• Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    otváram rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

    Vítam zástupcov miest a obcí spojených so štúrovskou tradíciou, riaditeľov múzeí a ďalších hostí, ktorí sa zúčastnia na úvode 9. schôdze.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    sme v roku 180. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia, poslanca vtedajšieho Uhorského snemu, kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa, spisovateľa, básnika, publicistu, novinára, pedagóga a v nemalej miere aj politika.

    V zhode s vedomím našej histórie a národného povedomia je plne namieste, aby si Národná rada Slovenskej republiky túto pre Slovensko významnú osobnosť a skutočnosť slávnostne pripomenula.

    Prosím predsedu Národnej rady o príhovor. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som začal našu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky tak trochu netradične, a to spomienkou na jednu z najväčších postáv moderných dejín, na Ľudovíta Štúra, ktorého 180. narodeniny si o niekoľko dní budeme pripomínať.

    Postava Ľudovíta Štúra je fenoménom takým zložitým a mnohorozmerným, mohlo by sa povedať aj mnohovrstevným, že asi ťažko by mi prislúchala možnosť ho hodnotiť. Nechám preto, aby to urobila história a spravodlivý čas.

    Ľudovít Štúr bol totiž básnikom, etnografom, jazykovedcom, novinárom, vedcom, profesorom, filozofom, spisovateľom, bol však aj - a to je z nášho pohľadu mimoriadne závažné - aj politikom a poslancom. Mohol by som povedať, že bol najmä politikom a poslancom, hoci túto jeho aktivitu nemožno chápať izolovane, ale len v kontexte iných jeho aktivít, či v kontexte jeho celej životnej filozofie a činnosti.

    Ľudovít Štúr sa nám svojou politickou činnosťou prihovára ponad čas, ponad dobové obmedzenia, je takpovediac živým organizmom aj v našej súčasnej prítomnosti. Tým skôr, že práve tento muž stál na samom začiatku úsilia o plnohodnotnú emancipáciu slovenského národa a, nebojím sa to povedať, stál na počiatku našej štátnosti. Bez jeho cielenej aktivity by zrejme nebol jestvoval moderný slovenský národ, nebolo by onej dejinnej sebareflexie národa a v konečnom dôsledku by nebolo ani možno samostatnej, suverénnej a slobodnej Slovenskej republiky.

    Ťažko dnes odhadnúť, ako by sa uberali cesty slovenského národa, nebyť Štúra, nebyť mocnej štúrovskej generácie a jej zástojov v meruôsmych revolučných rokoch. Isté je však to, že tento politik bol mužom na úrovni svojej doby, ba že ju prečnieval, že jasnozrivo pochopil potreby svojho národa a že ich formuloval v kontexte celoeurópskeho súčasného pohybu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, právom si môžeme položiť otázku, aký je odkaz Ľudovíta Štúra našim súčasníkom, aké je jeho posolstvo nám, poslancom, zvoleným v slobodných demokratických voľbách, prečo si výročia tohto národovca pripomíname aj dnes na pôde nášho parlamentu.

    V októbri roku 1847 si mesto Zvolen zvolilo Štúra za poslanca Uhorského snemu. A Štúr sa tak stal jedným z prvých volených poslancov, jedným z prvých Slovákov, ktorý obhajoval záujmy slovenského národa. Štúr bol jedným z iniciátorov Žiadostí slovenského národa, ktoré vyhlásili v Liptovskom Mikuláši 11. mája 1848, bol jedným z vodcov revolúcie a predovšetkým bol zakladateľom revolučnej Slovenskej národnej rady.

    Táto Národná rada bola predobrazom slovenského parlamentu, aj keď mala inú štruktúru, iný organizačný pôdorys a ani jej činnosť nebola legislatívna a zákonodarná. Aj tak však môžeme povedať, že oná štúrovská Slovenská národná rada položila základy modernej slovenskej politiky, že skrze tento orgán sa začal sebaurčovací proces slovenského národa, ktorý vyústil až do vzniku slobodnej Slovenskej republiky. V tomto zmysle môžeme teda pokladať Ľudovíta Štúra a štúrovcov za prvých moderných slovenských politikov a Slovenskú národnú radu za prvú politickú inštitúciu budúceho nezávislého štátu.

    Ľudovít Štúr bol aj vzorom politika a poslanca, ktorý pretrváva až do dnešných dní. Ovládal šesť rečí neslovanských a všetky slovanské, bol výborný rečník a diplomat, mal talent pohybovať sa v spoločnosti, povedali by sme - ideálny politik a poslanec. Navyše bol tolerantný, aj keď energický, bol prístupný argumentom, aj keď bol zásadný a kategorický. Ľudovít Štúr však nie je nekomplikovaná čítanková postava, nie je hrdina zakliaty do bronzových pomníkov. Takéto vnímanie a chápanie jeho skutkov a slov by bolo vytváraním mýtov a legiend, bolo by glorifikáciou národných dejín.

    Aj Štúrovu dobu treba vnímať v zložitých súvislostiach, neraz protirečivých, neraz plných omylov. Aj naše dni, naša doba sú zložité, niekedy zmätené, a nie je jednoduché vidieť správne kontúry budúcich ciest. Štúrov génius zostáva akýmsi neutíchajúcim dynamom národnej, duchovnej i mravnej energie. V postave Ľudovíta Štúra a v jeho politických a mravných princípoch hľadajme a nachádzajme odkaz pre našu štátnosť a pre našu plnohodnotnú integráciu na európskom duchovnom bohatstve, či v európskych spoločenských, ale aj politických štruktúrach.

    Len taká veľká osobnosť, ako je Ľudovít Štúr, môže osloviť všetky vrstvy našej spoločnosti, všetky protirečivé ideové prúdenia, všetky záujmové skupiny. Môže nás všetkých zjednotiť a pritom si môžeme zachovať svoju rozmanitosť, môže nás spolčiť a pritom môžeme do určitej miery ostať aj individualistami.

    Veľmi si želám, aby sa aj naša schôdza a všetky zasadania Národnej rady niesli v duchu posolstva Ľudovíta Štúra. Sme tým povinní jeho odkazu, ale sme tým povinní aj našim voličom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky za slávnostný príhovor.

    Dovoľte, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, milí hostia, aby som vás pozval na vernisáž výstavy "Poslanec a politik Ľudovít Štúr", ktorá sa bude konať cez prestávku rokovania 9. schôdze Národnej rady dnes o 13.00 hodine vo vestibule Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vás prosím, aby sme sa najskôr prezentovali a zistili našu prítomnosť.

    Ďakujem. Zisťujem, že v sále je prítomných 130 poslancov a poslankýň.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o ospravedlnenie z tejto schôdze požiadali páni poslanci Moravčík, Haťapka, Ftáčnik, Bieliková, Chlebová, Fogaš a Fico.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predtým, ako budeme schvaľovať náš program, podať vám informácie z posledného politického grémia a o niektorých zmenách, ktoré už teraz v našom programe sú. Najskôr chcem povedať k bodom 34, 35 a 36, kde ide o návrh skupiny poslancov k novelizáciám niektorých zákonov, tlače 129, 130 a 131, že ma páni poslanci listom požiadali, aby som tieto ich návrhy stiahol z rokovania 9. schôdze.

    Inak už máte na stoloch nie ten program, ktorý som vám zaslal domov, ale máte ho už zmenený tak, ako ho teraz čítam. To len na informáciu pre tých, ktorí majú náhodou ten program, ktorý som im poslal.

    Ďalej chcem povedať, že v politickom grémiu sme prerokovali návrh pána poslanca Volfa na zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností týkajúcich sa autonehody pána Alexandra Dubčeka. Dohodli sme sa, že po poradách vo svojich kluboch mi kluby oznámia ich názory a návrhy na obsadenie tejto komisie. Dohodli sme sa, že pán poslanec Volf mi pošle aj ideu a zámer tejto vyšetrovacej komisie. Keďže som tieto veci dostal len včera, nemohol som do programu zahrnúť aj tento návrh pána poslanca Volfa. Takže jedným z mojich návrhov do programu je to, aby sme hlasovali o doplnení programu o tento návrh pána poslanca Volfa. Čiže to je môj prvý návrh na doplnenie programu.

    Ďalej dávam možnosť vám, panie poslankyne, páni poslanci, vyjadriť sa k programu. Ako prvý sa hlási pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vidíme tu televízne kamery, preto by som sa vás chcel, pán predseda, spýtať, či to môžem chápať tak, že rozhodnutie Národnej rady z minulej schôdze o tom, že budú prenosy z parlamentu, sa vlastne napĺňa, pretože pri našom príchode boli v parlamente chýry, že tento prenos sa bude týkať iba vystúpenia pána prezidenta. Myslím si, že by to bola škoda. Ak teda by bol takýto zámer, potom by som v mene poslaneckých klubov opozície znovu chcel dať návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala verejnoprávnu Slovenskú televíziu vysielať priame prenosy z verejných zasadnutí Národnej rady ako súčasť uplatňovania práva občana byť informovaný o politickom dianí v slovenskej spoločnosti. To je prvá vec.

    Druhá vec. Kolegyne a kolegovia, keďže som spolu s pánom poslancom Kukanom viackrát žiadal, aby na program rokovania Národnej rady bol zaradený aj bod rozprava o zahraničnej politike, chcel by som vás informovať o tom, k akej predbežnej dohode sme dospeli v zahraničnom výbore. Aj u pána ministra zahraničných vecí, aj u členov zahraničného výboru je všeobecná vôľa, aby takýto bod rokovania bol zaradený. Vzhľadom na to, že kvalifikovaná diskusia si vyžaduje aj nejaký seriózny podklad, ktorý by bol predmetom rokovaní výborov, chcel by som pána predsedu požiadať, aby tento bod zaradil na ďalšiu schôdzu Národnej rady s tým, že pán minister zahraničných vecí by dodal Národnej rade príslušný materiál.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. O tomto už podal informáciu pán predseda zahraničného výboru s tým, že ako máte program pred sebou, na dnešnej schôdzi o zahraničnej politike a o účasti a aktivitách našich poslancov, ktorí sú účastníkmi jednotlivých komisií či už v Európskom parlamente, alebo inde, nás bude informovať predseda zahraničného výboru. Takže je to v programe dnešnej schôdze, a to, čo hovoríte, je nabudúce.

    Ďalej pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som navrhla dve doplnenia programu schôdze Národnej rady a návrhy uznesenia, ktoré budú súvisieť s rokovaním tejto schôdze.

    Prvý návrh je taký, aby sme do programu doplnili informáciu predsedu vlády o stretnutí s maďarským premiérom. Dávam tento návrh na zváženie, že by sme ho mohli zaradiť v piatok po obede, 8. 9. tento týždeň. V súvislosti s tým predkladám aj návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády, aby v piatok 8. 9. 1995 informoval Národnú radu o svojom...

  • Na to nie je potrebné uznesenie, ak sa dohodneme, odhlasujeme to.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Druhý návrh je, aby vyšetrovacia komisia na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994 podala správu o svojej činnosti a zisteniach. Navrhujem, aby táto priebežná správa bola predložená na rokovaní pred písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov.

    Súčasne navrhujem, aby sme prijali nasledovné návrhy uznesení:

    Prvý sa bude týkať prítomnosti členov vlády na interpeláciách.

    "Národná rada Slovenskej republiky na základe § 15 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku žiada členov vlády, aby sa zúčastnili na nasledovných častiach 9. schôdze Národnej rady:

    a) písomné odpovede členov vlády na interpelácie a otázky poslancov,

    b) interpelácie a otázky poslancov, s výnimkou tých členov vlády, ktorí v čase prerokúvania uvedených bodov sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky."

    Žiadam, aby sa o tomto návrhu Národná rada uzniesla bez rozpravy.

    Ďalším návrhom uznesenia Národnej rady je návrh, ktorý sa týka doručovania zákonov pánu prezidentovi. Navrhujem nasledovné uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť pri doručovaní zákonov prezidentovi republiky na podpis dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, a to v zmysle článku 91 Ústavy Slovenskej republiky za účelom naplnenia článku 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého sa zabezpečuje právo prezidenta vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky ústavné zákony a zákony s pripomienkami, a to v lehote do 15 dní od ich schválenia."

    Vážený pán predseda, v súvislosti s vyšetrovacou komisiou, vzhľadom na to, že návrh nemusí prejsť, aby bol zaradený do programu schôdze, chcem podať alternatívny návrh, ktorý bude mať tiež formu uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky na základe § 55a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady poveruje Vyšetrovaciu komisiu na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994 tým, aby na rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložila Národnej rade priebežnú správu o svojej činnosti a zisteniach."

    Tieto návrhy, pán predseda, som predložila v mene všetkých opozičných poslaneckých klubov Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, mám jeden návrh na doplnenie programu tejto schôdze.

    31. augusta tohto roku bol na ceste medzi Svätým Jurom a Bratislavou prepadnutý občan Michal Kováč mladší zatiaľ neznámymi páchateľmi. Za neznámych okolností bol proti svojej vôli dopravený do Rakúska. Na základe telefonátu neznámeho muža našla rakúska polícia Michala Kováča mladšieho so zraneniami v zaparkovanom aute. Prepad Michala Kováča mladšieho a doprava proti jeho vôli na územie Rakúskej republiky je hrubým porušením zvrchovanosti Slovenskej republiky.

    Ak niekto ako motív tohto skutku uvádza odovzdanie Michala Kováča mladšieho na trestné stíhanie do Nemeckej spolkovej republiky, treba pripomenúť, že článok 23 Ústavy Slovenskej republiky a § 21 Trestného zákona zakazuje vydať občana Slovenskej republiky na trestné stíhanie do zahraničia. Každý občan Slovenskej republiky, aj taký, ktorý je podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, stojí pod ochranou Slovenskej republiky. Uvedené narušenie zvrchovanosti Slovenskej republiky má závažný politický význam. Tento závažný politický význam odôvodňuje, aby sa okolnosťami skutku zaoberala komisia Národnej rady Slovenskej republiky zriadená podľa § 55a rokovacieho poriadku.

    Navrhujem, aby sa do programu zaradil ako osobitný bod "Zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností narušenia zvrchovanosti Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 1995". Navrhujem, aby tento bod bol zaradený ako prvý bod v piatok ráno 8. septembra.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    tieto dni sú charakteristické výročiami. Dovoľte mi preto, aby som aj ja pripomenul jedno výročie. Dnes je tomu práve rok, čo sme odštartovali kampaň parlamentných volieb 1994, kampaň...

  • Pán poslanec, upozorňujem vás, že rozširujeme program, dávame návrhy a nemáme tu prednáškové matiné. Prosil by som konkrétny návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

  • Áno, mám štyri vety zdôvodnenia a potom dám konkrétny návrh v mene troch poslaneckých klubov.

  • Pán poslanec, potrebujem návrh poslaneckých klubov, keď vás poverili.

  • Áno. Kampaň, v ktorej sme všetci hovorili o demokracii, slobode a rovnosti. Aký je stav po jednom roku?

  • Pán poslanec, bude politická rozprava, budete môcť o tom rozprávať štyri hodiny. Teraz schvaľujeme program. Takže to, čo chcete povedať, budete môcť rozprávať. Prosím, keby ste nepredlžovali.

  • Pán predseda, mám pocit, že nebudem hovoriť dlhšie ako minútu tri vety zdôvodnenia.

    V mene poslaneckých klubov Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia a Maďarskej koalície dávam doplňovací návrh. Navrhujem, aby sa do programu rokovania zaradil bod "Informácia ministra vnútra a generálneho prokurátora o stave vyšetrovania týchto udalostí a podnetov: preverovanie podpisov petičných hárkov Demokratickej únie, únos pána Michala Kováča mladšieho, porušenie zákona vydavateľom knihy "Falošné mandáty" a prehliadka Biskupského úradu v Banskej Bystrici". Predpokladám, že posledná informácia o prehliadke úradu banskobystrického biskupa sa bude končiť ospravedlnením otcovi biskupovi Rudolfovi Balážovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, mám doplňovací návrh do programu dnešnej alebo teraz začínajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne budúcej.

    Situácia v školstve, dámy a páni, nemusím to dlho rozoberať, nie že nie je ružová, ale sa zdá, že začína byť kritická. Preto by bolo žiaduce, keby ministerka školstva pani Eva Slavkovská na tejto schôdzi vystúpila so správou o stave v rezorte školstva, s analýzou jednotlivých problémov, ktorých je neúrekom, s návrhmi na ich riešenie tak, aby sme sa mohli spoločnými silami podujať zvládnuť úlohy, ktoré sú v rezorte školstva. Osobitnú pozornosť bude treba zamerať na ekonomickú situáciu, legislatívu. To čo sa deje s vysokoškolským zákonom, taká zmena filozofie vzťahu štátu, spoločnosti k vysokým školám, sa dotýka všetkých občanov bezo zvyšku. Je nevyhnutné, aby to bolo predložené na tejto schôdzi Národnej rady.

  • Takže, pán poslanec, navrhujete, aby vystúpila ministerka.

  • V prípade, že by tento môj návrh nebol akceptovaný, žiadam, pán predseda, aby sa potom predložilo a hlasovalo o uznesení, ktorým sa tento bod zaradí do riadneho programu na 10. schôdzu Národnej rady. Tento návrh predkladám v mene poslaneckých klubov opozície.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem rozšíriť program 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o nový bod 39 v tomto znení:

  • Pán poslanec, ja som ako bod 39 navrhol voľbu komisie, takže ako bod 40, dobre?

  • V poriadku. V tomto znení: "Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou".

    Pán predseda, preto som navrhol, aby tento bod bol zaradený na koniec programu, aby sa zabezpečil dostatočný časový priestor na predloženie tohto návrhu do parlamentu a na prerokovanie vo výboroch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som požiadal o zaradenie ďalšieho bodu na program tejto schôdze, a to pred bod číslo 35, teda pred návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o živnostenskom podnikaní...

  • Áno, ako bod 35: Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ide o pomerne krátku novelu, ktorá má vyriešiť problém s tým, že do dnešného dňa nie je určený ústredný orgán štátnej správy, ktorý by v zmysle zákona číslo 451/1991 Zb. mohol vydávať osvedčenia, ktoré sú potrebné jednak na osvedčenie sa pri zastávaní niektorých funkcií v orgánoch štátnej správy, prípadne osvedčenie sa pri žiadaní niektorých druhov koncesovaných činností. Číslo tlače 204.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, dámy a páni,

    predovšetkým vás chcem poprosiť, aby ste mi neskákali do reči. Môj návrh znie: zaradiť pred súčasný bod 40 programu - ako bod 39 - prerokovanie môjho návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o slovenskú štátnosť. Osud tohto prvého veľkého slovenského demokratického nielen politika, ale i štátnika, bol od vzniku Slovenskej republiky na pôde Národnej rady, na pôde slovenského parlamentu, už tretí rok zanedbávaný.

    Môj návrh ste, pán predseda, poslali na prerokovanie vláde, na stanovisko vláde, čo považujem za nadbytočné zdržiavanie, pretože ten návrh je jednoduchý, má charakter deklarácie slovenského parlamentu.

    Počas posledných dvoch mesiacov odo dňa, keď som vám ho podal ako iniciatívny poslanecký návrh, ste svojvoľne postavili pred budovu parlamentu sochu, ktorá bola vyhotovená na štátnu zákazku k 40. výročiu spomienky na komunistický puč z februára 1948, ktorým na Slovensku zavládla komunistická diktatúra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • K tejto vašej poslednej poznámke vystúpim v rámci politickej rozpravy.

    Pán poslanec Pokorný.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, môj pozmeňovací návrh na rozšírenie schôdze Národnej rady bude trošku vzdialený od problémov Slovenskej republiky, prenesie sa až na atol Mururoa, ale bezprostredne súvisí aj s problémami Slovenskej republiky. Dovoľujem si teda navrhnúť rozšíriť program o bod Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k obnoveniu jadrových pokusov v Tichomorí.

    O tomto návrhu sme rokovali včera vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody. Viacerí poslanci tohto výboru sa prikláňajú k tejto iniciatíve, a preto navrhujem, aby sa po dohode s predsedníčkou tohto výboru, ktorá s tým súhlasí, výbor opäť zišiel a predložil poslancom návrh tohto vyhlásenia. Navrhujem to pred bod písomné odpovede členov vlády na interpelácie, čiže pred terajší bod 40. Uvedomujem si aktuálnosť tohto problému, ale myslím si, že dovtedy to pripravíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, chcel by som len upozorniť na jednu skutočnosť, že zaradenie akéhokoľvek bodu, ktorý by zaväzoval vyšetrovaciu komisiu zverejniť doposiaľ ešte neuzavreté vyšetrovanie, by zmaril jej účel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam procedurálny návrh a prosím, aby sa o ňom hlasovalo po schválení programu. Predovšetkým chcem povedať...

  • Po schválení programu, lebo sa to bude dotýkať konkrétneho bodu programu, ktorý už bude musieť byť schválený. Predovšetkým chcem konštatovať, že ma mrzí, že nikto z členov vlády, s výnimkou pána ministra kultúry, ktorý už medzitým odišiel, si nepokladal za povinnosť zúčastniť sa spomienky na 180. výročie narodenia Ľudovíta Štúra a na príhovore predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sú členovia vlády zodpovední.

    Rešpektujem, že pán premiér sa verejne ospravedlnil a je mimo územia Bratislavy, ostatní členovia vlády však hádam sú na území Bratislavy. Preto dávam na základe článku 85 Ústavy Slovenskej republiky procedurálny návrh, aby sme hlasovaním požiadali ostatných členov vlády zúčastniť sa na prvom bode navrhovaného programu. Ide o správu o stave Slovenskej republiky. Prítomnosť najvyšších ústavných činiteľov by bola prinajmenšom svedectvom o ich politickej kultúre.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem vypustiť z rokovania tejto schôdze bod 28, tlač 223. Je to novela zákona o zdravotných poisťovniach. Dôvody: Prijatím tejto novely sa znižuje, až ruší konkurencieschopnosť iných zdravotných poisťovní. V gesčnom výbore nedošlo k zhode o počte poistencov, ktorí by mali byť do dvoch rokov. V gesčnom výbore bol návrh na odloženie rokovania o tomto vládnom návrhu na nasledujúcu schôdzu, keďže nedošlo k zhode či poslancov, alebo expertov.

  • Pán poslanec, o tom, čo ste povedali, dám hlasovať.

  • Žiadam preto, aby nedošlo týmto krokom k zhoršeniu situácie v zdravotníctve, aby sa experti, poslanci a ministerstvo zdravotníctva mohli ešte stretnúť, presunúť rokovanie o tomto návrhu zákona na nasledujúcu schôdzu.

  • Áno, na desiatu schôdzu. Pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vypočul som si návrh poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia na vytvorenie vyšetrovacej komisie a chcel by som sa k tomu vyjadriť. Je tu nielen kauza Michal Kováč mladší, je tu...

  • Pán poslanec, viem, že televízia funguje, ale skutočne schvaľujeme program.

  • Vážený pán predseda, už na minulej schôdzi Národnej rady ste mi skákali do reči po prvej vete, ešte než som dopovedal to, čo som chcel povedať, ešte než som zdôvodnil svoje stanovisko. Myslím si, že toto by sa nemalo stávať zvykom a pravidlom v slovenskom parlamente.

  • Áno, schvaľujeme program, a myslím si, že máme právo vyjadriť sa k jednotlivým návrhom, ktoré sa tu predložili.

  • Pokoj, páni poslanci, slovo má pán poslanec Weiss.

  • Zobrali ste mi zbytočne už pol minúty času a mohlo to už byť všetko za nami, mohol som sa vyjadriť. Prosím vás pekne, je tu veľmi veľa aj ďalších neobjasnených vecí a verejnosť nie je o výsledkoch niektorých vyšetrovaní oboznámená. Organizované trestné činy sa rozmáhajú. Nedozvedeli sme sa napríklad, aké bolo pozadie útoku na jeden zo sekretariátov Slovenskej národnej strany. Myslím, že to bolo v okrese Dolný Kubín.

  • Pán poslanec, chcem povedať, že už je tu návrh, aby na tejto schôdzi bol interpelovaný minister vnútra a aby hovoril aj generálny prokurátor. Čiže všetko, čo hovoríte, bude.

  • Nedozvedeli sme sa o tom, aký je dopad, alebo aké bolo pozadie útoku na auto poslanca Matejku.

    Je toho tu veľmi veľa, a preto by som chcel povedať, že poslanecký klub Strany demokratickej ľavice, SDSS, Hnutia poľnohospodárov a Strany zelených na Slovensku nepokladá za potrebné zriaďovať osobitnú vyšetrovaciu komisiu na objasnenie pozadia únosu Michala Kováča mladšieho za hranice, že by sme sa konečne mali naučiť využívať riadne fungujúce orgány a riadne zvolené orgány parlamentu, to znamená výbor pre obranu a bezpečnosť. Myslím si, že slovenský parlament by mohol poveriť tento výbor, aby si zavolal ministra vnútra, aby si zavolal šéfa Slovenskej informačnej služby a na budúcu schôdzu parlamentu, ale možno aj počas tejto schôdze, by sme mohli dostať informáciu od príslušného výboru. Komisie, ktoré sme si pozriaďovali, v podstate mnohokrát iba zosmiešňujú činnosť parlamentu. Mali by sme sa skutočne sústrediť na prácu normálnych orgánov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, kvitujem váš návrh, ale skutočne sme to mohli vybaviť jednou vetou. To, čo ste povedali, bez toho komentára. Budeme mať politickú rozpravu a budú interpelovaní ministri, tam si to môžeme povedať.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    dávam návrh na doplnenie programu rokovania tejto schôdze, aby bol na rokovanie zaradený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Ide o malú novelu, ktorá podporí rozvoj malého podnikania a stredného podnikania predovšetkým u živnostníkov, predovšetkým u malých podnikateľov, u dôchodcov, prípadne tých, ktorí podnikajú popri zamestnaní. Je to tlač číslo 205. Netrvám na definovaní priestoru schôdze, kedy by mal byť zaradený, nenavrhujem teda čas, ale aby na túto schôdzu bol zaradený.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková ešte raz.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    nevyužila som možnosť, aby som zdôvodnila návrhy, ktoré som dala, preto len tromi vetami sa pristavím pri jednom bode. Už v minulosti sme v Národnej rade žiadali priebežnú správu. Týkalo sa to, ak si pamätáte, aféry Indiagate. Vtedy predseda komisie pán Gaulieder podal priebežnú správu. Nie je to teda nič nezvyčajné, čo po desiatich mesiacoch žiadajú opozičné poslanecké kluby od vyšetrovacej komisie. Prosím vás práve preto, že už ide o desať mesiacov, veľmi radi by sme vedeli aj o nejakých výsledkoch, aby ste tento náš návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    mám návrh, aby bod 28, ktorého sa dotkol pán poslanec Lauko, zostal zaradený tak ako je. A veľmi pekne by som ho prosila, aby nezavádzal Národnú radu a verejnosť, pretože tento návrh zákona gestorský výbor včera prerokoval, získal podporu nielen koaličných poslancov, ale aj opozičných, dokonca väčšina návrhov získala plný počet hlasov, všetkých členov výboru.

  • Dobre, pani poslankyňa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Lauka, potom sa vyjadríte tým, že nebudete zaň hlasovať.

    Pán poslanec Polka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    ospravedlňujem sa, že nebudem mať konkrétny návrh, ale krátku pripomienku alebo vysvetlenie k príspevku pána predsedu Weissa. Brannobezpečnostný výbor prerokoval situáciu o stave bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike za I. polrok 1995 asi pred štrnástimi dňami. Členmi brannobezpečnostného výboru sú páni Pribilinec a pán Kanis. Schôdze sú verejné, takže nič nebráni pánu Weissovi, aby si túto správu prečítal a informoval sa o situácii.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby body 25, 26 a 27 boli zlúčené do jedného bodu a prerokovali sa spolu, nakoľko ide vlastne o komplex otázok, ktoré spolu súvisia a uvádza ich jeden minister.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja som to chcel navrhnúť v priebehu rokovania o týchto bodoch. Neviem, či je potrebné, aby sme dali teraz o tom hlasovať. Dohodneme sa potom v rozprave.

    Pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, ja vás len chcem zdvorilo poprosiť, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Nechajte poslancov hovoriť. Vy máte podľa rokovacieho poriadku právo odňať slovo, ak poslanec nehovorí k veci, prípadne odňať slovo, ak hovorí dlhšie ako tri minúty. Po prvej vete veľmi ťažko rozoznáte, či poslanec bude hovoriť k veci alebo nie. Skúsenosť je taká, že ak...

  • Pán poslanec, znovu upozorňujem, že navrhujeme program.

