• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem vás informovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pozval na 15.00 hodinu podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Sergeja Kozlíka, aby odôvodnil návrh devízového zákona. Pán podpredseda vlády sa spolu s ďalšími členmi vlády Slovenskej republiky dnes pracovne zúčastňuje na 3. medzinárodnom veľtrhu finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva FINEX 95 v Banskej Bystrici. O tomto 36. bode programu by sme teda rokovali o 15.00 hodine popoludní.

    Podľa schváleného programu pristúpime k t r i d s i at e m u d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    správa Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1994 a prvý polrok 1995.

    Podľa § 2 ods. 1 písm. ch) zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov rada predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania a o svojej činnosti najmenej raz ročne.

    Správu rady ste dostali ako tlač 198 a spoločnú správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako 198a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako dám slovo poverenej členke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport poslankyni Ide Rapaičovej, s faktickou poznámkou, resp. s procedurálnou poznámkou sa hlási pani kolegyňa Bartošíková. Prosím, zapnite jej mikrofón.

  • Pán predsedajúci, oznamujem, že budem dnes hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Kolegyne, kolegovia, je ešte niekto z vás, kto bude hlasovať náhradnou kartou? Ak nie, ďakujem.

    Dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport poslankyni Ide Rapaičovej, aby podala informácie o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

    najprv mi dovoľte predniesť spoločnú správu z prerokovania tohto bodu v jednotlivých výboroch.

    Správu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1994 a prvý polrok 1995 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 455 z 2. augusta 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal správu na vedomie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovil s ňou súhlas. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1994 a prvý polrok 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie po prerokovaní správy neprijal uznesenie o výsledku jej prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s uznesením súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toľko spoločná správa.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste prijali moju prihlášku do rozpravy ako prvú.

    Ďakujem.

  • Áno, pani poslankyňa, spoločný spravodajca má túto výhodu. Nech sa páči, dávam vám slovo.

    Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Ivan Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    zákon Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov ukladá Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie najmenej raz ročne predložiť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti rady. Správa zahrňuje však obdobie celého roku 1994 a prvého polroku 1995. Je to správa, ktorú máte pod tlačou číslo 198.

    Dôvody nepredloženia správy do Národnej rady v roku 1994 vyplývajú zo stavu, ktorý je podrobne uvedený v materiáli. Rada nebola od 21. augusta minulého roku uznášaniaschopná. Odvolaná bola 15. decembra. V ten istý deň boli zvolení 7 noví členovia, 26. januára tohto roku zostávajúci 2 členovia. Rada preto po zvážení a konzultácii vo Výbore Národnej rady pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport predložila správu za obdobie roku 1994 spolu s polročným hodnotením činnosti novozvolenej rady. Z týchto dôvodov sú jednotlivé kapitoly správy rozdelené na tieto dva časové úseky.

    Základnou úlohou, ktorú novozvolená rada realizovala, bola analýza potrieb finančného, technického a personálneho dovybavenia úradu ako nutnej podmienky pre jej činnosť. Vďaka pochopeniu Národnej rady Slovenskej republiky boli pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte rade pridelené zvýšené investičné a mzdové prostriedky. Tak mohol byť personálne doplnený predovšetkým odbor programu a analýz, zakúpila sa najnutnejšia výpočtová a monitorovacia technika vzhľadom na úlohy rady v oblasti výkonu štátnej správy vysielania, s osobitným dôrazom najmä na kontrolnú činnosť dodržiavania zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Ale i súčasný stav dobudovania výkonného aparátu rady nemôžeme ešte pre neustály nárast a rozsah úloh považovať na optimálny. Rada si musela predovšetkým vytvoriť koncepciu svojej činnosti a v nadväznosti na ňu plán hlavných úloh.

    Z výstupov roku 1994 sa ukázalo, že napríklad komplexné posudzovanie žiadostí o udelenie licencie, vrátane finančného a technického zabezpečenia projektov, bolo nedostatočné. K licenciám sa nevydávali žiadne podmienky, viackrát sa pri ich vydávaní vyskytli i legislatívne chyby. Boli vytvorené vzorové podmienky pre držiteľov licencií, ktorými sa rada vyrovnáva s absenciou určitých regulácií v našom zákone.

    Existujúci systém mediálnych zákonov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania bol v období svojho vzniku síce prevratný, ale v súčasnosti pri potrebe hľadania optimálnej regulácie mediálneho prostredia, vlastníckych vzťahov v médiách a celkovej harmonizácie duálneho systému vysielania čoraz viac vyvstáva potreba jeho novelizácie a doplnenia ďalšími zákonmi. Rada preto osobitne stanovuje podmienky pre pôvodnú domácu tvorbu, európsku tvorbu, špecifikáciu programov pre deti a mládež, podmienky účasti zahraničných a domácich právnických osôb, zabezpečenie prehľadnosti vlastníckych vzťahov. Práve v tejto oblasti musí rada zabezpečiť, aby žiadna z kapitálových skupín nezískala dominantné postavenie, aby kapitálové zloženie spoločnosti bolo transparentné. Touto činnosťou práve vypĺňa nedostatky súčasne platnej legislatívy.

    Výstupy uvedené v správe, ale i moje osobné poznanie a účasť na zasadnutiach rady jednoznačne potvrdzujú vysokú profesnú odbornosť členov rady, ich nezávislosť a objektívnosť, ktoré sú zárukou plnenia všetkých jej úloh vyplývajúcich zo zákona, z medzinárodných dohovorov a záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. Koncepčnosť jej činnosti potvrdzuje i v správe uvedený plán hlavných úloh rady na druhý polrok tohto roka modifikovaný vývojom súčasnej situácie vo verejnoprávnych i súkromných elektronických médiách.

    Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania a činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1994 a prvý polrok 1995 vziať na vedomie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    V rozprave bude pokračovať pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán predseda, dámy a páni,

    keby sa našiel človek odkiaľsi z Marsu, ktorý nevie nič o našej nie príliš dávnej minulosti a začal by sa prehŕňať v slovenskej tlači z päťdesiatych, sedemdesiatych a takmer celých osemdesiatych rokov, tak by asi nikdy nedokázal pochopiť, čo viedlo milióny našich občanov k tomu, aby v novembrových dňoch roku 1989 štrngali kľúčikmi po námestiach našej vlasti. Veď z dobových správ sa zdá, že život plynul celé desaťročia spokojne, nešváry sa umiernene kritizovali, celkovo však prevažovali správy o úspechoch a nezlomnej jednote ľudu. Iba kde tu prebleskli aj informácie o hŕstkach tých, ktorí boli nespokojní, alebo mali iný názor, pravdepodobne dotovaní zo zlého zahraničia. Občania sami volali po spravodlivom potrestaní týchto nespratníkov a rozvracačov. Tak vyznievali správy z masmédií po celé desaťročia. Len čosi tu nehralo. Každodenná evidentná skúsenosť našich ľudí bola úplne iná. Úspechy v skutočnosti neboli úspechmi, ľudia spokojní neboli, túžbu po slobode v nich neudusil ani domáci teror, ani zahraničné tanky. Až sa to v závere ôsmej dekády tohto storočia prevalilo. To však je už iná story.

    My tu dnes máme na stole správu o stave vysielania v Slovenskej republike za rok 1994 a prvý polrok 1995. Pripravila ju Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Iba pripomínam, že zákonodarné sudičky pri zrode tejto inštitúcie dali do vienka ako poslanie rady podporovať záujmy verejnosti na uskutočňovanie slobody prejavu a práva na informácie, dohliadať na dodržiavanie zákonov a iných právnych predpisov pri televíznom a rozhlasovom vysielaní, dbať na rozvoj plurality a nezávislosti vo vysielaní a podporovať domácu tvorbu. Je to v § 1 zákona Slovenskej národnej rady, ktorý spomínala už aj pani spravodajkyňa, v zákone číslo 294/1992 Zb.

    Správa, ktorú nám táto inštitúcia predkladá, je pomerne obsiahla. Opisuje sa v nej celý rad kvantitatívnych skutočností spôsobom, aby celkový umelecký dojem vyznel tak, že rada pracuje, licencie sa udeľujú, rozhlasové a televízne stanice vysielajú. Skrátka, je tu neustála aktivita. Iste, nájdu sa aj nedostatky a problémy, ale príslušní dostali lehoty na ich odstránenie, prípadne prestali byť príslušnými, teda všetko je v najlepšom poriadku.

    Zo správy však, vážené kolegyne a vážení kolegovia, by sa ten nevedomý človek z Marsu, ktorého som ako hypotézu v úvode spomínal, vonkoncom nedozvedel o tom, či v rozhlasovom a televíznom vysielaní možno hovoriť o slobode prejavu, či sa ním naplňuje právo verejnosti na informácie, či sa dodržiavajú zákony, a hlavne, či sa rozvíja pluralita a nezávislosť vo vysielaní. Je zrejmé, že rada, ktorá by zo zákona mala byť vrchným strážcom týchto kvalitatívnych hodnôt rozhlasového a televízneho vysielania, na tieto otázky odpovedať nemôže. Jednoducho preto, lebo ak by mala odpovedať pravdivo, koaličná väčšina tohto parlamentu takúto odpoveď neocení. Ba nie je vylúčené, že potom jedným z bodov budúcej schôdze by mohlo byť odvolanie terajších a voľba nových, prezieravejších členov rady. Ale komplikované by bolo odpovedať na tieto otázky i nepravdivo, pretože milióny televíznych divákov a milióny poslucháčov rozhlasových staníc sami vidia a počujú, koľko slobody, koľko plurality, koľko nezávislosti vo vysielaní ktorých z týchto médií je.

    Ak už odhliadneme od škandalóznej skutočnosti, že počas parlamentnej novembrovej noci minulý rok koaličná väčšina vymenila kompletné zostavy orgánov oboch najvplyvnejších médií Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu tak, aby v týchto orgánoch, ktorých poslaním je podľa zákona zabezpečovať programovú objektívnosť a nezávislosť, nebol nikto, koho by kandidovali strany dnešnej opozície, a že teda pre napĺňanie spomínaných kvalitatívnych hodnôt tu nie sú ktovie aké inštitucionálne podmienky. Skúsme si však napríklad spomenúť takú drobnosť, kedy sme posledne počuli v spravodajstve Slovenskej televízie stanovisko niektorej z opozičných politických strán. Akoby tu v tejto krajine nejestvovalo nič iné než politické grémium HZDS. Nuž, ale toto v správe nie je. Charakteristika kvalitatívnych ukazovateľov chýba.

    Ale poďme k tomu, čo v nej je. Licenčná politika môže veľmi účinne smerovať k pluralite a nezávislosti vysielania, ako i opačne. To, k čomu smeruje v tejto sfére politika Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, zo správy nevyčítame. Čosi robí. Udeľuje, prípadne odníma licencie, kontroluje plnenie licenčných podmienok. Komu, ako, to môžeme iba špekulovať. Temná narážka na to, že v marci 1995 bola spracovaná kvantitatívna analýza vysielania hlavných spravodajských a publicistických relácií rádia Slobodná Európa, dáva tušiť politické pozadie činnosti rady v licenčnej činnosti. Je skutočne pozoruhodné, že v najvplyvnejšom médiu, vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, sa takáto kvantitatívna analýza vysielania hlavných spravodajských a publicistických relácií v správe ani nespomína. Pritom na strane 26 sa jasne hovorí, že Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie je jediným orgánom, ktorý je oprávnený kontrolovať dodržiavanie platných zákonov vo vysielaní prevádzkovateľov zo zákona, teda i v Slovenskej televízii. A zákon jasne požaduje pluralitu, nezávislosť, povinnosť informovať úplne a nie jednostranne.

    Správa taktne mlčí o personálnych zmenách v Rade Slovenskej televízie. Vlastne jediné, čo sa v rámci kontrolnej časti o Slovenskej televízii uvádza, sú tieto štyri prípady:

    Po prvé, na strane 27, citujem: "V televíznom vysielaní bola v máji 1994 vykonaná kontrola vysielania STV 1 a následne bolo Slovenskej televízii zaslané upozornenie na porušovanie zákona v oblasti vysielania reklamy." Koniec prvého citátu. Po druhé, na strane 28, zase citujem: "Komplexný monitoring a analýza vysielania programového okruhu STV 1 v trvaní jedného týždňa z pohľadu všeobecne uznávaných princípov verejnoprávnej televízie i z pohľadu všeobecne uznávaných princípov verejnoprávneho vysielania. Analýzou boli zistené mnohé nedostatky, porušovanie zákona pri vysielaní reklám, nedodržanie časového rozsahu vysielania reklám, skryté reklamy, zreteľné neoddelenie reklamy a sponzoringu, ohrozovanie morálneho a psychického vývoja detí a mládeže cez televíznu obrazovku, prehrešky voči spisovnej slovenčine vo vysielaní, nedostatok relácií mapujúcich národné dejiny, absencia školských programov a podobne. Rada Slovenskej televízie upozorňuje na zistené nedostatky a určila na nápravu lehotu 60 dní." Potiaľ druhý citát. Ešte upozorňujem, že išlo o týždeň od 8. do 14. novembra 1994. To sa vtedy vynorila zrejme potreba vymeniť vtedajšieho riaditeľa Stadtruckera. Žiadna informácia o tom, či došlo k náprave, teda okrem výmeny riaditeľa.

    Po tretie, v priebehu volebných kampaní, zase citujem: "Rada zaujala stanovisko k vysielaniu aktualít Slovenskej televízie zo dňa 30. 9. 1994 a k príprave vysielania politickej reklamy počas komunálnych volieb v STV prostredníctvom Reklamnej agentúry IP, v dôsledku čoho táto reklama nebola odvysielaná." Koniec citátu. Toho 30. 9. 1994 išlo o ten známy televízny cirkus pri volebnom akte predsedu HZDS.

    A po štvrté, napokon na strane 30 je posledná zmienka v rámci kontrolnej činnosti v Slovenskej televízii a vlastne jediná týkajúca sa roku 1995. Opäť citujem: "V júni 1995 tiež začala následná kontrola vysielania STV 1 z pohľadu vysielania reklamy a sponzorovaných relácií." Koniec citátu. Bodka. Viac o kontrole najvplyvnejšieho média - Slovenskej televízie v správe rady, ktorej poslaním je strážiť pluralitu, nezávislosť a neskresľovanie informácií pri jej vysielaní, nie je nič.

    Ľudia, ktorí sledujú politickú scénu na Slovensku, dobre vedia prečo. Ale i mnohí ľudia, ktorým každodenné starosti nedovolia podrobnejšie skúmať obsah a proporcie televízneho vysielania, vidia, že tu niečo v poriadku nie je. Na stretnutí s občanmi jednej stredoslovenskej obce to neobyčajne výstižne vyjadrila jednoduchá ženička prostými slovami: "Tá televízia je dajaká pľuhavá." Žiaľ, predložená správa nám nedáva odpoveď prečo. A už vonkoncom nie, čo treba urobiť, aby sa zlepšila. Obávam sa, že takú správu nepotrebujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže už nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, chcem sa spýtať, kto z vás, pani poslankyne, páni poslanci, chce vystúpiť. Pán poslanec Kunc, nech sa páči. Pripraví sa pán kolega Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    keby správa mala čiste informačný charakter, tak áno, bolo by možné po rokovaní prijať uznesenie tak, ako je navrhnuté. No nazdávam sa, že ona nastoľuje aj doteraz nezodpovedané a na riešenie, myslím si, urgentné a zrelé otázky. Uvádzajú sa napríklad: potreba hľadania regulácie mediálneho prostredia, zabezpečenie prehľadnosti vlastníckych vzťahov v médiách, celková harmonizácia duálneho systému vysielania. Myslím si, že sú to skutočne vážne stránky vysielania. Sú výsledkom už dlhodobejšieho dôkladného pozorovania a analýzy a naozaj sú zrelé na riešenie. Navyše správa konštatuje, že toho času rada nemá k dispozícii primerané právne nástroje, potrebu novelizácie jestvujúcej právnej úpravy považuje za nevyhnutnú. Iste je to tak. Ja som si aj sám dal tú námahu a absolvoval taký kratší rozhovor s predsedom rady a z toho rozhovoru to vyplynulo.

    Správa navyše vyzdvihuje aj ďalšie problémové okruhy. Celkom správne hovorí o nevyhnutnosti presnejšieho vymedzenia rolí vysielania verejnoprávnych médií. Hovorí o nedoriešenom probléme Slovenského rozhlasu v koncepcii vysielania na jednotlivých okruhoch a jeho rozdelení do pridelených sietí. Hovorí o vytvorení systému podpory na rozvoj slovenskej produkcie a priestore pre ňu vo vysielaní. Jednoducho, sú to veci, ktorým sa treba venovať, a aj keď si nemyslím, že by sme v tejto chvíli mohli hovoriť o osobitných podrobnostiach, nazdávam sa, že aj tieto treba vziať na vedomie. A práve z toho mi vychádza, že len takto jednoduchým uznesením, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu na vedomie, nevychádzame veciam, ich riešeniu, dostatočne v ústrety. Nie je to totiž dosť dobre možné práve vzhľadom na väzbu pôsobnosti rady, ako ju určuje zákon 294/1992 Zb. Ten totiž hovorí v § 2 ods. 1 písm. c), že rada sa podieľa svojimi stanoviskami a návrhmi na utváraní zásad štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k vysielaniu a v určovaní koncepcie jeho rozvoja. A tu sa vynára otázka, či je tu tá štátna politika, či sú zrejmé, jasné a použiteľné jej zásady a kto ich tvorí tak, aby Rada mala možnosť pri tom spolupôsobiť.

    Druhý veľký okruh problémov predstavuje informačná a všeobecne spoločenská obsahová úroveň vysielania, ktorú diváci a poslucháči konzumujú a ktorá by sa mala vytvárať v zmysle vzorových podmienok na vydanie licencií. Nám totiž nemôže byť jedno, čo sa vlastne divák, resp. poslucháč snaží z toho, čo počuje a vidí, vybrať tak, aby ho to potešilo, aby mu to lahodilo, ale aby ho to aj uvedomovalo. Jednoducho, aby získaval na základe toho, čo vidí, možnosť rozvoja občianskych kvalít. Nazdávam sa, že zatiaľ táto úroveň nesvedčí o tom, že by sa to takto dialo.

    Vzorové podmienky na vydanie licencií tak, ako sú ustanovené v 23 bodoch, sú veľmi vecné. Nazdávam sa, že sú dobre zostavené a umožňujú určitú kontrolu. Ale kontrola tisíc hodín vysielania denne je iste nad sily a možnosti akéhokoľvek orgánu. Ale v súvislosti so vzorovými podmienkami predsa len považujem za chybu, že v tomto súbore chýba základná a zásadná podmienka, ktorá by mala byť prvá a východisková, a síce to, že nositeľ licencie bude vo vysielaní plne rešpektovať zvrchovanosť Slovenskej republiky a jej štátnosť, zásady štátnej mediálnej politiky a národno-štátne záujmy štátu, ktorý mu licenciu udelil. Ja tvrdím, a to na základe poznania, nie tým, že by som si to vymýšľal, že celý rad nositeľov licencií popri iných viacerých porušuje aj túto zásadu. A to je, myslím si, z hľadiska štátnej mediálnej politiky neprípustná a zásadná chyba.

    Isteže, nie je tu priestor na to, aby sme dopodrobna hovorili o veciach a snažili sa hneď nájsť konkrétne riešenia. Ale vidím situáciu tak, že pôsobnosť rady bude natoľko účinná, nakoľko bude mať podporu v nás a osobitne v našom výbore, ktorý sa zaoberá problematikou vysielania. Preto sa nazdávam, že je veľmi potrebné a bude účelné, aby sme navrhované uznesenie doplnili o jeden bod. Takže by terajšie uznesenie bolo bodom A, v bode B by som navrhol prijať takýto text: "Národná rada žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby v spolupráci s radou a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dotvoril legislatívne relácie pôsobnosti rady a pripravil príslušné zákonné návrhy."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči. Hlási sa ešte niekto po ňom? Zatiaľ nie. Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte aj mne krátko zaujať stanovisko k predloženej správe. Chcel by som na úvod rozdeliť to, čo správa obsahuje, jej pohľad na stav vysielania v Slovenskej republike a činnosť rady na dve časti, a to je informácia o tom, čo bolo, a informácia o tom, čo bude, teda aké sú ďalšie zámery rady v oblasti vysielania. My totiž tým, že zoberieme správu na vedomie, istým spôsobom vyjadrujeme aj svoj vzťah minimálne tým, že tolerujeme tie návrhy, ktoré sa týkajú aj budúcich zámerov rady. O tých by som chcel hovoriť podrobnejšie.

    Dovolím si, aj keď mi to celkom neprislúcha, nadviazať na kolegu poslanca Šimku, ktorý hovoril o tom, že mu v správe chýbajú kvalitatívne ukazovatele, ktoré rada mala predložiť popri množstve faktického a prehľadného materiálu, ktorý táto predložená správa obsahuje a ktorý by som chcel oceniť, pretože poskytuje množstvo pohľadov na stav vysielania v Slovenskej republike. Myslím si, že kritika, ktorú tu smeroval kolega Šimko na Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, bola kritika, ktorá by mala byť adresovaná skôr Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu. Tieto dva orgány majú zo zákona nástroje alebo im je v prvom rade zverená zákonom o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase povinnosť starať sa o objektívnosť a nezávislosť vysielania verejnoprávnych inštitúcií. Ak ony túto úlohu neplnia, a mám aj ja k tomu svoje kritické výhrady, treba adresovať tieto pripomienky im, a nie Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá má zo zákona, ktorým je rada zriadená, iné nástroje v ruke. Naozaj sa stará skôr o podmienky vysielania, o technické zabezpečenie, o proporciu reklamy, o to, čo sa vysiela, teda, povedzme, či sa vysiela násilie a podobne. Teda úlohou týchto rád je sledovať iné zložky vysielania. Preto sú tri rady a nemáme len jednu radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá by mala zabezpečovať všetko.

    Aj pluralitu, ktorá je rade zverená podľa zákona, chápem skôr tak, či rada sa stará o to, aby bolo možné umožniť vysielanie vysielateľom na základe licencie, to znamená tým, ktorí vytvárajú duálny systém a ktorí poskytujú alternatívu k verejnoprávnej inštitúcii zriadenej zo zákona. Možno by sme aj v zmysle toho uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Kunc, mohli domyslieť oprávnenia Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie dávať isté podmienky na vysielanie aj pre vysielateľov zo zákona. Totiž vzorové licenčné podmienky, ktoré sú tu uvedené, sa týkajú len vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie. Ale zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase takéto podmienky nedáva pre vysielateľov zo zákona a rada vlastne môže len analogicky prenášať tieto požiadavky na tieto dve veľké mediálne inštitúcie.

    Rád by som viac hovoril o tom, kde správa smeruje svoj pohľad dopredu a kde hodnotí súčasný stav duálneho systému a prináša návrhy a hlavné úlohy na jeho rozvoj do budúcnosti. Duálny systém, nechcem to opakovať, ale rád by som to pripomenul, je existenciou dvoch skupín vysielateľov, a to na jednej strane vysielateľov, ktorí pôsobia na základe zákona Národnej rady, to je verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas, a vysielateľov na základe licencie, to sú súkromné stanice.

    K úlohám, ktoré nám predkladá rada v oblasti rozvoja duálneho vysielania, mám dve poznámky. V oblasti rozhlasového vysielania sa filozofia rady odvíja od myšlienky kombinácie celoslovenského pokrytia územia Slovenskej republiky s tzv. regionálnym vysielaním, teda tam, kde vysielač neobsiahne celé územie Slovenska. Rada v materiáli veľmi prehľadne uvádza možnosť vytvoriť aj celoplošné pokrytie tým, že nám uvádza zostavy jednotlivých možných sietí, ktoré by bolo možné zostaviť, aby sa dalo vysielať celoslovenským pokrytím. Zatiaľ toto celoslovenské pokrytie vlastne využíva len Slovenský rozhlas ako vysielateľ zo zákona, a na základe licencie je možné povedať, že stanica Rádio FUN, ktorá vlastne má vysielanie v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, fakticky, možno nie na 100 %, pokrýva územie Slovenskej republiky.

