• Vážené dámy, vážení páni,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme rozpravou k bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako Zelená správa. Do rozpravy sa prihlásilo ešte 6 poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Koncoš. Nech sa páči. Pripraví sa poslanec Baránik.

  • Už som sa tešil, že budem môcť osloviť aspoň jednu pani kolegyňu, bohužiaľ, aj tá odchádza...

    Vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ja zaujal stanovisko a vyslovil svoje názory na správu o stave agropotravinárskeho komplexu, lesného hospodárstva i vodného hospodárstva. Mrzí ma, že už pri včerajšom rokovaní sme dali prednosť futbalu pred poľnohospodárstvom a pred poľnohospodársko-potravinárskym komplexom. A domnievam sa, že aj dnešná neúčasť nesvedčí o záujme tejto snemovne venovať tomuto odvetviu primeranú pozornosť.

    Hneď na úvod by som chcel oceniť úsilie spracovateľov všetkých častí Zelenej správy a vyzdvihnúť neustávajúce snahy o zvrátenie vývoja v tomto odvetví. Zelená správa obsahuje bohatý faktografický materiál, ktorý hodnoverne preukazuje veľmi zložitú a najmä pre poľnohospodársku prvovýrobu nepriaznivú situáciu. Správa konštatuje početné negatíva v ekonomike i vo výrobe, vrátane pokračujúceho obmedzovania výroby a pretrvávania straty z poľnohospodárskej prvovýroby. Napriek tomu pri hodnotení tohto odvetvia sa často objavujú až príliš optimistické, skôr politické závery. Tieto, samozrejme, nezodpovedajú skutočnosti. Pravda bude asi niekde uprostred. Úpadok poľnohospodárstva sa zastavil, ale zďaleka nemožno hovoriť o rozvojových trajektóriách.

    Myslím si, že pri charakteristike súčasného stavu agropotravinárskeho komplexu treba opätovne otvorene konštatovať, že ide o pretrvávajúce dosahy extrémnych, politicky motivovaných opatrení zo začiatku deväťdesiatych rokov cestou útlmu či útlmových programov poľnohospodárstva namierených proti poľnohospodárskym družstvám a štátnym majetkom, namierených aj proti poľnohospodárstvu a poľnohospodárskej výrobe v horších prírodných podmienkach. Všetci si ešte pamätáme vyhlásenia vtedajšieho federálneho ministra financií, terajšieho premiéra Českej republiky pána Klausa o golfových ihriskách na Slovensku. Žiaľ, slovenskí politici tej doby nedokázali zvrátiť situáciu a účelne oponovať stanoviskám vtedajšej federálnej vlády.

    Nástup a presadzovanie ekonomicky racionálneho myslenia v štátnej správe len veľmi pomaly a postupne situáciu mení. Pripadá mi to tak, ako keď jeden hlúpy hodí kameň do studne a desať múdrych musí rozmýšľať, ako ten kameň vytiahnuť. Ba niekedy sa mi zdá, že tých kameňov sme nahádzali aspoň do polovice studne.

    Štátna podpora a zmenený vzťah k agropotravinárskemu trhu je však životnou podmienkou, aby sa slabučký signál o pochopení a podpore zo strany štátu mohol stať reálnym faktorom postupnej konsolidácie zdevastovaného poľnohospodárstva Slovenskej republiky. Je nevyhnutné zabrzdiť a prekonať demagógiu o nehospodárnosti a drahej výrobe produktov nášho poľnohospodárstva. Cena našich poľnohospodárskych výrobkov a potravín je primeraná našim podmienkam. Je priamo závislá od riešení rovnakých problémov, ako má celé národné hospodárstvo, ale ešte vo výraznejšej miere. Ide o zastaranosť výrobných fondov a následne nižšiu produktivitu práce, pričom pôsobenie týchto faktorov výrazne umocňujú niektoré pretrvávajúce ťažkosti, problémy a deformácie vo fungovaní agropotravinárskeho trhu.

    Demagógia a neracionálna reštrikčná ekonomická politika zapríčinili nášmu poľnohospodárstvu nedozerné škody. Proti demagogickým pseudoekonomickým vyhláseniam sa nedá účinne bojovať výhradne len ekonomickou argumentáciou. Zrejme treba, aby sa uplatnila aj reálna politická sila, ktorá pravdivo a presvedčivo vysvetlí stav poľnohospodárstva a jeho životné potreby, ktoré sú súčasne aj životnými potrebami občanov tejto spoločnosti, žijúcich zo svojej mzdy alebo dôchodku. Je úlohou a zároveň povinnosťou tohto parlamentu, aby pochopil, že deformované makroekonomické prostredie v oblasti cien a trhu treba ozdraviť cieľavedomými opatreniami štátu v prospech fungovania agropotravinárskeho trhu s využitím poznatkov fungujúcich trhových ekonomík.

    V prvom rade treba riešiť vysokú cenu pohonných hmôt pre poľnohospodárstvo. V roku 1994 sa na technologické účely poľnohospodárskej výroby, teda na rastlinnú a živočíšnu výrobu, spotrebovalo okolo 220 tisíc litrov motorovej nafty a celkové náklady pri súčasnej cene 17,20 Sk predstavujú 3,8 miliardy, to je 15,3 % z celkových nákladov na spotrebu materiálu, energiu a služby. Je to značná čiastka a na jeden hektár ornej pôdy predstavuje náklady 2 535 Sk. Pri súčasnej finančnej situácii poľnohospodárov ďalšie znižovanie spotreby pohonných hmôt z hľadiska technologického je už nežiaduce, pretože by ešte výraznejšie ovplyvnilo kvalitu technologického procesu, ktorý je už teraz narušený. Znižovanie spotreby nafty a energií je možné len technologickým prezbrojením celého odvetvia. Odporúčam preto Národnej rade, aby zaviazala vládu už v tomto roku vrátiť poľnohospodárom časť spotrebnej dane pri technologickej nafte v sume minimálne 1 mld Sk. Toto odporúčanie si dovoľujem vysloviť aj na základe zatiaľ priaznivého vývoja štátneho rozpočtu v roku 1995.

    V súčasnosti spotrebná daň činí 10,70 Sk za liter, t. j. 62 % spotrebiteľskej ceny. Vrátenie časti spotrebnej dane v sume 1 mld Sk je plne opodstatnené a predstavuje aj tak len 26,4 % spotrebiteľskej ceny nafty. Už tu zaznelo vo včerajšej rozprave, že takto postupujú voči poľnohospodárom aj v krajinách Európskej únie, napríklad v Nemeckej spolkovej republike je cena nafty 1,05 marky, ale poľnohospodári platia len 0,415 marky, teda necelých 40 % z ceny, ktorá je na trhu. V Anglicku dokonca len 30 % z ceny.

    Osobitným problémom je regulácia trhu. Doterajšie skúsenosti s uplatňovaním trhových poriadkov pri obilninách a mlieku ukazujú, že priaznivo pôsobia na producentov, spracovateľov i spotrebiteľov, a to napriek chybám, ktoré sa pri trhových poriadkoch a kvotácii vyskytujú. Výrobcovia vedia, že vyrobenú produkciu predajú a čo za ňu dostanú, a spracovatelia majú zasa istotu, že majú zabezpečenú surovinu.

    Extrémne výkyvy v zásobovaní trhu v spotrebiteľských cenách potravín v potrebe štátom subvencovaných vývozov a dovozov svedčia o účelnosti trhovej regulácie aj pri ďalších komoditách. Odporúčam uplatniť tento systém s využitím intervenčných nákupov a minimálnych cien aj pri hovädzom a bravčovom mäse, prípadne hydine, z rastlinných výrobkov pri cukrovej repe a zemiakoch, prípadne olejninách. V roku 1994 pripravovaný a v tomto roku uplatňovaný tzv. zálohový nákup olejnín...

  • Hluk v sále.

  • Prosím, páni poslanci, zachovajte pokoj a poriadok. Nech sa páči, pán kolega.

  • ...čiastočne urýchlil finančný tok peňazí pre prvovýrobcov, čím sa zlepšila ich finančná situácia pri prekonávaní platobnej neschopnosti. Zatiaľ však, napriek prísľubu, nefungoval zálohový nákup obilia. Problémy mali hlavne začínajúci súkromní roľníci, ktorí nemajú skladové priestory na uskladnenie úrody, poľnonákupy a ostatní odberatelia odmietali zaplatiť za úrodu, súhlasili len s preskladnením. Poľnohospodár však potrebuje peniaze okamžite, a to najmä na založenie budúcej úrody a, samozrejme, aj pre potreby a zabezpečenie svojej rodiny.

    Značné problémy vidím v cenovej politike. Aby nedochádzalo k extrémnym výkyvom cien v širšom rozsahu, mali by byť uplatňované minimálne ceny. Mali by uhrádzať aspoň 100 % zdôvodnených objektívnych nákladov a umožniť tak v priemerných podnikoch zabezpečenie aspoň jednoduchej reprodukcie, pričom treba uvažovať s rozdielnou mierou rentability a zisku vzhľadom na fondovú náročnosť a viazanosť výrobných fondov.

    V poslednom čase sa začína hovoriť aj o uplatňovaní nielen minimálnych, ale aj maximálnych cien. S takýmto opatrením nemôžem súhlasiť, ak by sa malo prijať. Respektíve môžem s ním súhlasiť len vtedy, ak by sa maximálne ceny uplatňovali v celom reťazci potravín, teda nielen u poľnohospodárov, ale aj u spracovateľov a v obchode. V opačnom prípade by maximálne ceny pôsobili diskriminačne a obmedzujúco na prvovýrobcov. Zelená správa sa o uplatňovaní minimálnych cien zmieňuje, žiaľ, nekonkretizuje výrobky, u ktorých budú uplatňované, ani výšku minimálnych cien. Takto chýbajú akékoľvek istoty pre výrobcov a vyhlásenie minimálnych cien na poslednú chvíľu ich značne zneisťuje.

    Na rok 1996 by bolo vhodné upustiť od pevnej ceny mlieka a aj u tejto komodity prejsť k uplatňovaniu minimálnych cien, pravda vopred a včas ministerstvom pôdohospodárstva a Fondom trhovej regulácie vyhlásených. Táto zmena, o ktorej sa diskutuje už niekoľko rokov, by sa mala realizovať najmä z dôvodov podpory konkurencie v mliekárenskom priemysle, kde sa spracovateľské kapacity využívajú pod 40 %. Je zaujímavé, že napriek tomu mliekárenský priemysel patrí medzi najrentabilnejšie odvetvia potravinárskeho priemyslu na Slovensku a za rok 1994 vykázal zisk 56,5 milióna korún. Nie je to síce veľa, ale vzhľadom na spomínané využívanie kapacít je to prinajmenšom paradoxné. Zrejme potom nezostáva nič iné len zdražovať spracovanie a výrobu mlieka, zvyšujú sa spotrebiteľské ceny výrobkov z neho a v konečnom dôsledku sa znižuje spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá zaostáva o 50 litrov oproti odporúčanej spotrebe.

    Ako sa v predkladanom materiáli konštatuje, nízka je úroveň poistenia majetku, plodín a zvierat proti živelným pohromám a nákazám. Celková poistná ochrana bola využitá len na 30 percentách ornej pôdy a oproti roku 1989 sa celková suma poistného znížila o takmer 2 mld Sk a predstavuje len 31-percentný podiel. To nie je preto, že by si poľnohospodári nechceli poisťovať úrodu a majetok, ale preto, že jednoducho nemajú na to, aby si zaplatili poistné. Okrem toho každoročne sa vyskytujú škody, ktoré sú nepoistiteľné, či sú to už škody zo sucha, ako v roku 1993 a 1994, alebo škody spôsobené záplavami, ako v roku 1995. Žiaľ, tieto škody sa len ťažko darí nahrádzať a medzi vládou a poľnohospodármi vždy každoročne vznikajú určité ťahanice. Preto sa domnievam, že sa treba vrátiť k myšlienke vytvorenia rezervného poistného fondu na krytie živelných udalostí, nákaz a podobne s účasťou štátu, nad rámec prostriedkov určených na dotácie a takisto s účasťou poisťovní a podnikateľskej sféry.

    Medzi problémy, ktoré Zelená správa nenastoľuje v plnej vážnosti, patrí stav potravinovej bezpečnosti z vlastných zdrojov a regionálne problémy. Úpadok vyvolaný stratou a výrobou zapríčinil, že pri viacerých produktoch sa z vlastnej poľnohospodárskej výroby nezabezpečuje ani 90 % zdravotne odporúčanej potreby. Kritický stav je najmä pri zemiakoch, cukrovej repe a mlieku, ale pri pokračujúcom poklese stavov hovädzieho dobytka už reálne hrozí aj nedostatok hovädzieho mäsa. Žiada sa prehodnotiť doterajšiu štruktúru dotácií a účinnejšie podporiť tieto komodity, resp. v dotačnej politike treba uplatňovať odvetvový princíp.

    Pri posudzovaní regionálnych problémov považujem za nutné upozorniť na nebezpečenstvo postupnej likvidácie poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach a ekonomicky vynútené neprimerané znižovanie výroby na východoslovenskej nížine. Tieto oblasti zaberajú približne 40 percent výmery poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republiky a žije v nich vyše 2 milióny obyvateľov, t. j. približne 38 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Na celkovej poľnohospodárskej produkcii sa podieľajú asi 22 percentami a na počte pracovníkov v poľnohospodárstve zhruba 24 percentami.

    V týchto oblastiach došlo k najväčšiemu úbytku pracovníkov z poľnohospodárstva a ich priemerné mesačné mzdy sú o 200 korún nižšie ako je celoslovenský priemer pracovníkov v poľnohospodárstve a o 600 korún nižšie oproti priemeru v bývalom Západoslovenskom kraji. Podiel nezamestnaných v týchto oblastiach prevyšuje 17 % a je oproti priemeru Slovenskej republiky asi o 3 % vyšší. Na celkovom počte nezamestnaných v Slovenskej republike sa tieto oblasti podieľajú asi 45 percentami. Vzhľadom na rozlohu týchto oblastí, ako aj ich význam pre výživu a zamestnanosť tamojšieho obyvateľstva a vo významnej miere pre udržanie charakteru krajiny a ekológie považujem za nutné upozorniť na potrebu venovať im v koncepcii konsolidačného procesu a rozvojového programu poľnohospodárstva osobitnú pozornosť.

    Zastávam názor, že treba zmeniť formu výplaty systémových dotácií len na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, diferencovanú síce podľa ceny pôdy, ale bez akejkoľvek zásluhovosti vo vzťahu k úrovni či intenzite poľnohospodárskej výroby. Navrhujem časť systémových dotácií využiť na podporu rozvoja chovu hovädzieho dobytka, a to zavedením výplaty dotácií na jednu kravu bez ohľadu na výrobnú špecializáciu chovu hovädzieho dobytka, diferencovane buď podľa ceny pôdy, alebo percenta zastúpenia lúk a pasienkov na celkovej výmere. Takto štát vytvorí tlak nielen na lepšie využitie produkčného potenciálu horských oblastí, ale vytvorí predpoklady na vyšší vývoz zastavového a chovného dobytka a zmiernenie deficitu zahraničného obchodu v potravinách. O dobytok je záujem zahraničia a myslím, že dá sa aj výhodne speňažovať.

    Osobitný problém je platobná neschopnosť podnikov. O tom sa už takisto vo včerajšej rozprave hovorilo. Nechcem tu rozoberať to, kto koľko komu dlhuje a koľko dlhujú poľnohospodári. Za zmienku stojí, že poľnohospodári najviac dlhujú poľnonákupom za krmivá, a to viac ako 1 mld korún, a podnikom služieb viac ako 700 miliónov korún. Ostatným dodávateľom za stroje, chemické ochranné látky, prenájom a energiu dlhujú poľnohospodári takmer 3,3 mld korún. Pohľadávky poľnohospodárskych podnikov po lehote splatnosti predstavujú 5,6 mld korún, ale ich záväzky po lehote splatnosti 6,2 mld korún.

    Závažným je aj fakt, že väčšina poľnohospodárskych podnikov už dlhšie obdobie neplatí odvody do poisťovní, teda do zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne. Účinné riešenie tohto problému závisí od opatrení v hospodárskej, rozpočtovej a menovej politike vlády, a nielen samotného rezortu. Vláda sa týmto riešením zaoberala viackrát, naposledy aj v júli tohto roku v Šali. Zo strany poľnohospodárov je viacero odporúčaní, kde treba zamerať pozornosť. Na zvýšenie záujmu budem konzultovať, resp. nanesiem tieto požiadavky poľnohospodárov vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, kde, dúfam, sa prijmú v uznesení ako určité odporúčanie pre ministerstvo pôdohospodárstva.

    Za určitý nedostatok, napriek svojmu kladnému hodnoteniu hneď v úvode, pokladám to, že Zelená správa len zaznamenáva a opisuje vzniknutý stav v privatizácii, bez ďalšieho zdôvodnenia uvádza ďalší predpokladaný postup. Prakticky nijakú pozornosť nevenuje finančno-ekonomickému a hmotnému vyhodnoteniu dopadov doterajšieho priebehu tejto ťažiskovej oblasti transformácie našej ekonomiky s dosahmi aj na budúce generácie. Pritom napríklad v zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom podpornom fonde v poľnohospodárstve a potravinárstve by práve privatizácia štátnych podnikov mala byť, okrem iného, aj značným zdrojom na podporu technického a technologického prezbrojenia výroby, pretože 50 % príjmov Fondu národného majetku z privatizácie štátnych podnikov v rezorte pôdohospodárstva sa má previesť práve do Podporného fondu Ministerstva pôdohospodárstva. Podľa informácií, ktoré mám, nepreviedla sa v roku 1995 ani koruna. Vo výbore Národnej rady budem preto tiež žiadať predloženie prehľadu o plnení si záväzkov zo strany Fondu národného majetku.

    V oblasti obchodnej politiky pri liberalizácii vnútorného zahraničného obchodu ako aj v súvislosti s členstvom v GATT, teda vo Svetovej obchodnej organizácii, a uplatňovaním príslušných dohôd vznikajú reálne nebezpečenstvá pre náš domáci trh. Ide najmä o dovozy tzv. lacných, pritom však v niektorých prípadoch menej kvalitných potravín, čo si vyžaduje, aj keď na prechodný čas, kompletizovať ochranné opatrenia domáceho trhu a podporné opatrenia na zvýšenie exportu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Predpokladá sa, že zavedenie, resp. pristúpenie k dohodám Svetovej obchodnej organizácie vytvorí ďalší obchodný priestor na zvýšenie dovozov potravín asi 1,7 miliardy Sk. Samozrejme, aj slovenskému poľnohospodárskemu a potravinárskemu priemyslu by sa recipročnými opatreniami ďalších členských organizácii Svetovej obchodnej organizácie otváral priestor na vývoz potravín, len, žiaľ, zo Slovenska takmer už niet čo vyvážať.

    Osobitná pozornosť je venovaná aj v Zelenej správe skvalitneniu informatiky a viem, že aj vedenie ministerstva pôdohospodárstva sa koncepciou informatiky, resp. rozvoja spracovania informácií, zaoberalo aj nedávno na porade vedenia ministerstva pôdohospodárstva. Chcem túto potrebu zdôrazniť najmä z toho dôvodu, že zatiaľ sa častejšie pracuje pri regulácii trhu s potravinami s kvalifikovaným odhadom ako s presnou informáciou.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si ešte raz oceniť snahy a úsilie pracovníkov ministerstva pôdohospodárstva i samého ministra pôdohospodárstva o pozdvihnutie úrovne celého odvetvia. Napriek enormnej snahe rezortu, vrátane zástupcov najmä poľnohospodárskej prvovýroby, sa zatiaľ nepodarilo prekonať reštriktívny prístup štátneho rozpočtu, teda orgánov, ktoré ho navrhujú a schvaľujú, k tomuto odvetviu. Chcem preto upozorniť na riziká pokračovania reštriktívnej rozpočtovej politiky. Ak dovolíte, pomôžem si citáciou zo Zelenej správy vypracovanej v roku 1994, ktorá sa, žiaľ, zo známych dôvodov na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nedostala. Napokon, aj niektoré odporúčania, ktoré som tu predniesol, sa opierajú práve o túto Zelenú správu a myslím, že napriek ročnému posunu sú stále aktuálne.

    Neuplatnenia stabilizačných a určitých regulačných opatrení môže viesť v krátkom čase k zníženiu produkcie kľúčových poľnohospodárskych komodít pod úroveň potravinovej bezpečnosti, sprevádzanému vysokým cenovým rastom a požiadavkami na dodatočné finančné podpory zo strany štátu. Ide napríklad o chov hovädzieho dobytka, kde dlhý reprodukčný cyklus neumožňuje vytvárať rovnováhu medzi produkciou a dopytom.

    Z vykonaných rozborov vyplýva, že zachovanie dotácií na terajšej nominálnej úrovni nezabráni ďalšiemu prehlbovaniu recesie v poľnohospodárstve, ktorá sa predovšetkým prejaví na zhoršení zahraničnoobchodnej bilancie štátu. Po skúsenosti z rokov 1993 a 1994 a podľa predbežných výsledkov prvého polroka 1995 možno predpokladať, že bude pokračovať pokles domácej ponuky a uvoľňovať sa trhový priestor pre dovozy, o čom som už hovoril.

    Z hľadiska makroekonomických vzťahov je preukázané, že zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva znižuje deficit obchodnej bilancie. Naopak znižovanie dotácií vedie k poklesu miery sebestačnosti a využitia domácich zdrojov, najmä pôdy, a tým k zvyšovaniu obchodnej bilancie. Pri danej exportnej výkonnosti celej ekonomiky si zrejme nemôžeme dovoliť zvyšovať potravinové dovozy, ktoré v bilancii niet čím kompenzovať na strane vývozu, a to aj napriek tomu, že už v roku 1994 v zahraničnom obchode a takisto v roku 1995 je aktívne saldo.

    Podľa makroekonomickej analýzy prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied kvantifikované kompromisné riešenie je pri 9 miliardách Sk dotácií a salde potravinového dovozu mínus 2,5 miliardy Sk pri 90-percentnej sebestačnosti a 90-percentnej miere využitia pôdneho fondu.

    Ak včera pán poslanec Langoš hovoril o tom, že treba prestať hovoriť o potravinovej bezpečnosti, zrejme mal na mysli, aspoň dúfam, že treba začať hovoriť o potravinovej dostatočnosti. Ale to by si potom vyžadovalo väzbu poľnohospodárstva a potravinárstva, teda týchto dvoch odvetví rezortu, na štátny rozpočet zhruba vo výške 11 až 12 miliárd korún, teda približne na úrovni, ako umožňujú dohovory GATT.

    Aspoň veľmi stručne sa chcem zmieniť aj k správe o lesnom hospodárstve, aj keď sa necítim byť odborníkom v tomto odvetví. Chcel by som zaujať stanovisko najmä ku štátnej správe v lesníctve, organizácii lesníctva, prípadne k ekonomike lesníctva. V správe o lesnom hospodárstve je konštatovaný súčasný stav, nevybavenosť pracovísk a nedostatok pracovníkov v štátnej správe, ale, žiaľ, nedostatočne sa hľadajú východiská, ako urobiť nápravu, aj keď ministerstvo pôdohospodárstva prerokúvalo osobitnú správu o štátnej správe v lesníctve.

    Myslím, že by sa bolo treba viac zamyslieť nad organizáciou našej štátnej správy v lesníctve a porovnať ju aj s organizáciou v susedných krajinách, či už v susednom Rakúsku, alebo v Nemecku, kde napríklad štátnu kontrolu a štátnu správu vykonávajú pracovníci štátnych lesov. Takýto model je menej náročný na pracovníkov a, samozrejme, aj lacnejší.

    Práve vstupom do trhovej ekonomiky, aproximáciou ku krajinám Európskej únie sa budú klásť čoraz väčšie odborné požiadavky aj na samotných pracovníkov štátnej správy. Znamená to, že treba uskutočniť hlbšiu analýzu funkčnosti celej štátnej lesnej správy a jej ďalšie postavenie a dobudovanie najmä vo vzťahu k nedostatkovému štátnemu rozpočtu a náročným úlohám. Treba otvorene povedať, že v súčasnosti táto vykonáva len základnú administratívnu činnosť a nevykonávajú sa odborné a kontrolné činnosti v lese. Nakoniec - traja pracovníci v každom okrese s doslova mizerným technickým vybavením ani nie sú schopní robiť viac.

    Pokiaľ ide o organizáciu lesníctva, Zelená správa takisto opisuje len základnú situáciu v lesníctve, nezachytáva vytvorenie nových podnikateľských aktivít v teréne, ako poradenskej firmy, firmy na ťažobnú a pestovnú činnosť, odvoz dreva, na obchodnú činnosť s drevom, s drevnou surovinou atď.

    Myslím, že väčšia pozornosť by sa mala venovať aj problematike neštátnych lesov, a to najmä podpore štátu pri vybudovaní informačného systému pre štátne lesy, použiteľného na vyhodnocovanie stavu lesa, ale tiež takého, ktorý by zefektívňoval činnosť malých lesných podnikov. Na druhej strane popri podpore novovytvorených podnikateľských subjektov, ktoré vykonávajú činnosť v lesníctve, treba, myslím si, zaviesť aj povinnú atestáciu spôsobilosti vykonávania týchto prác, a to najmä preverením znalosti technologických postupov, overením vhodnosti techniky používanej v lesnom hospodárení a poznaním legislatívy. Analýza novovytvoreného neštátneho sektoru by tiež poukázala na dopady reorganizácie štátnych lesov na zamestnanosť.

    Myslím, že by stálo za úvahu, aby sme aj v súvislosti s agroturistikou nehovorili len o agroturistike, ale aby sa pozornosť zamerala na vypracovanie projektu poľnohospodárstvo - lesníctvo a aby sa v agroturistike a vôbec v turizme na Slovensku využívala aj bohatosť lesa a slovenských lesov, aj keď lesov chorých.

    V podnikoch štátnych lesov je skonštatovaná organizačná zmena, ale neuvádza sa ďalší postup transformácie našich štátnych lesných podnikov na moderné efektívne organizácie s optimálnou riadiacou, informačnou a odbornou štruktúrou. Správa neobsahuje ďalšie zámery týmto smerom. Vzhľadom na potrebu zachovania vlastníctva štátu lesnej pôdy, túto by mali obhospodarovať štátni zamestnanci. Návrh presadenia takého pracovného pomeru je dôležitý na stabilizáciu pracovných príležitostí najmä v niektorých odľahlých oblastiach.

    Pokiaľ ide o ekonomiku lesníctva, myslím, že aj táto časť je spracovaná dosť pasívne. Povedal by som, že vzhľadom na význam lesa je príliš skromná, aj keď sa tam vyčísľujú potreby väzby na štátny rozpočet. Bolo by treba asi viac pozornosti venovať analýzam jednotlivých druhov daní a vari aj v lesníctve by stálo za úvahu hovoriť o tzv. zelenej nafte, teda o znížení spotrebnej dane za naftu spotrebovanú v lesníctve, takisto o znížení spotrebnej dane ekologických olejov, ktoré sa používajú pri ťažbe dreva, prípadne na dopravu, pri návrhu výšky dane z pridanej hodnoty atď.

    Napriek tomu, že vzhľadom na nevýhodné podmienky sa neuplatní pôžička svetovej banky, je paradoxom, že sa nečerpajú ani prostriedky zo štátneho podporného fondu, vyčlenené pre lesníctvo na rok 1995. Na strane 51 Zelenej správy v časti, ktorá sa zaoberá lesníctvom, sa konštatuje, že, myslím, zo 130 miliónov korún vyčlenených pre lesníctvo sa čerpalo len asi 10 %. Bolo by zaujímavé zistiť príčiny tohto stavu.

    Už viac odborníkov i laikov poukázalo na problémy s licenčnou politikou, ktorá neumožňuje pružné a efektívne obchodovanie s drevom. Myslím, že viac pozornosti by si zaslúžil vzťah lesníctva a domáceho drevospracujúceho priemyslu. Je to podobný vzťah ako medzi poľnohospodárskou prvovýrobou a potravinárskym priemyslom a lesníci si iste pamätajú, že svojho času s drevospracujúcim priemyslom patrili do jedného rezortu. Myslím, že spolu s ministerstvom hospodárstva treba hľadať možnosti, ako využiť drevnú surovinu najmä v domácom drevospracujúcom priemysle.

    Aj vo vodnom hospodárstve je mimoriadne dôležitým krokom zvládnutie transformácie celého odvetvia i jednotlivých činností. Postup transformácie by mal byť odvodený od koncepcie rozvoja vodného hospodárstva, ktorú schválila v roku 1994 aj Národná rada Slovenskej republiky.

    Pravda, musím otvorene priznať, že aj úroveň koncepcie je poznačená kompetenčnými spormi a neochotou bližšie spolupracovať medzi vodohospodárskymi odborníkmi ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Pri prerokúvaní jednotlivých problémov sa potom upúšťa od riešenia podstatných otázok koncepčného a kompetenčného charakteru a navrhované riešenia si často protirečia a postupom chýba logická nadväznosť krokov.

    Žiaľ, aj sama správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike vo svojej návrhovej časti je poznačená takýmto prístupom a niektoré nedávne kroky aj spolitizovaním postupov najmä v transformácii podnikov vodární a kanalizácií. Som rád, že práve transformácia podnikov vodární a kanalizácií v návrhovej časti je náležite rozobratá, zdôvodnená a postup navrhovaný v Zelenej správe v podstate zodpovedá aj zámerom, a teda aj názorom odborníkov zo sekcie praktickej politiky pri SDĽ.

    Základnou legislatívnou normou, ktorá vytvorí rámec fungovania vodohospodárskej politiky pre orgány štátu, samosprávy a hospodárskych organizácií, je zákon o vodách. Myslím, je najvyšší čas, že po dlhých odkladoch a diskusiách sa na ministerstve životného prostredia intenzívne pracuje na jeho dotvorení. Chcem aj z tohto miesta zdôrazniť, že rada sekcií praktickej politiky SDĽ ponúka ministrovi životného prostredia svojich odborníkov vodohospodárov, ktorí, myslím, majú kvalitatívne a odborné predpoklady, aby s povereným kolektívom pracovali na tvorbe zákona o vodách už v štádiu spracovania.

    Domnievam sa, že v transformácii vodného hospodárstva a vymedzení kompetencií zúčastnených subjektov treba vychádzať zo zásady oddelenia výkonu štátnej správy od podnikateľských činností s cieľom zabezpečiť nestrannosť s dodržiavaním zákonov a eliminovať konflikty záujmov štátneho riadenia a hospodárskej súťaže.

    Predkladaná správa o vodnom hospodárstve vo svojej návrhovej časti rieši, ako som už spomínal, len transformáciu vodární a kanalizácií, žiaľ, nezaoberá sa, alebo len okrajovo, transformáciou podnikov povodí a hydromeriolačných zariadení. Dovoľujem si preto niekoľko poznámok k tejto problematike.

    Koncepcia transformácie vodných tokov by mala vychádzať zo zabezpečenia úloh, ktoré pri presadzovaní vodohospodárskej politiky pripadnú správam povodí na báze terajších podnikov povodí. Oblasti pôsobenia týchto správ by mali byť zachované geograficky podľa povodí riek. Takéto usporiadanie podľa hydrologických celkov sa osvedčilo a používa sa aj v iných krajinách. Tieto správy by mali pracovať ako nepodnikateľské subjekty spravujúce vodné toky a podzemné vody ako majetok štátu.

    Pri transformácii podnikov povodí do trhového prostredia vzhľadom na zabezpečovanie úloh k vodám, ktoré štát má ako vlastník bohatstva vôd, treba vytvoriť také organizačné štruktúry, ktoré nebudú vstupovať so štátom do trhových vzťahov.

    Zachovávanie súčasného monopolu podnikov povodí vytvára aj monopol vo využívaní napríklad aj energetického potenciálu slovenských riek. Sú postavené dokonca niektoré malé vodné elektrárne, ktoré niektoré podniky povodí jednoducho bránia využívať, bránia spustiť do prevádzky. Domnievam sa, že vodné diela by sa mali realizovať a prevádzkovať obchodnými spoločnosťami, ktorým by sa mali zo strany štátneho rozpočtu poskytovať dotácie v rozsahu zodpovedajúcom verejnoprospešným záujmom. Správy povodí by zasa mali garantovať starostlivosť o vodné toky, ktoré sú výhradným majetkom štátu.

    Obdobie sucha v rokoch 1993 a 1994 spôsobilo slovenským poľnohospodárom niekoľko stomiliónové škody aj napriek tomu, že na viac ako 350 tisíc hektároch sú vybudované prevádzkyschopné závlahové systémy. Hydromelioračné zariadenia, závlahy, odvodnenia pozemkov, malé toky a malé vodné nádrže v obstarávacích cenách za viac ako 2 miliardy slovenských korún prešli po roku 1990 na základe rozhodnutia orgánov štátnej správy dvoma zásadnými organizačnými zmenami.

    Prvá zmena spočívala v nepremyslenom zrušení Štátnej melioračnej správy a v delimitovaní týchto zariadení na Slovenský pozemkový fond. Tam sa začala devastácia a doslova rozkrádanie niektorých najmä závlahových zariadení čerpacích staníc a podobne. Druhá zmena, ktorú urobil už minister Baco, bola viac-menej východiskom z núdze a vtedy sa previedlo vlastníctvo alebo majetok hydromelioračných zariadení zo Správy slovenského pozemkového fondu na podniky povodí. Dokonca tento majetok sa prevádzal ešte takmer počas celého roka 1994. Ešte raz chcem zdôrazniť, že túto zmenu chápem ako nevyhnutné zlo, pri ktorom nemožno zotrvať.

    Domnievam sa, že v transformácii hydromelioračných zariadení treba ísť ďalej. Bolo by vari treba poveriť aj pracovníkov výskumnej sféry, aby sa tejto problematike venovali. Stálo by za úvahu vytvoriť nový štátny podnik, ktorý by bol prepojený s fungovaním alebo s novozakladanými vodnými spolkami, prípadne melioračnými družstvami, s ktorými už na Slovensku máme bohaté a, myslím, aj dobré skúsenosti a treba ich len oprášiť.

    Pri všetkej snahe podniky povodí nemajú ani vytvorené predpoklady na kvalifikovanú starostlivosť o hydromelioračné zariadenia a na druhej strane aj ich záujmy, ako som spomínal, sa orientujú často iným smerom. Anomáliou je to, že podniky povodí v rámci subvenčnej politiky žiadajú a aj dostávajú finančné prostriedky na oblasť hydromelioračných zariadení, pričom vytvárajú zisky z vlastných činností, ktoré investujú do oblastí záujmu, pre ktoré neboli vytvorené.

    Takisto v oblasti malých vodných nádrží, ktoré boli pôvodne budované pre závlahy, pretrvávajú problémy a ťažkosti často formálneho charakteru. Veľmi nepriaznivo pôsobí na využívanie najmä zavlažovacích zariadení aj skutočnosť, že ich neprevádzkujú priamo odberatelia vody, ale medzi podniky povodí a odberateľov vstupujú medzičlánky, pretože podniky povodí túto činnosť objednávajú u podnikateľských subjektov, ktoré pracujú na báze zisku, čo výrazne zdražuje a zneprehľadňuje efektívne využívanie týchto zdrojov. Potom darmo zástupcovia podnikov povodí tvrdia, že zavlažovacie zariadenia sú v poriadku, sú funkčné, voda je na hydrante, len, bohužiaľ, voda sa nedostáva tam, kde by jej bolo treba, na polia.

    Ak dovolíte, chcem sa ešte zmieniť o jednej z organizácií vodného hospodárstva, a to o Vodohospodárskej výstavbe, štátny podnik, Bratislava, ktorá má určité výnimočné postavenie medzi inžinierskymi organizáciami. Myslím, že by sa nemal zakladať takýto výnimočný prístup rezortu a nemal by sa rozširovať monopol postavenia tohto ziskového podnikateľského subjektu. Osobitné postavenie tohto podniku spočíva aj v tom, že okrem investorskej činnosti plní i funkcie dodávateľské a prevádzkuje neodovzdané objekty. Myslím, objekty neodovzdané budúcim užívateľom.

    Financovanie výstavby bolo dotované zo štátneho rozpočtu, konkrétne v Gabčíkove, teraz ho cez vytvorené združenie ale takisto aj cez úvery garantuje štát. Vodohospodárska výstavba Bratislava teda nemá vlastné zdroje a na uhrádzanie inžinierskych, dodávateľských a prevádzkových činností, ktoré vykonáva tento štátny podnik pre seba, využíva práve zdroje štátneho rozpočtu. Neudržateľnosť tohto stavu je evidentná. Absentuje kontrola činností vykonávaných týmto štátnym podnikom reálnym odberateľom, ktorým by mal byť budúci prevádzkovateľ ako najpovolanejší investor. Navyše kontrolné a rozhodovacie funkcie sa reálne nevykonávajú rezortom ani splnomocnencom vlády. V rezorte je určitý rešpekt pred vedením podniku Vodohospodárska výstavba.

    Udržiavanie tohto štátneho podniku z dôvodu výstavby vodného diela Gabčíkovo je neopodstatnené, pretože účinné usmerňovanie prác na tomto vodnom diele musí uskutočňovať zakladateľ prostredníctvom splnomocnenca vlády a príslušnej vodohospodárskej sekcie. Určité uznesenia na zlepšenie situácie boli prijaté vo vedení ministerstva pôdohospodárstva, ak sa dobre pamätám, ešte 7. decembra 1994, z nich uznesenie, ktoré ukladá vypracovať kontrolný rozpočet stavby Gabčíkovo, sa zatiaľ, myslím, nerealizuje, teda neplní.

    Toľkoto k jednotlivým častiam Zelenej správy.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, bolo by načase si uvedomiť, že celá transformácia pôdohospodárstva, a nielen tohto odvetvia, je určitým druhom či fázou spoločenského pohybu. Pohybu, ktorý je najzložitejší, a tým aj ťažko regulovateľný. Uregulovať tento spoločenský pohyb nie je v možnostiach samotného rezortu a podnikateľských subjektov v ňom. Pomocnú ruku musí podať vláda i Národná rada Slovenskej republiky.

    Ako poľnohospodár, a to aj napriek tomu, že som pôsobil v minulom roku vo funkcii ministra pôdohospodárstva, si dovolím povedať, že zatiaľ od roku 1990 ani jedna vláda, ani jedna Národná rada, teda ani jeden parlament, nepodporil toto odvetvie s plnou vážnosťou. Viac-menej vždy zostalo len pri proklamáciách.

    Očakávam preto, vážené kolegyne, kolegovia, že dobrú vôľu preukážeme už teraz pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1996, a to už vzhľadom na jeho spomínaný priaznivý vývoj v roku 1994 i v roku 1995. Bolo by načase, aby sme prijali také opatrenia a venovali pôdohospodárstvu takú podporu, aby sme sa vyhli rizikám, o ktorých som hovoril.

    Ospravedlňujem sa za pomerne dlhé vystúpenie.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Baránik, pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    takzvanú Zelenú správu veľmi kladne hodnotili všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré mali túto správu ako predmet svojho rokovania. Pozitívne hodnotili úroveň jej spracovania, šírku záberu a, samozrejme, prispeli k tomu aj kladné výsledky, ktoré poľnohospodárstvo dosiahlo v minulom roku a aj v prvom polroku tohto roku. Som presvedčený, že so správou je spokojný určite aj pán minister. Ale určite nie je spokojný s úrovňou poľnohospodárstva a s jeho výsledkami, aj keď sa podarilo urobiť prelom, to znamená obrátiť vývoj ekonomiky poľnohospodárstva smerom dynamizácie jeho rozvoja.

    Vo svojom programovom vyhlásení si vláda kladie za cieľ zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a zmyslom prerokovanej správy je ukázať, či naše pôdohospodárstvo na túto závažnú úlohu má predpoklady. Okrem údajov, ktoré sú v správe, chcem uviesť ďalšie, aby som potvrdil, že táto predstava vlády je reálna, racionálna a má svoje opodstatnenie. Prečo je to tak?

    Treba si uvedomiť jedno, že potenciál, ktorý máme v našej ekonomike, je schopný vyprodukovať 50 miliónov biomasy. Samozrejme, tú biomasu nedokážeme plne využiť. Sme schopní zabezpečiť zavlažovanie 250 tisíc hektárov pôdohospodárskej pôdy. Máme veľkovýrobné kapacity na produkciu dvoch miliónov dobytčích jednotiek. Máme rozsiahle kapacity na skladovanie poľnohospodárskej produkcie a spracovanie poľnohospodárskej produkcie. Produkčná schopnosť našej ekonomiky je zabezpečiť potravinovú sebestačnosť minimálne pre 6 miliónov obyvateľov.