  • Skúsenosť je taká, že ak je nervózny začiatok schôdze, potom celý dvoj-, trojtýždňový priebeh rokovania je poznačený nervozitou. Dodržiavajme politickú kultúru a predovšetkým rokovací poriadok.

  • Presne to si myslím aj ja, pán poslanec, aby sme sa vzájomne rešpektovali a rešpektovali rokovací poriadok.

  • Neskákal som vám do reči, pán predseda. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V prípade, že by sa zriadili komisie, ktoré tu dnes boli navrhnuté, žiadam, aby bola zriadená ďalšia vyšetrovacia komisia na záhadné zmiznutie mojej maloletej dcéry Janky Čopíkovej v máji 1994 za vlády pána Moravčíka a ministra vnútra pána Pittnera. Taktiež za tým vidím určité politikum. Dodnes som bol ticho.

    Ďakujem.

  • Nerozumel som názov. Návrh k čomu?

  • Vyšetrovaciu komisiu na záhadné zmiznutie mojej dcéry.

  • Navrhujem bod 7 - vládny návrh zákona o cenách - presunúť na 10. schôdzu najmä preto, že neprešiel naším gesčným výborom. Ostatných argumentov sa vzdávam. Navrhujem jednoducho presunúť tento bod na 10. schôdzu.

  • Áno, ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že to bol posledný návrh na zmenu programu, ktorý predniesol pán poslanec Filkus. Takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch na doplnenie, resp. zmenu nášho programu.

    Prvý návrh, ktorý som dal ja v mene pána poslanca Volfa a pani poslankyne Gbúrovej, je návrh na zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody pána Dubčeka 1. 9. 1992. Dostali ste to dnes ráno. Máte to pred sebou ako tlač 237. Navrhujem zaradiť to na dnešnú schôdzu ako bod 39.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že tento bod budeme prerokúvať ako bod 39.

    Potom vystúpila pani poslankyňa Rusnáková, ktorá mala viac návrhov a chce, aby sa o nich rozhodlo formou uznesení. Najskôr chce, aby predseda vlády pán Mečiar ôsmeho, t. j. v piatok podal informáciu zo stretnutia s maďarským premiérom. Takže budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali, či sme za, alebo proti. Ale pokiaľ viem, pán premiér v priebehu tejto schôdze zrejme podá túto informáciu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Takže zaraďuje sa to na piatok. Osobne požiadam pána premiéra o účasť.

    Druhý jej návrh bol, aby vyšetrovacia komisia, ktorú vedie pán poslanec Macuška, podala správu na tejto schôdzi pred bodom interpelácie poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Takže tento návrh neprešiel.

    Ďalej žiadala, aby sme prijali uznesenie, ktorým zaviažeme ministrov na prítomnosť počas rokovania schôdze Národnej rady v bode interpelácie. Pani poslankyňa chce, aby sme to urobili formou uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže návrh na uznesenie sme neprijali.

    Pani poslankyňa, nie sú mi celkom jasné vaše ďalšie návrhy. Tam ide o čo?

    Prosím, aby ste dali mikrofón pani poslankyni Rusnákovej.

  • Pán predseda, druhý návrh uznesenia súvisel s tým, že v materiáloch, ktorými pán prezident vrátil zákony, bola informácia, že doteraz mu nebolo načas odoslaných 15 zákonov.

  • Áno. Tu chcem povedať len toľko, že pán prezident dostáva materiály niekedy skôr, ako ich dostávam ja. Takže zo strany Národnej rady je absolútne irelevantné prijímať takéto rozhodnutie. Ale prosím, samozrejme, dám o návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh neprijali.

    To sú, myslím, všetky návrhy. Ešte bol jeden návrh kvôli interpeláciám. Prosím, dajte pani poslankyni Rusnákovej mikrofón.

  • Pán predseda, predpokladala som, že návrh, aby bola podaná priebežná správa, neprejde, a navrhla som na záver ešte jedno uznesenie, ktorým sa dohodneme, že táto priebežná správa bude predložená na 10. schôdzi Národnej rady.

  • Dobre, čiže pani poslankyňa navrhuje, aby sme už teraz rozhodli, že na 10. schôdzu predseda Národnej rady zaradí do programu informáciu komisie, ktorú vedie pán Macuška.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Takže sme neschválili tento váš návrh, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Čarnorugský navrhol, aby sme v parlamente schválili a vytvorili vyšetrovaciu komisiu, ktorá by preskúmala únos pána Michala Kováča mladšieho. Ak ma pán poslanec Čarnogurský chce opraviť, alebo doplniť, prosím, dajte mu mikrofón. Prihláste sa s mikrofónom, pán poslanec.

  • Pán predseda, ja som konkrétne navrhol, aby sa zriadila vyšetrovacia komisia na objasnenie okolností narušenia zvrchovanosti Slovenskej republiky zo dňa 30. augusta tohto roku.

  • Prosím, budeme o tom hlasovať tak, ako to prečítal pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca Čarnogurského.

    Pán poslanec Černák žiada, aby na tejto schôdzi vystúpil minister vnútra a generálny prokurátor, a konkretizuje ich vystúpenia, aby podali informáciu o stave vyšetrovania pokiaľ ide o petičné hárky Demokratickej únie, takisto pokiaľ ide o kauzu pána Michala Kováča mladšieho a takisto pokiaľ ide o vydanie publikácie o petičných hárkoch Demokratickej únie a domovej prehliadky Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Povedal som všetko, pán poslanec? Dajte slovo pánu poslancovi Černákovi.

  • Len s tým rozdielom, že som žiadal, aby bol zaradený bod informácie, a to znamená, že nepredpokladám len vystúpenie, ale vypracované materiály.

  • Čiže chcete písomné vypracovanie?

  • Zaradenie materiálu, informácie, a môže byť neverejná. To už je na rozhodnutí príslušných predkladateľov. Odsúhlasujem to tak, ako ste to čítali, pán predseda.

  • Potom nerozumiem, pán poslanec. Chcete písomnú informáciu, alebo chcete, aby ministri vystúpili v bode, ktorý Národná rada má, teda v politickej rozprave, alebo v interpeláciách?

  • Žiadal som zaradenie samostatného bodu, ktorý má názov "Informácia ministra vnútra a generálneho prokurátora o..."

  • Dobre, čiže samostatný bod na tejto schôdzi. Môže to byť bod pred interpeláciami ministrov, keď tu budú.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    V takejto forme sme neprijali návrh nového bodu programu. Samozrejme, že pán poslanec to môže uplatniť, keď budú interpelácie a budú tu ministri.

    Pán poslanec Harach žiada, aby na 10. schôdzi vystúpila pani ministerka školstva a podala komplexnú informáciu o situácii na ministerstve školstva.

  • Pripomienka z pléna, že správu.

  • Hlas z pléna, že na túto schôdzu.

  • Nie na túto schôdzu, pán poslanec žiadal na 10. schôdzu. Na túto? Tak prosím, na túto schôdzu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili. Ešte pán poslanec Harach.

  • Pán predseda, ja som potom predložil aj druhý návrh a ten znel, že pokiaľ to nebude zaradené na 9. schôdzu Národnej rady, aby toto bolo riadnym bodom 10. schôdze.

  • Čiže musím dať o tom hlasovať.

  • Budeme hlasovať, aby táto správa bola na 10. schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že na 10. schôdzu predseda Národnej rady zaradí do programu správu ministerky školstva.

    Ďalej bol návrh na doplnenie programu od poslanca Csákyho, ktorý žiada, aby ako bod 40 bolo na túto schôdzu zaradené prerokovanie základnej zmluvy s Maďarskom.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento bod programu neschválili.

    Pán poslanec Hrušovský žiada, aby sme ako bod číslo 35 na dnešnú schôdzu zaradili novelu zákona o organizácii ministerstiev. Je to tlač 204. Teraz si nepamätám, či to prešlo vo výboroch.

  • Hlas z pléna, že neprešlo.

  • Neprešlo to vo výboroch. To znamená, že ak to prejde, budeme to musieť dať na rokovanie výborov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

    Takže doplnenie programu o tento bod sme neprijali.

    Pán poslanec Langoš žiada, aby ako bod 39 na túto schôdzu bol predložený zákon o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Chcem len upozorniť, že obdobný zákon podala iná skupina poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

    Takže sme tento návrh neprijali.

    Pán poslanec Pokorný navrhuje, aby Národná rada urobila vyhlásenie k jadrovým pokusom na atole Mururoa.

    Prosím, aby sme sa prezentovali. Vyhlásenie Národnej rady, odsudzujúce, tak to myslel pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Šimko, môžete mi jednou vetou skonkretizovať svoj návrh? Zapnite mikrofón pánu poslancovi Šimkovi.

  • Navrhujem, aby v súlade s článkom 85 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada požiadala členov vlády, aby sa zúčastnili na prvom bode programu, keď prezident Slovenskej republiky vystúpi so správou o stave Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, je to procedurálny návrh, ale neviem, či je to technicky zvládnuteľné.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca. Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Takže neprešiel tento návrh pána poslanca Šimka.

    Pán poslanec Lauko žiada, aby sa bod 28, to je novela zákona o zdravotnej poisťovni, z programu 9. schôdze vypustil a preložil na 10. schôdzu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

    Pán poslanec Kováč žiada, aby zákon číslo 274/1994 Zb. o Sociálnej poisťovni, teda jeho novela, tlač číslo 205, bola zaradená ešte na túto, teda na 9. schôdzu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Takže sme neschválili túto zmenu programu.

    Potom vystupovali páni poslanci, ktorí nemali pozmeňovacie návrhy. Ešte dám hlasovať aj o návrhu pána Prokeša, aby body programu 25, 26 a 27 boli prerokované ako jeden bod, aby k nim bola spoločná rozprava, samozrejme, so samostatným hlasovaním k týmto bodom. To sú správy ministra pôdohospodárstva.

  • Šum v sále.

  • Myslím, že o tom netreba dať hlasovať, necháme to tak.

    Ďalej pán poslanec Čopík žiada, aby sme schválili vyšetrovaciu komisiu, ktorá by preskúmala únos jeho dcéry.

    Pán poslanec Čopík sa hlási. Dajte slovo pánu poslancovi Čopíkovi.

  • Vidím, že k prípadu budú vytvorené tieto komisie, ktoré boli navrhnuté. Sťahujem svoj návrh.

  • Takže sťahujete tento návrh. Ďakujem pekne.

  • Posledná zmena programu - pán poslanec Filkus žiadal, aby bod 7 sa z 9. schôdze presunul na 10. schôdzu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme prijali návrh pána poslanca Filkusa a tento bod z dnešnej schôdze sťahujeme.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme si odhlasovali zmeny, dávam hlasovať o celkovom programe.

    Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi Cabajovi.

  • Vážený pán predseda, nerád do toho vstupujem, ale ešte pred záverečným hlasovaním chcem upozorniť na návrh pána kolegu Haracha, ktorý dal zaradiť na 10. schôdzu správu, teda že ministerka školstva má predložiť správu. Ministerku školstva môže zaviazať príslušný výbor, my môžeme zaviazať vládu, čo by bolo vhodnejšie.

  • Nie, pán poslanec, Národná rada môže pozvať člena vlády kedykoľvek predniesť správu na tému, ktorú potrebuje. Takže v tomto prípade je to v poriadku. Národná rada môže zaviazať ministra.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o návrhu programu schôdze aj s bodmi programu, ktoré sme si schválili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili program 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pán prezident Slovenskej republiky ma požiadal, že chce vystúpiť a využiť svoje ústavné právo podľa článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky. S pánom prezidentom som sa dohodol, že po schválení programu mu oznámim, že môže vystúpiť. To znamená, že do príchodu pána prezidenta máme prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zaujmite svoje miesta, o chvíľu príde pán prezident.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na rokovaní 9. schôdze Národnej rady medzi nami privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Michala Kováča.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako som už predtým oznámil, prezident Slovenskej republiky ma požiadal, že chce využiť svoje právo podľa článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky a na tejto schôdzi Národnej rady podať správu o stave Slovenskej republiky.

    Pán prezident, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predstupujem pred vás so svojou druhou správou o stave Slovenskej republiky v šiestom roku veľkej sociálnej a hospodárskej transformácie našej spoločnosti a v treťom roku budovania nášho samostatného štátu.

    Vo svojej vlaňajšej správe, po prvom roku našej nezávislosti, som s uznaním konštatoval zvládnutie elementárnych úloh v oblasti budovania štátu, jeho obrany, zahraničných vzťahov, jeho hospodárstva a meny, pričom som neobišiel ani prekážky predovšetkým politického charakteru, ktoré podľa môjho názoru pôsobili brzdiaco na proces konsolidácie a súčasne nového dynamickejšieho rozvoja mladého štátu.

    V tejto správe staviam do stredu pozornosti otázky ľudského potenciálu krajiny a predpokladov jeho ďalšieho využitia. Vychádzam z hlbokého presvedčenia, že pre malú krajinu, akou je naša, je životne dôležité vsadiť na vzdelanosť, kultúrnu úroveň, robotnícky fortieľ a schopnosť našich ľudí otvoriť sa novým civilizačným výdobytkom. A v tejto súvislosti chcem opäť vyjadriť svoje presvedčenie, že náš úspech v súťaži národov vyspelého sveta závisí od našej schopnosti rozvinúť a konzekventne realizovať modernizačný program, ktorého cieľom bude zvyšovanie kvalitatívnych znakov populácie a celého socio-kultúrneho prostredia Slovenska. Len takto nasmerované úsilie môže z dlhodobého hľadiska zaručiť trvalé a zreteľné zlepšovanie životnej úrovne obyvateľstva Slovenska a vôbec kvality nášho života, zaručiť spoľahlivé miesto Slovenskej republike v spoločenstve vyspelých európskych národov.

    Úplný text svojej správy vám predkladám v písomnej forme. Vo svojom prejave chcem upozorniť na základné východiská a zameranie jednotlivých častí správy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    uvažovať o ľudskom potenciáli našej krajiny znamená vziať do úvahy širokú paletu vlastností tohto rozhodujúceho faktora nášho dnešného a budúceho spoločenského vývinu. Ani v takom priestorovo predsa len limitovanom materiáli, akým je správa o stave našej krajiny, nie je možné obísť hľadisko demografické, ekonomické, sociologické, ako aj v širokom slova zmysle vzdelanostné a kultúrne. Všetky tieto spoločenské danosti spolu tvoria a formujú charakter a kvalitu našej populácie, podporujú v nej, alebo naopak brzdia, pestovanie vlastností, bez ktorých sa moderný národ v dnešnom svete, nehovoriac už o budúcnosti, nezaobíde.

    Vplyv všetkých vymenovaných činiteľov na formovanie našej spoločnosti a jej ľudského potenciálu má dlhodobý charakter. Tieto činitele a sama spoločnosť však podliehajú každodennému vplyvu politiky - vnútornej i zahraničnej. Dnešný vplyv politiky na zákonodarstvo krajiny, na fungovanie štátnych i samosprávnych orgánov, na formovanie spoločenských hodnôt a voľbu priorít bude určovať i naše budúce rozhodnutia a činy.

    V poldruharočnom období od mojej prvej správy o stave našej republiky vidím dva rozhodujúce medzníky, ktoré dali politickú tvár tomuto časovému intervalu. Bola to zmena vlády v marci minulého roku a potom jesenné voľby a po nich sformovanie sa najprv parlamentnej väčšinovej koalície a následne aj vládnej koalície. Oba medzníky a následne praktizovaná politika oboch vládnych koalícií dali tomuto obdobiu svojskú pečať, ktorá sa už stala predmetom pozornosti politológov i zasvätených publicistov.

    Chcel by som zdôrazniť jednu ich významnú charakteristiku, významnú predovšetkým z hľadiska demokratického vývoja v našej krajine. Tak zmena vlády v marci minulého roka, ako aj parlamentné voľby a sformovanie novej vlády sa uskutočnili v rámci platnej ústavy a platného právneho poriadku, rešpektujúc aj zaužívané nepísané pravidlá parlamentnej demokracie. Kategoricky musím preto odmietnuť tvrdenia z radov dnešnej vládnej koalície, predovšetkým zo strany HZDS, o "parlamentnom puči", o "ústavnej kríze", ktoré mali viesť k nelegálnej zmene slovenskej vlády, a to za mojej bezprostrednej účasti.

    Chcem vás, vážené dámy, vážení páni, ubezpečiť, že pokojne a bez obáv očakávam dlho ohlasované výsledky parlamentnej komisie zriadenej na preskúmanie udalostí v marci 1994. Fakty jasne potvrdzujú, že tak v marci, ako aj po parlamentných voľbách minulého roka Slovensko potrebovalo koaličnú vládu opierajúcu sa o spoľahlivú väčšinu, schopnú zabezpečiť jej stabilnú existenciu a fungovanie počas celého volebného obdobia. Za takúto vládu sa prihováram odvtedy, ako sa na jar 1993, čiže veľmi krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, rozpadla tzv. tichá koalícia a vtedajšia vláda sa ocitla v parlamentnej menšine.

    Od decembra uplynulého roka máme koaličnú vládu, ktorá sa opiera v parlamente o spoľahlivú väčšinu, môže teda prinajmenšom jedno volebné obdobie pracovať na ďalšom budovaní našej štátnosti, vytvárať legislatívne a politické predpoklady aj na rozvoj a posilňovanie ľudského potenciálu našej krajiny. Pracovať na tom, aby sa naša republika udržala na poprednom mieste medzi transformujúcimi sa a postkomunistickými krajinami a mohla spoľahlivo smerovať do európskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr.

    Vláda opierajúca sa o spoľahlivú parlamentnú väčšinu môže robiť ústretové kroky aj smerom k opozičným stranám a tak sa prinajmenšom pokúsiť o širšie spoločenské porozumenie a kooperatívnosť na riešení najväčších úloh nášho mladého štátu. S tým bezprostredne súvisí otázka utvárania širokého politického konsenzu, t. j. do akej miery je v súčasnosti u nás záujem o jeho dosiahnutie a predovšetkým o uplatňovanie politiky v duchu širokého porozumenia. Túto otázku možno a treba adresovať politickým stranám a hnutiam tak vo vládnej koalícii, ako aj v opozícii, pretože bez dobrej vôle na oboch stranách nemožno dospieť ku konštruktívnej spolupráci. No rozhodujúca i v tomto ohľade je ústretovosť vládnych strán, pretože kontrolujú štátnu moc a v ich rukách je prijímanie i presadzovanie politických i vecných rozhodnutí v orgánoch štátnej správy a v ostatných inštitúciách kontrolovaných štátom.

    Musím, žiaľ, konštatovať, že v tejto veci pokrok nenastal. Namiesto dialógu máme tu permanentnú politickú konfrontáciu. Ťažko totiž možno označiť za konsenzuálnu politiku parlamentnej väčšiny, ak všetky riadiace funkcie parlamentu a jeho výborov obsadia členovia vládnej koalície, ak sa formujú parlamentné komisie len z poslancov vládnej koalície. Konsenzuálnu politiku negujú pokusy rôznym spôsobom spochybňujúce právo opozície prezentovať svoje názory na schôdzach zákonodarného orgánu, znemožňuje ju spochybňovanie rozhodnutí Ústavného súdu, či dokonca samotného Ústavného súdu.

    Znepokojujúce sú aj niektoré ďalšie javy v našom politickom živote. Patrí k nim rozsiahla výmena riadiacich pracovníkov nielen na všetkých stupňoch štátnej správy, ale aj v mnohých ďalších inštitúciách riadených ústrednými štátnymi orgánmi, a to spravidla bez uvedenia dôvodu.

    Verejnosť znepokojujú aj rastúce prejavy politickej i celkom obyčajnej ľudskej nekultúrnosti v komunikovaní medzi politikmi, ale aj smerom od nich k verejnosti, pričom niektoré prejavy urážajú doslova ľudskú dôstojnosť a ich pôvodcom vystavujú nelichotivé vysvedčenie pred domácou i zahraničnou verejnosťou.

    Naša ústava a, samozrejme, aj dlhoročná praktická skúsenosť z demokratických režimov predpokladajú kooperáciu medzi jednotlivými ústavnými orgánmi, pretože spolupráca medzi nimi je jednou zo základných podmienok ich efektívnosti ako aj účinnosti celého ústavného systému. Táto spolupráca však nie je uspokojivá, najmä kooperácia medzi prezidentom republiky a predsedom vlády, ale ani medzi prezidentom a predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom osobne nie som si vedomý toho, že by som zo svojej strany neprejavoval dobrú vôľu a ochotu ku skutočne efektívnej spolupráci.

    Začiatkom leta sa skytala nádej, že rastúcu zauzlenosť vzťahov medzi ústavnými činiteľmi, politickými tábormi a vôbec vnútri našej verejnosti blahodarne ovplyvní pastoračná návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Veriaci a celá verejnosť prijali Svätého Otca a jeho posolstvo so spontánnou srdečnosťou, porozumením a vďakou. Možno preto oprávnene predpokladať, že morálne a duchovné bohatstvo, ktoré rímsky biskup priniesol do krajiny medzi Dunajom a Tatrami, sa v dlhšej perspektíve nielen zachová, ale aj rozmnoží. No v každodennom verejnom a politickom živote príliš rýchlo prekryli dni dobrej nádeje naše chronické neduhy, prejavujúce sa v nekončiacich sa konfrontáciách, sporoch a nedorozumeniach otravujúcich verejný život a duše mladých či starších pokolení.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    medzi najdôležitejšie úlohy v období prechodu od totality k demokratickému právnemu štátu patrí transformácia právneho poriadku. Jej základy sme za uplynulých päť rokov položili, ale dlhšia časť cesty je ešte pred nami. Oceňujem úsilie, ktoré sa dosiaľ vynaložilo. Pokiaľ ide o približovanie nášho právneho poriadku ku krajinám Európskej únie, tento cieľ sa síce deklaruje v programovom vyhlásení vlády a v legislatívnych plánoch, no skutočnosť je podstatne skromnejšia, okrem iného aj preto, že priveľa zákonov podlieha, či už v dôsledku nekvalitnej prípravy, alebo z účelových hospodárskych či politických dôvodov, početným novelizáciám. Na akútnu potrebu kvalitnejšej legislatívnej práce som už poukázal vo svojej prvej správe o stave Slovenskej republiky. No všetka snaha o zdokonalenie nášho právneho poriadku by bola márna, ak by účinne nepracovali orgány právnej ochrany a nezvyšovalo sa právne vedomie celej verejnosti.

    Ak musím konštatovať, že situácia v tejto oblastí nie je vonkoncom uspokojivá, nerobím tak preto, že pred niekoľkými dňami sa môj vlastný syn stal obeťou bezpríkladného banditizmu za bieleho dňa. Svoj názor som si urobil na základe celého radu faktov, ktoré dokumentujú na jednej strane nedobudovanosť a nestabilitu orgánov právnej ochrany a na druhej strane prejavy porušovania zákonov, či dokonca zločinnosti v radoch pracovníkov týchto orgánov. Mimoriadne varujúce je to, že orgány polície a prokuratúry začínajú byť vťahované do prípadov so zreteľným politickým pozadím, pričom objasňovanie a postih majetkovej a inej kriminality nie sú uspokojujúce. Tento stav pôsobí na širokú verejnosť zneisťujúco a na jej časť dokonca demoralizujúco, oslabujúc jej i tak slabé právne vedomie.

    Takýto vývin v právnom vedomí spoločnosti musí negatívne poznačiť nielen jej všeobecný morálny stav, ale aj naše úsilie o vitalizáciu a mobilizovanie našich intelektuálnych, morálnych i vôľových činiteľov a zdrojov. Týka sa to každej oblasti, a predovšetkým hospodárskej sféry, ktorá nielen môže, ale aj musí byť jednou z prioritných oblastí novej dynamiky a rozvoja, ak chceme uchovať sociálny zmier v krajine a rozbehnúť aj mimoekonomické rozvojové programy.

    Vážené poslankyne a poslanci, je starou overenou pravdou, že vnútorná politika malých krajín má významný dosah na ich zahraničnopolitické postavenie. Slovensko od začiatku svojej existencie ako suverénny štát zreteľne a jednoznačne definovalo svoju zahraničnopolitickú orientáciu na členstvo v dvoch najvýznamnejších európskych a transatlantických integračných zoskupeniach, t.j. v Európskej únii a NATO, ktorá je súčasťou realizácie našich národno-štátnych záujmov.

    V treťom roku po získaní samostatnosti našej republiky nemáme dôvod revidovať priority našej zahraničnej politiky. Práve naopak, je potrebné pokračovať v nastúpenej ceste, premýšľať ďalšie kroky k napĺňaniu vytýčených cieľov a realizovať ich tak, aby boli jasne čitateľné. Krajina ako naša nemôže ani z ekonomických, ani z politických a bezpečnostných príčin zostať osamotená, keď integrácia sa stáva jedným z hlavných činiteľov dynamického hospodárskeho a duchovného rozvoja nielen v Európe, ale aj v celosvetovom meradle. Nevyhnutnosť dôsledného presadzovania prointegračnej politiky vyplýva z našich historických, ekonomických, duchovných a hodnotových väzieb, ako aj z nášho geopolitického postavenia.

    O naplnení kľúčových ekonomických a politických kritérií, a teda aj o našej pripravenosti na vstup do Európskej únie, sa bude v hlavnej miere rozhodovať na Slovensku. Z toho však tiež vyplýva, že pri prijímaní politických a hospodárskych rozhodnutí, pri hodnotení našich krokov v transformácii ekonomiky, ako aj v politickej oblasti by sme mali plne zohľadňovať európske kritériá a normy.

    Z hľadiska upevňovania nášho medzinárodného postavenia majú mimoriadny význam vzťahy Slovenskej republiky k našim bezprostredným susedom, a to tak v multilaterálnej, ako aj bilaterálnej rovine. Žijeme v geopolitickom priestore, ktorý je zvlášť citlivý na také radikálne zmeny v medzinárodných vzťahoch, aké práve prežívame. Slovensko i jeho susedia potrebujú stabilitu v strednej Európe. Zodpovedá to národným záujmom každej jednotlivej krajiny v tejto oblasti a zároveň je to náš spoločný regionálny záujem. Bolo by však chybou nevidieť celoeurópsky dosah charakteru medzištátnych vzťahov v strednej Európe. Bezpečnosť a stabilita v tejto oblasti je dôležitým predpokladom celoeurópskej bezpečnosti a stability.

    Tieto skutočnosti ešte viac zvýrazňujú význam nedávno podpísanej slovensko-maďarskej základnej zmluvy, ktorá je nielen počiatkom prelomu vo vzájomných vzťahoch našich krajín, ale aj významným politickým činom európskej dimenzie. Oprávnenosť takéhoto hodnotenia potvrdzujú aj vysoko pozitívne ohlasy z členských štátov Európskej únie, Spojených štátov amerických a celého radu ďalších krajín. Zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom nemôže, samozrejme, sama osebe vyriešiť všetky problémy, ktoré sa za posledné storočia a desaťročia nakopili v našich vzťahoch. Zakladá však doteraz chýbajúci fundament, na ktorom sa môže postupne budovať vzájomná dôvera a rozvíjať všestranná spolupráca.

    Vážené dámy, vážení páni,

    s našou zahraničnopolitickou orientáciou úzko súvisí aj základný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky. Naším cieľom je dobudovať moderné a demokratické ozbrojené sily, kompatibilné s armádami krajín Severoatlantickej aliancie. V súlade so štatútom asociovaného partnerstva Západoeurópskej únie hľadáme konkrétne možnosti zapojenia Slovenskej republiky do aktivít tejto únie v oblasti humanitných, záchranných a mierových operácií. Transformácia našej armády pokračuje podľa prijatej koncepcie. Jej prvá etapa sa má uskutočniť do konca roku 1995, úplná transformácia do roku 2000. Jej výsledkom by mala byť početne nie veľká, ale akcieschopná a pružná armáda, schopná zabezpečiť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky.

    Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl som vykonal niekoľko inšpekcií vojenských jednotiek a štábnych cvičení. Presvedčil som sa, že stav Armády Slovenskej republiky a jej veliteľského zboru je dobrý. Postupne sa riešia existujúce problémy. Osobitne ma teší, že si v povedomí našej verejnosti udržiava vysoký kredit dôvery. Povzbudzujúce je aj pozitívne hodnotenie našej armády zahraničnými vojenskými expertmi, ktorí navyše oceňujú, že nedochádza k jej spolitizovaniu.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    prikláňam sa k názoru tých odborníkov, ktorí náš úspech v súťaži národov vyspelého sveta podmieňujú schopnosťou našej krajiny rozvinúť modernizačný program. Jeho hlavnou osou by sa malo stať systémovo organizované úsilie na zvyšovanie kvalitatívnych charakteristík populácie Slovenska a jej socio-kultúrneho prostredia. Významnou súčasťou vitalizácie ľudských zdrojov je hospodárstvo krajiny.

