• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 9. schôdze Národnej rady. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Ďakujem. Medzitým prišli niekoľkí páni poslanci a pani poslankyne, takže budeme pokračovať p ä t n á s t y m bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Konvenciou o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

    Návrh ste dostali ako tlač 194 a spoločnú správu ako tlač 194a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Konvencia o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a použitia chemických zbraní a ich zničení sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 117 zo dňa 16. februára 1993, ktorým sa ukladá predsedovi vlády predložiť konvenciu Národnej rade na vyslovenie súhlasu a ministrovi zahraničných vecí odôvodniť predloženú konvenciu v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konvencia o zákaze chemických zbraní je najkomplexnejším multilaterálnym právnym nástrojom v oblasti odzbrojovania a bezpečnosti, nadväzujúcim na to najlepšie, čo sa v dejinách odzbrojovania zatiaľ dosiahlo. Bola prerokúvaná 39 krajinami na pôde Konferencie o odzbrojení v Ženeve, pričom do nej prispievalo aj množstvo krajín s pozorovateľským štatútom, reprezentujúcich všetky oblasti sveta. Konvencia bola navrhnutá s cieľom vylúčiť možnosť použitia chemických zbraní alebo hrozby ich použitia. V tomto zmysle konvencia zakazuje vývoj, získavanie, udržiavanie zásob, priamy či nepriamy transfer ktorejkoľvek chemickej zbrane, použitie chemických zbraní proti komukoľvek, vrátane odvetného použitia, zapojenie sa do akýchkoľvek vojenských príprav na použitie chemických zbraní a spoluprácu, podporu či navádzanie kohokoľvek v snahe zapojiť sa do aktivít, ktoré sú konvenciou zakázané.

    Konvencia vyžaduje, aby boli deklarované všetky chemické zbrane, ich výrobné zariadenia a aby tieto deklarácie boli medzinárodne potvrdené a všetky chemické zbrane a ich výrobné zariadenia musia byť komplexne eliminované alebo konvertované na využitie na mierové účely pod medzinárodným dozorom do 10 rokov od vstupu konvencie do platnosti.

    Konvencia ďalej zakazuje použitie prostriedkov na potláčanie masových nepokojov ako bojových prostriedkov, potvrdzuje medzinárodnoprávny zákaz použitia herbicídov ako bojovej metódy a poskytuje možnosť ochrany a medzinárodnej pomoci v prípade použitia chemických zbraní alebo hrozby ich použitia proti zmluvnému štátu.

    Dôležitým bodom, ktorý sa však často prehliada, je to, že konvencia obsahuje množstvo ustanovení, ktoré prispievajú k nešíreniu chemických zbraní. Okrem verifikácie samotného zničenia chemických zbraní konvencia zakladá režim pre monitorovanie prevádzok a zariadení chemického priemyslu využívaním deklarácií a inšpekcií. Export konvenciou evidovaných chemických látok a prekurzorov do nečlenských štátov je v niektorých prípadoch zakázaný a v niektorých prípadoch je subjektom poskytovania potvrdení o konečnom užívateľovi. Tieto obmedzenia môžu prispieť aj k motivovaniu nečlenských krajín k čo najskoršiemu členstvu v konvencii.

    Komplexný verifikačný režim na monitorovanie dodržiavania konvencie je navrhnutý tak, aby zvýšil bezpečnosť členských štátov a obmedzil možnosť utajenej produkcie chemických zbraní, ich skladovania a použitia. Rutinný monitorovací režim zahŕňa deklarácie, úvodné návštevy, systematické inšpekcie deklarovaných skladov výrobných a deštrukčných zariadení a ich rutinné inšpekcie. Inšpekcie na výzvu dovoľujú ktorémukoľvek zmluvnému štátu v prípade podozrenia nedodržania konvencie požiadať Organizáciu pre zákaz chemických zbraní o okamžitú inšpekciu ktoréhokoľvek zariadenia či lokality na území ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu bez práva túto inšpekciu odmietnuť. Zároveň však konvencia poskytuje možnosť pre zmluvný štát, ktorý je podrobený inšpekcii, urobiť nevyhnutné opatrenia na ochranu svojej národnej bezpečnosti, majetku a ústavných záujmov. Popri tom sú ustanovené aj požiadavky na ochranu dôverných výrobných informácií.

    Konvencia obsahuje niekoľko motivačných prvkov s cieľom primäť štáty k skorej ratifikácii. Tie štáty, ktoré konvenciu ratifikujú do času konania prvej konferencie zmluvných štátov, ktorá sa má konať do 30 dní po vstupe konvencie do platnosti, budú oprávnené zaujať miesto vo Výkonnom výbore Organizácie pre zákaz chemických zbraní na jeden, resp. dva roky. Ich štátni príslušníci budú jediní oprávnení zaujať miesta v Technickom sekretariáte Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Konvencia si nekladie za cieľ obmedzovanie medzinárodného obchodu chemickej výroby a priemyslu. Práve naopak, štáty, ktoré konvenciu ratifikujú, budú môcť ľahšie importovať chemické látky dvojakého použitia a zariadenia na ich výrobu na mierové účely. Najväčším prínosom konvencie je zvýšenie bezpečnosti pre všetkých pomocou konečnej eliminácie hrozby chemických zbraní raz a navždy.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Slovenská republika sa svojím podpisom pod konvenciu na konferencii v Paríži 13. až 15. januára 1993 zaviazala pripojiť k celosvetovej snahe zlikvidovať celú jednu kategóriu zbraní hromadného ničenia. Zároveň slovenská delegácia oznámila, že na území Slovenskej republiky chemické zbrane nie sú rozmiestnené, vyvíjané ani vyrábané a že Slovenská republika ani v budúcnosti nehodlá vyvíjať, vyrábať či iným spôsobom získavať tieto zbrane. Na uvedenej konferencii bola prijatá rezolúcia, ktorou bola ustanovená Prípravná komisia Organizácie pre zákaz chemických zbraní so sídlom v Haagu. Jej cieľom je zabezpečiť uvedenie konvencie do praxe.

    Dňa 17. januára 1994 ustanovil minister zahraničných vecí na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 117 zo 16. februára 1993 národnú alternatívu Prípravnej komisie Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu - slovenskú prípravnú komisiu pre implementáciu ustanovení konvencie a vydal jej štatút. Podľa neho je slovenská prípravná komisia dočasným medzirezortným iniciatívnym, koordinačným a poradným orgánom, ktorý zodpovedá za svoju činnosť ministrovi zahraničných vecí a plní svoju funkciu až do doby, keď vláda Slovenskej republiky schváli zriadenie oficiálneho samostatného národného orgánu. Na vnútroštátnej úrovni sa v Slovenskej republike realizuje v rámci jednotlivých zainteresovaných rezortov výber a príprava vhodných špecialistov pre potreby inšpekcií v rámci budúcej organizácie a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečuje prípravu zákona o zákaze chemických zbraní, ktorý bude právnou bázou aj na vytvorenie národného orgánu v zmysle príslušných ustanovení konvencie.

    V rámci svojich medzinárodných aktivít Slovenská republika nominovala experta na otázky odzbrojenia do medzinárodného odboru Dočasného technického sekretariátu organizácie v Haagu. Slovenská prípravná komisia pripravila v dňoch 2. a 3. júna 1994 návštevu výkonného tajomníka organizácie pána Kenyona a členov jeho sprievodu pánov Bacanova a Santessona v Slovenskej republike. Uvedená návšteva prispela k upevneniu dôvery medzinárodného spoločenstva voči Slovenskej republike okrem iného aj tým, že ministri hospodárstva, obrany a zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdili snahu o skorú ratifikáciu konvencie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Slovenská republika predložila národnú ponuku v rámci prípravy a výcviku medzinárodných inšpektorov pre potreby organizácie na území Slovenskej republiky. Je to napríklad Vojenský opravárenský závod 072 v Zemianskych Kostoľanoch, zariadenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá bola technickým sekretariátom organizácie prijatá. Sekretariát organizácie v Haagu ocenil prístup Slovenskej republiky. Očakáva sa, že v Slovenskej republike bude vyškolených 55 medzinárodných inšpektorov. Slovenská republika taktiež ponúka pre potreby organizácie grafický databázový systém ATON, ktorého rozsah využitia posudzuje Dočasný technický sekretariát organizácie v Haagu.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi v súvislosti s predkladanou konvenciou poukázať na niektoré medzinárodno-politické aspekty jej skorej ratifikácie. Konvencia vstúpi do platnosti 180 dní po uložení 65. ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka OSN. K dnešnému dňu podpísalo konvenciu 159 krajín a z nich ju už 32 ratifikovalo. Zjavné výhody vyplývajúce pre členský štát, ktorý doručí ratifikačné listiny depozitárovi, teda generálnemu tajomníkovi OSN, najneskôr do konania 1. konferencie členských štátov, boli spomenuté vyššie. Počas 10. plenárneho zasadnutia v apríli 1995 požiadal predseda prípravnej komisie organizácie členské štáty o urýchlenie ratifikácií tak, aby bol 65. ratifikačný dokument uložený u depozitára do konca roku 1995.

    V tomto zmysle je potrebné upozorniť na skutočnosť, že s blížiacou sa 65. ratifikáciou konvencie sa očakáva spustenie tzv. lavínového efektu, čiže zrýchľovaného narastania počtu ratifikácií, z čoho vyplýva nebezpečenstvo, že krajiny s pomalšou reakciou ostanú mimo rámca štátov oprávnených využívať výhody prvých 65. Ďalším dôležitým faktom je to, že Slovenská republika už je plnoprávnym účastníkom celosvetových i regionálnych odzbrojovacích aktivít, ktoré si vyžadujú, aby svoje úmysly v chemickom odzbrojení potvrdila skorou ratifikáciou konvencie. Takouto aktivitou je napríklad aj členstvo Slovenskej republiky v Austrálskej skupine, ktorá sa zameriava na kontrolu exportu a importu v oblasti sledovaných chemických a biologických látok. Je ku vzájomnému prospechu, že spoluúčastníkmi v týchto aktivitách sú aj štáty nášho regiónu, čo nepochybne prispieva k upevňovaniu vzájomnej dôvery.

    Z bezpečnostno-branného hľadiska si dovolím poukázať na fakt, že jedným zo zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky je aj členstvo v Euroatlantickom obrannom zväzku, v rámci ktorého sa konvencia stretáva s plnou podporou, pričom je obranná sila spoločenstva založená na iných prostriedkoch, ako sú chemické zbrane. Skorá ratifikácia konvencie v Slovenskej republike by vyslala veľmi pozitívny signál medzinárodnému spoločenstvu aj v otázke prijatia Slovenskej republiky za člena Konferencie o odzbrojení v Ženeve, ktorá veľmi citlivo vníma takéto kroky.

    V tejto súvislosti by som si dovolil poukázať na jednu veľmi dôležitú, i keď asi menej známu skutočnosť, totiž fakt, že všetky stredoeurópske štáty ratifikujú túto konvenciu do konca roku 1995, v roku 1996 bude ratifikovaná v ďalšom bloku veľkých štátov, vrátane takých veľmocí, ako sú Spojené štáty severoamerické a Ruská federácia.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi v závere vysloviť presvedčenie, že skorá ratifikácia konvencie o zákaze chemických zbraní zaradí Slovenskú republiku medzi krajiny, ktoré prispeli k nadobudnutiu platnosti historicky prvého medzinárodného dokumentu, ktorý zakazuje jednu celú kategóriu zbraní hromadného ničenia. Napomôže sa tým zvýšenie medzinárodnopolitického kreditu Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Prokeša, aby nás informoval o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Konvenciou o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a použitia chemických zbraní a o ich zničení pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 437 z 19. júla 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch prerokovania návrhu v uvedených výboroch.

    Určené výbory prerokovali návrh v lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky však uznesenie k návrhu neprijal, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ostatné uvedené výbory s návrhom vyslovili súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Konvenciou o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že zatiaľ som žiadnu písomnú prihlášku nedostal. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy hlási.

  • Ak nie, uzatváram rozpravu. Pán minister Schenk, chcete sa vyjadriť?

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Pristúpime k záverečnému hlasovaniu.

  • Odporúčam túto konvenciu prijať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Konvenciou o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a použitia chemických zbraní a o ich ničení.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca odporúčal toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Prokeš.

    Š e s t n á s t y m bodom rokovania je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 201 a spoločnú správu ako tlač 201a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uvedie minister vnútra pán Hudek.

    Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Vicen.

  • Pán predseda, predtým ste dali tak rýchlo hlasovať, že som nestačil oznámiť, že hlasujem náhradnou kartou číslo 2.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici sa predkladá v súvislosti s aplikáciou noriem medzinárodného práva. Slovenská republika ako sukcesor, teda nástupnícky štát, a subjekt medzinárodného práva prevzala práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktoré uzatvorila bývalá ČSFR, ČSSR alebo ČSR. Zmluvy o spoločných štátnych hraniciach patria medzi tzv. lokalizované záväzky a prechádzajú zásadne na sukcesora.

    Doposiaľ platná zmluvná úprava medzi ČSR, neskôr ČSSR a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici, právnych vzťahoch, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach sa po zániku bývalej ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky stala neaktuálnou a nepostihuje kvalitatívne novú situáciu v problematike správy štátnej hranice.

    Nová zmluvná úprava oddeľuje problematiku správy štátnej hranice od problematiky režimu, právnych vzťahov, spolupráce a vzájomnej pomoci na spoločnej štátnej hranici. Vychádza z praktických skúseností, postihuje novovzniknutú situáciu a rieši potreby správy spoločnej štátnej hranice medzi oboma zmluvnými subjektmi.

    V návrhu novej zmluvy sa potvrdzuje doterajší priebeh štátnej hranice, spôsob jej vyznačenia, udržiavania a správy. Stanovuje sa aj zodpovednosť oboch zmluvných strán za túto činnosť. Zmluva sa navrhuje uzatvoriť na dobu 15 rokov, pričom sa bude predlžovať vždy o ďalších 5 rokov, pokiaľ ju niektorá zo zmluvných strán nevypovie písomne, diplomatickou cestou, najneskôr rok pred skončením príslušného obdobia jej platnosti. Prípadné vypovedanie platnosti navrhovanej zmluvy však nemá vplyv na platnosť dokumentov v uvedených článkoch 1 a 2, čo znamená, že spoločná štátna hranica vymedzujúca zvrchované územie oboch štátov sa nemení, naďalej bude existovať a prebiehať tak, ako je v dokumentoch určená.

    Vláda Slovenskej republiky splnomocnila svojím uznesením na podpis zmluvy ministra vnútra Slovenskej republiky. Zmluva bola podpísaná dňa 6. júla 1995 vo Varšave. Nakoľko ide o tzv. prezidentskú zmluvu, je potrebný podľa článku 86 písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky pred jej ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Pri prerokúvaní návrhu zmluvy v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky neboli vznesené pripomienky k návrhu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam s predloženým návrhom vysloviť súhlas.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Hubert Kraus. Prosím ho, aby podal správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 464 z 8. augusta 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh na svojom zasadnutí dňa 5. 9. 1995, ostatné uvedené výbory v lehote stanovenej rozhodnutím predsedu. Po prerokovaní všetky výbory vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram k tomuto bodu rozpravu s opätovným konštatovaním, že ani k tomuto bodu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Konštatujem, že sa nikto nehlási, preto rozpravu uzatváram. Musím sa spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Uvedený návrh zmluvy ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem vám pekne, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme s e d e m n á s t y m bodom programu, a to

    návrhom na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o právnych vzťahoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

    Tlač ste dostali pod číslom 202 a spoločnú správu pod číslom 202a.

    Z poverenia slovenskej vlády aj túto zmluvu uvedie minister vnútra pán Hudek. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predložený návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o právnych vzťahoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici vychádza z potreby novej zmluvnej úpravy tejto problematiky z dôvodu zásadných spoločenskopolitických zmien, ktoré nastali koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Súčasne je aj v záujme prehĺbenia dobrých susedských vzťahov vybudovaných realizáciou doteraz platnej Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej 2. decembra 1967.

    Rokovania o návrhu zmluvy viedli expertné skupiny zložené zo zástupcov ministerstiev vnútra, zahraničných vecí a financií oboch štátov. Je koncipovaný tak, aby sa realizovaním jej ustanovení upevnila vzájomná spolupráca pri ochrane spoločnej štátnej hranice, kontrole hraničnej premávky a dodržiavania hraničného režimu.

    Vzhľadom na záujem oboch zmluvných strán riešiť túto problematiku odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom zmluvy vysloviť súhlas.

  • Ďakujem, pán minister. K tejto správe ako spoločný spravodajca bol určený opäť pán poslanec Kraus, preto ho prosím, aby nás oboznámil s výsledkami rokovania vo výboroch a podal spoločnú správu.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o právnych vzťahoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o právnych vzťahoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 464 z 8. augusta 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 5. 9. 1995, ostatné uvedené výbory v lehote stanovenej v rozhodnutí predsedu. Všetky výbory po prerokovaní vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o právnych vzťahoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s tým istým konštatovaním ako minule, že nemám prihlášky do rozpravy. Zisťujem, že sa ani nikto nehlási. Mojou povinnosťou je opýtať sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Ani pán spoločný spravodajca zrejme nie.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh prijať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o právnych vzťahoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

  • Môžeme pristúpiť k o s e m n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 203 a spoločnú správu ako tlač číslo 203a.

    Opäť prosím pána ministra Hudeka, aby predniesol návrh, keďže jeho poverila vláda Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici vychádza z potreby novej zmluvnej úpravy tejto problematiky v záujme prehĺbenia dobrých susedských vzťahov, vybudovaných realizáciou doteraz platnej Zmluvy medzi ešte Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci na československo-maďarských hraniciach, podpísanej 19. novembra 1976.

    Rokovania o návrhu zmluvy viedli expertné skupiny zložené zo zástupcov nášho ministerstva, ministerstva zahraničných vecí a ministerstva financií, i oboch partnerov z druhej strany. Je koncipovaný tak, aby sa realizovaním jej ustanovení upevnila vzájomná spolupráca pri ochrane spoločnej štátnej hranice, kontrole hraničnej premávky a dodržiavania hraničného režimu. Okrem toho cieľom predloženého návrhu zmluvy je zabrániť porušovaniu štátnych hraníc a režimu na nich, ako aj predchádzať škodám, ktoré môžu vzniknúť pôsobením z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého štátu.

    Vzhľadom na záujem oboch strán riešiť túto problematiku odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom zmluvy vysloviť súhlas.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol určený pán poslanec Gaulieder. Preto ho prosím, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej hranici, tlač číslo 203.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej hranici pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 464 z 8. augusta 1995 Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo návrh prerokoval na svojom zasadnutí 5. 9. 1995, ostatné uvedené výbory v lehote stanovenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory po prerokovaní vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej hranici.

  • Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Vopred hovorím, že budem hlasovať za prijatie uznesenia vyslovujúce súhlas s touto zmluvou. Chcem však upozorniť Národnú radu aj pána ministra, že v článku I odsek 1 písm. a) a b) z hľadiska geometrie sú pojmy veľmi nedefinované, aby som sa nemusel vyjadriť ináč. O to viac ma to mrzí, že ide o definíciu štátnej hranice a plochy, ktorá oddeľuje slovenský a maďarský priestor, zatiaľ čo v podobnej zmluve, ktorú máme s Poľskou republikou, je táto definícia z hľadiska geometrie jasná. Ale ak by niekto chcel zostaviť model podľa toho, čo je napísané v tejto zmluve, tak hraničnej čiary, ako vlastnej hranice, dostal by sa do veľkých ťažkostí. Bolo by dobré, ak by ministerstvo prerokovalo so svojím maďarským partnerom pojmy v tomto zmysle, čo sa pod tým myslí, a v budúcnosti aby z hľadiska geometrie definovali tieto pojmy jasne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, len teraz neviem, či z tohto vášho vystúpenia máme zapracovať nejaký návrh do uznesenia, alebo súhlasíte so znením uznesenia, ako ho máte predložené. Zmluvu môžeme schváliť, alebo neschváliť. Pýtam sa, či z toho pán Prokeš vyvodzuje, že je potrebné prijať nejaké uznesenie.

  • Myslím si, že v tejto chvíli nie je potrebné zapracovávať to do uznesenia. Myslím si, že toto je len upozornenie, aby ministerstvo trvalo na tom, že chápe tieto definície v zmysle toho, ako sú použité v tlači 201, a takisto som chcel na to upozorniť Národnú radu, nič viac.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže môžem ukončiť rozpravu. Pán minister sa chce k tomu vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    samozrejme, budeme zvažovať pri ďalších zmluvách podobné upozornenie. Treba však povedať, že definícia štátnej hranice bola prevzatá z doteraz platnej zmluvy a zatiaľ pri jej realizácii nikdy nevznikli problémy. Táto definícia je použiteľná len na účely tejto zmluvy a nemôžeme na základe tohto robiť niektoré iné výklady, také ako by boli. To je zatiaľ toľko k uvedenej poznámke.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť aj pán spoločný spravodajca?

  • Nechce sa vyjadriť. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pán poslanec Cuper, už je po skončení rozpravy. Keďže zrejme nemáte procedurálnu otázku, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán poslanec Gaulieder, aké je vaše vyjadrenie?

  • Odporúčam uvedený dokument prijať aj s návrhom na uznesenie.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca vyslovil súhlas so znením uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak sledujete program, nasledujúcim devätnástym bodom programu je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky bol poverený tento návrh zákona uviesť pán minister Sitek. Konštatujem, že pán minister Sitek, žiaľbohu, tu nie je. Preto sa chcem spýtať, či pán minister vnútra je schopný predložiť návrh za svojho kolegu.

  • Nemá ani poverenie vlády, takže s ním súhlasím. Preto dávam návrh, aby sme pokračovali dvadsiatym bodom a počkali na pána ministra. Je totiž zasadnutie Rady obrany štátu, ale pán minister sľúbil, že príde. Takže môžeme pokračovať dvadsiatym bodom programu?

  • Súhlasné hlasy z pléna.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dvadsiatym prvým bodom programu je zákon, ktorý má predkladať minister Zlocha. Ani ten tu nie je.

    Vyslovujem absolútnu nespokojnosť s účasťou vlády na tomto zasadnutí.

  • Páni poslanci, do 10.15 hodiny vyhlasujem prestávku, aby som zatelefonoval na vládu.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať d e v ä t n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 217 a spoločnú správu výborov ako tlač 217a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Ján Sitek. Prosím, pán minister. Nedá mi však, pán minister, aby som nevyslovil svoju nespokojnosť, že kvôli vám sme museli urobiť prestávku a čakať na vás.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dámy a páni,

    na úvod sa chcem ospravedlniť, nakoľko zasadá Rada obrany štátu a predkladal som materiál. Keďže člen Rady obrany štátu nie je zastupiteľný, potreboval som to odôvodniť a potom ma predseda Rady obrany štátu uvoľnil. Ešte raz sa ospravedlňujem.

  • Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov je výsledkom rozboru skutočnej motivácie odmietania výkonu základnej alebo náhradnej služby, alebo vojenských cvičení podľa zákona číslo 18/1992 Zb. o civilnej službe, hodnotenia kvalitatívnej i kvantitatívnej stránky výkonu civilnej služby a dosahu hromadného odmietania výkonu základnej alebo náhradnej služby i vojenských cvičení na obranný potenciál štátu. Analýza výsledkov kontrol doterajšieho výkonu civilnej služby jednoznačne svedčí o tom, že značná časť mladých ľudí neodmieta vykonať vojenskú službu preto, lebo je to v rozpore s ich svedomím alebo s náboženským vyznaním, teda z dôvodov uvedených v článku 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale preto, lebo výkon civilnej služby sa považuje za všestranne pohodlnejší a ekonomicky výhodnejší, ako je výkon vojenskej služby.

