• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Konštatujem, že sa prezentovalo 99 poslancov. Sme uznášaniaschopní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rokovanie o devätnástom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a zmene niektorých zákonov, sme prerušili tesne pred hlasovaním. Pozmeňovacie a doplňovacie návrhy poslancov z rozpravy ste dostali ako tlač 217b. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, už je hlasovanie v zmysle tohto postupu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, určilo sa riešenie, že prvý bod, ktorý budeme teraz prerokúvať, bude hlasovanie o zákone o civilnej službe, tak podľa toho postupujeme. (Hlasy v sále.) Len vám hovorím, že keď je hlasovanie, tak už nie sú faktické poznámky. Veď po hlasovaní bude mať pán poslanec túto príležitosť.

  • Hlasy v sále.

  • Ale veď vám hovorím, po hlasovaní bude mať možnosť vystúpiť.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Danka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení hostia,

    pán predsedajúci, požiadal by som v zmysle rokovacieho poriadku o záverečné slovo. Nemal som záverečné slovo.

  • Hlas predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, že treba vyzvať ministra a spravodajcu, či sa chcú vyjadriť.

  • Nie. Lebo ak je to vystúpenie pána ministra, tak je to znova otvorenie rozpravy.

  • Hlas predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, že minister sa už vyjadril, teraz sa má vyjadriť spravodajca.

  • Dobre. Nech sa páči, pán poslanec Danko.

  • Máte pred sebou spoločnú správu číslo 217a a 217b. Najprv budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy 217a, tak ako ich navrhli výbory.

    Odporúčam, aby sme o bodoch 7 a 20 hlasovali samostatne a aby sme o bodoch 2, 4, 15, 17, 20 a 6 spoločnej správy, tlač 217a, hlasovali en bloc.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu. Dávam hlasovať o bodoch 2, 4, 6, 15, 17 a 20. Odporúčam ich neprijať.

  • Hlas zo sály.

  • Ešte raz opakujem. Povedal som, pán Čarnogurský, tlač 217a. Tak, ako to podľa rokovacieho poriadku máme robiť. Najprv tlač z výborov a potom tlač z rozpravy. Stačí to takto? (Hlas zo sály.) Áno, dal som návrh, tak ako aj vy, že o bode 7 a o bode 20 budeme hlasovať samostatne.

  • Hlas zo sály.

  • Áno, súhlasím, o bode 20 samostatne. Ďakujem, máte pravdu. Čiže okrem bodu 20, o ktorom budeme hlasovať samostatne. Opakujem, hlasujeme o bodoch 2, 4, 15, 17 a 6, ktoré odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o navrhnutých bodoch, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hostia prítomní na balkóne spustili z balkóna transparent.

  • Vážení hostia, takéto transparenty do parlamentu nepatria.

  • Prosím preto usporiadateľov, aby zabezpečili, aby sa v parlamente zachoval poriadok.

  • Pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca žiadam, aby nebol vyvíjaný žiadny nátlak na poslancov. Toto je poslanecká snemovňa Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy neboli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy, tlač 217a, bod 1, 3, 6...

  • Áno, správne, ďakujem. O bodoch 1, 3, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16...

  • Hlasy v sále.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby bola disciplína.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, venujme sa nášmu programu. Hlasujeme.

  • ...14, 16, 18, 19 a 21. Ako spoločný spravodajca odporúčam tieto pozmeňovacie návrhy prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1, 3, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 18, 19 a 21. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme en bloc prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať samostatne o bode 7 spoločnej správy 217a. Odporúčam tento bod prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o bode 20 spoločnej správy 217a. Odporúčam bod 20 neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 20 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 20 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Keďže sme nehlasovali o bode 5 spoločnej správy 217a, dávam o ňom hlasovať samostatne. Odporúčam tento bod prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Dávam hlasovať o pozmeňovacích návrhoch spoločnej správy 217b. Bod 1 odporúčam neprijať.

  • Áno, je to návrh pána poslanca Romana Kováča. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Dávam hlasovať o bode 2 spoločnej správy 217b poslanca Šimka. Pardon, nie o bode 2, lebo on navrhol hlasovať o všetkých jeho návrhoch en bloc. To sú body 2 až 21 zo spoločnej správy 217b. Je to tak, pán poslanec Šimko?

  • Dávam o tom hlasovať. Odporúčam návrhy neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až 21 návrhov pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy 1 až 21 pána poslanca Šimka neboli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Dávam hlasovať o bode 22 spoločnej správy 217b. Návrh poslanca Hrnka odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Hrnka. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hrnka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o bode 23 spoločnej správy 217b. Návrh poslanca Kanisa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kanisa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • O návrhu pána poslanca Kanisa pod bodom 24 spoločnej správy 217b podľa môjho názoru netreba hlasovať, pretože sme ho schválili v spoločnej správe 217a pod bodom 1. Súhlasíte, pán poslanec?

  • Ďakujem. Dávam hlasovať o bode 25 poslanca Kanisa zo spoločnej správy 217b. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o bode 26 spoločnej správy 217b pána poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pán poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • O návrhu pána poslanca Kanisa v bode 27 spoločnej správy 217b podľa môjho názoru netreba hlasovať, pretože sme tento bod schválili v spoločnej správe 217a. Súhlasíte, pán poslanec?

  • Dávam hlasovať o bode 28 spoločnej správy 217b pána poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 28. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o bode 29 spoločnej správe 217b pána poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasy zo sály.

  • Pardon, o bode 29 netreba hlasovať, lebo sme o tom rozhodli. O bode 30 takisto netreba hlasovať, lebo sme ho vypustili.

  • Prepáčte, musíte povedať zreteľnejšie, nerozumiem vás.

  • Pán poslanec Kanis, súhlasíte s tým, že o bodoch 29 a 30 netreba hlasovať?

  • O bode 31, i keď je to obsahove to isté, čo dal pán Roman Kováč, vzhľadom na to, že ide o iné znenie, dávam hlasovať. Dávam hlasovať o bode 31 pána poslanca Kanisa zo spoločnej správy 217b. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 31 návrhu pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • O bode 32 podľa môjho názoru netreba hlasovať, takisto sme to schválili.

    Bod 33 - v § 2 ods. 4 slovo "osobné" sa vypúšťa. Podľa môjho názoru sme to schválili, takisto netreba o návrhu hlasovať.

  • Hlas zo sály.

  • Treba hlasovať? Dávam teda hlasovať.

  • Prosím, aké je vaše stanovisko k tomuto návrhu?

  • Dávam hlasovať o bode 33 spoločnej správy 217b, o návrhu pána poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 33 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Dávam hlasovať o bode 34 poslaneckej správy 217b. Návrh pána poslanca Kanisa odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 34. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Dávam hlasovať o bode 35 poslaneckej správy 217b. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 35 spoločnej správy 217b. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Podľa môjho názoru o bode 36 poslaneckej správy 217b nemusíme dať hlasovať, lebo sme ho prijali, hlasovali sme o ňom pri bode 19 k § 20 spoločnej správy.

  • Pristúpime k návrhu pána poslanca Morica.

  • Dávam hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Morica zo spoločnej správy 217b, je to bod 37. Odporúčam ho prijať.

  • Alternatívu 1 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Morica, alternatíve 1. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Morica v alternatíve 1 bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • V tom prípade netreba hlasovať o alternatíve číslo 2, pretože sme prijali alternatívu 1.

    Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslankyne Gbúrovej, je to bod 38 spoločnej správy 217b. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pokračujeme v hlasovaní o návrhoch pani poslankyne Gbúrovej. Bod 39 spoločnej správy 217b odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 39 spoločnej správy 217b. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Miklušičáka. Nech sa páči.

  • Podľa môjho názoru netreba o ňom hlasovať, pretože sme schválili v spoločnej správe bod 14. Pán poslanec, je to tak?

  • Nezrozumiteľná odpoveď zo sály.

  • Dávam hlasovať o bode 41 spoločnej správy 217b, o návrhu pána poslanca Miklušičáka. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 41. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasy zo sály.

  • Odznelo to v rámci rozpravy. Rokovací poriadok to umožňuje.

  • Návrh odporúčam neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec Miklušičák dal aj procedurálny návrh. Je to bod 42 spoločnej správy 217b. Podľa môjho názoru som ho akceptoval a zohľadnil pri procedúre hlasovania.

    Vážený pán predseda, konštatujem, že sme hlasovali o všetkých návrhoch, ktoré odzneli vo výboroch aj počas rozpravy, čiže o všetkých návrhoch spoločnej správy 217a aj spoločnej správy 217b. Dávam hlasovať o návrhu zákona ako celku v zmysle prijatých pozmeňovacích návrhov.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

  • Dámy a páni, ďakujem takisto za spoluprácu.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dávam procedurálny návrh. Najskôr mi však dovoľte, aby som ho uviedol.

    Minulý týždeň predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar v televíznej relácii Pressklub zakončil svoje vystúpenie výzvou o zmierení nepriateľských táborov. Povedal, že nie je možné byť v neustálej konfrontácii. Obdobne ku zmiereniu už viackrát vyzýval prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Zdá sa, že sa o to usilujú, aspoň podľa slov, i politické strany a hnutia. Iba skutky sú iné a len slepý nevidí, aké je Slovensko dnešných dní rozorvané. Azda najväčšou prekážkou na prekonanie tejto rozorvanosti je nedôvera, ktorá panuje medzi znepriatelenými tábormi, predovšetkým medzi opozíciou a koalíciou. Nikdy sa nedohodneme, ak budeme iba hľadať, kto je toho príčinou. Môžeme však urobiť veľmi reálne kroky vedúce k skutočnému posilneniu vzájomnej dôvery a rešpektovania sa. Jeden z nich nám všetkým chcem navrhnúť.

    V súlade s § 13 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhujem doplnenie programu 9. schôdze Národnej rady o bod - zmena uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 25 zo 4. novembra 1994, ktorou sa rozširuje počet členov Osobitného kontrolného orgánu nad činnosťou Slovenskej informačnej služby a voľba poslancov opozície za členov tohto orgánu. Prosím zaradiť tento bod, ak bude schválený, ako prvý bod zajtra v stredu 13. septembra 1995.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, parlamentná kontrola tajných služieb je dôveryhodná a skutočná iba vtedy, ak sa na nej podieľajú i poslanci z mimovládnych parlamentných strán. Práve v súvislosti s nedávnymi udalosťami okolo únosu nášho slovenského občana do cudziny sa otázka dôveryhodnosti tejto zložky štátneho mechanizmu stáva mimoriadne aktuálnou. Bez zabezpečenia dôslednej inštitucionálnej a pluralitnej kontroly tajnej služby sa nikdy neskončia rozličné podozrenia, ktoré v posledných dňoch v tejto súvislosti vznikli. Je našou spoločnou povinnosťou a spoločným záujmom, aby bola kontrola Slovenskej informačnej služby taká, ako to predpokladajú základné zásady demokratického usporiadania štátu, ale hlavne taká, aby jej každý v tejto krajine mohol dôverovať.

    Dámy a páni, prosím vás o podporu môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Priatelia, je to procedurálny návrh. Prosím, hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šimka. Svoje stanovisko k tomu si, samozrejme, každý vytvoríte sám.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Šimka nebol prijatý.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu... Procedurálny návrh? Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte tri minúty.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, podľa pravidiel, ktoré sme si odhlasovali, je poslanec povinný pred začatím rokovania nahlásiť, ak hlasuje náhradnou kartou. Pán poslanec Šimko tam svietil skôr, ako ste otvorili rokovanie. Pýtam sa, prečo ste mu neudelili slovo. Ako ste vedeli, o čom chce rozprávať? Čo ak by bol hlásil, že hlasuje náhradnou kartou?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová, nech sa páči.

  • Len krátko k pánu poslancovi Šimkovi. Necítim sa byť členkou nijakého tábora. Tobôž nie znepriateleného. Preto neprijímam jeho hodnotenie vnútropolitickej situácie.

  • Toto nie je procedurálny návrh. Ďakujem.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách, tzv. vodný zákon v znení neskorších predpisov.

    Pozmeňovacie a doplňovacie návrhy poslancov z rozpravy ste dostali ako tlač 214b. Najskôr budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bugára, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Bohužiaľ, nemôžeme ešte hlasovať, lebo ste zabudli uzavrieť rozpravu.

  • Môžem vám to prečítať. Vypýtal som si záznam...

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia, budeme najprv hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Ako som uviedol, body 1, 8, 9, 10, 12, 13 a 14 odporúčam schváliť en bloc. Tak by sme, pán predsedajúci, mali hlasovať o týchto bodoch.

  • Body 1, 8, 9, 10, 12, 13 a 14.

  • Mám taký dojem, že sú tu námietky, lebo o všetkých bodoch nie je možné rovnako hlasovať. Prosím vás, poďme po jednotlivých bodoch.

  • Pán predsedajúci, nebol návrh. Ak si spomínate, na začiatku spravodajskej správy som prečítal, čo odporúčam. Dokonca som povedal, že ak bude návrh vyňať z hlasovania en bloc niektoré body, potom navrhnem ešte aj ďalší postup. Takýto návrh nebol.

  • Ja vám hovorím, že poslanci asi nezaujmú rovnaké stanovisko ku všetkým bodom, z tých dôvodov by som vás prosil, aby ste uvádzali body jednotlivo.

  • Prosím vás, pán predsedajúci, rozprava bola uzavretá. Nemôžem nič iné.

  • Predseda Národnej rady pán Gašparovič má procedurálny návrh, že budeme hlasovať o jednotlivých bodoch.

    Pán poslanec Bajan, máte procedurálny návrh?

  • Procedurálno-faktická pripomienka, pán predsedajúci. Porušili ste rokovací poriadok tým, že ste sa neopýtali, či nemá niekto vystúpenie do rozpravy, len ste ju uzavreli. Konštatujem, že ste mi neumožnili vystúpiť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Husár, máte procedurálny návrh?

  • Áno, pán predsedajúci. Žiadam, aby sa o jednotlivých bodoch hlasovalo samostatne.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, budeme hlasovať spoločne o procedurálnom návrhu predsedu Národnej rady pána Gašparoviča a pána poslanca Husára.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh, aby sa hlasovalo o jednotlivých bodoch rozpravy samostatne.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, páni poslanci, zachovajte pokoj.

    Prezentovalo sa 71 poslancov. Nie všetci poslanci sa prezentovali.

  • Hlasy v sále. Gong.

  • Páni poslanci, zachovávajte pokoj. Tu vám negatívne emócie nepomáhajú, priatelia, pokoj.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí sa nachádzate mimo rokovacej miestnosti, prosím, dostavte sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Pán predsedajúci, bolo zvykom, že ak niekto chce dať návrh, musí ho dať v rozprave. Rozprava bola uzavretá.

  • Pán spoločný spravodajca, ja som vám teraz nedal slovo. Vydržte, prosím.

  • Tak mi vypnite mikrofón, prosím vás.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu pána predsedu Gašparoviča a pána poslanca Husára, aby sa o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovalo samostatne.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že procedurálny návrh bol prijatý.

    Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy. Pána spoločného spravodajcu žiadam, aby v tomto zmysle viedol hlasovanie. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale rokovací poriadok predsa o tomto nehovorí. Ak niekto chce, aby som vyňal z hlasovania nejaký bod, svoj návrh musí podať v rozprave.

  • Pán poslanec, ja som vás požiadal, aby ste viedli rokovanie v zmysle rozhodnutia tohto parlamentu. Prosím, pokračujte takto.

  • Pán predsedajúci, ak mi neumožníte uvádzať hlasovanie tak, ako je mojou povinnosťou, ja sa v tom momente zrieknem úlohy spoločného spravodajcu.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, rokovanie bude pokračovať tak, ako sa odhlasovalo. Máte návrh procedurálneho typu, pani poslankyňa Rusnáková?

  • Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale vy permanentne konáte takto, keď vznikne nejaká chúlostivá situácia, že sa niektorý z koaličných poslaneckých klubov nedohodne na hlasovaní. Zbadali ste chybu, že ste nedali návrh, aby bolo hlasovanie o jednotlivých bodoch osobitne, tak ste to jednoducho nariadili. V rozprave nezaznelo, aby sa o bodoch hlasovalo osobitne. Porušili ste, pán predsedajúci, rokovací poriadok. A pán predseda, vy to ako právnik tolerujete a ešte prikyvujete. Prepáčte.

  • Pani poslankyňa, buď máte procedurálny návrh, alebo vám odoberám slovo.

  • Pokračujete v tom. Dovoľte, aby som dokončila, je to k procedurálnym otázkam, pán predsedajúci. V piatok ste skončili rokovanie tak, že bola desaťminútová prestávka. Plne sme to rešpektovali. Nič sme nepovedali. Nemáme prečo. Naťahovali ste ju pol hodiny, kým sa vám zišli všetci poslanci. Jednoducho vediete túto schôdzu tak, ako sa vám hodí.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán podpredseda,

    chcel by som reagovať v takom smere, že v podstate návrh, ktorý predložil predseda Národnej rady pán Gašparovič, aby sa hlasovalo o procedurálnom návrhu o individuálnom hlasovaní, je vlastne nadbytočný. Pán poslanec Bugár ako spoločný spravodajca predniesol vo svojom úvodnom slove návrh, aby sa hlasovalo o uvedených bodoch en bloc, aj keď povedal, že pokiaľ nebudú rozporované v rámci samotnej rozpravy. To znamená, že je to návrh ako každý iný a je potrebné k nemu pristupovať v zmysle § 25 rokovacieho poriadku a dať o tomto návrhu hlasovať, ak je sporný. A on sporný je. To znamená, že nemôžeme vychádzať z toho, že ak to pán poslanec Bugár navrhol, automaticky to platí. Je to návrh ako každý iný.

  • Ďakujem. Je to procedurálne vysvetlenie.

  • Pán poslanec Černák, máte procedurálnu pripomienku?

  • Áno, otázku. Vážený pán predsedajúci, dali ste hlasovať o pozmeňovacom návrhu pán predsedu Gašparoviča, ale ja som nepočul žiadny návrh, ktorý by bol predniesol. Prosím skontrolovať stenozáznam.

  • Vyslovene som povedal, že o návrhu pána predsedu Gašparoviča a pána poslanca Husára sa hlasuje spolu.

  • V tom prípade prosím skontrolovať stenozáznam.

  • Ďakujem. Myslím si, že najčistejší procedurálny návrh je návrh o spôsobe hlasovania. K tomuto tu prišlo. Po druhé, rád by som upozornil na to, že ak by sa dalo aj hlasovať en bloc, tak ako navrhoval pán spoločný spravodajca, a neboli by tieto body en bloc prijaté, to znamená, že bol zamietnutý návrh pána poslanca Bugára a muselo by sa hlasovať o jednotlivých bodoch. Čiže, neurobili sme nič iné, len sme otočili spôsob hlasovania z negatívneho na pozitívny.

