• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Delinga, pán poslanec Gustáv Krajči. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady pani Irena Belohorská.

    Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

  • Pán predseda, pán Július Binder je práceneschopný.

  • Čiže Július Binder. Dobre. Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pretože ďalším bodom rokovania bude hlasovanie, prosil by som, keby sme sa prezentovali, aby sme zistili účasť na dopoludňajšom rokovaní, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím vás, prezentujte sa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, upokojme sa.

    Prítomných je 62 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vizuálne vidím, že je tu viacej poslancov, ako je to na svetelnej tabuli. Prosil by som všetkých poslancov, aby sa prezentovali.

    Prezentujme sa, prosím vás.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Prosil by som predsedov poslaneckých klubov, keby sa postarali o svojich poslancov a doviedli ich alebo doviezli do rokovacej miestnosti. O desať minút by sme chceli pristúpiť k hlasovaniu.

  • Po prestávke.

  • Prosím, upokojme sa. Do tretice všetko dobré, takže skúsime sa prezentovať.

    Prezentujme sa, páni poslanci, pani poslankyne. Sadnite si na svoje miesta a prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (tlač 129).

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Petra Bohunického, aby zaujal miesto pre spravodajcov, aby hlasovanie o tomto návrhu vlády uviedol.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR NATO na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 98 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore pre obranu a bezpečnosť máte ako tlač 98a, kde je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    máte pred sebou tlač číslo 98 - návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii stabilizačných síl Severoatlantickej aliancie na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala na svojom zasadaní 9. decembra 1998.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné vysloviť súhlas o aktívnej účasti na opatreniach medzinárodného spoločenstva na podporu mieru a so strategickou prioritou bezpečnostnej politiky, ktorou je dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii v najkratšom možnom čase. Schválenie návrhu vlády umožní doplniť kontingent 8 dôstojníkov Armády Slovenskej republiky, ktorí pôsobia v operácii SFOR od augusta 1998, vyslaním ženijnej jednotky v sile roty na štandardnú úroveň porovnateľnú s účasťou ostatných krajín. Informácie o tomto návrhu prijali mimoriadne priaznivo predstavitelia aliancie členských krajín, s ktorými sme rokovali v uplynulých týždňoch.

    Odhodlanie rozšíriť účasť na riešení situácie v Bosne a Hercegovine je považovaná za dôkaz pripravenosti podporiť orientáciu bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky konkrétnymi činmi. Z vojenského hľadiska reaguje na doterajšie skúsenosti z plnenia cieľov interoperability v Armáde Slovenskej republiky. Tie potvrdzujú, že konkrétnu účasť v operáciách na podporu mieru pod vedením NATO nie je možné plne nahradiť aktívnou účasťou v programe Partnerstvo za mier.

    Armáda Slovenskej republiky je schopná v krátkom čase po schválení návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky realizovať vyslanie ženijnej jednotky v počte do 150 príslušníkov s potrebnou vojenskou technikou. Táto jednotka bola už v roku 1998 pripravená na vyslanie do operácie OSN v Západnej Sahare. Z dôvodu nestabilnej politickej situácie v Západnej Sahare bola táto operácia odložená a orgány OSN vo svojom predbežnom plánovaní nezačlenili ženijnú jednotku Armády Slovenskej republiky do štruktúry operácie. Jednotka je schopná uskutočniť rozsiahle ženijné odmínovacie práce v náročných klimatických a geografických podmienkach a je pripravená nadviazať na výsledky, ktoré dosiahla naša armáda v predchádzajúcich vojenských mierových operáciách na území bývalej Juhoslávie.

    Finančné náklady na činnosť jednotiek v operáciách Severoatlantickej aliancie hradia účastnícke štáty. Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 904 z 9. decembra 1998 vyčlenila pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozpočtovej kapitole Všeobecnej pokladničnej správe ministerstva financií na rok 1999 účelovú sumu vo výške 240 mil. korún.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam vám, aby ste vyslovili súhlas s predloženým návrhom na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR v Bosne a Hercegovine.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jozefa Tuchyňu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    vážení kolegovia,

    z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predkladám spoločnú správu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o prerokovaní návrhu na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR.

    Návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 116 z 1. februára 1999 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania správy vo výboroch.

    V stanovenom termíne prerokovali návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky oba výbory a zajali k nemu toto stanovisko:

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh prerokoval dňa 2. februára a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh prerokoval dňa 4. februára. Oba výbory vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR NATO na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou spoločnej správy, ktorú máte ako tlač 98a, a preto ho nebudem čítať.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Gajdoš. Ďalší záujem nie je? Pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a otváram rozpravu.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do síl SFOR v Bosne a Hercegovine vytvára priestor na posilnenie pozície Slovenskej republiky v prístupovom procese NATO. Zároveň napĺňa aj predstavy príslušníkov Armády Slovenskej republiky na ich aktívnejšie zapájanie sa do medzinárodných akcií na podporu mieru vo svete. Získavajú tak neoceniteľné skúsenosti z prostredia, ktoré vyžaduje vysokú profesionalitu, ale aj vysokú úroveň disciplíny a zodpovednosti za seba, za podriadených, za techniku a ľudské životy.