    Na čo správa nezodpovedá, alebo neodpovedá, a diskutovali sme o tom aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, je otázka prechodu vysielania Slovenského rozhlasu do pásma VKV 2 z dnešného pásma VKV 1. Pamätám si ešte z dávnejších čias, keď sa prijímala novela zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní, že dával informáciu vtedajší riaditeľ Slovenského rozhlasu, že rok 1995 je tým rokom, dokedy Slovenský rozhlas musí ukončiť prechod z pásma VKV 1 do pásma VKV 2. Zrejme si rozumieme, o čom hovoríme. Hovorím o tom, že dnešné vysielacie zariadenia, teda rozhlasové prijímače, sa vyrábajú už vlastne len s tzv. západnou normou, ktorú pracovne označujeme ako VKV 2, a vlastne občania už nemajú možnosť prijímať vysielanie Slovenského rozhlasu v pásme VKV 1. Neviem, či rok 1995 ďalej platí, ale prechod Slovenského rozhlasu do pásma VKV 2 je aktuálnou úlohou a možno by stálo za to, aby sa aj tejto úlohe venovala pozornosť zo strany rady a, samozrejme, aj príslušného výboru, pretože zrejme to vyžaduje aj určité technické opatrenia a dá sa tým dotvoriť pohľad na to, ako sa má vyvíjať celoslovenské pokrytie. Či ho naozaj bude mať stále len Slovenský rozhlas, alebo sa umožní, podobne ako sa to stalo u jedného vysielateľa na základe licencie, celoslovenské pokrytie aj v oblasti súkromných staníc. Teda kombinácia celoslovenského a regionálneho by sa mala spresniť aj v tom, aký je zámer z hľadiska dobudovania jednotlivých sietí tak, aby bolo v prvom rade zabezpečené vysielanie Slovenského rozhlasu, ktorý je vysielateľom zo zákona a plní špecifické a nezastupiteľné funkcie, ale aby sme poskytli aj dostatok frekvencií pre regionálnych resp. celoslovenských vysielateľov na základe licencie. Čiže túto jednu úlohu bude treba spresniť a venovať sa jej v ďalšej činnosti rady v spolupráci s Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    V oblasti televízneho vysielania rada vsadila na kombináciu tzv. terestriálneho, teda pozemného vysielania z pozemných vysielačov, s družicovým vysielaním. Tu sa uvažuje s myšlienkou, ktorá však nezodpovedá súčasnému právnemu stavu, aby sa program Slovenskej televízie pod označením STV 2 vysielal pomocou družicového vysielania a aby celá frekvencia, na ktorej dnes vysiela STV 2, bola určená pre vysielateľa na základe licencie. Nemusím pripomínať, iste poznáte, že súčasný stav je taký, že zákon Národnej rady predpokladá, že to bude napoly, že polovica STV 2 by mala patriť vysielateľovi na základe zákona, polovica by mala patriť vysielateľovi na základe licencie. Boli dva pokusy o udelenie licencie v takto formulovaných podmienkach, dva pokusy Národná rada nepodporila, teda duálne vysielanie v oblasti televízneho vysielania sa zatiaľ nestalo skutočnosťou. Rada navrhuje, aby sa táto proporcia zmenila, aby celá STV 2 bola daná na licenčné vysielanie a aby program, ktorý produkuje Slovenská televízia dnes na STV 2, bol dostupný slovenskému divákovi na základe družicového vysielania.

    Rád by som pripomenul, že takáto zmena predpokladá legislatívnu úpravu súčasnej právnej normy, a očakávam, že sa nájdu poslanci, ktorí sa na tento problém nebudú pozerať ako na problém politický, a že teda bez ohľadu na politickú príslušnosť spracujú príslušnú zmenu a predložia ju do Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby rada mohla naplniť svoj zámer, o ktorom píše v predloženej správe.

    Dovoľte mi ešte dve krátke poznámky. Už tu hovorila pani spravodajkyňa o tom, že ak na radu budeme klásť vyššie nároky a vyššie požiadavky - a to sa stalo aj v tejto rozprave -, je potrebné, aby sme vytvorili podmienky pre činnosť rady. Rada, ktorá je podhodnotená z hľadiska finančného, z hľadiska personálneho, nemôže plniť v plnom rozsahu kontrolné funkcie, ktoré od nej očakávame a ktoré požadujeme, aby plnila, aby nám predkladala stav vysielania alebo stav plnenia podmienok vysielania, ktoré stanovila vysielateľom na základe licencie, ale aj vysielateľom na základe zákona. Vítam teda návrh, ktorý tu bol prednesený, aby legislatívne obmedzenia, ktoré sú, posúdil výbor Národnej rady, aby sme aj pri schvaľovaní rozpočtu boli ústretoví pre potreby tejto rady. Nejde o veľké finančné prostriedky, ale efekty, ktoré z toho budú, môžu byť veľké.

    Poslednú poznámku by som chcel urobiť k štátnej masmediálnej politike. Zákon, ktorým sme zriadili Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, predpokladá, že sa bude podieľať na spracovaní takejto politiky. Ak sa pán poslanec Kunc pýtal, kto by mal byť nositeľom, zrejme by to malo byť ministerstvo kultúry ako predkladateľ, ale mala by to urobiť vláda. Mohli by sme v našom uznesení v bode C, ak by sme akceptovali bod B, požiadať vládu Slovenskej republiky, aby nám v rozumnom termíne, bez nejakého naháňania, povedzme do januára či februára budúceho roku, predložila návrh štátnej masmediálnej politiky, na ktorom by, samozrejme, participovala v zmysle zákona aj Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie a ktorý by sme mohli zobrať na vedomie a mohol by sa stať základom ďalšieho rozvoja vysielania, rozvoja duálneho systému a rozvoja plurality vo vysielaní.

    Dovoľte mi na záver už len poslednú poznámku, že pri voľbe tejto rady došlo v decembri minulého roku k tomu, že na rozdiel od všetkých rád, ktoré boli zvolené v noci z 3. na 4. novembra, v tejto rade sa objavili aj dvaja zástupcovia opozície. Môj osobný názor, ktorý si dovolím vysloviť, je, že cítiť na pôsobení tejto rady, že predsa len pôsobí inak, teda že je zložená pluralitne a že sa snaží takýmto spôsobom pristupovať aj k plneniu úloh, ktoré jej stanovuje zákon. Prial by som si a želal, aby som podobné hodnotenie mohol vysloviť aj o rok, keď rada na základe zákona znovu predloží svoju správu o stave vysielania a o svojej vlastnej činnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom druhom bode programu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť spoločná spravodajkyňa, pani poslankyňa Rapaičová?

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážení kolegovia, sú tu dva doplňovacie návrhy k uzneseniu, ktoré máte pred sebou, tak by sme o nich mohli dať hlasovať. Najprv o návrhu pána poslanca Kunca, ktorý dal doplňovací návrh v tom znení, aby sa v uznesení za bod B uviedol nasledujúci text: Národná rada Slovenskej republiky žiada výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby v spolupráci s radou a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dotvoril legislatívne relácie pôsobnosti rady a pripravil príslušné zákonné návrhy. Prosila by som o tomto bode hlasovať. Návrh odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kunca. Prezentujte sa a hlasujte. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Dámy a páni, konštatujem, že návrh do uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Kunc, sme prijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďalší doplňovací návrh bol od pána poslanca Ftáčnika. Navrhuje v uznesení za bod C tento text: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 31. 1. 1996 predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh štátnej masmediálnej politiky. Nechávam na vôľu jednotlivých poslancov, ako sa k tomuto návrhu vyjadria.

  • Dámy a páni, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pani spoločná spravodajkyňa to necháva na vaše zváženie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika nebol schválený.

  • Prosím pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o celkovom uznesení.

  • Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať, samozrejme, i s dodatkom, ktorý sme tu schválili.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti rady za rok 1994 a prvý polrok.

    Pani poslankyňa, ďakujem vám veľmi pekne.

  • Aj ja ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za spoluprácu.

  • Dámy a páni,

    nasleduje t r i d s i a t y t r e t í bod, a to

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 148 a spoločnú správu výborov ako tlač 148a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec pán Ján Tužinský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pomerne dlho sa rodil návrh tohto zákona a kvôli pravdivosti by som rád uviedol, že predkladatelia vyšli z pôvodného návrhu, ktorý pôvodne predkladala skupina poslancov pán František Javorský, pani Rusnáková a pani Bauerová. Nerád by som zabudol na túto ich spoluprácu pri tvorbe zákona a rád by som sa už vopred poďakoval všetkým, ktorí tento zákon, túto právnu normu, nejakým spôsobom očistili v tom dobrom zmysle slova. Nie je však mojou úlohou hovoriť to, čo by mal hovoriť spoločný spravodajca.

    Tento zákon upravuje odvádzanie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov, vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie. Touto právnou úpravou sa súčasne rieši nedostatočná úprava. Doterajšia osnova navrhovanej právnej úpravy na novom základe rieši právne vzťahy vznikajúce pri vyberaní koncesionárskych poplatkov, pri kontrole platenia poplatkov, pri vymáhaní nedoplatkov poplatkov a pri vyberaní vymáhania poplatkov z omeškania. Vzhľadom na rozsah úpravy, ako aj na nutnosť zachovať nezávislosť Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie na exekutívnych orgánoch Slovenskej republiky je osnova návrhu koncipovaná ako zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by mal nahradiť doterajšiu platnú právnu úpravu.

    Nutnosť prijatia tohto zákona si vyžiadala i ekonomická potreba zabezpečiť prevádzkovateľov vysielania zo zákona. Dnes veľmi dobre vieme, že pomerne veľká časť koncesionárskych poplatkov nám uniká, a preto treba skutočne urobiť v tomto smere dostatočnú právnu úpravu, ktorá by zabránila tomuto úniku. Koncesionársky poplatok z rozhlasových a televíznych prijímačov je poplatkom v prospech inštitúcií, ktoré sú zriadené pre potreby verejného záujmu na celoplošnom šírení rozhlasových a televíznych programov v celej šírke všetkých programových žánrov. Ako viete, vysielatelia zo zákona plnia v štáte aj inú, závažnejšiu úlohu, ako je len samotné vysielanie programu, a preto je nevyhnutné tento program zabezpečiť tak, aby bol čo najmenej závislý od štátneho rozpočtu.

    Nevieme, ako dopadne po prijatí právnej úpravy zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Preto musím konštatovať, že prijatie návrhu zákona nebude mať zatiaľ dosah na zvýšenie čerpania finančných prostriedkov, ale úprimne poviem, že ani na ich zníženie. Veľmi vás preto prosím, aby ste prijali všetky pozmeňovacie pripomienky tak, ako ich navrhne spoločný spravodajca, vzhľadom na to, že predkladatelia sú presvedčení o tom, že všetky tieto pripomienky, ktoré sme zapracovali do spoločnej správy, tento zákon iba zlepšia a sú na prospech veci, tak ako očakávajú predkladatelia.

    To je z mojej strany zatiaľ všetko.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tužinskému a prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Ľubomíra Romana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1992 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 148.

    Predložený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. mája 1995 číslo 317 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie potom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne určil ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali návrh zákona do 23. augusta 1995. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s návrhom zákona súhlas a odporučili ho prijať s týmito zmenami a doplnkami:

    § 1 znie: "Tento zákon upravuje odvádzanie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len poplatok), za vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie". Je to odporúčanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

  • Pán kolega, požiadal by som vás o uvádzanie týchto pozmeňovacích návrhov až po rozprave. Ak vyplynie niečo z rozpravy, zakomponujeme to do toho. Budeme pokračovať takto, taká je zvyklosť.

  • To znamená, že nemusím vám to čítať. Ako hovoril uvádzateľ tohto zákona, všetky doplňovacie návrhy z výborov zlepšujú tento zákon, niektoré sú duálne a pri hlasovaní sa môžeme rozhodnúť, či prijmeme tú alebo inú úpravu.

    To je zatiaľ všetko.

  • Ďakujem. Prosím poslanca Ľuba Romana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Javorský. Prosím, zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem. V prvom rade by som chcel poďakovať pánu predkladateľovi - pánu poslancovi Tužinskému, že začal akúsi novú éru predkladania návrhu zákona v tom zmysle, že sa poďakoval tým, ktorí už predtým na tejto právnej norme pracovali. Len pre objektivitu a úplnosť by som dodal, že nielen my traja, ktorí sme boli spomenutí, sme vypracovali pôvodný návrh zákona, ale boli to ešte poslanci, ktorí nie sú medzi nami, ako Igor Gazdík, Gabriela Rothmayerová a Štefan Kvietik.

    Druhá vec alebo druhý podnet, ktorý chcem pri tomto vstupe dať, je ten, aby ste si nalistovali návrh zákona na strane 5, lebo pri prepise tejto časti nášho návrhu došlo k nedopatreniu a nedošlo k zmene číselných označení. V § 8 v prvej vete ods. 1, prosím vás, aby ste si prepísali: "Ak nesplní platiteľ poplatku povinnosť podľa § 3 ods. 9" - tam má byť "ods. 10". V novom návrhu je už odsek 10. To platilo v tom našom návrhu.

    Ďalej v odseku 2 vás prosím, aby ste si prepísali: "Ak je platiteľ poplatku v omeškaní zaplatením poplatku viac ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 7 a § 8 ods. 2)" - tam má byť "ods. 1". Tam si to prepíšte na ods. 1, lebo vlastne to by bolo tak, že sa odvolávame na znenie práve tohto odseku, ktorý je tu citovaný. Ešte raz: v § 8 ods. 9 zmeniť na ods. 10 a v ods. 2 ods. 2 zmeniť na ods. 1.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktickou poznámkou pána poslanca Javorského som vlastne otvoril rozpravu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Köteles. Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci,

    predložený poslanecký návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch podľa predkladateľov by mal odstrániť doterajšiu nedostatočnosť a nekoncepčnosť, riešiť právne vzťahy vznikajúce pri vyberaní koncesionárskych poplatkov. Z tohto hľadiska návrh zákona by bol logický, aj by som ho podporoval, ale na druhej strane podľa môjho názoru celá doterajšia prax a s tým súvisiaca celá filozofia navrhovaného zákona je z morálneho a z legislatívneho hľadiska spochybniteľná a kontraverzná. Veď doterajšia prax a návrh zákona vychádza z pojmu koncesionársky poplatok a pritom jediné kritérium na platenie tzv. koncesionárskeho poplatku je vlastnenie prijímača, teda rozhlasového alebo televízneho prijímača. Z tohto hľadiska by som navrhoval názov zákona "Dodatočná daň za televízny alebo rozhlasový prijímač".

    Takisto platiteľ koncesionárskeho poplatku, podľa môjho názoru daňovník, doposiaľ a podľa návrhu aj v budúcnosti z nepochopiteľných dôvodov by mal platiť poplatok na celom území Slovenskej republiky v rovnakej výške, napriek tomu, že napríklad v Bratislave, kde je veľmi kvalitný príjem, sa dá sledovať televízny program aj pomocou šnúry manželkinej žehličky, a napríklad v hornatých regiónoch Slovenska sa druhý program STV nedá vôbec sledovať, aj prvý program je vo veľmi zlej kvalite. Takže občanom Slovenskej republiky napriek tomu, že platia poplatky v celej výške, nie je umožnené, aby sa v plnom rozsahu venovali našim slovenským programom.

    Ďalším veľmi vážnym morálnym a aj politickým aspektom koncesionárskych poplatkov je jasné protirečenie v zložení programov. Slovenská televízia ako celoštátna verejnoprávna inštitúcia logicky by mala vysielať rovnomerne pre každú skupinu občanov Slovenskej republiky, presnejšie pre platiteľov poplatkov. Pri tom, žiaľ, doposiaľ nesplnila svoju úlohu.

    Vážená Národná rada, Slovenská televízia v súčasnosti vysiela na dvoch kanáloch mesačne približne 650 hodín, z toho 416 na STV 1, na STV 2 približne 233 hodín. Na STV 2 každý týždeň približne 30 minút v jazyku tu žijúcich historických národných spoločenstiev - po maďarsky, po ukrajinsky, po nemecky. Tento mesačný 4 x 30 minútový vysielací čas z hľadiska tu žijúcich Maďarov, teda platiteľov poplatkov, som nútený považovať za ponižujúco málo. Veď z obyvateľstva Slovenskej republiky podľa sčítania ľudu z roku 1991 približne 11 % tvoria občania s maďarským materinským jazykom, a ako každý človek aj oni v materinskom jazyku pochopia najlepšie správy, prijímajú nové poznatky, alebo jednoducho sa bavia. Pritom naša jediná celoštátna verejnoprávna inštitúcia z celej skladby programov vysiela len 0,3 % v tomto jazyku. Teda pre 11 % občanov Slovenskej republiky 0,3 % programov. Taký kontrast existuje aj v rozhlase, ale nie je až taký výrazný, a rozhlas sa aspoň snaží vyrovnať s pestrosťou a kvalitou programov a s celoslovenskou pôsobnosťou.

    Keď vychádzam z obyčajnej ľudskej logiky, na čo ma viackrát upozorňovali obyčajní ľudia na južnom Slovensku, prečo majú platiť poplatky za televíziu, veď pre nich nevysiela, naozaj som nevedel odpovedať. Naozaj, za čo majú platiť? Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som podal procedurálny návrh. Navrhujem návrh zákona vrátiť predkladateľom na prepracovanie, aby potom boli v tom zohľadnené nasledujúce fakty:

    a) aby sa vo výške koncesionárskych poplatkov zohľadnila regionálna kvalita prijímaných signálov STV a Slovenského rozhlasu,

    b) aby vysielací čas v jazykoch tu žijúcich menšín bol pomerný ich počtom alebo výška ich poplatkov vysielaciemu času.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tužinský.

  • Pánu poslancovi Kötelesovi musím povedať, že naozaj zákon stanovuje výber koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov. Tu sa nehovorí o programe. Je úplne jedno, aký program kto chce počúvať alebo sledovať, ale výber je všade. To je európska zvyklosť. Vo väčšine krajín je to tak, že sa vyberajú poplatky za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov, čiže nie za program. Takže je to poznámka. Myslím si, že jeho návrh je bezpredmetný.

  • Áno, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som k návrhu predloženého zákona pripojila niekoľko svojich pripomienok k jednotlivým paragrafom.

    V spoločnej správe by som chcela upozorniť pravdepodobne na technickú chybu, ku ktorej došlo. V bode 23 vo štvrtom riadku nemá byť uvedené v písmene a) vložiť za slovo "právnické" slovo "osoby", ale má byť uvedené v písmene b) vložiť za slovo - a text pokračuje ďalej. Bod 23, zopakujem ešte raz, nemá byť uvedené v písmene a), ale v písmene b).

    K uvedenému návrhu zákona mám nasledovné pripomienky:

    K § 2 ods. 2 písm. b), základné pojmy. Pojem "iné prijímače na zvláštne účely" je potrebné doplniť poznámkou pod čiarou, resp. definovať, čo sa rozumie iným prijímačom na zvláštne účely. Ak by sme ponechali toto znenie bez jasnej definície, mohlo by to mať veľmi široký záber a mnohí by sa mohli odvolávať práve na toto ustanovenie. Predkladatelia určite sami majú jasno, aké prijímače na zvláštne účely by tým mohli rozumieť, alebo čo pod tým chápu. Preto si v tejto chvíli neosvojujem právo dať návrh, čo pod tým predkladateľ mohol rozumieť, a navrhujem, aby sami predkladatelia doplnili jasnú definíciu k tomuto bodu alebo k odkazu pod čiaru.

    K § 4, príjemca poplatkov. Navrhujem doplniť nový odsek 3, ktorý stanoví, že príjemcom poplatku z televízneho prijímača napojeného káblom je káblová televízia. Text pokračuje druhou vetou: "Z poplatku podľa § 3 ods. 3 je vyberateľ poplatku oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu regulovanú Ministerstvom financií Slovenskej republiky."

    Chcela by som upozorniť na to, že aj v pripomienkach vlády je odporúčanie, aby medzi základnými pojmami bola káblová televízia a káblové rozvody spresnené a doplnené o tieto formulácie a myslím si, že je to určitý fenomén, ktorý by sme z tohto návrhu zákona nemali vynechávať. Vlastník televízneho prijímača, ktorý je napojený na kábel, by predsa nemal platiť koncesionársky poplatok dvakrát, aj Slovenskej televízii aj káblovej televízii. Práve z tohto dôvodu navrhujem doplniť odsek 2 § 5 aj o káblovú televíziu v nadväznosti na spomínaný § 4.

    V § 6, oslobodenie od poplatkov, navrhujem doplniť odsek 2 o nové písm. e), ktoré znie nasledovne: "fyzické a právnické osoby, ktoré používajú rozhlasový, prípadne televízny prijímač ako súčasť predmetu svojej činnosti". Pod týmto návrhom rozumiem napríklad zaradenie na oslobodenie od poplatkov súkromných filmových a distribučných spoločností.

    K § 9, ktorý považujem v tomto návrhu zákona za najspornejší, mám nasledovné pripomienky. Sú tu tri alternatívy, ktoré sa núkajú. Prvá by bola, že poplatky z omeškania by bolo potrebné dať do súladu s Občianskym zákonníkom a stanoviť ich percentuálnou určitou sadzbou z dlžnej sumy. Sumy 10 000 a 15 000 korún sú podľa mňa neúmerne vysoké a nie sú poplatkom z omeškania, ako je to uvedené v návrhu zákona, ale sú vlastne pokutou, sankciou. Práve preto veľmi správne v spoločnej správe mnohé výbory navrhovali zmeniť znenie tohto paragrafu. Preto dávam dve alternatívy.

    1. Sankcie navrhujem úplne vypustiť z návrhu zákona, pretože absentujú príslušné procesné ustanovenia, konanie o sankciách, kto ukladá pokuty, na základe čoho a za čo, systém opravných prostriedkov atď., prípadne odkaz na zákon o správnom konaní by bolo možné v tejto súvislosti realizovať.

    2. Alternatíva druhá, ak neprejde prvý návrh, navrhujem prvú pokutu namiesto 10 000 Sk zmeniť na 2 000 a druhú pokutu namiesto 15 000 Sk nahradiť sumou 5 000 Sk.

    V § 10 navrhujem doplniť názov zrušovacie ustanovenie. A k článku III dávam pozmeňovací návrh: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996." Aj keď viem, že niektoré výbory navrhli posunúť účinnosť zákona na 1. november 1995, myslím si, že priestor, ktorý sa získa v tomto roku, by bolo možné využiť aj na osvetu medzi občanmi, teda upozorniť ich na to, že ak sa tento zákon prijme, ak nezahlásia to, že majú prijímač a že ho používajú, že bude možné ich pokutovať. Myslím si, že je lepšie v tejto chvíli upozorniť občanov, že niečo takéto im hrozí, aby si tieto záležitosti dali sami do poriadku, a nie až potom na základe pokút.

    Na záver by som chcela položiť niekoľko otázok. K § 5 ods. 1: Vyberateľom poplatkov je Slovenská pošta alebo iná organizácia. Tu mám len jednu otázku. Aké bolo stanovisko Slovenskej pošty k úlohám, ktoré jej týmto návrhom zákona chce predkladateľ uložiť?

    Druhá otázka sa týka § 8 a § 9. Vyberateľ poplatkov vykonáva aj kontrolu platenia poplatkov a vymáha nezaplatené poplatky. Kto si podrobne prečítal návrh zákona, pochopí, že vyberateľ poplatkov za omeškanie zaplatenia úhrad bude v množstve súdnych sporov. Bolo by pravdepodobne vhodnejšie, aby sa poplatky platili priamo Slovenskej televízii, Slovenskému rozhlasu, prípadne káblovej televízii a oni by ako príjemcovia sami vymáhali poplatky z omeškania. Mám taký pocit, že možno Slovenská pošta v dobrom slova zmysle ani nevie v súvislosti s týmto zákonom, čo všetko jej môže hroziť, pretože tých, ktorí neplatia poplatky za používanie prijímačov, je naozaj veľa. V tomto zmysle chápem opodstatnenosť predloženého návrhu, jeho potrebu, aj do určitého zmyslu slova objektívnosť, ale som zvedavá na to a budem rada, ak mi niekto z predkladateľov odpovie, čo na to Slovenská pošta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou k rozprave sa chce vyjadriť pán poslanec Csáky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh v mene poslancov poslaneckého klubu MKDH. Na jednej strane sme si plne vedomí toho, že problém, ktorý mieni riešiť tlač 148, je ozajstným problémom. Na druhej strane máme taký názor, že si asi všetci pamätáme, aké personálne zmeny sa odohrávali na pôde Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v minulých mesiacoch. Poslanci nášho poslaneckého klubu nie sú presvedčení o tom, že v týchto inštitúciách sú zabezpečené kritériá verejnoprávnosti. Z toho dôvodu navrhujeme celú problematiku riešiť komplexne, a to nasledovne:

    1. prerušiť rokovanie o tomto bode,

    2. zvolať politické grémium, kde by sa riešil problém koncesionárskych poplatkov na jednej strane a kritériá zabezpečenia verejnoprávnosti v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, vrátane personálneho riešenia rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a potom sa vrátiť komplexne k celému problému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa chce vyjadriť pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči.

