• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Zisťujem, že je prítomných 93 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Benkovský, pán poslanec Delinga, pán poslanec Gustáv Krajči, pán poslanec Jozef Prokeš, pán poslanec Július Binder a pán poslanec Ján Cuper. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Lajos Mészáros a Pavel Kandráč, náhradníkmi budú poslanci Ľudmila Mušková a Peter Ošváth.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu, žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 10. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný.

    Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že v návrhu programu pod bodom 22 je uvedené neverejné rokovanie o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Správu podľa § 4 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe predkladá Národnej rade Slovenskej republiky jej riaditeľ. Na to, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby mohol správu uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 10. schôdze.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Pán poslanec Weiss.

  • Navrhujem rozšíriť program 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Návrh na zmenu smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v článku 11 ods. 2 a žiadam zaradiť tento bod 16. 2. v utorok ako prvý bod programu. Ďalej žiadam rozšíriť program schôdze o bod Návrh na založenie národnej skupiny medziparlamentnej únie s tým, že tento bod bude prerokovaný ako prvý bod rokovania v stredu 17. 2.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Kresák.

    Pán poslanec Farkas?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu by som chcel navrhnúť rozšírenie programu schôdze o bod Prerokovanie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, a žiadam to zaradiť ako nový bod 17. K tomu ešte treba dopovedať, že zákon o Najvyššom kontrolnom úrade číslo 39/1993 Z. z. v ods. 2 § 5 hovorí o tom, že úrad na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Náš výbor prerokoval túto otázku a prijal k tomu patričné uznesenie. Návrh uznesenia do pléna je pripravený.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kresák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    navrhujem doplniť program rokovania 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Návrh na zriadenie komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu Ústavy Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • Ak je to už v novom programe, návrh beriem späť. Ospravedlňujem sa, mal som starý program.

  • Pán poslanec, je to zaradené v tom programe, ktorý ste dostali do lavíc v rokovacej miestnosti. Je to zaradené pod bodom 17.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Navrhujem, vážené dámy, vážení páni, ako posledný bod rokovania parlamentu, aby minister zdravotníctva predniesol informáciu o výsledkoch krízového režimu v zdravotníctve, a to od jeho zavedenia po dnešný deň, a ako som už povedala, ako posledný bod programu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Žiadam zaradiť do programu informáciu o prvom zasadnutí Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre menšiny v Budapešti v dňoch 8. a 9. februára 1992 s tým, že to prednesie minister zahraničných vecí Kukan a súčasne dať k dispozícii poslancom text protokolu prijatého na tomto rokovaní. Odporúčam to na rokovanie na budúci týždeň.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky vypustiť z programu 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod číslo 5 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1881 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 128), a zaradila ho na rokovanie marcovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dôvodom je, že tento zákon sme dostali k dispozícii až teraz. Pôdohospodárskemu výboru, ku ktorému kompetenčne patrí, nebol vôbec pridelený. Keďže ide o rozsiahly materiál...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predseda,

    v Práci bol včera uverejnený rozhovor s premiérom Maďarskej republiky Viktorom Orbánom, ktorý poskytol v súvislosti s nadchádzajúcou návštevou. Vyjadruje sa aj k problematike Gabčíkovo a aplikovania rozhodnutia súdneho dvora v Haagu. Uvádza, že rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom tkvie v tom, že Maďarsko vychádza z rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora.

  • Máte len minútu. Prosím návrh.

  • Áno. Žiadam, aby minister zahraničných vecí poskytol informáciu, ako Slovensko bude postupovať v týchto rokovaniach a či súhlasí so stanoviskom, ktoré vyslovil predseda maďarskej vlády pán Orbán.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na to, že sa vyskytlo veľmi veľa dezinformácií a všelijakých falošných informácií o súčasnej politickej a ekonomickej situácii, navrhujem, aby vláda predložila odpočet o prvých sto dňoch vlády tak, aby sme mohli túto vec objektívne posúdiť. Navrhujem to ako posledný bod programu.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bolo vznesených dosť doplňujúcich návrhov do programu, preto pristúpime k návrhom, ktoré boli prednesené, a najprv budeme o nich hlasovať.

    Ako prvý návrh predniesol pán poslanec Weiss, aby sa 10. schôdza rozšírila o bod o schválenie smernice, ktorá by určovala pravidlá zahraničných ciest v Národnej rade Slovenkej republiky. Pán poslanec Weiss to navrhuje zaradiť 16. 2. ako prvý bod programu. Dávam o tomto návrhu pána poslanca Weissa hlasovať.

    Prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Weissa na doplnenie programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý a bude zaradený do programu 10. schôdze.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Weiss na zloženie národnej skupiny Medziparlamentnej únie. Zaradiť ho chce 17. 2. ako prvý bod.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto druhom návrhu pána poslanca Weissa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý a bude zaradený do programu 10. schôdze.

    Ďalší návrh na doplnenie programu predniesol pán poslanec Farkas, aby bolo prijaté uznesenie, v súlade s ktorým by Najvyšší kontrolný úrad dal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu. Navrhol, aby to bol nový bod 17 desiatej schôdze.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

    Ďalší návrh na doplnenie programu predniesla pani poslankyňa Aibeková, aby ako posledný bod 10. schôdze minister zdravotníctva predložil správu o krízovom stave v zdravotníctve.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu pani poslankyne Aibekovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Ďalší návrh na doplnenie programu predniesol pán poslanec Hofbauer, aby minister zahraničných vecí pán Kukan dal informáciu o prvom zasadnutí zmiešanej slovensko-maďarskej komisie k slovensko-maďarskej zmluve, aj text protokolu.

    Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Hofbauera. Prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

  • Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Kadlečíková, aby z programu dnešnej 10. schôdze bol vypustený bod 5. Budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej.

    Prezentujme sa. Hlasujeme o odložení 5. bodu programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že z 10. schôdze Národnej rady bude vypustený bod 5.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Zlocha, aby minister zahraničných vecí dal stanovisko k článku alebo rozhovoru premiéra Maďarska pána Orbána.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Správu. Čiže hlasujeme o návrhu pána poslanca Zlochu, aby minister zahraničných vecí podal správu...

  • Hlasy z pléna.

  • Tak som to ja povedal, informáciu k článku alebo rozhovoru premiéra Maďarska pána Orbána, ktorý bol uverejnený ku Gabčíkovu. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Zlochu. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, zopakujte návrh do programu, tak ako ste ho predniesli.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zapnite pána poslanca Zlochu.

  • Žiadal som, aby minister zahraničných vecí podal informáciu k vyjadreniu predsedu vlády Maďarskej republiky pána Orbána k prerokúvanej problematike Gabčíkova a výsledkov rozhodnutí Medzinárodného súdu v Haagu. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Zlochu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Ďalší návrh doplnenia programu predniesol pán poslanec Hudec, aby vláda predložila odpočet prvých sto dní svojho fungovania.

    Takže hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Hudeca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku so schválenými zmenami a doplnkami.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že program 10. schôdze Národnej rady bol schválený.

    Len pre informáciu ešte raz chcem zopakovať, že do programu 10. schôdze bol zaradený ako bod 22, a to neverejné rokovanie o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Bude to neverejné rokovanie a správu prednesie riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro.

    Pristúpime k prvému bodu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 130. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 114.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Dávam slovo pánu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky. Prosím, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa umožňuje realizácia ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. a ktorým sa vlastne umožní uskutočniť voľby prezidenta Slovenskej republiky a súčasne sa upraví postup pri ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s článkom 101.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som pokoj. Návrh zákona prednáša pán podpredseda vlády. Správajme sa k nemu korektne a slušne a počúvajme jeho prednes.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Sľubujem vám, že sa to pokúsim maximálne zostručniť, ale bolo by dobré, aby ste vedeli, o čo ide, keď budete hlasovať.

    V súlade s článkom 101 Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovujú náležitosti návrhov na voľbu prezidenta na jeho funkciu, ktoré sa podľa článku 102 ods. 3 odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne sa v tomto návrhu zákona navrhuje upraviť proces odmietnutia takéhoto návrhu, ak by nespĺňal podmienky ustanovené ústavou a zákonom. Odmietnutie návrhu je preskúmateľné súdom, pričom účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade so všeobecnými procesnými pravidlami je, samozrejme, možné zastúpenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na základe poverenia napríklad zamestnancom Kancelárie Národnej rady, prípadne iným povereným funkcionárom.

    Dozor nad zákonnosťou a kontrola regulárnosti volieb prezidenta republiky sa obdobne ako v ostatných volebných zákonoch zveruje volebným komisiám troch stupňov. Z hľadiska ich vytvárania vychádza návrh zákona z tradičných riešení, a to tak, aby riadenie volieb a dohľad nad hlasovaním vykonávali zástupcovia politických strán a politických hnutí zúčastnených v parlamente a na najnižšej úrovni, teda v okrskových komisiách aj politické strany a politické hnutia a ich koalície zastúpené v obecných zastupiteľstvách.

    Ide tu o vytvorenie podmienok čo najširšej možnej kontroly. Takisto ako v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa upravujú podmienky kampane kandidátov. Vo verejnom záujme sa stanovuje, že náklady spojené s použitím telekomunikačného zariadenia pri tejto kampani znáša štát. Organizačno-technické a materiálne zabezpečenie volieb je v plnom rozsahu vecou štátneho rozpočtu. V záujme zníženia ekonomickej náročnosti volieb sa v návrhu ustanovuje spravidla 2 000 voličov na jeden volebný okrsok, a nie 1 000 voličov, ako je tomu v parlamentných a komunálnych voľbách. Spôsob hlasovania pri voľbe prezidenta je totiž jednoduchší, časovo menej náročný a počet 2 000 voličov na volebný okrsok je bezproblémovo zvládnuteľný. Tým sa vytvorí menej volebných okrskov a finančné zabezpečenie ich činnosti sa primerane zníži.

    V druhej časti návrhu zákona sa upravuje v nadväznosti na článok 106 ods. 4 ústavy spôsob vykonania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta republiky. Úprava je obdobná ako pri voľbách prezidenta s tým, že riadenie ľudového hlasovania vykonávajú komisie zriadené na hlasovanie na celoštátnej, okresnej a okrskovej úrovni. Ich kreácia opätovne vychádza zo zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade, a pokiaľ ide o okrskové komisie aj v obecnom zastupiteľstve. Spôsob hlasovania občanov vychádza z osvedčenej úpravy hlasovania v referende a spočíva vo výbere jednej z dvoch možných alternatív vyjadrenia vôle občana. Výsledok ľudového hlasovania vyhlasuje ústredná komisia na hlasovanie. Tak v prípade volieb prezidenta, ako aj v prípade ľudového hlasovania o jeho odvolaní sa na pomoc pri plnení úloh Ústrednej volebnej komisie vytvára odborný administratívny útvar na ministerstve vnútra.

    Súčasťou návrhu zákona je novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá procesne upravuje možnosť preskúmania odmietnutia kandidatúry na prezidenta republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam vám hlasovať tak, aby návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku na prerokovanie v druhom čítaní mohol byť postúpený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pánu poslancovi Šimkovi.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130) ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ústavným zákonom číslo 9/1999 Z. z. sme zmenili Ústavu Slovenskej republiky tak, že sme zaviedli priamu voľbu prezidenta a zaviedli sme taktiež inštitút ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta. Na to, aby sa tieto zmeny mohli uskutočniť v reálnom ústavnom živote, je potrebné, aby sme prijali aj vykonávacie predpisy. Ústavný zákon má priamo odkaz na tieto vykonávacie predpisy a návrh tohto zákona je práve tým vykonávacím predpisom, na ktorý je viazaný aj čas, keď bude môcť predseda Národnej rady vyhlásiť vlastne po prvýkrát podľa tohto ústavného zákona voľbu prezidenta občanmi. Znamená to teda, že je potrebné, aby sme o tomto zákone rokovali veľmi starostlivo, aby sme prijali dobrý zákon, ale taktiež je potrebné, aby sme to príliš nepredlžovali, aby sme mohli hlavu štátu zvoliť v reálnom čase.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 114 zo dňa 1. februára 1999 prideliť vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. marca 1999.

    Vážený pán predseda Národnej rady, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predseda, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce pán podpredseda vlády vystúpiť?

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Myslím si, že váš postoj k tomuto návrhu možno považovať za pozitívny. Zrejme návrh zákona, tak ako je pripravený, chcete preštudovať v druhom čítaní a predpokladám, že tam môžu prichádzať do úvahy i návrhy na jeho zlepšenie, na jeho skvalitnenie.

    Chcem vám poďakovať za pochopenie. Chcem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona umožní uskutočnenie priamej voľby prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Chce zaujať stanovisko pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že z rozpravy nevzišli žiadne návrhy, v súlade s rokovacím poriadkom navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Jediný návrh som podal ja ako spoločný spravodajca. Bol to návrh podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku. Obsahom tohto návrhu je, že navrhujem, aby sme odporučili vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý a Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán podpredseda.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj určení lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Budeme teraz hlasovať o návrhu, ktorý je v súlade s vaším rozhodnutím zo dňa 1. februára, to znamená, že ide o rozhodnutie prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní trom výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pričom za gestorský výbor sme spoločne navrhli ústavnoprávny výbor a lehotu na prerokovanie vo výboroch sme navrhli do 15. marca 1999.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    V rokovaní by sme mali pokračovať prvými čítaniami o návrhoch zákonov podaných poslancom Robertom Ficom, ktoré sú uvedené pod bodmi 2 až 4. Ide o

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač číslo 125,

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 126, a

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tlač číslo 127.

    Návrh na pridelenie všetkých troch uvedených návrhov zákonov na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 111.

    Vzhľadom na úzku nadväznosť uvedených troch návrhov zákonov podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem zlúčiť úvodné slovo a rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom návrhu budeme potom hlasovať osobitne.

    Podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Čiže hlasujeme o návrhu, v ktorom som uviedol, aby pri uvedených troch návrhoch zákonov podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sme zlúčili aj úvodné slovo, aj rozpravu, a potom budeme o týchto návrhoch hlasovať osobitne.

    Hlasujeme za tento návrh. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že s návrhom na zlúčenie úvodného slova a rozpravy k týmto bodom programu sme vyjadrili súhlas.

    Pristúpime k rokovaniu.

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby návrhy zákonov uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    nepamätám sa v mojom sedemročnom pôsobení v Národnej rade Slovenskej republiky, že by taká jednoduchá novelizácia, ktorá bola predložená, vyvolala toľko reakcií. Bol by som rád, keby aj dnešná diskusia, ak vôbec nejaká bude k týmto návrhom zákonov, bola predovšetkým odborná, pretože ide o odborný a nejde o politický problém, ako sa veľakrát podsúvalo v predchádzajúcich dňoch a týždňoch.

    Ako som uviedol, predkladané novelizácie či už Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku, alebo Listiny základných práv a slobôd sú svojím obsahom veľmi jednoduché. Sledujú predĺženie 24-hodinovej lehoty zadržania na 48 hodín. Mohli by sme povedať, že niet dôvodu na obsiahlejšiu diskusiu o takomto jednoduchom návrhu. Avšak tieto novelizácie, ktoré síce vyvolávajú dojem nepatrnosti, sú významnou zmenou ústavnoprávnej ochrany osobnej slobody, a preto treba poukázať na dôvody nevyhnutnosti takýchto zmien ústavy, listiny a Trestného poriadku.

    Najskôr ale chcem niečo povedať k samotnej podstate právnej úpravy zadržania, pretože v médiách sa porozprávalo všetko možné, len sa nehovorilo o obsahu tohto zákona. Takže využívam túto príležitosť, aby som povedal, v čom je vlastne problém a prečo prichádzam s takýmito novelizáciami. Podľa existujúceho právneho stavu má po zadržaní osoby podozrivej zo spáchania trestného činu vyšetrovateľ a prokurátor spolu 24 hodín na to, aby zadržanú osobu vypočuli, zabezpečili nevyhnutné dôkazy, vzniesli proti nej obvinenie a buď ju prepustili na slobodu, kde by pokračovalo trestné stíhanie, alebo podali návrh na vzatie do väzby. Sudca alebo súd, záleží na tom, o aké štádium trestného konania ide, má potom k dispozícii ďalších 24 hodín na rozhodnutie o väzbe alebo prepustení zadržanej osoby na slobodu.

    Vážené dámy a páni, prax jednoznačne ukázala, že lehota 24 hodín na zadržanie podozrivej osoby je neprimerane krátka a je skôr prekážkou v boji proti kriminalite ako pomôckou. Prečo? V prvých 24 hodinách od momentu zadržania má vyšetrovateľ a prokurátor často veľmi veľa úkonov pred sebou. A nie sú objektívne v mnohých prípadoch schopní zabezpečiť a vykonať všetky úkony, ktoré sú nevyhnutné na riadny priebeh trestného konania. Nie sú zriedkavé prípady, keď je po dlhom úsilí zadržaná dlho hľadaná osoba, ktorá je však po 24 hodinách prepustená na slobodu, pretože ide o komplikovaný charakter trestnej činnosti, alebo sú tu iné okolnosti a nebolo možné v tejto krátkej lehote pripraviť kvalifikovaný návrh na vzatie do väzby.

    Vyšetrovatelia často poukazujú aj na prípady trestných činov spojených s narkotikami, kde treba vypracovať expertízu na príslušnom pracovisku. A to všetko ukrajuje čas z 24-hodinovej lehoty, ktorú majú k dispozícii vyšetrovateľ a prokurátor. Keď hovoríme s prokurátormi, ktorí by mali dostať od vyšetrovateľov návrh na vzatie do väzby, prokurátori majú niekedy len 5 - 10 minút v rámci 24-hodinovej lehoty, aby rozhodli či zoberú, alebo nezoberú, alebo nepodajú takýto návrh na vzatie do väzby príslušnému sudcovi. Podobné ťažkosti s 24-hodinovou lehotou prichádzajú pri trestnej činnosti spáchanej spolupáchateľstvom v závažnej majetkovej trestnej činnosti a organizovaných formách trestnej činnosti. Čiže nie je to nejaká náhoda, to sú prípady, ktoré sa veľmi často objavujú a ktoré poukazujú na to, že 24-hodinová lehota je prekážkou v boji proti zločinu a nepomáha orgánom činným v trestnom konaní.

    Navrhovaná zmena nie je preto náhodná, vymyslená z večera do rána, ale žiada ju vyslovene prax. Žiadajú ju vyšetrovatelia, prokurátori, teda tí, ktorí stoja v prvej línii boja proti zločinu. Požiadavky zmeniť 24-hodinovú lehotu zadržania na 48 hodín prichádzajú už od roku 1990, keď sme túto nešťastnú právnu úpravu zaviedli v roku 1991 do Listiny základných práv a slobôd a následne nato do Trestného poriadku a ďalších predpisov. V roku 1990 vôbec sme urobili neuveriteľné množstvo chýb v oblasti boja proti kriminalite. Pripisujem to určitému návalu nadšenia, ale je chyba, ak sa robia opatrenia v oblasti boja proti kriminalite v návale nadšenia. Ja iba spomeniem, ako sme sa veľmi ľahko rozlúčili s inštitútom ochranného dohľadu, akú hrubú chybu urobil bývalý federálny prezident Václav Havel, keď prepustil na amnestiu 30 tisíc odsúdených osôb, z ktorých veľká časť sa po čase vrátila naspäť do väzníc, lebo spáchali rôzne trestné činy.

    Mohol by som pokračovať, mohol by som hovoriť o trestnom čine úplatkárstva, ktorý sme nedávno riešili a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho urobili sme hrubé chyby a od roku 1990 prax žiada, aby sme sa vrátili k niektorým inštitútom, ktoré boli osvedčené aj pred rokom 1989. Nie sú to zlé inštitúty len preto, že platili do roku 1989. Prax jednoducho osvedčila tieto veci a je našou povinnosťou používať také prostriedky boja proti kriminalite, ktoré sú v súlade so štandardmi ľudských práv a ktoré sú účinné.

    Podstata návrhu, ako som uviedol, spočíva len v predĺžení 24-hodinovej lehoty zadržania. Čiže nenavrhujeme predĺžiť 24-hodinovú lehotu pri zatknutí obvinenej osoby. To sú rozdiely, určité detaily, ktoré chcem zdôrazniť. Rovnako nenavrhujem ani predĺženie 24-hodinovej lehoty, ktorú má k dispozícii sudca. Sudcovi stačí 24 hodín, pretože dostane písomný návrh na vzatie do väzby a môže sa rozhodnúť na základe písomných dokumentov, ktoré má pred sebou. Okrem toho vypočúva osobu, ktorá je zadržaná a môže kvalifikovane rozhodnúť, či uvalí väzbu, alebo či prepustí obvineného na slobodu.

    Ide naozaj o vecne správny návrh. Takto ho charakterizovali aj členovia Legislatívnej rady vlády. Takto ho charakterizujú príslušníci Policajného zboru, vyšetrovatelia, prokurátori a niet dôvodu ho spochybňovať z pohľadu odborného alebo vecného. Ak sa mienime baviť o tomto návrhu len z pohľadu politického, samozrejme, vždy nájdeme dôvody na to, aby sme takýto návrh odmietli.