    Skutočnosť, že uvedené dôvody odmietnutia vojenskej služby nemožno objektivizovať, ani skúmať ich existenciu, vedie k špekulatívnemu využívaniu inštitútu civilnej služby, čo bolo umocnené aj tým, že civilnú službu riadi rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý hlavnú pozornosť v súčasnosti musí venovať riešeniu iných naliehavých spoločenských problémov, čo sa zákonite prejavilo v oblasti zabezpečovania plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona číslo 18/1992 Zb. o civilnej službe. Výsledkom doterajšej normatívnej úpravy výkonu civilnej služby a jej aplikácie je to, že z približne 22 tisíc občanov, ktorí od roku 1990 podľa zákona odopreli vykonať vojenskú službu, civilnú službu doteraz nevykonalo 50 %.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť tým občanom, ktorí majú na odmietnutie vojenskej služby dôvod, vykonať civilnú službu čo najskôr. Zároveň však pri maximálnom rešpektovaní ústavou garantovaných práv občanov výrazne obmedziť bezdôvodné a špekulatívne odmietanie vojenskej služby. Teda určujúcimi kritériami návrhu zákona je zabezpečenie výkonu civilnej služby pri súčasnom zabezpečení záujmov obrany Slovenskej republiky.

    V záujme eliminovania príčin negatívneho vývoja v oblasti zabezpečovania výkonu civilnej služby sa v predkladanom návrhu jednoznačne vymedzuje jej obsah ako výkon pomocných i fyzických prác, predlžuje sa jej trvanie na dvojnásobok trvania základnej služby, vymedzuje sa jednak postup pri podávaní vyhlásení občanov o odopretí výkonu základnej služby, ako aj ich náležitostí, vrátane odôvodnenia, v čom spočíva rozpor výkonu vojenskej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním občana. Uprednostňuje sa výkon civilnej služby v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí a výnimočne sa umožňuje jej výkon u iných právnických osôb. Z okruhu zamestnávateľských subjektov sa v návrhu zákona vylučujú tie, ktoré nemôžu zabezpečiť zákonom vymedzené podmienky výkonu civilnej služby zamestnávateľmi záujemcov o civilnú službu, vylučuje sa poskytovanie peňažných náhrad občanovi, ktorý bezdôvodne odmietne bezplatné ubytovanie alebo stravu. Upravujú sa podmienky evidencie osôb povinných výkonom civilnej služby vykonávajúcich civilnú službu a upravuje sa výkon kontroly civilnej služby.

    Navrhovaným presunom pôsobnosti v oblasti civilnej služby z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne z úradov práce na vojenské správy, sa má docieliť kontinuita postavenia občana ako odvedenca či vojaka v zálohe odmietajúceho výkon vojenskej služby, a občana povinného vykonať civilnú službu, a to už od podania vyhlásenia o odopretí výkonu základnej alebo náhradnej služby, alebo vojenského cvičenia až do absolvovania civilnej služby. Civilná služba sa má dostať z periférnej oblasti záujmu a pozornosti na úroveň rovnocennú s výkonom vojenskej služby.

    V rezorte obrany tak pribudne ďalšia činnosť, ktorú bude potrebné zabezpečiť personálne a materiálne. Výdavky Ministerstva obrany Slovenskej republiky spojené s týmto presunom pôsobnosti a prevzatím a zabezpečovaním novej agendy civilnej služby budú v roku 1995 hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z toho dôvodu sa na tento rok neuplatňuje požiadavka na pridelenie ďalších prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    z dôvodov, ktoré som uviedol, odporúčam predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Sitekovi. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Ján Danko. Prosím ho preto, aby podal správu o prerokovaní vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení hostia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 470 zo 14. augusta 1995 na prerokovanie v lehote do 25. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 21. augusta 1995, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ho prerokoval 24. augusta 1995, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ho prerokoval 23. augusta 1995 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť 22. augusta 1995.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnených pripomienkach, resp. doplňovacích návrhoch.

    Odporúčam ako spoločný spravodajca schváliť všetky pozmeňovacie návrhy v spoločnej správe, okrem návrhov 2, 4, 15, 17 a 20. Prosím súčasne tých, ktorý sa prihlásia do rozpravy, aby mi prípadné pozmeňovacie návrhy dávali písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal zatiaľ 8 písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský. Pán poslanec Čarnogurský dal prednosť pánu poslancovi Nagyovi, takže ho dávam dozadu. Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, už som už vyhlásil svoje rozhodnutie, že vystupuje pán Nagy. Ale to nejde, ak ja niekedy urobím chybu, všetci protestujete. Poďte, pán poslanec Čarnogurský. Pána Nagya dávam na jeho pôvodné miesto.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    prijatie zákona o civilnej službe bývalým Federálnym zhromaždením na jar roku 1990 bolo významným krokom na ceste demokratizácie vtedajšieho právneho poriadku. Po prvýkrát sa vtedy zaviedla možnosť pre mladých mužov, aby namiesto vojenskej služby vykonávali prácu v charitatívnych a podobných organizáciách. Náš právny poriadok sa prijatím zákona v tejto ďalšej oblasti dostal na úroveň právneho poriadku vyspelých demokratických štátov. Existencia civilnej služby sa odvtedy osvedčila a umožnila tisícom mladých mužov výkon užitočnej práce pre spoločnosť namiesto zúfalého zápasu s vojenskou správou. Náš štát sa stal pre týchto mladých mužov slobodnejším a pre všetkých občanov viac hodným toho, aby bol bránený v prípade napadnutia.

    Štát, ktorý sa nedokáže brániť v prípade napadnutia, skôr alebo neskôr zaniká. Väčšina z nás má ešte v pamäti obraz z 21. augusta 1968, ako sa po našich cestách vtedy valili stovky tankov Varšavskej zmluvy a vtedajšia Československá armáda zostala nečinne v kasárňach. Slovenská armáda musí byť budovaná so zámerom, aby sa nič také nemohlo opakovať. Obrana štátu je vlasteneckou povinnosťou každého. Toto odhodlanie nadobúda tragickú aktuálnosť v dôsledku vojny na Balkáne. Nezabúdajme, že 400 km od našich hraníc zúri vojna, ktorá neustáva, ale skôr naopak, viac sa rozhorieva. Trvajúce vojny majú tendenciu sa rozširovať.

    V tejto chvíli si nemôžeme dovoliť oslabovať Slovenskú armádu. Úvahy o profesionalizácii armády sú v najbližších rokoch ilúziou. Slovenskú armádu možno v najbližších rokoch zlepšovať iba na princípe všeobecnej brannej povinnosti. Civilná služba je potrebnou a opodstatnenou výnimkou zo všeobecnej brannej povinnosti. Umožňuje život v súlade so svojím svedomím. Účelom civilnej služby nie je umožniť uliať sa z vojny.

    Predkladaná novela zákona má preto umožniť, aby sa lepšie ako doteraz identifikovali tí, ktorým svedomie alebo presvedčenie bráni v príprave na ozbrojenú obranu vlasti. Úlohou zákona by malo byť aj lepšie zorganizovať výkon civilnej služby. Záujemcovia o civilnú službu museli doteraz často dlhé mesiace čakať, kým sa pre nich uvoľnilo miesto vhodné na výkon civilnej služby.

    Z doterajšieho uplatňovania zákona o civilnej službe vyplýva, že asi 10 tisíc záujemcov o civilnú službu za uplynulých 5 rokov doteraz nemohlo nastúpiť na civilnú službu, pretože neboli k dispozícii voľné miesta. Sú známe prípady, keď zase iní záujemcovia o civilnú službu nastúpili do charitatívnych a podobných organizácií, ale ich pracovná morálka bola mimoriadne nízka, pretože nemali dostatočný záujem o riadny výkon práce a nehrozila im takmer žiadna sankcia. A napokon v dôsledku voľby civilnej služby odvedencami chýbajú armáde vojaci základnej služby najmä na niektoré odborné funkcie.

    Základným problémom väčšiny zákonov o civilnej službe v európskych krajinách je nájsť metódu, ako preukázať skutočné výhrady svedomia alebo náboženského presvedčenia proti vojenskej službe so zbraňou. Nemožno dovidieť do vnútra iného človeka. Dlhšie trvanie civilnej služby ako vojenskej je síce nepriamym riešením, ale zatiaľ jedine možným. Predkladaný návrh zákona predlžuje civilnú službu na dvojnásobok oproti normálnej vojenskej službe. Nie je to ideálne riešenie, ale predsa umožňuje spresniť odlíšenie osôb, ktoré majú skutočný nárok na civilnú službu pre výhrady svedomia alebo náboženského presvedčenia, od tých, ktorí iba účelovo udávajú výhrady svedomia či náboženského presvedčenia voči vojenskej službe. Pokiaľ necelú hodinu letu od našich hraníc zúri vojna, pokladám predĺženie doby civilnej služby a tým pravdepodobne zníženie počtu záujemcov o civilnú službu za nevyhnutnú daň v napätej medzinárodnej situácii.

    Kolegyne a kolegovia, ostatné otázky riešené zákonom by mali smerovať k najúčelnejšiemu a čo najefektívnejšiemu výkonu civilnej služby. Nemali by byť ďalšou sankciou záujemcov o civilnú službu a mali by umožňovať prácu záujemcov o civilnú službu v charitatívnych, zdravotníckych a podobných organizáciách. S pozmeňovacími návrhmi k týmto ustanoveniam zákona vystúpi poslanec Ivan Šimko. Ak sa podarí zlepšiť organizačné ustanovenia zákona, vyjadrujem s návrhom súhlas.

    Ustanovenia zákona majú pomôcť rozptýliť akékoľvek pochybnosti o etických motívoch záujemcov o civilnú službu. Mladých občanov, ktorí z dôvodu výhrad svedomia alebo náboženského presvedčenia odmietajú vojenskú službu, si treba rovnako vážiť ako mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na ozbrojenú obranu vlasti. Jedným aj druhým má štát vytvoriť vhodné podmienky. Verím, že zlepšený návrh zákona k tomu prispeje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Kamil Haťapka.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som k prerokúvanému návrhu zákona o civilnej službe predložil niekoľko údajov na porovnanie. Kým podľa navrhovaného zákona bude stačiť Slovenskej republike na odopretie výkonu vojenskej služby i naďalej vyhlásenie odvedenca, že nechce vykonať vojenskú službu, vo väčšine európskych štátov, ktoré majú uzákonené právo na odopretie vojenskej služby, môže sa tak stať len na základe žiadosti, o ktorej rozhodujú rôzne inštitúcie, napríklad ministerstva národnej obrany, vnútra, súdy, odvodné alebo iné komisie a podobne.

    Vo Francúzskej republike rozhoduje o písomnej žiadosti občana o odopretie vojenskej služby trojčlenný výbor ministerstva obrany. Civilná služba trvá dvojnásobok vojenskej základnej služby. Civilná služba sa vykonáva v oblasti pomocných sociálnych služieb, výchovných služieb, ochrany životného prostredia, ochrany prírody, lesného hospodárstva a podobne.

    V Holandskom kráľovstve sa podáva písomná žiadosť, o ktorej rozhoduje úradník alebo príslušná skúšobná komisia ministerstva obrany na základe náboženských, filozofických, etických a iných vážnych dôvodov svedomia. Civilná služba je dlhšia o 3 mesiace ako vojenská základná služba. Civilná služba sa vykonáva v oblasti zdravotníctva, sociálnej, vodohospodárskej, ochrane životného prostredia atď.

    V Belgickom kráľovstve rozhoduje o žiadosti občana o občiansku službu komisia ministra vnútra na základe závažných dôvodov svedomia.

    V Nemeckej spolkovej republike môže občan podať žiadosť o civilnú službu na krajskom vojenskom úrade, a to z dôvodov svedomia, čo musí aj zdôvodniť. Rozhoduje o nej Spolkový úrad pre civilnú službu, ale môže ju postúpiť aj Kontrolnému výboru pre výkon civilnej služby.

    V Talianskej republike o žiadosti občana o civilnú službu rozhoduje minister obrany na základe stanoviska odvodného výboru, a to z dôvodov svedomia, náboženstva, etiky a z dôvodov filozofických.

    V Španielskom kráľovstve musí odporca vojenskej služby svoje rozhodnutie podrobne odôvodniť pred Národnou radou pre odopretie z dôvodov svedomia, ktorými môžu byť náboženské, etické, humánne a filozofické dôvody.

    V Nórskom kráľovstve môže občan požiadať o civilnú službu Kanceláriu vojenských splnomocnencov. Na základe žiadosti ho policajný prezident pozve na pohovor a potom o nej rozhodnú justičné orgány, ktoré zohľadnia závažné dôvody svedomia.

    V Poľskej republike sa podáva písomná žiadosť príslušnému súdu s objasnením dôvodov svedomia. Ak súd žiadosti nevyhovie, urobí sa pohovor pred komisiou. Civilná služba je o polovicu dlhšia než vojenská. Vykonáva sa v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, hospodárstva a vodného hospodárstva.

    Vo Švédskom kráľovstve môže občan podať na úrade civilnej služby ministerstva obrany vyhlásenie o odopretí vojenskej služby a toto zdôvodniť pri ústnom pohovore. Vykonáva sa pri opravách železníc, v oblasti zásobovania energiou, pri budovaní káblových systémov, v zdravotníctve, v sociálnych službách, v poľnohospodárstve, v požiarnej ochrane, záchrannej službe na letiskách, v školstve a vodičských službách.

    V Maďarskej republike sa žiadosť o civilnú službu podáva s objasnením dôvodov svedomia na ministerstve obrany. Civilná služba trvá takmer dvojnásobok trvania základnej vojenskej služby, 22 mesiacov. Vykonáva sa v oblasti sociálnych služieb, v zdravotníctve a v ochrane životného prostredia.

    Vážený pán predseda, dámy i páni, uvedený prehľad je dôkazom toho, že prerokúvaný návrh zákona je porovnateľný s právnym poriadkom ostatných európskych štátov. Preto odporúčam jeho prijatie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    od revolúcie v roku 1989 ako prejav demokratizačného úsilia našej spoločnosti bola zavedená inštitúcia civilnej služby, ktorá vychádza zo snahy vyjsť v ústrety občanom, pre ktorých je výkon základnej vojenskej služby, náhradnej služby alebo vojenských cvičení v rozpore s ich svedomím alebo náboženským vyznaním. Dnes sme svedkami už tretej verzie tohto zákona. Po zákone číslo 73/1990 Zb. a zákone číslo 18/1992 Zb. vláda predkladá nový návrh.

    Podľa dôvodovej správy hlavným zámerom predkladaného zákona je výkon civilnej služby normatívne upraviť tak, aby sa tento inštitút dostal čo najviac do súladu s právami tých občanov, ktorým svedomie alebo náboženské vyznanie skutočne bráni vykonávať vojenskú službu, aby eliminoval špekulatívne zneužívanie práva nevykonávať vojenskú službu aj na úkor obranyschopnosti štátu a aby zohľadnil terajšie možnosti i potenciálne potreby spoločnosti, vrátane obrany štátu.

    Dovoľte mi niekoľko všeobecných poznámok k predkladanému zákonu. Dôvodová správa neobsahuje údaje o vývoji počtu záujemcov o civilnú službu od roku 1990 doteraz. Aj vo vystúpení pána ministra sme sa dozvedeli, koľko ľudí za päť rokov neabsolvovalo ešte civilnú službu a koľko ľudí o ňu požiadalo. Predovšetkým ma zaujíma otázka, či narastá počet záujemcov, stabilizuje sa a na akej úrovni.

    Po druhé - dôvodová správa neobsahuje analýzu finančných dosahov uvedeného zákona. Vysvetlím to podrobnejšie, keď budem hovoriť o § 1 ods. 2.

    Po tretie - dôvodová správa neobsahuje porovnanie s obdobnými zákonmi v krajinách Európskej únie. Dostali sme vlastne vysvetlenie od pána poslanca Haťapku. Podľa tohto vysvetlenia zisťujem, že vlastne dvojnásobok, tak ako to čítal, z ostatných štátov dvojnásobok civilnej služby má iba Francúzsko. Neviem, prečo by sme si práve tu mali brať vzor.

    Ale dovoľte najprv k rozporným otázkam. Prvá je v § 1 ods. 6 a to je dĺžka trvania civilnej služby. Chcem sa spýtať, či je možné pokladať trvanie civilnej služby za predpokladu, že ten, kto ju bude absolvovať, dostane vlastne iba slúžne, za isté znevýhodnenie. Vo vystúpení viacerých, ktorí vystupovali, vrátane pána ministra, sa hovorí, že práve toto nariadenie má odstrašiť istým spôsobom záujemcov o civilnú službu. Ja ho teda budem musieť pokladať za znevýhodnenie. Chcel by som upozorniť, že v našej ústave v článku 12 ods. 2 sa tvrdí, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti atď. - budem čítať to dôležité - vieru, náboženstvo, politické a iné zmýšľanie - a teraz dôležitá veta - nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať. Preto mám vážne pochybnosti, že takto postavený zákon a jeho dĺžka sa môže chápať ako rozpor práve s týmto ustanovením ústavy. Preto sa domnievam, že v zásade by sme nemali prekračovať zvyklosti ostatných štátov, ktoré sú v našom okolí, a doterajšia úprava služby, to znamená 1,5 násobok je úplne dostatočná.

    Ak sa tu hovorí o špekulatívnom charaktere ľudí, ktorí nechcú nastúpiť na vojenskú službu a idú do civilnej služby nie z dôvodov presvedčenia, domnievam sa, že by bolo namieste, keby ministerstvo obrany zdôvodnilo práve tento údaj. Zamyslel sa niekto nad tým, ako odrádza od vojenskej služby šikanovanie v armáde? Viete, koľko peňazí platia rodičia svojim odvedencom, svojim chlapcom, aby sa bránili šikanovaniu zo strany starších? Vyrovnalo sa ministerstvo obrany práve s týmto negatívnym javom v armáde? Namiesto toho, aby zaviedlo veľmi prísne a tvrdé opatrenia na šikanovanie, namiesto toho dáva zákon, ktorý sprísňuje podmienky civilnej služby.

    Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril k rozpornému § 2. V § 1 ods. 2 sa tvrdí, že ten, kto má záujem o civilnú službu, bude môcť vykonávať iba pomocné fyzické práce. Prvá otázka: Ktorá práca sa považuje za pomocnú fyzickú prácu podľa katalógu fyzických činností? Prinajmenšom toto by bolo treba uviesť aspoň v dôvodovej správe. Po druhé - vieme, aký je hrozivý vývoj nezamestnanosti na Slovensku. Ľahko si v prehľade určíte, koľko pracovných miest hľadajú práve nekvalifikovaní ľudia. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, sa ročne hlási na túto civilnú službu okolo 4 až 5 tisíc ľudí. Sme na tom skutočne tak dobre, že 4 až 5 tisíc nezamestnaných, ktorí sú nekvalifikovaní, nezamestnáme na pomocné fyzické práce a budeme im vyplácať sociálne dávky? A tu je práve otázka namieste, že nie sú vyčíslené ekonomické dosahy, pretože ak obsadíme tieto miesta vysoko kvalifikovanými ľuďmi či už so stredoškolským odborným vzdelaním, prípadne vysokoškolským vzdelaním, a oni budú nútení robiť pomocné fyzické práce, ukrajujeme tým nezamestnaným, ktorí sa skutočne môžu v tejto oblasti uplatniť, berieme im pracovné príležitosti.

    Navyše toto ustanovenie, podľa môjho názoru, vyvoláva niekoľko absurdných otázok. Dovoľte mi uviesť príklady. Absolvent Vysokej školy múzických umení huslista odmietne základnú vojenskú službu. Pošleme ho na dva roky na pomocnú fyzickú prácu? Čo s jeho vzdelaním? Máme toľko finančných prostriedkov, že si môžeme dovoliť kvalifikáciu ľudí nevyužiť? Ďalej: Mnoho prác, ktoré doteraz vykonávajú záujemcovia o civilnú službu, nemá charakter pomocnej fyzickej práce. Ak má niekto predstavu, že ošetrovateľ v nemocnici je pomocná fyzická práca, hlboko sa mýli. To je práca nižšieho odborného zdravotného personálu, ale nie pomocná fyzická práca. Pomocná fyzická práca je práca nádvornej čaty v nemocnici. Aj tá má určité špecifiká, musí mať istú odbornú úroveň. Myslím si, že náš štát nie je taký bohatý, aby mohol využívať ľudí, ktorí získajú kvalifikáciu, sú bezprostredne po skončení svojho odborného vzdelávania, na to, aby ich dva roky zamestnával na pomocných fyzických prácach.

    Prepáčte mi možno pejoratívne prirovnanie. My nezavádzame možno zákon o civilnej službe, ale vytvárame civilné PTP, lebo aj PTP bolo určené na pomocné fyzické práce. Myslím si, že by sme sa mali od toho dištancovať.

    Dovoľte mi ďalej poznámku k niektorým ďalším paragrafom, ktoré neboli odsúhlasené, resp. ktoré spoločný spravodajca neodporúča odsúhlasiť. Keďže sú to námietky, ktoré som dával vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci a tento výbor s nimi súhlasil, dovoľte, aby som zopakoval argumentáciu. Tretí odsek v § 6, ktorý hovorí o tom, že ten, kto je na civilnej službe, nesmie byť členom dozornej alebo správnej rady, je podľa môjho názoru v priamom rozpore s právami akcionárov, ktorí si slobodne môžu zvoliť členov správnej a dozornej rady. Navyše sa pýtam, kto zaplatí mimoriadne zhromaždenia, valné zhromaždenia akcionárov, keď budú musieť namiesto človeka, ktorý dva roky z tejto práce vypadne, zvoliť niekoho iného. Tento problém zákon nerieši, ani ho len nespomína. Preto si myslím, že tretí odsek treba zo zákona vypustiť.

    Ďalej v ustanovení § 9 ods. 2 sa hovorí, že kto pracuje v civilnej službe, zamestnávateľ mu musí poskytnúť trikrát denne teplú stravu a bezplatné ubytovanie. Vážené dámy a páni, je zbytočné v úvode hovoriť, že podľa tohto zákona zamestnávateľom môže byť štát alebo obec, pretože práve toto ustanovenie vlastne obce vyníma z možnosti. Ukážte mi obec, ktorá varí trikrát denne teplú stravu, a obec, ktorá poskytuje bezplatné ubytovanie. Budem veľmi rád, ak ich uvidím, že sú to práve tie obce, ktoré vyžadujú pomocné fyzické práce. Preto som navrhol, aby v tomto paragrafe bolo napísané - bezplatné ubytovanie alebo ubytovné a namiesto trikrát denne teplú stravu doplniť - trikrát denne teplú stravu alebo stravné.

    Dovoľte, aby som na záver svojho vystúpenia zdôraznil: Myslím si, že zavedenie tohto zákona v takom prísnom opatrení, to znamená predĺženie na dva roky, urobí Slovensko opäť krajinou takmer výnimočnou v postkomunistických krajinách. Urobí Slovensko krajinou, ktoré sa snaží dostať čo najviac mladých ľudí do armády. Neviem, ako je to v rozpore s našimi všetkými nami proklamovanými úsiliami o zapájanie sa Slovenska do celosvetových štruktúr. Po tretie - domnievam sa, že postavenie občana je v tomto zákone také, že ho stavia mimo jeho ústavných práv.

    Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som okrem návrhov, ktoré som dal a ktoré boli schválené výborom pre zdravotníctvo a sociálne veci, dal ešte jeden pozmeňovací návrh, a síce v § 6 slovo "dvojnásobok" nahradiť slovom "jedenapolnásobok". Tým sa dostaneme do súladu s právnou normou, ktorá teraz platí, a s právnou normou, ktorá je blízka všetkým krajinám, ktoré prechádzajú podobným vývojom ako my a možno sa cítia rovnako ohrození. Chápem pocit ohrozenia Slovenska vzhľadom na to, že neďaleko nás zúri vojna. Pýtam sa, prečo takýto návrh napríklad nevznikol v Maďarsku, ktoré je oveľa bližšie k tomuto ohnisku.

    Ďakujem.

  • Nie, s faktickou pripomienkou. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Pán kolega, ja by som vás veľmi pekne prosil, keby ste sa snažili zmeniť svoje stanovisko v tom ohľade, že civilná vojenská služba v žiadnom prípade nie je mienená ako pracovné tábory. To by muselo byť vo všetkých krajinách tak, ako ich vymenoval môj kolega Kamil Haťapka.

    Ďalšia vec, prosím vás pekne, ja si myslím, že je lacná demagógia zaradiť do zákona o civilnej službe zmienku o šikanovaní. Iste, v armáde je šikanovanie, ale to si myslím, že by bolo predmetom skôr verejnej rozpravy voči pánu ministrovi v rámci interpelácií. Ja to naozaj nechcem nejakým spôsobom predpisovať, ale nie je to podstatou zákona. Za to sa prihováram, že to je naozaj velikánsky problém v armáde, v tom s vami súhlasím, ale nie v rámci tohto zákona. Som ochotný s vami sa dohodnúť a trebárs spolu by sme si s pánom ministrom o tejto veci mohli pohovoriť, prípadne by sme ho mohli aj interpelovať.