  • Mám celkom prozaickú prosbu na pána spoločného spravodajcu. My sme ho možno na začiatku zastavili, aby nás neinformoval o správe, ktorú máme predloženú písomne, ale vzhľadom na to, že v spoločnej správe je množstvo ustanovení a viaceré z nich sa dotýkajú toho istého paragrafu, nevieme, čo odporúča spoločný spravodajca. Mohlo by dôjsť aj nejakým nezrovnalostiam tam, kde by si nejaké paragrafy odporovali, a podobne. Bolo by dobré, keby ešte v rozprave informoval poslancov o tom, ktoré body spoločnej správy odporúča prijať, aby bol čas preveriť, či tam nedošlo k nejakým nezrovnalostiam. Bojím sa, že keď schválime niektorý bod a iný bod mu odporuje, je to veľmi citlivé, pretože viaceré výbory odporučili rôzne znenia k tým istým paragrafom, teda aby sme to vedeli dopredu a mohli sa v rozprave vyjadriť, prípadne vyňať nejaké body na osobitné hlasovanie a podobne.

    Toľko moja prosba formou faktickej poznámky.

  • Ďakujem, pán kolega, ale zvyklosťou je, že spoločný spravodajca vlastne uvádza hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy a tam sa vyjadruje, či odporúča, alebo neodporúča. Chápem, na čo narážaš, zrejme, aby sme predišli už počas hlasovania niektorým veciam, ak by sme si to vyjasnili pred hlasovaním. Tak to myslíš?

  • Samozrejme, môže sa vyjadriť, že lepší návrh zaznel, povedzme, v rozprave a podobne, ale aby nás informoval o svojom stanovisku k spoločnej správe, aby sme sa prípadne mohli vyjadriť, pretože tu naozaj ide o duplicitné návrhy. O nič viac mi nejde.

  • Áno, ďakujem. Nevidím dôvod, prečo by tak nemohlo byť, ak pán poslanec, ktorý je spoločným spravodajcom, takto vystúpil.

    Pani kolegyňa Sabolová sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    začala by som asi tým, že už predkladateľ a spravodajca všeobecne povedali, aký dôvod nás vedie k prijatiu tohto zákona. Prešla by som priamo k pozmeňovacím návrhom a nejakým doplňovacím návrhom.

    V návrhu zákona chýba znenie, ktoré by vymedzilo používanie koncesionárskeho poplatku. Rozhlasový a televízny poplatok by mal prednostne slúžiť na tvorbu a šírenie programov, t. j. na hlavné činnosti verejnoprávnych inštitúcií. Takéto znenie obsahoval návrh predložený poslancami v X. volebnom období. Aj keď tento predložený návrh je vytvorený na základe už minulého návrhu, v znení zákona jeho predkladatelia nezvýraznili práve túto filozofiu zákona. Prečo vymedzenie používania zakotviť v zákone? Každý platiteľ má zákonné právo dostať za svoje poplatky kvalitný program, ktorý však nie je možné zabezpečiť bez finančných prostriedkov. Reálny stav dokazuje, že nič doposiaľ nenútilo najmä Slovenskú televíziu zmeniť pohľad na tvorbu rozpočtu tejto organizácie, zákonom o Slovenskej televízii deklarovanej aj ako národnej kultúrnej inštitúcie.

    Tvorba programov je v Slovenskej televízii financovaná len zo zvyšku financií až po naplnení ostatných potrieb často nesúvisiacich s tvorbou a šírením programu. Zjavný nepomer medzi nákladmi na tvorbu programov a ostatnými prevádzkovými nákladmi svedčí o tom, že verejnoprávna Slovenská televízia nedostatočne zhodnocuje príjmy od koncesionárov, nakoľko si je vedomá, že neexistuje žiadna zákonná norma, ktorá by ju k tomu zaväzovala.

    Z tohto dôvodu žiadam doplniť do návrhu zákona nový paragraf ako § 10 - Použitie poplatkov, ktorý znie: "Príjemcovia poplatkov za rozhlasový a televízny prijímač sú povinní z vybratých poplatkov a poplatkov za omeškanie prednostne pokryť všetky náklady súvisiace s výrobou a šírením programov schválených v konkrétnej vysielacej štruktúre, príslušnou Radou Slovenského rozhlasu, alebo Radou Slovenskej televízie. Z tohto dôvodu považujem navrhované znenie § 10 za kľúčové v návrhu tohto zákona. Navrhovaný postup je obvyklý aj v niektorých iných európskych krajinách. V morálnej rovine definuje aj právo platiteľa na protislužbu za vybratý poplatok.

    Predkladám aj ďalšie doplňovacie a pozmeňovacie návrhy. Bude ich trošičku viac, pretože je potrebné zladiť pripravovaný zákon v minulom období s týmto zákonom. Navrhujem prijať zmenu názvu zákona, a to "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozhlasových a televíznych poplatkoch". Touto právnou úpravou sa stanovuje verejná dávka alebo poplatok za užívanie, za rozhlasový a televízny prijímač, jeho výber, použitie, kontrola, vymáhanie nedoplatkov a udeľovanie pokút. Nehovoríme o žiadnej inej inštitúcii. Preto uvedené znenie názvu zákona plne vystihuje podstatu zákona.

    V článku I navrhujem znenie "Rozhlasové a televízne poplatky". V článku I § 1 v predmete zmluvy znenie podľa spoločnej správy, tlač 148, bod 1 navrhujem prijať so zmenou, a to vypustiť slovo "koncesionárskych". Vzhľadom na predloženú zmenu názvu zákona navrhujem v celom znení zákona vypustiť slovo "koncesionárske" a nahradiť ho formuláciou "rozhlasové poplatky, televízne poplatky, resp. všeobecne - poplatky".

    V § 2 ods. 1 navrhujem doplniť slová a upraviť znenie na konci vety o "šírenie rozhlasovými, televíznymi vysielačmi, káblovými alebo satelitnými rozvodmi". V § 2 ods. 2 písm. c) upraviť názov ministerstva dopravy, ako uvádza spoločná správa bod 3. Zmena názvu ministerstva už bola v čase podania návrhu známa, a preto tam už mala byť uvedená. V § 2 ods. 2 za písm. e) doplniť písm. f) spoločnej správy, to je bod 4, a doplniť ďalšie písmeno g), ktoré znie: "rozhlasové a televízne prijímače tvoriace súčasť vybavenia expozícií, múzeí a galérií". Ide o oslobodenie od poplatkov.

    V § 3 odseky 1 až 5 odporúčam vypustiť a navrhujem nové znenie.

    § 3 Platiteľ poplatku

    (1) Platiteľom poplatku za rozhlasový a televízny prijímač je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom rozhlasového alebo televízneho prijímača umožňujúceho trvalý príjem rozhlasového a televízneho vysielania.

    (2) Vlastník rozhlasového a televízneho prijímača platí rozhlasový poplatok z jedného rozhlasového prijímača a televízny poplatok z jedného televízneho prijímača.

    (3) Platiteľ rozhlasového a televízneho poplatku platí poplatok podľa § 7 tohto zákona.

    Odseky v § 3 je potrebné prečíslovať. Nový § 7 vysvetlím neskoršie.

    V ods. 10 návrhu zákona v § 3 navrhujem vypustiť text podľa ods. 1 a 6 a odsek prečíslovať na ods. 7. Ďalej žiadam v § 3 v súčasnom odseku 10 doplniť písm. c) "nahlásiť akúkoľvek zmenu, súvisiacu s evidenciou rozhlasového a televízneho prijímača, s dôvodmi oslobodenia od poplatku, resp. zánik okolností odôvodňujúcich oslobodenie od platenia poplatku do 15 dní od vzniku skutkovej podstaty".

    Za § 6 navrhujem doplniť nový § 7, o ktorom som hovorila v predchádzajúcom, a to:

    § 7 Sadzba poplatkov

    (1) Mesačná výška rozhlasového poplatku činí 20 Sk, mesačná výška televízneho poplatku činí 50 Sk.

    (2) Sadzbu poplatku môže Národná rada upraviť na návrh príjemcov poplatkov alebo na návrh Rady Slovenského rozhlasu, alebo Rady Slovenskej televízie.

    Zdôvodnenie: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú nezávislé verejnoprávne inštitúcie. Ich nezávislosť by mala byť deklarovaná aj na odpojení od výkonnej moci, najmä na báze ekonomickej. Prípadné ekonomické prepojenie (pozri § 3 ods. 1 až 3 návrhu zákona) na cenový výmer ministerstva financií dáva praktickú možnosť ekonomického ovplyvňovania média, čo je v rozpore s verejnoprávnym charakterom týchto inštitúcii. Navrhované znenie § 7 je akceptovateľnejšie aj z hľadiska priblíženia sa nášho právneho systému zákonom Európskej únie.

    V § 4 navrhujem upraviť ods. 1 a 2 druhú vetu, ktorá bude znieť: "Z poplatku je vyberateľ oprávnený zrážať dohodnutú províziu na základe tohto zákona v zmysle § 5."

    § 5 je predložený v novom znení. Tento navrhujem ako jednu alternatívu v prípade pre hlasovanie, kde by znel:

    § 5 Vyberateľ poplatkov

    (1) Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zriaďujú spoločnú účelovú neziskovú agentúru - Koncesionársku agentúru.

    (2) Koncesionárska agentúra je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Koncesionárska agentúra sa nezapisuje do obchodného registra.

    (3) Koncesionárska agentúra vykonáva evidenciu platiteľov poplatku a kontroluje platenie poplatku fyzickými a právnickými osobami podľa § 7, vykonáva výber poplatkov v prospech príjemcov poplatku uvedených v § 5 ods. 1 a 2 tohto zákona. Koncesionárska agentúra ďalej vykonáva výber a vymáhanie pokút z omeškania podľa § 8 tohto zákona, ako aj výber a vymáhanie pokút uložených za neprihlásenie prijímača do evidencie podľa § 9.

    (4) Ostatné povinnosti, vnútorné organizačné členenie, spôsob výberu poplatkov i spôsob kontroly koncesionárskej agentúry stanoví jej zriaďovateľ v štatúte koncesionárskej agentúry.

    (5) Zdrojom príjmu koncesionárskej agentúry sú:

    a) príjmy vo výške 5 % z vybraného poplatku za každý rozhlasový prijímač, stanoveného v § 7 ods. 1, vo výške 5 % z každej vybratej pokuty za neprihlásenie rozhlasového prijímača, resp. za omeškanie platby poplatku,

    b) príjmy vo výške 5 % z vybraného poplatku za každý televízny prijímač, stanoveného v § 7 ods. 1 a vo výške 5 % z každej vybratej pokuty za neprihlásenie televízneho prijímača, resp. za omeškanie platby poplatku.

    (6) Poplatky za vyrubenie pokuty vybrané od platiteľov výbercom poplatku nepodliehajú dani z príjmu fyzických a právnických osôb podľa zákona 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a sú príjmom prevádzkovateľa zo zákona."

    V prípade, že toto nové znenie § 5 s koncesionárskou agentúrou nebude prijaté, navrhujem druhú alternatívu, a to znenie § 5 v zmysle spoločnej správy bod 17, kde vyberateľom poplatkov je právnická osoba na základe zmluvného vzťahu s príjemcom poplatkov. O tomto bode spoločnej správy žiadam hlasovať samostatne.

    V ďalšom § 6 ods. 1 písm. a) sú oslobodené od platenia poplatkov fyzické osoby, ktoré vlastnia viac ako jeden prijímač. V prípade, že bude prijatý môj pozmeňovací návrh v § 3 ods. 1 až 3, resp. bod spoločnej správy 5, je potrebné vypustiť v § 6 ods. 1 písm. a). Je to aj návrh spoločnej správy bod 18.

    Ďalej žiadam vypustiť bod e) v § 6 ods. 1 návrhu zákona, to je bod spoločnej správy 19, a v § 6 ods. 1 písm. g) rozšíriť znenie v zmysle spoločnej správy, bod 20, t. j. na obmedzenie vekom platiteľa a žijúcich v samostatnej domácnosti. Totiž pri súčasnom znení by domácnosť, v ktorej žije dôchodca, bez rozdielu príjmov tvrdila, že vlastníkom prijímača je práve dôchodca a tým by platby nemusel platiť.

    V § 6 ods. 2 písm. c) navrhovaného znenia odporúčam rozdeliť na dve písmená, a to písmeno c) by znelo: "zariadenie sociálnej starostlivosti, právnické a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne alebo humanitné služby, väznice a nápravnovýchovné ústavy. Oslobodenie sa nevzťahuje na prijímače umiestnené v kanceláriách, obytných častiach či iných neverejných priestoroch zariadení." Písmeno d), je to odčlenené z písmena c), by bolo: "d) zastupiteľské úrady cudzích štátov a medzinárodné vládne organizácie". Rozdelenie písmena c) je dôstojnejšie, teda nespájať väznice, nápravno-výchovné zariadenia so zastupiteľskými úradmi. Doplnenie písmena c) ešte o osoby, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, navrhujem preto, že nie je dôvod, aby riaditeľ alebo správca objektu zariadenia neplatil poplatok za prijímač ako právnická osoba.

    V návrhu je v § 8 ods. 1 odvolávka na § 3 ods. 9. Na toto upozornil už pán poslanec Javorský. Ide o odsek 10 písm. a), b). V odseku 2 upozornil pán poslanec Javorský na chybu v znení, kde v zátvorke je odvolávka na § 3 ods. 7 a 8 nášho znenia.

    V § 9 Platby z omeškania uvedená dikcia návrhu mechanicky spája dva kvalitatívne odlišné pojmy: omeškanie platby a neprihlásenie prijímača do evidencie a dlhodobé neplatenie. Návrh hovorí, že výberca je povinný najprv neplatiča zistiť, potom ho dvakrát vyzvať na splnenie platiť dávku, a až potom mu môže uložiť pokutu. Tento postup bude jednoznačne zvádzať neplatičov k ďalšiemu neplateniu, nakoľko ich výberca musí najprv vyzvať na splnenie si povinností a až vtedy si splnia povinnosť uloženú v § 3 ods. 10 písm. a).

    Poslanie tohto návrhu zákona spočíva najmä v preventívnej, nie regresívnej oblasti, teda výška možnej pokuty má nútiť fyzické a právnické osoby prihlásiť prijímače do evidencie a riadne plniť zákonnú povinnosť. Tento efekt je možné dosiahnuť len v tom prípade, že neprihlásenie prijímača bude priamo postihnuteľné primeranou výškou pokuty.

    Podporujem znenie § 9 v bode 30 spoločnej správy s malou zmenou, doplnkom v ods. 1: "Ak je platiteľ poplatku podľa § 3 v omeškaní s platbou viac ako 2 mesiace a bol dodržaný postup podľa § 8, alebo ak platiteľ porušil ustanovenia § 3 ods. 9 písm. a) tohto zákona, má vyberateľ poplatku právo požadovať od platiteľa poplatku poplatok z omeškania." O tomto bode spoločnej správy žiadam hlasovať samostatne.

    Nové znenie § 10, o ktorom som hovorila na začiatku - ak neprejde v spoločnej správe bod 36, žiadam hlasovať o mojom znení § 10 samostatne.

    Do zákona navrhujem vložiť aj paragraf pre prechodné ustanovenia. Za § 10 Použitie poplatkov zaradiť § 11 Prechodné ustanovenia. Prečítam znenie a v zmysle znenia pochopíte, prečo navrhujem toto prechodné ustanovenie.

    "(1) Povinnosť prihlásiť prijímač do evidencie je v zmysle § 3 splnená, ak bol prijímač platiteľa prihlásený do evidencie podľa doterajších predpisov a platiteľ si riadne plnil povinnosti uložené vyhláškou číslo 51/1985 Zb., ktorou bol vydaný rozhlasový a televízny poriadok v znení neskorších predpisov.

    (2) Povinnosť prihlásiť prijímač do evidencie sa podľa tohto zákona považuje za splnenú, ak fyzická alebo právnická osoba prihlási aj skôr nadobudnutý prijímač do evidencie u výbercu poplatku do 30 dní od nadobudnutia platnosti tohto zákona. Výberca poplatku v tomto prípade nepostupuje podľa znenia § 9 tohto zákona.

    (3) Osoby oslobodené od povinnosti platiť poplatok za prijímač podľa § 6 tohto zákona nie sú povinné doložiť doklady preukazujúce oslobodenie od poplatku, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvalo ich oslobodenie od povinnosti platiť poplatok podľa predpisov dovtedy platných."

    V prípade, že bude prijatý môj pozmeňovací návrh o zriadení koncesionárskej agentúry, nový § 5, navrhujem znenie v týchto prechodných ustanoveniach ako odsek 4: "Slovenská pošta je povinná ihneď po zriadení koncesionárskej agentúry odovzdať všetku dokumentáciu k rozhlasovým a televíznym poplatkom výbercovi poplatkov." V prípade, že nebude prijatý návrh o koncesionárskej agentúre, ale bude schválený v spoločnej správe bod 17, že vyberateľom poplatku je právnická osoba, navrhujem hlasovať o odseku 4 tohto prechodného ustanovenia: "Slovenská pošta je povinná ihneď po zriadení inej právnickej osoby na vyberanie poplatkov odovzdať celú dokumentáciu k rozhlasovým a televíznym poplatkom výbercovi poplatku." Potom už len navrhujem § 10 prečíslovať na § 12 a doplniť názov paragrafu, ktorý bude znieť "Zrušujúce ustanovenia".

    K článku III, k účinnosti zákona. Účinnosť zákona je potrebné stanoviť ináč, napríklad niekoľko mesiacov po publikovaní v Zbierke zákonov. Ide o čas potrebný na oboznámenie verejnosti so zákonom a na zlegalizovanie koncesií bez platenia. Teda znenie článku III: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 1996."

    A ešte jednu zmienku na záver k dôvodovej správe, ktorá hovorí, že koncesionársky poplatok za rozhlasové a televízne prijímače je poplatok v prospech inštitúcií, ktoré sú zriadené pre potreby uspokojovania verejného záujmu na celoplošnom šírení rozhlasových a televíznych programov. To hovorí dôvodová správa - v celej šírke všetkých programových žánrov. Zákon nezaručuje tým, ktorí si budú musieť plniť zákonnú povinnosť platiť poplatok za rozhlasový a televízny prijímač, pokrytie celého územia Slovenskej republiky kvalitným televíznym a rozhlasovým signálom. Táto zodpovednosť Slovenského rozhlasu a hlavne Slovenskej televízie mala by byť zvýraznená v návrhu zákona. Je veľa sťažností a podnetov na telekomunikácie miest a obcí, že nemajú signál, alebo majú nekvalitný signál pre druhé televízne pásmo. Pýtajú sa, prečo majú platiť poplatok, ba i pokuty za rozhlasový a televízny prijímač, keď im neslúži, majú nekvalitný signál. Sťažujú sa na vysielaný program, ktorý veľakrát nie je programom verejnoprávnej inštitúcie na uspokojovanie verejného záujmu. To, čo hovorí dôvodová správa.

    A preto na záver mám dve otázky: Ako chce kompetentné ministerstvo riešiť problém kvalitného vysielacieho signálu na celé územie Slovenskej republiky a kedy zabezpečí občanom Slovenskej republiky možnosť platiť len za to, čo chcú počúvať, či pozerať, teda kedy budú kódované aj STV 1 a STV 2?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán kolega Líška.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nerád by som polemizoval s predrečníčkou pani poslankyňou Sabolovou o opodstatnenosti zriadenia nejakej koncesionárskej agentúry, proste nejakej ďalšej inštitúcie, ktorá bude v prospech, samozrejme, svoj, krátiť príjmy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie o spomínané percentá. Skôr by ma zaujímala jedna vec, prečo na jednej strane navrhla sama upraviť návrh tohto zákona na zákon o televíznych poplatkoch a na zákon o rozhlasových poplatkoch, zrejme v snahe vyhnúť sa pojmu "koncesionársky" a koncesionársky poplatok v celej dikcii navrhovaného zákona a na druhej strane podľa mňa v zrejmom rozpore s touto logikou navrhuje zriadiť koncesionársku agentúru.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Ešte by som chcela dodať k rozprave. Moje pozmeňovacie návrhy dám písomne pánu spravodajcovi a prosila by som, aby boli spracované do písomného materiálu a hlasovalo sa o nich až potom, keď poslanci dostanú písomný materiál na stôl.

    A odpovedala by som ešte kolegovi Líškovi. Iste, je možné zvážiť aj názov koncesionárskej agentúry, ale táto agentúra môže slúžiť vlastne aj pre iné inštitúcie, trebárs na vyberanie akýchkoľvek poplatkov, ktoré budú súvisieť s takýmito televíznymi a rozhlasovými alebo inými signálmi. Môj návrh na zmenu znenia zákona je ako návrh, ktorý dávam ako pozmeňovací návrh. Myslím si, že výstižnejšie a jasnejšie dá občanovi informáciu o tom, čo je to za zákon a vlastne podľa čoho sa musí riadiť a že sa ho to bezprostredne dotýka.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Tužinský.

  • Chcem len povedať, že zriadenie novej agentúry na výber koncesionárskych poplatkov by vlastne stavalo oboch prevádzkovateľov zo zákona do takej istej situácie, v akej sa nachádzajú teraz. To je príliš veľký luxus, aby sme momentálne zriaďovali osobitnú agentúru.

    Ďalšia vec - stále sa tu miešajú dve veci. Skutočne, pokiaľ ide o káblové rozvody, káblovú televíziu, to je základné nedorozumenie. Hovorím, že tento zákon stanovuje výber koncesionárskych poplatkov za používanie prijímača, za nič iné. Teda nemožno miešať dve veci dohromady. To je úprava zákona, ktorá by sa týkala možno úpravy zákona číslo 468. To nie je predmetom tohto zákona.

    Ďalej pokiaľ ide o nedostatočný alebo nekvalitný príjem, naozaj to už nie je vždy záležitosťou prevádzkovateľov zo zákona, to je záležitosťou telekomunikácií. Súhlasím s tým, že v § 10 treba upozorniť na to, ako sa tieto koncesionárske poplatky majú použiť, to je v poriadku, aby sa stanovovali, že sú predovšetkým určené na výrobu a šírenie programu. Ale keď sa hovorí o šírení programu, to znamená, že nemôže to byť iba na program, ale aj na to, čo s programom súvisí. Inak by takéto vysielanie nemalo zmysel.

    Pokiaľ ide o káblovú televíziu, treba si uvedomiť jednu vec, že to je nadštandardná vec, to už sa netýka toho, ako prijímač možno použiť. Prijímač možno použiť na normálne zachytenie signálu aj v tom prípade, keď je napojený na káblovú sieť. Takže niet nijakého dôvodu, prečo by koncesionárske poplatky aj v tom prípade majiteľ prijímača platiť nemal.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán spoločný spravodajca, chcete vystúpiť v rámci rozpravy? Nech sa páči.

  • Zase sme zabŕdli do takých dvoch problémov. Prvý - taký procedurálny návrh - by sme mali prerokovať na začiatku. To je, či prerušiť prerokúvanie tohto bodu, aby sme zbytočne nerokovali o niečom, čo vlastne musíme prerušiť, zvolať politické grémium a riešiť komplexne problematiku tzv. koncesionárskych poplatkov plus kritérií zabezpečenia verejnoprávnosti zloženia rád Slovenskej televízie a rady pre rozhlas a televíziu. Prosil by som vás, aby sme to rozdelili.

    Druhá vec je, že dostanem nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré mám už na stole. Ale pozmeňovacie návrhy poslankyne Sabolovej sú také rozsiahle, že naozaj sa na to treba pozrieť spolu s predkladateľmi zákona. Myslím si, že sú až príliš rozsiahle, a znovu sa dostávame do situácie, že nevytvárame zákon, ale vykonávací predpis, je to zákon, ktorý má hneď aj vykonávacie predpisy, a to sa mi vidí zbytočné, pretože zákon by mal byť jednoduchý, ak chceme urobiť potom osvetu pre koncesionárov počas dvoch - troch mesiacov.

