• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 74 poslancov. S týmto počtom nie sme síce uznášaniaschopní, ale prichádzajú ďalší poslanci.

    Pokračujeme t r e t í m bodom programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1955, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 208. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 28. júla 1995 o vrátení zákona a máte pred sebou aj schválený zákon z 13. júla 1995. Spoločnú správu máte pod číslom 208a.

    Prezident vrátenie zákona odôvodnil už včera. Preto prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Michala Baránika, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. júla 1995 číslo 453 pridelil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na prerokovanie v lehote do 23. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 21. augusta 1995 prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 a článku 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky, vyslovil s ním súhlas, neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať zmeny uvedené v časti I. rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky číslo 3883/95-80-133 z 28. júla 1995 a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, dňa 21. augusta 1995 a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru je 17, prítomných bolo 11, za návrh uznesenia hlasovalo 7 poslancov, proti hlasovali 4 poslanci, nikto sa nezdržal hlasovania).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 23. augusta 1995 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený na opätovné prerokovanie v Národnej rade prezidentom Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 12 členov, za návrh uznesenia hlasovalo 8 poslancov, proti hlasovali 4 poslanci, nikto sa nezdržal hlasovania).

    To je všetko, pán predseda, k spoločnej správe. Prosím, aby som mohol ako prvý vystúpiť v diskusii.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako ste počuli, prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Do rozpravy mám jednu prihlášku, a to je pán poslanec Vaškovič. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    pán prezident namieta len k jednému problému citovaného zákona, a to k § 38a ods. 3. Z druhej vety odporúča vypustiť slová "a môžu byť zastúpené len v kontrolných orgánoch spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku" a navrhuje znenie namiesto citovanej polovice vety "kontrolného orgánu" nahradiť slovami "príslušného orgánu spoločnosti". Ďalej ak rozvádza, alebo zdôvodňuje svoje stanovisko, uvádza v ňom, že v konkrétnom prípade, ak by bol prijatý takýto zákon, vlastníci, akcionári, majitelia investičných kupónov zverili svoj majetok investičným fondom, obmedzenie investičného fondu vo výkone vlastníckeho práva je preto obmedzením občana, akcionára, majiteľa investičného kupónu.

    Vážené dámy a páni, tu ide o základné nepochopenie problému. Prepáčte mi, pokúsim sa ešte raz vysvetliť, v čom spočíva nepochopenie problému. Musím sa vrátiť k tomu, ako vznikali investičné fondy a investičné spoločnosti. Investičné fondy vznikali buď ako spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo akciové spoločnosti. Zakladateľom týchto fondov boli buď fyzické, alebo právnické osoby. Investičné fondy získavali majetok vkladom, ktorý boli podľa zákona nútené upísať, a potom na základe toho, že získali investičné kupóny od dikov a vložili, alebo ich investovali do niektorých obchodných spoločností, získali akcie týchto spoločností a vložený vklad investičného fondu plus hodnota akcií získaných z obchodných spoločností predstavovali majetok investičných fondov. Investičné fondy na tento majetok vydali vlastné akcie akcionárom, dikom, čiže dikovia nie sú akcionármi akcií obchodných spoločností, kde boli ich investičné kupóny investované, ale sú akcionármi investičného fondu, a to je podstatný rozdiel. To znamená, že správa, ktorú pripravila prezidentská kancelária pre pána prezidenta, v tomto zmysle nie je presná, pretože nesprávne interpretuje tento problém. Dikovia nie sú akcionármi obchodných spoločností, a preto tento zákon neupiera nijaké právo dikom.

    Samozrejme, že investičné fondy ako akcionári obchodných spoločností majú právo zúčastniť sa v orgánoch obchodných spoločností, ale prijali sme novelu zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a v § 191 tejto novely zákona sa hovorí, kto môže byť členom predstavenstva. Podľa tejto novely predstavenstvo je štatutárnym a výkonným orgánom. To znamená, že členmi predstavenstva môžu byť len pracovníci, ktorí sú výkonnými pracovníkmi príslušnej obchodnej spoločnosti. Podľa tejto interpretácie potom vlastníci akcií môžu byť len členmi dozorných rád. Táto novela zákona, ktorú sme schválili a ktorú zasa odporúčam schváliť, je plne v súlade s nami schváleným zákonom. Proti tomuto zákonu číslo 600/1992 a jeho novele prezidentská kancelária a pán prezident nenamietali. To znamená, že ho pán prezident podpísal, súhlasil s ním. Ak s ním súhlasil, musí súhlasiť aj s touto interpretáciou nami navrhovaného zákona.

    Chcel by som ešte uviesť pár slov k investičným fondom. Investičné fondy, ako sa to tu minule spomínalo v diskusii, vznikali za podmienok, že nebola pripravená na ich vznik a fungovanie legislatíva. Legislatíva sa dopracovala dodatočne. Investičné fondy sú predovšetkým portfólioví, nie sú strategickí investori. Navrhovaný zákon plne rešpektuje súčasnú legislatívu. To znamená, že ako portfólioví investori sa fondy nemôžu správať ako strategickí investori. Samozrejme, potrebujeme strategických investorov, aby sa investičná aktivita v našej ekonomike rozšírila, a na to sme prijali uznesenie pri schvaľovaní novely tohto zákona, kde sme požiadali vládu, aby pripravila návrh zákona o investičných fondoch ako strategických investoroch. Ak by boli investičné fondy zastúpené v predstavenstvách obchodných spoločností, nesmeli by predávať a nakupovať akcie, ktorých sú členmi, lebo tam by došlo k stretu záujmov.

    Ďalej treba povedať, že investičné fondy, ktoré momentálne máme, nevznikali nato, aby podnikali, majú inú funkciu, a to rozptýliť riziko pre drobných investorov. A myslím si, že zákon, ktorý teraz prerokúvame, tomu absolútne nebráni, to znamená, že je plne v súlade s naším právnym poriadkom. Takéto postavenie podobných inštitúcii je aj v Európskej únii. Čiže v tomto zmysle je zákon konformný aj s legislatívou Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím pána poslanca Baránika, aby zostal na mieste spravodajcu. Ako prvý je do diskusie prihlásený pán poslanec Vaškovič. Potom sa prihlásil pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    pri tomto zákone budeme mať určite o niečo jednoduchšiu úlohu ako pri predošlom, pretože pán prezident napadol iba jeden paragraf tohto zákona. Pán profesor Baránik sa tu predtým snažil vyložiť svoju filozofiu, ktorou vlastne chce vyvrátiť to, čo uvádza pán prezident. Chcel by som sa k tomu vyjadriť asi tak, že v prvom rade investičné fondy a investičné spoločnosti začali svoju činnosť za určitých podmienok. Za týchto podmienok občania investovali svoje kupóny do spoločností. Tento zákon tento vzťah mení. Totiž občan alebo časť občanov, ktorá by vedela, že sa v budúcnosti zmenia pravidlá, možno by sa nerozhodla investovať do investičných fondov a investovala by priamo do podnikov. Tým, podľa môjho názoru, je občan, ktorý investoval do investičného fondu, a teraz sa menia pravidlá hry, jednoznačne diskriminovaný oproti občanovi, ktorý investoval priamo. Na tomto fakte ťažko asi niekto niečo zmení.

    Celá filozofia tohto zákona, ku ktorej som sa obšírne vyjadril na minulom pléne, by sa dala nazvať tak, že sa zosilňuje regulácia v tejto oblasti. Sčasti je táto regulácia opodstatnená, sčasti podľa nášho názoru opodstatnená nie je a tieto problémy sa dali vyriešiť jednoducho vzťahom medzi tými, ktorí investovali do investičných fondov, a medzi investičnými fondmi. Tento zákon retroaktívne vstupuje do určitých podmienok, za ktorých občan investoval do investičných fondov, a preto ho považujeme za retroaktívny a za obmedzujúci. Nie je pravda, že keď investujem do podielového alebo iného fondu za určitých podmienok a tieto podmienky sa potom zmenia, že moje akcionárske práva nie sú obmedzené. Toto je neprijateľná filozofia. To znamená, že ak dnes dám milión do podielového fondu a zajtra sa zmenia podmienky, tak mi niekto tu chce tvrdiť, že moje práva neboli obmedzené? Takúto filozofiu nemôžem priznať.

    Je to, samozrejme, sprostredkované vlastníctvo, ale je to bežný typ vlastníctva a ako akcionár mám právo vedieť o tom, ako správca mojich akcií, za akých podmienok s nimi pracuje. Toto je základný filozofický problém, ktorý tu je. Pokiaľ by sa týkal len budúceho vývoja, čiže nových spoločností, nových foriem investovania, proti tomu by sme nenamietali. Je pravdou, že v Európskej únii v časti krajín takýto zákon je, pokiaľ ide o investičné fondy, ale nikdy predtým nebol iný. To znamená, že občania investujú v stabilných podmienkach. Nikdy neboli urobené zmeny. V anglosaskom systéme sú však iné prístupy a iným spôsobom sa tieto skutočnosti regulujú.

    Demokratická únia považuje tento krok za obmedzujúci aj vo vzťahu k zákonu o cenných papieroch. Budeme iniciovať podanie na Ústavný súd aj vo vzťahu k tomuto paragrafu, pokiaľ ide o cenné papiere. To sú dôvody, prečo nemôžeme tento zákon v pôvodnom znení podporiť a budeme iniciovať podanie na Ústavný súd.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    predkladaná novela zákona číslo 248/1992 Zb. zreteľne odzrkadľuje dva dôvody, na základe ktorých ju vláda Slovenskej republiky zaradila medzi svoje legislatívne úlohy. Prvým dôvodom sú skúsenosti, ktoré boli získané pri aplikácii zákona číslo 248/1992 Zb. od jeho účinnosti. Na základe týchto skúseností treba pozitívne hodnotiť snahu navrhovateľa o zvýšenie ochrany podielnikov a akcionárov tým, že investičné fondy a investičné spoločnosti môžu mať iba formu akciovej spoločnosti. Ochranu majetku podielnikov a spoločníkov upevňuje aj zvýšenie základného imania investičného fondu na jeden milión Sk a investičnej spoločnosti na 20 miliónov Sk.

    Druhým priehľadným dôvodom je však cieľ predkladateľa prehnane zvýšiť možnosti štátu kontrolovať a zasahovať prostredníctvom orgánu štátneho dozoru do činnosti investičných fondov a investičných spoločností. Predkladateľ tento cieľ chce dosiahnuť všetkými, aj protiústavnými prostriedkami. Protiústavnosť novely zákona sa konkrétne prejavuje v obmedzení investičného fondu, vo výkone vlastníckeho práva, tým aj obmedzením občana akcionára. Obmedzenie vlastníckeho práva občana je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne ide o článok 12 ods. 1 a 2, článok 13 ods. 4 a článok 20 ods. 1 a 4.

    Vzhľadom na to, že štátne orgány sú podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky povinné konať iba na základe ústavy, obidva kluby Maďarskej koalície nemôžu podporiť prijatie zákona v tomto znení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi tiež zaujať stanovisko k predmetnému bodu programu. Predovšetkým návrh novely zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch reaguje na určitú situáciu na kapitálovom trhu. Povedal by som na situáciu, ktorá skutočne vyžadovala urgentné riešenie. Uviedol by som niektoré argumenty, prečo sme museli pristúpiť k novele zákona, a myslím aj k novele, ktorá prináša určitý moment, že investičné spoločnosti a investičné fondy musia prispôsobiť svoje konanie a pôsobenie na kapitálovom trhu. Uviedol by som niektoré kontrolné zistenia štátneho dozoru nad kapitálovým trhom.

    Štátny dozor vykonal do 30. 6. 1995 kontrolu 48 fondov z celkového počtu 165 fondov založených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie. Z celkového objemu majetku 58 miliárd sústredeného vo fondoch bol kontrolami preverený majetok v hodnote 35 miliárd Sk. Kontroly štátneho dozoru boli orientované na dodržiavanie zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, ale i na dodržiavanie iných súvisiacich zákonov. Najčastejšie nedostatky a porušenia zákonov možno zhrnúť do niekoľkých oblastí.

    Po prvé - neoprávnený presun majetku fondov na iné osoby. Kontrola zistila viaceré spôsoby znižovania majetku v prospech rôznych fyzických a právnických osôb. Ide napríklad o presun majetku fondov na základe nevýhodných zmlúv, predaj akcií s dlhou, aj viacročnou dobou splatnosti, v 30 % kontrolovaných prípadov, predaj akcií pod cenu v 80 % kontrolovaných prípadov, nákup akcií nad cenu v 80 % kontrolovaných prípadov, úhrada záväzkov akciami z portofólií fondov, pričom sa vyberajú iba lukratívne akcie, t. j. hrozienka z koláča, čím sa znehodnocujú tieto portfóliá, v 20 % prípadov.

    Ďalej to bol presun majetku ako odplaty za výkon poverenia správy fondu. Zakladatelia fondov boli oprávnení účtovať si od fondov odplatu za výkon poverenia ako úhradu za náklady spojené so založením fondu. Niektorí zakladatelia si dali preplatiť fondmi neadekvátnu čiastku za výkon poverenia, ktorá v niektorých prípadoch dosiahla hodnotu až 5 % z nominálnej hodnoty majetku fondu. Obdobné tendencie bolo možné sledovať aj v prípade odplaty za správu fondov investičnými spoločnosťami. Napríklad investičná spoločnosť, ktorú nechcem menovať, si dala za založenie a správu fondov vyplatiť čiastku 160 miliónov Sk, pričom jej náklady spojené s touto činnosťou boli 35 miliónov Sk. Podobné situácie sa zistili v 40 % kontrolovaných prípadov.

    Ďalším takým blokom bol presun majetku za služby, ktoré mali byť predmetom správy fondu. Investičné fondy uzatvorili zmluvy o správe s investičnými spoločnosťami, ktoré by mali vykonávať celú činnosť spojenú so správou fondov. Niektoré činnosti si však investičné fondy objednávajú u tretích osôb, resp. u investičnej spoločnosti mimo uzatvorenej zmluvy o správe. Týmto spôsobom sú fondy dvojnásobne finančne zaťažené za služby, ktoré sú súčasťou správy. Tieto nedostatky boli zistené v 60 % kontrolovaných prípadov.

    Ďalej bolo zisťované použitie majetku fondov na účely mimo rámca zákona. Správcovia fondov, resp. manažmenty fondov, v rozpore zo zákonom využívajú majetok fondov na rizikové operácie a nesledujú záujmy akcionárov. Časté sú prípady poskytnutia pôžičiek z majetku fondov, investovania do cenných papierov nie verejne obchodovateľných, resp. financovania reklamnej kampane na druhú vlnu kupónovej privatizácie. Uvedené prípady porušenia boli zistené v 70 % kontrolovaných fondov s objemom 1 mld Sk.

    Ďalej to bolo nedodržiavanie podmienok obmedzenia a rozloženia rizika. Obmedzenie a rozloženie rizika predpísané zákonom sleduje ochranu majetku kolektívneho investovania. Kontrolami bolo zistené, že uvedený princíp fondy ignorujú v priebehu celej svojej existencie, čím vystavujú majetok akcionárov značnému riziku. Nedodržiavanie ustanovení o obmedzení a rozložení rizika vedie fondy k ovládaniu akciových spoločností, ktorých akcie sú sústredené v portfóliách týchto fondov. Investičné fondy uskutočňujú toto ovládnutie spoločností formou presadzovania svojich osôb do manažmentu týchto spoločností na valných zhromaždeniach. Tieto osoby zotrvávajú vo funkciách i po následnom predaji akcií spoločnosti z majetku fondov až do najbližšieho valného zhromaždenia.

    Inú formu ovládnutia akciových spoločností fondmi predstavuje zakladanie spoločností holdingového typu, ktoré združujú akcie podnikov príbuzného výrobného odvetvia z portfólií spravovaných fondov, čím sa porušuje i ustanovenie predpisujúce spôsob investovania majetku fondov.

    Ďalej je to nedodržiavanie informačnej povinnosti, keď zákon predpisuje investičným fondom informačnú povinnosť formou zverejňovania správ o hospodárení, účtovných závierok formou valných zhromaždení. Snahou niektorých fondov je vyhnúť sa kontrole zo strany akcionárov tým, že valné zhromaždenia organizujú oneskorene, prípadne spôsobom, ktorý zamedzuje početnej účasti akcionárov na nich. Obdobné tendencie sú aj v prípade zverejňovania správ o hospodárení a účtovných závierok. Kontrolami sa zistilo, že fondy zverejňujú tieto údaje oneskorene a nie v predpísanej štruktúre, resp. údaje v nich obsiahnuté sú skreslené, napríklad prípad Sporofondu. Kontrolami sa zistilo, že takmer každý kontrolovaný fond mal nedostatky v informačnej povinnosti.

    Ďalej to bolo oneskorené vydávanie akcií fondov dikom. Približne 90 % kontrolovaných investičných fondov oneskorene navýšilo základné imanie na základe získaných akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie, čo je príčinou oneskoreného vydania akcií dikom. Týmto spôsobom zakladateľ odďaľuje zvolanie prvého valného zhromaždenia, čím dikov umelo odsúva z procesu rozhodovania o kľúčových záležitostiach fondu. V súčasnosti existuje 5 investičných fondov, ktoré ešte neemitovali akcie.

    A posledný blok - porušovanie iných právnych predpisov fondmi, okrem zákona číslo 248/1992. V rámci vykonaných kontrol sa identifikovalo množstvo porušení iných právnych noriem, predovšetkým zákona číslo 513/1991, Obchodného zákonníka, napríklad výplata dividend z majetku fondu bez dosiahnutia zisku, výplata odmien členom predstavenstva a dozornej rady, resp. tantiém z majetku fondu, ktoré sú neadekvátne k dosiahnutému hospodárskemu výsledku.

    Takže dôvody na pristúpenie k novele zákona číslo 248 i k tomu, ako vláda prezentuje v danej časovej etape svoj prístup k investičným fondom a spoločnostiam, osobne považujem za plne oprávnené a odporúčam Národnej rade zákon číslo 248 prijať tak, ako ho schválila Národná rada.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Palacka, ale medzitým vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, že ak sa z balíka 38 mld prekontroluje 35 mld, to už je preukázateľné. Sú mi známe, samozrejme, rôzne priestupky, ktoré ešte za môjho ministrovania sme v júni 1994 nielen postrehli, ale mali sme aj návrhy na sankcie. Nijako nechcem lobovať za investičné fondy, ale chcem povedať, že zákonité priestupky sa dajú riešiť tým, že postihnem tých, ktorí to urobili, najmä v prípade nezákonného narábania s kapitálom, odmenami, najmä s peniazmi v prospech tretích osôb atď. To sú veci, ktoré sú známe a ktoré sa odhalili. Niektoré z fondov mi už vtedy nevedeli prísť na meno. Ale mne ide teraz o niečo iné. Ide mi o postavenie fondu ako subjektu kapitálového trhu. To celkom vylúčiť nemôžeme.

    Kolega Baránik tu hovoril o tom, v podstate som mal dojem, že vôbec im treba zabrániť, aby sa mohli pohybovať na kapitálovom trhu. Ale investičný fond má aj iné prostriedky, ktoré získa zo svojich výnosov, teda to, čo má k dispozícii, a s týmito prostriedkami môže ako subjekt kapitálového trhu vystupovať. Samozrejme, zákonom to môžeme obmedziť, môžeme to urobiť s pomocou štátneho dozoru, tak ako to chceme robiť v jednotlivých etapách, dúfam. Ale celkom dostať von z kapitálového trhu tieto investičné fondy, to by v poriadku nebolo. To by išlo na úkor samotného rozvoja kapitálového trhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, myslím si, že to, čo tu prezentoval pán minister ako výsledky kontroly, bude mať, samozrejme, svoje dôsledky, proti tomu nikto z nás žiadne výhrady nemá. Na druhej strane si však treba položiť otázku, prečo sa k takejto rozsiahlej kontrole pristúpilo až teraz. Prečo? To znamená, že v tomto prípade nielenže fondy porušovali zákony už dlhé obdobie, ale štátny dozor si počas tohto obdobia nevykonával svoju činnosť. Čiže touto správou ste zároveň obvinili aj ministerstvo financií. To len na okraj.

    Kriminalizácia týchto fondov - samozrejme, tieto prípady budú riešiť súdy, bude to procedurálne riešené, ale tvrdím jednu vec, že tým nie je možné celú túto infraštruktúru odsúdiť, všetkých odsúdiť. Ale takisto som vo svojom vystúpení povedal, že s veľkou časťou regulačných opatrení, ktoré sú v novele, súhlasíme. Čiže tu treba povedať, že chyby sa stali na oboch stranách. Takisto v parlamente bolo možné, i vláda mala tento zákon novelizovať už dávno, ak sa vedelo o týchto určitých priestupkoch, ktoré však nevyplývali z porušovania zákona. Bolo potrebné nasadiť regulačné opatrenia. Pokiaľ to bolo v rámci zákona, žiaľbohu, tam nemožno kriminalizovať fondy.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame návrh pána prezidenta, ktorým vrátil na opätovné prerokovanie zákon o investičných fondoch a investičných spoločnostiach. Pán prezident má k tomuto jednu konkrétnu výhradu a chcel by som sa vyjadriť k tejto konkrétnej výhrade. Predsa však dovoľte, aby som jednou poznámkou reagoval na vystúpenie pána ministra financií, ktorý tu hovoril o dôvodoch, prečo vláda vôbec tento zákon predložila. Toto vystúpenie vo mne vyvolalo dojem, že ide o akési represívne opatrenie voči investičným fondom na základe kontroly. Je to asi také, že keď polícia zistí, že 50 % vodičov prekračuje limit 50 km rýchlosti v obciach, tak zavedieme paušálne limit 5 km pre všetkých. Nepovažujem to za odôvodnené. K zákonu ako takému sme sa vyjadrili pri jeho pôvodnom prerokovaní, kde sme vyjadrili zásadný nesúhlas s mnohými ustanoveniami zákona.

    Vráťme sa však k podstate veci, ktorú prerokúvame dnes. Prerokúvame výhradu pána prezidenta o porušení vlastníckych práv tým, že investičné fondy nebudú môcť voliť výkonné orgány akciových spoločností, ktorých sú akcionármi. V tejto veci argumentoval pán spoločný spravodajca vo svojom vystúpení názorom, že výkonný orgán akciovej spoločnosti môžu tvoriť len výkonní pracovníci akciovej spoločnosti. Dovoľujem si povedať, že to je úplný nezmysel a nepochopenie Obchodného zákonníka, pretože o výkonných orgánoch sa nikdy neuvažuje ako o orgánoch tvorených pracovníkmi akciovej spoločnosti. A aj keď chápem, že pán poslanec Baránik sa s tým zrejme za svojho pôsobenia na Vysokej škole ekonomickej nestretol, ale je to jednoducho všade tak. A keď nič iné, tak si povedzme, že Fond národného majetku predsa deleguje do orgánov akciových spoločností svojich pracovníkov úplne bežne a nikdy nie je podmienkou, že to musia byť pracovníci tej akciovej spoločnosti, v predstavenstve ktorej sú členmi.

    Tieto argumenty, ktoré tu odzneli od pána spoločného spravodajcu, pokladám za neopodstatnené a potvrdzujem, že výhrada pána prezidenta je platná a naozaj sa porušujú vlastnícke práva, keď dikovia, ktorí zverili svoje akcie fondom, prichádzajú o právo prostredníctvom fondov delegovať členov do orgánov spoločnosti.

    Na záver by som chcel vyjadriť za klub Kresťanskodemokratického hnutia, že si osvojujeme pripomienky pána prezidenta a odporúčame návrh zákona neschváliť v pôvodnom znení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    pán podpredseda vlády a minister financií uviedol dôvody, ktoré smerovali k tomu, aby novela v takomto znení bola predložená. Ja sa pokúsim, prosím vás pekne, zdokumentovať a na základe predložených materiálov prezentovať stanovisko, ktoré nie je, samozrejme, v súlade s námietkami pána prezidenta, že predložená novela návrhu zákona je v niektorom ustanovení protiústavná.

    Vážené dámy, vážení páni, v rozhodnutí z 13. júla 1995 k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, pán prezident Slovenskej republiky žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní citovaný zákon schválila s tým, že v článku I bodu 38 uvedeného § 38a ods. 3 z druhej vety sa vypustia slová "a môžu byť zastúpené len v kontrolných orgánoch spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku". V dôsledku toho, samozrejme, potom treba v tretej a v štvrtej vete tohto ustanovenia slová "kontrolného orgánu" nahradiť slovami "príslušného orgánu spoločnosti".

    Vážené dámy, vážení páni, v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, citujem: "Posudzovaná novela zákona zvyšuje ochranu podielnikov a akcionárov, čo považujem za odôvodnené. Niektoré ďalšie ustanovenia tento rámec prekračujú, ale rešpektujem ich ako výraz vôle parlamentnej väčšiny. Druhú časť druhej vety § 38a ods. 3 však považujem za neústavnú." Koniec citátu. Z odôvodnenia poslednej vety citátu však vyplýva, že poradcovia, ktorí pripravovali rozhodnutie prezidenta, nepoznajú platné znenie zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi toto tvrdenie zdokumentovať, prečo.

    Podľa § 2 ods. 1 investičná spoločnosť a investičný fond sú právnickými osobami, ktoré zhromažďujú peňažné prostriedky právnických a fyzických osôb za účelom ich použitia na účasť na podnikaní podľa tohto zákona. Teda je zrejmé, že ide o kolektívne investovanie. Podľa § 5 investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy, pričom podielový fond nie je právnickou osobou a prostriedky získané predajom podielových listov sú spoločným majetkom podielnikov podielového fondu, ktorý je zákonom zverený do správy investičnej spoločnosti, ktorá ich spravuje vo svojom mene a na účet podielnikov.

    Na rozdiel od podielového fondu investičnej spoločnosti je investičný fond samostatná právnická osoba, ktorá môže mať iba formu akciovej spoločnosti. Podľa § 7 investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky vydávaním akcií. Takto získané peňažné prostriedky sú majetkom investičného fondu, ktorý ich môže použiť len na zákonom vymedzené účely a nakladá so svojím majetkom vo svojom mene a, samozrejme, na svoj účet. Občania, ktorí si kúpia vydané akcie investičného fondu, sa stávajú akcionármi len toho investičného fondu, ktorého akcie kúpili. Z uvedeného vyplýva, že občania investičného fondu nezverili svoje peňažné prostriedky a fond nemôže za občanov vykonávať vlastnícke práva tak, ako keby ich vykonávali samotní akcionári.

    Iná situácia je, samozrejme, v podielových fondoch investičnej spoločnosti. Tu podľa § 11 ods. 1 zákona 248/1992 Zb. podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel majetku v podielovom fonde a právo - zdôrazňujem - a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu podielového fondu. Nakoľko majetok sústredený v podielovom fonde nie je majetkom investičnej spoločnosti a je jej teda len zverený do správy, je tento majetok vo vzťahu k investičnej spoločnosti cudzí majetok, ktorý sa môže použiť len na kúpu verejne obchodovateľných cenných papierov.

    Na správu cenných papierov sa vzťahuje aj ustanovenie § 36 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, ktoré v odseku 6 ustanovuje: "Ak správca má vykonať hlasovacie právo spojené s cenným papierom, je majiteľ tohto cenného papiera povinný vystaviť mu na to včas potrebné písomné plnomocenstvo." Je samozrejmé, že v investičnej spoločnosti za cenné papiere zhromaždené v podielovom fonde nemá kto vystaviť potrebné písomné plnomocenstvo na výkon vlastníckych práv. To znamená, že investičná spoločnosť nemôže vykonávať vlastnícke práva k cenným papierom, ktoré sú v majetku podielnikov podielových fondov, a nemôže si z toho titulu uplatňovať právo na účasť v orgánoch akciových spoločností, ktorých akcie sú v majetku podielnikov podielových fondov.

    Ak všetci akcionári majú právo byť volení do všetkých orgánov akciovej spoločnosti, tak, samozrejme, akcionári investičného fondu majú právo byť volení do orgánov len toho investičného fondu, ktorého sú akcionári, a nemajú právo byť volení do orgánov akciových spoločností, ktorých akcie sú vo vlastníctve investičného fondu. Akcionári investičného fondu sú vlastníkmi akcií, ktoré investičný fond vydal a oni si ich kúpili, ale nie sú vlastníkmi akcií akciových spoločností, ktoré sú vo vlastníctve investičného fondu. Vážené dámy, vážení páni, napadnuté ustanovenie § 38a ods. 3 je zamerané predovšetkým na ochranu práv minoritných akcionárov akciových spoločností pred postupom niektorých investičných fondov, ktoré uprednostňujú krátkodobé ciele pred strategickým rozvojom týchto spoločností.

    Vážené dámy, vážení páni, uvedené skutočnosti opierajúce sa o citované právne normy jasne dokumentujú súlad predloženej novely s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného odporúčam novelu zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch prijať v nezmenenom znení.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kunc. Ešte predtým vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem. Chcem, aj keď trošičku oneskorene, reagovať na vetu, že dikovia, ktorí zverili svoje akcie fondom, prichádzajú o svoje vlastnícke práva.

    Vážená Národná rada, koľko je príkladov, keď dikovia v dôvere zverili - hrdo povedané - svoje vlastnícke práva fondom alebo podnikom, a zrazu zistili, že podnik, ktorý je lokálpatriotickou, či patriotickou hrdosťou, sa ocitol pod kontrolou konkurenčného cudzieho kapitálu.

    Aké straty, aké riziká táto skutočnosť prináša pre regióny a pre Slovensko? Prečo takmer vo všetkých fondoch v druhej vlne kupónky je cudzí špekulatívny kapitál? Akú veľkú sumu potrebuje, aby získal kontrolu nad vytypovanými podnikmi? Prečo sa predstaviteľ istej cudzej banky vyjadril, že do kupónky úplne stačí 20 miliárd?

    Vážená Národná rada, ktorý konzul môže brániť tieto fondy? Slovenský konzul?!

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    či sa nám to ľúbi, alebo neľúbi, ale skutočnosť je taká, že čoraz viac sa obnažuje jeden základný problém. A je to problém vlády a cez vládu aj problém parlamentu, aké majú byť rozmery nevyhnutnosti určitých korekčných a regulačných zásahov do prebiehajúceho procesu transformácie hospodárstva, a nielen tohto, pretože transformačný proces prebieha v celej spoločnosti. Je to dôsledok toho, že po prvé, niektoré čiastkové procesy zostali neupravené, hoci bolo zreteľné, že sa objavujú a že by bolo treba ich regulovať. V tejto chvíli isteže ťažko hovoriť o tom, kto čo zanedbal, alebo prečo nespravil, čo mal. Po druhé, niektoré procesy boli upravené čiastkovo, nie tak, ako by sa to bolo žiadalo už vtedy, nuž ale nevedeli sme všetko predvídať. Bolo by však zásadnou chybou, keby sme si mysleli, že táto otázka a tento problém sa obnažuje len pre túto vládu, pretože nech by tam bola akákoľvek koaličná vláda, rovnako by sa to ukázalo v každej jednej.

    V skutočnosti stojíme spolu s vládou pred úlohou, aby sme tento problém vyriešili, aby sme si nejakú odpoveď naň dali. Súhlasím s pánom poslancom Filkusom, že ak sú tu kontrolné zistenia a tie zistenia sú závažné, treba postihovať tých, ktorí sa dopustili všelijakých protiprávnych činov. Žiaľ, v tejto súvislosti sa ukazuje jedna vec, že protiprávne konania, a teda špekulačné postupy, ktoré v tomto prípade poškodzovali veci málo znalých, ale dôverčivých majiteľov investičných kupónov, svedčia o tom, že nestačí uplatniť len jednotlivé sankcie, ale naozaj treba uvažovať o tom, ako postihnúť celý proces. Preto by som nepovedal, že ide o kriminalizáciu pôsobnosti investičných spoločností a investičných fondov. Ide o hľadanie východísk zo situácie, keď to nie je v poriadku, a povinnosťou tejto vlády je, aby vec riešila.

    Pravda je však, že sa tu celkove vynára problém, ktorý som už spomínal vo vystúpení, keď sme prerokúvali pôvodný návrh na predchádzajúcej schôdzi, aká má byť miera regulačnej funkcie štátu a aká má byť koncepcia vývinu i rozvoja kapitálového trhu. Lebo naozaj by bolo zlé, keby sme rozvoj kapitálového trhu akýmkoľvek spôsobom nie zastavili, ale natoľko spomalili, že by to rozvoju ekonomiky i samotnému transformačnému procesu škodilo. Bolo by zlé silou zákona presadzovať koncepciu, ktorá by nešla vhodným smerom, a nemyslím si, že by bolo dobré až neúmerne zvyšovať právomoci ministerstva financií ako orgánu, ktorý vykonáva kontrolu a dozor. Jednoducho nemôžeme brániť rozvoju kapitálového trhu. Treba teda, aby dozreli veci a aby sme si jasne povedali: Regulovať, ale v tomto prostredí, v ktorom teraz tieto procesy prebiehajú a ešte chvíľu prebiehať budú, akými procesnými pravidlami, s akou úpravou. No a to je otázka právnej regulácie, pretože ináč sa to nedá.

