• Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na to, že ešte zasadá výbor a pán predseda prijíma delegáciu, začneme o 10.00 hodine, ale potom by som prosil všetkých o dochvíľnu účasť.

  • Po uplynutí stanoveného času na začatie rokovania.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 96 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 sme včera prerušili pri hlasovaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Kolesárovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy, páni,

    zo spoločnej správy odporúčam hlasovaním en bloc v oblasti I pozmeňovacích návrhov k predloženému textu vládneho návrhu zákona prijať body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9 a 10 en bloc.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa tieto body odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nikto nezdržal. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali zo pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy.

  • Pretože v rozprave bol dotknutý bod 7, odporúčam hlasovať osobitne aj o ňom, aj o bode 6a. Čiže bod 7 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča bod 7 neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržali 8 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh zo spoločnej správy sme neprijali.

    Prosím vás, pani spravodajkyňa, hovorte hlasnejšie, lebo vás vzadu nepočujeme.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Bod 6a zo spoločnej správy spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • V oblasti II pozmeňovacích a doplňovacích návrhov k pôvodnému textu návrhu odporúčam en bloc prijať body 1, 1a, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14.

  • Ďakujem. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Za klub KDH dávam návrh na osobitné hlasovanie o bodoch 3, 8 a 9, teda aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne.

    A ďalej, aby som nemusel druhýkrát vystúpiť, je v predloženej správe o pozmeňovacích návrhoch poslancov chybne zaznamenaný bod 4 môjho návrhu, ktorý je rozdelený na štvrtý bod môjho návrhu a potom v druhej časti na konci je znova uvedený a je to ten istý paragraf, len iný odsek. Žiadam, aby sa o tomto hlasovalo naraz.

  • Keby ste boli taký láskavý a ešte raz mi to zopakovali.

  • Navrhoval som päť pozmeňovacích návrhov a štvrtý pozmeňovací návrh je k § 52 ods. 1. Tam navrhujem ponechanie pôvodného odseku.

  • Ďakujem. Ešte chcete pokračovať? Nech sa páči, zapnite ešte pána poslanca Lauku.

  • Ďakujem. A potom na konci je uvedený odsek 2, strana 4. Ja som navrhoval tento návrh ako celok, to znamená buď hlasovať o ňom pri všetkých ostatných mojich pozmeňovacích návrhoch ako celku, alebo hlasovať na konci, ale spolu s tým návrhom, ktorý je uvedený pod číslom 4, to znamená odsek 1 aj odsek 2 spolu.

  • Áno, dobre. Odporúčam, aby sme to preložili do časti II. Súhlasíte?

  • Dobre, ďakujem. Čiže musím dať o tom hlasovať. Netreba?

    Nech sa páči, pán Šagát - procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som poprosiť vyňať na samostatné hlasovanie ešte bod 10, pretože inak by bol pozmeňovací návrh, ktorý som dal ja, bezpredmetný. Teda prosím vyňať na samostatné hlasovanie ešte bod 10.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Prosím vás, pani spoločná spravodajkyňa, keby ste teraz vyňali tie body, ktoré poslanci žiadajú na samostatné hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy II. Navrhujem ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže sme prijali tento pozmeňovací návrh.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Bod číslo 8 zo spoločnej správy II odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Bod číslo 8 zo spoločnej správy spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Bod číslo 9 spoločnej správy II odporúčam prijať.

  • Áno, ďakujem. Bod číslo 9 pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať. Nech sa páči, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Bod číslo 10 spoločnej správy II odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa bod číslo 10 odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Čiže aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ak nevzniknú námietky z pléna, odporúčam, aby sme o bodoch 7 a 15 zo spoločnej správy II hlasovali spoločne en bloc. Odporúčam ich neprijať.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tieto body neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    To znamená, že tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

  • Vážený pán predsedajúci, teraz by sme mohli pristúpiť k návrhom z rozpravy k textu predloženého zákona.

  • Hlasy v sále, že sa nehlasovalo o prijatí bodov zo spoločnej správy, ktoré spoločná spravodajkyňa odporúčala prijať en bloc.

  • Osobitne sme hlasovali o bodoch 8, 9, teda sme ich vyňali zo spoločného hlasovania, ale o ostatných sme ešte nehlasovali.

  • Ospravedlňujem sa. Dovoľte, aby som znovu prečítala body zo spoločnej správy II, ktoré odporúčam, aby sme o nich hlasovali en bloc a ktoré odporúčam prijať. Sú to body 1, 1a, 2, 4, 5, 6, 11, 12, 13 a 14.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča body zo spoločnej správy, ktoré prečítala, en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • V rozprave som prvá vystúpila ja, a keďže neboli vznesené žiadne pripomienky k týmto bodom, odporúčam, aby sme moje pozmeňovacie návrhy odhlasovali en bloc. Odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať za pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Kolesárovej. Odporúča ich prijať en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj tieto pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Kolesárovej sme en bloc prijali.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch pána poslanca Šagáta. Najprv budeme hlasovať o bode 1. Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa bod 1 odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Dovoľte, aby sme hlasovali o návrhu číslo 2 pána poslanca Šagáta. Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šagáta. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Šagáta sme neprijali.

  • Pani poslankyňa Aibeková predniesla jeden návrh. Odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Aibekovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Lauko, dovoľte, aby som sa vás opýtala, či chcete, aby sme hlasovali po jednotlivých bodoch, alebo môžeme hlasovať spolu. Ja odporúčam, aby sme ich neprijali, s tým, že bod 4 presúvame do druhej časti, ako sme sa dohodli.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Môžeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 5. O bode číslo 3 žiadam hlasovať osobitne.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby sme o bodoch 1, 2 a 5 hlasovali en bloc. Odporúčam ich neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča pozmeňovacie návrhy neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Čiže ani tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 3 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Lauka. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder dal jeden pozmeňovací návrh. Žiaľ, z legislatívnych dôvodov ho nie je možné akceptovať, a preto ho odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča neprijať.

  • Ešte sa chcem ospravedlniť, pretože v texte, ktorý bol prepísaný z toho návrhu, ktorý dal pán Gaulieder, je jedna chyba. V bode 2 v § 16b má byť nie odsek 3, ale odsek 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Návrh pána poslanca Kováča odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Návrh pána poslanca Brocka odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Takže nie sme proti opozícii. Prijímame aj ich návrhy.

  • Pri príležitosti pekinského summitu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Pozmeňovací návrh pána Brocka sme prijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhoch z rozpravy k časti II, teda k pôvodnému zákonu. Tie prvé dva návrhy som predniesla ja, a keďže prešiel návrh pod bodom II/3, odporúčam aj body číslo 1 a číslo 2 prijať en bloc.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Kolesárovej. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Návrh pána poslanca Šagáta, ktorý sa týka § 48, odporúčam prijať.

  • Hluk a smiech v sále.

  • Ďakujem. Nech sa páči, budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalší návrh pána docenta Šagáta, ktorý sa týka fondu pre nadštandardnú starostlivosť, odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Ďalší návrh pána poslanca Šagáta pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať.

  • Hlasy v sále.

  • To je ten návrh dodatku, ktorý ste našli dnes na stoloch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Lauka. Odporúčam ich neprijať, ak by súhlasil, aby sme naraz hlasovali o oboch. Ten druhý iba z legislatívnych dôvodov.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Lauka. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

  • Posledný pozmeňovací návrh je návrh pána poslanca Oravca. Odporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Oravca. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňovací návrh pána Oravca prešiel.

  • Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali parciálne hlasovanie a prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Ako spoločná spravodajkyňa ho odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený vládny návrh zákona schválili.

  • Dovoľte mi na záver, aby som poďakovala všetkým, s ktorými som mohla spolupracovať pri príprave tejto novely, osobitne pracovníkom z rezortu zdravotníctva, ďalej tým, ktorí pracujú v legislatíve v Národnej rade a, samozrejme, aj Združeniu poisťovní Slovenskej republiky. Ďakujem aj za pozornosť.

  • Ja by som poďakoval aj opozícii, že tri ich návrhy sme prijali.

    Pokračujeme t r i d s i a t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 226 a spoločnú správu výborov ako tlač 226a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v uplynulých rokoch došlo k zásadným zmenám politického a ekonomického systému Slovenskej republiky, ktoré si nevyhnutne vyžiadali reformu celého právneho poriadku, občianske právo procesné nevynímajúc. V rámci občianskeho súdneho konania súdy uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne. Zmeny v spoločenskom i právnom systéme sa neželateľne prejavili vplyvom rôznych faktorov, v neefektívnosti súdneho výkonu rozhodnutia a beznádejnej preťaženosti súdov. Verejnosť právom kritizuje neefektívnu činnosť súdov v oblasti výkonu rozhodnutia, čo môže smerovať nielen k nedôvere v súdnictvo, ale aj k vybavovaniu si účtov nezákonnou cestou. Autorite súdnictva nijako neprospieva, že súdne rozhodnutia sa realizujú veľmi zdĺhavo, či dokonca zostávajú mnohokrát len na papieri.

    K posilneniu autority súdnictva môže prispieť úprava exekučného konania na nových princípoch, čím sa zabezpečí dôsledná a efektívna realizácia práva priznaného oprávnenému vo vykonateľnom súdnom rozhodnutí. Účelom vládneho návrhu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke nazvaného Exekučný poriadok, je upraviť postavenie a činnosť súdneho exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia na báze slobodného povolania. Navrhujeme, aby na prechodné obdobie popri právnej úprave núteného výkonu rozhodnutia v Občianskom súdnom poriadku existovala osobitná právna úprava exekučného konania v Exekučnom poriadku s tým, že oprávnený sám rozhodne o tom, či požiada o výkon rozhodnutia súd, alebo exekútora.

    Návrh Exekučného poriadku upravuje postavenie a činnosť súdneho exekútora, jeho disciplinárnu zodpovednosť, odmenu za uskutočňovanie exekučnej činnosti a samosprávu exekútorov. Návrh upravuje aj celú problematiku exekučného konania, určujú sa tu spôsoby uskutočňovania exekúcie a postup exekútora pri uskutočňovaní exekúcie.

    Podľa tohto návrhu exekúciu možno uskutočniť len na návrh oprávneného. Oprávnený totiž môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie len vtedy, ak povinný v lehote určenej súdom dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Pretože exekútor uskutočňuje exekučnú činnosť ako slobodné povolanie, oprávnený si sám môže určiť, ktorý exekútor má uskutočniť exekúciu.

    Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy oprávnený nemusí v návrhu na exekúciu určiť spôsob, akým sa má exekúcia uskutočniť. Exekútor predloží návrh na uskutočnenie exekúcie spolu s exekučným titulom opatreným doložkou vykonateľnosti príslušnému súdu a požiada ho o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie. Exekútor poverený súdom na uskutočnenie exekúcie je povinný postarať sa o jej uskutočnenie, pričom musí vykonať jednotlivé exekúcie v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na uskutočnenie exekúcie. Exekútor po získaní poverenia súdu na uskutočnenie exekúcie upovedomí povinného o začatí exekúcie a vyzve ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného, alebo aby do troch dní od doručenia tohto upovedomenia vzniesol námietky proti exekúcii. Po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu súd doručí rozhodnutie, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz a uskutoční exekúciu.

    Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na uskutočnenie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených v tomto zákone. Podkladom na exekúciu je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy. Spôsob exekúcie určí exekútor. Exekúciu možno uskutočniť zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností a predajom podniku. To je zmena oproti platnej právnej úprave.

    Ak podkladom na exekúciu je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy, exekútor môže uskutočniť exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. Exekúciu však možno uskutočniť len v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Ak podkladom na exekúciu je rozhodnutie ukladajúce inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob uskutočnenia exekúcie sa upravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov a iným spôsobom ustanoveným v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.

    Za súdneho exekútora môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonáva právnu prax v dĺžke ustanovenej zákonom a zložil odbornú skúšku. Zriadením inštitútu súdneho exekútora a jeho praktickým uplatnením možno predpokladať pozitívny dosah v oblasti výkonu súdnych rozhodnutí bez väčšej ingerencie štátu v oblasti personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto činností. V štátoch, kde tento inštitút má dlhodobé tradície, je evidentná vyššia efektívnosť vymáhania všetkých pohľadávok v priemere 70 % oproti 30 % v krajinách, kde túto funkciu plní štátny orgán.

    Mám osobnú skúsenosť z krajín, kde funguje exekučný poriadok, že čím väčšia ingerencia štátu, tým menšia efektivita výkonu rozhodnutia. Z krajín strednej a východnej Európy už tento inštitút v praxi zavádza Poľsko a Maďarsko, v Českej republike a v Ruskej federácii sa uskutočňujú kroky k nadviazaniu kontaktov s Medzinárodnou úniou súdnych vykonávateľov so sídlom v Paríži.

    Musím sa pochváliť, že zákon, ktorý vám predkladáme, bol vypracovaný na Ministerstve spravodlivosti za spolupráce čelných predstaviteľov Medzinárodnej únie súdnych vykonávateľov a o jeho zapožičanie nás požiadali viacerí susedia, viaceré krajiny. Medzinárodná únia súdnych vykonávateľov je konzultatívnym členom Rady Európy. Bola vytvorená z podnetu Francúzska a Belgicka v roku 1952. Má v nej zastúpenie 21 štátov Európy, Ameriky a Afriky. Jej poslaním je ochraňovať stavovské záujmy exekútorov, ktorí pôsobia na báze slobodného povolania. Slovenská republika získala štatút pozorovateľa v tejto medzinárodnej organizácii v máji tohto roku, kde som sa osobne zúčastnil.

    Návrh zákona sa priebežne konzultoval s prezidentom a ďalšími zástupcami Medzinárodnej únie súdnych vykonávateľov. Zavedenie inštitútu súdneho exekútora do praxe sa stretlo s pozitívnym ohlasom aj v rámci schvaľovacieho procesu projektov uvedených v indikatívnom programe spolupráce medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Na zavedenie tohto inštitútu do praxe a zriadenie Slovenskej komory exekútorov bolo vyčlenených v rámci programu PHARE na rok 1995 pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 30 tisíc ECU, čo je asi 1 200 000 Sk.

    Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť rýchlejšiu a účinnejšiu realizáciu núteného výkonu súdnych rozhodnutí, ako aj iných vykonateľných rozhodnutí, súdnu exekúciu ktorých pripúšťa zákon. Ďalším cieľom je eliminovať možnosť vymáhania pohľadávok nezákonným postupom a nezákonnými subjektmi. Ďalej je cieľom tohto návrhu odbremeniť súdy tak, aby ťažisko ich činnosti spočívalo v prerokúvaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, ako aj z obchodných vzťahov.

    Návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1995, dodávam, že sme ho spracovali na požiadavku tripartity, na žiadosť zamestnávateľov i ľudí, ktorí nemôžu vymôcť svoju pohľadávku, takmer o štyri mesiace skôr. Inak koreluje s koncepciou stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike, podľa ktorej je potrebné so zreteľom na osvedčené zahraničné úpravy pripraviť legislatívne a organizačné podmienky zmien výkonu rozhodnutí v občianskoprávnych veciach tak, aby vykonávatelia zmocnení súdom boli hmotne zainteresovaní na efektívnom vymáhaní pohľadávok.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, so zreteľom na skutočnosti, ktoré som uviedol, odporúčam, aby ste predložený vládny návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Roberta Fica, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výborom pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre obranu a bezpečnosť v lehote do 5. septembra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

    Všetky výbory, ktoré prerokovali tento návrh zákona, odporúčajú vládny návrh zákona schváliť a súčasne prijali niekoľko pozmeňovacích pripomienok, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Dovoľte mi, aby som teraz zaujal k týmto pozmeňovacím návrhom vlastné stanovisko a súčasne uviedol, či odporúčam, alebo neodporúčam tieto pozmeňovacie návrhy schváliť.

    Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy uvedené pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12, 13 a 14, odporúčam, aby sme o týchto pozmeňovacích návrhoch hlasovali en bloc a všetky ich schválili. Neodporúčam prijať pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený pod bodom 2 spoločnej správy, pod bodom 8 spoločnej správy a pod bodom 11. Čiže navrhujem, aby sme o bodoch 2, 8 a 11 hlasovali rovnako en bloc a tieto pozmeňovacie návrhy neschválili. Súčasne sa vyjadrím a uvediem dôvody, prečo neodporúčam prijať tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré vyšli predovšetkým z výboru pre pôdohospodárstvo.

    Myslím si, že pokiaľ ide o bod 8 spoločnej správy, tu sa hovorí, aby sa za slová "kataster nehnuteľností" v § 34 ods. 3 vložili slová "daňové úrady". Ide o problematiku v súčinnosti tretích osôb, kde exekútor musí mať k dispozícii určité oprávnenia, aby od orgánov získal potrebné informácie na výkon rozhodnutia. Do týchto orgánov sa však nevložil daňový úrad. Neodporúčam prijať pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 8 spoločnej správy z toho dôvodu, že daňový úrad je príliš úzky pojem a tento daňový úrad nezahŕňa aj daňovú správu. Preto v rozprave podám pozmeňovací návrh, ktorý zmení úmysel Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, bude presnejší.

    Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh uvedený v bode 11 spoločnej správy, tu výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prijal pozmeňovací návrh, na základe ktorého majú byť potraviny ako také vylúčené z výkonu rozhodnutia. Osobne sa domnievam, že by nebolo správne prijať tento pozmeňovací návrh, pretože môže dôjsť k situácii, keď napríklad podnikateľ alebo nejaká súkromná osoba má k dispozícii veľké množstvo potravín, ako je trebárs trvanlivé mlieko alebo potraviny, ktoré nepodliehajú skaze, a takéto potraviny by mohli byť predmetom výkonu rozhodnutia. Je úplne zrejmé, že exekútor nebude brať pri výkone rozhodnutia povinnej osobe potraviny, ktoré nevyhnutne potrebuje na svoje živobytie. Čiže v tomto prípade sa nemusíme obávať, ale zase na druhej strane by sme mali zabezpečiť, aby veľké množstvá potravín, ktoré by sa mohli nájsť, mohli byť použité pri výkone rozhodnutia.

    Pán predsedajúci, to je všetko, pokiaľ ide o spoločnú správu a o môj postoj k pozmeňovacím návrhom, ktoré sú uvedené. Súčasne využívam právo spoločného spravodajcu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi a dávam mu slovo v rozprave ako prvému. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem veľmi stručný. Pri prednese spoločnej správy som už načrtol, že budem mať niektoré pozmeňovacie alebo spresňovacie návrhy. Najskôr by som sa dotkol § 34 ods. 3, kde navrhujem, aby sme v ods. 3 za slová "kataster nehnuteľností" vložili slová "daňové orgány". Daňový orgán je širší pojem a zahŕňa nielen daňové úrady, ktoré mal na mysli ústavnoprávny výbor, keď prijímal tento pozmeňovací návrh, ale súčasne daňové orgány zahŕňajú aj pojem daňové správy, ktoré nie sú v tomto pojme zahrnuté.

    Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka § 63 ods. 2. V tomto § 63 ods. 2 odporúčam vypustiť písmeno e). Písmeno e) v § 63 ods. 2 hovorí, že výkon rozhodnutia sa môže uskutočniť za podmienok stanovených zákonom aj iným spôsobom ustanoveným rozhodnutím, ktoré je podkladom na exekúciu. Dôvody, ktoré ma vedú k podaniu tohto pozmeňovacieho návrhu, spočívajú v tom, že spôsob núteného výkonu rozhodnutia musí byť jednoznačne ustanovený zákonom. Pri ponechaní tejto dikcie, ktorá je vcelku voľná, by exekútor mohol uskutočňovať aj výkon rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí. Zastávam názor, že výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi patrí do kompetencie súdu ako štátneho orgánu. Myslím, že deti by sa nemali stať predmetom riešenia sporov bývalých manželov, a z tohto dôvodu navrhujem, aby sme písmeno e) z odseku 2 § 63 vypustili.

    Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka disciplinárneho konania, konkrétne § 222 ods. 1. Toto ustanovenie by malo smerovať k posilneniu štátnej ingerencie, pokiaľ ide o kontrolu práce súdnych exekútorov. Navrhujem preto, aby sme do § 222 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že minister môže pozastaviť exekútorovi výkon exekútorského úradu, ak bolo proti nemu začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin, a to až do právoplatnosti rozhodnutia, vložili vetu, ktorá by znela: "Rovnako môže pozastaviť exekútorovi výkon exekútorského úradu, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie uvedené v § 220 ods. 2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia."

    Čo je účelom môjho návrhu? Exekútor sa môže pri výkone rozhodnutia napríklad správať, poviem extrémny príklad, vulgárne, môže používať nevhodné slová. Pokiaľ by tak urobil jedenkrát, bolo by to bežné disciplinárne previnenie uvedené v § 220 ods. 1. Pokiaľ by však opakovane používal takýto spôsob komunikácie s povinným, tak by nastala okolnosť, keď by sa jeho konanie pokladalo za závažné disciplinárne previnenie. Domnievam sa, že v tomto prípade by štát prostredníctvom ministra spravodlivosti mal mať možnosť zakročiť proti takémuto správaniu súdneho exekútora a najprísnejším trestom proti exekútorovi je, samozrejme, to, že mu znemožníme vykonávať svoj úrad až do momentu, keď nadobudne právoplatnosť o tomto disciplinárnom previnení. Toto oprávnenie nemôže byť zneužité, pretože o disciplinárnom previnení v konečnom dôsledku rozhoduje disciplinárna komisia Komory súdnych exekútorov, ale myslím si, že vstup štátu v tomto prípade by mohol byť oprávnený.

    Pán predsedajúci, to sú tri pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    pôvodne som nebol rozhodnutý, že vystúpim k návrhu predkladaného zákona, pretože rovnako ako pán minister zhodnotil pozitívne jeho jednotlivé časti s cieľom presvedčiť vás o tom, že ten zákon je potrebný, ja si myslím, že po stránke legislatívno-technickej ide o právny predpis, ktorý je spracovaný na veľmi slušnej úrovni. Navyše osobne vítam i to, že istý čas podľa tohto návrhu zákona bude vlastne možná voľba medzi súdom, teda exekúciou na súde, a exekúciou exekútorom. Myslím si, že návrh zákona z hľadiska perspektívy je potrebný.

    To, čo mne na celom procese prekáža, je skutočnosť, že namiesto toho, aby sme konečne po jedenástich novelách Občianskeho súdneho poriadku, priamych či nepriamych, pristúpili k spracovaniu nového kódexu, a teda k spracovaniu i vlastne novej systematiky celého civilného procesného práva a vypracovali teda Sporový poriadok, Nesporový poriadok a na to nadviazali Exekučným poriadkom, my začíname trochu od zadu. Navyše verejne vyslovím obavy z toho, že inštitút súkromných exekútorov môže byť v súčasných spoločenských podmienkach zneužívaný. Vážim si všetkých tých, ktorí budú mať odvahu a stanú sa exekútormi a budú svoju prácu vykonávať čestne, ale nerobme si žiadne ilúzie, isté vplyvy, keď nepoviem rovno korupcia, v našej štátnej správe nedáva celkom zreteľné záruky, že i v tejto oblasti bude všetko v poriadku.

    Teda z hľadiska legislatívno-technického nemám zásadné pripomienky a myslím si, že návrh zákona je pripravený dobre. Mám isté obavy z toho, či prichádzame s návrhom systematicky, či prichádzame s návrhom v dobe, keď je reálny predpoklad, že prenesenie exekúcie do rúk súkromníkov prinesie naozaj skvalitnenie činnosti v tejto oblasti a prinesie pozitívny výsledok pre občana.

    Mám jeden pozmeňovací návrh k tomu, čo predniesol pán poslanec Fico. V spoločnej správe bolo odporučené schváliť i bod 13, ktorý stanovuje účinnosť zákona na 1. november. Chcem navrhnúť, aby sme tento bod neschválili a posunuli účinnosť zákona. Dám dva návrhy a prosím, aby sa o nich hlasovalo v poradí, ako ich predložím.

    Môj prvý návrh je na 1. 1. 1996 a môj druhý návrh je 1. 12. 1995. Návrh zákona má jedenásť častí, 254 paragrafov a upravuje nielen procesné otázky, ale aj vlastnú organizáciu činnosti exekútorov. Zavádza vlastne nové prvky do tejto činnosti. Ide o právny predpis, ktorý sa pri uvádzaní do života musí stať známym nielen pre tých, ktorí budú s ním pracovať, ale aj pre tých, ktorých sa môže priamo či nepriamo dotýkať. Ide o právnu normu, ktorá sa musí zažiť tak medzi podnikateľmi, teda právnickými osobami, i fyzickými osobami.

    Všade na svete sa takéto právne predpisy prijímajú s oveľa väčšou legisvakačnou lehotou, počas ktorej sa vedú veľmi cielené odborné diskusie, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k tomu, že právna norma je od začiatku uplatňovaná v duchu, v akom bola prijímaná. Myslím si, že hovoriť o tom, že za mesiac možno predpokladať takýto stav v našej spoločnosti, je nemožné. Som presvedčený, že ani v tejto snemovni značná časť poslancov návrh zákona pre krátkosť času neprečítala, a domnievam sa, že je to zlá prax, ktorú sme v parlamente zaviedli. Preto prosím, aby sme lehotu na oboznámenie sa aspoň verejnosti so zákonom, a teda tým vytvorenie predpokladov na to, aby sme mohli očakávať jeho dobré uplatňovanie v praxi, predĺžili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Liščák? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    veľmi stručne. Prosím vás o hlasovanie, ktorým by ste vyjadrili súhlas so zákonom, ktorý je určitým spôsobom historickým a prelomovým. Ideme zaviesť v našom právnom poriadku inštitút, ktorý tu chýbal roky. Mám pocit, že vaše rozhodnutie bude správne.

    Ku konkrétnym predchádzajúcim námietkam by som chcel uviesť toľko. Výber exekútorov sme začali už v januári toho roku preto, aby sme mohli inštitút súdnych exekútorov zaviesť čím skôr. Títo sú školení v našich zariadeniach a je ich spolu 49. Priebežne prijímame ďalších exekútorov, ktorí sa taktiež priebežne školia. Myslím si, že nemusíme mať obavy, že sa nám medzi týchto exekútorov dostanú aj ľudia, ktorí by túto funkciu zneužívali. Chcem však upozorniť, že exekútori budú musieť prejsť konkurzom a skúškami. Je samozrejmé, že musia byť nielen odborne, ale aj morálne zdatní. Napokon navrhujem kompromis, aby skutočná účinnosť tohto zákona bola k 1. 12. 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi. Chce sa ešte vyjadriť pán spoločný spravodajca?

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Ešte predtým pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

  • Pán minister, nemám obavy z toho, že nestihnete vyškoliť exekútorov, ale mám obavy z toho, a preto navrhujem dlhšiu legisvakačnú lehotu a som rád, že ste vyšli v ústrety aj vy so svojím návrhom, že sa neoboznámia s návrhom zákona, resp. s prijatým zákonom, tí ostatní. Lebo vyškolíte iba exekútorov, ale čo notári, občania? Tých kto vyškolí?

  • Ďakujem, pán poslanec. Rozprava je už uzavretá. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážené dámy a páni, najskôr budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ako sú uvedené v spoločnej správe. Odporúčam, aby sme hlasovali en bloc o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12, 13 a 14 a aby sme ich prijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať en bloc o bodoch spoločnej správy, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

  • Body spoločnej správy 2, 8 a 11 odporúčam en bloc neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča body 2, 8 a 11 en bloc neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy sme neprijali.

  • V rozprave vystúpili 2 poslanci a mali spoločne 4 pozmeňovacie návrhy. Prvé tri som podal ja, budem ich opakovať.

    V § 63 ods. 2 odporúčam vypustiť písmeno e). Odporúčam tento návrh prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu spoločného spravodajcu pána Fica. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, keďže nikto nemal námietky proti mojim ďalším dvom pozmeňovacím návrhom, odporúčam, aby sme o nich hlasovali en bloc s tým, že ich teraz prečítam. K § 34 ods. 3 navrhujem, aby sme v odseku 3 za slová "kataster nehnuteľností" vložili slová "daňové orgány". To je prvý pozmeňovací návrh.

    Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 222 ods. 1, kde navrhujem na koniec textu v ods. 1 dať nasledujúci text: "Rovnako môže pozastaviť exekútorovi výkon exekútorského úradu, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie uvedené v § 220 ods. 2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia." Odporúčam, aby sme obidva pozmeňovacie návrhy schválili en bloc.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na kompromis, ku ktorému pristúpil pán minister, by som rád položil otázku pánu poslancovi Fogašovi, či nestiahne tú prvú alternatívu, ktorá sa týkala 1. januára 1996.

  • Ďakujem, takže budeme hlasovať iba o návrhu pána poslanca Fogaša, ktorý hovorí o posunutí účinnosti tohto zákona na 1. 12. 1995. Odporúčam prijať tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré odzneli v rozprave. Predtým, ako zaujmeme konečné stanovisko a budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku, by som rád povedal, že sa plne pripájam ku všetkým výhradám, ktoré tu predniesol pán poslanec Fogaš. Na druhej strane tým, že sme prijali určité pozmeňovacie návrhy, ktoré posilňujú vplyv štátu na výkon súdneho exekútorstva, ako aj posunuli sme účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, domnievam sa, že môžem odporučiť tento zákon na prijatie.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s doplnkami. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

    Ďakujem, pán spravodajca.

  • Budeme pokračovať t r i d s i a t y m p r v ý m bodom, ktorý je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 227 a spoločnú správu výborov ako tlač 227a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rámci procesu transformácie našej spoločnosti po novembri roku 1989 došlo k radikálnym zmenám aj v našom súdnictve. Tieto zmeny súvisia predovšetkým s prebudovaním národného hospodárstva na princípy trhovej ekonomiky. Zmeneným ekonomickým podmienkam nezodpovedala ani organizačná štruktúra súdnictva, vybudovaná v predchádzajúcom režime. Predovšetkým bolo treba nahradiť bývalú hospodársku arbitráž a namiesto nej konštituovať na vybavovanie sporov vznikajúcich medzi podnikateľskými subjektmi obchodné súdnictvo. Ďalšie dôsledky vyplynuli z realizácie zásady vyjadrenej v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky o právach fyzických i právnických osôb domáhať sa súdneho preskúmavania administratívnych rozhodnutí z hľadiska dodržiavania občianskych práv a slobôd garantovaných ústavou, medzinárodnými dohodami a zákonmi našej republiky, čo sa navonok prejavilo značným rozšírením vecí vybavovaných v správnom súdnictve.

    Odstraňovanie deformácií vo vlastníckych vzťahoch spôsobených v minulosti vyvolalo nielen množstvo reštitučných sporov, ale aj v dedičských konaniach a nie ojedinele aj až v druhej alebo až v tretej generácii dedičov. Uvedené skutočnosti vyvolali enormný nárast súdnych sporov vo všetkých odboroch civilného súdnictva a navyše ich nárast spôsobil nežiaduci pokles zmluvnej, finančnej a najmä platobnej disciplíny, ktorá sa odráža aj v náraste druhotnej platobnej neschopnosti tak novovznikajúcich podnikateľských subjektov, ako aj štátnych a družstevných podnikov.

    V záujme riešenia narastajúcich problémov v oblasti civilného súdnictva došlo po roku 1989 k šesťnásobnej novelizácii Občianskeho súdneho poriadku, ktorými sa reagovalo na akútne potreby súdnictva i spoločenskej praxe. Tieto novelizácie čiastočne prispeli k riešeniu problémov vznikajúcich na súdoch, no príčiny ich vzniku neodstránili a ani nemohli odstrániť, pretože ich korene tkvejú v ekonomických a sociálnych vzťahoch našej spoločnosti. Aj súčasná situácia v súdnictve je taká, že počty súdnych sporov neklesajú, ale naopak, na niektorých úsekoch naďalej vzrastajú.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku sa usiluje o ďalšie zjednodušenie a racionalizáciu súdnych konaní tak, aby pri zachovaní ústavných zásad a inštitútov táto novela pomohla urýchliť súdne konanie, zvýšiť počty ukončených súdnych sporov a pôsobiť proti ďalšiemu narastaniu reštančných vecí na súdoch za situácie, keď ani v budúcnosti nemožno očakávať podstatnejší pokles nových súdnych sporov, ktorých príčiny a vznik ležia v oblasti pokračujúcej transformácie našej ekonomiky. K dosiahnutiu uvedených cieľov sa predkladaný návrh zameriava na nasledujúce ťažiskové problémy:

    1. Novým vymedzením vecnej príslušnosti krajských súdov ako súdov prvého stupňa sa má dosiahnuť proporcionálne rozdelenie sporových vecí na súdoch. Krajské súdy v prvom stupni budú podľa predkladaného návrhu rozhodovať len spory ekonomicky závažnejšie a také, ktoré sú predvídateľne po stránke právnej a skutkovej náročné na vynesenie zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Odbremenenie krajských súdov vytvorí podmienky, aby sa ťažisko ich rozhodovania na prvom stupni prenieslo na veci ekonomicky a právne významné. Pritom sa nemení ich postavenie ako druhostupňových súdov pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch podávaných proti rozhodnutiam okresných súdov.

    Navrhovaná úprava bude pôsobiť aj proti neprimeranému hromadeniu vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý dnes rozhoduje o opravných prostriedkoch podávaných proti rozhodnutiam krajských súdov vynášaných v prvom stupni. Dozor nad rozhodovaním nižších súdov a pri zabezpečovaní jednotného výkladu zákona bude naďalej vykonávať Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci konania o dovolaní proti právoplatným rozhodnutiam súdov vydaných v prvom alebo druhom stupni.

    2. Navrhovaná novela rozširuje možnosť vydávania tzv. rozsudkov pre zmeškanie, ktoré v súdnej praxi nazývame kontumačné rozsudky, a rozsudkov na základe uznania, alebo vzdania sa nároku, čo sa osvedčilo v obchodných sporoch. Aj na majetkovoprávne spory občanov. S tým súvisí aj prehĺbenie dispozitívnej zásady účastníkov konania pri dokladovaní svojich tvrdení pred súdom a obmedzenie tzv. vyšetrovacej inkvizičnej zásady, ktorá ukladá súdu povinnosť vyhľadávať a vykonávať aj také dôkazy, ktoré účastníci sporu neuplatňujú. Tzv. zásada materiálnej pravdy sa zachováva v doterajšom rozsahu konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaní, kde jej rešpektovanie vyžaduje verejný záujem, napríklad pri povolení uzavrieť manželstvo, uznanie (zapretie) otcovstva a podobne.

    Napokon pokladám za potrebné zdôrazniť, že prehĺbenie dispozitívnej zásady nebráni súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci navrhujú, ak to bude potrebné na to, aby súd mohol vyniesť zákonné, spravodlivé a nestranné rozhodnutie.

    Rad opatrení uvedených v predloženom vládnom návrhu zákona sa usiluje aj o odstránenie rôznych formalít využívaných i zneužívaných účastníkmi konania na predlžovanie sporov a na odklad meritórneho rozhodnutia bez toho, aby sudcu zbavoval povinnosti rozhodovať spravodlivo a nestranne v zmysle ním zloženého sľubu. Takými úpravami sú okrem už spomenutých kontumačných rozsudkov a rozsudkov na základe uznania alebo vzdania sa nároku najmä - zabránenie opakovaným námietkam smerujúcim k vylúčeniu sudcu, stanovenie lehoty na rozhodnutie o predbežnom opatrení, zjednodušenie konania v otázkach vecnej a miestnej príslušnosti súdu, možnosť skráteného odôvodňovania spomínaných rozsudkov kontumačných zo vzdania sa a z uznania. Cieľom všetkých týchto uvedených úprav je racionalizácia konania pred súdom.

    V jednotlivých úpravách návrh pritom obsahuje záruky potrebné nato, aby nedošlo k obchádzaniu ústavných zásad a inštitútov, daných na rešpektovanie občianskych práv a slobôd.

    3. V záujme zjednodušenia dedičského konania návrh umožňuje vysporiadať dedičstvo dedičským osvedčením v prípadoch nesporných a taxatívne vypočítaných v § 175c ods. 1. Cieľom návrhu je odstránenie duplicitných úkonov vykonávaných pred notárom, súdnym komisárom a pred súdom. Dozor súdov nad konaním ukončeným dedičským osvedčením návrh osobitne upravuje tak, ako ste to mali možnosť prečítať si v návrhu zákona.

    4. Predložený návrh zákona nanovo upravuje aj pripustenie dovolania predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Kým predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže podať o dovolanie v záujme zachovania jednotného výkladu zákona, minister spravodlivosti a generálny prokurátor tento mimoriadny opravný prostriedok môže použiť s cieľom odstránenia nezákonnosti v právoplatných súdnych rozhodnutiach.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    som si vedomý toho, že už dvanásta novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, z toho po roku 1989 siedma, neprispieva k prehľadnosti a ľahkej aplikovateľnosti tohto v súdnej i spoločenskej praxi veľmi významného zákona. Preto v pláne legislatívnych úloh vlády i ministerstva spravodlivosti rátame s rekodifikáciou občianskeho práva hmotného, ale aj procesného. Ide však o veľmi náročnú legislatívnu úlohu, ktorú aj pri maximálnom úsilí nemožno zvládnuť skôr ako v lehote niekoľkých rokov. Aj v najvyspelejších demokratických štátoch proces týchto rekodifikácií trval viac ako 10 rokov. Ide totiž predovšetkým o to, aby nové zákony, tak Občiansky zákonník, ako aj Občiansky súdny poriadok, mohli platiť dlhší čas bez toho, aby sme ich museli v krátkom časovom horizonte po ich schválení novelizovať. Môžem tiež prezradiť, že s ukončením procesu rekodifikácie civilného práva počítame do konca roku 1997.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    so zreteľom na skutočnosti, ktoré som stručne uviedol, odporúčam, aby ste predložený vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca pána Petra Brňáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    v súlade s ustanovením § 74 odsek 2 rokovacieho poriadku vás oboznámim s prerokovaním návrhu zákona vo výboroch a zdôvodním navrhované zmeny.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 484 zo dňa 21. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti v lehote do 5. septembra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli v spoločnej správe.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote, okrem ústavnoprávneho výboru, ktorý ho prerokoval na svojej schôdzi dňa 11. septembra 1995. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijal uznesenie, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Zvyšné tri výbory ho schválili bez pripomienok s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku v Zbierke zákonov. Pretože toto odporúčanie nemá normatívny charakter a je uvedené v úvode tejto spoločnej správy, ako spravodajca ani neodporúčam sa ním zaoberať, pretože bolo by neefektívne a nehospodárne, aby v tomto čase bolo vydané úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, keďže posledné úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku bolo prijaté pri schválení poslednej novely Občianskeho súdneho poriadku. Posledný ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so šiestimi pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi.