    K procedurálnemu návrh pána poslanca Csákyho by som chcel povedať jednu vec. Samozrejme, dáme o tom hlasovať, či budeme pokračovať, alebo nebudeme pokračovať. Je to skôr politická otázka, a my tu riešime ekonomickú otázku. Problematika riešenia kritérií zabezpečenia verejnoprávnosti nepatrí podľa môjho názoru do tohto zákona, pretože to je koncesionársky poplatok za televízor, ale nie za vnútornú štruktúru programu, na to sú ustanovené rady. Som za to, aby sa to riešilo čo najskôr. Samozrejme, treba na to politickú vôľu na jednej a na druhej strane a mnoho vecí by to vyriešilo. To odporúčam niekde inde, ale tu riešime ekonomicko-prevádzkový problém verejnoprávnych inštitúcií.

    Tento zákon už predkladali, ako hovoril predkladateľ, aj poslanci v minulom volebnom období. Je spracovaný naozaj veľmi racionálne a nerád by som bol, aby sme sa dostali do vykonávacích predpisov. Preto navrhujem, pán predsedajúci, aby sme najprv hlasovali o procedurálnom návrhu poslanca Csákyho, či prerušiť prerokovanie tohto bodu. Ak nie, potom by sme teda pokračovali a prosil by som malú pauzu na to, aby som mohol spracovať všetky pripomienky predkladateľov, ale predtým než to prejde, by som rád prečítal zo spoločnej správy to, čo odporúčame prijať, a to, čo neodporúčame prijať. Spracovali by sme to a potom by sme sa venovali hlasovaniu, aby to dostalo nejaké racionálne jadro prerokovania.

  • Pán kolega, nech sa páči, keď skončíte, dostane slovo vo forme faktickej poznámky pán Köteles a potom prejdeme k hlasovaniu. Takže, nech sa páči, chceli ste to teraz prečítať.

  • Teraz som chcel dať ten návrh, ale myslím, že je tu ešte faktická poznámka.

  • Nech sa páči, faktická poznámka - pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán spravodajca, ako prvý som dal procedurálny návrh na vrátenie návrhu zákona na prepracovanie.

  • Dobre, budeme hlasovať. Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste zopakovali návrh pána poslanca Kötelesa.

  • Sú dva pozmeňovacie návrhy. Procedurálny návrh pána poslanca Kötelesa je znovu vrátiť návrh na prerokovanie, aby sa tento návrh zákona zmenil ako dodatočná daň za televízny a rozhlasový prijímač. Druhý procedurálny návrh je od pána poslanca Csákyho, ktorý vlastne rieši aj vaše pripomienky. Nedali ste mi ho písomne, pán poslanec.

  • Ako procedurálny návrh som navrhoval, aby v ďalšom návrhu zákona boli zohľadnené nasledujúce fakty: aby vo výške koncesionárskych poplatkov bola zohľadnená regionálna kvalita prijímaných signálov...

  • Pán kolega, to vieme, ale teraz ide o iný návrh. Ide o to, či budeme pokračovať v rokovaní, alebo nie. To je procedurálny návrh, o ktorom by sme mali hlasovať teraz hneď. Ten druhý návrh je zaznamenaný.

  • Obidva tie návrhy, teda procedurálny návrh pána poslanca Csákyho a procedurálny návrh pána poslanca Kötelesa je, či vrátime tento zákon, alebo nie. Ak to prejde, požiadam o pauzu s tým, že spracujem všetky pripomienky a potom budeme o nich hlasovať. Ja v tom nevidím žiadny problém. Návrh odporúčam neprijať.

  • Priatelia, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pána poslanca Kötelesa v takom znení, ako nám to povedal pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Druhý procedurálny návrh je ten istý, ale trošku iného znenia, od poslanca Csákyho, prerušiť prerokovanie tohto bodu, zvolať politické grémium, riešiť komplexne problematiku tzv. koncesionárskych poplatkov, kritériá zabezpečenia verejnoprávnosti, zloženie rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, či sa ešte niekto z vás hlási do rozpravy.

  • Ak to tak nie je, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny, a prosím pána spoločného spravodajcu a, samozrejme, i zástupcov predkladateľa tohto návrhu zákona, aby počas nej spracovali jednotlivé pripomienky. Ďakujem.

    Najskôr ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán kolega Tkáč a pani kolegyňa Rusnáková.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem povedať členom ústavnoprávneho výboru, ale aj pánom poslancom, ktorí sú predkladatelia návrhov zákonov o protikomunistickom odboji, (vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor má prijaté uznesenie, ktorým prerušuje rokovanie o tejto otázke, a vzhľadom na to, že bolo odporučené všetkým navrhovateľom, aby vzájomne koordinovali svoj postup), zvolávam na 13.30 hodinu rokovanie ústavnoprávneho výboru a prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú podpísaní na návrhoch jednotlivých zákonov, aby sa tiež zúčastnili na tomto rokovaní o 13.30 hodine.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, napriek tomu, že kolegovia odchádzajú na prestávku, rada by som pripomenúť návrh, že bolo by vhodné ešte pred prestávkou prečítať, ako spoločný spravodajca odporúča prijímať jednotlivé body, buď en bloc, alebo osobitne, pretože kluby by sa mohli tiež na to pozrieť a ušetrili by sme či čas aj prácu.

  • Pani kolegyňa, ja by som s vami súhlasil, ale existuje určitý rokovací poriadok, ktorý musíme rešpektovať. Pán spoločný spravodajca v záverečnom slove môže toto spomenúť a vy potom môžete požiadať o poradu klubov. Je to normálne bežné. Neviem, prečo by sme mali porušovať rokovací poriadok. Ďakujem, súhlasím s vaším názorom, teda s prerušením, nie s názorom.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní, keďže ste pripomienky k tomuto bodu programu už dostali na stoly. Rozpravu som uzatvoril ešte pred obedňajšou prestávkou. Chcem sa spýtať pána poslanca Tužinského ako zástupcu predkladateľov, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Takisto sa chcem spýtať pána poslanca Ľuba Romana, či sa chce vyjadriť k rozprave, alebo pristúpime priamo k hlasovaniu s tým, že bude uvádzať jednotlivé body.

  • Pán predsedajúci, pokračovali by sme hlasovaním o bodoch zo spoločnej správy, z ktorých by som vyňal niektoré kontraverzné návrhy a o tých by sme hlasovali osobitne.

    Hlasujeme o spoločnej správe 148a.

  • Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Navrhujem spoločné hlasovanie o bodoch zo spoločnej správy 2, 3, 4, 7, 10, 11, 12, 14, 18, 20, 23, 25, 26 - tam je jediná legislatívna pripomienka za slová "lôžkové zdravotnícke oddelenia" doložiť slová "lôžkové oddelenia zdravotníckych zariadení". Ak je námietka, tak to tam nedáme, ak nie je námietka, tak by sme to tam dali, spresňuje to vlastne názov. Je námietka? Nie, ďakujem. Ďalej o bodoch 29, 36 a 37. K návrhu novely zákona navrhujem na spoločné hlasovanie body 1, 5, 17, 31 a o bode 4 článok III hlasovať osobitne, pretože to sa týka pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Sabolovej a pani poslankyne Rusnákovej.

  • Ešte teraz povedzte, ktoré body vylúčime zo spoločného hlasovania.

  • Osobitne budeme hlasovať o bodoch 1, 5, 17 a 31.

  • A ešte prečítajte tie body zo spoločnej správy, ktoré odporúčate neschváliť.

  • Neodporúčam schváliť bod 6, lebo ho vylučuje bod 5, je to § 3 ods. 1, neodporúčam prijať body 15 a 16, lebo ich vylučuje bod 14, ak ho teda prijmeme, bod 19, pretože aj zamestnanci rozhlasu a televízie sú vylúčení z úľav, bod 22 neodporúčam prijať, pretože ho vylučuje bod 20, bod 24 neodporúčam prijať, pretože ho vylučuje bod 23, ak bude schválený, bod 27, pretože ho vylučuje bod 26, ďalej bod 28, pretože ho vylučujú body 26 a 33, bod 30, pretože by ho vylúčil bod 31, ktorý odporúčam prijať, body 32, 33, 34 tiež neodporúčam prijať, pretože ich vylučuje bod 31, bod 35 tiež vylučuje bod 31, neodporúčam ho prijať. Ostatné body sú potom na osobitné hlasovanie.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa Rusnáková, ide o procedurálnu otázku? Prosím, dajte slovo pani poslankyni.

  • Pán spravodajca, odporúčali ste bod 23 spoločnej správy en bloc medzi ostatnými bodmi prijať. Áno?

  • Bod 23 som odporúčal prijať.

  • Len tam bola práve moja pripomienka, že asi došlo k technickej chybe pri prepise, že vo štvrtom riadku malo byť uvedené nie v písmene a), ale v písmene b) vložiť nasledujúce slová.

  • Ten text je v bode b), nie v bode a), takže keby sme prijali vaše odporúčanie, dôjde k legislatívnej chybe pri prijímaní zákona. Takže odporúčam, aby ste bod 23 znovu zvážili a neodporúčali ho prijať.

  • Konzultoval som to s legislatívnym odborom a mám správu, že je to legislatívne správne.

  • Prepáčte, ale text, ktorý je tam uvedený, nie je uvádzaný pod písmenom a), ale pod písmenom b).

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pripomienku, ktorá mala skutočne procedurálny charakter. Tieto veci boli konzultované s legislatívnym odborom Národnej rady. Pani kolegyňa Bartošíková, máte tiež procedurálny návrh?

  • Pán spoločný spravodajca, žiadam vyňať bod 18 zo spoločného hlasovania en bloc.

  • Chcem len povedať, že pani kolegyňa pripomienku s tým písmenom b) predniesla v rozprave, čiže nie je relevantné, aby sme o tom teraz hovorili. Naozaj to má byť písmeno b). Ak sa pozrieme do zákona, v písmene a) sa o žiadnych právnických osobách nehovorí, takže treba to opraviť a hlasovať v znení v písmene b) doplniť za slovo "právnické" slovo "osoby". To hovorím teraz pánu spoločnému spravodajcovi, lebo pani Rusnáková má pravdu.

  • Právnické osoby, týka sa to bodu b), čiže ide o doplnenie bodu b). Takže musíme vyňať 23 zo spoločného hlasovania a budeme o ňom hlasovať osobitne. Odporúčam legislatívne správny názov podľa návrhu poslankyne Rusnákovej.

  • Kolegyne, kolegovia, pán spoločný spravodajca nás oboznámil, ktoré body odporúča zo spoločnej správy schváliť, ktoré neodporúča schváliť a ktoré vyčlenil na osobitné hlasovanie. Teraz budeme hlasovať o tých bodoch zo spoločnej správy, ktoré odporúča prijať, ale prosil by som ho pre istotu, aby ešte raz zopakoval, ktoré body odporúča prijať.

  • Body, ktoré odporúčam prijať: 2, 3, 4, 7, 10, 11, 12, 14, bod 18 je vyčlenený na osobitné hlasovanie, 20, 23, 25, 26, 29, 31, 36 a 37. Body 1, 2 a 4 sú na osobitné hlasovanie.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Na osobitné hlasovanie je bod číslo 1.

  • Prikročíme k bodom, ktoré neodporúčaš prijať, a potom pôjdeme na osobitné hlasovanie.

  • Nie, odporúčam prijať zo spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré neodporúčaš prijať. Prosím, keby si ich zopakoval.

  • Odporúčam neprijať body 6, 9, 13, 15, 16, 19, 21, 22, 24, 27, 28, 30, 32, 33, 34, 35 a k návrhu novely zákona neprijať body 3 a 5, pretože ich vylučuje bod 4. O bode 4 budeme hlasovať osobitne.

  • Ďakujem, pán kolega. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neprijali.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste teraz uvádzali body, ktoré zo spoločnej správy boli vyčlenené na osobitné hlasovanie.

  • Na osobitné hlasovanie bol vyčlenený bod číslo 1. Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Na osobitné hlasovanie bol určený aj bod číslo 5. Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 5 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Nasleduje samostatné hlasovanie o bode číslo 8. Odporúčam ho neprijať, pretože je vylúčený bodom 7. Pardon, o bode číslo 8 netreba hlasovať, lebo je vylúčený bodom 7.

    Hlasujeme o bode číslo 17. Odporúčam ho prijať.

  • Kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 17. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Bod číslo 18 bol tiež navrhnutý na samostatné hlasovanie. Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode 18 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili ďalší bod zo spoločnej správy.

  • Bod číslo 23, to je námietka pani poslankyne Rusnákovej. Navrhujem bod zo spoločnej správy neprijať, ale prijať návrh pani poslankyne Rusnákovej. Najprv teda bod 23 zo spoločnej správy neprijať a potom dať hlasovať o návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Prosím zapojiť mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

  • Vážený pán spravodajca, odporučili ste prijať bod 23 v tomto znení. Myslím, že sa nič hrozné nestalo, môžeme odhlasovať pri pripomienkach z rozpravy návrh pani poslankyne Rusnákovej, aby sa písmeno a) vymenilo za písmeno b) a bude všetko v poriadku. Ten bod je inak v poriadku okrem zámeny písmen. Nekomplikujme si to.

  • V poriadku. V takomto slova zmysle budeme chápať aj návrh pani poslankyne Rusnákovej.

  • Posledný bod na osobitné hlasovanie je bod číslo 4 k článku III. Odporúčam ho prijať.

  • Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol prijatý.

  • Spoločnú správu máme za sebou. Navrhujem na osobitné hlasovanie doplnok k bodu 23, to je teda pripomienka poslankyne Rusnákovej. Odporúčam ju prijať. To je zmena písmena a) na b).

  • Pristupujeme teraz k pripomienkam, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Prosím, kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča túto zmenu prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

  • Chcem sa opýtať poslankyne Rusnákovej, či budeme hlasovať o každom jej návrhu osobitne, pretože niektoré veci, ktoré sme prijali, vlastne vylučujú hlasovanie o týchto pozmeňovacích návrhoch.

  • Pán spoločný spravodajca, pokiaľ niektoré body sa vylučujú, tak to by ste mali oznámiť, a o tých návrhoch, ktoré sa nevylúčili na základe prijatia bodov spoločnej správy, by som prosila hlasovať osobitne.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.

    Bod číslo 1 k § 2 ods. 2 odporúčam neprijať.

  • Pán poslanec Ftáčnik, máte procedurálny návrh?

  • Chcem navrhnúť kolegovi spravodajcovi, že nemôže dať hlasovať o tejto pripomienke, lebo nemá normatívny charakter. Pani poslankyňa žiadala navrhovateľov, tí sa nevyjadrili, ale o tejto pripomienke nie je možné hlasovať, lebo nemá normatívnu podobu. Keby sme ju prijali, tak len kohosi vyzývame. Musíme buď prijímať pripomienky, alebo ich zamietať.

  • Ďakujem, pán kolega, za procedurálnu pripomienku.

    Prosím, pán kolega, budeme pokračovať ďalej.

  • O bode 2 sa takisto nedá hlasovať, pretože to nie je znenie zákona. Aj bod 3 - oslobodenie od poplatkov - je už vlastne bezpredmetný návrh, pretože sme schválili iné znenie zákona. Poplatky za omeškanie - bod 5 - je v zákone riešený.

    Bod 6, je to doplňovací návrh v § 10 dať názov Zrušovacie ustanovenie. To je doplnenie zákona. Je to podobný prípad ako s tými písmenami a) a b). Bod číslo 6 odporúčam prijať.

  • Prosím zapojiť mikrofón pani Rusnákovej.

  • Pán spoločný spravodajca, k § 4 - Príjemca poplatkov sme v spoločnej správe nemali návrh na nejakú zmenu. Tam boli návrhy k § 3 a k § 5, ale nie k § 4, a druhý bod sa týka § 4. Ja som tam navrhla doplniť nový odsek 3. Takže o tom je možné hlasovať.

  • Príjemca poplatkov. Dobre, v poriadku. Takže hlasujeme o bode 2 k § 4 - Príjemca poplatkov. Navrhujem ho neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Budeme pokračovať, pán kolega, nech sa páči.

  • K bodu 4 sme už prijali ustanovenie, je zbytočné o ňom hlasovať. Bod 5 takisto je bezpredmetný. O bode 6 dávam hlasovať a odporúčam ho prijať. Ide o návrh v § 10 dať názov Zrušovacie ustanovenie. Odporúčam ho prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

  • O bode 7 je hlasovanie bezpredmetné, pretože sme prijali bod 4, tam už je 1. november, ten už bol schválený. Bod 8 - o oprave v bode 23 sme hlasovali, to je v poriadku.

    Teraz budeme hlasovať o návrhoch poslankyne Sabolovej. Bod 1 je už vlastne bezpredmetný. Bod 2 - je to návrh na zmenu názvu zákona na "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozhlasových a televíznych poplatkoch". Odporúčam ho neprijať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlas zo sály.

  • Pani kolegyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Bod 3 mal znieť ako článok I. Má znenie "Rozhlasové a televízne poplatky".

  • Dávam o ňom hlasovať a odporúčam ho neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme taktiež neprijali.

  • O bode 5 je bezpredmetné hlasovať, lebo sme už prijali znenie. Bod 6 odporúčam neprijať. Odôvodnenie: z oslobodenia poplatkov sú vylúčení aj pracovníci televízie a rozhlasu.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • O bode 7 netreba hlasovať, pretože sme prijali nové znenie zákona.

  • S procedurálnou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

  • Odsek 3 v tomto bode hovorí, že platiteľ rozhlasového a televízneho poplatku platí poplatok podľa § 7 tohto zákona. O takom paragrafe - to je návrh nového paragrafu - sme nehlasovali, je teda opodstatnené hlasovať o tomto odseku, pretože to, či platíme za jeden, alebo za viac prijímačov, už sme prijali v spoločnej správe. Čiže o odseku 3 žiadam hlasovať. Ten by sa doplnil do § 3.

  • Takže hlasujme o bode 7. Odporúčam ho neprijať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Bod číslo 8 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Bod číslo 10 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Bod číslo 11 odporúčam neprijať, pretože je proti zmyslu zmluvných vzťahov. Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • O bode 12 je zbytočné hlasovať, pretože sme prijali podobné znenie ako je v druhej alternatíve, to znamená, že vyberateľ poplatkov je právnická osoba, ktorá vstupuje do zmluvných vzťahov s televíziou a rozhlasom. Ak si želáte, pani poslankyňa, môžeme hlasovať o vašej alternatíve číslo jedna.

  • Procedurálna poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Žiadam, aby sme o tom hlasovali, pretože zatiaľ sme schválili, že je to právnická osoba. Aj koncesionárska agentúra môže byť právnická osoba. Hlasujme o tomto návrhu, a ak neprejde, ostáva potom všeobecná rovina právnickej osoby.

  • Doplňovací návrh je o koncesionárskej agentúre, ktorá by vznikla zo zákona. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • O druhej alternatíve je už zbytočné hlasovať, pretože v spoločnom hlasovaní bol bod 17 spoločnej správy schválený.

    Bod 13 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Návrh sme neprijali.

    Ďakujem vám pekne, pani poslankyne, páni poslanci, že ste takto hlasovali, pretože to bolo zmätočné hlasovanie.

  • O bode číslo 14 je zbytočné hlasovať. Bod číslo 15 je takisto bezpredmetný, aj bod číslo 16.

  • Hlas v sále.

  • Nie? Ide o zariadenia sociálnej starostlivosti, právnické a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne alebo humanitné služby, väznice a nápravnovýchovné ústavy. V spoločnej správe je už schválené znenie. Môžeme hlasovať o tom, či to doplníme o toto znenie, ale myslím si, že je to zbytočné.

  • Procedurálna poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • O tom nie je zbytočné hlasovať. Navrhla som v tomto paragrafe rozdeliť písmeno c), aby sa väznice a nápravnovýchovné ústavy nespájali s diplomatickými zastupiteľskými úradmi. Teda vytvoriť z toho dve písmená - písmeno c) a písmeno d). Žiadam hlasovať.

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • O bode číslo 17 je zbytočné hlasovať, pretože sme o ňom hlasovali a prijalo sa jeho znenie.

    Bod číslo 18 odporúčam neprijať.

  • Budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • O bode číslo 19 nebudeme hlasovať, pretože neprešiel názov koncesionárske agentúry. O bode číslo 20 tiež nemá význam hlasovať, o bode číslo 21 takisto, lebo sme schválili účinnosť od 1. novembra.

  • Vyčerpali sme, pán spoločný spravodajca, všetky návrhy ktoré boli zo spoločnej správy. Keďže sme skončili hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem veľmi pekne za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

  • Podľa dohovoru zo začiatku dnešného rokovania by sme mali pristúpiť k prerokúvaniu Devízového zákona. Keďže pán podpredseda vlády Kozlík ešte nie je tu, budeme pokračovať t r i d s i a t y m š t v r t ý m bodom, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Priatelia, prosím vás o pokoj v sále.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 180 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 180a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa pani Marta Aibeková. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    moje uvedenie bude veľmi stručné, pretože ide o veľmi stručnú novelu.

    Predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, má odstrániť rozpor medzi doterajšou úpravou živností v súvislosti so psychologickou činnosťou v rámci živnostenského zákona číslo 455/1991 Zb. a úpravou podľa zákona číslo 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.

    Návrh novely ďalej dáva do súladu živnosti podľa prílohy 2 skupiny 213 zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní s vybranými činnosťami vo výstavbe podľa § 46a zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona číslo 103/1990 Zb., zákona číslo 262/1992 Zb. a zákona číslo 136/1995 Z. z. Prijatím tejto predloženej novely oba rozpory odstránime.

    Ešte krátku poznámku, ale myslím si, že dôležitú. Navrhovaná novela nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

    Na všetky vaše otázky som pripravená odpovedať v rozprave. So spoločnýn spravodajcom sme sa dohodli, že zo spoločnej správy odporúča všetky zmeny, ktoré sú navrhnuté.

    Zatiaľ vám ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Mariána Vanka, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu príslušných výborov k novele živnostenského zákona. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 381 zo 7. júna 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie po doručení stanoviska vlády Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská určených výborov.

    Všetky uvedené výbory po doručení stanoviska vlády návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pripomienkami. V spoločnej správe je uvedených sedem pripomienok, budem odporúčať všetkých sedem na schválenie v spoločnom hlasovaní. Ak by boli námietky, tak by som niektorú časť mohol vyňať. Čítať to nebudem, všetko je uvedené v spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Vankovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tridsiatom štvrtom bode programu. Doteraz som nedostal prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Pán kolega Hrušovský a pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som využil poslaneckú iniciatívu na novelizáciu zákona o živnostenskom podnikaní a rozšíril okruh predkladanej novely o jedno ustanovenie. Navrhujem, aby sa v § 46 za odsek 2 doplnil tento text: "K ohláseniu sa ďalej pripojí doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne v obci." Odkaz pod čiarou by bol potom na § 4 ods. 3 písm. d) zákona číslo 369/1990 Zb.

    V krátkosti by som chcel odôvodniť predložený návrh na novelizáciu tohto § 46. Jednou z hlavných úloh, ktoré obec má plniť v zmysle zákona o obecnom zriadení, je aj usmerňovanie ekonomickej činnosti v obci. Často rôznymi nekoordinovanými postupmi dochádza k rozvoju niektorých živnostenských pokusov v obciach, o ktoré jednak ani občania, ani obecné zastupiteľstvá, ale ani sami starostovia, ani primátori nemajú záujem a dochádza k nekoordinovanosti a taktiež aj k nemožnosti nejakým spôsobom ovplyvňovať orgánmi obce stav a najmä počet jednotlivých živnostenských oprávnení. Z toho dôvodu si myslím, že by bolo dostačujúce, aby obec mohla v rozhodovaní o správnom konaní pred vydaním živnostenského oprávnenia konkrétnemu záujemcovi o konkrétnu živnosť v konkrétnej obci vydať rozhodnutie, v ktorom by súhlasila s umiestnením takejto prevádzkarne v obci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánu poslancovi Jurišovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené, milé kolegyne, milí kolegovia, hostia,

    pri príležitosti, že robíme malú zmenu zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, by som mal jeden doplňovací návrh, čo by zlepšilo niektoré podnikanie v oblasti živností. O čo mi ide? V doterajších predpisoch je chov chránených živočíchov, pestovanie chránených rastlín, ako aj obchodovanie s chránenými nerastmi a chránenými skamenelinami voľnými živnosťami. Myslím, že by bolo veľmi vhodné, aby to prešlo medzi koncesované živnosti, pretože v tejto skupine podnikania sa robia mnohé chyby. Jednak to robia mnohí pracovníci, ktorí nemajú na to odbornú kvalifikáciu, primeranú prax a najmä v obchodovaní sa robia často nie najlepšie obchody z hľadiska ochrany chránených živočíchov, chránených rastlín, ako aj nerastov a skamenelín.