    Výsledky, ktoré dosahujeme v poslednom období, hlavne za roky 1993 a 1994 a prvý polrok roku 1995, svedčia o tom, že niektoré problémy sa nám nedarí riešiť. Ako argument to viacerí už tu uvádzali, ja to zopakujem a spresním, že záporné saldo medzi vývozom a dovozom potravinárskych produktov bolo pozitívne v roku 1992, negatívne v rozsahu 7 miliárd v roku 1993, 6,9 v roku 1994, a, žiaľ, v tomto roku za prvý polrok je to 5,4. Z toho záporného salda 30 % tvorí dovoz potravín, ktoré sme schopní sami vyprodukovať v našom poľnohospodárstve, a to je závažný moment.

    Pokúsim sa odpovedať, kde sú príčiny tohto stavu. Vidím ich predovšetkým v troch problémoch: v nedostatkoch transformácie, v nedostatkoch dotačnej politiky a, samozrejme, najviac v cenovej politike.

    Najprv niekoľko poznámok k prvému problému. Deetatizácia alebo desocializácia poľnohospodárstva nemala už na začiatku konštruktívnu a racionálnu koncepciu, začala prebiehať spontánne a skôr deštrukčne. Vznik nových podnikateľských subjektov, predovšetkým v dominujúcom družstevnom sektore poľnohospodárstva, bol, resp. je, pomalý. Pretváranie pôvodných družstiev s kolektívnym vlastníctvom na družstvá členov vlastníkov je obťažné a zdĺhavé, pričom sa nedosahujú očakávané efekty v zhospodárňovaní výroby.

    V poslednom období rastie počet individuálnych roľníkov. Ale podiel súkromného sektoru na zásobovaní obyvateľstva, okrem niekoľkých komodít, je relatívne nízky. Súkromný sektor napríklad dodáva 66 % zemiakov, 75 % zeleniny, 78 % ovocia, 47 % oviec a 33 % hydiny. To znamená, že súkromný sektor sa zatiaľ relatívne malým podielom podieľa na zásobovaní nášho obyvateľstva.

    Pri raste počtu súkromne hospodáriacich roľníkov treba premyslieť správnu politiku, ako sa k tomuto rozvoju postaviť, resp. aké zaujať stanovisko. Chcem upozorniť na to, že mnohí súkromne hospodáriaci roľníci vznikajú preto, alebo žiadajú vrátenie pôdy preto, lebo nemajú iné východisko. To znamená, sú nezamestnaní. To je síce pozitívny jav, ale nie som priaznivcom toho, aby sme vytvárali triedu chudobných poľnohospodárov, ktorí nemajú šancu vo veľmi náročnej konkurencii, a ak nebudeme viac chrániť vlastný trh, tak zákonite musia buď živoriť, alebo zaniknúť. Preto sa prihováram zato, aby ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo koncepciu, ako v tomto prípade postupovať a ako usmerniť hospodárenie tých poľnohospodárskych producentov, ktorí chcú pracovať na nízkej výmere poľnohospodárskej pôdy.

    Možno konštatovať, že neukončená konsolidácia subjektov v mikrosfére agropotravinárskeho sektora je jednou zo závažných príčin negatívnych javov v súčasnom vývoji. Poznatky z analýzy výsledkov už konštituovaného súkromného sektoru ukazujú, že ťažisko problémov rozvoja agrokomplexu a hlavné príčiny súčasného neúspechu nespočívajú v inštitucionálnej reštrukturalizácii mikroekonomickej oblasti, ale vznikli v makrosfére. O tom hovoria hlavne tieto problémy: trojkolová devalvácia, ktorú sme uskutočnili v roku 1990 a 1991, radikálna redukcia dotácií tak výrobcom agropotravinárskej produkcie, ako aj spotrebiteľom potravín, a najmä cenová liberalizácia.

    Zatiaľ čo v ostatných odvetviach došlo k akému-takému vykompenzovaniu, poľnohospodárstva sa to nedotýkalo. Preto sa poľnohospodárstvo ocitlo v cenových kliešťach. Došlo k poklesu poľnohospodárskej produkcie o 40 %, došlo k radikálnemu zvýšeniu cien, ale ceny poľnohospodárskych produktov prvovýrobcov v roku 1991 vzrástli oproti roku 1989 o 4,8 %, zatiaľ čo ceny imputovaných priemyselných produktov, čiže vstupy, vzrástli o 77,7 %. Samozrejme, že toto viedlo k tomu, že došlo k poklesu poľnohospodárskej produkcie na 40 % východiskovej úrovne.

    Treba teda hľadať cestu, ako tomu pomôcť. A jednou z týchto ciest je to, a tá je v našich rukách, viac pripraviť dnešných poľnohospodárov na nové podmienky pôsobenia v trhovej ekonomike. Som presvedčený, že máme dostatok poľnohospodárskych odborníkov. Ale som tiež presvedčený, že máme nedostatok, a to akútny nedostatok, poľnohospodárskych manažérov pôsobiacich v trhových podmienkach. Výsledky a činnosť celého radu poľnohospodárskych podnikov o tom jednoznačne svedčia. Toľko k prvému problému.

    Druhým problémom je dotačná politika. O tom sa už veľa hovorilo, ale chcel by som sa k tomu istému problému vrátiť z iného pohľadu. Zatiaľ čo ešte v roku 1990 bolo Slovensko v štandardnej charakteristike miery dotovania vlastného poľnohospodárstva na rovnakej úrovni, ako bol priemer v krajinách EHS, po opatreniach, ktoré sa urobili v roku 1990 a 1991, došlo k stavu, že v roku 1994 naša úroveň dotačnej politiky v porovnaní s Európskou úniou predstavovala len 12 %. Pritom v rokoch 1988 až 1993 došlo k nárastu v krajinách Európskej únie o viac ako 28 %. A u nás dochádza k poklesu a stabilite.

    Ďalej je tu osobitný problém, a to sú clá. Máme najnižšiu úroveň ciel, ale opatrenia, ktoré v colnej politike boli prijaté na základe Uruguajského kola GATT, nás veľmi negatívne postihnú, pretože z nízkej úrovne budeme musieť znížiť o ďalších 18 %, kým priemer v Európskej únii bude len 14 %.

    To znamená, že treba premyslieť a bolo by dobré, keby ministerstvo pôdohospodárstva prišlo a racionálnymi prepočtami dokázalo, čo je potrebné v dotačnej politike zmeniť, ako ju usmerniť, ale prihováram sa za to, aby dotačná politika bola jednoznačne účelová. To znamená presne vymedziť, na aký účel zdroje možno použiť.

    Tretím problémom sú ceny. Tu ide o dva problémy - extrémy. Veľmi nízke ceny nákupu základných poľnohospodárskych produktov a relatívne vysoké ceny spotrebného potravinárskeho tovaru. A tie sú také vysoké, že v niektorých prípadoch ohrozujú sociálnu stabilitu nášho obyvateľstva, a ako vyplýva zo správ štatistiky, niektoré vrstvy obyvateľstva, viac ako 50 % svojich príjmov musia vynaložiť na nákup potravín. A to je závažný problém, s ktorým sa musíme zapodievať, a dotýka sa nielen ministerstva pôdohospodárstva, ale musí byť aj predmetom rokovania v Národnej rade, teda v zákonodarnom orgáne. Podľa názoru niektorých odborníkov by sa tento problém dal riešiť. Ale jeho riešenie sa nezaobíde bez zásahov štátu. Ja sa prihováram jednoznačne za nepriame zásahy štátu.

    Pri riešení uvedených problémov sa môžeme spoliehať na pôsobenie trhu, ale musíme si uvedomiť jedno, že trh nám tieto problémy môže vyriešiť, ale bude to riešenie dlhodobé a mimoriadne bolestivé. Dotklo by sa jednak našich poľnohospodárov, ale, samozrejme, aj obyvateľstva tým, že by dochádzalo k rastu cien základných potravín. A toto si nemôžeme dovoliť. Preto z tohto aspektu prosím Národnú radu, aby mala pochopenie pre určité opatrenia, ktoré je nútené Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky pripraviť, aby sa realizovali ako súčasť hospodárskej politiky vlády. Bez týchto cenových opatrení nie je možné zabezpečiť sociálnu stabilitu nášho obyvateľstva. Toľko k uvedeným problémom.

    Pán minister, chcel by som vás ešte upozorniť na jeden problém, ktorý je z hľadiska celkových problémov pôdohospodárstva drobný, ale nie je taký drobný z hľadiska výsledkov poľnohospodárskej produkcie, a to je včelárstvo. Treba sa zamyslieť nad týmto odvetvím, ktoré sa dostalo do totálneho krachu a hrozí mu úplný zánik, ak nepremyslíme koncepciu ďalšieho rozvoja včelárstva alebo aspoň stability toho, čo ešte máme. Pretože nie sú ekonomicky také významné výsledky včelárstva, ale pre poľnohospodársku produkciu sú veľmi významné dôsledky opeľovania. A na to sme, zdá sa, v etape virvaru okolo trhovej ekonomiky a okolo predaja produktov poľnohospodárstva zabudli. A zabúdame na to dodnes. Preto vás, pán minister, prosím, aby ste pri dopracovaní tejto správy, pretože o včelárstve tam nie je zmienka, venovali pozornosť aj tomuto problému.

    Ďalej by som sa prihovoril za to, čo sa hovorí v Zelenej správe k problému lesníctva, a síce k jednému problému: aby sa výkony služieb zameraných na pestovateľskú činnosť nezapočítavali do základu na výpočet dane z pridanej hodnoty. Vážení, pestovateľská činnosť, ako je vám všeobecne známe, je činnosť, ktorá je orientovaná pre ďalekú budúcnosť. Pre štvrtú, možno až pre piatu generáciu. Ale náklady sa musia vynaložiť teraz. Preto by nebolo správne a nie je objektívne, ak sa tieto náklady, ktoré tvoria pridanú hodnotu lesníctva, započítavajú do základu na výpočet dane z pridanej hodnoty. Pretože ukracujeme súčasnú generáciu tým, že vytvárame predpoklady pre budúce generácie. Toto skutočne treba zvážiť a tieto náklady sú relatívne vysoké, preto by som vás prosil, aby ste podporili túto správu v takomto zmysle, aby ministerstvo pôdohospodárstva mohlo požiadať ministerstvo financií o výnimku z výpočtu dane z pridanej hodnoty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Kunc, pripraví sa pán poslanec Poliak.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    raz som už bol povedal, že bolo by veľmi dobré, keby sme sa lepšie počúvali a z toho, čo počujeme, vyvodili ďalšie a ďalšie poznania, ktoré sa dajú využiť v našej činnosti. Nazdávam sa, že zásluhou toho, že správa dobre obnažuje pomerne širokú problematiku troch odvetví pôdohospodárstva, bola podnetom aj na to, aby sme sa viacerí zamýšľali, a tak sa mohlo stať, že v priebehu rozpravy, ktorú v tomto prípade pokladám za veľmi rozumnú, tvorivú a takú, akú by som si vždy želal, aby bola, sú určité poznatky, ktoré sú využiteľné v širšom meradle, a na tie by som chcel poukázať. Majú totiž širší záber, neostávajú len vo vzťahu k týmto trom odvetviam a ja ich zvýrazňujem preto, že by bolo dobre, keby sme sa im aj na tejto pôde viac venovali.

    Tuším, že pán poslanec Delinga spomínal úverovanie pôdohospodárskych odvetví ako problém, ktorý, žiaľ, zatiaľ má kurz zhoršovania a nič sa nedeje v záujme toho, aby sa zlepšil. Myslím, že tento poznatok sa netýka len poľnohospodárskych odvetví, ale týka sa celej ekonomiky. Úverovanie, zdroje, ktoré potrebuje ekonomika, rozhodne sú ťažiskovým momentom, a ak si s tým neporadíme, vyzerá to tak, že rast hrubého domáceho produktu, ktorý predpokladáme a ktorý, pochopiteľne, nesie aj podstatu ekonomickej transformácie, nebude zabezpečený na tom najcitlivejšom mieste.

    Spoliehali sme sa na to, že rozvoj bankového sektoru, ktorý sa začal hneď rokom 1990, v tejto situácii poskytne národnému hospodárstvu to, čo je potrebné. Žiaľ, nazdávam sa, že to nie je tak. Bankový sektor sa čo do bankových subjektov síce skutočne rozvíjal a dnes zaznamenávame vcelku slušný počet bánk, ale jeho pôsobnosť, účinnosť jeho pôsobnosti v hospodárstve vonkoncom nie je taká, ako by bolo treba a ako by sme očakávali.

    Máme banky s honosnými exteriérmi, interiérmi, s pomerne dobre platenými zamestnancami, jednoducho máme určitú reprezentáciu finančnej sféry, nakoniec môžeme do nej zarátať aj investičné spoločnosti a fondy, ale pôsobnosť všetkých týchto subjektov v národnom hospodárstve nielenže zaostáva za očakávaniami, ale v niektorom prípade už toho času škodí. Preto, že úvery nie sú ako úvery. Áno, potrebujeme úvery. Ale otázka nie je taká, či málo, či veľa. Ale otázka je, aké úvery a za akých podmienok. A keďže vieme, ako to je, tak môžeme povedať poznatok, že banky síce poskytnú úvery, ale cestou úverov vlastne zbíjajú, a nám je potom dosť ťažké uznať, že účinnosť takto pôsobiacej bankovej sústavy je pre národné hospodárstvo osožná. Pretože čo s ozbíjanými podnikateľmi, podnikmi, subjektmi, ktoré živoria?

    Nazdávam sa, že táto situácia dospela do stavu, keď by bolo žiaduce, aby sme na tejto pôde mali rozpravu za účasti guvernéra Národnej banky i predstaviteľov bankovej sféry vôbec o tom, ako si predstavuje bankový sektor ďalej jestvovať a ako pôsobiť pre hospodárstvo. Nejde o to, že by sme tu stanovovali línie, pretože to sa nedá. Ale viesť rozumnú reč a s poukázaním na to, čo tu chýba, čo tu nie je a čo je zlé, myslím si, by sme mali, pretože inak, ako som už povedal, máme ohrozený rast hrubého domáceho produktu.

    Druhý taký poznatok, ktorý je prierezovejší a netýka sa len odvetví poľnohospodárstva, ako sme to počuli, je, nazval by som to, deľba výnosu medzi prvovýrobcami, výrobcami a medzi obchodom. Pretože, to tuším najlepšie zdôraznil pán poslanec Sopko, prvovýroba je v tomto prípade nespravodlivo oberaná o súčasť výnosu, ktorá jej rozhodne patrí. A ako vravím, netýka sa to len poľnohospodárstva, stáva sa to určitou prierezovou otázkou a týka sa aj výrobcov v iných odvetviach. Teda zase niečo, čo, ako vidíme, nejakým spôsobom nie je už vláda schopná tými nástrojmi, ktoré doteraz používa a používala, ovládnuť a napraviť tak, aby sa vývin uberal priaznivejšie. Mali sme už aj na túto schôdzu v programe zaradený bod zákon o cenách, ale, isteže, tak ako vy ani ja sa nenazdávam, že zákonom o cenách sa táto situácia napraví. Nenapraví, tam treba zrejme pôsobiť systémovejšie a to už v tejto fáze trh, tak ako pôsobí, zrejme nie je schopný. S kým o tomto hovoriť, to, pochopiteľne, musí navrhnúť vláda, podpredseda vlády a minister financií, ale nemožno už týmto otázkam nevenovať pozornosť.

    Meritórnejšie som chcel hovoriť veľmi krátko o vodnom hospodárstve. Rád by som totiž navrhol doplnenie uznesenia do správy o vodohospodárstve a síce takýmto spôsobom: Bod veľké A v uznesení by som navrhol popri terajšom texte, ktorý hovorí o tom, že Národná rada berie správu na vedomie, doplniť o text "...a o stave vzťahov vo vlastnení a prevádzkovaní jeho infraštruktúry". Prečo? Pretože ten stav je veľmi zaujímavý. Vieme o ňom toľko, že najmä na úrovni a medzi obcami, mestami a ministerstvom i vládou sa o tom veľa hovorí, ale zatiaľ sa nič nedeje. Je síce pravda, že v správe sa už uvažuje o tom, že zariadenia infraštruktúry prejdú do vlastníctva obcí a miest, ktoré by ich mali potom obhospodarovať. Lenže to budú vzťahy, ktoré bude zrejme treba usporiadať zákonom. A ak sa teda máme dostať k návrhu zákona, je potrebné, aby sme si náležite uvedomovali, čo vlastne tie vzťahy vo vlastnení a prevádzkovaní znamenajú. Pretože sú dôležité, to je nám iste všetkým jasné, a že by bolo vhodné, keby sa to, čo sa v tejto súvislosti má urobiť, urobilo v krátkom čase, bolo by tiež dobré.

    Pochopiteľne, samotnú vec budú sprevádzať viaceré javy, ktoré môžu byť aj problémové, napríklad obce by si mohli myslieť, že obhospodarovaním a vlastnením a prevádzkovaním tejto infraštruktúry získajú prostriedky na ďalšie potreby, čo nemusí byť pravdepodobné, a podobne. Dosť na tom, že sa tým treba zaoberať, a preto navrhujem takéto doplnenie toho veľkého bodu A.

    Bod veľké B v uznesení by som navrhol upraviť tak, aby boli dve písmená, a síce: po písmene a) by bol terajší text a po písmene b) by som navrhol doplniť takýto text: "vypracovať realizačné projekty strategického rozvoja vodného hospodárstva a v lehote do jedného roka s nimi oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky." Prečo? V správe, v tej časti koncepčnej a strategicko-rozvojovej, sa spomínajú nadobecné vodárenské sústavy, ktoré by mali od počiatku ochraňovať vodné bohatstvo, teda povrchovú vodu, ktorú získavame. Pravdaže, je to strategicky správne, pretože inak nám tá voda veľmi rýchlo uteká, a teda prichádzame o bohatstvo, bez ktorého nemôžeme byť.

    V doterajšom vývine a aj v terajšej situácii sme svedkami toho, že sem-tam sa objaví konkrétnejšia reč o niektorom z vodných diel, teda z prvkov tej nadobecnej vodárenskej sústavy, ale, žiaľbohu, len v problémovom svetle. Príkladom na to je, ako iste sami viete, pretože čítate, vodná nádrž Tichý potok a vodná nádrž Slatinka. Ja sa ináč týmito vecami nezaoberám, veď nie som vodohospodársky odborník, ale rozhodne ma mrzí, keď sa takéto vážne veci dostanú na pretras vo verejnosti len v negatívnom slova zmysle. Pretože isteže sledujete tie diskusie, ktoré sú veľmi tvrdé, niekedy až kruté, s urážaním ľudí - odborníkov a s dôsledkami, pochopiteľne, na spoločenskú klímu nepriaznivými a to všetko len preto, že o týchto veciach málo vie verejnosť a málo vieme aj my.

    Preto pociťujem potrebu o týchto veciach hovoriť aj na našej úrovni a najmä mať podstatnejšie informácie, aby sme tam, kde treba, v tomto smere mohli aj pozitívne pôsobiť. Ja som totiž presvedčený o tom, že občan, človek, ktorý pochopí, čo to je nadobecná vodárenská sústava, načo je potrebná, že to je aj pre neho dôležité, zaujme iné stanovisko, než ho má, a nedá so sebou manipulovať v tom smere, aby potom vznikali tie problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytyčovaním, projektovaním a potom uskutočňovaním týchto veľkých vodárenských vodných diel.

    Prosím o prepáčenie pána ministra, ja sa nenazdávam, že sa na rezorte v tejto veci nič nerobí, naopak, ja som presvedčený o tom, že sa robí, ale práve preto, aby bolo jasné, že táto pôsobnosť má aj výsledky, a to výsledky dosiahnuteľné, hmatateľné, preto si myslím, že by bolo dobré, keby sme v uznesení ministerstvu, teda vláde, uložili takúto povinnosť a tým spôsobom zabezpečili vlastnú informovanosť i informovanosť verejnosti v zmysle pozitívneho pôsobenia, nadobúdania zastávania stanovísk k týmto strategickým vodohospodárskym zámerom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Poliak a pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    Zelená správa analyzuje súčasný stav, dáva určité porovnania s minulosťou a taktiež dáva aj určité východiská na najbližšie obdobie. Či je to v oblasti cien, daní, dotácií, úverov, prípadne tvorby fondov. Veľmi pozitívne treba hodnotiť už súčasný stav, to znamená rok 1995, že systémové dotácie do poľnohospodárstva sa vyplatili poľnohospodárskym družstvám zálohovo. Taktiež aj v súlade s koncepciou agrárnej politiky a Zelenou správou pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa počíta, že v roku 1996 zálohovo na I. polrok, to znamená jedna polovica dotácií, sa vyplatí do 31. 3. 1996 a druhá polovica do 31. 7. 1996. Tento krok treba rozhodne hodnotiť kladne.

    Som spokojný aj s tým, že sa počíta a plánuje v roku 1996 riešiť spotrebnú daň z motorovej nafty, ale prikláňam sa v tomto smere k názoru a vlastne aj žiadosti kolegu pána poslanca Koncoša, ktorý už žiadal riešiť túto otázku vo svojom vystúpení - aj spotrebnú daň z motorovej nafty, spotrebovanej v roku 1995. Táto otázka bola nastolená aj vo výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, kde sme prijali k nej aj kladné uznesenie, no v pléne sme potom to uznesenie zamietli. Prihováram sa za takéto riešenie predovšetkým preto, že je pomerne priaznivý vývoj v plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 a sú všetky predpoklady na to, aby to tak bolo aj v celom roku 1995.

    Moji predrečníci v podstate k otázkam cien, daní, dotácií, úverov vyčerpali celú problematiku a, myslím si, dosť dôkladne. Preto sa vo svojom vystúpení zameriam na niektoré problémy, ktoré ma v správe zaujali. Predovšetkým by som niekoľko slov venoval otázke transformácie poľnohospodárskych družstiev a privatizácii štátnych majetkov a štátnych podnikov, samozrejme, hospodáriacich na pôde.

    K transformácii poľnohospodárskych družstiev treba povedať toľko, že prebehla do 28. 1. 1993 a dnes treba jednoznačne povedať, že urýchlene musíme prijať novelu zákona číslo 42/1992 Zb., to znamená transformačného zákona, a to v súvislosti s tým, aby skutočne nedochádzalo k likvidácii družstiev tým, že dôjde k masovému vyberaniu majetkových, prípadne členských podielov z družstiev po siedmich rokoch od účinnosti transformačného projektu. Myslím si, že skutočne, ako tu už konštatovali viacerí predrečníci, družstevná forma podnikania na pôde je v našom štáte rozhodujúcou, je aj dosť efektívnou, aj keď tie rámcové, globálne podmienky na podnikanie na pôde aj v družstevnej forme nie sú v súčasnosti najprijateľnejšie.

    Prebieha aj privatizácia štátnych podnikov hospodáriacich na pôde, ale aj ostatných služieb v poľnohospodárstve. Osobne ma mrzí, že sa nie vždy postupuje a pokračuje tak, ako sa určilo v zásadách, ktoré vydalo ministerstvo pôdohospodárstva. Poznám konkrétne prípady, jeden z nich spomeniem: Štátny majetok Trnovec nad Váhom, ktorý prosperoval, ktorý manažment viedol k prosperite, ktorý dosahoval dobré hospodárske výsledky aj v tejto situácii, a to už na štátnom majetku je čo povedať, napriek tomu doterajšie rozhodnutie je pre manažment, ktorý takto prosperoval, ktorý takto hospodáril, nepriaznivé. Myslím si, že aj Slovenský pozemkový fond by mal rešpektovať zásady, ktoré vydalo ministerstvo pôdohospodárstva, a podľa toho aj postupovať.

    Taktiež sa v Zelenej správe a v časti Správa pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo hovorí o podieli poľnohospodárskej prvovýroby na spracovateľskom priemysle 34 percentami. Je to správna zásada, správny smer, len ju treba skutočne dodržať a rešpektovať pri privatizácii predovšetkým spracovateľského priemyslu, aby poľnohospodárska prvovýroba mohla participovať na tých podnikoch, do ktorých dodáva svoju surovinu. Treba povedať, že v minulom období poľnohospodári nemohli vstúpiť do tohto procesu preto, že či to bol už zákon číslo 229/1991 Zb., alebo to bol zákon číslo 42/1992 Zb., tieto veci nedovoľoval, pretože platili blokačné paragrafy a tam nebolo možné vstupovať do týchto privatizovaných, vtedy privatizovaných podnikov spracovateľského priemyslu.

    Pozitívne hodnotím pripravené materiály v rámci legislatívy na rok 1996, či je to už návrh zákona o odrodách a osivách, o vinohradníctve a vinárstve, o veterinárskej starostlivosti, taktiež potravinový kódex. Pozitívne hodnotím aj opatrenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na organizovanie a podporu agrárneho trhu, ktoré by mali prísť do platnosti od 1. 1. 1996 a budú sa týkať agrárneho trhu, predovšetkým s jatočnými zvieratami, hovädzím dobytkom, ošípanými, cukrovou repou a cukrom.

    V pláne legislatívnych úloh vlády a ministerstva pôdohospodárstva je aj riešenie problému platbyneschopnosti a zadlženosti poľnohospodárskej prvovýroby. Je to veľmi vážny problém, vážené kolegyne a kolegovia, ktorý v poľnohospodárskej prvovýrobe skutočne pretrváva, a zatiaľ sa nenašli mechanizmy a legislatíva, aby sa tento problém vyriešil. Je to predovšetkým už tu spomenutá otázka zadlženosti voči pôvodne Národnej poisťovni, teraz Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá sa, samozrejme, po rozdelení taktiež rozšírila v rámci zdravotníctva na poisťovne rezortné, odvetvové, podnikové prípadne občianske. Zadlženosť poľnohospodárskej prvovýroby v tomto smere stúpa do vysokých hodnôt a myslím si, že tejto otázke treba skutočne venovať vážnu pozornosť. Ja by som už na rok 1995 navrhoval, aby sa poľnohospodárskej prvovýrobe odpustili aspoň penále za neplatenie poistného. Nie je to nejaká vysoká cena, vysoká hodnota, ale tiež by to pomohlo určitej revitalizácii a stabilite niektorých poľnohospodárskych subjektov podnikajúcich na pôde v tejto situácii.

    Poľnohospodárstvo môžem označiť, že je zatiaľ tlmičom pri riešení sociálneho zmieru v štáte v rámci agrokomplexu a s ním súvisiaceho obchodu. Skutočne všetky dopady idú len na poľnohospodársku prvovýrobu. Keď to posudzujeme v porovnaní so spracovateľským priemyslom alebo s obchodom, tak je to s prvovýrobou neporovnateľne horšie.

    Mrzí ma aj to, že tí, ktorí majú najväčší podiel na súčasnom stave poľnohospodárstva v Slovenskej republike, sa, povedal by som, neodborným argumentovaním vyjadrujú k otázke Zelenej správy a poľnohospodárstva ako takého. Myslím, že aj Zelená správa uznáva všetky formy podnikania, či je to súkromné, družstevné alebo štátne, a preto nech sa každá forma v konkurenčnom trhovom prostredí presadí, prejaví, a keď je schopná, nech existuje, nech funguje, ale niektoré argumentácie, či to už boli k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve, alebo k správe o vodnom hospodárstve, alebo o lesnom hospodárstve, boli skutočne neodôvodnené a neodborné.

    K častiam o lesnom a vodnom hospodárstve sa nebudem vyjadrovať, pretože si myslím, že moji kolegovia predrečníci týmto otázkam venovali patričnú pozornosť a vyjadrili v podstate všetko, čo bolo treba.

    Riziká v poľnohospodárstve - tie boli, sú, aj budú, to je dané tým, že poľnohospodárstvo je biologického charakteru, je to podnikanie skutočne s týmito rizikami, a preto by som poprosil aj vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme túto problematiku takto chápali, lebo poľnohospodár na jeseň zaseje, ale úrodu berie len v lete budúceho roka a celá rastlinná výroba takto funguje, čiže tá biologická podstata je tu nevyvrátiteľná a treba ju jednoducho rešpektovať.

    Na záver svojho vystúpenia by som chcel konštatovať, že Zelená správa skutočne rieši všetky problémy, ktoré poľnohospodárstvo má, ktoré sa poľnohospodárstva dotýkajú, a myslím si, že naozaj je príkladom pre ostatné rezorty, ako koncepčne a systémovo otázky výroby, konkrétne v tomto prípade pôdohospodárskej, riešiť. Preto pri hlasovaní o prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve, o vodnom hospodárstve a lesnom hospodárstve budem hlasovať za prijatie uznesenia Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím, že nebolo šťastné riešenie, že sme spojili rozpravu k trom správam o poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve. Rozhodol o tom pán Húska bez toho, aby sme to boli odhlasovali. Ak sme tým chceli ušetriť čas, myslím, že máme iné rezervy, ako čas šetriť v našom rokovaní. Preto teraz budem hovoriť o správe o vodnom hospodárstve.

    V predkladanej správe sa konštatuje, že predložená správa o vodnom hospodárstve prešla dvojkolovým medzirezortným pripomienkovým konaním. Ale vyhodnotenie tohto pripomienkového konania nie je v správe pripojené. Mne to chýba a myslím, že materiál mal byť doplnený o vyhodnotenie pripomienkového konania, tak ako je to v takýchto prípadoch naprosto bežné. Správa by mala byť predovšetkým odpočtom úloh a túto úlohu nespĺňa v plnom rozsahu.

    Málokto postrehol, že prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1995 o štátnom rozpočte na rok 1995 sa zmenili aj dva zákony. V dôsledku toho došlo k zmene príjemcu finančných prostriedkov za odber podzemnej vody zo Štátneho fondu životného prostredia na Štátny vodohospodársky fond. V tejto súvislosti mám otázku, či v správe spomínané zmeny v zákone číslo 128/1991 o Štátnom fonde životného prostredia a v zákone číslo 518/1992 o Štátnom vodohospodárskom fonde sú v súlade so stratégiou, zásadami a prioritami štátnej environmentálnej politiky, ktorú vláda schválila v septembri a Národná rada v novembri v roku 1993. Týmito zmenami došlo totiž nielen k zmene príjemcu finančných prostriedkov za odber podzemnej vody, ale i k zmene účelu použitia týchto prostriedkov. Tým zanikol aspekt ochrany životného prostredia, zverený do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. V danom konkrétnom prípade zanikol aspekt ochrany množstva a akosti vôd a ich racionálneho využívania.

    Rovnako by som bol rád, aby príslušný rezortný minister pán Zlocha, ktorý tu v každom prípade pri tejto správe mal sedieť, aby zaujal k uvedenej otázke stanovisko a dal vysvetlenie.

    V predloženej správe je rovnako pozoruhodná informácia o príprave novely zákona číslo 318/1991 o Štátnom vodohospodárskom fonde na spoplatnenie odberov podzemnej vody pre verejné zásobovanie pitnou vodou. Takto získané prostriedky by mali byť opäť príjmom Štátneho vodohospodárskeho fondu a mali by sa využívať na investičné dotácie do vodohospodárskej investičnej výstavby.

    Opätovne pripomínam, že finančné prostriedky za odbery podzemných vôd ako poplatok za využívanie prírodného zdroja boli a mali by i v budúcnosti byť vyhradené na ochranu a racionálne využívanie vôd, čo je v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky aj v intenciách prijatej stratégie Zásad priorít štátnej environmentálnej politiky.

    Rovnako by bolo správne, aby ministerstvo životného prostredia zaujalo stanovisko aj k tejto otázke. Je žiaduce, aby sa v tomto prípade vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedala otázka, v akom vzťahu sú už vykonané a pripravované zmeny v spoplatnení odberov podzemných vôd v návrhu zákona o spoplatnení užívania vôd, ktorý v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na tento rok pripravuje ministerstvo životného prostredia.

    Uvedené už vykonané i pripravované zmeny v zákone o Štátnom vodohospodárskom fonde, ako aj niektoré ďalšie časti predloženej správy, napríklad o pôsobnosti rezortu ministerstva pôdohospodárstva v oblasti ochrany vôd a ich hospodárneho využívania, vzbudzujú totiž dojem, že ministerstvo pôdohospodárstva chce nepriamo postupne preberať kompetencie, ktoré boli zákonom Slovenskej národnej rady číslo 96/1990 a číslo 347/1990 udelené ministerstvu životného prostredia. Týmto postupom by sa mohlo stať, že sa starostlivosť o štátnu správu vo veciach životného prostredia ocitne opäť v pôsobnosti exploatačných hospodárskych ministerstiev, ako to bolo do novembra 1989. To bolo už vtedy predmetnom kritiky laickej aj odbornej verejnosti.

    Zo správy ďalej vyplýva, že na Slovensku sú aj také vodné toky (na strane číslo 12), ktoré nie sú v správe vodného hospodárstva. Keďže podľa článku 4 Ústavy Slovenskej republiky sú všetky vodné toky vo vlastníctve štátu, mala byť správa doplnená o informáciu, kým a na akej úrovni je zabezpečená starostlivosť o tieto vodné toky ako o štátny majetok.

    Pre úplnosť treba konštatovať, že starostlivosti o vodné toky a súvisiacim problémom, ako i návrhom na ich riešenie nie sú v predloženej správe poskytnuté dostačujúce informácie. Takže naozaj je tu otázka, kto dnes zabezpečuje starostlivosť a správu vodných tokov, ktoré nie sú v správe podnikov povodí. Radove ich je okolo 20 tisíc kilometrov. Sú to toky v lesoch cirkevných, obecných, v lesoch urbariátov, a tu nejde len o samotnú správu, ale napríklad aj o vykonávanie protipovodňových opatrení.

    Pokiaľ ide o kvalitu vody v sledovaných úsekoch vodných tokov, predložená správa konštatuje (a do pozornosti dávam stranu číslo 18), že sa od roku 1990 kvalita vody zhoršuje veľmi výrazným spôsobom. V správe však chýba kvalifikovaná analýza tohto celospoločensky nežiaduceho javu. Žiadam preto vysvetlenie a doplnenie správy o túto analýzu, ako i o návrh opatrení na postupnú zmenu tejto nepriaznivej a nežiaducej tendencie, ak sa zhoršuje kvalita vôd.

    V tabuľke sa uvádza množstvo vypúšťaných odpadových vôd, toto množstvo klesá. V tabuľke sú tiež uvedené údaje, že množstvo čistených odpadových vôd je na približne rovnakej úrovni. Potom neviem, ako je možné, že sa zhoršuje znečisťovanie odpadových vôd. Táto rovnica je v podstate chybná, chýba tu vysvetlenie.

    Rovnako chcem poukázať na ďalší nepriaznivý jav v rozvoji vodného hospodárstva na Slovensku po roku 1989, a to na stále sa zväčšujúcu disproporciu medzi počtom obyvateľov pripojených na verejný vodovod a medzi počtom obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu. Za obdobie od roku 1990 do konca prvého polroku 1995 je tento rozdiel takmer 70 tisíc pripojených obyvateľov v neprospech kanalizácie. Tým neustále stúpa produkcia odpadových vôd, ale o ich odstraňovanie nie je zodpovedným spôsobom postarané. Je pozoruhodné, že predkladaná správa nepriaznivú a dlhodobo pretrvávajúcu tendenciu vo vývoji tohto javu neanalyzuje a nenavrhuje ani jej riešenia. To znamená, že za posledné obdobie, či už obce, alebo aj Fond životného prostredia v tomto prípade využívali okamžitý efekt z investične nenáročnej výstavby vodovodov a neriešila sa súvisiaca a nadväzujúca výstavba odvedenia a čistenia odpadových vôd. To znamená, že v tomto prípade sa nožnice otvárajú, a nie zatvárajú.

    Pokiaľ ide o transformáciu štátnych podnikov vodární a kanalizácií, návrh uvádzaný v predloženej správe neumožňuje obciam plniť v plnom rozsahu zodpovednosti, ktoré im stanovuje zákon o obecnom zriadení, to znamená zabezpečovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou preto, že v obciach, ktoré sú súčasťou skupinových vodovodov alebo nadradených regionálnych vodárenských sústav, sa navrhuje tento technicko-prevádzkový celok jednotnej vodárenskej sústavy rozdeliť medzi niekoľko subjektov.

    Rozhodujúce prvky tohto jednotného uceleného systému, ktorý tvoria vodné zdroje, úpravňa vôd, hlavné vodojemy, čerpacie stanice a diaľkové privádzače, by mali podľa predloženého návrhu patriť akciovej spoločnosti s účasťou štátu a len miestna rozvodná sieť obcí by mala byť vo výlučnom vlastníctve obcí. Týmto by sa rozhodovacia kompetencia obcí vo veciach podstatných náležitostí, ktoré sa dotýkajú obyvateľov, stala neúplnou a zodpovednosť za výstavbu, rozvoj a prevádzku jednotného vodárenského systému by bola rozdelená medzi viacero subjektov s rôznym vzťahom užívateľov, to znamená obyvateľov obcí. Preto s návrhom transformácie podnikov vodární a kanalizácií spôsobom uvedeným v predloženej správe nemožno v plnom rozsahu súhlasiť.

    V rámci doplnenia tohto materiálu navrhujem uviesť také riešenie transformácie, ktoré zachovajú celistvosť kompetencie i zodpovednosť obcí za zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v celom rozsahu bez účasti ďalších subjektov a v súlade so zákonom o obecnom zriadení.

    Záverom pokladám za potrebné ešte konštatovať, že Správa o vodnom hospodárstve mala na základe uznesenia Národnej rady číslo 251 z júla 1993 podať informáciu o realizácii zámerov prijatých koncepciou rozvoja vodného hospodárstva v roku 1993. Predložená správa sa však len veľmi okrajovo zaoberá plnením prijatých koncepčných zámerov a orientuje sa na koncipovanie nových úloh. Mne chýba prehľadná usporiadaná informácia o plnení prijatých koncepčných zámerov a porovnanie stanovených konkrétnych cieľov s dosiahnutým predbežným plnením.

    Súčasne odporúčam vypustiť z návrhu uznesenia Národnej rady bod B, pretože konkrétne úlohy vyplývajúce zo správy mali už byť navrhnuté v predloženej správe, mali nám byť predložené a mali tvoriť prílohu prerokúvaného materiálu. A na druhej strane doplniť návrh uznesenia o úlohu pre vládu, aby predložený materiál doplnila o prednesené pripomienky a takto ho opätovne predložila na rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Miklušičák, pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, Národná rada,

    môj príhovor sa bude týkať iba správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike. Správa predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky kontrolujúcej činnosť vlády má podať informáciu o aktuálnom stave rezortu na jeho ceste premeny na výkonné a konkurencieschopné odvetvie trhovej ekonomiky. Preto ukazovatele kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovne výroby ekonomiky, hektárové úrody, úžitkovosť hospodárskych zvierat, dosahovaná produktivita práce, nákladovosť meraná jednotkou produkcie atď. by sa mali vykazovať okrem ich domácej úrovne a tendencií ich vývoja v časovom rade aj vo vzťahu úrovne dosahovanej v zahraničí. Bez toho si totiž nemôžeme urobiť objektívny obraz o plnení zámerov a strategických cieľov agrárnej koncepcie, ktorá môže smerovať len k tomu, aby naši výrobcovia pri slobodnej trhovej ekonomickej súťaži obstáli s ich konkurentmi.

    V prvom rade nás musí zaujímať náš partner v colnej únii, t. j. Česká republika, následne štáty v zóne voľného obchodu, najmä nás však zaujíma pozícia k najsilnejšiemu ekonomickému zoskupeniu, do ktorého sa chystáme vstúpiť, teda Európska únia. Napokon - s ohľadom na podpis dohody Uruguajského kola GATT - i ďalší vyspelí producenti zaujímajúci silné pozície vo svetovom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami, teda Spojené štáty, Austrália a podobne.

    O týchto závažných a smerodajných informáciách však nenachádzame v predloženej správe ani zmienku. Keďže neverím tomu, že by si autori správy význam týchto indikátorov ekonomickej úrovne neuvedomovali, ich absencia skôr poukazuje na to, že tak urobili zámerne. Po zverejnení výrobných a ekonomických parametrov by sme totiž nadobudli iný názor o úspechoch, ktoré tieto odvetvia výroby dosiahli po piatich rokoch transformácie, a právom by sme si položili otázku, kam vedie poľnohospodárska politika tejto už tretej vlády pána Mečiara.