    Konfrontácia s profesionálne vysoko náročným prostredím približujúcim sa bojovým podmienkam pozitívne formuje vlastnosti vojaka profesionála, ktoré sa dajú dobre zhodnotiť vo výcvikovom a výchovnom procese v Armáde Slovenskej republiky. Znalosť systému riadenia týchto operácií, zoznámenie sa s plánovacou a operačnou dokumentáciou, vytváranie súčinnostných väzieb a vzťahov pri plnej interoperabilite jednotiek prináša nové poznatky do systému riadenia a velenia jednotiek Armády Slovenskej republiky. To sú nesmierne pozitíva, ktoré ma vždy motivovali pre podporu takýchto aktivít, ktoré sa aj zo strany občanov Slovenskej republiky stretávali s vysokým záujmom, pretože sú svojím spôsobom aj finančne lukratívne. Práve takéto aktivity môžu napomôcť zvýšiť záujem o profesionálnu službu v Armáde Slovenskej republiky, ak do týchto jednotiek nebudú ad hoc náborovaní vojaci zo zálohy, ale vysielaní príslušníci Armády Slovenskej republiky v profesionálnej službe, konkrétne mám na mysli príslušníkov práporu rýchleho nasadenia, okrem niektorých špeciálnych odborností, ktoré v tomto prápore nie sú. A tu by som chcel apelovať na ministra obrany, aby výber do ženijnej jednotky prebiehal prevažne z práporu rýchleho nasadenia.

    Takže politicky všetkými desiatimi áno, je tu ešte jedno ale. Materiál kvantifikuje náklady na prípravu a náklady na ročný pobyt jednotky v silách SFOR, ktoré sú v plnom rozsahu hradené z prostriedkov Slovenskej republiky. Tieto náklady nie sú nízke. Predstavujú sumu cca 400 mil. Sk. Preto je tu niekoľko otázok na pána ministra.

    Aká je predpokladaná výška rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na tento rok? Budú tieto náklady hradené z prostriedkov kapitoly alebo z prostriedkov Všeobecnej pokladničnej správy? Akým spôsobom zaťažia rozpočet kapitoly? Neohrozia tieto skoro polmiliardové náklady splnenie cieľov druhej etapy interoperability a nenarušia tak proces prispôsobovania Armády Slovenskej republiky na plnenie noriem NATO, a teda aj celý integračný proces? Budú k dispozícii prostriedky na reštrukturalizáciu a nevyhnutnú modernizáciu Armády Slovenskej republiky? Budú prostriedky na výcvik pozemného vojska a slušný priemerný nálet pilotov Armády Slovenskej republiky? Prečo nákup úplne novej techniky pre túto jednotku vo výške cca 120 mil. korún a nie použitie techniky, ktorá sa použitá vrátila z Juhoslávie a bola repasovaná?

    To sú len niektoré otázky, na ktoré by sme mali dostať odpoveď. Potrebujeme vyvážené rozhodnutie, ktoré bude obsahovať prvky politickej, ale aj vojenskoodbornej výhodnosti.

    Ak na tieto otázky, pán minister, máte k dispozícii slušnú odpoveď, s čistým svedomím podporím tento návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    chcel som sa len stručne vyjadriť k politickej stránke vyslania ženijnej jednotky SFOR do Bosny a Hercegoviny. Nemám ambíciu hodnotiť vojenské odborné záležitosti, nemám na to ani dostatok informácií. Viem však jedno. Krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Severoatlantickom pakte, a teda chce požívať výhody bezpečnostného dáždnika, chce byť konzumentom bezpečnosti, musí byť pripravená aj na to, že bude producentom, zdrojom bezpečnosti pre iných, ostatných a že bude mať vo svojej politickej etike aj solidaritu s tými, ktorí to potrebujú.

    Bosna a Hercegovina je prostredie, kde prítomnosť jednotiek SFOR zabezpečuje, že veľké časti populácie jednoducho prežívajú, že už nie sú predmetom občianskej vojny, že sa tam nezomiera. Ženijná jednotka Armády Slovenskej republiky by mala podľa mojej mienky plniť presne takéto vznešené a potrebné poslanie. Veľmi by som sa prihováral za to, aby sme bez akéhokoľvek zaváhania vyslanie našej ženijnej jednotky do Bosny a Hercegoviny do síl SFOR schválili. Dokážeme tak, že sme krajina, ktorá nielen chce od iných záruky bezpečnosti, ale dokáže čosi urobiť pre bezpečnosť ostatných.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som odpovedať na otázku, ktorú tu dal pán poslanec Gajdoš. Nepochybne, že všetky rezorty v čase súčasnej prípravy štátneho rozpočtu na budúci, vlastne na tento rok sú vo veľmi ťažkej situácii a konfrontácia potrieb a nominálnych čísiel, ktoré v návrhoch kapitoly ministerstva obrany je veľká, dá sa povedať, že najväčšia zo všetkých rezortov. Minimum, ktoré by rezort potreboval, je 15,5 mld. Suma, s ktorou sa predkladá, je 13,8 mld. a v skutočnosti, ak by sme vychádzali z toho, aj čo máme obsiahnuté v programovom vládnom vyhlásení, tá suma by mala mať číslo cez 17 mld. Ten rozpor tu je, napätie je veľké, treba povedať, že aj kapitola rozpočtu ministerstva obrany je závislá od celkovej výkonnosti hospodárstva a od veľkosti zdrojov, ktoré tento štát na rok 1999 má a ktoré pripadajú do úvahy. Tá veľká diferencia nás, samozrejme, vedie k tomu, aby sme hľadali jednak efektívnejšie použitie prostriedkov vo vnútorných štruktúrach, aby sme sa zároveň usilovali o to, aby aktivity v rámci rezortu boli aj cestou k získaniu nových finančných zdrojov.