    V predloženej písomnej správe podrobnejšie analyzujem dosiahnuté výsledky pri oživení národného hospodárstva a vyjadrujem ich ocenenie. Vlani sme po prvýkrát od roku 1989 zaznamenali hospodársky rast v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, pričom sme dosiahli rýchlejšiu dynamiku rastu produktivity práce oproti rastu miezd. Zaznamenali sme aj rýchlejšiu dynamiku rastu peňažných príjmov obyvateľstva oproti ich peňažným výdavkom. O viac ako štvrtinu vzrástol export slovenskej produkcie na zahraničné trhy. Podstatne sa upevnila slovenská koruna. Nečakane dobré výsledky sa dosiahli aj v štátnych financiách.

    Aj doterajšie výsledky, dosahované v roku 1995, potvrdzujú niektoré pozitívne stránky ekonomického vývoja. Priaznivá je dynamika rastu hrubého domáceho produktu, klesá ročná miera inflácie. Mierne poklesla nezamestnanosť a vcelku s priaznivým výsledkom skončil štátny rozpočet v prvom polroku tohto roku.

    Dnes stojíme pred úlohou, ako minuloročný počiatočný rast hospodárstva a jeho pokračovanie v tomto roku premeniť na rast stabilný, dlhodobý a dynamický. K naštartovaniu ekonomického oživenia u nás pomohla totiž hospodárska konjuktúra štátov, do ktorých sa slovenská produkcia prednostne exportuje, a dosiahli sme ho za cenu vysokých sociálnych nákladov, ktoré znáša naše obyvateľstvo. Stále máme vysokú mieru nezamestnanosti, ktorej horná hranica v niektorých regiónoch prevyšuje 25 %. Pretrváva nízka cena práce, kúpna sila miezd je stále o tretinu nižšia ako v roku 1989. Za toto obdobie vznikla 10-percentná vrstva takzvaných chudobných domácností, ktorých čistý mesačný príjem na člena rodiny je podľa rozboru rodinných účtov pod hranicou životného minima. Je prirodzené, že úspešnosť hospodárskeho vývoja bude obyvateľstvo vždy posudzovať hlavne cez svoju reálnu životnú úroveň.

    Napriek tomu, že slovenské hospodárstvo sa transformuje na trhové, v ktorom rozhodujúce slovo nebude mať štát či vláda, zodpovednosť štátu v tomto období spočíva v zabezpečovaní transformácie hospodárstva. Štát ju nesmie spomaľovať, ale svojou politikou musí vytvárať stabilnejšie a priaznivejšie hospodársko-politické prostredie. Sme svedkami toho, že pracovné podmienky v mnohých našich, najmä menších, podnikoch ťažko znesú porovnanie so súčasným trendom humanizácie práce vo svete. Predlžuje sa pracovný čas, zvyšuje intenzita práce, často sa porušujú predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ba aj Zákonník práce.

    Podnikatelia často zabúdajú na svoju zodpovednosť voči zamestnancom, ktorá by mala byť dôležitou súčasťou podnikateľskej etiky. Participatívne formy riadenia, ktoré sa vo vyspelých štátoch využívajú ako prostriedok zvyšovania iniciatívy zamestnancov, upevňovania ich pozitívneho vzťahu k podniku a zvýšenia efektívnosti podnikov, sa vo väčšine našich podnikov neuplatňujú. Smerujeme k spoločnosti, v ktorej súkromné vlastníctvo a podnikatelia hrajú významnú úlohu. Súkromnopodnikateľská iniciatíva je pre nás novou formou aktivizácie človeka a jeho sebarealizácie. Skutočné podnikateľstvo sa spája s tvorivosťou, iniciatívou, schopnosťou tvoriť nové hodnoty, prekračovať zaužívanú rutinu, odkrývať nové možnosti hospodárskeho rozvoja s ochotou podstupovať zdravé riziko.

    No nemožno zabúdať, že zmyslom podnikania je nielen zisk, ale aj zodpovednosť voči spotrebiteľom, voči zamestnancom i voči účastinárom, že súčasťou podnikateľskej etiky je čestnosť vo vzťahu ku konkurentom i obchodným partnerom a napokon zodpovednosť voči potrebám občianskej komunity, v ktorej podniky existujú. Nestačí iba apelovať na morálne hodnoty podnikateľov a manažérov. Dôležité je, aby štát právnymi normami a dôslednou kontrolou ich dodržiavania vytváral podmienky na to, aby sa rešpektovanie etických noriem stalo nevyhnutnou súčasťou podnikateľského správania.

    Organickou súčasťou ekonomickej transformácie je privatizačný proces, ktorým sa mení vlastnícka štruktúra rozsiahleho štátneho majetku. Považujem za veľmi nebezpečné pre ďalší vývoj našej spoločnosti, ak sa uplatňujú spôsoby privatizácie, ktoré umožňujú pomerne úzkej skupine ľudí získať nepomerne veľkú časť tohto majetku nie za vlastné finančné zdroje, ale z výnosov privatizovaných podnikov. Na druhej strane väčšia časť spoločnosti je z účasti na tomto majetku vylúčená úplne. Dlhopisové desaťtisícové odškodnenie nie je adekvátnou náhradou za takéto vylúčenie. Obávam sa, že takýmto nerovným rozdelením bývalého štátneho majetku zakladáme veľkú sociálnu nerovnosť slovenskej spoločnosti a vytvárame zdroj budúcich, možno ani nie takých vzdialených sociálnych konfliktov.

    V modernom svete prebieha globalizácia ekonomického života, to jest prepájanie a vzájomná závislosť hospodárstiev na jednej strane, na strane druhej rastie súťaž ideí, inovácií a produkcie. Naša budúca prosperita závisí od toho, či sa im dokážeme otvoriť a využiť ich, či sme schopní vstúpiť na tomto poli do súťaže s inými ako rovnocenní partneri. Slovenská republika nemôže trvale súťažiť podhodnotenou korunou, nízkymi mzdami, ničením svojho životného prostredia. Slovenská produkcia sa musí stať konkurencieschopná tým, že do nej vložíme svoj um, nápaditosť, organizačné a riadiace schopnosti, výhody kvalifikovanej pracovnej sily. Aby sme to dokázali, potrebujeme ľudí zdravých, vzdelaných, tvorivých, iniciatívnych, schopných pohybovať sa v medzinárodnom prostredí.

    Plnoprávne začlenenie nášho štátu do Európskeho spoločenstva si nevyhnutne vyžiada aktivizáciu a kultiváciu ľudského potenciálu ako nášho najdôležitejšieho rozvojového kapitálu. Preto vo svojej písomnej správe venujem nemalú pozornosť demokratickej situácii krajiny, zložitým pomerom v zdravotníctve, ako aj postaveniu rodiny a mládeže v našej spoločnosti.

    Osobitne by som chcel upozorniť na výrazný pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva. Príčinou je citeľný pokles pôrodnosti, ktorá sa znižuje od polovice sedemdesiatych rokov a v roku 1994 dosiahla svoje minimum za celé povojnové obdobie. Počet detí narodených v priemere každej žene počas jej reprodukčného obdobia sa sústavne znižuje. Ukazovateľ tzv. úhrnnej plodnosti už klesol pod hranicu 2,1, ktorá ešte zabezpečuje jednoduchú reprodukciu obyvateľstva. Situácia by bola ešte dramatickejšia, keby do veku najvyššej plodnosti nevstúpili najsilnejšie ročníky žien narodených v sedemdesiatych rokoch.

    Tento pokles vysvetľujú experti nielen zmenou reprodukčného správania sa obyvateľstva, ale aj zhoršovaním podmienok na založenie rodiny, rastúcimi životnými nákladmi rodín s deťmi, problémami so získaním bytu, nezamestnanosťou mladých, zvýšenými nárokmi na kvalifikáciu a podobne. Cítim však mravnú povinnosť vážne upozorniť aj na to, že alarmujúco klesajúca pôrodnosť je aj, ba možno hlavne, morálnym problémom. Mať dve až tri deti sa považuje za príťaž ohrozujúcu nároky manželov na vysoký materiálny životný štandard. Namiesto zodpovedného rodičovstva nadobudlo neúnosné rozmery ľahkomyseľné usmrcovanie ešte nenarodených detí. Ustarostený pápež Ján Pavol II. neváhal označiť tento jav za "civilizáciu smrti". Náš národ, ak sa chce zachovať nielen fyzicky, ale aj duchovne, by nemal ísť touto cestou.

  • Podobne v školstve, vede a kultúre, ktorým som tiež venoval samostatné kapitoly písomnej správy, sa nakopilo kritické množstvo problémov, že už ich rozsah predstavuje výrazné politikum našej súčasnosti. Ak sa prístup k nim neodpolitizuje, ak sa v dohľadnom čase nepodarí nahradiť často sporadické a torzovité riešenia systémovými riešeniami, hrozí nám, že tieto problémy udusia nádejne sa rozbiehajúce hospodárske oživenie. Premárniť ho by znamenalo vážne spochybnenie odôvodnenosti všetkého doterajšieho odriekania, prejavenej trpezlivosti už pomerne unavenej a znepokojenej verejnosti k spoločenským zmenám a jej organizátorom. Varujem pred ďalším podceňovaním rastúcej sociálnej nespokojnosti a pred ignorovaním latentných procesov hroziacej spoločenskej krízy.

    Vážené poslankyne a poslanci, presvedčili sme sa, že apelácie na zodpovednosť politikov v poslednom období neboli účinné. Sami vytvorili prostredie, v ktorom nad všetkým hrozivo dominujú mocensko-politické záujmy. V súvislosti s tým sa často konštatuje, že v našej spoločnosti nejestvuje jednota v základných hodnotách, že tieto záujmy ju beznádejne polarizujú. Tento stav naozaj nemôže už preklenúť žiadna nová politická iniciatíva.

    Východiskovú zmenu do paralyzovanej situácie by mohla vniesť vari už len inteligencia. Hoci je sama vystavená politickým tlakom alebo podlieha vidine ponúkaných možností, jej spoločenské poslanie predsa len stelesňuje určitú nádej. Inteligenciu napriek svojej rozmanitosti charakterizuje blízkosť k duchovným hodnotám. To, že dokáže dávať univerzálnym hodnotám praktický zmysel, že pomáha na nich participovať všetkým členom spoločnosti, vystihuje jej jedinečné poslanie. Návratom k svojmu originálnemu poslaniu môže sa inteligencia najprv sama vymaniť z politických siločiar, aby obnovila v spoločnosti oživujúci dialóg a odštartovala proces prelamovania hodnotovej polarizácie. Dnes stojíme pred otázkou, či oživujúce činy inteligencie prídu skôr, ako sa spoločnosť v neproduktívnych politických konfliktoch zosunie na okraj priepastnej krízy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v tejto dejinnej chvíli treba zrejme spomedzi základných štátnopolitických záujmov Slovenska vyzdvihnúť požiadavku pokračovania v ceste spoločenských reforiem, nastúpenej po novembri 1989. Je to cesta vitalizácie všetkých síl národnoštátneho spoločenstva, upevňovania občianskych foriem spoločenského života, ktoré účinne stimulujú ľudí k spontánnej činnosti a zodpovednosti. I keď všetko nové má atribúty neistoty, premýšľajúci ľudia pochopili, že akýkoľvek návrat späť by bol zhubný.

    V našej národnej histórii máme na čo nadväzovať. Ona nám nevnucuje pocit malosti. Z hľadiska dejín sa malosť a veľkosť posudzujú inak než veľkosťou územia a počtom obyvateľstva. História posudzuje veľkosť národov podľa toho, aký vklad vniesli do svetových dejín, ako sa zapísali do rozvoja civilizácie v oblasti kultúry, obchodu, vedy, ekonomiky. V tomto zmysle nijaký národ a nijaký štát nemôže byť sám sebe zmyslom a cieľom. Jeho činnosť musí mať širšiu platnosť a odozvu, musí prekročiť svoj úzko existenčný horizont a veriť vo svoje širšie poslanie. To platí aj pre nás, dnešných obyvateľov Slovenska.

    Naši predkovia veľmi živo reagovali na európske osvietenecké hnutie. V našich dejinách najmä na prelome storočí nájdeme celkom zreteľne úporný zápas za demokraciu, za slobodu prejavu a zhromažďovania, za všeobecné hlasovacie právo. V nedemokratickom Uhorsku práve Slováci inšpirovaní vyspelou Európou prebojovávali tieto pokrokové hodnoty. A v čase druhej svetovej vojny Slováci z vlastného rozhodnutia povstali proti fašizmu a zaradili sa k protihitlerovskej koalícii. V našom kultúrnom dedičstve je teda živá otvorenosť voči svetu, vyplývajúca z nášho geopolitického položenia. Slovensko ako mladý štát má predpoklady vytvoriť a realizovať jednotnú víziu svojho rozvoja.

    Z analýzy programov politických síl koalície i opozície vyplýva, že sme spoločnosťou veľkých ambícií. Je v nich veľa zhodného. Všetky chcú zo Slovenska vytvoriť moderný demokratický štát, založený na mravných hodnotách, štát s dobre fungujúcou trhovou ekonomikou a racionálnou štátnou správou a so silnými samosprávami. Odlišnosti medzi stranami sú v uprednostňovaní rôznych prostriedkov, ktoré by mali k tomuto cieľu viesť. Práve tak existuje vysoká miera zhody v zahraničnopolitických programoch hlavných politických strán a hnutí. Budúcnosť Slovenska vidia v integrácii do európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr. Problém je teda v profilovaní politickej vôle politických subjektov a obyvateľstva, ktoré bude v referende rozhodovať o vstupe Slovenska do týchto štruktúr.

    V mojej minuloročnej správe o stave Slovenskej republiky bola preto obsiahnutá výzva na sformulovanie modernizačnej stratégie Slovenska, ktorá by bola spoločnou starosťou všetkých. Mala by to byť zasvätená reflexia novej situácie Slovenska, v rámci ktorej by sa hľadali cesty k už vytýčeným cieľom, identifikovali by sa priority, zvažovali riziká, tvorili by sa koncepčné nástroje zabezpečenia spoločenských premien, hľadala by sa ich previazanosť a spôsoby spoločenskej mobilizácie síl.

    Po línii exekutívy síce vznikajú iniciatívy s takouto ambíciou, keďže sa však viažu len na jeden pilier štátnej moci, nebudú dostatočne nadstranícke a v prípade výmeny vládnej garnitúry po voľbách nie je zaručená kontinuita takej činnosti. Najslabším miestom takéhoto riešenia je to, že garantované jedným politickým zoskupením neoslovia všetky spoločensko-politické prúdy a nedokážu prekonať terajšiu politickú rivalizáciu. Okrem toho modernizačná stratégia musí byť koncipovaná v horizonte desaťročia, až jednej generácie, kým politické strany svoje pohľady konkretizujú spravidla na najbližšie volebné obdobie.

    Očakávam, pani poslankyne a páni poslanci, že tento môj opakovaný návrh sa vám podarí dotvoriť do praktickej podoby tak, aby ho realizovali špecialisti nominovaní Národnou radou, vládou a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky a pod ich záštitou. Prijali by ju ako úlohu nadstranícku, nadetnickú, nadgeneračnú, v pravom slova zmysle občiansku. Čím pluralistickejšia to bude platforma, tým väčšiu podporu získa a tým väčšia bude jej šanca na uskutočnenie. Dnes a za seba môžem poskytnúť len v náčrte niektoré základné motívy pre prácu na modernizačnej vízii.

    V prvom rade by sa mala zaoberať otázkou stabilizácie vnútorných pomerov, postupným prekonávaním politickej polarizácie spoločnosti. Presvedčil som sa, že je to realizovateľné. Do vedomia verejnosti a jej predstaviteľov sa usilujem vštepiť ideu občianskeho a politického zmierenia. S týmto cieľom som zorganizoval sériu okrúhlych stolov s predstaviteľmi občianskych združení a mimovládnych organizácií, pričom sa dbalo, aby sa na nich vždy zúčastňovali hovorcovia protichodných prúdov.

    Každý z okrúhlych stolov bol pokusom o prekonanie predsudkov a nadviazanie spolupráce v niektorej z problémových oblastí. Vo svojom súhrne mi umožnili presvedčiť sa, že politika polarizácie ľudí a skupín voči sebe navzájom ešte celkom nezničila pôdu na vzájomné porozumenie a že netreba šetriť čas ani sily, aby sme dospeli k porozumeniu v meradle celej spoločnosti.

    Bolo by treba navrhnúť komplexnejšie a systémové riešenia na obnovenie vzťahov plnohodnotnej kooperácie medzi rôznymi skupinami a vrstvami našej spoločnosti. S víziou budúceho Slovenska sa spája charakter nášho štátu. Keďže je ešte mladý, musí mocnieť, ale nie na úkor rozvoja občianskej spoločnosti. Musíme si ho tak usporiadať, aby rástla jeho autorita a zároveň aby neobmedzoval schopnosti občanov. Naopak, aby podnecoval energiu, ktorú nemožno prebudiť zhora.

    Niektoré zlé návyky majú hlboké korene a udierajú do očí ani nie tak nám, ako cudzincom, ktorí tu chcú podnikať, alebo rozvíjať kultúrnu spoluprácu. Zhodne tvrdia, že máme príliš úradnícky prístup k životu, že je to pozostatok rakúsko-uhorského štýlu spravovania vecí verejných, ktorého sa ani okolití susedia zatiaľ nezbavili. Avšak vliecť toto bremeno do tretieho tisícročia nemožno. Nový štát by si mal utvárať svoje vlastné tradície. Bude treba premyslieť, ako tieto problémy riešiť.

    Vízia občianskej spoločnosti a moderného štátu sa bude realizovať o to rýchlejšie a úspešnejšie, o čo viac politických subjektov a občianskych združení akceptuje decentralizáciu moci ako trvalú zložku svojho programu. Len tak sa môže formovať politika regiónov, ktorá je určitým východiskom na riešenie rozvojových otázok krajiny. Orientácia na samosprávu je základný trend demokratizácie. Prináša väčšiu stabilitu do verejného života a mala by sa stať pevnou súčasťou budovania moderného demokratického štátu. Máme vlastnú skúsenosť, ako ju vyjadril piaty snem Združenia miest a obcí, že na báze samosprávnosti sa rozširuje okruh horizontálnych a partnerských vzťahov, ktoré sa vyznačujú vecnosťou a nadstraníckym charakterom.

    Obce, mestá a neskôr aj regióny budú do spravovania krajiny vnášať svoje rozvojové impulzy. Obohatia pohľad na riešenie problémov so znalosťou dôsledkov, aké má každé štátnické riešenie na podmienky života ľudí. Tým sa optimalizuje činnosť celého štátu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    to, čo dnes Slovensko najviac potrebuje, je nekonfrontačná atmosféra. Ak v predloženej správe popri konštatovaní pozitívnych trendov rozvoja našej spoločnosti poukazujem aj na neriešené problémy, nechcem tým vyvolávať ducha konfrontácie. Naopak, problémy treba objektívne pomenovať a mobilizovať ľudskú energiu na ich postupné riešenie. Robím to teda v presvedčení, že v tejto krajine je dostatok dobrej vôle popasovať sa s nimi.

    Ak sa nám podarí napriek všetkým doterajším ťažkostiam upevňovať ústavný poriadok a udržiavať dialóg mocenských štruktúr s obyvateľstvom, jeho občianskymi združeniami a iniciatívami, nebude treba mať obavy, že nezvládneme sprievodné vývinové konflikty, alebo že odstúpime od kurzu zásadných spoločenských zmien, ktoré nás vedú do spoločenstva demokratických krajín.

    V mene týchto očakávaní, vyrastajúcich v domácom prostredí i v zahraničí, obraciam sa na vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, na všetkých vedúcich funkcionárov politických strán a hnutí, na reprezentantov štátnej moci, pracovníkov štátnej správy, i na všetkých občanov Slovenskej republiky. Pomáhajte udržať tú atmosféru, akú naša krajina prežívala v čase návštevy Svätého Otca. Hovorme si navzájom pravdu, ale zároveň zostávajme k sebe ohľaduplní a ústretoví. Neopakujme chyby z minulosti a vyvarujme sa zloby. Slušnosť, úcta a zdvorilosť nemôžu nikomu uškodiť, no môžu nás rýchlejšie priviesť k najdôležitejším cieľom, ktoré máme - chcem tomu veriť - napriek názorovej rôznorodosti v zásade spoločné.

    Chcem vás ubezpečiť, že ani ja nepoľavím v úsilí o presadzovanie mravných hodnôt do nášho života, o upevňovanie ústavnosti a demokracie, o uplatnenie vecného dialógu namiesto konfrontačnej politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za jeho vystúpenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz prestávku s tým, že o 13.00 vás pozývam do foyer, kde bude otvorenie výstavky o Ľudovítovi Štúrovi.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za jeho vystúpenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz prestávku s tým, že o 13.00 vás pozývam do foyer, kde bude otvorenie výstavky o Ľudovítovi Štúrovi.

    V rokovaní budeme pokračovať o 14.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní po prestávke. Pristúpime hneď k d r u h é m u bodu nášho programu, ktorým je

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, materiál ste dostali ako tlač 207. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta republiky z 27. júla 1995 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 12. júla tohto roku. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 207a.

    Teraz prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby vrátený zákon zdôvodnil.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    svojimi rozhodnutiami z 27. a 28. júla 1995 som vrátil na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky tri zákony: zákon z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb., zákon z 13. júla 1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a zákon z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb.

    Právne dôvody, pre ktoré žiadam jeden zákon neschváliť a v dvoch vykonať zmeny, som, vážené poslankyne, vážení poslanci, podrobne vysvetlil vo svojich rozhodnutiach. Vo svojom úvodnom vystúpení k týmto bodom programu rokovania Národnej rady by som rád uviedol nielen svoj komentár k najdôležitejším pripomienkam, ktoré odzneli v parlamentných výboroch, ale aj niektoré širšie súvislosti svojho konania a niektoré všeobecné postuláty, ktoré sa dotýkajú legislatívnej tvorby v našom štáte. Tu sú niektoré moje argumenty k najdôležitejším námietkam, ktoré zazneli pri prerokúvaní mojich pripomienok vo výboroch Národnej rady.

    K novele zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby niektorí poslanci namietali, že nedošlo k zmene pravidiel, iba k zmene formy. Zmena kupónovej privatizácie na dlhopisové odškodnenie však nie je zmenou formy, ale zmenou práv a povinností občanov, teda zmenou obsahu, a to zmenou zásadnou. Iní pripúšťali, že ide o zmenu pravidiel, ale že táto zmena je vo výlučnej kompetencii Národnej rady. Áno, iba Národná rada môže prijať, alebo zmeniť zákon, ktorý upravuje pravidlá privatizácie, ale to neznamená, že môže meniť pravidlá v čase, keď občania už podľa nich konali, že im môže odňať práva, ktoré už získali, a nahradiť ich inými právami bez ohľadu na vôľu občana, ktorý je účastníkom uvedených právnych vzťahov.

    Ale najmä nemožno prijať námietky, že medzi štátom a občanom nevznikli nijaké právne vzťahy, lebo pôvodne vyhlásené predkolo kupónovej privatizácie bolo deň pred jeho začatím zrušené. Vzťahy medzi štátom a občanom sa nezačínajú až v štádiu príslušnej vlny kupónovej privatizácie, ani pred ňou v období predkola, ale oveľa skôr. Začali sa vydaním dodnes platných rozhodnutí vlády a ministerstva financií napríklad podľa § 22 posudzovaného zákona o vydaní kupónových knižiek, o určení registračných miest, o cene kupónovej známky potrebnej na registráciu, o dátumoch začatia a skončenia registrácie atď. Na základe týchto úkonov, uskutočnených štátnymi orgánmi, občania platne vstúpili do právnych vzťahov so štátom a takto vzniknuté vzťahy nemožno jednostranne zrušiť ani zásadne zmeniť bez narušenia právnej istoty.

    Nemožno tiež mechanicky tvrdiť, že vzťahy medzi občanmi a investičnými fondmi vznikli porušením zákona. Zaiste, boli aj také prípady, ale tie treba riešiť primeraným spôsobom. Občan nesmel pred začatím privatizačnej vlny použiť investičné body na získanie účasti v investičných fondoch. Nič mu však nebránilo, aby neodovzdal kupónovú knižku do úschovy fondu, aby od neho neprijal pôžičku alebo iné plnenie, aby sa v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka nezaviazal, že v predkole druhej vlny uzavrie zmluvu, ktorou získa účasť v investičnom fonde, a podobne. Tohto občana chcem svojím rozhodnutím ochrániť a o to žiadam aj vás.

    K novele zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ako aj k zákonu o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov, sa uplatňoval názor, že nemohlo dôjsť k porušeniu rovnosti vlastníkov, lebo akcie nie sú predmetom vlastníctva akcionára, ale iba obligačného vzťahu. Ba dozvedel som sa, že medzi štátom a občanom niet rovnosti, lebo štát je suverénny. Prvý názor je odrazom skutočnosti, že 40 rokov sa u nás neuplatňovalo právo cenných papierov, a preto mu ani právna teória a výuka nevenovala pozornosť. Nechcem zachádzať do podrobností, preto sa obmedzím na krátke poznámky.

    Cenný papier, a tým je aj akcia, je listinou, v ktorej je vtelené, zhmotnené právo. Podľa zákona o cenných papieroch je akcia predmetom kúpy a predaja, a kupovať, či predávať možno len predmet vlastníctva, teda nie obligáciu. O vlastníctve akcie výslovne hovorí rad publikácií základného významu, z ktorých uvediem aspoň Knappovu a Lubyho Učebnicu občianskeho a rodinného práva z roku 1956, prácu Pelikánovej a kolektívu Obchodné právo z roku 1993 a Komentár k Obchodnému zákonníku od Dědiča a kolektívu z roku 1992. Presné citácie strán v uvedených publikáciách môžem poskytnúť. Okrem toho - a na to chcem osobitne poukázať - práve prerokúvaná a vami schválená novela zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v nenapadnutej časti § 38a ods. 3 výslovne hovorí "o vlastníckych právach fondu". Ale aj keby sme pripustili, že akcionári nie sú vlastníkmi akcií a že na tento vzťah neplatí článok 20 ústavy o rovnosti všetkých vlastníkov, úplne platí článok 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorého občania aj iné právne subjekty sú si rovní v právach.

    Štát má suverénne postavenie v ústavnoprávnych vzťahoch, ale v súkromnom práve, v občianskoprávnych i obchodných vzťahoch, napríklad pri kúpe a predaji, má štát rovnaké postavenie, rovnaké práva a povinnosti ako iný predávajúci alebo kupujúci, či je ním občan, alebo akákoľvek iná právnická osoba.

    Toľko k diskusii o vrátených zákonoch, ktorá odznela v parlamentných výboroch.

    Teraz by som rád stručne vysvetlil a zdôvodnil, prečo som nútený niektoré zákony vetovať.

    V súlade s ústavnými právami prezidenta Slovenskej republiky som vrátil, alebo nepodpísal už viacero zákonov a noviel zákonov. Tento môj postup si môžu navrhovatelia a podporovatelia týchto zákonných noriem vysvetľovať, samozrejme, rôznym spôsobom. Môžu moje rozhodnutia posudzovať súhlasne alebo odmietavo, s pochopením alebo kriticky. Ale nijaký, ani zásadný nesúhlas nemôže zájsť tak ďaleko, aby sa uplatnenie ústavnej právomoci prezidenta republiky stalo dôvodom požiadavky parlamentného politického subjektu na prezidentovo odstúpenie. Veď každý občan má právo na názor, každý poslanec má právo vyjadriť svoje stanovisko, napríklad pri hlasovaní o zákone. Preto nemožno uprieť ani prezidentovi republiky právo, aby svoj názor vyjadril spôsobom zakotveným v ústave.

    V rôznosti názorov nemožno vidieť nedostatok ústretovosti alebo dokonca destabilizáciu spoločnosti. Povinná jednomyseľnosť a názorová uniformita boli prejavmi obdobia, s ktorým sme sa definitívne rozlúčili. Naopak, demokraciu charakterizuje rôznosť názorov a spoločné hľadanie riešenia, ktoré je najlepšie.

