• Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 149 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 149a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Milan Sečánsky. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Pán predseda, páni podpredsedovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    v mene skupiny predkladateľov vám predkladám návrh zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky rokovala až doteraz na základe rokovacieho poriadku známeho pod číslom 44/1989 Zb. Je to zákon, ktorý pochádza z obdobia predchádzajúceho politického systému. Tento rokovací poriadok obsahuje množstvo právnych inštitútov čisto formálnej povahy, a naopak, chýba v ňom úprava takých pravidiel, ktoré sú bežné pre rokovanie parlamentov v demokratickom štáte.

    Na to, aby sa tento rokovací poriadok prispôsobil aspoň v niektorých rysoch podmienkam pluralitnej demokratickej spoločnosti, bol v rokoch 1990 až 1992 štyrikrát novelizovaný. Po prijatí Ústavy Slovenskej republiky a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky vznikla jednoznačná potreba zásadne prepracovať rokovací poriadok Národnej rady podľa podmienok, ktoré vyžaduje doba. Išlo o potrebu prehĺbenia demokratickosti podmienok rozhodovania, rešpektujúcich pluralitu v parlamente, ako aj zohľadnenie nových ústavných inštitútov, napríklad zakotvenie funkcie prezidenta Slovenskej republiky, ktorý do svojej pôsobnosti prebral dovtedajšie funkcie Predsedníctva Slovenskej národnej rady ako kolektívneho orgánu štátu, o reorganizáciu výkonnej moci Slovenskej republiky a v neposlednej miere o zrušenie legislatívnych vzťahov k Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

    Pri tvorbe nového rokovacieho poriadku vychádzali navrhovatelia z našej parlamentnej tradície, ktorá siaha až do predvojnovej Československej republiky, ďalej z konkrétnej parlamentnej skúsenosti po roku 1989, ako i z parlamentných tradícií vyspelých demokracií. Tu sa ponúkala na jednej strane britsko-americká viacročná tradícia s prepracovaným systémom procedurálnych postupov, s množstvom precedensov, a na druhej strane nemecká a rakúska tradícia viac odrážajúca európske kontinentálne pomery. Navrhovatelia sa vo väčšej miere inšpirovali práve touto európskou tradíciou, pričom citlivo hľadali rovnováhu medzi zárukami práv poslanca, ktoré sú typické v menších parlamentoch senátneho typu a obmedzeniami priebehu rokovania, umožňujúcimi v primeranom čase o návrhu rozhodnúť, čo je zase obvyklé pre parlamenty s väčším počtom poslancov.

    Návrh nového rokovacieho poriadku dôsledne vychádza z Ústavy Slovenskej republiky. Pritom sa opiera o zmocnenie v článku 92 ods. 2 a v jednotlivých častiach prináša mnohé nové inštitúty a pravidlá. Dovoľte mi, aby som pohovoril aspoň o niektorých z nich. Tak napríklad v druhej časti, ktorá upravuje priebeh ustanovujúcej schôdze Národnej rady, sa novým spôsobom upravuje skladanie sľubu poslancov, riešenie nezlučiteľnosti funkcie poslanca s výkonom niektorých ďalších funkcií, tiež s výkonom funkcie člena vlády. V nadväznosti na ústavu sa len rámcovo ustanovuje postup pri voľbe funkcionárov Národnej rady, pričom podrobnosti ustanoví Národná rada vo volebnom poriadku.

    V ďalšej časti nadväzuje na článok 82 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Národná rada zasadá stále. Svoje základné funkcie si plní najmä na jednotlivých schôdzach, ktorých rokovací režim je upravený v tejto časti. Obvyklým spôsobom sa upravuje zvolávanie schôdzí, účasť verejnosti a účasť štátnych, najmä ústavných činiteľov. Novo upravené sú rokovacie dni i dĺžka rokovania v jednom rokovacom dni. Nová je i úprava situácie, ak Národná rada nie je po oznámenom začiatku alebo pred hlasovaním uznášaniaschopná. Spôsob schvaľovania programu schôdze sa stanovuje odlišne, ak je schôdza zvolaná na žiadosť poslancov. Ide o tzv. mimoriadnu schôdzu Národnej rady, hoci právny poriadok takýto pojem nepozná. V takomto prípade sa program, pre ktorý bola zvolaná táto schôdza, nemôže meniť, ani doplniť.

    Upravujú sa podmienky priebehu všeobecnej rozpravy. Nové je ustanovenie, že vždy vo štvrtok sa do programu schôdze zaradí hodina otázok. Novo sa ustanovuje lehota, že o bode programu nemožno rokovať, ak poslanci nedostali v stanovenom čase písomné podklady. Spresňuje sa postup prihlasovania do rozpravy a jej priebeh. Novo sa dáva možnosť vystúpiť v rozprave hovorcom poslaneckých klubov. Záväzne sa ustanovuje, že pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy sa podávajú vždy aj písomné, a to riadne sformulované a odôvodnené. Nanovo sa upravuje, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pričom môže použiť poznámky. Spresňuje sa postup pri ukončovaní rozpravy. Pritom sa chráni možnosť, aby vystúpili zástupcovia každého klubu. Spresňuje sa postup pri zvolaní porady klubov pred hlasovaním a možnosť, aby zástupcovia klubov so stanoviskom klubu oboznámili Národnú radu. Zvyšujú sa právomoci predsedajúceho pri zabezpečovaní poriadku v rokovacej sále. Ustanovuje sa poriadková pokuta, ako aj vykázanie z rokovacej miestnosti. Spresňujú sa ustanovenia o faktických poznámkach, aby sa neopakovali ich neplodné série. Posilňuje sa postavenie predsedajúceho aj tým, že sa mu zveruje výklad tohto zákona, ak sa vyskytnú pochybnosti o postupe.

    Nanovo sa upravujú aj niektoré inštitúty pri hlasovaní. V prvom rade nemožnosť prerušenia jednotlivých hlasovaní, či spôsob hlasovania o procedurálnych návrhoch. Odstraňuje sa pochybnosť o spôsobe hlasovania pri návrhoch zákonov, ktoré vyžadujú na schválenie kvalifikovanú väčšinu. Vymenúvajú sa spôsoby verejného hlasovania. Spresňuje sa hlasovanie podľa mien, pri ktorom sa nemožno zdržať. Pri tajnom hlasovaní sa rozlíši obligatórne hlasovanie, ktoré vyplýva zo zákona, a hlasovanie vždy, ak ide o voľbu alebo odvolanie, ktoré je ponechané na mienku Národnej rady. Upravuje sa postup pri vyhotovovaní zápisnice, o vydaní správy o schôdzi Národnej rady. Novo sa zavádza denná informácia o priebehu predchádzajúceho dňa schôdze Národnej rady, ktorá by mala zlepšiť informovanosť o postupe pri prerokúvaní schváleného programu.

    V ďalšej časti návrh upravuje postavenie orgánov Národnej rady. Spresňujú sa úlohy predsedu Národnej rady, ktoré sú stanovené tak, aby sa neprekrývali s úlohami prezidenta, ako aj úlohy podpredsedov Národnej rady. Navrhovatelia pôvodne uvažovali s ustanovením Predsedníctva Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by rovnako ako v nemeckom Bundestagu bolo orgánom Národnej rady smerom dovnútra, teda typickým pracovným orgánom, ktorý by vyvíjal činnosť len v rámci Národnej rady.

    So zreteľom na viaceré ústavnoprávne námietky navrhovatelia sa rozhodli pre riešenie, ktoré je obvyklejšie, a to ustanovenie tzv. Procedurálneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by nahradil doterajšie politické grémium. Zo zákona v ňom bude pomerné zastúpenie a bude pomáhať predsedovi a podpredsedom Národnej rady riadiť a organizovať činnosť Národnej rady najmä tým, že bude prerokúvať procedurálne otázky.

    Tak ako doteraz sa ponímajú výbory ako iniciatívne a kontrolné orgány parlamentu, pričom sa rámcove spresňuje ich funkcia. Zo zákona sa zriaďuje mandátový a imunitný výbor, rady, ústavnoprávny výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Tým sa rešpektuje súčasný právny stav a súčasné potreby. Spresňuje sa postup a spôsob rokovania výborov. Zavádza sa povinnosť ústredných orgánov odpovedať v stanovenej lehote výborom na ich návrhy, podnety a stanoviská.

    Významná zmena nastáva pri prijímaní uznesení výboru, pretože podľa návrhu na prijatie stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Pritom sa zvýrazňuje aj význam menšiny vo výbore v tom, že ak táto nevyslovila s návrhom súhlas, v uznesení výboru sa uvedie jej stanovisko, samozrejme, ak táto menšina o to požiada. Spresňuje sa účasť ústavných činiteľov na rokovaní výborov, ako aj možnosť výborov získať odborné stanoviská k prerokúvaným návrhom. Rámcovo sa stanovujú základné úlohy výborov zriadených zo zákona. Zachováva sa ďalej inštitút vyšetrovacej komisie. Zachováva sa aj možnosť zriaďovať ďalšie alebo iné komisie ako stále alebo dočasné poradné orgány.

    V ďalšej časti sa rieši návrh na postavenie poslaneckých klubov. Mení sa minimálny počet poslancov potrebných na založenie jedného poslaneckého klubu. To vyplýva z päťpercentnej namiesto z trojpercentnej hranice pre vstup politických strán do parlamentu. Ako viete, doteraz to bolo minimálne 5 členov, návrh uvádza minimálne 8 členov.

    Zásadné zmeny prináša siedma časť upravujúca legislatívny proces v Národnej rade. Pripomínam, že tie zmeny, ktoré sú tu, sú robené s jedným jediným účelom - skvalitniť legislatívny proces tak, aby jeho výsledkom boli kvalitné zákony. Ustanovuje sa povinnosť navrhovateľa predložiť návrh zákona v potrebnom počte výtlačkov aj v elektronickej forme. Spresňujú sa náležitosti návrhu zákona, ktorý musí byť v súlade s legislatívnymi pravidlami. Mimo iného sa požaduje, aby dôvodová správa uvádzala súlad zákona s právom Európskej únie.

    Zásadne sa mení postup pri prerokúvaní návrhu zákona. Tento je rozdelený tak, ako je to vo svete obvyklé, na tri čítania, čím sa ruší doterajšie predkladanie návrhu zásad zákona. Prvé čítanie má štandardnú podobu ako v mnohých iných parlamentoch. V podstate ide o to, aby sa v Národnej rade rozhodlo, či je tu politická vôľa rokovať o predloženom návrhu zákona, alebo nie. Ak nie, rokovanie o návrhu sa končí. Ak áno, rokovanie postupuje do druhého čítania, pričom Národná rada rozhodne, ktorým výborom pridelí návrh zákona na prerokovanie a v akej lehote.

    Druhé čítanie sa podobá dnešnému prerokúvaniu návrhu zákona. Návrh je pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a ďalším výborom, pričom je určený gestorský výbor, ktorý pôsobí na zjednotenie stanovísk, určuje spoločného spravodajcu, a, čo je veľká novinka, predkladá Národnej rade spoločnú správu výborov. Gestorský výbor, teda nie spravodajca, sa uznáša, ktoré pripomienky zo spoločnej správy odporúča prijať, a ktoré neodporúča prijať.

    Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky môžu pozmeňovacie návrhy podávať poslanci už len s podporou ďalších pätnástich poslancov, aby sa vyhlo nepremysleným návrhom zrodeným doslova na kolene na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a aby sa ťažisko prerokovania prenieslo do výborov. Táto prax nie je vo svete neznáma a prakticky v našich parlamentoch, ak berieme do úvahy aj prvú Československú republiku, fungovala už v roku 1921. Druhé čítanie sa končí hlasovaním Národnej rady o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch uvedených v spoločnej správe.

    Nové návrhy, ktoré by boli na schôdzi Národnej rady, tvoria podklad pre tretie čítanie. Toto čítanie sa však môže konať najskôr na druhý deň po schválení zmien v druhom čítaní a pozmeňovacie návrhy môže podať v rámci tretieho čítania tridsať poslancov. V treťom čítaní je možné odstrániť zjavné chyby a rozpory schválené v druhom čítaní, ale aj, ak je to potrebné, vrátiť návrh zákona znova do druhého čítania. Navrhovaný postup sa najviac podobá na postup v nemeckom Bundestagu.

    Osobitný postup sa navrhuje pri rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte a o medzinárodných zmluvách. Zavádza sa možnosť vyhlásiť stav legislatívnej núdze, keď vláda vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môže požiadať o prerokovanie zákona v skrátenom konaní. Návrh rokovacieho poriadku upravuje i rokovanie o zákone vrátenom prezidentom republiky, pričom uvádza, že predmetom rokovania môžu byť len pripomienky prezidenta. Samozrejme, na druhej strane žiada, aby tieto pripomienky boli konkrétne. V spoločných podmienkach tejto časti sa určujú lehoty na vyhlásenie zákona a povinnosť ústavou stanovených činiteľov podpísať zákon tak, aby mohol byť vyhlásený.

    V celom legislatívnom procese, v celej činnosti, ktorý sa týka tohto procesu v Národnej rade, sa zavádza tzv. zásada, aby poslanec hovoril v rámci rozpravy, či je to vo výbore, alebo na pléne Národnej rady, prísne k veci. Hovoríme tomu zásada relevancie, prebrali sme ju z rokovacieho poriadku amerického kongresu. Táto zásada znamená ďalej, že pri predkladaných novelách jednotlivých zákonov sa nemôžu predkladať zmeny nad rozsah novely. Ani táto prax u nás nie je nová. Aj tá už tu existovala.

    Ôsma časť návrhu zákona upravuje vzťah Národnej rady a prezidenta. V deviatej časti hovoríme o vzťahu Národnej rady a vlády, v desiatej sa upravuje vzťah Národnej rady a Najvyššieho kontrolného úradu, v jedenástej sa upravuje postup pri voľbách kandidátov na sudcov ústavného súdu, v ďalšej postup pri voľbe sudcov vrátane voľby a odvolania predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, v ďalšej časti sa upravuje postup pri rozhodovaní o návrhoch na vymenovanie generálneho prokurátora. V posledných partiách sa upravuje všeobecný postup pri voľbe a odvolávaní iných funkcionárov so zreteľom na to, že ich výpočet sa môže meniť.

    V pätnástej časti sa upravuje kontrolná činnosť Národnej rady. Šestnásta časť sa týka vybavovania petícií, pričom sa navrhuje ako kvórum stotisíc podpisov, aby sa petíciou musela zaoberať Národná rada. Raz do roka sa bude zaoberať Národná rada informáciou o došlých petíciách a o ich vybavovaní.

    Sedemnásta časť upravuje disciplinárne konanie. Zásadne sa pritom rešpektuje doterajšia prax. Popri doterajších sankciách sa zavádza aj peňažná pokuta. Pri závažnom porušení poslaneckého sľubu sa navrhuje, aby Národná rada mohla odporučiť poslancovi vzdať sa mandátu.

    Devätnásta časť rieši ustanovenia o Kancelárii Národnej rady, o parlamentnom inštitúte a o parlamentnej poriadkovej stráži. Presnejšie sa upravuje postavenie Kancelárie Národnej rady, jej oprávnenia a hlavné úlohy. V rámci Kancelárie Národnej rady navrhujeme zriadiť osobitnú zložku kancelárie - parlamentný inštitút. Tento by mal zlepšiť informačné a odborné zabezpečenie činnosti Národnej rady a jej poslancov. Podrobnosti o inštitúte upraví Národná rada v štatúte tohto inštitútu.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som na záver tohto úvodného slova poďakoval všetkým, ktorí sa svojimi pripomienkami aktívne podieľali na tvorbe nového rokovacieho poriadku, či je to vláda Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, Kancelária prezidenta republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd a iné. Pripomienky sme mali aj z Bundestagu, kde nám prispeli veľmi kvalifikovaným rozborom a návrhmi do nášho rokovacieho poriadku. Takisto ďakujem všetkým politickým stranám, ktoré sú zastúpené v parlamente a dali pripomienky k tomuto rokovaciemu poriadku.

    Odporúčam, aby sme rokovací poriadok po prerokovaní schválili.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dámy a páni,

    spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 332 zo 17. mája 1995 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, na prerokovanie do 16. júna 1995. Skoordinovaním stanovísk výborov bol poverený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takmer všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh zákona v uvedenej lehote. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 23. júna 1995 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerušil rokovanie o návrhu zákona s tým, že v rokovaní pokračoval 6. a 7. júla, 24., 30. a 31. augusta 1995.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky rozpravu na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pred jej ukončením prerušiť na zaujatie stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 22 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej Národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijali uznesenie o výsledku prerokovania návrhu zákona, lebo v zmysle § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o Rokovacom poriadku Slovenskej Národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. To je znenie správy.

    Vážený pán predsedajúci, mám takýto procedurálny návrh: Pripomienková časť spoločnej správy obsahuje 324 pripomienok. Chcel by som navrhnúť, aby som v tejto chvíli nemusel proponovať svoje stanoviská k jednotlivým pripomienkam, či už pozmeňovacím či doplňovacím, s tým, že by sa tak stalo potom v tretej fáze rokovania po prerokovaní v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spoločného spravodajcu.

  • Prosím ešte v rozprave o slovo ako prvý.

  • Otváram rozpravu o tridsiatom ôsmom bode programu a zároveň dávam slovo pánu poslancovi Kuncovi. Nech sa páči, pán kolega.

  • Panie a páni,

    zákon o rokovacom poriadku má za predmet úpravy rokovanie. Iba tak z dlhej chvíle mi napadlo, že som sa pozrel do slovníka slovenského jazyka, ako sa tam vymedzuje pojem "rokovanie". A prečítal som si veľmi stručné vymedzenie pojmu "viesť rozhovor s určitým cieľom". Vedenie rozhovoru s určitým cieľom jednoznačne vyžaduje pravidlá, ktorých uplatnenie by malo uľahčiť a poistiť cestu k cieľu a jeho dosiahnutie aj zásluhou pravidiel. Načo tento elementárny, ba banálny úvod? Zámerne ho staviam ako antipózu voči trom názorom, ktoré medzi inými odzneli v doterajších, viac-menej kuloárnych diskusiách o tomto návrhu zákona, a síce:

    Po prvé - zákon v navrhovanej podobe by bránil slobodnému výkonu poslaneckého mandátu. Druhý názor - viaceré ustanovenia návrhu by boli politicky zneužiteľné. Tretí názor - návrh zveruje priveľkú mieru právomoci predsedovi Národnej rady. So všetkými týmito troma názormi - a bude ich oveľa viac - by bolo možné polemizovať, ale o toto v našom rokovaní asi nepôjde. Pravidlá vedenia rozhovoru ako zväčša všetky pravidlá sú pravidlami správania a vyžadujú disciplínu. Náš problém a ťažisko, ktorému by sme mali venovať pozornosť, znamená nielen disciplínu vonkajšiu, to znamená, neprerušovať hovoriaceho, neskákať mu do rečí, počkať na udelenie slova a podobné vonkajšie prejavy, ale hlavne disciplínu vnútornú, to znamená, disciplínu v myslení, v držaní sa predmetu rokovania tak, aby všetko, čo sa povie, sa týkalo veci a smerovalo k cieľu. To je hlavný zmysel racionálneho rokovania, ktorého poistenie pravidlami rokovania je podstatou veci z hľadiska cieľa rokovania ako aj z hľadiska samotných rokujúcich.

    Všimnime si, že všetky tri spomenuté názory sa týkajú organizácie rokovania a ako také znamenajú určité spochybnenie základnej formálnej osnovy prerokúvaného návrhu. Namieste je preto otázka, či je vôbec možné prekaziť slobodný výkon mandátu poslanca, keď mu v skutočnosti podľa ustanovení návrhu nemožno nedať slovo a odňať mu ho možno vlastne iba v jednom jedinom prípade, a aj to len po opakovanej výzve v tom smere, že nehovorí k prerokúvanej veci.

    Panie a páni, myšlienka a slovo, to je to, čo robí poslanca poslancom, a navrhovaný rokovací poriadok túto zásadu plne rešpektuje a uplatňuje. Chcem vás preto požiadať o to, aby sme sa aj v začatej všeobecnej rozprave koncentrovali práve na túto stránku prerokúvaného návrhu, či a aký priestor poskytuje na vyrieknutie myšlienky, na slovo, ktoré zaváži, a teda na formovanie zákona, ktorého základom je slovo a jeho zmysel. Zápas o charakteristiky typu možnosť politického zneužitia, nadmiera právomoci pre predsedu Národnej rady a iné podobné by bol podľa môjho názoru žabomyším zápasom o niektoré formálne prvky úpravy, o ktorých dohoda bude možná pri troške dobrej vôle bez problémov.

    Prosím vás, panie a páni, sústreďme sa v rozprave na tie časti návrhu, ktoré vytvoria optimálny režim na hlavnú činnosť parlamentu - na prijímanie zákonov. Tak sa dopracujeme zákona, ktorý bude mať šance na dlhodobejšiu reálnu účinnosť. A o to nám iste všetkým ide. Navyše sa nazdávam, že predkladajúca skupina troch poslancov medzi nami vlastne predstavuje takpovediac starých matadorov pôsobnosti v Národnej rade, ktorí disponujú bohatými poznatkami a skúsenosťami z rokovania v parlamente, a tak svoje poznatky a skúsenosti iste vhodne zhmotnili do predloženej úpravy. To nám rokovanie určite uľahčí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Sadnite si na miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, pýtam sa, kto sa ďalej hlási do rozpravy k tomuto bodu. Pán kolega Ftáčnik. Ja som to cítil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    máme pred sebou návrh zákona, na ktorom, dá sa povedať, viac rokov pracovalo viacero poslancov, z ktorých nakoniec zostala skupina vytrvalcov, ktorí predložili tento návrh ešte v minulom volebnom období. Zrejme si spomínate na to, že krátky čas, ktorý bol vymedzený na ukončenie predošlého X. volebného obdobia, neumožnil dospieť do takej podoby rokovacieho poriadku, ktorá by bola prijateľná pre poslanecké kluby vtedy zastúpené v Národnej rade a Národná rada rozhodla svojím uznesením, že prenechá problém vytvorenia definitívnej verzie rokovacieho poriadku novej Národnej rade, teda nám, ktorí tu dnes sedíme, aby sme stanovili pravidlá svojho rokovania v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Treba povedať, že nielen parlament, ale vlastne každá len troška formálna skupina ľudí, ktorá chce dospieť k určitému spoločnému rozhodnutiu, k tomu cieľu, o ktorom hovoril pán spoločný spravodajca, potrebuje určité pravidlá. Samozrejme, nemusia byť stanovené tak presne a formálne, ako ich má stanovené zákonodarný zbor, ale zákonodarný zbor ich potrebuje mať stanovené presne a formálne preto, že jeho rozhodnutia najmä v podobe zákonov sa dotýkajú veľkých skupín obyvateľstva. Tie pravidlá, ktoré si stanovuje parlament alebo Národná rada sama pre seba, musia rešpektovať dva základné princípy. Rešpektovať právo jednotlivého poslanca na to, aby vyslovil svoj názor, aby mohol slobodne vykonávať svoj mandát, ako sa tu povedalo, a na druhej strane musí rešpektovať efektívnosť rokovania Národnej rady, jednoducho fakt, že nemôže naraz hovoriť 150 poslancov, že nie všetci sa môžu vyjadriť k prerokúvanému problému, že je len limitovaná kapacita času, v rámci ktorej môžu poslanci rozhodnúť o tom či onom probléme.

    Zladiť tieto dva princípy znamená hľadať určité optimum, ktoré možno neuspokojí zástancov väčších práv poslancov alebo zástancov vyššej efektívnosti rokovania. O niečo také sme sa pokúsili v rokovacom poriadku, v ktorom sme si v zásade dali dva základné ciele: spresniť pravidlá samotného rokovania, odstrániť tie negatívne javy, ktorých sme svedkami aj v tomto volebnom období, a po druhé - skvalitniť legislatívny proces, stanoviť presnejšie postupy na vytvorenie výslednej podoby zákona, ktorá by odstránila rôzne nepodarky i urýchlené novely a podobné produkty, ktoré niekedy vychádzali a vychádzajú z tohto parlamentu. Toto boli dva hlavné ciele, ktoré sa premietli do hlavných častí zákona a ku ktorým ste aj vy, vážené kolegyne a kolegovia, mali vo výboroch najviac pripomienok.

    Chcel by som povedať, že predložený návrh zákona nechápem ako stranícky zákon a dúfam, že ani nikto z vás sa nebude takto naň pozerať. Dokazuje to jednak zloženie skupiny navrhovateľov, ale aj fakt, že pri prerokúvaní v garančnom ústavnoprávnom výbore bola snaha rešpektovať čo najširšie spektrum názorov, pretože všetci, ktorí rokovali o tomto zákone, si uvedomovali fakt, že včerajšia opozícia je dnes koalíciou a takáto demokratická zmena je jednoducho v parlamentnom systéme normálna, a hoci koalície a opozície sa menia, pravidlá by mali byť rovnaké.

    Je celkom samozrejmé, že očakávať, že prijatím rokovacieho poriadku sa automaticky skvalitní rokovanie Národnej rady, že sa automaticky skvalitní legislatívny proces, by asi nebolo celkom namieste. Uplatňovanie tohto zákona bude závisieť od nás všetkých, bude v mnohom závisieť od toho, v akej miere sa dokážeme s týmto zákonom oboznámiť my sami, predkladatelia návrhov zákonov, predsedajúci našich schôdzí, aby právomoci a inštitúty, ktoré tento rokovací poriadok prináša, uplatnili v plnej miere v prospech práve týchto dvoch cieľov - skvalitniť rokovanie a skvalitniť legislatívny proces.

    Počet 324 pripomienok, ktoré ste vyslovili, vážené kolegyne a kolegovia, vo výboroch, dokazuje, že žiadny zákon nie je úplne dokonalý. Ale chcel by som vysloviť presvedčenie, že tento zákon bude dobrým základom na jeho zlepšovanie v budúcnosti, ktorý život nepochybne prinesie. Nemali sme ambíciu vytvoriť normu, ktorá sa už nikdy nebude meniť. Nakoniec toto nie je pravidlom ani v iných parlamentoch. Po nástupe nového volebného obdobia obvykle parlament spresňuje svoje pravidlá rokovania, ale základné princípy ostávajú rovnaké. Tie sme sa pokúsili vysloviť a veríme, že sa stretnú s vašou podporou.

    V ďalšej časti by som rád predniesol niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré by som uviedol myšlienkou legislatívca, ktorý spolupracoval so skupinou poslancov, že legislatívna činnosť je tvorivá činnosť. Náš zákon sme predložili vlastne zhruba pred piatimi mesiacmi a za ten čas sa objavili jednak nové myšlienky, nové podnety, ktoré by stáli za uváženie, či nie je možné ich inkorporovať, teda včleniť do návrhu zákona o rokovacom poriadku. Len a len s týmto cieľom si dovolím predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré by potom boli posúdené aj v kontexte už predložených pozmeňovacích návrhov, ktoré prijali výbory Národnej rady a ktorých cieľom je naozaj skvalitniť výslednú podobu návrhu zákona o rokovacom poriadku.

    Môj prvý pozmeňovací návrh znie nasledovne: Vložiť do zákona nový § 4, ostatné paragrafy prečíslovať, a vypustiť § 7 odsek 2 tohto znenia: "§ 4 Národná rada schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi." Dovolím si ku každému pozmeňovaciemu návrhu povedať krátke odôvodnenie. Myšlienka prijať volebný poriadok na ustanovujúcej schôdzi je už obsiahnutá v našom zákone, ale je včlenená do § 7, teda až po voľbe mandátového a imunitného výboru a overení voľby poslancov a podobne. Tento návrh, ktorý som predložil, dáva schválenie volebného poriadku na ustanovujúcej schôdzi na to miesto, kde ono patrí, teda pred uskutočnenie všetkých volieb, ktoré budú prebiehať na ustanovujúcej schôdzi.

    Môj druhý pozmeňovací návrh je formálny a týka sa § 5. Navrhujem, aby sme § 5 rozčlenili na dva paragrafy, kde prvá veta pôvodného § 5 ods. 1 tvorí znenie nového § 5 a ostatný text doterajšieho § 5 tvorí nový § 6, ktorého prvým odsekom je zostatok pôvodného odseku 1 a ostatné paragrafy sa prečíslujú. Táto zmena má za cieľ oddeliť myšlienku vytvorenia poslaneckých klubov na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady, o ktorej sa hovorí v § 5 ods. 1 prvá veta, a návrhy, ktoré budú tieto kluby predkladať Národnej rade s cieľom zvoliť predsedu Národnej rady, podpredsedov Národnej rady, predsedov výborov a členov jednotlivých výborov. Teda, aby bolo možné potom ďalej s týmito paragrafmi pracovať.

    Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka tiež § 5, teda pôvodného § 5, do ktorého navrhujem vložiť nový odsek 2, doterajší odsek 2 označiť ako odsek 3. Odsek bude tohto znenia: "Návrhy podľa odseku 1 môžu podávať aj poslanci." Odkaz na § 12 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady číslo 45 o poslancoch Slovenskej národnej rady. Vysvetlenie alebo odôvodnenie je stručné. Návrhy na funkcionárov Národnej rady, členov výborov, podpredsedov atď. budú podľa návrhu, ktorý sme predložili, predkladať poslanecké kluby, ale zákon číslo 45/1989 Zb. o poslancoch dáva právo poslancovi prednášať akékoľvek návrhy. Malo by byť teda právo i pre poslancov, aby mohli predložiť návrhy aj sami za seba. K tomu smeruje návrh číslo 3, ktorý som predniesol.

    Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka § 7 ods. 2, ktorý navrhujem, aby bol v takomto znení - doterajší § 7 má pôvodný druhý odsek, ktorý som navrhol premiestniť ako § 4, týkajúci sa volebného poriadku, čiže odsek 2 § 7 znie: "Predsedov výborov a členov výborov volí Národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí zastúpených v Národnej rade." Myšlienka nie je nová, táto myšlienka sa objavila už v predošlých volebných obdobiach, a myslím si, že je potrebné ju zvážiť, pretože by to nebolo len špecifikum slovenského parlamentu, ktorý by tento základný princíp vložil do voľby predsedov výborov a členov výborov, ale stretneme sa s ňou napríklad aj v rokovacom poriadku nemeckého Bundestagu, kde sa chápe ako absolútna samozrejmosť. Viem, že táto pripomienka má aj svoj politický obsah a možno takto sa na ňu budete aj pozerať, ale považujem za potrebné ju predniesť a ponechať ju na vaše posúdenie.

    Pripomienka číslo 5, alebo pozmeňovací návrh číslo 5. Odporúčam neprijať bod 18 spoločnej správy a vložiť do zákona nový § 9, ostatné paragrafy prečíslovať, tohto znenia: "§ 9 Postup podľa § 6, 7 a 8 sa primerane použije aj na odvolávanie predsedu Národnej rady a podpredsedov Národnej rady, predsedov a členov výborov počas volebného obdobia Národnej rady." Pripomienka v bode 18 spoločnej správy smeruje k tomu, aby sa spresnil postup pri odvolávaní funkcionárov Národnej rady. Ide o to, že ústava hovorí, že Národná rada volí a odvoláva predsedu Národnej rady a podpredsedov Národnej rady, ale v našom zákone sme nespresnili postup, ktorým by bolo možné, ak by sa tak poslanci rozhodli, pristúpiť k odvolaniu napríklad týchto funkcionárov, podobne predsedov či členov výborov. Navrhujem teda, aby sa tomuto venoval samostatný paragraf pod označením § 9, v ktorom by sa odvolalo, že postup pri voľbe sa primerane použije aj na odvolávanie, ak sa tak Národná rada rozhodne.

    Pripomienka alebo pozmeňovací návrh číslo 6 znie nasledovne: Odporúčam neprijať bod 32 spoločnej správy a navrhujem nové znenie § 10 ods. 4. Najprv prečítam znenie, potom odôvodnenie. Odsek 4 by znel: "Na požiadanie Národnej rady sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu." Tam by bola odvolávka na článok 85 Ústavy Slovenskej republiky. "Na schôdzi Národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády." Dovoľte k tejto pripomienke, alebo pozmeňovaciemu návrhu povedať toľko: V pôvodnej predlohe, ale aj návrhoch z výborov znie tento odsek v trochu inom znení. Jeho obsahom je to, aby Národná rada mala právo požiadať prezidenta Slovenskej republiky, guvernéra Národnej banky, generálneho prokurátora a ďalších ústavných činiteľov a oni by sa na jej požiadanie museli dostaviť na rokovanie Národnej rady. To je zmysel pôvodného znenia v znení, ktoré ste upravovali svojimi návrhmi vo výboroch. Moje znenie smeruje k tomu, aby sme sa držali presnejšie dikcie článku 85 ústavy, ktorá právo pozvať ústavných činiteľov na rokovanie Národnej rady vymedzuje striktne len voči členom vlády a vedúcim iných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí sa na základe tohto ústavného zmocnenia musia dostaviť na rokovanie Národnej rady.

    Myslím si, že ústava nie náhodou vymedzuje len tento okruh funkcionárov, teda členov vlády a vedúcich iných ústredných orgánov štátnej správy, pretože títo funkcionári priamo súvisia, sú zodpovední voči Národnej rade, a existuje mechanizmus, ktorým Národná rada môže túto zodpovednosť vyžadovať. Je to mechanizmus odvolávania, resp. vyslovovania nedôvery členom vlády. To znamená, keby nesplnili povinnosť, ktorú im ukladá článok 85 ústavy, existuje tu mechanizmus, ktorým Národná rada môže uplatniť a vyžadovať zodpovednosť, ktorú títo funkcionári majú. Ak by sme rozšírili okruh ústavných činiteľov, ktorí budú prizvaní na Národnú radu, dotkli by sme sa funkcionárov, kde tento mechanizmus zodpovednosti neexistuje, teda nemožno ho priamo uplatniť ani voči guvernérovi Národnej banky, ani voči generálnemu prokurátorovi, pretože do jeho menovania, resp. odvolania vstupujú aj ďalší ústavní činitelia, či už je to vláda v niektorých prípadoch, alebo aj prezident Slovenskej republiky. Podobne táto väzba platí aj voči prezidentovi.

    Myslím si teda, že keby sme prijali znenie § 10 ods. 4 v tom znení, ako bol navrhnutý v predlohe, resp. v pripomienkach z výborov, že by sme rozšírili článok 85 ústavy neprimerane široko a mohli by vzniknúť problémy s jeho súladom s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhujem preto formuláciu, ktorá sa presnejšie drží článku 85, a nevzniknú pri nej spomínané komplikácie. Samozrejme, nemám na mysli, aby uvedení funkcionári nemohli byť pozvaní na zasadnutie Národnej rady. Tu ide o ich povinnosť reagovať na tento krok, ktorým Národná rada ich na zasadnutie pozve.

    Pozmeňovací návrh číslo 7 znie takto: Do § 13 vložiť nový odsek 6, ostatné odseky prečíslovať. Odsek bude tohto znenia: "Predseda Národnej rady navrhne na program každej schôdze Národnej rady zvolanej podľa § 9 ods. 1 interpelácie poslancov." Je to paragraf, ktorý sa týka programu Národnej rady. V jeho rámci navrhujem, aby na každú schôdzu, ktorá bude zvolaná normálnym spôsobom, teda rozhodnutím predsedu Národnej rady, boli zaradené aj interpelácie poslancov. Vyplývalo by to z prijatia tohto pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že širšie zdôvodnenie netreba prednášať. Je prirodzené, že by na riadnych schôdzach, ak si ich takto dovolím vymedziť, aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Sečánsky, mala byť aj obvyklá forma kontrolnej činnosti, teda interpelácie poslancov.

    Pozmeňovací návrh číslo 8 znie takto: Vložiť do zákona nový § 30, ostatné paragrafy prečíslovať, tohto znenia: "§ 30 Podpisovanie uznesení Národnej rady. Uznesenia Národnej rady podpisujú predseda Národnej rady a dvaja overovatelia Národnej rady." Vysvetlenie, alebo zdôvodnenie nemusí byť príliš dlhé. Je to obvyklý postup, ktorý sa uplatňuje aj teraz. Voľba overovateľov alebo funkcia overovateľov je v zákone riešená, ale ich povinnosť potvrdiť svojím podpisom uznesenia, teda produkt našej činnosti, by mala byť stanovená explicitne. Aj toto oprávnenie alebo povinnosť týchto činiteľov by mala byť daná priamo v zákone, preto navrhujem vložiť § 30.

    Pozmeňovací návrh číslo 9: Do § 30 ods. 6 navrhujem vložiť za slová "menovitý prehľad záverečného hlasovania" aj slová "výsledky volieb". Týka sa to správy, ktorá sa vypracúva o zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Je to tá knižočka, ktorú dostávame my a štátne orgány, knižnice a ďalší, ktorí sa zaujímajú o činnosť Národnej rady, v ktorej by sa okrem vystúpení poslancov uvádzali aj výsledky záverečného hlasovania. A navrhujem doplniť aj výsledky volieb, keď pod záverečným hlasovaním máme na mysli hlasovanie najmä o zákonoch, prípadne o vyhláseniach, uzneseniach Národnej rady. Voľby majú predsa len troška iný postup, takže aby bolo jasne povedané, že sa tam uvedie zápisnica o voľbách, vydaných lístkoch atď. To, čo je obvyklé, ale bolo by to uvedené aj v správe o rokovaní Národnej rady.

    Pozmeňovací návrh číslo 10 sa týka vlastne podobnej veci, kde odporúčam neprijať bod 142 spoločnej správy a navrhujem spresniť myšlienku, ktorá je obsiahnutá v bode 142 spoločnej správy tým, že navrhujem do § 30 vložiť nový odsek 7 tohto znenia: "(7) Zo schôdze Národnej rady sa vyhotovuje zvukový a obrazový záznam. Zvukový záznam sa archivuje, obrazový záznam sa uschováva do overenia a podpísania zápisnice zo schôdze Národnej rady - odkaz na odsek 3 - ak Národná rada nerozhodne inak. Národná rada môže rozhodnúť, že z neverejnej schôdze Národnej rady alebo jej časti, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, sa zvukový a obrazový záznam nebude vyhotovovať." Znenie bodu 142 spoločnej správy smerovalo len k tomu, aby sa vyhotovoval zvukový záznam, ktorý by sa archivoval iba stanovených 6 mesiacov. Navrhujem, aby sa archivoval dlhodobejšie, magnetické médium má schopnosť uchovávať informáciu aj dlhšie, aby táto informácia bola archivovaná v archíve Národnej rady a obrazový záznam slúži len na kontrolu a vyhotovenie zápisnice, ktorá je podkladom potom na vyhotovenie správy, o ktorej som už hovoril.

    Pozmeňovací návrh číslo 11 má toto znenie: Navrhujem vložiť do zákona nový § 32, ostatné paragrafy prečíslovať, tohto znenia: "32 Poskytovanie informácií o činnosti Národnej rady. (1) Predseda Národnej rady je povinný zabezpečiť pre verejnosť poskytovanie informácie o činnosti Národnej rady a jej orgánov. Informácie sa poskytujú v štátnom jazyku. (2) Informácie sa poskytujú najmä periodickej tlači a ostatným hromadným informačným prostriedkom." Tam by bol odkaz na zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov. Pokračujem ďalej v odseku 2: "Na poskytnutie informácií sa umožňuje z verejných schôdzí Národnej rady priamy rozhlasový a televízny prenos. (3) Informácie o výsledkoch hlasovania musia byť verejnosti a hromadným informačným prostriedkom na požiadanie k dispozícii. To neplatí, ak ide o neverejnú schôdzu alebo jej neverejnú časť. (4) Uverejnenie pravdivých informácií o schôdzi Národnej rady alebo jej orgánov, ktoré neboli vyhlásené za neverejné, nepodlieha žiadnym obmedzeniam a nemôže byť nikomu na ujmu." Zdôvodnenie k tomuto návrhu je len jediné. Má za cieľ zvýšiť informovanosť a prehľadnosť, ak chcete transparentnosť o činnosti Národnej rady, aby výsledky rokovania jej orgánov, teda najmä výborov Národnej rady, ale aj samotnej Národnej rady, boli dostupné verejnosti prostredníctvom periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov.

    Pozmeňovací návrh číslo 12: Do § 40 ods. 2 navrhujem doplniť druhú vetu tohto znenia: "Výbor sa ich stanoviskami zaoberá aj vtedy, ak sa na prerokúvaní návrhu vo výbore nezúčastnia." Týka sa to práce tzv. gestorského výboru, ktorý bude na záver posudzovať zákon aj v znení pozmeňovacích návrhov ostatných výborov. A v § 40 ods. 2 sa hovorí o práve poslancov, ktorí nie sú členmi gestorského výboru, uplatniť svoje pripomienky, alebo zaslať svoje pripomienky tomuto výboru. V pozmeňovacom návrhu číslo 12 navrhujem, aby výbor, teda gestorský výbor, bol povinný zaoberať sa stanoviskami týchto poslancov, aj keby sa nemohli na zasadnutí zúčastniť. Vyplýva to z toho, že niekedy výbory zasadajú paralelne, nie je možné, aby poslanec bol prítomný, ale aby jeho stanovisko, jeho podnet príslušný výbor bol povinný prerokovať. Pozmeňovací návrh číslo 13: Do § 47 navrhujem vložiť nový odsek 1, ostatné odseky prečíslovať, tohto znenia: "(1) Členovia mandátového a imunitného výboru sa volia podľa princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí." Je to opakovanie myšlienky, ktorú som už predniesol všeobecne pre voľbu členov a predsedov výborov Národnej rady. Ak by nebola prijatá v tom všeobecnom znení, navrhujem, aby aspoň mandátový a imunitný výbor, ktorý má osobitné funkcie podľa tohto zákona, uvedené v § 47, bol zvolený podľa princípu pomerného zastúpenia.

    Pozmeňovací návrh číslo 14: Ak bude prijatý bod 188 spoločnej správy, za čo sa prihováram, pretože sa týka pôsobenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a musí byť prijatý vzhľadom na ústavný zákon o konflikte záujmov, navrhujem v texte nového § 47a spresniť znenie písmena b) tak, že namiesto slova "poslancov", pretože výbor má preverovať, či poslanci nie sú v konflikte s týmto zákonom, vložiť slová "ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov", aby sa pôsobnosť tohto výboru neobmedzovala iba na posudzovanie konfliktu záujmov u poslancov, ako je to navrhnuté v bode 188 spoločnej správy, ale zákon hovorí širšie o ústavných činiteľoch a vyšších štátnych funkcionároch. Toto znenie treba v takomto zmysle spresniť. Tam je obsiahnutý odkaz na zákon o konflikte záujmov.

    Pozmeňovacím návrhom číslo 15 navrhujem vložiť nový § 49, ostatné paragrafy prečíslovať, tohto znenia:

    "§ 49 Kontrolné orgány. (1) Národná rada si môže zriadiť z poslancov kontrolné orgány na kontrolu činnosti orgánov alebo špeciálnych služieb, ktoré vykonávajú podľa osobitných predpisov." Odkaz 1 na § 5 ods. 1 zákona Národnej rady o Slovenskej informačnej službe v znení zákona 72, resp. na § 5 ods. 1 zákona Národnej rady 198 o vojenskom spravodajstve. "Práva a povinnosti kontrolných orgánov a ich členov, ako aj postavenie a činnosť upravujú osobitné predpisy." Odkaz na tieto spomínané zákony ako celok, teda na zákon 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon 198/1994 Z. z. "(2) Členov kontrolného orgánu volí Národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom orgáne vzdať." Myslím si, že pôsobnosť týchto orgánov, ktorá je daná len osobitnými zákonmi, by mala byť, aspoň kvôli poriadku, včlenená aj do zákona o rokovacom poriadku, aby bolo jasné, že do systematiky orgánov Národnej rady, komisií a ďalších zborov, ktoré pôsobia pri Národnej rade, budú začlenené aj kontrolné orgány, pretože sa tak už deje na základe spomínaných zákonov.

    Navrhujem ďalej v rámci tohto bodu 15, aby sa z nového § 49, doterajšieho § 49, ak bude súčasťou zákona, a § 50 vytvorila samostatná piata časť, teda oddelila sa od orgánov Národnej rady, ostatné časti by sa prečíslovali, v tomto znení - nadpis by znel: "Piata časť - Kontrolné orgány, komisie a vyšetrovacie komisie".

    Pod bodom 16 alebo 16a navrhujem, aby sme vypustili § 49, aby toto bol jeden pozmeňovací návrh, ktorý posúdime. Je to paragraf, ktorý sa týka činnosti vyšetrovacích komisií. Vedie ma k tomu podnet, ktorý je podaný na Ústavný súd o súlade doterajšej úpravy vyšetrovacích komisií s Ústavou Slovenskej republiky. Bolo by možné zvážiť, aby sme tento inštitút jednoducho vypustili z rokovacieho poriadku. Ak by nebol tento návrh prijatý, navrhujem, aby sme § 49 nahradili novým znením, ktoré by neopieralo pôsobenie tejto komisie, teda vyšetrovacej komisie, priamo o Trestný poriadok, ale upravovalo by pôsobnosť tejto komisie priamo, napríklad vo forme prílohy k tomuto zákonu, kde by sa stanovil rokovací poriadok vyšetrovacej komisie. Práce na takejto prílohe sa začali za prispenia legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že po posúdení v ústavnoprávnom výbore, ktorý k tomuto paragrafu neprijal ešte svoje uznesenie, by bolo možné posúdiť priamo znenie, ktoré ústavnoprávny výbor odporučí.

    Pozmeňovací návrh číslo 17 sa týka § 52 ods. 10, ktorý navrhujem nahradiť týmto znením: "(10) Neúčasť poslanca na rokovacom dni sa považuje za neospravedlnenú aj vtedy, ak sa v danom rokovacom dni poslanec nezúčastní na menej ako jednej tretine hlasovaní, ktoré v tento deň boli v programe rokovania." Dovoľte krátke vysvetlenie. § 52 sa týka účasti poslancov na schôdzi Národnej rady, jeho odsek 10 hovorí o neúčasti poslanca na časti rokovacieho dňa, najmä na hlasovaní. Tento odsek sa stretol s dosť silnou odozvou vo výboroch, ktoré ho navrhujú upraviť a väčšina z nich ho navrhuje vypustiť, aby sme neposudzovali neúčasť poslanca na časti rokovacieho dňa. Myslím si, že by sme si mohli zobrať príklad z rokovacieho poriadku maďarského parlamentu, ktorý bol novelizovaný len nedávno a o ktorý sa opiera znenie, ktoré navrhujem. Povinnosťou poslanca nie je len ráno prísť a podpísať sa do prezenčnej listiny, pretože to je dnes doklad účasti na rokovaní Národnej rady. Povinnosťou poslanca je podľa mňa v prvom rade rozhodovať v mene svojich voličov.

    Naši voliči, aspoň tí, s ktorými sa ja stretávam, sa často hnevajú na to, že v sále je málo poslancov, že nikto nepočúva, ako si potom vykonávajú svoje povinnosti. Nie je to neobvyklé, že je v sále málo poslancov, podstatné je, koľko poslancov rozhoduje. Keby totiž voliči mohli rozhodovať priamo, neboli by potrební poslanci. V systéme zastupiteľskej demokracie si občania vyberajú svojich zástupcov, ktorí v ich mene prijímajú rozhodnutia. Čiže našou hlavnou povinnosťou je posudzovať návrhy, rozhodovať o zákonoch, hlasovať o vyhláseniach, uzneseniach Národnej rady. K tomu smeruje môj návrh, aby poslancova účasť, aktívna účasť na rokovaní, bola doložená tým, že absolvuje aspoň jednu tretinu hlasovaní, ktoré v ten deň sú na programe. Otvára to priestor aj na obštrukcie, mám teda na mysli odchod časti poslancov, ktorí sa odmietnu z akýchsi dôvodov zúčastniť na hlasovaní. Poznáme to, nie je to neobvyklý jav nielen v tomto parlamente, ale v mnohých iných parlamentoch. Jedna tretina je to minimum, ktoré dokladá to, že poslanec bol aktívne prítomný na schôdzi a zúčastňoval sa svojej hlavnej činnosti. K tomu teda smeruje pozmeňovací návrh číslo 17.

