• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ôsmy rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ďuračka, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Maňka, pán poslanec Schuster, pán poslanec Švantner, pán poslanec Vavrík. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a s ním poslanci pán poslanec Gaľa, pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Kvarda.

    Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny, nakoľko overovatelia hodinu po začatí rokovacieho dňa uzavrú prezenčnú listinu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave o správach mandátového a imunitného výboru, tlač 144 a 145, ktorú sme neskončili. S pozmeňujúcimi návrhmi dnes vystúpia páni poslanci a panie poslankyne v tomto poradí: pán poslanec Brňák, pán poslanec Cuper, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Husár, pán poslanec Hudec, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Sitek, pán poslanec Kozlík a pán poslanec Baco.

    Táto snemovňa včera prijala tiež uznesenie, v ktorom neplatí obmedzenie v rozprave pre pána poslanca Krajčiho, časové obmedzenie v rozsahu 10 minút a takisto s tým, že nemusí v rámci svojho vystúpenia podávať pozmeňujúce návrhy na uznesenie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, sme pri rozprave, v ktorej sa budú podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Chcem vás dôrazne požiadať, aby ste svoje vystúpenie v zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku a podľa podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré včera tu predniesol predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, začínali prednesením pozmeňujúceho návrhu, ktorý súvisí s predmetnou problematikou.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.

    Prosím, procedurálny návrh - pán poslanec Husár.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovaním rozhodli o tom, že poslanec Krajči vystúpi v rozprave posledný.

  • Pán poslanec, včera sme rozhodli o tom, je právo pána poslanca vystúpiť, kedykoľvek požiada, keď aj posledný, bude posledným v rozprave. Nevidím dôvod, aby sme o tomto procedurálnom návrhu dávali osobitne hlasovať.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    svoje vystúpenie teda začnem v intenciách stanoveného postupu tým, že dávam návrh. Tento návrh spočíva v tom, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovanie o tomto bode prerušila a aby zároveň požiadala Ústavný súd, aby z dôvodu tam existujúcich viacerých podaní v kauze takzvaného referenda a takzvanej amnestie vyriešil ako prípad naliehavý. Tento svoj návrh odovzdám písomne pánu spravodajcovi, pánu predsedovi Sopkovi.

    Tento svoj návrh zdôvodňujem nasledovne: Ak odhliadneme od toho, či sa pán poslanec Krajči dopustil alebo nie skutkov právne kvalifikovaných v dvoch žiadostiach Policajného zboru, my tvrdíme, že nie. Principiálny postoj vás, zrejme väčšiny poslancov vládnej koalície, spočíva v tom, že v danom prípade nejde o politický proces, že vy nerozhodujete o vine a že vy iba uvoľňujete priechod spravodlivosti tým, že poslanec Krajči sa môže vyviniť v trestnoprávnom procese. My tvrdíme, že v danom prípade existujú, minimalisticky povedané, silné indície, ktoré svedčia v prospech politicky účelového správania sa inak nezávislých orgánov činných v trestnom konaní.

    Pýtam sa, nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak vyšetrovatelia Policajného zboru vo svojej žiadosti na vydanie poslanca Krajčiho sa dopúšťajú právnych a skutkových excesov? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak vyšetrovatelia Policajného zboru nepoznajú ani právne relevantný stav v kauze referenda ohľadne rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak vyšetrovatelia Policajného zboru doručili do parlamentu žiadosti na vydanie poslanca Krajčiho dňa 9. 2. 1999 a ich nadriadený dozorujúci orgán - generálny prokurátor ešte predtým dňa 29. januára 1999 sa v tejto kauze obrátil na Ústavný súd z dôvodu zrejme neústavného konania zastupujúceho prezidenta pána Dzurindu pri zrušení amnestie? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak ste urobili generálneho prokurátora ako orgán, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práce polície, politicky závislým od vlády a parlamentnej väčšiny tým, že ho môžete odvolať kedykoľvek a za čokoľvek, teda, že on je vlastne vaším politickým rukojemníkom? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak došlo k bezprecedentnému postupu vyšetrovateľa Policajného zboru voči predstaviteľom súdnej moci voči štyrom sudkyniam, na ktoré doručil na pôdu parlamentu návrh na začatie alebo na zbavenie imunity pre ich rozhodovanie v jednej kauze? Nie je toto zásah do súdnej nezávislosti a neexistuje tu vážna obava aj medzi sudcami, že takýto postup je možné dosiahnuť, povedzme, aj v tejto politicky motivovanej kauze? A takýchto otáznikov, ktoré svedčia o politickej účelovosti tohto návrhu alebo tohto bodu rokovania, je viacero.

    Vo všeobecnosti je možné povedať, že pôvodným zmyslom poslaneckej imunity bola predovšetkým ochrana funkčnej schopnosti parlamentu pred zásahmi výkonnej moci. Rozsah poslaneckej imunity sa dotýkal najmä ochrany prejavov a účasti poslancov pri rokovaní parlamentu a takto sa v niektorých krajinách zachoval dodnes. Naše, ale nielen naše chápanie poslaneckej imunity ide podstatným spôsobom ďalej a dotýka sa napríklad aj páchania trestných skutkov súkromnej, teda neposlaneckej povahy. Toto základné rozlíšenie poslaneckých imunít, ony majú množstvo ďalších odtieňov, považujem za významné aj pri rokovaní o dnešnej žiadosti, ktorou sa žiada zbaviť imunity kolega poslanec Gustáv Krajči.

    Je pravda, že v našej krátkodobej histórii od roku 1990, ale nebudem sa mýliť, ak poviem, že aj dlhšie, v parlamente Slovenskej republiky sa vyskytli iba prípady možného zbavenia imunity poslancov za súkromné, teda za neposlanecké protiprávne konania trestnoprávneho charakteru. Je tiež pravda, že vo všetkých týchto prípadoch platil princíp lege artis, v zmysle ktorého ani jeden poslanec možno z jednej desiatky nebol vydaný na účely trestného stíhania. Nie som psychológ, ale vo všetkých doterajších prípadoch žiadosti na zbavenie poslaneckých imunít neboli akceptované viac-menej celým parlamentom zrejme pod vplyvom onoho "dnes ty, zajtra možno ja".

    Pokiaľ ide o predmetnú kauzu, pokiaľ ide o postoj vyšetrovateľov Policajného zboru Slovenskej republiky, musíme si zodpovedať ďalšie nasledovné otázky. Ak by už na začiatku spomenuté vyšetrovateľky Policajného zboru postupovali skutočne ako od vlády nezávislé orgány, nepochybne by si mali zodpovedať základnú otázku, o ktorej som hovoril už v úvode, či z hľadiska práva majú vlastne o čom konať. Ak mnohí, nie iba opoziční politici a odborníci v oblasti práva spochybňujú zrušenie amnestie pánom Dzurindom, a ak navyše generálny prokurátor ako nadriadený dozorujúci orgán v tomto smere podal podanie na Ústavný súd, čo iné ako politický a účelový motor ženie v týchto kauzách orgány Policajného zboru vo vyšetrovaní? Ak nie spomenuté dve panie, tak aspoň ich generál musí vedieť, že zaniknutú trestnosť zrejme nemôže oživiť ani súčasný predseda vlády a navyše, aj keby to bola pravda, tak nesporne platí v trestnom práve princíp zákazu zhoršenej trestnoprávnej pozície páchateľa vo vzťahu k jeho situácii počas pôvodných amnestií udelených zastupujúcim prezidentom pánom Mečiarom.

    Pýtam sa vyšetrovacej skupiny: Pre vás, panie a páni, je návrh generálneho prokurátora na podanie výkladu článku 102 písm. i) ústavy na skonštatovanie neústavného konania predsedu vlády pána Dzurindu nič, hoci ide o orgán, ktorý dozoruje policajných vyšetrovateľov? Podobných indícií o účelovej politickej zaujatosti, či už generálov a časti vyšších politických dôstojníkov, je viacero. Chcem v tejto súvislosti principiálne konštatovať, že všetci tí, ktorí páchajú trestné činy, majú ísť do basy. Ale má skutočný záujem o odhalenie trestných činov a ich páchateľov táto vláda a policajní vyšetrovatelia, ak napríklad ako slon v porceláne chcú zbaviť imunity poslanca Krajčiho za prísľub odstupného? A mandátový a imunitný výbor s tým súhlasí? Uvedomujete si, že napríklad všetkých súčasných ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov a vlastne každého, kto rozhoduje, bude možné inými generálmi a inými paniami vyšetrovateľkami v budúcnosti stíhať? Máme to chápať tak, že zbavovanie poslaneckej imunity za prísľub odstupného je naplnením vyjadrenia predsedu vlády pána Dzurindu, že budete rozhodní v boji s organizovaným zločinom? Že sa nedáte zastrašiť? Toto je teda ten vážny boj s mafiami, výpalníkmi, vrahmi, keď je napríklad podaný právne infantilný návrh na zbavenie imunity štyroch sudkýň iba preto, že mali iný právny názor a že v konaní nevyhoveli odporcovi? Tento návrh bez žiadnych konzekvencií voči tomu, kto ho podal, bol stiahnutý. Toto je teda ten vážny boj s mafiami, výpalníkmi a vrahmi, keď žiadate vydať na trestné stíhanie poslanca Krajčiho za prísľub odstupného?

    Ak hovoríme o druhej kauze referenda a budeme abstrahovať od politických súvislostí, prečo sa nevyšetruje prípadná trestnoprávna zodpovednosť ďalších protagonistov v kauze referendum? Čo s exprezidentom Kováčom, ktorý zrejme v rozpore s ústavou spojil dve referendá do jedného, čo s ôsmimi členmi Ústrednej referendovej komisie, terajšej vládnej koalície, ktorí v rozpore so zákonom o spôsobe výkonu referenda si fakticky zobrali oprávnenia riadiaceho orgánu ministerstvu vnútra a protiprávne si odhlasovali decízne oprávnenia?

    To, čím sa líšia podľa môjho názoru všetky doterajšie žiadosti o vydanie poslancov od tejto, som čiastočne naznačil už v samotnom úvode. Ak by som to mal vyjadriť inakším spôsobom, vo svetle širších známych skutočností...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej vystúpi s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec Brňák, prosím vás, odovzdajte svoj pozmeňujúci návrh písomne, tak ako aj všetci ostatní poslanci a poslankyne. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    dávam pozmeňujúci návrh k tlači 144 v tom zmysle, že žiadam vypustiť text správy v bodoch A, B a C. Odôvodnenie: Dôvody, ktorými sa odôvodňuje a zároveň žiada vydanie pána poslanca Krajčiho na trestné stíhanie, odporujú skutkovým zisteniam a nie sú v súlade so zákonom číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.

    Vážení páni poslanci, svätý Ján Evanjelista si kladie otázku, čo je pravda. Diogenes Laurencius mu odpovedá: "Žiadna pravda neexistuje, lebo čo je pre jedného spravodlivé a pre druhého nespravodlivé, pre jedného dobré a pre druhého zlé." Naším heslom je teda, nech bude zdržanlivosť v súdoch o pravde. Počas prerokovania tlače 144, ktorá obsahuje správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vydanie pána poslanca Krajčiho na trestné stíhanie, sa tento parlament rozdelil na dve diametrálne odlišné skupiny, ktoré sa snažia presadzovať svoju pravdu. Ja som vo včerajšom vystúpení zdôrazňoval, že dôvody, ktoré obsahuje tlač 144, sú vykonštruované v zmysle zákona 564, pretože pán minister, terajší poslanec Krajči postupoval prísne v súlade so zákonom, najmä s jeho § 30 a § 27. Práve naopak, vinníkom, ktorého vydanie orgánom činným v trestnom konaní by sme mali žiadať, je tu neprítomný pán poslanec Krumpolec, ktorý riadil referendovú komisiu a ktorá si mimo § 12 zákona číslo 564 prisvojila také oprávnenia riadiť štátne orgány, ktoré jej zo zákona nevyplývajú. Ak by sme išli ešte ďalej, museli by sme konštatovať, že pán Krumpolec sa dopustil aj iných závažnejších trestných činov, pretože chcel deštruovať ústavné a demokratické princípy tohto štátu.

    Toto sú jedny skutkové zistenia. Ďalšie sa dotýkajú samotnej kauzy referendum, respektíve jej iniciovania. Treba povedať, že táto kauza bola iniciovaná ešte v roku 1996 pánom poslancom Šimkom. Treba povedať aj to, že pán poslanec Šimko na tejto kauze úzko spolupracoval s právnym expertom prezidentskej kancelárie pánom Trimajom a zrejme aj s pánom bývalým prezidentom tohto štátu. Touto kauzou sa mala zabezpečiť šanca na znovuzvolenie pána exprezidenta. Pritom treba vychádzať z toho, že pán Šimko inicioval petičnú akciu, ktorá bola síce v súlade so zákonom o petičnom práve, ale už samotné dôvody a samotný úmysel pána poslanca Šimka aj pána poslanca Trimaja nebol v súlade s ústavou tohto štátu ani so zákonmi tohto štátu.

    Treba povedať na úvod, že naša ústava neumožňuje v nijakom prípade, aby bola zmenená v referende priamym hlasovaním občanov, tak ako to bolo uvedené v návrhu preambuly ústavného zákona, ktorý bol pripojený k štvrtej otázke. V ňom sa hovorilo, že občania Slovenskej republiky v referende rozhodli o prijatí tohto zákona. Občania Slovenskej republiky o prijatí takéhoto zákona jednoducho v referende rozhodovať nemohli, pretože článok 72 slovenskej ústavy hovorí o tom, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavnoprávnym a zákonodarným orgánom. Pán poslanec Šimko i pán právny expert prezidentskej kancelárie, ale aj pán prezident museli byť oboznámení s týmto skutkovým stavom, a teda ich iniciovanie referenda nebolo ničím iným ako podvodom na tých občanoch Slovenskej republiky, ktorí sa im pod petičné hárky podpísali.

    Nečestnosť konania týchto pánov spočívala aj v tom, že úplne iný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky zaslali do Národnej rady Slovenskej republiky, nechali pánom predsedom Gašparovičom vytvoriť na to dokonca expertnú komisiu, do ktorej si ani nepokladali za povinnosť chodiť. Chodil tam právny expert pán advokát Valko. Takže celkový úmysel týchto pánov jednoducho bol nečestný, bol v rozpore s platným ústavným stavom a predovšetkým títo páni by sa mali zodpovedať za svoje nečestné konanie voči občanom Slovenskej republiky, nie bývalý pán minister vnútra a terajší poslanec pán Gustáv Krajči, ktorý sa riadil literou a duchom zákona. Svoju trošku do mlyna prilial aj Ústavný súd svojím nejednoznačným výkladom štvrtej otázky referenda, ale v nijakom prípade nemožno vykladať rozhodnutie Ústavného súdu v tom zmysle, že by sa dala meniť Ústava Slovenskej republiky referendom. Ak teda sa ústava referendom nedala meniť, to znamená, dodatok k štvrtej otázke bol protiústavný, samotná otázka bez ústavného zákona nemala zmysel, a preto minister vnútra jednoducho takýto neprávny akt vykonať nemohol.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, urobme spravodlivosti zadosť, ale predovšetkým svojmu svedomiu. Táto kauza nepochybne, ako to zdôrazňujú opoziční poslanci, poškodila dobré meno Slovenska v zahraničí. Rozdelila Slovenskú republiku a jej občanov na dva tábory. Možno by sme boli dokonca v istom čase aj na pokraji hlbších spoločenských konfliktov. Ak sa tu má celá vina za toto nechutné politické divadlo, ktoré traumatizovalo slovenskú spoločnosť takmer dva roky, zviesť na nevinného človeka, musím povedať, že potom priami vinníci sedia medzi nami a bolo by dobré, ak by občanom Slovenskej republiky pán Krumpolec povedal pravdu, teraz s odstupom možno, že by ju prijali a odpustili vám tie manipulácie, ktorých ste sa s pánom Čarnogurským a Šimkom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh - pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa v úvode ospravedlnil za komplikované čítanie môjho textu, pretože včera sme do dnešného rána do 4. hodiny pracovali 19 hodín s dlhými prestávkami, ktoré vznikli z dôvodu nedisciplinovanosti poslancov vládnej koalície. Vďaka tomuto nehygienickému spôsobu som získal zápal spojiviek a ťažko sa mi číta. Prosím, keby ste to rešpektovali. Vystupujem s pozmeňujúcim návrhom na zmenu návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. februára 1999 evidenčné číslo ČVS-VKE-1/30-99 na trestné stíhanie poslanca, tlač číslo 144. Navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia, citujem:

    "Národná rada Slovenskej republiky odkladá rokovanie o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti o vydanie na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho, evidenčné číslo ČVS-VKE-1/30-99, do okamihu právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podaní generálneho prokurátora a o podaní skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. 2. 1999 vo veci sporu generálneho prokurátora a sporu skupiny poslancov s predsedom vlády v zastúpení prezidenta republiky o výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta republiky nemôže zrušiť rozhodnutie o amnestii, ale môže len udeliť amnestiu."

    Odporúčam, aby sme tento návrh prijali po dlhotrvajúcej diskusii v čase, keď sa vládna koalícia musela prebojovať k Víťaznému februáru II, ktorý sme absolvovali túto noc, v tom zmysle, aby ste porušili predpisy, a to zákon o rokovacom poriadku vo vzťahu k postupu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak dovolíte, návrh uznesenia k tlači 144 je uznesením, podľa ktorého je možné vydať poslanca Gustáva Krajčiho republike Mali alebo do Kuala Lumpur za to, že vo Švajčiarsku padajú lavíny. Takto ste sformulovali uznesenie, pretože ten text uznesenia znie, že Národná rada vydáva na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho. Nie je povedané, na základe akého skutku, aká je skutková podstata, aké je označenie príslušného ustanovenia paragrafu Trestného zákona, akým spôsobom, kto o to požiadal, pretože podľa takéhoto textu môže ďalší vyšetrovateľ prísť s novou kauzou a Národná rada už má platné uznesenie. Toto považujem za ďalší paškvil právnického myslenia ľudí, ktorí zabezpečili celú kauzu referendiády Slovenskej republiky od roku 1993. Nejde o referendum z roku 1997 iba a len. Už v roku 1994 tá istá skupina občanov sa angažovala v popretí petičnej akcie občanov Slovenskej republiky. V ďalších prípadoch použitia ústavy, ale aj predpisov na vykonanie referenda, ale aj predpisov o petičnom práve došlo k systematickému porušovaniu týchto ustanovení, k hľadaniu bielych miest a v podstate na Slovensku od roku 1993 petičné právo i právo na referendum neboli naplnené. Má to, samozrejme, aj subjektívne, ale i objektívne príčiny.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť skutočnosť, že je tu skutočne podanie dvoch subjektov, ktoré významne vstupujú do kauzy, o ktorej je dnes reč, a to je podanie generálneho prokurátora, ktorý v rámci výkonu svojej funkcie aj prostredníctvom štruktúry prokuratúry vstupuje do priebehu činnosti aktivít orgánov činných v trestnom konaní. Nie je možné opomenúť túto skutočnosť. O podaní prokurátora, generálneho prokurátora Ústavný súd nerozhodol ani v predbežnom konaní, ani nerozhodol vo veci. Predmetom tejto kauzy, tohto návrhu generálneho prokurátora je výklad článku 102 písm. i) ústavy, podľa ktorého predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky nemôže meniť už právoplatné rozhodnutie o udelení amnestie, môže len amnestiu udeliť. Predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky takto konal a aj podľa skupiny poslancov, ktorá 17. 2. uplatnila návrh na Ústavnom súde, postupoval v rozpore s ústavou.

    Je evidentné a priebeh tejto rozpravy jednoznačne dokázal, že tu je spor. Skupina poslancov nemôže podľa Ústavy Slovenskej republiky vykonávať svoj mandát podľa vlastného presvedčenia a podľa vlastného svedomia z toho dôvodu, že je v spore s predsedom vlády, že prapodstata veci, a to rozhodnutie o zrušení už udelenej amnestie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Chcel by som preexponovať túto oblasť, ale ponúka sa do úvahy, že si predstavte, keby predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky, ale aj nový prezident zasahoval do predchádzajúcich rozhodnutí svojho predchodcu a začal by odvolávať alebo odnímať generálske hodnosti, alebo, že by začal rozhodovať opätovne o tom, či niektorý pán docent si zaslúži profesúru, alebo si ju nezaslúži. Aký je rozdiel v použití ustanovení a tejto právnej logiky pri udeľovaní amnestie, ako aj pri reparácii, či vraj takzvanej oprave rozhodnutia svojho predchodcu? V tejto oblasti skutočne došlo k sporu a bolo by veľmi ústavné, bolo by veľmi aj morálne a etické, ak by Národná rada vyčkala na rozhodnutie Ústavného súdu.

    Chcel by som ďalej uviesť svoj právny postoj pri texte tohto návrhu uznesenia a jeho zmeny, že sa vyskytuje skupina názorov, podľa ktorých Ústavný súd už nebude o tejto veci vo veci konať, pretože vraj po právoplatnom rozhodnutí Národnej rady už došlo k zániku sporu. Chcem len ubezpečiť, že existujú už predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu, citujem napríklad uznesenie číslo 61 z roku 1996, podľa ktorého okrem iného Ústavný súd skúma, či tu je spor, či tu ide o výkon kompetencií príslušného orgánu a v tomto prípade jedna pätina poslancov má ústavné právo podať návrh a s týmto názorom skupiny poslancov, teda s jednou pätinou je Ústavný súd povinný sa zaoberať. A v tejto súvislosti je ďalšie rozhodovanie Ústavného súdu už prejudikované aj tým, že Ústavný súd skúma a rozhoduje aj preto, aby v budúcnosti k podobným nedochádzalo. Doterajšia prax Ústavného súdu, najmä publikovanie v rozhodnutí 61 z roku 1996, dáva plne za pravdu tomu, že je nevyhnutné, aby Národná rada zvážila svoje rozhodovanie v konkrétnej kauze, pretože tu je evidentný spor, aj keď menšiny, ale jednej pätiny skupiny poslancov, ktorá má ústavnú kvalitu. Táto ústavná kvalita je daná tým, že ústava umožňuje jednej pätine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky obrátiť sa na Ústavný súd, tak ako to aj v uplynulom období dokazovala časť poslancov Národnej rady, ktorá v tomto čase pôsobila v opozícii.

    Na záver mi dovoľte jednu výzvu. Vraciam sa k svojmu predchádzajúcemu vystúpeniu a skutočne by som odporučil okrúhly stôl, kde by sa vyjasnili tieto problémy, pretože sa rozhodnutím Národnej rady o vydaní pána poslanca Krajčiho vo veci referenda otvára eskalácia, sú ohrození ďalší poslanci Národnej rady v tej istej kauze, pretože sa angažovali ako primátori a starostovia, prípadne sa angažovali v kauzách referenda v uplynulom období. Ak by sme išli do právneho purizmu, je tu celá skupina a množina verbálnych deliktov, je tu ohrozená skupina žurnalistov, ktorí sa podieľali na verbalizovaní a podpisovali sa pod svoje skupiny názorov. Je tu skutočne ten názor, že vzniká v spoločnosti celý okruh sporov a do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu treba podľa mojej mienky počkať, tak ako sa to deje v právnom štáte aj v iných kauzách a v iných prípadoch. Ja želám členom a poslancom Národnej rady, aby skutočne vystupovali podľa svojho presvedčenia a svojho svedomia pri takom závažnom rozhodnutí pre budúcnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská, po nej pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    milí hostia,

    tak ako náš bývalý kolega pán poslanec Kočtúch kedysi hovorieval ctená opozícia, dovolím si predniesť na dnešnom rokovaní pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 144 a k tlači 145. Dávam procedurálny návrh na prerušenie rokovania o tlači číslo 144 a 145 na rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a žiadam, aby Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podal Národnej rade Slovenskej republiky nový návrh po prerokovaní vo výbore doplnenom kompletným dôkazovým materiálom, ktorý pri rokovaní výboru v dňoch 15. a 16. februára 1999 chýbal, a členovia mandátového výboru do dnešného dňa s týmito spismi neboli oboznámení.