    Dôležité je pripomenúť aj to, aký má vzťah táto novelizácia k medzinárodným predpisom, aby neboli nejaké šumy okolo toho, či nezavádzame niečo, čo je v príkrom rozhovore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Ak zavádzame nové právne predpisy v oblasti ľudských práv, musíme predovšetkým skúmať súlad s Európskym dohovorom, pretože toto je pre Slovensko najvýznamnejší dokument. Nehovoriac o tom, že aj Európska únia uznáva ako štandard ľudských práv štandard, ktorý je zavedený judikatúrou a Európskym dohovorom o ľudských právach. Môžeme byť absolútne pokojní.

    Na základe judikatúry, ktorá bola prijatá k článku 5 odsek 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je zrejmé, že Rada Európy by rešpektovala až štyri dni ako čas zadržania. Až štyri dni. My sme mali len 24 hodín, teraz navrhujeme 48 hodín, čiže vraciame sa naspäť pred rok 1990, ale stále sme iba v polovičke lehoty, ktorú umožňuje najvýznamnejší medzinárodný dokument - Európsky dohovor o ľudských právach. Čiže z tohto pohľadu je právna úprava plne kompatibilná a v žiadnom prípade by nevyvolávala ťažkosti vo vzťahu k medzinárodným predpisom.

    Nemôžem opomenúť ani skutočnosť, pretože táto bola veľmi často pripomínaná, že ide o čiastkovú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Áno, ide o čiastkovú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Ale máme viacero dôvodov, prečo by sme mali pristúpiť k takejto čiastkovej novelizácii najvýznamnejšieho právneho predpisu. Uvediem len pre zaujímavosť, že aj česká legislatíva, ktorá má predsa len silné tradície, sa rozhodla ísť týmto krokom a urobila k 1. januáru 1999 rovnakú právnu úpravu, ako navrhujem teraz ja - čiastkovú novelizáciu Listiny základných práv a slobôd a zmenu z 24-hodinovej lehoty na 48 hodín. Nič iné nebolo v tejto novelizácii upravené. Takže nie sme krajina, ktorá by sa púšťala do čiastkových novelizácií bez primeraného odôvodnenia.

    Druhý dôvod alebo druhá skutočnosť, ktorá sa veľmi často pripomínala, je časový moment, či by nebolo vhodné počkať s touto novelizáciou na akúsi novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, na niečo, čo bude komplexnejšie pripravené, kde budeme môcť lepšie reagovať na všetky požiadavky praxe. Tu mi opäť pripadá alebo prichádza na um príklad ohľadom trestného činu úplatkárstva, ktorý sme nedávno zaviedli spätne do Trestného zákona. Bola tu argumentácia, že počkajme na novelizáciu Trestného zákona, ktorá bude predložená vládou a v tomto to upravme. Ale stalo sa presne to, čo som povedal. Novelizácia Trestného zákona nie je v takom stave a Legislatívna rada vlády to povedala úplne jasne, aby mohla ísť okamžite na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a je predpoklad, že táto novelizácia, ak využijeme všetky možnosti, nadobudne účinnosť až niekedy povedzme 1. júla, to bude najskôr, 1. júla 1999. A to hovorím o novelizácii zákona.

    A tu sa hovorí o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vraj má prísť. Kedy bude novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, vážené dámy a páni? Bude to v roku 2000, 2001 alebo v roku 2002? To nikto nevie, nič nie je pripravené, bude veľmi veľa rozdielnych názorov v jednotlivých poslaneckých kluboch na rozsah tejto novelizácie, čo všetko máme urobiť. Preto podľa môjho názoru potreba účinného boja s kriminalitou, s ťažkým zločinom a prijímanie závažných opatrení aj v oblasti ústavného práva je dôležitejšia ako diskusia o stabilite ústavného právneho systému. V danom momente je záujem štátu na prijímaní takýchto opatrení silnejší ako záujem štátu zachovať nedotknuté konkrétne ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky.

    V žiadnom prípade sa nedomnievam, že ide o účelovú novelizáciu. O potrebe zmeniť 24-hodinovú lehotu na 48-hodinovú hovoríme od roku 1991, keď sa po prvýkrát táto právna úprava objavila v Listine základných práv a slobôd. Pamätajme si všetci, aké sľuby sme dávali verejnosti v predvolebnej kampani, že budeme prijímať účinné opatrenia v boji proti kriminalite. Zatiaľ Národná rada, zatiaľ od septembra alebo od októbra 1999 neprijala žiadne legislatívne úpravy s výnimkou malej novelizácie Trestného zákona, kde sme zaviedli spätne trestný čin úplatkárstva, ktoré by pomáhali v boji proti zločinu, a najmä organizovanému zločinu. Toto sú všetko dôvody, pre ktoré som predložil návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku a Listiny základných ľudských práv a slobôd.

    Ústavu Slovenskej republiky je potrebné zmeniť, pretože je to základná právna úprava. Trestný poriadok vykonáva ústavu, čiže automaticky som predložil vykonávací predpis, aby nedochádzalo k diskusiám, že nie sú pripravené všetky na seba nadväzujúce právne predpisy. Otázka znie, či treba novelizovať Listinu základných práv a slobôd. Je to podľa môjho názoru zaujímavá ústavnoprávna otázka a mohli by sme vychádzať zo znenia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá môže dostatočne tento problém upravovať, pretože všetky právne predpisy sa musia vykladať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Lenže Listina základných práv a slobôd je súčasťou právneho stavu. My sme ju v roku 1993 1. januára pri vzniku Slovenskej republiky prevzali do právneho poriadku a nebolo by dobré, keby existovala ústava, ktorá bude mať inú právnu úpravu a Listina základných práv a slobôd, ktorá bude mať inú právnu úpravu. Preto som súčasne navrhol, sme na to oprávnení, Národná rada môže vnášať ústavné zmeny do Listiny základných práv a slobôd, tak ako to urobila Česká republika k 1. 1. 1999.

    Vážené dámy a páni, v súvislosti s týmito návrhmi zákonov som bol predovšetkým obvinený z toho, že som porušil koaličné zmluvy a neviem čo všetko. Chcem len jednoducho povedať, že sa necítim byť zodpovedný za porušenie koaličnej zmluvy. Podal som ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky legislatívnu iniciatívu, na ktorú je oprávnený každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak sa niekomu táto novelizácia nepáči, budem plne rešpektovať, ak budete hlasovať inak ako za. Ale je to vecne správny návrh. Týmto návrhom zákona ani nenahováram na porušovanie ústavy, nenahováram ani na grobianstvá, ani na iné zlé veci. Nahováram len na účinný boj proti kriminalite. Tak vás prosím, aby ste sa na tieto zákony pozerali takto, a nie tak, že tu stojí pred vami človek, ktorý nerobí nič iné, len porušuje koaličné zmluvy. Prosím vás preto, pozerajme na tieto tri novelizácie ako na novelizácie odborného charakteru, ktoré môžu konečne niečo priniesť, pretože prax to žiada, aj verejnosť je naklonená týmto právnym úpravám, a prosím vás, aby sme tieto tri novelizácie podporili do druhého a tretieho čítania. Som, samozrejme, pripravený viesť s vami odbornú diskusiu na ktorýkoľvek z aspektov tejto problematiky a dúfam, že v odbornej diskusii, ktorá tu dúfam bude, takéto aspekty budú aj vznesené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Oroszovi.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhoch poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na zmenu ústavy, na zmenu Listiny základných práv a slobôd a na novelu Trestného poriadku, t. j. k tlačiam 125, 126 a 127 ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čo sa týka môjho stanoviska k týmto legislatívnym návrhom v prvom čítaní, konštatujem, že tieto návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložené návrhy naznačujú určité východiská na riešenie závažného problému, s ktorým každodenne zápasia orgány činné v trestnom konaní, keď zápasia s dodržaním ústavnej 24-hodinovej lehoty plynúcej od zadržania osoby podozrivej zo spáchania trestného činu po jej odovzdanie súdu. V tejto lehote totiž musia, tak ako konštatoval predkladateľ, vykonať celý rad závažných trestnoprávnych úkonov, pri ktorých musia rešpektovať všetky základné zásady trestného procesného práva.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí všetky predmetné návrhy prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 111 zo dňa 21. 1. 1999 boli tieto návrhy pridelené na prerokovanie v druhom čítaní všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre Európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Zároveň za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. marca 1999.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom a zároveň ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa prihlásil ústne niekto. Ústne sa prihlásili pán minister Čarnogurský, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Orosz, pán poslanec Kováč, pán poslanec Kandráč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky sa včera zaoberala podrobne všetkými tromi návrhmi predkladateľa a ku všetkým trom návrhom zaujala odmietavé stanovisko z rýdzo odborných dôvodov, ktoré o chvíľu rozvediem. A zároveň ma poverila, aby som toto stanovisko vlády predniesol, čo týmto činím.

    Pán navrhovateľ vo svojom úvodnom prejave vyslovil údiv nad tým, že tak jednoduchý návrh, ako povedal, vyvoláva toľko diskusií. Áno, táto problematika patrí skôr do kategórie jednoduchších problémov, ustanovení, ale zase až tak jednoduchý nie je, ako to prezentuje navrhovateľ, a najmä aké riešenie navrhovateľ ponúka. V zásade vecne môžem povedať, že zámer navrhovateľa je správny. Vykonanie tohto zámeru nie je správne, a preto vláda zaujala negatívne stanovisko. Zámer je správny z toho hľadiska, že naozaj prax policajných orgánov, prokuratúry a v sprostredkovanej miere aj súdov ukazuje, že lehota 24 hodín na rozhodnutie, teda na predloženie návrhu na väzbu, je krátkou lehotou a túto lehotu je možné predĺžiť. Sú však dva okruhy odborných dôvodov, ktoré spochybňujú prinajmenšom tento návrh navrhovateľa.

    Prvý okruh dôvodov spočíva v tom, ako riešiť toto predĺženie tejto lehoty. Už navrhovateľ správne uviedol, že Európska komisia pre ľudské práva zaujala stanovisko, že až do štyroch dní je možné predĺžiť túto lehotu. Presnejšie, že až do štyroch dní takáto lehota by sa nepriečila Európskej dohode o ľudských právach. Túto lehotu v jednotlivých štátoch alebo v rôznych štátoch upravujú rôznym spôsobom. Mám tu taký stručný prehľad, ako je to v niektorých európskych krajinách upravené. Na pevno je ustanovená lehota zadržania v Belgicku, v Luxembursku a v Grécku na 24 hodín, teda ako u nás. V Portugalsku a v Poľsku na 48 hodín. V iných krajinách je dlhšia lehota, ale jej predĺženie je upravené rôznym spôsobom. Ak možno lehotu zadržania predĺžiť, jej počiatočná dĺžka je spravidla 24 hodín, teda ako u nás, ale potom túto lehotu možno predĺžiť. V Anglicku na 36 hodín ju môže predĺžiť vyšší policajný dôstojník, na 72 hodín súd a ďalšie predĺženie až na 96 hodín taktiež súd. V Taliansku túto lehotu môže predĺžiť na 48 hodín prokurátor, na 96 hodín súd. Vo Francúzsku na 48 hodín prokurátor, na 96 hodín len v prípade terorizmu súd.

    Čiže už aj z tohto je zrejmé, že predĺženie lehoty sa môže diať rozličným spôsobom a tento aspekt problému návrh navrhovateľa žiadnym spôsobom nerieši. A minimálne si vyžaduje diskusiu o tom, akým spôsobom by bolo v našich podmienkach, to znamená na Slovensku, najvhodnejšie upraviť túto lehotu. Navrhovateľ ju navrhuje predložiť na pevno na 48 hodín, ale keď je možné v odôvodnených prípadoch ju predĺžiť na dlhšie, povedzme až na 96 hodín, no možno, že by naozaj v niektorých prípadoch aj na Slovensku bolo odôvodnené umožniť jej predĺženie až na 96 hodín alebo povedzme na 72 hodín. Ale, aby sme k tomu mohli zaujať stanovisko, a dovolím si povedať, aj aby ste vy mohli zaujať k tomuto stanovisko, to si naozaj vyžaduje predsa len určitú odbornú diskusiu, odbornú analýzu, odborné podklady predovšetkým od orgánov, ktoré sa s týmto problémom stretávajú, to znamená predovšetkým polícia, eventuálne prokuratúra. To znamená, že aj keď sa problém javí ako vcelku jednoduchý, vidíte, že zase až taký jednoduchý nie je, a to znamená, že aj riešenie tohto problému by si predsa len vyžadovalo určitú analýzu, ktorú navrhovateľ zatiaľ nepredkladá.

    Druhý okruh odborných dôvodov spočíva v tom, že Ústava Slovenskej republiky je základným zákonom štátu, a ak chceme mať stabilný právny poriadok, musí byť stabilná predovšetkým ústava. A stabilita ústavy znamená, aby sa ústava menila čo najmenej, aby sa do ústavy vstupovalo čo najmenej. Do Ústavy Slovenskej republiky sme vstúpili nedávno schválením ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Týmto návrhom by sme do Ústavy Slovenskej republiky vstupovali opätovne, a pritom tento návrh opäť nerieši všetky, ako som už použil ten výraz, jednoduchšie problémy Ústavy Slovenskej republiky.

    Už dnes vieme vymenovať niekoľko otvorených otázok alebo problémov, ktoré sú zrelé na riešenie, ktoré možno vcelku jednoduchým alebo jednoduchším spôsobom upraviť a zmeniť v Ústave Slovenskej republiky a bez toho, aby vyvolali potrebu potom nadväzných ďalších zmien v iných článkoch ústavy a podobne a podobne. Vymenujem len niektoré z nich. Popri tejto lehote...

  • Zazvonil mobilný telefón pána ministra.

  • Pán minister, rokovací poriadok platí aj pre vás, takže mobilné telefóny nepoužívajte v rokovacej miestnosti.

  • Už sa stalo.

    ... aby som vymenoval niektoré ďalšie problémy, ktoré sú zrelé na zmenu v Ústave Slovenskej republiky, hovorím, okrem tejto lehoty potom je to pre nás v rezorte ministerstva spravodlivosti problém takzvaných štvorročných sudcov. Viete, že sudcovia súdov sa volia najskôr na štyri roky, a potom až takpovediac natrvalo. Túto úpravu v Ústave Slovenskej republiky kritizuje aj posudok, správa komisie Európskej únie, ktorá navštívila Slovensko v roku 1997. Zaoberala sa tu vyslovene súdnictvom a rezortom spravodlivosti a toto ustanovenie kritizuje. Nehovoriac o tom, že aj my tu doma ho kritizujeme, kritizujú ho sudcovia u nás, a to znamená, že chceme využiť prvú príležitosť na to, aby sme zmenili toto ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky.

    Tretie, opäť len z rezortu spravodlivosti. My by sme potrebovali zaviesť do Ústavy Slovenskej republiky inštitút takzvaných vyšších súdnych úradníkov, ktorí by mali právo rozhodovať jednoduchšie veci, napríklad rozhodnutie o svedočnom, o predvolaní svedkov, vytýčení pojednávania a podobne a podobne, ale zatiaľ to nemôžeme zaviesť zákonom, pretože to nedovoľuje ústava, ktorá zveruje rozhodovaciu právomoc iba do rúk sudcov. Naproti tomu zavedenie tohto inštitútu vyšších súdnych úradníkov, ktorý existuje vo viacerých európskych krajinách, by odbremenilo sudcov a umožnilo by urýchliť súdne konanie.

    Ďalej poznáte, alebo tí z vás, ktorí ste boli poslancami v minulom volebnom období, viete o probléme Liečebného poriadku. Podľa nálezu Ústavného súdu Liečebný poriadok je možné meniť, respektíve jeho prílohy, keď pribudnú nové liečivá a podobne iba zákonom, nie podzákonnou normou. Liečebný poriadok je však potrebné meniť dosť často či v súvislosti s novými liekmi, alebo s inými prakticky medicínskymi problémami a nie je dôvod, aby sa to dialo zákonom. Úplne dobre by na to postačila, povedzme, vyhláška ministerstva zdravotníctva, hovorím, keby to právne bolo možné. To znamená, že keď sa bude meniť ústava, tak opäť aj tento problém by sme tam radi alebo ministerstvo zdravotníctva, aby som bol konkrétny, by tam rado zaradilo a jedným vrzom takpovediac by to vyriešilo.

    Takéto jednoduchšie problémy v Ústave Slovenskej republiky by sa našli aspoň dva, tri, štyri. Čiže vidíte, my nemôžeme postupovať tým spôsobom, že každý jednotlivý z týchto problémov budeme riešiť samostatnou novelou Ústavy Slovenskej republiky. Treba to riešiť prinajmenšom jednou novelou.

    Z týchto dôvodov toto je druhý odborný problém, pre ktorý vláda zaujala negatívne stanovisko a chceme sa jednoducho vyhnúť častým zmenám ústavy.

    Samozrejme, je tu otázka, že kedy chceme toto riešiť? Nuž, môžem vás informovať, že začiatkom marca, 4. a 5. marca, bude dvojdňová konferencia špičkových právnych a odborných pracovísk práve k otázkam ústavy, na ktorej sa vyšpecifikujú tieto, povedzme, že jednoduchšie problémy ústavy, ktoré je možné riešiť, nazvem to jednoduchšou novelou Ústavy Slovenskej republiky, a potom zásadnejšie problémy ústavy, ktoré sa budú riešiť či komplexnou novelou ústavy, alebo dokonca novou ústavou.

    Predpokladám, že na túto konferenciu je pozvaný aj predkladateľ zákonov, ak nie je, tak ho týmto osobne pozývam. Som informovaný o tom, že aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky bola vytvorená komisia k otázkam ústavy za účasti všetkých parlamentných klubov a môžem vysloviť iba ľútosť aj z pozície, teda mimoparlamentnej, že pán navrhovateľ odmietol účasť v tejto komisii, hoci mu účasť v tejto komisii bola ponúknutá. Čiže, ak nechceme znižovať autoritu právneho poriadku Slovenskej republiky, musíme zachovať stabilitu predovšetkým základného zákona Ústavy Slovenskej republiky a túto stabilitu narušuje návrh predkladateľa, a tým sa dostáva do opačného garde oproti, ako som povedal na začiatku, správnemu zámeru predĺženia tejto 24-hodinovej lehoty. Z týchto, ako vidíte, rýdzo odborných dôvodov navrhujem v mene vlády Slovenskej republiky, aby všetky tri návrhy predkladateľa boli zamietnuté.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení uviedol svoje osobné argumenty, ktoré som s nikým nekonzultoval, nebol som normovaný žiadnym svojím klubom ani svojimi kolegami, ale postupujem presne podľa ústavy a svoj mandát vykonávam podľa článku 73 osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia. A tiež nie som viazaný príkazmi podľa článku 73.

    Chcel by som v úvode uviesť predovšetkým niekoľko poznámok, že v tejto sále som bol jeden z mála z minulej vládnej koalície aj spolu s poslancami opozície, ktorý presadzoval zmenu ústavy, respektíve jej doplnenie, a to pri príprave návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov. Myslím si, že je všeobecne známy fakt, že tento návrh zákona prechádzal aj proti vôli mnohých vtedajších koaličných poslancov, ale aj proti vôli vtedajších opozičných poslancov. Aj napriek tomu si veľmi presne spomínam ako predseda ústavnoprávneho výboru v rokoch 1994 - 1995, že z tejto pravej strany, po mojej pravej ruke teraz, odznel rad doplňujúcich návrhov, ak chcete ten najdramatickejší, ktorý ja považujem, že sme tam súhlasili s návrhom jedného pána poslanca, že sme aj tichých spoločníkov dostali vlastne do dôkazného prostredia pre konflikt záujmov a že som mal aj vo vtedajšej vládnej koalícii rad problémov, prečo som ten zákon presadzoval. Bol to, pokiaľ si pamätám, vtedy za minulé štyri roky, jediný ústavný zákon väčšieho rozsahu, ktorý moderoval alebo upravoval ústavnoprávne vzťahy v našej krajine.

    V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že ak sa niekto nahnevá z bývalej vládnej koalície, teraz z dnešnej opozície, na mňa, budem rád. Už v tom čase som prejavoval dosť značný odpor proti tomu, aby aj zo strany vtedajšej opozície vystúpil niekto s návrhom na zmenu zákona alebo ďalšieho dokumentu a vtedajšia vládna koalícia absolútne nediskutovala alebo nebrala na vedomie jeho návrh len preto, že bol z opozície. Mali sme veľkú radosť aj s pani exministerkou Keltošovou, keď sme presadzovali návrhy zákonov v tomto parlamente a získali sme aj súhlas opozície za tento návrh, a neboli to jednoduché zákony, povedal by som, aj zákony s politickým kapitálom, pretože sociálna legislatíva je taká. V tomto zmysle je po sto dňoch vlády. Treba skutočne aj na strane vládnej moci si už uvedomiť zodpovednosť za rozvoj a progresívne zásahy do rozvoja spoločnosti a dívanie sa do predného skla.

