda ušetrila v spojitosti či už s valorizáciou alebo znížením základného platu sudcov, prokuratúry, poslancov, členov vlády. Je pravdou a je to tak, že v rámci u nás existujúcej deľby moci v štáte existujú popri sebe rovnocenné moci, rovnocenné v tom smere, že je tu moc výkonná, exekutívna, moc zákonodarná, moc súdna. Z tohto uhla pohľadu je potrebné povedať, že exekutíva alebo vláda má, samozrejme, právo navrhnúť znížiť zákonný plat, podotýkam ešte raz, znížiť zákonný plat, a nie upraviť valorizáciu, ako sa lakonicky o tom hovorí v samotnom návrhu zákona. Znížiť zákonný plat okrem iného aj ústavným činiteľom, pretože ani poslanci, ani členovia vlády a koniec koncov ani prokurátori neprotestovali proti tomuto kroku. Myslím si, že je potrebné predpokladať, že súhlasia s tým, že dobrovoľne budú niesť svoje bremeno a umožnia tejto vláde, aby im znížila základný plat práve v záujme dosiahnutia istého nárastu príjmovej zložky štátneho rozpočtu. Ale pokiaľ jedna z dotknutých častí veľmi razantným a rezolútnym spôsobom protestuje, myslím si, že je to veľmi vážne a že jednoducho v systéme deľby moci v štáte nie je možné obísť tento protest inak, ako mu iba vyhovieť.

    Dovolím si v tejto súvislosti odcitovať dve základné stanoviská sudcov, či už ich stavovskej alebo samosprávnej organizácie, ktoré nesúhlasia s postupom vlády Slovenskej republiky, čo aj následne zdôvodňujú. Stavovská organizácia sudcov, je to Združenie sudcov Slovenska, zaslala otvorený list všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v tom smere, že Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska na svojom zasadnutí v dňoch 5. a 6. marca 1999 sa zaoberala aj situáciou vzniknutou v súvislosti s návrhom vlády Slovenskej republiky na novelizáciu zákona číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

    Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska v nadväznosti na svoje predchádzajúce vyhlásenia opätovne upozorňuje na to, že prijatím vládneho návrhu novely tohto zákona by v skutočnosti došlo k zníženiu platov sudcov, čo okrem iného odporuje aj medzinárodným dokumentom zakotvujúcim základné princípy nezávislosti súdnictva. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska zároveň vyslovuje sklamanie nad tým, že vláda neakceptovala stanovisko sudcov Slovenskej republiky, v ktorom okrem iného poukázali aj na to, že plat sudcu je jeho jediným zdrojom príjmu na rozdiel od príjmov a ďalších materiálnych požitkov ostatných ústavných činiteľov. Prípadné zníženie sudcovských platov vníma združenie sudcov ako vážny zásah do nezávislosti súdnictva. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska preto vyzýva všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri svojom rozhodovaní zvážili všetky negatívne dôsledky, ktoré by mohli nastať v prípade prijatia vládneho návrhu zákona, citovaného zákona vrátane zhoršenia medzinárodného hodnotenia Slovenska.

    Toto je stavovský orgán sudcov a existuje ešte ďalší, samosprávny, ktorým je Rada sudcov Slovenskej republiky. Rada sudcov Slovenskej republiky prijala toto vyhlásenie:

    Rada sudcov Slovenskej republiky na svojom rokovaní 2. marca 1999 prerokovala obsah vyhlásenia predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu k sudcom a prokurátorom v Slovenskej republike. Oslovenie sudcov predsedom vlády chápe rada ako uznanie zákonných nárokov sudcov a krok, ktorý, i keď oneskorene, ale predsa smeruje k tomu, aby sudcovia mali možnosť vyjadriť sa k uvažovanému návrhu novelizácie zákona číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Rada sudcov chápe súčasné ekonomické problémy, ktoré vedú vládu k opatreniam v odmeňovaní ústavných činiteľov. Sudcovia vidia a cítia každodenné problémy občanov tohto štátu, pretože sa s nimi stretávajú denne pri výkone svojej funkcie vo všetkých oblastiach rozhodovania. Vidia však aj mnohé príčiny súčasných problémov spočívajúce aj v tom, že súdny systém od roku 1990 nikdy nebol dostatočne finančne dotovaný zo štátneho rozpočtu napriek neustálemu rastu úloh a množstva sporov. Súdnictvo a sudcovia zďaleka nestoja štát toľko, ako by sa mohlo zdať pri prvom pohľade na rozpočtovú kapitolu ministerstva spravodlivosti a preceňuje sa samotný možný vplyv úsporných opatrení na platoch sudcov.

    Návrh novely zákona o platoch ústavných činiteľov neobsahuje žiadny údaj, o akú sumu sa nezvýši plat ústavného činiteľa v roku 1999 a koľko sa tým zo štátneho rozpočtu ušetrí na plate 1 100 sudcov. Rada je presvedčená, že vláda má a môže nájsť také ekonomické nástroje, ktoré zmiernia rast priemerných platov v národnom hospodárstve, ak nie sú v súlade s rastom produktivity práce. Pokiaľ však k rastu priemerného platu v národnom hospodárstve dochádza a bude dochádzať, je oprávnená otázka sudcov, či snaha o zníženie platov sudcov nemôže byť chápaná aj ako prejav pocitu neviazanosti výkonnej moci platným zákonom. Ak vláda rozhodla o zmrazení platov v rozpočtovej sfére, mohla tak urobiť len v rámci právnej úpravy platnej ku dňu rozhodnutia vlády a v rámci svojich kompetencií vo vzťahu k orgánom štátnej správy. Platy sudcov ako ústavných činiteľov sú určené zákonom a nepodliehajú žiadnemu mechanizmu ich ovplyvňovania v rukách výkonnej moci. Je to základný a v našich podmienkach vysoko cenený a potrebný princíp zachovania nezávislosti súdnej moci a garancia nezávislosti súdov.

    Ak vláda predkladá novelizáciu zákona, ide nad rámec vlastného uznesenia a potiera princíp ochrany nadobudnutých a priznaných práv. Dávame do pozornosti skutočnosť, že nielen rast platu sudcov, ale samotné stanovenie platu sudcov v tom-ktorom kalendárnom roku je viazané na priemerný plat v národnom hospodárstve v predchádzajúcom kalendárnom roku prostredníctvom platu poslanca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 v súvislosti s § 2 zákona číslo 120/1993 Z. z. Je to jediná zákonom stanovená miera na stanovenie priemerného platu sudcu v pomere zodpovedajúcom trojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Platové rozpätie u sudcov od 70 do 130 % priemerného platu sudcu znamená, že sa ním vyjadruje dĺžka výkonu sudcovskej funkcie a stupeň súdu, na ktorom vykonáva funkciu. Najvyšší platový stupeň dosahujú len sudcovia Najvyššieho súdu s dlhším výkonom funkcie ako 29 rokov, v súčasnosti je ich 28.

    Ak vláda a na základe jej návrhu zákonodarný zbor siahne na túto úpravu tým, že spomalí rast platu sudcov ponechaním na úrovni roku 1998, a ak došlo k rastu priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 1998, znamená to v reálnom vyjadrení zmenu, zníženie pomeru medzi platom sudcov a priemerným platom v národnom hospodárstve na menej, ako je zákonom stanovený trojnásobok. Sudcom od 1. januára 1999 zo zákona patrí plat odvodený od trojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 1998, a nie je ich chybou, že dosiaľ nebol oficiálne potvrdený a podľa neho sa nepostupuje. Stanovenie platu vo výške zodpovedajúcej platu v roku 1998 v skutočnosti znamená, že rozhodujúci je priemerný plat v národnom hospodárstve za rok 1997, ktorý podľa našich predbežných poznatkov bol nižší, ako bude vypočítaný priemerný plat v roku 1998.

    Z uvedeného vyplýva, že pod zmrazením platov sa v skutočnosti skrýva zníženie platov v rozpore s ustanovením § 18 zákona o platových pomeroch sudcov. Rada sudcov Slovenskej republiky pripomína, že pokiaľ v roku 1995 došlo k obdobnému riešeniu, nejde o pozitívny precedens prejavu vzťahu výkonnej a zákonodarnej moci k moci súdnej a nemal by sa viac opakovať, lebo nie je v súlade s princípmi právneho štátu a článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sudcovia by si neradi kládli otázku, prečo je potrebné zmeniť opätovne zákonom stanovené pravidlá a ako často bude takéto riešenie zvolené, či len raz za štyri roky alebo aj každý rok.

    Platy sudcov, hoci ich stanovuje zákon, sa každoročne stávajú predmetom diskusií v súvislosti so zostavovaním štátneho rozpočtu, stávajú sa teda neistými, čím sa potiera základný princíp, t. j. závislosť platu sudcu len od platového vývoja v národnom hospodárstve. Sudcovia sa tohto princípu nemôžu vzdať a súčasne žiadajú jeho dodržiavanie. Sudcovia nechcú a nemôžu byť závislí od vyjadrení a výziev politikov k solidarite a vzdaniu sa nárokov, lebo funkcia sudcu nie je politickou funkciou a sudcovia nestoja a nemôžu stáť o politický kapitál vyplývajúci z takéhoto vyjadrenia. Spochybnili by tým predovšetkým svoju nezávislosť od akejkoľvek politickej moci.

    Rada sudcov Slovenskej republiky poukazuje na to, že neustále úvahy, v neposlednom rade aj konkrétne kroky a rozhodnutia o modifikácii zákonom stanovených pravidiel odmeňovania sudcov sú v rozpore s požiadavkami viacerých medzinárodných dokumentov o postavení sudcov a súdnictva a vedú sudcov k pochybnostiam o reálnom uznaní nezávislosti súdnej moci zo strany výkonnej a zákonodarnej moci. Okrem iných v tejto súvislosti uvádzame článok 6 Európskej charty o zákone pre sudcov prijatý Radou Európy v Štrasburgu 8. až 10. júla 1998 v rámci aktivít zameraných na rozvoj a konsolidáciu demokracie, berúc do úvahy základné zásady OSN o sudcovskej nezávislosti schválenej Valným zhromaždením OSN v novembri 1985 a odvolávajúc sa na odporúčanie Rady Európy číslo (9412), ktoré stanovuje, že sudcovia z povolania sú oprávnení poberať taký plat, ktorého výška je stanovená tak, aby neboli vystavení tlakom s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie a všeobecnejšie správanie sa v rámci ich právomocí, čím by bola ohrozená ich nezávislosť a nestrannosť. Podľa dôvodovej správy k uvedenému článku charty výška finančného ohodnotenia má byť taká, aby chránila sudcov od tlakov a nemala by sa určovať podľa toho, koľko zarobia vyšší štátni úradníci v oblasti exekutívy alebo legislatívy.

    Napriek tomu, že pán predseda vlády vo svojom vyhlásení podčiarkol, že nevalorizovanie platov počas 9 mesiacov v roku 1999 nie je v žiadnom prípade snahou o obmedzovanie nezávislosti sudcov, sudcovia doterajšie jednostranné kroky vlády v tomto smere takto oprávnene vnímajú. Za nevhodné pritom považujú poukaz na to, že ide o ekonomicky nevyhnutný krok, ktorý nadväzuje na rovnaké úpravy v odmeňovaní policajtov a iných príslušníkov ozbrojených zložiek. Rada sudcov pripomína, že sudcom nepatria nielen náležitosti ostatných ústavných činiteľov spočívajúce v tom, že poslanci, vláda a sudcovia Ústavného súdu sami stanovujú výšku nezdanených náhrad nákladov, ktoré ako nezdanené príjmy slúžia aj na vylepšenie ich platových pomerov, ale sudcom všeobecných súdov dosiaľ neboli priznané ani práva na takéto požitky a nepatria im ani požitky a náhrady patriace práve policajtom a iným príslušníkom, ako je napríklad odchodné pri odchode zo služobného pomeru, výsluhový príspevok či príspevok dôchodku. Nevieme preto, akú nadväznosť má pán predseda vlády na mysli pri porovnávaní nárokov sudcov a policajtov na rok 1999 a hlboko nás sklamala aj neznalosť pani ministerky financií, podľa ktorej má sudca vyšší plat ako člen vlády.

