• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás privítal na prerušenej 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Schuster, pán poslanec Švantner, pán poslanec Vavrík a pán poslanec Mikloško. Pardon, tu mi ešte pán podpredseda Andel hovorí, pán poslanec Slota. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady pán Migaš a ďalší páni poslanci: Gaľa, Kolláriková a Kvarda.

    Žiadam všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby svoju prítomnosť na rokovaní Národnej rady dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave o bode programu, ktorý sme prerušili v piatok o 14.00 hodine.

    Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Osuský.

    Prosil by som pána poslanca Sopka ako navrhovateľa uznesení mandátového a imunitného výboru, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A teraz žiadam pána poslanca Osuského, aby sa ujal slova.

  • Ruch v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

    Chcem všetkých rečníkov upozorniť na to, že Národná rada odsúhlasila 10-minútové vystúpenie všetkých vystupujúcich v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení poslanci,

    na počiatku, ako to tak býva, bolo slovo. Bolo to vlastne niekoľko slov, ja poviem hádam tie, ktoré veľmi výstižne vyjadrili to, čo potom nasledovalo. Tie slová padli dnes už v historickom prejave v Zlatej Idke a tie slová zneli: "A toho sa dopustíme." Od toho sa odvíja celá ďalšia história tejto krajiny. Dopustili sa. Dopustili sa mnohých vecí, o ktorých bolo zrejmé a dnes už je zrejmé, že napĺňajú podozrenie zo spáchania trestných činov. Opakovať ich by bolo zbytočne v detailoch, tak si len stručne môžeme pripomenúť únos, výbuch, rozkrádanie i činy, ktoré nepochybne nie sú zrejme stíhateľné de iure, ale de facto znamenali to najťažšie poškodenie tejto krajiny, a tým bolo z môjho pohľadu vypadnutie z kandidátskych krajín pre prvú líniu vstupu do NATO a do Európskej únie. Všetko so všetkým súviselo, každý z činov, ktoré sa odohrali medzi Zlatou Idkou a dneškom, nás odsúval z pozície jasného kandidáta civilizovanej rodiny európskych krajín.

    Keď po noci novembra 1994 moc jasne vykročila na cestu zneužívania, vznikla celkom reálne situácia - a opäť sa dostávame k tomu, že i na konci bolo slovo - na to, čo potom Vladimír Mečiar sformuloval slovami: "Tie voľby musíme vyhrať, inú šancu nemáme." To sú dva uhlové kamene pilierov mosta medzi Zlatou Idkou a týmto prejavom, medzi ktorými sa odohralo to, čo poznamenalo ťažkosťami a neľahkými úlohami budúcnosť tejto krajiny.

    Treba povedať, že keď sme zakladali petičný výbor za priamu voľbu prezidenta, ktorého som bol členom za Demokratickú stranu, bolo nám jasné, čo sa stane v prvý deň po tom, ako prezident republiky skončí svoj úrad a jeho úrad prevezme aj s právomocami zastupujúci prezident. Stalo sa to frapantne rýchlo, primerane razantne. Bolo jasné, že Vladimír Mečiar presne vie, prečo využije prvé hodiny v prezidentskom paláci, aby udelil amnestie. To, že ich udelil tak, ako ich udelil, svedčí len o tom, že hoci hustota právnikov za predsedníckym stolom vlády Vladimíra Mečiara bola vysoká: bola tam pani profesorka JUDr. Tóthová, DrSc., a bol tam štvornásobný doktor Vladimír Mečiar - keď, samozrejme, zarátame ich doktoráty Lomonosovej univerzity, Belehradskej univerzity - a potom ten, ktorého stopy sa stratili rýchlym šklbnutím Jaroslava S., chýbala odbornosť.

    Treba povedať, že medzitým sa toho odohralo toľko, že bolo čo amnestovať. Treba povedať, že to, že tá amnestia mala zahladiť jasné podozrenia, bolo isté. To, že jej oprava mala zamedziť i pátraniu po tých podozreniach, bolo už len šľahačkou na torte. Treba preto tiež povedať, že to, čo teraz robíme, nie je žiadne súdenie, a to, čo nás možno čaká v najbližších dňoch a týždňoch s ďalšími ľuďmi, nie je žiadne súdenie. Poslanci bývalej vládnej koalície sa pokúšajú o kvadratúru kruhu. Pokúšajú sa nám podsúvať, že chceme súdiť a vyslovujeme súdy. Nie, vyslovujeme len podozrenia. Na to, aby sa vyslovili súdy, sú nezávislé súdy.

    Je však, samozrejme, ťažko obviňovať nás a tvrdiť, že uznajú všetko, ale ak to vyriekne nezávislý súd, ale zároveň všetkými prostriedkami, počínajúc amnestiou premiéra Mečiara a končiac filibastrovaním, ktoré sa tu odohrávalo v ostatných dňoch, bránia tomu, aby nezávislé súdy mohli vyriecť svoj názor. Deje sa tu teda pokus na jednej strane hovoriť áno, my sme za to, aby sa vec prerokovala na tej úrovni, kde to má byť, na druhej strane urobíme všetko, aby tam nikdy nedorazila.

    Samozrejme, vyskúšalo sa všeličo. Od liečenia, od presunu z deviatej na desiatu, alebo na pätnástu, až potom po úvahy pána doktora Tkáča o tom, že tie dve vyšetrovateľky sú nejaké tety z kuchyne, ktoré sa akýmsi spôsobom dostali k doktorátu. Rád by som pripomenul, že jeden taký boxer a robotník sa tiež dostal Božím riadením k doktorátu popri zamestnaní. Pričom vôbec neviem, ako je to s tými vyšetrovateľkami, ale nehádzal by som kameňom po doktorkách práv, keď som slepo kráčal (alebo prípadne premyslene?) za človekom, ktorý doktorát práv tiež nezískal práve na Sorbone. Treba povedať, že nejde o to, súdiť tituly. Ja si nemyslím, že doktorát práv je horší, či ho získal niekto z pozície robotníka alebo z pozície tiet z kuchyne. Otázka je, ako ctí právo a ako sa zaň stavia.

    Musím povedať, že na to divadlo, ktoré sa tu odohrávalo, ktoré predchádzalo adresnými, menovitými osočeniami, dovolím si "in eigener Sache" dotknúť sa jedinej veci. Poslanec Engliš tu stihol za potlesku tohto krídla vyhlásiť, že som v Nočných dialógoch hovoril, že mi je na "bľutie" zo slovenského znaku. Táto sprostá lož, primeraná pre jej autora, sa vyvráti veľmi jednoducho - nikdy v živote som v Nočných dialógoch nevystupoval. To znamená, ten potlesk, ktorý ste venovali tejto sprostej lži odborárskeho bonza, ste si mohli ušetriť. To na margo ďalších útokov, ktoré sa tu odohrávali. Nejde o to, aby sme polemizovali s tým, čo nie je meritom veci. Pre mňa je jasné, že je úlohou tohto parlamentu nechať priechod objektívnej spravodlivosti súdov.

    Treba povedať, že sa tu argumentuje tým, či čítali poslanci spisy. Kompletné, nekompletné alebo ešte kompletnejšie. Poslanci nie sú ani súd, ani porota, ani nič ďalšie. Na to skutočne sú súdy.

    Poviem vám za seba, že v momente, keď som prišiel na referendový okrsok a videl som, aký lístok je k dispozícii, bolo mi jasné, ako budem o roky potom hlasovať v tomto hlasovaní. Nepotrebujem teda k tomu nič, než zdravý rozum. Nechcem súdiť, nechcem vynášať rozsudok, ale v tej chvíli som "pojal" podozrenie, že niekto zmaril moje občianske právo, že niekto mi zmaril a vzal možnosť, za ktorú mrzli zberači petičných podpisov a za ktorú sa podpísali státisíce občanov Slovenska. Treba povedať, že toto bolo pre mňa jasnou správou o tom, že sa vec musí vrátiť na svoje miesto, že sa vec musí vyšetriť a spravodlivo posúdiť. Je samozrejmé, že sa robia obštrukcie akéhokoľvek druhu, ale musím povedať, že ľudia, občania tejto krajiny, ktorí už sú dnes drvivou väčšinou za priamu voľbu prezidenta a ktorí tak ako ja pocítili pocit oklamania a upretia elementárnych práv v deň referenda, nemajú pochybnosti o tom, či táto vec je vecou spravodlivosti a vecou princípov. Som teda presvedčený, že akokoľvek sa budete pokúšať zachrániť nezachrániteľné, obštruovať a rušiť priechod spravodlivosti, v konečnom dôsledku sa vám to nepodarí.

    Som presvedčený, že krok, ktorý na seba "furiantsky" - a aby sa to ctiteľom slovenského jazyka nezdalo čechizmom, tak viťúzsky - prevzal vtedajší minister Krajči vedome. Prebratie zodpovednosti bolo elegantným gestom, aj keď osobne som hlboko presvedčený, že nielen na ňom je vina. Nepochybne za ním stála ako šík odhodlaných "kývalov" vláda, ktorej velil jeden človek. Dnes je témou Gustáv Krajči. Treba však povedať, že nikto z vlády sa nepostavil proti tomuto očividne nehoráznemu a ľudské a občianske práva pošľapávajúcemu rozhodnutiu.

    Tvrdím teda s plnou zodpovednosťou, že politickú a morálnu zodpovednosť za porušenie elementárnych občianskych práv nesie celá vláda, ktorú viedol ten, ktorý, ako je všeobecne známe, tej vláde velil.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Vy ste, pán poslanec Osuský, veľký kombinátor, ale dovoľte mi povedať, že vaša pravda je úmerná a má takú silu, aký význam a postavenie má aj vaša konzervatívno-liberálna frakcia v rámci SDK. Chcem povedať, že táto vaša parlamentná legitimita sa odvíja na politickom parazitizme a na nadmieru vyvinutom xenofilnom správaní sa vás piatich, alebo šiestich. Čiže váš základný problém skutočne tkvie v tom, že už bolo vyslovené niekedy veľmi dávno a tá základná myšlienka znie, že "kto odotne korene, darmo hľadá plody". Myslím si, že v tom je problém pána Osuského, pána Zajaca, pána Langoša, pána Šebeja, pána Tatára, že jednoducho odťali korene a márne hľadajú plody. V tom je váš hlavný osobnostný, ale aj politický problém, ktorým nás všetkých tu traumatizujete vy všetci.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec ma menoval, odpovedám. Vôbec sa nestotožňujem s tým, že ľudské práva porušil poslanec Krajči. Ľudské práva boli porušené, Ústavný súd to vyriekol, lebo musel vyriecť, keďže bol dostatočný počet podpisov pod petíciou, čo dávalo nárok na vypísanie referenda, lenže niekto vypísal otázku tak, že bola protizákonná. A ten porušil ľudské práva všetkých tých, ktorí sa aj obrátili na Ústavný súd. Keď by bola tá otázka zákonná, vtedy by sme mohli hovoriť v takej rovine, pán Osuský, ako ste hovorili.

    Ďalej ste hovorili, že vy ctíte, aby rozhodol súd. Práve toto my žiadame, prečo písomnosti, ktoré boli rozdané, sú formulované bez akceptovania prezumpcie neviny, prečo sa tam konštatuje v správe (tlač 144), že sa Krajči dopustil a podobne. To vám ako demokratovi neprekáža, že sa tu porušuje základný princíp právneho štátu, neprekáža vám, že parlament mal dostať informácie o skutočnostiach, ktoré sú v prospech aj v neprospech osoby, ktorá má byť pozbavená imunity?

    Vážený pán poslanec Osuský, to, čo ste tu predviedli, ja si vyberiem zo stenografických správ a bude to námet pre viacero vystúpení nielen tu na pôde parlamentu, pretože tu ste povedali, že my blokujeme rozhodovanie. Nie je to pravda. My máme argumenty a vy nechcete, aby tieto argumenty zazneli, hlavne nie, keď sú v prenose.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Osuský sa už zase naštylizoval do polohy deda Vševeda. Pán poslanec, vy ste neboli ani v Zlatej Idke, neviem, odkiaľ beriete tieto informácie. Vy ste našťastie neboli zatiaľ v žiadnej vláde. Takisto neviem, odkiaľ beriete informácie o rozhodovaní vlády. A do tretice, myslím si, že tety z kuchyne sme pomenovali jasne, že to boli tety z knižnice, pôvodne zamestnankyne knižnice Policajnej akadémie. Takže neprekrúcajte.

    Ale vráťme sa k slovám, ktoré ste tu povedali. Štylizujete sa do polohy určitého šibala, ja vám to vrátim, šibala, ktorý nemá základné informácie ani vedomosti o tom, ako bežia rokovania vlády. Vláda rokuje v zbore, je to, prosím, v ústave, a jej rozhodnutia sú záväzné pre všetkých členov vlády. Teoreticky aj keby pán poslanec Krajči hlasoval proti uzneseniu vlády, uznesenie vlády ho zaväzuje a je platné. To je po prvé.

    Po druhé, Mečiar povedal, že tie voľby musíme vyhrať. Pýtam sa vás: Ktorý politik - možno okrem vás - ide do volieb, aby prehral? Vy ste išli do volieb prehrať? Takže čo to tu splietate?

    Do tretice chcem povedať, že rýchle šklbnutie Jaroslava S. už bolo viackrát napádané a nebolo dokázané. Takže odpusťte si tieto slohové cvičenia, preštudujte si archívy a nevystupujte tu s takými hlúposťami. A ešte na záver tu splietate ďalej únos, výbuch a ešte neviem čo všetko. Možno aj to, že momentálne nesneží, aj to má na svedomí Mečiar, a keď bude snežiť, tak takisto za to bude môcť Mečiar.

    Prosím vás, pán poslanec, pripravte sa na vaše vystúpenia do budúcnosti a hovorte k veci, pretože zatiaľ tu len trepete dve na tri a splietate hrušky s jablkami.

  • Chcem pánovi kolegovi Osuskému za jeho vystúpenie poďakovať. Poďakovať, pretože ako dosiaľ jediný a prakticky prvý člen koalície povedal veľmi zrozumiteľne vo svojom vystúpení tomuto parlamentu, ale aj verejnosti, že celá táto kauza bola od počiatku pripravovaná a prebehla podľa premysleného scenára. Pán kolega Osuský to totiž povedal doslovne: "Už keď sme zakladali petičný výbor, sme vedeli, čo Mečiar urobí, vedeli sme, že zruší amnestiu", pardon, "že vyhlási amnestiu."

    Ja sa vás pýtam, pán kolega, ako ste vy v tom čase mohli predpokladať, že vôbec bude niečo podobné potrebné. Ak ste veľmi dobre nevedeli, že vami postavená otázka je otázka protiústavná, a ak ste veľmi dobre nepredpokladali, aká musí byť na ňu zákonitá reakcia vlády a ministra Krajčiho. Vlastne to, čo tu hovoríme už hodiny a hodiny, ste veľmi zrozumiteľne a jasne potvrdili. Potvrdili ste, že táto otázka bola postavená tak, ako bola postavená - cielene, že ste veľmi dobre predpokladali a správne predpokladali nutnú reakciu na ňu a že bola len súčasťou tej politickej hry, ktorú ste potrebovali na diskreditáciu vlády Mečiara a Hnutia za demokratické Slovensko rozohrať.

    Preto vám ešte raz za otvorenosť a úprimnosť za seba i občanov ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    kolegovi Osuskému chcem len povedať, že keď už tu nesedel počas tej diskusie, nech nehodnotí, pretože on tu hovoril všetko možné, ako sa to už skúšalo presunúť, či poslanci čítali spisy, či nečítali spisy, veci podobné, že my tu chceme obštruovať a riešiť problém alebo predlžovať diskusiu, keď on už je rozhodnutý. Samozrejme, viacerí už boli rozhodnutí, len toto je pre historický záznam a pre ten historický záznam aj na to jeho vystúpenie, keď tu vystúpil a všetkých poúčal vo svojom rétorickom cvičení, chcem mu povedať len jednu takú maličkosť, ktorá už svojho času zaznela v tomto parlamente, že išiel slon po moste a na uchu mu sedela mucha a tá mucha hovorí, ale dupeme.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem povedať pánu poslancovi, že sme si vypočuli jeho výroky, ktoré naozaj sú často veľmi radikálnymi a doslova krvavými. Rád by som pripomenul, že na adresu politických síl, ktorým oponuje, aj dokonca štátnych inštitúcií povedal doslova vo svojom vyhlásení, že "treba s nimi urobiť tak ako s Kartágom, treba ho zrovnať so zemou a rozorať a posoliť". Priatelia, prosím vás, chvíľu rozmýšľajme nad touto krvavou a absurdnou požiadavkou. Je to proste zbesilosť a myslím si, že je s tým naozaj celkom vážny problém.

    Vážený pán poslanec, povedali ste v poslednej časti vášho terajšieho vystúpenia, doslova som si poznačil totiž jednu vašu vetu: "Nepotrebujeme nič, len zdravý rozum." Vážený pán poslanec, toto je pravda, potrebujete, lebo vaše krvavé požiadavky, tie sú už diagnózou.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec Osuský zdôrazňoval, že sme zbabrali jasného favorita, kandidáta do euroatlantických štruktúr, hlavne do NATO. Som presvedčený o tom, že my sme nikdy jasným kandidátom neboli, hlavne nie potom, ako sa Slovensko rozdelilo a oddelilo a vytvorilo samostatné Slovensko. Ak by sme boli zostali, na Slovensku by sa o tom nerozhodovalo, bolo by sa rozhodlo v Prahe. Je samozrejmé, že veľmoci sa nám potrebovali pomstiť za zlý príklad, ktorý sme svetu dali. Myšlienka osamostatnenia sa totiž nie je myšlienkou, ktorou by sa nikto nezaoberal, vo svete je veľmi veľa príkladov. A spomínam si na to, že pri zahraničných cestách sa aj mňa vypytovali, ako sme to dokázali. Určite bolo potrebné nájsť doklady, prečo nás tam nezobrať. Ekonomické výsledky sme mali veľmi dobré. Vy ste to, samozrejme, spochybňovali a vracia sa vám to, súčasnej vláde, a určite budete mať s tým ešte veľa problémov.

    Hovoríte, že spĺňate demokratické kritériá, na to sú najlepšie príklady rokovania tu v Národnej rade. A nakoniec aj snaha zmeniť rokovací poriadok tak, aby ste vlastne zalepili ústa opozícii, a pritom nepotrebujete k tomu žiadne valce, možno tu nejaký bratislavský valec nás prevalcuje. Pokiaľ sa hovorí o referende, skutočne niektorí ľudia majú zrejme dlhé vedenie. Vo výklade Ústavného súdu je totiž jednoznačne napísané, že referendová otázka je správna len potiaľ, pokiaľ je postavená za priamu voľbu prezidenta bez prílohy zákona. A v tej otázke, ktorá bola položená, bolo jasne povedané, či súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania podľa priloženého návrhu ústavného zákona. Tak sa mýlite a odporúčal by som vám, pán poslanec...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem doplniť pána poslanca Osuského, že za dvomi svetmi...

  • Pán poslanec Tatár, faktickou poznámkou nemôžete dopĺňať, jedine môžete reagovať na ostatného vystúpeného rečníka v rozprave.

  • Okrem teda doplnku chcem zdôrazniť, že tú dvojitú morálku a dvojitú pravdu v tejto debate reprezentuje práve napádanie osôb, ako ste aj vy boli napadnutý, pán poslanec Osuský, zo strany HZDS, pretože HZDS nevie obhájiť alebo vyvrátiť to, čo tu tvrdíte a presne ste adresovali zodpovednosť za zmarené referendum bývalej vláde a bývalému ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu. Dúfam, že poslanci z HZDS sa preto správajú tak ako spolupáchatelia alebo spoluvinníci, že sú schopní (alebo nie sú schopní?) nakoniec vyjadriť snáď ľútosť za ten čin, ktorý v roku 1997 spolu spôsobili. A táto pravda je známa, bola vyslovená. A teraz sa chystáme hlasovať o tom, aby mohla byť táto pravda aj úradne vyšetrená, prípadne spravodlivo súdená.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pán poslanec Osuský vo svojom vystúpení hovorí a skloňuje slovo ako spravodlivosť a podobne. Tak sa ho pýtam, neprekáža mu, že na rokovaní mandátového a imunitného výboru sú vyšetrovateľky, ktoré nemajú "šajnu" o ničom, tak ako to uvádzajú členovia mandátového a imunitného výboru?

  • Pán poslanec, vy sa nemôžete pýtať, môžete reagovať na ostatného predrečníka.

  • Ja sa pýtam pýtavou otázkou, pretože ma to zaráža, zaráža ma charakter a morálka tohto človeka, ktorý prehliada napríklad také fakty, ako je neschopnosť vyšetrovateliek v mandátovom a imunitnom výbore obhajovať svoju pravdu. Tak ako to hovoria členovia mandátového a imunitného výboru. Zaráža ma, že mu neprekáža, že v mandátovom a imunitnom výbore sa zúčastňuje ministerský úradník, ktorý nie je procesne zodpovedným vyšetrovateľom, ale ktorý má podstatne väčšie penzum informácií a školí príslušné vyšetrovateľky, hoci na to nemá žiadnu právomoc z oblasti Trestného zákona. Zaráža ma, že mu neprekáža v rámci spravodlivosti, že vedľa neho sedí poslanec, ktorého táto Národná rada v minulom volebnom období oslobodila spod podozrenia zo spáchania trestného činu zmrzačenia dvoch osôb a ťažkého ublíženia na zdraví, kde mal dostať 6 rokov. Zaráža ma, že mu neprekáža v rámci objektivity a spravodlivosti, že výkvet poslaneckého klubu SDK, ako sa ukazuje, Ing. Peter Ďuračka, ktorý predvčerom v opilosti napadol vulgárnym spôsobom príslušníkov Policajného zboru a zmlátil nevinných okoloidúcich ľudí...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Prosím vás, vypnite pána poslanca a zapnite pána poslanca Cupera. To nie je reakcia na ostatného rečníka.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán Osuský, alebo pán poslanec Osuský sa tu zaoberal osudovou otázkou, otázkou viny. Nastolil ju zrejme z tej jeho pozície, do ktorej sa vždy v parlamente snaží situovať, to znamená z pozície filozofa. Ale zrejme si neprečítal ani to najzákladnejšie alebo najelementárnejšie dielo, ktoré sa zaoberá otázkami viny, a to je dielo Jaspersovo, ktorý hovorí, že otázka politickej viny v politických konfliktoch je veľmi stará. Prvýkrát sa objavila možno u Rimanov a ešte pred nimi možno u Židov. Jaspers, správne, pán kolega.

    Pán Osuský, ale pán Jaspers píše, že kedykoľvek víťazi vyhlásili porazeného na vinného, stalo sa tak vždy prostriedkami politiky a motívom tohto vyhlásenia sa tak stali motívy nečisté. Takže aj vy, vaše motívy, ktorými tu obviňujete Mečiara, mečiarizmus, Mečiarov režim, ktorý vládol v tomto štáte, sú prostriedky politické, vaša argumentácia je politická a nemá nič spoločné s vinou pána Krajčiho. Pán Krajči je len prostriedkom, ktorým chcete, alebo cez ktorý chcete obviniť Mečiara a mečiarizmus. Ale, pán Osuský, a to hovorím aj vášmu kolegovi Šebejovi, ktorý sa konečne tu objavil a ktorý nás obvinil, že sme Hlinkove deti, ale my sme všetci deti Abrahámove.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mne prekáža na vystúpení pána kolegu Osuského to, že nemá dostatočné argumenty a nie je dobre pripravený na svoje vystúpenie. Nehovorí k predmetnej téme, ale snaží sa tvrdými slovami znevažovať svojich politických protivníkov. Jeho vystúpenie skutočne z 90 % sa zaoberalo politikou HZDS a nie témou, o ktorej sme mali hovoriť. Neviem, aký význam malo, že znevažoval akoby nadávkou pána poslanca Engliša, že bol odborársky boss. Predsa to je česť byť odborárskym bossom. A ja by som upriamila pána kolegu Osuského na jeho kolegov, či už na pána poslanca Kováča, alebo ďalších, ktorí v odborovom hnutí predsa pracovali. Chcela by som pánu kolegovi odporučiť, aby sa možno zaoberal kolegom Ďuračkom, pretože tam je problém imunity daného poslanca.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská, ubezpečujem vás, že pokiaľ príde návrh na zbavenie imunity pána poslanca Ďuračku, tento parlament sa ním bude zaoberať. Zatiaľ neprišiel.

    Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Osuského len krátkou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský, slušní ľudia robia osobnú hygienu doma, a nie v parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Lexa, ale chcel by som upozorniť - reagovať na pána poslanca Osuského. Ale už ste raz reagovali. Podľa môjho názoru výklad týkajúci sa časti faktickej poznámky je: pán poslanec má iba jednu možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Osuský...

  • Pani poslankyňa Tóthová, nemáte slovo.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Môj výklad rokovacieho poriadku je taký, že...

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala veľmi stručne na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý tu nariekal, že nebolo mu umožnené, aby sa v referende vyjadril k tej časti, ktorá ho zaujímala, to znamená k priamej voľbe prezidenta. Pán Osuský, ale nám sa zasa sťažovali tisíce ľudí, ktorí sa takisto chceli zúčastniť referenda a nemohli, pretože vaši starostovia jednoducho referendum zmarili, a nemohli sa vyjadriť zasa k trom otázkam, ktoré sa týkali vstupu Slovenskej republiky do NATO. Mnoho občanov sa nechcelo vyjadrovať k priamej voľbe prezidenta, chcelo sa vyjadriť k tej časti referenda, ktoré bolo vyhlásené v parlamente. Takže vaše hodnotenie je iba jednostranné. Vy ste sa na to referendum pozerali iba svojimi očami. Ale boli tu tisíce občanov, ktorí išli do referendových komisií, vyjadrili sa, ja som sa takisto zúčastnila referenda, hlasovala som. A takisto sa mi mnohí ľudia ešte dnes sťažujú, že nemohli sa zúčastniť tej časti, v ktorej sa chceli vyjadriť. Takže buďme spravodliví a pozrime sa na to, ako celá táto situácia vznikla.

    A čo sa týka priamej voľby prezidenta, prvý sa vyjadril k priamej voľbe prezidenta a podporil ju expremiér Mečiar. Vtedy sa zástupcovia opozície v parlamente, vtedajšej opozície, tomuto smiali a v médiách bol hneď napadnutý, že si chce uzurpovať všetku moc pre seba, pretože sa chce zúčastniť volieb a chce v nich vyhrať. Takže takáto je pravda. Vaša snaha a vaše kroky boli až potom, keď my sme s tou myšlienkou vyšli na politickej scéne ako prví.

  • Chcem reagovať krátko na to, čo povedal pán Osuský.

    Pán Osuský, mňa nemrzí to, že v nejakej relácii možno odznela "blbosť". Mňa však uráža to, že vám je zle od žalúdka pod slovenským znakom v slovenskom parlamente. Vaše reči totiž to nasvedčujú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac.

    Zapnite pána poslanca Zajaca.

  • Dovoľte mi, aby som povedal iba toto. Podstata toho, čoho sme boli svedkami štyri roky, a toho, čo opísal pán poslanec Osuský, je v tom, že dnešná opozícia len a len pokračuje. V podstate tie výpovede dnešnej opozície, týkajúce sa problémov zbavenia imunity pána poslanca Krajčiho, sú len tri.

    Po prvé, že rozhodol Najvyšší súd, pričom je evidentné, že mohol rozhodnúť len Ústavný súd. Po druhé, že ústavou sa nemôže meniť referendum, hoci výklad Ústavného súdu bol jasný, že sa ústavou referendum meniť môže. A po tretie, že akýmsi zvláštnym a čudesným spôsobom sa objavila nejaká nová pečiatka.

    Nič iné za celý čas ste nepovedali a nič iné sa ani povedať nedá a všetko ostatné, čo tu hovoríte, je len pokračovaním toho spôsobu, ktorý ste tu robili štyri roky, a to je to najsmutnejšie, že ste sa nenaučili ani dodnes nič.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Pán podpredseda, budem reagovať na pána poslanca Osuského. Pán poslanec Osuský už vystúpil niekoľkokrát s faktickou poznámkou v parlamente. Ešte raz som ho nepočul, aby sa zaoberal odborným stanoviskom, vecným stanoviskom k problému, ktorý riešime. Pán poslanec má zrejme veľmi rád tragikomédie. Lenže tým tragikomikom je nakoniec vždy on, ako aj v tomto vystúpení. Pán poslanec povedal, že nepotrebuje spisy, aby rozhodol, že nepotrebuje vedomosti o tom, aby rozhodol, že rozhodne tak, ako to bude chcieť. To povedal. Odvoláva sa na štúdium na Sorbone. Som rád, že tu máme "poslanca, ktorý študoval na Sorbone".

    Protestoval proti tomu, že mu bolo zobraté právo pri referende. Pán poslanec Osuský, ja protestujem proti tomu, že boli porušené moje občianske práva a slobody pri referende, pretože ja som chcel ísť do referenda a chcel som hlasovať rozdielne v jednom a druhom referende. Pán prezident svojím rozhodnutím ma prinútil, aby som išiel a podvihol kvórum v oboch referendách, čo som nechcel. A takto pán prezident porušil prvý ústavu. Okrem toho pán prezident ako prvý porušil ústavu v tom, že zmenil uznesenie Národnej rady o referende. A v uznesení Národnej rady sa nesmie zmeniť ani čiarka.

    A keďže mám ešte čas, spomínali ste Zlatú Idku. Pán poslanec, ten valec zo Zlatej Idky bol záhradný valček proti vášmu dnešnému valcu, za ktorým ide aj finišér s horúcim asfaltom.

  • Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Lexa, neudelím vám slovo v ďalšej faktickej poznámke.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh. Doterajší priebeh schôdze Národnej rady vzbudzuje pochybnosti o využívaní inštitútov faktickej poznámky a procedurálnej poznámky, ako i niektorých súvisiacich ustanovení podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spôsobom uplatňovania týchto inštitútov sa často obchádza účel zákona. Vo faktickej poznámke sa niekedy nereaguje na ostatného rečníka v rozprave, ako to ustanovuje zákon, ale poslanci v nej neraz reagujú na predchádzajúce faktické poznámky alebo na niečo úplne iné. Nehovorím, že to robia len naši poslanci, ale ktorýkoľvek.

  • Reakcia z pléna.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Pokiaľ ide o procedurálne návrhy, často sa stáva, že sa poslanec prihlási, aby dostal slovo, tvrdí, že má procedurálny návrh, ale potom nepredloží žiadny návrh, alebo jeho návrh nemá povahu procedurálneho návrhu. Navrhujem preto, aby podľa § 146 Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor vyjadriť svoje stanovisko k § 33 ods. 1, § 34, § 35 ods. 3 a § 38 ods. 1. Po prijatí stanoviska ústavnoprávneho výboru bude v súlade s § 146 rozhodovať o pochybnostiach pri postupe podľa zákona o rokovacom poriadku v prípade citovaných ustanovení predsedajúci.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať v čase, keď to uznáte za vhodné.

  • Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Tiež sa chcem pridať v podstate k procedurálnemu návrhu alebo k procedurálnej otázke, ale skôr teda k návrhu v tom smere, že, samozrejme, si politicky uvedomujeme, myslím všetci, to, čo pán predsedajúci teraz skúsil a ako istú "štichpróbu" chce riešiť zrejme problém vzniknutý faktickými poznámkami iným spôsobom ako novelizáciou zákona, z ktorej dôvodovej správy nám poslanec Šimko doteraz čítal všetkým tu v parlamente.

    Chcem povedať, pán predsedajúci, že doteraz vždy bol zachovaný postup a je, myslím, nikým neoddiskutovateľné, že faktické poznámky nie je možné, nie je to taký spor, ktorý je sporom o akýsi momentálny výklad samotného rokovacieho poriadku. A skutočne tu platilo, že faktické poznámky bolo možné aj opakovať zo strany poslancov a bola to bežná prax aj vo vzťahu k vám ako k opozícii. Na druhej strane formálne vzaté, ten postup, ktorý navrhol pán poslanec Šimko, je správny. Samozrejme, že budeme všetci očakávať, aké stanovisko zaujme k tomu ústavnoprávny výbor. Samozrejme, že do istej miery ho vieme aj politicky predvídať, ak bude platiť hlasovanie rukami. V každom prípade chcem povedať, že je to veľmi hrubé vystúpenie proti menšine v parlamente, nielen proti nám, ale proti akejkoľvek menšine, možno aj vašej v budúcnosti na pôde parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Osuský vyslovil vo svojom príhovore veľa vecí, ktoré, samozrejme, sú už akoby rozhodnuté. Hovoril o únose, hovoril o rozkrádaní, proste opakoval veci, ktoré sú zďaleka nie dokázané, ale už vyslovoval úsudky a hovoril, my neodsudzujeme, my vyslovujeme len podozrenia. To nie je pravda! Práve tým dokázal, že všetko už je rozhodnuté. A hovoril o petičnom výbore a o všetkom možnom. Zabudol však povedať, nepovedal, teda nepriznal, nie že zabudol povedať, nepriznal to, že uznesenie o referende, teda uznesenie Ústavného súdu o referende nemôže byť, ako nemôže byť žena čiastočne tehotná, tak uznesenie o nejakom bode, ktorý prerokúva Ústavný súd, nemôže byť len čiastočne protizákonné. Práve preto bola štvrtá otázka, pripájam sa k tomu, čo sa tu už povedalo, nezákonná.

    Pán Osuský je majster na vyslovovanie "odsudkov", hotových "odsudkov", a keďže som nemal možnosť, vyhradzujem si predsa len právo, keďže som nemal možnosť reagovať na útoky poslancov Demokratickej strany SDK, tak by som im rád pripomenul, konkrétne aj pánovi Osuskému, ktorý ma obliekol do hnedých trenírok, čítaj fašistických, že výrok dvoch senátov Najvyššieho súdu na Slovensku znel: "Obvinenia z fašistickej minulosti sú hrubým osočovaním a neoprávneným zásahom do osoby, cti, života navrhovateľa Dušana Slobodníka." Vy sa to len tu opovažujete povedať, za hranicami parlamentu nie, lebo viete, že by ste boli súdený.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz dám hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Šimko a ktorý žiada, aby podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku rozhodol ústavnoprávny výbor o pochybnosti, ktorá vznikla pri aplikácii § 33 ods. 1, 34, § 35 ods. 3 a § 38 ods. 1.

    Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Je nás málo, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

    Dostal som informáciu, že rokuje zahraničný výbor. Už idú členovia zahraničného výboru, počkáme na ich príchod.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu ešte raz.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Tkáč, pokoj, buďte pokojný, nevulgarizujte. Správame sa slušne.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi hlasovaním o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Šimko.

    Chcem dôrazne upozorniť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, pretože v prípade, ak nebudeme opäť uznášaniaschopní, budem musieť prerušiť rokovanie 10. schôdze Národnej rady, čo myslím, že nie je dobré vysvedčenie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať. V prípade, že plénum Národnej rady nebude uznášaniaschopné, vyhlásim do 13.00 hodiny obedňajšiu prestávku. Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov... Pokoj, pani poslankyňa Tóthová.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 13.00 hodiny. Prosím všetkých poslancov, aby ju využili aj na obed. O 13.00 hodine budeme pokračovať.

    Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem informovať členov ústavnoprávneho výboru, že schôdza ústavnoprávneho výboru začne o 10 minút v rokovacej sále. Teraz o 10 minút. Máme výklad článku 87.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi hlasovaním o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Ivan Šimko.

    Prosím ešte raz všetky panie poslankyne, pánov poslancov, vidím, že ešte v rokovacej sále nie je dostatočný počet poslancov, preto počkáme nejakých päť minút.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že opticky je nadpolovičná väčšina poslancov prítomných v rokovacej sále, preto vás prosím, aby ste hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka, ktorý podal pred prerušením schôdze, ktorým žiada, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k výkladu § 33 ods. 1, k § 34, k 35 ods. 3 a § 38 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali, o tomto procedurálnom návrhu budeme hlasovať.

    Prezentovalo sa celkom 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento procedurálny návrh sme prijali.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor bol požiadaný Národnou radou, aby rozhodol o postupe podľa paragrafov, ktoré navrhol vysvetliť pán poslanec Šimko, musím v tejto chvíli dať priestor na rokovanie ústavnoprávneho výboru, preto prerušujem rokovanie schôdze do 14.00 hodiny a potom, len čo ústavnoprávny výbor prijme rozhodnutie, budeme pokračovať ďalej.

    Ďakujem vám pekne.

  • Po prestávke.

  • Prosím poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi. Ospravedlňujem sa, že sme nezačali tak, ako som vyhlásil, o 14.00 hodine, pretože rokovanie ústavnoprávneho výboru o tejto problematike, ktorú navrhol riešiť pán poslanec Šimko, bolo trošku dlhšie, ako sme predpokladali.

    Ústavnoprávny výbor skončil svoje rokovanie.

    Prosil by som povereného člena ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o prijatom uznesení a odporúčaní ústavnoprávneho výboru k § 33 ods. 1, k § 34 a k § 35 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána poslanca Orosza, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby predniesol uznesenie ústavnoprávneho výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa zišiel na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi, aby zaujal stanovisko podľa § 146 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku k postupu podľa § 33 ods. 1, § 34 a § 35 ods. 3 a § 38 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Ústavnoprávny výbor v súlade s touto úlohou zaujal toto stanovisko k sporným ustanoveniam zákona o rokovacom poriadku:

    1. K § 33 ods. 1

    Ustanovenie § 33 upravuje postup pri faktickej poznámke tak, aby sa faktická poznámka nezneužívala na rušenie poriadku a priebehu rokovania schôdze. Faktickou poznámkou reaguje poslanec na vystúpenie ostatného rečníka v rozprave. Poslanec má právo na jednu faktickú poznámku, v ktorej reaguje na vystúpenie ostatného rečníka v rozprave. Predsedajúci po vystúpení rečníka v rozprave umožní poslancom prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Zistí počet a mená prihlásených a uzavrie možnosť ďalšieho prihlasovania sa s faktickou poznámkou k ostatnému rečníkovi v rozprave.

    2. K § 34

    Podanie procedurálneho návrhu sa začína podaním návrhu, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového alebo vecného postupu rokovania Národnej rady. Až po podaní procedurálneho návrhu uvedie poslanec dôvody, ktoré ho viedli k podaniu procedurálneho návrhu. Ak poslanec svoje vystúpenie podľa § 36 nezačne podaním procedurálneho návrhu podľa prvej vety tohto ustanovenia, predsedajúci mu odníme slovo.

    3. K § 35 ods. 3

    Ak poslanec prihlásený ústne podáva pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, začína svoje vystúpenie prednesením pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu. Až po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu poslanec uvedie dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu. Ak poslanec prihlásený ústne svoje vystúpenie podľa § 35 ods. 3 nezačne podaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu podľa prvej vety tohto ustanovenia, predsedajúci mu odníme slovo.