    Pozmeňovací návrh číslo 18 vlastne nie je pozmeňovacím návrhom, ale chcem sa v ňom prihovoriť za to, aby ste vo svojich poslaneckých kluboch a grémiách, v ktorých budete rozhodovať o tom, ktoré návrhy zo spoločnej správy prijať, alebo neprijať, posúdili znenie alternatívy 2a v § 53. Týka sa to citlivého problému vytvárania poslaneckých klubov. Registrujeme a vieme, že o tom bola silná politická diskusia najmä v minulom volebnom období, keď sa poslanecké kluby delili, vytvárali sa nové poslanecké kluby. Bolo to v súlade s vtedajším znením rokovacieho poriadku, kde bolo možné vytvoriť klub nezávislých poslancov. Náš zákon takúto možnosť neumožňuje. Zákon smeruje k tomu, aby sa poslanecké kluby na začiatku volebného obdobia vytvorili len a len na princípe zastúpených politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu na základe výsledkov volieb. To je myšlienka, ktorá je vložená v § 53 ods. 1.

    V odseku 2 sa hovorí o tom, že ak sa strany počas volebného obdobia zlúčia, zlúčia sa aj ich poslanecké kluby, ak by došlo k rozdeleniu volebných koalícií, ktoré sa dostali legálne v súlade s volebným zákonom do parlamentu, a počet poslancov rozdelených klubov by vyhovoval podmienke 8 poslancov, bolo by možné rozdeliť aj poslanecké kluby. Rád by som povedal všetkým, ktorí hlasovali vo výboroch za pripomienku, že keď sa rozdelí politická strana, aby sa rozdelil aj jej poslanecký klub, že rozdelenie politickej strany neexistuje. Nie je možné podľa zákona 424 o politických stranách politickú stranu rozdeliť. Je možné založiť stranu novú, zaregistrovať ju a dohodnúť sa s tou pôvodnou stranou o rozdelení majetku, nejakých nárokoch a podobne, ale inštitút rozdelenia politickej strany nie je súčasťou nášho právneho poriadku, nemôže byť teda súčasťou ani § 53 ods. 2, kde sa hovorí o zlučovaní, resp. rozdeľovaní volebných koalícií, ktoré rozdeliť možné je, pretože je to len spojenie politických strán v súlade so zákonom 80 o voľbách do Národnej rady, ktoré, ak by každá získala samostatne 8 poslancov, mali možnosť sa rozdeliť, pretože by to znamenalo, že by aj samostatne prekročili prah 5 % potrebných na vstup do slovenského parlamentu.

    Alternatíva 2a sa týka niečoho iného. Týka sa toho, ak v priebehu volebného obdobia príde k tomu, že predsa len niektorí poslanci opustia svoje poslanecké kluby, k čomu nijako nevyzývam, ale je to skutočnosť, ktorá sa môže stať, a stalo sa to už v prípade jedného poslaneckého klubu, resp. už dvoch poslaneckých klubov aj v tomto volebnom období. Máme dvoch nezávislých poslancov. Otázka znie, čo s tými poslancami, ktorí opustia svoje pôvodné kluby, do ktorých sa dostali a boli začlenení na základe výsledkov volieb. Jednotlivé rokovacie poriadky to riešia rôznym spôsobom. V Českej republike postupujú tak, že takíto poslanci môžu vytvoriť poslanecký klub, ale nedostanú žiadne príspevky na činnosť poslaneckých klubov, o ktorých hovorí aj tento zákon, aj doterajšia právna úprava. Sú úpravy, povedzme maďarský parlament prijal úpravu, že poslanec po opustení svojho materského klubu sa pol roka nesmie stať členom žiadneho iného klubu a potom si môže vybrať, či vstúpi do iného klubu, prípadne s kolegami založí nový poslanecký klub, a tiež je mu zabránené získavať príspevky na činnosť poslaneckého klubu.

    Znenie, ktoré navrhujem, alebo ktoré vám odporúčam do vašej pozornosti v alternatíve 2a v § 53, je úpravou, ktorá je odpozorovaná z nemeckého Bundestagu a ktorá má asi takýto zmysel: Ak by mal vzniknúť poslanecký klub na inom princípe, ako na princípe politických strán zastúpených v parlamente na základe výsledkov volieb, mala by o tom rozhodnúť väčšina v parlamente, či je to v poriadku, alebo nie. Toto je úprava, ktorú prijali nemeckí poslanci s tým, že aj tam sa odohrávajú situácie, že vznikajú, alebo môžu vzniknúť nové poslanecké kluby. O tom, či budú mať práva klubov podľa tohto zákona, rozhoduje väčšina. To je zmysel alternatívy 2a, ktorú vám odporúčam posúdiť osobitne.

    Môj pozmeňovací návrh číslo 19 alebo 18, ak návrh v bode 18 nebudeme chápať ako pozmeňovací návrh, ale len ako apel či vysvetlenie na to, čo vlastne znamená alternatíva 2a: Odporúčam, aby sme prijali - to vlastne tiež nie je pozmeňovací návrh - bod 258 spoločnej správy, ktorý sa týka problému relevantnosti. V bode 258 sa spresňuje problém, o ktorom už hovoril pán poslanec Sečánsky v úvodnom slove, že sa tu mnohokrát prednášajú pozmeňovacie návrhy, ktoré idú nad rámec zákona. V slovenčine to vyjadrujeme týmto spôsobom - relevantnosť, teda vzťah k tomu zámeru, ktorý mal predkladateľ. Ak ide niečo nad rámec a máme ten pocit, mal by byť prostriedok a mechanizmus, ako zabránime, aby sa rozširovala novela, resp. sa predkladali návrhy, ktoré tam vkladajú ustanovenia, ktoré tam pôvodne neboli, ktoré vláda alebo predkladateľ nemal úmysel tam vložiť a ktoré by mali byť predmetom osobitného posúdenia, teda samostatného zákona.

    V bode 258 spoločnej správy sa uvádza, aby to, či pozmeňovací návrh je relevantný, sa posúdilo takým spôsobom, že teda bude zjavné, že pozmeňovací návrh ide nad rámec zákona, a vtedy predsedajúci nedá o takomto pozmeňovacom návrhu hlasovať. Ak by došlo k sporu, že poslanec namietne, že jeho návrh je v poriadku, rozhodne o takejto námietke Národná rada. To je zmysel bodu 258 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.

    Posledné dva pozmeňovacie návrhy, aby som ďalej nenapínal vašu láskavú pozornosť, sa týkajú vloženia dvoch nových paragrafov do časti zákona, ktorý sa zaoberá kontrolnou činnosťou. Navrhujem, aby sme vložili nový § 119, ostatné paragrafy prečíslovali, tohto znenia: "§ 119 Podnety a pripomienky poslancov. (1) Na schôdzach výborov môžu poslanci uplatňovať podnety a pripomienky na členov vlády vo veciach ich pôsobnosti. (2) Ak sa podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru nevysvetlili, zašle ich predseda výboru príslušným členom vlády a požiada, aby do 30 dní oznámili, aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na ďalšej schôdzi výboru."

    Odôvodnenie: Táto úprava je súčasťou momentálne platného rokovacieho poriadku. Podľa mojich dobrých vedomostí sa za posledných päť rokov používa len minimálne. Ak by sme ju vypustili, teda tento inštitút by nebol možný, podľa mňa by sme zúžili kontrolnú činnosť poslancov len a len na otázky a interpelácie priamo na pôde Národnej rady. Zámerne smerujem podnety a pripomienky poslancov len do výborov. Podľa dnešnej úpravy to platí aj pre rokovanie Národnej rady, aby sme oddelili a rozčlenili pripomienkovaciu činnosť poslancov voči členom vlády aj na pôdu výborov Národnej rady. Mám na mysli to, aby sa na pôdu Národnej rady, teda na naše spoločné rokovanie, dostávali len tie najzávažnejšie otázky, ktoré zaujímajú širší okruh poslancov, občanov či voličov, aby na pôde výboru bolo možné podávať pripomienky, s ktorými sa nebude vyslovovať spokojnosť alebo nespokojnosť, ako je to na pôde Národnej rady, ale kde poslanec má možnosť získať aj celkom triviálne informácie, resp. podať nejaké podnety, s ktorými sa na neho obrátia voliči, a nezaťažoval by nimi rokovanie celej Národnej rady, agendu, ktorá s tým súvisí - rozmnožovanie odpovedí a podobne. Mám teda na mysli, aby sme časť tohto procesu vzťahu poslancov a členov vlády včlenili do rokovania výborov a časť tej agendy presunuli do výborov a odbremenili Národnú radu.

    S týmto súvisí aj pozmeňovací návrh pod bodom 21, ktorý navrhuje za tento § 119 vložiť § 119a, ostatné prečíslovať, tohto znenia: "§ 119a Žiadosti poslancov o informácie a vysvetlenia. (1) Poslanci môžu požadovať od členov vlády a vedúcich ostatných ústredných orgánov informácie a vysvetlenia, ktoré potrebujú na vykonávanie poslaneckej funkcie. (2) Obdobné informácie a vysvetlenia môžu požadovať aj od predsedu Národnej rady a od podpredsedov Národnej rady."

    Znovu ide o úpravu, ktorá je v dnešnom rokovacom poriadku včlenená pod § 92, čiastočne bola využitá, pravdepodobne ju poslanci využívajú na získanie informácií od členov vlády alebo vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a je obsiahnutá aj v zákone 45/1989 Zb. o poslancoch ako jedno z práv poslanca. Myslím si, že by sme mali včleniť tento inštitút - žiadosť poslancov o informácie a vysvetlenia - aj do časti kontrolná činnosť Národnej rady, pretože to s tým nepochybne súvisí. Ak by ste rozhodli, že nie, bude to pokryté aspoň sčasti znením teraz platného zákona o poslancoch z roku 1989.

    Posledný bod nie je pozmeňovacím návrhom, ale je upozornením spoločného spravodajcu na chyby a preklepy v spoločnej správe. To nie je adresované jemu, ale on bude uvádzať pre nás hlasovanie o spoločnej správe. Pri jej štúdiu, spoločnú správu sme dostali minulý týždeň vo štvrtok, som zistil tieto nezrovnalosti:

    V bode 23 má byť zrejme uvedené slovo "neverejnej" namiesto slova "verejnej". Tam sa hovorí o verejnej schôdzi a myslím, že došlo k zámene slova, aspoň logicky to z toho vyplýva.

    V bode 55 spoločnej správy má byť slovo "interpelácie" namiesto "interpretácie".

    Bod 200 spoločnej správy nedáva zmysel, pretože sa odvoláva na odsek, ktorý neexistuje.

    Bod 214 - myslím si, že po slove "počtu" vypadlo slovo "členov". Je tam podľa počtu členov jednotlivých výborov, podľa počtu jednotlivých klubov - to asi nedáva zmysel. Malo by to byť podľa počtu členov jednotlivých klubov. Ide o prostriedky, ktoré sa dávajú na činnosť klubov.

    V bode 229 má byť slovo "prerokovať" namiesto "prerokovávať". Ide o povinnosť gestorského výboru zaoberať sa niektorými pripomienkami.

    V bode 241 namiesto slova "rozdanú" má byť slovo "rozdaní". Namiesto "podanú" má byť slovo "podaní".

    V bode 280 má byť "§ 103 ods. 2" a nie "ods. 3". Podobne v bode 281 má byť "§ 103 ods. 2" a nie "ods. 7".

    Posledná nezrovnalosť, ktorú sa mi podarilo zistiť, je bod 305 spoločnej správy. Má byť správne "§ 124 ods. 3" namiesto "§ 123 ods. 4".

    Toľko pozmeňovacie návrhy, upozornenia, resp. apel na vás poslancov, aby ste zvážili niektoré pozmeňovacie návrhy.

    Na záver by som sa chcel vyjadriť k ďalšiemu postupu pri prerokúvaní tohto zákona, ktorý už naznačil spoločný spravodajca. Oceňujem, že ho sformuloval takým spôsobom, že neodporúčal dnes poslancom prijatie, či neprijatie jednotlivých pozmeňovacích návrhov. Myslím, že každému je zrejmé, kto si prečíta znenie spoločnej správy, že zákon po zapracovaní najmä tých pripomienok, ku ktorým sa vyslovila značná časť výborov, bude mať v niektorých častiach úplne inú podobu. Bolo by užitočné, aby na pokračovaní, pretože sa predpokladá, že prerušíme dnes prerokúvanie rokovacieho poriadku, že nepristúpime mechanicky k hlasovaniu o jednotlivých pripomienkach, poslanci dostali také znenie zákona, ktoré by vyplývalo z tých pripomienok, ktoré nám odporučí prijať ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor. Mali by sme teda požiadať, či formálne alebo neformálne, ústavnoprávny výbor, aby posúdil pripomienky uvedené v spoločnej správe a aby sme dostali druhopis zákona, v ktorom budú zapracované tie pripomienky, ktoré ústavnoprávny výbor odporučí prijať. Bude to slúžiť na lepšiu orientáciu poslancov, aby videli aké definitívne znenie zákona bude v prípade, že odsúhlasia pripomienky gestorského ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že je to jediná cesta ako sa vysporiadať s tým množstvom 328 pripomienok, že výbor Národnej rady jednu po druhej prejde, posúdi ich vzájomné väzby a súvislosť a odporučí Národnej rade jeden súvislý návrh na prijatie, ale ten návrh by sme mali vidieť v prehľadnej a čitateľnej podobe. Toto je môj návrh. Neviem, či je potrebné dať o ňom hlasovať, ale je vlastne v súlade s tým, čo navrhol spoločný spravodajca.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktickou poznámkou k rozprave sa chce vyjadriť pán poslanec Hrnko. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu kolegovi Ftáčnikovi by som dal do pozornosti jednu vec, ktorú v súvislosti s tými 30 percentami hlasovania asi nezvážil. I návrh rokovacieho poriadku hovorí, že hlasovanie by bolo iný deň ako rozprava. Často je dva dni, tri dni rozprava a nie je žiadne hlasovanie. V tom zmysle treba jednoducho vychádzať z toho, že nie vždy je hlasovanie, takže v jeden deň by bolo iné kritérium na posudzovanie účasti poslanca, druhý deň by bolo iné kritérium. Ďalej sú tu také veci, ako napríklad to, že počas rokovania je tu zahraničná návšteva a poslanci sú prítomní na rokovaní, ale nie sú prítomní na hlasovaní. Všetko toto treba zvážiť. Skôr by som navrhoval pánu poslancovi, aby túto vec zvážil tak, že parlament by určil zákony, na ktoré je povinné hlasovanie. To je bežná prax napríklad v Bundestagu, že sú určené zákony, na ktoré musia poslanci prísť hlasovať, a keď nie sú riadne ospravedlnení, dostanú pokutu. V tom zmysle by som ho žiadal, aby svoj návrh zvážil. Ináč si myslím, že nie je celkom relevantný k veci, ktorá sa prerokúva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Keďže vediem schôdzu, chcem kolegovi Ftáčnikovi povedať - samozrejme, môže odpovedať vo forme faktickej odpovede -, aby ste si tento problém vydiskutovali, rozprava nebude uzatvorená, môže sa tento návrh ešte upraviť. Buďme racionálni. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Budem veľmi faktický a odpoviem kolegovi Hrnkovi skutočne faktami. Ten návrh, ktorý som predniesol, neruší povinnosť poslanca podpísať sa. Teda kritérium účasti formou zapísania sa do prezenčnej listiny, ospravedlnenia sa predsedovi Národnej rady alebo predsedovi príslušného výboru zostáva platné. To bolo len ďalšie kritérium, že poslanec sa môže podpísať, ale potom tu jednoducho nebude. Jeho povinnosťou je byť prítomný na hlasovaní. Ak kolega Hrnko uvádza zahraničné delegácie ako prekážku účasti na hlasovaní, rád by som mu pripomenul, že sme boli napríklad v americkom kongrese svedkami toho, keď americký kongresman prijal delegáciu slovenských poslancov vedenú podpredsedom Národnej rady a po 10 minútach sa ospravedlnil, pretože zvonili na hlasovanie. Myslím si, že úctu k aktu hlasovania by sme mali zvýšiť aj v tomto parlamente. K tomu smeruje môj návrh. Účasť na jednej tretine nie je taká vysoká, aby nebolo možné zariadiť si aj iné povinnosti. Toľko vyslovene faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš a potom pán poslanec Brňák s faktickou poznámkou. Pán poslanec Brňák s faktickou poznámkou pred pánom Prokešom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pretože pán poslanec Ftáčnik naznačil isté znenie uznesenia, ktorým by sa mala Národná rada riadiť v súvislosti s týmto návrhom zákona, dovolím si dať dodatok k tomu uzneseniu. Nechcem to urobiť v rámci normálneho vystúpenia, stačí k tomu táto faktická poznámka. Okrem iných bodov, ktoré v tomto uznesení budú, navrhujem aj ďalší bod, a to: "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mali možnosť vystúpiť v rozprave k predmetnému návrhu zákona na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože rozprava k uvedenému bodu nebola skončená, po jej opätovnom otvorení vystúpia maximálne po jednom zástupcovi z jednotlivých poslaneckých klubov."

    Zdôvodnenie tohto procesuálneho návrhu spočíva v tom, že poslanci k tomuto bodu skutočne majú možnosť vystúpiť najmä teraz, budú mať možnosť vystúpiť počas rokovania gestorského ústavnoprávneho výboru, a v prípade, ak sa vypracuje nový pracovný materiál, tento by mohol byť pri náhlej inšpirácii poslancov opätovne úplne znehodnotený novým a veľkým množstvom pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Brňák, mám tomu rozumieť tak, že je to váš procedurálny návrh?

  • Áno, v rámci konečného návrhu uznesenia ústavnoprávneho výboru, ak nejaké uznesenie bude prednesené.

  • Dobre. Ďakujem. Nech sa páči, pán Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, dámy a páni,

    mnohokrát sme tu kritizovali prípravu materiálov, ku ktorým sa potom počas pléna a rozpravy pripájali mnohé a mnohé pozmeňovacie návrhy. Dnes stojíme pred úlohou zhodnotiť materiál, ktorý už počas výborov nabral na seba toľko pozmeňovacích návrhov, že dvaapolnásobne prevýšil počet paragrafov, ktoré vôbec predložený materiál má. Nechcem tým nijako znížiť prácu, ktorú odviedli naši kolegovia pri príprave tohto materiálu. Ukazuje sa však, že máme veľmi rôznorodý názor na to, aký by mal byť takýto materiál, konkrétne rokovací poriadok, základný dokument, ktorým sa riadi naše správanie sa a naše postupy tu v Národnej rade ako poslancov. Preto si myslím, že by sme mali zvážiť, či sa nevrátiť späť na začiatok, na základe týchto pripomienok, ktoré už boli, znova rozpracovať nový materiál, ktorý budeme nanovo posudzovať, pretože pri takomto počte pozmeňovacích návrhov sa nám veľmi ľahko môže stať, že výsledok bude omnoho menej kvalitný, než sme si sami predstavovali.

    Dávam rovnako na zváženie, že základná systémová zmena, ktorú sme potrebovali vo vzťahu k starému rokovaciemu poriadku, je vlastne zmena, ktorá by umožnila dostatočný časový priestor medzi odznelými pozmeňovacími návrhmi, to znamená ukončením rozpravy, a hlasovaním o týchto návrhoch. A, samozrejme, po odhlasovaní týchto návrhov by sme hlasovali o celku, až keď máme možnosť oboznámiť sa, ako konečný dokument vlastne bude znieť. Preto sa mi zdá byť omnoho jednoduchšie pristúpiť k tejto systémovej zmene tým, že by sme urobili novelizáciu starého rokovacieho poriadku, než prijatím tohto dokumentu. Opakujem znova, nesmierne si ctím a vážim prácu, ktorú naši kolegovia odviedli, ale musím napríklad protestovať proti tomu, čo tu povedal pred chvíľou pán poslanec Ftáčnik najmä vo svojom pozmeňovacom návrhu číslo 17, ak sa nemýlim, pretože ho chcem upozorniť, že parlament nie je stredná škola. Zodpovednosť za to, koľko poslancov tu sedí na rokovaní a najmä koľko je ich prítomných pri hlasovaní, nesie príslušná politická strana a osobne poslanec, ktorého sa to dotýka. To sa môže prejaviť v budúcich voľbách, ale nerobme to, že tu budeme zákonom niekomu predpisovať, že tu musí sedieť. Osobne som presvedčený, že našu účasť na parlamentnej práci bude vedieť zhodnotiť každý jeden volič a bude dávať hlasy tej-ktorej politickej strane, resp. vyberať si toho-ktorého poslanca pri ďalších voľbách do parlamentu.

    Dovolím si vás upozorniť, že keď som chodil na vysokú školu, nikoho nezaujímalo, či som prítomný, alebo neprítomný na prednáške. Skúšajúceho vždy zaujímalo len to, čo viem, vtedy, keď som bol skúšaný, ako sa viem vysporiadať s problémami, ako sa viem orientovať v problematike. Potom prišlo obdobie, keď začala byť účasť na prednáškach vysokých škôl povinná. Dovolím si vás ubezpečiť, že kvalita absolventov vysokých škôl sa tým vôbec nezvýšila, skôr došlo k určitému zníženiu.

    Preto si vás dovolím požiadať, aby ste aj k našej práci pristupovali cez osobnú zodpovednosť každého jedného poslanca, a nie z povinnosti prikázanej zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa prihlásil pán predseda Gašparovič. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, pán Šimko. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som najskôr vyslovil uznanie tvorcom návrhu zákona. Myslím si, že treba oceniť predovšetkým odvahu pristúpiť k zmene legislatívneho procesu. V období, keď som mal tú česť niesť zodpovednosť za prípravu legislatívneho procesu vlády, neustále som narážal na to, že tento proces, tak ako ho dnes máme zakotvený v rokovacom poriadku, je naozaj formálny a zastaraný. Vieme veľmi dobre, že zásady zákonov sa spracúvajú vlastne veľmi formálne a potom dochádza k schvaľovaniu zákonov v paragrafovanom znení, vlastne pri prvom čítaní, keby sme mali použiť terminológiu z navrhovaného rokovacieho poriadku. Chcel by som preto oceniť odvahu pristúpiť k tomuto kroku, myslím si, že je to veľmi pozitívny krok.

    Samozrejme, návrh rokovacieho poriadku sa dotýka i množstva ďalších otázok, predovšetkým procedurálnych, a z toho dôvodu sa tento dokument stáva aj politicky veľmi citlivým. Všetky poslanecké kluby sme vyjadrili svoje predstavy tým, že sme už na začiatku prerokúvania tohto materiálu ešte vo výboroch predložili svoje návrhy. Musím s uspokojením konštatovať, že do spoločnej správy sa dostali všetky návrhy, ktoré náš klub predložil, pravda, dostalo sa ich tam omnoho viac, ako už povedal pán spoločný spravodajca, tých návrhov je vyše 300. Myslím si, že pri hlasovaní sa napokon dá urobiť z tohto zákona aj veľmi dobrý zákon, ale rovnako sa dá aj veľmi pokaziť. Preto si myslím, že je dobré, že nebudeme dnes ešte o tomto rozhodovať, že ústavnoprávny výbor ako gesčný výbor bude robiť koordinačnú prácu, ktorá je aj jeho poslaním.

    Z toho dôvodu stanovisko nášho klubu ku konkrétnej podobe, tak ako ho odporučí ústavnoprávny výbor, prednesieme na tej schôdzi, na ktorej sa bude rozhodovať. V ďalšej diskusii sme dospeli ešte k niektorým ďalším pozmeňovacím návrhom, ktoré by sme chceli uplatniť, je ich asi 20, ale vzhľadom na to, že bude o tom ešte rokovať ústavnoprávny výbor, uplatníme ich na rokovaní tohto výboru a nebudeme ich prednášať tu. Chcem to brať ako ústretový krok pri prerokúvaní tohto návrhu.

    Chcel by som iba povedať, že môže tu vždy vzniknúť pokušenie využiť zákon o rokovacom poriadku ako palicu na tých, na tie politické subjekty, ktoré tvoria v parlamente menšinu. Myslím si, že sme si všetci vedomí, aspoň vo výbore, ktorého som členom, sme si všetci boli vedomí toho, že každá palica má dva konce a že takýto prístup k zákonu o rokovacom poriadku by bol veľmi krátkozraký.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán predseda Gašparovič.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som hneď na začiatku niekoľkými slovami poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe návrhu rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok pripravujeme už nie mesiace, ale pripravujeme ho roky. Ako predseda Národnej rady som nachádzal veľmi ťažko pochopenie pri tvorbe tohto rokovacieho poriadku. Až nakoniec traja páni poslanci zobrali iniciatívu na seba - pán poslanec Sečánsky, pán poslanec Brňák a pán poslanec Ftáčnik. Preto im chcem vyjadriť poďakovanie, že koncepciu, ktorú predložili, dá sa povedať, predložili po ich dosť úpornej práci. V závere, ako už bolo povedané, sme sa im snažili pomôcť aj my našimi doplňovacími a pozmeňovacími návrhmi prostredníctvom výborov, a takisto aj niektoré orgány, ako Generálna prokuratúra, vláda, ministerstvá.

    Dovoľte mi, aby som aj vzhľadom na moje skúsenosti ako predsedu Národnej rady mohol povedať niektoré svoje názory. Sú tu určité skúsenosti, ktoré som už z tohto postoja získal. Budú aj niektoré pozmeňovacie návrhy. Ja som pozmeňovacie návrhy už prostredníctvom legislatívneho odboru Národnej rady predložil a kvitujem, že dosť z nich bolo zapracovaných. O tom, že tento zákon nie je jednoduchý a že pri každom čítaní, pri každom prerokúvaní dostáva určitú novú dynamiku, svedčí aj vystúpenie pána poslanca Ftáčnika, ktorý ako jeden zo spoluautorov prakticky dnes predniesol spústu pozmeňovacích návrhov. Táto moja poznámka nie je myslená, že je to zlé, práve opak, že je to dobré, lebo kvitujem takúto dynamiku.

    Náš rokovací poriadok by skutočne mal skvalitniť prácu orgánov, zlepšiť legislatívny proces i skvalitniť vzťahy parlamentu s inými štátnymi orgánmi. Preto poznámky, ktoré tu boli, že by sme mali byť úplne nadstranícki, sú opodstatnené. Rokovací poriadok nie je pre dnešnú koalíciu a nie je ani pre dnešnú opozíciu. Rokovací poriadok je skutočne pre prácu parlamentu, tých poslancov, ktorí v ňom budú pracovať, a má byť maximálne objektívny, má byť maximálne čitateľný a vyrovnaný. Domnievam sa však, že by bolo vhodné posúdiť návrhy týkajúce sa niektorých problémov, ktoré sú kľúčové v tomto rokovacom poriadku.

    Z môjho pohľadu ako predsedu Národnej rady si myslím, že treba hovoriť aj o návrhu, pokiaľ ide o zriadenie procedurálneho výboru. Navrhovaný procedurálny výbor, myslím si, že nemá charakter iniciatívneho a kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle článku 92 Ústavy Slovenskej republiky. Tento výbor nemá kompetencie klasického výboru, ani zákonodarnú iniciatívu podľa článku 87 slovenskej ústavy. Členovia procedurálneho výboru ani jeho predseda nie sú volení Národnou radou. Nejasné je potom aj poskytovanie určitého finančného príplatku predsedom alebo podpredsedom v zmysle § 2 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Nie je zrejmé, či neúčasť poslancov na rokovaní procedurálneho výboru bude riešená v zmysle § 52 a nasledujúceho návrhu zákona o rokovacom poriadku.

    Zloženie výboru bude veľmi početné. Vyzerá to, že by to malo byť približne 20 členov. To bude podľa mňa sťažovať operatívnosť tohto poradného orgánu. Náročné bude schádzanie sa tohto výboru minimálne raz do týždňa, čo môže mať vplyv na jeho uznášaniaschopnosť. Zvyšujú sa nároky na pracovné sily, na rozpočet Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, prípravu podkladov na rokovanie výborov, zvolávanie výborov, prípravu jeho uznesení a podobne.

    Okrem skutočne nepružného schádzania sa výboru neoperatívnym bude i rozhodovací proces, ktorý si bude napríklad v prípade predloženia návrhu zákona vyžadovať až tri akty - stanovisko procedurálneho výboru, rozhodnutie predsedu Národnej rady a uznesenie Národnej rady v prvom čítaní. Príliš široko je koncipovaná problematika procedurálnych otázok (§ 34 ods. 4 písm. c), čo môže prípadne viesť k prieťahom v rokovaní Národnej rady.

    Poslanec, resp. skupina poslancov, môže na rokovaní Národnej rady vystúpiť s požiadavkou, aby sporné záležitosti, ktoré vznikli počas rokovania Národnej rady, prerokovával tento procedurálny výbor. Z týchto dôvodov navrhujem ponechať inštitút politického grémia, pretože prakticky tento výbor je náhradou politického grémia. Tak ako politické grémium je odporúčajúcim orgánom pre predsedu Národnej rady a predseda Národnej rady nemusí rešpektovať návrh tohto grémia, takisto aj tento procedurálny výbor je len poradným orgánom predsedu Národnej rady, ale jeho organizácia a štruktúra je podľa mňa oveľa komplikovanejšia, a tým pre parlament nie je pružná. Navrhujem teda vypustiť druhú vetu v § 15 ods. 4 a takisto vypustiť § 34. V § 57 odsek 1 vypustiť slová "po prerokovaní v procedurálnom výbore".

    Azda ešte k účasti poslancov. K tejto piatej časti prakticky nemám pozmeňovacie návrhy zásadnejšieho charakteru, ale zastávam názor, že ospravedlnenie dôvodov neúčasti na rokovaniach alebo rokovacích dňoch schôdzí Národnej rady by nemalo zostať vo výlučnej kompetencii predsedu Národnej rady, ale malo by byť kolektívne posúdené príslušným orgánom Národnej rady, teda mandátovým a imunitným výborom. Navrhujem preto, aby v § 52 ods. 2 za slová "predseda Národnej rady" sa vložili slová "na návrh mandátového a imunitného výboru". Takisto v § 52 ods. 7 sa slová "proti neospravedlneniu neúčasti" vložiť slová "spolu so stanoviskom mandátového a imunitného výboru". Tým by sme potom vypustili v § 52 odsek 11.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dlho som uvažoval a rozmýšľal, dá sa povedať nad kľúčovou časťou návrhu rokovacieho poriadku, nad časťou týkajúcou sa rokovania o návrhu zákonov. Zdá sa mi, že predložená siedma časť rokovacieho poriadku je trochu komplikovaná a bude zbytočne sťažovať proces normatívy, najmä pokiaľ ide o transformáciu našej spoločnosti. Viem, čo sleduje koncepcia tejto časti rokovacieho poriadku, aby do parlamentu neprichádzali z vlády zákony tesne pred rokovaním v parlamente. S tým absolútne súhlasím. To treba odstrániť, treba mať skutočne legislatívnu dĺžku času potrebnú na štúdium týchto zákonov, ale myslím si, že sa to dá urobiť aj jednoduchšie a pružnejšie. Preto zastávam názor, že z hľadiska racionálnosti a hospodárnosti nášho rokovania, ale aj vzhľadom na doterajšie skúsenosti z legislatívneho procesu, postačujú dve čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V podstate sa zhodujem s predkladateľmi vo veci podávania návrhu zákonov. Odlišne však navrhujem, aby o návrhu zákona v prvom čítaní rozhodovali výbory a v druhom čítaní Národná rada. Stotožňujem sa s tými kolegami a kolegyňami, ktorí požadujú dodržiavanie, ako som povedal na začiatku, lehôt medzi jednotlivými štádiami legislatívneho procesu. Navrhujem preto 30-dňovú lehotu na rokovanie výborov odo dňa pridelenia návrhu zákona a 35-dňovú na rokovanie gestorského výboru, ktoré možno skrátiť len v prípade jednoduchej právnej úpravy na 10, resp. 15 dní. Druhé čítanie návrhu zákona by bolo možné začať po 48 hodinách od doručenia spoločnej správy výborov poslancom. V prípade jednoduchého alebo naliehavého návrhu zákona môže Národná rada bez rozpravy rozhodnúť o skrátení tejto lehoty. Opakujem - Národná rada.

    Zároveň navrhujem, aby sa o návrhu zákona ako celku mohlo začať hlasovať najskôr po uplynutí 24 hodín od skončenia rozpravy k tomuto návrhu. Na základe uvedeného navrhujem nasledujúce znenie § 55 až 69 v nadväznosti na to, že § 70 až 73 bude treba vypustiť a ostatné paragrafy potom zrejme prečíslovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mám tu pripomienky dané už do paragrafového znenia k týmto problémom, ktoré som tu naniesol. Je potrebné zvážiť ešte aj potrebu a činnosť parlamentnej polície, vyšetrovacích komisií, a myslím si, že ešte nie sú dobre zapracované do rokovacieho poriadku aj ustanovenia zákona, ktoré budú nadobúdať účinnosť na budúci mesiac, a to zákona o strete záujmov. Preto kvitujem, že sme sa dohodli na tom, že dnešné rokovanie nebude rokovanie, kedy rozhodneme o rokovacom poriadku, ale že rozpravu len prerušíme a budeme pokračovať ďalej. Nechcem, aby sa k tomuto môjmu vystúpeniu, keďže budeme ešte ďalej mať rozpravu a bude vo výboroch, vytvorila diskusia. Preto nebudem ani čítať tieto moje pozmeňovacie návrhy v paragrafovom znení k siedmej časti, ale odovzdám ich pánu spravodajcovi a všetkým vám, aby nedošlo k možnej zámene alebo prepísaniu niektorých mojich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán Brňák.

  • Ospravedlňujem sa, že reagujem druhýkrát v rámci faktickej poznámky, ale práve aj v zmysle toho, čo povedal pán predseda Gašparovič, by som chcel poprosiť pána poslanca Šimku, ktorý povedal, že ešte z ich klubu majú asi 20 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, aby tieto, aj keď to nie je zvyčajné, aspoň odovzdal spoločnému spravodajcovi a aby sa nimi prípadne gesčný výbor zaoberal, pretože v opačnom prípade gesčný výbor by sa formálno-právne s nimi zaoberať nemohol, keďže by to boli nové pripomienky. Takže aspoň takouto formou, aby sme v rámci operatívnosti mohli prispieť k úspešnému ukončeniu tohto návrhu.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán predseda Gašparovič.

  • Ešte k pánu poslancovi Brňákovi. Ja som povedal, že moje pripomienky odovzdám pánu spravodajcovi, ale aj všetkým poslancom, čiže aj klub KDH by mal takto postupovať. Treba ich odovzdať teraz už všetkým poslancom, aby sme o nich vedeli.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave bude pokračovať pán Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

    dovoľte mi začať jednou spomienkou. Keď sa pripravovala Listina základných práv a slobôd, ako viete, bola zavedená do právneho poriadku prostredníctvom ústavného zákona. V legislatívnej rade federálnej vlády sme mali diskusiu, pretože boli určité názory, že je to niečo, čo je pred zátvorkou, je to základný dokument, z ktorého by sa mala ovplyvňovať aj filozofia ďalších ústavných zákonov aj zákonov. Z čiste juristického hľadiska bolo každému jasné, že tým, že Listina základných práv a slobôd bola zavedená do právneho poriadku cez ústavný zákon, nemôže byť jeden ústavný zákon vyšší ako iný ústavný zákon, ale predsa len bol to ústavný zákon ústavných zákonov. Táto analógia mi napadá aj v súvislosti so zákonom o rokovacom poriadku. Nemôže byť vyšší zákon a nižší zákon, ale predsa len osobitosť zákona o rokovacom poriadku je v tom, že veľmi výrazne usporadúva po novom pomery v parlamente, veľmi novým spôsobom vstupuje do procesných ustanovení o legislatíve, ovplyvní tým spôsobom jednak legislatívny proces na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky, ale zároveň ovplyvní aj legislatívny proces vlády, jednotlivých rezortov a tých subjektov, ktoré v zákonodarnom procese vystupujú. Preto sa domnievam, že postup, ktorý sme zvolili pri prerokúvaní poslaneckého návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, je správny.

    Možno budem teraz vystupovať ako romantik, ale domnievam sa, a potvrdzujú to aj slová mojich predrečníkov, že by nebolo vhodné, aby sa čo i len jeden poslanec pri schvaľovaní tohto zákona zdržal hlasovania, alebo že by sme mali hlasovať s tým, že niektoré časti nie sú zosynchronizované v našom spoločnom vedomí. Je to skutočne zákon pre celú Národnú radu bez ohľadu na pomer síl v parlamente, bez ohľadu na vzťahy koalície a opozície. A práve toto bola filozofia, ktorú sme použili aj pri postupe na úrovni ústavnoprávneho výboru.

    Dohodli sme podľa mojej mienky veľmi asertívny spôsob prerokúvania návrhu zákona o rokovacom poriadku, a to tak, že v prvom kole sme sa veľmi starostlivo zaoberali pripomienkami. Nazvali sme ich vonkajšie subjekty, ktoré skutočne veľmi detailne pripravili vyše 110-stranový materiál, ktorý zhŕňal všetky pripomienky Kancelárie prezidenta republiky, Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho kontrolného úradu, jednotlivých rezortov, vlády Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku aj stanoviská a pripomienky jednotlivých subjektov, ktoré pracujú a pôsobia v Národnej rade.

    Po tomto kole prerokúvania pripomienok týchto vonkajších subjektov sme v druhom kole na úrovni ústavnoprávneho výboru riešili pripomienky a stanoviská jednotlivých členov ústavnoprávneho výboru. Dnes sme v situácii, že syntézou týchto pripomienok máme pripravenú v podstate presnú analýzu tých pripomienok, ktoré treba ešte do návrhu zákona zapracovať. Aj dnešná rozprava smeruje v podstate k tomu, že ešte existuje celý rad ďalších prístupov k riešeniu procesného rokovania, technológie práce Národnej rady.

    Chcel by som v tejto súvislosti požiadať všetkých, ktorí majú ešte nejaké pripomienky k návrhu zákona, aby v zmysle rokovacieho poriadku ich buď uplatnili prostredníctvom pána spoločného spravodajcu, alebo potom ešte v zmysle rokovacieho poriadku, pretože na úrovni ústavnoprávneho výboru sme prerušili rozpravu, neukončili sme ju, ani neuzavreli, aj prostredníctvom členov ústavnoprávneho výboru - ak sa s tým stotožnia členovia ústavnoprávneho výboru - aby sme mohli potom implantovať tieto pripomienky do rokovania ústavnoprávneho výboru ešte vo výbore. Je to v súlade s rokovacím poriadkom. Ak sa stotožní s týmito pripomienkami člen ústavnoprávneho výboru, môže to tak učiniť.

    Chcel by som vás v tejto súvislosti požiadať vzhľadom na ekonomiku času, keby to bolo možné do týždňa, aby sme mohli tieto pripomienky buď dostať cez pána spoločného spravodajcu, alebo aj cez členov výboru, aby sa to aj rozmnožilo tak, ako to učinil pán predseda Národnej rady so svojimi pripomienkami, aby sme mohli ešte zvážiť tieto záležitosti, pretože nás ešte čaká veľmi ťažká práca na úrovni ústavnoprávneho výboru.

    Chcel by som ešte informovať Národnú radu o tom, že v našom vedomí sa vyvíja istý postup, aby ústavnoprávny výbor po prerokúvaní týchto pripomienok v zmysle platného rokovacieho poriadku a v zmysle svojej zjednocujúcej funkcie sa pokúsil vypracovať nový variant celého zákona tak, aby sme na rokovaní Národnej rady, keby sme s tým súhlasili, mali na stole už "ušitý" text a nemuseli sme robiť v podstate vo svojom vedomí skladačku z jednotlivých pripomienok a z pôvodného textu. Ale to je otázka, ktorú nechcem teraz definitívne riešiť, len informujem o tom, že v našom vedomí takýto postup určitým spôsobom kryštalizuje a po konzultáciách s viacerými pánmi poslancami sa začína tento názor presadzovať. Bude to potom aj na úrovni pléna jednoduchšia práca, ak budeme mať nový variant už spracovaný na stole.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti v závere, aby som dal procedurálny návrh, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k odloženiu bodu z programu 9. schôdze Národnej rady a aby sme prijali uznesenie, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky odkladá prerokovanie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 149, na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Domnievam sa, že po tomto uznesení by sme vytvorili dostatočný priestor na to, aj keď to bude tvrdá práca, aby sme určitým spôsobom asertívne zladili všetky pripomienky a aby aj na ďalšom rokovaní už Národná rada mohla potom optimálne rozhodnúť. Je predpoklad, aby už v novom kalendárnom roku Národná rada rokovala podľa nového rokovacieho poriadku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou k tomuto návrhu sa chce vyjadriť pán predseda Gašparovič.

  • Skutočne len s poznámkou, aby v uznesení nebolo, že odkladáme, ale prerušujeme.

  • Môže tam byť "prerušuje", ja som použil technológiu, ktorú sme používali v postupe pri návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov. Mením ten svoj návrh na "prerušuje prerokovanie návrhu skupiny poslancov". Týmto rozhodnutím by sme rozpravu neukončili a rozprava by potom mohla ďalej pokračovať po tom postupe, ktorý som opísal.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

  • Vážená Národná rada,

    k predloženému procedurálnemu návrhu by som doplnil spresnenie, že ide o spôsob prerušenia podľa § 22 doterajšieho rokovacieho poriadku. Zároveň navrhujem, aby technika nového návrhu vzhľadom na súčasné možnosti Národnej rady Slovenskej republiky bola taká, že pôvodný návrh, ktorý máme pred sebou, by bol vytlačený určitými typmi písmena a jednotlivé návrhy pod týmito paragrafmi inými písmenami, aby poslanci vedeli vecne posúdiť, o aké zmeny ide, a aby v tomto návrhu boli uvedené aj návrhy ústavnoprávneho výboru, ktoré návrhy akceptuje, a ktoré nie. Teda, ktoré navrhuje prijať, a ktoré nie, aby sme mohli v tej krátkej rozprave eventuálne žiadať o vyňatie niektorých bodov na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, hovorili ste, že treba použiť rozdielne písmo? Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V podstate vlastne v spoločnej správe budú iba tie návrhy, ktoré ústavnoprávny výbor odporučí. Predsa on sa nemôže uzniesť na tom, že niektoré neodporučí. Tie, ktoré budú pod hlavičkou ústavnoprávneho výboru, to bude vlastne odporúčanie ústavnoprávneho výboru. A tým, že ústavnoprávny výbor prerokuje všetky pripomienky, to znamená aj pripomienky z iných výborov, aj ďalšie poslanecké návrhy, ktoré boli teraz prednesené, alebo ktoré budú ešte predložené, tým to, čo bude pod hlavičkou ústavnoprávneho výboru v spoločnej správe, bude vlastne odporúčanie ústavnoprávneho výboru. To bude výsledkom aj tej koordinačnej práce ústavnoprávneho výboru.

  • Pán kolega, to znamená, že v podstate neodporúčate návrh pána kolegu Rózsu.

  • Nie, ja som to len chcel spresniť, že formálne to bude mať tento výzor. Bude to spoločná správa, v ktorej síce budú aj iné návrhy, ktoré prijali iné výbory, ale to, čo tam bude pod hlavičkou ústavnoprávneho výboru, bude vlastne odporúčanie ústavnoprávneho výboru. Nebude tam to, čo ústavnoprávny výbor neodporúča. To tam jednoducho nebude, lebo si to neviem formálne predstaviť ako.

  • Chcem hovoriť k dvom veciam. Predovšetkým hovoríme o novom návrhu. Pripomínam, že nový návrh podať nie je možné. Je možné len hlasovať o tomto návrhu v rámci tých zmien, ktoré Národná rada prijme. Len ak by Národná rada zamietla tento návrh, možno vypracovať nový návrh. Teda pozor na pojmy. To je prvá vec.

    Druhá vec. S pánom poslancom Šimkom celkom nesúhlasím. Ústavnoprávny výbor svoje pripomienky už dal, sú v tejto spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor sa teraz bude zaoberať všetkými pripomienkami, ktoré vzišli zo spoločnej správy a z tejto rozpravy, a odporučí Národnej rade, ktoré z nich navrhuje na schválenie. To je práve tá gestorská práca ústavnoprávneho výboru. Teda nebudú tam len pripomienky, čo dá výbor. Národná rada musí hlasovať o všetkých pripomienkach, ktoré sú v spoločnej správe.

  • Priatelia, v podstate aj sám teraz porušujem rokovací poriadok, pretože bol tu procedurálny návrh, o ktorom som mal dať hlasovať, a ešte som nechal priestor na faktické poznámky. Takže pán kolega Brňák a potom budeme hlasovať.

  • Ja si myslím, že samotná technika práce, čo bude vyústením činnosti ústavnoprávneho výboru, vyplynie z činnosti ústavnoprávneho výboru. Nemá zmysel to riešiť tu. Preto by som neodporúčal to, čo hovoril pán poslanec Rózsa, nejak zakomponovať do konečného uznesenia, pretože sa predpokladá, že ústavnoprávny výbor z hľadiska inštruktívnosti, z hľadiska ucelenosti nejaký kompaktný materiál vypracuje, aby bol jasný vo všetkých súvislostiach a každému poslancovi.

  • Chcem len spresniť to, čo som hovoril v rozprave. Myslím si, že by sme mohli v rámci toho prerušenia, ktoré navrhol pán poslanec Tkáč, teda uznesenia, ktoré navrhol prijať, pán poslanec Brňák doňho navrhol úpravu, ktorá konštatuje a zúži naše rokovanie na budúcej schôdzi, požiadať ústavnoprávny výbor, aby na budúcu schôdzu predložil poslancom pracovný materiál obsahujúci návrh zákona v znení pripomienok, ktoré odporúča prijať. Pretože môžeme dostať jednu listinu, na ktorej ústavnoprávny výbor povie, že odporúča pripomienky 1, 2, 10, 28, 323 ... a tieto pripomienky nám premietne do zákona, lebo nikto z nás si nebude vedieť predstaviť, ako ten zákon po prijatí pripomienok vyzerá. A potom povie, neodporúčam prijať en bloc neviem čo, a poslanci, tak ako to bolo povedané, môžu žiadať, aby tam boli nejaké vyňatia a podobne, ale musia si byť vedomí, čo tým dosiahnu. Ten text budú mať pred sebou. Čiže myslím, že pracovne je možné čosi také pripraviť na základe rokovania gestorského výboru, ktoré uviedol jeho predseda.

    Takže odporúčam včleniť do tohto uznesenia aj toto oprávnenie. Nie sme na to zvyknutí, robievalo sa to vo Federálnom zhromaždení, že sa návrhy predkladali v znení tak, ako ich gestorský výbor odporučil prijať. Toto by bolo zhruba ono, ale len ako pracovný materiál pre poslancov.