    Vážený pán predseda vlády, napriek vášmu presvedčeniu o podpore sudcov, postupu vlády v oblasti odmeňovania za rok 1999 sme nútení vysloviť zásadný nesúhlas s uvažovaným postupom zníženia základného platu sudcov tým viac, že vláda už uvoľnila aj doterajšiu mzdovú reguláciu v hospodárskej sfére. Vieme, že predloženie návrhu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky je jedine v kompetencii vlády, tak ako je v kompetencii parlamentu o tomto návrhu rozhodnúť aj bez zreteľa na stanovisko sudcov. Napriek tomu veríme, že vláda nájde možnosti riešenia tejto situácie spôsobom zodpovedajúcim platnému zákonu, k čomu sme ochotní poskytnúť odbornú súčinnosť a námety aj na posilnenie príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcom období.

    Toľko z vyhlásenia Rady sudcov Slovenskej republiky.

    V zmysle obidvoch týchto relevantných podkladov reprezentujúcich súdnu moc ja na rozdiel od spravodajcu v rámci spoločnej správy by som odporúčal v prvom rade, aby sa o bodoch 1 a 2 nehlasovalo en bloc, ale individuálne a po doplnení a odstránení nedostatku technického charakteru v spojitosti s bodom 2 spoločnej správy, aby sme akceptovali túto pripomienku a aby sme vo vzťahu k sudcom tento plat, zákonný nárok neznižovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kalman, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kresák, pán poslanec Orosz. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kalman.

  • Pán podpredseda, ďakujem. Nemám faktickú poznámku. Chcem predložiť procedurálny návrh.

    Vzhľadom na to, že rokujeme o dôležitej oblasti, ktorá sa vzťahuje na významných predstaviteľov Slovenskej republiky, žiaľ, rokovanie v pléne Národnej rady, myslím tým na účasť, keď nás je dohromady 22 a pol, tomu nezodpovedá. To je po prvé.

    Po druhé, keďže sme naplnili to, čo sme si už odhlasovali, rokovať po 19.00 hodine a po 19.00 hodine sme už rokovali 56 minút, dávam nový procedurálny návrh, aby sme dnešné rokovanie skončili a pokračovali zajtra.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde upozornil na zaujímavý postoj Ústavného súdu, ktorý vyzval generálneho prokurátora, aby sa vyjadril, či trvá na návrhu exgenerálneho prokurátora pána Vaľa. Pozerali sme nálezy Ústavného súdu a existuje nález, ktorý v obdobnom prípade Ústavný súd vyriekol, že nemožno takýto návrh vziať naspäť. Chcela by som uviesť, že som bola prekvapená postupom pána generálneho prokurátora, ktorý ako strážca zákonnosti a ústavnosti nebol zvedavý na výrok Ústavného súdu, či zrušenie amnestie je ústavné. Veď predsa jeho prokurátori budú činní v konaní a je jeho eminentným záujmom, aby vedel, či takáto činnosť je ústavná. Navyše, chcem povedať, že s pánom generálnym prokurátorom som pracovala dva roky. Vybrala som si ho za štátneho tajomníka, pretože som ho považovala a aj ho považujem za veľmi dobrého odborníka v oblasti trestného práva. Na základe toho chcem konštatovať, že som hlboko presvedčená o tom, že pán generálny prokurátor vie, že amnestiu nie je možné zrušiť, teda že postup pána premiéra Dzurindu bol protiústavný.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nechcem sa na tomto mieste vyjadrovať k obsahu samotného prerokovaného návrhu zákona, ku ktorému som už svoj vzťah vyjadril pri hlasovaní vo výbore a urobím tak aj pri hlasovaní v pléne, ale pokladám pri tejto príležitosti, pri reakcii na kolegu Brňáka za potrebné poukázať na niečo odlišné. Vždy mám problém, či reagovať na politickú interpretáciu práva v tejto snemovni. Pán Brňák je právnik, ale zdá sa, že čoraz viac v ňom prevláda aj politik. Ako politik rozhodne má právo hovoriť v tejto snemovni vo svojom vystúpení, čo pokladá za správne, ale ako právnik iste vie alebo by hádam mal vedieť, čo povedal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich viacerých stanoviskách o možnosti orgánu alebo orgánov, ktoré podali návrh na Ústavný súd, svoj návrh zobrať späť. Nemusím hádam citovať potrebné uznesenia, ale ak treba, môžem.

    Keď bol napadnutý vo vystúpení pána Brňáka generálny prokurátor, chcem iba dať do pozornosti tejto snemovni, že keď pán Mečiar konajúci ako zastupujúca hlava štátu bez mihnutia oka zobral späť návrh prezidenta Kováča, vtedy to akosi právnikovi pánu kolegovi Brňákovi vôbec neprekážalo. Preto pokladám za potrebné konštatovať pri tejto príležitosti pred snemovňou, ale aj pred občanmi Slovenskej republiky, že pokiaľ pán generálny prokurátor zobral svoj návrh späť a Ústavný súd akceptoval jeho rozhodnutie, konal v súlade s právnym poriadkom, samozrejme, nerobil nič iné, len uplatnil svoje práva a povinnosti. Všetko iné je teda iba zavádzaním a právne absolútne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Myslím si, že je potrebné oceniť to, že pán poslanec Brňák argumentoval predovšetkým v odbornej rovine. Z toho hľadiska ma trocha mrzí, že miestami skĺzol do roviny politickej najmä v súvislosti s tým, že spochybňoval činnosť generálneho prokurátora. Domnievam sa, že generálny prokurátor sa ťažko môže podpísať pod rozhodnutie svojho predchodcu, ktoré považuje za nekvalifikované, ale myslím si, že o tom bude hovoriť predovšetkým on.

    Chcem sa dotknúť tej časti vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde opisoval priebeh rokovania ústavnoprávneho výboru o tomto bode programu. Skutočne je pravda, že rokovanie sa snažilo byť konštruktívne a hľadali sme riešenie z toho neľahkého problému, a dá sa povedať, že aj určité riešenie sme našli. Napriek tomu v súvislosti s hlasovaním o týchto návrhoch ústavnoprávneho výboru bude potrebné zvážiť ešte ústavné aspekty tohto problému, ktoré sme možno nie celkom docenili pri rokovaní o týchto návrhoch, najmä v súvislosti s článkom 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vo všeobecnosti hovorí o princípe rovnosti bez ohľadu na vek, pohlavie a iné postavenie. V tej súvislosti treba poukázať na to, že ústavní činitelia predstavujú určitú kategóriu, určitú osobitnú kategóriu osôb, a treba zvážiť to, či zvýhodnenie, resp. znevýhodnenie jednej z týchto kategórií, mám na mysli teraz sudcov a ústavných sudcov, je alebo nie je v rozpore s ústavou. Osobne si musím ujasniť túto otázku pred záverečným hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kalman dal jeden procedurálny návrh. Aj keď bol podaný v rámci faktických poznámok, pán poslanec Kalman, nemusel by som ho rešpektovať a akceptovať. Mali ste ho podať mimo faktických poznámok, ale prosím.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kalman navrhuje, aby sme vzhľadom na malú účasť poslancov v rokovacej sále a nezáujem poslancov o prerokúvanie týchto dôležitých návrhov zákonov skončili rokovanie o týchto bodoch programu okamžite teraz. Tak som tomu rozumel.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Prerušili rokovanie o týchto bodoch programu.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kalman.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme, či súhlasíme s prerušením schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    pán predseda Najvyššieho súdu,

    pán generálny prokurátor,

    vážené dámy a páni,

    skôr ako predložím pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi, že zase prišiel medzi nás a prisľúbil v mene celého poslaneckého klubu SDK, že podporí naše návrhy, aby sa policajtom a sudcom a ďalším ústavným činiteľom neznižovali platy v roku 1999. Som veľmi rád, dúfam, že si to všetci policajti a sudcovia teraz všimnú. A ak to myslel ako žart, myslím si, že je to veľmi divoký žart, lebo vysmievať sa niekomu, že sa mu ide znižovať plat a jeho rodina bude jednoducho ukrátená o príjmy, tak to, myslím si, nie je najlepšie. Bude dobré zrejme rozoslať všetkým sudcom a policajtom výsledky hlasovania, ktoré budú z tohto rokovania o znižovaní platu, aby si jednoducho každý urobil sám záver, kto ako vážne myslí prácu v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, odznelo tu veľmi podrobne zanalyzované, v čom je predložený návrh vládneho zákona zlý najmä vo vzťahu k sudcovskej obci. Takisto ako predošlý zákon, ktorý sa týkal polície, väzenstva a tak ďalej, aj tento zákon jednoducho berie platy tým, ktorí sa majú starať o bezpečnosť v tejto krajine, ktorí svojou prácou môžu pomôcť aj naplniť pokladňu štátu, štátny rozpočet Slovenskej republiky. Je tu veľmi veľa možností, ako to dosiahnuť, a cesta znižovania platu je najhoršia cesta, ktorú si táto vláda v súčasnosti vybrala.

    Chcel by som upozorniť na iný aspekt predloženého návrhu. Keď si vezmeme pred seba pôvodný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, kde sú aj sudcovia, nemôžeme si nevšimnúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoducho nie je riešený v tomto zákone v rovnováhe s ostatnými inštitúciami, ktoré sú tam uvedené. Mám na mysli, samozrejme, podobné inštitúcie, ako je Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad, Úrad jadrového dozoru a tak ďalej. Tieto inštitúcie majú svoje samostatné rozpočtové kapitoly. Samozrejme, že sú pre ne určené aj určité pravidlá, za ktorých sa získavajú pre ne alebo vytvárajú pre ne finančné zdroje a financuje sa ich činnosť.

    Keď si vezmeme pred seba porovnanie, ako bol v uplynulých rokoch financovaný napríklad Najvyšší súd a Ústavný súd, tak veľmi ľahko zistíme, že jednoducho Najvyšší súd bol hlboko diskriminovaný. Napríklad v roku 1998 boli dosiahnuté kapitálové výdavky len 410 tisíc korún, pričom Ústavný súd mal kapitálové výdavky 3 milióny. Bežné výdavky boli 5 270 tisíc, pri Ústavnom súde bolo 15 992 tisíc. Mzdové prostriedky obdobne boli podcenené v prípade Najvyššieho súdu a vyššie v Ústavnom súde. Takisto to môžeme porovnať s Najvyšším kontrolným úradom a podobne. Pritom na Ústavnom súde robí 56 pracovníkov, na Najvyššom súde 136 pracovníkov, čiže vidíme, že Najvyšší súd je predsa len skoro trojnásobne väčší oproti Ústavnému súdu, a pritom finančné zdroje poskytované tejto inštitúcii sú podstatne nižšie. Podobne aj pri určovaní platov sudcovia Najvyššieho súdu majú len plat na úrovni poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pričom Ústavný súd určuje plat ústavného sudcu na úrovni 1,3-násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keď sa pozrieme aj na ostatné veci súvisiace s funkčnými príplatkami, paušálnymi náležitosťami, vidíme, že Najvyšší súd jednoducho má podstatne nižšie, resp. vôbec nemá tieto veci riešené v zákone, ktorý je platný v Slovenskej republike.

    Z takéhoto dôvodu predkladám v mene 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh k tlači číslo 170, vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov takto: v článku I bod 1 v § 1 za slová "sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky" sa vkladajú slová "sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky". Ostatné zostáva v navrhovanom znení.

    Jednoducho v tomto paragrafe Najvyšší súd vôbec nie je zatiaľ vymenovaný a tento návrh má riešiť, aby už v úvode v § 1 Najvyšší súd bol výslovne vyznačený.

    V článku I bod 2 za slová "doterajšia siedma časť sa označuje ako ôsma", navrhujeme, aby sa vložili slová s nasledujúcimi zmenami:

    V § 23:

    a) v nadpise za slová "platové pomery" vložiť slová "sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky" a ďalej bude pokračovať "a ostatných sudcov Slovenskej republiky";

    b) za nadpis sa vkladá nový odsek 1:

    (1) "Sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky" (ďalej len "Najvyšší súd"), "patrí plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca mesačne, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol do tejto funkcie zvolený v zmysle článku 143 ods. 2 ústavy, alebo menovaný. Plat mu patrí ešte tri mesiace po ukončení výkonu jeho funkcie."

    Týmto sa vlastne zrovnoprávnia sudcovia Najvyššieho súdu so sudcami Ústavného súdu a, samozrejme, aj s ďalšími ústavnými činiteľmi, ako sú predseda Najvyššieho kontrolného úradu, navrhovaná zmena generálneho prokurátora a tak ďalej;

    c) odsek 1 sa prečísluje na odsek 2 a odsek 2 na odsek 3. Tu ide jednoducho o posunutie odsekov vzhľadom na to, že sa tam vložili sudcovia Najvyššieho súdu.