  • Pánu poslancovi Černákovi chcem povedať, aby rozlišoval procedurálne návrhy od pozmeňovacích návrhov. Pán predseda dal procedurálny, nie pozmeňovací návrh, o tom sa malo hlasovať bez rozpravy. Takisto mal dať pán Bugár odhlasovať to, či sa bude hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy, alebo en bloc.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bugár, prosím, pokračujte v uvádzaní hlasovania podľa rozhodnutia tohto parlamentu.

  • Pán predsedajúci, nehnevajte sa, takýto návrh nebol povedaný. To ste povedali vy, pán Cuper. Hlasovanie síce uvádzam, ale o hlasovaní rozhoduje pán predsedajúci, ten, kto vedie schôdzu. Ja nemôžem dať o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, prosím, uvádzajte jednotlivé body samostatne. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keď ste ma vyzvali, ja to budem uvádzať, ale ešte raz hovorím, nie je to "kóšer".

  • Hlasy v sále.

  • Prosím pokoj, priatelia. Priatelia, prosím, zachovajme pokoj. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Duka-Zólyomi, máte procedurálny návrh?

  • Áno, ďakujem pekne. Chcem povedať len jednu poznámku. Spoločný spravodajca pán Bugár pred rozpravou uviedol, akým spôsobom navrhuje hlasovať. Čiže v rozprave mal každý možnosť vystúpiť s tým, ktoré body chce vyňať na osobitné hlasovanie. To je jedna poznámka.

    A druhá poznámka je procedurálna. Žiadam hlasovať o tom, aby predsedajúci pán poslanec Húska bol odvolaný z vedenia dnešnej schôdze a nahradil ho pán predseda.

  • Ďakujem. Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či ste za odvolanie podpredsedu Húsku z vedenia schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, pokračujte.

  • Vážení kolegovia, budeme hlasovať o návrhoch uvedených v spoločnej správe, tlač 214. Bod 1 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 128 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom návrhu spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 3 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 4 spoločnej správy odporúčam neprijať. Totiž takýto paragraf neobsahuje slová, ktoré sú tu napísané, takže ho nemôžeme prijať, aj keby sme chceli.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 125 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Vzhľadom na ďalšie pozmeňovacie návrhy neodporúčam prijať ani bod 5 spoločnej správy.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 116 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • To isté platí aj o bode 6 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 113 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Odporúčam bod 7 spoločnej správy neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 124 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Odporúčam bod 8 spoločnej správy prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod spoločnej správy 9 taktiež odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 9 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 10 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Odporúčam bod 11 neprijať.

  • Bod 11 pán spoločný spravodajca odporúča neprijať. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 111 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 12 spoločnej správy odporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 128 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 13 spoločnej správy taktiež odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 13 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 128 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že bod 13 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Bod 14, to je posledný bod spoločnej správy, odporúčam schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom bode spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 129 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že posledný bod 14 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Jeden nepodal žiadny pozmeňovací návrh a traja podali dohromady päť pozmeňovacích návrhov. Teraz by sme mali hlasovať o nich. Prvý pozmeňovací návrh bol zhodou okolností môj. V bode 10 § 141 v ods. 4 v bodoch a) a b) za slová "povolenými stavbami" vložiť slová "do 31. 12. 1989". Medzitým došlo ku konzultácii, správne by bolo vymeniť slová, teda "za stavbami povolenými do 31. 12. 1989". Toto odporúčam prijať.

  • Prosím, budeme hlasovať o jednotlivých bodoch a), b) a c), tak, ako to máte predložené. Áno?

  • Nie, budeme hlasovať o prvom mojom pozmeňovacom návrhu, o bode 10 spoločnej správy, to je v § 141 ods. 4 v bodoch a) a b) za tie slová doplniť dátum 31. 12. 1989.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Bugára. Aký ja váš návrh?

  • Odporúčam návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Bugára nebol prijatý.

  • Druhý bod spoločnej správy, tlač 214b, odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto druhom pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Ďalšie dva pozmeňovacie návrhy podal pán poslanec Vavrík. Budeme hlasovať o jeho prvom pozmeňovacom návrhu v bode 10, teda v § 141 vypustiť odsek 5. Odporúčam ho schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh poslanca Vavríka nebo prijatý.

  • O druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vavríka sme už hlasovali v spoločnej správe, takže tento návrh je bezpredmetný.

    Ďalší pozmeňovací návrh podal pán poslanec Horál. Nechám to na zváženie poslancom.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Horála. Pán spoločný spravodajca to ponechal na zváženie pánom poslancom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 75 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Horála nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, vlastne sme ukončili hlasovania o všetkých pozmeňovacích návrhoch.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zo spoločnej správy neboli prijaté body 9 a 10, neodporúčam schváliť tento návrh zákona.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu zákona. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách, takzvaný vodný zákon v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pokračujeme d v a d s i a t y m d r u h ý m bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 215 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 215a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Pán minister, prosím, máte slovo.

    Prepáčte, pán minister, ešte sú tu faktické poznámky. Pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    práve sa nám podarilo presadiť do zákona lobovanie súkromnej spoločnosti Agrokomplex. Upozorňujem vás, že nejde len o poľnohospodárske výstavisko, naposledy tam bol autosalón. Použili ste veľmi nebezpečný precedens, kde lobovanie súkromnej firmy ste dali do zákona. Neodporúčam vám takto ďalej pokračovať, lebo tomuto sa hovorí prepojenie ekonomickej a politickej moci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Predseda výboru pán Hofbauer.

  • Pokiaľ to nie je bezpodmienečne nutné, veľmi prosím o vypnutie tých prídavných reflektorov, lebo naše oči nesmierne trpia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister Baco, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii bol vypracovaný podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1995. Z hľadiska spoločensko-ekonomických zmien, ktoré nastali v našej spoločnosti, najmä v rámci prechodu na trhové hospodárstvo, dôležitým krokom bolo principiálne rozdelenie činnosti geodézie, kartografie a katastra podľa charakteru a významu týchto prác pre štátnu správu a pre komerčnú sféru.

    Do prvej skupiny, ktorá je reprezentovaná rozpočtovými organizáciami a príspevkovou organizáciou, patria činnosti vykonávané pre potreby štátu a v záujme štátu, vrátane výskumu s nimi bezprostredne spojeného, t. j. činnosti pre štátne geodetické, katastrálne a kartografické dielo, budovanie, modernizácia a obnova polohových, výškových a gravimetrických sietí, spravovanie dokumentačného diela štátnej hranice, zakladanie a spravovanie katastra nehnuteľností, mapovanie na obnovu meračského operátu katastra nehnuteľností, tvorba a aktualizácia základných štátnych mapových diel a dokumentácia výsledkov prác vykonávaných v štátnom záujme ako aj poskytovanie údajov z tejto dokumentácie.

    Do druhej skupiny patria činnosti komerčného podnikateľského charakteru, napríklad aktivity inžinierskej geodézie, geodetické činnosti v podrobných bodových poliach, tvorba tematických kartografických diel, odborno-technické činnosti pre kataster nehnuteľností a podobne.

    Z hľadiska záujmov a potrieb štátu je žiaduca regulácia tej podnikateľskej činnosti na úseku geodézie a kartografie, ktorá súvisí s tvorbou a údržbou základných štátnych mapových diel, bodových polí a katastrom nehnuteľností. Nová ekonomická situácia si vyžaduje zvýšiť vypovedaciu schopnosť výsledkov geodetických a kartografických činností a zvýšiť operatívnosť ich poskytovania zo štátnej dokumentácie.

    S prihliadnutím na potreby a záujmy štátu na úseku geodézie a kartografie je potrebné podmieniť vykonávanie geodetických a kartografických činností odborným vzdelaním a určiť vybrané geodetické a kartografické činnosti, ktoré môže overovať len tá fyzická osoba, ktorá má na to osobitnú odbornú spôsobilosť a oprávnenie uvedené podľa osobitného zákona. Zároveň je potrebné ustanoviť povinnosť fyzických a právnických osôb na vykonávanie geodetických a kartografických činnosti.

    Základným cieľom navrhovanej úpravy je

    1. zníženie administratívnych prekážok pri udeľovaní súhlasov na výkon geodetických a kartografických činností pri súčasnom zhodnotení výsledkov geodetických a kartografických prác v nadväznosti na kataster nehnuteľností, na tvorbu základných štátnych mapových diel a v ďalšom spoločensky žiaducom využití výsledkov geodetických a kartografických prác,

    2. zvýšenie vypovedacej schopnosti výsledkov geodetických a kartografických činností a zvýšenie operatívnosti ich poskytovania zo štátnej dokumentácie,

    3. podmienenie vykonávania geodetických a kartografických činností odborným vzdelaním, určenie tých geodetických a kartografických činností, výsledky ktorých musia byť overené osobou, ktorá má na to oprávnenie, a ustanovenie povinnosti fyzických a právnických osôb pri vykonávaní geodetických a kartografických činností,

    4. vytvorenie podmienok riadneho fungovania subjektov na úseku geodézie a kartografie a zároveň zabezpečenie oprávnených záujmov všetkých zúčastnených strán, vrátane vlastníkov nehnuteľností.

    Prosím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste s vládnym návrhom o geodézii a kartografii vyslovili svoj súhlas.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Antona Poliaka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii, ktorú máte ako tlač 215a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 468 zo 14. augusta 1995 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie v termíne do 25. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Na skoordinovanie stanovísk výborov a spracovanie spoločnej správy určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o geodézii a kartografii prerokovali v dňoch 21. až 24. augusta 1995. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom vyslovili súhlas. Štyri výbory uplatnili k návrhu pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú pod bodmi 1 až 11, a ako spoločný spravodajca ich odporúčam všetky prijať a hlasovať o nich en bloc.

    V závere svojho vystúpenia by som poprosil panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave s pozmeňovacími alebo doplňovacími návrhmi, aby ich predložili písomne.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Do rozpravy sa písomne zatiaľ neprihlásil žiaden poslanec. Preto prosím pánov poslancov, ktorí majú záujem vystúpiť v rozprave, aby tak učinili teraz.

    Konštatujem, že nikto ďalší sa nehlási do rozpravy. Je tu prihláška pána poslanca Vanka. Nech sa páči.

  • Mám len krátku faktickú pripomienku. Naozaj vidno, že zákon bol seriózne pripravovaný dlhšie obdobie a že prijatím predchádzajúcich názorov alebo pripomienok sa zlepšil a dostal takú podobu, že možno s ním súhlasiť v plnom rozsahu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, keďže nemám tu žiadnu prihlášku do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za skončenú.

    Pozývam vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, aby ste sa dostavili, budeme hlasovať.

  • Opakujem, pozývam pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, bude sa hlasovať.

    Predpokladám, pán minister, že pravdepodobne nemáte žiadne ďalšie komentačné poznámky.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, tiež nie?

  • Tiež nie. Teda pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Poliaka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

  • Ďakujem. Ako som uviedol pri uvádzaní spoločnej správy, odporúčam o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch pod bodmi 1 až 11 hlasovať en bloc a všetky prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že body 1 až 11 spoločnej správy sme en bloc prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii ako celku. Odporúčam ho prijať v zmysle prijatých zmien a doplnkov spoločnej správy.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Pán spoločný spravodajca, odporúčate zákon prijať?

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja za spoluprácu.

    Nasleduje d v a d s i a t y t r e t í bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Komore geodetov a kartografov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 216 a spoločnú správu ako tlač číslo 216a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    navrhovaný zákon konštituuje inštitúciu nezávislých osôb autorizovaných geodetov a kartografov, ktorí by nestranne a s profesionálnou odbornosťou, odbornou schopnosťou, overovali výsledky vybraných geodetických a kartografických činností ustanovených osobitným zákonom, teda zákonom o geodézii a kartografii. Znovukonštituovaním stavovskej komory sa utvoria organizačné a právne predpoklady na zrýchlenie tempa realizácie požiadaviek na geodetické a kartografické činnosti, na zvýšenie disciplíny, odbornosti, ako aj na zvýšenie kvality vykonávaných prác. Navrhovaná stavovská komora môže výrazne pomôcť pri zvyšovaní kvality a odbornosti geodetických a kartografických činností, ako aj pri tvorbe predpisov na úseku geodézie a kartografie.

    Zákon je ucelenou úpravou postavenia autorizovaných geodetov a kartografov pre vybrané geodetické a kartografické činnosti. Títo vykonávajú činnosť slobodne ako podnikatelia, to znamená, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Časť tejto činnosti vyžaduje osobitné odborné predpoklady a spôsobilosť podľa tohto zákona. Autorizácia je kvalitatívne vyšším stupňom odbornej spôsobilosti, ktorá vytvára pri vykonávaní vybraných geodetických a kartografických činností jednotné podmienky pre konkurenčnú súťaživosť, podnecovanie zvyšovania kvality vykonávaných prác, odstraňuje anonymitu a uprednostňuje v celom rozsahu osobnú zodpovednosť.

    Samosprávny charakter komory a právomoci delegované jej štátom popri demokratických formách práce vytvárajú predpoklad na vhodné skĺbenie záujmov štátu so stavovskou cťou odborníkov na úseku geodézie a kartografie. Zárukou bude vysoká odborná úroveň autorizovaných geodetov a kartografov a z toho vyplývajúca technická úžitková hodnota podnikateľskej geodetickej a kartografickej činnosti.

    Konštituovanie Komory geodetov a kartografov vytvára aj predpoklady na zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce na úseku geodézie a kartografie, najmä s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ktorých odborná a organizačná činnosť v neštátnej sfére je na vysokej úrovni, keďže orgány štátnej správy nie sú, resp. nemôžu byť, partnermi medzinárodných mimovládnych organizácií.

    Prosím preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste s vládnym návrhom o Komore geodetov a kartografov vyslovili súhlas.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Kleina, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Komore geodetov a kartografov, tlač číslo 216.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 469 zo 14. augusta 1995 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie v termíne do 21. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Na skoordinovanie stanovísk výborov a vypracovanie spoločnej správy k návrhu zákona určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Komore geodetov a kartografov prerokovali v dňoch 14. až 24. augusta 1995. S návrhom vyslovili súhlas všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Štyri výbory súčasne uplatnili k návrhu pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré máte uvedené v tlači 216a.

    Ako spoločný spravodajca navrhujem hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločnej správy jedným hlasovaním a odporúčam ich prijať.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kleinovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, zrejme ide o neproblémové zákony, na ktoré máme všetci relatívne rovnakú rozhodovaciu vôľu, pretože tak ako pri minulom zákone, nedostal som zatiaľ žiadnu prihlášku do rozpravy. Pán poslanec Langoš sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    súhlasím s pánom predsedajúcim, že predložená právna norma je vypracovaná čisto a prehľadne. Chcem sa však na začiatku svojho vystúpenia priznať, že nie som veľkým priaznivcom profesných komôr, ktoré sú zriaďované zákonom. Tento inštitút bol u nás za komunistickej diktatúry neznámy alebo známy v spotvorenej štátnej podobe. Po novembri 1989 sme ho prevzali od niektorých tradične demokratických krajín, kde vytvára prostredie ďalšieho vzdelávania členov, tlak na rozvoj profesie, dozerá na skutočne profesionálne výkony členov komory a poskytuje odborné záruky v oblastiach, kde má nie politický, ale čisto legálny záujem štát.

    Takýto inštitút má teda tiež charakter verejnoprávny. Moje výhrady sú všeobecné a týkajú sa možného zneužitia takéhoto inštitútu v neprospech občanov a odbornosti, ak štát sleduje nedemokratický, teda nie verejnoprospešný, ale len mocenský cieľ - ovládnuť všetky ľudské aktivity. Príklady, ktoré potvrdzujú moju skepsu, možno nájsť pred rokom 1989, ale i dnes.

    Treba stále pripomínať, ako komunisti organizovali tzv. občianske združenia - Helsinský výbor ako združenie komunistov na obranu ľudských práv, Pacem in terris ako združenie katolíckych duchovných na obhajobu komunistickej diktatúry. Dnes sú to zmeny vo verejnoprávnej televízii, v Štátnom fonde na podporu kultúry Pro Slovakia, kde pán minister Hudec, ktorý má plniť úlohu štátneho dozoru, sám rozhoduje o finančných prostriedkoch fondu a už to vidieť, a posledné pokusy vlády novelou podriadiť ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošovej Štátny fond zamestnanosti a ministrom zdravotné poisťovne, o čom budeme rokovať neskôr. Podrobnejšie budem o tom hovoriť na konci tejto schôdze.

    Moja skepsa voči pôsobnosti profesných komôr na Slovensku v roku 1995 nemá veľkú podporu, preto pripúšťam, že skúsenosti s inštitútmi osvedčenými na západe, ktoré sa k nám prenášajú, sú pre nás potrebné.

    Mám však jeden pozmeňovací návrh, pretože vo výbore pre životné prostredie nebol pri prerokúvaní zákona dostatok tých poslancov, čo používajú svoj rozum. Neboli práve prítomní, nebol prijatý o jeden hlas tento môj návrh, ktorý dnes predkladám. Z ustanovenia § 2 písm. a) vypustiť slovo "sociálnych" - ide o sociálne záujmy členov komory. Nie som naivný, iste sa budú niektorí členovia snažiť využívať profesnú komoru ako odborovú organizáciu, ale prečo by mali mať oporu v tomto zákone, keď ju majú všeobecne v ústave?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Vanko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec povedal istú vetu, a asi si neuvedomil, že to povedal do svojich radov. Vo výbore pre životné prostredie je prevaha poslancov z opozície a povedali ste, že nebol dostatok takých prítomných poslancov, ktorí hlasujú svojím rozumom. Ospravedlňujem sa, že som to vôbec povedal, to len aby sme nezačali s nejakými takýmito poznámkami, nie je to dobré, vytvára to zlú atmosféru a rokovanie sa potom zbytočne preťahuje.

    Opäť by som chcel vyjadriť predkladateľovi a Úradu geodézie a kartografie určité uznanie, že aj tento zákon bol pripravovaný s veľkou vážnosťou, pokiaľ ide o zapracovanie pripomienok, a môžeme len privítať, že okamžite po prijatí ďalšieho zákona o komore je už myslené aj na profesionalitu tých pracovníkov, ktorí budú vykonávať určité úkony, to znamená, že sa prijíma zákon o Komore geodetov a kartografov. Je prijateľné a potešiteľné, že samotný rezort dbá na to, aby úroveň práce v jeho rezorte bola čo najvyššia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som iba chcela doplniť pána poslanca Vanka na adresu pána poslanca Langoša v takom duchu, že je jedno, či sa hovorí o opozičných alebo o koaličných poslancoch. Myslím si, že naozaj takéto vyjadrenie, ako tu povedal, s nedostatkom rozumu a podobne, na pôdu parlamentu nepatrí.