    Je niekoľko návrhov, ako by sa to dalo urobiť. Aj keď nemáme veľké oči, ale nepochybne tento rezort si bude musieť opatriť aj isté zdroje s tým, že tieto zdroje sa cez štátny rozpočet vrátia naspäť do rezortu a budú určené ako zdroje na modernizáciu, ktorá vo výdavkoch na obranu aj minulý rok tvorila iba 1 %, čo je skutočne zanedbateľné z hľadiska úloh, ktoré je potrebné realizovať v rámci rezortu. Uvedomujeme si, prirodzene, že mierové akcie, ktoré boli vedené v gescii OSN, boli uhrádzané OSN, a že toto je akcia, ktorú si účastnícke štáty samé financujú.

    Dobre, pán poslanec, poznáte, že názor na zapojenie sa Armády Slovenskej republiky do SFOR bol istým problémom aj v minulom období, kde najmä funkcionári ministerstva zahraničných vecí zastávali názor, aby sme tam už v minulom období poslali jednotku, ale sa to nerealizovalo. Čiže ak teraz k tomu pristupujeme, a aj v tejto zložitej hospodárskej a finančnej situácii, chcem sa vrátiť k tomu, čo som povedal, že vláda uznesením číslo 904 z 9. decembra 1998 rozhodla o tom, že financovanie tejto jednotky bude z rozpočtovej kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy. To je prvá vec.

    Druhá vec je to, že tá suma, ktorá tam je uvedená, sú náklady na celý rok. A keďže dosiaľ o tom nie je rozhodnuté, ale potrebujeme súhlas Národnej rady, aby sme ďalej konali, lebo nebolo by ináč možné konať, to znamená, my tento súhlas potrebujeme preto, aby sa celá táto aktivita dotiahla ďalej. Nie je určené odkedy a či vôbec, to je pred nami, ale potrebujeme v podstate súhlas Národnej rady, aby sme konali. Preto aj tá suma, ktorá sa tam plánuje, bude úmerná počtu mesiacov, koľko tam bude tá jednotka. To znamená, tam sú náklady asi 20 miliónov na jeden mesiac, to znamená, že z tých 240 môže byť 100 alebo ešte menej na tento rok. Čiže iba toľko na vysvetlenie.

    Čo sa týka aj použitia techniky a ďalších vecí, je, prirodzene, záujem, aby to, čo je použiteľné, tam bolo použité aj naďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte pripojené k spoločnej správe. Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážení kolegovia,

    pretože z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu v zmysle § 36 rokovacieho poriadku o návrhu uznesenia, ktoré máte ako tlač číslo 98. Gestorský výbor odporúča návrh na uznesenie prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR NATO na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.

    Nasledujúcim bodom programom je

    návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce plánovanej na rok 1999.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 131 a správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore pre obranu a bezpečnosť máte ako tlač 131a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra obrany Pavla Kanisa, aby návrh odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky Program vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999.

    Predložený návrh programu vojenských aktivít v rámci bilaterálnej spolupráce nadväzuje na cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier a obsahuje také aktivity v zahraničí, ktoré sú jednou z najdôležitejších súčastí plánov bilaterálnej spolupráce s partnerskými ozbrojenými silami alebo armádami.

    Armáda Slovenskej republiky sa v súlade s týmto programom zúčastní 36 aktivít, ktoré budú vykonané v zahraničí v 16 krajinách. V tomto počte je zahrnutá aj účasť Armády Slovenskej republiky na siedmich leteckých dňoch a jednej leteckej výstave. Napriek tomu, že Armáda Slovenskej republiky plánuje v roku 1999 uskutočniť o 5 aktivít viac ako v roku 1998, program ako celok je kvalitatívne porovnateľný s uplynulým rokom. Realizáciou týchto aktivít v súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády bude ďalej prehlbovaná dvojstranná spolupráca s cieľom dosiahnutia vyššej úrovne interoperability Armády Slovenskej republiky s NATO, výmeny skúseností pri začleňovaní sa do tejto štruktúry a do systému kolektívnej obrany a dosiahnutie schopnosti spoločného pôsobenia vyčlenených síl a prostriedkov Armády Slovenskej republiky s alianciou pri mierových misiách.

    Spoločné výcvikové aktivity, ktoré sa konajú na základe reciprocity, sú obojstranne výhodné a predstavujú významné kritérium úrovne rozvinutosti vojenských kontaktov s jednotlivými krajinami. Zvýšený počet zastúpenia príslušníkov ozbrojených síl na cvičeniach v zahraničí potvrdzuje súčasne záujem partnerských krajín o rozvoj spolupráce s našou armádou. Plnenie úloh v rámci plánu dvojstrannej spolupráce prispieva k rastu bojového majstrovstva vojakov a veliteľov Armády Slovenskej republiky a zvyšuje ich odbornú kvalifikáciu.