    V § 24 navrhujeme, aby:

    a) v nadpise za slovami "funkčné príplatky" sa vložili slová "a paušálne náhrady". Týmto sa vytvoria predpoklady, aby sa tam mohli zahrnúť aj ostatné náležitosti, tak ako to má usporiadané Ústavný súd a ako to majú aj iní ústavní činitelia.

    V tejto kapitole navrhujeme tiež bod b), v ktorom doterajšie ustanovenia sa rozširujú o ďalšie odseky. Sú tam menovaní predseda Najvyššieho súdu s príplatkom, predtým bol funkčný príplatok 10 tisíc korún, potom je podpredseda Najvyššieho súdu s príplatkom 7 500 korún.

    Po štvrté navrhujeme, aby boli príplatky. Predsedovi kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 5 tisíc korún,

    Po piate, predsedovi senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 2 500 korún,

    Po šieste, sudcom Najvyššieho súdu patria paušálne náhrady vo výške, ktoré určí plénum Najvyššieho súdu uznesením. Je to podobný návrh, ako to má Ústavný súd riešený s otázkou paušálnych náhrad.

    Po siedme, predseda Najvyššieho súdu má počas výkonu funkcie právo bezplatne používať primerane vybavený byt. Viete, že predseda Najvyššieho súdu nie je vždy z Bratislavy a aj ostatní ústavní činitelia majú právo používať služobný byt počas pôsobenia vo funkcii. Takže je to obdobné ako pri ostatných ústavných činiteľoch a predsedu Ústavného súdu.

    Po ôsme, podpredseda Najvyššieho súdu má právo podľa ods. 7 len vtedy - mať k dispozícii služobný byt -, ak má trvalý pobyt mimo sídla Najvyššieho súdu.

    Po deviate, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu majú právo počas výkonu svojej funkcie bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zariadenie a používanie účastníckej telefónnej stanice.

    Po desiate, sudca Najvyššieho súdu môže bezplatne používať prostriedky pozemnej hromadnej dopravy.

    Týmito návrhmi sa vlastne sudcovia v zmysle predloženého návrhu a pôvodného zákona platného pre ústavných činiteľov zrovnoprávnia do tej pozície, ako sú ostatní ústavní činitelia - ako som už menoval - Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu a ostatných inštitúcií.

    Gestorský výbor, resp. ústavnoprávny výbor vo svojom návrhu navrhol, aby sa niektoré veci zmenili, ale ako vidno, gestorský výbor to neprijíma. Na jednej strane ponecháva ďalej ustanovenia, ktorými sa upravuje pôsobnosť, resp. náležitosti generálnemu prokurátorovi. Čiže, ak teda takto sa vážená snemovňa rozhodla, bolo by užitočné, aby aj Najvyšší súd mal rovnaké náležitosti, keď gestorský výbor na týchto veciach trvá.

    Takisto podporujeme druhý bod, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor, aby sa sudcom platy jednoducho neznižovali. Čiže vypustiť, myslím si, že je to odsek 2 návrhu, pôvodného návrhu vlády. Toto vidím ako minimálne riešenie, aby nedošlo k poškodeniu činnosti a finančného zabezpečenia súdov v Slovenskej republike.

    Predložený návrh dávam k dispozícii aj s príslušnými podpismi navrhujúcich poslancov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Oberhauserovi.

    Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Husár.

    Skôr než vystúpi, pán poslanec Oberhauser, chcel by som vás upozorniť, ak by ste poznali rokovací poriadok, že navrhovať môžete iba také pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona, ktoré nerozširujú predloženú novelu. Tieto vaše návrhy takmer všetky rozširujú predložený návrh zákona.

    Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážení hostia,

    kolegyne, kolegovia,

    na úvod chcem, prosím, poprosiť, aby sme sa aspoň trochu pokúsili zmeniť v priebehu týchto vystúpení našu argumentáciu. Začína to byť skutočne unavujúce, keď na každý návrh, na všetko je jedna a tá istá odpoveď a argument na tému, ako sme rozkradli, ako sme zničili, ako sme zdevastovali túto krajinu. Domnievam sa, že ak bude v tomto roku veľa komárov, pôjde to pravdepodobne tiež na účet niečoho podobného. Hovorím to predovšetkým preto, lebo ako ste všetci zaregistrovali, a nielen opozícia, pán premiér pri nedávnej návšteve v Nemecku rozprával pre médiá niečo celkom iné. Niečo celkom iné, pokiaľ ide o stav slovenskej ekonomiky, o schopnosť a pripravenosť Slovenska vstúpiť do európskych štruktúr. A tí, ktorí sa sem-tam dostanú alebo si kupujú nemeckú tlač, mohli si doslovne a do písmena tieto jeho výroky prečítať. Je potom namieste otázka, či pán premiér a súčasne s ním aj vy robíte dve politiky, jednu pre zahraničie a druhú pre slovenského voliča.

    Nebudem teda hovoriť o tom, či sú, alebo nie sú predpoklady na to, aby sa v prerokúvanej otázke niečo rozumné urobilo. Ak mi dovolíte, chcem však na úvod poukázať na skutočnosť, že všetky navrhované zmeny nehovoria o sume 201 miliónov. Hovoria o oveľa nižšej sume, ktorú nevieme vyčísliť, čo je možno skutočne na škodu pre tento parlament, avšak skutočne sumu podstatne nižšiu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme rokovali o nemenej dôležitých veciach, o mzde colníkov, príslušníkov Policajného zboru a obdobných inštitúcií. Ale povedzme si veľmi zrozumiteľne, že bez podceňovania spoločenského významu a dôležitosti týchto povolaní v hierarchii uplatňovania zákona sa pri tomto bode programu dostávame na tú najvyššiu priečku. A keď si odmyslím z toho, čo zákon 120 obsahuje, vládu a parlament, hovoríme predovšetkým o súdoch, sudcoch a prokuratúre. Ak niečo pokazí policajt, ak niečo pokazí colník, je tu ešte vždy niekto, kto to môže napraviť. Tým je sudca. A tak to bolo a bude v ľudskej spoločnosti od jej počiatku, že pesimisti veria jedine v spravodlivosť božiu, optimisti aj v ľudskú, a preto sa obracajú so svojimi problémami na súdy.

    Myslím si, že je zbytočné opakovať to, čo sme hovorili pri prvom čítaní, aký je význam a postavenie súdov a sudcov na Slovensku. Sú takisto nemiestne výzvy, vážené kolegyne, kolegovia, k solidarite. Tieto výzvy k solidarite by bolo možné tlmočiť sudcom a prokurátorom za predpokladu, že by vláda, ale aj časť parlamentu nebola vyviedla to, čo už vyviedla. Mám teraz na mysli odmeny za jednodňové poslancovanie, či je to na strane opozície alebo koalície, mám na mysli vládne odmeny, ktoré si vláda alebo predseda vlády schválil a vláda vyplatila. To, že následne tieto peniaze išli na charitatívne účely, nepopieram, pretože som nemal možnosť sa presvedčiť o opaku. Ale keď berieme argument, ktorý sa používa dnes, že o odmenách, mzdách rozprávame v súvislosti so štátnym rozpočtom, tak aj v tomto prípade je to štátnemu rozpočtu jedno, či išli do vrecka pánov ministrov vlády, pánov poslancov alebo na charitatívne účely. Dôležité je, že išli zo štátneho rozpočtu.

    Na túto tému veľmi kvalifikovane a fundovane vystúpil v prvom čítaní predseda Najvyššieho súdu, ktorý tlmočil názor sudcovského stavu. Chcem k tomuto dodať iba toľko, že hru, ktorú rozohrávame so sudcovským stavom, myslím si, sudcovský stav eviduje veľmi dobre, aj keď o nej ešte celkom nehovorí. Najprv sme sudcom povedali, že si sami zvolia svojich šéfov a pán minister to bude akceptovať. Potom to v 25 či 26 prípadoch nebola už pravda, pretože pán minister predsa vie lepšie, koho vymenovať. Dnes rozhodujeme fakticky o protiústavnom znížení ich platov.

    Skrátim toto vystúpenie, pani kolegyne, kolegovia, pretože nechcem zas počúvať, ako dojemne bojujeme za platy a práva sudcov, iba opätovne upozorňujem, aby ste nenaskočili na to, na čo sme naskakovali aj my v bývalej koalícii, a síce, že nám niekto povedal, ak v rozpočte raz povolíte, to je koniec, rozsype sa to celé. Nie je to pravda. Máte to v rukách, máte dostatočný počet hlasov, aby ste v tomto prípade výnimku urobili a skutočne pôjde o možno 100 miliónov pre sudcov a prokurátorov. Preto svoje tri pozmeňujúce návrhy obmedzujem práve zo všetkých ústavných činiteľov iba na sudcov a prokurátorov. A podávam pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a doplnení.

    Tieto tri pozmeňujúce návrhy sú:

    Prvý - v § 29b ods. 1 za slová "ústavným činiteľom uvedeným v § 1" vložiť slová "s výnimkou ostatných sudcov Slovenskej republiky" a pokračovať v texte.

    Druhý - článok II sa vypúšťa.

    A tretí - článok III sa vypúšťa.

    Vzhľadom na skutočnosť, že ide o súvisiace návrhy, žiadam, aby sa hlasovalo o nich spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Husárovi.

    Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Engliš.

    Predtým s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Prokeš a pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    chcem len toľko povedať k predrečníkovi, že plne podporujem pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá. Myslím si, že tých 210 miliónov by sa v rozpočte naozaj malo nájsť.

    Ďakujem.

  • Tiež si myslím, že suma, ktorú spomínal predrečník, by sa určite dala nájsť niekde inde v príjmovej časti. Ale chcela by som ešte dodať, ako chce vláda naplniť svoje programové vyhlásenie o bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, keď si sama podkopáva pod nohami zem. Je veľmi jednoduché siahnuť sudcom a prokurátorom na platy, ale aká akcia, taká reakcia. Sudcovia sa nám začnú presúvať do komerčnej oblasti, kde sú platy nepomerne vyššie. Kde budeme hľadať sudcov ochotných ostať na svojich miestach za takýchto podmienok? A tu sa rysuje druhá možnosť. Ak si ich nezaplatí štát, tak si ich zaplatí druhá strana, to sú páchatelia trestných činov, a bezpečnosť občanov ostane za dverami. Preto hľadajme iné možnosti, ako naplniť príjmovú časť v štátnom rozpočte.

    Keď už hovoríme o šetrení s financiami, finančnými prostriedkami, pýtam sa, prečo ste v niektorých rezortoch rozšírili počet štátnych tajomníkov. Doteraz nám to nechýbalo, ale tejto vláde zrejme áno. Zrejme si tu každá koaličná strana potrebovala presadiť svojho zástupcu a k týmto štátnym tajomníkom treba, samozrejme, pripočítať i obslužný personál. Tu finančné prostriedky nikomu nechýbali? My poslanci za Slovenskú národnú stranu takýto návrh zákona nepodporíme.

  • Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    vo svojom vystúpení v prvom čítaní som svoje názory povedal, no považujem za potrebné ich zopakovať aj preto, že pri bode 3 k článku I, ktorý som navrhoval vypustiť - celé znenie, som spomínal, že každá slušná spoločnosť sa stará o svojich vyslúžilcov. Pri debate vo výbore nám nebol schopný nikto povedať, o akú sumu ide. Dal som si tú robotu. V minulom parlamente zostali štyria ľudia, a to pán Smolec, Sečánsky, Benčík a Baránik, ktorí by mali tieto sociálne výhody, ak to tak môžem povedať, využívať. Traja sú z toho poslanci HZDS, jeden poslanec SDĽ. Neviem, prečo a kto má záujem toto ustanovenie zrušiť, myslím ustanovenie v pôvodnom zákone. Považujem to za nekorektné a upozorňujem na to všetkých poslancov, že skutočne ide z minulého parlamentu o štyroch, neviem, koľkí by boli teraz. Upozorňoval som, že je to smiešne malá suma a smiešne málo ľudí. Čiže upozorňujem vás a žiadam, alebo prosím vás o podporu tohto návrhu.

    Ostatné - článok II a článok III som zdôvodňoval.