    Druhá krátka poznámka: Tento zákon o Komore geodetov a kartografov je tu už v druhom volebnom období a vlastne za tretej vlády sa už dáva, takže najskôr si pozrime, o čom rokujeme. A naozaj všetkých prosím, aby sa takéto invektívy, ktoré sa dotýkajú až ľudskej dôstojnosti poslancov, na pôde parlamentu nepoužívali.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miklušičák máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister,

    mám krátku poznámku k bodu 10 spoločnej správy. Navrhujem tento bod neprijať, resp. vybrať na samostatné hlasovanie. Navrhujem, aby § 13 prvá veta bola v pôvodnom znení, jedine doplniť za slovo "organizáciu" slovo "a realizáciu".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca si zrejme poznačil váš návrh.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšieho prihláseného do rozpravy. S ohľadom na to vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte sa opýtam pána ministra, či to chce komentovať.

  • (Nech sa páči, pán minister. Budeme sa snažiť, vážené kolegyne a kolegovia, veľmi presne hneď po hlasovaní ukončiť dopoludňajšie zasadanie, bude obedňajšia prestávka a potom, vzhľadom na to, že pomerne rýchlo postupujeme, je tu návrh viacerých pánov poslancov, aby sme skončili o 15.30 hodine z toho dôvodu, že páni poslanci žiadajú možnosť účasti na športovom podujatí. Ďakujem pekne. (Šum v sále.))

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Otázka bola, či chcem komentovať. Komentovať nechcem diskusiu, ale chcel by som odporučiť plénu svoj názor na pozmeňovacie návrhy. Odporúčam, aby sa v § 2 písm. a) vypustilo slovo "sociálnych" a takisto odporúčam, aby sa akceptoval doplnok pána poslanca Miklušičáka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein, chcete k tomu zaujať stanovisko?

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Kleina, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam tých, ktorí nie sú prítomní v miestnosti, budeme hlasovať.

  • Prosím, uvádzajte hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako spoločný spravodajca odporúčam hlasovať jedným hlasovaním o bodoch 1 až 13 spoločnej správy, okrem bodu 10, a som za to, aby sa tieto návrhy prijali.

  • Teda navrhujete hlasovať en bloc o bode 1 až 13 s vyňatím bodu 10?

  • Zo spoločného hlasovania vyňať bod 10, ku ktorému mal pripomienky pán poslanec Miklušičák.

  • Teda body 1 až 13 s výnimkou bodu 10 odporúčate en bloc prijať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 13 s výnimkou bodu 10. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 1 až 13 s výnimkou bodu 10 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Langoš. Navrhol, aby sa v § 2 vyčiarklo slovo "sociálne". Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Nasleduje pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka k bodu číslo 10. V § 13 v prvej vete za slovo "organizácie" atď. navrhuje doplniť slová "a realizáciu". Podobne návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že sme vyčerpali všetky pripomienky zo spoločnej správy i z rozpravy, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu zákona o Komore geodetov a kartografov ako celku, v znení prijatých zmien a doplnkov. Ako spoločný spravodajca ho odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Komore geodetov a kartografov.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    ďakujem vám za spoluprácu.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    prosím vás o dochvíľny návrat po obedňajšej prestávke. Budeme mať prestávku od 12.00 do 13.00 hodiny. Prosím vás, aby ste sa dostavili o 13.00 hodine na ďalšie rokovanie, vzhľadom na to, že sme stanovili upravené prerušenie schôdze odpoludnia. Ďakujem.

    Ešte sú tu dve faktické poznámky. Pán poslanec Komlósy. Prosím vás pekne, zachovajte ešte pokoj, sú tu dve faktické poznámky a potom okamžite sa rozchádzame na obed. Nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vy ste povedali jednu informáciu, ktorú by sme mali považovať ako návrh, vzhľadom na to, že je ešte platné uznesenie Národnej rady, že rokujeme do 19.00 hodiny každý deň. O tomto návrhu by sme mali hlasovať, že skončíme o 15.30 hodine. Ak sa iní k tomu nevyjadria, tak navrhujem, aby sme o tom hlasovali a aby som bol trošku aj "srandovný", od tohto návrhu odstúpim, ak pán podpredseda Andel zoženie všetkým záujemcom vstupenky na futbalový zápas Slovan - Kaiserslautern.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja by som úctivo prosil všetkých členov výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sme sa zišli v našej zasadačke o 12.45 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Prosil by som tiež úctivo všetky kolegyne i kolegov, ktorí majú záujem, nech sa u mňa prihlásia.

  • Ďakujem pekne. Dobrú chuť, prosím dochvíľne prísť späť na rokovanie o 13.00 hodine.

    Ďakujem. Dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní budeme pokračovať prerokúvaním bloku správ, ktoré pracovne označujeme názvom Zelená správa. Vzhľadom na úzku nadväznosť správy o poľnohospodárstve a potravinárstve (tlač 231), správy o lesnom hospodárstve (tlač 232) a správy o vodnom hospodárstve (tlač 233) výbor pre pôdohospodárstvo odporúča podľa § 13 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zlúčiť rozpravu k uvedeným trom bodom programu s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich budeme hlasovať osobitne. Podľa § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o tom, aby sme uviedli správy spoločne.

  • Priatelia, znova pozývam všetky kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú vo vedľajších miestnostiach, aby prišli do rokovacej sály, máme pokračovať o 13.00 hodine. Pán poslanec, necvičte ma, vydržte chvíľu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do sály. Zatiaľ to využijeme na faktické poznámky. Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Som veľmi rád, že pán podpredseda Andel sa tak iniciatívne ujal úlohy zozbierať záujemcov na futbalový zápas, ale myslel som to ako vtip a trvám na svojom procedurálnom návrhu, aby sme hlasovali o tom, že prerušíme rokovanie o 15.30 hodine.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, v rámci prekáračiek môžete mať požiadavky rôzneho typu, aj tohto, budeme o tom hlasovať, ale teraz som otvoril tento bod a budeme pokračovať.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Pán podpredseda, ak dovolíte, tento návrh som dal už pred prestávkou a je to procedurálny návrh, o ktorom sa bez rozpravy hlasuje ihneď.

  • Chcem len povedať za KDH, že klub KDH, hoci tu ešte nie je prítomný, súhlasí s tým, aby sa všetky tri správy preberali naraz, nemusíme o tom ani hlasovať.

  • Pán podpredseda Andel - faktická poznámka.

  • Pán kolega sľúbil, že stiahne svoj návrh. Je to vybavené, tak ťa žiadam, aby si stiahol svoj návrh.

  • Pán poslanec, máte slovo. Hlásili ste sa predtým, tak teraz vám pán podpredseda Andel ponúka riešenie.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Tak ako som sľúbil, stiahnem tento svoj návrh, ak pán Andel vybavil všetko.

  • Áno, vybavil všetko.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Stiahnem svoj návrh. Ale aspoň pre verejnosť: pokladám to za trošku neseriózne, aby sme pre nejaký futbalový zápas prerušili rokovanie najvyššieho zákonodarného zboru. Ten procedurálny návrh...

  • Pre verejnosť je zaujímavé, aby sa vedelo, že takýmto spôsobom zneužívate...

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Pán podpredseda, ja som ešte neskončil.

  • Nech sa páči.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ja to pokladám za neseriózne. Zrieknem sa toho lístka, Marián, pán podpredseda, ja na ten futbalový zápas nepôjdem. Myslel som to naozaj len "zo srandy". Ak si väčšina z vás myslí, že ten futbalový zápas je taký dôležitý, že môžeme prerušiť aj rokovanie Národnej rady, tak nech sa páči.

    Ďakujem.

  • Priatelia, to nebolo takto myslené. Myslené to bolo tak, že skrátime obedňajšiu prestávku, aby sme mohli umožniť aj takéto riešenie. To čo robíte, je v podstate iba prehlbovanie zlého obrazu o tomto parlamente. Nech to verejnosť teda naozaj vie. Pán poslanec Cuper.

  • Navrhujem v rámci ústretovosti, aby podpredseda parlamentu pán Marián Andel zabezpečil na najbližší medzinárodný zápas do Dunajskej Stredy lístky, aby sme teda vyhoveli v budúcnosti aj maďarským poslancom.

  • Ďakujem. Priatelia, teraz si overíme, či je nás dostatočný počet.

    Pán poslanec Komlósy stiahol svoj návrh. Zdôrazním návrh pána poslanca Miklošku, že akceptovanie spoločného prerokúvania všetkých správ je všeobecné a netreba o ňom hlasovať. Teraz si len preveríme, či sme schopní uznášať sa. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 82 poslancov, pokračujeme v rokovaní, priatelia.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti budeme spoločne uvádzať správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, ktorú ste dostali ako tlač 231, správu o lesnom hospodárstve ako tlač číslo 232 a správu o vodnom hospodárstve ako tlač 233. Máte rozdané aj spoločné správy ku všetkým trom materiálom ako tlače 231a, 232a a 233a. K spoločným správam máte pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady, ktoré vypracoval výbor pre pôdohospodárstvo.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Petra Bacu, aby všetky tri správy uviedol naraz. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,

    v zmysle uznesenia Národnej rady z júla 1993 predkladá vám vláda Slovenskej republiky každoročne správy o poľnohospodárstve a potravinárstve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky, ktoré vláda na svojom zasadnutí 21. augusta tohto roku schválila. Tieto správy hodnotia vývoj v odvetví pôdohospodárstva vo väzbe na zámery koncepcií a programové vyhlásenie vlády za oblasť pôdohospodárstva. Svojím obsahom správy analyzujú výsledky podnikania v jednotlivých odvetviach pôdohospodárstva, v konkrétnych makroekonomických podmienkach, identifikujú vývojové tendencie a zároveň aktualizujú na budúce rozpočtové obdobie koncepčné zámery v legislatíve, v ekonomických a obchodných nástrojoch. Správa je orientačným podkladom na orientáciu nielen členov vlády a podnikateľov, ale i pre vás politikov pri rozhodovaní najmä vo väzbe na vzťah rezortu k štátnemu rozpočtu.

    Predložené správy sa prerokovali vo výboroch pre financie, rozpočet a menu, pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Charakteristickým znakom pre všetky výbory pri prerokúvaní správ boli odborne fundované rozpravy a vecný prístup k správam. Osobitne si ceníme vyjadrenú podporu všetkých poslancov v týchto výboroch k návrhom opatrení na budúci rok.

    Úvodom chcem povedať, že situácia v slovenskom poľnohospodárstve je naďalej veľmi zložitá a dopady úpadku a rozkladu z rokov 1990 a 1991 sú horšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Ďalší úpadok však už nepokračuje, podarilo sa ho zastaviť a vývoj smeruje k postupnej revitalizácii a stabilizácii.

    Rozhodnutia vlády za významnej podpory vás poslancov vychádzali z koncepcie zásad pôdohospodárskej politiky schválenej týmto parlamentom ešte v roku 1993. Vládou prijatými opatreniami na riešenie mimoriadne zložitej a ťažkej finančno-ekonomickej situácie v tomto odvetví sa podarilo postupne úpadok zastaviť. Svedčia o tom i výsledky, ktoré sa už dnes nedajú prehliadať. V základných komoditách sa podarilo udržať potravinovú bezpečnosť štátu a kvalitatívny štandard poľnohospodárskej produkcie a základných potravín, keď mlieka, obilnín a mäsa sa vyrobilo na Slovensku viac, ako sa na Slovensku spotrebuje.

    Stabilizovali sa ceny poľnohospodárskej produkcie, ktoré v rámci národného hospodárstva rástli najnižším tempom. Ich rastu však nezodpovedá rast spotrebiteľských cien potravín, ktorý bol oveľa vyšší ako rast nákupných, tzv. farmárskych cien. Pokiaľ nákupné ceny poľnohospodárskych produktov rástli, teda farmárske ceny za obdobie rokov 1989 až 1994 indexom 1,42, spotrebiteľské ceny rástli až indexom 2,47. Očakávame, že príslušná legislatíva o cenách sprísni cenovú kontrolu a cenotvorbu a vytvorí predpoklady na odôvodnený vývoj cien v jednotlivých cenových okruhoch. Je to tiež jedným z predpokladov na postupné znižovanie podielu výdavkov obyvateľstva na potraviny tak, ako si to predsavzala vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení.

    Domáci trh s poľnohospodárskymi produktmi sa stáva postupne vyrovnaný. Sezónne výkyvy sa plynule riešia intervenčným nákupom a predajmi prostredníctvom štátneho fondu trhovej regulácie. Upevňuje sa tendencia poklesu stratovosti poľnohospodárskej výroby, ktorá sa oproti strate viac ako 10 miliárd korún v roku 1992 znížila na jednu tretinu za minulý rok. V roku 1994 očakávame ďalšie zlepšenie a v roku 1996 predpokladáme približne vyrovnaný výsledok. Znížil sa počet stratových podnikov, keď viac ako 90 % podnikov v roku 1992 bolo stratových, na necelých 50 % v roku 1994, pričom viac ako 85 % podnikov v minulom roku zlepšilo svoj hospodársky výsledok.

    Medziročne klesá počet poľnohospodárskych podnikov, ktorých záväzky prevyšujú pohľadávky. Závažným je fakt, že potravinárskemu priemyslu napríklad k 1. januáru tohto roka dlhujú obchodné organizácie až 9 miliárd korún, čo sa premieta v konečnom dôsledku do neplatenia záväzkov aj voči poľnohospodárskej prvovýrobe, kde podniky potravinárskeho priemyslu zasadzujú 3 miliardy korún. Platobná neschopnosť a jej riešenie zostáva naďalej jedným z kľúčových problémov tohto odvetvia, tak ako je to v celej ekonomike Slovenskej republiky. Bohužiaľ, riešenie tohto závažného kľúčového a prioritného problému nie je v rukách rezortu pôdohospodárstva.

    V záujme podpory oživenia finančných tokov bol zákonom zriadený osobitný podporný fond. Jeho účinnosť sa začala prakticky až v tomto roku. Je to systémové opatrenie, ktoré umožňuje prístup k lacnejším úverovým zdrojom na technickú a technologickú modernizáciu. Ďalej v priebehu tohto roku sa už systémovo uplatňuje predstihové poskytovanie dotácií, čo tiež prispieva k zmierneniu finančných ťažkostí, najmä pri zachovaní a zbere úrody v poľnohospodárstve. Tento návrh vznikol v tomto parlamente a chcem ho oceniť a poďakovať zaň.

    Za obdobie piatich rokov poklesla agrárna zamestnanosť na polovičnú úroveň. Produktivita živej práce predstihla rast priemerných miezd, čo je v národnom hospodárstve Slovenskej republiky úplne ojedinelý ekonomický zjav. Je to veľmi pozitívny zjav. Na druhej strane však úroveň priemernej mzdy v poľnohospodárstve poklesla s priemernou mzdou v národnom hospodárstve Slovenska, za 5 rokov zaostala, v roku 1994 dosiahla úroveň iba zhruba 83 % a v tomto čase už sú odmeny poľnohospodárov iba na úrovni asi 77 % priemeru národného hospodárstva.

    Aj napriek radikálnym a principiálnym opatreniam v oblasti spotreby živej práce mzdová parita pracovníkov poľnohospodárstva voči priemeru ekonomických činností sústavne klesá, čo je veľmi varujúca tendencia. V dôsledku nedostatku vlastných i cudzích finančných zdrojov zvýšila sa i opotrebovanosť strojov a zariadení a za rok 1994 dosiahla v priemere 70 percent.

    Dámy a páni, poľnohospodári za ostatných 5 rokov znášali dopady urýchlenej liberalizácie nielen na podnikových dôchodkoch, ale aj na osobných dôchodkoch. Úhrnne oceňujeme tento vplyv na viac ako 35 miliárd Sk, ktorým sa zmiernil rast prakticky nákupných cien a, samozrejme, i spotrebiteľských cien. O túto sumu občania zaplatili menej za potraviny a celých týchto 35 miliárd odniesli poľnohospodári či už na svojich platoch, alebo na znehodnotení ich majetku, lepšie povedané na znížení hodnoty majetku. Treba povedať, že dosiahnutie ekonomickej stability poľnohospodárskej výroby je dlhodobý proces, ktorý je podmienený ďalšími štrukturálnymi zmenami a zlepšením produkčných a reprodukčných parametrov výroby v samotnej podnikateľskej sfére.

    Zásluhou vás, vážení páni poslanci, prijali sa významné legislatívne opatrenia, napríklad zákon o pozemkových úpravách, zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, zákon o potravinách a ďalšie, ktoré postupne prispievajú k zlepšeniu podmienok procesu transformácie vlastníckych vzťahov, k upevneniu technologickej disciplíny i k vyššej kvalite produkcie potravín a postupne približujú naše legislatívne prostredie podmienkam Európskej únie.

    Dosiahnutie vyššej ekologickej stability a kvality produkcie je jednou zo základných úloh koncepcie a programového vyhlásenia vlády. V záujme toho sa uplatňuje v celom potravinovom reťazci dôsledný monitoring a postupne sa prechádza na kvalitatívne štandardy Európskej únie. Prispieva k tomu aj podporný mechanizmus zameraný najmä na tvorbu a udržanie krajiny a vidieckeho osídlenia, vrátane podpory kvantitatívnej revitalizácie poľnohospodárskej výroby, podpory pracovne náročných plodín, ďalej doplnkových činností v poľnohospodárstve, ako sú agroturistika, rozvoj tradičných remesiel, výroba miestnych špecialít a podobne. Ide aj o postupný rozvoj alternatívneho hospodárenia na pôde. V záujme lepšej koordinácie a odborného usmerňovania poľnohospodárskych aktivít na vidieku sa zriadila agentúra pre rozvoj vidieka.