    V tejto súvislosti nie je vládna koalícia na Slovensku dnes jediná, ktorá sa díva len dozadu, ale chcel by som povedať, že už by bolo vhodné aj z hľadiska kultúry parlamentu v tejto krajine, aby sme nekomentovali a neskúšali alebo nepristupovali k návrhom zákonov, či k zmene ústavy podľa toho, kto ten návrh dáva, ale aby sme skutočne diskutovali o veci bez ohľadu na politický dres, presvedčenie či bez ohľadu na to, akým spôsobom je kto viazaný v poslaneckom klube.

    Chcel by som v tejto súvislosti jednoznačne uviesť, že absolútne podporujem tento návrh zmeny ústavy a dovoľte mi, aby som odôvodnil prečo. Treba, samozrejme, vidieť celý rad odborných aktov a dôvodov, pre ktoré orgány činné v trestnom konaní na zabezpečenie vyvarovania sa omylu v osobe, teda error in persona, ale aj vo veci, potrebujú určitý čas na na svoje procesné úkony. V tejto súvislosti je, samozrejme, naporúdzi argument a odznel aj vo vystúpení pána ministra Čarnogurského, ktorý šmahom ruky zmietol tri návrhy. Neviem, či to rokovací poriadok umožňuje, ale domnievam sa, ak je bod rokovania, tak aj člen vlády by sa mal vyjadriť k bodu rokovania, ktorý Národná rada schválila, a nie postupovať proti všetkým návrhom en bloc. Je to neobvyklý spôsob v tomto parlamente.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že naporúdzi je argument čiastkovej úpravy ústavy a jej komplexnej zmeny. To je argument, ktorý už aj v tejto sále v tomto funkčnom období odznel, a to vtedy, keď ste zamietli návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 4 000 tisíc korún s poukazovaním na to, že chcete riešiť komplexne minimálnu mzdu. Áno, môžete ju riešiť komplexne v júni. Ja som vždy osobne zastával názor komplexného a systémového riešenia, ale v júni sa už skončí kolektívne vyjednávanie a v tejto situácii sa tu prehral čas. V tejto oblasti naozaj treba argumentovať z hľadiska čiastkových a komplexných úprav ústavy aj tak, že otázka prípravy trestného kódexu, ale aj nového Trestného poriadku je právnicky mimoriadne náročná práca a je to minimálne práca pre jednu právnickú generáciu. Globálne komplexné zmeny sa v takýchto kódexových právnych odvetviach nerealizujú jednoducho.

    V tejto súvislosti by som chcel ešte uviesť jednu poznámku politického charakteru. Prosím, keby ste ma naozaj nebrali konfrontačne. Bol som autorom koaličnej zmluvy, ktorá vlastne vydržala štyri roky v uplynulom koaličnom období, a chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, akým spôsobom sa koaličná zmluva vyrovnala s politikou jednotlivých subjektov v tejto koalícii a s členmi vlády.

    Koaličná zmluva jednoznačne uviedla, že člen vlády je viazaný programovým vyhlásením vlády, ale že jednotlivé subjekty, ktoré tvoria koalíciu, majú politickú subjektivitu neobmedzenú, to znamená, presadzujú svoj program, bojujú o voliča, čo je v politickom spektre a v politickom systéme úplne normálne. Nájdite výrok jedného člena bývalej vlády, ktorý vystupoval proti Európskej únii a proti NATO aj napriek tomu, že jej politické subjekty v koalícii vystupovali inak. Nájdite pasáž v tejto koaličnej zmluve, a ona bola publikovaná v roku 1994 a 1995, nájdite pasáž v tejto koaličnej zmluve, kde by sa porušila ústava. Môj názor a skutočne bez konfrontácií je taký, že pasáž o blokáde samostatnosti a spolupôsobenia a individuálneho pôsobenia postavenia poslanca v Národnej rade, táto pasáž je v koaličnej zmluve súčasnej vládnej koalície protiústavná.

    V tejto súvislosti je skutočnosťou právny text a jeho realita a právne dôsledky politického dokumentu, akým nesporne koaličná zmluva je.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že čiastková novela Ústavy Slovenskej republiky aj vo väzbe už na Listinu základných práv a slobôd je jednoznačne opodstatnená, že vyrieši veľké množstvo problémov súvisiacich s pôsobením orgánov činných v trestnom konaní. A myslím si, že ak sa budeme pozerať na to, čo sa mení, a nie na to, kto tento návrh predkladá, že slušní ľudia takýto návrh musia podporiť či už na pôde parlamentu, alebo mimo neho.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    problém dĺžky lehoty zadržania v rámci trestného konania nie je novým problémom. Ako predkladateľka ústavy v parlamente aj zároveň ako obhajkyňa tejto ústavy v jednotlivých výboroch v čase prijímania tejto ústavy viem veľmi dobre, že otázka dĺžky lehoty bola veľmi diskutovanou otázkou. Už v čase prijímania ústavy boli jasné signály, že 24-hodinová lehota nebude vyhovujúca. Avšak v tom čase mnohým revolučným názorom predkladatelia museli ustúpiť vzhľadom na to, že vláda Vladimíra Mečiara v parlamente nielenže nemala ústavnú väčšinu, ale nemala ani jednoduchú väčšinu. V roku 1992 vláda Vladimíra Mečiara bola menšinová vláda, teda museli sme prijať stanoviská viacerých poslancov, ktorí žiadali 24-hodinovú lehotu na zadržanie. Predkladatelia osobne aj ja ako právnička som bola za dlhšiu lehotu.

    Túto myšlienku sme začali rozvíjať hneď po mojom nástupe, keď sa pracovalo na rekodifikácii Trestného poriadku. Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením vypracovalo kódex, teda nový Trestný poriadok, ktorý zastrešoval vtedajší štátny tajomník pán doktor Milan Hanzel. Po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara v marci 1994 sa stal ministrom Milan Hanzel, ktorý mal pripravený nový Trestný poriadok s navrhovanou lehotou 48 hodín. Táto lehota bola prerokovaná so všetkými sudcami na Slovensku, prevažná časť praxe jednoznačne, ale jednoznačne bola toho názoru, že lehota 24 hodín sa neosvedčila a treba túto lehotu predĺžiť. Že bolo konformné stanovisko aj orgánov Rady Európy, môžem osobne dosvedčiť, ba dokonca aj v tlači bol publikovaný článok vtedajšej komisárky Rady Európy pani Halonenovej, ktorá doslova popri pochvalách na náš právny poriadok a výšku garancie ľudských práv vyjadrila počudovanie nad krátkosťou lehoty na zadržanie, t. j. 24 hodín.

    Žiaľ, vtedajšiemu ministrovi Milanovi Hanzelovi v roku 1994 sa nepodarilo presadiť koncepciu novelizácie Trestného poriadku vypracovanú ministerstvom spravodlivosti, ktorá, dovolím si tvrdiť, bola veľmi kvalitná, pretože sa na jej vypracovaní podieľali sudcovia z celého Slovenska, ale v tom čase bol prijatý Trestný poriadok predkladaný rezortom ministerstva vnútra, ktorý bol veľmi narýchlo urobený, a túto lehotu ponechal v dĺžke 24 hodín. Tento ministerstvom vnútra predložený Trestný poriadok zožal veľkú kritiku v praxi, dokonca v poslednom Pressclube ho kritizoval aj súčasný minister vnútra pán Pittner. Ja som sa podivila, pretože práve on tento Trestný poriadok v súčasnej podobe predkladal parlamentu v roku, myslím si, 1994.

    Nie je tajomstvom, že vláda Vladimíra Mečiara, v ktorej som bola podpredsedníčkou pre legislatívu, pokračovala na prácach na Trestnom poriadku a zavŕšila tieto práce Trestným poriadkom, ktorý bol prerokovaný aj v legislatívnej rade pod mojím vedením a už tam v tomto poriadku taktiež bolo navrhnuté predĺženie lehoty z 24 hodín na 48. Aj tento nový Trestný poriadok prešiel prerokovaním celej sudcovskej verejnosti a aj vyšetrovacích orgánov, ktoré sa pozitívne vyjadrili k predĺženiu lehoty. Preto ma prekvapilo vystúpenie pána ministra spravodlivosti, pána doktora Čarnogurského, ktorý uvádzal, že takáto zmena by potrebovala prieskum v praxi, ako aj diskusiu so sudcami a ďalšími pracovníkmi praxe. Viem osvedčiť, že táto diskusia prebehla, prebehla so špičkovými odborníkmi, ktorí jednoznačne vyjadrovali názor predĺžiť lehotu na zadržanie. A pokiaľ ako ministerka spravodlivosti som sa kontaktovala so sudcami trestných senátov, čo bolo veľmi často, a ako podpredsedníčka vlády pre legislatívu som sa stretávala s pracovníkmi nielen súdu, prokuratúry, ale i polície, vždy boli vyjadrované názory, ktoré kritizovali 24-hodinovú lehotu.

    Mohli by ste sa spýtať, prečo sme ju nepresadili za môjho pôsobenia. My sme ich dávali do zákonov - do legislatívnych návrhov, ktoré, žiaľ, neprešli, ako som uviedla, a navyše nemali sme ústavnú väčšinu, čo bol problém predchádzajúceho obdobia a čo nie je problém dnes.

    Preto opakujem, že prax, ktorá už má viacročné skúsenosti s 24-hodinovou lehotou, jednoznačne je toho názoru, že táto lehota je krátka a osobne sa domnievam, že nemožno si nevšimnúť aj signály z praxe, že častokrát aj vyšetrenie určitých činov bolo zmarené práve tým, že bolo treba prepustiť osoby, na ktoré bolo akosi začaté trestné stíhanie, práve pre krátkosť lehoty, v ktorej nebolo možné akosi dokompletizovať potrebné materiály.

    Čiže som toho názoru, že v záujme účinnejšieho boja proti kriminalite predložený návrh pána poslanca Fica treba podporiť a ja ho osobne vítam, pretože sa stotožňuje s mojimi názormi, ktoré som pri spomínaných legislatívnych prácach presadzovala aj obhajovala a ja tento legislatívny návrh podporím a vrátane teda všetkých troch jeho častí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

    Pán poslanec Orosz, počkajte chvíľu, pán poslanec Lexa má faktickú poznámku.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcem nadviazať vo forme faktickej poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Chcem uviesť, že ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby som sa počas štyroch rokov nespočetnekrát stretával s rozhodujúcimi funkcionármi ministerstva vnútra, nielen s ministrom, ale s ľuďmi, ktorí dlhé roky pracujú v polícii pri riešení problematiky, ktorá súvisí na poli boja proti organizovanému zločinu. Chcem podporiť všetky tie argumenty, ktoré odzneli zo strany pani poslankyne, povedzme, k predĺženiu lehoty na zadržanie z 24 hodín na 48 hodín v súlade aj s medzinárodnou praxou, pretože takto to riešia práve tie štáty, ktoré sa nám dávajú za vzor alebo od ktorých sa chceme učiť a podobne. To znamená, takéto úpravy tam sú, neodporuje to ústavným zásadám, neodporuje to žiadnej Listine ľudských práv a slobôd a je to veľmi potrebný nástroj z pohľadu zvýšenia efektívnosti boja orgánov činných v trestnom konaní i štátnych orgánov voči organizovanému zločinu.

    Chcem ešte uviesť na argumentáciu z polohy praktickej, že na polícii sú zaznamenané i také prípady, že 24-hodinová lehota na zadržanie niekedy nestačí ani na identifikáciu osoby, ktorá je zadržaná, pretože, keď nemá občiansky preukaz a odmietne povedať alebo nemá identifikačnú kartu, alebo žiadne doklady a odmieta vypovedať, tak jednoducho policajný orgán má v priebehu 24 hodín zistiť niekedy aj problém totožnosti, potvrdenie totožnosti zadržanej osoby, pričom veľakrát môže ísť o zahraničného cudzinca, ktorý vykonáva v podsvetí organizovanú činnosť tej najhoršej povahy alebo najnásilnejšej povahy.

    To znamená, že podporujem tento návrh a chcem povedať, že podporím aj v konečnom hlasovaní návrh, ktorý predložil pán poslanec Fico.

  • Pán poslanec Orosz, máte slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpil v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice. V rámci prvého čítania sa zaoberáme legislatívnymi iniciatívami poslanca Roberta Fica, člena nášho poslaneckého klubu, ktoré smerujú k predĺženiu lehoty, v ktorej má byť zadržaná osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a následne buď prepustená na slobodu, alebo odovzdaná súdu. Navrhovateľ odporúča predĺžiť platnú ústavnú lehotu 24 hodín na lehotu 48-hodinovú. Vieme, že inkorporácia tejto zmeny do platného právneho poriadku si vyžaduje zmenu troch právnych predpisov, z toho dvoch ústavných.

    Návrhy boli predložené v súlade s požiadavkami zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní ich predseda Národnej rady Slovenskej republiky veľmi správne v súlade so zákonom zaradil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Veľmi dobre vieme, že cieľom prvého čítania v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady je viesť všeobecnú rozpravu najmä o podstate predloženého návrhu a v tomto smere eventuálne formulovať zásadné pripomienky k podstate zákona. Na základe tejto všeobecnej rozpravy má potom Národná rada Slovenskej republiky v podstate tri možnosti. Prvá - vrátiť predložené návrhy zákonov na dopracovanie, druhá možnosť je rozhodnúť, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, a tretia možnosť, že ich prerokuje v rámci druhého čítania.

    Prostredníctvom legislatívnych iniciatív Roberta Fica sa na pôdu zákonodarného zboru dostala mimoriadne závažná spoločenská téma a vážny celospoločenský problém, ktorý bezprostredne súvisí s bojom s kriminalitou a organizovaným zločinom. Dostáva sa teda na pôdu orgánu, ktorý jedine môže tento problém vyriešiť.

    Doterajšie poznatky orgánov činných v trestnom konaní, ktoré súvisia s aplikáciou platnej právnej úpravy, ukazujú, že 24-hodinová ústavná lehota je krátka na to, aby sa všetky úkony s tým súvisiace mohli vykonať bez časového stresu, objektívne a bez obáv, že budú porušené niektoré zásady trestného konania, prípadne dokonca ústavné zásady. Som hlboko presvedčený, že tento poznatok je len ťažko vyvrátiteľný a je preto nevyhnutné ho legislatívne riešiť. Je možné síce polemizovať s tým, či sa tieto návrhy nemali dostať na pôdu parlamentu až po širšej konzultácii a diskusii s ostatnými poslaneckými klubmi, a nie ako individuálna iniciatíva jedného člena zákonodarného zboru, respektíve, že tieto návrhy mali byť súčasťou širšej ústavnej iniciatívy, to ale nič nemení na skutočnosti, že predložené návrhy sú z vecného hľadiska zrelé na riešenie.

    Som presvedčený, že vecný obsah týchto návrhov sa skôr či neskôr stane súčasťou nášho platného práva. Nevylučujem pritom, že to nebude na základe tých iniciatív, ktorými sa dnes zaoberáme. Naša dnešná diskusia by však mala ukázať, že pri riešení tohto problému panuje v slovenskom parlamente zásadná zhoda, že tu neexistuje delenie po línii koalícia a opozícia a že sme skôr či neskôr všetci pripravení podporiť obsah týchto návrhov a zabezpečiť, aby sa stali súčasťou platného právneho poriadku. Z tohto hľadiska nemôžem celkom súhlasiť s názorom, ktorý vyslovila pred chvíľou pani poslankyňa Tóthová, že v minulom volebnom období to bol problém ústavnej väčšiny. Ani dnes to nie je problém ústavnej väčšiny, dnes je to tiež problém dobrej vôle nás všetkých, členov zákonodarného zboru.

    V našom poslaneckom klube si uvedomujeme, že riešenie, ktoré predkladá Robert Fico, nie je jediné možné. Nadviažem na vystúpenie ministra spravodlivosti pána Čarnogurského. Na základe porovnania s právnou úpravou v iných krajinách je možné hľadať riešenie aj v tom, že by sa pre menej závažné trestné činy stanovila lehota, ktorá platí dnes, 24-hodinová, a pre závažnejšie trestné činy lehota dlhšia, prípadne možno vychádzať z toho, že základnú 24-hodinovú lehotu by mohol v konkrétnom prípade, za konkrétne stanovených zákonných podmienok predĺžiť napríklad prokurátor. O tom všetkom je možné a potrebné diskutovať. Na to je vytvorený priestor.

    Vďaka iniciatíve navrhovateľa sme navyše o tomto probléme povinní diskutovať na pôde zákonodarného zboru. Budeme o tom diskutovať dnes a od nášho rozhodnutia v hlasovaní závisí, či o tejto téme budeme na pôde parlamentu diskutovať aj v najbližších dňoch a týždňoch. Poslanecký klub SDĽ starostlivo posudzoval obsah predkladaných návrhov. Po dlhšej diskusii dospel k záveru, že k týmto návrhom nemá závažnejšie vecné výhrady. Na základe tohto poznania si dovolím vás informovať, že členovia poslaneckého klubu SDĽ v hlasovaní podporia, aby sa tento návrh dostal do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Kováč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som vám veľmi stručne predniesol stanovisko poslancov poslaneckého klubu SDK. Poslanci nášho klubu si osvojili argumentáciu vlády Slovenskej republiky, ktorá hovorí o možnom inom riešení tohto problému. Potvrdzujeme, že tento problém je potrebné riešiť. Uvedomujeme si naliehavosť tohto riešenia, ale súčasne si myslíme, že nebol dostatočne využitý priestor na odbornú diskusiu na túto tému. Preto nechceme zamietnuť ďalšie rokovanie o tomto návrhu, ale vzhľadom na dva fakty, to znamená, zvážiť aj inú možnosť riešenia predĺženia tejto lehoty, to po prvé, a po druhé, pokúsiť sa o prijatie viacerých návrhov na zmenu ústavy, ktoré by viedli k zintenzívneniu boja s kriminalitou, navrhujeme, aby sme v prvom čítaní postupovali podľa § 73 ods. 3 písm. a) a vrátili návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie s tým, že sa nepochybne využije táto iniciatíva pri komplexnejšom, širšom návrhu zmien v ústave.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Z úst môjho cteného pána kolegu sa už tretíkrát v tomto parlamente ozvalo to isté. Ak ma pamäť neklame, tak pán Čarnogurský, kolega Orosz aj pán kolega Kováč povedali, že treba širšiu diskusiu k tomuto a spomínali diskusiu so všetkými možnými odborníkmi doktormi v poslaneckých kluboch medzi poslancami. Zabudli ešte jedno menovať, a to so zločincami. Či by nebolo vhodné si podiskutovať aj so zločincami, či tí súhlasia s predĺžením, alebo nepredĺžením, keď už tu všetkých spomínate (potlesk a hlasy v sále), či títo súhlasia. Takže, prosím vás pekne, ja si myslím, že to, čo tu predložil môj pán kolega Fico, je záležitosť, ktorá je naozaj veľmi potrebná a bolo by dobré, aby sa tam zapojilo trošku zdravého rozumu a menej akejsi poslaneckej klubovej márnomyseľnosti, že to niekde predtým nebolo prebraté. Možno, že pán kolega Fico sa napraví a ostatné zákony, ktoré bude predkladať, preberie aj v poslaneckom klube, a potom už by to mohlo byť asi schválené. Ja si naozaj myslím, že toto je veľmi užitočný zákon. Škoda, že nikomu z vás sa nič podobné nestalo, aby zločinca, ktorý vám niekomu ublížil, prepustili len preto, že je krátky čas na to, aby ho vyšetrili. Keby sa to vám niekomu stalo, tak by ste tu inak reagovali.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem.

    Len jednou poznámkou by som chcela doplniť alebo povedať svoj názor na veci, ktoré tu predniesol pán poslanec Kováč. Je to naozaj podivuhodné, že klub dospel k takémuto stanovisku, a rovnako je podivuhodné, že k takémuto stanovisku dospela napokon aj vláda Slovenskej republiky k návrhu tejto novely. Keď pán minister spravodlivosti argumentoval tým alebo namietal tým, že návrh pána Fica nerieši aj iné spôsoby predĺženia lehoty zadržania, teda, že v iných krajinách majú možnosť zadržať osoby, teda predĺžiť to zadržanie aj na 92 hodín a podobne, myslím si, že zrejme pán minister zle čítal ten návrh, ktorý hovorí striktne o 48 hodinách, a takéto riešenie je v niektorých európskych krajinách a zrejme majú s ním dobré skúsenosti.