    Skôr ako vás oboznámim s týmito pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi, chcem upriamiť vašu pozornosť na dve technické chyby a opravy v spoločnej správe, ku ktorým došlo pri opisovaní uznesení jednotlivých výborov, teda výboru ústavnoprávneho. V bode 1 spoločnej správy si treba slovko "najmenej" prepísať na "najneskôr", je to evidentná chyba, ku ktorej došlo pri prepisovaní. V bode 3 spoločnej správy, ktorý sa dotýka bodu 37, treba pri § 175 namiesto uvedeného malého "za" doplniť znenie tak, aby tam bolo uvedené v "§ 175zca". K obom týmto chybám došlo pri prepisovaní, preto je nevyhnutné, aby sa opravili takouto formou.

    Pokiaľ ide o bod 1 spoločnej správy, ústavnoprávny výbor navrhol za slová "rozhodne súd" vložiť slová "bez zbytočného odkladu najneskôr". Navrhovaná zmena zvýrazňuje potrebu urýchleného rozhodovania o predbežnom opatrení, preto ako spoločný spravodajca odporúčam uvedenú zmenu schváliť.

    Bod dva spoločnej správy sa dotýka bodu 20. Ústavnoprávny výbor za slová "v § 114" navrhol vložiť slová "odseku 2", pretože § 114 je zložený z dvoch odsekov a navrhovaná zmena sa dotýka odseku 2, je potrebné toto do bodu 20 doplniť. Preto ako spoločný spravodajca taktiež odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 3 spoločnej správy sa dotýka bodu 37, kde v paragrafe 175zca ods. 2 sa za písmeno h) navrhuje vložiť nové písmeno i), ktoré znie: "poučenie o tom, že účastník konania môže v lehote do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa paragrafu 175 l) až 175 z)". Následne sa označenie písmena i) a j) zmení na j) a k). Navrhované doplnenie korešponduje s odsekom 4 citovaného zákonného ustanovenia a zabezpečuje väčšiu právnu ochranu pre účastníkov dedičského konania. Preto ako spoločný spravodajca odporúčam navrhovanú zmenu pod bodom 3 spoločnej správy schváliť.

    Bod 4 spoločnej správy sa dotýka bodu 43, kde ústavnoprávny výbor navrhol slová "pre vydanie" nahradiť slovami "na vydanie". Táto navrhovaná zmena má jazykovo-gramatický význam, preto odporúčam túto zmenu schváliť. Bod 5 spoločnej správy sa dotýka bodu 44, kde ústavnoprávny výbor navrhol slová "s výnimkou rozhodnutí" nahradiť slovami "s výnimkou tých rozhodnutí". Uvedená navrhovaná zmena má taktiež jazykovo-gramatický význam, preto odporúčam ako spoločný spravodajca túto zmenu schváliť.

    Pokiaľ ide o bod 6, tam navrhol ústavnoprávny výbor v článku V slová "1. októbrom 1995" nahradiť slovami "dňom vyhlásenia". Pokiaľ ide o tento bod, práve v záujme zachovania legisvakačnej lehoty podporím návrh, ktorý vzíde zrejme v rozprave, preto možno netradičným spôsobom navrhujem, aby sa o tomto bode 6 hlasovalo až v závere hlasovacieho aktu, ak by neprešiel návrh, ktorý sa dotýka účinnosti tejto novely a ktorý bude prednesený v rozprave.

    Toľko k jednotlivým bodom spoločnej správy. Pokiaľ ide o samotný text novely, ako spoločný spravodajca odporúčam, aby predložená novela Občianskeho súdneho poriadku bola schválená, vrátane spomenutých pripomienok a zmien.

    Pán predsedajúci, rád by som sa prihlásil do rozpravy s jedným pozmeňovacím návrhom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi Brňákovi. Prosím ho aby zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rozpravu o tridsiatom prvom bode programu. Do rozpravy sa prihlásili 5 poslanci. Ako prvý je pán Fogaš. Pardon, pán spoločný spravodajca sa hlási ako prvý. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Môj pozmeňovací návrh sa týka § 88 ods. 1, kde navrhujem pripojiť nové písmeno "o", malé "o", ktoré znie, citujem: "o) v obvode ktorého má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti". Krátke zdôvodnenie: Navrhovaný doplnok priamo súvisí s novokoncipovaným znením šiestej hlavy § 200 i), ktorá upravuje konanie vo veciach ochrany osobnosti. Pretože sa týmto ustanovením okrem iného zakladá osobitná miestna príslušnosť súdu, je potrebné z hľadiska inštruktívnosti a systematiky premietnuť túto skutočnosť do ustanovenia § 88, ktorý taxatívnym spôsobom rieši osobitnú miestnu príslušnosť súdov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Ako ďalší bude diskutovať pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú práve prerokúvame, si kladie podľa predkladacej správy za cieľ racionalizovať a zjednodušiť súdne konania, najmä v obchodných a dedičských veciach. Je však evidentné, že navrhované zmeny, tak ako sú predložené, idú nad takto vymedzený rámec a dotýkajú sa viacerých inštitútov civilného procesného kódexu, napríklad i dokazovania, ale i ďalších úkonov súvisiacich s určovaním príslušnosti vecnej, miestnej a podobne.

    Ide v poradí o jedenástu novelu, pričom od roku 1990 sa novelizuje Občiansky súdny poriadok pravidelne každý rok a to nie v nepodstatných veciach. Novela je nám predkladaná bez dôsledného vyhodnotenia predchádzajúcich zmien a aspoň v dôvodovej správe sa nenachádzajú žiadne údaje o efektívnosti právnych úprav, ktoré boli prijaté v predchádzajúcich rokoch. Takýto prístup k jednému zo základných procesných kódexov spôsobuje, že ten, koho sa to týka, teda občan, postupne stráca akýkoľvek prehľad o svojich právach a povinnostiach. Navyše chyby v riadení štátnej správy, v nedostatočnom rozpočtovom zabezpečení súdnictva, čo, samozrejme, nespadá na triko súčasného ministra, nemožno donekonečna naprávať prijímaním zákonov, ktoré sprísňujú konanie vo vzťahu k účastníkom a sústavne umožňujú súdom stáť kdesi, kde procesné právo a povinnosti nie sú povinnosťou ich ochrany.

    Bolo by zrejme načase prestať s nekoncepčnými novelami a pripraviť nový Občiansky súdny poriadok a v ňom už dôsledne dbať na rozlíšenie osobitosti sporového, nesporového a exekučného konania. V tej poslednej veci sme sa niečo pokúsili urobiť dnes.

    Nejde však iba o sporové a nesporové konanie, ale napríklad i obchodné súdnictvo. Obchodný proces je civilným súdnym konaním, je to nepochybne sporové konanie, ktoré býva spravidla vybavené určitými odchýlkami, napríklad v príslušnosti súdu, obsadení súdu, v dokazovaní, či vo forme a spôsoboch rozhodovania. My tieto odchýlky však predkladaním návrhov novely zákona vlastne odstraňujeme, pretože osobitosti obchodného konania už nebudú upravené tak, ako boli doteraz, ak sa zákon prijme, ale skúsenosti z obchodnoprávnych vecí prenášame i do všeobecnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. To považujem za dosť vážnu chybu.

    Nová právna úprava v § 9 ods. 3 je v poradí už treťou zmenou citovaného ustanovenia v krátkej dobe. Podľa našich poznatkov zaťaženie okresných súdov sa zvyšuje a novela im žiadnym spôsobom neotvára priestor nato, aby sa aj oni postupne dostávali z toho preťaženia. Preto sa pýtam pána ministra, ako sú okresné súdy pripravené zvládnuť nárast agendy po presunoch niektorých vecí na ne. Ako si máme vysvetliť, čo sú to veci menšej závažnosti, pretože dôvodová správa hovorí o tom, že sa prenášajú na okresné súdy len veci menšej závažnosti? Rozlišovanie vecí iba na základe výšky predmetu sporu je len mechanickým rozlíšením a čo do spôsobu dokazovania jej vedenia sporu rozlíšenie do a nad milión napríklad nie je celkom odôvodnené. Obťažnosť sporu je daná obťažnosťou dokazovania v posúdení kauzy, a nie čiastkou, o ktorú v konkrétnom prípade ide.

    V § 15 ods. 2 dochádza k malej zmene. Ja by som opäť smeroval k otázke. Prijatie novelizovaného znenia môže viesť k spochybneniu nezávislosti rozhodovania. Sudcovia môžu byť vylúčení okrem iného i so zreteľom na pomer k veci účastníkom, alebo ich právnym nástupcom. Ich zaujatosť sa môže počas súdenia prejaviť kedykoľvek. Je v záujme súdu vždy skúmať, či námietka účastníkov je oprávnená, pričom navrhovaná novela vlastne smeruje k tomu, že opakované námietky sa z tých istých dôvodov už nemajú brať na vedomie. Ale počas konania sa účastník môže opätovne jednoducho dopracovať k tomu, že sudca je zaujatý, povedzme, k nemu alebo k samotnej veci, a preto si myslím, že navrhovaná novela bude nútiť advokátov viac k rôznym formuláciám, teda raz bude namietať zaujatosť pre pomer k veci, raz pre pomer k účastníkom, než bude smerovať k racionálnemu alebo k zracionálneniu procesu. Pokiaľ ide o námietky zaujatosti, tie v podstate môžu byť predložené tak či tak, len budú predkladané v inej podobe. Teda k čomu sa tou zmenou § 15 ods. 2 chceme dopracovať?

    K § 40 ods. 4. Zápisnica je jeden zo základných procesných úkonov súdu. Je významným prostriedkom na poznanie priebehu konania. Preto ju podľa mojej mienky nemožno nahradiť osvedčením. Osvedčenie má podľa § 175zca ods. 4 za stanovených podmienok účinky právoplatného uznesenia v konaní o dedičstve. Zápisnica takýto účinok nikdy nemá. Právoplatné uznesenie alebo právoplatné rozhodnutie všeobecne spravidla poskytuje ďalšie procesné práva a povinnosti účastníkom, ale i právnu istotu. Ide teda o diametrálne odlišné úkony, a preto jeden, podľa mojej mienky, nemôže nahrádzať iný. Nevidím racionalizáciu v tom, že prijmeme to, čo sa v súčasnosti o novele predkladá. Preto odporúčam bod 9 novely, teda zmenu § 40 ods. 4, neprijať. Pritom to, čo je uvedené v § 175, podporujem. To znamená, že by sa spísala zápisnica a vydalo osvedčenie. To nie je také zaťaženie, ktoré by malo zaťažiť súdy, resp. notára, natoľko, aby nevedel vo veci ďalej konať.

    Navrhujem k bodu 11 formuláciu, ktorá je vyjadrená aj v spoločnej správe, myslím, že v bode 1, ale ja ju prečítam celú. "O predbežnom opatrení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od podania návrhu." Myslím si, že to je bod 1 spoločnej správy, len je tam použité iné slovo.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Bez však? Môžeme to posúdiť potom, ale myslím si, že podstata je v tom, že o predbežnom opatrení sa má rozhodnúť čo najskôr, totiž z podstaty veci vyplýva, že má dočasný charakter, preto prijatie navrhovaného znenia alebo navrhovanej zmeny by bolo užitočné.

    Dôvodová správa, pokiaľ ide o body 17 a 18 navrhovanej novely zákona, uvádza, že súdy majú zachovať procesné práva účastníkov, ale v spore o vecnú a miestnu príslušnosť nebudú podľa novely súdy vydávať rozhodnutie o vyslovení nepríslušnosti. Rozhodnutie sa doteraz vydávalo v podobe uznesenia. Ja sa teda pýtam, aké procesné práva účastníkov budú rešpektované, keď sa vlastne nevydá rozhodnutie a potom neprichádza do úvahy ani odvolanie účastníka, ani iný procesne účinný úkon. On bude musieť iba zobrať na vedomie, že príslušný súd, na ktorý sa obrátil, myslím teda konkrétny súd, na ktorý sa obrátil, rozhodol o tom, že nie je príslušný, on sa sám rozhodol, bez vydania rozhodnutia vec postúpiť inému príslušnému súdu. Proti takémuto uzneseniu doteraz bolo prípustné odvolanie a bolo možné dosiahnuť zmenu inak, prostredníctvom odvolacieho súdu.

    Nemyslím, že je to správne, a presnejšie, je zavádzajúce to, čo je v dôvodovej správe uvedené, pokiaľ sa hovorí, že sa zachovajú procesné práva účastníkov. Novelou sa tieto procesné práva účastníkov zužujú. Ak sa malo zabrániť šibovaniu spisov medzi súdmi, čo sa často používalo ako obrana proti existujúcej právnej úprave, tak si myslím, že často si aj sudcovia musia vstúpiť do svedomia, ak vstup odstúpili inému súdu a ten tiež sa necítil byť príslušný. Súdna ochrana musí byť zachovaná i podľa ústavy, nik nesmie byť odňatý svojmu sudcovi a podľa mojej mienky má teda mať účastník vplyv nato, ako súd narába s ním podanou žalobou. Preto v § 104 a 105, vždy v odseku 2, za slová "nie je príslušný raz vecne, druhýkrát miestne" by som navrhoval doplniť "vysloví svoju nepríslušnosť a vec postúpi neodkladne príslušnému súdu". Bodka a ďalší text vypustiť. Tým jednoducho podľa mojej mienky veci nijako neuškodíme, len naopak, zachováme procesné práva účastníkov.

    Pokiaľ ide o zmenu § 153a ods. 2, mám iba otázku a prosil by som, keby pán minister potom v záverečnej reči odpovedal, či tam náhodou nejde o obmedzenie možnosti vydať čiastočne rozsudok. Doteraz sa takto mohlo rozhodnúť za podstatne jednoduchších podmienok, ak bol predmet konania deliteľný a bolo to účelné, súd mohol rozhodnúť čiastočným rozsudkom. Teraz sa tam neopakujú tieto isté dôvody, len sa hovorí, že ide o čiastočné uznanie a podobne. A možno rozhodnúť. Ja nie som proti tej zmene, len sa pýtam, či to je takto previazané, lebo ja som v novom znení previazanosť nenašiel - aj na ten čiastočný rozsudok.

    Pokiaľ ide o zmeny navrhované v § 153b, mám iný názor, aký je vyslovený v navrhovanej novele zákona. Navrhujem nepodporiť zavedenie takzvaného kontumačného rozsudku pre civilné veci všeobecne. Navrhujem naopak ponechať šiestu hlavu časti 3, teda zachovať osobitné konanie pre obchodné veci a tam ponechať i kontumačný rozsudok, pretože si myslím, že bod 42 novely vlastne nevytvára dobré predpoklady na systematické zmeny v budúcnosti v civilnom procesnom kódexe. Totiž doteraz bol kontumačný rozsudok prípustný iba v obchodných veciach, teda netýkalo sa to občana, bežného občana, ktorý sa v obyčajnej veci, v obyčajnej civilnej veci domáhal svojej ochrany. Týkalo sa to poväčšine právnických osôb.

    Teda položiť si treba podľa mňa otázku, či sa od vlani, po uzákonení kontumačného rozsudku v obchodných veciach niečo zlepšilo a čo. Je to úprava vlastne zo začiatkov diskusie o zmenách v Občianskom súdnom poriadku a podľa mojej mienky smeruje proti občanom ako účastníkom konania. Smeruje proti ich zabezpečeniu, ich dôslednej právnej ochrane. Navrhovaná úprava núti účastníkov robiť formálne úkony, napríklad vyjadriť sa písomne čiastočne k žalobe. Navyše podľa mojej mienky 15-dňová lehota je často krátka a treba to vidieť v reálnom živote. Podľa mňa je často krátka i na kontakt s jeho právnym zástupcom. Podľa mňa sa likviduje možnosť vypracovať si stratégiu vedenia civilného sporu, čo bolo pre civilný spor vždy typické. To bol vlastne jeden z rozdielov medzi trestnoprávnym a civilným konaním. Tu sme vždy hovorili, že v civilnom spore niekto vyhrá, nie že bol odsúdený. V trestnom procese bol ktosi odsúdený.

    Podľa mojej mienky teda i tvrdé presadzovanie princípu formálnej pravdy, tak ako je navrhované v odseku 3, nie je na mieste, nie je celkom správne a je prekonané v tomto období aj v iných krajinách. Súd má hľadať spravodlivosť. Čeština má na to pekný výraz a nazýva celé prvostupňové konanie "nalézacím řízením". Teda súd "nalézá" právo, a nie iba sa uspokojiť s návrhom účastníka.

    Na podporu toho, čo hovorím, rád by som odcitoval zo Zásad civilného procesu na zlepšenie fungovania justície, ktoré boli prijaté v Rade Európy, kde sa v tretej zásade priam podčiarkuje, že sudca by mal aspoň v prípravnom konaní, a teda počas prvého pojednávania, lebo to sa nazýva prípravným konaním, a ak je to možné v celom konaní hrať aktívnu úlohu tak, aby pri rešpektovaní práv strán a princípu ich rovnosti zaistil rýchly priebeh procesu, najmä by mal mať z úradnej povinnosti právo žiadať od strán akékoľvek objasnenie veci, vyzvať ich, aby sa dostavili osobne, riešiť všetky skutkové a právne otázky, vyhľadávať dôkazy, organizovať uskutočňovanie dôkazov atď. Ale my mu v odseku 3 § 153b predpisujeme vlastne, ako má rozhodnúť. Nemyslím si, že to je v súčasnom období správne.

    Rovnako si nemyslím, že je doriešená úprava v odseku 4 navrhovaného § 153. Tu sa nerozlišuje medzi nerozlučnými a samostatnými spoločníkmi. To, čo sa navrhuje, môže platiť iba pre samostatných spoločníkov, teda takých, ktorí vystupujú v procese sami za seba. Ak napríklad v jednom dome sme dlžní na nájomnom a žalujú nás, tak na strane žalovaných vystupujeme ako spoločníci, môžeme vystupovať ako spoločníci, ale ako samostatní. Ak však ide o nerozlučných spoločníkov, nemôžeme uvedené ustanovenie v navrhovanej dikcii aplikovať, lebo stačí, že bude prítomný jeden, alebo sa ospravedlní aspoň jeden z nich, a účinky tohto úkonu sa potom vzťahujú aj na všetkých. Teda domnievam sa, že zavedenie kontumačného rozsudku v tomto smere nie je celkom šťastným riešením.

    Navyše rád by som pripomenul, že Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 hovorí o tom, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, pričom navrhovaná úprava tento princíp obchádza. V kuloároch sa argumentovalo tým, že je to právo účastníka, on ho musí využiť. To po prvé. A po druhé, že vec sa má prerokovať v intenciách zákona, rýchlo a v jeho prítomnosti. Rád by som pripomenul článok 51 ústavy, ktorý hovorí, že domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36, 37 ods. 4, článkoch 38 až 42 a článkoch 44 až 46 ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Vo všetkých ostatných prípadoch platí to, čo je uvedené v ústave, a článok 48 v tomto ustanovení vymenovaný nie je.

    Viem, že podľa Občianskeho súdneho poriadku § 101 je možné vo veci konať i v neprítomnosti účastníka. To je pravda, nepovažujem ani toto ustanovenie za celkom šťastné, ale po prvé ide o ustanovenie, ktoré existuje v Občianskom súdnom poriadku v čase, keď nebola platná ústava, a po druhé súdu sa neprejudikovalo, nepredpisovalo, ako má vo veci rozhodnúť. Naopak, súd mohol aj v tomto prípade vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré sú dostupné, a rozhodnúť podľa skutočného alebo skutkového stavu veci, ako to moderne nazývame. Podstata kontumačného rozsudku je teda v tom, že sa hovorí, že sa má rozhodnúť v neprospech účastníka.