    Vážení kolegovia, dovoľte mi oprieť tento môj pozmeňujúci návrh, tento môj procedurálny návrh o skúsenosť z doterajšieho nášho rokovania aj v pléne. Poznáte ma, môžem povedať, ako politického realistu. Beriem, že je vás viac, beriem, že v kvantite vyhrávate, ale neberte nám právo ako opozícii brániť svojho kolegu, a musím povedať, že my ako opozícia ponúkame v tomto prípade kvalitu. Skúste postaviť oproti našim cteným kolegom, či už pánu poslancovi Kandráčovi, pánu poslancovi Gašparovičovi, pánu poslancovi Brňákovi, pánu poslancovi Tkáčovi a iným, skúste ponúknuť recipročnú náhradu. Všetky naše vystúpenia sa opierali o jasnú reč zákona.

    Nedá mi, aby som sa v tomto prípade skutočne nepozrela do zahraničia a nevidela súvislosti a nespojila tieto rokovania alebo neporovnávala s rokovaním v iných štátoch. Došlo k istým problémom v Spojených štátoch, ale musím povedať, že tam aj napriek tomu, že došlo k nejakej udalosti, proces, ktorý prebiehal, prebiehal s plnou vážnosťou na obidvoch úrovniach aj v kongrese, aj v senáte za prítomnosti všetkých generalít. Ja som sa tu opakovane pýtala: Kde je minister spravodlivosti pri rokovaní o takej závažnej kauze, kde je minister vnútra, kde generálny prokurátor, načo sme týchto ľudí volili? Povedzte mi, načo sú vo funkciách, ak prebieha takýto proces a oni nie sú zvedaví na to, aby si vypočuli, že tam, kde nedošlo k trestnému činu, tam, kde trestný čin nemá svoje naplnenie, a to už ste tu mali dokázané, tak tam chcete obviniť človeka, kde sa trestný čin nestal.

    Chcete porovnať jeden štát s druhým, máme ho. Hovoríme o neuskutočnenom referende alebo o zmarenom referende. Ja som sa naschvál vo svojich vystúpeniach opierala o médium, ktoré nebolo naklonené Hnutiu za demokratické Slovensko, a tak si dovolím vám znovu zopakovať skutočne kvôli histórii a kvôli tomu, aby tieto veci vám boli pripomenuté a boli v zápise, rozhodnutie senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. mája 1997:

    Zákonodarná moc v Slovenskej republike je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom. Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti.

    Bod 2. Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o otázke uvedenej v I. časti písm. b) vo štvrtom bode rozhodnutia odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda.

    Páni, je tu rozhodnutie Ústavného súdu. V materiáloch, ktoré sme my mali predložené na také závažné obvinenie a vydanie nášho kolegu, neboli iné materiály, ktoré obsahujú napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu. Dovolím si citovať pána Kováča mladšieho. Pán Kováč mladší protestuje proti slovám pána premiéra Mečiara: Bol by som rád, keby pán Mečiar nezabúdal na prezumpciu neviny aj v prípadoch, keď špiní prezidenta Slovenskej republiky a moju osobu. Vtedy pán predseda, predseda, prezumpcia neviny neplatí? Ja sa to teraz pýtam vás, kolega, jeho ústami: Platí prezumpcia neviny alebo neplatí? Obvinili sme človeka, ktorý pracoval v podmienkach, v akých pracoval, z niečoho, čo nespáchal? Nezabudnite, že koleso dejín sa točí tak, že dnes ste to vy, zajtra to môžeme byť my. Zavdávate skutočne jednu príčinu pre možno budúce nezhody v tomto parlamente, a pritom aj v otázke voľby prezidenta, priamej voľby prezidenta občanmi, vážení páni, možno bolo treba trošku pochopenia aj z vašej strany, aby ste boli navrhli kandidáta alebo aby ste sa posadili k rokovaniu o tomto kandidátovi, aby prezident mohol byť tu zvolený.

    Dovolím si preto sa týmto spôsobom obrátiť aj na občanov v regiónoch, kde dnes máme 40-percentnú nezamestnanosť, aby si uvedomili, že tento vtip, ktorý sme im ponúkli, stojí, bude stáť 80 - 100 alebo podľa niektorých expertov som počula až 200 miliónov korún. Verte mi, že tieto peniaze sa dali použiť iným spôsobom.

    Prosím pána kolegu, aby si sadol na svoje miesto, tam je jeden gombíček, ktorým sa môže prihlásiť do debaty a diskusie a vyprosím si, aby zasahoval do môjho vystúpenia.

    Chcem povedať, že o otázke prebiehajúceho referenda, o otázke nášho vstupu do NATO, vážení páni a vážené dámy, by sme sa mali zamyslieť nad inými skutočnosťami, či spĺňame predpoklady na tento vstup. A tu mi iste dajú za pravdu vojaci, že jednoducho ochrana utajovaných skutočností je jeden z najzávažnejších predpokladov splnenia a podpisovania tejto dohody. Včera sme si vypočuli vo vašich a v našich vystúpeniach rôzne argumentácie. Išlo o argumentácie, napríklad o povolenie alebo prerokúvanie, alebo neprerokúvanie kauzy kuchynského letiska, a teda prítomnosti amerických letcov na území Slovenskej republiky, či to malo byť a či to nebolo, a to už bolo dohodnuté predchádzajúcou vládou. Áno, ja viem o tom, že tie rokovania boli, ale vysvetlite mi dôvod, prečo potom nemohol prísť niekto z terajšieho ministerstva obrany, pán minister, prečo nám tu nemohol dať túto zmluvu na schválenie alebo nám aspoň vysvetliť, že nie je obava a vysvetliť to v prvom rade občanom, nie čakať až na tieto reakcie.

    Vážení páni, pri otázke nášho vstupu do NATO budeme hovoriť aj o takzvanej civilnej kontrole armády, čiže tam potom sa nemôže kandidát na prezidenta usmiať a povedať, že on nerozumie tejto problematike, lebo bude robiť veliteľa ozbrojených síl. Civilná kontrola armády práve zdôrazňuje a všetky vojská, ktoré sú členmi NATO, myslia na tento aspekt. Možno by tu mali vojenskí experti povedať, či práve letisko v Kuchyni je výhodné, ktoré sa nachádza v trojuholníku vlastne troch štátov, a mohli by vysvetliť nám civilom, aká je otáčka stíhacieho lietadla, či nemôže dôjsť k nalietavaniu na územie inej republiky z nášho územia. Takže možno v rámci práve tejto civilnej kontroly armády sme si mali tieto veci predebatovať tu spolu, a nie dávať za vinu zmarené referendum, že tam sme chceli dokázať, že nechceme do NATO vstúpiť.

    V našich vystúpeniach sme sa zamerali, predovšetkým my opoziční politici, na ochranu svojho ministra a ja sa tomu ani nedivím, že vy ste nevystupovali, pretože dovolím si pripomenúť možno tiež kvôli...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej prosím pána poslanca Husára s pozmeňujúcimi návrhmi. Po ňom vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v zmysle § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam tento pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky rozhodla, že nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.

    Použil som vzhľadom na to, čo sa včera v tomto parlamente odohrávalo, vo svojom pozmeňujúcom návrhu návrh pre absolútnu väčšinu z vás extrémny a na rozdiel od mojich kolegov som nenavrhoval prerušenie rokovania o tomto bode programu z jednoduchého dôvodu, že viem, že chcete a musíte rozhodnúť dnes. Ak Národná rada chce a musí rozhodnúť dnes z toho, čo v tomto parlamente za uplynulé dni odznelo, ak Národná rada nechce stratiť posledné zvyšky puncu pred občanmi tohto štátu, nemôže rozhodnúť inak, ako som v pozmeňujúcom návrhu odporučil. Prečo? Pretože napriek mnohým apeláciám nebola doriešená najzákladnejšia vec. Ak by som pripustil a absolútne pripustil, že všetkého toho, z čoho je obviňovaný, sa Gustáv Krajči dopustil, nebola týmto parlamentom ani imunitným a mandátovým výborom doriešená principálna, fakticky základná vec vo vzťahu k osobe Gustáva Krajčiho, a to je jeho stíhateľnosť z dôvodu právoplatne a zákonne udelenej amnestie.

    Nebudem opakovať to, čo tu odznelo na adresu jej reparácie či zrušenia. Všetci, všetci právnici, neprávnici, pomaly ešte aj kominári v tomto štáte vedia, že ide o právny paškvil, že ide o akt nepráva. Ale paradoxom je práve skutočnosť, že na jednej strane obviňujeme a chcete súdiť exministra Krajčiho za to, že konal spôsobom, ktorý mu zákon nedovoľuje. Paradoxom na druhej strane je skutočnosť, že nad tým, že premiér Dzurinda konal spôsobom, ktorý mu zákon nedovoľuje, prechádzame mlčky bez povšimnutia alebo s ironickým úškrnom. Ak sú toto tie pevné a nezvrátiteľné základy právneho štátu Slovenskej republiky, sú to základy, ktoré zoberie nieže povodeň, ale najbližší silnejší jarný dážď.

    Vážené kolegyne, kolegovia, rozprava ma osobne presvedčila o tom, čo som včera hovoril. Celá táto kauza je - a naozaj úprimne hovorím, že klobúk dole - perfektnou inscenáciou a scenárom, ktorý sa začínal veľmi ďaleko a veľmi dávno, a je súčasťou veľmi premysleného psychologického nátlaku a spôsobu likvidácie Hnutia za demokratické Slovensko. A nehovorili o tom iba poslanci opozície. Veľmi vecne a zrozumiteľne túto skutočnosť potvrdil pán kolega Osuský. Ak som včera hovoril vo svojom vystúpení o kauzalite, o účelovom a pripravenom spájaní a nadväznosti protizákonnej otázky položenej v prílohe v nadväznosti na zlúčenie dvoch referendových iniciatív do jedného referenda, pán kolega Osuský mi to tu a nám všetkým potvrdil, doslova a do písmena v rozprave povedal: My, keď sme zakladali petičný výbor, sme veľmi dobre vedeli, čo bude nasledovať. A vedeli sme aj o tom, že Mečiar udelí amnestiu. Ak v tomto čase pán Osuský a petičný výbor vedeli, čo bude nasledovať, potvrdzuje to bezvýhradne absolútne moje včerajšie slová o tom, že Gustáv Krajči vliezol do pasce, do ktorej boli dva vchody, ale žiaden východ. Do tejto pasce nevliezol naivne. Vliezol do nej v snahe, v čase, keď sa mal rozhodovať konať skutočne podľa svojho vedomia a svedomia. A či sa bude toto svedomie ozývať aj v tých, ktorí vlastne zdôvodnenie výroku Ústavného súdu pustili von v takejto dôležitej kauze s časovým odstupom, neviem povedať. Malo by sa však predovšetkým ozývať v nás. Malo by sa ozývať aspoň trochu v tých, ktorí, pripusťme to, lebo je to pravda, vlastne dnes svojím spôsobom už robia sudcov.

    Včera som vás požiadal, že ak sa tú novodobú slovenskú Antigonu rozhodnete zamurovať, aby ste ju zamurovali aspoň tak pevne ako Kreon Antigonu. A toto je skutočnosť, na ktorú tu poukazujú viacerí moji kolegovia, ktorej sa ja osobne bojím najviac. Podvedome cítim, že nekonáme dobre. Podvedome cítim, že sa snažíme zo Slovenska urobiť druhú Sicíliu, kde budú mať moje deti a vaše deti napísané bielou kriedou v čiernom komíne, na koho sa vzťahuje vendeta. Pretože aj v tomto prípade ide o vendetu. Ak hlasovanie dopadne tak, ako predpokladám, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, nezabudnite sa pri návrate domov pochváliť svojej manželke, svojim deťom, že ste vykonali dobrú, poctivú robotu. Určite to povie svojej manželke a svojim deťom aj Gustáv Krajči.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser vzhľadom na to, že pán poslanec Hudec nie je v rokovacej sále. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser s pozmeňujúcim návrhom k uzneseniu.

  • Hlasy z pléna.

  • V poriadku, pán Oberhauser sa vzdáva poradia.

    Prosím, pani poslankyňa Sabolová. Konštatujem, že pani poslankyňa Sabolová tiež nie je v rokovacej sále.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, vystúpte s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Po pani poslankyni Sabolovej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ospravedlňujem sa, myslela som, že ešte vystupuje kolega predo mnou.

    Navrhujem pozmeňujúci návrh k tlači 145 k uzneseniu Národnej rady vo veci odchodného pána doktora Polku, spis číslo ČVS-VKE-7/3098, a to v tom zmysle, že vypustiť text pod písmenom a), celý text, teda prípadne o ňom nehlasovať, a v časti písmena b) vypustiť písmeno b). Text teda znie: Národná rada v súlade s článkom 78 ods. 2 ústavy a § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Gustáva Krajčiho.

    Zdôvodnenie: v zmysle § 141 ods. 3 má byť predložená do Národnej rady správa mandátového a imunitného výboru, ktorý hovorí o svojich zisteniach, čiže správa uvádza zistené skutočnosti vo veci vydania súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady a toto sa konštatuje v uznesení mandátového a imunitného výboru podľa predložených dôkazných materiálov.

    Pretože tu zaznieva veľa výhrad, že Národná rada sa správa ako súdny tribunál a je to skutočne viac zavádzajúce a nepravdivé a aby nedochádzalo k zbytočnému spochybňovaniu časti uznesenia, preto žiadam vypustenie bodu a) z návrhu uznesenia v súlade aj s § 142 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že Národná rada rozhodne, či vydáva súhlas na trestné stíhanie. Je zbytočné viac komentáru, pretože za tieto tri či štyri dni sme skutočne počuli množstvo pripomienok, výhrad, odsúdení, urážok a nebudem sa viac k tomu vyjadrovať. Ale chcela by som vás ešte informovať, pretože už tu niekoľkokrát zaznelo, že tu nie je pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti ani generálny prokurátor, boli ste informovaní, páni poslanci, že sú v zahraničí na služobnej ceste. Vidím, že zneužívate túto neprítomnosť, o ktorej viete, aby ste zbytočne dezinformovali aj verejnosť, ktorá možno s časovým oneskorením, ale počúva tieto naše vysielania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vaše vystúpenie, pani poslankyňa.

    Ohlásená bola pani poslankyňa Slavkovská. Konštatujem, že pani poslankyňa Slavkovská nie je v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Ďalej pán poslanec Sitek. Konštatujem, že nie je v sále. Pán poslanec Kozlík. Nie je v sále. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči s pozmeňujúcimi, doplňujúcimi návrhmi. Prosím, pán poslanec Cabaj.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, zdôvodním.

    Pán poslanec Gašparovič, § 35 ods. 3: Ak Národná rada rozhodla o skončení rozpravy podľa odseku 2, majú právo ešte vystúpiť poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy pred podaním návrhu na jej skončenie. Rozpravu sme skončili. A poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. To práve robíme.

  • Hlasy v sále.

  • Ak dovolíte, ešte som neskončil. Podľa § 33 Faktická poznámka poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka.

    Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    predkladám pozmeňujúci návrh k tlačiam číslo 144 a 145, a to v tomto zmysle: Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na vrátení obidvoch tlačí 144 a 145 mandátovému a imunitnému výboru na dopracovanie o skutočnosti, ktoré hovoria v prospech pána poslanca Krajčiho pri tomto návrhu na trestné stíhanie.

    Svoj návrh odôvodňujem takto: V predložených tlačiach, ako sme sa tu na rokovaní viackrát presvedčili a viacerí účastníci diskusie to vyjadrili, v obidvoch návrhoch, v obidvoch tlačiach, ktoré popisujú, či už išlo o skutky okolo referenda vykonaného v minulom roku v Slovenskej republike, tak aj v prípade odstupného alebo odchodného pre pána štátneho tajomníka Polku, sa konštatovalo, že vzhľadom na to, že pri hlasovaní väčšina schválila len tie veci, ktoré podporovali negatívne postoje k pánu poslancovi Krajčimu, tie, ktoré hovorili o pozitívnych veciach na jeho obhajobu, v obidvoch tlačiach uverejnené neboli. Tým došlo k skresleniu všetkých skutočností, lebo vo vyšetrovacích spisoch a tak aj v správach, ktoré mandátový a imunitný výbor pripravil, mali byť rovnocenne postavené všetky skutočnosti, ktoré sú nielen v jeho neprospech, ale ktoré hovoria aj v jeho prospech. Zvlášť sa tu konštatovalo, že mal byť uvedený rozsudok Ústavného súdu aj s termínmi, keď prichádzali jednotlivé časti rozhodnutia Ústavného súdu na ministerstvá a boli k dispozícii a ktoré jednoducho prejudikovali spôsob konania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tiež samého ministra pána Krajčiho.

    Takisto uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré hovorilo o vykonaní referenda, malo svoje termínové, časové osadenie a tieto skutočnosti bolo treba takto zadefinovať, špecifikovať a jednoznačne v správe vysvetliť. Rovnako je to aj v prípade rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý takisto má svoje danosti, ktoré hovoria v prospech pána poslanca Krajčiho, a tieto bolo treba rozanalyzovať, rozložiť a v tomto stanovisku v tlači podrobne vysvetliť. Keďže tieto veci neboli, žiadam, aby boli dopracované, tlač bola znovu takto doplnená a predložená Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie.

    Vážené dámy a páni, vo svojom vystúpení som uviedol, že tento proces, ktorým sa teraz zaoberáme, je mimoriadne dôležitý. Otázka imunity pána poslanca Krajčiho má svoj politický rozmer, mimoriadne vážny, lebo môže naštartovať politické procesy, ktorých sme boli svedkami v minulosti. Mnohým sa nepáčilo porovnávanie týchto procesov z päťdesiatych rokov s dneškom, ale musím povedať, že všetky tie symptómy tomu jednoznačne nasvedčujú. Tu ide o stíhanie za politický čin, ktorý bol vykonaný a ktorý, ako som už upozornil, vlastne svoj obsah, svoju podstatu ako sporu stratil, lebo prezident Slovenskej republiky sa ide voliť priamo občanmi Slovenskej republiky, vstup do NATO je otázka, ktorá sa bude riešiť dlhodobo, a nezavreli nám ani otázky okolo referenda, akékoľvek riešenia vo vzťahu vstupu do NATO. Čiže obidve témy sú absolútne irelevantné z hľadiska nejakého posudzovania alebo trestnoprávneho stíhania pána poslanca Krajčiho. Ale vždy, keď sa začne s politickými činmi, história nás učí, že sa potom prejde na stíhanie za politické názory a za politické presvedčenie, prípadne príslušnosť k politickej strane.

    Dovoľte mi povedať naozaj z osobných skúseností. Deväť rokov som o tom nehovoril a nehovorím o tom rád. Môj otec pred svojou smrťou v roku 1958, keď bol vyšetrovaný pred komisiou, ktoré podobne vznikajú aj dnes, tak jednoducho za politické názory, za vlastenecké a kresťanské presvedčenie bol poslaný za robotníka do tehelne. Bol chorý a následkom týchto vecí o dva roky neskôr zomrel.

    V Banskej Bystrici v tomto čase za politické presvedčenie a členstvo v politickej strane je vyhadzovaný z roboty vedúci odboru školstva. Bol pozvaný a bolo mu ponúknuté zo strany prednostu okresného úradu, že buď rozviaže pracovný pomer dohodou, alebo mu dajú v krátkom čase výpoveď. To sa nerobí nikde na svete, priatelia, v demokratických zriadeniach. Iste, odstúpiť z funkcie, keď príde nové politické vedenie ministrov, štátnych tajomníkov, prednostov krajských úradov, prednostov okresných úradov, to je výmena, s ktorou, samozrejme, súhlasíme. Je nové politické vedenie, staviate tam svojich predstaviteľov, ale toto je po prvé už do úrovne vedúcich odborných útvarov a na dôvažok, to nie je preradenie na iné pracovné miesto, ale vyhodenie z roboty. A to je principiálny rozdiel - za politické názory vyhodiť človeka z roboty.

    K takému istému procesu došlo v okrese Komárno. Vedúci odboru školstva je dnes nezamestnaný. A môžeme takto citovať ďalej. Za politické názory, za politické presvedčenie títo ľudia sú vyhadzovaní z roboty. A to sa dá, vážení páni poslanci, veľmi ľahko preveriť a zistiť.

    My budeme musieť vytvoriť, tak ako v Českej republike bolo za bývalej totality, výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných, vytvoriť takýto výbor, ktorý bude dokumentovať všetky tieto prejavy politického prenasledovania na Slovensku. A budeme musieť všetky tieto veci zrejme predstaviť celej demokratickej verejnosti, aj zahraničnej, aby videli, aká je skutočná tvár demokracie, o ktorej tak radi rozprávate.

    Vážené dámy a páni, naozaj by som prosil všetkých tých, ktorí neboli v tejto kauze zamočení priamo, ktorým nejde teraz o revanš a o nejaké presadenie za každú cenu svojho politického názoru, aby nerobili tieto veci, aby nechali vec dozrieť. Prehodnoťme to znovu v mandátovom a imunitnom výbore. Prediskutujte to so svojimi voličmi, či je naozaj zmyslom našej politiky, ktorú teraz budeme robiť najbližšie štyri roky, aby sme sa navzájom upodozrievali, naháňali, vzájomne osočovali, alebo aby sme sa sústredili na také veci, ako je napríklad štátny rozpočet Slovenskej republiky, ako zabezpečiť čo najviac príjmov a podobne.

    Priatelia, zamyslite sa. Napríklad na začiatku, keď nastupovala vaša vláda k moci, hovorila, že zruší akcie na doručiteľa. Do plánu činnosti si to dala na apríl. V apríli už nikto nebude s takýmito akciami existovať. Priatelia, nie je toto čestné stavanie sa k veci. Mali ste to dať na návrh riešenia v októbri v minulom roku, okamžite, aby sa to vyriešilo. Vtedy by to bolo účinné.

    Nám sa zdá, že toto sú len politické gestá, ktoré nevedú ku skutočnému ozdraveniu slovenskej ekonomiky a pomerov na Slovensku. A vráťme sa naozaj ku skutočným riešeniam a k tomu za Slovenskú národnú stranu a aj sám za seba vám dopredu hovorím, že budeme robiť všetko pre to, aby sa politika na Slovensku darila, aby hospodárske výsledky boli čo najlepšie a aby sme dosiahli pokojnú atmosféru a dobré spolunažívanie všetkých našich občanov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Po nej pán poslanec Hudec.

  • Pán poslanec Gašparovič - máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, je dvanásť hodín jedenásť minút a my máme od dvanástej do štrnástej vždy obedňajšiu prestávku. Prosím o túto prestávku. A je tu jedna, ani nie dve tretiny poslancov.

  • Pán poslanec, začali sme dnes o jedenástej. Myslím si, že vzájomne uznáme, že by sme mali potiahnuť minimálne do trinástej hodiny. Hovorím to aj v tej súvislosti, že viete dobre, že sa začína deviaty snem Združenia miest a obcí Slovenska, na ktorý niektorí poslanci chcú ísť aspoň na úvod. Predpokladám, aj vaši poslanci. Takže chceme využiť túto hodinu.

    Prosím, pani poslankyňa Slavkovská.

    Pán poslanec Moric, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, chcel by som sa vopred všetkým ospravedlniť, že nie je to procedurálny návrh, ale dovolil by som si jednu poznámku. Rokovací poriadok jasne hovorí, že malo by sa začínať o jednej hodine v utorok a hovorí o presnom postupe. Pokiaľ si pamätám, tak tento novozvolený parlament ešte nikdy nezačal v utorok o jednej hodine. Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som si s úctou spomenul len v tomto ohľade, podotýkam, aby to nebolo zneužité, na federálny parlament, kde aspoň v tomto bol poriadok, kde to malo svoj systém. Tu zatiaľ rokovanie nášho parlamentu nemá systém a robí sa všetko v záujme momentálnej situácie, prípadne v záujme niektorých ľudí. Prosím, keby sa toto mohlo odstrániť, zaviedol by sa systém, aby aj poslanci mohli mimo toho, že tu sedia, pracovať aj mimo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dávam pozmeňujúci návrh k tlači 144 a 145, a to v tom zmysle, aby boli príslušné materiály vrátené mandátovému a imunitnému výboru s tým, aby sa počkalo s hlasovaním a uzavretím politickej kauzy okolo pána poslanca Krajčiho dovtedy, pokiaľ všetci poslanci nedostanú k dispozícii tieto materiály: rozsudok Najvyššieho súdu, uznesenie vlády vo veci vykonania referenda, stanovisko sekcie personálnych a sociálnych činností ministerstva vnútra zo dňa 30. marca 1998, stanovisko rozkladovej komisie ministerstva vnútra, rozhodnutie ministerstva vnútra vo veci výpočtu odchodného zo dňa 16. 11. 1998 a rozhodnutie ministerstva vnútra v tej istej veci zo dňa 11. 12. 1998. Som presvedčená, že v záujme tej najvyššej objektivity, o ktorú dúfam, nám tu všetkým ide, by veľmi pomohlo, keby si poslanci mohli na základe týchto dôležitých materiálov, ktoré hrajú v celej kauze prím, utvoriť svoj vlastný názor.