    Namiesto vyššie uvedených údajov nachádzame v správe presilu odborných problémov a informácií, tabuľkových a grafických príloh, v ktorých sa poslanec nepoľnohospodár môže len veľmi ťažko zorientovať a pochopiť väzby a súvislosti medzi nimi. V textovej časti je správa popisná, bez ambícií analyzovať príčiny daného stavu, a keď, tak povrchne, s neskrývaným podsúvaním požiadaviek na vyššie dotácie zo štátneho rozpočtu a zvýšenie ochrany domáceho trhu. Neobsahuje ani reálne východiská na zlepšenie dosahovaných výrobných a ekonomických parametrov, na nápravu pokrivených relácií z hľadiska oblastného, sektorového a veľkostného i vďaka pomýlenej dotačnej politike.

    V správe sa upozorňuje na dosiahnuté úspechy i neúspechy. Za úspech sa považuje to, že sa vláde podarilo po piatich rokoch transformácie privodiť obrat vo vývoji stratovosti. Či je to vďaka poľnohospodárskej politike, alebo napriek nej, to je vec názoru a žiadalo by si to samostatnú diskusiu. Ku koncu I. polroka 1995 odvetvie poľnohospodárstva, vrátane služieb, dosiahlo stratu v objeme 3 152 miliónov Sk a potravinársky priemysel zisk v objeme 173 miliónov Sk. Oproti I. polroku 1994 je strata nižšia dovedna za poľnohospodárstvo a potravinárstvo o 673 miliónov Sk, z toho za poľnohospodárstvo o 591 miliónov Sk a za potravinárstvo 82 miliónov Sk.

    Tieto čísla bez porovnania napríklad s Českou republikou nehovoria nič o úspechu či neúspechu, o stagnácii či tempe ozdravovania. Na znížení straty má totiž najväčší podiel zvýšenie poľnohospodárskych a odbytových cien potravinárskych výrobkov, nie zvýšenie vnútornej ekonomickej efektívnosti, resp. zníženie výrobných nákladov na jednotku produkcie. Tie totiž, oproti úrovni spomínanej Českej republiky, sú trvale vyššie. Z týchto dôvodov sa v predkladanej správe nevyskytuje ani jeden údaj o výrobnej cene jedného litra mlieka, kilogramu prírastku mäsa vo výkrme, tony obilia, zemiakov, cukrovej repy atď., ako aj o ich vývoji v časovom slede.

    Za ďalší úspech sa považuje nastolenie rovnováhy na domácom trhu medzi ponukou a dopytom. Po štyroch rokoch útlmu výroby a prevahe ponuky nad dopytom spotreba potravín klesla, predpoklad v roku 1995 oproti skutočnosti 1989 na obyvateľa u mäsa na kosti spolu o 35,2 %, u mliečnych výrobkov o 31,8 %, u obilnín a hodnote múky o 9 %. Pri raste spotreby zeleniny o 2,4 % a ovocia o 8,3 %. Takýto útlm tradičných výrob bez kompenzácie v zahraničnom obchode by sa za normálnych okolností mal vyjadriť vyradením aspoň jednej štvrtiny výrobcov vyrábajúcich s vysokými nákladmi. V skutočnosti sa dostal do likvidácie jeden jediný štátny majetok. O akú rovnováhu na trhu ide, vieme ako spotrebitelia najlepšie. Za obdobie posledných 12 mesiacov sme boli svedkami výpadku takých základných výrobkov, ako sú bravčové mäso, vajcia, zemiaky, cukor, olej, napriek existujúcemu štátnemu fondu trhovej regulácie.

    V správe sa poukazuje aj na problémy, ťažko ich nepriznať. Problémom je málo dynamický zahraničný obchod. Zhoršila sa obchodná bilancia po vyčerpaní exportu prebytkov na domácom trhu v dôsledku útlmu výroby, ako aj po vyprchaní efektu z devalvácie Sk, z dovoznej prirážky a certifikátov. Príčinu tohto javu však autori správy vidia v neúmernej otvorenosti nášho trhu. Pritom sami priznávajú, že vo vzťahu Európskej únie k štátom strednej a východnej Európy je dohodnutý princíp asymetrie v prospech týchto štátov. Chyba teda nebude v uzavretosti trhu a niekoľkonásobne vyššej podpore výrobcov a exportérov v Európskej únii, ale v pomalosti transformácie našej výrobnej sféry na požiadavky svetového trhu. Na inej úrovni sa tento problém týka aj štátov Európskej únie vo vzťahu trebárs k Spojeným štátom, k Austrálii, Novému Zélandu atď.

    Ak sa naša výrobná sféra bude spoliehať len na ochranu domáceho trhu pred zahraničnou konkurenciou, môže sa neskoro zobudiť do tvrdej reality, ale to už môže byť neskoro. Je najvyšší čas zmeniť štruktúru výroby, jej správnu a prirodzenú alokáciu podľa najvýhodnejších prírodných podmienok. Cez prizmu zahraničnoobchodnej bilancie možno pri liberalizovanom obchode a odstránení protekcionárskych opatrení najpresvedčivejšie usúdiť na konkurencieschopnosť výrobcu, na jeho komplexnú ekonomickú efektívnosť, ako aj na jeho perspektívu, udržať sa nad vodou v hospodárskej súťaži.

    Záporné saldo obchodnej bilancie s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami dosiahlo v I. polroku 1995 takmer miliardu. Z toho za rezort pôdohospodárstva pripadá mínus 5,4 miliardy, z čoho má obchod s Českou republikou na svedomí 900 miliónov, s výhľadom do konca roku 1 miliardu, čo sa mi však zdá podhodnotené.

    V tejto situácii sa namiesto ofenzívneho riešenia hľadá východisko v ochranárskej politike, v udeľovaní dovozných kvót. Sťažovať si na nízky podiel exportných dotácií u nás s poukazom na úroveň, akú dosahujú v štátoch Európskej únie či USA, veci nepomôže. Prerozdeliť však štátnu podporu vo forme dotácií v prospech exportu na úkor iných pochybných titulov, je našou vecou. Procesu žiaducej výrobnej a finančnej reštrukturalizácie poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov nepomáha, keď sa 4,5 miliardy Sk viac či menej premrhá vo forme tzv. systémových dotácií, plošne vyplácaných na hektár poľnohospodárskej pôdy.

    Predlžovanie platnosti tohto druhu vskutku antisystémových dotácií, vyplácaných podnikom hospodáriacich v horších výrobných podmienkach bez väzby na plnenie istého programu projektu, je neefektívne. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie, že oproti spomínanej Českej republike v prepočte na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy vyplácame dvaapolnásobok viac dotácií, a pritom s ňou dosahujeme zápornú obchodnú bilanciu, aj napriek všetkým ochranárskym opatreniam. Treba sa teda opýtať, či je príčina tohto stavu v nízkej podpore poľnohospodárstva peniazmi daňových poplatníkov, alebo v nízkej úrovni riadenia, počnúc ministerstvom pôdohospodárstva, nízkej úrovni intenzity výroby, jej ekonomickej efektívnosti.

    V správe sa bez ostychu konštatuje zaostávanie privatizácie štátnych majetkov a iných štátnych podnikov v rezorte. Koho je to však vina? Veď druhá vlna privatizácie bola pripravená už v roku 1992. Čísla v správe dokazujú, že najhoršie ekonomické výsledky dosahujú štátne podniky, potom družstvá, a najlepšie obchodné spoločnosti. Prečo sa z tohto faktu nevyvodili už dávnejšie konzekvencie? Hovorí niečo presvedčivejšie o spôsobilosti vlastníckych foriem obstáť na trhu ako fakt, že súkromne hospodáriaci roľníci, vrátane záhumienkárov, pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy 2,4 % z celkovej výmery, sa podieľajú na produkcii mlieka 12,6 %, obilnín 13,6 %, ošípaných 13,6 %, hydiny 32,6 %, oviec 47 %, vajec 54,9 %, zemiakov 65,6 %, zeleniny 75 % a ovocia dokonca 78,3 %.

    Správa sa ani slovkom nezmieňuje o postupe tzv. vnútornej transformácie poľnohospodárskych družstiev, čo je veľmi výrečné, hoci Národná rada Slovenskej republiky rezort k tomu zaviazala. Tu je možno ťažisko väčšiny problémov nášho poľnohospodárstva, lebo len privatizácia štátnych majetkov, hospodáriacich na 18,8 % poľnohospodárskej pôdy, celé poľnohospodárstvo z biedy nevytrhne. Ani slovom nehovorí o rozsahu ekonomického prenájmu, nehovoriac o tom, či postupuje proces vyčleňovania menších výrobných stredísk a prevádzok služieb z veľkých monolitných družstiev zakladaním obchodných spoločností, prípadne súkromne hospodáriacich roľníkov.

    S odvolaním sa na komplexný program využitia pôdneho produkčného potenciálu a koncepcie potravinovej bezpečnosti sa neefektívne podporuje poľnohospodárska výroba v oblastiach s horšími výrobnými podmienkami v takej miere, že to stiera prirodzené pôdne a klimatické rozdiely v účinnosti vkladov. Je povážlivé, aby v najprodukčnejších oblastiach Slovenska bolo relatívne vyššie zastúpenie stratových podnikov ako v najhorších prírodných podmienkach, o čom svedčí údaj, že v západoslovenskom regióne je 83 stratových podnikov, a v stredoslovenskom regióne 77. Viditeľne nižšie.

    Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky svojou politikou bráni žiaducej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby. Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo najviac potrebuje novú techniku a technológie, ak sa chce udržať na potrebnej úrovni na trhu vo voľnej súťaži s vyspelými štátmi Európskej únie a inými členskými štátmi svetovej obchodnej organizácie. Preto je nevyhnutné posilniť tento titul na úkor tzv. systémových dotácií.

    Z uvedených dôvodov navrhujem prijať:

    Po prvé, zvýšiť podporu pre súkromný sektor - obchodné spoločnosti a súkromne hospodáriacich roľníkov.

    Po druhé, preorientovať dotačnú politiku rezortu na zvýšenie podpory exportu a nákupu modernej techniky a technológií v poľnohospodárstve a potravinárstve.

    Po tretie, v roku 1996 predložiť Národnej rade analýzu postavenia slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, založenú na komparácii výrobných a ekonomických ukazovateľov so štátmi združenými v CEFTA, Európskej únii i so Spojenými štátmi, a so systémovými, vecnými a časovými krokmi, smerujúcimi k odstráneniu zaostávania Slovenska v porovnateľných prírodných podmienkach a im zodpovedajúcej výrobnej štruktúre.

    Záverom sa ešte chcem dotknúť vystúpenia pána poslanca Baránika, ktorý hovoril o neúspechu súkromných poľnohospodárov. Ak si dobre pozrieme údaje na strane 6 správy a tabuľku 10, jednoznačne z nej vyplýva, že kým súkromne hospodáriaci roľníci a záhumienkári obhospodarujú len 2,4 % poľnohospodárskej pôdy, ich podiel na zabezpečovaní väčšiny komodít, hlavných komodít poľnohospodárskej výroby, niekoľkonásobne prevyšuje túto úroveň. Nižší je, resp. zodpovedajúci, iba u repky. Stačí si pozrieť tabuľku 10. Čísla o percentuálnom podiele napríklad zeleniny, ovocia som dokumentoval. Čiže minimálne pochybné tvrdenie.

    Skutočne, zatiaľ sú poľnohospodárske družstvá rozhodujúcim činiteľom v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, tak ako to povedal pán poslanec Poliak. Ale aj z tej tabuľky číslo 10, aj z iných vyplýva, že ich podiel evidentne klesá. Verím v to, že ministerstvo pôdohospodárstva poukaz na stúpajúcu dôležitosť súkromne hospodáriacich roľníkov, ako aj obchodných spoločností zoberie do úvahy a vytvorí podmienky na ich dobré fungovanie aj do budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Lysák, pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne a poslanci, vážení hostia,

    dovoľte aj mne aspoň v krátkosti sa pripojiť k tým, ktorí posudzovali tri správy, podľa mňa vysoko kvalifikované dokumenty, ktoré jednoznačne prezentujú, že pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo tvoria spolu jeden z kľúčových komplexov národného hospodárstva. Ani nie tak svojou váhou v tvorbe hrubého domáceho produktu, podiele na exporte alebo v celkovej zamestnanosti. Jeho váha je predovšetkým v zabezpečovaní tých najzákladnejších potrieb obyvateľstva, teda všetkých ľudí, ale plní okrem iného tiež mimoriadne závažnú úlohu či funkciu a to tým, že vytvára pracovné príležitosti na vidieku, mimo ekonomicky a najmä priemyselne silných centier.

    Nakoniec by som chcel pripomenúť, že roľníctvo v Slovenskej republike malo aj v minulosti osobitný zástoj pri zachovaní čistoty jazyka i národného povedomia.

    Poľnohospodári a ich rodiny po vojne niesli na svojich pleciach veľké bremeno začiatkov kolektivizácie. Postupne, napriek nesmiernym útrapám a ťažkým životným podmienkam pracovníkov v družstvách, v štátnych majetkoch, sa poľnohospodárstvo rozvinulo na výkonný, dynamický sektor, ktorého výsledky oceňovali aj odborníci z poľnohospodársky vyspelých štátov.

    Nie som špecialista v tomto odvetví, ale pri posudzovaní súhrnných makroekonomických výsledkov, ktoré tu uvádzali viacerí vystupujúci, počínajúc ministrom, potom aj kolegom Baránikom, pokladám za vhodné zdôrazniť, že napriek povojnovému zemetraseniu, druhému teda, tým prvým myslíme otázku násilnej kolektivizácie, tentoraz to bola veľmi rýchla dekoncentrácia, sa poľnohospodársky komplex znova spamätáva a výsledky, ktoré teraz posudzujeme, sú nádejné. To je teda rozdielny názor oproti môjmu predchádzajúcemu kolegovi, ktorý tu vystupoval. A to nielen pokiaľ ide o zvyšovanie produkcie, či už pôdohospodárstva, lesníctva, vodných diel a prác, ale aj pokiaľ ide o zlepšovanie kvality potravín ako dôležitého predpokladu skvalitňovania či zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva.

    Treba oceniť výsledky i ľudí, ktorí boli a sú ich základom. Z podkladov vyplýva, že v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi štátmi (to sa tu niekoľkokrát prezentovalo) náš sektor dostáva len niečo nad 12 % dotácií. O to viac si potom zaslúžia uznanie a naďalej systematickú podporu aj našej Národnej rady pracovníci v poľnohospodárstve. Ale chcel by som tu zdôrazniť, že sa málokedy dostatočne oceňuje naše poľnohospodárske školstvo, poľnohospodárska veda a výskum. Práve vysoká kvalifikácia ľudí v našom poľnohospodárstve aj ich odborná zanietenosť sa odrážajú vo viacerých smeroch a viacerých úspechoch rastlinnej, živočíšnej, potravinárskej, lesníckej a vodohospodárskej produkcie. Nakoniec, ako sme už viacerí spomínali, sa to odráža aj vo vysokej kvalite správ, ktoré teraz posudzujeme. Niektoré programy tohto komplexu, napríklad hydinársky, sú príkladom riešenia pro futuro nielen pre poľnohospodárov. Mám taký dojem, že aj priemyselníci a ďalší si môžu z nich brať príklad.

    V posudzovaných správach aj na mňa znepokojivo pôsobí terajší stav technického a technologického zabezpečenia agropotravinárskeho komplexu. Vysoká opotrebovanosť zariadení, ktorá je tam uvádzaná okolo 80 %, a dosť opatrný program vyvoláva naozaj otázniky v porovnaní s inými časťami troch posudzovaných správ. Mám taký dojem, že možno práve aj tu sú korene veľmi nízkej produktivity práce, či už pri pestovaní repy, alebo niektorých ďalších produktov.

    Neľahká je úloha rezortu v zahranično-ekonomických vzťahoch. Záporné saldo v obchodnej bilancii agroprodukcie s Európskou úniou za ostatných päť rokov bolo naozaj veľké. Vzrástlo až 15 krát. To si naozaj žiada solídnejšiu analýzu. Možno v budúcej správe pre Národnú radu Slovenskej republiky.

    Situáciu tu sťažujú prijaté záväzky z Uruguajského kola GATT - posledného, pred vytvorením WTO. Tie stanovujú postupné znižovanie ciel a tiež výrobné a exportné dotácie. To znamená, že hoci máme najnižšie clá a najnižšie dotácie, o ktorých už bola reč, máme úlohy v znižovaní podpôr rovnaké alebo dokonca vyššie u tzv. domácich produktov, než majú štáty Európskej únie. Do roku 2000, to sa v správe uvádza, Slovensko by malo znižovať clá o 18 %, pričom európske štáty len o 14 %. Tu sa žiada zdôrazniť potreba suverénnej, nie vazalskej, to by som chcel zdôrazniť, ekonomickej diplomacie a súčinnosť rezortu ministerstva pôdohospodárstva s ďalšími, najmä s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí, pri naprávaní chýb z minulosti, ale aj niektorých chýb novšieho dáta.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi obrátiť teraz pozornosť na inú oblasť, na oblasť poklesu zamestnanosti v poľnohospodárstve. Klesá, ako sa to uvádza v tabuľke číslo 8, pod 8 %. Z hľadiska nevyhnutného rastu produktivity práce je to nepochybne správny trend, ale pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve vedie okrem iného aj k vyľudňovaniu vidieka. Vážení, pozrime sa na čísla v tabuľke číslo 8, kde sa uvádza, že v roku 1989 pracovalo v komplexe 360 700 ľudí. Do roku 1992 bol pokles o vyše 100 000, na 211 500. V tomto roku sa predpokladá už len 145 000 v prvovýrobe a na budúci rok už iba 138 600 ľudí.

    Vážení, tieto čísla si zasluhujú mimoriadnu pozornosť. Predovšetkým preto, že ďalšie čísla, ktoré sa uvádzajú v tejto tabuľke, teda počty pracovníkov v potravinárskom priemysle, lesníctve atď., nehovoria, že by tam počet pracovníkov narastal. Naopak, dochádza tam, napríklad v potravinárskom komplexe od roku 1992 do tohto roku takisto k poklesu z 51 200 na 48 800. Tieto čísla by nás mali naozaj veľmi, veľmi zaujímať. Nechcem hovoriť znepokojovať, ale navodiť k riešeniu.

    Chcel by som ešte dodať, že toto nie je problém a program len Slovenskej republiky. Popri nezamestnanosti je to jeden z najťaživejších problémov Európy. A chcel by som zdôrazniť, nie je to len úloha poľnohospodárstva. Samozrejme, uchovanie a rozvoj vidieka je problém komplexný.

    V správach, ktoré posudzujeme, sa objektívne konštatuje, že sa zhoršili podmienky na udržovanie a zveľaďovanie sociálnej a technickej infraštruktúry obcí. Fakt je, že poľnohospodárske podniky už nie sú schopné podporovať výstavbu ciest, vodovodov, materských škôl, zdravotných stredísk, kultúrnych domov a financovať ich prevádzku. Vidieku neprospieva ani obmedzovanie verejnej dopravy a zdražovanie cestovného. No najťaživejším problémom vidieka je to, že vidiek najviac postihol pokles príjmov a rast nezamestnanosti. Preto je správne a bolo by potrebné, aby sme aj z pozície Národnej rady Slovenskej republiky primerane zvýšili pozornosť programu obnovy vidieka v Slovenskej republike. Hlavným cieľom by tu potom mala byť podpora dvoch základných pilierov v tomto smere: rozvoj zamestnanosti, a to nie fiktívne, ale aktívne vytváranie nových pracovných miest, a, samozrejme, rozvoj infraštruktúry.

    Na koordinovanie aktivít poľnohospodárstva spolu s miestnymi orgánmi ministerstvo poľnohospodárstva zriadilo potrebnú agentúru na rozvoj vidieka. Tá by mala dostať významnú podporu aj našej Národnej rady, aby sa nestala zbytočným medzičlánkom, ale bola schopná pri tvorbe a hlavne uskutočňovaní konkrétnych programov ekonomickej revitalizácie.

    Pôdohospodárstvo vytvorilo rad úspešných vedeckých a výskumných pracovísk a vychovalo množstvo fundovaných odborníkov. Ich výsledky sú medzinárodne úspešné a známe, a preto tieto pracoviská by sa mali významne podieľať na presadzovaní špecializovaných trhov úspešných poľnohospodárskych a potravinárskych či iných výrobkov z vyššou náročnosťou na prácu, spracovanie a finalizáciu v poľnohospodárstve, vrátane lesníckej produkcie, pre miestne a regionálne trhy. Rozbitie bývalých sietí v tomto smere narobilo veľa škôd. Možno nie sú od veci ani upozornenia na také, s prepáčením, lajdácke zanedbávanie možnosti zberu a spracovania lesných plodov, liečivých rastlín a pod. Ťažko sa mi to hovorí, ale nie sú zriedkavé prípady, že v tejto oblasti sú úspešné dnes už zahraničné organizácie a naši domáci ľudia na dedinách tu pôsobia len ako lacné pracovné sily na export produkcie u nás vyprodukovanej a neskôr zo zahraničia naspäť dovážanej.

    Dovoľte, vážení, malé odbočenie. Bol som teraz v lete pri Brezne. Jeden penzista sa sťažoval: "Chováme ovce tak ako kedysi. Kedysi sme mohli kilo vlny predať za 160 korún. Predstavia si, že teraz ju nemôžeme predať ani za 50 korún." Zdá sa, že to nebude len na jednom mieste, ale aj v ostatných častiach Slovenskej republiky. Možno by v tomto smere bolo treba tieto záležitosti prehodnotiť. To nie je dobrá vizitka pre sektor, ktorý zvládol oveľa náročnejšie problémy.

    Niečo by sa dalo urobiť aj na obnovu tradičných remesiel. Nemám na mysli len drobnosti. Skôr v tom väčšom programovom vyznení. Ako nás upozornil aj náš priateľ z Nórska, ktorý sa nevie vynačudovať, že veľmi nádejný program výroby vianočných darčekov nevie u nás podporiť ani jedna banka.

    Chcel by som tiež nadviazať na diskusiu o otázkach komplexne ponímaného turizmu, vrátane agroturizmu a nadväzujúcich služieb. Toto naozaj chce oveľa intenzívnejšiu a komplexnejšiu starostlivosť o podporu, než sa dostáva doteraz. Výstižne sa v správe uvádza, že hodnota vidieckeho prostredia bude narastať s postupujúcou ekonomickou integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie. Hlavne obytné, oddychové a liečebné funkcie vidieka sú stále príťažlivé. Vďaka zachovaným prírodným hodnotám, pomerne kvalitnému bytovému fondu a relatívne malej vzdialenosti od centier je podpora vidieka, myslím, súčasne podporou komparatívnych výhod Slovenska v európskych ekonomických reláciách.

    Tak by poľnohospodársky, lesnícky a vodohospodársky komplex mohol popri svojom základnom poslaní ešte účinnejšie prispieť k prosperite Slovenskej republiky a úspešnému riešeniu zamestnanosti a revitalizácii vidieka.

    Preto navrhujem, aby príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, teda výbor pre poľnohospodárstvo, v súčinnosti s ministerstvom pôdohospodárstva a ďalšími koordinoval a predložil Národnej rade komplexný program revitalizácie vidieka. Aby ho predložil na rokovanie Národnej rady v roku 1996 a aby tento program obsahoval nielen smery a konkrétne kroky, ale aj návrhy a s tým súvisiace legislatívne riešenia, aby sme čo najskôr riešili tento ekonomicky mimoriadne závažný balík problémov.

    Ďakujem Vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Filkus. Nech sa páči, pán poslanec.

    Pardon, prepáčte, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Koncoš. Prosím, zapnite mikrofón poslancovi Koncošovi.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, len veľmi stručne by som chcel zareagovať na predchádzajúce vystúpenie pána kolegu Miklušičáka, hlavne na jeho kritiku ochrany domáceho trhu a vari aj na odporúčaný prechod na ofenzívnu vývoznú politiku. Zrejme nepostrehol, že úroveň exportných podpôr na Slovensku v skutočnosti dosahuje necelých 20 % úrovne záväzkov vyplývajúcich zo záverov Uruguajského kola GATT. Toto je tá príčina, prečo ministerstvo pôdohospodárstva jednoducho nemá na to, aby mohlo podporovať ofenzívnu proexportnú politiku.

    Nehovorím už o tom, koľko prostriedkov na proexportné dotácie sa venuje napríklad v Nemeckej spolkovej republike, alebo v ktorejkoľvek krajine Európskej únie. Treba si uvedomiť, že u niektorých komodít sú proexportné dotácie často vyššie, ako je samotná západná cena, ktorú dostáva farmár. Teda farmár v celkovej úhrade, lebo cena sa na celkovej úhrade podieľa menšou čiastkou ako proexportná dotácia. Preto som sa obracal aj na Národnú radu, aby už pri najbližšom rokovaní alebo prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 sa zamýšľala nad výškou väzby rezortu na štátny rozpočet. Ak nie sú peniaze na proexportnú politiku, niet iného východiska, len prikláňať sa k možnej domácej ochrane, resp. ochrane domáceho trhu, domácich producentov.

    Pokiaľ ide o porovnávanie družstevníctva a súkromného sektoru, domnievam sa, že si treba uvedomiť, že ak v texte na strane 6 je uvedený údaj podiel súkromne či samostatne hospodáriacich roľníkov na celkovej výmere 2,4 % a tie podiely na výrobe sú podstatne vyššie, tak tie podiely, domnievam sa, sú uvedené aj vrátane záhumienkárov, ale pôda, na ktorej záhumienkári, teda členovia družstiev, hospodária, je vedená v užívaní družstiev.

    Domnievam sa, že sa nedá porovnávať neporovnávateľné.

  • Chcem vás upozorniť, pán poslanec, máte ešte 30 sekúnd.

  • Áno. Pán poslanec požadoval zvýšiť podpory pre súkromný sektor. Domnievam sa, že takýmto krokom by sme sa prihlásili k neuznávaniu ústavou zaručenej rovnosti vlastníctva. Tu sa nedá podporovať viac alebo menej jeden alebo druhý sektor. Tá podpora musí byť vyvážená a každý podnikateľský subjekt by mal mať a má mať na túto podporu rovnaký nárok, teda treba merať rovnakým metrom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán jeden minister, vážení kolegovia, vážení hostia,

    to čo som počul a to čo som si prečítal, ma podnietilo povedať niečo k dvom okruhom problémov: poľnohospodárstvo a transformačný proces a vzťah poľnohospodárstva k štátnemu rozpočtu. Ale predtým mi dovoľte dosť všeobecné poznámky, ale je na to príležitosť to povedať.

    Poznám diskusie o poľnohospodárstve z Bundestagu z Nemeckej spolkovej republiky, aj z Rakúska. Keď sa hovorí o poľnohospodárstve, tak to je diskusia, ktorá sa dotýka podstatne viacerých ministrov, ale keď už nič iného, tak vzájomný rešpekt, vzájomné akceptovanie. V našich podmienkach - proces privatizácie, teda minister pre privatizáciu; rozpúšťanie zdrojov štátneho rozpočtu, prerozdeľovacie procesy, teda minister financií; minister zdravotníctva a minister životného prostredia prinajmenšom sa na takejto diskusii zúčastnia. Samozrejme, je to vec vlády, je to aj vec vzájomnej dohody, možno aj arogancie a neviem čoho všetkého, ale bolo by dobré a staviam sa za pána ministra Baca, že pri takýchto príležitostiach je nevyhnutné, aby takíto ministri boli a zaujali stanovisko k problémom, o ktorých sa tu hovorí.

  • Ešte mám jednu všeobecnú poznámku a potom prikročím k dvom okruhom problémov. Chcem povedať, že bodaj by bolo na stole poslancov takýchto správ viac. Keby sme mali niečo podobné o regionálnej politike, o reštrukturalizácii, o doprave, tak by sme vedeli zaujať stanovisko, hádam daktorí aj pomôcť, a to by sme potrebovali. Z tohto hľadiska túto správu hodnotím pozitívne, a aby nebolo osobitného napätia, som za to, aby sme ju prijali. Samozrejme, to neznamená, že so všetkým súhlasím, a preto som si tieto dva okruhy problémov vybral, ale skutočne je to vzor a toto by mali urobiť aj ostatní, ak na to majú. Poľnohospodári na to zrejme majú. Apelujem ešte raz: doprava, regionálna politika, štrukturálne problémy. O ostatných nechcem hovoriť, lebo by mi niekto mohol pripísať, že keď budem hovoriť o ostatných rezortoch, že tu mám podnikateľské prostredie, trhové. To je mi všetko jasné, vážení, ale sú problémy, kde ekonomické centrum musí v transformačnom procese zasiahnuť. A to je doprava, to sú štrukturálne problémy a to ostatné, čo som už uviedol.

    K sľúbeným dvom okruhom problémom:

    Poľnohospodárstvo a transformačný proces. Treba jednoznačne priznať, že liberalizácia cien a obchodu ako podstatný krok transformačného procesu ekonomicky najviac zasiahol poľnohospodárstvo. O tom sme hovorili aj vo výbore, mnohé veci sme si vysvetlili. Fakt je ten, že vstupy do poľnohospodárstva na začiatku transformačného procesu sa zvýšili asi o 30 %. Výstupy z poľnohospodárstva, ktoré v tom čase boli aj regulované, nešli vyššie ako o 12 %. Tento vzťah medzi vstupmi do poľnohospodárstva a výstupmi z hľadiska liberalizácie cien a obchodu ekonomicky znamenal pre poľnohospodárstvo situáciu, ktorú cítiť aj dnes a bude ju cítiť ešte aj ďalej. Samozrejme, závisí to aj od toho, ako sa poľnohospodári vedia vyrovnať s nákladovou bázou ceny. Analýzy nákladovej bázy si robia, vedia, kde sú tie miesta, kde sa dá vyrovnať s týmito veľkými rozdielmi, ale aj tak si myslím, že krok liberalizácie cien a obchodu vo vzťahu k poľnohospodárstvu bude vyžadovať naďalej prerozdeľovacie procesy vo forme dotácií. Som o tom presvedčený. Iná vec je, ako sa budú používať, ako a čo bude ekonomické centrum vo vzťahu k týmto dotáciám vyžadovať a ako si poľnohospodári budú vedieť riešiť aj privatizačný proces.

    Druhý bod - vzťah poľnohospodárstva k štátnemu rozpočtu. Keď som si prečítal túto správu a videl som tam tie tabuľky, tak som zistil, že poľnohospodárstvo má v podstate také isté príjmy ako výdavky. Tam sa hovorí o 11,1 a 11,7 mld Sk. Nechcem teraz, alebo aby mi to zase niekto nepripísal, že chcem povedať, že poľnohospodárstvo kamufluje, alebo zavádza, ale chce sa ukázať, ako prispieva k daniam. Chcem len povedať, že ak si to normálny občan, ak si to aj nie veľmi vzdelaný ekonóm prečíta, tak môže získať dojem, že poľnohospodárstvo nepotrebuje dotácie. Ale poľnohospodárstvo dostáva viac ako 7 miliárd dotácií. Ale žiadny rezort, žiadny podnikateľský subjekt nekalkuluje ani svoju stratégiu, ani svoju taktiku tak, že ráta s tým, ako prispeje k daniam svojimi výrobkami. A poľnohospodári tu naraz prišli s jedným, pre mňa fascinujúcim záverom, že vlastne príjmy majú 11,2 miliárd a výdavky 11,7, teda, že oni sú ohromní s tým, že predpokladajú, že svojou výrobou, svojimi výstupmi prispejú k daňovým príjmom do štátneho rozpočtu tou sumou, s ktorou uvažujú. No toto nikto nerobí v tejto ekonomike.

    Kým existuje transfer cez štátny rozpočet, kým existujú transfery cez prerozdeľovacie procesy, tak by došlo ku galimatiášu, keby toto urobili aj iné rôzne podnikateľské subjekty alebo rôzne iné sektory alebo rezorty. To je môj dojem, môj prístup, moja poznámka, že bolo by dobré povedať, že poľnohospodári naďalej potrebujú dotácie a kalkulovať s tým, či budú vôbec tie daňové výnosy také, vzhľadom na výrobu, a dať to do reálnych relácií, lebo poľnohospodárstvo podľa tohto je v rovnováhe, v rovnovážnom stave, nepotrebuje nič. Naopak, ja som preto na začiatku povedal, že bude treba naďalej zasahovať dotáciami najmä vzhľadom na transformačný proces. Toto by som prosil, je to unikát v tejto ekonomike, dobre by bolo k tomu sa vyjadriť.

    No čo na záver, čo urobiť, čo z tohto vyplýva? Samozrejme, narábať s tým, že poľnohospodárstvo je jednoznačne spomaľujúci činiteľ inflácie, to tiež nie je také jednoduché - vzhľadom na ceny. Samozrejme, vzhľadom na reťazec, ktorý tam existuje od výroby až po spotrebiteľa, keď nakoniec spotrebiteľ zaplatí strašne veľa, a klesá dopyt po potravinách a po iných výrobkoch, ktoré poľnohospodárstvo vyrába, vzhľadom na monopolné postavenie niektorých subjektov tohto reťazca, to je iný problém. To je problém, kde musí zasiahnuť ekonomické centrum, tam musí zasiahnuť Protimonopolný úrad, alebo iný, a ekonomické centrum by malo zasahovať tu, a nie do všetkých káuz, ktoré vôbec nič neprinášajú. Toto by spotrebiteľovi niečo prinieslo. A tam poľnohospodári majú pravdu: reťazec, ktorý existuje, na konci toho reťazca, kde vystupuje chudák spotrebiteľ, je ohúrený konečnou cenou. Samozrejme, to má vzťah k dopytu, ktorý potom poklesne, aj vzťah na celú makroekonomiku.

    Záver pre mňa. Prerozdeľovacie procesy, dotácie zo štátneho rozpočtu pre potreby poľnohospodárstva sú naďalej nevyhnutné. Ekonomické centrum s tým musí počítať. Ale tam musí byť bezprostrednejší vzťah s procesom privatizácie. Teraz myslím na jeho rýchlejší proces. Samozrejme, tam sú údaje, o ktorých sme si tiež hovorili, nie je to katastrofálne, ale treba urýchliť tento proces, aj inak posudzovať súkromný sektor v poľnohospodárstve. Nie je to celkom tak, nechcem opakovať to, čo povedal pán poslanec Miklušičák. O rýchlejšom postupe privatizácie som hovoril. Bolo by dobré, keby sme si nakoniec povedali niečo o tom, ako ďalej v colnej únii vo vzťahu k Českej republike, vzhľadom na posledné rozhovory medzi pánom premiérom Mečiarom a Klausom. Ak by pán minister vedel, najmä z hľadiska procesu certifikácie, bolo by dobré, keby sme sa niečo dozvedeli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, keďže už nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či niekto ešte chce vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    moji predrečníci z Demokratickej únie pán kolega Rosival a pán poslanec Filkus už demonštrovali naše stanovisko, v ktorom oceňujeme Zelenú správu v takej podobe, ako bola predložená do parlamentu, ako ucelený dokument. Môj predrečník hovoril o dvoch takých, takpovediac, Achilových pätách prednesenej správy. Je to predovšetkým oblasť transformácie vzťahov privatizácie, kde sa správa obmedzuje viac-menej na konštatačnú polohu a nehovorí príliš veľa o rýchlosti a predovšetkým o priehľadnosti privatizácie v tomto rezorte.

    Mám osobnú skúsenosť, hovoril som s ľuďmi zo štátneho majetku Trebišov, ktorí boli deň predtým privatizovaní firmou Agros, a napriek tomu, že boli privatizovaní firmou Agros, bol ignorovaný podnet zamestnaneckej akciovky a vôbec nemali predstavu o tom, kto to vlastne je. Nemám nič proti firme Agros, ale myslím si, že priehľadná privatizácia je založená na otvorenosti ponúk, na konkrétnom porovnaní výhod a nevýhod jednotlivých záujemcov a že to potom dostane ten najlepší.

    Preto si myslím, že v oblasti priehľadnosti sú isté rezervy, v správe mohla byť načrtnutá okrem koncepcie aj nejaká časová línia a spôsob, ktorým sa budú verejné súťaže realizovať.

    No a o druhej hovoril už môj predrečník kolega Filkus. A aby sa diskusia o Zelenej správe neskončila len tým, že si tu zarečníme, povieme poľnohospodárom, akí sú dobrí napriek tomu, že sú postihovaní nepriazňou štátneho rozpočtu a počasia už štvrtý alebo piaty rok, že predsa vydržali a nepadli, napriek tomu, že finančné toky sú úplne zamrznuté, zadlženosť je vysoká a mnohí manažéri poľnohospodárskych subjektov chodia prosiť energetikov o neprerušenie dodávok, preto aby to neskončilo len v tejto polohe, je úplné zrejmé, že poľnohospodársky komplex si vie zariadiť, tam kde sú šikovní manažéri, kde sú podnikateľské zámery, takpovediac pohlo sa to z inflexného bodu, napriek tomu, aby mohli svoje zámery ďalej realizovať, potrebujú peniaze.

    A preto navrhujem, aby sme v uznesení, ktoré je v spoločnej správe, neuložili príslušným ministerstvám len rozpracovať úlohy do konkrétnych opatrení a konkrétnych úloh, ale aby sme zároveň uložili ministerstvu financií, aby v kapitole ministerstva pôdohospodárstva rešpektovalo potom výšku, ktorá vznikne z týchto úloh a z týchto opatrení, jednoducho, aby poľnohospodári dostali aj peniaze. Je to trošku paradoxné, keď pri vyhodnocovaní rozpočtu za I. polrok práve tento rezort bol hodnotený ako rezort, ktorý nedočerpáva prostriedky, resp. má najslabšie čerpanie, ale je to trošku skresľujúce, pretože sa to týka iných položiek, ako sú konkrétne zámery, ktoré sú prednesené v Zelenej správe.

    Zhrnuté a podčiarknuté, Zelená správa je hádam smer, ktorý ukazuje, ako by mal tento parlament pracovať, ako by mal dostať spracované informácie, spracované podklady. A okrem toho, že túto správu zoberie na vedomie, čo, samozrejme, podporíme, navrhujem, aby sa do uznesenia doplnil nasledujúci ďalší bod, samostatný bod číslo 3: "Pri návrhu rozpočtu na rok 1996 rešpektovať v kapitole ministerstva pôdohospodárstva takú výšku zdrojov, ktorá umožní realizovať zámery, opatrenia a úlohy spracované na základe bodu 1 tohto uznesenia v plnom rozsahu."

    Moji predrečníci hovorili o tom, že ak budeme do pôdohospodárstva investovať tieto prostriedky, pomôžu zastaviť v tomto rezorte niekoľkoročný pokles a bohato sa vrátia v tom, že sa budú dať realizovať zámery, ktoré sú v tejto Zelenej správe načrtnuté.

    Ďakujem za pozornosť. Návrh odovzdávam písomne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcem sa spýtať, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Dámy a páni, nikto sa neprihlásil, teda vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch nášho programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra Baca, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    samozrejme, že sa chcem vyjadriť. Neviem, či vy chcete počúvať, čo by som vám všetko chcel povedať. Diskusia bola taká obsažná, že by si vyžadovala repliku aspoň na tej istej úrovni aj rozsahovo, aj vecne, možno aj formálne. To asi nie je možné, preto sa pokúsim v nejakom reálnom čase, ktorý by ste boli ochotní akceptovať do obeda, povedať niekoľko poznámok k celej diskusii.

    Najskôr by som chcel povedať, že v podstate som veľmi potešený touto diskusiou, a nadviažem na pána poslanca Filkusa, keď sme ešte v roku 1991 spolu diskutovali na rôznych úrovniach aj s českou stranou, napríklad i s pánom Komárkom, o koncepčných zámeroch, o prognózach na Slovensku a vôbec v bývalom štáte, tak aj vtedy bolo jasné, že poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo je niečo iné ako štandardné odvetvia národného hospodárstva, v ktorých sa chcú, samozrejme, v prvom rade dosiahnuť ekonomické efekty, produkovať, produkovať, produkovať, a že mu treba venovať osobitnú pozornosť.

    Keď sme nastúpili v júli 1992 do vlády, tak naším hlavným cieľom bolo čím skôr takúto strednodobú a dlhodobú koncepciu vypracovať a potom každoročne sa zaoberať takýmito dlhodobými zámermi a prehodnocovať ich a každoročne aktualizovať prístupy a postupy riešenia.