    Účasť Armády Slovenskej republiky na aktivitách mimo územia Slovenskej republiky bude hradená z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Predkladám tento materiál na dnešné rokovanie z dôvodu, že podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada vyslovila súhlas s vysielaním príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, odporúčam vám, aby ste s predkladaným materiálom vyslovili súhlas.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto navrhovateľov.

    Teraz by som prosil predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Palka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rady Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999.

    Návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 117 zo dňa 1. februára 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň ho poveril, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v stanovenom termíne prerokoval návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce a zaujal k nemu nasledujúce stanovisko:

    Výbor pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval dňa 4. februára 1999. Vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán minister Kanis sa prihlásil.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    keďže predmetom tohto materiálu je vysielanie ozbrojených síl Slovenskej republiky do zahraničia, považujem túto príležitosť za vhodnú aj na to, aby som vás informoval, ako je to vlastne s memorandom, ktoré sa týka výcviku časti amerických ozbrojených síl na letisku Kuchyňa.

    Myslím si, že je to prirodzený problém, ktorý vzbudil istú pozornosť, a preto mi dovoľte, aby som tento bod využil aj na informáciu, pretože úzko súvisí aj s prerokúvaním našej účasti na cvičeniach vonku. Ide o problém účasti iných ozbrojených síl na našom území. Chcel by som upozorniť, že je istou raritou alebo paradoxom, že naša ústava rieši otázku kompetencie Národnej rady a hovorí o súhlase Národnej rady v prípade, že my vysielame ozbrojené sily za hranice Slovenskej republiky, ale vôbec nerieši otázku pôsobenia ozbrojených síl iných štátov na našom území.

    Tento otvorený problém si vysvetľujem tak, že keďže Ústava Slovenskej republiky bola prijímaná v podmienkach federácie, nemohla ísť do istých kompetencií, ktoré boli výslovne vo federácií a potom po vzniku samostatného štátu sa táto otázka nedoriešila. Je skutočné paradoxné, že štát nemá riešené príslušnou právnou normou pôsobenie účasti iných ozbrojených síl na našom území. V tomto prípade však platí už aj iná právna základňa. Preto mi dovoľte, aby som vás informoval jednak o genéze, ako došlo k podpísaniu memoranda, a zároveň vám aj poskytol určité právne zdôvodnenie, prečo memorandum bolo podpísané tak, ako bolo podpísané.

    Využívanie výcvikových priestorov ozbrojenými silami USA na území Slovenskej republiky navrhla americká strana. Stalo sa tak dňa 11. apríla 1997, keď sa uskutočnila návšteva generála Walda za účelom získania informácie o využití strelnice Kuchyňa ozbrojenými silami. Vtedy prijal túto delegáciu bývalý minister obrany Ján Sitek a za slovenskú stranu tam bol prítomný aj generálporučík Štefan Gombík. Dňa 6. augusta 1997 oficiálne odovzdal pridelenec obrany predbežný text zmluvného dokumentu. K navrhovanému textu sa opäť vyjadril generál Gombík. 2. septembra 1997 sa uskutočnila návšteva generála Perryho, zástupcu letectva USA v Európe, v priestoroch 33. leteckej základne Kuchyňa. Návštevu schválil bývalý minister obrany Ján Sitek. Rezortné a medzirezortné pripomienkové konanie sa konalo 10. októbra 1997. K navrhovanej aktivite boli dve kolá medzirezortného pripomienkovania, ktoré prinieslo svoje výsledky. Na základe toho dňa 2. decembra 1997 sa uskutočnilo na ministerstve obrany rokovanie expertov za účasti zástupcov zainteresovaných zložiek ministerstva obrany, štábu letectva a protivzdušnej obrany, generálneho štábu obrany, veliteľa 3. zboru Ing. Jozefa Pivarčiho, plukovníka Petra Šveca a vybraných zástupcov rezortov, ktorí participovali na tvorbe slovenského alternátu memoranda. Dňa 9. decembra 1997 americká strana potvrdila text memoranda a pridelenec USA 18. decembra 1997 oznámil, že minister obrany USA na základe pripomienok právnych expertov prehodnotí navrhovaný text memoranda a text americká strana potvrdila.

    Druhé kolo expertných rokovaní sa konalo 22. októbra 1998, ktoré sa uskutočnilo na návrh slovenskej strany. Bývalý minister obrany Ján Sitek v súvislosti s touto akciou viackrát prijímal veľvyslanca USA v Slovenskej republiky Ralpha Johnsona.

    K právnemu zdôvodneniu podpisu memoranda. Memorandum o porozumení vychádza z platných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky už viazaná. Takýmto dokumentom je zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl. Ide o zmluvu PFP SOFA. Zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 18. októbra 1996. Forma zmluvného dokumentu - memorandum je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V danom prípade nebol potrebný zmluvný dokument prezidentskej povahy, pretože zmluva PFP SOFA ako právny dokument vyššieho stupňa dostatočne zabezpečuje všetky právne aspekty výcviku. Memorandum teda upravuje iba konkrétne formy výcviku a ako základný právny dokument je použitá zmluva PFP SOFA. Pretože jednotlivé výcvikové aktivity si vyžadujú konkrétne špecifikácie, budú pre každý výcvik podpisované dohody na rezortnej úrovni, kde sa vyriešia najmä otázky bezpečnosti, infraštruktúry a výstavby zabezpečovacích služieb, objednávania dodávok a finančných záväzkov.