  • Vysvetlil to aj pán poslanec Ftáčnik, presne sa s ním stotožňujem. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril, pán poslanec Rózsa, aby sme mali aj po skúsenostiach z federálneho parlamentu na stole výstupný produkt ústavnoprávneho výboru. A potom bude možné porovnať pôvodný návrh s tým posledným. Takže to nie je problém dať "na váhu".

    Ale ďalej by som chcel zdôrazniť, že máme k dispozícii na úrovni ústavnoprávneho výboru kompilát všetkých pripomienok tých tzv. vonkajších subjektov. Je to v archíve, je to k dispozícii, dá sa porovnať, čo sa akceptovalo, a čo nie. Ide o to, že ten výstupný produkt by bol vlastne pracovným variantom, ktorý by nám umožnil lepšie poznať to, za čo potom budeme hlasovať, o čom budeme ešte ďalej rokovať.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

  • Súhlasím s návrhom, čo dal pán poslanec Ftáčnik, ale nedal by som tam na budúcej schôdzi, len na schôdzi, pretože môže sa stať, že nebudeme schopní do budúcej schôdze to urobiť a aj tak to budeme musieť predložiť. Takže namiesto "na budúcej" dajme len "na schôdzi", a samozrejme, bude to môcť byť aj na budúcej schôdzi.

  • Pán kolega Ftáčnik s tým súhlasí. Ďakujem.

    Priatelia, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch na uznesenie v tom poradí, ako boli predložené. Prvý návrh predložil pán poslanec Tkáč, o ktorom budeme hlasovať. Prosil by som pána kolegu, aby ho ešte raz opakoval. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Tkáčovi.

  • Navrhol som uznesenie Národnej rady k odloženiu bodu z programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh znie, že Národná rada prerušuje prerokovanie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 149.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Ďalej návrh do uznesenia mal pán poslanec Brňák. Prosím, aby ho pred hlasovaním zopakoval.

  • Navrhujem, aby to, čo navrhol pán predseda Tkáč, bolo označené ako písmeno A. Písmeno B tohto uznesenia bude znieť: "Národná rada konštatuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mali možnosť vystúpiť v rozprave k predmetnému návrhu zákona na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože rozprava k uvedenému bodu nebola skončená, po jej opätovnom otvorení vystúpia maximálne po jednom zástupcovi z jednotlivých poslaneckých klubov."

  • Ďakujem. Priatelia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Áno, môže vystúpiť aj nezávislý poslanec, ktorý nie je v klube. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že i tento návrh sme prijali.

    Ďalší návrh na uznesenie mal pán kolega Ftáčnik. Taktiež by som ho požiadal, aby ho prečítal, skôr ako pôjdeme hlasovať.

  • Ďakujem. Navrhujem písmeno C do uznesenia, ktoré už má písmená A a B, a ktoré by znelo takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil pracovný materiál obsahujúci návrh zákona o rokovacom poriadku v znení pripomienok, ktoré odporúča prijať."

  • Dámy a páni, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Odporúčam to prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že i tento návrh sme prijali.

    Pýtam sa pána poslanca Rózsu, či sťahuje svoj návrh, alebo žiada o ňom hlasovať.

  • Nesťahujem svoj návrh, ale odporúčam písmeno D, že ústavnoprávny výbor v pracovnom materiáli predloží pôvodný návrh, vrátane všetkých pripomienok výborov aj poslancov...

  • Pán kolega, nechcem vám zasahovať do vášho vystúpenia, ale pochopte jednu vec, že už teraz je vaše vystúpenie proti intenciám rokovacieho poriadku, nakoľko hlasujeme a nemožno prijímať nové návrhy.

  • Nie je to tak. Ja som predložil svoj návrh včas, takže treba o ňom hlasovať.

  • Ale nie to isté znenie. Ak áno, nech sa páči, ospravedlňujem sa vám.

  • Pán podpredseda, všetkým, ktorí podávali návrhy, ste dali možnosť návrh opakovať. Ja som chcel len návrh zopakovať. Navrhujem, aby doplnok uznesenia bol uvedený pod písmenom D, lebo zatiaľ sú písmená A, B, C. Teda pod písmenom D bude, že ústavnoprávny výbor v pracovnom materiáli uvedie pôvodný návrh aj všetky pripomienky výborov a poslancov s rozdielnym označením.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni, podľa môjho názoru tento návrh pána poslanca Rózsu je v kontradikcii k návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorý sme schválili, ale napriek tomu prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Rózsu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Dámy a páni, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že návrh na prerušenie rokovania o tomto bode programu sme schválili.

    Ďakujem vám za spoluprácu, pán spoločný spravodajca, i vám, dámy a páni.

    S procedurálnou pripomienkou sa hlási pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o tlači Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100, o tlači číslo 228 a tlači číslo 241 - to sú poslanecké návrhy zákonov pracovne nazvané ako zákony o protikomunistickom odboji. Výsledky rokovania sú zo včerajška, keď ústavnoprávny výbor na svojej 29. schôdzi prijal určité stanovisko, ktoré som povinný tlmočiť.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval všetky tri návrhy poslancov a bez prerušenia rozpravy o nich prijal k nim uznesenia číslo 133b, 134b a 138, podľa ktorých prerušil rokovanie k tlači číslo 100, k tlači číslo 228 a k tlači číslo 241. Súčasne odporučil skupine poslancov, ktorí sú predkladateľmi jednotlivých návrhov, pokračovať v konzultáciách o nich v rámci gescie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to pri postupe v rámci rokovania o týchto návrhoch podľa § 72 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky rady v znení neskorších predpisov, keď ide o tzv. zjednocovanie stanovísk. Súčasne ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vypustiť a odložiť rokovanie o všetkých troch návrhoch zákonov, tlač číslo 100, 228 a 241 z programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ich do programu rokovania 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne ma poveril informovať o výsledku tohto rokovania ústavnoprávneho výboru prebiehajúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zmysle plním túto úlohu z uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a súčasne dávam procedurálny návrh na odloženie prerokovania návrhov zákonov vedených pod tlačou číslo 100, 228 a 241 z programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že Národná rada by ich odporučila zaradiť do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v novembri 1995. O tomto návrhu ako o procedurálnom súčasne navrhujem hlasovať bez rozpravy.

    Dovoľte, aby som teda na záver sformuloval návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odloženie niektorých bodov z programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie by znelo:

    "A. Národná rada Slovenskej republiky odkladá prerokovanie návrhov zákonov skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákonov pod tlačou číslo 100, 228 a 241 na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v novembri 1995.

    B. Žiada skupiny poslancov, ktorí sú predkladateľmi jednotlivých návrhov, pokračovať v konzultáciách o nich v gescii Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rámci rokovania o týchto návrhoch podľa § 72 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v rámci tzv. zjednocovania stanovísk."

    To je všetko, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Skôr ako budeme hlasovať, chcem sa spýtať pána Mikloška, či to má byť procedurálna otázka. Verím na jeho kresťanské slovo, takže udeľujem mu slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    piata časť rokovacieho poriadku, ktorá hovorí o schôdzach Slovenskej národnej rady, v § 13 ods. 3 až 4 hovorí toto: "(3) Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu. O takomto návrhu rozhodne Slovenská národná rada bez rozpravy. (4) Slovenská národná rada môže v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť body programu rokovania, alebo zlúčiť rozpravu k dvom alebo viacerým bodom programu." Rokovací poriadok nehovorí nič o tom, že Slovenská národná rada môže stiahnuť z programu niektoré body programu. To znamená, že za poslanecký klub KDH, za našich navrhovateľov pána poslanca Pittnera, Javorského a Čarnogurského nesúhlasím, aby bod programu, ktorý hovorí o našom návrhu zákona o protikomunistickom odboji, bol stiahnutý a Národná rada Slovenskej republiky nemá podľa rokovacieho poriadku právo toto urobiť.

    Zároveň chcem upozorniť, že pred 8. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, pred septembrovou schôdzou na politickom grémiu z podnetu pána predsedu Gašparoviča došlo k takémuto procesu možného zbližovania názorov. K ničomu to neviedlo, preto si myslím, že ani táto aktivita nemá význam. Jednoducho treba, aby sa Národná rada k tomu vyjadrila, a tým sa problém nejakým spôsobom uzatvoril. Z toho dôvodu žiadam, aby náš návrh zákona o protikomunistickom odboji bol prerokovaný.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, prezentujte sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Tkáča.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, mali ste slovo, prosím vás pekne, slušne sa správajme, neustále nevykrikujme. Čo nie je zakázané, je dovolené, Ferko, vieš veľmi dobre.

    Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

    Konštatujem, dámy a páni, že návrh pána poslanca Tkáča sme schválili.

    Nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky. Priatelia, ja vás prosím, skutočne, ste kresťania, ste najagresívnejší. Ešte som nedopovedal vetu, a už kričíte, že sa hlási. Viete veľmi dobre, že vždy každému slovo dám, ale prosím, buďte trpezliví. Na čo je to dobré?

    S procedurálnou otázkou, faktická neexistuje, pán kolega. A prosím vás pekne, neustále nevykrikujte, správajte sa slušne. Na čo je to dobré? Pýtam sa. Dodržujeme rokovací poriadok. Ďakujem veľmi pekne. Môžete opustiť rokovaciu sálu, ak sa vám to nepáči.

    Dámy a páni, ďalej nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede ste dostali ako tlač 234. Pýtam sa, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie.

    Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Len zopakujem, že trvale porušujete rokovací poriadok. A chcem vám povedať, aby ste si pozreli aspoň Ústavu Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že štátne orgány, vrátane Národnej rady, môžu konať len to, čo im ústava a zákony umožňujú. Čiže nie čo nie je zakázané, je dovolené. To platí pre občanov, ale nie pre štátne orgány. Čiže to čo ste dali schváliť, Národná rada nemohla schváliť.

  • Priatelia, buďte takí dobrí a skutočne sa správajte slušne, ste v parlamente, nevykrikujte, ja vám dávam slovo. Pán Palacka, počúval som vás, beriem to na vedomie, v poriadku, môj názor je iný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    v zmysle Ústavy Slovenskej republiky - a teraz sa nechcem vyjadrovať k tomu, čo bolo predtým, ale k bodu, ktorý otvoril predsedajúci tejto schôdze - sa má v odpovediach na interpelácie konať rozprava a Národná rada má k interpeláciám zaujať stanovisko uznesením. Minule sme si vysvetľovali, že je smiešne, ak to uznesenie znie tak, že Národná rada je spokojná, alebo nespokojná. Prosím teda všetkých kolegov poslancov, ktorí majú pocit, že nie sú spokojní, lebo tento termín používa aj zákon o rokovacom poriadku, aby navrhli uznesenie, ktorým Národná rada bude reagovať na ich nespokojnosť, pretože konštatovať, že je spokojná, alebo nespokojná, je zrejme málo. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka súvisí s tým, že dosť ťažko budeme viesť rozpravu, ak tu budú dvaja členovia vlády, momentálne už sú štyria, ale dosť roztratení. Ja by som chcel viesť rozpravu s pani ministerkou školstva, ktorej bolo adresovaných asi 5 alebo 7 interpelácií a o mnohých z nich tu treba diskutovať. To nesmie byť formálny inštitút, pretože doteraz ním bol a zdá sa, že chce byť ďalej, ak členovia vlády budú k diskusii s poslancami pristupovať tak, ako pristupujú. K dvom otázkam, ktoré som adresoval pani ministerke školstva a pánu ministrovi kultúry, a kde moje právo je len povedať, či som spokojný, alebo nespokojný, nesmiem viesť rozpravu. Hovorím, že som nespokojný, ale nič viac. Navrhujem procedurálny návrh, aby sme prerušili túto schôdzu, na 14.00 hodinu pozvali členov vlády a mohli s nimi viesť riadnu rozpravu o ich odpovediach na interpelácie, pretože takto to predpokladá Ústava Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, máš na mysli prerušiť iba tieto body rokovania?

  • Iba tento bod rokovania, ktorý si otvoril, pán predsedajúci, aby sme ho prerušili, pokračovali v ňom o 14.00 hodine. Všetci členovia vlády sa to dozvedia, že je to tak, budú mať možnosť prísť a viesť s nami kvalifikovanú rozpravu.

  • Dobre, aby som vedel dať hlasovať. Teda prerušiť a začať o 14.00 hodine, alebo pokračovať dajme tomu všeobecnou rozpravou, aby sme boli racionálni.

  • Nie, prerušiť a pokračovať v tomto prerušenom bode o 14.00 hodine za prítomnosti členov vlády. To je môj návrh. Oznámi sa členom vlády, že mali byť prítomní, samozrejme, ak nie sú v zahraničí.

  • Áno, pochopil som. Bohužiaľ, poniektorí sú skutočne v zahraničí.

  • Ale to by si nás mohol informovať, pán predsedajúci, že sú mimo, aby sme vedeli, že naše úsilie bude márne.

  • Pán Sergej Kozlík má rokovanie k rozpočtu, pani Katarína Tóthová je v Banskej Bystrici, pán minister Sitek je na zahraničnej služobnej ceste, pán Bisák - zahraničná cesta, Zlocha - zahraničná cesta, Rezeš - rokovanie s odborármi, Mráz - výjazd na stredné Slovensko, Hudec - detto, Slavkovská - v Banskej Bystrici.

    Keďže, pán kolega, chápem to ako procedurálny návrh, prosím, dámy a páni, budeme sa prezentovať a o návrhu pána poslanca Ftáčnika hlasovať.

    Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel, budeme teda pokračovať ďalej.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

    mám taký nepríjemný pocit, že niekto sa nám tu stále usiluje podsunúť, a najmä verejnosti, že neustále dochádza zo strany predsedajúcich k porušovaniu rokovacieho poriadku. Naposledy to urobil teraz pán kolega Palacka. Dovolím si upozorniť, že pokiaľ nie sú iné ustanovenia v rokovacom poriadku, tak je tam ustanovenie, ktoré hovorí jasne, že o každom návrhu poslanca rozhoduje Národná rada hlasovaním. A na toto pán poslanec Palacka zabudol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, vyjadrili ste sa, že prečítate neúčasť pánov ministrov z toho dôvodu, že sú v zahraničí. Ja som si s pozornosťou vypočul ich ospravedlnenie. Ak je dôležitejšie rokovanie pána podpredsedu vlády a ministra financií o rozpočte, ako je prítomnosť v parlamente, ak je dôležitejšia prítomnosť pani ministerky niekde v Banskej Bystrici, ako je prítomnosť v parlamente, tak sa čudujem a súhlasím len s pánom predsedom Gašparovičom, ktorý vyjadril svoju nespokojnosť na minulom zasadaní, keď tu neboli členovia vlády. Ja sa k nemu pripájam.

  • Ďakujem vám, pán poslanec. Pani Bauerová.

  • Ďakujem. Chcela by som tiež povedať niekoľko slov k odpovedi. Chcela by som povedať, že som dostala listy od pani ministerky Slavkovskej, aj od pána ministra kultúry. Tiež však odpoveď na moje otázky neobsahujú. Chcela by som teda oznámiť pánu predsedajúcemu i pánu predsedovi, že na moje opakované otázky som od ministrov opakovane nedostala odpoveď.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada, ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister Baco, ďakujem za vašu odpoveď na moju interpeláciu vo veci zrušenia plánovanej výstavby vodnej nádrže Meliata, veď po uskutočnení plánovanej výstavby by boli zatopené obce Licince a čiastočne obec Hucín, úrodné pôdohospodárske pôdy a chránené prírodné výtvory. Vo svojej odpovedi ste, žiaľ, len všeobecne argumentovali nutnosťou vytvoriť rezervné vodné zdroje na úžitkové účely stanoviskom z roku 1991, keď tento projekt bol vyhodnotený ako najvýhodnejší v údolí rieky Slaná. Žiaľ, musím konštatovať, že projekt bol hodnotený len z jednej strany a autori pritom nebrali do úvahy jednoznačne odmietavé stanovisko budúcich zatopených obcí a tu žijúcich občanov a Úradu životného prostredia Plešivec.

    Občania obcí Hucín a Licince, teda v plánovaných zatopených obciach, v júni tohto roku petíciou odmietli plánovanú výstavbu a s tým súvisiace zatopenie ich rodných domov a rodnej zeme. Na riešenie tohto konfliktu dňa 22. 8. 1995, teda po napísaní vašej odpovede na moju interpeláciu, sa za prítomnosti zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, výskumného ústavu, úradu životného prostredia, petičných výborov, uskutočnilo stretnutie na zjednotenie stanovísk.

    Podľa záznamu zo stretnutia sa zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z úseku vodohospodárskeho zaviazali, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracuje nové ekonomické a geologické štúdie na plánovanú výstavbu, v čom zohľadní nové ekonomické, legislatívne, ochranárske a geologické informácie, prehodnotí možnosť zníženia hladiny plánovanej nádrže, aby nebola zatopená časť obce Hucín, a úrad životného prostredia v okrese Rožňava vytvorí predpoklady na civilizovaný život v obci Licince spresnením určitých záverov. Teda beriem na vedomie odpoveď pána ministra a vzhľadom na nové fakty, to je petícia občanov obce Licince a Hucín, závery zo stretnutia zo dňa 22. 8. 1995, nemôžem ju považovať za dostatočnú. Z tohto dôvodu v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. navrhujem text uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky na základe petície občanov obce Hucín a Licince a záverov stretnutia zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Výskumného ústavu Bratislava, Povodie Hrona, Okresného úradu životného prostredia v Rožňave a petičných výborov v obciach Licince a Hucín žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Okresný úrad životného prostredia v Rožňave, aby do 31. 12. 1995 predložili správu pre Národnú radu Slovenskej republiky o splnení záverov zo stretnutia predstaviteľov štátnej správy s predstaviteľmi petičných výborov obce Licince a Hucín o plánovanej výstavbe vodnej nádrže Meliata."

  • Ďakujem, pán kolega. Chcel by som ešte upozorniť kolegyne a kolegov, že ak odpovede budú dlhšie ako tri minúty, aby prišli sem, lebo takto to potom musím chápať ako faktickú poznámku. Toto bolo dlhšie ako tri minúty. Ďakujem.

    Pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, chcel by som tiež vysloviť svoju nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu, ktorú som adresoval ministerke školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej. Chcel by som tu poznamenať, že pani ministerka podľa môjho posúdenia úplne ignoruje Národnú radu Slovenskej republiky nielen tým, že sa nezúčastňuje ani počas interpelácií, ale nezúčastňuje sa ani na zasadnutiach výborov. V priebehu minulého týždňa bola pozvaná na zasadnutie výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, neprišla, nie je tu ani teraz. Ďalšie zasadnutie nášho výboru má byť v pondelok a mám také informácie, že ani vtedy nepríde.

    Neviem, kde sa nachádza teraz, pretože ak som dával dobrý pozor, pán podpredseda, neuviedli ste jej meno, kde sa nachádza. Áno? Tak prepáčte.

  • Ďakujem. Pán Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som interpeloval pána ministra Hudeca a taktiež musím vysloviť nespokojnosť s odpoveďou, ktorú som dostal. Vlastne nie je to ani odpoveď, lebo pán minister neodpovedal na moje otázky a na moju interpeláciu. Preto opätovne podávam interpeláciu na pána ministra Ivana Hudeca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Moja otázka vlastne smeruje teraz opäť na predsedu parlamentu. Na minulej schôdzi som písomne podala žiadosť o vysvetlenie v zmysle § 92 rokovacieho poriadku od pána predsedu parlamentu. Do dnešného dňa som nedostala ani písomnú, ani ústnu odpoveď na záležitosť vypísania volieb v obci Oreské, kde som ho požiadala o zrušenie rozhodnutia číslo 129 o vypísaní nových volieb do orgánov samosprávy do času, pokiaľ nerozhodne vo veci súd. Do dnešného dňa, opätovne hovorím, pán predseda si nenašiel čas na to, aby sme o tejto veci za dva mesiace hovorili.

  • Pán predsedajúci, Rusnáková.

  • Prepáčte, pani Rusnáková, ospravedlňujem sa.

  • Pán predsedajúci, ja by som chcela zareagovať na písomnú odpoveď pani ministerky školstva, bohužiaľ, nie je prítomná, ale kvôli zápisu si považujem za potrebné povedať moje hodnotenie jej odpovede. Bohužiaľ, analytická správa, na ktorú sa odvolávam a ktorú som odporúčala do pozornosti pani ministerky, ktorá pojednáva o stave školstva a o spôsoboch vedenia Školskej správy v Lučenci, je na ministerstve školstva uložená na odbore kontroly ministerstva školstva. Odpoveď pani ministerky bola taká, že túto analytickú správu nemá k dispozícii, hoci na jednej z jej porád sa práve o nej rokovalo a na jej základe možno pani ministerka rozhodla o opätovnom uvedení odvolaného riaditeľa školskej správy do funkcie. Takže jej môžem týmto len oznámiť, že ak na ministerstve nemajú také dokumenty, ktoré si dávajú sami vypracovať, veľmi rada jej ich osobne poskytnem a budeme pokračovať potom v tejto téme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

  • Pani poslankyňa, ak si pozriete zápis z predošlej schôdze, kde ste sa ma takisto pýtali, tak som vám tam odpovedal hneď. Posledná veta je: považujem toto za moju odpoveď. To po prvé.

    Po druhé - boli ste za mnou, spolu sme konzultovali. Predseda Národnej rady okrem toho, že vypíše dátum volieb, nemá iné právo.

    Po tretie - informoval som sa aj na Slovenskej volebnej komisii. Moje rozhodnutie bolo podané, moje rozhodnutie je v Zbierke zákonov. Čiže je to zákon. Ja nemôžem rušiť voľby. A ešte raz opakujem, vy ma tu interpelovať nemôžete, my sme spolu rozprávali, na predošlej schôdzi na tú istú vašu otázkou som vám odpovedal a moja posledná veta je: považujte to za moju odpoveď.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    rád by som sa vyjadril v rozprave k dvom okruhom interpelácií, ktoré som vyslovil na predošlej schôdzi, ktorú sme mali v júli. Rád by som na úvod urobil poznámku, že nerozumiem tým poslancom Národnej rady, ktorí nepodporili návrh na prerušenie tohto bodu, pretože to bola príležitosť, aby ich členovia vlády prišli sem a vyjadrili svoj vzťah k problémom, ktoré sa v tomto parlamente riešia. Chápem a rozumiem každého člena vlády, ktorý nemôže byť na špagátiku pripravený, kedy si tento parlament zmyslí a keď o 11.49 hodine prišiel na program bod odpovede na otázky, tak sem o 11.49 hodine naklusá.

    Cením si troch ministrov, ktorí si tento čas našli napriek tomu, že im nikto dopredu neoznámil, kedy ten bod bude, celkom prirodzene, pretože sa nemohlo predpokladať, kedy sa skončí rokovanie o návrhu rokovacieho poriadku. Ale keby sme boli prerušili a slušne všetkým povedali: vážení páni ministri, ukončite svoje rokovania s odborármi, s tými a tými, môžete prísť o 14.00 hodine, bola by to aj naša úcta voči nim ako ústavným činiteľom, že ich nemáme na špagátiku, ale dávame im priestor na to, aby sem prišli. Opakujem ešte raz, nerozumiem, prečo ste nehlasovali za tento návrh, pretože bol úctivý a slušný voči vašim ministrom. Mrzí ma, že ste to urobili.

    Napriek tomu, že tu nie je druhá ministerka, ku ktorej budem hovoriť, na časť mojej prvej interpelácie alebo na moju prvú interpeláciu mi odpovedal podpredseda vlády Sergej Kozlík a pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže mám s kým aspoň sčasti viesť rozpravu o probléme, ktorý sa vám možno nezdá dôležitý, ale mne áno. Je to otázka kompenzácií za zvýšenie cestovného a obmedzenie zliav vo verejnej hromadnej doprave. Vyslovil som otázku, resp. interpeláciu na vládu, akým spôsobom a hlavne kedy chce riešiť otázku kompenzácií. O tom sa viedli a vedú stále polemiky medzi predstaviteľmi odborov, Konfederácie odborových zväzov a vládou. Na moju interpeláciu zareagovali dvaja členovia vlády, pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Keltošová. Veľmi stručne poviem, čo je obsahom ich odpovede.

    Pani ministerka mi najprv obsiahlo vysvetľuje, kde došlo k úprave a k akej úprave zliav, resp. zvýšeniu cestovného. Podstatné je to, že súčasťou uznesenia vlády z 20. 6., to znamená z júna tohto roku, ešte pred 1. júlom 1995, súčasťou uznesenia o zvýšení cestovného a obmedzení zliav vo verejnej hromadnej doprave je aj otázka riešenia kompenzácií. Pani ministerka píše: "Uznesenie vlády číslo 449 ukladá nasledovné opatrenia: Podpredsedovi vlády a ministrovi financií pripraviť návrh novely zákona číslo 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov tak, aby suma určená na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, o ktorú sa znižuje základ dane, bola zvýšená z terajších 300 na 500 korún mesačne, a to do 1. júla 1995. To vláda uložila 20. 6. ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny prehodnotiť výšku životného minima z hľadiska možnosti zahrnutia výdavkov na dopravu v rámci výdavkov na ostatné základné potreby, a to do 1. septembra. To už tiež bolo. Posledné - ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny upraviť zákon číslo 152 o Sociálnom fonde tak, aby zamestnávatelia mali povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania určením samostatného percentuálneho podielu z povinného prídelu prostriedkov Sociálneho fondu. Opatrenie malo byť splnené do 30. novembra, čiže ešte trvá, a pani ministerka zrejme na ňom pracuje a predpokladám, že sa k tomu vyjadrí.

    Chcem však povedať, že kompenzácie v tej podobe, ako sa o nich vyjadrila vláda, nie v tej podobe, ako to žiadal odborový zväz, jednoducho doteraz riešené neboli. Vláda sa tento týždeň zobudila a na utorkovom zasadnutí prerokovala otázku kompenzácií v súvislosti s tým, že odborári zvolali na sobotu protestné zhromaždenie nielen k otázke zvýšenia cestovného, ale zrejme aj k tejto otázke, pretože odpoveď, resp. postup vlády v tejto veci je jednoducho pre nich neprijateľný. Neprijateľný by mal byť i pre samotných členov vlády, ktorí sa zaviazali, že vyriešia určité otázky do 1. júla.

    A chcem sa opýtať, prečo nemohol podpredseda vlády a minister financií predložiť naliehavý a urgentný zákon o riešení problémov daní z príjmu, a predložiť ho na prebiehajúcu júlovú schôdzu, keď sme teraz vedeli vyriešiť problematiku Devízového zákona, a riešiť to tak, aby sme naplnili sľub, že do 1. októbra bude slovenská koruna čiastočne konvertibilná. Prečo nebolo možné takou istou procedúrou riešiť otázku kompenzácií? Zamyslite sa na tým, kolegovia poslanci, a mala by sa nad tým zamyslieť aj vláda, ako si plní svoje sľuby, ktoré si sama prijala vo svojich vlastných uzneseniach.

    Očakávam, že pani ministerka v tejto rozprave bude informovať, ako vyriešila druhú úlohu, kde bol termín 1. september, a to je zahrnutie nákladov na dopravu do výdavkov, resp. do výšky životného minima.

    Chcel by som sa dotknúť aj odpovede, ktorú mi poslal podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík, ktorý bol nositeľom prvej úlohy, ktorá mala byť splnená do 1. júla. Možno v nej nájsť aj dôvod, pre ktorý sa oneskoril s prípravou novely zákona o dani z príjmu, pretože hovorí, že predpokladaný vplyv opatrenia zvýšenia odpočítateľnej položky daňového základu z 300 Sk na 500 Sk je na fyzickú osobu zhruba 30 Sk mesačne, čo predstavuje predpokladaný mesačný dosah na štátny rozpočet 40 až 45 miliónov Sk. Predpokladám teda, že vláda z ušetrených zhruba 800 miliónov Sk, ktoré získala podľa informácií zvýšením cestovného a obmedzením zliav, chcela získať čo najviac, to znamená, že nechcela vydávať už od 1. júla 40 až 45 miliónov Sk mesačne na to, aby riešila kompenzácie pre najviac dotknutých občanov a obyvateľov.

    Chcem vás ešte informovať z odpovede pána podpredsedu vlády, že dopady na občanov boli kvantifikované na jednotlivého obyvateľa 200 Sk v autobusovej doprave a 150 Sk v železničnej doprave. To znamená, že dopad 30 Sk, ktorý by riešila novela daňového zákona, nemôže byť jedinou kompenzáciou pre toho, na koho dopadla záťaž 200 alebo 150 Sk podľa toho, čím pravidelne cestuje do svojho zamestnania. Považujem teda aj ostatné opatrenia, ktoré tu boli, to znamená zahrnutie výdavkov do životného minima, resp. úpravu zákona o Sociálnom fonde tak, aby aj zamestnávatelia v rámci kolektívneho vyjednávania mohli, resp. boli povinní riešiť dopady na dopravu tých pracovníkov, ktorých sa to týka, za rovnako naliehavé, pretože dopady na občana sú podstatne vyššie.

    Chcem teda povedať, že sa nemožno čudovať predstaviteľom Konfederácie odborových zväzov, že zvolali protestné zhromaždenie na sobotu, pretože v ňom vyjadrujú svoju nespokojnosť, a tú chcem vyjadriť aj ja ako poslanec, s laxným prístupom vlády k riešeniu problematiky kompenzácií. A chcem vám navrhnúť uznesenie, pretože Národná rada má zaujať stanovisko uznesením. Navrhujem aby sme prijali nasledovné uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nespokojnosť s prístupom vlády k riešeniu problematiky kompenzácií za zvýšenie cestovného a obmedzenie zliav vo verejnej hromadnej doprave."

    Nemôžeme k tomu povedať viac, pretože kompenzácie, aspoň podľa informácií, ktoré zazneli v utorok z rokovania vlády, už nejaké schválené boli. Kedy však bude predložený zákon, ktorý mal byť schválený od 1. júla? Zrejme až na novembrovú schôdzu a jeho účinnosť bude od prvého januára. Čiže o celý polrok sa posunie kompenzácia, s ktorou sama vláda počítala a z akýchsi dôvodov ich nesplnila. Škoda, že tu nie je podpredseda vlády, ktorý by tieto dôvody mohol poslancom, ale i širšej verejnosti vysvetliť.

    Chcem sa vyjadriť k druhej interpelácii, ktorú som adresoval ministerke školstva Slovenskej republiky. Škoda, že tu nie je, ale veci, ktoré sú tu obsiahnuté, nepočkajú. Interpelácia mala štyri časti a kratučko sa vyjadrím ku každej z nich.

    Prvá sa týkala toho, že pani ministerka ako najvyšší šéf rezortu nepovažovala za potrebné stretnúť sa polroka s riaditeľmi školských správ. Pani ministerka to potvrdzuje, vysvetľuje síce, že ako členka vlády pri výjazdných zasadnutiach sa stretla, že predstavitelia a pracovníci ministerstva sa stretávajú. To nebola moja otázka. Moja otázka bola, či ona ako najvyšší predstaviteľ rezortu pracuje s tými, ktorých má rozmiestnených v jednotlivých okresoch, ktorí sú zodpovední za uskutočňovanie štátnej správy v školstve v jednotlivých územných častiach Slovenskej republiky. S tými ľuďmi musí pracovať najvyšší predstaviteľ rezortu, musí sa s nimi osobne stretávať a pozorne vnímať ich pripomienky. Nestalo sa. Pani ministerka píše, že prvé stretnutie plánuje na september tohto roku. Je to už, pripomínam, po zmene riaditeľov školských správ, ktorú vykonala ministerka na základe novely, ktorú ste, kolegovia poslanci, schválili.

    Druhý problém sa týka zriaďovania obecných materských škôl. Na Slovensku zatiaľ existuje jediná obecná materská škola. Tento problém som tu už vysvetľoval. Obávam sa, že pani ministerka nechápe, o čo vlastne v mojej interpelácii išlo. Problém je taký, že pri presune kompetencií na obce majú byť presunuté aj školy a školské zariadenia do právomoci obcí. Dôjde teda k deľbe záujmov štátu alebo starostlivosti štátu o tieto školy a školské zariadenia a starostlivosti obcí. Malo by to vyzerať tak, aspoň podľa doterajších predstáv a koncepcie transformácie verejnej správy, že obce a samosprávne orgány sa budú starať o hospodársku stránku, o prevádzku škôl a školských zariadení, a štát si zachová svoj vplyv na obsah výučby, v platení, resp. v zamestnávaní pedagogických pracovníkov. K tomu smerovala moja interpelácia, aby sa na vzniknutej obecnej škole v Poprade, ktorá môže byť modelovou školou, odskúšala táto symbióza medzi obcou, teda samosprávnym orgánom, a štátom ako predstaviteľom záujmov štátu, teda ministerstvom školstva, resp. školskou správou. Pani ministerka píše, že nie sú na to legislatívne podmienky. Podľa mňa formu experimentu by mohla vyskúšať, ako by táto symbióza mala fungovať, pretože píše, že do 30. 9. chce predložiť návrh na transformáciu škôl a školských zariadení do pôsobnosti obcí. Neviem, na základe čoho, zrejme to budú len teoretické podklady.

    Ďalšia moja interpelácia sa týka rozdelenia 530 miliónov Sk, ktoré vláda určila na zvýšenie platov pedagogických pracovníkov. Musím konštatovať, že do dnešného dňa učitelia žiadne peniaze nedostali, že oneskorenie, ktoré sa spôsobilo tým, že vláda to schválila, potom to predseda vlády nepodpísal, kým ministerstvo financií vyčlenilo prostriedky, proces sa naťahoval. Podľa informácie peniaze sú rozpísané, ale učitelia zatiaľ nedostali nič. Majú to dostať až v septembrovej výplate. Tým sa, samozrejme, naťahuje to, že efekt tohto opatrenia mal byť k 1. 7. Zrejme sa tým sleduje myšlienka ušetriť.

    Posledná moja interpelácia smerovala k rozdeleniu účelovej rezervy vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku vo výške 110 miliónov Sk. Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí pracujete, alebo ste pracovali vo výskume a vede, ak vám niekto v septembri - a to už máme pokročilý september a peniaze nie sú ani na výskumných pracoviskách, ani na vysokých školách - dá peniaze, čo urobíte, aby ste ich minuli do konca roku? Nakúpite všetko možné, pretože jednoducho solídne a slušne, cielene minúť peniaze nie je možné. Pani ministerka tu vysvetľuje akési dôvody, pre ktoré nebolo možné rozdeliť rezervu doteraz. Doteraz nie je jasné, ako to má byť, pretože sú dva varianty, vláda stiahla materiál a od mája sa na čosi čaká. Výskumné kolektívy čakajú na prostriedky, ktoré schválil tento parlament na vedu a techniku. Mala to byť stimulácia vedeckej práce, mal to byť prostriedok konkurencie medzi pracoviskami akadémie a vysokých škôl, ale aj rezortných ústavov, ktoré sa mali uchádzať o malé peniaze, ktoré sme na to dali. Dodnes nikto nič nedostal, pretože sa hádame, ako to treba rozdeliť. To je odpoveď pani ministerky, s ktorou v žiadnom prípade nemôžem byť spokojný.

    Kolegyne a kolegovia, prečítal som si aj ďalšie odpovede na interpelácie, ktoré boli adresované ministerke školstva Slovenskej republiky a ku ktorým už niektorí poslanci vyjadrili svoju nespokojnosť. Myslím si, že sa tu ukazuje, že rezort školstva neplní úlohy, ktoré si sám stanovil vo svojom pláne hlavných úloh, a úlohy, ktoré mu vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, resp. zo schváleného zákona o štátnom rozpočte.

    Myslím si, že je namieste, a chcem to urobiť z tohto miesta, vyzvať pani ministerku, aby zvážila svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii ministra školstva. Pri tom rozsahu úloh, ktoré sú nesplnené v oblasti školstva, pri tom meškaní pri všetkých možných úlohách legislatívnych ale i vecných, ktoré čakajú na riešenie, myslím si, že iná možnosť nie je namieste. Vyzývam teda ministerku školstva pani Slavkovskú, aby zvážila svoje zotrvanie vo funkcii a vzdala sa funkcie ministra vlády Slovenskej republiky. V prípade, že to neurobí, dávam námet predsedovi vlády, aby využil svoju právomoc podľa ústavy a navrhol odvolanie pani ministerky z funkcie člena vlády povereného riadením ministerstva školstva Slovenskej republiky.

  • Aby som zostal vo vecnej rovine, pretože toto môže byť len apel alebo výzva, navrhujem aj uznesenie k druhej časti, teda k druhej skupine mojich interpelácií. Tá jedna sa týka cestovného, druhá sa týka problémov školstva. Navrhujem, aby sme požiadali v uznesení ministerku školstva, aby predložila informáciu Národnej rade Slovenskej republiky o rozdelení rezervy 110 miliónov Sk na vedu a techniku. Nemôžeme chcieť nič viac. Ona to zrejme veľmi rýchlo musí urobiť, ale chcem, aby sme ju zaviazali, aby nám predložila informáciu sem, aby cítila kontrolu parlamentu nad tým, ako sa plní úloha, ktorá súvisí s rozdelením prostriedkov štátneho rozpočtu vzhľadom na pokročilý termín.

    Takisto navrhujem, aby sme požiadali pani ministerku, aby nám predložila materiál, o ktorom hovorí v odpovedi na interpeláciu v oblasti obecných materských škôl, ktorý by mal byť hotový do 30. 9., aby ho predložila výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vedomie.

    Čiže k školským interpeláciám navrhujem dve uznesenia: žiadosť informovať - a môže to byť výbor, aby sme nezaťažovali Národnú radu - o rozdelení rezervy a predložiť mu návrh transformácie, ktorý mal byť, alebo má byť hotový 30. 9. 1995.

    Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Priatelia, iba pre vašu informáciu by som chcel uviesť, že Kancelária Národnej rady asi o 8.00 hodine ráno oznámila ministrom, že približne o 11.00 hodine budú predmetom rokovania písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov. Takže, pán kolega, čas, ktorý ste naznačovali - do 14.00 hodiny - z nášho hľadiska bol bezpredmetný, zrejme preto poslanci aj tak hlasovali, nakoľko sme dostali ospravedlnenie ministrov na papieri. Je to zrejme aj naša chyba, lebo sa predpokladalo, že budeme končiť zajtra, alebo sa bude pokračovať na budúci týždeň.

    V zmysle § 19 rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani ministerka Keltošová. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    keďže som bola vyzvaná, ale aj pre efektívne využitie ďalšieho času, chcem vám poskytnúť informáciu k spomínanému problému kompenzácií v časti, ktorý sa dotýka rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, pán podpredseda vlády a minister financií odpovie pánu poslancovi, ako to rokovací poriadok umožňuje, písomne v lehote do 30 dní.

    Pokiaľ ide o rokovanie vlády, ani v utorok ešte nerokovala o kompenzáciách, pretože sme toho názoru, že kompenzácie, ktoré sa pripravujú či už v našom rezorte, alebo v rezorte ministra financií, bolo treba predrokovať, čo sa stalo v pondelok so zástupcami odborov a zamestnávateľov. Po vzájomných konzultáciách v pondelok - v utorok dostali rezorty pokyn, dnes je štvrtok - je predpoklad, že v priebehu budúceho týždňa sa vláda bude týmito návrhmi zaoberať na svojom rokovaní. Súčasťou ich práce je, pochopiteľne, aj spomínaná novela zákona o daniach z príjmov a takisto novela zákona o Sociálnom fonde, ktorý sme dostali za úlohu pripraviť. Podotýkam, že termín plnenia bol do 30. septembra, takže stále sme ešte v termíne. Nechcem predbiehať rokovanie vlády, nechcem predbiehať rokovanie tripartity, ktoré bude 27. 9., kde zrejme ešte dôjde k určitým rokovaniam.

    Pokiaľ ide o otázku životného minima, pán poslanec, to bolo schválené. Ako viete, pôvodne to malo byť k termínu 1. 7., ako ste spomínali, bolo schválené k 1. júlu - životné minimum, a z toho všetky dávky, ktoré sa odvíjajú zároveň s ním, to znamená vrátane toho, čo ste naznačovali, bola tam aj úvaha o navŕšení životného minima tak, aby boli možné aspoň čiastočné kompenzácie, pretože, podotýkam, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny formou týchto dávok nikdy nemôže plne kompenzovať výdavky spojené s úpravou cestovného. Takže životné minimum už bolo schválené v parlamente.

    Sociálny fond je v termíne takisto a už je pripravený, máme ho hotový. Nechcem predbiehať udalosti, ale včera v televízii sme už začali o tom rozprávať. Rozdelili sme potenciálnych poberateľov príspevkov na cestovné po dohode so zamestnávateľmi a po konzultáciách s odborármi do dvoch skupín. Tých, ktorí majú veľmi nízke až najnižšie príjmy a zároveň majú cestovné náklady vyššie ako 200 Sk. Tú techniku si bolo treba prekonzultovať aj s expertmi, aby to nebolo plošné. Zakotvili sme do novely zákona o Sociálnom fonde určité percento, ktoré bude účelovo viazané len na poskytovanie príspevku na cestovné po dohode, samozrejme, pri kolektívnom vyjednávaní odborov so zamestnávateľmi. Tam, kde nie je odborová organizácia, dávame návrh, pokiaľ ide o Sociálny fond, aby toto poskytovanie bolo obligatórne. Toľko informácia pokiaľ ide o kompenzáciu, aby som doplnila svoju odpoveď, ktorú som vám posielala 15. augusta. Toto sú posledné udalosti dňa a zároveň informácia aj pre ostatných poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Slovo má pán poslanec Weiss. Vo forme faktickej poznámky, pán kolega?

  • Chcem vystúpiť v diskusii, ale myslím si, že netreba, aby som išiel k rečníckemu pultu.

  • Pán podpredseda, ďakujem za informáciu, ktorú si nám poskytol, že členovia vlády boli dopredu informovaní o tom, že môže byť takýto bod programu. Je to tým horšie. Mám niekedy pocit v tomto parlamente, že poslanci sme tu nato, aby sme vlastne napĺňali príslovie o hádzaní hrachu na stenu. Jednoducho tu nie je záujem ani zo strany verejnoprávnej Slovenskej televízie, aby bola nejaká kontrola nad činnosťou vlády. Mrzí ma to, že to musím povedať, ale treba to povedať, vláda sa k parlamentu správa ľahostajne, ak nechcem použiť vyjadrenie, že ide o aroganciu moci.

    A teraz k odpovedi, ktorú mi poslal pán minister zahraničných vecí, ktorého vítam medzi nami, na moju interpeláciu. Musím uznať, že som pánu ministrovi uľahčil odpoveď svojou formuláciou, ktoré vplyvné osoby z krajín Európskej únie na najvyššej, resp. vysokej úrovni navštívili v prvom polroku 1995 Slovenskú republiku. Obídem fakt, že niektoré v odpovedi pána ministra spomínané návštevy - uvádza sa ich tam osemnásť - mali skôr inšpekčný charakter. Ako príklad uvediem dve návštevy vysokého komisára OBSE van der Stoela. Nemyslím si, že je namieste sebauspokojenie s kvantitou zahraničných stykov mladej Slovenskej republiky, ani s tým, na akej úrovni sa konali. Najmä počet oficiálnych návštev na najvyššej úrovni jednoducho pokrivkáva za zahraničnopolitickými aktivitami iných krajín Vyšegradskej štvorky. Mám tu údaje a rád ich potom pánu ministrovi ukážem, údaje o Poľsku, Maďarsku a Česku. O tieto krajiny jednoducho je v zahraničí oveľa väčší záujem ako o Slovensko.

    Nemôžeme obísť fakt, a mali by sme sa nad tým zamyslieť, že v uvedenom období sa neuskutočnila žiadna návšteva na najvyššej úrovni, a najmä nie na oficiálnej úrovni. Na porovnanie uvediem, že napríklad premiér vlády Maďarskej republiky Horn bol na oficiálnej návšteve v Bonne, USA, Belgicku, Luxembursku, v Prahe, Ľubľani, mal stretnutie s generálnym tajomníkom NATO, predsedom Komisie Európskej únie Santerom. Obdobne by dopadlo porovnanie s Českom. A aj Poliaci mali hustejšie kontakty na najvyššej úrovni.

    Rovnako zaujímavé je i porovnanie uskutočnených ciest na úrovni ministra zahraničných vecí. V poslednom období sme vídali pána ministra skôr v sprievode pána premiéra na neoficiálnych pracovných návštevách ako na samostatných cestách a verím, že jeho posledné cesty tento trend zmenia. Preto by som chcel odmietnuť odmietnutie môjho hodnotenia stavu pretrvávajúceho v kontaktoch Slovenskej republiky so zahraničím na najvyššej úrovni. Slovenská republika jednoducho potrebuje vzhľadom na ciele, ktoré si vláda vytýčila vo svojom programovom vyhlásení, hustejšie kontakty so zahraničím.

    Nesúhlasím taktiež s odpoveďou na moju otázku, či môže pán minister potvrdiť, že sa nemohlo uskutočniť plánované prijatie ministra zahraničných vecí Grécka pána Papoulisa u predsedu vlády dňa 2. 6. 1995 preto, lebo v programe gréckeho ministra bolo prijatie u prezidenta Michala Kováča. Mám k dispozícii kópiu zaujímavého dokumentu, ktorý ukazuje, že moja otázka bola položená oprávnene. Rád tento dokument pánu ministrovi pri vhodnej príležitosti ukážem.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega. Ja som vám skutočne oznámil, aké kroky podnikla Národná rada. Nemienim obhajovať vládu, nie som člen vlády. Súhlasím s kritickými slovami, že niekedy by vzťah mohol byť aj lepší, ale skúsme sa aj my sami nad sebou zamyslieť, či do budúcnosti by sme nemali na tento bod určiť konkrétny termín, aby sa vláda mohla zúčastniť na rokovaní, a prinajhoršom by sme mohli nejaký bod programu preskočiť, ale aby sme mali aj my, priatelia, čisté svedomie, aby sme všetko zlo nesmerovali iba na vládu. Ja vám ďakujem veľmi pekne.

    Po vystúpení pána kolegu Ftáčnika, priatelia, bude obedňajšia prestávka. Stretneme sa opäť o 14.00 hodine v rokovacej miestnosti. Pán kolega Ftáčnik, nech sa páči.

  • Chcem vyjadriť plný súhlas s tým, čo povedal pán predsedajúci z hľadiska riešenia termínu, kedy by mali byť prerokúvané odpovede členov vlády, resp. interpelácie. Zvykli sme to robiť aspoň pre interpelácie, čiže zachovajme tieto zvyky a umožnime členom vlády zorganizovať si svoj vlastný čas.

    Chcem poďakovať pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny za jej vecnú odpoveď, ktorú tu predniesla, ale fakticky len potvrdila, že vláda Slovenskej republiky doteraz problém kompenzácie na cestovnom nevyriešila, a je teda plne namieste konštatovať, že nemôžeme byť spokojní s takýmto stavom, keď sa kompenzácie mali začať riešiť k 1. 7.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže, priatelia, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem. Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v našom rokovaní bodom písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prednesené, resp. písomne podané na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa spýtať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kto sa chce ešte vyjadriť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, vážení neprítomní páni ministri,

    na predchádzajúcom zasadnutí parlamentu som predložila ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Zlochovi dve písomné interpelácie. Prvá interpelácia sa týkala otázky riešenia územnoplánovacej, rozvojovej a krajinnoekologickej problematiky v oblasti vodného diela Gabčíkovo. Odpoveď, ktorú som dostala, považujem v podstate za dostačujúcu. Súhrnom odpovede je konštatovanie, že od schválenia už existujúceho územného plánu veľkého územného celku Gabčíkovo - Nagymaros podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 56/1978, kde sa riešilo funkčné využitie územia dotknutého výstavbou vodného diela, sa výrazne zmenil celý mechanizmus riadenia a správy, a to aj vlastnícke vzťahy a ostatné vstupy a súčasne aj pôvodné základné ciele územného plánovania.