    Všeobecne tu možno vidieť dve polohy. Prvá by bola zasahovať do vecí veľkorysou úpravou, to znamená, aby priestor nebol príliš vymedzený, aby bol otvorený najrozmanitejším špekuláciám, ale musíme si byť vedomí toho, že špekuluje sa veľa. Je veľa špekulujúcich investičných spoločností i fondov bez akýchkoľvek zábran, ako to potvrdili kontrolné zistenia. A ak vidíme, že ide o poškodzovanie drobných vlastníkov, pričom si musíme byť vedomí toho, že ľudia skutočne nevedia, ako v týchto veciach postupovať, ako sa rozhodovať, ako konať, nie je možné ten priestor vymedzovať veľkoryso, aspoň do určitého času určite nie. No a po druhé treba sa postarať o to, aby podiel verejných trhov na celkovom obrate cenných papierov, toho času malý, rástol, aby tým kapitálový trh bol priehľadnejší, a teda aj príťažlivejší. Prísnejšia regulačná úprava, ktorá by pôsobnostný priestor vymedzila síce presne a vtlačila terajšie subjekty kapitálového trhu do príliš tvrdých medzí, takisto by nebola dobrá, pretože efektom by bolo spomalenie vývinu kapitálového trhu.

    Podľa môjho názoru veľmi podstatná je otázka, ako ovplyvňovať ekonomickú pripravenosť a spôsobilosť vlastníkov investorov, resp. podielnikov fondov. Ťažko je to len tak obísť a nemyslieť na to s tým, že však pre nich budú konať investičné spoločnosti, pre nich budú konať predstavenstvá fondov. Nie je to celkom tak pre jeden celkom reálny poznatok. Veď tí investori sa nedostávajú k možnosti rozhodovať o tom, čo sa vo fondoch a v investičných spoločnostiach deje. Či sa nám to páči, alebo nie, ale drobných investorov sa to jednoznačne týka. Mali by sme v podstatne väčšej miere oboznamovať občanov s tým, o aké subjekty ide, všetko možné urobiť v záujme toho, aby spoznali reguláciu, teda zákonné i podzákonné úpravy, ktoré sa týkajú týchto subjektov, a predovšetkým, aby získali priestor na uplatnenie svojho hlasu v ich rozhodovaní. Sám som toho názoru a dúfam, že v tejto veci si budeme rozumieť všetci. Som za to, aby sme subjekty kapitálového trhu radšej povzbudili, než retardovali ich aktivity, a tobôž kriminalizovali. To predsa nie je dosť dobre možné v zdravej, aj keď transformujúcej sa ekonomike pripustiť.

    Otázka je, čím a ako povzbudiť tieto subjekty. Nazdávam sa, že predovšetkým tým, že sa vhodne vymedzí priestor na ich pôsobnosť. Musíme si však uvedomiť, že ak je toto vymedzenie ovplyvnené poznaním praxe, ktorá svedčí o podstatných chybách v ich terajšej pôsobnosti, o špekuláciách na úkor akcionárov investičných fondov alebo podielnikov, potom je to prirodzený vplyv a nejakým spôsobom sa musí objaviť v reakcii štátneho orgánu, o kontrolnú činnosť ktorého ide. Takže by sme nemali konať a hovoriť v reláciách - v každom prípade je ohrozený rozvoj kapitálového trhu.

    Po druhé, myslím si, že pôsobnosť týchto subjektov sa dá povzbudiť aj tým, že správna a účinná regulácia ich pôsobnosti vyvolá dôveru občanov, investorov či podielnikov. Bez tých predsa nebudú mať čím rozvíjať svoje aktivity. Takže rozhodne je dôraz na síce prísnej, ale vhodnej úprave, ktorá však, ako som už povedal, nebude retardovať pôsobnosť. Chcel by som ešte poznamenať, že by sme sa mali dobre počúvať, a nielen vypočuť, ale aj zvážiť výklad, ktorý urobí ktokoľvek z nás, lebo tak sa mi vidí, že výklad pána spoločného spravodajcu sme si nevypočuli dobre, a preto ani vo svojom vlastnom myslení a prístupe k veciam stále nenachádzame vzájomné dorozumenie tam, kde sú naň všetky predpoklady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Ak sa nikto nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Ešte sa spýtam pána spoločného spravodajcu Baránika, či si žiada záverečné slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenia niektorých diskutujúcich. Nadviazal by som na to, čo predo mnou povedal pán poslanec Kunc.

    Vážení poslanci, musíme si uvedomiť jedno, že transformácia spoločnosti a ekonomiky, ktorú vykonávame, je v každom prípade vždy krokom do určitého neznáma. Preto povinnosťou našej exekutívy je, ak zistí, že niektorý krok nemá adekvátne výsledky, ako sa predpokladalo, musí urobiť korekciu tohto kroku. Žiaľ, situáciu máme u nás takú, že každý krok, ktorý vykoná vláda, hneď ju obviňujeme, alebo niektorí obviňujú, že robí protiústavnú a ešte neviem akú činnosť. Vzťahuje sa to aj na tento zákon. Na základe dokonalých informácií, ktoré tu predniesol pán podpredseda vlády, je zrejmé, že ministerstvo financií vykonalo dôslednú analýzu fondov. Ukázali sa nedostatky v ich činnosti. Na základe týchto nedostatkov ministerstvo financií pripravilo novelu tohto zákona, aby sa tieto nedostatky nemohli v budúcnosti opakovať. To znamená, aby sa vytvorili presné medze alebo mantinely, v ktorých fondy majú pôsobiť na základe platnej legislatívy.

    Chcel by som reagovať predovšetkým na vystúpenie pána poslanca Palacku a upozorniť ho, pretože zrejme chcel znížiť váhu mojich argumentov tým, že povedal, že som pedagogický pracovník, takže asi to nedokonale ovládam. Vážený pán kolega Palacka, škoda, že nie je tu, som skutočne profesionálne vysokoškolský pedagóg, ale 20 rokov som nemohol vykonávať pedagogickú prácu, preto som pracoval v hospodárskej praxi. Okrem toho v rokoch 1990 a 1991 som zastával špičkovú funkciu v hospodárskej praxi, takže mám bohaté skúsenosti. Okrem toho na potvrdenie tohto argumentu z funkcie mi vyplývalo formovať filozofiu fungovania predstavenstiev a dozorných rád akciových spoločností, ktoré sa začali tvoriť k 1. januáru 1991. Takže môžem tvrdiť, že som jeden z tých, ktorí majú najväčšie skúsenosti v Slovenskej republiky z pôsobenia a činnosti predstavenstiev a dozorných rád obchodných spoločností. Okrem toho bol som predsedom dozornej rady Investičného fondu, takže aj odtiaľ poznám činnosť investičných fondov.

    Ale nie je problém v tom. Chcel by som upozorniť na to, aby ste všetci pochopili, že investičné fondy a investičné spoločností pozakladali v podstate tie isté právnické a fyzické osoby. Čiže vzájomné ekonomické vzťahy medzi investičnými fondmi a investičnými spoločnosťami nie sú ničím iným ako prelievaním kapitálu z jedného účtu na druhý. Keďže investičné fondy sú pod kontrolou štátneho dozoru, ale investičné spoločnosti sa tomuto dozoru vymykajú, je veľmi výhodné tento kapitál preliať nielen na účty investičných spoločností, ale aj inde. To znamená, že tu skutočne potom dochádza k stavu, že sú poškodzovaní drobní akcionári, dikovia, ktorí zverili svoje kupónové knižky investičným fondom. To, čo tvrdili pán kolega Vaškovič a pán kolega Nagy, že touto novelou zákona sa obmedzujú práva občana, buď z ich strany ide o nepochopenie, alebo úmyselné zavádzanie. Inak si to vysvetliť neviem.

    Vzhľadom na to, že z diskusie nevznikli nijaké nové návrhy na korekciu, pán predseda, navrhujem o zákone vrátenom pánom prezidentom opakovane hlasovať a schváliť ho v pôvodnom znení.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Pán poslanec Vaškovič, pán poslanec Nagy, je po rozprave, takže nie sú faktické poznámky. Pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec Benčík mi hlási, že má procedurálnu poznámku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Udelenie slova nezneužijem, lebo podľa rokovacieho poriadku, keď je ukončená rozprava, faktická poznámka nemôže byť, ale môže byť procedurálna. Moja procedurálna otázka smeruje k tomu, že neviem podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku si spravodajcovia osvojujú právo zodpovedať a vysvetľovať. Majú hovoriť za výbory, tak ako je to uvedené v rokovacom poriadku, alebo sa majú prihlásiť do rozpravy. Na to majú právo.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, spravodajca má právo sa prihlásiť do rozpravy a v rozprave môže povedať svoj názor. Spravodajca vysvetľuje závery jednotlivých výborov a podľa rokovacieho poriadku na konci rozpravy spravodajca a predkladateľ zákona majú právo sa ešte raz sa k tomu vyjadriť. Je to v rokovacom poriadku, pán poslanec. Má právo aj predkladateľ, to znamená pán prezident, ale ten sa včera vzdal tejto možnosti.

    Takže prosím, pristúpime k hlasovaniu. Procedurálnu otázku má ešte pán Vaškovič. Pán poslanec, ale nemusím vám ju dať, pretože som povedal, že pristupujeme k hlasovaniu a v priebehu hlasovania už nie sú ani procedurálne otázky.

  • Nie je to ani procedurálna otázka, len sa chcem ospravedlniť, že som vám zabudol oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem. Takže budeme teraz hlasovať o žiadosti pána prezidenta, aby z článku I bodu 38, z nového § 38a ods. 3 z druhej vety sa vypustili slová "a môžu byť zastúpené len v kontrolných orgánoch spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku", v dôsledku čoho treba v tretej a štvrtej vete tohto ustanovenia slová "kontrolného orgánu" nahradiť slovami "príslušného orgánu spoločnosti". Budeme hlasovať o tom, či súhlasíme so zmenou, ako navrhuje pán prezident, alebo nie. Prosím pána spoločného spravodajcu o stanovisko.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh pána prezidenta.

    Nakoľko neboli k vrátenému zákonu schválené žiadne pozmeňovacie návrhy, v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 13. júla 1995.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno považovať pôvodné uznesenie z 13. júla 1995 číslo 161 k tomuto zákonu za bezpredmetné.

  • Vážené dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k š t v r t é m u bodu programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 209. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 28. júla 1995 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 13. júla 1995. Spoločnú správu máte pod číslom 209a.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 453 z 13. júla 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 23. augusta 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, v určenej lehote.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijali uznesenie o výsledku prerokovania uvedeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovil súhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky schváliť.

    Toto je predkladacia správa, vážený pán predseda. Zároveň žiadam o udelenie slova ako prvý vystupujúci v rozprave.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Oznamujem vám, že do rozpravy sa prihlásili 3 páni poslanci v tomto poradí: Černák, Magvaši, Dzurinda. Teraz udeľujem slovo pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností vrátil prezident republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Prezident republiky vo svojom rozhodnutí nespochybňuje oprávnenie vlády a parlamentu ustanoviť, ktorý majetok štátu nemôže byť sprivatizovaný, resp. v ktorých podnikoch si štát ponechá majetkovú účasť. Do oblasti verbálnych kuriozít patrí výrok o oprávnení prijatej koncepcie parlamentnej väčšiny. Osobne nepoznám prijatú koncepciu parlamentnej menšiny. Nie je totiž nikde vo svete známy prípad, že by parlament prijímal zákony a uznesenia parlamentnou menšinou. Ale to je už taký miestny folklór. To, čo je prijaté väčšinou hlasov v parlamente, je jednoducho prijaté a platné. A dokumenty prijímané Národnou radou Slovenskej republiky z tohto demokratického parlamentného rámca nevybočujú.

    Prezident republiky priznáva možnosť rozdielnosti názoru na výber a počet podnikov označených za strategicky významné a rovnako nevyslovuje námietky proti tomu, aby sa pri privatizácii časti majetku podniku zaviedli v prospech nesprivatizovaného štátneho majetku akcie, ktorých majiteľom je fond alebo štát a ktorým prislúchajú pri výkone hlasujúceho práva osobitné práva. Prezident republiky však považuje za protiústavné zavedenie osobitných oprávnení spätne a prípadne proti vôli väčšiny akcionárov, čo považuje za protiústavné v zmysle článku 20 ods. 1 ústavy. Tým podľa názoru prezidenta republiky dochádza k obmedzeniu práv vlastníkov ostatných akcií v prospech akcií s osobitnými právami pri výkone hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, čím sa podľa jeho názoru nespĺňa podmienka uvedená v článku 20 ods. 4 ústavy, a to prinajmenšom bez splnenia povinnosti uzákoniť toto obmedzenie iba za primeranú náhradu.

    Povinnosti ostatných, hoci aj väčšinových akcionárov zaviesť obmedzenia aj do už jestvujúcich vzťahov je podľa názoru prezidenta republiky v rozpore s článkom 12 ods. 1 a 2, článkom 13 ods. 1 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4 ústavy a podľa jeho názoru je porušením princípov právneho štátu, z neho vyplývajúcej požiadavky právnej istoty a osobitne istoty súkromnoprávnej sféry, v dôsledku čoho podľa názoru prezidenta republiky došlo aj k porušeniu povinnosti upravenej v článku 20 ods. 2 ústavy.

    Toľko k rozhodnutiu prezidenta republiky.

    Zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností neprináša z medzinárodnoprávneho hľadiska žiadny výnimočný prvok alebo právny precedens vo svete neobvyklý. Práve naopak. Početné vyspelé štáty sveta majú legislatívne deklarovaný podobný okruh záujmov štátu. Pritom bolo, je a nesporne aj bude predmetom dialógu a rôznosti názorov, ktoré podniky sa obsiahnu do okruhu strategických záujmov štátu, a ktoré nie. Tu ide nesporne o konkrétne kritériá, ktoré vyplývajú z konkrétneho miesta, konkrétneho času, konkrétneho rezortu a aj vývoja makroekonomických podmienok konkrétnych záujmov štátu v konkrétnych podmienkach.

    Výhrada prezidenta republiky je teda zameraná predovšetkým na osobitné práva akcií, ktorých vlastníkom je Fond národného majetku alebo štát. Preto sa zameriam na túto problematiku. Transformáciou štátneho vlastníctva na akciovú spoločnosť vznikajú tri okruhy. Prvým je akciová spoločnosť, ktorú tvorí jej hmotný majetok. Druhou je akcionár, ktorý je držiteľom, vlastníkom akcií, ktoré ho oprávňujú správou majetku akciovej spoločnosti. A tretím okruhom je samotná akcia, čo je vlastne oprávnenie spravovania majetku akciovej spoločnosti.

    Predmetom úvah bývajú niekedy polemiky, či akcia je majetkom akcionárov, ku ktorej má akcionár vlastnícke práva, alebo či ide iba o nehmotné oprávnenie zaobchádzania s majetkom, ktorý je zhmotnený v akciovej spoločnosti. Prevažný názor je však taký, že akcionár akcie vlastní, môže s nimi disponovať a prostredníctvom ich vlastníctva má právo dosahu na chod majetku akciovej spoločnosti.

    Pozrime sa teda na práva akcionára a na ich postavenie vo svetle prijímaného zákona. Všeobecnými právami akcionárov sú právo vlastniť akcie, právo byť prítomný na valnom zhromaždení akcionárov, právo voliť a byť volený do orgánov akciovej spoločnosti, právo na dividendy z účasti na ziskoch akciovej spoločnosti. Nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona žiadne z uvedených všeobecných práv akcionárov nebudú dotknuté alebo obmedzené, je teda bezpredmetné sa týmto okruhom zaoberať.

    Osobitné právo pri výkone hlasovacieho práva na valnom zhromaždení sa uplatňuje vo vzťahu k likvidácii spoločnosti, k zvýšeniu majetku spoločnosti, k zníženiu majetku spoločnosti a zmeny stanov spoločnosti. Nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona nie je spochybnené ani právo vlastniť majetok, ani obsah a ochrana vlastníckeho práva vlastníkov. Rozhodnutie prezidenta sa odvoláva hlavne na článok 20 ods. 4 ústavy. Tento článok uvádza, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu.

    Pozrime sa teda na opodstatnenie výhrad pána prezidenta v jeho rozhodnutí vo vzťahu k tomuto článku ústavy. Osobitné oprávnenia pre akcie v držbe Fondu národného majetku alebo štátu sa dotýkajú vlastníckeho práva, a to iba v nevyhnutnej miere, ako bolo uvedené, čo je úplne v súlade s článkom 20 ods. 4 ústavy. Zámery realizácie týchto osobitných práv štátu sa uskutočňujú a vykonávajú nesporne vo verejnom záujme, o čom neboli a nie sú pochyby, a v záujme občanov tohto štátu. Uvedené oprávnenie sa uskutočňuje zákonnou formou. Osobitné práva nemajú charakter ani vyvlastnenia, majiteľom akcií nie je spôsobená žiadna majetková ujma, za ktorú by im prináležala primeraná náhrada. Z uvedeného je teda zrejmé, že pochybnosti obsiahnuté v rozhodnutí prezidenta republiky vo veci údajného nerešpektovania článku 20 ústavy nie sú odôvodnené. Argumentácia, ktorú mu pripravili poradcovia, teda nie je správna.

    Ďalšou výhradou, ktorú uvádza rozhodnutie prezidenta, je údajná retroaktivita tohto zákona. Zákon však neuplatňuje žiadne spätné retroaktívne pôsobenie zákona. Práve naopak, zákon nespochybňuje žiadne právne kroky akciových spoločností do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nové právne pôsobenie zákona formou rozhodnutí predstavenstiev akciových spoločností sa viaže až na jeho nadobudnutie účinnosti, čo vylučuje pochybnosti o prípadnej retroaktivite. Za retroaktivitu nie je možné považovať situáciu zavedenia osobitných práv akcií v držbe Fondu národného majetku alebo štátu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak by bola snaha tento stav deklarovať za retroaktivitu, v takom prípade treba siahnuť po konkrétnych právnych príkladoch z oblasti našej legislatívy. Novela Obchodného zákona číslo 171/1995 Z. z. v článku III v § 211 ods. 1 uvádza novú podmienku proti predchádzajúcemu stavu, keď pri znížení základného imania sa požaduje na valnom zhromaždení nadpolovičná prítomnosť akcionárov, pričom o navrhovanej zmene sa musia kladne vyjadriť najmenej dve tretiny prítomných.

    Prijatím tejto novely zákona prišlo k istému obmedzeniu pôvodných práv vo vlastníctve akcionárov, a taktiež by bolo možné uvažovať o retroaktívnej pôsobnosti, nakoľko prišlo k zmene oproti pôvodnému stavu. Žiadna takáto námietka sa však neuplatnila. O protiústavnosti nebola ani zmienka a zákon legitímne nadobudol účinnosť. Podobne akákoľvek novelizácia zákona o líniových vedeniach infraštruktúry, či už sú to železnice, cesty, diaľnice, telekomunikácie, elektrorozvodné siete veľmi vysokého napätia, vysokého napätia, zavádza nové formulácie svojich ochranných území, v ktorých sa uplatňujú osobitné požiadavky voči vlastníkom priľahlých území, a to až následne po zriadení líniových stavieb pri pozemkoch, po ktorých nejdú. Ani v takýchto prípadoch sa neaplikuje ani obmedzenie vlastníckych práv, uplatnenie náhrady za nové obmedzenia vlastníkom, či neuvádza sa názor o údajnej protiústavnosti, retroaktivite. V tomto prípade je to jednoducho nový skutkový stav, ktorý taktiež nastal zo zákona.

    Zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych a akciových spoločností v § 6 sa dotýka vlastníckeho práva akcionárov iba vo vládou deklarovanej nevyhnutnej miere v nesporne celospoločenskom verejnom záujme, a to na základe prijatého zákona. Uplatnením osobitných práv pre akcie v držbe Fondu národného majetku a štátu neprichádza k poškodeniu záujmov ostatných akcionárov a nie je im spôsobená žiadna majetková ujma, za ktorú by im prináležala náhrada. Prijatý zákon teda neporušuje ústavu, neporušuje princípy právneho štátu a z neho vyplývajúce požiadavky právnej istoty, osobitne istoty v súkromnoprávnej sfére. Z uvedeného dôvodu odporúčam návrh pána prezidenta neprijať a zákon odporúčam potvrdiť v schválenej forme bez zmien.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Ohlásil som pána poslanca Černáka ako prvého prihláseného do rozpravy, ktorú teraz otváram.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    už pri predkladaní a prvom rokovaní v pléne o tomto návrhu som sa vyjadril, že je mi cudzí, pretože záujem štátu sa dá presadzovať iným spôsobom, predovšetkým obchodnou politikou, ako takýmto zákonom, ale že ho viem pochopiť, pretože pramení z predvolebných sľubov vládnej koalície. Spomínal som otázku do referenda, ktorú vtedy opozičná poslankyňa pani Tóthová navrhovala a ktorá sa týkala strategicky dôležitých odvetví, predovšetkým plynárenstva a energetiky, na časovo obmedzené obdobie, na 5 rokov. Vo vládnom návrhu, ktorý je predložený, sa už nehovorí o časovom obmedzení, a čo ma veľmi prekvapilo, je výber podnikov veľmi chaotický. Stotožňujem sa s pánom prezidentom, že 75 podnikov vybraných v zákone je vybraných náhodne a nemá žiadne systémové kritérium. Čo ma ešte viac prekvapilo, je to, že v čase, keď Národná rada rokovala a vládni poslanci tu dokazovali, aké sú VSŽ strategicky dôležité pre slovenskú ekonomiku, prakticky v tom istom čase Fond národného majetku predal všetky podiely akcií, ktoré mali VSŽ. Takže podiel Fondu národného majetku vo VSŽ toho času je nula.

    Kolegyne a kolegovia, veriaci človek vie, že jedným z najväčších hriechov je zhrešiť vedome a spoliehať sa na to, že sa vyspovedám a bude mi odpustené. Toto mi prišlo na rozum, keď som včera počul slová pána ministra Duckého, že verí v zdravý rozum, že verí, že tento zákon prijmeme, aby sa potom mohol presadiť záujem štátu v takých dôležitých podnikoch, ako je Slovnaft, Duslo Šaľa a VSŽ Košice. Aby som presne citoval slová pána Duckého, povedal, že boli také úvahy, citujem: "aby sme vyhodili z § 6 i tú vami niektorými spomínanú retroaktivitu, ale tým by sme nemali dosah na VSŽ, na Šaľu a ani na Slovnaft". Alebo, ľudovo povedané, Fond národného majetku zhrešil, a my to teraz máme naprávať, my teraz máme urobiť to, čo je na hrane ústavnosti. Ako inak si, pán kolega spoločný spravodajca Hofbauer, predstavujete retroaktivitu? Čosi sa stalo a teraz to musíme napraviť. Fond národného majetku už predal VSŽ, už predal Slovnaft a my to týmto zákonom máme napraviť, aby sa tam dal presadiť záujem štátu. Veď to je retroaktivita ako vyšitá!

    Dámy a páni, nehnevajte sa, ak sa priamo opýtam: Nie je toto výsmech hospodárskej politiky štátu? Nie je to, že minister, štát, bude kupovať jednu akciu, povedzme, od vrátnika, aby cez túto akciu vedel potom presadiť záujem štátu? Je to koncepcia?

  • Kolegyne, kolegovia, mnohí si pamätajú, koľko výsmechu sa narobilo v Slovenskej republike z tzv. politbyra bývalej širokokoaličnej vlády. Teraz je situácia trošku iná, politbyro je trojčlenné, alebo, ak by som sa mal presne vyjadriť, trojjediné, pretože dvaja sú tam len na prikyvovanie (potlesk), a toto politbyro rozhodlo a vy teraz máte niesť zodpovednosť, vy máte podporiť návrh zákona, ktorý zavŕši sériu protitransformačných krokov súčasnej slovenskej vlády. A keď hovorím protitransformačných, viem, čo hovorím. Zvážte, priatelia, sami, ako sa môžeme cítiť, ako sa môžeme pozrieť do očí predstaviteľom Európskej banky pre rekonštrukciu a rozvoj, ktorým sme dokazovali, že hodnota jednej akcie Slovnaftu je oveľa vyššia ako nominálnych tisíc korún? Všetkými dostupnými prostriedkami sme ich presviedčali a aj presvedčili, a o mesiac predáme akciu za 34 halierov v prvej splátke. Ten chlap sa pýta: A čo, moje peniaze sú inakšie ako vaše peniaze? Mňa ste presviedčali a potom ste urobili toto. Myslíte, že nám druhýkrát naletí?

    Prečo nie sú v zozname zahrnuté finančné inštitúcie, prečo tam nie je Slovenská sporiteľňa, prečo tam nie je Slovenská poisťovňa a ostatné veľké banky? Hádam si myslíte, kolegyne, kolegovia, že úspory obyvateľstva, menová stabilita štátu, sú strategicky menej dôležité ako paneláreň alebo žrebčince? A vrcholom umenia, ak to tak môžem povedať, alebo parafrázovať, zlatým klincom tohto návrhu je tzv. "zlatá akcia", ktorú pán prezident so svojimi poradcami veľmi správne vo svojom stanovisku napáda. Viem si predstaviť, že na niektoré akcie budú dané mimoriadne vlastnícke práva, viem si predstaviť, že v tomto duchu bude novelizovaný Obchodný zákonník a že ten, kto pôjde do nejakej privatizácie, alebo kto bude mať záujem o investíciu, si bude plne vedomý toho, že je tam zlatá akcia, na ktorú sú dané konkrétne také a také vlastnícke práva. Ale ako sa pozrieme do očí zahraničným investorom, ktorí už investovali, a teraz zmeníme pravidlá hry? Ako sa pozrieme do očí Nórom, Hydroalumíniu, ktoré vstúpilo do ZSNP na základe zmluvne dohodnutých podmienok, a teraz meníme pravidlá hry? Mimochodom, všetky zmluvy s Nórmi sú urobené v angličtine, je ich strašne veľa, a ak prijmeme jazykový zákon v takej podobe, ako je navrhnutý, tak všetky sa budú musieť retroaktívne preložiť do slovenčiny.

    Takže, dámy a páni, osvojujem si pripomienky pána prezidenta, stotožňujem sa s jeho návrhom, a vrele vás prosím, aby ste podporili vypustenie § 6 z tohto návrhu zákona. Bude tým čiastočne splnený záujem zákonodarcu a aspoň zdanlivo zachováme zdanie Slovenskej republiky ako solídneho investora. Všetci sme očakávali rating Slovenskej republiky, na tejto pôde sme hovorili veľmi nadšene o tom, že rating Slovenskej republiky sa zvyšuje. Je to priaznivý trend, nepokazme ho prijímaním takýchto zákonov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Skôr ako bude vystupovať druhý v rozprave, prihlásil sa pán minister Ducký.

  • Moje vystúpenie je motivované tým, že bol by som nerád, ale nakoniec je to právo každého poslanca, aby sa niektoré pripomienky akceptovali. A vzhľadom na to, že nesúhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Černák, dovolím si vysvetliť niektoré jeho námietky.

    Časové obmedzenie zákona má svoju výhodu a má aj nevýhodu, pretože tento zákon nehovorí o tom, že podniky, ktoré sú zaradené do jednotlivých paragrafov, či do druhého, ktorý hovorí o neprivatizovaní, tretieho, ktorý hovorí o privatizovaní podnikov, privatizovaní v minulosti, súčasnosti, aj budúcnosti. V tom prípade by sa nemohlo nič konať v procese privatizácie, keby tam bolo časové obmedzenie, a tak ďaleko sme nechceli ísť.

    K výberu podnikov sa nebudem vyjadrovať, pretože tú časť, ktorá je za ministerstvo hospodárstva, som podrobne rozobral pri predkladaní zákona a koniec koncov i ostatné podniky majú svoje ratio. Nechcem tu zavádzať polemiku týmto smerom. Ale k niekoľkým nepresnostiam: Slovnaft a Duslo, aj keď boli predmetom privatizácie, v Dusle, myslím, zostáva 33 % podielu Fondu národného majetku, v Slovnafte zostáva štát s rozsiahlym podielom, takže týmto zákonom z toho pohľadu, keby sme to chceli dostať do stanov, nie sú dotknuté. Pokiaľ sa týka Východoslovenských železiarní, stalo sa to, čo tu bolo povedané, ale ubezpečujem pána poslanca, že to nebude akcia od vrátnika. Nebude to týmto spôsobom, ale samozrejme, pokiaľ by sme išli na návrh pána prezidenta a zrejme aj opozície, tak by sa stalo to, o čom som hovoril včera, že za jeden podnik, o ktorý sa tu tak bojuje, alebo bojovalo, by sme pustili z koncepcie ďalšie tri nesporne strategické podniky. Takže je tu aj váha argumentu a pozície toho, čo tu bolo urobené.

    Keď predpokladáme, že všetci akcionári alebo privatizéri majú dobrý úmysel a že chcú investovať, tak sa vôbec nemusia báť účasti štátu na základe tohto zákona pri výkone vlastníckych práv v tom rozsahu, o ktorom sme hovorili. A ja, pokiaľ som to stihol diskutovať s ľuďmi zo Slovnaftu i z Dusla, i z Košíc, hovoria: keď ten zákon nebude, nebudete mať na nás ani symbolický dosah, ktorý vyplýva z § 187 Obchodného zákonníka, ale keď to bude, my nenamietame, pretože sme išli do hry a do procesu privatizácie s úmyslom firmu riadiť tak, aby prosperovala, a v tom prípade nám nebude vadiť, keď štát eventuálne zaujme stanovisko k tomu, či sa investuje v prospech budúcnosti, alebo či sa vypláca dividenda pod tlakom okamžitých nálad, alebo niekedy aj potrieb. Takže tam nevidím žiadnu rozpornosť medzi tými, ktorí privatizovali s týmto úmyslom a nerobili špekulatívnu privatizáciu, ako včera rozviedol a ukázal pán poslanec Weiss. A tí, čo špekulujú, tak o čo ide? Je dobré, že sme sa na túto hru dali, aby špekulovať nemohli.

    Pokiaľ sa týka Žiaru nad Hronom, diskusia je z pohľadu tohto zákona úplne bezpredmetná, pretože účasť štátu je 70 %, a či tento zákon je, alebo nie je, pri predaji môže Fond národného majetku ako reprezentant štátu dostať do podmienok predaja akúkoľvek klauzulu pre eventuálnych záujemcov o predaj týchto akcií, oveľa prísnejšiu, s oveľa širším rozsahom. Privatizácia nie je povinnosť, kúpa nie je povinnosť, to je rozhodnutie toho a buď to bude akceptovať, alebo to nebude akceptovať. Takže v tomto smere bol tento príklad vybratý nevhodne, nemá vnútornú silu a logiku.

    Za perličku takého národovca, ako je pán poslanec Černák, považujem to, že mu nevadí, že suverénny štát nemá zmluvy aj vo vlastnom jazyku. Samozrejme, že tie zmluvy budú preložené oficiálnym prekladateľom a s pečiatkou, pretože aj keby všetci tu, aj tí, čo prídu po nás, vedeli po anglicky alebo po čínsky, je povinnosťou suverénneho štátu, aby uzatváral zmluvy tak, ako to je, vždy v dohodnutom jazyku a v jazyku vlastnom. Tak to robia aj iní, mocnejší, ktorí mali viac príležitostí naučiť sa cudzie reči. Takže to na margo poslednej poznámky.

    Zmyslom zákona vôbec nie je niekomu siahať na práva, ktoré patria vlastníkom. Dúfame a sme vo väčšine prípadov presvedčení, že nebudeme musieť uplatňovať tie práva, o ktorých sme tu hovorili vo väzbe na výkon vlastníckych práv nových vlastníkov akcií, pokiaľ hovoríme o akciových spoločnostiach. Nevidím dôvod, keď už tento zákon nebol pred začatím privatizácie, pretože vtedy mal byť, ale nevidím žiadny dôvod, aby nebol nikdy i napriek zložitosti, ktorá tu je. A prosím, nech si niekto pred slovenskými občanmi, voličmi, daňovými poplatníkmi, zoberie na seba zodpovednosť, že takýto návrh zákona by nebol schválený. Ja na to nevidím žiadny dôvod a môžem vás všetkých, ale verejne i občanov tohto štátu ubezpečiť, že o podobný druh zákona som sa usiloval aj vtedy, keď som nemal funkciu, aj keď som bol prezidentom Zväzu priemyslu, aj keď som znovu nemal funkciu, a opakovane, takže z tohto pohľadu môžete výhrady vznášať ku mne ako osobe tým viac, že počet dotknutých podnikov z titulu retroaktivity, ktorá je tu spomínaná, je viac z druhej vlny privatizácie. Keby ste si to boli pozreli veľmi podrobne a analyticky, bez nádychu toho, kto sedí na akej strane politickej scény, tak by ste zistili, že u tých podnikov, ktoré sú zaradené v § 3 a už boli privatizované, s výnimkou spomínaných troch, sa to týka len jedného podniku, len jedného.