    Nie všetky koncepčné zámery sa nám darí realizovať. Naďalej klesla humánna spotreba mlieka a mliečnych výrobkov a významne zaostáva za lekársky odporúčanou dávkou. Pokiaľ spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v hodnote mlieka bez masla dosiahla na jedného občana 250 kg v roku 1989, tak v roku 1994 to bolo iba niečo nad 160 kg, pričom lekári odporúčajú 220 kg. Tento vývoj je dôsledkom nízkych reálnych príjmov obyvateľstva a napriek tomu, že do mlieka sa poskytuje približne 1 miliarda priamych dotácií a ďalšie stámilióny nepriamych dotácií, vývoj je tu taký, aký je. Môžem sa pochváliť aj poslednou štatistikou, ktorú som dostal dnes, že za ostatné 3 mesiace sa ceny mlieka a mliečnych výrobkov stabilizovali, čo je, myslím si, veľmi sľubný a reálny predpoklad na to, aby sa v priebehu budúceho roku, ako očakávame, konzumácia mlieka zvýšila aspoň o 5 až 7 %.

    Nedostatočne sa využíva podnikateľský priestor tiež vo výrobe repy a vo výrobe cukru ako aj vo výrobe konzumných zemiakov, keď hovoríme o rezervách a o tom, čo sa nám nedarí. Zhoršuje sa za obdobie od roku 1991 zahraničná obchodná bilancia s agroproduktmi a rastie záporné saldo poľnohospodárskej obchodnej bilancie, najmä vo vzťahu k Európskej únii. Treba však povedať, že v prvých rokoch liberalizácie ekonomiky pri významnom poklese dopytu na domácom trhu sa exportovali relatívne prebytky agroproduktov a dá sa povedať, že i zásob zvierat základného stáda, ktoré ovplyvnili kladné saldo obchodnej bilancie v týchto rokoch.

    Z komoditnej štruktúry obchodnej bilancie vyplýva, že približne dve tretiny pasívneho salda ovplyvňujú dovozy surovín a tovarov subtropického pásma. Keby som to chcel povedať v číslach, toto záporné saldo je asi 7 miliárd korún, z čoho 5 miliárd korún je približne hodnota kávy, citrusových plodov, kakaových bôbov a iných komodít, ktoré v našich podmienkach klimatického pásma vyrobiť nevieme, a teda ich dovozy sú objektívne potrebné a nehodnotíme ich ako negatívum. Ide napríklad aj o dovoz komponentov pre živočíšnu produkciu, ako sú napríklad pochutiny zo sóje.

    Jedným z východísk k oživeniu poľnohospodárstva je podpora domácej výroby a exportu. Zatiaľ čo v Európskej únii na jeden hektár za rok dosahuje výška podpory priamymi dotáciami približne tisíc dolárov, tak na Slovensku je to iba 127 amerických dolárov. Je to teda hlboko pod úrovňou vyplývajúcou aj zo záväzkov, ktoré máme voči Uruguajskému kolu GATT, kde by sme podľa tých prepočtov mohli mať aj dvojnásobnú podporu a nehodnotili by nás ako štát, ktorý je v tomto smere nejaký špeciálne protekcionistický.

    Úroveň našej exportnej podpory, to boli dotácie a podpora výroby v porovnaní s Európskou úniou, teda úroveň našej exportnej podpory je takisto iba 12 % úrovne Európskej únie. Potom sa nám veľmi ťažko presadzuje s našimi výrobkami trebárs na ruskom trhu, kde stretneme napríklad maslo dovezené z Holandska, kde na každú marku vláda dopláca vývozcovi 70 fenigov, zatiaľ čo naše možnosti sú približne 10 fenigov, teda veľmi ťažko sa potom vieme presadiť a súťažiť.

    Čiže môžeme povedať, že európsky a svetový trh s potravinami je len "akoby trh", je to iba hra na trh, je do takej miery zdeformovaný rôznymi protekcionalistickými podpornými opatreniami, že skutočne tie štáty, ktoré sú bohaté, aj v tomto smere chránia svojich výrobcov a preferujú, otvárajú im dvere a umožňujú im vyvážať výrobky a fixovať výrobu aj tam, kde je táto výroba omnoho drahšia ako napríklad v našich podmienkach Slovenskej republiky.

    Zámer zásadne podporiť riešenie týchto problémov a oblastí, kde sa nám nedarí, alebo zámer stabilizovať rozvoj tohto sektora bude preto na budúci rok kľúčovým.

    Opatrenia:

    Po prvé. V oblasti daní pri návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív chce vláda podporiť refundáciu pomernej časti spotrebnej dane pripadajúcej na motorovú naftu, ktorá sa používa v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Navrhujeme uplatniť režim podobný ako pre železnice Slovenskej republiky, pre nákladnú a osobnú dopravu, teda zhruba v tom pomere, ako sa to deje v tomto rezorte.

    Po druhé. Pri dani z pridanej hodnoty navrhujeme úpravu sadzby dane opodstatnených poľnohospodárskych medziproduktov a služieb, znížiť na úroveň 6 %, teda zaradiť do 6-percentného daňového pásma.

    Ďalej: Rátame s tým, že objem dotácií a príspevkov do štátnych fondov bude aspoň na úrovni roku 1995. A taktiež vláda navrhuje a predpokladáme, že sa toto opatrenie uskutoční, aby sa dotácie poskytované do poľnohospodárstva časove posunuli tak, aby to bolo v súlade s biologickým režimom v poľnospodárskej výrobe.

    Realizácia cieľov ekonomickej politiky v lesnom hospodárstve vyplýva zo zásad štátnej lesníckej politiky a stratégie a koncepcie lesníctva na Slovensku, ktorú prijal tento parlament.

    Závažnou skutočnosťou je nepriaznivý zdravotný stav lesov. Veď podľa výsledkov monitoringu zdravotného stavu má až 85 % stromov určité príznaky poškodenia. Príčiny tohto stavu sú v zmenených ekologických podmienkach, ktoré sú spôsobené jednak ľudskou činnosťou, ale aj vlahovým deficitom od roku 1982, ktorý je vlastne naozaj dlhodobý (okrem tohto roku), a takisto treba povedať, že aj extrémnymi tropickými horúčavami, ktoré naše pásmo postihlo za niekoľko posledných rokov.

    V záujme riešenia tejto zložitej situácie vláda Slovenskej republiky schválila realizačný program na odstraňovanie škôd spôsobených činnosťou človeka. Tento program sa však pre nedostatok finančných prostriedkov plní iba čiastočne. Nepodarilo sa získať ani pôžičku zo svetovej banky, ani adekvátne prostriedky z rozpočtu a Fondu životného prostredia. Objem dotácií zo štátneho rozpočtu na tento účel v porovnaní s rokom 1991 poklesol viac ako o polovicu. Na druhej strane požiadavky spoločnosti na lesné hospodárstvo stále rastú, a to nielen ako na producenta drevnej hmoty, ale najmä na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesa.

    Chcel by som využiť túto príležitosť, dámy a páni, a informovať vás o tom, že všeobecná metodika hovorí, že mimoprodukčné funkcie lesa sú troj- až štvornásobne vyššie ako priame produkčné funkcie. To znamená, že keď naše lesy poskytujú drevnú hmotu ročne v objeme viac ako 5 miliárd korún, nepriame účinky z hľadiska vodohospodárskeho a z hľadiska stability krajiny, z hľadiska krajinotvorby, sú po tomto prepočte približne 20 miliárd korún.

    V ostatnom období značne stúpol rozsah nezákonných činností. Dochádza k nelegálnym ťažbám dreva, kde najnepriaznivejšia situácia je v regióne Kysuce a štátna správa lesného hospodárstva musela prijať mimoriadne opatrenia na jej riešenie.

    Túto situáciu aj dopad nápravných opatrení a mimoriadnych opatrení, ktoré sme prijali, bude vláda prerokúvať aj v tomto mesiaci a o výsledkoch budete informovaní. Spolieham sa na vás, vážené dámy a vážení páni poslanci, že pri pripravovanej novele zákona o lesoch, ktorú máme na našom ministerstve už hotovú a dostane sa do parlamentu, predpokladám, už v tomto roku, naše úsilie v tomto smere v pripravovanej legislatíve podporíte.

    Na komplexné posúdenie lesného hospodárstva na Slovensku sa v správe uvádzajú i dosiahnuté výsledky za vojenské lesy v pôsobnosti rezortu obrany, školské lesy v pôsobnosti rezortu školstva a lesy v pôsobnosti rezortu hospodárstva Slovenskej republiky.

    V roku 1996 osobitnú pozornosť budeme venovať prácam hlavne vo väzbe na celospoločenský význam v oblasti obnovy lesa a celkovej ekologizácie lesného hospodárstva. Jedným zo zdrojov financovania týchto činností je aj Fond životného prostredia, ktorého významnú časť tvoria odplaty za znečisťovanie ovzdušia. Na rokovaní vlády sa v tejto súvislosti prezentovala vôľa a vyznačili sa riešenia, ktorými spôsobmi by sa aj linka z Fondu životného prostredia, určité masy finančných prostriedkov, presunula na podporu obnovy lesa.

    Osobitným problémom pri revitalizácii lesov je vysporiadanie lesných investícií, ako sú cesty vybudované na pozemkoch neštátnych subjektov. Riešenie tohto pálčivého problému máme v novele zákona číslo 92, ktorú ste na dnešnom rokovaní alebo na tomto rokovaní pléna znovu potvrdili.

    Vodohospodárska politika vlády je orientovaná na zabezpečovanie plynulého zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovania, na výstavbu vodárenských a vodných nádrží využívaných najmä ako zdroje pitnej vody a ako zdroje hydroenergetického potenciálu a úžitkové vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.

    V rámci zdravotno-vodohospodárskych stavieb dôležité miesto má stavba - prívod vody a vodovodné siete v oblastiach ochranného pásma Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej výstavba úzko súvisí s harmonogramom výstavby jadrovej elektrárne. V roku 1994 sa uviedla do skúšobnej prevádzky vodárenská nádrž Málinec, zabezpečuje sa dokončenie významného vodného zdroja vodárenskej nádrže Turček pre okresy Žiar nad Hronom a Prievidza, predpokladá sa v tomto roku jeho dokončenie a odovzdanie do užívania.

    Kľúčovými úlohami na rok 1996 bude transformácia podnikov Vodární a kanalizácií, privatizácia hydromelioračných zariadení, financovanie verejnoprospešných činností vykonávaných podnikmi Povodie a dokončenie rozostavaných investičných akcií vo vodnom hospodárstve. V transformácii podnikov Vodovodov a kanalizácií pôjde predovšetkým o udržanie funkčnosti týchto štruktúr, kde navrhujeme uplatniť kompetencie obcí pri riešení zásobovania vodou, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, pri presnom vymedzení pôsobnosti štátu v strategických oblastiach. Uvažujeme o tom, aby majetok infraštruktúry charakteru vodovodov a kanalizácií, nachádzajúcich sa na území jednotlivých obcí, resp. ktoré si obce vybudovali spoločne, štát odovzdal bezodplatným prevodom do ich vlastníctva. Nadradené vodárenské sústavy, ako sú diaľkovodné systémy, môžu byť organizované ako spoločnosti za účasti štátu so zámermi zachovania účasti štátu v strategických oblastiach spoločne s týmito obcami.

    Odplaty za odber podzemnej vody v zmysle zákona Národnej rady číslo 58/1995 o štátnom rozpočte na rok 1995 sú, počnúc týmto rokom, zdrojom Štátneho vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo pôdohospodárstva. Ročne tieto príjmy predstavujú doteraz približne 50 miliónov Sk. Súčasne odplaty za odber podzemnej vody sa nevzťahujú na obyvateľstvo. Prostriedky odplát za odber podzemnej vody sa podľa tohto zákona používajú na krytie vplyvov vyššej nákladovosti výroby pitnej vody, súvisiacich najmä s horšími prírodnými podmienkami, a zmien v pomeroch dodávok pitnej vody pre domácnosti a pre ostatných obyvateľov.

    V správe navrhujeme ďalšie spoplatnenie odberu podzemnej vody aj pre zásobovanie z verejných vodovodov s ročným efektom a zdrojom Štátneho vodohospodárskeho fondu približne 0,4 mld Sk. Rátame, že toto spoplatnenie sa nebude premietať priamo do ceny pre obyvateľstvo. Takto vytvorené finančné zdroje sa použijú v súlade so zákonom o Štátnom vodohospodárskom fonde prioritne na dokončenie vodohospodárskych rozostavaných diel a na krytie následkov havárií na vodohospodárskych dielach a zariadeniach spôsobených prírodnými činiteľmi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložené správy o poľnohospodárstve, o potravinárstve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike podávajú ucelenú informáciu o situácii v rezorte a analyzujú príčiny súvisiaceho vývoja. Opatrenia v návrhovej časti vytvárajú podľa nás predpoklady na podporu ďalšej stabilizácie ako aj postupného rozvoja týchto odvetví pri rešpektovaní celkového potenciálneho rozvoja ekonomiky Slovenska. Dovoľte mi preto, aby som vás poprosil o kladné posúdenie týchto správ a o podporu navrhovaných opatrení na budúci rok. Očakávame, vážení páni poslanci, že po vašej podpore sa nám podarí zámery, ktoré v týchto správach prezentujeme, splniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána poslanca Pavla Delingu, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania všetkých troch správ vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ako spoločný spravodajca a na základe uznesenia gestorského výboru pre pôdohospodárstvo predložím vám kontinuálne tri spravodajské správy k trom správam, ktoré prerokúvame.

    Najprv k spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky, teda k správe v tlači 231.

    Túto správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 489 z 24. augusta tohto roku na prerokovanie do 5. septembra Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Všetky výbory, teda výbory ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne a vzali ju na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zároveň odporučili Národnej rade, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie. Pri celkovom hodnotení správy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu konštatoval, že správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike v roku 1995 je spracovaná v dostatočnom rozsahu a na veľmi dobrej úrovni.

    Výbor pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby uložila vláde Slovenskej republiky

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy ako aktualizáciu podmienok realizácie koncepčných zámerov v roku 1996 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1996 v termíne do 21 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, a to v termíne máj 1996, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, ktorú bude parlament prerokúvať v budúcom roku.

    Uvedený výbor uložil taktiež svojmu predsedovi, aby polročne zaradil do programu rokovania Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo hodnotenie plnenia harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko k správe o pôdohospodárstve a potravinárstve. Zároveň výbor navrhol uznesenie, máte ho, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto spoločnej správe.

    Teraz k spoločnej správe v tlači číslo 232, t. j. o prerokovaní správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky. V zmysle uznesenia podávam spoločnú správu za Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o tom, aký bol výsledok prerokovania tejto správy.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 24. augusta 1995 pridelil na prerokovanie do 5. septembra správu o lesnom hospodárstve týmto trom výborom, ktoré ju aj v tomto termíne prerokovali. Na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Všetky výbory, ktorým bola táto správa pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne a vzali ju na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie. Pri celkovom hodnotení správy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu konštatoval, že správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1995 je spracovaná v dostatočnom rozsahu a na dobrej úrovni.

    Výbor pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby uložila vláde Slovenskej republiky

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy pod pomenovaním "Aktualizácia podmienok realizácie koncepčných zámerov v roku 1996" do konkrétnych úloh a opatrení na rok 1996, a to v termíne do 21 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

    b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky takisto v termíne máj 1996, resp. v rámci správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá bude podaná Národnej rade v budúcom roku.

    Uvedený výbor uložil tiež svojmu predsedovi, aby polročne zaradil do programu rokovania Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo hodnotenie plnenia harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú z predloženej správy a uznesenia Národnej rady. Návrh uznesenia, panie poslankyne a páni poslanci, máte v tejto správe uvedený.

    A po tretie je tu spoločná správa o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1995, tlač 233a, ktorá takisto bola uznesením predsedu Národnej rady číslo 489 z 24. augusta pridelená na prerokovanie do 5. septembra Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Na vypracovanie spoločnej správy o výsledku tohto prerokovania ako i návrhu uznesenia bol určený Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

    Všetky výbory, ktorým táto správa bola pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne a vzali ju na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby uložila vláde Slovenskej republiky

    a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy, t. j. pod pomenovaním "Aktualizácia podmienok realizácie koncepčných zámerov v roku 1996" do konkrétnych úloh a opatrení na rok 1996 v termíne do 21 dní po prerokovaní správy v Národnej rade Slovenskej republiky,

    b) aby polročne hodnotila plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, a to v termíne máj 1996, resp. v rámci správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú prerokuje Národná rada v budúcom roku.

    Uvedený výbor uložil tiež svojmu predsedovi polročne zaradiť do programu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo hodnotenie plnenia harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody požiadal ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby predložil výboru informáciu

    a) o dôvodoch zrušenia úloh vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v informácii o vyhodnotení plnenia úloh vyplývajúcich z koncepcie vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky,

    b) o plnení odporúčaní uvedených v uznesení výboru pod číslom 64 o záveroch poslaneckého prieskumu.

    Záverom len takisto, panie poslankyne a páni poslanci, v spoločnej správe máte uvedený návrh na uznesenie.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, k spoločným správam k týmto trom bodom rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem predsedovi výboru pánu Delingovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili šiesti páni poslanci. Ako prvej dávam slovo pani poslankyni Lazarovej. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi zaujať stanovisko k predloženej Zelenej správe. Aj keď Zelená správa nespadá pod gesciu nášho výboru, problematika v nej obsiahnutá sa výraznou mierou dotýka tak životného prostredia, ako aj ochrany prírody.

    Zelená správa pozostávajúca z troch častí, ktoré predložilo ministerstvo pôdohospodárstva, je vypracovaná veľmi objektívne a dôkladne. Charakterizuje skutočný stav v poľnohospodárstve, potravinárstve ako aj vo vodnom a lesnom hospodárstve. Na jednej strane sa z nej s uspokojením dozvedáme, že aj napriek predchádzajúcim negatívnym ekonomickým zásahom i mimoriadne zlým klimatickým podmienkam v roku 1994 sa podarilo sektor poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 1995 v podstate stabilizovať. Naproti tomu situácia v lesnom hospodárstve je veľmi kritická a bude si vyžadovať značné finančné prostriedky na obnovu a ozdravenie lesov. Netreba si oči zakrývať ani pred skutočnosťou, že transformácia vlastníckych a užívateľských vzťahov práve v lesnom hospodárstve priniesla našej republike aspoň nateraz viac škody ako osohu. Obhospodarovanie lesov naráža na rad ťažko prekonávaných problémov. V súkromných lesoch značne stúpol rozsah nezákonnej činnosti hromadnej nelegálnej ťažby dreva, ktorej negatívne dôsledky budú ťažko znášať celé ďalšie generácie. Strom, les, horu možno vyrúbať za deň, týždeň, mesiac, v každom prípade za veľmi krátky časový interval, ich obnova však trvá 50 až 100 rokov. Vieme zo správy, že 85 % našich lesov je zdravotne poškodených. Ak dovolíme súkromníkom a urbariátom bezhlavo a nekoordinovane drancovať ešte aj tú zvyšnú zdravú časť lesov, budeme mať zanedlho z našej utešenej krajiny púšť.