    Z uvedených dôvodov je potrebné vypracovať nové územné plánovanie na celé toto územie. Zostávajú však nezodpovedané tri otázky. Po prvé z predloženej odpovede nie je jasné, či nové plány úplne nahradia pôvodný plán veľkého územného celku Gabčíkovo - Nagymaros. Po druhé, či nový územný plán bude schvaľovaný vo vláde súčasne so zrušením pôvodného územného plánu veľkého územného celku Gabčíkovo - Nagymaros, a po tretie, kto má zabezpečiť financovanie novej koncepcie a novelizácie, novely územného plánu. Prosila by som ministra životného prostredia ešte o doplnenie týchto údajov.

    Druhá interpelácia sa týkala stavebného povolenia pre stavbu v centre mesta na severnej strane Šafárikovho námestia v parku so známou fontánou Marína. Tu je už dlhší čas projektovo pripravovaná a odsúhlasená stavba Československej obchodnej banky, včítane rozsiahlych podzemných parkovísk, zaberajúcich takmer 0,85 ha pozemkov parku. Stále protesty širšej verejnosti, ekológov a architektov, ako aj našej strany Slovenskej zelenej alternatívy na viacerých tlačových konferenciách mi nedajú, aby som nepoukázala na neudržateľnosť tohto zámeru v projektovanej veľkosti a forme umiestnenia v strede priestoru parku, degradujúc a rozdeľujúc ho tak na vnútroblokový a uličný priestor. Park v systéme ekologickej stability nadväzuje cez ďalší pamiatkovo chránený parčík v strede Šafárikovho námestia priamo na súčasnú a možnú pobrežnú zeleň Dunaja, ktorá má viac ako regionálny význam, čo teda znamená, že systém by mal byť chránený zákonom číslo 287/1994 o ochrane prírody a krajiny ako celok.

    Každé veľkomesto si chráni svoje zelené pľúca. Mestské parky a parčíky si upravuje, zveľaďuje, rozširuje, a nie likviduje ako my. Zrušili sme park na Hurbanovom námestí, na Primaciálnom námestí, na Hlavnom námestí a teraz sa ide zastavať jedno z posledných námestí, kde je ešte zeleň. A je viac ako prekvapivé a nepochopiteľné, že práve obvodný úrad životného prostredia dáva na takúto zástavbu oficiálne povolenie. Realizujú sa tu totiž iba záujmy investorov a budúcich užívateľov.

    V odpovedi pána ministra sa uvádza, že umiestnenie predmetnej stavby územným rozhodnutím, vydaným Obvodným úradom životného prostredia Bratislava I. v roku 1993, je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. S týmto tvrdením sa nedá vôbec súhlasiť. V platnej územnoplánovacej dokumentácii zvanej "Aktualizácia územného plánu hlavného mesta Bratislavy" z roku 1993 je jasne plocha podľa Galovej a Uršulínskej ulice smerom k Šafárikovmu námestiu určená na zeleň. Ani ďalší územný dokument "Štúdia zóny Dunajská", ktorý by mal podrobnejšie riešiť dané územie, nepotvrdzuje pripravovanú stavbu, pretože v prvom variante pripúšťa stavbu v miestach bývalého Landererovho paláca, s minimálnym zásahom do parku z južnej strany a druhý variant úplne vylučuje túto zástavbu. Pripravovaná stavba navrhnutá v prostriedku parku s podzemnými garážami, zasahujúcimi takmer do plochy celého parku, nevychádza zo žiadneho platného či pripravovaného územnoplánovacieho dokumentu, preto stavebné povolenie zo dňa 1. 3. 1993 a tiež jeho potvrdenie pri odvolávacom konaní Úradom životného prostredia hlavného mesta Bratislavy zo dňa 15. 6. 1995 bolo oprávnene napadnuté občanmi. Bol daný tiež podnet na prešetrenie oprávnenosti postupu a rozhodnutia úradov životného prostredia obvodnému prokurátorovi.

    Ak úrady životného prostredia vydávajú takéto stavebné povolenia, ktoré sú v absolútnom rozpore s princípmi zelenej filozofie a ochranou životného prostredia, a toto nie je prípad výnimočný, a na druhej strane minister životného prostredia Slovenskej republiky nepokladá za potrebné ani osobne predložiť parlamentu stavebný zákon, predkladateľom ktorého je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ale dá prednosť iným aktivitám, ktoré sú určite nepochybne tiež veľmi dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, tak sa tu vynára otázka, či by predsa len nebolo bývalo racionálnejšie vyhovieť požiadavke ministra výstavby Mráza, aby odbor územného plánovania a stavebného poriadku, terajší názov odbor environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb, prešiel z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby. Ministerstov životného prostredia by si v takom prípade vytvorilo nástroje na účinnú kontrolu vydávaných územných rozhodnutí a stavebných povolení a možno by nedochádzalo k takým situáciám ako napríklad teraz.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik.

  • Dovolím si uviesť len veľmi krátku faktickú poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Lazarovej. Chcem ju upozorniť, že nemôže už žiadať akéhokoľvek ministra, ale ani životného prostredia, o dodatočné informácie, pretože zákon o rokovacom poriadku jej dáva možnosť vysloviť spokojnosť alebo nespokojnosť s odpoveďou pána ministra a navrhnúť Národnej rade uznesenie.

    Ak by ste žiadali ďalšie informácie, je to predmetom ďalšej interpelácie, ktorá bude nasledovať až v ďalšom bode. Vy ste v tej prvej časti hovorili, že žiadate, aby vám minister dodal ďalšie informácie. Nie je to možné, nemáte na to možnosti podľa rokovacieho poriadku. Je potrebné na to urobiť zrejme novú interpeláciu, alebo v inom kontakte s pánom ministrom tieto informácie získať. Len toľko som považoval za potrebné spresniť z procesnej stránky.

  • Ďakujem pekne. Asi sme sa nerozumeli. Ja som chápala tie tri otázky ako novú interpeláciu. V rámci bodu interpelácie ich znovu prednesiem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto z prítomných poslancov vyjadriť.

  • Ak nie, podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Budeme hlasovať. Priatelia, najskôr budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. ku ktorým sa nevyjadrili.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o písomných odpovediach členov vlády, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. sa nevyjadrili. Odporúčam návrh prijať.

    Prezentovalo sa 72 poslancov. Využil by som inštitút skrutátorov. Prosím, aby skrutátori spočítali, koľko je prítomných v sále.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku. Ďakujem. Takže zopakujeme hlasovanie.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili, resp. ku ktorým sa nevyjadrili.

    Teraz, dámy a páni, budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci nesúhlasili.

    Budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej na interpeláciu poslanca Ftáčnika - interpelácia číslo 6. Vzápätí budeme hlasovať, pán kolega Ftáčnik, o návrhu uznesenia, ktoré si v tomto vystúpení navrhol. Nenavrhol si uznesenie? Nech sa páči, pán kolega Ftáčnik - procedurálny návrh.

  • Navrhol som Národnej rade, aby k tejto interpelácii zaujala stanovisko osobitným uznesením. To uznesenie môžem prečítať. Keď bude prijaté, dobre, keď nie, tak Národná rada sa k tejto interpelácii takto vyjadrí.

  • Dobre, pán kolega. Prosil by som, keby si zopakoval návrh svojho uznesenia.

  • Čiže k interpelácii pod bodom 6a) na pani ministerku školstva som navrhol uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada ministerku školstva, aby predložila Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a) informáciu o rozpise účelovej rezervy vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku vo výške 110 miliónov korún do 15. októbra, b) informáciu o transformácii, ktorú má Ministerstvo školstva Slovenskej republiky predložiť do 30. 9. 1995 podľa odpovede číslo 524/1995-181" - to je odpoveď na tú interpeláciu - "do 15. 10. 1995."

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré navrhol kolega poslanec Ftáčnik.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca na uznesenie sme neprijali.

    To znamená, že nemusím dávať hlasovať o tom, či súhlasíme, lebo automaticky s odpoveďou súhlasíme.

    Prikročíme k ďalšej odpovedi. Budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Keltošovej pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pokiaľ viem, i tu podal návrh na uznesenie. Prosil by som kolegu Ftáčnika, keby nám ho ešte raz prečítal.

  • Navrhol som k časti 6b) takéto uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje nespokojnosť s prístupom vlády Slovenskej republiky k riešeniu kompenzácie za zvýšenie cestovného a obmedzenie zliav na cestovnom vo verejnej hromadnej doprave."

  • Dámy a páni, počuli ste návrh na uznesenie, ktorý podal poslanec Ftáčnik. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh na uznesenie, ktorý podal pán kolega Ftáčnik, sme neprijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej pani poslankyni Bauerovej, ktorá mala odpoveď pod číslom 8. Teda budeme hlasovať o odpovedi na túto interpeláciu, s ktorou pani poslankyňa vyslovila nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    To znamená, že vlastne teraz sme potvrdili nespokojnosť pani poslankyne s odpoveďou pani ministerky.

  • Budeme opäť hlasovať o odpovedi. Priatelia, prosím, tichšie. Pán Bugár, viem, že je to historická chvíľa, ale prosím vás o pokoj.

  • Oživenie v sále.

  • Priatelia, prosím, je tu skutočne veľký šum. Buďte takí dobrí, upokojte sa.

    Teraz budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Baca na interpeláciu pána poslanca Kötelesa, s ktorou pán poslanec vyslovil nesúhlas. Prosím, prezentujme a hlasujme.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, je neskoro, prepáčte. Idem podľa rokovacieho poriadku. Pán kolega, necháme dohlasovať, je to moja chyba, vrátime sa späť. Je to chybné hlasovanie, ale pán poslanec mi to odpustí. Toto hlasovanie neplatí. Prepáčte, ja som si nevšimol, že pán poslanec navrhol aj uznesenie. Prosil by som pána poslanca, aby návrh uznesenia prečítal. Pán poslanec, ešte raz sa vám ospravedlňujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Navrhoval som text uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky na základe petície občanov obce Hucín a Licince, na základe záverov stretnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Výskumného ústavu Bratislava, Povodie Hrona, Okresného úradu životného prostredia Rožňava a petičných výborov v obciach Licince a Hucín žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Okresný úrad životného prostredia v Rožňave, aby do 31. decembra 1995 predložili správu pre Národnú radu Slovenskej republiky o splnení záverov zo stretnutia predstaviteľov štátnej správy s predstaviteľmi obce Licince a Hucín o plánovanej výstavbe vodná nádrž Meliata, konaného dňa 22. 8. 1995 v obci Licince."

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, budeme sa prezentovať a hlasovať o tom, či tento návrh na uznesenie pána poslanca Kötelesa prijmeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme neprijali.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej na interpeláciu poslanca Pásztora, s ktorou vyslovil nesúhlas. Budeme hlasovať o tom, či odpoveď pani ministerky je dostačujúca, alebo nie. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že i tu dávame pánu poslancovi za pravdu, že je nespokojný s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

  • Šum v sále.

  • Áno, máte pravdu. Skúšal som maďarskú opozíciu. Bohužiaľ, teraz súhlasíme s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej. Pre nich bohužiaľ, iste.

    Dámy a páni, budeme pokračovať. Budeme hlasovať o odpovedi ministra Hudeca na interpeláciu poslanca Bárdosa, s ktorou vyslovil nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či sme spokojní s odpoveďou pána ministra Hudeca pánu poslancovi Bárdosovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme spokojní s odpoveďou pána ministra Hudeca pánu poslancovi Bárdosovi.

    Ďalšia interpelácia bola, ak sa to dá takto nazvať, pani poslankyne Sabolovej na pána Gašparoviča. Pán Gašparovič odpovedal, ale tam sme konštatovali, že pani poslankyňa nemôže pána predsedu parlamentu interpelovať.

    Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej na interpeláciu poslankyne Rusnákovej, s ktorou vyslovila nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, či odpoveď ministerky Slavkovskej bola dostatočná.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme spokojní s odpoveďou ministerky Slavkovskej poslankyni Rusnákovej.

    Ďalej vystúpil pán Weiss, ktorý mal v podstate iba otázky na pána ministra Schenka, takže hlasovať o tom nebudeme. Takisto vystúpila pani Lazarová, ktorá bude vlastne ešte iba interpelovať pána ministra Zlochu, takže je to bezpredmetné.

    Dámy a páni, podľa výsledkov tohto hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bod súhlasí, a odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesúhlas, alebo odpoveď, tá jedna, bude zaradená pod bod nesúhlasí.

    Teraz by sme prikročili k ď a l š i e m u bodu nášho programu, ktorým sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    S interpeláciami sa písomne prihlásili zatiaľ šiesti poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Gaľa.

    Nech sa páči, pán poslanec Szigeti.

  • Na moju interpeláciu takisto pani ministerka Slavkovská dala odpoveď, ktorú som neprijal a nehlasovali sme o tom. Neviem z akého dôvodu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený člen a členka slovenskej vlády, kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení budem mať jeden podnet a jednu interpeláciu v zmysle § 91 a 89 rokovacieho poriadku. Podnet dávam v mene celej opozície. A prosím ctené kolegyne a kolegov, aby neodchádzali, pretože v tejto interpelácii, ak budú pozorne počúvať, im dám návod, ako sa môžu lacno a rýchlo dostať k 40 miliónom korún. Takže najprv podnet.

    Vážené kolegyne a kolegovia, už pri hlasovaní o novelizácii zákona číslo 92/1991 Zb. sme upozorňovali, že tento zákon poslanci opozície považujú za protiústavný, najmä v jeho retroaktívnej časti, a že dajú podnet na Ústavný súd. Už svoje vystúpenie som končil otázkou, či si viete predstaviť, aký chaotický stav by vznikol, keby Ústavný súd dal pozitívny nález a keby vznikla súbežná platnosť dlhopisov a kupónov. Keďže už niekoľkokrát som interpeloval premiéra v otázke privatizácie a stále mi lakonicky odpovedal, že v zmysle rokovacieho poriadku privatizácia nie je v pôsobnosti vlády, využívam ďalšie ustanovenie rokovacieho poriadku a v zmysle § 91 ods. 1 dávam v mene celej opozície nasledovný podnet.

    Vážený pán premiér, v zmysle § 91 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v mene poslaneckých klubov Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Spoločnej voľby a Maďarskej koalície dávam nasledovný podnet: Dňa 14. septembra 1995 bola v Zbierke zákonov uverejnená novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Túto novelizáciu považujú poslanci opozície za protiústavnú a dajú podnet na Ústavný súd.

    Hoci nález Ústavného súdu nemožno predpovedať, žiadam vás, aby ste Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle § 91 ods. 2 písomne informovali, aké opatrenia urobíte, aby v prípade kladného nálezu Ústavného súdu nevznikol chaotický duálny stav súbežnou platnosťou dlhopisov Fondu národného majetku a kupónov. Podľa nášho názoru by bolo účelné, keby sa emisia dlhopisov Fondu národného majetku pozastavila až do vydania nálezu Ústavného súdu. Ostávame s pozdravom, v mene poslaneckých klubov, Ľudovít Černák.

    Kolegyne a kolegovia, teraz pristúpim k svojej interpelácii. Znovu vás žiadam, aby ste pozorne počúvali. Budem interpelovať ministra privatizácie Slovenskej republiky, pána ministra Bisáka. Gustáv Jozefčák bol vydražiteľom v procese malej privatizácie. Vydražil prevádzkovú jednotku, nehnuteľnosť, ku ktorej mal pred dražbou právo hospodárenia štátny podnik Domáce potreby, Banská Bystrica. Vyvolávacia cena draženej prevádzkovej jednotky bola asi 1,5 milióna, cena dosiahnutá v dražbe bola asi 5,5 milióna. Táto nehnuteľnosť však nemala byť v dražbe, pretože sa stala predmetom reštitučného nároku.

    Keďže bol skutočne dokázaný reštitučný nárok, súd vyslovil neplatnosť dražby a povinnosť vydať nehnuteľnosť reštituantke, s čím, samozrejme, bola spojená aj povinnosť ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku vrátiť vydražiteľovi sumu 5,5 milióna korún. Toto všetko malo prebiehať z osobitného účtu ministerstva, pretože na tento účet po dražbe zaplatil vydražiteľ za prevádzkovú jednotku. Toto je prípad, ktorý nebol ojedinelý, takýchto prípadov bolo viac.

    Osobitný charakter nadobudol tento prípad až neskôr. Vydražiteľ ako navrhovateľ podal na Okresný súd v Žiline návrh, ktorým sa domáhal, aby mu ministerstvo ako odporca v prvom rade, a Domáce potreby, štátny podnik, Banská Bystrica ako odporca v druhom rade, nahradili škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s povinnosťou vydať reštituantke prevádzkovú jednotku, ktorú vydražil a dražba bola neskôr vyhlásená za neplatnú. Tento návrh bol podaný na Okresný súd v Žiline 4. mája 1995, číslo konania na Okresnom súde je 20 C 412/1995. Zatiaľ všetko normálne, ale teraz pozor. Škodu, ktorú požadoval, vyčíslil vo výške 50 miliónov korún. Zástupca ministerstva s týmto súhlasil, keďže podľa jeho názoru výška bola preukázaná znaleckými posudkami, dokonca sa na súde vyjadril, že ministerstvo nepodá odvolanie.

    Preto sú namieste otázky: Ako sa chráni majetok na osobitnom účte ministerstva? Prečo sa súhlasilo s takým vysokým ušlým ziskom firme, ktorá bola najmenej dva roky v strate? Ako mohlo dôjsť k situácii, že na počudovanie všetkých, ktorí majú čosi do činenia so súdmi, bol tento súd skončený vyhlásením rozsudku už 12. júla 1995, t. j. presne dva mesiace a osem dní od podania návrhu?

    Pritom skutočne nešlo o maličkosť, pretože aj pre ministerstvo pravdepodobne 50 miliónov korún maličkosťou nie je. Našťastie, hoci dotknutý nemenovaný pracovník na súde vyhlásil, že ministerstvo sa neodvolá a na základe rozsudku sa malo navrhovateľovi, tentokrát už nie fyzickej osobe, ale žilinskej firme JOVOS Žilina, zaplatiť z osobitného účtu pod titulom tak chabo preukázanej škody 47 miliónov korún, v posledný deň sa ministerstvo odvolalo a tento proces bude ešte pokračovať. Plne súhlasím s tým, že ak niekto inému spôsobí škodu, podľa zákona musí túto škodu poškodenému uhradiť, ale iba tú škodu, ktorá poškodenému skutočne podľa zákona patrí.

    Kolegyne a kolegovia, netreba veľké ekonomické vzdelanie na to, aby ste aj vy usúdili, že takto vyčíslená náhrada je skutočne prehnaná. A preto v zmysle § 89 zákona o rokovacom poriadku interpelujem pána ministra Bisáka a žiadam ho, aby v tomto spore ministerstvo odsúhlasilo len takú výšku náhrady, ktorá je transparentne preukázateľná a ekonomicky odôvodnená.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Skôr ako vystúpi pán poslanec Gaľa, chcel by som kvôli stenozáznamu k bodu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dostalo do uznesenia, alebo na koniec uznesenia, že sme nehlasovali o odpovedi číslo 9 ministerky školstva Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Národnej rady pána Szigetiho.

    Budeme pokračovať. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa, a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia,

    podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky v súlade s časťou B/4 uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 315 z 9. mája 1995, k správe o stave prípravy a organizačno-technického zabezpečenia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku vymenoval komisiu pracovníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky na objektívne posúdenie finančných požiadaviek jednotlivých rezortov, miest a obcí. V rámci posudzovania požiadaviek sa uskutočnili na Ministerstve financií Slovenskej republiky rokovania so zástupcami všetkých zainteresovaných ministerstiev, prednostami obvodných úradov, primátormi miest, starostami obcí, resp. ich splnomocnencami. Cieľom rokovaní bolo spresniť požiadavky, odstrániť duplicity a systémovo riešiť smerovanie výdavkov v súlade s kompetenciami, zodpovednosťou a úlohami jednotlivých subjektov pri zabezpečovaní návštevy. Pri prehodnocovaní požiadaviek sa prihliadalo na princíp hospodárnosti, pričom sa súčasne zohľadňovala potreba zabezpečenia dôstojného priebehu návštevy. Nebolo možné pokryť tie požiadavky, ktoré bezprostredne nesúviseli s návštevou, resp. tie, kde sa uplatňovali neúmerne vysoké nároky na štátny rozpočet. Komisia požadovala, aby sa do financovania návštevy zapojili aj vlastné zdroje rezortov, miest, obcí a cirkví. Primeraný dôraz sa kládol na finančné zabezpečenie bezpečnostnej a organizačnej stránky návštevy. Po prerokovaní celkových požiadaviek s rezortmi, okresnými úradmi a obcami na základe celkového posúdenia komisia vykonala nesporné zmeny a spresnenia. Celkové požiadavky po odstránení duplicitných nárokov predstavovali sumu 259 268 872 Sk. Ministerstvá požadovali 168 431 122 Sk, mestá a obce 90 837 750 Sk dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    Po prehodnotení požiadaviek komisia navrhuje zapojiť do financovania zabezpečenia návštevy zdroje rezervy štátneho rozpočtu v celkovej sume 105 751 459 Sk. Z uvedenej sumy sa navrhlo pre potreby ministerstiev 53 956 459 Sk a pre potreby miest a obcí 51 795 000 Sk. Okrem toho sa úpravou regulácie čerpania rozpočtových výdavkov určených na prvý polrok 1995 pre bezpečnostný úsek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky odporučilo použiť aj ich vlastné rozpočtové zdroje.

    V súlade s úlohami, ktoré mali jednotlivé subjekty zabezpečovať, bolo dohodnuté realizovať financovanie úloh spojených s návštevou týmto spôsobom:

    1. Po schválení vládou Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky poukáže z rezervy vlády príslušné sumy jednotlivým ministerstvám na účty cudzích prostriedkov. Potreby cirkví sa budú financovať prostredníctvom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    2. Finančné prostriedky určené pre mestá a obce sa poukážu na účet cudzích prostriedkov sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tieto bude ministerstvo uvoľňovať prostredníctvom okresných úradov mestám a obciam po predložení zúčtovacích podkladov.

    3. Vzhľadom na to, že sa v priebehu organizačno-technického zabezpečovania návštevy mohli objaviť nepredvídané výdavky, a výdavky, ktoré nie je možné prideliť zainteresovaným rezortom, navrhlo sa vytvoriť rezervu v sume 5 miliónov Sk. Rezerva bola poukázaná na účet cudzích prostriedkov sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    4. Prostriedky určené pre ministerstvá, cirkvi, mestá a obce v štruktúre, ako sú uvedené v materiáli, sú účelové. Akékoľvek presuny sú viazané na súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    5. Prostriedky podliehajú vyúčtovaniu v termínoch určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som z toho, čo som povedal, sa dotkol problematiky miest a obcí, resp. financovania uvedených nákladov a ich splatnosti. Táto problematika sa týka mesta Bratislavy, ďalej Šaštína-Stráže, Nitry, Levoče a Spišskej Kapituly, Popradu, Starého Smokovca, Košíc a Prešova v úhrnnej sume, ako som uviedol, 51 795 000 Sk. Pokiaľ mám informácie, z tejto sumy príslušné ministerstvá doposiaľ uhradili iba malú čiastku mestu Košice. Ostatným mestám zatiaľ zo sľúbenej sumy neboli uhradené žiadne finančné prostriedky napriek tomu, že všetky procedurálne podmienky na to, aby boli tieto peniaze poukázané, mestá splnili.

    Konkrétne sa dotknem otázky Prešova. Prešov mal sľúbených 4 810 000 Sk, navyše realizoval ešte po zmluve s gréckokatolíckym biskupstvom ďalšie 2 milióny, ktoré boli sľúbené biskupskému úradu. Všetci dobre vieme, v akej situácii sa nachádzajú mestá. Posledne sme o tom hovorili pri prerokúvaní čiastkového plnenia rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok. Vieme dobre, že mestá žijú na hrane únosnosti, a preto sa pýtam ministra financií a zároveň aj ministra vnútra, kedy mienia tento stav riešiť a akým spôsobom, resp. v akom splátkovom kalendári budú mestá oddlžené v zmysle prísľubu, ktorý bol daný na spoločných sedeniach, o ktorých som hovoril na začiatku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský a pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    mám dve interpelácie, jednu na predsedu vlády, jednu na ministra vnútra. Najskôr na predsedu vlády.

    31. augusta tohto roku došlo k závažnému narušeniu zvrchovanosti Slovenskej republiky únosom a odvlečením občana Slovenskej republiky do Rakúska. Prípad začal ihneď vyšetrovať tím Policajného zboru Slovenskej republiky a odvtedy vychádzajú na povrch mnohé podrobnosti týkajúce sa tohto únosu, aj keď páchateľov únosu zatiaľ polícia neodhalila. Z množstva podrobností, ktoré vychádzajú na povrch pri vyšetrovaní tohto závažného trestného činu, sú dôležité dve skupiny dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že na miestach senzitívnych z hľadiska únosu sa pohybovali príslušníci, prípadne vozidlá Slovenskej informačnej služby.

    Tieto dve skupiny dôkazov sú nasledovné:

    Jedna skupina dôkazov sa týka toho, že občania obce Svätý Jur videli a vypovedajú o tom, že dva až tri dni pred únosom parkovalo vo Svätom Jure na dohľad domu obete únosu vozidlo značky Mercedes - skriňové. V tlači sa objavili informácie, že prinajmenšom takéto vozidlo má aj Slovenská informačná služba.

    Druhá skupina dôkazov, v ktorej sa vyskytuje opäť Slovenská informačná služba, sú výpovede príslušníkov Pohraničnej polície z hraničného prechodu do Rakúska Bratislava-Petržalka a zápis v knihe služieb alebo v nejakej knihe vedenej na tomto hraničnom prechode Slovenskou pohraničnou políciou. V tomto zápise sa taktiež hovorí o tom, že prakticky celý pracovný deň 31. augusta tohto roku sa zdržiaval na hraničnom prechode Bratislava-Petržalka príslušník Slovenskej informačnej služby Milan Lovich.

    Keď sa vyskytli takéto závažné dôkazy, dalo by sa predpokladať, že bude v záujme Slovenskej informačnej služby a vlády Slovenskej republiky vynaložiť všetko úsilie na to, aby Slovenská informačná služba, súčasť štátneho mechanizmu, bola zbavená tohto podozrenia. Stal sa však presný opak. Vyšetrovateľ, ktorý bol poverený vyšetrovaním tohto prípadu, požiadal riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu o povolenie, aby mohol vypočuť niektorých príslušníkov Slovenskej informačnej služby a vstúpiť do objektov Slovenskej informačnej služby. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa vyšetrovateľovi nedal na toto súhlas a tým znemožnil Policajnému zboru Slovenskej republiky sledovať určitú reťaz dôkazov, čím prinajmenšom závažným spôsobom poškodil, alebo sťažil Policajnému zboru Slovenskej republiky odhalenie páchateľov.

    Vzhľadom na to, že podľa novelizovaného zákona o Slovenskej informačnej službe riaditeľa Slovenskej informačnej služby menuje vláda Slovenskej republiky, minimálne tieto dve skupiny dôkazov, ktoré som spomenul, tým, že vyvolávajú podozrenie voči Slovenskej informačnej službe a neboli doteraz vyvrátené, automaticky vyvolávajú podozrenie aj voči vláde Slovenskej republiky. A preto moja interpelácia, resp. otázka na predsedu vlády znie: Čo urobí vláda, aby umožnila Policajnému zboru Slovenskej republiky preveriť dôkazy vyvolávajúce dôvodné podozrenie, že do únosu slovenského občana do Rakúska dňa 31. augusta tohto roku bola zapletená aj Slovenská informačná služba?

    Moja druhá interpelácia na ministra vnútra pána Hudeka obsahovo nadväzuje na predchádzajúcu. Vyšetrovaním prípadu odvlečenia slovenského občana do cudziny bol pôvodne poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky major Dr. Jaroslav Šimunič. Major Šimunič zrejme postupoval podľa svojich odborných vedomostí a skúseností, pracoval takmer 20 rokov v Policajnom zbore. V zákone číslo 171/1993 Zb. o Policajnom zbore sa v § 7 ods. 7 hovorí: "Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi prokurátora a súdu." Toľko zákon.

    Major Šimunič bol odvolaný z prípadu, alebo inými slovami prípad mu bol odňatý, a podľa vyjadrenia podplukovníka Lamačku, ktoré som si prečítal v novinách, bol mu prípad odňatý preto - Šimuničovi, že nevypracoval plán vyšetrovania. Ak by toto mal byť skutočný dôvod odňatia prípadu majorovi Šimuničovi, bolo by to zjavné porušenie § 7 ods. 7 zákona o Policajnom zbore. A preto moja otázka na ministra vnútra znie : "Z akých dôvodov bol majorovi Dr. Jaroslavovi Šimuničovi odňatý prípad vyšetrovania odvlečenia do cudziny spáchaný 31. augusta tohto roku?"

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    prvá moja interpelácia smeruje k ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi. Mám ju napísanú ako písomnú a žiadam na ňu písomnú odpoveď, i keď tu pán minister nie je prítomný.

    Dňa 7. marca 1995 sme schválili zákon o štátnom rozpočte, v ktorom v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bolo v položke "Záujmové združenia" uvedených 33 miliónov Sk. V podrobnom rozpise bol rozpočet pre divadelné združenia rozpísaný takto: Združenie divadelníkov na Slovensku 2 milióny Sk, Fórum mladých divadelníkov na Slovensku Medzičas 1 milión Sk, Združenie kritikov a divadelníkov Slovenska 250 tisíc Sk a Združenie Stoka, divadelné združenie, 2 milióny Sk. Takto rozpísaný rozpočet alebo kapitola ministerstva kultúry bola schválená Národnou radou.

    Takýto spôsob financovania neštátnych divadiel bol vlastne výsledkom viacročného úsilia odborných pracovníkov ministerstva kultúry, ako riešiť tento problém, s ktorým si totalitné ministerstvo nedokázalo rady. Na prijatí predstaviteľov spomínaných občianskych združení z oblasti divadla dňa 19. januára 1995 štátna tajomníčka pani Oľga Šalagová potvrdila celoročný rozpočet a na dobu trvania provizória, rozpočtového provizória, prisľúbila združeniam dotácie v pomernej výške podľa schváleného rozpočtu.

    Pre združenie Stoka minister podpísal zmluvu približne v tejto výške, ale po niekoľkých dňoch si to rozmyslel a bez udania dôvodu túto sumu znížil na 200 000 korún. Novú zmluvu v takejto výške predložilo ministerstvo združeniu na podpis. Doposiaľ však ani táto suma nebola poukázaná, a to bez odôvodnenia a písomného vyjadrenia ministra alebo ministerstva.

    Komisia pre občianske združenia štátneho fondu Pro Slovakia odporučila v máji prideliť združeniu Stoka dotáciu 1 milión korún, čo jednomyseľne schválila aj rada fondu. Pán minister podmieňuje udelenie tejto dotácie vrátením dlhu. Pôžičku, ktorá zakladá tento dlh, dostalo združenie po dohode s vtedajším ministrom kultúry a predsedom rady fondu Pro Slovakia v marci minulého roku vo výške 500 000 Sk. Komisia pre divadelníctvo a rada fondu navrhla pôžičku zmeniť na grant a minister to schválil. Minister Hudec však po príchode do úradu toto rozhodnutie svojho predchodcu zrušil. V januári tohto roku podpísal združeniu Stoka pôžičku na uhradenie prenájmu priestorov za I. polrok. Od júla je pôžička penalizovaná 15 % mesačne. V januári teda minister pôžičku podpísal s vedomím, že ju súbor nebude môcť splatiť, pretože mu peniaze jednoducho nedá. 25. augusta dostalo toto divadelné združenie list od riaditeľa fondu Pro Slovakia, v ktorom oznamuje, že ak divadlo pôžičku nevráti do 15 dní od doručenia listu, bude ju vymáhať súdnou cestou.

    Pán minister Hudec teda osobným zásahom a porušením zákona o rozpočte zabránil udeleniu dotácie divadlu Stoka vo výške 3 miliónov Sk a súčasne chce súdne vymáhať dlh 650 000 korún plus percentá. A nie je to iba toto združenie. Rovnako bez odôvodnenia a písomného oznámenia minister neudelil dotáciu Fóru mladých divadelníkov na Slovensku, schválenú parlamentom, Fóru Medzičas, ktoré je jedinou organizáciou, čo pomáha existencii neštátnych divadelných aktivít. Minister Hudec touto svojou činnosťou vlastne likviduje neštátne divadlá na Slovensku. Porušuje zákon a bezdôvodne vypovedáva právoplatne uzavreté zmluvy, čím porušuje vlastne ústavnú deklaráciu o právnom štáte.

    Mám dve otázky na pána ministra. Žiadam, aby uviedol dôvody svojho konania voči týmto dvom divadelníckym združeniam, a žiadam, aby podrobne uviedol, na aký účel použil rozpočtové peniaze a peniaze štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, ktoré ušetril týmito svojimi rozhodnutiami.

    Druhá moja interpelácia je na ministra spravodlivosti pána Liščáka. Má dve časti.

    Prvá časť sa týka viacerých verejných vystúpení predsedu Združenia robotníkov Slovenska, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vládnej strany, ktorú zastupuje minister Liščák vo vláde. Pán minister sa už k niektorým výrokom svojho predsedu alebo predsedu strany, ktorú zastupuje, vyjadril veľmi lakonicky, že pán podpredseda Ľupták myslel to a to. Ja si dovolím, ak dovolíte teda, prečítať záznamy dvoch vystúpení kolegu Ľuptáka na dvoch verejných mítingoch. Na prvom mítingu, odborárskom, v okresoch Michalovce, Humenné, Svidník a Stará Ľubovňa, pán kolega Ľupták povedal doslova: "Nič sa nedeje, nikto ich nemôže súdiť - podnikateľov, lebo sudcovia a prokuratúra sú nezávislí, čo ma už napadli, keď som to povedal, ale ja si myslím, že najväčšou chybou bolo v spoločnosti jedno, že sudcovia, prokurátori po novembri sa stali nezávislí. Preto nech sú nezávislí v politickej oblasti, ale v hospodárskej by mali súdiť. Koho zavreli za veľké premrhanie miliónov a miliárd tu od roku 1989 za daňové úniky a podvody? Povedzte mi to. Nikoho. A prečo vlastne? Sudca je nezávislý, nikto mu nič nemôže nadirigovať."

    A na mítingu v Snine, podobne to bol verejný míting, odborársky, tiež v auguste, povedal: "Sudcovia, ktorí by mali byť nezávislí len v politickej oblasti, sú nezávislí aj v hospodárskej a nikto im nemôže nariadiť niekoho súdiť."

    Ministra Liščáka žiadam, aby podrobne vysvetlil svoju predstavu o nezávislosti súdov a sudcov v plnom rozsahu tohto pojmu, ako sa používa v západných demokraciách.

    Druhá otázka na pána ministra spravodlivosti: Legislatívny plán vlády hovorí, že taká základná právna norma, ktorá sa bude týkať výkonu justície - sudcovský kódex - má byť schválená vládou v októbri tohto roku, teda budúci mesiac. Minister zriadil legislatívnu komisiu na prípravu tejto právnej normy. Súčasne som zistil, že Združenie sudcov Slovenska, ktoré združuje tri štvrtiny sudcov na Slovensku, má zastupovať niekoľko členov v tejto legislatívnej komisii. Dodnes nedostali pozvánku na činnosť alebo na účasť na činnosti tejto komisie, ktorá má pripraviť pre ministerstvo túto základnú legislatívnu normu. Pýtam sa pána ministra, ako je to organizačne zabezpečené, v akom stave je príprava sudcovského kódexu, a žiadam, po dohode s kolegom Pavlom Hrušovským, členom ústavnoprávneho výboru, aby ja a kolega Hrušovský sme boli pravidelne prizývaní na prácu tejto legislatívnej komisie, ktorá má pripraviť sudcovský kódex.

    Tretia interpelácia je na ministra vnútra pána Hudeka. Deň po tom, ako som sa z oznamovacích prostriedkov dozvedel o bytovej a domovej prehliadke u sídelného banskobystrického biskupa Baláža, predsedu Biskupskej konferencie, som cestoval do Banskej Bystrice a rozprával som sa s ľuďmi, ktorí boli svedkami pri tejto prehliadke. V pondelok som novinárom povedal, že vyzvem ministra vnútra Hudeka, aby odstúpil z funkcie ministra vlády. Priznám sa, že pod tlakom spomienok na svoj veľmi drsný zážitok z detstva, keď ako štvoralebo päťročné dieťa som bol svedkom podobnej bytovej prehliadky u banskobystrického kanonika. Po ďalších udalostiach, ktoré podľa mňa majú politický podtext, po verejnom násilí, násilí na synovi prezidenta, násilí na kolegovi Mikloškovi, si myslím, že každá zmena na tomto poste môže byť len zmenou k horšiemu.

    Takže čakám od pána ministra, že osobne dohliadne na vyšetrenie týchto vecí. Začal som biskupom Balážom. Mrzí ma, že tu nie je generálny prokurátor Dr. Vaľo, pretože jednému i druhému by som tu otvoril priestor, aby sa ospravedlnili pánu biskupovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    chcel by som interpelovať vládu Slovenskej republiky ale vzhľadom na to, že je tu len pán minister, interpelujem jeho.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, naposledy predstavitelia Karpatskonemeckého spolku na Slovensku uverejnili vyhlásenie o žiadosti karpatských Nemcov žijúcich v Slovenskej republike na zrušenie niektorých dodnes platných tzv. Benešových dekrétov. Ide o dekréty, ktoré vychádzajú z kolektívnej viny uvalenej na Nemcov a Maďarov žijúcich v Československu a umožnili, ba aj prikázali vyhnať desaťtisíce z nich z historickej rodnej zeme do cudziny alebo na nútenú prácu do českého pohraničia, konfiškovať im majetok, zakázať im používať materinskú reč a odobrať im základné občianske a ľudské práva. V uplynulých desaťročiach až dodnes nebolo možné rozprávať o týchto brutálnych činoch, ktoré by vážne spochybnili povojnový antifašistický a víťazný obraz Československa. Žiaľ, ani poslanci zákonodarných zborov nemali odvahu riešiť toto jedno z najtemnejších období našej spoločnej histórie. Pokrytecky a fetišizovaním dátumu nastupujúcej komunistickej moci so spätnou platnosťou len do 25. februára 1948 uznali odškodňovacie nároky so snahou pozabudnúť na utrpenie státisícov ľudí, ktoré nemalo obdobu v Karpatskej kotline.

    Viackrát odzneli stanoviská až z najvyšších miest, že s reštitučnými nárokmi a odškodnením spred 25. februára 1948 v Slovenskej republike nejdeme. Pritom 30. júna 1993 sa vláda Slovenskej republiky pri vstupe do Rady Európy pred celým svetom slávnostne zaviazala, že v dohľadnej budúcnosti napraví krivdy spáchané po II. svetovej vojne na základe dodnes platných Benešových dekrétov na kolektívoch určitých skupín občanov z dôvodu, že používali iný jazyk, hlásili sa k inej národnosti, alebo boli zosobášení s týmito prenasledovanými občanmi. Následky týchto polofašistických dekrétov sú v určitých oblastiach spoločenského života dodnes platné a hmotne diskriminujú určité skupiny občanov.

    Vážená vláda, na základe článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnostiach a právach" a článku 34, citujem: "Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu" a v snahe aspoň čiastočne naprávať tieto historické krivdy interpelujem vládu Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. v mene občanov maďarskej a nemeckej národnosti a dúfam, že aj každého kriticky zmýšľajúceho a tolerantného občana v Slovenskej republike:

    1. Aké konkrétne kroky urobila vláda Slovenskej republiky na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Európy?

    2. Kedy predloží vláda Slovenskej republiky legislatívne návrhy na vysporiadanie následkov niektorých tzv. diskriminačných Benešových dekrétov?

    3. Akým spôsobom hodlá vláda Slovenskej republiky odškodniť občanov Slovenskej republiky odvlečených na nútenú prácu do českých a moravských pohraničných oblastí v rokoch 1945 až 1948?

    Interpelujem pána ministra kultúry Slovenskej republiky, ľutujem, že nie je prítomný.

    Vážený pán minister, s hrejivým pocitom v srdci som počúval vaše argumenty, vyslovené v televíznej debate Pressklub dňa 13. júna 1995, keď ste s pre vás charakteristickým nadhľadom a nadšením analyzovali kultúrny život Slovenskej republiky. Keby som sa zmýlil v dátume, tak ma ospravedlňte. Pritom, ako sa od vás očakávalo, poukázali ste aj na nadštandardné postavenie kultúrnych možností národnostných menšín, ktoré sú bohato financované a dotované zo štátneho rozpočtu. Ako príklad ste uviedli divadlá Jókaiho v Komárne a Thália v Košiciach so štátnou dotáciou v tomto roku až 60 miliónov Sk. V tomto svetle pravdepodobne len protislovenské živly šíria také informácie a dezinformácie, podľa ktorých štátne dotácie na prevádzkové náklady pre jednotlivé divadlá v Slovenskej republike na rok 1995 sú približne nasledovné:

    Národné divadlo Bratislava 160 miliónov Sk Nová scéna Bratislava 40 miliónov Sk Štátne divadlo Košice 37 miliónov Sk Divadlo Jonáša Záborského v Prešove 37 miliónov Sk Divadlo A. Bagara v Nitre 24 miliónov Sk Štátna opera Banská Bystrica 21 miliónov Sk Divadlo Tajovského vo Zvolene 16 miliónov Sk Divadlo SNP v Martine 15 miliónov Sk Ukrajinské divadlo Duchnoviča v Prešove 11 miliónov Sk Divadlo Romatan v Košiciach - rómske 8 miliónov Sk Divadlo Thália v Košiciach 7 miliónov Sk Divadlo Jókaiho v Komárne 7 miliónov Sk Spišské divadlo 4 milióny Sk a ďalšie divadlá, bábkové divadlá spolu 43 miliónov Sk. Spolu 453 miliónov Sk.

    Vážená Národná rada, keď vychádzam z národnostného zloženia Slovenskej republiky, alebo, čo je podľa mňa oveľa objektívnejšie a presnejšie, to je zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka, zisteného pri sčítaní ľudu v roku 1991, tak národnostná skladba Slovenska je 4 519 tisíc občanov a slovenský materinský jazyk má 4 445 tisíc ľudí, maďarský má 608 tisíc ľudí, rómsky 770 tisíc, rusínsky materinský jazyk 49 tisíc a ukrajinský materinský jazyk 9 tisíc ľudí.

    A údaje o financovaní divadelnej kultúry v prepočítaní na jednu osobu v Slovenskej republike: na jednu osobu v Slovenskej republike všeobecne vychádza 85,95 Sk. Na jednu osobu slovenskej národnosti 92,44 Sk, podľa materinského jazyka 93,98 Sk. Na jednu osobu rómskej národnosti 122,57 Sk, podľa materinského jazyka 117 Sk. Na jednu osobu ukrajinskorusínskej národnosti 391,17 Sk, podľa materinského jazyka 203,50 Sk. A na jednu osobu maďarskej národnosti 25,57 Sk, podľa materinského jazyka 23,84 Sk. Nechcem to porovnať ani s celoslovenským priemerom, ani s ostatnými finančnými čiastkami, ale je tu obrovský rozdiel.

    Z tohto dôvodu, vážený pán minister, vzhľadom na fakt, že sú obrovské rozdiely medzi vašimi slovami o nadštandardnom podporovaní národnostných kultúr a informáciami kolujúcimi vo verejnosti v oblasti divadelníctva Slovenskej republiky, v zmysle zákona číslo 44/1980 žiadam vás o nasledujúce informácie:

    1. V akej výške dostali štátne dotácie jednotlivé divadlá v Slovenskej republike do septembra 1995?

    2. V akej výške dostanú uvedené divadlá štátne dotácie globálne v roku 1995?

    3. Aké kroky hodlá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podniknúť, aby sa odstránil priepastný rozdiel v štátnej podpore medzi maďarskými divadlami a minimálne celoslovenským priemerom?

    Pritom pre maďarské divadelníctvo v Slovenskej republike je charakteristické, že ide o zájazdové divadlá, ktoré pracujú v najťažších podmienkach na vidieku. Som pevne presvedčený, že až po nastolení prehľadného a spravodlivého štátneho dotačného systému sa môžeme vyhnúť zbytočným konfliktom v oblasti kultúry. Len výrazným podporovaním malých kultúr, v tomto prípade rusínskoukrajinského a hlavne rómskeho divadelníctva, a minimálne zrovnoprávnením maďarského, môžeme spoločne pozdvihnúť morálne vedomie a kultúrnu úroveň všetkých občanov Slovenskej republiky.

    A mal by som jednu otázku na vládu Slovenskej republiky. Keď nepovažujú za dôležité, nebudem požadovať, aby na to odpovedala.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, na základe žiadosti školopovinných detí Slovenskej republiky a pedagógov v zmysle § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. prosím vás o jednu informáciu: Kto ovláda vo vláde Slovenskej republiky naspamäť text Vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky a preambuly Ústavy Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán Javorský, pripraví sa pán Juriš. Skôr ako dám slovo pánu Javorskému, chcel by som vám prečítať jeden oznam: Oznamujeme poslancom prihláseným na špeciálnu leteckú linku, že lietadlo na letisko Sliač dnes nepoletí, pretože je vyťažené poslancami letiacimi do Popradu a Košíc. Ďakujem.

    Pán Szigeti.

  • Pán podpredseda, prosím vás, sľúbili ste mi, že budeme hlasovať o odpovedi na moju interpeláciu. Neviem kedy.

  • Áno, pán kolega, tak ako som vám povedal, že po skončení tohto bodu môžeme dať hlasovať, ale pozrite sa, vlastne by to bolo bezpredmetné, bude málo poslancov. Urobím to, čo som povedal. Ako podpredseda parlamentu poviem, že k vášmu bodu číslo 9 napíšem osobný list pani ministerke a budeme to považovať za odpoveď, s ktorou ste nespokojný. Myslím si, že je to lepšie, ako keby mal byť teraz váš bod akosi zahratý do autu. Súhlasíte s tým, pán Szigeti? Ďakujem.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážení páni ministri, vážení pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som v prvom rade podporiť vystúpenie kolegu poslanca Gaľu v problematike úhrady faktúr spojených s prácami, ktoré zabezpečovali návštevu Svätého Otca. Sám som sa v čase prípravy trošičku angažoval v okrese Spišská Nová Ves, pretože išlo o dve miesta návštevy, a to Spišskú Kapitulu a Mariánsku horu v Levoči. Pamätám si, že dokonca tak ďaleko siahal prísľub vlády, že bol poverený prednosta okresného úradu tým, že bude parafovať všetky faktúry, a len tie sa budú preplácať. To bol prísľub, to bol záväzok vlády. Nakoniec, bol tam aj zmocnenec vlády. Pokiaľ si dobre pamätám, celú ťarchu za prípravu návštevy dala vláda na ministra zahraničných vecí. Preto by som mu v krátkosti chcel položiť tieto otázky: Prečo vláda Slovenskej republiky neuhradila doposiaľ náklady spojené s touto návštevou, v prípade Levoče 5,8 miliónov Sk, v prípade Spišského biskupstva 4 milióny Sk? Kto uhradí dodávateľom za fakturované práce, vzniknuté penále za omeškané úhrady faktúr, pretože už sa dožadujú úhrady penále? Kto menovite je zodpovedný za nesplnenie tohto záväzku vlády voči mestu Levoča a Biskupskému úradu v Spišskom Podhradí? Toľko na ministra zahraničných vecí pán Schenka.