  • Ďakujem. Ale pokiaľ ide o túto poznámku, tak nie je to treba, pretože je to jedna zo skutkových podstát v Trestnom zákone, takže to existuje. Ešte pán poslanec Kováč.

  • Dovolil by som si odpovedať pánu poslancovi Moricovi. Nespochybňujem vystúpenie pána Haťapku, ale ak ste, pán poslanec, dávali dobrý pozor, pán poslanec Haťapka veľmi presne vymenúval oblasti, v ktorých sa vykonáva civilná služba. Ja ich budem možno menovať nie presne, ale z pamäti. Veľmi často sa vo všetkých krajinách objavuje práca v sociálnej oblasti, práca v ochrane životného prostredia, práca v zdravotníctve, práca v charitatívnych organizáciách, práca na vodohospodárskych a iných dielach, práca na železniciach. V žiadnom prípade nespomínajú pomocné fyzické práce. Ja som namietal proti tomuto výrazu a tvrdím, že tento výraz nepatrí do tohto zákona, pretože si myslím, že využitie ľudí s istými znalosťami, povedzme, v sociálnej oblasti alebo s istou ochotou tam pracovať, a ľudia, ktorí odmietajú túto službu, zvyčajne majú vzťah práve k takejto práci alebo ďalším, ktoré vymenoval pán poslanec Haťapka, by bolo namieste.

    Teda nenamietam proti civilnej službe, nenamietam proti tomuto zákonu vôbec, ale namietam proti tomu, aby tam bolo uvedené "pomocné fyzické práce", pretože presne ustanovenie "pomocné fyzické práce" sa vzťahovalo na PTP. Preto som spomínal PTP v tejto súvislosti. To znamená, že namietam len proti výrazu "pomocné fyzické práce".

    A pokiaľ sa týka druhej oblasti, ja som šikanovanie nechcel dostať do tohto zákona. Samozrejme, že to je nezmysel. Uviedol som ho len ako možnosť, prečo sa niektorí ľudia nie vedení náboženským presvedčením snažia vyhnúť vojenskej službe, že toto môže byť jeden z dôvodov a mali by sme ho analyzovať. A možno by ministerstvo urobilo dobre, keby s týmito ľuďmi, ktorí odmietli vojenskú službu, viedli veľmi dôverné rozhovory na úrovni svojich odborníkov v oblasti psychológie, aby sa dopátrali koreňa, prečo to tak je. Myslím si, že som vám vysvetlil, asi o čo išlo, a veľmi rád vítam vašu ponuku, aby sme sa spoločne porozprávali na tému šikanovanie v armáde, pretože jeho rozmery sú také obludné, že to už presahuje rámec, ktorý by táto republika a jej občania mohli akceptovať.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zólyomi.

  • Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky,

    pred Národnú radu predložený návrh vlády Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe má celý rad vecných a formálnych nedostatkov. Racionálnymi a účinnými pozmeňovacími návrhmi by sa dali tieto nedostatky odstrániť. Ale ak pozorne prečítame predložený návrh a jeho dôvodovú správu, dôjdeme k záveru, že problém je inde. Základná filozofia a zásady, na ktorých je vybudovaný celý obsah, sú neprijateľné, sú v rozpore so základnými ľudskými právami a právami slobody každého občana demokratickej spoločnosti. A toto sa už nedá odstrániť jednoducho formálnymi pozmeňovacími návrhmi, ak nie tak, že by sa rad-radom zamenili zásadné ustanovenia, čím by sme vlastne dospeli k úplne novej podobe zákona.

    Ak sa hlbšie zamyslíme nad ustanovením Ústavy Slovenskej republiky, ktorej 2 odsek článku 25 hovorí: "nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním", dostaneme sa k presvedčeniu, že toto konštatovanie, táto možnosť znamená viac ako len to, že občanovi, ktorý nechce narukovať na vojnu, je povolené, aby to odmietol. Táto pasáž ústavy je zárukou demokracie, prípadne akceptovania slobodnej voľby, ľudských práv občana a rešpektovania toho, čo mu káže jeho vlastné svedomie. V zmysle ústavy je zaručené právo občana, aby odmietol vplyv, celý osobitný život vojenskej služby, čiže účasť v radoch armády, a to z vlastného presvedčenia, zo zásady.

    Predložený návrh nemôžem hodnotiť inak len ako hrubý zásah do doterajšieho poňatia civilnej služby. Našlo sa jednoduché, ale nepremyslené riešenie, z kompetencie rezortu práce a sociálnych vecí celú problematiku presunúť do pôsobnosti armády, čiže vojenských správ. Na prvý pohľad sa zdá, že je to nepatrná zmena. Odteraz so zamestnávateľmi budú spolupracovať vojenské správy, ale v konečnom dôsledku vojenské správy, resp. armáda, bude rozhodovať o osude mladých ľudí.

    Zdanlivá nepatrná zmena doterajšej praxe nesie v sebe jedno veľké nebezpečenstvo. Predložený návrh umožňuje, aby sa civilná služba vykonávala aj vo vojenských objektoch a obmedzuje sa len na fyzickú prácu. O tomto by mali rozhodovať svojvoľne predstavitelia vojenských orgánov. Ustanovenia návrhu nepriamo umožnia do budúcnosti, aby v armáde došlo k diskriminácii službukonajúcich občanov. Vedie to k vytvorenie skupiny druhoradých ľudí v armáde, ktorí vykonávajú len podradnú prácu. Neexistujú žiadne záruky, aby k tomu nedošlo. Odmietam takúto základnú filozofiu návrhu, ktorá vychádza z nerovnosti vojenskej a civilnej služby. Napriek tomu, že v doterajšej praxi zabezpečenia civilnej služby sú určité neporiadky, nejasnosti a nahromadilo sa veľa problémov, nemôžeme podporovať zámer, aby civilná služba v plnom rozsahu prešla do kompetencie armády, resp. vojenských správ. Takto návrh vytvára aj široký priestor pre nespravodlivosť týkajúcu sa pomerne veľkej skupiny občanov.

    Podľa predloženého návrhu, ak niekto odmietne vykonávať vojenskú službu, bude potrestaný výkonom dvojitej dávky nútenej civilnej služby nezávisle od toho, či ide o základnú vojenskú službu, alebo vojenské cvičenie v zálohe. Nepodporujme toto riešenie, nepodporujme predĺženie doby civilnej služby z 18 na 24 mesiacov. Je to veľmi nespravodlivé riešenie. Ak dovolíte, uviedol by som niekoľko príkladov, v ktorých štátoch je aká dĺžka civilnej služby. V Českej republike 18 mesiacov, vo Francúzsku 20 mesiacov, v Holandsku 12 mesiacov, v Nemecku 15 mesiacov, v Španielsku 13 mesiacov, Poľsko má 18 mesiacov, vo Švédsku civilná služba trvá 14 mesiacov, vo Švajčiarsku 450 dní, t. j. asi 15 mesiacov. Tak vidíme, že tých 18 mesiacov bolo také primerané.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, neverím, že by armáda mala z presunu kompetencií a rozšírenia povinností osobitnú radosť. Veď sa jej dostane taká oblasť problémov, také množstvo nových povinností, ktoré nemusí bezo zvyšku zvládnuť. Civilný spôsob života je predsa odlišný od vojenského chápania každodenného života, od disciplíny a režimu armády.

    Ak dovolíte, uviedol by som jeden príklad, vlastne presnejšie jednu svoju spomienku. V roku 1962 som ukončil vojenskú základnú službu. Do vojenskej knižky som dostal pečiatku s textom tohto znenia: "prepustený z vojenskej činnej služby na trvalú dovolenku podľa rozkazu ministra národnej obrany..." atď. Čo z toho vyplýva? To, že normálny spôsob života je v armáde a náš civilný život v očiach armády je len trvalá dovolenka.

    Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku, ktorá sa týka aj problému nezamestnanosti. Touto zásadnou zmenou v oblasti zabezpečenia civilnej služby nebude viac pracovných príležitostí, pracovných miest. V tomto smere armáda nebude zručnejšia, skôr by som tvrdil, že nový systém bude zložitejší a ťažkopádny. Vari je cieľom vlády to, aby sa čo najmenej mladých ľudí hlásilo na civilnú službu? To je však potom v rozpore so zásadou možnosti slobodnej voľby občanov na základe vlastného svedomia a presvedčenia.

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vyzývam vás, aby ste podporili naše stanovisko a hlasovali proti prijatiu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šimko, ale s faktickou poznámkou vystúpi najskôr pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni,

    vypočuli sme si tu niekoľko argumentov, ktoré smerujú k tomu, aby dĺžka civilnej služby zostala na úrovni doterajšieho platného zákona, to znamená 18 mesiacov. Myslím si, že toto rozhodnutie by bolo správne pri všetkých argumentoch, ktoré sa tu prezentovali predkladateľom zákona, z hľadiska aproximácie našich legislatívnych noriem s Európskou úniou a z hľadiska dĺžky civilnej služby a dĺžky prezenčnej služby v európskych krajinách.

    Dovolil som si pred začatím tohto rokovania veľmi krátko osloviť pána ministra obrany a spýtať sa na jeho názor v tejto veci. Vysvetlil mi, že navrhovateľovi záleží na tom, aby podiel riadnej prezenčnej služby a civilnej prezenčnej služby bol dvojnásobný. Teda ak by sme delili časť dĺžky základnej prezenčnej služby a civilnej prezenčnej služby, aby ten faktor bol 2. Urobil som si krátky prepočet dĺžky základnej prezenčnej služby a dĺžky civilnej prezenčnej služby v európskych krajinách a vychádza to takto: vo Francúzsku je najdlhšia civilná služba, ktorej dĺžka je 20 mesiacov pri 10-mesačnej základnej prezenčnej službe, teda tu je ten faktor 2. To je jediná európska krajina, ktorá má takýto podiel. Česká republika má 1,5, Holandsko 1,25, Nemecko 1,5, Španielsko 1,3, Poľsko 1,5, Švédsko 1,3, Maďarsko 1,8, Švajčiarsko má 450 dní civilnej služby.

    Domnievam sa, že požiadavka 1,5, teda toho faktoru, ku ktorému by sme sa prikláňali, je oprávnená aj z toho dôvodu, že štruktúra žiadateľov je taká, že aspoň z toho, čo som si mal možnosť porovnať v údajoch, ktoré som mal k dispozícii, ide väčšinou o ľudí, ktorí majú vyššie vzdelanie a vyššiu kvalifikáciu. Ak by sme prijali alternatívu, kde by sme netrvali na pomocných nekvalifikovaných prácach, mohli by sme takýmto spôsobom zlepšiť možnosti využitia civilnej služby a zároveň by sme odľahčili aj rozpočet ministerstva obrany, ktoré v plnej miere túto službu hradí.

    Mal by som ešte jednu veľmi krátku poznámku k výrazu "späťvzatie", ktorý sa vyskytuje vo viacerých paragrafoch. Domnievam sa, že tento výraz nie je ani spisovný, ani triviálny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Poslankyňa Belohorská.

  • Chcela by som len pripomenúť, že slovenské porekadlá sú skutočne studnicou múdrosti, a použijem tu jedno veľmi pekné: Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo. A použijem to na všetkých troch, nech mi prepáčia, pánov poslancov. Začnem pánom poslancom Kováčom. Prirovnal civilnú službu k PTP. Je to urážka všetkých tých, ktorí slúžili v PTP, pretože tí tam boli odvlečení násilne, pracovali 20 hodín denne ťažko a tvrdo, a tí, čo idú do civilnej vojenskej služby, sa idú trošku uliať.

    Pán poslanec Duka-Zólyomi použil niektoré údaje, ale nepoužil všetky, takže tam ho doplnil pán poslanec Švec s tým, že porovnal, ktoré štáty aký majú rozdiel medzi základnou službou a civilnou. Ale pán poslanec Švec tiež nebol dôsledný, keď vyčítal všetky tieto európske krajiny, ale zabudol na Švajčiarsko. Švajčiari majú viac ako trojnásobok, pretože dĺžku trvania vojenskej služby majú 118 dní a civilnej služby 450 dní. Takže tam je rozdiel, ktorý jeden jediný nespomenul. Ale ja by som vám povedala iné čísla. Spomeniem napríklad, že počet vykonávateľov civilnej služby vo Francúzsku je 5 000 na 200 000 vojakov základnej služby, 5 000 uplatnilo toto právo. V Španielsku je v civilnej službe 1 500 príslušníkov, zatiaľ čo v základnej službe je 170 000. Čiže porovnajme si aj tieto čísla, koľkí to využijú skutočne z dôvodov svedomia, že nejdú pracovať so zbraňou, a ktorí to využijú z dôvodov špekulantstva.

    A ešte jednu vec by som chcela pripomenúť pánu poslancovi Švecovi, keď spomenul inteligentov, ktorí ju využívajú, alebo ľudí, ktorí majú vyššie vzdelanie a idú do civilnej služby. Ja si nemyslím, že vojna je pre robotníkov a civilná služba pre inteligentov.

  • Ešte pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    v odpovedi pani poslankyni Belohorskej musím konštatovať, že ona chronicky nedáva pozor na to, čo sa hovorí. Ja som neprirovnával civilnú službu k PTP, prirovnával som ustanovenie o tom, že ten, kto vykonáva civilnú službu, musí vykonávať pomocné fyzické práce. Toto ustanovenie som prirovnal k PTP a za tým si stojím, lebo to je rovnaký charakter práce.

    Pani poslankyňa, druhýkrát ste prejavili, že nedávate pozor, pretože pán poslanec Švec uviedol, že v Švajčiarsku sa civilná služba vykonáva 450 dní. Dovoľte, aby som vás upozornil, že 111 dní sú 3 mesiace alebo 4 mesiace, 450 dní je jeden a pol roka. Vážená pani poslankyňa, potom hovorme stále v kategóriách, v ktorých hovoriť máme.

    A pokiaľ ide o vašu poznámku, že civilná služba nie je pre inteligenciu a vojenská služba nie je pre robotníkov, ja si rovnako cením to, že kvalifikovaný robotník v civilnej službe sa bude môcť venovať svojej profesii, pretože o dva roky ten fortieľ, ktorý sa naučil v odbornom učilišti, stratí, a to je pre túto spoločnosť veľká strata.

    A na záver mám jednu otázku na pána ministra. Viac ráz sa tu pri rozpočte zdôrazňovalo, aký je pre armádu nedostatočný, že naša armáda v tejto chvíli má na stravu, má na oblečenie a má na niekoľko málo cvičení. Vážený pán minister, pre mňa je cennejšia menšia a dobre vycvičená armáda, ako armáda, ktorá je počtom veľká. Myslím si, že prostriedky by sa mali venovať skôr do skvalitnenia cvičenia tých, ktorí sú odvedení, a nezápasiť s morálnym presvedčením tých, ktorí na civilnú službu nastúpiť odmietajú.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, nebudem komentovať vystúpenie pani doktorky Belohorskej. Rád by som len zdôraznil, že vystúpenie pána Haťapku bolo veľmi zaujímavé v tom zmysle, že sa treba zamyslieť na komisiách, ktoré budú hodnotiť žiadosti týchto žiadateľov o civilnú službu, lebo tie by mali byť rozhodujúce a tie by mali vedieť, ktoré argumenty sú plauzibilné, a ktoré nie, kde sú špekulatívne požiadavky, a kde nie. Takže si myslím, že tam je kľúč k rozhodnutiu aj k regulácii počtov prijímaných žiadateľov na civilnú službu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľmi správne to povedal pán poslanec Kováč, že hovorme v rovnakých kategóriách. Nazdávam sa, že pani poslankyňa Belohorská to veľmi dobre vystihla v tom, že buď hovorím o násobkoch, alebo hovorím o absolútnych číslach, pán kolega Švec. Teda buď použijem jedenapolnásobok, dvojnásobok, a potom aj vo Švajčiarsku použijem trojnásobok, nepoužijem potom 485. O toto išlo. Vy ste tam, kde sa to hodilo vášmu konštatovaniu, použili násobky. To je v poriadku, v Maďarsku je to napríklad dvojnásobok. Vy ste tam použili násobky, a kde sa vám to nehodilo, kde to bolo menej, tak tam ste použili dni.

  • Ďakujem. Myslím, že sa zbytočne zapájame do diskusií, ktoré nemajú nejaké porovnateľné kritériá, pretože uvádzať Švajčiarsko, že je tam štvornásobok základnej služby, je nevedomosť švajčiarskeho systému, ktorý s ostatnými systémami absolútne nie je zrovnateľný, pretože švajčiarsky vojak základnej služby ide na precvičenie, dostane zbraň, aj ťažkú zbraň, domov a je sústavne cvičený počas celého svojho života až do 40 rokov. A keď ide niekto na civilnú vojenskú službu, je pre tento vojenský život nepoužiteľný. To znamená, že nemôžeme Švajčiarsko brať ako bernú mincu, pretože tam už je vyradený na celý život z toho, čo je typické pre švajčiarsku vojenskú službu. Toľko som chcel poznamenať. Berme tie veci, ktoré sú porovnateľné s naším systémom všeobecnej brannej povinnosti, základnej služby a precvičovania.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni

    prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má síce 20 bodov, ale je to komplexný pozmeňovací návrh a treba, aby sa o ňom hlasovalo en bloc.

    1. V § 1 ods. 2 vypustiť slovo "fyzických" rovnako ako i v § 6 ods. 2 vypustiť slovo "fyzické".

    2. V § 1 ods. 3 znie, čiže nové znenie: "Občan môže vykonať civilnú službu aj v iných právnických osobách so sídlom na území Slovenskej republiky neziskového charakteru so zameraním na podporu vedy a vzdelania alebo kultúry, alebo školstva, alebo mládeže, alebo na iné sociálne, ekologické, humanistické, charitatívne alebo náboženské účely."

    3. V § 1 ods. 4 znie: "Výkon civilnej služby podľa tohto zákona organizačne zabezpečuje okresný alebo jemu na roveň postavený úrad všeobecnej štátnej správy, príslušný podľa miesta trvalého pobytu občana (ďalej len "okresný úrad")."

    4. V § 1 ods. 5 znie: "Výkon civilnej služby podľa ods. 3 je možný len so súhlasom okresného úradu. Okresný úrad svoj súhlas udelí vždy, ak je občan povinný vykonať civilnú službu bezúhonný."

    5. V § 2 v ods. 5 doplniť záver vety o slová "a upovedomí o tom okresný úrad".

    6. V § 4 v ods. 1 nahradiť slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad".

    7. V § 4 v ods. 3 nahradiť slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad".

    8. V § 4 v ods. 4 nahradiť slová "vojenskou správou" slovami "okresným úradom".

    9. V § 5 v ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 nahradiť všade slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad".

    10. V § 7 v ods. 1 nahradiť slová "vojenskej správe" slovami "okresnému úradu" a slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad".

    11. V § 7 v ods. 2 nahradiť slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad".

    12. V § 8 v ods. 2 a 3 nahradiť slová "vojenskú správu" resp. "vojenská správa", slovami "okresný úrad".

    13. V § 9 v ods. 5 nahradiť slová "vojenskej správe" slovami "okresnému úradu".

    14. V § 13 v ods. 1 nahradiť slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad" a v ods. 2 slová "vojenskej správe" nahradiť slovami "okresnému úradu".

    15. V § 14 v ods. 1 nahradiť slová "ministerstvo obrany" slovami "ministerstvo vnútra" a slová "vojenské správy" nahradiť slovami "okresné úrady".

    16. V § 15 v ods. 1 a 2 nahradiť slová "ministerstvo obrany" slovami "ministerstvo vnútra" a v ods. 1 slová "vojenských správ" nahradiť slovami "okresných úradov". 17. V § 19 sa slová "vojenská správa" nahradia slovami "okresný úrad".

    18. V § 22 slová "vojenským správam" nahradiť slovami "okresným úradom".

    19. V článku III bod 2 slová "ministerstvo obrany" nahradiť slovami "ministerstvo vnútra".

    20. V článku III bod 6 slová "príslušnej vojenskej správe" nahradiť slovami "príslušnému okresnému úradu".

    Toľko znenie môjho komplexného pozmeňovacieho návrhu. Ako som už povedal, prosím, aby sa o ňom hlasovalo jedným hlasovaním.

    Chcem povedať na odôvodnenie tohto návrhu, že jeho podstatou je predovšetkým, aby organizácia civilnej služby bola uskutočňovaná civilným sektorom, civilnými orgánmi štátu, tak ako je organizovaná napríklad civilná obrana, pretože podľa môjho náhľadu civilná služba má byť naozaj civilnou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec, chcem vás len upozorniť na jednu vec, že tým by tento predkladaný zákon stratil charakter vládneho zákona. Je to nový poslanecký zákon, ktorý by som podľa všetkých legislatívnych pravidiel teraz mal dať do výborov. Samozrejme, že je to váš pozmeňovací návrh a o ňom sa hlasuje, len som si dovolil povedať túto poznámku.

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    ministerstvo obrany a vedenie armády, zdá sa, dostalo sa do problémov. Počet tohoročných záujemcov o civilnú službu považuje za privysoký. Navyše, pre skoro 10 tisíc potenciálnych vykonávateľov civilnej služby z minulých rokov nedokázalo ministerstvo práce a sociálnych vecí zabezpečiť zamestnanie podľa zákona o civilnej službe.

    Problém podľa vlády je teda vážny, ako fatálny však nemôže byť. Predsa pri žiadnej príležitosti sme nepočuli varovanie ohľadne ohrozenia obranyschopnosti krajiny. Pravdou však je, že ihneď po menovaní do funkcie ministra obrany minister Sitek načrtol svoje predstavy o obrannej politike štátu a v tejto predstave nosným motívom bola sebestačnosť Slovenskej republiky v oblasti obrany. Ak by si celá vláda bola osvojila túto koncepciu, každý úbytok z armády by mohol byť fatálny. Ale do programového vyhlásenia vlády sa tieto myšlienky nedostali, a preto sa právom môžeme domnievať, že zostali súkromnými názormi pána ministra, kým vláda pokračuje v línii predošlého ministra, to znamená bezpečnosť štátu sa snaží zaistiť predovšetkým prostredníctvom zahraničnej politiky.

    Žiada sa však dodať, že doteraz sa nevypracovali dlhodobé koncepčné materiály, ktoré ministerstvo obrany na začiatku volebného obdobia prisľúbilo, a nateraz, okrem zriadenia domobrany, málo vieme o reštrukturalizácii armády. Preto je ťažké posúdiť aj dôsledky onoho 20-tisícového úbytku. Pripusťme však, že tento počet je naozaj vysoký. Musíme však položiť otázku, či vláda siahla po vhodných prostriedkoch jeho zníženia. Môže byť prijateľnou cestou len tento návrh zákona, ktorý popiera samotný zmysel civilnej služby? V minulosti odopierači boli najmä tí, ktorí odmietali účasť v armáde pre svoju príslušnosť v niektorých malých cirkvách, ktoré nosenie zbraní zakazujú. Títo ľudia boli ochotní znášať aj tie najväčšie príkoria, i väzenie, pre svoju vieru.

    Po nežnej revolúcii parlamentná vláda národného porozumenia zaradila medzi svoje prvoradé povinnosti odstrániť tieto praktiky bývalého režimu prijatím zákona o civilnej službe ako plnohodnotnej náhrade služby vojenskej. Podčiarkujem, že vôľou zákonodarcov bolo ponúknuť rovnocennú alternatívu odopieračom. Teda na tých, ktorí po prijatí zákona nenastúpili do základnej vojenskej služby, ale namiesto toho vykonávali civilnú službu, sa hľadelo ako na osoby, ktorí splnili svoju občiansku povinnosť síce iným, ale vojenskej službe rovnocenným spôsobom. Bolo to tak správne už aj preto, lebo podmienky výkonu civilnej služby, čo sa týka dĺžky dovolenky, disciplinárneho konania či náhrady za prácu, boli rovnaké, ako sú v prípade vojakov.