    Čiže keby sa prišlo k tomu, po čom voláte, že by retroaktivita bola vami takto zdokumentovaná a že by zákon nebol prijatý, tak tú výhodu by dostali tie tri, o ktorých tu bolo hovorené, ktoré boli sprivatizované bez nejakých súvislostí v časovom harmonograme, a nevidím dôvod, aj keď sú to prípady z druhej vlny privatizácie, aj keď sú to moji známi, aby v týchto podnikoch štát nemal ingerenciu. Čiže opakujem, jeden podnik, na ktorý platí takto pritiahnutý argument ako retroaktivita, je z prvej vlny, a z druhej by už boli tri. Takže už len zo zlomyseľnosti: Opozícia, nedajte šancu, aby tieto tri boli bez dosahu štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ako druhý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Magvaši, ale najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Áno, pán minister, som národovec a hrdo sa k tomu hlásim a chodím po svete s otvorenými očami. Takže Nóri, ktorí sú približne taký veľký národ ako my, musím sa úprimne priznať, že ani jednu zmluvu nemajú v nórčine, všetky zmluvy majú takisto v angličtine.

    Vážený pán minister, prečítam dve - tri vety z tvojho včerajšieho vystúpenia, na základe ktorého som dnes argumentoval. Áno, vyjadril som sa tak na skutočnosť, že si fond neponechal ani jednu akciu pri privatizácii VSŽ, ale dúfam, že tento slovutný snem zákon o strategických podnikoch schváli a my potom do VSŽ vstúpime, samozrejme, na základe tohto zákona, a tú jednu akciu ja zoženiem. Takže neujdú nám, aby som to povedal zjednodušene v tom dobrom slova zmysle. A môžem povedať i to, že v rámci čistoty zákona boli i také úvahy, aby sme tie štyri podniky, ktorých sa dotýka kvázi retroaktivita zákona, vyhodili z § 6 i tú vami niektorými spomínanú retroaktivitu, a tým by sme nemali dosah na VSŽ, ani na Šaľu, ani na Slovnaft. Takže vystupoval som na základe včerajšieho vystúpenia pána ministra. Ďakujem za vysvetlenie.

    Žiar nad Hronom si vysvetlil, pán minister, takisto, že je tam prakticky zbytočne. Teraz tam má štát účasť 70 %, zmluvne sa dá dohodnúť čokoľvek. Ale nedostal som odpoveď na otázku, prečo tam nie je sporiteľňa, prečo tam nie je poisťovňa, prečo tam nie sú slovenské banky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    budem reagovať obdobne ako pán poslanec Černák. Chápem, že pán minister hospodárstva nehovoril o poisťovni a sporiteľni, pretože to sú finančné inštitúcie. Napriek tomu si myslím, že tento zákon schvaľovala vláda a preto prosím, aby alebo on, alebo pán podpredseda vlády to vysvetlili - pretože tieto otázky dostávame od občanov, či prevažná väčšina úspor občanov, ktorá je vložená v Slovenskej sporiteľni, nie je strategickým záujmom štátu a prečo je strategickým záujmom paneláreň. Proste občania nevedia pochopiť tento rozdiel. Prečo o obrovské finančné prostriedky, ktoré sú uložené v sporiteľni a v poisťovni, štát nejaví strategický záujem, ale prečo javí strategický záujem o paneláreň. Zdanlivo táto moja poznámka nesúvisí s tým, že pán prezident sa nedotýka tohto problému vo svojich námietkach, ale všetci si musíme uvedomiť, že po vyjadrení sa k pripomienkam pána prezidenta budeme schvaľovať zákon ako celok, teda vyjadrovať sa k zákonu ako celku. A preto je táto moja prosba, tentokrát už nie otázka, ale prosba na pána ministra, resp. na pána podpredsedu vlády, aby vysvetlil, prečo tieto dve finančné inštitúcie a ďalšie banky nie sú strategickým záujmom štátu. Ja vás skutočne prosím, aby ste to vysvetlili. Možno sa nám bude ľahšie argumentovať aj občanom, ktorí majú tieto námietky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcem len upozorniť, že vyjadrenie pána prezidenta v závere znie tak, že na základe uvedeného žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákona tento schválila s vypustením tých konkrétnych paragrafov. Ostatné on nenamieta, to sme prerokovali na minulej schôdzi, keď sme schvaľovali zákon a vtedy sme si to vysvetľovali.

  • Áno, pán predseda, prepáčte, že do toho vstupujem, ale aj pri predchádzajúcich dvoch zákonoch sme sa vyjadrovali, vyslovovali k tomu, čo pán prezident namietal, a potom sme schvaľovali zákon ako celok. Ak sa mám rozhodnúť, skutočne by som rád počul túto odpoveď. Myslím si, že určite to budú vedieť členovia vlády zodpovedať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    vládna koalícia, jej predstavitelia, často nejakým spôsobom napádajú opozíciu, že spochybňujeme demokratický vývin na Slovensku, že spochybňujeme právny charakter nášho štátu, že to je nepravda, že sú to zlomyseľné ohovárania vládnej koalície, ktoré škodia tejto republike, atď. Ale, vážený pán predseda, vy ste právnik, ja právnik nie som, ale asi v druhom ročníku v rámci občianskej náuky na gymnáziu som sa učil nejaké elementárne základy práva, a medzi najzákladnejšie zásady práva patrí to, že nepripúšťa retroaktivitu. Je to v rozpore so zásadami rímskeho práva, ktoré sú v podstate základom našej právnej situácie.

    Teda, keď tu minister vlády Slovenskej republiky hovorí, že nevadí, že tam je niekoľko retroaktívnych noriem, je to v poriadku, potom si povedzme, že je to v poriadku, ale nie v právnom štáte. To nie je v poriadku v právnom štáte. Teda nie sme právny štát. Povedzte to verejne, deklarujte to pred týmto národom, že nechceme právny štát, nebudujeme právny štát, nechceme demokraciu, nechceme ústavnosť. Chceme svoju svojvôľu a tú budeme presadzovať. My to akceptujeme, budeme to kritizovať, ale netvárte sa, že budujete právny štát, keď porušujete základné elementárne normy právneho štátu a minister vlády sa k tomu hrdo prizná. Pán minister, nie je v tom rozdiel, vražda je takisto, keď sa zabije jeden človek, ako keď sa zabije tisíc ľudí. To je vražda. Zákon sa porušil, je porušený zákon, keď sa poruší jedenkrát alebo tisíckrát. Vždy je to porušenie zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister sa hlási, ale medzitým by som pánu poslancovi Hrnkovi povedal, čo je retroaktivita. To by sme museli o tom debatovať aj v tomto prípade. To sa nedá povedať tak, ako ste to vy povedali.

  • Pán poslanec, ja som nepovedal, že priznávam retroaktivitu. Ja som povedal, že keby sa akceptoval názor na retroaktivitu. To je jedna poznámka k tomu, kto má aký názor na retroaktivitu. Tým viac, že ide o vzťah vlastníctva akcií, a nie vlastníctva majetku ako takého. Bolo to predmetom siahodlhých diskusií legislatívy, ústavnoprávneho výboru, ktorí sa k tomu vyjadrovali a zaujali stanovisko. Takže to na spresnenie. A ten príklad s tou vraždou nekomentujem. Po včerajšku, ako ste tu milo stáli s Moricom, som tou reakciou prekvapený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcem iba poopraviť pána kolegu Hrnka, že retroaktivita je prípustná, nie je žiaduca. Ak by nebola prípustná, nemohli by byť reštitučné zákony, ani rehabilitačné. Samozrejme, súhlasím s predsedom, mohli by sme aj ďalej rozprávať o retroaktivite, pretože je v trestnom práve prípustná, ak ide o výmeru trestu. A tvrdiť niečo také, kolega Hrnko - treba sa venovať veciam, ktorým človek rozumie, teda histórii. Ale ak sa nerozumieme právu, radšej do neho nezasahujme. A vôbec sa mi zdá, že odborníci z DÚ sa začali venovať iba otázkam toho, či je niečo ústavné, alebo protiústavné, alebo zásadám právneho štátu, aj keď sú odborníkmi na niečo iné.

    Ďalej chcem povedať pánu Černákovi, že akcia nie je vlastníctvom, ani vlastníckym právom, aby si prečítal § 155 Obchodného zákonníka. Prinajlepšom, ak by sme uvažovali o tom, či je, alebo nie je vlastníckym právom, museli by sme povedať, že je aj vlastníckym oprávnením k imaniu podniku, ale nie je vlastníckym právom klasickým. Okrem toho akcionár má aj iné oprávnenia. Samozrejme, námietka prezidenta preto k § 6 neobstojí. Nejde o porušenie rovnosti vlastníckeho práva, pretože nejde o vlastnícke práva, ale v zákone ide o výkon akcionárskych práv. A samozrejme, v našom právnom poriadku by sme aj obmedzenia, zákonné obmedzenia vlastníckych práv v zmysle ústavného článku 13, našli v mnohých prípadoch. Takže obmedzenie ostatných spoluvlastníkov je možné práve, ak sa to deje zo zákona. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Už sme si tu zvykli na duchaplné prednášky pána kolegu Cupera a na ústavné právo, štátne právo, ale prosím ho, aby aspoň obchodné právo nechal na pokoji.

  • Pán poslanec Magvaši, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    stotožňujem sa s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky na vrátenie zákona z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmu štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Totiž zdôvodnenie pána prezidenta je takmer totožné s mojimi argumentáciami, ktoré som použil pri prerokúvaní tohto zákona na 8. schôdzi Národnej rady.

    Po prvé, zákon neobsahuje kritériá určovania strategicky významného podniku, lebo by som sa chcel vrátiť k tomu, že ústava v článku 20 ods. 2 a 4 hovorí, aký majetok môže byť vo vlastníctve štátu, a hovorí, že je to majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu. Ak teda predkladatelia tohto zákona chápu tieto tri skutočnosti ako strategicky významné, bolo by potrebné jasne definovať kritériá v tomto zákone, a vlastne z toho spraviť zoznam podnikov, ktorý by bol ekvivalentne k tomu vyvážený. Tieto ciele sa totiž - a to si treba uvedomiť - v priebehu času v dôsledku ekonomickej, politickej a zahraničnopolitickej situácie menia. A práve z tohto pohľadu pri definovaní takýchto kritérií by bolo potrebné veľmi jasne povedať, že ak v určitých podnikateľských sférach nastanú zmeny ovplyvnené ekonomickou, politickou a zahraničnopolitickou situáciou, môže dôjsť aj k zmene strategickej významnosti týchto podnikov.

    Po druhé, § 6 zákona je skutočne protiústavný a je v kolízii s článkom 20 ústavy, a to s odsekmi 1 a 2. Tento § 6 totiž neurčuje nevyhnutnú mieru ani charakter verejného záujmu a ani primeranú náhradu za získanie vlastníctva štátu.

    Po tretie, hoci sa tu o tom diskutovalo, § 6 je skutočne retroaktívny. Neviem si predstaviť, že podľa odseku 3 § 6 má akciová spoločnosť povinnosť zmeniť zakladateľskú zmluvu. Ak dobre poznáme obchodné právo, vieme, že zakladateľská zmluva sa robí pri zrode akciovej spoločnosti a mení sa na základe výkonu osobitných práv ako dvojtretinového akcionára. To zásadne retroaktívne vstupuje medzi tých, ktorí boli akcionári a založili túto akciovú spoločnosť s nejakým cieľom.

    Mám preto dva návrhy. Prvý návrh je taký, že odporúčam zákon vrátiť vláde Slovenskej republiky a prepracovať ho tak, aby boli naplnené skutočnosti, ktoré sú v rozhodnutí prezidenta republiky. Ak tento návrh neprejde, odporúčam vypustiť § 6 zákona, pretože tento je protiústavný.

    Pri tejto príležitosti by som sa chcel dotknúť faktických pripomienok, ktoré tu zazneli. Vo svojom vystúpení na 8. schôdzi som povedal, a to hovorím zároveň aj za klub Spoločnej voľby, že považujeme za nevyhnutné, aby štát presadzoval verejné záujmy v určitých podnikateľských sférach, ale že by sa to malo uskutočniť kvalifikovanejšie a odbornejšie, ako je to v tomto zákone. O tom, že tento zákon je spracovaný nekvalifikovane, dokumentujú aj fakty, ktoré sa udiali od júlovej schôdze dodnes. Na moje pripomienky na 8. schôdzi pán kolega minister Ducký argumentoval Východoslovenskými železiarňami. Ak si dobre pamätáte, povedal, že na žiadnej dedine nepostavíme plot, keď Východoslovenské železiarne nebudú v tomto zákone. Kovový, samozrejme. Nechcem sa škriepiť o tom, že hlboko ťažný plech sa nepoužíva na ploty, že sa tam používajú rúrky a tie vyrábajú Železiarne v Podbrezovej, a nie vo Východoslovenských želežiarňach, ale to vyplýva z niečoho iného, ale že predaj akcií Východoslovenských železiarní jasne dokumentuje, že vláda, keď tento materiál predložila Národnej rade, nemala ujasnený mechanizmus, ako zabezpečiť tieto kroky. To skutočne len dokumentuje, že zákon je nekvalifikovaný a neodborný.

    Ďalej skutočnosť, že tento zákon je nekvalifikovaný a neodborný, je vyjadrená v príprave holdingu zbrojárskej výroby. Nebudem to rozoberať, ale skutočne, tak ako sa pripravuje holding pre zbrojársku výrobu, dostáva sa do vážnych problémov so štruktúrou zákona, ako je tu navrhnutý. No a najvážnejšie - nechcem hovoriť o úprimnosti, lebo kolega Černák tu rozprával o spovedi, ja som ateista, takže by som sa k tomu nechcel vyjadrovať, ale skôr by som hovoril o kvalifikovanosti toho, že ak niekto nevidí verejné záujmy v Slovenskej sporiteľni a v Slovenskej poisťovni, potom sa tento zákon skutočne urobil neodborne, nekvalifikovane a účelovo, a nemali by sme robiť účelové zákony.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu. Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    vo svojom vystúpení sa budem striktne držať rozsahu, ktorého sa dotýka rozhodnutie pána prezidenta, teda návrhu vypustiť § 6 zo zákona, s jedinou výnimkou. Pripájam sa k prosbe pána poslanca Romana Kováča, aby pán minister financií vysvetlil, prečo má strategický záujem o panelárne, ale nemá strategický záujem o Slovenskú sporiteľňu, ktorá má monopol na vklady občanov, alebo o Slovenskú poisťovňu, ktorá má monopol v oblasti poisťovníctva. Ja si doterajšie mlčanie pána ministra financií, ale vlastne aj celej vlády, ako aj neochotu vlády zaradiť Slovenskú sporiteľňu a Slovenskú poisťovňu medzi strategicky dôležité spoločnosti, vysvetľujem tým, že vládna koalícia chce tieto najvýznamnejšie spoločnosti privatizovať subjektom blízkym vládnej koalícii.

  • Dámy a páni, ani v tomto prípade nebudem pripomínať to, čo odznelo k tejto téme na júlovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ani to, čo uvádza pán prezident. Uvediem aktuálny konkrétny prípad, ktorého som sa dotkol už včera a ktorý svedčí o právnom, ale najmä o vecnom chaose, do ktorého sa schvaľovaním zlých zákonov dostávame, ako i o vhodnosti akceptovať návrh pána prezidenta.

    Dňa 13. júla 1995 sme schválili zákon, ktorý v § 3 zaraďuje medzi strategicky dôležité podniky aj Východoslovenské železiarne, a. s., Košice. V § 6 tohto zákona sa uvádza, že v týchto štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach, kde má Fond národného majetku účasť, teda aj vo Východoslovenských železiarňach, prislúchajú akciám, ktorých majiteľom je fond alebo štát, osobitné práva pri výkone hlasovacích práv na valných zhromaždeniach akciových spoločností. Fond národného majetku mal vo VSŽ v tom čase účasť v objeme 15 % akcií. Ale Prezídium Fondu národného majetku doslova niekoľko dní po schválení zákona o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností predal aj zvyšok akcií Východoslovenských železiarní do súkromných rúk. Takže aj dnes v § 3 zákona, ktorý sa dotýka štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku, Východoslovenské železiarne figurujú, aj keď nepatria ani štátu a nemá tam štát ani Fond národného majetku žiadnu účasť.

    Dňa 20. augusta sa Slobodná Európa opýtala pána ministra Duckého, čo na tento lapsus hovorí. Pán minister Ducký vracajúci sa z cudziny reagoval, tak ako som povedal včera, nezvyčajne úprimne, citujem: "To by museli mňa podviesť. Keby to tak bolo, bol by som vyskočil z kože." Koniec citátu. Ja som, pán minister, už včera vyjadril potešenie, že sa vám z tej kože vyskočiť nepodarilo, ale obávam sa, že budete mať ešte veľa príležitostí sa o to pokúsiť.

  • Smiech v sále.

  • Rozhorčenie pána ministra Duckého je oprávnené.

    Zložitejšia je už špekulácia, ako vo Východoslovenských železiarňach realizovať zlatú akciu. Pán minister Ducký s pomocou redaktora Slobodnej Európy vymysleli, že štát sa pokúsi kúpiť čo len jedinú akciu na kapitálovom trhu, aby potom mohol s touto jedinou akciou ovládať všetkých ostatných akcionárov. Z toho však vyplýva, že akcionári Fondu národného majetku, opravujem, akcionári Východoslovenských železiarní sa budú obávať obchodovať s akciami na kapitálovom trhu, pretože pustiť si blchu do kožucha, keď už je, takpovediac, ruka v rukáve, by bolo pre nich vskutku veľmi, veľmi nevýhodné.

    Takže buď má pán Ducký silnú autoritu, dupne nohou a niekto povolí, alebo sa na kapitálovom trhu začne hra na slepú babu. Do takéhoto absurdného stavu dostávate, páni poslanci a panie poslankyne, nielen právny poriadok tohto štátu, ale najmä jeho vecné fungovanie. Aj preto si osvojujem návrh pána prezidenta a odporúčam zo zákona § 6 vypustiť.

    Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Ásványi a medzitým ešte pán minister Ducký.

  • Vzhľadom na dobrú pohodu včera aj dnes, pán poslanec Dzurinda, jedna malá oprava. Na kapitálovom trhu - to povedal pán redaktor, ja som povedal, že už aj viem od koho, nemusí to byť na kapitálovom trhu. Ja som tak nepovedal.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    často sa spomínal - včera i dnes - pojem, že Slovenská republika je právnym štátom, alebo že máme snahu, aby ním bola. Prerokúvame už tretí zákon, resp. novelu zákona, ktoré vrátil pán prezident republiky. Vo svojich rozhodnutiach poukázal na porušenie článkov ústavy a platných zákonov, na prípad retroaktivity. Kancelária prezidenta republiky má fundovaných právnikov, ktorých námietky sú opodstatnené a podložené tak, že ich nevie nikto z nás presvedčivo vyvrátiť. Potom ako môžeme tvrdiť o našej republike, že je právnym štátom? Ako chceme zachovať, utvrdiť tento pojem u našich partnerov zo zahraničia, ktorí v prvej či druhej vlne privatizácie doniesli svoj pre nás veľmi potrebný kapitál a know-how? Ako chceme získať ďalších pre partnerstvo? Lebo kto tvrdí, že si poradíme bez cudzej pomoci, len vlastnými silami, je zaslepený fanatik.

    Po tomto úvode mi dovoľte v súvislosti s teraz prerokúvaným zákonom zachraňovať aspoň jeden aspekt zákonnosti. Pán prezident v zákone o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov oprávnene a nevyvrátiteľne dokazuje protiústavnosť, hrubé porušenie zásady rovnosti vlastníckeho práva všetkých vlastníkov práve priznaním osobitného práva pri hlasovaní niektorým subjektom na úkor ostatných akcionárov, vlastníkov. Ide o výsady vyplývajúce z vlastníctva akcií Fondu národného majetku alebo ústredného orgánu, teda štátu. Pritom nesmieme zabudnúť, že Fond národného majetku je subjektom súkromného práva a správa sa podnikateľsky.

    Pán prezident navrhuje vypustiť § 6 zákona. Podporujem tento návrh nielen preto, že ho odporúča prezident, ale predovšetkým z dôvodu zachovania zákonnosti pre uspokojenie nášho občana a pre istotu zahraničného partnera. Ak tento návrh prezidenta republiky nebude prijatý, žiadam osobitne hlasovať o mnou predloženom návrhu. V mene oboch klubov maďarských poslancov odporúčam vypustiť z § 6 zákona odsek 3 a takto odstrániť aspoň zjavnú a ničím neospravedlniteľnú retroaktivitu tohto zákona. Týmto odsekom zákona sa totiž ukladá už skôr založeným akciovým spoločnostiam pozmeniť zakladateľskú zmluvu alebo stanovy a spomínané výsady priznať privilegovaným účastinárom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Len upozorňujem, že váš návrh nemôže byť akceptovaný, pretože môžeme hlasovať len o tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré dal pán prezident, čiže môžeme hlasovať o tom, že schválime návrh pána prezidenta a prijmeme ho tak, ako ho on predkladá, alebo ho prijmeme v pôvodnom znení.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    predkladaný zákon neodporúčam schváliť v jeho terajšom znení a vyzývam poslancov, aby nehlasovali za jeho prijatie. Svoje stanovisko odôvodňujem tým, že zákon je v rozpore s ústavou, je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a vytvára zákonné podmienky na zavedenie štátneho dirigizmu.

    Rozpor s Ústavou Slovenskej republiky sa prejavuje v zavedení zlatých akcií podľa § 6, ktoré vytvára osobitné postavenie štátu ako akcionára, proti vôli väčšiny akcionárov. Čiže ustanovenie citovaného paragrafu obmedzujú práva vlastníkov akcií štátu. Obmedzovanie vlastníckych práv je v rozpore s ústavou, konkrétne s článkami 20 ods. 1, citujem: "vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu", s článkom 12 ods. 1 a 2 a s článkom 20 ods. 4. Ďalej je to retroaktivita zákona, ktorý je okrem iného v rozpore s článkom 1 ústavy a porušuje princípy právneho štátu.

    Rozpor s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky je v tom, že z druhej vlny privatizácie boli vyňaté také podniky a akciové spoločnosti, citujem: "ktoré majú reálny predpoklad zhodnocovania sa". Koniec citátu.

    V súvislosti so znovuprerokovaním tohto zákona do popredia vystupujú ešte dve otázky. Zákon predkladá vláda koaličných strán, ktorých predstavitelia riadia aj Fond národného majetku. Predstavitelia Fondu národného majetku v rozpore s deklaráciami koaličných strán umožnili privatizáciu doteraz nesprivatizovaných majetkových častí strategicky dôležitých podnikov, už spomínaného Slovnaftu, Východoslovenských železiarní a Duslo Šaľa. Tým sa stal zoznam podnikov a akciových spoločností, ktoré tvoria súčasť zákona, neaktuálny.

    Pýtam sa pána ministra a pána podpredsedu vlády, či je zaručené, a ako, že terajší zoznam podnikov a spoločností je aktuálny a či dnes, včera alebo predvčerom, neboli sprivatizované ďalšie podniky z tohto zoznamu a verejnosť ešte o nich nevie. Konanie predstaviteľov Fondu národného majetku v privatizácii strategicky dôležitých podnikov podčiarkuje potrebu vytvorenia centrálneho mechanizmu, ktorý v budúcnosti zabráni svojvoľnému konaniu vo Fonde národného majetku.

    Z uvádzaných dôvodov v mene klubu maďarských poslancov navrhujem nepodporiť schválenie tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadne prihlášky do rozpravy, a keďže nie sú ani faktické poznámky, končím rozpravu. Pýtam sa pána poslanca Hofbauera, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    v rozprave spolu vystúpilo 5 poslancov, s faktickými pripomienkami sa, pochopiteľne, nezaoberám, aj keď tam odzneli niektoré zaujímavé a dosť kuriózne názory.

    Z diskusného príspevku, z vystúpenia pána poslanca Černáka nevyplynul žiadny pozmeňovací návrh, aj keď tvrdil, že najväčším hriechom je zhrešiť vedome, no nevedome sa zhrešiť nedá, ale to zrejme nie je pozmeňovací návrh smerom do cirkevnej hierarchie.

    Zo strany pána poslanca Magvašiho boli odporúčané, alebo navrhnuté dve zmeny a zákon vrátiť vláde na prepracovanie. O takomto bode nie je možné hlasovať z dôvodu, ktorý uviedol pán predseda Národnej rady, ale to je vlastne nepriamo...

  • Pán poslanec Magvaši má totožný návrh, ako pán prezident.

  • Aj ten druhý návrh je totožný s pánom prezidentom, takže to je v poriadku.

    Pozmeňovací návrh pána Dzurindu je identický s názorom pána prezidenta. Rovnako je to u pána Ásványiho s tým, že má variant, že ak by § 6 en bloc prešiel negatívne, tak ešte žiada osobitne hlasovať o odseku 3. To opäť nie je možné z rovnakého dôvodu, ako uviedol v úvode predseda Národnej rady.

    Pán poslanec Nagy pozmeňovací návrh neuplatnil, stotožnil sa so stanoviskom pána prezidenta.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Magvaši, netrváte na tom, aby sme hlasovali o vašom návrhu, keď ideme hlasovať o prezidentovom? Ďakujem. Takže na základe uvedeného budeme hlasovať o návrhu pána prezidenta s tým, že je potrebné vypustiť § 6 tohto zákona a v dôsledku toho ustanovenia v § 7 a 8 treba označiť ako § 6 a 7.

    Prosím, hlasujeme o tomto návrhu pána prezidenta. Prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme tento návrh pána prezidenta neschválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nakoľko neboli žiadne iné pozmeňovacie návrhy týkajúce sa tejto oblasti, v súlade s článkom 87 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v takom znení, ako bol prijatý 13. júla 1995.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno považovať pôvodné uznesenie z 13. júla 1995 pod číslom 164 k tomuto zákonu za bezpredmetné.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám aj pánu spoločnému spravodajcovi.

  • V rokovaní budeme pokračovať piatym bodom programu, ale blíži sa dvanásta hodina, takže bude prestávka do 14.00 hodiny.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa načas dostavili do rokovacej miestnosti.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 9. schôdze, a to prerokovaním p i a t e h o bodu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 195 a spoločnú správu ako tlač číslo 195a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi uviesť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

    Predkladaný návrh zákona nadväzuje na legislatívne úpravy v oblasti kapitálového trhu, a to na novelu zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Pri jeho koncipovaní sme taktiež vychádzali z doterajších domácich a zahraničných poznatkov a skúseností z tejto oblasti.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je snaha o rozšírenie tohto produktu na našom kapitálovom trhu pri zefektívnení a zjednodušení jeho schvaľovacieho procesu. Najdôležitejšie okruhy, ktoré novela zákona upravuje, sú nasledovné:

    Návrh zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch sa zosúlaďuje s prijatou novelou zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, a to predovšetkým v tom, že dlhopisy môžu byť emitované len v dematerializovanej podobe, a pokiaľ boli vydané ako verejne obchodovateľné, emitent nemôže rozhodnúť, že prestanú byť verejne obchodovateľnými cennými papiermi. Upúšťa sa od doterajšieho administratívne náročného a dlhodobého procesu pri vydávaní štátnych dlhopisov prostredníctvom zákona a ustanovuje sa, aby emitentom štátnych dlhopisov bolo ministerstvo financií. Ustanovuje sa, aby emitentmi dlhopisov mohli byť iba právnické osoby, resp. fyzické osoby zapísané v Obchodnom registri, a to predovšetkým z dôvodov ochrany investorov pri splácaní dlžných čiastok. Sprísňujú sa sankčné postihy za nedodržanie schválených emisných podmienok. Zavádza sa povinnosť jednej menovitej hodnoty dlhopisu každej jednotlivej emisie z dôvodu uľahčenia obchodovania, prideľovania identifikačného kódu ISIN, ako aj registrácie cenného papiera. Premietlo sa v nej nové štátoprávne usporiadanie Slovenskej republiky a bližšie sa vymedzili kompetencie v rámci Národnej banky Slovenska a ministerstva financií pri povoľovaní emisií dlhopisov.

    Predložený návrh zákona korešponduje s príslušnými smernicami Európskej únie z tejto oblasti. Na základe uvedeného odporúčam, vážené poslankyne, vážení poslanci, uvedenú vládnu predlohu zákona prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Lysák. Prosím, aby podal správu o prerokovaní tohto zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a poslanci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorý máme v tlači číslo 195.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. júla 1995 číslo 422 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch na prerokovanie v lehote do 25. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami:

    K článku I, bod 5 - úprava poznámky pod čiarou, ktorá je uvedená na návrh ústavnoprávneho výboru a výboru pre financie, rozpočet a menu, k článku I bod 7.

    K článku I bod 21, ktorý vzhľadom na závažnosť odcitujem: "Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý znie:

    (1) Listinné dlhopisy vydané na základe povolenia pred účinnosťou tohto zákona a vydané v rôznych menovitých hodnotách sa do doby splatnosti nepremenia na zaknihované.

    (2) Dlhopisy schválené podľa doterajších predpisov sa do doby splatnosti považujú za dlhopisy vydané podľa tohto zákona."

    Súčasne sa vypúšťa článok II a článok III sa označuje ako článok II.

    Ďalej sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

    "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom číslo 600/1992 Zb. a týmto zákonom."

    Ďalej k článku III sú navrhnuté dve alternatívy úpravy. V prvom prípade sa termín "1. august" nahrádza slovami "dňom vyhlásenia". V druhom prípade sa ten istý termín "1. augustom 1995" navrhuje nahradiť slovami "1. októbrom 1995".

    Dámy a páni, odporúčam, aby sme sa priklonili k druhému variantu.

    Ďakujem za pozornosť a pána predsedu prosím o možnosť vystúpiť v diskusii.

  • Ďakujem, pán poslanec. Žiadate vystúpiť ako prvý?

  • Potom sa prihláste, keď budete chcieť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky - prihlášku pána poslanca Vaškoviča a pána poslanca Palacku.

    Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    klub Demokratickej únie po analýze novely dospel k názoru, že filozofia tohto zákona je v podstate zhodná s našimi predstavami. Predovšetkým si tiež myslíme, že táto novela spresňuje pravidlá na vydávanie emisií, reaguje na zmeny, ktoré sa udiali v predošlých novelách, reaguje na zmeny v štátoprávnom usporiadaní a eliminuje dodatočnú tvrdosť. Takisto si myslíme, že je správna deregulácia, pokiaľ ide o štátne dlhopisy, emisiu štátnych dlhopisov.

    Máme ani nie výhrady, ale určité pochybnosti, pokiaľ ide o § 7 ods. 1, ktorý nebudem čítať, pretože ho všetci máte pred sebou, ale ide nám o to, aby na povolenie na emisiu dlhopisov, ktoré udeľuje ministerstvo na základe žiadosti, bol vydaný osobitný predpis, podľa ktorého sa spresnia kritériá, podľa ktorých sa bude udeľovať, alebo neudeľovať povolenie na emisiu. Viedli nás k tomu dôvody, najmä pokiaľ ide o komunálne obligácie.

    Pokiaľ ide o obligácie podnikovej sféry, myslíme si, že aj tam je to potrebné, ale pokiaľ ide o komunálne obligácie, možnosť deregulácie štátnych dlhopisov je vlastne absolútna, je to otázne. Vo svete sú rôzne modely komunálnych dlhopisov. Sú krajiny, kde je to regulované, a sú krajiny, kde komunálne dlhopisy regulované nie sú, samospráva sa pokladá za prvok skoro rovnocenný ako v štátnej správe a dôvera k samosprávnym orgánom je taká vysoká, že komunálne obligácie sa jednoducho neregulujú.

    V našom prípade táto tradícia nie je a takisto máme zatiaľ iný model samosprávy, samosprávne orgány majú iné postavenie. Myslím si, že bolo by správne, keby boli presne stanovené kritériá najmä v tejto oblasti, aby zbytočne nedochádzalo k sporom a k zbytočným problémom. Dávam pozmeňovací návrh v § 7 ods. 1 za prvú vetu vsunúť vetu: "Podmienky na udelenie emisie dlhopisov určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky osobitným predpisom." Za predpokladu, že tento pozmeňovací návrh prejde, Demokratická únia podporí tento návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    s potešením konštatujem, podobne ako môj predrečník, že tento návrh vlády, resp. ministerstva financií, má vcelku racionálny základ a filozoficky je možné s ním súhlasiť, na rozdiel od niektorých iných návrhov, ktoré sme prerokúvali na minulej schôdzi alebo aj doteraz na tejto schôdzi.