    Vieme, že na zamedzenie nekontrolovateľných výrubov lesa bolo Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky prijatých niekoľko opatrení s osobitným dôrazom na riešenie situácie v oblasti Kysúc a Oravy. Tieto opatrenia však netreba iba prijímať, treba ich zaviesť do praxe, pretože táto kritická situácia už nie je iba v oblasti Oravy a Kysúc, ale na mnohých lokalitách na celom Slovensku. Treba tiež urýchlene prijať sankcionovanie aj voči tým vlastníkom, ktorí nedodržiavajú ani základné zásady riadneho obhospodarovania im patriacich lesov.

    Nechcem opakovať nám všetkým známe skutočnosti, ktoré sú uvedené v Zelenej správe. Na jednu skutočnosť sa však žiada poukázať. V Zelenej správe sa preferuje národný program podpory zdravia, kde sa konštatuje potreba ozdravenia výživy národa, medziiným aj zvýšením spotreby ovocia a zeleniny. Toto úsilie však nekorešponduje s úsilím zníženia výmery záhrad a sadov takmer o 50 % a ich premenou na pasienky a lúky, ktoré je uvedené v tabuľke na strane 17. Tabuľka hovorí o návrhu novej štruktúry kultúr pri zachovaní potravinovej bezpečnosti v roku 2000. Tento návrh nemôžem podporiť.

    Ani v súčasnosti spotreba ovocia a zeleniny u našich občanov nespĺňa požadované normy na ochranu ľudského zdravia. Ak znížime možnosť dopestovať dostatočné množstvo ovocia a zeleniny na domácej pôde, budeme v prevažnej miere odkázaní na dovoz drahého ovocia a zeleniny z cudziny. Vzhľadom na terajšiu kúpyschopnosť obyvateľstva bude spotreba ovocia a zeleniny ešte nižšia, čo sa veľmi negatívne odrazí na zdravotnom stave nášho obyvateľstva a najmä mladej generácie. Navyše rozšírenie lúk a pasienkov na úkor ornej pôdy a ovocných sadov by bolo prípadne únosné, čo je pravda tiež veľmi otázne, len vtedy, ak sa adekvátne zabezpečí aj rozvoj chovu oviec, kôz a hovädzieho dobytka a na to nadväzujúci potravinársky priemysel.

    Netreba zabúdať ani na tú skutočnosť, že ak sa pôda neobrába, dochádza k jej devastácii náletom lesných porastov. Z uvedených dôvodov, a prosila by som, aby sa prijalo takéto uznesenie, ktoré budem na konci formulovať, obraciam sa na ministra pôdohospodárstva, aby sa znovu prehodnotil návrh novej štruktúry kultúr do roku 2000, aby sa podstatne znížil rozsah plôch určených na likvidáciu záhrad a sadov.

    Na strane 79 Zelenej správy ministerstvo predstavuje svoj návrh na dotačnú politiku, ktorá zahrňuje aj ekologizáciu poľnohospodárskej výroby, ochranu a zveľaďovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa zákona 307/1972 Zb. v § 5 a 6, kde sú aj požiadavky na zavedenie osobitných sústav hospodárenia. Túto iniciatívu veľmi vítame. Žiadalo by sa však, aby sa v týchto exhalantných oblastiach povinne zaviedol osevný postup. Nateraz je to iba odporučené, ale žiadalo by sa, aby bola povinnosť osevného postupu na výrobu priemyselných komodít, ako je repka olejnatá na bionaftu ako aj iné ľahko skvasiteľné produkty na výrobu etanolu alebo výroba produktov na alternatívnu energiu, takzvané biplantáže.

    Záverom chcem však zdôrazniť, že tieto moje pripomienky nespochybňujú vysokú kvalitu a objektívnosť predloženej správy, ktorá je veľmi dobrým podkladom na informáciu o základných problémoch poľnohospodárstva, potravinárstva, vodného a lesného hospodárstva pre vládu a parlament, na ich dobrú orientáciu v zložitých medziodvetvových a vnútroodvetvových vzťahoch.

    A teraz by som si dovolila formulovať uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky poveruje ministerstvo pôdohospodárstva, aby znovu prehodnotilo návrh novej štruktúry kultúr do roku 2000, aby sa podstatne znížil rozsah plôch určený na likvidáciu záhrad a sadov."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Delinga, pripraví sa pán poslanec Klein.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa v rozprave vyslovil k takej závažnej problematike, ako je poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo a všetko čo k tomu patrí. Myslím, že nám poslancom z radov poľnohospodárov to, samozrejme, prislúcha, a je evidentné, že keby sme k tomu neprehovorili, asi by sme stratili možno aj nejaký ten politický kredit.

    Chcem v úvode vysloviť presvedčenie, že predložené správy sú vlastne kontinuálnym vzťahom medzi nielen rezortom, ale vlastne vládou a Národnou radou Slovenskej republiky o zabezpečení takej dôležitej politickej a ekonomickej nutnosti v našej spoločnosti, akým je výživa národa, potravinová bezpečnosť štátu, starostlivosť o našu krajinu, čím sú lesy a voda, čiže dôležitá biosféra pre človeka. Myslím, že tento vzťah treba aj naďalej veľmi vážne a veľmi seriózne udržiavať, a bolo na škodu, že vlani mal parlament vlastne pretrhnutú niť v tomto vzťahu a týmito správami sa Národná rada nezaoberala.

    Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, medzi nami odborníkmi označovaná ako Zelená správa, je podľa mojej mienky komplexným a veľmi dôležitým dokumentom. Vyníma sa nad mnohé správy, ktoré sme tu v parlamente aj v tomto prvom volebnom období prerokúvali, a dáva nám aspoň taký presný, istý a komplexný prehlaď nielen o rezorte, ale aj o výžive národa a vzťahoch tohto rezortu s ostatnými rezortmi, ako je, povedzme, aj správa o štátnom rozpočte, správa o Národnej banke, o menovom systéme a podobne. Je na škodu veci, že ostatné rezorty nenasledujú rezort pôdohospodárstva a že nedostávame zatiaľ do Národnej rady takýto komplexný ucelený materiál, ako to vyzerá.

    Pozícia poľnohospodárstva v slovenskej ekonomike je vyššia ako vo vyspelých krajinách. To tu zaznelo aj v úvodnom vystúpení pána ministra. Podiel na hrubom domácom produkte za rok 1994 bol 10,6 %, z toho samotné poľnohospodárstvo 7,4 % a výroba potravín a pochutín 3,2 %. Pritom podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti sa znižuje, a to už na hranicu pod 6 %. Podiel dotácií sa taktiež zužuje a znižuje a predstavuje len 1,8 % hrubého domáceho produktu. Dotácie, ktoré v porovnaní so zahraničím pre našich poľnohospodárov, tak ako sme sa to mohli dočítať aj v správe na strane 4, v žiadnom prípade výrazne nezlepšujú efektívnosť vkladov do poľnohospodárstva. Práve efektívnosť vkladov do poľnohospodárskej výroby je nepriaznivá a zatiaľ sa len menšina poľnohospodárskych podnikov dokázala vymaniť z vplyvu nepriaznivého účinku reštrikcií, najmä z čias federálnej ekonomiky na poľnohospodárstvo v rokoch 1991 a 1992, ale aj vplyvu postoja tých vlád a vládnych koalícií, ktoré vtedy na Slovensku pôsobili. Nájdete v poľnohospodárstve málo takých odborníkov, ktorí majú na tento fakt iný názor.

    V štruktúre poľnohospodárskych podnikov a výrobnej základne vplyvom uskutočnenia transformácie a privatizácie zaznamenávame dosť značný pohyb, aj keď nie vo všetkých výrobných štruktúrach. Napríklad v roku 1994 sa v poľnohospodárstve zvýšil počet štátnych podnikov o 5, počet poľnohospodárskych družstiev sa znížil o 90, počet obchodných spoločností sa znížil o 37 a počet samostatne hospodáriacich roľníkov vzrástol o 2 132 osôb, čo je oproti roku 1993 nárast.

    V potravinárstve sa znížil počet štátnych podnikov o 31. Je to pochopiteľné, došlo k prevodu týchto podnikov na iné formy, a následne sa zvýšil počet obchodných spoločností o 180 a podnikateľov o 100 osôb. V službách poklesol počet štátnych podnikov o 10 a zvýšil sa počet obchodných a iných spoločností o 119.

    V podiele produkcie, najmä poľnohospodárskej, tej základnej komoditnej, rastie ešte pomalým tempom produkcia zo súkromných hospodárstiev, najmä v živočíšnej výrobe. Je to pochopiteľné, orientujú sa v súčasnosti na lukratívnejšie zámery, efektívnejšie výsledky.

    Poľnohospodárstvo sa musí vyrovnávať nielen so svojimi vnútornými problémami, ale musí adekvátne a prezieravo zabezpečovať aj spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, hlavne na realizácii programov FAO, v spolupráci s OECD, OSN a ďalšími celosvetovými či národnými inštitúciami. Z hľadiska prípravy na vstup do Európskej únie má poľnohospodárstvo politicky najcitlivejšie podmienky na približovanie sa k týmto krajinám, a preto sa treba venovať týmto otázkam zvlášť a musíme ich skutočne preberať veľmi dôsledne. Z tohto približovania nemajú zatiaľ poľnohospodári vždy najlepší pocit. A vyslovujú v praxi aj mnohé obavy, ktoré bude treba práve v spolupráci s týmito celosvetovými inštitúciami, ktoré pôsobia u nás a ktoré majú vplyv, prekonať.

    Nás poslancov najviac zaujíma aproximácia práva, kde podľa predloženej správy nás čaká prijatie mnohých zákonov, či už v tomto roku, alebo budúcom, a to potravinového kódexu, zákona o výrobe a obehu liehu, ktorý sme na tejto schôdzi prijali, zákona o vinohradníctve a vinárstve, zákona o rastlinnolekárskej starostlivosti, zákona o osivách a sadivách, o plemenitbe zvierat, kódex krmív, zákon o veterinárnej starostlivosti a mnohé ďalšie, veľmi dôležité, ktoré budú mať vplyv na poľnohospodárstvo. Budeme im venovať či už vo výbore, ale aj v samotnej Národnej rade zvýšenú starostlivosť, a to jednak poľnohospodárska koalícia i opozícia, aby sa nestalo to, čo sa stalo napríklad pri prerokovaní zákona o potravinách, kde sme, dá sa povedať, spoločne koalícia a opozícia trošku prižmúrili oko a prijali to, čo sme nemuseli.

    Správa nevynecháva ani jeden súčasný problém vo vnútri rezortu, ale i mimo neho. Preto plne podporujem prístupy vlády, čiže aj rezortu, k odstraňovaniu pretrvávajúcich problémov, aj z toho pohľadu, že ich riešenie bolo vzájomne dohodnuté so samosprávnymi orgánmi. Za najaktuálnejšie považujem opatrenia v cenovej oblasti, aby sa zamedzilo výraznému zdražovaniu potravín cez transfer odbytu a obchodu, riešenie cenových režimov pri intervenčných nákupoch jednak prebytkov, na druhej strane pri ich uvádzaní pri nedostatku na trh, tak aby sa sprehľadnil tento mechanizmus, ktorý zdražuje potraviny a kde sa často výrobcovia a spracovatelia dostávajú neoprávnene do nesprávneho svetla. Myslím si, že aj to, že sme schválili oddialenie tohto cenového zákona, je pre poľnohospodárstvo a pre potraviny nie najlepšie. Ďalej je to zadefinovanie refundácie odpočtu pomernej časti spotrebnej dane u motorovej nafty v rastlinnej a živočíšnej výrobe, úprava sadzieb dane z pridanej hodnoty, zvýhodnenie poľnohospodárskych podnikov v ťažkých podmienkach, najmä v prísune dotačných prostriedkov a v organizácii agrárneho trhu. Čiže to sú tie najzávažnejšie problémy, ktoré správa obnažuje, premietajú sa do opatrení, vláda sa na ne pripravuje a s rezortom ich uvedie do života.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, aj v tomto roku poľnohospodárska výroba prekonáva najmä v ťažkých podmienkach zložitosť klimatických podmienok, či už to bol dopad sucha, ale aj dopad mokra spočiatku jari aj tohto leta, a teda extrémne podmienky, ktoré poľnohospodári musia prekonávať. A preto rezort na základe odvíjajúcej sa situácie v štátnom rozpočte a situácie v poľnohospodárstve, myslím si, že bude musieť i v tejto jeseni na to reagovať a bude musieť v spojitosti so samosprávnymi orgánmi tieto problémy riešiť.

    Chcel by som teraz povedať niekoľko slov k tzv. zelenej lesnej správe, ktorá ukazuje, že naše národné bohatstvo naďalej chátra, lebo až 85 % stromov má príznaky poškodenia. V roku 1994 vládou schválený realizačný program na odstraňovanie škôd, spôsobených najmä emisiami, nutne potrebuje výraznú finančnú injekciu a škoda, že to vláda už predčasne neurobila, že tieto finančné zdroje sa do lesov nedostali.

    V lesníctve prebehla organizačná zmena riadenia, ale aj značná privatizácia. Tieto úpravy budú postupne prinášať, dúfajme, zlepšenie. V zalesňovaní a v ochrane lesných porastov je potrebné držať sa stanovenej koncepcie. Postupne sa dostať do roku 1997 aspoň na tú úroveň, ako bola v zalesňovaní - tých 21 tisíc hektárov, v ochrane a ošetrovaní lesov, ktoré sa znížili na 55 až 60 %, treba pozdvihnúť aspoň o 20 - 30 %. Aj tu je prioritná legislatíva. Pán minister o tom hovoril. Okrem zákonov, ktoré prijala a prijme Národná rada Slovenskej republiky tohto roku, to budú najmä nové zákony o lesoch a o poľovníctve, ktoré chce rezort a vláda pripraviť pre nás na budúci rok.

    V cenovej a dotačnej politike sú čiastkové problémy, ktoré uvádza rezort, a budú riešené postupne. V opatreniach sa najviac premieta problém finančného krytia nákladov na realizáciu ozdravných opatrení v roku 1996. V tomto smere budeme podporovať ministerstvo pôdohospodárstva pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Pretože význačná je lesnícka aj obchodná politika, trh s drevom musí zabezpečovať predovšetkým štátne potreby, a nie lokálne či obchodnícke záujmy rôznych firiem, ako sa to dnes prejavuje, aj ako to skĺzava na nezákonné cesty. Preto plne podporujem zabezpečovanie kontroly dreva, sprísnenie opatrení a celého režimu, aby rezort v tomto skutočne uviedol veci na pravú mieru.

    V správe o vodnom hospodárstve, keď ju nazveme, trošku tak pejoratívne, Zelenej vode, ma zaujal dvojaký pohľad. Jednak kvalita a využitie vodných zdrojov, to jest tokov pre človeka a potom obhospodarovanie a využívanie melioračných a závlahových sústav ako intenzifikačného faktora v ovplyvňovaní produkčnosti poľnohospodárstva. Aj v tomto odvetví je jasné, že chýbajú finančné dotačné prostriedky. Preto sa vláda a rezort zameriavajú na rok 1996, na spôsob ich získania, a tak zabezpečenia fungujúceho vodného mechanizmu spoločnosti. Je to jednak príprava novely zákona číslo 318/1991 Zb., kde sa bude spoplatňovať odber podzemnej vody pre verejné vodovody. Hlavné melioračné zariadenia a toky, ktoré prevzali podniky Povodí od Slovenského pozemkového fondu v bilančnej hodnote 12,4 mld korún, si vyžiadali od štátu vlani viac ako 280 miliónov korún, čo však nie je dostačujúce na ich plnú funkčnosť a v tomto treba skutočne spojiť úsilie, a buď vytvoriť nejaký iný organizačný systém, ale závlahy a vodohospodársky režim v poľnohospodárstve musí byť funkčnejší.

    Významné je najmä medzinárodné postavenie nášho vodného hospodárstva, a to nielen jeho spolitizovaním alebo zinternacionalizovaním samotného vodného diela Gabčíkovo, ale hlavne celým režimom, ktorý máme vo zmluvnom vzťahu medzi Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Domáce vodné nádrže potrebujú veľké čiastky na údržbu a ekológiu. To nám ukázal aj poslanecký prieskum, ktorý organizoval výbor na Východoslovenskej nížine alebo na vodných nádržiach Starina či Šírava. Kvalita povrchových vôd, ale aj podzemných, neustále klesá, preto jej treba nielen v poľnohospodárstve venovať zvýšenú starostlivosť, ale v celom systéme štátneho rozpočtu, a teda aj v ekológii a ozdravovaní.

    V súčasnosti je v Slovenskej republike vyhlásených 10 chránených vodohospodárskych oblastí, čo ovplyvňuje poľnohospodársku výrobu. Ide vlastne o alternatívne hospodárenie, a tak sa k nemu musí aj štát správať a myslím si, že aj správne k tomu pristupuje. Znižovanie spotreby vody u obyvateľstva, ale aj vo výrobnej sfére má za následok zhoršovanie ekonomiky vodárenských podnikov, preto finančné dopady, ktoré by boli nutné z hľadiska ekonomiky vodárenských podnikov, najmä na obyvateľstvo, zatiaľ znáša štát a v značnej časti sa prepočítavajú do cien za vodu ako aj odkanalizovanú vodu pre podniky verejnej výrobnej spotreby. V súčasnosti nie je možné zaťažiť obyvateľstvo plnou liberalizáciou cien za vodné a stočné, a preto stanovenie maximálnej ceny vody pre domácnosť je zatiaľ východiskom príznačným.

    Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vyjadriť stanovisko, že prijatie uznesenia, ale hlavne rozpracovanie aktuálnych podmienok realizácie koncepčných zámerov na rok 1996 tak, ako nám ich predložila vláda v týchto správach, môžeme s plným svedomím podporiť a je to teda ďalší krok na ceste k stabilizácii nášho poľnohospodárstva a myslím si, že takto to má pokračovať ďalej.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Klein. Pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike vysoko pozitívne hodnotím úroveň uvedenej správy a myslím, že je namieste poďakovať kolektívu, ktorý ju spracoval. Uvedená správa na základe poznatkov z analýzy a hodnotenia výsledkov ukazuje verejnosti, ako sa plnia zámery agrárnej koncepcie a zároveň aj zámery programového vyhlásenia vlády v oblasti pôdohospodárstva. Z analýz správne vyplýva, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo je z hľadiska sociálno-ekonomickej politiky jedným z citlivých a zložitých sektorov ekonomiky Slovenska.