    Pravda, v roku 1990 ešte neboli skúsenosti s touto formou služby. Mnohí sa obávali, že zákon môže spôsobiť problémy v armáde. Preto sa v jednom ohľade podmienky výkonu stanovili prísnejšie ako v prípade vojenskej základnej služby, a to v prípade trvania civilnej služby. Jasne povedané, civilná služba vykonávaná za rovnakých podmienok ako služba vojenská trvá jedenapolkrát dlhšie, čo znamená, že osoby nastupujúce do civilnej služby sú znevýhodnené. Toto znevýhodnenie sa však doteraz mohlo pokladať za únosné. Pripomeňme, že istým znevýhodnením je aj to, že príslušný rezort, ako to vyplýva z dôvodovej správy teraz prerokúvaného návrhu, nedokázal zabezpečiť potrebný počet miest pre tých, ktorí by civilnú službu mali vykonávať. Uznajme, že život v neistote, keď dotknuté osoby nevedia, kedy majú nastúpiť do výkonu služby, nie je žiadnou výhodou.

    Nový zákon o civilnej službe z roku 1992 síce zaviedol niektoré sprísnenia, ktoré sú tiež diskutabilné, ale nesiahal na samu podstatu pôvodnej úpravy. Podčiarkol síce, že štát zo svojho hľadiska považuje za preferovanú formu služby vlasti výkon základnej vojenskej služby, nepoprel však právno-občiansku rovnocennosť civilnej služby a neustúpil ani od zásady, že o viere a mravnom presvedčení človeka nemôže rozhodovať žiaden orgán štátu.

    Teraz predložený návrh síce nezavádza inštitút komisií, ktoré by mali rozhodovať o presvedčivosti dôvodov odmietania vojenskej služby, presadzované v roku 1990 vládou a jednoznačne odmietnuté parlamentom, namiesto toho však stanovuje povinnosť občana uviesť vo vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby, v čom tkvie rozpor výkonu s jeho svedomím, resp. s náboženským vyznaním. Vyhlásenie má dotyčný občan podať osobne na vojenskej správe. V dôvodovej časti návrhu sa píše: "Nesplnenie týchto podmienok by vylúčilo zaradenie občana do evidencie osôb, ktoré sú povinné vykonať službu." Z takto formulovaného textu nie je celkom jasné, či vojenská správa bude mať právo posudzovať ono zdôvodnenie aj z hľadiska obsahového. Formulácia túto možnosť však nijako nevylučuje a ustanovenie o osobnom podaní to, naopak, potvrdzuje s tým, že na vojenskej správe zrejme budú mať možnosť klásť občanovi doplňovacie otázky.

    Ak je to tak, potom návrh zákona nie je krokom späť len v porovnaní so súčasnou právnou normou, ale aj v porovnaní s vládnym návrhom z roku 1990, kde komisie na posúdenie žiadostí o vyradenie z evidencie mali vytvárať vtedajšie okresné národné výbory zo psychológov, duchovných a podobne, vojaci by nemali prevahu. Ak sa prijme tento predložený zákon, o otázkach svedomia budú rozhodovať výlučne vojaci, ktorí sú jednoznačne vo veci negatívne zaujatí.

    O ďalších zmenách v právnej úprave, ktoré možno charakterizovať jedine ako donucovacie prostriedky, spomeniem len výkon pomocnej fyzickej práce, navyše vo vojenských zariadeniach, vytváranie širokého priestoru na týranie a šikanovanie, možnosť nútiť odopieračov vykonávať činnosti nezodpovedajúce ich zdravotnému a fyzickému stavu a podobne. Teda je v podstate o týchto druhoch prác zbytočne zoširoka rokovať a navrhovať ich vypustenie či doplnenie novými paragrafmi, lebo cieľom takejto namáhavej legislatívnej práce by bolo čím viac priblížiť tento návrh platnému zákonu.

    Preto jediný rozumný návrh môže znieť, nech zostane v platnosti zákon číslo 18/1992 Zb., ktorého ďalšie sprísnenie podľa môjho názoru nie je možné bez toho, že by sa nenarušil zmysel civilnej služby, a nech vláda zoberie predložený návrh späť. A pokiaľ vláda chce naplniť plánované počty v armáde, nech sa zamyslí nad tým, aké sú rezervy v oblasti humanizácie armády.

    Osobne vôbec nevylučujem, že medzi tými, ktorí žiadajú o zaradenie do evidencie osôb povinných vykonávať civilnú službu, sú aj takí, ktorí jednoducho majú obavy z toho, že by psychicky nezniesli pomery v armáde, a preto sú ochotní nastúpiť do služby trvajúcej jedenapolkrát dlhšie ako základná vojenská služba. Mnohí z nich by si namiesto nevýhodnej civilnej služby možno predsa len zvolili armádu, keby sa nebola zrušila krátky čas platná zásada, že vojaci základnej služby majú byť zaradení do útvarov čo najbližšie k svojmu bydlisku, ako je to vo väčšine demokratických štátov, či možnosť nosenia civilného odevu mimo služby, na vychádzkach, čo tiež nie je žiadnou raritou v Európe.

    Jednoducho povedané, namiesto represálií voči tým, ktorí volia civilnú službu, treba urobiť armádu znesiteľnou aj pre tých, ktorým vojenský spôsob života, mierne povedané, nie je sympatický, alebo sa treba zmieriť s tým, že každý rok bude približne 20 tisíc ľudí vykonávať civilnú službu, a prispôsobiť tomuto faktu činnosť a štruktúry armády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hrnko. Nech sa páči, s faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Kraus.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som iba povedať, že pán Nagy povedal, že civilná služba je rovnocenná so základnou. Aj keď bude civilná služba predĺžená na dvojnásobok, nikdy nemôže byť rovnocenná so základnou vojenskou službou. Pravda je taká, že veľakrát prevládajú špekulatívne dôvody a že chlapci, ktorí majú nastúpiť na vojnu, nie sú ochotní podriadiť sa organizovanému životu vo vojenskom kolektíve, vojenskej disciplíne a, samozrejme, fyzickej záťaži, ktorá z toho vyplýva pri výcviku. Je predsa paradoxné, keď odvedenci, ktorí nastúpili na civilnú službu z toho dôvodu, že im náboženské presvedčenie alebo svedomie nedovolilo vziať zbraň do ruky, sa následne po ukončení civilnej služby hlásia k rôznym civilným ozbrojeným zložkám.

    Ďalším dôvodom sú mnohé sťažností rodičov tých odvedencov, ktorí vykonávajú základnú vojenskú službu. Cítia, že sú ich synovia diskriminovaní, pretože odvedenci vykonávajúci civilnú službu sú zárobkovo činní, mnohokrát vykonávajú práce, resp. hrajú futbal, alebo vykonávajú také práce, za ktoré sú honorovaní, a vojaci základnej služby takéto prostriedky nemajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Hrnku.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený vládny návrh zákona má riešiť jednu otázku, ktorá je pomerne citlivá. Treba povedať, že všetci, alebo väčšina z nás má deti, známych, ktorí podliehajú brannej povinnosti a majú absolvovať základnú vojenskú službu. Každý máme nejaký vzťah k obrane. Myslím si, že vystúpenie pána Čarnogurského v otázke obrany krajiny treba akceptovať. Samozrejme, treba vedieť aj skutočnosť, že existujú určité skupiny obyvateľstva, ktoré z rôznych dôvodov, najmä z dôvodov vedomia a svedomia, odmietajú nosiť zbraň, a teda nie sú vhodné na výkon základnej vojenskej služby tak, ako to ukladá ústava i ďalšie príslušné zákony.

    Treba ďalej povedať, že civilná služba, ako bola upravená predchádzajúcim zákonom, nemala celkom vyriešené záležitosti súvisiace najmä s evidenciou brancov, s evidenciou, ktorá súvisela s tým, že sa vlastne nedalo do záležitostí, kto sa vyhýba brannej povinnosti, kto pracuje, kto nastupuje na civilnú službu, nejakým spôsobom dostať i z toho dôvodu, že kompetencia bola rozdelená medzi dva rezorty. Otázku civilnej služby vykonával rezort ministerstva práce a sociálnych vecí, otázku obrany, prezenčnej služby, samozrejme, armáda a ministerstvo obrany. Aby sme zabezpečili otázku, ktorá súvisí aj so základnou otázkou, rovnosťou občana vo všetkých záležitostiach, myslím si, že myšlienka, ktorá sa objavuje vo vládnom zákone, aby branci podliehali jednotnej evidencii, je správna a malo by otázku i civilnej služby evidovať a sledovať ministerstvo obrany a jeho orgány štátnej správy. Teda v tomto zmysle možno tento návrh zákona aj privítať, pretože túto otázku, najmä kompetenčné spory medzi dvoma ministerstvami, bolo treba riešiť.

    Samozrejme, v súvislosti s týmto zákonom vznikajú rôzne otázky. Medzi ne patrí aj otázka dĺžky civilnej služby, pretože niektorým sa zdá neprimerane krátka, niektorým zas neprimerane dlhá vzhľadom na to, že je tu branná povinnosť a že práve dĺžka civilnej služby je kritériom, ktoré zvyšuje neochotu brancov rukovať k armáde a že armáda nemá dostatok brancov, ktorí sú ochotní a schopní nastúpiť na základnú vojenskú službu. Myslím si, že v tomto problém nie je, že v dĺžke nie je problém, pretože jednak armáda momentálne z hľadiska viedenských počtov má stanovenú hranicu, koľko môže mať vojakov, a čo sa týka naplnenia počtov brancov, myslím si, že problémy nemá, skôr má nejaké problémy s naplnením určitých odborností, ale myslím si, že to sa tiež dá riešiť inými spôsobmi ako predlžovaním civilnej služby.

    Podľa mojich informácií prezenčný ročník vojakov základnej služby tvorí 20-25 tisíc ľudí a ročne približne odmieta nastúpiť z dôvodov svedomia a vedomia približne 4-5 tisíc ľudí, čo je podľa môjho názoru zrovnateľné s tými počtami, ktoré uverejnila aj tlač a sú v krajinách, ktoré sú približne na tej istej úrovni, čo sa týka vzťahu občan a branná povinnosť. Keď si to zoberieme napríklad v Českej republike, kde trvá civilná služba podľa toho istého zákona, ktorý platí aj u nás, 18 mesiacov, je tam až 28 tisíc ľudí, ktorí odmietajú nastúpiť na ozbrojenú službu a sú v civilnej službe, oproti 42 tisíc ľudom, ktorí nastupujú na základnú službu. Teda vidíme, že to je viac ako tretina, resp. vo vzťahu k brancom polovica. Podobná situácia je aj v Nemecku, kde na brannú službu nastupuje 170 tisíc brancov a civilnú službu vykonáva 120 tisíc povinných. Teda myslím si, že otázka odbornosti v armáde stojí niekde inde ako v predlžovaní civilnej služby. Preto sa prikláňam k tým návrhom, ktoré sú za to, aby sa ponechal predchádzajúci pomer vzťahu základnej prezenčnej služby a civilnej služby.

    Myslím si, že vyjdeme v ústrety nielen tým, ktorí skutočne z presvedčenia odmietajú nosiť zbraň, ale aj ich príbuzným, rodinám, ktoré majú určitým spôsobom obavy i kvôli situácii, o ktorej sa tu hovorilo, poslať svojich príbuzných na prezenčnú službu. Ale myslím si, že aj tento problém treba riešiť, aby bol v podstate obnovený vzťah brancov k armáde, ako to bolo v minulosti, že každý si pokladal za česť a povinnosť narukovať do armády. To však nemožno dosiahnuť represívnou zložkou, skôr pozitívnymi krokmi či už v armáde, alebo v spoločenskej klíme.

    Vzhľadom na to, že väčšina vecí, o ktorých som chcel hovoriť, alebo ktoré som chcel navrhnúť, už tu bola navrhnutá, a prikláňam sa k nim, upozornil by som ešte na niektoré otázky v spoločnej správe. Myslím si, že z navrhovaných riešení, kde sa má vykonávať civilná služba, je najvýhodnejší bod 4 spoločnej správy, kde sa hovorí, že občan vykonáva civilnú službu v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí. Ja by som tam ešte dal za slovo "službu" slovo "najmä", aby to nebolo výlučné, aby vojenská správa mohla určiť aj iné organizácie, v ktorých je možné vykonávať túto civilnú službu, ale tým, že sa tam dá "v organizáciách štátu a obcí", vyriešime aj otázku, ktorá je napríklad v spoločnej správe v bode 6, že to má byť armáda, v zariadeniach armády, resp. rozšírime aj to, že to nebudú len zdravotnícke, ale napríklad mnohí by sa mohli v civilnej službe uplatniť aj v školstve, v rôznych zariadeniach školstva, ako som aj so svojimi priateľmi hovoril.

    Ešte by som sa dotkol jednej veci. Myslím si, že bod 14 v tejto poslaneckej snemovni nikto neschváli, aby sme degradovali civilnú službu na fyzické práce, ale myslím si, že ak má byť schválený bod 15, chcel by som počuť výklad ministra obrany, či je príslušníkom ozbrojených zložiek zakázané byť členom riadiacich a kontrolných orgánov právnických osôb. Ak to nie je všeobecne platné pre príslušníkov ozbrojených zložiek, tak si myslím, že to nemôže byť platné ani pre tých, ktorí vykonávajú civilnú službu, pretože by bola porušená ústavná zásada rovnosti občanov pred zákonom.

    V prípade, že pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Kováč, i tie záležitosti, o ktorých som hovoril ja, budú schválené, pravdepodobne tento návrh zákona Demokratická únia podporí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa dvanásta hodina, ale mám ešte štyri prihlášky. Prosím teraz pána poslanca Langoša, ktorý mi ukazoval, že má krátke vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán minister, dámy a páni,

    pokúsim sa byť naozaj krátky a stručný. Bol som za návrh doktora Čarnogurského, ktorý odporúčal ešte v gesčnom výbore vrátiť tento vládny návrh novely vláde na prepracovanie, ale na prepracovanie podstatné. Vidno to i na pozmeňovacom návrhu, ktorý pripravil klub KDH. Tá podstatná zmena je zmena pohľadu na tento problém, ktorý pravdepodobne pre ministerstvo obrany problémom je v tom najvšeobecnejšom slova zmysle. Myslím si, že nie je dobré spochybňovať dva ústavné princípy, ktoré stoja rovnocenne vedľa seba - ústavnú povinnosť a ústavné právo vo veci slobodného rozhodnutia každého mladého človeka.

    Je dobré si uvedomiť, že ide o 18-ročné deti, o mužov na prahu dospelosti, ktorí sa rozhodujú. A je dobré si uvedomiť, že štát má isté povinnosti. A je dobré si uvedomiť, na čom spočíva vlastenectvo, o ktorom sa tu hovorilo, ktoré skutočne je nerozlučne späté aj s obranou vlasti. Je potrebné, ale nemôže byť vynútené. Vlastenectvo je cit, ktorý vzniká ku krajine, ktorá sa ku mne ako k občanovi - teda štát a spoločnosť - správa istým spôsobom, že mi dáva isté záruky, že môžem žiť slobodne v tejto krajine, ktorá je mojím domovom, a že tie záruky je schopná a ochotná v každom jednom prípade voči každému občanovi uplatňovať a vynucovať.

    Trošku odbočím. Vláda Slovenskej republiky už druhý týždeň skúma okolnosti, keď bol jeden z občanov Slovenskej republiky násilne zavlečený do cudziny. Vláda, aby vyvolala pocit vlastenectva, musí okamžite naliehavo žiadať cudzí štát o vydanie svojho občana. Takto sa pestuje cit vlastenectva v občanoch. Problém, o ktorom hovoria úradníci z ministerstva obrany, je viac problémom povinnosti štátu.

    Vlastenectvo, služba v armáde ako prejav vlastenectva, ak niekto hovorí, že toto je jediný prejav vlastenectva v rámci všeobecnej brannej povinnosti, a neuvedomí si, alebo nejde sa pozrieť, v akých prostrediach mladí ľudia civilnú službu vykonávajú, potom nevie, o čom hovorí. Choďte sa pozrieť na 18-ročných ľudí v civilnej službe, ktorí pracujú napríklad s leukemikmi, keď ich rovesníci v osemnástich rokoch umierajú. To je neuveriteľná psychická záťaž, keď ich rovesníci zo dňa na deň umierajú. Keď pracujú v starobincoch so starými opustenými ľuďmi, to je služba teda ako remeň. Štát je povinný zabezpečiť takúto civilnú službu, a nie predlžovať dĺžku, alebo robiť rôzne nátlaky pri rozhodovaní, ktoré je rozhodovaním slobodným. Takže ja navrhujem neprijať túto novelu a tento problém riešiť iným spôsobom, trvať na povinnostiach štátu.

    Ak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, ministerstvo zdravotníctva nie sú schopné zabezpečiť také pracovné príležitosti pre výkon civilnej služby, ktoré sú v podstate váhou, dôležitosťou a závažnosťou pre osemnásťročných mladých ľudí rovnocenné so službou v zbrani, potom treba trvať na tom.

    Ak ministerstvo obrany nerobí účinné opatrenia a zmeny na znižovanie šikanovania, ak ministerstvo obrany nezlepšuje koordinačnú a organizačnú prácu vojenských správ, ktoré nie sú schopné často umiestniť predovšetkým vysokoškolsky vzdelaných odvedencov čo najbližšie k miestu bydliska, čiže vlastne zvyšovať ten odstrašujúci - pre osemnásťročných ľudí je to odstrašujúce - charakter vojenského prostredia, potom tam má štát právomoci a tam má i povinnosti, aby vytvoril takéto prostredia. Opakujem, k vlastenectvu nikto nikoho neprinúti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Páni poslanci, keďže je 12.00 hodín, prerušujem našu schôdzu. Obedňajšia prestávka bude do 13.00 hodiny, keď má prísť pán premiér. Potom by sme po jeho informácii pokračovali ďalej v rozprave.

  • Po prestávke.

  • Potlesk pri príchode premiéra vlády V. Mečiara.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa programu, ktorý sme si v prvý deň odhlasovali, na dnešnej schôdzi má pán premiér podať informáciu o výsledkoch stretnutia s predsedom maďarskej vlády pánom Hornom.

    Prosím, pán premiér.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci,

    ďakujem za prejavený záujem oboznámiť sa s obsahom rokovania, ktoré sme mali s premiérom Hornom vo Vysokých Tatrách.

    Rokovanie s premiérom Hornom nadväzovalo na naše predchádzajúce schôdze, ktoré veľmi výrazne posunuli vpred slovensko-maďarské vzťahy, smerujúce k historickému zmiereniu a postaveniu novej bázy vzájomnej spolupráce tak, aby zodpovedala celoeurópskym vývinovým trendom a aby dobré vzťahy Slovenska a Maďarska boli jednou zo splnených podmienok na priblíženie sa k realizácii zásadných integračných zmien a procesov. V rámci týchto dobrých vzťahov predpokladáme riešiť bilaterálne otázky, ale aj multilaterálne, ktoré súvisia s celkovým usporiadaním v Európe. Treba si zvyknúť na to, že takéto pracovné kontakty budú častejšie, a s premiérom Hornom sme sa dohodli, že sa budú vykonávať periodicky buď na území jedného, alebo druhého štátu.

    V premiérovi Hornovi oceňujem politika, ktorý má úprimný záujem o zlepšenie vzájomných vzťahov, má úprimný záujem o to, aby sa Slovensko i Maďarsko svorne priblížili k Európskej únii, aby sa naplnili modely integrácie, a oproti mnohým ostatným sa odlišuje v tom, že vidí ďalej a pracuje s podstatne väčšou časovou perspektívou, než je jedno funkčné volebné obdobie.

    Toto rokovanie sa zaoberalo otázkami, ktoré súvisia predovšetkým v oblasti bilaterálnej s niektorými problémami v spolupráci štátov, ktoré boli prerokované aj v Národnej rade. Prvú informáciu zahraničnému výboru Národnej rady poskytol minister zahraničných vecí. Na rokovaní v Tatrách sme nevydávali komuniké ani žiadne stanoviská vzhľadom na to, že vlády sú koaličné, a v zásadných otázkach, ktoré súvisia aj s nutnosťou mať podporu v parlamente, sme museli konzultovať najprv s koaličnými partnermi, až potom sa mohli obsahy rokovaní zverejňovať.

    V oblasti bilaterálnej za jednu z najdôležitejších otázok považujeme sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Ide o dielo, ktoré má síce dve časti, ale jeden zmluvný dokument. V tejto oblasti so súhlasom parlamentov oboch štátov prebieha súdny spor v Haagu, kde bolo podané už tretie podanie.

    Na základe dohody, ktorú sme uzatvorili spolu v Budapešti, sa realizovali opatrenia v oblasti prietoku vôd a opatrenia na maďarskej strane priniesli pozitívny ekologický účinok. I keď sa o tom veľa nehovorí, podstatne viac sa hovorilo, keď to bolo negatívne, dnes prietokové pomery umožňujú, že zásadný argument, ktorý bol používaný v spore v Haagu - princíp ekologického ohrozenia - má vážne trhliny. Súd v Haagu bude pokračovať, strany nemenia nič na svojich pozíciách, ale predsa len prichádzame k záveru, že by bolo rozumné skúsiť veci, ktoré má rozhodnúť súd, vysporiadať vzájomnou dohodou skôr na prospech a upevnenie dôvery oboch štátov, spolupráce ľudí, a bol by to aj dobrý signál vo vzťahu k medzinárodným vzťahom.

    Preto sa uskutočnilo už v Bratislave prvé stretnutie zástupcov oboch vlád, stretnutie neformálne, pri ktorom sa prerokúvali okruhy problémov, ktoré spoločne boli určené a ku ktorým sa budú hľadať východiská. Nepôjde o jednoduchú otázku, pretože východiskové pozície oboch strán sú značne odlišné, ale predsa len ak by došlo k možnosti usporiadať vzťahy vzájomnou dohodou, dáme prednosť dohode pred rozhodnutím súdu. Ak by k dohode nedošlo, súdne konanie nezávisle od týchto rokovaní pokračuje ďalej.

    Ďalej sme prerokúvali otázky hospodárskej spolupráce, predovšetkým na báze prepojenia ekonomických záujmov. Dohodli sme sa, že v septembri 1995 sa stretnú bankári, podnikatelia, zástupcovia Asociácie priemyslových zväzov, ministerstiev privatizácie, hospodárstva, financií a priemyslu a vzájomne prerokujú možné projekty privatizácie, a to tak na území Slovenskej, ako aj na území Maďarskej republiky. Ide o niekoľko výrazných projektov, ako napríklad Východoslovenské železiarne, Slovnaft, Hlinikáreň v Žiari nad Hronom.

    Pri hodnotení hospodárskych vzťahov sme konštatovali, že pokračuje nárast vývozu Slovenskej republiky do Maďarskej republiky, pričom Maďarská republika je v platobnej bilancii v zápornom stave. Pán premiér Horn požiadal, aby sme pomohli v tejto oblasti. Ja som reagoval tak, že tu je práve priestor pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku, aby pomáhali a využívali kultúrne i jazykové danosti na to, aby sa tovary z Maďarskej republiky jednoduchšie umiestňovali na území Slovenskej republiky.

    Osobitným projektom, s ktorým sa budú zaoberať ministri hospodárstva a štátni tajomníci, je projekt ťažby bauxitu a spracovania hliníka na báze suroviny z Maďarskej republiky, kde po novom projekte, ktorý sa už v Žiari nad Hronom uvádza do prevádzky, bude treba mnoho otázok vyriešiť predovšetkým technicky aj ekonomicky.

    Zaoberali sme sa aj vzťahmi, ktoré majú širší význam. Predovšetkým ide o vzťahy k Európskej únii. Je všeobecne známe, že vo vzťahu k Európskej únii existuje niekoľko projektov. My máme záujem o podporu variantu, ktorý navrhol pán kancelár Kohl, t. j. realizovať prijatie alebo aspoň začatie efektívnych rokovaní o prijatí do roku 2000. Existuje aj iný projekt, nie z dôvodov politických, ale z dôvodov ekonomických, ako asi Európska únia bude schopná ekonomicky uniesť rýchle pripojenie krajín, ktoré by nemali náležitú úroveň rozvoja výroby a infraštruktúry, v ktorých uvažuje s odkladom o 15 rokov. Preto sme s pánom premiérom Hornom podrobne posúdili, čo majú vykonať oba naše štáty, ako máme kooperovať s Poľskom, Českou republikou, aby sme dosiahli posúdenie a reálne zhodnotenie potrieb zdrojov, ale aj potenciálu vývoja, ktorý majú obidve krajiny.