    Odôvodnenie: Výklad citovaných ustanovení spôsobuje vleklé problémy a spory medzi poslancami a predsedajúcimi. Spôsobom uplatňovania inštitútov upravených týmito ustanoveniami sa často obchádza účel zákona. Vo faktickej poznámke sa niekedy nereaguje na ostatného rečníka v rozprave, ako to ustanovuje zákon, ale poslanci v nej často reagujú na predchádzajúce faktické poznámky alebo na celkom iné veci.

    Výklad § 33 ods. 1 v tom zmysle, že každý poslanec má v rozprave právo na neobmedzený počet faktických poznámok k vystúpeniu ostatného rečníka by totiž mal za následok pripustenie možnosti znefunkčnenia parlamentu a následné zablokovanie jeho akejkoľvek rozhodovacej činnosti aj malou skupinou poslancov, čo je v príkrom rozpore s obsahom parlamentnej demokracie.

    Chcem vás ešte informovať o tom, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nezaujal stanovisko k § 38 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vzhľadom na to, že navrhovateľ tento návrh stiahol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré bude v ďalšom postupe pri rokovaní Národnej rady slúžiť predsedajúcemu ako návrh, podľa ktorého sa predsedajúci pri rokovaní schôdze Národnej rady bude riadiť.

    Pýtam sa pánov poslancov, ktorí sú prihlásení, či majú procedurálne návrhy, pretože tento bod programu, to nie je bod zaradený do programu.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V zmysle už prečítaného stanoviska ústavnoprávneho výboru dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nesúhlas s týmto stanoviskom ústavnoprávneho výboru, keďže v zmysle ustanovenia §, myslím, 2 alebo 1 ods. 2 na to, aby Národná rada sa mohla riadiť takýmto stanoviskom, je potrebné, aby sa to stalo akýmsi vnútorným pravidlom aj samotnej Národnej rady, čiže je potrebné to schváliť formou uznesenia. Môj návrh, ktorý je teda prvý, navrhujem, aby sa toto stanovisko ústavnoprávneho výboru neschválilo, v negatívnej formulácii. Krátke zdôvodnenie: Aj rokovací poriadok Viliama Šalgoviča bol demokratickejší oproti tomu, čo sa navrhuje teraz v rámci tohto stanoviska.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Brňáka, dávam o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Brňák, prosím, keby ste ešte raz zopakovali svoj procedurálny návrh. Ruším toto hlasovanie, pretože mnohí páni poslanci nevedia, o čom budeme hlasovať.

  • Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila súhlas s týmto stanoviskom, ktoré bolo oznámené. Aj keby tento návrh nemal prejsť, je potrebné, aby niekto predniesol prípadne iný procedurálny návrh v pozitívnej formulácii, pán predsedajúci.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Brňák podal procedurálny návrh, aby Národná rada nevyslovila súhlas s návrhom ústavnoprávneho výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za nevyslovenie súhlasu so stanoviskom ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali. To znamená, že návrh, ktorý podal predseda ústavnoprávneho výboru, platí.

    Pán poslanec Cuper.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, pokoj.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, či je vôbec potrebné, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky chodili do tohto parlamentu. Oveľa účelnejšie bude, ak budeme sedieť doma a o všetkom bude rozhodovať koaličná rada.

  • Pán poslanec Cuper, o tomto procedurálnom návrhu sa jednoducho nedá hlasovať, tak ako ho formulujete.

    Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Navrhujem, mám procedurálny návrh, žiadam, aby sa o ňom hlasovalo. Na záver textu, ktorý je predložený na hlasovanie, navrhujem doplniť vetu: "A dnešný deň označiť ako pamätný rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem.

    Pán predsedajúci, navrhujem rozdať písomné vyhotovenie stanoviska ústavnoprávneho výboru, pretože ide o veľmi citlivú vec.

  • Pán poslanec Lexa, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, riaďte schôdzu a neberte slovo poslancom Hnutia za demokratické Slovensko. Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila za pamätný deň Víťazný február tento deň rokovania, pretože týmto dňom končí demokracia na Slovensku aj v parlamente, keď poslanci...

  • Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Mám právo zdôvodniť svoj návrh.

  • Pán poslanec Gašparovič má slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič. Je procedurálny návrh, pán poslanec Gašparovič.

    Nech sa páči.

  • Na procedurálny návrh, pani poslankyne, páni poslanci, platí minúta.

    Nech sa páči.

  • Dávam procedurálny návrh, pán podpredseda, aby sa z toho prvého bodu § 33 ods. 1 vypustila posledná veta: "Zistí počet a mená prihlásených a uzavrie možnosť ďalšieho prihlasovania sa faktickou poznámkou k ostatnému rečníkovi v rozprave." Preto, pán podpredseda, že dávať dopredu nahlásenie faktických poznámok, keď v priebehu rokovania o faktických poznámkach si môžem nalistovať dôvody, ktoré chcem uplatniť v rámci predrečníka, ktorý predo mnou bol, nie s faktickou poznámkou, na to potrebujem čas, pozrieť si zákonnú normu, pozrieť si materiály a ostatné veci. Takto nás nútite, aby sme sa hlásili do rozpravy nepripravení.

    Dávam to ako procedurálny návrh.

  • Pán poslanec Gašparovič, keď sme rokovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka, tak sme sa pohybovali v režime § 146 zákona o rokovacom poriadku, ktorý ako jediný paragraf umožňuje v prípade pochybnosti o výklade niektorých ustanovení rokovacieho poriadku, aby o pochybnostiach, ak vzniknú, rozhodol predsedajúci až po stanovisku ústavnoprávneho výboru. Ústavnoprávny výbor rozhodol, predseda ústavnoprávneho výboru predniesol stanovisko, ktoré bolo prijaté formou uznesenia ústavnoprávneho výboru. Zastávam názor, že nie je možné, aby plénum Národnej rady sa vrátilo k meritórnemu prerokúvaniu uznesenia ústavnoprávneho výboru, pretože by to bolo potrebné zaradiť ako ďalší bod, nový bod rokovania na túto schôdzu. My nemôžeme meniť v stanovisku ústavnoprávneho výboru formulácie, ktoré on prijal.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci!

    Nech sa páči, procedurálnu otázku - pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda,

    to, čo ste povedali, s týmto ustanovením § 33 ods. 1, s tou poslednou vetou nemá nič spoločné. Tu ide o to, aby som mohol reagovať na rečníka vystupujúceho v rozprave. Ak on hovorí o novele zákona, mení niektoré ustanovenia, ja si potrebujem do faktickej poznámky, ak nie som už prihlásený do rozpravy, predsa pozrieť, aby som mu vedel logicky a vecne odpovedať, potrebujem na to určitý čas. Preto nevidím dôvod, prečo táto veta tu je. My sme o tom rokovali v ústavnoprávnom výbore, tam sme, samozrejme, boli len traja, tak ste nás prehlasovali. Preto sa pýtam, dávam otázku, prečo táto veta tu musí byť, keď je to v prospech nás všetkých, všetkých poslancov a nepredlžuje to rozpravu.

  • Pán poslanec Gašparovič, ešte raz by som chcel, ale skutočne konštruktívne pristúpiť k rokovaniu. Teraz sme pri bode rokovania o žiadosti o zbavení imunity pána poslanca Krajčiho. V čase, kedy vznikol spor v Národnej rade o výklad niektorých ustanovení rokovacieho poriadku, Národná rada sa obrátila na ústavnoprávny výbor o výklad. Teraz nerokujeme o uznesení ústavnoprávneho výboru, ktorým sa máme riadiť počas ďalšieho rokovania schôdze, ale o bode programu - návrh na zbavenie imunity pána poslanca Krajčiho. Preto v tomto momente nemôžeme podávať procedurálne návrhy k návrhu uznesenia, ktorý predniesol predseda ústavnoprávneho výboru.

    Preto upozorňujem panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú na svetelnej tabuli zapísaní a chcú dávať procedurálne alebo akékoľvek iné návrhy k návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Orosz ako predseda ústavnoprávneho výboru, že v zmysle rokovacieho poriadku to nie je možné. Nie je to možné, panie poslankyne, páni poslanci, preto vás prosím, aby ste...

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ani váš pôvodný návrh, o ktorom ste tu dali hlasovať, aby k nemu zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor, nebol formulovaný tak široko, ako si to "oroszovsko-zajacovská" skupina, lebo tak ju treba pomenovať, rokovací poriadok prispôsobila.

  • Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Pán predsedajúci, podľa § 34 podávam tento procedurálny návrh. Ak dovolíte, ja ho prečítam.

    "Národná rada Slovenskej republiky odkladá rokovanie o správe mandátového a imunitného výboru na vydanie na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho do okamihu právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podaní generálneho prokurátora a o podaní skupiny poslancov vo veci sporu generálneho prokurátora a skupiny poslancov s predsedom vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta republiky Mikulášom Dzurindom."

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať rozpravou o bode programu...

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • K čomu, páni poslanci, k čomu?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová - procedurálny návrh.

  • Žiadam rozdať písomne to, o čom sa má hlasovať, predsa nie je možné hlasovať z takého rýchleho textu.

  • Pani poslankyňa Tóthová, o tom Národná rada nehlasuje, to je uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktorým dáva výklad niektorých ustanovení rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec Lexa.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, pokoj v rokovacej miestnosti.

    Pán poslanec Lexa.

  • Navrhujem doplniť program 10. schôdze o návrh na rozšírenie pamätných dní, aby sme tento deň označili za Deň Víťazného februára, keď na Slovensku končí demokracia aj v parlamente, keď sa pripravujú účelové...

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Súhlasím s tým, čo ste povedali, že Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o preskúmanie a o stanovisko. To stanovisko tu bolo prednesené, ale, pre boha živého, vy nemôžete brániť, aby poslanci slobodne zvolení v demokratickom štáte mohli k tomuto výkladu zaujať stanovisko, čo si o tom myslia. Pretože podľa toho by sa malo ďalej rokovať.

  • Hlasy v pléne.

  • Ešte prosím vás pekne, keď som videl, že nepočúvate, že máte rozhovor, tak som prerušil. Inak sa prikláňam k tomu, čo povedal pán poslanec Gašparovič. Pán poslanec Weiss tu hovorí, že keď chce s niečím veľkým vystúpiť, že nech vystúpi v rozprave. Ale naozaj koľkokrát chcem reagovať na to, čo rečník povedal. Naozaj sa aj na to aspoň chvíľku treba pripraviť, to sa nedá. Uzavrieť v rozprave počet technických poznámok, myslím si, že je nelogické.

  • Pán predsedajúci, chcem hovoriť nie procedurálnu poznámku, chcem jednoducho tu deponovať stanovisko. Parlament je od slova hovoriť...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci!

  • My máme vzájomne spolu hovoriť. Priatelia, aké veľké nápory ste robili pri minulej Národnej rade, že sa neumožňuje demokraticky hovoriť stanovisko opozície, že koalícia má také právomoci cez exekutívu, cez držanie...

  • Pán poslanec Húska, máte procedurálny návrh?

  • Na začiatku som vám povedal, že to nie je procedurálny návrh.

  • Ale porušujete rokovací poriadok, pán poslanec.

  • Ja môžem prinajlepšom porušovať váš názor a ten teda veľmi ochotne porušujem.

  • Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chcem dať procedurálny návrh, ale skôr než k tomu príde, tri poznámky, aby sme sa lepšie pochopili. Vystúpenie pána Orosza som pochopil tak, alebo chápem tak, že najlepšia demokracia je zošnurovaná demokracia. Najlepší parlament je zošnurovaný parlament. Najlepšie rokovanie je to, čo povie koalícia. Preto dávam procedurálny návrh, zrušme rokovací poriadok a rokujme vždycky podľa toho, na čom sa dohodnete.

  • Hluk v sále.

  • Prosím, aby ste ma nechali predniesť môj procedurálny návrh. Vyprosím si, aby ste mi neustále skákali do reči. V každom demokratickom parlamente je procedurálna poznámka celkom bežnou záležitosťou, ba dokonca v nemeckom parlamente, ktorý je vaším vzorom, môže poslanec, ktorý vystupuje, byť procedurálnou poznámkou pýtaný, aj počas svojho vystúpenia musí prerušiť a odpovedať poslancovi. Vy ste išli ďalej. Vy ste išli dokonca tak nedemokraticky, pán predsedajúci, že ste dali schváliť uznesenie pána Orosza a pána Zajaca, ktorí chcú v tomto parlamente zaviesť niečo, čo je neslýchané v nijakom parlamente, že dopredu sa treba prihlásiť s faktickou poznámkou a vy ich uzavriete.

    Pýtam sa vás, o čom bude tá faktická poznámka, veď vystúpenia sú o tom, že sa musí dopredu prihlásiť. Takže dávam hlasovať o tom, aby ste jednoducho takýto nezmyselný návrh dali...

  • Pani poslankyňa Belohorská.

    Mňa mrzí, pán poslanec Cuper, že ste nedodržali slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem upozorniť hneď na začiatku, že mám procedurálnu otázku na vás, nie návrh. Rokovací poriadok je zákonom Národnej rady. Chcete mi povedať, že uznesením výboru chcete vysvetľovať alebo obmedzovať, robiť reštrikciu zákona bez toho, aby sme tu o tom hlasovali?

  • Pani poslankyňa Belohorská, nechceme obmedzovať, chceme vysvetľovať.

    Pán poslanec Lexa, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v úvode by som chcel povedať, že mám minútu podľa rokovacieho poriadku, aby som zdôvodnil svoj procedurálny návrh a položil ho. To znamená, by som vás poprosil, idem zdôvodňovať a neberte mi slovo, až na záver.

  • Chcem povedať, že dnešné rozhodnutie a dnešné stanovisko predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza svedčí o tom, že v tomto parlamente zavládla diktatúra. Diktatúra nie proletariátu, diktatúra tých, ktorí sľubovali na verejných vystúpeniach demokratizáciu spoločnosti. Preto si myslím, že je potrebné v krátkom čase pripraviť návrh, podľa ktorého tento deň vojde do histórie slovenského parlamentarizmu, ale aj do slovenských dejín, a navrhujem ešte raz, aby tento deň bol nazvaný Víťazný február, pretože je 22. februára a je to prvé reštriktívne opatrenie parlamentu voči svojej opozícii na to...

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    u vás sa objavoval aspoň občas zmysel pre spravodlivosť, ale to, čo tu predvádzate teraz, to nie je len teror väčšiny, ale to je teror zbabelej väčšiny. Navrhujem, aby vážená koaličná väčšina pozmenila aj volebný zákon v tom zmysle, aby v budúcnosti nebol volený parlament, ale stačí, keď bude volený ústavnoprávny výbor.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dávam procedurálny návrh, aby sme vyhlásili prestávku, aby ste nám dali k dispozícii materiál, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore ako definitívny, aby sme sa mohli s ním oboznámiť a aby sme mohli rokovať podľa úpravy, ktorú, ako ste tvrdili, schválil ústavnoprávny výbor a je pre nás záväzným. Na základe ústnej informácie nemôžeme predsa normálne pracovať tak, aby sme postupovali podľa toho, ako to rozhodol ústavnoprávny výbor. Žiadam o mojom návrhu hlasovať.

  • Pán poslanec Oberhauser, navrhujem protinávrh, ktorým by som to chcel konštruktívnejšie vyriešiť.

    Chcel by som poprosiť Kanceláriu Národnej rady, aby rozmnožila uznesenie ústavnoprávneho výboru a aby okamžite teraz rozdala do lavíc všetkým poslancom návrh ústavnoprávneho výboru.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pán primátor, či pán poslanec Prokeš, o pokoj.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme procedurálny návrh pána poslanca Oberhausera.

    Pán poslanec Tkáč. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Prosil by som o slovo, veď ešte mám 55 sekúnd. Skutočne je momentálne zlá situácia v Národnej rade. Prosím vás, využite vašu autoritu, zvolajte politické i poslanecké grémium, pretože toto nie je skutočne už dôstojné tejto Národnej rady. Skutočne sa vraciam k tomu, že tu sú podania na Ústavný súd. Vy tu znásilňujete demokraciu zbytočne, pretože to je aj vec dohody. Odložme toto rokovanie do rozhodnutia Ústavného súdu, pretože Ústavný súd má dve podania. Je evidentné, že tu je spor medzi skupinou poslancov vo veci a tento spor bude eskalovať, tu nemá význam znásilňovať rokovací poriadok. Ublížite aj vy sami sebe, ublížite aj demokracii, aj občanom. Prosím vás, zvolajte toto zasadnutie, dohodnime sa, že sa preruší rokovanie až do právoplatného rozsudku rozhodnutia Ústavného súdu, pretože je evidentné, že táto situácia bude eskalovať, nie je to vôbec dobre pre demokraciu na Slovensku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som vám oznámiť dve veci, alebo tri veci. Prvú, že tentoraz nesúhlasím s pánom poslancom Lexom, lebo si nemyslím, že ste vyhrali, ale ste prehrali tento boj. Mám druhý návrh, áno, mám procedurálny návrh...

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prosila by som vás, mňa môžete zapísať odo dnešného dňa do konca roka, že budem reagovať na každého.

  • V poriadku.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Som rada, že ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Oberhausera. Viete mi vysvetliť, keď to isté som navrhovala, tak ste ma vypli, že nie je to procedurálny návrh, a druhýkrát ste nedali o tom hlasovať? Viete mi vysvetliť, podľa akej procedúry ste postupovali, pán predsedajúci, keď mne ste tento procedurálny návrh dvakrát odmietli?

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, keď ste už zamietli väčšinou, zbabelou väčšinou text, písaný text mandátového a imunitného výboru, aby sme sa vedeli zorientovať, ako budeme ďalej postupovať, aby som týmto poslancom prečítala § 33 - Faktická poznámka: "Poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka." Čiže sa pýtam, či uznesenie mandátového výboru môže zmeniť § 33, alebo prečo sa bojíte rozdať do lavíc tento papier?

  • Už sa bude rozdávať o chvíľočku, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Tkáč - ešte raz procedurálny návrh.

  • Áno, mám procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie Národnej rady, aby sa zišlo grémium zástupcov poslaneckých klubov a aby sa prerušilo rokovanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, vzhľadom na to, že to je evidentný spor skupiny poslancov vo veci vydania na trestné stíhanie a o tom, či môže alebo nemôže predseda vlády zrušiť amnestiu. Je tu právny spor generálneho prokurátora. Znásilňujete právo a sami sa dostávate do zložitej situácie k rokovaciemu poriadku. Nerobte to, ja vás vyzývam, pán predsedajúci. Žiadam procedurálne, aby sa hlasovalo, že sa zíde poslanecké grémium zástupcov poslaneckých klubov, na ktorom sa dohodne prerušenie rokovania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu v podaní generálneho prokurátora a skupiny poslancov za HZDS, že predseda vlády v zastúpení prezidenta porušil Ústavu Slovenskej republiky podľa článku 101 písm. i).

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh. Navrhujem skončiť celú túto schôdzu. Pán predsedajúci, rokovací poriadok, ktorý hovorí o procedurálnych návrhoch, hovorí aj to, že sa o nich hlasuje bez rozpravy, to znamená aj bez komentára predsedajúceho. Prosím preto, aby ste neustále neporušovali rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokeš, nesnažím sa porušovať alebo viesť schôdze Národnej rady tak, aby ste ma obviňovali z porušovania rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec Tkáč, dám hlasovať postupne potom, ako odznejú ešte ďalšie procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, keďže návrh, o ktorom ste dali hlasovať, návrh pána Orosza hrubo zasahuje do článku 73 Ústavy Slovenskej republiky a hrubým a bezprecedentným spôsobom obmedzuje slobodu prejavu poslanca v tomto parlamente, žiadam, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Žiadam, aby ste odročili túto schôdzu do čias, než ústavnoprávny výbor podá výklad k tomuto bezprecedentnému obmedzeniu demokratických vymožeností poslancov demokratického parlamentu, lebo toto sa neudialo ani v Bangladéši, ani v inej rozvojovej krajine. Takže žiadam vás, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Mnohí z nás, čo tu sedíme v parlamente a čo sme prešli rôznou praxou, cítime, že výkon tohto parlamentu v súčasnom období je skutočne veľmi nízky. Podľa informácií z dnešného rozhlasu by sa na pôde Národnej rady mal nachádzať návrh zákona o rozpočte na rok 1999. Takisto vláda deklarovala, že je potrebné prijať množstvo ekonomických zákonov. Je dosť nepríjemné, že aj dnes som dostal množstvo listov od ľudí, ktorí boli vyhodení z roboty, ľudia, ktorí budovali diaľnice na Slovensku, a my sa tu zabávame vecami, ktoré nemajú žiadny efekt pre fungovanie tohto Slovenska.

    Ja sa skutočne pripájam k návrhu a k názoru, prerušme túto schôdzu alebo ju skončme a venujme sa veciam, ktoré majú logiku pre tento štát. Je záver februára, nemáme schválený rozpočet, ideme na provizórium. Treba na tom robiť, to nie sú jednoduché čísla. Skutočne dávam návrh, robme na rozpočte, robme na ekonomických zákonoch, ale konečne začnime pracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dávam procedurálny návrh, aby ste prerušili túto schôdzu parlamentu. A naozaj by bolo dobré, keby sa v nej pokračovalo až potom, ako niektorí poslanci, členovia povedzme ústavnoprávneho výboru, ktorí prišli s návrhom toho uznesenia, ktoré tu predniesol pán predseda, aby si oddýchli, respektíve aby vytriezveli, lebo sa zdá, že po istých opatreniach by sme zistili, že by mali dnes problémy ako pán poslanec Ďuračka.

  • Ďakujem.

    V zmysle § 1 rokovacieho poriadku, ktorý znie: "Národná rada si môže v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania", zdôrazňujem, "v medziach tohto zákona", čiže tento paragraf je porušený, lebo ukladáte poslancom povinnosť na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru, a to takú povinnosť, ktorá nie je v rokovacom poriadku. Vieme, že povinnosť možno uložiť jedine zákonom. Mne nemôže dať povinnosť hneď sa prihlásiť s faktickou poznámkou ústavnoprávny výbor, to by mi musel dať túto povinnosť zákon. Preto uznesenie ústavnoprávneho výboru považujem za rozporné s rokovacím poriadkom Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odznelo niekoľko procedurálnych návrhov, z ktorých niektoré boli totožné, preto možno zlúčiť hlasovanie o procedurálnom návrhu. Pokiaľ nie, tak ma opravte, panie poslankyne, páni poslanci. Spolu pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Jasovský a pán poslanec Prokeš navrhli skončiť rokovanie tejto schôdze.

    Súhlas všetkých?

  • Hlasy z pléna.

  • Nepýtam sa, či súhlas s procedurálnym návrhom, ale či súhlas s obsahom predneseného procedurálneho návrhu. Ak áno, dávam o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či sme za skončenie rokovania tejto schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Tkáč, k vášmu procedurálnemu návrhu toľko, pokiaľ budete s tým súhlasiť, na 19.00 hodinu zvolávam poslanecké grémium.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokiaľ chcete prerušiť, môžeme hlasovať o tomto vašom procedurálnom návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Môj procedurálny návrh smeroval k inej podstate. Smeroval k tomu, že je tu podanie na Ústavný súd vo veci samej. A procedurálny návrh jednoznačne je stavaný na to, navrhujem to, čo sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Ja som navrhol v tejto súvislosti prerušiť rokovanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu, lebo sú tam dve podania vo veci samej. To znamená, akékoľvek rozhodnutie Národnej rady sa môže dostať v budúcnosti do negatívnej kontradiktórnej roviny s rozhodnutím Ústavného súdu. Varujem aj väčšinu, aj vládnu koalíciu v tomto zmysle, aby jej rozhodnutie nebolo v prípadnom rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu v budúcnosti. Preto navrhujem, aby sa prerušilo toto rokovanie, nebude sa eskalovať napätie a poďme riešiť sociálno-ekonomické problémy, poďme riešiť, diskutovať o rozpočte. Toto zaujíma ľudí. A nie táto eskalácia napätia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Tkáča, budeme o ňom hlasovať.

    Pripraví sa do rozpravy pán poslanec Cabaj ako ďalší prihlásený.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vážení hostia,

    dovoľte mi len jednu poznámku na úvod. Parlament, pokiaľ ma to učili, je odvodený od slova hovoriť. Ak sa v parlamente nehovorí, tak potom asi sa tu bude hrať futbal, pingpong alebo niečo podobné, ale to už je rozhodnutie vládnej väčšiny.

    Pán predsedajúci, neodpustím si jednu poznámku k tomu dianiu, ktoré tu bolo pred prestávkou alebo už niekoľkými prestávkami. Pán predsedajúci, totiž za to, aby sa rozprava neodchyľovala od témy, zodpovedá predsedajúci, a to podľa rokovacieho poriadku, ale ja si myslím, že aj hlavne silou svojej autority. A ak je predsedajúci z vládnej koalície, ktorá tu valcuje 93 hlasmi, a za návrh, ktorý má byť ako záchranným pásom v tejto situácii, ktorá tu nastala, hlasuje vtedy iba 67 poslancov, musím vás ľutovať, pán predsedajúci, pretože vám niet čo závidieť. Nepodporujú vás totiž ani vlastní kolegovia poslanci. Keď tu bola vyhlásená prvá prestávka, z lavíc vládnej koalície zaznela jedna zaujímavá poznámka, že demokraciu síce máme, ale chýba nám disciplína. Asi v tomto bude zakopaný pes, a preto aj to vyzerá v tomto parlamente tak, ako to je.

    Dovoľte mi, aby som išiel k meritu veci, a to k tomu návrhu dvoch uznesení, ktoré sa tu objavili, k návrhu na zbavenie imunity nášho kolegu Krajčiho. Dovoľte mi, aby som potom o jednom, ktoré hovorí o odstupnom, vôbec ani nehovoril, pretože je to už absolútne zbytočné, už kolegovia z vládnych lavíc povedali, že za tento návrh nebudú hlasovať. Nie je to ani dobrá vizitka výboru, pretože takýto návrh prešiel, ktorý hovorí o zbavení alebo o súhlase so zbavením imunity.

    Dosť sa tu polemizovalo v súvislosti s referendom, čo bolo, prečo bolo a ako to bolo. Dovoľte mi pripomenúť niektorým kolegom, ktorí tu neboli, že predkladal som návrh na uznesenie Národnej rady, ktorým požiadala prezidenta Slovenskej republiky, chvalabohu, už bývalého, o vyhlásenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO s tromi otázkami. Pán prezident mal predstavu, že keď pripojí aj ďalšie referendum, že si tým šplhne nejako u vtedajšej opozície, ktorej bol skoro hovorcom. Nejako sa pomýlil, on si totiž neuvedomil, že ak pripojil štvrtú otázku, ktorá bola dokonca aj o ňom, tak si to predstavoval, možno veril, že za služby, ktoré odviedol opozícii, bude navrhnutý na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky a vo svojej samoľúbosti si ani neuvedomil, že poslúžil ako jedna hygienická pomôcka, ktorá je skutočne len na jedno použitie.

    Ak hovoríme v tomto prípade o imunite, zrejme asi by bolo potrebné niečo s týmto inštitútom robiť. Hovorilo sa to už aj v minulosti v parlamente, veľa sa na tú tému hovorí aj teraz. Myslím si, že potom by sme tu nemuseli počuť také názory, ktoré tu zazneli, že jeden poslanec bol ožratý ako doga a vypadol z auta pri dopravnej nehode a podobne. Alebo že ďalší kolega nadával policajtom - nechcem byť neslušný, aby som to nemusel citovať, ale ktorí čítate noviny Čas, ste si to mohli prečítať aj s príslušnými bodkami -, ako náš kolega reagoval, keď bol riešený policajtmi pri drobnej dopravnej nehode.

    Chcem povedať niekoľko poznámok aj v súvislosti s tým, že často sa hovorí, že ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Veľa kolegov tu polemizovalo, že my nejdeme nikoho súdiť, my sa nejdeme vyjadrovať, či je to vina alebo nevina poslanca, že my len rozhodujeme, či bude zbavený imunity. Znova pripomínam, vážení kolegovia, článok 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené." Prečo to znova pripomínam? Je to z jednoduchého dôvodu. Kauza referendum už vôbec nie je právna záležitosť. Kauza referendum je politická objednávka, ktorá sa tu premieľa, o ktorej sa tu bude ešte veľa hovoriť. Ale chcem upozorniť aj ctených kolegov, že v minulosti v mandátovom a imunitnom výbore boli rôzne iné kauzy, ktoré sa riešili. A chcem pripomenúť to, čo už som hovoril, že ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté, pretože 4. mája 1995 v tejto snemovni bol predložený návrh uznesenia mandátového a imunitného výboru, kde bola požiadavka vyšetrovateľa, aby bol zbavený imunity terajší náš kolega pán Langoš. Výbor dospel k zisteniu a bolo to vyjadrené aj uznesením výboru, že v tomto prípade boli dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Jána Langoša, pretože z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Prečo to spomínam? Zloženie mandátového a imunitného výboru v tomto čase bolo ešte podľa starého rokovacieho poriadku. Mandátový a imunitný výbor bol 15-členný a vo výbore bol prijatý návrh uznesenia, za ktorý hlasovala väčšina všetkých členov výboru, pretože vtedy to tak vyžadoval rokovací poriadok. Nie ako dnes, že stačí jednoduchá väčšina prítomných, ale väčšina všetkých členov výboru. A tento mandátový a imunitný výbor napriek skutočnosti, že vládna koalícia mala väčšinu v parlamente, prijal takmer jednomyseľne uznesenie, odporúčanie Národnej rady, nesúhlasiť s pozbavením imunity pána poslanca Langoša.

    Preto to spomínam, že dnes to zloženie v mandátovom a imunitnom výbore je už v podstate iné, je už podľa nového rokovacieho poriadku. Dnes to zloženie mandátového a imunitného výboru je takéto: 5 poslanci za HZDS, 5 poslanci za SDK, 3 poslanci za SDĽ, 2 poslanci za SMK, 2 poslanci za SNS, 2 poslanci za SOP. Ak si to spočítame, vládna koalícia má v mandátovom a imunitnom výbore dvanásť hlasov z 19 členov výboru. Preto aj pravdepodobne takýmto spôsobom na základe politickej objednávky a rozhodnutia koaličnej rady bolo prijaté uznesenie prvýkrát v tomto parlamente, návrh uznesenia, ktorý hovorí, že Národná rada by mala súhlasiť so zbavením imunity pána poslanca Krajčiho.

    Vzhľadom aj na skutočnosť, že sme presvedčení, že prezident republiky, pardon, predseda vlády Slovenskej republiky - a v tomto prípade aj malý prezident - porušil ústavu, keď zrušil amnestiu, preto aj skupina poslancov z nášho klubu predložila návrh na začatie konania podľa článku 128 a článku 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky, kde navrhujeme, aby Ústavný súd podal tento výklad: Z článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vyplýva prezidentovi Slovenskej republiky, ako aj tomu, na koho v zmysle článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú jeho kompetencie, iba právo udeľovať amnestiu, a nie právo ju rušiť alebo meniť.

    Preto tu zazneli aj návrhy, aby tento parlament vyčkal na rozhodnutie Ústavného súdu, aby keď už zobral na seba ťarchu mandátový a imunitný výbor a podujal sa splniť politickú objednávku, v ktorej predkladá návrh na zbavenie imunity kolegu Krajčiho, aby tento parlament nemusel postupovať tak, ako predpokladáme, pretože sme jednoznačne presvedčení, že predseda vlády porušil ústavu. Ja sa len chcem spýtať, či potom, ak vyriekne a potvrdí tento náš návrh Ústavný súd, že porušil Ústavu Slovenskej republiky, či bude mať toľko morálnych síl, aby podal demisiu a odišiel, možno aj s tými svojimi poradcami, ktorí prišli z tej bicyklovej kavalérie spolu s ním na Úrad vlády. Verím, že sa zachová v tomto prípade ako chlap.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj vystúpil ako ďalší v rozprave.

    Pýtam sa, páni poslanci a pani poslankyne, kto sa hlási s faktickou poznámkou na ostatného rečníka.

    Prosím technikov, aby umožnili ďalším poslancom, ktorí sa už nezmestili na svetelnú tabuľu. Už mám zapísaných všetkých, ktorí sú tam, vrátane pani poslankyne Belohorskej, ktorá je permanentne zapísaná s faktickou poznámkou. Pán poslanec Cuper tu však nie je. Takže po pánovi Oberhauserovi... Pani poslankyňa Tóthová, vy už ste zapísaná, ale ďalším po pánovi...

    Pán poslanec Oberhauser, prosím, aby ste nešpekulovali s tým zariadením, pretože vy ste už boli ako posledný prvýkrát na svetelnej tabuli. Ja som si vás zapísal po pánovi poslancovi Andrejčákovi.

    Pán poslanec Gajdoš pôjde po pánovi poslancovi Oberhauserovi, pán poslanec Delinga, pán poslanec Baco, pán poslanec Cuper, pán poslanec Benčat.

    Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lexa, vy ste už zapísaný predtým.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, reagujem na vystúpenie pána poslanca Cabaja z dôvodu protestu, že parlamentná väčšina protiprávne obmedzila práva svojich kolegov. Súhlasím so všetkým, čo povedal pán poslanec Cabaj.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem, ale obrali ste ma o pol minúty. Ďakujem ešte raz.

    Páni poslanci z koalície, ktorí ste tu zostali, ja sa skutočne musím zamyslieť nad tým, prečo sa bránite rozhodnutiu vydržať do rozhodnutia Ústavného súdu. Ústavný súd v tejto veci bude konať. Možno už koná aj v týchto dňoch, v týchto hodinách. A naozaj som to už povedala tak ako aj pán poslanec Cabaj vo svojom vystúpení, povedala som to asi pred dvoma dňami, že Národná rada sa ocitne vo veľmi zlej situácii, ak Ústavný súd rozhodne v prospech podania generálneho prokurátora a zároveň v prospech poslancov HZDS.

    Ústavný súd nemôže zaujať polohu mŕtveho chrobáka, pretože verejnosť naozaj pozorne sleduje tento proces "impeachmentu" pána poslanca Krajčiho. Alebo je to tak, vážené kolegyne a kolegovia z koalície, ako som si to dnes prečítala v Sme, že rozhodnutie o skončení prípadu Krajči v parlamente by zároveň znamenalo aj skončenie sporu pred Ústavným súdom. Prestal by totiž existovať spor medzi parlamentom a Dzurindovou amnestiou, ktorý však trvá, kým parlament o veci rokuje.

    Takže smelo do toho. Umlčte nás! A potom aj Ústavný súd nebude mať žiadnu robotu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tkáč.

    Zapnite pána poslanca Tkáča.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som zvýrazniť tie slová pána poslanca Cabaja, ktorý opisoval genézu celého problému. Je realitou, že došlo k porušovaniu, k systematickému porušovaniu ústavy aj predpisov o vykonaní referenda v čase vzniku takzvanej kauzy. V súčasnosti je však platná amnestia z marca a následná druhá amnestia, v rámci ktorej všetky prípady a kauzy týkajúce sa vykonania referenda boli amnestované.

    Rozhodnutie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu v zastúpení prezidenta republiky považuje skupina poslancov za protiústavné, pretože náš výklad je ten, že predseda vlády v zastúpení prezidenta môže len udeliť amnestiu, nemôže ju zrušiť. Tieto podania sú dnes na Ústavnom súde a je to podanie generálneho prokurátora a skupiny poslancov.

    Je zrejmé, že stenografický záznam z tohto rokovania je jasným dôkazným prostriedkom, že tu je spor o výklad ústavy medzi orgánmi, ktoré majú na starosti kompetenciu, aj vo väzbe na udeľovanie súhlasu na vydanie na trestné stíhanie. Tento spor a existencia sporu nadväzuje aj na predchádzajúce vydania a nálezy Ústavného súdu. V tejto súvislosti si myslím, že je nekorektné zo strany Národnej rady, ak ďalej pokračuje v rokovaní o tejto kauze, pretože sa vystavuje veľmi vážnemu problému v situácii, ak Ústavný súd potvrdí náš spôsob výkladu Ústavy Slovenskej republiky.

    Aj v minulosti ste pracovali v opozícii v podobnom duchu. A myslím si, že stenografický záznam dokáže aj pre históriu váš princíp prístupu k demokracii. Je mi to ľúto.

  • Pán predsedajúci, mala by som procedurálny návrh. Bod, ktorý preberáme, je veľmi závažný a určite má záujem, tak ako to aj pán riaditeľ prezentoval...

  • Pani poslankyňa, prepáčte, ale vo faktickej poznámke nemôžete podávať procedurálne návrhy.

  • Tak potom na konci ma môžete dať s procedurálnym návrhom.

    Navrhujem, aby Slovenská televízia - tak ako to pán riaditeľ STV sľúbil - vysielala toto plénum priamym prenosom. A ak nemôže Slovenská televízia, pretože to má zakázané, tak aby to mohla vysielať Markíza. Dávam to do pozornosti Markíze, tak ako sľuboval pán predseda SOP.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vo svojom vystúpení pán poslanec Cabaj veľmi dôsledne používal zvrat kauza referendum. Vážení, spojenie zmarené referendum, to je spojenie, ktoré si vymyslela súčasná vládna koalícia. Ústavný súd v žiadnom svojom náleze nehovorí o zmarenom referende. Dokonca mali vystúpenie či už pani doktorka Mrázová, alebo pán docent Rapant, môžem dokumentovať, kde povedali, že vo svojich rozhodnutiach o zmarenom referende nehovoria.

    Veľmi ma prekvapilo toto spojenie zmarené referendum z úst pána ministra Kanisa, ktorý dokonca už hovoril o zmarenom referende v NATO, teda tri otázky o NATO.

    Vážení, mnohí tu sedíme a boli sme na tomto referende takisto ako veľa tisíc občanov, čiže toto referendum nebolo zmarené. Bolo neplatné, pretože nedošiel dostatočný počet občanov. A čo sa týka štvrtej otázky, tvrdila som a budem tvrdiť, že pán exminister Krajči nemohol inak postupovať ako tak, že túto neplatnú časť nevykonal. Dokonca podpredseda vlády pán Fogaš, keď som mu položila otázku, či možno vykonať rozhodnutie nezákonné alebo jeho časť, teda nezákonné, keď to autoritatívny orgán konštatuje, toto plénum takmer pätnásť minút presviedčal, ako to nie je možné a aké opatrenia má aj prokuratúra, aby sa tak nestalo.

  • Pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec Lexa.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcem sa vyjadriť k tej úvodnej časti vystúpenia pána poslanca Cabaja, v ktorej hovoril o totalitárnych manieroch, ktoré si uplatňuje koaličná väčšina v rámci aj tohto parlamentu. Chcem povedať, že po prvýkrát v histórii slovenského parlamentu je situácia postavená tak, že sa hrubo porušujú ústavné práva poslancov Slovenskej republiky, keď účelovým výkladom a účelovým prístupom, ktorý sa uplatnil na základe väčšinového hlasovania v ústavnoprávnom výbore, je tu zrejmý pokus o umlčanie hlasov opozície, o umlčanie poslancov Národnej rady, ktorí sa chcú vyjadrovať k takto závažným témam.