    Preto navrhujem, aby sa to preradilo do koncesovaných živností. Pre tieto skupiny je to v doplnku zákona - skupina 314 - ostatné. Chov chránených živočíchov a rastlín, kde je potrebná kvalifikácia, požadovaná odborná spôsobilosť a iné osobitné spôsobilosti podľa § 27 ods. 1 a 2 živnostenského zákona, kde by mal mať vzdelanie buď vysokoškolské prírodovedného smeru a 3 roky praxe, alebo iné vysokoškolské vzdelanie príbuzného smeru a 4 roky praxe, alebo stredoškolské vzdelanie s maturitnou skúškou a 6 rokov praxe. Takisto na obchodovanie s chránenými živočíchmi a rastlinami buď vysokoškolské vzdelanie prírodovedného smeru a 3 roky praxe, alebo iné vysokoškolské vzdelanie príbuzného smeru a 4 roky praxe, alebo stredoškolské vzdelanie s maturitnou skúškou a 6 rokov praxe. Pre obchodovanie s chránenými nerastmi a skamenelinami buď vysokoškolské vzdelanie prírodovedného smeru - odbor mineralógia a 3 roky praxe, alebo iné vysokoškolské vzdelanie príbuzného smeru a 4 roky praxe, alebo stredoškolské vzdelanie s maturitnou skúškou a 6 rokov praxe.

    Samozrejme, táto malá novela, že by sa to len preradilo z voľných živností do koncesovaných, by skutočne pomohla ochrane prírodnín, ktoré sa na našom území vyskytujú, alebo ktoré sa chovajú a pestujú v umelých chovoch, alebo pri pestovaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, chcem sa spýtať, kto sa ešte hlási do rozpravy.

  • Ak sa nikto nehlási, dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom štvrtom bode nášho programu za skončenú. Chcem sa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Znovu iba veľmi stručne, pán podpredseda. Keďže oba návrhy, ktoré tu odzneli, sa týkajú živnostenského zákona, čiže zákona číslo 455/1991 Zb., a nedotýkajú sa tých návrhov, ktoré sú predložené v poslaneckej novele, mne sa veľmi ťažko vyjadruje k odporúčaniu alebo neodporúčaniu týchto dvoch návrhov. Nechám to na kolegov v parlamente, či chcú rozšíriť nami predloženú novelu aj o tieto dve zmeny, ale skutočne sa to nedotýka podstaty tých problémov, ktoré rieši naša novela.

    Takže to by bolo z mojej strany všetko.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Vanko?

  • Ďakujem. Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu poslanca Vanka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy, ako i výsledkov rozpravy.

  • V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci - pán Hrušovský a pán Juriš. Obaja predniesli dva pozmeňovacie návrhy. Pán predsedajúci, najprv by som prosil, aby ste dali hlasovať o spoločnej správe, a tak ako som uviedol, dávam hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 spoločne a odporúčam ich prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Prvý návrh, ktorý bol z rozpravy od pána poslanca Hrušovského, je ohľadne udelenia kompetencie obce vyjadrovať sa, teda dať súhlas na umiestnenie prevádzky. K tomu len pripomínam, že takúto kompetenciu obce mali, a z dôvodov, že dosť často sa zneužívala a obmedzovala podnikateľov nejakými osobnými záujmami, bola z tohto zákona vypustená. Nechám na pánov poslancov, ako sa rozhodnú. Pani predkladateľka odporučila, aby sme tieto doplňovacie návrhy neprijímali, vzhľadom na to, že rozširujú predmet, pre ktorý táto novela bola pripravovaná.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca to necháva na vaše rozhodnutie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Môžeme pokračovať.

  • Druhý pozmeňovací návrh z rozpravy je od pána poslanca Juriša, ktorý v podstate navrhuje, aby zákon obsahoval určité priznanie na vydanie koncesie, teda určitú kvalifikáciu. Opäť nechávam na rozhodnutie poslancov.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca to necháva na vaše rozhodnutie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy zo spoločnej správy. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám veľmi pekne. Procedurálna poznámka - pani kolegyňa Aibeková.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Nie je to procedurálna poznámka, ale chcem poďakovať kolegom za vyjadrenú podporu tomuto návrhu. A ešte mám maličkú opravu. Ja som nepovedala vo svojom záverečnom vystúpení, že som proti. Povedala som, že je to nad rámec našej novely a že prosím kolegov, aby sa rozhodli sami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa.

    Budeme pokračovať t r i d s i a t y m p i a t y m bodom, a to

    informáciou o činnosti delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných inštitúciách.

    Prosím predsedu zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Dušana Slobodníka, aby podal uvedenú informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    prirodzene, činnosť Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky nereprezentuje len aktivita v medzinárodných organizáciách, kde zvolení poslanci pôsobia. Ale na druhej strane je nespornou skutočnosťou, že táto aktivita má veľký význam pre orientáciu v našej zahraničnej politike, najmä preto, že kdekto sa pokúša túto orientáciu skresľovať a odsudzovať Slovensko za to, že nevyhovuje jeho či ich predstavám na Balkán. Prednosťou pôsobenia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v týchto inštitúciách je možnosť systematicky ovplyvňovať činnosť príslušných ustanovizní, podávať podnety, informovať o skutočnej situácii na Slovensku a presadzovať pozitívne európske, a teda aj slovenské demokratické ideály. Chcem zdôrazniť, že vo všetkých európskych a transatlantických štruktúrach sú zastúpení koaliční i opoziční poslanci. Vo viacerých delegáciách, napríklad v OBSE, teda v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v Západoeurópskej únii, v NATO, v príslušných parlamentoch, v rovnocennom počte. Fifty fifty.

    Keďže je reč o stálych delegáciách, treba rozlíšiť medzi organizáciami, v ktorých je Slovenská republika plnoprávnym členom, a tými, kde sme zastúpení ako pozorovatelia. Do prvej skupiny patrí Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy a Stredoeurópska iniciatíva. Do druhej skupiny, kde má Slovensko zatiaľ len funkciu pozorovateľov alebo asociované členstvo, patria parlamenty NATO, Západoeurópskej únie, Európskej únie. Chcem zdôrazniť, že naši poslanci aktívne pracujú v obidvoch typoch organizácií. Zúčastňujú sa na práci v jednotlivých výboroch, predkladajú v zhode so štatútom príslušných organizácií námety, participujú na podujatiach usporadúvaných organizáciami.

    Osobitnú aktivitu vyvíja Slovenská republika v Rade Európy, ktorej členom sa stala 30. júna 1993, a odvtedy veje pred štrasburským palácom Rady Európy aj slovenská zástava. V minulom roku bol jedným z podpredsedov Rady Európy predstaviteľ Slovenskej republiky poslanec Ľubomír Fogaš. Súčasnú delegáciu v Rade Európy tvoria títo poslanci - budem to skracovať a hovoriť len priezviská a bez titulov: Slobodník, Belohorská, Prokeš, Fogaš, Figeľ, Fico, Kukan, Bieliková, Tkáč.

    V prvom polroku sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnili na všetkých troch zasadnutiach Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a na dvadsiatich šiestich zasadnutiach parlamentných výborov. Okrem toho sa zúčastnili na rozličných iných podujatiach organizovaných Radou Európy, napríklad na seminári o environmentálnej politike v krajinách strednej a východnej Európy vo Vilňuse 30. marca až 1. apríla, na seminári o elektronickej demokracii 23. - 24. marca 1995 v Paríži, na konferencii o vedecko-technickej spolupráci s krajinami strednej a východnej Európy 5. - 7. júna 1995 v Prahe, na konferencii na tému "Životné prostredie pre Európu" 7. - 8. júna 1995 Štrasburg.

    V súlade so zámermi Viedenského summitu z októbra 1993 bol Radou Európy vypracovaný rámcový dohovor o ochrane národných menšín, ktorý Slovenská republika podpísala 1. februára 1995 a následne 21. júna 1995 ratifikovala v parlamente. Slovenská republika reagovala svojím stanoviskom na niektoré aktuálne problémy, ktoré v súčasnosti Rada Európy rieši, napríklad na reorganizáciu parlamentných výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ako aj na niektoré odporúčania alebo pripravované európske charty, ako napríklad na stanovisko k návrhu Európskej charty Dunaja, ďalej na odporúčanie 1254 o zadržiavaní osôb čakajúcich na proces a v tomto prípade odpovedala na dotazník Rady Európy o kontrole vnútorných bezpečnostných služieb atď.

    V súčasnej dobe je na pripomienkovanie v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky návrh Európskej charty o uplatňovaní práv detí. Je to stanovisko Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 186/1995. A pripravuje sa aj stanovisko k problematike negatívnych dosahov televízneho vysielania formou vyplnenia dotazníka. Autorom dotazníka a spravodajcom pre túto tému je vo Výbore pre právne otázky a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy poslanec Robert Fico.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vystupovali na plenárnych zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy k rôznym problémom, napríklad Dušan Slobodník a Eduard Kukan k problematike národnostných menšín, Ľubomír Fogaš k otázkam boja proti antisemitizmu, intolerancii a xenofóbii, Ján Figeľ k problematike jadrovej elektrárne Mochovce, druhého mládežníckeho centra a podobne.

    Delegácia informuje o aktuálnych problémoch riešených na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a ostatné zainteresované ministerstvá. Tajomníčka delegácie im zasiela návrhy správ a odporúčaní rezolúcií a stanovísk pred schválením i po schválení v Parlamentnom zhromaždení.

    V apríli 1995 boli odovzdané kandidátky na členstvo Slovenskej republiky vo Výbore pre zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu alebo trestaniu, z ktorých bola Výborom ministrov schválená kandidatúra Dr. Jagody Poloncovej z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V máji 1995 navštívil Slovenskú republiku člen Výboru pre právne otázky a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pán Schwimmer z Rakúska. V júni 1995 navštívila Národnú radu Slovenskej republiky delegácia Európskeho výboru pre zabráneniu mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorú prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky a Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aktívne vystupuje naša delegácia na zasadnutiach Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Delegáciu tvoria: Dušan Slobodník, Ján Cuper, Jozef Pribilinec, Ján Čarnogurský. Jedným z podpredsedov OBSE do výročnej schôdze začiatkom júla 1995 v Ottawe bol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Čarnogurský. Vedúci delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v OBSE poslanec Ján Cuper a Ján Čarnogurský sa zúčastnili na rokovaniach v Kodani. V dňoch 3. až 8 júla bola delegácia Národnej rady Slovenskej republiky na výročnej schôdzi OBSE v kanadskej Ottawe. Rovnako sa predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnili na schôdzi OBSE v Moskve 18. a 19. júla, kde vystúpili v diskusii Ján Čarnogurský a Dušan Slobodník.

    Trochu menšia aktivita v Stredoeurópskej iniciatíve je spôsobená tým, že táto organizácia sa usiluje nájsť si svoje miesto v rámci širších a etablovaných európskych inštitúcií. Členmi stálej delegácie sú Peter Magvaši a Dušan Slobodník. Na rokovaní Parlamentného výboru Stredoeurópskej iniciatívy 5. a 6. apríla tohto roku sa vo Varšave zúčastnil poslanec Peter Magvaši. V tomto roku je Poľsko predsedajúcou krajinou Stredoeurópskej iniciatívy. Na zasadnutí sa podporilo úsilie o plnoprávne členstvo v Európskej únii krajín združených v Stredoeurópskej iniciatíve.

    Pokiaľ ide o organizácie, kde je Slovensko zatiaľ len pozorovateľom, treba na prvom mieste spomenúť návštevu parlamentnej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Európskej únii. Návšteva v Štrasburgu sa uskutočnila v dňoch 15. - 18. marca 1995. Delegáciu viedol predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Ivan Gašparovič a ďalší členovia delegácie sa stretli so všetkými významnými predstaviteľmi Európskej únie, s pánmi Karlom Hänschom, predsedom Európskeho parlamentu, ďalej Hansom van den Broockom, členom európskej komisie, ďalej zodpovedným za vonkajšie vzťahy Európskej únie k strednej a východnej Európe pánom Oislanderom. Návšteva ozrejmila rámec vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami, ktoré sa o členstvo v Európskej únii uchádzajú. Diskusie boli otvorené a užitočné.

    Rušivým momentom bola správa tzv. Európskeho fondu pre slobodu vyjadrovania, financovaného Európskou úniou, vydaná za rok 1994. Podklady pre túto správu plnú neprávd o Slovensku, skresľujúcu všetky sféry našej skutočnosti, dala za Slovensko agentúra FOKUS vedená pani Rosovou. Pani Rosová sa po uverejnení správy Európskeho fondu pre slobodu vyjadrovania so všetkými jej tendenčnými konštatovaniami dištancovala. Verejne to vyhlásila na stránkach Slovenskej republiky. Tam zároveň prisľúbila, že text podkladov pre zostavovateľov správy dá k dispozícii, citujem "hocijakému záujemcovi". Po viacerých mojich telefonických konzultáciách s pánom Hervé Coletom z Paríža, jedným zo spoluautorov správy, však vysvitlo, že faktické podklady pre nich predsa len poskytli pracovníčky agentúry FOKUS.

    Chcem zdôrazniť, že pani Rosová napriek prísľubu poskytnúť text hocijakému záujemcovi ani na opätovné naliehanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tieto texty neposkytla. Namiesto toho poslala reklamnú brožúrku o Slovensku, vydanú FOCUS-om. To všetko nasvedčuje tomu, že FOCUS skutočne poskytol skreslené a tendenčné informácie o situácii na Slovensku, od ktorej sa síce navonok dištancoval, ale ktoré nechce dať k dispozícii Národnej rade, aby sa mohla s autentickými podkladmi zoznámiť. Z komisie Európskych spoločenstiev prišla na meno predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča správa podpísaná pánom Hansom van den Broockom, v ktorej sa okrem iného píše v súvislosti s touto spomínanou správou.

    Finančná podpora Európskemu fondu pre slobodu vyjadrovania bola pridelená podľa prísnych hodnotení pracovného programu fondu na rok vopred, ale Európska komisia nezasahuje do obsahu publikácií vydávaných fondom a názory vyjadrené fondom vôbec nereprezentujú politiku a postoje Európskej komisie.

    Najbližšie stretnutie delegácie Národnej rady Slovenskej republiky a Európskej únie sa uskutoční v novembri 1995 v Bratislave. Na tomto stretnutí vznikne zmiešaný parlamentný výbor Európska únia a Slovenská republika.

    Čulá je aktivita našich poslancov, pozorovateľov v Západoeurópskej únii v Parlamentnom zhromaždení. Zúčastnili sa na celom rade podujatí organizovaných Západoeurópskou úniou a jej výbormi, konanými v Paríži, v Spojených štátoch, v Kanade, Španielsku, v Českej republike, v Nemeckej spolkovej republike, na Ukrajine. Aktívne vystupovali vo výboroch. Členovia delegácie pri zhromaždení Západoeurópskej únie sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach výborov, na seminároch a kolokviách organizovaných príslušnými výbormi a zúčastnili sa aj na zasadnutí tretej časti 40. zasadnutia zhromaždenia Západoeurópskej únie v Paríži. Delegáciu Národnej rady Slovenskej republiky tvoria Irena Belohorská, Jozef Prokeš, Eduard Kukan a Peter Lauko.

    Na pozvanie vedúcej delegácie sa uskutočnila v júli tohto roku návšteva členov politického výboru na Slovensku, ktorí sa počas pobytu v Bratislave stretli s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, ministrom zahraničných vecí, s členmi zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Návšteva bola zo strany predsedu a členov Politického výboru zhromaždenia Západoeurópskej únie hodnotená veľmi pozitívne.

    Rovnako dôležitú funkciu robia poslanci Národnej rady, členovia stálej delegácie Severoatlantického zhromaždenia. Sú to: Irena Belohorská, Imrich Andrejčák, Ladislav Polka a Pavol Kanis. Tak sa v prvom roku zúčastnili na rokovaniach v Moskve, Lisabone, Bruseli, Budapešti, Sofii. Významná bola najmä účasť na májovom zasadnutí Severoatlantického zhromaždenia v Budapešti. Vedúca delegácie Irena Belohorská poslala stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k listu prezidenta Severoatlantického zhromaždenia pána Karstena Voigta k otázke rozširovania NATO a k úsiliu Slovenskej republiky vstúpiť do tejto organizácie.

    Aj z tohto stručného prehľadu je zjavné, že Slovenská republika sa aktívne zapája do činnosti medzinárodných organizácií, v ktorých sú naše stále delegácie zastúpené. Zmyslom činnosti má byť upevňovanie postavenia našej mladej republiky vo svete, súčinnosť s aktivitami ministerstva zahraničných vecí, zameranými na tento spoločný cieľ. Treba prehlbovať koordináciu činnosti ministerstva zahraničných vecí a Národnej rady Slovenskej republiky v tejto pre Slovensko takej dôležitej oblasti. Osobitne treba vyzdvihnúť prirodzenú etickú povinnosť poslancov obhajovať záujmy Slovenska, presadzovať jeho uplatnenie na medzinárodnom poli, prispievať k porozumeniu národov a štátov. Takéto zameranie si uchovajú stále delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v zahraničných organizáciách i naďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi zahraničného výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som zatiaľ žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či to mám chápať ako faktické pripomienky. Pán Csáky - faktická pripomienka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    všetkým nám je známe, že delegácia Národnej rady Slovenskej republiky pri Rade Európy je neúplná, chýba tam člen Maďarskej koalície. Je to vážny problém, ktorý bol konzultovaný aj na pôde slovenského parlamentu pre dvoma dňami s pánom Martinézom, predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Dovoľte, aby som predložil návrh na prijatie uznesenia pléna Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, aby delegácia Slovenskej republiky pri Rade Európy bola doplnená o člena Maďarskej koalície do 31. decembra 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Belohorská, do rozpravy, či faktická pripomienka?

  • Len faktická pripomienka. Ďakujem pekne za slovo. Tiež by som podporila predchádzajúci návrh pána poslanca a chcela by som navrhnúť ako desiateho člena do tejto delegácie, pretože skutočne všetci cítime, že nám tam ten desiaty člen chýba, ako náhradníka pani Evu Garajovú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Bugár.

    Pán Csáky, prosím vás, prineste mi návrh na uznesenie.

  • Ďakujem pekne. Na pána predsedu zahraničného výboru mám jednu otázku. Pán predseda, hovorili ste o slovenských demokratických ideáloch. Asi som to dobre nepochopil. Demokratické ideály môžu byť len jedny. Ako to mám chápať? Slovensko si chce vybudovať nejakú inú demokraciu, iné demokratické ideály? Keby ste mi to vedeli vysvetliť.

    A k pani poslankyni Belohorskej, pokiaľ môžem. Maďarská koalícia je tretím najsilnejším subjektom v tomto parlamente a Maďarská koalícia tam nemá člena. Ak si myslíte, že Maďarskú koalíciu môžete z tejto delegácie vynechať, samozrejme, máte na to silu, ale musíte si premyslieť všetky dôsledky.

  • Ďakujem. Pán Duka-Zólyomi - faktická pripomienka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež by som chcel upozorniť Národnú radu Slovenskej republiky, vlastne citovať slová pána Martinéza, ktorý skutočne zdôraznil to, že každý parlamentný subjekt, každá poslanecká skupina musí byť zastúpená v delegácii Rady Európy. Preto návrh pána Csákyho je dosť rozumný a treba ho podporovať. Toto miesto je pre Maďarskú koalíciu. Dokonca pán Martinéz zdôraznil aj to, že ak národnostná skupina má parlamentné zastúpenie, mala by mať aj miesto v delegácii Rady Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda zahraničného výboru Slobodník - faktická pripomienka. Nech sa páči.

  • Chcel by som odpovedať pánu Bugárovi a odcitovať mu, čo som povedal, čo je trošku inak, čo znie trošku inak, než on povedal. Ja som povedal podávať podnety, informovať o skutočnej situácii na Slovensku a presadzovať pozitívne európske, a teda aj slovenské demokratické ideály. To je rozdiel, nie slovenské demokratické ideály ako doplnok, ale rozšírenie vety. Gramaticky aj logicky je to správne.

    Pokiaľ ide o povinnosť, aby boli zastúpené všetky parlamentné subjekty v Rade Európy, to nie je pravda, pretože koniec-koncov, ak ste dobre počúvali zoznam členov Rady Európy, teda Parlamentného zhromaždenia, nie je medzi nimi zastúpený ani jeden predstaviteľ Združenia robotníkov Slovenska, čiže nie je to povedané. Súhlasím s tým, čo povedal pán Duka-Zólyomi, je to tak, citoval pána Martinéza presne, nemôžem mu to vyčítať. Zabudol však dodať, že práve pán Martinéz spomínal prípad, keď istý komunistický poslanec v Španielsku, myslí sa tým ultrakomunistický poslanec v španielskom parlamente, systematicky očierňoval svoju krajinu, požiadali príslušnú frakciu, teda príslušnú politickú stranu, aby ho vymenili a aby namiesto neho dali iného. Všetci sa ešte pamätáme, či už s pozitívnym znamienkom, alebo negatívnym znamienkom, na to, že pani Bauerová po 3. a 4. novembri 1994 poskytla zahraničnému denníku informáciu o Slovensku ako o krajine, ktorá sa vlastne vrátila do rokov stalinizmu, ak nie fašizmu. Iste, že to je urážka Slovenskej republiky, urážka slovenskej štátnosti a myslím si, že tá urážka, ktorej sa dopustil spomínaný komunistický poslanec, keď brojil proti tomu, aby sa konské dostihy v rámci barcelonskej olympiády nekonali v Španielsku, teda v Barcelone, pretože by to mohlo spôsobiť mor zvierat, ale vo Francúzsku, je menšia, ako keď niekto nie kone, ale ľudí obviňuje zo stalinizmu a fašizmu. Takže otázka je veľmi otvorená.

    Pán Martinéz povedal aj niečo, čo ste necitovali, vážení páni. Povedal aj to, že povinnosťou poslancov fungujúcich v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy je obhajovať - nie je to presný citát, aby som teda nebol braný na zodpovednosť, ale zmysel je jasný - povinnosťou je obhajovať záujmy krajiny, ktorú zastupuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Po prvé chcem povedať, že táto správa nebola komplexne prerokovaná v zahraničnom výbore tak, ako tu bola prednesená, čo ma veľmi mrzí, lebo inak by sa tam museli objaviť aj ďalšie veci a aktivity, ktoré sa robia zo strany delegácie Slovenska vo vzťahu k Rade Európy. Na posudzovanie nie sú len tie dokumenty, ktoré vymenoval pán predseda výboru, ale aj Európsky dohovor o vidieku, Dokument o priamej demokracii, ako i návrh Európskeho dohovoru o štátnom občianstve a vojenskej povinnosti v prípade osôb s viac ako jedným štátnym občianstvom. A konečne si myslím, že je potrebné, aby sme sa vnútropoliticky zaoberali aj pripravovaným dokumentom, ktorý nadväzuje na summit vo Viedni, t. j. s dodatkovým protokolom, ktorý je pripravovaný cez CAHMIN v Rade Európy, ku Konvencii o ľudských právach a základných slobodách, týkajúci sa práv príslušníkov menšín v oblasti kultúrnej. Navyše, myslím si, na tejto pôde mala odznieť aj úplná informácia o tom, aké problémy majú delegácie v súvislosti s realizáciou svojich povinností, čo sme vo výbore, pán predseda, hovorili. Žiaľ, v správe sa o tom nenašlo ani slovo. Myslím si jednoducho, že takáto správa mala byť predmetom rokovania zahraničného výboru a mala byť obohatená, alebo mala byť komplexnejšia. To je všetko.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Bugár.

  • Pán predseda, musím sa znovu opýtať, ale konkrétne. Prosím vás, aký je rozdiel medzi demokratickými ideálmi a slovenskými demokratickými ideálmi? To je jedna moja otázka. Druhá moja otázka je - ak hovoríte o záujmoch krajiny, že treba obhajovať záujmy krajiny - kto určuje, čo je záujem krajiny? Pred rokom 1989 jedna strana určovala, čo sa môže povedať, čo nie. Vari si teraz nemyslíte, že vládna koalícia povie, čo je pravdivá informácia, čo je skreslená informácia, čo je v záujme krajiny.