    Čo sa týka bodu 4 k článku I, chcel by som, pán minister, len upozorniť na to, že § 27 zákona jasne hovorí o valorizačnom mechanizme. My to upravujeme do 31. decembra. Čiže ďakujem v mene všetkých ústavných činiteľov. Pokiaľ by nám to nevyšlo vzhľadom na zmrazenie miezd, tak ste nám zabezpečili, aj všetkým ústavným činiteľom, platy do konca roka. Čiže za ten paragraf vám ďakujem.

  • Pán poslanec Engliš skončil svoje vystúpenie.

    Ako posledná je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    k problematike, ktorú dnes prerokúvame, som už vystúpila v prvom čítaní, kde som odporučila predložený návrh nepostúpiť do druhého čítania. Samozrejme, parlamentná väčšina mala iný názor a sme v ďalšom čítaní.

    Z celého vystúpenia, ktoré nebudem opakovať, chcem zopakovať len myšlienku, že súdy vlastne nielen berú zo štátneho rozpočtu, ale doň aj produkujú. Produkujú v takej miere, že v čase, keď som bola ministerkou spravodlivosti, urobili sme prepočet a výdavky na justíciu, ako aj príjmy z justičnej aktivity - súdne poplatky a ďalšie - sa takmer vyrovnali. Je tu skutočne moment, na ktorý upozornila pred chvíľou pani poslankyňa, že čo ak toto bude motivácia v negatívnom zmysle slova. Ale prosím, nemusí to tak byť. Pán minister, ktorý predkladal tento legislatívny návrh, ho predovšetkým zdôvodňoval výlučne ekonomicky a výlučne jednoznačne uviedol, že nemá - asi v krátkosti by som to zopakovala -, že nie je iné východisko, pretože tá hrozná Mečiarova vláda nechala v katastrofálnom stave ekonomiku.

    Preto mi dovoľte - budete mať záverečné slovo, a keď som nadsadila, pán minister, je tu priestor, aby ste to opravili. Chcem uviesť, že Mečiarova vláda vonkoncom nezanechala ekonomiku v takom katastrofálnom stave, ako sa to snažíte prezentovať.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, dobre, môžeme hneď hovoriť. Hovorili ste, že za rok 1998 je prázdna pokladňa, že sme v roku 1998 ponechali prázdnu pokladňu. Prosím vás pekne, zostalo vám tam na fungovanie štátu, dokonca z tejto prázdnej pokladne si vláda stihla za dva dni výkonu činnosti priklepnúť celomesačný plat a dať 40-tisícové odmeny za dvojmesačnú činnosť, čo vysoko prekračuje v prepočte odmeny za celý rok, ktoré dostávali členovia Mečiarovej vlády, nehľadiac na to, že zostali peniaze aj na veľmi početné zahraničné cesty s početným sprievodom.

    Ďalej, vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem upozorniť na to, že tá katastrofa s ekonomikou Mečiarovej vlády nemohla byť taká, pretože ak Národná banka bez oznámenia, bez informácie vlády Vladimíra Mečiara uskutočnila plávajúci kurz, tak koruna len mierne poklesla, a potom sa vyhupla naspäť. Toto mena nerobí, ak je taká katastrofálna ekonomická situácia, ako to naznačujete vy. Navyše chcem upozorniť, v júli roku 1998 Svetová banka vydala stanovisko o ekonomike Slovenskej republiky a uviedla, že Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Miera inflácie klesala až na 6 %, čo je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín. Vážení, pri takej katastrofálnej ekonomike to nemožno konštatovať. Ďalej, rast hrubého domáceho produktu v roku 1997 bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne, uvádza sa v analýze. V roku 1998 bol rast hrubého domáceho produktu predpokladaný na 5 %. Samozrejme, po nástupe Dzurindovej vlády a po ráznom zastavení rozvojových programov táto miera HDP klesla na 4,4 %. Ale čo je katastrofálne, vláda Dzurindu nezvyšuje rast hrubého domáceho produktu. Je predpokladaný len 3-percentný rast a pán podpredseda vlády Mikloš nedávno v Londýne uviedol, že rast hrubého domáceho produktu, teda toho známeho HDP, v roku 1999 neprevýši 2 %. Vážení, keď sa pozrieme na to reálne, tak vidíme, ako asi vy hospodárite v tomto štáte.

    Ďalej chcem upozorniť na článok v Lidových novinách, ktorý vyšiel v septembri minulého roku, kde sa doslova hovorí, že slovenská ekonomika si výrazne polepšila. A sú tu dané určité konkrétnosti. Vážení, tak vy tvrdíte, že ste ju prevzali v katastrofálnom stave a zahraničie konštatuje, že ekonomika sa výrazne polepšila. Ba dokonca je nevysvetliteľný výrok premiéra Dzurindu nedávno v Nemecku, ktorý uviedol, že Slovensko je ekonomicky na tom lepšie ako okolité krajiny. No tak ako je to vlastne? Máte katastrofu ekonomickej situácie, ktorú ste prevzali len pre domácu politiku? Alebo tu niečo neštimuje. Skôr si dovolím tvrdiť, že tu niečo, aby som to nazvala slovenským pojmom, neštimuje, pretože v auguste minulého roka pán Fischer, ktorý je predseda Parlamentu Rakúskej republiky, v čase, keď Rakúsko bolo predsedajúcou krajinou, uviedol, citujem: "Slovensko spĺňa dve z troch hlavných podmienok na vstup do Európskej únie, a to podmienku ekonomických predpokladov a podmienku prispôsobenia práva v Slovenskej republike." Po niekoľkomesačnom vašom riadení štátu dnes už Európska únia nehovorí, že Slovensko spĺňa ekonomické predpoklady na vstup do Európskej únie.

    Takže, vážení páni, to, že sa predkladá táto novela, je asi nie vinou vlády Vladimíra Mečiara v takom svetle, ako to uvádzate. Konečne aj posledné reakcie, budem citovať, z marca 1999 v Práci uvádzajú svetlo do toho, čo sa na Slovensku deje. Pán redaktor Štefan Mészáros uvádza dôsledky zastavenia výstavby diaľnic, o ktorých hovoríte, že zadlžili Slovenskú republiku, pred chvíľou tu pán poslanec Langoš hovoril o katastrofálnom zadlžení Slovenska. Vážení, Slovensko nie je o nič viac zadlžené ako Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny. Spojené štáty sú jednou z najzadlženejších krajín a pozrite sa, aký je tam ekonomický rast. A to ešte neuvádzam, koľko dlhov bolo odpustených Poľsku.

    Takže vôbec zadlženie Slovenska nie je katastrofálne. Ale čo je katastrofálne, to je napríklad, že ste znížili vašimi opatreniami počet zamestnaných v stavebníctve o 50 tisíc stavbárov. Ďalej citujem stanovisko z Práce: "Každý stavbár na seba viaže štyroch ďalších pracovníkov v priľahlých odvetviach." To znamená, že vlastne vašimi rozhodnutiami sa zvýšil počet nezamestnaných na rok 1999 o 200 tisíc pracovníkov. Máte článok, môžete si ho podrobne prečítať, pán poslanec. Keď mi neveríte, je to Práca z 19. marca 1999. Čiže máme o 200 tisíc nezamestnaných viac a pri vašich rozhodovacích aktivitách reštrikčného rozpočtu bude ešte ich počet zvýšený, a tam pôjdu financie z nášho rozpočtu, ktoré by mohli ísť na platy sudcov, prokurátorov a polície. Takáto je vaša politika.

    Už nebudem hovoriť o tom, že odborníci dnes jasne vypočítavajú sumy, ktoré bude stáť zakonzervovanie diaľnic, k akým škodám a následkom dôjde. O tomto sa dosiaľ mlčí. Takéto rozhodnutia sú podkladom toho, že dnes prerokúvame novelu, ktorá vlastne zneisťuje postavenie takých zložiek v štáte, ako je súdnictvo, prokuratúra, polícia, čo môže mať ďalšie negatívne dôsledky, nad ktorými neskôr plač tejto krajine nepomôže.

    Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak budeme hlasovať, ja za tento legislatívny návrh nebudem hlasovať, a to nielen zo zotrvačnosti, že som bola ministerkou spravodlivosti a že som bojovala za zvýšenie ich platov, ale aj vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Tóthovej.

    Faktické poznámky - pán poslanec Dzurák a pán poslanec Oberhauser. Končím ďalšie faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    moja predrečníčka pani poslankyňa Tóthová tu povedala niekoľko očarujúcich čísel. Tiež som už zažil jedného politika, ktorý vravel, že z grafov sa ľudia nenajedia ani z tých jej čísel sa, žiaľ, ľudia nenajedia.

    Veľmi správne povedala, že tu niečo neštimuje. Neštimujú jej čísla so životnou úrovňou ľudí. Odporúčal by som jej, aby sa išla pozrieť do Chirany v Starej Turej, aby sa išla pozrieť do Cebo Holding v Partizánskom, do ďalších strojárskych a stavebných firiem, aký malo na ne dosah ich vládnutie. Skutočne neštimujú, pani poslankyňa, tie čísla s úrovňou ľudí a momentálnym stavom v podnikoch. Tiež som prišiel z jedného takéhoto podniku. Na vlastnej koži som zažil to vaše zázračné vládnutie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dávam procedurálny návrh, aby sme skončili dnešné rokovanie a hlasovanie uskutočnili zajtra v pokračovaní schôdze. Je to aj zo zdravotných dôvodov, aj z hľadiska Zákonníka práce. Ráno už o 8.00 hodine začínajú rokovať výbory, je nerozumné, aby sme ďalej pokračovali v tomto rokovaní. Dávam návrh, aby sme prerušili dnešnú schôdzu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, o tomto procedurálnom návrhu sme už hlasovali a rozhodli sme, že budeme pokračovať ďalej. Takýto procedurálny návrh dal pán poslanec Kalman.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda Najvyššieho súdu požiadal o možnosť vystúpiť v pléne Národnej rady.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Áno, budeme hlasovať, pán poslanec Gašparovič. Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o možnosti pána predsedu Najvyššieho súdu vystúpiť v pléne Národnej rady.

    Pýtam sa pána generálneho prokurátora, či chce tiež vystúpiť, aby sme mohli jedným procedurálnym návrhom odhlasovať obe vystúpenia.

    Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa urýchlene dostavili.

    Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.

  • Zopakujem ten istý návrh čo pán Oberhauser, pretože sme povedali, že budeme rokovať po 19.00 hodine, ale neodhlasovali sme dokedy. O 8.00 hodine máme výbory. To tu máme sedieť nonstop? Alebo to má opozícia robiť tak ako koalícia, že si chodíte na striedačku niekde zdriemnuť? Pán Mikloško pendluje hore dole. Podriemete si, prídete, je vás tu polovička a vlastne potom neviem, o čo sa tu snažíte. O čo sa tu snažíte?

  • Ruch v sále.

  • Prosím, aby ste formulovali svoj procedurálny návrh konkrétnejšie, aby sme mohli dať o ňom hlasovať.

  • Aby sme prerušili rokovanie vzhľadom na to, že zajtra je normálna práca výborov a normálna práca pléna.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch oddelene.

    Hlasujeme o prvom, aby pán predseda Najvyššieho súdu a pán generálny prokurátor mohli vystúpiť v pléne Národnej rady k prerokúvanému návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Malíkovej, aby sme dnes skončili.

  • Hlasy v pléne.

  • Pani poslankyňa, váš procedurálny návrh neznel tak, aby sa prerušilo rokovanie až po vystúpení pána predsedu Najvyššieho súdu. Tak formulujte ešte raz a presnejšie váš procedurálny návrh.

  • Keďže sme odhlasovali, že si vypočujeme predsedu Najvyššieho súdu a nebolo by slušné ho preháňať hore dole, tak po jeho vystúpení žiadam, aby bolo hlasované o tom, že plénum bude prerušené a bude pokračovať potom zajtra.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán predseda Najvyššieho súdu, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážený pán generálny prokurátor,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    moje dnešné vystúpenie nebude mať už taký charakter ako vystúpenie pri prvom čítaní z mojej strany. Vzhľadom na to, čo som si vypočul aj v rozprave a čo bolo prezentované v jednotlivých výboroch parlamentu, by som upriamil pozornosť na niektoré závažné momenty.

    Ešte raz treba asi osobitne zvýrazniť z ústavy vychádzajúce trojdelenie štátnej moci na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Ide o moci nie jedna druhej podriadené, ale moci rovnocenné. Z toho teda vyplýva, že aj reprezentanti tejto moci by mali mať rovnocenné postavenie. Žiaľbohu, už terajší právny stav je taký, že ich reprezentanti rovnocenné postavenie nemajú, pretože sudcovia všeobecného súdnictva nemajú nárok na paušálne náhrady, ktoré si parlament, vláda aj Ústavný súd schvaľuje osobitným uznesením.