    V druhom bode chcem interpelovať ministra obrany Slovenskej republiky pána Jána Siteka ohľadom obmedzovania oprávnených vlastníkov pôdy vo výkone ich vlastníckych práv vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina.

    Novelizáciami zákona o majetku obcí číslo 138/1991 Zb., a to zákonmi číslo 245/1994 a zákonom číslo 147/1995, sa upravili vlastnícke vzťahy obcí v tomto priestore, kde sa priznalo plné vlastníctvo obciam a mestu Levoči na pozemky nachádzajúce sa v tomto obvode. Poslednou novelou zákona číslo 147/1995 Zb. sa určili aj podmienky na uzatvorenie zámenných zmlúv medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, a obcami. Bol stanovený aj termín 31. 12. 1997, ku ktorému majú byť zámenné zmluvy uzatvorené. V prípade, že sa do tohto termínu zmluvy neuzatvoria, starostlivosť o hospodárne využitie majetku obcí podľa § 16 tohto zákona bude zabezpečovať štát.

    Z citovaných noviel jednoznačne vyplýva povinnosť pre ministerstvo obrany zabezpečiť identifikáciu majetku obcí vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, odovzdať dokumentáciu obciam, aby mohli svoje vlastníctvo pozemkovoknižne zaevidovať a na základe toho vstúpiť do rokovania o zámenných zmluvách. Obvodný úrad Javorina a Krajská ubytovacia správa v Košiciach si splnili svoju povinnosť a pripravili potrebnú dokumentáciu. Tá sa však už z neznámych príčin nedostala obciam. Toto je dôvodom absurdného súčasného stavu, že obce sú zo zákona majiteľmi pozemkov vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, ale vinou orgánov ministerstva obrany nemôžu tieto majetky obhospodarovať. Taktiež Vojenské lesy odmietajú obciam odovzdať lesné hospodárske plány, ktoré sú podmienkou pre odborné hospodárenie v lesoch Vojenského výcvikového priestoru Javorina. Navyše Obvodný úrad Javorina odmieta vydať niektorým robotníkom pracujúcim na majetku obcí povolenie vstupu do tohto priestoru s odôvodnením, že podľa ich názoru a niektorých funkcionárov ministerstva obrany Vojenské lesy môžu bez ohľadu na zákonný nárok obcí hospodáriť na tomto majetku až do rozhodnutia o uzatvorení zámenných zmlúv.

    Súčasná situácia v majetkovoprávnom vysporiadaní majetku obcí vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina je v rozpore s citovaným zákonom o majetku obcí a jeho novelami v tom, že ministerstvo obrany nerešpektuje nespochybniteľné vlastníctvo obcí a mesta Levoče, že robí prekážky v tom, aby majitelia pozemkov mohli vykonať vklad vlastníckych práv u katastrálneho úradu, aby mohli pristúpiť k uzatvoreniu zámenných zmlúv a hlavne, aby mohli bez prekážok hospodáriť na vlastnom majetku. Svojvoľný výklad citovaných noviel zákona o majetku obcí úradníkmi ministerstva obrany je príčinou napätej situácie v tomto priestore, ktorá je znásobená zásahmi vojenskej polície voči lesným robotníkom, ktorá im bráni vo vstupe na pracoviská vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina. Pretože svojvôľa úradníkov a funkcionárov ministerstva obrany vnáša napätie do tejto aj pre obranu Slovenska citlivej oblasti, žiadam pána ministra obrany, aby urobil nápravu v rešpektovaní zákona o majetku obcí, aby boli bezodkladne poskytnuté obciam doklady potrebné na obnovu zápisu majetku obcí u katastrálneho úradu, aby Obvodný úrad Javorina v Kežmarku nebránil funkcionárom a zamestnancom obecných úradov vo vstupe na pracoviská vo vojenskom obvode Javorina, aby ministerstvo obrany potom pripravilo seriózne ponuky obciam na zámenu tejto časti majetku, ktorá sa z titulu záujmov obrany Slovenska obciam nevracia, a napokon žiadam pána ministra, aby dal prešetriť, na základe čoho vojenská polícia zasahuje v tomto obvode proti tým, ktorí chcú hospodáriť na majetku, ktorý bol obciam vrátený v zmysle citovaného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Juriš, pripraví sa poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    mám dve interpelácie a predpokladal som, že tu budú členovia vlády, ktorým sú adresované. Bohužiaľ, nestalo sa tak, prečítam ich a opýtam sa ich viac-menej písomne. Prvá na ministra životného prostredia pána Zlochu.

    V dňoch 23. až 25. októbra 1995 sa v hlavnom meste Bulharska Sofii uskutoční paneurópska konferencia ministrov životného prostredia s názvom "Životné prostredie pre Európu". Proces konferencie o životnom prostredí Európy sa začal v roku 1991, keď sa na zámku v Dobříši stretli ministri životného prostredia z 34 európskych krajín, Kanady, Brazílie, Japonska a Spojených štátov amerických. Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro v júni 1992 prijala niekoľko zásadných dokumentov, ktoré boli rozpracované na podmienky Európy na summite vo švajčiarskom Luzerne v apríli 1993. Pretože Slovenská republika sa aktívne zapája do tohto procesu, Národná rada Slovenskej republiky i vláda Slovenskej republiky schválila zásadný dokument, akým je štátna environmentálna politika, a pán minister Zlocha sa osobne zúčastnil na konferencii v Riu i v Luzerne, chcel som sa opýtať, ako je tento rezort pripravený na konferenciu v Sofii, a že by to zaujímalo aj ostatných členov kolegov v parlamente. Bohužiaľ, nie je tu, a informácia na ďalšom zasadnutí už bude len to, čo sa udialo v Sofii.

    Ďalej chcem ponúknuť jeden námet na túto konferenciu, s ktorou by mohla slovenská delegácia vystupovať. Ľudstvo od počiatku známej histórie sprevádzajú vojnové konflikty. V súčasnosti vo svete prebieha približne 34 vojnových konfliktov rôznej intenzity. Na riešenie bezpečnostnej situácie má svetová organizácia Spojené národy vytvorený orgán, a to Bezpečnostnú radu. Ale situácia v životnom prostredí celého sveta ešte nikdy nebola taká zlá ako je dnes. Preto navrhujem, aby delegácia Slovenskej republiky na rokovaní v Sofii iniciovala prijatie uznesenia na vytvorenie podobného orgánu v rámci OSN, a to Radu bezpečnosti pre životné prostredie.

    Druhá moja interpelácia je na vládu Slovenskej republiky, a to aby vysvetlila nám, parlamentu, i keď sme to nechceli, na poslednej schôdzi sme nechceli rozpravu o dostavbe elektrárne Mochovce, tak volím túto formu, aby sme sa pomocou interpelácie dozvedeli, ako je to s postupom, schválením ekonomicky enormne náročného projektu dostavby elektrárne Mochovce ako jadrovej, až následne, že sa budeme zaoberať novelizáciou energetickej koncepcie Slovenska do roku 2005. Čiže najprv schválime dostavbu a potom sa budeme zaoberať energetickou koncepciou. Tým, že projekt dostavby elektrárne Mochovce determinuje ďalšie smerovanie slovenskej energetiky a spolu s ňou aj ekonomiky, nevytvára sa dobrý základ na objektívne posúdenie zabezpečenia energetických potrieb Slovenska.

    Pýtam sa vlády Slovenskej republiky: Podľa akých kritérií schválila dostavbu a financovanie jadrovej elektrárne Mochovce? Všade vo svete sa postupuje v takýchto prípadoch metódou least cost planning, teda štúdiou najnižších nákladov. U nás sa nič podobné nerealizovalo.

    Často sa argumentuje štúdiou vypracovanou konzultačnou firmou PHB. Tá však vo svojej prvej verzii z 12. 9. 1994 konštatuje, že Mochovce nie sú ako nukleárny energetický zdroj najekonomickejším riešením. Ako sami predstavitelia tejto konzultačnej firmy neskôr v médiách priznali, zo strany EBRD bol na nich vyvíjaný nátlak, aby vykonali zmeny vo výpočtoch a zvýšili kapitálové náklady na plynovú verziu a kapitálové zaťaženie plynovej prevádzky tak, aby jadrová elektráreň Mochovce vyšla po prepracovaní štúdie, a to s dátumom 19. 10. 1994, v porovnaní s plynovou verziou s päťpercentným zvýhodnením. Tým sa stráca jediný, aj to veľmi pochybný argument, že boli vykonané objektívne a nestranné ekonomické vyhodnotenia projektu Mochovce. Podľa čoho teda vláda projekt dostavby a financovania schválila?

    Takisto mám požiadavku na ministra hospodárstva pána Jána Duckého, aby vysvetlil, akým spôsobom prebehli práce na príprave novelizácie energetickej koncepcie Slovenska. Či bola do tohto procesu zapojená aj verejnosť, ktorá má na to podľa zákona číslo 127/1994 Z. z. právo, a či a akým spôsobom sa dodržali všetky procedurálne náležitosti vyplývajúce z tohto zákona, okrem iného menovite kedy, akým spôsobom a komu sa uvedený dokument poskytol, resp. poskytne na pripomienkovanie. Po druhé, aby oznámil možnosť pripomienkovania tohto dokumentu. Existujú totiž vážne pochybnosti v serióznosti tohto procesu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s dostavbou jadrovej elektrárne Mochovce malo Slovensko už nemálo problémov a zdá sa, že najťažšie, ak sa tento energetický zdroj presadí, nás ešte len čakajú. Zvážme preto, či ekonomické, bezpečnostné a environmentálne riziká, či už spôsobené zlyhaním ľudského faktora, možnou sabotážou, pádom lietadla a podobne, alebo objektívnymi príčinami - Mochovce ležia v seizmicky aktívnej zóne - stoja za to, aby sme ohrozili zdravie a bezpečnosť občanov tejto krajiny. Ak aj niekto neprijíma tieto argumenty, nech teda postaví ekonomický projekt Mochoviec na spoločnú štartovaciu čiaru k ostatným nejadrovým možnostiam. Tieto pomyselné preteky, ak budeme skutočne objektívni, totiž nemôžu Mochovce ako jadrovú elektráreň vyhrať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani Bauerová a pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    v zmysle § 90 zákona číslo 44 o rokovacom poriadku dovoľujem si položiť opäť otázky ministrovi kultúry, keďže list som od neho dostala, ale odpoveď nie.

    1. Ako bolo rozdelených 58 miliónov korún účelových prostriedkov na menšinové kultúry?

    2. Aké projekty sú financované z týchto prostriedkov?

    3. Na základe akých kritérií rozdelil prostriedky určené na menšinové kultúry?

    4. Či došlo počas roka k zmene rozdelenia týchto prostriedkov?

    5. Ako sú čerpané, resp. prideľované tieto prostriedky k 30. 9. 1995?

    6. Koľko z uvedených prostriedkov bolo pridelených vydavateľstvu Kubko Goral, ktoré vydáva seriál Porozumenie? Pýtam sa pre veľmi konkrétny dôvod. Dovoľte mi prečítať názov jednej z publikácií tohto vydavateľstva: "Aktualizácia národného programu podpory zdravia", v maďarčine: Az egészségfejlesztö nemzeti program körszerüsítése". Dovoľte mi preložiť: "Zokružnenie národného programu rozvíjajúceho zdravie". Myslím si, že vydavateľstvu sa podarila ohromná vec. Vymysleli program, ktorý sám osebe rozvíja zdravie. Odporúčam bývalým i súčasným ministrom zdravotníctva do pozornosti. Ak sa vám zdá zokružnenie programu ako absurdné, je váš postreh správny, ale ľutujem, takto to bolo vydané.

    Chcela by som pána ministra upozorniť, že ide o neprijateľné a nehorázne mrhanie rozpočtovými prostriedkami, prostriedkami daňových poplatníkov, kým kultúra národností je postupne ekonomicky znemožňovaná. Samotná publikácia takejto úrovne nielenže nectí, ale jednoznačne robí hanbu fondu Pro Slovakia i ministerstvu kultúry.

    Chcela by som poprosiť pána predsedu, poprosiť, zdôrazňujem, aby požiadal vládu, aby nám nepísali, neunúvali sa písať také odpovede, že informácie súvisiace s našimi otázkami a interpeláciami boli uvedené v dennej tlači. Nectí to ani ministerstvá a nezodpovedá to funkcii interpelácií a odpovedí na interpelácie. Dehonestuje celý tento parlament, dehonestuje myšlienku parlamentarizmu vôbec.

    Chcela by som tiež navrhnúť, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým by zaviazala vládu prítomnosťou na bode rokovania interpelácie. Myslím si, že je na nás, aby sme pri určovaní programu vytýčili tento bod na pevný čas, na určitý deň a pevný čas. Potom je možné požadovať v zmysle zákona, opätovne zdôrazňujem, aby členovia vlády boli prítomní.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikloško a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v prvom rade by som rád interpeloval vládu Slovenskej republiky, či vzhľadom na účasť vlády na týchto interpeláciách prijala nejaké uznesenie, podľa ktorého prestala komunikovať aj s parlamentom.

    A teraz podávam interpeláciu na ministra kultúry Slovenskej republiky. Doktor Peter Mulík, riaditeľ cirkevného odboru ministerstva kultúry, v piatok 18. augusta 1995 telefonicky volal kapucínskeho kňaza Joachima Hanka a pranieroval ho za slovný príhovor k návštevníkom kostola. V tomto príhovore sa kapucínsky kňaz zastal banskobystrického biskupa v známej kauze domovej prehliadky predsedu Biskupskej konferencie Slovenska Rudolfa Baláža.

    Vážený pán minister, poznám dobre pôsobenie cirkevných tajomníkov za éry komunizmu a reálneho socializmu. Páni Homola, Pavlík, Máčovský, celá táto plejáda cirkevných tajomníkov vykonávala príkazy Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a Štátnej bezpečnosti a deptala za dobré platy všetkých kňazov všetkých cirkví. Bol som pritom, keď za ministra kultúry Snopka ešte pred voľbami 1990 sa pôvodne myslelo, že sa tento úrad úplne zruší. Potom sa určilo zameranie tohto úradu, ktoré spočíva výlučne v rozdeľovaní finančných prostriedkov, ktoré určuje vláda v rozpočte Slovenskej republiky.

    Pýtam sa pána ministra Hudeca:

    1. Čo si to dovoľuje vedúci úradu cirkevného odboru Dr. Mulík?

    2. Akým právom sa mieša Dr. Mulík do vecí, ktoré nepatria do jeho kompetencie?

    3. Aké garancie chce dať minister kultúry, že sa niečo podobné už nebude opakovať?

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani Gbúrová a pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    minulého roku Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon číslo 241/1994 Z. z. o meste Martine ako centre národnej kultúry Slovákov. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky všestranne pomáhajú mestu plniť jeho poslanie a funkcie podľa tohto zákona. Keďže som bola v tom čase vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru a na tvorbe tohto zákona som sa podieľala, cítim povinnosť niektoré otázky nastoliť vo vzťahu k ministrovi kultúry.

    Martin ako centrum slovenského národného života je aj kolískou slovenského múzejníctva. Začalo sa tvoriť už v lone Matice Slovenskej po jej založení v roku 1863. Po zrušení Matice Slovenskej v roku 1875 pokračovalo na pôde Národného domu postaveného v Martine v roku 1890. V roku 1893 vznikla zásluhou Andreja Kmeťa v Martine Muzeálna slovenská spoločnosť. Zásluhou tejto spoločnosti bola v Martine v roku 1907 postavená prvá budova Slovenského národného múzea. Činnosť múzea sa rozrastala a v roku 1932 postavili v Martine druhú budovu Slovenského národného múzea, ktorá je dodnes architektonicky, urbanisticky veľmi silne monumentálnou muzeálnou budovou na Slovensku.

    Zákonom číslo 109/1961 Zb. napriek predchádzajúcemu protestu Muzeálnej slovenskej spoločnosti Slovenské národné múzeum v Martine zdegradovali iba na Etnografický ústav. Následne boli mnohé jeho zbierky prenesené do Bratislavy a roztrieštené na mnohé miesta. V roku 1964 rozhodnutím vtedajšej rady ONV v Martine vzniklo tam Turčianske múzeum Andreja Kmeťa s regionálnym charakterom. Toto múzeum doteraz dosiahlo prenikavé úspechy, vyše 150 000 exemplárov prírodovedného charakteru a vyše 8 000 exemplárov historického, národopisného, výtvarného, numizmatického a archeologického charakteru.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo dňa 30. novembra 1993 zriaďovaciu listinu Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa v Martine. To isté ministerstvo však listom zo dňa 21. 4. 1995 oznámilo Turčianskemu múzeu Andreja Kmeťa záujem delimitovať ho do pôsobnosti bratislavského Slovenského národného múzea. Tým by ďalšie martinské múzeum stratilo právnu subjektivitu, pričom doteraz takáto zmena nepostihla ani jedno regionálne múzeum. Je to zároveň porušenie nedávnej zriaďovacej listiny. Proti tomuto kroku protestovalo 19 obecných úradov v okrese Martin, spolok Živena, ako aj mnoho občanov podpísaných pod petíciou. Strata právnej subjektivity Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa je v rozpore s platným zákonom číslo 241/1994 Zb. o meste Martine.

    S ohľadom na citovaný § 3 ods. 1 zákona číslo 241/1994 Zb. chcem požiadať, alebo vlastne poprosiť ministra kultúry Slovenskej republiky, aby prehodnotil celú situáciu a zvážil svoj ďalší postup. Bolo by možno žiaduce, aby sa pokúsil zabezpečiť a potvrdiť existenciu Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa v Martine ako samostatného štátneho múzea regionálneho charakteru, aby zabezpečil existenciu Slovenského národného múzea v Martine ako samostatného múzea štátneho charakteru s rozšírením profesionálneho zamerania z etnografie na ďalšie muzeálne disciplíny spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru, zahŕňajúc do jeho štruktúry Múzeum slovenskej dediny, Múzeum Martina Benku v Martine a Múzeum Karola Plicku v Blatnici pri Martine.

    Zároveň ho chcem poprosiť, aby zvážil v rámci Slovenského národného múzea v Martine vytvoriť predpoklady na projekt výstavby pod názvom "Kmetianum", t. j. na návrat aspoň časti zbierok vyvezených z Martina do Bratislavy po reorganizácii v roku 1961. Bratislavské Slovenské národné múzeum má technické problémy s uložením svojich zbierok na Bratislavskom hrade a zároveň musí platiť vysoké nájomné za prenajaté priestory.

    Vopred mu ďakujem za odpoveď a za porozumenie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V rozprave vystúpi pán poslanec Černák, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    ospravedlňujem sa, že vystupujem na dvakrát, ale vystupujem druhýkrát preto, že som pri svojom prvom vystúpení tajne dúfal, že pozornosť kolegov bude väčšia, že nás bude v pléne viac, a naivne som dúfal, že možno príde aj viac členov vlády. Dokonca som sa pohrával s myšlienkou, že možno príde aj premiér. Keďže nie, trošku nostalgicky musím poznamenať, že dnešná diskusia je obrazom nášho parlamentarizmu - absolútny nezáujem vlády a, žiaľ, aj nezáujem poslancov o prakticky jeden jediný účelný nástroj poslaneckej kontroly, o interpelácie. Takže po tých dvoch, ktoré som dával predtým, dovoľte mi ďalšie dve interpelácie.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pána ministra som oslovil osobitne a vďačne ho privítal, pretože svojou účasťou preukazuje svoju úctu slovenskému parlamentu.

    Na tejto pôde sa niekoľkokrát pretriasala kauza petičných hárkov. Určite si spomeniete, ako pred pol rokom Dušan Macuška bol žiariaca osobnosť na všetkých novinových stránkach, ako bol stanovený termín, ako sa nahnala do ulíc polícia. Ale žiaľ, ako sa začali blížiť a hlásiť výsledky z jednotlivých okresov, tak Dušan Macuška bledol, zapadával prachom a nad jeho komisiami ako keby sa zem zavrela. Preto využívam túto formu a dávam interpeláciu na pána ministra vnútra, na pána ministra Hudeka, ktorú si dovolím prečítať.

    Vážený pán minister, podľa verejných vyhlásení mal Policajný zbor Slovenskej republiky preveriť podpisy petičných hárkov DÚ do 31. augusta 1995. Napriek našej snahe koaliční poslanci nepodporili zaradenie bodu na rokovanie pléna, v ktorom by nás kompetentní informovali o tom, ako sa toto preverovanie skončilo. Preto využívam formu interpelácie a na základe § 89 zákona o rokovacom poriadku kladiem vám, pán minister Hudek, dve otázky.

    Prvá otázka: Prečo polícia nezisťovala pravosť všetkých podpisov, ale len niektorých? Prečo polícia nenavštívila napríklad podpredsedu Černáka, podpredsedu Budaja, podpredsedu Kňažka, pána Vaškoviča, Šagáta a kopu ďalších?

    Druhá otázka: Koľko stála táto akcia Policajný zbor?

  • Stačí kvalifikovaný odhad.

  • Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

    Dámy a páni, moja druhá interpelácia sa bude týkať ministerstva hospodárstva. Interpelujem ministra Duckého. Nebudem sa vracať ďaleko dozadu, nebudem hovoriť o odvolávaní v štátnej správe, ale ak sa odvolá riaditeľ Západoslovenských elektrární Ing. František Galvánek, ktorý niekoľko rokov je uznávaným odborníkom, a pri jeho odvolávaní sa povie: "Fero, nehnevaj sa, ale potrebujem miesto pre svojho človeka", ak sa odvolá pán Richtarčík, riaditeľ Stredného odborného učilišťa, bez udania dôvodu s tým, že je nevhodné, že jeho žena je tajomníčkou Demokratickej únie v okrese Spišská Nová Ves, pýtam sa pána ministra formou interpelácie.

    Vážený pán minister, na základe § 89 zákona o rokovacom poriadku vás interpelujem v otázkach personálnej politiky ministerstva hospodárstva a pýtam sa:

    1. Prečo bol z funkcie riaditeľa Západoslovenských elektrární Bratislava odvolaný pán Ing. František Galvánek?

    2. Prečo bol z funkcie riaditeľa Stredného odborného učilišťa nábytkárskeho v Spišskej Novej Vsi odvolaný pán Ing. Pavol Richtarčík?

    Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán podpredseda, vážení ministri Slovenskej vlády, dámy a páni,

    podobne ako na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady aj teraz sa obraciam so svojou interpeláciou na ministerku školstva Slovenskej republiky na pani Slavkovskú ohľadom vzniknutej situácii na školách s vyučovacím jazykom maďarským v južných okresoch Slovenskej republiky. Po udalostiach, ktoré sa odohrávali na konci minulého školského roka na školách s vyučovacím jazykom maďarským, a hlavne potom, keď rodičia žiakov jednoznačne odmietli zavedenie alternatívneho vyučovania niektorých predmetov, som predpokladal, že ministerstvo školstva ponaučením z fiaska stiahne svoju koncepciu a odstúpi od zámeru zavedenia alternatívneho vyučovania.

    Zdanlivo pokojná situácia počas letných prázdnin svedčila o tom, že môj predpoklad má svoje opodstatnenie, i keď vyhlásenia pani ministerky po stretnutí s ministrom školstva Maďarskej republiky pánom Fodorom ma znepokojili a vyvolali vo mne pochybnosti. Udalosti, ktoré sa odohrávali na konci prázdnin tesne pred otvorením nového školského roka, ma presvedčili, že predchádzajúce pokojné obdobie bolo len taktickým tichom pred búrkou. Aparát ministerstva školstva prostredníctvom školských správ po načerpaní nových síl z letných prázdnin podobnými metódami, s podobnou aroganciou pokračoval vo svojej práci, cieľom ktorej bolo a je zavedenie alternatívneho vyučovania, podľa programového vyhlásenia vlády vraj na báze dobrovoľnosti. Len slepý nevidí, že práve tento najdôležitejší princíp, princíp dobrovoľnosti je porušený takmer vo všetkých opatreniach, nariadeniach a krokoch zo strany ministerstva školstva a školských správ.

    Koľkokrát ste počuli z úst zodpovedných pracovníkov ministerstva školstva, že alternatívne vyučovanie nezavádzame násilne, proti vôli rodičov, ale čisto na báze dobrovoľnosti. Samozrejme, nejde o priame násilie. Ministerstvo školstva a školské správy na čele s pánom Piusom používajú tzv. nepriame formy násilia. Neodôvodnené a neopodstatnené odvolania riaditeľov škôl, zastrašovanie riaditeľov, pedagógov, rodičov i žiakov a ďalšie formy nátlakov svedčia o tom, že ministerstvo školstva a školské správy za každú cenu chcú dosiahnuť svoj cieľ rozložiť pedagogické kolektívy, pripraviť pôdu na vhodnú chvíľu na zavedenie alternatívneho vyučovania.

    Dovoľte mi zrekapitulovať rad rôznych udalostí, ktoré majú za cieľ vytvoriť atmosféru strachu, vyvinúť nátlak na riadiacich pracovníkov a vôbec na občanov maďarskej národnosti na juhu Slovenska. Koncom augusta bez udania dôvodu bolo odvolaných viac riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským, podobne aj s vyučovacím jazykom slovenským v okrese Levice. V okrese Veľký Krtíš riaditeľky materských škôl s vyučovacím jazykom maďarským pod jasným nátlakom boli nútené podpísať dokument, v ktorom sa zaviazali, že nemajú námietky voči alternatívnemu vyučovaniu. Boli upozornené, že môžu mať znížené osobné príplatky, môžu im odňať odmeny a že nemusia byť stále riaditeľkami. Čo je to, ak nie zastrašovanie?

    Začiatkom septembra došlo k niekoľkým udalostiam v oblasti národnostného školstva, ktoré veľmi závažne ohrozili princípy demokracie a zákonnosti na Slovensku. Ako odpoveď na protest rodičov proti odvolaniu riaditeľa Gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Galante a za nedemokratický spôsob obsadzovania funkcie riaditeľa školy riaditeľ Školskej správy Bratislava VII vedomý si toho, že poruší zákon číslo 52 z roku 1993 Z. z., inicioval vyňatie tejto školy zo siete stredných škôl na Slovensku. Podobným porušením zákonnosti bolo menovanie takých riaditeľov škôl na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorí nespĺňajú kritériá vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky číslo 222 z roku 1993 o pedagogickej spôsobilosti, teda neovládajú vyučovací jazyk školy.

    Riaditelia škôl, predovšetkým novovymenovaní, a riaditelia školských správ svojimi rôznymi nariadeniami prekračujú rámec svojich kompetencií a často porušujú zákony, predpisy a nariadenia. Napríklad riaditeľka Školskej správy v Galante iniciovala stretnutie s riaditeľmi základných škôl, kde s pokarhaním trestala tých riaditeľov základných škôl, v ktorých 5. 9. 1995 nebolo vyučovanie, ako keby za to mohli oni. Mnohí riaditelia škôl a školských správ nariadili náhradné vyučovanie v niektorú sobotu za vymeškaný vyučovací deň 5. 9. 1995. Pýtam sa vás, pani ministerka, na základe čoho, na základe akého zákona, veď učitelia boli prítomní, nemali absenciu. Na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským v Kráľovskom Chlmci pani riaditeľka nariadila bez súhlasu rodičov vyučovať niektoré predmety po slovensky. Je to opakovaný prípad kauzy Stredného odborného učilišťa v Dunajskej Strede, kde začiatkom tohto roka také isté nariadenie mal pán riaditeľ Šimek.

    V niektorých obciach okresu Lučenec na základných školách učitelia s maďarskou národnosťou sú nahrádzaní učiteľmi slovenskej národnosti. Sú tam ako externí učitelia, pričom kmeňoví učitelia nemajú plné úväzky.

    Mám informácie z okresu Dunajská Streda, že na niektorých základných školách riaditelia škôl s vyučovacím jazykom maďarským musia odovzdať riaditeľke školskej správy menné zoznamy tých rodičov, ktorých deti sa nezúčastnili na vyučovaní 5. 9. 1995. Inde strašia rodičov tým, že môžu dostať peňažnú pokutu až vo výške 5 000 korún za to, že ich dieťa 5. 9. 1995 chýbalo na vyučovaní.

    Vážená pani ministerka, uvedené fakty svedčia o tom, že vo vašom rezorte platia osobitné zákony a predpisy. Čo môžeme ešte očakávať zo strany ministerstva školstva, zo strany riaditeľov školských správ a zo strany novovymenovaných riaditeľov škôl v súvislosti s národnostným školstvom? Domnievam sa, že všetky tieto opatrenia, skutky, o ktorých som hovoril, svedčia o tom, že sa pripravuje vhodná pôda, atmosféra na školách, na školských správach a v pedagogických kolektívoch, aby rodičia a učitelia pod silným nátlakom zmenili svoj názor a vzťah ku koncepcii alternatívneho vyučovania.

    Za všetko, čo sa stalo v posledných mesiacoch v oblasti národnostného školstva, predovšetkým na školách s vyučovacím jazykom maďarským, nesie zodpovednosť ministerka školstva Slovenskej republiky. Myslím, že všade na svete by minister po takej nekompetentnej riadiacej práci svojho rezortu konal rovnako: po zhodnotení svojej práce by z funkcie odstúpil.

    Vážená pani ministerka, zvážte svoje zotrvanie v tejto zodpovednej funkcii a umožnite svojím odstúpením riešenie závažných problémov v oblasti školstva a vedy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, členovia vlády, vážená Národná rada,

    interpeloval by som pána ministra Hudeca, keby tu bol prítomný. Takisto ako minule aj teraz ho budem interpelovať v jeho neprítomnosti. Kolegyňa Edit Bauer už povedala viacero vecí a položila niekoľko otázok, ktoré sa týkajú financovania, presnejšie povedané nefinancovania národnostných kultúr a menšinovej periodickej tlače. Nebudem sa opakovať, nebudem hovoriť to, o čom sme už viackrát hovorili na rôznych fórach. A keďže tu pán minister nie je, v tejto interpelácii vystúpim veľmi krátko.

    To, že vylúčenie verejnosti z rozhodovania o finančných prostriedkoch je v protiklade s Ústavou Slovenskej republiky, sme viackrát hovorili. Konkrétne je to v protirečení s článkom 34 ods. 2 písm. c), ktoré tu teraz nebudem citovať. Taktiež nebudem opakovať argumenty, ktoré sme už viackrát povedali. Dovoľte mi položiť jednu otázku a požiadať o jednu vec pána ministra Hudeca.

    Žiadam pána ministra Hudeca, aby nám konečne povedal, podľa akého kľúča vznikol jeho poradný orgán na rozdeľovanie finančných prostriedkov určených pre menšinové kultúry. A po druhé, žiadam pána ministra kultúry, aby zverejnil mená členov jeho spomínaného poradného orgánu, lebo je to vec verejná, je to vec, ktorá sa nás týka, a preto by sme chceli vedieť tieto veci.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa spýtať, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť v bode interpelácie. Pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    budem veľmi stručný. Mám niekoľko otázok podľa § 90 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Podľa mojich informácií pán minister dopravy, spojov a verejných prác mal dať vysvetlenie v 39. týždni Okresnej správe spojov v Galante ako i pánu starostovi obce Tešedíkovo o tom, ako treba realizovať § 3 ods. 1 zákona číslo 191/1994 Z. z. Pýtam sa preto pána ministra, či dal takúto odpoveď a vysvetlenie. Ak áno, prosím, aby som bol aj ja ako poslanec o tejto odpovedi doslovne informovaný. Ak nie, prosím vysvetlenie, prečo sa tak nestalo. Týka sa to viacerých obcí.

    Vzhľadom na to, že je tu pán minister pôdohospodárstva - už tu nie je -, mám ďalšiu otázku. V našom okrese došlo k privatizácii podniku Štátny majetok Trnovec nad Váhom v rozlohe 3 644 ha. Do súťaže boli prihlásené organizácie Váh, spoločnosť s r. o., ako i organizácia Sagris, spoločnosť s r. o., z Bratislavy. Súťaž vyhrala organizácia Sagris. Pretože kolujú rôzne správy o tejto otázke a že táto otázka bola predmetom poslaneckého prieskumu zo strany výboru pre poľnohospodárstvo a výboru pre privatizáciu, chcem položiť otázku pánu ministrovi. Je pravda, pán minister, že v organizácii Sagris je členkou vaša dcéra?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej sa do bodu interpelácie prihlásil pán Kováč. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    moja interpelácia nebude interpeláciou v pravom slova zmysle smerom na vládu, bude to skôr apel na všetkých, ktorí tu sedíme. V Slovenskej republike neustále narastá počet ochorení na zhubné nádory, a ak sa táto situácia nezmení, po roku 2000 každý tretí slovenský občan zomrie na zhubný nádor. S trochou zlomyseľnosti sa dá povedať, vážené dámy a páni, že ak dožijeme tento rok, každý tretí z nás zomrie na rakovinu. Domnievam sa, že spoločnosť zatiaľ nenašla dostatočnú silu na to, aby dokázala vzdorovať tomuto zákernému ochoreniu. A nie je to len problém Slovenska, ale je to problém celosvetový. Európska únia preto vyhlásila svoj onkologický program. Myslím si, že je našou povinnosťou jednu z akcií tohto onkologického programu, a síce týždeň proti rakovine, podporiť, pretože tento týždeň je celoeurópskou akciou a takmer vo všetkých štátoch sveta otvára tento týždeň parlament.

    Dovoľte preto, aby som v rámci bodu interpelácie - viem, že to sem nepatrí - ale aby som v rámci tohto bodu predložil návrh na vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som toto vyhlásenie prečítal:

    "Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky so znepokojením sledujú stále narastajúci trend ochorení a úmrtí na zhubné nádory v Slovenskej republike. Úsilie zdravotníckych pracovníkov i dobrovoľných organizácií, ktorým za vykonanú prácu v tejto oblasti patrí vďaka, však zatiaľ neprináša želateľné výsledky.

    V súlade s onkologickým programom Európskej únie a pri príležitosti týždňa proti rakovine usporiadaného v celej Európe poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyhlasujú, že zintenzívnia svoje úsilie a využijú všetky práva, ktoré im dáva Ústava Slovenskej republiky i zákon Národnej rady Slovenskej republiky o poslancoch na vytvorenie podmienok vo všetkých oblastiach nášho verejného života potrebných na dosahovanie postupného úspechu v zápase s týmito zákernými ochoreniami."

    Vážené kolegyne a kolegovia, žiadam vás o podporu tohto vyhlásenia, ktoré bude nasmerované nielen k zdravotníckym organizáciám, ale k všetkým oblastiam nášho verejného života, vrátane tretieho sektoru, ktorý v tejto oblasti účinne pomáha.

    Ďakujem vám za pochopenie.

  • Žiaľ, je nás tu málo, ale chcem poprosiť kolegov, ktorí sú mimo hlasovacej miestnosti, aby prišli a podporili toto vyhlásenie, pretože potrebujeme najmenej 76 poslancov, aby sme ho prijali.

  • Dámy a páni, pán kolega poslanec Roman Kováč nás požiadal, aby sme hlasovali o tomto vyhlásení, kde všetci poslanci Národnej rady, bez rozdielu na to, či sme v opozícii alebo v koalícii, chceme prispieť svojou mierou v boji proti nádorovým ochoreniam. Prosím, spĺňam jeho požiadavku. Prezentujte sa a hlasujte. Myslím si, že takúto myšlienku treba podporiť a prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám, že ste podporili túto myšlienku, toto vyhlásenie, ktoré je vyhlásením nás všetkých.

    Pán poslanec Kováč.

  • Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám poďakoval nielen v mene seba, nielen v mene nás, ale v mene existujúcich aj budúcich pacientov, ktorým toto ochorenie hrozí.

    Ďakujem pekne.

  • Keďže nemám už ďalšie prihlášky do bodu interpelácie, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď. Chcem ich zároveň upozorniť, že aj keď vystúpia verbálne, odpoveď našim poslancom musia dať aj písomne. Pán minister nechce odpovedať. Ako som povedal, ministri vlády Slovenskej republiky sú povinní dať písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote do 30 dní.

    Dámy a páni, pokračujeme p o s l e d n ý m bodom nášho programu, ktorým je

    všeobecná rozprava.

    Do všeobecnej rozpravy sa zatiaľ prihlásilo 5 poslancov. Ako prvý vystúpi predseda Národnej rady pán Gašparovič.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v minulých dňoch sa mi dostal do ruky otvorený list pána poslanca Kukana. Dovoľte mi, aby som zareagoval na tento list, ktorý ma tak trochu aj prekvapil. Chcem vám povedať, vážený pán kolega, že tento list je plný nepodstatných emócií a ešte menej opodstatnených tvrdení. Politiku nie je možné posudzovať iba v kategóriách dobra a zla, odvolávať sa na nejaké imaginárne sily a nejestvujúcu etiku. Nechápem, pán poslanec, ako môžete demagogicky spájať roky päťdesiate so súčasnosťou bez toho, aby ste sa čo len pokúsili o analýzu oných rokov a dnešných spoločenských pohybov. Aj vy ste v tých rokoch boli politikom. Je to lacná demagógia a navyše dosť nebezpečná, pretože výsledný postoj je zmesou poloprávd, lží a skutkov vytrhnutých zo súvislostí. A to je veľmi nebezpečné.

    Váš list, pán poslanec, zjavne nemal za cieľ osloviť mňa, ani mojich kolegov, ale vašich voličov, stúpencov v zahraničí možno tiež. Prostredníctvom diskreditácie vládnucej koalície aj za cenu, že tým značne utrpí povesť celej Slovenskej republiky, chcete zachrániť možnosť vášho, nemyslím osobne, návratu do vlády, ktorá sa v nepriamej úmere k dosahovaným hospodárskym výsledkom nášho štátu zo dňa na deň zmenšuje. Našich voličov skutočne spája túžba po stabilnom demokratickom, ale aj prosperujúcom a suverénnom štáte, v ktorom by policajt nemal riešiť otázky politiky, ale ani pán poslanec exminister zahraničných vecí otázky trestného práva, Trestného poriadku, a možno aj niektoré otázky štátu a práva.

    Hovoríte o akomsi vyšetrovaní občanov, ktorí podpísali petičné listy Demokratickej únie, o zastrašovaní sympatizantov tejto strany, o tom, že polícia nekonala celkom v súlade so zákonom. Neuvádzate však jediný konkrétny čin, ktorý by tieto i ďalšie vaše hanobiace výroky potvrdzoval. Neexistuje ani jediný prípad, že by bolo vyšetrovanie vedené proti nejakému občanovi preto, že podpísal petičné listiny svojím menom. Nájdite mi jedno takéto trestné stíhanie. Nepochybujem, že sám dobre viete, že vyšetrovanie smerujúce výlučne proti tým, ktorí podpisy na petičných listinách falšovali, je v plnom súlade s Trestným zákonom, ktorý takéto konanie označuje v § 177 ako trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. Zastrašovaním sympatizantov Demokratickej únie strašia našich občanov páni poslanci z vašej únie a ich sympatizanti. Veď predsa poslanci vašej strany prepašovali do tlače aj nepodložené tvrdenia o tom, že sa polícia pri preverovaní danej veci dopúšťa celého radu hrubých nezákonností a porušení zákona. Dokázali však uviesť jediné drobné pochybenie, keď bolo na predvolanie občana na podanie vysvetlenia použité nesprávne tlačivo slúžiace na predvolanie svedka. Áno, urobili chybu, ale to je celá zadokumentovaná nezákonnosť.

    Pán poslanec, už vyše roka opozícia hovorí, ako budeme vyhadzovať poslancov Demokratickej únie z parlamentu. Na zahraničných cestách a pri stretnutiach so zahraničnými politikmi je prvá otázka, kedy a koľko sme vyhodili poslancov Demokratickej únie. Vyše roka, pán poslanec, sedíte tu, v týchto laviciach, nikto vás nevyhodil a ani vás nevyhadzuje. Nie je to otázka tohto parlamentu. Tento parlament potvrdil to, že ste v parlamente riadnymi poslancami, takže nie je to pravda. Inšpekcia ministra vnútra zriadila na sťažnosti občanov osobitnú telefónnu linku, číslo ktorej bolo opakovane oznámené v dennej tlači. Páni poslanci Demokratickej únie zostali napriek tomu vo svojich sťažnostiach úplne osamotení, pravda, ak nepočítam, že niektorí páni, nechcem menovať, a niektoré známe osobnosti politického života opakujú tie isté všeobecné frázy, ktoré sú aj obsahom, žiaľbohu, vášho listu. Je to vždy jedno a to isté. Uvedené jediné pochybenie bezprostredne po jeho zistení prerokoval osobne generálny prokurátor a priamo s ministrom vnútra, ktorý ihneď prijal opatrenia, aby sa neopakovalo.

    Musím preto konštatovať, že vaše tvrdenie, že na rôzne žiadosti, aby sa správnosť postupu polície prešetrila, zostávajú kompetentné orgány nečinné, sú v hrubom rozpore so skutočnosťou. Sám som si žiadal odpoveď od ministra a generálneho prokurátora. Úmyselne, pán poslanec, skresľujete skutočnosť a vaše úmyselne skresľujúce tvrdenia nie sú pravdivé. Vyšetrovanie v súvislosti s knihou Falošné mandáty napríklad nestojí. Tiež som sa pýtal kompetentných orgánov činných v trestnom konaní. Toto vyšetrovanie pokračuje. Nebolo zastavené trestné stíhanie, rovnako ako vyšetrovanie vedené proti obvinenému Ivanovi Š., v rámci ktorého bola vykonaná domová prehliadka v rímskokatolíckom Biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Vaše tvrdenie, že v súvislosti s uvedenou domovou prehliadkou došlo k prekročeniu zákona, a tí, ktorí za ňu nesú zodpovednosť, zostávajú anonymnými, dovolím si tvrdiť, že je prejavom neúcty k právu a princípom demokratickej deľby moci, je prejavom nerešpektovania nezávislosti súdov, hrubého politického nátlaku ovplyvňujúceho riešenie veci patriacej do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní. Trestné konanie sa neskončilo, skončí sa až rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní. Potom sa skúsme kriticky vysloviť k niekomu a k niečomu.

    Domová prehliadka bola nariadená príslušným nezávislým súdom, sudcom, ktorého sme volili my v tomto parlamente. Správnosť postupu výkonu príslušnej polície bola preverená príslušnou okresnou prokuratúrou a správnosť jej postupu príslušnou krajskou prokuratúrou. Bolo konštatované, že pri realizácii domovej prehliadky sa dodržali všetky zákonné podmienky. S príslušnou zákonnou úpravou a výsledkom previerky, jej rešpektovania, bol listom okresnej prokuratúry z 22. 8. 1995 podrobne oboznámený aj biskupský úrad. Vo veci je vedené trestné stíhanie pre účasť na trestnom čine sprenevery triptychu "Klaňanie troch kráľov", ktorý obvinený Ivan Š. 14. júla 1995 predal za 200 tisíc USD občanovi Švajčiarska na škodu biskupského úradu. U obvineného boli nájdené aj sakrálne predmety, ktoré pravdepodobne pochádzajú z krádeže v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Dávať domovú prehliadku v uvedenej veci do akýchkoľvek súvislostí s postupmi Štátnej bezpečnosti na začiatku päťdesiatych rokov je skutočne nemorálne, zamerané politicky, a dnes si to dovolím povedať, aj podlé. Motívom vyvolávania takýchto asociácií nie je nič iné ako evidentná snaha o politickú diskreditáciu Slovenska v zahraničí s cieľom získať podporu na odstránenie súčasnej vlády, manipuláciou s ovplyvňovaním a využívaním medzinárodnej mienky.

    Súhlasím s vami, pán poslanec, že je potrebné dôsledne a čo najrýchlejšie objasniť, aké konanie predchádzalo zadržaniu a uväzneniu syna prezidenta Slovenskej republiky v Rakúskej spolkovej republike. Ja som hneď vyjadril svoje rozhorčenie nad tým, akým spôsobom sa to stalo. Som presvedčený, že ak sa ukáže, že toto konanie bol trestný čin - v žiadnom prípade nemôže ísť o trestný čin únosu, môže však ísť o trestný čin zavlečenia do cudziny, že jeho páchateľ alebo páchatelia budú spravodlivo potrestaní. Obávam sa však, že ani potom neustanú metódy politického nátlaku, spočívajúce v neustálom obviňovaní všetkých orgánov štátu z vymyslených nezákonností, očierňovaní Slovenska a jeho predstaviteľov v zahraničí a v ďalších formách boja o získanie politickej moci.

    Súhlasím s vami, pán poslanec, v tom, že Slovensko nesmie kráčať cestou bezprávia, a na to sme tu všetci, aj my. Súhlasím tiež s tým, že musíme viesť dialóg o problémoch, s ktorými žijeme. Lenže aj takýto dialóg musí byť korektný a vecný. Nesmie, alebo aspoň nemal by smerovať k lacnej demagógii. Potom sa budú naše názory od seba vzďaľovať a ťažko budeme hľadať priestor na rozhovor, na rozhovor bez emócií a bez apriórnych predsudkov.

    Nedá mi, pani poslankyne a páni poslanci, aby som práve v tejto súvislosti nezareagoval aj na vystúpenie pána prezidenta, pretože jeho slovník je nápadne podobný. Slová, ktoré nič nehovoria, iba dezinformujú a zavádzajú. Prirodzene, pán prezident má právo na názor, aj keď je to názor iný, ako má vláda. To je tá demokracia a tú nikto nesmie spochybniť. Lenže aj nesúhlas možno povedať ako súčasť dialógu, a nie ako súčasť konfrontácie. Myslím si, že je skutočne krátkozraké, nezodpovedné nevidieť, aký dosah má takáto dikcia na vnútornú i zahraničnú politiku. Je nezodpovedné nevidieť, že takéto vyhlásenia nebezpečne polarizujú spoločnosť a smerom do zahraničia zneisťujú investorov, politikov, medzinárodné orgány a inštitúcie. Nie je pravdou, že občania Slovenska sú zastrašovaní, že sa porušili princípy právneho štátu.

    Musím si položiť otázku, o čo vlastne ide, tak ako to aj pán prezident povedal, aké ciele sa sledujú takýmito listami a vyhláseniami. Nie sú to len osobné ambície a neochota priznať si do určitej miery politickú prehru? Je však prípustné, pýtam sa, hazardovať v mene osobných ambícií s osudmi občanov Slovenskej republiky? Tým ani na chvíľu nechcem povedať, že treba poslušne mlčať a pritakávať, že treba žiť v rozpore s vlastným svedomím. Ale dialóg musí mať úroveň, musí mať spoločný záujem o všeobecne prospešné riešenie a dobrú politickú vôľu. Obávam sa, že pán prezident už nemá záujem o konštruktívny dialóg, hoci verbálne sa k dialógu hlási. Dosť dobre nechápem, prečo je pán prezident presvedčený, že iba on je majiteľom pravdy. Odkiaľ berie takú vnútornú istotu o svojej neomylnosti? Práve on nepripúšťa iné stanoviská a nie je ochotný vecne diskutovať. Vnáša do svojich vyhlásení priveľa subjektívnosti, emócií a, prepáčte mi, aj bolestínstva.

    Ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky som kedykoľvek pripravený s pánom prezidentom diskutovať, ale ak by to mala byť diskusia v doterajšom duchu a tóne, tak je to strata času pre obe strany. A čo je na tom najhoršie, trpí tým občan Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je moje vystúpenie k prvej časti. Mám ešte určitú povinnosť odpovedať pánu poslancovi Langošovi zo začiatku našej schôdze, aj pánu poslancovi Mikloškovi na jeho list, ktorý mi napísal ohľadne inštalácie sochy, ktorá stojí pred našou budovou.

    Socha akademického sochára Jána Kulicha "Vítanie", ktorá stojí pred budovou Národnej rady, bola zhotovená dávno predtým. Mohol by som prejsť celý prípad mlčaním alebo niekoľkými formálnymi vysvetľujúcimi slovami a nepochybne by som neporušil ani zákon, ani takpovediac dobré mravy a slušnosť. A nikto, ani pán poslanec Langoš, by mi nemohol nič vyčítať. V tomto prípade však nejde len o sochu, nejde ani o Jána Kulicha. Podľa mojej mienky ide tu o principiálny spor o tom, ako vnímať a posudzovať minulosť skúsenosťou prítomnosti. Ide tu o spor medzi revolučným radikalizmom a, nebojím sa to tu vysloviť, do určitej miery aj fanatizmom, ale aj toleranciou medzi humanizmom a ideovým rasizmom.

    Najprv však uvediem niekoľko faktov. Bronzová plastika "Vítanie" má svoju dlhú genézu, ako som povedal na začiatku, od vypísania súťaže Federálnym ministerstvom dopravy a spojov Československej socialistickej republiky na umelecké dielo, ktoré by dotváralo exteriér novovybudovaného Mosta Dukelských hrdinov, až po jej umiestnenie na Vodnom vrchu. Výtvarné riešenie budovy Slovenskej národnej rady bolo súčasťou celkovej stavebnej prípravy ešte v roku 1983. Umiestnenie bronzovej plastiky v exteriéri nástupného priestoru, vtedy ešte v nešpecifikovanej podobe, bolo odporučené pri schvaľovacích prácach budovy Slovenskej národnej rady výtvarnou radou Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj v roku 1984. V tom čase boli finančné prostriedky na výstavbu budovy prísne limitované, tak ako aj prostriedky na výtvarné dotvorenie budovy. Z finančného hľadiska sa ukazovalo nereálnym vypísať súťaž na samostatné umelecké dielo. Realizácia tejto úlohy sa odsúvala na čas, keď sa získajú prostriedky.

    V tom čase prišlo k zmene zámeru umiestniť plastiku "Vítanie" pred diaľničný most a Mestský národný výbor Bratislava ponúkol sochu Slovenskej národnej rade. Plastika spĺňala požiadavky výtvarnej rady Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj. Pracovný štáb, organizujúci práce na stavbe Slovenskej národnej rady, viedol vtedy prvý podpredseda Národnej rady pán Ján Gregor, neskôr Jozef Širotňák a naposledy pán Ivan Čarnogurský. Pán Čarnogurský uvítal ponuku mesta a odsúhlasil prijatie tohto daru. Bronzová plastika bola posúdená aj vo Fonde výtvarných umení so zámerom, že bude umiestnená vo vstupnom priečelí budovy Národnej rady. Napriek tomu sa plastika v tom čase neinštalovala, no nie kvôli ideovým dôvodom, či nevhodnosti osoby autora, ale kvôli neusporiadaným majetkovoprávnym vzťahom. Tento fakt v zápise konštatovala pracovná skupina na realizáciu stavieb Národnej rady, vedená pánom Ivanom Čarnogurským, zo dňa 15. 1. 1991. Majetkovoprávne vysporiadanie daru sa napokon uskutočnilo medzi Cestnými stavbami ako vlastníkom plastiky a Kanceláriou Národnej rady až 10. júla 1995. Finančnú úhradu sochy realizovalo ešte Federálne ministerstvo spojov a dopravy Československej socialistickej republiky.

    To je veľmi stručne vyrozprávaná genéza tejto sochy. Možno som v niektorých detailoch nebol celkom presný, možno som mal spomenúť úsilie pána Kulicha, aby sa socha dostala pred budovu parlamentu. Nie však o to dnes ide. Smutné je podľa mňa na tomto prípade čosi iné a ja to zase poviem tak, ako si to myslím. Inkvizítorské úsilie niekoľkých ľudí, ktorí niekedy aj so závisťou oživujú duch do určitej miery kultúrneho revanšu. Svoju nenávisť obracajú proti umeleckému dielu. Napokon, nie je to nič nové. V dejinách ľudstva by sme našli dosť príkladov, keď sa takto fanaticky snažili v mene akýchsi ušľachtilých ideí očistiť spoločnosť od nečistého umenia, od nečistých myšlienok. V mene tejto neomylnej pravdy sa pálili knihy i ľudia. Bol tu akýsi Koniáš, ktorému nezáležalo na tom, čo páli. Proste pálil. Boli tu aj strašnejšie mená. Bol tu aj Savonarola, bol po ňom aj Stalin, majitelia neomylnosti a jedinej pravdy. Lenže pravdy, ktorú si museli vynútiť násilím. Pre mňa je smutným poznaním, že medzi takto či podobne zmýšľajúcich ľudí treba zaradiť aj podaktorých "mužov dnešných dní".

    Ja si myslím, že treba sa zbaviť tejto posadnutosti očistiť spoločnosť, deliť ju na prijateľných, neprijateľných, na tých, ktorí môžu, tých, ktorí nemôžu a už nikdy nebudú môcť. Umenie je niečo iné. Naša politická scéna i celá naša spoločnosť je rozdelená. Nie je to dobrý stav. Nevolám po tom, aby sme sa unifikovali a zjednocovali pod nejaké nové zástavy. Pluralitná spoločnosť by nemala byť uniformovaná, potom by sme zbytočne hovorili o demokracii, ale nerozdeľujme ju nasilu, nestavajme bariéry tam, kde sú niekedy skutočne zbytočné. Nájdime v sebe, najmä ak tvrdíme, že sme humanisti, že sme kresťania, dosť síl byť tolerantní a byť veľkorysí. Nevťahujme do politických sporov umenie, ktoré, koniec koncov stojí nad politikou a mimo politiky, alebo aspoň malo by stáť. Dejiny umenia sú plné príkladov, keď sa veľkí umelci dostali do sporu s mocou, ale aj keď sa mýlili, keď s mocou kolaborovali. To však nič nemohlo ubrať na objektívnej kvalite ich diela, ich umeleckej výpovede, ich ozajstného humanizmu.

    Dovoľte mi, panie poslankyne, páni poslanci, spomenúť jednu skúsenosť. Bol som na návšteve v Španielsku. Videl som v Madride monumentálny pomník, ktorý dal postaviť diktátor Franco, keď vyhral občiansku vojnu. Je to úchvatné dielo. Tento monument museli stavať porazení. Porazení, z ktorých mnohí v tej dobe revolucionári nechali pri tejto práci životy. Po páde Francovho režimu v Španielsku bola veľká diskusia, ozývali sa hlasy, aby sa monument, mimochodom, ako som povedal, skutočne veľkej kvality aj s katedrálou, ktorá je pod ním, odstránil. Je to asi veľké šťastie, že Španielsko sa rozhodlo urobiť za minulosťou hrubú čiaru a pôvodný Francov monument premenovali na Pomník obetí občianskej vojny aj za jedných, aj za druhých. Je to príklad, myslím si, rešpektovania vlastných, aj keď niekedy protirečivých dejín a zároveň rešpektovania umeleckých hodnôt. A je to možno v tejto dobe príklad aj pre nás.

    Mám ešte pripomenúť niektorých iných umelcov? Picassa, ktorý sympatizoval s komunistami, a jeho obraz Guernica, alebo Louisa Aragona, ktorý bol komunistom, no bez ohľadu na stranícku príslušnosť vytvoril nezabudnuteľné literárne dielo? Spomenúť by som mohol aj Knuta Hamsuna, či dokonca Nietzscheho, na ktorého sa odvolávali fašistickí pohlavári a ideológovia. Zaiste to neznamená, že Hamsunovo či Nietzscheho dielo sa tým stalo menejcenné, menej krásne, menej použiteľné.

    Panie poslankyne, páni poslanci, bol by som veľmi rád, aby sme prestali kádrovať, keby sme zabudli na praktiky minulých rokov a našli v sebe dostatok politickej i obyčajnej ľudskej vôle vnímať umelecké hodnoty pozitívne, s úctou a aj s pochopením.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer.

    Priatelia, ste v parlamente a nevykrikujte, slovo mám ja, vám som ho nedal. Prečítajte si § 16 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Pán poslanec, na nich sme si zvykli, pokračujte, nenechajte sa rušiť, prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ako predseda výboru, ako poslanec Národnej rady dostávam veľké množstvo veľmi zaujímavej a podnetnej korešpondencie. Osobitnú časť medzi nimi tvoria listy, ktoré nie sú podpísané konkrétnymi osobami, ale spolkami, inštitúciami, občianskymi združeniami a najrôznejšími nadáciami. Takéto listy spravidla nebývajú signované jediným signatárom, ale spravidla aj tromi, piatimi, desiatimi aj viacerými. Ide hlavne o najrôznejšie ekologické, humanitné názory a záujmy najrôznejších skupín občanov údajne obhajujúce organizácie. Priznám sa, že v tejto neprehľadnej džungli dokumentujúcej našu pluralitu, slobodu a demokraciu som stratil prehľad, kto je kto, kto je za kým, čo je za čím, kto je čo a čo je vlastne v prospech koho a čoho. Preto som nemeškal a požiadal som ministra financií o zoznam nadácií pôsobiacich na území Slovenska, a ministra vnútra o zoznam strán, hnutí, občianskych združení a spolkov na území Slovenska. Odpovede od ministrov, ktoré som dostal, sú viac ako prekvapujúce.

    Ľubovoľné nadácie, ktoré pôsobia na území Slovenska, nepodliehajú žiadnemu schvaľovaciemu konaniu, nie sú kryté žiadnym osobitným zákonom. Minister financií mi odporúčal takúto informáciu získať z úrovne okresných alebo obvodných úradov, zatiaľ čo minister vnútra ma odkázal na štatistický úrad. Obidvaja majú pravdu, no výsledkom je to, že som tam, kde som aj bol, a o tejto veci naďalej neviem vôbec nič. Na území tohto štátu totiž nikto neskúma, a zdá sa, že s výnimkou mňa zatiaľ ani nikoho nezaujíma, odkiaľ plynú do týchto nadácií finančné prostriedky, aký je ich pôvod, komu sú určené a hlavne kde a v prospech čoho aj skutočne končia. Ďalej, podobne ako pri štátnych podnikoch paraziticky bujnejú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré tvoria obvykle vedenia týchto štátnych podnikov, tak aj pri štátnych inštitúciách fungujú parazitické nadácie, do ktorých vtekajú príjmy týchto inštitúcií, zatiaľ čo náklady inštitúcií znáša štátny rozpočet, voči ktorému sú však tieto nadácie pri týchto inštitúciách inertné. Veľmi zaujímavé. V tomto smere naša legislatíva poskytuje najveľkorysejší lievik na pretekanie nekontrolovateľných a aj nekontrolovaných finančných prostriedkov z ľubovoľne sporných zdrojov a s neznámym použitím, s ktorými na rozdiel od podnikateľských subjektov, fyzických či právnických osôb, je možné zaobchádzať prakticky úplne nekontrolovane, a to aj na účely, ktoré môžu byť úplne v rozpore so záujmami občanov tejto republiky a nášho štátu.

    Ešte kurióznejšiu informáciu mi poskytol minister vnútra vo veci politických strán, hnutí, spolkov a občianskych združení. Bola veľmi svedomitá a presná. Kým politických strán na Slovensku pôsobí 52 a politických hnutí 21, teda ide spolu o 73 politických subjektov, u spolkov a občianskych združení mi namiesto písomnej odpovede ministerstvo ako prílohu sprievodného listu ministra zaslalo disketu s týmito údajmi. Disketa disponuje 2,3 MB údajov, čo po prepise predstavuje 901-stranovú, husto popísanú dokumentáciu s údajmi viac ako 10 000 subjektov. Priznám sa, že som bol ohromený týmto neuveriteľným údajom. Ak zvážime, že sekretariát každého politického subjektu má v priemere iba 10 ľudí a jeho členská základňa je aspoň 5 000 ľudí, ak predpokladáme na sekretariáte občianskych združení iba 5 ľudí a ich členskú základňu v priemere 500 ľudí, dostávame neuveriteľný údaj angažovanosti 5,5 milióna občanov Slovenska, čo je údaj zhodný s počtom všetkých obyvateľov, vrátane starcov, detí a dojčiat. Ešte aj v prípade odhadu polovičnej početnosti ide o všetkých dospelých ľudí v aktívnom veku. Je toto vôbec možné? Myslím, že úplne hravo, a poviem i prečo.

    K ešte zaujímavejším údajom je totiž možné dospieť pri podrobnejšom preskúmaní tejto titanskej dokumentácie. V prvom prípade ma zarazilo, že rad organizácií a združení, ktoré sa objavujú v podpisoch listov, ktoré mi chodia, no aj na verejnosti poskytovaných vyhláseniach a zhromaždeniach či transparentoch, zoznam ministerstva vnútra vôbec neobsahuje. Sú to vari ilegálne, podzemné organizácie a občianske združenia, ktoré mútia našu spoločenskú vodu bez reálnej existencie? Nejde teda o falošných signatárov, akési občianske čičikovovské mŕtve duše? No zaujímavé sú i ďalšie údaje, ktoré si tuším málokto kedy preskúmal. Ako signatári najrôznejších vyhlásení najrôznejších občianskych združení veľmi často figurujú mená, ktoré oficiálny zoznam ako štatutárnych predstaviteľov týchto združení vôbec neuvádza a ich meno sa nachádza pri úplne inom spolku. Takže ako to je vlastne? V mene takýchto občianskych združení hovorí ktosi iný? Alebo existujú voľajakí rotujúci hovorcovia pre skupiny združení, alebo opačne rotujúce združenia pre stabilných hovorcov? Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že to isté meno štatutárneho predstaviteľa občianskeho združenia sa objavuje pri viacerých takýchto subjektoch. Teda pod fyzickou podstatou tej istej skupinky ľudí figuruje viacero spolkov, združení. Takže ak vznikne jedno vyhlásenie z pera jedného autora, môže získať signatúru hoci i desiatich združení? Zdá sa, že sme na stope podpisov listín, ktoré toľko čeria hladinu verejnosti.

    Zdá sa totiž, že naša súčasná demokratická a pluralitná súčasnosť získava občas groteskný a anarchistický charakter, ktorý málo informovaného pozorovateľa môže zmiasť dojmom, že celé Slovensko je proti Slovensku, väčšina obyvateľov Slovenska je proti tomu, o čom rozhodla vo voľbách, a vlastne každý občan nesúhlasí so všetkým a s každým. Za minimum prostriedkov a ľudí sa teda dá vytvoriť obraz politického chaosu ako hrom, ktorý si nesympatizanti Slovenska a Slovákov želajú. A to som sa ešte nezmienil o ďalších kuriozitách, napríklad že ako adresa pôsobiska inštitúcií a združení sa uvádza Žabotova ulica 2, teda ústredie KDH, tuším viac ráz, než je počet miestností v tomto súčasnom centre KDH, bývalom centre Obvodného výboru Komunistickej strany Slovenska, čo je dosť impozantná budova.

    Spolky a občianske združenia však minimom prostriedkov nedisponujú, práve naopak, čím sú protislovenskejšie zamerané, tým na viac seminárov, sympózií a kongresov do sveta cestujú a špinia tento štát, čo im len výšky dotácií a nadácií kryjú. Kto tomu neverí, nech vycestuje hoci do Nemecka a nech tam navštívi 8. októbra 1995 v Mníchove seminár, iste nie náhodou počas trvania mníchovského Oktoberfest, ktorý organizuje vcelku akási bezvýznamná Mníchovská ľudová univerzita. Seminár má veľavravný názov Slovensko na rázcestí. O aké rázcestie ide a kam sa náš nešťastný štát rúti, o tom budú nemeckú verejnosť informovať takí politologickí titani, ako je Dušan Kováč, brat pána prezidenta, nuž a obligatórne úvodzovkoví "Slováci" Martin Bútora, Peter Zajac a ako inak, Martin Šimečka. Z toho páni Kováč a Zajac ako pracovníci štátom financovanej Slovenskej akadémie vied.

    Zdá sa, že pod touto ušťachtilou egidou plurality, demokracie a slobody nám tu vyrástlo, vykvitlo a rozbujnelo čosi, čo s týmito ušľachtilými pojmami má spoločné iba veľmi málo. Vlastne okrem názvu skoro nič. Každá sloboda a pluralita každého jedinca či skupiny sa končí totiž presne na hranici slobody a plurality iného jedinca a inej skupiny. Súčasná spoločnosť nevymyslela žiadny iný optimálnejší model vzťahov, než je demokratické rozhodovanie väčšiny vo vzťahu k menšine, ktorá sa väčšine pri rozhodovaní jednoducho podriadiť má. Pokiaľ v súčasnosti je tendencia tento spoločenský model prevracať, tak by to nesmerovalo k ničomu inému než k podriaďovaniu väčšiny menšine a to by bol diktát a teror menšiny voči väčšine. A to už je čosi úplne iné než sloboda a pluralita. V tomto smere, domnievam sa, že súčasný vývoj spoločnosti občanom zatiaľ dlhuje veľmi veľa. Vôbec totiž nie je prejavom vyspelej slobodnej spoločnosti, keď pod falošnou egidou slobody a plurality niektorým jedincom alebo nepočetným skupinkám sa umožní ľubovoľne otravovať spoločenskú, politickú, ľudskú a medzinárodnú klímu a vzťahy, otravovať pracovné a medziľudské vzťahy, rozosievať nenávisť, rozbroje, nekonečnú nespokojnosť a bezhraničnú intoleranciu.

    Ak naša spoločnosť v súčasnosti čosi potrebuje výnimočne naliehavo, tak je to práve pokojná klíma pokojného života a pokojnej práce. Vykrikovaním a podnecovaním k trvalej nespokojnosti každého a so všetkým, no predovšetkým proti legitímnej vláde a proti vlastnému štátu, sa nevytvoria vôbec nikdy a nikde žiadne hodnoty, pretože deštrukciou sa jednoducho netvoria. Je ľahké a veľmi lacné nepretržite podnecovať občanov k nespokojnosti so všetkým, čo vláda robí. Predstava, ktorá sa s pôžitkom kultivuje, že totiž vláda môže za všetko a vláda má a musí urobiť všetko za všetkých a všetci nespokojenci nemusia v prospech spoločnosti, no ani seba robiť nič a budú sa iba prizerať a vykrikovať výhrady, takáto predstava je predstava absurdná a je proti potrebám a záujmom všetkých našich občanov.

    Z takéhoto pohľadu je možné hodnotiť aj toľko proklamované podnecovania odborárskych predákov k masovým a verejným prejavom nespokojnosti, k varovným štrajkom a demonštratívnym zhromaždeniam. Ako je možné, že len čo legitímna vláda u nás padne, tak zavládne odborársky zmier, a len čo voľbami ustanovená vláda vládne, odbory bubnujú do útoku proti nej? Vysvetlenie je viac ako prosté. Veď odboroví predáci Kurej, Vajnorský, Jánošová, Krumpolec kandidovali na kandidátkach politických subjektov, ktoré vo voľbách neuspeli, a ich ústami teda nehovoria záujmy zamestnancov a odborárov, ale záujmy a názory strán, ktoré vo voľbách nevyhrali. Šéfovia výnimočne vplyvných odborových zväzov telekomunikácií a železníc pán Saktor a Sedláček ešte v polovici roka 1993 nepostrehli existenciu samostatnej Slovenskej republiky, tvorili súčasť Federálnej konfederácie odborových zväzov nejestvujúceho federatívneho Česko-Slovenska a ich najvyšším odborárskym nadriadeným nebol nikto iný ako prezident Federálnej konfederácie odborových zväzov pán Falbr, terajší prezident Českej konfederácie odborových zväzov v Prahe. Takže akú krvnú skupinu títo odboroví predáci vlastne predstavujú? Bolo by určite pre občanov prospešnejšie, keby títo páni svoju pozornosť zamerali na konštruktívnejšie podnety, napríklad na skutočný stav reštrukturalizácie organizácií, ktoré záujmy pracujúcich údajne zastávajú.

    Údajne hovorím úmyselne, veď práve nimi toľko rezonované zdraženie spojovacích poplatkov či odbúranie cestovných zliav ruka v ruke súvisí s úžasným nárastom administratívnosprávneho aparátu tak Slovenských telekomunikácií ako aj Železníc Slovenskej republiky v uplynulom období. V Slovenských telekomunikáciách, v štátnom podniku, je namiesto jedného riaditeľa v súčasnosti desať. Administratívny aparát početne presiahol počty najrozsiahlejších ministerstiev. Občania v rámci zvýšených poplatkov za spoje vôbec nesplácajú zahraničné pôžičky na rozvoj telekomunikácií, ako to opozícia často dezinformujúco uvádza, ale mzdy administratívy tejto mamutej organizácie. Pozreli sa títo odboroví predáci, ako sa hospodári, ako vyzerá štátna turistika administratívy, ako sa rešpektuje zákon o verejnom obstarávaní?

    Veľmi podobný stav je aj u Železníc Slovenskej republiky, kde namiesto jedného riaditeľstva vzniklo päť riaditeľstiev, z toho jedno generálne, každé s členením na tri samostatné okruhy. Tento ohromný nárast administratívy pre 3 600 km železničných tratí štátu opäť musia zaplatiť iba občania.

    Na tieto fakty však odboroví predáci neupozorňujú, ani nemôžu, pretože sami sú zakomponovaní v týchto štruktúrach titanských aparatúr a racionalizácia počtu pracovníkov a tým zefektívnenie chodu organizácií by vlastne znamenali aj zníženie členskej základne týchto odborových zväzov. Nuž a príjmy týchto odborových predákov presahujú nezriedka platy ministrov vlády.

    Takže zhŕňam: S akými cieľmi, zámermi a ambíciami a hlavne v záujme koho a čoho odborové zväzy vyháňajú ľudí na námestia? Sú ultimáta zdravotníkov ultimátmi za zlepšenie zdravotnej starostlivosti občanov a lepší výkon lekárov? Sú podnecované protesty učiteľskej obce za záujmy v prospech kvalitnejšej výučby, vytvorenie takej školskej štruktúry, aby sa na Slovensku v školách nekultivovali budúci absolventi, ktorí sa nevedia dohovoriť ani štátnym jazykom tohto štátu? Pre vládu by totiž nebolo nič ľahšie, než dať vytlačiť a dať do obehu ľubovoľný počet kamiónov peňazí. Nie je problém. Takéto riešenie odboroví predáci podnecujú? Pretože z ich strany neodznelo ani jediné slovo k prezamestnanosti niektorých rezortov alebo k nízkej produktivite a kvalite práce.

    Na kultiváciu alebo deštrukciu pokojnej a konštruktívnej spoločenskej klímy vplýva aj celý rad ďalších okolností a podnetov.

    Naša krajina je výnimočne bohatá na historické a kultúrne pamiatky unikátnej ceny. Sú naším národným bohatstvom, a to bez ohľadu na to, kto ich vlastní. Štát má preto právo a aj povinnosť dozerať na to, aby sa s nimi nezaobchádzalo v rozpore s platnými zákonmi, a pokiaľ má z takejto činnosti podozrenie, má nielen právo, no priamo povinnosť v zmysle platných zákonov konať. Celý národ sleduje proces nekonečných obštrukcií českej strany vo veci navrátenia gotického tabuľového Bojnického oltára z Národnej galérie v Prahe. No keď príde k problematickému predaju iného obrazového oltárneho súboru zo Slovenska do zahraničia a orgány činné v trestnom konaní preverujú legitímnosť takéhoto činu biskupského úradu, KDH rozpútava zúrivý krik o údajnom prenasledovaní cirkvi. Organizujú sa modlitby za duchovných, od ktorých polícia nežiada nič iné než rovnaké dokumenty, ktoré by žiadala od ktoréhokoľvek iného občana. Orgány prokuratúry a súdov zo strany KDH sú osočované z údajného vykonávania štátneho politického teroru voči cirkvi.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, koľko rôznych metrov práva a spravodlivosti má v tomto štáte platiť? Vari sme si nie všetci občania rovní pred zákonmi božími i svetskými? Vari duchovní môžu ľubovoľne obchodovať s kultúrnym bohatstvom chrámov, ktoré vytvorili generácie našich predkov? Vari nie! Veď to by sme sa zakrátko do Levoče mohli chodiť pozerať na atrapu oltára majstra Pavla, alebo skvostnú kaplnku Zápoľských v Spišskom Štvrtku by nahradila tabuľa, informujúca, že stavebný unikát sa nachádza niekde v zámorí. Načo je tu dobré podozrievanie z trestného činu vodcami KDH a spolitizúvať a prekrúcať ho na neexistujúci útok voči cirkvi?

    Veľmi často a od najrôznejších subjektov a osobností zaznieva, že naša spoločnosť je polarizovaná do nezmieriteľných táborov, že nám chýba pokojná, vecná, triezva a konštruktívna medziľudská a pracovná klíma. Tak sa teda pozrime, kto stojí za narušovaním týchto takých odôvodnených a potrebných vzťahov.

    V každom demokratickom štáte vláda vládne na báze vládnej koalície a popri nej pôsobia opozičné strany, ktoré vo vládnej koalícii nie sú. Nie sú predovšetkým preto, lebo na tvorbu koaličnej vlády podáva návrhy víťaz parlamentných volieb a ten si i vyberá, s ktorými ďalšími stranami na báze blízkosti ich programov a cieľov má záujem tvoriť spoločný vládny a parlamentný blok.

    Na Slovensku je však všetko voľajako ináč. Keď sa voľby 1994 skončili tak, ako to voliči napriek túžbam a obavám pána prezidenta rozhodli, pán prezident dva mesiace otáľal, kým prišlo k vymenovaniu vlády, pričom prezident o vláde rokoval najskôr so subjektmi, ktoré vo voľbách neuspeli. To je čo za unikát prezidentskej demokracie?

    Víťaz volieb, HZDS, oslovil všetky politické parlamentné subjekty, ktoré prichádzali do úvahy. Výnimku tvorila iba DÚ, ktorá pozostávala z politických osobností s mnohonásobne vymenenými straníckymi príslušnosťami a koalícia maďarských strán a hnutí, ktorých ciele vylučujú schopnosť a ochotu účasti v slovenskej vláde. Kategorické odmietnutie na účasti vo vláde zo strany KDH aj SDĽ ich politickými vodcami Čarnogurským a Weissom bolo sklamaním pre ich voličov, a trúfam si povedať, že aj podvodom na voličoch. Veď predsa ani jeden z týchto politických subjektov - KDH či SDĽ - nevstupovali do volieb pre svojich voličov s ambíciami neúčasti vo vláde a s cieľom byť v opozícii. Tieto politické subjekty disponujú nemalým kvalitným odborným a profesným ľudským potenciálom a ich účasť vo vláde by bola nesporne obohatením, no ich vodcovia dali prednosť na využívanie tohto potenciálu na spoločenskú a politickú deštrukciu našej spoločnosti.

    Takže kto tu má právo hovoriť o diktatúre väčšiny, terore väčšiny, nerešpektovaní demokracie, šliapaní po humanite a čo ja viem ešte akých vzletne znejúcich nezmysloch, aké tu v snemovni no aj mimo nej sa tak často uvádzajú? O akých túžbach širokokoaličného spektra vlády nám, no hlavne cudzine, rozpráva prezident republiky, keď z tohto spektra vylučuje strany a hnutia, ktoré tento štát konštituovali, a širokospektrový zlepenec chce vytvoriť zo strán, ktoré Slovenskú republiku z prevažnej miery nechceli? Z akých dôvodov a s akými zámermi, cieľmi sa politicky prekrúca tento demokratický mechanizmus vlády, a to tými, ktorí účasť vo vláde odmietli?

    Panie poslankyne, páni poslanci, na záver sa zmienim ešte o jednej krajne závažnej téme. Ide o extrémne hrubé porušovanie Ústavy Slovenskej republiky poslancami maďarských strán a hnutí ústami ich politických vodcov.

    Pri začiatku výkonu poslaneckého mandátu sme všetci poslanci tohto zboru skladali poslanecký sľub a zaviazali sme sa dodržiavať slovenskú ústavu a slovenské zákony a vernosť Slovenskej republike. Skupina poslancov Maďarskej koalície túto elementárnu ústavnú zásadu na každom kroku svojej politickej činnosti porušuje. Pretože ničím iným než porušovaním ústavy a zákonov sú týmito poslancami proklamované lživé tvrdenia o našom štáte a o jeho demokratickom zameraní. Porušovaním zákonov sú u nás aj v zahraničí nimi šírené...

  • Pán Brocka, ste v parlamente, nie v krčme. Ďakujem. Dostanete slovo.

  • ...hrubé lži o našom štáte, o údajnom útlaku maďarskej menšiny, o jej údajnom druhotriednom občianskom a ekonomickom postavení, o jej údajnej násilnej asimilácii, čo všetko sú preukázané lži a uvádzania presného opaku skutkového stavu. Vari kriminálnym činom je u nás iba ukradnutie sliepky? Zato podvracanie vlastného štátu je demokratickou a politickou pluralitnou slobodou?

    Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky bol deň otvorených dverí a na pôde tohto parlamentu som sa stretol s tisíckami ľudí, občanov, návštevníkov. Ani zďaleka to neboli iba voliči HZDS. No až príliš často zaznievali otázky: Prečo nič nerobí vláda a parlament proti tejto deštrukcii nášho štátu? Ako je u nás možné oficiálne trúchliť nad mierovými dohodami v Trianone, spochybňovať usporiadanie našich štátnych hraníc, organizovať príslušníkov maďarskej menšiny k nerešpektovaniu zákonov, k občianskej neposlušnosti v štátnych školách, sabotovať výučbu, medzinárodné ustanovizne zaplavovať lživými protislovenskými pamfletmi? Ako je možné beztrestne kultivovať a šíriť duch protislovenskej intolerancie, územnej iredenty, osočovania z fašizmu za stavu, že maďarské strany a hnutia majú výrazne fašizoidné prvky na báze nacionálnej výnimočnosti a nadradenosti? Koho títo poslanci reprezentujú, v mene koho vystupujú a akého štátu sú príslušníci, keď mimo Slovenska vystupujú ako predstavitelia Feldvidéku? Sami seba tým vylúčili zo štátneho spoločenstva nášho štátu, hlásia sa k nejestvujúcemu štátnemu útvaru. Majú slobodnú vôľu a majú na to právo. To, že odchádzajú zo Slovenska do cudziny hlásať to, čo hovoria, a ohovárať ho, to mi nevadí. Vadí však to, že sa vracajú späť. Čo však hľadajú v tejto republike, v tomto parlamente, v tejto spoločnosti, keď Slovenskú republiku a slovenský národ špinia a hanobia, a ako to, že proti týmto prejavom fašizácie na báze neobmedzenej nacionálnej nadradenosti a výsad, nacionálnych lží, požiadaviek, ultimát a vyhrážok sa nekoná pokojne, jednoznačne a kategoricky?

    Čoraz väčší počet našich občanov, a to vôbec nie iba voličov HZDS, s rastúcou naliehavosťou a kategorickosťou ma upozorňujú, že už nie sú ochotní tolerovať stav byť príslušníkom štátu, ktorý je možné kdekoľvek, kedykoľvek a na akejkoľvek vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni oluhávať, očierňovať, hanobiť a urážať. Pre stále rastúci počet občanov zdravé sebavedomie vlastnej národnej štátnosti sa stáva výrazne prioritnejším než hoci chválenia našich makroekonomických ukazovateľov predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu alebo spokojnosť Lalumierovcov, Balladurovcov či Habsburgovcov za nedôslednosti pri obhajobe našich záujmov.

    Preto v súlade s požiadavkou veľmi veľkého počtu občanov, tak ako mi to opakovane tlmočia, žiadam orgány činné v trestnom konaní, žiadam vládu a žiadam aj vedenie tohto parlamentu o jednoznačné kroky dokumentujúce našu národnú suverenitu, žiadam o vecné napĺňanie ochrany práv Slovenska, pretože ustupovaním pred agresivitou a aroganciou nespratnej skupiny sa nevytvára nič iné iba priestor pre neslobodu, nedemokraciu a intoleranciu voči absolútnej väčšine občanov tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, keďže som tolerantný človek a treba predchádzať zbytočným napätiam v tomto parlamente, samozrejme, že dostanete priestor i na vaše faktické poznámky. Chcem sa teraz spýtať pána poslanca Čarnogurského, mal by vystúpiť vo všeobecnej rozprave, či využije faktickú poznámku, alebo to spojí s rozpravou. Dávam slovo pánu Čarnogurskému.

  • Ja to spojím so svojím príspevkom, lenže, pán predsedajúci, vy ste teraz toto svoje rozhodnutie odôvodnili svojou tolerantnosťou, ale ste nepovedali, že ste jednoducho porušili rokovací poriadok, tí ostatní mali nárok na faktickú poznámku.

  • Nebudeme sa hádať, kto porušil rokovací poriadok. Načo sa budeme osočovať? Ja som presvedčený, že som neporušil.

    Iste, konštatoval som, že som neporušil, ale napriek tomu dávam priestor.

    Pán poslanec Černák - faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    priznám sa, že keď som počúval príhovor, prvé vystúpenie vo všeobecnej politickej rozprave, pána predsedu Gašparoviča, chodil mi mráz po chrbte. Slová, dovolím si citovať, "hrubý nátlak", "politické vydieranie" dokonca mám pocit, nerozumel som to celkom dobre, že tam zazneli slová "podlé", "očierňovanie", "bolestínstvo", to bola dominujúca čiara, ktorá sa tiahla týmto príspevkom.

    Pán prezident Michal Kováč je kresťan. Ako kresťan, keď dostane zaucho, mal by nastaviť druhé líce. Ale čudujete sa tomu, keď po vyjadreniach Vladimíra Mečiara, ktorý povedal, že Michal K. je Michal katastrofa, že má vonku na účte toľko, že by stačilo na zvýšenie platov zdravotníkov, t. j. minimálne miliardu, keď hovoril o tom, že trpezlivo zbiera podpisy na jeho odvolanie, všetko verejné vyhlásenia, čudujete sa tomu, že pán prezident reagoval tak, ako reagoval, jednou vetičkou v Národnej obrode? A čo sa spustilo, aký kolotoč sa tu spustil?

    Priatelia, nemôžete sa pozerať na to len tak, že vy ste povedali toto a ignorovať to, čo tomu predchádzalo. Vyhrali ste voľby, vládnite, ale vládnite tak, aby sme plnili svoje volebné sľuby, aby ste plnili svoje programové vyhlásenie. Pozrite sa skutočnosti do očí, čo sa tu robí, kauza za kauzou, očierňovanie, obviňovanie a potichučky sa dojí štát tak, ako sa voľakedy hovorilo pred 6 rokmi, že je dojná krava, tak sa teraz dojí. V interpelácii som dal o tom dva príklady. Netreba hovoriť o ďalších príkladoch: Bučina Zvolen, Slovpap Bratislava a ďalšie a ďalšie.

    Hovorím v rámci faktickej poznámky, to znamená poslednú minútu využijem na to, aby som sa osobne prihovoril vám, pán predseda Gašparovič. Vy ste človek, ktorý má imidž, má imidž nekonfrontačného človeka, má dobrý imidž medzi športovcami, je právnik. Ale ste si vedomý toho, že vy zakrývate prešľapy vášho pána predsedu? Čo ste urobili odvtedy, pán predseda, ako ste v roku 1993, pred 2 rokmi chytili za ruku Michala Kováča, keď chcel reagovať pri menovaní koaličnej vlády na vystúpenie, na útok zo strany premiéra? Akú úlohu ste zohrali ako predseda Národnej rady, aby ste tento spor zažehnali?

    Dámy a páni, Slovensku neškodí Michal Kováč, Slovensku škodí to, že vládna koalícia túto kauzu neustále živí, rozviruje, že ústavní činitelia si nevedia sadnúť a nevedia vyriešiť tento problém tak, ako sa rieši v iných demokratických krajinách.

  • Milý Ivan Gašparovič, slovenskú štátnosť nebudeš stabilizovať tým, že budeš krstiť plte na štátne peniaze, ale tým, že sa pozrieš pravde do očí, pretože zlo nerobí len ten, kto ho pácha, ale aj ten, kto sa mu beztrestne pozerá.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, nejdem v tejto chvíli reagovať na otázky, ktoré sa týkajú akcie petičných hárkov, vystúpim k tomu vo všeobecnej rozprave, ale nedá mi, aby som nereagoval na tú časť príspevku, ktorá zdôvodňuje postavenie sochy. Počuli sme veľmi pekný historický úvod, ako táto socha vznikla.

    Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, suverénnej Slovenskej republiky, hlboko ma ako poslanca tohto snemu nezaujíma, ako rozhodlo federálne ministerstvo Československej socialistickej republiky, ani Národný výbor mesta Bratislavy v roku 1980. To po prvé. Od tých čias totiž bola revolúcia a od tých čias totiž vznikla samostatná Slovenská republika.

    Vážený pán predseda, vy sa domnievate, že tento parlament a tento národ si nezaslúži pred svojím parlamentom inú sochu? My tu nemáme také osobnosti, ktoré boli pri vzniku Národnej rady, ako je Štúr, Hodža, Hurban? My sa musíme dívať na zadok nejakej ženy, ktorej niekto postavil na hlavu Bratislavský hrad? Prepáčte, ale to je hanba tohto parlamentu, keď sa chváli fotografiami Štúrovho diela, ale nie je schopné ho uctiť tým, že by jeho pamätník dalo pred parlament. Ak sme tam už vôbec chceli mať sochu. Ja som presvedčený, že najdôstojnejšou výzdobou parlamentu tejto samostatnej Slovenskej republiky je znak tejto republiky. Návštevník nášho parlamentu namiesto znaku vníma akúsi ženskú postavu.

    Vážený pán predseda, mám na vás dve otázky: Vy ste skutočne presvedčený, že tá socha sem patrí umelecky, historicky, v politickom kontexte, bez ohľadu na to, kto ju stvoril? To po prvé. Po druhé: Ak ste o tom nie hlboko presvedčený, prečo ste sa nespýtali poslancov, akú sochu chcú mať pred slovenským parlamentom? Či chcú vo foyer vidieť faximile Štúrových prác alebo Štúrových písomností, alebo chcú mať pred parlamentom jeho sochu. A po tretie: Prečo nebola vypísaná verejná súťaž nie ministerstvom federálnym, socialistickým, nie národný výborom, ale parlamentom, Národnou radou suverénnej Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Už som to dávno nepoužil, ale teraz to použijem. Ako historik musím povedať, že politika má tri rozmery. Je to politika podenková, to je asi to, čo väčšinou tento parlament robí. Je to politika dlhodobá, to je niečo, čo pretrvá jedno volebné obdobie a zanechá nejakú stopu. A tretí rozmer politiky je to, že raz o nej budú historici písať, raz ju budú hodnotiť, a malo by nám každému záležať na tom, ako sa do histórie zapíšeme, ako nás budú budúce generácie hodnotiť. Či nás budú hodnotiť ako zakladateľov štátu, alebo či nás budú hodnotiť ako niečo, čo založilo štát na nezdravých základoch.

    Ja sa teda pýtam, asi aký pocit má predseda parlamentu, docent práva, ako ho bude história hodnotiť, keď tomuto parlamentu vracia prezident zákony nie podľa toho, že má iný názor, ale podľa toho, že má dojem, respektíve aj podložené argumenty, že zákony sú protiústavné? Ako sa bude cítiť predseda parlamentu, docent práva, alebo ako si myslí, že ho bude história vnímať, keď obhajoval pred televíziou, pred kamerami ústavnosť zákona, ktorý neskoršie Ústavný súd vyhlásil za neústavný? To je len taká moja úvaha.

    A ešte by som chcel povedať, že nič pozitívne sa nedá vybudovať ani z nenávisti, ani zo zla. Zlo plodí len ďalšie zlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hofbauer, podľa vás každý, kto sa opováži kritizovať vládu, vládnu koalíciu, alebo vysloviť nejakú kritiku na adresu vás, je v tom momente nepriateľom Slovenskej republiky. Je jedno, či to je prezident, opozícia, alebo odbory. Ja vás úprimne ľutujem. Vy máte v sebe toľko nenávisti ako nikto iný v tomto štáte.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    bolo veľmi zaujímavé počúvať vystúpenie pána poslanca Hofbauera, lebo podľa môjho názoru do značnej miery odráža celkovú filozofiu, ktorá sa udomácnila vo vládnucom Hnutí za demokratické Slovensko. Ja by som ešte - než sa k tomu dostanem - chcel poprosiť pána poslanca Hofbauera, aby namiesto takýchto výziev, keď má pocit, že sa tu porušuje zákon, jednoducho dal kvalifikovaný podnet na prokuratúru a tým sa to všetko vyrieši. Viete, mal som z toho taký pocit, že vám vadí vlastne všetko. Vadí vám to, že novinári píšu, vadí vám, že odbory sa zasadzujú za to, čo v spoločenskej deľbe majú robiť, lebo keď sa bez kompenzácií zvýši cestovné a človek s 3 500- alebo 4 000-korunovým platom má za 40-kilometrovú cestu do roboty a z roboty domov platiť 1 200 Sk, tak to s ním zalomcuje. Prečo sa čudujete, že tí ľudia zareagovali? Vadí vám opozícia, namiesto toho, aby ste si ju pestovali ako určité zrkadlo aj ako potenciál na spoluprácu, jednoducho sústavne hľadáte nepriateľov. Ubližuje ľuďom, urážate ľudí, potenciálnych politických partnerov, ale zároveň sa dožadujete pochvaly a stále voláte po jednote.

    Chcem sa opýtať, prosím vás pekne, o akú jednotu vám ide? O aký pokoj v tejto krajine vám ide? Vari chcete, aby ľudia mlčali, pretože sa budú báť, že sa schváli novela Trestného zákona, a za to, že vyslovia nejakú myšlienku, budú môcť byť stíhaní? Chcete, aby chodili na námestie povinne tlieskať, nech žije vláda? Ja si myslím, že o takýto pokoj nám v tejto krajine jednoducho nemôže ísť.

    A ešte poviem poznámku k tým úvahám, ako sa zostavovala vláda. Ja to chápem tak, že zrejme HZDS je nespokojné so svojimi koaličnými partnermi, keď toľko hovorí a pripomína, kto v tej vláde mal byť. Aby mohol niekto ísť do vlády, na to treba dva predpoklady: základnú spoločnú filozofiu, ako sa v tej krajine má vládnuť...

  • Áno. Myslím si, že ten spôsob vládnutia, ktorý produkujete, to je hlavný problém: Je jednoducho nekultúrny, rozdeľuje krajinu. Čo sa týka programovej zhody, dokázali ste nám ju veľmi plasticky na júlovej schôdzi Národnej rady. Z niekoľkých desiatok kvalifikovaných pozmeňovacích návrhov k štyrom ekonomickým zákonom ste schválili jeden jediný.

  • Potrebuje to nejaký komentár? Myslím si, že nie.

    Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Černákovi nebudem odpovedať, pretože to je vždy to isté, kto viac urobil pre Slovensko. Možno to niekto niekedy zhodnotí, či to boli plte, alebo ja neviem čo. O tom nebudem rozprávať. Ale pán poslanec Hrnko, ten ma skutočne potešil. A viete, ako sa bude na mňa história pozerať? Asi takto: Nebude sa na mňa pozerať ako na marxistického historika, ktorý mení svoj názor a mení dejiny podľa toho, ako fúka vietor, ale na mňa sa bude história pozerať ako na právnika, ktorý mal svoj názor a nikdy ho nezmenil, a nezmení ho ani teraz, ale bude rešpektovať a rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, pretože to je konečné. Takto sa bude na mňa dívať história.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Kováča, nuž či sa díva - neviem, na aké zadky sa on díval doteraz, ale keď sa urobí socha, tá má vždy predok a zadok, takže tak je postavená pred parlamentom. A neviem, či je jednoznačne príslušné hodnotiť umelecké dielo aj vám, pán poslanec, aj mne. Na to sú skutočne tí, ktorí umeniu možno rozumejú viac ako my dvaja. Podľa mňa je to umelecké dielo. Podľa mňa Kulich je figurálny majster, ktorého nám môžu závidieť. Preto nevidím dôvod, prečo by tá socha nemala byť pred týmto parlamentom.

    Pokiaľ ide o Štúra a o tých ľudí, ktorí si zaslúžia našu pozornosť, a ich busty aj sochy, mali by ste vedieť, že v Národnej rade je komisia zložená z poslancov aj z pracovníkov, ktorí majú na starosti dotvárať umelecký interiér. Pracuje sa teraz práve na tom, kde, v ktorých miestach a častiach budú sochy alebo obrazy našich zaslúžilých dejateľov. Takže aj z tohto pohľadu Národná rada má svoj kolektívny orgán, ktorý o tom bude rozhodovať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    pokúsim sa veľmi stručne zareagovať na problém, o ktorom hovoril pán predseda Gašparovič, aj pán Roman Kováč. Ide o umelecké dielo majstra Jána Kulicha. Poznám názory mnohých výtvarníkov umelcov na tento problém. Pravdu povediac, a to je dobré, nie sú jednotné. Ak by bolo jednoty vo všetkých oblastiach - aj v kultúre, aj v politike - zrejme by sa zastavil vývoj. Rôznorodosť názorov na jeden a ten istý problém, jav, je nielen prirodzená, ale nanajvýš potrebná. Je z čoho konfrontovať a súperiť o ten najlepší názor, a ten sa presadí prirodzene, netreba ho vnášať nasilu. Veď nakoniec o tom hovoril aj predseda Ivan Gašparovič, ale trochu z iného uhla pohľadu. Napriek rôznorodosti názorov, alebo práve vďaka nim, sa zhodli umelci v tejto brandži na jednom spoločnom závere, že socha nie je vhodne umiestnená pred Národnú radu Slovenskej republiky, že vlastne zakrýva symbol, že jej miesto bolo vari niekde inde. Okrem umeleckého diela, a to viem od umelcov, je dôležitý aj priestor, v ktorom sa bude dielo nachádzať, v ktorom bude umiestnené. Dotvára totiž toto dielo ako celok. Diela sú totiž časové i nadčasové, a tie, ktoré neprekračujú čas, je možno vhodné umiestniť v inom priestore. Zrejme to bol hlavný spor tohto problému a bolo ho možné, podľa mňa, riešiť za účasti všetkých, ktorých sa týka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    vrátim sa do nedávnej histórie, keď mnohí o tejto budove, ako napríklad pán Szigeti, informovali vo Viedni na tlačovkách, že to je budova, ktorá bola postavená pre bývalú komunistickú stranu, a teda má slúžiť aj naďalej tejto strane, i keď už bola zrušená v roku 1990, hovorím o tomto dátume. Robilo sa to zrejme preto, že istý pán, ktorý sa volá Soros, prejavil záujem o túto budovu. Ja som vo februári mal možnosť stáť pred touto budovou, keď ho istí funkcionári vtedajšieho VPN i KDH, pretože oni boli vtedy už vládnucimi v parlamente, alebo aspoň sprevádzali dotyčného pána, aby si obzrel, alebo prezrel túto budovu, v ktorej chcel zriadiť univerzitu, o ktorú vôbec nejavili záujem. Nevadí. Dnes v nej mnohí sedia a som rád, že táto budova slúži ako slovenský parlament, pretože ja s ešte jedným pánom, s pánom docentom Švidroňom, sme písali články a roznášali ich po redakciách a presviedčali, aby ich uverejňovali, aby sme osvetlili tomuto národu, že potrebuje dôstojnú budovu parlamentu, pretože tá stará bola kláštorom, ale aj väzením. Môžem dokumentovať, dostal som mnoho odpovedí na tie články - ja i pán docent Švidroň.