  • Nechcem, aby sa toto naše rokovanie, rokovanie najvyššieho zákonodarného zboru tejto republiky, zvrhlo skutočne len na vytýkanie si rôznych chýb a názorov. Nechcem skutočne byť konfrontačná, ale myslím si, že treba podobnú diskusiu ukončiť. Áno, máme dosť problémov v zahraničnej politike, máme dosť problémov vo vystupovaní vonku, ale budem veľmi rada, ak sa poslanci tohto parlamentu naučia obhajovať Slovenskú republiku. A žiaľ, poslanci zastupujúci maďarské koaličné strany vystupujú proti tejto republike, vystupujú proti Slovensku ako takému.

    Takže veľmi pekne by som prosila, aby sa táto debata skončila. Ak sa uznáva demokratický princíp, tak je to princíp väčšiny, ktorá môže zaujať určité stanovisko. Dala som návrh, prosím, aby to bolo zobraté ako procedurálny návrh, na doplnenie člena slovenskej delegácie o pani Garajovú, ktorá obhajuje záujmy Slovenskej republiky, ktorá vie veľmi dobre po francúzsky. Takže veľmi pekne by som prosila, aby sa postupovalo aj podľa rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Zatiaľ sa, pani kolegyňa, postupuje podľa rokovacieho poriadku. Chcem sa spýtať, či váš návrh na ukončenie rozpravy mám brať ako procedúru a dať o tom okamžite hlasovať.

  • Nie. Nežiadala som ukončenie rozpravy. Apelovala som na poslancov, aby si uvedomili, čo je to obhajovať Slovenskú republiku, lebo nie vždy je to jednoduché.

  • Prepáčte, ja som to potom zle pochopil. Vy ste povedali ukončiť takúto diskusiu. Budeme pokračovať vo faktických pripomienkach. Pán poslanec Kukan, nech sa páči.

  • Budem veľmi stručný. Vítam, že vlastne prvý raz takáto informácia bola predložená na rokovanie pléna. Nebola kompletná, nebola komplexná, bola prvá. Možno v budúcnosti bude treba naozaj prerokovať v zahraničnom výbore, aby to nebol iba štatistický výpočet aktivít, ktoré máme, ale aby to obsahovalo aj konkrétne závery, návrhy a hodnotenie.

    A druhú vec by som chcel povedať. Chcel by som sa odvolať nie na slová pána Martinéza, ale na rokovanie tohto pléna, keď sa schvaľovali slovenské delegácie do rôznych zhromaždení európskych štruktúr, kde nebola schválená pani Bauerová za Maďarskú koalíciu, ale tu sa konštatovalo a niekoľkokrát sa to potom opakovalo na rokovaniach zahraničného výboru, že toto miesto sa nebude obsadzovať zámerne, že toto miesto bude patriť Maďarskej koalícii. Chcel by som to na osvieženie pamäti povedať tým, ktorí sme sedeli na týchto rokovaniach, a myslím si, že na tomto sa nič nezmenilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcela som takisto pripomenúť, že za to, že tam nie je nikto z Maďarskej koalície, sú zodpovední vlastne sami poslanci Maďarskej koalície. To, čo povedal pán poslanec Kukan, je pravda, a myslím, že to nemôžu odtajiť.

    Ale chcela by som sa obrátiť na pána poslanca Bugára. Prosím vás pekne, pán poslanec, keby ste sa naučili počúvať. Tak ako vo výbore ste tvrdili, že som hovorila o "hejslovákoch" a pritom som hovorila o "aj slovákoch" - a to je veľký rozdiel, tak teraz sa hovorilo o európskych a slovenských demokratických ideáloch, čiže o demokratických ideáloch vo všeobecnosti, ktoré sú rovnaké bez ohľadu na to, či o nich hovoríme na úrovni európskej alebo slovenskej. Prosím vás, už sa k tomu nevracajte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že pán Bugár položil skutočne veľmi dôležitú otázku - čo sú to záujmy Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som mu aspoň čiastočne vo faktickej poznámke odpovedal.

    Po prvé, pán poslanec Bugár, je to riešiť si domáce záležitosti doma a nechodiť s nimi do zahraničia. A po druhé, nešíriť v zahraničí nepravdivé informácie o tom, čo je na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nechápem dosť dobre, prečo si tu stále nevieme odpovedať na otázku, či existujú spoločné záujmy, alebo neexistujú spoločné záujmy. Tento problém bol predsa prediskutovaný. Ak sa už pán poslanec Bugár odvolával na všeobecné demokratické ideály a princípy v 19. storočí, ja by som odcitoval anglického filozofa a politológa Greena, ktorý hovorí, že tým, čo robí spoločný záujem, to je uznanie. Logicky znamená vzájomný spoločný jazyk - to citujem - spoločné dohody, spoločné svedomie, inými slovami ohľaduplnosť. Iba občania majú práva, lebo ako povedal Green, práva patria jednotlivcovi iba ako členovi spoločnosti. Sám jednotlivec by si tie práva ani nemohol nijakým spôsobom zabezpečiť. Takže diskutovať o tom, či existuje nejaký verejný záujem, alebo slovenský záujem, je podľa mňa úplne zbytočné. Áno, existuje, pán Bugár.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Skutočne už nebudem reagovať na predchádzajúcich rečníkov, len by som sa obrátil na pani poslankyňu Belohorskú. A dovoľte mi, aby som sa ohradil proti tomu, čo ste povedali a s čím ste obvinili Maďarskú koalíciu. Ak máte dôkazy, prosím vás, tak ich položte na stôl, ale neobviňujte, keď ich nemáte. To je obrovská chyba, že v tomto štáte, v tomto parlamente padajú slová, ktoré nie sú podložené. V tomto parlamente pokojne môžete obviňovať človeka a za to nikto nie je potom potrestaný.

  • Budem reagovať len na pána Bugára, on mi poskytuje dobré námety. Pán Bugár, vo všetkom môžem s vami akosi súhlasiť v iných odvetviach, v ktorých sa nevyznám, ale filológia, nehnevajte sa, je predsa mne bližšia. Keď ja poviem vetu: Kvety, a teda aj ruža, sú súčasťou flóry, tak je to veta normálna, ktorá platí, ktorej každý rozumie. Keď ja poviem demokracia, európska demokracia, a teda aj vysvetľujúca časť - slovenská, je to platné, veta je správna.

    O tých národných záujmoch Slovenska už povedal pekne pán Prokeš. Ale jedno je nesporné. Nehnevajte sa, obviňovať Slovensko z fašizmu a z nejakého ultrakomunizmu stalinského zamerania nemôže byť v záujme Slovenska. Mohlo by to byť teoreticky, len keby to bola pravda. To je to, čo povedal aj pán Prokeš. Prosím vás pekne, vy ste povedali, položte na stôl pravdivé fakty. Nie je to diskusia, ale môžem vám povedať. Vaši kolegovia, pán Csáky, jeden z nich tu prítomných, ktorí boli vo Washingtone, rozdávali s veľkým potešením správu, v ktorej bola veta: "Maďarská menšina na Slovensku, príslušníci maďarskej menšiny, dostávajú o tretinu menej na občana ako slovenskí občania." To je lož. Obyčajná nízka podlá lož, ktorá má zhanobiť Slovensko. Ak chcete, takéto doklady môžem vo všeobecnej rozprave predložiť.

    Pokiaľ sa týka správy v Spojených štátoch, pán Harna, pán Csáky a pán Ďurovský rozširovali správy, páni, ako oficiálnu informáciu, že keď príde stará pani maďarskej národnosti na poštový úrad, povedzme, do Šamorína, kde bývate, ak sa nemýlim, a bude hovoriť po maďarsky, tak ju možno pokutovať pokutou 100 tisíc korún. Je to pravda? Nie je to pravda. Takže takýchto informácií o tom, keď Maďarská koalícia klame, rad radom, ako vystupujú, pán Duray, čo napísal list do Nórska, ktorý som tu minule, voľakedy dávno, čítal, takisto je to lož. To čo sa rozširovalo vo Washingtone, na tejto konferencii, takisto lož. Takže nehovorte o tom, že by sme nemali čo položiť na stôl. Máme. Ale nechcem o tom teraz diskutovať.

    A ináč sa chcem ospravedlniť pánu Fogašovi aj pánu Kukanovi, musím s nimi súhlasiť - vidíte, že súhlasím aj s opozíciou - skutočne v tom zhone som to nestačil predložiť zahraničnému výboru. A bol som limitovaný aj časom. Preto je tam napríklad povedané v súvislosti s Radou Európy, to tiež tam odznelo, že preto uvediem len niektoré aktivity. Povedal som napríklad. Ale uznávam to. Budúca správa o rok bude prerokovaná v zahraničnom výbore.

  • Ctená Maďarská koalícia, za aký štát vystupovali vaši zástupcovia v Debrecíne? Za Feldvidék. To je aký štát? To, že tam chodíte zastupovať Feldvidék, to ma netrápi, ale že sa vraciate naspäť, to ma trápi, pretože žijete v štáte, v ktorom nechcete žiť. Tak sa zaň nevyjadrujte.

  • Ďakujem. Chcel by som upozorniť, že existujú dve roviny videnia Slovenska - rovina politická a rovina kultúrna, všeobecne ľudská alebo duchovná. V tej druhej rovine sú naši vyslanci, vyslanci slovenskej kultúry, prijímaní s veľkým obdivom či už v Spojených štátoch alebo v západnej Európe. A autority ducha Západu sa neraz obrátili verejne na Slovensko s určitou nie malou nádejou v pomoc v duchovnej obrode Západu. Potom tu existuje rovina politická. V tej médiá politickej manipulácie Slovensko vykresľujú v divokých farbách: červenohnedá totalita! Proste ľudský odpad. To je druhá rovina a ja by som chcel upozorniť, aby sme to brali na zreteľ. Ale sociologické dáta nepustia. Ak je Slovensko fašistická či aká divoká krajina, potom Spojené štáty, Francúzsko sú krajiny ultrafašistické. Ak je Slovensko nacionalistické, Spojené štáty sú ultranacionalistické.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, opäť sme sa dostali do tej "správnej roviny". Odmietam obvinenie, ktoré tu odznelo už viackrát, že Maďarská koalícia vystupuje proti záujmom Slovenskej republiky. To je vec interpretácie a ocenenia skutočnosti. Mne sa zdá, že žijete ako vládna koalícia v životnom omyle, ak si myslíte, že vládna koalícia je totožná so Slovenskou republikou. Tak to nie je pravda. Čo sú to záujmy Slovenskej republiky? Skutočne, čo sú to záujmy Slovenskej republiky? A čo sú to pravdivé a nepravdivé informácie? My tvrdíme, že treba dávať reálne informácie, skutočné informácie, a nie také, ktoré sa hodia určitej skupine poslancov alebo určitej skupine ľudí.

    Ďalej čo sa týka Maďarskej koalície, áno, vládna koalícia je zodpovedná za to, že nemáme teraz člena v delegácii v Rade Európy. My sme určili kandidáta, kandidátkou je pani Bauer Edit. Neprijali ste ju, nechcete s návrhom súhlasiť. A keď takto budeme tipovať, možno nájdeme takého človeka, poslanca, ktorý bude vhodný zo 17 maďarských poslancov. Prosím vás, aká je to parlamentná demokracia? Pani Bauer je fundovaná aj odborne, aj čo sa týka jazykových znalostí. A chcel by som len upozorniť pána poslanca Slobodníka, nech nedeformuje slová, ktoré vyslovila vtedy 3. novembra. Ona nekritizovala Slovensko, nevyslovila pojem fašizmus a ďalšie vytknuté pojmy, ona kritizovala to, čo sa odohrávalo tu, v parlamente.

    To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, veľmi ľutujem, ale tiež som nútený reagovať na vystúpenie pána poslanca Slobodníka. Pán Slobodník, vy ste citovali slová pána Martinéza z nášho stretnutia. Sám ste pripustili, že to nebolo presné citovanie. Máte pravdu. Poriadne ste prekrútili slová pána Martinéza a domnievam sa, že zďaleka ste nepovedali všetko, čo vám na tom stretnutí povedal. Viete, na čo narážam. Taktiež ste citovali z nášho materiálu, ktorý dali aj vám k dispozícii v Spojených štátoch. To, čo ste povedali, nie je pravda. Ten materiál máte vy aj ja a prosím, aby ste ho dali aj poslancom, aj novinárom k dispozícii, aby videli, kto z nás dvoch má pravdu.

    A na adresu pána Glinského: Pán Glinský, sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, mali by sme sa vyjadrovať trošku citlivejšie aj k zahraničiu. Môžete trošku ľutovať, že tie slová, ktoré ste povedali na adresu Spojených štátov amerických, ste nepovedali o dve hodiny skôr, keď tu bola delegácia amerického parlamentu.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, to bol ako príklad. Samozrejme, vidíte, aj tu prichádza k skresľovaniu a každý chápe niečo tak, ako si to chce vysvetľovať.

  • Šum v sále.

  • Pán kolega Hrnko, to je môj problém. Stlač si gombík a dostaneš slovo.

    Dámy a páni, vidím, že rozprava, ktorá bola otvorená iba vo forme faktických poznámok, nikam nevedie, a preto dávam teraz procedurálny návrh, o ktorom chcem, aby sme hlasovali, aby sme rozpravu ukončili.

  • Šum v sále a výkriky.

  • Priatelia, tak som porušil rokovací poriadok. Dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o ukončení rozpravy k tomuto bodu rokovania. Skutočne to nikam nevedie, aby sme jeden proti druhému zbytočne takto útočili.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov.

  • Keďže sa neprezentoval dostatočný počet poslancov, budeme pokračovať vo faktických poznámkach. Pokoj, priatelia, ste v parlamente Slovenskej republiky. Budeme pokračovať faktickými poznámkami. Čo ma, dočerta, nenecháte dohovoriť. Priatelia, správate sa ako nevychované deti v škole. Ďakujem.

    Pán Fico má slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Môj návrh takisto vlastne smeroval k skončeniu tejto podľa mňa už neplodnej diskusie. Som rád, že pán poslanec Slobodník si priznal chybu, keď povedal, že v nejakom zhone, ktorý mal, zabudol alebo nemal čas predložiť správu na prerokovanie zahraničnému výboru. Rovnako som si všimol niektoré doplňovacie návrhy, ktoré mal pán poslanec Fogaš, pokiaľ ide o ďalšie správy, ktoré by mali byť uvedené v tejto správe. Rovnako som bol prítomný na stretnutí s pánom Martinézom a musím povedať, že pán Martinéz hovoril o oveľa závažnejších dôsledkoch toho, ak nebude zaradený predstaviteľ Maďarskej koalície do slovenskej delegácie. Z tohto dôvodu dávam návrh na prijatie uznesenia, na základe ktorého by Národná rada Slovenskej republiky opätovne rokovala o informácii o činnosti delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných inštitúciách až potom, keď túto informáciu prerokuje Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Návrh uznesenia. Prosil by som to písomne. Ďakujem.

    Budeme pokračovať. Pán Cuper.

  • Neviem, prečo si pán poslanec Duka-Zólyomi stále myslí, že iba členovia slovenského parlamentu maďarskej národnosti majú patent na rozum a iba oni môžu pravdivo informovať o Slovensku. Ja si myslím úplný opak. Som o tom dokonca hlboko presvedčený. Ale keď som povedal o uznaní, tak chcem doplniť ešte dva základné pojmy každej demokracie, v každom štáte, a to je lojalita a akceptácia menšín. Ak by maďarská menšina bola lojálna k tomuto štátu a vystupovala lojálne k tomuto štátu - pardon, ospravedlňujem sa maďarskej menšine ako celku - politickí predstavitelia maďarskej menšiny ak by boli lojálni k tomuto mladému štátu, určite by mohla nasledovať, alebo ľahšie by slovenská väčšina akceptovala jej požiadavky a, samozrejme, tým aj integráciu jej požiadaviek alebo práv do toho, čomu sa hovorí spoločný slovenský záujem.

    Mnoho ráz, a to sa snažím byť skutočne dosť pozorným vnímateľom a snažím sa politicky odosobňovať, zdá sa mi, že je málo vôle zo strany predstaviteľov maďarskej menšiny, ktorou by prejavovali aspoň akú-takú lojalitu - a tá bola základom najmä Rímskeho štátu, lebo dovtedy trval Rímsky štát, pokiaľ jeho politiku a jeho záujmy obhajovali lojálni ľudia, to iste pán Duka-Zólyomi pozná, pretože si prečítal Pád Rímskej ríše od Gibona, takisto ako ja. Takže samozrejme, nie je možné potom vyčítať predstaviteľom slovenského národa, že neakceptujú, alebo že slabo akceptujú najmä politických predstaviteľov maďarskej menšiny, pretože základom skutočne každého štátu je lojalita k tomuto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

  • Chcel by som sa vysloviť k pánu Csákymu. Pán Csáky má taktiku, ktorá môže zapôsobiť na málo informovaných ľudí. V jednej televíznej diskusii VTV, keď som vyhlásil, a zodpovedne to opakujem teraz, že pani Halonnenová, raportérka Rady Európy, po svojej poslednej návšteve na Slovensku vyhlásila, že Slovensko si za svoje výsledky v plnení záväzkov voči Rade Európy v národnostnej politike zasluhuje - poviem to najprv po anglicky - the public acknowledgement, verejné uznanie, povedal: vy vždy citujete takéto veci a nie je to pravda. Pán Csáky, ubezpečujem vás, že je to pravda, môžem to dať rozmnožiť a dať aj vám.

    Druhá nepravda, ktorú ste sa opovážili povedať, čudujem, to je veľká odvaha, skoro som to povedal tak ako tí, čo nevedia, že Slovensko má aj zvratné zámená, čudujem sa, že ste sa to odvážili povedať, je to, že nie je v tej správe, ktorú ste distribuovali vo Washingtone, veta, že predstavitelia maďarskej menšiny o tretinu menej dostávajú od štátu, o tretinu menej ako občania slovenskej národnosti. Aj to vám, samozrejme, dodám, je to absolútna pravda. Nikdy by som si netrúfol a nikdy som v takýchto veciach nevyslovil klamstvo, lebo viem, že klamstvo sa dá dokázať. Všetko to, čo som povedal, čo ste sa pokúsili vyvrátiť, je číročíra pravda.

  • Dávam procedurálny návrh na ukončenie tejto rozpravy a poznámok.

  • Ďakujem. Keďže je to procedurálny návrh, zopakujeme si hlasovanie.

    Prosím, prezentujte sa hlasujte o ukončení rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Dámy a páni, konštatujem, že sme odsúhlasili ukončenie rozpravy, teda vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Dostal som iba dva návrhy uznesenia k tomuto bodu rokovania. Skôr ako ich prečítam, dávam slovo poslancovi Cabajovi na procedurálnu poznámku.

  • Pán predsedajúci, žiadam 20-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Združenie robotníkov Slovenska sa k tomu pridáva.

  • Dámy a páni, prerušíme rokovanie. Stretneme sa o 16.45 hodine v rokovacej miestnosti. Ďakujem vám.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať tridsiatym piatym bodom nášho rokovania, teda budeme hlasovať o návrhoch uznesenia, ktoré boli predložené k informácii o činnosti delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných inštitúciách.

    Ako prvý návrh na uznesenie som dostal návrh pána poslanca Csákyho, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky doplňuje zloženie delegácie Slovenskej republiky - zrejme Národnej rady Slovenskej republiky, to tam chýba - pri Rade Európy o člena Maďarskej koalície do 31. decembra 1995.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Vychádzajúc z tohto, stáva sa bezpredmetným návrh na uznesenie pani poslankyne Belohorskej, takže o ňom hlasovať nebudeme.

    Ďalší návrh na uznesenie som dostal od pána poslanca Fica, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať informáciu o činnosti delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných inštitúciách až po prerokovaní tejto informácie v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priatelia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 69 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    T r i d s i a t y m š i e s t y m bodom nášho rokovania bude

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 236 a spoločnú správu výborov ako tlač 236a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

    A vás, priatelia, skutočne prosím, aby v tejto sále nebol taký veľký šum. Veľmi negatívne to vplýva na našu nervovú sústavu. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    rozhodnutie zaviesť konvertibilitu slovenskej koruny v rozsahu článku VIII Dohody o Medzinárodnom menovom fonde, ako aj členstvo v Európskej únii a v OECD, vyžaduje odstránenie obmedzení, ktoré súčasný zákon vyžaduje. Ide hlavne o uvoľnenie platieb súvisiacich s bežným účtom platobnej bilancie pre tuzemcov, fyzické osoby a cudzozemcov, to znamená ich zrovnoprávnenie s tuzemskými právnickými osobami.

    Súčasný Devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je založený na princípe vnútornej zameniteľnosti slovenskej koruny a je uplatňovaný bez výraznejších zmien od roku 1991. Umožňuje tuzemským právnickým subjektom nakupovať devízové prostriedky na úhradu záväzkov voči zahraničiu za slovenskú menu. Jeho úprava je v dôsledku priaznivých ekonomických podmienok už prekonaná a vyžaduje prijať nový zákon, založený na iných princípoch ako doterajší Devízový zákon.

    Predkladaný návrh Devízového zákona odstraňuje obmedzenia a zabezpečuje voľné platby v rozsahu bežného účtu platobnej bilancie pre všetkých tuzemcov a umožňuje cudzincom previesť do zahraničia výnosy z bežných operácií. Ide o bežné platby za tovary a služby, v rámci služieb doprava, cestovný ruch, služby v zdravotníctve a školstve, prevody výnosov, v rámci toho úroky, dividendy, zisk, mzdy a bežné jednostranné prevody, ako sú štipendiá, dôchodky, výživné, prevody súvisiace s vysťahovaním, podpory, dedičstvá.

    Jednotlivé ustanovenia sú navrhnuté tak, aby v prípade priaznivých ekonomických podmienok, ako aj priaznivého vývoja platobnej bilancie bolo možné urobiť ďalšie liberalizačné kroky v kapitálovej časti všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými devízovými orgánmi, bez toho, aby bolo potrebné zmeniť samotný zákon. Priamo regulované formou devízových povolení zostáva obchodovanie so zahraničnými cennými papiermi, operácie s finančnými derivátmi, otváranie účtov v zahraničí, poskytovanie garancií cudzozemcom.

    S ohľadom na skúsenosti štátov Európskej únie a skupiny štátov OECD, ako aj s ohľadom na ich značné riziká, nepriaznivé dôsledky na menovú stabilitu a platobnú bilanciu, a zároveň z dôvodov možných daňových únikov sa s ich uvoľnením počíta až v posledných liberalizačných krokoch.

    Obchodovanie s devízovými hodnotami a vykonávanie platobného styku so zahraničím je podmienené udelením devízovej licencie v rozsahu predmetu podnikania, nakoľko ide o odborne náročnú činnosť, vyžadujúcu od subjektov potrebné personálne, odborné a technické vybavenie.

    Zákon počíta s obehom slovenskej koruny v zahraničí. Zachováva súčasný režim ponukovej povinnosti pre tuzemcov, právnické osoby s možnosťou jej neskoršieho uvoľnenia. Zachováva súčasný režim povinnosti previesť peňažné prostriedky v cudzej mene do tuzemska. Zdôrazňuje ohlasovaciu povinnosť, ktorá bude regulácie dopĺňať a postupne nahrádzať a súčasne zabezpečovať potrebné informácie pre účely platobnej bilancie, prípadne devízového režimu. Zachováva súčasný režim nadobúdania nehnuteľností cudzincami v tuzemsku len v taxatívne stanovených tituloch so zásadnou zmenou, že toto obmedzenie platí pre cudzincov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky. Týmto sa zlaďuje Devízový zákon s Ústavou Slovenskej republiky.

    Zákon umožňuje regulovať pohyb krátkodobého, špekulatívneho kapitálu. Pri bezprostrednom ohrození menovej rovnováhy a platobnej schopnosti Slovenskej republiky splnomocňuje vládu Slovenskej republiky na návrh Národnej banky Slovenska vyhlásiť režim núdzového stavu.

    Súčasťou navrhovaných zmien devízového režimu je aj návrh nových aspektov devízovej kontroly, napríklad jej rozšírenie aj na devízové miesta. Súčasťou nového Devízového zákona je aj priama novela zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch, pretože súčasne platný zákon o priestupkoch neumožňuje orgánom Policajného zboru objasňovať, alebo došetrovať skutočnosti týkajúce sa devízových prostriedkov.

