• Otváram tretí rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andel, pán poslanec Cagala, pani poslankyňa Dolníková, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Slota, pán poslanec Topoli a pán poslanec Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Andel a pani poslankyňa Rusková.

    Skôr ako začneme rokovať, žiadam poslancov, aby podpisom na prezenčnej listine dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Súčasne žiadam overovateľov, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady uzavreli prezenčnú listinu.

    Teraz prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sme sa prezentovali, nakoľko v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (máte to ako tlač 165), budeme pokračovať hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa.

    Zisťujem, že je prítomných 77 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Chcem ešte pripomenúť poslancom, že Národná rada včera vyslovila súhlas s tým, že uvedený vládny návrh prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím spravodajcu pána Jána Langoša, aby zaujal miesto pre spravodajcov, aby hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona opäť uviedol. Najprv prvé a potom druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    pre tých, ktorí tu včera neboli, zopakujem návrh uznesenia, o ktorom sme sa pokúsili včera na konci schôdze včerajšieho dňa hlasovať, keď napriek optickej väčšine prítomných sa poslanci za HZDS a Slovenskú národnú stranu spojili so Stranou maďarskej koalície, neprezentovali sa, a tak snemovňa nebola uznášaniaschopná.

  • Vážený pán predseda, ako spravodajca odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prijala tento návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, nechajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa, budeme hlasovať. Hlasujeme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosil by som ešte raz sa prezentovať a hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Procedurálne návrhy dám po hlasovaní, panie poslankyne, páni poslanci.

    Poprosím skrutátorov, budeme hlasovať cez skrutátorov.

  • Pán spravodajca, uvediete hlasovanie a spočítame to cez skrutátorov.

    Páni skrutátori, prosím vás, keby ste prišli pred predné lavice, budeme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upokojme sa, budeme hlasovať. Skrutátori spočítajú hlasy.

    Cez skrutátorov sme zistili, že je prítomných 75 poslancov. To znamená, že Národná rada nie je schopná hlasovať. Musí byť 76 poslancov. Preto vyhlasujem 15-minútovú prestávku a po prestávke pristúpime k hlasovaniu.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, zaujmite miesto. Budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze. Budeme pokračovať hlasovaním.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo. Uveďte znova prvé hlasovanie.

    Pán spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že zákon prerokuje v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa. Budeme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za tento zodpovedný postoj.

    Vážený pán predseda, zostáva nám hlasovať o pridelení tohto návrhu zákona pre druhé čítanie do výborov. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch vrátane gestorského výboru v termíne do 18. marca 1999.

  • Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca, pán minister.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne, že ste mi dali slovo, pretože skôr...

  • ... áno procedurálny návrh chcem predniesť. Využívajúc prítomnosť pána ministra vnútra, pokiaľ neujde, mám sa ho z poverenia poslaneckého klubu opýtať, aby nám vysvetlil, čo majú znamenať tie každodenné policajné manévre pred parlamentom Slovenskej republiky, pretože máme veľký problém chodiť do parlamentu. Hanbíme sa za to, čo táto vládna koalícia...

  • Vážený pán poslanec Cuper, toto nie je procedurálny návrh.

    Prosím vás, vypnite pána poslanca Cupera. Ďakujem.

    Pán poslanec Moric, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Áno, mám procedurálny návrh, pán predseda. Chcel by som upozorniť toto ctené auditórium, že poslanci Slovenskej národnej strany sa vždy správali zodpovedne aj voči štátu, aj voči parlamentu, takže nech nás tu istí ľudia neprovokujú, lebo, skrátka, nepatrí sa to.

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Procedurálny návrh je k vedeniu schôdze.

  • Odpoveď poslanca Cupera z pléna. Mal návrh, aby Národná rada sa uzniesla na tom, aby spred parlamentu boli odstránené bariéry a policajné hliadky.

  • Procedurálny návrh je k vedeniu schôdze.

    Vážený pán poslanec Cuper, toto nie je procedurálny návrh k vedeniu schôdze a k priebehu schôdze.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 169. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister sociálnych vecí, práce a rodiny pán Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, predkladá vláda Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, je pozastaviť v roku 1999 uplatňovanie valorizačného mechanizmu úpravy platov ústavných činiteľov, sudcov, justičných čakateľov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

    Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj úprava platových pomerov generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorá v súčasnej právnej úprave absentuje. Riešenie problémov súvisiacich s prípravou štátneho rozpočtu na rok 1999 v období, keď sa prijali viaceré opatrenia na stabilizáciu ekonomiky, si vyžaduje okrem iného upraviť aj podmienky odmeňovania ústavných činiteľov. Vzhľadom na možnosť vzniku značných hospodárskych škôd s dôsledkom na štátny rozpočet v roku 1999 vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Štefana Rusnáka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 169).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 151 z 5. marca 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 169), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 16. marca 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 10. schôdzi výboru dňa 16. marca 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač číslo 169), a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 170), s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, či sa ústne chcú prihlásiť poslanci do rozpravy. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Engliš, poslanec pán Oberhauser, pán poslanec Cuper, pán poslanec Husár. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    keďže sme v prvej fáze rokovania o tomto návrhu zákona, vo fáze, keď máme rozhodovať o skrátenom legislatívnom konaní, dotknem sa iba tejto problematiky konkrétne v spojitosti s ustanovením § 89 rokovacieho poriadku, pretože aj pán minister vo svojom úvodnom slove dôvodil potrebu zmrazenia valorizácie platov ústavných činiteľov tam vymenovaných práve znením § 89 rokovacieho poriadku. Prečítajme si, prosím, pozorne ustanovenie § 89 odsek 1, kde sa hovorí o dôvodoch, pri ktorých je možné rokovať v tomto skrátenom legislatívnom konaní. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    Veľmi pozorne sme si prečítali samotné zdôvodnenie tohto skrátenia legislatívneho konania v tlači, o ktorej teraz rokujeme, a dovolím si odcitovať tú pasáž, na základe ktorej podľa stanoviska vlády a pána ministra sú splnené dôvody uvedené v § 89 rokovacieho poriadku. Píše sa tu, citujem: Uplatnenie valorizačného mechanizmu platov ústavných činiteľov, prokurátorov a sudcov by si vyžiadalo náklady najmenej vo výške 201 miliónov korún, čo by malo nepriaznivý dôsledok na štátny rozpočet v roku 1999. Ďalej, a to považujem teda za najvýznamnejšie, vzhľadom na možnosť vzniku značných hospodárskych škôd s dôsledkom na štátny rozpočet v roku 1999 je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

    Je to skutočne veľmi zvláštne a myslím si, že toto zdôvodnenie, pokiaľ by písal napríklad Ostap Bende alebo niekto podobný, alebo niekto smiešny, alebo humorný, tak skutočne by bolo možné vyvodiť taký záver, ako vyvodila vláda, taký účelový záver, že normálny zákonný nárok na plat napríklad sudcov alebo prokurátorov je hrozbou alebo značnou hospodárskou škodou, ktorá hrozí pre štát. To je niečo také úžasné, že keby to tu nebolo písomne uvedené, že hádam nikto by to ani neuveril. Jednoducho, inými slovami povedané, zákonný nárok na mzdu je prípadnou hrozbou značnej hospodárskej škody pre štát. Myslím si, že toto neznesie žiadny alebo nie je potrebné v podstate o tom viacej diskutovať. Plne a v nahote vlastne toto dokumentuje jedno, že jednoducho to je právny nezmysel. Ani pri najširšom výklade, ani pri výklade tohto zákona s najvyššou možnou fantáziou by sme predsa nemohli vyložiť značnú hospodársku škodu zo zákona patriacou mzdou pre niekoho. Pýtam sa, ak táto časť mzdy, napríklad sudcov alebo prokurátorov, je hrozbou značnej hospodárskej škody, nie je takou istou hrozbou značnej hospodárskej škody vo všeobecnosti mzda kohokoľvek aj v iných sférach, nielen teda pokiaľ ide o tieto dotknuté profesie, ale vôbec aj v národnom hospodárstve a podobne?

    Čiže zakážme, ja neviem, mzdy, pretože tu nejde ani tak o valorizačný mechanizmus, ide tu o zákonný nárok. Myslím si, že vláda si v tomto smere veľmi zjednodušila to, že hovorí, že ide vlastne o zmrazenie valorizácie. Nie, sú tu dva nároky či už vo vzťahu k sudcom alebo prokurátorom. Jeden nárok spočívajúci a pevný vo vzťahu priamo ku mzde a druhá časť je záležitosť samotnej valorizácie. Čiže z týchto dôvodov si myslím, bolo by nemysliteľné, aby som hlasoval alebo aby sme viacerí hlasovali za podporu tohto návrhu zákona, alebo teda za skrátenie legislatívneho konania vo vzťahu k tomuto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Engliš. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    mám pred sebou tlač 169, kde je návrh zmeny zákona číslo 120/1993 Z. z., a účelom tohto návrhu zákona je zabezpečiť realizáciu rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, podotýkam a zdôrazňujem, zmrazenie platov a služobných príjmov v rozpočtovej a v príspevkovej sfére v roku 1999, a to nepoužitím valorizačného mechanizmu úpravy platov v roku 1999 ani u ústavných činiteľov, ani u sudcov, justičných čakateľov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

    Vzhľadom na možnosť vzniku značných hospodárskych škôd s dôsledkom na štátny rozpočet v roku 1999 je potrebné a tak ďalej a tak ďalej. Neviem, aké škody by tu vznikli a ako môj predrečník povedal, je to doslova právny nezmysel, ale to by ma tak ani nemrzelo, keď sa takto predkladajú zákony. Mrzí ma jedna vec, že ide o zmrazenie platov, ktoré tu bolo povedané, a pri rokovaní vo výbore pán minister povedal alebo teda zhodnotil, že moja pripomienka sa netýka skráteného legislatívneho konania. Podľa mňa sa týka, pretože nejde o zmrazenie platov, ale o zníženie platov o 10 %, ak je v štátnom rozpočte uvažovaná 10-percentná inflácia. Zákon preto považujem za veľmi zlý, keď už v úvode sú takéto doslova klamstvá. Neodporúčam ho prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní práve preto, že už v úvode pri predkladaní tohto návrhu je doslova klamstvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Englišovi.

    Dávam slovo pánu poslancovi Oberhauserovi. Po ňom vystúpi poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    predložený návrh na skrátené legislatívne konanie vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, sa dotýka ďalšej zložky spoločnosti, ktorá má zabezpečiť ochranu štátu pred negatívnymi javmi. V zdôvodnení je vyčíslené, že sa týmto opatrením ušetrí 201 miliónov Sk, čo údajne bude mať priaznivý dôsledok, priaznivý vplyv na štátny rozpočet. Z nedávno publikovaných údajov, ktoré uverejnili noviny, sa kvantifikuje nelegálna ekonomika na Slovensku tak, že sa konštatuje, že len z drog boli tržby 3 až 5 miliárd korún za jeden rok. Príjmy z prostitúcie 1,3 miliardy korún. Predmetom colných deliktov bola odhadnutá suma za rok vo výške 2,4 miliardy korún. Reálne odhady pašovaného tovaru na Slovensku v priebehu jedného roku sa pohybujú v intervale 7 až 10 miliárd korún. Podiel čierneho alkoholu na objeme vyrobených liehovín sa odhaduje na 25 až 30 % a utajené dane z týchto produktov predstavujú 1,4 až 1,6 miliárd korún. Všetky tieto zložky, ktoré sme tu prerokúvali v týchto dňoch, čo sa týka colníkov, polície a teraz sudcov, sú vlastne v štruktúre ochrany štátu pred takýmito negatívnymi javmi tie zložky, ktoré majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k týmto nelegálnym pohybom financií, ktoré sú v mnohomiliardových sumách ďaleko prekračujúcich 201 miliónov, ktoré sa majú zobrať sudcom. Znížiť sa im majú platy, takto to treba presne pomenovať.

    Tieto sumy sú mnohonásobne prevyšujúce túto sumu, čiže vôbec nedôjde k ušetreniu štátneho rozpočtu. My by sme mali prerokúvať v tomto parlamente opatrenia na mobilizáciu týchto štruktúr, na zintenzívnenie ich práce, aby nedošlo k takémuto úniku, ku ktorému v reálnej slovenskej ekonomike v súčasnosti jednoducho dochádza, a tým slovenská ekonomika trpí obrovskými stratami. Keby teda pán minister a vláda predložila návrh na opatrenia v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré by boli zamerané na zmenšenie týchto škôd, radi by sme ich uvítali a určite by sme takéto skrátené legislatívne konanie podporili. To, čo je tu ale navrhnuté, je vlastne v zásadnom rozpore s logikou a možnosťou riešenia týchto vecí. Takisto v nadväznosti zákony, ktoré budeme prerokúvať, predložené pánom poslancom Ficom, a ktoré vidíme, že nemajú podporu v tomto parlamente, vo vládnej koalícii. Jednoducho sieť zákonov prerokúvaných na tejto schôdzi, ktoré by mali pomôcť riešiť problémy nelegálnej ekonomiky, tieto riešenia skôr búrajú, respektíve ich sťažujú.

    Takisto nie je možné akceptovať to, čo tu zaznelo, že opozícia sa spája s niekým proti záujmom tohto štátu. My iba upozorňujeme, že tieto návrhy, ktoré súvisia s predkladaným štátnym rozpočtom, sú zlé návrhy, ktoré neriešia situáciu. Žiadame, aby boli stiahnuté z rokovania, respektíve, aby nepostúpili do ďalšieho kola, a preto sú tieto naše obštrukcie, s ktorými vystupujeme. My sa vždy budeme spájať s tými, ktorí pomáhajú slovenskej ekonomike a pomáhajú Slovensku v riešení takýchto problémov, na ktoré som upozornil. Vzhľadom na to, že predložený návrh nerieši práve odstraňovanie škôd v štátnom rozpočte, ale naopak, žiadam, navrhujem, aby nebolo schválené skrátené legislatívne konanie o predloženom návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi.

    Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi. Pripraví sa pán poslanec Husár.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    keď svojho času nastupujúci minister zdravotníctva vyhlásil výnimočný stav v zdravotníctve, vyzeralo to, že naozaj je to opatrenie prechodné, ktoré v demokratických krajinách nemá svoje opodstatnenie, a že sa ho dalo ospravedlniť iba tým, že pán Šagát šikovne využíval demagógiu a tvrdil, že do tohto stavu priviedla zdravotníctvo predchádzajúca vláda, ktorá, mimochodom, dávala na zdravotníctvo 38 miliárd a táto chce dať 27 miliárd.

    Pán Šagát výnimočný stav v zdravotníctve drží dodnes, čo nie je v súlade s princípmi právneho štátu. Jeho opatrenie je protiústavné, pretože ohrozuje zdravie občanov Slovenskej republiky. Keď som včera ráno išiel do tohto snemu, a tento stav trvá od pondelka alebo, lepšie povedané, od utorka, zamýšľal som sa vlastne nad podstatou vládnutia tejto vlády. Parlament je obkolesený zátarasami. Pred parlamentom každé ráno je policajné cvičenie a v dvoch autobusoch vo vedľajšej ulici sedia kukláči.

    Pýtam sa pána ministra, pretože ušiel, keď som sa ho to pýtal v mene poslaneckého klubu, pred kým chcú chrániť nás poslancov tohto snemu. Musel som sa hanbiť, pretože včera vystupovala veľká delegácia Angličanov z pražského autobusu a tí sa obzerali vlastne kde to prišli, či do opevneného mesta alebo do demokratickej krajiny. Za čias Mečiarovej vlády, ktorú ste tak radi označovali za nedemokratickú, takéto opatrenia pred týmto parlamentom neboli. Každý mohol demokraticky si prísť pred parlament aj zademonštrovať. A nikto nikoho neterorizoval.

    Ale vidíme, že pán Pittner sa zrejme ako najvyšší alebo najstarší z generálskej kliky pripravuje na prevzatie moci a zrejme na vyhlásenie policajného štátu. Inak by asi neuzrel svetlo sveta tento návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov. Pretože v každom demokratickom a právnom štáte sa nezávislosť súdnej moci zabezpečuje najmä tým, že dostáva riadne plat, a to v primeranej výške. Len pre informáciu uvediem, že plat sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov je dokonca trikrát vyšší ako plat prezidenta Spojených štátov. Len takto môže by zabezpečená nezávislosť súdnej moci.

    Táto vláda chce práve naopak povedať, že zvýšenie platov sudcov Slovenskej republiky by bolo, nedajbože, živelnou pohromou, pretože ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku hovoria o tom, že takéto skrátené legislatívne konanie sa má zaviesť vtedy, ak, nedajbože, hrozí štátu živelná pohroma. Mám taký dojem, že pán Pittner, keďže zrejme asi sa bude chystať vyhlásiť výnimočný stav, nebude potrebovať riadne fungujúce súdnictvo v tomto štáte. Zrejme nás asi čaká zavedenie ľudového súdnictva, ako to bolo v päťdesiatych rokoch, alebo možno, že budú nejaké revolučné tribunály zložené z ľudových sudcov, ktorým táto vláda zrejme asi nebude musieť platiť.

    Preto si myslím, že návrh takéhoto zákona, a dokonca ešte na skrátené legislatívne konanie, nemá v demokratickom a právnom štáte opodstatnenie, že vláda, ktorá nemá 201 miliónov na valorizáciu platov sudcov, nemá morálne opodstatnenie v štáte vládnuť, najmä preto nie, ak je vydieraná zo strany maďarskej národnostnej menšiny, ktorá si žiada len o niečo menšiu sumu zo štátneho rozpočtu vraj na rozvoj národnostnej kultúry, ale inak na dosiahnutie maďarskej autonómie na slovenskom juhu.

    Takže, pán minister, je potrebné porozmýšľať, kde sa nájde 201 miliónov na valorizáciu platov sudcov, pretože ich platy nie sú také veľké, aby sa mohli ešte zmrazovať, najmä, ak inflácia nebude, a to opravujem pána Oberhausera, že nebude tých 10 %, ale že možno už dnes je 12 % alebo ešte viacej. Takže dôjde k značnému poklesu príjmov a nedivme sa sudcom Slovenskej republiky, ktorí majú rozhodovať spory, a mnoho razy mnohomiliónové spory medzi podnikateľskou sférou, majú vynášať rozsudky proti zločincom, ktorí ohrozujú majetok a zdravie občanov tohto štátu, a chceme od nich, aby nabrali odvahu na to všetko a ešte, aby boli za to veľmi mizerne platení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Husár.

    Pardon, faktické poznámky pán poslanec Langoš, pán poslanec Brňák, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Lexa, pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne.

    Rád by som povedal pánu poslancovi Jánovi Cuperovi, že živelná pohroma sa našou krajinou preháňala v období medzi voľbami v roku 1992 a vlaňajšími voľbami.

  • Ďakujem, pán poslanec. Všetko, pán poslanec?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Cuper spomenul termín takzvaného výnimočného stavu. Myslím si, že je potrebné veľmi počúvať tento termín aj v kontexte teraz prerokúvaného návrhu zákona alebo teda návrhu na skrátené legislatívne konanie, pretože skutočne v každej demokratickej krajine vo svete všeobecným dôvodom okrem iných na vyhlásenie výnimočného stavu je aj hrozba pre štát v súvislosti so značnými hospodárskymi škodami. Čiže, ak prejde tento precedens, že považujeme zákonný nárok sudcov a prokurátorov za hrozbu pre štát s následkom značných hospodárskych škôd, tak si myslím, že toto by sa malo pretaviť aj v pripravovanom ústavnom návrhu zákona o národnej bezpečnosti ako jeden z dôvodov na vyhlásenie výnimočného stavu alebo štatária, práve tento zákonný nárok na plat.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Chcel by som poprosiť pána poslanca Cupera, či by nebol ochotný zopakovať ešte raz svoj prejav. Jednak teda by bolo pre mňa celkom zaujímavé vedieť, či si pamätá, čo hovoril, a jednak sa musím priznať, že ja som nepochopil, čo chcel povedať. Je možné, že som ťažko chápajúcejší. Pri druhom raze by som to istotne pochopil.

  • Pani poslankyňa Podhradská - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

    Prosím, pokoj.

    Pán poslanec Cuper, hovorí vaša kolegyňa pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem.

    Ak dovolíte, dovolila by som si vyjadriť svoj nesúhlas s tým, čo povedal pán Cuper. Myslím si, že nemá pravdu, keď hovorí, že takéto novely zákonov sa môžu predkladať iba vtedy, keď je živelná pohroma, a taká živelná pohroma na Slovensku nie je. Myslím si, že živelná pohroma na Slovensku je. Je to dokonca stav ohrozenia štátu a tento stav nastal vtedy, keď nastúpila k moci táto vládna koalícia.

    A ešte jednu vec mi dovoľte povedať. Pán poslanec Cuper spomínal vydieranie, ktoré tu uplatňujú poslanci maďarskej koalície. Viete, je to naozaj paradox. V tomto štáte, ak vydiera ktokoľvek iný, tak je možné ho trestne stíhať a dostane za to osem rokov. Ak vydiera maďarský poslanec, tak môže za to dostať 80 miliónov z rozpočtu.

  • Pán poslanec Lexa - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som nadviazať a doplniť aj trošku pána poslanca Cupera, ktorého prejav, myslím si, že zodpovedá reálnemu stavu hodnotenia skutočností. Namiesto 100-percentného zvýšenia platov, tak ako to opakovane predseda vlády Dzurinda pred niekoľkými týždňami občanom Slovenskej republiky sľúbil, dochádza v tomto mesiaci k plošnej situácii, keď sa štátnym zamestnancom, sudcom, včera policajtom, predvčerom väzenskej a justičnej stráži sústavne znižujú platy. Nereaguje sa ani len na 10-percentnú valorizáciu. To znamená, treba povedať, že sudcom nieže sa zastavia veci, ale o 10 % sa im znižuje reálny príjem za rok 1999 v rozpore s tými sľubmi, verejnými sľubmi, ktoré predseda vlády pred niekoľkými týždňami ľuďom dával.

    Po druhé, chcem povedať vo väzbe k tomu vydieraniu a nadviazať na tú pasáž, kde hovoril o vydieraní. Sme svedkami, keď Fond národného majetku Slovenskej republiky vydiera podnikateľskú sféru. Vydiera a na základe vydierania berie akcie napríklad Slovnaftu. Je to v podstate politické výpalné. To znamená, že hovoriť v tejto súvislosti o znižovaní platov sudcov, o znižovaní platov orgánov činných v trestnom konaní a z najvyšších štátnych miest organizovať politické výpalné a vydieranie slušných ľudí je dôsledok, povedal by som, fungovania tejto vládnej koalície, tejto vládnej zostavy.

    Čo sa týka nedostatku zdrojov v štátnom rozpočte, chcem upozorniť, že nerobte také hrubé chyby, ako ste urobili napríklad minulý týždeň, keď ruská strana bude žiadať 20 miliónov dolárov za vypovedanie zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dodávky zbraňových systémov. Stratili sme 800 miliónov, keby sme to nerobili, máme na platy sudcov.

  • Posledná faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Zamestnanci štátnej správy a pracovníci ministerstiev majú osobitný príplatok k platu za nepodnikanie. Takúto výsadu nemajú ani policajti, nemajú ani sudcovia, nemajú ani príslušníci väzenskej a justičnej stráže. Takže tieto kategórie ľudí vy tu hrubým a sprostým spôsobom dehonestujete prostredníctvom financií, pretože títo ľudia jednoducho nemôžu, nesmú a jednoducho je to vylúčené, aby si nejakým iným spôsobom prizarábali vzhľadom na ich pozíciu postavenia.

    Takže vážení prítomní, vážená vláda a vážené vedenie parlamentu, jednoducho ženiete do slepej uličky presne tých, ktorí vlastne sa nemôžu normálnym spôsobom brániť, nemôžu ísť do štrajku, toto sú všetko tieto vrstvy a sú odkázané výlučne na štátny plat zo štátnych prostriedkov. To, čo sa predvádza v súčasnosti pred Národnou radou Slovenskej republiky, už sa tam stavia druhá hradba drôtených zátarasov a sú tam štyri autobusy dobre živených uniformovaných chlapov, ktorí by mali naháňať vagabundov po republike, namiesto toho strážia parlament, ktorý tu rokuje o znižovaní finančných prostriedkov pre tých, ktorí by vlastne mali obhajovať záujmy tohto štátu. To sú sudcovia. Vy ste si vedomí, čo vlastne robíte? Vy vlastne ženiete týchto ľudí do situácie, že buď budú z týchto profesií odchádzať, alebo vznikne v týchto oblastiach krajná nestabilita. Vy máte o ňu záujem? Vy máte záujem o skutočne ľudové súdy, o trestné tribunály, také ako boli v päťdesiatych rokoch, ako v roku 1948, kde nerozhodovala kvalifikácia, súdne postavenie, právnické vzdelanie, ale výlučne len politická príslušnosť a dopredu boli vynášané rozsudky dopredu určeným osobám za dopredu stanovené previnenia, presne tak ako sa to v súčasnosti robí na základe relácie Rádia Twistu alebo Markízy.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár.

    Predtým s procedurálnym návrhom pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    na podnet pána poslanca Mikloška dávam procedurálny návrh, aby táto snemovňa hlasovala o tom, aby pán poslanec Cuper svoj prejav zopakoval pred touto snemovňou ešte raz.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nedám hlasovať o tomto návrhu. Nedám, pretože je nezmyselný.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Husár, nech sa páči.

    Venujte pozornosť rečníkovi v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v prvom rade musím nadviazať na to, čo povedal prvý vystupujúci v rozprave pán kolega Brňák. Včera sme si mohli prečítať návrhy a odôvodnenia na skrátené legislatívne konanie o viacerých zákonoch. Zákon o lotériách hovoril jednoznačne a myslel som si to isté, čo bolo v tých riadkoch napísané. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej správe, hovorí jednoznačne o tom, že v rozpočte niet, a preto treba takýto návrh prijať. Ale toto odôvodnenie vo veci, ktorú prerokúvame, je trochu silná káva. Považovať nárokovú, zatiaľ platným zákonom schválenú mzdu za značnú hospodársku škodu, takýmto postupom sa vláda zaraďuje na úroveň tých podnikateľov, ktorí považujú vyplácanie zákonnej mzdy svojim pracovníkom za svoju hospodársku škodu, a takých v tomto štáte máme. Dúfam preto, že nie takto tieto slová predkladateľ myslel a nie takto si ich majú vysvetľovať tí, ktorých sa dotýkajú.