    Bol by som rád, keby ste moje rozhodnutia posudzovali bez zaujatosti a bez zlej vôle tak, že jednoducho si plním svoju povinnosť a usilujem sa jednak posudzovať zákony a novely zákonov z hľadiska ich právnej nespochybniteľnosti a jednak z perspektívy dosahu jednotlivých článkov i celých zákonných ustanovení na budúcnosť Slovenskej republiky a jej občanov. Pretože zákony nepatria ani jednému poslancovi, ani prezidentovi, ale všetkým našim obyvateľom, musia byť v zhode s našou ústavou a musia byť také, aby ich všetci občania akceptovali pre ich objektívnosť, spravodlivosť a demokratický charakter.

    Ak teda vraciam Národnej rade Slovenskej republiky niektoré zákony na opätovné prerokovanie, vyplýva to z môjho najlepšieho úmyslu, aby som vo vzájomnej prepojenosti poslancov Národnej rady, členov vlády a prezidenta hľadal možnosti, ako aj cez optimálne znenie zákonov čo najviac upevniť úsilie nášho samostatného Slovenska pri zabezpečovaní demokracie, ústavnosti a právnej istoty.

    Zužovanie samostatnosti samospráv, obmedzovanie vlastníckych práv, retroaktivita, radikálne zmeny v kompetencii ústredných úradov, ktoré môžu narušiť rovnováhu medzi výkonom moci a jej kontrolou, zásahy do akademických slobôd, jednostrannosť v riadení najdôležitejších, teda verejnoprávnych masmédií, to všetko môže priviesť našu demokraciu do komplikácií, môže ju ohroziť, alebo obmedziť. A jedného dňa sa nedomyslené kroky, ktoré sa prejavujú v účelovosti niektorých zákonov a zákonných ustanovení bez ohľadu na všeobecný záujem, môžu vrátiť ako bumerang na hlavu tých, ktorí konali bez toho, aby si dostatočne uvedomili ústavné, politické, sociálno-ekonomické alebo zahraničnopolitické dôsledky svojho rozhodnutia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    je ľahké využiť matematickú výhodu v počte parlamentných kresiel a podľa toho prijať rozhodnutia, ale to nemôže stačiť rozvážnym politikom. Je totiž v záujme všetkých činiteľov tohto štátu, koalície i opozície, aby bola podstatná časť obyvateľov Slovenskej republiky presvedčená o kvalite prijatých zákonov alebo noviel zákonov, aby v nikom nevznikol pocit alebo čo len tieň podozrenia, že už samotný zákon uprednostňuje jedných občanov na úkor druhých. Je v dlhodobom záujme vlády aj Národnej rady Slovenskej republiky, aby v krajine prevládala dôvera, a nie napätie, vznikajúce často z malichernosti alebo unáhlenosti.

    Ak si najsilnejší politický subjekt tohto parlamentu získal dôveru viac ako tretiny voličov, má otvorenú cestu, aby si svojimi rozvážnymi krokmi získal prinajmenšom podporu aj ďalších. V záujme bezporuchového chodu všetkých inštitúcií je, aby sa protiklady medzi politickými protivníkmi miernili a tlmili, a nie aby nekontrolovateľne opäť a opäť vybuchovali.

    Naozaj by som nebol hoden funkcie, ktorou ma v roku 1993 poveril vážený zbor poslancov, keby som sa z neprimeraných osobných pohnútok odhodlal na vojnu s parlamentom, keby ma viedla osobná ľudská malosť, keď sa vo vážnych chvíľach rozhodujem či podpísať, alebo nepodpísať odhlasované zákony. Už nech ma niektorí z vás hodnotia akokoľvek, musím zodpovedne vyhlásiť, že zákony vraciam do Národnej rady Slovenskej republiky veľmi nerád a len vtedy, keď som po konzultáciách s odborníkmi úplne presvedčený, že majú závažné nedostatky a že ich uvedenie do života neprispeje k právnej istote občanov a neprospeje záujmom alebo dobrému menu Slovenskej republiky vo svete.

    Nesmiem zabudnúť ani na svoj sľub, ktorý som zložil podľa článku 104 ústavy - zachovávať i obhajovať Ústavu Slovenskej republiky. Preto ak po zodpovedných konzultáciách dôjdem k názoru, že zákon alebo niektoré jeho ustanovenie nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky alebo medzinárodnej Zmluve o ľudských právach a základných slobodách, ktorú sme ratifikovali, požadujem v duchu tohto sľubu, aby Národná rada zvážila moje pripomienky a opätovne prerokovala zákon, ktorý vyvolal pochybnosti.

    To je základný a v mojej doterajšej činnosti najčastejší dôvod, pre ktorý používam inštitút tzv. prezidentského veta.

    Ďalšími kritériami, ktorými sa pri úvahách o podpísaní alebo vrátení zákona riadim, sú požiadavky, aby zákon rozširoval a upevňoval demokratické princípy, a nie aby ich obmedzoval, aby neposilňoval právomoci štátnych orgánov, neviedol dokonca k štátnemu dirigizmu tam, kde treba otvárať priestor pre obce, združenia, podniky a iné samosprávne organizácie. Ide teda o to, či zákon zodpovedá celkovej tendencii odštátňovania a decentralizácie, pravdaže, uskutočňovanej v rámci platnej ústavy. V iných prípadoch spravidla zákon podpíšem, lebo rešpektujem právo rozhodovania parlamentnej väčšiny, a to aj vtedy, keď mám na konkrétne vecné riešenia iný názor.

    Samozrejme, môžem sa aj so svojimi spolupracovníkmi mýliť. Preto je v zákonodarnej sfére ten štvoruholník vláda - parlament - prezident - ústavný súd, aby sme jednak spolupracovali a jednak sa kontrolovali, aby potom výsledky našej činnosti padli na úžitok krajine, za ktorú máme veľkú zodpovednosť. Treba sa nám navzájom radiť a musíme si aj väčšmi dôverovať a nevidieť za každým krokom toho, kto sa nám zdá byť protivníkom, zlý úmysel.

    Ak teda vrátim zákon späť do Národnej rady a ak mi to Ústava Slovenskej republiky vyslovene umožňuje, nie je to preto, aby som sťažoval a znásoboval vašu náročnú a zodpovednú prácu, ale preto, aby sme spoločne, bez akýchkoľvek vedľajších zámerov, prispeli ku vzniku dobrých zákonov, za ktoré si nás budú vážiť ešte aj naši potomkovia.

    Vám ústava umožňuje zákon opäť hlasovaním prijať a nebrať pritom do úvahy moje názory alebo výhrady. Bol by som však rád, keby ste dobre zvážili, či v mojich názoroch sa neskrýva aj sila odborných argumentov, aj suma názorov nezanedbateľnej časti obyvateľstva. Preto by nebolo rozumné odmietnuť ich bez dôkladného posúdenia, či moje odôvodnenia majú, alebo nemajú racionálne jadro, a odmietnuť ich len preto, že som ich vyslovil ja. Tak ako ja nesmiem pri svojich úvahách brať zreteľ na to, kto zákon navrhol, alebo odhlasoval.

    Všetci máme slúžiť širokej škále občanov, a nie úzkym skupinovým záujmom. Preto za každú cenu musíme prekračovať seba a svoje slabosti, aj ja, ale aj vy, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci. Sme to dlžní slovenskej verejnosti. Prosím vás, aby ste z tohto zorného uhla posúdili moje dôvody, prečo som prerokúvané zákony alebo novely zákonov nepodpísal. Váš citlivý, ústretový postup nebudem vnímať ako svoje víťazstvo. Naopak, bude to vaše víťazstvo, bude to víťazstvo rozvážnosti a dôkaz o úprimne chápanom zmysle pre budúcnosť Slovenska.

    Tri zákonné normy, ktoré dnes opäť prerokujete, môžu mať totiž ďalekosiahle dôsledky nielen pre ekonomický, ale aj politický a spoločenský vývoj Slovenska, a dokonca aj pre pevnosť a všeplatnosť mravných princípov. Zaslúžia si teda maximálnu pozornosť nás všetkých. Nevedieme boj o to, či v hlasovaní zvíťazí niektorá skupina poslancov, alebo predseda vlády a ministri, alebo prezident. Zvádzame boj o dobro a šťastie občanov Slovenska, o stabilné miesto Slovenskej republiky uprostred Európy a aj o úspešné napredovanie dnes už suverénneho slovenského národa.

    Nežiadam vás, aby ste so mnou vo všetkom súhlasili a aby ste moje názory prijali len preto, že vám ich predniesol, alebo sformuloval prezident. Žiadam vás, aby ste v súlade s vašimi nepochybne úprimne mienenými predvolebnými dialógmi s voličmi i v súlade s vaším poslaneckým sľubom slúžiť záujmom Slovenska moje názory pokojne, rozvážne a najmä bez predsudkov prerokovali a uvážili. Musíme aj prakticky dokázať, že chceme upevňovať slovenskú štátnosť. A jedným z krokov k takémuto posilneniu demokratického charakteru Slovenskej republiky je aj legislatíva, ktorá sa má zreteľne a nepochybne opierať o európske štandardy v tejto sfére štátnej moci.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu prezidentovi. Pán prezident, nechcel som vás v priebehu vášho vystúpenia prerušovať, ale vaša legislatíva vám pripravila zmätočné vystúpenie, pretože my prerokúvame tri zákony a ku každému zákonu treba vystúpiť osobitne. Pán prezident, keď ste to už takto prečítali, rozpravu budeme musieť urobiť ku každému zákonu osobitne. To znamená, že sa vás po rozprave musím spýtať, či sa chcete k zákonu vyjadriť, alebo nie. Teraz neviem, či sa vás mám opýtať hneď teraz, či chcete zotrvať pri všetkých zákonoch, alebo nie, lebo najskôr budeme rokovať o tlači 207.

    Čiže, pán prezident prerokujeme zákon s tlačou 207, s rozpravou, odhlasujeme ho a potom pôjdeme na ďalší. Vy sa už nebudete vôbec vyjadrovať, ani nebudete predkladať zákon?

  • Ďakujem pekne. Teraz prosím predsedu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán prezident, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    zákon, ktorý prerokovala Národná rada Slovenskej republiky, bol rozhodnutím prezidenta republiky z 12. júla 1995 vrátený Národnej rade. Ide o zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré prerokovala a schválila Národná rada Slovenskej republiky na svojej 8. schôdzi uznesením číslo 162.

    Spoločnú správu k opätovnému prerokovaniu tohto zákona ste dostali v materiáloch v rámci súčasnej schôdze Národnej rady. Nebudem detailne uvádzať spôsob prerokovania v jednotlivých výboroch, pretože je to uvedené v materiáli, ktorý máte k dispozícii. Ak dovolíte, pristúpim priamo k argumentácii a k vecnému zaujatiu stanoviska ako gesčného výboru, kde tento materiál bol prerokovaný a bolo rozhodnuté, aby sa zákon bez pripomienok schválil v pôvodnom znení.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán prezident, dámy a páni,

    zákon, ktorý teraz prerokúvame v rámci vrátenia, sa detailne prerokoval na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, bol predmetom veľmi podrobného prerokúvania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a z toho len vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa pôvodná textácia zákona prerokúvala až v rámci štyroch veľmi dlhých a detailných rokovaní tohto výboru.

    V rámci prerokúvania v júni a v júli odzneli prakticky všetky možné pripomienky, varianty a úvahy. Odzneli všetky možné mutácie, zlepšenia, interpretácie a tie boli zhrnuté do spoločného stanoviska k tomuto zákonu. Zákon sa prerokoval na júlovej schôdzi. V rámci tohto prerokúvania v pléne sa detailne prerokovali, zvážili všetky pozmeňovacie návrhy, tie, ktoré boli podané v rámci výborov, i tie, ktoré odzneli v pléne.

    Návrh zákona nakoniec bol prerokovaný a schválený v takom znení, v akom ho podpísal predseda Národnej rady a predseda vlády, a bol odoslaný na podpísanie prezidentovi Slovenskej republiky.

    Pán prezident tento materiál vrátil s doplňujúcim materiálom - rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom zdôvodnil svoje kroky a závery. Tieto svoje závery zhrnul v podstate do štyroch bodov. Pán prezident vo svojom vystúpení teraz uviedol v podstate širšiu problematiku, dotkol sa podstatne širšej tematiky a rozviedol podstatne širšiu škálu, než to, čo sa nachádza v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o vrátení tohto zákona.

    Ak dovolíte, preto sa nebudem zaoberať a reagovať na jednotlivé časti vystúpenia pána prezidenta, ale vrátim sa k rozhodnutiu prezidenta republiky, ktoré bolo podkladovým materiálom na dnešné prerokúvanie, a zameriam sa výlučne na tieto fakty, ktoré sú faktografiou na dnešné rokovanie.

  • Pán poslanec, chcel by som povedať, že máte predniesť spoločnú správu, takže držte sa toho.

  • Páni poslanci, vrátim sa k plnej textácii spoločnej správy, ktorá je nasledovná:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. júla 1995 číslo 453 pridelil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, na prerokovanie v lehote do 23. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 21. augusta 1995 prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 21. augusta 1995 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 13, za návrh uznesenia hlasovalo 7, proti hlasovalo 6, nikto sa nezdržal hlasovania).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 23. augusta 1995 prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, vyslovil s ním súhlas bez pripomienok a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváliť v pôvodnom znení z 12. júla 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo 21. augusta 1995 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 10, prítomných 8, za návrh hlasovalo 5 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec, hlasovania sa zdržali 2 poslanci).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody 23. augusta 1995 prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky opätovne ho schváliť.

    V Bratislave 28. augusta 1995. Podpísaní predsedovia výborov: ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem povedať, že do rozpravy som dostal 9 písomných prihlášok. Ako prvý je pán poslanec Volf, pripraví sa poslanec Komlósy.

    Najskôr, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán prezident prejavil záujem opustiť naše rokovanie, takže budeme pokračovať ďalej bez neho.

  • Nech sa páči, slovo má pán poslanec Volf.

  • Vážená Národná rada, vážené dámy, páni,

    je len logické, že sa tu znova stretávame nad zákonom o veľkej privatizácii, ktorý prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Nie je to ani politické gesto, ani strácanie času. Strácaním času boli skôr viaceré novely tohto zákona, ktoré neriešili skutočné problémy v tejto oblasti. Politickým gestom a politickou účelovosťou bolo skôr prijatie tohto, z hľadiska formálneprávneho zmätkového, protiústavného a protiľudového návrhu zákona na našej predchádzajúcej schôdzi. Nemá zmysel opakovať všetky podstatné a menej podstatné pripomienky. Chcem len zdôrazniť, že s dôvodmi, ktoré viedli prezidenta k nepodpísaniu schváleného zákona, súhlasím. To, že v prípade nerešpektovania týchto pripomienok sme pripravení obrátiť sa na Ústavný súd, nie je politickým zápasom proti niekomu, ale povinnosťou poslanca chrániť ústavnosť, chrániť záujem občanov našej Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona okrem celého radu iných, pre našich občanov nepriaznivých dôsledkov, vedie predovšetkým k stavu, ktorý nikdy predtým u nás ani inde v demokratickej krajine neexistoval. Vedie ku koncentrácii moci nad štátnym či národným majetkom v rukách neštátnej organizácie s politicky jednofarebným obsadením. Kde zostala zodpovednosť vlády, vyplývajúca jej z Ústavy Slovenskej republiky? Kde zostal záujem širokej verejnosti, taký proklamovaný v programovom vyhlásení vlády? Čo je to vlastne za organizácia, ktorá týmto návrhom zákona získa prakticky neobmedzenú moc v procese privatizácie, v procese rozdeľovania majetku nás všetkých?

    Pozrime sa bližšie na činnosť tejto inštitúcie, ktorá sa v podstate stáva vlastníkom štátneho majetku a ktorá s ním nakladá podľa straníckych skupinových a individuálnych záujmov, v rozpore so záujmami väčšiny spoločnosti. Fondu národného majetku totiž chýba nielen vymedzenie právneho postavenia, činnosti a organizačnej štruktúry, ale predovšetkým účinný systém kontroly, ktorý by zabránil zneužívaniu právomoci štatutárnymi orgánmi a jednotlivými pracovníkmi fondu. Predložená novela by mala poslúžiť týmto ľuďom, aby šachovali privatizujúcich podnikateľov počas obdobia desiatich rokov svojich splátok a zabezpečovali tým výhody svojim straníckym kolegom a rodinným príslušníkom.

    Treba však týchto pánov upozorniť, že postihy za neplnenie zmluvných podmienok sa budú môcť uplatňovať len na zmluvné vzťahy uzavreté od septembra 1995. Po zrušení účinnosti tejto novely Ústavným súdom, o ktorom som presvedčený, nás čaká celá reťaz zbytočných právnych sporov o obsahu kúpnych zmlúv, ktoré prakticky znemožnia uplatňovať postihy aj v odôvodnených prípadoch neplnenia zmluvných podmienok.

    Na ilustráciu uvediem niektoré skutočnosti v činnosti Fondu národného majetku. V septembri 1994 činili splatné pohľadávky fondu voči kupujúcim cca 2 mld korún, v auguste 1995 sú splatné pohľadávky cca 1,5 mld Sk. Na prvý pohľad sa zdá, že nové vedenie fondu znížilo pohľadávky voči kupujúcim o 500 miliónov Sk. Skutočnosť je však iná. Úľavy, ktoré poskytuje Fond národného majetku privatizérom blízkym koalícii, sa pohybujú v rozsahu viac ako miliardy korún. Menia sa termíny splátok, častokrát dochádza k situácii, že kupujúci vlastne nemusí v roku 1995 zaplatiť žiadnu splátku, aj keď podľa pôvodnej zmluvy mal platiť každý polrok (príklad: Považské mlyny Piešťany). V podstate sa im odpúšťajú úroky, ktoré sú pri svojej výške 9-12 % najnižšou úrokovou mierou v Slovenskej republike.

    Štatutárne orgány fondu porušujú platnú legislatívu aj tým, že zvýhodňujú víťazov verejných súťaží, čo znamená neoprávnený zásah do platného právneho stavu, a dvojnásobne znevýhodňujú ostatných účastníkov verejnej súťaže. Objavujú sa stále nové prípady, aj keď sa ešte nezabudlo na exemplárne prípady takýchto neoprávnených zásahov fondu spred marca 1994.

    Spomeniem len verejnú súťaž na predaj majetku Štátnemu podniku Svikon Svidník. Zo štyroch účastníkov verejnej obchodnej súťaže sa nie náhodou stala víťazom obchodná spoločnosť Svik, spoločnosť s ručením obmedzeným, Svidník. Vyhrala, aj keď poskytla najnevýhodnejšie platobné podmienky. Problematikou určenia víťaza tejto verejnej súťaže sa od roku 1993 zaoberá Generálna prokuratúra. Výsledok vyšetrovania nie je dodnes známy, tak ako v prípade spôsobu privatizácie akcií Kovohuty Krompachy, Skloobal Nemšová, Slovakofarma Hlohovec a mnohých ďalších. Pán generálny prokurátor by mal konečne reagovať a informovať verejnosť o nezákonných postupoch v procese privatizácie, najmä pri nedávnom zrušení zmien rozhodnutia o privatizácii akcií, ktoré boli pôvodne zaradené do kupónovej privatizácie, a tieto rozhodnutia nikto nezrušil, pretože sa podľa platnej legislatívy zrušiť nedajú. Úľavy, ktoré poskytol Fond národného majetku Sviku Svidník, Termostavu Mráz, Texikonu Ružomberok a mnohým ďalším víťazom verejných súťaží, sú v rozpore s platnou legislatívou a je na Generálnej prokuratúre, aby v tejto veci zaujala stanovisko. Prešetrenie Generálnou prokuratúrou by si zaslúžili aj prípady predajov akcií podnikov s prakticky symbolickou prvou splátkou.

    Namiesto toho, aby sa hľadali spôsoby, ako naplniť prázdnu pokladnicu fondu, ktorá má byť zárukou splatenia dlhopisov občanom a obciam, rozdáva sa tu za čudných okolností národný majetok na úkor väčšiny národa. Stanovisko Generálnej prokuratúry, že nemôže prešetrovať privatizáciu odštátneného majetku, sa dá jednoducho preklenúť novelou zákona o prokuratúre, alebo zmenou právneho postavenia Fondu národného majetku, jeho začlenením do sústavy štátnych orgánov. Pri verejných súťažiach však ide vlastne o štátny majetok v pravom zmysle slova.

    Ako je možné, pýtam sa, že o miliardovom majetku vlastne majú rozhodovať úradníci, ktorí nemajú ani štatút verejného činiteľa, a teda ani potrebnú zodpovednosť. Ako je možné, že títo ľudia prakticky nekontrolovateľní, okrem nadštandardne vysokých platov majú možnosť poberať ďalšie vysoké mesačné sumy za svoju lukratívnu účasť v dozorných radách podnikov? Predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku má základný mesačný plat 30 000 Sk a 80 % prémií mesačne, to znamená 54 000 Sk. K tomu mu prináležia odmeny za lukratívne dozorné rady v rozsahu 15 000 až 30 000 korún mesačne, t. j. celková jeho mesačná odmena presahuje 100 000 Sk. Podpredsedovia výkonného výboru majú príjmy nižšie o 4 000 až 5 000 korún mesačne a ostatní členovia výkonného výboru cca o 10 000 Sk. Je paradoxné, že prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky majú príjmy nižšie o polovicu alebo ešte viac.

    Títo ľudia si rozpracovali navyše na podmienky fondu program vlády "Čisté ruky" a Etický kódex pracovníkov Fondu národného majetku. V rozpore s týmito materiálmi a legislatívou zvýhodňujú určité skupiny podnikateľov pri výbere budúcich vlastníkov a určení ceny a podľa postupu na posudzovanie žiadostí o úpravu platobných podmienok a zápočtu investícií odpúšťajú mnohomiliónové hodnoty tým podnikateľom, ktorí vedia byť vďační. Takáto aplikácia programu "Čisté ruky" na Fonde národného majetku je výsmechom pre ľudí žijúcich z minimálnej mzdy alebo zo sociálnych dávok.

    Nedovoľme, panie poslankyne a páni poslanci, aby sa prijatím tohto zákona vlastne schválil aj jeden ďalší program pre väčšinu obyvateľov Slovenska - program rýchleho a nespravodlivého zbohatnutia pre úzku elitu spoločnosti a program "Prázdne ruky" pre rozhodujúcu väčšinu nášho národa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Komlósy. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Obyčajne býva zvykom, ale myslím, že to nie je zvyk, ale jedna z hlavných úloh spravodajcu, že spraví rekapituláciu prerokovania príslušného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Ja z priateľskej pomoci to urobím za Romana Hofbauera.

    Z piatich výborov dva neprijali uznesenia a tretí zákon neodporúča prijať. Je to tiež jedno kritérium, že väčšina týchto výborov sa nestotožnila s týmto návrhom. Prosím, aby ste aj toto kritérium zobrali do úvahy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, ctení hostia,

    hneď na úvod chcem vyjadriť svoj súhlas a súhlas celého klubu poslancov za maďarskú koalíciu s výhradami pána prezidenta a úplne sa stotožňujem s tými zisteniami a dôvodmi vrátenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, vráteného na opätovné prerokovanie, ktoré sú uvedené v prílohe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.

    Moje vystúpenie bude stručné, pretože už pri prvom prerokovaní tohto zákona v júli som k nemu vyjadril pripomienky a nesúhlasil som práve s tou časťou vtedy ešte len návrhu novelizácie zákona o veľkej privatizácii, ktorá mení od základu prístup k najmasovejšej, najrýchlejšej, najprehľadnejšej a celospoločensky najkontrolovateľnejšej metóde transformácie hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá ruší tzv. kupónovú privatizáciu a nahrádza ju spochybniteľnou emisiou dlhopisov Fondu národného majetku. Nechcem sa vracať k podrobnému popisovaniu tých dôvodov, ktoré ma viedli k odmietavému postoju voči tomuto zákonu. Jednak som to už urobil v júli pri prvom prerokovaní, na druhej strane moje výhrady sú skoro totožné s výhradami, ktoré uvádza v liste aj pán prezident, a preto ich nechcem opakovať a takto zdržiavať.

    Dovoľte mi, aby som len stručne charakterizoval túto časť novely jednou vetou, aby som zhrnul svoje chápanie odkazu tohto zákona v zjednodušenej forme do jednej vety: Občania Slovenskej republiky, vy nie ste dostatočne pripravení a dostatočne múdri na to, aby ste sa priamo zúčastnili na privatizácii, aby ste sami rozhodovali o investovaní do cenných papierov akciových spoločností, tu máte každý po desaťtisíc slovenských korún, ktoré však dostanete až po piatich rokoch (ak ich vôbec dostanete), nestrkajte nos do toho, čomu nerozumiete, nechajte to na vyvolených a najmúdrejších, oni ten majetok už nejako rozdelia, rozpredajú, sprivatizujú podľa vlastných kritérií.

    Vôbec sa teda nečudujem, že niektorí vysokopostavení funkcionári Fondu národného majetku pod ťarchou suplovania celospoločenského kolektívneho rozumu nevedia v noci spávať.

    Takisto som upozornil ešte v júli na to, podobne, ako to uvádza aj pán prezident vo svojom liste, že spolu s predchádzajúcimi dvoma novelizáciami tohto zákona sa z Fondu národného majetku vytvára nikým a ničím nekontrolovateľné, alebo ak chcem byť miernejší a možno aj presnejší, veľmi obmedzene, a len veľmi úzkym okruhom ľudí kontrolovateľné hospodárske mocenské centrum. Toto je úplne zrejmé už dnes a pravdepodobne viacerí z nás vystúpia a spomenú konflikt medzi Fondom národného majetku a vládou predkladanou predlohou zákona o strategických záujmoch akciových spoločností a zabezpečení týchto záujmov, ktorý máme pred sebou a ktorý bol tiež vrátený prezidentom.

    V tejto súvislosti chcem ešte raz upozorniť na to, že vláda sa síce zbavuje priamej zodpovednosti za uskutočnenie transformácie národného majetku, ale zodpovednosť voči občanom Slovenskej republiky zostáva na vláde a celej vládnej koalícii v podobe predkladania a schvaľovania takýchto a podobných zákonov, čím sa vytvárajú podmienky na demokratickými spôsobmi nekontrolovateľné a nepredvídateľné procesy.

    Názor klubu poslancov za Maďarskú koalíciu na prerokúvaný zákon sa od júla nezmenil. Odmietame drvivú väčšinu ustanovení tejto novelizácie. Súhlasíme s výhradami a návrhom pána prezidenta, a preto budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona.

    Súčasne apelujem na ctených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, predovšetkým však na tých, ktorí pri každej príležitosti deklarujú svoj záujem o blaho tohto štátu a blaho jeho občanov, aby hlasovali proti schváleniu predmetného zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    ak máme objektívne prehodnotiť prerokovaný návrh zákona, treba pristúpiť aj k niektorým jeho čiastkovým problémom. Vo svojom vystúpení by som chcel pohovoriť na základe poznania k hodnoteniu kupónovej privatizácie, pretože tá je zlatou niťou, ktorou sa nesie stanovisko pána prezidenta, na základe čoho odmietol podpísať tento zákon. Domnievam sa, že ak chceme objektívne hodnotiť, potrebujeme zaujať stanovisko k spoločenskému záujmu, dynamizácii ekonomiky a stupňu poznania aplikácie privatizácie, a osobitne kupónovej privatizácie.

    Federálnou vládou schválený scenár ekonomickej reformy v roku 1990 predpokladal využiť osem zásadných a niekoľko ďalších menej významných systémových opatrení. K zásadným patrila aj realizácia zmeny vlastníctva, dnes zjednodušene nazývaná privatizácia. Pri schvaľovaní scenára zrejme málokto predpokladal, že realizácia privatizácie sa postupne stane takým dôležitým objektom záujmu politických subjektov. Realizované systémové opatrenia mali prispieť k premene centrálne riadenej ekonomiky na trhovú.

    Cieľom celej transformácie je obnoviť dynamiku ekonomiky a zvýšiť jej efektívnosť využívaním trhových vzťahov. Transformácia má prednostne vytvoriť podmienky na fungovanie trhových vzťahov. Realizácia každého systémového opatrenia musí presne sledovať stanovený cieľ. Prístupy k chápaniu realizácie systémových opatrení boli a sú rôzne. Nie je jednotnosť názorov, či sa správne realizovala liberalizácia cien, tiež devalvácia, ktorá viedla k výraznému znehodnoteniu meny, ako sa má realizovať reštriktívna politika a podobne. Ale najrozpornejšia je realizácia privatizácie.