    Zákon si nevyžaduje zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu a počtu pracovníkov ústredných orgánov. Navrhované uvoľnenie platieb v rámci bežného účtu platobnej bilancie nepredpokladá významnejšie zaťaženie platobnej bilancie oproti súčasnému stavu, keď bežné platby do zahraničia vykonávajú len právnické subjekty.

    Vážené dámy, vážení páni, odporúčam predložený návrh prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 6. septembra 1995 číslo 509 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo 327/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a zahraničnému výboru. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Slovenskej republiky, teda zákon, ktorý teraz prerokúvame, prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ústavnoprávny výbor 18. septembra prerokoval vládny návrh zákona a neprijal k nemu uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokovali vládny návrh zákona, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, tlač číslo 236a.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám ako spoločný spravodajca predložil teraz na hlasovanie en bloc body, ktoré ako spoločný spravodajca odporúčam prijať. Odporúčam hlasovať en bloc a prijať body číslo 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 14 a 16. Na hlasovanie en bloc s návrhom neprijať odporúčam body 3, 10, 11 a 15.

    Ďakujem pekne. To je zo spoločnej správy k tlači 236a z mojej strany všetko.

  • Ďakujem predsedovi výboru poslancovi Maxonovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili dvaja poslanci. Dávam slovo prvému z prihlásených, poslancovi Róbertovi Ficovi, pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    prerokúvame veľmi dôležitú právnu normu a musím konštatovať, že - ako je už zvykom v tomto parlamente - na jej prípravu a na prípravu poslancov nebol poskytnutý dostatok času. Opäť došlo k porušeniu ustanovení rokovacieho poriadku. Musím to konštatovať z toho dôvodu, že na takéto porušovanie si zvykáme ako na bežný jav. Možno nás k tomu vedie očakávanie prijatia nového rokovacieho poriadku, ale viac-menej ide o starú zabehnutú prax, ktorá, žiaľ, znehodnocuje naše kvalitné rokovanie. Starý zákon, ak tak mám nazvať zákon o rokovacom poriadku, nie je staré auto, o ktoré sa už tak nestaráme, ak vieme, že máme zajtra kúpiť nové. Zákon je zákon a platí do poslednej sekundy svojej účinnosti.

    Z celého návrhu Devízového zákona ma zaujalo jedno jediné ustanovenie, o ktorom chcem diskutovať. Budem hovoriť o návrhu § 19, ktorý sa zaoberá nadobúdaním nehnuteľností v tuzemsku. Na jeho základe môže dnes občan Slovenskej republiky žijúci v zahraničí nadobúdať na území Slovenska nehnuteľnosti už bez obmedzenia. Dochádza tak k zásadnému posunu oproti právnej platnej úprave, ktorá dnes platí, na základe ktorej môže občan Slovenskej republiky žijúci v zahraničí získať nehnuteľnosť len dedením, ďalej pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti, ďalej ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je devízovým cudzozemcom, ďalej výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti. Ďalej pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, ak ide o stavbu nehnuteľností, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku, a nakoniec, ak to výslovne ustanovuje osobitný zákon, ako je napríklad zákon číslo 403/1990 o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

    Dnes teda, a to platí, môže kúpiť nehnuteľnosť na území Slovenskej republike len občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na našom území. Postavme si otázku, prečo dochádza k liberizácii zákona a prečo dnes občan Slovenskej republiky žijúci v zahraničí, ktorý dnes nemá trvalý pobyt na území Slovenska, bude môcť, ak prijmeme návrh Devízového zákona, kupovať nehnuteľnosť u nás na Slovensku.

    Na túto otázku odpovedá veľmi stroho dôvodová správa k § 19, ktorá hovorí, že týmto ustanovením sa zosúlaďuje nový Devízový zákon s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej dôvodom na nadobúdanie nehnuteľností len v taxatívne vymenovaných prípadoch pre ostatných cudzozemcov, teda tých, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, je rozdielna kúpna sila tuzemcov a cudzozemcov a cenová úroveň nehnuteľností v tuzemsku a v zahraničí. Musím konštatovať, že mi nie je celkom zrejmé, v čom je Devízový zákon, teda ten, ktorý dnes platí - jeho posledné znenie bolo v roku 1994 pod číslom 50 publikované - v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v čom tento rozpor je, ak obmedzuje Devízový zákon nadobúdanie nehnuteľností na území Slovenska štátnymi občanmi a trvalým pobytom. Bol by som rád, keby mi na túto otázku odpovedal aj predkladateľ návrhu zákona.

    Všetky medzinárodné zmluvy a medzinárodné právo vôbec priznáva štátom široký rámec voľnej úvahy, pokiaľ ide o výkon jednotlivých práv. Obmedzovanie kritériom trvalého bydliska nie je pre občanov Slovenska žijúcich v zahraničí diskriminačné, ani neporušuje žiadne právne predpisy, vrátane predpisov medzinárodných. Trvalé bydlisko ako obmedzovacie kritérium pri nadobúdaní nehnuteľností nie je známe iba z Devízového zákona. Poznáme ho zo zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, z Obchodného zákonníka. Nebolo teraz skonštruované len pre účely Devízového zákona, ale je súčasťou podľa môjho názoru správneho koncepčného prístupu štátu k transformácii ekonomických a vlastníckych vzťahov.

    Domnievam sa, že nie je správne, aby sme umožnili všetkým občanom Slovenska bez trvalého bydliska, žijúcich v zahraničí, bez obmedzenia skupovať nehnuteľnosti na našom území. Vedú ma k tomu viaceré dôvody. Prvý dôvod - je tu veľká nerovnosť medzi kúpnou silou občanov žijúcich v zahraničí a kúpnou silou našich občanov. Dobre vieme, že ceny nehnuteľností išli v poslednom čase enormne hore a dnes sú v exponovaných oblastiach, v mestách, vo veľkých mestách pre bežného slovenského občana nedostupné.

    Napriek nedostupnosti pre našich občanov sú však nehnuteľnosti u nás cenovo zaujímavé pre zahraničie, čo by mohlo viesť k výpredaju našich pozemkov a stavieb do zahraničia. Domnievam sa, že štát by mal mať právny aj ekonomický záujem na tom, aby nehnuteľnosti boli vlastnené predovšetkým našimi občanmi žijúcimi na Slovensku. Slovensko je ekonomicky príliš slabé, aby si mohlo dovoliť takýto liberalizačný krok navrhovaný v prerokovanom návrhu Devízového zákona.

    Druhý dôvod, ako uvádza aj Ústava Slovenskej republiky, vlastníctvo, a najmä vlastníctvo nehnuteľností, zaväzuje. Je účelné nielen z hľadiska ekonomickej ochrany Slovenskej republiky, ale aj z hľadiska samotného vzťahu k nehnuteľnostiam, aby predsa len nadobúdanie nehnuteľností na Slovensku bolo obmedzené kritériom trvalého pobytu. Ak niekto chce riadne užívať nehnuteľnosť na území Slovenska, je ekonomicky a právne vhodné, aby jej vlastník mal trvalý pobyt na našom území.

    Bola aj argumentácia, že mnohí naši občania, ktorí žijú v zahraničí, sa chcú vrátiť na naše územie, aby dožili svoj dôchodok a užili si nehnuteľnosti, ktoré si tu môžu kúpiť. Táto argumentácia nemá nič spoločné s týmto návrhom zákona, pretože ak sa vráti na naše územie, bude automaticky žiadať o trvalý pobyt a v takom prípade niet dôvodu občanovi nehnuteľnosť na našom území nepredať.

    Ďalším mojím argumentom je, že získať trvalé bydlisko na území Slovenska je veľmi jednoduché. Ak si zoberieme platnú právnu úpravu, stačí, ak prídete na príslušný ohlasovací orgán, vyplníte formulár, preukážete sa preukazom totožnosti, za ktorý sa považuje aj pas, a máte v rukách potvrdenie ubytovateľa, ktorý potvrdzuje, že budete bývať u nejakého príbuzného v byte, alebo že ste získali byt, alebo že sa budete zdržiavať v nejakom hoteli. Áno, aj preukaz alebo potvrdenie hoteliéra je dostatočným dôvodom na to, aby ste získali trvalý pobyt na území Slovenska. Ak máte všetky informácie k dispozícii, získate trvalý pobyt na počkanie. Tak naozaj to nie je diskriminačné ustanovenie, ktoré by viedlo niektorých občanov do neriešiteľných situácií.

    Tretím dôvodom, podľa mňa veľmi dôležitým, prečo nesúhlasím s navrhovanou úpravou § 19, je obava zo zneužívania možností skupovať nehnuteľnosti nastrčenými kupcami, z prenosu vlastníctva do zahraničia, ďalej možnosť zakladania majetku v zahraničí naším nehnuteľným majetkom, rôznymi bankovými operáciami, a v neposlednom rade možnosť prania cudzích špinavých peňazí na našom území práve kupovaním nehnuteľností u nás. Aj keď sme prijali zákon o boji proti špinavým peniazom, ten na takéto situácie vôbec nepamätal, práve naopak, možnosť skúpenia nehnuteľností zo zahraničia je vynikajúcim prostriedkom na pranie špinavých peňazí. Ekonomicky neznamená uvoľnenie slovenského trhu s nehnuteľnosťami pre občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí prínos. Verím, že aj podpredseda vlády to potvrdí, že neočakávame od toho žiadny nárast príjmov štátneho rozpočtu. Práve naopak, to je môj názor, ešte stále je obdobie, keď Slovensko musí chrániť slovenských vlastníkov nehnuteľností, ako aj slovenských záujemcov o kúpu nehnuteľností žijúcich na území Slovenskej republiky. Mali by sme dokonca uvažovať, možno aj tu na tejto pôde, niekedy o nejakej rozprave, ktorá sa týka predaja a vôbec slovenského trhu s nehnuteľnosťami, došli by sme k veľmi zaujímavým informáciám.

    Mám pre to, vážené dámy a páni, dostatok právnických aj ekonomických dôvodov, aby som navrhol nasledujúcu zmenu. Navrhujem, aby sa v § 19 návrhu zákona, ktorý má nadpis "Nadobúdanie nehnuteľností v tuzemsku", uvádzacia veta upravila nasledovne: "(1) Devízový cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba" - a potom ďalší text by pokračoval. Vrátime sa vlastne k pôvodnému zneniu alebo k teraz platnému zneniu Devízového zákona, len s tým, že beriem určité spresnenia, ktoré prináša návrh Devízového zákona.

    Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Palacka. Nech sa páči, dávam vám slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    prerokúvame návrh nového Devízového zákona, ktorým sa pokračuje v liberalizácii nášho ekonomického života v duchu hospodárskej transformácie, ako bola nasmerovaná ešte scenárom ekonomickej reformy v roku 1990. Ako zástanca slobodnej trhovej ekonomiky to môžem len privítať. Predsa mi však dovoľte uviesť niekoľko poznámok súvisiacich s týmto návrhom.

    V prvom rade z formálnej úpravy predlohy je zrejmé, že návrh spracovala a pripravila Národná banka a vláda len doplnila obálku a podpis. To samo osebe nie je zlé, len to svedčí o úrovni legislatívnej práce vlády. Pozitívne na tom je však to, že vláda zbytočne nepokazila vcelku dobrý a racionálny návrh. Keďže viacero vládnych návrhov ekonomických zákonov, ktoré sme dostali v tomto volebnom období, bolo v príkrom rozpore s ekonomickou transformáciou, vyslovujem týmto vláde vďaku, že návrh Národnej banky nechala na pokoji.

    Samotný fakt rozšírenia zameniteľnosti slovenskej koruny je výsledkom úspešnej hospodárskej politiky od roku 1990. Som presvedčený, že prinesie občanom i hospodárskym subjektom výhody pri realizácii platieb do zahraničia a tiež posilní dôveru v našu menu. Predložený návrh nie je však dokonalý. Podľa nášho názoru nebolo potrebné sa s ním ponáhľať, unáhliť. Pôvodne predpokladaný termín činnosti od 1. 1. 1996 vytváral dostatočný priestor práve Legislatívnej rade vlády na odstránenie drobných nedostatkov. Ide o definíciu deliktu, ktorá nie je celkom konzistentná s ostatným naším právnym poriadkom, a tiež podľa mňa príliš veľké právomoci, ktoré sa splnomocnením dávajú devízovým orgánom, najmä ministerstvu financií. Zákon nevylučuje prípadné nevhodné využitie týchto splnomocnení. Dúfajme však, že tieto sa budú využívať na uvoľnenie devízového režimu, a nie na jeho obmedzovanie.

    Je len škoda, že v záujme splnenia akýchsi mítingových sľubov sa nevyužila príležitosť urobiť skutočne bezchybný zákon. Napriek týmto nedostatkom však chcem v mene nášho poslaneckého klubu vyjadriť zákonu svoju podporu a Národnej banke ako strážcovi našej meny želám, aby pokračovala vo svojej činnosti v duchu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Filkus. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister - podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    je úplne logické, že ak sa ruší platobná dohoda, v tomto prípade medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, je nevyhnutné urobiť opatrenia v deregulácii alebo liberalizácii vzájomných devízových vzťahov. Toto je nevyhnutný krok, ktorý je potrebné realizovať, a to veľmi rýchlo. Ak počítame s tým, že sa Českej republike podarí od 1. októbra uplatňovať nový Devízový zákon, je nevyhnutné, aby aj partner liberalizoval, alebo dereguloval doterajšie narábanie s devízami. Konvertibilita je pekné slovo, ale to je slovo, ktoré sa môže uplatniť vtedy, ak je skutočne taká situácia v krajine, že sa krok v konvertibilite môže urobiť a v tomto prípade len v konvertibilite pri uplatňovaní vzťahov na bežnom účte. To zdôrazňujem preto, lebo sa dosť často hovorilo všeličo o konvertibilite a nevedelo sa, o čo vlastne ide. Ide jednoznačne o prvý nie nezaujímavý, ale mimoriadny liberalizačný krok v rámci konvertibility bežného účtu. A to si treba uvedomiť aj preto, lebo s tou konvertibilitou to nie je také jednoduché.

    S konvertibilitou aj takto poňatou môžeme narábať a môžeme ju uplatňovať vtedy, a to sa v materiáloch aj objavuje, ak máme podmienky primeraného devízového kurzu, ak máme dostatok, hladinu, množstvo devízových rezerv, ale ak sa aj ekonomika vyvíja tak, v tomto prípade makroekonomika, že zaznamenáva určité kroky alebo určité výsledky, ktoré sa hodnotia z hľadiska dynamiky ekonomiky pozitívne.

    Konvertibilita sa dá aj stratiť. Ona sa dá stratiť vtedy, ak niektorý z týchto troch mantinelov, ktoré som spomenul, nebude fungovať, keď najmä by nefungovala napríklad makroekonomická stabilita alebo makroekonomický vývoj v smere oživenia ekonomiky. A vtedy môžeme o ňu prísť, ak stratíme devízové rezervy. Chvalabohu, máme 2,6 mld dolárov devízových rezerv. Je to viac ako trojmesačný dovoz potrebný pre túto republiku, i keď treba povedať, že česká krajina má dvojnásobné množstvo devízových rezerv vo vzťahu k nám, ale to nie je žiadna chyba. Nakoniec aj reguly Medzinárodného menového fondu hovoria o krytí trojmesačného dovozu príslušnej krajiny. My ho prekračujeme, máme 3,1-násobok, tých 2,6 mld toto prezentuje. Kurz je tiež primeraný, treba s ním ďalej rátať, avšak narábať s ním obozretne. Samozrejme, môžu nastať aj rôzne výkyvy a potom by sme museli prikročiť aj k určitej regulácii.

    Pokiaľ ide o samotný makroekonomický vývoj, o makroekonomické kritériá, o ktorých sme tu v poslednom čase veľmi často pozitívne, a oprávnene pozitívne hovorili, myslím si, že je to mantinel pevný, ktorý však nekontinuitou transformačného procesu, alebo nekontinuitou niektorého kroku transformačného procesu môže vyvolať rôzne problémy. Hovorím v tejto súvislosti o procese privatizácie. Toto si treba pri každom kroku uvedomiť.

    Vychádzajúc z toho, čo som povedal ja osobne v našom výbore Národnej rady, a teraz hovorím aj v mene klubu DÚ, sme presvedčení, že tento zákon je potrebný, nevyhnutný a budeme zaň hlasovať. Ide však o to, aby sme si uvedomili, že pri ďalšom kroku v konvertibilite, a teraz už vo vzťahu ku kapitálovému účtu, bude potrebné znovu zákon novelizovať. Samozrejme, pri novelizácii tohto zákona, dúfam, že nevzniknú zmenené podmienky (myslím najmä na tie tri mantinely, ktoré som spomínal), a že vývin ekonomiky zaznamená aj naďalej pozitívne výsledky.

    Ešte mám jednu poznámku k "času", ktorý spomínal poslanec Fico, hovoril o ňom tiež poslanec Palacka. Sú obdobia, keď poslanci majú málo času na prerokovanie zákonov alebo novelizácie zákonov. To je jeden príklad z toho, ale je to, samozrejme, aj v podmienkach, keď je niečo nevyhnutné, treba to urobiť veľmi rýchlo. V tomto prípade, samozrejme, o tom, že česká strana chce zrušiť platobnú dohodu, sme vedeli už dávno. Ale môžem vám zodpovedne povedať, že banka už dávno pripravovala tento zákon a jeho doformovanie by nebolo také dobré, keby sa pracovníci banky neboli ním už dlhšie zaoberali. Pre poslancov je to jasný handicap, málo času. To treba zobrať do úvahy a treba sa tomu vyhnúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som len povedať pánom poslancom z opozície, že ich chápem, že popľuli ten koláč, ktorý je upečený, lebo ich to asi musí veľmi mrzieť, že tento zákon je tu, je pripravený a je už úplne jedno, či ho vypracovali odborníci z Národnej banky, alebo sa na tom spolupodieľali pracovníci ministerstva financií. Dôležité je to pre tých jednoduchých ľudí, ktorí sú od tohto zákona závislí, pretože ma veľmi mrzí, že pán poslanec Palacka nevie, že účinnosť toho zákona je preto daná tak, ako je, aby nedošlo k oneskoreniu pri vyplácaní dôchodkov, výživného a podobne.

    Som veľmi rada a veľmi ďakujem ako poslankyňa bývalého Federálneho zhromaždenia, pretože si veľmi dobre pamätám, keď sa išla rozdeliť Česko-Slovenská republika, aké kuvičie hlasy vtedy boli, koľko slovenských korún sa bude dávať za jednu českú korunu. Som veľmi rada, že Česi zrušili túto dohodu medzi nami, pretože nestačili nám platiť dlh, a nie my im. Som veľmi rada, že ten zákon tu je a slovenská koruna, pracovníci ministerstva financií a vláda tejto republiky dokázala splniť sľuby, že koruna nepadne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dúfam, že pani kolegyňa Belohorská si pamätá, kto vyprovokoval českú stranu k vypovedaniu platobnej dohody svojou pozíciou mŕtveho chrobáka, keď mesiac nedokázal odpovedať na list českého premiéra.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády,

    bol som spravodajcom tohto zákona u nás vo výbore. Kolega Filkus tlmočil stanovisko DÚ. Mnoho vecí sme si s pracovníkmi ministerstva financií a banky vysvetlili, ale mám úlohu z výboru, aby som dal nasledujúci pozmeňovací návrh. V § 27 ods. 2 navrhujeme vypustiť. Hovorí sa tam, že na zodpovednosť za devízový priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti. Podľa nášho názoru je to navyše. Stačí postih podľa súčasných právnych noriem. Takže znovu zopakujem svoj pozmeňovací návrh: v § 27 odsek 2 vypustiť. Stanovisko Klubu DÚ tlmočil kolega Filkus.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Tkáč.

  • Ak dovolíte, reagoval by som na poznámku pána poslanca Černáka, pretože je otázkou, že pokiaľ nie je vyslovene stanovená - možno ma pán poslanec Benčík opraví - "nedbanlivosť", tak platí "úmysel". Pokiaľ ide o priestupkový zákon, musí byť vyslovene stanovená forma zavinenia. Ak nie je, tak platí úmysel automaticky. Neviem, či by ste nemali zvážiť tento návrh.

  • Ďakujem. Síce nemám ďalšie prihlášky do rozpravy, ale pýtam sa, kto z poslancov chce ešte vystúpiť v rozprave.

  • Ak nikto, tak vyhlasujem rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

    len stručne by som zareagoval na pripomienku pána poslanca Fica. Otvoril tu otázku, či sme dosť silní na to, aby mohli nehnuteľnosti kupovať aj občania, ktorí sú síce občanmi Slovenskej republiky, ale nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike. Pýtam sa, či sme dosť silní, aby sme v rámci privatizácie privatizovali podniky pre zahraničných záujemcov, čo je podstatne silnejší moment, než je otázka nehnuteľností. Takže bolo takéto rozhodnutie. Stále je tu záklopka toho, že to musí byť občan Slovenskej republiky. Nastrčené osoby nie je problém hľadať aj medzi občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na Slovensku.

    Pokiaľ sa týka vystúpenia pána Palacku, ja to beriem tak ako priateľské vyrypovanie. Tak či tak vám prajem pevné zdravie, pán poslanec Palacka. Je zrejmé, kto je trochu viac informovaný, že tento návrh zákona pripravovala Národná banka s ministerstvom financií. Dokonca - to by som povedal aj na adresu pána Fica - boli prerokované zásady v druhom kvartáli v parlamente, boli vyjadrené veľmi dobré stanoviská k návrhu zásad v gesčnom výbore, takže kto má dobrú pamäť, musí si pamätať, že tento zákon bol korektne pripravovaný, vrátane zásad. Na balkóne hore sedí pani Najšlová, vedúca oddelenia ministerstva financií, ktorá intenzívne spolu s Národnou bankou a s ďalšími kolegami z ministerstva financií a z Národnej banky pracovali na návrhu zákona. Myslím si, že si zaslúži potlesk.

  • Žiadny zákon nie je dokonalý, s tým súhlasím, pán poslanec. Vy ste jednými ústami povedali, že kompetencie ministerstva financií sú príliš rozsiahle. Pokiaľ ich navrhla Národná banka Slovenska, myslím, že v tom prípade je to uznanie toho, že ministerstvo financií má na také kompetencie, aké zákon vymedzuje. Domnievam sa, že čas na prijatie Devízového zákona dozrel a v žiadnom prípade sme jeho prijatie nechápali ako preteky s Českou republikou. Je to určite reakcia na vývoj ekonomickej situácie, na ktorej sa podieľala Národná banka, ale určite sa podieľala aj vláda. Je určitou snahou opozície v poslednom čase vyzdvihovať menovú politiku. Súhlasím, že menová politika Národnej banky je konsolidovaná, ale nesporne prispela k tomu, čo sa momentálne vykazuje v hospodárskych výsledkoch. Dobrá je hospodárska politika tejto vlády a nedá sa to nejakým spôsobom odtajiť.

    Pán Filkus pripomenul, že na takéto rozhodnutie treba mať konsolidovaný stav ekonomiky. Máme devízové rezervy, on ich uvádzal, za bankový sektor, za Národnú banku, za Slovenskú republiku je to zhruba 4,3 mld Sk. Česká republika má okolo 11 mld korún, ale 80 mld predpokladá do konca roku v pasívnej obchodnej bilancii. Naša platobná bilancia je za prvých päť mesiacov aktívna. V miere inflácie zatiaľ je vývoj taký, že ak klesla pod desať, na konci septembra klesne pod deväť percent. Samozrejme, stabilitu možno stratiť veľmi rýchlo, nie je jednoduché udržať stabilitu, ale na druhej strane, čo sa týka Devízového zákona, máme záklopky, ktorými možno pružne reagovať na prípadné odchýlky v makroekonomických ukazovateľoch.

    Pripomenul by som situáciu, takéto situácie sú zmapované, v Nemeckej spolkovej republike v päťdesiatych rokoch takisto po zavedení konvertibility meny došlo k jednorazovému prepadu hospodárskej situácie. Vtedajší predseda vlády kancelár Erhardt neváhal a okamžite reagoval tak, že na polroka bola zrušená konvertibilita meny, bol zavedený prísny devízový režim. Sú to historické analógie. To znamená, že aj my si mapujeme riziká a máme pripravené kroky, ak by došlo k nejakým výkyvom v oblasti devízového hospodárstva.