    Nedomnievam sa, že Národná rada súdi alebo by chcela súdiť. Ale napriek tomu, keďže toto patrí orgánom činným v trestnom konaní, napriek tomu, že my máme vydať niektorého z našich, teda pána poslanca Krajčiho práve orgánom trestným v činnom konaní, tak celú tú záležitosť, myslím si, musíme dôkladne zvážiť. A najlepšie pri tomto množstve informácií, ktoré tu odznievali v tomto pléne, si to každý zváži vtedy, ak si bude môcť v pokoji tie materiály pozrieť. Nebude tu sedieť v tejto sále plnej emócií, nebude ovplyvňovaný kolegami či už politického vlastného názoru, alebo opozičnými kolegami. Myslím si, že každý z nás je na takej inteligenčnej úrovni, že na základe takéhoto svojho vlastného posúdenia môže najlepšie rozhodnúť. A v takejto závažnej veci, keď sa ide zakladať precedens Národnej rady, si myslím, musí rozhodnúť každý sám za seba.

    Neviem síce, samozrejme, či tento môj návrh bude vypočutý, pretože s tou spoluprácou v Národnej rade to vyzerá všelijako. Veľmi dobre sa pamätám ešte na ten začiatok, keď nastúpila táto nová vláda, keď teda prišlo k zmene politických síl v parlamente, tak sme niekoľkokrát počuli hlavne z úst pána premiéra výzvu k spolupráci. Niekoľkokrát táto výzva k spolupráci odznievala aj tu v poslaneckej snemovni z úst koaličných partnerov. Neviem, či teda pán premiér vedel, o čom hovorí, keď hovoril o tej spolupráci, alebo niektorí z lídrov koaličných politických strán, pretože vzápätí na to, dokonca už dvakrát, sme boli svedkami toho, že koaličná väčšina v parlamente otvorene vyjadrila svoje zhrozenie nad tým, že časť koalície zahlasovala s opozíciou, a dokonca pán premiér aj pán predseda parlamentu sa jednoznačne mediálne vyjadrili, že to sa už v budúcnosti stať nemôže. Takže, ak nám ide o nejakú spoluprácu, tak neviem ako potom takéto slová, že sa nemôže stať to, aby koalícia hlasovala s opozíciou, tieto slová potvrdzujú. Ony sa jednoducho navzájom vyvracajú.

    V tejto samotnej kauze, kvôli ktorej tu trávime už druhý týždeň a ktorá sa tiež týka takejto spolupráce, je evidentne vlastne vidieť, že tá spolupráca zrejme vôbec nie je žiaduca. Spolupráca je totiž aj to, ak si jeden vypočuje druhého. Samozrejme, a to hovorím teraz na obidve strany, nielen na tú koaličnú, ale aj na opozičnú, ak si vypočujeme jeden druhého bez toho, že by sme na seba pokrikovali, že by sme si nadávali do hlupákov, že by sme sa nálepkovali gardistickými znakmi, že by sme sa jednoducho vypočuli bez ohľadu na to, čo si o tom rečníkovi myslíme. Každý tu má právo vysloviť si svoj názor.

    Už druhý týždeň je tu obviňovaný pán poslanec Krajči a, samozrejme, že opozícia sa ho snaží brániť. Myslím si, že je úplne ľudské, ak opozícia, ktorej jeden z členov je napádaný, vystupuje trošku emotívnejšie. Ak niekoho bránime, tak, samozrejme, tie emócie tam fungujú. Ak sa niekto cíti ukrivdený, tak do určitej miery má na to právo. Žiaľ, v tomto prípade hlavne opozícia, ktorá sa potom uchyľovala k výsmechu, k nadávaniu už aj do tých spomínaných hlupákov a do gardistov a podobne, myslím si, že toto si mohla odpustiť. Opozícia totiž nemá v rukách moc. Tú moc má v rukách koalícia. Opozícia má v rukách iba právo na svoj vlastný názor a myslím si, že aspoň toto by mohlo byť v tomto parlamente rešpektované. Ale my sme sa zrejme tu dostali do pozície, že kde chýbajú argumenty, kde chýba dobrá vôľa, tak nastupuje demagógia. Domnievam sa, že tento parlament by sa práve takýmito tézami nemal riadiť.

    Chcela by som vás všetkých poprosiť, ja si myslím, že tá moja požiadavka, aby tie dokumenty naozaj boli predložené poslancom, nie je taká náročná, a myslím si, že aj tí z koalície, ktorí aspoň trošku racionálne zmýšľajú, by mohli dať za pravdu v tom, že keď už nie vy ste zvedaví na tie materiály, tak aspoň my by sme si ich veľmi radi pozreli. Ale myslím si, že keby ste si ich aj vy pozreli, potom by ste hádam ináč pozerali na vec a aj keď nie vo všetkom, ale v niečom by ste možno ten názor zmenili. Už počas tejto rozpravy sa zmenil názor v tom, že nemožno pozbavovať poslanca imunity za to, že podpísal nejaké odchodné. A napriek tomu sme boli svedkom aj včera, že pani poslankyňa Sabolová tu vehementne žiadala, aby aj za toto bol pán poslanec Krajči zbavený imunity. Čiže vidíte, že posun v myslení u niektorých, samozrejme, počas rozpravy nastal. Po preštudovaní materiálov by určite nastal určitý posun aj u tých druhých.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči, máte slovo s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k uzneseniu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý, vrátiť celý tento "prípad" späť na rokovanie výboru a kým sa nedokáže, jednoznačne nedokáže oprávnene hovoriť o porušení zákona, nepredložiť ho do pléna Národnej rady. Zdôvodním. Bol máj v roku 1989, išiel som z prechádzky, bol slnečný deň a z vily Ľuba Feldeka vychádzala skupina ľudí, jeden z nich sedí tu, a tento človek mi na moje prekvapenie povedal, no, tak poď už, keď ideš okolo, poď ku mne. A ja hovorím, čo ste tu mali nejaké bohoslužby alebo čo? Je nedeľa, ja viem, ako to vyzerá. Ale čoby, mali sme... Veľa papierov tam bolo, Olina to všetko upratovala. Áno, u Feldeka to bolo. A dozvedel som sa asi po polhodine, že by som sa mal k niečomu pridať. Ja hovorím, k čomu sa mám pridať? Nebolo mi to vysvetlené, ale bolo mi jasne povedané, že sa mám k niečomu pridať. Takmer by som zabudol na túto epizódu, keby nedošlo k novembru 1989. Im bolo jasné, že niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Podobná situácia sa zopakovala v roku 1992, keď ma stretol Milan Lasica a povedal mi: Ivan, mal by si sa k nám pridať. A hovorím, a ku komu sa mám pridať a k čomu sa mám pridať? Nepýtaj sa, len sa pridaj. Opäť, niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Táto situácia sa zopakovala v roku 1994, keď aj tu sediaci jeden pán poslanec a terajší pán primátor istého mesta ma pozvali na jedno stretnutie, kde opäť niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Zdá sa mi, že aj teraz sa udiala podobná situácia pred týmito voľbami, keď niektorí vedeli a niektorí nevedeli. Veľmi dobre by vedeli o tom hovoriť tí páni poslanci, ktorí boli v Spojených štátoch amerických, napríklad, a kde im hovorili, koľko peňazí sem príde pred voľbami, že jednoducho nemá šancu nikto iný. Opäť niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Je to veľmi zaujímavá situácia a je to čosi, čomu sa hovorí financovanie elity, ak chcete übermenschow, pretože to je presné. Niektorí majú tú výsadu alebo ju budú mať, keď budú nad tými ostatnými.

    V týchto dňoch sa končí na Slovensku demokracia. Už nikdy nebude také demokratické prostredie na Slovensku, aké bolo, pretože vláda hoci vládla, mala kompletnú opozíciu v masmediálnom priestore, až na malé výnimky. Dnes je presný opak, vláda má prakticky všetky masmédiá v rukách. Napríklad vláda si dovolí zmlátiť demonštrantov, čo predtým nikdy nebolo. Vy ste to dovolili a nikto ani neštekne, neočakávame, žeby prišiel niekto zvonku a niekto protestoval. No, čím to je? Veď to je tá otázka, pán poslanec. A ja to teraz poviem, je to presne preto, čo teraz hovorím. Nastupuje tyrania na Slovensku, páni, smejte sa z toho, ako chcete, aj vás to niektorých zožerie, možno niektorých nie. Niektorí z vás budú vedieť a niektorí nebudú vedieť. To bude to obrovské zaujímavé tajomstvo, ktoré sa dozviete až potom, keď vás to zomelie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Cabaj - pozmeňujúci návrh.

    Procedurálny návrh - pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči.

  • Chcem dať procedurálny návrh a chcela by som, aby sa hneď aj o ňom hlasovalo, aby ešte pred vystúpením pána poslanca Krajčiho boli prizvaní na zasadnutie pléna Národnej rady minister vnútra pán Pittner a riaditeľ sekcie vyšetrovania pán Ivor. Pretože, ak ste urobili gesto, že pán poslanec Krajči bude mať neobmedzený čas svojho diskusného príspevku, toto gesto vyznieva skutočne ako prázdne, ak teda sa nebude môcť konfrontovať jeho obhajovanie vlastne s jeho vyšetrovateľmi alebo žalobcami.

  • Pani poslankyňa, nedám o tomto návrhu hlasovať, požiadame ministra písomne, aby bol prítomný, ale nie je jeho povinnosťou, aby bol pri tomto prípade. A okrem iného, o týchto veciach sme už hlasovali.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Hlasy z pléna.

  • Pozveme pána ministra sem, áno?

    Pani poslankyňa Malíková, buďte taká láskavá, zopakujte svoj návrh.

    Prosím, keby ste zapli mikrofón pani poslankyni.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz žiadam, aby pred vystúpením pána poslanca Krajčiho tu boli prítomní minister vnútra pán Pittner a riaditeľ sekcie vyšetrovania generál Ivor.

  • Pán generál Ivor tu nemôže byť, pani poslankyňa, čiže len pán minister Pittner.

    Nech sa páči, budeme hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujte.

    Prezentovalo sa 65 poslancov. Je nás málo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať zdvihnutím ruky. Prosím skrutátorov, aby spočítali poslancov v sále. Páni skrutátori zo včerajšieho dňa, nech sa páči.

    Pani poslankyňa, predložili ste návrh, tak neutekajte teraz od neho.

    Prosím, pokračujeme ďalej v rozprave, teda pokračujeme ďalej v pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán poslanec Cabaj, boli ste ohlásený do vystúpenia. Pán poslanec Sitek. Nie je tu. Pán poslanec Kozlík.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi najprv, pán predsedajúci, aby som povedal, že toto nie je družstevná schôdza pri všetkej úcte, možno tie majú lepšiu úroveň, ako tento parlament prebieha, ale to je zrejme tou únavou, že sa tu sedelo do 4.00 hodiny do rána, potom zvyčajne výkon klesá. Chcem povedať niekoľko poznámok, pretože ste si svojvoľne vysvetlili rokovací poriadok...

  • Pán poslanec, prosím vás, keby ste najprv predložili pozmeňujúci návrh, buďte taký dobrý.

  • Najskôr využívam právo faktickej poznámky, pretože...

  • Nie, nie, nie.

    Pán poslanec, žiadam vás o pozmeňujúci návrh.

  • Dávam pozmeňujúci návrh v bode A. Národná rada zisťuje, že nie sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.

    Ale budem pokračovať. Pán predsedajúci, svojvoľne si vysvetľujete rokovací poriadok. Ja som si myslel, že keď odišiel pán Ftáčnik do vlády, že tu už nemáme vykladača rokovacieho poriadku a že parlament sa skutočne bude riadiť rokovacím poriadkom, čo, bohužiaľ, vám sa celkom nedarí, ale to už sa budete musieť zamyslieť vy. Pretože aj napriek tomu, že aj televízia určitým spôsobom taktizuje, aby občania čo najmenej toho videli v televízii, pretože tie programy sa posúvajú, ako im to pasuje, mnohí pozerali toto zasadnutie, pretože tým, že ste potiahli rokovanie schôdze až do 4.00 hodiny aj nejaké minúty, tak to, čo sa odohrávalo po polnoci, vlastne občania pokojne videli od 6.00 hodiny do 10.30 hodiny. Takže to som rád, že takýmto spôsobom ste dosiahli niečo aj pre občanov Slovenskej republiky, aby videli, o čom je vlastne tento parlament.

    Nemôžete tak, ako ste svojvoľne povedali, že nie je tu procedurálny návrh alebo niečo podobné. Viem, že ak sa doštuduje rokovací poriadok, ešte niekoľkokrát sa bude o tom hovoriť. A takisto, ak tu bol návrh, aby bol prizvaný generál Ivor, ja osobne môžem povedať, že by som za to nehlasoval, lebo toto je posvätná pôda parlamentu a z jeho vystupovania ako úradníka som mal dosť zmiešané pocity v mandátovom a imunitnom výbore, tak určite by som tento návrh nebol podporil. Parlamentná väčšina má právo hlasovať. Preto aj takýmto spôsobom vlastne tento inštitút zneužívate, preto sa aj rozhodlo o štvrtej hodine a dvoch minútach po polnoci ráno alebo nadránom, že demokraticky rozhodnete, že sa skončila rozprava.

    Len pán predsedajúci, ak by to bolo skutočne tak, ako to vy vysvetľujete, tak potom nebude možné ani hlasovať o žiadnom predloženom pozmeňujúcom návrhu, lebo, ak ste raz skončili rozpravu, pozmeňujúci návrh možno predložiť iba v rozprave. Takže tiež tam máte nejakú medzeru, kde to zaškrípalo, pretože rozprava môže byť skončená, až keď vystúpia všetci tí, ktorí predkladajú pozmeňujúce návrhy. Takže je to o niečom inom, ale bude to v zázname, verím, že doslovne, tak ako to bolo povedané. Samozrejme, hovorím, že bol to ten demokratický krok, len bolo by dobré, keby ste sa vládnej koalície spýtali, teraz už podpredsedu vlády pána Csákyho, s ktorým som mal možnosť absolvovať na pozvanie americkej vlády jeden študijný pobyt v Amerike v roku 1997, ktorý sa volal Demokracia je viacej ako vláda väčšiny. Myslím si, že keď sa zídete v rámci koaličných klubov, vám o týchto veciach môže povedať, bol tam okrem iného aj Anton Poliak, ktorý teraz je prednostom v Krupine, a ďalší zástupca z Demokratickej strany.

    Prečo som predložil tento návrh, podľa ktorého by mala Národná rada zistiť, že nie sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že už mnohé veci tu boli povedané, na mnohé skutočnosti boli poslanci upozornení, aj keď treba povedať, že by tu bol nejaký extra veľký záujem o niektoré argumenty, fakty, to sa nedá povedať, pretože oveľa zaujímavejšie je sedieť pri káve alebo v bufete, pretože, ak politické rozhodnutie padlo, tak už teraz ho treba iba vykonať. Takže nedá sa ani povedať, že by bol úspech zaručený v tom, že sa podarí niekoho presvedčiť. Ja som bol predkladateľom návrhu uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda a hneď prvý chybný krok bol zo strany prezidenta Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh uznesenia, respektíve už uznesenie zo 14. februára 1997, kde Národná rada schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s týmito otázkami:

    1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO? Áno - nie.

    2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Áno - nie.

    3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky? Áno - nie.

    Ak si zoberiete zo Zbierky zákonov číslo 76/1997 čiastku 33 rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 o vyhlásení referenda, vyhlasuje referendum o otázkach:

    1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?

    2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?

    3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky?

    Treba povedať základnú a podstatnú vec. Prezident republiky je povinný rešpektovať uznesenie Národnej rady do poslednej bodky a čiarky, nemá možnosť nič zmeniť. Nech sa tým zaoberajú právni experti, prečo úradníci pána prezidenta mu predložili takýto návrh, pod ktorý sa podpísal, nehovoriac o tom, že pripojil štvrtú otázku: Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej republiky podľa priloženého návrhu ústavného zákona? To je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky. Tak tu treba začať, kde bola prvá zásadná chyba, odkiaľ sa išlo. Spomenul som zároveň aj to jeho pripojenie štvrtej otázky, pretože to bol druhý chybný krok. Ak si to porovnáme s Maďarskou republikou, kde obdobne prezident republiky spojil dve referendá o pôde a o NATO, na základe rozhodnutia Ústavného súdu musel toto zmeniť a boli to dve samostatné referendá. Ak sa chceme poučiť, poučme sa, ak nie sme poučiteľní, tak ťažko nám niekto poradí.

    A po tretie, prečo ten návrh predkladám na zmenu uznesenia, že je tu rozhodovanie výsostne politické - Ústrednej referendovej komisie. Ja som včera už túto otázku vysvetľoval, preto sa nebudem nejakým spôsobom touto otázkou opäť zaoberať, pretože, myslím si, že je to tak trochu zbytočné. Len kolegom, ktorí prišli do parlamentu noví, tu chcem pripomenúť, že existuje záznam o 24. schôdzi Národnej rady, a pripomínam im 13. a 14. február 1997, kde je doslovný zápis všetkých vystúpení vašich predchodcov, ktorí hovorili k otázke referenda, k tým trom otázkam, ktoré som tu predkladal ako návrh.

    Takže, ak si toto preštudujete, potom môžeme aj na tú tému ďalej hovoriť, pretože hovorilo sa tu o všetkom možnom, len nie o tých podstatných veciach, odkiaľ sa to vlastne začalo. Nemusím vám opätovne pripomínať rozsudok Slovenskej republiky, a to Najvyššieho súdu, ktorý už tu bol takisto pripomenutý. Tí, ktorí tu neboli, zrejme budú si to musieť v zázname prečítať, pretože Najvyšší súd rozhodol o zastavení konania voči ministrovi vnútra, a to bolo takisto vo veci, k právnej veci žalobcu Lászloa Nagya, ktorý žiadal preskúmanie rozhodnutia ústredného správneho orgánu, to znamená ministerstva vnútra. Len pripomínam pre faktografiu, že toto všetko tu takisto bolo.

    Hovoril som o niektorých návrhoch, ktoré už boli prednesené v parlamente, to znamená, že spomínali sa tri kauzy, o ktorých sa už hovorilo v minulosti, ktoré sa tu riešili na pôde parlamentu. Nebudem vás znovu presviedčať o tom, že je potrebný vyšetrovací spis, pretože ak to hovorili takí právni experti, ktorí v tom čase pôsobili v imunitnom výbore, a včera som to tu znova pripomienkoval, tak si myslím, že ja vás budem ťažko presviedčať, keď ste už dávno rozhodnutí, že nie je pre vás potrebné, aby ste tieto doklady mali alebo touto otázkou sa vôbec zaoberali.

    A len chcem potvrdiť na záver jednu podstatnú vec, a to v súvislosti s pánom Nagyom, to bola tá štvrtá kauza, ktorá sa tu spomínala, že skutočne táto problematika sa nikdy neriešila na pôde Národnej rady ako v snemovni. Tento podnet skončil v imunitnom výbore, a to z jednoduchého dôvodu, že sa to skončilo ako priestupok napriek tomu, že tam bol hrubý stupeň opitosti a všetky náležitosti, ktoré s tým súviseli, že pán poslanec sa správal tak, ako sa správal v tomto období jednak proti príslušníkom Policajného zboru, ale aj voči ostatným účastníkom, ktorí boli pri tejto akcii zapojení. Netreba ďalej na tú tému hovoriť, navyše pripomínam len jednu maličkosť. Pán kolega Nagy v tom čase síce bol zvolený za poslanca, ale svojej funkcie sa ujal až následne po zložení sľubu poslanca Národnej rady. Takže, ak dvaja robia to isté...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Baco vystúpi ako posledný pred obedňajšou prestávkou.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    som členom mandátového a imunitného výboru a chcem povedať, že nesúhlasím s návrhom uznesenia, ktoré mandátový a imunitný výbor predložil. Nesúhlasia s týmto návrhom uznesenia ani ďalší moji kolegovia poslanci z HZDS, je nás päť, a zo SNS. Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu, a preto predkladám pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh znie tak, že návrh uznesenia doplniť o bod A. Bod A zisťuje, že nie sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.

    Ja si myslím, vážené dámy a vážení páni, že diskusia, ktorá tu prebieha na túto tému, jednoznačne potvrdzuje, že nie sú dôvody na to, aby Národná rada vydala na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho. Ešte raz mi dovoľte pripomenúť vecne, o čo ide. Máme zbaviť imunity pána poslanca Krajčiho za to, že nechal vyplatiť odstupné, ktoré sa nevyplatilo. Máme vydať na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Gustáva Krajčiho za to, že ako politik sa neprevtelil do polohy referenta, pretože mal riadne zúradované veci príslušnými úradníkmi a jeho povinnosťou ani možnosťou nie je preskúmavať to, čo mu inštančne riadne pripravený spis ponúka na rozhodnutie.

    Máme rozhodnúť o odňatí imunity poslanca pána Gustáva Krajčiho za to, že zmaril referendum, pritom referendum sa vykonalo. Vykonalo sa vďaka jemu, vykonalo sa vďaka jeho rozhodnutiu. Každý dnes vie, nielen na Slovensku, že pokus o zmarenie referenda sa začal v kancelárii pána prezidenta, ktorý vypísal iné referendum, ako rozhodla Národná rada Slovenskej republiky. Stanovisko, ktoré k tomu prijal Ústavný súd, dostalo pána vtedajšieho ministra Krajčiho do situácie, že či rozhodne tak alebo onak, vždy to bude v rozpore s niektorým rozhodnutím. Samozrejme, a je prirodzené, že sa rozhodol tak, ako mu prikázalo uznesenie vlády Slovenskej republiky, čím prakticky sa dostal do objektívnej polohy, že nemohol vlastne inak konať.

    Dámy a páni, znova pripomínam, že celý problém sa začal zrušením amnestie. Opakujem, že aj zahraniční právni analytici potvrdzujú, že v žiadnom ani demokratickom, ani v nedemokratickom štáte, ale ani v žiadnom diktátorskom štáte sa doteraz nestalo, aby prezident zrušil amnestiu predchádzajúceho prezidenta. Ako sme tu počuli z úst renomovaných odborníkov, ako je napríklad aj pán profesor Kandráč, amnestia je jednosmerná možnosť, čiže je možné amnestiu udeliť, ale nie je možné amnestiu zrušiť. Z toho dôvodu vyplýva následne nepríjemné pokračovanie - nadväznosť, to znamená, že podľa právnych analýz krok pána premiéra a úradujúceho prezidenta Dzurindu o zrušení amnestie je nutné považovať za krok zneužitia svojich právomocí. A pokiaľ sa bude v tomto smere konať a nepočká sa na rozhodnutie Ústavného súdu, tak jednoducho celú situáciu zamotávame, dramatizujeme a môže mať veľmi nepríjemné dôsledky do riešenia politických vzťahov na Slovensku v budúcnosti.

    Považujem tú diskusiu, ktorá tu prebehla, za veľmi potrebnú a myslím si, že nebyť toho, že vládnuca koalícia bola nervózna a rôznymi obštrukciami sa prerušovalo rokovanie, mohli sme to mať už dávno za sebou, keď si zoberieme to, že ako sme vo štvrtok, v piatok rokovali aj včera rokovali, prestávky a odďaľovanie, odkladanie, prerušovanie. Ukázalo sa, myslím si, jednoznačne, že tento problém je taký závažný, že o ňom treba hovoriť a treba o ňom hovoriť veľa a že si treba názory navzájom vypočuť. Ja osobne som rád, že tu boli aj niektoré myšlienky, také názory, že občania Slovenskej republiky sa mohli dozvedieť to, čo doteraz vlastne nevedeli alebo si mohli niektoré doterajšie informácie potvrdiť.

    Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som vám podal jednu informáciu, dámy a páni, ak dovolíte, rád by som upriamil vašu pozornosť. Dnešný deň Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu v Bratislave vo veci pána poslanca Dušana Slobodníka, na základe ktorého rozhodnutia Okresného súdu v Bratislave denník SME bol povinný sa ospravedlniť a uverejniť opravu pánu Slobodníkovi za výrok, že súd potvrdil fašistickú minulosť Dušana Slobodníka, že krajský súd potvrdil právo pána Slobodníka na opravu a ospravedlnenie vrátane priznania odškodného. A tento rozsudok je konečný. Ja by som to dal do pozornosti alebo dovolím si to dať do láskavej pozornosti aj pánu poslancovi Langošovi, ktorého takisto denník SME citoval v tom duchu, že uznesenie súdu pripustilo, že Dušan Slobodník má fašistickú minulosť.

    Takže, dámy a páni, naša diskusia bola dobrá aj preto, aby sa takéto nehorázne klamstvá, takéto nehorázne tvrdenia vyvrátili. Myslím si takisto, že je dobré, že pán poslanec Šebej označil pána Slobodníka za človeka, ktorý nosí na čele gardistický znak. Nechal som si predložiť varianty gardistických znakov, ktoré reálne existovali. Všetky tieto znaky sú v podstate totožné so štátnym znakom Slovenskej republiky. Takže je pravda, vážené dámy a páni, že keď pánu poslancovi Šebejovi je na zvracanie, keď vidí gardistický znak, tak je mu na zvracanie, keď vidí štátny znak Slovenskej republiky, pretože tento znak je zhodný. Myslím si, že je to veľmi dôležitá informácia, je dobré, že sme sa identifikovali. Páni poslanci zo skupiny pána poslanca Šebeja sa tu jednoznačne identifikovali ako skupina, ktorá je tohto vierovyznania, ktorá zastáva tieto pozície, ktorá má takýto vzťah k slovenskému štátu a slovenskosti.

    Dámy a páni, ešte raz nakoniec mi dovoľte, aby som vás poprosil, aby ste skutočne zobrali všetky fakty, ktoré tu boli, do úvahy, aby ste nesúhlasili s odňatím imunity pánu poslancovi Krajčimu. Môj pozmeňujúci návrh predkladám písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. V rokovaní budeme pokračovať teda o 14.00 hodine. Odpoludňajšiu časť rokovania bude viesť pán podpredseda Hrušovský.

    Dovoľte mi využiť tento priestor, aby som sa ospravedlnil z neúčasti na dnešnom rokovaní z dôvodu svojej účasti na 9. sneme Združenia miest a obcí Slovenska, kde som delegovaný vedením tejto Národnej rady. Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem len protestovať proti porušovaniu rokovacieho poriadku vami a žiadam skutočne, aby sa dodržiaval, aj keď si ho prispôsobujete výkladmi, ako chcete. § 23 ods. 6 hovorí, že ak počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov sa zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina, má sa vyhlásiť 15-minútová prestávka. Ak po nej nie sme uznášaniaschopní, má sa určiť termín ďalšieho rokovania. Vy ste nedodržali tento článok, tento paragraf. Takže protestujem proti tomu. Už keď si robíte ako väčšina čo chcete, aspoň majte trošku slušnosti, ja si myslím, že by vás to veľa nestálo.

  • Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážení členovia výboru pre zdravotníctvo, pretože prišiel inovovaný návrh zamestnávateľov, prosím vás teraz na krátke stretnutie, aby sme mohli pripraviť materiály na rokovanie o tomto bode. Bude to krátke stretnutie, kde vás budem informovať, čo prišlo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galbavý - procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, chcem vám vyjadriť obdiv, ako vediete túto schôdzu, a pochváliť vás. A nejde mi to jednoducho do hlavy, včera vás ešte opozícia chválila, že sú veľmi spokojní, a vyzývala vás, aby ste si išli oddýchnuť, že schôdzu dobre vediete. A dnes vás už nechváli. Nerozumiem tomu.

  • Ďakujem.

    Poslanec Moric, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pokoj, páni. Pokoj.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Želám všetkým dobrú chuť, pán predsedajúci.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní 10. schôdze Národnej rady.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík s procedurálnymi, pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

    Ako ďalší je prihlásený s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, než uvediem pozmeňujúce návrhy, aby som uviedol niektoré fakty, ktoré ma viedli k týmto návrhom. Predovšetkým citujem zo správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení: Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru ministerstva vnútra o doplnenie žiadosti vyšetrovateľa o ďalšie podklady nevyhnutné na objektívne posúdenie tejto žiadosti na rokovaní Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Po konzultáciách s ministrom vnútra Slovenskej republiky boli požadované podklady doručené mandátovému a imunitnému výboru, láskavo boli doručené Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. februára 1999. Vzhľadom na to, že chýbali ďalšie podklady - uznesenie vlády Slovenskej republiky vo veci vykonania referenda a vytlačenia nových hlasovacích lístkov, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči, ktorý je vlastne perzekvovaný, oboznámil Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnými dokladmi.

    Vážená Národná rada, aká je kvalita práce vyšetrovateľov, ktorí s takýmto paškvilom si dovolili predložiť Národnej rade návrh na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána magistra Gustáva Krajčiho v kauze zmareného referenda? Ide o nekvalifikovanú prácu vyšetrovateľov, ide priamo o urážku tejto Národnej rady. Poslancami Národnej rady bolo potvrdené zasahovanie pána Ivora do činnosti vyšetrovateľov. Čo sa týka tejto kauzy, je ju možné jednoznačne kvalifikovať ako zmenu politickej kauzy na trestnoprávnu kauzu, to znamená, ide o plnenie politickej objednávky tak zo strany vyšetrovateľov, ako pravdepodobne aj prístupu niektorých poslancov Národnej rady v rámci mandátového a imunitného výboru. Myslím si, že takto prezentovaná práca vyšetrovateľského tímu, na základe takto predložených podkladov mali byť poslaní domov, mala byť prepracovaná, dopracovaná celá správa, pokiaľ sa s tým vôbec mala Národná rada niekedy v budúcnosti zapodievať.

    Ja by som však chcel dokumentovať a uviesť ďalší veľmi varovný signál, ktorý sa s takto konštruovanými politickými kauzami deje, a to je absolútna neprístupnosť médií, takzvaných nezávislých médií, ale aj verejnoprávnych médií voči poslancom Národnej rady, vážení koaliční poslanci, voči vašim kolegom, ktorí sú nehorázne škandalizovaní vo verejných aj súkromných a rôzne inak nálepkovaných nezávislých médiách a ktorí sú blokovaní vo vstupe do týchto médií. Stačí spomenúť konkrétne prípady pána poslanca Lexu, ktorému bolo zabránené vystúpiť v relácii Na telo v Markíze, pani poslankyňa Rusková, možnože tu by ste mohli prejaviť určitý zmysel pre zodpovednosť, podobne, ako ste ho prejavili pred pár dňami pri snahe o zabezpečenie priameho prenosu televízie Markíza z tohto parlamentu. Takisto bol vyblokovaný pán Lexa z vystúpenia priamej diskusie v Twiste a včera pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie, verejnoprávneho to média, zrušil možnosť vystúpenia pána Lexu v relácii Téma. Čoho sa boja, kristepane! Čoho sa táto spoločnosť bojí? Toho, že sa môže niekto, kto je masívne škandalizovaný, verejne obhájiť v médiách? Takže to je k správe moje stanovisko, k nepresvedčivému celému konaniu okolo kauzy zmareného referenda, takzvaného zmareného referenda vo vzťahu k pánu poslancovi Krajčimu.

    Čo sa týka druhej kauzy, ktorá sa otvára voči pánu Gustávovi Krajčimu, takisto spôsob, argumentácia, akou vyšetrovateľka požiadala o vyslovenie súhlasu s trestným stíhaním Gustáva Krajčiho, pokladám za urážku Národnej rady a myslím si, že za urážku to mal pokladať aj mandátový a imunitný výbor. Boli zámerne zamlčané, inak to neviem vysvetliť, fakty o tom, že bol dodržaný inštančný úradný postup. Otvára sa vlastne Pandorina skrinka voči všetkým zodpovedným činiteľom štátnej správy, je to de facto paralyzovanie štátnej správy, pretože sa prenáša trestná zodpovednosť za neúmyselné chyby štátnych úradníkov na vrcholných predstaviteľov štátnej správy, a dokonca nedošlo ani k škodovému naplneniu.

    Je hanbou poslancov Národnej rady, ktorí v tejto kauze v mandátovom a imunitnom výbore hlasovali za zbavenie alebo za návrh uznesenia, ktorým sa mal dať súhlas na trestné stíhanie pána poslanca Gustáva Krajčiho. Jednoznačne sú dokonca definované pochybnosti členov mandátového a imunitného výboru aj z vládnej koalície, aj dokonca tých, ktorí hlasovali v tejto kauze k navrhovanému uzneseniu, čo len dokladá chabosť argumentov vyšetrovacej komisie a to, že správa takéhoto charakteru a takej kvality nemala ani byť posudzovaná v konečnom dôsledku, a dokonca s návrhom uznesenia vystúpiť z mandátového a imunitného výboru.

    Takže, vážené dámy, platí to, čo tu zaznelo už aj v rozprave. Parlament sa v týchto dňoch mení na inkvizičný tribunál voči predstaviteľom opozície, mení sa kvalita vzťahov v tomto parlamente a zásadne to môže poznamenať ďalší vnútropolitický vývoj, politické vzťahy nielen v parlamente, ale v Slovenskej republike na pomerne dlhé obdobie.

    Dovoľte mi v zmysle toho, čo som povedal, uviesť návrh na zmeny uznesení Národnej rady v jednom aj v druhom prípade.

    Čo sa týka uznesenia Národnej rady k správe mandátového a imunitného výboru Národnej rady na trestné stíhanie poslanca Národnej rady k správe pod číslom 144, dovoľte mi, aby som požiadal o túto zmenu: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 ústavy a zákona čís- lo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho."

    A k správe číslo 145 návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

    a) nezistila, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho,

    b) nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Sitek, nech sa páči, môžete vystúpiť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosil by som pána poslanca Hudeca a pani poslankyňu Slavkovskú, ktorí neodovzdali pánu spravodajcovi svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré uviedli počas vystúpenia, aby tak spravili čo možno najrýchlejšie.

    Nech sa páči, pán poslanec Sitek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pozorne som počúval všetky argumenty, ktoré tu odzneli počas prerokovania tejto správy číslo 145 a 144, a dovoľte mi, aby som zaujal k týmto dvom správam stanovisko.

    Ešte prv než zaujmem stanovisko, chcel by som pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru zdôvodniť, že bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, a to § 57 ods. 3, kde sa okrem iného hovorí, že iné osoby sa môžu na schôdzach výboru zúčastňovať len so súhlasom výboru. Podľa vyjadrenia členov mandátového a imunitného výboru sa tento akt neuskutočnil, čiže bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Čo sa týka samotného konštatovania, tak pán predseda výboru hovoril, že osobne ich pozval, ale nedal o tom hlasovať, čiže v podstate bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čo sa týka správy 145, chcem zdôrazniť, že sa plne stotožňujem s pánom poslancom Kozlíkom a považujem toto za urážku Národnej rady Slovenskej republiky, kde je spor vlastne medzi výkladom § 273 a § 284 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z. z. Dávam to do pozornosti pani poslankyni Sabolovej, kde vlastne som ju včera vyzval, aby sa osobne ospravedlnila pánu poslancovi...

  • Hlas z pléna.

  • Neprerušujte ma, pani poslankyňa, ja som vás vypočul a neprerušoval som vás.

    ... aby ste sa ospravedlnili pánu poslancovi Krajčimu, lebo si myslím, že tu je právny štát a v každom právnom štáte platí prezumpcia neviny a vy ste ho doslova včera - citujem vaše...

  • Hlasy z pléna.

  • Mám pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Sitek, prosím, podajte ho na začiatku.

  • Citujem pani poslankyňu Sabolovú, kde doslova povedala, že zneužil zastávanú funkciu...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, pani poslankyne, nevykrikujte na pána poslanca Siteka.

    Pán poslanec, prosil by som, aby ste podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Ja dávam pozmeňujúci návrh a odôvodňujem ho.

    ... a zneužil svoju právomoc, to znamená, že sa ospravedlňte pánu poslancovi Krajčimu.

    Pozmeňujúci návrh vyplýva z toho, že v § 284 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa cituje: "Podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona sa pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a pre prídavok k dôchodku a jeho výšku podľa tohto zákona započítava doba služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa doterajších predpisov. To znamená, že presne sa odvoláva na zákon číslo 410/1991 Zb., kde bývalý minister a terajší poslanec Národnej rady Gustáv Krajči mal právomoc odstránenia tvrdosti zákona, lebo je podstatné to, čo povedal pán štátny tajomník Polka, že podal žiadosť pred účinnosťou tohto zákona.

    Treba si uvedomiť, že pán štátny tajomník Polka a bývalý poslanec Slovenskej národnej rady počas svojho šesťročného účinkovania pripravil množstvo návrhov a množstvo legislatívnych zmien, ktoré pomohli z hľadiska bezpečnosti. Ako minister obrany som sa mal možnosť zúčastňovať na rokovaniach výboru pre obranu a bezpečnosť, kde bol pán Polka poslancom tohto výboru a aj počas svojej choroby, aj svojej závažnej liečby sa zúčastňoval tohto výboru a tejto snemovne. Takže majte úctu aspoň tu k týmto ľuďom, ktorí tu niečo vytvorili.

    Prečo to hovorím? Lebo vlastne sú dva prípady. Ide aj o pána poslanca Polku ako takého, lebo vlastne, keď zastupoval pána ministra, podpísal takisto list, také isté rozhodnutie voči poslancovi Pribilincovi. To znamená, že je tu spor nielen medzi pánom ministrom Krajčim, ale je tu aj ďalší spor s pánom poslancom Polkom. Môj pozmeňujúci návrh znie, aby správa číslo 145, ktorá je predložená, mala takéto znenie: "V súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nezistila, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho a nevydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho."

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ako posledný vystúpi pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    v prvom rade mi dovoľte, aby som vyslovil poďakovanie tejto Národnej rade Slovenskej republiky, že mi umožnila vystúpiť na rokovaní mandátového a imunitného výboru, ako aj na rokovaní tohto pléna. A súčasne sa vám, kolegovia, ospravedlňujem za to, že ste museli venovať množstvo drahocenného času nato, aby ste sa bližšie oboznámili s kauzou, ktorá traumatizuje Slovenskú republiku minimálne od 13. marca 1997. Aj keď tu o tom hovoríme tri a pol dňa v kuse a nepretržite, nedospeli sme k žiadnemu záveru, ktorý by jasne konštatoval, či minister vnútra a ministerstvo vnútra porušili zákon, tak ako je to predložené vo vyšetrovacej správe.

    Po druhé, chcem povedať, že s poľutovaním konštatujem, že napriek tomu, že som vlastne práceneschopný a na liečebnom pobyte na "x-ku" v Trenčianskych Tepliciach, musel som prerušiť toto liečenie a prísť medzi vás, čo súčasne chcem pomenovať tak, že mám úctu k tejto Národnej rade a vysoko si ju vážim. Na druhej strane sa mi zdá, že rýchlosť, ktorou chcete rokovať, je niečím podmienená.

    Dovoľte mi teda, aby som v rámci týchto vystúpení, ktoré tu odzneli, povedal, že naozaj vnímam tento spor minimálne v troch-štyroch rovinách, tak ako to povedal predrečník pán Kandráč a ďalší moji kolegovia. Predovšetkým to vnímam v rovine politickej, v rovine ústavnoprávnej a trestnoprávnej, ale aj v rovine ľudskej. Keďže o týchto prvých troch sa tu veľa porozprávalo, dovoľte mi, aby som hádam povedal niečo aj o tej rovine ľudskej, o tom, kto je to ten Gustáv Krajči, ktorého obraz v tejto spoločnosti je vytvorený takým negatívnym obrazom a postojom, ako sa to podarilo urobiť za dva roky, dva mesiace a dva dni počas pôsobenia vlády Vladimíra Mečiara, keď som pôsobil ako minister vnútra Slovenskej republiky. Počas tohto pôsobenia dvoch rokov, dvoch mesiacov a dvoch dní som bol trikrát navrhnutý na odvolanie. Tento proces pokračuje ešte ďalej. Dnes som navrhnutý na zbavenie imunity a kde to bude ešte pokračovať ďalej, to nevie odhadnúť ani jeden z nás, ako tu sedíme. Pripomeniem len preto, ako sa táto situácia vyvíjala.

    Považujem za svoju najväčšiu vinu to, že som bol ministrom Mečiarovej vlády. Keby to hádam bola iná vláda, možno, že by sa to nestalo. Prvé odvolanie alebo návrh na odvolanie vtedy išiel za zásah Policajného zboru na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, kde došlo zjavne k porušeniu zákona zo strany opozičných poslancov tým, že obsadili ústredný orgán štátnej správy. V tom čase som bol dokonca obviňovaný opozičnými politikmi, že som priamo riadil policajnú akciu prostredníctvom vysielačky. A tu sa znovu akosi natláča určitá paralela s rôznymi telefonickými záznamami, pokynmi cez vysielačky, ktoré nikdy neboli preukázané a ktoré tu ktosi konšpiratívne vymýšľa. Na základe toho bol prvý návrh na moje odvolanie. Ale to ma tak nemrzelo ako skôr to, keď ste začali kompromitovať moju osobu prípadom, ktorý sa udial v roku 1977, to znamená 20 rokov predtým, keď ste ma verejne označili ako bitkára, násilníka, ktorý inzultoval svojho nadriadeného, a týmto prípadom ste začali tvoriť obraz osoby Gustáva Krajčiho. Musím vám povedať, že toto ma naozaj veľmi mrzelo, pretože v tomto období som sa na vlastnej koži presvedčil, čo je to totalita, čo je to vedúca úloha strany, a ako začínajúci učiteľ som nemal ani najmenšiu šancu obhájiť sa na súde v tomto spore. Preto som sa aj v roku 1989 a 1990 pridal na stranu demokratických síl, ktoré chceli zvrhnúť tento systém, ktorý neumožňoval občanovi očistiť sa, ktorý mu neumožňoval dosiahnutie svojich práv. Tak som vstúpil do VPN, neskôr HZDS a postupne som sa stal až ministrom vnútra Slovenskej republiky.

    To nehovorím preto, žeby som chcel nejako poukazovať na to, čo som prežil, pretože tu medzi vami sedia mnohí, ktorí prežili oveľa viac. Ja tu chcem poukázať len na to, že naozaj sme bojovali za to, aby sa takéto veci neopakovali.

    Druhý návrh na moje odvolanie išiel v súvislosti s májovým referendom v roku 1997. A nebudem tu teraz rozoberať technické náležitosti a trestnoprávnu zodpovednosť, tej sa hádam dotknem trošku neskôr, ale chcem povedať, že vtedy pri tomto odvolávaní tu vystupovali niektorí poslanci opozície a porovnávali tento proces odvolania s norimberským procesom. Bolo to znovu strašné porovnanie a znovu ďalšia pečiatka na čelo toho Gustáva Krajčiho, ktorý je vyfarbovaný nielen ako zloduch, ktorý zbil svojho nadriadeného, nielen ako marič referenda, ale pokračovalo sa v ďalšom opečiatkovávaní, aby sa vytvorilo meno, ktoré nie je zlučiteľné s tým, aby takýto človek bol vo vrcholových funkciách.

    Ďalšie odvolanie smerovalo 10 dní pred termínom konania volieb, ktorý mal byť presunutý na jún. Vzhľadom na to, že sa potom termín volieb posunul neskoršie, tak to bolo trošku s odstupom času. Dôvodom na odvolanie bolo to, že minister vnútra nezvláda boj s organizovanou kriminalitou. Všetci ste tu vehementne vystupovali, aká je zlá situácia na Slovensku, ako za to môže minister vnútra Slovenskej republiky a znovu ten zlý Krajči, ktorý to všetko spôsobil. Pričom keď sa spätne pozriem a porovnám to, čo sa deje dnes, s tým, čo sa dialo v minulosti, tak musím poďakovať všetkým, ktorí v tom čase na ministerstve vnútra so mnou pôsobili a s nasadením vlastných životov, s nasadením námahy, síl a prostriedkov, ktoré sme mali k dispozícii, sme v roku 1997 veľmi účinne potlačili prejavy organizovanej kriminality na Slovensku, a to nielen v oblasti legislatívnej, kde bolo prijatých viac legislatívnych noriem na to, aby sa vám dnes lepšie zasahovalo. Kým ja som musel svedkov chrániť bez toho, žeby bol na svete ešte zákon o ochrane svedka, a dokázali sme to, dokázali sme preukázať vinu mnohým ľuďom, ktorí pôsobili v organizovanom zločine, dnes máte nástroje, ktoré môžete spokojne využívať, pretože sme ich pre vás pripravili.

    Toto všetko hovorím preto, aby som nadviazal na to, čo sa vlastne deje v súvislosti s týmito kauzami, ktoré prebiehajú. Ak dovolíte, prešiel by som k tej prvej, k tlači číslo 145, ktorú všetci považujete za trošku nepodstatnejšiu a hovoríte o tom, že teda je to len prípad, ktorý nemá také vážne dôsledky a že poniektorí sa už aj vyjadrili, že v tomto prípade nebudú hlasovať za zbavenie imunity poslanca.

    Chcem vám len pripomenúť, že naozaj v mandátovom a imunitnom výbore bol tento vyšetrovací spis alebo vyšetrovacia správa pripravená veľmi povrchne. Chýbalo v nej stanovisko Sekcie personálnych a sociálnych činností z 30. marca, ktoré bolo vypracované tak, aby minister to rozhodnutie, ale nie o vyplatení odchodného, ako tu hovoril pán Mészáros, ale o odpustenie tvrdosti zákona, mohol minister podpísať. Pán štátny tajomník Polka totiž odchodné mohol dostať až vtedy, keď odchádzal z Policajného zboru, a pán štátny tajomník Polka ešte po mojom odchode na ministerstve pôsobil na policajnom prezídiu viac ako mesiac, čiže on odchodné ani dostať v tom čase nemohol. Pri odchode z Policajného zboru má každý policajt nárok na odchodné. A keďže pán Polka si podal žiadosť o odpustenie tvrdosti zákona, kde sa píše vo vyšetrovacom spise, že táto žiadosť sa nenašla, ale vo vyjadrení pán Polka hovorí, že túto žiadosť predložil, ja neviem identifikovať, kde táto žiadosť je. Či bola podaná písomne alebo ústne, pretože zákon číslo 71 o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne. Ale to nie je moja vec, aby som ja skúmal, či bola, či nebola žiadosť.

    Ja som sa o tomto prípade dozvedel pred necelými tromi týždňami, keď som bol pozvaný na Úrad inšpekčnej služby, aby som podal v tejto veci vysvetlenie, a tam som jasne povedal, že denne som podpisoval niekoľko desiatok, ba boli dni, keď aj niekoľko sto rozhodnutí, ktoré prechádzali cez moju kanceláriu, ktoré prechádzali cez sekretariát, a v rámci pošty som tieto rozhodnutia podpisoval. Z obsahovej stránky som niektoré kontroloval, prezeral. Ale, nehnevajte sa, aby som kontroloval aj dátum, kedy, kto, čo, ako, na takéto veci som skutočne nemal čas a nevylučujem, žeby takéto rozhodnutie bolo podpísané či v auguste, či v marci. Podľa mňa je podstatné to, že pán Polka ma informoval o tejto skutočnosti, začal sa o to zaujímať, keď bol prijatý nový zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, a žiadal o to, aby mu boli započítané roky, ktoré prežil a strávil tu v tomto parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky, a teda jedine minister mohol odpustiť tvrdosť zákona tak, aby sa mu tieto roky započítali. Pán Polka mal započítaných 20 rokov činnej služby v Policajnom zbore.