    Po druhé, druhú faktickú poznámku by som chcel venovať okolnostiam súvisiacim s vystúpením pána poslanca Cabaja, a to predovšetkým skutočnosti, že pri jeho vystúpení polovica poslancov koaličnej zostavy opustila rokovaciu sálu, zdržiava sa v parlamentnom bufete, to znamená, že ich nezaujímajú diskusie o takto závažnej otázke, pretože predpokladám, že koaličná štvorka, alebo "verchuška" im dala príslušné inštrukcie bez toho, žeby sa pokúšali a snažili vypočuť si tie argumenty, ktoré sú bezpochyby závažné.

    Tretia záležitosť, samozrejme, súvisí s tým, že poukazujem na skutočnosť politizácie a kriminalizácie politických oponentov v rámci Slovenskej republiky, čo je taktiež nevídaný jav v rámci demokracie a parlamentnej demokracie osobitne, keď je zrejmé, že bez akýchkoľvek dôkazových materiálov sú vyrábané politické kauzy s cieľom kriminalizovať v tomto prípade pána poslanca Krajčiho, keď vyšetrovatelia nie sú procesne samostatní, ale dirigovaní ministerskými úradníkmi ministerstva vnútra a ministrom vnútra osobne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem povedať, že nesúhlasím s časťou vystúpenia poslanca Cabaja, keď hovoril, že bývalý prezident republiky spojil referendá z dôvodu, že sa chcel zapáčiť vtedajšej koalícii. Som presvedčený, že to bolo ešte horšie. Vtedajší prezident určite vedel, lebo sme verejne upozorňovali na neprípustnosť zaradenia štvrtej otázky k pôvodnému referendu, a doplnil toto referendum zrejme úmyselne, aby vyvolal chaos v myslení občanov a zmaril účasť ľudí v referende, ktoré malo hovoriť o NATO. Predsa uznesením Národná rada mu uložila vyhlásiť referendum samostatne.

    Po druhé, protestujem proti porušovaniu rokovacieho poriadku predsedajúcim, pretože jemu ústava ani rokovací poriadok nedáva právo posudzovať, čo je a čo nie je procedurálny návrh. Som presvedčený, že poslanci našej Národnej rady sú natoľko múdri, že sú schopní hlasovaním odmietnuť návrh, ktorý je v rozpore s rokovacím poriadkom a nemá procedurálny charakter, a preto ho odmietnu z tohto dôvodu.

    A po tretie, vyjadrujem nespokojnosť s ignoráciou vedenia Národnej rady, keď pri prerokúvaní tohto prípadu, keď rozhodujeme o odňatí možnosti opozície podieľať sa a verejne povedať svoje názory, tu sedí len predsedajúci, jeden z predsedov výborov (pán poslanec Kovačič) a uvádzajúci, resp. predkladateľ pôvodného materiálu pán poslanec Sopko. Keď som to písal, ostatní predsedovia tu neboli.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec Cuper vo svojom vystúpení sa vyjadril, pán poslanec Cabaj, prepáčte, vo svojom vystúpení sa vyjadril k procesu, ktorý sa naštartoval, ako k politickému procesu. Myslím si, že práve táto skutočnosť ukazuje, že naozaj ide o politický proces, ktorý sa naštartoval. Jednoducho už väčšina sa tu uzhodla, že druhá otázka týkajúca sa hospodárskeho, alebo pracovnoprávneho sporu je taká, za ktorú nie je možné brať imunitu pánovi poslancovi Krajčimu. Zamýšľam sa, prečo teda pán poslanec Cabaj charakterizoval tento proces ako politický. Jednoducho si myslím, že je to preto, že účastníci celého tohto sporu sú politici. Vrcholné politické inštitúcie boli zaangažované do toho, ako sa tento spor vyvíjal. Bola to vláda, prezident, Ústredná referendová komisia. Referendum je politický čin, o ktorý vlastne v tomto spore ide. Aj obsah otázky v referende bola politická otázka. Netýkalo sa to ani hospodárskeho problému, ani iného, ale išlo o spôsob voľby prezidenta, čiže išlo o politickú otázku. Takisto aj spor má politický obsah. Nakoniec aj spôsob jeho riešenia je politický, lebo či už išlo o predošlú vládu, alebo vládnu silu, ktorá presadila svoje ponímanie tohto sporu, teraz len čo sa dostala k moci opozícia, najmä myslím SDK, presadzuje svoju koncepciu náhľadu na tento spor. Myslím si, že naozaj zo všetkých stránok teda ide o politickú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Cabaj hovoril o nedostatočných dôvodoch, na základe ktorých by sme sa mohli jednoznačne rozhodnúť o tom, že vydáme pána poslanca Krajčiho orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli šetriť kauzu, ktorá bola politicky vypracovaná, premyslená a bude mať, samozrejme, aj politické dôsledky. Ja by som apeloval na súdnosť a kolegiálnosť všetkých nás poslancov, aby sme sa stotožnili s argumentmi, ktoré hovoria proti účinnosti vypracovaných takzvaných dôkazov o vine. Bolo by len logické, keby súdnosť prijala argumenty, ktoré vznášajú poslanci súčasnej opozície, že prípad bude mať dohru až vtedy, keď konečný verdikt vynesie Ústavný súd. Preto by som prosil už nie procedurálnou otázkou, ale skutočne by som prosil poslancov súčasnej koalície o ústretovosť a doriešenie celej záležitosti skutočne ľudským prístupom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Som rád, že ste mi udelili slovo, chcem reagovať na ostatného rečníka, tak ako mi to umožňuje rokovací poriadok. Chcem doplniť pána Cabaja v tom, že v platnom referende, ktoré vyhlásila, alebo na ktorý dala podnet Národná rada, mne ako občanovi referendová komisia znemožnila moje právo a nevydala mi referendové lístky a nemohol som prejaviť svoju slobodnú vôľu v referende, ktoré prebiehalo. Uplatnil som si aj, samozrejme, protest, sťažnosť legálnou cestou a dúfam teda, keď teraz ešte bude tento spor riešený aj ústavnoprávne a keď sa táto otázka otvorila, samozrejme, že musím podať trestné oznámenie na to, že mi toto právo ako občanovi bolo v referende uprené. Takisto Ústavnoprávny výbor tejto Národnej rady mi odopiera právo v tejto Národnej rade ako poslancovi vystupovať podľa toho, aký mandát som dostal od voličov a ako mi umožňuje zákon, aby som vo faktických pripomienkach mohol vystúpiť k predneseným návrhom a názorom poslancov toľkokrát, aby som v parlamente uplatnil svoju demokraciu. Čiže pýtam sa teraz tých, ktorí takto rozhodli v ústavnoprávnom výbore, kam sa ako poslanec Národnej rady mám sťažovať, že tieto moje práva boli uprené, kam mám podať protest, či na Ústavný súd, alebo na súd, ktorý tu bude asi zvlášť vytvorený z koaličných poslancov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Baco.

    Zapnite pána poslanca Baca.

  • Vážený páni poslanci, panie poslankyne,

    žiadate od tohto fóra Národnej rady, od pléna, aby sme odňali imunitu pánovi poslancovi Krajčimu, a to za údajne neoprávnené vyplatenie odškodného, a pritom sa žiadne odškodné nikomu nevyplatilo. Žiadate, aby sa mu odňala imunita za to, že údajne riadne veci nemal zúradované. Pritom pán minister je politik, a nie je úradník. Žiadate, aby sme mu odňali imunitu za zmarenie referenda, pritom všetci vieme, že referendum nebolo zmarené. Referendum bolo a vykonalo sa, a to práve vďaka pánovi Krajčimu, pretože keby nebol pán Krajči rozhodol tak, ako rozhodol, referendum by sa nebolo vykonalo. A každý dnes na Slovensku predsa vie, že referendum práve zmaril pán prezident tým, že vypísal iné referendum, ako schválila Národná rada Slovenskej republiky.

    Súhlasím s pánom poslancom Cabajom a aj ja vás prosím, aby ste zastavili toto rozohrávanie politických procesov na Slovensku. Veď to, čo vykonal pán generálny riaditeľ Ivor na zasadnutí imunitného výboru ako priamy podriadený pána ministra Pittnera tým, že priamo zasahoval do vystupovania nezávislých vyšetrovateliek a usmerňoval ich, čo majú hovoriť, ako majú vystupovať, je jasný dôkaz toho, že táto línia - minister, generálny riaditeľ a procesne nezávislí vyšetrovatelia - tu existuje ako línia politického diktátu. Súhlasím s pánom Cabajom, že keby ste ako vládna koalícia nerobili obštrukcie a boli by ste nechali voľný priebeh diskusie, mohli sme mať teraz už veci možnože dodiskutované...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za veľkorysosť, akože ste nám umožnili aspoň raz vystúpiť, veď je to naozaj neobvyklé aj v afrických krajinách, tam pokročili ďalej, v niektorých zrušili parlamenty vôbec, vládnu len miestni náčelníci. A dúfam, že vaša "zulu-kafrovská" skupina nezruší parlament a že budete vládnuť niekde zase z KC už nie VPN, ale SDK.

    Ale chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Cabaja. Chcem povedať, že pán poslanec Cabaj hovoril o zmarenom referende. Tento termín, ktorý označuje istú spravodajskú hru, ktorá začala niekedy dávnejšie v tomto parlamente v roku 1996 pánom Šimkom a pánom Trimajom, ktorým sa mala spustiť kauza alebo akcia referendum, táto spravodajská hra - budem sa jej venovať vo vystúpení - mala svoje štádiá, ale chcem povedať, že jej autorstvo je naozaj potrebné pripísať pánovi Čarnogurskému. Dal som si tú námahu a vytiahol som si niektoré vystúpenia bývalého pána poslanca a terajšieho ministra spravodlivosti Čarnogurského k tejto problematike, to znamená ku kauze referendum. Prvé bolo 19. 6. 1997 a posledné a najrozsiahlejšie 11., nie, pardon, 20. 5. 1998. Vo všetkých týchto vystúpeniach sa terajší pán minister spravodlivosti snaží dehonestovať rozsudok sudcu Najvyššieho súdu pána Lehoťáka. A to vy, pán predsedajúci, ako právnik viete dobre, že ten je základným dôkazným prostriedkom o nevine pána Krajčiho. Ten bolo potrebné doložiť do spisov a ten mal byť pre pána Sopka a členov mandátového a imunitného výboru rozhodujúci...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo a využívam pozíciu poslancov opozície, aby som súhlasil s vystúpením pána Cabaja s tým, že, naopak, nesúhlasím s demokratickými postupmi tohto parlamentu. Túto možnosť som využil a tlmočím týmto spôsobom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Zobrala som si na pomoc noviny z 21. 5. 1997. Opozícia vyzvala občanov, terajšia koalícia, aby hlasovali za vstup do NATO a priamu voľbu hlavy štátu. Upozorňujem, že opozícia vtedy navádzala občanov, aby porušovali zákony, lebo v tom období ešte platil zákon, ktorý hovoril o tom, že hlavu štátu volíme v parlamente. Z tohto vystúpenia je veľmi zaujímavé, že predseda Demokratickej strany Ján Langoš a podpredseda DÚ Ján Budaj obvinili Vladimíra Mečiara, že sa zapredáva slovensko-ruským záujmom. Myslím si, že pán Černák po návšteve Ruska a pán Kňažko po podpise zmluvy s Čínou by im to mali dnes vysvetliť. Podľa pána Budaja však "musí premiér poslúchať občanov, a nie pánov z Kremľa". Na záver podujatia podpredseda KDH Ivan Šimko občanov poučil, že aj hlasovací lístok s odpoveďou iba na jednu otázku je platný. Ešte raz, kto by mal záujem tieto noviny si späť prečítať, nájde ich u mňa. Podpísaný pán Peter Tóth.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zrejme došlo k istému nedorozumeniu pri prihlasovaní faktických poznámok.

    Moment, panie poslankyne, páni poslanci, ak ste si všimli, na svetelnej tabuli bolo prihlásených v prvej fáze od jeden do desať, ale...

  • Hlas z pléna.

  • Nevykrikujte, pani poslankyňa.

    ... pán poslanec Oberhauser bol na svetelnej tabuli s číslom 20, teda chýba tam desať ľudí, ktorých...

  • Reakcia z pléna.

  • Moment, nechajte ma dohovoriť.

    Pripúšťam, že prišlo k tomuto omylu. Preto sa pýtam, ja som mal doteraz zapísaných 16 pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí boli s faktickými poznámkami vrátane pani poslankyne Belohorskej, ktorá síce nebola, ale považujem jej procedurálny návrh za prednesený. Takže prosím tých desať pánov poslancov, ktorí boli v tom rozmedzí medzi 11 až 20, a nezapísal som si ich, nech sa prihlásia teraz.

    Pán poslanec Danko, pán poslanec Krajči, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Drobný...

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

    Pani poslankyňa Aibeková...

  • Šum v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, povedal som, ako k tomuto omylu mohlo prísť.

    Tým považujem všetky tieto prihlášky do faktických poznámok za skončené.

    Pán poslanec Danko, po ňom pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som polemizovať s pánom poslancom Cabajom. Myslím si, že to treba postaviť úplne oveľa jednoznačnejšie. Uvedomil som si, že v tejto sále sedia strany, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, ktoré takmer všetky majú vo svojom názve demokratická. Strana demokratickej ľavice, Demokratická únia, Demokratická strana, Kresťanskodemokratické hnutie, tie malé - sa vám priznám - nepamätám si ich mená. Čiže to sú všetko demokrati. Ale ja by som chcel upozorniť pána poslanca Cabaja, že demokracia v tomto štáte bola nastolená tým, že sme zrušili IV. článok ústavy o vedúcej úlohe strany, ale oni toto zrušenie nie sú ochotní akceptovať, pretože v podstate hovoria, že oni sa rozhodli, že to tak bude, a nie sú ochotní vypočuť toho, kto je garantom ústavnosti, nechcú počuť ústavu, nechcú počuť toho, kto háji ústavu tejto republiky a kto má právo vyjadrovať sa o tom, čo je ústavné, teda Ústavný súd. Pýtam sa vás: Prečo sa bojíte počkať na rozhodnutie Ústavného súdu? Prečo chceme dopredu rozhodovať a nevieme? Predsa aj vaši experti na právo vyhlásili, že zrušenie amnestie pánom premiérom Dzurindom je právnický nezmysel. Opakujem to. A vy chcete rozhodovať čisto politicky. Ja vám blahoželám. Chcete nastoliť opäť vedúcu úlohu strany, chcete ju dať do ústavy, keď nerešpektujete ústavu a Ústavný súd?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Reagujem na vystúpenie pána Cabaja, ktorý vo svojom vystúpení spomínal Ústrednú komisiu pre referendum, ktorá vznikla spojením politických zástupcov, kde bolo 15 členov, z toho 8 bolo vtedajšej opozície a toto vlastne znamenalo aj priebeh celého referenda, ktoré jednoznačne bolo legálne vykonané, ale výsledkom a vyhlásením výsledkov, ktoré urobila Ústredná komisia pre referendum, prekročila zákon číslo 564 o konaní referenda.

    Dovolím si preto povedať, čo sú kompetencie Ústrednej komisie pre referendum. Ústredná komisia pre referendum je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spôsobe vykonania referenda orgánom na organizáciu referenda a zisťovanie jeho výsledkov. Právomoci ústrednej komisie sú taxatívne, nie demonštratívne upravené v § 12 ods. 6 písm. a) až e) predmetného zákona. Z hľadiska realizácie uvedených právomocí je potrebné definovať postavenie ústrednej komisie, ale i okresných a okrskových komisií, kde dochádzalo k takýmto hlasovaniam, ako orgánu organizujúceho referendum.

    Obdobným problémom sú komisie pôsobiace pri výkone volebného práva. Toto definovanie nie je teoretickým výmyslom, ale má ďalekosiahly právno-aplikačný politický význam. Existuje názor, i keď formálne nevyjadrený a zrejme i nie všeobecne uznávaný, že ústredná komisia je štátny orgán "sui generis" utvorený nomináciou členov komisie politickými stranami a politickými hnutiami zastúpenými v parlamente na jednej strane a ministrom vnútra Slovenskej republiky a predsedom štatistického orgánu "ex lege" na strane druhej. Zároveň je to orgán vykonávajúci úlohu štátu a utvorený ad hoc len na organizáciu referenda a zisťovanie jeho výsledkov.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    najskôr, trošku ma mrzí, že vlastne tu dochádza k takým situáciám, ku ktorým došlo práve pred 10 minútami, totiž zrušili ste staré pravidlá a nie celkom dostatočne sú vytvorené nové pravidlá hry. Myslím si, že to si uvedomujeme všetci, aj vy, aj my.

    Ale aby som nadviazal na vystúpenie pána poslanca Cabaja, vlastne z jeho diskusného príspevku a z diskusie, ktorá tu už vlastne prebieha niekoľko dní, priamo vyplýva, ostáva istou nezodpovedanou otázkou, či sa vlastne referendum uskutočnilo alebo bolo zmarené. Toto do tejto chvíle ešte nikto neobjektivizoval a pokiaľ viem, ani žiadny k tomu zvolený orgán o tejto kauze nerozhodol. Je to vlastne - keď by som sa chcel vyjadriť šachisticky - úplne patová situácia. Nie je mi celkom jasné, ako v tejto chvíli majú poslanci, myslím poslanci vo všeobecnosti, rozhodnúť o zavinení alebo nezavinení viny poslanca, keď vlastne do tejto chvíle nevedia, o čom rozhodujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vo svojej faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Cabaja by som chcel zdôrazniť, že sa neuchádzame o veľkorysosť voči pánu poslancovi Krajčimu ako nejakú kompenzáciu s ohľadom na veľkorysosť, ktorú sme prejavili všetci napríklad voči poslancovi Langošovi. My jednoducho odmietame princíp, aby sa umele kašírovali kriminálne činy, ktoré v skutočnosti nenastali. Je to vlastne pokus o využívanie demonštrácie tzv. právneho zatratenia politických protivníkov. My predsa nemôžeme súhlasiť s tým, aby napríklad bol dokonca poslanec - veď to nesmie byť ani posledný občan tohto štátu - odsudzovaný za to, že nebol vykonaný čin, z ktorého je obviňovaným, konkrétne v kauze pána štátneho tajomníka Polku. Druhý prípad je takisto skonštruovaný, pretože aj ten prípad vlastne v podstate nebol sabotovaním zo strany pána poslanca Krajčiho, ale zabránením tomu, aby sa vlastne nespojili nespojiteľné dve referendá do formálne spojeného jedného referenda. Nesmie, opakujem, nesmie prezident rozhodovať oproti vôli parlamentu. Takéto oprávnenie nemal a nemá.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolím si k vystúpeniu pána poslanca Cabaja jednu poznámku. Pripomenul tu slová niektorých poslancov, ktoré odzneli v minulých dňoch v rozprave o celej kauze, že ide naozaj o historický okamih, ale pripomínal aj minulé obdobie, keď sa tento parlament zaoberal návrhom na odňatie imunity iným poslancom. Spomeniem mená, ako pán Langoš, pán Nagy. Pán Cabaj spomínal aj to, ako sa v ich prípade mandátový a imunitný výbor zachoval. Ale myslím si, že rozdiel medzi týmito kauzami je naozaj podstatný. Tu nejde len o to, že v prípade tých menovaných poslancov a zrejme aj v prípade pána Ďuračku, ktorého som tu už spomínala a ktorý zrejme bude onedlho mandátový a imunitný výbor riešiť, išlo o riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, o ublíženie na zdraví, o fyzické alebo slovné napadnutie príslušníkov polície a podobné veci, ale ide tu o to, že táto kauza je skutočne svojím spôsobom historická. Je historická práve preto, že je vykonštruovaná. Obviňuje človeka z niečoho, čo neurobil, a to je ten podstatný rozdiel medzi tými kauzami, ktoré riešil v slovenskom parlamente, alebo v Národnej rade Slovenskej republiky mandátový a imunitný výbor v minulých volebných obdobiach. Práve kvôli tomu sa poslanci opozície ozývajú a jednoducho cítia povinnosť ozývať sa, protestovať proti takémuto postupu. Je to naša nielen občianska, ale aj ľudská povinnosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zareagujem len na kolegu Cabaja v tom zmysle, že nie dosť explicitne povedal a vyjadril, o čo tu vlastne ide. Vždy, keď sa robia konštrukcie trestných činov na základe politickej objednávky, vždy v histórii to odštartovalo chronickú aktívnu demontáž a smrť politického pluralizmu. V našej histórii to už bolo. A tí, čo to spustili, si naivne mysleli, že ich to obíde. Ale to ich neobišlo. Tá aktívna smrť sa týka aj vás, vy ste súčasťou tohto pluralizmu, tejto demokracie. Len čo to začne žrať, tak to bude žrať ako apoptóza v bunečnej patológii. A zožerie to všetkých, aj vás niektorých, priatelia. V roku 1946 si Slánský myslel, že sa ho to nemôže dotknúť. A ako sa ho to dotklo, prosím vás pekne. Za malé topánky, ktoré naordinoval Švermovi, ho obvinili zo zločinu, smrti Švermu. Prosím vás pekne, veď to bolo smiešne, my sme boli vtedy mladíci a smiali sme sa z tejto kauzy. Ale bola na politickú objednávku, priatelia. A ľutovali sme vtedy Slánského, my mládežníci, ktorí sme neboli komunisticky ladení, ako ho môžu takýmto spôsobom zavraždiť. Ale išlo vyslovene o objednávku politickú. Priatelia, apoptóza v bunečnej patológii zožerie aj organely, ktoré ju odštartovali. Oni si dokonca, ak môžem personifikovať, myslia, napríklad Golgiho orgán, že jeho sa to nedotkne, jeho obalí membrána, ale potom ho zožerú killery. A potom si azda Killery uvedomí, ako Husák na lavici obžalovaných, že ako sa to mohlo stať, že to bol azda omyl. To nebol omyl. To je zákon apoptózy. Apoptóza demontuje demokratický režim. Zahubí ho a bude po všetkých nás, priatelia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Cabaj sa vo svojom vystúpení na samom začiatku dotkol problému, tak ako vznikol. On bol práve tým poslancom v minulom volebnom období, ktorý predniesol v parlamente návrh na vypísanie referenda s tromi otázkami, tento parlament legitímne schválil tri otázky. Vtedy za tie tri otázky hlasovala bývalá koalícia aj časť opozície. Čiže väčšina skutočne takto demokraticky rozhodla, že je tu záujem vypísať referendum s tromi otázkami. To sa ale nepáčilo istým silám, ktoré využili pána prezidenta, a mnohí poslanci nám vytýkali, že veď my sme si tohto prezidenta zvolili. Ja si dovolím upozorniť, že nie. My sme mali pri voľbe iba 74 hlasov. A vtedy pán Kováč podpísal dohody, ktoré neskôr začal plniť. A toto bola jedna z tých dohôd. Takže myslím si, že takto sa treba na problém pozrieť, absolútne racionálne a vecne, že teraz chce byť odsúdený za tento čin človek, ktorý iba dodržiaval zákony a chcel dodržať referendum, ako bolo schválené v parlamente.

    Takže ešte k záverečným slovám, ktoré povedal, že parlament inak pristupoval ku kauzám bývalých opozičných poslancov. Pamätám si, že vtedy prvý a poslednýkrát som počula vystúpiť pána poslanca Langoša v pokoji a tak trochu skormútene, pretože sám si bol vedomý toho, že sa niečoho dopustil, čoho sa dopustiť nemal. My sme vtedy neboli pomstychtiví, iba jeden jediný poslanec vtedajšej koalície hlasoval za to, aby pán poslanec Langoš bol zbavený imunity. Tí istí poslanci teraz sú úplne krvilační na to, aby sa pomstili poslancovi iného politického...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vystúpili všetky panie poslankyne a páni poslanci vo faktickej poznámke.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Vrátim sa znovu k tomu vášmu riadeniu dnešnej schôdze. Stále nevidím dôvod, prečo by poslanci tohto parlamentu nemohli uplatňovať svoje ústavné právo, ktoré je definované v článku 73 ústavy tohto štátu, a vy im bránite vo výkone tohto práva. Pretože vy ste zovšeobecnili nejaké pravidlo, ktoré bolo pre jednotlivý prípad, tak hovorí § 146 rokovacieho poriadku, a obmedzili ste nám toto právo na akýkoľvek slobodný prejav v tomto parlamente navždy. Ale ja dúfam, že nie navždy.

    Takže navrhujem a mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, Slovensko je a bolo štyri roky demokratickou krajinou...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, o ktorom žiadam hlasovať, a to, aby tí, čo sa prihlásia s faktickými poznámkami, aby boli zverejnení na tabuli, aby boli ponechaní na tabuli od začiatku. Vy ste to v predošlom vymazali a nevedeli sme, kedy sme v poradí. Jednoducho preto, lebo, po prvé, sa potrebujeme pripraviť a vedieť, kedy asi prichádzame k vystúpeniu vzhľadom na to, že máme málo času po vystúpení toho, ktorý prednáša stanovisko. To je jedna vec.

    A druhá vec je, že hoci ste v § 33 ods. 1 riešili možnosť prihlásiť sa, nie je tam otázka odhlásiť sa. Možno sa niektorí budú chcieť odhlásiť počas faktických poznámok a táto možnosť im nie je daná za týchto podmienok. Prosím o hlasovanie.

  • Pán poslanec Oberhauser, myslím, že ak je to technicky možné, tak by som prosil operátorov za riadiacim pultom, aby vždy obnovovali zoznam poslancov, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami, tak ako sa v poradí prihlásili, a aby boli zverejnení na svetelnej tabuli. Je to možné?

    Prekonzultujeme to v krátkej 5-minútovej prestávke po odznení ďalšieho procedurálneho návrhu.

    Pani poslankyňa Podhradská.

  • Pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť k tomu, čo hovoril pán poslanec Oberhauser. Chcela som dať návrh alebo odporúčanie predsedajúcemu, resp. vám, keďže vediete toto rokovanie, buď si hneď na začiatku po prihlásení na faktické poznámky urobiť presný zoznam, alebo ponechať všetkých prihlásených na svetelnej tabuli preto, lebo to prvé číslo 1 signalizuje, kto je prvý prihlásený, a to posledné signalizuje, keď je tam 20, že ich bolo prihlásených 20. Takže všetky mená sa tam neukazujú, ale je jasné, že sa prihlásilo 20 ľudí. Takže vy nemôžete potom svojvoľne jednoducho akceptovať len tie mená, ktoré na tabuli vidíte.

  • Pani poslankyňa, k tej 5-minútovej technickej prestávke spolu s operátormi sa pokúsim doriešiť techniku, ako toto môžeme zrealizovať tak, aby sme vyhoveli jednej aj druhej strane.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nemám takýto návrh ako pán Oberhauser, lebo ten by iba legalizoval vaše právo, ktoré podľa rokovacieho poriadku nemáte a ktoré vám pán Zajac s pánom Oroszom dali, ale mám iný procedurálny návrh. V tomto parlamente fungovala demokracia počas Mečiarovej vlády zrejme aj preto, lebo tu boli americkí poradcovia. Keďže Slovensko sa nezadržateľne približuje k niektorým africkým krajinám a máme tu jedného poradcu z istej krajiny, ktorý by vám mohol dobre radiť v tomto parlamente, ako zrušiť alebo dospieť k sebaskaze, navrhujem, aby ste akceptovali môj návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že bude pozvaný do tohto parlamentu za poradcu pán Ibrahim Maiga. Pochádza z Mali. A tam už dávno zrušili aj právo na slobodu prejavu, aj parlament.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šebej, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Hofbauer a pán poslanec Engliš.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som povedať po dohode s operátorom k technike prihlasovania sa do faktických poznámok. Dohodli sme takýto postup. Po možnosti prihlásiť sa do faktickej poznámky by som prosil poslancov, aby sa na svetelnej tabuli prihlásili deviati, pretože kapacitou je iba toľko možné prijať údajov na svetelnú tabuľu. Ja si zapíšem prvých 9, poprosím operátora, aby vymazal prvých 9, prihlási sa druhých 9, a keď budú ďalší, tak vždy sa zmaže tá suma 9 poslancov a budeme pokračovať v zapisovaní až dovtedy, dokedy sa budú páni poslanci a panie poslankyne prihlasovať s faktickými poznámkami. Na záver môžem prečítať všetkých prihlásených s faktickými poznámkami a toto budeme považovať za konečný zoznam poslancov prihlásených s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    dámy a páni,

    na úvod jedna krátka osobná poznámka, ktorá sa netýka merita prerokúvanej veci, ale ktorú musím napriek tomu povedať.

    Keď pán poslanec Langoš havaroval a skoro sa zabil, nemal v krvi ani štipku alkoholu. Nezvládol zákrutu, ublížil akurát samému sebe a svojmu priateľovi, ktorého viezol v aute. Prosím vás pekne, je to špinavosť, ak ho z toho obviňujete. Počul som pani poslankyňu Podhradskú, ako to pred chvíľou urobila.

  • Pán poslanec Šebej, prosil by som vás, aby ste diskutovali k prerokúvanému bodu programu.

  • Takzvaná imunita poslanca je vymedzená v článku 78 Ústavy Slovenskej republiky naozaj veľkoryso. Nie je však potrebné v tomto okamihu analyzovať zmysluplnosť takéhoto širokého vymedzenia. Imunita, a to budeme asi súhlasiť všetci, je nepochybne užitočný a veľmi potrebný inštitút. Imunita má chrániť poslanca predovšetkým pred kriminalizovaním jeho politickej činnosti. V žiadnom demokratickom štáte nemohla byť úmyslom zákonodarcu beztrestnosť poslanca aj v jeho stíhaní za skutky, ktorých sa dopustil vtedy, keď nebol poslancom. Chcem veriť, že ani v prípade Ústavy Slovenskej republiky to tak nebolo. A už vôbec nemožno vykladať imunitu ako beztrestnosť pre niekoho, kto porušil a zneužil štátnu funkciu, ktorú zastával, ústavne právo všetkých občanov štátu. Mám pritom na mysli článok 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vo svojom prvom odseku zaručuje právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo sa napĺňa slobodnou účasťou občanov na voľbách a, samozrejme, aj na referende. Musím teda konštatovať, že každý, kto zmarí voľby alebo referendum, sa previní voči najzákladnejšiemu právu občanov štátu. Pre takýto skutok neexistuje žiadne ospravedlnenie. Ak poviem žiadne, tak myslím žiadne, a to bez ohľadu na predmet referenda alebo na jeho potenciálny účinok.

    Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď je výsledok referenda ako taký zmätočný. Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď jeho výsledok nemá priame a právne účinky, to znamená napríklad, keď sa ním nedá meniť ústava. Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď platí interpretácia, že referendom nemožno priamo meniť ústavu. Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď jeho výsledok slúži iba ako podklad na rozhodovanie parlamentu alebo ako obyčajný výskum verejnej mienky.

    Občania majú právo v referende hlasovať o čomkoľvek, o čo požiadali na základe svojho petičného práva, s výnimkou vecí, ktoré vylučuje Ústava Slovenskej republiky, a to sú len základné občianske a ľudské práva, dane, odvody a podobne. Občania majú teda právo hlasovať v referende aj o úplne irelevantných a nezmyselných veciach. Ak petícia občanov spĺňa zákonom stanovené podmienky, prezident republiky jednoducho musí referendum vyhlásiť a štátne orgány ho musia zorganizovať. Nikto, ani minister vnútra, ani predseda vlády, ani vláda ako celok nie sú oprávnené posudzovať právnu relevantnosť alebo zmysluplnosť referendovej otázky a čokoľvek na nej meniť. Oni len musia vykonať to, čo im ukladá Ústava Slovenskej republiky, teda vykonať referendum. Žiadnu úlohu nezohráva ani to, že Ústavný súd vyslovil výhradu k textu prílohy k referendovej otázke. Sudcovia Ústavného súdu sa vyslovili jasne, ani to nemôže byť dôvodom na nevykonanie referenda, ovplyvňuje to len účinok jeho výsledku. V prípade referenda však nešlo o akúsi nezmyselnú otázku. Išlo o masovo prejavenú vôľu občanov voliť si prezidenta v priamych voľbách. O to a o nič menšie išlo.

    Počuli sme tu v mnohých variáciách tvrdenie, že Ústavný súd sa vyjadril, že otázka, o ktorú ide, bola protiústavná. Páni, to je jednoducho lož. Nič takého verdikt Ústavného súdu nevyjadruje a všetci, ktorí to tu tvrdili, o tom, samozrejme, veľmi dobre vedia. Protiústavná by mohla byť napríklad otázka týkajúca sa - ako vyplýva z textu ústavy - základných ľudských práv a slobôd, napríklad otázka o treste smrti, ako to organizovala Slovenská národná strana, daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Ústavný súd len konštatoval, že kladný výsledok referenda nebude automaticky ústavným zákonom. To, samozrejme, nemení nič na povinnosti referendum vykonať a už vôbec nič na tom, že nevykonanie právoplatného referenda je porušením zákona. Treba len pripomenúť, že Ústavný súd v tejto veci rozhodol a jeho verdikt znel, že nevykonaním referenda boli porušené základné práva občanov.

    Na záver tohto - priznávam - už únavného pripomínania právnych skutočností iba dodávam, že Národná rada v tomto okamihu nerozhoduje namiesto súdov, ale robí niečo celkom iné. Rozhoduje o tom, či umožní súdom rozhodnúť, kde je pravda.

  • Prepáčte, pán poslanec Šebej.

    Pán poslanec, prosím vás, odložte mobilný telefón. Netelefonujte v rokovacej sále.

  • O tom a o ničom inom nerozhodujeme. Ani o vine poslanca Krajčiho nerozhodujeme, to môže iba súd, ale treba mu to umožniť.

    Rád by som sa zastavil ešte pri jednom populárnom nezmysle. Zaznelo tu opakovane, že referendum zmarili tí, ktorí vyzývali občanov, aby sa ho nezúčastnili, resp. v ňom nehlasovali, keďže bola vynechaná otázka o priamej voľbe prezidenta. Tak to je teda naozaj nezmysel. Je neodcudziteľným právom všetkých občanov a predsedov politických strán z toho nevynímajúc podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrovať slobodne svoje názory a presvedčovať svojich spoluobčanov o čomkoľvek, aj o tom, či majú alebo nemajú voliť alebo hlasovať v referende. Počúvam tu od ľudí, ktorí dokonca prednášajú právo na univerzite, že to je trestný čin. Rozumieť tomu môžem iba dvomi spôsobmi: buď ide o veľmi cynických ľudí, ktorí povedia čokoľvek, čo sa im hodí ako mätúci argument, a potom sa smejú do hrsti nad svojou domnelou rafinovanosťou, alebo ide o ľudí, ktorí napriek svojej profesii o práve nevedia nič.

    A nakoniec ešte pár slov o amnestii. Amnestia, pokiaľ som dobre rozumel výkladu právnych odborníkov, má predovšetkým zmierňovať dôsledky krutého zákona v odôvodnených prípadoch, teda tam, kde samotná litera zákona nepozná určité nepísané ohľady a neformalizované odkazy na etické koncepty, ako napríklad spravodlivosť a súcit. Amnestia, ktorej jediným zmyslom je zaručiť do budúcnosti beztrestnosť za zjavné alebo predpokladané porušenie zákona, je amnestia nemravná a idúca proti samotnému zmyslu inštitútu amnestie. V tomto prípade ide o amnestiu medzi spoluvinníkmi. Vladimír Mečiar zneužil okamžite to, že sa mu dostali do rúk právomoci prezidenta, a vyhlásil amnestiu, ktorá vyvolala značné pobúrenie nielen doma, ale aj v medzinárodných kruhoch. Je to zatiaľ najkrikľavejší prípad cynického a egoistického zneužitia úradu a jeho právomoci. Je to ojedinelý prípad, keď niekto udelil amnestiu aj samému sebe. O tom som presvedčený.

    Nakoniec by som ešte rád povedal niečo aj o ľudských a občianskych právach. Nikde som medzi nimi v ich písanej podobe nenašiel právo na beztrestnosť, iba právo na nezávislé prerokovanie pred súdom. Nikde som tam nenašiel právo na amnestiu, iba právo na slobodu, ktorá môže byť obmedzená len v prípadoch stanovených zákonom.

    Dámy a páni, pravdu majú tí, ktorí hovoria, že v našom dnešnom rokovaní ide o precedens. Rád by som ho pomenoval. Ak Národná rada Slovenskej republiky neumožní orgánom činným v trestnom konaní konať v prípade pána poslanca Krajčiho, a to či už v zmysle dokázania jeho viny alebo, naopak, dokázania jeho neviny, vznikne právny precedens, že je možné, ak je niekto súčasťou vládnej moci, porušiť aj také základné právo občanov, akým je vyjadriť svoje presvedčenie vo voľbách či v referende, a zaručiť si potom beztrestnosť a vysmiať sa do očí všetkým, ktorých práva porušil. Bol by to precedens, že mocní môžu všetko a občania nemajú v ochrane svojich práv oporu v zákone. Bol by to precedens ohrozujúci slobodnú spoločnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako ste zapísaní na svetelnej tabuli od jeden po deväť, mám vás zapísaných. Prosil by som, aby ste zmazali prvých deväť prihlásených s faktickými poznámkami.

    Ďalší s faktickou poznámkou, ako jedenásty. Pán poslanec Gašparovič je posledný, ktorý bol ako deviaty prihlásený s faktickou poznámkou. Pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kačic, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Baco, pán poslanec Húska, pán poslanec Krajči, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Drobný.

    Prosím, vymažte ďalších deväť po pána poslanca Andrejčáka. Pán poslanec Drobný bol, už ho mám zapísaného. Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Delinga.

    Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa a prečítam. Pani poslankyňa Tóthová, Podhradská, Danko, Husár, Jarjabek, Brňák, Cagala, Gašparovič, Cabaj, Belohorská, Benčat, Kačic, Oberhauser, Baco, Húska, Krajči, Andrejčák, Drobný, Slobodník, Tkáč a Delinga. Všetkých som prečítal.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

    Nasleduje pani poslankyňa Podhradská.

  • Aj keď pán poslanec Šebej odišiel, chcem mu tlmočiť, že, žiaľ, nerozoznáva nezákonnosť a neústavnosť. Ja tu už vyše týždňa argumentujem tým, že otázka na voľbu prezidenta, teda štvrtá otázka bola nezákonná a takto rozhodol aj Ústavný súd. Mám tu nález, otázka bola aj s prílohou a tá znie: "Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda." Tak nech tu hrušky s jablkami pán poslanec Šebej nemotá a potom nás nech neobviňuje.

    Ďalej stále opakujem, že nezákonné rozhodnutie alebo jeho časť nemožno vykonať. A pokiaľ Ústavný súd v individuálnych veciach rozhodoval, nerozhodoval o nezákonnosti, ale o tom, že bolo porušené ústavné právo. A to ústavné právo vzniklo počtom podpísaných podpisov pod petíciu a tam vzniklo ústavné právo, ktoré zmarila nezákonná otázka. A pokiaľ išlo o nemravnú amnestiu, ktorú vyhlásil vraj expremiér Mečiar, tak mám otázku: Amnestia exprezidenta Kováča, keď dal amnestiu svojmu synovi, bolo to mravné? Keď dal korunnému svedkovi Fegyveresovi, bolo to mravné? A je mravné, keď zruší Dzurinda jednu amnestiu a nezruší amnestiu Fegyveresa, ktorý je v kauze...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Podhradská.

    Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolím si k vystúpeniu pána poslanca Šebeja najprv jednu poznámku. Nemôžem sa jej vyhnúť, lebo v jeho príspevku odznela jedna vec, ku ktorej sa musím vyjadriť. Pán poslanec Šebej, mne je naozaj úprimne ľúto, že si život a zdravie priateľa pána Langoša ceníte menej ako život a zdravie iných ľudí, keď si myslíte, že ak sa pri nehode, ktorú spôsobil pán Langoš, zranil jeho priateľ, tak je všetko v poriadku. Dovolím si povedať ešte jednu vec. Pán poslanec Šebej sa tu hral na právneho experta a pokúšal sa nás - poslancov opozície označiť za ľudí, ktorí právu vôbec nerozumejú a robia to buď vedome, alebo sú takí diletanti, že ani nevedia, čo hovoria. Nuž z toho výkladu, ktorý nám tu podal dnes pán poslanec Šebej, keby som mala použiť príklad, či ho považujem za právne relevantný, tak by som sa asi zamyslela nad oprávnenosťou pána Šebeja hovoriť takéto slová asi v tom zmysle, že by som sa spýtala tohto parlamentu, resp. pána poslanca, či vie, aký je rozdiel medzi pôrodníkom a anjeličkárkou, lebo asi taký rozdiel je medzi výkladom právnika odborníka a výkladom pána Šebeja.

    Keď hovorí o tom, kto všetko porušil zákon a má na mysli, samozrejme, predovšetkým pána poslanca Krajčiho, rada by som mu pripomenula, že v zákone o spôsobe vykonania referenda v § 1c v ods. 1 sa hovorí, že prezident republiky musí preskúmať, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave (2b) a osobitnému zákonu (2c) a či má predpísané náležitosti. A ak podmienky uvedené v ods. 1 neboli splnené, prezident republiky vyhlásenie referenda odmietne.

  • Pán poslanec Hofbauer.

    Nasleduje pán poslanec Danko.

  • S pánom poslancom Šebejom môžem súhlasiť iba v jednom bode, a to, že v tomto parlamente skutočne sedia ľudia, ktorí o práve nevedia nič, a on bol toho excelentným príkladom, pretože ten traktát, ktorý nám tu prečítal, tak to bola znôška nezmyslov. Ak niekto zmaril referendum, tak to boli dve osoby: prezident Michal Kováč a šéf Ústrednej volebnej komisie Jozef Krumpolec. Ak niekto by mal byť stíhaný, tak tieto dve osoby. Referendum, ktoré prebiehalo, nebolo zmarené. Boli dve referendá, ktoré boli prijaté podľa článku 95 ústavy, a prezident republiky mal povinnosť tieto dve referendá vyhlásiť. Čo sa týka práva hlasovania, občania môžu v referende hlasovať o čomkoľvek, ale formou otázky áno - nie, ale nie meniť text ústavy. A toto hanblivo obchádzal František Šebej v celom svojom vystúpení.

    Čo sa týka zmiernení činu amnestiou, je to nezmysel. Prezidentská amnestia zastavuje a ruší celé pokračovanie, ako keby nikdy nebolo, a pán Šebej o tom veľmi dobre vie. To je prvá vec, ktorá bola uskutočnená rukami prezidenta Michala Kováča, ktorý zastavil a odblokoval celý jeden blok ľudí, ktorí sa týkali problematiky, ktorá bude prerokúvaná aj na tomto pléne Národnej rady. A druhá vec, ak prišlo k protiústavnému kroku, tak to bolo predovšetkým samovoľné vyloženie ústavných práv Mikulášom Dzurindom, ktorý uskutočnil to, na čo ústavné práva nemal, nemá a nikdy mať ani nebude, pretože Ústava Slovenskej republiky právo rušiť amnestiu predchádzajúceho prezidenta jednoducho nemá.

  • Pán poslanec Danko. Po ňom pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pozorne som si vypočul vystúpenie pána Šebeja a myslím si, že možno s ním tvrdo polemizovať. Vydáva sa za demokrata - a ja mu aj verím, že sám o sebe predpokladá, že je demokratom -, len zabúda na jednu vec, že ak chceme ísť do Európskej únie, tak predsa len existuje určitá komparácia medzi tým, čo robíme, a medzi tým, čo sa robí v Európe, a existuje určitá komparácia medzi tým, čo sa deje v transformujúcich krajinách.

    Ak dovolíte, rád by som rozdrvil jeho prejav, ale v dvoch minútach to nedokážem, zameriam sa len na jeden bod: Aká je komparácia s Európskou úniou. V Taliansku vyhlásili referendum a bolo tam sedem otázok, sedem urien a nikomu nenapadlo, a to je krajina Európskej únie, aby to spojili dokopy. Nikomu takýto nezmysel nenapadol. Ešte raz opakujem, výročné zhromaždenie Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe minulý rok v Poľsku odmietlo prijať uznesenie, ktorým by konštatovalo, že minister vnútra porušil zákon.

    Komparácia s transformujúcimi sa krajinami. V Maďarsku prezident Göncz dal otázku na Ústavný súd, či je možno spojiť dve referendá. Jednoznačne bolo odmietnuté, že nie je to možné. A to je komparácia v rámci transformujúcich sa krajín. V Maďarsku boli dve referendá. Jednoducho pán Šebej je vtedy demokrat, keď mu to vyhovuje, keď mu to nevyhovuje, úplne v pohode pošliapava všetky princípy demokracie a vôbec ho nezaujíma aproximácia nášho práva do Európskej únie, vôbec ho nezaujíma to, čo sa v strednej Európe považuje za právne myslenie, právny postup, demokratický postup. Vtedy mu neprekáža, že demokratickosť jednoducho porušuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Keltošová. Po nej pán poslanec Husár.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k vystúpeniu pána poslanca Šebeja. Myslím si, že je to typické pre tohto poslanca, že keď si odreční svoje, tak odíde zo sály. Dúfam, že počúva aspoň niekde v predsálí.

    Chcela by som sa vrátiť k článku 30 ústavy, kde citoval právo občana zúčastniť sa na voľbách, na referende a opätovne zavádzajúco tvrdil, že referendum bolo zmarené. Chcem upozorniť, že ani vyšetrovateľky v mandátovom a imunitnom výbore nezdôvodňovali údajnú vinu pána poslanca Krajčiho za zmarené referendum. V ich spise nie je ani raz uvedený § 177 Trestného zákona, kde sa hovorí o marení referenda. Takže, prosím vás, už prestaňte s tým zmareným referendom, pretože keď už teda polícia aj vyšetrovatelia od toho ustúpili, nebuďte tvrdohlaví a ustúpte aj vy.

    Pokiaľ ide o referendum ako o také, vy ste tu citovali, aj pán poslanec Šebej, nález Ústavného súdu. Dovoľte, ja vám prečítam len časť z rozsudku Najvyššieho súdu, pretože napokon pán poslanec Krajči sa bude obhajovať, predpokladám, z politickej viny a znásilnenia práva, že dôjde aj k tomu, že pôjde až na Najvyšší súd, bude sa obhajovať aj pred Najvyšším súdom, a tu je rozsudok a jeho časť čítam: "Otázky, ktoré boli dané v návrhu na uznesenie Národnej rady pri referende a v petícii občanov, ktorí iniciovali referendum, v právnom poriadku niet subjektu, ktorému by ústava alebo zákon právomoc dávala manipulovať s týmito otázkami." Čiže v prvom rade kto nedovolene nakladal, bol prezident. Prezident manipuloval s otázkami, ktoré boli dané do referenda. Prosím, toto je z nálezu Najvyššieho súdu, ku ktorému, predpokladám, dovolanie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Husár. Po ňom pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šebej pravdepodobne doteraz nepochopil, o čom už celé dni v tejto sále rokujeme. My rokujeme o vydaní poslanca na trestné stíhanie a takto presne to aj definuje § 142 rokovacieho poriadku. Ale bez vyriešenia predbežnej otázky, o čom sa vás snaží už hodinu, a opakovane, presvedčiť pán poslanec Tkáč, Gašparovič a ďalší, či vôbec táto osoba je trestne stíhateľná, môžeme urobiť jedno jediné: Dopustiť sa protiprávneho postupu a zosmiešniť túto snemovňu. Pochopte, prosím, tú skutočnosť, na ktorú je poukazované, a uvedomte si ju, že štátny orgán môže konať iba v súlade so zákonmi tejto republiky a ústavou tejto republiky a môže robiť iba to, čo je v týchto zákonoch pre tento štátny orgán dovolené.

    Povedzte, vážení kolegovia z koalície, jeden jediný paragraf, článok ústavy alebo paragraf v zákonoch Slovenskej republiky, ktoré oprávňujú zastupujúceho prezidenta či úplne, alebo čiastočne zrušiť amnestiu predchádzajúceho. Ak ho poviete, začneme aj my diskutovať trochu inak. Dokiaľ ho neuvediete, tak celé toto, čo robíme, je príprava ďalšej nezákonnosti. A čo budeme robiť následne, až rozhodne Ústavný súd tak, ako sa vám páčiť nebude? Budeme sa ospravedlňovať poslancovi Krajčimu, verejnosti za svoju politickú zaslepenosť a naivitu pri presadzovaní straníckych záujmov? Ja by som sa veľmi nerád vám potom smial z niečoho podobného do očí, pretože v prvom rade ide o osud človeka a skutočne o dodržiavanie zákonnosti v tomto...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Jarjabek. Po ňom pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Šebeja iba jedným konštatovaním, že opäť sa tu vydávajú subjektívne pocity za objektívnu skutočnosť alebo objektívnu pravdu. Aj v prejave pána poslanca Šebeja sa znovu a znovu objavuje pojem "zmarené referendum". Keď sa to hodí, tak sa hovorí o pánovi poslancovi Krajčim ako o vinnom, aby sa vzápätí rýchlo povedalo, že o vine alebo nevine rozhodnú nezávislé súdy. Ja sa ešte raz pýtam: Bolo referendum alebo nebolo? Uskutočnilo sa alebo bolo zmarené?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brňák. Po ňom pán poslanec Cagala.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šebej vo svojom vystúpení opätovne použil akúsi pinzetovú metódu, o ktorej sa tu už hovorilo v minulosti na tejto pôde v tom smere, že opätovne ako mnohí kolegovia z vládnej koalície využívajú iba tie argumenty, aj tie argumenty práva, ktoré im hrajú do karát alebo ktoré sú v ich prospech. O ostatných jednoducho minimálne takticky mlčia.

    Chcem povedať - a bolo to už hovorené aj mojimi predrečníkmi, myslím, v rámci faktických poznámok -, že tu existuje množstvo relevantných podkladov, ktoré vyvracajú alebo spochybňujú ten jednoznačný úsudok, ktorý tu prezentujú mnohí ohľadne možnej viny alebo ohľadne možnej právnej alebo trestnoprávnej zodpovednosti kolegu poslanca Krajčiho. Chcem povedať - a o tom ešte nebolo hovorené - a dávam to do pozornosti aj pánovi predsedovi mandátového a imunitného výboru, okrem množstva iných porušení, o ktorých sme hovorili v súvislosti s podaním žiadosti o vydanie poslanca Krajčiho na trestné stíhanie, chcem dať do pozornosti aj pánovi predsedovi znenie § 9 ods. 1 Trestného poriadku, odcitujem, tento § 9 hovorí: "Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytujú samostatne. Ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného." Tu chcem poukázať na ten obrovský lapsus spočívajúci v tom, o čom som sa mal možnosť dozvedieť práve na pôde už samotného pléna, že vyšetrovateľke, ktorá túto žiadosť napísala, bolo neznáme toto záväzné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Koniec koncov takým je aj...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Cagala. Po ňom pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi zareagovať na pána Šebeja v tej pasáži, kde vysvetľoval výrok Ústavného súdu. Viem, že v mnohých prípadoch výroky nielen Ústavného súdu a súdov sú komplikované a ich vysvetlenie môže urobiť len odborník právnik. Ale pasáž výroku Ústavného súdu hovorí, že referendum s dvoma rôznymi otázkami nie je možné spájať. Myslím si, že práve tu treba zobrať trošku na vedomie aj argumenty, ktoré hovoria pre pána kolegu Krajčiho, že on sa isto radí so svojimi odborníkmi právnikmi, ktorých mal v rezorte, a podľa tohto rozhodol, kde je jednoznačne povedané. A myslím si, že tu by bolo treba odvinúť aj ďalšie naše kroky smerujúce k tomu, či polemizovať o tom, či máme alebo nemáme zbaviť imunity pána poslanca Krajčiho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Gašparovič. Po ňom pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem sa obrátiť na pána Šebeja a poďakovať mu, možno prvýkrát, že nespomínal druhú kauzu, a to vyplatenie odstupného pre pána Polku. A viete prečo? Myslím si, že preto, že táto diskusia ho k tomu doviedla, že dnes už konečne sme si všetci povedali alebo si myslíme, alebo väčšina, že táto kauza je skutočne kauzou, ktorá nemá nič spoločné s trestným činom prinajmenšom preto, že nikto nevie dokázať zavinenie.

    A ten druhý problém, ku ktorému pán poslanec Šebej hovoril, ten je tiež nie tak jednoznačný, ako povedal on, zmarenie referenda, neplatnosť referenda. Je len jeden orgán, ktorý sa môže vysloviť o neplatnosti referenda, a to je Ústavný súd. Ústavný súd do dnešného dňa nepovedal, že referendum je neplatné, pretože ani nikto o to nepožiadal. Na druhej strane: Kto urobil prvý krok tým, že referendum bolo také, aké bolo? Prvý krok urobil pán prezident, pretože uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. februára, ktoré tu mám pred sebou, keď si pozriete čiastku 33 Zbierky zákonov, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda je iné, zmenil text. A to si prezident nesmie dovoliť. V texte sa nesmie zmeniť ani čiarka. Čiže tu sú prvé kroky.

    A nehovorím o tom, že spojil otázky, tak ako hovorí Ústavný súd, s otázkou, ktorú nie je možné spojiť. To, že vysvetľoval niektorý sudca Ústavného súdu tri dni po tom, ako sa to má chápať, si myslím, že to je nešťastie pre Ústavný súd, že vydal také rozhodnutie, ktoré musí dodatočne občanovi vysvetľovať, ako sa má na to dívať.

    Takže to, čo žiadame, aby sme počkali, kým rozhodne Ústavný súd, si myslím, je oprávnené a nebola by taká dlhá...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Cabaj. Po ňom pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený predsedajúci,

    dámy a páni,

    musím reagovať na poslanca Šebeja, keď tu hovoril v súvislosti s haváriou pána kolegu Langoša. Ak sa tu hovorilo o alkohole, asi hovoril o nejakej inej havárii, ale tá nie je asi predmetom tej informácie, ktorú som poskytol, pretože ja som skutočne hovoril o riešení v mandátovom a imunitnom výbore 4. mája 1995, opakujem, 1995, kde výbor dospel k zisteniu - a je to vyjadrené v uznesení výboru -, že v tomto prípade sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Jána Langoša, pretože z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V tomto konkrétnom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin v doprave, ktorý je síce založený na zavinení, ale najmä v dôsledku zlyhania ľudského faktora spočívajúceho tiež v momentálnej indispozícii vodiča.

    Rozhodnutie Národnej rady má svoj význam aj z hľadiska vytvorenia istého precedensu v obdobnom prípade. Uvedomenie si a zhodnotenie aj týchto skutočností zrejme viedlo členov mandátového a imunitného výboru ku konkrétnemu jednomyseľnému odporúčaniu pre Národnú radu nedať súhlas na trestné stíhanie poslanca Jána Langoša. I keď sme pritom boli ďaleko od toho, aby sme nejakým spôsobom obhajovali poslancovo konanie, ktorým nepochybne došlo k porušeniu príslušných právnych predpisov. Vodič svojím konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1 vyhlášky o pravidlách cestnej premávky o rýchlosti jazdy. Podľa neho rýchlosť jazdy musí vodič prispôsobiť najmä svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. O žiadnom alkohole som nehovoril v tomto prípade.

  • Pani poslankyňa Belohorská. Po nej pán poslanec Benčat.

  • Ďakujem pekne.

    Mňa mrzí iné, že pri celej tejto diskusii pán poslanec Šebej odišiel a nie je zvedavý na názor ostatných poslancov k jeho vystúpeniu. Nechcem povedať ako žena, že nie je to dostatočne korektné, nie je to dostatočne chlapské vypočuť si ten názor. Dávam inú otázku, načo potom bolo vôbec jeho vystúpenie, myslím si, že sme si mohli ušetriť jeho 10 minút.

    Ale chcela som povedať iné. Zmieňoval sa tu o význame imunity, o tom, prečo táto imunita je. Chcela by som ho doplniť, imunita nie je pre víťaznú politickú stranu, alebo teda tú, ktorá sa kreovala politickými dohovormi po voľbách, pretože tí ju majú zabezpečenú valcom väčšiny. Imunita je významná pre poslancov opozície. Vy, ktorí chcete plniť demokratické kritériá na vstup do Európskej únie a do NATO, šliapete po zásadnom a základnom práve menšinového politika, teda politika opozičného. Možné je to z vášho úzkeho pohľadu, že za menšinového politika považujete len príslušníka maďarskej národnostnej menšiny, ale vlastne tento podtón a tento kontext zavádzate vy. Dovolím si upozorniť na druhú menšinu v tomto parlamente a pevne verím, že niektorí z novinárov si všimnú to, že pani poslankyňa Tóthová ako žena mala istú pripomienku, ktorá nebola akceptovaná, a tá istá pripomienka od iného poslanca bola akceptovaná. Takže by som veľmi pekne prosila, aby sa tu niektoré veci nezastierali...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Benčat. Po ňom pán poslanec Kačic.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    takisto ľutujem, že nie je prítomný pán poslanec Šebej, pretože si myslím, že je to nekorektné voči nám. Vypočuli sme si tu krátke školenie o právnych normách a podobne. Samozrejme, že nikto ma nepresvedčí o tom, že v danom prípade kauzy pána exministra Krajčiho nejde o politickú objednávku. Je to politický akt, rozbiehame politické procesy. Prosím vás pekne, ide tu o veci, ktoré môžeme niekedy ľutovať, môže to ľutovať aj súčasná koalícia. Ak sa v demokratickom štáte začnú diskreditovať členovia opozície, ak sa začína likvidovať alebo rozbiehať proces likvidácie opozície ako takej, tak toto už nemá s demokraciou pomaly nič spoločné. Pretože bez opozície niet demokracie. To si musíme uvedomiť.

    Opozícia patrí k základným pilierom demokracie a bez toho tu potom nemáme žiadne možnosti nejakej kontrolnej činnosti moci. Nechceme sa len podieľať na kontrole. Samozrejme, chceme byť konštruktívni, ale v každom prípade potrebujeme na to aj ochotu z druhej strany. Ak tu odhlasujeme to, čo je zámer koalície odhlasovať, tak mám dojem, že je to zlé pre tento štát, a mám takisto dojem, že sa zastierajú mnohé iné veci, ktoré by sa tu mali pertraktovať, mali by sa tu preberať. Zastiera sa tu už tá neschopnosť vládnutia, zastiera sa tu potreba rozhodovať o ekonomických a iných rozhodnutiach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kačic. Po ňom pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    aj mňa mrzí, že pán poslanec ako demokrat tu nesedí a nepočúva názory svojich kolegov, myslím si, že to je slušné, tak by to malo byť. Ale súhlasím s pánom Šebejom, že imunita má chrániť poslanca pred kriminalizovaním jeho činnosti. Súhlasím s pánom Šebejom, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nerozhodujú o vine a nevine poslancov. Súhlasím s pánom Šebejom, že pán premiér Dzurinda zneužil svoje právomoci a zrušil protiústavne amnestiu. Ak sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky chcú objektívne vyjadriť k tzv. kauzám Krajčiho, tak najprv musí existovať vyšetrovací spis na jednu a druhú vec.

    Teraz cez prestávku som sa dozvedel od vysokého dôstojníka Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, že ani jeden, ani druhý vyšetrovací spis neexistuje. Preto dávam procedurálny návrh, aby predseda mandátového a imunitného výboru preveril pravdivosť existovania alebo neexistovania vyšetrovacích spisov.

  • Pán poslanec Oberhauser. Po ňom pán poslanec Húska.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tiež musím konštatovať, že je vrchol neslušnosti, že pán poslanec Šebej po prednesení svojho príspevku opustil rokovaciu sálu a jednoducho nás ignoruje, čiže nemá záujem ani zo strany opozície, ani zo strany koalície, aké majú názory ľudia, ktorí ho vypočuli. My sme ho vypočuli na rozdiel od neho.

    V prvom rade by som chcel upozorniť, že vo svojom vystúpení zadefinoval určitým spôsobom, ako on chápe imunitu, a treba povedať, že veľmi zle. Lebo imunita, tak ako je založená v Ústave Slovenskej republiky, chráni tento parlament. Vôbec nejde o to, aby chránila poslanca ako jednotlivca, to je absolútne sploštené chápanie, ktoré skôr vychádza z takého niečoho, ako sa stalo teraz pánovi poslancovi Ďuračkovi, ktorý - ako uviedla dnešná tlač - v opitom stave viedol motorové vozidlo, napadol policajtov, nehoráznym spôsobom ich osočoval, na čele s pánom ministrom Pittnerom, zaútočil päsťou do tváre 28-ročnému Bratislavčanovi a ušiel z toho miesta, kde spôsobil dopravnú nehodu. Tak ako chápe imunitu naša ústava, sa chráni skôr parlament pred oveľa silnejšou vládnou mocou a súdnou mocou, lebo tu máme len zákonodarnú moc, my nemôžeme nariadiť nikomu nič, nemôžeme nikoho obmedzovať. A v tomto zmysle treba veci naozaj chápať aj vo vzťahu k pánovi poslancovi Krajčimu.

  • Pán poslanec Húska. Po ňom pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec a predseda výboru Šebej tu znova predviedol príklad, povedal by som, farizejského správania, pretože na jednej strane hovorí veľkým moralizujúcim tónom, na druhej strane jednoducho mĺkvo zamlčuje skutočnosti. Hovorí tu, že keď premiér Mečiar poskytol v zastúpení prezidenta amnestiu, že tým ju vlastne poskytol predovšetkým sebe. Ale čo vlastne spravil vtedajší pán prezident Kováč?

    Ďalej chcel by som upozorniť, že my sa nedomáhame práva na beztrestnosť. To nie je pravda! Tento pokus takéhoto interpretovania je jednoducho buď lžou, alebo manipuláciou. My hovoríme, že moc nemá právo kriminalizovať svojich odporcov takým spôsobom, aby jednoducho našila na ne kriminálne činy, aby dokonca mohla s nimi ako s kriminálnikmi zaobchádzať. Rád by som pripomenul, že veľký európsky humanista Berďajev povedal o totalite, že "najhoršie na totalite nie je tá lož, ale to príšerné zmiešanie lží s pravdou".

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajči. Po ňom pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    chcel by som reagovať na vystúpenie pána Šebeja, keď označil nášho poslanca, že na čele má gardistický znak, tak musím povedať, že pán Šebej má na čele znak neslušnosti a tohto sa už zrejme nezbaví.

    Chcem reagovať na to, že sa odvolával na článok 30 ústavy, kde občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, teda v referende, a musím konštatovať, že súhlasím s pánom Šebejom, že toto právo občanom bolo obmedzené, ale bolo obmedzené rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, ktorý neumožnil občanom vyjadriť sa v referende, tak ako oni boli ochotní sa vyjadriť, to znamená v jednom referende o NATO a v druhom referende o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Pán prezident obmedzil práva občanov tým, že vytvoril nové "kováčovské referendum" a na základe tohto referenda chcel zvýšiť kvórum účasti na referende, kde sa malo rozhodovať o ňom. V každom prípade pán prezident Kováč konal egoisticky vo svojich záujmoch.

    Po druhé, pán Šebej spomínal niečo o amnestii. Tak, vážení, keď tu už hovoríme o amnestii, treba sa vrátiť spätne, koľko milostí a amnestií udelil bývalý prezident Michal Kováč, a to nielen iným, ale aj svojmu synovi, aj tým, ktorí spolu s ním v kauze Technopol figurovali, a aj tomu policajtovi, ktorý skartoval materiály svedčiace o tom, že Kováč mladší spáchal podvod, a teda dopustil sa trestného činu. A nielen on, ale aj všetci, ktorí boli v tejto kauze podozriví, boli omilostení preto, aby už nikto nikdy nemohol v tejto veci konať.

    A po ďalšie chcem povedať, že vzhľadom na informácie, ktoré som dostal, musím povedať, že dokonca pán prezident Kováč udelil amnestiu aj človeku, ktorý spáchal únos. Únos, to je to, z čoho dnes obviňuje pána Lexu.

  • Pán poslanec Andrejčák. Po ňom pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som k vystúpeniu pána poslanca Šebeja povedal niekoľko pripomienok. K jeho rétorickému cvičeniu o Ústavnom súde by som chcel len pripomenúť, že aj táto, respektíve tento prípad ukazuje, že náš Ústavný súd často dal menej jasný výklad, ako bol pôvodný rozpor, a myslím si, že časom ešte prídeme k tomu, že mu povieme pravdu. Chcem využiť jeho vystúpenia na to, keď hovoril a vysvetľoval, že imunita má chrániť pred kriminalizovaním politickej činnosti. No ja si myslím, že je to správne, ale mal by to pán poslanec Šebej vysvetliť v klube SDK, lebo práve tento klub SDK toto robí inak. A dokonca núti ostatné kluby, aby prípad, o ktorom hovoríme, bol spolitizovaný a kriminalizovaný. Takže neviem, či si poplietol miesto, alebo iba čas.

    K referendu by som chcel ešte poznámku, že nik ma nepresvedčí, že už návrh formulácie štvrtej otázky nebol úmysel vyvolať právny a dokonca ústavný spor. Nik ma nepresvedčí, že zámer spojiť dve rôzne referendá nevznikol zároveň s úmyslom, ako formulovať štvrtú otázku. A nikto ma nepresvedčí, že ústredným a jednotným motívom nebola snaha zmariť takto referendum podľa uznesenia Národnej rady. Asi sa obávali, čo by ľudia povedali v takom krátkom čase. A preto som proti inkvizičným postupom, ktoré tu poslanci, naši koaliční kolegovia predvádzajú.

  • Pán poslanec Drobný. Po ňom pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nechcem opakovať znovu prípad Langoš, odpusťte mi to, pán kolega, ale len chcem hovoriť o tom, ako interpretujeme veci účelovo a niekedy nepresne. Veď mesačne robím expertízy o tom, že šofér havaruje a poškodí len sám seba. Ak to je kvantifikované počtom dní práceneschopnosti, ktoré spĺňajú trestný čin, tak je to trestný čin, tam sa nedá nič robiť. A na druhej strane sme zasa veľmi ochotní povedať - a to aj pán kolega Šebej povedal -, že keď niekto nemal alkohol v krvi, tak je to okamžite, by som povedal, poľahčujúca okolnosť. Priatelia, to je predsudok voči alkoholu. Ak dovolíte, americký ľud, ktorý je technokraticky založený, má svojich profesorov, ktorí urobili multicentrické štúdie o vplyve alkoholu do 0,8 promile. Autohavárie zavinené alkoholom, ako si my myslíme, majú podstatne menšie zlé následky ako tie, ktoré robia triezvi ľudia a málo skúsení v šoférovaní. Nechcem rehabilitovať alkohol. Ale u nás tá interpretácia hladiny alkoholu je taká. Nemal alkohol, tak teda de facto bol málo vinný. Ale, priatelia, to nie je tak. Nechcem znova používať túto vec, ale len čo si šofér zapríčiní škodu na vlastnom zdraví, tak spáchal trestný čin. Ale vtedy, keď išlo o prípad Langoš, som bol hrdý na našich poslancov, že politicky nemotivovali žiadne "honičky" na tohto svojho kolegu. Bol som vtedy pyšný na to. Ale teraz sa deje niečo iné. Politicky sa motivuje niečo, čo nie je správne.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Slobodník. Po ňom pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Koalícia, potvrdil to pán poslanec Šebej, vidí jeden globálny problém, ako zbaviť imunity pána Krajčiho. Tento veľký problém sa však skladá z čiastkových, a ani v jednej čiastkovej otázke neťahá koalícia za dlhší koniec, hoci na jej strane ťahá 93 poslancov, koaličná rada a premiér. Môžem tu len vymenovať tie čiastkové okruhy.

    1. Samozlúčenie dvoch referend do jedného je z pozície Európy totálne neprijateľné. Navyše umocnené je to tým, že referendová komisia neurčila, ako sa bude zisťovať kvórum v tej otázke týkajúcej sa prezidentskej voľby.

    2. Napriek tomu, že pán Šebej to pokladá za možné, časť štvrtej otázky bola v rozpore s ústavou. Teda bola čiastočne neústavná. A už som to dnes povedal, ako žena nemôže byť čiastočne tehotná, ani otázka nemôže byť čiastočne neústavná.

    3. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil isté rozhodnutie. A tu odznelo niečo, čo by ste vy právnici z koalície si mali uvedomiť a rýchlo, rýchlo navrhnúť to, aby sa táto otázka stiahla z programu. Povedal to tu už dnes náš poslanec, a síce to, že pri rozhodovaní o zbavovaní imunity musíte rešpektovať existujúce rozhodnutia súdov a iných štátnych orgánov.

    4. Zrušenie amnestie, o tom tu tiež reč bola.

    5. Absolútna nekompetentnosť vyšetrovateliek, ktoré nič nevedeli o rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré jednoducho boli stále usmerňované zo zákulisia pánom úradníkom ministerstva vnútra Ivorom.

    To sú slabé body vášho útoku. A na tom, keď to musím tak povedať, si vylámete zuby.

  • Pán poslanec Tkáč. Po ňom pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som zvýrazniť protest, že absolútne nesúhlasím s obmedzením počtu faktických poznámok a nemáte ani procesne vyriešený tento pojem. To je zase jedna z príčin do seriálu porušovania ústavy a zákonov v tejto kauze.

    Druhá pripomienka súvisí s vystúpením pána poslanca Šebeja, pretože začal filozofujúco hodnotiť právo. Je možné hovoriť o budúcej právnej úprave aj z hľadiska filozofických aspektov, je možné hodnotiť aj filozofiu udelenia amnestie. A občan môže zhodnotiť to, že nesúhlasí, alebo sa stotožňuje s udelením amnestie pri voľbách. Nakoniec v predchádzajúcich voľbách ste kauzu referenda aj amnestií dostatočne využívali v rámci boja o moc. Ale nie je možné spochybniť to, že predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky nemá právo amnestiu zrušiť, má právo ju len udeliť. Preto ten tlak na Ústavný súd. A červená niť tohto jeho vystúpenia sa tiahla, ako Ústavný súd rozhodoval. Ale, vážení, celá táto snemovňa, vážená vládna koalícia, máte strach z rozhodnutia Ústavného súdu, bojíte sa počkať do tohto rozhodnutia Ústavného súdu, pretože je vám úplne jasné a zrejmé, že Ústavný súd nemôže inak rozhodnúť, len povie, že predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky Mikuláš Dzurinda porušil zásadným hrubým spôsobom ústavu tým, že zrušil iné rozhodnutie o udelení amnestie. V tejto oblasti naozaj ťaháte za kratší koniec. Bojíte sa a máte strach, preto kvaltujete. Preto nás tlačíte do skrátenia našich možných vystúpení, preto nás osočujete, že využívame demokratické parlamentné inštitúty na predĺženie konania. Chcem len ešte uviesť na margo názorov, že treba to rýchle skončiť, že Ústavný súd potom už nemá o čom hovoriť, že je spor, že Ústavný súd rozhoduje aj preto, aby budúce spory nevznikli.

  • Pán poslanec Delinga.

    A posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán ostatný rečník veľmi vehementne nás tu poučoval a poukazoval na to, koľkokrát sa v zmarenom referende porušujú občianske práva, koľkokrát občan týmto spôsobom nemôže vyjadriť svoju vôľu a podobne. Áno, ja s ním súhlasím. Moje občianske právo bolo porušené. Ja som sa úradne sťažoval, ja som bol v tom platnom referende. Nikto nemôže povedať, že referendum nebolo.

    Vážená snemovňa, ja som bol v tom referende, referendum sa konalo, komisie tam boli, ale odmietla mi táto komisia vydať referendové lístky. Odmietla moje občianske právo vyjadriť vôľu o vstupe našej krajiny do NATO, ja som túto vôľu slobodne chcel prejaviť. Áno, pán Šebej, boli porušené moje občianske práva a teraz ešte raz zdôrazňujem, budem podávať trestné oznámenie na tých, ktorí ho porušilii v zmysle toho, čo sa tu deje. Ak by pán Šebej čítal ten spis alebo tú správu mandátového a imunitného výboru, ktorá vôbec nie je o zmarenom referende, ktorá je o niečom celkom inom, tak by nám toto tu nevykladal, pretože potom by to jeho vystúpenie vôbec bolo o ničom. Pretože to, čo sa zisťuje v súčasnosti, zisťuje sa to, či treba pána poslanca Krajčiho vydať na trestné stíhanie. A to je celkom niečo iné. A kvôli tomu, myslím si, že by bolo jasnejšie, aby sa tu ani médiá nedohadovali...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    V prvom rade chcem protestovať proti bezprecedentnému porušovaniu rokovacieho poriadku a nedemokratickému obmedzeniu práva na slobodu prejavu v tomto parlamente, ktorá sa dnes udiala. Vystúpenia pána poslanca Šebeja sa naozaj už dlhší čas nesú v takom tóne, že by sme mali asi všetci obdivovať jeho nadľudskú a najgeniálnejšiu podstatu. Chvalabohu, okrem pána poslanca Kresáka asi tu je málo ľudí, ktorí by priamo skladali k nohám poklony nad geniálnym právnym myslením pána poslanca Šebeja. Aj jeho vývody v kauze minister Krajči sú iba chabou náplasťou filozofie nadčloveka. Mimochodom, nezaškodilo by mu pozrieť si Jánovo evanjelium, aby sa pozrel, že sme všetci ľudia, aby nehovoril, neoznačoval iných za Hlinkove deti. Pán Šebej, všetci sme predovšetkým deťmi Abraháma. Aj vy, aj my sme v tomto smere rovní, nie ste nejaký nadčlovek a aj pán Krajči je rovný, aj na neho platí princíp prezumpcie neviny. A preto sa znovu obraciam na pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby sám, ak má trochu ľudskej a prirodzenej podstaty a ak si váži česť a morálku, žiadal prerušenie rokovania, tohto nezmyselného rokovania, ktoré vládna koalícia úplne zbytočne vyvoláva, a aby si zadovážil spis Najvyššieho súdu, aby bol každému poslancovi daný do lavice, pretože ten je prekážkou v konaní...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Kačic, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    ak sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky chcú objektívne vyjadriť k tzv. kauzám Krajčiho, tak najprv musí existovať vyšetrovací spis. Teraz cez prestávku som sa dozvedel od vysokého dôstojníka Policajného zboru, že ani jeden, ani druhý vyšetrovací spis neexistuje. Preto dávam procedurálny návrh, aby predseda mandátového a imunitného výboru pán Sopko preveril pravdivosť existovania či neexistovania vyšetrovacích spisov.

    Ďakujem.

  • Ešte predtým ako dám možnosť zareagovať pánovi navrhovateľovi, ešte sa hlási pán poslanec Oberhauser. Máte procedurálny návrh, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    všetci sme tu skonštatovali, že pán poslanec Šebej, ktorý vystúpil v rozprave, ihneď ako zistil, že sme prihlásení s faktickými poznámkami, opustil sálu a počas celého vystupovania všetkých poslancov nebol prítomný, čím jasne ukázal, že pohŕda naším parlamentom a v zmysle § 32 rokovacieho poriadku ods. 2 prekročil hranice slušnosti. Žiadam preto, aby sa o tom hlasovalo, že by mal byť do konca rokovania dnešného dňa zo sály vykázaný a jeho účasť by mala byť považovaná za neospravedlnenú.

  • Pán poslanec Oberhauser, tento váš procedurálny návrh je nezmyselný, je v rozpore s ustanoveniami rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, ešte s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Dávam procedurálny návrh - hlasovať o tom, aby táto ctená snemovňa hlasovala, či bolo zmarené referendum. Žiadam o tomto hlasovať tajne a ihneď. No a keď, samozrejme, neprejde tajná voľba, tak verejne.

  • Pán poslanec Jarjabek, o tomto nie je možné dať hlasovať v zmysle ustanovení o procedurálnom návrhu.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    pretože viacerí z vás tu dnes spomínali účasť pána inžiniera Petra Ďuračku na dopravnej nehode a sme ho tu spomínali, pokladám za správne, aby som vás informoval o liste, ktorý mi adresoval a ktorý mi v popoludňajších hodinách napísal. Dovoľte mi, ctená snemovňa, aby som ho prečítal.

    "Vážený pán predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    dňa 21. februára 1999 som bol účastníkom dopravnej nehody. V prípade, že vyšetrovacie orgány v tejto súvislosti požiadajú Národnú radu o súhlas s mojím vydaním na trestné stíhanie, žiadam vás, aby ste túto žiadosť podporili a s vydaním súhlasili. Ako poslanec Národnej rady nechcem mať žiadne privilégiá a chcem mať rovnaké práva ako všetci občania. Som si vedomý, že medializáciou podobných skutkov bez ohľadu na skutočnosť, či sa stali, a dúfam, že sa preukáže, že sa nestali tak, ako sú medializované, som neprispel k zvýšeniu autority nášho zákonodarného zboru, za čo sa všetkým poslancom úprimne ospravedlňujem. A rovnako všetkým, ktorých sa tento incident osobne dotkol."

    Toľko, prosím, pokiaľ ide o list nášho kolegu pána poslanca Petra Ďuračku. Myslím, že nemusím k tomu dodávať, že to je len list adresovaný mne s tým, že mandátový a imunitný výbor začína konať až vtedy, ak dostane predseda Národnej rady žiadosť príslušného orgánu, to znamená, že beriem tento list na vedomie, ale preto, že sme tu mnohokrát hovorili o pánovi Ďuračkovi a tomto jeho čine, pokladal som za správne, panie poslankyne, páni poslanci, o tom informovať.

    Predtým než pristúpime k hlasovaniu o niektorých procedurálnych návrhoch, dovoľte mi zaujať stanovisko k tomu, čo ma tu vyzýval pán poslanec Kačic, pán poslanec Cuper a azda aj niektoré iné kolegyne a kolegovia. V prvom rade chcel by som povedať, že rokovací poriadok, každý z nás ho má v ruke, čítame ho tu z rôznych strán, nehovorí nič o vyšetrovacom spise, pán Kačic. Hovorí o žiadosti príslušného orgánu, o žiadosti o súhlas na vydanie poslanca na trestné stíhanie, nehovorí nič o vyšetrovacom spise.