    Chcel by som opäť zdôrazniť, že Slovenská republika zmluvu PFP SOFA, ktorá je prezidentskej povahy, táto zmluva bola ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky a nadobudla platnosť 13. januára 1996. Vtedy Slovenská republika pristúpila bez výhrad k zmluve NATO SOFA. Táto zmluva NATO SOFA právne rieši všetky alternatívy výcviku štátov PFP a NATO, teda rieši otázku prechodu cez územie prijímajúceho štátu, rieši daňové a colné náležitosti, náhrady za škody, trestnú jurisdikciu a ďalšie veci.

    Je zmluvná prax, že zmluvy, ktoré sú uzatvorené na medzivládnej úrovni, prekračujú rámec ministerstva obrany a musia byť riešené v spolupráci s inými rezortmi. Aj v tomto prípade ministerstvo obrany v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom dopravy a ministerstvom financií tak postupovalo. Do Národnej rady Slovenskej republiky memorandum nemuselo ísť, pretože išlo už o medzivládnu zmluvu, ktorá sa v preambule odvoláva na zmluvu vyššieho stupňa, ktorá je prezidentského charakteru. Prezidentského charakteru je spomínaná zmluva PFP SOFA a NATO SOFA. Medzivládne zmluvy tohto typu neidú do Národnej rady. Do Národnej rady idú iba zmluvy prezidentskej povahy, na vykonávanie ktorých je potrebná zmena zákona. A takouto bola zmluva PFP SOFA.

    Postupovali sme inak ako iné štáty, a preto vzniká možno z toho problém. Na Slovensku sme najskôr ratifikovali túto zmluvu a až potom sme pristupovali a pristupujeme k úprave vnútroštátneho poriadku. Veľká Británia a Francúzsko zmluvu neratifikovali a budú ju ratifikovať až vtedy, keď zmenia svoj vnútroštátny právny poriadok. Keďže Spojené štáty americké takisto ratifikovali zmluvu PFP SOFA, vlastne sa to riešilo týmto spôsobom.

    A čo sa týka samotného podpisu, ministerstvo zahraničných vecí splnomocnilo štátneho tajomníka pána Pivarčiho, aby toto memorandum podpísal.

    Toľko k vysvetleniu problému, ktorý podľa môjho názoru problémom - čo sa týka právneho pôsobenia a právnych základov pôsobenia - nie je. Ale, samozrejme, problém súžitia s okolím a vzhľadom na prostredie a hluk, to je už iný problém.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem potvrdiť slová, ktoré povedal pán minister Kanis. Doplniť chcem iba jednu vec. Jeho predchodca najmenej dvakrát podpisoval informačnú správu a schválil informačnú správu, v prílohe ktorej bol návrh tejto zmluvy, tohto memoranda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máte uverejnené v informácii výboru pre obranu a bezpečnosť. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    v rozprave nevystúpil nik s pozmeňujúcim návrhom. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou spoločnej správy (tlač 131a). Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce plánovanej na rok 1999.

    Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    v mene troch poslaneckých klubov navrhujem rozšírenie rokovania nášho pléna o bod Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 128), v prvom čítaní. Navrhujem súčasne, aby sa o tomto bode rokovalo ihneď. Teda hneď teraz.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Má procedurálny návrh pán poslanec Baco?

  • Môj procedurálny návrh je, pán predseda, aby sa nehlasovalo o doplnení programu o tento bod, pretože predložená novela zákona je taká rozsiahla, týka sa prakticky všetkých paragrafov. Tento zákon bol mnohokrát novelizovaný. Aby sme sa mohli k nemu kvalifikovane vyjadriť, potrebujeme k tomu minimálne 5 - 7 dní, aby sme sa mohli poradiť s expertmi, pretože inak som presvedčený, že v tejto miestnosti nikto nevie, o čom ideme rokovať. A považujem za dehonestáciu našej práce, aby sme sa tu bavili o niečom, čomu nerozumieme a nepoznáme podstatu. Prosím, aby sa tento môj návrh akceptoval, aby zostal program taký, aký bol schválený na začiatku tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prvý procedurálny návrh predniesol pán poslanec Kováč v mene troch poslaneckých klubov Národnej rady na doplnenie programu pokračujúcej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Je daný ako tlač 128.

    Preto najprv budeme hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý dal v mene troch poslaneckých klubov.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili zmenu programu pokračujúcej 10. schôdze, tak ako ju predniesol pán poslanec Roman Kováč. O návrhu pána poslanca Baca je bezpredmetné hlasovať.

    Čiže nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 128.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 112.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Ľubomír Fogaš.

    Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z., vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a reaguje na aktuálne problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikácii tohto zákona v minulosti. Aktuálnosť týchto problémov je taká vážna, že je potrebné reagovať skutočne zákonom.

    Aj keď predmet úpravy tohto zákona sa vzťahuje výlučne na verejnoprospešnú a nepodnikateľskú sféru, zdôrazňujem to, najzávažnejšie nedostatky sa v minulom období vyskytli najmä v oblasti privatizácie, teda nakladania s majetkom štátu v podnikateľskej oblasti, treba otvorene a úprimne si povedať, že vážne problémy sa vyskytli aj pri nakladaní s majetkom štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Najvypuklejšie sa to prejavilo najmä ku koncu minulého volebného obdobia v predchádzajúcom roku, čo umožňuje dokumentovať na celom rade zmlúv a nájomných zmlúv, ktoré sú zjavne nevýhodné pre štát. Mnohé z týchto zmlúv Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre rozpor so zákonom neschválilo aj podľa vtedy platnej právnej úpravy, napriek tomu správcovia majetku štátu podľa týchto zmlúv v niektorých prípadoch postupovali.