    Ak sa hovorí o tom, že existujú prípady, keď účastníci sami zdržiavajú priebeh konania, a teda znemožňujú konať, domnievam sa, že sankciu voči nim prijať treba, ale v iných oblastiach, než je to v možnosti pripustiť v súčasnom období na konci 20. storočia rozhodnutie bez toho, aby bol účastník vypočutý. Zase si pomôžem Zásadami civilného procesu na zlepšenie fungovania justície, ktoré boli v Rade Európy prijaté a sú akýmsi základom aj na ďalších prácach na návrhu unifikovaného vzoru pre všetky krajiny, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy.

    Konkrétne k tomuto problému, teda k tomu problému, či účastníci môžu byť sankcionovaní, alebo nie, sa doslova hovorí: "Mali by byť stanovené sankcie pre prípad, že strana po prípadnom upozornení nedodrží zákonné alebo sudcovské lehoty na uskutočnenie procesného úkonu. Tieto sankcie môžu spočívať podľa okolností najmä v strate úkonu, v náhrade škody, v náhrade nákladov alebo v pokute a rovnako vo vylúčení zo zoznamu sporov, inými slovami v zastavení konania." Ďalej sa v zásade 2 ods. 2 hovorí: "Ak strana uskutočňuje procesný úkon s hlavným a zjavným cieľom zdržovať proces, mal by mať sudca možnosť buď ihneď rozhodnúť vo veci, alebo použiť také sankcie, ako je vyhlásenie úkonu za neúčinný, uložiť pokutu alebo náhradu škody, poprípade by mala byť uložená náhrada trov advokátom." Pretože spravidla ten vymyslí, ako v tom spore ďalej postupovať.

    Teda domnievam sa, že my by sme mali v tomto štádiu, keď nemáme ešte vytvorenú koncepciu nového civilného procesu v podobe rekodifikácie, hľadať cesty, ako sprísniť sankcie voči tým, ktorí zdržujú civilný proces, znemožňujú rozhodnutie vo veci a nakoniec my také sankcie máme. Pokuty ukladať môžeme, v obchodných veciach to bolo doteraz až 20 tisíc korún. Prenesme zvýšenie týchto pokút do príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a využívajme viac inštitút predvedenia. Domnievam sa teda, že treba, zopakujem svoj návrh, § 153b, teda to je, myslím, bod 24, neprijať s tým, že neprijať ani bod 42, to znamená zmeny v § 200j až n nevypustiť a tým si zachovať špecifiká obchodného súdnictva a tam využívať sankcie, ktoré sa i doteraz využívali.

    Mám isté výhrady k novele § 157 ods. 4. Poučenie účastníkov konania o procesných právach vyplýva z § 5 Občianskeho súdneho poriadku a navyše všeobecné ustanovenia o náležitostiach súdnych rozhodnutí hovoria tiež o povinnosti poučiť účastníka. Navrhovaná úprava je v rozpore s týmto základným ustanovením, pričom samo konanie podľa mňa neracionalizuje. Poučenie totiž predstavuje jednu vetu v tom dokumente, ktorý nazývame súdnym rozhodnutím, a navyše podľa mňa účastníka treba poučiť nielen o možnosti odvolania, ale aj o možnosti výkonu súdneho rozhodnutia. A ak sa teda z tohto hľadiska dívame na to, že poučenie je súčasťou výchovnej funkcie súdu, odporúčal by som bod 26 novely neprijať, a tak zachovať doterajšiu poučovaciu povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach. Prosím, nenavrhujem, aby sme sa vrátili k tomu, že súdy sú povinné poučovať účastníkov o ich hmotnoprávnych nárokoch. To nie. Ale v súlade s § 5 v každom súdnom rozhodnutí by poučenie malo byť, a to o možnosti odvolania i o možnosti výkonu rozhodnutia tam, kde je to racionálne.

    Myslím si, že som uviedol dosť dôvodov, prečo je potrebné sledovať výchovné funkcie súdu. Podľa mojej mienky sa treba i z hľadiska koncepcie prípravy ďalšej novely veľmi presne sa rozhodnúť, či budeme pokračovať v trende zabezpečiť súdne rozhodnutie v každej civilnoprávnej veci, alebo budeme pokračovať v trende, že budeme opäť prenášať rozhodovanie v civilných veciach na iné orgány. V tomto smere sa novela vlastne vracia k predchádzajúcim právnym úpravám, najmä tam, kde ide o nesporové veci, kde teda podľa § 175l ods. 1 hovorí o tom, že notár bude môcť vlastne konať v konaní o dedičstve a ďalšie úpravy mu umožňujú postupovať v konaní.

    Kladiem si otázku, či je takto možné postupovať i pri usporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a najmä, podľa § 175l, myslím, že je to odsek 1, tam vzniká otázka, či sa tam dostatočne rozlišuje uzatváranie dohody medzi rozvedeným a neskoršie zomrelým manželom, teda bývalým manželom a pozostalým manželom. Môže nastať situácia, že manželia sa rozvedú, nevysporiadajú si bezpodielové spoluvlastníctvo a navrhovaná úprava stanovuje rovnaký režim na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva i v prípade, ako keď manželia spolu žijú a jeden z nich zomrie. Tam je rozdielny režim vysporiadania aj z určenia ceny majetku, aj z hľadiska momentu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Tento problém sa, žiaľ, dlhodobo nerieši a ani novela sa ním nezaoberá.

    Poslednú pripomienku mám k navrhovanej zmene ustanovenia § 241a. Pán minister zdôvodnil, prečo je podľa názoru rezortu, teda predkladateľa, potrebné, aby dovolanie mohol podať i predseda Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti a generálny prokurátor. Myslím si, že väčšiu pozornosť by si zaslúžilo predovšetkým konanie o dovolaní a vôbec samotné opravné prostriedky, tak ako sú u nás upravené. Dovolanie totiž vo väčšine krajín je riadnym opravným prostriedkom, nie mimoriadnym, a tak ako je u nás začlenené, spôsobuje značné problémy.

    V súvislosti s touto navrhovanou zmenou sa vynára otázka, či nejde o obnovenie akejsi podoby sťažnosti pre porušenie zákona. Chcel by som vás ubezpečiť, že nejde. Ale predseda Najvyššieho súdu v minulosti mal možnosť podať sťažnosť pre porušenie zákona. Výhrady voči nemu boli určené predovšetkým tým, že ak predseda Najvyššieho súdu podá sťažnosť pre porušenie zákona, otázka znela - radi by sme videli ten senát, ktorý mu nevyhovie. Namietalo sa proste, že by to nemal byť priamo nadriadený sudcov, i keď my dnes máme predsa len inú úpravu ako v minulosti, ale nemal by to byť šéf Najvyššieho súdu. Tento názor sa osvojil a potom sa povedalo, že to bude generálny prokurátor, ktorý je vlastne mimo súdnictva, ten by mohol podávať podnety. Konečne sa dospelo k názoru, že by to mal byť minister spravodlivosti. V čase, keď zanikala sťažnosť pre porušenie zákona, to bol minister spravodlivosti. Aj vtedy sa vznášali pochybnosti o tom, či sa nájde súd, ktorý, keď minister spravodlivosti podá sťažnosť, jednoducho rozhodne v rozpore s tým, čo je podané. Pretože je to predstaviteľ orgánu štátnej správy, je to ústredný orgán štátnej správy a ja si myslím, že minister spravodlivosti by takéto oprávnenie mať nemal. Tam zmiešavame zásahy štátnej správy do súdnictva a nemyslím si, že je to namieste.

    Ale ak sa už rozhodlo o potrebnosti novely Občianskeho súdneho poriadku v takýchto zásadných veciach, bolo by, podľa mojej mienky, žiaduce podrobiť podrobnejšej analýze celý inštitút dovolania. Navrhovaná zmena rieši len jeden z čiastkových problémov, ale nie ten najdôležitejší, t. j. že dovolaním nemožno napadnúť nezákonné právoplatné rozhodnutia súdov I. stupňa, a to ani v prípadoch, keď bola porušená zásada res iudicata, ak je rozhodnutie nevykonateľné, ak rozhodoval vylúčený sudca, ak nebola daná právomoc súdu a podobne. Toto považujem za zásadnejšie chyby súčasného procesného zákona.

    Naproti tomu navrhované riešenie spočívajúce v oprávnení predsedu Najvyššieho súdu podať dovolanie je z hľadiska právno-teoretického nedostatočne zdôvodnené a samotný návrh sa javí vzhľadom na význam zmeny nedostatočne prepracovaný. Nemôžem ho jednoducho podporiť, pretože sa domnievam, že realizácia novely naráža tiež na zákon o súdoch v tom, že kompetencia predsedu Najvyššieho súdu je predovšetkým primárne upravená v tomto zákone. Predseda Najvyššieho súdu ako predstaviteľ orgánu správy súdov by sa súčasne stal aj procesnou stranou v konkrétnej právnej veci, čo pri posudzovaní nezávislosti a nezaujatosti súdu nie je zanedbateľnou okolnosťou.

    Domnievam sa, že dikcia návrhu v tom zmysle, že "rozhodnutie má po právnej stránke zásadný význam", umožňuje neobmedzený rozsah výkladov. Pán minister iste vie, že takýto termín sme použili v súvislosti s dovolaním i na inom mieste. Dodnes nie je objasnené, čo sú to rozhodnutia, ktoré majú zásadný význam. Pre koho teda má mať rozhodnutie zásadný význam? Pre účastníka? Pre jedného z nich? Pre spoločenský záujem? Máme sledovať vôbec spoločenský záujem v súkromnoprávnej civilnej sfére? Čo bude objektívnym kritériom samotnej zásadnosti? Myslím si teda, že treba pripomenúť, že aj možné organizačné a technické problémy spojené s realizáciou daného návrhu môžu sa vyskytnúť a myslím si, že táto otázka nebola dostatočne domyslená.

    Stalo sa takmer zvykom, že naše zákony nadobúdajú účinnosť bez náležitej legisvakačnej lehoty. Takúto pripomienku som už uplatnil aj pri predchádzajúcom návrhu. Odporúčam preto, aby sa pri základných procesných predpisoch stanovila aspoň taká legisvakačná lehota, aby sa aspoň právnická verejnosť mohla s právnou normou oboznámiť. Je smutné, keď sa nám stalo, a stalo sa to za účasti viacerých z nás, že zákon podľa dátumu uvedeného v závere už mal byť účinný, a nebol ešte vydaný v Zbierke. Domnievam sa, že takto nemožno predpokladať, že sa zdvihne právne vedomie, či úcta k právnym predpisom. Preto navrhujem stanoviť účinnosť dňom 1. 12. 1995, čo je minimálna lehota, ktorú je možné, podľa mojej mienky, stanoviť, a bod 6 spoločnej správy, ktorý hovorí, myslím, o inej lehote, neschváliť. Hovoril o tom i spoločný spravodajca.

    V ostatných veciach by som návrh novely zákona bol schopný aj ochotný podporiť, ale rád by som na záver vyzval pána ministra, aby sa začalo, pokiaľ to bude v jeho silách, pracovať intenzívne na zásadných koncepčných zmenách, aby sa rešpektovali doteraz prijaté novely Občianskeho súdneho poriadku a rozhodlo sa o smerovaní súdnictva. My sa musíme rozhodnúť medzi dvoma tendenciami, medzi tým, či civilnoprávne veci a vôbec súdnictvo budú uskutočňovať len súdy, alebo budeme i v budúcnosti podporovať prenášanie niektorých úkonov zo súdov na iné, nesúdne orgány. A potom je potrebné vnútorný civilný proces rozčleniť na sporové a nesporové konanie a ďalej pokračovať v prácach na exekučnom procese.

    Myslím si, že čím skôr stabilizujeme túto oblasť fungovanej justície, tým skôr budeme môcť stabilizovať i stavy na súdoch, a ja si myslím, že sú nízke, i napriek tomu, že sa nám vyčíta, že máme najviac sudcov na počet obyvateľov, ale nepochybne máme i najviac sporov na počet obyvateľov v súčasnom období a tento stav ešte potrvá. Myslím si však, že technickými opatreniami v zákonoch sa nedajú tieto veci vyriešiť. Treba ich vyriešiť s veľkorysosťou tým, že sa rezortu justície pomôže aj v iných sférach, vrátane rozpočtu.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Keďže je čas obedňajšej prestávky, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny. Prosím vás o dochvíľnu účasť, pretože v programe dosť meškáme. V rozprave je ako ďalší pán Benčík, potom pán Kvarda.

    Pán Národa sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upozorniť členov výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, že dnes, tak ako som oznámil včera, o 13.00 hodine sa stretneme na krátkej porade, asi na 20 minút.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Len kvôli poriadku chcem spresniť svoj návrh, ktorý som dal v rozprave v poradí ako prvý. Správne má znieť tak, že "za bod 13 sa vkladá nový bod 14, ktorý znie". A bod 14 bude znieť ďalej tak, ako som uviedol, čiže týka sa toho nového § 88.

    A ešte jedna poznámka. Chcel by som poprosiť pána poslanca Fogaša, keby presnejšie špecifikoval svoje návrhy, ktoré vzišli z jeho vystúpenia, teda o ktorých návrhoch žiada hlasovať a ktoré boli len jeho vyjadrením sa k návrhu ako takému. A prosil by som aj ostatných poslancov, aby predložili písomné pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    vnímam tento návrh novely Občianskeho súdneho poriadku ako úmysel predkladateľa riešiť akútne problémy v kvalite a najmä v rýchlosti konania pred súdmi a táto úloha vyplýva pre vládu aj z programového vyhlásenia vlády. Dobrý úmysel vždy treba oceniť. Som si vedomý, že novela Občianskeho súdneho poriadku je zložitou legislatívno-odbornou záležitosťou, ale s významným dosahom na súdno-aplikačnú prax, a vo svojich dôsledkoch sa dotkne ochrany ústavou zaručených práv občanov, či už vo sfére práv vlastníckych, pracovných, rodinných, obchodných, správnych a ďalších. A preto si myslím, a to je teraz na adresu našej legislatívnej technológie, že poslanci by mali mať väčší časový priestor na dôkladné oboznámenie sa s touto zložitou matériou. A pritom je v záujme skvalitnenia našej zákonodarnej činnosti, aby mali poslanci k dispozícii aspoň primeraný čas na oboznámenie sa s návrhmi zákonov a na serióznu prípravu.

    Podľa mňa nie je chybou vlády, ak predložené návrhy chce mať v parlamente rýchlo prerokované, ale je zlým vysvedčením pre nás, ak k takémuto tlaku bez dôvodov podliehame. Príkladom okrem tohto zákona je najmä aj včera zaradený návrh Devízového zákona. Pomaly sa, kolegovia, dostávame do situácie, že nie vláda je zodpovedná Národnej rade, ale parlament sa dostáva do područia vlády.

    Pre krátkosť času na prípravu sa konkrétne chcem vyjadriť len k dvom bodom, a to k bodu 41 návrhu a k bodu 51. Pokiaľ ide o ten bod 41, týka sa novej konštrukcie ustanovenia § 201i o konaní vo veciach ochrany osobnosti. Ja nemám pozmeňovací návrh a ani nenamietam spôsob úpravy dôkazného bremena. Legislatívne je takéto riešenie možné a v dávnejšej minulosti aj známe. Mne ide o iné.

    Nemám poruke aktuálne štatistické údaje, koľko je takýchto neskončených vecí na súdoch. Sotva pár desiatok, alebo možno niekoľko sto. Ale čo je to, kolegovia, oproti 10 tisícom iných majetkovoprávnych, rodinných, pracovnoprávnych neskončených vecí a práve tieto nielen svojím počtom, ale podstatou a v merite so zdĺhavým vybavovaním vecí výrazne ovplyvňujú možné uplatnenie práv občanov cestou rozhodovania súdov a výkonu ich rozhodnutia. Vyzdvihnúť a uprednostniť konanie vo veciach ochrany osobnosti aj na úkor iných pre spoločnosť a občanov dôležitejších vecí sa mi zdá ako málo opodstatnené vlastné gesto, ktoré sotva prinesie vopred ohlasovaný efekt. Skôr je to účelový a legislatívne málo organický zásah do úpravy konania pred súdom.

    Pokiaľ ide o bod 51, ktorý sa týka § 246 ods. 2, navrhujem ho vypustiť, a to z týchto dôvodov: Navrhované znenie bude spôsobovať nové výkladové problémy doterajšej právnej úpravy, a táto úprava bola prijatá v tomto parlamente v roku 1994, čiže pred rokom. Pred rokom sme boli takého názoru, teraz sme sa dostali k inému názoru. Súčasné platné znenie vychádza zo zásady, aby vo veciach, kde ide o prieskum rozhodnutia orgánu vykonávajúceho štátnu správu, ktorý má celorepublikovú pôsobnosť, rozhodol vždy Najvyšší súd.

    Ak by sa prijal návrh terajšej novely, bude Najvyšší súd konať o rozhodnutiach ústredných orgánov štátnej správy, to sú najmä ministerstvá, o rozhodnutiach iných než ústredných orgánov štátnej správy, ale s pôsobnosťou pre celé územie republiky, napríklad Ústredné daňové riaditeľstvo, Ústredná colná správa. Najvyšší súd však nebude konať o rozhodnutiach iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie republiky, ktoré nie sú charakterizované v príslušných zákonoch výslovne ako orgán štátnej správy, ale na základe príslušného zákona a v medziach stanovených zákonom štátnu správu vykonávajú. Najvyšší súd by v takomto prípade konal len vtedy, ak jeho vecnú príslušnosť stanoví osobitný zákon. Takýmto orgánom je napríklad Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá nie je orgánom štátnej správy, ale ktorej zákon 294/1992 Zb. zveruje výkon štátnej správy v ustanovenom rozsahu.

    Zákon v súčasnom znení neustanovuje vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu, lebo podľa platnej úpravy to ani nebolo potrebné, lebo príslušnosť Najvyššieho súdu vyplýva z doterajšieho znenia § 246 odsek 1, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Po prijatí novely by o rozhodnutí orgánu zvoleného parlamentom s celorepublikovou pôsobnosťou konal Mestský súd v Bratislave alebo krajské súdy, t. j. súdy určené pre určitý územný obvod. To by rozhodne nebolo v súlade s požiadavkou rovnocennosti postavenia z hľadiska územnej pôsobnosti a tým aj autority orgánu, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, a súdu, ktorý tento prieskum má uskutočniť.

    Za nedôvodné považujem zúženie rozsahu vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu aj v tom, že nebude preskúmavať rozhodnutia ústredných orgánov záujmovej samosprávy, ktoré rozhodujú v oblasti verejnej správy, keďže navrhované znenie v písmene a) a b) sa zmieňuje len o orgánoch štátnej správy a v písmene c) len o veciach štátnej správy. Doteraz prijaté osobitné zákony pritom už stanovujú vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu v niektorých otázkach. Napríklad nedávno sa práve v tom smere novelizoval zákon o daňových poradcoch, aby o určitých otázkach rozhodol Najvyšší súd. Ak platí, že neskorší predpis ruší skorší, potom prijatím navrhovaného znenia novely zmeníme existujúci stav bez náležitej úvahy o dôvodnosti a potrebnosti tohto kroku, čo však platí aj všeobecne.

    Prijatím novely nedôjde k odbremeneniu Najvyššieho súdu, lebo agendy, ktoré by odbudli, predstavujú možno desiatky vecí ročne. Na druhej strane sa obnoví stav neistoty a výkladových problémov v otázke vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu.