    Po druhé, prosím, mandátový a imunitný výbor prerokoval žiadosť. Vôbec túto žiadosť nemusia predkladať vyšetrovateľky, to bola moja iniciatíva, moja aktivita vzhľadom na závažnosť problémov, že som požiadal vyšetrovateľky aj pána generála Ivora o účasť na rokovaní mandátového a imunitného výboru. Nikde sa nehovorí, že tam vyšetrovateľky majú byť. To znamená, že bez nich sme mohli rovnako prerokúvať žiadosť, pravda, dokumentovanú ďalšími písomnosťami. Azda až po ďalšie, stále som vyzývaný, ja som vás, panie poslankyne, páni poslanci, informoval, že mandátový a imunitný výbor skončil svoju prácu predložením obidvoch žiadostí tejto Národnej rade. Je správne, že o nich diskutujeme, ale my nebudeme nič sťahovať, ani k ničomu sa vracať. To, čo sa tu deje, mne sa tiež nepáči, ale ja už to ovplyvniť nemôžem a už vôbec nie v súvislosti s konaním Ústavného súdu.

    Ešte sa vrátim k vyšetrovaciemu spisu. Celý vyšetrovací spis je potrebný pre orgány činné v trestnom konaní, lebo ony rozhodujú o vine aj o treste. Národná rada rozhoduje len o zbavení imunity, a to je zásadný rozdiel, ktorý by sme mali aj tu pochopiť. Správa mandátového a imunitného výboru je o zistení. Takže my sme zisťovali na základe žiadosti, zistili sme, že skutok sa stal, že je podozrenie zo spáchania trestného činu. Už je vec iná, ako sa poslanci hlasovaním rozhodnú, či zbavia alebo nezbavia príslušného kolegu imunity. Čiže ešte raz, mandátovému a imunitnému výboru neprislúcha hodnotiť sám skutok, ani mieru zavinenia. Týmito skutkovými otázkami sa zaoberajú a posudzujú ich orgány činné v trestnom konaní a rozhodovať o nich bude nezávislý súd.

    A preto, že tu mnohokrát spomíname správy, tak ako môj kolega tu citoval tri správy, ktoré sme vybrali z archívu, tak aj ja mám pred sebou tri správy mandátového a imunitného výboru, ktoré v minulom období prerokúvala Národná rada. Prvá sa týka pána poslanca Belana, druhá sa týka pána poslanca Langoša, tretia sa týka pána poslanca Pittnera. Štvrtý prípad, ktorý tu bol spomínaný, pána poslanca Nagya, nebol v mandátovom a imunitnom výbore. Musím to povedať, nebol. Nebol. Takáto správa neexistuje. Ale iné som chcel povedať. Všetky tieto tri správy v podstate majú rovnakú kostru ako tie materiály, ktoré sme vám predložili.

    A v tejto súvislosti nechcem veľa rozprávať, mali by sme si, panie poslankyne, páni poslanci, priznať, že napätie, aj ten veľmi zvláštny priebeh rokovania Národnej rady nie je ovplyvnený obsahom správ, ale faktorom času, myslím tým tú skutočnosť, že je tu konanie Ústavného súdu vo vzťahu k zrušeniu amnestie, a to spôsobuje napätie. Takže myslím si, že problém by neriešila tá situácia, že by sme správu doplňovali alebo sa vracali v mandátovom výbore k tomu, čo väčšina poslancov vo výbore odsúhlasila.

    A azda ešte - a už tým končím - mnohí z vás stále pripomínajú, že ide o človeka. Áno, ide o človeka, ide o nášho kolegu poslanca, pána Gustáva Krajčiho. Ale ak toľko spomíname, v celom priereze riešenia týchto dvoch prípadov chcem pripomenúť, že aj ústava je pre človeka, že aj zákony sú pre človeka, pre ľudí, že aj táto Národná rada je pre človeka a pre ľudí, aj mandátový a imunitný výbor je pre človeka a pre ľudí. Takže to všetko v podstate so všetkým súvisí. Mali by sme byť trpezliví, jeden druhého si vypočuť, a ja pozorne počúvam, ale prosím, nevracajme sa stále k správam, lebo nie sú problémom v tomto prípade správy, ale niečo iné. A to pripúšťate aj vy, aj my na druhej strane, taká je pravda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Sopka: pán poslanec Cuper, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Lexa, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Brhel, pán poslanec Jarjabek.

    Prosím, vymažte svetelnú tabuľu.

    Pán poslanec Hudec. Všetko. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda výboru Sopko,

    mňa udivuje vaše právne vedomie. Vy tvrdíte, že nebolo vašou povinnosťou pri posudzovaní tohto prípadu, aby ste si zadovážili dôkazový materiál, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby. Vy tvrdíte, že teda podľa § 7 ods. 1 písm. d) vy nie ste povinní na takéto rozhodnutie si zadovážiť všetky dostupné podklady, a keď vám ich a vašim paniam "Hesounovým" prikazuje Trestný poriadok? Vy si myslíte, že ak by rozhodoval americký senát o "impeachmente" takýmto spôsobom bez dôkazových materiálov a ak by to chcel prehnať ako vy cez senát len tým, že by senátorom zakázal rozprávať, zakázal zadovážiť materiály, že by to bola demokracia? Demokracia je, pán Sopko, o niečom úplne inom. Treba zohnať všetky dôkazy aj v prospech viny, aj v prospech neviny. A rozhodnutie Najvyššieho súdu je v prospech viny a posúdenia neviny pána Krajčiho, alebo viny, to je jedno. Treba obidva druhy dôkazov aj o vine, aj o nevine, pán Sopko, vyvážene. Ale vy ste si nerobili starosti, aby ste si dôkazy zadovážili. A potom, nehnevajte sa, zasa ste naskočili na Čarnogurského hru. Čo tu čítate tieto listy pána poslanca, ktoré s týmto prerokúvaným prípadom zatiaľ nemajú absolútne nič spoločné? Prečítajte ich niekedy inokedy. Je to odťažovacia hra, vaša spravodajská.

  • Pán poslanec Delinga. Po ňom pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Mám jednu procedurálnu otázku, pán podpredseda, či pán poslanec Ďuračka ráno bol čítaný medzi ospravedlnenými. A potom k pánovi predsedovi mandátového a imunitného výboru. Pán predseda, ja nemôžem s vami súhlasiť, keď vy dopredu hovoríte, že už o ničom v mandátovom a imunitnom výbore rokovať nemôžete, že už žiadne iné nové skutočnosti sa nemôžu objaviť. Už druhý týždeň rokuje Národná rada o tomto probléme. Myslím si, že môžu vzniknúť nové skutočnosti, že môžu byť ešte objasnené a že vy ich v mandátovom a imunitnom výbore môžete posúdiť. Takže neviem, prečo dopredu vynášate takéto uznesenia a rozsudky a nechcete sa k tomu vrátiť, k tým skutočnostiam, ktoré treba skutočne posúdiť. Veď vidíte, že aj vonku v masmédiách prebieha prestrelka medzi parlamentom a policajnými orgánmi o spôsobe, akým sa viedlo rokovanie v mandátovom a imunitnom výbore. Čo keby ste zverejnili presne, ako prebiehalo toto rokovanie? Kto teda má pravdu, či tie vyšetrovateľky a pán sekčný šéf na ministerstve, alebo majú pravdu poslanci, ktorí sa tam zúčastnili? Sú to veci, ktoré treba skutočne dať do náležitého poriadku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Delinga, k tej vašej otázke. Pán poslanec Ďuračka nie je medzi ospravedlnenými na dnešnom rokovaní schôdze. Nedostal som žiadnu jeho žiadosť o ospravedlnenie.

    Pani poslankyňa Keltošová. Po nej pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán predseda Sopko, mám vášmu vystúpeniu rozumieť tak, že spis je otvorený, možno doň čokoľvek dokladať, vyberať a s takýmto spisom má ísť pán poslanec Krajči sa brániť pred nezávislý súd?

    Po druhé, znova sa vrátim k účasti pána Ivora. Pán poslanec, ak si spomínate, my sme o jeho účasti absolútne nehlasovali. Nás sa na to nikto nepýtal. Oni tam jednoducho prišli, sadli si a boli tam. Takže aj toto bolo potrebné uviesť na pravú mieru. To už nehovorím, to už som spomínala v mojich vystúpeniach, akým spôsobom obidve pani vyšetrovateľky na poslancov reagovali. Mala som pocit, že ja som obvinená, nie pán poslanec Krajči.

    Mandátový a imunitný výbor, vy hovoríte, že predložil žiadosť vyšetrovateliek. Ja som si to poznačila. Pán poslanec Sopko, mandátový a imunitný výbor, máte pravdu, predložil správu o takzvaných svojich zisteniach. V podstate je to do slova a do písmena odpísaná žiadosť obidvoch vyšetrovateliek. V tomto jedinom vám dávam za pravdu, že táto správa je totožná so žiadosťou vyšetrovateliek. A mandátový výbor nič nové nezistil.

    A ďalej chcem vám dať tiež za pravdu, že napätie, ktoré je tu, je ovplyvnené aj faktorom času. Pán poslanec - a všetkých sa potom pýtam -, ak to uznáva aj druhá strana, ako ste povedali, prečo sa bránite prerušiť rokovanie o tomto bode Národnej rady a odložiť rokovanie až do vydania nálezu Ústavného súdu? Veď ste v dôkaznej núdzi. Zoberte si prípad pána Polku. Veď to je výsmech. Dnes už všetci potichu v kuloároch hovoríte, že o Polkovi sa hlasovať nebude, respektíve za to, že Krajči nebude zbavený imunity. Ale potom načo sme vlastne tento prípad dávali do mandátového výboru? Aká je kvalita spisov týchto vyšetrovateliek? Keď sami poslanci uznali, že ten spis, ktorý bol predložený v súvislosti s pánom Polkom, je paškvil.

  • Pani poslankyňa Podhradská. Po nej pán poslanec Lexa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja, ak dovolíte, naopak, som veľmi rada, že pán Sopko prečítal list, ktorý nám poslal pán poslanec Ďuračka. Aj kvôli tomu, že vlastne ten list je dokladom buď farizejstva, alebo neznalosti pána poslanca Ďuračku. Lebo keď ovláda zákon, tak by mal vedieť, že imunita je vec, ktorej sa on nemôže zbaviť takýmto listom. Je to subjektívne právo a nemá právo to právo jednoducho takto ponúknuť. To by on mal vedieť, a ak to nevie, tak potom naozaj mi neostáva nič iné, len vyjadriť svoju ľútosť nad jeho právnym vedomím. Prosím, je to poslanec Národnej rady za SDK.

    Ale ešte jednu vec by som chcela povedať. Pán Sopko, vy sa zrejme spoliehate na to, že keď parlament o tejto kauze odňatia imunity pánovi poslancovi Krajčimu diskutuje už niekoľko dní, my poslanci zabudneme na to, čo sa povedalo na začiatku, a zrejme sa spoliehate na to, že práve tým, čo ste tu pred chvíľou povedali, aj verejnosť budete trošku mystifikovať a presvedčíte ich o tom, že čierne je biele a naopak. Tu sa predsa už povedalo, že ten vyšetrovací spis sa ukazuje ako neúplný, neukončený, zrejme je to spis, ktorý v podstate ani neexistuje podľa toho, čo sme sa dozvedeli pred chvíľou od poslanca Kačica. Neobsahuje materiály, ktoré sú dokladom toho, že pán Krajči je nevinný. Vy sa stále tento fakt - to je fakt, prosím, to nie je pocit, to je fakt -, vy sa stále tento fakt pokúšate obchádzať. A stále ho zahladzujete všeličím, jednoducho sa nechcete pozrieť pravde do očí. A v tom je základný problém dnešného rokovania, zrejme aj zajtrajšieho, preto, lebo vám nejde o pravdu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Lexa. Po ňom pán poslanec Cabaj. A po pánovi poslancovi Cabajovi pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda Sopko, vystúpili ste ako alibista. A ja vás poznám ako rovného chlapa, nie ako alibistu. Prepáčte, ale vy nemôžete prehliadať zjavné porušenia elementárnych princípov demokracie a právneho štátu, ktorý súvisí s prípadom pána poslanca Krajčiho. Vy nemôžete prehliadať, že minister vnútra Pittner a minister spravodlivosti Čarnogurský niekoľko mesiacov diskutujú o jeho imunite. Nemôžete prehliadať, že politická objednávka od politikov, ktorí najskôr povedali, že Krajči je vinný, a potom našli jedného lokaja v osobe ministerského úradníka Ivora a ten hľadal vyšetrovateľky, ktoré sa podpísali pod paškvil, ktorý sa vám dostal do mandátového a imunitného výboru. Vy nemôžete prehliadať, že vyšetrovateľky nemali "šajnu" o problémoch a že ministerský úradník ich doplňoval, tak ako to vypovedali svedkovia z radov členov mandátového a imunitného výboru. Vy nemôžete prehliadať, že napríklad dnes rozprášila polícia pokojnú demonštráciu pred parlamentom, keď sa polícia Slovenskej republiky postavila proti občanom vlastného štátu. To znamená, vy nemôžete obchádzať túto klímu, ktorá v tejto spoločnosti panuje. Nemôžete obchádzať zjavné protizákonnosti porušovania právnych a demokratických noriem tejto spoločnosti a nemôžete si pred tým schovať hlavu do piesku. To jednoducho nie je možné.

    Ja vás takého nepoznávam. Vaše vystúpenie bolo podľa môjho názoru absolútne alibistické s tým, že chcete dať do rúk spolitizovaným fanatickým príslušníkom polície, ktorých vybral Pittner a Ivor, ministerský úradník, ktorí v rozpore s elementárnymi pravidlami slušnosti dávajú verejnú politickú objednávku a nútia vyšetrovateľov, aby podpisovali ich paškvily. A vyšetrovateľky o tom nemali "šajnu" a nemali tam ani dokumenty, ktoré svedčia o Krajčiho nevinne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    musím reagovať na predsedu nášho výboru.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Viem, že viacerým je to do smiechu, ale dovoľte mi, aby som pripomenul niektoré skutočnosti. Nebudem hovoriť o tých dvoch kauzách, pán Pittner a Langoš, pretože tie sa riešili podľa starého rokovacieho poriadku. Podľa nového rokovacieho poriadku sa riešila otázka pána poslanca Belana. A keď už tu spomínal pán predseda, že má tieto spisy pred sebou, teda tieto správy, tak chcem znova odcitovať: "Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru riaditeľa vyšetrovania Policajného zboru o predloženie vyšetrovacieho spisu vo veci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Jána Belana. Vyšetrovací spis bol doručený Mandátového imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 1997. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi dňa 2. októbra 1997 sa oboznámil s touto žiadosťou" a tak ďalej. K tomu len pripomínam, že v tom výbore pôsobili aj poslanci Jozef Moravčík, Michal Benčík, Pavol Hrušovský, Mária Ďurišinová, Dušan Macuška - všetko právnici.

    A keď ešte otvoril otázku pána Nagya, samozrejme, toto sa prerokúvalo vo výbore, bol som overovateľom, tak veľmi dobre o tom viem, len nedostalo sa to do pléna. Vyplýva zo záznamu policajnej hliadky Mestského oddelenia Policajného zboru Staré mesto-východ Bratislava: V noci z 28. na 29. 10. 1994 o 1.45 hodine na Dunajskej v Bratislave hliadka zastavila osobné vozidlo, ktoré jazdilo po celej šírke vozovky, a to bez osvetlenia. Kontrolou vodiča zistila, že ide o Ladislava Nagya, trvale bytom a tak ďalej. Počas kontroly hliadka dychovou skúškou zistila, že vodič pred jazdou požil alkoholické nápoje. Detekčná trubička...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Belohorská. Po nej pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja som už v predchádzajúcom vstupe a v reakcii na vystúpenie pána poslanca Šebeja práve zdôraznila to, čo nám teraz vysvetlil aj pán predseda mandátového a imunitného výboru, ten rozdiel medzi týmito druhmi imunít. A práve preto si myslím a presne chápem jeho rozpoloženie, v ktorom je. Keď posudzujeme imunitu človeka, ktorý jednoducho rozhoduje v moci štátnej a v moci úradnej. Ani sa nedivím, že tu dnes nesedí ani jeden z ministrov, hoci si myslím, že pre nich by to bola vynikajúca škola a praktické cvičenie, čo majú robiť. Lebo ak sa uplatní zákon o takzvanom agentovi provokatérovi, tak by som presne vedela povedať riaditeľom odborov alebo jednotlivých sekcií na ministerstvách: Podsuňte len pánu ministrovi nejaký papier, že je všetko v poriadku, aby podpísal rozhodnutie, ak aj to nebude v súlade so zákonom. Vidíme, že ministri majú taký nabitý program, že ich šoféri sú povinní aj o pol druhej nasadať do auta a s nimi proste chodiť na jednotlivé akcie. Chápem ich, to sú veci, ktoré súvisia s ministerskou funkciou. Nejdem si tu robiť posmech a viem, čo to znamená aj sa zúčastniť plesu, aj otvárať rôzne dobročinné akcie. Jednoducho má to význam, ktorý je spojený so štatútom ministra. Len si treba uvedomiť, začo tu chceme trestať budúcich ministrov.

  • Pán poslanec Tkáč. Po ňom pán poslanec Brhel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som vystúpiť k vystúpeniu pána poslanca Sopka, pretože on ako predseda výboru, predkladajúc správu, vlastne otvoril rozpravu k tejto téme. Chcel by som zvýrazniť, že rokovanie mandátového a imunitného výboru predsa len sa nieslo v atypickej situácii, a to v tej, že v tej istej kauze je podanie na Ústavný súd od generálneho prokurátora z 28. januára tohto roku a je podanie skupiny poslancov za HZDS o tom, že sú v spore. Dokumentuje o tom aj priebeh tejto rozpravy, že táto skupina poslancov skutočne je v spore vo veci, či predseda v zastúpení prezidenta republiky môže zrušiť už právoplatné rozhodnutie o amnestii. V tom boli špeciálne podmienky, v ktorých mandátový a imunitný výbor vystupoval. A nechcem teraz obhajovať pána predsedu výboru Sopka, ale plne ho chápem v tom, že on vlastne tlmočí stanovisko výboru ako celku, že je povinný toto stanovisko tlmočiť. Ja to absolútne rešpektujem, len by som chcel ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, že podľa § 141 rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku mandátový a imunitný výbor podáva správu o svojich zisteniach. Čiže aj pre budúcnosť nie je možné hlucho, slepo prebrať správy od vyšetrovateliek a od vyšetrovateľov, ale má právo aj zisťovať mnohé skutočnosti. A medzi iným naši poslanci aj upozornili, že je tu podanie na Ústavný súd.

    A viete, čo ma mrazí na celej veci vo vzťahu k mandátovému a imunitnému výboru? Že z ôsmeho radu pán poslanec Osuský už dopredu avizoval dnes dopoludnia, že budú ďalšie prípady, že tu je pripravený seriál takýchto káuz, ktoré budú zrejme až do najbližších volieb vyťahovať čiernosúkenníci, ktorí si nevedia dať rady s demokraciou a vedia len robiť zlo v tejto krajine.

  • Pán poslanec Brhel. Po ňom pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem.

    Rovnako chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Sopka, teda na to posledné, ktoré mi pripomína tak trochu aj tie predchádzajúce, pretože sa dáva do polohy skoro Poncia Piláta, ktorý si umýva ruky a hovorí, to nie je moja vec. Uviedol, že tie správy sú veľmi dobré, ale že tu čosi iné nie je v poriadku. Tak ja neviem, čo iné tu nie je v poriadku, keď sa mám rozhodovať na základe týchto správ.

    Určite to nemáte jednoduché, ale je nekorektné sa stavať do polohy človeka, ktorý raz hovorí tak, raz trošku onak. Neviem, ako ste hlasovali v mandátovom a imunitnom výbore v prípade, alebo v kauze Polka. Tu ste verejne povedali, že budete hlasovať proti, ale nie na základe čoho budete hlasovať proti, keď tá správa, ktorú ste predložili, jednoznačne hovorí o tom, že treba vydať Gustáva Krajčiho na trestné stíhanie, a žiadne iné argumenty z tej správy nie sú uvedené. To by ma tiež zaujímalo, prečo budete v tej kauze hlasovať proti, keď tá správa jednoznačne hovorí a presvedčuje nás všetkých, že je vinný a že ho treba vydať na trestné stíhanie.

    Ďalej, vy ste predsa ustupovali z vlastných pozícií niekoľkokrát. Najskôr ste povedali, že správa bude až v marci, lebo že je potrebné ju dobre pripraviť, ale potom ste celý proces urýchlili a pripravili ste oveľa skôr. Vy ste predsa trvali na tom, aby bol vyšetrovací spis. Možno budem nepresný, aj z toho ste ustúpili. Ale uvediem paralelu, určite budem nepresný, ale proste len na priblíženie toho, čo je to sloboda prejavu alebo práca s informáciami, je možno aj prípad Clintona, keď správa, ktorá mala objem možno niekoľko kilogramov, desiatok kilogramov, bežala na internete a mohol si ju prečítať každý. Neviem, prečo sa tak strašne bojíte toho, aby vyšetrovacia správa, ak existuje a je korektná, bola predložená, aby si ju poslanci mohli prečítať. Nevidím najmenší dôvod, aby to tak nebolo. A bránite sa tomu ukrutne už druhý týždeň. Čiže to by som poprosil vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek.

    Pripraví sa pán poslanec Hudec ako posledný s faktickou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na vyjadrenie pána poslanca Sopka by som chcel poznamenať, že stále nie je zodpovedaná základná otázka o uskutočnenom alebo zmarenom referende. Keďže nie je možné ani hlasovať o tom, či si myslia poslanci, že referendum bolo zmarené, alebo nie, ako môžu potom poslanci hlasovať o zodpovednosti poslanca, o jeho imunite za podozrenie za zmarené referendum? Ešte raz sa pýtam: Bolo zmarené referendum alebo sa uskutočnilo? Predsa občan neprávnik so zdravým sedliackym rozumom nemá túto základnú informáciu. Ako jednoducho potom môže posúdiť správnosť alebo nesprávnosť posúdenia, rozhodnutia Národnej rady v tomto prípade?

    Ďakujem pekne.

  • Vážení, ak dovolíte, vo vystúpení pána predsedu výboru Sopka sa neobjavil jeden veľmi vážny argument, ktorý sa tu už opakoval, a priam, by som povedal, sa zakryl niektorými jeho argumentmi. Predstavte si, že príde k odobraniu imunity poslanca. Poslanec pôjde na vyšetrenie. Pôjde na súd. A ten súd vyhrá. Teraz sa pýtam: Kto a akým spôsobom odškodní dobré meno tohto človeka, politika, keď už sa všetko toto na ňom vykonalo? Ja sa vážne pýtam: Čo s tým potom urobíme? Tu nejde o rehabilitáciu toho, ktorý povedzme bude zavretý, a keď sa zmení politická situácia, prestanú diktovať cudzie mocnosti tomuto parlamentu, že príde k normálnej rehabilitácii. Pýtam sa: Čo sa stane vtedy, keď sa tento poslanec očistí pred súdom? Ako mu vrátite jeho dobré meno? Pýtam sa: Aké právo má tento parlament podsúvať verejnosti rozličnými postupmi také skutočnosti, ktoré vytvárajú dojem zlého mena pred verejnosťou? To sa stalo opakovane. A ja sa pýtam: Čo potom s tým urobíme?

    Dokonca si dovolím povedať ešte jednu myšlienku, ak sa neurazíte, vážení páni poslanci z vládnej koalície, môže prísť aj k takej paradoxnej situácii, že presne v tej istej kauze bude stíhaných niekoľko primátorov a starostov, ktorí naozaj nedodržali zákon, a rozhodnutie podľa zákona, ak sa rozhodne v prospech pána exministra Gustáva Krajčiho. Čo potom budeme robiť s tým? Sedí tu aj poslanec, a nie jeden, ktorý je v tom enormne zainteresovaný. Čo potom s tým urobíme?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mušková je ako ďalšia prihlásená do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v úvode chcem protestovať proti tomu, že sa dnes v parlamente obmedzili práva poslancov. Dnes sa obmedzili práva aj občanov, pretože dnes vonku demonštrujúcich občanov surovo zbili a násilím rozohnali. Tých občanov, ktorí sa domáhali len toho, čo každému občanovi v demokratickom štáte patrí, domáhali sa ľudských práv. Je to tak veľa, čo občan na Slovensku žiada?

    Vážení páni poslanci z vládnej koalície, tento bod programu, s ktorým sa tak ponáhľate, že ste kvôli nemu ochotní porušovať zákon o rokovacom poriadku a že sme museli o ňom nedôstojne rokovať v noci, je právnickým problémom a predovšetkým politickou kauzou vyrobenou na objednávku. Nie som právnička, ale každému laikovi, ktorý dokáže byť nad problémom, musí byť jasné, a potvrdil to aj Najvyšší súd, že referendum, tak ako bolo vyhlásené pánom prezidentom, nebolo v súlade s ústavou. Nakoniec tu vlastne nešlo ani o referendum, ale o dve referendá. Jedno referendum, ktoré vzišlo z uznesenia Národnej rady o NATO, a druhé referendum o priamej voľbe prezidenta, ktoré vzišlo z petícií občanov.

    Počiatok celej vyrobenej kauzy je v tom, že pán prezident na požiadanie vtedajšej opozície a proti všetkým právnym normám i logike spojil tieto dve referendá do jedného referenda a všetky otázky na jeden papier. Tu sa porušili ľudské práva a sloboda rozhodovania občanov. Tu sa donucoval občan, ktorý sa chcel zúčastniť iba jedného referenda, aby bol zaregistrovaný do druhého referenda, hoci sa k nemu nechcel vyjadriť. Kde bola vtedy vaša demokracia? Kde boli neštátne organizácie bojujúce za ľudské práva? Kde boli nezávislé médiá, ktoré mali upozorniť na porušovanie práv občana? Navyše o štvrtej otázke Ústavný súd vyriekol, že je v rozpore s ústavou.

    Keby ste sa vžili do pozície pána ministra Krajčiho, určite by ste v tejto situácii a pri týchto skutočnostiach konali ako on. V minulom volebnom období boli predložené návrhy na zbavenie imunity viacerým pánom poslancom z opozície, vtedajšej opozície. Tieto prípady neboli síce politickými, ako je to teraz. Ale bolo možné, že by sa z nich politické kauzy vyrobili, ako napríklad spomínaný pán poslanec Nagy, a preto som za zbavenie imunity nikdy nehlasovala. Takýto návrh, ako viete, ani nikdy Národná rada v minulosti nepodporila. Som presvedčená, že takéto kauzy Slovenskej republike škodia. Zdá sa však, že sa situácia obracia, že vládnej moci vyhovujú. Vyhovuje dehonestácia Slovenska. Sú tu jasné signály. Jedným z nich je zrušenie amnestie. Ďalším sú vyhlásenia, ktoré sa tu vypustili pri správe SIS o ohrozovaní okolitých krajín Slovenskom. Takéto vyhlásenia nemohli vzniknúť v žiadnej zdravej hlave, teda v hlave so zdravým rozumom.

    Nakoniec samotné susedné štáty pravdivosť týchto vyhlásení nepotvrdili. Najhoršie je to, že sa takéto sebazničujúce výmysly šíria so súhlasom vládnej moci. Nedá sa to ináč označiť, iba ako úmysel o deštrukciu štátu. A zrejme v tomto štýle a s týmto úmyslom sa tu spúšťajú politické procesy napriek tomu, že zbavenie imunity poslanca za tých skutočností, ktoré tu odzneli a ktoré fakticky jestvujú - rozsudok Najvyššieho súdu, amnestia je v absolútnom rozpore s právom. A tento úmysel sa stane skutočnosťou, ak, vážení kolegovia, tento precedens a nezákonný návrh odsúhlasíte.

    Mohla by som tu hovoriť o ďalších sebazničujúcich krokoch, ako napríklad obídenie Benešových dekrétov a odovzdanie štátnej pôdy obciam na juhu Slovenska. Viem si predstaviť, čo sa s pôdou v obciach s väčšinovým zastúpením maďarskej menšiny v obecných zastupiteľstvách stane. To je krok vlády, ktorý je v programovom vyhlásení a ktorý sa pripravuje.

    Chcem vás, vážení koaliční poslanci, poprosiť, neodštartujte novú kapitolu histórie Slovenska, ktorá môže predznamenávať aj začiatok jeho konca. Táto kauza je síce pre mnohých z vás zrejme už rozhodnutá. Mnohí z vás sú presvedčení, že odobratie imunity nie je veľké previnenie voči svedomiu. Zrejme si myslíte, že žiaden súd neodsúdi pána exministra Krajčiho. Veď ktorý súd ešte môže vyniesť rozsudok v tejto veci, keď Najvyšší súd už rozhodol, a v jeho prospech? Niektorí si myslíte, že sa za nás niečo podobné stalo, keď pán poslanec Gaulieder odišiel z parlamentu. Ale pán poslanec sám podpísal vzdanie sa mandátu. Nikto ho k tomu nenútil. A on sa ani nikdy netajil, že to podpísal dobrovoľne. A nikto ho neodsúdil v parlamente na chodenie po súdoch, špinenie v médiách, na nactiutŕhanie.

    Pokiaľ sa nebude zasahovať do súdnictva z politickej moci a zastrašovať sudcov, žiaden súd pána poslanca Krajčiho neodsúdi. Ale čo ak sa zastrašovať bude? Čo ak tak, ako už teraz sa predložili návrhy o zbavení sudcovstva sudkyniam do parlamentu? Čo ak sudca pod politickým tlakom odsúdi nevinného človeka, pretože vy ste v parlamente ani len nepočúvali jasné argumenty, ktoré tu odzneli od našich pánov právnikov, pána Brňáka, Cupera, Kandráča, ktorí tu jasne dokazujú, že ten človek, ktorého vy chcete zbaviť imunity, sa ničím neprevinil. Spomínaní právnici poukázali na právne nezmysly a nedostatky vášho obžalovacieho materiálu, ale vy vo svojej väčšinovej namyslenosti na tieto argumenty ani len nereagujete. Veď vy ste nedokázali, napriek tomu, že ste sa na to dva roky pripravovali, ani predložiť presvedčivú usvedčujúcu správu.

    Je pravda, že pred voľbami mnohí z vašich politických predstaviteľov i mnohí z vás sľubovali pomstu a nenávisť. A je skutočnosť, že spojením sa vašich strán môžete tento program realizovať, vlastne ho už realizujete. Z HZDS robíte černochov a v spoločnosti všetkými možnými prostriedkami vzbudzujete proti nemu rasizmus. Aby to zdanie, že sme hodní nenávisti, bolo dokonalé, ničíte všetko, čo tu bolo v tejto spoločnosti dobre postavené. Bola to trebárs ekonomika, rôzne rozvojové programy, ako napríklad diaľnice. Len preto, že ste ich v predvolebnej kampani paradoxne zneužili proti tým, ktorí ich stavali, treba ich výstavbu utlmovať? Sme nepoučiteľní? Musíme každou zmenou všetko rozbiť, aby sme stále začínali od nuly? Chcela by som vás všetkých poprosiť, nevyrábajte sústavné kauzy.

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, prosím, nevykrikujte z lavíc na pani poslankyňu Muškovú.

  • Keď máte vládu, začnite vládnuť. Treba riešiť problémy. Občania to od vás očakávajú. Ak skutočne niekto z nás porušil zákon, dajte tieto vám známe skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní. Tie sú tu od toho. A nech sa ministri a parlament nehrajú na sudcov a nech sa nevynášajú predčasné rozsudky. Už sa konečne prestaňte tváriť ako demokrati, keď nimi nie ste.

    V úvode som túto kauzu, v ktorej chcete zbaviť poslanca imunity, nazvala právnou a predovšetkým politickou. Má však ešte jeden rozmer - historický. Tu sa nedelíme na my a vy. Tu sme jeden parlament, v ktorom otvárate Pandorinu skrinku, z ktorej to, čo vyletí, môže pohltiť aj vás.

    Vážení kolegovia, v konečnom dôsledku však tento veľký tresk, táto obrovská dymová clona má slúžiť jedinému - zakryť vaše činy, ktoré pripravujete a o ktorých zmätená, zastrašená spoločnosť dostáva minimálne informácie. Všetko je to o tom, že katastrofálna ekonomická situácia Slovenska, ktorú iba predstierate a všetkými prostriedkami chcete navodiť, má slúžiť k jednému - k reprivatizácii, aby ste sa dostali späť k majetku, ale najmä k masívnemu výpredaju našich strategických podnikov do zahraničia. Už ste ohlásili predaj telekomunikácií strategickému partnerovi.

    Prečo dávať podnik, ktorý prináša do rozpočtu čistý zisk, súkromníkovi a prečo do zahraničia? Napokon telekomunikácie poskytujú službu i verejnoprávnym inštitúciám - Slovenskej televízii a rozhlasu. Ako chcete chrániť záujmy štátu, keď éter bude patriť zahraničnému majiteľovi, ktorý potom môže ovplyvňovať i tieto inštitúcie? Predpokladám, že taký istý osud sa pripravuje i energetickým podnikom, bankám a ďalším inštitúciám. A keď sa táto dymová clona rozplynie, Slovensko zistí, že je banánová republika, a bojím sa, že sa slová nášho významného básnika, ktorý povedal o voľbách, že "Slovensko sa zachovalo ako veľryba, ktorá sa vyhadzuje na breh a pácha samovraždu", stanú skutočnosťou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Kalman, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Lexa, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Keltošová. Končím ďalšie faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    V nadväznosti na to, čo povedala pani poslankyňa Mušková, dávam procedurálny návrh, aby zajtra ráno prvým bodom nášho rokovania bola informácia pána ministra vnútra o zákroku polície dnes pred parlamentom. Zdôvodním to týmto: Osobne si vysoko vážim prácu policajtov, uvedomujem si, v akých zložitých podmienkach pracujú, uvedomujem si, aká je náročná ich práca, a preto by bolo zlé, keby sme ich osočili z toho, čo v konečnom dôsledku nespravili. Na druhej strane si vysoko vážim ľudí a možno ešte viacej tých, ktorí pred parlament prišli, ktorí prišli demonštrovať svoj názor, ktorý im vyplýva z ústavy, ktorí prišli vyjadrovať svoju obavu z budúcnosti, ktorí prišli vyjadrovať ten nepokoj, ktorý sa dnes v parlamente koná. A preto by som bol veľmi nerád, keby sa takýmto ľuďom akýmkoľvek spôsobom ublížilo. Preto žiadam, aby pán minister Pittner nás prišiel informovať, ako to vlastne dnes pred parlamentom bolo.

    Ďakujem.

  • Rád by som reagoval na tú časť vystúpenia pani poslankyne Muškovej, v ktorej sa dotkla zákroku polície voči demonštrantom pred parlamentom počas dnešného dňa. Bol som sa niekoľkokrát pozrieť vonku na tú demonštráciu, videl som, že policajti...

  • Panie poslankyne, páni poslanci, žiaľ, toto nebolo predmetom vystúpenia pani poslankyne...

  • Hlasy z pléna.

  • Bolo, spomínala to tam, preto práve na to reagujem.

    Chcel by som povedať len jedno, tí policajti si počínali veľmi korektne, keď som tam bol. Neviem, čo bolo potom, keď som odišiel, to neviem posúdiť. Ale jednu vec viem posúdiť, vážené dámy a páni poslanci, že keď sme pred 13.00 hodinou prichádzali, skupina poslancov na zasadnutie, tak táto skupina demonštrantov nás hrubými, oplzlými výrazmi napádala, vyhrážala sa fyzickým násilím. A to by som si v mene svojom aj ostatných kolegov, ktorí prichádzali na to zasadnutie, vyprosil, pretože týchto ľudí sme nepoznali, nikdy sme ich nevideli a ničím sme im nikdy neublížili. Nikomu neupierame právo na demonštráciu, ale musí prebiehať takým kultúrnym spôsobom, ako v demokratických krajinách je zvykom. To znamená prejavovať svoju vôľu nie hrubými, oplzlými nadávkami a vyhrážkami, tak ako to robili dnes priaznivci HZDS. Ak chcú takýmto spôsobom prejavovať svoju vôľu, tak nech si ju idú prejavovať tam, kde sa spravidla stretávajú a takýmto spôsobom reagujú, to znamená do športovej haly na Pasienkoch.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Muškovej v tej časti, kde spomínala aktivity Policajného zboru Slovenskej republiky proti občanom Slovenskej republiky.

    Viem, že podstatná väčšina policajtov, ktorí boli vonku, si plnili svoje úlohy, tieto úlohy im však dali nadriadení. Je pravdou, že dve hodiny bola demonštrácia pokojná, a tiež je pravdou, že potom prišiel akýsi pokyn zhora, neviem, či od pána ministra, alebo od prezidenta Policajného zboru, alebo niektorého iného vysokého funkcionára polície, na základe ktorého polícia rozprášila občanov Slovenskej republiky. Boli tam aj prípady, keď občanov Slovenskej republiky policajti obuškami búchali po prstoch a podobne, čo je taktiež po prvýkrát v dejinách republiky, že takýmto spôsobom v tomto, zdá sa, policajnom štáte, ktorý tu nastupuje, sa správajú policajti, ktorí by mali chrániť zdravie a bezpečnosť občanov Slovenskej republiky spôsobom, ktorý naozaj pripomína najhrubšie praktiky totalitárnych režimov.

    Chcem taktiež nadviazať na tú skutočnosť a na dokreslenie stavu vám chcem oznámiť k tej časti, kde hovorila pani poslankyňa ohľadne neriešenia sociálnych a ekonomických vecí, chcem zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky namiesto 100-percentného zvýšenia miezd zdvihla 100-percentne reálne ceny za chvíľku, 100-percentne zdvihla nezamestnanosť a jediným programom tejto vlády je kriminalizácia svojich politických oponentov, čo nepochybujem o tom, že občania Slovenskej republiky evidujú a občania Slovenskej republiky zvážia svoj ďalší postup proti tejto protiobčianskej vláde.

  • Pani poslankyňa Podhradská. Po nej pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala na vystúpenie pani poslankyne Muškovej najmä v tej časti, kde hovorila naozaj o smutných udalostiach, ktoré sa odohrali pred budovou nášho parlamentu. Myslím si, že by nás nemalo až tak veľmi prekvapovať, že k tomuto zásahu voči demonštrujúcim občanom dnes došlo. Je to v podstate len súčasť všetkého, čo sa v našej spoločnosti deje. Aj polícia vlastne uplatnila prostriedky, ktoré má k dispozícii, a to, akým spôsobom ich uplatnila voči demonštrujúcim občanom, je presne v intenciách toho, čo robí vládna koalícia v parlamente.

    Dnes ste si prostredníctvom ústavnoprávneho výboru vymysleli výklad rokovacieho poriadku, ktorý sa usiluje na ústa opozičných poslancov nalepiť náplasť, aby hovorili čo najmenej, aby hovorili čo najmenej o veciach, ktoré sú veľmi nepríjemné.