    Mohol by som menovať ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, ale myslím si, že sú dostatočne známe už z médií a iných rôznych príležitostí, ktoré prenechali podľa týchto nájomných zmlúv nehnuteľnosti do nájmu. Niektoré nájomné zmluvy ani neboli Ministerstvu financií Slovenskej republiky predložené na schválenie a Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa o nich dozvedelo až dodatočne. Tieto zmluvy sú zo zákona neplatné. Na tento nežiaduci stav reaguje návrh zákona ustanoveniami sprísňujúcimi nakladania s majetkom štátu.

    Do návrhu zákona sú zaradené ustanovenia, ktoré by mali zabrániť veľkorysému, ba až špekulatívnemu nakladaniu s majetkom štátu. Doteraz v zákone široko koncipovaný humanitárny a charitatívny účel umožňujúci prevod nehnuteľného majetku štátu za nižšiu cenu, darovanie hnuteľného majetku štátu a prenechanie nehnuteľného majetku štátu do výpožičky sa nahradzuje konkrétnymi a hlavne kontrolovateľnými podmienkami predaja, darovania alebo výpožičky štátu na účely poskytovania sociálnej a zdravotníckej starostlivosti.

    V súlade s právom Európskej únie, podľa ktorého sa predaj majetku štátu za nižšiu ako trhovú cenu považuje za štátnu pomoc, sa v tomto návrhu zákona zavádza povinnosť správcov prevádzať nehnuteľný majetok štátu na podnikateľské účely za trhovú cenu, ktorá sa súčasne v návrhu zákona aj definuje. Ide o definíciu, ktorá sa vzťahuje predovšetkým na tento návrh. Rôznym špekuláciám zo strany kupujúcich sa má zabrániť aj ustanovením predkupného práva štátu, ktoré bude zakotvené v návrhu zákona ako vecné právo.

    Najväčšie nedostatky, ktoré sa prejavili najmä v poslednom období, sa vyskytli pri uzatváraní nájomných zmlúv. Niektoré zmluvy sú skutočne pod úroveň tých, ktorí ich podpísali. Správcovia v rozpore so zásadou hospodárnosti uzatvárali nájomné zmluvy, v ktorých dohodli v prospech nájomcu právo prenechania majetku štátu do ďalšieho nájmu, pričom nájomca už vopred dohodol so svojím podnájomníkom už vyššie nájomné, než on platil sám. Išlo teda o absolútne čistý zisk. V rozpore so zákonom bolo do nájomných zmlúv zakotvené predkupné právo v prospech nájomcu. Výnimkou nebolo ani sankcionovanie ukončenia pre správcu nevýhodného nájmu pred uplynutím dohodnutého času vysokou pokutou, čo znova len odčerpávalo zdroje zo štátnych peňazí. Uzatváraniu takýchto nájomných zmlúv poznačených subjektívnym záujmom osôb konajúcich v mene správcu majú zabrániť sprísňujúce ustanovenia návrhu zákona postihujúce pre správcu nevýhodné nájomné zmluvy, ale i zmluvy o výpožičke sankciou neplatnosti. Pôjde o neplatnosť absolútnu.

    Návrh zákona zavádza aj kontrolnú právomoc Ministerstva financií Slovenskej republiky vrátane právomoci ukladať pokuty. Pôjde teda o finančné sankcie, ktoré bude možné v stanovenej výške uložiť. Zavedenie kontroly a sankcií prehĺbi zodpovednosť správcov majetku štátu pri nakladaní s majetkom štátu a možno preto odôvodnene očakávať zlepšenie prístupu k správe majetku štátu. Návrh zákona súčasne obnovuje schvaľovaciu právomoc Ministerstva financií Slovenskej republiky na prevody niektorých nehnuteľností, ktoré boli zákonom 374/1996 Z. z. vyňaté spod schvaľovacej právomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky, pretože správcovia majetku štátu zneužívali tieto ustanovenia tak, že špekulatívne a umelo vytvárali právne situácie nepodliehajúce schváleniu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Napríklad sa to uskutočnilo tak, že sa pozemok rozdelil na niekoľko menších častí a následne sa odpredal a následne - budete prekvapení - niektorí z toho vytvárajú znova ten istý pozemok. Stačilo len niekoľko úprav, ktoré smerovali k tomu, aby sa naspäť vrátil pozemok do jeho pôvodnej veľkosti a výsledok bol taký, že sa stal, samozrejme, investičným záujmom.

    Návrh zákona obsahuje ustanovenia rozšírujúce dispozície správcov pri nakladaní s pohľadávkami štátu tak, že zakotvuje doteraz neupravenú právnu možnosť započítania pohľadávky štátu a odpustenia dlhu. Pripomínam už teraz, že toto započítanie bude možné len písomne na základe dohody obidvoch účastníkov, a teda aj ten zápočet bude mať určitý právom stanovený režim, určitý režim, ktorý bude kontrolovateľný. Dôležitou zmenou je aj zjednotenie právneho režimu príslušnosti na správu v prípade majetku štátu, ktorý by inak spravoval Slovenský pozemkový fond. Ide o záhrady priľahlé k nehnuteľnostiam, ktoré okresný úrad nadobúda do správy podľa § 5 zákona.