    Pokiaľ sa týka pripomienky pána poslanca Černáka, neodporúčam s ňou súhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Maxon?

  • Keďže nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána Maxona, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že k môjmu návrhu na hlasovanie neboli žiadne pozmeňovacie návrhy alebo pripomienky, dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som predložil návrh hlasovať za body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 14 a 16. Ako spoločný spravodajca ich odporúčam na schválenie.

  • Dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré predložil pán spoločný spravodajca a ktoré odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

  • Vážené dámy, vážení páni, body 3, 10, 11 a 15 ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať.

  • Budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca a ktoré odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy neboli prijaté.

  • Ďakujem pekne. Ako prvý vystúpil v rozprave s pozmeňovacím návrhom pán poslanec Robert Fico. Týka sa § 19, nadobúdanie nehnuteľností v tuzemsku, pričom úvodná veta ods. 1 by podľa tohto návrhu znela: "Devízový cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba..." - a pokračuje sa ďalej. To znamená vypúšťa sa "s výnimkou cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky". Ako spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrh hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Pán poslanec Palacka v rozprave neformuloval žiaden pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Černák, ktorý navrhoval, aby v § 27 bol odsek 2 vypustený. Ods. 2 znie: "Na zodpovednosť za devízový priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti."

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne, čiže je bezpredmetné o tom hlasovať.

    To sú, pán predsedajúci, všetky pozmeňovacie návrhy. Prosím, aby sme teraz hlasovali o návrhu zákona ako celku.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja všetkým kolegom.

  • Dovoľte mi ešte celkom na záver povedať jednu vetu. Je veľmi príjemné, ak spravodajca, ktorý sa podieľa na tvorbe legislatívy, na tvorbe nových zákonov, má pocit, že môže byť presvedčený, že predkladá veľmi kvalitný návrh zákona. Chcel by som len povedať, že pri tomto vládnom návrhu zákona Národnej rady som ten pocit ako spoločný spravodajca mal.

    Ďakujem pekne ešte raz.

  • Pokračujeme ď a l š í m bodom programu, ktorým je

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Volfa a Marcely Gbúrovej ma zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka dňa 1. septembra 1992.

    Návrh ste dostali ako tlač 237. Máte rozdaný nový návrh na uznesenie Národnej rady, v ktorom sú už navrhnutí zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov tak, ako ich tieto poslanecké kluby predložili. Prosím poslanca Jaroslava Volfa, aby návrh uviedol.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    budem stručný. V tichosti sme si nedávno pripomenuli tretie výročie tragickej autonehody Alexandra Dubčeka. Nad touto autonehodou visia stále otázniky, ktoré trápia ľudí na Slovensku, a to veľmi dobre viem, lebo sa s nimi stretávame my aj vy, ale aj medzinárodnú verejnosť. Je našou povinnosťou, povinnosťou poslancov slovenského parlamentu, pomôcť tieto otázniky odstrániť a urobiť pre slovenského občana, ako aj pre milióny Dubčekových obdivovateľov na celom svete dôveryhodný záver za celým prípadom. Na základe rokovania so všetkými parlamentnými stranami, ktoré vyslovili a oficiálne prezentovali svoj súhlas, navrhli sme vytvorenie vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka. V tejto komisii by mali mať všetky parlamentné kluby svoje zastúpenie.

    Máte k dispozícii návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú tieto návrhy obsiahnuté. Domnievam sa, že veľký Slovák Alexander Dubček si zaslúži, aby otázniky nad jeho tragickým odchodom, ktoré vždy zvádzajú k najrozličnejšie motivovaným fámam a úvahám, pomohla odstrániť práve slovenská nezávislá parlamentná komisia. Nech jej záver bude akýkoľvek, bude to záver dôveryhodnejší ako súčasná neistota. Prosím vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o aktívnu podporu pri jej vytvorení a pri jej práci, prosím vás o odsúhlasenie predloženého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vopred ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Volfovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zatiaľ sa mi do rozpravy prihlásil pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    myšlienka preskúmania a prešetrenia okolností tragického úmrtia Alexandra Dubčeka je zaujímavá a nesporne podnetná, ktorá oslovuje veľa ľudí, pretože osobnosť Alexandra Dubčeka ďaleko presahuje rámec nášho národa a nášho štátu. Navyše ani zďaleka nie je prvou, či dokonca jedinou výraznou osobnosťou, Slovákom, ktorý opustil nedokončené dielo predčasne a za okolností, ktoré umožňujú nanajvýš rôznorodú interpretáciu jeho smrti.

    Pripomeňme si, že Alexander Dubček zomrel na jeseň roku 1992 po automobilovej nehode, keď podľa fotografickej dokumentácie jeho telo sa nachádzalo asi 20 metrov pred havarovaným automobilom BMW, na ktorom bolo neporušené predné sklo a otvorené dvere. Bol prevezený do nemocnice a zo strany ošetrujúceho personálu boli odmietnuté akékoľvek návrhy na jeho prevoz a hospitalizáciu tak na Slovensko, ako aj do Talianska. Jeho stav sa priebežne zhoršoval a 7. novembra 1992 i zomrel. Ani v súčasnosti nie je žiadnou tajnosťou, že slovenská strana v čase zániku federatívneho Česko-Slovenska uvažovala s Dubčekom ako s potenciálnym prezidentom Slovenskej republiky. A česká strana tento fakt vedela. Bolo preto viac ako odôvodnené, objektívne a komisionálne medzinárodné preskúmanie tragickej havárie, hospitalizácie, terapie a úmrtia Dubčeka bezprostredne po týchto tragických udalostiach. Nestalo sa tak a tí, ktorí ešte v rámci federácie tak rozhodli, pravdepodobne vedia, prečo tak urobili. Celá kauza bola českou stranou rýchlo prešetrená, rovnako rýchlo uzavretá a v súčasnosti česká strana uvádza, že celý prípad je pre Českú republiku bez zvyšku uzavretý.

    Za týchto okolností je preto odôvodnené sa spýtať, aké východiská, aké metódy, aké prostriedky a aké ciele a výsledky, aké ambície a možnosti sú pred komisiou zriadenou na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pre účely vyšetrenia a smrti Alexandra Dubčeka. Česká republika je samostatným štátnym útvarom, s vlastnou zvrchovanosťou. Je preto bezpredmetné uvažovať o možnosti vstupu slovenských poslancov do archívov polície vtedajšej Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby i do nemocníc. Niečo také je možné výlučne na základe medzištátneho dohovoru, a to na úrovni vlád a ministerstiev. Pre českú stranu, ako sme to už veľa ráz počuli, táto kauza je definitívne uzavretá. Havarované BMW je už dávno zošrotované. Miesto havárie na diaľnici je opravené, rekultivované. Svedkovia sú buď umlčaní, alebo odprataní, ako v prípade Warrenovej komisie.

    Slovenskí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú možnosť vlastného skúmania a pátrania v teréne. Štatút vyšetrovacej komisie platí iba na území Slovenska, nemajú preto oprávnenie konfrontovať prípadných živých svedkov tejto udalosti v Čechách. Ak by aj mali, aké sú predpoklady, že by českí aktéri tejto tragickej udalosti po piatich rokoch vypovedali ináč ako vtedy?

    Aký postoj k tomuto je možné očakávať z oficiálnych najvyšších českých štátnych kruhov? Prezidentom Českej republiky je ten istý Václav Havel, ktorý si zinscenoval údajnú fyzickú inzultáciu 28. októbra 1991 na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave a ktorého výrok, že v očiach 9-ročného chlapca som videl fašizmus, sa dostal do análov protislovenskej paranoje.

    Súčasným českým ministrom vnútra je Jan Ruml. Pripomeňme si jeho hodinové vychrstnutie špiny na Slovensko a na celú politickú a spoločenskú scénu Slovenska z 10. septembra 1995 s jemu vlastným lživým a nenávistným protislovenským postojom, formulovaným výnimočne hrubým slovníkom. Mimochodom, na takéto vystúpenia ministra iného štátu je primerané reagovať nótou. No hlavne si pripomeňme, že dynastia Rumlovcov v rokoch 1990 - 1992 disponovala vstupom do archívov Federálneho ministerstva vnútra, bola prepojená tak s Federálnym ministerstvom vnútra, ako aj českým ministerstvom vnútra, a v súčasnosti táto kontinuita pokračuje. Jan Ruml senior pôsobil v známej komisii "17. novembra" Federálneho zhromaždenia, ktorá pracovala v archívoch Štátnej bezpečnosti za tak "prísne" utajených podmienok, že prenosy odtiaľ uskutočňovala zahraničná televízia a členovia tejto údajne strašne utajovanej komisie tvorili pochechtávajúci sa komparz.

    Pripomeňme si, že vtedajší riaditeľ Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby Štefan Bačinský vzhľadom na výsledky volieb v roku 1992 písomne prikázal skartovanie časti archívov, ktoré sa týkali českých konfidentov tajnej služby na Slovensku, a po ústavnom zániku federácie prijal české občianstvo, žije v Čechách. Rovnako si pripomeňme, že v českej vláde je minister Strásky, ktorý na jeseň roku 1992 zastával post predsedu federálnej vlády a ktorý mal leví podiel na výsledkoch zdeformovanej, pre Slovensko krajne nevýhodnej deľby federálneho majetku. V tejto vláde je aj Pavel Tigrid, ktorý Alexandra Dubčeka vykázal z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí v Prahe. Na to sme už zabudli? Títo ľudia majú rozhodovať o poskytovaní informácií a podkladov z archívnych materiálov pre komisiu poslancov Národnej rady? Čo táto komisia má šance zistiť? Nič viac a nič menej, iba to, čo jej česká strana podstrčí. A česká strana jej podstrčí presne to, čo sa jej hodí.

    Miloš Zeman, predseda Českej sociálnodemokratickej strany, vytvorenie takejto komisie viac ako uvítal. Ako znamenitý prognostik a bývalý riaditeľ Prognostického ústavu už aj oznámil výsledky práce tejto komisie, keď bezodkladne po signále jej zámeru ustanovenia slovenskou stranou vyhlásil, že zostavenie takejto komisie víta, pretože prostredníctvom komisie a výsledkov jej vyšetrovania sa česká strana konečne zbaví vo vzťahu so Slovenskom syndrómu podozrenia vo veci Alexandra Dubčeka. Takže my o vytvorení a zostavení vyšetrovacej komisie okolností smrti Alexandra Dubčeka ešte iba rokujeme, no v Českej republike výsledky tohto vyšetrovania sú známe už teraz. Panie poslankyne, páni poslanci, mne tiež.

    Nepovažujem za potrebné uvádzať môj osobný a pracovný vzťah s Alexandrom Dubčekom, ani moje názory a postoje k jeho osobe, no pri zvažovaní, komu ustanovenie takejto komisie prospeje, jednoznačne vychádza, že v podstate iba dvom subjektom. Tým prvým je Česká republika a česká politická scéna, čo v čase blížiacich sa parlamentných volieb je nezanedbateľný politický kapitál, a to tým skôr, že ju majú vytvoriť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Druhým subjektom, ktorý z takto cieľovo predurčenej akcie má šance profitovať, je Sociálnodemokratická strana Slovenska, ktorej málo výrazný politický profil a nevýrazné politické osobnosti potrebujú zviditeľnenie pred blížiacim sa zasadnutím a voľbou predsedu strany. Opäť nechápem, prečo by sa tak malo udiať prostredníctvom poslaneckej komisie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej výsledky vyšetrovania oznámil český súpútnik sociálnej demokracie Miloš Zeman.

    Dámy a páni, domnievam sa, že podozrievať ma z neúcty k Alexandrovi Dubčekovi je nemožné, a preto ak nepodporím ako osoba návrh na vytvorenie tejto vyšetrovacej komisie Národnej rady Slovenskej republiky na prešetrenie okolností jeho úmrtia, je to práve z dôvodu úcty k nemu, k tejto ojedinelej osobnosti slovenskej spoločnosti a politickej scény.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že pán poslanec práve vybehol von, ale som mu povedal, že pri tej znôške "určitých faktov" zabudol na jednu významnú skutočnosť, že v čase nehody pána Dubčeka bol práve on poslancom Federálneho zhromaždenia a súčasťou vládnej koalície. Tak čo urobil pre vyšetrenie nehody v tom čase?

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Nech sa páči, faktickú poznámku má pán kolega Kováč.

  • Vzhľadom na text uznesenia, ktorý máme pred sebou, ktorý v písmene B má dve položky, to znamená členov vyšetrovacej komisie a predsedu vyšetrovacej komisie, a toto miesto je zatiaľ prázdne, domnievam sa, že by bolo správne, aby sme navrhli aj šéfa vyšetrovacej komisie, pretože v uznesení sa hovorí, že Národná rada volí za členov a za predsedu vyšetrovacej komisie. Bez tohto mena nemôžeme schváliť také uznesenie. Teda dovoľte, aby som predložil návrh, aby pán poslanec Jaroslav Volf sa stal predsedom tejto komisie.

  • Domnievam sa, že by sme mali najprv zvoliť členov tejto komisie a potom z tejto komisie zvoliť predsedu. Ak by sme zachovali takýto postup, myslím si, že je to logické. Súhlasíte so mnou?

  • Súhlasím, len aby sme na to nezabudli, pretože nemôžeme hlasovať o celom uznesení. Môžeme teda ísť len po prvé na voľbu členov, po druhé na voľbu predsedu, až potom na celé uznesenie.

  • Áno, budeme sa snažiť v tých intenciách pokračovať.

    Pán Weiss, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    osobnosť Alexandra Dubčeka zohrala v dejinách Slovákov, ale aj v dejinách Českej republiky počas spoločného štátu takú významnú úlohu, že je mi ľúto, že pán poslanec Hofbauer využil túto príležitosť na to, aby použil tie slová, ktoré použil. Myslím si, že Alexander Dubček si nezaslúži, aby sme teraz diskutovali o nedoriešených vzťahoch medzi Českou republikou v tóne, ktorý nie je dobrý, pretože Alexander Dubček je v pamäti aj Čechov, aj Slovákov ako muž, ktorý vyvolal atmosféru spolupatričnosti, vzájomnej úcty. Prosím, aby sme sa nedali ovplyvniť pri rozhodovaní o tejto veci takýmto výkladom udalostí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Obávam sa, že náš kolega pán Weiss nesprávne pochopil vystúpenie pána poslanca Hofbauera. Otázka znie, akú možnosť má komisia zložená z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky dopátrať sa faktov, ktoré neležia, alebo nie sú uložené na území Slovenskej republiky. Poukázal práve na určitú nespoluprácu českých orgánov pri zabezpečovaní, povedal by som, takýchto záležitostí, alebo súčinnosti so Slovenskou republikou. Podľa mojej mienky nešlo o nič iné. Ja sa tiež obávam, že pán poslanec Hofbauer má v podstate pravdu, že bude nesmierne zložité získať skutočné podklady na rozhodovanie tejto komisie. Na druhej strane si však myslím, že sa nemáme vzdávať dopredu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Je pekné, že pán Weiss robí advokáta pánu Volfovi. Ja by som veril úsiliu pána Volfa, že to tým vyšetrovaním nehody myslí úprimne, keby skutočne tú komisiu navrhol až po sneme sociálnej demokracie. Veľmi by som to bol uvítal, ale aj tak určite podporíme návrh pána poslanca Volfa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, chcel by som vás požiadať, a keďže vediem túto schôdzu, mám aj na to právo, nechcem komentovať, ospravedlňujem sa za ten zvýšený hlas, ktorý tu bol, ale majme v úcte túto skutočne výnimočnú slovenskú osobnosť a rokujme o niečom inom, nevymieňajme si tu politické a vlastné názory. Ja vás žiadam, skončime s týmito faktickými poznámkami a prikročme k hlasovaniu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Volf.

  • Chcem poďakovať vám, pán podpredseda Andel, za tento názor, pretože sa domnievam, že aj pán Cuper, ktorý veľmi dobre sleduje naše dianie, vie, že tu nejde o konjunkturálnu záležitosť, že my ako strana povinná Alexandrovi Dubčekovi ako svojmu predsedovi sme sa o tento prípad zaujímali od začiatku, že sme boli účastníkmi všetkých procesných konaní, ktoré sa uskutočnili v Českej republike, že sme s týmto návrhom prišli pred viac ako rokom ešte pred bývalú Národnú radu. Takže tu nejde, prosím vás, o žiadne politické veci, ktoré súvisia hádam s naším zjazdom. To vie každý, kto túto vec sleduje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Volf, práve preto, že sledujem veľmi dobre dianie v sociálnej demokracii a myslím si, že ho poznám celkom dobre, súhlasím s pánom poslancom Hofbauerom, že okrem niekoho na Slovensku bude z toho vytĺkať politický kapitál aj niekto v Čechách.

    Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, dúfam, že už nebudú žiadne faktické pripomienky. Keďže nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť v rozprave.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán poslanec Volf, keďže ste tu zastupovali predkladateľov, je mojou povinnosťou sa spýtať, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Priatelia, postupujem presne v intenciách nášho rokovacieho poriadku.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    viem, že každý už čakáte na hlasovanie. Zaznelo tu niekoľko slov, najmä od pána Hofbauera. Chcem k tomu povedať len zopár veľmi stručných poznámok.

    Po prvé to, že s týmto návrhom sme prišli my a prichádzame my, je skutočne len výrazom toho, že Alexander Dubček bol predsedom našej strany, a či už táto komisia bude, alebo nebude schválená, to je nakoniec vecou svedomia každého z nás, považovali sme si to za svoju povinnosť. Tú sme si splnili.

    Po druhé - tu sa dávajú otázky, či to vôbec má zmysel, či vôbec tá komisia má šancu. Ja som síce nebol účastníkom pri hlasovaniach o všetkých komisiách, ale pri zopár áno, a nikdy sme si takéto otázky pri iných komisiách nedávali. Domnievam sa, že najmä pri komisii, ktorá sa dotýka takej osobnosti, ako bol Alexander Dubček, by tieto otázky nemali byť prítomné. Samozrejme, tie možnosti sú oveľa ťažšie, lebo ide o iný štát, ide o Českú republiku, ale naším úmyslom nie je ani pomáhať českým sociálnym demokratom. Môžeme im byť len vďační za ich solidaritu, pokiaľ sa obrátime na českú stranu, aby nás v tejto veci podporili. To je všetko a nič viac z hľadiska našich vzťahov k českej strane a k Zemanovi v tom nie je.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, prosil by som vás, aby ste skúsili zvážiť fakt, a vy to veľmi dobre viete, lebo chodíte medzi ľudí, že ľudia čakajú na túto reakciu, že čakajú na to, aby tento parlament zaujal stanovisko a vytvoril komisiu, ktorá pomôže, nehovorím, že odstráni, ale pomôže tieto otázniky odstrániť. Je to záujem našich ľudí a je to záujem aj medzinárodnej verejnosti. Pevne verím, že je to aj záujem váš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán poslanec. Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Najskôr budeme hlasovať o časti A návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje vyšetrovaciu komisiu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zriadila vyšetrovaciu komisiu na objasnenie okolností tragickej nehody Alexandra Dubčeka dňa 1. septembra 1992.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o časti B uznesenia, a to osobitne o voľbe členov vyšetrovacej komisie a osobitne o voľbe predsedu vyšetrovacej komisie. Čiže, tak ako som uviedol, z návrhov, ktoré predložili jednotlivé poslanecké kluby, po schválení týchto poslancov zvolíme predsedu. Najprv budeme hlasovať o bode 1 časti B návrhu uznesenia, ktorým Národná rada volí členov vyšetrovacej komisie. Navrhujem, aby sme o každom členovi hlasovali osobitne.

    Hlasuje sa o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol poslanec Arpád Matejka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Arpáda Matejku za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Teraz hlasujeme o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol poslanec Jaroslav Volf.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Zároveň žiadam poslanecký klub Spoločnej voľby, keďže tento kandidát neprešiel, aby navrhli ďalšieho kandidáta.

    Hlasujeme o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol poslanec Zoltán Boros.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Zoltána Borosa za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol pán poslanec László Ásványi.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána László Ásványiho za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol poslanec František Javorský.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Františka Javorského za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Teraz budeme hlasovať, aby členom vyšetrovacej komisie bol pán poslanec Anton Hrnko.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Antona Hrnka za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol pán poslanec Hubert Kraus.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Huberta Krausa za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol pán poslanec Jaroslav Paška.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Jaroslava Pašku za člena vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

    Pán poslanec Fico - procedurálna pripomienka.

  • Pán predsedajúci, bez toho, aby som komentoval to, čo sa stalo pri hlasovaní, navrhujem, aby za člena komisie za poslanecký klub Spoločná voľba bola zvolená pani poslankyňa Marcela Gbúrová a súčasne navrhujem, aby tá istá poslankyňa bola aj kandidátkou na funkciu predsedu tejto vyšetrovacej komisie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pán kolega.

    Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o návrhu, aby členkou vyšetrovacej komisie bola poslankyňa Marcela Gbúrová.

    Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pani poslankyňu Marcelu Gbúrovú za členku vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

  • Dámy a páni, teraz pristúpime k hlasovaniu o voľbe predsedu vyšetrovacej komisie. Doteraz som dostal iba jeden návrh na predsedu vyšetrovacej komisie.

    Procedurálna pripomienka - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte aby som zopakoval svoj návrh, aby predsedom vyšetrovacej komisie sa stal pán Jaroslav Volf, a to z nasledujúceho dôvodu: Túto voľbu máme rozdelenú na dve časti, na členov komisie a na predsedu. Nie je tu napísané, že predseda musí byť apriórne zvolený za člena komisie, ale tým, že sa zvolí za predsedu, sa stáva členom tejto komisie. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

  • Iste, ale budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý odznel z pléna a potom budeme hlasovať o druhom návrhu.

  • Ja som dával návrh prvý, ešte počas rozpravy.

  • V poriadku, nechcem to komentovať, ale dohodli sme sa a s tým ste, pán kolega, súhlasili, že zo zvolených členov komisie zvolíme predsedu tejto komisie. Pán kolega, s tým ste súhlasili, keď som to takto prezentoval.

  • Vážený pán predsedajúci, čítam znenie uznesenia. Ak by sme chceli takto hlasovať, v znení uznesenia by muselo byť napísané: z členov vyšetrovacej komisie volí predsedu.

  • Ďakujem, pán kolega, beriem váš návrh. Budeme hlasovať o vašom návrhu bez rozpravy.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Romana Kováča, aby predsedom tejto vyšetrovacej komisie bol pán poslanec Volf. Bude však porušená zásada, že z každého klubu má byť jeden poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Romana Kováča sme neschválili.

    Procedurálna pripomienka - pán poslanec Cuper.

  • Chcel by som sa pána poslanca Kováča opýtať, o ktoré ustanovenie sa opiera jeho výklad rokovacieho poriadku.

  • Pán kolega, to nie je procedurálna otázka. Ak sa to chceš spýtať pána Romana Kováča, ak sa skončí rokovanie, môžete si to vysvetliť.

    Budeme pokračovať. Z pléna odznel ďalší návrh, aby za predsedníčku tejto komisie bola zvolená pani Marcela Gbúrová.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pani poslankyňu Marcelu Gbúrovú za predsedníčku tejto vyšetrovacej komisie.

    Tým sme vlastne tento bod programu vyčerpali.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gbúrová. Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Gbúrovej.

  • Vážená Národná rada,

    je mi veľmi ľúto, že komisia vznikala v takej ťažkej situácii, že jej predbiehala diskusia, ktorá sa posúvala vyslovene do pozície straníckej...

  • Pani kolegyňa, ale to je od veci. Dal som vám slovo, a nie toto treba komentovať. Riaďme sa rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

  • ...a že sa do toho ťahali dokonca aj česko-slovenské vzťahy. Boli sme síce obvinení, že ako nevýrazné osobnosti chceme vytĺcť z toho politický kapitál, ale chcem ubezpečiť Národnú radu, že sa pokúsime tento problém postaviť ináč a že takýmto spôsobom sa komisia rozhodne nebude uberať.

  • Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem.

    Dámy a páni, pretože je pokročilý čas a takisto o 19.00 hodine francúzske veľvyslanectvo usporadúva recepciu, dovoľte, aby som prerušil rokovanie našej schôdze s tým, že budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine predpoludním.

    Ďakujem za spoluprácu a želám vám príjemný večer.