    Pred budovou parlamentu polícia rozháňa demonštrujúcich. Vo verejnoprávnych médiách sa dejú veci, keď sa zabraňuje napríklad poslancovi Lexovi zúčastňovať sa na reláciách, kde mu účasť bola prisľúbená, resp. bol o ňu sám týmito verejnoprávnymi médiami požiadaný, ale vždy potom na zásah kohosi veľmi podivného, anonymného z úzadia nakoniec príslušné médium účasť pána poslanca v týchto reláciách odvoláva. Jednoducho sa bojíte pravdy, bojíte sa pravdy na všetkých poliach spoločenského života, či v parlamente, či pred budovou parlamentu, alebo v médiách. Ale my sme tu aj na to, aby sme tú pravdu občanom pripomínali a budeme ju pripomínať aj vám. Aj keď vám je to nepríjemné.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k vystúpeniu pani poslankyne Muškovej.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že toto rokovanie vojde do histórie tohto parlamentu, pretože sa mi zdá, že celá koalícia ako taká znefunkčňuje parlament. Chcem poukázať na to...

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, zbytočne sa smejete, dnes ráno vás nebolo ani 76. Pol dňa sme zabili tým, že ste sa zháňali po chodbách. A je vás 93. Tak kto znefunkčňuje parlament? Čím? Tým, že my tu sedíme a diskutujeme, alebo tým, že vy chodíte po kávičkách a po bufetoch alebo si vybavujete svoje kšefty? Takže si vstúpte do svedomia a zúčastňujte sa rokovania parlamentu, za čo vás občania platia. To je po prvé.

    Po druhé, páni poslanci, takto predložené argumenty, ako tu odznievali postupne od pána Krajčiho, od členov mandátového a imunitného výboru, skutočne zastierajú len tú skutočnosť, že nie ste v stave riešiť sociálne a ekonomické problémy krajiny, že jednoducho neviete vládnuť. Tak ako sa neviete zúčastniť aspoň 76 na rokovaní parlamentu, tak vaša vláda je neschopná dohodnúť sa, koaličná rada ju už zrejme nestačí usmerňovať, jednoducho potrebujete ťahať čas. Som veľmi zvedavá napríklad, páni poslanci, kedy príde do parlamentu tak dlho sľubovaný zákon o minimálnej mzde, lebo aj to zaujíma občanov, kedy dáte do parlamentu návrh zákona o garančnom fonde, lebo aj to zaujíma občanov, aké opatrenia budete prijímať v znižovaní nezamestnanosti v strojárskych podnikoch, lebo aj to zaujíma občanov.

  • Pani poslankyňa, poprosil by som vás, keby ste reagovali na pani poslankyňu Muškovú.

  • Hovorím o tom, čoho je schopný alebo neschopný tento parlament, to hovorila aj pani Mušková. A ja tvrdím, že tento parlament, koalícia nie je schopná ani sa zúčastňovať rokovania v počte 76. Takže o tomto je dnešné rokovanie. A aj napriek tým reštrikciám, ktoré ústavnoprávny výbor urobil, my sa budeme vyjadrovať.

  • Pani poslankyňa Belohorská ešte bola prihlásená.

  • Ďakujem pekne.

    Ja na doplnenie a reakciu, prečo sú občania pred budovou parlamentu, chcem prečítať denník Sme z 29. 5. 1997. Útok na slovenskú korunu sa podľa analytikov ešte ani nezačal, a to sa hovorilo o mimoriadne slabej korune, keď sa jeden americký dolár predával za 34 Sk. Dnes po troch mesiacoch vlády, ktorá vzišla z posledných volieb, máme taký výsledok, že dolár sa predáva za 40 Sk. Koruna oslabla, fabriky sa zatvárajú. A presne to, čo povedala aj iná reagujúca poslankyňa na pani poslankyňu Muškovú, ľudia sú v neistote. Ľudia sú vo veľkej neistote, pretože sa im ponúkajú hry a neponúkajú sa riešenia. Jednoducho sa musíme naučiť, aby sme v parlamente hovorili o veciach, o ktorých treba.

    Vy ste to povedali, že hráme na čas, ale ja som presvedčená o tom, že vy ste mali rozhodnuté už 21. mája 1997. A prečítam vám rozhodnutie senátu Ústavného súdu: "Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o otázke uvedenej v prvej časti písm. b) vo štvrtom bode rozhodnutia odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda." Takže sa pýtam, kto rozhodol zle v otázke referenda, keď minister Krajči požiadal 20. mája prezidenta o odloženie referenda, pokiaľ sa v danej veci nerozhodne?

  • Panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetci poslanci prihlásení s faktickými poznámkami.

    Dovoľte mi v krátkosti zareagovať na procedurálny návrh pána poslanca Kalmana. V prvom rade, pán poslanec Kalman, vo faktickej poznámke nie je možné podávať procedurálne návrhy. A okrem toho vy navrhujete rozšíriť rokovanie tejto schôdze o ďalší bod programu. Aj v zmysle § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku sa však tak môže stať iba vtedy, ak o to požiadajú tri poslanecké kluby.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    skôr než pristúpim k vlastnej téme vystúpenia, dovoľte mi, aby som povedal, že pán Ošváth nehovoril pravdu, luhal vo veci oplzlých urážok zo strany ľudí zúčastnených pred Národnou radou. Ja som tiež prichádzal o jednej hodine, prichádzal som s celou skupinou koaličných poslancov. Tam nepadli žiadne urážky, žiadne nadávky. Výhrady áno, ale na to tí občania tu prišli, aby vyjadrili svoj názor. Na to majú svoje občianske ústavné právo.

    A takisto mi dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, čo prišlo následne po dvoch hodinách v podstate pokojného státia, pretože tí občania ďalej nepristúpili než k schodu Národnej rady, kde ich policajti pustili, ale následne po dvoch hodinách celkom nezmyselne prišlo k zaútočeniu nie z dôvodu tých policajtov, tých chlapcov, ktorí tam stáli, ale na dodatočný pokyn, ktorý prišiel odinakadiaľ. Takže k následným akciám tu prišlo. Bol som tam, bol som svedkom týchto akcií.

    Dámy a páni, k samotným kauzám, tak ako sú tu predkladané mandátovým a imunitným výborom, z mojej strany je takmer bezpredmetné sa vyjadrovať, pretože z vecnej stránky tu odzneli všetky argumenty o tom, že ide o kauzy vyložene spolitizované, vyložene inštruktážne pripravené. Ak dovolíte, z úst tu neprítomného bývalého člena Výkonného výboru Komunistickej strany a bývalého šéfa Ústavu marxizmu-leninizmu, nechtiac, som 17. februára počul vysvetlenie o jeho údajnej nemožnosti byť 18. februára, teda nasledujúci deň tu v Národnej rade, z dôvodu historického prielomu, ktorý sa tu má uskutočniť. Z dôvodu historického prielomu, tento pojem som si ja nevymyslel, ten vyšiel z jeho úst.

    Takže 18. februára sa mal v Národnej rade uskutočniť historický prielom. Pýtam sa: Aký? Odobratie poslaneckého mandátu legitímne zvolenému poslancovi? A to na základe čoho? Na základe dvoch protiústavných krokov? Prvý protiústavný krok prezidenta Michala Kováča, ktorý nemal a nemá oprávnenie na zlúčenie dvoch referend do jedného. Urobil jednoznačne protiústavný krok, pretože toto bol krok, ku ktorému Michal Kováč ústavné právo nemal. Druhý protiústavný krok - zrušenie amnestie prezidenta republiky Mikulášom Dzurindom, zastupujúcim prezidentom. Ani na toto Mikuláš Dzurinda ústavné oprávnenie nemá, pretože zastupujúci prezident nemá právo rušiť a namietať udelenú amnestiu podľa ústavy. Tú možno len udeliť, nie rušiť.

    Takže my sa tu bavíme na báze dvoch protiústavných krokov bývalého prezidenta a súčasného zastupujúceho prezidenta. O ďalšej kauze je smiešne sa vyjadrovať, pretože má podmienečný spôsob. Na poslanca Gustáva Krajčiho sa znáša žaloba z dôvodu, že by vznikla škoda. Tak sa pýtam, na základe opilosti vodiča by mohlo vzniknúť zabitie chodca. Je to taká istá kauza?

    Dámy a páni, ten historický prielom tu je čosi trošku iné. Za historický prielom ja považujem aj vedenie schôdze 17. februára, tak ako to viedol predseda Strany maďarskej koalície a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Bugár. Vedenie schôdze prekypovalo grobianstvom, intoleranciou, neprofesionalitou, porušením zákona o rokovacom poriadku, prerušovaním vystupovania poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, vypínanie ich mikrofónov, odoberanie ich slova. Dámy a páni, to bola arogancia skutočne primeraná Uhorskému snemu.

    Prečo sa tu my tým zaoberáme a prečo sa nezaoberáme napríklad vlastizradnými rokovaniami príslušníkov Strany maďarskej koalície v Budapešti 20. a 21. februára 1999. Videli sme to v televízii a počuli sme to, čítali sme správy, čo sa tam rokovalo? Tam sa rokovalo v rozpore s ústavou tohto štátu, v rozpore s poslaneckými sľubmi poslancov zo Slovenska, ktorí tam sedeli, tak o tom sa teda bavme, pretože toto je skutočne vlastizradné konanie.

    Ten historický prielom, ktorý tu bývalý šéf Ústavu marxizmu-leninizmu avizoval, je v podstate nie historickým prielomom, ten tu už raz uskutočňovaný bol, a to v rokoch 1946, 1947, v päťdesiatych rokoch, keď takisto boli odpratávaní zo slovenskej scény pronárodní politici, slovenskí politici, a to zinscenovaním politických procesov, ktoré boli dopredu oznamované - presne ako teraz - vinníci, boli dopredu takisto oznamovaní a tresty takisto boli dopredu oznamované. Vtedy sa uskutočňovali aj podpisové akcie pracujúcich v prospech nemilosrdného zúčtovania s rozvracačmi republiky. Nepochybujem o tom, že podobné akcie rozkrúti aj grémium tretieho sektora pod šéfovaním Pavla Demeša, budú sa zbierať podpisy o zúčtovaní s týmito súčasnými rozvracačmi súčasnej republiky.

    Ale to by sa ešte nemalo zabudnúť na ďalšie okruhy vecí. Rad politikov v tom čase aj teraz sa jednoducho nezmestil do toho formátu. Tí, ktorí sa do toho formátu nezmestili, tak boli odprataní definitívne. Vladimír Clementis bol obesený, Ján Masaryk bol vypadnutý z okienka kúpeľne, cez ktoré sa, chudák, nevládal ani za živa prepchať. Ján Ducký bol zastrelený v súčasnosti. Takže istý prielom tu skutočne nastáva, a to je kriminalizácia všetkých osobností, ktoré sa zaslúžili o túto súčasnú štátnosť. Vy potrebujete tieto osobnosti kriminalizovať, zoškandalizovať, odsúdiť a strčiť do väzenia ako obyčajných zločincov. Toto je hlavný zámer a cieľ, a nie tie nezmysly, ktoré tu počúvame zo správy mandátového a imunitného výboru.

    Dámy a páni, v súčasnej vládnej koalícii, tak ako sa tu pozerám na tento poslanecký zbor, dominujú dva fantastické veci. Prvá - nenávisť. Vám z očí pozerá taká nenávisť, že mi je z toho nevoľno.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Druhá - vo vašich očiach nevidím nič iné, iba, obrazne povedané, túžbu vidieť odťaté hlavy súčasnej opozície pod gilotínou, obrazne povedané. Veď pozerať sa z mojej lavice na to, ako vy z rozjasanými tvárami sa tu radujete ako deti pri kolotoči alebo pri zmrzline, to je skutočne na silné žalúdky. Páni poslanci, ktorí ste ako mladí poslanci zo Strany demokratickej ľavice, Andrassy, Ištván, nehanbíte sa tu sedieť a rehotať sa z toho, ako sú poslanci zbavovaní imunity? Vy sa nehanbíte za toto? Vy sa ako budete pozerať svojim deťom do tváre, ako sa budete zodpovedať po rokoch za svoje počínanie?

    Dámy a páni, princíp kolektívnej viny, ktorý tu bol vyhlasovaný, už odznel z úst poslanca Vladimíra Palka a Františka Mikloška. Princíp kolektívnej viny, ale veď toto tu takisto bolo pred 50 rokmi. To nie sú žiadne novinky, ani žiadne prekvapujúce objavy. Impozantný bol napríklad výrok Bélu Bugára o tom, že Slovenská informačná služba bola zločinecká organizácia, pretože jej dvaja vedúci predstavitelia sú zatknutí. Čo je to za nezmysel? Kto bol zatknutý? Sú zadržaní. A na základe toho táto organizácia je označená ako zločinecká?

    Tento proces, ktorý prebieha v tejto snemovni, má totiž úplné iné ciele, ako je spravodlivosť. Má to za cieľ predovšetkým zúčtovanie s vtedajšou koalíciou a zlikvidovanie súčasnej opozície. To sú hlavné ciele, tak to priznajte otvorene a nehrajte sa tu na debatu o poslaneckej imunite dvoch poslancov, pretože za nimi prídu ďalší, ďalší a ďalší, veď na to sú ustanovené celé komisie a zostavy vyšetrovateľov, ktoré prehrabávajú archívy a hľadajú ďalších vyšetrovateľov, pričom cieľ je dopredu známy, vinníci sú dopredu označení, tresty sú dopredu oznamované.

    Dámy a páni, mám ešte štyri minúty, keďže vy zakrývate týmto jednu minútu touto scenériou, ktorú tu predvádzate, zakrývate len to, že nie ste schopní zabezpečiť zvýšenie priemerného platu na dvojnásobok, tak ako ste to sľubovali. Nie ste schopní postaviť ročne 14 tisíc bytov, nie ste schopní vytvoriť 150 tisíc nových pracovných príležitostí a stlačiť nezamestnanosť pod 10 %. Práve naopak, teraz ste ju zvýšili na 16,5 %, vyrastie na 20 %. Nie ste schopní zabezpečiť zvýšenie dôchodkov o 50 % hrubej mzdy. Nie ste schopní znížiť dane malým a stredným podnikateľom. Nie ste schopní znížiť daň z príjmu fyzickým osobám s príjmom nad 60 tisíc. Nie ste schopní predĺžiť, poskytnúť rodičovský príspevok do piateho roku dieťaťa. To sú všetko vaše programy. Kde sú? Nie ste schopní z toho splniť ani jednu jedinú vetu, tak to teraz prekrývate takýmito špinavosťami a odoberaním poslaneckej imunity legitímne zvoleným poslancom.

    Dámy a páni, vaším rozhodnutím, nech je akékoľvek, nezmyjete zo seba pocit špiny, neprávosti a toho, že budúcnosť vás nemilosrdne odsúdi, všetkých, ktorí o tom rozhodnete.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Krajči, pán poslanec Húska, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Krumpolec, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Andrassy. Pán poslanec Andrassy má procedurálny návrh. Potom pani poslankyňa Podhradská.

    Vymažte, prosím vás, mená na tabuli. Pani poslankyňa Podhradská bola posledná zapísaná.

    Pán poslanec Benčat, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Cuper, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Delinga, pán poslanec Lexa. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Z prihlásených na tabuli som zachytil, že pán poslanec Andrassy má procedurálny návrh. Pýtam sa, či má ešte niekto procedurálny návrh.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na to, čo sa objavili informácie o tom, ako bola násilne rozohnaná pokojná demonštrácia občanov, ktorá vyplýva z ústavného práva občanov na slovné vyjadrenie názoru, dávam procedurálny návrh, v ktorom navrhujem, aby sa hlasovalo okamžite o tom, aby prišiel okamžite pán minister vnútra, alebo ním poverená osoba (o ktorej práve budeme musieť hlasovať, lebo vystupovať v parlamente môže len minister vnútra), aby vysvetlila všetky okolnosti tohto neprimeraného zákroku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec, dal by som hlasovať o tomto vašom návrhu na zaradenie nového bodu programu na rokovanie tejto schôdze. To je nový bod programu, ktorým chceme rozšíriť aj informácie ministra vnútra. O čomkoľvek je zaradenie nového bodu programu možné iba vtedy, ak sú splnené rokovacím poriadkom stanovené podmienky - návrh aspoň troch poslaneckých klubov.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Reakcia poslanca.

  • Je to pravda, pán poslanec Hudec.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby rozprava k tomuto bodu programu pokračovala aj po 19.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Andrassyho, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz prestávku na večeru, keďže budeme pokračovať aj po 19.00 hodine. Stačí vám hodina?

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem prestávku do 19.30 hodiny. O 19.30 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pokračujeme v prerušenej schôdzi rokovaním.

    Posledný, ktorý vystúpil v rozprave, bol pán poslanec Hofbauer, na ktorého sa s faktickými poznámkami prihlásili tieto panie poslankyne a páni poslanci: pán poslanec Krajči, pán poslanec Húska, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Belohorská, Galbavý, Krumpolec, Keltošová, Podhradská, Benčat, Andrejčák, Tkáč, Cuper, Cabaj, Delinga, Lexa.

    Z prítomných v rokovacej sále prihlásených s faktickými poznámkami je - pôjdem podľa poradia, ako sú prihlásení.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem mať faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera, a to predovšetkým k tej časti, v ktorej sa spomína tento zbytočný incident, ktorý nastal pred budovou nášho parlamentu.

    Priatelia, môžem potvrdiť, bol som dvakrát medzi občanmi demonštrujúcimi pred naším slovenským parlamentom a môžem povedať, že obidva razy sa správali slušne, i keď rozhorčene, ale odhodlane, ako ľudia, ktorí majú svoj názor a tento názor chcú prejaviť. Chcem povedať, že pri prvom stretnutí, najmä keď sa to dialo pred budovou samotného parlamentu bezprostredne, bola dostatočná dištančná vzdialenosť medzi policajtmi a demonštrantmi a veľmi korektné vzájomné vzťahy. Ale keď som sa druhý raz stretol, tak už sa veľmi sťažovali na to, že boli násilím a dosť brutálnym spôsobom rozprášení a odstránení spred budovy. Myslím si, že je to naozaj veľmi ťažké aj pre policajtov, aj pre demonštrantov, pretože, pochopiteľne, každý zastáva svoje stanovisko. A policajti zo začiatku - mohol som konštatovať - sa veľmi korektne správali a zrejme dostali pokyn uskutočniť toto zatláčacie opatrenie. Bolo by dobré, aby sa takýto pokus premiestniť demonštrujúci dav z jedného miesta na druhé robil veľmi opatrne, vzájomne máme o to záujem.

    Priatelia, sociálne napätie bude rásť a nie je možné....

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Ošváth.

    Ešte predtým, pán poslanec Húska, vy dobre viete, že platí zákon o tom, koľko metrov od budovy parlamentu sa môže zdržiavať organizovaná skupina ľudí. Podľa mojich informácií a informácií z Kancelárie Národnej rady nedošlo pri vytláčaní ľudí od priestoru v blízkosti vchodu do budovy Národnej rady k nejakým zákrokom zo strany príslušníkov polície, ktoré by boli bývali nad rámec, ktoré by presiahli mieru únosnosti pri tomto zákroku.

    Pán poslanec Ošváth.

  • Reagoval by som na pána poslanca Hofbauera, ktorý vo svojom rečníckom vystúpení sa dotkol tej skutočnosti, že by sme mali údajne nenávidieť opozíciu. Ja za seba mu môžem rozhodne povedať, že ja voči nemu, ani voči žiadnemu z jeho kolegov žiadnu nenávisť neprechovávam. Naopak, s mnohými z vašich kolegov, pán Hofbauer, mám korektné vzťahy a kedykoľvek aj s vami osobne si ktorékoľvek veci vydiskutujem. Aj keď s vami nesúhlasím, ale vás rešpektujem a budem vždy za to, aby ste si mohli slobodne svoj názor prejaviť. Aby som vám dokázal, že skutočne to myslím vážne, tak som ochotný dokonca uznať jednu skutočnosť, že ste mali pravdu v tom vašom vystúpení, a to konkrétne v tom, keď ste išli dnes do parlamentu, tak tá skupina poslancov po vás nepokrikovala. To máte pravdu. Ale ja vám poviem aj prečo. Pretože tá skupina sa jasne identifikovala svojím prevolávaním "Sláva HZDS", že odkiaľ pochádza. A preto by som bol veľmi prekvapený, keby táto skupina ľudí vám nadávala. Ale keď sme išli my, a bolo nás celkove 8 poslancov z koalície, tí mi to potvrdia, tak po nás vykrikovali oplzlé výrazy, dokonca sa nám vyhrážali fyzickým násilím.

    A chcel by som pri tejto príležitosti vysloviť Policajnému zboru uznanie a poďakovanie za to, že urobil nápravu a poriadok, a verím tomu, že aj v budúcnosti tak učiní, aby si tu určitá skupina ľudí nerobila z parlamentu športovú halu na Pasienkoch.

  • Pán poslanec Krajči, prihlásili ste sa k pánu poslancovi Hofbauerovi?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budem reagovať na pána Hofbauera v tej časti, kde sa hovorilo o dnešnej manifestácii pred Národnou radou Slovenskej republiky. A chcel by som pripomenúť váženým a cteným kolegom dnešnej koalície, že situácia podobná tejto, ale nie až tak dramaticky, bola na ministerstve kultúry istého času, keď neznámi poslanci obsadili ministerstvo kultúry a nemanifestovali pred ministerstvom kultúry, ale obsadili priestory ústredného orgánu štátnej správy. Vtedy, keď Policajný zbor chcel urobiť nápravu, tak ste veľmi vehementne kritizovali Policajný zbor za to, že zasahuje voči týmto demonštrantom. Následne na to išiel návrh na odvolanie ministra vnútra, vtedy mňa, a myslím si, že by bolo načim, aby sme sa nad týmto zamysleli.

    Po druhé, chcem povedať, že Policajný zbor skutočne v tomto nezvládol situáciu, pretože zábrany boli 150 metrov od parlamentu, tak ako to predpisuje zákon, ale policajti pustili týchto ľudí až pred schody do parlamentu. Takže nebola to chyba týchto ľudí, ale, žiaľbohu, musím konštatovať, chyba riadiaceho dôstojníka. V každom prípade je potrebné, aby pán minister alebo prezident Policajného zboru sa týmto zaoberali. A zákrok, ktorý bol učinený na vytláčanie demonštrantov, bol neprimeraný. Myslím si, že sa vraciame znovu do čias, keď v záujme presadzovania politickej sily používame prostriedky, ktoré tu už dávno boli vymenené. Pretože na ministerstve kultúry sa nikomu nezohol ani vlas na hlave, a urobili ste z toho cirkus, ktorý videlo celé Slovensko. Dnes tu bili ženy po hlavách, vytláčali ich von, tie ženy sa mi sťažovali, a vy sa tvárite, ako keby sa nič nedialo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec. Po ňom pani poslankyňa Belohorská.

  • Chcem vás poprosiť, len doplním túto myšlienku alebo tieto veci, ktoré tu boli povedané pôvodne.

    Prvé násilie, ktoré sa vykonalo na občanoch tohto štátu, bolo spáchané vtedy, keď sa schvaľoval zákon o štátnom jazyku. Pamätám si, vtedy som bol medzi tými poslancami bývalej Slovenskej národnej rady, ktorí si mohli dovoliť ísť prednými dverami parlamentu a nemuseli utekať zadnými dverami. Takisto ľudia kričali. Keď sa ma pýtali, ukáž, kto si, tak som povedal, tu je môj občiansky preukaz. Boli takí ľudia, ktorí mi ho vytrhli, pošliapali a povedali: Ja už nechcem byť občanom tohto česko-slovenského štátu, kde sa zamedzuje občanom slovenskej národnosti jestvovať ako Slovákom. Potom, keď obsadila istá skupina ľudí ministerstvo kultúry, tak bolo možné použiť mnohé iné výrazy a pojmy. A vtedy bolo všetko v poriadku.

    Páni, dnes nikto neobsadil nijaký ústredný orgán štátnej správy, nikto nerobil také hrubé násilie, ako sa tu robilo. Ak sa niekto sťažuje, že na neho vykrikovali, páni, dajte si premietnuť filmový záznam z toho, čo sa dialo pred ministerstvom kultúry, alebo predtým pred bývalou Slovenskou národnou radou. To sa vôbec nedá ani porovnávať. Vy sa spoliehate na to, že vám niekto prikryje chrbát a že môžete použiť akékoľvek hrubé násilie. Ja sa len pýtam, kedy nasadíte žandárov s bodákmi alebo budete strieľať do ľudí. Takto stojí vec.

    Páni, sú dve pravdy a dve pravdy nie sú v tom istom okamihu tie isté. Taká je pravda.

  • Páni poslankyňa Belohorská. Po nej pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež som išla cez ten dav ľudí a problémy som nemala. Dovoľte mi citovať Sme z 26. 5. 1997 a prečítam vám odtiaľ tiež jedno zaujímavé stanovisko: "Nechceme vládu sabotérov, dovidenia civilizovaná Európa! Raz sa vrátime. Budú náš štát viesť podvodníci a diletanti? Nie."

    Asi stovka Levičanov súhlasila so slovami D. Rachelovej a Salingerovej z miestnej organizácie Demokratickej strany. Občania majú podľa článku 32 ústavy zaručené právo postaviť sa na odpor voči každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok, základné ľudské práva a slobody uvedené v ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Myslím si, že vtedy, keď bola akcia pred televíziou Markíza, chcem vám povedať, páni poslanci, ja som tam nešla, lebo viem, že asi by tí ľudia na mňa neboli dvakrát vľúdni.

    Poslanci, ktorí boli vo Federálnom zhromaždení, si spomínajú na to, akým spôsobom reagoval dav tam. Opľúvali nás, vykrikovali, dokonca nás policajti chránili pred kameňmi. Mnohí, mnohí z poslancov z vtedajšieho Federálneho zhromaždenia boli bití.

    Ale to sa robí iným spôsobom. Predsa aj polícia si mala zobrať megafón, mala upozorniť občanov na zákon o tom, že sa majú vzdialiť na sto metrov, mala tam dať príslušné zábrany, ale nie že na starých ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj protest tým spôsobom, ako vyjadrili, pošleme dvadsaťročných, dvadsaťpäťročných policajtov s obuškami. Nehnevajte sa, to nie je spôsob práce s občanmi.

  • Pán poslanec Galbavý. Po ňom pán poslanec Krumpolec.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ruch v sále.

  • Som rád, že na malú chvíľu si oddýchneme od problému - poslanecká imunita pána Krajčiho. Taktiež sa pripojím k debate takej aktuálnej dnes večer, a to je hŕstka demonštrantov pred budovou Národnej rady. Ja som bol taktiež prítomný na tej demonštrácii nie ako demonštrant, ale ako okoloidúci poslanec.

    Vážený pán poslanec Hofbauer, musím reagovať na vás a prezradiť, že klamete až sa práši. Kde sa berie vo vás taká odvaha klamať v parlamente, vážený poslanec, ktorého obdivujú davy občanov tohto národa, ktorí mu dali dôveru? Pozrite sa, ja som išiel okolo tohto davu. Ten dav ma oplzlo napádal, urážal - sviňa, Maďar, boľševik a čo ešte, dajte mu na hlavu. Počul som potom slovenskú hymnu - ja som Slovák, ja som Slovák. Vy ste vyšli plný energie z tohto davu a oproti vám sa valil redaktor Markízy pán Krajcer. Vy ste ho inzultovali. On vám chcel položiť otázku, vy ste sa mu rukou zahnali a skoro ste ho udreli do tváre. To je pravda. Keď bude treba, pôjdem svedčiť, keď sa bude náhodou rokovať o zbavení poslaneckej imunity vašej osoby. A potom som sa tak pozrel dozadu na ten dav. A viete čo? Nehneval som sa, necítil som nenávisť voči tým ľuďom, ktorí tam boli, pretože viem, že to je demagógia, ktorou živíte týchto ľudí. A prečo by nie? Preboha, však to je odrazový mostík, to sú metódy vášho zbohatnutia. No prečo by ste to nerobili? Demagógia - a na obyčajných naivných ľuďoch chcete zarábať? Hanbite sa, pán Hofbauer a spol. Urobte to nejako inak, potom môžeme medzi sebou nájsť konsenzus. Skúsme, ísť na inú cestu, poďme!

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne.

    Pán poslanec Krumpolec, nech sa páči.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    budem naozaj reagovať na pána poslanca Hofbauera a vrátim sa k prerokúvanému prípadu. Žiaľ, toľko demagógie a nepravdy, také prekrucovanie faktov, ako je na tejto schôdzi Národnej rady zo strany niektorých poslancov a aj právnikov, predovšetkým od pánov poslancov Cupera, Hofbauera a Baca, som naozaj ani v najdivokejších predstavách nečakal. Hovoríte o argumentoch, ale nepredložili ste ich, pretože ich nemáte. Máte iba chuť a odhodlanie presvedčiť občanov, že porušovanie zákonov pri referende zo strany vlády nebolo, presvedčiť ich, že biele je čierne, že sa nič nestalo. Minister vnútra Gustáv Krajči nikdy nepoprel, že on sám z vlastnej vôle rozhodol, že nechal stiahnuť platné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami a nahradil ich písomnosťami s tromi otázkami, čo je v rozpore s vyhláseným referendom, ktoré vyšlo v Zbierke zákonov.

    Napriek tejto skutočnosti z radov niektorých poslancov opozície sme viackrát počuli, že referendum zmarili svojím postupom iní, predovšetkým bývalý prezident Michal Kováč, poslanec Šimko a najčastejšie ja sám ako predstaviteľ referendovej komisie. Ak ste o tejto skutočnosti, páni poslanci Baco, Cuper a Hofbauer, pevne presvedčení, splňte svoju občiansku povinnosť, podajte na mňa trestné oznámenie a predložte dôkazy. Nezavádzajte ľudí, neklamte, ale konečne konajte.

  • Pani poslankyňa Podhradská. Po nej pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Naozaj, hoci som pôvodne chcela hovoriť aj o tom incidente, ktorý sa odohral pred budovou Národnej rady, nechcem už o tom hovoriť, lebo naozaj si myslím, že vystúpenie pána poslanca Halmeša bolo také excelentné, že k tomu už naozaj netreba nič dodávať, akurát tak pochybovať, či v tomto parlamente všetkým slúži zdravý rozum. Pána Galbavého, pardon, prepáčte. Chcem však hovoriť o inej veci.

    Pán Hofbauer vo svojom vystúpení hovoril o tom, akým spôsobom sa pripravovala vôbec celá táto kauza, čo všetko bolo zmanipulované a kde, kto, v akých časových následnostiach porušil zákon, resp. ústavu. Chcela som sa chcela pozastaviť nad jednou vecou. Predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady je pán Orosz. Už sa tu spomínalo v minulých dňoch, že pán Orosz bol pred časom pracovníkom prezidentskej kancelárie. Je skutočne paradoxom, ak práve tento človek tu bude teraz vykladať rokovací poriadok, teda základný zákon, podľa ktorého sa riadi v rokovaní Národná rada Slovenskej republiky, keď v tom čase, keď pracoval v prezidentskej kancelárii, nedokázal nájsť v sebe dostatok odvahy, alebo možno aj odbornosti, aby upozornil...

  • Pani poslankyňa, pekne by som vás chcel poprosiť, reagujte na pána poslanca Hofbauera, nie na pána poslanca Orosza.

  • Áno, presne o tom hovorím. Pán Hofbauer hovoril o tom, kedy sa porušil zákon. Chcela by som sa spýtať pána Orosza, prečo neupozornil pána prezidenta na to, že nedodržiava ústavu a že porušuje zákon, keď porušil § 1c zákona o...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcela by som vrátiť diskusiu k referendu. Pán poslanec Hofbauer povedal - a ja sa k nemu pripájam -, že prvý, kto porušil ústavu a zákon o vykonaní referenda, bol prezident Kováč. Prezident Kováč spojil tri otázky plus jedna, ktorá ani obsahovo, ani inak spolu nesúvisela, a spojil to preto, aby mohol kandidovať, aby sa zachránil pre ďalšie volebné obdobie. Páni poslanci z koalície, ja vám skutočne vyčítam, že ste ho nenavrhli. Myslím si, že on sa osvedčil vo vašich službách a mohli ste ho navrhnúť aj na ďalšie volebné obdobie. Takto, chudák, musí teraz kandidovať sám a musí si zháňať podpisy. Niekedy mi ho je skutočne úprimne ľúto. A ďalej by som chcela povedať, že v tejto kauze referenda aj pán Krumpolec sa zbytočne uráža. Nad rámec svojich právnych povinností konala Ústredná referendová komisia. Ústredná referendová komisia, ktorá sa povýšila nad ministra vnútra, nad ministerstvo vnútra a svojimi uzneseniami sa snažila meniť zákon. Toto je pravda o tom, ako prebiehalo referendum a toto je pravda aj o tom, kto je vlastne prapríčinou toho všetkého: Michal Kováč.

  • Pán poslanec Benčat. Po ňom pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    takisto by som doplnil, respektíve nadviazal na pána Hofbauera. Sú tam neuralgické dve veci. To bol čin pána prezidenta Kováča a druhá vec je, ktorá je veľmi vážna a treba to tu zdôrazniť, bolo to odštartovanie pánom premiérom tým, že zrušil amnestiu pána Mečiara ku kauze referendum 1998. To sú dva body, ktoré sú podstatné v tejto celej záležitosti, o čom sa tu bavíme už tretí alebo, neviem, štvrtý deň.

    Samozrejme, že mne to pripadá tak, že celá vládna koalícia chce teraz dokázať svojim voličom, že to, čo prezentovala v predvolebnom boji, je pravda za každú cenu, i za cenu toho, že budú možnože aj nejaké nevinné obete. Hovorilo sa tu dnes aj o ďalších kauzách, ktoré sa pripravujú, myslím, že to bol pán poslanec Osuský, ktorý povedal niečo také. Budeme sa tu baviť ešte nejaký čas o takýchto kauzách a budeme možno odsudzovať nevinných len za to, aby sme dokázali svojim voličom, že sme mali pravdu, namiesto toho, aby sme tu konali a robili veci, ktoré sú potrebné tomuto štátu. Myslím na veci týkajúce sa ekonomiky, týkajúce sa sociálnych vecí, stavu nezamestnanosti a podobne.

    A keď si ešte spomeniem na jednu vec, že prezumpcia neviny je tu stále pertraktovaná. Preboha, veď už dnes aj tie naše médiá a tlač začínajú pomaly robiť rozsudky. Začínajú vyslovovať určité verdikty, ktoré patria nezávislým súdom. Kde sme sa to dostali, že už teraz sa tá mašinéria rozrastá? Nie je len v parlamente, ale ide to ďalej do médií a ide sa do takýchto spôsobov zaobchádzania s opozíciou a s občanmi Slovenskej republiky. Ja by som to videl takýmto spôsobom, že treba ísť na vážnejšie veci, ktoré treba pre tento národ riešiť.

  • Pán poslanec Andrejčák. Po ňom pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, kde v prvej vete sa píše, že každý má právo na ochranu zdravia, žiadam, aby bolo chránené moje zdravie, a preto podávam procedurálny návrh a žiadam ihneď o ňom hlasovať, že o 20.30 hodine bude 10-minútová prestávka zo zdravotných dôvodov.

  • Bude o 20.30 hodine 10-minútová prestávka bez hlasovania, pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Pán predsedajúci, chcem vám povedať, že mi je z toho všetkého nanič a je mi...

  • Hlasy v sále.

  • Dovoľte mi, aby som pokračoval.

  • Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne.

    Ani som nechcel využiť dve minúty. Len chcem povedať, že mi je úplne smutno z toho všetkého, čo sa tu deje, pretože sa tu hrá divadlo pre občanov, hrá sa tu divadlo preto, aby sa vykryli ekonomicko-sociálne balíčky a boje o rozpočet, aby sa zakryla nejednotnosť v koalícii. Hrá sa tu divadlo o to, aby sa spackané referendum, ktoré vzišlo z dielne právnikov, napravilo. Aj dvorný advokát, môj známy z detstva, ktorý je dnes mediálny expert, lebo si ho dali do licenčnej rady, mi potvrdil, že vás dostatočne upozorňoval, že robíte chyby v referende. Viete, je mi ľúto aj preto...

  • Pán poslanec, hovorte k pánovi poslancovi Hofbauerovi.

  • Áno, samozrejme, hovorím k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera, pretože tzv. základné politické zákony v tom dobrom zmysle slova o petičnom práve, o referende sú nanič. Boli prijaté začiatkom nežnej revolúcie v marci, v máji 1990 a že tam je potrebné sa k týmto predpisom vrátiť a dať právny režim - politický zákon o petičnom práve, o referende, o zhromažďovacom práve či o združovacom práve - do poriadku. Chcel by som naozaj apelovať na vládnu koalíciu, aby si zvážila právne dôsledky, pretože to, čo sa dnes robí, sa môže stať aj vám. A nie je to absolútne v poriadku a nie je to s Ústavou Slovenskej republiky. Porušovanie ústavy zrušením amnestie je nebývalým krokom, ktorý sa vám raz veľmi zle vypomstí.

  • Pán poslanec Cuper. Po ňom pán poslanec Cabaj.

  • Hlas poslanca Hudeca z pléna.

  • Pán poslanec Hudec, vyhovel som bez hlasovania pánovi poslancovi Andrejčákovi. O 20.30 hodine bude 10-minútová prestávka.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Ale jeho návrh znel inak. Ale pustite mi odznovu čas.

  • Pustite pánu poslancovi Cuperovi ešte dve minúty.

  • Chcem doplniť predrečníka pána Hofbauera a reagovať na jeho vystúpenie. Chcem pánovi poslancovi Krumpolcovi, ktorý ma tu obvinil z nečestných postupov...

  • Pán predsedajúci, nezastavili ste pána Krumpolca, tak nechajte aj mňa.

    Chcem odcitovať z rozsudku pána Lehoťáka pánovi poslancovi Hofbauerovi, ktorý na to zabudol, kde sa hovorí: "Ani ten najodvážnejší výklad ústavy a zákona neumožňuje vykladať ústavu a v nej uvedené oprávnenia a povinnosti prezidenta...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • ... k referendu tak, že prezident môže dve referendá spojiť a vyhlásiť ako jedno referendum." Takže znenie zákona a ústavy vyslovene nedávajú prezidentovi kompetencie dve referendá spojiť do jedného. Nemožno teda prezidentov krok hodnotiť inak ako rozporný s článkom 2 ods. 2 ústavy. Na to pri tejto diskusii 11. 2. 1998 pán Čarnogurský, aby znížil vážnosť rozsudku Najvyššieho súdu, sa vyznamenal, ako sa vyznamenávate vy teraz, lebo pravda je len vždy to, čo vy hovoríte. Ak chcete, môžem vám prečítať naozaj dlhšie citáty z tohto rozsudku pána JUDr. Lehoťáka a sami uvidíte, aké je to slabé právnické myslenie a proste aký je pán Lehoťák slabý právnik.