    Som veľmi šťastný, že toto sa stalo a toto sa deje a že venujete tejto problematike toľko času včera i dnes. Je pravda, že tento proces hry našich problémov v parlamente nie je uzatvorený, že sa tvorí, a nie všetko je asi tak, ako by sme si mysleli aj v tomto parlamente pri prerokovaní tejto správy, ale učíme sa to robiť.

    Možno si pamätáte, že v roku 1993 sme urobili takúto správu, kde sme dali zoznam asi tridsiatich úloh, kto má kedy a ako urobiť, čo sa vtedy odmietlo. Myslím si, že to bolo opodstatnené, lebo nie je možné na tomto pléne pri tomto bode zaviazať plénum Národnej rady napríklad v zákone o cenách alebo v zákone o rozpočte toto a toto, takto a takto schváliť. Čiže tu sa naozaj dajú vzájomné väzby vyznačiť a predznačiť, predikovať riešenia, kvantifikovať a stanoviť cesty postupu. Ale nie je možné definitívne povedať, že v zákone o dani z pridanej hodnoty, keď sa tento zákon bude aktualizovať, sa má urobiť úľava 80 % dane z pridanej hodnoty, pretože ten zákon budete mať predsa tu, budete ho tu schvaľovať a vtedy to bude na stole a vtedy sa o tom rozhodne, že to bude toľko alebo toľko.

    Takže z toho možno vznikajú teraz také pocity, jedna strana nás kritizuje za to, že správa je príliš odborná, že je tam priveľa údajov, druhá strana nás kritizuje za to, že sa tam nedá všetko dozvedieť, že je málo konkrétna, že by sa tam naozaj malo vyznačiť presne kto, čo, kedy a ako urobí. Robil som si poznámky z myšlienok, ktoré tu odzneli, či už to boli priame návrhy, doplňovacie alebo pozmeňovacie, alebo to boli len idey. Tých myšlienok som narátal okolo 70 - 80. Tak si skutočne myslím, že sa nedá takýmto spôsobom pracovať a že by nemalo byť cieľom tejto našej spoločnej roboty, prerokovania Zelenej správy, aby sme tu prijali 80 konkrétnych úloh.

    Myslím, že ten postup je tu dobre zvolený. Plénum Národnej rady má návrh, aby túto správu vzalo na vedomie, a ukladá vláde, aby do 21 dní tie myšlienky, ktoré sú v Zelenej správe, a aj myšlienky, ktoré odzneli v rozprave, veľmi cenné, sa potom rozpracovali do konkrétnych úloh v rámci exekutívy na ministerstve, aby vláda tieto úlohy potom prerokovala, schválila a uložila jednotlivým členom vlády a v rámci celej exekutívy stanovila zodpovednosť a postup pri plnení týchto úloh. Tento režim, ktorý je navrhnutý, je podľa mňa dobrý a možno mi dáte za pravdu, že pri tej širokej diskusii, ktorá tu bola, a pri rôznosti názorov na mnohé veci asi aj jediný.

    Odporúčam - to by bol môj prvý záver - prijať to, čo pán spoločný spravodajca navrhol, aby plénum zobralo správu na vedomie a uložilo vláde, aby do 3 týždňov rozpracovala túto správu do konkrétnych úloh. Ešte raz zdôrazňujem, vrátane bohatej a veľmi plodnej diskusie, ktorá tu bola. Toto je môj prvý návrh, prvý záver.

    Druhý záver - že poučenie pre nás na budúci rok a do ďalšej práce bude v tom, že sa musíme veciam venovať naozaj komplexne a vyčerpávajúco, pretože z diskusie bolo zrejmé, že nie všetci mali dostatok informácií na to, aby sa mohli kvalifikovane k veciam vyjadriť. Niektoré informácie zo správy nestačili na to, aby sa postihla celá šírka problematiky, takže niektoré názory vyzneli trošku neucelene a na prvý pohľad by sa zdalo, že sú to myšlienky produktívne, ale ja sa ich potom dotknem a chcel by som vám dať do pozornosti širší pohľad na vec a niektoré by som chcel trošku vysvetliť a možno sa názor poopraví.

    To je vec formálna a organizačná. Vecná stránka je podľa mňa tá, že pri rôznosti diskusie nesmie zaniknúť jedno: Za minulý rok bol v poľnohospodárstve nárast výnosov 5 %, čo je pozitívny stav. Je jasné, že ekonomika celého rezortu sa zlepšuje. Takisto musíme mať na zreteli to, že máme 4 základné koncepčné dlhodobé úlohy a tieto úlohy sa všetky plnia. Ak dovolíte, rád by som tie úlohy pripomenul.

    Prvá úloha bola dosiahnuť nejakú mieru potravinovej bezpečnosti. Tam máme mäso, mlieko a obilie. Všetky tieto produkty sa produkujú na Slovensku vo vyššom objeme, ako je slovenská potreba. To znamená, že táto úloha sa plní.

    Druhou zásadnou úlohou bolo udržať poľnohospodárstvo aj v menej konkurenčných podmienkach. Táto úloha sa plní. Nakoniec sa tu objavili mnohé kritické hlasy, že dokonca v tvrdších podmienkach majú poľnohospodári lepšie výsledky ako v lepších podmienkach.

    Ďalšia úloha - udržať dôchodkovosť poľnohospodárstva. Bolo demonštrované, že dôchodky firiem, hospodárov sa zlepšujú. Samozrejme, pokiaľ ide o osobné dôchodky, to sme priznali, tam nastalo veľké zhoršenie a tam je situácia veľmi zlá. A všetky opatrenia, o ktorých tu hovoríme, na ďalšie zlepšenie dôchodkovosti firiem, ktoré hospodária na pôde, smerujú k tomu, aby sa mohli aj osobné dôchodky poľnohospodárov dostať na príslušnú úroveň.

    Ďalej chceme - v tých našich koncepčných dlhodobých zámeroch - využiť potenciál, ktorý máme. Chcel by som povedať, hlavne v oblasti investícií znovu štatistické číslo. Za pol roka tohto roka sa v poľnohospodárstve investovalo o 46 % viac ako v minulom roku. Veľmi zabralo opatrenie, ktorá schválila táto Národná rada, že sa poskytli dotácie zálohovo v predstihu. Takisto, myslím si, zaberá riešenie s podporným fondom, keď v tomto roku sa asi 1 300 miliónov korún použije na podporu investícií v poľnohospodárstve a uvažujeme, že na budúci rok podporný fond poskytne minimálne 2,5 - 3 miliardy korún lacných úverov, vrátane iných opatrení, ktoré už boli teraz rozbehnuté. Chcem tým povedať, že ktokoľvek a akokoľvek chce prekrúcať fakty, alebo hľadať niečo medzi riadkami v Zelenej správe, tieto 4 základné úlohy, ktoré sme si v poľnohospodárstve predsavzali, sa plnia.

    Podobne môžem hovoriť o situácii v lesnom hospodárstve a vo vodnom hospodárstve. Z roka na rok, i keď, samozrejme, zatiaľ nie na dostatočnej úrovni, sa zvyšuje úroveň plnenia neťažobných úloh, to znamená sadenia, ošetrovania, pestovania, výchovy lesa. Takisto v oblasti vodného hospodárstva sa podľa mňa udiali také veci, kvantitatívne aj kvalitatívne, že nie je možné ich prehliadať. Nechcem hovoriť o Gabčíkove, o tých veľkých dielach Žilina a Málinec, i ďalších. Plynule sa pokračuje.

    Vôbec nemáme argumenty na to, že by to bolo menším tempom ako pred rokom 1990. Napríklad v rozširovaní siete vodovodov a kanalizácií dnes tu bolo kritizované, že je to chaotické a nesystémové. Pravdou je, že objem, rozsah zvyšovania investícií, ktoré sú kľúčové, teda vo vodovodoch a kanalizáciách, sa za ostatný rok, za ostatné dva roky dostal na úroveň, ktorá je vyššia ako pred rokom 1990.

    Čiže bol by som rád, keby sme si uvedomili, že napriek tomu, že situácia v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve nie je dobrá, má ďaleko od toho, aby sme povedali, že sme s tým spokojní, no úlohy, ktoré sme si stanovili na rok 1994, na rok 1995, tie ciele sa nám darí plniť a postupne dochádzame k dnešnej situácii, že úpadok sa zastavil a začala sa tu nejaká rozvojová cesta a je tu perspektíva stabilizovať tento sektor pri plynulom rozvoji, pri plynulej reprodukcii.

    Rád by som povedal, že v našej diskusii sa vyskytlo niekoľko takých vecí, ktoré sú podľa mňa trošku nedorozumením alebo nepochopením. Keď si postavíme tieto štyri úlohy, že napríklad v poľnohospodárstve chceme potravinovú bezpečnosť Slovenska zachovať a nedáme si iné úlohy, napríklad plusové exportné saldo, tak nemôžeme kritizovať, že sa to saldo nedosahuje, lebo takúto úlohu sme si nepostavili, takúto úlohu pred sebou nemáme.

    Naše poľnohospodárstvo nie je čistý exportér, pretože ani naša politika k tomu nesmeruje. Máme 7 miliárd záporné saldo, z toho 5 miliárd je dovoz kávy, kakaa, citrusových plodov a iné veci, ktoré na Slovensku nevyrobíme, čiže zhruba 2 miliardy máme záporné saldo. Môžem povedať, že do roku 1990 bola sebestačnosť Slovenska štandardne vyhodnocovaná na úrovni 94 až 96 %. Dnes je tá úroveň približne taká istá a zrazu sa tu objavuje veľa kritiky na našu hlavu, že nemáme veci pod kontrolou, pretože máme nejaké 2 % alebo 3 % rozdiel medzi dovozmi a vývozmi v agrárnej politike. Bol by som rád, keby sme si to uvedomili. Ak sme došli do takého poznania, že našou strategickou koncepčnou dlhodobou úlohou má byť to, aby sa poľnohospodárstvo stalo čistým exportérom, tak si to povedzme a potom budeme našu agrárnu politiku orientovať tak, aby naše vývozy prevažovali nad dovozmi. Ale túto úlohu nemáme, takže odmietam aj kritiku v tomto smere.

    Chcel by som povedať, že (pán predsedajúci mi radí, že záverom), kritizovať naše vývozno-dovozné saldo ako záporné je polovica pravdy. Druhá polovica pravdy je takáto:

    My sme vyvážali v minulom roku mlieko, aj v tomto roku vyvážame mlieko každý liter so stratou 3 až 5 korún. Takže si jednoducho povedzme, že mlieko nevieme predať nie preto, že ho vyrábame draho, vyrábame ho lacnejšie ako v Rumunsku, ako v Poľsku, ako v Nemecku, ale pre tie dôvody, že na liter mlieka, ktoré sa vyváža z Nemecka, nemecká vláda dáva 7 korún dotáciu a jednoducho tá cena je potom takto stanovená, čiže my musíme ísť tiež u nás s dotáciou 3 - 4 koruny, aby sme mlieko mohli predať v akejkoľvek podobe.

    Podobné je to s obilím. Bola tu veľká kritika na to, pán poslanec Sopko kritizoval, že pre štátny intervenčný nákup sme znížili cenu obilia, cenu pšenice z 3 500 korún na 3 350 korún. Vážení, v minulom roku sme vyviezli alebo z minulej úrody sme mali prebytok viac ako 200 tisíc ton obilia a potravinársku pšenicu vyvážame so stratou, môžem povedať okolo 500 - 600 korún. My nevyrobíme pšenicu drahšie ako v Nemecku, ale pravda je tá, že vyskladnenie pšenice stojí 200 korún, každý mesiac skladovania obilia stojí ďalších 50 korún. Čiže jednoducho od žatvy po žatvu, keď preskladujeme pšenicu 10 mesiacov, je to otázka 600 - 700 korún. Čiže vykúpili sme pšenicu po 3 500 korún, plus tieto náklady, takže vyšla vlastne na 4 000 korún a predali sme ju po 110, po 105 dolárov.

    Snažíme sa v tejto našej vývozno-dovoznej politike hrať takú rolu, že podporujeme tie produkty, kde sme schopní presadiť sa bez štátnych exportných intervencií. Také sú napríklad jahňatá. Jahňatá predávame dnes po 80 korún za kilo živej váhy. Tam nepotrebuje štát do toho intervenovať, to je dobrá cena a farmár to za toľko vie vyrobiť. Takže tam, kde vieme dosiahnuť takú exportnú cenu, že uhradí náklady, samozrejme, tam aj podporujeme, otvárame dvere. Tam kde nie, snažíme sa to trošku pribrzdiť.

    Chceme, aby sme mali na Slovensku dosť pšenice pre seba, ale pretože ju musíme pri exporte dotovať, snažíme sa veci aj cenovú politiku pre štátny intervenčný nákup robiť tak, aby sme nestimulovali k tomu, aby sme vyrobili o 30 % viac pšenice a potom s takýmito veľkými štátnymi dotáciami to bude treba vyviezť, resp. nebudú štátne dotácie, lebo nie sú peniaze, a potom ceny pôjdu hlboko dole. Hráme to približne na tej úrovni, keď to tak môžem povedať, aby nadprodukcia tých exportných komodít, kde treba dotovať, nepresiahla 5 % domácej spotreby. Preto sa napríklad udiali aj také opatrenia, aké boli pri cenách pšenice. Tento rok sme uvažovali, že cenu pšenice v budúcom roku naďalej znížime, ale vzhľadom na to, že úroda bola nižšia, prebytok už nebude taký, alebo nie je žiadny, tak jednoducho cenu ponechávame. Ak bude situácia opačná, že produkcia pôjde pod 100 %, že by išla na úroveň 95 až 90 %, tak by sme robili potom opačné opatrenia, aby sme podnietili výrobcov v tomto smere. To je k tým myšlienkam vývozno-dovoznej pozície a k tým súvislostiam.

    Veľa sa ďalej diskutovalo na tému súkromný sektor a družstevný sektor. Chcel by som povedať, vážení, že, nehnevajte sa, ale sektor súkromný, družstevný a štátny, to sú už pojmy za nami, pretože dnes máme Obchodný zákonník, ktorý hovorí o družstve ako o forme súkromného podniku, obchodnej spoločnosti podľa súkromného práva a myslím si, že je úplne irelevantné, aby sme tu rozoberali, či traja, alebo piati, či päťsto vlastníkov pôdy si založí družstvo, alebo či každý hospodári individuálne. Je to súkromné. Máme k tomu úplne rovnaký vzťah, je to podľa súkromného práva, to by som bol rád, keby sme nechali toto naťahovanie sa, že taký súkromník lebo taký súkromník. V podstate okrem štátnych majetkov, ktoré sa privatizujú, naozaj sa privatizujú, všetko ostatné je súkromné, ide len o to, akou formou sa ten súkromný, súkromno-vlastnícky vzťah realizuje. To je druhá vec, ktorú by som chcel principiálne k tomu, čo tu odznelo, povedať.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu politiku, ktoré sa hrá v tomto parlamente. Samozrejme, toto je vrcholné politické fórum a je normálne, že každý si tu prihrieva polievočku a snaží sa zneužívať a krútiť niektoré súvislosti, argumenty tak, ako mu to vyhovuje, alebo povedať časť pravdy a podobne. Nečakal som, že nás všetci podporia s touto Zelenou správou. Som dokonca rád, že pán poslanec Langoš povedal na rovinu, že tú správu nepodporí. Som rád, a ak to vysiela televízia, tak by som bol rád, aby to celé Slovensko počulo, že som tomu rád.

    Nechceme, pán Langoš, aby ste podporili našu agrárnu politiku. My poznáme vaše názory a jasne deklarujeme, že máme úplne iné názory, ako máte vy. Odmietam aj celé kolo vašich narážok a pripomienok, poznámok a návrhov, ktoré v tejto súvislosti dávate. Ja by som sa iba chcel spýtať, že čo si myslíte, koho reprezentujete s týmito názormi. Pretože keď boli pred tromi týždňami u mňa predstavitelia Združenia súkromných vlastníkov pôdy a agropodnikateľov, keď sme debatovali o politike a o súkromných roľníkoch, individuálnych roľníkoch, tak mi hovorili, že, bohužiaľ, sklamali sme sa, pretože pred voľbami sme poslali všetkým politickým stranám naše zásady a od každej politickej strany sme chceli, aby sa vyjadrila k tomu, či je ochotná s nami spolupracovať. Jedine Hnutie za demokratické Slovensko im odpovedalo, že, vážení páni, vaše myšlienky pokladáme za cenné, podnetné, budeme s nimi pracovať aj vo voľbách, aj vo volebnom programe, aj po voľbách.

    Viem, že vy tam máte personálne kontakty, ale chcem vám povedať, že toto, čo ste tu demonštrovali, je úplne iné. Neviem, prečo ste nevyužili túto spoluprácu vo vašom volebnom programe, a neviem, koho s týmito názormi reprezentujete, pretože pokiaľ by ste mali za sebou nejakú reálnu silu, reálnych agropodnikateľov, tak by som bol ochotný baviť sa o niektorých týchto myšlienkach. Inak to považujem, nehnevajte sa, za takú trošku lacnú ideologickú špekuláciu a to, čo sa tu z vašej strany povedalo, bohužiaľ, nemôžem akceptovať a odmietam to. Ani nekomentujem tie myšlienky, ktoré sa tu hovorili na tému dotácie a tak.

    Pán Langoš, všetci poľnohospodári si pamätajú, že vy ste boli v šíku tých ideológov, ktorí tvrdili, že uvidíte, keď to budú mať súkromní, individuálni roľníci, žiadne dotácie nebude treba, budeme mať potraviny najlacnejšie a najkvalitnejšie. A teraz sa nás tu snažíte presvedčiť, ako by to bolo dobré, keby tých dotácií bolo viac práve pre individuálnych roľníkov. My im dávame takisto, bez ohľadu na to, čo vy rozprávate. Berieme ich úplne rovnako tak družstevných roľníkov, ako aj individuálnych roľníkov, ale vy ste boli tí, ktorí ste toto poľnohospodárstvo začali topiť a navodili ste tu ten stav 30-percentného úpadku. Nehnevajte sa, ste príliš odvážny, obdivujem vašu odvahu, keď sa sem dnes nebojíte postaviť a na túto tému diskutovať.

  • Takisto mi dovoľte, aby som odpovedal najskôr pánu poslancovi Miklušičákovi, pretože jeho závery boli predsa len iné a bol tam náznak určitej ochoty kooperovať. Chcel by som vám, pán Miklušičák, povedať, že nie je pravda, čo ste povedali, že jeden štátny majetok je v likvidácii. Máme v súčasnom období v likvidácii 38 štátnych podnikov, čo je 14 %, a niekoľko desiatok poľnohospodárskych družstiev, ktoré nemali dych, nestačili, zanikli, sú tam iné formy hospodárenia. Neviem, hovoríte, že správa je pre laika nečitateľná, možno ste to čítali ako laik.

    Domáhate sa jedným dychom veľkej liberalizácie cien, nezasahovania štátu, liberalizácie zahraničného obchodu. Na druhej strane absolútne neberiete do úvahy tie reálie, o ktorých tu hovoríme. Poviem vám na rovinu: Keď Európska únia dnes zruší všetky clá a obmedzenia v množstve, my tam aj tak nič nevyvezieme, lebo teliatko sa ešte len narodí a farmár už dostane 600 mariek, to je 12 tisíc. U nás toľko dostane farmár za vykŕmeného býka. Takže ako mu môže ísť konkurovať? Jednoducho agrárnu politiku ženiete do nešťastia, keď sa tu snažíte presadiť tieto liberalizačné tendencie, pretože agrárny trh vôbec nie je liberálny, ani to nie je v podstate trh, je to len hra na trh. Celý svetový a európsky agrárny trh je len hra na trh, je to veľmi tvrdo, manuálne, keď to tak musím povedať, organizované, koordinované a regulované, lebo regulácia, myslím si, že je ešte výstižnejší pojem. Že bránime reštrukturalizácii, pán poslanec, neviem o tom. Takisto sa bránim aj tým výzvam, že máme podporiť súkromný sektor, už som na túto tému hovoril. Z tej pravej strany sme čakali, že bude takéto stanovisko.

    Trošku ma prekvapili stanoviská, vystúpenia, a hlavne to poľnohospodárske, pána poslanca Sopku za Spoločnú voľbu. Je to oproti tomu pravému taký ľavý názor, povedal by som, ak sa nenahneváte, vy ste ma nešanovali, ja sa to pokúsim tiež nazvať pravým menom, taký ochranca tých, ktorí sa zabudli zobudiť, keď sa sialo. Nehnevajte sa, mnohé z tých názorov, myšlienok sú dobre mienené, ale naozaj na to treba 15-miliardový rozpočet. Ak sa dohodneme, v tomto parlamente, keď tu bude rozpočet, že bude 15 miliárd, mnoho z tých vecí sa dá realizovať. To je presne to, čo navrhujete, zvýšiť cenu pšenice, zvýšiť také dotácie, zvýšiť také dotácie. V poriadku. Ja si myslím, a nakoniec to tu uznali mnohí vystupujúci, mnohí rečníci, nielen z koalície, že je opodstatnené dotácie zvýšiť, sú tu nejaké možnosti tohto rozpočtu, a pokiaľ v tomto parlamente uznáte, že pre pôdohospodárstvo áno, samozrejme to veľmi rád prijmem.

    Na druhej strane by som chcel povedať, že tie myšlienky, ktoré ste vyslovili mimo tých, ktoré robia priamy atak na štátny rozpočet, sú akceptovateľné. Nepovažujem za nutné, aby sme v tejto chvíli a v tomto pléne ukladali myšlienky, ktoré sú vo vašom vystúpení dobré, aby sme ich ukladali ako úlohy vláde, ale môžem vám sľúbiť, že ich budeme pri rozpracovaní akceptovať, budeme s nimi pracovať a v maximálne možnej miere ich využijeme. Myšlienky, ktoré ste vyslovili o vodnom hospodárstve, myslím si, že sú oveľa viac použiteľné a majú pre nás významnú odbornú váhu. Chcem za to poďakovať.

    Pán poslanec Filkus - k rozpočtovej pozícii rezortu. Že je niečo skoro až šokujúce, že sme sa pokúsili povedať: Toľkoto zo štátneho rozpočtu do nášho rezortu ide a toľkoto ide z titulu toho, že náš rezort tu ekonomicky žije zo štátneho rozpočtu. Plus mínus je to nula. Možno je to úvaha, ktorá nemá nejaké makroekonomické hodnoty, ale myslím si, keď povieme, že pred piatimi rokmi to saldo, príjmy a výdavky, bolo mínus 9 miliárd, že je to nejaká hodnota v dynamike za 5 rokov. Teda, že pred piatimi rokmi štátna pokladňa dávala do rezortu viac o 9 miliárd, ako dostávala z rezortu, a dnes dostáva toľko, koľko dáva. Ja si myslím, že z toho hľadiska je to zaujímavé a že niečo to hovorí. Hovorí to aj o tom, čo ste sám potvrdili, že dotáciami a rozpočtovým vzťahom nie sme konkurencieschopní s Európskou úniou.

    Certifikácia, vzťahy s Českou republikou. Môžem povedať na tomto fóre, že pracujeme trošku inak ako českí politici a národohospodári. Informácia pre vás: Vo februári roku 1994 sme mali zasadnutie Rady colnej únie v Papierničke, kde bol uvedený nový colný sadzobník. My sme napríklad nesúhlasili so znížením cla pri melase zo 67 % na 25 %, lebo to nebolo s nami prekonzultované. Nakoniec česká strana akceptovala, že tých 25 % bude dodatkom k colnému sadzobníku, zvýši sa teda na pôvodnú úroveň. To bol záver, je to v zápise. To sa nestalo, výsledok bol ten, že české liehovary nakupovali melasu s 25-percentným clom, a keď som nastúpil znova do funkcie, pozerám, čo sa deje, pre boha živého, náš liehovarnícky priemysel znížil produkciu o jednu tretinu. No samozrejme, keď niekto kupuje základnú surovinu, ktorá mu robí 60 % nákladov, o 25 % lacnejšie, tak potom...

    Takže takéto veci, čo teraz bolo okolo áut, to z druhej strany by som mohol hovoriť aj u vína a takisto je to aj v iných odvetviach. Z českej strany sa plynule takéto veci diali a dejú. Takže tento krik, ktorý je tu teraz okolo áut, je preto, že česká strana pracuje týmto štýlom, že robí krik. My sa takémuto lacnému popularizovaniu nášho partnera vyhýbame. Toto je základný problém aj certifikátov. V certifikátoch sa nedeje nič iné, iba to, čo je normálne zákonom stanovené, pretože keď máme sem doviezť zo zahraničia nejaký tovar, tak aj podľa českých, aj podľa slovenských zákonov tento tovar musí mať v certifikáte všetky náležitosti, ktoré mu patria. Že sa s certifikátmi pracuje občas aj dôslednejšie, z obchodných dôvodov, čo je normálne, to používa každý iný štát a toto používame aj my. A chcem povedať, že dohoda s Čechmi, ale aj s ostatnými štátmi je taká, že budeme uplatňovať certifikáty podľa zásad OECD, pretože toto uplatňuje aj Európska únia.

    K ďalším pripomienkam, aspoň k takým najkrikľavejším, mi dovoľte vyjadriť sa len veľmi stručne. Pánu poslancovi Baránikovi k včelárstvu. Je to podobný prípad ako ostatné. Pristúpili sme k nemu tak, že sme povedali: Toľkoto včiel na Slovensku treba, aby bola biologická rovnováha pri opeľovaní. Med vyrábame drahšie, ako ho vieme doviezť. Musím povedať, že na svetových trhoch sa dá med kúpiť pod 20 korún. U nás to nikto nevie vyrobiť za 20 korún, keď včelárovi zplatíme 35 korún, je to málo. Tak sme povedali, že tu treba x včelstiev preto, aby jednoducho príroda bola v rovnováhe a produkciu medu z tohto potrebného množstva včelstiev vykúpime aj štátnym fondom, podporíme to zo strany štátu. Ale to, čo je nad, čo je vlastne nad túto potrebu, nebudeme zo štátu podporovať, to nech sa rieši normálne komerčne. Túto koncepciu máme a funguje, tak by som chcel povedať, že sme to ustrážili.

    Chcel by som poprosiť, aby ste prehodnotili jednu myšlienku, ktorá tu odznela. Vo vzťahu ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia sme boli nazvaní ako exploatačný rezort. Prosím vás, bránime sa tomu a bol by som veľmi rád, keby som aspoň časť z vás získal na svoju stranu. Nie tritisíc úradníkov ministerstva životného prostredia sú tvorcovia a ochrancovia prírody, ale je to niekoľko stotisíc poľnohospodárov, roľníkov, traktoristov, pastierov a všetkých, ktorí obhospodarujú krajinu, sú to desaťtisíce a stotisíce lesníkov, sú to vodohospodári, sú to záhradkári, sú to chovatelia, sú to poľovníci, rybári, včelári. Toto sú tvorcovia krajiny a prírody, a nie dvetisíc alebo tritisíc úradníkov.

    Pokladám za veľké nešťastie, ak si myslíme, že týchto dvetisíc ľudí má jeden milión iných ľudí, ktorí sa v krajine pohybujú, ktorí v nej hospodária, považovať za exploatátorov prírody a takto sa na nich pozerať ako na svojich potenciálnych nepriateľov. Myslím si, že toto je absolútne pomýlené a navodzuje to konflikty, ktoré ničomu neslúžia. Keď nezískame toho, kto priamo v krajine hospodári, na to, aby bol aktívnym ochrancom a tvorcom prírody, myslím si, že to nikdy nevyhráme.

    Ďalej tu odznela myšlienka, že poľnohospodárstvo je najväčším znečisťovateľom vody. Nechcem menovať pána poslanca, nie je to dôležité, aby ste to nebrali, prosím, osobne. Je oficiálna štatistika, kde poľnohospodárstvo bolo v roku 1990 piatym najväčším znečisťovateľom vody. Sú tam mnohé ďalšie odvetvia a oblasti života, napríklad automobilizmus. Len aby sme si teda boli načistom.

    Ešte mi dovoľte dotknúť sa myšlienky, prečo plánujeme znížiť výrobu pšenice na južnom Slovensku. Už som k tomu hovoril, len by som chcel podčiarknuť, zo strany maďarských poslancov to tu odznelo, že my nič neplánujeme, že to tak má byť. My bilancujeme, že pri takýchto situáciách by to bolo vyvážené, a na to sa snažíme použiť inštrumenty pôdohospodárskej, agrárnej politiky. Nikomu nepredpisujeme, nikoho nikde netlačíme, takže naše úvahy majú indikatívny charakter. Keď na južnom Slovensku zasejú raz toľko pšenice ako vlani, je to ich problém. Čiže nemôžem takúto kritiku alebo tlak prijať.

    Zdá sa mi trošku preexponované kritizovať tu ministra, prečo nebol v Brne na rokovaní, myslím si, že kto čítal noviny, tak videl, že napríklad z Poľska neboli na tomto rokovaní z ministerstva pôdohospodárstva a že z úradu vlády tam bol poľnohospodársky poradca, z Čiech tam bol námestník atď. Odpoveď na túto otázku je jednoduchá, preto som tam nebol, lebo ma tam nikto nepozval, lebo to bolo dohodnuté, že tam nebudú ministri pôdohospodárstva, poľnohospodárstva. Myslím si, že vyrábať z toho nejaký problém a využívať tento post a kameru na znevažovanie nie je akurát kóšer a ťažko to prispieva k tomu, aby sme mohli prijať nejaké konštruktívne závery.

    Na záver mi dovoľte, vážené dámy a vážení páni, povedať ešte raz, že som veľmi rád, že tá diskusia tu prebehla. Pre nedostatok času sa nevyjadrujem k tomu, čo si ceníme, čo považujeme za konštruktívne a s čím ideme pracovať, za to by som vám chcel ešte raz veľmi pekne poďakovať. Napriek tomu, že tu boli aj také myšlienky, ktoré sú neakceptovateľné a niektoré možno aj na úrovni invektívy, považujeme to za snahu svoj názor v tejto oblasti pretlačiť. Vy zas, prosím, pochopte nás, že sa tu stretli názory aj úplne odlišné a protichodné a že jednoducho život sa nedá zastaviť, kravy treba ráno nakŕmiť, podojiť, na jeseň treba zasiať oziminy, takže život sa zastaviť nedá a my musíme agrárnu politiku robiť v prvom rade s ohľadom na biologický rytmus a poslanie poľnohospodárstva. A, samozrejme, sme ochotní a povinní brať do úvahy aj tieto ideologické a politické hľadiská.

    Tie názory naozaj boli veľmi rozlišné, niekedy mi to pripadalo tak, že povedať sa skutočne dá hocičo, ale to čo neklame, to je čin. To je čin a ja by som ešte raz chcel všetkých poprosiť, aby sa pozreli, kto bol vo vláde v minulom roku, aké činy minuloročná vláda robila vo vzťahu k poľnohospodárstvu a pôdohospodárstvu, aké činy robila vláda pána Čarnogurského pred niekoľkými rokmi v poľnohospodárstve a čo sa udialo v poľnohospodárstve za kritizovaných troch vlád pána Mečiara. Myslím, že toto je pohľad na fakty, ktorý je každému poľnohospodárovi známy a jasný, ťažko sa budeme presviedčať a považujem to aj za zbytočné.

    Chcel by som vás poprosiť, aby ste návrh spoločného spravodajcu podporili, vzali správu na vedomie a, tak ako nám jeho návrh ukladá informovať vás o tom, ako sa závery plnia, sme ochotní všetko pre to urobiť a akceptovať tieto úlohy.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem vám, pán minister. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca, poslanec Delinga?

  • Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, tlač 231, ktorý máte pred sebou.

    Prosím pána poslanca Delingu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, vrátane pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v bohatej a obsiahlej rozprave zaznelo niekoľko návrhov do uznesení k príslušným správam, ktoré som v spoločnej správe uviedol, teda jednak k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, tlač 231, k správe o lesnom hospodárstve, tlač 232, a správe o vodnom hospodárstve, tlač 233.

    Pokiaľ mám zaznamenané, písomne mi návrhy na doplnenie uznesení predložili pani poslankyňa Lazarová, predsedkyňa výboru pre životné prostredie, pán poslanec Kunc a pán poslanec Černák.

    Ostatní poslanci, aj keď predniesli nejaké návrhy, buď neboli presne špecifikované, ku ktorej správe by tento návrh mal byť, alebo neboli presne špecifikované, o čo presne a konkrétne ide a kam to do uznesení zaradiť. Dohodli sme sa a myslím, že je správne a tiež sa prikláňam k tomu, čo povedal v záverečnom vystúpení pán minister Baco, že akceptujeme tieto návrhy, aj keď neboli takto definitívne spracované, že jednak ja ako predseda gestorského výboru dávam záruku, že sa budeme týmito návrhmi pánov poslancov zaoberať, jednak pri rozpracovaní týchto správ, ktoré budú predložené aj z rezortu do výboru, a jednak, samozrejme, aj pri kontrole plnenia týchto úloh, ktoré budeme v tom stanovenom termíne jednak z hľadiska výboru aj z hľadiska prípravy materiálov do Národnej rady uskutočňovať.

    Takže chcem zodpovedne vyhlásiť, že tieto návrhy nebudú ponechané na osud, ale budeme s nimi pracovať. Preto som aj pri konzultácii konkrétnych návrhov na uznesenie s tými, ktorí ich navrhli, dospel k takému dohovoru. Napríklad keď už pristúpime konkrétne k uvedeniu návrhu uznesenia a k doplnku uznesenia k tlači číslo 231, kde konkrétne navrhovala doplniť toto uznesenie pani poslankyňa Lazarová, spoločne sme sa dohodli, že tento návrh stiahne, myslím, že to potvrdí, a tento jej návrh bude predmetom rokovania výboru pre pôdohospodárstvo.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Černáka, ktorý predložil písomne tiež k tejto tlači 231, jeho návrh pozostáva - presne ho odcitujem: "V časti B návrhu uznesenia by sa vložil nový bod číslo 3, ktorý by znel: pri návrhu rozpočtu na rok 1996 rešpektovať v kapitole ministerstva pôdohospodárstva tak výšku zdrojov, ktorá umožní realizovať zámery, opatrenia a úlohy spracované na základe bodu 1 tohto uznesenia v plnom rozsahu". Na základe toho, čo tu povedal pán minister, a toho, čo som uviedol ja, samozrejme, neodporúčam, aby sme tento doplnok k uzneseniu prijali.

  • Dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o návrhu poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Černáka neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, iné konkrétne návrhy do tohto návrhu uznesenia k tlači číslo 231 písomne prednesené neboli. Odporúčam toto uznesenie prijať.

  • Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike, tlač 232, ktorý máte predložený. Opäť prosím pána poslanca Delingu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, vrátane pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto návrhu uznesenia nebol od vás podaný žiadny písomný ani iný návrh na jeho zmenu alebo doplnenie, teda dávam, pán predsedajúci, návrh, aby sa hlasovalo o uznesení ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky.

    A napokon, dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky, tlač 233, ktorý máte takisto predložený. Prosím pána spravodajcu Delingu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, samozrejme, vrátane pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ak ich má.

  • K tomuto návrhu na uznesenie, tlač 233, bol písomne podaný len jeden návrh, a to od pána poslanca Kunca. K správe bol prednesený aj druhý návrh pánom poslancom Sopkom, ale nedostal som jeho presné znenie a okrem toho pán poslanec Sopko sa odvolal na uznesenie číslo 251, ktoré prijala Národná rada 12. júla 1993, ktoré sa netýka práve vodohospodárskej politiky, ale tých predchádzajúcich uznesení, to znamená pôdohospodárstva a lesníckej politiky, takže tu dochádza aj k takémuto nedorozumeniu.

    Navrhujem teda, aby sme hlasovali o doplňovacom návrhu pána poslanca Kunca, a to len v jednej časti, to je v časti A, kde navrhuje doplniť v bode A terajší text "berie na vedomie správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky" o tento doplnok: "ako aj o stave vzťahov o vlastnení a prevádzkovaní jeho infraštruktúry". Čiže ide o tento doplnok: "ako aj o stave vzťahov o vlastnení a prevádzkovaní jeho infraštruktúry". Odporúčam, aby sme tento doplnok prijali.

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o doplňovacom návrhu pána poslanca Kunca. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že doplňovací návrh pána poslanca Kunca sme prijali.

  • Ďalší návrh, ktorý predložil pán poslanec Kunc, bol do bodu B, kde navrhoval uznesenie doplniť a rozčleniť. Vzhľadom na to, čo v záverečnom vystúpení odporučil pán minister Baco, pýtam sa pána poslanca Kunca, či trvá na tom, aby sme hlasovali o tomto uznesení, alebo či ho stiahne.

  • Prosím, zapnite mikrofón poslancovi Kuncovi.

  • Netrvám na znení, ktoré som predniesol, ale trvám na dohovore, ktorý ste mi vy, pán poslanec, tlmočili, že výbor sa bude osobitne zaoberať touto stránkou správy a dáva záruky, že na úrovni ministerstva sa toto hľadisko uplatní.

  • Áno, ja som to predniesol vo svojom úvode, že aj tými ďalšími návrhmi, ktoré sme neakceptovali, sa budeme vo výbore zaoberať a budeme ich rešpektovať. Takže navrhujem, aby sme po tomto stiahnutí návrhu pánom poslancom Kuncom nehlasovali o tomto doplnku.

    Čiže tým sú vyčerpané predložené návrhy k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve. Pán predsedajúci, navrhujem, aby sa hlasovalo o uznesení ako celku s tým doplnkom, ktorý sme tu schválili. Navrhujem ho prijať.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku aj v znení schváleného doplnku. Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh uznesenia schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike.

  • Dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým pánom poslancom, ktorí veľmi aktívne vystúpili k agrárnej politike, veľmi vážne berú celú túto záležitosť výživy nášho národa. Ďakujem pekne za spoluprácu a myslím, že o rok budeme ešte lepšie hodnotiť.

  • Pán poslanec, aj ja vám ďakujem za spoluprácu.

    Dámy a páni, skôr ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, dám priestor na faktické poznámky, ktoré majú procedurálny charakter.

    Prosím, zapojte mikrofón kolegovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 12. septembra 1995 som bol zaviazaný, aby som odporučil prerokovať vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ešte na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a vážení páni, dávam teda procedurálny návrh, aby sme tento vládny návrh zákona zaradili ešte na 9. schôdzu Národnej rady v schválenom programe pred bodom číslo 39. Predložený vládny návrh zákona máme všetci poslanci k dispozícii ako tlač číslo 236.

  • Dámy a páni, nakoľko ide o procedurálny návrh, dávam hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme a vzápätí hlasujme o návrhu poslanca Maxona. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že návrh poslanca Maxona sme schválili a bude zaradený ako bod pred interpeláciami.

    S ďalšou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Haťapka. Nech sa páči, pán kolega.

  • Dovoľujem si upozorniť členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, že o 13.00 hodine máme zasadnutie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

  • Prosím členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa päť minút po vyhlásení obedňajšej prestávky zišli v rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    ústavnoprávny výbor v súčasnosti veľmi intenzívne prerokúva dva návrhy zákonov. Sú to: návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pocte a odškodnení obetiam protiprávneho konania politického režimu v rokoch 1948 - 1989, tlač 228, a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protikomunistickom odboji, tlač číslo 100. V tejto súvislosti sa pripravil tretí variant, ktorý je už na pôde parlamentu ako tlač číslo 241 a to je návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

    My sme veľmi intenzívne so všetkými skupinami predkladateľov pracovali na pôde ústavnoprávneho výboru a odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky takýto postup: Odporučili sme skupine poslancov, ktorí sú predkladateľmi uvedených návrhov, aby opätovne a navzájom prekonzultovali predmetné návrhy s predkladateľmi ďalších návrhov zákona v tejto súvislosti. Zároveň, ak by Národná rada schválila uznesením návrh ústavnoprávneho výboru, požiadali sme jednotlivých predkladateľov, aby predložili Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady návrh na ďalší procedurálny postup pri rokovaní o tomto návrhu zákona na úrovni ústavnoprávneho výboru.

    Preto si dovoľujem tlmočiť stanovisko ústavnoprávneho výboru, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, na základe ktorého by do programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený aj ten tretí variant, teda návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, tlač číslo 241, ďalej aby Národná rada spojila rokovanie o všetkých troch návrhoch zákonov, a to tlač číslo 100, tlač číslo 228 a tlač číslo 241 do jedného bodu, so spoločnou rozpravou k nim, a navrhujeme, aby tento bod bol preradený do programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky z bodov 35 a 36, tak ako sme to schválili v úvode schôdze, za návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 149.