    Chcem vám oznámiť, že tento predkladaný návrh zákona bol prerokovaný 20. januára 1999 vo vláde Slovenskej republiky a bol ňou schválený.

    Vážené dámy a páni, predkladám návrh zákona, ktorý nepochybne prispeje k odstráneniu spomínaných nedostatkov i k skvalitneniu výkonu práv a majetku štátu. Bude dôležité, aby si správcovia štátu dôsledne plnili povinnosti, ktoré z tohto zákona vyplývajú. Odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky, aby predložený návrh zákona odsúhlasila do druhého a tretieho čítania a následne ho schválila.

    Pán predseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, a prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Milanovi Benkovskému.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 128), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Vzhľadom na podrobnejšie zdôvodnenie návrhu predkladateľom nepovažujem za potrebné v prvom čítaní konkrétnejšie a podrobnejšie sa k nemu vyjadrovať.

    Preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásila sa pani Tóthová. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Reakcia z pléna.

  • Hlásila sa rukou, nebolo to na svetelnej tabuli. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení prítomní,

    na želanie pána poslanca Mikloška, ktorý mi povedal, že to má byť menej ako 30 minút, ubezpečujem plénum, že to bude veľmi krátke, pretože sú dve malé otázky na predkladateľa.

    Mám otázku na pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý vo svojom úvodnom slove uviedol, že vlastne motívom prijatia tejto právnej úpravy je sprísnenie nakladania s majetkom štátu a podobne, že teda sa sprísňujú a spresňujú formulácie. Dovolím si uviesť, že nové formulácie nie sú presné a niektoré presné a prísne. Mám na mysli § 6a ods. 3, už vidieť, že to je nový paragraf, kde sa hovorí: "Správa môže za podmienok uvedených v ods. 1 písm. a) a b) dočasne upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ktorú prechodne nemožno vymáhať."

    Čo je to "prechodne nemožno vymáhať"? Ide zase o odpustenie vymáhania pohľadávky, s čím úradníci ministerstva financií pri takejto "vachrlatej" formulácii môžu veľmi pekne nakladať v prospech určitých osôb, s ktorými sympatizujú. Čo je to "nemožno vymáhať"? Nemožno pre nesolventnosť alebo na základe niektorých interných predpisov, alebo čo to znamená? Nemožno vymáhať zato, že sú nevymožiteľné, to znamená, že je povinná osoba insolventná. Ale to sa nekryje s pojmom "nemožno vymáhať". Na to má právo presný pojem, že "pohľadávka je nevymožiteľná". Ak sa to takto napíše do predpisu, potom právnikom je to zrejmé a je aj mantinel, o aký prípad ide. Alebo nemožno vymáhať z určitých podmienok sociálnych, humánnych, že ide o nejakú inštitúciu zdravotnícku, sociálnu? Teda namietam § 6a - nepresná formulácia.

    Ďalej namietam § 11 ods. 7, kde sa hovorí o prevode kultúrnych pamiatok so súhlasom ministerstva, o predaji, predaj súkromných osôb, patrí to predaja hnuteľných vecí. Osobne si myslím, že by nemal byť povolený predaj národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú vedené v evidencii ministerstva kultúry. Toto sú pamiatky, na ktoré v prípade ich predaja by mal byť samostatný režim. Ale proste z predloženého návrhu je to možné a stačí súhlas pracovníka ministerstva kultúry. Takže nezastávam názor, že by tu boli celkom dotiahnuté sprísnené pravidlá.

    Budem mať ešte potom niektoré legislatívne návrhy pri ďalších fázach rokovania, pretože sa domnievam, že ešte niektoré znenia dovolím si navrhnúť, čiže ich presnejšie formulácie, pretože opätovne sa mi zdajú nepresné. V tejto chvíli som si dovolila upozorniť na tieto dve otázky.

    Ďakujem plénu. Upozorňujem, bola to otázka, či toto je dôsledné uplatnenie. Legislatívne návrhy dám v druhom čítaní, viaceré.

    Dávam otázku, pán podpredseda vlády je prítomný, nech mi odpovie, či považuje tieto formulácie za dostatočne jasné. Ak ma bude presviedčať, že áno, potom budem navrhovať, ak povie, že ich nepovažuje a spresní ich, nebudem obťažovať plénum svojimi legislatívnymi návrhmi.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Fogaš?

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda,

    ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    myslím si, že priebeh rozpravy len naznačil, že návrh zákona je pripravený tak, aby mohol byť postúpený do ďalšieho čítania, pretože voči samotnej filozofii návrhu zákona neboli vznesené žiadne pripomienky. Mám teda pocit, že ste akceptovali aj predkladaciu správu a vysvetlenie, prečo sa tento návrh zákona mení. Je dobré, aby sme si v tejto chvíli aspoň naznačili, čo sa s ním sleduje i v súvislosti s otázkami, ktoré položila pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa, myslím si, že je potrebné, aby ste rozlíšili "nevymožiteľnosť pohľadávky", ktorá je upravená v zákone ďalej, v ďalších odsekoch. V odseku 3 sa hovorí o nemožnosti pohľadávku vymáhať. Ide o dočasné upustenie od vymáhania pohľadávky. Ak je pohľadávka nevymožiteľná, je možné upustiť od výkonu definitívne za zákonom stanovených podmienok. Obidva pojmy ste tu trochu dávali na jednu rovinu, najmä vo svojom vystúpení. Myslím si, že to nie je správne.