    Pán kolega Fico včera veľmi zrozumiteľne a myslím si, že aj argumentačne vysvetlil, keď sme rozprávali o Policajnom zbore, že nejde o ten druh štátnej správy a štátnych zamestnancov, ktorý sedí v kanceláriách a oznamuje občanom, že dnes nie je stránkový deň. Že ide o ľudí, ktorí vykonávajú v tejto spoločnosti jednu z najzávažnejších a najzodpovednejších funkcií a od ich výkonu chod tejto spoločnosti taký alebo onaký vo veľkej a v podstatnej miere závisí. To isté sa, vážené kolegyne a kolegovia, vzťahuje na prerokúvanú vec. Presne to isté. Bol by som zvedavý, ktorí z kolegov právnikov v tomto parlamente by boli ochotní vymeniť svoju poslaneckú stoličku za sudcovský talár. Myslím si, že ani jeden a ani po 20 poldecákoch. A prečo? Odpoveď je jednoduchá, viete ju, a preto ju ani neuvediem. Tieto povolania sú náročné nielen na psychický a fyzický výkon, sú náročné predovšetkým na osobné sebaovládanie človeka, sú náročné na to, aby si tento človek počas výkonu povolania zachoval svoju osobnú a spoločenskú morálku a etiku a bol skutočne tým, čomu sa môže hovoriť vykonávateľ spravodlivosti, teda sudca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, 201 miliónov, pokúsim sa to urobiť, hoci to nestihnem, samozrejmá vec teraz, ale urobím a zverejním všetky náklady a prírastky na štátnu správu, ktoré vznikli zavedením nových a v mnohých prípadoch zbytočných funkcií v jednotlivých rezortoch i v tomto parlamente. Som veľmi zvedavý, aká cifra z týchto prírastkov vzíde. Viete, čo predstavuje štátna správa v číslach, v číslach, čo sa týka persón, i v číslach, čo tieto persóny štát a daňovníkov stoja. Ak sa teda dnes ideme oháňať tým, že objektívne niet na mzdy sudcov a prokurátorov, mali by sme predovšetkým veľmi sebakriticky rozmýšľať o tom, ako sme k tomu prispeli po tieto dni a mesiace aj my a vláda.

    Mali by sme, vážené kolegyne a kolegovia, predovšetkým my ísť príkladom a som veľmi zvedavý, či v tejto snemovni nájdem 15 podpisov na pozmeňujúci návrh, ktorým chcem odporučiť, aby sa táto novela - a urobme, pán minister, ten kompromis, skúsme to prerátať - vzťahovala iba na vládnych činiteľov a parlament. Domnievam sa, že na valorizáciu vláda, vládni úradníci budú mať morálny nárok vtedy, ak niečo tejto spoločnosti a občanom odovzdajú, čo zatiaľ neodovzdali, a páni poslanci za predpokladu, že budú v tomto parlamente aspoň sedieť. A ak by sa nám číslo, ktoré sa v návrhu vlády uvádza, podarilo znížiť čo len o jednu tretinu takýmto kompromisom, myslím si, že v tom prípade ani pán minister, ani vláda nebude váhať a naozaj sudcom a prokurátorom dá to, čo im od spoločnosti patrí.

    Aký je ohlas sudcov na pripravovanú či prerokúvanú novelu, vieme veľmi dobre. Čo chceme vlastne s týmto stavom urobiť? Chceme ho totálne poštvať proti spoločnosti? Veď každý z týchto ľudí, keď si túto profesiu vyberal, mal určité záruky, že z tejto profesie svoju rodinu vyživí a svoje spoločenské postavenie ako-tak dokáže zagarantovať. Každý z týchto ľudí mal možnosť sa pred 3 - 4 rokmi rozhodnúť a stať sa advokátom alebo komerčným právnikom a prekladať dnes peniaze vidlami. Rozhodli sa pre toto náročné povolanie a je skutočne hlboko neseriózne, ak nie skoro nemorálne, že zneužívame situáciu, do ktorej sa dostali, že zneužívame skutočnosť, že aj tento trh je už plný a otvoriť si dnes novú advokátsku kanceláriu aj v Bratislave je už trhovým problémom.

    Vyzývam, vážené kolegyne a kolegovia, pretože chápem, že pravdepodobne nie je možné upustiť od tejto novely, aby sme v druhom čítaní zvážili a podporili zatiaľ len takto predložený návrh na to, aby sa zmrazenie valorizácie vzťahovalo iba na vládu a parlament.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky - pán poslanec Lexa, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Slaný, pán poslanec Brocka, pán poslanec Šepták, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Weiss, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť podania faktických poznámok k tomuto vystúpeniu.

    Prosím, pán poslanec Lexa - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    mám dve poznámky. Prvá súvisí s tým, že 200 miliónov korún nie je veľká suma s ohľadom na štátny rozpočet. Myslím si, že súčasná vláda by vedela tieto prostriedky zabezpečiť napríklad revíziou svojho rozhodnutia o nezmyselnej stavbe mostu v Štúrove, ktoré poškodzuje okrem iného aj vyhliadky Slovenskej republiky v oblasti medzinárodných vzťahov a svojím spôsobom nepriamo negatívne vplýva na záujmy Slovenskej republiky v oblasti Gabčíkovo-Nagymaros, zmluvy z roku 1997. Je tam nehospodárne vyhodených niekoľko sto miliónov korún zo štátneho rozpočtu na rok 1999.

    Druhú poznámku alebo skôr výzvu by som chcel venovať, vidím tu predsedu Najvyššieho súdu, myslím si, že by bolo dobre vypočuť si i názor predsedu Najvyššieho súdu v tejto otázke, ktorá sa priamo dotýka sudcovského stavu, keď sa novelizáciou, nezmyselnou novelizáciou zákona útočí na práva sudcov, ktoré sú im priznané a ktoré sú tomuto stavu priznané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú takto nezmyselne urýchleným spôsobom sa snažíte urýchliť. To znamená, vyzývam pána predsedu Najvyššieho súdu, aby taktiež prispel do tejto diskusie, ktorá sa dotýka celého stavu, ktorý vlastne reprezentuje ako najvyšší predstaviteľ.

    Prosím, aby táto moja faktická poznámka bola chápaná v tejto fáze aj ako procedurálny návrh, aby bolo možné a umožnené vlastne predsedovi Najvyššieho súdu vystúpiť v rámci rozpravy, ktorá sa týka sudcovského stavu a tohto nezmyselného konania vlády Slovenskej republiky. Tento návrh podpísal Dzurinda, ktorý pred niekoľkými týždňami sľuboval 100-percentnú valorizáciu reálnych miezd a v súčasnosti dochádza...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, pán predseda Najvyššieho súdu požiadal o vystúpenie pri prvom čítaní. Pri prvom čítaní bude rozprávať, čiže vtedy požiada, nie teraz.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť ten návrh, ktorý dal pán poslanec Husár a pridupľoval ho záverečnými slovami. Myslím si, že naozaj parlament môže preukázať dobrú vôľu, keď sebe a vláde zmrazí mzdy, ale ponechá mzdy sudcom a prokurátorom. Spomínajte si na situáciu v roku 1995, vtedy bol pán minister poslancom, viacerí poslanci tu sedeli, vtedy bol tiež návrh na zmrazenie platov poslancov aj vlády, a zrealizovalo sa to, neboli platy valorizované, ale platy sudcov sa nikdy nezmrazovali. Od roku 1993, ako bol tento návrh zákona prijatý a neskôr poslaneckým návrhom sa realizovali aj platy prokurátorov, nedošlo k zmrazeniu ich miezd. Takže ja dúfam, že tu parlament po prvýkrát prejaví konštruktívnu vôľu a že tento návrh pána poslanca Husára podporíme.

    Okrem toho považujem za neúctivé voči parlamentu a voči tým, ktorých sa zákon číslo 120 týka, pretože väčšinou boli realizované tieto zmeny poslaneckými návrhmi a teraz vládni úradníci rozhodujú o tom, komu sa majú zmraziť mzdy. Ak parlament preukáže dobrú vôľu, že sebe to nebude realizovať, že to nebude realizovať vláde, ktorá nakoniec aj tak nebude, ako sa hovorí, škodná, pretože oni si odmeny dali a aj si budú dávať, myslím si, že tu by mala byť dobrá vôľa parlamentu, pretože my tie odmeny nemáme a nás to postihne, ale nesúhlasím, aby to postihlo aj sudcov a prokurátorov.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slaný - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na predrečníka pána Husára, ktorý má dojemnú starosť o zvýšenie platov sudcov. S tým sa dá súhlasiť, ale v Slovenskej republike si musíme konečne povedať, či môžeme tie platy zvýšiť alebo nie.

  • Hlasy v sále.

  • Valorizovať, áno, valorizovať.

    Ide nám o to, že na Slovensku máme vo verejnej a štátnej správe 240 tisíc zamestnancov, čo je v prepočte na hrubý domáci produkt európsky rekord. Myslím si, že máme dve možné cesty riešenia. Prvá cesta je racionalizácia a redukcia štátnej správy, a tým môžeme plniť ten zákon, čiže požadovanú valorizáciu. Po druhé, ak nezredukujeme počet zamestnancov v štátnej správe, budú mať títo zamestnanci nízke mzdy, lebo ekonomika Slovenskej republiky nie je schopná, aby pokryla nárast miezd. Čiže musíme si vybrať medzi tými dvoma riešeniami.

    Myslím si, že toto riešenie, ktoré teraz prijmeme, je dočasné a vláda prijme opatrenia, aby došlo k redukcii, k sfunkčneniu správy a myslím si, že od budúceho roku rast miezd potom bude možný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni a dámy. Prosím vás, nechajte hovoriť kolegu.

  • Pán Husár, ja mám minimálne takú úctu k sudcovskému stavu ako vy, ak nie väčšiu. Tieto zákony, ktoré teraz prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, každý vie, že súvisia s rokovaním o zákone o štátnom rozpočte. Ak chceme udržať schodok štátneho rozpočtu na úrovni 15 miliárd, tak sme, bohužiaľ, odkázaní alebo povinní prijímať aj takéto nepopulárne opatrenia. Sú to nepopulárne opatrenia, na ktoré treba aj istú odvahu. Vy ste veľa tej odvahy v minulosti na nepopulárne, ale potrebné a ozdravné opatrenia, páni kolegovia z HZDS, nemali.

  • Prosím vás, pokoj, pán poslanec Cuper.

  • Ruch v sále.

  • Pokojne, pokojne sa prihláste, pani Aibeková. Pán Cuper, pokojne sa prihláste do rozpravy alebo s faktickou poznámkou.

    Chcem vám, pán Husár a, samozrejme, aj všetkým predrečníkom, ktorí ako papagáji opakujú stále to isté, povedať, že tento návrh zákona ani predchádzajúce nemajú opodstatnenie, aby sme o nich rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nehrozia značné hospodárske škody z jeho prijatia. Dámy a páni, vy alebo tomu nerozumiete, alebo tomu nechcete rozumieť. Jednoducho všetko so všetkým súvisí. Veľmi pekne a výstižne to povedala pani ministerka Schmögnerová už včera, keď povedala, že my hasíme požiar, ktorý ste vy zakladali. A to práve tým, pani Aibeková, práve tým, že ste tu štyri roky tolerovali nezodpovedný spôsob vládnutia.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Prosím pokoj v snemovni.

    Pán poslanec, nechajte hovoriť kolegu.

    Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja by som chcel tiež nadviazať na slová pána poslanca Husára, ktorý povedal, že si zistí, koľko peňazí vynaloží táto vláda na nové miesta v štátnej správe. Hlavne z toho dôvodu, že vo vládnej koalícii je 11 strán, čiže veľa záujemcov o miesta, ale malý počet týchto miest. Dostal som informáciu v súvislosti s Okresným úradom v Bardejove, kde bolo prijatých do štátnej správy 33 nových zamestnancov aj napriek tomu, že tým, ktorých chcú vyhodiť, ešte stále beží výpovedná lehota, čiže poberajú platy. Aj takýmto spôsobom sa šafári a dávajú sa ďalšie nové platy aj týmto 33 zamestnancom. Takže nerozumiem tomu, pán poslanec Brocka, prečo je to takým spôsobom a prečo vy ste tak reagovali. Hovoríte, že tu všetko opakujeme ako papagáji, ale prečo sa nepočká, kým týmto ľuďom, ktorých vyhadzujú z tohto okresného úradu, dôjde výpovedná lehota. Až potom sa mali prijímať noví záujemcovia z vašich koaličných strán, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Neschopnosť tohto vládneho kabinetu plniť štátny rozpočet, jeho návrh na rok 1999, sa vynahrádza krátením a škrtením tam, kde sa ľudia nemôžu brániť. Nemôžu sa brániť dôchodcovia, nemôžu sa brániť mladé rodiny s malými deťmi. Ale nemôžu sa brániť ani sudcovia, ani policajti, ani justičná stráž, pretože to sú presne vyhranené profesie, ktoré nemôžu preskakovať do vedenia obchodu alebo do predaja s realitami. To si tu nenahovárajme. To sú predsa úplne nezmyselné argumentácie, ktoré tu odznievajú o úspore z dôvodu plnenia štátneho rozpočtu.

    Moja otázka znie, ako je možné, že včera tu v súvislosti s krátením finančných prostriedkov pre Policajný zbor a justičnú stráž odzneli porovnávania s učiteľkami z materských škôl. Čo je to za nezmysel? Veď policajt chodí po ulici označený uniformou na očiach verejnosti a policajt nie je kamarátom ľudí, pretože ich postihuje. Presne to isté sa týka aj príslušníkov súdnych tribunálov, sudcov, pretože sudca nemá kamarátov, sudca má iba nekamarátov. Sudca rozhoduje v záujme štátu a sudca stíha, sudca nerozhoduje preto, aby chválil, tľapkal po pleci, hladkal a niekoho mojkal. Takže sudcovia sú presne v podobnej pozícii ako uniformovaní príslušníci Policajného zboru či väzenskej stráže. Na nich uplatňovať reštrikčné opatrenia je jedna absolútna nehoráznosť, pretože to je profesia, ktorá je neobíditeľná, nenahraditeľná, ktorá vlastne obhajuje záujmy štátu a štát sa k nej správa takýmto spôsobom, že z dôvodu, že je to profesia, ktorá je zahnatá do slepej uličky a svojím spôsobom sa nemôže brániť, tak sa na ňu uplatňuje reštrikčné opatrenie. A prečo? Opäť opakujem, z dôvodu neschopnosti plnenia štátneho rozpočtu. Vážená vláda, miliarda korún vyhodená na most Márie Valérie vykryje všetky potreby aj sudcov, aj väzenskej stráže, aj polície.

  • Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, vážený predsedajúci a vážení páni poslanci, prečítať z listu, ktorý ste si asi pozorne neprečítali. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska vyjadruje sklamanie nad tým, že vláda neakceptovala stanovisko sudcov Slovenskej republiky, v ktorom okrem iného poukázali aj na to, že plat sudcu je jeho jediným zdrojom príjmu na rozdiel od príjmov a ďalších materiálnych požitkov ostatných ústavných činiteľov. Prípadné zníženie sudcovských platov vníma Združenie sudcov Slovenska ako vážny zásah do nezávislosti súdnictva. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska preto vyzýva všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri svojom rozhodovaní zvážili všetky negatívne dôsledky, ktoré by mohli nastať v prípade prijatia vládneho návrhu novely citovaného zákona vrátane zhoršenia medzinárodného hodnotenia Slovenska.

    Dovolím si na to upozorniť, pretože nezávislosť súdnej moci je jeden z veľmi závažných atribútov demokracie v danom štáte a s ktorým sa stretávame pri všetkých svojich rokovaniach v zahraničí. Dovolila by som si poukázať aj na posledné stretnutie, ktoré sa malo udiať pred mesiacom, na ktorom sa za Slovenskú republiku v Spojených štátoch zúčastnili traja ministri tejto vlády, ktoré sa nakoniec ale neudialo a malo hovoriť o korupcii. Dovolím si vás ešte upozorniť aj na tú vec, že pred týždňom došlo na území Slovenskej republiky k spáchaniu šiestich brutálnych činov vraždy a vy viete veľmi dobre, že práve s týmito ľuďmi sú v styku sudcovia, prokurátori a policajti. Čiže netreba policajtov naháňať na poslancov. Policajtov, sudcov a prokurátorov skutočne treba držať a vážiť si ich za tú prácu, ktorú v prospech bezpečnosti občanov Slovenskej republiky robia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

  • Chcel by som pánu Husárovi poďakovať za to, že tu tak precítene zdokumentoval dôsledky štvorročného vládnutia Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré nútia novú moc robiť aj takéto nepopulárne opatrenia. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť napríklad nepodarenú reformu štátnej správy, ktorá stála tento štát obrovské miliardy, niektoré údaje hovoria, že až 30 miliárd korún, a bude sa s ňou treba v budúcich rokoch vyrovnať. Chcel by som kolegov z Hnutia za demokratické Slovensko upozorniť na dôsledky nepodarenej privatizácie, ktorá dala slovenské podniky do rúk nezodpovedným majiteľom.

  • Ruch v sále.

  • Krásnym príkladom je váš volebný manažér, ktorý dokázal za tri roky firmu, ktorá urobila 5-miliardový hrubý zisk a mala 2,2 miliardy oprávok v roku 1995 - viem, že sa vám to nepočúva dobre -, priviesť do 5-miliardovej straty a do 25-miliardovej zadlženosti. Keby tá firma bola ďalej normálne fungovala a dávala peniaze do rozpočtu, možno by sme nemuseli dnes riešiť takéto nepopulárne rozhodnutia.

    Dávate sa, vážení kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko, teraz pokrytecky do pozície ľudí, ktorí chránia spoločnosť, sudcov, štátnych úradníkov pred dôsledkami vlastnej politiky. Je to pokrytecká politika, ktorú robíte. Je to demagógia a dokazujete tu, že ste politická strana, ktorá si jednoducho dlhý čas nebude môcť v tejto krajine nájsť serióznu stranu ako koaličného partnera.

  • Hlasy z rokovacej sály, potlesk.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči - faktická poznámka.

    Pán poslanec Cuper má slovo. Prosím pokoj, páni.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predrečník Husár zabudol uviesť, že keby sa bola riadne sprivatizovala Gunduličova, kde je, mimochodom, sídlo SDĽ, a nie za zostatkovú hodnotu, že...

  • Prosím ťa, hovor k pánu poslancovi Husárovi.

  • ... by bolo možné aj - hovorím k veci - by bolo možné, samozrejme, zvýšiť platy, nielen valorizovať, ale aj zvýšiť platy sudcom. A možno, ak by pán otecko pána Weissa mal menej podnikov, taktiež by bolo z čoho valorizovať platy. Ale nie o tom chcem hovoriť. Chcem hovoriť o tom, že veľkí integrátori do Moskvy mi naháňajú dnes strach, keď znovu chcú Slovensko niekde inde integrovať, ale, žiaľbohu, pán Weiss, ho zatiaľ iba dezintegrujete. Vy sa na to jednoducho nehodíte, na nič iné. Prezliekate kabáty od červených k bielym. Ale ide o niečo iné. Pán Čarnogurský sa snaží ovládnuť súdnu moc už dlhšie. O tom hovoril pán Husár. Spolieha sa na to, že naháňaním filozofie strachu sudcom, odvolávaním sudcov ich privedie k tomu, že sa budú snažiť rozhodovať podľa jeho predstáv. Ale upozorňujem pána Čarnogurského, že sudcovská moc nikdy nikde nefungovala na základe filozofie strachu. Sudcov treba dobre zaplatiť, aby boli nezávislí.

    Tak je to v každej demokratickej krajine. Ja som tu spomínal a znova opakujem, že aj v Spojených štátoch plat sudcu je minimálne na úrovni pracovníkov štátnej správy, ba naopak, že plat sudcov Najvyššieho súdu je trikrát vyšší ako plat prezidenta Spojených štátov. Len tak títo ľudia môžu rozhodovať nezávisle. Nie ako sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí sú vždy poplatní politickej moci. Na to sa spolieha pán Čarnogurský a...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Podhradská - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Ak dovolíte, ja by som sa vrátila k vystúpeniu pána poslanca Husára v tom bode, kde sa zamýšľal nad tým, prečo vlastne je tu vôbec dnes predložená táto novela zákona o zmrazení platov sudcov. Pokúšali sa mnohí kolegovia spolu odpovedať na túto otázku. Nebudem komentovať ich vystúpenia, ale myslím si, že základný problém je práve v tom, že štátny rozpočet, lebo naozaj to súvisí so zákonom o štátnom rozpočte, je postavený zle. Otázka je, prečo je postavený zle, či je to naschvál, teda to znamená, že na to, aby ste mohli zaplatiť svojich ľudí, musíte inde peniaze zobrať alebo je to vaša neschopnosť.

    Dovoľte mi, aby som k tomu, ako hľadať odpoveď na túto otázku, použila jeden príklad. V rozpočte Fondu národného majetku sa v roku 1999 predpokladajú výdavky vo výške 100 miliónov korún na podporu privatizácie. A ako sa má týchto 100 miliónov korún použiť? Použijú sa na platby starostlivo vyberaným externým právnickým kanceláriám. Úlohou týchto právnických kancelárií je za každú cenu a za nemalé poplatky vykonštruovať prípady takzvanej nezákonnej privatizácie z predchádzajúceho obdobia. A aby som bola konkrétna, z dobre informovaného zdroja blízkeho vedeniu fondu môžem aj povedať, ktoré kancelárie túto objednávku dostali. Je to kancelária bývalého ministra privatizácie pána Janičinu, bývalého predsedu Ústavného súdu Ernesta Valka, právnické kancelárie Gautzlová - Görner, Kvasnica - Csekes - Világy a Mida. Zaujímavé je, že konateľkou poslednej menovanej kancelárie je zhodou okolností D. V., manželka terajšieho predsedu parlamentného výboru pre privatizáciu pána Volfa. Takže nato potrebujete peniaze, aby ste zaplatili takéto veci. Preto potrebujete zmraziť platy sudcom.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 28 požiadal o vystúpenie predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým, že chce vystúpiť v rámci prvého čítania k tomuto bodu programu. V zmysle § 28 rokovacieho poriadku budeme hlasovať o tom, aby sme vyjadrili súhlas s vystúpením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda chce vystúpiť k prvému čítaniu. Ale musí požiadať on, pán poslanec Gašparovič. Ak nepožiada, tak nemôže vystúpiť.

    Prosím, procedurálny návrh má pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, zle si vykladáte rokovací poriadok. Poslanec dal procedurálny návrh, kde žiada, aby vystúpil predseda Najvyššieho súdu. Vy o tom musíte dať hlasovať. Nie či on chce, ale my chceme, aby vystúpil, a snemovňa musí dať súhlas k tomu, aby mohol vystúpil. To je vaša povinnosť. Pretože predseda Najvyššieho súdu vystúpi, povie argumenty, ktoré možno poslancov presvedčia, že nebudeme hlasovať za prvé čítanie. To si zle vysvetľujete rokovací poriadok, pán podpredseda. Musíte dať hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Gašparoviča aj pána poslanca Lexu s tým, aby vystúpil k tomuto bodu programu pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Chce zaujať stanovisko pán minister Magvaši?

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh? S faktickou poznámkou, pani poslankyňa, už nemôžete vystúpiť, už sme to vysvetlili včera.

    Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh? Neviem, či ide o procedurálny návrh, ak áno, prosím. Ak ide o faktickú poznámku, pani poslankyňa, budem vás musieť vypnúť. Hovorím to dopredu.

    Nech sa páči.

  • Ja chcem mať faktickú poznámku, lebo ešte boli na tabuli prihlásení a nevyčerpali ste...

  • Nie, faktické poznámky, pani poslankyňa, som uzavrel. Poslednou bola pani poslankyňa Podhradská.

    Prosím, pán poslanec Magvaši, máte slovo.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Moric.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, keby ste sa opýtali predsedu Najvyššieho súdu, či chce vystúpiť, alebo nechce vystúpiť. Keby ste sa ho opýtali, prosím.

  • Pán poslanec, opýtal som sa ho, pán predseda Najvyššieho súdu požiadal o vystúpenie pri prvom čítaní tohto návrhu, keď dám hlasovať o jeho vystúpení, o súhlase s jeho vystúpením.

    Pani poslankyňa Malíková - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme vôbec stiahli tento návrh z rokovania, pretože podľa mňa nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Rozprávalo sa tu o všeličom možnom, ale rokovací poriadok v § 89 hovorí, za akých okolností môže dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vláda sa odvoláva na hrozbu značných hospodárskych škôd, ale v návrhu je uvedených 200 miliónov korún, ktoré by sa ušetrili...

  • ... oproti štátnemu rozpočtu, ktorý je 180 miliárd, to nemožno definovať ako značné hospodárske škody.

  • Prosím vypnúť pani poslankyňu Malíkovú.

    Pani poslankyňa, viete dobre, že ste sa s takýmto návrhom mali prihlásiť do rozpravy.

    Slovo má pán minister Magvaši.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som povedať, že prerokúvame návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona a rad vecí, ktoré tu boli v rozprave povedané, sa dotýka skôr prvého čítania a zaujmem k nemu stanovisko pri prvom čítaní. Chcel by som vás znovu pred hlasovaním požiadať, aby ste zobrali v skutočnosti do úvahy to, že tento návrh zákona je jedna zo zložiek, ktorá vytvára určitú stabilitu štátneho rozpočtu, ktorého prerokúvanie budeme mať na budúci týždeň, a skutočne dá sa povedať, že 201 miliónov korún - to je jedna suma, ale je, samozrejme, rad ďalších súm, ktoré sú riešené v štátnom rozpočte, a práve preto je potrebné, aby takýto zákon nadobudol účinnosť spolu so štátnym rozpočtom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    z tejto diskusie vyplynul jeden návrh, ktorý sa, samozrejme, v rôznych obmenách opakoval. Ja by som ho formuloval zhruba tak, ako ho formuloval pán poslanec Engliš. Návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, v skrátenom legislatívnom konaní. To je návrh, ktorý vzišiel z diskusie. Pán predsedajúci, buďte taký dobrý, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať.

    Sme v priebehu hlasovania, pán poslanec, keď sa hlasuje, nebudem dávať slovo žiadnemu poslancovi.

    Nech sa páči, hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 170), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Zopakujeme ešte raz hlasovanie k tomuto bodu programu. Prosím, pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 170. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 152.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov sa na rok 1999 pozastavuje uplatňovanie valorizačného mechanizmu úpravy platov ústavných činiteľov ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sudcov a justičných čakateľov ustanovených v zákone Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona obsahuje aj návrh na úpravu platových pomerov generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorá v súčasnej právnej úprave absentuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 170), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze do prvého čítania na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 169), ktoré sme schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k prvému čítaniu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, v zmysle § 28 ods. 2 rokovacieho poriadku predkladám vám žiadosť pána predsedu Najvyššieho súdu vystúpiť na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    O tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, aby sme sa pripravili na hlasovanie. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Pán predseda, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    od môjho zvolenia do funkcie predsedu Najvyššieho súdu je to po prvýkrát, čo som požiadal o súhlas na vystúpenie v rozprave v slovenskom parlamente. Už to asi naznačuje dôležitosť tohto môjho rozhodnutia vystúpiť, pretože považujem danú novelu zákona číslo 120/1993 Z. z. v danom obsahu, v predloženom obsahu, za mimoriadne vážnu a s vážnymi dôsledkami pre sudcovský zbor.

    Plat sudcu sa odvíja od platu poslanca Národnej rady a je trojnásobkom priemerného zárobku v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. Pokiaľ sa zvýši priemerný zárobok a adekvátne sa nezvýši plat sudcu, nepôjde o zmrazenie, ale o zníženie, pretože sa nedodrží trojnásobok požadovaný zákonom. To by som rád zdôraznil hneď v úvode. A sudcom už 1. januára 1999 vznikol nárok na tento trojnásobok platu.

    Sudcovia sa v žiadnom prípade nemôžu porovnávať s členmi vlády alebo s poslancami ani so sudcami Ústavného súdu, pretože nemajú nárok na paušálne náhrady. Ako už bolo konštatované, nemôžu podnikať, ale nedostávajú 25 % za podnikanie, teda plat sudcu je skutočne jediným zdrojom jeho príjmu, pokiaľ nerealizuje vedeckú alebo pedagogickú činnosť, na ktorú pri návale práce, ktorá na súdoch je, skutočne nemá čas. Preto platy sudcov sú stanovené zákonom, aby neboli v budúcnosti predmetom vyjednávania.