    Po tretie, odporúčame pánu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby zmenil svoje rozhodnutie o pridelení návrhu zákona, tlač 241, aby o tejto tlači číslo 241 rokoval ústavnoprávny výbor. Toto je návrh uznesenia, ktorý predkladám v mene ústavnoprávneho výboru.

  • Dámy a páni, keďže ide o procedurálny návrh, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať en bloc o všetkých troch bodoch uznesenia, predloženého ústavnoprávnym výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie ústavnoprávneho výboru s tým, že tento bod bude na programe pred rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Za, pardon, za, v zmysle uznesenia, ktoré sme schvaľovali.

    Teraz má slovo pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem. Pripomínam poslancom výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že rokovanie o novele devízového zákona bude zajtra ráno o 8.00 hodine v zasadačke číslo 30, kde bude spoločný úvod aj s výborom pre financie, rozpočet a menu. Pozvánky ste dostali, materiál takisto. Takže zajtra o ôsmej.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Pokračovať budeme po prestávke dvadsiatym siedmym bodom, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    budeme pokračovať v rokovaní 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky d v a d s i a t y m s i e d m y m bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 223 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 223a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský, ale prosím ešte minútku.

    Pán Čarnogurský, keďže nie je rozprava, nemôžem vám dať faktickú pripomienku, jedine ak by mala procedurálny charakter.

  • Hlasy z pléna.

  • Pozrite sa, ale je to porušenie rokovacieho poriadku. Budeme si ctiť, alebo nectiť zákony, ktoré si sami zvážime. Pán Čarnogurský, nech sa páči. Keď je to krátke, v poriadku. Povedali ste bude to krátke, nech sa páči. Prosím, zapojte mikrofón.

  • Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    chcel by som vás informovať, čo sa včera stalo jednému z nás. Včera 12. septembra 1995 o 20.45 hodine traja nezistení páchatelia prepadli na ulici v Bratislave Františka Miklošku a zbili ho.

    František Mikloško v marci 1988 organizoval sviečkovú manifestáciu v Bratislave za dodržiavanie občianskych a náboženských práv, v rokoch 1990 až 1992 bol predsedom slovenského parlamentu. V súčasnosti je podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia a poslancom tohto parlamentu. Útočníci prepadli Františka Miklošku pred vchodom do domu, kde býva. Predchádzajúci deň 11. septembra ho sledovali. Prepadnutie Františka Miklošku je ďalším prejavom vytrácania sa zákonnosti na Slovensku a stupňovania násilia. Zodpovednosť za tento stav nesie vláda Vladimíra Mečiara, ktorá udáva tempo porušovaniu zákonov.

    Ďakujem.

  • Chudák premiér. Myslím, že ten už bude zodpovedný za všetko. Ďakujem.

    Ako som povedal, z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som povedal úvodné slovo k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 273 z roku 1994 Z. z.

    Základným predpisom, ktorý upravuje zdravotné poistenie, je zákon číslo 273 z roku 1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1995. Zdravotné poistenie je povinné. Poistné platia poistenci sami a za určité skupiny poistencov platí poistné štát alebo Fond zamestnanosti.

    Po prijatí uvedeného zákona sa ukázalo, že ustanovenie upravujúce vymeriavací základ pre osoby samostatne zárobkovo činné alebo spolupracujúce osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť v súbehu so zamestnaním alebo poberaním dôchodku, nepodporuje rozvoj malého a stredného podnikania, ale naopak, neúmerne zaťažuje tieto osoby platením poistného z príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti a aj z dôchodku alebo príjmu zo zamestnania.

    Prijatím novely zákona číslo 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení došlo navyše ešte k rozdielnemu stanoveniu vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a sociálne zabezpečenie. Na spoločnom rokovaní predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Konfederácie odborových zväzov, bankovej sféry, vedy a výskumu konanom v januári 1995 bolo dohodnuté novelizovať zákon číslo 273/1994 Z. z. s väzbou na pluralitu poisťovní bez ohrozenia sociálnych istôt občanov.

    Predložený návrh upravuje vymeriavací základ v zmysle vyššie uvedeného a napĺňa uznesenie vlády číslo 170/1995. Zároveň mení a dopĺňa tie ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vynútila aplikácia zákona číslo 273/1994 Z. z. v praxi. Predovšetkým sprísňuje podmienky vzniku rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní tým, že stanovuje počet poistencov na 300 000. Zvýšenie počtu poistencov vychádza z potreby vytvoriť fungujúce zdravotné poisťovne.

    Poisťovne s malým počtom poistencov nemôžu v plnom rozsahu zabezpečiť starostlivosť o poistencov vzhľadom na to, že výška správneho fondu, ktorá je zákonom presne stanovená, neumožní im dostatočné personálne a materiálne vybavenie tak, aby mohli zabezpečiť všetky práva poistencov na poskytnutie plynulej, sústavnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. V systéme množstva menších poisťovní by tiež dochádzalo k väčšiemu čerpaniu prostriedkov na správny fond a základný a rezervný fond by nebol vytvorený v dostatočnej výške tak, aby bola zabezpečená platobná schopnosť poisťovne v mimoriadnych situáciách, ako sú napríklad epidémie, havárie a podobne. V prípade nezabezpečenia starostlivosti o poistencov, najmä vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov, museli by starostlivosť o poistencov prevziať iné zdravotné poisťovne, najmä však Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Stanovením doby dvoch rokov na doplnenie počtu poistencov u existujúcich poisťovní a jedného roku u novozriadených poisťovní sa sleduje cieľ čo najskôr vytvoriť také poisťovne, ktoré budú schopné zabezpečiť práva poistencov, ale i výber poistného tak, ako tento zákon ukladá. Vzhľadom na to, že poistné je určené na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom, čiže prostriedky sú účelovo určené, ukladá sa zákaz podnikania s týmito prostriedkami poistného a zákaz využívania týchto prostriedkov na splácanie úverov a úrokov z úverov a to z dôvodu vylúčenia rizika podnikania. Nie je možné pripustiť, aby sa s prostriedkami zdravotného poistenia nakladalo bez súhlasu poistencov a tak sa ohrozovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na ktorú má poistenec právo, ktorá je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zakotvuje tiež právo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky disponovať s kauciou v prípade, že poisťovňa neplní úlohy na úseku prerozdeľovania poistného a zavádza inštitút zrušenia povolenia na zriadenie poisťovne. Všetky tieto opatrenia sledujú cieľ zabezpečiť fungujúci systém zdravotného poistenia na princípe solidarity.

    Návrh zákona bol v rámci medzirezortného pripomienkového konania zaslaný 60 inštitúciám, orgánom štátnej správy, zdravotným poisťovniam, zamestnávateľským zväzom, združeniam a osobitne bol prerokovaný so zástupcami Združenia poisťovní. Prerokovali ho aj vo výboroch Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona, ktorý je dôležitý na kvalitnejšie fungovanie systému zdravotného poistenia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Alenu Kolesárovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predložila spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 a zákona číslo 98/1995.

    Vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. augusta 1995 číslo 478 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci ako i Výboru pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie do 5. septembra 1995. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote. Štyri výbory vyslovili s návrhom zákona súhlas s pripomienkami. Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal k návrhu platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbory Národnej rady, ktoré s návrhom súhlasili, odporučili ho prijať s viacerými zmenami a doplnkami.

    Dovoľujem si požiadať ctených kolegov, aby v rozprave, ak prednesú návrhy na zmeny a doplnenia, ich uvádzali kvôli prehľadnosti osobitne, a to k textom vládneho zákona pod rímskou jednotkou (I), a ak smerujú k pôvodnému zákonu, tak rímskou dvojkou (II).

    Zároveň prosím o ospravedlnenie, že zo spoločnej správy nedopatrením pri prepisovaní vypadli dva body, a to:

    Z uznesenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k bodu 26. vládneho návrhu zákona vypadol text v § 32 ods. 1 v novom písmene b) číslo 300 tisíc nahradiť číslom 200 tisíc. Navrhujem k tomuto bodu priradiť číslo I/6a spoločnej správy a hlasovať o ňom spolu s ostatnými bodmi prvej časti spoločnej správy.

    Z uznesenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci vypadol návrh v znení: V § 4 ods. 2 vypustiť slová "s výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia". K tomuto návrhu odporúčam priradiť číslo II/1a druhej časti spoločnej správy.

    Vážené dámy, vážení páni,

    zo spoločnej správy odporúčam hlasovaním en bloc v oblasti I. pozmeňovacích návrhov k predloženému textu vládneho návrhu zákona prijať body: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, a 10. Neprijať body 7 a 6a, na ktoré som upozornila v úvode spravodajskej správy. V oblasti II. pozmeňovacích a doplňovacích návrhov k pôvodnému textu zákona odporúčam prijať body 1, 1a (na ktorý som upozornila pred chvíľou, pretože vypadol), ďalej 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14. Odporúčam neprijať bod 7 a bod 15.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu, a ak dovolíte, rada by som sa do rozpravy prihlásila ako prvá.

  • Ďakujem poslankyni Kolesárovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov. Je pravdou, že spravodajca môže vystúpiť ako prvý, v poriadku. Otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode nášho programu a odovzdávam slovo pani spoločnej spravodajkyni. Nech sa páči, pani poslankyňa. Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Tibor Šagát.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    v súčasnosti v zmysle platnej legislatívy pôsobí v Slovenskej republike celkove 10 poisťovní. Sú to: Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má k 31. 7. tohto roku 4 771 568 členov, Poisťovňa ministerstva vnútra, ktorá má k tomuto istému termínu 53 035 poistencov, Vojenská zdravotná poisťovňa s počtom 90 701 poistencov, Železničiarska zdravotná poisťovňa 85 132 poistencov, Zdravotná vzájomná životná poisťovňa 160 977 poistencov, Chemická zdravotná poisťovňa Apolo 112 325 členov, Družstevná zdravotná poisťovňa DRUZA 44 690 členov, Slovenská hutnícka zdravotná poisťovňa Cideria 42 031 členov a k 1. 7. vznikla Zdravotná poisťovňa Perspektíva, ktorá mala v tom čase 3 179 členov a zamestnanecká Istota - združená zamestnanecká zdravotná poisťovňa, ktorá vznikla až k 1. 8., teda ešte nemala žiadnych členov.

    S cieľom zefektívniť ich činnosť, zabezpečiť využívanie prostriedkov základného fondu na zdravotnú starostlivosť ustanovenú Liečebným poriadkom, posilniť úlohu štátneho dozoru a odstrániť niektoré nejasnosti pri určovaní vymeriavacieho základu na platenie poistného bola vládou schválená a nám na rokovanie predložená novela zákonov číslo 374/1994 a 98/1995.

    Sprísnené podmienky súvisia aj so situáciou v Česku, s obavami o neopakovanie ich chýb. I keď východisková situácia zdravotníckych systémov oboch štátov bola približne rovnaká, vývoj išiel diferencovanou cestou.

    Hlavným problémom českého zdravotníctva sa stal únik financií z celého systému zdravotníctva, pretože na rozdiel od situácie v Slovenskej republike tam nebol dostatočne dôsledne usmerňovaný proces transformácie. Týka sa to liekovej politiky (za posledných 18 mesiacov tam stúpli náklady na lieky o 60 %), objemu úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (takmer sa zdvojnásobil, príčinou je najmä nadsadené vykazovanie výkonov a dokonca kuriózne napríklad i za vyšetrenie plodovej vody u mužov alebo ochorenie na mor, choleru a podobne), ďalej sa to týka unáhlenej privatizácie ako aj celoplošného používania bodovacieho systému, ktorý evidentne zainteresúva lekárov omnoho viac na chorobe ako na zdraví poistencov. V týchto zásadných momentoch bol vývoj na Slovensku odlišný, kde prijatím koncepčných a regulačných opatrení ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií sa zabránilo živelnosti a finančnej destabilizácii systému.

    Aj keď tento stav má, pochopiteľne, ďaleko od optima, vytvorili sa reálne predpoklady na cielenú a organizovanú transformáciu a, čo podporujeme všetci, na vytvorenie moderného zdravotného systému, orientovaného na individuálne potreby občanov s preferenciou preventívnej starostlivosti. Iba tak je totiž možné ozdraviť našu populáciu a posunúť sa z posledných miest európskeho rebríčka chorobnosti a úmrtnosti smerom vyššie.

    Finančná stabilita zdravotníctva je v podstatnej miere závislá od účinného fungovania zdravotného poistenia a poisťovní. Z charakteristiky zdravotnej poisťovne vyplýva, že je to špecializovaná finančná verejnoprávna inštitúcia, narábajúca s verejnými prostriedkami, teda s prostriedkami občanov, a tieto musia mať pevné regule používania, musia byť verejne kontrolované a musia slúžiť výlučne v prospech toho, kto si poistenie platí. Poisťovne sú povinné dôsledne zachovávať princíp solidarity a neziskovosti a nediskriminácie jednotlivca klienta bez ohľadu na jeho vek, spoločenské postavenie, zamestnanie či výšku príjmov.

    Zásadným princípom činnosti zdravotných poisťovní vzniknutých podľa zákona číslo 273/1994 Z. z. je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej z Ústavy Slovenskej republiky. Článok 40 hovorí: Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

    Najvýznamnejším zákonom v tomto smere je pochopiteľne zákon o Liečebnom poriadku. Je preto len prirodzenou požiadavkou vlády, aby základný fond slúžil výlučne na úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle Liečebného poriadku. V značnej miere to slúži na ochranu občanov i poisťovní, pričom nemožno nevidieť i ďalšie výhody. Takto sa totiž dá zabezpečiť prehľadnosť v platbách - ak si niekto neplní povinnosti, ľahko sa identifikuje -, ako aj prehľadnosť vo vynakladaní finančných prostriedkov poisťovní. To je hlavné zdôvodnenie, prečo sa v § 6 zakazuje používať prostriedky základného fondu nad rámec Liečebného poriadku.

    Samozrejme, na druhej strane, ak štát chce a v rámci programového vyhlásenia vlády aj deklaruje pluralitný systém, je potrebné umožniť tým zdravotným poisťovniam, ktoré si splnili všetky záväzky úhrad zdravotnej starostlivosti, použiť istú časť na zdravotnú starostlivosť nad rámec Liečebného poriadku. Náš gesčný výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, ako to napokon uvádza aj spoločná správa, odporúča plénu, aby sa problém riešil zmenou § 51 o rezervnom fonde, s možnosťou uhrádzať zdravotnú starostlivosť nad rámec Liečebného poriadku až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu. V našom gesčnom výbore sa dosiahla všeobecná zhoda i v potrebe zvýšiť správny fond na výšku 5 % počas prvých dvoch rokov činnosti poisťovne, týka sa to § 53, ako i v mnohých ďalších navrhovaných zmenách.

    Stanovenie správneho fondu úzko súvisí aj s počtom poistencov. I keď je diskutabilné presné stanovenie minima, treba mať na zreteli, že len istý počet poistencov môže garantovať príjem, ktorý zabezpečí poisťovni finančnú stabilitu. Ale i to, ako to už tu spomínal aj pán minister, že poisťovňa bude i v prípade nepredvídaných okolností, ako sú epidémie, živelné pohromy alebo viac pacientov vyžadujúcich náročnú liečbu, napríklad transplantáciu, schopná plniť svoje záväzky. Toto sú dôvody, pre ktoré som sa aj ako spoločná spravodajkyňa stotožnila s návrhom na počet 300 tisíc poistencov. Pochopiteľne do budúcnosti, po relatívnej stabilizácii systému, bude možné pri garantujúcom štátnom dozore od tohto opatrenia možno aj upustiť.

    Dámy a páni, pretože prerokúvame právny dokument, ktorý sa týka všetkých občanov našej republiky, verím, že i rozprava v pléne bude mať vecný charakter, podobne, ako to bolo v gesčnom výbore.

    Záverom mi dovoľte predložiť ešte niekoľko návrhov zmien a doplnkov. K časti I predkladám nasledujúce návrhy:

    V bode 2 návrhu v § 6 ods. 3 druhú vetu upraviť takto: "Na zmluvné poistenie a pripoistenie sa vzťahuje osobitný predpis.3c"

    Po ďalšie: V bode 11 návrhu v § 13 odsek 2 upraviť takto: "Vymeriavacím základom pre zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov, prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania13e/, periodickej tlače13f/ a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je časť platu určená v slovenských korunách13g/. Jednotlivé odkazy sa primerane preznačia. Poznámky pod čiarou k novým odkazom 13e a 13f znejú - 13e "§ 3 zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania", 13f "§ 3 zákona číslo 81/1990 Zb. o neperiodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov".

    V bode 11 návrhu v § 13 ods. 7 za slovo "príjem" vložiť čiarku a vypustiť slová "určený podľa odseku 4".

    K časti II:

    V prípade, ak prijmeme návrh pod bodom II/3 spoločnej správy, navrhujem toto uznesenie doplniť o ďalšie písmeno f) tohto znenia: "f) členov samosprávnych orgánov právnických osôb, ak za túto prácu dostávajú odmenu".

    V § 75 ods. 1 pripojiť na konci slova "na informáciu". Súvisí to s bodom II/15 spoločnej správy, ktorý som odporučila neprijať, pretože obsahoval alternatívne riešenia, a ja som si osvojila jedno z nich.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    V rozprave bude pokračovať pán poslanec Šagát, pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Po chvíľke.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

    ospravedlňujem sa, že ste museli čakať, ale keďže pani poslankyňa predniesla ďalšie pozmeňovacie návrhy, a uviedla, že dva vypadli, strácam trošku prehľad. A pokiaľ budú prednesené ďalšie pozmeňovacie návrhy, žiadal by som ako procedurálnu vec, aby sa napísali. Nemienim skutočne hlasovať za zákon, keď neviem presne, o čo ide, pretože len z prečítaného textu si to človek môže porovnať. Takže by som prosil, aby sa toto dodržalo.

    Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k tejto novele. Budem mať niekoľko kritických a niekoľko pozitívnych poznámok. Aby som navodil dobrú atmosféru, aby som vás aj získal pre tento diskusný príspevok, chcem povedať, že predkladateľovi sa podarilo urobiť niektoré dobré zásahy do tohto zákona, a teda principiálne ho neodmietam.

    Tieto pozitívne zásahy predovšetkým spočívajú v tom, že sa zvyšuje štátny dozor. V transformačnom období systému financovania zdravotníctva, i keď ide o určitý stupeň dirigizmu a ja som liberál, myslím si, že v tomto prechodnom období je štátny dozor potrebný, vymaníme sa z neho trošku, až bude postavený zákon o verejnoprávnej organizácii alebo inštitúte, kde, samozrejme, podľa zákonov budú určité inštitúty fungovať. Takto by mala fungovať aj zdravotná poisťovňa, ktorá by sa mala zásadne odlišovať svojou činnosťou ako nezisková od iných komerčných poisťovacích systémov. Teda túto vec skutočne kvitujem, sú tam také silné ustanovenia, že dnes má ministerstvo možnosť odobrať licenciu, ministerstvo - a to si, prosím, uvedomujme, má možnosť siahnuť na vinkuláciu poisťovní, aby zabránilo práve tomu, čo sa tu hovorilo, že môže dôjsť k zrúteniu poisťovacieho systému. Tieto obavy pri takto silnom a jasne definovanom štátnom dozore nemusíme mať.

    Samozrejme, chýba jedna dôležitá vec, a to aby ministerstvo zdravotníctva a financií vypracovali podrobnú náplň dozoru, hoci je čiastočne špecifikovaná, a aby začala konečne fungovať. Teda je tu veľmi silný štátny dozor, kvitujeme ho, ale potom si pri ďalšej filozofii tohto zákona povedzme, ako to budeme robiť, pretože taký silný štátny dozor môže viesť k dvom vývojom nášho poisťovacieho systému: Prvý je rozpočtovo-poisťovací, to znamená, je tu taký silný štátny dirigizmus, že sa presne určia prostriedky a cez určité inštitúcie sa vlastne prerozdelia. Také systémy fungujú, nie sú úplne zlé, len treba povedať, že áno, budeme to robiť takto, lebo ostatná novela zákona ide potom týmto smerom. Alebo povieme a dodržíme to, čo sme povedali, že ideme robiť pluralitný systém. Pluralitný systém znamená regulovaný trh a konkurenciu. Ale keď urobím poisťovaco-rozpočtový systém a neurobím v tom zákone medzery na konkurenciu a pluralitu, tak vlastne mením filozofiu. A to by predkladateľ mal povedať a neskrývať sa za slová, že je to pluralita. Už to nie je pluralita.

    Pluralita nemôže limitovať vznik poisťovní počtom poistencov. Prosil by som, keby sa uviedol nejaký príklad zo sveta, či počet poistencov je ten rizikový faktor, prečo sa zrúti poisťovací systém. Nakoniec, všetky tie obavy vznikli zo vzniku poisťovní v Čechách a pani poslankyňa to povedala. Tam poisťovne nezlyhávali pre počet poistencov, pretože existuje poisťovňa hornícka, ktorá má 700 tisíc poistencov a je insolventná, a existujú menšie poisťovne, ktoré majú 100 tisíc poistencov a fungujú dobre. Nie je to problém. Hovoriť, že potom je menší správny fond, prosím, vieme, koľko dáva štát na každého poistenca, vieme, koľko platí ekonomicky činný a je len nešťastím poisťovní, keď sa práve medzi jeho poistencami vyskytnú viacerí pacienti, ktorí vyžadujú nákladné vyšetrenia.

    Samozrejme, poisťovňa môže mať problémy, ale to sa iste dá riešiť osobitným režimom, sú tu návrhy určitých krízových fondov, ktoré by mohli byť spoločné pre všetky existujúce poisťovne. Teda nevidím v tom nejaký problém a nakoniec ani dôkazy z poisťovacích systémov, ktoré vonku existujú niekoľko desiatok rokov, toto nepotvrdili. Veľmi dobre fungujú zdravotnícke poisťovne na oveľa väčší počet obyvateľov, ako sa plánuje u nás.

    Ak hovoríme o pluralite, zásadne nemôžeme urobiť jednu vec, a to preto, že je tu určitá retroaktivita. Ja nie som právnik, ale určite právnici, ktorí tu sedia, súhlasia, že ak dnes stanovíme, že doteraz zriadené poisťovne si budú môcť počet poistencov do úrovne 300 tisíc získať za dva roky, a tá, ktorá vznikla teraz, za jeden rok, tak to nie je rovnosť. Myslím si, že to nie je správne, podmienky by mali byť rovnaké pre všetkých, keď by sme ich teraz stanovili.

    Ďalšia vec, ktorú chcem podčiarknuť, to je nadštandard. O tom sme tu už raz hovorili. A ak mi pán poslanec Švec ani dnes nedá za pravdu, tak to je len skutočne pre moju absolútnu nemohúcnosť to jasne vysvetliť. Nadštandardné tu neznamená pre určité profesné skupiny. Nebudem ich menovať, aby som niekoho neurazil, pretože by sa porušil princíp solidarity. Ale ak chceme robiť poisťovací systém, ktorý má vytvoriť priestor na to, aby poisťovne začali súťažiť o občana, aby zákon bol skutočne dobrý na to, aby zlepšil starostlivosť, čo si dal za úlohu predkladateľ, tak musíme vytvoriť konkurenčné prostredie. Ako ho vytvoríme? Spomínal som príklad vo výbore, dovoľte ho zopakovať. Jedna kuchárka z tridsiatich korún navarí vynikajúci obed, a druhá taký, že sa nedá zjesť. Takto jednoducho sa dá povedať, ako môže fungovať jedna poisťovňa alebo druhá poisťovňa.

    To znamená, že ak dnes máme ešte zákon, ktorý hovorí, že vojaci sa môžu poisťovať len v Poisťovni ministerstva obrany, tak to dnes už nie je dobrý zákon. Poisťovňa musí byť otvorená, aby poistenec mohol povedať: Nie som s tebou spokojný, idem do druhej. Nemáme ešte dostatočne definovaný spotrebný kôš, a to som tiež hovoril. Dnes sa zápal pľúc môže liečiť najmenej piatimi spôsobmi. Jeden lekár vám dá ampicilín a pošle vás za päť dní do roboty. To som prehnal, za desať. Jeden vás uloží na lôžko a bude vás tam držať 14 dní. A jeden vás po tých 14 dňoch ešte pošle do Tatier. A stále to budeme všetci platiť.

    To znamená, že dnes nemáme jasne definovaný štandardný kôš toho, čo máte kedy dostať. A aby sa to začalo tvoriť, aby poisťovne začali narábať s korunou a šetriť, musí vzniknúť konkurencia a snaha dať poistencom niečo viac ako tá druhá. To je ten nadštandard. Ale nie pre skupinu, ktorú označíme ako požiarnici, alebo neviem ako. Nechcem sa dotýkať požiarnikov. Teda mám šancu mať lepšiu starostlivosť, keď pôjdem do tej poisťovne, bez ohľadu na to, či som vojak, či som neviem v akej skupine. A filozofia zákona to teraz rieši tak, že to dáva do rezervného fondu.

    Dobre, prinajhoršom to nechajme v rezervnom fonde, že tam dáme do x percent, aby sa použili prostriedky na nadštandardnú starostlivosť. Ale prečo to nemôžeme dnes nazvať pravým menom? Veď nie sme malé deti. Nazvime to fond na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Bude to štvrtý fond po správnom, účelovom a rezervnom, pretože všetky tie fondy majú presne zo zákona určené, čo majú robiť, a povieme, že tento fond sa môže vytvoriť do určitého percenta a použije sa na nadštandardnú starostlivosť vtedy, keď sa zabezpečila tá, ktorú určuje Liečebný poriadok. A budeme čistí. Pretože, ak to dnes neurobíme, pamätajte si, tí čo sme tu, že za niekoľko rokov k tomu príde. Bude sa to musieť deklarovať. A okrem toho aj štát oveľa ľahšie bude môcť evidovať, koľko ide peňazí do nadštandardu. Viete, že v Čechách ministerstvo zdravotníctva upodozrieva poisťovne, že skrachovali preto, lebo dávali veľa do nadštandardu, ale ukázalo sa, že to je len 2 až 3 %. Teda nebojme sa pomenovať veci, nebojme sa to otvoriť. Máme taký silný štátny dozor, že to určite zvládne.

    Toľko asi, aby som vás neunavil. Nie všetci ste, samozrejme, venovali takú pozornosť, aby sme mohli o všetkých veciach diskutovať. Pokladal som za povinnosť čiastočne to objasniť, aby sme sa nebáli množstva poistencov. A druhá vec, aby sme sa nebáli pomenovať nadštandard správnym menom.

    K počtu poistencov by som chcel podotknúť ešte jednu vec. Samozrejme, dnešné poisťovne, ktoré sú už na trhu, nemajú záujem, aby vznikali ďalšie, pretože ak to vypočítali, je pravda, že keď budú mať veľa poistencov, budú mať veľký správny fond a bude sa tam dať všeličo urobiť, pretože neurčujeme, koľko má ísť na mzdy a koľko má ísť na vybavenie sotfwaru a hardwaru. Preto si myslím, nechajme tam pustiť aj menšie poisťovne.

    Dovoľte mi, aby som predniesol svoje pozmeňovacie návrhy. Mám ich napísané vo forme pre pani predkladateľku. Dovolím si ich veľmi krátko odôvodniť, teraz už len vzhľadom na to, že som už o filozofii zákona hovoril.

    K bodu 26 § 32 - to nové písmeno b) vypustiť. Nové písmeno b) hovorí o 300 tisíc poistencoch. Myslím si, že to tam nepotrebujeme. Ak by tento návrh neprešiel, potom prosím, aby sa tam dalo číslo nie 300 tisíc, ale 100 tisíc, pretože všetci, alebo väčšina z nás, sme ľudia kompromisov a vo vašich očiach vidím, že sa tu dohodneme dnes na veľmi dobrom zákone. Pokiaľ by ste mali až taký veľký strach, že tam chcete mať určité číslo, tak ho dajme také, aby sme všetci mohli za tento zákon hlasovať. Som presvedčený, že to číslo je také, že občan tejto republiky sa nemusí báť (pokiaľ si štát bude plniť povinnosť v odvode poistného), že poisťovací systém skrachuje. Len nesmie platiť 180 korún na mesiac, lebo potom by som rád videl toho kuchára, ktorý by z týchto 180 korún zabezpečil zdravotnú starostlivosť. Potom musíme veriť na zázraky a potom musíme prijímať do vlády čarodejníkov.

    K bodu 35. Tento sťahujem, pretože tam sa v § 52 ods. 1 navrhuje v novom texte po slovách "o prerokovaní" nahradiť slová "po schválení". Tam práve ide o účelový fond, ale vy ste to odporučili neprijať, teda nechávate staré znenie, tak to sťahujem.

    Neviem, pani poslankyňa, či ste uviedli o tom sociálnom zabezpečení, myslím, že ste to čítali. Áno. Teraz chcem dať návrh, aby bol paragrafom 54 (a ostatné by sa potom prečíslovali) riešený fond na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorý by v troch odsekoch bol charakterizovaný takto:

    (1) Z fondu na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť sa uhrádzajú výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec stanovený osobitným predpisom.

    (2) Fond na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť sa tvorí až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu.

    A ten poisťovací mechanizmus, aby sa neplytvalo, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa - potom sa to bude vzťahovať na všetky, môže uhradiť náklady na zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 1 a 2, ak uhradí všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom osobitným predpisom.

    Posledný pozmeňovací návrh mám k jednej veľmi zložitej situácii a to je ošetrovanie, liečenie bezdomovcov, ktorí nemajú žiadnu zmluvu s poisťovňou a zo zákona sú poistení, mali by byť poistení. Teda dovoľujem si ho navrhnúť po konzultácii a nakoniec to bolo aj súhlasné stanovisko výboru, len sa dohodlo, že sa to naformuluje. V tomto bode, ktorý teraz budem čítať, pán minister a pani doktorka Aibeková aj pani spoločná spravodajkyňa to potvrdia, sa riešia tí, čo sú bezdomovci, nemajú občiansky preukaz, nemajú žiadnu zmluvu, ležia v nemocnici - a niekedy budú možno aj v prešovskej - a budú tam dva mesiace a bude treba za nich zaplatiť 600 tisíc. Teda pozmeňovací návrh znie takto:

    K bodom 32 a 33 § 48 ods. 1 písmeno b), ktoré znie takto: "príspevky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnuté vo výnimočných prípadoch bezdomovcom zdržujúcim sa na území Slovenskej republiky, ktorí nemôžu preukázať poistný vzťah preukazom poistenca". Tento § 48 hovorí, za ktorých platí štát, to znamená, aj za tých to bude platiť štát.

    Napriek tomu, že som šiel k tomuto mikrofónu veľmi skepticky, pretože vždy poobede vidím, že krivka pozornosti klesá, chcem vám poďakovať za pozornosť. Ani si nedovolím veriť, že by som vás dokázal presvedčiť, keďže ste si osvojili pravdepodobne filozofiu, ktorú ponúkol predkladateľ. Pokiaľ prijmete tento zákon v tom znení, ako ho prijímate, iste to nebude tragédia, ale v tomto prípade mi dovoľte, aby som zaň nehlasoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať poslankyňa Aibeková, pripraví sa poslanec Magvaši.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    skôr ako predniesiem svoj príspevok, dovoľte mi vyjadriť takúto skutočnosť, že asi bude pán poslanec Šagát prekvapený a možno aj vy, vážení členovia snemovne, že napriek tomu, že je opozičný poslanec a ja som koaličná poslankyňa, v mnohých bodoch sme sa zhodli, čo ma osobne teší a v závere si potom dovolím v takomto duchu osloviť vás všetkých.

  • Dovoľte mi teda predniesť niekoľko myšlienok k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. a zákona číslo 98/1995 Z. z.

    Problematika zdravotného poistenia sa od schválenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia objavovala v Národnej rade Slovenskej republiky takmer v pravidelných intervaloch. 9. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky nie je výnimkou, preto znovu rozhodujeme o problematike zdravotného poistenia a tým aj o transformácii slovenského zdravotníctva.

    O tom, že je to veľmi zložitá, náročná problematika, svedčí okrem iného aj skutočnosť, že v mnohých európskych krajinách, kde sa poistný systém rozvíja niekoľko desiatok rokov, napríklad Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, stále narážajú na problémy, ktoré vedú k nevyhnutnosti tento systém meniť a zdokonaľovať. Zdravotné poistenie je pritom iba jedným z prvkov v zložitom systéme vzťahov v zdravotníctve, jeho organizácií, financovaní, požiadaviek a potrieb poistencov, zdravotníckych pracovníkov a podobne. Je však veľmi dôležitým prvkom a týka sa všetkých občanov, nakoľko zákonom číslo 273/1994 Z. z. je stanovená povinnosť zdravotného poistenia pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Za cca 2 265 tisíc občanov platia poistné zamestnávatelia, resp. platia si ho sami občania. Za 3 100 tisíc platí poistné štát. Platby na poistnom predstavujú za rok sumu viac ako 30 miliárd korún. Preto je pochopiteľné, že každá zmena v poistnom systéme vyvoláva záujem odbornej aj laickej verejnosti, a preto je pochopiteľné, že aj novela zákona číslo 273/1994 Z. z. už počas jej prípravy vyvolala pomerne intenzívne medializovanie problematiky. Považujem to za prirodzené a užitočné. Žiaľ, mnohé články a vyjadrenia v médiách boli neobjektívne a neodborné, bez hlbších znalostí problematiky a súvislostí, a tak ako je to, žiaľ, v našich pomeroch bežné, mnohé problémy boli vytrhnuté z celkového kontextu predkladaného návrhu zákona a zbytočne sa spolitizovali.

    V máloktorom príspevku sa hodnotil predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z., ako celok. Málokde sa mohol poistenec dozvedieť o pozitívach predkladaného návrhu zákona, objavovali sa zväčša iba kritické výhrady k dvom - trom paragrafom. Preto som práve ocenila vystúpenie pána poslanca Šagáta, že on vyzdvihol aj pozitíva, ktoré tento zákon má.

    Pritom predložený vládny návrh zákona obsahuje v porovnaní s platným zákonom číslo 273/1994 Z. z. 46 zmien. Mnohé z nich predstavujú legislatívno-technické zlepšenie citovaného zákona, ďalšie precizujú zákon s cieľom zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní, zabezpečiť využívanie prostriedkov základného fondu poisťovne na zdravotnú starostlivosť ustanovenú Liečebným poriadkom, posilniť funkciu štátneho dozoru nad činnosťou zdravotných poisťovní a odstrániť nejasnosti, ktoré sa vyskytovali pri určovaní vymeriavaceho základu na platenie poistného.

    Štát sa stáva podľa predloženého návrhu zákona platiteľom poistného z doterajších 13 skupín obyvateľstva za 16 skupín. Rozšírenie sa týka žien poberajúcich peňažnú pomoc v materstve odo dňa pôrodu, zahraničných študentov na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, osôb umiestnených v zariadeniach sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom a osôb, ktoré sú invalidné a nevznikol im nárok na invalidné dôchodky.

    V návrhu zákona sa spresňuje zloženie správnych rád poisťovní, predložený vládny návrh zákona stanovuje, že správne rady všetkých poisťovní, rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych, musia byť zložené zo zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov. Spresnená je funkcia štátneho dozoru, jeho obsah a právomoci pre jeho vykonávateľov - Ministerstvo zdravotníctva a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Určená je výška pokút pre poisťovne, ktoré pri vykonávaní zdravotného poistenia závažným spôsobom porušia povinnosti stanovené zákonom, až do sumy 500 tisíc Sk, pričom pokuty budú príjmom Štátneho fondu zdravia.

    Nepopieram, že v návrhu zákona sú aj ustanovenia, o ktorých treba diskutovať a ktoré viedli aj k pripomienkovaniu zo strany predstaviteľov Združenia zdravotných poisťovní v Slovenskej republike, ktoré vzniklo v máji 1994 a v apríli tohto roku bolo prijaté do Medzinárodnej asociácie poisťovní a ktoré združuje všetky zdravotné poisťovne okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zástupcovia združenia, riaditelia všetkých poisťovní boli pozvaní aj na rokovanie gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky - výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci k prerokovávaniu citovaného návrhu zákona, kde predniesli aj svoje pripomienky. Týkali sa predovšetkým najviac medializovaných bodov návrhu zákona, t. j. znenia § 6 a § 32.

    Podľa § 6 ods. 1 nie je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť nad rámec Liečebného poriadku uhrádzaním prostriedkov zo základného fondu. V odseku 2 sa stanovuje zákaz podnikania s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia a používať ich na splácanie úverov a s nimi súvisiace finančné plnenie vyplývajúce z úverových zmlúv. Zástupcovia poisťovní, ktorí sa zúčastnili na uvedenom rokovaní gestorského výboru, sa vyjadrili, že nechceli a ani nechcú podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia, preto akceptovali znenie zákona v § 6 ods. 2 tak, ako bol predložený.

    Problém s možnosťou poskytovania tzv. nadštandardných služieb, to znamená služieb nad rámec stanovený Liečebným poriadkom, sme za všeobecného súhlasu, vyjadreného hlasovaním prítomných poslancov, ako aj so súhlasom zástupcov združenia poisťovní, vyriešili pozmeňovacím návrhom § 51, je to desiaty bod spoločnej správy. Pred chvíľkou predniesol pán poslanec Šagát takisto k tomuto paragrafu iné znenie, iný návrh. Prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu je zabezpečená pluralita v poskytovaných službách jednotlivých zdravotných poisťovní, ale je limitovaná plnením platných zákonných ustanovení a výškou použitých prostriedkov. Preto sa osobne prikloním k tomu návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Kolesárová.

    Druhým najviac diskutovaným bodom bol § 32 ods. 1 písm. b), podľa ktorého sa stanovuje rezortným poisťovniam povinnosť dosiahnuť do jedného roka od vydania povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne počet najmenej 300 tisíc poistencov. Tu treba objektívne povedať, že vo svete existujú veľmi dobre fungujúce poisťovne s vysokým počtom poistencov, napríklad švajčiarska Helvetia má 1,3 milióna poistencov, v Nemecku je to sieť AOK poisťovní, ale rovnako fungujú aj poisťovne s počtom poistencov od 10 do 50 tisíc. Máme však informácie, že aj v týchto krajinách Nemecko, Švajčiarsko dochádza k zlučovaniu poisťovní a hľadajú možnosť, ako získať čo najviac poistencov.

    V Českej republike, ktorá už bola spomínaná v oboch príspevkoch predo mnou, sú rôznorodé skúsenosti, zväčša negatívne, ale takisto je tam problém, ktorý bol spomenutý, že fungujú zle tie, ktoré majú málo poistencov, aj tie, ktoré majú veľa poistencov, a naopak fungujú dobre s obidvoma počtami, teda aj s malým, aj veľkým počtom.

    Zástupcovia združenia poisťovní priznali, že pre tie poisťovne, ktoré chcú mať expozitúry v celej Slovenskej republike, je na pokrytie nákladov optimálny počet nad 200 tisíc poistencov. Zároveň však upozornili, že v súčasnosti niet v Slovenskej republike z tejto problematiky dostatok analýz. Je pochopiteľné, že rezort Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky musí mať a má záujem na zlepšovaní situácie v zdravotníctve, a preto predkladá prerokúvanú legislatívnu normu na stabilizáciu činnosti zdravotníckych poisťovní aj s určením počtu poistencov pre jednotlivé rezortné poisťovne.

    Možno tiež diskutovať o určení lehoty na získanie stanoveného počtu poistencov do jedného roka, pričom pre rezortné poisťovne zriadené do nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona sa stanovuje povinnosť dosiahnuť počet 300 tisíc poistencov do dvoch rokov účinnosti tohto zákona. Preto prednesiem k tomuto bodu aj pozmeňovací návrh.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi dúfať, že rozprava k tomuto bodu programu bude v Národnej rade Slovenskej republiky rovnako vecná a konštruktívna, ako bola 5. septembra tohto roku v gestorskom výbore - Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci - a že nám všetkým pôjde o to, aby sme svojimi návrhmi a pripomienkami vytvorili zákon užitočný pre poistencov, poisťovne i pre naše zdravotníctvo. Vyvarujme sa, prosím, tendenčných skreslení, s akými som sa stretla 6. septembra tohto roku vo viacerých denníkoch, ktoré informovali o rokovaní gestorského výboru neobjektívne. Veď posúďte sami: Z 27 prednesených pozmeňovacích návrhov, samozrejme, boli to aj návrhy, ktoré nám predložil legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sme si osvojili, 23 bolo prijatých a väčšina z nich sa stretla so súhlasom u koaličných aj opozičných poslancov.