    Som veľmi rád, že správa otvorene porovnáva domácu podporu poľnohospodárstva s podporou poľnohospodárstva v Európskej únii na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy a ďalej, nakoľko niektorí moji kolegovia a kolegyne mi v minulosti vyčítali, že uvádzam skreslené údaje, správa uvádza, že v Európskej únii na 1 hektár za rok sa dosahuje výška dotácií 1053 USD. Na Slovensku iba 127 USD a myslím, že je to ešte menej, je to okolo 111. Aby som bol presný: Výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodarujú poľnohospodárske družstvá, lebo tie tvoria základ našej súčasnej poľnohospodárskej výroby, nech majú v roku 1995 1 046 344 hektárov poľnohospodárskej pôdy a keby sme boli v Európskej únii, tak dotácie by za rok 1995 predstavovali 1,1 mld USD, pri prepočte by to bolo cca 33 mld Sk. Dotácie, ktoré sme schválili v štátnom rozpočte za rok 1995, predstavujú 7 mld Sk.

    Ďalšia nezanedbateľná príčina, ktorá ničí naše poľnohospodárstvo, je značná otvorenosť nášho trhu a najmä vysoká ochrana trhu Európskej únie a ďalších vyspelých štátov, ako správa správne konštatuje. Keď si porovnáme niektoré tabuľky, čo dovážame a vyvážame, viem, že niečo musíme zásadne dovážať, ale bez niektorých dovozov by sme sa pri podpore domácej výroby určite zaobišli. Nechcem to rozvádzať, je to podrobne v tabuľkách.

    Zaujímavé je aj saldo dovozu a vývozu s Českou republikou, kde máme saldo trebárs v dovoze mlieka, vajec a medu 328 tisíc Sk, keď vieme, že máme prebytok vajec a naše včelárstvo je v úpadku. Naopak, niektoré naše vývozy jasne poukazujú, že v zahraničí nám zaplatia viac ako doma. Je to najmä pri obilí, živých zvieratách, mlynských výrobkoch, slade a škrobe. Treba sa zamyslieť a myslím, že domáci slovenský spracovateľský priemysel by mal kupovať za primerané ceny od svojej poľnohospodárskej prvovýroby.

    Uvedený vývoj sa odráža aj vo vývoji spotreby základných potravín v Slovenskej republike na obyvateľa v kilogramoch. Predo mnou to už hodnotil pán minister. Ale nemôžem si pomôcť: v roku 1989 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, v hodnote mlieka bez masla, 253 kg, v roku 1994 to bolo 166,1 kg. Dostali sme sa na úroveň rozvojových krajín. Podobne je to pri mäse, najmä pri hovädzom mäse. V roku 1989 14,2 kg; v roku 1995 sa predpokladá len 11,5 kg.

    Uviedol som len dva druhy základných potravín, ktoré patria do kategórie racionálnej výživy. Prečo je to, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Preto, že deti nechcú piť mlieko, občania nechcú jesť kvalitné mäso? Myslím si, že nie. Na uvedený vývoj poukazujú ďalšie tabuľky, ktoré zachytávajú podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny. Z týchto tabuliek vyplýva priama úmera: Čím je bohatší štát a bohatšie obyvateľstvo, tým sú nižšie náklady na potraviny. Rozširovanie verejného a reštauračného stravovania, lebo klasická príprava potravín v týchto bohatých štátoch sa považuje za stratu času a obyvatelia majú dostatok peňazí na reštauračné a verejné stravovanie. U nás je to pravý opak. U najslabšie príjmových rodín sa vydáva na potraviny nad 50 % príjmov.

    Ďalšia otázka: Sú na vine sústavného zdražovania potravín poľnohospodári - prvovýrobcovia? Tabuľky jasne ukazujú, že nie. Veď v roku 1993 predali poľnohospodári 1 kg potravinárskej pšenice za 5,35 Sk, v roku 1994 len za 3,47 Sk a predpoklad do roku 1995 je 3,44 Sk. Podobne je to so sladovníckym jačmeňom a potravinárskou ražou. Porovnajme si realizačné ceny poľnohospodárov s cenami chleba, pečiva v obchodoch, kde priemerná cena za 1 kg chleba je 12 Sk, 1 kg múky 12 Sk. Celý rok máme problémy s cukrom. V roku 1993 za 1 tonu cukrovej repy dostali poľnohospodári 790 Sk, v roku 1994 už len 707 Sk a v tomto roku sa predpokladá 742 Sk. Nebude to nijako primerané obrovskému zvýšeniu maloobchodnej ceny cukru. Enormný nárast ceny cukru umožnil obchodu realizovať neprimerané zisky a nikto ich nestíha. Poľnohospodári hovoria, že tých 950 Sk za 1 tonu cukrovej repy s 15-percentnou cukornatosťou by zabezpečilo rentabilitu pri jej výrobe a dostatok kvalitného a cenove prístupného cukru.

    Ďalšia, toľko diskutovaná komodita sú zemiaky. Porovnajme si, koľko dostali poľnohospodári za 1 kg zemiakov v roku 1994. Za skoré zemiaky je to 6,32 Sk; za konzumné neskoré je to 6,69 Sk a za priemyselné zemiaky 1,64 Sk. Ceny v obchodoch sú minimálne o 100 až 200 % vyššie. Podobne je to s mäsom a aj s mliekom. Za mlieko 1. triedy 6,74 Sk; za 2. triedu 6,2 Sk. Predpoklad v roku 1995 je na úrovni roku 1994. Je ďalej diskutabilné, či zákazník - spotrebiteľ má možnosť rozoznať jednotlivé kategórie mäsa, ale najmä mlieka a mliekárenských výrobkov, keď mliekárenský priemysel aj z neštandardného mlieka alebo z druhotriedneho, treťotriedneho asi len zázrakom dokáže vyrobiť prvotriedne výrobky. Tento zázrak sa prejavuje v tabuľke číslo 30, kde v porovnaní dosiahnutého zisku v rokoch 1993 a 1994 dosiahol mliekárenský priemysel zisk 175,5 milióna Sk pri využití mliekárenských kapacít na 30 - 40 %. Myslím, že je to len na úkor výrobcov a spotrebiteľov. Niečo investovali, samozrejme, nemôžeme tak hovoriť, ale je to príliš veľké.

    Čo k tomu dodať? Technické normy napríklad pri hodnotení obilia a mlieka sú vypracované tak, že prvovýrobcovia sa oboznámia s kvalitou dodanej produkcie za 7 až 14 dní (v tom lepšom prípade), pričom je to už dávno spotrebované.

    Ďalším významným činiteľom, ktorý ničí naše poľnohospodárstvo, je vývoj cien, rozhodujúcich vstupov do poľnohospodárstva. Nechcem sa opakovať. V porovnaní s rokom 1989 pri výrobkoch z ropy je to index 428 %, pri elektrickej energii 291 %, pri prípravkoch na ochranu rastlín 234 % a ďalšie majú už vzostupnú tendenciu. Pre zaujímavosť, keď poľnohospodári v roku 1989 zaplatili za úvery, ktoré činili 11,4 mld ešte Kčs, úroky vo výške 780 miliónov pri úrokovej sadzbe 7 %, v roku 1995 za poskytnuté úvery cca 13,5 mld zaplatili úroky vo výške 2,5 mld Sk pri priemernej úrokovej sadzbe 18 % a v tom sú aj tzv. zelené úvery, ktoré sú zelené len podľa názvu.

    Nechcem tu rozvíjať priemerné mzdy. Celková mzdová parita poľnohospodárov sa pohybuje na úrovni 80 % v porovnaní s priemerom celého štátu. Peňažníctvo a poisťovníctvo dosiahlo priemernú mesačnú mzdu 11 770 Sk a mzdovú paritu 191 %.

    Vážené kolegyne a kolegovia a vážení hostia,

    ako jeden z predstaviteľov prvovýroby mám vážne výhrady k týmto obrovským rozdielom. Tieto výhody nevznikli podnikateľskými úspechmi, ale jednoducho tým, že bývalá štátna banka sa premenila a uplatňuje reštrikčnú politiku voči všetkým podnikateľským subjektom. Takto, podľa mňa neprávom získané finančné prostriedky sa využívajú na výstavbu honosných budov, rôzne mzdové a ostatné výdaje a podobne, namiesto toho, aby sme investovali do ďalšej výroby. Áno, je to trend vo vyspelých krajinách, ale v tých majú 100 až 150 rokov trhový systém.

    Mám vážne výhrady k politike zamestnanosti, ale najmä k podpore nezamestnanosti, k sociálnym dávkam, ich využívaniu, kde tieto dávky zabezpečujú pohodlné prežitie aj bez snahy zamestnať sa. Napriek tomu, že správa konštatuje, že za posledné obdobie sa podarilo znížiť stratovosť, čo je pravda, poľnohospodárstvo prežíva naďalej krízovú situáciu. Naďalej rastú záväzky podnikateľov na pôde rýchlejšie ako pohľadávky. Miera investovania nedosiahla úrovne jednoduchej reprodukcie, opotrebovanosť základných fondov dosahuje v priemere 70 %. Je výrazným úspechom, že v základných potravinách sa podarilo udržať potravinovú bezpečnosť štátu.

    Poľnohospodári veria, že vláda, ktorá dala pôdohospodárstvo za jednu z priorít vo vládnom programe, urobí všetko, samozrejme s poľnohospodármi a ďalšími rezortmi, aby sa poľnohospodárstvo z tejto krízy postupne dostalo von. Pokladám za potrebné upriamiť pozornosť na niektoré skutočnosti, ktoré by rozhodne asi pomohli. Napríklad, ak štát je rozhodujúcim podielnikom vo všetkých komerčných bankách, nie vo všetkých, ale vo väčšine, môže iniciovať rokovanie o znížení súčasného neúmerného rozdielu medzi diskontnou sadzbou a úrokovou mierou, za ktoré tieto poskytujú úvery poľnohospodárskym výrobcom. Na riešenie platobnej neschopnosti žiadať, aby pohľadávky poľnohospodárskej prvovýroby voči podnikom spracovateľského priemyslu a obchodným organizáciám odkúpil zakladateľ alebo Fond národného majetku a tieto prednostne uhrádzal prvovýrobcom.

    Za veľmi dôležité pokladám vrátiť časť spotrebnej dane pri nafte poľnohospodárom. Vo väčšine krajín Európskej únie, ale aj v ostatných krajinách s vyspelým poľnohospodárstvom sa poľnohospodárom predáva nafta prakticky bez spotrebnej dane. Napríklad v Nemecku platia poľnohospodári len necelých 40 % z bežnej ceny, v Anglicku je to len 30 % z ceny. Na zabezpečenie výroby poľnohospodárskej techniky dostupnej cenovým reláciám a hlavne vo vlastnom priemysle, ktorý nemá čo robiť, iniciovať rokovanie so slovenskými strojárskymi podnikmi na úrovni ministerstva hospodárstva. V nadväznosti na trhové poriadky vypracovať stanovenie minimálnych cien na roky 1995, 1996 a možno aj na celé funkčné obdobie vlády pri základných poľnohospodárskych komoditách na základe rokovania medzi ministerstvom financií, ministerstvom pôdohospodárstva, Poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a ďalšími samosprávnymi organizáciami v poľnohospodárstve a potravinárstve.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    prepáčte mi rozsah môjho príspevku, ale poľnohospodárstvo pokladám za stabilizujúci prvok celého hospodárstva ako dôležitého odvetvia na zachovanie sociálneho zmieru, ktorý je v súčasnosti veľmi potrebný. Na záver mi dovoľte citovať jedného poľnohospodárskeho odborníka, ktorý povedal: "Slovenskému poľnohospodárovi patrí uznanie za to, čo urobil, a keď sa ošklbaný vyberá na cestu do Európskej únie, treba mu zaželať, nech sa mu darí, nech v pote tváre dorába chlieb pre ľudí tejto krajiny bez ohľadu na to, či mu prajú, alebo nie. On rozumie zemi, ktorá je zdrojom života."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Sopko z SDĽ a pripraví sa pán poslanec Boros z Maďarskej koalície.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    cieľom správy o poľnohospodárstve a potravinárstve je prehodnotiť plnenie záverov a zámerov agrárnej koncepcie a zámerov programového vyhlásenia vlády v oblasti pôdohospodárstva, ale rovnako cieľom je aj aktualizovať opatrenia na budúci rok.

    K jej obsahu sa vyjadrili zainteresované rezorty, samosprávne orgány, Zväz poľnohospodárskych družstiev Slovenskej republiky a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Avšak široká poľnohospodárska verejnosť družstevného, štátneho a súkromného sektoru je toho názoru, že stanoviská a pripomienky uvedených orgánov a organizácií boli nedostatočne náročné a nedosiahli naplnenie očakávaných riešení mnohých závažných problémov, najmä tých, ktoré pretrvávajú v poľnohospodárskych podnikoch prvovýroby.

    Správa prešla pripomienkovým konaním, aj vládou hladko, ale potreby a požiadavky poľnohospodárskej prvovýroby sa tým nevyriešili. Vraj konsenzus sa našiel, ale základné otázky existencie poľnohospodárskej prvovýroby nerieši, a to je pre prvovýrobu neprijateľné. Široká poľnohospodárska verejnosť z prvovýroby zdôrazňuje a neustále upozorňuje, že v agropotravinárskom komplexe napriek určitému zlepšeniu naďalej pretrvávajú závažné negatíva, ktoré správa v plnom rozsahu a zásadne nerieši. Uvediem príklady.

    Naďalej pretrváva vysoké percento stratových podnikov, pretrváva nedostatočná úhrada nákladov prvovýrobcom, naďalej rastie platobná neschopnosť a zadlženosť podnikov agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky, v dôsledku čoho podniky nie sú schopné zabezpečovať ani jednoduchú reprodukciu. Naďalej sa nedarí zamedziť poklesu spotreby mlieka, mliečnych výrobkov a využiť podnikateľský priestor vo výrobe cukru. Naďalej klesá úroveň miezd pod 80 % celoštátneho priemeru, v dôsledku čoho narastá nespokojnosť pracovníkov poľnohospodárskej prvovýroby.

    Poľnohospodári z prvovýroby márne poukazujú na to, že poskytované dotácie sú stále neporovnateľné s krajinami Európskej únie, kde na 1 hektár sú dotácie 1053 dolárov a na Slovensku len 127 dolárov.

    Ako tu už odznelo, suma dotácií od roku 1990 nominálne poklesla z 18 miliárd na súčasných 7 miliárd Sk. Poľnohospodári poukazujú na to, že obchodná bilancia s agroproduktmi sa neustále zhoršuje a málo dynamický je zahraničný obchod. Rýchlejšie rastie záporné saldo obchodnej bilancie, najmä vo vzťahu k Európskej únii, v dôsledku nízkej podpory exportnej úrovne. Poukazujú na vysokú stratovosť podnikov prvovýroby, na ktorej sa podstatnou mierou podieľa strata z finančných operácií - ide o finančné náklady na úroky z bankových úverov a náklady na poistné. Poukazujú na to, že reagencia cenovej politiky na zmeny cien vstupov je oneskorená s priamym dopadom na stratovosť. Ceny vstupov vzrástli v priemere viac než trojnásobne, zatiaľ čo ceny poľnohospodárskych výrobkov len necelých 1,5-krát.

    Z uvedených dôvodov a v záujme zachovania a ďalšej existencie prvovýroby je nevyhnutné prijať zásadné opatrenia pre všetky oblasti, ktoré sú v správe nedostatočne riešené. Myslím tým ďalšie veľmi konkrétne opatrenia v oblasti daňovej, úverovej, cenovej aj dotačnej politiky, ale aj v legislatíve.

    Odporúčania na rozšírenia opatrení predložím písomne spoločnému spravodajcovi a žiadam, aby boli tiež zapracované do konkrétnych opatrení vlády Slovenskej republiky.

    Záverom chcem zdôrazniť, že je nesporné, že agropotravinársky komplex patrí v súčasnosti k najzložitejším úsekom ekonomiky Slovenska. Je nesporné, že vláda Slovenskej republiky vyvíja úsilie a prejavila záujem stabilizovať podmienky hospodárenia poľnohospodárskych subjektov, ale reálna prax v poľnohospodárskej výrobe, žiaľ, ukazuje, že nástroje hospodárskej politiky, aj keď sa postupne dotvárajú, nie sú dostatočne účinné, treba ich stabilizovať a konkrétnymi krokmi garantovať ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby. V tomto úsilí poslanci za Spoločnú voľbu chceme byť rezortu aj vláde Slovenskej republiky nápomocní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Boros z Maďarskej koalície a pripraví sa pán poslanec Rosival z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    Zelená správa, ktorá sa už pravidelne dostáva na prerokovanie pléna parlamentu Slovenskej republiky, je jednou zo skutočne potrebných a užitočných činností rezortu pôdohospodárstva. Dostatočne hlboký a zároveň široký analytický záber pripravenej správy možno kvitovať s uznaním aj preto, že podľa vládneho programu je jedným z troch pilierov národného hospodárstva práve poľnohospodárstvo a nadväzne na to celý agropotravinársky komplex.

    S označením pilier sa plne stotožňujem, ale ťažšie sa mi už stotožniť v prípade prijatej kapitoly poľnohospodárstva o štátnom rozpočte na tento rok a ešte menej sa mi to darí pri pohľade na reálne existujúci stav a vyhliadky tohto nášho nosného odvetvia.

    Hovorím to na základe údajov a indexných ukazovateľov Zelenej správy. Slúži ku cti zostavovateľom, že nezakryli ani nepriaznivé stránky a dovolili si priznať mnoho existujúcich negatív a nedostatkov. Domnievam sa, že to netreba rad-radom vymenúvať, pozorný čitateľ ich nájde v správe. Na druhej strane obdobne ako ďalší kolegovia poslanci bolo by strkaním hlavy do piesku, aby takáto dôležitá správa nebola podrobená dôkladnej oponentúre parlamentom, nehovoriac o tom, že k tomu patrí samozrejme aj diskusia so širokou poľnohospodárskou verejnosťou.

    Pod výrazom diskusia rozumiem obojstranný dialóg. Dialóg rovnocenných, ktorých pripomienky a názory sa prirodzene objavia hlavne pri spôsoboch riešenia a východísk z tohto, a to si musíme povedať na rovinu, neutešeného stavu. Ten stav je totiž zjavne neutešený, a ak by sme podľahli videniu cez ružové okuliare, myslím si, že by to bolo našou najväčšou chybou. Veď ako zo Zelenej správy vyplýva, že v zásade aj napriek rôznym a, pripúšťam, často objektívnym prekážkam, sa podarilo dodržať zásadné zámery koncepcie výživy obyvateľov poľnoproduktmi vlastnej výroby, došlo aj k relatívnej stabilizácii cien poľnohospodárskych výrobkov a je už menej stratových výrobcov, rezort pôdohospodárstva ako celok je naďalej stratový. Tu sa dá namietať, že je pokrokom, ak porovnáme minuloročnú stratovosť až 90 % subjektov podnikajúcich v rezorte oproti 60 % v tomto čase, ale myslím si, že je to absolútne nedostačujúce.