    Treba si tiež uvedomiť, že otázky vecnej príslušnosti pri preskúmavaní rozhodnutia orgánov verejnej správy nemôžeme posudzovať optikou použitou na súdne spory vôbec. V týchto veciach súd nerozhoduje vo viacstupňovom konaní spor o právo, ale v zásade v jednoinštančnom konaní rozhoduje spor o zákonnosť rozhodnutie orgánov rôzneho stupňa, resp. územnej pôsobnosti. Preto otázka vecnej príslušnosti sa musí odvíjať od toho, na akej úrovni bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, a nemôže sa odvíjať od toho, ktorý súd je základným článkom súdnej sústavy, ako sa o tom zmieňuje aj dôvodová správa.

    Ťažko možno súhlasiť s tvrdením, že v správnom súdnictve je prijatá zásada, že základným článkom súdnej sústavy, ktorá preskúmava rozhodnutie správnych orgánov, sú krajské súdy. Už len preto nie, že je tu jednoinštančné konanie na súde, a teda v tej istej veci nerozhoduje sústava súdov, ale len jeden súd.

    Takže ak § 246 v odseku 1 stanovuje, že v týchto veciach rozhodujú krajské súdy, pokiaľ nie je ustanovené inak, ešte neznamená, že je tu nejaká zásada, o ktorej sa zmieňuje dôvodová správa. Súčasná úprava preto nemôže narúšať takú zásadu, ktorá v podstate neexistuje. To sa síce môže javiť tým, že § 246 odsek 2 sa teraz člení na písmeno a) až d). Napriek tomu však najviac vecí podľa štatistiky prerokúvajú krajské súdy, najmä v oblasti dôchodkovej, ale aj so zreteľom na rozvetvenosť štátnej správy a prevahu rozhodnutí, právoplatných rozhodnutí okresných súdov. Je len samozrejmé, že potenciálne najviac vecí patrí do príslušnosti krajských súdov. Celkom inou vecou je to, do akej miery občania inštitút správneho prieskumu zatiaľ využívajú. Ja však verím, že upevňovaním základov nášho štátu v budúcnosti aj v tejto sfére budú občania citlivejšie reagovať na porušovanie svojich práv v oblasti a vo sfére správnej.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi. Nech sa páči, pán poslanec Kvarda. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený parlament, vážený pán minister,

    v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, sa konštatuje, že cieľom uvedenej novely je zjednodušenie a racionalizácia súdneho konania, najmä v obchodných a dedičských konaniach. Treba povedať aj to, že takto navrhované ustanovania Občianskeho súdneho poriadku upravujú aj ďalšie oblasti okrem tých, ktoré boli pomenované. O nich sa neskoršie zmienim.

    Pôvodný zákon o Občianskom súdnom poriadku číslo 99/1963 Zb. bol novelizovaný do roku 1989 šesťkrát, do vzniku samostatnej Slovenskej republiky štyrikrát a za obdobie trvania samostatného štátu trikrát a teraz ide o štvrtú zmenu tohto starého zákona.

    V ústavnoprávnom výbore bol predložený návrh na vypracovanie a predloženie nového návrhu Občianskeho súdneho poriadku so zámerom, aby táto novela bola poslednou zmenou tohto zákona, ale, žiaľ, pre neochotu koaličných poslancov takéto uznesenie nebolo možné prijať.

    Rád by som upriamil vašu pozornosť, vážení poslanci a vážené poslankyne, na nové znenie § 120, hlavne na odseky 1, ale aj 2, a hlavne na druhú vetu odseku 1, ktorá znie, citujem: "Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované." Koniec citátu.

    Každému je známe, že súd nie je účastníkom konania a s predmetným sporom sa oboznamuje na základe ním vykonaných dôkazov a podľa nich rozhoduje, ak vykonané dôkazy uzná za dostačujúce k objektívnemu a spravodlivému rozhodovaniu.

    Ak sú dôkazy nedostačujúce na rozhodovanie, súd má právo, a to garantované civilným procesným právom, konanie prerušiť, alebo zastaviť. Rozšírenie súdnej právomoci ohľadne vykonávania a zabezpečovania takých dôkazov, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, by znamenalo podstatný zásah a obmedzovanie priamych osobných práv občana ako účastníka sporu disponovať so svojimi právami.

    V tejto súvislosti by som rád citoval z vysokoškolskej učebnice Univerzity Karlovej v Prahe z roku 1973 pod názvom Občanské právo procesní, strana 221, citujem: "V buržoáznom procese v spornom konaní má za následok nesplnenie povinnosti tvrdenia účastníkom stratu procesu, lebo súd v buržoáznom procese musí vychádzať len zo skutkových tvrdení účastníka. V socialistickom občianskom procese jej nesplnenie nemá nutne za následok stratu procesu toho účastníka, ktorý bol povinný učiniť potrebné tvrdenia. Súd je totiž povinný prihliadnuť nielen na tvrdenia účastníka, ktorý túto povinnosť má, ale aj na tvrdenia, ktoré vyšli v konaní akokoľvek najavo. Iba vtedy, ak potrebné tvrdenia v konaní nevyšli najavo, stihne nepriaznivý následok tejto skutočnosti toho účastníka, ktorý má povinnosť tvrdenia." Koniec citátu.

    Som toho názoru, že toto nepotrebuje ďalší komentár. Navyše v dôvodovej správe je aj veta nasledovného znenia, citujem: "Súd bude povinný vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné." Koniec citátu. Ide tu teda o neohraničiteľné rozšírenie súdnej právomoci v spojení so subjektívnym názorom na selekciu dôkazov.

    Nie je prijateľná zmena zásady, ktorá je založená na rímskom práve, t. j. kto žaluje, dokazuje. Nie je možné nútiť zmenou civilného procesného práva, resp. rozšírením súdnej právomoci týmto návrhom zákona, aby zabezpečoval účastník sám dôkazy proti sebe, alebo toto učinil súd, ak to uzná za vhodné. Ide tu o zámer rozšíriť súdnu právomoc nad rámec Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje, citujem: "Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov." Koniec citátu. Nikde sa nehovorí o tom, že súdy majú zabezpečiť dôkazy, ktoré majú následne aj vykonať.

    V prípade § 241a ods. 2 treba zdôrazniť, že rozhodovanie o sťažnosti u Najvyššieho súdu bolo zavedené zákonom o zľudovení súdnictva číslo 319/1948 Zb. a Občianskym súdnym poriadkom z roku 1950. Neskoršie sťažnosti mohli podávať aj generálny prokurátor a dokonca aj minister spravodlivosti. Možnosť podania dovolania u ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora znamená v podstate oživiť inštitút sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý už novela Občianskeho súdneho poriadku v zákone číslo 519/1991 Zb. odmietla ako nedemokratický. Inštitút dovolania ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom popiera základné princípy právneho štátu, lebo jeho ustanovením bude umožnené orgánom výkonnej moci zasahovať zvonka do výkonu súdnej moci, čo je neprípustné.

    Ak teda vychádzame z princípu trojdelenia štátnej moci - legislatíva, exekutíva, justícia, potom je možné hľadať prípadnú potrebu zvýšenia kontroly zákonnosti v rozhodovaní súdmi výlučne v rámci justície, a nie mimo nej.

    Vzhľadom na to, že nie všetky zmeny obsiahnuté v návrhu novely predložené vládou Slovenskej republiky spĺňajú proklamované kritériá, t. j. rýchlejšiu a účinnejšiu ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, môžem len súhlasiť so stanoviskom Združenia sudcov Slovenska k návrhu uvedenej novely zákona, citujem: "Niektoré z nich sú návratom späť ešte pred 17. november 1989, inštitútom už prekonaným a sú v rozpore so zásadami práv a slobôd občanov a nezávislého výkonu súdnictva tak, ako sú tieto zásady vyjadrené a zaručované v Ústave Slovenskej republiky a v medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná."

    Ako som tu už povedal v úvode, po prijatí tejto novely zákona jej ustanovenia budú upravovať aj ďalšie oblasti, a to konanie vo veciach voličských zoznamov a konanie vo veciach združovania v politických stranách a v politických hnutiach. Ide totiž o § 200f a 200h občianskoprávneho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov dávam nasledujúce pozmeňovacie návrhy.

    1. V § 120 ods. 1 vypustiť vetu, citujem: "Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované."

    2. V § 120 zaradiť nový odsek nasledovného znenia, citujem: "Súd môže vykonať len také dôkazy, ktoré sú navrhované účastníkmi, ktoré nie sú v rozpore s osobnými právami účastníkov konania." Koniec citátu.

    3. V § 241a ods. 2 celý odsek vypustiť.

    4. V § 241a odseku 3 prečíslovať na odsek 2 a navrhujem v ňom vynechať, citujem: "Podľa ods. 1 a 2."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kvardovi. Nech sa páči, pán poslanec Maxon. A potom sa pripraví pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám veľmi krátko predložil návrh na doplnenie Občianskeho súdneho poriadku, predtým mi však dovoľte povedať niekoľko poznámok k legislatívnemu procesu ako takému. Možno by som k tejto tému v rozprave nebol hovoril, ale nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť s vyjadrenými myšlienkami pána poslanca Benčíka, s urýchleným legislatívnym procesom, a už vôbec nemôžem súhlasiť s jeho vyjadrením, pokiaľ ide o Devízový zákon.

    Vážený pán poslanec, návrh Devízového zákona bol prerokovaný vo forme zásad v príslušných výboroch Národnej rady. Okolo tejto problematiky bola veľmi široká diskusia, so zásadami sa vyjadril jednotný súhlas. Predložený návrh Devízového zákona v predkladacej správe, v dôvodovej správe, v paragrafovom znení i vo vysvetlivkách k jednotlivým paragrafom je, podľa môjho názoru, na mimoriadne vysokej kvalitatívnej úrovni. Myslím, že snemovňa zvrchovanej Slovenskej republiky sa nemôže v tomto období tváriť, že predložený návrh jednoducho nepotrebujeme. Veľmi dobre vieme, že k 1. 10. je termín vypovedania platobnej dohody. Nevidím dôvod, prečo by sme sa nemohli k tomu normálnym spôsobom priznať. A celý legislatívny proces pri príprave Devízového zákona, pán poslanec Benčík, je koordinovaný s českou stranou. Nechcem tým povedať, že sa nesprávame ako suverénna krajina, ale dnes vo výboroch Národnej rady Českej republiky prerokúvajú tento vládny návrh zákona a dvadsiateho šiesteho je zaradený na plénum Národnej rady Českej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni,

    pokiaľ sa týka návrhu na doplnenie Občianskeho súdneho poriadku, dovoľte mi predniesť v úvode text tohto pozmeňovacieho návrhu, kde v § 337 ods. 1 písm. c) sa za slová: "Fondu národného majetku Slovenskej republiky" vkladajú slová "a Slovenského pozemkového fondu".

    Dovoľte mi veľmi krátko odôvodniť tento svoj pozmeňovací návrh. Ustanovenie predmetného § 337 ods. 1 písm. c) bolo do Občianskeho súdneho poriadku doplnené novelou zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorú Národná rada prijala 12. júla 1995. Je to článok III citovaného zákona. Touto úpravou sa má zabezpečiť, resp. bude zabezpečené, prednostné uspokojenie pohľadávok Fondu národného majetku Slovenskej republiky pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti dlžníka.

    Vážené dámy, vážení páni,

    úlohy, ktoré pri tzv. veľkej privatizácii, ktoré upravuje mnou citovaný zákon a ktoré plní Fond národného majetku Slovenskej republiky, plní pri privatizácii štátnych podnikov hospodáriacich na pôde Slovenský pozemkový fond. Som preto presvedčený, že je odôvodnená požiadavka, aby i jeho pohľadávky boli prednostne uspokojené, ako je to pri pohľadávkach Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Navrhujem preto doplniť ustanovenie § 337 ods. 1 písm. c) tak, ako som uviedol na začiatku. Svoj pozmeňovací návrh odovzdám spoločnému spravodajcovi písomne.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám vopred poďakoval za podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi. Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Langoš. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelené slovo.

    Neviem, pán Maxon, o čo vám v podstate išlo, lebo ja sa rád držím faktov. A z toho, čo ste povedali, je pravdivé to, čo ste na začiatku uviedli, že návrh tohto Devízového zákona bol daný v zásadách, ku ktorému som sa skutočne aj ja vyjadroval, aj iní. To všetko sedí. Ale ďalej, to je už dosť pochybné. Neviem ako vy, ale ja som návrh dostal tento týždeň na stôl, v pondelok ho budeme mať v ústavnoprávnom výbore, čo vonkoncom nepovažujem za postačujúce na seriózne oboznámenie sa s týmto návrhom.

    Vložili ste mi slová, že som namietal, že takýto zákon netreba. Treba ho. Ale potom ho musí exekutíva tak pripraviť, aby parlament mal dosť času na prípravu. Ja vám navrhnem, urobte anonymný prieskum, koľko z našich kolegov si prečítalo Exekučný poriadok, a nehovorím, či sa s ním oboznámili. A to nie je ojedinelý prípad, a ja som tento prípad uviedol, že to nie je dobré. Vy ste len na tento reagovali, čiže držme sa faktov. Naďalej musím potvrdiť, že je v neprospech kvality našej zákonodarnej činnosti, ak poslanci nemajú dosť času na prípravu a oboznámenie sa s návrhmi. O nič iné som nekoledoval a nič iné som nežiadal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Pán podpredseda, pán minister, dámy a páni

    dovoľte, aby som podal jeden pozmeňovací návrh k návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku. Predtým však, než ho uvediem, dovoľte mi povedať niekoľko všeobecných poznámok o vývoji občianskeho práva po roku 1989.

    Chcem sa vrátiť k zásadným novelizáciám občianskeho práva, ktoré sa uskutočnili v roku 1990 a v roku 1991. Tieto zásadné novelizácie boli výsledkom niekoľkomesačnej alebo dokonca ročnej diskusie najlepších civilistov, trúfnem si povedať, vo vtedajšom Československu. Podieľali sa na tom rovnako civilisti zo Slovenska, ako aj z Českej republiky. Napriek tomu došlo iba k novelizácii občianskeho práva, či už hmotného, alebo procesného. Keď sme o tom diskutovali vo vtedajšom Federálnom zhromaždení, títo odborníci hovorili, že je potrebné, aby diskusia ešte pokračovala. Máme tu vlastne základné kódexy ešte zo šesťdesiatych rokov a na to, aby sme sa dobre rozhodli o tom, ako sa má koncepčne vyvíjať naše občianske právo, ktoré sa bezprostredne dotýka života každého občana, tak ako to v úvode svojho vystúpenia povedal Dr. Benčík, je potrebná veľmi hlboká koncepčná a odborná diskusia mnohých odborníkov, myslím si, že bez ohľadu na politické presvedčenie.

    Musím povedať, že táto diskusia sa skončila vlastne prijatím tých veľkých zásadných noviel a ďalej sa naše občianske právo vyvíjalo, povedal by som, pragmaticky účelovo. Bolo prijatých viacero noviel tak hmotného, ako aj procesného práva. Väčšinou vždy preto, lebo to signalizovala prax a že bolo treba niečo urobiť, aby sa zabezpečili zámery, ktoré sa dotýkali aj iných právnych odvetví a dotýkali sa aj občianskeho práva.

    Obdobným pragmatickým materiálom je aj navrhnutá novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú teraz prerokúvame. Nie som, samozrejme, zásadne proti nej, je to požiadavka praxe, signalizujú to súdy. Napriek tomu, a preto hovorím tento všeobecný úvod, dochádza aj v tejto novele k istej vnútornej nekompatibilite s hmotným občianskym právom. Z toho dôvodu dávam aj svoj návrh ako jediný návrh. Navrhujem vypustiť body 40 a 41 návrhu. Ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti. Nemám námietky proti prechodu dôkazného bremena na obžalovaného alebo na odporcu. Problém spočíva v inom: Občianskoprávna hmotná koncepcia, tak ako je v Občianskom zákone, nie v Občianskom súdnom poriadku, vychádza z inej predstavy ochrany osobnosti, než ju predpokladá táto zmena procesných pravidiel.

    Občianskoprávna koncepcia ochrany osobnosti vychádza z ochrany osobnosti pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia bez ohľadu na to, či neoprávnené zásady sú pravdivé, alebo nepravdivé. Pretože vychádza z toho, že i niektoré pravdivé údaje sú takým zásahom do súkromia občana, ktoré by mohli viesť k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia, alebo proste k útoku na jeho osobnosť. Z toho dôvodu občianske právo predpokladá takúto koncepciu. Samozrejme, ona by mohla byť iná, ale nemôžeme ju meniť v procesnom predpise. Tým, že tento procesný predpis, ktorý sa tu navrhuje, predpokladá dôkaz pravdy, vlastne nepočíta s takou hmotnoprávnou úpravou koncepcie ochrany osobnosti, ako by vlastne mali postupovať súdy podľa tohto návrhu, ktorý tu prerokúvame.

    Poviem príklad. Napríklad keby sa mi dostala do ruky zdravotná karta nejakého môjho politického protivníka a v tejto zdravotnej karte by som sa dočítal, že bol liečený na psychiatrickej klinike. Samozrejme, že by som to mohol zneužiť, ale bol by to, podľa môjho náhľadu, neoprávnený zásah do jeho osobnosti. Jednoducho mohol by sa na základe teraz platného Občianskeho zákona domáhať ochrany svojej osobnosti, pretože ide o údaj, ktorý by mal byť chránený, aj keď je pravdivý. Ale na základe tejto novely by som bez problémov mohol podať dôkaz pravdy - tú zdravotnú kartu. A povedzte mi, ako by potom rozhodol súd? Súd by sa dostal do absolútne chaotickej situácie a v podstate by mohol rozhodnúť, ako chce. Myslím si, že to nie je úmyslom tejto novely. Ak chceme zmeniť koncepciu ochrany osobnosti, treba to urobiť v Občianskom zákone zmenou hmotného práva a na základe toho môžeme meniť procesné predpisy. Z toho dôvodu podávam tento pozmeňovací návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Langoš, pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

    najprv chcem požiadať pána ministra, aby nepokladal môj spor, ktorý tu budem viesť s vládnou predlohou, ako spor osobný, a to nepredpokladám, aby nedošlo k tomu, čo sa stalo včera, keď dvaja jeho kolegovia tu hovorili o mojich vystúpeniach úplne od veci a k iným veciam.

    Mám štyri pozmeňovacie návrhy. Prijal som právny názor svojich kolegov a priateľov právnikov v tých najjednoduchších veciach, ktorým i ja rozumiem a dokážem vás možno presvedčiť o tom, že moje návrhy sú logické a jasné. Dva návrhy sa týkajú zavedenia vnútorného sporu do tejto právnej normy - sporu medzi dvoma alebo viacerými ustanoveniami, ktoré vlastne poškodzujú vykonávanie zákona, umožňujú rôznym postojom oprieť sa o dve rôzne ustanovenia, ktoré stoja v spore. Druhý pozmeňovací návrh alebo dva pozmeňovacie návrhy sú postavené sčasti na argumentácii, ktorú tu už hovorili moji predrečníci, a na argumente návratu do obdobia iného právneho systému, ktorý už podstúpil mnohé transformačné kroky a zmeny. Ide o znovuzavedenie tzv. všeobecného prokurátorského dozoru, alebo vstup ministra, teda štátneho úradníka, alebo človeka, ktorý nesie zodpovednosť a má právomoci v oblasti štátnej správy súdov a väzenstva, do súdneho sporu.