    Bolo konštatované v rámci rozpravy na skrátené legislatívne konanie, že dochádza k znižovaniu aj platov ostatným štátnym zamestnancom. Skutočne nerád by som podceňoval ani dehonestoval platy iných štátnych zamestnancov, ale nie je možné porovnávať sudcov napríklad s ostatnými štátnymi zamestnancami alebo s platmi učiteľov, alebo s platmi lekárov. Nehovorím, že ich platy sú adekvátne ich práci, ktorú vykonávajú. Ale sudcovia predstavujú súdnu moc, teda jednu zo zložiek moci v štáte, ktorá nie je treťou mocou v štáte, ale je mocou rovnocennou s exekutívnou a zákonodarnou mocou. Ani nikde na Západe, v západných demokraciách, nedochádza k porovnávaniu platov sudcov s platmi napríklad učiteľov alebo lekárov, pritom ale hovorím, že je hanbou tejto spoločnosti, keď platy lekárov a učiteľov sú také, aké sú.

    Aj Rada sudcov Slovenskej republiky, de facto sudcovský parlament, pretože Rada sudcov reprezentuje celý sudcovský zbor a je z dvoch tretín volená zhromaždeniami sudcov, ktorá sa zišla 2. marca 1999, prijala vyhlásenie, podľa ktorého po oboznámení sa so zámermi na zmrazenie platov sudcov v roku 1999 konštatovala, že navrhované riešenie je v konečnom dôsledku rozhodnutím o znížení platov.

    Súčasne zdôraznila, že sudcovia nechcú a nemôžu byť závislí od vyjadrení a výziev politikov k solidarite a vzdaniu sa nárokov, lebo funkcia sudcu nie je politickou funkciou a sudcovia nestoja a ani nemôžu stáť o politický kapitál vyplývajúci z takéhoto vyjadrenia. Keby tak urobili, spochybnili by tým predovšetkým svoju nezávislosť od akejkoľvek politickej moci. Rovnako Združenie sudcov sa následne v otvorenom liste prihlásilo k vyjadreniu veľkej sudcovskej rady 6. marca 1999 a vyjadrilo tiež nesúhlas so znížením platov sudcov. Ide o záujmové združenie sudcov.

    V dôvodovej správe k návrhu zákona nie je zmienka o dosahu tohto riešenia na štátny rozpočet a o tom, ako sa to prejaví v riešení makroekonomickej nerovnováhy. Návrh neobsahuje žiadny údaj, o akú sumu sa nezvýši plat ústavného činiteľa v roku 1999 a koľko sa tým zo štátneho rozpočtu ušetrí. Je dosť dobre možné, že pri konečnom výpočte priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 1998 pôjde len o zanedbateľnú zmenu oproti roku 1997. Podľa našich prepočtov znížením platov sudcov by sa ušetrilo pre štátny rozpočet asi 25 miliónov. Vychádzam z počtu sudcov v Slovenskej republike a vychádzam z predpokladanej sumy nárastu priemerného platu v národnom hospodárstve z 9 200 Sk približne o 2 000 Sk. Tak toľko je na platy sudcov, necelých 25 miliónov.

    V tejto súvislosti by som rád upozornil, že si treba skutočne uvedomiť, že sudcovia pri tendencii razantného boja s organizovaným zločinom budú rozhodovať o závažných kauzách v trestnom konaní. Teda, kto sa podpíše pod konečný verdikt trestu aj doživotia 25 rokov, 15 rokov? Jedine sudca. Kto ponesie najväčšiu ťarchu zodpovednosti za takýto verdikt?

    Ďalej si treba uvedomiť, že sudcovia rozhodujú závažné kauzy týkajúce sa daňových vecí, colných vecí, preskúmavajú rozhodnutia ústredných orgánov štátnej správy. Rozhodujú tiež kauzy obchodné, kde sú umŕtvené milióny, a dá sa povedať aj miliardy korún. Takisto konečne ťarcha rozhodnutia pôjde na plecia sudcov. A je ináč bežnou praxou, že ktorýkoľvek senát krajského súdu, nehovoriac o senátoch Najvyššieho súdu, rozhoduje o stomiliónových kauzách a my nemáme ročne 25 miliónov na platy sudcov. Čiže nepovažujem toto riešenie za vhodné ani šťastné.

    Neustále úvahy a v neposlednom rade aj konkrétne kroky a rozhodnutia o modifikácii zákonom stanovených pravidiel odmeňovania sudcov sú v rozpore s požiadavkami viacerých medzinárodných dokumentov o postavení sudcov a súdnictva a vedú sudcov k pochybnostiam o reálnom uznaní nezávislosti súdnej moci zo strany moci výkonnej a zákonodarnej.

    Okrem iných v tejto súvislosti uvediem článok 6 Európskej charty o zákone pre sudcov prijaté Radou Európy v Štrasburgu v júli 1998. V rámci aktivít zameraných na rozvoj a konsolidáciu demokracie berú do úvahy základné zásady OSN o sudcovskej nezávislosti schválené Valným zhromaždením OSN v novembri 1985 a odvolávajúc sa na odporúčanie Rady Európy číslo 9412, ktoré stanovuje, že sudcovia z povolania sú oprávnení poberať taký plat, ktorého výška je stanovená tak, aby neboli vystavení tlakom s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie a správanie v rámci ich právomoci, čím by bola ohrozená ich nezávislosť a nestrannosť. Podľa dôvodovej správy k uvedenému článku charty výška finančného ohodnotenia má byť taká, aby chránila sudcov od tlakov a nemala by sa určovať podľa toho, koľko zarobia vyšší štátni úradníci aj v oblasti exekutívy alebo legislatívy, pretože ich platy sú v odlišných národných systémoch neporovnateľné.

    Dovoľte mi, aby som ešte citoval známe kritérium nestrannosti sudcu zo štrasburskej judikatúry: "Spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná." To pripomínam v súvislosti s ekonomickou nezávislosťou sudcov. Istota v platových pomeroch sudcov vyjadrená automatickým mechanizmom zmien závislosti jedine a výlučne od rastu priemerného platu v národnom hospodárstve, tak ako vyplýva z platného znenia zákona, je jednou zo základných záruk sudcovskej nezávislosti. Preto sa aj sudcovia takto razantne a dá sa povedať unisono dôrazne jej dožadujú.

    Na záver by som poukázal ešte na jeden dôležitý moment predkladanej novely zákona číslo 120/1993 Z. z. Predkladateľ si nevšimol ešte jednu vec, na ktorú by som skutočne rád upozornil. Doterajší plat predsedu Najvyššieho súdu zodpovedá platu sudcu v príslušnom stupni a triede. V porovnaní napríklad s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu nemá plat ústavného činiteľa ani v pomere 1,3-násobku platu poslanca. Zákon neupravuje nároky predsedu ani podpredsedu Najvyššieho súdu na primerane vybavený byt v rovnakom rozsahu, ako je to u iných ústavných činiteľov, ani nároky na paušálne náhrady. Článok 145 ústavy hovorí, že predseda Najvyššieho súdu je ústavným činiteľom, a tak ho chápe aj zákon číslo 120/1993 Z. z. V § 24 ods. 2 a 3 sú však len zmienky o nároku na funkčný príplatok pre predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu ako ústavný činiteľ je riešený v citovanom zákone iba neúplne. Úprava nároku predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu je v porovnaní s inými ústavnými činiteľmi nedôsledná a ich funkcii neprimeraná.

    Domnievam sa, že v pripravovanom návrhu novely zákona mal byť spolu už s menovanými činiteľmi, okrem generálneho prokurátora, ktorý sa teraz tam vsúva, dôsledne a úplne upravený i plat a funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov aj pre predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aby to nevyznelo osobne, že ja som teraz vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu, chcem zdôrazniť, že ide o vec zásadného významu, pretože nemôžeme priorizovať Generálnu prokuratúru pred Najvyšší súd, lebo Najvyšší súd je najvyšší orgán súdnej moci. Je to vec skutočne zásadného významu a prijal by som aj také riešenie, keby sa tieto výhody, o ktorých som rozprával, prijali, zakomponovali do zákona aj za cenu, že sa ich účinnosť prenesie o rok, dva roky alebo o tri. Vzhľadom na dané ekonomické okolnosti, aké sú. Ale ešte raz opakujem, je to principiálna otázka, keď chceme vychádzať z trojdelenia štátnej moci, veď Generálna prokuratúra, pokiaľ ju niekto považuje za orgán sui generis alebo ju považuje iba za časť výkonnej moci, takisto aj Najvyšší kontrolný úrad, má tam upravené tieto veci a Najvyšší súd nie.

    Čiže na záver, pokiaľ ide o môj konečný návrh, navrhujem, aby vládny návrh novely číslo 120/1993 Z. z. nebol posunutý do druhého čítania, alternatívne navrhujem vypustiť článok II navrhovanej novely týkajúci sa zníženia platov sudcov a v článku I upraviť okrem generálneho prokurátora plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov i pre predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, a to adekvátne ako u ostatných ústavných činiteľov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Prosím pánov z technického zabezpečenia schôdze, aby potom, ako skonštatujeme poslancov v rozprave, dali možnosť len na technické poznámky. Takže s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska, pán poslanec Lexa, pán poslanec Ošváth. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami k vystúpeniu predsedu Najvyššieho súdu.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Pán predsedajúci,

    chcem nadviazať na vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu. Naozaj treba zvážiť okolnosti, akým spôsobom a akými stratégiami sa hľadajú riešenia problémov dnešného rozpočtu. Nezvyknem sa zhodovať s názormi, ktoré sú publikované v Domino-fóre, ale včerajšie jedno konštatovanie je skutočne mimoriadne dôležité, v ktorom sa upozorňuje na hlboký omyl pokusu riešiť problémy rozpočtu v tej časti, ktorá hlavne má zabezpečiť príjmy, pretože tento postup v podstate je mylný. Napríklad znova chcem opakovať, že je veľmi dôležité, aby sme nerobili servilné gestá odovzdávaním veľkých súm napríklad na takú absurdnú stavbu, ako je most v Štúrove, a pritom hľadali a škrabali riešenia v zmrazovaní a de facto v zmenšovaní príjmov obyvateľstva a jednotlivých častí obyvateľstva. V tomto slova zmysle si myslím, že sme mali použiť to gesto, ktoré navrhol pán poslanec Husár, že sa môžeme rozhodnúť sami za seba a za vládu, ale nemali by sme siahať práve po tejto forme, ktorá sporí na sudcoch.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Lexa - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    k vystúpeniu pána predsedu Najvyššieho súdu by som si dovolil povedať tri poznámky.

    Po prvé, 25 miliónov korún, o ktorých sa bavíme, je desatina promile štátneho rozpočtu na rok 1999, a teda neobstojí argumentácia, že ide o, citujem "vznik značných hospodárskych škôd s dôsledkom na štátny rozpočet v roku 1999", ak sa neprijme toto reštriktívne opatrenie, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky.

    Druhá poznámka. Myslím si, že to, že pán minister sociálnych vecí a rodiny je ten, ktorý obhajuje a predkladá túto reštriktívnu normu, je dôsledkom toho, že Strana demokratickej ľavice rezignovala na svoj volebný program, neplní volebné sľuby, ktoré dala, a je to strana, ktorá sa nezúčastňuje na aktívnej sociálnej ochrane a ochrane ľudí, ktorí pracujú v rámci výkonu štátnej služby, štátnej správy a osobitne justície.

    Predložený návrh zákona považujem za priamy útok výkonnej moci na nezávislosť súdnej moci, je to druhý útok, ktorý bol zaznamenaný v poslednom čase. Iste si spomeniete na záver krajského úradu vyšetrovania, to znamená špeciálneho politického komanda, ktoré predložilo Národnej rade Slovenskej republiky návrh na stíhanie štyroch sudkýň z Krajského súdu v Bratislave len preto, že využili svoje právo, ktoré im ukladá zákon, a rozhodli. To znamená za to, že rozhodli, boli postihované, mali byť postihované, potom sa to stiahlo. A všimnite si teraz, že hneď po vystúpení pána predsedu Najvyššieho súdu sa ako supy okolo neho zlúčili pán podpredseda Hrušovský a predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz, aby ho ovplyvňovali v rámci tohto riešenia, ktoré v tomto smere je.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, je v sérii návrhov, ktoré sú predložené na toto zasadnutie, ako som už povedal, ktoré ovplyvňujú oblasť bezpečnosti našej krajiny, ovplyvňujú oblasť kriminality a všetkých negatívnych javov, ktoré v spoločnosti súdna moc a ostatné represívne zložky majú určitým spôsobom utlmovať, kontrolovať a odstraňovať.

    Je veľmi smutné, že pri prvom vystúpení pána predsedu Najvyššieho súdu, ktorý patrí medzi naozaj významné orgány, ktoré v tomto smere pôsobia, vládni poslanci sú takí neúctiví, že ani nie sú na zasadnutí a nevypočujú ho s plnou sústredenosťou. Je to naozaj mimoriadne smutné, lebo ukazuje, že sa s malou pozornosťou venujú tejto problematike a zrejme už majú všetko jasné a naše vystupovanie akoby nemalo vôbec šancu zmeniť to, čo je už navrhnuté. A myslím si, že je to smutné, keď poslanci si neuvedomujú plnú váhu svojej zodpovednosti, že oni sú vlastne tí, ktorí o týchto veciach rozhodujú a darmo predložia politické grémiá alebo vláda návrhy, ich zodpovednosť je, či tieto návrhy schvália v tom znení, ako boli predložené. A treba jednoznačne povedať, že tieto návrhy sú zlé a neriešia problém odstránenia deficitu v rozpočte znížením platov sudcov, policajtov a ďalších verejných činiteľov, colníkov a podobne, že sa treba zamerať na iné oblasti, aby sa skôr zvýšili príjmy rozpočtu, a tým sa riešila situácia, ktorá je v súvislosti so štátnym rozpočtom.

    Návrh vlády Slovenskej republiky na zmenu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov považujeme preto za nedostatočný, a to zvlášť preto, že v ňom nie sú zohľadnené pripomienky, ktoré tu boli prednesené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Súdna moc ako jedna z troch najvyšších zložiek moci v štáte je dnes kdesi na chvoste medzi zákonodarnou a výkonnou a objektívne je od nich závislá, keď sa takto s ňou vlastne manipuluje cez rozpočet. Doposiaľ nebola snaha, žiaľ, nielen doterajšej vlády a parlamentu, ale ani predošlých, zaoberať sa touto vecou. Všeobecne chceme nezávislé súdnictvo, ale ono je zo zákona závislé od rôznych okolností, ako vidíte aj dnes, v súvislosti so zákonom, ktorý prerokúvame, a ktoré sa premietajú do života sudcov.

    Najvyšším orgánom súdnej moci je, ako som už povedal, Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorej odborne zastrešuje všeobecné súdy. Do zákona číslo 120/1993 Z. z. jeho funkcionári ako ústavní činitelia - článok 145 ústavy -, a to predseda a podpredseda, neboli poňatí v celom rozsahu. Menovite nie sú im napríklad priznané paušálne náhrady, aké sú priznané generálnemu prokurátorovi v navrhovanej časti 22d. Do návrhu je začlenený len generálny prokurátor, ktorý je nepochybne tiež ústavným činiteľom, ale nie je ústavným funkcionárom súdnej moci. Ťažko povedať, čo bolo motívom meniť a doplňovať zákon len ohľadne generálneho prokurátora, a nie aj funkcionárov Najvyššieho súdu. Veľmi sa tu natískajú politické motívy, a to snaha vlády vyjsť čo najviac generálnemu prokurátorovi v ústrety, lebo jeho aktívna účasť sa bude vyžadovať pri dozore nad politickými procesmi, ktoré sa chystajú.

    Naproti tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky zabezpečuje nezávislé rozhodovanie na najvyššej úrovni bez ohľadu na to, ktoré politické strany sú pri moci, a o tom sa doterajšie vlády mohli presvedčiť. Je preto len malá nádej, že vládna moc takémuto orgánu pôjde v ústrety. A toto, vážené dámy a páni, páni poslanci a poslankyne, je raritou v Európe. Určite tým, že Najvyšší súd ako najvyšší orgán súdnej moci napríklad nemá svoju budovu a zároveň je akýmsi nájomníkom umiestneným s inými orgánmi, nemá svoju rozpočtovú kapitolu, ale jeho výdavky sa odvíjajú od orgánov štátnej správy, ako je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto stavu, samozrejme, zodpovedá jeho súčasné materiálne vybavenie výpočtovou technikou, ktoré je v katastrofálnom stave. Terajší stav nie je únosný, ale veľmi sťažuje plnenie jeho základných funkcií.

    Prečo to pripomínam? V citovanom zákone majú úpravu aj iné ústavné orgány, či už ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad, prípadne Protimonopolný úrad, ktoré sú riešené na veľmi slušnej úrovni, pričom to neplatí o Najvyššom súde. Toto porovnanie nemienim rozoberať, lebo iste ešte v ďalších diskusiách môže vám to oveľa podrobnejšie povedať pán predseda Najvyššieho súdu. Len jedna otázka by nám mohla v tejto súvislosti napadnúť, ktorý z týchto orgánov je dôležitejší, ako orgány súdnej moci a konkrétne Najvyšší súd. Zrejme v spoločnosti by sme sa mali k tomu aj tak správať, aká je jeho úloha v spoločnosti a aký význam aj v svetovom meradle sa najvyšším súdom prikladá.

    Teraz mi dovoľte povedať niečo k zmrazeniu platov sudcov na všetkých úrovniach súdov, teda aj na okresných, krajských a, samozrejme, na Najvyššom súde. Všetci od nich čakáme nestranné, spravodlivé a z odbornej stránky fundované rozhodnutia. Nikto nemôže pochybovať, že je to jedno síce možno z najkrajších, ale z najťažších a dovolím si povedať aj najnebezpečnejších právnických povolaní. K tomu, aby sudcovia mohli zodpovedne vykonávať nevyhnutné, nevyhnutne musia mať aj objektívne podmienky. Zoberme si aspoň trochu porovnateľné právnické povolania, ako sú advokáti, komerční právnici, notári, hádam aj exekútori či prokurátori. Ak položíme otázku, kto je na tom najhoršie materiálne, zistíme, že sudcovia. A kto nesie najväčšiu zodpovednosť, takisto vidíme, že najväčšia zodpovednosť je na sudcoch. Prokurátori síce sú s platmi na úrovni sudcov, ale rozdeľujú si spravidla ušetrené mzdové fondy, ktoré na súdoch v takej miere jednoducho ušetriť je nemožné, lebo by to ohrozilo plnenie úloh, ktoré sú tam. Tam, kde podá žalobu a navrhne riešenie advokát či komerčný právnik alebo obžalobu prokurátor, vždy musí zase rozhodovať sudca a na ňom je najväčšia zodpovednosť. Tam, kde u notára nastane medzi účastníkmi konflikt, odstupuje sa znovu vec súdu, a to platí aj v prípade, keď ide o exekútora.

    A porovnajme, kto za svoju prácu je najhoršie zaplatený. No vidíme, že v každom prípade sudca, od ktorého očakávame, že vlastne bude tým vrcholným v celom tomto článku. Za svoje rozhodnutie podpisuje, zodpovedá, je zaň vystavený rôznym nástrahám hlavne tých, čo takýmto rozhodnutím sa cítia byť poškodení. Takých je spravidla aj veľmi veľa, pretože väčšinou na súde uspeje len jedna stránka. V budove súdu sú ešte títo ľudia ako-tak chránení, je tam justičná stráž, ale mimo súdnej budovy už žiadnu ochranu nepožívajú. Len oni by mali vedieť, akým nástrahám sú dnes vystavení.

    Materiálne zabezpečenie pozostávajúce z jediného príjmu, a to platu, bolo zabezpečené zákonom a výkonná moc, teda vláda, a zákonodarná moc, teda parlament diktujú rovnocennej zložke - moci súdnej, aby sa zákon vlastne nerešpektoval. Hneď sa prijíma novela, ktorá má zrušiť to, čo im už bolo priznané, práve sudcom. Tu nemožno hovoriť ani o tom, že súdna moc sa dáva rovnocenne na úroveň moci zákonodarnej a výkonnej. Predsa sa len treba obzrieť, ako sa to robí v iných krajinách. Napríklad často dávate príklady z Českej republiky, tak sa choďte pozrieť tam. Tam sú sudcovia podstatne lepšie platení.

    Reštrikcia materiálneho zabezpečenia súdov znamená reštrikciu ich nezávislosti a v konečnom štádiu reštrikciu spravodlivosti. Prijatie vládneho návrhu zákona v znení, ako je navrhovaný, sa v budúcnosti určite veľmi vypomstí a ťažko sa budú škody naprávať.

    Pri tejto príležitosti mi dovoľte povedať aj niekoľko poznámok k tým návrhom a pripomienkam, ktoré tu povedali niektorí páni poslanci a vyčísľovali straty, ktoré boli v minulosti spôsobené a ktoré ovplyvňujú súčasnú situáciu. Mali by sa láskavo pozrieť aj na straty z prítomnosti. Pani ministerka Schmögnerová osobne priznala, že z dôvodu zverejnenia údajov okolo deblokácie ruského dlhu a problémov Devín banky bola spôsobená tomuto štátu strata 1 miliardy korún. Čo je to proti 25 miliónom pre sudcov, vážené dámy a páni? Ďalšie deblokácie, ktoré sa dnes umelo brzdia na ministerstve financií, spôsobujú mínus do štátneho rozpočtu 5 - 10 miliárd Sk. Čo je to oproti celým 200 miliónom pre ústavných činiteľov vo všeobecnosti, a nehovoriac o tom, že celý ten balík, o ktorom sa tu dnes takto doťahujeme s policajtmi a colníkmi nerobí viac ako 1 - 1,5 miliardy korún? Čiže keby len tieto straty neboli spôsobené terajšou vládou, mohlo byť na platy ústavných činiteľov, sudcov, policajtov, colníkov a tak ďalej.

    Ďalšie nedostatky súčasnej vlády, ktoré spôsobili zjavné zníženie príjmov štátneho rozpočtu, vyplývajú z výstavby diaľnic. Zastavením výstavby diaľnic bolo prepustených okolo 20 tisíc ľudí pracujúcich v stavebníctve, na ktorých sú výdavky v podpore v nezamestnanosti, na ktorých bolo vyplatené odstupné a tak ďalej. Na dôvažok spôsobilo to zníženie príjmov štátneho rozpočtu. Kriminalizovanie podnikateľov rozhodne spôsobilo obrovské straty, ktoré spôsobili zníženie výberu daní, ktoré sa odhaduje od 2 do 4 miliárd za prvé dva mesiace. Likvidácia Slovenskej leteckej spoločnosti, ktorá vlastne bola podporou okolitých letísk vo Schwechate, v Prahe a Budapešti, určite spôsobila zníženie príjmov slovenskej ekonomiky, takisto následne katastrofu, ktorú vyvolali týmto rozhodnutím v cestovných kanceláriách. Obdobné škody sú v poľnohospodárstve, v zdravotníctve z krízového režimu, v poľnohospodárstve z dovozov, ktoré spôsobujú ťažkosti našim poľnohospodárom. Jednoducho realita je taká, že sa treba sústrediť na príjmy štátneho rozpočtu, urobiť všetko preto, aby tieto príjmy pokryli výdavky, ktoré sú aj z titulu potrieb na mzdy a platy ústavných činiteľov a takýmto spôsobom postupovať, a nie opačne, reštrikciou, znižovaním platov postihovať ľudí, ktorí sa majú zaslúžiť o väčší príjem do štátneho rozpočtu.

    Z toho dôvodu vám navrhujem, aby ste prehodnotili svoj postoj, najmä vládni poslanci, k tejto novele a aby ste ju neodporučili do druhého čítania.

    Vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci, ja som sa hlásil o faktickú poznámku, ktorú ste mi nedovolili predniesť, a preto pri tejto príležitosti chcem na ňu upozorniť. Pani poslankyňa Malíková navrhovala stiahnuť materiál z rokovania a vy ste sa odvolali, že tento návrh nie je procedurálny návrh.

    Podľa § 34 zákona o rokovacom poriadku poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania vecí, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Išlo o spôsob prerokúvania veci a postupu. Tento návrh na stiahnutie bol riadny procedurálny návrh a žiadame, aby sa dodržiaval rokovací poriadok a neustále sa neporušoval.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

    Predtým sa ešte pán poslanec Orosz hlási s faktickou poznámkou k vystúpeniu predrečníka. Takisto pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Oberhauser a takisto aj ostatní poslanci, ktorí už vystúpili alebo chcú vystúpiť, mali by ste vedieť o tom, že ústavnoprávny výbor už 3. marca tohto roku pri prerokúvaní rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti prijal uznesenie, v ktorom neodporúča zmraziť platy sudcov. Nevyužívame dnešné rokovanie na nejaký politický exhibicionizmus a populizmus. Jednoducho sa veľmi seriózne budeme zaoberať tými návrhmi, ktoré zazneli z úst predsedu Najvyššieho súdu na rokovaní ústavnoprávneho výboru a predložíme na rokovanie v rámci druhého čítania návrhy ústavnoprávneho výboru.

    Chcem poukázať na to, pán Oberhauser, že, ak hovoríte o tom, že Najvyšší súd nemá svoju rozpočtovú kapitolu, že nemá svoju budovu, že nemajú dostatočnú výpočtovú techniku, ak o tom hovoríte, tak sa zamyslite nad tým, kto je za to zodpovedný. Ja si myslím, že tá vláda, ktorá tu fungovala štyri roky a pustošila túto krajinu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky - pani poslankyňa Slavkovská. Po nej pani poslankyňa Tóthová. Zároveň uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Slavkovská má slovo, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na pána poslanca Oberhausera v otázke inštitútu nezávislého súdnictva, ktorý on spomenul. Veľmi dobre sa pamätám, ako celé predchádzajúce štyri roky dnešná koalícia obviňovala predchádzajúcu vládu, že sústavne narúša inštitút nezávislého súdnictva, robí všetko preto, aby súdnictvo bolo závislé od vlády. No a dnes sa pokojne siaha na mzdové náležitosti sudcov, čo jednoznačne môže viesť k vzniku závislého súdnictva. A z toho, ako sa správa aj dnešný parlament pri prerokúvaní tohto zákona, je evidentné, že koalícia zrejme chce vyvolať práve takýto stav. Zrejme pre tie všetky procesy, ktoré sa tu chystajú, sa jej to veľmi hodí a bude dobré, aby mala súdnictvo v rukách. Sudcovia naozaj nemajú nič iba ten svoj plat. Nemajú ani paušálne náhrady tak ako generálny prokurátor alebo poslanci, alebo členovia vlády. Už tu bolo spomínané, že treba zmraziť dajme tomu platy členov vlády, pretože oni si potom dajú odmeny, takže to je iné, ale sudcovia nemajú nič. Takže zmrazme ešte aj tie paušálne poplatky členom vlády. Im to určite nebude chýbať. Zoberme im ich a budeme mať určitý balík peňazí, ktorý môžeme rozdeľovať napríklad pre sudcov.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vypočula som si slová pána poslanca Oberhausera, že nesedeli tu poslanci v tej chvíli, keď vystupoval predseda Najvyššieho súdu, žeby si ho s úctou vypočuli. Načo, vážení? Načo by si ho vypočuli? Táto vládna koalícia má moc v ruke s ústavnou väčšinou a tú realizuje silou a v rozpore so zákonmi. Všimnime si v podstate, o čo ide. Parlament permanentne porušuje rokovací poriadok. Ďalej nedáva sa možnosť obhajcom, aby sa podľa zákona mohli vyjadriť. Nedávno komora advokátov dala protest proti takémuto postupu. Čítali ste to v novinách? Okrem jedného denníka tlač to absolútne neodpublikovala. Žiadny komentár k tomu. Ďalej bol vyžiadaný súhlas na stíhanie sudkýň nie za to, že by brali úplatky alebo niečo podobné, ale za to, že rozhodovali v rámci zákona, tak ako im to ich svedomie dávalo.