    Poviem tu len iný príklad, už som o ňom hovoril, ale neberte to, že nejako nemám rád pána ministra Pittnera. Mne pán Pittner ani nepomohol, ani neublížil, aspoň si to myslím. Ale v každom prípade musím povedať, že keď tu dnes hovoríme o tom, že bol porušený administratívny postup pri odpúšťaní tvrdosti zákona, tak musím povedať, že takýto administratívny postup pri vymenovaní pána Pittnera za generála bol takisto porušený. Prečo z toho máme urobiť teraz nejakú kauzu? A pritom hodnosť generála je oveľa viac ako odchodné vo výške 130 tisíc korún alebo rozdiel vo výške 130 tisíc korún.

    Citujem takisto zo stanoviska Sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá hovorí: "Dňa 16. marca 1993 bol pán Pittner opätovne vymenovaný do funkcie ministra vnútra, z neplatenej zálohy nebol vyňatý. Na tejto funkcii je plánovaná hodnosť generál." Zákon 410/1991 ani vykonávacie predpisy k tomuto zákonu neustanovujú bližšie podmienky na vymenovanie do hodnosti generála. Tieto sú ustanovené v § 11 len pre 1.A skupinu: hodnosti. Zákon číslo 410 upravuje v § 12 iba otázku, kto vymenúva do hodnosti generála. Formálna podmienka predchádzajúceho návrhu vlády bola splnená. Na základe týchto skutočností prezident republiky podľa ústavy vymenoval svojím rozkazom číslo 6 z roku 1994 pána Pittnera do hodnosti generála. Dôvod bol: 60. výročie dožitia sa pána generála.

    Z ústavnoprávneho hľadiska došlo pri jeho vymenovaní k nesprávnej aplikácii článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady s funkciou príslušníka Policajného zboru. Poslancovi Pittnerovi aj po vymenovaní za člena vlády jeho mandát nezanikol, iba sa neuplatňoval. Menovaný nebol vyňatý z neplatenej zálohy, a napriek tomu bol na návrh vlády vymenovaný do hodnosti generála.

    Myslím si, že nie je celkom správne a kolegiálne, keď budeme na seba brýzgať, nadávať a hľadať, keď sa budú vlády meniť, a my budeme vydávať jednu čiernu knihu, druhú černejšiu a tretiu ešte černejšiu. Niekoľko prvenstiev, ktoré ste zaznamenali počas tejto vlády, je skutočne významných. Po prvýkrát boli vydávané čierne knihy na svojich predchodcov, po prvýkrát bola na Slovensku a možno aj v Európe zrušená amnestia, ktorú dal predchodca. Po prvýkrát sedia vo vláde Slovenskej republiky zástupcovia maďarskej menšiny. Ja nehovorím, či je to dobre alebo zle, ale je to po prvýkrát. Po prvýkrát sa ide zbavovať imunity a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, tak ako ste to vy vždy hovorili pri referende, sa to aj uskutoční. Ale chcem vás upozorniť, že tieto prvenstvá sú iné ako tie, ktoré zaujímajú občanov Slovenskej republiky.

    To znamená, ku kauze pána štátneho tajomníka Polku by som povedal len jedno. V zmysle predložených dokumentov nie som si vedomý toho, že by som uskutočnil akt, ktorý by porušil akýkoľvek zákon v súvislosti s rozhodnutím o odstránení tvrdosti pre pána štátneho tajomníka Polku.

    Zaujímavejšia a častejšie pertraktovaná kauza je kauza v súvislosti s referendom v máji 1997. A tu by som naozaj sa tiež trošku viac venoval rovine politickej, pretože rovina ústavnoprávna a trestnoprávna tu už bola podaná toľkými predrečníkmi, že by som všetky fakty, ktoré tu boli povedané, len opakoval a musím povedať, že naozaj od mája 1997 existujú skupiny nielen občanov, ktorí jedni sa domáhajú svojich práv, že chceli hlasovať s hlasovacím lístkom so štyrmi otázkami, druhá skupina sú tí, ktorí chceli hlasovať s troma otázkami, že existuje skupina, ktorá sa cíti poškodená tým, že mala obmedzené svoje práva, lebo minister vnútra im dal len hlasovací lístok s tromi otázkami, ale aj druhá skupina, ktorá hovorí, že mala poškodené svoje osobné práva tým, že prezident spojil dve referendá do tretieho.

    A naozaj bolo tu riešenie, bolo tu riešenie zabudnúť, nechať to a jednoducho všetky kauzy okolo referenda nechať zmiznúť zo sveta, z povrchu zeme formou amnestie, ktorá dávala možnosť všetkým, ktorí sa vtedy angažovali v referende, že sa to vyrieši spôsobom odpustenia. Žiaľbohu, k tomuto neprišlo. Prišlo sa k druhej metóde, znovu sme to vytiahli na svetlo Božie a budeme sa teraz znovu sporiť niekoľko mesiacov, možno niekoľko rokov o tom, či je pravda, že Krajči to spôsobil, alebo nie, a pritom tu v Národnej rade si povieme, veď sme mu dali možnosť, môže sa očistiť, môže sa obhájiť. To je tak, ako keby vás niekto oblial špinavou vodou a povedal, však sa môžeš ísť očistiť. Pretože vy ste tu už toľko nahovorili a toľko sa dostalo medzi občanov, že tí už možno ani nebudú sledovať súdny proces, ktorý tu bude existovať, a jednoducho už kdesi rozhodli a zaradili Krajčiho a tých, ktorí okolo referenda pôsobili.

    Tu si treba povedať, čo bolo dôvodom na to, že vlastne referendum sa malo uskutočniť. Prvým dôvodom bolo to, že sa končilo funkčné obdobie bývalého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Človeka, ktorý vám bol blízky svojimi názormi a ktorý dokonca podporoval tieto názory nielen doma, ale aj v zahraničí. Preto, aby tento pán prezident neodišiel z politickej scény, hľadal sa spôsob, ako ho zachrániť.

    Už koncom roku 1996 predložila skupina poslancov Národnej rady návrh zákona o priamej voľbe prezidenta. V tejto Národnej rade bola vytvorená odborná komisia na posúdenie tohto zákona a legislatívny proces pokračoval. Vy ste však videli, že termín sa blíži, a preto bolo potrebné urobiť niečo iné. A to bolo to, že sa pripravilo referendum a petičná akcia, v ktorej sa hovorilo o zmene ústavy priamou voľbou občanov. Na tento nesprávny postup ste boli upozorňovaní niekoľkokrát, ale aj napriek tomu ste v tejto akcii pokračovali, a dokonca ani pán prezident, keď bola petičná akcia uskutočnená, neurobil potrebnú nápravu toho, aby nespúšťal reťaz ďalších nezákonností, ktoré v súvislosti s tým vznikli. Namiesto toho, aby postupoval múdro, tak ako napríklad prezident Maďarskej republiky Göncz, ktorý si dal na Ústavnom súde vyložiť možnosť, či sa dajú dve referenda spojiť do jedného. On si dal poradiť možno svojimi právnikmi, ktorí mu jednoznačne poradili, aby tak učinil, a tým získal kvórum na svojom referende o priamej voľbe prezidenta.

    Tento protizákonný krok vytvoril reťaz ďalších nezákonných reakcií štátnych orgánov, pretože prezident pri vyhlasovaní referenda je štátnym orgánom a štátny orgán sa môže riadiť jedine podľa článku 2 ods. 2 ústavy, to znamená v zmysle ústavy a zákonov tejto republiky. Táto reťaz protiprávnych krokov došla až do 21. mája 1997, pričom už v apríli, 22. apríla 1997 vláda svojím uznesením konštatovala, citujem: "Ústavu Slovenskej republiky nemožno meniť referendom."

    Po vyhlásení rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 číslo 76 z roku 1997 o vyhlásení referenda sa vec stala spornou medzi prezidentom ako vyhlasovateľom referenda a vládou Slovenskej republiky ako organizátorom referenda po štátnej línii. Podľa názoru vlády Slovenskej republiky v rozhodnutí prezidenta z 13. marca 1997 číslo 76 o vyhlásení referenda otázka uvedená v prvej časti písmena B.4, ako aj príloha k rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky vychádzajú z nesprávneho výkladu článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a sú v rozpore s článkom 2 ods. 2, s článkom 72, s článkom 84 ods. 3 a s článkom 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ukladá ministrovi vnútra z dôvodov uvedených v časti A tohto uznesenia zabezpečiť doručovanie hlasovacích lístkov obciam len s otázkou uvedenou v prvej časti písmena A, bod 1 až 3 rozhodnutia prezidenta. Bod B.2 - do vyriešenia sporu nedoručovať obciam hlasovacie lístky s otázkou uvedenou v prvej časti písmena B.4 v bode rozhodnutia prezidenta. Súhlasí so zmenou uznesenia vlády a tak ďalej, toto nebudem čítať, pretože to sú organizačné pokyny, ktoré mali prebehnúť na zabezpečenie referenda.

    Z tohto dôvodu bolo potrebné sa rozhodnúť 21. mája, pričom Ústredná komisia pre referendum svojím uznesením odhlasovala a potvrdila, že vzor hlasovacieho lístka je so štyrmi otázkami, to je ten, ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a čakalo sa už len na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tieto lístky so štyrmi otázkami boli distribuované na okresy a všetci sme čakali, čo povie Ústavný súd. Ústavný súd 21. mája 1997 vo svojom náleze v druhej časti konštatoval, že otázka číslo 4 je v rozpore so zákonom číslo 564 o vykonaní referenda, a práve preto je zo zákona štátny orgán povinný konať jedine v súlade so zákonom, a teda nemôže pokračovať v protiprávnom akte, ktorý bol spustený. Na základe toho som dal pokyn pracovníkom ministerstva vnútra, aby boli pripravené hlasovacie lístky s tromi otázkami a tieto distribuované na obce.

    Ja som verejne v mediách vyhlásil, že túto politickú zodpovednosť pri tomto rozhodnutí beriem na seba, pretože iná šanca nebola. Ja som nebol referent ministerstva vnútra, ktorý sa môže za niekoho skryť, ja som bol minister vnútra a podpredseda Ústrednej komisie pre referendum a minimálne som bol viazaný tromi sľubmi: sľubom člena vlády, ktorý som skladal, sľubom podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum, ktorej som bol členom, ako aj sľubom, ktorý som dával občanom tejto republiky, a to znamená, že som musel konať v súlade so zákonom podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    To, čo sa cituje s veľkou dávkou sarkazmu, že zdôvodnenie Ústavného súdu hovorí, že pokiaľ aj jeden štátny orgán vykonal nesprávny akt, ten ďalší nemá možnosť ho napraviť a musí prebehnúť a tak ďalej, alebo že to, čo prezident raz zverejní v Zbierke zákonov, je nemenné a podobne, to sú všetko veci, ktoré sa citujú zo zdôvodnenia Ústavného súdu, ktoré nebolo k dispozícii 21. mája, keď došlo k rozhodnutiu, ani 22., ani 23., ani 24., keď bolo referendum vykonané. Toto zdôvodnenie sa objavilo až po vykonaní referenda a slúžilo na to, aby sa zrazu začali prekrúcať fakty, ktoré boli v náleze Ústavného súdu. Veď si spomeňme na reakciu pána Šimka, ktorý veľmi negatívne reagoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a povedal, že Ústavný súd prekročil svoje kompetencie a že nie je oprávnený hovoriť o tom, či štvrtá otázka je alebo nie je v rozpore so zákonom. Nie poslanci HZDS reagovali takto negatívne na Ústavný súd, ale práve opozícia. Ale po objavení sa zdôvodnenia zrazu sa hľadali argumenty, že ten Krajči postupoval zle a treba s ním zatočiť.

    Nabehlo to ďalšou reťazou trestných oznámení. A tu treba povedať, že to bola naozaj politická akcia, pretože bola riadená z centra. A táto akcia sa začala riadiť vtedy, keď v Ústrednej komisii pre referendum sme zistili, že zástupcovia politických strán sú zastúpení v pomere 8:7, pričom 8 bolo za opozíciu. Odvtedy nebolo možné komisiu presvedčiť o žiadnom inom kroku, pretože jednotne na prenosný telefón riadená pánom Čarnogurským cez pána Baxu hlasovala ako jeden človek. A to je to politikum, ktoré v tomto referende je, a to je to, čo potom slúžilo ďalej na to, keď sa robila zápisnica z priebehu referenda, keď išli metodické pokyny na jednotlivé volebné komisie, ako má vyzerať zápisnica. Tam, kde máme väčšinu svojich členov, treba uviesť, že počet zúčastnených na referende je nula a tak ďalej, a nazvať referendum zmareným.

    To sú všetko kompetencie, ktoré neprináležia Ústrednej komisii pre referendum. Tak sa aj stalo, že po vykonaní referenda Ústredná komisia pre referendum prekročením svojich kompetencii nazvala toto referendum zmarené, pričom referendum zmarené nemôže byť. Referendum môže byť len platné, alebo neplatné. Aj napriek tomu s týmto pojmom operujete dodnes a snažíte sa presvedčiť občanov, že ministerstvo vnútra a minister zmarili referendum.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, je doba, keď sa zmenila politická sila na Slovensku a treba ukázať, že táto sila je dostatočne veľká na to, aby bol niekto potrestaný. Áno, ja si myslím, že je to tak, ale predovšetkým si myslím, že by ste mali hľadať vinníka kdesi inde, nie v dôsledku, ale v príčinách toho, čo sa udialo a prečo vlastne referendum dopadlo takým spôsobom. Keď hovoríte o tom, že minister vnútra sa dopustil trestného činu a zmaril referendum, ja môžem len povedať, že moje konanie bolo vlastne len protiopatrením proti protiprávnosti, ktoré vylúčilo protiprávnosť, t. j. nezákonným právnym aktom, ktorý bol zverejnený v otázke číslo 4, zmeniť Ústavu Slovenskej republiky.

    Na takéto konanie sa díva, ako keby nebolo trestné. To sú základné veci práva, ktoré sa učia právnici v prvom ročníku. Ale, samozrejme, ja vás tu nemôžem teraz presviedčať, že ja mám pravdu, alebo že pravda je niekde inde. V tejto spoločnosti sú naozaj nezávislé súdy, ktorým ja verím. Verím, že tieto súdy nebudú konať tak, ako konali v roku 1977, keď som ešte neprekročil ani prah okresného súdu a už som vedel, aký bude vynesený rozsudok. Verím, že tieto súdy sú naozaj nezávislé a že zvážia všetky skutočnosti, ktoré budú predložené. Ja sa len chcem opýtať potom, keď som musel dva roky - a v marci budú už pomaly tri - znášať príkoria, označovania, a súd ma označí nevinným, ako sa budete cítiť. Ja by som nechcel byť vo vašej koži.

    A preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver dovoľte mi len jedno: Rozhodnite sa tak, ako uznáte za vhodné. Ja svoje meno očistím, ale vy s tým ostanete do konca svojho života.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu mandátového a imunitného výboru, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    zhodnotiť takmer štvordňovú diskusiu je ťažko a mne to ani neprislúcha. Ale myslím si, že jej môžeme dať prívlastok zákopová diskusia. Bola často protichodná, účelová, politická aj odborná. Kto bol v tejto miestnosti, tak je svedkom toho, že tu odzneli aj silné slová, aj vážne výroky, ako je historické rozhodnutie, špinavý politický proces, politický revanš, politickí odporcovia, inkvizičné prístupy, krvilačné chúťky, obvinenia vykonštruované, spravodajské reči, praktiky a množstvo iných veľmi silných výrazov. Odzneli tu vo vystúpeniach vás, pánov poslancov, aj rôzne výzvy, rôzne apely, rôzne upozornenia, varovania, urážky aj vyhrážky, aj tvrdé slová a, žiaľ, aj osobné invektívy. To všetko nasvedčuje o zložitosti týchto dvoch problémov. V diskusii sa prelínala korektnosť, tolerancia, ale aj určitý stupeň arogancie a zdá sa mi, že sme si nezvolili najlepšiu formu dialógu. To azda pre budúcnosť.

    Spomenul tu aj pán Gustáv Krajči a poviem to aj ja, že je veľmi ťažko stanoviť deliacu rovinu medzi stránkou politickou, stránkou odbornou alebo právnou, medzi stránkou ľudskou, odlíšiť to, čo je bežnou parlamentnou hrou či politickým strašením. V diskusii odzneli aj mnohé polopravdy a z môjho pohľadu aj niektoré nepravdy. Ako napríklad absolútne neakceptovanie stanovísk, ako bola poznámka, že spoluautorom správy bol pán generálny riaditeľ Ivor, ako boli obvinenia vyšetrovateliek a podobne. Odzneli však aj mnohé veľmi dobré podnetné návrhy, odzneli aj nekonečné poučenia o demokracii aj o morálke. Proste diskusia bola bohatá. Niektorí poslanci sa k veciam vyjadrovali priamo, veľmi stroho, veľmi vecne a iní v rôznych podobenstvách. Teoreticky by sme mohli konštatovať, že ak je ktorýkoľvek poslanec obvinený z trestného činu, bude dobré pre neho aj pre spoločnosť, ak sa tvrdenia potvrdia, či vyvrátia. Ale sami vidíme, že v reálnom živote je to celkom inak a mnohí z vás to vo svojich vyjadreniach aj potvrdzovali.

    To, čo poviem teraz, sa nevzťahuje na tieto dve žiadosti, o ktorých sme tak dlho diskutovali v Národnej rade. Zbavenie imunity poslanca by sme nemali chápať ako nejakú pomstu. Má to aj trošku iný náboj a inú stránku. Mohli by sme to niekedy chápať aj ako varovanie a výstrahu pre všetkých, čo chcú porušovať zákon, pre tých, čo sú v štátnych funkciách a disponujú veľkou mocou aj právomocami počas výkonu funkcií. Pretože aj pocit moci zvádza, aj pocit beztrestnosti mnohokrát zvádza. Myslím, že je to čestná politika vo vzťahu k občanovi, od ktorého sa žiada dodržiavanie zákonov, pretože za každým trestným činom sú konkrétni ľudia.

    Hlasovaním každý z nás musí zvážiť všetky okolnosti, všetky súvislosti obidvoch prípadov. Nikto z nás sa nezbaví tejto zodpovednosti a konečné rozhodnutie poslanca v Národnej rade pri hlasovaní je predovšetkým vecou nášho svedomia aj nášho presvedčenia, presvedčenia každého z nás. Ale v budúcnosti malo by byť v záujme patričnej politickej kultúry vo vzťahoch politických strán a hnutí, ktoré sú zastúpené v Národnej rade, aby sa okrem prípadov ťažkých zločinov vždy individuálne, veľmi citlivo a kultúrne posudzoval účel, ktorým by sa malo začať trestné stíhanie poslanca. Pre opozičných aj koaličných poslancov v tomto prípade musia platiť rovnaké zásady a rovnaké kritériá. A k tomu sa budeme musieť dopracovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave bolo podaných množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa teraz spracúvajú do písomnej podoby. Vyhlasujem preto prestávku do 16.00 hodiny. Túto prestávku by som prosil využiť aj na poradu poslaneckých klubov, aby sme už potom nemuseli prerušovať rokovanie. Prosil by som, aby všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli rozdané poslancom do lavíc, aby pri hlasovaní sa mohli správne a múdro rozhodnúť.

    Prerušujem rokovanie do 16.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej 10. schôdzi Národnej rady hlasovaním o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložil Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím teraz pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré predniesli jednotlivé panie poslankyne a páni poslanci, ktorí vystúpili počas rozpravy pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti a žiadam pána poslanca Sopka, aby jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia číslo 144 uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ja by som predsa len odporúčal, ak mi dovolíte, aby sme najprv hlasovali o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú charakter procedurálny a ktoré sa týkajú obidvoch tlačí.

  • Prosím, vypnite všetky mobilné telefóny, ktoré máte, panie poslankyne, páni poslanci, pri sebe, aby nerušili program rokovania našej schôdze.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Chcem upriamiť vašu pozornosť, že pozmeňujúce návrhy pod bodmi číslo 6, 9 a 10 môžeme charakterizovať ako procedurálne návrhy, týkajú sa aj tlače 144, aj tlače 145, to znamená, že by sme mali hlasovať, navrhujem, v prvom rade o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh predsedu mandátového a imunitného výboru, ktorý odporúča, aby sme najskôr hlasovali o návrhoch podaných v rozprave, o návrhoch, ktoré majú zjavne procedurálnu povahu. A prvý takýto pozmeňujúci návrh je návrh uvedený pod bodom 6, ktorý podala pani poslankyňa Belohorská k tlači číslo 144 a k tlači číslo 145. Všetci ste dostali písomne, sú rozdané, máte rozmnožené písomne tieto procedurálne, aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto si myslím, že nie je potrebné, aby pán poslanec Sopko čítal a uvádzal jednotlivé návrhy. Preto odporúčam, aby sme hlasovali tak, ako navrhol.

    Budeme teda hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Belohorská. Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať.

    Pán poslanec Tkáč.

    Prosím, zapnite pána poslanca Tkáča.

  • Pán predsedajúci, naozaj mi verte, že nemám v úmysle obštruovať, ale naozaj by som chcel vedieť, čo to je "zjavne procedurálna povaha návrhu", pretože jediný rozdiel je v tom, že naozaj sa týka obidvoch vecí a ich tlače 144 aj 145. Ak je titulom zjavne procedurálna povaha, tak je to nadpis. Ja som mal tiež zjavne procedurálny návrh a je to len vec nadpisu. Prosím o výklad.

  • Áno, pán poslanec, pokúsim sa vám odpovedať. Pod týmito procedurálnymi návrhmi, pod týmito návrhmi všetci páni poslanci a pani poslankyne, ktorí ich navrhovali, tak som aj ja posúdil, že majú zjavne charakter procedurálny, pretože sa nimi navrhuje buď prerušiť rokovanie, alebo vrátiť materiály obidvoch správ, a preto sa netýkajú konkrétne obsahu a zmeny navrhovaných uznesení. Teda sa týkajú vecného a časového prerokúvania veci k obidvom predloženým návrhom na uznesenie.

    Pokiaľ však predkladatelia nesúhlasia s takýmto postupom, môžeme pokračovať hlasovaním tak, ako boli tieto procedurálne návrhy podané. Chceli sme vlastne zjednodušiť hlasovanie, nie urýchliť, pani poslankyňa, pretože musíme o nich hlasovať.

    Pýtam sa pani poslankyne Belohorskej, aby sa vyjadrila, či súhlasí s takto navrhovaným hlasovaním.

    Pán poslanec Šimko.

  • Áno, pán predsedajúci, myslím, že nejde o to, že to má procedurálny návrh, ale ide predovšetkým o to, že tu bol podaný návrh k obidvom tlačiam. My sme spojili rozpravu o obidvoch tlačiach, ale samozrejme, že hlasovať o návrhoch uznesení budeme musieť osobitne. Ale ten návrh k obidvom tlačiam má v podstate procedurálny charakter, aby sa vlastne rokovanie prerušilo, aby sa to vrátilo v podstate vo všetkých prípadoch, z toho dôvodu je potrebné o tom hlasovať osobitne. Potom aj niektoré iné návrhy už ku konkrétnym tlačiam budú mať tiež tento charakter, ale týkajú sa už konkrétne jednej tlače. A potom už môžeme o nich hlasovať, keď budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch uznesení. Ale tu musíme osobitne, a to o skupine, kde nie je možné oddeliť, pretože ste navrhli ten návrh k obidvom tlačiam.

  • V poriadku.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Áno, ja si totiž myslím, že tie dámy vyšetrovateľky v obidvoch prípadoch nemali kompletný materiál, takže nevidím problém prečo. A chcela by som, aby sa obidva materiály doplnili.

  • V poriadku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že nie je zhoda v takomto navrhovanom postupe na hlasovanie. Preto budeme hlasovať, pán poslanec Sopko, v poradí, v akom sú návrhy podané v materiáli.

  • Takže, panie poslankyne, páni poslanci, chceli sme naozaj zjednodušiť, ale ak v tom vidíte nejaký opak, potom odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o tlači číslo 144, to znamená referendum, a to tak, že budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ako boli predložené v poradí.