    Pán predsedajúci, vážený pán Hofbauer, ide tu o to, že pán Čarnogurský dlhšie pripravoval túto kauzu. A, pán Krumpolec, vy ste za ňu dostali toto poslanecké kreslo a vy ako absolútne zaujatá osoba by ste tu nemali vôbec otvárať ústa. Ja vás žalovať nemienim, pretože so starými ľuďmi mám súcit.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj. Po ňom pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    chcem reagovať na kolegu Hofbauera, ktorý tu hovoril o situácii, ktorá bola pred budovou Národnej rady. Môžem vám povedať, že zažil som situáciu aj v roku 1994, ešte na Župnom námestí, viem, ako to tam fungovalo. Len ma prekvapujú dve súvislosti. Ministrom vnútra vtedy aj teraz je ten istý, náš bývalý kolega, aj keď vytláčali ľudí, ktorí boli pred Národnou radou na Župnom námestí, bol ten istý minister. Takže neviem, či je to náhoda, alebo je to zvyklosť alebo praktiky, ktoré má tento pán minister vžité, a zrejme aj ľudia, ktorých si ťahá so sebou potom ďalej do funkcií.

    A padla tu jedna poznámka, trochu aj ja tak odbočím, pretože, pán predsedajúci, nechávate tomu taký voľný priebeh, chcem povedať skutočne len jednu poznámku svojmu ctenému kolegovi, ktorý tu hovoril o poslancoch a že prečo takýmto spôsobom poslanci reagujú, podráždene a niečo podobné. No samozrejme, jeden náš kolega, ktorý sa cez predsedu výboru ospravedlňoval a žiadal, aby sme ho zbavili imunity, ak k tomu dôjde, náhodou len tak nenápadne si zabudol v taške nejaký ten milión a pomaly aj 200 tisíc mariek. Tak to sa nejako bežnému poslancovi ťažko stáva, takže zrejme bude mať výnimočné postavenie.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem reagovať na pána poslanca Hofbauera, pretože je nutné na to reagovať, pokiaľ tí, ktorí sa stavajú proti argumentom pána poslanca Hofbauera, hovoria, že ide o demagógiu a o demagogické argumenty. V žiadnom prípade nejde o demagógiu a o demagogické argumenty, ide o pravdu, ktorou dokazujeme, že sa tu prerokúva zbytočná vec, že vôbec sa nemalo o tom tu rokovať. Predsa našou úlohou nie je, aby sme tu predkladali dôkazy, ako nás tu niekto vyzýva, ale tie dôkazy predsa majú predkladať tí, ktorí žiadajú svojím spisom alebo žiadosťou o zbavenie imunity poslanca tohto parlamentu. Takže chcem zdôrazniť vo svojej faktickej poznámke, že skutočne nejde o žiadne zmarené referendum, ale ide o presne cielenú a zásahovú inštrukciu, ktorou treba dokumentovať občanom, že niekto tu naniesol určitý druh pravdy a tento druh pravdy by mal trvať naveky. Nie, vážení páni, my musíme obhájiť pána poslanca Krajčiho. A myslím si, že tí ľudia, ktorí týmto spôsobom idú prejaviť svoju slobodnú vôľu, prejavujú túto vôľu aj v mene tých občanov, ktorí sa sem nemohli dostať, a keď to uvidia títo občania, myslím, že sem prídu ešte vo väčšom počte.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Delinga bol predposledný prihlásený s faktickou poznámkou. Ešte je pán poslanec Lexa, ktorý nie je v rokovacej miestnosti.

    Ďalším do rozpravy prihláseným je pán poslanec Kandráč.

    Prosím, pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že je 20.01 hodín a polovica poslancov, v okruhu ktorých sedím, je presvedčená, že by mala byť 30-minútová prestávka, polovica nie, vy ste povinný dať hlasovať o procedurálnom návrhu, aby bola prestávka do 20.30 hodín. Buďte taký láskavý, splňte si svoju povinnosť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec, v prípade, že by bol býval podaný tento procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako ste ho podali vy teraz, bol by som dal o ňom hlasovať, ale bol podaný v rámci faktickej poznámky, keď nie je možné podávať procedurálne návrhy.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh o prerušení schôdze na polhodinu do 20.30 hodiny.

    Prezentujme sa a o tomto procedurálnom návrhu budeme hlasovať.

    Prezentovalo sa 31 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže vidím, že v rokovacej sále je viac prítomných, ako je prezentovaných na svetelnej tabuli, prosím skrutátorov, aby spočítali počet prítomných poslancov, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

    Prosím skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, nediskutujte medzi sebou.

    Pán poslanec Cuper, robíte teraz skrutátora? Nech sa páči, spočítajte prítomných vrátane seba v rokovacej miestnosti.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Prosím pána poslanca Hudeca, aby spresnil svoj procedurálny návrh.

    Pán poslanec Hudec, spresnite svoj procedurálny návrh, prosím.

  • Ruch v sále.

  • Navrhujem, aby bola prestávka do 20.30 hodiny s tým, že časť poslancov bola proti tomu, čiže musí sa o tom hlasovať, lebo je to riadny procedurálny návrh.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ste za to, aby sme hlasovali o tomto procedurálnom návrhu?

  • Odpoveď z pléna nie a zároveň ruch v sále.

  • Prosím, budeme pokračovať.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kandráč.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

    Chcel by som poprosiť panie poslankyne, pánov poslancov o dôstojné rokovanie, rokujeme o veľmi vážnej veci.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hudec, nič sme neporušili.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    k vydaniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Gustáva Krajčiho na trestné stíhanie tu v tejto váženej snemovni už bolo veľmi veľa povedané. Veľa sa prerokúvanej veci týkalo, no mnoho s ňou nič spoločné nemalo, resp. malo len málo. Problém, o ktorom rokujeme, treba brať vážne, treba okolnosti skutkov, ktorých spáchanie sa pripisuje poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, náležite overiť a následne citlivo, zodpovedne a starostlivo posúdiť. Problém poslaneckej imunity či vydania poslanca Národnej rady na trestné stíhanie je potrebné podľa môjho názoru posudzovať v troch rovinách, v rovine politickej, ústavnoprávnej a trestnoprávnej, teda v právnej rovine. Samozrejme, že všetky tri spoločne súvisia. Ja sa budem pohybovať v rovine právnej, pretože si myslím, že práve v tejto rovine môžeme nájsť určité riešenie pre daný prípad.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, jednoznačne si treba uvedomiť, že inštitút imunity je predmetom ústavného práva, i keď z vecného pohľadu veľmi súvisí so správnym právom i trestným právom. To spomínam preto, že tento fakt by sme mali mať na pamäti, keď budeme ďalej o tomto probléme rokovať, či už pri čiastkovom hodnotení imunity, resp. posudzovaní žiadosti o vydanie poslanca na trestné stíhanie. Poslanecká imunita je u nás všeobecne privilégium parlamentu, nie poslanca, nie je to subjektívne právo poslanca, teda takéto hlasy, že keď je niekto chlap, nech sa vzdá poslaneckej imunity, neprichádzajú do úvahy. Nemôže sa vzdať.

    Ďalej si dovolím pripomenúť, že poslanca Národnej rady nie je možné pozbaviť poslaneckej imunity, nie je možné pozbaviť, možno ho len vydať na trestné stíhanie. Teda vo všeobecnosti poslanca nie je možné pozbaviť imunity.

    Dovolím si poznamenať, že poslanec pán Krajči je žiadaný na trestné stíhanie pre dva skutky, resp. pre podozrenie z dvoch trestných činov. Po prvé, skutok, ktorý je uvedený v parlamentnej tlači číslo 144, a skutok, ktorý je uvedený v parlamentnej tlači číslo 145. V oboch prípadoch ide o rovnakú kvalifikáciu. V prvom prípade ide o § 158 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c) a v druhom prípade ide o kvalifikáciu podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ale v súvislosti s komplexným posudzovaním skutku podľa tlače 144 si treba veľmi dobre uvedomiť fakt, že jeho trestnosť bola zaniknutá, zdôrazňujem, jeho trestnosť bola zaniknutá, a to na základe amnestie z júla 1998. Bolo udelené právo nestíhateľnosti.

    Po piatich mesiacoch 8. decembra 1998 dochádza k zmene právneho stavu v prípade skutkov trestných činov súvisiacich s prípravou a vykonaním referenda z 23. a z 24. mája 1997. Rozhodnutím súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky číslo 375/1998 Z. z. o amnestii je zrušené už raz dané právo zániku trestnosti, právo nestíhateľnosti. Čiže súčasný predseda zrušuje niečo, čo vlastne už zrušené bolo, po piatich mesiacoch. Predmetné rozhodnutie predsedu vlády privodilo paradoxný stav. V oblasti práva je neuveriteľný. Zrušenie predchádzajúcej amnestie, zrušenie niečoho, o čom už bolo právoplatné rozhodnutie natrvalo. Také konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s Trestným poriadkom i s obsahom práva na amnestiu. Súčasný predseda vlády prekročil rámec svoje právomoci, tak ako mu to stanovuje článok 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu...

  • Pán poslanec Roman Kováč, choďte s tou zmrzlinou von z rokovačky.

  • V dôsledku toho vznikol spor o amnestiu, o jej obsah, právoplatnosť, účinnosť. Neboli dodržané základné podmienky inštitútu amnestie, a to podľa právnej teórie i aplikačnej praxe amnestia, resp. jej udeľovanie je výsostné ústavné právo individuálne určitej osoby, ktorej obsah a dôsledky sú dané natrvalo, a nie je možné následne ich zrušiť, meniť inou osobou, i keď funkčne rovnakého postavenia. Je to verdikt, ktorý je konečný, momentálne vykonateľný, právoplatne účinný, a preto nie je ho možné ani preskúmavať. Čiže je nepreskúmateľný. Možno ju opraviť, ale iba opätovným rozhodnutím tej istej osoby, ktorá amnestiu pôvodne vyhlásila. Teda možno postupovať len v zmysle opravy, ale nemožno ju odvolať, nemožno ju zrušiť, pretože amnestia znamená hromadné udeľovanie milosti, to jest konanie dobra, právo na nestíhateľnosť, právo na zánik trestnosti.

    Ďalej v tejto súvislosti poukazujem na § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ktorý hovorí o neprípustnosti trestného stíhania navždy, o neprípustnosti vtedy, keď prezident vyhlásil amnestiu. Žiaľ, toto bolo porušené. Takisto nemožno v prípade skutku podľa tlače číslo 144 neakceptovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým v predmetnej veci referendum rozhodol:

    a) Žalobu proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zamietol.

    b) Voči vtedajšiemu ministrovi vnútra konanie zastavil.

    Takisto upozorňujem na § 9 ods. 1 Trestného poriadku, že je jasne povedané, že keď sa vo veci už raz rozhodlo, nie je možné, aby orgán, ktorý následne by ešte chcel rozhodovať, nerešpektoval toto pôvodné rozhodnutie. A preto uvádzam jednu zásadu - významná zásada trestného práva -, ktorá bola porušená postupom súčasného predsedu vlády, takzvanú zásadu ne bis in idem, nie dvakrát o tej istej veci. Veľmi významná zásada, ktorá tu bola porušená. Nepripúšťa táto zásada konať, keď už raz bolo vo veci rozhodnuté.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, skutok, ktorý je uvedený v parlamentnej tlači 145, nie je preukázaný jednoznačne, nepochybne, teda si myslím, že by nemal byť predmetom ďalšieho nášho rokovania. Neboli preukázané tak skutkové, tak právne náležitosti.

    K samotnej správe: Je nedostatočná. Boli prevzaté skutkové tvrdenia zo správy vyšetrovateliek. Žiaľ, tieto správy vzbudzujú veľmi vážne pochybnosti.

    A preto na záver dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili túto správu mandátovému a imunitnému výboru na doplnenie na základe svojich zistení a aby sme znovu rozhodovali o nej až potom, keď Ústavný súd rozhodne vo veci amnestie.

  • Ja si myslím, že toto je podľa mňa najrozumnejšie a zadosťučiníme právu a nie naopak, z nepráva chceme realizovať právo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kandráča: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Krajči, pán poslanec Baco, pán poslanec Orosz, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    to, čo sme si teraz vypočuli z úst pána doktora, profesora Pavla Kandráča, to bol jeden vysoko kvalifikovaný výklad naslovovzatého, renomovaného odborníka z oblasti trestného práva. Ako prebiehalo rokovanie počas jeho vystúpenia? Poslanci koalície sa tu bavili ako v krčme, rehúňali sa. Pán Kováč sa prechádzal po sále, žviakal zmrzlinu. To sú čo za spôsoby? Však toto je ignorácia elementárnej ľudskej slušnosti...

  • Pán poslanec Hofbauer, keby ste reagovali na pána poslanca Kandráča, nie na lízanie zmrzliny.

  • Pán Kandráč tu vystúpil s vysoko kvalifikovaným prejavom a s vysoko kvalitnými stanoviskami vo veci trestnoprávneho vzťahu amnestie, ktorú poskytol súčasne úradujúci, zastupujúci prezident, predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Celý tento Dzurindov krok je celkom nieže protiprávny, on je bezprávny. On je bezprávny, pretože je mimoústavný, takéto čosi sa nenachádza v žiadnom článku žiadneho odvolania Ústavy Slovenskej republiky, takže celý tento krok sa nachádza mimo ústavného práva. A celá táto kauza takisto je mimo ústavného práva, ktorú tu prerokúvame a ktorú tu poslanci vládnej koalície doteraz sledovali s veľkým smiechom, povzbudením, chechtaním sa, jedením zmrzliny a klamstvami a lžami na moju osobu, ktorú tu na moju osobu vykydol poslanec Tomáš Galbavý. Ja si kategoricky vyprosím tieto lži, pán Galbavý, ktoré ste na mňa vyslovili, pretože ste si to vymysleli.

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste sa vy ujímali vedenia tejto schôdze a nenechali to na voľný priebeh tak, ako to bolo teraz, pretože je to nedôstojný priebeh. Ak my tu máme sedieť nato, aby sme sa mohli pozerať, ako sa tu poslanci vládnej koalície rehocú, zabávajú, diškurujú medzi sebou a jedia zmrzliny...

  • Pán poslanec Hofbauer, myslím, že vy práve nemáte čo kritizovať správanie sa iných poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, vy dnes najviac kričíte a každému skáčete do reči. Tak, prosím vás, prestaňte. Dovoľte mi, aby som o 15 sekúnd, o ktoré ste ma okradli...

  • Pán poslanec, prosím, nereagujte na pána poslanca.

  • Ale vy mi neskáčte do reči.

    Najradšej by som predrečníkovi pánovi poslancovi Kandráčovi poďakoval za veľmi fundovanú prednášku. A bolo mi ľúto, že nemáme viacej takých ako on a že predseda výboru nie je taký múdry človek. Pán poslanec Šebej, ale napriek tomu musím polemizovať s pánom poslancom Kandráčom.

    Pokiaľ som ho dobre pochopil, ukazoval na tri roviny tohto problému a dáva ich na roveň. Myslím si, že najdôležitejšou je tá politická.

    Ono kedysi ešte v minulom období dávno pred voľbami bol vytvorený politický zámer, potom vytýčený politický cieľ a politický postup. Boli vymyslené určité kroky a bola realizovaná prvá etapa v predvolebnej kampani. Teraz beží tá druhá etapa, povolebná, keď sa snažíte kriminalizovať činnosť jedného z našich kolegov, vtedajších vašich politických protivníkov vo funkcii ministra. Ale keď vidím tú vehemenciu a nenávisť vo vystúpeniach, tak mi tak napadá, či sme predsa nemali šťastie, že HZDS nevyhralo voľby. Nie v tom chápaní, ako to naši dnešní koaliční poslanci chápu, ale či by už nebola taká hrozba, alebo už realizovaná hrozba, že sme sa aj strieľali. Aspoň nenávisť, akou sú tu odsudzované argumenty, a vyslovované nenávistné slová voči nám ma vedie k tomu, že musím mať strach z toho, že keby sme my boli vládu urobili, tak už dnes ste začali boje.

    Preboha, varujme sa takéhoto vzťahu!

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    To, čo sme chceli pri tom predchádzajúcom hlasovaní, na čo sme chceli poukázať, bolo, že napriek tomu, že koalícia získala dominantné postavenie v tejto snemovni, pozrite sa na svoje rady, lavice sú vykradnuté.

    Skutočne vystúpenie pána poslanca Kandráča, myslím si, že bolo zlatým klincom celého dnešného rokovania, pretože mohlo aj niektorým právnikom z terajšej koalície ukázať ich odbornú slabinu. Teraz nebudem hovoriť o politickej slabine, ale budem hovoriť o odbornej slabine. Skutočne si myslím, že správanie sa počas jeho vystúpenia je najlepšia odpoveď pre tých, ktorí nám niečo vyčítali za občanov, ktorí boli vonku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na vystúpenie pána Kandráča by som sa chcel tiež pripojiť k tomu, čo hovoril, že existuje tu predovšetkým tá rovina politická, ktorá jednoznačne hovorí o tom, že celá akcia referendum bola dôsledne naplánovaná a pripravená. Ale tu si treba povedať, že nesúďme dôsledok. Hľadajme príčinu, kde to vzniklo, a tu nám jednoznačne vychádza, že to boli v podstate tri rozhodnutia, ktoré viedli k tomu, čo sa stalo.

    Prvé rozhodnutie bolo rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v rozpore so zákonom spojiť dve referendá do referenda tretieho.

    Druhým rozhodnutím bolo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré vo svojom náleze jasne konštatovalo, že otázka číslo 4 je v rozpore so zákonom, a teda ministerstvo vnútra a minister vnútra ako orgán štátnej správy nemohol konať ináč ako v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Takže tu si jednoznačne treba povedať, že moje konanie smerovalo k zabráneniu protiprávnosti, ktoré spustil niekto iný, a takéto konanie sa jednoznačne nedá posudzovať ako protiprávne. Z toho dôvodu si myslím, že ten pravý vinník, ktorý to spustil, bol kdesi na začiatku a bol to prezident Slovenskej republiky.

    Po druhé by som chcel upozorniť na tú skutočnosť, páni, prečo sa tak ponáhľate. Vy veľmi dobre viete, že som na kúpeľnej liečbe na x-ku ako pooperačný stav. Vy ste mi rozbili celý liečebný pobyt len preto, aby ste egoisticky presadili svoj politický cieľ. Myslím si, že je to nehumánne a nesprávne a táto rýchlosť svedčí o tom, že vám tečie to topánok. A prečo vám tečie do topánok, to vám poviem v ďalšom vystúpení.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že po vystúpení pána poslanca profesora Kandráča si uvedomujete, že ste spravili chybu, keď ste obmedzili diskusiu k tomuto problému, pretože si myslím, že každým jedným vystúpením a vystúpením pána Kandráča postupujeme krok po kroku dopredu v našom rokovaní. Myslím si, že si veci naozaj vyjasňujeme a že sa začíname vo veciach správne orientovať. Vo svojom vystúpení som už uviedol, že podľa nezávislých právnych analytikov neexistuje na svete nieže demokratický, nieže nedemokratický, ale ani diktátorský štát, kde by bol prezident zrušil amnestiu predchádzajúceho prezidenta.

    Pán profesor Kandráč túto myšlienku tu profesionálne rozvinul a uviedol, že je absolútnym právnym nezmyslom a je hanbou tohto fóra, že sa tu zaoberáme odobratím imunity človekovi, ktorému bola právoplatne udelená amnestia, amnestia, ktorú - vy všetci dobre viete - Ústavný súd musí potvrdiť, že mu platí. Prosím vás pekne, zoberte do úvahy túto stránku veci, uvedomte si, akú frašku to tu vlastne inscenujete, uvedomte si, že na podklade totálnej právnej frašky a blufu - s prepáčením, že musím takto hovoriť - začínate rozohrávať nejakú politickú hru, nejaký politický proces. Prosím vás pekne, všimnite si tento odborný výklad, tento odborný záver naslovovzatého odborníka profesora Kandráča.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    som veľmi rád, že konečne z radov opozície zaznelo korektné a odborne fundované vystúpenie. A ak by bolo celé rokovanie o tomto bode programu vedené v tomto duchu, tak by sme sa asi boli vyvarovali zbytočných slovných prestreliek a osobného znevažovania. Toto som považoval za potrebné povedať na úvod môjho vystúpenia aj napriek tomu, že je možné s názormi pána poslanca Kandráča polemizovať.

    Vo vzťahu k námietke "res iudicata", vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu, vy, pán poslanec, veľmi dobre viete, že toto rozhodnutie bolo vydané v občianskoprávnom konaní a podľa môjho názoru aj v konaní orgánu, ktorý nebol vecne príslušný o tom rozhodovať. Z tohto hľadiska uplatniť túto námietku je ťažko prijateľné. Vo vzťahu k amnestii už som vyjadril svoj názor vo svojom vystúpení. Domnievam sa, že dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne v tejto veci, jednoducho nemôžeme zastaviť konanie, pretože zákon o rokovacom poriadku nám veľmi jasne prikazuje, že musíme rozhodnúť na tejto schôdzi. Ak by sme ju prerušili, formálnoprávne by sme iste naplnili zákon o rokovacom poriadku, ale nekonali by sme v duchu tohto zákona. A keď už použijeme analógiu, tak vlastne by sa vaša námietka dotýkala všetkých konaní, ktoré sú napadnuté na Ústavnom súde. Teda vo všetkých veciach by bolo potrebné prerušiť konanie, resp. úkony, ktoré súvisia s napadnutým rozhodnutím.

    V tejto súvislosti sa pýtam, prečo v máji 1997, keď ste podali, keď podala bývalá vládna koalícia návrh na Ústavný súd, prečo pán Gustáv Krajči dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodol, neprestal konať? Vieme, že v tomto období, práve v tomto období dal príkaz na vyhotovenie listiny s troma hlasovacími...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tkáč.

    Pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, že ste si ma pomýlili s pánom poslancom Tkáčom.

    Chcem doplniť pána poslanca Kandráča v tom zmysle, že naozaj celé toto premyslené divadlo má svoju réžiu, má svoj prológ. Tento prológ začal, páni, 19. 6. 1997, keď vtedajší pán poslanec a predseda KDH Čarnogurský pri odvolávaní ministra vnútra Gustáva Krajčiho povedal: "Minister vnútra sa s najväčšou pravdepodobnosťou alebo je dôvodné podozrenie, že sa dopustil trestného činu marenia referenda, falšovania verejnej listiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa." "Takýto človek nemá miesto vo vláde Slovenskej republiky." To ďalšie povedal pán poslanec Šimko, ktorý uvádzal toto divadlo.

    Muži, ktorí stáli po 2. svetovej vojne pred norimberským tribunálom, to nebola zábava pre norimberský tribunál, títo muži sa poväčšine bránili, že iba plnili príkazy, a presne vzaté to bolo naozaj tak. Problém však znel inak, títo muži totiž niesli skutočnú osobnú zodpovednosť za činy, ktoré vykonali v rámci svojich právomocí, a žiaden príkaz, ktorý ich nútil páchať zločiny, ich nemohol tejto právnej alebo hlavne ľudskej zodpovednosti zbaviť. Preto tieto politické figúrky dostali ťažké, no spravodlivé tresty. Možno namietať, že tí pred norimberským tribunálom sa dopustili väčších zločinov, než je to, čo vyčítame ministrovi Krajčimu. Iste je to však tak. Veď napokon nikomu ani nenavrhuje tresty, aké dostali oni. A to, čo pán minister minulý mesiac verejne pred zrakmi celého národa urobil, je dosť na to, aby sme mohli povedať, že do kresla, v ktorom sedí, nepatrí. Vtedy pán Šimko povedal, že nepatrí do kresla. Dnes chcete povedať, že patrí pred tribunál? Pán Šimko, to je začiatok...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Pán docent Kandráč uviedol tu rad argumentov fundovaného odborníka na oblasť trestného práva. Samozrejme, celá otázka vydania na trestné stíhanie pána poslanca Gustáva Krajčiho je rovina ústavnoprávna, ale zároveň aj rovina trestnoprávna. Zároveň sme svedkami aj spochybňovania rokovacieho poriadku zo strany predsedu ústavnoprávneho výboru. Ja žasnem, aký výklad používa a pod akým tlakom vraj ste, že to musí ísť na dnešnej, na súčasnej schôdzi, keď ste zneužili § 142 druhú vetu, podľa ktorej sa hovorí, že "Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda dostal". Čiže tam je váš tlak. Iný tlak je, samozrejme, v tom, a to pán Kandráč jasne uviedol, že sa bojíte rozhodnutia Ústavného súdu, pretože ak rozhodne Ústavný súd, že nie je možné zrušiť amnestiu, predseda vlády sa vystaví verejnej kritike, že úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky.

    Chcel by som povedať aj o iných princípoch trestného práva, ktoré sa zneužívajú v súčasnosti bez ohľadu na rokovací poriadok, ako je otázka individualizácie zavinenia, ako je kolektívna vina a zavinenie, ktoré presadzujete, ako je kriminalizácia, diabolizácia, ako je porušovanie princípov prezumpcie neviny. To sú všetko princípy trestného práva, ktoré sa jednoznačne v tejto kauze porušujú. A v podstate osočujete všetkých tých, ktorí tu sedia. Pán predseda vlády z tejto tribúny kričal na nás, že máme "paprče" vo vražde Remiáša. Ja nemám ani paprče, ani nie som vo vražde Remiáša zamočený. Toto sú všetko princípy, ktoré už od hlavy štátu dnes zastupujúceho prezidenta plynú a tečú ako láva a síra. A mrazí ma, keď podpredseda Národnej rady pán Bugár v televízii povie, že SIS je zločinecká organizácia, lebo dvoch dôstojníkov zatkli. Pán Bugár, v päťdesiatych rokoch, keď niekoho zatkli, iní tlieskali, dnes robíte to isté.

  • Ďakujem.

    V súvislosti s vystúpením pána poslanca Kandráča by som chcela naozaj oceniť jeho veľmi racionálny prístup k celej prerokúvanej problematike a rada by som sa ešte jednou poznámkou dotkla práve právneho aspektu celého tohto problému. Keď sa tu mnohí poslanci vyjadrili v tom zmysle, že bolo povinnosťou bývalého ministra vnútra dať vytlačiť referendové hlasovacie lístky so štyrmi otázkami, tak ako to vypísal prezident, chcem sa spýtať týchto pánov poslancov, ako by mi vysvetlili, mne neprávničke, v prípade, že by pán minister vnútra dal vytlačiť tie štyri otázky na jeden lístok, ako by sa potom posudzovalo kvórum, ako by sa hodnotilo kvórum účasti v oboch referendách. Lebo aj najbežnejšia logika hovorí o tom, že išlo v podstate o dve referendá, jedno bolo o NATO a druhé bolo o priamej voľbe prezidenta. Ako by sa posudzovalo kvórum? Práve spojenie týchto dvoch referend, tak ako to urobil prezident, je porušovaním práva občanov, lebo občan má právo na referende sa aj nezúčastniť, aj svojou neúčasťou vyjadruje svoj postoj k otázke, ktorá je riešená referendom. A toto právo mu prezident tým, ako vypísal referendum, poprel. Takže aj tam porušil zákon. Ako by sa hodnotil hlasovací lístok, keby bola vyplnená len časť o NATO a časť o priamej voľbe prezidenta nie? V zákone o spôsobe vykonania referenda sa napríklad nehovorí, že ak je hlasovací lístok vyplnený tak alebo onak, časť hlasovacieho lístka je neplatná. Hovorí sa len o hlasovacom lístku ako o neplatnom. Takže nezavádzajte, páni, a konečne povedzte o celej veci pravdu.

  • Ďakujem pekne.

    To, čo povedal pán kolega Kandráč k problematike zrušenej amnestie, je, myslím, že pre všetkých tu sediacich právnikov aj trochu orientovaných presne v súlade s teóriou práva k tejto otázke. A pokiaľ nepohne už naším vedomím táto argumentácia, neviem čo iné.

    Vážení priatelia, v tomto prípade totižto ide o niečo zložitejšie, ako keby ste rozhodovali dnes o mne. Ja som len poslanec Národnej rady, ale Gustáv Krajči je poslanec Národnej rady, ktorému bola súčasne udelená amnestia. A toto je tá kľúčová predbežná otázka, o ktorej mal aj mandátový a imunitný výbor rozhodovať a s touto sa vyrovnať, či je vôbec vydateľný z tohto dôvodu tento človek na trestné stíhanie. O tom, vážení kolegovia, kolegyne, že je to tak, ako povedal profesor Kandráč, nikto z prítomných právnikov nepochybuje, ani to nepopiera. A potvrdzujete to vo svojich vystúpeniach s tým, že nás odkazujete na výrok Ústavného súdu. Nie je pravdou, že to, čo by sme urobili a čo navrhuje aj pán kolega Kandráč, by bolo v rozpore s týmto zákonom, ktorému hovoríme rokovací poriadok, pretože aj tento rokovací poriadok v § 2 hovorí, že Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Husár bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som sľúbil, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Chcem upozorniť panie poslankyne, pánov poslancov, že dolu funguje jedáleň, pokiaľ by sa chcel ešte niekto navečerať.

    Po prestávke o 10 minút budeme pokračovať rozpravou, v ktorej vystúpi ako ďalší pán poslanec Engliš.

    Vyhlasujem prestávku na 10 minút.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Kandráč, ktorý predniesol procedurálny návrh.

    Prosil by som pána poslanca Kandráča, aby ešte raz sformuloval svoj procedurálny návrh, o ktorom žiadal hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

  • Navrhujem, aby sa prerušilo rokovanie, správu mandátového a imunitného výboru vrátiť na doplnenie podľa svojich zistení a potom mandátový a imunitný výbor predloží správu na rokovanie Národnej rady, ale až po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Kandráča, ktorým žiada prerušiť rokovanie tejto schôdze o tomto bode programu s tým, aby počas prerušenia bola správa mandátového a imunitného výboru, ktorá je predložená poslancom, vrátená výboru na dopracovanie, a aby po dopracovaní tejto správy a po zistení nových skutočností bola opätovne predložená na rokovanie pléna Národnej rady. Tak som dobre rozumel?

  • Súhlas poslanca z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o prednesenom procedurálnom návrhu pána poslanca Kandráča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

    Mal vystúpiť pán poslanec Mikloško, keďže nie je prítomný, stráca poradie na koniec poradia prihlásených poslancov do rozpravy.

    Pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    predtým ako sa dotknem problému tlačí 144 a 145, dovoľte mi, aby som vás, vážená snemovňa, informoval o vážnom probléme, ktorý vznikol v okrese Košice-okolie a, samozrejme, plynule potom nadviazal na prerokúvaný problém.

    Obec Novačany v okrese Košice-okolie bola podľa okresného krízového štábu a médií sprístupnená po snehovej kalamite ako posledná minulý pondelok. Nemienim poukazovať na to, ako bola sprístupnená, pretože s krížkom po funuse je, samozrejme, každý múdry. Ľudia čakali na chlieb tri dni a na lieky štyri dni, každý robil, čo mohol, a skutočne im patrí za to vďaka. Dnes tu však teraz vyhlasujem, že o 18.00 hodine v utorok 23. 2. 1999 do obce Novačany v okrese Košice-okolie ešte nechodia autobusy napriek všetkým prísľubom, ktoré som dostal, keď som sa osobne "prechádzal" po tých troj- až štvormetrových závejoch. Vyzývam preto z tohto miesta prednostu okresu a kraja a všetkých, ktorí majú do toho čo hovoriť, aby pomohli starostovi obce Novačian a vôbec občanom v okrese Košice-okolie.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemusí tam byť minister obrany, lebo minister obrany a jeho príslušní plukovníci skutočne zariadili, aby tam išli tanky. Ide o to, aby sa tam skutočne...

  • Pán poslanec, nediskutujte s poslancami.

    Nech sa páči.

  • Vrátim sa k tomu, čo som povedal, že budem reagovať na tlač 145 a 144.

    Trestný čin musí byť dokonaný podľa mojich vedomostí, a preto sa pýtam, ako môže mandátový a imunitný výbor odporúčať niečo, čo je rozporné. Pán Polka je s ministerstvom v pracovnoprávnom spore, nerozhodla ešte ani príslušná komisia ministerstva vnútra o jeho nárokoch. Ako môže mandátový a imunitný výbor rozhodnúť tak nekvalifikovane? Pán Polka žiadne odchodné ešte nedostal, ale pán Krajči už spáchal trestný čin. Trestný čin, ktorý bol nedokonaný, alebo trestný čin, ktorý nebol dokonaný. To nie je nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ako tu už odznelo, ale je to podľa mňa obyčajná hlúposť. Okrem toho pánovi Polkovi odsúhlasil odchodné aj pán minister Pittner, nižšie, ako podpísal pán Krajči. Ak odstránil tvrdosť zákona pán Krajči trestným činom, pýtam sa, či pán Pittner neurobil to isté z hľadiska postupu. On nespáchal trestný čin? Áno, spáchal. Pýtam sa preto tejto snemovne: Ako bude táto snemovňa postupovať voči pánovi ministrovi Pittnerovi, keď on spáchal tiež trestný čin? Taký istý trestný čin, samozrejme, ak je to vôbec trestný čin. Pán Pittner robil v súlade so zákonom, pán Krajči nie? Výšku odstupného vypočítali úradníci, a nie ministri, ani pán Krajči, ani pán Pittner.

    Vážení, spamätajte sa, podľa mňa je to nehoráznosť, čo tu predvádzate, akým spôsobom osočujete poslanca Krajčiho. Nespáchali trestný čin aj vyšetrovateľky, ktoré predložili mandátovému a imunitnému výboru nedostatočné materiály? Existuje vôbec seriózny vyšetrovací spis? Ako mám veriť a ako majú veriť občania, že aj v tlači 144 nie sú takéto účelové nedostatky? Marenie referenda - s veľkým otáznikom, samozrejme. Alebo bolo referendum zmarené, alebo nebolo? Opäť s veľkým otáznikom. Samozrejme, mám na to svoj názor. Poslanca pána Krajčiho chcete zbaviť imunity, lebo to niekto chce. Nie sme predsa pokusní zajaci! Protestujem proti zbaveniu imunity pána Gustáva Krajčiho na základe tak šlendriánsky pripravených podkladov. Protestujem proti zbaveniu imunity poslanca pána Gustáva Krajčiho vyslovene z politických dôvodov. Je vám jedno, či tam boli tri otázky alebo štyri, vy potrebujete obeť, politickú obeť, lebo vám to niekto nariadil. Opäť vás vyzývam, spamätajte sa, nie sme v päťdesiatych rokoch. Tých, ktorí ste to nezažili na vlastnej koži, varujem. Vyzývam vás aj preto, že mi to päťdesiate roky doslova pripomína.

    V tejto miestnosti bola spomenutá pánom Langošom moja komunistická minulosť. Ja vám ďakujem, pán Langoš, za to. Moja komunistická minulosť spočívala vo väznení môjho otca v Ilave ako nepriateľa komunizmu a celý život táto moja komunistická minulosť išla so mnou a s mojou rodinou. Len sa tým nechválim, že som nikdy komunistom nebol, ako niektorí iní. Toto tu chcete zaviesť ako v päťdesiatych rokoch? Za toto ste hádam neštrngali kľúčmi? Ja teda v žiadnom prípade! A aj preto, a aj preto, zdôrazňujem, nebudem hlasovať za odobratie imunity poslancovi Krajčimu.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky: pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Šlachta, pán poslanec Cuper, pán poslanec Baco. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Engliš, chcem vám povedať, že my neriešime problém pána Polku v tejto Národnej rade, ale riešime podanie, ktoré dala vyšetrovateľka do Národnej rady na zneužívanie právomoci verejného činiteľa pána poslanca Gustáva Krajčiho ako bývalého ministra. A to nezávisí od toho, či bolo, nebolo vyplatené odchodné, či pán minister Pittner podpísal alebo nepodpísal, pretože do dnešného dňa zrejme nepodpísal podľa dokladov, ktoré máme v materiáloch. Vlastne je to všetko na rozkladovej komisii, o ktorej tu hovorila aj vaša pani poslankyňa Keltošová.

    Ale ja chcem upozorniť, aby ste dobre čítali žiadosť, ktorú máme v Národnej rade, že minister Krajči zneužil zastávanú funkciu ministra vnútra tým, že schválil vlastnoručným podpisom rozhodnutie ministra vnútra na odstránenie tvrdosti zákona. To nie je vec, či bolo vyplatené, nebolo vyplatené, či je v pracovnom spore, alebo nie. Zneužil svoju funkciu v čase, za ktorú musí niesť plnú zodpovednosť. A nejde o žiadne politické procesy päťdesiatych rokov, ale ide o zodpovednosť každého jedného ministra a predstaviteľa verejného činiteľa za to, ktorú funkciu vykonáva, či to je poslanec, či to je minister, či to je predseda vlády. A presne sa to bude dotýkať všetkých, nielen tých, ktorí boli vo vláde, ale ak porušia zákon aj súčasní ministri, bude sa musieť týkať porušenie zákona aj týchto pánov ministrov. A toto musí, zákon musí platiť pre všetkých a pre poslancov, poviem, dupľom, pretože oni sú tvorcovia zákonov. A budú ich porušovať? A budeme obhajovať porušovanie zákonov? Pýtam sa, pán poslanec...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    veľmi ma mrzí jedna skutočnosť, že bagatelizujeme veci, fakty, ktoré sú veľmi dôležité na rozhodnutie, ktoré máme učiniť. Napríklad nemôžem súhlasiť s tým, keď poslanec Národnej rady povie: "Však doložila Keltošová, doložil Krajči do spisu - a je to v poriadku." Nie je to v poriadku. Ide o dôkazný materiál, ide o založenie spisu, ktorý pôjde od vyšetrovateľa k prokurátorovi, pôjde na súd. A vyšetrovateľ má samostatné práva v konaní, a to nielen zhromažďovať, obstarávať dôkazy, ale to je najhoršie, že on ich má aj vyhodnocovať na základe svojich znalostí, presvedčenia a poznania. A keď toto tam absentuje, ako sa dá zodpovedne zdvihnúť ruka, že ho vydám alebo nevydám na trestné stíhanie? A už som tu vo štvrtok poukazoval na záver, na tie rozpory, ktoré sú v správe vyšetrovateľa. Pardon, už nie v správe, ale v žiadosti vyšetrovateľa. Toto si skutočne uvedomme, lebo robíme precedens pre budúcnosť a rozhodujeme o súčasnosti, ale aj pre budúcnosť, pre budúcich poslancov, nielen o nás. A teraz si zvážte, keď toto pripustíme, ako sa budú k nám títo vyšetrovatelia správať?

    Takže si myslím, apelujem skutočne na to svedomie a na tú našu rozumnú stránku našej osobnosti všetkých poslancov, aby sme zvážili, že čo. Neunáhlime sa, aby sme sa raz fakt v zrkadle nemuseli hanbiť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený parlament,

    nerád sa zapájam do tejto bezduchej diskusie, lebo mám tu napísané pred sebou príslovie: "Nediskutuj s hlupákmi, ostatní by si ťa mohli s nimi pomýliť." Nedá mi to však, aby som nereagoval na pána poslanca Engliša. Zaznieva tu totiž veľmi často termín politické procesy. Nedávno sa hovorilo dokonca o koncentráku v Slovenskej televízii. Páni poslanci opozície, urážate dejiny, urážate pamiatku obetí týchto procesov a táborov. Nehanbíte sa porovnávať ľudí, ktorým išlo o ideu, ktorí stáli za svojím presvedčením, s ľuďmi, ktorým išlo iba o moc a o peniaze?