    Predsa len by som však rád navrhol určité pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa môjho názoru odstránia niektoré problémy, prekážky, ktoré sa pri aplikácii tohto zákona v reálnom živote môžu vyskytnúť, a určitým spôsobom zlepšia používanie dlhopisov na slovenskom kapitálovom trhu. Ide o tri okruhy problémov, ktoré by mohli nastať, resp. určitú administratívnu náročnosť, ktorá bude spojená s vydaním dlhopisov podľa tohto návrhu zákona.

    Pripúšťam, že za súčasných podmienok nemôže vláda pristúpiť na to, aby bolo vydávanie dlhopisov úplne liberalizované a treba ich vydávať s povolením. Predsa len sa mi niektoré ustanovenia zdajú byť trošku prísne alebo nadbytočné. Konkrétne ide o to, že dlhopisy, ktoré sú vydávané pre uzavretý okruh kupujúcich a predávajúcich, to znamená dlhopisy, ktoré nebudú, ani nemajú byť verejne obchodovateľné, je zbytočné viazať na povolenie či už ministerstva, alebo Národnej banky. Chcel by som navrhnúť, aby sa povolenie vyžadovalo len pre verejne obchodovateľné dlhopisy.

    Druhý problém, ktorý by mohol v praxi nastať, možno nie je problémom, ale ide o určité zdržanie administratívnou náročnosťou, ktorým je duplicitné žiadanie povolenia aj od ministerstva financií, aj od Národnej banky Slovenska. Pokiaľ ide o dlhopisy, ktoré znejú na slovenskú menu, tieto nemajú teoretický dosah na menový okruh, na masu peňazí v ekonomike, pretože sa mení len forma peňazí dlhopisov na hotovosť a naopak. Čiže myslíme si, že na dlhopisy znejúce na slovenskú menu nie je explicitne potrebný súhlas Národnej banky. A pokiaľ ide o dlhopisy znejúce na cudziu menu, toto rieši devízový zákon. Preto by som navrhol, aby sa povolenie na emisiu verejne obchodovateľných dlhopisov vyžadovalo od ministerstva financií bez povolenia Národnej banky.

    Ďalšia poznámka sa týka toho, že v ustanovení tohto návrhu zákona sa predpokladá, že pri povolení alebo žiadosti o povolenie sa musí uviesť výnos a emisný kurz dlhopisu. Pokladáme to za určitú prekážku preto, lebo ministerstvo má zo zákona 60-dňovú lehotu na vydanie povolenia a medzitým sa podmienky na trhu môžu natoľko zmeniť, že emisný kurz, ktorý emitent navrhoval 60 dní pred uplatnením dlhopisov, môže byť buď príliš vysoký, alebo príliš nízky. To znamená buď budú emitované dlhopisy na trhu nepredajné, alebo budú zbytočne drahé a financovanie bude pre emitenta nevýhodné. Tu by som navrhol určitú voľnosť, aby si emitent určil emisný kurz aj neskôr než pri žiadosti o povolenie dlhopisu.

    Posledný pozmeňovací návrh bude vcelku formálny. Ide o ustanovenie, kde v § 8 ods. 3 v prvej vete sa požaduje k žiadosti o povolenie vydania dlhopisu rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Je to jednak zmätočné, pretože na začiatku zákona sa jasne hovorí, že dlhopisy môže emitovať právnická alebo fyzická osoba, a tu sa predpokladá, že to musí byť akciová spoločnosť. Samozrejme, dlhopisy môže emitovať aj iná spoločnosť než akciová, dokonca aj fyzická osoba. Fyzická osoba, samozrejme, nemôže predložiť rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti.

    V záujme týchto drobných zlepšení si dovoľujem navrhnúť šesť konkrétnych pozmeňovacích návrhov:

    1. V bode 2 návrhu v novom znení doplniť na úvod text v písmene i) "ak ide o verejne obchodovateľné dlhopisy" a potom pokračuje text, ktorý je v pôvodnom návrhu.

    2. V bode 7 návrhu doplniť druhú vetu v § 6 "na emisiu verejne obchodovateľných dlhopisov s výnimkou štátnych dlhopisov je potrebné povolenie podľa tohto zákona".

    3. V bode 9 návrhu v novom znení § 7 ods. 1 vypustiť druhú vetu.

    4. V bode 10 upraviť text v § 8 ods. 2 písm. b), ktoré znie: "b) celkovú sumu emisie a nominálnu hodnotu dlhopisu".

    5. Vložiť do návrhu zákona nový bod 11 tohto znenia: "11. V § 8 ods. 2 písm. d) sa vypúšťa" a ďalšie body návrhu prečíslovať.

    A posledný návrh: v bode 11 návrhu zákona v novom znení § 8 ods. 3 prvej vety vypustiť slová "a rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti".

    V prípade hlasovania o týchto návrhoch by som navrhoval, aby sa o mojich návrhoch číslo 1 a 2 hlasovalo spoločne, o návrhu číslo 3 tri osobitne a potom o návrhoch číslo 4 a 5 spoločne a o návrhu číslo 6 osobitne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy nemám už žiadnu prihlášku. S faktickou poznámkou sa hlási pán profesor Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    chcel by som upozorniť pána poslanca Palacku, či by nezvážil svoj návrh, v ktorom žiada, aby sa vylúčila podmienka, že súhlas k vydaniu dlhopisov musí dať aj Národná banka.

    Chcem upozorniť na takú skutočnosť, že Národná banka zodpovedá za monetárnu politiku. Dlhopisy sú cenné papiere, stávajú sa súčasťou depozít a od depozít sa odvodzuje množstvo peňazí v obehu. Ten, kto zodpovedá za monetárnu politiku, musí mať aspoň v tejto etape, pokiaľ nemáme stabilizovanú menu, prehľad o tom, aké sú potenciálne možnosti rozsahu depozít v štáte. Preto sa domnievam, že táto podmienka, ktorá je uvedená v návrhu zákona, má svoje opodstatnenie.

  • Chcem zdôrazniť niektoré skutočnosti, pokiaľ ide o vydávanie, o emisiu dlhopisov v komunálnom prostredí. Mám záujem ešte posilniť návrh, ktorý dal pán poslanec Vaškovič. V komunálnom prostredí emisie sú pod tlakom samosprávy, štátnej správy, ale čo je podstatné, treba vylúčiť subjektivizmus z pohľadu posudzovania pracovníkov ministerstva financií pri emisii v komunálnom prostredí. Existujú príklady, keď sa k tomu pristupuje veľmi diferencovane.

    Odstránenie tohto subjektivizmu - a poviem to ešte krajšie - zladenie záujmov štátnej správy a samosprávy sa dá ozaj realizovať vykonávacím predpisom ministerstva financií, ktorý bude predstavovať jednotné pravidlo a nebude diferencovať, že tomuto regiónu dám takýto balík dlhopisov, povolím, aby emitovali, a inému podstatne menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som odpovedať pánu kolegovi Baránikovi, pretože si myslím, že môj návrh má racionálny základ v tom, že je nadbytočné žiadať o povolenie aj ministerstvo, aj Národnú banku. Dlhopisy nezvyšujú masu peňazí v ekonomike, pretože ak niekto emituje dlhopisy, tie sa musia najskôr predať. Keď sa predajú, tým sa automaticky použijú nejaké iné depozity na to, aby ich niekto kúpil. Principiálne masa peňazí sa nezvyšuje.

  • Chcel som najväčšieho odborníka KDH na obchodné právo pána Palacku upozorniť, že podľa Obchodného zákonníka aj fyzická osoba môže byť akcionárom v zmysle § 190, takže jeho oprava alebo návrh novelizácie § 6 v bode 7 je zbytočná. Ináč ma pán Palacka oslnil v tomto parlamente iba tým, že kedysi v rámci KDH rozdával majetky svojim priaznivcom, ale nie svojou filozofiou. Takže, aby sme si boli načistom, pán Palacka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik ešte raz.

  • Vážený pán predseda, chcem upozorniť, že pohyb peňazí odvodený od cenných papierov nikdy nie je jednosmerný a nikto nemôže predvídať, ktorým smerom sa bude pohybovať. Preto oprávnenosť pochybnosti Národnej banky je namieste. Ak Národná banka chce udržať pevnú menu, musí jej záležať na tom, čo bude zdrojom depozít.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Cuper asi nepočúval pozorne, čo som povedal. Povedal som, že emitovať dlhopisy, tak ako hovorí zákon, môže právnická alebo fyzická osoba, čiže konkrétne nejaký Ján Novák, podnikateľ, môže emitovať dlhopisy, a neviem ako tento Ján Novák predloží rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Neviem, akej akciovej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, vy ste predtým žiadali, že sa chcete zapojiť do rozpravy. Najskôr s faktickou vystúpi pán poslanec Cuper a potom v rozprave pán spoločný spravodajca.

  • Prosil by som pána poslanca Palacku, aby si predsa len prečítal ten paragraf 190 Obchodného zákonníka.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    rád konštatujem, že aj opozícia tentokrát ocenila seriózny prístup pri spracovaní tejto novely zákona číslo 530/1990 Zb. Chcel by som pripomenúť, že tento návrh novely zahŕňa a zlaďuje znenie nielen s novelou zákona, ale podporuje základný cieľ, a to dynamizáciu kapitálového trhu s tým, ako bolo uvádzané, že dynamizuje doteraz zdĺhavý proces vydávania štátnych dlhopisov len na základe zákona a zároveň ustanovuje, aby emitentom štátnych dlhopisov bolo ministerstvo financií, a to, samozrejme, v súlade so zákonom, ktorý prijme Národná rada buď o schválení štátneho rozpočtu, alebo krytí jeho schodku. Aj ďalšie uvádzané spresnenia umožňujú, aby v tejto oblasti došlo k dynamizácii. Na ochranu investorov pri splácaní dlžných čiastok slúži najmä ustanovenie v § 6, aby emitentmi mohli byť len právnické a fyzické osoby zapísané v Obchodnom registri. To sa tu aj konštatovalo.

    Ani vo výboroch, ako vidíte, neboli zásadné výhrady voči novele tohto zákona. Tie výhrady a doplnky, ktoré teraz zazneli, v prvom prípade pokiaľ diskutoval pán poslanec Vaškovič, možno v zásade akceptovať. Ale chcel by som uviesť, že podmienky vydávania emisií, a to platí naozaj všeobecne, sú obsiahnuté v dvoch úvodných paragrafoch základného zákona číslo 530. Nepokladám v tomto prípade za potrebné ich rozširovať.

    Pokiaľ ide o emisie dlhopisov spoločnosťami, to jednoznačne upravuje Obchodný zákonník v príslušných paragrafoch (160, 161). Ten stanovuje, že emisiu musí schváliť predstavenstvo akciových spoločností, a to len do výšky 50 % základného majetku. A ak by sme to chceli meniť, v podstate by sme museli najprv iniciovať zmenu Obchodného zákonníka.

    Rád by som sa ešte oboznámil s niektorými ďalšími návrhmi, aby sme boli pri ich posúdení precízni. Preto by som prosil, pán predseda, prestávku aspoň 15 minút.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu a pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť. Počuli ste, pani poslankyne, páni poslanci, kvôli pozmeňovacím návrhom je potrebná 10-minútová prestávka. Navrhujem, aby sme neodchádzali, aby pán podpredseda predložil návrh ďalšieho zákona, ktorý máme v programe, pokiaľ to spracujú, a potom budeme hlasovať. Súhlasíte s tým?

  • Všeobecný súhlas v sále.

  • Ďakujem.

    Budeme pokračovať š i e s t y m bodom programu, a to

    vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 197 a spoločnú správu ako tlač 197a. Takisto ako predošlý zákon, z poverenia vlády aj tento predloží a odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o spotrebnej dani z liehu.

    Spotrebná daň z liehu sa u nás uplatňuje od roku 1993. Táto daň sčasti nahradila bývalú daň z obratu. V priebehu uplatňovania zákona došlo viackrát k novelizácii, pričom však základný princíp zdaňovania predmetu dane z liehu sa nezmenil. V súčasnosti predložený zákon vychádza taktiež z doterajšieho princípu zdaňovania liehu, má však za cieľ predovšetkým ďalším zdokonalením právnej úpravy zabrániť možným daňovým únikom a tak zabezpečiť príjmy štátneho rozpočtu plynúce z tejto dane. Zabezpečiť príjmy štátneho rozpočtu zo spotrebnej dane z liehu sa predovšetkým očakáva sprísnením uplatňovaného mechanizmu dane, a to tak pri jej uplatnení v tuzemsku, ako aj pri dovoze.

    Z dôvodu, že v praxi chýba základná právna norma, ktorá by upravovala samotné podmienky výroby liehu, zákon o liehu, a definovala lieh, je v návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu definovaných niekoľko pojmov, ako napríklad výroba liehu, výrobca liehu, vyskladnenie liehu a lieh ako taký. Od navrhovaného riešenia sa očakáva jednotný výklad v praxi. Určitá kontrola vyskladneného alebo dovezeného množstva liehu bola zavedená povinnosťou označovať spotrebiteľské balenie liehu kontrolnou páskou.

    Ďalšími opatreniami, ktoré sú premietnuté v zákone a ktoré sledujú rovnaký cieľ, sú určité sprísnenia pri vyskladnení liehu oslobodeného od dane, teda liehu, ktorý nie je zaťažený spotrebnou daňou. Ide predovšetkým o zníženie rozsahu oslobodenia oproti súčasnému stavu, tak ako je to obvyklé v krajinách Európskej únie, a zavedenie povinnosti predkladať povolenie ministerstva financií pri uplatnení nároku na nákup liehu oslobodeného od dane.

    Povinnosť predložiť povolenie ministerstva financií alebo iného orgánu, ktorý kontroluje zdaňovanie liehu, a tým aj liehu oslobodeného od dane, sa bežne uplatňuje aj v iných krajinách, napríklad v Rakúsku, Dánsku, Švédsku. Je to administratívne opatrenie, ktoré smeruje k spriehľadneniu trhu s liehom a tým k zabráneniu daňových únikov. Podobné postupy sa uplatňovali pri zdaňovaní liehu v minulosti aj u nás. K tomuto prístupu sa prikročilo najmä preto, že doterajší spôsob administratívneho opatrenia, ktoré spočívalo vo vydávaní povolení na prepravu nezdaneného liehu správcom dane, nepriniesol očakávaný výsledok. Naďalej ostáva niekoľko možností, aby lieh unikol zdaneniu.

    Sprísnenie režimu vrátenia dane a rozšírenie nákupu liehu s daňou na výrobu výrobkov, ktoré sú tiež predmetom dane, je rovnako bežné v štátoch Európskej únie a taktiež sleduje cieľ zamedziť daňovým únikom a zaviesť kontrolu nad obehom liehu. Uvedené je vyjadrené v predloženom návrhu zákona tým, že lieh určený na ďalšiu úpravu, napríklad na výrobu liehovín, sa navrhuje nakupovať s daňou s následným nárokom na vrátenie dane v prípadoch, ak sa lieh nakúpený s daňou použije na výrobu výrobku, ktorý je tiež predmetom dane, napríklad na výrobu destilátov alebo liehovín. Takýto spôsob zdanenia má za cieľ kontrolovať obeh vyskladneného liehu medzi výrobcom liehu a výrobcom liehovín, najmä vtedy, ak ide o dva odlišné podnikateľské subjekty. Treba zdôrazniť, že daňové úniky vznikajú najmä pri obehu liehu. Rovnako to platí aj na dovoz liehu.

    Tento návrh bude mať za následok v okamihu jeho realizácie po nadobudnutí účinnosti zákona zvýšenú potrebu finančných prostriedkov platiteľa dane, kupujúceho, čo sa však navrhuje eliminovať skrátením lehoty na skutočné vrátenie dane správcom dane, a to výrazne oproti súčasne platnému stavu. Návrh zákona totiž uvažuje s 10-dňovou lehotou na vrátenie dane, ktorá začne plynúť prvým dňom po skončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac. Toto riešenie umožní pre kupujúceho vrátiť daň skôr do štátneho rozpočtu, ako vznikne povinnosť vysporiadať daň, t. j. odviesť do štátneho rozpočtu predávajúcim. Takto sa vytvára priestor pre kupujúceho, aby mohol uhradiť predávajúcemu daň z liehu s daňou. Úspešnosť navrhovaného riešenia však v konečnom dôsledku závisí od spolupráce správcu dane a platiteľa dane.

    V predloženom návrhu zákona sa rovnako navrhuje aj sprísnenie podmienok pri dovoze liehu. Toto sprísnenie oproti súčasnosti spočíva v tom, že daňová povinnosť vznikne v prípade prepustenia liehu do režimu uskladnenia v colnom sklade, pričom sa zároveň navrhuje predĺženie splatnosti dane. V súčasnosti je pomerne veľké množstvo nezdaneného liehu na území Slovenskej republiky, ktoré je uskladnené v colnom sklade, verejnom, alebo súkromnom, alebo je iba prepustený do režimu uskladnenia v colnom sklade bez jeho fyzického uskladnenia v colnom sklade. Tento postup umožňuje súčasne platný colný zákon. V prípade, že je lieh prepustený do režimu uskladnenia v colnom sklade, po dobu uskladnenia sa v colnom sklade nevyberá clo a v súčasnosti ani spotrebná daň, ani daň z pridanej hodnoty, zároveň však colný zákon umožňuje zmenu vlastníctva liehu počas uskladnenia. Keďže deklarantom pri dovoze liehu nemusí byť vždy vlastník tovaru, čo je v súlade s platným colným zákonom, potom je možné, že dovážaný lieh uniká zdaneniu.

    Zároveň v tejto súvislosti treba uviesť, že pri takomto spôsobe manipulácie s liehom, t. j. v prípade, keď je lieh prepustený do režimu uskladnenia v colnom sklade, nie je možné plne uplatniť ani vyhlášku ministerstva financií o kontrole výroby a obehu liehu. Zároveň treba povedať, že v colnom sklade môžu byť v súlade s colným zákonom vykonané iba operácie potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru, a operácie na zlepšenie jeho balenia alebo predajnej akosti.

    Takéto operácie na liehu pripadajú do úvahy iba v prípade, ak je lieh uskladnený v colnom sklade v spotrebiteľskom balení. V opačnom prípade prichádza do úvahy pri uskladnení liehu v colnom sklade iba denaturovanie liehu, čo však z pohľadu výroby liehu sa spravidla vykonáva u výrobcu liehu. Po zvážení týchto dôvodov sa preto navrhuje vznik daňovej povinnosti pri liehu prepusteného do režimu uskladnenia v colnom sklade.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, spotrebná daň z liehu sa podieľa na príjmoch štátneho rozpočtu, ktoré plynú zo spotrebných daní, vo výške 15 %, teda lieh ako tovar je daňovo vysoko citlivá položka. Preto aj od predloženého návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu sa očakáva posilnenie príjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na význam tejto dane preto žiadam prijať návrh zákona v predloženom znení.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. júla 1995 číslo 432 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu na prerokovanie v lehote do 26. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý prerokoval návrh zákona Národnej rady o spotrebnej dani z liehu a neprijal uznesenie o jeho prerokovaní, lebo podľa § 48 odseku 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 17, prítomných bolo 13 členov, za návrh uznesenia hlasovalo 8 poslancov, proti nehlasoval nikto a hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne: pozmeňovacie návrhy pod bodmi 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a 17 odporúčam en bloc prijať. Pozmeňovacie návrhy pod bodmi 3, 14 a 18 odporúčam en bloc neprijať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, aby ste mi svoje pozmeňovacie návrhy odovzdali potom písomne.

    Vážený pán predseda, po otvorení rozpravy sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Páni poslanci, panie poslankyne, do rozpravy, ktorú teraz otváram, som dostal jednu písomnú prihlášku. Keďže ako prvá sa hlási pani spoločná spravodajkyňa, udeľujem jej slovo.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dávam päť pozmeňovacích návrhov.

    Po prvé - v § 2 ods. 2 písm. a) bod 2 sa vypúšťa slovo "vyrobený". Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že odporúčam zo spoločnej správy bod 2 prijať, v takom prípade je potrebné, aby aj pod písmenom a) v bode 2 bolo slovo "vyrobený" vypustené.

    Pod druhé - v § 7 v položke 2207 sa slovo "nedenaturovaný" za bodkočiarkou nahrádza slovom "denaturovaný". Svoj návrh odôvodňujem tým, že v návrhu zákona sa stala tlačová chyba, takže tam ide o úpravu technickú. Čiže zmeniť slovo "nedenaturovaný" na slovo "denaturovaný".

    Po tretie - v § 22 ods. 5 predvetie znie: "Lieh, ktorý je dovezený cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru a je oslobodený od cla podľa osobitného predpisu, je oslobodený i od dane, ak tento zákon neustanovuje inak, s výnimkou liehu..." Ide tu viac-menej o gramatické spresnenie.

    Môj štvrtý pozmeňovací návrh - v § 18 ods. 2 znie: "Daň vykázaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie je splatná najneskôr do 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia."

    A piaty pozmeňovací návrh - v § 18 ods. 4 sa slová "10 dní" nahrádzajú slovami "15 dní".

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani spravodajkyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Jedinú písomnú prihlášku do rozpravy mám od pána poslanca Brocku.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, dámy a páni,

    návrh zákona o spotrebnej dani z liehu má podľa dôvodovej správy za cieľ zdokonalením teraz platnej právnej úpravy zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ktoré plynú zo spotrebnej dane z liehu. Myslím si však, že spôsob, akým sa to navrhuje, aby sa lieh zdaňoval spotrebnou daňou u výrobcu liehu, toto zvýšenie príjmov nezabezpečí. Práve naopak, bude skôr znamenať likvidáciu domácich výrobcov, ktorí zamestnávajú okolo 2 500 pracovníkov a v konečnom dôsledku bude znamenať zníženie príjmov štátneho rozpočtu.

    Určite všetci podporujeme snahu vlády zamedziť daňovým únikom. Na to, aby sa lieh nedostal do obehu od výrobcu nezdanený, existuje v súčasnosti dômyselný kontrolný systém, ktorým daňový úrad zisťuje s vysokou presnosťou množstvo vyrobeného liehu. Možno zodpovedne povedať, že pri dodržiavaní súčasného zákona nie je daňový únik u výrobcu liehu možný. Ak k takým únikom dochádza, je to spôsobené tým, že si správca dane neplní povinnosti či pri plombovaní prístrojov, alebo pri pretáčaní meradiel liehu a podobne.

    Podstatne rozdielna situácia je pri dovoze liehu zo zahraničia. Tu dochádza k daňovým únikom, keď sa lieh úmyselne deklaruje ako iný tovar, či pri prevádzkovaní colných skladov, alebo dovoze syntetického liehu používaného na priemyselné účely bez denaturácie. Tomu však ani nový návrh zákona nezabráni. Nenavrhuje totiž žiadnu zmenu v kontrole výroby liehu, ale zavádza podstatnú zmenu a navrhuje ju v systéme výberu a odvodu tejto dane. Spotrebná daň z liehu znamená, že jej platiteľom je spotrebiteľ. Zjednodušene - platcom dane je výrobca liehovín hotového výrobku alebo dovozca liehovín pri ich uvádzaní do obehu.

    Od spotrebnej dane je však oslobodený výrobca surového liehu vyskladneného na rafináciu, alebo výrobca rafinovaného liehu vyskladneného na výrobu liehovín, lebo ide o polotovary, a teda nie o hotový výrobok. Teraz sa v návrhu zákona navrhuje zmena, aby ju platili i tí, ktorí sú dnes oslobodení. Tak sa stane zo spotrebnej dane obdoba dane z pridanej hodnoty, v tomto prípade akoby dvojnásobná daň. Čo to bude znamenať pre výrobcu liehu, posúďte sami. Dnes je výrobná cena jedného litra surového liehu 20 korún aj s daňou z pridanej hodnoty. Po zdanení 240 korunami spotrebnej dane už u výrobcu a dane z pridanej hodnoty bude cena jedného litra surového liehu 320 korún. 20 a 320 - šestnásťnásobný rozdiel.

    Viete si veľmi dobre predstaviť, čo to bude znamenať pre výrobcu, ktorý pri spustení tohto mechanizmu tie peniaze nemá. Samozrejme, je možnosť dostať tie prostriedky späť zo štátneho rozpočtu, ale je to posunuté o fázu, ktorá vyvolá potrebu získavania finančných prostriedkov formou preklenovacích úverov. Myslím si, že v najlepšom prípade sa tento nový spôsob zdaňovania výroby liehu prejaví v zvýšení ceny výrobkov, ktoré ani pri 10-percentnej dovoznej prirážke nebudú môcť konkurovať napríklad dovozu liehovín z Českej republiky. A môže byť aj to, že sa zopakuje situácia zo začiatku roku 1993. Takýto systém spotrebnej dane bol už raz navrhnutý za bývalej ČSFR a odskúšaný od 1. januára 1993. V Českej republike tento systém platil dva týždne a zrušili ho. Na Slovensku bol zrušený až po troch mesiacoch, ale aj po tom krátkom čase znamenal pre domácich výrobcov veľké ekonomické straty ako priamy dôsledok neodborného zásahu štátu.

    Dámy a páni, z vyššie uvedených dôvodov mám nasledujúce pozmeňovacie návrhy: V § 12, to je paragraf, ktorý hovorí o oslobodení od dane, doplniť v odseku 1 písmeno h) v tomto znení: "Vyrobený výrobcom surového liehu v Slovenskej republike a určený na rafináciu u domácich výrobcov rafinovaného liehu." S týmto prvým pozmeňovacím návrhom súvisí môj druhý pozmeňovací návrh vypustiť znenie § 14 a v § 18 vypustiť odseky 4 a 5. Prosím o týchto dvoch návrhoch hlasovať en bloc. O druhom nemá zmysel hlasovať, keby neprešiel prvý.

    Ak by tento môj návrh neprešiel, navrhujem podobnú zmenu ako pani spoločná spravodajkyňa v § 18, ktorý hovorí o zdaňovacom období a splatnosti dane. Ja však navrhujem v odseku 2 nahradiť číslo "25 dní" číslom "40 dní". Spoločná spravodajkyňa navrhovala 30 dní. Podľa stanoviska výrobcov aj podľa stanoviska zástupcov týchto výrobcov lehota 30 dní nie je dostačujúca a minimálne 40-dňová by mohla situáciu aspoň čiastočne zmierniť.

    Zdôvodním tento svoj návrh. I keď podľa návrhu zákona po ukončení zdaňovacieho obdobia má platiteľ nárok na vrátenie zaplatenej dane, nie je možné v takom krátkom časovom rozmedzí, ako uvádza návrh, získať platby od odberateľov, zaplatiť nimi za surovinu, za lieh, vyžiadať vrátenie dane a vrátené finančné prostriedky odviesť do štátneho rozpočtu. Tým, že by sme predĺžili lehotu splatnosti dane z 25 na 40 dní, aspoň čiastočne by sa zmiernila potreba preklenovacích úverov u výrobcov liehu.

    Môj posledný pozmeňovací návrh k tomuto návrhu zákona je k § 20 - sankcie. V odseku 7 nahradiť číslo "0,3 %" číslom "0,1 %" a druhú vetu odseku 7 vypustiť. Odsek 7 by potom znel: "Platiteľovi, ktorý daň nezaplatil včas alebo v plnej výške, určí daňový úrad penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby včítane."

    Dámy a páni, ak by ste podporili moje pozmeňovacie návrhy, nebol by to zlý návrh zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nikto sa nehlási do rozpravy, nie je ani faktická poznámka, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    každá novela zákona, každé sprísnenie daňového režimu je iste boľavé, je veľmi bolestivé, ale na druhej strane o chvíľočku budeme schvaľovať návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 a budeme hľadať zdroje na potreby, na zabezpečenie základných funkcií štátu, na zabezpečenie potrieb školstva, zdravotníctva, ďalších problémových oblastí nášho či už hospodárskeho, alebo spoločenského života. Takže v tomto zmysle treba chápať aj novely daňových zákonov, ktoré naša vláda priebežne predkladá.

    Upozornil som, že tento zákon sa dotýka významnej položky spotrebnej dane, významnej položky príjmov štátneho rozpočtu. Takže chcel by som požiadať parlament, aby v tomto zmysle uvážlivo pristupoval k danému zákonu, a zase by som chcel apelovať na to, že by som žiadal parlament o schválenie vládnej predlohy zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Je pán spoločný spravodajca Lysák pripravený na hlasovanie k predošlému bodu? Nie. Takže sa spýtam spoločnej spravodajkyne, či ona je pripravená predniesť návrhy k tomuto bodu. Najskôr sa pýtam, či sa chcete vyjadriť k tomuto. Nie.

    Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka, ale môže byť jedine procedurálna.

  • Áno, je procedurálna. Žiadam 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Združenie robotníkov Slovenska sa k tomu pridáva.

  • Slovenská národná strana sa k tomu prikláňa.

  • KDH sa pripája, lebo má súcit s tými, ktorí sa rýchlo nevedia rozhodnúť.

  • Takže o 15.30 hodine začíname hlasovaním. Prosím, aby sme tu boli všetci.

  • Po prestávke.

  • Skôr kým prejdeme k hlasovaniu, pán podpredseda vlády ešte požiadal o slovo.

  • Vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi ešte na záver uviesť niektoré argumenty. Myslím, že rozprava bola vecná, korektná, že bol záujem určité veci síce otvoriť, ale v záujme veci som reagoval poukazom na to, že treba zdokonaľovať daňové predpisy a treba aj v oblasti spotrebných daní, a menovite v oblasti liehu, hľadať dokonalejšie mechanizmy, ako dostať do štátneho rozpočtu príslušné zdroje. Rok 1995 nie je rokom 1993. Na jednej strane sprísňujeme podmienky, daňové podmienky výroby a obehu liehu a výrobkov z liehu.

    Chcem podotknúť, že výroba liehu a liehových výrobkov bola vždy celibátom, vždy bola tvrdo kontrolovaná štátom a treba takéto režimovanie zaviesť a na ňom trvať. Na druhej strane ako protihodnotu tohto určitého sprísnenia daňového režimu chceme do konca roku riešiť niektoré ďalšie sprievodné otázky tohto problému.

    Predovšetkým je to otázka riešenia Slovenskej republiky ako colného územia, je to otázka toho, že začiatkom roka 1996 chceme zaviesť monitorovanie pohybu liehu, dovozového liehu, liehových výrobkov na území Slovenskej republiky prostredníctvom satelitu, to znamená podstatne sprísniť celý režim pohybu dovozových výrobkov tohto typu a postaviť tieto výrobky, to znamená lieh a výrobky z neho ako citlivú položku, najmä voči krajinám, kde sa uplatňujú iné daňové režimy, teda aj v rámci colnej únie. Takže je domyslená aj tá druhá stránka. Bude sa riešiť tak, aby súbežne tieto mechanizmy nastúpili s účinnosťou zákona o dani z liehu.

    Preto by som znovu podporil návrh vládneho zákona s tým, že vznikla určitá dohoda medzi poslaneckými klubmi, ktoré prednesie potom spoločná spravodajkyňa, ktoré odporúčam v zmysle toho vystúpenia schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Musím upozorniť, že vystúpenie pána podpredsedu po ukončení rozpravy znovu otvorilo rozpravu. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby sme pristúpili k jednotlivým pozmeňovacím návrhom a hlasovali o nich.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu najskôr o spoločnej správe. Odporúčam pozmeňovacie návrhy pod bodmi 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a 17 en bloc prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Počuli ste, ktoré body spoločnej správy máme prijať hlasovaním en bloc. Takže hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Ďakujem. Ďalej body spoločnej správy 3, 14 a 18 odporúčam en bloc neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a opäť hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa body spoločnej správy 3, 14 a 18 neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tieto tri body spoločnej správy neprijali.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch. Ako prvá som predložila pozmeňovacie návrhy ja, o ktorých odporúčam hlasovať en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Prosím, pani poslankyňa, keby ste ich prečítali.

  • Prvý pozmeňovací návrh: v § 2 ods. 2 písm. a) bod 2 sa vypúšťa slovo "vyrobený".

    Druhý pozmeňovací návrh: v § 7 v položke 2207 sa slovo "nedenaturovaný" za bodkočiarkou nahrádza slovom "denaturovaný".

    V § 22 ods. 5 predvetie znie: "Lieh, ktorý je dovezený cestujúcim, alebo tovar neobchodného charakteru, a je oslobodený od cla podľa osobitného predpisu41), je oslobodený od dane, ak tento zákon neustanovuje inak, s výnimkou liehu."

    Štvrtý pozmeňovací návrh v § 18 ods. 2: "Daň vykázaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie je splatná najneskôr do 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia."

    Piaty návrh: v § 18 ods. 4 sa slová "10 dní" nahrádzajú slovami "15 dní".