  • Prosím o vypnutie mobilných telefónov, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Ako prvý je tu návrh pána poslanca Oberhausera k tlači 144. Je to návrh podobný s pánom poslancom Husárom. Musím teda povedať, že je tu nesprávna formulácia, práve preto chcem požiadať pána poslanca Oberhausera, aby súhlasil so zmenou: "Národná rada Slovenskej republiky nedáva súhlas na trestné stíhanie poslanca." Je tu nesprávna formulácia, "nesúhlasí s trestným stíhaním". Ak by pán Oberhauser trval na takejto formulácií, nemôžeme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Potom nemôžeme hlasovať, je to nesprávna formulácia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Gašparovič, chcete reagovať?

  • Áno, pán podpredseda.

    Chcem len povedať, že pokiaľ tento návrh písomne takto pán Oberhauser dal, my nemáme právo mu ho zmeniť, ani on ho už teraz nemôže meniť.

    Keďže ten návrh skutočne hovorí, že máme požiadať, aby sa nekonalo trestné stíhanie, čo my nemôžeme požiadať, tak tento návrh nemôže byť taký, o ktorom budeme hlasovať. Podľa mňa nemôžeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Netrvám na tomto návrhu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser netrvá na hlasovaní o časti pozmeňujúceho návrhu uvedeného pod bodom a).

    Budeme hlasovať o časti b) vášho pozmeňujúceho návrhu. Áno, pán poslanec Oberhauser? Áno.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Oberhauser k tlači číslo 144. Je uvedený v materiáli, ktorý máte rozdaný, pod písmenom b).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko, uvádzajte ďalšie návrhy.

  • Ďalej budeme hlasovať za návrh pána poslanca Brňáka. Po a) navrhujem teda hlasovať oddelene, to znamená, že pán Brňák navrhuje prerušiť rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Sopko, uvádzajte ďalší.

  • Návrh pána poslanca Brňáka pod písmenom b): Obrátiť sa na Ústavný súd s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky považoval rokovanie vo veciach výkladu článku 102 Ústavy Slovenskej republiky za naliehavé a aby o tomto rozhodol v čo najkratšom čase.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh.

    Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalšie.

  • Áno, mali by sme pokračovať návrhom pána poslanca Cupera. Ten žiadal vo svojom návrhu vypustiť text správy v bodoch a), b), c), čo je v poriadku, ako aj návrh uznesenia v bode a) a b). V tomto prípade návrh uznesenia má len jednu časť. Čiže v tomto prípade je len časť a).

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Áno, dobre. To znamená, že vypustiť text správy v bodoch a), b), c). A v tomto prípade to béčko je preč. Áno, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalší návrh.

  • Navrhujem hlasovať za návrh pána poslanca Tkáča, ktorý je uvedený pod bodom číslo 5.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Tkáč, ktorý je uvedený v písomnom materiáli pod bodom číslo 5.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali za návrh pani poslankyne Belohorskej uvedený pod bodom číslo 6.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, návrh pani poslankyne Belohorskej, ktorý máte uvedený pod bodom číslo 6 písomnej správy.

    Prosím, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh pani poslankyne Belohorskej.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali za návrh pána poslanca Husára uvedený pod bodom číslo 7 písomnej správy.

  • Panie poslankyne, počuli ste návrh na hlasovanie o návrhu pána poslanca Husára.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Husára.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  • Ďalej navrhujem hlasovať za návrh pána poslanca Oberhausera uvedený v písomnej správe pod bodom číslo 9.

  • Prosím, počuli ste, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Oberhausera uvedenom pod bodom 9.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Navrhujem hlasovať za návrh pani poslankyne Slavkovskej, ktorý je uvedený v písomnej správe pod bodom číslo 10.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Slavkovskej uvedenom pod bodom 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej navrhujem hlasovať za návrh pána poslanca Ivana Hudeca, ktorý je uvedený v písomnom materiáli pod bodom číslo 11.

  • Panie poslankyne, hlasujeme o návrhu pána poslanca Hudeca uvedenom pod bodom 11.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalšie, pán poslanec.

  • Navrhujem hlasovať za návrh pána poslanca Baca, ktorý je v písomnom materiáli uvedený pod bodom číslo 13.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, návrh na hlasovanie o návrhu pána poslanca Baca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalšie, pán poslanec.

  • Navrhujem hlasovať o návrhu pána poslanca Sergeja Kozlíka, ktorý je v písomnom materiáli uvedený pod bodom číslo 14.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kozlíka uvedenom pod bodom číslo 14.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalšie, pán poslanec.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkali tlače číslo 144. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení, ktoré navrhol mandátový a imunitný výbor a ktoré bolo súčasťou samotnej správy o zistení.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia k správe mandátového a imunitného výboru vo veci žiadosti vyšetrovateľa z 8. februára 1999, teda že Národná rada v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku vydáva súhlas na trestné stíhanie pána poslanca Gustáva Krajčiho.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho vo veci žiadosti z 8. februára 1999.

    Teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k tlači číslo 145.

    Prosím, pán poslanec Sopko, aby ste uvádzali najskôr pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave pri prerokúvaní tohto bodu programu.

  • Navrhujem hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera, ktorý je v písomnom materiáli vedený pod bodom 2a).

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na hlasovanie. Budeme hlasovať o návrhu podanom pánom poslancom Oberhauserom.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neschválili sme tento návrh.

    Uvádzajte ďalšie.

  • Navrhujem hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Oberhausera, ktorý je vedený v písomnom materiáli pod bodom 2b).

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Oberhausera uvedenom pod bodom 2 písm. b).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Oberhausera.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Navrhujem hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Belohorskej, ktorý je vedený v písomnom materiáli pod bodom číslo 6.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Belohorskej uvedenom...

  • Reakcia z pléna.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci. Hlasovali sme, ale len k tlači 144, nie k tlači 145. Bolo to predmetom našich nedorozumení. Dohodli sme sa, že budeme hlasovať aj pri jednom, aj pri druhom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Neschválili sme návrh pani poslankyne Belohorskej.

    Uvádzajte ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Navrhujem hlasovať o návrhu pani poslankyne Sabolovej, ktorý je vedený pod bodom číslo 8.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Sabolovej uvedenom pod bodom číslo 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie návrhy.

  • Navrhujem hlasovať o návrhu pána poslanca Oberhausera, ktorý je vedený v písomnom materiáli pod bodom číslo 9.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Oberhausera, tak ako je uvedený pod bodom číslo 9.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalší návrh.

  • Navrhujem hlasovať o návrhu pani poslankyne Slavkovskej, ktorý je vedený v písomnom materiáli pod bodom číslo 10.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Slavkovskej, ktorého text je v písomnom vyhotovení pod bodom číslo 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

    Prosím, uvádzajte ďalšie návrhy.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý je vedený v písomnom materiáli pod číslom 12.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý máte v písomnom vyhotovení pod bodom číslo 12.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 12 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Návrh pána poslanca Kozlíka, vedený v tlači pod číslom 15, a návrh pána poslanca Siteka, vedený v písomnom materiáli pod bodom 16, sú totožné. Navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Sopka, aby sme zlúčili do jedného hlasovania z dôvodu, že ide o totožné návrhy, a to návrh pána poslanca Kozlíka a pána poslanca Siteka.

    Pán poslanec Sitek, súhlasíte s takýmto hlasovaním? Áno.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré tvorí prílohu správy mandátového a imunitného výboru k tlači číslo 145. Konštatujem, že na základe pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Sabolovej sa z návrhu uznesenia vypúšťa časť A.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku hlasovanie nemôže byť prerušené žiadnymi návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý uviedol pán poslanec Sopko.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, ruším toto hlasovanie, pretože vznikol zmätok v rokovacej miestnosti. Toto hlasovanie nebudeme počítať za platné hlasovanie.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte pripomienku k procedúre hlasovania alebo k textu?

    Nech sa páči.

    Zapnite pani poslankyňu Sabolovú.

  • Ďakujem pekne.

    Mám výhradu k procedúre hlasovania, pretože sme o znení uznesenia, keď si veľmi dobre prečítate bod 8, hlasovali a teraz opätovne hlasujeme o tom istom, o čom sme hlasovali v bode 8, pretože text znie, návrh uznesenia by potom znel takto, a tam je presná formulácia, o ktorej by sme teraz druhýkrát hlasovali s tým, že vypustíme bod A. Čiže by bolo zmätočné hlasovanie. Preto prosím, aby sme postupovali v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Pani poslankyňa Sabolová, my sme v rámci čiastkových hlasovaní hlasovali o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy k návrhu uznesenia. Vo vašom návrhu sme upravili pôvodný text navrhovaného uznesenia mandátového a imunitného výboru. Teraz hlasujeme v záverečnom hlasovaní o návrhu ako o celku.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odopiera súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho vo veci žiadosti z 9. februára 1999.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vznášam námietku v zmysle § 39 ods. 4. Ja som hlasoval pri celkovom hlasovaní k tlači 144 proti, a bol som vykázaný, že som hlasoval za. Žiadam, aby bolo opakované hlasovanie z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. Mám svedkov, že som stlačil, že hlasujem proti.

  • Panie poslankyne, páni poslanci...

    Pán poslanec Cuper.

  • Ja som naozaj žiadal bezprostredne, slovo ste mi nedali. Bol som upozornený SNS, že som vykázaný medzi tými, ktorí hlasovali za.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, využívam ustanovenie § 39 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Prijímam námietku pána poslanca Cupera proti výsledku hlasovania z dôvodu - namietate nefunkčnosť technického zariadenia. O námietke v zmysle tohto ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodne Národná rada bez rozpravy hlasovaním.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Cupera, či súhlasíme s námietkou, ktorú vzniesol pán poslanec Cuper proti zlyhaniu technického zariadenia pri hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Národná rada odmietla námietku pána poslanca Cupera.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o bode programu

    návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne (tlač 134), ktorú sme neukončili.

    Do rozpravy bol ústne ešte prihlásený pán poslanec Tkáč. Nie je v rokovacej sále, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána poslanca Švantnera, aby zaujal miesto.

    Pán poslanec, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave, ktorú sme mali pred pár dňami.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám trocha občerstvil problematiku k záležitosti správnej rady Sociálnej poisťovne. Vychádzam z rozpravy, ktorá tu bola k uvedenému bodu programu.

    Tu by som chcel povedať, že správna rada Sociálnej poisťovne má 21 členov. Týchto 21 členov navrhujú tri skupiny. Sú to zástupcovia odborových zväzov a záujmových združení občanov, to je práve tá časť, ktorá bola prerokúvaná, 7 členov zástupcovia zamestnávateľských zväzov a združení a je tam 7 zástupcov štátu. K tej prvej skupine môžem detailnejšie rozviesť, že zo 7 členov, ktorých navrhujú zástupcovia odborových zväzov a záujmových združení občanov, sú 4 za Konfederáciu odborových zväzov, 1 je tam zástupca Slovenskej lekárskej komory, 1 je tam za Jednotu dôchodcov a 1 členka je tam za Demokratickú úniu žien Slovenska. Čiže náš výbor dostal návrh, aby bol odvolaný pán Kurej, ktorý je tam za Konfederáciu odborových zväzov. A Konfederácia odborových zväzov navrhla svojho nového zástupcu, ktorým je pán Gajdoš.

    V rozprave vystúpil ako prvý pán Engliš, ktorý navrhol presunutie hlasovania na nasledujúcu schôdzu. Vystúpili ďalší v rozprave, a to pani poslankyňa Aibeková, pán Kalman, pán Maxon, ktorí vlastne všetci podporili návrh pána Engliša. Vážený pán predsedajúci, ja by som navrhol, aby sme v prvom kroku odvolali, tak ako je návrh výboru, pána Františka Kureja.

    Navrhujem hlasovať o odvolaní člena zo správnej rady Sociálnej poisťovne, po prvé, je to v zmysle § 39 ods. 8 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a potom v druhom kroku hlasovať o návrhu pána Engliša o presunutí uvedenej problematiky na ďalšiu schôdzu.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

    V súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie preto podávam návrh, aby sme o odvolávaní a o voľbe člena správnej rady Sociálnej poisťovne hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Páni poslanci, hlasujeme o tom, aby to hlasovanie o odvolaní a voľbe člena bolo verejné. Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte. Je to zároveň aj odporúčanie výboru.

    Prezentovalo sa len 75 poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ešte raz zopakujeme hlasovanie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ako ho máte v tlači 134a.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu na odvolanie Františka Kureja zo správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala zástupcu odborových zväzov a záujmových združení občanov Františka Kureja zo správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Teraz prosím pána navrhovateľa, aby uviedol návrhy, ktoré boli podané počas rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Švantner.

  • Ako som už uviedol, v rozprave bol prakticky podaný jeden návrh, ktorý podporili všetci diskutujúci, a ide o to, že pán poslanec Engliš navrhuje presunutie hlasovania na nasledujúcu schôdzu. Čiže dávam hlasovať o tom, či bude táto problematika presunutá na rokovanie ďalšej schôdze Národnej rady.

  • Budeme hlasovať tak, ako to uviedol pán navrhovateľ. Pán poslanec Engliš navrhoval, aby sme tento bod, to znamená zvolenie ďalšieho člena do správnej rady, presunuli na ďalšiu schôdzu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Engliša nebol prijatý.

    Preto teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu Petra Gajdoša za člena správnej rady Sociálnej poisťovne ako zástupcu odborových zväzov a záujmových združení občanov. Je to časť B návrhu uznesenia Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý, to znamená, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila zástupcu odborových zväzov a záujmových združení občanov Petra Gajdoša za člena správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a návrh na voľbu členov dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Návrh vlády na voľbu správnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne ste dostali ako tlač 135 a návrh na voľbu zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov ste dostali ako tlač 136. Správu o výsledku prerokovania návrhov vo výbore máte ako tlač 135a a 136a a dodatok k nim.

    Dávam slovo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tiborovi Šagátovi a prosím ho, aby uviedol návrh vlády do samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (tlač 135).

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle § 42, 43 a 76c zákona číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení navrhol zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne:

    1. MUDr. Martina Demeša,

    2. MUDr. Eduarda Kováča,

    3. MUDr. Mariána Kováčika,

    4. Ing. Vojtecha Puhu a

    5. MUDr. Martina Zborovjana.

    Zástupcu štátu do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne MUDr. Michala Szalaya.

    V materiáli máte ich pracovné charakteristiky, súhlasné vyhlásenie kandidátov. Prosím vás, keby ste týchto kandidátov pri voľbe podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby uviedol návrh na voľbu zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov do samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a súčasne aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo podal správu o prerokovaní návrhov vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade so zákonom číslo 273 požiadala reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a poistencov o urýchlené nahlásenie členov, teda kandidátov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    V liste, v ktorom sme sa obrátili v súlade so zákonom alebo z príkazu zákona na tieto organizácie, sme ich požiadali o zrýchlené navrhovanie vzhľadom na to, že správna rada je už dlhší čas nefunkčná. Dostali sme kandidátov, ktorých máte v tlači číslo 136. Konfederácia odborových zväzov navrhla troch kandidátov do správnej rady, Slovenská lekárska komora dvoch, Asociácia zdravotne postihnutých občanov dvoch a Jednota dôchodcov jedného. Za členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zamestnávatelia navrhli piatich kandidátov.

    Okrem organizácií, ktoré som uviedol na začiatku, ďalšie organizácie navrhli členov do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne navrhla dvoch členov Konfederácia odborových zväzov, Slovenská lekárska komora jedného člena, Asociácia zdravotne postihnutých jedného člena a Jednota dôchodcov jedného člena, jedného kandidáta.

    Zástupcovia zamestnávateľov pri predložení návrhu do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne nerešpektovali znenie zákona a navrhli bývalého člena správnej rady doc. Dr. Benčata za kandidáta do dozornej rady. Takýto návrh je v priamom rozpore so zákonom, a preto sme tento návrh neuviedli ani v tlači 136.

    Ako ste sa mohli dočítať v dodatku k tlači číslo 135a a 136a, Asociácia zamestnávateľských zväzov svoj návrh opravila v tom zmysle, že doc. Benčata navrhla do správnej rady a Ing. Gattnara navrhla presunúť z kandidátov zo správnej rady do kandidátov za dozornú radu. Tým formálne je splnený zákon, to znamená, že nejde v tejto chvíli o porušenie žiadneho zákona.

    Kým prejdem ďalej, rád by som ešte povedal o dohodách, ktoré sme urobili jednak s vládou a jednak s predstaviteľmi týchto organizácií. Tieto dohody sa predovšetkým týkajú dozornej rady. Dozorná rada zo zákona má 5 členov, teda budeme voliť 5 členov. A dohodu sme urobili tak, aby tam bolo zvýraznené postavenie poistencov a zamestnávateľov, to znamená, že poistenci tam budú mať dvoch zástupcov, zamestnávatelia dvoch zástupcov a vláda tam bude mať len jedného zástupcu. Vychádzame z toho, že ak chce vláda vykonávať kontrolnú činnosť vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, má ešte k dispozícii inštitút štátneho dozoru prostredníctvom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, takže nie je potrebné, aby obsadzovala ľudí do dozornej rady. Kontrolu smerujeme viac do rúk zástupcom poistencov a zástupcom zamestnávateľov.

    Čo sa týka predstaviteľov zamestnávateľov, je tu navrhnutých 5 mien, o nich sa potom vyslovím po predložení správy výboru Národnej rady. A čo sa týka zástupcov poistencov, rád by som povedal, že sme vyberali predovšetkým ľudí, ktorí postihujú percentuálne najväčšiu časť populácie slovenských poistencov. A preto navrhujeme, aby sa takejto kandidatúry zúčastnili predovšetkým zástupcovia odborov, teda Konfederácia odborových zväzov, ktorá je predstaviteľkou najvyššieho počtu zamestnancov, ďalej Jednota dôchodcov, ktorá v tejto chvíli predstavuje asi 800 tisíc alebo niečo viac ako 800 tisíc starobných dôchodcov, a potom predstavitelia Asociácie občanov so zdravotným postihnutím, ktorých sa odhaduje na Slovensku asi, že ich počet je 500 tisíc. Predpokladáme, že takáto skladba správnej rady...

  • Hlasy v sále.

  • Predkladám správu, ktorú predložili zamestnávatelia a zamestnanci.

  • Pán spravodajca, predložte správu, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, predkladám zatiaľ len návrh, nie správu. Správu výboru predložím potom. Dnes predkladám návrh z poverenia výboru na voľbu zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kováčovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, prosím vás o trpezlivosť.

    Pán spravodajca, prosím vás, aby ste prečítali správu výborov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Prečítal som už návrh, ktorý predložili jednotlivé organizácie na svojich kandidátov, a teraz mi dovoľte, aby som prečítal správu o prerokovaní týchto bodov programu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v § 42 ustanovuje, že správna rada a dozorná rada sú samosprávnymi orgánmi poisťovne.

    Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá z 5 zástupcov poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, z 5 zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a z 5 zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky - § 4 ods. 3.

    Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá z 5 zástupcov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a vládou Slovenskej republiky - § 43 ods. 2. Členov správnej rady a dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov záujmových skupín a združení občanov, reprezentatívne orgány zamestnávateľov i vláda Slovenskej republiky predložili návrhy na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne i dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Výbor konštatoval, že návrhy boli predložené v súlade s § 42, s § 43 a s § 76c zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z., okrem návrhu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, konkrétne návrh na pána doc. MUDr. Mariána Benčata do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Uvedený návrh je v rozpore s § 41 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo posúdil predložené návrhy a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako zástupcov poistencov Miroslava Gazdíka, Andreja Kučinského, Ladislava Gerlicha, Máriu Orgonášovú a Štefana Litomerického. Ako zástupcu zamestnávateľov Ladislava Pásztora. Ako zástupcov štátu Martina Demeša, Eduarda Kováča, Mariána Kováčika, Vojtecha Puhu a Martina Zborovjana. Do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako zástupcov poistencov Alojza Marsinu a Vasilia Demidova. Ako zástupcu zamestnávateľov Jozefa Pittnera. Ako zástupcu štátu Michala Szalaya.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uskutočniť voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne verejným hlasovaním, a to jednotlivo.

    Po druhé, do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zvoliť jedného člena navrhnutého vládou Slovenskej republiky, dvoch členov navrhnutých reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov a dvoch členov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov.

    Výbor poveril podpredsedu výboru Romana Kováča, aby predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na voľbu zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a návrhy na voľbu zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasťou správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na požiadanie predkladateľov Asociácie zamestnávateľských zväzov sa zdravotný výbor zišiel opäť a k správe, ktorú som prečítal, je dodatok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa zišiel dňa 24. februára 1999 z dôvodu prerokovania návrhu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na zmenu zástupcov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení predložila nový návrh listom číslo 069/1999 AS zo dňa 23. 2. 1999 s tým, že oproti pôvodným návrhom prišlo k zmene v zložení jednotlivých kandidátov, a to takto: v návrhu na kandidáta za člena správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne namiesto navrhovaného Ondreja Gattnara Asociáca zamestnávateľských zväzov navrhuje Mariána Benčata, ktorého prípadné členstvo v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne by bolo v rozpore s § 41 ods. 9 zákona 273/1994 Z. z. Do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne Asociácia zamestnávateľských zväzov navrhuje Ondreja Gattnara.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na svojom zasadnutí dňa 24. februára 1999 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zvoliť Ondreja Gattnara za zástupcu Asociácie zamestnávateľských zväzov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Po predložení správy a dodatku k správe o prerokovaní návrhov teraz pristúpime k rozprave. Ako som už uviedol, do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    aj keď sa mi po tom niekoľkodňovom rokovaní teraz veľmi ťažko vyjadruje a veľmi ťažko hovorí o bode, ktorý je momentálne na programe, považujem ho za natoľko dôležitý a natoľko závažný, že napriek počiatočnému váhaniu som sa predsa len rozhodla, že vystúpim. Som rada, pán predsedajúci, že napokon došlo k náprave rokovacieho poriadku, pretože skutočne pán poslanec Kováč porušil rokovací poriadok. Bol odhlasovaný výborom pre zdravotníctvo za spoločného spravodajcu. Čiže naozaj mal najskôr predniesť správu, a potom má právo ako spoločný spravodajca prihlásiť sa do rozpravy ako prvý. Takže pomiešal tu dve veci. A som rada, že pán podpredseda urobil nápravu a správa bola potom prečítaná.

    Vážené dámy, vážení páni, keď sme 18. januára tohto roku prerokúvali poslanecký návrh novely zákona číslo 273/1994 Z. z. na základe môjho vystúpenia, aj predkladatelia konštatovali, že som vystúpila v rozprave racionálne a ocenila som to, že sa v gestorskom výbore mnohé nami navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy akceptovali a pôvodný návrh bol skutočne prepracovaný do tejto podoby. V rozprave som napriek tomu potom vystúpila ešte s jedným návrhom, teda v rozprave v druhom čítaní, kde som sa pokúšala riešiť práve ten problematický bod navrhovaného zákona, to je § 46a, ktorý bol prijatý v tomto znení, dovolím si vám ho odcitovať. Náhradný výkon oprávnení správnej rady, kde sa hovorí v odseku 1: "Ministerstvo zdravotníctva vykonáva náhradný výkon oprávnení správnej rady Všeobecnej Zdravotnej poisťovne, ak

    a) správna rada nie je zvolená a

    b) správna rada nerokovala na žiadosť orgánu štátneho dozoru podľa § 42 ods. 10."

    Napriek tomu, že môj pozmeňujúci návrh ste neschválili, za tento návrh zákona som hlasovala, pretože som racionálne zvažovala situáciu, ktorá vznikla, keď sa bývalej správnej rade skončilo funkčné obdobie a momentálne neexistuje správna rada ani dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne - napriek tomu, že som voči tomuto zneniu mala výhrady a pokúšala som sa to zmeniť, napriek tomu návrhu som o tomto zákone hlasovala, pretože som cítila a cítim potrebu, že Všeobecnú zdravotnú poisťovňu treba sfunkčniť, pretože má najviac poistencov, je to viac ako 50 % a "obhospodaruje", podané v úvodzovkách, viac ako 22 mld. Sk, ktoré zabezpečujú chod zdravotníctva a starostlivosť o pacientov, o čo by nám všetkým malo ísť.