    Vážení, a ďalej sa siaha na finančné ohodnocovanie sudcov. A toto sa robí pod heslom prehlbovania právneho štátu a demokracie. Vážení, veď je to výsmech, pretože, keď si to spojíte, vidíte, kam to smeruje. Veď to je absolútne proti princípom právneho štátu, keď sa ide proti obhajobe, keď sa nedodržiavajú zákony a keď sa siaha na garancie súdnej nezávislosti. Pokiaľ ide o samostatnú kapitolu, to je o ničom.

  • Ďakujem.

    Pred prestávkou ako posledný vystúpi pán poslanec Engliš. Po prestávke ako prvá pani poslankyňa Keltošová. Po hodine otázok, samozrejme.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

    excelencie panie veľvyslankyne a páni veľvyslanci,

    vážená snemovňa,

    vážení občania Slovenskej republiky,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu, ja som si váš prejav s veľkou úctou vypočul a myslím si, že aj moje reakcie sú preto také, aké sú.

    Návrh zákona považujem za veľmi zlý. Už som to tu raz povedal. Táto vláda predkladá už v poradí tretí zákon, v ktorom znižuje príjmy priamo zamestnancom štátu, ak to tak môžem povedať. Táto vláda pripravuje zníženie platov aj ďalším zamestnancom, od ktorých závisí chod štátu - školstvo, zdravotníctvo a podobne. Zákon o štátnom rozpočte to jednoznačne hovorí. A sľuby o nezmrazení miezd v školstve, zdravotníctve sú tu jasne deklarované na úrovni figy borovej. Sľuby v predvolebnej kampani o zvýšení platov o 100 až 200 % vôbec nekomentujem.

    Táto vláda v návrhu zákona znižuje platy sudcov, prokurátorov o 10 %, ale tvári sa, že len zmrazuje a len v tomto roku. Prijatím tohto návrhu zákona to môže urobiť vláda každý rok v zákone o štátnom rozpočte, ak sudcovia a prokurátori nebudú poslúchať. Odvolať sudcov naraz nemôže všetkých ani pán minister Čarnogurský. Bolo by to okaté aj pre priateľov z Európskej únie. Ale postupne áno a platy sa dajú tým novým, ktorí budú poslúchať. Takto sa podriadi súdnictvo a prokuratúra vládnej moci bez toho, že by to niekto v tej Európe odhalil. Demokracii sa tu medze nekladú, len polená hádžu ako v päťdesiatych rokoch. Takto múdro to nerobili ani komunisti v päťdesiatych rokoch. A tí boli úplní amatéri oproti tomu, čo robí táto vládna garnitúra. Je mi len nepochopiteľné, ako to môžu podporovať promovaní antikomunisti z Demokratickej strany. Nie sú tu.

  • Hlasy v sále.

  • Ale páni, ja môžem teda povedať, keď sa ozývajú hlasy. Máte parlament, máte vládu, chcete mať aj súdnictvo a prokuratúru, samozrejme, aj prezidenta. Pán Weiss tu povedal, že HZDS sa už nikdy nevráti k moci, ale to sme, pán Weiss, hovorili aj komunistickej strane. A myslíte si, že v HZDS nie sú takí istí ľudia odborníci ako v SDĽ? Ja si to nemyslím.

    Ale k tým návrhom. Samozrejme, že navrhujem stiahnuť celý zákon z rokovania. Pokiaľ sa bude o ňom rokovať, dám to, samozrejme, aj písomne.

    Vyjadrujem sa hlavne teda k článku II a k článku III, ktorý hovorí o platoch sudcov a prokurátorov. V článku I mám pripomienku len k bodu 3. Navrhujem bod 3 zrušiť, pretože každá slušná spoločnosť sa stará o svojich, ak to tak môžem povedať, "vyslúžilcov". Týchto prípadov, ktoré sú tu, je smiešne málo. Ja to môžem prečítať. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 28a, podľa ktorého má poslanec, ktorý po skončení volebného obdobia odíde do dôchodku, právo na využívanie účelových zariadení Kancelárie Národnej rady. Uvedeným ustanovením sa pre všetkých poslancov zabezpečili sociálne výhody, ktoré v podmienkach prechodu na trhový mechanizmus nemajú opodstatnenie.

    Páni, ja mám k tomu toto. Keby som nebol v parlamente, povedal by som, že je to hrozná hlúposť, ale nemôžem si to dovoliť. Argumentovať trhovým mechanizmom, to je smiešne. Od nás sa očakáva aspoň slušnosť voči starým. Obavám sa, že bod 3 absolútne toto neakceptuje, preto ho navrhujem zrušiť. Hovorím, ide skutočne o málo ľudí a je smiešne sa vôbec tým zaoberať.

    Bod 4 - k tomu sa nevyjadrujem. Ten sa môže ponechať. To sa nebojím, že by si páni koaliční poslanci nepresadili svoje zvýšenie platov. Čo sa týka článku II návrh zmeny znie škrtnúť celý článok II, t. j. ponechať valorizačný mechanizmus u sudcov. V článku III škrtnúť článok III, ponechať valorizačný mechanizmus u prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

    Na záver by som chcel povedať: Zdôrazňujem, že ak je zákon veľmi zlý, považujem ho za zákon, ktorým vládna garnitúra dáva gól demokracii na Slovensku. Zákon odporuje aj medzinárodným dokumentom zakotvujúcim základné princípy nezávislosti súdnictva a prokuratúry. Zníženie sudcovských a prokurátorských platov je vážny zásah do nezávislosti súdnictva a prokuratúry a znamená priamu politicko-ekonomickú závislosť od vládnej politickej garnitúry. Je to koniec demokracie na Slovensku, ak sudcovia a prokurátori budú platení podľa toho, ako budú poslúchať vládnu politickú garnitúru, čo tento zákon zakotvuje. Preto som oslovil aj pánov a panie veľvyslankyne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Odovzdávam slovo pánu predsedovi pred prestávkou.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sú tri faktické poznámky.

    Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ešte raz by som chcel v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Engliša upozorniť naozaj na jednu mimoriadne vážnu vec, a to je nezávislosť súdov, ktorá by nemala byť na zákonodarnej a vládnej moci.

    Nezávislosť súdov je vážna vec a signál, ktorý sa ide vydať predloženou novelou zákona, ktorým sa vlastne má deklarovať, že tá nezávislosť súdov je len zdanlivá tým, že sa znížia platy sudcov a ostatných ústavných činiteľov, toto je signál, ktorý dávame do zahraničia, do slovenskej obce sudcovskej, ktorý je mimoriadne vážny a škodlivý. Takisto, samozrejme, aj kriminálnikom, ktorí sa tešia z toho, že my sudcov takýmto spôsobom ponižujeme.

    Nezávislosť súdov je aj to, čo som vo svojom vystúpení naznačil a povedal, že sú v jednej budove a mali by byť v samostatnej budove. Neviem, že pán poslanec Orosz je taký prekvapený, že je to tak. V minulosti predsa za vlády komunistickej strany bola nezávislosť súdov len zdanlivá. Nemala vôbec žiadnu oporu, a preto bola na ministerstve spravodlivosti ako podnájomník. A, vážení, hodiť to predošlej vláde, že za štyri roky nestihli postaviť budovu, je smiešne. Nám naozaj ide o odstránenie tohto jasného prejavu závislosti, a nie, ako to zosmiešňoval pán poslanec Orosz, ktorému sa úprimne čudujem za jeho vystúpenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Engliš, ako predák odborárov ste mali oveľa reálnejšie a argumentmi podložené svoje vyhlásenia a vystúpenia. Dnes ste ma trošku prekvapili tým, že váš slovník znie "figa borová", "hrozná hlúposť". Myslím si, že toto nie sú argumenty. A snažíte sa zavádzať a klamať, a keď už nemáte argument, tak si kopnete do ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Toto sú vaše argumenty, nie vecné, ale osobné. Všetci sa tu snažíte vo vašich vystúpeniach, páni z opozície, zúžiť tému len na to, ako keby sme hovorili o platoch sudcov. Táto téma je oveľa širšia a bola by som veľmi rada, keby v tomto prvom čítaní skôr zazneli návrhy, ako to chcete riešiť a aby sme mohli potom vo výboroch a do druhého čítania priniesť argumenty, ktoré určite práve pre túto skupinu sudcov budú istým posilnením, aj finančným. A pán poslanec, zákon nie je zlý, len nie je podľa vašich predstáv. A to, čo nie je podľa vašich predstáv, je všetko najhoršie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ak dovolíte, ja by som chcela poprosiť pána poslanca Engliša, aby neubližoval pánu poslancovi Weissovi, keď tu spomínal to, že sa kedysi táto spoločnosť rozhodla, že sa už nikdy komunisti do vlády nevrátia. Zdá sa, že je to teda celkom inak. Vrátili sa, tvária sa, že sú demokrati a ja mám niekedy pocit, keď sa pozriem na vedenie parlamentu a je trebárs hodina otázok a sedí tu aj vláda, že už tam chýba len pán Biľak, aby bol ústredný výbor komunistickej strany znovu uznášaniaschopný. Ale dovoľte mi ešte jednu vec povedať.

  • K veci, pani poslankyňa, k veci.

  • Odzneli tu predsa vo vystúpeniach mnohých poslancov, ktorí veľmi jasne deklarovali nesúhlas s predloženou novelou zákona, odzneli tu návrhy, ako situáciu riešiť. Jeden z tých návrhov, pani, teda slečna poslankyňa Sabolová, bol aj taký, že by stálo za úvahu zrušiť zámer postaviť most v Štúrove a ušetrila by sa pekná kôpka peňazí. Celú túto diskusiu by sme si potom mohli ušetriť. Tak nemystifikujte tu svojich kolegov, nemystifikujte tu verejnosť, že tu žiadne konkrétne a konštruktívne návrhy neodzneli. Odzneli, len vám nevyhovujú.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke rozpravou. Vystúpi pani Keltošová a pani Tóthová.

    Chcem urobiť jeden oznam. Prosil by som členov Výkonného výboru Medziparlamentnej únie pánov poslancov Cupera, Ferkóa, Gašparoviča, Kadlečíkovú, Osuského, Pašku, Weissa a Záborskú, aby sme sa na 20 minút zišli v zasadačke predsedu Národnej rady a urobili zasadnutie Výkonného výboru Medziparlamentnej únie. Teraz hneď a potom sa pôjdeme naobedovať. A pokračujeme o 14.00 hodine hodinou otázok.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, keby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti. Takisto prosím členov vlády. Budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, prosím vás, zaujmite miesta. Budeme pokračovať v 11. schôdzi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po tretíkrát prosím, zaujmite miesto. Upokojme sa. Budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady.

    Otváram bod programu

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného Ivana Mikloša bude odpovedať Pál Csáky, za neprítomného Ľubomíra Fogaša Pavol Hamžík, za neprítomného Jána Čarnogurského Ladislav Pittner, za neprítomného Petra Magvašiho Tibor Šagát, za neprítomného Milana Kňažka Milan Ftáčnik.

  • Takže pán Magvaši bude odpovedať sám za seba.

    Namiesto pána Kňažka pán Ftáčnik a namiesto pána ministra Černáka pán minister Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Fedoročka. Otázka znie: "Prešovský kraj má najvyššiu nezamestnanosť a najnižšie priemerné mzdy. Žiaľ, situácia nasvedčuje, že nezamestnanosť v tomto kraji porastie. Akými opatreniami chce vláda zamedziť nárastu nezamestnanosti a oživeniu jestvujúceho umŕtveného priemyslu?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, v januári 1999 miera nezamestnanosti v Prešovskom kraji bola 22,78 %, pričom najvyššou nezamestnanosťou bol postihnutý okres Stropkov, kde bola miera nezamestnanosti až 28,9 %. Oveľa lepšie to nebolo ani v Bardejove, Vranove nad Topľou, vo Svidníku. Aj vo Svidníku ešte je to nad 26 %. Z hospodárskeho hľadiska má Prešovský kraj najväčšie nedostatky v nedostatočne fungujúcom trhovom mechanizme, najmä vo sfére priemyslu a obchodu. Sú to nepriaznivé bilancie platobnej neschopnosti, zadlženosť väčšiny subjektov, malé zastúpenie súkromného sektora, nedostatočná koncepcia marketingu, nedostatočne vytvorené konkurenčné prostredie, nedostatočná ponuka a slabá kvalita ponúkaných služieb. To je asi taká diagnóza veľmi stručne Prešovského kraja z pohľadu, na ktorý ste sa opýtali.

    Základným faktorom sociálno-ekonomického rozvoja Prešovského kraja je aspoň zastavenie rastu nezamestnanosti. Značne rozptýlené obyvateľstvo mimo centra na vidieku trend napredovania v rozvoji značne spomaľuje. Oblasť malého a stredného podnikania je minimálne využitá i v prostredí vidieka, kde by sa možnosťou vstupu investícií podporil vznik rodinných fariem a rozvoj turizmu.

    Čo sa týka kvality ľudského potenciálu, v Prešove sa nachádza vysoký počet obyvateľov v produktívnom veku. Existuje tu rozvíjajúca sa akademická základňa rôznorodých škôl a fakúlt Prešovskej univerzity. Kraj má dobrú geografickú pozíciu. Z hospodárskeho hľadiska je kľúčom a východiskom na otázku, ktorú ste položili, podporiť vstup investícií do oblasti priemyselnej. Podľa našich analýz by to bolo najvhodnejšie do elektrotechnického, strojárskeho, odevného, drevospracujúceho a potravinárskeho priemyslu vzhľadom na prirodzené danosti a historický vývoj Prešovského kraja.

    Základným akcelerátorom a katalyzátorom procesu aktívnej politiky trhu práce je veľká politika zamestnanosti spočívajúca v jednotnej a vnútorne konzistentnej hospodárskej politike. Vrátim sa k tomu, čo som už označil za kľúč k riešeniu problému vysokej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, a to sú nepochybne priame zahraničné investície. Vy ste už oboznámení s viacerými dokumentmi, ktoré vláda prijala na stabilizovanie ekonomiky. Oboznámení ste aj s tým, že sme schválili Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorá umožňuje rozvoj euroregiónov, kde sú tiež isté možnosti, ale som presvedčený, že kľúč treba hľadať vo vstupe priamych investorov, možno aj väčších strategických, možno aj menších stredných.

    Mám pocit, že práve vám som už z tohto miesta povedal, že vláda sa chystá v krátkom čase prijať konkrétne opatrenia na podporu takýchto investícií a že tam bude aj regionálny prvok. Dnes som rád, že vám môžem oznámiť, že takýto dokument sme schválili vo vláde minulý týždeň v utorok. Ja veľmi krátko zacitujem, kde by sa aj Prešovský kraj mohol v ňom hľadať. Onen dokument uvažuje aj s daňovými motivačnými opatreniami pre nové podniky založené po prvom apríli, v ktorých podiel zahraničnej osoby bude aspoň 75 %. Ak sa také niečo udeje po 1. apríli, tak bude možný daňový úver alebo daňové prázdniny, 100 % dane zo zisku počas prvých piatich rokov počnúc rokom, keď podnik po prvýkrát vykázal zisk, ak podnik splnil tieto podmienky.

    Prvou podmienkou je objem investície. Hovoríme, že treba investovať aspoň 5 miliónov EURO a že treba investovať do predmetu podnikania, ktorým je výroba tovaru, a potom je tu ešte aj požadovaný výkon, a síce, aby ešte aspoň 60 % tržieb z predaja vlastnej výroby plynulo z exportu. To sú také rámcové podmienky, aby sa mohol subjekt uchádzať päť rokov o daňové prázdniny, o daňový úver. Ale vo zvlášť vytypovaných okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti a nepochybne v okresoch, ktoré som vymenoval, ktoré spadajú do Prešovského kraja, postačí investovať iba 2,5 milióna EURO, nie 5 miliónov, ale 2,5 milióna. Nachádzame v týchto dňoch konkrétnejšiu metodiku, ako špecifikovať tie okresy, ktoré dostanú takýto špeciálny špecifický bonus.

    Hovoril som, že podľa našich analýz vychádza, že Prešovský kraj je dobre geograficky situovaný a má vysoký potenciál na rozvoj turizmu. Som rád, že ak sa investuje spôsobom, ako som povedal, nie do výroby, ale do rozvoja turizmu, postačí 1,5 milióna EURO, aby sa mohla firma uchádzať o daňový úver na päť rokov. Potom je aj ďalšia možnosť a síce, že daňový úver 50 % dane zo zisku je možné čerpať ešte ďalších päť rokov podľa celkom konkrétnych podmienok, ktoré už vzhľadom na to, že otázok je viac, čítať nebudem, ale ten dokument je široko dostupný. Pevne verím, že práve pomocou takýchto nástrojov, ale aj rozumných investícií napríklad na pokračovanie výstavby tunela Branisko, na oživenie bytovej politiky, aj v Prešovskom kraji sa tá situácia bude postupne stabilizovať.

    Toľko, pán poslanec.

  • Chce pán poslanec Fedoročko dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec. Máš na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne za odpoveď. A predsa si ešte dovolím položiť jednu doplňujúcu otázku.

    Pán predseda vlády, prednedávnom sa konalo zasadnutie Euroregiónu Karpaty v Bardejovských kúpeľoch. Jednou z možných riešení zníženia nezamestnanosti by bolo aj vytvorenie bezcolnej zóny prihraničných okresov s Poľskom. Ide o okres Bardejov, Stará Ľubovňa, Svidník, Medzilaborce, Poprad. V niektorých okresoch v priebehu dvoch mesiacov stúpla nezamestnanosť o 3 %. Tým by sa vytvorili nové možnosti pre živnostníkov, pre malopodnikateľov a ušetrili by sa stámilióny korún, ktoré sú vyvážané do zahraničia. Uvažuje vláda aj s takýmto riešením?

  • Pán predseda vlády, nech sa páči.

  • Áno, môžem potvrdiť, že takéto úvahy sú na programe dňa najmä v oblasti zmienených euroregiónov. Nedávno som bol na trilaterálke v Soproni, kde bolo viac-menej dohodnuté, že budeme rozvíjať takéto pásmo v trojuholníku Bratislava - Viedeň - Györ. Teda nepochybne o tom bude reč aj vo vláde, keď budeme prerokúvať správu zo zasadnutia daného euroregiónu, a všetky takéto rozumné aktivity nepochybne vláda podporí a bude rozvíjať.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Ivanka. Otázka znie: "Zemplín v uplynulých dňoch postihli katastrofálne povodne. Vplyvom povodní v okresoch Michalovce, Trebišov a Sobrance je pod vodou niekoľko tisíc hektárov pôdy. Aké opatrenia prijala vláda na elimináciu dôsledkov v postihnutých okresoch?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Postihnuté boli, tak ako ste povedali v otázke, zmienené okresy, ale postihnuté bolo aj západné Slovensko, niektoré južné oblasti. Vieme dobre, že to bolo v dôsledku náhleho oteplenia spojeného s dažďovými zrážkami. Najprv by som vás informoval, možno to bude tiež pre vás zaujímavé, že sme vo vláde včera prerokovali informáciu, takú prvú predbežnú informáciu ministra Koncoša, z ktorej vyplýva, že do záchranných a zabezpečovacích prác boli okrem správcu vodných tokov zapojené povodňové orgány všetkých stupňov, a to technický štáb Ústrednej povodňovej komisie, operačné skupiny ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva vnútra, príslušníci Zboru požiarnej ochrany, Civilnej ochrany a polície, ale aj jednotky Armády Slovenskej republiky, príslušné okresné a krajské povodňové komisie. Problémy na tokoch v okresoch Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa neboli spôsobené povodňovými prietokmi, ale upchávaním korýt vodných tokov ľadovými bariérami, najmä v miestach zúženia prietočného profilu mostnými objektmi.

    Povodňové prietoky, tak ako viackrát v minulosti, postihli najmä tie oblasti Slovenska, ktorými pretekajú vodné toky, na ktorých nie sú vybudované nádrže s retenčnými priestormi, respektíve vodné toky, ktoré pritekajú na naše územie zo susedných štátov, ako sú rieky Morava, Uh, Latorica a Tisa.

    Najväčšie problémy boli naozaj na východnom Slovensku a tieto problémy prakticky spôsobilo spätné zavzdutie z rieky Tisy. Aby sa predišlo zaplaveniu Trebišova, boli vytvorené v ľavostrannej ochrannej hrádzi Trnávky dva otvory, ktorými bola voda odvedená do extravilánu. Z obdobných dôvodov bolo do suchého poldera beša napustených vyše 28 miliónov kubíkov vody. Tým sa podstatne znížilo ohrozenie priľahlého územia. V súčasnosti stupne povodňovej aktivity naďalej trvajú, nehrozí však priame nebezpečenstvo ohrozenia obyvateľov ani ich majetku podľa včerajšej informácie ministra. Pokračujú nepretržité prečerpávania vnútorných vôd stabilnými aj prenosnými čerpacími stanicami.

    Vďaka dobrej koncepcii a organizácii vodného hospodárstva na Slovensku sa aj napriek neustálemu znižovaniu poskytovaných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vodohospodárom podarilo za spolupráce ostatných orgánov, o ktorých som sa zmienil, zvládnuť marcové povodne, dovolím si povedať, bez výraznejších problémov. Marcové povodne okrem vodného hospodárstva najviac postihli poľnohospodárov. Zaplavených alebo podmočených bolo vyše 70 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy najmä v okresoch, ktoré ste vymenovali, pán poslanec, Michalovce, Trebišov, Sobrance a Vranov nad Topľou. Diskusia včera vo vláde bola aj o tom, že ak to podmočenie sa ukáže také, ako sa zdá byť, zrejme bude odporučené niektorým pôdohospodárskym usadlostiam, družstvám, aby ani nezasiali, pretože to vlastne nebude mať zmysel a vláda bude hľadať optimálny režim istého odškodnenia týchto pôdohospodárskych jednotiek.

    Dnes by som vás zatiaľ mohol informovať asi o tom, že marcové povodne si vyžiadali doposiaľ náklady na záchranné práce vo výške 2,3 milióna, náklady na zabezpečovacie práce vo výške 31,6 milióna, náklady na nevyhnutné sanácie ochranných hrádzí si vyžiadajú investičné finančné prostriedky vo výške 33,5 milióna Sk a v rámci opráv a údržby asi 43 miliónov Sk. Škody v poľnohospodárstve predstavujú zatiaľ približne 312 miliónov korún. Celková odhadovaná suma predstavuje doposiaľ vyše 410 miliónov korún.

  • Hlasy v sále.

  • Prosil by som poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby sa upokojili a počúvali vystúpenie pána predsedu vlády, odpovede na otázky. Upokojte sa, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Zopakujem, že celková odhadovaná suma predstavuje doteraz vyše 410 miliónov Sk. Po ukončení povodní budú všetky škody spresnené a záverečná správa o povodniach bude predložená na rokovanie vlády.

    Chcel by som vás ešte informovať o tom, že sa zdá, že tie škody, a o tom zrejme bude teraz najviac reč, budeme odškodňovať v hľadaní v troch zdrojoch. Tým prvým zdrojom budú prostriedky Európskej únie. Vykonali sme prvé kroky, aby sme sa interesovali o možnostiach podieľať sa pri podobných katastrofách, to býva bežnou zvyklosťou. Čiže časť sa nádejáme získať zo zdrojov Európskej únie, časť z poisťovní a časť zrejme bude musieť zniesť štátny rozpočet.

  • Pán poslanec Ivanko, chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánu premiérovi za odpoveď, ktorá iste poteší tých, ktorých sa tie povodne najviac dotkli v uplynulých dňoch.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Brocku. Otázka znie: "Pri ťažkostiach Štátneho fondu rozvoja bývania spolufinancovať bytovú výstavbu môže výrazne prispieť hypotekárne úverovanie bánk. Čo tomu bráni? Ako k tomu môže prispieť vláda?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Skrátim odpoveď na únosnú mieru, lebo nemám veľa času. Nebudem hovoriť o iných formách, pôjdem rovno na hypotéky. Čo tomu bráni? Dnes stále vysoká úroková miera týchto hypotekárnych úverov, nerozvinutý kapitálový trh, nadmerná ochrana nájomníkov, regulácia nájomného. Tieto štyri faktory ja vidím ako hlavnú brzdu toho, že hypotekárne bankovníctvo sa nezačalo vyvíjať razantnejšie. Ale chcem informovať, pán poslanec, že na základe viacerých rokovaní, teraz tie inštitúcie všetky nebudem menovať, ale počnúc Národnou bankou cez Asociáciu bánk až ministerstvá, bolo na posledných rokovaniach dohodnuté, že výnosy z hypotekárnych záložných listov budú oslobodené od dane z príjmov. V novele zákona bude riešená priama štátna podpora, bonifikácia úrokovej miery, pričom bolo dohodnuté, že budú bonifikované len úvery poskytnuté na rozvoj bývania, zriadi sa takzvaný úverový úrad a na zvýšenie dopytu po hypotekárnych záložných listoch sa vykoná novela zákona o poisťovníctve. Pracujeme na tom, aby to hypotekárne bankovníctvo bolo účinnejšie.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas určený na otázky a odpovede predsedu vlády je vyčerpaný. Ďakujem pekne.

  • Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sitek ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "V Armáde Slovenskej republiky rezonuje otázka, či sa bude dodržiavať zákon číslo 370/1998 Z. z. pri povyšovaní do generálskej hodnosti. Pri poslednom povyšovaní do tejto hodnosti tento zákon nebol dodržaný."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    skôr ako budem odpovedať pánu poslancovi Sitekovi, treba si položiť otázku, či myslí posledné povyšovanie to, ktoré bolo v auguste 1998, to znamená za predchádzajúcej vlády, alebo povyšovanie, ktoré bolo k 1. 1. 1999. V prípade povyšovania v auguste 1998, pán poslanec, dobre viete, že tie povýšenia a vymenovania neboli na váš návrh. Neboli na váš návrh, tak ak myslíte tento moment, že sa povyšovalo a vymenúvalo porušením zákona, tak to bolo za vás. Ja tu nechcem čítať tie mená, ktoré boli vo vašom návrhu, a nechcem čítať mená, ktoré boli v uznesení vlády v auguste 1998.

  • Hlasy v sále.

  • Ak sa odvolávate, na želanie poslancov to prečítam. Chcel som šetriť čas.

    V návrhu pána ministra boli mená vymenovať profesionálnych vojakov do hodnosti generálmajora - plukovník Jozef Tuček, Jozef Zadžora, plukovník Peter Černega, plukovník Ignác Juruš, plukovník Ján Kútik, plukovník Igor Čombor, plukovník František Budko, plukovník Oto Nečas, plukovník Ján Dendeš. A v rozkaze, ktorý bol 19. augusta 1998 k vymenovaniu, povýšeniu do hodnosti generálov, boli vojaci v zálohe do hodnosti generálmajora Ing. Jozef Gajdoš, Dr. Michal Vaľo. Ak by ste namietali, pán poslanec, že neboli v činnej službe, prosím, to je tiež jeden z príkladov toho, o čom bolo to vymenovanie, ako bol porušený zákon. Potom boli vymenovaní dňom 20. augusta 1998 plukovník Marián Mikluš, Oto Nečas, František Budko, Gašpar Ozman, Ondrej Samaš, Alojz Sír a boli povýšení 20. augusta z profesionálnych vojakov do hodnosti generálporučíka generálmajor Bilčík, generálmajor Ešmír, generálmajor Gombík, generálmajor Honzek a generálmajor Váňa, hoci nebol vo funkcii, aby som doplnil.