    Privatizácia vytváraním nových vlastníckych vzťahov vyvoláva zmeny v ekonomike, ale súčasne zasahuje do sociálnej štruktúry spoločnosti. Prehlbuje sociálnu polarizáciu. Cieľom privatizácie je cez vytvorenie novej vlastníckej štruktúry objektivizovať záujem na trvalom úsilí dynamizovať ekonomiku. Je na škodu veci, že na začiatku transformácie sa adekvátne neujasnili základné problémy transformácie s možnými dopadmi na ekonomiku, sociálnu a politickú sféru. Vynaložilo sa minimum úsilia na to, aby sa domyslelo, aká vlastnícka štruktúra založená na nových vzťahoch vyplývajúcich zo súkromného vlastníctva bude najlepšie vyhovovať trvalému úsiliu o dynamiku ekonomiky.

    Úsilie o dynamiku ekonomiky musí byť zakódované v génoch vlastníkov. Prvoradou úlohou každého vlastníka je úsilie o rozšírenie majetku. Ak má vlastník túto úlohu reálne realizovať, potrebuje určité predpoklady. Len určitá štruktúra vlastníctva môže úspešne túto úlohu realizovať. Pre jednotlivý ekonomický subjekt je žiaduca existencia dominantného vlastníka, ktorý má záujem efektívne majetok využívať. To znamená takého, ktorý si uvedomuje svoju prvoradú úlohu v záujme posilnenia vlastnej pozície, potrebu rozšírenia majetku a zvýšenia jeho efektívnosti. Ďalej si musí uvedomiť, že za každé rozhodnutie ručí svojím majetkom. Tejto podmienke len výnimočne vyhovuje kolektívne vlastníctvo. Z uvedených dôvodov dominancia štátneho vlastníctva neviedla k úspechu.

    Ako ukazujú historické skúsenosti, najlepšie podmienky na využívanie vlastníctva vytvára trhová ekonomika opierajúca sa o súkromné vlastníctvo s reálnymi vlastníkmi. Proces privatizácie realizovaný ako malá a veľká privatizácia viedol k rozdielnym výsledkom. V malej privatizácii sa postupne vytvárali reálni vlastníci, aj keď tento proces bol a je ešte spojený s množstvom problémov. Vo veľkej privatizácii sa uplatnilo viac metód. Priame metódy vytvárali predpoklady, aj keď to v mnohých prípadoch zlyhalo, formovaniu štruktúry reálnych vlastníkov. Pri realizácii kupónovej privatizácie došlo k rozdielnym výsledkom. V niektorých obchodných spoločnostiach, kde sa podarilo sformovať schopný manažment, ako príklady môžem uviesť Slovnaft, VSŽ, Nafta, predovšetkým vďaka tomu, že Fond národného majetku v týchto subjektoch mal dominantné postavenie, sa dosiahli výrazné úspechy v oživení ekonomiky. Kde tak nebolo, výsledky sú iné, vo väčšine prípadov horšie.

    Kupónová privatizácia, ako je nám všeobecne známe, vytvorila dva druhy vlastníkov. Z individuálnych dikov sa reálni vlastníci nestali. Nemajú možnosť uplatniť svoje vlastnícke práva. Stali sa len čakateľmi na dividendy, alebo svoje akcie predali fyzickým osobám, ale vo väčšine prípadov rôznym právnickým osobám, najmä privatizačným fondom. Samozrejme, nie za nominálnu hodnotu, ale za ponúknutú cenu približne 10 000 korún, ktorá reprezentovala asi tretinu nominálnej hodnoty. Viac ako 70 % dikov zverilo svoje kupónové knižky privatizačným fondom, ktoré zverené bony investovali do rôznych obchodných spoločností. Väčšina dikov ešte aj dnes naivne verí, že sú vlastníkmi akcií obchodných spoločností. Oni sú akcionármi privatizačných fondov, ktoré navýšením majetku získaného akciami za bony dikov vydali pre dikov vlastné akcie na takto vzniknutú hodnotu majetku.

    Privatizačné fondy sa neskoršie pretransformovali na investičné fondy. Následne po vzniku privatizačných fondov vznikli investičné spoločnosti, ktoré vlastnia viaceré investičné fondy. Pre fondy poskytujú určité špecifické služby. Vlastníkmi investičných fondov a investičných spoločností sú v značnej miere tie isté právnické alebo fyzické osoby. Postupne sa váha prikláňa k vlastníctvu fyzických osôb. Že tento proces takto prebieha, na tom by nemuselo byť nič zlého, lenže v konkrétnych podmienkach to má určitý háčik. Majetok privatizačných fondov vznikol z naivnej viery dikov, že ktosi skúsenejší sa bude starať o zveľaďovanie ich majetku. Táto podmienka sa nesplnila.

    Osobitným problémom je to, že časť fondov sa opiera o cudzí kapitál, o ktorom sa nevie, kto za týmto kapitálom stojí. Sú oprávnené domnienky, že ide o kapitál, ktorý pochádza zo zvláštnych zdrojov, tzv. špinavé peniaze. Ak táto domnienka je správna, potom je reálna obava preliatia vlastníctva k nášmu majetku do rúk, ktoré za týmto majetkom v zahraničí stoja. A to by sme nemali dovoliť. Nie náhodou jeden z autorov masívneho vstupu privatizačných fondov do procesu kupónovej privatizácie sa zdržuje na Bahamských ostrovoch. Treba občanom našej spoločnosti jasne a jednoznačne povedať, že ako dikovia tým, že zverili svoje kupónové knižky, sa privatizácie v prvej vlne nezúčastnili, ale následne sa stali akcionármi nie privatizovaných obchodných spoločností, ale vlastníkmi akcií privatizačných fondov, ktoré svoj majetok vytvorili za investovanie bonov z kupónových knižiek dikov.

    Ten, kto nechápe podstatu tejto transakcie, môže namietnuť, že je všetko v najlepšom poriadku. V tom je práve omyl. Z tohto pramení domnienka, ako ju viacerí odborníci vyslovujú, že takto realizovaná kupónová privatizácia je grandióznym podvodom na obyvateľstve, reprezentovanom dikmi, ktoré zverilo kupónové knižky privatizačným fondom. Podľa platných legislatívnych noriem privatizačné fondy vznikli na to, aby zmenšili riziko kolektívneho investovania drobných investorov. To je v úplnom poriadku. Ale z poznatkov získaných z kontroly investičných fondov a investičných spoločností, ako aj z iných zdrojov vieme, že investičné fondy a investičné spoločnosti sa svojou činnosťou odchyľujú od zámerov, ktoré vyplývajú z pre nich platnej legislatívnej úpravy.

    V procese zakladania fondov vznikli kapitálové a personálne väzby medzi zakladateľmi fondov a fondmi, prípadne investičnými spoločnosťami ako určitým medzičlánkom medzi zakladateľmi fondov a fondmi. Tieto väzby umožňujú presun majetku fondov, ktorý je majetkom širokého okruhu drobných investorov - dikov, ako majetku kolektívneho investovania do investičných spoločností s úzkym okruhom vlastníctva. Vážení, aj tu je proces sociálnej diferencie. Dochádza tak k transferu kapitálu z majetku fondov, ktoré sú kontrolované štátnym dozorom, cez investičné spoločnosti s obmedzenou možnosťou kontroly majetku, ďalej na spoločnosti a jednotlivé fyzické osoby, ktoré sú mimo dosahu štátneho dozoru. Aplikuje sa širšia škála foriem presunu majetku z investičných fondov, čo je snaha obísť legislatívne normy. K týmto formám patria priame presuny kapitálu, odmeny a tantiémy, presun na základe nereálnych zmlúv, presun majetku ako odplata za výkon poverenia a správu fondov. Najjednoduchšie sa majetok presúva priamym bezdôvodným výberom v hotovosti z pokladne, resp. z bežných účtov fondov vedúcimi predstaviteľmi. Ďalej sú to legálne formy, a to vyplácanie prehnaných odmien a tamtiém, ktoré nie sú adekvátne činnosti, postaveniu jednotlivých osôb a dosiahnutému hospodárskemu výsledku.

    Druhá forma prevodu sa realizuje na základe kúpnych zmlúv na prevod majetku na investičné spoločnosti. Realizuje sa hlavne predajom akcií za nízke, nereálne ceny, ku ktorým sa fondy dopracujú rôznymi špekulatívnymi spôsobmi na kapitálovom trhu.

    Tretia forma je odplata za výkon poverenia a správu majetku. Výška odplaty sa zakotví do zmluvy medzi spoločnosťou a fondom. Odplaty sa vyplácali napríklad aj za rok 1993, čiže aj za obdobie, keď fondy ešte nemali prepísané akcie na svojich účtoch. To sa udialo až v druhej polovici roku 1993. Výška odplaty je stanovená percentom z nominálnej hodnoty majetku. V troch kontrolovaných fondoch výška odplaty predstavovala nasledujúce čiastky: v prvom prípade 327 miliónov Sk z nominálnej hodnoty 11 352 600 tisíc Sk za správu majetku do 31. 12. 1994. V druhom prípade 276 500 tisíc Sk z nominálnej hodnoty 6 600 tisíc Sk, z toho 142 miliónov Sk za správu majetku do 31. 12. 1993. V treťom prípade 161 400 tisíc Sk z nominálnej hodnoty 2 457 600 tisíc Sk za výkon poverenia a správu do 31. 12. 1994. Skutočné náklady, vážení, a na to dajte pozor, spojené so správou investičného fondu jednej investičnej spoločnosti predstavovali 36 miliónov korún. Čiže v prvom prípade je to desaťnásobok, čo dostala investičná spoločnosť.

    V treťom prípade, k tomu sa vrátim podrobnejšie, pri nominálnej hodnote majetku 2 457 miliónov je trhová hodnota 327 400 tisíc Sk. Z tejto reálnej hodnoty investičnej spoločnosti bolo vyplatených 161 400 tisíc korún, čiže prakticky polovica. Ak sa takáto prax realizuje aj v tomto roku, potom celý majetok fondu sa presunie do investičnej spoločnosti. Pýtam sa: Koľko dikov príde o výsledky realizácie kupónovej privatizácie? Pri nominálnej hodnote 35 tisíc to bude 70 218 dikov. Kto potom vysvetlí dikom, kam sa stratilo ich odškodnenie? Čo vy na to, obhajcovia kupónovej privatizácie? To je určite extrémny prípad, ale nie ojedinelý.

    Na potvrdenie toho uvediem ďalšiu skutočnosť. V tomto prípade odplata fondu predstavovala z čiastky, v ktorej boli právnické služby, dve tretiny tejto čiastky. Táto odmena predstavuje dividendy v priemernej ročnej hodnote 350 korún 23 tisíc dikov. Alebo ak sa to realizovalo za predaj akcií pri priemernej cene akcií fondov 5 000, tak by sa na tento účel museli predať akcie 1 600 dikov. Vážení, ide o čiastku 8 miliónov, ktorú získal zo tieto služby jeden nám všetkým veľmi dobre známy právnik. Ak si niekto myslí, že toto je primeraná hodnota, potom máme veľmi rozdielne predstavy, čo je to sociálna spravodlivosť a čo je to odmeňovanie.

    Investičné spoločnosti za služby v rokoch 1993 a 1994 získali veľké prostriedky. Pýtam sa: Do ktorých obchodných spoločností ich investovali? Nepoznám nijaký takýto prípad. Niektoré investovali do zriaďovania budov, ale to je už iný problém. Ich investičná aktivita by sa mala prejaviť oživovaním obchodných spoločností, ktorých sú akcionármi, aby im svojím kapitálom pomohli prekonať existujúce ťažkosti. Ak tak neurobia, to svedčí o tom, že sa vzďaľujú svojmu poslaniu, a tým kupónová privatizácia z tohto pohľadu, ktorý je rozhodujúci, sa míňa svojho cieľa. Ak taká prax, ako som uviedol, bude pokračovať, v priebehu niekoľkých rokov sa majetok investičných fondov prestransformuje do investičných spoločností, a až potom dikovia pochopia, ako prišli o majetok získaný z kupónovej privatizácie a tiež o jeho efekty.

    Na základe skúseností z realizácie kupónovej privatizácie a jej dosahu vítam návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby. Odškodnenie občanov, čo je jedna z vlastností kupónovej privatizácie, sa navrhuje realizovať vydaním dlhopisov Fondu národného majetku v nominálnej hodnote 10 000 Sk. Nie som priaznivcom takýchto akcií, ale keď potreba odškodnenia obyvateľstva v procese privatizácie sa stala súčasťou programu všetkých politických subjektov, tak odškodnenie formou dlhopisov je niekoľkonásobne spravodlivejšie ako privatizácia kupónovou formou, ktorá vo svojej podstate nie je privatizáciou.

    V dôsledku nedostatkov kupónovej privatizácie jej realizácia môže vyvolať vážne problémy v ekonomike a spoločnosti v nasledujúcich rokoch. Som toho názoru, že postup privatizácie, v ktorom sa prevažná časť obchodných spoločností privatizuje formou vytvárania akciovej spoločnosti s účasťou zamestnancov, je zárukou, že táto forma privatizácie umožní vytvoriť reálnych vlastníkov, ktorí významnou mierou prispejú k dynamizácii ekonomiky.

    Touto formou privatizácie sa súčasne riešia dva základné problémy. Umožní vytvoriť reálnych vlastníkov aj s dominantným postavením, ktorí zoberú na seba zodpovednosť za efektívny rozvoj sprivatizovaného objektu, vytvorí sa postupne relatívne silná vrstva domáceho podnikateľského stavu, ktorý bude mať eminentný záujem na fungovaní ekonomiky.

    Pri hodnotení procesu privatizácie si musíme uvedomiť, že kritérium vytvorenia podmienok na dynamický a efektívny rozvoj ekonomiky je prvoradé a nemá alternatívu. Dynamická a efektívna ekonomika je jedinou správnou cestou k blahobytu celej spoločnosti. Efekty z kupónovej privatizácie či z predaja akcií, čím v ojedinelých prípadoch bolo možné získať 30 až 50 tisíc, alebo z dividend ročne 350 až 550 korún, môžu byť zanedbateľnou položkou oproti efektu, ktorý získa ročne občan z prosperujúcej firmy a všeobecne občan z prosperujúcej ekonomiky. Efekt sa prejaví v mesačnej mzde alebo v dôchodku. Ak sa chceme reálne priblížiť k európskemu priemeru, musíme ísť rázne cestou vytvárania reálnych podmienok na dynamizáciu a efektívnosť ekonomiky a tou cestou je vytváranie vrstvy reálnych vlastníkov, hlavne domácich.

    Na efektívne fungovanie ekonomiky je rozhodujúci procesne dokonale pripravený manažment na riadenie obchodných spoločností, štátnych, hospodárskych, príspevkových organizácií, ako aj aparát centrálnych i mimovládnych organizácií. A na realizáciu prípravy tohto aparátu sa podľa môjho názoru urobilo veľmi málo.

    V záujme zlepšenia súčasného stavu žiadam vládu, aby sa znovu prehodnotili návrhy na zriadenie manažérskeho centra, ktoré by pripravovalo na špičkovej úrovni vedúcich pracovníkov, manažérov pre rôzne organizácie. Náklady aj zo štátneho rozpočtu, išlo by o minimálnu čiastku, sa niekoľkonásobne vrátia v relatívne krátkom období zdokonalením fungovania ekonomiky, o čo sa pričinia profesne dokonale pripravení manažéri.

    Vážené dámy a páni, na záver by som chcel zhrnúť výsledky kupónovej privatizácie:

    - Kupónová privatizácia mala odškodniť občanov, to sa len v minimálnom rozsahu podarilo realizovať.

    - Nevytvorila reálnych vlastníkov, neumožňuje kapitálovo posilniť privatizovaný objekt. Vlastníci akcií prejavujú záujem hlavne o dividendy, nemajú záujem, alebo majú len malý záujem o investovanie.

    - Investičné spoločnosti prevádzajú majetok investičných fondov, ktorého vlastníkmi sú dikovia, na seba, kým efekt odškodnenia dikov sa míňa svojho cieľa. Prehlbuje sa sociálna diferenciácia.

    - Kupónová privatizácia nikomu nič negarantovala v rámci odškodnenia.

    - Nové formy alebo aplikované formy privatizácie musia postupne vytvárať podmienky na dynamizáciu ekonomiky vytváraním reálnych vlastníkov, musia posilniť domácu podnikateľskú vrstvu, ktorá sa stane zárukou rozvoja našej ekonomiky, a dlhopisy zaručujú sľúbenú úroveň odškodnenia.

    Vážené dámy a páni, v záujme toho, čo som povedal, a jeho reálnej podstaty, vás žiadam, aby ste podporili novelu zákona v pôvodnom znení a odmietli stanovisko pána prezidenta, ktorý žiada tento zákon neprijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dzurinda a pripraví sa pán poslanec Vaškovič. Sú však faktické poznámky. Pán poslanec Filkus, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. O pozitívach a negatívach metódy kupónovej privatizácie sme už dlho a často hovorili. Bolo by prinajmenšom korektné, keď už hovoríme len o negatívach kupónovej privatizácie, povedať niečo aj o pozitívach a negatívach dlhopisovej metódy, ktorú navrhujeme. Samozrejme, koncepcia to nie je, ale k tomu sa nechcem vracať, minule som sa už o tom zmienil.

    Dlhopis nie je, vo svojej podstate, tým cenným papierom, na základe ktorého sa mení forma vlastníctva. Negatíva z metódy kupónovej privatizácie, ktoré sú a o ktorých vieme, nemajú predsa znamenať, že vylúčime z procesu privatizácie celú metódu kupónovej privatizácie. Toto sú veci, ktoré sa ťažko dajú pochopiť, a keď to občan takto počuje, tak má ozaj zmätenú predstavu.

    Vrátim sa k dlhopisom. Nedá sa nič robiť, keď tu môj dlhoročný kolega, vážený, hovorí pol hodiny o negatívach kupónovej metódy, tak treba niečo povedať aj pokiaľ ide o dlhopisy, tak ako to vyzerá. Veď sme určili, resp. ste určili splatnosť dlhopisu na päť rokov. A viete veľmi dobre, že toto bolo s úmyslom - škoda, že tu nie je pán minister hospodárstva -, aby mnohé iné subjekty, ktoré sa budú pohybovať na kapitálovom trhu, mali možnosť v rozpätí 5 rokov skúpiť tieto dlhopisy pod nominálnu cenu. Predsa veľmi dobre viete, že noví privatizéri dostávajú príležitosť, aby dlhopisy v nominálnej hodnote 10 000 korún skúpili v prvom, druhom, treťom alebo neviem v ktorom roku za oveľa nižšiu cenu, ale za nominálnu hodnotu si mohli vyrovnať dlh za svoj majetok, ktorý sprivatizujú, s Fondom národného majetku.

    Toto si treba uvedomiť. A ak si myslíte, že to nie je výhoda dlhopisov vo vzťahu k novým privatizérom, tak sa kardinálne mýlite. Ak by to tak nebolo, predsa by ste dali nie päťročnú splatnosť dlhopisov, o tom sme tiež už hovorili, ale dali by ste jednoročnú, dvojročnú splatnosť, aby ste v rámci procesu odškodnenia občanovi tých 10 000 korún mohli skutočne dať. Ale všetko sa hrá pre to, aby to radový občan nedostal, ale aby získal niekto iný, nový privatizér. A toto nie je prinajmenšom nedostatok dlhopisovej metódy?

    Navyše, znovu vám hovorím, však sme si to povedali, navzájom sme sa presviedčali, že hlavným cieľom privatizácie je zmeniť formu vlastníctva.

  • Upozorňujem, že už hovoríte viac ako 3 minúty.

  • Áno, končím. Dlhopis nemá tú vlastnosť, nie je takým cenným papierom, ktorému je určené, aby sa stal nástrojom zmeny vlastníctva.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, ale vy máte slovo v rozprave.

  • Nebudem sa vo svojom vystúpení venovať pánu poslancovi Baránikovi, mám k nemu len jednu otázku. Je to v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pán profesor Baránik, pán prezident uviedol vo svojom rozhodnutí štyri konkrétne ustanovenia, v ktorých je zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Prosím vás, uveďte, ktorého z týchto štyroch ustanovení sa týkala vaša prednáška.

  • Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Upozornil by som na jednu poznámku v dnešných novinách, kde sa hovorí, že máme rôznych vodičov, niektorým dokonca zoberú aj vodičský preukaz, pretože nevedeli riadiť auto. Ale len v Albánsku na základe toho, že obvinili zopár vodičov, že nevedia riadiť auto, zobrali generálne možnosť všetkým súkromným neprofesionálnym vodičom riadiť autá.

    Vystúpenie pána profesora Baránika mi pripadá, že na základe toho, že medzi privatizérmi a privatizačnými fondmi sa vyskytli aj takí, ktorí skutočne patria do tej kategórie, ktoré on uviedol, chceme vlastne zakázať privatizačné fondy ako také. To je v podstate zmysel tohto zákona a to treba odmietnuť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri,

    pri prerokúvaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii v znení neskorších predpisov, som patril medzi poslancov, ktorí upozorňovali na viaceré ustanovenia návrhu novely, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Preto vrátenie návrhu zákona pánom prezidentom považujem za pochopiteľné a správne. Čo je však nepochopiteľné, je obsah sprievodného listu pána prezidenta, z ktorého sa dozvedáme, že pán prezident už pätnásťkrát nedostal text schváleného zákona v termíne, do ktorého môže zákon vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky. Preto žiadam pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vysvetlenie, ako je možné takto porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ale najmä o vykonanie nápravy súčasného stavu.

    Pán prezident vidí vo schválenom zákone štyri rozpory zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Veľmi stručne:

    Po prvé je to zmena pravidiel privatizácie takpovediac počas hry, čo je porušením právnej istoty, a teda i princípov právneho štátu, teda porušením článku 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 a 4 ústavy.

    Po druhé je to obmedzenie vlastníckych práv obcí a bytových družstiev tým, že zákon ukladá obciam a bytovým družstvám povinnosť prijímať budúce eventuálne dlhopisy za prevod bytov do vlastníctva fyzických osôb.

    Po tretie - retroaktívny zásah do sféry súkromného práva, a to v oblasti zmluvných vzťahov medzi investičnými fondmi a občanmi. Napríklad mnoho dôchodcov v dobrej viere na základe vtedy platných zákonov a vládnych dokumentov vošlo do právneho vzťahu s fondmi, ktoré, pripravujúc sa na druhú vlnu kupónovej privatizácie, takisto podľa platných zákonov, takisto podľa aktuálnych vládnych materiálov, uhradili za týchto dôchodcov poplatky za kupónovú knižku a registračnú známku. Po schválení zákona, ktorým bola kupónová privatizácia zrušená, tieto fondy začali od dôchodcov vynaložené prostriedky vymáhať.

    A napokon po štvrté - pán prezident upozornil na to, že Fond národného majetku dostal kompetencie, ktoré ho stavajú nad vládu a orgány štátnej správy. Pritom pôsobnosť, ktorú dáva vláde ústava, nie je možné obyčajným zákonom preniesť na iný, tým menej na neštátny orgán, teda subjekt súkromného práva.

    Chcem sa dotknúť dvoch z uvedených štyroch sporných oblastí, kde chcem na aktuálnom vývoji ilustrovať a konkretizovať pravdivosť a správnosť výhrad pána prezidenta. Nebudem sa teda vracať k argumentom z júla 1995.

    V prvom rade ide o obmedzenie vlastníckeho práva obcí a bytových družstiev. Pán prezident na strane 3 píše, citujem: "Prijatím dlhopisu sa vlastníci budú musieť vzdať svojho majetku, za ktorý nezískajú potrebný finančný ekvivalent." Koniec citátu. Vtip je v tom, že byty za dlhopisy budú obce a bytové družstvá predávať a týchto bytov sa budú vzdávať už v roku 1996, ale peniaze za ne z Fondu národného majetku dostanú, alebo začnú dostávať až po roku 2000. Kto teda uhradí obciam ušlý zisk, kto dá mladým rodinám roky čakajúcim na slušné bývanie takúto príležitosť? Kto a za čo bude na Slovensku stavať sociálne byty? Toto je jeden aspekt.

    Druhý aspekt je ten, že na júlovej schôdzi poslanci za KDH dôsledne prezentovali vážne obavy z toho, že po roku 2000 nebude Fond národného majetku schopný svoje záväzky uhrádzať. Poukazoval som na to, že zákon umožňuje napríklad čerpať finančné zdroje Fondu národného majetku prakticky na čokoľvek, podľa požiadaviek vlády a ľubovôle vládnej koalície.

    Od prerokúvania zákona v júli nepretieklo Dunajom veľa vody a už sa dozvedáme, že prezídium Fondu národného majetku 11. augusta schválilo oddlženie Slovenských elektrární, akciová spoločnosť, z prostriedkov Fondu národného majetku. Pýtam sa pri tejto príležitosti pána ministra Duckého, ale ten tu nie je, takže pána ministra Kozlíka, o akú čiastku ide. Myslím si, že nízka nebude.

    Poviem to zjednodušene. Vláda chcela zvýšiť ceny elektrickej energie, potom, čo urobila so zľavami a s cenami na železnici a v autobusoch, sa zľakla reakcie občanov, preto pomáha elektrárňam z prostriedkov Fondu národného majetku. A takto to bude fungovať celé volebné obdobie. Nikdy nebude vo Fonde národného majetku toľko peňazí ako požiadaviek ministerstiev na tieto peniaze. A obce i bytové družstvá dostanú z Fondu národného majetku po roku 2000 akurát tak z koláča dieru.

  • Pán prezident formuloval svoju výhradu veľmi presne, citujem: "Zákon je v rozpore s článkom 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, pretože obmedzuje vlastnícke práva doterajších majiteľov. Prijatím dlhopisu sa vlastníci budú musieť vzdať svojho majetku, za ktorý nezískajú finančný ekvivalent." Koniec citátu.

    Druhá moja poznámka sa týka štvrtej výhrady pána prezidenta. Podľa schváleného znenia § 10 ods. 1 o privatizácii priamym predajom rozhoduje Fond národného majetku bez návrhu ministerstva. Takýto zásah do rozhodovania o priamych predajoch majetku štátu bez dostatočného koncepčného a kontrolného mechanizmu zo strany vlády a parlamentu je v rozpore s článkom 119 Ústavy Slovenskej republiky, pretože o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky rozhoduje vláda. Fond národného majetku, teda subjekt súkromného práva, dostal kompetencie, ktoré ho stavajú nad vládu a orgány štátnej správy.

    Rád by som toto naozaj neústavné, ale aj hospodársky, manažérsky nenormálne garde ilustroval na udalosti opäť posledných dní. Dňa 11. augusta 1995, teda doslova niekoľko dní po tom, čo sme schválili zákon, Prezídium Fondu národného majetku rozhodlo o výnimke pre Železnice Slovenskej republiky na peňažný vklad do spoločnosti Dopravná banka, a. s., Banská Bystrica a vklady do spoločnosti ŽOS Zvolen, ŽOS Vrútky a ŽOS Trnava.

    Teraz sa nechcem zamýšľať nad oprávnenosťou, potrebnosťou či vhodnosťou takýchto vkladov, ale nad principiálnou otázkou práv a povinností. Aká je právna zodpovednosť Prezídia Fondu národného majetku za chod a ekonomické výsledky Železníc Slovenskej republiky? Nijaká. Čiže opäť jednoducho povedané Fond národného majetku rozhadzovať peniaze a majetok železníc môže, ale nijako za Železnice Slovenskej republiky zodpovednosť nenesie.

    Dámy a páni, osvojujem si návrh pána prezidenta a z dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí, ako i dôvodov uvedených vo svojom príspevku navrhujem zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, neschváliť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pardon, zabudol som na členov vlády,

    na minulom pléne som mal časovo a myslím si, že i obsahovo, dosť obšírne stanovisko, takže dnes veľmi stručne budem prezentovať stanovisko klubu Demokratickej únie.

    Podľa názoru klubu Demokratickej únie ide o výsostne účelový zákon, prostredníctvom ktorého sa má vytvoriť úzka bohatá vrstva, ktorá v dôsledku výhodných podmienok predaja by mala byť dlhodobo zaviazaná súčasnej politickej moci. Ide teda o formovanie modelu úzkeho prepojenia ekonomickej a politickej moci, a ako vyplýva z vráteného zákona, používajú sa všetky možné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa, aj protiústavné. O tom, aké deformácie tento zákon prinesie v ekonomickej, politickej i sociálnej oblasti, som sa podrobne zmienil na minulom pléne.

    Dnes prerokúvame výhrady pána prezidenta k tomuto zákonu. Tieto výhrady, ale aj ďalšie, som za klub Demokratickej únie prezentoval tiež na predchádzajúcom pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Preto len stručne zopakujem naše stanovisko, najmä z hľadiska protiústavnosti zákona.