    Aj keď je počet pozmeňovacích návrhov pomerne vysoký, je to preto, ako to vysvetlila vo svojom úvodnom slove pani spoločná spravodajkyňa, že sme zasahovali nielen do novely, ktorú predložila vláda, ale vlastne aj do pôvodného znenia návrhu 273/1994.

    A úplne záverom mi dovoľte predniesť svoj pozmeňovací návrh. Týka sa § 32 ods. 1 a znie: Za písmeno a) sa vkladá nové písmeno b), ktoré znie: "b) záväzok, že rezortná poisťovňa dosiahne do dvoch rokov", čiže nahrádzam ten text "jeden rok" do dvoch rokov. Prijatím tohto návrhu dôjde k zjednoteniu podmienok podľa § 32 ods. 1 písm. b) a článku II ods. 3, ktoré určujú dobu, do ukončenia ktorej musia poisťovne získať zákonom stanovený počet poistencov. Myslím, že toto bude spravodlivé riešenie a vytvára sa aj pre novovznikajúce poisťovne rovnaká šanca, rovnaká možnosť, ako už majú tie, ktoré fungujú.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Magvaši a pripraví sa pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    problém, ktorý riešime, je problémom, ktorý sa dotýka bezprostredne každého z nás, dotýka sa nás od nášho narodenia až po naše úmrtie. Vážnosť, s ktorou tento bod prerokúvame, vlastne sa s týmto bodom, ako povedala kolegyňa Aibeková, pravidelne zaoberáme, hovorí o tom, že kdesi na začiatku transformácie zdravotníctva sme sa vydali na trajektóriu, ktorá je pomerne veľmi nejasná, a vždy keď sa dostaneme do určitého bodu, odhŕňame oponu a ideme ďalej. Preto by som chcel povedať pár poznámok k tomu, ako sa pozerať na niektoré fakty, ktoré rieši táto novelizácia, a na to, čo sa vlastne hovorí o kritériu pre zdravotnú poisťovňu z hľadiska počtu poistencov a v nadväznosti s tým o pluralite poisťovní.

    Myslím si, že po prvé si treba uvedomiť, že zdravotníctvo má výrazne verejný charakter, že zdravotné poisťovníctvo nemá podnikateľský charakter, ale má výsostne verejnoprávny charakter. Túto základnú premisu si musíme uvedomiť a musíme vychádzať z toho, že posudzovanie všetkých našich noviel musí ísť asi k tomuto smeru.

    Po druhé, úroveň zdravotnej starostlivosti nás občanov je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky a vlastne základná zdravotná starostlivosť je garantovaná zákonom o Liečebnom poriadku. Treba si uvedomiť, že táto základná zdravotná starostlivosť je jedna z najvyšších v Európe a je porovnateľná aj s mnohými vyspelými ekonomikami ako základná zdravotná starostlivosť. Čiže ak zoberieme tento prvý základný faktor, že náklady, ktoré sú spojené s takouto základnou zdravotnou starostlivosťou a vysoko presahujú štandard, ktorý je aj vo vyspelých ekonomikách, musíme sa pozrieť aj na druhú stranu rovnice, či máme dostatok zdrojov na zabezpečovanie takejto nadštandardnej základnej zdravotnej starostlivosti.

    A to je vlastný tretí bod, na ktorý by som chcel upozorniť, že poistný systém je založený na výbere poistného, ktoré je vlastne funkciou miezd. To znamená, že máme na jednej strane rovnice nadštandardnú zdravotnú starostlivosť a na druhej strane máme veľmi nízke mzdy, jedny z najnižších miezd, dokonca teraz prebehli informácie o CEFTE, tak máme hlboko najnižšie mzdy zo všetkých štyroch krajín Vyšegradskej štvorky. To znamená, máme na jednej strane vysokú základnú zdravotnú starostlivosť a na druhej strane máme veľmi nízky vymeriavací základ, teda mzdy. Vzniká tu obrovská nerovnováha a táto nerovnováha sa nedá riešiť úplne uvoľnením priestoru s liberalizovaním a vytvorením bezbrehej plurality. A nevyriešime to ani žiadnym tvrdým štátnym dozorom, ktorý je už len sekundárnou reštrikciou. Sme toho názoru, že táto nerovnováha sa musí riešiť veľmi kvalifikovanou a citlivou reguláciou.

    K otázke počtu poistencov. Ak sa zoberie do úvahy, že sú u nás veľmi nízke mzdy, teda ten vymeriavací základ, z ktorého sa spočítava, z toho vychádza pomerne veľmi vysoký odvod poistného na zdravotné poistenie, ktoré na druhej strane vysoko zaťažuje nákladovú zložku výroby, podnikateľskej sféry. Máme jednu z najvyšších výberových položiek na výber poistného v poistných systémoch. To však vyplýva z našich nízkych miezd. Takže ak si zoberieme, aká je miera rizika z možnosti získania zdrojov a riešenia kritickej situácie v otázke chorobnosti obyvateľstva, z rozptylu počtu poistencov vo väzbe na štruktúru miezd toho vymeriavacieho základu nám vychádza, že sa počet pohybuje niekde od 170 tisíc do 350 tisíc podľa miery rizika, ktorú zakomponujete do tejto poistnej matematiky. A preto rozprávať o čísle 200 tisíc, 300 tisíc, je podľa mňa skutočne skôr určitý pokus a omyl, žiaľ, na tejto neprebádanej ceste, ako kvalifikované zdôvodnenie nejakých koncepčných a strategických zámerov.

    Po štvrté by som chcel povedať, kde môžu nakoniec poisťovne v rozhodujúcej miere ušetriť. Ak základný fond je preto, aby financoval základnú zdravotnú starostlivosť, tak rozhodujúca položka sú vlastne dve položky. To je vlastne správny fond a rezervný fond. Ak si povieme, že rezervný fond dnes v podkapitalizácii všetkých poisťovní je veľmi problematické vôbec vytvoriť, tak môžu šetriť na správnom fonde. A, žiaľ, čím je nižší počet poistencov, tak tým sú relatívne vyššie náklady na správny fond. To je ekonomická závislosť. Preto by som chcel vniesť aj trochu racionality do tohto posudzovania a povedať, že rozhodujeme o existencii každého z nás, každého nášho občana, že ísť do rizika a hazardu a skúšania o tom, čo to spraví nakoniec na našom občanovi, na každom z nás, myslím si, že v tomto má svoje opodstatnenie regulácia, taká regulácia, aká je navrhnutá v novelizácii tohto zákona. Preto ho budem podporovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Lauko, pripraví sa pán poslanec Gaľa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    vládna novela zákona číslo 273 vychádza z dôvodov, že treba sprísniť podmienky na vznik a činnosť rezortných poisťovní, rozšíriť dôvody na zrušenie rezortných zdravotných poisťovní a doplniť úlohy štátu, štátneho dozoru nad vykonávaním zdravotného poistenia, tiež spresňuje vymedzenie vymeriavacieho základu, rozhodujúce obdobie.

    V dôvodovej správe vláda argumentuje, že štát musí garantovať plynulé, sústavné a dostupné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Veľký počet zdravotných poisťovní znižuje disponibilné zdroje finančných prostriedkov poistenia vo všetkých fondoch, čo v danej situácii vytvára na jednej strane tlak na hospodárenie zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, ale na druhej strane aj na politiku štátu v oblasti vymeriavacích základov na platenie poistného. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že uspokojivé zabezpečenie zdravotnej starostlivosti sa darí poisťovniam s počtom poistencov približne 300 tisíc. Z uvedeného dôvodu sa zvyšuje počet poistencov. Navrhovaná novela umožňuje rezortným poisťovniam získať potrebný počet poistencov v priebehu dvoch rokov. Koniec citátu.

    Tieto argumenty vlády sa dostávajú do problematickej polohy, lebo chýba dostatočná analýza na takéto rozhodnutie a pre krátkosť fungovania existujúcich poisťovní nebol dostatočný priestor na kvalifikovanú odbornú diskusiu. Súhlasím, že legislatíva v oblasti zdravotného poistenia sa má prehodnocovať. Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva, zdravotného poistenia, deklaruje, že vláda bude podporovať taký pluralitný systém poistenia, ktorý zabezpečí proporcionálny rozvoj zdravotníctva na celom území štátu.

    Slovenská republika sa chce približovať ku krajinám Európskej únie aj v oblasti sociálnej sféry. Zdravotnícky systém v Slovenskej republike nastúpil cestu európskeho pluralitného zdravotníctva, ktorý je založený na zákonnom zdravotnom poistení, vykonávanom zdravotnými poisťovňami ako verejnoprávnymi inštitúciami a na zmluvných vzťahoch poisťovní so štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V krajinách Európskej únie má štát zo strategického hľadiska funkciu len vo vytváraní legislatívneho rámca a kontrole jeho dodržiavania. Je tu solidarita všetkých klientov v spojení s individuálnou zodpovednosťou každého a realizuje sa podpora neštátnych subjektov v oblasti poistenia. Poisťovne sú v zásade autonómnymi verejnoprávnymi inštitúciami, v ktorých požiadavky a potreby klientov majú prioritu. Poisťovne sa snažia poskytnúť dobré a kvalitné služby, správne náklady sa snažia udržať na úrovni nie viac ako 5 % z vybraného poistného.

    Všetky krajiny bez výnimky sa stretávajú s rastúcimi nákladmi na zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť. Prakticky žiadna krajina nedokáže úspešne kontrolovať rast týchto nákladov. V Slovenskej republiky je to o to zložitejšie, že prostriedky na zdravotníctvo obsahujú necelých 5 % hrubého domáceho produktu. Krajiny Európskej únie vykazujú priemerne 8 %. Preto treba zvýšiť objem finančných prostriedkov disponibilných zdrojov na zdravotníctvo za efektívneho využitia týchto prostriedkov.

    Podľa štatistických zistení, a mám tie isté podklady ako pani poslankyňa Aibeková, zo združenia poisťovní, ktoré uvádzajú, že za 3 milióny občanov platí štát približne 6,7 miliardy Sk, čo je 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, a za 2,3 milióna občanov sa vyberie poistné približne 23,8 miliardy Sk. Môj osobný názor je taký, že zdravotníctvo na Slovensku by si zaslúžilo, aby štát platil za osoby nie 54, ale aspoň 75, ak nie 100 % z minimálnej mzdy.

    Ďalšia možnosť je upraviť vymeriavací základ a percento poistného. Tento zámer však z novely nevyplýva, preto sa ním nebudem zaoberať. Z uvedených súm dostanú poisťovne v Slovenskej republike od platiteľov poistné vo výške približne tridsať a pol miliardy Sk, z čoho na prevádzkové náklady môže byť použitý správny fond, ktorý z tejto sumy tvorí približne 910 miliónov Sk. Táto suma je na správne fondy všetkých poisťovní za jeden rok, a na rozdiel od pána kolegu Magvašiho si myslím, a podporujem stanovisko združenia poisťovní, je jedno, či túto sumu budú obhospodarovať dve poisťovne, alebo dvadsať poisťovní. Vždy sa bude môcť rozdeliť len uvedená suma. Počet poistencov sa na Slovensku veľmi nemení.

    Novonavrhované znenie § 6 sa predovšetkým dotkne poistencov, a nie až tak poisťovní, čo je závažná skutočnosť o to viac, že doterajšie rozšírenie služieb sa týkalo najmä prevencie. Je preukázané, že na toto rozšírenie služieb pre poistencov nejde viac ako 5 % z celkových prostriedkov základného fondu. Pritom z dlhodobého hľadiska prostriedky na prevenciu dokážu ušetriť finančné prostriedky vynaložené na zdravotnú starostlivosť. Je to aj zasiahnutie do konkurenčného prostredia. Spomínaný prípadný koniec plurality nevyplýva z dôvodu nového znenia § 6, ale skôr z nového znenia § 32, a môže byť spôsobený aj ďalšími legislatívnymi zásahmi, najmä systémovým presadzovaním názorov najväčšej poisťovne.

    Funkčnosť poisťovne je taká skutočnosť, že uspokojuje požiadavky poistencov, že objem vybraného poistného aj po procese prerozdelenia stačí na pokrytie úhrad za zdravotnú starostlivosť v rámci platných právnych úprav. Zároveň aj to, že objem poistného umožní tvorbu dostatočnej výšky správneho fondu.

    Konštatovanie o tzv. potrebnom počte poistencov nemá oporu v súčasnej realite. Nevyplynulo zo žiadnej analýzy. Nie je tak dávno, čo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky konštatovalo, že na funkčnosť poisťovne je potrebných 150 tisíc poistencov. Navrhovaných 300 tisíc poistencov je počet, ktorý v tejto etape zlikviduje niektoré poisťovne. Navyše nie je pravda, že väčší počet zdravotných poisťovní, ako sa zvykne nepresne dôvodiť, by viedol zákonite ku ich zániku a neschopnosti plniť si svoje povinnosti. V podobe, v ktorej bol predložený novelizovaný zákon do výborov, by menil prostredie, v ktorom sa jednotlivé poisťovne doteraz nachádzali. Zároveň by konzervoval stav v Slovenskej republike takým spôsobom, že by prakticky znemožňoval vznik ďalších zdravotných poisťovní na trh. Malo by nám ísť všetkým o to, aby sa pluralita a diverzifikácia poisťovní v čo najširšej miere zachovala a podporovala.

    Teraz budem hovoriť tak ako pani kolegyňa Aibeková a budem sa snažiť, aby sme koalícia a opozícia mali podobné názory. Preto vo vecnej diskusii, tak ako vo výbore, aj tu podporíme návrhy koalície na ďalšie zlepšenie textu zákona, ako ich predkladala kolegyňa Kolesárová. Išlo o zmenu dotýkajúcu sa § 53 Správny fond, kde sa odporúča po dobu dvoch rokov od svojho vzniku vytvárať správny fond vo výške 5 % z príjmov. Rovnako podporíme aj zmenu § 4 ods. 2, kde sa odporúča vypustiť text, citujem: "S výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia." Tiež podporíme pozmeňovacie návrhy, ktoré sa dotýkajú § 51 Rezervný fond, ako ich predložila pani poslankyňa Kolesárová, najmä časť odseku 2 písm. b), citujem: "Výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec ustanovený Liečebným poriadkom až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu." Koniec citátu.

    Na záver mi dovoľte uviesť svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré odôvodňujem uvedenými argumentmi.

    Prvý. V § 6 ods. 1 vypustiť vetu: "Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec Liečebného poriadku nemôže poisťovňa uhrádzať zo základného fondu."

    Druhý pozmeňovací návrh. V § 6 odseky 2 a 3 vypustiť. Úplný zákaz podnikania je popretím pôvodného úmyslu zákonodarcu, dosť zlým zásahom do práve sa rodiaceho pluralitného systému zdravotných poisťovní a predovšetkým ochudobnením občanov Slovenskej republiky o kvalitnejšie zdravotné poistenie, ktorého šance by sa v zdravom konkurenčnom prostredí iste posilnili. Taktiež nie je jasné, pre aký dôvod sa nemôžu takého prostriedky použiť na splácanie úverov a úrokov z úverov, zvlášť ak takéto potenciálne úvery môžu pomôcť zvýšiť stabilitu poisťovne z hľadiska jej likvidity.

    Tretí pozmeňovací návrh. V § 32 ods. 1, a tým sa líšim trošku od návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Aibeková, v odseku 1 v navrhovanom novom písmene b) nahradiť slová "do jedného roku" slovami "do dvoch rokov", v tom sme zhodní, a slová "najmenej 300 tisíc" nahradiť slovami "najmenej 150 tisíc". V tom sa tie dva návrhy odlišujú.

    Po štvrté. V § 52 ods. 1 navrhujem ponechanie pôvodného odseku 1 a v odseku 2 nahradiť slová "správna rada Všeobecnej poisťovne" slovami "správna rada poisťovne". Táto úprava je v súlade s navrhovaným článkom II ods. 2, lebo tento paragraf sa má vzťahovať na všetky poisťovne, a nie len na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

    Piaty pozmeňovací návrh. V § 67 v ods. 3 vypustiť písmeno c), posledné písmeno d) premeniť na c). Aby sa kontrolný orgán mohol kedykoľvek zúčastňovať na rokovaniach samosprávneho orgánu, nie je zaručená ochrana strategických záujmov poisťovne. Kontrolný orgán má dostatok právomoci aj bez tohto.

    Keďže sme zástancami a podporovateľmi plurality zdravotných poisťovní na Slovensku, podporíme uvedené návrhy kolegyne Kolesárovej. Ak náhodou neboli prednesené, bol som totiž na stretnutí s pánom veľvyslancom Cyperskej republiky, preto som prišiel neskôr, tak vám ich odovzdám písomne a považujte ich, akože som ich podal ja.

    Vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím o podporu našich pozmeňovacích návrhov, ktoré sa nám javia konštruktívne, nemeniace filozofiu predloženej novely. Z uvedených návrhov vás žiadam najmä o podporu návrhu na zníženie počtu poistencov do dvoch rokov trvania poisťovní na 150 tisíc. Umožníte tým ďalšie fungovanie trhu iných poisťovní. Sme za dodržiavanie zákonov v právnom štáte. Preto chápeme sprísnenie štátneho dozoru poisťovní. Žiadam vás o pochopenie našich doplnkov a zmien aj v tejto oblasti. Bude to na prospech rozvoja poisťovní na Slovensku a, dúfame, aj rastúcej úrovne zdravotníctva u nás.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Gaľa, pripraví sa pán poslanec Oravec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    v rezorte zdravotníctva Slovenskej republiky k 31. 12. 1994 pracovalo 116 568 pracovníkov. Z tohto počtu bolo 16 476 lekárov, stredných zdravotných pracovníkov bolo 48 714. Počet hospodársko-technických pracovníkov dosiahol 6 205 osôb, počet ľudí v robotníckych povolaniach činil 23 136 osôb. Počet pracovníkov bývalej lekárenskej služby sa udával asi 4 400 osôb. Počet zamestnancov v kúpeľoch a vedeckovýskumných zariadeniach bol 10 400 osôb. Počet zamestnancov má klesajúcu tendenciu a od roku 1992 sa znížil asi o 6 000 osôb.

    Sústavu zdravotných zariadení tvorí 5 fakultných nemocníc, 76 všeobecných nemocníc, 19 ústavov - liečebných, výskumných, vzdelávacích a rehabilitačných, 44 polikliník, 12 odborných liečební, 11 dojčenských ústavov, 40 bývalých ústavov hygieny a epidemiológie, teraz štátnych zdravotných ústavov, a 35 stredných zdravotných škôl. Celkový počet postelí v zdravotných zariadeniach sa odhaduje na 62 000, počet postelí sa mení. Súčasná tendencia je znižovanie posteľového fondu.

    Privatizácia lekární značne pokročila v roku 1994. Distribučnou činnosťou sa zaoberalo asi 130 súkromných firiem a jedna štátna firma MEDIKA, š. p.

    Charakteristickou črtou je trvale sa znižujúci objem finančných prostriedkov pre zdravotníctvo. Kým v roku 1992 tento objem dosahoval 19,1 miliardy Sk, v roku 1993 bol plánovaný objem 16,7 miliardy a v roku 1994 len 15,7 miliardy Sk. O situácii v I. polroku 1995 sme obsiahle hovorili pri hodnotení správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na I. polrok 1995 minulý týždeň, a nebudem sa preto o tom zmieňovať. Stačí poukázať na permanentnú zadlženosť rezortu. Dlh za minulý rok činí 2,4 miliardy Sk, tento rok je rezort nedofinancovaný vo výške 1,5 miliardy Sk a to všetko v kontraste s deklarovanými pozitívne sa vyvíjajúcimi makroekonomickými ukazovateľmi rozpočtu, nespomínam tu už obrovskú skrytú zadlženosť rezortu odhadovanú asi na 30 - 40 miliárd Sk.

    Chcem však poukázať na to, že uvedených 116 568 pracovníkov zdravotníctva pracuje často v ťažkých podmienkach zadlžených zariadení, v zastaraných nevyhovujúcich priestoroch, s opotrebovanými prístrojmi, zápasí s rôznym nedostatkom a to všetko za nízke, spoločensky dehonestujúce platy, ktoré sa nedali zvýšiť, napriek prísľubom ministerstva zdravotníctva. Tento stav teda potrebuje reformu, resp. pokračovanie v začatej reforme, ktorej základnou filozofiou je odštátnenie časti poskytovaných zdravotníckych služieb, zmena spôsobu financovania zdravotníctva, privatizačný proces a ustanovenie nového poisťovacieho zdravotného systému.

    Ak dovolíte, zastavím sa pri poslednom uvedenom bode, teda pri poisťovacom systéme.

    V demokratickom štáte by mal štát slúžiť ľudom, rešpektovať ich vôľu a snažiť sa dať v rámci zákonodarstva jednotlivcom možnosť slobodne rozhodovať o svojich veciach. To napríklad znamená aj to, že jednotlivec občan má právo slobodne sa rozhodnúť, s kým uzavrie zmluvu o zdravotnej starostlivosti, s kým sa teda dohodne o tom, že sa o neho v prípade ochorenia, v prípade choroby postará.

    Keďže štátom spravované monopolizované zdravotníctva sú všade chronicky problémové, neefektívne, málo výkonné a často nefunkčné, je systém zdravotného poistenia kľúčovým bodom akejkoľvek reformy zdravotníctva. Konkurencia a alternatívnosť v zdravotníckom poistení je dôležitou podmienkou funkčného zdravotníctva. Sloboda občana tu predstavuje možnosť voľby a zodpovednosti za svoje konanie.

    V našom štáte sa vytvorila možnosť, aby sa tento reformný krok, majúci umožniť konkurenciu v zdravotnom poistení, realizoval v auguste roku 1994, a to prijatím zákona číslo 273/1994 Z. z. Išlo o závažný krok, ktorý má prispieť k správnejšiemu zaradeniu zdravotníctva v spoločenskom systéme a odštartovať reálnu privatizáciu zdravotníctva a jeho ďalšie potrebné zmeny.

    Táto už rozbehnutá a bez pochýb pozitívne smerujúca zmena systému financovania zdravotníctva, zmena akceptujúca slobodu jednotlivca i slobodu voľby, ako aj patričné ekonomické záležitosti, je dnes určitým spôsobom modifikovaná, resp. je navrhnutá na modifikáciu.

    Súčasne ministerstvo navrhuje novelu zákona 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriadení rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní. Táto novela podľa môjho názoru prináša určité obmedzujúce opatrenia pre pluralitu zdravotného poistenia. Znižuje pacientovi možnosť voľby, ako aj možnosť zasahovať do toho, ako sa hospodári s peniazmi odvedenými na jeho zdravotné poistenie. Svojimi ekonomickými mechanizmami znevýhodňuje neštátne zdravotné poisťovne a značne sťažuje vznik nových zdravotných poisťovní. Pacientovi minimalizuje možnosť alternatívneho riešenia svojho zdravotného poistenia voči tomu, čo mu de facto ponúkne štát.

    Je otázne, či nenabúra systém pozitívne sa rozbiehajúcich ekonomických reforiem a partnerských vzťahov a mechanizmov fungovania zdravotníctva v priebehu dnes už dosť oklieštenej reformy. Som však presvedčený, že pozmeňovacie návrhy, ktoré za klub poslancov KDH podal poslanec Peter Lauko a s ktorými sa v plnej miere stotožňujem, a zároveň aj ďalšie pozmeňovacie návrhy kolegov poslancov uvedené nedostatky navrhovanej novely odstraňujú. Za predpokladu, že budú prijaté, som naklonený myšlienke tento návrh novely zákona, ktorá nesporne má aj svoje pozitíva, v hlasovaní podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Gaulieder a pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi v súvislosti s pozmeňovacím návrhom, ktorý je uvedený v spoločnej správe výborov pod bodom 10 - zmena a doplnenie § 51, predložiť jeden doplňovací návrh, o ktorom chcem, aby sa hlasovalo osobitne. V prípade, že bod 10 bude schválený tak, ako je navrhovaný, resp. iným spôsobom, dôjde k úprave § 51 zákona číslo 273/1994.

    Môj návrh spočíva v tom, aby sa za článok II predmetného návrhu vložil článok III, ktorý znie:

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a financovaní zdravotného poistenia, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 142/1995, sa mení a dopĺňa takto:

    1. § 16 b) odsek 2 znie: Z prostriedkov rezervného fondu sa uhrádzajú:

    a) mimoriadne výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré nepredpokladá poistný rozpočet, ak tieto výdavky prekračujú základný fond, alebo ak došlo k výraznému výkyvu čerpania základného fondu;

    b) výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúce rámec ustanovený v osobitnom predpise až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu.

    2. V § 16 b) za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie: Poisťovňa môže uhradiť náklady na zdravotnú starostlivosť podľa predchádzajúceho odseku, ak

    a) uhradí všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise;

    b) suma finančných prostriedkov vo všetkých fondoch zodpovedá výške uvedenej v tomto zákone. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

    Pri schválení môjho návrhu bude potrebné doterajší článok 3 označiť ako článok IV.

    Svoj doplňovací návrh odôvodňujem nasledovne: Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola zriadená zákonom číslo 276/1993. Má ako jediná zdravotná poisťovňa upravenú výšku a použitie základného účelového, rezervného a správneho fondu v osobitnom zákone číslo 142/1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 276/1993, čo znamená, že sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 47 až 54 zákona číslo 273/1994 Z. z.

    Chcem však zdôrazniť, že úprava fondov Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zákone číslo 142/1995 je totožná s úpravou fondov v zákone číslo 273/1994 Z. z., to znamená, že spôsob tvorby a aj použitie je úplne rovnaké. V skutočnosti to však znamená, že ak schválime navrhovanú zmenu v § 51, dostane sa Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako jediná zo všetkých existujúcich poisťovní v Slovenskej republike do najnevýhodnejšej pozície, lebo nebude môcť z rezervného fondu uhrádzať výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec Liečebného poriadku, ako to predpokladá znenie navrhovaného § 51 ods. 2 písm. b). Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sa § 16b zákona číslo 276/1993 zmenil tak, aby jeho dikcia bolo zhodná so znením § 51 zákona číslo 273/1994 so zmenou, ktorú dnes schválime.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcem vás požiadať, aby ste v záujme rovnoprávneho postavenia a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky zdravotné poisťovne a najmä ich poistencov podporili môj návrh, čím dosiahneme potrebný právny stav bez toho, že by sme museli v krátkom čase prerokovať samostatnú novelu zákona číslo 276/1993, ktorá by obsahovala jeden bod, resp. dva body, čo by podľa môjho názoru nebolo racionálnym riešením nielen pre prácu parlamentu, ale aj iných orgánov zúčastnených v legislatívnom procese.

    V tejto súvislosti navyše uvádzam, že schválením mnou navrhovanej novely nevzniknú požiadavky na štátny rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán Roman Kováč, pripraví sa poslanec Martin Oravec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti predniesol pozmeňovací návrh, ktorý svojím spôsobom upraví podmienky na rozvoj malého a stredného podnikania. Uľahčí nástup malým a stredným podnikateľom do tejto činnosti a dá súčasne súlad medzi podmienkami, ktoré sú vytvorené na samostatnú zárobkovú činnosť a samostatnú činnosť popri zamestnaní, resp. popri dôchodku. To znamená v bode 11 predkladaného návrhu, kde sa hovorí o novom znení § 13, o vymeriavacom základe. V bode 4 hovoríme o vymeriavacom základe na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb. V bode 7 sa hovorí o vymeriavacom základe na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich, ktoré sú už poistené z iného dôvodu na zdravotnom poistení. To sú práve tí, ktorí podnikajú popri zamestnaní, a tí, ktorí podnikajú popri dôchodku.

    Kladiem dôraz na to, aby sme týmto ľuďom pomohli, pretože dnes je už podľa môjho názoru za nami doba ľudí, ktorí sa bezhlavo vrhali do podnikania, a väčšina tých, ktorí chcú podnikať, si to najprv vyskúša popri zamestnaní. Ak im to ide, odchádzajú zo zamestnania a stávajú sa súkromnými podnikateľmi.

    Teda navrhujem, aby odsek 7 znel nasledovne: Po čiarke za slovom "dôvodu" by nastúpilo čiastočné opakovanie textu odseku 4. Budem čítať celé znenie odseku 7: "Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené už z iného dôvodu, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti, ak príjem z týchto činností je vyšší ako výška minimálnej mzdy, ktorá platí k prvému dňu kalendára..." A text pokračuje ďalej. To znamená, že ide vlastne len o zladenie týchto dvoch odsekov a vytvorenie vhodných podmienok na rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré sme navyše deklarovali aj prijatým zákonom o podpore malého a stredného podnikania.

    Tento návrh podľa môjho názoru nezaťaží štátny rozpočet, pretože tak ako doteraz, ak títo ľudia dostanú len výšku minimálnej mzdy, u dôchodkov tam zostáva platiteľom štát. A podľa môjho názoru nezaťaží ani rozpočet poisťovne.

    Návrh odovzdám písomne a prosím, aby ste v súlade s našimi toľko deklarovanými podporami malého a stredného podnikateľa, teraz túto podporu dosvedčili svojím hlasovaním.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Oravec. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som povedal pár slov k predloženej novele, ktorá mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších zmien a doplnkov.

    Treba zdôrazniť, že zdravotné poistenie je len jedným prvkom v zložitom systéme vzťahov zdravotníctva, jeho organizácie, financovania, požiadaviek a potrieb. Tvorba systému zdravotného poistenia je dlhodobým procesom a v našej republike je stále v štádiu vytvárania základných podmienok. No napriek tomu už patrí k tzv. európskemu zdravotníctvu, založenému na zákonnom zdravotnom poistení, vykonávanom zdravotnými poisťovňami ako verejnoprávnymi inštitúciami, a zmluvných vzťahoch poisťovní so štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

    Tento systém u nás funguje na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, pri aplikácii ktorého sa zistili viaceré nedostatky logického i legislatívneho charakteru, ktoré spôsobujú v praxi nejednotný výklad a tým nevôľu užívateľov tohto zákona. Pretože ide o zákon, ktorý má dosah na každého obyvateľa, bolo nevyhnutné čím skôr vypracovať jeho novelu a predložiť ju do parlamentu.

    Pri prerokúvaní uvedenej novely vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež pri jej medializácii bolo vznesených najviac pripomienok k § 6 odseku 1, kde sa hovorí, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec Liečebného poriadku nemôže poisťovňa uhrádzať zo základného fondu, a k odseku 2, kde sa hovorí, že poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia. Ozývajú sa varovné hlasy, že tieto opatrenia negujú konkurenčné prostredie a že týmto krokom sa poisťovne dostanú na úroveň poskytovania zdravotníckych služieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Podľa mňa však ide o nekvalifikovaný pohľad, nakoľko zatiaľ iba Všeobecná zdravotná poisťovňa plne prepláca aj nákladné operácie, ako sú transplantácia srdca, kostnej drene, aj leteckú záchrannú službu, liečbu hemofilikov a podobne. Všeobecná zdravotná poisťovňa napriek relatívne dobre fungujúcemu systému solidarity v zdravotníctve nie je však schopná plne pokrývať potrebu zvýšeného počtu preventívnych vyšetrení pre pracovníkov rizikových pracovísk, ako sú baníci, hutníci, chemici, vojaci a podobne. Práve tu majú dostatočný priestor rezortné poisťovne a konkurencia sa môže odohrávať na úrovni lepšieho financovania lôžkodní a výšky bodu.

    Čo sa týka zákazu podnikania s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia je v dnešnej dobe plne na mieste. Bolo by nemorálne, aby poisťovňa podnikala s financiami poistencov, ktorí poistné zo zákona musia zaplatiť. Predstavme si, že daná poisťovňa by skrachovala, ako sa to v Českej republike už niektorým stalo, a finančné prostriedky poistencov by sa nedostali k poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ale skončili by niekde úplne inde.

    Chcem zdôrazniť aj veľkú potrebu § 67 Štátny dozor, nakoľko pri vzniku nových zdravotných poisťovní sme sa stretli s tým, že finančné prostriedky zo základného fondu, ktoré sa mali použiť na preplácanie už vykonaných výkonov zdravotníckych zariadení, sa používali na veľkolepé reklamy na získavanie poistencov, na platby za získavanie poistencov 15 korún za hlavu a na uplácanie manažmentov podnikov, ktoré buď podpisovali prihlášky do iných poisťovní za poistencov, alebo nútili svojich zamestnancov prihlášky do iných poisťovní pod hrozbou straty zamestnania podpísať. Aby sa takéto praktiky nestali u nás pravidlom, je nutný funkčný štátny dozor nad zdravotnými poisťovňami.

    Na záver mi dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona číslo 273/1994 Z. z. K časti II v § 11 sa pripája odsek 13, ktorý znie: "Poistenec je pri zmene poisťovne povinný do 8 dní odovzdať doklad, ktorým preukazoval účasť na zdravotnom poistení, a to v tej poisťovni, ktorá mu ho vydala."

    Tento pozmeňovací návrh podávam z toho dôvodu, že sa v praxi bežne stáva, že pri návšteve lekára sa poistenec preukáže dvoma, niekedy viacerými preukazmi, alebo sa preukáže preukazom poisťovne, ktorej už nie je poistencom. Lekár takto nesprávne vypíše podklady pre poisťovňu a na recept a takto sa náklady na daného poistenca účtujú v nesprávnej poisťovni. Napríklad len náklady na lieky sa za jeden mesiac vo Vranove nad Topľou takto nesprávne naúčtovali za 70 tisíc korún.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Langoš. Nech sa páči, dávam vám slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

    vláda ako hlavný neplatič poistného predkladá návrh zákona, ktorý je postavený na obavách, nie na faktoch alebo zlých skúsenostiach s neštátnymi poisťovňami. Prakticky sa dá povedať, že občianske poisťovne alebo neštátne poisťovne začali reálne fungovať až od nadobudnutia účinnosti zákona o Liečebnom poriadku, teda od mája tohto roku. Predkladaná predloha novely má zrejmý rukopis tretej cesty, ani ryba, ani rak systémovej reformy na Slovensku. Na jednej strane odštátňovať, ale zároveň alebo vzápätí odštátnené subjekty držať pod kontrolou, teda pod riadením, a nie dozorom štátu alebo dohľadom štátu nad rešpektovaním, uplatňovaním zákona.

    Táto novela zvýhodňuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá preberá všetky štátne záruky vyplývajúce z ústavy, má štátom zaručenú solventnosť. Ostatné poisťovne majú sťažené podmienky vzniku, zvýšený počet predbežne registrovaných poistencov, zvýšený vklad kapitálu, ale zároveň podľa § 32 písm. a) nutnosť zložiť kauciu, s ktorou môže nakladať ministerstvo zdravotníctva. Pri týchto podmienkach sa mení i zmysel ustanovenia § 6, v ktorom sa zakazuje používanie ušetrených peňazí zo základného fondu na nadštandardné služby poistencom, čo zmarí možnosť dobre hospodáriť pre poisťovňu a robí poisťovňu konkurenčne ľahostajnou.

    Tento zákon je nesystémovým riešením problémov v zdravotníctve. Štát nie je ochotný alebo schopný venovať sa zdravotníctvu tak, ako si to zasluhuje. Vláda peniaze zo zákonného poistného ako zlý hospodár míňa na politickú propagandu a na podporu poslušných, ale nie najschopnejších. Radšej nenechá rozvinúť kvalitnejší spôsob hospodárenia s prostriedkami zo zákonného poistenia, ako by mala priznať, že existujú služby, ktoré predstihnú štátne zdravotníctvo. Je dôvod pre zámer v tomto zákone - sťažiť vznik konkurenčných poisťovní, zvýšiť štátny dozor, vyhlasovať rovnosť poisťovní pri mimoriadnom postavení štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a rezortných poisťovní zriadených osobitnými zákonmi. Je to v línii obmedzovania rozvoja pluralitného zdravotníctva. Začalo sa to slobodnou voľbou lekára a zdravotníckeho zariadenia, ale s výraznými obmedzeniami. Obmedzený počet registrovaných pacientov a obmedzený počet úkonov, ktoré môže lekár v ambulancii vykonať, maximálna cena lôžka za deň a podobne.

    Vláda je garantom štátnej zdravotnej politiky. Nemá ju pripravenú, nie je jasná sieť zdravotníckych zariadení, teda je nekoordinovaná a nekontrolovateľná výdavková časť peňazí zo základného fondu, chýba kvalitný dozor nad výdavkami. Štátna politika sa vykonáva naslepo a špekulatívne. Jedinou obranou vlády je tzv. princíp solidarity. Ten však nie je celospoločenským princípom jej praktickej politiky. Vláda sa snaží morálne vydierať zdravotníctvo a neštátne poisťovne. Princíp solidarity sa podľa nás musí prejaviť v štátnom rozpočte a na zanedbané zdravotníctvo nech sa myslí pri jeho tvorbe a hlavne prakticky.

    Na koniec týchto všeobecných poznámok ešte poznámka k šiestej časti zákona, ktorej sa novela nedotýka, ale dovolím si ju povedať. Ide o tvorbu orgánov všeobecnej poisťovne. Povážte, že správna rada je menovaná parlamentom a dozornú radu, ktorá má dbať na jej korektnú činnosť, teda vykonávať nad ňou dozor a kritizovať ju za nesprávnu činnosť, tú sama menuje, a teda i odvoláva. To je naozaj pozoruhodné. Táto časť by sa mala premenovať na článok IV, ako som to už kedysi pripomenul pri tzv. privatizačných zákonoch.

    Konkrétne k niektorým vybraným ustanoveniam tejto predlohy, aby som bol i konkrétny, a vedie ma to k tomu, že môj pozmeňovací návrh by musel byť veľmi komplexný a zložitý, aby upravil túto novelu podľa našich predstáv. Ustanovenie § 6, ako som už povedal, posledná veta, citujem: "Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec Liečebného poriadku nemôže poisťovňa uhrádzať zo základného fondu." Táto veta znemožňuje hospodáriť s peniazmi a konkurovať množstvom a kvalitou poskytovaných služieb. Teda skutočne konkurovať.

    Podmienky fungovania poisťovní sa sprísňujú do takej miery, že nemožno hovoriť o pluralite pre vykonávanie základného zdravotného poistenia. Z návrhu tiež nie je jasné, či sa uvedené vzťahuje aj na Poisťovňu ministerstva vnútra, Vojenskú zdravotnú poisťovňu a Železničnú zdravotnú poisťovňu. Tieto poisťovne poskytujú špecifickú zdravotnú starostlivosť pre vybrané skupiny obyvateľstva z prostriedkov základného fondu. Pre ostatných, ktorí sa v týchto poisťovniach nemôžu poistiť zo zákona, by to boli nadštandardné služby, ktoré im ostatné poisťovne zaplatiť nemôžu. Pritom výška poistného je pre každého rovnaká. Ako je to teda s rovnoprávnosťou? Žiadam pána ministra, aby mi na tieto i ďalšie otázky odpovedal, čo sa týka postavenia rezortných poisťovní.

    Odsek 6 ustanovenia § 10 v navrhnutej dikcii je nejasne koncipovaný, čo v praxi, pravdepodobne, bude viesť k chaosu.

    Odsek 1 ustanovenia § 32 spolu s § 6 reálne zabráni vzniku akejkoľvek ďalšej novej poisťovne.

    Ustanovenie § 32a - toto ustanovenie je diskriminujúce, lebo sa týka len tých poisťovní, ktoré pri svojom vzniku museli zložiť kauciu. Netýka sa vlastne štátnych zdravotných poisťovní. Napríklad ak ministerstvo zdravotníctva použije kauciu, poisťovňa je povinná ju do jedného mesiaca od jej použitia obnoviť, čo je veľmi tvrdé.

    Ustanovenie § 34 - voči rozhodnutiu ministerstva zdravotníctva nie je možné sa odvolať.

    V ustanovení § 52 nie je jasné, prečo sa oprávnenie z ministerstva presúva na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Odsek 1 absolútne popiera proklamované rovnoprávne postavenie poisťovní. O použití účelového fondu má rozhodovať správna rada príslušnej zdravotnej poisťovne.

    V ustanovení § 55 - prerozdeľovanie peňazí a hospodárenie s peniazmi, na ktoré dozerá dozorný orgán, musí upraviť zákon, nie štatút vydaný ministerstvom zdravotníctva, ktorý ho môže meniť každý deň, pretože ide o verejný rozpočet.