  • Ďakujem. Počuli ste tieto návrhy na zmenu. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali s odporúčaním pani spoločnej spravodajkyne návrhy en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrhy hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhom nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Takže tieto pozmeňovacie návrhy pani spoločnej spravodajkyne sme prijali.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch, ktoré podal pán poslanec Brocka. Odporučil, aby sme o prvých dvoch pozmeňovacích návrhoch hlasovali en bloc. Prečítam ich: "V § 12 ods. 1 doplniť písmeno h) "vyrobený výrobcom surového liehu v Slovenskej republike a určený na rafináciu u domácich výrobcov rafinovaného liehu".

    Druhý návrh: vypustiť § 14 a v § 18 vypustiť odseky 4 a 5. Návrh vlastne súvisí s návrhom zmeny v § 12.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tieto návrhy neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Takže tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Brocku sme neprijali.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku znie: v § 18 ods. 2 nahradiť číslo 25 číslom 40. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento návrh neprijali.

  • Ďakujem pekne. Štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku je vlastne bezpredmetný vzhľadom na to, že tento pozmeňovací návrh bol už prijatý v spoločnej správe pod bodom 13, ktorý odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

  • Pán predseda, môj pozmeňovací návrh je iný ako návrh pod bodom 13 v spoločnej správe. Zhodou okolností je to to isté číslo, teda 0,3 znížiť na 0,1, ale v mojom návrhu je druhú vetu z odseku 7 vypustiť. To bol celý môj pozmeňovací návrh, treba o ňom hlasovať.

  • Budeme to akceptovať, takže budeme hlasovať o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku, ktorý znie: V § 20 ods. 7 nahradiť číslo 0,3 číslom 0,1 a druhú vetu v odseku 7 vypustiť. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Takže sme neprijali tento posledný pozmeňovací návrh.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s odsúhlasenými pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu s odsúhlasenými doplňovacími návrhmi odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s odporúčaním pani spoločnej spravodajkyne zákon ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1990 Zb. o cenných papieroch.

    Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám páni poslanci.

  • Keďže pán podpredseda vlády povedal, že bude monitorovať pohyb na balkóne, som zvedavý, či je aj v parlamente.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ostalo nám hlasovať o piatom bode programu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal doplňovacie a pozmeňovacie návrhy tak, ako vzišli z rozpravy, samozrejme, najskôr zo spoločnej správy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

    najprv teda pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Odporúčam, aby sme o bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 hlasovali en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Bol som upozornený, že tým, že sme prehodili hlasovanie, namiesto zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu som povedal zákon o dlhopisoch a cenných papieroch, takže sa opravujem.

    Pred chvíľou sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu.

    Ospravedlňujem sa.

    Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 6 en bloc s tým, že spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

    Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tieto body spoločnej správy sme schválili.

  • Vážení, tým, že sme prijali bod 6, bod 5 sa automaticky anuloval, nemusíme o ňom hlasovať, je bezpredmetný.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalších pozmeňovacích návrhoch, a to o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča, ktorý v § 7 ods. 1 za prvú vetu odporúča vložiť túto vetu: "Podmienky na udelenie povolenia na emisiu dlhopisov určí ministerstvo financií osobitným predpisom."

    Vážené dámy a páni, tento návrh odporúčam prijať.

  • Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalších 6 návrhov podal pán poslanec Palacka. V prvom bode návrhu v novom znení odporúča doplniť na úvod text pod bodom i) "ak ide o verejne obchodovateľné dlhopisy". Vzhľadom na to, že by to mohlo v istých prípadoch viesť k narušeniu vývoja menovej politiky, odporúčam tento bod neprijať.

    Súčasne by som si dovolil uviesť aj ďalší, druhý bod jeho návrhu, a to v bode 7 odporúča doplniť ďalšiu vetu v § 6. Odporúčam ani tento neprijať a v súlade s jeho návrhom odporúčam hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne. Odporúčam teda návrhy neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o dvoch pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Palacku s odporúčaním spravodajcu neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

  • Ďalej pán poslanec Palacka odporúča v novom znení bodu 9 v § 7 ods. 1 vypustiť druhú vetu. Ide znovu o možnosť narušenia stability menovej politiky, preto návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca.

  • Ďalší návrh bol v § 11 v bode 8 ods. 2 písmeno d) vypustiť a ďalšie body prečíslovať. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • V bode 11 návrhu v novom znení § 8 ods. 3 prvej vety bolo odporúčanie vypustiť slová "a rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti". V podstate by to bolo možné prijať, je však otázka, pretože s tým súvisí poznámka pod čiarou 3a, ktorú by sme museli rovnako vypustiť. Vzhľadom na to návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Pán spoločný spravodajca hovoril o poznámke, ktorá je pod čiarou a ktorá súvisí aj s týmto pozmeňovacím návrhom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Takže ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca sme neprijali.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o celkovom návrhu zákona. Odporúčam návrh prijať.

  • V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku v znení schválených doplnkov. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Budeme pokračovať s i e d m y m bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 71 a spoločnú správu ako tlač 71a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím vás, pán podpredseda, o slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Cieľom navrhovanej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v oblasti daní z príjmov a z majetku je vytvoriť právny priestor na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzinárodného dvojakého zdanenia môže byť riešené len uzatvorením medzinárodnej zmluvy a vzájomnou koordináciou daňových vzťahov. Dojednaním zmluvy bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívnejšie medzi oba zmluvné štáty.

    Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

    Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a jej využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty.

    Dvojaké zdanenie je nežiaduce, pretože neúmerne daňovo zaťažuje fyzické a právnické osoby. Pôjde predovšetkým o príjmy z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov iných priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, výrobno-technických poznatkov, z úrokov, majetkových účastí, výrobnej a technickej kooperácie a z iných zdrojov. Dvojaké zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania autorských práv k dielam, literárnym, umeleckým a vedeckým, a príjmy výkonných umelcov. Táto zmluva teda sleduje elimináciu dvojakého zdanenia na jednej strane, ale i vzájomnú spoluprácu týchto krajín pri daňových únikoch na strane druhej.

    Súčasne pri aplikácii navrhovaných zmlúv dôjde k objektívnemu rozdeleniu práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty, t. j. štát zdroja a štát príjemcu. Navrhovaná zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD a ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní obdobných daňových zmlúv. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce.

    Zmluva nevyžaduje zmenu v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Prosím preto, vážené dámy, páni, túto zmluvu akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby podal správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 419 z 26. júna 1995 Výboru Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Môžem konštatovať, že všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Toľko závery.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram k tomuto bodu rozpravu s konštatovaním, že do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?

  • Nie. Pán spoločný spravodajca si tiež nežiada záverečné slovo.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Budeme hlasovať s odporúčaním pána spoločného spravodajcu návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalšie vyslovenia súhlasu k zmluvám pod bodom 8, 9 a 10 sú prakticky tie isté. Chcem vám navrhnúť postup, aby ich pán podpredseda vlády uviedol naraz, naraz by sme mali k nim aj rozpravu a jednotlivo by sme o nich hlasovali. Získame čas. Súhlasíte s tým?

  • Všeobecný súhlas v sále.

  • Prosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol tieto tri zmluvy.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrhy zmlúv medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, Slovenskou republikou a Maďarskom, Slovenskou republikou a Rumunskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov.

    Doterajšie vzťahy k týmto krajinám boli upravené mnohostrannými zmluvami pre fyzické a právnické osoby členských štátov bývalej RVHP, ktoré boli uzatvorené v rokoch 1977 až 1978. V prípade Poľskej republiky boli zmluvné vzťahy riadené aj Zmluvou medzi ČSR a Poľskou republikou, ktorá bola podpísaná vo Varšave 23. apríla 1925. Po nadobudnutí platnosti predkladaných zmlúv sa prestanú uplatňovať všetky tieto zmluvy.

    Dovoľte mi pri tejto príležitosti vás informovať, že ministerstvo zahraničných vecí postúpilo nóty Poľskej republiky, Maďarska a Rumunska s tým, že v týchto štátoch už boli splnené podmienky na nadobudnutie platnosti medzinárodnej zmluvy.

    Navrhované zmluvy sú vypracované na základe vzorovej zmluvy OECD, ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní obdobných daňových zmlúv. Cieľom navrhovaných zmlúv je upraviť podmienky na podnikanie podľa nových pravidiel platných v zmluvných štátoch.

    Navrhované zmluvy obmedzujú na minimum daňové zaťaženie fyzických, právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

    Zmluvy by mali podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a ich využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty.

    Dvojaké zdanenie je nežiaduce, pretože neúmerne daňovo zaťažuje fyzické a právnické osoby. Princíp zdaňovania nehnuteľného majetku a príjmov z jeho užívania zostáva zachovaný, t. j. majetok sa zdaňuje tam, kde sa tento majetok nachádza. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce.

    Zmluvy nevyžadujú zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýkajú sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, preto odporúčam Národnej rade tieto zmluvy prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Lysáka, aby uviedol správu z výborov takisto ku všetkým trom zmluvám. Ide o tlač číslo 72, 79 a 184 a spoločné správy máte s tými istými číslami s písmenami a).

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som uviedol tri spoločné správy pod číslom 72a), 79a) a 184a) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvami medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ďalej Rumunskou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvami medzi Slovenskou republikou a Poľskou, Rumunskou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 419 z 26. júna 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrhy v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvami medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, Rumunskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Odporúčam, vážený pán predseda, aby sme o jednotlivých zmluvách hlasovali oddelene.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, otváram k týmto trom bodom rozpravu. Doteraz som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

  • Nie. Ani pán spoločný spravodajca si nežiada slovo, takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Samozrejme, odporúčam návrh prijať.

  • Pán spoločný spravodajca navrhuje uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nikto nezdržal.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu uznesenia, a to je uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nikto nezdržal.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

  • Ďakujem za perfektnú zhodu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    j e d e n á s t y m bodom nášho rokovania je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie a

    d v a n á s t y m bodom rokovania je

    návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunskej republiky.

    Navrhujem, aby sme aj o týchto dvoch bodoch rokovali spoločne, aby ich pán podpredseda vlády uviedol naraz. Nech sa páči, pán podpredseda.

    Tlač ste dostali ako číslo 186 a 186a, k druhej zmluve ako 221 a 221a.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi uviesť návrhy dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

    Predložené návrhy dohôd medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií predstavujú jednu zo štandardných dohôd, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky na rozvoj vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na podnikateľskej iniciatíve.

    Uzatvoreniu týchto dohôd predchádzala cca 5-mesačná príprava, ktorá vyústila do znenia zmluvy, ktorá vyhovuje obom zúčastneným stranám. Táto zmluva vychádza zo štandardných podmienok obdobných zmlúv, ktoré už Slovenská republika uzatvorila v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov. V súčasnosti prebiehajú rokovania o uzatvorení takejto dohody s ďalšími desiatimi krajinami sveta.

    V priebehu rokovaní bolo potrebné prekonať určité odlišnosti vyplývajúce z existujúcich právnych systémov, ako aj predvídať pripravované zmeny tak, aby nevznikli v priebehu realizácie zmluvy zbytočné spory. Samozrejme, že bolo potrebné riešiť aj určité jazykové bariéry.

    Predložené návrhy dohôd medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií v zásade predstavujú jednu zo štandardných dohôd, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky na rozvoj vzájomnej spolupráce. Odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom týchto dohôd súhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Takisto aj v týchto dvoch bodoch programu je určený ako spoločný spravodajca pán poslanec Lysák, preto ho opäť prosím, aby uviedol obidve správy z prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy, páni,

    dovoľte, aby som uviedol dve spoločné správy výborov Národnej rady Slovenskej, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s dohodami o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládami Ruskej federácie a Rumunskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a Ruskej federácie a medzi vládou Slovenskej republiky a Rumunskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 414 z 21. júna 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote. Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodami o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie a medzi vládou Slovenskej republiky a Rumunskej republiky.

    Toľko spoločná správa.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj k týmto dvom bodom otváram spoločnú rozpravu. Oznamujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto ešte prihlásiť.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pán podpredseda sa zrejme nechce vyjadriť, ani pán spoločný spravodajca, preto pristúpime k hlasovaniu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Takisto budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Odporúčam, vážené dámy a páni, návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca, aj vám, páni poslanci.

  • Ďakujem. Mám len jedno veľmi veľké želanie, aby pri realizácii týchto zmlúv bol takýto zásadný postup v takejto zhode.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    t r i n á s t y m bodom programu je

    správa o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1995 a

    š t r n á s t y m bodom programu je

    správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1995.

    Chcem sa teraz opýtať, či budeme pokračovať tým spôsobom ako teraz, že spojíme rozpravu. Je to vlastne to isté, ale ak nie, samozrejme, budeme o jednotlivých bodoch rokovať osobitne. Súhlasíte s tým, aby sme ich spojili, aby podpredseda vlády a minister financií predniesol obidve správy naraz?

    Nikto neprotestuje, ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tieto materiály ste dostali ako tlač 211 a tlač 213 a spoločné správy ako tlač 221a a tlač 213a.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi uviesť informáciu o pokladničnom plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1995 a správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1995. V prvom rade by som v úvode stručne charakterizoval vývoj rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória. Chcem v prvom rade poznamenať, že zámery, ktoré boli stanovené na obdobie rozpočtového provizória zákonom Národnej rady číslo 374 z decembra 1994, boli dodržané. Príjmy rozpočtových a odvody príspevkových organizácií stanovené na toto obdobie vo výške 754 miliónov korún boli v skutočnosti naplnené na hodnotu 1,766 miliardy korún. Výdavky štátneho rozpočtu určené na zabezpečenie všetkých základných funkcií štátu v období rozpočtového provizória stanovené v rozsahu 37,9 miliardy korún boli v skutočnosti čerpané vo výške 37,3 miliardy korún, čo je 98,3 % stanoveného rozsahu výdavkov.

    Z porovnania príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za uvedené obdobie vyplýva, že v hospodárení štátu bol vykázaný schodok 4,1 miliardy korún. V tejto bilancii sú už zahrnuté aj výdavky vyplývajúce z clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou, ktoré dosiahli hodnotu 4,2 miliardy korún. To znamená, že deficit pri zohľadnení clearingu predstavoval vlastne 0,1 miliardy korún.

    Celkové príjmy dosiahli hodnotu 33,2 miliardy korún. Najväčší podiel na plnení príjmov štátneho rozpočtu mali daňové príjmy, a to 29,8 miliardy korún, čo predstavuje 23 % ročného rozpočtu. Pomerne priaznivé plnenie sa dosiahlo pri dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb. Zložitejšia situácia bola zaznamenaná pri dani z pridanej hodnoty. Obdobná situácia bola i pri výnosoch zo spotrebných daní, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu. Chcem podotknúť, že sme predpokladali tento vývoj a práve pre veľký rozpočet v roku 1995 už boli prijímané legislatívnoprávne opatrenia, ktoré znamenali potom v tom ďalšom období II. a III. štvrťroka 1995 zásadný obrat v oblasti príjmov z daní.

    Celkové výdavky štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1995 činili 37,3 miliardy korún, čo je 98,3 % z limitu výdavkov stanovených na obdobie rozpočtového provizória. V oblasti bežných transferov činili výdavky 5,6 miliardy korún, čo je 97,3 % z rozpočtového provizória. Investičné výdavky k 31. 3. 1995 sa čerpali vo výške 1,8 miliardy korún, čo predstavuje 80,3 % výdavkov stanovených na obdobie rozpočtového provizória a viažu sa určitým spôsobom na cyklickosť, ktorá je viazaná na I. kvartál roku 1995. Výdavky vyplývajúce z clearingového zúčtovania s Českou republikou, ako som spomínal, dosiahli 4,1 miliardy korún.

    Pokiaľ ide o plnenie štátneho rozpočtu za I. polrok, myslím, že rozpočtové provizórium jednoznačne vytvorilo dobré vstupné predpoklady na nástup do veľkého rozpočtu roku 1995 tým, že sa naplnili jeho zámery. Pokiaľ ide o celkový hospodársky vývoj Slovenskej republiky za I. polrok 1995, možno ho hodnotiť ako dobrý. Rast a oživenie ekonomiky Slovenska na makroekonomickej úrovni sú evidentné, o čom svedčí i analýza makroekonomických ukazovateľov. Hrubý domáci produkt vyjadrený v bežných cenách za I. štvrťrok dosiahol 106,5 miliardy korún, čo je 18-percentný medziročný nárast, a 45,6 miliardy korún v stálych cenách, čo je 5,8-percentný medziročný nárast.

    Tento vývoj pokračoval aj v II. štvrťroku a celkove sa za I. polrok v oblasti hrubého domáceho produktu v stálych cenách vykázal rast o 6,1 %. Tentoraz už nebol viazaný len na vývoj v oblasti zahraničného obchodu, ale odrážal sa už aj od obnovenia rastu spotreby a investícií, kde rast hrubého fixného kapitálu sa prejavil za I. polrok rastom o vyše 20 %. Po dlhom čase teda zaznamenávame rast hrubého fixného kapitálu. A takisto o vyše 4 % vzrástla spotreba domácností, to znamená akcelerovanie rastu hrubého domáceho produktu je už viazané na viacero faktorov.

    Medziročná miera inflácie odvodená z rastu spotrebiteľských cien ako priemer od začiatku roka bola v I. polroku 1995 11,2 %. Zmena ročnej miery inflácie predstavuje od začiatku roka pravidelný mesačný pokles o 0,1 boda, to znamená, z 11,7 % v januári, 11,4 % v apríli a v júni bol pokles ročnej inflácie 0,2 boda. Pokles inflácie bol v dôsledku vývoja potravinárskych cien, ktorých index od začiatku roku klesal. Po júlovom pohybe inflácie, keď rast dosiahol 1 %, sa v auguste opäť už vykazuje stabilizácia a miera inflácie sa vykazuje zhruba v rozsahu 0,4 %.

    Pokiaľ ide o nezamestnanosť, ku koncu roka 1994 dosiahla 14,8 %, v apríli roku 1995 dosiahla 13,9 %, ku koncu júna to bolo 13,3 %.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vývoj rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v I. polroku 1995 bol poznamenaný prijatím nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia štátu v čase rozpočtového hospodárenia. Záväzné ukazovatele, ako som spomínal, sa dodržali a boli zhodnotené v správe, ktorú som uvádzal na začiatku.

    Štátny rozpočet na rok 1995 bol schválený zákonom Národnej rady SR číslo 58/1995 Z. z. zo dňa 7. marca 1995. Celkové príjmy boli stanovené sumou 146,4 miliardy korún, celkové výdavky sumou 167,4 miliardy korún a schodok štátneho rozpočtu bol stanovený vo výške 21 miliárd korún.

    Celkové výsledky plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za obdobie I. polroku 1995 sú charakterizované dosiahnutým priebežným rozpočtovým prebytkom v sume 96,9 milióna korún. V celkovej bilancii príjmov a výdavkov sú zahrnuté i výdavky štátneho rozpočtu vyplývajúce z clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou vo výške 3,1 miliardy korún, čo len zvýrazňuje dosiahnutý, podľa mňa veľmi dobrý výsledok rozpočtového hospodárenia za I. polrok.

    Dosiahnutý rozpočtový prebytok ovplyvnilo prekročenie príjmov oproti predpokladom štátneho rozpočtu a nižšia dynamika čerpania výdavkov. Treba však na druhej strane vidieť, že najmä v oblasti dlhovej služby štátu bude ťažisko výdavkov v súlade s harmonogramom a splátkovým kalendárom realizované až v I. polroku 1995, ale podotýkam, nie v nejakom superzávažnom rozsahu. Je to zhruba rozsah 3 miliardy korún tej prenesenej váhy do II. polroka.

    Podotýkam opäť, aby sme predišli nejakej diskusii o tom, kde spočíva jadro dosiahnutého výsledku rozpočtového hospodárenia za I. polrok 1995. Je jasné, že tam bola namieste úsporná rozpočtová politika, na druhej strane príjmy oproti predpokladom v porovnaní s rokom 1994 vzrástli o 12 % a daňové príjmy o 22 %. Pripomínam búrlivú diskusiu, ktorá bola či v parlamentných výboroch, či na pôde Národnej rady o dynamike daňových príjmov. Predpokladali sme pôvodne 15-percentnú dynamiku. Boli sme označovaní za fantazmagoristov. Dodržali sme tento predpoklad, a naopak, rast daňových príjmov predstavuje po prijatých opatreniach v rámci návrhu veľkého štátneho rozpočtu na rok 1995 nie 15, ale 22 %.

    Pokiaľ ide o celkový rozsah príjmov štátneho rozpočtu za obdobie I. polroka, dosiahol hodnotu 75,4 miliardy korún, čo predstavuje 51,5 % z ročného rozpočtu. Dosiahnutá úroveň príjmov za I. polrok 1995 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 1994 je vyššia o 7,6 miliardy korún. Podstatnú časť tvoria daňové príjmy, a to 88,7 %, a celkové skutočné príjmy z výnosov daní za I. polrok 1995 dosiahli 50,9 % z ročného rozpočtu.

    Vývoj v plnení príjmov štátneho rozpočtu za I. polrok 1995 dáva predpoklady na naplnenie objemu stanoveného zákonom o štátnom rozpočte. V ďalšom období bude však treba najmä zo strany daňových a colných orgánov naďalej dôsledne aplikovať opatrenia, ktoré boli prijaté ministerstvom financií v apríli tohto roku na eliminovanie výšky daňových nedoplatkov, colného dlhu a ďalších colných poplatkov a na dodržiavanie daňovej disciplíny zo strany daňovníkov. Zlepšenie situácie v tomto smere sa očakáva aj z titulu povinného zavedenia registračných pokladníc pri realizácii predaja tovarov a služieb od 1. 7. tohto roka.

    Skutočná hodnota výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vynaložená v investičnej a v neinvestičnej oblasti predstavuje 75,3 miliardy korún, čo je 45 % ročného rozpočtu. Tento vývoj čerpania prostriedkov na výdavky štátneho rozpočtu je výsledkom regulácie, ktorá sa uplatnila v priebehu I. polroka 1995. Chcem však zdôrazniť, že tejto regulácii nepodliehali výdavky sociálnej sféry. Išlo najmä o otázky sociálneho zabezpečenia, ktoré sa realizovali v objeme 8,1 miliardy korún, t. j. 55,7 % ročného rozpočtu. Rozsahom vynaložených výdavkov napriek ich regulácii boli v prvom polroku 1995 zabezpečené všetky dôležité a rozhodujúce funkcie štátu.

    Vážená Národná rada, na základe analýzy výsledkov rozpočtového hospodárenia možno konštatovať, že vývoj za I. polrok 1995 v tejto oblasti je pozitívny. Objem príjmov v štátnom rozpočte je vyšší, ako sa predpokladalo pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1995, a výdavky štátneho rozpočtu dosiahli 45 % zo stanoveného objemu roka.

    Dosiahnutie stanovených cieľov za rok 1995 v oblasti príjmov štátneho rozpočtu však, ako som spomínal, si vyžaduje i naďalej dôsledný postup zo strany daňových a colných orgánov vo sfére daňovej a colnej správy. V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu je potrebné, aby sa i v roku 1995 pokračovalo v regulácii výdavkov s cieľom dodržať rozpočtové výdavky a udržať schodok v štátnom rozpočte v intenciách stanovených zákonom o štátnom rozpočte. Zo strany správcov jednotlivých rozpočtových kapitol bude na to potrebná určitá miera zodpovednosti a rozpočtovej disciplíny s cieľom zabezpečiť najefektívnejšie využitie pridelených finančných prostriedkov.

    Vývoj rozpočtového hospodárenia v začiatku II. polroka tohto roka pritom vytvára predpoklady na zmiernenie regulácie výdavkov štátneho rozpočtu v ďalšom období. Preto vláda na odporučenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zvažuje možnosť zmiernenia regulácie v III. štvrťroku tohto roku o 1 až 2 % a tieto kroky v súčasnosti ministerstvo financií aj realizuje.

    Opodstatnenosť takýchto opatrení vyplýva aj z analýzy vývoja pokladničného plnenia štátneho rozpočtu tak, ako sú podchytené na účtoch štátneho rozpočtu v Národnej banke Slovenska začiatkom septembra tohto roku. Pokiaľ by som uviedol aktuálne údaje, k včerajšiemu dňu deficit štátneho rozpočtu predstavuje 1 miliardu korún pri celkových príjmoch 104 mld korún, takže stále sa darí udržiavať pozitívny trend v rámci štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ by som sa dotkol prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu vo výboroch Národnej rady, zo strany poslancov odzneli niektoré pripomienky, na ktoré reagovali pracovníci ministerstva financií. Niektoré by som chcel uviesť.

    Predovšetkým by som chcel reagovať na najzávažnejšie, ktorými najmä opoziční poslanci spochybňovali dosiahnuté výsledky, pričom argumentovali vysokou reštrikciou výdavkov štátneho rozpočtu za I. polrok 1995. K tejto problematike chcem uviesť nasledovné skutočnosti: Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v prvom polroku jednoznačne ukazujú pozitívny vývoj v oblasti príjmov, ktoré sa z hľadiska celoročných zámerov nielen splnili, ale ako celok aj prekročili a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka dosiahnutá skutočnosť je viac ako 7,6 mld korún.

    Pokiaľ ide o reguláciu výdavkov, bolo mylné vo vystúpeniach niektorých poslancov to, čo dokumentovali aj masmédiá, že rozpočet bol regulovaný a že jednotlivým rozpočtovým kapitolám nebolo umožnené čerpať vo výdavkoch takmer 8 mld korún. Skutočnosť je taká, že regulácia výdavkov v priebehu I. polroka bola v percentuálnom vyjadrení a v pomere k objemu regulovaných výdavkov v podstate na rovnakej úrovni ako v predošlom roku. Rozdiel bol v objeme regulovaných výdavkov. Za I. polrok 1994 bolo regulovaných 82,1 mld korún, regulovaná čiastka výdavkov dosiahla sumu 2,8 mld korún, kým v priebehu I. polroka bolo regulovaných 90,5 mld korún, čo predstavuje regulovanú čiastku v hodnote 4,5 mld korún. Rozdiel je teda 1,7 mld korún pri vyššom objeme celkových výdavkov roku 1995.

    Z tohto jednoznačne vyplýva, že pozitívne výsledky v rozpočtovom hospodárení v Slovenskej republike sú dosiahnuté predovšetkým vplyvom vyššieho plnenia v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Opäť však chcem zdôrazniť, že štát zabezpečoval a dodržal všetky záväzky v sociálnej oblasti, ktoré výdavky neboli regulované. Ďalej sa umožnilo vyčlenením regulácie ukončiť práce na rekonštrukcii Grasalkovičovho paláca, v rozpočtovej kapitole ministerstva poľnohospodárstva sa umožnilo už do konca mesiaca mája čerpanie prostriedkov až do výšky 50 % a do konca III. štvrťroka do výšky 75 % celkového objemu výdavkov na rok 1995. Diferencovaný postup sa pritom uplatnil aj v niektorých ďalších rozpočtových kapitolách, napríklad ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Taktiež chcem reagovať na pripomienky a názory poslancov týkajúce sa zmien niektorých zákonov či už v oblasti spotrebných daní, alebo dane z príjmov. Ide najmä o zavedenie nižšej sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, resp. o zníženie dane z príjmov. Som toho názoru, že tieto otázky treba detailne komplexne posúdiť, lebo jednostranný efekt pre niektorý rezort by mohol znamenať vážne zníženie celkových príjmov štátneho rozpočtu, a tým aj ohrozenie krytia rozpočtovaných výdavkov v nasledujúcom období.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť aj k vzťahu k rozpočtom obcí, ktorý by sa mal dodržať v takom rozsahu, ako bol stanovený štátnym rozpočtom i napriek niektorým drobným odchýlkam, ktoré sa zatiaľ zaznamenali. Svedčí o tom i doterajšie plnenie podielových daní do rozpočtov miest a obcí. V tejto súvislosti by som chcel uviesť niekoľko údajov na porovnanie a posúdenie celkovej situácie.

    V dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov bolo k 30. 6. 1995 odvedených do rozpočtov obcí 52,6 % celkovej rozpočtovanej čiastky, k 31. 7. 1995 to bolo 62,3 %, to znamená, že je to určitý predstih. V dani z príjmov právnických osôb bolo k 30. 6. 1995 odvedených 55,8 % z celkovej rozpočtovanej čiastky a k 31. 7. 1995 to bolo 63,4 %. A podobne sa predstih zaznamenal aj v cestnej dani, kde sa k 31. 6. 1995 dosiahlo 52,2 % plnenia.

    Plnenie podielových daní plynúcich do rozpočtov miest a obcí v celkovom vyjadrení bolo k 30. júnu 1995 vo výške 53,5 % a k 31. 7. 1995 vo výške 61,9 %. Rast výťažnosti dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za mesiac júl a august vytvára reálne predpoklady, že táto daň sa splní v minimálnom rozsahu, čo vytvára reálny predpoklad na naplnenie miest a obcí z podielových daní v predpokladanom rozsahu.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    záverom môjho vystúpenia chcem vašu pozornosť upriamiť už na otázky prípravy štátneho rozpočtu na rok 1996. Vzhľadom na to, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhoval prijať v rámci uznesenia úlohu pre vládu predložiť návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 do 15. novembra 1995 na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, chcel by som požiadať niektorého z vás, aby ste si osvojili návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý sme uplatnili v tomto výbore, aby návrh rozpočtu na rok 1996 a návrh rozpočtov boli predložené na prerokovanie v Národnej rade do 22. novembra 1995.

    Uvedený návrh chcem zdôvodniť tým, že rozpočet na budúci rok sa už bude predkladať v novej forme rozpočtovej klasifikácie, z čoho vyplýva aj značne vyššia náročnosť na spracovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996, najmä v kapitolách, ktoré by mali veľmi krátky čas na dopracovanie svojich rozpočtov po rokovaní vlády.

    V prípade ponechania pôvodného termínu na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 by som chcel upozorniť, že ak by jednotlivé rozpočtové kapitoly nestihli svoje podrobné rozpočty dopracovať a predložiť ich na rokovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky, znamenalo by to blokáciu celého procesu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem i ja, pán minister.

    Žiadam pána poslanca Maxona, aby predniesol záverečnú správu z prerokovania materiálov v jednotlivých výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi veľmi krátko sa vyjadriť k spoločným správam, tlač číslo 211a a tlač 213a.

    K spoločnej správe tlač 211a by som chcel vlastne len uviesť, že všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré túto správu mali pridelenú, vyslovili odporúčanie formulované v uznesení, ktoré tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca budem odporúčať toto uznesenie schváliť.

    Pokiaľ ide o spoločnú správu tlač 213a, teda o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1995, túto správu máte všetci k dispozícii, takže ak dovolíte, oboznámim vás so svojím návrhom, ako budem odporúčať, aby sme o pripomienkach a odporúčaniach jednotlivých výborov hlasovali.

    Teda v časti B pod bodom 1 odporúčam en bloc hlasovať o bodoch a), b), c), d) s návrhom tieto body prijať. Pod bodom 2 - požiadať predsedu vlády Slovenskej republiky v časti a) a b) a pod bodom 3 v časti a) a b) budem odporúčať tieto body spoločnej správy neprijať.

    Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, čo som uviedol, samozrejme, nevylučuje to možnosť osvojiť si predložený návrh, ktorý predniesol pán podpredseda vlády, ale uviedol som, že odporučím schváliť pod bodom 1 časť a), kde zaväzujeme vládu Slovenskej republiky predložiť návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 do 15. novembra 1995. Samozrejme, i v tlači číslo 213a, kde prílohou je navrhované uznesenie, budem odporúčať na schválenie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Takže boli predložené správy k obidvom bodom nášho dnešného programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k bodu 13 som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Jednu prihlášku mám do rozpravy k bodu 14. K správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1995 sa prihlásil pán poslanec Sopko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    plnenie úloh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok väčšina z nás očakávala s určitým napätím, aj so zvýšeným záujmom. Predložené výsledky v globálnom vyjadrení na prvý pohľad ukazujú na pozitívny vývoj v plnení a v určitých smeroch upozorňujú na možné riziká v druhej polovici roku. Myslím, že budete všetci súhlasiť, že do spokojnosti s tým, aký objem zdrojov štátny rozpočet vytvára a ktoré potreby vykrýva, je veľmi ďaleko. Reštrikcia založená v rozpočte, znásobená reguláciou výdavkovej časti, výrazne obmedzuje možnosti správcov kapitol a jednotlivých subjektov napojených na štátny rozpočet a na druhej strane zlepšuje saldo štátneho rozpočtu.