    Na rokovaní sme sa zaoberali tiež tým, že som dával návrh, aby sme rozšírili CEFTU o ďalšie krajiny, predovšetkým Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, neskoršie i pobaltské štáty, a v súvislosti s tým pomáhali utvárať pásmo voľného obchodu v strede Európy, kde medzi nami je zhoda. Otázka je v inom mojom predkladanom návrhu, ktorý súvisel s tým, aby sme vykonali konferenciu asociovaných krajín k Európskej únii, kde sa návrhy trochu rozchádzajú, kde Maďarská republika je skôr za to, by to bolo rozšírenie v rámci štvorky. Ja som za to, aby sa zúčastňovali všetky krajiny. Dohodneme sa o týchto otázkach v pondelok v Brne.

    Zaoberali sme sa tiež nevyhnutnosťou budovať užšiu spoluprácu v oblasti infraštruktúry. Predovšetkým ide o výstavbu diaľničnej siete. V Maďarskej republike prebieha intenzívna výstavba diaľničnej siete s tým, že štát financuje doteraz 40 % výstavby. Tak v Maďarskej republike, ako i v našej republike je záujem o to, aby severo-južný koridor išiel z Poľska cez územie Slovenska do Maďarska. Preto spoločne podporíme výstavbu tohto koridoru a budeme mať záujem, aby sa veľmi rýchlo začal úsek výstavby Bratislava - Györ, ktorý by sa mohol ukončiť do roku 1997. Z maďarskej strany bol daný prísľub, z našej strany je rovnako záujem, aby sa výstavba tejto spojnice urýchlila. Predpokladáme, že v septembri medzi ministerstvami dopravy Slovenskej republiky i Maďarskej republiky dôjde k podpísaniu dohôd a že pomerným spôsobom budú obidve strany iniciovať i prepojenie na Viedeň.

    Posudzovala sa i otázka rekonštrukcie mosta v Štúrove, kde je nádej, že približne polovicu zdrojov by bolo možné dosiahnuť z prostriedkov PHARE. Na to by sme však museli do konca septembra podať žiadosť, pričom nie sú vyjasnené základné technické parametre výstavby tohto mosta. Obnova na starom pilieri nie je možná, či bude chápaný iba ako lávka, alebo by mal byť chápaný ako širšie dopravné prepojenie, je dosť problematické. Preto sme sa dohodli, že do 15. septembra sa zídu odborníci, ktorí posúdia technické parametre tak, aby sme mohli dať žiadosť do Európskej únie, pričom budeme ďalej pracovať na vyriešení technických a ekonomických problémov i posúdení celkovej vhodnosti výstavby tohto mosta Štúrovo - Ostrihom. Pán premiér Horn súčasne navrhol, aby sme položenie základného kameňa spoločne využili na to, že postavíme symbolickú bodku za minulosťou s tým, že termín sa určí dodatočne.

    Pokiaľ ide o otázky politické, zaoberali sme sa ďalším osudom Stredoeurópskej iniciatívy, pretože sa pripravuje rokovanie vo Varšave, a zaoberali sme sa situáciou v bývalej Juhoslávii, hlavne vo Vojvodine, i o opatreniach, ktoré sa robia na ochranu hraníc v dôsledku nedávnych incidentov, ktoré robí maďarská vláda.

    Zaoberali sme sa tiež i otázkami postavenia národnostných menšín. Pán premiér Horn dal otázku na jazykový zákon, aká bude konštrukcia, či bude v súlade s európskymi normami. Moja odpoveď bola, že skôr, ako sa jazykový zákon predloží Národnej rade, bude konzultovaný v Rade Európy tak, aby to bola norma, ktorá bude garantovať európsky štandard dodržiavania jazykových práv, a aj ako dôkaz, že nebude smerovať proti jazykovým právam menšín. Súčasne som oznámil pánu Hornovi, že dám návrh politickým stranám nášho parlamentu, ktoré zastupujú občanov maďarskej národnosti, aby sa mali možnosť s týmto zákonom oboznámiť skôr, ako ho vláda prerokuje, a aby mali možnosť sa k nemu vecne vyjadriť, pretože podľa oznámenia, ktoré som mal od podpredsedkyne vlády pani Tóthovej, existuje niekoľko i falošných variant zákona, ktoré nikdy neboli ani v pracovnej verzii vypracované a dávajú sa von k dispozícii ako materiál - ako zámer vlády Slovenskej republiky, ktorý sme nemali a nemáme.

    Na základe toho sme sa vrátili aj k postaveniu slovenskej menšiny v Maďarskej republike, kde som žiadal, aby bol prijatý program revitalizácie slovenskej menšiny. Žiadal som, aby som bol informovaný, akým spôsobom sú kryté požiadavky, ktoré zástupcovia menšiny odovzdali maďarskej vláde pri príležitosti stretnutia s menšinami. Dohodli sme sa, že dňa 11. 9. 1995 pri stretnutí v Brne pán premiér Horn ma bude o tejto otázke informovať, aj aký bol obsah požiadaviek, aj aká bude reakcia.

    Súčasne sme veľmi pozitívne hodnotili vzájomnú slovensko-maďarskú zmluvu s tým, že vykonala obrovskú prácu ešte pred jej ratifikáciou v Národnej rade pri hodnotení ústretovosti a schopnosti obidvoch štátov riešiť sporné otázky dohodou, a informáciu pre pána premiéra Horna, že mienim postúpiť zmluvu Národnej rade na ratifikáciu na jej novembrové zasadnutie. Otázka ratifikácie je našou vnútornou vecou. Zaoberali sme sa v stručnosti i priebehom ratifikácie v parlamente Maďarskej republiky.

    Rokovanie bolo veľmi vecné, veľmi otvorené. Ak sa používa občas slovo priateľské, tak v danej situácii to nie je fráza, boli tam skutočné prejavy i osobnej sympatie a priateľstva a vzájomnej dôvery oboch podporiť sa tak, aby sme v krátkom čase situáciu zvládli.

    Nezávisle od priebehu týchto rokovaní sa v krátkom čase majú urobiť historické projekty, ktoré sa budú dotýkať bezprostredne strednej Európy ako celku, i nás. Veľa ráz hovoríme, že je problém v politikoch, v osobách alebo v stranách. Dovoľte, aby som povedal, že vôbec nie. Problém je v globálnom riešení, ktorého sme súčasťou, z ktorého nás nikto nevyníma, ani nás nikto doňho násilne nevťahuje, ale my v ňom reálne sme. A toto globálne riešenie bude vyžadovať, aby od tých, ktorí nás majú prijať do integračných zoskupení, boli pozitívne signály o vývoji u nás, ale predovšetkým, aby bolo preukázané, že aj pre tie krajiny, ku ktorým sa integrovať chceme, je tento proces výhodný a tiež niečo prináša. Čakať, že to bude iba akýsi jednostranný dar alebo jednostranný preukaz, je zbytočné.

    Z tohto hľadiska považujem za významné i rokovanie v pondelok v Brne, kde sa bude posudzovať aj projekt možného rozšírenia zóny voľného obchodu v strednej Európe ako pásma. Vznikol by veľmi zaujímavý trh skoro pre 200 miliónov ľudí za predpokladu, že Ukrajina by bola pozorovateľom v takejto štruktúre, a vznikli by nové možnosti rozvoja infraštruktúry. Ale rovnako musíme v koordinácii medzi sebou reagovať na signály, ktoré majú vlády Európskej únie o európskej integrácii, o požiadavkách, zdrojoch, potrebách, možnostiach, a v kooperácii vlád zhodnotiť vlastný rozvojový potenciál.

    Za predpokladu takéhoto objektívneho hodnotenia je možné integračné procesy urýchliť. Za predpokladu, že tieto objektívne údaje nebudú náležite zhodnotené, môže sa pri rokovaní, ktoré bude v budúcom roku, dôjsť k záverom, že proces môže byť odložený. Ale bez ohľadu na lehotu považujeme tento proces za nezvratný. V spolupráci s okolitými štátmi i na základe výrazného zlepšenia vzťahov s Maďarskou republikou Slovensko upevňuje svoju pozíciu pri prerokúvaní týchto otázok. Preto naše rokovanie týmto zámerom prospelo a v budúcnosti v podobných pracovných kontaktoch budeme veľmi intenzívne pokračovať. Myslím, že to už nebude až tak veľmi neobvyklé.

    Prosím novinárov, aby prepáčili, že museli trošku počkať na informáciu, ale nebolo by dobré, aby či už Národná rada - zákonodarný zbor, alebo partneri vo vláde sa dozvedali výsledky rokovaní z novín. Nechceme v žiadnom prípade prejsť k metóde, že by sme chceli obmedzovať informácie pre verejnosť.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za láskavú pozornosť, ktorú ste tomuto vystúpeniu venovali.

  • Ďakujem za informáciu pánu predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, budeme pokračovať v našom 19. bode programu, ktorý máme v rámci programu rozdiskutovaný. Do rozpravy sa ako ďalší prihlásil pán poslanec Pavol Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená Národná rada,

    návrh zákona, ktorý prerokúvame, má svoju stránku emocionálnu, právnu, politickú, vojensko-odbornú, hospodársku. Plne pri ňom platí ľudová múdrosť - dvakrát meraj, raz strihaj. Ide totiž o taký závažný návrh zákona, v ktorom sa odrážajú mnohé problémy budovania právneho štátu a občianskej spoločnosti v posttotalitných a postkomunistických podmienkach.

    Systém bezpečnosti a obrany štátu tvoria idey, vzťahy a činnosti smerujúce k zabezpečeniu slobody, suverenity, územnej celistvosti štátu, nenarušiteľnosti jeho hraníc. Základné zložky tohto systému možno deliť na: 1. vojenské ozbrojené zložky a aktivity, 2. nevojenské civilné, napríklad hospodárske, zahraničnopolitické, diplomatické, demografické a ďalšie zložky aktivity nasmerované na bezpečnosť a obranu štátu.

    Príprava na vojenskú obranu štátu je obsiahnutá v rade zákonov, ktoré majú pokročilý vek, a preto je prirodzené, že sú v istom nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Mladý štát naliehavo potrebuje celý rad nových zákonov k systému bezpečnosti a obrany krajiny. Tieto zákony sa pripravovali, pripravujú sa, ale treba povedať, že nie sú. Doposiaľ nebol upravený platný branný zákon číslo 92/1949 Zb. v úplnom znení neskorších novelizácií, ani nebol prijatý nový zákon, ktorý by riešil otázky obrany Slovenskej republiky, prípravy na ňu tak, aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Stručne povedané, Ústava Slovenskej republiky je prijatá po roku 1989, zákony k obrane sú prijaté dávno predtým, a tak je prirodzené, že vznikajú niektoré všeobecné problémy z nesúladu medzi ústavou a obsahom týchto zákonov. Tieto nesúlady sa nedajú riešiť potom v jednotlivých návrhoch noviel alebo návrhoch nových zákonov, ako je to aj dnes.

    V súvislosti s problematikou, ktorú obsahuje návrh zákona o civilnej službe, treba povedať, že súčasný platný branný zákon je založený na brannej povinnosti v § 4, služobnej povinnosti v § 20, zatiaľ čo v Ústave Slovenskej republiky v článku 25 ods. 1 je uvedené: "Obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana." Zákonodarca postavil obsah tohto odseku na viere v dobro občana. Ako vieme z konkrétneho života, nie každý občan má česť žiť v súlade s ústavou a tam sa začína celý problém. V odseku 2 sa totiž píše, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Ustanovil to zákon číslo 73/1990 Zb. a zákon číslo 18/1991 Zb.

    Prvýkrát po prijatí Ústavy Slovenskej republiky máme túto otázku rozhodovať dnes, keď samotná ústava hovorí o tom, že podrobnosti ustanoví zákon. A tu sa začína celý problém. My sme zákonodarcovia, a teda v prvom rade by sme mali dbať na kvalitu a nerozpornosť právneho poriadku Slovenskej republiky. Máme do činenia s pojmami svedomie a nikto nemôže nútiť. Ústava predpokladala ich objektivizovanie. Čo je problém svedomia, a čo nie je problém svedomia, malo byť konkretizované v zákone. V tomto zákone, o ktorom rokujeme. Takisto otázka obsahu "nikto nemôže nútiť" nie je objektivizovaná, nie je dešifrovaná. Akým spôsobom a čo je vlastne možné a čo je povinnosťou.

    Vážená Národná rada, nevojenský civilný spôsob zabezpečovania obrany krajiny prostredníctvom rozvoja spoločnosti je v zákonoch obsiahnutý podstatne skromnejšie. Zo skupiny mladých mužov je časť vyradená z vojenskej prípravy na obranu z dôvodu fyzickej, psychickej alebo zdravotnej nespôsobilosti absolvovať vojenskú službu. Jedna časť z nich vôbec nejde na odvod, druhá časť je vyradená z vojska na odvode. Už dávnejšie spoločnosť pochopila, že takto postihnutí mladí muži za túto svoju nespôsobilosť na vojenskú službu by už nemali byť nijako postihnutí. V demokratických štátoch sa však už desaťročia zohľadňuje pri zaraďovaní občana do prípravy na obranu štátu aj ďalšia dimenzia, a to dimenzia duchovná, teda svetonázor občana, jeho náboženská viera, jeho svedomie.

    V demokratických spoločnostiach usúdili, že občan, ktorý z dôvodov svojho svedomia odmieta nastúpiť na vojenskú službu na rozdiel od predošlej skupiny nespôsobilých, je na život i prácu dostatočne spôsobilý. Ak však takýto človek nenastúpi na vojenskú službu, potom v podmienkach demokratickej spoločnosti, teda v konkurenčnom prostredí, v prostredí trhu práce, kapitálu, tovaru, kde úspech je viac záležitosťou jednotlivca ako starostlivosti štátu, získa neoprávnenú výhodu pred tým občanom, ktorý na vojenskú službu nastúpil. Počas vojenskej služby občan stráca zárobok, zväčša možnosť zdokonaľovať sa vo svojom povolaní a je vystavený istému fyzickému i psychickému opotrebovaniu, výnimočne i s trvalými následkami. Bolo by veľmi nespravodlivé, aby tí, ktorí si splnili jednu z najčestnejších úloh štátu, boli tým ešte v konkurenčnom prostredí znevýhodnení.

    Toto všetko má hlboký hospodársky, ale aj etický zmysel a rozmer v štátoch, kde je branná povinnosť. V štátoch, kde nie je branná povinnosť, táto otázka stojí na celkom inej logike. Pre mladých mužov, ktorí z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania nechcú nastúpiť na vojenskú službu, sa zaviedol inštitút civilnej služby. Ako som už povedal, v Československu to bolo zákonom 73/1990 Zb., ktorý bol novelizovaný zákonom 18/1991 Zb. Teda môžeme na základe nich povedať, že civilná služba je aj Ústavou Slovenskej republiky predpokladané zákonné riešenie práva občana nevykonávať vojenskú službu. Ale ide aj o to, aby nevykonávaním vojenskej služby nezískal jeden občan neoprávnenú výhodu pred tým občanom, ktorý sa rozhodol vojenskú službu vykonávať. Civilná služba, tak ako je znenie platného zákona, plní tieto funkcie: Je rešpektovaním slobody svedomia a náboženského vyznania občana aj v brannej oblasti, a to len v čase mieru, zdôrazňujem, len v čase mieru, pretože už v čase brannej pohotovosti štátu vyhlásenie o odmietnutí vojenskej služby nie je možné. Teda tento zákon sa týka iba mierových podmienok, čo má závažné spoločenské a právne dôsledky. Civilná služba zvýrazňuje, že bezpečnosť a obrana štátu je mnohodimenzionálna záležitosť, v ktorej vojenská zložka je jednou z viacerých rovnocenných zložiek. Teoreticky odstraňuje možné znevýhodnenie tých občanov, ktorí vykonali vojenskú službu. Všestranne spôsobilí a zdraví mladí muži by mali po absolvovaní vojenskej a civilnej služby stáť približne vyrovnaní na štartovacej čiare života. A je to tak? A je to vôbec možné? Z hľadiska ústavy sú vojenská a civilná služba občiansky rovnocenné. Prirodzene tak, ako povedal pán poslanec Kraus, nie sú rovnocenné z hľadiska vojenského.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    záujem o civilnú službu od jej zavedenia v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je v porovnaní s inými štátmi väčší a tento záujem pretrváva aj po rozdelení v Slovenskej republike aj v Českej republike. Je to nepochybne aj dôsledok istej vágnosti termínov príslušných zákonov. Niektoré údaje z prieskumu, ktorý uskutočnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 1994, ktoré sa týkajú mesta Bratislavy, sú asi takéto: v evidencii bolo do 9 500 brancov. Z toho požiadalo o civilnú službu 35 %. Ak zoberieme týchto 35 % brancov ako celok, tak ho tvorili absolventi vysokých škôl 37 percentami, absolventi stredných škôl 58 percentami a ostatní 5 percentami. Záverečný poznatok z prieskumu je taký, že na vojenskú základnú službu nenastupujú práve tí branci, o ktorých armáda má, či by mala mať najväčší záujem. Bolo by však veľmi nespravodlivé, ak by sme si pod skupinou tých ľudí, ktorí chcú absolvovať povinnú službu, mysleli, že je to banda špekulantov, ktorú treba potrestať predĺžením civilnej služby a nariadením vojenského režimu pre túto skupinu.

    Aké sú dôvody a príčiny vyhlásení o odmietnutí výkonu základnej vojenskej služby a o výkon civilnej služby? Ústava hovorí o náboženských dôvodoch. Ak vychádzame z toho, že pred rokom 1989 bolo odsúdených z dôvodov, že z náboženských dôvodov odmietalo slúžiť vojenskú službu, okolo 150 ľudí, išlo o Jehovistov, môžeme usudzovať, že dnes sa tento aspekt v podmienkach Slovenskej republiky, napriek istému rozvoju tejto cirkvi, nemôže týkať viac ako 200 ľudí. Aj keď nie je o tom presné číslo, ale jednoducho možno povedať, že náboženský dôvod je fakticky zrejme najmenším dôvodom toho, aby odvedenci išli do civilnej služby. Oveľa závažnejšie príčiny sú v oblasti psychickej lability brancov v tom, že majú isté informácie, alebo počuli o životných podmienkach počas vojenskej základnej služby, v tom, že majú rodiny a chcú byť v mieste bydliska alebo blízko bydliska rodiny, že výkon vojenskej základnej služby podľa doterajšej praxe sa uskutočňuje šibovaním brancov z jedného kúta republiky na druhú, že sú branci vo funkciách zaraďovaní k útvarom len na základe najzákladnejších informácií, ktoré udá branec, čo je dôsledkom aj toho, že vlastne systém práce s brancami, ako to bolo kedysi, sa úplne rozpadol. A mnohé problémy, ktoré vznikajú, sú práve tu, práve v tom, že v podstate armáda dnes školí iba vodičov. Všetci ostatní prichádzajú ako neznámi muži, s ktorými sa zástupcovia vojska stretávajú prvýkrát na zápise, druhýkrát na odvode, a posudky žiadne. Jednoducho po veľmi krátkom čase sa má zistiť, kto je aká osobnosť, čo prináša aj svoje negatívne skúsenosti.

    Uvedené skutočnosti naznačujú, že korene veľkého záujmu o civilnú službu medzi odvedencami, ktorí nemajú na to dôvody vo sfére náboženského vyznania, spočívajú jednak v sociálnej a rodinnej situácii odvedencov a v strachu. Sú to isté skúsenosti z tragédií, ktoré sa stali, strachu zo šikanovania a z ďalších podobných javov.

    Pretrvávajúci záujem o civilnú službu je značný a má stúpajúcu tendenciu. Ako sa tu už aj povedalo, v Slovenskej republike je teraz okolo 9 500 čakateľov na vykonanie civilnej služby. Na porovnanie - v Českej republike je to 27 000 čakateľov. Je zaujímavé, že aj návrh českej vlády na predĺženie civilnej služby na 24 mesiacov, predložený v marci tohto roku z iniciatívy Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky, nebol v parlamente akceptovaný.

    Vážená Národná rada, hovorilo sa tu o tom, aké má súvislosti civilná služba s obranyschopnosťou štátu. Myslím si, že by bolo oveľa závažnejšie, ak chceme rozobrať otázky obranyschopnosti štátu, hovoriť o zálohách v tejto krajine, a nie o civilnej službe. Podľa schválenej koncepcie rozvoja Armády Slovenskej republiky by táto mala mať v roku 2000 asi 35 000 príslušníkov a jej profesionalizácia by mala byť asi na 50 %, teda 50 % profesionáli, 50 % odvedenci v rámci základnej vojenskej služby. Teda na vojenskú základnú službu by malo každoročne nastúpiť niečo vyše 17 000 občanov. Populačné ročníky mladých mužov, ktoré sú už teraz podľa dátumov narodenia úplne jasné, pri istom poklese do roku 2000 sú však v priemere 40 000, takže je z čoho vyberať.

    Treba zdôrazniť, že civilná služba v súčasnej právnej úprave neohrozuje terajšiu ani budúcu obranyschopnosť Slovenskej republiky. Je však skutočnosťou, že mladí muži majú čoraz menší záujem o vojenskú službu, že sa jej vyhýbajú, a mnohí povolaní na ňu vôbec nenastúpia, resp. že tento nezáujem rastie úmerne s rastom intelektuálnych, psychických, fyzických či profesionálne odborných predpokladov brancov. To, že takto hrubo vymedzená skupina kvalitných mladých mužov je v armáde čoraz menšia a dopĺňajú ju zväčša ľudia niekedy označovaní - s prepáčením - ako kanonenfutr, spôsobuje obrovské problémy. Ale to je už o niečom inom, to musia riešiť iné legislatívne normy, nový systém výchovy a nová hierarchia hodnôt. A opäť treba zdôrazniť, že sú to veci, ktoré sa musia riešiť systémovo, vzhľadom na to, že mnohé zákony, ktoré upravujú tieto veci, sú zastarané, sú na iný systém a jednoducho sa nehodia do nového prostredia, alebo fakticky neplatia.

    Aké boli dôvody novelizácie? Predkladateľ v dôvodovej správe za hlavný dôvod považuje potrebu eliminácie špekulatívneho zneužívania práva občana na odopretie výkonu vojenskej služby na úkor obranyschopnosti štátu. Napriek závažnosti tohto konštatovania argumenty na podporu existencie súvislosti medzi možnosťou odoprieť výkon vojenskej služby a aktuálnymi a perspektívnymi potrebami obranyschopnosti štátu návrh neobsahuje a neuvádza a len hmlisto odkazuje na doterajšie skúsenosti s civilnou službou. Podľa informácie predstaviteľov ministerstva obrany doposiaľ túto možnosť využilo vyše 20 000 odvedencov. Vo výkone civilnej služby, ktorý je podľa platnej úpravy v pôsobnosti ministerstva práce a sociálnych vecí, vznikol v predchádzajúcich rokoch sklz a na nástup do civilnej služby čaká do 10 000 občanov. Treba konštatovať nízku efektívnosť postupu doteraz kompetentných príslušných orgánov v pôsobnosti ministerstva práce a sociálnych vecí vo vytváraní podmienok na výkon civilnej služby. Spôsobuje to i pracovná vyťaženosť riešením problémov súvisiacich so zabezpečovaním iných závažných sociálnych problémov v našej spoločnosti.

    Cieľom novely podľa predkladateľa je znemožniť toto zvýhodnenie a vytvoriť podmienky na primeranú atraktivitu civilnej služby len pre tých odvedencov, ktorí majú skutočné ústavou predpokladané dôvody, vyvolávajúce rozpor medzi svedomím, náboženským vyznaním a povinnosťou vykonať vojenskú službu. Ako sme tu už počuli od pána ministra a upozornili na to jednak spravodajca spoločnej správy, ale aj ďalší predrečníci, predkladateľ navrhuje riešiť tieto problémy sprísnením charakteru činnosti nahradzujúcej výkon základnej náhradnej služby a vojenského cvičenia, predĺžením doby trvania civilnej služby na dvojnásobok príslušnej vojenskej služby, doplnením písomného vyhlásenia o odopretí vojenskej služby o uvedenie dôvodov rozhodnutia, spresnením podmienok pre zamestnávateľské organizácie, v ktorých sa bude civilná služba vykonávať, zákonným stanovením povinnosti kontroly výkonu služby v týchto organizáciách, a čo je najzávažnejšie, prevedením celého režimu výkonu civilnej služby do pôsobnosti rezortu obrany a jeho orgánov miestnej vojenskej správy.