    Ustanovenie § 67 - nie je jasné, prečo vláda prejavuje toľkú nedôveru, keď si vôbec nedala námahu analyzovať činnosť poisťovní a ich hospodárenia. Prísny štátny dozor si zasluhuje najmä Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej hospodárenie, ako sa sama priznala, je za prvý polrok deficitné.

    Nebudem sa už ďalej zaoberať významovými a výkladovými nejasnosťami, ktorých je vo vládnej predlohe mnoho. Navrhujem túto pozmeňovacími návrhmi podľa nás neopraviteľnú predlohu neprijať a požiadať vládu, aby predložila v máji budúceho roka návrh, ktorý bude podložený reálnymi skúsenosťami z činnosti nových neštátnych poisťovní a bude skutočne rešpektovať pluralitu, vytvárať konkurenčné prostredie a poistencom voľbu podľa kvality a rozsahu služieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Brocka. Nech sa páči, dávam vám slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni,

    nemám zásadné stanovisko k predloženému návrhu zákona. Prednášali ho moji predrečníci, prednášali ste ich vy, ale zbadal som, že v spoločnej správe nie je jeden celkom dobrý pozmeňovací návrh, ktorý som uplatňoval vo výbore pre rozpočet, financie a menu, a ten pri hlasovaní získal podporu opozičných i koaličných poslancov. Keďže výbor neprijal platné uznesenie k tomuto návrhu zákona, tento návrh sa už nedostal do spoločnej správy. Ak dovolíte, ja by som ho predniesol a prosím vás o podporu tohto návrhu. Týka sa bodu 5 na strane 3, je to zmena do nového znenia v § 10 ods. 6 písm. f) nahradiť slovo "troch" slovom "päť". Veľmi jednoduchý pozmeňovací návrh.

    Dámy a páni, štát je platiteľom zdravotného poistenia, okrem iných aj za osoby, ktoré sa celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do troch rokov. Po uplynutí tejto lehoty, ak sa žena nezamestná, alebo chce zostať pri dieťati či deťoch dlhšie ako 3 roky, musí si platiť zdravotné poistenie sama, čo predstavuje mesačný výdavok rodiny 336 Sk. Stovky, ba tisíce žien rieši tento problém tak, že sa formálne registrujú na úradoch práce, v tom prípade za uchádzača o zamestnanie platí toto poistenie štát. Pri vysokej miere nezamestnanosti a veľmi nízkom počte voľných a najmä vhodných pracovných miest pre tieto osoby zostávajú a zaťažujú štatistiku úradov práce, hoci nie sú skutočnými uchádzačmi o zamestnanie. Myslím si, že prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu bude mať pozitívny multiplikačný efekt, lebo umožníme matkám starať sa o výchovu svojich detí i dlhšie, ako trvá štátna podpora a rodičovský príspevok. Zároveň ich nebudeme "nútiť" formálne sa registrovať na úradoch práce.

    Finančný dosah na štátny rozpočet z prijatia tohto návrhu je minimálny. Celoročne za jednu osobu by štát platil 1 960 Sk, hoci sama žena, keby chcela byť pri deťoch, by platila dvakrát toľko. Rozdiel je v tom, že štát platí za okruh osôb iba 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, čiže nie z celej minimálnej mzdy. Suma, ktorú by platil štát, by v porovnaní s vynaloženými prostriedkami na vytvorenie pracovného miesta, napríklad formou spoločensko účelných pracovných miest, bola iba jednou pätnástinou celoročného výdavku fondu zamestnanosti. Čiže dvetisíc oproti tridsiatim tisícom. Ďalší dosah je ten, že sa o tento okruh osôb zníži miera nezamestnanosti, čo v našich podmienkach vysokej miery nezamestnanosti je takisto rovnako dôležité.

    V závere chcem pripomenúť, že tento návrh je aj v súlade s koncepciou transformácie sociálnej sféry v časti štátna sociálna podpora, kde sa s rodičovským príspevkom pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa rovnako uvažuje predĺžiť lehotu z 3 na 5 rokov veku dieťaťa.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže už nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, chcem sa spýtať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či sa mieni ešte niekto prihlásiť do rozpravy.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú. Pýtam sa, pán minister Javorský, či sa chcete vyjadriť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,

    počúval som rozpravu a skutočne je mi ľúto, že hovoríme o zdravotníctve a o zákone, ale viac sa tu politizovalo, ako hovorilo v odbornej rovine. Hneď začnem pánom poslancom Langošom. Sledoval som vaše vystúpenie a včera som bol rád, že ste hlavný odborník na poľnohospodárstvo, a mal som možnosť počuť, ako vás pochválil pán minister Baco, aké sú vaše liberálne myšlienky o poľnohospodárstve. Myslím si, že dnes ste sa stali hlavným odborníkom na zdravotníctvo. Rád sa s vami porozprávam, ale niekde inde, nie tu, pretože skoro so všetkým, čo ste tu hovorili, sa nedá súhlasiť. Viem, že ste zástanca v podstate liberálnych myšlienok, i z minulosti máme skúsenosti, že čím horšie, tým lepšie. Sledoval som vás ako federálneho ministra vnútra a viem, čo ste urobili s väznicami, kde sme stratili kontrolu.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán Černák, nemáš slovo. Rozpráva pán minister. Podľa § 19 môže rozprávať, o čom chce. Priatelia, pán Čarnogurský, nebuďte už druhýkrát agresívny. Dnes ste druhýkrát agresívny. Prihláste sa. Ste v parlamente Slovenskej republiky.

  • Na otázku, či tento zákon platí na poisťovne ministerstva vnútra a ministerstva obrany, vieme, že tie poisťovne sú podľa iného zákona. Toto platí pre rezortné, odvetvové a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

    V tejto rozprave odznelo veľa pozmeňovacích návrhov, skutočne s mnohými sa dá súhlasiť a s mnohými sa nedá súhlasiť. O čo vlastne išlo v tomto zákone? V tomto zákone sme urobili zmeny v štyroch ustanoveniach. Prvé ustanovenie hovorí o odvodovej povinnosti a tam bola pripomienka pána poslanca Kováča. Cez prestávku si to pozrieme a dáme k tomu stanovisko. Ďalšie ustanovenie hovorí, kde bola zmena, o tom, za akých podmienok môže dostať rezortná alebo odvetvová poisťovňa licenciu. Tam sme trošku zvýšili počet predbežných súhlasov z 30 na 50 tisíc. Vidím, že k tejto otázke neboli pripomienky, tak sa to dá akceptovať.

    Ďalšie ustanovenie hovorilo o štátnom dozore. Pán poslanec Šagát, ďakujem pekne, že ste sa pochvalne vyjadrili o štátnom dozore, vieme obidvaja, že je to prechodné opatrenie, ale má to význam. Ďalšie ustanovenie je v podstate to štvrté, že sa nedá podnikať so základným fondom, že sa musí vytvoriť rezervný fond. Tu som počul pozmeňovací návrh, že sa odporúča 5 % na tvorbu toho fondu, 5 % na dva roky. S tým sa dá súhlasiť.

    Najviac pozmeňovacích návrhov a hlavne pripomienok sme počuli k tomu, či má poisťovňa predložiť 150, 200 tisíc alebo 300 tisíc poistencov do jedného roka, do dvoch rokov alebo ako. V novele zákona sa odporúča 300 tisíc do dvoch rokov pre poisťovne, ktoré už majú licenciu, a jeden rok pre poisťovne, ktoré by vznikli ako nové. Súhlasím s tým, aby to bolo 300 tisíc, ale zrovnoprávniť, aby to bolo na dva roky pre poisťovne novovzniknuté, aj tie, ktoré majú licenciu. Práve tých 300 tisíc poistencov je asi tá otázka, o ktorej sme tu najviac diskutovali. Hovorí sa, že neboli urobené analýzy, ale môžem vám povedať, že sme mali stanoviská ekonómov a ľudí, ktorí robia v poisťovníctve, a keď sme sa pýtali na túto otázku, tak nám bolo jasne povedané, že keď máme poisťovňu, v ktorej sú solventní poistenci, s vysokým príjmom a tá poisťovňa má byť solventná, je potrebné, aby bolo okolo 170 tisíc poistencov. Keď je zmiešané spektrum poistencov, kde sú aj dôchodcovia alebo iní, vychádza to okolo 270 tisíc poistencov. Takže tá hranica 300 tisíc poistencov nie je nadsadená.

    Odznelo tu veľa pozmeňovacích návrhov. Čo som mal možnosť si poznamenať, veľa je legislatívno-technických, to sa dá akceptovať. Tie pozmeňovacie návrhy, ktoré predložila spoločná spravodajkyňa, odporúčam prijať tak, ako boli predložené. Dúfam, že bude prestávka, aby sme vyhodnotili pripomienky, ktoré vznikli z vašich diskusných príspevkov.

    Myslím, že až také zlé to nie je, ako sme počuli v niektorých vystúpeniach. Skutočne nám ide o to, aby bola pluralita. Nie je pravda, že nám nejde o pluralitu, naopak, ide, ale samozrejme, za tým musíme vidieť aj poistencov a sociálne istoty poistenca. Všetci sme poistenci a myslím si, že aj diváci pri televíznych obrazovkách mi dajú za pravdu, že osobne mi nie je jedno, ako sa nakladá s mojím poistením.

    Prosil by som vás, aby ste tie odporučené zmeny prijali a dali podporu tejto novele zákona, ktorá je, myslím, potrebná.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    všeobecne je možné konštatovať, že v súčasnosti je cieľom štátnej zdravotnej politiky vytvoriť funkčné, ekonomicky stabilné, väčšie poisťovne. Ďalej umožniť poisťovniam významnejšiu orientáciu na preventívnu zdravotnú starostlivosť, zabezpečiť požadovaný štátny dozor a podporiť poisťovne v počiatočnom období pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku, osobitne informačného systému. Treba povedať aj to, že vznik pluralitného systému zdravotných poisťovní prináša významné skvalitnenie tejto činnosti. Osobitne v prípade nových poisťovní, ktoré si hľadajú svoje miesto na trhu poistencov, a nie je ničím výnimočným, ba stáva sa nevyhnutnosťou, využívanie moderných vedeckých poznatkov zo psychológie, sociológie, teórie riadenia aj iných vedných disciplín. V tomto zmysle si tvoria aj organizačnú štruktúru s útvarmi napríklad na nábor poistencov, obchodnú politiku či marketing a v rámci základnej filozofie sa snažia o maximálne priblíženie sa ku klientom, teda dnes už poisťovňa ide so svojou ponukou za poistencom.

    Treba povedať, že v rámci tejto rozpravy, ktorá sa tu rozprúdila, a treba to aj akceptovať, je fakt, že prenikáme na neprebádané územie a naozaj dnes chýba taká analýza, ktorá by vyhodnotila jedno celé obdobie, ktoré je už za nami, práve v rámci pôsobenia novej legislatívnej úpravy, a preto sa môžem len úplne stotožniť s názorom pána Magvašiho, ktorý už aj z odbornej pozície práve takto deklaroval svoj názor.

    Vo všeobecnosti treba ešte povedať aj to, že sa tu ukázali v rámci rozpravy dve základné tendencie, resp. koncepcie. Tá jedna bola liberálna, hovorila o tom, že poisťovní môže byť veľa, s nízkym počtom poistencov, reprezentovali ju pán docent Šagát, pán Lauko, pán Gaľa, a zase naopak, tí, ktorí podporovali reguláciu tohto systému. Takto sa prejavila pani poslankyňa Aibeková, pán Magvaši a niektorí ďalší.

    Celkove v rozprave vystúpilo jedenásť poslancov, z toho ôsmi predložili spolu až 18 pozmeňovacích návrhov. Vzhľadom na to, že ide o taký významný zákon, ktorý sa týka absolútne nás všetkých, a chcela by som rešpektovať aj názor pána docenta Šagáta, ktorý požiadal, aby sme si mohli prečítať všetky tieto znenia znovu napísané, odporúčam a dovolím si požiadať pána predsedajúceho o odklad hlasovania s tým, že všetci poslanci dostanú slovne naformulované texty, ak by s tým pán podpredseda súhlasil.

  • Ďakujem, v poriadku. Prerušíme rokovanie k tomuto bodu programu a budeme pokračovať 28. bodom programu. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, choďte si spracovať návrhy a pripomienky, ktoré vznikli z rozpravy, a potom po rozdaní a príprave sa vrátime späť a budeme hlasovať o tomto bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať d v a d s i a t y m ô s m y m bodom programu, a to

    vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 199 a spoločnú správu výborov ako tlač 199a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, konkrétne je to zákon číslo 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákon číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky, ako aj o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto vládnym návrhom zákona chceme riešiť požiadavky praxe na zmenu doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplývajú zo súčasnej etapy transformačného procesu ekonomiky Slovenskej republiky.

    Vládnym návrhom zákona sa najmä rozširujú nástroje aktívnej politiky zamestnanosti o príspevok zamestnávateľovi na úhradu nákladov súvisiacich s prepravou zamestnancov mimo sídla organizácie za účelom udržania zamestnanosti, ako aj o podporu po dobu zaškoľovania a po dobu prípravy na prácu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za účelom rozšírenia ich možnosti pracovného uplatnenia.

    Týmto vládnym návrhom zákona chceme ďalej predĺžiť dobu výkonu verejnoprospešných prác z doterajších 9 na 12 mesiacov s cieľom využívať tento nástroj aktívnej politiky zamestnanosti vo väčšom rozsahu ako doposiaľ, najmä pri umiestňovaní dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Ďalej sprísňujeme evidenciu uchádzačov o zamestnanie s určením taxatívnych dôvodov, pri ktorých sa uchádzači o zamestnanie z evidencie vyradia. Podporujeme záujem uchádzačov o zamestnanie prijať zamestnanie aj na dobu kratšiu ako 6 mesiacov s tým, že sa im po ukončení tohto zamestnania bude poskytovať hmotné zabezpečenie v nezmenenej výške po zvyšnú časť nevyčerpanej podpornej doby.

    Dopĺňame náhradné doby zamestnania na účely poskytovania hmotného zabezpečenia. Ide najmä o dobu osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa a o prevažne alebo úplne bezvládnu blízku osobu, ďalej o dobu vojenskej základnej náhradnej alebo civilnej služby a o dobu starostlivosti o dieťa mladšie ako 3 roky, ak sa v tejto dobe pracovný pomer skončil z dôvodov ustanovených v § 46 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

    Upravujeme uplatňovanie odvodov za neprijatie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na voľné pracovné miesta, ak ich prijatie odporúčal úrad práce a zamestnávateľ pritom nenapĺňa povinný podiel počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov. Prostriedky získané z týchto odvodov, z týchto sankcií sa použijú na podporu pracovného uplatnenia práve občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

    Dopĺňame okruh platiteľov príspevku do Fondu zamestnanosti o spoločnosti s ručením obmedzeným a členov družstva, ak ich odmena za prácu sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Predlžujeme dobu poskytovania hmotného zabezpečenia z 9 na 12 mesiacov pre uchádzačov o zamestnanie od 50 rokov veku vyššie, nakoľko ide o občanov, ktorí vzhľadom na svoj vek sa ťažko umiestňujú na trhu práce. Pri tejto príležitosti musím konštatovať, že ide predovšetkým o ženy v preddôchodkovom veku.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa týkajú oblasti zamestnanosti a ktoré boli Slovenskou republikou ratifikované, ako aj s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 168 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou, ktorý sa Slovenská republika pripravuje ratifikovať v krátkom čase. Návrhom zákona sa riešia len najnaliehavejšie požiadavky na novelizáciu niektorých ustanovení zákonov v oblasti zamestnanosti.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a prosím všetkých poslancov o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Pavla Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážená pani ministerka, vážení hostia, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu piatich výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona, tlač 199, a to Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 428 z 12. júla 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 25. augusta 1995. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol na skoordinovanie stanovísk výborov určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Uvedené výbory Národnej rady, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, schváliť po zohľadnení týchto doplňovacích pripomienok:

    Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:

    "Čl. VI

    1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona číslo 1/1991 Zb. o zamestnanosti tak, ako to vyplýva zo zmien a doplnení ďalších vykonávacích predpisov a zákonov.

    2. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov tak, ako to vyplýva zo zmien."

    Článok VI sa označuje ako článok VII.

    Tieto doplňovacie pripomienky odporúčam prijať a pri hlasovaní navrhnem o nich hlasovať spoločne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto bola spoločná správa výborov k predloženému návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom ôsmom bode nášho programu. Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Ako prvá pani Gbúrová. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení prítomní,

    dovoľte, aby som predniesla niekoľko pozmeňovacích návrhov, o ktorých som diskutovala vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci s ministerkou pani Oľgou Keltošovou a s kompetentnými pracovníkmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na to, že argumentácia vo väzbe na problémy, ktoré v uvedenom zákone vznikli, nebola vyčerpávajúca a zároveň sa vyskytli ďalšie súvislosti, o ktorých treba diskutovať, predkladám opätovne na hlasovanie pozmeňovacie návrhy Národnej rade Slovenskej republiky.

    Tak ako sa konštatovalo, novela rieši v podstate novelu troch zákonov, a to zákona číslo 1/1991 Zb., zákona číslo 83/1991 Zb. a zákona číslo 10/1993 Z. z. Zákon číslo 1/1991 Zb. rieši v súčasnej dobe otvorené problémy a odporúčam tento návrh podporiť. Navrhujem však nasledovný doplnok:

    V článku I bod 18 rozšíriť text tohto bodu v pokračovaní nasledovne: Na koniec textu v § 18 ods. 3 doplniť vetu: "Vo výnimočných prípadoch môže byť uchádzačovi o zamestnanie poskytnuté hmotné zabezpečenie vo forme preddavku, najmä ak prvostupňové rozhodnutie súdu potvrdilo neplatnosť skončenia zamestnania a bolo voči tomuto podané odvolanie."

    Ak dovolíte, veľmi stručne tento návrh zdôvodním. Zamestnávateľ v snahe zbaviť sa zamestnanca použije ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru ustanovenie Zákonníka práce súvisiace s porušením pracovnej disciplíny alebo neuspokojivých pracovných výsledkov, ktoré pri súdnom konaní nedokáže preukázať. Aj napriek tomu spor predlžuje odvolaním na druhostupňový súd. Takéto riešenie trvá viac ako rok a zamestnanec nemá v tomto období žiadny príjem.

    Ďalší návrh. V článku II bodu 13 navrhovanú zmenu textu odporúčam neprijať a navrhujem prijať nasledovný text:

    V § 12 ods. 1 písm. c) za slová "s príslušnými štátnymi orgánmi" sa vkladá čiarka a slová "zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a orgánmi samosprávy".

    Opäť veľmi stručne zdôvodním návrh na zmenu. Formulácia, ktorá je uvedená v návrhu zákona, je v rozpore s deklarovanou snahou vlády preberať zodpovednosť za zabezpečenie zamestnanosti, keď navrhuje vypustiť okresné orgány štátnej správy pri vypracovaní programov ďalšieho pracovného uplatnenia uvoľňovaných zamestnancov. Vo svojom návrhu však zabudla na zamestnancov, ktorí sa doteraz na týchto prácach podieľali.

    Ďalší návrh k článku II bod 27. Tento bod odporúčam neprijať a navrhujem ponechať pôvodné znenie § 15a. Sú určité informácie, podľa ktorých tieto poradné orgány v podstatnej miere uľahčili prácu úradov práce pri posudzovaní jednotlivých prípadov, samozrejme, často aj sťažili, ak niektorí členovia tejto komisie upozornili na porušovanie pracovnoprávnych predpisov u zamestnávateľov, ktorí žiadali príspevok na vytvorenie nových pracovných miest.

    To je všetko k zákonu, ktorý som označila ako prvý.

    Teraz k zákonu číslo 10/1993 Z. z. Novela tohto zákona vytvára pocit, že verejnoprávne inštitúcie sú orgánmi štátnej správy a rozpočtové organizácie, nakoľko ich hospodárenie s finančnými prostriedkami schvaľuje vláda. Preto navrhovanú novelu je možné prijať iba na základe prijatia niekoľkých pozmeňovacích návrhov.

    Dovoľte mi, aby som ich teraz opäť veľmi stručne uviedla a zdôvodnila.

    Článok III bod 2 navrhované znenie § 6 ods. 1. Navrhujem vypustiť písmená a) a b) a uviesť nové písmeno a), následne ostatné písmená nie prečíslovať, ale zmeniť písmená ("prepísmenovať"). Teda nové písmeno a) bude znieť:

    "a) schvaľovať rozpočet fondu a rozpis rozpočtu fondu na jednotlivé štvrťroky pre okresné úrady práce".

    Aj Konfederácia odborových zväzov vo svojom proteste, ktorý máte určite všetci v laviciach, namieta voči postupu vlády, ktorá ukladá predstavenstvu Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky povinnosť prerokovať návrh rozpočtu príjmov a výdavkov fondu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a predkladať vláde Slovenskej republiky na schválenie správu o hospodárení, vrátane ročnej uzávierky a rozpočet príjmov a výdavkov fondu, pričom konštatuje, že ide o zásadný rozpor s verejnoprávnym charakterom Fondu zamestnanosti a o obmedzovanie rozhodovacích právomocí predstavenstva Fondu zamestnanosti. Takto postavený § 6 ods. 1 písm. a) obmedzuje a znemožňuje aktívnu účasť sociálnych partnerov na riešení problémov na trhu práce, preto som si dovolila navrhnúť nové písm. a), ktoré tento protest do určitej miery rieši.

    Ďalej článok III bod 3 v novonavrhovanom ods. 3 v § 6 navrhujem doplniť na koniec druhej vety slová "s hlasom poradným". V článku III bod 4 navrhujem tento návrh nepodporiť a trvať na ponechaní pôvodného znenia § 6 ods. 4. Článok III bod 11 v novonavrhovanom odseku 2 v § 8 navrhujem doplniť na koniec vety "s hlasom poradným". Článok III bod 13 v novonavrhovanom § 8a navrhujem doplniť druhú vetu "táto povinnosť neplatí, ak orgán fondu rozhodne o použití prostriedkov fondu na riešenie aktívnej politiky zamestnanosti pre zamestnávateľa, ktorý preukazne porušuje pracovnoprávne predpisy".

    Stručne zdôvodním. Aj vďaka informáciám z poradných komisií úradov práce sa podarilo zabrániť poskytnutiu príspevku na vytvorenie nových pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý preukázateľne porušoval pracovnoprávne predpisy, čo bolo doložené rozsudkami prvo- i druhostupňového súdu vo veci neplatnosti ukončenia pracovného pomeru.

    Článok III bod 23. Tu mám iba poznámku, nakoniec som ju povedala aj vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, že je otázne, či desaťnásobné zvýšenie penále zvýši príspevkovú disciplínu. U insolventných organizácií, ktoré si už dlhší čas neplnia svoje príspevkové povinnosti, asi nie. Odporúčam, aby úrady práce mohli vo výnimočných prípadoch odpustiť penále, a toto navrhujem riešiť v bode 24, teda v článku III bod 24.

    V novonavrhovanom odseku 5 § 25 doplniť druhú vetu: "Vo výnimočných prípadoch pri krátkodobej insolventnosti zamestnávateľa a odsúhlasenom splátkovom kalendári môže na návrh okresného úradu práce správny výbor v územnom obvode penále odpustiť."

    Vážená Národná rada, to je k pozmeňovacím návrhom všetko.

    Na záver mi dovoľte konštatovať vo väzbe na uvedenú novelu nasledovnú skutočnosť. Konštatovala som to nakoniec aj s diskusii, ktorá sa rozprúdila vo väzbe na programové vyhlásenie vlády. Osobne si myslím, že skutočne sa dá drobnými úpravami v už existujúcich zákonoch posilňovať štátny paternalistický prístup a nenápadne najmä cez ekonomické páky diferencovať a tým prinútiť, nazvem to, povedzme, k poriadku rôzne sociálne, politické a občianske aktivity. Platí to najmä o odborových organizáciách, ktorým z princípu ich existencie patrí nezávislosť. Uložiť im povinnosť vo väzbe na ekonomické, finančné otázky smerom k vláde, je ak nie popretím, tak čiastočne obmedzením tohto princípu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V rozprave bude pokračovať pán Brocka, pripraví sa pani Bauerová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    vláda Slovenskej republiky sa zaviazala v generálnej dohode na rok 1995 vypracovať novú komplexnú právnu úpravu v oblasti zamestnanosti s účinnosťou najneskôr od 1. januára 1996, v rámci ktorej sa posilní verejnoprávny charakter orgánov trhu práce. To čo je obsiahnuté v treťom článku predloženého vládneho návrhu, je však cesta opačným smerom. Posúďte sami. Fond zamestnanosti je verejnoprávnou inštitúciou, jej najvyšším orgánom je predstavenstvo. Jeho pôsobnosť určuje § 6 ods. 1. Dnes do pôsobnosti predstavenstva patrí schvaľovať rozpočet fondu. Predložený vládny návrh prisudzuje túto kompetenciu vláde. Nesúhlasím s navrhovaným riešením z dvoch dôvodov.

    Po prvé preto, že vláda chce schvaľovať rozpočet nezávislej verejnoprávnej inštitúcie a to ešte za situácie, keď na politiku zamestnanosti neprispieva štátny rozpočet ani korunou,

    Po druhé preto, že toto právo si vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii môže osobovať iba Národná rada. Ako člen výboru pre financie, rozpočet a menu očakávam, že onedlho budeme prerokúvať komplexný súbor verejných rozpočtov Slovenskej republiky a v rámci neho i rozpočet Fondu zamestnanosti. Je pre mňa neprijateľné, aby sa Národná rada nezaoberala takou dôležitou otázkou, ako je financovanie aktívnej i pasívnej politiky zamestnanosti. Preto navrhujem v článku III v bode 2 (môj návrh sa týka toho istého problému, o ktorom hovorila aj pani poslankyňa Gbúrová) v § 6 ods. 1 zrušiť písmená a) a b) a nahradiť novým písmenom a) nasledovného znenia: "Do pôsobnosti predstavenstva patrí najmä: a) prerokúvať návrh rozpočtu a účtovnej uzávierky Fondu zamestnanosti a predkladať ich na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky." Ostatné písmená sa potom prečíslujú.

    V tejto súvislosti aspoň jednou vetou k protestu Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, kde prichádza k zvláštnemu precedensu. Dozvedáme sa z ich protestu, že tlač, ktorú prerokúvame, je iná, nie je totožná s tou, ktorú prerokúvali sociálni partneri v rade hospodárskej a sociálnej dohody.

    Moja ďalšia poznámka: Dovoľte, aby som si trošku zaspomínal ako predseda Zboru zástupcov Národnej poisťovne, súvisí to s § 6, týka sa spôsobu prijímania uznesení v predstavenstve. Text na strane 22 návrhu zákona znie: "Na prijatie uznesenia sa vyžaduje, aby bolo schválené väčšinou prítomných členov zastupujúcich každý subjekt v predstavenstve." V praxi to znamená, že v 9-člennom predstavenstve má každá strana tripartity troch zástupcov. Aby bolo predstavenstvo uznášaniaschopné, musia byť z každej strany prítomní aspoň dvaja, čiže dokopy šesť. Na prijatie uznesenia dnes stačí dvojtretinová väčšina prítomných členov, čiže štyria. Ak by sme prijali navrhovanú zmenu, v prípade účasti 6 členov predstavenstva musí byť vlastne každé uznesenie prijaté jednomyseľne. A to nielen v predstavenstve, ale analogicky je v návrhu tento princíp uplatnený aj pri prijímaní uznesení v správnych výboroch fondu v okresoch. Jeden jediný člen samosprávneho orgánu, bez ohľadu na to, ktorú stranu tripartity zastupuje, môže dokonale sabotovať činnosť samosprávneho orgánu.

    Varujem pred prijatím takéhoto princípu, pretože s ním máme už svoje skúsenosti. Jeho aplikácia v zákone číslo 7 z roku 1992 o Národnej poisťovni spôsobila, že najvyšší samosprávny orgán bol dlhodobo úplne nefunkčný. Aj preto sa takýto spôsob prijímania uznesení neprebral do zákona o Sociálnej poisťovni. Aj preto je navrhovanie takéhoto princípu do zákona o Fonde zamestnanosti krokom späť. Navrhujem preto neprijať navrhované zmeny a ponechať prijímanie uznesení samosprávnymi orgánmi v pôvodnom znení. Znamená to v článku III bod 5 a bod 12 vypustiť.

    Moja posledná poznámka je k optimizmu, ktorý šíri okolo seba vláda alebo aj pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, naposledy včera v televíznej relácii Pressklub, keď hovorí o miere nezamestnanosti, keď vláda hovorí o plnení štátneho rozpočtu. Iste sa nejeden občan, nejeden dôchodca či robotník alebo študent právom pýta, prečo vláda zrušila sociálne zľavy v železničnej a autobusovej doprave, keď je taká výborná.

    Tá druhá poznámka k miere nezamestnanosti - chcem upozorniť na to, že štatistickými číslami sa niekedy môže zastierať reálna skutočnosť, alebo sa nimi môže aj manipulovať. Od decembra minulého roku do augusta tohto roku klesla miera nezamestnanosti zo 14,8 na 13 %. Na otázku, čomu to pripisuje, pani ministerka odpovedala, že okrem iného vďaka projektu verejnoprospešných prác, ale tiež vďaka takým opatreniam, ako bolo prijatie 300 absolventov do štátnej správy. Tých 300 absolventov predstavuje jednu stotinu percenta v miere nezamestnanosti a tých ostatných 1,2 % predstavuje okolo 30 tisíc miest na verejnoprospešné práce, ktorých nie je toľko.

    Za pozornosť však stojí iné, že úrady práce v tomto roku vyraďujú z evidencie rekordné počty uchádzačov o zamestnanie. Mesačne je to 25 až 30 tisíc uchádzačov. Úradom práce sa ich však podarí zamestnať asi tretinu, tí ostatní sú síce von zo štatistiky, ale obyčajne bez práce. To znamená aj bez hmotného zabezpečenia, aj bez sociálnych dávok minimálne po dobu 6 mesiacov. Kvalifikovaný odhad hovorí o čísle 100 tisíc nezamestnaných. Ak ich pripočítate k oficiálne vykazovanej miere nezamestnanosti, s tým optimizmom vlády či pani ministerky to nebude úplne namieste.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister, dámy a páni,

    iste niet pochýb o tom, že predmet prerokúvaného návrhu zákona - nezamestnanosť - je jedným z najpálčivejších problémov spoločnosti. Vládny návrh reaguje na niektoré javy v tejto oblasti, i keď treba povedať, že nie vždy veľmi šťastne, ale, žiaľ, treba konštatovať pretrvávajúcu absenciu ucelenej strategickej a komplexnej previazanej stratégie aktívnej politiky zamestnanosti napriek tomu, že nezamestnanosť v niektorých regiónoch dosahuje alarmujúce rozmery a prejavujú sa i v samotnej štruktúre nezamestnanosti jednoznačne nepriaznivé trendy. Za takéto treba považovať to, že dlhodobo nezamestnaní tvoria už väčšiu polovicu nezamestnaných, pretrváva vysoká nezamestnanosť absolventov, pričom ťažisko politiky zamestnanosti je stále v pasívnej politike.

    Ak pri plnení štátneho rozpočtu sme konštatovali, že makroekonomické oživenie sa nepremietlo do mikroekonomiky, platí to rovnako pre oblasť zamestnanosti, ale aj pre vytváranie nových pracovných miest. Koncom prvého polroka na jedno voľné miesto pripadalo 20 nezamestnaných. Pritom je zrejmé, že v nezamestnanosti neprevažuje frikčná, prechodná nezamestnanosť, ale štrukturálna a technologická. Dovoľujem si upozorniť, že v Európskej únii považujú tieto javy za zastaralosť ľudského kapitálu, čo je veľmi vážne konštatovanie, a ak to platí v celej Európe, niet dôvodu, aby to neplatilo u nás, je skôr obava, že u nás to platí v znásobenej miere. V tejto súvislosti je vytvorenie previazanej koordinovanej štátnej politiky vytvárania nových pracovných miest, ktorá by mala svoju dimenziu vo vzdelávacej politike, vo fiškálnych procesoch, v dotačnej politike štátu viac ako akútna.

    Na základe uvedeného mi dovoľte predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov a následne i návrh na uznesenie. V článku I bod 22, týka sa § 22, kde ide o pracovné miesta pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, došlo k rozpornému koncipovaniu prvej a druhej vety. Vzhľadom na výklad predkladateľa uvedený v dôvodovej správe, z ktorého vyplýva, že úmysel predkladateľa presnejšie vystihuje druhá veta, navrhujem v prvej vete slová "môžu poskytnúť" nahradiť slovom "poskytujú".

    Článok II, bod 18. V § 12 odsek 1 navrhujem vynechať, nakoľko rozhodovacie kompetencie a zodpovednosť správneho výboru fondu a okresného úradu práce nie sú dostatočne vyšpecifikované a navrhovanou úpravou môže vzniknúť situácia, že ten kto znáša zodpovednosť zo zákona, nebude mať rozhodovaciu právomoc, a ten kto by rozhodoval, nemal by zodpovednosť zo zákona za svoje rozhodnutia.

    Článok III bod 2. Navrhnem trochu odlišný pozmeňovací návrh ako moji predrečníci. Podobne ako moji predrečníci navrhujem vynechať bod A, v bode B vynechať slová "vláde Slovenskej republiky", nahradiť ich slovami "Národnej rade Slovenskej republiky". Bod 10, ktorý sa týka § 8 ods. 1, navrhujem doplniť novým písmenom i) nasledovného znenia: "vyjadrovať sa k návrhu na vymenovanie, odvolanie riaditeľa okresného úradu práce".

    Za najslabšie miesto celého návrhu považujem bod 13. Za absolútne neprijateľný treba totiž pokladať návrh, ktorý je uvedený v novom § 8a nasledovného znenia: "Členovia orgánov fondu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie." Koniec citátu. Na rekapituláciu: Fond ako verejnoprávna inštitúcia by stratil svoj charakter verejnoprávnej inštitúcie. Orgány fondu, predstavenstvo, dozorná rada, správne výbory, ktoré sa skladajú zo zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátu - prvé dve zložky by tým strácali akékoľvek opodstatnenie zastúpenia v týchto orgánoch, pretože by strácali zodpovednosť voči tým, ktorí ich delegovali do týchto orgánov, keďže o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli, by podľa zákona mali zachovať mlčanlivosť.

    Prosím vás, aby ste sa zamysleli predtým, než budete o tomto návrhu hlasovať, či nezamestnanosť a súvisiace problémy, ktoré sú eminentným predmetom verejného záujmu, sa môžu stať predmetom utajenia.

    Bod 14 sa dotýka prostriedkov aktívnej politiky zamestnanosti. Navrhujem v § 12 písm. b), bod 2 rozšíriť o nasledovný text: "vrátane jazykových kurzov, ak jazykové znalosti sú podmienkou získania zamestnania a úhrady cestovných nákladov na rekvalifikačné kurzy". Chcela by som uviesť na ilustráciu príklad z jedného okresného úradu práce, kde by mohli zamestnať, alebo mohli by sprostredkovať zamestnanie pre murárov v Nemecku. Chýba im základná znalosť nemčiny. Je evidentné, že dlhodobo nezamestnaní pravdepodobne nemajú prostriedky na zaplatenie jazykových kurzov a tiež nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie cestovného, aby dochádzali vôbec na rekvalifikačné kurzy.

    Bod 18. Navrhujem vypustiť odsek 5, ktorý pri uplatňovaní zákona môže pôsobiť zmätkovo. Na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá prevádzkovala činnosť napríklad celý predchádzajúci rok a predložila daňové priznanie, pričom v prvých dvoch mesiacoch ďalšieho roka nepracovala, by sa vzťahovala dvojaká právna úprava.

    Vzhľadom na skutočnosť, že zatiaľ vláda nepredložila, napriek prísľubu, návrh na riešenie problémov dlhodobo nezamestnaných vyšších vekových kategórií, a za také nepovažujem súčasný návrh, ktorý iba zmierňuje situáciu dlhodobo nezamestnaných, najmä žien, a vzhľadom na skutočnosti uvedené v úvode môjho vystúpenia navrhujem prijať uznesenie Národnej rady nasledovného znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu:

    1. o predloženie ucelenej koncepcie politiky zamestnanosti s dôrazom na politiku vytvárania nových pracovných miest so zvláštnym zreteľom na rizikové skupiny nezamestnaných v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, mladistvých, absolventov a dlhodobo nezamestnaných;

    2. o urýchlenú prípravu a predloženie zákonnej úpravy možností a podmienok predčasného odchodu do dôchodku pre dlhodobo nezamestnaných v starších vekových skupinách. Takáto právna úprava bola prisľúbená Národnej rade začiatkom roka, zatiaľ sme ju nedostali a pomaly je koniec roka.

    Prosím, aby ste tieto návrhy podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som sa vyjadril k rozprave k vládnemu návrhu zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú predpisy o zamestnanosti. Súčasný stav, ktorý na Slovensku v oblasti legislatívy, v oblasti zamestnanosti je, má, samozrejme, svoju genézu. Treba povedať, že z hľadiska transformácie sociálnej sféry a z hľadiska reformy oblasť zamestnanosti prešla od roku 1990 veľmi zásadným vývojom. Domnievam sa, že aj keď to boli kompetencie federácie, dnes je už kompetencia, samozrejme, v samostatnej republike, že oblasť právnej úpravy zamestnanosti, vytvorenie financovania tejto sféry a inštitúcií prešla jedným z najdynamickejších vývojov po roku 1990 a súčasný stav v týchto otázkach v oblasti inštitúcií a financovania treba hodnotiť veľmi pozitívne.

    Veľmi negatívna je otázka nezamestnanosti. Chcel by som v tejto situácii uviesť, že existujú odborné prepočty, že keby nebolo veľa humanizmu na úkor Slovenska a keby nebola konverzia, ktorá bola sabotážou na sociálnu situáciu občanov, má Slovenská republika nezamestnanosť v podstate totožnú s nezamestnanosťou v Českej republike. To hovorím veľmi jednoznačne a veľmi jasne. Ak v apríli roku 1991 bolo na Slovensku 40 tisíc nezamestnaných a v decembri toho istého roku 1991 malo Slovensko 300 tisíc nezamestnaných, tak je to taký šok v nezamestnanosti, ktorý by otočil vyspelejšiu ekonomiku, a nie ešte ekonomiku, ktorá sa musí transformovať. Povedzme si to otvorene, bez ohľadu na vládu, ktorá dnes je, alebo ktorá bola, treba si povedať veľmi jednoznačne, že to je snehová guľa, to je bremeno, ktoré treba neustále riešiť.

    V tejto oblasti, domnievam sa, Slovenská republika má v postkomunistických štátoch určité priority, ktoré sú hodnotené možno aj v medzinárodnom hľadisku oveľa pozitívnejšie než u nás doma. A chcel by som uviesť mnoho vecí na pravú mieru, pretože na Slovensku sa nič, čo je pozitívne, nemôže publikovať, ani sa neberie vážne, pretože sa hľadajú len chyby. Keď sa aj dnes hodnotí makroekonomika veľmi pozitívne, všimnite si, ako sa kritizuje a už sa rýchlo ide na mikroekonomiku, ako je to v mikroekonomike zle. Tak buď táto spoločnosť má objektívne kritériá na hodnotenie pozitívneho vývoja, alebo budeme očierňovať všetko, čo sa na Slovensku dobre spraví.

    Poďme však na fakty. V oblasti inštitúcií je vytvorená sieť celoštátnych sprostredkovateľní, úradovní práce, teda okresných úradov práce. Od januára 1994 funguje Správa služieb zamestnanosti a bola vytvorená verejnoprávna inštitúcia, ktorou je Fond zamestnanosti. Pozitívne výsledky sú aj z hľadiska financovania v tejto oblasti, pretože sa skutočne nachádzajú zdroje, ktoré sú z verejnoprávnych princípov a podstát, a sú to zdroje, ktoré v podstate reprezentujú prirodzené vlastnícke práva všetkých občanov, teda tých, ktorí prispievajú do Fondu zamestnanosti. Fond zamestnanosti v minulom roku disponoval sumou zhruba 4,7 miliardy korún. V tomto roku je to už 8 miliárd korún.