    Jednoznačne podporujeme myšlienku, že jednostranná zmena pravidiel pred skončením príslušnej vlny kupónovej privatizácie, aj keď sa uskutočňuje formou zákona, je porušením právnej istoty. Princípy právnej istoty si vyžadujú, aby k zmene právnych vzťahov došlo dohodou alebo na základe zákona platného v čase vzniku týchto vzťahov. Iný postup znamená spätnú účinnosť zákona, aj porušenie požiadavky právnej istoty, a to považujeme za rozpor s princípmi právneho štátu. A zároveň si myslíme, že ide o porušenie článku 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 2 ods. 3 a článkom 13 ods. 1 až 4 ústavy.

    Pokiaľ ide o druhú výhradu pána prezidenta, ide o § 24 ods. 10, čiže ide o obce a ich povinnosť prijímať dlhopisy. Tu je zaujímavá situácia. Predtým sme prijali zákon, v ktorom vlastne určujeme, dávame za povinnosť obciam predávať bytový fond. Iným zákonom im určujeme povinnosť, ukladáme povinnosť utvárať fond rozvoja bývania obce a využívať ho najmä na obnovu a rozvoj bývania, bytového fondu. A tretím zákonom im perfektne zabránime konať v obidvoch týchto činnostiach, ktoré im prikazujeme v týchto ďalších dvoch zákonoch. Čiže jednoznačne považujeme § 24 ods. 10 za protiústavný.

    Ďalší argument pána prezidenta smeruje k otázke zásahu do súkromného práva ako vzťahov medzi fondmi a medzi občanmi. Tu sa takisto retroaktívne zasahuje do súkromného práva, a preto považujeme tieto paragrafy za protiústavné. Podobne pokiaľ ide o prenesenie kompetencií na Fond národného majetku, v princípe nemáme výhrady proti preneseniu týchto kompetencií, ale zastávame ten istý názor, že sa to malo stať ústavným zákonom, a nie obyčajným zákonom.

    Ešte nakoniec mám dve všeobecné poznámky. Tento zákon upravuje prevod majetku na iné osoby, a nie je finančným odškodnením. Podľa môjho názoru, ak vládna koalícia chcela túto metódu prijať, nemala ju riešiť v rámci toho zákona, ale prostredníctvom iných zákonov. Nie je to zákon o zmiernení majetkových krívd. Tento problém, ak je takto ponímaný, mal byť riešený, ako som už spomínal, iným zákonom. Teda náhrada akcie za dlhopis nie je rovnocenná a ani primeraná.

    Nakoniec by som chcel pripomenúť, že pokiaľ ide o dlhopisovú metódu, jej pozitíva a negatíva sa tu takisto rozoberali. Myslím si, že už aj vládna koalícia pochopila, že vlastne spôsob, akým sa táto metóda prezentovala v zákone, si bude vyžadovať ďalšie vykonávacie predpisy. Je veľkou škodou, že už pri prijímaní tohto zákona sa na to nemyslelo, pretože je to jedna z príčin, ktorá utvára veľkú nedôveru a vytvára rôzne možné kombinácie z hľadiska použitia týchto dlhopisov.

    A nakoniec by som chcel povedať pánu profesorovi Baránikovi, že je mi veľmi ľúto, že tieto pseudovedecké argumenty nevyužil, že až teraz ich odhalil a že ich neuplatnil pri programovom vyhlásení vlády, že až teraz ste tak perfektne dokázali odhaliť, aká negatívna je kupónová privatizácia, a nie vtedy, keď sa písalo programové vyhlásenie vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lysák. Pripraví sa pán poslanec Weiss. Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    chcem odpovedať pánu kolegovi Vaškovičovi, že výhrady voči kupónovej privatizácii mám od začiatku, keď sa začala aplikovať. Mám na to množstvo dôkazov, ktoré potvrdzujú toto moje tvrdenie. Ale to, čo som dnes prezentoval, sú v značnej časti výsledky kontroly, ktoré sa udiali v tomto roku. To sú nové poznatky, ktoré som predtým nepoznal. Spoznal som ich až v posledných dňoch tohto roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lysák. Pripraví sa pán poslanec Weiss.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, panie poslankyne a poslanci, vážení hostia,

    dovoľte, aby som sa obmedzil len na komentovanie štyroch pripomienok prezidenta republiky.

    Novela zákona číslo 92/1991 Zb., ktorú nám po jej schválení na 8. schôdzi Národnej rady pán prezident vrátil, púta veľkú pozornosť masmédií vnútri republiky aj za hranicami. Prirodzene, pretože ide o jeden z najdôležitejších ekonomických zákonov, týka sa majetku, delenia majetku, na privatizácii ktorého sa podieľa okolo troch štvrtín obyvateľstva, a nepriamo sa teda dotýka všetkých nás.

    Pán prezident konštatuje, že viaceré ustanovenia pripravovaného zákona považuje za dobré. To je fakt. Za základný nedostatok tejto novely pokladá zmenu pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom a občanom v kupónovej privatizácii. Bola tu už o tom teoretická úvaha, nebudem sa k nej vracať. Toto tvrdenie pokladám za neopodstatnené a nezodpovedajúce pravde z nasledujúcich dôvodov:

    Aj prezident v spomínanom liste konštatuje, že vláda a parlamentná väčšina má právo realizovať hospodársku politiku. Ja si dovolím doplniť alebo spresniť, že tieto dve vrcholové inštitúcie majú nielen právo, ale povinnosť hospodársku politiku koncipovať a realizovať. A že vzhľadom na niektoré negatívne výsledky prvej vlny kupónovej privatizácie, o ktorej tu už bola rozsiahla reč po diskusiách vo výboroch, vláda bola podľa môjho skromného názoru povinná hľadať východiská, aby sa situácia v tejto oblasti zlepšila. Prišla s návrhom upustiť od bigotného pridŕžania sa, podľa mňa, teatrálnej kupónovej vlny do formy privatizácie a navrhla nový, našim podmienkam primeranejší spôsob. Prišla s návrhom, aby kupóny, ktoré nesplnili očakávania deetatizácie a odškodnenia, nahradila dlhopismi. To všetko sa udialo pred naštartovaním druhej vlny kupónovej privatizácie. Jej pravidlá teda ešte neboli schválené a nemohli byť ani porušené. Koniec koncov ani pán prezident zásadne neodmietol dlhopisovú metódu. Jeden zo štyroch zákonov nevrátil. Pochopiteľne, lebo aj ona zachováva už spomínaný základný zámer, a to právo účasti všetkých občanov na privatizácii a istej forme odškodnenia. Samozrejme, nie v takej výške, ako by sme si to želali, ale v takej, ako terajší stav ekonomiky dovolí.

    Podľa prepočtov je to aj tak asi dvojnásobok voči reálnej priemernej hodnote, ktorú získal občan z prvej vlny kupónovej privatizácie. O číslach sa tu už hovorilo. Dôležitý je aj zámer, že občan, ktorý sa nechce zúčastniť v druhom kole privatizácie, má šancu dostať svojich 1 000, resp. 700 korún naspäť. Zrejme takých, ktorí si kúpili kupónovú knižku, bude málo, ak vôbec budú takí, ktorí by sa nerozumne zbavili svojho práva získať vyše desaťnásobok vložených prostriedkov. Iná je situácia s investičnými fondmi. Myslím s tými, ktoré predčasne, pred otvorením, pred overeným poznaním podmienok druhého kola privatizácie roztočili rôzne rizikové aktivity, až po niektoré mikrovlnky. Tých rizík si museli byť investičné fondy vedomé. Napriek tomu aj fondom táto novela zabezpečuje istú formu úhrady, eventuálne strát v zákonom stanovenej výške.

    Pokiaľ ide o druhú námietku, druhá výhrada vopred spochybňuje úspešnosť dlhopisov ako prostriedkov na kúpu bytu. Ako nás predstavitelia ministerstva financií informovali, budú mať obce a družstvá možnosť výmeny dlhopisov buď za finančné prostriedky v reštrukturalizovaných bankách, alebo splatiť záväzky voči Fondu národného majetku, ale to všetci poznáte, či získať od neho akcie alebo majetok pre obce a družstvá, a zrejme oveľa skôr, ako to tu spochybňoval pán Dzurinda, že to bude až po roku 2000.

    Ešte by som chcel uviesť jednu poznámku, na ktorú ma upozornil kolega. Predsa byty v tejto etape nestoja 10 000 korún. Byty majú oveľa vyššie hodnoty a ceny. Občania ich teda budú kupovať nielen za 10 000 korún, alebo neviem koľko bude v rodine, ale za oveľa viac. A nakoniec družstvá i obce budú mať záujem za tieto dlhopisy získavať majetok vo Fonde národného majetku.

    Tretia výhrada hovorí o vytvorení veľkého množstva zmluvných vzťahov, o retroaktivite, spochybňovaní vlastníckych práv. Už pri prvej poznámke som pripomenul, že mnohé tieto aktivity boli predčasné. Aj v liste prezidenta sa pripúšťa, že niektoré fondy v niektorých prípadoch nepostupovali v súlade so zákonom. Nie je preto dôvod, aby novela zákona riešila majetkové vzťahy, ktoré vznikli medzi fondmi a medzi občanmi v období predaja a registrácie kupónových knižiek. Nie je teda opodstatnená námietka, že ide o retroaktívny zásah. A už vôbec nemôžeme hovoriť, že by sa tým spochybňovali zásady právneho poriadku Slovenskej republiky. To je predsa už len ďaleko za.

    Posledná, štvrtá pripomienka či výhrada k tomu, aby o privatizácii priamym predajom alebo inými formami rozhodoval Fond národného majetku bez návrhu ministerstva, je veľký kameň úrazu. Ako som už spomenul, ani pán prezident a opozícia nespochybnili, že hospodárska politika je záležitosťou vlády a parlamentu. Ak teda vláda spolu s rezortmi pripravili zásady a väčšinou vytypovali aj organizácie na jednotlivé formy privatizácie, je plne opodstatnené, podľa môjho pevného presvedčenia, aby o konkrétnych účastníkoch, o konkrétnych privatizéroch, o Jánovi, či Ferovi rozhodovala profesionálna organizácia. V tomto prípade Fond národného majetku, ktorý spadá pod našu kontrolu, nás, poslancov Národnej rady. Pokladám to za prirodzený postup decentralizácie rozhodovania. Myslím si, že úzky okruh pracovníkov ministerstiev s množstvom povinností idúcich ďaleko za oblasť privatizácie nemôže zvládnuť, poznať do detailov to, čo táto špecializovaná organizácia. Berme do úvahy aj to, že fond spolupracuje s rezortmi a môže a musí niesť aj hmotnú zodpovednosť.

    Pripomeniem ešte, ak dovolíte, že podľa § 29 ods. 6 posudzovaného zákona sa stanovuje, že fond pri právnych úkonoch spolupracuje so zakladateľmi. Teda tvrdenia pána Volfa, ktoré tu uvádzal, naozaj nemajú nič spoločné s racionalitou.

    Vzhľadom na to, vážené kolegyne, kolegovia, po dobrom zvážení a posúdení pripomienok prezidenta odporúčam, aby sme ich neprijali a aby sme schválili navrhovanú novelu zákona číslo 92/1991 Zb. v pôvodnom znení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bajan.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, neprislúcha mi obhajovať kolegu Dzurindu, len by som chcel upozorniť asi na nedorozumenie. Pán kolega hovoril o tom, že obec, resp. mesto, ako jeden z možných alebo jeden z mála možných investorov nebudú mať reálne peniaze na to, aby mohli vystavať nové byty. Takže blahoželáme tým, ktorí majú možnosť kúpiť si - môžeme sa sporiť o tom, či za málo, alebo veľa - byty, v ktorých bývajú, ale jednoducho štart novej bytovej výstavby tým, že nebude dostatok reálnych peňazí, je minimálne na dva-tri roky pozastavený. V tom bol princíp, na ktorý upozornil kolega Dzurinda.

  • Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Lysák, vy ste obhajovali vzťahy medzi vládou a Fondom národného majetku a vyjadrili ste svoje pevné presvedčenie, že je to tak dobre postavené a dobre fungujúce. Ja som v predchádzajúcom vystúpení poskytol obraz, že v priebehu týchto niekoľkých dní, keď sme tie zákony poschvaľovali, sa to v praxi práve neprejavuje.

    A doplním ešte jeden, keďže prišiel pán minister Ducký. Čítal som niekoľko vašich vtipných rozhovorov, a myslím to naozaj v dobrom, kde ste vyjadrili úprimný úžas, keď ste sa vrátili zo služobnej cesty alebo zo zahraničia a zistili ste, že vám predali zostatok akcií VSŽ. Jeden deň, v pondelok, schválime vládny návrh zákona a v utorok Prezídium Fondu národného majetku rozhodne presne proti tomuto vládnemu návrhu. A potom pán minister musí povedať na hranici, že skoro z kože vyskočil, alebo že vyskočí z kože, keď zistí, že to bola pravda. Som rád, že ste nevyskočili, pán minister.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volf - faktická poznámka.

  • Len ako odpoveď pánu kolegovi Lysákovi, ktorý pochybuje o racionalite niektorých mojich úvah: Chcel by som aj ja zapochybovať o racionalite úvah, ktoré hovoria o tom, že je krokom k decentralizácii to, keď sa moc z hľadiska privatizačného procesu sústredí na jednu neštátnu organizáciu s jednofarebným vedením - politickým. A po druhé, pokiaľ vidí v tom racionálny krok, že vláda sa môže zbaviť svojej zodpovednosti, že presunie svoje právomoci na neštátnu organizáciu, to je asi podobný prípad, ako keby minister vnútra zveril rozhodovanie o bezpečnostnej situácii súkromnej bezpečnostnej službe.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Lysák - faktická poznámka.

  • Pán Dzurinda a ďalší orientovali svoje otázky skôr na pána ministra Duckého, nechám mu teda pôdu, ale pánu Volfovi by som si dovolil pripomenúť príklad, ktorý v závere uvádza. Mám taký dojem, že minister vnútra nebude naháňať jednotlivých zlodejov a že má na to rozložené inštitúcie. A pokiaľ ide o privatizáciu, myslím si, že by bolo nezmyselné, aby vláda posudzovala každý jeden konkrétny prípad. Neviem, či toto si dokáže niekto predstaviť. Ja nie.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Weiss. Pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    máme pred sebou prezidentom vrátený zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, čiže ako ho v skrátenej podobe zvykneme označovať - zákon o veľkej privatizácii. Iste si mnohí z vás, dámy a páni, spomínajú na to, ako som ešte na júnovej schôdzi nášho parlamentu žiadal, aby vláda Slovenskej republiky stiahla z rokovania návrhy štyroch ekonomických zákonov, aby sa uskutočnili odborné a politické rokovania predstaviteľov parlamentných strán a pokúsili sme sa na základe týchto diskusií dospieť ku konsenzu v zásadných koncepčných otázkach privatizácie, ochrany záujmu štátu a utvárania kapitálového trhu, lebo tieto zákony nadlho predurčia vlastnícke vzťahy spoločnosti, sociálnu diferenciáciu, fungovanie kapitálového trhu atď. a budú mať závažné makroekonomické dôsledky, ale aj dôsledky politické a morálne, ktoré ďaleko presahujú funkčné obdobie jednej vlády.

    Preto sme sa chceli dohodnúť o takých zákonoch, ktoré by viedli k stabilite transformačnej politiky a nevyvolávali by tlaky na časté novelizácie zákonov. Táto moja myšlienka bola odmietnutá. Leto ubehlo, znovu sme sa stretli a problém máme na stole, a zrejme ho poslanci vládnej koalície zo stola nedostanú ani opätovným schválením zmeny zákona o veľkej privatizácii.

    Aj napriek tomu by som chcel povedať, že je oprávnené očakávať, že zákon o veľkej privatizácii bude ďalšou kauzou na Ústavnom súde. A nielen to. Bude ďalej polarizovať slovenskú spoločnosť a politiku a spoluvytvárať podhubie na svojvôľu pri nakladaní s národným majetkom, na korupciu, na vznik obrovskej sociálnej nerovnosti. Stále je, vážené dámy, vážení páni, šanca veci zmeniť. Na rozdiel od pána prezidenta Fondu národného majetku si nemyslím, že z tohto rozbehnutého privatizačného rýchlika sa nedá vystúpiť. Vecných dôvodov na iný prístup k privatizácii je viac, pričom podotýkam, že ústavnoprávne dôvody, ktoré viedli prezidenta republiky k vráteniu zákona, poslanci Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany Slovenska, Strany zelených na Slovensku a Hnutia poľnohospodárov pokladajú za vecne korektné.

    Tento zákon, ako som už povedal, významne predurčí budúcnosť našej krajiny. Už predchádzajúca novela zákona z novembra minulého roka oslabila ústavnú zodpovednosť vlády za rozhodovanie o privatizácii a jej širších politických a hospodárskych dopadoch a dala túto právomoc fakticky do rúk Fondu národného majetku, ktorý je dnes zložený iba z ľudí navrhnutých stranami vládnej koalície. Privatizácia už teraz nie je prehľadná a kontrolovateľná. Rozhoduje sa o nej predovšetkým politicky. Zákon v tejto podobe tieto tendencie, bohužiaľ, iba umocní.

    Proces privatizácie je nekontrolovateľný a rozhodnutia Fondu Národného majetku nepodliehajú preskúmaniu podľa zákona o správnom konaní, ani podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve. O rozhodnutiach o privatizácii je verejnosť informovaná až potom, keď sa uskutočnia. Pritom prehľadnosť musíme chápať tak, že verejnosť, nielen odborná a podnikateľská, ale i laická, má a bude mať reálnu možnosť dopredu sa dozvedieť, kto sa to vlastne o majetok uchádza, s akými projektmi, aký je názor pracujúcich či odborov v podniku, ktorý má byť privatizovaný, na kvalitu týchto projektov a na budúcnosť, ktorá sa týmito projektmi vo fabrike chystá, aká je politika vlády voči privatizovaným podnikom atď.

    Navyše výbor pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu, hoci si za týmto účelom vytvoril komisiu, sa ešte, ako mám informácie, ani raz nezaoberal kontrolou priebehu privatizácie. V máji sa bývalý predseda tejto komisie a terajší štátny tajomník pán Husár pokúšal podať ústnu informáciu, výbor ho požiadal o písomnú, ale doteraz ani po zmene predsedu komisie, ktorým je pán Cingel, túto správu výbor neprerokoval, lebo mu nebola predložená.

    Fond dostáva doslova bezbrehú voľnosť v nakladaní s národným majetkom a v rozhodovaní o ekonomickej budúcnosti Slovenskej republiky. Je to priveľká voľnosť pre právnickú osobu. Navyše ministerstvo privatizácie sa týmto zákonom stáva úplne zbytočným ústredným orgánom štátnej správy a náklady naň by sa mali radšej vynaložiť na školstvo, zdravotníctvo alebo do iných sfér, kde sú peniaze veľmi potrebné.

    Vláda svoju ústavou zverenú právomoc prenáša týmto zákonom na súkromnoprávny subjekt a vyvlieka sa z ústavnej zodpovednosti za dôležitú súčasť plnenia svojho programového vyhlásenia. O tom, ako Prezídium Fondu Národného majetku využíva svoju obrovskú moc, svedčí aj rozhovor denníka Pravda s prezidentom Fondu Národného majetku a podpredsedom Združenia robotníkov Slovenska pánom Štefanom Gavorníkom, v ktorom si posťažoval, že nemôže dobre spávať a nemá pod kontrolou úradníkov Fondu národného majetku, že v prezídiu je pomer síl 3 : 6 a nedá sa s tým nič robiť.

    Som presvedčený, že táto novela zákona o veľkej privatizácii pánu prezidentovi Fondu Národného majetku jeho spánok neuľahčí a zo zodpovednosti za daný stav mu veruže nepomôže. Novela zákona totiž vyníma proces privatizácie spod kontroly ústavných orgánov, Najvyšší kontrolný úrad nemá na Fond Národného majetku dosah a rozhodovanie sa tak presúva fakticky do špičiek momentálne vládnucich politických strán. To čo sa deje, je predávanie, alebo skôr rozdávanie národného majetku vybranej skupine politicky oddaných ľudí, pričom, trúfam si to povedať, popri manažmentoch, ktoré dokázali svojou prácou, že podniky vedia riadiť a majetok budú schopné aj zveľaďovať, sa najmä cez rôzne spoločnosti s ručením obmedzeným množstvo podnikov dostáva do rúk vysloveným dobrodruhom, ktorí nikdy nič neriadili a s majetkom budú nakladať iba špekulatívne alebo nekvalifikovane, a keď nebudú schopní, alebo nebudú mať z čoho podnik modernizovať, zabezpečiť jeho konkurencieschopnosť a trh pre výrobky, ktoré tento podnik produkuje, tento podnik jednoducho predajú záujemcom za hranice, lebo doma reálny kapitál nebude. Tak sa heslá o zabraňovaní výpredaja národného majetku zahraničným kapitalistom, a tieto heslá sa realizujú rozdávaním tohto majetku domácim záujemcom, zmenia na svoj pravý opak. Lacný výpredaj bude, ale už nie na základe podmienok, ktoré stanoví kvalifikovaná a ústavne zodpovedná vláda, ale na základe rozhodnutia súkromného vlastníka, ktorý si nebude robiť starosti so zamestnanosťou podniku, s ekologickým dlhom, ktorý tento podnik má, a jednoducho bude mať záujem, aby zbytok života ako rentiér strávil na Bahamách, o ktorých sa tu už hovorilo.

    Už na júlovej schôdzi Národnej rady som hovoril o tom, že tento spôsob privatizácie majetkovo príkro rozdelí spoločnosť práve na úkor obyčajných robotníkov a zamestnancov, ktorí celý život v týchto privatizovaných podnikoch dreli, a teraz ostanú bez šancí voči hŕstke ľudí, ktorí sa na základe politickej protekcie stanú multimilionármi. Vytvorí sa veľmi nebezpečné prepojenie hospodárskej a politickej moci, klientsky systém, kde budú politici vydierateľní, kde sa budú na základe čisto politických rozhodnutí dohadzovať štátne a komunálne objednávky, bude sa porušovať hospodárska súťaž. Z peňazí vďačných privatizérov financovaná politická moc, disponujúca štátnymi orgánmi, bude zvýhodňovať takto vyrobených vlastníkov a bude ich chrániť pred konkurenciou. Už dnes sa dávajú príkazy hospodárskym subjektom, ktoré takto vznikli a takto sa sprivatizovali, aby nedávali objednávky niektorým reklamným agentúram, a iným naopak, dávali. Vzniká systém hospodárskych privilégií a ochrany neschopných pred konkurenciou.

    Mechanizmus parazitovania politických činiteľov na rôznej úrovni na príprave a uskutočňovaní privatizačných rozhodnutí je spojený s vydieraním tých, ktorí majú záujem o privatizáciu, a niekedy naozaj poctivý záujem o privatizáciu vzhľadom na zodpovednosť, ktorú majú na daný podnik, v ktorom prežili celý svoj produktívny život. Z rozhovorov s týmito ľuďmi, ktorí sa do takýchto vzťahov dostali, viem, že mechanizmus kontroly lojality a vďačnosti je asi nasledovný: Miestny alebo okresný politický boss, podľa toho, ako sa rozdelia sféry vplyvu, dovolí kúpu realizovať len vtedy, ak firma spĺňa určité predpoklady. Teda predovšetkým, že je to so súhlasom takéhoto politického činiteľa. Konatelia záujemcu podpíšu s firmou, ktorú tento boss určí, s povereným človekom zmluvu o odpredaji obchodného podielu, ktorá nemá dátum, podpisuje ju len predávajúci, je len jeden exemplár a ten si tento človek odloží. Tento boss zariadi, aby vybraná firma kúpila vo Fonde národného majetku, čo sa žiadalo, a po vykalkulovaní výhodnosti kúpy je ochotný vrátiť jediný exemplár, ale až po prevode peňazí od nadobúdateľa do nejakej reklamnej agentúry, nadácie, či už sprivatizovanej firmy. Čiastka za vrátenie zmluvy o odpredaji obchodného nadpodielu, hovorí sa, činí zhruba tých 10 % z celkovej kúpnej ceny.

    Pravda, ak sa nezaplatí určená suma na určenú adresu, uplatní sa zmena v orgánoch kupujúceho, cez uplatnenie zmluvy o odpredaji obchodných podielov sa potom sprivatizuje aj sprivatizovaný, aj ten, ktorý vlastnil. Problém prípadnej identifikácie týchto podielnikov sa rieši cez akcie na doručovateľa, ktoré sú v trezore. Po tom, čo povyletovali autá do vzduchu, je veľmi ťažko očakávať, že tí ľudia, ktorí sa do tejto hry pustili, budú o tom ochotní hovoriť napríklad na súde.

    Občanom, aby nereptali, čo sa to vlastne deje, sa podhodí takzvané odškodné v nominálnej hodnote 10 000 korún, pričom sa dopredu vie, a súhlasia s tým aj členovia vlády, ako sme to počuli v júli, že tí, ktorí chcú ušetriť ešte aj na splátkach Fondu Národného majetku, skúpia od občanov, ktorí nebudú mať čas a trpezlivosť čakať 5 rokov, kým Fond národného majetku urobí 64 miliárd korún, aby bol v roku 2001 solventný, skúpia tieto dlhopisy, ako sa tu odhadovalo aj na júlovej schôdzi, za 3 až 5 tisíc korún. Teda väčšinou politicky protekčne vyrobení noví vlastníci, ktorí dostanú majetok za prvú smiešnu splátku, jeden veľký podnik bude mať túto prvú splátku za 0,5 % svojej hodnoty, dostanú ešte aj možnosť dať do Fondu Národného majetku menej, ako by mali dať. A tí, ktorí by Fond Národného majetku mali naplniť reálnymi peniazmi, vlastne podhodnoteným dlhopisom budú platiť za nominálnu cenu 10 000 korún, hoci dlhopis získajú dajme tomu za tých 3 000 korún.

    Osobitne ma mrzí, že reálna privatizačná prax napriek rôznym deklaráciám vynecháva z procesu privatizácie aj zamestnanecké akciové spoločnosti. V programovom vyhlásení vlády sa doslova píše: "Na zvýšenie sociálnej priechodnosti procesu privatizácie v záujme participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú." Vláda ako ústavný orgán, to by som chcel povedať, sa týmto zákonom vzdáva možnosti v privatizačnom procese niečo ovplyvňovať a vynucovať si ústavnými legálnymi prostriedkami realizáciu takejto svojej privatizačnej politiky. Prax je taká, že z 27 rozhodnutí Fondu národného majetku v júli tohto roku len jedno bolo v prospech zamestnaneckej akciovej spoločnosti.

    Môj kolega Peter Magvaši v júli navrhol významný a legislatívne čistý návrh na podporu zamestnaneckých akciových spoločností. Citujem tento návrh: "Akciová spoločnosť založená najmenej 51 % zamestnancov privatizovaného podniku, ak najmenej 51 % jej základného imania tvoria akcie upísané radovými zamestnancami podniku, má predkúpne právo na privatizovaný majetok v rozsahu navrhovanom v jej konkurenčnom privatizačnom projekte." Tento návrh, kolegyne a kolegovia, žiaľ, nedostal podporu a zamestnanecké akciové spoločnosti vlastne strácajú reálnu, právne garantovanú šancu presadiť sa v privatizačnej súťaži - skôr súťaži v úvodzovkách. Aj zamestnanecké akciové spoločnosti sa tak dostávajú do víru politického lobovania a protekcionizmu vo vládnucich stranách a u členov prezídia výkonného výboru Fondu Národného majetku. Aj to je dôvod prečo navrhujem, aby sa tento zákon neschválil a aby sa vypracovala nová podoba zákona, kde zamestnanci dostanú reálnu šancu privatizovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, o týchto a ďalších veciach sme chceli otvorene a predovšetkým na odbornej úrovni hovoriť s Hnutím za demokratické Slovensko a Združením robotníkov Slovenska. Neodmietli sme hovoriť aj s celou koalíciou, keď už nechceli hovoriť s nami osobitne. Boli sme odmietnutí s odkazom, že sa máme vzdať svojej opozičnej politiky, že sa nemáme správať ako opozičná strana. Pritom, a to by som chcel pripomenúť, vážené dámy, vážení páni, nie my sme vykrikovali: "Fuj, hanba tejto vláde." To niekto iný takto kričal po vláde, v ktorej mala účasť aj Strana demokratickej ľavice. A chcem vám tu povedať, že Strana demokratickej ľavice sa ani teraz, ani po týchto skúsenostiach, nechystá na túto vládu takýmto spôsobom vykrikovať.

    Odmietnutie rozhovorov so Stranou demokratickej ľavice je svedectvom, že vládnuca koalícia chce pokračovať v tomto chamtivosťou a politickým protekcionizmom sa vyznačujúcom spôsobe rozdávania majetku za babku, že táto vládna koalícia chce na úkor robotníkov a radových zamestnancov rýchlo vytvoriť vrstvu bohatých.