    Podľa § 42 ods. 3 aj v pôvodnom znení, ktorý bol potom doplnený o môj návrh znením: "Ak orgány uvedené v prvej vete nepredložia Národnej rade Slovenskej republiky na jej vyžiadanie návrhy" a tak ďalej, dôležité je a chcem podčiarknuť termín "na jej vyžiadanie". Dohodli sme sa, že tieto vyžiadania bude realizovať gestorský výbor. Keďže nemáme predsedu, tak sme sa spoľahli na pána podpredsedu Kováča, že toto zrealizuje. V § 42 ods. 3 sa jasne hovorí, že správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá z 5 zástupcov, tam došlo k zmene, namiesto pôvodných 7 na 5 poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, z 5 zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a z 5 zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky si splnila svoju úlohu, navrhla 5 zástupcov. Je to v jej právomoci. V gestorskom výbore boli títo zástupcovia štátu schválení bez akýchkoľvek pripomienok. Bez akýchkoľvek pripomienok napriek tomu, že tu bol použitý aj politický princíp a z týchto piatich zástupcov sú minimálne traja členmi vašich koaličných strán. Ale nikto nenamietal, pretože máte na to právo, aj keď ideálna predstava by mala byť taká, že zástupcovia štátu by mali byť apolitickí. Ale beriem to, nechcem znižovať kvalifikovanosť týchto ľudí, pretože viacerých z nich poznám a z odbornej stránky naozaj nemôžem mať voči nim výhrady. Iba ma prekvapilo, že pán minister navrhoval do správnej rady za vládu, za tých 5 zástupcov, súčasného štátneho tajomníka. Pritom, keď bol pán minister poslanec, tak sa opakovane vyjadroval, že štátny tajomník by nemal byť členom správnej rady. Pána štátneho tajomníka si z odbornej stránky vysoko vážim, a tak nebudem voči týmto členom za vládu namietať. Iba si dovolím poukázať na to, že je tu politický princíp, ale v tomto prípade sa dá akceptovať, pretože tak to jednoducho je, kto vládne, tak si určuje a vláda využila svoju právomoc.

    Ale teraz si vás dovolím upozorniť na ďalšiu skupinu, a to je "príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov". Tu som si vás dovolila upozorniť na to, že sme sa dohodli, aby boli gestorským výborom vyzvaní títo zástupcovia, aby delegovali svojich reprezentantov. A musím povedať, že, bohužiaľ, došlo k zúženiu týchto záujmových skupín, že bola oslovená iba Jednota dôchodcov a Asociácia zdravotne postihnutých občanov, a tak, ako to býva zvykom, Konfederácia odborových zväzov. Nenamietam proti takémuto zloženiu, ako bolo dohodnuté, ale namietam proti tomu, že pán podpredseda nevyzval napríklad tak široko zastúpenú skupinu, ako je Grémium tretieho sektora, kde je veľmi veľa občianskych združení, a Úniu občianskych združení a nadácií.

    Ak sa už výbor rozhodol hlasovaním, v poriadku. Došlo k takémuto výberu. Ale podľa § 42 ods. 3, ako bol doplnený, mali byť oslovené aj ďalšie skupiny, aby mali šancu delegovať svojich zástupcov. A dovolím si vyčítať pánu podpredsedovi, že to nezrealizoval a dúfam, že v budúcnosti sa bude takýto princíp dodržiavať a budú oslovené aj tieto strešné organizácie. Tu mám zasa výhradu iba k tomu, lebo si myslím, že skutočne v tejto skupine by už nemal byť politický princíp a stalo sa to, že z dvoch zástupkýň zdravotne postihnutých občanov bola vybraná jedna, ktorá opakovane kandidovala na kandidačnej listine KDH. Tu si myslím, že by sa politický princíp nemal uplatňovať.

    Najväčší problém vznikol práve v tretej skupine reprezentatívnych orgánov zamestnávateľov, pretože skupina, ktorá zastrešuje zamestnávateľov, si tiež v plnom rozsahu splnila svoju povinnosť, ale aj možnosť a dala svojich piatich zástupcov. A tu sa začalo, myslím si, neprimerané kádrovanie týchto členov reprezentatívnych orgánov zamestnávateľov. Myslím si, že sa malo postupovať iným spôsobom a som rada, že dnes na rokovaní výboru pre zdravotníctvo bol prijatý môj návrh na uznesenie, aby boli pozvaní na rokovanie zástupcovia, resp. prezident tejto asociácie, a aby sme si veci vyjasnili, pretože môžeme mať výhrady voči týmto zástupcom, ale myslím si, že len na úrovni, ktorá je potvrdená, a hlasovaním by sa malo potom rozhodnúť, či spĺňajú kritériá, alebo nie, lebo zatiaľ prednesené pripomienky, ktoré boli vo výbore, neboli dokázané. Neboli dokázané, a preto som rada, že bolo prijaté uznesenie, že bude pozvaný prezident a vysvetlí nám, prečo nominovali týchto zástupcov, vypočujú si naše kritické stanoviská, a potom sa rozhodne.

    Pretože, vážené dámy, vážení páni, ak nebude naplnená litera zákona, a ak nebude zvolená nadpolovičná väčšina aj v tejto reprezentatívnej skupine, tak je to, ako keby sme nezvolili nikoho. Správna rada poisťovne nebude funkčná a bude mať možnosť naďalej rozhodovať ministerstvo zdravotníctva, čo, myslím si, nie je dobré, keď sa končí rozpočtové provizórium, keď má byť prednesený najskôr vo výbore a potom aj v pléne rozpočet tejto najväčšej zdravotnej poisťovne. Tak si myslím, že by malo byť vecou nás všetkých, aby sme sfunkčnili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby sme v tomto prípade v týchto dvoch skupinách nevyberali podľa politickej príslušnosti, ale podľa reprezentatívnosti. Dúfam, že sa táto situácia urýchlene vyrieši a v krátkom čase bude sfunkčnená správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v budúcnosti sa nebudú ľudia skutočne kádrovať a nebude sa nominovať do týchto dvoch skupín, ktoré by mali byť inak konštituované ako za vládnu stranu podľa politickej príslušnosti.

    Samozrejme, hlasovaním rozhodnete, ktorých zástupcov zvolíte, v akom počte, pretože odporúčanie výboru má iba odporúčací charakter a voľby môžu dopadnúť celkom inak. Napriek negatívnej skúsenosti z predchádzajúceho bodu verím, že budete postupovať inak a vašou snahou bude sfunkčniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby o takom veľkom objeme finančných prostriedkov rozhodovali tí, ktorí rozhodovať majú, pretože nesúhlasím s vyjadrením pána ministra pre tlač, že aj keď nebude zvolená správna rada, je tu zabezpečená dostatočná kontrolovateľnosť. Nie je to tak, vážené dámy, vážení páni, preto bola takto konštituovaná správna rada aj dozorná rada, aby kontrolovateľnosť bola z viacerých zložiek.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Posledný písomne prihlásený je pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    keď som si prečítal správu výboru pre zdravotníctvo a vypočul si aj reakciu podpredsedu výboru pána Kováča na to, že výbor neakceptoval návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, priznám sa, ja som si v prvom momente myslel, že nerozumiem dobre po slovensky.

    Keď som totiž dal pri Sociálnej poisťovni návrh, ktorým som nenapadol návrh konfederácie, ale ktorým chcem dosiahnuť, aby konfederácia zastupovala všetkých poistencov, tak pán poslanec Kováč mal pripomienku, že by sme sa nemali starať o to, koho odborári navrhujú, je to na nich, ako a či sa vôbec dohodnú. Keď však navrhnú odborári do Všeobecnej zdravotnej poisťovne niekoho, kto nie je po chuti, tak ho jednoducho výbor neodporučí.

    Aký je dôvod, aby Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo neodporúčal schváliť napríklad pána Petra Janíčka? Peter Janíček je podpredseda OZ KOVO a hovorím vám asi prečo. Lebo, čo keby pán Janíček neposlúchal a postavil sa proti návrhom, za ktoré budú lobovať iné komerčné zdravotné poisťovne? Okolo pána ministra Šagáta sa točí dosť ľudí s takýmito snahami. A ak sa presadia aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak sa nielen budeme liečiť bylinkami starých materí, ale zrovna sa budeme môcť obesiť, ak ochorieme a nepomôže nám ani krízový stav vyhlásený ministrom zdravotníctva z latríny, z ktorej riadi ministerstvo, ako sám povedal.

    Vyjadrenia pána Kováča pre médiá ma prekvapili. Oni brali vysoké odmeny, boli aj v predošlej správnej rade. My sme na tú tému aj konzultovali. Nie je tu však aj lobing súkromných zdravotných poisťovní, tých, ktoré chcú znefunkčniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu? A hovorím na rovinu, možno v prospech seba. Sú to len indície. A prečo teda zasahujeme do návrhov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení? Samozrejme, tí, čo chcú, ak tak hovorím, znefunkčniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu tak, aby pán minister Šagát mohol sám nakladať s miliardami, o ktoré majú záujem - to je, samozrejme, ich záujem -, jeho ľahšie ovplyvnia, aby rozhodoval v ich prospech, a nie v prospech zdravotníctva, ako celú správnu radu. Preto sa zamyslite, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, nad tým, ako je predkladaný tento návrh, zamyslite sa aj nad tým, kto pripravil návrh zákona o tom, aby sa na našom zdravotníctve nabaľovali súkromné zdravotné poisťovne a kto ho presadzoval v minulosti.

    Aby sme umožnili riadnu činnosť správnej rady v záujme Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v záujme zdravia našich občanov, navrhujem, aby sa zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení zúčastnili na rokovaní Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a uzavreli tento problém. Je to v záujme fungovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Navrhujem tento bod buď odsunúť ešte na ďalšie rokovanie tejto schôdze - ak je to možné -, prípadne na rokovanie ďalšej, aby skutočne asociácia mala možnosť obhájiť svoje návrhy. Účasť pána Benčata, ktorý bol vo výbore, nie je dostatočná. Možno sa vysvetlia niektoré veci, ktoré sme aj konzultovali s pánom Romanom Kováčom, pretože vysoké odmeny, ako bolo povedané, neboli až také vysoké, ako boli. Ale pokiaľ je to návrh, treba skutočne akceptovať návrh asociácie a môj návrh je opodstatnený aj z toho titulu, že Asociácia zamestnávateľských zväzov blokuje rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody práve z titulu neakceptovania jej návrhu.

    V najbližšom čase, pokiaľ mám informáciu, sa asociácia, resp. predstavitelia, pán Ľach stretne s pánom premiérom, kde sa dohodne ďalší postup. Aj preto dávam návrh na zváženie, aby sa tento bod nejakým spôsobom radšej presunul až po dohodách najvyšších predstaviteľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Halušková - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som doplniť pána poslanca Engliša v tej oblasti, kde sa zaoberá zástupcami zamestnávateľov. Kritizoval, že výbor dal také odporúčanie a čo sa má čo výbor starať. Je fakt, že výbor dal len odporúčanie a poslanci majú právo hlasovať, ako chcú. Ale myslím si, že aj zamestnávatelia by sa mali zamyslieť, koho navrhujú a nemali by navrhovať ľudí, ktorí doteraz pôsobili v rozpore so zákonom, ako bol pán Ing. Grubmayer a ďalší návrh, ktorý prišiel od zamestnávateľov, je proste návrh takého pána doktora, o ktorom sa jeho najbližších dvanásť alebo osemnásť pracovníkov vyjadrilo negatívne, aby bol vôbec do takejto funkcie zvolený. Myslím si, že práve zamestnávatelia by mali poznať svojich ľudí a mali by takých ľudí delegovať, aby to bolo O. K.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa, či všetci poslanci, ktorí sú momentálne prihlásení na tabuli, majú faktické poznámky. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Drobný, pán poslanec Zelník, pán poslanec Oberhauser a pán poslanec Rusnák. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ospravedlňujem sa, že ešte reagujem faktickou poznámkou, ale zabudla som vo svojom vystúpení povedať a nadväzujem na pána poslanca Engliša v tom, že ak sme spravodliví ku všetkým reprezentantom zamestnávateľov, tak sme mali potom postupovať voči všetkým navrhovaným. To znamená, počkať na vyjasnenie podľa uznesenia, ktoré prijal zdravotnícky výbor a nenominovať potom ani toho jedného, pretože pán doktor Pásztor je jasne politicky orientovaný a kandidoval na kandidačnej listine politickej strany, ktorá je v parlamente. Nebudem ju menovať. Ale ak sme spravodliví, tak buď vyberme nadpolovičnú väčšinu a odosobnime sa, alebo nevyberme nikoho a počkajme na nový návrh Asociácie zamestnávateľov.

    Znovu sa mi nepáčilo to, že doteraz boli dobrí reprezentanti zamestnávateľov, tak ako ich dávali, teraz bola snaha, aby dávali návrhy aj ďalšie organizácie. A s prekvapením som sa potom dozvedela, že organizácie, ktoré boli navrhované pánom spoločným spravodajcom, že vlastne Únia živnostníkov je politická strana, čiže nemôže dávať návrh, a komora má zase špecifické postavenie aj v rámci štátnych orgánov.

    Takže, aby sme to zbytočne nerozbíjali a skutočne nepoužívali zbytočne aj tu politické kritériá, potom by som bola radšej, a to by bolo moje stanovisko, buď zvoliť nadpolovičnú väčšinu, alebo nezvoliť žiadneho zástupcu a požiadať ich o delegovanie nových členov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že situácia je v súčasnosti pre mňa absolútne, keďže som tu nový, neprehľadná a musíme ju vyriešiť naozaj vo výbore pre zdravotníctvo, pretože znefunkčnenie správnej rady nie je náš cieľ. Mám taký dojem, tak ako hovorila kolegyňa Aibeková, mali by sme za to bojovať, aby skutočne to sfunkčnenie bolo jasné.

    Na druhej strane, pán podpredseda Kováč, medzi výborom pre zdravotníctvo a Asociáciou zamestnávateľských zväzov nebola dobrá komunikácia. Chýbajú nám informácie, niektoré informácie niektorých ašpirantov na funkčné postavenia v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli istým spôsobom zablokované smerom k nám. Myslím si, že zajtra si musíme vo výbore pre zdravotníctvo tieto veci ujasniť a musíme docieliť taký stav poznania a informácií, aby aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov vedel to, čo výbor pre zdravotníctvo a čo je vhodné na fungovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mám taký dojem, že nemá dobré informácie o niektorých členoch, a preto jeho rozhodovanie je v prípade niektorých členov jednoznačné a trvá na niektorých členoch, ktorí by tam nemali byť nominovaní. Nechcem ich tu menovať a zajtra vo výbore pre zdravotníctvo by sme mali o tom hovoriť, povedal by som, otvorene, mali by sme si s prezidentom objasniť situáciu, akým spôsobom sfunkčniť správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Chcem len doplniť pána Engliša, ktorý hovoril o obsadení správnej rady. Tí, čo boli navrhovaní, neporušili zákon, pretože zákon hovorí, že nesmie byť viac ako dve funkčné obdobia. Pre mňa nie sú argumenty, že niekto počul alebo niekto povedal, že bol niekto ešte v nejakej inej správnej rade. Myslím si, že je nekorektné, ak sa to zakladá iba na tom, že jedna pani povedala. Ak sú dôkazy, prosím, bolo to porušenie zákona, ale teraz ide o voľbu správnej rady a tam by mal byť jasne dokladovaný súhlas aj jeho čestné vyhlásenie, že nie je členom v žiadnej inej správnej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    podporil by som to, čo navrhoval pán poslanec Engliš. Rozumel som tomu ako návrhu na stiahnutie tohto materiálu z rokovania, nakoľko naozaj, keď nie je stopercentne vyjasnené jednému z členov tripartity, aby bol zastúpený v tomto orgáne, tak sa vlastne narušil tripartizmus, a tým je to vážna chyba celého hlasovania o doplnení členov správnej rady a dozornej rady. Takže v takom prípade by naozaj bolo lepšie materiál stiahnuť, veci doriešiť vo výbore a potom ho vrátiť späť na rokovanie už naozaj s vydiskutovanými kandidátmi, keď k niektorým sú aj, ako bolo povedané inými poslancami, výhrady, ale treba si ich vzájomne vyjasniť a nenarušovať tento režim fungujúcej tripartity.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Rusnák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vyjadril by som sa k tomu, že už niekoľkokrát sa spomínajú neštátne zdravotné poisťovne. Dovolím si povedať, že neštátne zdravotné poisťovne majú taký istý význam v sieti zdravotných poisťovní ako Všeobecná zdravotná poisťovňa. Čiže prinajmenšom im netreba brať zásluhy a pokladám ich za veľmi potrebné. Tým sa vyrovnáva aj určitá konkurencia medzi nimi, ktorá je zdravá. Čiže veľmi podporujem kroky pána ministra v tejto oblasti, aby sa tento stav stal normálnym stavom fungujúcej zdravotníckej siete. Osobne si nedám nikým diktovať, aby ma niekto obmedzoval a Asociácia zamestnávateľských zväzov ma vydierala. Budem hlasovať podľa svojho svedomia za tých členov, ktorých zvážim. Neberiem právo asociácii, aby navrhovala ďalších, ale jednoducho diktátu z tohto smeru sa nemienim podvoliť.

    Jedna poznámka na záver. Pokladám za krajne nemorálne, aby sa v minulosti zobrali také veľké peniaze. Netajím sa tým, že som niekedy pracoval, alebo, lepšie povedané, bol som v orgánoch APOLLO. Vzdali sme sa odmien, jednoducho sme to pokladali za niečo celkom prirodzené, ale iste tým nebol porušený zákon. Čiže treba rešpektovať, že to bolo v súlade so zákonom. Chcem ale zdôrazniť, že si diktovať ako poslanec nikým nenechám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nakoľko pán poslanec Engliš bol posledný písomne prihlásený poslanec, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Zelník, pán poslanec Maxon. Ďakujem. Pán spravodajca, tiež sa hlásite? Takže traja poslanci sa hlásia ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    dovolím si prečítať otvorený list Národnej rade, ktorý píše Asociácia zamestnávateľských zväzov, lebo možno ste nemali možnosť sa s ním zoznámiť.

    "Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky ako reprezentatívna organizácia podnikateľskej a zamestnávateľskej sféry so značným znepokojením prijala informáciu o záveroch zdravotného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. 2. 1999 týkajúcich sa personálneho obsadenia samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za Asociáciu zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

    Ako z uvedených záverov vyplýva, z piatich navrhovaných členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne akceptoval výbor iba jedného. Potvrdili sa tým naše predchádzajúce stanoviská k novele zákona 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré sme vyjadrili už pri prerokúvaní jej poslaneckého návrhu. Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky upozorňovala, že ide o novelu, ktorá je účelová a nerieši základné otázky zdravotného poistenia. Zásadným a negatívnym spôsobom zasahuje do filozofie tripartitného riadenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a do verejnoprávnosti tejto inštitúcie. Svojím obsahom i formou prerokovania narušuje sociálne partnerstvo a zasahuje do autonómie reprezentatívnych sociálnych partnerov. Toto stanovisko sme tlmočili aj v zhode so zástupcami odborov na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom narúšajú tripartitné vzťahy, Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky vyhlasuje, že až do vyriešenia partnerských vzťahov na báze sociálneho dialógu sa jej predstavitelia nebudú zúčastňovať na práci všetkých vrcholových tripartitných orgánov.

    Asociácia zamestnávateľských zväzov pri tejto príležitosti vyjadruje nádej, že sa tento problém po opätovnom vyjasnení stanovísk vyrieši. Zaväzuje nás k tomu okrem iného skutočnosť, že Slovensko už vykonalo účelný krok v smere zabezpečenia transparentnosti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, a to odčlenením jej financovania od štátneho rozpočtu na verejnoprospešné fondy. Rozdelenie platieb príspevkov do týchto fondov je také, že zamestnávatelia prispievajú do nich najväčším podielom. Je pritom verejne známe, že za pracovne neaktívnych obyvateľov sa prispieva do fondov zo štátneho rozpočtu podľa každoročne schváleného zákona, avšak pravidelne hlboko aj pod minimálnu potrebu krytia nákladov, osobitne za zdravotné služby. Obmedzovanie vplyvu Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky za týchto okolností nepovažujeme za správne. Nesporným prínosom kladne hodnoteným aj zahraničnými sociálnymi partnermi bolo tiež práve uplatnenie tripartitného systému samosprávnych orgánov týchto verejnoprávnych fondov. Menovanie predstaviteľov navrhnutých sociálnymi partnermi v Národnej rade Slovenskej republiky stavalo samosprávne orgány oficiálne na zodpovedajúcu úroveň.

    Vážená Národná rada, vo volebných prísľuboch strán vládnej koalície bolo jasne definované zabezpečiť v riadení štátu transparentnosť, odbornosť a pokojný vývoj. Ukazuje sa ale, že v časti prípadov sa uplatňuje účelovosť a stranícke tendenčné záujmy. Jedným z príkladov bola práve unáhlená novela zákona číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne zverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 11/1999 zo dňa 28. 1. 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pri jej posudzovaní, obrazne povedané, pristúpil k akejsi lustrácii kandidátov navrhovaných do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne vrcholovým predstaviteľom zo zamestnávateľov, čo nemôžeme akceptovať.

    Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky ako reprezentatívny zástupca zamestnávateľov v zmysle zákona číslo 83/1990 Zb. v znení zákona číslo 300/1990 Zb. uznávaný aj v zahraničí má záujem podporovať účelné kroky štátu a jeho orgánov smerujúce k rozvoju, zabezpečujúce pokojný vývoj. Vonkoncom nechceme zasahovať do právomocí ktoréhokoľvek štátneho orgánu. Považujeme však z hľadiska záujmu našej spoločnosti za pozitívne, ak sa zohľadňujú názory zamestnávateľov, ktoré smerujú na podporu záujmov a cieľov štátu. Preto odmietame ich nerešpektovanie v dôsledku partikulárnych záujmov iných, hoci vysoko postavených subjektov.

    Vážená Národná rada, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky prejavuje aj naďalej úprimný záujem o konštruktívne riešenie problémov vzájomným dialógom a je pripravená bezodkladne pristúpiť k vecnému rokovaniu o prijateľnom riešení ktoréhokoľvek z nich.

    S pozdravom za prezídium Asociácie zamestnávateľov Ing. Milan Ľach."

    Prečítal som to preto, lebo možno nie každý mal možnosť sa s ním, aj keď to bol otvorený list Národnej rade, zoznámiť.

    Ešte sa vrátim k januáru, k prerokúvaniu zákona alebo novely zákona číslo 273. Zákon bol prerokovaný za zneužitia rokovacieho poriadku a jeho § 89, v ktorom sa hovorí o skrátenom legislatívnom konaní. Vtedy sme boli presviedčaní, že musí byť sfunkčnená správna rada. Správna rada však nebude sfunkčnená ani do marca, pretože nebudú zvolení zástupcovia strany zamestnávateľov. Pri prerokúvaní novely zákona som žiadal, aby bol zákon pripravený v spolupráci troch zúčastnených, ak ide o zachovanie tripartitného postavenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nestalo sa tak. A aby zákon prešiel, použili sa rôzne škandalizácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne aj správnej rady, najmä jej odmeny, ktoré teraz spomínal aj pán kolega.

    Hoci zákon, ktorý sa prijímal, sa prijímal v roku 1994 a predkladateľom tohto zákona, podľa ktorého odmeny boli vyplácané, bol vtedajší aj terajší minister zdravotníctva pán Šagát a podpredsedom vlády bol pán Roman Kováč. Ak sa teda tento zákon zakladal nemorálne a myslím si, že zákon bol napriek tomu veľmi dobre spracovaný, pretože sme v tom období podľa tohto zákona postupovali, boli sme nemorálni a amorálni.

    Chcem len pripomenúť jednu skutočnosť. Ak sme prijímali zákon v januári, keď ste všetci odsúhlasili, aby správna rada, budúca správna rada poberala odmeny len vo výške dvoch minimálnych miezd, tak správna rada za minulé obdobie si nenadelila nič viac, ako ste schválili vy teraz. Keď si spočítate 30 ľudí krát 12 mesiacov krát 4 roky krát 6 tisíc korún, vyjde vám suma okolo 9 mil. korún. Keď do toho narátate ešte cestovné, tak sa dostanete približne k tej istej sume, akú si vyplatili členovia správnej rady. Ale vtedy to bolo...