    To dočasné upustenie sa odvodzuje aj od doteraz platných právnych predpisov, ktoré sú uvedené napríklad v Občianskom súdnom poriadku, kde je možné prerušiť výkon rozhodnutia zo sociálnych dôvodov. Dôvodová správa k tomuto paragrafu práve na takúto situáciu odkazuje a má sa na mysli predovšetkým vznik takej situácie na strane povinného, ak to tak môžem voľne v tejto chvíli nazvať, ktorá dočasne bráni tomu, aby pohľadávka mohla byť splatená. Ten dočasný odklad má len vytvoriť predpoklady na to, aby pohľadávka vymožená bola, a nie predpoklady na to, aby sa hľadali cesty, ako pohľadávka vymožiteľná nebude. Myslím si teda, že je možné, aby sme o tejto veci diskutovali v ďalšom čítaní. V každom prípade si myslím, že tá formulácia v súčasnom období, tak ako je, je presná.

    Pokiaľ ide o § 11 ods. 7, chcem iba konštatovať, že táto úprava je sprísnením, pretože doteraz dokonca ani súhlas ministerstva kultúry nebol potrebný. To, že centrálny orgán musí jednoducho dať súhlas, je potrebné zaviesť do zákona, pretože - ako som v úvodnej reči uviedol - niektoré zmluvy napriek tomu, že zákon stanovoval povinnosť odsúhlasiť ich obsah s ministerstvom financií, ústredné orgány štátnej správy, žiaľbohu, i ministerstvá a ministri vo vláde, v ktorej ste boli aj vy, jednoducho nerešpektovali, uzavreli takéto zmluvy napriek negatívnemu stanovisku i ministerstva financií.

    Zavedenie predchádzajúceho súhlasu znamená zavedenie určitého mechanizmu kontroly a aj zabránenie negatívnych javov, ktoré by z darovacej zmluvy aj v tomto prípade mohli vyplývať. Myslím si, že odkaz, ktorý je uvedený v poznámke 17a, len spresňuje a vysvetľuje to, čo som uviedol.

    Som teda presvedčený, že návrh zákona vzhľadom na jeho celkový cieľ i filozofiu je pripravený tak, aby mohol byť v druhom a treťom čítaní predmetom prerokúvania vo výboroch a potom v Národnej rade, a preto vás prosím, aby ste hlasovaním odsúhlasili tento návrh vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chce zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca? Nie, ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, spravodajcu, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    keďže vo všeobecnej rozprave v rámci prvého čítania neboli predložené zásadné pripomienky a konkrétne vecné pripomienky pani poslankyne Tóthovej je možné uplatniť vo výboroch a v druhej časti, v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 112 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. marca 1999 a gestorský výbor do 12. marca tohto roka.

    Prosím, vážený pán predseda, aby ste o mojich návrhoch dali hlasovať.

  • Pán spravodajca síce uviedol obidve hlasovania naraz, ale dám hlasovať najskôr o prvom návrhu, to znamená, či uvedený zákon alebo návrh zákona bude zaradený do druhého čítania, či ho prerokujeme v druhom čítaní. Najskôr budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie tak, ako to uviedol pán spoločný spravodajca. Čiže pristúpime k druhému hlasovaniu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o druhom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam teraz urobiť obedňajšiu prestávku, ale predtým chcem urobiť niekoľko oznamov.

    Popoludní o 13.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze správou o plnení úloh Slovenskej informačnej služby, ktorú podľa § 18 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku prerokujeme na neverejnej časti schôdze. Preto prosím zodpovedných zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, aby vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenie neverejného rokovania tejto časti schôdze vrátane úniku informácií z rokovacej sály.

    Zároveň chcem oznámiť paniam poslankyniam a pánom poslancom, že poveternostné podmienky na východnom Slovensku sú veľmi zložité. Doobeda sa dalo lietať do Košíc, poobede už nie. Skúšame možnosť, či by lietadlo nemohlo pristáť popoludní v Poprade, prípadne zabezpečiť autobus, aby poslanci z východného Slovenska sa mohli dostať do Prešova a do Košíc. Čiže uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať a podľa toho sa aj zabezpečí doprava na východ.

    Pán poslanec Andel má informáciu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcel by som poprosiť kolegov, ktorí majú záujem zajtra sa zúčastniť futbalového turnaja a hrať za mužstvo poslancov, keby sme sa mohli stretnúť o pol jednej v rokovacej miestnosti výboru pre školstvo. Prosil by som tých, ktorí sú tu, aby oslovili aj tých, ktorí tu momentálne nie sú vzhľadom na okolnosti. Na pol jednu, teda o 12.30 hodine v rokovacej miestnosti výboru pre školstvo.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

  • O 13.00 hodine pokračovalo rokovanie 10. schôdze NR SR neverejnou časťou, a to bodom programu Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Správu uviedol riaditeľ SIS Vladimír Mitro.