    Vážená Národná rada, dovolím si isté porovnanie aspoň podstatných rozdielnych vecí a zmien v obsahu medzi súčasným zákonom a vládnym návrhom zákona. V súčasnom platnom zákone sa kľúčová kategória charakterizuje ako pomocná činnosť, vo vládnom návrhu ako pomocná fyzická práca. Prosím, uvedomme si ten posun - z pomocnej činnosti pomocná fyzická práca. V súčasnom platnom zákone číslo 18/1991 Zb. sa hovorí o všeobecne prospešnej činnosti, najmä v zdravotníctve, v sociálnych službách, pri ochrane životného prostredia, pri likvidácii následkov živelných pohrôm. V návrhu zákona, ktorý prerokúvame, je táto vec vynechaná. To pokladám za ďalšiu kvalitatívnu zmenu ponímania civilnej služby.

    V súčasnom platnom zákone sa hovorí o tom, že táto činnosť bude prebiehať v organizáciách štátu, obcí a u nezárobkových, neštátnych právnických osôb. V návrhu zákona, ktorý prerokúvame, sa hovorí, že bude prebiehať pomocná fyzická práca v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí a za istých okolností a so súhlasom vojenskej správy aj u právnických osôb. V súčasnom platnom zákone sa hovorí o tom, že občan je povinný vykonávať tieto pomocné činnosti podľa pokynov organizácie, pričom sa zohľadní jeho zdravotný stav a fyzické schopnosti. V návrhu zákona občan je povinný osobne vykonávať pomocné fyzické práce podľa pokynov zamestnávateľa, fyzický zdravotný stav je vynechaný.

    Vážená Národná rada, základnou ideou civilnej služby je, aby mladí muži, ktorí z dôvodov uvedených v ústave nenastúpia na vojenskú službu, nezískali tým neoprávnenú výhodu pred tými, ktorí sa na obranu republiky pripravujú, zvyšovaním kvalifikácie zárobkovou činnosťou. Preto sú namiesto vojenskej služby štátom vysielaní do civilnej služby, v ktorej vykonávajú verejnoprospešné práce, zdôrazňujem verejnoprospešné práce, bez nároku na plat, iba ako občania vo vojenskej službe, bez záruky, že budú pracovať vo svojom povolaní, bez možnosti byť zárobkovo činní inde a obvykle dobu o niečo dlhšiu, než je doba vojenskej služby.

    Načrtnuté zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktoré som tu uviedol a ktoré rozoberiem ešte pri jednotlivých návrhoch, treba vidieť aj vo svetle ďalších rozdielov. Vo vládnom návrhu zákona teda nebude musieť ísť o verejnoprospešnú činnosť. Táto sa za istých okolností, ale zo zákona, bude môcť vykonávať aj v súkromných podnikoch. A tu chcem upozorniť, že vlastne sa tu dáva niečo, čo sa môže stať skutočne v masovom rozsahu, môže sa stať zneužitím. Preto ma prekvapuje, že pán spravodajca poslanec Danko body, ktoré istým spôsobom prekonávajú nedostatky vládneho návrhu zákona, body spoločnej správy 2, 4, 15 a 20, navrhol, aby sa neprijali. Vážení, ale ak toto prejde, potom neprijímame zákon o civilnej službe. Uvedomme si, že to prestane byť zákon o civilnej službe.

    Vládny návrh zákona pripúšťa, aj keď to explicitne neobsahuje, že civilná služba sa bude môcť organizovať a vykonávať aj vo vojenských zariadeniach - vojenské stavby, vojenské lesy, vojenské nemocnice, vojenské príspevkové organizácie, o to viac, lebo kompetencie z organizovania civilnej služby prechádzajú z rezortu sociálnych vecí, práce a rodiny na rezort obrany.

    Vážené panie a vážení páni, ale to už nie je civilná služba. Nie je to síce ani PTP, v tomto vrelo súhlasím s pani poslankyňou Belohorskou, ale je to vlastne nový inštitút, služba v armáde bez zbrane, ktorý sa ďalej právne v tomto návrhu zákona nerozoberá. A teda ak ide o takú masovú záležitosť, potom zrejme v takomto návrhu zákona by mal byť aj rozpracovaný. Návrh zákona, a to si nezakrývajme, vytvára priestor na rozsiahle možné šikanovanie a fyzické týranie, pretože zo starého zákona vypúšťa pasáž, podľa ktorej môže byť občanovi v civilnej službe pridelená len taká činnosť, ktorá je v súlade s jeho zdravotným a fyzickým stavom.

    Vážená Národná rada, návrh novely predpokladá novo zaviesť ustanovenie o zdravotnej starostlivosti o občanov počas výkonu civilnej služby a o výkone kontrolnej činnosti. Chcel by som toto zaradenie nových ustanovení osobitne oceniť, pretože práve toto je vlastne tým, čo je potrebné, má to svoju logiku, má to svoj zmysel a je to plne namieste. Je však už prekvapujúce, že návrh zákona bez uvedenia dôvodu neobsahuje ustanovenie § 1 ods. 5 z dnes platného zákona o tom, že výkonom civilnej služby nesmú občanom vzniknúť neopodstatnené výhody oproti tým, ktorí vykonávajú vojenskú službu. Vážení páni poslanci, ale to je podstata civilnej služby, to je podstata vlastne aj toho etického rozmeru a toho, čo sa píše v ústave, že civilná služba sa z hľadiska občianskeho môže rovnať vojenskej službe. To je spolu s verejnoprospešným charakterom pomocnej činnosti podstatný znak civilnej služby.

    Ak návrh vládneho zákona nemá tieto podstatné znaky, to znamená, charakter verejnoprospešnej činnosti a zároveň teda kritérium, že nevzniká výhoda pre toho, kto neabsolvuje vojenskú službu, ak tento návrh vládneho zákona to neobsahuje, potom sa treba opýtať, či sa tu vlastne rieši podstatná záležitosť.

    Sú tu aj ďalšie rozpory. V rozpore s tvrdením na strane 5 dôvodovej správy návrh novo stanovuje povinnosť vykonať civilnú službu do 31. decembra roka, v ktorom občan dovŕši 60 rokov veku v prípade, ak na civilnú službu nenastúpil v stanovenej dobe z vlastnej viny. Návrh v odseku 1 § 4 pritom hovorí o tejto povinnosti a táto povinnosť je jednoznačne stanovená do 31. decembra roka, v ktorom občan dovŕši 38 rokov veku. Tak čo platí? Do 38 rokov veku, alebo do 60 rokov veku?

    Návrh nezahrnul medzi dôvody povolenia odkladu nástupu civilnej služby dôvody hodné osobitného zreteľa, čo považujem za závažný právny nedostatok, pričom tieto dôvody predpokladá u zamestnávateľa. Myslím si, že je to úplne pomýlené. Návrh v porovnaní s platnou úpravou nepredpokladá možnosť odpustiť vykonanie civilnej služby v prípade, že bez vlastnej viny nenastúpili na civilnú službu 31. decembra roka, v ktorom dovŕšili 30 rokov veku.

    Návrh v porovnaní s platnou úpravou nerieši postup v povolávaní občanov na civilnú službu v dobe ich pobytu v cudzine. Návrh v § 6 na rozdiel od § 5 v platnej úprave pojednáva len o povinnostiach občana počas výkonu civilnej služby a neobsahuje jeho právnu ochranu. Bez uvedenia dôvodov návrh v tejto súvislosti neprevzal z platnej úpravy právo občana nevykonávať také pomocné fyzické práce, ktoré sú pre neho nevhodné vzhľadom na jeho zdravotný stav a fyzické schopnosti.

    V § 7 návrh umožňuje vojenskej správe predĺžiť trvanie civilnej služby i opakovane v prípadoch porušenia povinnosti občana, znovu však bez uvedenia dôvodov vypustil z platnej úpravy ustanovenia o práve občana odvolať sa voči takému rozhodnutiu a o postupe úradov v prípade uznania dôvodov občana. Opäť je to závažný právny nedostatok.

    V § 9 návrh na rozdiel od doterajšej úpravy stanovuje mimo iných povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť občanovi ubytovanie porovnateľné s ubytovaním vojakov v základnej službe, nerieši však náhrady v prípadoch, keď zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť bezplatné stravovanie a ubytovanie, tak ako je to v platnej úprave. Tento problém je riešený v spoločnej správe. Takže to treba takisto vidieť.

    Závery a odporúčania:

    Vážená Národná rada, návrh zákona predstavuje predovšetkým svojím vymedzením pojmu "civilná služba", dobou jej trvania a predpokladaným režimom výkonu civilnej služby zásadnú zmenu prístupu k tejto alternatíve služobnej povinnosti občanov. Zdrojom navrhovaného riešenia je zásadná zmena v hodnotení spoločenského postavenia občana, ktorý v zmysle práva zaručeného ústavou odoprie vojenskú službu a rozhodne sa pre výkon civilnej služby. Charakter zmien jednoznačne potvrdzuje, že predkladateľ považuje za potrebné občana za toto uplatnenie ústavného nároku sankcionovať. Napriek tomu, že existujú dôvody v domnienke - napokon je to rozšírený fakt - o špekulatívnych motívoch rozhodovania sa odvedencov v súvislosti s odopretím vojenskej služby, reštriktívne kroky postihnú všetkých, včítane tých, ktorí k takému riešeniu pristupujú na základe svojho svedomia a náboženského presvedčenia. Návrh neberie dostatočne do úvahy to, že pravdepodobné špekulácie najviac podnecuje nie doba trvania, charakter a priebeh civilnej služby, ale reálna situácia charakterizovaná odkladmi nástupu na službu a vidina definitívneho vyhnutia sa povinnosti z viny kompetentných úradov. Návrh riešenia kritickej situácie je svojou podstatou reštrikciou občana za problémy, ktoré spôsobila nefunkčnosť a pasivita štátnej správy v realizácii zákonom stanovených úloh.

    Dôvodová správa predkladateľa svojou argumentačnou nepresvedčivosťou potvrdzuje, že autori riešenia nemali k dispozícii komplexnejšie poznatky o určujúcich procesoch v sociálnej oblasti a zvolili veľmi zjednodušené riešenie, ktoré neberie do úvahy celú hĺbku problematiky a nemôže byť v konečnom dôsledku z tohto dôvodu účinným východiskom. Z hľadiska civilizačných tendencií i vývojových tendencií v samotnom vojenstve, ktoré nachádzajú výraz nielen v zriadení civilnej služby, ale i v skracovaní základnej služby, postupnej profesionalizácii, sa ponúkalo konštruktívnejšie riešenie prijatím opatrení, ktoré by zvýhodnili tých občanov, čo nastupujú na vojenskú službu, bez sankcionovania tých, čo ju odoprú.

    Navrhovaná novela je evidentným krokom späť v riešení vzájomných vzťahov medzi štátom a tými občanmi, ktorí chcú využiť deklarované, ústavou zaručené právo, a nič nemení na vzťahoch s občanmi, ktorí sa rozhodnú pre výkon vojenskej služobnej povinnosti. Ešte väčšie riziko z tohto hľadiska predstavuje možnosť povolať odvedencov na výkon civilnej služby na miesta vyčlenené Armádou Slovenskej republiky, ktorý je pokusom o obdobu všeobecne odmietanej služby bez zbrane.

    Predloženie vládneho návrhu zákona o civilnej službe prezentuje filozofiu, že menšie parciálne úlohy sa riešia pred úlohami fundamentálnymi. Predložený návrh zákona preto tieto problémy nerieši a vlastne ani nemôže. V návrhu zákona dochádza k povojenčeniu výkonu civilnej služby, čím sa stráca jej pôvodný zmysel. Vládny návrh zákona o civilnej službe mení doterajší zákon číslo 18/1992 Zb. takým zásadným spôsobom, že v prípade jeho schválenia by civilná služba už z hľadiska občianskeho nebola rovnocennou nevojenskou alternatívou vojenskej služby.

    Pripomienky a návrhy k jednotlivým častiam a paragrafom vládneho návrhu:

    Z toho, čo som povedal, vážená Národná rada, sa rodí aj prvý pozmeňovací návrh. Domnievam sa, že vzhľadom na charakter problémov ako aj genézu, ako bol tento zákon spravený, by bolo najvhodnejšie, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona vláde na prepracovanie. Čiže môj prvý pozmeňovací návrh, o ktorom by sa malo aj ako o prvom hlasovať, je, že Národná rada vracia vláde návrh zákona o civilnej službe na prepracovanie.

    Ak tento návrh nebude schválený, dovolím si dať pripomienky a návrhy k jednotlivým častiam a paragrafom vládneho návrhu. Predovšetkým k názvu zákona. Pretože porušovanie pracovnej disciplíny riešia ustanovenia Zákonníka práce, ale predovšetkým preto, že tu v návrhu zákona porušovanie pracovnej disciplíny nie je vhodné prekvalifikovať na priestupok, navrhujem zmenu názvu zákona, a to tak, aby zákon mal názov "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z roku 1995 o civilnej službe".

    Ďalší pozmeňovací návrh.

  • Pán spravodajca, dám vám ich napísané.

  • § 1 ods. 1 za slová "preto, lebo" vložiť slová "ich výkon je v rozpore" a ďalej pokračovať. V § 1 ods. 2 za slovo "službu" vložiť slová, citujem: "formou pomocných činností v organizáciách štátu, obcí, u nezárobkových neštátnych právnických osôb (ďalej len "organizácie") v zdravotníctve, v sociálnych službách, pri ochrane životného prostredia, pri likvidácii následkov živelných pohrôm a v iných všeobecne prospešných činnostiach".

    Pozmeňovací návrh číslo 5. § 1 ods. 3 začať slovami "v nezárobkových, neštátnych, právnických osobách" a ďalej pokračovať.

    Pozmeňovací návrh číslo 6. V § 1 ods. 4 za slová "organizačne zabezpečuje" dať slová "ministerstvo práce a sociálnych vecí" a ostatné riadky vypustiť.

    Pozmeňovací návrh číslo 7. Slová "vojenská správa" nahradiť všade tam, kde je to funkčné, slovami "ministerstvo práce a sociálnych vecí".

    Pozmeňovací návrh číslo 8. § 1 odsek 5 vypustiť. Domnievam sa, že je nelogické, aby výkon civilnej služby zabezpečovali okresné alebo im na roveň postavené vojenské správy. Občan, ktorý odmieta výkon vojenskej služby a ktorému bola udelená výnimka na civilnú službu, je evidenčne vyradený z príslušných vojenských správ a jeho doklady sú odoslané do archívu. Nepodlieha - tak ako občan v civilnej službe - ani v prípade vyhlásenia brannej pohotovosti štátu. Pán minister tu hovoril o možnostiach finančného riešenia týchto vecí.

    Pozmeňovací návrh číslo 9. § 1 ods. 6 prečíslovať na odsek 5.

    Pozmeňovací návrh číslo 10. V § 1 ods. 6 dvakrát slová "dvojnásobkom trvania" nahradiť dvakrát slovami "je o polovicu dlhšie ako trvanie", čiže nie je to ten návrh na dva roky, ale na dobu, ktorá je doteraz v platnom zákone, a ďalej pokračovať.

    K § 2 ods. 2 chcem upozorniť na to, že na odvodovom konaní sa v danom roku zúčastňujú občania, ktorí dovŕšia 18 rokov. V návrhu zákona sa uvádza, že do 30 dní sa musí odvedenec rozhodnúť, či odmietne, alebo neodmietne výkon základnej služby. Pritom značná časť odvedencov, tak ako sa tu povedalo, nedovŕšila ešte 18 rokov a tvorí to 40 až 60 % medzi odvedencami. V postupe odopretia výkonu vojenskej služby platná úprava pojednáva o inštitúte písomného vyhlásenia o odopretí. Vládny návrh dopĺňa vyhlásenie o povinnosť uviesť dôvody odopretia bez stanovenia mechanizmu na úradné preskúmanie ich opodstatnenosti alebo adekvátnosti. Myslím, že ten problém, to nerozobratie pojmu "svedomie", sa prejavuje aj v tom, že ak sa vlastne istým spôsobom odvedenec dostane do rozporu s rozhodnutím vojenskej správy, má možnosť odvolať sa na súd a súd má rozhodovať o tom, čo je to svedomie, a čo nie je svedomie. Nebude mať na to, samozrejme, žiadnu právnu oporu.

    Ďalší pozmeňovací návrh, návrh 13. Názov § 6 začať slovami "práca a povinnosti" a ďalej pokračovať.

    Návrh 14. Zaradiť v § 6 ods. 1 tohto znenia, citujem: "Výkon práv a slobôd občanov vykonávajúcich civilnú službu zaručených Listinou základných práv a slobôd môže byť obmedzený zákonom len v prípadoch uvedených v Listine základných práv a slobôd."

    Návrh číslo 15, a to je návrh nového § 19. Ide o to, že prechodné a záverečné ustanovenia neriešia otázku, podľa akej právnej úpravy bude prebiehať civilná služba nastúpená pred účinnosťou zákona. Nejde len o dĺžku, ale i nové povinnosti zamestnávateľa a "civilnoslúžiaceho", ak to tak môžem nazvať. Preto navrhujem za § 18 doplniť nový § 19 tohto znenia: "Priebeh civilnej služby nastúpenej pred účinnosťou tohto zákona sa riadi podľa právnych predpisov platných v deň jej nástupu."

    Vážená Národná rada, bol to obsiahly rozbor problémov, ktoré sú v tomto návrhu zákona. Nechcem sa vyjadrovať teraz k jednotlivým návrhom zo spoločnej správy, ktoré podľa môjho názoru vnášajú do tohto zákona právny chaos. Podľa môjho názoru by bolo veľmi vhodné, keby tie body spoločnej správy posúdila ešte nejaká skupina aj za účasti členov ústavnoprávneho výboru, pretože tie návrhy, ktoré sú tam obsiahnuté, spôsobia úplný právny chaos. Verím, že táto pripomienka bude rešpektovaná, že tu bude k dispozícii nejaká prestávka a v rámci nej sa tieto veci ujasnia tak, aby Národná rada prijala obsah, ktorý bude na prospech veci, prijala obsah zákona, ktorý bude riešiť problém, aby civilnú službu nezneužívala značná časť mužov tejto mladej populácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    dávam návrh na zmenu navrhovaného zákona v § 1 ods. 2. Mám dva návrhy, ako by táto časť zákona mohla znieť.

    1. "Občan vykonáva civilnú službu v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí, prípadne v zariadeniach Armády Slovenskej republiky." Čiže vypúšťa sa "formou pomocných fyzických prác". Opakujem. "Občan vykonáva civilnú službu v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí, prípadne v zariadeniach Armády Slovenskej republiky." To je jeden návrh, ako by sa mohol tento odsek zmeniť.

    2. "Občan vykonáva civilnú službu formou pomocných všeobecnoprospešných prác pre štát v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí, prípadne v zariadeniach Armády Slovenskej republiky."

    Záleží na vás, ktorý návrh prijmeme. Podotýkam, že AR- MEX nie je štátna organizácia, pán kolega Šimko.

    Predkladaný návrh zákona o civilnej službe vzbudil veľký ohlas vo verejnosti, najmä medzi mládežou. Nesprávnou interpretáciou niektorých ustanovení návrhu zákona došlo k viacerým negatívnym prejavom a stanoviskám k tomuto návrhu. Preto mi dovoľte niekoľko poznámok.

    Ide o to, že občan, ktorý je schopný výkonu vojenskej služby, čo by mala byť normálna povinnosť každého normálneho a zdravého chlapa, túto službu odmieta. Odmieta, keďže je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským presvedčením. Vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej služby je jednostranný, právne relevantný prejav vôle občana nekonať vojenskú službu. S tým sú spojené právne následky. Teda vyradí sa z evidencie osôb povinných vykonávať vojenskú službu a zaradí sa do evidencie osôb povinných vykonávať civilnú službu. Z tejto jednostrannej významne prejavenej vôle občana vyplývajú právne následky bez ohľadu na vôľu a záujmy druhého zainteresovaného účastníka, t. j. štátu. Z toho vyplýva, že záujem druhej strany nemôže ovplyvniť to, či občan odmietajúci výkon vojenskej služby bude zaradený do evidencie osôb povinných vykonávať civilnú službu.

    Ako sme počuli z úst môjho cteného kolegu pána Haťapku, tento zákon je voči občanovi veľmi humánny. Náš návrh zákona je demokratický. Z jeho príspevku jasne vyplýva, že v iných štátoch, ktoré sa pýšia demokraciou, je podstatne ťažie ísť na civilnú službu ako u nás, pričom je skoro rovnako dlhá. U nás občan uvedie základné taxatívne určené náležitosti, osobné dáta a podstatu rozporu výkonu vojenskej služby so svojím svedomím alebo náboženským vyznaním, a tým je vec vybavená - ide nie na vojenskú, ale na civilnú službu.

    Vážená Národná rada, na základe jednoduchého hodnotenia právneho základu výkonu civilnej služby je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený návrh zákona dôsledne rešpektuje ústavné právo občana nevykonávať vojenskú službu alebo náhradnú službu. Preto, aj ak zvážite moje návrhy na zmeny, vám odporúčam, aby ste návrh zákona prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pred dvoma dňami som sa zúčastnil na stretnutí pred budovou Národnej rady, kde protestovali mladí ľudia proti novele zákona, ktorú dnes prerokúvame. Priebeh diskusie môžem charakterizovať asi tak, že to bola živá, temperamentná diskusia. Mladí ľudia prezentovali názory rozhodne, ale slušne. Prítomných by som rozdelil do štyroch skupín. Boli tam takí, ktorí odmietajú akúkoľvek službu resp. povinnosť voči štátu, a slovo vlastenectvo je pre nich rovnako neprijateľné ako vojenská služba, a netaja sa tým. Boli tam takí, ktorí sú rozhodnutí neslúžiť so zbraňou a nastúpia na civilnú službu. Chceli by však, aby bola podstatne kratšia a aby mali výhodnejšie podmienky, čo ľudsky chápem. Boli tam takí, ktorí prišli zo zvedavosti, bolo tam aj veľa dievčat a vlastne svojou prítomnosťou chceli podporiť kolegov. A nakoniec, boli tam, síce v malom počte, takí, ktorí nedávali najavo svoj postoj, ale využívali či už temperament alebo zauzlenie rozhovoru nato, aby prezentovali, že tá skupina je vlastne politická a aká je zlá koalícia. Veľmi často ich však sami mladí okríkli.

    Môžem povedať, že aj keď sme sa nedohovorili, resp. nezmenil som svoj názor v ich prospech, ale povedali sme si naše stanoviská, názory a dôvody otvorene. Nerozišli sme sa v zlom. Ani ja si nemyslím, že som ich presvedčil, a vlastne možno akceptovali zo stretnutia len dva závery.

    Prvý, že sme hovorili otvorene, za čo si ich vážim viac ako tých, ktorí zatajujú šikanovanie. A druhý, že ide o dočasné riešenie, ktoré sa podľa účinnosti zákona môže v budúcnosti realizovať buď v prospech podmienok civilnej služby, alebo naopak, štát môže podmienky ešte sprísniť.

    Chodím však do útvarov, hovorím s vojakmi základnej služby a musím povedať, že takmer všetci majú pocit, že je lepšia "civilka", ako ju nazývajú, kde je sloboda, kde sú peniaze, ktoré oni vlastne dostávajú len z malej časti vo forme služného. Na otázku prečo teda nastúpili na vojenskú základnú službu, keď tá "civilka" je výhodnejšia, odpovedajú zhruba takto. Jedna skupina, ktorá nie je veľká, s hrdosťou hovorí: môj dedo, môj otec to dokázali, ja to dokážem tiež. Tie dôvody sú rôzne. Druhá skupina otvorene hovorí, že rodičia by im neodpustili, keby nešli do armády. Tretia skupina otvorene hovorí, že by si ich nevážili dievčatá. Malá skupina je taká, ktorá otvorene povie, že oni vlastne nechceli ísť do armády, ale keď zmeškali termín podania vyhlásenia, tak čo už môžu robiť. A napokon veľmi malú skupinu tvoria tí, ktorí hovorili, že oni vlastne chceli ísť do "civilky", ale nevedeli, ako sa to robí.