    Ale chcela by som povedať ešte jednu vec, že rozsiahla novela ústavy naozaj bude trvať dlho a myslím si, že poznámka pána Fica o tom, že to môže trvať rok, môže to trvať aj dva roky, je veľmi správna. Otázka je, či naozaj situáciu, ktorá je v oblasti kriminality u nás, považujeme za vážnu a či máme záujem, aby sa napomohlo riešenie tejto vážnej situácie. V tomto parlamente sa v skrátenom legislatívnom konaní prijímali už rôzne zákony, aj ústavné zákony. Keď ste chceli zmeniť človeka na poste generálneho prokurátora, nič vám nebránilo v tom, že ste menili ústavu. Takže, prosím, zvážte tieto veci, čo je dôležitejšie, v skrátenom legislatívnom konaní riešiť Liečebný poriadok alebo teraz prijať novelu, ktorá pomôže riešiť veci, teda schváliť novelu, ktorú predkladá pán Fico. Myslím si, že stanovisko klubu SDK je v tomto prípade naozaj veľmi nezodpovedné a hovorí len o tom, aký má vlastne tento klub a jeho poslanci vzťah k situácii, ktorá je v našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k vystúpeniu pána poslanca Kováča. Myslím si, že skutočne ostáva už na diskusiu len tá skupina, ktorú uviedol pán poslanec Moric. Totiž vo svojom vystúpení som osvedčila, že od roku 1993 sa na túto tému už diskutovalo. Dalo by sa vyexcerpovať, koľko konfecií sa zaoberalo touto otázkou. Osobne môžem povedať dve stretnutia zástupcov justície, polície, ktoré sa uskutočnili v Trenčianskych Tepliciach, ktoré preberali túto tému. Skutočne na stránkach odborných časopisov môžete vybrať články. A variácie? Boli odmietnuté, pretože delenie závažnejších a menej závažných činov podľa dĺžky času spôsobuje nesmierne problémy v praxi. Súhlas prokurátora na predĺženie možnosti zvyšuje administratívnu náročnosť a vyvoláva úkony, ktoré sú zbytočné. Teda zo všetkých diskusií vyšiel variant 48 hodín ako optimálnejší s tým, že väčšie predlžovanie by bolo mantinelizmom predĺžiť z 24 hodín hneď na štyri dni.

    Takže kladiem pánu poslancovi Kováčovi otázku: S kým to ešte chce prerokovať? So skupinou gynekológov alebo inými profesijnými skupinami? Veď predsa skupiny právnikov sa všetky k tomu vyjadrili vrátane advokátov, prokurátorov, sudcov a policajtov.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nechcem v žiadnom prípade hodnotiť stanoviská a postoje jednotlivých klubov. Chcem skôr zdôrazniť, že ak tento parlament prijíma zákony pre národ, pre ľudí, tak táto novela je jedna z doteraz najvýznamnejších noviel, ktorá je práve novelou pre ľudí. A ak je čo len pravdepodobnosť, že realizáciou tejto novely by sme dokázali zachrániť čo len jeden ľudský život, a táto pravdepodobnosť je veľmi veľká pri súčasnom vývoji kriminality, tak potom si myslím, že všetky argumenty, ktoré boli doposiaľ proti tomuto návrhu vznesené, sú úplne bezvýznamné a scestné.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Predtým, ako dám slovo na faktickú poznámku pani poslankyni, odporúčam, aby sme rokovali aj po 12.00 hodine, aby sme tento bod doobeda ukončili, a potom urobme obedňajšiu prestávku.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nechcem sa zaoberať meritom tejto veci, pretože už aj predrečníci, aj poslanci, ktorí vystupovali k tejto téme, povedali prakticky všetky argumenty, ktoré by každý rozumný tu sediaci poslanec mal uznať.

    Chcela by som však podotknúť inú vec. Bolo zhromaždenie občanov pred parlamentom a tam, ak by ste boli zašli medzi nich, rezonovali najviac možno práve veci, ktoré sa zdajú nesúvisiace s týmto predkladaným návrhom ústavy, ale vlastne s nimi súvisia, a to je vaša koaličná dohoda a neústupčivosť, a to, že ustupujete maďarským politickým stranám. A to je aj príčina, že je viazaný teraz chudák jeden z vašich poslancov pri svojom rozlete a pri svojich múdrych návrhoch.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Lexa - faktická poznámka.

  • Ešte mi dovoľte jednu poznámku k tejto téme, kde som už vystúpil. Z tejto diskusie je zrejmé, že z pohľadu vecnosti návrhu pána poslanca Fica nenamieta nikto. Z argumentov, ktoré hovoria o tom, že je potrebné urobiť komplexnú novelizáciu ústavy, je zrejmé, že takúto komplexnú novelizáciu ústavy, ak sa tam má zahrnúť aj to, čo tu spomína minister spravodlivosti, nie je možné realizovať skôr ako, povedzme, v rozsahu jeden a pol až dvoch rokov. To jednoducho nie je možné, keď tam chcete namontovať Liečebný poriadok a tak ďalej.

    Chcem povedať, že jednoducho vystúpenia niektorých ľudí jednoznačne ukazujú v tomto smere argumentáciu, akým spôsobom sa luhá. Spomeňte si, vážené dámy, vážení páni, na november alebo december minulého roku, kedy sa potom, ako sa tá vaša koaličná štvorka nevedela dohodnúť na osobe prezidenta zvoleného vami poslancami v parlamente, pretože navrhovaný kandidát nemal šancu získať od niektorých pravicových strán, povedal by som, podporu 90 poslancov, za desať dní ste urobili nový zákon o priamej voľbe prezidenta, ktorý ste šili horúcou niťou ešte tu. Dokonca ste urobili skrátené legislatívne konanie. Robili ste všetky tieto aspekty na zmenu ústavy účelovo realizovanú práve preto, že politické dohovory sa skončili, tak ako sa skončili. Takže nehovorme tu o tom, že jednoducho Ústava Slovenskej republiky nie je trhací kalendár, že sa tam musí robiť komplexná novelizácia. Jednoducho to odmietate realizovať nie z vecných dôvodov, ale z politických, z kapricu a zo samoľúbosti osôb.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Skúsil by som predsa len uviesť nový argument. Možno lehota 48 hodín nie je ideálna, ale postavme si ju do rovnosti s lehotou 24 hodín a povedzme si ďalšiu vec, že kedy schválime novú ústavu. Ak ju máme schvaľovať a prehodnotiť celú do jedného roku, tak si vyberme z týchto dvoch lehôt ideálnejšiu a zvažujme týmto smerom. Ja si myslím, že každý pragmatický človek takto môže zvažovať. Vyberme si ideálnu, a za tú ideálnu považujeme, ja si myslím, v porovnaní týchto dvoch lehôt, lehotu 48 hodín. Tak ju odsúhlasme, prehodnoťme celú ústavu, a potom keď ju prehodnotíme, tak môžeme vymyslieť nejaké nové číslo.

    Ďakujem.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kandráč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    problém, ktorý predkladá pred nás pán poslanec Fico, je dlhodobý, veľmi dlho diskutovaný a je len jedno riešenie - a my máme možnosť ho dnes urobiť - ukončiť túto diskusiu s tým, že jeho návrhy podporíme a s čistým svedomím odhlasujeme to, čo tu predkladá. Že ich môže predložiť len tak, ako ich predložil, to je pochopiteľné. Nie že tieto návrhy na seba nadväzujú, ony sa podmieňujú. Ešte aj to poviem, je to jediné dobré riešenie tých 48 hodín. Žiadne iné riešenie nie je, žiadnych 72, ako to tu pán minister hovoril. V podstate si to premietnite. 48 hodín má vyšetrovací orgán s prokurátorom plus 24 hodín zostáva súdu. Čiže vlastne koľko to je - 72 hodín, tak nedebatujme o tom tak demagogicky.

    Nechcem vás veľmi dlho zdržiavať, pretože vystúpenie pána poslanca Fica vlastne všetko vyargumentovalo, boli to vysoko odborné argumenty. Ale predsa si dovolím niekoľko poznámok. Jeho návrh vychádza z potrieb praxe. Z potrieb praxe je veľmi interesantný a pre prax nevyhnutný, ak máme splniť to, čo tu v tejto miestnosti hovoríme, že chceme bojovať proti obzvlášť závažnej trestnej činnosti a chceme bojovať proti organizovanému zločinu. Čo ma však v tejto súvislosti veľmi prekvapuje, že sme to postavili politicky a už pred týždňom v novinách som čítal, že tento návrh niektorí koaliční poslanci nepodporia. No tak ja si myslím, že toto by nemalo byť prístupom Národnej rady k takej veľmi významnej otázke, ako je otázka predĺženia zadržania z 24 hodín na 48 hodín.

    Viem veľmi dobre, čo je ústava, aká by mala byť jej stabilita, trvácnosť a podobne. Ale to sa predpokladá pri ústave, ktorá nemá chýb alebo má len malé chyby, ale nemôžem akceptovať, ak ústava zabraňuje dobrej veci. A to kedy bude pozmenená - o tri mesiace, o štyri, dovtedy, prosím vás pekne, koľko vrážd, koľko obzvlášť závažných trestných činov sa môže spáchať a páchateľ bude chodiť na slobode, pretože nebudeme môcť mu preukázať napríklad identitu alebo nebudeme mu môcť do 24 hodín nájsť obhajcu.

    Veľmi by som vás chcel poprosiť, keby sme sa nepozerali cez politické tričká, ale skutočne je to výsostne odborná záležitosť, výsostne záležitosť, ktorá je prospešná pre občanov, pre tento štát, pre túto spoločnosť. Dovolím si to ilustrovať príkladom na poslednom zadržaní Jaroslava S. Výslovne bola porušená ústavná zásada - právo na obhajobu, pretože Jaroslav S. si zvolil obhajcu, ale ten nebol dostihnuteľný do 24 hodín, tak orgán činný v trestnom konaní mu ho ustanovuje, čo je protiprávne, pretože zvolený obhajca má prednosť pred ustanoveným obhajcom. Jednoznačne bola porušená. Pýtam sa: Tak nezmeníme ústavu, ale radšej ju budeme porušovať?

    A posledná poznámočka, ktorú by som chcel povedať, pretože nechcem skutočne ísť do tých odborných vecí, lebo by sme tu sedeli veľmi dlho, chcem znovu povedať, že niet iného riešenia len to, ktoré navrhuje pán poslanec Fico, a neodďaľujme to, skutočne to neodďaľujme. A preto tento návrh podporujem a budem zaň aj pozitívne hlasovať.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    ďakujem za diskusiu, ktorá mala naozaj predovšetkým odborný charakter. Chcel by som súčasne na niektoré pripomienky vznesené v rozprave reagovať, pokiaľ možno tiež len z pohľadu odborného, ale nedá mi, aby som nezareagoval na pripomienku alebo na stanovisko predsedu poslaneckého klubu SDK pána poslanca Kováča.

    Pán poslanec, nie je presvedčivé tvrdiť dnes alebo 24 hodín späť, že existujú iba odborné dôvody na odmietnutie tejto novelizácie, keď tri týždne ma molestovali médiá, že som politický lump, ktorý porušuje nejaké koaličné zmluvy. Je veľmi, veľmi nepresvedčivé dnes prísť s argumentom, keď nikto za posledných 21 dní tieto argumenty ani raz nepoužil. Po prvýkrát sa tieto argumenty objavili dnes vo vystúpení pána ministra Čarnogurského a ja sa k týmto argumentom chcem vyjadriť.

    Po prvé, chcem povedať, že ja som to vo svojej úvodnej reči nepovedal, ale, samozrejme, rozšírenie lehoty z 24 na 48 hodín je významné aj z pohľadu obhajoby a v dôvodovej správe k ústave aj k Trestnému poriadku, aj k listine to je napísané. Aj Česká republika pristupovala k predĺženiu preto, lebo sa v praxi vyskytli prípady, keď v 24 hodinách nebolo možné zabezpečiť obhajobu osoby, ktorá je zadržaná, a podľa ústavy má každý od okamihu zadržania právo na obhajcu, takže má to naozaj dve stránky mince. Je to aj tá stránka, že myslíme na ľudí, ktorí sú na druhej strane bariéry.

    Veľmi stručne k vystúpeniu pána Čarnogurského, ktorý predniesol - som rád - odborné argumenty, ale ktoré sa dajú veľmi ľahko vyvrátiť. Po prvé, mám tu napísané to, čo pripomenul vo faktickej poznámke pán poslanec Lexa, keď pán poslanec Čarnogurský žiadal, aby sme urobili akúsi analýzu možností, čo všetko máme ešte pred sebou. Poukazoval na iné krajiny a tak ďalej a tak ďalej.

    Vážené dámy a páni, chcem vás poprosiť, nešpekulujme a nepreberajme divokosť cudzích právnych úprav, inštitúty, ktoré sa nemôžu osvedčiť v našom právnom poriadku. Používajme osvedčené inštitúty. Ak tu máme od roku 1961 48-hodinovú lehotu a táto lehota bola v roku 1991 po tridsiatich rokoch neodôvodnene skrátená na 24 hodín, tak sa vráťme naspäť k tomu, čo v našom práve naozaj fungovalo a nehľadajme niečo v rakúskom, španielskom, gréckom alebo neviem v akom trestnom zákone.

    My nie sme zaostalá krajina, my máme, pokiaľ ide o právny systém čo ponúknuť, máme také inštitúty v trestnom práve, ktoré by rady mali iné krajiny, ale nebuďme takí, že niekto príde s myšlienkou porotného systému, tak zavedieme porotný systém a tak ďalej a tak ďalej. My nemôžeme - a podal som to aj v legislatívnej rade -, ak do československej škodovky budeme dávať katalyzátory z nemeckého bavoráka, tá škodovka nikdy nepôjde. Trestný systém je naštartovaný a namodelovaný na úplne niečo iné ako na nejaké bohapusté preberanie inštitútov z iných práv.

    Ďalej chcem povedať, pokiaľ ide o analýzy. Naozaj, boli predsa urobené rôzne ústavné zákony. Aké analýzy sa robili? Aké analýzy sme robili v súvislosti so zákonom o priamej voľbe prezidenta? A to už je teda novelizácia ústavy. Toto je zo 48 hodín na 24 hodín alebo z 24 na 48. Tu sme zaviedli úplne nový režim, úplne nový režim voľby prezidenta. Kto tu diskutoval s nami, o čom? Dostali sme návrh zákona, rokovali sme o návrhu zákona. Takže nepoužívajme argumenty, ktoré sa nepoužili alebo nerealizovali pri predchádzajúcich právnych úpravách.

    Pán minister Čarnogurský hovoril, že existujú krajiny, ktoré majú 24-hodinové lehoty a ktoré tieto lehoty predlžujú. Áno, my sme mali 48 hodín a navrhujem, aby sme sa vrátili k tejto lehote, pretože existujú a o nich, samozrejme, pán minister nemôže vedieť, odporúčania Rady Európy, ktoré jasne hovoria: nezavádzajme do trestného systému inštitúty na základe predlžovania čohosi, na základe výnimočných osobností, lebo z toho sa stáva potom prax. My máme veľmi zlé skúsenosti s predlžovaním väzby. Dobre by bolo, keby bolo povedané, že maximálna dĺžka väzby je toľkoto a toľkoto, ale zaviedli sme rôzne inštitúty predlžovania a v praxi to spôsobuje problémy. To isté je aj s právnou úpravou, ak je 24-hodinová lehota zadržania a teraz sa prenášajú do toho rôzne predlžovacie mechanizmy.

    Takže sme krajina, ktorá má vyspelý právny poriadok. Sme krajina, ktorá môže čerpať z histórie, môže čerpať z toho, čo prax jednoducho potvrdila ako oprávnené. Ak 31 rokov 48 hodín pôsobilo bez akýchkoľvek ťažkostí, načo máme teraz vymýšľať niečo iné, keď sa stačí len vrátiť do stavu pred rok 1990? Čiže tento argument ja nemôžem, pokiaľ ide o pána ministra Čarnogurského, akceptovať.

    Pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky, vraj sa pripravuje novelizácia ústavy a tak ďalej a pán minister vymenoval niekoľko okruhov problémov, ktoré vraj treba meniť. A ja dodám: treba riešiť otázku ombudsmana, treba riešiť otázku podnetu podľa článku 130, otázku postavenia prokurátora, práva na život, jednoducho, čoho sa dotkneme v ústave, môžeme o tom diskutovať a táto diskusia môže trvať celé roky. Takže kto nám zabezpečí, že za tri alebo štyri mesiace nejaká komisia bude schopná čosi povedať, toto budeme novelizovať a nič iné? Ide o podstatnejšie širší problém ako o problém 24 alebo 48 hodín. A opakujem, nerád by som skončil ako v prípade úplatkárstva, kde bol návrh podaný vo vláde, aby schválený návrh zákona, novelizácia Trestného zákona bola vrátená naspäť do parlamentu, lebo vraj sa chystá nejaká novelizácia Trestného zákona. Ale aká je tá novelizácia, kedy bude prijatá, to ešte nikto nevie, pretože v legislatívnej rade celý deň o tom rokovali a sú tam také pojmy, ktoré jednoducho nie sú použiteľné.

    Načo máme čakať ďalšie dva alebo tri roky, kým sa prijme nejaká ústava alebo nejaká novelizácia ústavy? Urobme to hneď teraz, lebo je to účinné opatrenie v boji proti kriminalite. Takže prosím vás v tomto smere, aj ja budem na konferencii, o ktorej hovoril minister Čarnogurský, 4. a 5. marca v Košiciach, aj ja som dostal pozvánku na túto konferenciu, aj ja budem chcieť prispieť určitým spôsobom do tejto diskusie, samozrejme. Ale v tomto prípade nevidím nič politické a spolitizované na novelizácii, ktorú som predložil. Preto vás prosím, prosím na základe odborných argumentov, nie politických, odborných argumentov, ktoré som uviedol, aby sme posunuli tieto tri novelizácie do druhého a potom tretieho čítania.

    Ďakujem.

  • Chce zaujať svoje stanovisko pán spravodajca?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nechcem sa vyjadrovať k vecnému obsahu diskusie, chcem len pripomenúť to, že v rámci diskusie bol predložený jeden pozmeňujúci návrh pánom poslancom Kováčom, ktorý navrhol, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákonov na dopracovanie navrhovateľovi. Pripomínam ešte to, že v mojom úvodnom vystúpení som odporúčal, aby sme hlasovali v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že prerokujeme tieto návrhy v druhom čítaní. Zároveň som žiadal, aby sme o tomto mojom návrhu hlasovali ako o prvom. Samozrejme, bude treba hlasovať jednotlivo o jednotlivých návrhoch, to znamená jednotlivo k tlači číslo 125, 126 a 127.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu. Hlasujeme o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 125.

    Pristúpime k prvému hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Žiadam vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu, že Národná rada sa uznáša na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Najprv sa hlasuje o návrhoch z výborov, a tie predniesol pán poslanec Orosz. Čiže najprv hlasujeme podľa rokovacieho poriadku o návrhoch z výborov, ako ich predniesol pán poslanec Orosz.

    Takže hlasujeme o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, aby bol daný do druhého čítania.

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh bol prijatý a tento zákon bol schválený do druhého čítania.

  • Pán poslanec, budeme pokračovať v hlasovaní. Nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predseda, ďalej by sme mali hlasovať o tom, aby tento návrh bol v druhom čítaní pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a dvoch osobitných kontrolných výborov. Zároveň odporúčam, aby sme spolu hlasovali aj o tom, aby bol ako gestorský výbor určený ústavnoprávny výbor a aby výbory, ktorým bude tento návrh ústavného zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. marca 1999.

  • Ďakujem.

    Hlasujeme o uvedenom návrhu pána spravodajcu.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom zákone.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Parlamentná tlač číslo 126, to je návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov. Aj vo vzťahu k tomuto návrhu bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Romana Kováča. Takisto som ako spravodajca navrhol, aby sa najprv rokovalo o návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. c), to znamená, aby tento návrh bol zaradený do druhého čítania. Pán predseda, žiadam, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Ďalej je potrebné v súvislosti s parlamentnou tlačou číslo 126 rozhodnúť o pridelení týchto návrhov na prerokovanie v druhom čítaní. Obdobne ako pri prvom návrhu navrhujem, aby tento návrh prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a dvoch osobitných kontrolných výborov. Takisto za gestorský výbor odporúčam určiť ústavnoprávny výbor a lehotu na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch stanoviť do 15. marca 1999. Prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem.

    Prezentujte sa, budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Pristúpime k ďalšiemu zákonu.

  • Zostáva nám hlasovať o tlači číslo 127, to je návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Obdobne ako pri dvoch predchádzajúcich návrhoch bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Kováča. Ja odporúčam, tak ako som uviedol na úvod môjho vystúpenia, aby sa najprv hlasovalo o mojom návrhu, to znamená o návrhu, aby sa aj tento návrh dostal do druhého čítania. Prosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu, ako uviedol pán spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Zostáva nám ešte jedno hlasovanie. Navrhujem, aby tento návrh bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre Európsku integráciu a dvoch osobitných kontrolných výborov. Za gestorský výbor odporúčam, aby bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady a aby výborom bola určená lehota na prerokovanie do 15. marca 1999.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

    Konštatujem, že tri návrhy zákonov Roberta Fica boli schválené do druhého čítania.

  • Obedňajšia prestávka. Budeme pokračovať o 14.00 hodine otázkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Schôdza výboru pre obranu a bezpečnosť sa bude konať o 13.30 hodine v miestnosti výboru.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosil by som vás, keby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti.