  • Hlas ministra Šagáta zo sály.

  • Tridsať členov správnej rady a dozornej rady. Ale, pán minister, to nie je argument, že teraz bude mať len 15 ľudí. Na jedného člena to bol proste ten istý podiel. O čo tu ide?

    Myslím si, že teraz bude menšia celková suma, ale na jedného člena správnej rady to bude takmer to isté. Tak o čom sa tu potom bavíme? Bolo to škandalizované, bolo to nemorálne. Teraz, keď ste to schválili, je to morálne, pretože ste to schválili vy. Tak si už povedzme konečne, ako to je, pán minister.

    Chcem sa vrátiť aj k tomu, o čom už hovorila pani poslankyňa Aibeková. Bol som opakovane napadnutý a nebolo to raz, keď mi bolo vyčítané, dokonca ste mi povedali, že som istá rozpoltená osoba a ako vôbec môžem vykonávať pozíciu štátneho tajomníka a aj člena správnej rady. Vtedy som vysvetľoval, že je správne, keď je tam štátny tajomník a myslím si, že nemením pritom stanovisko, a myslím si, že bolo dobré rozhodnutie, vaše dobré rozhodnutie, že funkcia štátneho tajomníka bude zastúpená v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Bolo by korektné, pán minister, keby ste povedali: Áno, presvedčil som sa a vtedy som sa mýlil. Lebo mnohé veci, ktoré ste predtým hovorili, akoby už dnes neboli pravdou. Ako keby ste sa boli naraz zmenili alebo ako keby ste v tom čase tu ani neboli existovali.

    Tu kolegovi, lebo ma vyprovokoval tou pluralitou poisťovní, musím vám odpovedať, pán kolega, že sa veľmi mýlite. Pretože, ak sa stále hovorí o tom, v akom stave sa našiel rezort, v akom zlom stave, tak musím povedať, vážený pán minister, že vy ste krstným otcom toho stavu, ktorý momentálne je. Vysvetlím prečo. V roku 1994 sa prijal zákon o pluralite poisťovníctva. Rozbila sa Národná poisťovňa a tvorcom tohto zákona, resp. predkladateľom ste boli práve vy.

  • Vážení páni poslanci, prosím, nedebatujte a nerušte.

  • Bolo to v čase, keď sme nevedeli o tom, čo to je poistný systém. Nechcem hovoriť o únikoch, možno uniklo nejakých 100, 200, 300 mil. korún z poisťovní. To by nebola tá najväčšia chyba. Myslím si, že najväčšia chyba, za ktorú ju považujem ja, je to, že týmto zákonom - pretože deň pred odchodom ste podpísali dve poisťovne, pán minister, - ste pripravili, dovolím si tvrdiť alebo povedať, zdravotníctvo o niekoľko miliárd korún. Poviem prečo. Ústredný orgán ako ministerstvo zdravotníctva prišlo o fantastickú databázu informácií. Veď keby bola bývala jedna jediná poisťovňa, mohli sme mať dnes zmapovaný každý región, každého lekára, čo predpisuje, ako predpisuje. A nielen to, z týchto analýz sme mohli robiť stratégiu ďalšej transformácie zdravotníctva, pretože by sme boli mali jasné informácie o chorobnosti, o úmrtnosti, o predchádzaní, o tom, ktorý región potrebuje viac, ktorý potrebuje menej vzhľadom na chorobnosť. Nedá sa to rozdeľovať tak, že každému regiónu sa nadelí rovnako. Proste musíme zohľadniť v tomto smere aj tieto ostatné fakty. Ale tým, že sme dovolili pluralitu v období, keď sme nevedeli, čo je to poistný systém, sme vlastne dovolili rozbiť tento informačný systém a náprava je dnes už nemožná. V súčasnosti sa dovolávame toho, že treba robiť štátny dozor, treba robiť nejaké cenové oddelenie na ministerstve zdravotníctva, teda ide o ďalších úradníkov. Absolútne nič z tohto nemuselo byť.

    Je to už za nami, ale v tomto smere, pán minister, máte nezastupiteľné prvenstvo a vy ste položili legislatívne základy tohto chaosu, ktorý dnes je a nie je ospravedlnením toho, že vy ste tu boli štyri roky a mohli ste urobiť korektúry. Prosím vás pekne, ak sa raz schváli nejaký zákon, ak nastúpia nejaké vlastníctve vzťahy, predsa nie je možné ten zákon jednoducho len tak zrušiť. Nehovoriac už o tom, že v čase, keď sme nastúpili, dobre viete, aká eufória bola v Čechách, že ste nás dokonca nútili, že treba urobiť práve konkurenciu prostredia poisťovní. Pýtam sa, pán kolega, aká konkurencia, keď tu máme zákon o tom, že poisťovňa presne vie zo zákona, koľko môže dostať peňazí. Poisťovňa vie zo zákona, resp. musí zákon rešpektovať a musí dať platbu jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Keď veľmi dobre vieme o tom, že zákon o Liečebnom poriadku nikdy nebol naplnený zdrojmi.

    To znamená, aké konkurenčné prostredie mohla poisťovňa využívať, keď nestihla platiť ani to, čo mala zo zákona určené? Čiže aké konkurenčné prostredie? Bola to strašná chyba. Môžem vám povedať, že Nemci len v roku 1996 pristupovali na systém plurality v poisťovníctve. My sme ich predbehli už o dva roky, a preto je chaos, ktorý je, a nieže dva roky dozadu, prosím vás pekne. Tento chaos nastúpil práve nezmyselnou pluralitou. Pán minister, aj vy ste jedným z tých, ktorí sa za toto zaslúžili. Tak sa nečudujte, v akom stave je rezort. Je v takom stave, v akom ste ho opustili, resp. aké ste mu pripravili legislatívne zákony.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási s faktickými poznámkami k pánu predrečníkovi. Nie je to tak.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

    Hlásite sa, pán poslanec? Pán poslanec Bárdos, nech sa páči.

    Zapojte mikrofón pána poslanca Bárdosa.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    V mene klubu poslancov SDĽ, SOP a SMK dávam návrh, aby sa pokračovalo aj po 19.00 hodine.

  • Pán poslanec, prosím vás o trpezlivosť. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene troch poslaneckých klubov bol podaný procedurálny návrh, aby sme pokračovali aj po 19.00 hodine.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že budeme pokračovať po 19.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Mali by sme hlasovať o procedurálnom návrhu troch poslaneckých klubov, aby sme dnes pokračovali po 19.00 hodine.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Tento návrh zatiaľ nemá podporu.

    Pán poslanec Maxon, nech páči, máte slovo.

  • Takže môžem, pán predsedajúci?

  • V tom prípade by som chcel poprosiť, aby predkladateľ zaujal svoje miesto a podľa možnosti venoval pozornosť tomu, čo by som chcel v súvislosti s týmto prerokúvaným bodom ctenej snemovni prezentovať.

    V prvom rade musím konštatovať, že som sa nestačil čudovať, keď som zo zasadnutia poslaneckého klubu prišiel do rokovacej miestnosti, ako ste všetci pozorne počúvali pána spravodajcu, ktorý prinajmenej 10 minút porušoval základný princíp rokovacieho poriadku. Myslím si, že už je potrebné na niektoré veci si zvyknúť. Pripomínam to jednoducho preto, že pán kolega, pán poslanec Kováč je permanentným vykladačom rokovacieho poriadku a ako spravodajca sa nevie zhostiť svojho poslania v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pán predseda, keby tu mohol byť trošku väčší pokoj.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    v tejto chvíli musím konštatovať, že sa nestačím čudovať, čo sa deje v zdravotníctve a čo sa deje v riadení zdravotníctva v Slovenskej republike. Nestačím sa čudovať preto, lebo na pôde Národnej rady celkom bez problémov predkladateľ novely zákona na priamu otázku položenú konkrétne mnou celkom bez problémov klame. Ak si spomínate, keď bol pán poslanec Kováč predkladateľom novely zákona o Liečebnom poriadku, ako predkladateľovi som mu položil dve otázky, pretože bolo celkom neobvyklé, že novelu Liečebného poriadku, takýto náročný dokument, prerokúvame vo forme poslaneckého návrhu. Mal som dve otázky.

    Moja prvá otázka bola: Pán predkladateľ, som si vedomý, že táto novela je nad rámec profesionálnych aj časových možností poslancov. Bola táto novela spracovaná profesionálnymi pracovníkmi ministerstva zdravotníctva, prípadne inými zainteresovanými odborníkmi? Odpoveď znela, áno.

    Moja druhá otázka znela: Vyjadrili sa všetci, ktorých sa novela týka, k tejto novele? Odpoveď predkladateľa znela, áno.

    Na druhý deň som si v dennej tlači prečítal nielen výhrady prezidenta Asociácie zdravotných poisťovní, ale aj distributérov liekov, aj Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Tieto výhrady išli tak ďaleko, že veľmi transparentne predkladateľov označili ako prenášateľov a nositeľov lobistických záujmov.

    Vážené dámy a páni, moje počudovanie bolo o to väčšie, že sa to dialo v období, keď minister zdravotníctva vyhlásil vzhľadom na vážnu finančnú situáciu krízový stav. Toto sa udialo v období, keď minister zdravotníctva vyhlásil, že v krízovom stave nemohol rešpektovať slovenský právny poriadok, dokonca v tomto prípade aj Ústavu Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, žiaden krízový stav v tejto spoločnosti nemožno riešiť inými prostriedkami ako prostriedkami a nástrojmi, ktoré upravuje zákon. Všeobecná zdravotná poisťovňa v tom krehkom systéme financovania zdravotníctva je nepochybne dlhodobo pevným pilierom. Na rozdiel od bývalého štátneho tajomníka pána Zelníka som za princíp liberalizácie zákonného zdravotného poistenia, ale treba objektívne priznať, že proces liberalizácie prebehol s obrovskými stratami. Pán minister, výsledkom aj vášho legislatívneho snaženia bolo 11 zdravotných poisťovní. Dokáže niekto v tejto spoločnosti vypočítať, koľko nákladov sme vynaložili len na to a koľko strát sme zaznamenali na prostriedkoch, ktoré mali slúžiť v prospech zdravotných poistencov a išli niekam inam, kým sa nám podarilo stiahnuť počet zdravotných poisťovní, myslím si, na súčasných päť?

    Vážené dámy, vážení páni, o to zložitejšia situácia aj pri tomto bode rokovania je skutočnosť, že to prerokúvame v období, keď jeden vrcholový predstaviteľ rezortu prezentuje svoj názor, že treba otvoriť článok 40 Ústavy Slovenskej republiky. Vzápätí o niekoľko dní ištitucionálne druhý najvyšší úradník jasne prezentuje, že všetky veci je možné riešiť aj bez novely článku 40 ústavy a principiálne sa stavia proti takémuto riešeniu. Pán minister, naozaj by som vám veľmi úprimne chcel odporučiť, aby ste našli názorovú a profesionálnu zhodu so svojím štátnym tajomníkom. Ak máte rozdielne názory, ste predstaviteľ rezortu, diskutujte o nich vo vnútri rezortu a nezaťažujte spoločnosť takýmito vážnymi vyhláseniami.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, hovorím k veci. Budem formulovať môj pozmeňujúci návrh, pardon, bude to procedurálny návrh.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladateľom tohto bodu rokovania je minister zdravotníctva Slovenskej republiky, pardon navrhovateľ. Výbor pre zdravotníctvo prijal k tomuto bodu rokovania uznesenie. Dámy a páni, k čomu bude to uznesenie, keď dnes budeme o tomto bode rokovania hlasovať? Nesnažím sa v žiadnom prípade favorizovať v systéme zákonného zdravotného poistenia Asociáciu zamestnávateľských zväzov, ale, dámy a páni, či sa nám to páči, alebo nepáči, sú to najväčší prispievatelia do spoločného balíka.

    Vážené dámy a páni, zoberte si štatistické údaje a zoberte si členskú základňu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a definujte si ich podiel na zákonnom zdravotnom poistení. Vôbec nevidím dôvod, prečo by navrhovateľ a kompetentný alebo príslušný výbor nemohli uskutočniť to, čo navrhoval nakoniec výbor vo svojom uznesení. Prečo by si nemohli spoločne sadnúť a prerokovať kandidátku za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení? Je totiž všeobecným tajomstvom v snemovni, že ich kandidáti pri hlasovaní nebudú vami akceptovaní, a tým momentom aj celá naša práca vychádza nazmar. Stalo sa už tradíciou, že na rokovanie Národnej rady dostávame nekvalitne pripravené podklady, chaoticky pripravené podklady a nedostatočne prerokované so zainteresovanými.

    To, čo sa stalo pri novele zákona číslo 273, pardon, pri novele Liečebného poriadku, to musí byť pre nás mementom. Ak sa rozhodujúce skupiny verejne vyjadria, že v Národnej rade Slovenskej republiky - a ja som za tú novelu hlasoval, pretože predkladateľ ma ubezpečil, že je v poriadku - sa rozhodujúcou mierou prejavili lobistické záujmy, tak to musí byť v tomto procese rozhodovania predovšetkým preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa disponuje objemom približne 22 až 23 miliárd Sk a musí to byť vážnym dôvodom na to, aby prišli kvalitné materiály prerokované so všetkými zainteresovanými. A som presvedčený, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení je takým partnerom, s ktorým keď prerokujete možných kandidátov, tak nájdete spoločné riešenie a nájdete spoločné riešenie v takom rozsahu, že táto snemovňa bude môcť rozhodujúcim hlasom aj za prispenia opozície za tento návrh hlasovať.

    Viete, to, čo sa udialo v súvislosti s krízovým stavom, to, akým významným spôsobom sa vyhlásením krízového stavu zvýhodnili poisťovne, to, akým významným podielom sa zvýšili vnútorné dlhy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je tiež dôvodom na to, aby sme sa zamysleli, ako v tejto veci pokračovať ďalej.

    Vážené dámy, vážení páni, naučme sa predkladať v takejto citlivej oblasti kvalitne zdokumentované prerokované podklady. Ani to nie je obvyklé v Národnej rade, aby bola spoločná správa, a potom bol dodatok k spoločnej správe. Teda opakujem svoj procedurálny návrh. Navrhujem, aby bol tento bod rokovania stiahnutý z pléna Národnej rady a aby bol so zainteresovanými, predovšetkým s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení ako jedným z rozhodujúcich tripartitných partnerov, tento materiál prerokovaný a opätovne predložený na rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, kto sa hlási s faktickou poznámkou na pána predrečníka. Páni poslanci Ošváth, Zelník, Prokopovič, Tatár. Pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na pána predrečníka.

    Nech sa páči, pán poslanec Ošváth, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Maxon vo svojom vystúpení spomenul na úvod, že zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave. V tomto smere s ním naozaj môžem súhlasiť, ale treba si položiť otázku, čo je toho príčinou. Bolo by asi potrebné o tom hovoriť dlhšie, ale môžem uviesť aspoň jeden príklad, ktorý sa týka práve pána poslanca Maxona. Vy, pán poslanec Maxon, vo funkcii ministra financií ste poskytli niekoľko odpustkov zo zaplatenia daní štátu. Práve v jednom okresnom meste istému funkcionárovi, istému blízkemu poslancovi HZDS ste odpustili za prevod nehnuteľností na dani vrátane penále 51 miliónov korún. Keby ste chceli vedieť, môžem vám to zdokumentovať a dokázať. Keby v tomto okresnom meste mala nemocnica 51 miliónov, ktoré ste odpustili vášmu súputníkovi, tak tá nemocnica by dnes musela jasať. Položme si otázku asi takto: Prečo je zdravotníctvo v takom stave, v akom je? Preto, že tri mesiace tu drží vládu niekto iný? Alebo preto, že tu štyri roky predtým niekto iný šafáril? Odpoveď je jednoduchá. Položte si ju alebo odpovedzte si na ňu sám.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    nie vyhlásenie krízového stavu, ale opatrenia, ktoré nasledovali v rámci vyhlásenia krízového stavu. Chcem požiadať pána ministra, aby zrušil tieto opatrenia, pretože každý deň je nielen porušované právo občana, ako to už povedal pán poslanec Maxon, ale prichádza k novým a novým poškodeniam zdravia. Prečítal by som vám len krátky list, kde ide o pacienta, ktorý mi píše, že má herniu, pruh po slovensky. "Dvadsaťsedem rokov si platím dane, som darcom krvi a myslím si, že pán minister nám zobral právo poskytovania zdravotnej starostlivosti, čím ohrozuje zdravie občanov. Pracujem ako murár a na stavbe treba dvíhať tehly, ktoré majú aj 20 kg. Prial by som pánu ministrovi, keby mal herniu a mal by tak pracovať ako ja." Tieto opatrenia v krízovom stave prinášajú naozaj len prehlbovanie ďalšej krízy financovania v zdravotníctve, lebo všetci pacienti, ktorí sú nakopení, prídu naspäť do nemocníc a bude o to horšie, keď prídu v akútne zhoršenom stave.

    Na rozdiel od pána kolegu Maxona som za krízovú kategorizáciu, za novelu Liečebného poriadku nehlasoval, pretože som si dal robotu a náhodne som si to pozrel, samozrejme, toľko, koľko som stihol, pretože išlo o dvanásťtisícriadkový zoznam. Vtedy som vystúpil s procedurálnym návrhom, aby sme stiahli tento návrh, lebo je veľmi zlý. Samozrejme, nebol som pochopený. Je tu proste už dávno vždy dopredu rozhodnuté.

    Ale páni, aby ste vedeli, o čom ste vtedy hlasovali, iba krátko vám prečítam odborné posúdenie Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Asi na dve tretiny ide o technické chyby a jednu tretinu úmyselné a neodborné zmeny v uvedenom zozname, ktoré urobil nielen jeden človek. Tieto zmeny znamenajú straty, a nie šetrenie v zdravotníctve. Niektorým firmám však prinesú veľký biznis. Preto znova opakujem, ak budeme pristupovať v budúcnosti k zákonom, prosím vás pekne, vypočujme si navzájom argumenty jedného i druhého.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Maxona. Pán poslanec, začali ste svoje vystúpenie tým, že sa nestačíte čudovať. Aj ja sa skutočne nestačím čudovať, ako vôbec môžete takto vystúpiť, keď vo funkcii predsedu výboru Národnej rady a neskoršie ministerstva financií máte aj osobný podiel na tom, že aj zdravotníctvo je v takom stave, v akom je. Krízový stav iba rieši katastrofu, ktorú ste počas štyroch rokov dopustili. Nebudem viac rozvádzať, pretože pán Ošváth už o tom hovoril dosť.

    Dovolím si len dve poznámky, ktoré ma iritovali k môjmu vystúpeniu, pretože nezvyknem hovoriť o veciach, ktoré nesúvisia priamo s mojím zaradením. Ale hovorili ste o prispievateľoch do poisťovní, vyzdvihovali ste veľké kolosy. Je to veľký omyl, pán poslanec Maxon. Viackrát som debatoval s riaditeľmi, s generálnymi riaditeľmi Všeobecnej zdravotnej - predtým s pánom Hostýnom, neskoršie s ďalším, ktorý ho nahradil - a potvrdili mi všetci, že malí a strední podnikatelia sú tí, ktorí najviac prispievajú a práve tie veľké kolosy počnúc ZŤS a končiac veľkými stavebnými kolosmi prakticky neplatia, lebo majú mnohomesačné, možno aj mnohoročné dlžoby. Takže netreba si meniť pojmy a dojmy, ako ste to pred chvíľou povedali. Nech sa páči, radím vám spojiť sa s pánom generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, určite vám to potvrdí.

    A čo sa týka lobistických skupín, nehnevajte sa, ako môžem súhlasiť s tým, aby v orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli ľudia, ktorí v predchádzajúcom období boli v dvoch konkurenčných poisťovniach a niektorí z nich si z toho urobili živnosť. Počas minulého obdobia boli až v desiatich dozorných radách, myslím za zamestnávateľov, až v desiatich dozorných radách a predstavenstvách, ich mesačný príjem bol 100 tisíc korún a viac. Nehnevajte sa, s tým skutočne nemôžem súhlasiť. Nie som proti tomu, aby to navrhla asociácia, ale nech navrhne ľudí, ktorí nie sú takto morálne zhýralí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som poukázal na tému predchádzajúceho rečníka na potrebu, aby sme si vysvetlili, o čom alebo o kom sa vlastne bavíme, lebo ak nie je dostatočná transparentnosť, po ktorej sa opakovane v tejto snemovni volá, tak potom sa jednoducho musíme aj pýtať, čo predstavuje značka Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo aké portfólio osobností, alebo podnikov predstavuje táto značka. Lebo ak sa pozrieme napríklad na toho, kto je podpísaný pod otvoreným listom Národnej rade, teda na predsedu asociácie, a pozrieme sa napríklad na jeho záväzky voči štátu alebo Fondu národného majetku, neviem to naspamäť, možno by bolo dobré sa pozrieť na to pri všetkých lídroch asociácie, je tam možno do 400 miliónov záväzkov na najbližšie 2 - 3 roky. A teda nechcem klásť verejne otázku, či to dotyčný menovaný splní, ale jednoducho by sme sa mali dívať pravde do očí. A keď hovoríme o transparentnosti, tak potom sa pýtam, kto a čo je za tým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Budem reagovať na pána predrečníka, pána poslanca Maxona v tom, že vytýkal ministrovi krízový stav, krízový režim, ktorý zaviedol do zdravotníctva. Dnes už aj zdravotníci reagujú na tento krízový stav a hodnotia ho negatívne, pretože skutočne nepriniesol úspory, ktoré sa očakávali. Stačí, keď si prečítate, kto má záujem o tieto vyjadrenia, ostatné Zdravotnícke noviny, je to tam jasne konštatované.

    Ale predovšetkým chcem poukázať na to, že skutočne pri delení Národnej poisťovne som tiež nebola proti pluralite poisťovní, je potrebná, ale k rozdeleniu Národnej poisťovne malo dôjsť iným spôsobom, nie uprostred roka, keď táto inštitúcia samostatne oddelená od rozpočtu nefungovala ani rok. Nemali sme analýzy a vtedy, v roku 1994 som ako poslankyňa upozorňovala, že vznik Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude stáť 600 miliónov korún. Analýzy potvrdili, že to bolo viac ako 800 miliónov, ktoré boli vyhodené len preto, že sa táto inštitúcia rozdelila nekvalifikovaným spôsobom uprostred roka. Ten zákon bol prijatý 1. júla 1994. Na rozdiel od predrečníkov sa chcem poďakovať pánu Maxonovi, pretože ako predseda výboru, ako spravodajca k rozpočtu, sa veľkou mierou zaslúžil o to, že v roku 1997 išlo do zdravotníctva o viac ako 1 miliardu Sk, ako bolo pôvodne plánované. Bojoval s nami, vtedy členmi zdravotného a sociálneho výboru, a naše požiadavky podporil. Takže, vážení páni, klamete a zbytočne obviňujete pána Maxona. Pozrite sa na rokovania z roku 1996 pri rozpočte, ako vystupoval, ako obhajoval rozpočet zdravotníctva.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať v prerokúvaní tohto bodu.

    Posledný prihlásený do rozpravy bol pán spravodajca Kováč, ale oznámil mi, že sťahuje svoju prihlášku. To znamená, že zajtra začneme so záverečnými slovami, potom budeme hlasovať. Máme ešte jeden bod - návrh na založenie národnej skupiny Medziparlamentnej únie, potom by sme o 14.00 hodine začali hodinou otázok a pokračovali interpeláciami.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, možno ma zahriaknete, že nemám právo niečo také povedať. Mne sa totiž už raz stalo pri pánu ministrovi zdravotníctva, že keď mi odpovedal, nebol som prítomný. Chcel by som vám oznámiť, že som štvrtý týždeň práceneschopný a piaty deň odkladám lekársku prehliadku. Zajtra už naozaj nemôžem byť na rokovaní. Takže sa ospravedlňujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi, že keď budú diskutovať aj na tému, o ktorej som hovoril, nebudem prítomný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Zároveň oznamujem, že poslanci vládnej koalície majú hneď teraz po skončení rokovania dnešného dňa v kinosále stretnutie, spoločnú poradu.

    Ďakujem. Dovidenia.