    Dovolím si ešte len tak heslovite spomenúť niektoré údaje zo Zelenej správy. V dôsledku rapídneho zoslabnutia kúpnej sily obyvateľstva značne poklesla spotreba mlieka, mäsa ako aj ďalších výrobkov. Rezort a v ňom podnikajúce subjekty majú zdĺhavé a vážne problémy, týkajúce sa diabolského kruhu vzájomnej platobnej neschopnosti, obrovských ťažkostí pri získavaní úverov, byrokratického vystupovania štátneho aparátu, totálne zastaraného strojového parku v poľnohospodárskych podnikoch, absolútneho nedostatku investovateľného kapitálu, a tu myslím efektívne investovateľného kapitálu, a tak ďalej a tak ďalej.

    Vážené kolegyne a kolegovia, čo vo mne vzbudzuje vážne obavy v oblasti agropotravinárskeho komplexu a kde vidím protiklady, resp. paradoxy, medzi konštatovaním a načrtnutými východiskami? Ak nebudem celkom systematický, prosím o ospravedlnenie, ale nedá sa a ani nemienim ísť do každého detailu.

    Zelená správa konštatuje, že chýbajú zdravé finančné toky, dôchodkovosť je síce relatívne lepšia, ale jednoznačne nedostatočná, zadlženosť stále ťaživá, privatizácia veľmi pomalá a neefektívna, chýba kapitál, chýba trh s pôdou, nízke sú mzdy v rezorte, v tvrdých podmienkach zahraničného trhu sa čoraz ťažšie presadzujeme. Vidíme negatívne saldo zahraničného obchodu, čo neustále narastá. Otvorene cítiť zo správy aj obavy zo vstupu do Európskej únie a prevzatia spoločnej agrárnej politiky krajín Európskej únie.

    Lenže, keď sme presne diagnostikovali boľavé miesta, prečo sa neusilujeme v tomto smere o ráznu nápravu? Prečo už konečne nedotiahne vláda a rezort privatizáciu štátnych majetkov? I keď to deklarujeme. Keď chceme čeliť tvrdému konkurenčnému prostrediu, tak si nemôžeme dovoliť luxus ďalšieho prešľapovania na mieste v otázke trasformácie aj v rezorte agropotravinárskeho komplexu.

    Hovoríme o našej neschopnosti konkurovať. Tak potom sa jej venujme a vytvorme priaznivejší celkový priestor pre schopné a efektívne podnikateľské aktivity. A odstráňme brzdiace účinky úverovej, daňovej, dotačnej politiky.

    Tu mi, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte trochu odbočiť. Neviem si dosť dobre vysvetliť, prečo sme sa nezúčastnili včera na zasadnutí CEFTA v Brne na úrovni ministra rezortu. Rád by som veril, že bola väčším prínosom cesta do Rumunska, ale pochybujem o tom.

    Musím opakovane zdôrazniť, čo som povedal pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na tento rok, že doteraz a podľa všetkého aj naďalej praktizovaný dotačný systém takémuto želanému trendu, ktorý si tu opisujeme a chceme všetci, nežičí. Chce totiž naďalej uplatňovať už prežitý princíp znovurozdelenia a popri priznaní slabej konkurencieschopnosti ďalej znevýhodňovať intenzívnu a výnosnú poľnohospodársku výrobu na úrodných pôdach.

    Nechápem, v čom sú výhody plánovaného zníženia osevných plôch pšenice práve v tých najtradičnejších a hospodársky efektívnych oblastiach západného Slovenska. Svedčí to možno o neschopnosti alebo neochote riešiť sociálne problémy aj v ostatných, aj v týchto regiónoch na principiálnom základe, a nie na úkor intenzívneho hospodárenia? Pokiaľ totiž budeme stále dotáciami udržiavať celkom pochopiteľné a potrebné sociálne potreby jednotlivých regiónov, čo nespochybňujem, aj s horšími pestovateľskými podmienkami, tak prečo nepokročíme dopredu a neriešime to z iných prostriedkov, ale nie z prostriedkov rezortu pôdohospodárstva? Súhlasím pritom s názorom, že netreba zanedbať štruktúru vidieckeho osídlenia, to by totiž mohlo viesť k mimoriadne vážnym sociálnym otrasom.

    Uvedomujem si aj to, že práve agropotravinársky komplex má v tejto súvislosti na pleciach neľahké bremeno. Je nútený často suplovať štát, hospodársky a legislatívne zoslabené samosprávy, musí riešiť aj nezamestnanosť s rôznymi formami, sociálne problémy miestneho významu atď. Myslím si, že s tým všetci súhlasíme.

    Úprimne sa priznávam aj k tomu, že aj v týchto súvislostiach ma znepokojuje "maličkosť", že v zmysle nedávno prijatého zákona o usporiadaní pozemkového vlastníctva nie miestne príslušné obce, ale Štátny pozemkový fond bude obhospodarovať pôdy bez zistených majiteľov. Aj keď to priamo so Zelenou správou nesúvisí, permanentné snahy znemožniť už fungujúce regionálne rozvojové agentúry a tichučko ich pretransformovať na štátny orgán, pokladám za veľmi negatívne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, obavy vo mne vzbudzuje aj ďalšia, možno málo postrehnutá skutočnosť, ako to čítame v tabuľke číslo 5, kde sa dotýkame kvality potravinárskych výrobkov, ktoré všetci s veľkou chuťou konzumujeme. Veru je tá kvalita nedostatočná. Nechcem znechucovať a použiť adekvátnejší výraz na to, že napríklad pri mraziarenských výrobkoch je 23,8 % nevyhovujúcich vzoriek, pri cestovinárskej výrobe 22,1 %, zelenine 20,3 % atď. Je to skutočne alarmujúci stav, žiadajúci si radikálnu nápravu. To nezávisí, samozrejme, len od rezortu pôdohospodárstva, nemieril som to do týchto radov.

    Je mi jasné, že nie je možné posudzovať a hľadať východiská pre agropotravinársky komplex mimo celkového ekonomického priestoru Slovenskej republiky. Aj tak som však presvedčený, že v tomto prípade nestačí vyčerpávajúca rovina analýz a rozborov, ale je nevyhnutné, aby ťažisko správy tvorila práve tá tretia časť - aktualizácia. Žiaľ, tu mám pocit, že sa to nejako celkom nepodarilo. Nepodarilo sa to napriek niektorým načrtnutým trendom, pretože nedáva ucelený koncept, nedáva dostatočné istoty podnikateľským subjektom ani zamestnancom tohto rezortu a nesleduje dôsledne rýchlosť a jednoznačnosť komplexnej transformácie, znevýhodňuje tradičné intenzívne výrobné oblasti atď.

    Na záver, vážené kolegyne a kolegovia, chcem veriť, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1996 ostane a ostal priestor aj na realizáciu potrebných krokov, kde sa zohľadnia dobre mienené návrhy, názory a požiadavky politických síl, aj opozičných, a, samozrejme, poľnohospodárov, ich záujmových združení a v neposlednom rade i radových občanov.

    Ďakujem vám za trpezlivosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán Rosival. Pripraví sa pán poslanec Langoš za SKOI.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovolím si predniesť niekoľko poznámok k prerokúvanej Zelenej správe. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že samotná existencia správy je významným prínosom. Skutočnosť, že ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo súhrnnú správu za rezort, zaslúži ocenenie. Správa dáva ucelený a podrobný obraz o situácii v rezorte. Umožňuje aj porovnanie s uplynulými rokmi, včítane roku 1989. Čiastočne formuluje aj agrárnu politiku Slovenska v budúcnosti. Správa môže preto slúžiť ako nasledovaniahodný vzor pre iné rezorty.

    V ďalšej časti svojho vystúpenia chcem vyzdvihnúť dva zo štyroch okruhov úloh a cieľov uvedených v správe. Rád by som zdôraznil zodpovednosť rezortu aj za zachovanie poľnohospodárstva v podhorských a horských oblastiach, v regiónoch so zníženou konkurenčnou schopnosťou, citujem: "ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných ekologických a sociálnych funkcií a zachovania vidieckeho osídlenia". Túto netradičnú úlohu poľnohospodárstva uvádzam pre jej dôležitosť a jej odlišnosť od tradične chápaných úloh.

    Ďalej chcem upozorniť na ďalšiu úlohu, ktorou je výroba zdravotne nezávadných potravín ako príspevok ku zdravej výžive obyvateľstva. Rezort pôdohospodárstva cez veterinárny dozor nad zdravotnou a hygienickou nezávadnosťou potravín chráni obyvateľstvo pred poškodením zdravia bez ohľadu na to, či ide o choroby zapríčinené rôznymi baktériami, plesňami, inými mikroorganizmami, parazitmi, alebo rôznymi cudzorodými látkami chemickej povahy. Ochrana zdravia obyvateľstva cestou zdravej výživy patrí do kompetencie orgánov na ochranu zdravia a orgánov veterinárnej starostlivosti. Táto ochrana sa zabezpečuje na úrovni súčasného poznania a je porovnateľná s vysokým medzinárodným štandardom. Na tomto mieste si dovolím krátke odbočenie.

    Od medicínskeho problému ochrany zdravia obyvateľstva pred alimentárnymi ochoreniami treba jasne oddeliť kontrolu kvality potravinárskych a iných výrobkov. Kontrola akosti nemá medicínsky charakter. Ide o kontrolu správneho obsahu jednotlivých zložiek potravinárskych výrobkov, o použitie vhodných výrobných postupov, zariadení, meradiel a obalov. Obrazne povedané, predpísaný obsah vody či sušiny alebo tuku v potravinárskom výrobku je vecou kontroly kvality, akosti. Prípadný výskyt baktérie, salmonely či parazita cysticerka alebo cudzorodej látky PCB je vecou dozoru nad zdravotnou nezávadnosťou potravín. Toto treba jasne rozlišovať legislatívne, inštitucionálne a kompetenčne.

    Teraz sa vráťme ku zdravej výžive obyvateľstva. Pre túto nestačí vyprodukovať zdravotne nezávadné potraviny a vyhlásiť národný program zdravia. Ukazuje sa, že spotrebu potravín, výživové preferencie obyvateľstva veľmi výrazne, možno v rozhodujúcej miere, ovplyvňujú spotrebiteľské ceny potravín. Aj v dôsledku nedostatočnej kúpyschopnosti obyvateľstva je spotreba potravín nevyvážená. V uplynulom roku rast spotrebiteľských cien zapríčinil pokles spotreby niektorých potravín a tým nepriaznivo ovplyvnil výživu našej populácie.

    Na druhej strane, niektoré údaje v Zelenej správe naznačujú, že zisky potravinárskeho priemyslu a obchodu sú neúmerne vysoké v porovnaní so ziskami poľnohospodárskej prvovýroby. V správe sa konštatuje, že nárast cien potravinárskych výrobkov a spotrebiteľských cien potravín je vyšší, ako je rast cien produktov, komodít poľnohospodárskej prvovýroby. Tento jav je charakteristický pre celé obdobie liberalizácie cien. Domnievam sa, že je žiaduce preveriť náznaky monopolného postavenia niektorých subjektov, ktoré dáva možnosť neprimeraného zisku na úkor prvovýroby a na úkor spotrebiteľa. Je žiaduce vykonať analýzu v jednotlivých častiach reťazca od prvovýroby cez potravinársky priemysel po obchodnú sieť. Po tejto analýze zvážiť inštitucionálne opatrenia ekonomického centra smerujúce k upraveniu vzťahov v spomínanom reťazci.

    V závere svojho vystúpenia by som rád upozornil na podiel samostatne hospodáriacich roľníkov na celkovej poľnohospodárskej produkcii. Tento podiel rastie počas uplynulých troch rokov vo viacerých komoditách. Je potešujúce, že tento nový prvok na našej poľnohospodárskej scéne napriek ťažkostiam už zapustil korene.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Farkas z Maďarskej koalície.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vláda predkladá na schválenie parlamentu svoju analýzu a svoje zámery v oblastiach predovšetkým poľnohospodárstva a vodohospodárstva, ktoré prežívajú asi najťaživejšie a najkomplikovanejšie svoje obdobie. Preto mi dovoľte niekoľko poznámok k veciam, ktoré sú podľa nás v týchto správach a v zámeroch vládnej politiky kľúčové.

    Ďalší pokles produkcie výroby, vysoké ceny potravín, ich stále nízka kvalita a nedostatok niektorých druhov sú podľa nás spôsobené pretrvávajúcou neusporiadanosťou vlastníckych vzťahov v poľnohospodárskych družstvách a v štátnych majetkoch, stále prevažujúcimi nemotivačnými priamymi dotáciami, neschopnosťou ministerstva vykonávať účinný dohľad alebo dozor nad využívaním účelových dotácií a politikou potravinovej bezpečnosti, čo je vlastne tiež politika priamych dotácií v istej situácii, čo je pozostatok doby, keď sme boli kolóniou Ruska a viedli tvrdý boj proti produkujúcemu Západu.

    Pozrime sa na politiku potravinovej bezpečnosti ako na jednu zo zásad agrárnej politiky vlády. Sú to vlastne ďalšie, ako som už povedal, priame, nemotivačné dotácie zo štátneho rozpočtu v prípade, ak sa domáca produkcia dostane pod úroveň deväťdesiatich percent predpokladanej spotreby. Osobitne pri potravinách dennej spotreby, jej uskutočňovanie vždy zaplatia spotrebitelia potravín a daňoví poplatníci. Pozrime sa, k čomu to vedie, vo faktoch zo správy. Pokles spotreby základných potravín znateľne pokračoval aj v posledných dvoch rokoch a za menšie množstvo spotrebovaných potravín sme zaplatili v minulom roku o 33 % viac ako v roku 1992.

    Ďalší údaj o potravinovej zabezpečenosti poskytuje zahraničný obchod a jeho vývoj za posledné roky. Zatiaľ čo v roku 1992 bol zahraničný obchod Slovenska s týmito tovarmi o 3,2 mld aktívny, v roku 1993 sme už doviezli o 6,7 mld Sk potravín viac, ako vyviezli, v roku 1994 to už bolo takmer o 7 mld Sk, a v prvom polroku tohto roka sú už 4 mld deficitu. Nedá sa teda povedať, že by po dvoch rokoch takejto politiky bola ponuka potravín z domácej výroby stabilizovaná. Pokles produkcie ďalej pokračoval a dnes dosiahol z hľadiska vládnej potravinovej bezpečnosti povážlivý stav. Takto teda nefunguje tzv. potravinová bezpečnosť.

    Dá sa povedať, že dosiahnutý výsledok, strata 2,6 mld, o štvrtinu nižšia ako v roku 1994, čo je príjemné, bol ovplyvnený rastom cien výrobcov, rýchlejším rastom produktivity práce ako miezd a poklesom stratovej produkcie. Na strate sa podstatnou mierou podieľali náklady na úroky z bankových úverov a náklady na poistné, ako vyplýva zo správy.

    Asi 60 % dotačných peňazí zo štátneho rozpočtu sa používa na údržbu existujúcej podnikovej štruktúry a zvyšok má mať motivujúci účelový charakter, má byť vlastne realizáciou vládnej politiky do reštrukturalizácie. Ale bez zavedenia prísneho a kvalifikovaného dozoru ministerstva sa i tieto peniaze míňajú bez želaného účinku. Týka sa to napríklad podpory organického poľnohospodárstva, ktoré sa nerozvíja, a dá sa dokumentovať na podpore ekologického hospodárstva, kde i bez miestnej znalosti a konkrétnych znalostí sa dá ukázať, že tieto finančné prostriedky neprinášajú žiadny efekt. Ak družstvo žiada dotáciu na ekologickú časť svojho hospodárstva, je to nezmysel z hľadiska ekológie potravín alebo výrobkov, lebo skutočne ekologicky je možno vyrábať produkty len na uzavretých farmách, nie na časti pôdy v jednom družstve. Navyše dohľad je nevyhovujúci.

    České ministerstvo napríklad celú sezónu dozerá na ekologickú technológiu. Nevenuje sa len kvalitatívnym analýzam vzoriek produkcie, ale robí dohľad nad celosezónnou technológiou výroby ekologických výrobkov. Určité zmeny v dotačnej politike sú v dokumente Aktualizácia stratégie finančnej politiky na roky 1995 a 1996, ktorý schválila vláda nedávno, 22. augusta tohto roku. Je tu však ostrý nesúlad medzi týmito dvoma dokumentmi. Agrárna politika plánuje zanedbateľné finančné alebo nedostatočné finančné prostriedky na uskutočnenie strategických cieľov finančnej politiky, ktoré schválila vláda, už keď bola táto správa predložená parlamentu. Uvediem to na príklade nedostatočných účelových dotácií na dosiahnutie tých cieľov finančnej politiky, ktoré schválila vláda v tomto dokumente. Peniaze plánované na progresívnu motivačnú podporu pôžičiek a záruk za úver na nákup moderných strojov sú k objemu priamych dotácií v pomere 1 : 72. Pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ako teda vláda pracuje, keď dokáže prijať dva takéto dokumenty, z ktorých jeden predloží parlamentu a druhý je vlastne jej záväzná stratégia finančnej politiky?

    Navrhujem správu vrátiť na prepracovanie, aby vláda upustila od mechanizmov tzv. potravinovej bezpečnosti i za cenu zvýšenia celkového objemu dotácií do poľnohospodárstva, ale s podmienkou, že podstatne upraví pomer medzi priamymi a účelovými dotáciami na prospech účelových dotácií a že poskytne parlamentu záruky, že dokáže trvalo vykonávať kvalifikovaný dohľad nad užívaním týchto účelovo viazaných finančných prostriedkov.

    Oblasť vodohospodárstva, vodného hospodárstva alebo hospodárenia s vodou, čo by malo vlastne byť predmetom politiky predloženej v tejto správe, správa nerieši. Priority, ktoré vláda sleduje v návrhu svojej vodohospodárskej politiky, sú v príkrom rozpore s ohlásenými cieľmi a reálnym národno-štátnym záujmom, ktorý je vlastne záujmom kvality života a praktických potrieb ľudí, ale je aj v príkrom rozpore s vlastnou analýzou problémov, naliehavých problémov, a faktami uvedenými v správe.