    Prosil by som usporiadateľskú službu, aby hostia na balkóne neboli pri zábradlí a sadli si na tie miesta, ktoré sú určené pre hostí.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu

    hodina otázok.

    Chcem privítať premiéra a ďalších členov vlády Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu sa bude postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť.

    Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby zo svojho miesta oznámil...

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predseda, prosím vás, vzhľadom na to, že ide o vážnu vec, dávam návrh hlasovať o tom, či sme uznášaniaschopní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, dáva sa hlasovať len pred začatím schôdze Národnej rady. Teraz sa v súlade s rokovacím poriadkom nemusí hlasovať.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.

  • Hlasy v sále.

  • Váš procedurálny návrh je v rozpore s rokovacím poriadkom, preto o ňom nedám hlasovať.

    Pán predseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného ministra zahraničných vecí pána Kukana bude odpovedať minister hospodárstva pán Černák a za chorého ministra dopravy pána Palacku bude odpovedať rovnako minister hospodárstva pán Černák.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prvú otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položila pani poslankyňa Slavkovská: "V rozhlase pri odpovedi na poslucháčske otázky ste povedali, že od volieb sa podľa Slovákov na juhu Slovenska ich situácia neporovnateľne zlepšila. V čom?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • V tom základnom, vo vzťahoch medzi ľuďmi a v pocite, že vláda konečne koná na prospech občanov, a nie proti nim. Činnosť predchádzajúcej vlády aj v oblasti národnostnej politiky škodila predovšetkým Slovenskej republike ako celku aj občanom. Vytvárala nervózne prostredie, v ktorom sa nemohlo dobre dariť žiadnej národnosti ani Slovákom. Takáto atmosféra mohla nahrávať len nedôvere, neporozumeniu, neracionálnym a emotívnym krokom na oboch stranách, čo zhoršovalo klímu spolunažívania medzi ľuďmi. Táto klíma sa od nástupu novej slovenskej vlády začala zlepšovať.

  • Chce pani poslankyňa dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán premiér,

    najprv by som vás chcela upozorniť, že nehovorte o národnostiach, pretože Slováci nie sú národnosť.

    A chcem sa vás teda opýtať, či považujete za neporovnateľné zlepšenie podmienok aj to, že v okresných a mestských médiách sa množia inzeráty, kde ako podmienka prijatia do zamestnania sa uvádza ovládanie maďarského jazyka. Komu sa teda zlepšili tie podmienky? Štátotvornému národu Slovákom alebo národnostnej menšine Maďarom?

  • Prosím predsedu vlády, aby odpovedal na doplňujúcu otázku.

  • Ja si myslím, pani poslankyňa, že keď ste pozorne počúvali, že ste mohli jasne počuť v mojom vystúpení, že obidvom. Aj štátotvornému slovenskému národu, aj národnostiam žijúcim na Slovensku.

    Mňa nevyrušuje, že odkedy ste sa dostali do opozície, že sa s tým neviete vyrovnať a že vašou jedinou politickou smernicou je štvanie, vyvolávanie, rozdúchavanie nepokojov, nešvárov, neznášanlivosti.

    Pani poslankyňa, je to vaše právo, ale vláda, v ktorej mám česť byť predsedom, bude naďalej razantne, veľmi pokojne a veľmi cieľavedome smerovať k upokojeniu situácie na Slovensku. Lebo čím bude viacej pokoja, tým máte menšie šance robiť takúto nepokojnú politiku.

  • Ďakujem.

    Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Sopka: "Aké konkrétne kroky vykonala vláda Slovenskej republiky na získanie zahraničných investorov."

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Uvediem štyri oblasti, pán poslanec, kde sme konali veľmi konkrétne preto, aby bolo viac investícií na Slovensku.

    Po prvé, je to naša aktivita na rôznych konferenciách, na rôznych odborných seminároch. Uvediem niekoľko príkladov.

    Práve na február na 18. a 19. sme pripravili v Bratislave obrovskú medzinárodnú konferenciu v spolupráci s komisiou Európskej únie, kde príde vysoký komisár pán Bengemann a kde prídu mnohí významní zahraniční investori. V apríli sa vyberie významná slovenská delegácia podnikateľov do Belgicka, kde belgická vláda na svoje trovy pripravuje veľmi veľkú prezentáciu možnosti investovať na Slovensku. Pripravili sme viaceré road-show, čo znamená programy prezentácií, ako je možné na Slovensku výhodne investovať.

    V legislatíve do konca februára príde na stôl rokovania vlády Slovenskej republiky celkom konkrétny dokument, kde budeme hovoriť o tom, aké podmienky vytvoríme v legislatíve, v administratíve a inde, aby Slovensko zaznamenalo výraznejší záujem zahraničných investorov.

    Po druhé, je to naša zahraničnopolitická ofenzíva. Spomeniem veľmi úspešné vystúpenie ministra hospodárstva vo Francúzsku pred významnou skupinou francúzskych podnikateľov. Spomeniem vystúpenie ministra zahraničných vecí vo Veľkej Británii pred takými podnikateľmi ako Rols-roys a mnohými ďalšími. Spomeniem vystúpenie podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ministerky Schmögnerovej vo Viedni na akcii Euromoney.

    Pripomínam, že v predvečer summitu Európskej únie som vystúpil v Dome priemyslu vo Viedni s prednáškou, ktorá zaujala, myslím si, plnú sálu Domu priemyslu vo Viedni. Celkom nedávno som sa vrátil s pánom podpredsedom vlády Miklošom z vystúpenia v Davose. Bolo to po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, čo predseda slovenskej vlády sa nielen zúčastnil, ale aktívne vystúpil na svetovom ekonomickom fóre. Rokovali sme s prezidentom Európskej banky pre obnovu a rozvoj, kde sme dohodli veľmi zaujímavý program CME, malé a stredné podnikanie. Stáva sa hlavným nosným programom v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.

    Stretol som sa s prezidentom Volkswagenu pánom Piechom a stretol som sa aj so šéfom Siemensu pánom Von Piererom. Navštívil som Volkswagen v Bratislave. Bude investovať obrovské peniaze tohto roku aj do Nitry, aj do Zlatých Moraviec, aj do Martina, kde ľudia nemajú robotu.

    A toto sú veľmi konkrétne aktivity, ktoré budú najmä vytvárať nové pracovné príležitosti. Veľmi zaujímavé, ako sú z toho nervózni kamaráti z opozície, že bude viacej roboty na Slovensku.

  • Pripravujem 10. marca svoju cestu do Nemecka, vážení predstavitelia opozície, bude to opäť v histórii Slovenskej republiky po prvýkrát, čo predsedu Slovenskej vlády prijme spolkový kancelár Nemecka. Bude to pán Gerhard Schröder a ubezpečujem vás, že mám veľmi významný biznisprogram, kde budem prezentovať možnosti investovania na Slovensku spolu s významnými serióznymi slovenskými podnikateľmi.

    Mohol by som hovoriť o mnohých našich prezentáciách v novinách, o ktorých sa vám a vašim predstaviteľom ani nesnívalo. Hovorím o Die Presse, The Economist, West Journal, Euromoney, Wordlink, Die Welt, Die Woche. To sú len tie najvýznamnejšie z uplynulého obdobia, kde sa po dlhých rokoch hovorí pozitívne o Slovensku a kde je Slovensko predstavené z tej najlepšej stránky.

    A napokon spomeniem ešte dve konkrétne aktivity, a to je vytváranie predpokladov na to, aby sa na Slovensko dostali strategickí partneri. Od nového roka je štátny podnik Slovenské telekomunikácie akciovou spoločnosťou, vypíšeme medzinárodný tender pre významného investora, ktorý prinesie veľa peňazí. A rovnako sa mi zdá, že nádejne postupujeme aj v prípade Východoslovenských železiarní a mnohých ďalších fabrík.

    Pevne verím, že tak ako sme Slovensko dostali z medzinárodnej izolácie, tak Slovensko urobíme investične atraktívnym, čo bude blahodarne pôsobiť predovšetkým na zvýšenie zamestnanosti a vývozu zo Slovenskej republiky.

    Toľko, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Sopko, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda vlády, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ale ak mi dovolíte, predsa len mám doplňujúcu otázku.

    Zahraničné investície - to je hnací motor pre slovenskú ekonomiku. Prílev zahraničných investícií je jedno z nevyhnutných opatrení na zlepšenie hospodárskej situácie na Slovensku aj na oživenie priemyslu. S tým súvisí aj nezamestnanosť. Deklarovali ste, pán Dzurinda, ak som dobre sledoval tlač, vo svojich vyjadreniach, že vláda pripravuje osobitný program pre zahraničných investorov. Čiže moja doplňujúca otázka je, či ho môžete konkrétne definovať, či to naozaj nie je ďalšia kačica, ako bola automobilka na východnom Slovensku a podobne.

    Ďakujem pekne.

  • Program bude predstavený na konferencii 18. a 19. februára, na ktorú vás srdečne pozývam, aby som odpovedal aj na ďalšie otázky. Spomeniem aspoň jednu konkrétnu aktivitu.

    Vo Volkswagene malo pôvodne robiť 1 500 robotníkov. Dnes tam robí 5 200, do konca roku chcú, aby tam bolo 6 500 robotníkov.

  • Hlasy zo sály.

  • Takéto počty je možné zabezpečiť, keď budú mať kde bývať najmä mladí ľudia, ktorí sa už dnes sťahujú do Bratislavy kvôli robote aj z východného Slovenska zo Svidníka, z Bardejova. Máme konkrétny program, ako začať rozvíjať napríklad bytovú výstavbu, sociálne bývanie v lokalitách, z ktorých bude možné dochádzať napríklad do tejto automobilky. Takýchto konkrétnych programov voči strednému Slovensku, ale aj voči východnému Slovensku pribúda a pozývam vás na konferenciu, kde pevne verím, budete mať tú najlepšiu príležitosť sa s nimi oboznámiť.

  • Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Engliša, ktorý sa pýta predsedu vlády: "Je správne, keď minister plače, že má nízky plat? Keby mi môj podriadený ukázal výplatnú pásku a porovnal s iným, dal by som mu okamžitú výpoveď. Kedy tak učiníte vy?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Pán poslanec, urobím to vtedy, keď sa vy začnete zaujímať nielen o platy, ale o celkové príjmy zbohatlíkov, ktorí pochádzajú najmä z vašich radov. Ste Košičan, preto očakávam, že v krátkom čase predstúpite pred parlament a oboznámite nás všetkých, aké príjmy má a mal napríklad pán Rezeš, keďže ste odchovancom Východoslovenských železiarní. Až tak urobíte, môžete tú otázku zopakovať.

  • Pán poslanec Engliš, chcete zadať doplňujúcu otázku? Strácate čas, rýchlo hovorte, máte dve minúty.

  • Mňa to až tak nezaujíma, aké mali príjmy títo páni. Mňa zaujímal postoj premiéra k tomu, čo pani ministerka predstavovala. Osobne si myslím, že to bola dehonestácia funkcie ministra. A myslím si, že by ste sa mali správať ako premiér, a nie ako hovorca zlepenca. Ja vám ďakujem za odpoveď, pre mňa bola dostačujúca a vyjadrila vaše postavenie na čele tejto vlády.

    Ďakujem.

  • Pán predseda vlády, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, aj vaše vystúpenie svedčí o tom, že vám ide o jedno jediné, o rozleptávanie vlády, o vnášanie nepokoja do slovenskej spoločnosti. Ale rovnako vaša doplňujúca otázka, ktorú rešpektujem, plne ukazuje na rozdielnosť politickej línie vlády, ktorú reprezentujem a, povedzme, línie HZDS. Je veľmi smutné, že vy ako bývalý odborový predák ste sa prizerali tomu, ako sa nivočia robotníci na východnom Slovensku aj v železiarňach, že ste sa prizerali tomu, ako pán Rezeš prichádza svojou "statočnou" prácou k miliardovým majetkom a pozrite sa dnes, ako vyzerajú Východoslovenské železiarne. Príďte na Úrad vlády, dám vám prečítať listy, ktoré mi v týchto dňoch píšu odborári z Východoslovenských železiarní. Gratulujem vám, pán poslanec, že vás práve tí, ktorí takto zbedačili robotníkov aj vo východoslovenskom regióne, aj vo vašej materskej fabrike, nezaujímajú. Blahoželám vám.

  • Ďakujem.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Hofbauera, ktorý sa pýta: "Kedy prednesiete v Národnej rade Slovenskej republiky svoje vystúpenie na svetovom ekonomickom fóre v Davose? Obsahoval váš referát aj voľačo iné než brýzganie na Mečiarovu vládu?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec Hofbauer, mám ho pred sebou. Mám smolu, že to vystúpenie je v angličtine, na štyroch stranách. Žeby som sa dal do práce? Skôr ako sa dám do práce, vám ponúkam toto vystúpenie, pán poslanec. Z tohto vystúpenia zistíte, že je tam výraz súčasná vláda asi 20-krát, ale výraz predchádzajúca vláda a už vôbec nie spojenie s predchádzajúcim premiérom, sa tam nenachádza ani jedinýkrát. Nechápem, pán poslanec, o čo opierate svoju otázku. To vystúpenie bolo orientované na to, že som popísal základné programové tézy súčasnej slovenskej vlády, že som predstavil programové krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, že som informoval o tom, ako pristupujeme k otázke zahraničných investorov, že som nosnú časť tohto prejavu venoval téme, na ktorú sa pýtal pán poslanec Sopko. O tomto je toto moje vystúpenie v Davose, o tomto boli všetky rokovania, ktoré som mal aj s podpredsedom vlády pánom Ivanom Miklošom s mnohými ďalšími predstaviteľmi americkej administratívy, Medzinárodného menovaného fondu a vplyvných finančných celosvetových inštitúcií.

    Pochopiteľne, Davos je reprezentačným stretnutím hláv štátov, predsedov vlád, významných investorov, významných predstaviteľov finančných kruhov, preto významnú časť v mojom vystúpení som venoval aj jasnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Hovoril som o jasných prioritách, ktorými je dnes Európska únia, Severoatlantická aliancia, ale rovnako aj OECD, Organizácia pre európsku spoluprácu a rozvoj. Hovoril som o tom, že na Slovensku máme obrovský záujem o regionálnu spoluprácu, o stále väčšie exportné možnosti voči našim susedom, o revitalizáciu myšlienky Vyšehradskej štvorky, lebo v tomto kompaktnom celku, v tomto kompaktnom regióne budeme omnoho úspešnejší, keď budeme vystupovať spolu. Hovoril som o ekonomickom potenciáli Slovenska, pán poslanec, pretože navzdory tomu, čo ste tu štyri roky vyčíňali, ako sa pod vaším dozorom slovenské fabriky tunelovali, ešte stále mnohé indikátory, ale aj mnohí podnikatelia, ako som videl aj dnes pri príležitosti Slovak Gold, sa usilujú o to, aby Slovensko bolo ekonomicky stabilnou a prosperujúcou krajinou. Moje vystúpenie, pán poslanec Hofbauer, bolo absolútne pozitívne a ponúkalo Slovensko z tej lepšej stránky, Slovensko budúcnosti, o ktoré sa vláda pod mojím vedením bude usilovať.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády za jeho odpovede.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Belohorská pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Prosím vás o vysvetlenie, ako konkrétne vidíte úlohu NATO v riešení problémov s mafiami a drogistickými skupinami?"

    Bude odpovedať pán minister Černák.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená vláda,

    vážené poslankyne a poslanci,

    keby pán minister Kukan bol vedel, že žreb bude taký priaznivý, že mu vyžrebuje odpoveď na prvé tri otázky, zrejme by bol aj svoju superdôležitú zahraničnú cestu odložil, ale padla voľba na mňa, aby som odpovedal na zaujímavú otázku pani kolegyne Belohorskej. Pani kolegyňa Belohorská to zrejme vie, ale na osvieženie pamäti pripomeniem, že Severoatlantická aliancia sa intenzívne pripravuje na svoj summit pri príležitosti 50. výročia vzniku, ktorý sa bude konať v apríli vo Washingtone. Úlohou summitu NATO bude nielen zhodnotiť činnosť aliancie v uplynulých päťdesiatich rokoch jej existencie, ale aj posúdiť, formulovať a pripraviť koncepciu jej činnosti v nadchádzajúcich rokoch.

    V tejto súvislosti sa hovorí o príprave a adaptácii aliancie na výzvy 21. storočia. Preto očakávame, že Washingtonský summit bude významným medzníkom v procese vonkajšej aj vnútornej adaptácie NATO. Odpoveďou aliancie na globálne výzvy má byť v súčasnosti pripravovaná takzvaná nová strategická koncepcia, ktorá by mala brať do úvahy zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe a vo svete a ktorej by sa aliancia mala prispôsobiť. Nová strategická koncepcia bude brať do úvahy existujúce globálne hrozby, medzi ktoré patria hlavne organizovaný zločin, terorizmus, drogy, nelegálny obchod so zbraňami, šírenie jadrových zbraní a v neposlednom rade aj export politickej a ekonomickej nestability.

    NATO už v súčasnosti venuje intenzívnu pozornosť otázkam spojeným s bojom proti organizovanému zločinu a drogám. Spolupráca členských krajín a partnerských krajín v tejto oblasti prebieha v rámci aktivít Euroatlantickej partnerskej rady. Snahou členských krajín NATO a partnerských krajín, ktoré kooperujú v rámci Euroatlantickej partnerskej rady a ktoré zahŕňajú spolu 44 krajín, je definovať celú škálu prostriedkov na posilnenie bezpečnosti a stability tejto takzvanej euroatlantickej oblasti v 21. storočí. Kľúčovú úlohu tu bude zohrávať vzájomný dialóg, spolupráca a partnerstvo a Slovensko sa na ňom aktívne zúčastňuje.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, zapnite pani poslankyňu.

  • Ďakujem pekne.

    Keby som bola vedela, že sa to ujde vám, pán minister, priznám sa, bola by som si túto otázku odpustila. Myslela som, že budeme hovoriť s pánom ministrom Kukanom napríklad o jeho prísľuboch, čo sa týkalo jeho prísľubov slovenského teritória ako odpichovej bázy do Kosova, že budeme hovoriť o prítomnosti a podpise zmluvy, o ktorej by on ako minister zahraničných vecí nám mal niečo povedať, ktorú podpísal predvčerom štátny tajomník ministerstva obrany. Mrzí ma, že to skĺzlo na diskusiu medzi nami dvoma. Vybrala som si túto vetu, lebo pán minister ju dal do tlačového telegramu ministerstva zahraničných vecí, ktorá išla do celého sveta. Pretože som robila v skupine Group Pompidou a v boji proti drogám, viem, že za NATO sa tam zúčastnil počas týždňového svetového kongresu len jeden zástupca, ktorý vystúpil s päťminútovým prejavom. Sú tam iné zložky, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, že ste doplnili, o čo vám ide. Ja vám len môžem sľúbiť, že pán minister Kukan vás vďačne prijme a písomne odpovie. Je oveľa lepšie radšej sa informovať priamo, ako o niečom počuť. Som stopercentne presvedčený, že pán minister Kukan obhajuje záujmy Slovenskej republiky. Všetky kroky, ktoré robí on a vláda Slovenskej republiky, sú pozitívne vnímané a že sa začleňujeme a pomaličky vraciame späť do prvej európskej ligy. Takže určite vám dá odpoveď na vašu otázku.

  • Ďalšia otázka je otázka pána poslanca Gašparoviča pre ministra Kukana. Bude odpovedať pán minister Černák. Táto otázka znie: "V Slovenskej televízii ste vyhlásili, citujem, boli prijaté zákony, ktoré Slovensko vrátili späť. Ako ste to mysleli a o ktoré zákony ide?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    mne ako členovi vlády, ktorý zastupuje neprítomného ministra, veľmi neprináleží hodnotiť a komentovať jeho vyjadrenia pre médiá. Ale vaša otázka, vážený pán poslanec Gašparovič, je formulovaná príliš všeobecne. Neuvádzate ani dátum, ani súvislosti, v ktorých táto veta odznela. Ja som spomenutú vetu z úst pána ministra zahraničných vecí nezaregistroval, nie som si ani vedomý, kedy a v akej súvislosti a či vôbec ju vyslovil, a nie je si toho vedomý ani tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. Viem však, že pán minister Kukan pri hodnotení stavu, v ktorom prebral svoj rezort, spomenul aj nekvalifikované autoritatívne zásahy predchádzajúcej moci do riadenia ministerstva, nerešpektovanie koordinačnej funkcie ministerstva zahraničných vecí a ignorovanie niektorých návrhov a stanovísk k závažným medzinárodnopolitickým otázkam.

    Predpokladám, že ak pán minister Kukan hovoril o konkrétnych krokoch, ktoré Slovensko dostali na prah izolácie, a preto výrazne zaostalo v integračnom procese do Európskej únie, NATO a OECD, čo bolo naším strategickým záujmom, mal pravdu. A iste mi dáte aj vy za pravdu, že ak pán Kukan povedal, že tieto kroky posunuli Slovensko späť, tak sa nemýlil.