    To je moja poznámka k mladým, s ktorými som sa rozprával predvčerom, ktorí protestovali, aj s mladými, s ktorými sa stretávam v útvaroch. Vzhľadom na to, že už počas diskusie predovšetkým pán poslanec Haťapka a niektorí ďalší podrobne vysvetlili otázky okolo priebehu alebo času civilnej služby, dovoľte mi len niektoré závery.

    Rád by som vás zoznámil s podstatou listu, ktorý som písal mladým ľuďom, študentom do Banskej Bystrice, ktorí poslali predsedovi Národnej rady protest proti tomuto zákonu. Veľmi stručne. Najprv im vysvetľujem, že v demokratických štátoch sú tri druhy služby: základná služba so zbraňou, služba v armáde bez zbrane a civilná služba. Len poznamenávam, že nie je to v tom zmysle, ako spomínal pán poslanec Kanis, lebo služba v armáde bez zbrane znamená, že muž je zaradený do vojenskej jednotky v uniforme, platí naňho v plnom rozsahu vojenský predpis, len mu nesmie veliteľ dať zbraň. To je niečo iné, než o čom hovoríme. V tomto liste im vysvetľujem, že tiež som toho názoru, že vo vojenských jednotkách nie je miesto pre civilnú službu. Tam potrebujú zdravých ľudí, pretože tí sa pripravujú na prípadný budúci boj.

    Potom som im vysvetľoval, aby nemali obavy z toho, že evidenciu povedie vojenská správa, aj keď si myslím, že je to na úkor vojenskej správy. Vojenská správa vlastne z jednej evidencie občana vyčiarkne, musí založiť novú evidenciu civilných osôb a vlastne zákon presne stanovuje, či ešte vôbec bude niekedy ten občan môcť byť prevedený, ale len na základe jeho žiadosti. Tam svojvôľa vojenskej správy nemôže byť. Rozdiel je v tom, že ak doteraz vojenská správa zoznam odosielala úradu práce, tak teraz musí dať na úrad práce požiadavku na pracovné miesta pre týchto ľudí, pretože ona nerozhoduje, kde budú robiť, ale zabezpečuje nástup tých, ktorí takú povinnosť majú, a na miesta, ktoré úrad práce dá. Takže nie je to prevedenie služby na inú formu vojenstva.

    Ďalej som im vysvetlil, že som zástancom názoru, že bude predĺžená povinná doba a že bude prísnejší a presnejšie zákonom definovaný postih osôb za neplnenie povinností, pretože považujem podmienky civilnej služby voči vojakom základnej služby za nespravodlivé, že široké práva majú voči nim len velitelia.

    Nechcem čítať celý list, pretože pri reakcii na niektoré vystúpenia pánov poslancov by som sa opakoval. Chcel by som povedať, že je správne konštatovanie, ako pán poslanec Kováč hovoril, že ústava nedovoľuje niekoho zvýhodňovať, alebo poškodzovať. Som presvedčený, že dnešný stav poškodzuje vojakov, ktorí slúžia so zbraňou, že naopak, musíme ich zvýhodniť. Aj predvčerom pri besede som mladým hovoril, že keby minister dokázal, alebo keby sme dokázali my nájsť spôsob bez veľkých finančných nákladov zvýhodniť podmienky vojakov základnej služby, že by sme za to hlasovali. A keď to nedokážeme, musíme utvoriť rovnaké podmienky, či už ich nazveme výhodnými, alebo nevýhodnými, pre obe skupiny. Nesúhlasím však s názorom, že sa tým porušujú ústavné práva.

    Myslím si, že aj argument o nezamestnanosti je nesprávny. Počet ľudí, ktorí budú pracovať, sa vykonávaním civilnej služby nijako nezvyšuje, ani neznižuje. Ten počet obyvateľov zostáva rovnaký. Uznávam však, že pre zamestnanecké organizácie bude problém, pretože až skutočné vyhlásenie vojaka alebo branca odpovie na otázku, či takého budú organizácii ponúkať, a ona, ak predtým obsadí pracovné miesto, predsa nebude kvôli tomu prepúšťať vlastného zamestnanca. Neuznávam argument nevyužitej kvalifikácie. U vojaka základnej služby, a tam nastupujú aj lekári, inžinieri rôzneho druhu, proste všetci občania mužskej populácie, ak nie sú oslobodení alebo v civilnej službe, nám neprekáža, že prichádzajú o možnosť pokračovať vo svojej praxi? Prečo by mali mať títo väčšiu výhodu?

    Rovnako som proti tomu, aby občanom v civilnej službe bolo dávané ubytovné a stravné. Totiž to vychádza, že dostávajú viac, než majú podporu v nezamestnanosti. A oni predsa nie sú nezamestnaní, oni plnia službu štátu. A vojak základnej služby nedostáva toľko prostriedkov mesačne, ako oni môžu dostať. Ale súhlasím s tým, aby tá organizácia, v ktorej budú vykonávať službu, im v plnom rozsahu preplácala faktúry za ich ubytovanie, za stravovanie, aby nemali žiadne vedľajšie náklady, vrátane pracovného oblečenia.

    Preto si myslím, že musíme dosiahnuť rovnosť. Uvedomujem si, že je to ťažké, ale aj v prvom zákone, aj v jeho novele, aj v terajšej novele sa vytvára rovnosť týchto dvoch kategórií na základe nášho presvedčenia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ak budeme mať šťastie, že prijmeme takú novelu, na základe ktorej nám vojaci základnej služby budú hovoriť, že je to úplne jedno, kde slúžili, alebo akú službu mali, len sa nevedeli rozhodnúť, pretože je to úplne jedno, vtedy urobíme dobre. Ak nie, vždy bude situácia, keď jedna zo skupín bude cítiť malú alebo väčšiu krivdu. Preto to nevyužívajme na politický boj, ale radšej hľadajme tú najpravdepodobnejšiu spravodlivosť, ktorú dokážeme urobiť.

    Bola tu námietka v tom smere, že predsa minister to bude platiť. Viete, ako bývalý vojak zazlievam pánu ministrovi, že nepýtal od vlády prostriedky, ale chodím po stretnutiach s ľuďmi a myslím si, že momentálne, alebo v tomto roku potrebuje tých peňazí viac ušetriť ministerstvo práce a sociálnych vecí než minister obrany. Hovorí sa mi to ťažko, ale takýto pocit mám. Takže zase sú to len prostriedky rozpočtu, a preto vlastne nie je podstatná otázka, z ktorého rezortu idú.

    Budem dlho zazlievať a so mnou zrejme všetci vojaci z povolania pánu poslancovi Nagyovi, že sa ich dotkol a veľmi nevhodným spôsobom. Vôbec si nemyslím, že vojaci sú negatívne zaujatí. Pán poslanec, som presvedčený, že predovšetkým vy ste zaujatý voči vojakom z povolania. A nesúhlasím ani s vaším tvrdením, že každý rok 20 000 ľudí sa u nás žiada do civilnej služby, ale pán poslanec Kanis uviedol prakticky presné čísla, tak ich nebudem opakovať.

    Najprv som chcel komentovať pána poslanca Langoša, ale nechcem, aby ste zase pískali. Pán poslanec, prosím vás, neprekrúcajte tak veľmi skutočnosť.

    Ministerstvo práce a sociálnych vecí bolo napadnuté za nízku efektívnosť vo vytváraní podmienok výkonu civilnej služby. Ja sa na to dívam inak. Napríklad keď hlavné alebo staničné sestry v nemocniciach videli, že nemajú žiadnu možnosť dosiahnuť ani v ženskom kolektíve, aby si tí chlapci, ktorí plnili civilnú službu, plnili presne povinnosti, a že už to bolo na úkor zdravia, tak začali odmietať takýchto ľudí do svojich pracovných kolektívov.

    Jeden z hlavných dôvodov, prečo si s tým ministerstvo nemôže dať rady je, že máme zlý zákon a tí pracovníci, ktorí ich dostanú do podriadenosti, majú sťaženú situáciu a začínajú ich čoraz viac odmietať. To je hlavný dôvod, vážení páni poslanci, pani poslankyne, prečo dnes máme 9 000 ľudí, ktorých nemáme kam zaradiť. Myslím si, že žiadny primár, žiadny riaditeľ nemocnice sa nevzdá zdravotnej sestry len preto, aby tam nastúpil občan civilnej služby. Nesúďme teda ministerstvo, ale nás, alebo pravidlá, ktoré sú stanovené.

    Som presvedčený, že návrh, tak ako je § 1 ods. 2, je širšie chápanie a rozšírenie možnosti využitia civilnej služby, pretože sú tam definované zamestnanecké organizácie štátu a obcí. Ale uvidíme, ako budeme hlasovať. Chcem vás len uistiť, že v spoločnej správe je návrh, kde je definovaná zdravotná podmienka výkonu služby, tak tam budú porovnateľné podmienky pre civilnú službu a vojenskú službu, nemusíme mať obavu, a ja to vlastne uisťujem len preto, aby mladí ľudia, ktorí nás iste počujú, alebo budú nás čítať, nemali obavu, že budú mať horšie podmienky.

    Dovoľte mi, aby som povedal na záver presvedčenie, že ak sa nám nepodarí prijatou novelou zákona dosiahnuť spravodlivosť a mladí ľudia vo väčšine nám budú dokazovať, že sme nemali pravdu, že nájdeme dostatok ochoty zákon novelizovať. Dnes je však taká skutočnosť, že vyše 90 % ľudí, ktorí plnia túto službu štátu, sú teraz presvedčení, že sa voči nim pácha krivda, že menšina vlastne dostala od nás nespravodlivo výhodu. Som presvedčený, že prijatím novely zákona sa nám podarí, tak ako je to navrhované, aspoň čiastočne túto nespravodlivosť odstrániť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa ako posledný prihlásil ešte pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Danko. Ešte skôr vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    som nesmierne rád, že pán poslanec Andrejčák vlastne podporil môj návrh, len trošku inak formuloval to ubytovné a stravné. Ak si prečítate ten návrh, je mienený tak, že organizácia poskytne buď ubytovanie, alebo ubytovné, to znamená, že musí za neho zaplatiť bývanie, ak nie je schopná poskytnúť mu ubytovanie. Ale ak by to tam nebolo, tak by sme vylúčili všetky organizácie, ktoré nie sú schopné dať, povedzme, trikrát denne teplú stravu. Viem si živo predstaviť, že starosta obce dostane na pomocné práce, pomocné fyzické práce, tak ako ich definuje zákon, občana, ktorý má záujem o civilnú službu, ale on nemá možnosť trikrát denne ho stravovať, jedine doma u svojej rodiny, a to asi robiť nebude. To znamená, že toto bolo mienené.

    Pokiaľ ide o to, že odbornosť vojakov základnej služby nie je využívaná a že táto námietka v civilnej službe neobstojí, pán poslanec, ak sa to robí tak, ako sa to robilo v socialistickej armáde, kde som mal lapiducha matematikára, ktorý odpadol pri každom odbere krvi, pretože sa krvi bál, ale bol to doktor prírodných vied, a naopak biológ, ktorý by mne bol prospešný, vypočítaval pre delostrelectvo, ako majú zameriavať kanóny, a, samozrejme, strieľal vždy vedľa, ak sa takto vyberajú vojaci, potom odbornosť nie je využitá. Ale na druhej strane iste musíte pripustiť, že ak nastúpi, povedzme, absolvent strojníckej priemyslovky do automobilového vojska alebo automobilového práporu, tak jeho odbornosť je oveľa lepšie využitá, ako keby robil pomocné fyzické práce. Myslím si, že tento rozdiel cítite aj vy a tá námietka asi nebola myslená celkom vážne.

    A napokon ešte tretia vec. Chcel by som upozorniť, že som tu položil otázku, či je lepšie mať armádu menšiu a dobre vycvičenú, alebo väčšiu. Vážení páni poslanci, skúsili ste sa zamyslieť, kedy naposledy v tomto štáte boli cvičené zálohy? A na toto ministerstvo peniaze nemá. Ale bude mať teraz peniaze na to, aby povolávalo ďalších brancov. To je aj ekonomická otázka. To znamená, že síce vycvičíme teraz mladých chlapcov, ale už nebudeme mať financie na to, aby sme ich povolali na cvičenie záloh. Aký to bude mať potom zmysel? Takže sa skutočne vraciam k mojej otázke na pána ministra, do akej miery je toto ekonomicky výhodné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte pani poslankyňa Gbúrová, ale ak mi pani poslankyňa dovolí, chcel by som povedať pánu poslancovi na to, či väčšia armáda necvičená, alebo menšia dobre cvičená. Ono v armáde a najmä v mierových dobách ani nejde tak veľmi o streľbu, hoci je to tiež prvoradé, ale myslím si, že tu ide aj o určitú vlasteneckú výchovu. Takže čím viac občanov absolvuje takéto cvičenie - duchovné, možno vlastenectva - to nie je také zlé. To je len taká malá poznámka.

    Pani poslankyňa Gbúrová, nech sa páči, máte zapnutý mikrofón.

  • Vážený pán predseda, ide vlastne o diskusný príspevok, ale veľmi stručný, preto ho prednesiem z miesta. Moje vystúpenie je podmienené tým, že v spoločnej správe k prerokúvanému zákonu sa nenachádza pozmeňovací návrh, ktorý prešiel vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci dňa 23. 8. 1995.

    Návrh, ktorý znovu z tohto miesta preto uvediem, vznikol z toho dôvodu, že zákon doslova predpisuje dôvod a tým je rozpor so svedomím a náboženským vyznaním. Stačí ho takto vo vyhlásení formálne konštatovať napriek tomu, že si myslím, že svedomie a náboženské vyznanie nie je formálnou záležitosťou. Myslím, že by bolo vhodnejšie formulovať bod f) len ako dôvod odopretia, aby sa mohli uviesť dôvody obsahovo presnejšie, a tým ich nielen kvalifikovať, ale aj kvantifikovať. Nejde len o svedomie alebo náboženské presvedčenie, ale spravidla aj o hodnotový systém, etiku a filozofiu, tak ako o tom hovoril vo väzbe na iné zákony v európskom kontexte, napríklad v Španielsku a v Taliansku, pán poslanec Haťapka.

    Z toho dôvodu mám dva pozmeňovacie návrhy. Jeden pozmeňovací návrh je ten, ktorý bol schválený vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci a týka sa § 2 odseku 3 písmena f), kde navrhujeme uviesť vetu tohto znenia: "Dôvod odopretia vykonávania základnej služby alebo náhradnej služby" - bez svedomia a náboženského vyznania, teda bez tohto pokračovania. A ďalší návrh sa týka úvodu tohto zákona v § 1, kde navrhujem, aby sa doplnil text vety, ktorá hovorí o svedomí a náboženskom vyznaní, takto: "Preto, lebo je to v rozpore s jeho svedomím, etikou, filozofiou a náboženským vyznaním."

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda vážené dámy vážení páni, vážení ministri,

    nemôžem odolať nereagovať na niektoré vystúpenia pred záverečnou správou. Využívam teda možnosť rokovacieho poriadku. Chcel by som reagovať na pripomienku pána Kováča. Áno, súhlasím s tým, že lepšie by sa nám rozhodovalo, keby sme vedeli posúdiť dôležitosť prerokúvania tohto zákona podľa toho, keby sme mali prehľad, ako počas jednotlivých rokov stúpal, alebo klesal počet ľudí, ktorí odmietli základnú vojenskú službu. Tento údaj mám, a preto ho chcem poskytnúť. Myslím, že je veľmi dôležitý.

    Rok 1993 - 1 114, rok 1994 - 5 739, rok 1995 - 4 607. Celkový počet občanov, lebo tu sú údajne presné čísla, celkový počet občanov, ktorí od roku 1990 odmietli výkon vojenskej činnej služby, je 25 225. Z celkového počtu odmietajúcich vojenskú službu odvolalo svoje vyhlásenie o odmietnutí vojenskej činnej služby 3 335, z celkového počtu odmietajúcich vojenskú činnú službu bolo povolaných na výkon civilnej služby 10 800. Z celkového počtu odmietajúcich vojenskú činnú službu od roku 1990 nebolo povolaných na výkon civilnej služby 11 028.

    Myslím, že to dokumentuje narastajúci trend. Keď porovnáme najmä tieto čísla, ktoré som hovoril, s tým, že počet odvedencov povolaných na výkon vojenskej činnej služby v roku 1993 bol 31 216, v roku 1994 33 441, v roku 1995 30 tisíc, čiže stále je to okolo 30 tisíc. A porovnajme si to s tým, ako je to napríklad v poľskej armáde, kde na počet okolo 160 alebo 180 tisíc je tam, mám to presne citované, 4 tisíc, vo francúzskej armáde na počet 200 tisíc, 5 tisíc. Myslím, že tieto čísla jasne hovoria za seba, ale uznávam, že to treba doplniť, tak som to doplnil.

  • Nezrozumiteľné slová zo sály.

  • Nemecko, musím sa vám priznať, o tom nemám informácie. Nemám to, tak to nemôžem potvrdiť.

    Ak dovolíte, chcel by som ešte vzhľadom na to, že sme v televíznom obraze, nechcem sa, samozrejme, teraz predvádzať, ale zaznieva stále porovnanie, že civilná služba sa dá porovnať s pracovno-technickými prápormi. Pán poslanec Kováč jasne povedal, že to nie je jeho názor, išlo mu len o porovnanie názvu pomocné fyzické práce, ale napriek tomu, aby nedošlo k omylu, pokladám za potrebné poukázať na to, že je tu zásadný rozdiel. Pracovno-technické prápory boli ľuďom nanútené proti ich vlastnej vôli, z politických dôvodov a odvedenci tam podliehali vojenskému poriadku. Velili im vojaci, dôstojníci a poddôstojníci. Na civilnú službu sa de facto prihlasujú dobrovoľne, nepodliehajú vojenským zákonom a neslúžia tak, ako to bolo, 16 hodín, ale riadne 8 hodín, čiže je to zásadný rozdiel. To, akým sankčným postihom podliehajú pri výkone civilnej služby, ak porušia pracovnú disciplínu, vlastne ideme schváliť v tomto zákone.

    Ďalej by som chcel reagovať na pozmeňovací návrh pána Šimka. To je v podstate nový návrh zákona, nová filozofia. Mám pocit, že keď štátna správa na výkon štátnej správy v oblasti armády má vytvorené špecializované správy, to znamená vojenské správy, nepovažujem za logické, aby sme to dávali do kompetencie všeobecnej štátnej správy. Je to polemické, samozrejme.

    Chcel by som najmä reagovať na pána poslanca Kanisa. Pán poslanec, ja som tu dostal od vás, myslím, asi 14 alebo 18 pripomienok. Veľmi ma zaráža, že vo výbore ste nemali, pokiaľ si pamätám, ani jednu pripomienku. Bol by som veľmi rád, keby sme tieto veci dostali už vo výbore, aby sme mali dostatok času, nielen branno-bezpečnostný výbor, ktorý bol garančný, ale aj ostatné výbory, aby sa týmito myšlienkami zaoberali. Váš návrh je v podstate novou filozofiou zákona. Je to nový zákon o civilnej službe. Iba toľko.

  • Ďakujem. Ešte v rámci faktických pripomienok vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Myslím si, že keď sme si vypočuli, aký je vzťah tých, ktorí sú ochotní absolvovať základnú vojenskú službu, a koľkí žiadajú o civilnú službu, bolo by zaujímavé sledovať, koľkí z tých, čo žiadajú o civilnú vojenskú službu, neskôr požiadajú o povolenie vlastniť zbraň alebo kúpiť si zbraň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

  • Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister,

    tiež mám len krátku poznámku, nie faktickú, ale nechcem ísť k pultu, je to kratučké. Spoločný spravodajca taktiež nezachytil do spoločnej správy bod 3 v časti B uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú správu a národnosti zo dňa 23. augusta 1995 číslo 75. Týka sa § 1 ods. 2. Chcem len upozorniť, aby to tam doplnil.

    V súvislosti s dôvodmi, ktoré už uviedli moji predrečníci, navrhujem, aby písmeno e) v § 2 ods. 3 znelo: "rozpor vykonávania základnej služby alebo náhradnej služby". A už len na záver žiadam samostatne hlasovať o bode 20 spoločnej správy a o bode 7 spoločnej správy, kde navrhujem, aby bod 7 nebol prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Sečánsky.

  • K návrhu pani kolegyne Gbúrovej pripomínam, že zmena § 11 nebude možná, teda rozširovať dôvody, príčiny odmietnutia vojenskej služby, pretože ústava vyčerpávajúcim spôsobom vymenúva tieto dôvody. A sú len dva: svedomie alebo náboženské vyznanie. Žiadna filozofia a nič podobné tam nie je.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady vážená Národná rada, dámy a páni,

    v priebehu rokovania Národnej rady z vašich vystúpení, napriek rôznosti prístupu a názorov, možno vyvodiť záver potvrdzujúci správnosť presvedčenia predkladateľa, že nová zákonná úprava výkonu civilnej služby je po právnej, vecnej i organizačnej stránke odôvodnená a spoločensky potrebná. Bolo tu viacero pripomienok. Budem reagovať tak, ako poslanci vystupovali.

    Chcem uviesť, že dôvodom na predloženie vládneho návrhu zákona o civilnej službe je predovšetkým súčasná situácia v civilnej službe. Pán spoločný spravodajca tu uviedol čísla. Nebudem to opakovať, ale chcem vás upozorniť, že fakticky 25 225 brancov odmietlo výkon vojenskej základnej služby od tohto zákona, ktorý bol, predchádzajúci zákon, ktorý bol premietnutý do života, a doteraz 10 800 brancov nevykonalo civilnú službu. Tak ako som v úvodnom slove spomenul, vo väčšine je to zo špekulácie vyhnúť sa základnej vojenskej službe.

    Toto moje tvrdenie potvrdzuje aj zistenie kontroly z odboru kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorá bola vykonaná na základe uznesenia 5. schôdze Rady obrany štátu. Cieľom tejto kontroly bolo preveriť dodržiavanie zásad zákonov v civilnej službe. Podľa doterajšieho zákona civilnú službu je občan povinný vykonať, ak z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania odmieta vykonať vojenskú činnú službu. Túto civilnú službu občan vykonáva na základe písomného vyhlásenia o odopretí vojenskej činnej služby s uvedením dôvodu, ktoré podáva okresnej vojenskej správe.

    Zákonom uvádzané dôvody, to je to svedomie a náboženské presvedčenie, sa zo strany občanov chápu rôznym spôsobom a vzhľadom na to, že občan nemusí svoju žiadosť doložiť vierohodným potvrdením, ktorým by ju podporil, alebo ani nie je ustanovené rigoróznejšie kritérium na posudzovanie uvádzaných dôvodov, resp. tieto dôvody ani nikto bližšie neskúma, viacerí občania využívajú inštitút civilnej služby na vyhýbanie sa vojenskej službe a následne aj civilnej službe. Navyše pojem svedomie citovaný v zákone je nekontrolovateľný, čo potvrdzujú aj konkrétne zistenia.

    Zámer vyhýbať sa nielen vojenskej, ale aj civilnej službe, sa dá ilustrovať na mnohých prípadoch. Nebudem tu uvádzať konkrétne prípady, ale stáva sa, že napríklad u občana, ktorý udá morálne dôvody, zistíme, že je trestaný pre rôzne trestné činnosti. Dokonca sú takí, že si uvedú dôvod morálne presvedčenie, a pritom ide napríklad o občana, ktorý je súdne trestaný pre trestný čin lúpežnej krádeže. Alebo občan, ktorý vykonáva náhradnú civilnú službu z dôvodu morálneho presvedčenia, hrubo porušuje pracovnú disciplínu, čiže je to spochybňovanie dôvodu jeho vyhlásenia. Ďalej sa stáva aj to, že občan, ktorý odmietne základnú vojenskú službu, takisto odmieta aj náhradnú civilnú službu.

    Tieto príklady poukazujú na nevyhnutnosť prehodnotenia doterajších prístupov. Legislatívne normy, ktoré doteraz platia, umožňujú veľmi benevolentný prístup k výkonu civilnej služby a môže sa to posudzovať, že nepripisujeme dostatočný význam obrane záujmov vlasti. Toto určite nezvyšuje naše postavenie a vierohodnosť v medzinárodnom meradle.