    Správa prináša mnoho zaujímavých informácií, z tohto hľadiska je cenná, ale nedozvieme sa z nej to najdôležitejšie: Ako chce vláda prakticky riešiť pomenované problémy a že skutočne racionálne hospodárenie s vodou je jej najvyššou prioritou. Správa je napísaná zložito a neprehľadne, ale keď preskupíme jednotlivé informácie, ktoré podáva, zámer vlády bude celkom zreteľný. O tom hlavnom, teda o zdrojoch, kvalite a hospodárení s vodou, sa dozvieme toto: Ľudskou činnosťou došlo k takému všeobecnému zhoršeniu kvality vody na Slovensku, že bolo potrebné vyradiť zdroje približne 2 tisíc litrov za sekundu podzemnej vody. V správe sa nespomína, okrem iného, odstavenie 800-litrového vodného zdroja Kalinkovo v roku 1993. Nie je jasné, či je to v tých 2 tisíc litroch, alebo je to ešte navyše.

    Na zabezpečenie plynulého zásobovania vodou podľa maximalistických odhadov, pri dnešnej stálej nehospodárnej spotrebe, treba nové zdroje s výdatnosťou približne 2 metrov kubických za sekundu, čo je vlastne rovnaký objem, ako objem, ktorý dodávali zdroje dnes zastavené. Oproti roku 1990 došlo k poklesu podielu tokov s prvou a druhou triedou kvality, pričom prvú triedu kvality už dnes nemal ani jeden. Do najhoršej kategórie znečistenia, teda do kategórie štvrtej a piatej, vláda zaradila 27,8 % sledovaných úsekov tokov, ale len podľa kyslíkového režimu. Podľa základných chemických ukazovateľov do najhorších tried patrí až 90 % sledovaných úsekov tokov. Zo 408 zdrojov podzemných vôd je ohrozených 180.

    Stav kvality vodných tokov za posledných päťdesiat rokov teda na Slovensku nemá obdobu, dá sa povedať, v histórii ľudstva. Po prvé, napriek alarmujúcim údajom nie je ochrana vodných zdrojov najvyššou prioritou vodohospodárskej politiky vlády. Po druhé, požiadavka vodohospodárov na nový vodný zdroj pri vyradení zdroja toho istého množstva vody pre zhoršenie jej kvality potvrdzuje pokračujúci trend - vytvárať stále nové zdroje, veď keď ich znečistíme, vybudujeme ďalšie, veď peniaze na investície sa v kalamitnej situácii vždy nájdu. Ale to sú peniaze z daní ľudí, ktorí sú stále v ohrození a nedostatku a ich navrhované využitie tento stav ani len nezmierňuje.

    V správe je ešte jedno významné protirečenie, citujem: "Nepredpokladá sa zvýšenie maximálnej ceny za povrchovú vodu, pretože už v súčasnosti začína pôsobiť nepriaznivo na výšku odberov vody." Čo je teda princípom vodohospodárskej politiky vlády alebo jej prioritou? Zvyšovať odbery, alebo viesť k hospodárnosti v jej používaní? Na jednej strane vláda dáva miliardy na výstavbu nových nádrží, lebo inak údajne nemôže zabezpečiť dostatok pitnej vody, ale keď klesajú jej odbery, teda spotreba, je znepokojená, ako to vidno zo správy. Alebo by zanikol dôvod investovať do stavieb veľkých priehrad?

    Na dôvažok tohto dva krátke citáty zo správy: "Dane zo stavieb priehrad sa neplatia." A druhý citát: "Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava bola zaradená medzi strategické podniky, a nebude sa v súčasnosti privatizovať." Ide o posledný štátny investorský podnik na Slovensku, ktorý je takmer priamo napojený na štátny rozpočet. Pred troma rokmi sa vodné hospodárstvo dostalo pod jednu strechu s poľnohospodárstvom, ktoré je dnes pravdepodobne stále najvýznamnejším znečisťovateľom, ale správa sa o tomto ani nezmieňuje.

    Podľa nás je pre vodohospodársku politiku rozhodujúce to, kam majú ísť peniaze. V roku 1994 bola poskytnutá podnikom vodného hospodárstva dotácia 692 miliónov Sk, v roku 1995 527 miliónov Sk, z toho 250 miliónov Sk na prívod vody a vodovodné siete v obciach ochranného pásma jadrovej elektrárne Mochovce, čo je investícia vyvolaná stavbou elektrárne, nie vodohospodárskymi potrebami. Teda vlastne ide o 277 miliónov Sk dotácií pre vodohospodársku politiku.

    Vodné hospodárstvo má veľký deficit peňazí, čo vedie k zakonzervovaniu rozostavaných stavieb, hlavne čistiarní odpadových vôd. S tým kontrastuje alokácia veľkých finančných prostriedkov do výstavby vodného diela Žilina, vodohospodárskej infraštruktúry elektrárne Mochovce, ako som už spomenul, prípravy vodného diela Tichý Potok, kde sa priame investície na stavbu odhadujú vo výške 2,24 mld Sk, ale podľa všetkého s vyvolanými investíciami to bude podstatne viac, do 6 mld Sk.

    Medzi ostatnými výdavkami podľa cieľov vodohospodárskej politiky sa má zabezpečiť činnosť útvaru splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros a propagácia tohto vodného diela. Gabčíkovo netreba propagovať, ale dostavať. Predstava vodohospodárskej politiky vlády je postavená na finančnej podpore veľkých investičných celkov pre stavebný priemysel, a nie je vôbec postavená na vodohospodárskych prioritách. Preto ju navrhujeme vrátiť vláde na prepracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Farkas z MKDH, pripraví sa pán poslanec Koncoš z SDĽ. Ešte predtým s faktickou poznámkou vystúpi predseda výboru pán Maxon z HZDS a RSS.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelené slovo.

    Vážené dámy, páni,

    naozaj nechcem, aby sa stalo pravidlom, aby som ja reagoval na stanoviská z agrárnej politiky pána kolegu poslanca Langoša. Chcel by som povedať len niekoľko slov k jeho konštatovaniam, napríklad ku konštatovaniu, že správa je napísaná zložito a neprehľadne. Pán poslanec, kto sa tým veciam rozumie, pre toho je správa spracovaná na dostatočnej úrovni a kvalitne.

    Konštatovali ste, že veľmi veľkým problémom je neusporiadanie vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskym družstvám. Súhlasím s vami, pán poslanec, ale pamätám si aj tú históriu, keď sa zákon číslo 42 robil a pamätám si aj vaše stanoviská k tomuto zákonu. Keď sme vtedy argumentovali, že zákon je potrebný, ale v reálnej ekonomickej praxi nebude pôsobiť tak, ako potrebujeme, tieto myšlienky ste zásadne odmietali. V transformácii poľnohospodárskych družstiev sa naďalej pokračuje, ale rozhodne sa nebude pokračovať tým smerom, aspoň dúfam, ako ste to vy predpokladali a ako ste začali.

    Na tému biopotraviny a ekologické potraviny vôbec by som chcel povedať, pán poslanec, prosím, zoberte si štatistiku za posledné obdobie, koľko sa vyprodukovalo ekologicky čistých potravín, koľko sa exportovalo týchto potravín a aj o koľko vzrástla domáca spotreba. Naozaj nechcem Zelenú správu, a ani by to tak nemalo byť, spolitizovať, malo by to byť vecou všetkých nás, ale prosím vás, ak vystupujete, nezabúdajte na nedávnu minulosť. Konštatovali ste, že treba veľmi sprísniť poskytovanie aj systémových, aj účelových dotácií. Ja s vami, samozrejme, súhlasím, ale dúfam, že ste nemali na mysli takú kontrolu, o ktorej mám písomnú dokumentáciu, kde na základe môjho politického presvedčenia poľnohospodársky podnik, ktorý som viedol, nemal štyri mesiace dotácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkas, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    v predloženej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike sa hodnotí postavenie poľnohospodárstva a potravinárstva v národnom hospodárstve a podáva sa informácia o súčasnom poľnohospodárstve. Aj z predloženého materiálu sa dá usúdiť, že z hľadiska pôsobenia ekonomickej politiky v tomto krátkom prechodnom období, v ktorom sa nachádza aj Slovenská republika, poľnohospodárstvo patrí medzi najcitlivejšie a najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Problémy sú nemalé, rozvoj málo dynamický a vzťahy nadmieru zložité.

    Z makroekonomického hľadiska vplyv poľnohospodárstva na ukazovatele dosiahnuté národným hospodárstvom je z roka na rok menší. Kým v roku 1989 podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte činil 9,4 %, v roku 1993 v období nadmerného sucha 6,6 % a vlani 7,4 %. V porovnaní s väčšinou vyspelých krajín je takýto podiel ešte relatívne vysoký, aj vzhľadom na nízky podiel odvetvia služieb.

    Žiaľ, aj ďalšie makroekonomické ukazovatele ukazujú podobný výsledok. Nepretržite klesá priemerný evidenčný počet pracovníkov v poľnohospodárstve. Konkrétne v roku 1993 odišlo z poľnohospodárstva 93 012 a v roku 1994 nad 30 tisíc pracovníkov. Výrazne sa prehĺbili rozdiely v odmenách v poľnohospodárstve, keď ich priemerná mesačná mzda dosiahla iba 83-percentnú úroveň miezd odvetví ekonomických činností.

    Prírastok nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov bol oproti predchádzajúcim rokom výrazný, ale aj tak zaostával za prírastkom spotrebiteľských cien. Podiel výdajov obyvateľstva na potraviny od roku 1990 sa rapídne zvyšuje. Kým v roku 1990 tento podiel bol 35-percentný, v roku 1993 36-percentný, v roku 1994 už 38-percentný. Vo vyspelých krajinách sa toto číslo pohybuje na hranici 25 %.

    Roku 1994 sa exportovali poľnohospodárske a potravinárske výrobky za 399 miliónov amerických dolárov, čo je o 53 miliónov amerických dolárov viac ako v roku 1993, o 95 miliónov dolárov viac ako v roku 1992 a o 132 miliónov dolárov viac než v roku 1991. Na druhej strane sa však doviezli poľnohospodárske a potravinárske výrobky v roku 1994 za 631 miliónov amerických dolárov, čo je o 73 miliónov viac ako v roku 1993, o 428 miliónov viac ako v roku 1992 a o 451 miliónov amerických dolárov viac ako v roku 1991. Z toho vyplýva, že celkový zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami dosiahol v roku 1994 pasívne saldo. Dovoz poľnohospodárskych výrobkov bol o 232 miliónov amerických dolárov vyšší než export, čo približne činí 7 miliárd Sk.

    Je to uváženiahodný stav. Kým celkový objem salda zahraničného obchodu má pozitívnu tendenciu, agropotravinárske negatívne saldo narastá. K tomu treba ešte dodať, že väčšinou vyvážame suroviny a polotovary bez využitia pracovných síl, ktorých je u nás dostatok, a dovážame hotové výrobky a obchodný tovar. Treba neustále hľadať príčiny našej neúspešnosti na zahraničných trhoch. Naše negatívne saldo sa neúmerne zvyšuje od roku 1993. V rokoch 1991 a 1992 sme mali ešte pozitívne saldo. Takéto pozitívne saldo sme v roku 1994 dosiahli iba v obchodných stykoch s niektorými bývalými krajinami RVHP a so Spoločenstvom nezávislých štátov. S krajinami OECD, Európskej únie, CEFTY alebo Severenej Ameriky sme dosiahli vysoko negatívne saldo a naše postavenie sa stále zhoršuje.

    Treba neustále hľadať nové exportné možnosti, nové trhy najmä v krajinách Európskej únie a zo strany štátneho rozpočtu oveľa výraznejšie podporiť proexportnú poľnohospodársku politiku. Súčasná podpora je nedostačujúca a je hlboko pod úrovňou podpory zo strany vyspelých európskych krajín. Táto otázka je v súčasnosti veľmi aktuálna, hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie dohodnutých cieľov a záverov úspešného zavŕšenia rokovania v rámci Uruguajského kola GATT alebo v súvislosti s našou deklarovanou snahou o vstup do Európskej únie.

    Poľnohospodárstvo bude zrejme jednou z najväčších prekážok vstupu do Európskej únie nielen pre nás, ale aj pre Poľsko, Maďarsko, Českú republiku, Rumunsko a Bulharsko, teda pre všetky bývalé socialistické krajiny, ktoré vyjadrili svoje želanie vstúpiť do Európskej únie. Do spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie nemôžeme vstupovať s podhodnotenou poľnohospodárskou politikou a bude treba harmonizovať našu poľnohospodársku politiku s politikou Európskej únie, kde sú rozhodujúce pevne stanovené kvóty, cenové záruky, liberalizácia zahraničného obchodu.

    Treba neustále hľadať spôsoby, ako sa dostať na trhy štátov Európskej únie. Je to čím ďalej tým ťažšie, lebo každá zo spomínaných krajín sa snaží dostať sa na tieto trhy a niektoré z nich už v roku 1994 dosiahli veľmi priaznivé výsledky. Napríklad 57 % maďarského poľnohospodárskeho exportu smeruje do Európskej únie a maďarskí roľníci dostávajú iba 7-percentné exportné dotácie, jedny z najnižších na svete. Za zmienku stojí, že export Európskej únie je silne dotovaný, v priemere až 50 percentami. Aj z toho hľadiska treba pristúpiť k hodnoteniu spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, treba vidieť za tým snahu vysokej ochrany vlastného trhu a účinnej podpory exportu ako aj domácej produkcie.

    V roku 1994 sa ďalej znižovali stavy hospodárskych zvierat, hlavne hovädzieho dobytka a ošípaných. Toto znižovanie sa úmerne odzrkadľuje aj na živočíšnej produkcii a trhovej produkcii. Vyprodukovalo sa o 185 273 ton živej hmotnosti jatočných zvierat menej než v roku 1989. Celková produkcia jatočných zvierat v roku 1994 tvorí iba 56 % produkcie roku 1989.

    Pokiaľ ide o úžitkovosť hospodárskych zvierat, dosiahnuté výsledky sú síce o niečo lepšie ako v roku 1993, ale tieto výsledky značne zaostávajú za potenciálnymi produkčnými schopnosťami daného biologického materiálu. Dynamika rastu úžitkovosti je nízka. Takýto stav do značnej miery zavinil aj akútny nedostatok finančných prostriedkov na nákup kvalitných krmív a biologického materiálu. V rastlinnej výrobe sú dosiahnuté hektárové úrody, okrem zemiakov, o niečo vyššie než v roku 1993, ale sú hlboko pod úrovňou roku 1989. Najväčšie problémy sa ukazovali pri pestovaní zemiakov, ale aj ovocia a zeleniny. Táto výroba je nadmieru ovplyvnená dovozom viackrát menej hodnotnej, ale lacnejšej produkcie zo zahraničia. Súčasná ochrana domáceho trhu aj u týchto komodít sa javí ako nedostačujúca.

    Dosiahnuté hospodárske výsledky poľnohospodárskych podnikateľských subjektov za rok 1994 sú už o niečo priaznivejšie ako v roku 1993, ale netreba ich nadhodnotiť. Treba vidieť za tým aj úbytok počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, priaznivý rast nákupných cien alebo na druhej strane aj neustále klesajúci finančný majetok a likviditu podnikov.

    Vari najvážnejším ekonomickým problémom súčasného poľnohospodárstva je to, že záväzky podnikateľských subjektov rástli a rastú rýchlejšie ako pohľadávky. Podstatnú časť týchto záväzkov tvoria záväzky po lehote splatnosti, čím sa podnikatelia dostávajú do platobnej neschopnosti.

    Závažný balík záväzkov tvoria záväzky družstiev voči oprávneným osobám v zmysle zákona číslo 42/1992 Zb. V tejto otázke, bohužiaľ, rezort nevyvíja žiadnu iniciatívu na dodržanie zákonného postupu, čím handicapuje aj napriek tomu neustále rozrastajúci sa počet súkromne hospodáriacich roľníkov a agropodnikateľov. Naopak, sú vyvinuté určité snahy na novelu transformačného zákona, ktorá by odobrila a legalizovala protiprávny postup povinných osôb v rámci transformácie družstiev.

    Ďalším ekonomicky deštruktívnym javom je to, že v roku 1994 ďalej pokračoval pokles počtu poľnohospodárskych strojov a zariadení. Súčasný strojový park je značne zaostalý, fyzicky a morálne opotrebovaný. Podiel novonadobudnutých strojov je nízky, ale sa nakupujú kvalitnejšie a výkonnejšie stroje. Bohužiaľ, v roku 1994 zo strany podnikateľských subjektov nebola zabezpečená ani jednoduchá reprodukcia základných fondov, čo predurčuje ďalší rozvoj tohto veľmi dôležitého odvetvia národného hospodárstva.

    Vážené dámy, vážení páni, predložená správa o poľnohospodárstve mapuje a hodnotí súčasný stav v našom poľnohospodárstve. Je vypracovaná kvalitne, odborne. Pomenúva najvážnejšie problémy nášho poľnohospodárstva, ale napriek niektorým pripraveným návrhom zákonov jednoznačne nenaznačuje cestu, spôsob a metódu ich odstránenia. Viem, že nie je to jednoduchá úloha. Existuje síce parlamentom odsúhlasená rezortná agrárna koncepcia, ktorá však visí vo vzduchu, lebo absentuje dlhodobá, dobre premyslená a výsledkami podložená celková hospodárska koncepcia, o ktorú by sa opierala aj spomínaná agrárna koncepcia.

    Problémy a úlohy sú pomenované. Riešenie je v rukách vlády Slovenskej republiky. Jediné možné východisko zo súčasnej nelichotivej situácie podľa mňa vedie cez výraznejšiu finančnú podporu formou priamych a nepriamych dotácií zo štátneho rozpočtu, cez daňové úľavy, cez zvýšenie podpory exportu a cez účinnú ochranu domáceho trhu. Potom o pár rokov už môžeme mať produkčne silnejšie, konkurencieschopnejšie poľnohospodárstvo, ktoré prípadne bude pripravené na vstup do spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Koncoš a pripraví sa pán poslanec Baránik z HZDS.

  • Nezrozumiteľné slová v pozadí.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, pán poslanec, je tu požiadavka na ukončenie dnešného rokovania. Potom by sme urobili taký postup, že zajtra ráno pokračujeme od 9.00 hodiny, a to dokončením rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení ešte štyria poslanci: páni poslanci Koncoš, Baránik, Kunc a Poliak.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu. Ráno o deviatej pokračujeme v rozprave.

    Konštatujem, že pán poslanec Komlósy, ktorý sa dožadoval dokončenia, tu už nie je.