    Treba povedať, že je nekompetentný názor, ak sa hodnotí financovanie v oblasti zamestnanosti len v oblasti pasívnej. To je nezmysel a to je signál, že ten, kto to tvrdí, nerozumie veci. Osem miliárd korún je vytvorených zo zdrojov, ktoré platíme všetci v príspevkoch do fondu, a týchto 8 miliárd Sk je predsa mimorozpočtový zdroj, ktorý táto ekonomika objektívne cíti a už ich pociťuje aj konkrétny občan. Veď bolo vytvorené obrovské množstvo, desiatky tisíc verejnoprospešných prác. Boli vytvorené nové pracovné miesta, ktoré súvisia so zdrojmi z fondu. Súhlasím s tým, že treba ďalej pracovať na veľkej politike zamestnanosti, to znamená, aby sa do tvorby nových pracovných miest neangažoval len sociálny rezort, alebo fond, ale že ide o štrukturálne premeny.

    Ak niekomu vadí, že na Slovensku je hospodársky rast, tak chcem upozorniť na to, že podľa prepočtov Fondu zamestnanosti do 30. 6. 1995 z titulu rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku z hľadiska štrukturálnych zmien (teda sú to miesta, ktoré budú trvať dlhší čas) bolo vytvorených už 12 tisíc nových pracovných miest. Len z hľadiska prepočtu vo väzbe na HDP (na rast hrubého domáceho produktu). Tak sa pýtam tých, čo "kvákajú", prepáčte mi za výraz, že čo má pocítiť občan z titulu pozitívnych hospodárskych výsledkov.

    Ďalej by som chcel zdôrazniť skutočnosť aj z hľadiska štatistík, aj z hľadiska znižovania počtu, že od januára je evidentný pokles nezamestnanosti. Ak sa teraz v letných mesiacoch, v júli a auguste, ale už aj v polovičke júna podarilo stabilizovať rast nezamestnanosti z titulu rastu absolventov škôl, tak to je pozitívny úspech. Pretože sme nešli v nezamestnanosti zásadne hore, pretože cez verejnoprospešné práce, cez rast hrubého domáceho produktu a cez aktivity Fondu zamestnanosti sa vytvorili nové pracovné miesta, ktoré vyrovnali ten každoročný šok, ktorý nezamestnanosť na Slovensku získava práve absolventmi. Bude treba ďalej pracovať na tom, aby za drahé peniaze vyučení absolventi po absolvovaní školy nenapĺňali trh práce a neboli nezamestnaní. To je otázka aj štrukturálnych premien v školstve, ktoré by malo pripravovať absolventov na podmienky trhu práce, a nie do sociálnej siete. Aj napriek prívalu absolventov škôl, ktorých, samozrejme, logicky ubudne, pretože postupne sa absolventi zamestnajú, som o tom presvedčený a sú o tom fakty, počítame s tým, že nezamestnanosť do konca roku ďalej by mala mať klesajúcu tendenciu a je to dobré a treba to garantovať.

    Ku koncepčným materiálom. Boli tu nejaké výzvy o nesplnení úloh atď. Kým polovica generálnej dohody za minulý rok bola bezcenným zdrapom papiera, pretože sa splnilo len 56 % úloh, naše "demokratické" médiá, najmä odborové publikácie, o tom veľmi zaryto mlčia. V tejto situácii je pripravený rad koncepčných materiálov, ktoré po vzájomnej dohode sociálnych partnerov sú v tejto oblasti konzultované. Do konca tohto roku je pripravený v rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry zásadný dokument, ktorý sme nazvali Koncepcia politiky zamestnanosti, vrátane politiky trhu práce a vrátane štátnej politiky zamestnanosti, kde chceme práve absorbovať aj mimosociálne rezorty, teda výrobné rezorty, ktoré majú garantovať tiež štrukturálne zmeny. Na základe tejto koncepcie, kde budeme ďalej diskutovať s odbormi, so zamestnávateľmi, sa počíta s novou legislatívou, ktorá by mala byť pripravená v priebehu budúceho roku.

    Ako teda funguje na Slovensku inštitucionálny model. Existuje Fond zamestnanosti, existuje Správa služieb zamestnanosti. Treba povedať, že sme viazaní aj medzinárodnými dohovormi, najmä Medzinárodnej organizácie práce, ktoré hovoria o sprostredkovaní práce. Treba povedať, že tu je súbeh verejnoprávnej inštitúcie a fondu. Ja nemôžem súhlasiť s tým, že dochádza k obmedzovaniu odborových alebo verejnoprávnych funkcií. Ak sa vlani prijal, vážení, zákon o Sociálnej poisťovni, zoberte si, aký je tam mechanizmus. Rozpočet Sociálnej poisťovne, ale i Všeobecnej zdravotnej poisťovne schvaľuje Národná rada. To je súhlas.

    Zvažovali sme a konzultovali sme, pred niekoľkými dňami dokonca so zahraničnými expertmi, ako je to s oblasťou Fondu zamestnanosti. Ide tu práve o to, že podľa modelu Sociálnej poisťovne, kde je tiež tripartitná správna rada a kde zástupcovia za štát majú 7 hlasov z 21 a stačí 14 hlasov na platné uznesenie, tam je skutočne bilaterálne rozhodovanie optimálne. Treba hľadať taký mechanizmus vyjednávania, aby sme sa dohodli. V tejto situácii aj po konzultáciách v zahraničí ide o to, že Národná rada Sociálnej poisťovni nemôže meniť rozpočet. Národná rada ho buď schváli, alebo ho neschváli. Čiže je to kasačný princíp.

    Prečo sa tu navrhuje postavenie vlády a prečo sa domnievam, že nejde o obmedzenie ani odborových práv, ani participácie, ani zamestnávateľských práv. Práve naopak sa tam rozširuje možnosť zapojiť do správnych výborov Združenie miest a obcí Slovenska. Vláda takisto nemôže meniť návrh rozpočtu a schvaľuje v podstate rozpočet, alebo ho neschváli a vráti ho späť predstavenstvu, kde sú tiež, samozrejme, zástupcovia štátu. Cieľom je tu to, aby sa práve finančné prostriedky z Fondu zamestnanosti dostali do makroroviny, do spolurozhodovania a dohody v tom zmysle, aby boli spojené s investíciami a so štátnym rozpočtom v rámci veľkej politiky zamestnanosti. Ak sa obidva subjekty, teda aj Fond zamestnanosti, aj vláda, skoordinujú z hľadiska rozdeľovania finančných prostriedkov, tak je možné kumulovať prostriedky Fondu zamestnanosti s prostriedkami štátneho rozpočtu na investičné akcie a rozvojové programy ekonomiky z hľadiska makroekonomického.

    Chcem však upozorniť na skutočnosť, a o tom sa nevie, alebo nechce vedieť aj v súčasnosti, že rozhodnutie o schválení, alebo neschválení rozpočtu Fondu zamestnanosti neberie absolútne kompetencie o rozdeľovaní z hľadiska projektov. To znamená, že existuje tripartizmus, a v tom je slovenská špecialita, pretože to nie je známe ani v jednej postkomunistickej krajine, že o finančných prostriedkoch Fondu zamestnanosti rozhodujú odbory, zamestnávatelia a štát. Chceme, aby tam ešte pôsobil aj ZMOS. V tejto situácii nedochádza podľa mojej mienky vôbec k obmedzeniu, pretože, štátny záujem vo vzťahu napríklad k Sociálnej poisťovni, ktorá má desaťkrát väčší rozpočet, je oveľa tvrdší. Je tu schvaľovanie v Národnej rade, je tu dozorový mechanizmus priamo zo zákona, kde má dozor ministerstvo práce a ministerstvo financií, čiže môžu vstupovať do orgánov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a podobne.

    Chcel by som v tejto súvislosti ešte uviesť, že nie je pravdou, čo tvrdí Konfederácia odborových zväzov, že tento materiál nebol predložený do Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Je to lož a neprispieva to k dobrým vzťahom sociálneho partnerstva. Treba povedať, že vláda po rozhodovaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody predsa nemôže stratiť ústavnú kompetenciu a čiastkovými zmenami meniť ešte niektoré ustanovenia, ktoré prejdú v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. V tomto prípade sa tento materiál prerokoval na úrovni tripartity a niektoré kroky sme nepovažovali ani v stanovisku konfederácie v tomto prípade za šťastné, ale taký je mechanizmus vyjednávania a je možné, že nie vždy sociálni partneri budú absolútne v synchróne.

    Dovoľte mi ešte niekoľko čísel týkajúcich sa metodiky určovania štatistických výpočtov - na margo vystúpenia pána poslanca Brocku. Pán poslanec, musíte vedieť, že to nie je tak, ako tvrdíte. Existujú metodiky určovania počtu nezamestnaných občanov v krajine a táto metodika, ktorá sa dnes používa, viete dobre, že nie je ani veľmi v synchróne so štatistickým úradom, ale používa sa metodika Medzinárodnej organizácie práce. To znamená, že údaje, ktoré sú tam uvedené, a tá metodika je dlhoročná, má skoro 150 rokov, z hľadiska určovania počtu nezamestnanosti. Metodika od Medzinárodnej organizácie práce je zo začiatku dvadsiatych rokov a neustále sa inovuje. Čiže oficiálne údaje nemôžu počítať s každým občanom, ktorý objektívne nie je zamestnaný, pretože vykazovanie nezamestnanosti je vo všetkých štátoch kompatibilné a unifikované práve cez túto metodiku.

    Oficiálne údaje, ktoré sa v tomto smere publikujú, sú plne konformné metodike Medzinárodnej organizácie práce a podľa tejto logiky, ktorú ste tu predložili, treba, samozrejme, pripočítavať počty nezamestnaných v každej ďalšej krajine. Teda počty, ktoré sú dnes aj pod medzinárodnou kontrolou, plne zodpovedajú metodike Medzinárodnej organizácie práce.

    Chcel by som povedať ešte niekoľko slov týkajúcich sa dodatkov a doplnkov, ktoré tu odzneli. Neprichodí mi to komentovať, len by som chcel upozorniť na jednu skutočnosť, kde ma inšpirovala pani poslankyňa Bauerová, a to je otázka prípadnej mlčanlivosti alebo postoja tých subjektov, ktoré sú zapojené do rozhodovania. Treba si uvedomiť, že tu sa skutočne rokuje o veľmi vysokých finančných čiastkach. 8 miliárd korún je rozpočet Fondu zamestnanosti na tento rok ako mimorozpočtový zdroj, mimo štátneho rozpočtu, a opakujem znovu, je tam mimoriadna demokracia, pretože o tom nerozhoduje štát ani štátny úradník, ale rozhoduje o tom mechanizmus tripartity.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že model, ktorý uplatňujeme na Slovensku od januára 1994, je v podstate stavaný na projektoch. To znamená, že uchádzači o prostriedky z Fondu zamestnanosti, a nie malé, pripravujú projekty a správne výbory rozhodujú o týchto projektoch. Tu si treba uvedomiť, že ide o veľké finančné čiastky na jednej strane, ale na druhej strane ide o projekty, ktoré vyslovene súvisia s konkurenčným prostredím, súvisia s hospodárskym tajomstvom a s hospodárskou existenciou tých subjektov, ktoré uplatňujú projekty pre účely Fondu zamestnanosti. Čiže tam skutočne treba zvážiť otázku mlčanlivosti o týchto skutočnostiach, pretože zverejnením hospodárskych údajov je možné zvýhodniť iný subjekt na trhu a podobne.

    Obdobná analógia platí napríklad v oblasti mlčanlivosti odborových funkcionárov pri informáciách v tarifnom mzdovom vyjednávaní. Tam tiež nie je možné, aby celý podnikový orgán, alebo ten, kto vyjednáva, vedel absolútne všetko o mzdách. Rieši sa to v praxi v kolektívnom vyjednávaní tak, že je určitá úzka skupina občanov, členov odborov, ktorí tarifne vyjednávajú podľa zákona o mzde, a tam tiež nie je možné oznamovať osobné údaje z informačných údajov zase pre celú členskú základňu. Takže to nie je výmysel ani slovenský, ani tejto vlády, práve naopak, ide o bežné kritériá, ktoré sú v trhovej ekonomike zrejmé, pretože sa pri projektoch disponuje s veľmi veľkým počtom informácií o jednotlivých uchádzačoch, je možné zneužiť tieto informácie, čiže povinnosť mlčanlivosti má v konkurenčnom prostredí a v trhovej ekonomike jednoznačne svoje opodstatnenie.

    Na záver chcem ešte zdôrazniť skutočnosť, že o celom modele financovania a vôbec koncepcie politiky zamestnanosti sa bude ďalej diskutovať. Počíta sa s tým, že do konca roku by mal byť koncepčný materiál a potom nová komplexná legislatíva v priebehu budúceho roka. Termíny aj vec sú konzultované aj s odbormi v súčasnosti, aj so zamestnávateľmi. Finále by malo byť v schválení koncepcie transformácie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a neskôr potom aj vo vláde a v Národnej rade. Takže o týchto veciach sa bude ďalej diskutovať.

    Aj keď som bol pri tvorbe modelu Fondu zamestnanosti koncom roku 1993, chcem povedať, že nebudeme vôbec trvať na tom, aby tento mechanizmus bol nemenný, nakoniec aj samotná konvencia o sprostredkovaní práce jasne hovorí, že tieto štruktúry musia byť flexibilné a musia slúžiť potrebám trhu práce a zmenám, ktoré v tejto súvislosti sú. Myslím, že otázky prílišného optimizmu, alebo konkrétnych faktov sú fakty, ktoré by mali predovšetkým smerovať v prospech občanov, a že občania aj tieto pozitívne výsledky v oblasti zamestnanosti budú ďalej cítiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Kolegyne, kolegovia, keďže už nemám viac prihlášok, pýtam sa, či sa chce ešte niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom ôsmom bode nášho programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová? Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Dovoľte, aby som stručne reagovala na niektoré vystúpenia, ktoré tu odzneli. Vopred chcem upozorniť, že pripomienky, ktoré odzneli v rozprave, či už pochvalné, alebo určitým spôsobom zhadzujúce, beriem na vedomie s tým, že len ľutujem, že vo výboroch ani jeden z poslancov tieto pripomienky nepredniesol, na škodu veci, čiže aj pripomienky, ktoré by som bola ochotná akceptovať, bez konzultácie napríklad s Fondom zamestnanosti, bez prepočtov a kalkulácií zrejme budem nútená odmietnuť z tohto dôvodu. Čiže znova sa zopakovala situácia, aká bola pri poslednom zvyšovaní dôchodkov, panie poslankyne a páni poslanci, že nevyužívate svoju šancu vo výboroch a nútite nás potom neprijímať návrhy, ktoré častokrát by mohli zákon zlepšiť.

    Preto poviem len všeobecne svoj názor na niektoré vystúpenia. Požiadam potom pána predsedajúceho, resp. pána spoločného spravodajcu, o prerušenie rokovania tohto bodu programu, aby sme mohli prejsť všetky pripomienky a aby sme mohli zvážiť, bez ohľadu na to, z ktorej strany návrhy prišli, či sme vstave zabezpečiť plnenie týchto pripomienok v praxi. Takže a priori sa nestaviam proti pripomienkam, ale znovu vás vyzývam k spolupráci vo výboroch. Tento zákon som predkladala v šiestich výboroch, všetci boli jednomyseľne za, dvaja sa zdržali hlasovania. Ani jedna písomná pripomienka nebola. Takže je mi ľúto, páni a dámy z opozície, ak niektoré návrhy zamietneme. Jednoducho bez kalkulácie a konzultácie s verejnoprávnou inštitúciou, akou fond je, si nemôžem dovoliť robiť právne úpravy, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť rozpočet Fondu zamestnanosti.

    Teraz mi dovoľte, aby som veľmi stručne reagovala na niektoré vystúpenia v tých častiach, ktoré nepotrebujú prepočty, odbornú konzultáciu predkladateľov.

    Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Gbúrová, ktorá mala takisto celý rad pozmeňovacích návrhov, ktoré vo výbore nepredniesla. Ja by som ju požiadala, alebo požiadam ju, aby ich dala písomne pánu spravodajcovi s tým, že posúdime bod po bode, tých bodov je pomerne veľa, bod po bode posúdime, aby sme vedeli kvalifikovane odpovedať, či podporiť, alebo nepodporiť jednotlivé body.

    V jej vystúpení ako aj vo vystúpení pána poslanca Brocku, pani poslankyne Bauerovej odzneli názory, ktoré už čiastočne prezentoval pán poslanec Tkáč a odpovedal na ne, pokiaľ ide o verejnoprávnosť, resp. dosah navrhovanej úpravy na verejnoprávnosť Fondu zamestnanosti. Ja som predkladala návrh, ktorý schválila vláda, ktorý predpokladá, že rozpočet Fondu zamestnanosti po konzultáciách s ministerstvom financií bude schvaľovať vláda. Či sa to niekomu páči, alebo nie, vláda je zodpovedná za politiku zamestnanosti. A vláda si nemôže pustiť z rúk nástroje na riešenie tejto politiky.

    Ak máme niesť zodpovednosť za politiku zamestnanosti, nemôžeme sa ako doteraz prizerať na určité kroky verejnoprávnej inštitúcie. Navyše, keď pán poslanec Brocka vyzýval, aby sme upustili od toho, a pani poslankyňa Bauerová kritizovala vládu, že nemá previazanú politiku zamestnanosti cez jednotlivé rezorty. Práve toto je dôvod, pre ktorý sme urobili zmenu, aby ministerstvo financií a jeho minister, zároveň podpredseda vlády, ktorý zodpovedá za hospodársku politiku vlády ako celku, aby aj on bol zaviazaný pri rokovaniach s fondom, aby koordinoval činnosť verejnoprávnej inštitúcie, jej zdroje, ktoré sú v nej uložené, spolu s hospodárskymi rezortmi. Pretože náš rezort bude zbytočne robiť tú tzv. malú politiku zamestnanosti, ak hospodárske rezorty nebudú pritom. Čiže toto bol jeden z dôvodov a ja budem trvať na tom, aby tento návrh novely prešiel tak, ako sme ho navrhli.

    A ešte by som chcela spresniť, že protesty odborárov voči tomuto návrhu, ktorý vzišiel v priebehu rokovania vlády, je opodstatnený a dokladám ho dohovorom číslo 122 Medzinárodnej organizácie práce o politike zamestnanosti. Zacitujem článok 1: "Za účelom podpory hospodárskeho rastu a rozvoja, zvýšenia životnej úrovne, krytia potreby pracovných síl a prekonania nezamestnanosti a neúplnej zamestnanosti každý členský štát vyhlási a bude vykonávať ako jeden zo svojich hlavných cieľov aktívnu politiku, zameranú na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti a slobodnej voľby zamestnania." Nadväzne na to článok 2 hovorí: "Každý členský štát metódami a v rozsahu zodpovedajúcom jeho vnútroštátnym podmienkam a) určí a pravidelne bude upravovať v rámci koordinovanej hospodárskej a sociálnej politiky opatrenia, ktoré treba prijať za účelom dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1." Nerobíme nič iné, iba koordináciu medzi hospodárskymi rezortmi v oblasti sociálnej a hospodárskej politiky štátu.

    K vystúpeniu pána poslanca Brocku už bolo povedané, pokiaľ ide o predstavenstvo, počet hlasov, neodporúčam toto prijať. Chcem len spresniť jednu informáciu, ktorú tu povedal. Ja som včera v Pressklube - asi pán poslanec dobre nepočúval - povedala, že 300 absolventov problém nezamestnanosti nerieši. Takže to bolo asi prepočutie. A to, že vyraďujeme rekordné počty? Ja si myslím, že to slúži na chválu tejto vlády, že sa nebála prijať nepopulárne opatrenia u ľudí, ktorí by, pán poslanec, nepracovali, ani keby tu bol ešte Husák. Takže vláda aj naďalej bude postupovať týmto smerom a veľmi budeme sprísňovať kritériá pri posudzovaní uchádzačov o zamestnanie, či majú skutočne záujem pracovať, alebo či ho len predstierajú. Napokon hmotné zabezpečenie ide aj z našich peňazí, zo všetkých našich príspevkov.

    Pani Bauerová kritizovala, spomínala absenciu previazanej stratégie politiky zamestnanosti. Je to protirečenie k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka, pokiaľ ide o využitie alebo koordináciu zdrojov Fondu zamestnanosti s hospodárskymi rezortmi, a povedala, že pretrváva vysoká nezamestnanosť absolventov. Ja ju môžem ubezpečiť, i napriek tomu, že august bol ešte prázdninový mesiac, že dnes máme nezamestnanosť pod 13 %. Pokiaľ ide o štatistiku, pán poslanec Brocka povedal, že sa dá manipulovať s číslami. Ja mám tie isté zdroje, aké mal on minulý rok počas 9 mesiacov, a nespochybňovala som to.

    Na záver by som chcela povedať už len pár slov, ktoré pokladám za potrebné. Slovenská republika je viazaná konvenciami, ktoré musí dodržiavať. A toto musia rešpektovať aj sociálni partneri. Ak sociálni partneri v médiách alebo na mítingoch rozprávajú dnes o cene práce, ak rozprávajú a oháňajú sa určitými heslami, akými sa mohli oháňať aj za uplynulé volebné obdobie pred nástupom tejto vlády a nerobili to, ak hovoríme o nezávislosti a nadstraníckosti odborárov, pani poslankyňa Gbúrová, silne pochybujem o tom, že niektorí odborári sú nezávislí. Silne pochybujem.

    Prepáčte, ak niekto kandiduje za politickú stranu, ako pani Jánošová za sociálnu demokraciu, alebo ak kandiduje pán Krumpolec za Spoločnú voľbu, alebo ak kandiduje pán Korej za Demokratickú úniu a súčasne sú odboroví predáci, tak by sa mali rozhodnúť, čo chcú robiť, ak chcú byť nezávislí. Pre mňa sú títo ľudia politici, ktorí prehrali voľby, a ak by sme mali postupovať konzekventne, tak by som potom navrhovala, aby sme sa s nimi aj takto bavili a aby sme ich v podstate o štyri roky vyzvali znova do volebného súboja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Derfényi? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave odznelo celkove 20 pozmeňovacích návrhov a 1 návrh na uznesenie Národnej rady. Pred hlasovaním o pozmeňovacích návrhoch a pred záverečným hlasovaním prosím o udelenie prestávky pre spoločného spravodajcu.

  • Áno, ďakujem. Pani kolegyňa, ja som si všimol, že skutočne ste na tabuli, ale rešpektujme doteraz platný rokovací poriadok. Nie je rozprava, takže nemôžete dostať faktickú poznámku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je rozprava. Páni, nebudeme sa prieť. Procedurálnu môže dostať, nie však faktickú. Nebudeme sa prieť. Ďakujem vám za kultúrnosť, ktorú ste doteraz dodržali. Vydržme, prosím vás pekne, ešte tú hodinu a pol a navzájom sa ctime, pán kolega. Myslím, že mám pravdu.

    Priatelia, spoločný spravodajca požiadal o prerušenie tohto bodu rokovania. Počas prerušenia by boli spracované pripomienky. Navrhujem, aby sme teda prerušili tento bod rokovania a pokračovali ďalším bodom.

    Pán kolega, procedurálna poznámka?

    Prosím, zapojte mikrofón pánu poslancovi Fogašovi.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem len navrhnúť, aby sme urobili prestávku a možno by sme mohli pokračovať hlasovaním o predchádzajúcom návrhu zákona, pretože si myslím, že rozrobiť tri právne predpisy a navyše také závažné, ako aj teraz pán minister spravodlivosti má predkladať, by mohlo spôsobiť, že budeme postupovať veľmi neprehľadne a môžeme rozhodnúť nekvalifikovane. Myslím si, že prestávka by nám umožnila dokončiť spravodajskú správu k tomu prvému predkladanému návrhu zákona, mohli by sme hlasovať o tých dvoch a pokračovať zajtra ucelene aj o otázkach týkajúcich sa civilného procesu.

  • Iste, pán kolega, ide voľba sudcov, myslím si...

  • Ja viem, mám na mysli, aby sme nerozoberali ďalšie návrhy zákonov, pretože sa obávam, že môžeme spôsobiť chaos aj v samotnom priebehu schôdze.

  • Pán kolega, skutočne chcem byť racionálny, myslím si, že tento bod rokovania nie je až taký zložitý, že by sme sa veľmi zamotali. Myslím si, že pokračujme. Skutočne treba dať písomne prvý bod, ktorý sme ešte nedorokovali, nech si poslanci môžu porovnávať, vytvoriť časový priestor na to, aby mohli spracovať tieto pripomienky a posúdiť to aj po stránke odbornej. Neviem, načo budeme dávať prestávku. Pozrite sa, dáme si na polhodinku prestávku, o hodinku budeme končiť.

  • Pán predsedajúci, asi ste ma neporozumeli. Ja si myslím, že je možné pokračovať voľbou, ale už neísť k ďalším zákonom. To je moja racionálna pripomienka.

  • Hlasy z pléna, že áno.

  • Takže, dámy a páni,

    pristúpime k d v a d s i a t e m u d e v i a t e m u bodu nášho programu, ktorým je

    návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 210, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    v záujme riešiť akútne problémy charakterizujúce justíciu posledných rokov predkladám tento rok už druhý návrh na voľbu sudcov. Ešte tento mesiac sa uskutočnia skúšky ďalších justičných čakateľov. Motiváciou je snaha znížiť vysoké počty nevybavených vecí z predchádzajúcich rokov, najmä občianskych a obchodných, plynule vybavovať priebežný nápad vecí na všetkých úsekoch rozhodovacej činnosti súdov, ako aj snaha čo najskôr efektívne a ekonomicky využiť pripravených adeptov sudcovského povolania.

    Na ilustráciu veľmi stručne niekoľko údajov. K 31. 12. 1994 na okresné súdy napadlo 75 726 občianskoprávnych sporov, vybavených bolo 70 575, teda do ďalšieho roka prešlo 59 994 nevybavených vecí. V agende Cb napadlo v tom istom období 39 508 vecí, vybavených bolo 39 438 vecí, a teda nevybavených zostalo 25 644 sporov. Situácia v prvých piatich mesiacoch tohto roka sa vyvíjala obdobne. Takýto záver platí i pre vývoj ostatných súdnych agend.

    Špecifické postavenie sudcov, osobitná úprava vzniku a zániku ich funkcie vyžaduje, aby personálne budovanie súdov bolo permanentné. Jediné, kde sa nám podarilo zastaviť nárast agendy, je agenda dedičská, kde sme vybavili za polrok tohto roka 49 233 vecí, čím sme znížili celkový počet vecí zo 197 834 na 191 704, vrátane vecí, ktoré boli odbúrané ako veci reštančné.

    Dovolím si požiadať, aby ste pri posudzovaní návrhu zohľadnili skutočnosť, že iba personálne vybudované súdy s kvalitným potenciálom sudcov môžu rozhodovať plynule a efektívne i pri náraste počtu a zložitosti rozhodovaných vecí a budú schopné realizovať ústavné právo občanov na súdnu ochranu.

    V uplynulých siedmich mesiacoch odišlo z justície 16 sudcov a piatim plynie lehota na zánik funkcie. Stav 1100 sudcov okresných a krajských súdov, stanovených v koncepcii stabilizácie súdnictva, nie je teda ešte naplnený. K 31. 7. 1995 vykonáva funkciu na týchto súdoch 1036 sudcov. Z toho funkčne mladých 258 sudcov, to sú tí, ktorí sú zvolení na štyri roky, čo tiež nie je zanedbateľný moment pri posudzovaní výsledkov súdnictva. Z uvedeného celkového počtu je 29 sudcov toho času dlhodobo mimo pracovného procesu, na materskej dovolenke, na základnej vojenskej službe, vo výkone funkcie poslanca a iné.

    Osobitný charakter rozhodovacej činnosti súdov, pretože vec sa zvyčajne nemôže uzavrieť na prvom pojednávaní, viazanosť prípadu na konkrétnu osobu sudcu, ktorému bol pridelený, doručovanie a množstvo iných čiastkových úkonov ovplyvní dokonca i krátkodobá absencia z dôvodu dovolenky či choroby, ktorej sa nemožno ani v justícii vyhnúť.

    Predložený materiál obsahuje návrhy na 22 kandidátov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené predpoklady na výkon funkcie sudcu. Časť z nich prišla do justície hneď po skončení vysokoškolského štúdia, ďalší začínali mimo rezortu. V súčasnosti väčšina z nich má najmenej dvojročnú prax na súde. Občianska bezúhonnosť, dodržiavanie etických princípov v každodennom živote, v rodinnom prostredí, v pracovnom kolektíve i na verejnosti sa skúma už pri prijatí do funkcie justičného čakateľa. Priebežne sa hodnotí a sleduje počas prípravného obdobia, s osobitným dôrazom v čase, keď sa rozhoduje o kandidatúre na funkciu sudcu. Kandidáti sa navrhujú na štvorročné volebné obdobie. Jeho cieľom je preveriť odbornú, praktickú a morálnu spôsobilosť funkčne mladých sudcov.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,

    z dôvodov, o ktorých som hovoril, odporúčam predložené návrhy akceptovať a navrhnutých kandidátov zvoliť do funkcie sudcu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného člena výboru poslanca Petra Brňáka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    ústavnoprávny výbor dňa 21. 8. 1995 prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač 119, k návrhu sa uskutočnila rozprava a po jej skončení ústavnoprávny výbor vyslovil s predloženým návrhom súhlas. Tieto skutočnosti tvoria obsah uznesenia ústavnoprávneho výboru číslo 118 zo dňa 21. 8. 1995. Na základe uvedeného, pán predsedajúci, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť navrhnutých kandidátov za sudcov súdov v Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom deviatom bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, chcem sa spýtať, panie kolegyne, páni kolegovia, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu.

  • Ak sa nikto nehlási, rozpravu o dvadsiatom deviatom bode programu uzatváram. Keďže nebola rozprava, nemusím požiadať o záverečné slovo pána ministra Liščáka ani poslanca Brňáka.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia tohto znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republiky. Teda tak, ako to máte, vážené kolegyne a kolegovia, uvedené v tlači 210.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navrhované uznesenie schválila a zvolila 22 sudcov Slovenskej republiky.

  • Dámy a páni, keďže tento bod programu sa nám pomerne rýchlo podarilo schváliť, chcem sa vrátiť späť k dvadsiatemu siedmemu bodu nášho programu a chcel by som sa spýtať spoločnej spravodajkyne, ktorá tu nie je, a určite ma počuje, či nám môže prísť podať správu o tom, v akom stave je spracovanie pripomienok.

  • Nezrozumiteľné slová predsedu Národnej rady pána Gašparoviča.

  • To neviem, pán predseda, to sa jej musíš spýtať. Môžeme pokračovať dvadsiatym siedmym bodom nášho rokovania, alebo dáme 10-minútovú prestávku?

  • Po chvíľke.

  • Dámy a páni, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Milé dámy, vážení páni,

    v rokovaní budeme pokračovať hlasovaním k dvadsiatemu ôsmemu bodu programu. Prosím pána poslanca Derfényiho, ktorý je spoločným spravodajcom výborov, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážení páni ministri,

    ako som už uviedol, v rozprave k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, tlač 191, celkove odznelo 20 pozmeňovacích návrhov. Prvé dva pozmeňovacie návrhy vyplývajú zo spoločnej správy. Výbory Národnej rady, ktoré prerokovali pridelený materiál, navrhujú doplniť tento zákon o tieto dve pripomienky.

    Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:

    Čl. VI

    1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona číslo 1/1990 Zb. o zamestnanosti, tak ako vyplýva zo zmien a ďalších prijatých doplňujúcich zákonov.

    2. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, tak ako to vyplýva zo zmien.

    Článok VI sa označuje ako článok VII.

    O týchto dvoch pripomienkach odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať. Je to v spoločnej správe.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto návrhy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

  • K prerokúvanému vládnemu návrhu zákona a k pozmeňovacím návrhom k nemu, ktoré predniesli pani poslankyňa Gbúrová, pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Edit Bauer, odpovedali pán poslanec Tkáč a pani ministerka Keltošová. Preto jednotlivé odôvodnenia či hlasovať za, alebo neprijať, nebudem odôvodňovať.

    Prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej k článku I bod 18. Na konci textu v § 18 ods. 3 doplniť vetu: "Vo výnimočných prípadoch môže byť uchádzačovi o zamestnanie poskytnuté hmotné zabezpečenie vo forme preddavku, najmä ak prvostupňové rozhodnutie súdu potvrdilo neplatnosť skončenia zamestnania a bolo voči tomuto podané odvolanie."

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať. To je prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej.

  • Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Gbúrovej neprešiel.

  • Druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej: článok II bod 13 navrhuje vypustiť a v § 12 ods. 1 písm. c) za slová "s príslušnými štátnymi orgánmi" dať čiarku a vložiť nové slová "zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a orgánmi samosprávy".

    Tento pozmeňovací návrh tiež odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pani kolegyne Gbúrovej. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh pani Gbúrovej nebol schválený.

  • Tretí pozmeňovací návrh bol k článku II bod 27, ktorý pani poslankyňa navrhuje vypustiť a navrhuje ponechať pôvodné znenie § 15a.

    Ani tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh pani poslankyne bol k článku III bod 2, kde v navrhovanom znení § 6 ods. 1 navrhuje vypustiť písmená a) a b) a navrhuje ostatné písmená nechať. Navrhuje nové znenie písmena a) v tomto znení: "schvaľovať rozpočet fondu a rozpis rozpočtu fondu na jednotlivé štvrťroky pre okresné úrady práce".

    Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Piaty pozmeňovací návrh pani poslankyne bol k článku III bod 3, kde v novonavrhovanom odseku 3 § 6 navrhuje doplniť na koniec druhej vety slová "s hlasom poradným".

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prezentujeme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca tento návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

  • Šiesty pozmeňovací návrh je k článku III bod 4, kde pani poslankyňa navrhuje ponechať pôvodné znenie § 6 odsek 4.

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Ďalší pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej je k článku III bod 11. V novonavrhovanom odseku 2 v § 8 doplniť na koniec vety "s hlasom poradným".

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh Národná rada prijala.

  • Ďalší pozmeňovací návrh pani poslankyne je k článku III bod 13. V novonavrhovanom § 8a navrhuje doplniť druhú vetu: "Táto povinnosť neplatí, ak orgán fondu rozhodne o použití prostriedkov fondu na riešenie aktívnej politiky zamestnanosti pre zamestnávateľa, ktorý preukazne porušuje pracovnoprávne predpisy."

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej je k článku III bod 24, kde v novonavrhovanom odseku 5 § 25 navrhuje doplniť druhú vetu: "Vo výnimočných prípadoch pri krátkodobej insolventnosti zamestnávateľa a odsúhlasenom splátkovom kalendári môže na návrh okresného úradu práce správny výbor v územnom obvode penále odpustiť."

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Brocka. Predniesol dva pozmeňovacie návrhy. Prvý: V bode 2 článku III § 6 ods. 1 zrušiť písmená a) a b) a nahradiť novým písmenom a), ktorého znenie navrhuje: "do pôsobnosti predstavenstva patrí najmä: a) prerokovať návrhy rozpočtu a účtovné uzávierky Fondu zamestnanosti a predkladať ich na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky." Z legislatívno-technického hľadiska treba potom písmená c) až j) označiť ako písmená b) až i).

    Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku znie takto: Navrhujem neprijať navrhované zmeny a ponechať prijímanie uznesení samosprávnymi orgánmi v pôvodnom znení, a teda neodporúčam prijať článok III bod 5 a bod 12.

    Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • V rozprave ďalej vystúpila pani poslankyňa Bauerová. Predniesla viac pozmeňovacích návrhov. Prvý. V článku I, bod 22 slová "môže poskytnúť" navrhuje nahradiť slovom "poskytuje".

    Tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Bauerovej odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Druhý pozmeňovací návrh sa týka článku II, bodu 18, kde pani poslankyňa navrhuje v § 12 odsek 1 vypustiť.

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

  • Tretí pozmeňovací návrh sa týka článku III, bodu 2, kde pani poslankyňa v § 6 navrhuje vypustiť bod a) a v bode b) vynechať slová "vláde Slovenskej republiky" a nahradiť ich slovami "Národnej rade Slovenskej republiky". Aj tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka článku III bodu 10, kde pani poslankyňa v § 8 ods. 1 odporúča doplniť novým písmenom i) nasledujúceho znenia: "vyjadrovať sa k návrhu na menovanie a odvolávanie riaditeľa okresného úradu práce".

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

  • V piatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyňa v článku III bodu 13 navrhuje bod 13 vypustiť.

    Tento jej pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Šiesty návrh je k článku III bod 14, kde v § 12 písm. b) položku 2 odporúča rozšíriť o text: "vrátane jazykových kurzov, ak jazykové znalosti sú podmienkou získavania zamestnania, a úhrady cestovných nákladov na rekvalifikačné kurzy."

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Siedmy a posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne sa týka článku III bodu 20, kde v § 18 navrhuje vypustiť odsek 5.

    Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Pani poslankyňa predniesla ešte návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať po záverečnom hlasovaní.

    Vážený pán predsedajúci, tým boli vyčerpané všetky pozmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu zákona, a preto vám odporúčam, aby sme hlasovali o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, ako celku a odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem, pán kolega. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Pani poslankyňa predniesla návrh na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o predloženie ucelenej koncepcie politiky zamestnanosti s dôrazom na politiku vytvárania nových pracovných miest s osobitným zreteľom na rizikové skupiny nezamestnaných (regióny s vysokou nezamestnanosťou, mladiství, absolventi dlhodobo nezamestnaní), a po druhé o urýchlenú prípravu a predloženie zákonnej úpravy možností a podmienok predčasného odchodu do dôchodku pre dlhodobo nezamestnaných v starších vekových skupinách.

    Vzhľadom na to, že na decembrovú schôdzu Národnej rady bude vláda predkladať koncepciu transformácie sociálnej sféry a jej časť o politike zamestnanosti, kde sa o tomto bude hovoriť, odporúčam tento návrh pani poslankyne neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Dovoľte mi teda ešte raz konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu a za pozornosť.

  • Vážené dámy a páni, keďže sme dostali prehľad pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ktoré odzneli v rozprave k tlači 223b, budeme pokračovať dvadsiatym siedmym bodom nášho programu.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

  • Pán predsedajúci, klub poslancov za KDH ma požiadal, aby som tlmočil, že by sa potreboval poradiť ohľadom hlasovania, pretože teraz sme dostali na stôl pozmeňovacie návrhy. Dávam na zváženie, či by nemalo význam odložiť to až na zajtra ráno a dnes skončiť - je pol siedmej večer. V každom prípade sa potrebujeme poradiť, tých pozmeňovacích návrhov je veľa.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Súhlasím. Môžeme urobiť i to, že budeme pokračovať v hlasovaní zajtra doobeda, teda bude to prvý bod nášho zajtrajšieho rokovania, s tým, že dnes by sme prikročili k ďalšiemu nášmu bodu. Moment, ešte som nedokončil. K ďalšiemu bodu, a to je Správa Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1994 a prvý polrok 1995.

  • Hlasy v sále.

  • Faktické poznámky? Sú to procedurálne poznámky, dúfam. Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade, máme schválený program, a podľa programu by sme mali rokovať o bode 30, to je exekučný poriadok, nie o správe, ktorá je tam uvedená. Aspoň taký je program. Ale neviem, či v tomto čase má význam začínať. Ako spoločný spravodajca som pripravený vystúpiť aj k tomuto zákonu, ale uvažujme o tom, či by sme predsa len neprerušili a nepokračovali ráno.

    Ďakujem.

  • Neviem. Môžem dať hlasovať o svojom návrhu. Správa, to je možno 10 minút.

    Pani kolegyňa Rusnáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, navrhujem vzhľadom na to, že poslanecký klub bude požadovať asi dlhšiu prestávku, možno polhodinovú, aby sme pokračovali hlasovaním zajtra ráno a nepokračovali iným bodom.

  • Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, dva kluby tu povedali, že žiadajú prestávku. To znamená, v tejto snemovni je pravidlo, že keď dva kluby o to požiadajú, tak sa nedáva hlasovať o inom návrhu, ale sa rešpektuje názor týchto dvoch klubov. Žiadam vás, aby ste rešpektovali názor dvoch klubov.

  • Pán poslanec, rešpektujem. Skutočne netreba už dávať faktické poznámky. Prerušujem dnešné rokovanie. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine s tým, že budeme hlasovať o dvadsiatom siedmom bode nášho programu.

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Národovi.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Chcem len oznámiť členom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, že zajtra 14. 9. 1995 o 13.00 hodine sa koná zasadnutie tohto výboru v jeho rokovacej miestnosti.

    Ďakujem.