    To, že v júli z niekoľkých desiatok pozmeňovacích návrhov, ktoré dali poslanci Strany demokratickej ľavice a ktoré boli odborne vyargumentované, vládna koalícia schválila len jeden jediný, je pre Stranu demokratickej ľavice ďalšia rukolapná skúsenosť, že ponuky na vstup Strany demokratickej ľavice do vlády neboli nikdy myslené seriózne, lebo vo vláde môže byť len partner, s ktorým sa ako s partnerom aj zachádza a ktorý má reálnu možnosť presadiť aj svoj program. Táto privatizačná politika, ale ani tento zákon o veľkej privatizácii, nie je v súlade s programovými cieľmi našej ľavicovej strany. Za dôsledky tejto privatizačnej praxe nemôžeme brať spoluzodpovednosť.

    Chcem aj za ďalších kolegov z klubu Spoločnej voľby povedať, že v prípade znovuschválenia tohto zákona pripravíme podnet na Ústavný súd, aby z dôvodu protiústavnosti zrušil jeho účinnosť. Ešte raz vám, kolegyne a kolegovia, dávam na zváženie, aby ste túto podobu zákona o veľkej privatizácii nepodporili, vytvorili podmienky na to, aby sme sa pokúsili nájsť dohodu o inej podobe zákona, ktorý by privatizáciu aspoň trošku zbavil tých negatív, o ktorých som, bohužiaľ, vo svojom vystúpení musel hovoriť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku slovo dostáva na požiadanie pán minister Ducký. Nech sa páči.

  • Ďakujem za udelenie slova i za výzvu, ktorá mi tu bola trikrát odporučená cez techniku. Škoda, mal som pocit, že žiadna horúca jeseň sa nekoná, ale pokazili mi to dvaja poslanci, ktorí tak milo stáli vedľa seba - Moric a Hrnko. Pripomenulo mi to prvý parlament, kde ja som nebol, a takto som ich vídaval stáť. Ale potom dali prednosť bufetu. Bol by som rád, keby to bolo naozaj tak politicky.

    Dovoľte drobnú reakciu na poznámku pána poslanca Filkusa. Áno, dlhopisom sa dá platiť i tak, ako bolo povedané, s tým rozdielom, že to platí aj pre privatizérov z prvej vlny, a nielen tých, ktorí privatizujú teraz. A pokiaľ by sme hodnotili splatnosť záväzkov z prvej vlny, tak mám pocit, že ich je viac nesplatených ako splatených, takže aj oni sa budú môcť zúčastniť na tejto "lacnej" forme, ako naznačil. Ale dúfam, že ľudia už pochopili a pochopia, o čo ide pri dlhopisoch, že ich nepredajú. A dokonca si myslím, že toľko spomínané penzijné fondy a poisťovacie spoločnosti, o ktorých hovoríme, že sú základom kapitálového trhu, trhu s cennými papiermi, by mali využiť túto šancu a možno kúpiť tieto dlhopisy aj za nominál, pretože im je jedno, či budú platiť za akcie z portfólia fondu peniazmi alebo dlhopisom, a môžu sa takto reálne aktivovať v tom duchu, ako tu hovoríme. Čiže dúfam, že ľudia to nebudú predávať pod cenu len kvôli času.

    Áno, vo vláde bol návrh na oddlženie Slovenských elektrární, ale musím pánu poslancovi Dzurindovi pripomenúť, že aj predchádzajúca vláda uvažovala oddlžiť Slovenské elektrárne, a celá konštrukcia dokončenia Mochoviec účasťou Électricité de France a Európskej banky mala význam hlavne v tom, že to chceme oddlžiť. Tá forma oddlženia, ktorá bola navrhovaná na rokovaní poslednej vlády, nebola schválená, pretože narazila na princíp zákona o neprivatizovaní strategických podnikov, a bude sa hľadať iná forma, pretože i napriek tomu, že zákon ešte nemá platnosť, dali sme prednosť čistote právneho i vecného, logického prístupu k tomu problému a bolo to odložené.

    Áno, vyjadril som sa tak na skutočnosť, že si fond neponechal ani jednu akciu pri privatizácii VSŽ, ale dúfam, že tento slovutný snem zákon o strategických podnikoch schváli a my potom do VSŽ vstúpime, samozrejme, na základe toho zákona, a tú jednu akciu ja zoženiem. Takže neujdú nám, aby som to povedal tak zjednodušene, v tom dobrom slova zmysle.

    A môžem povedať i to, že v rámci čistoty zákona boli aj také úvahy, aby sme tie štyri podniky, ktorých sa dotýka retroaktivita zákona, riešili, aby sme vyhodili z § 6 vami niektorými ponímanú retroaktivitu, a tým by sme nemali dosah na VSŽ, ani na Šaľu, ani na Slovnaft. Ja som to odmietol a dúfam, že zákon bude schválený, a potom to riziko nie je reálne a zákon splní svoje poslanie. Som rád, že predrečník rozviedol možnosť špekulácie s majetkom a prakticky odôvodnil opodstatnenosť zákona o strategických záujmoch štátu a o privatizácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som povedať pár slov na margo pána Weissa.

    Po prvé - musím mu poďakovať za politické školenie, ktoré predviedol pred chvíľou. Pán Weiss, pýtam sa vás, keď ste tak často používali slová Združenie robotníkov Slovenska, SDĽ už sedí v tomto parlamente niekoľko rokov, a k čomu sa dopracovala? Boli ste prví vyzvaní, aby ste vstúpili do koaličnej vlády. Neučinili ste to, pán Weiss. SDĽ neustále poukazuje na nejakú nedemokratickosť. S akými konkrétnymi návrhmi ste prišli?

    Ďalej, pán Weiss, v poslednom čase často používate slovo robotník. Starostlivo som vás sledoval, obzvlášť vás ako predsedu Strany demokratickej ľavice. Koľkokrát ste predtým použili slovo robotníci? To slovo ste vôbec nepoznali, pán Weiss. Teraz, keď je tu naša strana, o robotníkov sa už postaráme, nemusí sa o ne starať Strana demokratickej ľavice.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci,

    neviem, či ste si všimli, ráno zaznela otázka, či vysielanie televízie v zmysle uznesenia predchádzajúcej schôdze platí na celé obdobie. Ak nie, bol podaný návrh, že to tak má byť. Pán predseda nedal o návrhu hlasovať a všetci sme boli presvedčení, že to platí. Ak ste si všimli, nedal o tom hlasovať. To bol normálne predložený návrh, a o tom návrhu, ak si pamätáte, sa nehlasovalo. Asi 40 minút je vypnutá televízia. Som ďaleko od toho, aby som predpokladal, že je to účelové vypnutie, ale vás veľmi pekne prosím, aby ste urobili v tomto smere opatrenia, aby sa uznesenie Národnej rady plnilo.

    Ďakujem pekne.

  • Môžem povedať len toľko, že uznesenie platilo pre minulú schôdzu, doteraz nie je prijaté iné uznesenie. Postupujem v tomto prípade tak, ako treba.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, nechcem byť malicherný, o to viac, že pán minister odskočil, len by som to chcel uviesť na pravú mieru. Nehovoril som, že som proti oddlžovaniu elektrární, ani v tom problém nebol. Problém bol v tom, či budú, alebo nebudú peniaze vo Fonde národného majetku. Áno, aj v minulosti sa podniky oddlžovali, ale nikto ľuďom nebalamutil hlavy, že budeme akumulovať peniaze a budeme ich rozdeľovať takpovediac na ruku vo veľkých čiastkach. V tom je pointa.

  • Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcel by som ešte raz pripomenúť, že to vôbec nebola svojvôľa alebo neetika, ktorá viedla vládu k zmene svojho postupu. Dovolím si pripomenúť aspoň niektoré zo známych dôvodov pomocou novinových textov. Napríklad Národná obroda 30. mája: "Podľa vyjadrenia pána Millera, prezidenta Atlanta Capital Management Company, ktorý prednášal minulý týždeň o etickom kódexe investičných spoločností a investičných fondov, akcie ponúkané v druhej vlne nebudú mať takmer žiadnu hodnotu. Veľké percento mikov pri tejto ponuke nezíska ani investovaných 1 050 korún plus úrok." SME 13. júna: "Podľa Spoločnosti pre investičné poradenstvo NCS reálny dezinflačný zisk bude menší ako hodnota knižky investovanej do fondov." Pán exminister Ivan Mikloš v apríli tohto roku odhadoval, že 30 až 60 percentám občanom investujúcim do fondov sa nevráti ani tisíc korún. Pán inžinier Dominik Filip, predstaviteľ Sociálnej demokracie, logickým matematickým výpočtom došiel k názoru, že kto si kúpi kupónovú knižku a investuje do fondov, priemerne stratí 200 korún. Je to na stránkach Nového slova bez rešpektu a tento text potom prebrali iné periodiká, citujem: "Z aspektu morálnych konzenkvencií žiadam kupónku stornovať." To vôbec nebránilo predstaviteľom Sociálnej demokracie, SDĽ, odborom, exministrom Miklošovi, Janičinovi a iným rozpútať - neviem ako to nazvať - túto kampaň, túto neuveriteľnú amorálnu kampaň?

    Tlač asi robila podporu tejto kampani takýmito titulmi: Arogantná moc vydá bezcenný toaletný papier, Okradli každú rodinu, Veľký podvod na občanoch Slovenska atď. Odhadovali, aké straty každý občan bude mať. Chcem vyjadriť zdesenie nad etikou našich masmédií, chcem vyjadriť aj zdesenie nad postupom ekonóma, nášho pána prezidenta.

  • Ďakujem. Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    aj ja som si všimol, že počas môjho vystúpenia už dosť zavčasu jednoducho televízia prestala vysielať. Naposledy som bol svedkom niečoho podobného v lete roku 1989, keď vypli Joan Baezovú. V tejto súvislosti som sa veľmi jasne opýtal pána predsedu Národnej rady, či prítomnosť televíznych kamier môžem chápať tak, že bude prenos cez celú schôdzu, že ak tak nie je, a on ako predseda Národnej rady, ktorý o takýchto veciach rozhoduje, dáva súhlas, musí byť informovaný, aby o mojom návrhu dal hlasovať. Keďže pán predseda o mojom návrhu hlasovať nedal, predpokladal som, že bude počas tejto schôdze televízny prenos. To je všetko.

  • Pán kolega Glinský tu spomenul etiku a kampaň, ktorú sme rozpútali. Veľmi si vážim, že dokázal tak perfektne zhromaždiť informácie z tlače, ale nemyslím si, že etiku privatizácie určujú tieto informácie z tlače. Etiku privatizácie skôr určuje dôsledok na občanov tejto republiky. Myslím si, že zrušením kupónovej privatizácie veľká časť z nich vlastne stratila možnosť zúčastniť sa na privatizácii. Áno, ako náhradu dostanú obligácie, ktorých hodnota je zatiaľ veľmi otázna. A to, že vyčíta hodnotu majetku druhej vlne, by nemal vyčítať opozícii, ale to by mal vyčítať vládnej koalícii, ktorá postupne tento majetok druhej vlny kupónovej privatizácie odoberala, odoberala, až tam zostalo tak málo, že nezostávalo nič iné, ako ju zrušiť.

  • Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, na adresu pána poslanca Glinského by som chcel povedať, že som zdesený z každého jeho vystúpenia, ktoré doteraz mal.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcel by som sa len opýtať pána poslanca Weissa, na základe čoho môže Národná rada Slovenskej republiky požiadať - podotýkam - verejnoprávnu inštitúciu Slovenskú televíziu. A keď používam slovko požiadať, mám na mysli nie poprosiť, ale požiadavka znamená imperatív, t. j. nariadiť televízii, aby preberala priamy prenos z tohto rokovania. Keby bol taký dobrý odpovedať.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte slovo.

  • Pán poslanec Brňák ma predbehol, pretože už na minulej schôdzi som to takisto zdôvodnil, ale okrem toho skúsim sa ospravedlniť pánu Weissovi, že na minulej schôdzi vypli televíziu, keď on rozprával, a teraz tiež. Má smolu. A dostal som aj informáciu, že Slovenská televízia zabezpečuje priame prenosy zo začiatku a priebehu 9. schôdze Národnej rady. Tieto prenosy boli pripravené vopred tak, aby nenarušili programovú štruktúru Slovenskej televízie. Z programových dôvodov však Slovenská televízia nemôže zabezpečiť prenosy z rokovaní jednotlivých dní až do ich konca.

    Niektoré tipy programov nie je možné z vysielania vypustiť. Sú naplánované s veľkým časovým predstihom a sú na ne zakúpené vysielacie práva, ako napríklad v stredu 6. septembra v prípade futbalového zápasu Slovensko - Izrael. Z rovnakých dôvodov nie je možné niektoré zmluvne uzatvorené relácie vynechať z programu. V piatok je ešte napríklad plánovaný ďalší priamy prenos z vysviacky kostola na Dlhých Dieloch v Bratislave atď. atď. Čiže, pán poslanec, skutočne sa tu nemôžeme dohodnúť o tom a nariadiť televízii, že bude robiť priame prenosy. Môžeme ju požiadať a televízia príde, keď môže. A to som urobil, televízia tu je s tým, že vtedy, keď nemôže vysielať, skončí. Opäť sa vám ospravedlňujem, ak sa vás to dotklo, keď práve vtedy vypli, keď ste vy rozprávali, ale to je skutočne náhoda.

  • Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Z toho vyplýva, že pán poslanec Weiss sa bude musieť usilovať, aby rečnil vtedy, keď to televízia prenáša. Ale pochybujem, že by niekto dal prednosť tvojmu prejavu pred futbalom Izrael - Slovensko.

  • Pokoj, priatelia. Ináč aj tak máme ešte vnútorný okruh.

  • Smiech a potlesk.

  • Pán poslanec Weiss - faktická poznámka. Prosím zapojiť pána poslanca Weissa.

  • Som rád, že ste ma aspoň zapli.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predseda, ráno som sa korektne pýtal, či to, že sú tu kamery, znamená, že bude priamy prenos. Inak nemalo na minulej schôdzi zmysel hlasovať o mojom návrhu, ak by si ty o týchto veciach nerozhodoval. Ty predsa dávaš súhlas na to, či tu môže, alebo nemôže byť televízia. To, že si nič nepovedal, som pochopil tak, že prenos jednoducho bude. Keby si nám bol túto informáciu hneď po obede prečítal, toto všetko nemuselo vzniknúť.

    Veľmi ma prekvapuje jedna vec, že po tom, čo som povedal, sa všetky faktické poznámky niesli úplne mimo hlavnej témy. Čakal som jasné, vecné argumenty, že niektoré veci nie sú tak, ako som ich načrtol. Je mi ľúto, že som sa ich nedočkal. Dočkal som sa, ako je tu zvykom, keď chýbajú vecné argumenty, politického hulvátstva a pokusu o zosmiešňovanie kolegu, ktorý má iný názor. Aj to je pre mňa veľmi cenná skúsenosť a myslím si, že aj na základe takýchto skúseností sa potom vytvárajú predpoklady na politický konsenzus a spoluprácu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

  • Pán poslanec, túto informáciu z televízie som dostal poobede, preto som ju ráno nehovoril. Ale opäť opakujem, my nemôžeme nariadiť televízii, že to musí vysielať. To, že som túto správu dostal z televízie až poobede, som oznámil pánu poslancovi Weissovi.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kunc a pripraví sa pán poslanec Líška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi na úvod uviesť také veľmi krátke aktuálne zamyslenie, nazval by som ho ústavno-neústavné. Totiž slová ústavnosť, protiústavnosť, ústavný, protiústavný sú v ostatnom čase u nás veľmi frekventované nielen v tejto sále, ale v budove vôbec, v rokovacích miestnostiach výborov, žiaľbohu, aj v novinách, teda v tlači, v masmédiách, a tieto výrazy sa akosi stávajú takým niečím ako každodenný chlieb. Nemyslím si, že je to dobré. Skôr to pokladám za nedobré.

    Stáva sa to už totiž východiskom diskusie a hrozí, že sa to stane východiskom pre vzťahy. To by sme si nemali želať, lebo komu to pomôže, kam to povedie? A jedno je jasné, ak sa to nemá stať, musí preto niečo urobiť aj opozícia, aj koalícia. Otázka je, čo asi. Myslím si, že opozícia by si nemala myslieť, že koalícia si chce udržať moc za každú cenu, teda aj za cenu pošliapavania ústavy. Nakoniec každému z nás je jasné, že sa to nedá. A tak teda prečo si to myslieť. Koalícia zasa by si nemala myslieť, že opozícia ju chce zbaviť moci, a to aj neústavným či protiústavným spôsobom. A nakoniec je nám jasné, že sú tu výsledky volieb, a teda aj tak by sa to nedalo.

    Výsledkom daného myslenia je niečo, čo by som označil ako politický antagonizmus, teda to najhoršie, čo je schopné vždy a všade otráviť každú ľudskú, teda aj politickú klímu, to znamená aj našu parlamentnú klímu. A tak si ako poslanec kladiem už okrídlenú otázku: "Qui prodest?", čiže komu to osoží, alebo neutrálne načo je to dobré? Odpoveď je len jedna. To môže len škodiť vždy a každému. Prežili sme celú, síce kratšiu, ale ťažkú historickú epochu, ktorá nás o tom veľmi jasne presvedčila. Nuž načo v tom pokračovať a všetko destabilizovať a rozkladať? Prosím, panie a páni, skúsme tak nerozmýšľať a možno sa budú naše vzťahy utvárať inakšie, lepšie, pretože si nemyslím, že treba operovať slovami ústavný, neústavný. To má byť naším základným apriórnym postojom, všetkých, ako tu sedíme. Všetci máme a chceme robiť ústavne, prečo to teda navzájom sebe vyvracať?

    Spomenutou neústavnosťou preznievajú aj argumenty, ktorými sú odôvodnené výhrady pána prezidenta voči novele zákona číslo 92/1991 Zb. a ku ktorým chcem vysloviť stanovisko. Ja totiž priznávam, že mňa to vrátenie zákonov určitým spôsobom prinútilo k zamysleniu. Na základe dôkladného preštudovania a opätovného premyslenia navrhovanej úpravy usudzujem, že vláda ako navrhovateľ koná jednoznačne v súlade s článkom 1 ústavy, pretože nerobí nič iné než to, že zákonom, t. j. právom, a v medziach svojej právomoci, t. j. v súlade s článkom 2 ods. 2 ústavy a článkom 108 ústavy, ktorý vymedzuje jej postavenie, doplňuje pravidlá druhej vlny privatizácie, proponované rozmery, ktoré sa nezmenšujú a poskytujú dostatočný priestor na uplatnenie záujmov všetkých občanov, ktorí sa vo vyhlásenej prípravnej lehote v roku 1994 platne zaregistrovali.

    Tvrdiť opak, teda to, že toto konanie vlády znamená porušenie citovaných článkov 1 a 2 a tiež 13 ústavy, je postavením vecí na hlavu a neuznaním snahy vlády, ktorá ako najvyšší orgán výkonnej moci a vrcholový organizátor procesu prebiehajúcej transformácie ekonomiky a v ňom aj privatizácie, má za povinnosť nielen tento proces uskutočňovať, ale zároveň sledovať, aj skúmať, či a ako sa dosahujú zamýšľané účinky a ciele. Je jednoznačnou povinnosťou vlády, aby zo získaného poznania vyvodila dôsledky, urobila závery a pre druhú vlnu privatizácie navrhla také postupy, ktoré znemožnia opakovanie záporných javov i dôsledkov uskutočnenej prvej vlny. Ak by to vláda nebola urobila, bolo by našou povinnosťou to od nej žiadať, alebo navrhnúť podľa vlastných poznatkov a predstáv primerané riešenia. Predsa všetci chceme, aby sa to uskutočnilo vhodne a dobre pre občanov i pre hospodárstvo tohto štátu.

    Ak opätovne skúmam návrh novely, teraz už vo svetle výhrad pána prezidenta a s čo najúprimnejším úmyslom a vedomím vlastnej zodpovednosti za ich riadne posúdenie, nenadobúdam dojem, že by sme pri jej schválení boli postupovali nesprávne. Veď aj pri jej prvom posúdení sme prihliadali na ústavnosť i na súlad s platným právnym poriadkom s tým, že sme mali pred očami cieľ, ktorý sa jej uplatnením sleduje. Ani v tejto chvíli nemáme na mysli iné. A tak teda podľa môjho videnia spätná účinnosť zákona v znení novely neprichádza vôbec do úvahy, a to napriek tomu, že prebehla registrácia záujemcov o účasť v druhej vlne pri účinnosti pravidiel, ktoré určoval platný zákon. To, čo sa vo výhrade uvádza ako zmena pravidiel, v skutočnosti znamená použitie nástroja, t. j. investičného kupónu, iným spôsobom, a to v tom zmysle, že ho nebude možné odovzdať investičným fondom a uchádzať sa o majetkovú účasť v nich, ale stáva sa nástrojom na získanie dlhopisu emitovaného Fondom národného majetku.

    Ak vychádzam z toho, že obsahom rozhodnutia občana pri registrovaní nemohlo byť nič iné než záujem o účasť v druhej vlne privatizácie, iste sa nemýlim. A dôvodom tohto rozhodnutia nemohlo byť nič iné, než nadobudnúť majetkovú účasť na majetku, ktorý štát určil do druhej vlny privatizácie pri zohľadnení účelu a možnosti dosiahnuť ho cestou privatizácie. Z toho vyplýva, že navrhovaná zmena použitia kupónu ako nástroja sa v ničom nedotýka ani obsahu, ani dôvodu rozhodnutia majiteľov investičných kupónov, a tak právna konštrukcia možnej spätnej účinnosti zákona nemá logický základ, o ktorý by sa mohla opierať. Tým, pochopiteľne, padajú aj výhrady o porušení článkov 1, 2 aj 13 ústavy, ktoré som už spomínal.

    Dalo by sa ďalej dôvodiť i časovými skutočnosťami v tom zmysle, že ministerstvo financií nevyhlásilo ani začatie predkola, ani samotnej druhej vlny privatizácie, a teda prebehla iba prípravná fáza, ktorej je registrácia podstatnou súčasťou. Bolo by ďalej možné hovoriť o tom, že použiteľnosť dlhopisu ako cenného papiera podľa novely zákona nielenže zachováva pôvodné účelové určenie investičného kupónu, ale navrhovanou zmenou ho veľmi podstatne rozširuje vo vzťahu k potrebám a možnostiam reálneho života tým, že štát zákonným ustanovením garantuje toto použitie. To je však politicko-ekonomická argumentácia, ktorá môže byť v tejto súvislosti iba podporná, aj keď práve z hľadiska občana, o záujmy a blaho ktorého sa štát a jeho vláda stará, nie bezvýznamná.

    Za podstatné považujem to, čo výhrada pána prezidenta považuje za bezvýznamné, že totiž novelou daná možnosť odstúpiť od registrácie nemá svoj význam. Ja si myslím, že ona má svoj význam, pretože svojou podstatou vychádza v ústrety tomu majiteľovi investičného kupónu, ktorý v čase prípravnej fázy registrovania mal jediný zámer - získať investičným kupónom podiel na majetku určitého investičného fondu, ktorý by si bol vybral. Keďže takéto použitie dlhopisu ako nástroja nie je podľa novely možné, vláda sa tak rozhodla zo závažných dôvodov, ktoré uverejnila, že je slušné, aby tým, čo takto uvažovali, ostala možnosť odstúpiť, aj keď osobne im to neodporúčam, pretože svoje pôvodné rozhodnutie o získaní majetkového podielu na majetku určeného na privatizáciu majú možnosť použitím dlhopisu uskutočniť, a to viacerými cestami.

    Výhrada o obmedzení vlastníckych práv obcí a bytových družstiev tým, že dlhopisy Fondu národného majetku budú musieť prijímať v nominálnej hodnote, alebo v hodnote, na akej sa dohodnú, ako náhradu za cenu bytu, neobstojí vzhľadom na vecnú podstatu prijímaného cenného papiera. To predsa nijakým spôsobom neobmedzuje právo vlastníkov bytov nakladať či už s majetkom, alebo so získaným cenným papierom, aj keď ho prijímajú zo zákona. Argumentovať tým, že obce či družstvá nemajú možnosť bezprostredného použitia dlhopisu ako reálneho platidla pri plnení svojich záväzkov, či uspokojovaní finančných potrieb, nie je namieste jednak preto, že podľa zákona budú mať možnosť ako právnické osoby aj pred termínom splatnosti realizovať vlastnené dlhopisy, vrátane ich výnosov, jednak využiť ich v zákonom určených medziach aj iným, pre nich výhodným spôsobom v reálnom hospodárení. Naopak, podľa môjho názoru ide o účelné a vhodné prepojenie záujmov občana a inštitúcií, ktoré podstatne ovplyvňujú jeho život. Preto som presvedčený o tom, že riešenie je právne bezchybné i spoločensky užitočné a jeho účelnosť správne využije priestor, ktorý poskytuje privatizačná účasť občanov prostredníctvom dlhopisov.

    Vychádzajúc z ustanovení teraz platnej a účinnej úpravy zákona 92/1991 Zb. musím odmietnuť aj tú výhradu, ktorá hovorí o spätnej účinnosti prijímanej úpravy do sféry súkromného práva, a to do údajne legitímne vzniknutých občianskoprávnych pomerov medzi registrujúcim sa majiteľom kupónovej knižky a investičným fondom, ktoré vznikli so zámerom účasti v druhej vlne privatizácie. V skutočnosti totiž nejde o právne kvalifikované vzťahy, vzhľadom na to, že predmetom týchto vzťahov boli kupónové knižky, ktoré samy osebe nemôžu byť predmetom obchodovania, darovania či iných právnych úkonov, ktoré sa v týchto vzťahoch uskutočnili. Takýmto predmetom mohli byť až investičné kupóny po vyhlásení predkola, resp. druhej vlny privatizácie, čo sa doteraz nestalo. Zo strany investičných fondov i zlákaných majiteľov investičných kupónov tak došlo k počínaniu, ktoré vzhľadom na stav vecí a jeho právne znaky nemá očakávané právne účinky. Možno nanajvýš konštatovať, že konanie investičných fondov v tomto smere bolo špekulatívne a neuvážené, bez akejkoľvek profesionálnej obozretnosti, ktorá, ako dobre vieme, je hlavným predpokladom úspešnosti vo finančnom podnikaní. Zásadne teda nejde o žiadny rozpor prijímanej úpravy s článkom 2 ods. 3, s článkom 20 ods. 4 a s článkom 13 ods. 2 a 4 ústavy.

    Štvrtá výhrada pána prezidenta sa vzťahuje na koncepčný a kontrolný mechanizmus, ktorý úprava zavádza vo vzťahu k Fondu národného majetku zo strany vlády a parlamentu. Treba pripustiť, že táto vec pripúšťa rôznosť názorov, no sotva sa tu dá argumentovať § 119 ústavy o spôsobe rozhodovania vlády a o jej primárnej pôsobnosti. Žiadne ustanovenie predloženej úpravy nesvedčí o tom, že by sa vláda vzdávala, či nebodaj vyzúvala z pôsobnosti, ktorá pri procese privatizácie patrí len jej. Rovnako v ničom sa nekladú zábrany orgánom Národnej rady v ich pôsobnosti, tobôž, keď má nesprostredkované funkcie vo vedení Fondu národného majetku.

    Predložená úprava najlepšie svedčí o tom, že vláda starostlivo sleduje dva hlavné aspekty privatizácie: odštátnenie majetku a jeho prechod do rúk potenciálnej podnikateľskej sféry a podielovú či odškodňujúcu účasť občanov s dosiahnuteľnou mierou spravodlivosti. Pochopiteľne, ide tu aj o využitie sprivatizovaného majetku na zväčšenie výkonnosti národného hospodárstva, čo, samozrejme, súvisí i s ďalšími opatreniami. Ja to vidím tak, že v predloženej úprave je viacero ustanovení, ktoré by mali v tomto smere účinne pôsobiť, je však isté, že je našou povinnosťou ako jedného z orgánov, ktoré môžu a majú Fond národného majetku kontrolovať, aby sme tak robili.