    Ja by som sa opýtal pána poslanca Kováča, kde bol vtedy? Prečo nebojoval, prečo nepísal, prečo neosvetľoval? Ja neobhajujem tú sochu, ani jej umiestnenie. Mám svoj názor. Súhlasím s tým, že možno nie je najlepšia, možno nie je najvhodnejšia, ale nesúhlasím s pánom Kováčom, že by tam mala stáť socha Štúra, pretože pred žiadnym parlamentom nestoja - alebo možno pred niektorými áno, nebol som vo všetkých...

  • ...nestoja sochy politikov, pretože aj architektúra, a to najmä štátna architektúra, má svoju históriu, má svoju symboliku, existuje dokonca celá veda, ktorá sa tým zaoberá. Ak už, tak by tam mal byť symbol republiky, alebo zrejme socha spravodlivosti, alebo zákonnosti, ale rozhodne Štúrovu sochu by som si vedel predstaviť napríklad vo vnútri parlamentu, pretože aj v anglickom stoja sochy politikov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, vediem túto schôdzu a skutočne niekedy som pobúrený vystupovaním niektorých ľudí, ktorí sa odvolávajú na históriu a správajú sa ako pán Hrnko v tomto parlamente. Tóno, prepáč, ale skutočne, tak ako si to ty nazýval "slávna snemovňa", Tóno, správaš sa horšie ako v stupavskej krčme. Prepáč, ale to sa jednoducho nehodí. Si historik, som zvedavý, ako to ocení história.

    Pán Fekete.

  • Mám dve veľmi krátke poznámočky a jednu voľačo dlhšiu.

    Prvá - podľa mňa problém umiestnenia sochy je pseudoproblém, nemali by sme sa tým už zaoberať.

    Druhá poznámka sa viaže na vystúpenie pána poslanca Szigetiho. To, čo hovoril, je presný opak - o prenasledovaní alebo o vyhrážaní sa na juhu Slovenska. Teraz napríklad si zisťujem informácie o tom, ako jeden z vás, páni maďarskí poslanci, bol zmeniť situáciu potom, ako sa na juhu Slovenska prihlásili do alternatívnej triedy žiaci. Išiel za rodičmi a vyhrážal sa im. To si overujem, zatiaľ nechcem o tom viac hovoriť. Prekvapilo ma napríklad, keď som sa v našom výbore dozvedel po poslaneckom prieskume v Galante, ako pán poslanec, ktorého by som charakterizoval ako poštára s najväčším akčným rádiusom na svete, išiel na besedu do Galanty počas vyučovania. Neviem, či to niekto niekde urobil.

    Tretia poznámka sa týka kauzy banskobystrického - nazvime ju tak - oltára. Mohli by sme ju uzavrieť napríklad aj takýmto pohľadom, aký som si urobil ja potom, ako som sa rozprával s jedným znalcom a kunsthistorikom a reštaurátorom. Umelecké dielo sa dá šíriť, a platí to aj o umeleckom diele výtvarnom, v podstate troma spôsobmi. Buď sa urobí kópia, buď sa urobí falzifikát, alebo sa urobí reprodukcia. V tomto prípade išlo jasne o kópiu. V medzinárodných reštaurátorských kruhoch a v umeleckých kruhoch je jasne deklarované, že kópia sa nesmie robiť jedna k jednej, pretože keď sa takto urobí, časom sa môžu uplatniť tzv. metódy zautentičnenia, napríklad umelé starnutie. A v tej chvíli sa originál môže predať a zostáva kópia. Tu sa to stalo. Bol to podvod? Podľa všetkého bol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len pánu Cuperovi chcel pripomenúť na osvieženie pamäti, že vtedy, keď sa tu prechádzal pán Soros - po tejto budove, bol premiérom pán Mečiar a sprevádzali ho tu jeho ministri. To len tak na osvieženie pamäti. A keď už hovorí o tom, kto sa zasadzoval o túto budovu, mal by si spomenúť aj na tretie meno, ktoré, myslím, sa v tejto veci asi najviac angažovalo. Stačí sa pozrieť do novín a potom uvidíme, ktoré bolo to tretie meno. Nechcem hovoriť, že som to bol ja.

    A pán Gašparovič, dva omyly. Prvý: marxistický historik, ktorý menil svoje názory. To je taký istý epiteton ako marxistický právnik. Nebudeme si vyčítať. Boli sme v jednej strane, robili sme jednu vedu, aká bola vtedy, takže nehovorme si čo sme si, to sme si, ale zmenu názorov by ste museli dokázať, a to sa vám nepodarí, pretože ja som svoje historické názory vo svojich prácach nezmenil. A to by ste museli dokázať, že to bolo ináč. A potom, ako to bude história hodnotiť? Nebude to hodnotiť tak ako vy. História bude hodnotiť, že ste mali možnosť a neurobili ste. A to je omnoho horšie ako to, že ste nemali možnosť a snažili ste sa. Ale skutočnosť je taká, ako hovorím.

  • Dobre. Páni, kvôli racionalite sa vás chcem spýtať, neviem, či skutočne sme racionálni. V rámci faktickej poznámky vystúpi jeden poslanec a ďalší už vo faktickej poznámke na ňu reaguje.

    Dohodnime sa takto: Faktické poznámky vlastne majú byť faktickým vyjadrením sa k problematike, ktorá bola nastolená v rozprave. Tie, ktoré - neviem či so mnou budete súhlasiť - budú reagovať na svojho kolegu, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke, jednoducho zruším. Priatelia, myslím si, že je to odo mňa seriózne. Vidím, že viacerí kolegovia so mnou súhlasia, i z opozície, i z koalície. Takto sa nikam nedostaneme. Zbytočne budeme na seba, prepáčte, útočiť. Na čo je to dobré?

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Pán podpredseda, podľa tejto zásady ste nemali dať slovo pánu Hofbauerovi.

  • Áno, máte pravdu. Páni kolegovia, prosím vás pekne, pokoj. Rozprávam ja. Áno, pán Čarnogurský, presne tak, podľa tejto zásady, ktorú som teraz povedal, nedám už nikomu slovo, kto bude reagovať na vystúpenie, lebo to je faktická poznámka na vystúpenie kolegu z rozpravy. Súhlasíte? Ďakujem. Takže rušíme všetky faktické poznámky (smiech v sále) a v rozprave bude pokračovať pán poslanec Čarnogurský. Priatelia, myslím, že je to v zmysle rokovacieho poriadku, všetky faktické poznámky budú reagovať iba na vystúpenie nášho pána kolegu. Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Musím povedať, že tentoraz som získal z toho, že ste nepostupovali presne podľa rokovacieho poriadku, a tak mám možnosť reagovať teraz na svojich dvoch predrečníkov.

    Pán predseda Gašparovič, ku kauze domovej prehliadky v Banskej Bystrici ste vo svojom príspevku naznačili, že orgány činné v trestnom konaní - pravdepodobne žiarska prokuratúra - mali aj takú verziu, alebo vychádzali aj z toho podozrenia, že prípadne obraz bol odcudzený na biskupskom úrade. Pán predseda, sme právnici a obaja sme nejaký čas pracovali v justičných zložkách. Zažili ste niekedy ako právnik, že by bola vykonaná domová prehliadka u poškodeného? Druhá vec je, že základná vec v tejto kauze bola, či biskupský úrad mal právo, alebo nemal právo predať ten triptych. Dosť veľa sa o tom diskutovalo v tlači a myslím, že sa môžeme zjednotiť v tom, že mal právo, a ak prípadne bolo podozrenie, alebo v skutočnosti by mal byť triptych vyvezený do zahraničia, povinnosť zadovážiť si povolenie na prevoz do zahraničia má nový majiteľ. Ale to je teraz v tejto súvislosti vedľajšie, pretože orgány činné v trestnom konaní v tejto veci, dajme tomu, že mali, alebo mohli, alebo mali a mali právo prísť za funkcionármi biskupského úradu, možno dokonca aj za biskupom Balážom, a vypočuť ich na okolnosť, či predali triptych, alebo nepredali, komu ho predali, prípadne či pri predaji vedeli o tom, že má byť vyvezený do zahraničia, alebo nemá byť vyvezený do zahraničia. Toto by bol legitímny postup orgánov činných v trestnom konaní, ale v žiadnom prípade nie domová prehliadka, keďže domová prehliadka nemohla odhaliť žiadnu právne relevantnú a neznámu okolnosť.

    Pán predseda Gašparovič, v ďalšej časti ste polemizovali s pánom poslancom Kukanom o tom, ako môže obviňovať, alebo ako ste to vyjadrili, vládu v súvislosti s únosom Michala Kováča mladšieho. Nuž, takéto podozrenie minimálne zákonite vznikalo. Ja som jedno také podozrenie alebo jednu špecifikáciu takéhoto podozrenia vyjadril napríklad v predchádzajúcom bode pri interpeláciách.

    Samozrejme, takéto podozrenie by najľahšie, veľmi rýchlo rozptýlilo také vyšetrenie prípadu, ktoré by nevzbudzovalo pochybnosti u nikoho, najmä teda u tých, ktorí by mali také podozrenie. Ale keď sme na začiatku tejto schôdze Národnej rady navrhli zriadenie parlamentnej vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností únosu aj za účasti poslancov opozície, pán predseda parlamentu Gašparovič, pýtam sa vás, ako ste hlasovali vy pri návrhu na zaradenie tohto bodu do programu. Podporili ste svojím hlasom zriadenie takejto vyšetrovacej komisie? No a konečne, pán predseda Gašparovič, váš slovník na adresu prezidenta republiky, ktorý ste použili v závere svojho príspevku, ten slovník pripomína slovník päťdesiatych rokov.

    K soche pred budovou parlamentu sa vyjadrím iba k jednej veci, a síce spomenuli ste, že môj brat Ivan Čarnogurský mal mať účasť na rozhodovaní o tejto soche, o umiestnení tejto sochy. Pán predseda, vzhľadom na to, že kuloárne je tento váš názor známy už odvtedy, ako vôbec celý problém sochy vyvstal, pýtal som sa na to svojho brata a povedal mi, že nikdy nič nevedel, že nejaká Kulichova socha má sem prísť, že vôbec existuje a, samozrejme, ani o nej nerozhodoval, o jej umiestnení. Keď ste však tvrdili, že áno a spomínali ste nejaký zápis z januára 1991, na ktorom má byť podpísaný aj môj brat, tak bolo by zrejme seriózne, keby ste tento zápis predložili.

    Pán poslanec Hofbauer, vy ste sa vo svojom príspevku pozastavovali nad množstvom nadácií a okrem iného ste použili údaj, že spolu vám vyšlo, že na Slovensku je 5,5 milióna členov nadácií, čiže viac ako počet obyvateľov. Pán poslanec, môžem vám povedať, že ja som asi tak v piatich nadáciách, ak nie vo viacerých, to znamená, že v týchto 5,5 miliónoch som uvedený päťkrát. A pravdu povediac, ja sa divím, že celkové číslo na Slovensku vyšlo iba 5,5 milióna, a nie viac, pretože predpokladám, že viacerí občania sú vo viacerých nadáciách, a nie iba v piatich. Použili ste aj taký výraz, že je tu chaos nadácií, a z vášho príspevku vyplynulo, že by ste privítali zavedenie poriadku v nadáciách. Pán poslanec, aby som vám ušetril čas na hľadanie riešení, odporúčam vám knihu nebohého Milana Šimečku staršieho "Obnovenie poriadku". V tejto knihe nájdete návod na všetko, ako sa robí, všetko to, čo by ste si vy želali, aby sa urobilo.

  • A keď ste neviem komu, ale tuším aj súčasným opozičným stranám vytýkali, že po voľbách prezident až za dva mesiace vymenoval vládu, súčasnú vládu Vladimíra Mečiara, hovorili ste to ako výčitku, prečo až tak neskoro, nuž chcem vám pripomenúť, že predsa tie dva mesiace sme vás museli nútiť do toho, aby ste vôbec vytvorili vládu. Veď vy ste nechceli vytvoriť vládu. Vladimír Mečiar sa verejne vyjadroval, že vytvorí vládu až vtedy, keď Moravčíkova vláda predloží návrh rozpočtu na rok 1995 do parlamentu. A Moravčíkova vláda nepredložila tento návrh rozpočtu. Vy by ste ani po dvoch mesiacoch, a možno ani po troch mesiacoch nezostavili vládu, ale ja vám poviem, prečo ste ju potom začiatkom decembra 1994 zostavili. Vy ste sa ulakomili na podniky zaradené do kupónovej privatizácie. A práve preto, že Moravčíkova vláda stanovila začiatok predkola kupónovej privatizácie, myslím, na 15. decembra minulého roku, tak rýchlo-rýchlo ste sa potom zobudili a zostavili ste vládu, aj keď Moravčíkova vláda nepredložila návrh rozpočtu do parlamentu, aby ste mohli zrušiť kupónovú privatizáciu a aby ste mohli obrať jednoduchých občanov Slovenskej republiky o účasť na vrátení majetku, ktorý bol predtým štátnym majetkom, a ktorý prostredníctvom kupónovej privatizácie by mohli dostať naspäť.

  • Takže, pán poslanec Hofbauer, nečítajte iba publikované výroky, povedzme, opozičných politikov, ale prečítajte si niekedy aj staršie noviny svojich vlastných politikov. Ale tým končím to, čo by som inak musel povedať za tri minúty vo faktickej poznámke a chcel by som prejsť k svojmu príspevku. Ešte k čítaniu starých novín v ňom prídem.

    Pán predsedajúci, dámy a páni,

    všeobecná rozprava by sa mala zaoberať súčasnou aktuálnou situáciou v štáte a ja sa chcem zaoberať vo svojom príspevku aj súčasnou aktuálnou situáciou v štáte. Ale nedá mi, aby som nespomenul jednú historickú reminiscenciu.

    Potom, ako komunisti vo februári 1948 získali moc v štáte, a teda aj u nás, takmer tri roky si celkom spokojne a šťastne vládli, ale potom sa už nedali zakrývať problémy a rozpory, ktoré sami spôsobili, alebo ktoré minimálne neboli schopní zvládnuť, a preto potrebovali odpútať pozornosť ľudí nejakým iným smerom. No a urobili to spôsobom sebe vlastným. Zatkli najskôr, myslím, Clementisa, potom Rudolfa Slánského a potom ďalších a ďalších a týchto označili za hlavnú príčinu svojich vlastných neúspechov a problémov, ktoré sami spôsobili. Keď Slánský, Clementis a ďalší boli odsúdení a popravení, vtedajšie noviny robili ankety, uverejňovali ankety s občanmi. Vo voľnom čase, niekedy, keď nemám čo robiť, rád čítam staré noviny, a narazil som napríklad na také výroky občanov vtedy: "Á, už vieme, prečo nám to doteraz nešlo, ale teraz, keď už boli odhalení títo nepriatelia ľudu, teraz už bude dobre." Toľko reminiscencia. Táto reminiscencia mi napadla preto, že aj keď heslá sú iné, ľudia sú iní, možno aj časové dimenzie sú mierne pozmenené, ale základné proporcie akoby sa opakovali.

    Napríklad pán minister kultúry Hudec - práve kultúry - v poslednom Pressclube tento týždeň v utorok povedal niečo asi v tom zmysle, že keby si ľudia uvedomovali, koľko päťdesiatkorunáčok a stokorunáčok im z vrecka vyťahuje skutočnosť, že prezident republiky je ešte vždy v úrade. Nepripomína vám to váľanie viny na nejakú zástupnú obeť? Jednoducho, odkedy po tých, máte pravdu, že až po dvoch mesiacoch po voľbách, nastúpila súčasná vláda, v Slovenskej republike sa stupňuje spoločenské napätie, vyvolávajú sa stále nové a nové škandály, konflikty, vyvolávajú sa, alebo označujú sa stále noví a noví nepriatelia. Iniciatíva, popud na takéto stupňovanie napätia v spoločnosti vychádza z vládnej koalície, a najmä z vlády, najmä od členov vlády. Musím povedať, nadproporčne veľa od predsedu vlády. Deje sa to preto, že vláda nevie riešiť vecné problémy Slovenska, preto schválne vyvoláva napätie.

    Vláda nevie riešiť bytovú výstavbu na Slovensku, vláda nevie dokončiť Mochovce, nevie likvidovať havarovanú A 1, nevie tlmiť rast životných nákladov, kompenzovať cestovné do práce, splniť svoje sľuby o priehľadnej privatizácii, nevie aspoň udržať, pretože mali sme také, rovnocenné medzinárodné postavenie Slovenska, rovnocenné v zmysle úcty a rešpektu voči štátu. Preto stupňuje napätie v spoločnosti. Občania namiesto toho, aby mohli pokojne pracovať, musia sledovať, či sa udrží prezident, či sa udrží Ústavný súd, ktorý ďalší zákon sa zmení, okliešti ich ústavné práva. Z tohto zvyšovania napätia v štáte časť občanov dostáva strach. Téma strachu je veľmi frekventovaná v novinách a v časopisoch v súčasnosti na Slovensku. Môžem povedať, že takto sme si samostatné Slovensko nepredstavovali. Ale to je len časť občanov, ktorí dostávajú strach. Sú a budú na Slovensku občania, ktorí nemajú strach a nedostanú strach. Títo občania sa postavia proti všetkým, ktorí ich chcú zastrašiť. Títo slobodní občania zvíťazili nad komunizmom a zvíťazia aj nad súčasnou aroganciou moci.

    Ďakujem.

  • Vo všeobecnej rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom príspevku nadviazala na prejav pána Gašparoviča, ktorý mal na úvod 9. schôdze Národnej rady 6. septembra, ako aj na inštaláciu výstavy dokumentov pri príležitosti októbrového 180. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vo vstupnej hale parlamentu.

    Štátne sviatky v dňoch 1. septembra a 1. januára by sa mali stať príležitosťou na uctenie pamiatky tých osobností našej národnej histórie, ktoré ideu svojbytného slovenského národa povýšili na cieľ svojho životného snaženia. Našu cestu k samostatnosti lemuje celý rad krásnych postáv historických osobností. Geniálny jazykovedec Anton Bernolák, básnik Ján Hollý s jeho presvedčením "žijú ešte Slováci a budú žiť vždy so slávou", Juraj Fándly a ďalší obetaví stúpenci bernolákovského hnutia rozvíjaním národnej reči položili základy našej národnej vzdelanosti. Čím by sme boli bez nich a bez slávnej štúrovskej generácie?

    Štúr, Hurban, Hodža, ktorých mená vyslovujeme jedným dychom, bojovali politický zápas dvojaký - zápas o národné zjednotenie a zápas o zrovnoprávnenie slovenského národa v rodine európskych národov. V ich politickom programe sformulovanom ako Žiadosti slovenského národa sú začiatky cesty k štátnej zvrchovanosti slovenského národa. Zažali pochodeň, ktorú v nasledujúcich generáciách vysoko zdvihli Andrej Hlinka i Martin Rázus. Je preto smutné, ak v takých dňoch, keď si pripomíname prijatie Ústavy Slovenskej republiky a s ním vznik Slovenskej republiky, je ticho a mĺkvo pri ich mohylách, keď našim veľkým, ktorí tento zápas začali, nemá kto v tieto dni položiť na hroby kytice. Nestačí, že sme mali veľkých ľudí, oni musia mať nás, potom budeme národ, pripomínal nám Alexander Matuška, a tieto slová dodnes znejú ako výčitka.

    Navrhujem preto, aby sa uvedené štátne sviatky 1. september a 1. január stali aj dňami uctenia si pamiatky velikánov našej národnej histórie. Navrhujem, aby si Národná rada Slovenskej republiky v tieto dni uctila pamiatku prvého slovenského poslanca a veľkej politickej osobnosti nášho národa Ľudovíta Štúra položením venca Národnej rady Slovenskej republiky na jeho hrob v Modre.

    Myslím, že by sme mali tiež vyzvať primátorov a starostov miest a obcí, aby v tieto dni podobným spôsobom uctili veľké osobnosti ich regiónov. Nech v týchto dňoch ani jeden rodný dom či mohyla veľkých synov a dcér nášho národa nezostane bez kvetov. Nech sa takýmto spôsobom uchováva a upevňuje pamiatka na tých, ktorí v službe ducha prešli cestu života tŕnistú, aby pozdvihli svoj národ k dôstojnému životu. Takto svojej, ale i nasledujúcim generáciám, a teda i našej, ukladal na srdce Ján Kollár, z ktorého básne na záver citujem. "Kto ctí národ, všetko rád si všíma, i hrob, čo kosti drahé skrýva."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán Brocka a pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    rád by som sa vo všeobecnej rozprave vyjadril k niektorým aspektom, špeciálne k sociálnym aspektom, alebo lepšie, k dôsledkom sociálnej politiky súčasnej vlády.

    Základné zameranie vlády v jej programovom vyhlásení, v jeho ekonomickej časti, bolo budovať sociálne trhové hospodárstvo. Skutočnosť je však taká, že na Slovensku sa každým dňom vzďaľujeme od trhovej ekonomiky a sociálny charakter nemá už dávno. Vytráca sa ako tak vybudované konkurenčné prostredie a slobodná súťaž s ním. Pozri opätovne schválené ekonomické zákony na tejto schôdzi Národnej rady, ale aj iné, napríklad novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Ozajstná súťaž privatizácie neexistuje od nástupu tejto vlády k moci. Zástupcovia vládnej koalície vo Fonde národného majetku predávajú pod cenu privatizovaný majetok štátu úzkej skupiny vyvolených. Noví vlastníci nízkymi, často nespravodlivými mzdami svojich zamestnancov splácajú kúpnu cenu privatizovaného majetku, alebo noví vlastníci splácajú cenu privatizovaného majetku vo zvýšených nákladoch cez stále sa zvyšujúce ceny. Vláda umožňuje takýmito privatizačnými praktikami niekoľkonásobné okrádanie širokých vrstiev obyvateľstva.

    Dámy a páni z vládnej koalície, občania neveria štatistikám o vašich výborných výsledkoch. Alebo inak, čo z ružových štatistických čísiel, keď každodenná realita je iná, tvrdá a pre mnohých občanov sociálne odkázaných, dokonca nedôstojná a ponižujúca?

    Právom sa občania pýtajú, prečo vláda zrušila zľavy v hromadnej autobusovej a železničnej doprave, keď má prebytok v štátnom rozpočte. Pár korún vláda dôchodcom do jedného vrecka pridala a z druhého im ich vytiahla. Kde sú sľuby z programového vyhlásenia o približovaní sa životnej úrovne dôchodcov k ostatným skupinám obyvateľov z programového vyhlásenia?

    Ďalší dokument, generálna dohoda vlády so sociálnymi partnermi - odbory sa právom cítia podvedené vládou pri kompenzácii za zrušené zľavy. Možno si ešte pamätáte schválenú novelu zákona o prídavkoch na deti. Vládna koalícia, resp. strany vládnej koalície veľmi kritizovali predtým platný zákon o prídavkoch na deti, ale to, čo predložili parlamentu, nebolo o nič lepšie. Okruh osôb, ktoré ich dnes poberajú, je nižší, ako bol predtým. A iste sa právom pýtajú tie ženy matky, ktoré sa zmierili s nedostatkom peňazí v rodine a rozhodli sa zostať pri deťoch, keď teraz stratili nárok na prídavky na deti len preto, že sa neregistrujú na úradoch práce ako nezamestnané, ako uchádzači o zamestnanie. Toto je vaša predstava o štátnej rodinnej politike?

    Alebo ďalšie sľuby, napríklad o doplnkovom dôchodkovom poistení. Dámy a páni, od minulého roka v Národnej rade existuje nie jeden návrh takého zákona, sú aj dva, môžete si vybrať. Alebo znovu na konci roka budete predlžovať pracovné kategórie tých, ktorí sa budú o ne usilovať, alebo sa už začali o ne usilovať a budete zaťažovať deti vašich detí, aby doplácali na neefektívny systém sociálneho poistenia?

    Dovoľte, aby som povedal pár viet k tomu, o čom hovoril aj prezident tento mesiac, keď vystúpil so svojou správou v Národnej rade. Hovoril veľmi vážne o demografickom vývoji Slovenskej republiky. Neutešujme sa, dámy a páni, sľubmi vlády pána Mečiara, že nebude posúvať hranice odchodu do dôchodku. Možno je to politika po nás potopa. Dokonca sa argumentuje štatistikami OECD alebo inými, že Slovenská republika má také perfektné ukazovatele, že v tejto oblasti patrí medzi najlepšie krajiny v Európe v najbližších rokoch. Môžem vám povedať, že ak OECD robí svoje štatistiky na základe našich nepresných podkladov, potom aj štatistiky OECD o nás sú nepresné a mnoho ráz zavádzajúce. Poviem konkrétny príklad, aby ste videli, že si nevymýšľam.

    Podľa štatistiky OECD o počte obyvateľov jednotlivých krajín, ktorí sú v postproduktívnom veku, Slovenská republika je naozaj na prvom mieste v Európe. Podľa tej štatistiky je ich u nás 11 %, vo vyspelých európskych krajinách je 16, 17, 18 %. Moji milí, ale musím vám povedať, že to svedčí o inom. Napríklad v tejto štatistike vôbec nie je to, že priemerná dĺžka ľudského veku je u nás o 7 - 8 rokov nižšia ako v ostatných krajinách Európy. Čiže toto číslo hovorí o tom, že u nás žije menej obyvateľov v tejto vekovej kategórii nad 65 rokov, ale ďalšia podstatná vec je to, že krajiny OECD vykazujú občanov v postproduktívnom veku od 65 rokov vyššie, ale u nás sú občania v postproduktívnom veku muži od 60 a ženy od 57 rokov alebo skôr. Ak si pripočítate tento počet dôchodcov, tak v našej krajine ich máme možno 25 %. Toto číslo som možno teraz povedal od pásu, ale je ich podstatne viac ako v tých krajinách Európy, kde sa sťažujú, alebo si uvedomujú, že ich obyvateľstvo je prestarnuté.

    Ešte je jeden veľmi nebezpečný a dôležitý faktor demografického vývoja, a to je známy faktor fertility rate, úroveň plodnosti v Slovenskej republike. Dámy a páni, ja som bol svojho času ako minister minulý rok v Káhire, kde bola konferencia o populácii a rozvoji. Informoval som tam o tom, a to sú údaje zo Slovenského štatistického úradu, že úroveň alebo miera plodnosti za rok 1993 na Slovensku bola 1,98. Táto hranica je nižšia ako je hranica prirodzenej reprodukcie, ktorá je 2,1. To znamená, že podľa tejto úrovne vlastne na Slovensku nedochádza ani k prirodzenej reprodukcii. Lenže za rok 1994 toto číslo kleslo na katastrofických 1,67.

    Dámy a páni, môžeme sa nad týmto číslom usmievať, ale z hľadiska demografického vývoja sú to čísla, že ak dnes, ak včera vláda nič neurobila, tak 20 rokov do tohto nemôžete zasahovať. Jednoducho tí, ktorí sa včera narodili, o 20 rokov ich nebude viac. A skupina produktívneho obyvateľstva, ktorá bude vyrábať na vaše dôchodky, bude jednoducho čoraz menšia.

    Vláda nerobí nič ani v oblasti bývania pre mladé rodiny. Keď sami neviete, ako na to, je to možno na adresu príslušného ministra, pozrite sa do okolitých krajín, alebo tak, aby ste rozumeli, aspoň do Českej republiky.

    O oblasti zamestnanosti som hovoril už aj tento mesiac vo svojom vystúpení k novelám zákonov zamestnanosti. Tu poviem len krátko. Vláda sa chváli tým, ako sa jej podarilo znížiť mieru nezamestnanosti pod 13 %. Zatiaľ mieru nezamestnanosti upravujú iba úrady práce administratívnymi opatreniami. Skutočná miera nezamestnanosti, alebo miera nezamestnanosti sa neznižuje a je taká istá, alebo možno väčšia. Je pravda, že ste vyradili mnohých zo štatistík, ktorí tam teraz nie sú, nedostávajú ani podporu ani sociálne dávky, ale o šesť mesiacov sa podľa zákona do týchto štatistík vrátia. Ja si myslím, že Slovensko má problém číslo 1 nie prezidenta, ako si to myslí súčasná vláda, Slovensko a jeho prevažná časť obyvateľstva má existenčné problémy. Kým ľudia v obchode a na ulici zvažujú, čoho sa musia pred tohoročnou zimou zrieknuť, vládna koalícia pažravo rozdeľuje, čo sa dá. Veď ako možno inak nazvať vaše kumulované príjmy, nehorázne odmeny v dozorných a správnych radách, dámy a páni? Asi nemá význam porovnávať vaše slová s vašimi činmi. To sme robili v minulosti a vznikol na to špecifický výraz "orwellovský slovník". Podstatné pre občana je to, že uťahovanie opaskov sa neskončilo a pokračuje ďalej, že vláda neplní to, čo sľubovala svojim voličom.

    Dámy a páni, najzákladnejším výrazom a dôsledkom každej politiky vychádzajúcej z kresťanského sociálneho učenia, čím sa táto vláda zaštítuje, je spoločné dobro. Toho v tejto krajine zatiaľ niet. A politika, akú robíte, k tomu ani nevedie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško a pripraví sa pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa ešte dotkol vecne bez akýchkoľvek emócií problému sochy pre Národnou radou Slovenskej republiky. V prvom rade chcem povedať o umiestnení sochy, kde všade mala byť. Pôvodne to mal byť Most hrdinov Dukly, potom to mal byť priestor pri APN, terajší hotel Danube, potom to mal byť areál viacúčelového výstavného zariadenia, nakoniec podľa našich informácií po dohode predsedu Slovenskej národnej rady pána Viliama Šalgoviča s pánom Jánom Kulichom pred novým parlamentom. Pán predseda to dnes doplnil ináč, že národný výbor ponúkol sochu Slovenskej národnej rade.

    Čo sa týka názvu, v liste majstra Kulicha národnému výboru z 2. marca 1987 - mám totiž k dispozícii xerokópie jeho korešpodencie v tejto veci - majster Kulich nazýva túto sochu "Bratislava". Zrejme súvisela nejako s tým, že pri moste Hrdinov Dukly mala vítať, ako Bratislava víta nových hostí. V liste z 11. 5. 1987, teda o dva mesiace, ktorý písal námestník primátora Kováč tajomníkovi Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska Františkovi Pallerovi, sa táto socha už volá - zrejme má návrh majstra Kulicha - "Uvítanie a víťazstvo". Čo to malo znamenať, hovorí sám majster Kulich v tom istom liste, kde hovorí - citát: "Toto kvalifikované rozhodnutie vytvorí podmienky na to, aby sme vzájomnou spoluprácou umiestnili na hlavu sochy veniec či korunu a aby socha bola odovzdaná verejnosti už vo významnom jubilejnom roku 1988." Poznamenávam, že ide o 40. výročie februárových udalostí. Čiže "Uvítanie a víťazstvo" malo pripomínať a symbolizovať 40. výročie februárových udalostí.

    Akademický sochár Ján Kulich je, samozrejme, mimoriadne zaujímavá, ale aj kontroverzná osobnosť. Dovoľte mi, aby som povedal prečo. Akademický sochár Ján Kulich bol rektorom Vysokej školy výtvarných umení od roku 1973 do roku 1989, 16 rokov bez prestania. Je to autor súsošia na námestí SNP, je to autor jednej zo sôch na Slavíne, je to autor sochy Milicionára na Februárovej ulici, je to autor sochy Hlava Vladimíra Iľjiča Lenina v Žiline, je to autor Jánošíka v Terchovej a je to autor tejto sochy "Vítanie a víťazstvo". Teda ide o prominentného sochára za posledných 20 rokov. Jeho vyznamenania za tieto roky: v roku 1971 Zaslúžilý umelec, v roku 1979 Národný umelec, v roku 1981 Za zásluhy o výstavbu, v roku 1985 Rad práce, v rokoch 1960 a 1972 Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda, v roku 1975 Národná cena Slovenskej socialistickej republiky, v roku 1963 nositeľ ceny Víta Nejedlého, v roku 1983 cena Zväzu slovenských výtvarníkov, v roku 1985 cena Martina Benku. Je to teda dominantná postava obdobia normalizácie.

    Keď som sa stal v júni 1992 predsedom Slovenskej národnej rady, problém dostavby novej budovy sa stal hneď aktuálny, pretože pôvodný zámer bol presťahovanie sa parlamentu ešte v období rokov 1990-1992. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vedu, vzdelanie a kultúru na čele s poslancom Antonom Hykischom, pán predsedajúci bol jeho členom, konzultoval vtedy s niektorými autormi libreto ich diel. Pokiaľ sa pamätám, išlo o konzultácie s majstrom Brunovským a majstrom Korkošom. Podotýkam, že nikde nefigurovalo meno Jána Kulicha. Napriek tomu, pretože dovtedy, kým som sa ja stal predsedom parlamentu, nebola urobená ani jedna zmluva medzi výtvarníkmi a parlamentom, Národnou radou, to všetko bolo nejako zvláštne organizované, ako predseda Slovenskej národnej rady po dohode s Kanceláriou Slovenskej národnej rady som dal príkaz, aby nebola podpísaná žiadna zmluva medzi umelcami a Slovenskou národnou radou, totiž dovtedy, ako som povedal, nebola podpísaná žiadna. A povedal som, že všetky veci sa musia riešiť pokojne a konkurzom.

    Je druhá vec, že aj tento znak sa tu práve preto, že som dal zákaz podpísať akúkoľvek zmluvu, inštaloval tesne pred voľbami v noci, a potom takisto tie plastiky, ktoré vidíte pri výboroch, sa takisto inštalovali v noci, práve preto, že sa to robilo načierno.

    Znovu podotýkam, že meno Jána Kulicha nikde nefigurovalo. V tejto súvislosti prosím, keby ste mi dali na nahliadnutie písomný dokument, ktorý ste povedali, pán predseda, že ho podpísal pán Ivan Čarnogurský, ale písomný dokument, nie všeobecný, že záležitosti interiéru sa vybavia po všelijakých finančných otázkach, ale kde sa spomína meno Jána Kulicha a jeho sochy "Vítanie". Ak teda už hovoríme o tom, že Ivan Čarnogurský v tom lieta.

    Prosím, hovoríme teraz o soche Jána Kulicha, nehovoríme o ničom inom, aby sme to nezahmlievali. Ale podstatné je toto a v tom ja cítim, že môj príspevok je vecný. Parlament je na celom svete symbol demokracie, je to jediné miesto, kde naozaj je vyjadrená vôľa ľudu. Vláda, pani poslankyne a páni poslanci, je len časť koalície, časť parlamentu, takisto prezident nakoniec je volený len časťou, ale v parlamente sú všetci, ktorých zvolil ľud po voľbách. Čiže je to symbol demokracie, je to symbol štátnosti na rôznych úrovniach, či už vrcholný parlament, alebo lokálne parlamenty, a je to symbol zákonnosti. A ja sa pýtam, ako vyjadruje táto socha tieto symboly, keď už z histórie, ako som povedal, mala najprv vítať Bratislavčanov a volala sa "Bratislava" a potom mala pozdravovať 40. výročie februárových udalostí a volala sa "Víťazstvo a vítanie". A pýtam sa, kto o tom rozhodol.

    Pripomínam, že asi pred polrokom nemecký Bundestag hlasoval o tom, či výtvarník bulharského pôvodu Christov môže obaliť bývalý Reichstag. Takto sa vo svete narába s najvyššími štátnymi symbolmi.

    My totiž skutočne tu nehovoríme o tom, či tá socha tu má byť, nemá byť, ale ako sem prišla, čo symbolizuje. Tu ide o čosi viac, tu sa zavádza jeden precedens, ktorý, ak už hovoríme o štátnosti, a to hovoríte v prvom rade vy, tak potom myšlienku štátnosti treba naozaj dotiahnuť do všetkých dôsledkov a do všetkej čistoty.

    Prepáčte, pán predseda, prepáčte, panie poslankyne a poslanci, prepáčte, pán predsedajúci, podľa mojej mienky táto socha svojou vnútornou symbolikou pred slovenský parlament nepatrí.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Slobodník, pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    asi už treba veci pomenúvať svojím menom, asi sa už pominul čas eufemizmov. To, čo predviedli poslanci Maďarskej koalície v Spojených štátoch, či už v júni pri stretnutí maďarských a slovenských poslancov, zorganizovanom americkou nadáciou, či pri návšteve pánov Duraya, Nagya, Bugára neskôr, je dostatočne známe a hanebné. Trvalo by dlho, keby som mal opakovať všetky tie nepravdivé tvrdenia, povedané po slovensky lži, aké tam poslanci, ktorí zložili sľub vernosti Slovenskej republike, o svojej vlasti tvrdili. Lož, demagógia, skresľovanie skutočnosti, to sú zbrane, ktoré sa tam proti Slovensku tasili. Mám o tom dosť presné záznamy a dosť sa o tom aj popísalo.

    Nebudem tu opakovať, o čom som už podrobne písal v súvislosti s týmito návštevami. Pre mňa je strašné iné. Politici, ktorí sa, povedané metaforicky, tri hodiny po dvanástej búšia do pŕs a vykrikujú Slovensko si nedáme, keď predtým robili všetko, a zostane to v dejinách, zostane, aby samostatné Slovensko nevzniklo, sa ani slovom po návrate troch poslancov Maďarskej koalície, Slovenska nezastali. Mlčali, svedčili. Súhlasili s tým, čo o nás trio Maďarskej koalície naklamalo. Neozvali sa ani na hrubé urážky z Debrecína. Jednoducho všetko, čo diskredituje súčasné Slovensko, im hrá do karát.

    Ale padne hanba na vaše hlavy, páni a dámy z politických strán, ktorí ste sa do parlamentu dostali hlasmi voličov slovenskej národnosti. Vy to viete, a preto zúrivo reagujete na to, keď sa vám vaša protislovenská politika pripomenie. Nebudem hovoriť mená, je ich, žiaľ, dosť a vy napokon viete, o kom je reč. Viete, kto z vás sa držal, či drží sa za srdce pri slovenskej hymne a pritom paktuje s iredentistom, hlboko urážajúcim slovenský národ, iredentistom, ktorý pri výročí svätého Štefana pred rokom či dvoma vyhlásil, citujem: "Všetci Maďari majú právo žiť v spoločnej maďarskej vlasti." S tým istým iredentistom, ktorý pred dvoma rokmi rozdával v nemeckom Flensburgu dokument, kde v zlej angličtine, francúzštine a už beznádejne zlej nemčine sa tvrdilo, že Slovensko, pravdaže Slovensko z obdobia vlády Vladimíra Mečiara, chystá ďalšie etnické čistky. Slovensko vám to nezabudne, ani dejiny, ktorých sa dovoláva pán Hrnko.

    Vráťme sa k poslancom Maďarskej koalície. Keďže Slovenská republika patrí k piatim krajinám s najvyspelejšou úrovňou individuálnych národnostných práv v Európe, a verte mi, že to hovorím na základe veľmi dobrého poznania európskej situácie, nie ste schopní pravdou, pravdivými informáciami Slovensko očierniť. Preto sa uchyľujete voči svojim občanom, ktorí sú z hľadiska informačného náporu celkom na totalitnej úrovni, lebo im hrozbou ostrakizmu bránite, aby sa dozvedeli, čo sa po maďarsky píše v iných periodikách, než v Új szó, vy, ktorí sa pritom oháňate demokraciou. To isté robíte mutatis mutandis v cudzine. Keby sa z klamstiev, ktoré vŕšite proti slovenskému národu, mal postaviť mrakodrap, siahal by nad Mount Everest. Taká stavba by, pravdaže, nevydržala. Ani stavba vašich lží nevydrží. Rúca sa a zrúti sa.

    Vašou hlavnou zbraňou je téza, že Slovensko si neplní povinnosti voči maďarskej menšine. Ponechávam bokom to, čo sa stalo so slovenskou menšinou v Maďarsku, ako ste ju nekrvavo, to zdôrazňujem, zdecimovali. Ba čo zdecimovali. Zo 400 tisíc občanov slovenskej národnosti v roku 1920 ich ostalo asi 10 - 12 tisíc. Prv, ako vám z úst vyjde slovo asimilácia, keď máte na mysli Slovensko, mali by ste si prečítať fakty o spoločnostiach v Maďarsku na prelome dvadsiatych - tridsiatych rokov, ktoré si kládli za úlohu pomaďarčiť ročne 60 000 občanov nemaďarskej národnosti. Za to vyznamenali generálneho riaditeľa štátnych železníc a vtedajšieho ministra honvédstva, neskoršieho premiéra, pána Gömbösa.

    Asimilácia sa začína likvidáciou školstva. A počet škôl s maďarským vyučovacím jazykom u nás neklesá. Ale nehanbíte sa ísť ďalej. V mnohých oficiálnych dokumentoch, ktoré rozširujete v zahraničí, uverejňujete národnostnú mapu z roku 1910. Bol to rok sčítania ľudu v Uhorsku. Vo vtedajšom Uhorsku sa toto sčítanie ľudí konalo na princípe nie materinského jazyka, ale podľa toho, kto aký jazyk najlepšie ovláda. A keďže prakticky už neexistovali slovenské základné školy, o stredných sa našim predkom v roku 1910 už ani nesnívalo, mnohí Slováci, najmä mladí žiaci a študenti, sa prihlásili za Maďarov. A vy sa neštítite tento bezmála storočný dokument z celkom inej štátnej formácie používať ako argument pre dnešok.

    Nemám tu možnosť vymenovať všetky lži, ktorými otravujete spoločný život, neodvážim sa povedať slovo, ktoré ste si falošne prisvojili - Spolužitie, nuž aspoň niečo z repertoáru pána Csákyho. Spomenul som jeho taktiku spoliehať sa na to, že človek nenosí so sebou dokumenty, aby hneď to mohol aj dokázať, a holoslovne teda tvrdí, že autor výroku nemá pravdu. Tak mi vo vysielaní VTV pred časom spochybnil výrok raportérky Rady Európy pani Halonnenovej, ktorá vyhlásila po poslednej správe v Rade Európy, že Slovensko si zaslúži za plnenie záväzkov verejné uznanie. Mám tu dokument, pán Csáky ho videl, ukázal som mu ho.

    Druhý príklad. V USA pán Csáky rozširoval dokument, kde je lží habadej. Je to oficiálny dokument Maďarskej koalície, to by som rád zdôraznil. Tá veta odovzdaná do New York Times a Slobodnej Európy znie, pán Csáky sa tým aj vystatoval, že zobralo si to najmä New York Times, tak teraz ten citát: "Podľa spoľahlivých údajov etnický maďarský občan dostáva o tretinu menej" a slová "o tretinu menej" sú podčiarknuté "vládnej podpory ako slovenský občan." Včera pán Csáky poprel, že taká veta v dokumente je. Nuž zase, videl ju pán Csáky, mám dokument pri sebe, môžem ho ukázať.

    Pán Bugár pred chvíľou tvrdil, že každú kritiku vlády stotožňujeme s odporom voči štátu. Nie je to pravda. Rozhorčuje nás nie opodstatnená kritika konkrétnej činnosti vlády alebo jednotlivých ministrov, alebo poslancov z koalície, ale lži, nehanebné lži o Slovensku, ktoré ste, pán Bugár, spolupodpísali. Spolupodpísali ste vetu, zase citujem, a teraz počúvajte dobre, ak sa vám neotvorí, páni z KDH, obrazne, nôž vo vrecku, tak si nezaslúžite, aby ste sa volali KDH, ale iba DH, podpísali ste vetu, citujem: "Podľa vládneho programu vláda chce hovoriť aj do náboženských otázok. Vláda a cirkev chcú spoločne zabezpečiť, že v jazykovo zmiešaných oblastiach sa majú bohoslužby konať v štátnom jazyku." To je citát. A to je bohorúhačstvo, ktoré, ako som povedal, necháva pokojným celé KDH.

    Na južnom Slovensku, páni, ak to neviete, a dáma, tiež agresívna, je 971 obcí s jazykovo zmiešaným obyvateľstvom, a z nich v 370 obciach sa nekonajú bohoslužby v slovenčine. A niet takej obce so zmiešaným obyvateľstvom, kde by sa nekonali bohoslužby v maďarčine. Tak pán Bugár, nehanbíte sa za túto tendenčnú lož o spolupráci štátu a cirkvi v náboženských otázkach? Páni z KDH, to je to vaše farizejské "Slovensko si nedáme"? Prečo sa ani jeden z vás nezasadil za to, aby sa aj slovenskí veriaci mohli modliť po slovensky? Samozrejme, maďarskí nech sa modlia po maďarsky. Aj na to sa vás spýtajú deti a už celkom isto vnuci, pán Lauko a ostatní páni. A ten cirkus s alternatívnym školstvom! Váš šéfredaktor z Új szó pán Szilvássy, autor bohapustých lží o nás, a nakoniec aj o mne, napísal o mne, že predajné pero Dušana Slobodníka, budem ho za to žalovať, pretože predajné pero treba dokázať. Aké? Kto ma kúpil a začo, za aký privatizačný podnik? Napísal v jednom agresívnom úvodníku, že deti maďarskej národnosti sa nemajú učiť po slovensky, lebo by sa - pardon, dámy - pomočovali, pretože sa učia v dvoch jazykoch. To je presný citát, aj tie dokumenty sú tu.

    Apropo, vyučovanie v slovenčine, ktoré tak rozhorčuje pána Szigetiho, hoci bolo postavené na princípe dobrovoľnosti, teda alternatívne vyučovanie, vlani chcelo, dobre počúvajte, 30 % rodičov maďarskej národnosti dať svoje deti do dvojjazyčných škôl. Za obdobia pána Haracha. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú zostavili takí veľkí "priatelia slovenského národa", úvodzovky sa mi nepodarilo asi vysloviť, ako sú manželia Bútorovci. Tohto roku sa chcelo po slovensky učiť 10, ale nie percent, rodičov. Ako ste to dosiahli? Povedzte. Mohli by ste prezradiť túto totalitnú metódu, ako presvedčiť 67 alebo 70 tisíc rodičov, čo je tých 30 %, na to, aby sa redukovala na 10 občanov? Aký koncentrovaný nátlak vyvíjal pán Sidó, pán Szilvássy a vodcovia koalície na rodičov? To je nátlak, to je teror, ktorý by ste však spolu s nenáležitým obviňovaním koalície z totalitarizmu a tendencií k nemu chceli strčiť za krk nám.

    A jazykový zákon? Budem stručný. Prečítam vám úryvok zo Süddeutsche Zeitung, uverejnený asi pred dvoma dňami. Ten článok sa volá veľmi symptomaticky "Po španielsky v USA - myslí sa vyučovanie po španielsky v USA - sa môže stať prípadom pre súd". V článku sa hovorí, citujem: "Ak chceme, aby všetky naše" - samozrejme, americké - "deti mali rovnakú šancu, musí sa zrušiť vyučovanie v iných jazykoch a angličtina sa raz navždy musí stať oficiálnym jazykom v USA." To je koniec citátu.