    Chcel by som ešte pripomenúť, že veľmi významný dôvod zmeny v tomto novom návrhu zákona je to, že doteraz zodpovednosťou za výkon služby bolo poverené ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v súčasnosti plní mimoriadne závažné úlohy na úseku nezamestnanosti a je logické, že sa nemôže ani z kádrových dôvodov venovať tejto civilnej službe v takej miere, ako by bolo potrebné.

    Chcem sa pri tejto otázke zastaviť, lebo pán poslanec Kováč a pán poslanec Andrejčák hovorili o finančných nákladoch. Prechod kompetencií vo veci zabezpečenia výkonu civilnej služby z rezortu práce a sociálnych vecí na rezort obrany si vyžiada minimálne finančné náklady, nakoľko v podstate ide o prevzatie dokumentácie a rozbehu tejto činnosti v rezorte. Na rok 1996 sa ten rozpočet z ministerstva práce presunie na ministerstvo obrany.

    Chcem zareagovať na pána poslanca Kováča, ktorý hovoril o využití kvalifikácie. Pripomínam, že ani vojak základnej náhradnej služby nevyužíva svoje vzdelanie počas výkonu služby.

    Ďalej tu pán Duka-Zólyomi spomínal využitie humanitných organizácií. Chcem pripomenúť, že aj armáda má svoje zariadenia, ako sú nemocnice, ozdravovne a podobne, kde sa dá takisto, za tých istých podmienok ako v civilných zariadeniach, vykonávať civilná služba, a v podstate sa aj v súčasnosti táto civilná služba vykonáva.

    Pán poslanec Nagy uvádza, čo je zárukou nastúpenia na náhradnú civilnú službu. Chcem pripomenúť, že § 2 ods. 15 dáva odpoveď, že ak vyhlásenie má všetky náležitosti, nemožno ho odmietnuť.

    Pán poslanec Kanis spomenul, aké výhody by mali mať tí, čo nastúpia na civilnú službu, oproti tým, čo si plnia povinnosť podľa článku 25 ústavy, kde sa uvádza, že obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Ja si myslím, že tí, čo nastúpia na civilnú službu, by nemali mať žiadne výhody oproti tým, čo si plnia povinnosť vyplývajúcu z Ústavy Slovenskej republiky.

    Takisto chcem upozorniť, že v tomto zákone sa sprísňujú sankcie za porušovanie pracovnej disciplíny počas výkonu civilnej služby, sprísňuje sa kontrola, čo je podľa mňa adekvátne vzhľadom na to, že tu nejde o pracovnoprávny vzťah, aj keď v podstate je zaručené, že ten, čo nastúpi na náhradnú civilnú službu, pracuje len podľa Zákonníka práce. Ale ide v podstate o náhradu za výkon základnej vojenskej služby.

    Myslím, že je najvyšší čas, že k úprave tejto právnej normy dochádza v tomto období, čím sa zaradíme medzi tie krajiny, ktoré vojenskej základnej službe v Európe pripisujú ten význam, ktorý nesporne má.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni,

    prijatím návrhu zákona sa vytvoria podmienky, aby výkon vojenskej služby mohli odmietnuť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky bez výnimky všetci tí občania, ktorým jej výkon koliduje so svedomím alebo náboženským vyznaním. Vytvoria sa zároveň podmienky, aby mladí ľudia nemuseli čakať na výkon civilnej služby celé roky, čím sa výrazne zvýši právna istota najmä z aspektu ich oprávnených záujmov a potrieb. Zníži sa riziko obchádzania a porušovania plnenia povinností vo výkone civilnej služby a dôstojnejšie sa zohľadnia aj naliehavé záujmy a potreby obrany vlasti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v dôvodovej správe a ktoré som uviedol vo svojom úvodnom vystúpení, odporúčam, aby ste vládny návrh zákona o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov schválili. O pozmeňovacích návrhoch spoločný spravodajca uviedol, že nemôže súhlasiť s pánom poslancom Kanisom a pánom poslancom Šimkom, ktorí v podstate dali vlastný návrh, čo je proti dikcii, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán minister.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca bol pred chvíľou pri mne a žiadal ma o prestávku na poradu klubov, čím bude mať čas na spracovanie všetkých návrhov. Myslím, že tu bolo dosť zmien, takže sa spýtam pána spravodajcu, čo navrhuje, či chce hneď pristúpiť k hlasovaniu, alebo či žiada prestávku.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že bolo predložených 43 pozmeňovacích návrhov, žiadam o prestávku minimálne 20 minút, aby som ich konzistentne zosúladil.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    navrhujem, keďže sme uvažovali, že dnes budeme rokovať do 17.00 hodiny, aby sme pokračovali ďalším návrhom, tak ako máme v schválenom programe, a hlasovanie presunuli na utorok ako prvý bod. Dovtedy by sa spracovali aj všetky pripomienky, aj by bol priestor na poradu klubov.

  • Ak nikto z poslancov nebude namietať, súhlasím. Ale ak bude niekto namietať, musím dať o tom hlasovať.

    Ešte pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Klub poslancov Slovenskej národnej strany sa k tomuto návrhu pripája.

  • Áno. V klube KDH je mierna diskusia.

  • Nezrozumiteľné slová v sále.

  • Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dávať prestávku, ale budeme pokračovať ďalším bodom programu s tým, že do utorka pán spoločný spravodajca spracuje návrhy, kluby zasadnú, a ako sa rozhodnú, budeme to rešpektovať. Ako prvý bod programu v utorok bude hlasovanie k tomuto bodu programu. Ďakujem.

    Pristúpime teraz k d v a d s i a t e m u bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

    Návrh, páni poslanci, panie poslankyne, ste dostali ako tlač 218 a spoločnú správu ako číslo 218a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento zákon uvedie pán minister Sitek. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám na posúdenie spoločný materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky - návrh Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadaní dňa 1. augusta 1995 uznesením číslo 562.

    Vláda Slovenskej republiky sa v súvislosti s pripojením k programu Partnerstvo za mier zaviazala k urýchlenému zavádzaniu systému národného obranného plánovania a najmä k posilneniu mechanizmov civilnej demokratickej kontroly ozbrojených síl a v tejto súvislosti k urýchlenému prijímaniu zákonov s cieľom maximálne sa priblížiť k štandardom aliancie v oblasti obrany. Pre Slovenskú republiku je oveľa vhodnejším riešením postupná príprava a následná realizácia pristúpenia už k platným a vykonaným zmluvným dokumentom v rámci NATO, ako vypracovanie nových dokumentov.

    Predkladaný materiál obsahuje návrh zmluvy o prístupe k zmluve medzi účastníkmi Severoatlantickej zmluvy, týkajúcej sa štatútu ich ozbrojených síl NATO SOFA, ktorá bola podpísaná v Londýne 19. júna 1951. Zmluva o prístupe k NATO SOFA je multilaterálnym zmluvným dokumentom a na nadobudnutie jej platnosti je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s jej ratifikáciou, ktorú vykoná prezident Slovenskej republiky. Cieľom tejto zmluvy je definovať právny štatút ozbrojených síl krajín NATO a štátov zapojených do Partnerstva za mier v prípade ich vyslania na územia iného štátu a uskutočňovanie aktivít v rámci tohto programu.

    Účasť štátov na spoločných vojenských cvičeniach a ich aktivitách si vyžaduje jednotné pravidlá, preto štatút ozbrojených síl počíta so všetkými alternatívami vzťahov, ktoré by v prípade spolupráce jednotlivých subjektov vznikli, a premieta ich aj do ustanovení NATO SOFA. K zmluve je pripojený dodatkový protokol o nevykonávaní trestu smrti voči príslušníkom cudzích ozbrojených síl. Zmluvu o prístupe k NATO SOFA vypracoval právny odbor hlavného veliteľstva ozbrojených síl NATO. Text zmluvy je jednotný pre všetky partnerské krajiny, bez možnosti uplatnenia výhrad a akýchkoľvek zmien. Za Slovenskú republiku podpísal zmluvu veľvyslanec Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve Július Hauser dňa 11. augusta 1995.

    Pristúpením Slovenskej republiky k článkom zmluvy NATO SOFA sa vytvorí priestor na harmonizáciu vnútroštátneho poriadku s týmto zmluvným dokumentom a predpoklad na ďalšiu integráciu Slovenskej republiky do euroatlantických bezpečnostných štruktúr reprezentovaných predovšetkým NATO. Podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou pred jej ratifikáciou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Sitekovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 471 zo 14. augusta 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 23. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu určených výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh v lehote prerokoval, vyslovil s ním súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s uvedenou zmluvou súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 23. augusta návrh neprerokoval pre neprítomnosť zástupcu predkladateľa. Na zasadnutí dňa 4. 9. tohto roku zahraničný výbor návrh prerokoval, vyslovil s ním súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Andrejčákovi za podanie správy a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu o dvadsiatom bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Prosím, hlási sa niekto do rozpravy priamo?

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že pán minister by chcel túto skutočnosť komentovať, ani pán spravodajca. Teda pristúpime k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Dovoľte mi poďakovať Národnej rade za jednoznačné rozhodnutie. Ďakujem.

  • Nasleduje d v a d s i a t y p r v ý bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 214 a spoločnú správu výborov ako tlač 214a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám vám na rokovanie vládny návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 134/1973 Zb. o vodách, tzv. vodný zákon, taktiež v znení neskorších predpisov.

    Návrh má za cieľ povoľovacie konanie pre líniové stavby, a tak urýchliť celý prípravový proces, zjednodušiť ho tým, že ak sú podmienky umiestnenia riešené v schválenej územnoplánovacej dokumentácii zóny, nebude sa pre líniové stavby vydávať územné rozhodnutie, ale vydá sa hneď stavebné povolenie.

    Osobitný význam má návrh novely v § 108 ods. 2, v ktorom sa za doterajšie písmená a) až b) vsúvajú písmená f) až n), ktoré uvádzajú všetky doposiaľ platné tituly umožňujúce vyvlastniť nehnuteľnosti vo verejnom záujme. Nejde teda o nové dôvody vyvlastnenia, ale o dôvody už právne existujúce a uzákonené od roku 1949 do roku 1988 v osobitných právnych predpisoch, ktoré sú uvedené v poznámkach. Tento postup má význam v tom, že už existujúce dôvody vyvlastnenia sa sústreďujú do jedného predpisu, čo je dôležité z hľadiska prehľadnosti všetkých dôvodov vyvlastnenia, či už vyplývajú z osobitných predpisov, alebo zo stavebného zákona.

    Významná je aj skutočnosť, že všetky tituly vyvlastnenia sa dávajú do súladu s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Nesúlad dvoch doterajších osobitných predpisov s ústavou sa odstraňuje tým, že tie tituly vyvlastnenia, ktoré boli uzákonené v minulosti nariadeniami vlády, menovite nariadenie vlády Československej socialistickej republiky číslo 42/1961 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany a nariadenie vlády Československej republiky číslo 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu, sa zaraďujú do tohto návrhu novely zákona, čím sa napĺňa aj podmienka uvedená v citovanom článku Ústavy Slovenskej republiky, že vyvlastnenie je možné na základe zákona, pričom zákonom je práve táto novela. Tak sa sprehľadní inštitút vyvlastnenia a zrýchli celý administratívny vyvlastňovací proces pre novozačínajúce stavby.

    Prínosom návrhu je vymedzenie pojmu líniové stavby pre účely stavebného zákona. Dosiaľ nebol tento inštitút vymedzený, a tak dochádzalo v praxi k rôznej interpretácii.

    Druhým cieľom predloženého návrhu zákona je umožniť vyvlastniť pozemky zastavané povolenými stavbami, ku ktorým mali právo hospodárenia bývalé národné výbory a ktoré prešli do majetku obcí podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení jeho neskorších zmien. Návrh na vyvlastnenie môže podať výhradne obec, ktorá má vlastnícke právo k stavbe na cudzom pozemku.

    Zároveň sa navrhuje umožniť vyvlastniť aj pozemky zastavané stavbami, ktorých účely sú vymedzené v osobitných právnych predpisoch, napríklad v zákone o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, v zákone o pozemných komunikáciách, v zákone o dráhach a v rade ďalších zákonov, ktoré sú uvedené v poznámkach 17 a 17a pod čiarou.

    Napokon sa navrhuje vyvlastniť pozemky, ktoré sú v areáli výstaviska určeného na konanie medzinárodných výstav so zameraním na poľnohospodárstvo, ktoré bolo zriadené na základe povolenia do 31. decembra 1989, čím sa rieši problém výstaviska Agrokomplexu. V tomto prípade môže podať návrh na vyvlastnenie v mene štátu správca výstaviska. Podotýkam, že obce, správcovia stavieb a správca výstavného areálu sa musia preukázateľne pokúsiť najprv o dohodu o odpredaji pozemkov. Až keď návrh na dohodu vlastník odmietne, bude možné podať návrh na vyvlastnenie. Pri uzavretí dohody nič nebráni tomu, aby zmluvné strany dohodli náhradu vo výške určenej podľa vyhlášky číslo 465/1991 Zb.

    Keďže ide o stavby, pri ktorých je už účel vyvlastnenia naplnený, stavby sú postavené a správcovia stavby pozemky užívajú, legislatívna zmena sa môže pripustiť len s časovým obmedzením, ktoré sa navrhuje do 31. decembra roku 2000.

    Cieľom návrhu novely vodného zákona je zjednodušenie a zrýchlenie postupu pri výstavbe vodohospodárskych líniových stavieb, ktorými sú vodovodné a kanalizačné rady prechádzajúce pozemkami viacerých katastrálnych území. Ide o vznik vecného bremena zo zákona, rovnako ako to zakotvujú niektoré ďalšie zákony, napríklad zákon o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, plynárenský zákon, či zákon o telekomunikáciách. Vlastníkovi pozemku sa navrhuje za takéto obmedzenie vlastníctva finančná náhrada. Rozhodovanie o jej výške sa navrhuje zveriť vodohospodárskym orgánom.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca pána Bélu Bugára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov, prerokovalo šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom päť z nich vyslovilo súhlas s predloženým návrhom a odporučilo ho schváliť so zmenami uvedenými v spoločnej správe, tlač 214a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Zo spoločnej správy odporúčam schváliť en bloc bod číslo 1, 8, 9, 10, 12, 13 a 14.

    Odporúčam en bloc neschváliť bod 2, 3, 4, 7 a 11.

    Ak by niektorý z diskutujúcich navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, na samostatné hlasovanie bod číslo 10, v tom prípade budeme musieť hlasovať aj o bodoch 5 a 6 samostatne. Ináč, ak prejde bod číslo 10 spoločnej správy, navrhujem body číslo 5 a 6 odmietnuť, teda neschváliť.

    Pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o dvadsiatom prvom bode programu. Pán spoločný spravodajca, ste prihlásený ako prvý. Ako druhý nasleduje pán poslanec Vavrík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem dva pozmeňovacie návrhy. Budú sa týkať § 141.

    Prvý: Navrhujem v bode 10 k § 141 v ods. 4 v bodoch a) a b) po slovách "povolenými stavbami" vsunúť dátum "do 31. 12. 1989". V tomto prípade totiž navrhovateľovi ide o to, aby nevysporiadané majetkové pomery do konca 1989 boli vysporiadané v duchu reštitučného zákona číslo 403/1990 Zb. Ak by sme nechali pôvodne navrhované znenie, vytvorili by sme precedens na novodobé hromadné vyvlastňovanie s retroaktívnym účinkom bez toho, že by bol naplnený článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."

    Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka ods. 5 § 141, a to pre prípad, ak nebude schválený bod 10 spoločnej správy a budú schválené body 5 a 6 spoločnej správy, to znamená v § 141 by ostal ods. 5. V tomto prípade navrhujem, aby za slová "podľa ods." sa vsunulo "okrem pozemkov v zastavanom území obce". To znamená, že ods. 5 by znel takto: "Náhrady za vyvlastnenie pozemkov zastavaných stavbami podľa ods. 4, okrem pozemkov v zastavanom území obce sa ustanovujú:" A všetko pokračuje tak, ako je to teraz napísané v odseku 5.

    Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Vavrík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegovia, kolegyne,

    vládny návrh novely stavebného zákona číslo 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov má viacero častí, tak ako povedal predkladateľ, podpredseda vlády pán Kozlík. Dovolil by som si podporiť zámer v článku I, a to zámer urýchlenia a zracionalizovania územného konania. S týmto by bolo potrebné súhlasiť. Dovolil by som sa však pár slovami vyjadriť k najspornejšiemu bodu tohto zákona, a to k bodu 10, konkrétne k novelizácii § 141.

    Zavedenie inštitútu dodatočného vyvlastnenia pozemkov vo verejnom záujme, na ktorých stoja stavby, je zásahom do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, ktorí si doteraz svoj majetkovoprávny vzťah k vlastníctvu nevysporiadali.

    Taxatívne určenie náhrad podstatne nižších, aké patria podľa dnešných platných cenových predpisov, možno považovať za príliš tvrdý zásah do vlastníckych práv, ktorý svojím charakterom nezodpovedá ustanoveniam článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. O vyvlastnení síce hovoriť môžeme, bolo to v úvodnom slove povedané, ale v ústave sa píše aj tom, že za primeranú náhradu.

    Rovnako navrhovaný spôsob stanovenia výšky náhrady nezodpovedá zvyklostiam v iných európskych krajinách. Výška náhrady by mala zodpovedať určitému reálnemu podielu trhových cien v tej-ktorej danej konkrétnej lokalite. Preto si dovolím predniesť pozmeňovací návrh, a to v predmetnom bode 10 vypustiť z § 141 ods. 5.

    Ďalej by som chcel k tomuto istému § 141 vo veci ods. 4, konkrétne písm. c) v rozprave navrhnúť isté zmeny. V tomto písm. c) sa totiž uvažuje s možnosťou vyvlastniť pozemky výstaviska, na ktorom sa konajú medzinárodné poľnohospodárske výstavy. Z formulácie návrhu ani z dôvodovej správy nie je však jasné, prečo sa problematika jednej príspevkovej organizácie, konkrétne Agrokomplexu Nitra, rieši vo všeobecne platnej legislatívnej norme, a to v tejto novele stavebného zákona. Takýto postup je nezvyčajný, a nezodpovedá zásadám tvorby zákonov. Jeho prijatím by zákonodarný zbor Slovenskej republiky len potvrdil krátkodobo cielený účel, namiesto stanovovania všeobecne platných a správnych zásad, ktorých schvaľovanie prináleží parlamentu každej krajiny. Preto si dovolím predložiť svoj druhý pozmeňovací návrh, a to v predmetnom bode 10 z § 141 ods. 4 vypustiť písm. c).

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Horál - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mám jeden pozmeňovací návrh, a to aby sa v § 105 ods. 3 zvýšila maximálna hranica finančného postihu z 10 tisíc na 20 tisíc Sk, pretože suma 10 tisíc Sk pre tzv. "majetných" ako pokuta je dnes už smiešna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, nemám ďalšie písomné prihlášky. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, pán minister,

    o predkladanej vládnej novele zákona možno vo všeobecnosti povedať, že si kladie niekoľko cieľov. Jednak je to snaha definovať niektoré pojmy dôležité pre stavebnú prax, jednak má viesť k urýchleniu a zjednodušeniu konania pri povoľovaní výstavby líniových stavieb. Napokon si dáva za cieľ usporiadať majetkovoprávne vzťahy k pozemkom v minulosti zastavaným protiprávne, t. j. bez súhlasu vtedajších vlastníkov pozemkov.

    Tento posledný cieľ sa dá vcelku pochopiť pri pozemkoch, ktoré sú dnes majetkom obcí, aj pri pozemkoch určených v článku I bod 10 písm. b) návrhu. Ale čo tam robia pozemky Agrokomplexu? To už potom, vážená vláda, navrhnite vyvlastniť všetko! Predsa priestor Agrokomplexu neslúži jednoznačne verejnoprávnym záujmom. Sú to pozemky, ktoré slúžia konkrétnemu podnikateľskému subjektu, ktorý ich má prenajaté a organizuje v ňom výstavy. Preto podporujem bod 9 spoločnej správy, ktorá navrhuje písmeno c) § 141 vypustiť.

    Za mimoriadne nekorektný pokladám aj navrhovaný ods. 5 § 141 článku I bod 10. Jednak pôvodní vlastníci týchto pozemkov sa ničím neprevinili, ale naopak, previnil sa štát zastavaním ich pozemkov bez ich súhlasu. Nie je preto najmenší dôvod trestať ich opäť znížením náhrad za im v budúcnosti vyvlastnené pozemky. Navyše dnešní vlastníci nebudú mať najmenší dôvod dohodnúť sa na výplate výhodnejších súm pre pôvodných vlastníkov, než je návrh, a tak vlastne pôvodným vlastníkom nezostane nič iné, ako napokon súhlasiť so sumami uverejnenými v návrhu, lebo ináč budú vyvlastnení. Preto podporujem aj bod 10 spoločnej správy, ktorý hovorí: § 141 text ods. 5 nahradiť textom "pri postupe podľa ods. 4 platí štvrtá časť tohto zákona s výnimkou § 108".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Miklušičákovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Pán podpredseda vlády, mienite zaujať stanovisko k predloženým návrhom?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    znovu by som pripomenul, že predkladaný návrh má za cieľ zjednodušiť povoľovacie konanie pre líniové stavby, sprehľadniť, zrýchliť celý prípravový proces. Chce to robiť tým, že upravuje podmienky riešené v schválenej územnoplánovacej dokumentácii zóny, nebude sa pre líniové stavby vydávať územné rozhodnutie, vydá sa hneď stavebné rozhodnutie.

    Zároveň sa navrhujú ďalšie kroky, okrem iného sa umožňuje vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktorých účely sú vymedzené v osobitných právnych predpisoch, napríklad v zákone o výrobe, rozvode, spotrebe elektriny, v zákone o pozemných komunikáciách, v zákone o dráhach, v rade ďalších zákonov, ktoré sú uvedené v poznámkach 17 a 17a pod čiarou. Myslím, že nie je to rozsiahly zákon, ale je mimoriadne dôležitý práve v záujme rozvoja líniových stavieb.

    Preto by som si dovolil povedať k predloženej spoločnej správe, s čím odporúčam súhlasiť. Súhlasím s tým, aby sa premietli zmeny, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca pod bodmi 1, 5, 6, 8, 12, 13, 14, tak ako ich predniesol pán spoločný spravodajca. S ostatnými prednesenými zmenami, či to už bolo v rámci spoločnej správy, alebo tie, ktoré tu predniesli páni poslanci, neodporúčam súhlasiť.

    Pokiaľ sa tu spochybňovala výška náhrady, ktorá nezodpovedá európskym podmienkam, domnievam sa, že nie sme ešte v európskych podmienkach, pohybujeme sa v reáliách terajšej situácie, terajšieho procesu transformácie na Slovensku.

    Chcel by som požiadať poslancov o podporu riešenia problémov výstaviska Agrokomplexu, ktorý sa nedá riešiť inak ako zákonom. Zákonom dostane riešenie tohto problému všeobecný charakter.

    Ešte raz by som zdôraznil - z hľadiska spoločnej správy súhlasiť s bodmi 1, 5, 6, 8, 12, 13, 14 spoločnej správy.

    Nechávam na zváženie poslancov navrhované zvýšenie pokuty, ktoré predniesol pán poslanec Horál.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie prihlášky. Prosím, pán spoločný spravodajca, máte záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne, záverečné slovo nepotrebujem.

  • Pán poslanec Cabaj sa hlási s faktickou poznámkou, pardon, s procedurálnou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Vzhľadom na túto situáciu, priatelia, treba nám zvážiť, či by nebolo účelné, aby sme odložili hlasovanie na budúci týždeň pri pokračovaní schôdze. Koniec koncov, musíme počítať s odchodom pánov poslancov domov na víkend. Navrhujem, aby sme prerušili dnešné rokovanie a budeme pokračovať v utorok ráno. Ďakujem vám.

  • Pokračujeme v utorok ráno o 9.00 hodine, pardon, o 10.00 hodine, aby sme mohli umožniť stretnutie klubov. O 9.00 hodine sa stretnú kluby a o 10.00 hodine bude pokračovať normálne zasadnutie Národnej rady.

    Prajem vám pokojné dva dni na oddych. Ďakujem.