    Čiže, ak myslíte, pán poslanec, toto povyšovanie v auguste, súhlasím s vami a možno by som mal aj otázku na vás, ako bolo možné, že sa to stalo porušením zákona.

    A teraz odpoveď na vašu otázku. Ako základný fakt treba v prvom rade uviesť, že vymenúvanie a povyšovanie do generálskych hodností sa odvíja od ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a nie od ustanovení zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. V tomto smere ustanovenie článku 102 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky zveruje pôsobnosť prezidentovi Slovenskej republiky, pričom podľa článku 1 bod 2 ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ustanovenie článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prešlo toto oprávnenie na predsedu Národnej rady. Ústava Slovenskej republiky však nevymedzuje ďalšie hmotnoprávne ani procesnoprávne podmienky na vymenúvanie a povyšovanie do generálskych hodností a ani v týchto prípadoch neodkazuje na osobitný zákon. Z tohto dôvodu sa v ustanovení § 99 ods. 3 zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe iba deklaruje, že do generálskych hodností vymenúva a povyšuje prezident Slovenskej republiky, pričom návrhy predkladá prezidentovi vláda Slovenskej republiky na návrh ministra obrany. Z rovnakého dôvodu sa v ustanovení § 102 ods. 1 citovaného zákona nevymedzuje čas výsluhy v generálskych hodnostiach.

    Možno, že sa odvolávate, pán poslanec, na zásady navrhovania vojakov v činnej službe na vymenovanie alebo povýšenie do hodnosti generálov, ktoré schválila vláda uznesením z 25. apríla 1995. Čiže túto skutočnosť dokazuje aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v zastúpení predsedu Národnej rady číslo 5607, ktorým bolo realizované vymenovanie a povýšenie profesionálnych vojakov rezortu ministerstva obrany do generálskych hodností k 1. 1. 1999. Ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia, bol na základe ustanovenia článku 102 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky a ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. na návrh vlády dňom 31. decembra 1998 vymenovaný do vojenskej hodnosti generálmajora plukovník Ing. Jozef Zadžora, ktorého ste zhodou okolností navrhovali aj vy, riaditeľ sekcie ekonomickej politiky ministerstva obrany, a povýšený do vojenskej hodnosti generálporučíka generálmajor Ing. Milan Cerovský, náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.

    Z uvedeného vyplýva, že v prípade vymenovania a povýšenia profesionálnych vojakov rezortu ministerstva obrany do generálskych hodností k 1. 1. 1999 bola ústava aj zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe dodržaný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce pán poslanec Sitek dať doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja som sa jasne pýtal a vy máte jasne odpovedať. Ja som sa pýtal, že prečo bol porušený zákon pri poslednom vymenovaní do generálskej hodnosti. A keď ste citovali zákon, tak ja vám zákon zacitujem: Zákon číslo 370/1997 Z. z. - to je zákon o vojenskej službe a tento zákon upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl. V piatej časti pod § 98, kde sú vojenské hodnosti, sa v odseku 1 píše: "Pre vojenské hodnosti sa ustanovujú tieto vekové hranice" a pod písm. k) je generál 55 rokov. Pri poslednom povyšovaní do generálskej hodnosti tento zákon bol porušený. Zákon porušila vláda Slovenskej republiky, porušil ho premiér a porušil ho predseda Národnej rady ako zastupujúci prezident Slovenskej republiky.

  • Vážený pán poslanec, začal som svoju odpoveď tým, že vymenúvanie a povyšovanie do generálskych hodností sa odvíja od ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a nie od ustanovení zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. Kvôli tomu, aby bola vysvetlená aj táto otázka, ktorú ste tu vy vzniesli, chcel by som však upozorniť na to, že vymenúvanie a povyšovanie generálov v auguste 1998 - drvivej väčšiny - sa udialo bez vášho návrhu. Chcel by som sa vás spýtať, ako je možné, že došlo k takému masovému porušovaniu zákona a masovému porušovaniu ústavy.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, upokojme sa.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Aký je stav na výstavbe diaľnic na Slovensku a ako je zabezpečené financovanie v roku 1999?"

    Pán minister Palacka, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    súčasný stav vo výstavbe diaľnic na Slovensku treba vidieť vo svetle faktov alebo problémov, ktoré sa nahromadili v roku 1998 a ešte predtým, keď sa ukázalo, že predchádzajúcou vládou podporované urýchlené tempo výstavby diaľnic je nefinancovateľné. Určite budete so mnou súhlasiť, že realizácia akéhokoľvek infraštruktúrneho projektu sa musí opierať o taký model a plán financovania, ktorý je v súlade s ekonomickými možnosťami štátu. Nezvládnutie tohto princípu v minulosti viedlo k zníženiu tempa výstavby a vlastne k zastaveniu už v poslednom štvrťroku 1998, a to v dôsledku neuhradenia faktúr za vykonané práce. Jednoducho aj stavebné firmy si už v septembri minulého roku uvedomili, že sa dostali do obchodného prostredia, v ktorom štát nevie plniť dohodnuté finančné záväzky. Stagnácia vo výstavbe bola zjavná.

    Riešenie výstavby diaľnic v roku 1999 a v ďalších rokoch je pripravené a vláda prijme rozhodnutie hneď po schválení štátneho rozpočtu na rok 1999. Riešenie spočíva v dokončení a sfunkčnení rozostavaných diaľničných stavieb a v začínaní len tých novostavieb, pri ktorých je zabezpečené financovanie po celý čas výstavby. Výdavky na stavebné práce pri zreálnení finančného zabezpečenia dosiahnu približne 60 % úrovne z roku 1998. Financovanie sa zabezpečí z úverových zdrojov. Konzultácie v súčasnosti prebiehajú s viacerými európskymi i zámorskými bankovými inštitúciami a experti rezortu dopravy v týchto dňoch rokujú o čo najvýhodnejších úverových podmienkach.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Oberhauser, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vaša odpoveď je absolútne nedostačujúca z jednoduchého dôvodu. Vy ste vedeli, že tento rozbehnutý stav výstavby diaľnic je taký, aký je už pri preberaní funkcie a aj v priebehu vašej prípravy na túto funkciu a mali ste zabezpečiť, aby toto financovanie pokračovalo tak, aby firmy neskrachovali, lebo kým vy budete vymieňať riaditeľov Slovenskej správy ciest a učiť ich, ako majú zabezpečovať financovanie stavby, kým budete robiť ďalšie personálne operácie, tak všetky podniky, ktoré riadne podpísali kontrakt na výstavbu diaľnic, jednoducho skrachujú.

    Ďalej by som chcel upozorniť, že v rámci vášho pôsobenia ste sa už úspešne postarali o likvidáciu Slovenských leteckých spoločností a teraz všetci musia lietať z cudzích letísk z Prahy, Budapešti a z Viedne. Podobný proces prebieha aj v ďalších oblastiach telekomunikácií a podľa mojej poslednej informácie predávate byty dlhoročných zamestnancov Slovenských železníc, ktorí na železniciach odpracovali viac ako 20 rokov, a chcete ich vyhodiť na ulicu. Je to konkrétne v obci Melčice, okres Trenčín, kde rodinám Michalcovej, Samákovej, Ondrákalovej, Mikovej, Kopulcovej a ďalším majú byť ich byty vydražené v dražbe a oni za dlhoročnú prácu na železnici budú ďalej bývať zrejme na ulici. Dokedy chcete takto pokračovať v rezorte a čo máte ďalšie v pláne?

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, priznám sa, že nerozumiem, ako súvisia byty a lietadlá s výstavbou diaľnic, vy ste sa pýtali na výstavbu diaľnic a doplňujúca otázka mala byť k vašej otázke a k mojej odpovedi. A preto budem odpovedať na doplňujúcu otázku týkajúcu sa výstavby diaľnic.

    Súhlasím s vami, že diaľničná výstavba nebola pripravená, tak ako by som si aj ja želal, ale potom vaša výčitka má smerovať k tu prítomným viacerým bývalým členom vlády, k bývalému ministrovi dopravy, k bývalému ministrovi financií, k bývalému podpredsedovi vlády pre ekonomiku. Keď sme prišli do úradu v novembri 1998, tak sme zistili, že nielen na rok 1999 nie sú pripravené financie, ale ani na stavby, ktoré ste veľkolepo predvádzali vo volebnej kampani, na ktoré ste si volali zahraničné hviezdy. Ani tie neboli zaplatené. A dodnes na ne peniaze pripravené neboli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Gašparovič ministrovi Pittnerovi. Otázka znie: "Príslušníci Policajného zboru na pôde parlamentu dokonca aj bez príkazu príslušného orgánu chceli odňať veci patriace poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, čím hrubo porušili svoje právomoci. Ako vysvetlíte a aké sankcie uložíte?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Z úradného záznamu vyšetrovateľa, ktorý bol prítomný na rokovaní imunitného výboru, vyplynulo podozrenie, že pravdepodobne došlo k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci nezistenými príslušníkmi Policajného zboru, vyšetrovateľmi alebo príslušníkmi kriminálnej polície, ktorí pracovali na objasňovaní a vyšetrovaní trestnej veci zavlečenia poškodeného Michala Kováča mladšieho do Rakúska, pretože v rozpore so zákonným ustanovením § 65 ods. 1 Trestného poriadku neoprávnená osoba, poslanec Národnej rady Ivan Lexa, má vo svojej držbe listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Na základe písomného podnetu vyšetrovateľa Policajného zboru bol pán poslanec Lexa v zmysle Trestného poriadku podľa § 78 - povinnosť na vydanie veci požiadaný v prítomnosti predsedu mandátového a imunitného výboru pána Sopka v jeho kancelárii, aby vydal písomné materiály pracovníkom Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, ktoré môžu súvisieť s vyšetrovaním trestnej činnosti. Nakoľko pán poslanec Lexa ústnou formou uviedol, že predpokladané materiály nevlastní, od ďalšieho konania bolo upustené.

  • Pán poslanec Gašparovič, doplňujúca otázka?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán minister, teraz to hovorím úplne úprimne, ľutujem vás kvôli vašim zamestnancom alebo tým, ktorí vám pripravovali túto vašu správu, nie je to vaša chyba, to ja viem, ale z tohto titulu vás ľutujem. Stačí zacitovať len jeden paragraf Trestného poriadku a musíte aj vy uznať, že to, čo urobili vaši zamestnanci, urobili proti všetkým právam, ktoré v tejto krajine existujú. Paragraf 10 Trestného poriadku hovorí: "Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby používajúce imunity a výsady podľa zákona alebo medzinárodného práva." Pán poslanec Lexa má stále ešte imunitu a je stále poslancom a pôda parlamentu Národnej rady je pôdou, kde nemôže prísť vyšetrovateľ, ktorý nemá ani len súhlas alebo poverenie od svojho nadriadeného, aby prišiel a len sa spýtal poslanca, aby vydal takéto materiály.

    O tom ďalšom hovorí aj § 12 ods. 1, kde sa hovorí, že orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán. A títo páni neboli ani jedným z týchto funkcií. Títo páni boli z kontroly alebo z inšpekcie ministerstva vnútra. Takže, pán minister, mohol by som citovať ďalšie ustanovenia tohto zákona aj § 78 a § 112 a tak ďalej, ale nemá to význam. Preto, pán minister, dovoľujem si ešte raz povedať, je to veľmi zlé, čo sa stalo na pôde tejto Národnej rady, pretože nepoznám parlamenty, kde by mohli príslušníci bezpečnosti služobne kedykoľvek prísť za tým účelom, aby vypočúvali poslanca alebo sa domáhali jeho osobného vlastníctva. To, čo ste tam čítali, že je nejaký zápis z nášho výboru, ja si taký zápis a záznam nepamätám, ale v poriadku, možno taký urobili. Pán minister...

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nebola to faktická otázka. Chcete reagovať, pán minister?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Chcem reagovať. Jednak kvitujem určitý zámer pána poslanca Gašparoviča vyjadriť mi určitú azda až ľútosť nad tým, ako nezodpovedne konajú pracovníci rezortu. Ale chcem povedať, že možno to použijem pri inej príležitosti. V tejto súvislosti chcem povedať, že konanie neviedli proti Ivanovi Lexovi, poslancovi Národnej rady. Konanie viedli vyhľadávacie orgány, áno, áno, a inšpekcia sa prišla presvedčiť o tom, či takýto spis mal k dispozícii.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím, nehádajte sa. Pán minister, prosím vás, odpovedajte alebo reagujte, nehádajte sa s poslancami.

    Páni poslanci, prosím vás.

  • Parlament nemá imunitu, to si pletiete s vysokými školami. Tu prišiel vyhľadávací orgán za predsedom imunitného výboru a požiadal predsedu imunitného výboru o možnosť, o možnosť zaistenia tohto spisu.

    Ďakujem pekne.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Aké pilotné projekty bude ministerstvo školstva v tomto roku podporovať?"

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte na otázku pani poslankyne Slavkovskej.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené poslankyne a poslanci,

    priznám sa, že celkom neviem, čo mám odpovedať pani poslankyni, pretože môžem teraz vymenovať zoznam projektov, ktoré ministerstvo školstva bude podporovať a príkladne niektoré urobím, pretože otázka pani poslankyne nie je dostatočné konkrétna, zrejme v doplňujúcej otázke spresní, o čo jej vlastne išlo, ale dovolím si odpovedať na otázku nasledovným spôsobom.

    Ministerstvo školstva bude naďalej pokračovať v projekte bilingválneho vzdelávania na bilingválnych sekciách gymnázií v Slovenskej republike, ktoré vznikli na základe bilaterálnych medzirezortných dohôd v spolupráci s Francúzskom, Veľkou Britániou, Španielskom, Talianskom, Nemeckou spolkovou republikou, Rakúskom a Belgickom.

    Ďalší pilotný projekt, ktorý budeme otvárať v tomto roku, je pilotný projekt v súvislosti s novo pripravovanou koncepciou maturitnej skúšky v zmysle programového vyhlásenia vlády, ktorý chceme realizovať ako pilotné testovanie žiakov 4. ročníka gymnázií Bratislavského kraja, a to konkrétne z matematiky, slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka prostredníctvom Metodického centra na Exnárovej ulici v Bratislave. Výsledky tohto pilotného projektu by sme chceli rozšíriť v budúcom roku na ďalšie školy na Slovensku a postupne pripraviť prechod na náročnejšiu formu maturitnej skúšky v duchu programového vyhlásenia vlády.

    Ďalej budeme podporovať projekt podpory vytvárania partnerských vzťahov medzi cvičnými a reálnymi firmami. Týka sa to odborného vzdelávania, konkrétne projektu alebo nadväznosť na Projekt SR 3 - rozvoj obchodného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike, ktorý je slovensko-nemeckým projektom a bude podporovaný v oblasti vzdelávacích aktivít pre učiteľov odborných ekonomických predmetov, pilotných obchodných akadémií a obchodných stredných odborných škôl alebo stredných odborných učilíšť v Banskej Bystrici, v Prešove, v Bratislave a v Púchove.

    Ďalej by som rád spomenul projekt Phare, ktorý sa formálne skončil a ktorý sa uskutočňoval v priebehu minulého volebného obdobia, týkal sa reformy odborného vzdelávania a prípravy, do ktorého bolo zapojených 20 pilotných škôl, z toho 8 stredných odborných škôl a 12 stredných odborných učilíšť. Ministerstvo školstva bude v tomto poslednom roku, teda v štvrtom roku, podporovať realizáciu záverečnej etapy experimentálneho overovania študijných a učebných odborov a rozširovania poznatkov z modulárneho spôsobu vyučovania na ostatné školy. Je to projekt, v ktorom nadväzujeme na činnosť predošlého ministerstva.

    Ministerstvo školstva, a tým by som skončil túto informáciu alebo odpoveď na vašu otázku, pripravuje pre rok 1999 ďalší pilotný projekt, ktorý sa volá Zavedenie grafických systémov do odborného vzdelávania stredných škôl. Cieľom tohto pilotného projektu je príprava absolventov v oblasti strojárstva, elektrotechniky, staviteľstva, dopravy, ktorí majú vedomosti a zručnosti v oblasti grafických systémov. Uvedené je podmienené požiadavkami trhu práce na absolventov technických odborov.

    Vážená pani poslankyňa, viac som nevedel povedať, mohol by som vymenovať projekty v oblasti vedy a techniky, možno vysokých škol, ale rád si vypočujem vašu doplňujúcu otázku.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, máte doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne. Je mi jasné, pán minister, že ste s tým mali veľké problémy, viem, že dnes pán štátny tajomník Szigeti, ktorý to dostal na starosť, mal hlavu v smútku, pretože ani netušil, čo sú to pilotné projekty, ale to neprekáža. Ja som mala na mysli ten úplne najnovší, a to zavádzanie informačných technológií v základných a stredných školách, na ktorý sme odsúhlasili účelové viazanie finančných prostriedkov v novom štátnom rozpočte 20 miliónov korún, pričom 10 miliónov sa akosi zobralo, viazalo sa to v kapitole ministerstva školstva, 10 miliónov z rezervy vlády a 10 miliónov z VPS z výdavkov 002, ktoré sú určené na telovýchovu, šport, školstvo, podporu mládeže, zdravotnícke, sociálne, humanitné, charitné a iné účely.

    Takýto projekt sa začal už rozvíjať v projekte Phare, o ktorom ste tu hovorili, čiže nie je veľmi jasné, že načo týchto 20 miliónov, ktoré sa môžu ako kapitálové výdavky zísť celkom niekde inde, napríklad dalo by sa opraviť z toho asi 10 zatekajúcich striech, s ktorými máme všetci veľké problémy, teda aj vy.

    Z dobre informovaných zdrojov ministerstva som počula, že medzi vašimi najbližšími spolupracovníkmi vo vysokých funkciách na ministerstve školstva aj vo vašom okruhu by som povedala najbližšej rodiny sa nachádzajú ľudia, ktorí podnikajú v oblasti výpočtovej techniky. Takže mám taký pocit, že treba niekomu zabezpečiť štátnu objednávku. Samozrejme, že informačná technológia, jej zavádzanie v školách, to je veľmi záslužná činnosť, ale už keď ste chceli vykonávať takú záslužnú činnosť, neviem, prečo ste to nedali zaviazať jednotlivým krajským úradom, ale ste to zaviazali na ministerstve školstva, dokonca ste žiadali poslancov, aby hlasovali za taký návrh rozpočtu, ako bol daný. Nechýbalo vám tých 20 miliónov kapitálových výdavkov. Potrebujete to zabezpečiť pre niektorých ľudí.

  • Vážená pani poslankyňa, dovolím si vás ubezpečiť, že pán štátny tajomník vie, čo sú to pilotné projekty. U vás o tom pochybujem. Úprimne vám to poviem. (Potlesk). Inak by ste svoju otázku položili konkrétnejšie, a mohli by sme hovoriť o vecnej odpovedi na vaše takpovediac obvinenia, pretože obviňujete ľudí bez toho, aby ste mali absolútne žiadne dôkazy. Možno ste sedeli vo výbore alebo nesedeli, lebo aj to často robíte, keď pán poslanec Harach, predseda výboru, navrhol 20 miliónov na zavádzanie informačných technológií. O pilotných projektoch sa nehovorilo. Z jeho úst vyplynulo, že nemá táto republika na to, na čo by sme potrebovali, aby sme každej základnej škole a každej strednej škole na Slovensku dali možnosť vybudovať počítačovú učebňu a pripojili ju na internet. Preto pán predseda výboru použil slovo pilotné školy, pretože môžeme vybrať z toho množstva škôl, ktoré máme, len niektoré, ktorým dobudujeme počítačové učebne za tých 20 miliónov, o ktorých ste hovorili.

    Poviem vám jednu smutnú správu, pani poslankyňa, že som nedávno navštívil Rakúsku republiku a stretol som sa s pani ministerkou základných a stredných škôl pani Gérerovou, ktorá mi povedala, že v Rakúskej republike všetky základné a stredné školy sú pripojené na internet. U nás, bohužiaľ, nie. Je to asi 10 % škôl a návrh pána poslanca Haracha smeruje tým smerom, aby sme vytvorili priestor, že sa tento rozdiel medzi vybavenosťou, materiálnou vybavenosťou našich škôl a povedzme našimi vyspelejšími susedmi bude zmenšovať. Len v tomto zmysle zaznel ten návrh a možno vaša otázka mala smerovať ku kolegovi Harachovi, s ktorým predpokladám, že máte možnosť častejšie diskutovať na pôde výboru ako ja. Ja som to podporil jednoducho preto, že si myslím, že je to užitočné a že to treba urobiť a v žiadnom prípade nie preto, že môj brat podniká v oblasti výpočtovej techniky. To je hlúpe obvinenie z vašej strany, zodpovedá to vašej úrovni, takéto hlúpe obvinenie z vašej strany, zodpovedá to vašej úrovni, pretože rovnako vy ako ja viete, že ak sa čokoľvek bude pre školy kupovať, bude sa to robiť verejným obstarávaním, a rozhodne nie takým, aké ste robili vy, kde ste napríklad vo verejnom obstarávaní na školské stravovanie vyhlásili za víťaza súťaže všetky tri firmy. Čo ste od nich dostali, pani poslankyňa? Môžete to verejne povedať? Čo ste od nich dostali, keď vaša pracovníčka pani Máčajová má auto, má telefón a neviem čo všetko a dnes je za to vyšetrovaná. Áno, prosím, takto to je. Vy ste hrubo porušili zákon o verejnom obstarávaní, to je doložený fakt, na ministerstve sú o tom papiere, keď ste vo verejnej súťaži, kde má vyhrať jeden, vyhlásili za víťaza súťaže tri firmy. Rovnako vás môžem obviniť ako vy mňa. Prosím, keby ste to nerobili a príďte sa pozrieť, máte na to všetky poslanecké oprávnenia, keď urobíme verejné obstarávanie na 20 miliónov, ktoré budeme chcieť, aby školy boli vybavené výpočtovou technikou, ako sa robilo výberové konanie, kto sedel v komisii a prečo vyhrala firma, ktorá to výberové konanie vyhrá. Dám vám všetky podklady k dispozícii, ale hlúpe obvinenia, prosím vás, si nechajte pre seba.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu z vyžrebovaných otázok položil poslanec Prokopovič ministrovi Kukanovi. Otázka znie: "V poslednom období sa zahraničnopolitické aktivity vlády sústredili predovšetkým na plnenie takzvaných kodanských politických kritérií v rámci integračných snáh Slovenskej republiky. Nezabúda sa pritom na prezentáciu Slovenska v zahraničí v oblasti kultúry, napríklad Štefánik, veľké jubileum v roku 2000 a tak ďalej?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    ctené panie poslankyne, páni poslanci,

    najskôr by som chcel ubezpečiť pána poslanca Prokopoviča, že popri plnení politických kritérií nezabúdame ani na prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí v kultúrnej oblasti. Kultúrne pôsobenie v zahraničí je prirodzenou súčasťou slovenskej zahraničnej politiky. Je účinným nástrojom pri integrácii Slovenska do Európskeho i celosvetového spoločenstva a pri vytváraní priaznivého objektívneho obrazu Slovenskej republiky v zahraničí. Ministerstvo zahraničných vecí realizuje kultúrne pôsobenie v rámci zastupiteľských úradov a vo vybraných krajinách i prostredníctvom slovenských inštitútov. V súčasnosti pôsobí v zahraničí osem slovenských inštitútov, a to v Berlíne, v Budapešti, v Bukurešti, v Moskve, v Prahe, v Sofii, vo Varšave a vo Viedni. V rámci rozvoja siete zastupiteľských úradov v rokoch 1999 - 2000 sa ráta s tým, že ministerstvo zahraničných vecí zriadi dva nové slovenské inštitúty, jeden v Bruseli a ďalší v Paríži. Z hľadiska dlhodobého horizontu sa pripravuje otvorenie slovenského inštitútu aj v Spojených štátoch.

    Doterajšie poznatky z kultúrneho pôsobenia ministerstva zahraničných vecí potvrdzujú, že ciele a úlohy slovenských inštitútov pri prezentácii Slovenska v zahraničí sú nezastupiteľné. Prostredníctvom nich sa darí prezentovať špičkové oblasti slovenského umenia, výtvarné a hudobné umenie, divadlo, literárno-prekladateľské aktivity, pamiatky a predmety kultúrneho dedičstva, spôsoby ochrany a uchovávania muzeálnej historickej a etnografickej zbierky, ale aj ľudovoumeleckú výrobu a folklór, čím sa postupne napĺňa pôvodný zámer vyprofilovať pôsobenie slovenských inštitútov v zahraničí tak, aby sa stali synonymom Slovenska v zahraničí, tak ako sú synonymami svojich krajín Francúzsky inštitút alebo British Council.

    V súčasnom období ministerstvo zahraničných vecí venuje mimoriadnu pozornosť projektom a podujatiam, ktorými si široká slovenská, ale aj svetová verejnosť pripomína významné výročia a osobnosti, ako aj historické udalosti našich a svetových dejín. Osemdesiate výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré si pripomíname v tomto roku, a 120. výročie jeho narodenia, ktoré si pripomenieme v roku 2000, poskytuje jedinečnú príležitosť upozorniť širšiu medzinárodnú verejnosť na túto výnimočnú osobnosť a prostredníctvom nej aj na demokratické tradície, ku ktorým sa súčasné Slovensko hlási. Ministerstvo zahraničných vecí v súčinnosti so zastupiteľským úradom v Paríži prišlo s iniciatívou usporiadať široko koncipované oslavy Štefánikovej druhej vlasti vo Francúzsku. Cieľom série podujatí, do ktorých sú zainteresovaní významní predstavitelia a osobnosti francúzskeho politického, kultúrneho a spoločenského života, je podchytiť čo najširšie spektrum publika nielen v Paríži, ale aj v ďalších regiónoch Francúzska. Medzi najvýznamnejšie podujatia patria slovensko-francúzske kolokvium pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky na tému Milan Rastislav Štefánik - astronóm, vojak, veľká francúzskoslovenská a európska osobnosť. Toto kolokvium sa uskutočnilo predvčerom v Maison de la Europe za účasti popredných slovenských a francúzskych historikov. V ten istý deň sa uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy Milan Rastislav Štefánik - astronóm, vojak a politik za účasti ministra kultúry Slovenskej republiky. Táto výstava bude reinštalovaná v ďalších šiestich francúzskych mestách a následne v budúcom roku ministerstvo zahraničných vecí predstaví túto výstavu v Ríme, Bruseli, Londýne, Prahe, vo Varšave, v Budapešti, Berlíne, Viedni, Moskve, Sofii, Bukurešti a v Spojených štátoch.