    Hneď pri tejto príležitosti by som reagoval aj na poznámku pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý reagoval na otázku možného vypustenia článku II viažuceho sa na sudcov, že by tým došlo k nerovnoprávnemu postaveniu medzi ústavnými činiteľmi. Ja hovorím, že už teraz je nerovnoprávne postavenie medzi ústavnými činiteľmi. Pokiaľ by došlo k prijatiu predmetnej novely vo vzťahu k sudcom všeobecného súdnictva, najciteľnejšie by sudcovia všeobecného súdnictva pociťovali toto zníženie platov, ktoré sa navrhuje, práve preto, že nemajú paušálne náhrady.

    Pokiaľ ide o možnosti zdrojov získania adekvátnej sumy, ktorá by sa vynaložila na úpravu platov, nehovorím o zvýšení platov, ale hovorím o úprave platov, pretože na to už vznikol zákonný nárok, a ide nie o valorizáciu platov, ale ide o úpravu platov, ktorá vychádza zo základného pravidla, že plat aj poslanca a od toho sa odvíjajúci aj plat sudcu všeobecného súdu je trojnásobkom priemerného platu v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok.

    Aj na rokovaní veľkej sudcovskej rady som navrhol napríklad novelizovať vyhlášku o trovách trestného konania, ktorá je z roku 1980. A táto upravuje trovy trestného konania asi takto: Základné trestné konanie bez znaleckého posudku je hodnotené 800 korunami, so znaleckým posudkom 1 200 korunami a s psychiatrickým znaleckým posudkom 1 800 korunami. Sami uznáte, že tieto sumy trov trestného konania, keď sa s porušovateľmi práva musí zaoberať celý rad štátnych orgánov, počnúc policajtmi, prokurátorom a súdmi, či už prvostupňovým, druhostupňovým, eventuálne aj súdom najvyšším, už nezodpovedajú dnešnej realite.

    V tomto smere došlo už dávno v Českej republike k úprave trov trestného konania. Zhodou okolností som mal dnes na návšteve predsedníčku českého Najvyššieho súdu a položil som jej túto otázku. Pritom ide o vyhlášku ministerstva spravodlivosti, čiže tam nemusí byť žiadny zdĺhavý legislatívny proces. Keďže som mal na návšteve delegáciu českého Najvyššieho súdu, samozrejme, preberali sme aj otázky znižovania platov sudcov a len na porovnanie, pretože nechcem porovnávať platy sudcov s krajinami západnej Európy, ale keďže s Českom máme podobný vývoj, tak si dovolím len tieto dve čísla: priemerný plat sudcu Najvyššieho súdu Českej republiky je momentálne 60 tisíc Kč, na Najvyššom súde Slovenskej republiky nie je tento priemerný plat ani 30 tisíc Sk. Pokiaľ ide o súdy nižších stupňov, v Českej republike je to 40 tisíc Kč a na Slovensku na súdoch nižších stupňov v priemere majú sudcovia plat okolo 17 tisíc Sk. Takže treba sa zamyslieť aj nad týmito číslami, či je riešenie navrhované v predmetnej novele adekvátne a aký odraz a signál znižovanie platov sudcov zanechá v krajinách Európskej únie, a teda u členov Rady Európy.

    Na ilustráciu ešte uvediem, od akého mechanizmu sa odvíja plat sudcu Štrasburského súdu pre ľudské práva. Ten je vypočítavaný na základe porovnania troch najvyšších platov premiérov Západoeurópskej únie. Osobne nepovažujem, ešte raz to opakujem, za veľmi šťastné riešenie, keď dochádza zo strany exekutívy, a keby to parlament akceptoval, aj zo strany zákonodarnej moci k zásahu do súdnej moci znižovaním zákonných platov. Tieto platy sú preto zákonom stanovené, aby neboli predmetom vyjednávania každý rok pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Koniec koncov už citovaná Európska charta o zákone pre sudcov to ani vôbec nepredpokladá. Neviem, aký odraz by zníženie platu malo v sudcovskom zbore, ale rozhodne by takýto model znižovania platu určite neprivítali. A treba si skutočne uvedomiť, či suma 25 miliónov korún, ktorú som vypočítal aj s kolegami na Najvyššom súde, pri náraste hrubého priemerného platu v národnom hospodárstve o 2 tisíc korún je adekvátna tomu, keď ktorýkoľvek senát, ako som už povedal, krajského súdu, pojednáva o 100-miliónových a miliardových kauzách. Tiež som bol na rokovaní ústavnoprávneho výboru, kde predkladateľ na moju otázku - bolo to na moju otázku - nebol schopný poskytnúť relevantné údaje a čísla k záveru, ktorý prezentoval, že za štvrťrok by si úprava platov sudcov vyžiadala 29 miliónov korún. Nevedel uviesť, z akých údajov má túto sumu.

    Na záver upozorním už len na anomáliu, ktorá sa sprítomnila v predmetnom návrhu novely, pokiaľ ide o platové úpravy generálneho prokurátora a absenciu platových úprav funkcionárov Najvyššieho súdu. Na tento moment som upozorňoval predkladateľa pri vrátení tohto zákona Legislatívnou radou vlády do vlády, keď na podklade vrátenia došlo k rokovaniu na ministerstve spravodlivosti s pánom ministrom práce. Bol tam štátny tajomník ministerstva spravodlivosti pán Mazák, Generálna prokuratúra bola zastúpená prvým námestníkom a bol tam štátny tajomník ministerstva financií. Upozorňoval som na túto anomáliu, ktorá sa skutočne teraz sprítomnila, že týmto spôsobom úpravy by došlo evidentne k narušeniu rovnováhy ústavnoprávnych činiteľov v tom smere, že by bola priorizovaná prokuratúra pred najvyšším orgánom súdnej moci. Myslím si, že takýto stav je podľa môjho názoru, podľa ústavy neprípustný.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a predpokladám racionalitu zo strany poslancov pri hlasovaní o predmetnej novele zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho súdu za vystúpenie.

    Ako ďalší sa prihlásil generálny prokurátor pán Hanzel.

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z toho, čo tu bolo povedané, vlastne vyplýva, že obsahovo aj právne je v podstate všetko jasné, takže sa nebudem dotýkať problémov, s ktorými som dnes vystúpil vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pretože by som vlastne len mohol konkrétne poukazovať na isté ustanovenia.

    Pokiaľ ide o zákon číslo 120, zákon o platových pomeroch sudcov a platových pomeroch prokurátorov, ono to všetko jedno s druhým súvisí a všetko sa odvíja od platu poslanca.

    Dovoľte mi, aby som vo svojom stručnom vystúpení reagoval na pripomienky, ktoré sa vzťahujú priamo na moju osobu alebo na prokuratúru. Nie je vôbec pravdou, že prokuratúra svoje názory na úpravu zákona číslo 120 a súvisiacich právnych predpisov neprezentovala. Je pravdou to, že tieto názory neboli medializované. Zákon o prokuratúre bol prijatý v roku 1996 a nepripustil ani neumožňuje zriadiť stavovskú organizáciu prokurátorov či samosprávne orgány. Pri monokratickom princípe výstavby a činnosti prokuratúry názory prezentuje jedine generálny prokurátor. Nepovažoval som za vhodné tieto problémy medializovať a najmä som chcel zabrániť tomu, aby tento problém nebol spolitizovaný. Ak mi to niektorí vyčítate, tak prosím vás pekne, považujte to za moju chybu a nedávajte to do súvislosti s radovými prokurátormi a celého rezortu. Žiaľ, problém zákonnej úpravy platu generálneho prokurátora sa predsa len spolitizoval. Osobne kde som pôsobil, tam som pôsobil, bol som vždy tým, kto bol za to, aby plat prokurátora, generálneho prokurátora bol upravený zákonom, a nie nejakou podzákonnou normou.

    Žiaľ, dochádza k tomu, že je tu návrh na úpravu platu generálneho prokurátora, nie iných ústavných činiteľov, došlo k tomu, že tieto problémy by mali byť upravené komplexne, systémovo v porovnaní s inými ústavnými činiteľmi, najmä pokiaľ ide o isté odstupňovanie významu, spoločenského významu funkcie, a najmä pokiaľ ide o rozsah požitkov. Prosím vás pekne, ako ma chce vláda nejakým spôsobom posilňovať, ak navrhovaná zákonná úprava mi uberá na rozdiel od terajšej úpravy 4 500 korún, pán poslanec Brňák? Toľko len na vysvetlenie. Pridržiavam sa tých svojich názorov a tých svojich podnetov, ktoré sme urobili v rámci legislatívneho procesu, ktoré boli prednesené v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o podnet, to je druhá časť toho, čo som chcel zodpovedať. Pokiaľ ide o stiahnutie podnetu, návrhu pána Dr. Vaľa na Ústavný súd, nie je spor o tom, že tento návrh bol robený veľmi chvatne. Pokiaľ ide o poukázanie na rozhodnutie Ústavného súdu, nezakazuje, je to rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým skonštatoval, kedy je možné vziať späť a kedy nie je možné vziať späť, ale nakoniec o mojom stiahnutí Ústavný súd rozhodol. Ide o rozhodnutie Ústavného súdu číslo 61 z roku 1996. Problém spočíval v inom. Vznikol problém a dohad, ktorý sme skutočne veľmi starostlivo skúmali na Generálnej prokuratúre, či vôbec v čase podania vznikol spor. A pokiaľ ide o túto časť veci, tiež poukazujem na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré boli prijaté Ústavným súdom v roku 1997. Vôbec nevylučujem, a na Generálnej prokuratúre sa pracuje na tom, že v krátkej chvíli podáme ďalší návrh, ktorý sa bude týkať všetkých troch amnestií.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi.

    Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Končím ďalšie faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem sa opýtať pána generálneho prokurátora, ako môže stotožniť všetky tri amnestie. Tie dve totiž boli v súlade s tým, čo sa za amnestiu považuje v trestnoprávnej vede. Amnestia alebo teda milosť je právo štátu upustiť od potrestania, nie ako pán docent Kresák zvykne hovoriť, že je to náprava nepráva. Je to jednoducho právo štátu. A toto právo štátu sa prenáša na individuálne osoby, buď na prezidenta, alebo na niektorú inú osobu. A nevidím dôvod naprávať tie prvé dve amnestie, ale tú, ktorú udelil náš bicyklujúci ministerský predseda. Tú treba, samozrejme, zrušiť, pretože také niečo sa v päťtisícročných dejinách civilizovaných krajín neudialo. A preto si myslím, že vašou povinnosťou bolo podnet na Ústavný súd, ktorý bol podaný vaším predchodcom pánom Vaľom, na Ústavnom súde nechať, aby o ňom rozhodol, lebo spor vtedy už bol v každom prípade, keď ste tento podnet stiahli, pretože už o tom rozhodovala aj Národná rada.

    Pán generálny, ešte by ma zaujímalo, čím si zaslúžil váš predchodca až také veľké biľagovanie, že ako vychvaľovaného odborníka ste ho sám poslali - alebo neviem kto z generálnej prokuratúry - až do Dunajskej Stredy. Myslím si, že to nebol najdemokratickejší spôsob.

  • Pán poslanec, prosím, aby ste hovorili k veci.

  • Hovorím k veci a prosím, neprerušujte ma, pán predsedajúci, nie ste tu na to, aby ste sústavne poúčali ľudí. Ste tu na to, aby ste viedli schôdzu.

  • Som tu na to, aby som vás upozornil, ak nehovoríte k veci, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpili všetci prihlásení rečníci do rozpravy o prerokúvanom návrhu zákona.

    Na návrh štyroch poslaneckých klubov vyhlasujem teraz polhodinovú prestávku.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosil by som pánov navrhovateľov k obidvom návrhom zákona, to znamená pána ministra Pittnera a pána ministra Magvašiho, pánov spoločných spravodajcov a všetkých, ktorí predniesli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k jednotlivým návrhom zákonov, plus predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby sme sa teraz v rámci prestávky zúčastnili na krátkej porade s navrhovateľmi a so spravodajcami. Zároveň prosím aj pani ministerku financií.

    Všetky pani poslankyne a páni poslanci sa môžu ísť počas prestávky občerstviť a najesť, budeme potom pokračovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, aj opozícia. Takže prerušujem na pol hodinu rokovanie schôdze Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali a ku ktorým odznela rozprava v rámci druhého čítania. Najskôr o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Dôrazne prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním.