    Cieľom môjho vystúpenia nie je za každú cenu kritizovať dosiahnuté výsledky, pretože zlepšenie tvorby a užitia zdrojov je evidentné. Je však správne poukázať na určité riziká a problémy, ktoré vzniknú v druhom polroku v naplňovaní štátneho rozpočtu a tým aj v naplňovaní rozpočtov samosprávy. V prvom rade chcem poukázať na to, že stav a vývoj nedoplatkov na daniach, plynúcich do štátneho rozpočtu, je doslova alarmujúci. I po prijatých opatreniach sa výška nedoplatkov nestabilizovala. Konštatovaný mesačný nárast o 930 miliónov Sk si zasluhuje osobitnú pozornosť, veď predstavuje 8,4 % z mesačného inkasa daňových príjmov. Preto najväčšiu rozpočtovú rezervu pre výdavkovú časť rozpočtu vidím v nedoplatkoch.

    Z príjmov ma zaujalo aj neplnenie nedaňových príjmov v kapitole štátny dlh. Splnenie úlohy založenej v rozpočte len na 27 % je neuspokojivé. V tejto súvislosti prosím pána Kozlíka, aby nás, poslancov Národnej rady, oboznámil, ktoré vládne úvery neboli splatené, resp. ktoré deblokácie neboli zabezpečené. Iste si všetci pamätáme, že už pri zostavovaní rozpočtu bola rozsiahla a búrlivá diskusia o potrebách jednotlivých úsekov. Schválený rozpočet kryl potreby len v takom rozsahu, ako mu to umožňovali zdroje. Som za dôslednú kontrolu efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aj za prísnu hospodárnosť, ale nie za reštrikciu, ktorá spôsobuje škody a prežitie na úkor budúcich rokov. Reguláciou čerpania výdavkov sa dosiahlo ich čerpanie na 45 %, ale je to naozaj objektívny údaj o existujúcom stave? Je namieste otázka, aké záväzky, v akej výške a z ktorého obdobia vykazujú jednotliví správcovia.

    Reštrikcia sa výrazne dotkla všetkých rezortov. Ako príklad uvediem stav v školstve. Stačí sa pozrieť na technický a prevádzkový stav školských objektov, kde opadáva omietka, pretekajú strechy, je havarijný stav vo vykurovaní, korodujú a rozpadávajú sa oplotenia. To hovorí za všetko. Aká je vlastne zadlženosť rezortu školstva voči dodávateľom? Podobná situácia je v zdravotníctve, aj keď jeho väzba na štátny rozpočet je značne odlišná. Neregulované výdavky sociálnej sféry sú časovo prekročené takmer o 7 %, o 6,88 %. Absolútne to predstavuje 1 396 000 000 Sk. Otázka: Bude schválený rozpočet postačovať ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny na zvládnutie ťaživej sociálnej situácie, ktorá vznikla v našej spoločnosti, až do konca roku?

    Ak sa zamyslíme nad uvedenými skutočnosťami a ďalšími problémami, vidíme, že k optimizmu a k spokojnosti máme naozaj ďaleko, bez ohľadu na to, či sa na vývoj v plnení rozpočtu pozeráme optikou vládnej koalície, alebo opozície.

    Tak ako vždy, dovolím si vysloviť názor na vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtom samospráv, miest a obcí. Na strane 10 prerokúvanej správy predkladateľ uvádza, že na dani z príjmov zo závislej činnosti ako podiel na dani pre obecné samosprávy bolo zrealizovaných 1 636 000 000 Sk. K polroku, k 30. júnu, to vyjadruje - a spomenul to aj pán Kozlík - časový predstih v porovnaní s alikvotným predpokladaným podielom. Ak je to pravda, potom do rozpočtov miest a obcí bolo prisunutých 32,49 % z tvorby tejto dane, pričom v štátnom rozpočte je schválený podiel 22,53 %. To znamená, že samosprávam bolo vo finančnom vyjadrení časovo v predstihu presunutých o 133 miliónov korún viac. Na prvý pohľad sa zdá, že je to vývoj v prospech miest a obcí, ale musíme si uvedomiť, že o tento objem bude prísun finančných prostriedkov v II. polroku krátený. Predpokladám, že si to orgány miestnych samospráv v plnom rozsahu uvedomujú. Napriek týmto uvedeným skutočnostiam je celkový prísun tejto dane do rozpočtov samospráv, miest a obcí oproti prvému polroku 1994 nižší o viac ako 420 miliónov Sk. V prepočte na jedného obyvateľa to predstavuje 85 Sk. Taká je tvrdá realita.

    Porovnávame takmer vždy to, čo nám vyhovuje. Aj teraz porovnávame vývoj so schváleným rozpočtom a úmyselne zamlčujeme porovnanie s rovnakým obdobím roku 1994. Tým, čo som konštatoval, sa naplnili moje tvrdenia, aj tvrdenia tej časti poslancov Národnej rady, ktorí pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1995 oponovali pánu Kozlíkovi a požadovali zvýšenie podielových republikových daní v prospech samosprávy, resp. požadovali ponechať podiel z roku 1994. Žiaľ, to sa nestalo. Aký to má dosah na mestá a obce, spýtajme sa primátorov, starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev. Taký, že znížená tvorba tejto dane dostala mestá a obce na kolená a spôsobuje samosprávam obrovské finančné ťažkosti a problémy. Napätosť v ich rozpočtoch stúpa a nedostatok finančných prostriedkov ohrozuje plnenie základných funkcií samospráv. O rozvojových programoch môžu obce a mestá uvažovať len za predpokladu úverového zaťaženia.

    Pretože novozvolení predstavitelia miest a obcí sú viazaní voči občanom sľubmi a volebnými programami, problém riešia prijímaním úverov a rozvíja sa aj proces vydávania komunálnych obligácií. Súhlasím, že aj takéto zdroje patria do sféry samosprávy. Vynára sa však otázka, v akej výške, za akých podmienok a z čoho obce v nasledujúcich rokoch splatia svoju zadlženosť. Týmito krokmi dlhová služba začína narastať aj vo sfére samosprávy miest a obcí, čo sa zákonite odrazí v tlaku na štátny rozpočet v nasledujúcom období. V tejto súvislosti opätovne pripomínam a žiadam pána Kozlíka, aby sa stabilizovala príjmová základňa obcí na dlhšie obdobie ako jeden rok, aby sa doriešilo zdaňovanie obcí daňou z príjmov právnických osôb.

    Vážené kolegyne, kolegovia, napriek zložitostiam, ktoré existujú vo vzťahu vlády Slovenskej republiky k mestám a obciam Slovenska, môžeme obciam spoločne pomôcť tým, že urýchlime prípravu a schválime zákon o verejnoprospešnom podniku. V legislatívnej sústave citeľne chýba tento zákon, ktorý by určil osobitné postavenie hospodárskych subjektov, pôsobiacich vo sfére verejnoprospešných služieb. Osobitné postavenie týchto subjektov by malo byť v tom, že pre tieto organizácie by mal platiť iný režim zriaďovania a mali by mať osobitné postavenie vo vzťahu k daňovým zákonom, aspoň k zákonu o dani z príjmu. Do tejto formy by mali byť transformované rozpočtové a príspevkové organizácie - štátne aj mestské alebo obecné. Preklenúť doterajšiu legislatívnu medzeru inak než osobitným zákonom, ktorý by definoval verejnoprospešnú službu a doriešil právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií, podľa mňa, nie je možné. Preto prosím podpredsedu vlády pána Kozlíka, aby tento zákon bol predložený Národnej rade a schválený ešte v tomto roku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    myslím, že keď sa televíziou prestáva snímať rokovanie, tak sála preriedne, a je to škoda, pretože sa rokuje o veľmi vážnom bode programu.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k výsledku hospodárenia štátneho rozpočtu za I. polrok 1995. Hodnotenie polroka v hospodárení štátneho rozpočtu je dobrou príležitosťou opakovane sa zamyslieť nad konštrukciou štátneho rozpočtu na rok 1995, nad jeho východiskami a, samozrejme, i nad jeho plnením. Štátny rozpočet je najdôležitejším zákonom hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Na základe neho sa dá posúdiť, akú hospodársku a sociálnu politiku chce vláda realizovať. Plnenie štátneho rozpočtu odráža, ako sa tieto zámery naozaj darí plniť.

    Východiská pri zostavovaní štátneho rozpočtu zahrnovali 5-percentný rast hrubého domáceho produktu, mieru inflácie v rozpätí 8 až až 10 %, mieru nezamestnanosti 14 %. Schodok štátneho rozpočtu na rok 1995 sa určil na úrovni 3 % hrubého domáceho produktu, ktorý prestavuje 21 miliárd Sk. Doterajšie výsledky za I. polrok 1995 naznačujú, že makroekonomické indikátory, predovšetkým rast hrubého domáceho produktu, rast cien, by sa mohli podľa zámerov dosiahnuť. Aký bude schodok štátneho rozpočtu? Podľa vyjadrenia ministra financií vývoj v štátnom rozpočte za prvých osem mesiacov nás oprávňuje predpokladať, že sa dosiahne plánovaná úroveň schodku.

    Dovoľte mi, aby som sa predovšetkým zamerala na dosiahnuté výsledky v I. polroku 1995. Analýza príjmov štátneho rozpočtu ukazuje, že sa daňové príjmy rozpočtu ako celok splnili na 50,9 %. Daň z pridanej hodnoty dosiahla plnenie 57 %, čo predstavuje prekročenie o 7 percentuálnych bodov. Ak to porovnám s II. polrokom 1994, keď sa predpokladané plnenie tejto položky nedarilo, za čo bola vehementne predchádzajúca vláda kritizovaná, sú možné dve vysvetlenia.

    1. Minulý, ale aj tento rok, nebolo ministerstvo financií schopné presne odhadnúť príjmy z dane z pridanej hodnoty.

    2. Opatrenia z 1. 8. 1994, ktoré sa týkali určitých presunov tovarov a služieb z nižšej do vyššej dane z pridanej hodnoty, preukázali svoju účinnosť až s určitým časovým odstupom. Z toho, za čo minulá vláda stratila politické body, súčasná vláda naopak - politické body žne.

    Nie všetky daňové príjmy sú uspokojivé. Alarmuje nízke plnenie spotrebných daní na úrovni 31 %. Bolo by žiaduce, aby pán minister financií podrobnejšie vysvetlil príčiny a zároveň opatrenia - iné ako novelu o spotrebnej dani z liehu, ktorú sme pred chvíľočkou schválili -, ktoré by mali zabezpečiť lepšie plnenie príjmov štátneho rozpočtu zo spotrebnej dane.

    Príjmy z vymáhania vládnych pohľadávok dosiahli 27,9 % predpokladu. Ukazuje sa, že buď ministerstvo financií znovu nadhodnotilo tento druh príjmov, alebo svoje úlohy pri vymáhaní vládnych pohľadávok neplní dostatočne. Prosím, aby pán minister tieto okolnosti podrobnejšie vysvetlil.

    Výdavky štátneho rozpočtu v I. polroku sa čerpali na 45 %. Ministerstvo financií uplatnilo reguláciu, čo je obvyklé, ak hrozí prekračovanie plánovaného schodku v štátnom rozpočte. Nekritizujem preto ministerstvo financií za uplatňovanie regulácie vo všeobecnosti, ale dlhuje vysvetlenie, prečo k nej pristupuje v čase, keď vývoj rozpočtového hospodárenia je pozitívny.

    Pán minister uviedol, že regulácia sa nedotýkala sociálnej sféry. Áno i nie. Vláda odložila zvýšenie životného minima, na ktoré vznikol zákonný nárok už vo IV. štvrťroku 1994 a od ktorého závisia prídavky na deti a sociálne dávky, až na 1. júl 1995. A možno keby nebol býval televízny prenos z Národnej rady Slovenskej republiky, bolo by to až s platnosťou od 1. 9. 1995. Vláda zvýšila zadlženosť zdravotníctva. Až pred niekoľkými týždňami sa začali uvoľňovať zdroje na krytie schodku Všeobecnej zdravotnej poisťovne v rozsahu 2,2 miliardy Sk, i keď o tom rozhodla Národná rada už v decembri 1994.

    Vládni poslanci tým, že odhlasovali uhrádzať iba 54 % zo zákonných odvodov štátu do rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odhlasovali zároveň neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne hradiť lieky a zdravotné služby aspoň na úrovni roku 1994. Iba pred niekoľkými týždňami sa ministerstvo zdravotníctva konečne ozvalo s požiadavkou zvýšiť zákonné úhrady na 70 %. Upozorňujem, že je to s odstupom viac ako jedného pol roka. S odstupom viac ako jedného pol roka prišlo ministerstvo zdravotníctva na to, čomu chceli predísť opoziční poslanci, že pri takýchto odvodoch zo štátneho rozpočtu do rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude jej činnosť ohrozená.

    Vláda sa rozhodla odložiť riešenie takmer neudržateľnej situácie v školstve a až od júla 1995 sa rozhodla dať 530 miliónov Sk na tzv. diferencované zvýšenie miezd v školstve, ktoré k 1. 1. 1995 citeľne poklesli. Vo vreckách niektorých učiteľov to znamenalo 500 i viac korún.

    Vláda sa rozhodla čerpať dotácie do verejnej hromadnej dopravy, železničnej a autobusovej, tiež na úrovni 45 %. Výsledok bol taký, že bolo "potrebné" zvýšiť ceny na železnici a v Slovenskej autobusovej doprave, zrušiť robotnícke lístky a znížiť zľavy na žiackych lístkoch.

    Veľmi ma prekvapilo, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa ani neusilovalo odhadnúť dosahy týchto opatrení na zamestnanosť, neuvažovalo vôbec o tom, že mnohí ľudia, ktorým toto opatrenie ukrojí takmer jednu tretinu z ich miezd, dajú prednosť aspoň dočasne nezamestnávať sa. Vláda urobila toto opatrenie napriek tomu, že už ku koncu I. polroku bolo zrejmé, že sa v rozpočtovom hospodárení dosiahne prebytok. Kladiem si otázku, prečo.

    Pravda, nielen sa znížili, alebo sa regulovali dotácie do verejnej dopravy, železničnej aj autobusovej, ale musím sa vrátiť k tomu, na akej úrovni sa schválili dotácie do mestskej hromadnej dopravy, napríklad v meste Bratislava. Mali ste možnosť podaktorí, ktorí čítate Profit, oboznámiť sa s analýzou hospodárenia Dopravného podniku Bratislavy.

    Štátna dotácia v Dopravnom podniku mesta Bratislavy v roku 1993 predstavovala 630 miliónov Sk, v roku 1995 434,7 miliónov Sk, čiže pokles bol skoro o 200 miliónov Sk. Pritom ceny dopravných prostriedkov za posledných päť rokov vzrástli 5- až 6-násobne a vozový park ako mnohí, ktorí cestujeme mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, vieme, je už takmer na pokraji svojich možností. Vzhľadom na šesťročnú životnosť dožíva a bude zrejmé, že náklady na jeho obnovu budú mimoriadne veľké. Samozrejme, vzrástli aj ďalšie vstupy do prevádzky mestskej hromadnej dopravy a aj v Bratislave. Už tretí rok je Dopravný podnik Bratislava v strate. V roku 1993 strata dosiahla 70 miliónov Sk, v minulom roku 67 miliónov, v roku 1995 predpokladaná strata bude 200 miliónov korún.

    Hoci zvýšenie cestovného od júla 1995 zníži stratu o 48 miliónov, musí Dopravný podnik mesta Bratislavy redukovať linky a zvýšiť intervaly medzi spojmi. A výsledok? Páni poslanci, bola by som veľmi rada, keby aspoň niekto z vás ráno v špičke cestoval z Petržalky do centra mesta. Uisťujem vás, že by ste sa museli hanbiť všetci, ktorí ste schvaľovali takýto rozpočet, takúto dotáciu pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave. Ja som to urobila teraz niekoľkokrát a videla som, ako niekoľko autobusov, ktoré boli preplnené už po druhej zastávke od konečnej, nechávalo doslova stovky ľudí stáť na zastávke. A videla som aj deti, prváčikov, ktoré sa nedostali do autobusov, alebo také, ktoré sa rozplakali, pretože sa z preplnených autobusov von nedostali. Nechcem túto otázku politizovať, ale nazdávam sa, že ak skutočne pokladáme Bratislavu za hlavné mesto, mali by sme to vyjadriť aj tým, že nedovolíme, aby bratislavská doprava skolapsovala.

  • Ako som uviedla, rozpočet a jeho čerpanie odráža nielen sociálnu, ale aj hospodársku politiku vlády. Mali sme možnosť analyzovať výdavky štátneho rozpočtu, ktoré súvisia s podnikateľskou sférou. I keď počas rokovania vo výbore sme dostali určité vysvetlenie, prečo došlo pri investičných dotáciách k ich čerpaniu iba na úrovni 34,5 %, musím povedať, že toto vysvetlenie ma neuspokojilo.

    Už v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 1995 sme upozorňovali, že rozpočet v rozpore s programovým vyhlásením vlády nie je nástrojom tzv. novej hospodárskej politiky, ako bola vládou ohlásená. Vytváral o 1 miliardu Sk menej investičných zdrojov, ako to bolo v roku 1994, ale i takto krátené investičné dotácie, ktoré boli určené na modernizáciu, ktoré boli určené na modernizáciu železničných dopravných ciest, na obnovu vozového parku autobusovej dopravy, na dokončenie výstavby vodárenských nádrží atď., sa v I. polroku neprestavali v rozsahu 15,5 percentných bodov. Podotýkam, že i neinvestičné dotácie do Agrokomplexu, určené na stabilizáciu poľnohospodárstva a plynulosť reprodukcie biologického procesu, sa čerpali iba vo výške 41,8 %.

    Chcela by som uviesť, že rovnako sa v I. polroku nevyužili prostriedky, ktoré boli určené na podporu malého a stredného podnikania, ale i ďalšie, ktoré mali pomôcť aspoň do istej miery rozbehnúť slovenské hospodárstvo.

    Aké sú vyhliadky štátneho rozpočtu do konca roka? Myslím, že pán minister v tomto prípade správne poukázal na riziká, ktoré v štátnom rozpočte sú. Na strane príjmov sa nebude opakovať priaznivá situácia v daňových príjmoch, ktorá súvisí so splatnosťou dane za rok 1994 v mesiaci marci 1995. Je dobre známe, že z dosiaľ neuhradených daňových nedoplatkov, ktoré vzrástli v I. polroku 1995 o 4,4 mld, na 19,1 mld, do konca roka nezíska štátny rozpočet skoro nič. Tieto nedoplatky sú do značnej miery dôsledkom platobnej neschopnosti v podnikovej sfére dosahujúcej ku koncu I. štvrťroku 1995 ešte vždy vysokú úroveň. Napríklad v priemyselných podnikoch 81,3 mld Sk a v celom národnom hospodárstve asi 120 - 130 mld korún. Sú aj dôsledkom pretrvávajúcej vysokej stratovosti podnikov. I keď v I. štvrťroku 1995 sa vytvorila o 10,4 % nižšia strata, čo predstavuje rozsah 10 mld korún, skoro sa vyrovnala vyprodukovanému zisku v ziskových podnikoch. Podiel stratových podnikov na podnikoch celkove dosiahol 55,4 % a v počte pracovníkov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka dokonca stúpol o 4,1 %.

    Ak zoberieme do úvahy, že v podnikovej sfére sa odpisujú základné prostriedky na úrovni následnej nižšej, ako sú skutočné nadobúdacie ceny, nie je výnimkou, že v podnikoch je ohrozená aj jednoduchá reprodukcia, a to, prirodzene, neveští nič dobrého ani pre štátne financie.

    Riziká sú aj vo výdavkovej časti rozpočtu. V II. polroku bude musieť štátny rozpočet zaplatiť na dlhovej službe presnejšie o 3,9 mld viac ako v I. polroku. Podotýkam, že v rozpočte sa nerátalo ani so zvýšením výdavkov kapitoly ministerstva školstva, mám tu na mysli 530 miliónov Sk, i keď to poslanec Milan Ftáčnik dôrazne požadoval pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995. Už pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1995 Najvyšší kontrolný úrad upozorňoval, že v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva vnútra nie sú dostatočné zdroje na dávky sociálneho zabezpečenia hradené štátom. Napríklad prídavky na deti, ktoré tvoria ich podstatnú časť, sa už pred ich zvýšením k 1. júlu 1995 prečerpali o 8,4 %. Ani v kapitole ministerstva vnútra sa nerátalo so zvýšením dávok sociálnej starostlivosti, ku ktorému dochádza v dôsledku rastu počtu sociálne odkázaných rodín s deťmi a zvýšením životného minima.

    Môžem teda zhrnúť: Priaznivé výsledky v štátnom rozpočte sa dosiahli na úkor zvýšenia ohrozenia zdravotníctva a školstva, zhoršenia sociálnej situácie najohrozenejších skupín, na úkor podviazania malého a stredného podnikania, na úkor investícií do infraštruktúry atď. atď. Myslím, že cena, za ktorú sme dosiahli prebytok v hospodárení štátneho rozpočtu za I. polrok, bola privysoká.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šagát, potom pán poslanec Filkus. Najskôr má faktickú poznámku pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Skutočne sme si vypočuli pozoruhodný traktát. Myslím si však, že čo sa týka napríklad otázky dopravy, môžem ubezpečiť pani poslankyňu, že mám o tom lepší prehľad, ako má ona, a že som si bol veľmi dobre vedomý, keď som kandidoval za primátora, ako sa dá tento problém riešiť. Každý z nás môže natiahnuť ruku a povedať vláde - daj peniaze, ja budem reprezentovať. Myslím si, že tento svoj prejav mala adresovať primátorovi mesta Bratislavy, aby Bratislava hľadala zdroje financovania vo vnútri, aby zakladala nové zdroje, a nie aby žila z toho, že natŕča ruku, a z rozpredaja vlastného majetku. Chcem ubezpečiť pani poslankyňu, že nie náhodou sme žiadali a navrhovali, aby každá obec, ktorá žiada dotáciu od štátu, nechala na preverenie svoje hospodárenie Najvyššiemu kontrolnému úradu. Práve obce sa proti tomuto tvrdo postavili. Je veľmi ľahko žiadať dotáciu od vlády a vlastné peniaze rozflákať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som sa vyjadrila k trom bodom prednesenej správy pani poslankyne Schmögnerovej. K tým bodom, a dúfam, že to aj vy tak prijmete, ku ktorým mám čo povedať a môžem povedať, že sa v nich aspoň čiastočne vyznám. To je problém životného minima.

    Prosím vás, pani poslankyňa, vy ste vtedy boli prítomná pri prerokúvaní tohto zákona, ja som bola spravodajkyňou. Dúfam, že si veľmi dobre pamätáte, a keď nie, stačí si pozrieť správu, že som vtedy povedala, že termín prijatia je 1. júla. Tento termín som navrhovala ja v gestorskom výbore, a na tlačovke, ktorú zvolal predseda Národnej rady deň pred začiatkom 8. schôdze, som jasne deklarovala za náš klub aj za koalíciu, že budeme presadzovať termín 1. júla. Tak prosím vás, nehovorte, že to bolo iba preto, že tu bol televízny prenos, pretože televízny prenos sme si odhlasovali oveľa neskôr.

    K druhému bodu - k rezortu ministerstva zdravotníctva. Nie je tu pán minister. Nie je pravda, že minister upozorňoval iba pár týždňov pred prerokúvaním tohto bodu, teda pred dnešným dňom. Už keď sa odovzdával štátny rozpočet na rok 1995, rezort predložil presne požiadavku 70-percentného odvodu do poisťovne. Takže nie je to pravda. Pán minister neustále na toto upozorňoval, a tak ako bol pôvodný návrh predložený, znel na týchto 70 %.

    Tretí bod - mestská hromadná doprava v Bratislave. Vy ste sa iba párkrát skúsili previezť z Petržalky. Ja roky nepoužívam iné dopravné prostriedky iba mestskú hromadnú dopravu, a preto viem porovnávať, v akom stave bola doprava a aká je. Táto situácia, v akej je mestská hromadná doprava, trvá niekoľko rokov. A niekoľko rokov sú problémy, čiže nezačali sa iba v roku 1995. A prečo to je? Predsa dotácie neriešia problém. Kontroly v mestskej hromadnej doprave poukázali na to, že to je nehospodárne využívanie prostriedkov.

    A záverom, keď ste vy predkladali rozpočet, tak ste toľko dotácií neplánovali, ako dala táto vláda. Preto buďme objektívni a hovorme o veciach tak, ako sú, a nepolitizujme ich. Vy ste povedali, že nepolitizujete, ale, bohužiaľ, politizovali ste mnohé z týchto problémov, na ktoré som poukázala.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne. Budem trošku stručnejšia a menej vľúdna, ako bola pani poslankyňa Aibeková. Som totiž politický realista. Nenahovárala som si, keď som videla, že ide vystupovať pani poslankyňa Schmögnerová, že, nedajboh, sa pomýli a niečo pochváli. Vedela som, že opľuje aj to, čo nie je našou vinou. Primátorom mesta Bratislavy je pán Kresánek, a treba odlíšiť, komu patrí mestská hromadná doprava. Čiže apelácia na nejaké city prváčikov je úplne zbytočná, pretože mňa zaujímajú starší ľudia. Mladí ľudia nech sa prebehnú, aj prváčikovia.

  • A bol to práve pán poslanec Kresánek, ktorý sľuboval, bola som na jeho predvolebných mítingoch, kde sľuboval, ako lacnejšie a lepšie sa budeme voziť.

    Čiže odporúčam pani poslankyni Schmögnerovej, skutočne je škoda o tomto hovoriť v parlamente, treba sa uchádzať o budúceho primátora mesta Bratislavy, lebo ja mu situáciu nezávidím, ja by som ním nechcela byť. A priznám sa, že situáciu v Bratislave v mestskej hromadnej doprave poznám, tá je zlá skutočne dlhé roky. Takže prajem to pani poslankyni Schmögnerovej, nech teda pomôže primátorovi Kresánkovi, lebo môj kandidát to nebol.

    Ďakujem.

  • Veľmi rád počúvam o mestskej hromadnej doprave v Bratislave, pretože je to vďačná téma. Trošička o nej viem a vôbec sa čudujem, že ešte jazdí pri takom spôsobe tureckého hospodárenia, aké funguje v bratislavskej radnici. Prosím vás, Dopravný podnik mesta Bratislavy sa pretransformoval na akciovú spoločnosť, kde mesto je stopercentným akcionárom. Čiže zasadnutie správnej rady vyzerá tak, že tam sedí pán Kresánek a hlasuje jedným hlasom za 100 % akcionárov. Tak čo je to za fraška? Tento akciový podnik, akciová spoločnosť, založila subakciovú spoločnosť TAMBUS Bratislava, ktorá vyrába licenčné autobusy a dodáva ich mestu. Mesto ich od nich kupuje. Sú to technicky zastarané črepy, to pokojne môžem povedať, pretože mestské autobusy v deväťdesiatych rokoch tohto storočia vyzerajú úplne ináč. Mesto ich kupuje o 50 % drahšie, ako ich vyrába Karosa Vysoké Mýto, a platí ich vopred. Čiže mesto už má zaplatené v tomto roku 25 autobusov, o ktorých ešte ani nechyrujú. Tak o čom sa to bavíme?

    Vozovne v Bratislave boli v roku 1990 investične pripravené - Vozovňa juh v Petržalke, Vozovňa západ v Dúbravke. Pýtam sa, čo sa s nimi stalo po roku 1990. Kde sú tie dokumentácie? Ako je možné, že sa v tom nepokračovalo? Takýmto spôsobom hromadná doprava ráno, aby sa rozbehla, najazdí 10 tisíce jalových vozokilometrov, a večer, keď končí, absolvuje presne to isté, pretože vozovne sú na jedinom mieste bratislavského ypsilonu a pri takomto dopravnom riešení je bezpredmetné vôbec hovoriť o dopravnej ekonómii.

    A tretia záležitosť - máte predstavu, koľko mesto prehajdákalo len v minulom roku na prípravu metra? Načo boli tie autobusové zájazdy desiatok ľudí do Paríža, ktorí tam študovali metro v aglomerácii, ktorá má 10 miliónov obyvateľov, pre Bratislavu, ktorá má 400 tisíc duší a nebude mať viac? Metro v Bratislave bude vtedy, keď z Bratislavy na Sliač budú lietať aerobusy. To si nenahovárajme, pretože dopravná ekonómia jednoducho nepustí. Takže ak sa v Bratislave bude takýmto spôsobom gazdovať, ako sa gazduje, to by sme museli byť minimálne Kuvajtom, aby sa to vládalo utiahnuť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Bajan.

  • Som rád, že konečne prišlo aj na debatu okolo mestskej hromadnej dopravy Bratislava, ale s počudovaním počúvam slová kolegov. Myslím si, že pani Belohorská to povedala jasne: "Nebol to môj kandidát." Obávam sa, že v tom je celý problém, že pán Kresánek nebol kandidát tých, ktorý majú rozhodovať o dotáciách. Je zaujímavé, že kolegu, ktorý asi vie lobovať, a je veľmi úspešný, ja mu to prajem, fedruje nielen ministerstvo financií, ale aj ministerstvo dopravy, sem tam mu pomôže aj ministerstvo životného prostredia. Nehovorím o Bratislave, ale hovorím o hlavnom meste zvrchovanej Slovenskej republiky. Pozerajme sa na to, že spĺňa aj iné funkcie, nielen ako Bratislava, ale aj ako hlavné mesto. To po prvé.

    A po druhé, pán kolega Hofbauer, v tejto chvíli už nemusíme skúmať, kde sú tie výkresy diep, lebo tie depá fungujú. Po Petržalke vás môžem povodiť, naozaj autobusy vychádzajú už pravidelne, takže tie veci idú.

    Čo sa týka metra, to by som vás chcel upozorniť, dámy a páni, že nemôžeme ísť takto ďalej a tváriť sa, že nosný dopravný systém potrebujeme až vtedy, ak budú aerobusy lietať na Sliač. Pozývam vás do ulíc, kde Bratislava ako jedno z mála miest nemá vyhradené pruhy pre mestskú hromadnú dopravu a v prípade, keď občania pôjdu už potom, ako prídu vysokoškoláci, do ulíc, tým, že budú jazdiť súkromnými autami, mesto sa stane neprechodné, mosty už teraz sú neprechodné. A budeme sa tváriť, že naozaj nosný dopravný systém by vymyslel niekto, kto chce prehajdákať peniaze? Ale nosný dopravný systém okrem Albánska majú všetky európske krajiny. A pri tomto tempe nás naozaj Albánsko predbehne, ale o tom som už hovoril minule. Takže len tak ďalej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám tri krátke poznámky.

    Prvá: Kolegyňa Aibeková sa vie tak zdravo rozohniť, až jej fandím. Veľakrát hovorí skutočne fundovane, ale, pani kolegyňa, ak chcete hovoriť spravodlivo, tak priznajte, že s televíziou mala pani Schmögnerová pravdu.

    Poznámka druhá: Roman, nikde vo svete sa metro neposudzuje dopravnou ekonómiou, nikde vo svete nevychádza tento projekt čisto ekonomicky, pretože je to predovšetkým otázka ekológie, otázka zachovania historického centra, jeho odľahčenia a úspory nervov ľudí, ktoré strácajú pri doprave.

    Tretia poznámka: Jozef Prokeš, povedal si: "Viem ako to vyriešiť, keď som išiel kandidovať za primátora, mal som riešenie." Ekonomika nepustí. Ak Bratislava nedostane dotáciu, ak Bratislava nemôže predávať majetok, ak Bratislava nedostane podpísané obligácie, ktorými by vygenerovala prostriedky, potom už existuje jeden jediný zdroj príjmu, a to je zvýšenie daní. Ak si chcel zvýšiť Bratislavčanom dane za to, že žijú v Bratislave, ja im gratulujem, že ťa nezvolili.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Černák, Ľudo, preboha, nehovor do toho, čomu nerozumieš. Závidím napríklad poslancovi Šagátovi, aj pánu Romanovi Kováčovi, že do problematiky medicíny nikto nefušuje, nikto si amatérsky nechce operovať koleno, alebo vyhodiť slepé črevo. Nikto si nechce operovať oko. Ale v doprave je odborník každý. Preboha, radšej nie! Dopravná ekonómia je veda, to sa vyučuje na vysokých školách a je to skutočne vec, ktorá nepustí. Keď jeden vozokilometer metra je taký drahý, že cestovný lístok z Petržalky na Hlavnú stanicu by stál 60 Sk, na takéto riešenie treba zabudnúť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Budem stručná. Pán poslanec Černák, ja sa rozohňujem, tak ako ste to nazvali, práve vtedy, ak počúvam nepravdu. Ja som taká vždy bola a taká budem. A práve preto, že pani poslankyňa Schmögnerová povedala nepravdu, pretože skutočne termín o životnom minime, môžu to potvrdiť aj vaši kolegovia z výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, bol môj návrh, a oni ho podporili. A nerozprávam na tlačovkách niečo, čo nie je pravda.