    Ďalej 4. a 5. mája tohto roku sa uskutoční slávnostný ceremoniál odhalenia sochy Milana Rastislava Štefánika na terase Medónskeho observatória za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý pri tejto príležitosti bude mať rokovanie so svojím francúzskym partnerom. Počas celých osláv udelí ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľský úrad v Paríži pamätné medaily s portrétom Milana Rastislava Štefánika, významným predstaviteľom francúzskeho politického, kultúrneho a spoločenského života, ako aj predstaviteľom francúzskej armády. Ministerstvo zahraničia pri príležitosti významných výročí Štefánika podporilo vydanie knihy Milan Rastislav Štefánik v myšlienkach a v obrazoch, ktorá vychádza v slovenskej, francúzskej a anglickej mutácii a mapuje prierez jeho života a diela. Tento projekt je súčasťou širšej koncepcie ministerstva zahraničia v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí vo forme výstav a sprievodných podujatí k výročiam významných osobností a historických udalostí.

    Rad podujatí venovaný Štefánikovi koncepčne nadväzuje na podobný typ prezentačných akcií venovaných osobnosti Alexandra Dubčeka pri príležitosti 30. výročia česko-slovenskej jari 1968, ktoré sa uskutočnili na pôde zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov v zahraničí a na ktoré nadviaže projekt venovaný 10. výročiu zamatovej revolúcie v roku 1989, ktoré si tohto roku pripomenieme.

    Mohol by som ďalej vypočítavať niektoré akcie, ktoré sa uskutočňujú v oblasti kultúry, ale dúfam, pán poslanec, že aj tento výpočet konkrétnych vecí, na ktorý ste sa spytovali, je dôkazom toho, že v tejto oblasti sa postupuje zodpovedne a aktívne a že sa jej venuje náležitá pozornosť.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Prokopovič, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Ja sa len chcem poďakovať pánu ministrovi za skutočne vyčerpávajúcu odpoveď, plne uspokojivú, ktorá nevyžaduje doplňujúcu otázku.

    Ďakujem pekne, pán minister.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Ako hodnotíte Európsku komisiu z pohľadu zverejnenej vyšetrovacej správy?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Európska komisia vyvodila zo správy výboru nezávislých expertov alebo takzvanej rady múdrych závery a v utorok 16. marca podala demisiu. Stalo sa to po prvý raz v 42-ročnej histórii tohto orgánu. Podľa správy je európska komisia kolektívne zodpovedná za stratu kontroly nad aparátom komisie, za prípady zlého hospodárenia, sprenevery a ďalšie nezrovnalosti. V zverejnenej správe neboli obvinení menovite jednotliví komisári, ale Európska komisia ako celok.

    Vláda Slovenskej republiky zobrala túto demisiu na vedomie. Je potrebné vyzdvihnúť, že Európska komisia na seba prevzala politickú zodpovednosť za v správe obsiahnuté obvinenia a vyvodila z toho politické dôsledky. Ako zaznieva z väčšiny členských štátov Európskej únie, kríza Európskej komisie neoslabí integračné procesy v Európe, naopak, môže ich posilniť.

    Udalosti z utorka tohto týždňa ukázali, že Európska únia je schopná konkrétne a jednoznačne zareagovať aj v situáciách, ktoré sú pre inštitúcie nepriaznivé alebo kompromitujúce. Dôsledkom krízy by malo byť v budúcnosti prehĺbenie kontrolných mechanizmov v rámci európskych inštitúcií.

    Pokiaľ ide o prebiehajúcu činnosť nemeckého predsedníctva Európskej únie, nemecká vláda poukazuje na skutočnosť, že členovia Európskej komisie zostanú v úrade do vymenovania svojich nástupcov, čím sa zabezpečí plnenie úloh týkajúcich sa predovšetkým Agendy 2000. V súčasnosti je potrebné, aby sa zachovalo efektívne fungovanie Európskej komisie a cez štrukturálne reformy sa definitívne vylúčilo zopakovanie chýb a nedostatkov z minulosti.

    Na Slovensko a jeho snahy o začlenenie do skupiny krajín rokujúcich o vstupe do Európskej únie by demisia Európskej komisie nemala mať nepriaznivý dosah. Európska únia sa bude usilovať o rýchle, nové obsadenie Európskej komisie. Odstúpenie Európskej komisie ponúka príležitosť k dôslednej obnove, čo môže byť novým impulzom k obnoveniu väčšej dôvery v inštitúciu Európskej únie, a tým aj väčšej transparentnosti fungovania.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Slavkovská, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister,

    vypočula som si teda správu o tom, čo som sa dozvedela aj v novinách. Ja som chcela vedieť váš názor na to, čo sa to vlastne v tej Európskej komisii udialo. Tá vyšetrovacia správa jasne ukázala bahno, na ktorom Európska únia stojí. Poukázala na rôzne podvody, chyby a nedodržiavanie predpisov, na zlé hospodárenie, a čo je najhoršie, na nadržiavanie jednotlivým vyvoleným krajinám a neprijateľný lobizmus, inak povedané korupciu. Odhalilo sa pokútne zadávanie zákaziek, vyberanie a zamestnávanie súkromných firiem prepojených s ľuďmi okolo Európskej komisie. Prejavil sa hyenizmus v tom, že úradník, ktorý na tento marazmus poukázal ešte v minulom roku, bol okamžite odstránený, aby sa celá nechutná záležitosť ututlala a Európska komisia si šafárila ďalej. Komisári začínali s realizáciou rôznych projektov, na ktoré ani nemali dostatočné finančné prostriedky, takže boli vopred odsúdené na zánik. Ibaže, keďže to boli projekty už partnerské, príslušné krajiny boli tlačené na zloženie svojich 50 % na projekty, to sa tak napríklad evidentne dialo v školstve v programe Leonardo.

    Preto sa vás pýtam, pán minister, tak toto je ten cieľ, ktorý v zahraničnej politike chcete dosiahnuť? Treba naozaj robiť všetko pre to, aby sme sa dostali do Európskej únie, kde vrcholový manažment podvádza a pestuje korupciu?

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani poslankyňa, keď som počúval to, čo ste začali čítať, mal som také rôzne asociácie, že mi to niečo pripomína, možno aj tu doma na Slovensku nedávno. No ale k tomu, čo hovoríte.

    Áno, súhlasím s vami, že akákoľvek inštitúcia, ktorá potrebuje pre svoje fungovanie byrokratický aparát, často dochádza k situácii, že tento byrokratický aparát, a v Európskej komisii sú ich skutočne desiatky a stovky, vytvorí takú veľmi mocnú silu, ktorá vie veci ovplyvňovať. Správa rady múdrych ukázala, že áno, v praxi Európskej komisie boli nešváry a boli negatívne veci, tak ako ste o nich hovorili. Myslím si, že povzbudzujúce je to, že pritom, keď bolo na to poukázané, mali tú silu a podali demisiu, že sa nesnažili nejakým spôsobom tieto veci zakrývať, vysvetľovať alebo nejakým spôsobom ich interpretovať. A práve v tom si myslím, že je určitá nádej alebo proste záruka, že v budúcnosti nebude možné tieto veci opakovať a že v skutočnosti v budúcnosti budú musieť omnoho priehľadnejšie a jasnejšie fungovať.

    Nemecký kancelár Schröder povedal, že každá kríza má v sebe zakódovanú šancu na obnovu alebo na pozitívnu zmenu. A som presvedčený, že táto kríza Európskej komisie privedie skutočne k vyčisteniu tých vecí a že tieto celoeurópske inštitúcie budú fungovať efektívnejšie a lepšie. A o takúto účasť Slovenska máme v budúcnosti záujem a sme presvedčení, že Európa si dokáže vyriešiť tieto veci tak, aby to bolo skutočne na úžitok a na prospech všetkých krajín, ktoré sú súčasťou týchto organizácií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosil by som vás, keby ste zostali za rečníckym pultom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene opozičných aj koaličných poslancov a v mene svojom zablahoželal k dnešným meninám Eduardom, čiže aj Eduardovi Kukanovi všetko dobré. Zajtra je Jozefa. Pán minister, všetko dobré.

  • Končím bod programu hodina otázok.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Po nej budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o mzdách ústavných činiteľov.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predseda,

    chcem využiť príležitosť, že sú tu členovia vlády, lebo odídu. Dávam procedurálny návrh. Boli sme nedávno na ceste vo Veľkej Británii, kde na hodine otázok odpovedal pán Tony Blair, predseda britskej vlády, a ostatní členovia. Neexistovalo, aby na doplňujúcu otázku bola taká odpoveď, ako ju predviedol pán minister Palacka. Rokovací poriadok jasne hovorí, že poslanec, ktorý položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. A jediné, čo je tam obmedzenie, povedané v odseku 5, že prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty. Pán minister Palacka si svojvoľne vysvetlil § 131 hodiny otázok. Žiadam, aby v budúcnosti sa tieto veci neopakovali a aby k tým otázkam, ktoré som predniesol, dal do 30 dní písomnú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, ja by som chcela, aby mi chvíľočku venoval pozornosť hlavne pán minister Ftáčnik. Pán minister, môžem vás poprosiť o pozornosť?

  • Nie je to procedurálny návrh, ale je to protest proti urážlivému spôsobu, ktorý použil pán minister k odpovedi pani Slavkovskej. Pokojne ma môžete vypnúť, ale ja si myslím, pán minister, vyzeráte ako muž, tak by ste sa podľa toho mali aj správať a mali by ste sa pani poslankyni Slavkovskej ospravedlniť.

  • Po prestávke.

  • Prosil by som pána podpredsedu Presperína, aby zaujal miesto za predsedníckym stolom, bude viesť rokovanie.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím vás, keby ste sa posadili na svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Budeme pokračovať rozpravou, v ktorej teraz vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Dávam jej slovo.

    Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, pokoj.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    dovoľte mi, aby som povedala pár poznámok na margo predkladania novely zákona.

    Predmetný zákon sme pripravovali ešte v roku 1992 a neskôr v roku 1993 a myslím si, že tak ako tento zákon, aj ďalšie zákony by si už časom zaslúžili príslušnú novelu, ale nie v tomto zmysle. Chcem upozorniť znova na to, čo už tu odznelo z úst predsedu Najvyššieho súdu, že spomínaná novela bude mať skutočne mimoriadne dôsledky na sudcovský zbor. Myslím si, páni poslanci, či už z koalície, alebo z opozície, ktorí ste prišli do kontaktu so súdmi, že ste takisto zaregistrovali preťaženosť súdov. Súdy majú stovky, ba tisíce reštančných vecí. Súdne spory sa ťahajú niekedy polroka, niekedy rok, niekedy aj viac. Čo mňa najviac mrzí, je, že takouto novelou zákona vlastne krátkozrako prelievame alebo vyberáme z jedného vrecka peniaze a do druhého vrecka vkladáme. Teraz hovorím o štátnom rozpočte.

    Vo svojej minuloročnej praxi som sa stretávala nezriedka s prípadmi neplatičov výživného na maloleté deti. Neviem, či všetci o tom viete, ale v tom prípade, ak neplatiči - to už je jedno, či je to otec alebo matka - neplatia výživné, túto povinnosť preberá štát. Nehovorím teraz, že všetci rodičia, ktorým boli zverené deti, sa obracajú automaticky, ale je ich veľmi veľa a ich počet rastie. Čiže ja sa pýtam, či táto novela, ktorá bude sudcov demotivovať, keď skutočne prípady vymáhania výživného sa ťahajú niekoľko mesiacov, či toto je rozumné, ak budeme šetriť v štátnom rozpočte na valorizácii platov sudcov a na druhej strane budeme vyplácať sociálne dávky maloletým deťom. Toto je môj prvý argument, ktorý by som vám dávala do pozornosti, aby ste zvážili, či sudcovia majú byť v tej skupine ústavných činiteľov - okrem iných argumentov, ktoré tu už odzneli a nechcem ich opakovať -, či majú byť v tej skupine ústavných činiteľov, ktorí nebudú mať nárok na valorizáciu platov v tomto roku.

    Druhý argument, ktorý tu zatiaľ neodznel, alebo iba v časti vystúpenia predsedu Najvyššieho súdu, je naše smerovanie do štruktúr Európskej únie. Ak ste si pozorne prečítali posledný posudok Európskej komisie, bola tam pasáž, ktorá hovorila medzi odporúčaniami, že treba podporiť nezávislosť sudcov na Slovensku. Toto je jedna z podmienok nášho úspešného integračného úsilia. Takže ja sa pýtam, či takýto krok voči sudcom nie je kontraproduktívny k tej širokej aktivite, ktorú teraz vláda vyvíja spoločne aj s nami poslancami, ktorí sme členmi Európskeho integračného výboru, pri úsilí začleniť Slovensko do prvej skupiny krajín, s ktorými sa začne vyjednávanie. Je to zapísané v posudku Európskej komisie a myslím si, že v tomto prípade by vláda nemala konať kontraproduktívne ku svojim snahám smerom do zahraničia a nemala by vyslať takýto negatívny signál.

    A do tretice by som chcela poznamenať na záver. Hovorilo sa tu o rozbujnenosti štátnej správy. Niektorý z poslancov tu uvádzal príklady o tom, že na určitom okresnom úrade sú nadstavy úradníkov. Ja by som vám chcela dať do pozornosti jeden fakt a ten je myslím principiálny. Ak ste odsúhlasili koaličnou väčšinou, že sa rozrástli rady štátnych úradníkov nielen na tých okresných úrovniach, to sú malé ryby, ale že máme vo vláde o troch štátnych tajomníkov viac, ktorí majú, samozrejme, nemalé platy, nemalé výhody, ktoré im z toho plynú vrátane áut, štátnych telefónov, sekretariátov, poradcov, s tým ste súhlasili. Ak ste súhlasili alebo neprotestovali ste proti tomu, že nová vláda nastúpila 30. októbra už so zvýšenými platmi oproti Mečiarovej vláde o 4 000 korún, že si nová vláda za dva mesiace práce dala kvartálne odmeny 40 000 korún, myslím si, vážená koalícia, že by ste nemali byť takí úzkoprsí voči sudcom, ústavným činiteľom, ktorí nemajú tieto ďalšie takzvané služobné pôžitky, ako majú ministri, štátni tajomníci a vedúci úradov.

    Dúfam, že zvážite naše návrhy, ktoré už tu dali poslanci za HZDS, a vynecháte sudcov, prípadne aj prokurátorov z tejto novely zákona.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Prosím, dávam jej slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    člena vlády tu nemáme, pardon, vážený pán minister, prepáčte, chcela som vás osloviť, len zle som pozerala,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som hneď na úvod vyjadrila svoje rozhorčenie nielen nad tým, že zákon takéhoto obsahu bol do parlamentu predložený, ale i nad tým, že bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s rokovacím poriadkom a jeho § 89.

    Podmienky skráteného konania sú, a keďže ide o sudcov, verím, že sa budú zaujímať o tento prenos tak trošku z právnej stránky, čiže podmienky skráteného konania sú po a) ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Čím sú ohrozené, alebo v čom sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, keď neprejde táto novela o znížení platov sudcov skráteným konaním? Dovolím si tvrdiť, že v ničom nie sú ohrozené základné ľudské práva a slobody. Ďalšia podmienka § 89 je, že skrátené legislatívne konanie sa uskutoční, ak je ohrozená bezpečnosť štátu. V čom je ohrozená bezpečnosť štátu, ak nebude v skrátenom legislatívnom konaní prijatý tento návrh novely? Dovolím si opätovne konštatovať, v ničom. Po c) ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Dovolím si tvrdiť, že tým, že urýchlene neznížite platy prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, nehrozí štátu nič značné a už vonkoncom nie škoda, pretože pojem škoda v právnom predpise má svoj obsah a ten sa vôbec tohto legislatívneho návrhu nedotýka ani neohrozuje.

    Teda, vážení právnici Slovenskej republiky a vážení sudcovia Slovenskej republiky, dozaista vnímate ako odborne erudovaní ľudia s právnickým vzdelaním, že tu evidentne došlo k porušeniu zákona, k porušeniu § 89, ktorý v rokovacom poriadku dáva presne stanovené tri podmienky na skrátené legislatívne konanie.

    A takto, vážení odborníci z oblasti práva, sa v tomto parlamente od nástupu vládnej koalície permanentne porušujú zákony a rokovací poriadok. Takisto včera pri schválení skrátených legislatívnych konaní ďalších noviel bol takisto porušený § 89 rokovacieho poriadku.

    Pokiaľ ide o obsah zákona, dovolím si uviesť, že jednoznačne s ním nesúhlasím. Týmto zákonom sa totiž reálne znižujú platy sudcov. Berie sa sudcom to, čo im už bolo priznané. Nedávno, pred hodinou otázok, v tejto snemovni boli uvádzané názory, že už v minulosti poslanci terajšej opozície, to jest v predchádzajúcom volebnom období, mali vyjadrovať a prezentovať tie názory, ktoré tu v parlamente uvádzajú, pretože dnes je to populizmus. Chcem uviesť, že ako exministerka spravodlivosti môžem s plnou zodpovednosťou uviesť, že tie názory, ktoré tu budem prezentovať, som prezentovala aj v minulosti a počas svojej funkcie som zastupovala záujmy sudcov a výrazne som sa zasadzovala za ich náležité finančné zabezpečenie a ohodnotenie ako jednu z podmienok v Európe uznávanú ako podmienku nezávislosti súdnictva.

    Všetkým nám je jasné, že dôvodom predloženia prerokúvanej novely je zostavovanie štátneho rozpočtu. Vážení, dovoľte mi, aby som uviedla, že všeobecne sa uznáva pravda, že konštrukcia rozpočtu a jej príprava odhaľuje, odkrýva nielen hospodársky potenciál krajiny, ale i myslenie jeho zostavovateľov a ich stratégiu.

    Nedávno v tlači k predloženému rozpočtu vládou Mikuláša Dzurindu bolo uvedené - dovoľte mi, aby som doslovne citovala -, že "pri pohľade na návrh štátneho rozpočtu do parlamentu Dzurindovou vládou nie je celkom jasné, čo je v horšom stave, či ekonomika, alebo myslenie zostavovateľov rozpočtu". Dovolím si uviesť, že tento citát nie je z denníka Slovenská Republika, ale z iného periodika. Ja si dovoľujem konštatovať, že v horšom stave je myslenie zostavovateľov rozpočtu a ich stratégia. Už včera vo svojom vystúpení som uviedla, že vláda nemá rozvojové programy, preto robí reštrikcie aj tam, kde to nie je vôbec náležité. Požadovať plnenie predvolebných sľubov v zmysle zvýšenia platov je už dnes každému úsmevné. Takáto politika vlády je pre našu krajinu nebezpečná a, žiaľ, práve občania budú niesť jej dôsledky a na základe týchto noviel aj tí, ktorí sa podieľajú na plnení úloh štátu.

    Akcentujúc potrebu plnenia úloh štátu, nedávno predseda Slovenskej vlády pán Mikuláš Dzurinda sa obrátil na sudcov, aby pochopili ekonomickú situáciu a prejavili dávku vlastenectva. Táto výzva bola podľa môjho názoru viac než zaujímavá. Apelovať na to, aby slovenskí sudcovia, ktorí už prejavili veľkú dávku vlastenectva pri vzniku Slovenskej republiky a mali opätovne svoje vlastenectvo dokazovať a prejavovať finančným uskromňovaním, to je, nehnevajte sa, vlastne ignorácia ich postoja v minulosti.

    Pri delení česko-slovenskej federácie totiž v Čechách sa časť súdnictva stala nefunkčnou, keďže sudcovia prešli do lepšie platenej súkromnej sféry. Na Slovensku po vzniku Slovenskej republiky vtedajšie ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením vyzvalo sudcov Slovenska, aby napriek vtedajšiemu nenáležitému finančnému ohodnoteniu zotrvali pri výkone svojich sudcovských funkcií. Môžem jednoznačne uviesť, že na Slovensku ani jeden okresný súd sa nestal nefunkčným tak, ako sa to stalo v Čechách. Ja som našim sudcom povďačná, že práve na základe prejaveného vlastenectva zotrvali v súdnictve pri výkone sudcovských funkcií. Plne si treba uvedomiť, že znefunkčnenie jedného piliera moci na Slovensku pri vzniku novej štátnosti, pri jej zakladaní by mohlo spôsobiť nemalé problémy.

    Ak vláda Slovenskej republiky, konkrétne jej premiér, vyzýva z titulu vlastenectva k uskromňovaniu, podľa môjho názoru mala by ísť ona predovšetkým príkladom. Aké je to vlastenectvo a uskromňovanie sa vlády, keď si, ako pred chvíľou pani poslankyňa Keltošová už uviedla, zvýšila svoje platy o 4 000, keď za jeden až dva dni výkonu funkcií si priznala celomesačné platy? Aké je to vlastenectvo a uskromňovanie, ak si priznáva za dva mesiace 40 000 odmeny? A dokonca pani ministerka Schmögnerová ešte vyhlási, že verí, že to občania Slovenskej republiky pochopia.

    Ako to majú občania chápať, keď od nástupu tejto vlády im životná úroveň rapídne klesá? Veď odmena 40 000 pre členov vlády za dva mesiace vysoko prekročila odmenu, akú dostávali počas výkonu svojej funkcie členovia Mečiarovej vlády. Aj veľké reči o zmrazovaní platov členov vlády dnes sa zdajú byť súčasťou, teda dnes sa zdajú byť len súčasťou celého komplexu zmrazovania, a dokonca znižovania platov sudcov, polície, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a ďalších. Nie je bez zaujímavosti, že platy Mečiarovej vlády v roku 1998 neboli vôbec valorizované napriek tomu, že sme mali na to zákonný nárok, ale nikde sme sa tým do masovokomunikačných prostriedkov nešli chváliť, nikde sme to nezdôrazňovali, ale riadili sme ekonomiku štátu tak, a či sa vám to ľúbi, alebo nie, že vo viacerých ekonomických ukazovateľoch Slovenská republika bola na špici asociovaných krajín a viacerí politici západnej Európy konštatovali, že Slovenská republika v ekonomických parametroch spĺňa, opakujem, spĺňa podmienky na vstup do Európskej únie. Dnes, žiaľ, vážení zástupcovia vládnej koalície, už po niekoľkých mesiacoch vášho vládnutia sa táto skutočnosť nekonštatuje.

    Ale vráťme sa k predloženému legislatívnemu návrhu a položme si otázku, aká bude finančná úspora po prijatí tohto legislatívneho návrhu. Už viackrát bolo konštatované, že je veľmi žalostná, t. j. úspora plus-mínus 25 mil. korún. Aj keď táto suma v predstavách bežného občana je veľmi veľkou a nesmiernou sumou, z hľadiska štátneho rozpočtu všetci viete, ktorí sa podieľate na jeho zostavovaní a pripomienkovaní, že je to minimálna suma.

    Navyše, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ako exministerka spravodlivosti si dovolím upriamiť vašu pozornosť na jednu skutočnosť. Súdy Slovenskej republiky nie sú sústavou, ktorá čerpá len zo štátneho rozpočtu. Súdy svojou aktivitou sú sústavou, ktorá vlastne zarába do štátneho rozpočtu, to znamená, že v ich činnosti na základe súdnych poplatkov a iných poplatkov súvisiacich s návrhmi na konanie prinášajú do rozpočtu značný balík peňazí. V čase, keď som vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti, robili sme výpočet a porovnanie sumy, ktorú dostávajú súdy z rozpočtu a ktorá prichádza do rozpočtu na základe ich činnosti, a konštatovali sme, že táto suma už v tom čase, keď boli súdne poplatky nižšie, a kauzy, o ktorých sa rozhodovalo, viete, že poplatky sa platia aj z výšky finančnej sumy, o ktorej sa rozhoduje, boli oveľa nižšie, tak už v tom čase sme konštatovali, že výdavky sa takmer rovnajú príjmom zo súdnej aktivity.

    Túto skutočnosť vnímajú sudcovia a je im známa. Kladiem teda otázku: Ako má prerokúvaná novela motivovať sudcov k zvýšeniu ich aktivity? Vážení, my dnes požadujeme - a myslím - oprávnene od sudcov, aby zrýchlili súdne konanie, aby zvýšili svoju aktivitu. Nie som presvedčená, že táto novela prispeje k tomu, aby na súdoch došlo k urýchleniu prejednávania veci, o ktorých sudcovia rozhodujú, a že tým vyjdeme v ústrety aj našim občanom, ktorí oprávnene žiadajú zrýchlenie súdneho konania.

    Zvážiac všetky uvedené skutočnosti, ktorých som sa vo svojom vystúpení len stručne dotkla, dovolím si vyjadriť na záver stanovisko, že navrhujem nepokračovať v prerokúvaní tejto novely a nepostúpiť ju do druhého čítania.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za vystúpenie v rozprave.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    v tomto návrhu novely zákona, ktorý má pozastaviť uplatňovanie valorizačného mechanizmu úpravy platov vlastne u troch skupín, a to u ústavných činiteľov, u sudcov a prokurátorov, ako z rozpravy vyplynulo, najzávažnejšia záležitosť sa dotýka sudcov. Vystupujúci rôznymi argumentmi dávali návrhy na to, aby nedošlo k pozastaveniu uplatňovania valorizačného mechanizmu úpravy platov v roku 1999 u sudcov. Áno, je pravdou to, že vlastne skupina sudcov z týchto troch skupín je skupinou, ktorá by pri valorizácii vyžadovala najviac peňazí zo štátneho rozpočtu. Pre zaujímavosť uvediem štvrťročné nároky v prípade uplatňovania valorizačného mechanizmu v jednotlivých skupinách. U ústavných činiteľov to predstavuje vrátane 38-percentného odvodu na poistné štvrťročne 6,5 mil. korún, u prokurátorov 13,8 mil. korún, u sudcov 29,8 mil. korún štvrťročne. To znamená, že údaj, ktorý tu povedal pán predseda Najvyššieho súdu a ktorého sa dotýkali potom aj pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Tóthová, nie je celkom pravdivý. Ide o štvrťročný údaj, a to znamená v prípade uplatnenia takto znejúceho zákona úsporu zo štátneho rozpočtu 90 mil. korún u sudcov, teda nie 25 mil. To je dosť zásadný rozdiel.

  • Hlasy z pléna.

  • Však počítajte, 29,8 milióna je jeden štvrťrok, čiže za tri štvrťroky je to okolo 90 mil. korún. Takže vlastne z celkového objemu 200 mil. korún polovička je ovplyvnená samotnými sudcami, alebo väčšia časť je ovplyvnená kategóriou sudcov.

    Chcel by som vás všetkých, panie poslankyne a páni poslanci, ubezpečiť o tom, že vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že základom fungovania právneho a demokratického štátu je rovnosť jednak zákonodarnej, výkonnej a sudcovskej moci, ako aj nezávislosť sudcov a prokurátorov. Tým by som chcel teda reagovať na spochybňovanie tohto predsedom Najvyššieho súdu. Vláda Slovenskej republiky si to plne uvedomuje. Ale vláda Slovenskej republiky v roku 1999 stojí aj pred závažnou úlohou. Je to jedna z najzávažnejších úloh vo vývoji Slovenskej republiky, a to je otázka stabilizácie ekonomiky tejto krajiny, čo môže alebo má pre budúcnosť Slovenska mimoriadne vážnu úlohu. Preto vláda mobilizuje všetky ľudské aj hospodárske činitele na to, aby sme takúto ťažkú ekonomickú situáciu čo najskôr preklenuli a nakoniec vyriešili v prospech ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Za takejto situácie je obzvlášť významná predovšetkým solidarita a pochopenie aj pre výnimočné, i keď nepopulárne opatrenia v odmeňovaní, ku ktorým patrí aj zmrazenie výdavkov na platy sudcov, ústavných činiteľov a prokurátorov.

    Takže to principiálne, o čom tu teraz ideme hovoriť, je, či skupina sudcov je ochotná akceptovať solidárnosť s celým vývojom, ktorý v slovenskej ekonomike je, alebo sa chce stať výnimočnou skupinou pomimo ostatnej skupiny obyvateľstva. Čiže dominantná je tu otázka solidarity a pochopenia tejto výnimočnej situácie v Slovenskej republike.

    Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že nárok na valorizácie platov sudcov a prokurátorov je zákonným nárokom, ktorý u sudcov predstavuje aj istú časť ich ekonomických garancií nezávislosti. Obdobne to však platí aj pre prokurátorov. Vláda chápe, že u sudcov a prokurátorov je plat jediným zdrojom ekonomického zabezpečenia, a preto požiadavku na dočasné pozastavenie rastu platov považuje za obzvlášť citlivú. Ale zároveň chápe a chce veriť, že ako sudcovia, tak aj prokurátori pochopia, že nejde o zachytenie ich nezávislosti, ale skutočne o vyjadrenie určitej solidarity ku všetkým obyvateľom tejto krajiny. Nevalorizovanie platov za deväť mesiacov v roku 1999 nie je v žiadnom prípade snahou o obmedzovanie nezávislosti sudcov a prokurátorov, predstavuje iba nevyhnutný ekonomický krok, ktorý nadväzuje na rovnaké úpravy pri odmeňovaní policajtov, colníkov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a iných štátnych zamestnancov.

    Chcel by som vás teda poprosiť, aby ste odsúhlasili posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za jeho vystúpenie.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca. Konštatujem, že nie.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z diskusie, ktorá prebehla v prvom čítaní, vzišiel návrh, ktorý sa opakoval u troch diskutujúcich. Boli to pán Oberhauser, pán Engliš a pani poslankyňa Tóthová. Prečítam tento návrh, ktorý tu zaznel. Návrh znie: Neodporučiť predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152 z 5. marca 1999 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130).

    Chcem pripomenúť, že v druhom čítaní sme schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy výborov (tlač 130a) a pozmeňujúci návrh, ktorý v mene skupiny poslancov podal poslanec Sopko.

    Prosím spravodajcu poslanca Ivana Šimka, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V druhom čítaní bolo schválených viacero doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov jednak zo spoločnej správy a mimo iného aj z rozpravy bol schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Sopka. Tento pozmeňujúci návrh riešil vlastne dve otázky. Jednak skrátil lehotu, alebo teda skrátil obdobie pred voľbami na vytvorenie okrskov starostami a primátormi. Skrátil ju z pôvodných 45 dní pred voľbami na 30 dní pred voľbami. To bola časť pozmeňujúceho návrhu. A druhá časť pozmeňujúceho návrhu riešila veľkosť volebného okrsku s tým, že pôvodný návrh bol, aby okrsky boli zriaďované tak, aby ich vytváralo zhruba 2 000 voličov. Pán poslanec Sopko navrhol, aby sme to zjednotili s volebným zákonom alebo s pravidlami pre voľby do Národnej rady. A taktiež bol schválený návrh, aby teda ten počet občanov-voličov bol zhruba okolo 1 000.

    Je potrebné si uvedomiť, alebo upozornil som počas druhého čítania, že predovšetkým skrátenie tejto lehoty je potrebné premietnuť do ďalších ustanovení návrhu vzhľadom na to, že okrsková volebná komisia sa mala vytvoriť, myslím, 40 dní pred voľbami, 45 dní pred voľbami mali byť vytvorené okrsky, 40 dní mali byť nahlásení členovia do okrskových volebných komisií a potom už mala začať konať niektoré úkony. A keď budú okrsky vytvorené len 30 dní pred voľbami, tak, samozrejme, nebude môcť byť 40 dní pred voľbami ustanovená okrsková komisia, nebude môcť robiť tie úkony, ktoré podľa iných ustanovení má robiť. Čiže bolo potrebné buď premietnuť skrátenie tej lehoty do iných ustanovení návrhu, tu sme však narazili na problémy technického rázu. Jednoducho ľudia, ktorí sa zaoberajú organizáciou volieb, nás upozornili na to, že zrejme by dochádzalo k veľkým organizačným problémom, ak by došlo k tomuto skráteniu, a z toho dôvodu odporučili, aby sme postupovali opačným spôsobom, nie premietnuť túto zmenu do ďalších ustanovení, ale aby sme vypustili túto časť zmeny, ktorú sme schválili v druhom čítaní v rámci návrhu pána poslanca Sopka. Prediskutovali sme to aj s pánom poslancom Sopkom, ktorý súhlasil s týmto postupom, a na základe toho predkladám pozmeňujúci návrh 30 poslancov, ktorý smeruje k tomu, aby sme v § 2 ods. 2, ku ktorému smeroval návrh poslanca Sopka, nahradili číslovku 30 znovu číslovkou 45, t. j. aby sme sa vrátili k tomu, čo bolo v návrhu zákona.

    Je to návrh podľa § 85 ods. 3, keďže nemožno celkom povedať, žeby išlo o legislatívnotechnickú chybu, pri ktorej nie je potrebných 30 podpisov, ale ide o iný pozmeňujúci a doplňujúci návrh smerujúci k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa ods. 1, a to sú tie ustanovenia, ktoré boli zmenené pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní. Z toho dôvodu, pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu po skončení rozpravy v treťom čítaní.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka.

    Prosím, aby ste sa pripravili na prezentáciu a hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh bol schválený.

    Podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za prijatie tohto zákona. Tým sme otvorili možnosť definitívne na voľbu prezidenta občanmi.

    Ďakujem.

  • Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 159. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, predkladá vláda Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, sa navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu z doterajších 3 000 Sk mesačne na 3 600 Sk mesačne a zo 16,20 Sk na 19,40 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Účelom zmien zákona číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je nahradenie inštitútu minimálnej mzdy inou veličinou, konkrétne sumou 3 000 Sk, resp. 2 250 Sk na 1 500 Sk, ktoré sumy by mali byť výpočtovým základom na účely týchto zákonov upravujúcich poistné systémy.

    Vzhľadom na skutočnosť, aby nedošlo k ohrozeniu základného práva na dôstojnú životnú úroveň zabezpečenú odmenou za vykonávanú prácu, vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím poverenú členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Kláru Sárközy, aby informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vám podala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 143 z 2. marca 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 16. marca 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 10. schôdzi výboru dňa 16. marca 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159), a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Slovo má pani poslankyňa Aibeková v rozprave.

    Nech sa vám páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prerokúvame ďalší bod programu a je tu predložený ďalší návrh zákona na skrátené legislatívne konanie. Aj keď niektoré návrhy zákonov, ktoré boli predložené úplne pragmaticky, poviem, že vláda musela predložiť na skrátené legislatívne konanie, pretože sa týkajú rozpočtu, a nemôžeme sa zaoberať skôr rozpočtom, kým neschválime tieto návrhy zákona, tak v tomto prípade to skutočne nebolo absolútne potrebné. My sme predkladali návrh zákona na úpravu minimálnej mzdy. Neprešiel tento náš poslanecký návrh. Bolo nám vtedy sľúbené, že bude predložený do parlamentu návrh, ktorý predloží príslušné ministerstvo. V poriadku. Berieme tento návrh, ale odporúčam, aby sa Národná rada týmto návrhom zaoberala v riadnom konaní. V riadnom konaní, pretože tento návrh nesúvisí s rozpočtom. Sám pán minister uvádzal a uviedol vo svojom úvodnom slove, že vzhľadom na skutočnosť, aby nedošlo k ohrozeniu základného práva na dôstojnú životnú úroveň zabezpečenú odmenou za vykonanú prácu, je potrebné rokovať v skrátenom konaní.

    Pritom ak si dobre prečítate dôvodovú správu, ktorá je k zákonu, samo ministerstvo - a správne - priznáva, že k 1. 2. 1999 iba 157 zamestnancov z 270 000 zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry poberalo minimálnu mzdu. Tak to je kvôli 150 zamestnancom ohrozené základné právo na dôstojnú úroveň? Je tu potrebné prijímať skrátené konanie? Ak sa prijme minimálna mzda na úrovni 3 600 Sk, tak sa bude dotýkať 1 328 zamestnancov. Tak aké ohrozenie?

    Keď sme my predkladali tento návrh zákona, tak nám pán poslanec Roman Kováč vytýkal, že zákon nie je systémový, že sme iba upravili minimálnu mzdu a neriešili sme ďalšie kroky, ktoré s tým súvisia. A toto je systémový krok, keď ministerstvo nahradí slovo minimálna mzda sumou 3 000 Sk? Pritom s rozpočtom to skutočne nesúvisí, pretože sme preberali rozpočty, jednotlivé gestorské výbory, a keď ste si pozreli celý rozpočet, tak veľmi dobre viete, že za štát je iná suma aj v rozpočte navrhnutá ako táto minimálna mzda, resp. náhrada slovom 3 000 Sk. To sa nebude realizovať ani v rozpočte. Nie je to potrebné, pretože zákon číslo 273 a číslo 274 z roku 1994 hovoria, tak boli novelizované, že sa určuje odvod každoročne pri rozpočte, teda že navrhne príslušný rezort, ktorý predkladá rozpočet, a tam sa určí suma. Tá suma nesúvisí so zákonom o minimálnej mzde. Toto sme pripomienkovali aj pri predložení nášho poslaneckého návrhu. Opakujem, že my sme za úpravu minimálnej mzdy, ale skutočne tu nie je opodstatnené toto zhodnotenie, že tu pôjde o ohrozenie základného práva na dôstojnú životnú úroveň.

    Navyše ste, pán minister, nepredložili, ako to vtedy žiadal od nás pán poslanec Roman Kováč, aby tento návrh obsahoval aj to, ako sa upravia mzdové tarify, pretože, áno, minimálna mzda sa rovná základná mzdová tarifa, takže potom by sa mali zvýšiť, ale návrh zákona to neobsahuje.

    Ak dovolíte, poviem svoj názor. Preto ministerstvo predkladá tento návrh na skrátené legislatívne konanie, že tam veľmi šikovne alebo nešikovne legislatívne zapracovali dva články - článok III a článok IV. Zaujímavý je práve ten článok III, pretože podľa toho sa bude inak kreovať správna rada Sociálnej poisťovne, resp. je nové znenie, ako sa môže vláda zbaviť nepohodlného člena Sociálnej poisťovne. A tento zákon je absolútne účelovo namierený proti pánu poslancovi Tkáčovi, ktorý nielenže je členom správnej rady Sociálnej poisťovne, ale je predsedom tejto správnej rady. A vy ho podľa doterajšieho zákona nemôžete odvolať. Potrebujete ho odvolať napriek tomu, že je medzinárodne uznávaný a Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia ho v minulom roku v Kórei zvolila za člena tohto medzinárodného byra.

    Upozorňujem, že tento zákon číslo 274 predkladal takmer pred piatimi rokmi, bolo to, myslím, v apríli alebo v máji 1994, pán minister Brocka. Odvtedy bolo niekoľko možností, aby sa tento zákon novelizoval, čiže nebola to naša účelová novela, bola daná iným ministrom. A zrazu sa musí dávať na skrátené legislatívne konanie návrh, len aby ste toto mohli zrealizovať. Máte na to právo, prosím, ale myslím si, že by sa to malo všetko udiať riadnym legislatívnym konaním.

    Preto dávam návrh, aby sa tento zákon neprerokúval v skrátenom legislatívnom konaní. To, že dôvody neobstoja tak, ako sú napísané, nemá to súvis s rozpočtom, čiže ani takýto racionálny dôvod nemôžeme brať. A navrhujem, aby tento návrh išiel potom do prvého čítania a prerokoval sa v riadnom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    viem, že ide o vládny návrh, a teda pán minister nemá právo, právo teda má, ale bolo by veľmi ťažké postupovať proti rozhodnutiu vlády. Ale rád by som podčiarkol a upozornil na skutočnosť, ktorú spomínala pani poslankyňa Aibeková. Naozaj by nebolo vhodné, aby terajší predseda správnej rady pán poslanec doc. Tkáč, ktorý bol na medzinárodnom fóre ustanovený do vysokej funkcie, bol takýmto spôsobom účelovo, prostredníctvom účelových ustanovení zákona odvolávaný. Navrhujem, aby toto plénum poslancov pomohlo vyriešiť tento problém a naozaj neschválilo skrátené konanie.

    Ďakujem.

  • Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    pripojila by som sa k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej a chcela by som zdôrazniť, že táto novela, tak ako je predkladaná, zo svojej vecnej stránky, pokiaľ ide o zvýšenie z 3 000 na 3 600 korún, je určitým kompromisom medzi naším návrhom, ktorý bol 4 000 korún, a súčasným právnym stavom. Takže v tejto situácii navrhovať 3 600 po dohode so sociálnymi partnermi považujem za zrejme jediné východisko vlády. Ale naozaj vidím, a to sa mi nepáči na tomto návrhu, keď nás pokladáte za naivných a myslíte si, že sme prehliadli skrytý dôvod, prečo ste tam uviedli aj novelu zákona číslo 274. Nehnevajte sa, pán minister, myslím si, že dá sa novela zákona číslo 274 pripraviť, ale potom komplexne tak, aby sa tam upravili aj iné veci, ktoré možno už trebárs v tomto zákone upraviť, ale účelovo tam vsunúť kvôli jednej osobe, ktorá navyše, myslím si, že všetkým poslancom je tu dobre známa, Sociálna poisťovňa je fungujúca inštitúcia, takže nevidím tu dôvod na to, aby v tejto novele zákona bol novelizovaný aj zákon číslo 274.

    A ešte jednu poznámku by som chcela povedať. Takisto sa odvolávam na vystúpenie pána Romana Kováča spred 2-3 mesiacov, ktorý vytýkal nášmu návrhu zákona, pod ktorým som bola ja podpísaná, nesystémovosť. Vtedy nám bolo sľúbené, že novela zákona o minimálnej mzde bude systémovo riešená, že nejde len o zvýšenie sumy z 3 000 na 4 000 korún, že vôbec nejde o peniaze, že tu ide o koncepčný zámer. A ja som sklamaná týmto návrhom, pán minister, preto sa pripájam k návrhu pani poslankyne s tým, aby sme neprerokúvali ďalej tento návrh a vôbec nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši?

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pretože prerokúvame skrátené legislatívne konanie a k meritórnym častiam zákona budeme rozprávať potom pri prvom čítaní, chcel by som sa predovšetkým vyjadriť k tomu, čo nás vlastne viedlo k tomu, aby sme išli na skrátené legislatívne konanie. Viete veľmi dobre, že minimálna mzda je jeden z veľmi dôležitých atribútov vôbec celého sociálneho dialógu a na rozdiel od predkladaných návrhov, ktoré tu boli predkladané ako poslanecké návrhy, tento návrh zákona je výsledkom tripartitného vyjednávania medzi sociálnymi partnermi s tým, že vlastne inštitút minimálnej mzdy je aj veľmi dôležitým nástrojom pri kolektívnom vyjednávaní. Nezachytenie valorizácie potreby zvýšenia minimálnej mzdy, to nie je tých 127 ľudí, ale je to hranica, od ktorej sa vlastne odvíja potom celé ďalšie kolektívne vyjednávanie. Takže je to jednak výsledok tripartitného rokovania, kde sociálni partneri požadovali, aby so schválením štátneho rozpočtu bola zároveň schválená nová výška minimálnej mzdy. To je jedna vec.

    Druhá vec, treba si zobrať do úvahy, že neexistuje len štátny rozpočet, existuje schvaľovanie spolu so štátnym rozpočtom aj rozpočtov verejnoprávnych inštitúcií, konkrétne Národného úradu práce, a práve schválenie takéhoto znenia zákona je podmienené aj správnym schválením rozpočtu Národného úradu práce. A preto je tu návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani spravodajkyňa. Nie.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu. Predložte návrhy na uznesenie.

  • Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, a to od pani poslankyne Aibekovej. Prosím vás, dajte o tom hlasovať. Pani poslankyňa Aibeková mala pozmeňujúci návrh.

  • Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Aibekovej, ktorá žiada, aby Národná rada nesúhlasila s prerokovaním tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme sa prezentovať a hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Teraz by som prečítala návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 160. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 144.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov sa výška minimálnej mzdy navrhuje upraviť z 3 000 Sk mesačne na 3 600 Sk mesačne a zo 16,20 Sk na 19,20 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Táto navrhovaná výška zohľadňuje súčasnú úroveň sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu stanovenú zákonom číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok a zároveň aj rast spotrebiteľských cien o 6,7 % od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy, t. j. od 1. 1. 1998 do konca roku 1998, ako aj predpokladaný rast približne okolo 10 % do konca roku 1999. Takže konštrukcia 3 600 Sk vychádzala z týchto dvoch základných parametrov, podľa ktorých bol daný tento návrh na 3 600 Sk mesačne.

    Tento návrh zároveň rešpektuje súčasnú, ako aj v roku 1999 predpokladanú úroveň dohodnutých najnižších miezd vrátane odvetví s trvale dosahovanou nízkou úrovňou priemerných mesačných miezd, ako napríklad odevného a textilného priemyslu, spracovania kože a výroby kožených výrobkov, maloobchodu a poľnohospodárstva.

    Chcel by som aj vás, vážené poslankyne a vážení poslanci, informovať o tom, že tento text návrhu zákona bol upravený pracovnou skupinou, ktorá bola vytvorená pri Rade pre hospodársku a sociálnu dohodu Slovenskej republiky na riešenie problematiky minimálnej mzdy. Táto pracovná skupina bude aj naďalej pokračovať v práci, ktorá by mala vyústiť do konca júna 1999, kde by sa mal vlastne systémovo doriešiť rad vecí, o ktorých tu bola reč pri schvaľovaní skráteného legislatívneho konania a vlastne zaviesť systémový prvok prípadnej valorizácie výšky minimálnej mzdy.

    Vo vládnom návrhu zákona sa súčasne navrhuje nahradiť aj inštitút minimálnej mzdy v zákonoch upravujúcich poistné systémy, t. j. v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov pevnými sumami 3 000 Sk, resp. 2 250 Sk a 1 500 Sk. Sú to sumy zodpovedajúce doteraz platnej výške minimálnej mzdy pre jednotlivé skupiny obyvateľstva v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z.

    Chcel by som vás zároveň informovať o tom, že v Legislatívnej rade vlády je nariadenie vlády, ktorým sa upravujú mzdové kategórie vo väzbe na predpokladanú zmenu minimálnej mzdy ako výsledok tripartitného vyjednávania, to znamená, že táto záležitosť je pripravená, aby následne po schválení zákona boli upravené aj mzdové tarify.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközyovej.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Úvodom si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159), ktoré sme schválili.

    Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Brocka. Nikto viac? Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prepáčte, že znovu vystupujem, ale nemala som možnosť inak zareagovať na pána ministra iba týmto vystúpením.

    Pán minister, vy veľmi dobre viete, že som povedala pravdu, že skrátené legislatívne konanie kvôli 127 zamestnancom je skutočným nezmyslom, a to, že s týmto súvisia mzdové tarify, som povedala ja vo svojom vystúpení. Ale vy veľmi dobre musíte vedieť alebo mali by ste vedieť, že vyjednávania o mzdách už prebehli, takže je zbytočné teraz hovoriť, aké budú tarify, keď kolektívne zmluvy sú podpísané. Bolo by to pomohlo zástupcom odborov alebo odborárom, keby tento návrh tu bol skutočne koncom minulého roku.

    Čo sa týka vládneho návrhu, v takejto podobe skutočne bol predložený bývalým Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky už v septembri, v takej istej výške. A vtedy síce nefungovala tripartita, ale môžete si pozrieť materiály na rezorte, máte ich, ja som vtedy tento návrh predkladala pred Legislatívnou radou vlády a boli tam aj vyjadrenia zástupcov tak zamestnancov, ako zamestnávateľov. Ani jedni s výškou 3 600 korún nesúhlasili. Odborári žiadali 3 800 korún a zamestnávatelia žiadali, samozrejme, nižšiu sumu, pretože pri každom prerokúvaní zákona o minimálnej mzde dochádza a bude dochádzať k takejto situácii, pretože dáva to aj logika týchto troch strán tripartity. Vláda musí hľadať kompromis.

    Takže keď sa dáva poslanecký návrh, tak, samozrejme, my sme stanoviská tripartity nemohli mať, ale sme sa odvolávali na tie, ktoré boli predložené s tým predchádzajúcim návrhom zákona.

    A, pán minister, tento zákon nespĺňa ani kritériá rokovacieho poriadku, a to § 68 ods. 4, kde ak s týmto zákonom súvisí nariadenie vlády a bude mať účinnosť k jednému termínu, a musí mať, alebo malo by mať od toho 1. apríla, tak toto nariadenie vlády ste nepredložili, ako budú vyzerať novoupravené mzdové tarify. Toto od nás požadoval pri našom predloženom návrhu pán poslanec Roman Kováč. Ale my ako poslanci nemôžeme tvoriť nariadenie vlády. Teraz ma prekvapuje, že to od vás nežiada. A skutočne je takto porušený aj rokovací poriadok.

    Takže tento návrh by sa nemal ďalej prerokúvať a malo by byť jeho prerokúvanie odsunuté, až ministerstvo doloží aj to nariadenie vlády. Máte to hotové, tak si myslím, že nie je problém, aby to nariadenie vlády, tak ako ho máte pripravené, bolo poslancom doložené.

    Takže zopakujem svoj návrh: Pozastaviť rokovanie o tomto bode programu, až keď bude doložené nariadenie vlády, bude tak splnený § 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    dámy a páni,

    tento vládny návrh zákona je iný, ako bol ten, ktorý prišiel do Národnej rady od predchádzajúcej vlády v minulom roku. Je iný, ako bol predložený poslanecký návrh do parlamentu, ktorý navrhoval zmenu minimálnej mzdy, teda sumy minimálnej mzdy. Tento návrh je komplexnejší a myslím si, že na dané pomery, na daný stav ekonomickej situácie zodpovedá najlepšie riešeniu problému aj otázky minimálnej mzdy, aj jej vzťahu k životnému minimu, aj vo vzťahu k verejnoprávnym inštitúciám, či to je Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne.

    Vo svojom vystúpení chcem zareagovať na jeden problém, ktorý nebol riešený napríklad v doteraz platnom zákone o Sociálnej poisťovni, zákone číslo 274/1994 Z. z., ktorý týmto návrhom novelizujeme. Pani kolegyňa Aibeková má pravdu, že keď som predkladal ten pôvodný, teraz platný návrh zákona do parlamentu, nebola tam taká účelová zmena, ona to nazvala účelovou zmenou, to, čo sa navrhuje v tomto návrhu zákona, že reprezentatívne zložky, ktoré obsadzujú samosprávne orgány Sociálnej poisťovne, majú právo aj odvolať svojich zástupcov z najvyšších samosprávnych orgánov.

    Priznám sa vám, pani kolegyňa Aibeková, že mi to vtedy nenapadlo, ale, bohužiaľ, život nás učí a musíme sa poučiť a podľa toho sa aj zariadiť. Keď sme ten návrh zákona koncipovali, keď sme ho koncipovali na tripartitnom princípe, podľa ktorého samosprávne orgány sa z jednej tretiny tvoria zástupcami poistencov, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami vlády, tak nám možno nie všetkým, ale mne nenapadlo, že by prípadne v samosprávnom orgáne boli zástupcovia aj vtedy, keď už nezastupujú jednu z tých troch tretín, ktoré majú právo nominovať svojich zástupcov do samosprávnych orgánov.

    Mali sme po voľbách taký prípad, že bol v správnej rade človek, ktorý už nebol členom toho reprezentatívneho orgánu a bol členom samosprávnej rady, ale jednoducho on správne pochopil ducha toho zákona a sám odstúpil zo správnej rady, lebo už nereprezentoval tých, ktorí ho do toho orgánu vyslali. Bohužiaľ, pán kolega Tkáč, ktorého odborné schopnosti nespochybňujem, vytvoril zvláštny precedens. On je v správnej rade a ja v tejto chvíli neviem, ktorú tretinu zastupuje. Koho? Poistencov, zamestnávateľov alebo, nedajbože, vládu? Myslím si, že z jeho strany by bolo úplne korektné, keďže po voľbách prišlo k zmene, pre niekoho k zásadnej, napríklad tak, že sa zmenili orgány parlamentu, zmenila sa vláda a bolo by úplne namieste, keby on ako poslanec alebo občan tohto štátu to zobral rovnako na vedomie, ako to zobrala väčšina občanov. Ale on stále sedí v správnej rade a čaká a pozerá sa na nás, čo urobíme. Myslím si, že keby sa on zachoval tak, ako káže duch tohto zákona, tak v tejto jednej veci by sme nemuseli novelizovať zákon o Sociálnej poisťovni. Ale myslím si, že keď pol roka po voľbách mu to neprišlo, že to treba asi spolu s tými ostatnými zmenami v tomto zákone urobiť.

    Podporujem tieto zmeny a odporúčam aj vám, páni kolegovia, aby ste ich rovnako podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami k rečníkovi pánovi poslancov Brockovi.

    Ako prvá je pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Brocka, ja som nenamietala, že nie je potrebné novelizovať zákon číslo 274, lebo naozaj má 5 rokov existenciu a okrem toho, že pri bývalých rozpočtoch, keď to rokovací poriadok ešte umožňoval, sa vtedy upravovali odvody do fondov štátom, viete dobre, že okrem toho nebolo nič v tomto zákone menené. Ale ja som namietala, že nebolo to potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, že sa mohla táto novela seriózne predložiť ako samostatný bod. Pretože aj legislatíva Národnej rady vždy upozorňovala a upozorňoval na to bývalý poslanec za SDĽ právnik pán Benčík, a vy si na to iste spomínate, že nie je dobré, ak v jednej novele sú nepriame novelizácie ďalších zákonov. Povie vám to každý legislatívec v Národnej rade. Čiže súhlasím, že treba zmeniť zákon číslo 274, ako sa pripravuje aj veľká novela zákona číslo 273, proti tomu nenamietam, ale namietala som proti skrátenému konaniu, pretože logika, ktorú použil pán minister, skutočne nemá hlavu. Ak by bol predložil dve samostatné novely, v poriadku, boli by sme o nich diskutovali, boli by sme mali čas, ale nebol tu dôvod. A to bola hlavná moja pripomienka k zákonu číslo 274 a k článku III, že naozaj to nemá opodstatnenie na skrátené konanie. Nakoniec aj sám pán minister v dôvodovej správe uvádza to, čo som uviedla ja, že vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na platby poistného plateného štátom sa neprejaví. Čiže prečo skrátené legislatívne konanie, keď to nemá súvis s rozpočtom, ako som opakovane povedala? Čiže o toto išlo, viete, nieže zákon číslo 274 netreba novelizovať.

  • Ďakujem.

    Prosím, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    takisto v mojom vystúpení som povedala, že zákon číslo 274 by možno už bol zrelý na určité zmeny, ale skutočne, pán poslanec, ja sa pýtam aj vás, aj celej snemovne: Čo má spoločné minimálna mzda so zložením správnej rady Sociálnej poisťovne? Aký to má vplyv napríklad na štátny rozpočet, o ktorom teraz hovoríme? Ja v tom nevidím žiadnu logiku okrem personálnych výmen. A obávam sa, páni poslanci, že toto je prvý krok a za tým sú už avizované ďalšie kroky vo väzbe na Sociálnu poisťovňu, rozdelenie nemocenského fondu a fondu dôchodkového zabezpečenia a pričlenenie nemocenského fondu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čiže ak toto potrebujete v skrátenom legislatívnom konaní zrealizovať, potom to chápem. Samozrejme, že to nepodporujem, ale zároveň upozorňujem na to ešte raz, nie je tu logika veci.