  • Pán poslanec Gašparovič, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán minister, z tohto všetkého, čo ste povedali, beriem ako pravdivé len to, že nie ste oprávnený hovoriť za pána ministra, lebo to, čo ste povedali, o tom aj svedčí, a to jediné beriem. Skutočne nemôžete odpovedať. Pán minister to povedal v Slovenskej televízii, keď sa vracal z Bruselu, kde sa ho pýtali na niektoré otázky. Môžete si zobrať z televízie záznam. Presne to povedal tak, ako som to ja citoval, vo všeobecnosti. Preto som sa pýtal, ktoré sú to zákony. To, čo ste vy spomínali, OECD a čo ja viem čo všetko, to nie sú zákony, ani žiadne také zákony neovplyvnili náš vstup do OECD. To by mohol hovoriť o tom aj súčasný podpredseda vlády pán Hamžík, ktorý vtedy bol ministrom zahraničných vecí. Takže, pán minister, vašu odpoveď beriem len z tohto pohľadu, a preto vám nedávam žiadnu inú otázku, pretože viem, že na ňu nemôžete odpovedať.

  • Chcete reagovať, pán minister?

  • Áno, ďakujem.

    Vážený pán poslanec Gašparovič, ja som kompetentný odpovedať, pretože rokovací poriadok to ukladá a pán premiér ma poveril, ale nechcel som komentovať výrok, ktorý sme nenašli, pretože najmä to inkriminované vystúpenie, ktoré vy ste povedali, sme si veľmi pozorne pozreli. Ale keď už sa pýtate, pán Gašparovič, aké to boli zákony, ktoré konkrétne kroky vrátili Slovensko späť, dovoľte mi povedať, že jeden z najmarkantnejších a najflagrantnejších porušení ústavy bola novela zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, kde Ústavný súd svojím nálezom z 15. októbra 1998 konštatoval, že Národnou radou schválený zákon bol v § 9, 16, 18, 21, 30 a 200g v zásadnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďalším markantným porušením ústavy bol zákon Národnej rady, ktorým sa novelizoval zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, kde Ústavný súd konštatoval, že § 24 ods. 9 zákona písm. a), c), ale aj d) nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako rozhodol Ústavný súd o novele zákona o Trestnom poriadku, rovnako rozhodol o uzákonení práv viazaných na takzvanú zlatú akciu a ďalšie a ďalšie podania.

    Vážený pán poslanec Gašparovič, vy ako právnik určite ste niektoré tieto zákony hodnotili takisto ako ja, pretože ste dokonca za ne nehlasovali, ale teraz nie je čas, aby sme sa pretekali kto, koľko zákonov a akých podal. Ja vás vyzývam aj v mene pána ministra Kukana, ste poslancom, máte právo zúčastňovať sa na tvorbe zákonov, pozerajme sa už viac dopredu a spoločne pomôžte pracovať v parlamente tak, rekonštruovať ekonomiku tak, aby sa Slovensko vrátilo späť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšou je otázka pána poslanca Hofbauera pre ministra Kukana. Odpovedať bude pán minister Černák. Otázka znie: "Dzurindov kabinet, ktorého ste členom, dosiaľ prijal rad zákonov, ktoré sú v rozpore so štandardom európskeho merania vývoja, a je to smer vedúci do diktatúry. Spomínate si, ako sa skončili diktátorské režimy pred vlastnými obyvateľmi?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené poslankyne a poslanci,

    otázka znela: Spomínate si, ako sa skončili diktátorské režimy pred vlastnými obyvateľmi? A moja odpoveď v mene pána Kukana je: Áno, spomínam. Zaujímam sa veľmi o históriu, podobne aj pán minister Kukan, a preto vám zodpovedne vyhlasujem, že najlepšie je, ak vlastní obyvatelia skončia s diktatúrou alebo vládou jednej strany tak ako obyvatelia Slovenska vo voľbách v roku 1998.

  • Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister Černák,

    vám dávať doplňujúcu otázku namiesto ministrovi zahraničných vecí Kukanovi je takmer hriech, ale napriek tomu to urobím, pretože tento dialóg je veľmi zábavný. Pán minister Černák, v zastúpení ministra Kukana sa pýtam, ako sa vzďaľuje Slovenská republika v súčasnosti a súčasný kabinet prijímaním týchto zákonov, ktoré sa tu teraz prijímajú ústavnou väčšinou? Na toto zodpovedajte. Ako reaguje zahraničie na prijímanie účelových zákonov, ktoré zabezpečujú výlučne vyhodenie členov rozhlasovej rady a televíznej rady, ako zahraničie reaguje na tie skutočnosti, že predseda vlády Dzurinda ako zastupujúci prezident zrušil časť amnestie protiústavne a druhú časť amnestie nezrušil. Buď teda nech koná jednotne v celom rozsahu, alebo nech nekoná takisto v celom rozsahu, ale nemôže vystupovať selektovane. Akým spôsobom na toto reaguje súčasné zahraničie a či ste toho názoru, že takýmito krokmi, ako sa prijímajú tu v Národnej rade, napríklad aj vo vzťahu k odvolaniu generálneho prokurátora, čo bola účelová novela zákona, sa nevzďaľujeme od štandardu európskych krajín? Nevzďaľujeme sa od štandardu Európskej únie? Nevzďaľujeme sa od štandardu demokratických pluralitných a slobodných štátov?

    Výsledky iniciatív pána ministra Kukana totiž tomu nasvedčujú, že všade ho prijímajú čím ďalej, s tým väčším úsmevom a moja otázka znie: Nejaví sa groteskné, že napríklad do Rakúska naraz cestuje predseda vlády aj podpredseda vlády naraz aj s ministrom zahraničných vecí, aj so štátnym tajomníkom tohto rezortu? Nie sú groteskné situácie, že do Británie v krátkom slede za sebou vycestujú tri vrcholové delegácie slovenskej vlády? To poznáte nejaký iný štát...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Prosím, pán minister, odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán poslanec Hofbauer,

    otázky, na ktoré predseda vlády a ministri odpovedajú, žrebuje počítač. V tomto prípade bol počítač taký milostivý, že vyžreboval otázku pána Gašparoviča ako číslo 2 a vašu otázku ako číslo 3. Ak pri odpovedi na otázku pána Gašparoviča som bol schopný vymenovať rad za radom desiatky zákonov, kde bola porušená ústava a kde to hodnotil aj Ústavný súd, pri vašom konštatovaní, že prijímame zákony, ktoré sú v rozpore s európskym právom, nie ste schopný doložiť jeden jediný zákon. Jeden jediný. Povedzte jeden jediný, ktorý bol zrušený Ústavným súdom alebo ktorý nie je v súlade s európskym štandardom. Takže, ak chceme hovoriť, hovorme fakty a konkrétne čísla. V tomto prípade ten žreb skutočne poukázal na dialektiku v tom pravom slova zmysle.

    Pýtate sa, ako to prijímajú v zahraničí. Viete, pokiaľ v predchádzajúcich rokoch, pokiaľ sa nezačala politická privatizácia a boli relatívne dobré ekonomické ukazovatele, neplnili sme politické kritériá. Teraz sa dostávame do situácie, že po zvolení prezidenta Slovenskej republiky budeme spĺňať všetky politické kritériá, ale máme problémy s ekonomickými kritériami, ale napriek tomu nás všade prijímajú ako partnera. Vy sa pýtate na to, prečo cestuje premiér, prečo s ním cestuje minister ten alebo ten. Dôsledne a striktne dodržiavame protokol. A tam, kde má byť prezident, predseda vlády, predseda parlamentu, presne tak idú. Vy by ste vedeli rozprávať o minulom volebnom období, koľkokrát bol porušený protokol, keď tam prišiel prezident, neprišli tam tí ďalší, ktorí tam mali byť. Česť svetlým výnimkám. Takže čo sa týka ciest, dôsledne dodržiavame protokol. Hráme všetci v jednom drese. Pozývame aj vás k spolupráci, pretože spoločne to musíme vytiahnuť. Slovensko nie je v jednoduchej situácii. V roku 1999 to bude ešte veľmi bolieť. Platíme daň za predchádzajúce roky, platíme daň aj za predchádzajúcu zahraničnú politiku, ale chceme to prekonať, prekonáme to a dostaneme Slovensko tam, kam patrí, pretože Slovensko nie je o nič horšie, ako sú jeho susedia.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšou otázkou je otázka pána poslanca Slobodníka pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Stojíte za tým, čo ste písali v liste Jackovi Delorsovi, citujem: Táto stavba (Gabčíkovo) je posledný krok v sedemdesiatročných dejinách Maďarov. Odhalila vzťah kolonizátora a kolónie. Obyvateľ kolónie má len zvyšky, celý zisk si prisvojuje kolonizátor."

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec,

    ak dovolíte, nevyjadrím sa k štýlu údajného citátu a ani k tendenčnosti vašej otázky, obmedzím sa na meritum vecí, a to sa dá zhrnúť do troch viet. Nie som rád, že môžem konštatovať, že určité obavy ohľadne možných nedokonalostí na vodnom diele Gabčíkovo boli reálne. Nie som rád, že bývalá vláda sa snažila zatajiť tieto skutočnosti a neriešila reálne problémy. Ale som rád, že nová vláda pristúpila k riešeniu existujúcich problémov aj v prípade vodného diela Gabčíkovo.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Slobodník, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Najprv by som chcel konštatovať, pán podpredseda, že sa púšťate do obhajoby maďarského stanoviska na Gabčíkovo, čo je typické pre súčasnú vládu a hanebné a slovenský národ vám to, samozrejme, v tom dobrom slova zmysle pre slovenský národ nezabudne. Ak chcete spochybňovať váš citát, je dnes uverejnený aj v Slovenskej republike. Ja mám pred sebou anglický originál, môžem ho, preložil som 80 kníh, z toho asi 40 z angličtiny, takže nespochybňujte, ako ste to urobili na schôdzi, moju prekladateľskú koncepciu. Ako ste vy, ako vy môžete pôsobiť ako podpredseda vlády, stali ste sa zo Šavla Pavlom, keď ste pred niekoľkými rokmi vyslovili na adresu slovenského národa takéto strašné obvinenia? Nehovoriac o vašej knihe, že z 11 otázok, ktoré som vám položil, ste mi odpovedali, aj to neúplne, na tri. Ja sa k tomu vrátim v interpeláciách na budúci týždeň.

    Ešte raz opakujem tú vetu pre tých slovenských poslancov, v ktorých možno ešte zostali zvyšky čohosi slovenského, aj pre členov vlády, ak takí slovensky cítiaci ešte vôbec sú. Táto stavba, píšete, myslí sa Gabčíkovo, je posledný krok v sedemdesiatročných dejinách ustavičnej diskriminácie, ktorá vyjavila podstatu vzťahu, ktorý je podobný vzťahu kolónie a kolonizátora. Obyvatelia kolónie dostávajú zvyšky, zatiaľ čo zisky idú kolonizátorovi. Čiže vy ste vyslovili názor, že slovenský národ je kolonizátorský národ. A ste vo vláde tohto národa. Ako ste sa zmenili, ako to môže dopustiť premiér vlády? Aj tá otázka príde. Aj na tú otázku odpovedia slovenskí občania. A chcem vedieť, ako ste to mysleli s týmto kolonizátorom?

  • Pán podpredseda vlády, prosím odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Ospravedlňujem sa aj váženým prítomným, aj televíznym divákom, že sa znova nevyjadrím k štýlu pána poslanca.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, chcem vám povedať, že nečítam vaše články v Slovenskej republike. A keď hovoríme o vecných problémoch akéhokoľvek diela, tak to nie je slovenské, maďarské alebo nemecké stanovisko, vecné problémy majú zostať vecnými problémami. Keď ide o prípad troch dedín, ktoré sú medzi starým korytom Dunaja a novým kanálom, domnievam sa, že život týchto ľudí, ktorí tam žijú, je dosť zložitý. Pán poslanec, dovolím si vás vyzvať, aby sme spolu navštívili tieto dediny, aby sme si spolu vypočuli názor občanov, aby sme sa spolu pokúsili riešiť ich problémy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšou otázkou je otázka pani poslankyne Slavkovskej pánu ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Prečo ste v zákone číslo 542 zrušili kompetencie ministerstva školstva vo vzťahu k určovaniu druhov a náležitostí vysvedčení a školských dokumentov?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážená pani poslankyňa,

    pri plnení iných povinností akiste unikli vašej pozornosti dve dôležité skutočnosti. Po prvé tá, že návrh, o ktorom hovoríme, bol poslaneckým návrhom zákona a aj vy ako poslankyňa tohto parlamentu ste sa mohli podieľať na dotváraní predloženej právnej normy, čo ste ani vo výbore, ani v Národnej rade neurobili, pretože ste opustili rokovaciu miestnosť. Tá druhá skutočnosť, ktorá vám unikla, je podstatnejšia, a je odpoveďou na vašu otázku, že síce v článku III tento zákon vypustil v § 6 ods. 4 písm. g), ktoré splnomocňovalo ministerstvo školstva na to, aby určovalo okrem iného aj druhy a náležitosti vysvedčení, ale do zákona bol vložený v § 11 ods. 3, ktorý hovorí toto: "Pravidlá hodnotenia a klasifikácie žiakov základných škôl, stredných škôl, stredísk praktického vyučovania, špeciálnych škôl, ako aj druhy a náležitosti vysvedčení vrátane spôsobu ich evidencie a archivácie ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo." Čiže vecná odpoveď na vašu otázku je taká, že sme to nevypustili zo zákona číslo 542, len z odseku 4 § 6 sa to dostalo do odseku 3 § 11.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja by som chcela zareagovať na tú prvú časť, že to bol poslanecký návrh zákona. Isteže, poslanecký návrh zákona neospravedlňuje ministra, ak sa tam urobí nejaké faux pas. A že som sa ja na tom nezúčastňovala, to je moja vec, a nie vaša vec. Takže myslím si, že taká odpoveď je zvláštna. To, že sa to dostalo do § 11 citovaného zákona, je pravda, ale nedostalo sa to tam v plnom znení, čo je tiež pravda. A myslím si, že sa to stotožňuje s celkovými tými vecami, ktoré sa udiali okolo dvojjazyčných vysvedčení, kde v snahe okamžite urobiť zadosť požiadavkám maďarskej menšiny, sa urobilo iks chýb. V interpeláciách ich vám potom poviem, ktoré vy ste potom museli retušovať cez ministerstvo, aby neopúšťali takéto nedokonalé dokumenty, ako aj tento, ktorý som spomenula, vôbec okresné a krajské úrady.

    Ďakujem.

  • Pán minister odpovie na doplňujúcu otázku.

  • Pani poslankyňa, len krátko vám poviem, že je zodpovednosťou každého poslanca podieľať sa na tvorbe právnych noriem. Na to ste skladali sľub a na to ste prišli do tohto parlamentu. Čiže len k tomu, k tej prvej kompetencii alebo k odpovedi toľko.

    A k tomu druhému chcem povedať, že vaša otázka aspoň vo vzťahu k vysvedčeniam nie je kvalifikovaná, lebo som vám ukázal, že v zákone to je, to znamená, nič sme nevypustili. Nerozumiem, načo ste sa v tejto súvislosti vo vzťahu k vysvedčeniam, ich druhom a náležitostiam pýtali. Sami ste porozumeli, že to v tom zákone zostalo. Takže neviem, čo vypustilo ministerstvo alebo poslanci. Prosím, keby vaše otázky boli cielenejšie a lepšie podložené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšou otázkou je otázka pani poslankyne Tóthovej podpredsedovi vlády pánu Fogašovi. Otázka znie: "Prislúcha štátnemu orgánu, to jest súdu, orgánu štátnej správy ukončiť výkon rozhodnutia, ktorého nesúlad so zákonom vyriekol k tomu príslušný orgán?"

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážená pani poslankyňa, veľmi pozorne som si prečítal vašu otázku a musím povedať, že odpoveď na ňu je nutné hľadať hneď v niekoľkých ustanoveniach, v niekoľkých právnych predpisoch upravujúcich výkon rozhodnutí, a to či už súdov alebo orgánov verejnej správy. Samozrejme, že citovať všetky tieto predpisy tu nie je možné, lebo by to bolo nad rámec toho, čo sa asi sleduje touto časťou nášho spoločného zasadnutia. Ale len ako príklad chcem spomenúť, že Občiansky súdny poriadok v § 268 ustanovuje podmienky zastavenia, teda inými slovami aj ukončenia výkonu rozhodnutia súdu. Rovnako v § 75 zákona o správnom konaní sa ustanovujú podmienky upustenia od výkonu rozhodnutia. A chcem poukázať tiež na dôsledky podaného protestu prokurátora na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktoré sú upravené v § 12 zákona o prokuratúre.

    V spojení s týmito a ďalšími ustanoveniami musíte teda hľadať odpoveď na svoju otázku, ale keďže sa hovorí, že dobrý právnik je ten, ktorý vie, kde to má nájsť, a keďže všetci tu nie ste právnici, tak, ak dovolíte, ja by som pokračoval a vysvetlil tie ustanovenia, na ktoré ste sa pýtali. Konkrétne v § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je nadpísaný marginálnou rubrikou Zastavenie výkonu rozhodnutia, súd zastaví výkon rozhodnutia, teda rozumejme tomu, že musí zastaviť, ak:

    a) bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,

    b) rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným. To znamená, že nasledovalo už po nariadení výkonu nejaké ďalšie rozhodnutie, ktoré asi musel urobiť kompetentný orgán.

    Po ďalšie, a myslím si, že to je ustanovenie, ktoré teraz budem citovať, ktoré sa dostalo do Občianskeho súdneho poriadku až po novelizácii, po revolúcii, teda po roku 1989, súd musí zastaviť výkon rozhodnutia tiež vtedy, ak to navrhol ten, kto navrhol jeho nariadenie. Tá novelizácia spočívala predovšetkým v tom, že do prijatia novely Občianskeho súdneho poriadku zastavenie výkonu mohol navrhnúť aj prokurátor.

    Pán poslanec Gašparovič, ja viem, že vy ovládate najmä tú časť, ktorá sa týka prokuratúry, ja len považujem za potrebné pre ostatných vysvetliť otázku.

    Po ďalšie, výkon rozhodnutia súd zastaví tiež vtedy, ak postihuje veci, ktoré sú z neho podľa § 321 a § 322 vylúčené. Ide o výkon rozhodnutia na hnuteľné veci, kde zákon vymenúva v záujme ochrany oprávneného tie veci, ktoré by nemali byť postihnuté, pretože inak by sme ho dostali do situácie, v ktorej by on sám možno musel používať iné prostriedky vrátane svojpomoci na to, aby prežil.

    Konečne ide tiež o veci, ktoré súvisia s výkonom povolania, takže aj v týchto prípadoch je potrebné, aby výkon rozhodnutia bol zastavený.

    Výkon rozhodnutia súd zastaví tiež vtedy, ak priebeh výkonu rozhodnutia naznačuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov. Čo to znamená? Znamená to, že výkon rozhodnutia by v tomto prípade bol absolútne zbytočný, lebo nielen že by sme neuspokojili požiadavku oprávneného, ale vlastne by sme nemohli uspokojiť náklady, ktoré vzniknú štátu, prípadne tým, ktorí výkon rozhodnutia realizujú.

    Zastavenie výkonu rozhodnutia, teda jeho ukončenie, tak ako sa pýtate, je možné tiež v prípadoch, ak bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia. V tomto ustanovení ide o ochranu tretích osôb, ani oprávneného, ani povinného, dokonca v tomto prípade je možné predísť nariadeniu výkonu, a to tým, že podáme takzvanú excindačnú žalobu, teda žalobu o vyňatie veci z výkonu rozhodnutia.

    Po ďalšie, súd výkon rozhodnutia zastaví tiež vtedy, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

    No a po posledné, výkon rozhodnutia zastavíme tiež vtedy, ak bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

    Vidíme teda, že Občiansky súdny poriadok stanovuje prípady, v ktorých je možné štátnemu orgánu, v danom prípade súdu, ukončiť výkon rozhodnutia dokonca tým, že stanovuje taxatívne prípady, v ktorých sa tak stať musí. Samozrejme, že ak by sa nariadeného výkonu rozhodnutia týkal niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, ale ak by bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného, tento výkon bude zastavený len čiastočne. Teda i v tomto prípade poznáme takzvané čiastočné rozhodnutie, tak ako to Občiansky súdny poriadok predpokladá, a to nielen v súvislosti so zastavením výkonu, ale aj v súvislosti s rozhodovaním o veci samej. Mám na mysli prvý a druhý stupeň rozhodovania.

    Ako som už povedal, v § 75 zákona o správnom konaní sa tiež ustanovujú podmienky na upustenie od výkonu rozhodnutia, čo možno tiež rozumieť pod pojmom ukončenie výkonu rozhodnutia. Čo hovorí toto ustanovenie? Citovaný paragraf správneho poriadku hovorí, že orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka, teda z jeho iniciatívy alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť. Poznáme tu teda vlastne inštitút, v ktorom dôjde len k prerušeniu. Ale na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia upustí od výkonu:

    Ak vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným. Ďalej, ak podklad na výkon rozhodnutia v § 71 ods. 1 bol zrušený. Inými slovami, ak bol zrušený titul pre nariadenie výkonu rozhodnutia. No a konečne, ak splnenie tej istej povinnosti vymáha súd. V tomto prípade by išlo o konkurenciu výkonov rozhodnutia, súdnu a administratívnu, teda o konanie pred súdom alebo konanie pred správnym orgánom a je teda namieste, že zákonodarca stanovuje i takýto prípad na ukončenie výkonu rozhodnutia pred správnym orgánom.