    Prosím navrhovateľa pána ministra vnútra a spoločného spravodajcu pána poslanca Langoša, aby zaujali miesta pre navrhovateľa a spravodajcu výborov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby sme sa sústredili na spoločného spravodajcu, ktorý bude uvádzať jednotlivé hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania najskôr zo spoločnej správy.

  • Áno, pán predsedajúci. Pre poriadok len zopakujem, že pán poslanec Kačic navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky o zákone ďalej nerokovala. Podľa právnikov toto je možné, takýto návrh je možný vysloviť len v prvom čítaní, nie počas druhého čítania. Takže o tomto návrhu podľa všetkého Národná rada nemôže hlasovať.

  • Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovania, najskôr hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Áno. Je potrebné ich prečítať?

  • Nie, nie je potrebné ich prečítať, len uvádzajte podľa jednotlivých bodov.

  • Dámy a páni,

    podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku ako spoločný spravodajca navrhujem schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor prijať, spoločne.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko gestorského výboru.

    Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

  • Pán predsedajúci. V rozprave zaznel ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vyslovil pán poslanec Robert Fico. Máte ho na laviciach. Navrhujem, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Fico. Nebudem ho čítať, pretože všetci ste ho dostali do lavíc.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Langoš.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli. Preto prosím, aby sme prešli k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť pani poslankyne, pánov poslancov, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Preto sa pýtam, či má niekto v zmysle týchto ustanovení zákona o rokovacom poriadku návrhy na odstránenie chýb alebo návrhy na opakovanie do druhého čítania, ktoré by chcel niekto podať v mene skupiny 30 poslancov. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač číslo 170).

    Prerokúvanie tohto návrhu zákona sme prerušili pred hlasovaním a pred umožnením vystúpiť záverečným slovom tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som reagovať na rozpravu, ktorá tu zaznela a len ma utvrdila v tom, že nebolo celkom pochopené, čo touto novelou vláda Slovenskej republiky sledovala.

    V prvom rade by som chcel povedať - a vy to poznáte -, že legislatívny plán a legislatívny zámer vlády Slovenskej republiky predpokladá systémovo riešiť problematiku ústavných činiteľov, ich pracovnoprávnych vzťahov a ich zakomponovanie a, samozrejme, potom aj v otázke platov, a že by to malo úzko nadväzovať na súbor zákonov, a to vytvorenia nového Zákonníka práce, zákona o štátnej službe a verejnej službe, ktoré by mali byť predmetom rokovania tohto roku a na budúci rok na to nadväzovať vlastne systémové nové zákonné opatrenia.

    Takže dôvod novely zákona bol skutočne rýdzo ekonomický, rýdzo ekonomický aj vo väzbe skutočne na solidaritu, ktorú je potrebné dosiahnuť na prekonanie ekonomických problémov na Slovensku. Z tohto hľadiska som bol milo prekvapený, že profesorka správneho práva spravila takú kompiláciu rôznorodých novinových článkov v ekonomike, a musím povedať, že bolo to pre mňa veľkým prekvapením, že sa nezaoberala právnou podstatou tohto zákona, ale zaoberala sa niečím iným.

    Chcel by som konštatovať ešte jednu vec, že tu bola dosť veľká argumentácia o tom, že sa tu chce nadraďovať generálny prokurátor alebo prokuratúra, akoby ona nepatrila do Ústavy Slovenskej republiky. Som prekvapený, že to hovorili tí, ktorí by Ústavu Slovenskej republiky mali dokonale poznať a mali by vedieť, že ôsma hlava hovorí o prokuratúre Slovenskej republiky, hovorí aj v článku 150 o generálnom prokurátorovi a jasne formuluje niektoré záležitosti a jasne formuluje aj štruktúru súdnej moci, ktorú delí v dvoch oddieloch na Ústavný súd a na súdnu moc, kde vo vnútri sa rozpráva o Najvyššom súde Slovenskej republiky. Takže pokiaľ niekto namietal voči tomu, že chceme zahrnúť prokuratúru a prokurátorov medzi ústavných činiteľov, chcel by som povedať, že bolo chybou, že zákon, ktorý bol schválený 21. 4. 1993 a potom novelizovaný k 1. 1. 1995, 1. 1. 1996 a 12. 9. 1998, ani jedenkrát, a vtedy bola dnešná opozícia koaličnou mocou v tomto parlamente, ani jedenkrát nezahrnuli do tohto návrhu zákona to, čo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Tomu sme sa chceli vyvarovať, a preto sme tam túto otázku zahrnuli.

    Chcel by som zareagovať aj na niektoré vystúpenia, ktoré tu boli, a predovšetkým na pozmeňujúce návrhy. Prikláňal by som sa k pozmeňujúcemu návrhu číslo 1, ktorý predložil pán poslanec Engliš. Myslím si, že k zdôvodneniu, ktoré spravil, by sme mali pristúpiť tolerantne a humánne a návrh, ktorý je v návrhu našej novely zákona vypustiť § 28a, odporúčam, aby sme ho ponechali.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci rozpravy.

    Prosil by som teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Najskôr, aby uviedol hlasovania zo spoločnej správy.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako už bolo predložené v spoločnej správe, navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2. Ústavnoprávny výbor navrhuje tieto body vypustiť. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodom IV a číslom 1, 2 a 3.

    Pán poslanec Brňák v rámci rozpravy navrhol, aby sme o jednotlivých návrhoch z bodu IV hlasovali oddelene. Teda budeme hlasovať najskôr o návrhu zo spoločnej správy uvedenej pod bodom číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak ako už bolo povedané, budeme hlasovať osobitne o bode číslo 2.

  • Áno, pán spoločný spravodajca, pán poslanec Brňák navrhol, aby sme k tomuto pozmeňujúcemu návrhu ešte priradili aj článok II z predloženého návrhu zákona. Pán poslanec Brňák, tak som tomu rozumel.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o treťom návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť tento návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 3 zo spoločnej správy, ktorý je uvedený pod bodom IV.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe číslo 170a.

    Teraz by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v poradí, ako odzneli v rozprave, v ktorej vystúpili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Husár a pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte jednotlivé návrhy týchto pánov poslancov v takom poradí, ako som to čítal. Najskôr pán poslanec Oberhauser.

  • Áno, ďakujem. Považujem predmetný návrh pána poslanca Oberhausera prakticky za rozšírenie tohto návrhu zákona. Odporúčam, aby sme hlasovaním en bloc tento návrh neschválili.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, počuli ste stanovisko pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme hlasovali o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalším v poradí bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Husár, ktorý máte rozdaný v laviciach.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, prvý návrh je k § 29 ods. 1. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Pán poslanec Husár, žiadate, aby sme hlasovali oddelene o jednotlivých návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Husár a ktoré boli rozdané všetkým do lavíc, preto ich nebudeme čítať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Husára sme neschválili.

    Ako posledný vystúpil v rozprave pán poslanec Engliš, ktorý navrhol spolu tri pozmeňujúce návrhy, ktoré vecne na seba nenadväzujú, teda je možné hlasovať o nich oddelene. Keďže sme už v spoločnej správe z výborov schválili prijatie článku II, o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Engliš, je bezpredmetné hlasovať. O tomto hlasovať nebudeme, teda budeme hlasovať o prvom z podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa článku I bod 3, ktorým odporúča vypustiť celé znenie a ponechať v platnosti pôvodné znenie. Pán poslanec Engliš to tak navrhuje.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

  • Navrhujem, aby sme o treťom návrhu nehlasovali, pretože sme o tom už hlasovali pri návrhu pána poslanca Husára, ktorý tiež navrhol, že článok III sa vypúšťa, takže je to bezpredmetné.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave k tomuto návrhu zákona.

    Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítania, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem opäť upozorniť, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku, ktoré smerujú k odstráneniu chýb alebo k návrhu na opakovanie druhého čítania, ktoré sú oprávnení v zmysle rokovacieho poriadku podať 30 poslanci. Pýtam sa, či má niekto takéto návrhy.

    Prosil by som vypnúť mobilné telefóny, ktoré hrajú Pre Elišku. SOP ukazuje na SNS, SNS na SOP.

    Nemá nikto tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať posledným bodom rokovania dnešnej schôdze, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 160 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač číslo 160a.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako som vo štvrtok uvádzal tento materiál, zrejme si ho pamätáte, týmto vládnym návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90 o minimálnej mzde a v podstate rieši zvýšenie minimálnej mzdy z doterajších 3 tisíc Sk mesačne na...

  • Prosím pána poslanca Morica, aby išiel telefonovať von.

  • ... na 3 600 Sk mesačne a zo 16,20 Sk na 19,40 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Zároveň paralelne s touto zmenou zákona dochádza aj k zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ďalej zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, kde je nahradenie inštitútu minimálnej mzdy inou veličinou, konkrétne sumou 3 tisíc Sk, resp. 2 250 Sk a 1 500 Sk, ktoré by mali byť výpočtovým základom na účely týchto zákonov upravujúcich poistné systémy.

    Takže toto je predmet návrhu zákona. Pri prerokúvaní vo výboroch vyplynuli, samozrejme, rôzne pohľady na otázku výšky mesačnej mzdy. Pri zdôvodňovaní v prvom čítaní som uviedol, ako došlo ku konštrukcii tejto výšky mzdy, že sa vlastne započítal rast životných nákladov v roku 1998, teda v tom období, keď bola vytvorená minimálna mzda, a predpokladaný rast životných nákladov v roku 1999. Považujeme takúto konštrukciu za správnu a vyhovujúcu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi, ktorý uviedol návrh zákona.

    Prosím teraz pani poslankyňu Sárközyovú, spoločnú spravodajkyňu gestorského výboru, aby informovala Národnú radu o prerokúvaní predmetného návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač číslo 160) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 204 z 18. marca 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač číslo 160), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    II. Gestorský výbor nedostal do 22. marca 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ten súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky o urýchlené prijatie nariadenia vlády Slovenskej republiky o minimálnych mzdových tarifách a primerane ich upraviť v nadväznosti na prijatú výšku minimálnej mzdy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 45 z 22. marca 1999, ktorý okrem legislatívnych pripomienok k predloženému návrhu zákona odporučil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripraviť v spolupráci s externou pracovnou skupinou so sociálnymi partnermi návrh komplexného riešenia minimálnej mzdy vrátane právnej úpravy valorizačného mechanizmu a predložiť ho Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 30. 10. 1999.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    K článku II:

    1. V prvom bode a v celom texte novely zákona uvedeného v článku II sa slovo "sumou" nahrádza slovom "slovami". Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorej zmyslom je v súlade s bodom 25 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov upraviť formuláciu príslušných ustanovení navrhovaného zákona tak, aby bolo z nich zrejmé, že sa napríklad v § 50 ods. 5 slová "minimálna mzda" nahrádzajú "slovami", v tomto prípade slovami "3 tisíc Sk". Navrhujú: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

    2. V piatom bode v § 53 ods. 2 druhý riadok a tretí riadok sa slová v odseku 1 písm. a), b), c) a e) "aj dôvod ak" nahrádzajú slovami v odseku 1 písm. a) až c) a e) "aj skutočnosť, že". Tiež ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorej zmyslom je najmä ustanoviť, že v uvedenej časti textu nejde o "dôvod", ale o "skutočnosť", že pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb nepredstavuje 9 tisíc korún. Navrhujú: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor odporúča schváliť.

    3. Desiaty bod znie: "10. Odkaz 9 vrátane poznámky pod čiarou k nemu sa vypúšťa." Tiež ide o legislatívnotechnickú úpravu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúčajú schváliť, gestorský výbor odporúča neschváliť.

    K článku IV:

    4. Prvý bod znie: 1. V § 10 ods. 6 písm. a), j) a l) sa slová "výšku minimálnej mzdy9b)" a v písmenách b) a c) slová "výška minimálnej mzdy9b)" nahrádzajú slovami "3 tisíc Sk". To je rovnaká úprava ako v druhom až vo štvrtom bode a v siedmom bode. Navrhujú: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor odporúča schváliť.

    5. Ôsmy bod znie: "8. Odkaz 9b vrátane poznámky pod čiarou k nemu sa vypúšťa." Také isté odôvodnenie ako k článku II tretieho bodu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať jednotlivo o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5. Výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie (gestorský výbor) číslo 47 z 22. marca 1999.

    Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor žiada Národnú radu Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 3 v spojení s § 83 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov, ako aj o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo v druhom čítaní bez dodržania 24-hodinovej lehoty na ich rozdanie z dôvodu, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor zasadal až dnes.

    Ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Sárközyovej, spoločnej spravodajkyni výborov. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku, a tou je prihláška pána poslanca Engliša. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Aibeková. V opačnom poradí? Tak pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážená snemovňa,

    máme pred sebou tlač 160, vládny návrh zákona a môžem konštatovať, že došlo konečne k odveseniu povinných odvodov a platenia od minimálnej mzdy, o čom sa už nejaký čas hovorí. Pýtam sa preto, prečo výška minimálnej mzdy je len 3 600 korún. Komu sa týmto nahráva? Prečo nie je výška minimálnej mzdy, trebárs 5 tisíc alebo 6 tisíc korún, aby došlo vlastne k oddialeniu od sociálnych dávok a v podstate by sa zvýšila funkcia minimálnej mzdy ako mzdy. Čiže tých, čo platia svojich pracovníkov len minimálnou mzdou a dávajú im cash do vrecka, chceme podporovať? Ďalšiu finančnú sumu dostávajú totiž do vrecka tak, že nemusia odvádzať štátu ani korunu. Myslím si, že tým, keby sme zvýšili minimálnu mzdu na viac, tak by sa aj funkcia minimálnej mzdy povýšila, ale, samozrejme, malo by to vplyv aj na kúpyschopnosť obyvateľstva. Preto podporujem zvýšenie minimálnej mzdy minimálne teda na 4 tisíc korún a viacej. Dávam konkrétny pozmeňujúci návrh na 4 tisíc korún.

    Druhú myšlienku, ktorú som chcel podčiarknuť a zároveň sa spýtať, čo má článok III s minimálnou mzdou, aj keď to pán minister vysvetľoval. Podľa mňa meniť osadenstvo Sociálnej poisťovne treba zákonom číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, teda meniť tento zákon. Mám totiž názor, že ide o čistky cez správnu radu, možno vedenie Sociálnej poisťovne. Myslím si, že tu ide o niečo iné, na čo si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne a poslanci, upozorniť a upozorniť aj verejnosť. Podľa mňa okrem toho, že je to likvidácia verejnoprávnej inštitúcie Sociálnej poisťovne, je tu snaha o vytvorenie Národnej poisťovne, ktorá tu už bola, čiže možnosti prelievania finančných prostriedkov do zdravotnej poisťovne, po ktorej volajú niektorí z našich radov. Upozorňujem, že je to strašná myšlienka hlavne pre našich dôchodcov. Upozorňujem, že krízový stav nebude len v zdravotníctve, ale aj v dôchodkovom fonde, aj v nemocenskom. Preto navrhujem, aby sa v článku III body 1 a 2 vypustili z tohto návrhu zákona, a upozorňujem, ak sa chce riešiť problém osadenstva správnych orgánov Sociálnej poisťovne, aby sa to riešilo novelou zákona číslo 274.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Englišovi.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

    Máte faktické poznámky?

    Prepáčte, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Slaný - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Engliša, ktorý navrhuje oddialiť minimálnu mzdu od sociálneho minima. Síce tento prvok je v ekonomike zdravý a normálne sa hovorí, že minimálna mzda má byť dvaapolkrát väčšia, ako je sociálne minimum, aby tam bol ten motivačný prvok, ale, žiaľbohu, slovenská podniková sféra a slovenská ekonomika je teraz v takom dezolátnom stave, že táto požiadavka je v súčasnosti nereálna. A v prvom kroku, ak by sme sa chceli k tomu oddialeniu dostať, musíme najprv urobiť poriadok na makroúrovni, to znamená vyčistiť ekonomickú legislatívu, aby sa podniky najprv ozdravili, a v tom prípade ten jeho návrh, ktorým chcel zmeniť predkladaný zákon, by bol reálny. Teraz je absolútne nereálny, čiže z toho hľadiska ho považujem za prehnaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Z ľudského hľadiska by som chcel skutočne podporiť návrh na vyššiu minimálnu mzdu. Skutočne tých 3 600 nie je taká mzda, ktorá by zodpovedala dnešnej životnej úrovni. Žiaľ, pani Tóthová v predchádzajúcom vystúpení hovorila o zázračných číslach. Pri tejto zázračnej ekonomike dnes už mohla byť minimálna mzda za predchádzajúcej vlády okolo 4 500 korún a nemuseli sme hovoriť o 3 600 korunách. To je jedna vec.

    Druhá vec. Minimálna mzda jednoducho plní funkciu práce, ktorá je menej náročná. Poviem to slušne, je menej náročná. To značí, aby nešlo niečo pod. Má ju skladník, má ju obyčajný robotník. Ak urobíme minimálnu mzdu 4 alebo 5 tisíc korún, potom ako vysvetlíme trebárs také veci, ako je napríklad priemerná mzda v textilnej výrobe, ktorá je v dnešných časoch len okolo 6 tisíc korún? Ak dáme 5 tisíc korún minimálnu mzdu, ako zdôvodníme ľuďom, ktorí odborne a tvrdo musia "makať" v textilnej výrobe, že majú priemerný zárobok o tisíc korún viac? Je to jednoducho nekoncepčné. Je to jednoducho nefér voči tým ľuďom, ktorí berú na seba riziko, ktorí jednoducho dokážu odborne zvládať výrobné procesy. Z tohto dôvodu by som neodporúčal, aby mzda išla vyššie, pokiaľ nebude vyššia priemerná mzda. Jednoducho to neunesie ani hospodárstvo. Navyše si myslím, že je to dohoda medzi sociálnymi partnermi a tú by som rešpektoval.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    neplánovala som vystúpiť v tejto rozprave, pretože som všetko povedala pri prvom čítaní, a nezvyknem sa opakovať, ale pretože mám jeden veľmi stručný, v jednej vete znejúci pozmeňujúci návrh, musím ho tu predniesť. Je odovzdaný 15 poslancami, týka sa článku V, a to nadobudnutia účinnosti zákona. Môj pozmeňujúci návrh znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 1999." Celé zdôvodnenie vám nebudem čítať, osvojila som si zdôvodnenie legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky a len jednu vetu z neho prečítam: Ustanovenie účinnosti zákona navrhované na 1. apríl 1999, a tým aj ustanovenie účinnosti súvisiacich ustanovení je nereálne vzhľadom na termín prijímania."

    V dôvodovej správe je správne uvedené, že tento návrh zákona nemá priamy súvis so štátnym rozpočtom, takže myslím si, že termín 1. máj by bol prijateľnejší. Takže odovzdám tento návrh, nechám na vás, ako budete hlasovať. Naozaj to nie je nejaké politické presadzovanie sa, ale vyslovene legislatívne kritérium, a hovorím, nevymyslela som ho ja, ale legislatívny odbor, ktorý, myslím si, veľmi správne pripomenul už tie veci, o ktorých hovoril aj pán poslanec Engliš a aj ja vo svojom vystúpení.

    A na záver predsa len, keďže faktickou poznámkou nemôžem reagovať na faktickú poznámku. Je mi ľúto, pán poslanec Dzurák, ale vy nevidíte rozdiel medzi minimálnou mzdou a priemernou. Minimálna mzda je celkom iná kategória ako priemerná mzda a vôbec sa nemusí priemerná mzda odvíjať od minimálnej mzdy. A keď už chcete vedieť, aké bolo ohodnotenie, pán minister má na ministerstve veľmi dobrý materiál, ukážem vám ho, ktorý to je. Nie, nie je to brožúrka. A môžete si ho na ministerstve vziať a bez akejkoľvek irónie tieto veci doštudovať, lebo tie vzťahy sú oveľa komplikovanejšie, a nebudem vás tu poúčať, bolo by to neférové.

    Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som pripomenul vo svojom vystúpení niektoré skutočnosti, ktoré už odzneli v tomto volebnom období z hľadiska minimálnej mzdy. Pred voľbami ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zanalyzovalo kolektívne tarifné zmluvy vyššieho stupňa aj reálny stav podľa sociologického prieskumu, ktorého v podstate respondentmi bolo asi 260 tisíc zamestnancov. Ak na Slovensku sa dnes robí reprezentatívny sociologický prieskum približne z 1 280 respondentov, 260 tisíc respondentov v sociologickom prieskume je príliš silná a kvalitatívna reprezentatívna vzorka. Preto by som chcel odporučiť pánu poslancovi Slanému, aj pánu poslancovi Dzurákovi, aby si všimli predchádzajúce návrhy o minimálnej mzde, pretože za záhadných okolností sa zdôvodnenie v tomto návrhu vlády pobralo celkom netradičným smerom.

    Treba si uvedomiť, že existujú dve kategórie minimálnej mzdy, a to minimálna mzda, ktorá je legislatívne upravená, a potom je faktická minimálna mzda, ktorá je stanovená ako výsledok kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa spravidla v jednotlivých odvetviach. A treba povedať, že v jednotlivých odvetviach v priemere už dnes minimálna mzda je oveľa nad 4 tisíc Sk. Čiže hlásať tu dnes to, že naše podniky a podnikatelia na to nemajú, je absurdné, to nie je pravda. Je reálna minimálna mzda, ktorá je stanovená kolektívnymi zmluvami, a kto tomu neverí, tak si musí uvedomiť, že to platí ešte z čias federálneho zákona o mzde, a to s účinnosťou od 16. januára 1992. Čiže v tomto zmysle zákonná úprava minimálnej mzdy je v podstate, povedal by som, automat, ktorý dobeháva reálne minimálne mzdy stanovené v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, ktoré sú štatisticky podchytiteľné, sú na ministerstve práce a je záhadou, prečo do tohto vládneho návrhu sa táto štatistika nedostala.

    Ďalej by som chcel pripomenúť tejto snemovni, že keď sme predkladali poslanecký návrh, tak ste sa tu niektorí bili do pŕs, akým spôsobom chcete odmietnuť tento návrh minimálnej mzdy a čo požadujete. Chceli ste tam vraj pravidelnú zákonnú valorizáciu, čo je v podstate literárny, z hľadiska literatúry pracovného práva svetový unikát, pretože v každom prípade je minimálna mzda a jej výška stanovená v zákone politickou kategóriou. To nie je môj výmysel, to je z odbornej literatúry pracovného práva. Znamená to teda toľko, že jej úroveň je buď stanovená kolektívnymi zmluvami, čo je podľa mojej mienky veľmi rozumný postup a zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý platí ešte z čias federálu, nemá v Európe, povedal by som, obdobu, a potom, že existuje minimálna mzda, ktorá je stanovená v zákone, čo je rozhodnutie politické, samozrejme, pretože ono musí istým spôsobom zodpovedať väčšine v parlamente.

    V tejto súvislosti ste sľúbili, že sa pripraví komplexný návrh právnej úpravy minimálnej mzdy a myslím si, že z hľadiska energetickej náročnosti - už som niekoľko sto sociálnych zákonov v živote písal -, že takýto mechanizmus vôbec nie je v tomto návrhu zohľadnený, a to, čo ste sľúbili, že pri odmietnutí nášho návrhu pripravíte, ste neurobili. Pýtam sa, prečo je to tak a v čom boli zábrany, že ste takto nepostupovali. Chcel by som ešte uviesť, že je absolútne netradičné, aby ste spolu s minimálnou mzdou novelizovali celý rad ďalších zákonov, nakoniec legislatívny odbor Národnej rady to veľmi presne a jednoznačne vypočítal.

    Ďalej by som chcel ešte uviesť tú skutočnosť, že nerešpektovanie už stanovenej zmluvy, stanovenej výšky minimálnej mzdy, teda 4 tisíc korún, ktoré navrhol pán poslanec Engliš, ovplyvňuje istým spôsobom pohyb v tarifných pásmach a ovplyvňuje aj kolektívne tarifné vyjednávanie, ktoré už v súčasnosti je dávno za svojím vrcholom. Pán kolega, povedzte to svojim voličom a ľuďom práce, ktorých vraj zastupujete, čo ste sľubovali pri predvolebných kampaniach, keď sa teraz pozeráte na hodinky, ja mám dostatok času, a preto, že ide o pracovnoprávnu vec a sociálnu vec, mám aj dostatok elánu, aj keď je už pomaly polnoc a dobre viem, že zajtra sa to už na televízne obrazovky nedostane, pretože budete mať v priamom prenose svoje perly štátneho rozpočtu. Takže neukazujte mi na hodinky, mňa neznervóznite. Keby ste mali, pani poslankyňa, oči vzadu, tak nereagujete.