    Prerokúvame návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. A preto nechápem, prečo ste tam vsunuli ten článok III na zloženie správnej rady Sociálnej poisťovne, keď táto je po prvé funkčná, po druhé hlasovací mechanizmus aj tak nedovolí poslancovi Tkáčovi, keďže má len jeden hlas, aj keď je predseda správnej rady, tam musí byť dvojtretinová väčšina každej tretiny, nadpolovičná väčšina každej tretiny v Sociálnej poisťovni. Čiže ak sú tam štyria alebo ďalší zástupcovia štátu, kedykoľvek ho prehlasujú. To nie je ako v zdravotnej poisťovni.

    A do tretice si myslím, páni poslanci, že skutočne by sme si mali vážiť aspoň zásady legislatívneho poriadku a legislatívneho konania a nemiešať dohromady minimálnu mzdu so správnymi orgánmi Sociálnej poisťovne alebo ktorejkoľvek ďalšej inštitúcie, keď to nemá žiaden dosah na štátny rozpočet, a my sa náhlime preto, aby sme mohli prijať štátny rozpočet.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Brocku a podporiť zmenu, ktorá je navrhovaná v článku III zákona číslo 274, pretože podľa môjho prieskumu a vedomostí je to požiadavka nielen vlády, ale aj ostatných sociálnych partnerov. Počas volebného obdobia dochádza k personálnym zmenám a nebolo možné, aby sociálny partner, ktorý navrhol Národnej rade zvoliť do tohto orgánu svojho zástupcu, ho navrhol aj odvolať. Týka sa to teda všetkých troch partnerov a považujem to za správne. A za správne považujem aj to, že je to v tomto zákone, pretože znovu by sme museli robiť ďalší návrh vo výbore pre sociálne veci a bol by to vlastne o jeden krok viac. Myslím si, že sa to neprieči žiadnej etike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši.

    Nech sa vám páči, pán minister.

  • Chcel by som len zareagovať na jednu vec, a to sa týka otázky nariadenia vlády. To nariadenie vlády súvisí podľa zákonnej normy so zákonom číslo 1, to znamená so zákonom o mzdách a nie so zákonom o minimálnej mzde. To znamená, že k zákonu číslo 1 k mzdám toto nariadenie vlády bude potrebné a bude ho treba tam doložiť.

    Chcel by som požiadať snemovňu o podporenie o posunutie návrhu do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Nie.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajkyňu, aby návrh uviedla.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali, páni poslanci, poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajkyňu, aby navrhla lehotu pre druhé čítanie.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 144 z 2. marca 1999 odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 133. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 128.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a po dohode so sociálnymi partnermi - Konfederáciou odborových zväzov a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Účelom návrhu tohto zákona je upraviť vzťahy hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami pri riešení zásadných otázok hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja a právne upraviť postavenie a pôsobnosť Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako tripartitného dohodovacieho orgánu, ktorého cieľom je dosiahnutie dohody pri riešení týchto zásadných otázok. Návrh zákona ustanovuje podmienky reprezentatívnosti zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov a postup pri riešení sporov o určenie reprezentatívnosti, zachováva princíp paritného zastúpenia jednotlivých sociálnych partnerov v orgánoch Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a ich pôsobnosť. V prípade nedosiahnutia dohody pri prerokovaných materiáloch návrh zákona upravuje opravný mechanizmus opätovného prerokovania materiálov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, resp. o predložení návrhu sociálnych partnerov spolu s vládnym návrhom do parlamentu.

    Návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 10. februára 1998, ako aj s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce týkajúcich sa tejto oblasti.

    Návrh zákona neobmedzuje sociálny dialóg medzi partnermi, ustanovuje len pravidlá, jeho pravidlá a vytvára priestor pre sociálnych partnerov na ich účasť pri vytváraní stabilného ekonomického a sociálneho prostredia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi ako spravodajcovi výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, pracovne nazývanom zákon o tripartite (tlač 133), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ako spravodajca si osvojujem v prvom čítaní stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny, doplnky a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pred otvorením všeobecnej rozpravy mi dovoľte iba jednu poznámku. Návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, pracovne nazývaný zákon o tripartite, bude vlastne prvýkrát v histórii u nás takto prijatý. Bola to požiadavka najväčšej odborovej centrály Konfederácie odborových zväzov, ktorú pred tromi rokmi prijali odborári na 3. zjazde. Schválením predmetného zákona Národnou radou sa právnou cestou zriadi Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a upravia sa vzťahy medzi sociálnymi partnermi pri vyjednávaní a dohodovaní o zásadných otázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja na celoštátnej úrovni. Túto časť z výboru veľmi zdôrazňujeme, pretože sociálne partnerstvo sa dostáva na najvyššiu právnu úroveň.

    Na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 22. decembra 1998 sociálni partneri vyjadrili súhlas s jeho vydaním a obsahovou stránkou. Chcem len pripomenúť, že otvorenou ostáva iba jediná otázka pred diskusiou, samozrejme, kde nie sú doriešené a ošetrené v tomto návrhu zákona poslanecké návrhy alebo skupiny poslancov. Predpokladám, že týmto sa budeme zaoberať vo výbore a že aj vy v diskusii v rozprave, hlavne v druhom čítaní, predložíte niektoré návrhy. Od prijatého zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve očakávame zvýšenie kvality tripartitných vzťahov.

    Toľko úvodom.

    Žiadam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kalman, pán poslanec Rusnák Štefan. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kalmanovi ako prvému vystupujúcemu v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    tak ako povedal kolega Mesiarik, stojíme pri rokovaní návrhu zákona, ktorý prvýkrát v histórii uzákoní sociálne partnerstvo, prvýkrát uzákoní určitú oblasť, ktorá dosiaľ u nás nikdy zákonom uzatvorená nebola. Hneď úvodom chcem povedať, že vítam návrh zákona, resp. vítam skutočnosť, aby sa tripartita dostala na zákonnú úroveň. Vzhľadom na to, že si dovolím tvrdiť, že mám určité skúsenosti aj poznatky, dovoľte mi, aby som pár myšlienkami vlastne priblížil a zdôraznil význam tohto systému a zároveň sa vyjadril aj k navrhovanej právnej norme.

    Významnou črtou demokratickej spoločnosti je umožnenie občanom participovať na procesoch spolurozhodovania a na kontrole výkonu štátnej správy, na čo je v spoločnosti vytváraná aj vhodná inštitucionálna štruktúra. Súčasťou procesu rozvíjania demokracie je tiež demokratické chápanie a riešenie problémov, úloh, požiadaviek či konfliktov záujmovo odlišných skupín občanov, resp. občianskych združení. Medzi najvýznamnejšie formy spoluúčasti patrí forma sociálneho partnerstva a kolektívneho vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi reprezentovanými ich združeniami a tiež vládou. Takouto formou sa nielen presadzujú záujmy jednotlivých strán, ale sociálne partnerstvo je zároveň aj prevenciou na riešenie konfliktov medzi týmito partnermi. Jednoducho povedané, v slobodnej demokratickej spoločnosti sa sloboda presadzovania záujmov a názorov neobmedzuje len na oblasť parlamentu, ale vo sfére kolektívnej práce a najmä združeniami zamestnávateľov a zamestnancov inštitucionalizáciou ich dialógu a inštitucionalizáciou ich spoluúčasti na rozhodovacích procesoch.

    Medzinárodná konfederácia slobodných odborov vo Viedni v septembri na svojej konferencii konštatovala, že vlády v mnohých krajinách sa snažia podporovať kolektívne vyjednávanie predovšetkým preto, lebo je to prostriedok, ako riešiť kompromisom konflikty medzi záujmami kapitálu a práce. Je to kompromis, ktorý sa pravidelne obnovuje a mení a ktorý potenciálne umožní riešiť rozličné sociálne problémy skôr, než prerastú do väčších konfliktov, ktoré by mohli ohroziť všeobecnú politickú stabilitu. Vo väčšine európskych krajín s trhovou ekonomikou inštitúcie sociálneho partnerstva vznikli v rokoch 1947 - 1952 v súvislosti s obnovou vojnou postihnutých národných ekonomík alebo v rokoch 1953 - 1970 ako reakcia na vlnu štrajkov. Dnes je inštitucionalizované sociálne partnerstvo prakticky nielen vo všetkých krajinách Európy, vrátane transformujúcich sa krajín, ale takmer vo všetkých krajinách sveta. Svedčí o tom aj skutočnosť, že sa pravidelne každé dva roky stretávajú predsedovia týchto inštitúcií, najmä pod hlavičkou sociálno-ekonomických rád, na celosvetových konferenciách. Sám som sa mal možnosť presvedčiť a sám som mal možnosť reprezentovať našu Radu hospodárskej a sociálnej dohody na týchto konferenciách v roku 1995 v Lisabone a v roku 1997 vo venezuelskom Caracase.

    Jednotný recept, ako aj potvrdzuje prax, však neexistuje na inštitucionálne vyjadrenie sociálneho partnerstva. Svojím spôsobom je v každej krajine špecifické. Všade má však spoločného menovateľa a tým je skutočnosť, že jednotliví partneri sa snažia nájsť mieru vzájomnej akceptácie, každý sa svojím spôsobom snaží presadiť svoje zámery a požiadavky a zároveň sa tak podieľať na celospoločenských procesoch, najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti.

    V našich podmienkach bolo inštitucionálne vyjadrenie sociálneho partnerstva realizované 30. októbra 1990, keď dohodou medzi vládou Slovenskej republiky, Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky a Radou podnikateľských zväzov a združení Slovenskej republiky vznikla Rada hospodárskej a sociálnej dohody. Odvtedy sa neustále vyvíjala a zdokonaľovala vo všetkých oblastiach. Mal som to šťastie a zároveň česť, že som prakticky od začiatku v tomto významnom orgáne pôsobil a mal som možnosť aktívne pôsobiť na jeho formovanie, a to dokonca na dvoch stranách, najskôr ako zástupca odborov a neskôr na strane vlády. Keďže som štyri roky pôsobil ako predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody, mal som možnosť hlboko pochopiť a poznať nielen pozície odborov a vlády v tomto orgáne, ale aj pozíciu zamestnávateľov. Aj preto dnes môžem jednoznačne povedať, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody a celý tripartitný systém, pretože tento systém je rozvinutý aj v niektorých rezortoch, aj v niektorých regiónoch, vrátane kolektívneho vyjednávania na rezortnej úrovni a podnikov, podstatným spôsobom prispeli k transformácii našej spoločnosti.

    Zásluhou tripartity sme sa naučili vyjednávať, robiť ekonomické, sociálne, ale aj politické kompromisy. Aj zásluhou nej bola o politike predchádzajúcich vlád dôslednejšie, komplexnejšie informovaná široká verejnosť. Tiež zásluhou Rady hospodárskej a sociálnej dohody dostávali predchádzajúce vlády dostatočný spätný pohľad o realizácii svojej politiky, ale zároveň aj vlády boli spätne informované o požiadavkách svojich sociálnych partnerov. Aj preto, a to je tiež veľká zásluha Rady hospodárskej a sociálneho dohody, u nás ako v jedinej transformujúcej sa krajine sa do roku 1998 prakticky nekonali štrajky a iné masové vystúpenia. Je tiež zásluhou Rady hospodárskej a sociálnej dohody, že sociálna sféra sa vyvíjala vcelku priaznivo. Môžem teda konštatovať, že Rada hospodárskej a sociálneho dohody plnila svoje poslanie v doterajšom období.

    Súčasná vlna štrajkov ako reakcia nielen na zlú ekonomickú situáciu v niektorých podnikoch, ale najmä ako reakcia na nesplnené predvolebné sľuby súčasnej koalície sa vymyká z doterajšej praxe. Žiaľ, Rada hospodárskej a sociálnej dohody je aj miestom, ktoré sa dokáže zneužiť na politické záujmy jedného z trojice, resp. prostredníctvom nich aj inými subjektmi, čoho sme boli svedkami aj v minulom období. Je na škodu veci, že od júla 1997 do novembra 1999 bola Rada hospodárskej a sociálnej dohody prerušená podľa môjho názoru zámerným politickým zásahom niektorých politických strán v tom čase opozičných a v mnohých prípadoch aj v záujme nenaplnenia politických ambícií predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov. Rôzne politické ataky boli pomerne častým javom voči zneužitiu Rady hospodárskej a sociálnej dohody, čoho svedkami sme boli aj v súčasnom období, keď súčasná vládna koalícia neakceptovala v prvom momente návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Aj tieto skúsenosti - a mohol by som hovoriť o niektorých ďalších - boli jedným z dôvodov, aby sa tripartizmus uzákonil tak, ako je to v mnohých krajinách. Doteraz sa pracovalo, mám na mysli Radu hospodárskej a sociálnej dohody, podľa jej štatútu a rokovacieho poriadku. Obsahovou náplňou práce sociálneho partnerstva bola predovšetkým Generálna dohoda, čo sa osvedčilo, aj keď značná časť úloh, respektíve požiadaviek bola na pleciach vlád. Aj naša vláda pripravovala návrh zákona o tripartite. Myslím si, že aj "vďaka" prerušenému dialógu na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody sa táto právna úprava neprijala v predchádzajúcom období. Preto aj na základe toho, čo som povedal, vítam uzákonenie sociálneho partnerstva.

    Podľa môjho názoru a skúseností však predložený návrh zákona nespĺňa nároky na modernú právnu normu sociálneho partnerstva, nedáva novú kvalitu týchto vzťahov. Ide len o podstatné zjednodušenie súčasného štatútu. Novým prvkom je jedine presné vymedzenie reprezentatívnych organizácií zamestnancov a zamestnávateľov až tak, že sa zdá, a ja som o tom presvedčený, že túto skutočnosť sledovala predovšetkým Konfederácia odborových zväzov pri tvorbe zákona, aby boli vylúčené iné odborové subjekty.

    V návrhu zákona je novým prvkom aj spôsob financovania, čo bolo doteraz vždy v rokovacom poriadku. Podľa mňa i v záujme kvality zákona by mali byť v zákone uvedené napríklad tieto oblasti, o ktorých som presvedčený. Zákon by mal umožniť aspoň na úrovni pracovnej v rámci komisií či sekretariátu Rady hospodárskej a sociálnej dohody aj iným organizáciám, najmä odborovým, ktoré nespĺňajú kritériá reprezentatívnosti, podieľať sa na sociálnom dialógu už aj v súvislosti s budúcim rozvojom pluralitného systému odborov a tiež prehlbovania občianskej spoločnosti.

    Ďalej si myslím, že návrh sa vzťahuje len na Radu hospodárskej a sociálnej dohody na centrálnej úrovni, tak ako to predložil pán minister. Mne osobne tu chýba - a myslím si, že by mal byť zákon komplexný -, chýba mi tu regionálna a rezortná úroveň. Na základe čoho budú naďalej tieto orgány alebo tieto inštitúcie - mám na mysli rezortné tripartity a regionálne tripartity - pracovať? Alebo uvažujeme o tom, že postupne zaniknú alebo neobnovia svoju činnosť? Veľmi dôležité podľa môjho názoru je to, a to mi v zákone chýba, že nie sú presne stanovené problémy či obsah vzájomnej spolupráce, ktorý musí byť prerokovaný v tripartite. Odpadnú tým jednoznačne dohady a špekulácie, o ktorých by som mohol veľmi dlho hovoriť, s ktorými sme sa v predchádzajúcom období stretávali, ale tiež neadekvátne požiadavky jednej alebo druhej strany predovšetkým vo vzťahu k vláde.

    Podľa môjho názoru chýbajú tu tiež práva a povinnosti členov Rady hospodárskej a sociálnej dohody, a to tak samotných subjektov tripartity: vlády, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov, ako aj samotných týchto členov v týchto subjektoch. Tiež chýbajú práva a povinnosti podpredsedov, a to tak vo vzťahu k tripartite, ako aj vo vzťahu k samotným subjektom, ktoré ich nominovali do tejto tripartity a na čele ktorých vlastne stoja. Verte mi, že skúsenosti sú také, že často informácie alebo závery získané na tripartite neboli dostatočne prerokované alebo neboli dostatočne prenesené na tieto subjekty a často vznikali nedorozumenia a nechápania, a to len preto, že nie každý si dôsledne plnil túto funkciu alebo túto úlohu.

    A čo je najpodstatnejšie - a na tom by sme sa mali skutočne všetci zamyslieť -, navrhovaný zákon absolútne nestanovuje podmienky, kedy a ako možno prerušiť rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, resp. prerušiť sociálny dialóg na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ale aj podmienky na jeho obnovenie. Skutočne sa to dohodne tak, že kedykoľvek ktokoľvek povie, odchádzame z tripartity, a tripartita je prerušená. Znova zdôrazňujem, že toto sú všetko námety a návrhy vo vzťahu v prospech vlády. Podľa navrhovanej normy tripartita nebude ani miestom na riešenie sociálno-ekonomických problémov odvetví, regiónov či podnikov ako problémov celospoločenského charakteru. To z obsahovej náplne absolútne chýba.

    Skúsenosti tiež ukazujú, a to už nie je až také podstatné, ale dovoľte mi, aby som to aj povedal, že hradenie finančných nákladov na tripartitu len zo strany vlády je už prekonané a na financovaní, tak ako ukazujú skúsenosti iných sociálno-ekonomických rád, sa často podieľajú aj ďalšie subjekty, v tomto prípade zamestnávatelia a odborári.

    Mohol by som, vážené dámy a vážení páni, hovoriť o ďalších námetoch. Ale ak nevyriešime to, čo som uviedol - a uviedol som to na základe praxe, ktorá sťažovala rokovania, ktorá vytvárala rôzne trenice, ktorá vytvárala rôzne názory na vysvetľovanie si toho-ktorého procesu, toho-ktorého postupu, toho-ktorého postoja -, tak ten zákon vlastne v podstate neprinesie nič.

    Už som zdôraznil, že je len výťahom alebo "výcucom" doterajšieho rokovacieho poriadku a štatútu. Myslím si, že aj keď zákon je špecifický a je konsenzom troch strán, tak ako to bolo zdôraznené, a tie sa na takomto návrhu znenia dohodli, podľa môjho názoru parlament si nemôže dovoliť prijať právnu normu, ktorá nie je komplexná, ktorá vo svojej podstate je tak zjednodušená, že si bude v praxi každá strana znenie zákona vysvetľovať po svojom. Nám v prvom rade musí ísť o zákonnosť, o ekonomický rozvoj a sociálnu spravodlivosť a stabilitu vrátane sociálneho pokoja. Len zákonnými normami sa to dá dosiahnuť a zamedziť. Len to je predpoklad hospodárskeho rastu a sociálnej prosperity. Myslím si, že nám o to všetkým ide a že k tomu cieľu by mala významne prispieť Rada hospodárskej a sociálnej dohody, sociálny dialóg na rôznych stupňoch.

    Keďže návrh zákona nedáva tieto predpoklady, navrhujem návrh zákona vrátiť na dopracovanie za účelom jeho komplexnosti, tak ako som napríklad o týchto otázkach hovoril alebo ako zaznejú v ďalšej diskusii, a opätovne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kalmanovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Ďalej bude diskutovať pán poslanec Štefan Rusnák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve. Tento zákon považujem za veľmi dôležitý pri úprave vzťahov medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami. Dosiaľ v našom právnom poriadku neexistuje úprava vzťahu medzi sociálnymi partnermi. Pritom je možné vychádzať z dvoch dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli ratifikované a sú platné v Slovenskej republike. To je číslo 87/47 a 98/49, ktoré boli oznámené v Zbierke zákonov pod číslom 489/1990 Zb. a 470/1990 Zb.

    Prijatie tohto zákona vytvorí dobré predpoklady na dialóg medzi sociálnymi partnermi tým, že stanoví presné podmienky na ich vzájomnú komunikáciu. Pre rozvoj spoločnosti považujem za dôležitý sociálny zmier. Týmto zákonom sa realizuje aj zámer z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na vytvorenie pripravenosti a ochoty obnoviť sociálny dialóg v rámci Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Súčasná nepriaznivá hospodárska situácia vytvára tlak na hľadanie foriem vzájomnej komunikácie všetkých zainteresovaných strán. Vyhrotenie sociálneho napätia by mohlo viesť k nestabilizácii v spoločnosti s následnými sociálnymi otrasmi. Je preto v záujme všetkých dať vyjednávaniu inštitucionálnu podobu, okruh kompetencií a jeho finančné krytie.

    Prijatím zákona vyhovieme aj požiadavke Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a vytvoríme mantinely pôsobenia aj pre zamestnávateľov. Bude to na prospech všetkých. Zvýšime tak v neposlednom rade zodpovednosť všetkých sociálnych partnerov za realizáciu princípov sociálneho partnerstva.

    Preto vás prosím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu pri prijímaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, že či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    pretože tu bol daný návrh od pána poslanca Kalmana, aby sa tento materiál vrátil na dopracovanie, považujem za potrebné zaujať k tomu stanovisko.

    Pán Kalman vie veľmi dobre, on ako bývalý predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ako sa rodil tento zákon. A rad tých pripomienok, ktoré tu povedal, sú skutočne, myslím si, pripomienkami, s ktorými sa tripartita bežne stretáva a má ich ako problematické. Ale na druhej strane si musíme uvedomiť, či do zákona máme dať rad temer vykonávacích vecí, ktoré sa môžu aj v čase, aj v určitom priestore meniť. Musím povedať, že pri prerokúvaní tohto zákona v tripartite a pri príprave toho zákona sa vlastne medzi sociálnymi partnermi dohodlo o rade týchto vecí, o ktorých ste tu hovorili, pán poslanec, že budú predmetom rokovacieho poriadku. Lebo napríklad aj postavenie odvetvovej alebo aj regionálnej tripartity sa nedá definovať úplne do detailov, pretože nakoniec každý región a každé odvetvie má svoje špecifické podmienky. A myslíme si, že sa aj vývojovo môžu meniť tak, ako aj váha niektorých problémov sa môže v rôznom časovom období rôzne dostávať na bod programu samotnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Takže chápem tie pripomienky, ktoré ste tu úprimne, myslím si, a práve zo skúseností predniesli, ako ste spomenuli, že od roku 1990 ste vlastne boli aj na strane odborov a potom aj na strane štátu, že ste ich tu povedali z praktických dôvodov. Myslím si, že tieto pripomienky je potrebné zapracovať do rokovacieho poriadku Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ale nezapracúvať ich do samotného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte aj mne len veľmi stručne zaujať stanovisko. Skutočne treba dobre premyslieť v druhom čítaní, ktoré veci dáme do zákona a ktoré veci necháme na sociálnych partnerov. Ak by sme sociálne partnerstvo uzavreli do tvrdého chomúta, tak ono stráca zmysel. Sociálni partneri musia mať možnosť rozhodnúť sa, a nie zákonom vlastne urobiť z niečoho len stroj bez toho, že si budú uplatňovať svoje pozície.

    Môžem vás ubezpečiť, i pána Kalmana a všetkých, ktorí, pevne verím, v diskusii svojimi návrhmi a svojimi skúsenosťami prispejú k dobrému zákonu, že budeme sa tým vo výbore zaoberať a prizveme si na výbor aj sociálnych partnerov, aby sme opätovne nerobili chybu v parlamente, že niečo prijmeme a sociálni partneri budú zaskočení. Budem rád, keď v diskusii bude čo najviac najmä písomných pripomienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    z diskusie k tomuto návrhu zákona vyplynul jeden návrh od pána poslanca Kalmana, aby sme návrh zákona vrátili na dopracovanie a potom opätovne vrátiť na rokovanie v Národnej rade. O tomto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku by sme mali hlasovaním rozhodnúť.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Budeme hlasovať, páni poslanci, panie poslankyne.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Pán spravodajca, prosím ďalej.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím pokoj, sledujte návrhy na uznesenia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 128 zo 17. februára 1999 navrhujem prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona do 5. mája 1999 a gestorský výbor do 7. mája 1999.

    Prosím, aby sa hlasovalo.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 161. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 136.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov je najmä zrušiť ustanovenia zákona o mzde upravujúce usmerňovanie miezd vrátane okruhu zamestnancov, na ktorých sa tieto ustanovenia vzťahujú.

    Ďalej sa navrhuje upraviť mzdové nároky zamestnancov nechránených kolektívnou zmluvou v prípade práce v noci alebo práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí s previazaním výšky týchto mzdových zvýhodnení na sadzbu minimálnej mzdovej tarify pre prvú tarifnú triedu. Zároveň sa navrhuje zvýšenie sadzieb týchto mzdových opatrení, zvýhodnení, ktorých výška nebola upravovaná od februára 1992, ako aj zvýšenie právnej ochrany týchto zamestnancov, pokiaľ ide o zisťovanie ich priemerného zárobku.

    To je všetko.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközyovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (tlač 161), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pán minister, ani pani spravodajkyňa.

    Prosím, prejdeme k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pani spravodajkyňu, aby uviedla návrhy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci. Sledujeme znenie návrhov tak, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajkyňu, aby hlasovanie uviedla.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 136 z 1. marca 1999 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona do 5. mája 1999 a gestorský výbor do 7. mája 1999.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Budeme hlasovať, páni poslanci, poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, venujte, prosím vás, pozornosť rokovaniu, buďte takí láskaví.

    Pán poslanec Cuper, pokiaľ chceš hovoriť, nech sa páči, tu je tvoje miesto, aby si odtiaľ nespadol.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem 11. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky do pondelka budúceho týždňa. Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

    Prosím vás, ostaňte ešte chvíľu.

    Výbory môžu zasadnúť dnes alebo zajtra. Prosím predsedov výborov, aby postupne oznámili termín konania výborov.

    Zároveň vám oznamujem, že preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po prerušení 11. schôdze Národnej rady je zabezpečená tak, že autobus odchádza na letisko v piatok 19. marca o 13.30 hodine a lietadlo odlieta o 14.00 hodine.

    Rokovanie 11. schôdze Národnej rady pokračuje v pondelok 22. marca o 13.00 hodine. Lietadlo odlieta z Košíc 22. marca o 9.00 hodine.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

    Buďte, prosím vás, tolerantní k tým, ktorí hovoria.

  • Pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu teraz do rokovacej miestnosti nášho výboru, kde budeme prerokúvať všetky návrhy, ktoré sa nás týkajú.

    Ďakujem.

  • Zvolávam schôdzu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na zajtra o 9.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Zvolávam schôdzu zdravotného výboru na zajtra o 10.00 hodine.

    Prosil by som členov poslaneckého klubu SDK, aby prišli na chvíľu na stretnutie klubu.

  • Zvolávam schôdzu výboru pre sociálne veci a bývanie na pondelok 22. 3. 1999 o 10.30 hodine na druhé poschodie do zasadačky výboru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, dohodli sme sa, že výbory musia zasadnúť dnes alebo zajtra. Prosím ťa, spresni termín tak, aby výbor zasadol v priebehu dneška alebo zajtrajška.

  • Ďakujem za upozornenie.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie je gestorský a nemôže zasadnúť zajtra počas rokovania výborov. Takže rokovanie bude v pondelok o 10.30 hodine. Stihneme to do 13.00 hodiny, určite.

  • Výbor pre obranu a bezpečnosť zasadne zajtra o 9.00 hodine.

  • Prosím členov výboru pre kultúru a médiá, aby sme sa zišli v pondelok o 10.00 hodine.

  • Všetci, ktorí chceli prehovoriť v rámci faktickej poznámky, prehovorili.

    Ďakujem vám pekne.

    Dovidenia.