    Môj prvý návrh je v podstate jasný a logický. Týka sa bodu 5, a v ňom výrazu "tých istých skutočností". V súvislosti s týmto postupom, ktorý je navrhovaný v novele, si treba uvedomiť, že ide o veľmi citlivú otázku. Pokúsim sa to objasniť. Súd nemôže voluntaristicky určiť, keď o námietkach pre zaujatosť sudcu bolo rozhodnuté a v nových námietkach ide len o tie isté skutočnosti, a to bez toho, aby účastník konania mohol právne relevantným spôsobom vyjadriť nesúhlas s takouto kvalifikáciou tohto súdu. Neskôr sa totiž môže stať, že nerešpektovanie námietky účastníka konania môže viesť až ku konaniu pred ústavným súdom pre porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky alebo článku 36 Listiny základných práv a slobôd, pretože nerozhodoval nestranný súd. Nestrannosť súdu je chránená aj medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, napríklad v článku III ods. 1 Rímskeho dohovoru, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov.

    Na strane 2 je potrebné odstrániť zbytočné prieťahy v konaní, ak účastník opätovne predkladá rovnaké námietky, čo je teda pochopiteľné a prijateľné, ktoré už boli súdom vyššieho stupňa odmietnuté. Preto je potrebné určiť, že v prípade, ak sa súd domnieva, že ide o opakovanie oznámenia tých istých skutočností - citujem novelu - potom vec má postúpiť predsedovi súdu, ktorý o tom rozhodne s konečnou platnosťou. Navrhujem, aby proti tomuto rozhodnutiu už nebol prípustný opravný prostriedok. Tohto sa týka môj prvý pozmeňovací návrh.

    Druhý pozmeňovací návrh sa týka bodu 6. Navrhujem vypustiť v ustanovení § 35 ods. 2 písmeno f). To je nové písmeno v tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Práve toto písmeno umožňuje to, o čom som hovoril ja a moji predrečníci, znovuzavedenie všeobecného prokurátorského dozoru i nad sporovým konaním, kde sú dvaja účastníci a nestranný a nezávislý súd alebo sudca. Prokurátor podľa nás tam nemá čo hľadať. O zrušení tohto princípu všeobecného prokurátorského dozoru sa veľa diskutovalo i na pôde zákonodarcu, i v rôznych odborných grémiách v rokoch 1990-1991, ako už hovoril kolega Šimko, a vypustenie tohto prokurátorského dozoru bolo práve v novele Občianskeho súdneho poriadku v roku 1991. Toto znamená znovuzavedenie tohto neblahého inštitútu, ktorý vedecky obhajoval Stalinov generálny prokurátor Višinskij, ktorý sa neskôr venoval právnej vede. Nehovorím to teda znevažujúco, v podstate len konštatujem, že je to návrat pred zmenu, ktorú sme urobili v najvyššom zákonodarnom orgáne v roku 1991. Takže to je druhý môj pozmeňovací návrh.

    Tretí pozmeňovací návrh sa týka bodu 41 predlohy. Navrhujem vypustiť celé ustanovenie § 200i. Je to trošku zúžený návrh oproti návrhu pána kolegu Šimka, ktorý navrhol vypustiť celý bod 41. Skúsim trochu ináč argumentovať. Mám tri argumenty. Po prvé, predkladateľ vôbec neuviedol, že dochádza k výnimke zo všeobecného ustanovenia z miestnej príslušnosti. Týka sa to miestnej príslušnosti. Tento návrh je kontradiktórny. Všeobecným súdom je podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje. Špeciálna príslušnosť je daná v ustanovení § 88 Občianskeho súdneho poriadku, ale vždy ide o výnimočné prípady, ktoré sú logicky odôvodnené. V tomto prípade, v prípade návrhu, nie je zrejmé, čím je ochrana osobnosti výnimočnejšia oproti napríklad obchodnému sporu, ak je predmetom sporu milión alebo 10 miliónov korún.

    Druhá vec - z ods. 2 alebo z ods. 2 a 4 navrhovaného znenia je zrejmá nerovnosť voči ostatnej sporovej agende, čím sa narúša princíp rovnosti účastníkov konania. Okrem iného zasahuje do nezávislosti súdu, ak sa prikazuje, aby rozhodol v období jedného roka. Všeobecne prikazuje. Napríklad je namieste otázka, čo sa stane, ak by k rozhodnutiu v tomto období nedošlo povedzme pre nečinnosť žalobcu. Argumentácia z tlače, že aj v iných veciach podľa článku 17 ods. 3 ústavy sa musí rozhodnúť o zadržaní a prevzatí do ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je podľa nás absurdná. Veď v danom prípade ide o ústavnú zásadu, a predsa zbavenie osobnej slobody je takým závažným zásahom do základných ľudských práv, že nie je možné to porovnávať so zásahom do práv na ochranu osobnosti.

    Tretia námietka - voči tomuto ustanoveniu v otázke dôkazu pravdy, o tom hovoril kolega Šimko, v podstate mám podobnú argumentáciu.

    Štvrtý pozmeňovací návrh je postavený na podobnej argumentácii ako môj druhý pozmeňovací návrh. Navrhujem vypustiť celé ustanovenie bodu 48 predkladaného návrhu, ale i s ním súvisiace ustanovenia v iných bodoch, napríklad v bode 51 vypustiť § 241a, ktorý sa vlastne týka bodu 48. Viem, že návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, vlastne návrh alebo také zásadné odborné stanovisko vypracovala odborná komisia, ktorú ustanovil pán minister. Väčšinu návrhov vláda akceptovala a majú racionálny, vecný základ. Myslím, že sa dá povedať, že tieto moje namietané ustanovenia pribudli do predlohy, ktorú vypracovala skupina odborníkov až pravdepodobne v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, alebo na rokovaní vlády, a nie sú opreté o odborné stanovisko odbornej komisie, ktorú zriadil pán minister spravodlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Vážení páni podpredsedovia, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    z názorov, ktoré odzneli aj mimo tejto siene, a pred chvíľou aj v tejto sieni v súvislosti s predkladanou novelou zákona o súdnom poriadku, jednoznačne treba odmietnuť ten, ktorý tvrdí, že je to návrat späť ešte pred november 1989, a dokonca že je to v rozpore so zásadami práv a slobôd občanov a nezávislého súdnictva. Prijímam aj tento pohľad a názor, nech ho vysloví ktokoľvek, ale tvrdím, že ten, kto ho vyslovuje, si nevšíma jedno, že totiž rôzne negatívne javy a problémy vznikajú v našej spoločnosti aj vo vývine po novembri 1989, že sú tu a že sa s nimi treba vyrovnávať. A takto neustále poukazovanie, a v tomto prípade osobitne na čas pred novembrom 1989, celkom neobstojí.

    Všimnime si predsa náš reálny život, to, čo je v ňom zlé, to, čo sťažuje život, čo znepríjemňuje a kazí vzájomné vzťahy, a teda pôsobí v spoločnosti negatívne. Prečítal som si už aj také voľačo, že teda najmä v súvislosti s § 200i, ktorý je zahrnutý v novele ako nový, ide o náhubok niekomu. Ak si to niekto myslí, prosím. Škoda len, že nerozmýšľal o tom, čo je obsahom toho paragrafu a na čo to asi bude dobré. Musím si však predsa len položiť otázku, s ktorým, či s akým výkladom práv a slobôd občanov je v rozpore navrhovaný nový § 200i novely zákona. Totiž to, či sa nám páči, alebo nie, ale opäť je pravda, že v tejto spoločnosti máme veľa výkladov základných práv a slobôd a podľa toho aj mnohí konáme. Tento paragraf v odseku 3 ustanovuje, že žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia žaloby vyjadriť sa k nej a navrhnúť súdu príslušný dôkaz pravdy. Ak tak neurobí, súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza z tvrdení žalobcu. Je to zaujímavé, ale môžem to ilustrovať na veľmi praktickom prípade, čo som prežil aj sám a ktorého dozvuky práve vtedy, keď sedím v tejto sieni na svojej stoličke, mi veľmi živo hrajú a kladiem si otázku, či to muselo byť. Bol by som totiž mohol v tejto súvislosti na osobnom prípade začať konať pred súdom a tým zbytočne zväčšiť sporovú agendu vo veci ochrany osobnosti na Obvodnom súde I. Neurobil som to a nikdy to ani neurobím.

    Čo to teda bolo? Stalo sa, že prebiehala relácia "Kroky" a sedeli tam dvaja poslanci. Jedným z nich som bol ja. Naproti sedeli iné osoby, medzi nimi aj jeden redaktor. V súvislostiach, ktoré sa v rozhovore vynorili, v súvislostiach, o ktorých bola reč, vyslovil toto: "Dvaja poslanci, čo tu sedia, ani nevedia, o čom hlasovali." Vtedy som to prehltol a jednoducho nechcel som vnášať nejaké nové a sporové momenty do priebehu diskusie, ale o niekoľko dní sa to isté tvrdenie zopakovalo v komentári toho pána novinára, a on, pochopiteľne, neváhal uviesť aj mená tých dvoch poslancov, teda aj moje, v tom zmysle, že som nevedel, o čom hlasujem. Bolo to v čase, keď sme hlasovali o rozpočte na tento rok, a hlasovalo sa medzi inými čiastkovými opatreniami, ktoré sa tam objavili, opatreniami smerujúcimi k úspornosti v štátnom rozpočte a jeho výdajov, o niečom takom, že štátne podniky nemôžu vynakladať prostriedky na reklamu nad určitý limit. Považoval som to za rozumné ustanovenie, veľmi som ho privítal a jednoznačne som zaň hlasoval. Pán redaktor mal, pochopiteľne, opačný názor, pretože je redaktorom novín, ktoré uverejňujú inzeráty, potrebujú reklamu, a teda cítil sa v tom smere dotknutý, že niekto zakazuje hospodárskym subjektom, aj keď v tomto prípade štátnym, aby vynakladali prostriedky na reklamu podľa toho, ako si to zmyslia.

    Ja sa nazdávam, že toto reštrikčné opatrenie je veľmi rozumné, pretože viac-menej všetci dobre vieme, že štátne podniky a iné organizácie, ktorých finančné väzby na štátny rozpočet jestvujú, nie sú práve najlepšími hospodármi v tomto zmysle, a teda takéto reštrikčné opatrenie má zmysel. Som o tom dodnes presvedčený a nikto ma nepresvedčí o opaku.

    Nuž, s takouto kauzou som sa dvakrát takto vyskytol pred verejnosťou ako človek, ako poslanec Národnej rady, ktorý nevie, o čom hlasuje. Panie a páni, mne nejde o 5, 10, 20 a neviem koľko tisíc korún, ktoré by som si mohol nárokovať ako odškodné vzhľadom na osobnosť a na toto tvrdenie. Mne ide o čosi iné. Ide mi o to, že moji voliči sa takýmto spôsobom dozvedajú, že majú poslanca, ktorý síce tu sedí, ale nevie, o čom hlasuje. Nuž iste, ako môže potom takýto poslanec plniť volebné sľuby, teda to, čo im povedal na predvolebných zhromaždeniach, a to, čo toho času ako ich záujem má obhajovať a presadzovať?

    O toto mi ide, páni a panie, o nič iné v týchto sporoch. Že som do takého sporu nešiel, to preto nie, lebo to nepovažujem za vhodné. A ani nepôjdem do takýchto sporov, pretože vždy budem predpokladať, že je menej tých, čo chcú takýmto spôsobom ubližovať, než tých, ktorí to robia. Ale ak ma tu niečo mrzí, a to sa bojím vysloviť, no musím, tak to je to, že vlastne v mene ľudských práv a slobôd - a sloboda slova, sloboda tlače je pravda tiež jednou z týchto slobôd, sa vlastne šliape po ľudských právach a slobodách. Nepresvedčí ma nikto, že to dnes v našej spoločnosti takto nie je. Je to kruté a hrozné poznanie. Také, ktoré si zasluhuje našu pozornosť, a teda porozmýšľanie o veci - nielen ako občanov, ale tobôž poslancov.

    V súvislosti s ohrozením alebo ovplyvňovaním nezávislosti súdnictva si však musíme položiť ešte jednu otázku, ktorá vyplýva z odseku 4 § 200i navrhovanej novely. Hovorí sa v ňom, že súd je povinný rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr do jedného roka od podania žaloby, čo je určitá lehota. Malá? Dlhá? Ťažko na to odpovedať, ale rozhodne možno určitým spôsobom zodpovedať otázku, či je toto ustanovenie naozaj v rozpore so zásadami nezávislého výkonu súdnictva. Možno totiž obrátiť veci a položiť paralelne takúto otázku: Ako sa nezávislý sudca vo svojej pôsobnosti stará o práva a slobody občanov, veď ony sú obsahom ochrany osobnosti, ktorej určitým garantom je aj nezávislý sudca, ak žalobu v tejto veci založí do najspodnejšej zásuvky svojho pracovného stola a tá sa mu po celé mesiace nedostane pred oči? Keď nám pán minister v ústavnoprávnom výbore odôvodňoval návrh tejto novely, hovoril nám totiž aj o tomto, pretože sme mu položili otázky, ktoré aj tu odznievajú, potrebovali sme poznať stav a zaujať stanovisko. Z toho, čo sme si vypočuli, si myslím, že presvedčivo odpovedal na to, prečo takúto novelu treba.

    Prepáčte, ako poslanec rozhodne nechcem uplatňovať žiadnu demagógiu, ale považujem za svoju povinnosť ochraňovať sudcovskú nezávislosť na jednej strane, no na druhej strane rovnako aj práva a slobody občanov. To je povinnosťou nás všetkých.

    Aký záver si urobiť v tejto veci vo vzťahu k prerokúvanej novele a osobitne k nezávislému výkonu súdnictva? Nazdávam sa, že nezávislosť sudcu by rozhodne bola ohrozená vtedy, keby niekto napríklad akýmkoľvek spôsobom vnucoval určité dôkazy či postupy v dokazovaní, ktoré by mohli viesť k jeho ovplyvneniu v merite veci pri rozhodovaní. Takto ho však nemôže ovplyvniť procesné pravidlo, ktoré mu ukladá začať konať vo veci najneskôr do 30 dní od doručenia žaloby a ukončiť ju do roka. Ak vezmeme do úvahy, a myslím si, že oprávnene môžeme, že spravidla veci ochrany osobnosti nie sú až natoľko zložité, že pri nich dokazovanie nezaberá toľký priestor a čas, potom si myslím, že tieto lehoty by mohli objektívne obstáť. A nie som presvedčený ani o tom, že sa tu naruší, resp. nerešpektuje procesná väzba, a tým sa dostáva do Občianskeho súdneho poriadku nežiaduco nejaká trhlina. Myslím si, že nie je to tak. Pravda, môžem len s ľútosťou konštatovať, že svedčí o našej malej zrelosti na život v slobodnej a demokratickej spoločnosti, ak treba prikročiť k uplatneniu normou navrhovaných procesných pravidiel. No práve vzhľadom na náš skutočný život navrhovanú novelu zákona podporím a prosím, panie a páni, aj vás, aby ste po zrelej úvahe novelu podporili.

    Pritom rád súhlasím s pánom poslancom Fogašom aj inými rečníkmi v tom, že naozaj je načase, aby sa uskutočnila rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku, spojená navyše s inováciou zachycujúcou najnovšie odborné trendy procesného práva, ktoré sú známe. Som však presvedčený o tom, že táto vec je v pozornosti vlády i Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a po dôkladnej príprave príde rad na jej naplnenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Ďalšie písomné prihlášky do rozpravy nemám. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som sa ospravedlnil, nemohol som byť v priebehu rozpravy zúčastnený, pretože sme na pôde ústavnoprávneho výboru mali zahraničnú návštevu z Európskej únie. Preto sa ospravedlňujem, ak by som niektoré reflexie alebo názory postavil tak, že už o tom diskusia bola. Chcem povedať niekoľko všeobecných poznámok k novele Občianskeho súdneho poriadku.

    Som v synchróne s pánom poslancom Fogašom, ktorý navrhoval skutočne koncepčný a komplexný postup pri stanovení základných zákonných pravidiel súvisiacich s fungovaním nezávislých súdov a s fungovaním tých orgánov, ktoré sa podieľajú na riešení a rozhodovaní občianskoprávnych, pracovnoprávnych, sociálnych a ďalších konfliktov, sporov, prípadne uplatňovaní nárokov jednotlivých subjektov. Prikláňam sa skôr aj po skúsenostiach z oblasti sociálnej a z oblasti pracovnej k tomu, aby sa vytvoril optimálny priestor pre občiansku samosprávu pri riešení konfliktných situácií aj na základe určitých nezávislých alebo participačných foriem, ale s maximálnym zvýraznením princípu právneho štátu, a to je to, že občania alebo iné subjekty by v konečnom dôsledku prerokovanie a prejednávanie a rozhodovanie svojich konfliktných situácií mali mať možnosť uplatniť na súde.

    Vo vzťahu k novele, ktorá je v súčasnosti pripravená, je zrejmé, že je to novela, ktorá je mimoriadne potrebná a ktorá má zefektívniť a zracionalizovať prácu súdov pri riešení občianskych sporov, konfliktov. Domnievam sa, že táto novela v plnom rozsahu tieto skutočnosti plní. Chcel by som v tejto súvislosti upozorniť na ústavnoprávne aspekty, o ktorých bola reč, a v ústavnoprávnom výbore sme veľmi starostlivo zvažovali navrhované ustanovenia novely Občianskeho súdneho poriadku a ich zhodu s platnou ústavou.

    Pán poslanec Fogaš citoval článok 48 ústavy. Otázka je, kto a akým spôsobom cituje túto ústavu, prípadne ktoré pasáže z tých jednotlivých noriem, ktoré v ústave sú, sa aj zvýraznia. Teraz nie som v kontradikcii, len sa snažím pozrieť na vec z iného aspektu. Článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, budem citovať: "Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom." Ďalej článok 48 ods. 2 hovorí, že verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nechcem túto pasáž teraz rozoberať, lebo navrhovaná novela rieši otázky, ktoré sú v článku 48 ods. 2. A teraz chcel by som zvýrazniť ešte systémovo to, čo článok 48 ods. 2 hovorí, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

    Domnievam sa, že v tomto ustanovení článku 48 ods. 2 je niekoľko skutkových podstát, ktoré treba dešifrovať a ktoré tvoria, podľa mojej mienky, veľmi jasný základ na výklad toho, čo novela Občianskeho súdneho poriadku prináša. Pokiaľ ide o konfrontáciu, teda rozhodovanie in contumaciam, teda v neprítomnosti, alebo kontumačného rozhodnutia tak, ako je navrhované toto kontumačné rozhodnutie v návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku, domnievam sa, že jednoznačne návrh novely je kompatibilný s textom ústavy. Čiže tu nie je otázka prípadného obmedzenia práv, alebo dokonca akéhosi nesúladu s ústavou, pretože sa domnievam, že tak ako sú formulované ustanovenia novely v § 153a a 153b, sú splnené tieto požiadavky.