    Clementis, Žingor či Horáková, kňazi a rehoľníci a mnohí jednoduchí ľudia odsúdení v päťdesiatych rokoch boli súdení za iné a inými ľuďmi, ako sa to tu snažíte nahovoriť vy. Pán Krajči, aj vy ostatní, ktorí sa bojíte, ktorí máte oprávnený strach, vy sa chcete porovnávať s obeťami politických procesov? Uvedomte si, že týmto ľuďom nesiahate ani po členky. Oni nerozkrádali štát, neboli farizejmi a nešli proti morálke a proti vlastnému národu, ako ste išli štyri roky vy. A proti tomu národu idete aj dnes, keď zdržujete parlament od dôležitej práce opakovaním toho istého.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci,

    pán Engliš použil pojem politické procesy, ale tento pojem nezaviedol pán Engliš. To pre informáciu pána Šlachtu. Mám tu tých vystúpení, ktoré som si vytiahol z predchádzajúceho parlamentu, dosť. Avizovali ich práve poslanci terajšej vládnej koalície. Vo všetkých sa hovorí o budúcich politických procesoch. A nie je ich málo.

    Ale nebudem už čítať, lebo chcem poukázať na inú vec, ktorá tu odznela a ktorej sme sa ešte stále nedotkli, a to je problém, že vy nie ste objektívni ako žalobcovia, pretože povinnosťou žaloby od rímskych čias bolo vždy zhromažďovať dôkazné prostriedky aj v prospech viny obvineného, aj v jeho neprospech. Vy zatiaľ stále hovoríte iba o tých dôkazoch, ktorými chcete dokázať jeho vinu. Ale nám ide o to, aj pánovi Englišovi, aj pánovi Kandráčovi išlo o to, že je potrebné, pán predseda mandátového výboru, naozaj zadovážiť ten dôkazný prostriedok, ktorým je rozhodnutie Najvyššieho súdu, lebo § 9 Trestného poriadku hovorí, že to nemá byť iba rozsudok trestného senátu. To je rozsudok súdu, aj občianskoprávneho. To znamená, že pani Hesounová nie je informovaná, alebo jej niekto vedome podstrčil iba takýto spis, v ktorom zámerne - tak ako to tu bolo avizované už pred dvoma rokmi - tento rozsudok tam chýbal, pretože sa tu chce dokázať len vina jedného ministra bývalej vlády a tým povedať, že celá vláda bola...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Súhlasím s tým, vážené dámy, vážení páni, čo povedal pán poslanec Engliš, že ide o politické procesy, špinavé. Ale chcel by som poukázať na ten pozitívny krok, ktorý pán Engliš urobil vo svojom vystúpení dopredu v našom rokovaní, a to, že pána poslanca Šlachtu, pani poslankyňu Krampolcovú, pána poslanca Krumpolca a pani poslankyňu Sabolovú ako priamo zainteresovaných v tomto probléme, pochopil som pána Engliša tak, že budeme bojovať aj za vás troch, páni poslanci, keď sa nebude uplatňovať táto amnestia, pretože ako vieme, amnestia, ktorú dal pán Mečiar, sa vzťahuje zo všetkých strán na otázku referenda. Aj na tých, ktorí sú na začiatku, teda pán prezident s asistentmi zo súčasnej vládnej moci, ale aj tí, ktorí zmarili referendum tým, že nevydali lístky, respektíve zabránili iným spôsobom tomu, aby sa referendum v istých častiach a obciach nevykonalo.

    Chcem povedať, dámy a páni, že skutočne nie príslušnosť k Hnutiu za demokratické Slovensko je podmienkou na to, aby sme bojovali za každého jedného poslanca, za správnu vec vtedy, keď je v práve. Vy viete všetci, že referendum sa vykonalo, a chcete ho súdiť za to, že sa referendum zmarilo. Prosím vás pekne, je to absolútne mimo logiky.

  • Nech sa páči, ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

    dnešná koalícia si vytvorila obraz zločinného nepriateľa, aby ospravedlnila metódy zásahu voči politickým odporcom ako zločincom. Je to politický revanš a nemôže byť pochýb, že sa tomuto revanšu budeme zo všetkých brániť.

    V pokuse kriminalizovať bývalého ministra vnútra je zakľúčovaný zámer získať zvedavú verejnosť, aby robila divácku kulisu a nepozorovala zhoršovanie svojej hospodárskej situácie. Má to dva následky. Jednak zobúdza v určitej časti verejnosti chúťky dívať sa na pokorovanie, ponižovanie predstaviteľov predchádzajúcej moci a jednak má zastrašovať domácich odporcov vlády, ktorá sa zrejme zapredáva cudzím záujmom. Svojím pokorovacím rituálom chce aj zastrašiť tých, ktorí s minulou vládou spolupracovali.

    Nuž vráťme sa k historickej skúsenosti s takýmto zabávaním verejnosti. Je totiž už poznaným psychologickým faktom, že počas francúzskej revolúcie určitá časť diváckej verejnosti si vopred obsadzovala predné rady okolo gilotíny, aby im neušli dojmy z krutej maškarády. Organizovanie revanšistického divadla je ešte staršia metóda vládcov. Napríklad vládcovia Ríma to už poznali, preto pre plebs chystali chlieb a hry - panem et ccircenses. Dzurindova koalícia inovovala tento plán rozptyľovania mysle občanov v tom zmysle, že revanšistické hry politického prenasledovania sa organizujú už bez chleba. Nuž, vážení, viete, čo čaká tvorcov takejto inovácie? Občanov nemožno sýtiť len divadlom pokorovania odporcov. K tomu treba onen chlieb, ktorého sa v reštringovanom a upadajúcom hospodárstve nebude stále viac dostávať. K tomu treba onen chlieb, a to je pre vás nezískateľná devíza. Ukojovanie závisti síce zvádza, ale nenasýti.

    Táto parlamentná honba na politické bosorky má zbaviť imunity poslanca Gustáva Krajčiho medzi iným vraj preto, lebo zavinil zmarenie referenda. V skutočnosti, ako tu už bolo zdôraznené, zmarenie referenda spôsobil vtedajší prezident, ktorý zo zištných politických dôvodov a svojej nadmernej prezidentskej ambície spojil dve nespojiteľné referendá. Hovorte čokoľvek, ale spojiť tieto dve referendá nemôžete.

    Navyše pripomínam, že v Maďarsku Ústavný súd predsa rozhodol celkom jasne o nespojiteľnosti dvoch alebo viacerých referend.

    Pokušenie využiť koaličnú väčšinu na politický revanš je istotne vábivé. Neverte, že rituál pokorovania vám prinesie prechod alebo príchod sympatizantov HZDS a slovenskej štátnosti do košiara notorických nepriateľov slovenskej suverenity. Poviem to takto: Plebejskí Slováci občas uverili pandúrom a hajdúchom, ale vždy sa vracali k Jánošíkovi. Pripomínam tým, ktorí vyhrali jednu bitku o verejnú mienku, že nevyhrajú dlhodobú vojnu o slovenskú budúcnosť, pretože význam úspešnej štátnosti a úspešného obnovovania prosperity si väčšina slovenskej spoločnosti začne dôrazne ctiť práve v konfrontácii s osudnými dôsledkami úsilia o takzvanú statickú makroekonomickú rovnováhu, ktorá nie je nič inšie ako stagflačný úpadok Slovenska a ohrozenie občanov i štátu.

    Tento útok na zbavenie imunity je možný iba na bezpríkladnom a protiústavnom kroku terajšieho premiéra Dzurindu. Navrhujem koaličným kolegom, aby sa nedali zviesť k účelovej komédii, ktorá nemá vecnoprávne opodstatnenie. Premiér Dzurinda pred niekoľkými dňami na hodine otázok a odpovedí s jeho príslovečnou aroganciou, že všetko je už pripravené a všetko dopadne, ako má. Nuž, z toho chvastavého výroku vyplýva, že, vážení poslanci vládnej koalície, ste rukojemníkmi takejto vazalskej a zastrašujúcej hry. Rozmer pána Dzurindu dáva rozmer vašej nezávislosti a vašej slobody konania. Rozmýšľajte nad tým, vážení koaliční poslanci. Váš čas plynie a s ním sa rozplývajú ilúzie občanov na pozitívnu zmenu, ktorú ste sľubovali. Náš čas príde.

    Najväčšia politická strana, najväčšia parlamentná strana, ktorá má najväčšiu zásluhu na slovenskej štátnosti, pevne obhajuje nevinu poslanca Krajčiho.

    Dovoľte mi, vážení poslanci, aby som vám ešte prečítal jeden skrátený preklad čitateľskej reakcie na článok vo švajčiarskom časopise, bernskom, napísal ho pán Paul Pichna z Liebefeldu. Pán Pichna to dal aj do internetu, nuž vyberám z neho: "Zlovoľný Mečiar pomocou bývalého slovenského šéfa tajnej služby Lexu nenasadil len Moniku Lewinskú na prezidenta Billa Clintona, ale dokonca osnoval a potom vykonal aj vraždu lady Di. Takzvaná tajná správa, ktorá bola prihratá médiám, je fabuláciou a znôškou výmyslov nového šéfa SIS - určitého pána Mitru."

    Uvažujme spolu: Okolo 40 miliónov švajčiarskych frankov tvorí celkový rozpočet SIS. A touto smiešnou sumou dokázala SIS strážiť a vybabrať všetky konšpiratívne sily CIA, MOSAD alebo KGB. Dokonca SIS ohrozila aj európsku integráciu "rozširujúcu sa o Poľsko, Maďarsko a Česko. Do čerta, to je úžasné, že sa odhalilo toto arcisprisahanie malej spravodajskej služby!" Rozmýšľajte nad tým.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Baco, pán poslanec Husár. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Tá poznámka pána poslanca Húsku, že poddaní uverili pandúrom, vážení páni poslanci, je viac ako trefná. Uvážte niektoré Machiavelliho výroky. Napríklad, že vladár sa v prvom rade zbaví tých, ktorí mu pomohli dostať sa k moci. Spýtajte sa, kde sa nachádza teraz Michal Kováč, ktorý vlastne roztočil celé toto svinstvo, ktoré my tu prerokúvame? A prečo ste ho neobsiahli na svojej vlastnej kandidátke? A prečo sa mu teraz obraciate chrbtom pri jeho ambíciách na znovuzvolenie za prezidenta? Jednoducho je nepotrebný. Nepotrebný. Doslúžil a dohral svoju rolu. Nie je ho už treba. Už je persona nieže non grata, ale úplne zbytočná.

    A k tým všetkým vašim tvrdeniam, že toto nie je politický proces, nedajte sa vysmiať. Šikanovanie bývalého ministra Mečiarovej vlády a súčasného poslanca - ak to nie je politický proces, tak čo je potom politický proces?! Viete ho deklarovať? Vražda Jána Duckého, trojnásobného bývalého ministra Mečiarovej vlády a poslanca Hnutia za demokratické Slovensko, podľa vás tiež nie je politickou vraždou. Tak potom sa pýtam: A čo je podľa vás politickou vraždou? Vražda Kennedyho, to bolo čo - civilná vražda? Vražda Alda Mora, to bolo čo - civilná vražda? A vražda Jána Duckého nie je politická vražda iba preto, lebo je príslušník HZDS? A tento proces, ktorý tu roztáčate, to nie je politický proces preto, lebo ide o poslanca Hnutia za demokratické Slovensko? Čiže deliaca čiara neprebieha po línii kauzality, ale po línii politickej príslušnosti. Ak ide o HZDS, tak to nie je politické. Ak ide o niečo iné, tak to politické je.

    Takže veľmi krásne sa vy demaskujete touto svojou účelovosťou výkladu toho, čo je správne a čo nesprávne, čo je politické, čo nie je politické. Ale pamätajte na jedno, roztočený mlynček na mäso zomelie v prvom rade prsty samotného mäsiara. To ste vy.

  • Pán poslanec Baco bol prihlásený ako ďalší.

  • Vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predostrel jednu myšlienku z toho balička rozkladu, právneho rozkladu nezávislých právnych analytikov. Ak Ústavný súd zruší rozhodnutie úradujúceho prezidenta pána Dzurindu o zrušení amnestie, tak vlastne celý tento doterajší proces, celá táto činnosť nemá iné pokračovanie ako to, že pán Dzurinda zneužil svoju právomoc a spáchal vlastne trestný čin.

    Chcel by som vás poprosiť, aby sme neeskalovali kriminalizačné tendencie, aby sme ustúpili z tejto pozície politických procesov. To, čo tu pán premiér Dzurinda predviedol v parlamente na poslednom vystúpení, keď nám vytkol naše špinavé paprče zababrané vo vražde Remiáša - chcem podotknúť, že už sme jeden súd vyhrali. Už sme jeden súd vyhrali, čo sa týka vraždy Remiáša. Obvinenie z vraždy Remiáša a toto, čo tu pán premiér povedal, takisto bude mať súdnu dohru. Chcel by som vás poprosiť, aby ste neeskalovali veci, pretože ak naozaj Ústavný súd, a vy všetci viete, že je to isté, rozhodne o tom, že nemôže následný prezident zrušiť rozhodnutie o amnestii predchádzajúceho prezidenta, tak vlastne sa dostaneme do veľmi chúlostivej situácie, keď bude pán poslanec súdený a bude trestne stíhaný a súdený na základe takéhoto rozhodnutia, ktoré mu vlastne neprislúcha.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím, že pán poslanec Húska uviedol veľmi výstižný príklad toho, čo sme schopní urobiť na diskreditáciu politického protivníka. A urobil to na veľmi dobrom a vhodnom príklade Mitrovej správy.

    Vážení kolegovia, tvrdíte, že Mečiarova vláda bola v izolácii, že jej mala každá z okolitých krajín plné zuby. Postavím protiotázku. Ak teda ju mal naozaj každý plné zuby, prečo potom neprotestovali vlády susedných krajín a veľmi ostro u Mečiarovej vlády proti zasahovaniu SIS do vnútorných problémov týchto štátov a k vytváraniu provokácií? Stalo sa tak aspoň raz? Ak sa pamätám - ani raz. A bolo to z jednoduchého dôvodu, že to tak nebolo. Pretože ak by to tak bolo, veľmi radi by to boli títo vaši mnohí zahraniční priatelia v tom čase využili. Urobili ste prakticky cez túto správu z tisícov ľudí pracujúcich v týchto spravodajských a tajných službách v okolitých krajinách hlupákov. Hlupákov, ktorí nestačili, podľa vás, na pár Mečiarových a Lexových "lumpov", ktorí im išli rozvracať ich vlastné štáty a politiku. A pripomínam, že zašli ste až tak ďaleko, že pán Mitro si tu v tejto snemovni sám protirečil, keď hovoril, aké nebezpečenstvo hrozilo Slovensku v medzinárodnom postavení zverejnením týchto skutočností.

  • Pán poslanec Drobný vystúpi ako ďalší v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    toto excelentné auditórium dostalo nedávno evalvačný rozsudok od pani Bubílkovej. Iste ho poznáte, v silvestrovskom kabarete vložila tento rozsudok do úst svojej tety z Martina, ktorá telefonovala Bubílkovej, že "pozerala som ten český parlament, Bubi, ale musím ti povedať, že idiotov sme si rozdelili spravodlivo". V predposlednom kabarete to zlepšila, a teta z Martina povedala: "Vieš čo, ale rozdelili sme si ich 2:1, takže vo vašom parlamente je to o trošku viacej ako tu." Ja ale musím povedať, že toto auditórium je tak excelentné a inteligentné, že Bubílková nemá pravdu. To nie sú idioti, to sú pseudo. To sú ľudia, ktorí sa navzájom nechcú počúvať preto, lebo majú odniekiaľ politické príkazy, že nepočúvajú. Ty máš svoju pravdu politicky motivovanú a tá logická pravda toho druhého nie je pravdou. Preto si myslím, že Bubílková ako psychologický laik nás odsúdila tak, ako to ona videla. Isteže, dala tomu nádych politickej satiry. Mrzelo ma to spočiatku, ale som si povedal, just sme si to zaslúžili, obidva parlamenty. Takto vyzeráme. Nepočúvame argumenty, logické argumenty, systémové argumenty. A potom to tak vyzerá. Laici nás ohodnotia veľmi zle.

    Ale, prosím vás pekne, poďme teraz k tomu, čo prerokúvame. Ak dovolíte, dovolím si istú analógiu. Biologické a spoločenské systémy hynú buď akcidentálne, náhle, brutálne, v biológii hovoríme tejto smrti nekróza, alebo hynú pomaly, postupne programovo, a tejto smrti hovoríme buď programovaná smrť, alebo apoptóza. Apoptóza, priatelia, aj v spoločenských systémoch, aj v biologických systémoch je aktívna smrť, kde isté časti toho systému aktívne nažierajú tie druhé, a pritom, ak ich mám personifikovať, si myslia, že ich sa tá smrť nedotkne. A to je hrubý omyl. Organely bunky zostávajú do konca smrti bunky funkčné, živé a schopné. Dokonca ich dobrá membrána obalí, rozložia sa na hrudky a potom ich fagocytuje prvý killer, ktorý sa tam vyskytne. To isté platí pre spoločenské systémy.

    Spoločenský systém v roku 1946 bol rozložený takým spôsobom, že my ako mládežníci sme to sledovali ako športovú udalosť. Boli sme organizovaní v Sokole a dakde inde a sledovali sme, ako spustili komunisti apoptózu vtedajšej demokratickej spoločnosti. Spustili ju a všetci si bohorovne mysleli, že ich sa apoptóza nemôže dotknúť. Keď zavierali svojich odporcov, ktorí mali jedinú vinu, že mali veľké percento hlasov v posledných demokratických voľbách, ktorých som len poznal - Ursíny, Styk, Bibza, Žingor, Horáková -, tak vôbec netušili, že to postihne aj iných, aj ich, ktorí tvorili túto apoptózu. Postihlo to Slánského, Clementisa, Novomeského, Husáka atď. Ak som rozprával s postihnutými, napríklad s pánom Ursínym, tak bol taký objektívny, že povedal: "Priateľu, ale na tej smrti aj my sme sa zúčastnili. Aj my, demokratickí poslanci. A demokratická strana. My sme mali 62 % hlasov, a my sme ich nevedeli politicky dobre využiť." No ja som namietal, že proti takej sile, ktorá bola proti nim, nemohli nič zmôcť. "Ale ani sa vraj nepokúšali bojovať proti tomuto zlu. Takže to je naša vina - demokratov. Niektorí ušli za kopce. Niektorí sme tu zostali a boli úplne zlomení. A ich posledné dni boli naozaj žalostné. Bolo by bývalo lepšie, keby boli zomreli vo väzení, pretože boli strašne zlomení duševne. Niektorí, ktorí prežili v ťažkých leopoldovských podmienkach, konfrontovali sa priamo vo väzení so svojimi odporcami. A odporcovia, ako bol napríklad pán Husák, hovoril pánovi Neuwirthovi, tak toto bol obrovský omyl. A pán Neuwirth povedal: To nebol omyl, Gustáv, to je objektívne valcovanie tohto valca, ktorý ste vy spustili."

    Tá konfrontácia dopadla skutočne takto. My musíme povedať, ktorí sme boli svedkami tohto procesu, musíme povedať, že podobné niečo sa začína tu. Ja som tomu neveril. Vy ste spustili relatívne platonické politické vyhrážanie sa HZDS. Myslel som si, že po voľbách sa to skončí a bude pokoj. A pokračujete ďalej.

    Priatelia, možno, že vás to uspokojí, možnože nie. Ale pamätajte si jedno, garantom apoptózy v roku 1946 bol Stalin. Zomrel a naraz sme videli, že ingerencia poškodených rodín demokratov sa začína uplatňovať v treste komunistom, ktorí boli strojcami zla. My sme boli radi, tie rodiny, čo boli postihnuté, už mali takú silnú ingerenciu. A zomrel len jeden človek. Bol to Stalin.

    Priatelia, aj tu máte svojho možno protektora, neviem, kto to je, a možno, že prestane mať vplyv a potom budú vplyvy tých ľudí, ktorí budú postihnutí teraz v tejto apoptóze, ktorú začínate vy. Priatelia, to sa vždycky vracia, vždycky sa vracia a postihne to aj tých konštruktérov. Ako to zapôsobí celkovo, to nemôžem hovoriť, ale to platí pre obidve strany, aj pre našu stranu, aj pre vašu stranu. Treba si to uvedomiť a treba sa podľa tohto aj správať. Priatelia, ak si to neuvedomíme...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím pánov poslancov, aby nediskutovali k vystúpeniu v rozprave.

  • ... ak nebudeme konštruktívne riešiť skutočné problémy tejto spoločnosti, budeme riešiť vlastnú smrť, vlastný zánik celého systému, lebo do toho systému skutočne patríte aj vy koalícia, do toho patrí aj tvrdá opozícia, do toho patria aj občania. Priatelia, nevymykajme sa z toho. Organely bunky, ak ich mám personifikovať, si do poslednej chvíle myslia, že sa ich to dotkne. A potom ich zožerie fagocyt. Priatelia, takto zožerie aj tých, ktorí to pripravili. To platí pre nás opozíciu, to platí aj pre vás koalíciu.

    Ďakujem za pozornosť, priatelia. Myslím si, že si to treba uvedomiť a treba sa podľa tohto aj správať.

  • Faktické poznámky: pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Oberhauser. Pán poslanec Galbavý nie, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

    Pán poslanec Engliš nie je tu.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mám zase pred sebou Sme a môžem čítať zaujímavý nadpis: "Spor koaličných poslancov s občanmi." Myslím si, že tu je vidieť, že došlo k sporu koaličných poslancov s občanmi, pretože - ak sa nemýlim - občanom bola sľúbená istá dohoda a boli sľúbené isté ciele, veľmi jednoduché. Raz také platy, zlepšenie pozície dôchodcov a podobne. Miesto toho sa tá situácia zhoršuje, vážení, a kým nemáme ponúknuť nejakým spôsobom tie veci, ktoré ste im sľúbili, tak sa tu hľadajú náhradné riešenia a tie hľadáte v tom, čo dnes tu máme možnosť vidieť. Ak je zlá situácia v zdravotníctve, odvolávame riaditeľov nemocníc, nie aby sa riešila situácia v týchto nemocniciach. Firmy ako Perspektíva, Humanat a Asmea, čo sú psychologické firmy, dávajú riaditeľom nemocníc kresliť stromčeky miesto toho, aby sa ich pýtali, čo sú schopní manažovať nemocnice. Takúto istú náhradu ponúkate aj tu v parlamente.

    Pán predsedajúci, ešte jednu prosbu na záver. Pán poslanec Brocka príliš vyrušuje. Buďte taký láskavý a napomeňte ho, že ak chce diskutovať s tým, ktorý prednáša svoj príspevok, môže sa prihlásiť tiež, na to je taký gombíček, a potom môže povedať svoj názor. Nech tu neskáče do reči, lebo potom skutočne provokuje aj ostatných. A okrem toho by bolo dobré, keby ste ho napomenuli, že v parlamente sa sedí v saku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka, chcel by som vás poprosiť, aby ste si slová pani poslankyne Belohorskej vzali k srdcu.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem potvrdiť slová, ktoré tu vyhlásil predchádzajúci rečník. Pán profesor, myslím si, že je to naozaj vážne varovanie, pri ktorom by sme sa mali zamyslieť, do akej miery necháme pri rozporoch vznikať ďalšie a ďalšie rozpadové procesy vo vnútri spoločnosti. Je to naozaj tak, že aj naše okolie nie je práve sväté. Ten problém je práve v tom, vážení poslanci, že mnohí z vás ste naozaj nechceli tento štát a že necítite dokonca veľké problémy, keď tento štát sa dostáva do vážnych ekonomických aj spoločenských problémov. Ale ubezpečujem vás, že štát je vývojový nástroj, ktorý sme si vyvinuli práve na to, aby sme mohli vytvárať optimálne procesy a optimálne podmienky na svoju existenciu. Keď budeme stále ohrozovať tento štát tým, že dokonca budeme odstraňovať naše imunitné systémy, a stále budete v záujme akéhosi fiktívneho svetoobčianstva uvoľňovať procesy vnútornej súdržnosti v našej spoločnosti, tak dôjdete do najhorších problémov spolu s nami. Bude to spoločná kríza, bude to spoločné nebezpečenstvo. A my sme naozaj na jednej lodi.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, máte zrejme chybný mikrofón. Sadnite si na iné miesto a zapnú vás znovu.

    Zapnite pani poslankyňu Malíkovú ešte raz.

    Prosím, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Odpusťte, štýl celkového môjho diskusného príspevku, nezapadne do atmosféry, ktorá tu už niekoľko dní vládne. Niekoľko minulých dní som totiž strávila medzi občanmi, našimi spoločnými voličmi, ktorí majú podstatne iné problémy, aké tu vyrábate. Chcem uviesť len niektoré fakty v takomto poradí.

    Po prvé, podľa mňa zásadnej manipulácie sa dopustil Michal Kováč, ktorý zlúčil 3 + 1 otázky do jedného referenda. Porušil tak právo občana vyjadriť svoj názor aj neúčasťou.

    Po druhé, minister konal na základe uznesenia vlády.

    Po tretie, Najvyšší súd rozhodol v prospech pána Krajčiho. Toto rozhodnutie síce chýbalo. Je to náhoda?

    Po štvrté, Ústavný súd doteraz nerozhodol o podnetoch tých občanov, ktorých práva boli dotknuté konaním Michala Kováča. Je to tiež náhoda?

    Po piate, Mikuláš Dzurinda protiústavne zrušil udelenie amnestie, pretože právny systém zrušenie, inštitút ako taký nepozná.

    Po šieste, tiež to nepovažujem za náhodu, že je podanie na Ústavnom súde, ktorý v tejto veci ešte nerozhodol, hoci niekedy sa zase svojimi rozhodnutiami veľmi ponáhľa.

    Po siedme, boli snahy na zrušenie alebo odobratie imunity štyrom sudkyniam, to sa de facto rovná spochybneniu nezávislosti súdov. Je to náhoda práve teraz v tomto období?

    Po ôsme, účelový výklad rokovacieho poriadku, ktorý obmedzuje poslancov, mi jednoznačne dáva najavo...

  • Pani poslankyňa Malíková, chcel by som vás poprosiť, aby ste reagovali na ostatného rečníka s faktickou poznámkou.

  • ... že ide o politický proces presne v duchu politiky revanšu.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že naozaj nebolo od vás korektné, keď ste zobrali čas pani Malíkovej, ale to je váš problém.

    Ja by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Drobného povedať len jednu vec. Hovoril v podstate o mechanizme, o mašinérii, ktorá sa spustila v päťdesiatych rokoch. Hovoril o konštruktéroch, hovoril aj o tom, že konštruktéri, tak ako to býva - a história to potvrdzuje -, konštruktéri zla obyčajne na tú svoju vymyslenú konštrukciu aj svojím spôsobom doplatia. Myslím si, že to, čo tu hovoril pán Drobný, naozaj netreba nejako bližšie analyzovať, ale naozaj by si to mali uvedomiť aj tu prítomní poslanci vrátane pána poslanca Šlachtu.

    Ja si vyprosujem, aby tu pán poslanec Šlachta hovoril, že my nemáme právo porovnávať sa s ľuďmi z päťdesiatych rokov...

  • Pani poslankyňa, nemôžete reagovať na pána poslanca Šlachtu.

  • Môj otec v päťdesiatych rokoch sedel vo väzení, prosím, pán poslanec Šlachta. Ja by som sa chcela spýtať, akým právom...

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.

    Zapnite pána poslanca Cabaja. Pán poslanec Cabaj bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, asi zle čítate poradie, pretože je tam napísaný pán poslanec Oberhauser, ale to je váš problém. Keďže ste mi slovo dali, tak ho využijem. Chcem len kolegovi profesorovi Drobnému povedať, že on síce dobre myslel a mieril niekde svoje výroky, ktoré hovoril v mnohých príkladoch a na ktoré upozorňoval. Ono viacerí síce hovoria, že je lepšie, keď to svedomie majú zakryté, a preto tu bol taký šum a také rozprávanie, jednoducho poslanci neboli ochotní počúvať.

    Stále sa tu hovorí o jednej veci. My nejdeme rozhodovať o vine, my nejdeme rozhodovať o nevine a niečo podobné. Vážení, ak je tu jedna politická objednávka, o ktorej sa tu celý čas hovorí, kauza referendum je výsostne politická záležitosť. Ak sa v článku 78 ústavy hovorí, že "poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené" - chcete povedať, že pri tejto politickej kauze máme mať istotu, že to ďalšie pokračovanie, ktoré bude nasledovať v takzvaných nezávislých súdoch, bude presne podľa tých pravidiel a predpisov, ktoré majú byť splnené? Keď je tu raz daná politická objednávka a politická tlačenka, že rozhoduje koaličná rada, kto bude ďalej rozhodovať v takzvaných nezávislých súdoch? Ako to pôjde ďalej? Tak preto z tohto dôvodu je pre tento parlament nevyhnutné, aby zložil maturitu a povedal si, akým spôsobom bude pokračovať. Toto je politická záležitosť, či si to niekto chce uvedomovať, alebo nie. Bez ohľadu na to, že o tom rozhodli nejakí štyria bossovia, ktorí sedia v koaličnej rade, a povedali, že bude to takto. Páni poslanci, máte možnosť sa ukázať, či ste poslanci, alebo vykonávatelia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Husár ako ďalší v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pekne by som vás prosil, ukončil som možnosť prihlasovania sa s faktickými poznámkami pánom poslancom Cabajom.

  • Reakcia z pléna.

  • Pánom poslancom Cabajom, žiadne iné mená v tom čase na tabuli neboli.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Husár, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia tu v sále...

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, prosím, dohodnite sa.

  • Pán poslanec Husár, máte slovo, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o pokoj v rovacej miestnosti.

    Ja som vyhlásil možnosť prihlasovania sa do rozpravy...

    Pokoj, pán poslanec Cuper!

    ... pánom poslancom Cabajom. Myslím, že sme si jasne rozumeli.

    Ak bol pán poslanec Oberhauser pred pánom poslancom Cabajom, nech sa páči, dajte ešte slovo pánu poslancovi Oberhauserovi ako poslednému s faktickou poznámkou. Po ňom vystúpi pán poslanec Husár.

    Pán poslanec, prosím o trošku trpezlivosti.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám, že ste mi udelili slovo, lebo si myslím, že nie je na škodu, keď sa urobí chyba, že sa prizná, že k nej došlo. Veď to nie je naozaj nič, čo by nebolo neriešiteľné.

    Pán poslanec Drobný hovoril o politických procesoch a mnohí sa pozastavovali na tým, prečo hovorí o päťdesiatych rokoch a takto ich charakterizuje. Iste tie hrôzy, ktoré sa stali, a tie následky, ktoré mali politické procesy, sú neporovnateľné s tým, o čom sú dnes diskusie pána poslanca Krajčiho. Ale ide o to, aby sme z týchto politických procesov si urobili určitú analýzu a pozerali, aké vlastne okrem tých systémových prvkov, ktoré som už spomínal, aké procesné charakteristiky boli v týchto procesoch. Rozhodnutie vždy predchádzalo oveľa skôr a hovorilo sa, že trestný čin sa vykonal bez toho, že by boli vykonané vyšetrovania, že by došli súdy k takýmto záverom. To bolo jedna z prvých charakteristík politických procesov. Len čo tí, čo dopredu hovorili o trestnom čine a dostali sa k moci, začali až následne zhromažďovať dôkazy o trestnej činnosti. O vine sa rozhodovalo vždy v politickom grémiu, politické strany, a nie súdy rozhodli, že k trestnému činu došlo. Takisto boli účelovo vyberaní vyšetrovatelia, ktorí potom zhromažďovali vlastne naordinované výsledky trestných činov. Čiže toto sú procesné charakteristiky politických procesov, ktoré sa prejavujú aj v prípade posudzovania...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Husár je ďalší v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia tu v sále i tí doma v pyžamách,

    a vážená Markíza,

    myslím toto oslovenie úplne úprimne, lebo si vážim, že ste tu v čase, keď tu nesedia ani poslanci.

    Dovoľte mi, aby som sa vrátil na začiatku trošku do histórie, ale nie k päťdesiatym rokom, len do roku 1963. V tomto roku Martin Luther King vo svojom známom liste z väzenia, keď sa prihlásil ku Gándhího myšlienkam, okrem iného napísal: "Je absurdné a podlé používať nemorálne prostriedky na dosiahnutie morálnych cieľov." Tieto slová sú tak zrozumiteľné, že si nevyžadujú žiaden ďalší komentár. Ja ho nechcem ani robiť, ja k nemu urobím iba krátky slovenský aktuálny dôvetok. Je ťažké žiť v štáte, v ktorom sa porušujú zákony, ale je skoro nemožné žiť v štáte, v ktorom sa zákony porušujú pod heslami reparácie práva a reparácie morálky.

    Vážení priatelia, nechcem urážať a nechcem sa dotýkať nikoho z vás. Som presvedčený, že v tejto snemovni je veľmi veľa ľudí, ktorí majú čestné a morálne politické ciele. A myslím si to, napríklad v otázke vykorenenia boľševizmu, veľmi úprimne a poctivo aj o pánu Palkovi, ktorý za to znáša z jednej a druhej strany toľko atakov. Ale pripomínam i tejto skupine ľudí, sám sebe, tú myšlienku, ktorú Gándhí povedal pred 36 rokmi: "Používanie nemorálnych prostriedkov na dosiahnutie morálnych cieľov bolo, je a bude amorálne. Na tom nemôžeme zmeniť nič." Tradícia vzťahu práva a morálky je taká stará ako samotná civilizovaná spoločnosť. A klasický konflikt Kreona a Antigony je dodnes modelom konfliktu povinnosti práva a morálky - alebo ak chcete jednoduchšie -, konfliktom dvoch povinností.

    A právnici sediaci v tomto parlamente i každý, kto je v tejto kauze trochu orientovaný, pri troche poctivosti a chcenia by museli priznať, že v celej kauze Krajči nejde o nič iné ako o konflikt dvoch povinností. Povinnosti podľa § 30 zákona číslo 564/1992 Zb. o vykonaní referenda a povinnosti uloženej v ústave v článku 2 a článku 112 štátnemu orgánu, teda povinnosti nedovoliť, aby sa v takom významnom inštitúte, ako je referendum, rozhodovalo o protizákonnej otázke. Pretože to, že táto otázka je protizákonná v čase, keď sa exminister Krajči rozhodol konať tak, ako konal, bolo jasne a zrozumiteľne rozhodnuté.

    V tejto súvislosti sa tu však vynára hneď na začiatku niekoľko otázok. Boli autori tejto otázky tak právne negramotní, že nevedeli, že podsúvajú národu protizákonnú otázku? Alebo naopak, boli až takí gramotní, že to veľmi dobre vedeli a bolo to zámerom? Čo týmto zámerom sledovali? Vyvolanie napätia, enormného napätia medzi vládou, ministerstvom a občanmi? Hovorím to preto, že referenda sa okrem sympatizantov terajšej vládnej koalície chceli zúčastniť aj mnohí a absolútna väčšina sympatizantov HZDS. Z jednoduchého dôvodu. Aby už ľudia s podobnými charakterovými a morálnymi vlastnosťami ako Kováč starší na prezidentskom kresle nikdy nesedeli.

    A pýtam sa ešte ďalej. Čo sa malo docieliť tým, ak by bolo referendum o tejto otázke dopadlo kladne? Vyvolanie absolútneho napätia medzi parlamentom, medzi Ústavným súdom a občanmi a deštrukcia týchto orgánov? Presné odpovede na tieto otázky vedia dať iba tí, ktorí písali scenár. Ale ak máme spravodlivo posúdiť, prečo kauza Krajči vznikla, ja sa pokúsim dať odpovede aspoň na niektoré z nich. V prvom rade sa domnievam, že všetky okolnosti prípadu, že autori otázky vedeli veľmi presne, že je protizákonná a takto ju konštruovali úmyselne. V druhom rade sa domnievam, že spojenie dvoch samostatných referendových iniciatív bolo účelové a bolo súčasťou tohto scenára, pretože v opačnom prípade samotná, takto postavená otázka strácala svoj zmysel.

    Páni, napriek úsmevom, kauzalita v týchto veciach je dnes taká jasná, že je až zarážajúce, že sme ju nevideli tak isto ako občania v čase, keď sa tieto veci diali. A dovolím si tvrdiť, že predovšetkým hlavný aktér, ktorý urobil rozhodujúce kroky, exprezident Kováč je vlastne zdrojom všetkého zla. Prečo? Ak vychádzam z právnej skutočnosti, že prvým predpokladom platného referenda je účasť nadpolovičnej väčšiny voličov-občanov na referende, je potom právne nesporné a jednoznačné, že to bol práve exprezident Kováč, kto spôsobil občanom škodu na ich neodňateľnom práve, či sa chcú vážne a slobodne zúčastniť na rozhodovaní o otázkach verejného záujmu, a to účelovým a alogickým spojením dvoch významných, ale absolútne nesúvisiacich otázok verejného záujmu.

    Vážení priatelia, logika hovorí jednu primitívnu pravdu. Zákon nevylučuje, aby referendum obsahovalo niekoľko otázok, ktoré vecne logicky a obsahovo súvisia, ale včleniť medzi tri otázky o vstupe do NATO štvrtú o priamej voľbe prezidenta by mohol pán prezident Kováč za predpokladu, že priama voľba prezidenta by bola jednou z podmienok na vstup do NATO. A ak si pamätám, ani NATO, ani pán Johnson nič podobné nevyžadoval, aspoň nie nahlas.

    A preto nadväzujem ešte na skutočnosť, ktorú tu už povedala pani kolegyňa Podhradská. Prvé a základné právo občana v súvislosti s výkonom referendového práva je právo vyjadriť svoj negatívny postoj k referendovej otázke už tým, že sa na referende nezúčastní. Toto je neodňateľné a základné a prvé právo občana. Toto právo si občan môže slobodne uplatniť iba za predpokladu, ak ten, kto právo aplikuje, ho nepostaví pred dilemu, že ak sa chce zúčastniť rozhodovania o vstupe do NATO, musí sa zúčastniť aj rozhodovania o priamej voľbe prezidenta a naopak.

    Pretože musím končiť, končím tým, čím som začal. Som úprimne presvedčený, že v kauze Krajči naozaj ide o konflikt dvoch povinností. Je na vás, aby ste rozhodli, je to skutočne len na vás. Bude však pre Európu prinajmenšom trápne a pre Slovensko tragické, ak rozhodnete tak, že urobíte z Krajčiho novodobú slovenskú Antigonu. Keď to urobíte, potom ho však zamurujte aspoň tak dôsledne, ako zamuroval Kreon Antigonu, lebo onedlho začnú aj múry vašich väzení praskať, a tí, čo spoza nich vyjdú, budú ešte nemilosrdnejší, ako ste vy dnes.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci na svetelnej tabuli. Pani poslankyňa Halušková je ako posledná. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Delinga, nech sa páči.