  • Pán poslanec, nediskutujte s poslancami.

  • Chcel by som ďalej uviesť to, že vzhľadom na legislatívnotechnickú raritu, ktorú predvádzate v tomto texte tým, že spájate aj novely ďalších zákonov, a to aj zákon o Sociálnej poisťovni, chcem verejne vyhlásiť, že sa vzdám funkcie predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne, len mi treba ešte predložiť ročnú uzávierku, treba, aby ste tento zákon dokončili, pretože ak by som to urobil dnes, tak správna rada je nefunkčná a neviem si predstaviť, akým spôsobom by ste dosiahli potom schválenie rozpočtu Sociálnej poisťovne. Dávam túto funkciu k dispozícii, vôbec ma to nebude vzrušovať, len vás chcem ubezpečiť, že keď sa tento zákon chystal, a to už aj od roku 1990, že práve cieľom verejnoprávnej inštitúcie bolo aj to, aby samosprávne orgány neboli závislé od zmeny vlády. My sme dodržali v Sociálnej poisťovni verejnoprávny charakter a prisahám na svoju česť, že ani jeden funkcionár Sociálnej poisťovne nebol daný cez koaličnú radu alebo koaličnú zmluvu, aj keď také tendencie som musel, a nielen ja, odrážať. Preto sa divím, že vy veľkí demokrati chcete teraz zasahovať a v podstate likvidovať verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne práve v súvislosti s minimálnou mzdou.

    Zlikvidovali ste verejnoprávny charakter, dosť podstatný, už v zdravotnom poistení. Toto je druhá etapa a tretia etapa je zrejme to, že pán podpredseda vlády Mikloš na konci minulého týždňa zvolal večernú poradu - zrejme máte pasiu pracovať večer a v noci -, zvolal poradu, na ktorej predložil návrh na fúziu nemocenského poistenia so zdravotným poistením. Jednu takúto hrubú chybu už spravilo Maďarsko a Medzinárodný menový fond prikázal znovu oddeliť tieto dva fondy po veľmi silnej analýze, a to oddelenie fondov má Maďarom trvať 11 rokov. Teraz chcete hľadať prostriedky pre oblasť zdravotného poistenia, a preto likvidujete Sociálnu poisťovňu. Je predpoklad, že vám správna rada v tomto smere istým spôsobom zavadzia.

    Preto sa domnievam, že návrhy, ktoré predkladáte v tomto zákone, sú legislatívnym nešťastím tejto vlády, a nie je možné, samozrejme, veľmi serióznym rozborom súhlasiť s takýmito zmenami. Pokračujte ďalej, nech sa páči, máte moc, ale upozorňujem, že veľmi zásadným spôsobom znižujete demokratický charakter takýchto verejnoprávnych inštitúcií, ktoré dnes disponujú rozpočtom už takmer na úrovni jedného rozpočtu štátu.

    Toto sa mi absolútne nezdá z vašej strany a porušujete aj svoje volebné sľuby a porušujete aj princípy, ktoré sa veľmi ťažko v slovenskej spoločnosti rodili, a to aj na rozdiel od iných postkomunistických štátov, kde takéto verejnoprávne inštitúcie neboli. Ba dokonca nová vláda v Maďarsku po voľbách medzi prvých päť rozhodnutí vlastne zaradila aj zrušenie takejto podobnej verejnoprávnej inštitúcie.

    Chcel by som podporiť návrh pána poslanca Engliša, že treba minimálnu mzdu určiť vo výške 4 tisíc Sk. Nie je to populizmus z našej strany, je to len reálne odzrkadlenie reálneho stavu kolektívnych tarifných zmlúv vyššieho stupňa a kto tomu neverí, nech si vyžiada od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny analýzu ešte z konca roku 1998.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Galbavý, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Engliš sa hlásia s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Budem veľmi stručný. Prosil by som kamery, hoci sú to nočné kamery Slovenskej televízie, aby zabrali trošku doľava, a ukázali, koľko tu momentálne sedí poslancov HZDS, ale ide o to, že tu dávate návrh, aby občania mali zvýšenú minimálnu mzdu.

  • Prosím vás, pán poslanec, aby ste reagovali na ostatného rečníka.

    Pán poslanec Bohunický.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Na ostatného rečníka, tak je to v rokovacom poriadku, tak hovorí pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec Bohunický.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Tkáča, resp. upresniť jeho tvrdenia. To, čo sme sľúbili, aj plníme. Skutočne sme hovorili o tom, že v krátkom čase urobíme novelu zákona o minimálnej mzde. Vy ste za štyri roky zvýšili minimálnu mzdu o 38 %. Táto vláda za pol roka vládnutia zvyšuje minimálnu mzdu o 20 %. Čiže keď pôjdeme minimálne takýmto tempom a verím, že bude záležať aj na výkonnosti ekonomiky - pretože minimálna mzda, žiaľ, ešte teraz nevyjadruje ekonomickú funkciu, iba sociálnu funkciu -, tak vás určite oveľa viac predbehneme.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale vieme, o čom hovoríme, pani kolegyňa, nemusíte nás poúčať.

    Chcel by som ďalej povedať, že výsledok tejto rozpravy je na základe trpezlivého dialógu so zamestnávateľmi a odbormi. Áno, nastal rozpor, kde zamestnávatelia chceli nižšiu minimálnu mzdu 3 200 korún, odbory vyššiu 4 tisíc korún. Hľadali sme určitý kompromis a v trpezlivom dialógu sme ten kompromis našli. Momentálne výkonnosť našej ekonomiky a sociálny charakter minimálnej mzdy nám hovorí o tom, že môže byť maximálne 3 600 korún. Znovu hovorím - za pol roka 20 %,

    vy za 4 roky 38 %.

  • Hlasy v sále.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, pani poslankyňa, nehádajte sa.

    Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

  • Chcel by som doplniť pána poslanca Tkáča v prvom rade v tom, že nejde len o likvidáciu verejnoprávnej inštitúcie Sociálnej poisťovne, aj keď som to vo svojom príhovore povedal. Niektorým poslancom sa to nepáčilo. Chcem to potvrdiť ešte raz a doplniť ešte pána Tkáča, že okrem toho, že sa likviduje Sociálna poisťovňa, likviduje sa aj verejnoprávna inštitúcia ako Národný úrad práce. Bohužiaľ.

    Ešte chcem doplniť myšlienku, s ktorou ma tiež podporil pán poslanec Tkáč, že 4 tisíc korún sa presadzovalo zo strany konfederácie. Nechce sa mi veriť, že by konfederácia bola od týchto názorov ustúpila. Pokiaľ to niekto tvrdí, hovorím, že klame, pretože 4 tisíc korún je minimálna mzda vo väčšine kolektívnych zmlúv a v niektorých aj viac ako 5 tisíc korún. Žiaľ, toto si treba uvedomiť a podľa mňa ten návrh na novelu zákona o minimálnej mzde je práve preto nesprávny.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť navrhovateľ pán minister Magvaši. Áno.

    Stručne by som prosil, pán minister, ak je to možné.

  • Áno, samozrejme, budem veľmi stručný.

    Viem o tom, že v apríli bude snem HZDS a niektorí, skutočne aj odborníci potrebujú začať rozprávať populisticky.

  • Som veľmi prekvapený, že tu niekto vystúpi s tým, že sa narúša verejnoprávnosť Sociálnej poisťovne a úmyselne zavádza verejnosť v tom, že zmeny, ktoré sú navrhnuté v tomto opatrení, narušia verejnoprávnu inštitúciu. Buď klame, alebo nerozumie, na akých princípoch je postavená Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. Takže to si dovolím konštatovať po prvé.

    A ak niekto to ešte dokonca porovnáva s Národnou poisťovňou, tak vôbec nepozná zákon číslo 7/1993 Z. z. o Národnej poisťovni, kde bolo veľmi jasne definované, že peniaze, ktoré sú v nemocenskom fonde, dôchodkom fonde a v zdravotnom fonde, sa nemôžu vzájomne prelievať, museli byť na samostatných účtoch veľmi prísne kontrolované. Čiže úmyselne tu ktosi ešte zavádza aj zákonom číslo 7/1993 Z. z. o Národnej poisťovni.

    Chcel by som povedať niekoľko slov k 4 tisícom korunám za mesiac. V tom je totiž rozdiel, lebo tento predložený návrh na rozdiel od septembrového návrhu, ktorý predložila predchádzajúca vláda, bol výsledkom temer trojmesačného kolektívneho vyjednávania na najvyššej úrovni a v zázname z rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody z 22. 1. 1998 je uvedené zo stanoviska Konfederácie odborových zväzov, že ponechávajú na návrh výšku minimálnej mzdy, akú navrhne vláda Slovenskej republiky. Takáto je pravda. Takže pokiaľ tu niekto chce rozprávať pred kamerami a pred verejnosťou o niečom inom, to nie je pravda.

    Po ďalšie, s partnermi bolo dohodnuté, že pracuje pracovná skupina, ktorá skutočne dopracuje to, čo sa za štyri roky nedopracovalo. To, že sa tu nepostavil systém, čo to je vlastne minimálna mzda. Vždy sa o tom len ako vedecky rozprávalo na všelijakých úrovniach, ale nedopracovalo sa to do žiadneho konkrétneho stavu, a to chceme spolu s našimi sociálnymi partnermi spraviť.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k rozprave pani spoločná spravodajkyňa. Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala jednotlivé hlasovania, tak ako sú uvedené najskôr v spoločnej správe a potom, tak ako boli prednesené v rámci rozpravy jednotlivými pánmi poslancami.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, uvádzajte prvé hlasovanie.

  • Ďakujem. Gestorský výbor odporučil hlasovať jednotlivo o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5. Najprv budeme hlasovať o bode číslo 1. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči, uveďte ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 2. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 3. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, uveďte ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 4. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 4 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, uveďte ďalší.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 5. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe.

    V rozprave vystúpili traja páni poslanci: pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Engliš ako prvý predniesol v rozprave pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím, pani poslankyňa, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Nemôžeme hlasovať en bloc, pretože sa týkajú dvoch bodov. Pán poslanec Engliš navrhol v článku I zmeniť sumu zo 16,20 Sk na 21,60 Sk a sumu 3 tisíc korún na 4 tisíc korún. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, pani poslankyne a páni poslanci, budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša k článku I predloženého návrhu zákona pod bodmi 1 a 2.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Uveďte druhý pozmeňujúci návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Engliša sa týka článku III, kde navrhuje vypustiť ods. 1 a 2 - celé znenie.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste pozmeňujúci návrh pána poslanca Engliša.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ako ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Aibeková, ktorá predniesla jeden pozmeňujúci návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej sa týka článku V. Navrhuje, aby účinnosť zákona bola od 1. mája 1999.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe a prednesené v rámci rozpravy o tomto bode programu.

    Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, za uvádzanie jednotlivých návrhov. Nech sa páči, uveďte ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, nakoľko sme skončili hlasovanie v druhom čítaní, prosím vás, aby ste posunuli tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže v rámci prerokúvania návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní sa príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku nepoužijú pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť všetkých pánov poslancov, pani poslankyne, že v rámci tohto bodu možno podávať v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku iba návrhy, ktorými sa odstraňujú chyby, prípadne sa podáva návrh na opakovanie do druhého čítania skupinou 30 poslancov. Pýtam sa, či má niekto takýto návrh. Pokiaľ nie, uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 336/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Šepták má ešte jeden procedurálny návrh. Prosím, aby ste ho na začiatku uviedli.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som požiadať, aby ste dali hlasovať, že zobudíme pani ministerku Schmögnerovú...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, zapnite ešte pána poslanca, ale prosil by som o konkrétny a vecný návrh.

    Nech sa páči.

  • Nakoľko koalícia tu má 81 hlasujúcich duší a keďže mňa s pánom Moricom to práve začalo baviť, že by sme hneď do rána začali rozoberať ešte rozpočet.

  • Keby vás bolo 76, tak by som odporučil o tom hlasovať. ale vás toľko nie je.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 11. schôdze do zajtra do 10.00 hodiny. Budeme pokračovať bodom programu nastúpenie náhradníkov za poslancov, ktorí sa vzdali poslaneckého mandátu, teda budeme pokračovať o 10.00 hodine prerokúvaním správy mandátového a imunitného výboru.

    Ďakujem pekne za spoluprácu, dovidenia a dobrú noc.