    Po ďalšie, výkon rozhodnutia sa zastaví alebo orgán, ktorý uskutočňuje výkon, upustí od výkonu, ak výkon rozhodnutia je neprípustný, teda ak neboli splnené podmienky na nariadenie výkonu.

    No a po posledné, tiež sa upustí od výkonu rozhodnutia na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, ak sa úspešne uplatnilo právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa.

    Chcem teda v tejto súvislosti pripomenúť, že aj správny poriadok počíta s prípadmi ukončenia výkonu rozhodnutia a počíta s nimi vlastne vo výpočte, ktorý je síce užší ako v konaní pred súdom, ale myslím si, že je dostatočný. Ak smeruje vaša otázka k tomu, že tieto veci treba nanovo upraviť, ja sa domnievam, že táto úprava je v súčasnom období postačujúca. O zastavení výkonu rozhodnutia, proti ktorému prokurátor podal protest, platia ustanovenia zákona o prokuratúre, to už som tiež uviedol vo svojom úvodnom vystúpení.

    Samozrejme, že by som mohol pokračovať vo výpočte niektorých ďalších ustanovení, podľa ktorých by sme vedeli dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia alebo mohli by sme dokonca dosiahnuť aj jeho ukončenie iným spôsobom, ale asi by to bolo v tejto chvíli nad rámec toho, čo ste sledovali otázkou.

    Len celkom na záver chcem dodať, že ak protest prokuratúra smeruje proti nariadeniu alebo uskutočneniu výkonu rozhodnutia, ďalšie vykonávanie rozhodnutia sa podaním protestu odkladá, a to až do jeho vybavenia. Vykonávanie ostatných rozhodnutí, proti ktorým bol podaný protest, sa zastavuje uplynutím lehoty stanovenej na vybavenie protestu. Znamená to teda, že naša právna úprava v súčasnom období obsahuje dostatok ustanovení na to, aby sme mohli konštatovať, že štátny orgán môže ukončiť výkon rozhodnutia, ktorého nesúlad so zákonom vyriekol k tomu príslušný orgán a môže to urobiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona o správnom konaní, prípadne podľa zákona o prokuratúre, tak ako som to citoval.

    Chcem vám poďakovať zatiaľ za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?

  • Pán predseda,

    pán podpredseda vlády jasne dokázal, že v našom práve vykonať nezákonné rozhodnutie alebo jeho časť je neprípustné. Preto ani exminister vnútra nemohol vykonať štvrtú otázku v referende, ktorá bola Ústavným súdom vyrieknutá ako protizákonná. Pán podpredseda, ja ďakujem, že ste celú snemovňu presvedčili, ako sa v celom právnom poriadku ako červená niť ťahá základná myšlienka, že to rozhodnutie alebo jeho časť nemôže byť vykonaná, ak autoritatívny orgán povedal, že je v rozpore s platným právom. Ja vám skutočne veľmi srdečne ďakujem. Nesklamali ste ma, pretože som vedela, že ste dobrý odborník a právo poznáte.

    Ďakujem.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem vám aj ja, pani profesorka, za ocenenie. Chcem však pripomenúť, že predsa len sú tu dve odlišné veci a tie dve odlišné veci sa opierajú o dve rozdielne právne normy, dokonca rozdielnej právne sily. Som hlboko presvedčený, že tak vy, ako aj ja si myslíme, že nie je možné, aby jeden člen vlády svojím vlastným vyhlásením vzal do svojich vlastných rúk zodpovednosť a podľa toho postupoval. Pán minister vnútra totiž práve takéto vyhlásenie urobil a začal tak postupovať. Myslím si teda, že v danom prípade nešlo o výkon rozhodnutia ani o zastavenie výkonu rozhodnutia, ale išlo jednoznačne o prekročenie právomocí, ktoré pán minister v danom prípade mal vykonávať. On totižto nebol ani nadriadeným orgánom, ani súdom a v danom prípade nenájdeme oporu ani v jednom z tých citovaných ustanovení, o ktorých som hovoril, na základe ktorých by malo dôjsť k zastaveniu výkonu rozhodnutia, ak to vy považujete za výkon. Myslím si teda, že v danom prípade pán minister prekročil svoje kompetencie, nešlo o výkon rozhodnutia, a ak ste sa chceli spýtať na môj názor na túto otázku, mali ste svoju otázku inak formulovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Gajdoša pánu ministrovi Pittnerovi. Otázka znie: "Kedy už konečne prestanete z televíznej obrazovky strašiť občanov Slovenskej republiky kriminalizovaním činnosti predstaviteľov HZDS a porušovaním princípu prezumpcie neviny porušovať ich ľudské a občianske práva? Ako sa vaša činnosť stotožňuje s kresťanskou morálkou?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážená vláda,

    vážený pán poslanec, vašu otázku vnímam ako nekonkrétnu a neadresnú. Preto mi dovoľte odpovedať trošku širšie. Vyšetrovatelia pri výkone svojej funkcie sú procesne samostatní a sú viazaní iba zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Postupujú v trestnom konaní z úradnej povinnosti, pričom musia trestné veci prerokúvať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Z Listiny základných práv a slobôd (článok 17), ako aj z Ústavy Slovenskej republiky (článok 26) vyplýva povinnosť štátnych orgánov primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Okrem iných skutočností musia pritom dbať, aby neporušili zásadu, že pokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, akoby bol vinný, čím je v podstate zabezpečené dodržiavanie zásady prezumpcie neviny.

    V tejto súvislosti je nutné uviesť, že porušením zásady prezumpcie neviny nie je však oznámenie, že proti určitej osobe sa vedie trestné stíhanie, z akého trestného činu je obvinená a aké dôkazy boli vykonané. K porušeniu zásady prezumpcie neviny zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale ani v mojom pri poskytovaní informácie o trestnom konaní oznamovacím prostriedkom, ani v jednom prípade nedošlo. Naopak, pri poskytovaní informácií sme sa vždy rigorózne snažili dodržať ustanovenie § 8a Trestného poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

  • Mám, samozrejme.

    Pán minister, myslím si, že moja otázka bolo konkrétna a adresná. Nepoznám ani v banánovej republike ministra vnútra, ktorý by sa namiesto plnenia svojich politických povinností pasoval do úlohy hovorcu Policajného zboru. Bohužiaľ, vo vašom prípade to tak je. Ja hoci aj ako opozičný poslanec by som vám držal palce. Všetkými desiatimi by som bol za to, aby sa vám darilo skvalitňovať prácu Policajného zboru a smerovať jeho činnosť do potierania kriminality a organizovaného zločinu. Bohužiaľ, vy v súčasne rezonujúcich kauzách, ktoré majú politický podtext, sa staviate do úlohy žalobcu, sudcu a najradšej by ste sa stali po doriešení týchto káuz aj katom. To je moja domnienka.

    Ja si nemyslím, že je namieste a v súlade so zákonom, ak minister vnútra spolu s policajným prezidentom a vyšetrovateľom znásilňuje generálneho prokurátora v tom smere, ku ktorej kauze akého prokurátora na dozorovanie má určiť. Myslím si, a sú to dôveryhodné informácie, ktoré mám v tomto smere, že je to flagrantné porušenie platných zákonov. Ak vy hovoríte, že neporušujete prezumpciu neviny pri zverejňovaní obvinení a uverejňovaní celých mien, ja si myslím, že k porušovaniu prezumpcie neviny dochádza tým, že zverejníte celé meno potenciálneho páchateľa.

  • Pán minister, nech sa páči, odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Pán poslanec, vo svojej doplňujúcej už ani nie otázke, ale v nejakom výklade mojich krokov ste sa dopustili celého radu osočovaní, ktoré nie sú pravdivé. Nikdy som neoznačil osoby dokonca ani plným menom. Hoci zo zásady, ktorú som tu prečítal, to nie je vylúčené, pokiaľ o niekom hovorím, že je z toho a z toho obvinený. Ja som to ani raz neurobil. A dnes dokonca v branno-bezpečnostnom výbore ste mi povedali, že je mojou nevýhodou to alebo teda nevýhodou je to, že ma nemôžete prichytiť pri niečom podobnom. Prečo to teraz tvrdíte?

    A po ďalšie chcem povedať, nikdy som neznásilňoval ani prokurátora. Neviem, o čom hovoríte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok je vyčerpaný.

    Ďakujem predsedovi vlády a členom vlády.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti, aby ste uvoľnili priestor pred rečníckym pultom, panie poslankyne, páni poslanci.

    Podľa schváleného programu pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky o vzájomnej administratívnej pomoci vo veciach predchádzania, preverovania a postihovania colných podvodov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 107. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 107a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky o vzájomnej administratívnej pomoci vo veciach predchádzania, preverovania a postihovania colných podvodov.

    Účelom tejto dohody je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami zabrániť porušovaniu colných predpisov a zabezpečiť správne vymeriavanie a vyberanie cla, daní a iných platieb. Predkladaný návrh pozostáva zo 16 článkov. Jednotlivé články vymedzujú predmet, formu, rozsah spolupráce, výmenu skúseností a informácie z činnosti colných správ hlavne v súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, ako aj v záujme poskytovania pomoci vo veciach predchádzania, preverovania a postihovania colných podvodov vrátane možností využitia získaných informácií a dokumentov aj na účely súdneho konania.

    Uzavretie tejto dohody nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet ani na zmeny v personálnom zabezpečení colnej správy. Predpokladá sa naopak pozitívny vplyv, a to na štátny rozpočet v dôsledku úspešnejšieho boja proti colným a daňovým únikom. Uzavretie predpokladanej dohody bolo potrebné, pretože spolupráca colných správ je založená na potrebe vzájomného poskytovania informácií, ktoré nie je možné zabezpečiť v národnom meradle.

    Oblasť poskytovania informácií do zahraničia, ktorá je predmetom tejto dohody, neupravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1996 Z. z., colný zákon v znení neskorších predpisov, preto pred ratifikáciou dohody predsedom vlády Slovenskej republiky predkladám túto dohodu na odsúhlasenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovaná zmluvná úprava je v súlade so všeobecne záväznými zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných platných dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú splnomocnené colné správy obidvoch štátov.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedeného odporúčam, aby návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky o vzájomnej administratívnej pomoci vo veciach predchádzania, preverovania a postihovania colných podvodov bol prijatý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie predloženého návrhu.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Kozlíka, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor odporúča predmetný návrh zmluvy schváliť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    čo sa týka predmetnej tlače, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 4. februára 1999. Uznesením číslo 37 vyslovil súhlas a odporučil s predmetnou dohodou vysloviť súhlas. Podobne 4. februára 1999 uznesením číslo 21 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 42 zo 4. februára 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady, ako aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    odporúčam na základe doterajšieho priebehu, aby sa ihneď hlasovalo o predmetnej dohode v rámci tretieho čítania.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky o vzájomnej administratívnej pomoci vo veciach predchádzania, preverovania a postihovania colných podvodov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 53 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.

    Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili. Rokujeme o medzinárodných zmluvách. Potrebujeme hlasovať o záverečnom návrhu uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny.

    Budeme pokračovať v rokovaní o 16.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Chcem upozorniť všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, že pokiaľ nebude plénum Národnej rady uznášaniaschopné, preruším rokovanie schôdze.

    Žiadam vás o okamžitý návrat do rokovacej miestnosti a dôsledné plnenie si svojich poslaneckých povinností.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 74, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 74a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím vás, pani ministerka, aby ste sa ujali slova a predmetný návrh predniesli.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh zmluvy bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 222 zo 17. marca 1998 a podpísaný ministerkou zahraničných vecí Slovenskej republiky dňa 28. mája 1998 v Kapskom Meste.

    Cieľom navrhovanej zmluvy je vytvoriť právny priestor na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Ide historicky o prvú dvojstrannú zmluvu tohto druhu. Jej uzatvorením bude právo na daň z príjmov, ktoré majú zdroj v Slovenskej republike alebo v Juhoafrickej republike, rozdelené medzi oba zmluvné štáty. Napriek skutočnosti, že Juhoafrická republika nie je členskou krajinou OECD, zmluva je vypracovaná na základe modelovej zmluvy OECD, pričom znenie jednotlivých článkov zohľadňuje osobitné požiadavky oboch štátov.

    Príčinou dvojakého zdanenie v medzinárodnom kontexte je kolízia daňových zákonov dvoch štátov. Účinné vylúčenie dvojakého zdanenia je možné zabezpečiť len na základe pravidiel, ktoré budú vzájomne koordinovať a uplatňovať obe zmluvné strany. Dvojaké zdanenie, ku ktorému dochádza v medzinárodnom rozsahu, je nežiaducim javom, ktorý znižuje príjmy plynúce z druhého štátu právnickým osobám alebo fyzickým osobám pri realizácii podnikateľských aktivít.

    Ide predovšetkým o príjmy z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností podobného charakteru. Rovnako však o príjmy z využívania duševného vlastníctva, ako sú patenty, priemyselné právo, výrobno-technické znalosti a skúsenosti alebo skupina príjmov z využívania autorských práv k literárnym, umeleckým a vedeckým dielam. Predmetom dvojakého zdanenia sú tiež príjmy výkonných umelcov a športovcov, ako aj príjmy určitých profesijných skupín, napríklad právnikov, učiteľov, štátnych zamestnancov. V neposlednom rade sú to príjmy z kapitálového majetku, nehnuteľného majetku a iných zdrojov.

    Uzatvorenie zmluvy je predpokladom objektívneho rozdelenia práva na zdanenie príjmov medzi štát, v ktorom majú príjmy zdroj, a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko. Zmluva v jednotlivých článkoch vymedzuje základné pojmy, ako aj postupy uplatňované pri zdaňovaní jednotlivých druhov príjmov. Aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu, dotýka sa osobitné ustanovenie vzájomného zápočtu zaplatených daní v jednotlivých zmluvných štátoch. Pri riešení sporných otázok je určený čas, kedy a akým spôsobom sa môžu, bez ohľadu na vnútroštátne predpisy zmluvných štátov, tieto prípady riešiť.

    Dôležitým prvkom pri predchádzaní daňových únikov je určenie práva na výmenu daňových informácií v rozsahu a za podmienok vymedzených touto zmluvou. Celkový prínos uplatňovania predkladanej zmluvy bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem spolupráce zmluvných štátov. Predkladaná zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej uplatňovanie nekladie nároky na štátny rozpočet. Preto vás, vážená poslanecká snemovňa, žiadam o vyslovenie súhlasu Národnej rady s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca pána Sergeja Kozlíka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor odporúča alebo neodporúča Národnej rade vysloviť s uvedenou zmluvou súhlas.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada,

    z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informujem, že tento výbor aj Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú zmluvu a oba výbory navrhli vysloviť s touto zmluvou súhlas. Takisto gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 43 zo 4. februára 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Zároveň ma výbor poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej zmluve ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi, spoločnému spravodajcovi za uvedenie uznesenia výboru.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť v rámci záverečného slova. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, nadväzne na priebeh rokovania odporúčam, aby sa hlasovalo o predmetnej zmluve v zmysle predloženého návrhu uznesenia.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu výborov na prijatie uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme o predmetnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom rokovania je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 59, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 59a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz ministerku financií Slovenskej republiky pani Brigitu Schmögnerovú, aby uvedený návrh uviedla.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, poslanci,

    v rámci legislatívneho postupu schvaľovania medzinárodných dohôd predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Predložená dohoda je prezidentskou zmluvou a je v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zaraďuje sa medzi dôležité dohody ekonomického charakteru uznávané medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva. Táto dohoda nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale má priaznivý vplyv na rozvoj hospodárstva, pretože vytvára právny rámec na priaznivé podmienky rozvoja vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na podnikateľskej iniciatíve. Dohoda vychádza zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila s druhými štátmi. Poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Poskytuje nerušený prevod výnosov z investícií, ako aj iných platieb vzťahujúcich sa na investície. Dohoda rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli eventuálne vyvstať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv.

    Vzhľadom na to, že ide o dohodu všeobecného ekonomického charakteru, musí byť v zmysle základných predpisov upravujúcich uzavieranie a vykonávanie medzinárodných zmlúv odsúhlasená Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikovaná prezidentom. Uvedená dohoda bola už schválená vládou Slovenskej republiky uznesením vlády číslo 545/1998 zo dňa 18. 8. 1998 a bola podpísaná 27. 10. 1998 v Bratislave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Kozlíka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som informoval o záveroch. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval a navrhol vysloviť súhlas 4. februára 1999 uznesením číslo 39. Podobne Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil vysloviť súhlas s touto dohodou 3. februára 1999 uznesením číslo 30. Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 44 zo 4. februára 1999 schválil spoločnú správu výborov, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Zároveň ma výbor poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Kozlíkovi za uvedenie spoločnej správy gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce pani ministerka, prípadne pán spoločný spravodajca vyjadriť. Nie.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády a prosím spoločného spravodajcu výborov, aby v rámci tretieho čítania uviedol hlasovanie o predmetnom návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    nadväzne na priebeh rokovania a závery gestorského výboru odporúčam Národnej rade hlasovať o predmetnej dohode ihneď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru prednesený spoločným spravodajcom. Budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pani ministerke za návrh, ktorý predniesli.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu 10. schôdze je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Talianskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 62. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 62a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby uviedla návrh vlády.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    v rámci legislatívneho postupu schvaľovania medzinárodných dohôd predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Talianskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Predložená dohoda je prezidentskou zmluvou a je v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zaraďuje sa medzi dôležité dohody ekonomického charakteru uznávané medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva. Táto dohoda nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale má priaznivý vplyv na rozvoj ekonomiky, pretože vytvára právny rámec na priaznivé podmienky rozvoja vzájomnej ekonomickej spolupráce založené na podnikateľskej iniciatíve.

    Dohoda vychádza zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila s druhými štátmi. Poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Poskytuje tiež nerušený prevod výnosov z investícií, ako aj z iných platieb vzťahujúcich sa na investície. Rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli eventuálne vzniknúť pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv.

    Vzhľadom na to, že ide o dohodu všeobecného hospodárskeho charakteru, musí byť v zmysle základných predpisov upravujúcich uzavieranie a vykonávanie medzinárodných zmlúv odsúhlasená Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikovaná prezidentom. Uvedená dohoda bola už schválená vládou, uznesením vlády číslo 526/1997 zo dňa 15. 7. 1997 a zmenou uznesenia vlády číslo 597/1998 zo dňa 3. 9. 1998 a bola podpísaná dňa 30. 7. 1998 v Bratislave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz pána poslanca Kujana, spoločného spravodajcu výborov, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetnú dohodu schváliť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som ako poverený člen výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí dňa 4. februára 1999 a uznesením číslo 40 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Talianskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí dňa 3. februára 1999 a uznesením číslo 31 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Talianskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas. Zároveň výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 45 zo 4. februára 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Talianskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 62a).

    Zároveň ma výbor pre financie, rozpočet a menu poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu dohody.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za uvedenie správy gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som opäť nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa pani ministerka, prípadne pán spoločný spravodajca vyjadriť? Nie.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa o predmetnej dohode hlasovalo v zmysle predloženého uznesenia ihneď.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu, ktorý je návrhom gestorského výboru, o ktorom budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, opäť nie je Národná rada uznášaniaschopná, preto prosím a dôrazne upozorňujem všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály. Hlasujeme o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne a dôrazne ich upozorňujem, že v prípade, tak ako som povedal, ak nebude Národná rada uznášaniaschopná, preruším rokovanie do zajtrajšieho dňa.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, ktorým vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Talianskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Portugalskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 63, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 63a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Prosím teraz pani ministerku Schmögnerovú, aby uviedla predmetný návrh.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, poslanci...

  • ... v rámci legislatívneho postupu schvaľovania medzinárodných dohôd predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Portugalskej republiky.

    Predložená dohoda je prezidentskou zmluvou a je v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zaraďuje sa medzi dôležité dohody ekonomického charakteru uznávané medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva. Táto dohoda nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale má priaznivý vplyv na rozvoj hospodárstva, pretože vytvára právny rámec na priaznivé podmienky rozvoja vzájomnej hospodárskej spolupráce založenej na podnikateľskej iniciatíve.

    Dohoda vychádza zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila s druhými štátmi. Poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov aj investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Poskytuje nerušený prevod výnosov z investícií, ako aj iných platieb vzťahujúcich sa na investície. Rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli vzniknúť pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv.