    Už na tlačovke som za náš klub povedala, že budeme presadzovať termín 1. júla. A čo poviem, na tom si stojím. Ak ma prichytíte pri klamstve, tak sa vám ospravedlním, ale myslím, že sa vám to nepodarí. Takže tak to je, že sme tento termín naozaj presadzovali vo výbore. Ďakujem za potlesk, ale je predčasný. Naozaj si pozrite záznam z výboru, pozrite si záznam z tlačovky. Na tom televízia nič nemenila, pretože ja som bola proti tomu a väčšina mojich kolegov bola proti tomu, aby tu vysielala televízia. Nehrali sme s tým, že je tu televízia, ale hrali sme a presviedčali sme aj pána ministra financií, že je potrebné tento termín prijať, a on súhlasil, preto sme takto vystúpili, ako sme vystupovali. Nič to nemalo spoločné s televíziou, tak, prosím vás, neobviňujte ma z niečoho, čo nie je pravda.

  • Ak dovolíte, existujú v parlamente ľudia, ktorí dokážu dostať aj pozitívne informácie do určitého štádia, kde ho chcú mať. Pani Schmögnerová je "majsterka" tohto parlamentu v tomto zmysle, aby odpútala pozornosť od pozitívnych výsledkov. Existuje také čosi, ako je krádež práce, ako je krádež výsledkov. Prestaňme sa už "naparovať", kto čo urobil a kto akým spôsobom má na tom podiel, lebo mám obavy, že aj v roku 2010 budeme počúvať, že vďaka ôsmim mesiacom minulého roku sú hospodárske výsledky dobré. Veď to počúvame dennodenne, že ak je teraz hospodársky rast v tejto krajine, tak je to zásluhou základov, ktoré sa položili za 9 mesiacov. Veď to nie je pravda, tak ako nie je pravda ani to, že 3 mesiace sa zrazu odpísali z minulého roku. A potom, každý kto pracoval, mám pocit, že sa snažil v jednej aj druhej vláde pracovať poctivo a spravodlivo.

    Môžu byť výhrady aj medzi nami, aj medzi koalíciou a opozíciou, ale prestaňme sa naparovať, lebo už sme ako za bývalého režimu, že ľudia, ktorí riadili žatvu, vykrikovali, že už majú obilie v sýpkach, a pritom len akurát zazmätkovali na poľnohospodárskych družstvách svojimi pokynmi z okresných výborov strany a určovali, kedy bude žatva. Prestaňme sa naparovať, lebo ak máme byť veľmi spravodliví, ja som bol sám svedkom, keď aj pán poslanec Brocka presadzoval 1. júl na určovanie životného minima. Je to kvôli spravodlivosti.

    Chcel by som uviesť len niekoľko skutočností. Je mi aj ľúto pani Schmögnerovej, že to televízia neberie, pretože mám dostatok skúseností, myslím si, že aj z nášho pohľadu by bolo dobré, keby ju televízia vždy brala. Pokiaľ vystupuje v parlamente, jej vystúpenia slúžia veľmi vysoko v prospech koalície. Na druhej strane však treba povedať, že to, čo dnes odprednášala, je vlastne kompilátom toho, čo publikovala. A naozaj by som odporúčal pani poslankyni, keby viac komunikovala s vlastnou tieňovou vládou, pretože to, čo hovorí, sú odborné nezmysly.

    To isté platí aj na stanovisko výkonného výboru SDĽ. Ak výkonný výbor začne negovať výsledky ekonomického rastu alebo pozitívneho čerpania štátneho rozpočtu tým, že je to reštrikcia vlády na zvyšovanie dôchodkov - tak ste to dali do stanoviska - tak sa už chytajú za hlavu aj experti, ktorí sú členmi vašej strany. Osobne si myslím, že takého negovanie komplexného spoločenského vývoja len pre politické účely a ešte v sociálnej oblasti je skutočne nevkusné a je proti všetkým záujmom všetkých občanov. To je môj názor.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi obdivujem rétorické schopnosti nášho kolegu pána Černáka. Skutočne dokáže krásne rozprávať, myslím si, že by uspel aj v starom Grécku, kde toto bolo jedno z najvyšších umení. Ale jedno staré slovenské príslovie hovorí, že podľa seba súdim teba. Ľudko, ak ty nie si schopný nájsť riešenie, tak si nemysli, že ho nevie nájsť nikto iný. A nestojí to len na zvýšení daní. Vôbec by to nebolo stálo na zvýšení daní. Ale nevidím najmenší dôvod, prečo by som niekomu inému dával návod, ako tento problém riešiť.

  • Mám len krátku poznámku. Škoda tej poslednej vety, lebo som práve chcel vyzvať všetkých Bratislavčanov, aby sme si naozaj sadli a nešpekulovali, kto má silnejšie ramená. Pomôžme hlavnému hlavnému mestu, pretože závidím úprimne Košičanom, ktorí si vedia sadnúť a zalobovať pre mesto Košice. Ale obávam sa, že keď pôjdeme tak, ako povedal Jozef, že nemá chuť ponúkať svoje riešenia iným, tak nič nevyriešime. Myslím si, že tu by sme sa mali dohodnúť. Preto som rád, že máme toľko ochotných ľudí pomôcť Bratislave, že problematika hlavného mesta Slovenskej republiky by si zaslúžila naozaj diskusiu na samostatnom a mimoriadnom pléne. A pravdepodobne aj na to by sme sa mali odhodlať.

  • Mne je ľúto, že moje vystúpenie namiesto toho, aby iniciovalo k vecnej diskusii, ako obvykle, vyvoláva množstvo až často osobných invektív. Pán poslanec a štátny tajomník Vojtech Tkáč, ja som sa nikdy nedotkla vašej profesionálnej cti. A pokiaľ by sme hovorili a diskutovali veľmi korektne, asi by ste mali povedať, čo skutočne bolo také nekvalifikované z môjho vystúpenia. Chcela by som odpovedať iba na jednu vec. Posudzovali sme sociálne zákony, ktoré boli vládnymi zákonmi. Neodvolávala som sa na nič viac ako na to, že vládny zákon počítal so zvýšením životného minima až od 1. 9. 1995. Prosím, nehovorím nič viac a nič menej. Veľmi ma mrzí postoj pána Prokeša, pretože ak mu 450 tisíc Bratislavčanov nestojí za to, aby prehltol svoj neúspech, že nebol zvolený v komunálnych voľbách, potom naozaj neviem, koho vlastne v Národnej rade zastupuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem hovoriť o patológii v prístupe opozície a väčšiny tlače ku koalícii. Začiatkom tohto roku s posmechom a odsudzovaním hovorili o heroických, utopických programových cieľoch koalície. Napriek tomu, že tieto heroické zámery sa nielen realizujú, ale prekračujú, tlač a opozícia architektov hospodárskej záchrany Slovenska podrobujú každodennej, veľmi často až totálnej dehonestácii. V protivládnej propagande úplne zanikajú zahraničné slová o zázračných výsledkoch, o hospodárskom boome Slovenska. Som presvedčený, že nebyť tejto deštruktívnej patológie, Slovensko by mohlo dosiahnuť aj oveľa lepšie výsledky. Tiež vláda i parlament určite by sa vyhli viacerým chybám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Predovšetkým chcem poďakovať za kritické slová pani poslankyne Schmögnerovej a takisto pána kolegu Bajana. Práve od neho je to veľmi zaujímavé počuť, pretože on je jeden z tých, ktorý veľmi dobre vie, že sa neodťahujem od spolupráce aj na riešení mestských problémov. Ja som hovoril o tom, že nebudem niekomu dávať moje riešenie.

    A čo sa týka poznámky pani poslankyne Schmögnerovej, či mi za to 450 tisíc Bratislavčanov nestojí, práveže mi stoja. Pani kolegyňa, som presvedčený, že pomôžete presadiť myšlienku, že každá obec, aj hlavné mesto, keď bude žiadať dotáciu od vlády, a teda z daní všetkých Slovákov, bude jej hospodárenie preverené Najvyšším kontrolným úradom. A potom sa ukáže, nakoľko sú potrebné dotácie v tej-ktorej obci. Pretože znovu opakujem: Príliš sa šafári v mestskom rozpočte, konkrétne v Bratislave.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Som veľmi rád, že tu dnes zaznel taký veľký záujem o hlavné mesto z poslaneckých lavíc, či už koaličných, alebo opozičných. Chcel by som pripomenúť jednu udalosť, keď pán primátor pozval všetkých poslancov zvolených v Bratislave a bývajúcich v Bratislave na spoločné rokovanie, kde sa vedenie mesta a všetkých 17 starostov chcelo poradiť s poslancami Národnej rady, ako zlepšiť situáciu v Bratislave, či už ekonomickú, dopravnú, najmä o týchto dvoch bodoch, ktoré tu pred chvíľou odzneli. Z koalície sme mali česť v Primaciálnom paláci privítať iba pána profesora Baránika, keď sa nemýlim. Aj pani Aibeková prišla. Pani kolegyňa, prepáčte mi to. Aj pani kolegyňa aj pán profesor vystúpili veľmi seriózne, s konštruktívnymi návrhmi a dohodli sa ďalšie kroky. Ale boli to iba dvaja z koaličných poslancov. Preto vítam teraz ponuku pána kolegu Prokeša, že mieni spolupracovať.

    A chcel by som hneď pripomenúť, pokiaľ pán kolega Hofbauer spomínal šafárenie v dopravnom podniku, iste má svoje informácie, ktoré sú sčasti aj pravdivé, napokon to kontrolný orgán, konkrétne Najvyšší kontrolný úrad, dokázal. Treba len povedať, že za dopravný podnik bol zodpovedný v minulom volebnom období poslanec za Slovenskú národnú stranu vo funkcii námestníka primátora. Takže tá ponuka zo strany čestného predsedu SNS je nám veľmi vítaná.

    Chcel by som ďalej povedať, to by vás iste mohlo zaujímať, že rozpočet dopravného podniku je 1,2 mld korún. Okolo 450 miliónov korún sa vyberie na cestovnom, 400 či 450 miliónov sú prostriedky štátnej účelovej dotácie a zvyšné prostriedky chýbajú. Hovorí sa, že do rozpočtu dopravného podniku alebo na krytie zvyšku ich má dať rozpočet hlavného mesta.

    Hlavné mesto okrem účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu dostalo spolu 480 miliónov. Čiže, ak by sa kryli náklady dopravného podniku, mesto by nemalo z čoho plniť ostatné komunálno-politické funkcie, a to sociálnu starostlivosť, údržbu ciest, osvetlenie, múzeá a vôbec celú kultúru. To sú holé fakty, ktoré môže a má možnosť každý poslanec kedykoľvek dostať na radnici. A opätovne hovorím, prijímame ponuku aj z koalície na riešenie týchto spoločných problémov.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    myslím si, že niekedy si zbytočne zvyšujeme hladinu adrenalínu. Vyplýva to jednoducho z toho, že možno sme si ešte nezvykli na to, že v parlamentnej demokracii voči vládnej koalícii stojí opozícia. Veď si spomeňte, tí, ktorí ste sedeli v tomto parlamente minulý rok. Nespomínam si, že by ste boli niečo dobré povedali na adresu predchádzajúcej vlády. Obviňovali ste ju, že zanechala hospodárstvo v katastrofálnom stave, že urobila 50-miliardový schodok, atď. Prosím vás pekne, veď berme to celkom normálne, že je tu koalícia, je tu opozícia, je tu dialóg, a snažme sa, pokiaľ sa to len dá, aby ten dialóg bol na základe vecných argumentov. Pán podpredseda vlády tu povedal nejaké čísla, povedali tu čísla aj druhí. Sporme sa, prosím vás pekne, ale na základe vecných argumentov, a nie na základe osobných invektív. Naučme sa to. Pozdvihneme nielen slovenský parlament, ale aj slovenskú politickú kultúru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vavrík, škoda, že si nebol na jednej porade pred tromi rokmi v Kormoráne. Bolo tam aj veľmi dobré pohostenie. Tam sa tiež rokovalo o budúcnosti Bratislavy a boli tam poslanci opozície aj koalície. Bohužiaľ, vtedy nebolo nijakej vôle sa dohodnúť o tom, ako bude vyzerať Bratislava v budúcnosti, a nie zásluhou Hnutia za demokratické Slovensko, lebo jeho poslanci tam boli, alebo poslanci, ktorí zastupovali hlavné mesto vtedy ešte vo federácii, ale aj tu. Už vtedy sa kalkulovalo, alebo vytĺkali politické kalkulácie z toho, kto bude ovládať hlavné mesto. A neviem, ťažko by som obviňoval niektorú alebo niektorých z politických subjektov dnes, kto spolitizoval kauzu hlavné mesto. Súhlasím však s jedným. Mali by sme si sadnúť a vecne zvážiť, či prijať osobitný zákon o hlavnom meste, ktorý by ho vyňal spod pôsobnosti zákona o obecnom zriadení a dal mu nejaký osobitný štatút. Samozrejme, v rámci toho by sa museli riešiť vzťahy radnice a mestských častí, ktoré sú tiež veľmi napäté. Na to všetko treba politickú vôľu, súhlasím, nie jedného subjektu, ale všetkých politických subjektov, ktoré v Bratislave alebo na území mesta Bratislavy pôsobia. Ale obviňovať z toho, že sme neboli na porade, ktorú zvolal pán Kresánek - neviem, ja som ani nijakú pozvánku na nejakú poradu nedostal, takže nemohol som sa na nej zúčastniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Mňa len udivuje hlboká neznalosť docenta práva a legislatívca HZDS ohľadom toho, že existuje osobitný zákon o Bratislave. Dokonca som ho osobne v Slovenskej národnej rade obhajoval ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady. Takže taký zákon existuje, len ho treba napĺňať.

    A ďalšia vec: Pán Prokeš, ako kandidát na funkciu primátora by ste mohli vedieť, že Bratislava nežije na úkor Slovenska, že vytvára omnoho väčší podiel hrubého národného produktu, ako sama stroví. Je to okolo 35 % hrubého národného produktu, ktorý sa vytvorí na území Bratislavy.

    Ďakujem.

  • Komu nie je zhora dané, tomu nikdy nedôjde. Pán poslanec Hrnko, ja som nehovoril o tom, že by neexistoval zákon o hlavnom meste. Hovoril som o tom, že treba prijať zákon, ktorý bude určovať jeho osobitný štatút, pretože za súčasnej situácie sa na Bratislavu ako mesto vzťahuje zákon o obecnom zriadení. Takže o tom sa nebavme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Nepamätám sa, že by som bol povedal, že Bratislava žije na úkor ostatného Slovenska. Povedal som, že žije z daní aj ostatného Slovenska. To je trošičku iné. A po druhé, pán kolega, som strašne rád, že sa skutočne tu rozvíja diskusia o Bratislave, ale akékoľvek ekonomické riešenie Bratislavy, ale aj každej inej obce či mesta, pokiaľ bude napojené na štátny rozpočet, jej rozvoj je skutočne možný len vtedy, ak budeme hovoriť o sústredenej kontrole, jednotnej kontrole celého hospodárenia. Nie je možné rozčleňovať časť hospodárenia kontrolovanú Najvyšším kontrolným úradom a časť, ktorá takto kontrolovaná nie je. A takisto nie je možné vyčleňovať dopravný podnik ako samostatnú jednotku a rozprávať, nakoľko je táto ekonomicky aktívna, alebo pasívna, z ostatného hospodárenia mesta. Pokiaľ však v rozpočte mesta chýbajú ďalšie prostriedky, treba sa poobzerať po zdrojoch, aby sa to dalo doplniť, a nie hovoriť o tom, že to chýba, že sa to nedá doplniť, pretože potom mesto nemá na iné. O tom či má, alebo nemá, pokiaľ by sme o tom mali hovoriť tu, v tomto parlamente, tak by sme museli mať na stole presnú analýzu hospodárenia celého mesta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Najskôr je pán poslanec Filkus. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    nebudem možno taký stimulatívny pre duchaplnú diskusiu, ktorá sa tu doteraz odohrala, ale chcem hovoriť o makroekonomických pohľadoch k tomu, čo je predmetom našej diskusie - k plneniu rozpočtu za rok 1995. Každý, kto to so slovenskou ekonomikou ozaj myslí dobre, nazdávam sa, že musí byť spokojný s makroekonomickými kritériami, ktoré sa v roku 1995 objavujú aj z pohľadu tejto správy o rozpočte, a to je už naozaj jedno, kto na tom má zásluhu. Každý, kto pritom bol, priložil k tomu určite to svoje polienko, aby to tak bolo.

    Nuž ale musíme byť trošku náročnejší na seba a tieto makroekonomické kritériá by nám nemali stačiť. A poviem prečo. Pretože sa musíme pozrieť, čo to robí v mikroekonomike. Čo to robí v nadväznosti makroekonomických a mikroekonomických kritérií a prostredí. Z tohto pohľadu sú signály z rozpočtu, ktoré hovoria aj o tom, či je to s procesom oživenia všetko v poriadku. Ja som už na začiatku naznačil, že správu prijímam, chcem len povedať, čo musí byť predmetom nášho rozmýšľania ďalej, aby sa to s etapou oživenia prelialo aj do mikrosféry, a že tento rozpočet niečo signalizuje z makrosféry. To chcem ukázať na niektorých výsledkoch plnenia rozpočtu za I. polrok.

    Fáza oživenia sa prejavuje predovšetkým v tom, že rastie dopyt domáci, rastie dopyt zahraničný, a z domáceho dopytu rastie najmä dopyt po investíciách, po investovaní. Samozrejme, že rastie snaha aj o spotrebu z hľadiska domáceho dopytu. Keď si z tohto hľadiska zoberieme spotrebné dane, to hovorila už pani Schmögnerová v inej súvislosti, ale ja to z hľadiska presunu oživenia z makra do mikra chcem zdôrazniť, že by bolo dobre vedieť, prečo sa spotrebné dane plnili len na 31 %. Nad tým by sa bolo treba zamyslieť. Už sme si v našom výbore niečo o tom povedali, ale to nebolo veľmi presvedčujúce, najmä nie preto, že to málo súvisí so skutočným procesom oživenia.

    Spotrebné dane 31 % z hľadiska príjmov, dovozná prirážka 86,8 %. To znamená, že ohromne veľa sme doviezli? Platobná bilancia niečo hovorila, keď sa zmenila z aktíva na pasívum, ale to tiež nie je nič zlého, nič katastrofálneho, len ide o to - postrehnúť, či to bolo tým, že sme viac dovážali, alebo prečo sa tak nafúkla dovozná prirážka z hľadiska príjmov, až 86,8 %.

    Hľadanie aspektu oživenia z hľadiska mikroekonomiky by malo signalizovať, že snaha o investovanie a hlad po investíciách bude veľký. Keď je oživenie, rastie domáci dopyt.

    Investičné dotácie podnikateľskému sektoru sa plnili na 34,5 %. Snaha po investíciách, hlad aj po malých investíciách - keď makro ukazuje, že je oživenie, prečo to neprešlo do mikra? Prečo sa málo investuje, prečo podnikatelia nemali záujem investovať, prečo nechceli siahnuť po investičných dotáciách? V rozpočte predstavovali niečo vyše 3 miliárd, avšak len jedna tretina bola zaujímavá pre podnikateľov, pre podnikateľskú sféru. Toto všetko hovorí o tom, že dobré makroprostredie neznamenalo ešte oživenie pre mikroprostredie. Samozrejme, že je tu súvislosť so sociálnymi, zdravotnými, školskými problémami a s tým, čo sa tu hovorilo.

    Teraz nechcem dávať do toho politickú dimenziu, ale je to určitý politický náboj, ale taká politika sa robí všade. Keď zoberiem napríklad rozpúšťanie rezervy predsedu vlády v tomto rozpočte za prvý polrok, určite v tomto konaní sa dá postrehnúť politický náboj, ale on musí byť taký, aby bol demokraticky stráviteľný. Preto nie celkom súhlasím s tým, čo navrhoval pán spravodajca, že vyčiarkneme bod 2, kde sa hovorí o rozpúšťaní rezerv z hľadiska nesystémovosti. Samozrejme, to sa dá štylisticky ešte upraviť, ale to je vec, nad ktorou sa treba zamyslieť.

    Ale mňa viac trápi rozpúšťanie rezerv na štátne záruky. Tam sa za tento polrok rozpustili 1,3 miliardy a garantovali sme predovšetkým jednému podnikateľskému subjektu, a to Calexu. Toto by bolo treba vysvetliť v parlamente, ako to vyzerá, že to bolo koncentrované predovšetkým do tohto podniku a predstavovalo to štátne záruky za úvery za rok 1994 a za úvery za rok 1995. Toto je pôda nato, aby sme si tieto súvislosti vysvetlili.

    Samozrejme, som spokojný, teším sa, že sme sa v makroekonomických kritériách dostali ďalej, ale mrzí ma, že sa to neprejavuje ešte v mikrosfére. To nie je tragédia, nie je to dráma, ale treba vedieť, ktorými kanálmi by sa to tam malo dostať. Preto som chcel hovoriť viac, ale vzhľadom na to, že diskusia určite vyčerpala aj vás, aj mňa, nechcem sa už viac dotýkať týchto vzájomných súvislostí.

    Chcem ešte povedať, že určite by som nevytýkal reštrikciu. Nevytýkal by som ani reguláciu. Som o tom presvedčený, že reštriktívna makroekonomická politika rozpočtového charakteru, nie menového, bude potrebná i naďalej, aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 1996. Určitá nevyhnutná regulácia bude tiež potrebná, len to musí byť regulácia, ktorá je konformná a zodpovedá trhovým vzťahom v ekonomike a trhovému prostrediu. Ale čo najviac môže poškodiť nášmu ďalšiemu vývinu a oživeniu ekonomiky tak, ako sme si povedali a ako to makrokritériá ukazujú, je to, keby sme pribrzdili, dokonca zastavili kontinuitu transformačného procesu. A tu sú náznaky, že toto nebezpečenstvo nám hrozí. Ide najmä o nové pravidlá hry v procese privatizácie, to, čo ste si odsúhlasili, alebo kde ste zdvihli ruku za to, že tie nové pravidlá budú. Nie všetci sme zdvihli ruku za nové pravidlá. To je jeden nebezpečný úsek, ktorý môže zastaviť kontinuitu transformačného procesu, aj proces oživenia. Využívam to ako apel, aby som to znovu povedal.

    Uzavriem to tým, aby si za skutočné výsledky v roku 1995, a to teraz znovu podčiarkujem, nerobil zásluhu ten alebo onen. Je to pre slovenskú ekonomiku a musíme s tým byť spokojní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Šagát, ale ešte predtým pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Vážené dámy a páni,

    chcel by som reagovať na to, čo tu hovoril pán kolega Filkus, najmä na problém čerpania zdrojov štátneho rozpočtu z položky rezervy na štátne záruky. Ak sa dobre pamätám, v rozpočte je uvedených 1 300 miliónov, ale tie zdroje sa mali použiť na financovanie Mochoviec. Boli použité na iné účely, predovšetkým na splácanie úveru za Calex Zlaté Moravce. Zúčastnil som sa na rokovaní, keď sa vytváral spoločný podnik Samsung-Calex, takže tento problém pomerne dobre poznám. Problém spočíva v tom, že existujúca účastinná spoločnosť Calex Zlaté Moravce vybudovala veľkú kompresorovňu, ktorá stála 8 miliárd, na to sa vzali úvery, a materský podnik pri využití tejto kapacity, ktorá je tam obrovská, na milión 500 tisíc kompresorov, jednoducho nepracuje na plnú kapacitu, preto má nízke efekty.

    Problém spočíva v tom, že kórejská strana, ktorá je reprezentovaná v Samsung-Calex, sa nechcela zaviazať, že bude odoberať 1 500 000 kompresorov. Tie kompresory sa vyrábajú s vyššími nákladmi, ako sú konkurenčné v iných štátoch, najmä v Taliansku. Vzhľadom na túto okolnosť dochádza k nevyužívaniu kapacít a tým fakticky k obrovským stratám. Nevytvárajú sa vlastné zdroje. Okrem toho v akciovej spoločnosti Samsung-Calex zrejme dochádza k nehospodárnosti, a preto by bolo potrebné, o tom sme v našom výbore hovorili, aby sa Najvyšší kontrolný úrad pozrel na hospodárske výsledky a na príčiny, prečo je schodok taký vysoký. To je všetko.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia,

    dovolím si vás chvíľu obťažovať s problémom, ktorý veľmi intímne poznáte, pretože tak ako povedal pán poslanec Hofbauer, nerád by som sa miešal do inej problematiky, než ktorú viac-menej trošku bližšie poznám než vy.

    Dovoľte, aby som sa pridal k pánu poslancovi Filkusovi a povedal, že sa tiež teším, že výsledok za I. polrok je taký, aký je. Ten mi dovoľuje, a rád by som sa teraz premenil do politických tričiek všetkých vás, aby som tu mohol ako jediný byť súčasne aj HZDS, aj SNS, aj ZRS, nechcem vymenovať všetky tie strany, aby ste podporili požiadavku, aby sa napravili tie chyby, ktoré sa urobili v I. polroku vo financovaní zdravotníctva.

    Prvou chybou bolo (vtedy som ich veľmi stručne vymenoval, odpusťte mi, keby som sa pomýlil o nejakých 100 miliónov), prvou chybou bolo, že štát sa nie veľmi ohľaduplne zaoberal dlhom voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni za rok 1994, ktorý bol na úrovni 2,3 miliardy. Nakoniec však pánboh zaplať, že aspoň tých 900 miliónov prišlo v júli, i keď treba povedať, že s takým batôžkom dlžoby, ako je 2,3 miliardy, sa potýkať viac ako 6 mesiacov, iste všetci, ktorí hospodárime v domácnostiach, viete, že to nebolo jednoduché. Žiaľbohu, vyhliadky na ďalšie oddlženie nie sú veľmi ružové, pretože zámyslom je vyčkať na peniaze z clearingu od českej strany.

    Preto by som sa chcel opýtať, vážený pán podpredseda vlády, či to skutočne myslíte vážne. Budeme čakať, až sa vyrieši clearing s českou stranou, a či sa pri dnešnom pozitívnom vývoji rozpočtu nemôžeme zachovať konečne korektne voči nemocniciam, zdravotníckym pracovníkom a začať s krytím tohto štátneho dlhu skôr, aby sme to nenechali zase na november a december? Tento dlh totiž má nielen morálne škody, ale aj ekonomické škody, ako iste viete. Dnes už zdravotnícke zariadenia platia penále, dnes zdravotnícke zariadenia vzhľadom na to, že nemajú možnosť platiť v hotovosti, musia kupovať od toho, kto im predá, a nie sú to vždy tie najvhodnejšie ceny. Verte mi, že keď je niekto dlžný, už sa nemôže správať ekonomicky a nemôže racionálne používať prostriedky.

    Keď nechceme, aby sa zbytočne míňali peniaze, prosím vás za všetkých, lebo vo vašich očiach vidím, že všetci so mnou vnútorne súhlasíte, aby ste boli takí láskaví a našli odvahu, našli v sebe dosť statočnosti na to, aby ste z rozpočtu, keďže je plus jedna miliarda, urobili pokojne deficit 2 miliardy a dali ich do zdravotníctva. To je prvá chyba, ktorú treba napraviť.

    Druhá chyba je tá, že štát skutočne porušuje najzákladnejší princíp v poisťovníctve, a to je solidarita. Ak dnes žiadame od 36 % obyvateľov, ktorí sú aktívne činní, pracujú a zarábajú peniažky, aby dali do poisťovní 19 mld, a štát si určil, žiaľbohu, ale ja vám to odpúšťam, ste mu k tomu pomohli, že za tých 64 % platí len necelých 7 miliárd, tak cítite, že tu nie je niečo v poriadku. Predsa štát musí aj za ekonomicky nečinných, za dôchodcov, vojakov, deti, ženy na materských dovolenkách, sa statočnejšie k tomu postaviť a platiť viac.

    Preto chcem dať druhú otázku: Myslí to vláda vážne, tak ako to v zdravotnom výbore prezentovali pracovníci rezortu zdravotníctva, že sa zvýši tých 54 % poistného pre zdravotníctvo? Zvýši sa to a o koľko? Nakoniec budeme musieť prijať kartu, ktorú nám dáte do hry, pretože nie sme tí, ktorí rozdávajú karty, ale tí, ktorí hrajú s tými rozdanými. Skutočne by som vás prosil, aby ste veľmi starostlivo zvážili, aká karta to bude.

    Neštudoval som dramaturgiu a je mi úplne cudzie, aby som tu začal robiť drámu zo situácie v zdravotníctve, ale ona dnes už v živote beží, život ju píše sám, len sa dívajte okolo seba a nájdete tých drám plno. Dovoľte mi len malý príklad.

    V istej veľmi blízkej nemocnici, (hlas z pléna: kde bolo, tam bolo), nie kde bolo, tam bolo, viem, že mnohí z vás sú tu absolútne vtipní ľudia, skutočne si vám nedovolím konkurovať, ale nie je to kde bolo, tam bolo. To by bolo dobré, lebo rozprávku môžeme vyrozprávať, keď sa nás to netýka, ale keď sa nás to týka, je to niečo iné. V nemocnici, ktorú viem dokladovať, pacientovi, ktorého viem dokladovať dokumentačne, ktorý mal veľmi nízke faktory zrážania krvi, bolo potrebné podať v tejto nemocnici lieky, ktoré sú pre túto indikáciu jasne vhodné. Nedostal ho, pán riaditeľ to nepodpísal, nechceli mať dlžobu. Tohto pacienta naložili do sanitky a 50 km ho v tej našej 1203-ke, ktoré viete, v akom "vynikajúcom" technickom stave sú, aké majú výborné pneumatiky, koľkokrát už boli na generálke, ho odviezli.

    Pani doktorka Belohorská, ak vás to nezaujíma, nehnevajte sa, že vás vyrušujem svojím príspevkom, ale dovoľte mi dohovoriť.

  • Myslím si, že je absolútne nevhodné, aby takýto pacient bol transportovaný a bol ohrozený.

    Skutočne vás prosím, pán podpredseda vlády, vážený pán predseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem písať drámy, tie sú tu. Naši ľudia nie sú úplne adekvátne liečení, pomôžme im, nájdime rezervu. Hlasujte za to a spojme sa v tejto myšlienke, pretože tá prekračuje politické strany.

    Ďakujem.

  • Len tromi slovami chcem reagovať na pána poslanca Šagáta. Keď sme sa pred prázdninami lúčili, všetci sme si priali, aby sme do ďalších našich pracovných dní našli porozumenie sami medzi sebou. A ja som vtedy povedal: "Prestaňme s niečím." S čím? Aby tí, ktorí boli ministrami a mohli urobiť veľa vecí, nevytýkali tým, ktorí sú teraz ministri, že to nerobia, a aby tí, ktorí sú teraz ministri, nevytýkali tým, ktorí boli ministrami, že to neurobili, pretože obidvaja sú za to zodpovední.

  • Takže takto vyznieval aj prejav pána prezidenta. Všetci sú zlí, len on dobrý. Prestaňme s tým, sme na jednej lodi, máme rovnakú zodpovednosť, preto si ju berme.

  • Ďakujem. Chcem súhlasiť s viacerými slovami pána poslanca Šagáta. Situácia v zdravotníctve je tragická. Tisíce tragických osudov má na svedomí rozpočet zdravotníctva - tisíce tragických osudov. Tiež školstvo je postihnuté rozpočtom, ktorý je zlomkový v porovnaní s predtransformačným. Myslím si, že Slovensko môže dosiahnuť lepšie výsledky, len všetci musíme chcieť odstrániť tú patológiu, aby sme spoluprácou prišli na lepšie riešenia.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    všetkým sa ospravedlňujem, že sa vraciam k vystúpeniu pani Schmögnerovej, ale bol som si po niektoré podklady a prosím vás, aby sme si raz a navždy zapísali na tento rok niekoľko čísel, ktoré sa týkajú rozpisu dotácie štátu pre jednotlivé mestá, kde sú samostatné dopravné podniky. Nebudem to komentovať, len si to, prosím, napíšte a urobte si svoj vlastný záver. To znamená, ako dotácie rozpísané pre mestá kryjú náklady miest na jednu korunu dopravných výkonov.

    Dotácia celkove: Žilina 22,47 Sk na km dopravného výkonu. Bratislava: 12,64, Košice 12,38, Prešov 10,75. Ak by tu chcel ktosi vysvetľovať, že sa tu zvažovali špecifiká určitých miest, tak neberme do úvahy ich dotáciu celkovú, len neinvestičnú dotáciu. O tej nemôžeme vôbec diskutovať, len ju prepočítavať na km dopravného výkonu. A zasa: Žilina 9,71 a Bratislava 9,15, Košice 8,37, Prešov 7,82. Kto tento rozpis robil, pristupoval k rozpisu neinvestičnej časti dotácie pod politickým zaťažením. Ináč sa to vysvetľovať nedá.