    Ako vidíte, každý štát má právo riešiť a rieši si otázku štátneho jazyka podľa svojho uváženia. Ako viete, my nie sme takí radikálni, nerušíme a nezrušíme národnostné školstvo, ale odmietame sa prispôsobovať vašej taktike a zase raz navždy vŕšiť nové a nové požiadavky, skresľovať reálnu situáciu na Slovensku, luhať, oháňať sa silnými slovami, dehonestovať Slovenskú republiku, ktorá aj napriek vašim výpadom napreduje. Jednoducho pretína sa pavučina lží, do ktorej by ste nás chceli zamotať.

    Cesta nášho spolunažívania môže byť len jedna, že sa zrieknete takýchto metód, že nebudete klamať, rozširovať o nás veci, ktoré, ubezpečujem vás, budeme systematicky vyvracať. Na rozdiel od vás je našou zbraňou pravda. A musím sa prihlásiť k tomu starému československému heslu, ktoré tam vialo na štandarde: "Pravda zvíťazí".

    Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    vrátim sa o chvíľočku k hlasovaniu o doplnení programu tejto schôdze, ktoré som navrhoval, a predsa si neodpustím poznámku. Pán Slobodník tu hovorí o tom, že jeho zbraňou je pravda, ale dnes na začiatku tohto bodu hovoril pán predseda o tom, že pán prezident si myslí, že je vlastníkom pravdy. Obávam sa, že každý si myslíme, že máme pravdu. Berme to tak, že máme na to právo si to myslieť. Každý sa usilujeme argumentovať tú svoju pravdu a usilujme sa hádam trochu si vážiť toho druhého, aj jeho právo myslieť si, že to, čo je jeho presvedčením, je pravdou.

    Ale vrátim sa k hlasovaniu o doplnení programu tejto 9. schôdze, keď som, ako si iste pamätáte, navrhol rozšíriť Osobitný kontrolný orgán nad činnosťou Slovenskej informačnej služby o poslancov opozície. Koaličná väčšina tento návrh odmietla. Samozrejme, iba naivného to mohlo prekvapiť. Predsa však považujem za dôležité povedať niekoľko slov, ktoré sú logickým vysvetlením a i dôsledkom tohto hlasovania.

    Predovšetkým je zrejmé, že chcete mať tajnú službu iba svoju. To čo je v každej slobodnej krajine samozrejmé, pluralitná kontrola zahrňujúca všetky parlamentné strany, vám prekáža. Neobstojí argument predsedu Osobitného kontrolného orgánu kolegu Urbana, že nie je proti účasti opozičných poslancov v kontrolnom orgáne, ale treba to vraj najskôr politicky dohodnúť. Pripomínam, že som svoj návrh predložil ako návrh na rozšírenie programu s tým, že rokovať o ňom som navrhol až ďalší deň. Na politické rozhovory bolo teda času dosť, ak by bola vôľa. I keď i to je osobitosť tohto parlamentu, keď koaličná väčšina kádruje opozičné strany, koho majú a koho nemôžu delegovať do rozličných orgánov Národnej rady. Včerajší zážitok kolegu Volfa je v tomto svedectvom o malichernosti tých, ktorí sa ako malé deti zaťali a urobili schválnosť.

    Ale vráťme sa ku Slovenskej informačnej službe. I za komunistickej vlády jestvovala politická kontrola tajnej polície. Vedúca úloha komunistickej strany si utvárala krížový kontrolný mechanizmus prostredníctvom štátnych orgánov i priamou politickou kontrolou. Kolegyne, kolegovia z HZDS, viem, že je to inšpirujúce, ale treba jasne povedať, že to je od základu nedemokratické. Návrh rozšíriť parlamentný kontrolný orgán nad činnosťou Slovenskej informačnej služby o členov opozície je veľmi vážnym návrhom. Je v záujme nie opozície, ale nás všetkých, a predovšetkým v záujme občanov Slovenska.

    Pokušenie zneužiť tajné služby bez riadnej politickej kontroly, pluralitnej politickej kontroly, bývalo v minulosti nespočítateľne veľakrát priveľmi silné, aby sa dalo zvládnuť. Nemusím azda pripomínať, ale malo to vždy tragické dôsledky.

    Ako môže dnešný Osobitný kontrolný orgán, plne obsadený poslancami koalície, účinne kontrolovať činnosť Slovenskej informačnej služby, keď je táto riadená tými istými politickými stranami? Ako môžeme veriť a dôverovať, že táto služba plní úlohy spojené s ochranou ústavného zriadenia, bezpečnosťou štátu a vnútorného poriadku, tak ako jej to ukladá zákon, a nie úlohy, ktoré sú záujmami strán, ktoré ju zároveň vedú i kontrolujú? Ako chcete rozptýliť vyslovené a hlavne nevyslovené rozličné vážne podozrenia v súvislosti s únosom občana Slovenskej republiky 31. augusta 1995 do cudziny, zhodou okolností úhlavného politického protivníka strán riadiacich tajnú službu, keď tieto strany nielen odmietajú zriadiť vyšetrovaciu komisiu na objasnenie okolností tohto únosu, ale odmietajú i takú elementárnu samozrejmosť, aby sa na kontrole tejto tajnej služby podieľali aj iné politické strany?

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, žiadam vás, aby ste sa ešte zamysleli nad týmto stavom. Nekontrolovaná tajná služba alebo jednostranne kontrolovaná i riadená je vždy hra s ohňom. S ohňom, ktorý napokon môže spáliť i tých, ktorí ho zakladali. Kto chce, tak tomu, čo som chcel povedať, iste porozumie.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kukan. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    moje vystúpenie bude mať skôr charakter faktickej poznámky, pretože by som iba stručne chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pána predsedu Gašparoviča, v ktorej ma oslovil v súvislosti s listom, ktorý som poslal niektorým členom Národnej rady. Chcel by som vysvetliť, o čo ide, pretože mám dojem, že nie všetci to asi viete.

    Nepísal som list pánu Gašparovičovi. Napísal som list niektorým poslancom, o ktorých sa domnievam, že ich trochu poznám, alebo o ktorých sa domnievam, že sa s nimi dá normálne ľudsky porozprávať.

  • Ťaží ma situácia, ktorá je na slovenskej politickej scéne, tá animozita, to nepriateľstvo. Dosť ťažko to znášam. Domnievam sa, že jediná cesta, ako sa z toho dostať, je rozprávať sa medzi sebou. Nielen sa rozprávať, počúvať toho druhého a premýšľať o tom, čo ten druhý hovorí. To je zdanlivo veľmi jednoduchá vec, ale je to dnes na Slovensku veľká vec. Nič iného za týmto mojím činom, ak to tak budeme nazývať, nebolo. Ten list som rozdal asi pred dvanástimi dňami, ak dobre počítam, nikde nebol publikovaný, novinári ho nedostali, v zahraničí ho nikto nedostal. A podaktorí z tých, ktorých som oslovil, to aj pochopili, tak aj reagovali a vlastne sa taký ten tichý dialóg začal. Nebudem ich radšej menovať.

  • V tejto súvislosti nehodlám polemizovať s pánom predsedom. Myslím si, že by to bolo veľmi neseriózne. Nechcem použiť rovnakú metódu, akú použil on. Vy ste ten list nečítali, nemáte ho pred sebou, aby sme ho nejakým spôsobom komentovali. To sú staré praktiky, staré metódy. To by bolo neseriózne. Chcem však zareagovať na jednu vec pánu predsedovi. A síce, mal tam také narážky o zneužívaní alebo o poškodzovaní dobrého mena Slovenska v zahraničí v súvislosti s týmto listom a podobne. Mňa sa to osobne, pán predseda, veľmi dotklo. Od vás, pán predseda. Vy ste ma videli, ako sa správam v zahraničí, ako vystupujem v zahraničí. Nedávno sme boli spolu v Amerike. Vy ste ma videli. Vy ste ma počuli. A dávať takéto súvislosti, pán predseda, to je úbohosť. To je úbohosť. To je zákernosť.

  • Obávam sa, že to sú tie problémy, ktoré skutočne tu doma sa budeme musieť naučiť prekonať. A bohužiaľ, na jednej strane sledujeme elokventné sugestívne vystúpenia našich vedúcich politikov v televízii, z tejto tribúny, hovoria o vystretej ruke, o nutnosti dosiahnuť spoločenskú dohodu, o dôvere a podobne. Páni, to treba robiť malé kroky, to treba vytvárať ovzdušie dôvery, to nechce veľkoúste vyhlásenia, to chce normálne ľudské vzťahy.

  • Netreba, netreba tlieskať. Ja nechcem robiť nejakú propagandu. Takže týmto skončím. Pán predseda, vy mi robíte reklamu, ktorú som vôbec nechcel a o ktorú som vôbec nestál. Vaše vystúpenie bolo nemiestne, neadekvátne a neopodstatnené. Ja som chcel normálny ľudský rozhovor niekde v kúte, pri šálke kávy, cigarete alebo pri poháriku piva. A nie takéto vystúpenia. Dokonca ten list som formuloval tak, že som nepredpokladal, že sa budeme hádať o právnických definíciách. To malo skutočne za cieľ iba normálne sa porozprávať. Ja ešte vždy verím v silu ľudského rozumu a že ľudský rozum nakoniec zvíťazí. A budem potom veľmi rád.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Harach.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    ja som vôbec neplánovala vystúpiť, ale nakoľko som nedostala slovo na faktickú pripomienku, tak si vás dovoľujem obťažovať niekoľkými slovami takýmto spôsobom. Vo svojom vystúpení chcem zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Brocka, čo sa týka sociálnej situácie obyvateľstva.

    Nehnevajte sa, pán poslanec, ja som vás zažila v rôznych situáciách, aj ako ministra sociálnych vecí. Zažila som vás aj ako korektného poslanca, ktorý pochválil to, čo sa pochváliť má, aj ako trochu demagogicky vystupujúceho poslanca, ktorý hovorí neobjektívne a iba zo svojho uhla pohľadu. Dnes v niektorých vašich vystúpeniach tiež zaznelo mnoho vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť a budem na ne útržkovite reagovať.

    Čo sa týka programového vyhlásenia vládu a sľubov na zlepšenie sociálnej situácie, vy, pán poslanec, veľmi dobre viete, že programové vyhlásenie vláda postavila na štyri roky. Aj volebný program strán koalície bol na štyri roky. Predsa nikto nemôže očakávať, že po polroku, po roku sa sociálna situácia výrazne zlepší. Aj vy ste boli ministrom deväť mesiacov, a čo ste mohli za tie mesiace urobiť? Keď sme vás kritizovali, presne takto ste hovorili. Mali ste vytýčenú dobu, mohli ste urobiť toľko, koľko sa dalo. Aj teraz je vláda necelý rok pri vláde, takže hodnoťte ju, prosím vás, rovnako objektívne, že sľuby a hodnotenie urobte po štyroch rokoch, či naozaj programové vyhlásenie vlády dodržala.

    Kritizovali ste a hovorili ste o ružovej štatistike. Nehnevajte sa, ja nepoznám žiadnu ružovú štatistiku. Poznám jedine platné výsledky, na ktoré sa odvoláva aj zákon o štátnom rozpočte pri úprave dôchodkov na tento rok. Je to nové znenie, ktoré je tam v § 9 pôvodného zákona 46/1991 Zb., kde sa jasne hovorí, že sa budú brať do úvahy výsledky Štatistického úradu Slovenskej republiky. O štatistike, či je dobrá, alebo zlá, tu odznelo už veľmi veľa. Kým však máme jediné oficiálne výsledky, podľa ktorých môžeme postupovať, tak prosím, takto ich berme, také sú, také výsledky mesačne každý poslanec dostáva domov, takže berme ich zatiaľ takto.

    Čo sa týka zákona o poisťovniach, pán poslanec, ja som bola rada, že sme našli v mnohých bodoch spoločnú reč aj s poslancami opozície a že rokovanie o novele zákona o poisťovniach bolo také vecné, ako si predstavujem prácu tohto parlamentu. Nakoniec aj hlasovanie ukázalo, že 90 poslancov hlasovalo za a že mnohé body, ktoré sa naozaj dali v pôvodnej vládnej novele nejakým spôsobom ešte upraviť, to sa tu udialo. Jedine vy za KDH ste boli za znenie § 6 ods. 1 a 2 tak, ako bolo v pôvodnom návrhu zákona. Všetci ostatní, a nakoniec aj zástupcovia poisťovní, sa priklonili k tomu, že poisťovne nemajú podnikať a akceptovali aj rezervný fond, ktorý umožňuje poskytovať nadštandard. Tak aj v tomto by som prosila vašu objektívnosť, pretože ste povedali, že likvidujeme konkurencieschopnosť.

    Čo sa týka otázky pôrodnosti, pán poslanec, nemôžeme pôrodnosť a znižujúcu sa pôrodnosť v Slovenskej republike vnímať iba vaším pohľadom, pohľadom Kresťanskodemokratického hnutia. Ja ho akceptujem. Pán Lauko, prosím vás, nesmejte sa, ja som to nerobila. To je váš pohľad, ktorý vám neberiem. Máte na to absolútne právo, ale štatistika hovorí o tom, pán poslanec Lauko, že pôrodnosť neklesá len za posledný rok, ale že klesá, tak ako uviedol v správe o stave republiky pán prezident, od sedemdesiatych rokov. A je to veľmi zložitá problematika, ktorá nesúvisí iba s touto situáciou. Tá kríza naozaj je od osemdesiatych rokov. Ja som psychologička a robila som roky v konkrétnej praxi, dennodenne som sa stretávala s ľuďmi a viem, že o kríze slovenskej rodiny sa hovorí najmenej od osemdesiatych rokov. Tak prosím vás, aj tu majme objektívny pohľad a nehádžme zodpovednosť za klesajúcu pôrodnosť iba na hlavu tejto vlády, pretože to je iba veľmi neobjektívny pohľad.

    Čo sa týka otázky rodinných prídavkov, áno, bola tu minulý rok diskusia. Ja sama som vystúpila a rovnako som vystúpila s tým, že som hodnotila to, čo bolo na tom zákone dobré, a to, čo bolo na ňom neprijateľné. Vtedy sme boli v úplne inej situácii, pretože sme nevedeli, aká je príjmová časť obyvateľstva republiky. Dnes máme analýzy, že prijatým zákonom, ktorý predkladala vaša vláda, naozaj sme tú adresnosť urobili, vlastne prvý krok k adresnosti týchto dávok, a že naozaj ich podľa výsledkov dostali rodiny s malými deťmi a mladé rodiny, teda tie, ktoré ich naviac potrebujú.

    Myslím si, že v tomto sa zhodli všetky vlády, ktoré tu boli, že hovorili o adresnosti dávok a o tom, že konečne prejdeme od štátneho paternalizmu k individuálnej zodpovednosti občanov. A nakoniec, keby som bola kritická, vy ste v tom návrhu vtedy predniesli, tak ako bol pôvodne daný do minulého parlamentu, že to boli globálne sumy, ktoré tie rodiny mali dostávať. Nám sa tu podarilo v parlamente, a musím objektívne povedať, že ten návrh predniesol pán poslanec Jakuš za SDĽ, my sme sa k nemu pripojili, že sa to odvíjalo od životného minima. Vy ste vtedy boli tvrdo proti tomu, aj pani podpredsedníčka vlády. Našťastie, parlament aj vtedy sa dohodol a dnes pri valorizácii životného minima sa valorizovali aj tieto dávky. Tak aj tu buďme spravodliví a to, čo je dobré, pochváľme, a to, čo sa nevydarilo, snažme sa napraviť.

    Čo sa týka dôchodkového pripoistenia, je pravda, že ten zákon bol daný, ale bol daný tesne pred voľbami alebo tesne po voľbách, preto sa neprerokúval. A ak to sledujete, viete, že včera rokovali odborári s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, našli dohodu, a som rada, že ju našli v tejto problematike.

    Čo sa týka nezamestnanosti, vtedy, keď vy ste predkladali správu o sociálnej situácii obyvateľstva, je povinnosťou každého ministra práce a sociálnych vecí predkladať správu do nášho výboru, keď sa vám podarilo znížiť nezamestnanosť o nepatrné desatinky percenta, tak to bol úspech a chválili ste sa tým. Keď to teraz robí vláda a povie, že sa podarilo znížiť nezamestnanosť, a zase všetci buďme radi, že sa ju podarilo znížiť, tak teraz je to neúspech a nazývate to nejakým klamaním štatistiky.

    No a na záver, čo sa mňa osobne hlboko dotklo, hovorili ste o všetkých členoch vládnej koalície, obviňovali ste nás, aké máme príjmy, koľkí sme členovia rôznych dozorných rád a podobné výroky. Ja by som vás veľmi prosila, aby sme prestali s nejakým kolektívnym obviňovaním. Ak máte takéto informácie, tak ich povedzte konkrétne, koho sa to týka. Mňa to hlboko uráža, pretože ja som od roku 1993 nevykonávala inú činnosť iba poslaneckú. Nie som členkou žiadnych dozorných rád, nemám žiadne iné príjmy. Tak vás prosím, ak máte také informácie, buďte konkrétny a neurážajte nás všetkých.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán Harach a pripraví sa pán poslanec Csáky.

    Chcel by som vám ešte podať jednu informáciu. Prosím, ak sa skončí rokovanie, materiály, ktoré máte na stole a budete ich potrebovať, si odložte do skriniek, pretože čo zostane na stole, pôjde na skartáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    pôvodne som chcel mať faktickú poznámku. Potom, keď som počul hovoriť pána poslanca Kukana, uvedomil som si, že je to človek, ktorému netreba robiť advokáta v žiadnom prípade a myslím, že sa veľmi perfektne obhájil sám a povedal, v čom je meritum problému. Ale predsa mi len nedá možno trošičku zovšeobecniť niečo, čo som tu dnes počul, čo si myslím, že sa ma ako občana, ako poslanca, ako človeka svojím spôsobom dotýka.

    Viete, sedím tam vzadu, a keď som videl, že pán predseda Gašparovič prichádza k tomuto pultu, tak niekde v kútiku duše, v kútiku srdca sa mi ozvala nejaká taká struna, ktorá povie: Aha, situácia v tejto spoločnosti je vážna, je ťažká, je to spolitizované, mnohé problémy, a stále tak či onak sa o tom píše. A teda vypočujem si asi prejav predsedu parlamentu, vypočujem si štátnickú analýzu problémov, ktoré tu sú, v politickej rozprave a možno aj nejaké naznačenie konštruktívnych krokov, ako naštartovať dialóg, a podobne.

    Poznám list, ktorý poslal pán Kukan. Je tam návrh na takýto dialóg. On to nazval tichý dialóg. Myslím si, že mohol byť tento list i pre funkciu predsedu parlamentu takým štartovacím bodom na to, aby začal to, čo som v kútiku duše očakával. Nestalo sa. V tom prejave dominovalo politikum. Tvrdé, nekompromisné odsúdenie. Tvrdé politické odsúdenie poslanca a jeho názorov.

    Pán predseda, jedným dychom obviňujete, že niekto iný, len nie vy, si chce privlastniť pravdu, ale vaše vystúpenie bolo príkladom toho, ako potláčaním názorov iného človeka, iných ľudí si chcete privlastniť pravdu. Len to, čo vy tvrdíte, platí, len to, čo vy robíte, je dobré, len vy ste dobrí Slováci, my sme tu už pomaličky polobčania. Ak teda budem viesť dialóg s kýmkoľvek, s ktorýmkoľvek občanom tohto štátu, ak je inej národnosti, tak som zlý Slovák? Kde to sme, prosím vás? Kde to sme?

    Negatívne politikum v tomto vystúpení bolo v tom, že ste až urážali, pán predseda. Vy ste urážali nášho kolegu. Nehovorím to preto, že to je člen tej istej strany, čo ja, ale urážali ste kolegu poslanca, predchádzajúceho ministra zahraničných vecí, ktorý pre Slovensko tiež čosi urobil a robí. Mohol by som tu vymenúvať, mám tu nejakú poznámočku: uveď reálne fakty. Netreba. Uvediem len jeden.

    Pozoroval som ako minister aj ako občan politickú situáciu vo vzťahu k zahraničiu, pretože ma to zaujíma ako človeka, ako občana, ako sa mení, ako sa mení s vládami a podobne. Nechám teraz stranou rôzne faktory jej ovplyvňovania doma, vonku a podobne, ale realita bola taká, aká bola, dámy a páni. Tu nastal istý vzťah smerom od zahraničia k nám aj od nás smerom do zahraničia v uplynulom období. Ako je to teraz, to nejdem znevažovať. Je to ťažká parketa. Ohodnoťte si to sami.

    Pán Kukan upozornil na problém. Povedal na ne v liste svoj názor. Vy, pán Gašparovič, ste vystúpili k človeku, k poslancovi s nezanedbateľným cieľom, a poviem to na rovinu, zhodiť ho. Nepodarilo sa. Myslím si, že sám sa dokázal obhájiť. Pričom však reálna situácia je skutočne zlá, veľmi vážna. Neviem, či si to tu my uvedomujeme, ako deptá občanov. Chodíte všetci, prejdete sa dedinami, prejdete sa mestami, rozprávate sa s vašimi rodinami, rozprávate sa asi s radovými normálnymi občanmi. Čo si myslíte, ich to netrápi?

    No keď my tu takto budeme spolu komunikovať, žiť a diskutovať, čo ten radový občan z toho má? Myslíte si, že všetci ľudia, tak ako niektorí z nás, sa radi budia s nenávisťou v srdci? Každé ráno? Ako to vôbec môže obyčajný človek vydržať? A z mnohých vystúpení to priam žiari. Veď to je tragédia takéhoto človeka, je mi ho úprimne ľúto, ak niekto nedokáže toto prekonávať.

    Pán Kukan volal po dialógu o týchto problémoch. Je škoda, ešte raz to opakujem, pán predseda, že ste tento dialóg vaším vystúpením zatiaľ, ja verím, že len zatiaľ, zamietli. Kladiem si aj otázku, keďže je to politikum: Komu to bolo určené? Nuž, vážení, bolo to určené nám, opozičným poslancom? Veď naše názory sú také. Naše názory budete kritizovať? Nie. To bola výstraha pre niekoho iného. Neurazte sa, dámy a páni, to bolo smerované k vám. Keď budete mať iný názor, tak takto sa ten názor hodnotí. A to je nešťastie toho vystúpenia a možno ten pravý adresát.

  • Netreba, nechajte to tak.

    Nedá mi, aby som sa nevrátil k správe Osobitného kontrolného orgánu. Tá nemohla vystrašiť mňa, v žiadnom prípade nie. Prečo? Ja ten svoj názor mám taký, aký mám. Budem ho zverejňovať. V čomsi s vami súhlasím, na čosi mám iný názor. Tá bola určená komusi inému. Tá potrebovala zdvihnúť prst pre kohosi iného. Ten, čo by mohol zmeniť všelijako parlamentnú aritmetiku, a to netreba. My chceme stabilitu takisto. Chceme, a ja to vyhlasujem za seba, a veľakrát sa o tom hovorí, aby táto vláda vládla aspoň toto funkčné obdobie, a nech vládne veľmi dobre, nech sa jej darí. Ja to zo srdca prajem. Ale to všetko budeme riešiť takto?

    Viete, to vystúpenie mi pripadalo ako také ideologické školenie. Možno sa mýlim, možno som príliš tvrdý, ja sa za to už dopredu ospravedlňujem, nemyslím to tak, možno je toto moje vystúpenie trošku aj citovo podfarbené.

    Čo myslíte, kolegyne a kolegovia, keby toto prenášala televízia, keby počul toto vystúpenie občan, čo si pomyslí občan? Ako na to asi zareaguje? Čo si pomyslí občan, ktorý nemá ani taký názor ako vy, ani taký názor ako my, keď chcete, ani ako koalícia, ani ako opozícia, ale chce mať svoj vlastný názor? Čo si môže na takéto vystúpenia pomyslieť? Keď sa tu fackáme za to, že niekto má nejaký iný názor a chce o ňom viesť dialóg. Budú to u toho občana rozpaky? Alebo to bude tak, ako to povedal kolega Černák, že nejaký mráz mu bude možno behať po chrbte? Ja neviem, ako by to zapôsobilo a ako to zapôsobí na radového občana.

    Nerád používam ten termín, nechcem to nejak škatuľkovať, ale u mňa, dámy a páni, to vyvolalo len veľkú ľútosť, skutočne veľkú ľútosť nad tým, teraz odhliadnuc od osoby pána Gašparoviča, že už s istou nádejou sa pozerajúc na poslednú vysokú štátnickú funkciu, funkciu predsedu parlamentu, sa nevyužíva táto možnosť, aby sa táto funkcia - opakujem, nechcem sa dotknúť osôb - stala určitým katalyzátorom dialógu, aby sa stala štartérom, štartovačom toho dialógu. A je to veľmi potrebné.

    Dámy a páni, ak som bol príliš emotívny, prosím o pochopenie. Ak som bol osobný viac, ako som chcel, prosím o prepáčenie. Nechcel som ani jedno, ani druhé. Ale určite som chcel jednu vec. Chcel som, aby v probléme, v situácii, v ktorej žijeme, v stave, v akom rokujeme, sa konečne našiel niekto, kto povie: Tak poďte, sadnime si spolu za nejaký stôl a poďme sa pokojne baviť. Definujme si spoločne priority problémov, môžeme mať iné názory. Ja si myslím, že veľa nás je tu takých a máme v pozadí aj veľa odborníkov, ktorí dokážu takýmto kultivovaným a kultúrnym spôsobom diskutovať. Ja len chcem, aby sa toto udialo.

    Pán Gašparovič, ak som sa dotkol svojím vystúpením vás ako osoby, nechcel som tak urobiť, skutočne nie. Chcel som len to, čo som pred chvíľočkou povedal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Csáky, pripraví sa pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    nebude to maďarský dialóg, ani nejaké obsiahle vystúpenie. Priznám sa, že som mal v úmysle vystúpiť v tomto bode s príspevkom o stave našej spoločnosti, tak ako to vidím ja, ale priznám sa, že občas strácam presvedčenie, že v tejto sále má cenu čokoľvek povedať, pretože občas mi to pripomína, že je to dialóg hluchých a nemých. Asi v tejto sále sú aj kolegovia, predovšetkým z vládnej koalície, ktorí nevedia hovoriť o ničom inom ako o národnostnej politike, o tzv. maďarskej otázke, ktorá je skutočne neriešená, ale niekomu to asi slúži ako univerzálna vec na odvádzanie pozornosti od vecných problémov.

    A skutočne sa domnievam, že naša spoločnosť má vecné problémy a skutočne som presvedčený, že pani Lazarová, Garajová a pán Slobodník, ktorí vystúpili na minulej schôdzi, a pán Hofbauer a Slobodník, ktorí vystúpili taktiež na tejto schôdzi, nemajú čo hovoriť do vecných problémov, pretože týmto problémom nerozumejú.

    Pán Hofbauer vo svojom vystúpení používal veľmi silné slová a obvinil maďarských poslancov alebo poslancov Maďarskej koalície, citujem: "zo spochybňovania štátnej hranice Slovenskej republiky" a obvinil nás taktiež z územnej iredenty. Vážený pán Hofbauer, ak máte dôkazy, prosím, predložte ich Národnej rade Slovenskej republiky alebo orgánom činným v trestnom konaní. Ak to nepredložíte, tak vám tvrdím, že ste nepovedali pravdu. A skutočne som nemal v úmysle reagovať na takéto vystúpenie, ale raz už s tým musíme skončiť.

    A nemyslím si, že bude správne, keď tu budeme sedieť a počúvať takéto veci, a vy tu budete beztrestne takéto nezmysly vyprávať, lebo presne viete, že na scéne tohto parlamentu si to môžete dovoliť, pretože poslanec za slová, ktoré tu vysloví, nemôže byť trestnoprávne stíhaný a viete, že v mandátovom a imunitnom výbore máte také zloženie, že vás nezoberú na zodpovednosť.

    Taktiež pán Slobodník, z vášho vystúpenia súhlasím s jedinou vetou, že pravda zvíťazí. Skutočne sa domnievam a dúfam, že aj v Slovenskej republike zvíťazí pravda. A nemyslím si, že také vystúpenia, ktoré ste tu predviedli, z ktorého kvapká nenávisť, vôbec prospeje tejto republike. My sme sa stretli na chodbe. Ja sa vám priznám, a priznajme sa aj našim kolegom, vy ste sa takto klepali, takto ste sa triasli a povedali ste, že teraz to s nami skoncujete. Pán Slobodník, nemyslím si, že takým spôsobom môžeme viesť akýkoľvek dialóg. A myslím si, že ak osobná nenávisť a osobné komplexy sa povyšujú na úroveň vládnej politiky alebo na úroveň oficiálnej politiky, tak beda tej politike a beda tej spoločnosti.

    Chcem opakovane deklarovať vám všetkým, ktorí ste ochotní počúvať moje slová: Sme za rozumný a vecný dialóg kedykoľvek a s kýmkoľvek, ale vyprosíme si také nálepkovanie.

    A dovoľte mi teraz, aby som si ja občan maďarskej národnosti vyprosil v mene tých Slovákov, ktorí tu sedia a sú čestní Slováci, že ich budete nálepkovať za to, že si s nami rozumejú, za zradcov a za farizejov. Pán Slobodník, nemyslím si, že je to kultivovaný tón, ktorý ste použili. Skutočne si myslím, že takýmto spôsobom sejete ešte väčšie napätie do tejto spoločnosti, ktoré je už aj tak veľmi vysoké.

    A na záver mi dovoľte jednu vec. Vy veľmi rád bojujete proti všetkým a proti všetkému, tak vám prezradím jednu vec, najtajuplnejšiu vec o tej soche, ktorá tu stojí. Táto socha predstavuje Maďarku zo Žitného ostrova. Odstráňte túto sochu!

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Bugár, pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážený predsedajúci, vážení kolegovia,

    mám len faktickú poznámku. Pán poslanec Slobodník, budem vás citovať. Vy ste tu používali určité slová, ktoré sú minimálne nepravdivé, nechcem použiť silnejší výraz. Našu americkú cestu, teda americkú cestu troch predstaviteľov strán Maďarskej koalície, ste charakterizovali tak, že na týchto rokovaniach odznela lož, demagógia, skresľovanie skutočností. Pán poslanec, ak máte záujem, dám vám adresy všetkých 30 ľudí, s ktorými sme rokovali. Môžete sa presvedčiť, opýtajte sa ich, čo sme tam hovorili. Odkiaľ viete, o čom sme hovorili a čo sme povedali? Veď ste tam neboli. A keď už tak hovoríte, kto zavádza. Z tohto miesta pred dvoma týždňami predseda vlády pán Mečiar hovoril vo svojom vystúpení, že dá k dispozícii Rade Európy a poslancom Maďarskej koalície alebo stranám Maďarskej koalície paragrafované znenie jazykového zákona. Nedostali sme ho. Ak budeme hovoriť, keď sa nás niekto opýta, ako sa ma už opýtal tento týždeň určitý pán, tak, samozrejme, poviem, že to nie je pravda, nič sme nedostali.

    Hovorili ste o opodstatnenej kritike. Kto bude určovať, či tá kritika je opodstatnená? Vy, alebo vari vládna koalícia, vláda? Ako si to predstavujete? Ak chcete zistiť, či tá kritika je opodstatnená, alebo nie, tak si sadnime tam, za rohom, k jednému stolu. Povedzte si vaše argumenty, poviem si aj ja moje argumenty, a môžeme sa rozhodnúť, ktoré sú lepšie a ktoré sú pravdivé.

    Hovoríte, že som podpísal dokument. Podpísal som dokument, tým sa netajím, v ktorom je veta: Vláda chce hovoriť do cirkevných záležitostí. Prečítajte si programové vyhlásenie vlády. Možno budem citovať zle. Tam je jedna veta, myslím, približne takto znie: Vláda chce zabezpečiť, dokonca vláda zabezpečí na južnom Slovensku bohoslužby v slovenskom jazyku, v štátnom jazyku. Vláda? Ako? Chce hovoriť do kánonského práva? Pamätáte sa, keď som k tomuto bodu vystúpil. Takže som podpísal ten dokument, lebo, bohužiaľ, v programovom vyhlásení toto je.

    Tvrdíte, že na južnom Slovensku nie sú bohoslužby v slovenskom jazyku a obviňujete mojich kolegov z KDH, že s tým súhlasia, takže to "K" v názve by mali vynechať. Vám by mali dať pred meno iné písmeno. Vy klamete. Nehnevajte sa, vy neovládate situáciu, hovoríte o veciach, ktoré nepoznáte. Kto to zistil, okrem toho materiálu, čo ministerstvo kultúry spracovalo a na viacnásobné požiadanie predstaviteľov Maďarskej koalície do dnešného dňa sme to ešte nedostali. Je to materiál, v ktorom sa tiež tvrdí o živote Slovákov na južnom Slovensku, že nie sú bohoslužby v slovenskom jazyku. Choďte napríklad do Šamorína, aby ste vedeli, o čom hovorím. V Šamoríne je približne 70 % obyvateľov maďarskej národnosti, približne 30 % obyvateľov slovenskej národnosti. To je pomer 1 : 3. V Šamoríne máte v týždni 8 maďarských a 6 slovenských omší, ale môžem vám z dunajskostredského okresu, ak máte záujem, uviesť aj ďalšie takéto mestá a dediny. To je pravda, že v každej dedine nie je slovenská omša, alebo teda bohoslužby. To je pravda. Buď teda tam nežijú Slováci, lebo aj také dediny a mestá, hlavne dediny existujú, alebo nie je záujem. O tom asi neviete, že tiež existujú dediny, kde je aj záujem, kde si to pýtajú občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, aby mali omše a iné cirkevné záležitosti v materinskom jazyku, a nemajú ich. Ale nevydávajú také pamflety, o akých hovoríte vy.

  • V rozprave bude pokračovať pán predseda Gašparovič. Faktické poznámky sme zrušili ešte o pol šiestej.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    skutočne len tromi vetami zareagujem na vystúpenie pána poslanca Kukana a pána poslanca Haracha. Prečo som si pripravil to vystúpenie? Povedal som na začiatku, že som strašne o tom rozmýšľal a že som bol aj trošku prekvapený, že je to od pána poslanca Kukana, pretože aj to je pravda, čo povedal pán poslanec Kukan, že na poslednej služobnej ceste, keď sme boli spolu v New Yorku, sme boli skutočne ako jeden kolektív, ktorý má rovnaké myslenie pri obhajobe Slovenskej republiky. O to bolo moje prekvapenie väčšie, keď som si prečítal tento list.

    Chcem povedať len toľko, najmä pánu poslancovi Harachovi. Nechcem rečniť tak ako on: Prepáčte, že sa niekoho dotknem, prepáčte, že vám niečo poviem, ja vás uznávam, ale toto je zle. Nie, ja som bol vecný a konkrétny. Je možno zle, že ste ten list všetci nečítali. Ale ja som pánu poslancovi Kukanovi odpovedal len vecnými argumentmi, nič iné som nepovedal. A pri tých vecných argumentoch len to, že ma to mrzí a že sa to tak nerobí.

    Povedal som, že nechápem, ako môže päťdesiate roky spájať s terajšími rokmi, keď budujeme niečo, čo sme nemali 50 rokov. Povedal som aj to, že všetkých našich voličov spája túžba po demokracii, ale povedal som aj to, že nech odborné veci hodnotia odborníci. Ja si myslím, že tým som nikoho neurazil, ani pána Kukana. Hovoril som o tom, že nikde som nezistil, že bol niektorý občan stíhaný za to, že podpísal petičné listiny. Povedal som, že neexistuje žiaden takýto prípad. Hovoril som, že nikto z nás nezastrašuje sympatizantov Demokratickej únie, že sa strašia sami už vyše roka, že ich vyhodíme. V tých prípadoch, kde pán poslanec Kukan v liste píše, že sa nič nerobí, som argumentoval, čo urobila inšpekcia ministerstva vnútra, čo urobil generálny prokurátor. Ku knihe Falošné mandáty som povedal, že pokračuje ďalej vyšetrovanie.

    Hovoril som o tom, že obvinenému Ivanovi Š. bola vykonaná domová prehliadka. Hovoril som o tom, že nebol porušený Trestný poriadok, že prehliadka bola nariadená nezávislým súdom. Nič iné som nepovedal. Aj to, že vo veci sa vedie stíhanie pre účastníctvo na trestnom čine sprenevery, atď. Nechcem to všetko opakovať. S tým, že som hovoril, že takéto listy, takto písané na city, vyvolávajú niekedy skutočne argumentáciu, ktorú treba aj tvrdo označiť, že nie je dobrá, pretože nie je pravdivá. Ja som len to povedal, že nie je tam pravdivosť - v liste pána Kukuna. Povedal som, že s ním súhlasím, že musíme kráčať cestou spoločnou, že musíme viesť dialóg o problémoch, s ktorými žijeme. Absolútne som s ním súhlasil, ale povedal som, že ten dialóg musí byť vecný, konkrétny a že ak tento dialóg nebude takýto, budeme ťažko hľadať spoločný priestor bez emócií, apriórnych predsudkov. Nechcem ďalej hovoriť.

    Pán poslanec Harach, vás som sa nemal prečo dotknúť. Mohol som sa dotknúť pána poslanca Kukana, ale myslím si, že ani to som nerobil preto, aby som sa dotkol jeho. Chcel som len vecnými faktami argumentovať, že ten list, ktorý urobil, sa mne nepáči. Možno sa páči vám všetkým. Ja som aj tu konštatoval a povedal som, ďalej nechcem hovoriť o pánu prezidentovi, že on môže mať svoju pravdu a môže si myslieť úplne niečo iné, ako si myslí vláda, ale že nemôže mať sám jediný pravdu. A to si nečiním nárok ani o sebe.

    Takže moje vystúpenie smerovalo len vecnými argumentmi povedať, že sa nestotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Kukan. Nič viac.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kováč, pripraví sa pán Duka-Zólyomi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    som nesmierne rád, že pán predseda Národnej rady volá po faktoch, po konkretizácii. Preto dovoľte, aby som nehovoril nič o obsahu listu, ale hovoril o okolnostiach, ktoré tento list pána Kukana opisuje. Dovoľte, aby som sa dotkol dvoch problémov a vysvetlil, a možno aj odpovedal pánu predsedovi, prečo sa poslanci Demokratickej únie vracajú k problému petičných hárkov. A dovoľte, aby som dokumentoval aj niektoré fakty.

    Naše petičné hárky podpísalo viac ako 15 000 občanov Slovenska. Na základe nich sme vstúpili po odsúhlasení v krajskej a v Slovenskej volebnej komisie do volieb, kde za nás hlasovalo štvrť milióna občanov tejto krajiny. Boli sme obvinení, že sme v parlamente podvodom. Pán predseda, nepochybujem o tom, že ste videli podanie pána Ing. Pavličku, ak sa nemýlim, ktorý obvinil Demokratickú úniu z podvodného založenia strany, pretože nemá 10 000 podpisov. Na základe tohto právne totálne irelevantného podania sa na Slovensku uskutočňuje najväčšia policajná akcia od čias 17. novembra v Prahe. Ak sa mýlim, prepáčte, možno v Leopoldove pri likvidácii vzbury väzňov bolo viac policajtov.

    Chcel by som sa dotknúť informácií, ktoré má pán predseda. Pán predseda, žiaľ, zrejme tí, ktorí vám podávali informácie, vám ich nedali presné. Úrad inšpekcie ministerstva vnútra vyšetruje podanie pani poslankyne Ondrejovičovej. Pravdepodobne vám o tom nereferovali. Bývalá poslankyňa Bartošová rovnako podala sťažnosť na konkrétny postup vyšetrovateľov v jej prípade. Takisto sa táto žiadosť vyšetruje na nezákonný postup.

    Ale dovoľte mi vysvetliť, prečo sa zaoberáme týmto problémom.

    Pán predseda, vy pravdepodobne neviete o tom, že petizanti našich petičných hárkov napriek tomu, že potvrdili svoj podpis na petičnom hárku, sú opakovane predvolávaní na podanie vysvetlenia. Pán predseda, vy asi neviete o tom, že sú predvádzaní v putách, kvôli politickým otázkam sú predvádzaní v putách na podanie vysvetlenia. To vám pravdepodobne vaši informátori nepodali. Vy neviete pravdepodobne o tom, že títo ľudia sú nútení dávať pri podaní vysvetlení podpisové vzory, že ich vyšetrovatelia nútia podpisovať sa cudzími menami, teda ich navádzajú na trestný čin podpisu iným menom. Pravdepodobne tieto informácie vám nepodali. Pochopte, prosím, polohu Demokratickej únie, že sa stará o ľudí, ktorí prejavili sympatie k tejto strane tým, že podpísali petičné hárky.

    Dovoľte k druhému bodu, o ktorom ste hovorili vo svojom vystúpení, a to je zdôvodnenie, aký dobrý je postup vyšetrovacieho zboru v oblasti inkriminovanej knihy Falošné mandáty. Hovorili ste, že ten vyšetrovací proces prebieha v poriadku. Môžem vám povedať, že Demokratická únia dostala prípis od vyšetrovateľa z Trnavy, kde jej oznamuje, že zatiaľ nedospeli k názoru, že bol spáchaný trestný čin.

    Dnes sme sa z novín dozvedeli, k akému prevratnému výsledku vyšetrenie dospelo. Jediný pozitívny výsledok vyšetrovania je ten, že sa zistilo, že občan Horváth, ktorý objednal vytlačenie tejto knihy, zaplatil asi pol milióna za výtlačky, je to objednávka za milión korún, že tento občan neexistuje. Zdá sa teda, že sa na Slovensku začínajú vynárať Hoppkirkovi duchovia, ktorí objednávajú, platia, a nevieme ich potom nájsť. To je jediné oficiálne zistenie, ku ktorému sa došlo. Hovorím opäť fakty, ktoré sú zverejnené.

    Pán predseda, vy pravdepodobne neviete o tom, že táto kniha obsahuje podpisy viac ako 15 000 ľudí. Vy asi neviete o tom, že táto kniha obsahuje všetky údaje, ktoré sú potrebné na identifikáciu občana od rodného čísla, jeho adresu, meno, podpis. Vy pravdepodobne neviete o tom, že táto kniha sa rozširuje po Slovensku. Máme doklady, že sa rozširuje v okrese Veľký Krtíš, v okrese Rimavská Sobota. Máme doklady, že ju dostávajú na rozširovanie psychiatrickí pacienti - nestíhateľní.

    Vy sa čudujete Demokratickej únii, že chráni osobné údaje občanov? Je potrebné ešte vyšetrovateľovi dodať niečo viac, že sa pácha trestný čin zneužitia osobných údajov, ako doklad o tom, že táto kniha sa rozširuje?

    Vy sa čudujete obavám týchto občanov, ktorých meno a kompletné identifikačné údaje sa dajú zneužiť kdekoľvek aj s vlastnoručným podpisom, že títo ľudia majú obavy z vývoja situácie? Prosím, nečudujte sa ani týmto občanom a nečudujte sa ani Demokratickej únii. Ľudia podpísali petičné hárky pre nás a títo ľudia sú dnes v ohrození.

    Neviem, či ste dobre pochopili poznámku z tohto listu, že títo ľudia sú stíhaní. Tu skutočne nie je žiadne trestné stíhanie. Chcem sa ospravedlniť, jedno, ale je tak právne irelevantné, že za toto by som sa hanbil povedať, že som príslušník Policajného zboru, ak by som napísal takéto trestné stíhanie. Ale tu ide o iný postih. Vy viete, koľko ľudí stratilo zamestnanie? Koľko ľudí z týchto stratilo objednávky, ktorí sú súkromní podnikatelia? Vy viete, koľkým ľuďom sa vyhráža, že budú vyhodení zo štátnej služby? Asi nie.

    Opakujem znovu, všetko toto sú, pán predseda, fakty, ktoré viem doložiť výpoveďami ľudí. Stíhanie nechápem v zmysle trestného stíhania, ale ako spoločenský a politický postih týchto ľudí. Preto, ak dovolíte, pochopte, v akej situácii je Demokratická únia a prečo sa neustále vracia k tomuto problému. Považujem celú záležitosť, ktorá sa rozvírila okolo našich petičných hárkov, za jednoznačne politickú akciu.

    Viete, zapojiť najväčší počet policajtov do ktorejkoľvek akcie v histórii Slovenska, suverénnej Slovenskej republiky, ale berme históriu až od revolúcie, zapojiť do politickej akcie, je prinajmenšom pre každého občana Slovenskej republiky varovným signálom. A takto ho chápe aj Demokratická únia.

    Toľko k vysvetleniu dvoch bodov, o ktorých hovoril pán predseda.

    Na záver, pán predseda, dovoľte, aby som sa ospravedlnil za možno príliš vzrušený tón, ktorým som komentoval postavenie sochy. Ospravedlňujem sa za tento tón. Bol vyvolaný vašou poznámkou, že ten kto nechce mať tú sochu, alebo kto toto dielo hodnotí, že tu nemá byť, mu pripomína pátra Koniáša. Ja sa necítim byť umeleckým kritikom, aby som zhodnotil, či tá socha kvalitná je, alebo kvalitná nie je, ale nepáči sa mi, že pred parlamentom nie je iný symbol slovenskej štátnosti a slovenského parlamentarizmu. A vo svojom príspevku som povedal, dal som aj návrhy, kto by to mal byť.

    Takže ešte raz sa vám ospravedlňujem a dovoľte, aby som od vás očakával ospravedlnenie za poznámku o ženských zadkoch v súvislosti s mojím predchádzajúcim povolaním. Ja si svoje povolenie vážim a predpokladám, že si ho vážite aj vy.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vstúpi pán Árpád Duka-Zólyomi.

  • Vážená Národná rada,

    budem veľmi stručný. Nemôžem nechať bez povšimnutia slová pána Slobodníka. Chcem reagovať veľmi krátko na vystúpenie pána Slobodníka, na jeho štýl, na jeho emócie.

    Pán Slobodník, fungujete ako typický hydrodynamický stroj, z ktorého, ak sa zapne spínač, len tak tečie široký prúd nenávisti proti maďarským politikom, legitímnym predstaviteľom maďarskej komunity, proti občanom maďarskej národnosti. Z vás žiari nekonečná nenávisť, nekonečné nepriateľstvo proti Maďarom, proti všetkému, čo oprávnene žiadame. A vždy to isté. Ten istý text, tie isté slová, tí istí nepriatelia. Myslíte si, že takto sa dostaneme k tolerancii, vyrovnaniu a odstráneniu existujúceho napätia?

    Vaše vystúpenie, pán Slobodník, nemôžem charakterizovať inakšie len tak, že bolo veľmi slabé a úbohé. Vy ste sa opäť dostali do vzbudeného stavu vysokých kvantových hladín, kde sa už nedokážete kontrolovať a chrlíte zo seba nenávisť, nezmysly, lži. Hádžete čísla nezmyselne cez seba. Nevyznáte sa v teórii čísiel a nedokážete pochopiť rozdiel medzi absolútnymi číslami a relatívnymi číslami.

    Povedali ste, pán Slobodník, že naším heslom je pravda. Myslím si, že asi je to veľmi svojrázna pravda, deformovaná pravda. Ak takáto pravda zvíťazí, tak bude bieda na tejto zemi. V takomto ovzduší nebude tolerantné zbližovanie sa ľudí, národov a národností. Nebude vecný dialóg.

    Myslíte si, že takto budeme partnermi, aby sme mohli vecne, triezvo riešiť celoštátne a naše problémy, ktorých sa za posledné mesiace nahromadilo ohromné množstvo? Myslíte si, že triezvo uvažujúci Slováci vám dajú za pravdu? Som pevne presvedčený, že nie.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    keďže už nemám viac prihlášok do všeobecnej rozpravy, konštatujem, že program 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme vyčerpali.

    Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 9. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 18.30 hodine.