    Chcel by som však upozorniť na niektoré ďalšie skutočnosti. Vieme dobre, aká je v súčasnosti zaťaženosť súdov, vieme dobre, a je o tom dostatok dôkazov, že samotní účastníci konania doslova taktizujú a počítajú s tým, že budú zbytočnými prieťahmi v podstate eliminovať aj činnosť súdu. Súd v tejto situácii podľa súčasného stavu v podstate nemá šance nejakým spôsobom urýchľovať konanie. Pri matematike veľkých čísel, ktorá z hľadiska kvantity a hypertrofie jednotlivých káuz na súdoch je, nie je možné ani reálne toto konanie skrátiť. V tejto súvislosti sa domnievam, že treba si uvedomiť aj pri výklade tohto článku, že právo niekoho sa končí tam, kde sa začína právo iného. Ak jeden subjekt zbytočnými prieťahmi komplikuje súdne konanie, treba si uvedomiť, že zároveň obmedzuje iný subjekt, ktorý by mal právo tiež na veľmi jasné a zásadné rozhodnutie súdu a včasné prerokovanie jeho veci. Čiže tu je otázka, že sa reťazí otázka komplikovanosti postupu súdu. Domnievam sa, tak ako je navrhnuté in contumaciam, teda kontumačné rozhodnutie súdu, je tam obrovské množstvo filtrov, ktoré umožňujú, aby občan, ktorý sa bez ospravedlnenia nezúčastní na tomto rokovaní, je tam potom pozícia žalovaný - žalobca, áno je tam veľmi jednoznačná možnosť opravného prostriedku, že v tejto situácii nie je tento novelizovaný paragraf, ak by sa uplatnil v praxi, proti oprávneným záujmom a právam, chráneným záujmom občanov, ale práve naopak, je to bič na lajdákov, je to bič na tých taktizérov a špekulantov, ktorí využívajú platné ustanovenia občianskeho procesného práva na rôzne svoje záujmy a podobne.

    Chcel by som v tejto súvislosti na záver, ak dovolíte, ešte zdôrazniť niektoré skutočnosti. Je potrebné, aby súdna prax bez toho, aby som mal čo len najmenšiu ambíciu zasahovať do nezávislosti a podobne, uprednostnila rozhodovanie o niektorých skutočnostiach. To sú predovšetkým veci pracovné, veci sociálne a veci rodinné. Ak sme v ústavnoprávnom výbore pred niekoľkými týždňami hodnotili kriminalitu na Slovensku za rok 1994, s hrôzou som zistil jednu skutočnosť, že napríklad z hľadiska majetkových deliktov je klasicky známe, že na prvom mieste z hľadiska frekvencie týchto sporov sú trestné činy, krádeže a lúpeže. Vážení, ale na druhom mieste ako trestný čin bolo neplatenie výživného. To považujem v tejto ekonomickej a sociálnej situácii za veľmi negatívny faktor tejto spoločnosti, ak povinný rodič alebo teda manželský partner a podobne je v situácii, že dôjde až po trestný čin. Vymáhanie výživného je skutočne dnes obrovskou drámou pre toho, kto sa má starať o každodenný život svojich detí, svojej rodiny. V tejto situácii beriem aj tieto sociálne a pracovné záležitosti ako mimoriadne závažné a skutočne sa domnievam, že je potrebné, aby sa našli mechanizmy, a táto novela sčasti tieto mechanizmy podľa mojej mienky uplatňuje, aby sa urýchlilo konanie na súdoch tak, aby sa nároky a oprávnené záujmy občanov mohli realizovať.

    Preto sa domnievam, že stanoviská týkajúce sa jednotlivých pripomienok odborníkov v občianskom procesnom práve nie sú kontradiktórne čo do právnej podstaty, ale čo do názoru. Je to právny názor a buď bude akceptovaný, alebo nebude akceptovaný, je to len otázka postojov k tejto veci, nie je to otázka právnosti alebo protiprávnosti tejto novely. Ja zo svojej praxe sa domnievam, že je to v prospech občanov, a podporím návrh, ktorý predniesol pán minister.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že vystupujem v rozprave tretíkrát, ale práve v rozprave by som chcel ešte vystúpiť ako spravodajca a poukázať na dve nezrovnalosti, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvá sa dotýka vystúpenia pána poslanca Fogaša, keď navrhol v súvislosti s bodom 26 § 157 ods. 4 dve rôzne formulácie. Prvú predniesol ústne, v písomnom vyjadrení sú dve. Chcel by som sa opýtať pána poslanca, či ich možno chápať ako alternatívu. A ak by som mohol predbehnúť istý čas, osobne po konzultáciách by skôr vyhovovala alternatíva číslo 2, ktorá sa dotýka § 157 ods. 4 vypustiť slová "bez poučenia o odvolaní". Ak by pán poslanec Fogaš s tým súhlasil a stiahol prvú časť alternatívy, myslím si, že by bolo riešenie v rámci druhej alternatívy.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Podstata môjho vystúpenia spočívala v tom, aby sa v súlade s § 5 zachovala povinnosť súdu poučiť účastníka o jeho právach a povinnostiach, a poukázal som tiež na to, že poučenie sa nemusí týkať len odvolania, ale samotného výkonu rozhodnutia. Preto som aj v písomnej časti uviedol druhú alternatívu. Keďže z § 151 ods. 1, kde sú uvedené náležitosti rozsudku alebo rozhodnutia, širšie vyplýva, že povinnosť súdu poučiť je daná, ak by sa vypustili v § 157 ods. 4 slová "bez poučenia o odvolaní", tak by som súhlasil s touto alternatívou s tým, že ostatné racionalizačné úpravy, ktoré sú v § 157 ods. 4 a 5, sú prijateľné, pretože ide tam o osobitnú formu konania. Čiže potom by som svoj prvý návrh alebo prvú alternatívu bez problémov stiahol a netrval by som na tom, aby sa o nej hlasovalo, o tej druhej áno. Ale keď už mám slovo, môžem pokračovať, pán predsedajúci?

  • Keď je to len faktická pripomienka, tak áno.

  • Faktickou pripomienkou chcem len reagovať na to, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru. Ja sa úplne stotožňujem s ním, pokiaľ ide o sankcionovanie tých, ktorí nekonajú a robia prieťahy a, inými slovami, vlastne bránia poskytnutiu súdnej ochrany tým, ktorí sú aktívni. Dokonca si myslím, že civilný proces je preto civilným, že dispozitívnosť úkonov, ktoré uskutočňuje účastník, má byť čo najširšia. A myslím si, že ani predkladaná novela, pokiaľ je účastník aktívny, mu nebráni, aby realizoval svoje právo. Napriek tomu si myslím, že kontumačný rozsudok aj po skúsenostiach, ktoré tu boli v minulosti a ktoré sú aj v iných krajinách - viem, že vo Francúzsku, v Rakúsku, resp. v Nemecku je už len v modifikovanej podobe v súčasnom období, lebo je po novele, dáva akýsi bič do rúk súdu. Ale na druhej strane otvára možnosť aj zneužitia. A myslím si, že jeho zavedenie je predčasné. Ak by sme súhlasili s tým, že existujú špecifiká - tak ako si aj ty, pán poslanec, hovoril - konania v pracovnoprávnych a sociálnych veciach, takisto sú špecifiká v obchodnoprávnych veciach a my ich práve touto novelou prenášame do všeobecného súdnictva. To som chcel vo svojom vystúpení povedať.

    Samozrejme, že technické riešenie je možné rôzne, ale ja si myslím, že by bolo namieste, aj v súlade so zásadami civilného procesu, ktoré boli publikované v Rade Európy, ísť na tvrdšie pokuty a obmedzenia - stratu možnosti urobiť úkon atď. ako tlak na tých, ktorí v konaní nekonajú, než ísť na navrhované riešenie. Predsa len si myslím, že to je prinajmenšom na hrane s ústavou, keď ústava hovorí, že sa má prerokovať v prítomnosti, a článok 51 nevylučuje toto ustanovenie, resp. nedáva možnosť, aby sme tam upravovali, alebo obmedzovali tento rozsah práv zákonom. Sú proste iné možnosti pobádania účastníka. Som za to, aby procesná strana, ktorá nekoná, alebo má za cieľ zdržiavať, bola postihnutá i hmotne, trebárs náhradou škody, ktorá takto môže vzniknúť, prípadne tvrdšou pokutou, len toto riešenie jednoducho v súčasnom období nepokladám za šťastné. V tom mám iný právny názor a myslím si, že keby sme sa dnes vedeli zhodnúť na tom, že zachováme ten stav v obchodnom súdnictve a ten kontumačný rozsudok, ktorý nepochybne je proti občanovi, pretože on ho nepochopí a náklady na advokátov sú drahé, by sme určite našli pri rekodifikácii aj v koncepčnom riešení možno tvrdšie alebo účinnejšie sankcie voči tomu, kto nekoná. Vážim si prácu tých, ktorí pripravili návrh novely, a myslím, že aj pán minister sa veľmi zasadzoval o to, aby sa veci zracionalizovali, ale jednoducho mám na to iný názor práve vzhľadom na skúsenosti, ktoré mám, ale i na poznatky, ktoré mám zo súdov.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Brňák.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, ešte by som pokračoval k tej druhej nezrovnalosti, ktorá sa dotýka vystúpenia predsedu výboru pána Maxona. Pán predseda výboru navrhol v ustanovení § 337 ods. 1 písm. c) doplniť za slová "Fondu národného majetku Slovenskej republiky" slová "a Slovenského pozemkového fondu". Chcem uviesť, že novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, ku ktorej došlo v súvislosti s citovaným zákonným ustanovením, sa dotýka zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorú Národná rada prijala 12. júla 1995. Podotýkam, že tento zákon do dnešného dňa nenadobudol účinnosť, to znamená, že nie je možné naň nadviazať v rámci tejto novely. Čiže nie je možné v podstate o tomto návrhu dať hlasovať, keďže ten základ alebo fundament ešte do dnešného času nemá požadované právne náležitosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Ja som tento pozmeňovací návrh dal napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti mi boli známe.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, nehlásim sa do rozpravy, len chcem požiadať pred hlasovaním o 10-minútovú prestávku.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom prvom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Liščák?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    som zodpovedný za chod justície v Slovenskej republike od decembra roku 1994. Prvé čo bolo, že ako sudca, predseda senátu som si uvedomil, že zrejme len sudcovia si dokážu urobiť poriadok vo svojom rezorte, a to poriadok z rôznych hľadísk. Legislatívne opatrenia boli až na treťom mieste. Predovšetkým som si bol vedomý toho, že musí dôjsť k určitej reorganizácii u nás na pracoviskách, že sa musia vykonať určité personálne opatrenia, že sa sudcovský zbor musí zjednotiť na jednom záujme - pomôcť tejto krajine tak, aby sa účastníci konania, dediči dostali zaslúžene k svojim rozhodnutiam včas. Veľmi zle som pociťoval a preciťoval, keď som sa díval na konania, ktoré trvali dva, tri, štyri i viac rokov. Hrozilo nám jeden čas vlani dokonca to, že by sa nesúdilo. Bol tu kritický stav. Boli by sme vybavovali len detské veci. To všetko pominulo, sudcovský stav sa na Slovensku stabilizoval, a aj keď ho nemám naplnený, som presvedčený o tom, že väčšia časť sudcov pochopila, o čo vlastne ide.

    Stretol som sa v rámci týchto opatrení so všetkými sudcami Slovenska na aktívoch. Prijali sme opatrenie na zefektívnenie chodu súdnictva, ktoré bolo schválené vládou. V rámci tohto programu, tejto koncepcie, sme potom dospeli k záveru, že musíme nášmu súdnictvu pomôcť legislatívne vo viacerých oblastiach.

    Teraz sa sústredím len na Exekučný poriadok a najmä na novelu Občianskeho súdneho poriadku. Keď som sa radil s teoretikmi, mal som prizvaných a komunikoval som aj s našimi šéfmi právnických fakúlt, čo robiť, aby sme v čo najkratšom čase súdnictvu pomohli. Pretože mu nepomôže nikto iný ako predovšetkým sudcovia sami, dozvedel som sa, že by bolo ideálne vytvoriť komisiu sudcov prvostupňových a krajských súdov a, pochopiteľne, tiež Najvyššieho súdu a na ňom účinkujúcich našich učiteľov. Kto iný mohol z tohto pohľadu vytvoriť niečo lepšie?

    Nesmierne si vážim pražských civilných odborníkov, procesualistov, aj hmotárov, ale musíme si pomôcť, bohužiaľ, sami. A tak sme začali robiť. Vytvorila sa komisia sudcov prvostupňových, krajských a Najvyššieho súdu, ktorá mala tri subkomisie, a tí neodišli z nášho zariadenia, pokiaľ nevypracovali to, čo máte pred sebou.

    Je zaujímavé, že členmi týchto komisií boli aj zástupcovia Združenia sudcov Slovenska a prezident združenia je členom môjho kolégia, a že združeniu boli predložené všetky návrhy. Teraz sa však dozvedám, a je to pre mňa nemilé prekvapenie, že Združenie sudcov Slovenska považuje tento návrh za spiatočnícky. To ma veľmi mrzí. Dnes, keď máme dobré kontakty so združením, ideme uzatvárať zmluvu o spolupráci, som sa dozvedel, že dokonca tento návrh by mal byť ekonomicky náročný a spiatočnícky.

    Vrátim sa však k meritu veci. Novela, ktorú máte pred sebou, je predložená najmä v záujme občanov. Nemá záujem na tom, aby občan strácal právnu istotu. Naopak, sú tu také právne inštitúty, ktoré jednoznačne musia pomôcť občanovi už tým, že sa konanie zrýchli, a to nie na úkor kvality konania, ale podľa poznatkov z iných právnych poriadkov na racionalizáciu konania. Tak ako to funguje v iných krajinách.

    Teraz by som sa zastavil pri konkrétnych námietkach. Často je napádaný § 200i Občianskeho súdneho poriadku - ochrana osobnosti. Ja opakovane tvrdím, že pri bližšom naštudovaní tejto problematiky by sme sa určite pochopili všetci navzájom. Prečo? Pretože hmotnoprávna ochrana nášho občana je zabezpečená cez ustanovenie § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. V tomto Občianskom zákonníku je formulovaná ochrana osobnosti tak, že každý zásah do fyzickej a psychickej integrity, t. j. občianska česť, fotografie, intímna sféra atď., je chránená naším zákonom. To bolo v poriadku. Ale ako bola táto ochrana chránená, keď som musel vykonať analýzu v jednom konkrétnom meste (nejdem to tu spomínať, aby som sa nikoho nedotkol) - ako bola zabezpečená hmotnoprávne, vám prečítam niektoré príklady. V jednej veci konanie jeden rok a 13 dní, v druhej veci desať mesiacov a 19 dní, v ďalšej veci jeden rok a jeden mesiac a 14 dní, v ďalšej veci dva roky, dva mesiace a 50 dní. Hovorím o dobe, kde sa sudca nedotkol spisu. Kritizujem len tých sudcov, ktorí toto zavinili, nie všetkých, lebo to sú moji kolegovia a nebudem si špiniť do svojho rezortu. Nemôžem zniesť, aby niektorí sudcovia dva a pol roka nechytili spis do rúk, alebo aby nenapísali rozhodnutie dva roky a päť mesiacov - vynesené rozhodnutie, vyhlásené, nevypracované. Pochopte mňa ako ministra spravodlivosti, zodpovedného za rezort.

    Nebudem vám čítať ďalej. Preto je tá úprava v § 200i a nasledujúcich. Ako predseda senátu som často rozhodoval na krajskom súde ako na prvom stupni o ochrane osobnosti a dovolím si tvrdiť, že do jedného roka sa každé konanie o ochrane osobnosti dá skončiť.

    Pokiaľ ide o dôkaz pravdy, tento dôkaz pravdy fungoval aj za bývalého režimu, za bývalej právnej úpravy. Funguje aj v Čechách, funguje všade inde. Ide o špecifikum konania, keď u ochrany osobnosti nie je dôkazná povinnosť na žalobcovi, ale je povinnosť na žalovanom. To je obrátené garde. Čiže žalovaný, teda ten, ktorý tvrdil pravdu alebo nepravdu, je povinný preukázať súdu dôkaz pravdy. Myslím si, že 30-dňová lehota je úplne postačujúca na to, aby som ten dôkaz pravdy predložil. To nie je len listinný dôkaz, to je aj výpoveď svedka a ďalšie dôkazné prostriedky. Z toho musíme vychádzať. Ako inak poskytneme našim spoluobčanom promptne ochranu týchto citlivých práv, ako je napríklad aj intímna sféra? Jedine takýmto spôsobom. Preto som sa domnieval, aj sa domnievam, že je to jediný možný spôsob, ako pokračovať.

    Chcel by som sa teraz vyjadriť k § 246 ods. 2, ako ho navrhoval pán poslanec Benčík. V § 246 navrhuje vypustiť odsek 2. Odporúčam ponechať toto navrhované ustanovenie. Nie je správne, aby zákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov záujmovej samosprávy preskúmaval Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad podľa § 27 zákona číslo 132/1990 Zb. o advokácii, rozhodnutia kárneho senátu Slovenskej advokátskej komory atď. Naďalej tvrdím, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k bodu 51, že v správnom súdnictve platí zásada, že základným článkom súdnej ochrany, ktorý preskúmava rozhodnutia správnych orgánov, je krajský súd. Vyplýva to napokon priamo z ustanovenia § 246 ods 1.

    Vstup prokurátora prichádza do úvahy podľa navrhovanej novely. Chcem to vysvetliť. Ťažko sa rodila táto myšlienka, ale, prosím vás, viete, koľko mám sťažností na ministerstve spravodlivosti od právnickej verejnosti, od komerčných právnikov, od advokátov i od laickej verejnosti, že nesúhlasia s tým, aby sa správoplatnili rozhodnutia na krajskom súde, že sú to v mnohých prípadoch nezákonné a nespravodlivé rozhodnutia? Ja to netvrdím, tvrdí to množstvo tých listov, ktoré dostávam. Napokon samotní sudcovia, ktorí boli členmi tejto komisie, dospeli k názoru, aby sa tak nedialo, povoľme naspäť vstup prokurátora v civilnom procese, ale len v taxatívne vymedzených prípadoch, teda vtedy, keď o to požiada účastník, alebo keď o to požiada súd. Myslím si, že pre čistotu veci nerozširujeme všeobecný dozor prokurátorov do tej miery, aby sme mohli hovoriť zásadne o všeobecnom dozore prokuratúry. Toľko asi odpoveď k vstupu prokurátora.

    Pokiaľ ide o ustanovenie § 120, je tu predovšetkým dôležité zdôrazniť, že na súde funguje tzv. diskrečná zásada, že je v záujme samotných účastníkov konania, aby si súd ponechal právo, ak žalobca nepredloží dôkaz, aby tento dôkaz skúmal. Dnes, keď sa snažíme o obmedzenie procesnej zásady materiálnej pravdy, ktorú sme už v osemdesiatych rokoch chceli jednoducho odstrániť, aby sme posilnili dispozitívnu zásadu v civilnom procese, sa nám stáva, že začínajú kritizovať tento krok ľudia, ktorí predtým boli jednoznačne za odstránenie materiálnej pravdy. Diskrečná zásada je dôkazom toho, že i keď odstránime zásadu materiálnej pravdy, zostáva povinnosť súdu dokazovať v prípadoch, keď je tu daný verejný záujem, alebo keď ide o nesporové konanie.

    Chcem poukázať na jeden príklad: Môže súd nekonať ďalej v paternitnom spore, teda o určenie otcovstva, ak nikto z účastníkov nenavrhne dôkaz krvnou skúškou? No pochopiteľne, súd takýto dôkaz vykonať musí a nebude sa na to pýtať ani jedného, ani druhého. To je zasa otázka náhrady trov. To je len príklad. Preto tá diskrečná povinnosť súdu. Preto sa jej nemôže súd vzdať. Funguje vo všetkých štátoch, vo všetkých krajinách. Preto k ustanoveniu § 120 mám tento názor. A nejde o krok späť. Rozhodne ide o krok vpred. Odstraňujeme procesnú zásadu, ktorá tu už dávno nemala čo robiť. Súdy boli vlastne sčasti služobníkmi toho, ako sa správal - racionálne alebo iracionálne - žalobca, dominus litis. Pán sporu si povedal, nepôjdem s dôkazom na súd, nech ma súd naháňa. Nie tak, teraz bude musieť predostrieť dôkaz, inak sa zastaví konanie, alebo sa mu žaloba zamietne.