    Ak ste si to poznačili, urobte si záver sami pre seba. Ja som o tom rozprával pri schvaľovaní rozpočtu. A poučme sa z toho. Na to mi dodnes nikto nedal odpoveď, lebo to sa ináč vysvetliť skutočne nedá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, nepočul som celý váš komentár k môjmu vystúpeniu. Pokiaľ bol pochopený nesprávne, dopredu sa ospravedlňujem, pretože som absolútne na inej vlnovej dĺžke, než aby sme sa tu mali nejako kontroverzne rozprávať. Ak bola teda narážka, čo minulý minister, teda ja, urobil, chcel by som pripomenúť jednu vec, že na rok 1994 bolo v rozpočte len 10 % z 13,6 % minimálnej mzdy na odvod štátu do poisťovne. To znamená, že to bolo asi 34 korún na poistenca a mesiac. Vláda to musela riešiť. Ako iste viete, v apríli hrozilo zastavenie dodávky liečiv. V priebehu roku vláda kryla rozpočet na úrovni 3 miliárd a, žiaľbohu, nechala do deficitu štátneho rozpočtu ďalšie 3 miliardy. To znamená, že dofinancovanie zdravotníctva vlani bolo na úrovni 6 miliárd. Toľko chýbalo. Ak to nehovorí v pozitívnom slova zmysle, že to zdravotníctvo išlo, pretože sa našli nejaké zdroje, tak to ľutujem a nechcem z toho robiť politiku. Chcem vám len pripomenúť jednu vec, ktorá prebiehala v júli a auguste. Ako iste viete, jeden právnik chcel dať na súd a dal na súd nemocnice, ktoré boli v dlžobe. Vtedy som to pokladal za politiku. Ako prešli voľby, kauza zmizla. Dnes má zdravotníctvo dlh za I. polrok už 1,7 mld plus ten, ktorý zostal, čo ste nezaplatili, to znamená opäť je to na úrovni 3 mld. Nemocnice sú zadlžené, ale nikto ich nežaluje. Tak buďme skutočne voči sebe korektní. Ja som tu prosil. Na to, aby vláda urobila opatrenia, iste treba statočnosť, ale nájdite ju a urobte lepšie pre zdravotníctvo.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda,

    pri prijímaní rozpočtu sme my z opozície dôvodili, ale nielen my, dôvodil aj minister zdravotníctva v našom výbore, že stanovená čiastka za ekonomicky neaktívne osoby, tých 54 %, je málo. Veľmi dobre sa pamätám, že náš výbor presadzoval minimálne 70 %. Vtedy nám váš pán štátny tajomník vysvetlil, že niekedy je lepšie mať dlžoby, ako zaplatiť všetko načas. Ja to iste chápem, ak by sa situácia v zdravotníctve chronicky rok čo rok neopakovala. Zistili sme od predstaviteľov ministerstva zdravotníctva, že je tam dlh za I. polrok 1,7 mld. Ak si to spočítame, spolu je to 3,4 mld za rok. Je to presne tá suma, o ktorú bolo zdravotníctvo podhodnotené.

    Ja vás skutočne veľmi pekne prosím, či je možné, pretože táto suma bola stanovená novelou zákona o štátnom rozpočte, vzhľadom na pozitívny vývoj, vzhľadom na to, že štátny rozpočet za I. polrok skončil prebytkom a máme relatívne veľkú rezervu, pretože deficit štátneho rozpočtu bol stanovený skutočne vysoko, chcem vás požiadať, aby sme neopakovali zas situáciu, že dlh 3 miliárd prenesieme do budúceho roku, či je možné prísť s návrhom novely tohto zákona, kde sa odvod upraví z 54 % vymeriavacieho základu, to znamená minimálnej mzdy, aspoň na 70 %. Už si netrúfam navrhnúť sumu 100 %, ktorú predpisuje zákon o zdravotnom poistení, ale aspoň 70 %, aby sme časť dlhov vedeli kryť, aby nemocnice nešli znovu do budúceho roku s dlžobami.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, z hĺbky duše nenávidím invektívne faktické poznámky, z hĺbky duše, ale tentokrát mi nedá, aby som nepovedal jednu vetu: Prečo ste ako predseda parlamentu aj v minulom období nepovedali tie isté slová, čo ste povedali teraz na adresu pána Šagáta?

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Pán poslanec, ospravedlňuje vás to, že ste minule neboli poslancom, takže ste nepočuli, že som niekoľkokrát takéto výroky povedal. Ak nie, môžete si zobrať záznamy z rokovaní parlamentu a tam to nájdete.

    Pán poslanec Andel.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne,

    chcel by som v krátkosti reagovať na vystúpenie pána poslanca Sopka. Čísla, ktoré uviedol, samozrejme, že sú správne. Bohužiaľ, je to iba údaj za rok 1994. Ak by sme urobili analýzu 10 rokov, resp. stačí 5 rokov dozadu, zistili by sme, ktoré mestá a akým spôsobom boli dotované na mestskú hromadnú dopravu zo štátneho rozpočtu. Mám na mysli Bratislavu, Košice i Prešov. Samozrejme, Žilina je tretím najväčším mestom na Slovensku. Tieto dotácie, pánboh zaplať, že tam boli dané, tak ako pán kolega tu povedal.

    Myslím si, že nemožno neustále bombardovať, čo Bratislava, ako Bratislava. Ja by som chcel byť primátorom Bratislavy, a nie som Jožko Prokeš, ktorý bol obvinený, že bol kandidátom na funkciu primátora. Chcel by som byť primátorom mesta Bratislavy, reprezentovať a nadávať na tento štát, že mi nedáva peniaze. Priatelia, ak si to zoberieme a opäť urobím analýzu za posledných desať rokov, trebárs električková trať na Námestí SNP bola štyrikrát prestavaná. To sú úžasné peniaze. Takže ak niekto tu vystúpi, nech vystúpi, ale treba to chápať komplexne, urobiť analýzu a nevytrhovať čísla z kontextu.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Vážené dámy a páni,

    chcem reagovať tiež na argumentáciu, ktorú uviedol pán Sopko. Je nepravdivá, nepresná, pretože neargumentuje vecne, a síce v tom zmysle, že všetky ostatné mestá, ktoré dostali štátne dotácie na dopravu, majú vybudovanú dopravnú sieť, okrem Žiliny. Žilina tie investičné prostriedky použije len na dobudovanie dopravnej siete. Na ostatné mestá sa to nevzťahuje. To znamená, že údaj, ktorý uviedol, a prepočet je nepresný.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som sa trocha pristaviť pri jednej problematike, a to vývoji alebo explózii nákladov na zdravotníctvo. Tento zjav totiž vonkoncom nie je slovenský. Ak ho neosadíme do celosvetového kontextu vývoja nákladových hladín, budeme veľmi nesprávne posudzovať celú skutočnosť. Bohužiaľ, situácia nie je taká, že bol veľmi vysoko vypočítaný deficit v štátnom rozpočte. Myslím si, že bol reálne zostavený, a teda predpokladať, že teraz na základe toho, ak sa objavil lepší vývoj, tak sa to bude prisudzovať tomu, že vlastne sa manipulovalo s rozpočtom, pán poslanec Kováč, to jednoducho takto interpretovať nie je možné.

    Ale vrátim sa k problematike zdravotníckych nákladov. Prosím, pozrime sa na dynamiku nárastu aj v stálych cenách, a to nárastu cien liekov, a hneď uvidíme, aký je to vývoj aj v ostatnom svete. Chcem sa pritom dovolávať nie svojho vlastného pozorovania, ale analýzy svetových odborníkov, ktorí konštatujú, že tzv. agresívna marketingová politika svetových farmaceutických kolosov a kolosov na výrobu medikálnych zariadení vytvára taký silný tlak na nákup čoraz drahších, čoraz tzv. účinnejších parametrickejších liekov, že nestačí žiaden štátny rozpočet za touto jednoznačnou politikou. Nemyslime si, že je to spojené len s mizériou nášho nedostatku rozpočtu v transformačnom období. Je to problém, s ktorým sa nevie vyrovnať švédske zdravotníctvo, americké zdravotníctvo, proste vo všetkých vyspelých krajinách.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že tu zazneli už niekoľkokrát opakované otázky ohľadne hlavného mesta, ja vás prosím, teda navrhujem uznesenie, aby sme k tomuto bodu nerokovali vo faktických poznámkach, a dávam návrh na uznesenie, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolať mimoriadne zasadnutie Národnej rady, na ktorom by sa komplexne prerokovala problematika postavenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, predovšetkým v oblasti legislatívnej, finančnorozpočtovej, spoločensko-politickej. Termín neudávam, predpokladám ho niekedy do konca roku 1995.

    Myslím si, že keby sa z každého klubu vytvorila komisia a zúčastnili by sa 2-3 poslanci, ktorí majú záujem formulovať východiská, ku ktorým by sme sa dostali, povedzme už len právna, kde je zákon o Bratislave ešte federálny, a podobne, myslím si, že by sme mohli naozaj objektivizovať celý stav a rozmýšľať nad východiskami, nad číslami a ďalším postupom.

    Zároveň sa ospravedlňujem pánu Prokešovi, ak to pochopil ako útok voči nemu, lebo je naozaj jedným z mála, s ktorým môžeme hovoriť vecne, čo by sme s tou Bratislavou mohli robiť. Ale nemám obavu, ak by sme toto uznesenie neprijali. Myslím, že postavenie hlavného mesta by si to zaslúžilo.

    Ďakujem.

  • Rád by som odpovedal podpredsedovi Národnej rady pánu poslancovi Húskovi. Problém rastu ceny liečiv je podchytený naším zdravotníctvom a myslím, že je podchytený dobre. Nie tak dávno sme prijímali zákon o Liečebnom poriadku, ktorý kategorizuje liečivá. Myslím si, že tam nie je chyba. Pán podpredseda, keď pozriete na skladbu dlhu, zistíte, že nemocnice dlhujú najväčšie sumy dodávateľom potravín, dodávateľom energie a predovšetkým samotným pracovníkom zdravotníctva. Takže nie je to problém rastu ceny liečiv na Slovensku, i keď nepopieram, že liečivá tvoria asi jednu tretinu nákladov v zdravotníctve, ale nie je to problém v tejto oblasti, je to skôr problém, že dlžíme peniaze dodávateľom potravín, energie, tepla a priamo pracovníkom zdravotníctva.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na slová pána podpredsedu Húsku. Myslím si, že tým, čo ste povedali, pán podpredseda, ste netrafili klinec po hlavičke, pretože ak si spomínate, keď sa tu schvaľoval rozpočet a keď sa hovorilo o kapitole zdravotníctva, dokonca som bol ten, ktorý interpeloval ministra zdravotníctva, pretože v rozpočte sa uvádzali sumy, ktoré chýbajú na vyrovnanie cenového rozdielu, a tá suma bola asi 1,5 mld, ale omnoho väčšia suma bola na chýbajúce peniaze na platy zdravotníckych pracovníkov, ktoré sa mali zvýšiť. Ďalší argument je ten, ako ho povedal pán poslanec Šagát, že 75 % alebo až 90 % financií sa vyberá z poistného od ľudí, a len podstatne menšia čiastka je zo štátneho rozpočtu, teda z kapitoly ministerstva zdravotníctva. Takže trochu ste udreli mimo a naozaj to s cenami nemá nič spoločné a skôr zdravotníci živoria. Mám kolegov, ktorí, keď prídem do nemocnice, na mňa pozerajú veľmi zlým okom.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som uviesť zopár dodatkov k príspevku pána poslanca Šagáta. On veľmi dobre vie, že napriek tomu, že som z politickej opozície, ako lekárka som mu ponúkla aj opozičnú pomoc počas jeho funkcie a nezávidela som mu situáciu, do ktorej šiel. Ponúkla som mu len jedno jediné, že som ochotná v mene zdravotníkov a v mene pacientov, čokoľvek by potreboval z môjho stodňového pôsobenia vysvetliť, aby nestrácal čas, aby ma dal zavolať, som ochotná prísť a vysvetliť, prečo som volila tento spôsob, alebo prečo sme navrhovali takýto spôsob.

    Ak kritizuje a zase apeluje na city, ja mám city veľmi rada, nie však v tejto miestnosti. Lebo hovoriť o sanitkách a apelovať, čo si vytrpel pacient pri jazde v sanitke, na to môžem odpovedať len jedno jediné, že tá sanitka je len o rok staršia ako ministroval pán minister. Nech teda povie, koľko tých sanitiek vymenil on. Čiže tie sanitky nezostarli za ten jeden rok o 20 rokov. A ak hovoríme o dlhu, ten bol za minulý rok, keď on ministroval. Čiže nech pomôže vyriešiť aj tú situáciu práve v mene pacientov, ktorí to potrebujú. Nech sa potom nediví takej reakcii.

    Pánu poslancovi Kováčovi len jedno. Vyníma jedno z vyjadrení pána podpredsedu vlády, že je výhodné žiť na dlh. Ja by som mu pripomenula jednu reláciu, keď sa predstavovali kandidáti na prezidentov, kde sa predstavovali všetci, ako žijú, ako bývajú a kde on sám povedal, že má na dom dlh, ktorý bude splácať do penzie. Mne je ľúto, že som dom vyplatila, že som išla na 3 roky robiť von, aby som ho vyplatila, pretože v dnešných časoch mať na dom 2,7-percentnú pôžičku by bolo zaujímavé. Čiže skutočne niekedy sa na ten dlh oplatí žiť aj druhým.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval poslancovi Bajanovi za jeho slová. Som presvedčený, že spolupráca v oblasti Bratislavy narušená nebude, ja som to bral ako určité poštípanie, ale myslím si, že je to príliš komplexná otázka, aby sme to vyriešili jedným uznesením, že sa k tomu zíde Národná rada. Myslím si, že je tu skutočne reálna možnosť, nie formálne stretnutie zvolané či už primátorom, alebo kýmkoľvek iným. Teraz nemám na mysli protokol, skôr spôsob, ktorým bolo oznámenie, resp. pozvanie, na to stretnutie urobené bez toho, aby sa niekto predtým informoval, či ten termín vyhovuje všetkým, alebo nie. A tým vlastne došlo k tomu, že väčšina, aj tí, čo mali záujem, sa jednoducho toho nemohli zúčastniť. Ale prosím v tomto smere poslanca Bajana a súčasne starostu Petržalky, aby neustával v aktivitách, ale skutočne, aby sa pokúsil dal dohromady tých, ktorí majú záujem, aby Bratislava mohla prosperovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    mám dve pripomienky, jednu mi pán poslanec Prokeš už trochu zobral. Chcel by som poprosiť, aby sme s touto diskusiou skončili, pretože skutočne k ničomu nevedie, iba sa tu prekárame. Jednému je bližšia Bratislava, jednému bližšia Žilina, a niekomu Dolná Horná úplne blízka. Tam spravodlivosť absolútne nikdy nemôže byť. Skutočne všetci chceme, aby Bratislava bola ako hlavné mesto Slovenskej republiky, to nám nemôže vytknúť nikto.

    A chcel by som poprosiť pána poslanca Bajana, aby problém, ktorý je v Bratislave, neprenášal na pôdu Národnej rady, pretože tento problém sme chceli riešiť už pred voľbami v roku 1994 novelizáciou alebo úpravou legislatívnych noriem. Medzi ne patrí zákon o Bratislave, ale musí tam byť zhoda všetkých starostov mestských častí s pánom primátorom.

    Odporúčam, aby teraz našli spoločnú reč, našli si spoločnú pôdu, na ktorej by takúto legislatívnu normu mohli predložiť, aby to navrhli nášmu výboru, ktorý veľmi rád takúto legislatívnu aktivitu, keď bude vyhovovať všetkým a nájdu konsenzus všetci starostovia s pánom primátorom, podá ako legislatívnu iniciatívu, aby sme tento bod, ktorý nás trápi v skutočnosti od času pred voľbami, mohli realizovať.

    Neviem si predstaviť, kto v Národnej rade vyrieši tento problém. Vyriešiť si ho treba doma v kuchyni, predložiť ho potom príslušnému výboru, ktorý je výborom pre verejnú správu, a iniciatívu môžeme zobrať do vlastných rúk, ale cez takýto orgán Národnej rady. To je jediná schodná cesta. Nemôžeme pri hodnotení polročného rozpočtu zrazu zabiehať do takých krajností, že tu ideme riešiť legislatívu Bratislavy, alebo miest a obcí.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    myslím si, že pani poslankyňa Belohorská asi nedávala dobrý pozor na to, čo hovoril pán poslanec Šagát. Prečo hovorím o nezmyselných dlžobách. Ak nie sú splatené faktúry, ktoré boli dohodnuté medzi nemocnicou a dodávateľom, že budú splatné, povedzme, koncom roka, alebo v polovičke minulého roka, tak nemocnica platí penále. Áno, pani poslankyňa, ja mám pôžičku, za dohodnutých podmienok ju splácam a neplatím penále. Preto je mi výhodné mať dlžobu. Ale mať dlžobu, kde som sa dohodol, že ju zaplatím, a platiť penále z toho, čo je určené pre pacienta, prepáčte, to je hlúposť.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som len reagovať na slová pána poslanca Baránika. Chcem ho ubezpečiť, že slová, ktoré tu v parlamente hovorím, alebo číselné údaje, sú pravdivé. Konzultoval som ich, sú napočítané dobre a môžem ich potvrdiť. Ak má pán poslanec Baránik lepšie, nech s nimi vystúpi. Zatiaľ moje spochybnil, ale on tu žiadne iné číselné údaje nepovedal. Preto som hovoril o dotácii celkovej, aj o dotácii neinvestičnej, že práve táto neinvestičná dotácia prakticky nie je skreslená dotáciou investičnou. To znamená, že nemáme o čom diskutovať, ak si tie čísla zapísal. Ak bude mať lepšie, presnejšie číselné údaje, nech vystúpi, ja si za týmito číslami stojím a sú napočítané správne.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, vzhľadom na túto diskusiu naozaj by som to nechcel zúžiť len na legislatívnu otázku, tak by som doplnil navrhnuté uznesenie a v prípade, že neprejde uznesenie, ktoré som prečítal, odporúčam druhú časť: Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vytvoriť pracovnú skupinu zo zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, ktorá by komplexne spracovala analýzu postavenia hlavného mesta Slovenskej republiky predovšetkým v oblasti legislatívy atď.

    Vychádzam z toho, že kolega Prokeš hovoril, aby sme vzhľadom na komplexnosť dali dokopy partiu ľudí, ktorá má o to záujem. Myslím si, že by to mohla byť alternatíva, ktorá by bolo schodná. Nevidím dôvod, prečo by sme mali reagovať podráždene.

  • Chcem odpovedať pánu kolegovi Sopkovi. Pán kolega, ja som nepovedal, že vaše údaje sú nepresné, ja som len povedal, že sú zavádzajúce, pretože kým v ostatných mestách je vybudovaná dopravná sieť, Žilina ju teraz buduje, to znamená, že musí mať iné výdavky ako ostatné mestá.

    To je všetko.

  • Ďakujem pekne. Skutočne vás prosím, aby sme skončili s touto diskusiou. A pánu poslancovi Bajanovi dávam na vedomie, aby nemusel navrhovať uznesenie, kde by Národná rada uložila veci mne. My máme rozpracované ďalšie činnosti nášho výboru, aj akciu, že by sme vytvorili komisie pre verejnú správu pri výbore, kde potom dávam záruku, že oslovím všetky poslanecké kluby, aby si mohli delegovať práve tých ľudí, o ktorých hovoril pán poslanec, a na tejto práci sa podieľali spoločne.

  • Prosím vás, o Bratislave, myslím si, že terapiu by mal predovšetkým hľadať ten chorý. My sa nenatískajme tomu chorému, veď si tú chorobu viac-menej spôsobil sám. To je po prvé.

    Po druhé, Bratislava má svoj vlastný zákon a podľa neho funguje.

    A po tretie, pozvánka pána primátora, na ktorú poslanci Národnej rady neprišli, je veľmi logická, pretože tá pozvánka bola koncipovaná na deň, keď bolo veľmi dôležité hlasovanie v Národnej rade, a teda koaliční poslanci, pochopiteľne, tu sedeli, a ak niekto tam mal ísť, tak to boli opoziční poslanci.

  • Šum v sále.

  • Ale veru áno, bola schôdza Národnej rady, vtedy rokovalo plénum.

  • Ďakujem. Som rád, že je koniec. Do rozpravy nemám žiadnu prihlášku, ani faktické poznámky. Končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som zaraegoval na diskusiu, ktorá prebehla k obom bodom programu. Povedal by som, že všetko, čo sa tu povedalo, bola pravda. Je to ako jablko, ktoré máme pred sebou, len je to otázka uhla pohľadu. Jedni tvrdia, že to jablko je skoro červené, druhá strana tvrdí, že je ešte príliš zelené. Ale je to stále to isté jablko. Myslím, že je to aj problém štátneho rozpočtu, a bol, je a bude tento problém. Napätosť rozpočtu je všeobecná a večná, či bude príjem väčší, či menší, vždy bude problém na výdavkovej strane rozpočtu. Tento problém sa, samozrejme, prelína s rozpočtami obcí a miest a ďalších verejných rozpočtov. Máme s tým čo robiť, ktokoľvek je pri vláde, kým vyladíme celý tento systém v rámci celého transformačného procesu. Takže hľadáme rovnováhu systému, hlásia sa obce a mestá s tým, že nemajú dosť prostriedkov. Samozrejme, je tu štátny rozpočet, ktorý má na krku 21 mld deficitu, takže takisto nemá z čoho, teda celá záležitosť je viacročná, ak nie dlhodobá, kým doladíme celý tento režim.

    Pokiaľ ide o zákon o verejnoprospešnom podniku alebo o neziskových organizáciách, je v legislatívnom pláne vlády na tento rok, takže pevne verím, že v dohľadnom čase, v prijateľnom čase bude predmetom rokovania aj tohto parlamentu.

    Pokiaľ ide o plnenie dlhovej služby, hovoril som to vo svojom vystúpení, že v podstate ideme podľa splátkového kalendára, že rozdiel, čo prichádza v tom podielovom porovnaní proti I. polroku, dosahuje niečo nad 3 mld korún, takže nie je to nejaký mimoriadny prepad, alebo nejaký mimoriadny rozdiel medzi I. a II. polrokom, ktorý by nejakým super spôsobom ovplyvnil plnenie štátneho rozpočtu v II. polroku.

    Pokiaľ ide o riešenie opatrení v oblasti deblokácií, tie procesy sú tam takisto rozbehnuté. Z minulého obdobia som zdedil niekoľko nešťastných zmlúv v oblasti deblokácií, ktoré teraz pomerne prácnym a zložitým spôsobom naprávame, ale celý režim je rozbehnutý a príjmy z deblokácií budú postupne v II. polroku nabiehať.

    Pokiaľ ide o opatrenia v spotrebných daniach, teraz je vonku 180 kontrolórov 24 hodín denne, do konca roku v podstate kontroluje výrobcov, distribútorov ropných produktov, hľadáme miesta, kde nám to uniká. Takže tu kdesi robíme opatrenia. Samozrejme, na základe vyhodnotenia zistení môžeme nájsť aj spôsoby, ako zamedziť prípadným únikom, a potom hľadať aj príslušné právne, legislatívne opatrenia.

    Pokiaľ ide o poukazy na problémy v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, my sme si uvedomovali napätie v tejto oblasti. Samozrejme, pri rozpočtovom provizóriu alebo v rámci veľkého rozpočtu pri 21 miliardách korún sa nedá pristupovať k týmto záležitostiam inak ako úsporne a hľadať predovšetkým možnosti na výdavkovej stránke rozpočtu. Prijali sme začiatkom roku, a bolo to aj na tlak ministerstva financií, určité opatrenia v liekovej politike, v oblasti materiálov používaných v zdravotníctve s tým, že už sa ukazujú určité rozdiely medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, úspornosť sa určitým spôsobom začína prejavovať, že výdavková stránka je na Slovensku o niečo nižšia. Žiaľbohu, tieto opatrenia sa prijali až niekedy v mesiaci apríli, takže dlh zdravotníctva bol v I. polroku 1,7 mld. Rátame, že v II. polroku by sa rast dlhu mohol určitým spôsobom zmieriť, aj keď nepredpokladám, že dôjde k eliminácii. Rokovania o riešení medzi ministerstvom financií a ministerstvom zdravotníctva prebiehajú a predpokladám, že v dohľadnej dobe vláda o tomto probléme bude rokovať.

    Podobne sú viazané určité opatrenia v školstve, predovšetkým v učňovskom školstve, zhruba 800 miliónov Sk, ale znovu vo väzbe na clearing, ktorý by mal vyprodukovať určité zdroje, ktorými by sme chceli kryť tieto výdavky.

    Pokiaľ sa dotknem investícií, tam nie je možné zjednodušiť problém na to, že za sledované obdobie sa vynaložilo 30 a niečo percent investícií. Jedna vec je realizovaná investícia, druhá vec je uhradená investícia. Tam dochádza vždy k určitému časovému sklzu. To, čo sa vykazuje reálne, finančne v štátnom rozpočte, vôbec nemusí byť adekvátne tomu, čo sa vecne v oblasti investícií prestavalo. V každom prípade rozsah investícií - s tým skúsenosti sú - bude naplnený a bude vyčerpaný zo štátneho rozpočtu do konca roka.

    Pokiaľ ide o vynakladanie zdrojov na štátnu záruku v Calexe 1,3 mld korún, treba, aby niektoré veci tu vysvetlila ešte vláda pána Čarnogurského z roku 1991, keď bola prijatá pre štát nevýhodná garancia, keď boli draho nakúpené technológie, predražene nakúpené technológie, ktoré teraz tlačia Calex do situácie neúmerných nákladov a do situácie, keď vláda vlastne v zmysle prijatej garancie musí túto garanciu plniť.

    Takže mnohé veci idú z minulosti. Myslím, že to, čo sa tu momentálne odohralo, by som nazval parlamentnou pohodou, pretože rozpočet za I. polrok sa skončil mimoriadne dobre, nad očakávanie dobre. Teda to, čo sa tu odohralo, beriem ako určité poslanecké doberanie sa. Myslím si, že úplne iná atmosféra by tu bola, keby sme boli vykázali 15 mld alebo 20 mld deficitu a mali situáciu ako u susedov v Maďarskej republike. Takže boj o štátny rozpočet je každodenný a nekonečný, každý deň sa bojuje o rozpočet. Situácia nie je jednoduchá. Ideme každodenne do boja za vyššie príjmy. Je to proces boľavý a politicky rizikový.

    Jednou z ciest je určite aj znižovanie plošných dotácií, napríklad aj na riešenie cestovného, kde budeme musieť hľadať cesty aj ďalších dotácií, postupné odbúravanie, a cez transformáciu sociálnej sféry hľadať zadresnenie týchto dotácií. Nie je to jednoduché najmä politicky. Potom sa pýtam aj kolegov zo Strany demokratickej ľavice, ak sa niektorí poslanci vyjadrujú, že 23. septembra budú stáť na námestí a vyjadrujú sa veľmi tvrdými slovami, napríklad vo vzťahu k riešeniu cestovného, či myslia vážne proces transformácie a proces riešenia rozpočtových vzťahov.

    Musíme takisto hľadať regulačné opatrenia v oblasti cien pre monopoly, pre oligopoly. Včera parlament oddialil cenový zákon, ktorý prijímal určité tvrdšie opatrenia, alebo dával možnosť určitých reálnych opatrení vo vzťahu k týmto organizáciám, pretože v tom transformačnom procese, v akom sa teraz nachádzame, nástroje protimonopolnej politiky nie sú dostatočné. Treba tu mať väčšie, širšie inštrumentárium než len protimonopolný zákon.

    Ukončil by som s tým, že myslím, že situácia je zložitá napriek tomu, že sme sa dostali do vykazovania rozpočtového prebytku, to si všetci spoločne uvedomujeme, že vtedy budeme mať pevnejšiu pôdu pod nohami, keď niekoľko rokov udržíme vyrovnaný štátny rozpočet bez skrytých deficitov, či je to zdravotníctvo, či je to školstvo, či sú to ďalšie sféry národného hospodárstva alebo spoločnosti, keď dokážeme udržať dlhodobejší rast, pretože jedine vtedy, keď zdvihneme ekonomiku na úroveň, že nám utiahne potreby, na ktoré sme si zvykli, a bude to trvať aspoň 3-4 roky, vtedy si môžeme tak trošku vydýchnuť, ale skutočne pevnú pôdu z hľadiska rozpočtových vzťahov nebudeme mať pod nohami nikdy, ten boj bude večne.

    Takže v tomto zmysle by som akcentoval, že budeme ďalej v II. polroku, tak ako uviedol aj pán profesor Filkus, robiť úspornú politiku a už začneme vlastne cez tento proces bojovať o rozpočet roku 1996.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosí si záverečné slovo pán poslanec Maxon?

  • Ďakujem pekne. Neprosím si záverečné slovo, pán predseda. Prosím, aby sme hneď hlasovali.

  • Potom pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý máte, páni poslanci a poslankyne, predložený pred sebou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ak dovolíte, budeme hlasovať o uznesení k prerokovaniu správy o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1995. Prílohou spoločnej správy je aj uznesenie.

    Vzhľadom na to, že v rozprave neboli k tomu vyslovené žiadne pripomienky alebo pozmeňovacie návrhy, ako spoločný spravodajca odporúčam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca 1995 schváliť.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca uznesenie odporúča prijať. Hlasujeme o správe k rozpočtovému provizóriu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    teraz by som vás prosil, aby ste si zobrali tlač 213a, ide o spoločnú správu o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1995. Na strane 2 pod bodom B v prvej časti pod písm. a), b), c), d) som navrhoval o týchto bodoch hlasovať en bloc s návrhom prijať ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca navrhuje tieto body en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže sme prijali tieto body tak, ako ich prečítal pán spravodajca.

  • V druhej časti písm. a) a b) a v časti tretej písm. a) a b) odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme podľa návrhu pána spoločného spravodajcu neprijať tieto body uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže sme tieto body neprijali.

  • Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili celkove 4 poslanci, ktorí formulovali 5 pozmeňovacích návrhov.

    Ako prvý bol pozmeňovací návrh pána poslanca Sopku, dovoľte mi ho prečítať: "Urýchliť prípravu zákona o verejnoprospešnom podniku a legislatívny proces usmerňovať tak, aby tento bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený ešte v tomto roku." Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh prijali.

  • Ďakujem pekne. Ďalšie pozmeňovacie návrhy formuloval pán poslanec Šagát. Ako prvý: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila: 1. čím skôr vyrovnanie dlhu štátu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni za rok 1994; 2. hľadala zdroje na zvýšenie odvodu poistného pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a informovala Národnú radu o krokoch, ktorými toto uznesenie naplní." Vážené dámy, vážení páni, odporúčam, aby sme o týchto dvoch pozmeňovacích návrhoch hlasovali en bloc. Ako spoločný spravodajca odporúčam tieto pozmeňovacie návrhy prijať.

  • Počuli ste, povedal prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 11 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Teraz by som odporúčal, pán predseda, aby sme hlasovali o uznesení k predloženému materiálu, a aby sme o dvoch návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Bajan, hlasovali až po prijatí uznesenia k tejto správe. Žiadam, aby sme hlasovali o uznesení k tlači 213a, a o dvoch návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Bajan potom.

    Vážené dámy, vážení páni, v tlači 213a je v prílohe aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1995. Ako spoločný spravodajca, samozrejme, odporúčam návrh uznesenia prijať so zmenami a doplnkami tak, ako sme ich odsúhlasili.

  • Takže hlasujeme o návrhu uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie aj k tomuto bodu programu.

  • Ak by ste dovolili, predniesol by som teda ešte návrhy na uznesenie pána poslanca Bajana.

  • Pán spravodajca, spýtal by som sa pána poslanca, či ich nechce stiahnuť. Dajte slovo pánu poslancovi Bajanovi.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že prešlo uznesenie, myslím si, že prvý doplnok možno stiahnuť, ak sa dohodneme, že by sme zriadili takú komisiu, ale myslím si, že kolega Rea nebude proti tomu, ak mu to odporučíme, lebo tak je to v texte.

  • Ono to nesúvisí, ale hlasujme. To nemá nič spoločné s týmto bodom programu. Dajte hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán poslanec Bajan, dostali sme sa teda do toho prípadu, že prvé uznesenie, ktoré navrhoval, nebolo schválené, lebo sme o ňom nehlasovali. A v prípade, že toto uznesenie nebude prijaté, pán poslanec Bajan navrhol uložiť Národnej rade Slovenskej republiky vytvoriť pri výbore pre štátnu správu, samosprávu a národnosti pracovnú skupinu zo zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, ktorá by komplexne spracovala analýzu postavenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, predovšetkým v oblasti legislatívnej, finančnej, rozpočtovej a spoločensko-politickej.

    Prosím, to je návrh uznesenia. Ako spravodajca sa k tomuto návrhu nevyjadrujem, nechávam to na rozhodnutie poslancov.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento doplnok k uzneseniu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že na dnešný deň už máme toho dosť, preto dovidenia v piatok o 9.00 hodine.