    Vzhľadom na to, že ide o dohodu všeobecného hospodárskeho charakteru, musí byť v zmysle základných predpisov upravujúcich uzavieranie a vykonávanie medzinárodných zmlúv odsúhlasená Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikovaná prezidentom. Uvedená dohoda bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 468/1996 zo dňa 27. 6. 1995 a bola podpísaná dňa 10. 7. 1995 v Lisabone.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, aké stanovisko zaujíma gestorský výbor k predmetnému návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi informovať vás o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 4. februára 1999, uznesením číslo 41 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Portugalskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 3. februára 1999, uznesením číslo 32 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Portugalskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 46 zo 4. februára 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Portugalskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Zároveň mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že opäť som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa v záverečnom slove vyjadriť pani ministerka? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu a prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • V súlade s prijatými uzneseniami výborov Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem hlasovať o predloženom návrhu ihneď teraz.

  • Prosím, počuli ste návrh na uznesenie, ktoré odporúča prijať gestorský výbor.

    Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, ktorým vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Portugalskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 20. novembra 1997.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 95, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 95a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Pavel Koncoš.

    Nech sa páči, pán minister, môžete odôvodniť návrh vlády.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    problematika úplatkárstva, respektíve korupcie, v súčasnosti je veľmi aktuálnym a celosvetovým problémom. Dňa 17. decembra 1997 minister spravodlivosti Slovenskej republiky v Paríži v sídle Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v mene Slovenskej republiky slávnostne podpísal Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorého text bol pripravený pracovnou skupinou pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách, ktorej riadnym členom na základe Dohody medzi Slovenskou republikou a OECD od 1. 7. 1997 je aj Slovenská republika.

    Prijatie dohovoru sa považuje za prelomový bod na ceste k efektívnemu a koordinovanému potláčaniu rozšíreného fenoménu korupcie v medzinárodných obchodných transakciách.

    Dohovor obsahuje širokú definíciu zahraničného verejného činiteľa, ktorá zahŕňa okrem osoby, ktorá má legislatívnu, administratívnu alebo súdnu funkciu v cudzom štáte, ďalej aj osobu, ktorá vykonáva v cudzom štáte verejnú funkciu vrátane výkonu funkcie pre verejný orgán alebo verejný podnik, a tiež zástupcov verejnej medzinárodnej organizácie.

    Ratifikačné listiny k dohovoru uložilo zatiaľ 11 krajín, pričom pre tieto krajiny dohovor nadobudne platnosť 15. februára 1999. Predpokladom riadneho vykonávania dohovoru v Slovenskej republike je novelizácia Trestného zákona a zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

    Novela Trestného zákona, ktorá bola predložená do vlády Slovenskej republiky na ďalší legislatívny postup dňa 29. januára 1999, v súlade s dohovorom v § 89 ods. 23 definuje zahraničného verejného činiteľa a v § 161a zavádza novú skutkovú podstatu nepriameho podplácania zahraničného verejného činiteľa.

    Novela zákona o bankách, ktorá implementuje ustanovenie Dohovoru o zákaze odmietnutia poskytnutia právnej pomoci v trestných veciach z dôvodu bankového tajomstva, bola odovzdaná na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 20. 1. 1999.

    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom číslo 10/1999 Z. z. bol do Trestného zákona znovu zavedený trestný čin podplácania.

    Dohovor nadobudne platnosť pre Slovenskú republiku 60. deň po uložení ratifikačných listín a vyhlásení pripravenosti uznať jeho platnosť. Uloženie ratifikačných listín zo strany Slovenskej republiky k dohovoru bude koordinované s uvedenými legislatívnymi úpravami tak, aby boli do nadobudnutia platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku zabezpečené.

    Pracovná skupina pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách je jedinou pracovnou skupinou v rámci OECD, v ktorej má Slovenská republika štatút riadneho člena. Dôležitosť ratifikácie dohovoru vyplýva aj z prioritného zahraničnopolitického záujmu Slovenskej republiky o urýchlené integrovanie do OECD.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s dohovorom sa predkladá v zmysle článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky. Dňa 4. 2. 1999 bol schválený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a 10. 2. 1999 ústavnoprávnym výborom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Roberta Fica, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady vystúpil pri rokovaní o tomto bode programu ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady pridelil na prerokovanie návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, pričom ako gestorský určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

    Obidva výbory prerokovali predložený návrh a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 20. novembra 1997.

    Vážený pán predsedajúci, z mojej strany všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie spoločnej správy gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pokiaľ nie, končím rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol stanovisko gestorského výboru o hlasovaní k predmetnému návrhu tohto dohovoru.

  • Gestorský výbor, vážený pán predsedajúci, odporúča, aby Národná rada vyslovila súhlas s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 20. novembra 1997.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým vyslovila súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 20. novembra 1997.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi.

    Ďalším bodom programu rokovania je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 73, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 73a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister pôdohospodárstva pán Pavel Koncoš.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na dnešnej schôdzi uviedol materiál - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatváraním Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou, ktorý predkladáme spoločne s ministrom hospodárstva.

    Od 1. 3. 1992 boli vzájomné obchodné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou upravené takzvanou Dočasnou dohodou, ktorá bola nahradená Európskou dohodou o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii podpísanou dňa 4. 10. 1996 v Luxemburgu, čím pôvodné koncesie vo vzájomnom obchode prešli do tejto európskej dohody. Hodnotu takto vzájomne si poskytnutých koncesií výrazne ovplyvnilo Uruguajské kolo GATT, závery ktorého zohľadňovali tak tarifikáciu, ako aj postupnú redukciu cla počas obdobia rokov 1995 až 2000.

    Preto nadväzne na článok 21 Európskej dohody o riešení dosahov Uruguajského kola GATT sa už v polovici roku 1994 začali rokovania medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou o riešení dosahov aplikácie záverov Uruguajského kola GATT na Európsku dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj dosahov vstupu troch nových členov k 1. 1. 1995, teda Rakúska, Švédska a Fínska.

    Cieľom týchto rokovaní bolo premietnuť preferencie v zmysle pôvodných bilaterálnych protokolov uzatvorených s bývalými štátmi ESWO do Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii. Súčasne bol predmetom rokovaní stav po zavedení Uruguajského kola GATT v Európskej únii.

    Z hľadiska nášho exportu možno konštatovať, že Európska únia splnila svoje záväzky v oblasti koncesií na náš export. Najvýznamnejšie sú najmä úpravy kvóty na export hovädzieho dobytka, sladu, syrov a podobne. Navyše v Európskej dohode o pridružení sa k Európskej únii je uvedený zoznam koncesií na náš export rozšírený o tieto komodity: jablčná šťava, uhorky nakladačky, maslo, syry, kde došlo k zvýšeniu kvót o 50 % v priebehu piatich rokov.

    Hlavnou črtou koncesií na náš export je však prehĺbenie miery koncesnej úľavy, keď sa pôvodne aplikovaná 60-percentná miera redukcie vyrovnávacej dávky zvýšila na 80 % redukcie cla. Vzhľadom na to, že tieto autonómne opatrenia sa uplatňujú dlhodobo, nie je možné im ponechať dočasný charakter aj v záujme potvrdenia integračných snáh Slovenskej republiky.

    Súčasťou tohto materiálu je aj protokol týkajúci sa textilných výrobkov a z dôvodu komplexnosti mi dovoľte uviesť aj časť textilné výrobky, ktorá však bola vypracovaná expertmi Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    V súvislosti s ďalšou liberalizáciou obchodu s textilnými a odevnými výrobkami medzi Európskym spoločenstvom a Slovenskou republikou obsahuje predkladaný protokol upravujúci obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou i úpravu Doplnkového protokolu o obchode s textilnými výrobkami medzi Európskym spoločenstvom a Slovenskou republikou riešiaceho kvantitatívne množstvá a iné otázky týkajúce sa vývozu textilných výrobkov Slovenskej republiky do Európskej únie na roky 1996 a 1997.

    Podľa Doplnkového protokolu o obchode s textilnými výrobkami medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou vývoz zo Slovenskej republiky do 31. 12. 1995 podliehal kvótam v 24 kategóriách textilných a odevných výrobkov v priamych vývozoch a v 12 kategóriách v takzvanom zušľachťovacom režime. Prístupom Rakúska, Fínska a Švédska do Európskej únie bola výška kvót pre Slovenskú republiku na rok 1995 upravená dohodou vo forme výmeny listov o zmene Doplnkového protokolu a uvedená dohoda sa začala uplatňovať od 1. 1. 1995.

    Množstvové obmedzenia na dovoz odevných a textilných výrobkov pochádzajúcich zo Slovenskej republiky do Európskej únie boli od 1. 1. 1998 zrušené a obchod s textilnými a odevnými výrobkami medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom je okrem dovozných ciel uplatňovaných Slovenskou republikou pre skupinu najcitlivejších výrobkov plne liberalizovaný.

    Materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Obidva výbory v zmysle článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a následne bola uznesením číslo 14 schválená spoločná správa výborov s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz určeného spravodajcu výborov pána poslanca Juriša, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a oboznámil Národnú radu s odporúčaním na prijatie uznesenia.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 a s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s rozhodnutím číslo 84 z 10. decembra 1998 na prerokovanie do 4. februára 1999 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s lehotou do 11. februára 1999 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Určené výbory prerokovali uvedený návrh v stanovenej lehote a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 14 z 11. februára 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru od začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, zaujali k nemu tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 3. februára 1999 a uznesením číslo 34 vyjadril s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 8 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

    Spoločnú správu výborov gestorský výbor prerokoval a schválil 11. februára 1999 uznesením číslo 14.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na základe rokovaní určených výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s súhlas s uzatvorením protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že tak ako v predchádzajúcich bodoch neboli žiadne písomné prihlášky, ani teraz nie je to tak. Chce sa do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o návrhu vlády, teda o návrhu, ktorý odporúča gestorský výbor.

  • Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru.

    Prosím, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, ktorým vyslovila súhlas s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Opčnému protokolu k Viedenskému dohovoru o diplomatických stykoch týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, Viedeň 18. apríla 1961, Opčnému protokolu k Viedenskému dohovoru o konzulárnych stykoch týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, Viedeň 24. apríla 1963 a Opčnému protokolu k Dohovoru o osobitných misiách týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, New York 8. decembra 1969.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 54. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 54, súčasťou ktorej je aj návrh na prijatie uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister vlády Slovenskej republiky pán Pavel Koncoš.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k opčným protokolom o záväznom riešení sporov k Viedenskému dohovoru o diplomatických stykoch, k Viedenskému dohovoru o konzulárnych stykoch a k Dohovoru o osobitných misiách.

    Návrh na vyslovenie súhlasu sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky.

    Slovenská republika sa stala na základe sukcesie zmluvnou stranou okrem iného aj v uvedených troch mnohostranných medzinárodných dohovoroch. Nie je však zmluvnou stranou k nim prijatých troch opčných protokolov o záväznom riešení sporov, a to z dôvodu, že ČSFR nebola ich zmluvnou stranou.

    Bývalé Československo najmä od začiatku šesťdesiatych rokov odmietalo jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora a voči ustanoveniam zakotvujúcim takúto príslušnosť hlavného súdneho orgánu OSN uplatňovalo výhrady.

    Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 sa prehodnotil postoj k Medzinárodnému súdnemu dvoru a postupne sa v rokoch 1990 - 1991 odvolali výhrady voči ustanoveniam medzinárodných zmlúv zakotvujúcim príslušnosť súdu na riešenie sporov týkajúcich sa ich výkladu alebo aplikácie. V súlade s týmto prístupom sa preto teraz navrhuje, aby sa Slovenská republika stala zmluvnou stranou aj v uvedených troch opčných protokoloch.

    Texty všetkých troch opčných protokolov sú obsahovo zhodné. Obsahujú z medzinárodného hľadiska štandardný spôsob riešenia sporov. Prístup k opčným protokolom zodpovedá záujmom Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného odporúčam plénu Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k opčným protokolom o záväznom riešení sporov k Viedenskému dohovoru o diplomatických stykoch, k Viedenskému dohovoru o konzulárnych stykoch a k Dohovoru o osobitných misiách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Mikolášika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o stanovisku a odporúčaní na prijatie uznesenia gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Opčnému protokolu k Viedenskému dohovoru o diplomatických stykoch týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, Viedeň 18. apríla 1961, ďalej k Opčnému protokolu k Viedenskému dohovoru o konzulárnych stykoch týkajúcemu sa záväzného riešenia, Viedeň 24. apríla 1963, a Opčnému protokolu k Dohovoru o osobitných misiách týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, New York 8. decembra 1969 (tlač 54).

    Ako spoločný spravodajca určený Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky predkladám teraz túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 83 z 9. decembra 1998 pridelil návrh Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 4. februára 1999, pričom ako gestorský určil tiež Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh v stanovenom termíne.

    Správu gestorského výboru máme všetci v laviciach, je to tlač 54a, a máme ju všetci k dispozícii.

    Zahraničný výbor Národnej rady vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas na prístup Slovenskej republiky k týmto trom protokolom.

    Dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Je to návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Opčnému protokolu k Viedenskému dohovoru o diplomatických stykoch týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, Viedeň 18. apríla 1961, k Opčnému protokolu k Viedenskému dohovoru o konzulárnych stykoch týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, Viedeň 24. apríla 1963 a k Opčnému protokolu k Dohovoru o osobitných misiách týkajúcemu sa záväzného riešenia sporov, New York 8. decembra 1969 (tlač 54).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas na prístup Slovenskej republiky k vymenovaným trom protokolom, ktoré som prečítal.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Ešte pred hlasovaním sa pýtam, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, či chce niekto vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať v rámci tretieho čítania o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca gestorského výboru s odporúčaním predmetný návrh schváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým vyslovila súhlas s prístupom Slovenskej republiky k opčným protokolom, tak ako sú uvedené v tlači číslo 54.

    Ďakujem pánu ministrovi Koncošovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu rokovania 10. schôdze Národnej rady je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 129, spoločnú správu výborov máte ako tlač 129a, ktorá je zároveň aj spoločnou správou gestorského výboru, v ktorej je uvedený aj návrh na prijatie uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Pavol Kanis.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    máte pred sebou tlač 129 - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. Podpísanie takzvaného Ottawského dohovoru viac ako 120 štátmi vytvorilo podmienky na postupné vylúčenie používania protipechotných mín. Tieto zbrane, ktoré zostávajú aktívne aj niekoľko desaťročí po skončení ozbrojených konfliktov, priamo ohrozujú civilné obyvateľstvo, bránia rekonštrukcii celých území a návratu utečencov do svojich domovov.

    V posledných rokoch sa tento problém rozvinul do podoby jednej z najakútnejších celosvetových humanitárnych kríz. Pôsobenie príslušníkov Armády Slovenskej republiky v rámci mierových síl OSN na území bývalej Juhoslávie v oblasti odstraňovania a ničenia mín bolo medzinárodným spoločenstvom vysoko hodnotené. Slovenská republika však nie je aktívna iba pri odstraňovaní mín a pri vývoji odmínovacích zariadení. Od svojho vzniku sa Slovenská republika zapájala do aktivity vyspelých krajín sveta s cieľom úplne eliminovať používanie protipechotných mín.

    Jedným z prvých krokov Slovenskej republiky v tomto procese bolo vyhlásenie časovo neobmedzeného moratória na vývoz týchto zbraní. Aktivita Slovenskej republiky v tomto smere pokračovala na pôde Organizácie Spojených národov, Konferencie o odzbrojení a iných medzinárodných organizácií. Slovensko sa spolu s ďalšími krajinami zapojilo do humanitárneho hnutia s cieľom vypracovať dohovor zakazujúci protipechotné míny v plnom rozsahu.

    Slovenská republika bola od začiatku aktívnym členom takzvaného Ottawského procesu združujúceho prevažnú väčšinu členských krajín OSN. Podporili sme také znenie predmetného dohovoru, ktoré zohľadnilo záujmy a možnosti Slovenskej republiky v tejto oblasti. Ide najmä o zakotvenie etapovitosti likvidácie protipechotných mín, potrebu zachovania určitej časti zásob na účely súvisiace s vývojom odmínovacích techník a dosiahnutie čo najväčšej univerzality dohovoru. Hoci sa nepodarilo presvedčiť všetky krajiny, aby sa pripojili k Ottawskému dohovoru už v súčasnosti, z hľadiska obranyschopnosti Slovenskej republiky je dôležité, že s výnimkou Ukrajiny všetci naši susedia budú zmluvnými stranami tohto nového nástroja medzinárodného práva.

    K 16. septembru 1998 odovzdalo ratifikačné listiny depozitárovi dohovoru, ktorým je generálny tajomník OSN, 40 štátov, čím začala plynúť lehota na nadobudnutie platnosti dohovoru. Stane sa tak dňa 1. marca 1999.

    V zmysle ustanovení dohovoru je povinnosťou zmluvného štátu zlikvidovať svoje zásoby protipechotných mín do štyri a pol roka po ratifikácii dohovoru. Náklady na ničenie mín zo zásob Armády Slovenskej republiky a železničného vojska sa predpokladajú vo výške 49 miliónov korún. V súlade s uznesením vlády budú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa účelovo vyčlenené finančné prostriedky na rok 1999. V rezorte ministerstva obrany, konkrétne vo Vojenskom opravárenskom podniku 015 Nováky, je pripravená preverená technológia na delaboráciu existujúcich typov mín nachádzajúcich sa v Armáde Slovenskej republiky a v železničnom vojsku určených na likvidáciu. Slovenská republika si ponecháva určité množstvo mín na účely nezakázané dohovorom, a to predovšetkým na výskum a vývoj nových odmínovacích technológií.

    Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že medzinárodné spoločenstvo víta postoj Slovenskej republiky, ktorá už od začiatku podporovala všetky aktivity zamerané na zákaz protipechotných mín. Ratifikácia dohovoru je dôležitá aj z pohľadu našej zahraničnopolitickej orientácie. Skoré ukončenie ratifikačného procesu zo strany Slovenskej republiky bude dôležitým signálom ochoty Slovenskej republiky konať v súlade s hlavným prúdom vývoja v Európskej únii a prijať acquis únie v čo najkratšom čase.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada vyslovila súhlas s dokumentom Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vám, aby ste s predkladaným dokumentom vyslovili svoj súhlas.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Bohunického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Prosím, aby ste sa postarali o pána poslanca Bohunického ako spoločného spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na desať minút rokovanie schôdze, budeme pokračovať o 18.00 hodine. Vyhlasujem prestávku, desaťminútovú prestávku do 18.00 hodiny.

    Prosím, pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Prosím členov pôdohospodárskeho výboru, aby sme sa stretli teraz hneď v zasadačke výboru.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, trošku meškáme, pretože rokuje ešte výbor pre pôdohospodárstvo, preto by som prosil predsedu poslaneckého klubu SDK pána Romana Kováča, keby mohol ísť upozorniť pani predsedníčku Kadlečíkovú, aby skončila rokovanie výboru a poslanci sa dostavili do rokovacej sály.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, prosím vás o prednesenie spoločnej správy výborov, ktoré prerokúvali predmetný návrh vlády, najmä o odporúčaní gestorského výboru na prijatie uznesenia.

    Nech sa páči, pán poslanec Bohunický, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (tlač 129) ako spoločný spravodajca určený Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 113 z 28. januára 1999 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 10. februára 1999, pričom ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory prerokovali predložený návrh v stanovenom termíne. Vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. Spoločnú správu výborov máte k dispozícii ako tlač 129a.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Ako vidím, nie je to tak. Preto uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu vlády.

    Počuli ste návrh gestorského výboru, ktorý odporúča prijať uznesenie, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s uvedeným Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať. Počkáme však, pretože členovia výboru pre pôdohospodárstvo sa ešte nedostavili do rokovacej miestnosti.

    Páni, chcem vás poprosiť, zavolajte pani poslankyni Kadlečíkovej z výboru pre pôdohospodárstvo, nech všetci prídu, že rokujeme a hlasujeme.

    Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, avšak sa nezdržiavajú v rokovacej miestnosti, aby okamžite prišli do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať návrhom na prijatie uznesenia o vyslovení súhlasu Národnej rady s dohovorom o zákaze použitia protipechotných mín.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

    Prosím aj opozičných poslancov, aby prejavili ústretovosť.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 10. schôdze Národnej rady.

  • Hlasy v sále.

  • To je zbytočné.

    Prosím, ešte raz skúsime hlasovať. V prípade, že Národná rada nebude uznášaniaschopná, preruším rokovanie 10. schôdze do zajtra do 10.00 hodiny.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 10. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 10.00 hodine.

    Prosím teraz všetkých predsedov poslaneckých klubov strán vládnej koalície, aby sa dostavili na krátku poradu predsedov poslaneckých klubov do miestnosti, kde sa schádza politické grémium.

    Prosím, pán poslanec Kováč.

  • Prosím členov poslaneckého klubu SDK, zajtra o 8.30 hodine bude poslanecký klub, o 8.30 hodine.

  • Prosím členov výboru pre kultúru a médiá o 9.30 hodine na schôdzu výboru v miestnosti pre školstvo.

  • Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, zajtra o 9.00 hodine sa uskutoční rokovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu do zajtra do 10.00 hodiny.

    Dovidenia. Dobrú noc.