    Chcem upozorniť na niektoré ďalšie konkrétnosti. Predovšetkým súhlasím v celom rozsahu so spoločnou správou, ako ju predniesol pán spravodajca, a súhlasím tiež s tým, aby sa upravilo ustanovenie § 88 a doplnilo písmeno o). Nič sa nestane, ak to bude na dvoch miestach.

    K § 9 - dlho uvažovaná zmena vzhľadom na pripravovanú novelu a predsedami okresných súdov prijaté závery. Keď som zistil, že sa mi justícia jednoducho správa v niektorom období iracionálne, že mi síce narastá počet nevybavených vecí, ale na druhej strane mi mierne poklesol počet vybavených vecí, bolo potrebné, aby som si štatisticky zistil, čo sa to vlastne v justícii deje. Preto každomesačne robíme štatistiku, nie je to zase krok späť, je to krok vpred, aby som v každom okamihu vedel odpovedať zákonodarnej a výkonnej moci, čo sa to vlastne v nezávislom súdnictve robí. Keď mi vo Svidníku nebudú pracovať - uvádzam to len ako príklad - tak to viem z jednomesačnej štatistiky. Preto som dôsledný v tom, aby som štatistiku mal.

    A pokiaľ ide o § 9 navrhovanej novely, chcem zdôrazniť, že táto navrhuje pri zmene vecnej a miestnej príslušnosti taký spôsob, že o miestnej príslušnosti sa nebude rozhodovať na základe právoplatných uznesení. To nie je § 9, ale § 15. Ide o to, že sudcovia doteraz museli postupovať nasledovným spôsobom: Ak sa rozhodovalo o miestnej a vecnej príslušnosti, v takom prípade bolo treba vyniesť uznesenie, ktoré muselo nadobudnúť právoplatnosť, a až potom sa spisy pohli ďalej. Čiže jeden súd vyslovil svoju nepríslušnosť, postúpil vec inému súdu, ten vyslovil nesúhlas s príslušnosťou. To všetko sa muselo riešiť uzneseniami s nadobudnutím právoplatnosti. Toto a podobne aj § 15, ktorý sa dotýka vylúčenia sudcov, sťažovalo civilné konanie. Pri vylúčení sudcov netvrdíme, že ideme meniť odsek 1 ustanovenia § 15. Tam sa sudca môže kedykoľvek vzdať veci tým spôsobom, ak má pocit, že je zaujatý voči konkrétnej osobe, voči konkrétnemu účastníkovi. My hovoríme inak. Viete, ako sťažujú spory opakované, tie isté námietky voči osobe sudcu? Nestačí, keď jedenkrát takýto sťažovateľ podá návrh na vylúčenie sudcu. On ho podá v priebehu pol roka aj štyrikrát a z tých istých dôvodov. Dokonca s týmto problémom sa zaoberal jeden čas aj Najvyšší súd. Chceme týmto docieliť, že ak ide o tie isté skutočnosti a tých istých ľudí, prečo opakovane rozhodovať o námietke na vylúčenie.

    Prechod niektorých vecí z krajského súdu na okresné súdy - chcem upozorniť na to, že sa nám z Najvyššieho súdu pomaly a isto začal stávať odvolací súd. Odvolací súd preto, lebo rozhodoval o veľkom množstve vecí v odvolacom štádiu konania. Ak nebudeme riešiť túto otázku vrchným súdom, alebo nejakým iným spôsobom vo vymedzení príslušnosti, neviem, kam sa dostaneme. Práve preto som upozornil predsedov okresných súdov, aby si dávali pozor, aby proste v každom prípade predkladali návrhy na voľby nových sudcov, aby sme personálne posilnili okresné súdy. Okresné súdy sa snažím dobudovať tak, že už trikrát prebehli skúšky justičných čakateľov, včera ste videli, že bolo volených ďalších 22 sudcov. V septembri prebehnú ďalšie skúšky. Čiže takto sa chceme vyrovnať personálne s vymedzením príslušnosti a presunu z krajských súdov na okresné.

    Ďalej § 40 ods. 4 - či zápisnica môže, alebo nemôže nahradiť osvedčenie o dedičstve. Mám taký názor, že by išlo o duplicitný právny úkon. Ako to beží dnes? Sudca spíše o konaní, o pojednávaní zápisnicu, a keď sa vzdá niektorý z týchto účastníkov odvolania, alebo chce, aby sa niečo zaprotokolovalo, v každom prípade táto zápisnica slúži ako dôkaz o tom, že sa vec prerokovala na pojednávaní dňa toho a toho. Ale čo ďalej z toho vyplýva? Neviem, či ste niektorí videli staré zápisnice z minulosti o prejednaní dedičstva. To bola zápisnica, v ktorej bolo súčasne rozhodnutie, ktoré obsahovalo rozhodnutie o vyrovnaní dedičstva. Prečo by sme duplicitne mali vydávať osvedčenie, keď je tu zápisnica o vyrovnaní nesporového dedičstva a je tu dedičské osvedčenie? Myslím si, že postačuje zápisnica.

    § 104a - spory o miestnu a vecnú príslušnosť - to som už vysvetlil.

    § 153 ods. 1 a 2 - súhlas žalovaného pri čiastočnom uznaní nároku a rozdiel medzi čiastočným rozsudkom a čiastočným uznaním nároku. Myslím si, že tu si nesmieme pliesť dva inštitúty. Je to inštitút čiastočného rozhodnutia vo veci a čiastočného uznania nároku. V každom prípade žalovaný má čo do toho rozprávať, teda má právo si povedať, či bude súhlasiť, alebo nebude súhlasiť.

    Kontumačné rozsudky, to je jedna z najväčších bolestí, ktoré som tu počul. Podľa navrhovaného ustanovenia § 153 súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie môže rozhodnúť, ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, uvedené v písmenách b) až d). Chcem zdôrazniť, že sme predovšetkým museli odstrániť zásadu materiálnej pravdy, aby sme mohli prikročiť k rozhodnutiam kontumačným z uznania a vzdania sa nároku, čiže tu je tá väzba, a ak sa žalovaný nedostavil na prvé pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. To znamená, že žalovanému musí byť doručený návrh na začatie konania do vlastných rúk a predvolanie sa musí doručiť tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Pritom žalovaný musí byť poučený o následkoch nedostavenia sa, teda aj o možnosti rozhodnutia o žalobe kontumačným rozsudkom. Navrhované ustanovenie § 153b nie je v rozpore s článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Navrhované ustanovenie neodníma právo žalovanému, aby jeho vec bola prerokovaná v jeho neprítomnosti, ale upravuje právne následky, ktoré nastanú, ak odmietne svoje právo byť prítomný na pojednávaní realizovať.

    Poznamenávam, že predvádzanie policajným orgánom alebo uloženie poriadkovej pokuty je len veľmi málo účinné v prípadoch, keď sa žalovaný zámerne vyhýba účasti na súdnom pojednávaní a zámerne spôsobuje prieťahy v súdnom konaní, čo mi môže potvrdiť určite veľká časť sudcov na Slovensku.

    V súlade s citovanými ustanoveniami Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky má žalobca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. A zdôrazňujem, že aj dnes platný Občiansky súdny poriadok umožňuje súdu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a nepožiada o odročenie z dôležitého dôvodu, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Je to § 101, ako som už povedal, platného znenia.

    Súhlasím s návrhom týkajúcim sa odseku 4 § 157, že sa vypustia slová "bez poučenia o odvolaní", tak ako to konštatoval pán spravodajca.

    Pokiaľ ide o vyrovnanie bezpodielového vlastníctva manželov, teda § 175l, chcem zdôrazniť, že existuje inštitút mimosúdneho vyrovnania bezpodielového vlastníctva manželov, ak ide o žijúcich partnerov. Prečo by sa nemohli dohodnúť pozostalí dediči o vyrovnaní dedičstva, o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď ide o vyrovnanie medzi poručiteľom a pozostalým manželom? Nechápem, ide o dohodu, ktorá sa stvrdí ako právny úkon v zápisnici. Prečo by sa s tým muselo ísť na súd? Nemyslím si.

    Pokiaľ ide o § 241a - dovolanie ministrom spravodlivosti, generálnym prokurátorom, v prípadoch, ak právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon, predovšetkým predsedom Najvyššieho súdu. Viete veľmi dobre, že naši sudcovia pracujú mnohokrát v sťažených podmienkach práve preto, že niektoré zákony, napríklad reštitučné, boli prijímané veľmi rýchlo a neboli dokonalé. Prežili sme doslova útrapy, aby sme si niektoré ustanovenia vedeli vyložiť. A vtedy nám každé rozhodnutie Najvyššieho súdu pripadalo ako obrovská pomoc. Prečo by predseda Najvyššieho súdu v záujme zjednotenia praxe, výkladu, nemohol v zásadných veciach rozhodnúť, prečo by teda nemohol Najvyšší súd rozhodnúť? U ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora sa nevracajme k sťažnosti pre porušenie zákona. Ale opakujem, je tu množstvo ľudí, ktorí jednoducho nesúhlasia s tým, aby sa správoplatnili veci na krajských súdoch. Ja vám tu otvorene nepoviem moje stanovisko, ale poviem vám určite, že treba vypočuť toto množstvo ľudí, ktorí sa domnievajú, že sa treba vrátiť aspoň cestou dovolania k preskúmavaniu nezákonných právoplatných rozhodnutí. A či je to zasahovanie do rozhodovacej činnosti súdov, ja toto tvrdenie odmietam. Prečo? Pretože ak zistím, že je rozhodnutie nezákonné, postúpim ho nezávislému Najvyššiemu súdu, ktorý opäť o ňom rozhodne. Čiže aký zásah do nezávislosti súdov? Neviem v čom. Opäť zase rozhodne, alebo moje dovolanie zamietne Najvyšší súd.

    Smerovanie súdnictva - máme spracovanú analýzu ako ďalej. Je to koncepcia, ktorú bude dokonca prerokúvať aj vláda. Musíme tu mať komparačné výsledky, musíme mať veľa skúseností z iných krajín, z právnych poriadkov od susedov, aby sme sa proste naučili a aby sme vedeli, ako sa máme správať. Myslím si, že smerovanie nášho súdnictva prinajmenej do konca tohto roku a v roku 1996 je jasné, zrozumiteľné - pomôcť občanom znížením počtu nevybavených vecí tak, aby tretiu moc v štáte, súdnictvo, nepovažovali za nejakú moc poskakujúcu popri výkonnej a zákonodarnej moci. Ak by ste sa chceli bližšie pozrieť napríklad na smerovanie súdnictva v Čechách, mám tu z Lidových novín veľký článok "O soudech a soudcích země české", tak si porovnajte, ako sa ide v ktorej krajine, akým spôsobom.

    Nebudem vás viac zdržiavať, ale chcem ešte povedať stanovisko k návrhu pána poslanca Maxona, ktorý navrhuje doplniť § 337 ods. 1 písm. c). Ja by som s tým plne súhlasil, aby to tak bolo, len neviem, či tomu nebude brániť tá prekážka, čo povedal pán spravodajca.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, pretože väčšia časť relevantných pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ktoré odzneli v pléne, bola predmetom diskusie, resp. hlasovania v ústavnoprávnom výbore, nežiadam postup podľa § 22 rokovacieho poriadku a nežiadam ani o prestávku. Som pripravený uvádzať jednotlivé pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že dva kluby žiadali prestávku, pýtam sa, či trvajú na svojich návrhoch.

    Pán Maxon má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Je pre mňa veľmi sympatické, že pán minister spravodlivosti s mojím návrhom vecne súhlasí. Ten problém účinnosti zákona, na ktorý sa odvolávam, nie je možné preklenúť. Svoj pozmeňovací návrh sťahujem.

  • Ďakujem. Dávam 10 minút na prestávku, čiže sa zídeme o 15.40 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca pána Brňáka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokiaľ ide o spoločnú správu, rozpravou neboli dotknuté body 2, 3, 4 a 5, ktoré som odporučil schváliť. Ak nebudú voči tomu výhrady, navrhujem o nich hlasovať en bloc a odporúčam, aby boli schválené.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Čiže tieto návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 1 spoločnej správy sa dotýka bodu 11 a navrhuje sa za slová "rozhodne súd" vložiť slová "bez zbytočného odkladu najneskôr" a pokračovať v texte. K tomuto návrhu existuje konkurujúci návrh pána poslanca Fogaša. Domnievam sa, že ten zo spoločnej správy lepšie vystihuje danú situáciu, preto odporúčam bod 1 zo spoločnej správy a bude potom vylúčený pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča bod 1 prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Čiže aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • O bode 6 spoločnej správy som navrhol hlasovať až po hlasovaní o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša. Má to svoj súvis, takže k nemu by sme sa vrátili len v takom prípade, ak by sme neprijali pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša. Týka sa to účinnosti tohto zákona.

    Z rozpravy vyplynuli tieto pozmeňovacie a doplňovacie návrhy:

    Prvý som predniesol ja a týka sa nasledovného: Za bod 13 sa vkladá nový bod 14, ktorý znie: "v § 88 ods. 1 sa pripája nové písmeno o), ktoré znie: "o) v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti". Návrh odporúčam schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brňáka. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže aj tento pozmeňovací návrh pána poslanca Brňáka sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Fogaš, ktorý predniesol celkove šesť pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Prvý sa dotýka bodu 9, kde navrhol zmenu v ustanovení § 40 a navrhol z návrhu novely zákona toto ustanovenie vypustiť. Ako spoločný spravodajca neodporúčam schváliť tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tento pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • V poradí druhý pozmeňovací návrh sa týka bodu 11 § 85 ods. 2. Podľa môjho názoru o tomto návrhu netreba hlasovať, pretože bol prijatý pozmeňovací návrh pod bodom 1 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Chcel by som len doplniť, že súhlasím s tým textom, ktorý sa schválil, len tam sa to končí slovami "od podania návrhu". To môže zvádzať výkladovo k tomu, že je to od návrhu na začatie konania, lebo predbežné opatrenie je možné nariadiť aj počas konania. Či nie je rozumné tam dodať tie dve slová "od podania návrhu na predbežné opatrenie", lebo odvtedy plynie tá lehota.

  • Jediná zmena sa dotýka slovka "však".

  • Nie, "od podania návrhu na predbežné opatrenie". Myslím, že to je to podstatné, čo som tam dodal. K tomu textu, ktorý sa schválil, by som odporúčal doplniť slová "návrhu na predbežné opatrenie", lebo odvtedy plynie tá lehota, odkedy sa podá návrh na predbežné opatrenie, nie od podania návrhu na začatie konania.

  • Súhlasím s tým, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať. Vzhľadom na moje predchádzajúce stanovisko k spoločnej správe, ale aj vzhľadom na to, že pán poslanec Fogaš ma presvedčil, súhlasím aj s týmto doplnkom.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovací návrh pána Fogaša sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí bod sa týka bodov 17 a 18, kde pán poslanec Fogaš navrhuje v § 104a a 105 v oboch odsekoch 2 za slová "nie je príslušný vecne", resp. v § 2 "miestne" vložiť slová "vysloví svoju nepríslušnosť a vec odstúpi neodkladne príslušnému súdu" a ďalší text v oboch odsekoch vypustiť. Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V poradí ďalší pozmeňovací návrh sa týka bodu 25, a to § 153b, ktoré navrhol pán poslanec Fogaš vypustiť z návrhu novely zákona. V tejto súvislosti tiež vypustiť bod 42 § 200j až 200n, a tým zachovať šiestu hlavu upravujúcu osobitosti obchodného súdnictva. Konanie vo veciach ochrany osobnosti nadpísať ako siedmu hlavu a ostatné prípadne prečíslovať alebo preznačiť. Ako spravodajca neodporúčam schváliť uvedený pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňovací návrh sa týka bodu 26, a to § 157 ods. 4, kde pán poslanec navrhuje vypustiť slová "bez poučenia o odvolaní". Odporúčam uvedený pozmeňovací návrh schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča uvedený návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V poradí posledný pozmeňovací návrh sa týka bodu 48, a to § 241a, ktoré ustanovenie pán poslanec navrhuje vypustiť. Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ospravedlňujem sa. V poradí posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša sa týka stanovenia účinnosti, kde navrhuje, aby bola stanovená účinnosť dňom 1. 12. 1995. Ako spravodajca odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať pozmeňovací návrh o účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Schválením tohto pozmeňovacieho návrhu nie je potrebné hlasovať o bode 6 spoločnej správy.

    V poradí ďalším návrhom bol pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka, ktorý navrhol vypustiť bod 51 návrhu, ktorý sa týka § 246 ods. 2. Ako spravodajca neodporúčam prijať uvedené zmenu.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča neschváliť pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Kvarda, ktorý navrhol celkove štyri pozmeňovacie návrhy. Pretože dva a dva majú vzájomnú súvislosť, prečítam ich vždy po dvoch a dal by som o týchto dvojiciach hlasovať en bloc.

    Prvý sa dotýka ustanovenia § 120 ods. 1, kde pán poslanec navrhol vypustiť vetu: "Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované." V § 120 navrhol zaradiť nový odsek 4 nasledovného znenia: "Súd môže vykonať len také dôkazy, ktoré sú navrhované účastníkmi, ktoré nie sú v rozpore s osobnými právami účastníkov konania." Ako spravodajca neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať pozmeňovací návrh pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V poradí ďalšie dva pozmeňovacie návrhy sa týkajú ustanovenia § 241a, kde pán poslanec navrhol vypustiť odsek 2 a v § 241a ods. 3 má byť odsek 2, a navrhuje v ňom vynechať "podľa odsekov 1 a 2". Oba tieto návrhy neodporúčam schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tieto pozmeňovacie návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tieto pozmeňovacie návrhy neboli prijaté.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Maxon, ktorý svoj pozmeňovací návrh stiahol.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý navrhol vypustiť body 40 a 41 predmetného návrhu. Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca pozmeňovacie návrhy pána poslanca Šimka neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Langoš, ktorý navrhol celkove štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý sa dotýka bodu 5, kde navrhol text za slovami "na opakované oznámenia tých istých skutočností" nahradiť textom "súd vec postúpi predsedovi súdu, ktorý o tom rozhodne s konečnou platnosťou. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok." Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V poradí druhý pozmeňovací návrh sa týka bodu 6, kde pán poslanec navrhol vypustiť ustanovenie § 35 ods. 2 písm. f). Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V poradí ďalší návrh sa týka bodu 41, kde pán poslanec navrhol vypustiť celé ustanovenie § 200i. Vzhľadom na to, že sme podobný návrh neodsúhlasili v rámci návrhu pána poslanca Šimka, myslím si, že hlasovanie o tomto bode je bezpredmetné. Súhlasíte pán poslanec? Ďakujem.

    V poradí ďalší pozmeňovací návrh sa týka bodu 48, kde pán poslanec navrhol vypustiť celé ustanovenie, ako aj ustanovenia s ním súvisiace ako § 241a. Vzhľadom na to, že ten istý návrh sme neschválili v rámci pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Fogaša, je situácia podobná a domnievam sa, že nie je potrebné dať o tomto návrhu hlasovať.

    Pán predsedajúci, viac návrhov nebolo.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.

  • Ďakujem vám. Prv než sa rozídeme, oznamujem vám, že poslanci na Sliač nemajú lietadlo, pretože kapacitne iba jedno lietadlo je vyťažené. Ani späť 20. 9. nebude lietadlo zo Sliača.

    Pokračovať budeme v stredu o 10.00 hodine. Ďakujem.