    Som jednoznačne zástancom mnohosti názorov a dokonca som presvedčený o tom, že práve selekciou a prepájaním tvorivých názorov vznikajú najlepšie riešenia vecí, vrátane zákonodarnej činnosti. Nepochybujem o tom, že aj tento zbor poslancov má snahu takto postupovať. Aj preto usudzujem, že pôvodné prijaté znenie pánom prezidentom vráteného zákona je dobré, že nie je v rozpore s ústavou a jej demokratickou podstatou aj bez úprav, ktoré pán prezident navrhuje. Budem preto hlasovať za pôvodné znenie zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Len veľmi krátko. Pán kolega Kunc spomenul skutočnosť, že opozícia tvrdí, že obce a družstvá budú mať veľké problémy splácať si svoje povinnosti, ak budú držiteľmi veľkého objemu dlhopisov. Chcel by som upozorniť, že ide o hlboký omyl, pretože výťažky z predaja bytov idú výlučne do Fondu bývania v zmysle ďalšieho zákona, a to je len na údržbu bytového fondu a výstavbu nových bytov. Obce a družstvá majú obavu, že sa pozastaví údržba a budovanie nových bytov. V tom je asi rozdiel pochopenia.

    A druhá vec, ak spomenul výsostné elegantné ústavné riešenie, chcel by som spomenúť to, čo povedal on: Povinnosť smerovaná k obciam a možnosť, ktorá odchádza z obcí. Kde je v tomto rovnosť?

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Líška. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    v argumentácii, v odôvodnení prezidenta republiky k vráteniu novely zákona 92/1991 Zb. obstojí vari len druhá časť prvej vety. Inak odôvodnenie pokladám za súbor nepodložených tvrdení pripravených pracovníkmi legislatívy Kancelárie prezidenta republiky. Veď občan nevstupoval do privatizácie v jej fáze na jeseň 1994 ani nie tak podľa platného zákona, ale predovšetkým zmanipulovaný - či už exministrom Janičinom, alebo privatizačnými fondmi, ktoré vyvíjali premyslený tlak na verejnú mienku za účelom spustenia druhej vlny kupónovej privatizácie bez ohľadu na stav jej pripravenosti. Nedialo sa tak ani na základe rozhodnutí štátnych orgánov, ale účelovo intenzívnym masírovaním občanov, budúcich mikov, sľubovanou lukratívnosťou podnikov a fiktívnymi, zbožne želanými miliardami majetku akože pripravených podnikov, transformovaných na akciové spoločnosti.

    Bol síce určený dátum začatia predkola, ale absolútne nepripraveného, pretože okrem vyššie uvedených skutočností nebol zverejnený ani zoznam podnikov zaradených do privatizačnej vlny. A v rozpore s tvrdeniami v odôvodnení pána prezidenta sa druhá vlna vôbec nezačala, keďže podmienkou jej začatia je realizácia predkola. Postup investičných fondov bol v rozpore s § 24 ods. 3 písm. c) a ods. 5, ktoré určujú jednoznačne časové obdobie, v ktorom možno investovať cez investičné fondy. Čiže nemohlo ísť o jednostrannú zmenu pravidiel pred skončením privatizačnej vlny, ktorá sa vlastne ani nezačala.

    Zámerom týchto praktík bolo zjavne zvýhodniť fondy a získať čo najviac mikov na investovanie ich prostredníctvom. Zlyhala aj vtedy regulačná funkcia ministerstva financií. Veď útvar dozoru nad kapitálovým trhom bol zriadený až v novembri roku 1994. Neboli pripravené príslušné legislatívne zmeny a novely zákonov týkajúcich sa privatizácie všeobecne a kupónovej privatizácie zvlášť. Účelom bolo zrejme za každú cenu a čím dlhšie zachovať prostredie a podmienky prvej vlny kupónovej privatizácie, v ktorej mútnych vodách sa investičným fondom veľmi dobre darilo a ľahko lovilo.

    Priechodnosť týchto zámerov mala zabezpečiť predovšetkým masovosť registrácií a tým aj tlak verejnej mienky zmanipulovaných mikov, zneužitých aj vďaka nedostatočnej informovanosti. Je veľmi zaujímavé, že vtedy svorne mlčalo ministerstvo financií a ani Kancelária prezidenta a ani sám pán prezident nedvíhali hrozivo prst, čo za podvod na občanovi sa to chystá. Mal to byť danajský dar budúcej vláde, ktorá mala vzísť a vzišla z demokratických volieb.

    Scestná je aj argumentácia spochybňujúca odstúpenie od registrácie na základe slobodného rozhodnutia občana. Zdôrazňuje sa nemožnosť užívať peniaze zaplatené pri registrácii. Pýtam sa, kto zaplatí, kto vráti dikom peniaze, o ktoré prišli v prvej vlne kupónovej privatizácie z dôvodu manipulácie fondmi so zvereným majetkom a akciami. Veď tam nešlo len o tisíc či tisíc päťdesiat korún, ale o zašantročené akcie a majetok v hodnote na jedného držiteľa investičného kupónu minimálne radovo vyššej.

    Spochybňovanie akceptácie dlhopisov obcami, resp. bytovými družstvami, účelovo stavia tieto s občanmi navzájom proti sebe, zvýrazňujúc údajnú protichodnosť záujmov obcí ako vlastníkov bytového fondu a občanov. Je to nelogické, veď obce by mali predovšetkým slúžiť občanom a tiež vytvárať vhodné prostredie na plnú realizáciu ich občianskych, spoločenských i verejných práv. Tvrdenie, že bytové družstvá nebudú mať dosť prostriedkov, je síce pozoruhodné a zaujímavé, chýba však kvalifikované porovnanie, napríklad istá súvaha súčasného majetku družstiev a objemu prostriedkov získaných z platieb družstevníkov.

    Legitímnosť vzniknutých občianskoprávnych vzťahov medzi občanmi a investičnými fondmi možno konštatovať v úplne všeobecnej rovine vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka, nie však podľa zákona 92/1991 Zb. ako špecifickej právnej normy, ktorej vrátenú novelu prerokúvame. Spomínané právne vzťahy vznikli nad právny rámec tohto zákona a mimo neho, a preto aj mimo pôsobnosti novely, veď nejde o novelu Občianskeho zákonníka.

    Zdôrazňovanie práva občanov a právnickych osôb podľa článku 2 ods. 3 našej ústavy o možnosti robiť všetko, čo nie je zákonom zakázané, je zaiste pravdivé tvrdenie, no jeho použitie vyznieva v tomto prípade až absurdne, keďže zákon vyslovene stanovuje a jednoznačne určuje mechanizmus investovania cez investičné fondy individuálnymi akcionármi. Polemika o tom, čo patrí k povinnostiam a čo k právam či kompetenciám vlády, obsiahnutá v odôvodnení pána prezidenta, je taktiež rozporuplná a nesie so sebou dvojaký meter, dvojakú optiku.

    Rovnako čo sa týka imperatívnosti, jednoznačnosti či naliehavosti, sformulované ustanovenie našej ústavy v zmysle článku 102 písm. f) časti o menovaní členov vlády pánom prezidentom, sa chápe a Ústavný súd to aj opuncoval ako právo prezidenta. Na druhej strane zámer vlády zákonom odstúpiť časť kompetencií patriacich jej podľa článku 119 písm. d) inej inštitúcii zriadenej zo zákona sa vláde upiera, pretože sa jej legitímne právo v tomto prípade vykladá ako povinnosť.

    Vážené dámy, vážení páni,

    za desaťmesačné obdobie pôsobenia Národnej rady Slovenskej republiky v prvom funkčnom období stihol vrátiť pán prezident viacero zákonov, z nich však všetky boli v Národnej rade schválené aj vďaka nepresvedčivej argumentácii v odôvodnení vrátenia, tak ako sme toho svedkami v týchto posledných troch prípadoch, s ktorými sa dnes zaoberáme. Táto skutočnosť nerobí dobré meno ani pánu prezidentovi, ani jeho kancelárii. Bolo by preto namieste, aby sme z tohto miesta požiadali pána prezidenta, aby upustil od zneužívania práva relatívneho veta daného mu Ústavou Slovenskej republiky v článku 102 písm. n), nespochybňoval dôveryhodnosť, kvalifikovanosť parlamentu, kvalitu prijímaných zákonov a nespomaľoval legislatívny proces.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák. Pripraví sa pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    nuž aké argumenty ešte máme použiť po vystúpení pána prezidenta? Ako odpovieme na jeho naliehavú prosbu, páni poslanci, dámy poslankyne, počúvajte rozumom, odložte stranícku príslušnosť? Čo všetko ešte máme urobiť, aby ste našu prácu, naše stanoviská, naše návrhy nehádzali za hlavu, aby to nepadalo ako hrach na stenu a aby sme kolektívne spolupracovali?

    Dámy a páni, pán prezident a jeho právnici fundovane poukázali na porušenie Ústavy Slovenskej republiky. Ani v jednom vystúpení poslancov vládnej koalície nezazneli argumenty, ktoré by dali na tieto tvrdenia presvedčivú odpoveď.

    Dámy a páni, dnes je tomu presne rok, čo sme odštartovali kampaň parlamentných volieb 1994. Kampaň, v ktorej sme všetci hovorili o demokracii, rovnosti, slobode a prosperite. Kampaň, po ktorej voľby vyhrali tí, ktorí najviac sľubovali. Sľubovali spravodlivú privatizáciu, sľubovali dodržiavanie zákonov a v programovom vyhlásení vlády sľúbili, že budú pokračovať v kupónovej privatizácii. Aký je teda stav dnes, po roku?

    Nebudem diskutovať o tom, či prechod na väčšinový systém v parlamente je demokratický, nebudem diskutovať o tom, že ak sa opozícia nedostane na televízne obrazovky, či je to prejav plurality názorov, či prehliadka u otca biskupa Baláža, a dokonca v jeho neprítomnosti, je prejavom slobody, ale jednoducho sa vás chcem opýtať, prečo nedodržiavate vlastné programové vyhlásenie. Prečo ste pripustili taký stav v privatizácii, aký panuje dnes? Chcete príklady? Slovpap Bratislava - ignorovanie podnetu stopercentnej zamestnaneckej akciovky, VSŽ Košice, o ktorých sa už tu hovorilo - najvýznamnejšia slovenská fabrika, ovláda ju úzka skupina ľudí, tí dokonca povyhadzovali z kresiel tých, ktorí v parlamentnej kampani 1994 vehementne podporovali HZDS. Ak chcete dôkaz, preverte si, kto platil faktúry za poslanca Mečiara, keď bol na predvolebnom mítingu a býval v Dome oddychu. Trnavská skupina, tá veľa nehovorí, tá viac pracuje, ako hovorí. Skloplast Trnava - účasť na VTV je, samozrejme, legálna, ale keď si pozriete inzerciu vo VTV, tak sa vám odhalí celá sieť, ako krásne do seba zapadá. O privatizácii Bučiny Zvolen zrejme ešte budeme počuť, pretože tam boli porušené všetky základy programového vyhlásenia vlády Vladimíra Mečiara.

    Nuž teda mohol by som hovoriť ešte hodiny, mohol by som opakovať všetky odborné argumenty predrečníkov, ktoré tu zazneli. Ale ja sa tak jednoducho ľudsky chcem opýtať: Kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, prečo držíte týmto praktikám chrbát? Prečo vy, čo nie ste zapletení do žiadnej privatizácie, ignorujete vôľu dvoch tretín občanov Slovenskej republiky, na ktorých sa stále odvolávate? Prečo ste pripravení porušiť ústavu, ktorú sme slávnostne prijali a ktorej tretie výročie sme tak veľkolepo oslávili? V tej ústave sa okrem iného v článku 73 ods. 2 píše: "Poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."

    Kolegyne a kolegovia, zabudnite na chvíľu na stranícku disciplínu a zamyslite sa nad tým, čo ste pred rokom v kampani sľubovali a za akú ústavu ste hlasovali. Viete si predstaviť ten chaos, ktorý vznikne, ak Ústavný súd uzná naše argumenty? Dlhopisy padnú a čo dáme občanom Slovenskej republiky? Veľkú nulu.

    A preto vás, kolegyne a kolegovia, prosím, podporte nasledovný procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znie: Národná rada prerušuje rokovanie o tomto zákone a vracia ho na prepracovanie vláde Slovenskej republiky. Prosím, aby sa o tomto návrhu hlasovalo ako o prvom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Ľupták.

  • Pán poslanec Černák, už som vám povedal, neviete, ako to bolo náhodou s obchodným domom v Žiari nad Hronom? Neviete, ako to bolo s Uhoľnými skladmi v Žarnovici? Neviete, ako to bolo s pivovarom Vyhne? Prosím vás, vstúpte si do svedomia.

  • Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Chcem len pripomenúť pánu Černákovi, že nie je to tak dávno. Ak hovorí o tom roku, sedel tu ako podpredseda Národnej rady. Predpokladal som, že ovláda rokovací poriadok.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda Ľupták, už som vám raz povedal svoj názor na tieto vaše tvrdenia, ale ja sa vás pýtam, ako je to s Bučinou Zvolen, ako je to so Slovpapom, ako je to s ostatnými privatizáciami, s Kovošrotom, za ktorý ste lobovali, ako je to s vaším vlastným vyhlásením, že budete dbať na spravodlivú privatizáciu. Máte v rukách privatizáciu, máte ministra, máte Fond národného majetku, ale, preboha, odložte na chvíľu nabok HZDS 2 a správajte sa ako robotnícka strana.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Pán Černák, Slovpap - viete dobre, kto za tým stál, ten, kto to hovoril predo mnou, pred chvíľou. A po druhé, Bučina sa rieši, buďte pokojný, vy majte starosti o iné, majte starosť radšej o seba.

  • Slovo má pán poslanec Husár. Pripraví sa pán poslanec Sečánsky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    pozeral som sa pred chvíľou pri vystúpení niektorých kolegov trošku po sále a rozmýšľal som, či vôbec má zmysel ešte vystúpiť, pretože pozornejšie počúvalo zopár ľudí. V pôvodnom vystúpení som naozaj chcel vystúpiť len veľmi a veľmi vecne. Ale to, čo sa za ten čas už odohralo a udialo, ma predsa len doviedlo k niekoľkým poznámkam.

    Domnieval som sa, že budeme dnes, keďže hovoríme o ústavnosti či neústavnosti zákona, narábať navzájom s brilantnými právnickými šabličkami, že budeme argumentovať naozaj tak, ako sa na parlament patrí. Záver urobil pán kolega Černák tým, že oznámil, že zo strany vládnej koalície tu neodznel ani jeden fundovaný a odborný argument. Dozvedeli sme sa od ďalších kolegov, že to, čo sa chystá, je hrozné, protiľudové, je obrátené proti väčšine tohto národa. No boli tu i veci, ktoré moje srdce potešili, lebo takýchto vystúpení bolo veľmi veľa. Uvedomil som si, že občan tohto štátu sa naozaj nemusí báť, keď sú tu takí zapálení, čestní a poctiví obrancovia základných sociálnych a ľudských práv občana.

    Vypočul som si aj krátky obsah mafiánky, ktorý porozprával pán kolega Weiss. Rozmýšľam, či by som nemal pre zmenu porozprávať rozprávku o Červenej Čiapočke. Ale hádam ju všetci poznáme.

    Dovoľte preto, aby som povedal niekoľko vážnejších slov k tomu, čo je predmetom dnešnej rozpravy.

    Predovšetkým si musíme uvedomiť, o čom rozprávame. Zákon číslo 92/1991 Zb., ktorý niekto nazval zákonom o veľkej privatizácii, je predovšetkým svojím obsahom zákonom transformačným. Zákonom, ktorý smeruje, alebo uvádza časť spoločenských zmien k transformácii tejto spoločnosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, neberte toto, prosím vás pekne, ako impertinenciu. Mali sme veľmi nedávno plné knižnice kníh viazaných v koži i v plátne, múdrych a povinných kníh teoretikov marxizmu-leninizmu, múdrejší mali niekde pod stolom alebo v zásuvke aj Valkona, alebo niečo podobného, ale takúto príručku v tejto republike nemá nikto. Teda všetko to, čo spoločne robíme, čo robila Moravčíkova, Mečiarova vláda, je svojím spôsobom hľadaním. Hľadaním cesty, a tej najsprávnejšej cesty.

    A, vážení kolegovia, vážené kolegyne, myslím, že pre rozumného človeka vždy, ak zistí, že cesta, po ktorej sme sa vydali, nie je správna, alebo nie je celkom správna, je správne vrátiť sa k jej začiatku. Spred konca cesty sa ani žiaden pútnik v Nevade nevracia, pretože vie, že vracať sa už nedá. Takto by sme teda mali pristúpiť hádam aj k prvej výhrade pána prezidenta, v ktorej hovorí, že zmena pravidiel, ktorá už počas tejto veľkej hry nastala, znamená porušenie článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 a článku 13 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pozrime sa, prosím, trochu bližšie na skutočnosti, ktoré si síce už pán prezident osvojil, lebo ich tu spomínal ako moje osobné námietky v jednotlivých výboroch. A touto skutočnosťou je fakt, že takéto pravidlá, teda zákony, je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky skutočne oprávnená predkladať tejto snemovni iba určitá kategória: výbory Národnej rady, poslanci a vláda Slovenskej republiky. Uznášať sa na nich je oprávnená iba Národná rada Slovenskej republiky. Táto je oprávnená tieto aj meniť, meniť i počas hry. K týmto zmenám, vážené kolegyne, kolegovia, predsa neustále dochádza.

    Budem konkrétny. Prečo tvrdím, že k zmene pravidiel, ako tvrdím, došlo, ale došlo k nim v čase, keď ešte neboli založené prakticky žiadne právne vzťahy medzi občanom a štátom. Dovolím si uviesť tieto skutočnosti: Štvrtá časť zákona 92/1991 Zb., ktorá hovorí o prevode majetku s použitím investičných kupónov, jednoznačne stanovuje - a dovolím si zacitovať § 22: "Prevod majetkovej účasti fondu alebo Slovenského pozemkového fondu na iné osoby možno uskutočniť s použitím investičných kupónov." Z uvedeného zdôrazňujem predovšetkým slovo "možno", ktoré takúto možnosť vláde Slovenskej republiky a orgánom povereným a činným v privatizačnom procese dáva, ale neukladá zo zákona. Zdôrazňujem skutočnosť, ktorá je všeobecne a všetkým známa, že všetky politické zoskupenia považovali kupónovú privatizáciu iba ako doplnkovú metódu, iba ako metódu, ktorou sa má účelnejšie vytvoriť rozptýlené vlastníctvo.

    Ak dovolíte, odpoviem aj na niektoré otázky, ktoré tu odzneli. Prečo až teraz, prečo sme vo vládnom programe, prečo sme v predpríprave kupónovú privatizáciu pripravovali. Vážené kolegyne, kolegovia, až teraz z veľmi jednoduchého dôvodu, pretože až teraz boli zistené skutočnosti, ktoré sa zrejme onedlho v obsolútnej polohe zverejnia. Uvediem aspoň niektoré. Ak tvrdíme to, čo tvrdíme, ak tvrdíme, že zrušením kupónovej metódy odnímeme možnosť, masovo odnímeme možnosť občanom zúčastňovať sa na získaní majetku, tak prosím, uvádzam skutočnosť, že podľa povinného nahlásenia zistení, ktoré fondy vykonali, náklady na odkúpenie kupónových knižiek, teda kupónov, predstavujú u fondov 2 430 miliónov Sk. Knižky odovzdalo, alebo odpredalo fondom okolo 2 miliónov občanov - dikov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, domnievate sa, že jednotlivé spoločnosti vyplácali také a onaké sumy a odovzdávali mikrovlnky ako protihodnotu za to, že občan im dal kupónovú knižku do úschovy? Ak sa niekto domnieva takúto skutočnosť, ja sa potom dovolím veľmi nahlas domnievať, že je prinajmenšom naivný.

    V tejto súvislosti, aby som dokončil, čo som začal, zdôrazňujem, že išlo o veľmi širokú, podľa čísel, ktoré som uviedol, o veľmi širokú, cielenú činnosť, ktorá bola hlboko v rozpore so zákonom, predovšetkým so samotným zákonom číslo 92, ale aj so zákonom o investičných fondoch. Odborníci - predpokladám, že v tejto sále skoro každý je odborníkom, keďže sa tento zákon prerokúva druhýkrát - totiž veľmi dobre vedia, že kupón až do realizácie je neprevoditeľný, je iba dediteľný. Ak k takýmto prevodom dochádzalo spôsobom, že kupónová knižka bola prečiarknutá, že už bolo na nej napísané IČO príslušného fondu, znamená to iba jedinú skutočnosť, že sa pripravoval frontálny, niekoľkodňový, niekoľkotýždňový útok fondov na majetok. Ak podielnické fondy použili 380 priznaných miliónov na reklamu, tak muselo ísť o obrovský biznis.

    Teda, vážení priatelia, povedzme si otvorene, koho obraňujeme. Občanov, alebo fondy? Ak podielnické a čestné fondy, pretože určite sa nájdu i také, nenamietam. Ale fakty, argumenty, ktoré uvádzam, s ktorými bude verejnosť zoznámená, hovoria pravý opak. Ak v tejto fáze vláda vstúpila do tejto veľkej hry, ak chcela, aby sa z tisícov a desaťtisícov občanov opäť nestávali malé obete tejto veľkej hry, nazvať toto neústavnosťou je predovšetkým voči týmto občanom, nie voči tejto vláde, drzosť.

    Poďme však na niektoré právne aspekty tohto stavu. Z § 23 zákona v starom znení jednoznačne vyplýva, že začiatok a koniec privatizačnej vlny a jej jednotlivých kôl určuje ministerstvo financií. Predkolo nie je súčasťou privatizačnej vlny. Vieme, že predkolo bolo vyhlásené spôsobom, ktorý je všeobecne známy a tejto snemovni ho nemusím opakovať. Dátum 15. december mal byť začiatkom predkola. 14. decembra, teda deň pred jeho plánovaným začatím, bolo predkolo zrušené. Teda k realizácii predkola nedošlo. Ak k nemu nedošlo, pýtam sa oprávnene, aké majetkovoprávne vzťahy mohli medzi občanmi a fondmi vznikať, ako je tu ukrátené vlastníctvo občana alebo fondu tým, že sa mení metóda, spôsob, alebo ako chcete to, čo sa deje, nazvať? Aké vlastnícke vzťahy medzi občanom a štátom pri prevode majetku mohli vznikať, keď ani predkolo, ani príslušná vlna, ani kolo nebolo vyhlásené?

    Samozrejme, pripúšťame a neodmietame skutočnosť, že občan bol navodený na skutočnosť, že príslušná vlna kupónovej privatizácie prebehne. Dovoľte možno príklad, ale radšej ho nepoužijem, lebo viem, že by som bol napadnutý, ale pomôžem si asi týmto: Ak k nejakému poškodeniu občana došlo, všetky tieto záležitosti sa, myslím, ani vláda tejto republiky, ani fond, ani rezort nebráni riešiť in concreto tak, ako občan svoju oprávnenú majetkovú ujmu preukáže. Navrhovaný § 26, ktorý umožňuje občanovi odstúpiť od registrácie, mu teda dáva možnosť slobodnej voľby. Ja však pochybujem, že by "radový" občan, ako sa tu často zvykne hovoriť, od registrácie odstupoval, pretože to, čo sa mu dnes ponúka, mu, podľa môjho vedomia a svedomia, tomu radovému občanovi, naozaj dáva väčšiu právnu aj ekonomickú istotu. Ak zásadní odporcovia tejto vlády budú od registrácie odstupovať, tak takáto obeť za 10 tisíc korún pre nich, samozrejme, nič podstatné neznamená, a s tým, pochopiteľne, ministerstvo financií ráta.

    Tým, čo som povedal, vážené kolegyne, kolegovia, som reagoval na prvú a tretiu časť výhrad pána prezidenta. Ak dovolíte, zmienim sa ešte k prvej či druhej časti niekoľkými slovami o uloženej povinnosti prijímať dlhopisy obcami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu mi to naozaj vonia tými dvoma metrami - v pravej jeden, v ľavej druhý. Pán Vaškovič povedal pravdu, povedal ju veľmi vecne a takú, aká je. Áno, obciam bola už zo zákona uložená povinnosť, ak občan prejaví záujem, teda nájomca, byt mu odpredať. Nie je toto obmedzenie vlastníckeho práva? A veľmi tvrdé? Veľmi tvrdé obmedzenie vlastníckeho práva. Sú splnené podmienky tak, ako ich má na mysli ústava v príslušnom článku? Je náhrada 10 tisíc korún primeraná, keď je trhová cena bytu 200 - 300 alebo 500 tisíc korún?

    A vážení, všetci sme tento zákon prijali, lebo sme videli jeho celospoločenský význam, jeho potrebu a jeho múdrosť. A dnes, keď chceme pomocou dlhopisov sociálne slabým skupinám umožniť získanie bytov, urýchliť ich privatizáciu, tak odrazu je toto protiústavné? Prečo sme oný zákon, ktorý spomínam, nehnali na Ústavný súd? Prečo ho pán prezident nevrátil?

    Takto by som, vážené kolegyne, kolegovia, mohol pospomínať niekoľko zákonov, nie je to však taktné ani slušné voči tejto snemovni, aby som takýmto spôsobom postupoval, ale uloženie tejto povinnosti obciam bolo urobené skutočne tak, ako to má ústava na mysli v článku 13, pretože bolo urobené zo zákona, bolo urobené v širokom spoločenskom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.

    Všetky ostatné otázky, akú veľkú dieru z koláča občania dostanú, alebo nedostanú, považujem za argumentáciu absolútne nemiestnu a nevecnú, preto nemienim na ňu odpovedať.

    Pre prípadnú kalkuláciu a nejaké vygumovanie vlastných našich kolegiálnych obáv by som chcel dodať, že v roku 1996 sa predpokladá len v priamych predajoch predaj majetku asi za 100 mld korún. Ak z tohto nezačne fond oživovať, naozaj v tom prípade ho treba ako Babylonskú vežu zrúcať. Ale už som raz z iného miesta, pripomeniem aj ja sám seba, ako niektorí neustále pripomínajú, čo povedali pred pol rokom, rokom, povedal - nebuďme jasnovidci, nebuďme jasnovidci tam, kde to netreba, vyčkajme na trochu spoločnej a tvorivej práce.

    Záverom, prosím vás pekne, vážené kolegyne, kolegovia, podporte tento zákon. Podporte ho z jednoduchého dôvodu. Ak tvrdíte, že máte záujem na tom, aby privatizovali všetci, aby privatizovali robotníci, upozorňujem vás na nové znenie § 10 ods. 7, ktoré aspoň ako tak robotníkom, robotníckym akciovkám umožňuje účasť. Chcel by som sa opýtať pána Weissa, neviem, kde momentálne je, prečo bol zo stola SDĽ zmietnutý už veľmi dávno múdry návrh o akciových spoločnostiach? V tom čase išla SDĽ do vlády. S ničím novým v júni SDĽ nevyšla. Tento návrh v jej radoch vznikol veľmi, veľmi dávno, bol dopracovaný, iba bol pre určitú dobu nepoužiteľný. Ak samotná SDĽ to, čo tu ústami pána Weissa predniesla, myslí vážne, úprimne, čestne a poctivo, nech robotníkom pomôže aspoň podporením tohto návrhu, ktorý je v tomto zákone.

    Chcem zároveň upozorniť, že všetkým, čo sa udialo, sa neprimerane, nepríjemne skrátila lehota pre občanov na možnosť využitia ustanovenia § 26, teda odregistrácie. Sťažuje sa celá následná technika. Nemá význam v tomto parlamente rozoberať do detailu právnu podstatu týchto problémov, pretože verím, že s týmto sa stretneme na Ústavnom súde, a verím, že predkladateľ tohto zákona i tam svoje stanovisko obháji.

    Skončím preto tým, že nechajme, tak ako pán prezident povedal, nenávisť, vzájomné neporozumenie, snažme sa spoločnými silami pomôcť tým, ktorých všetci berieme do úst a skloňujeme vo všetkých pádoch - občanom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V otvorenej rozprave spresňujem svoj procedurálny návrh, odovzdal som ho písomne pánu spoločnému spravodajcovi. Môj procedurálny návrh znel prerušiť rokovanie. Žiadam, aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom po uzavretí rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • So záujmom som si vypočul predrečníka aj pána profesora Baránika. Upozorňujem, že nie som ekonóm, ale zo svojej profesie som zvyknutý argumentovať vecne. Preto ma zarážajú niektoré argumenty, ktoré obidvaja títo predrečníci použili. Argumenty na strašenie ľudí o zahraničných účastiach fondov, o skupovaní akcií fondov sú len čiastočne pravdivé. Rečníci ich použili ako všeobecne platné. Sú aj iné fondy, ktoré nemajú zahraničnú účasť. Čiže to všeobecne neplatí. Použili ste tu sumy 300 miliónov - pán Husár, 60 miliónov - pán Baránik. Podotýkam, že pán Husár sa tu vyjadril ako o doplnkovej metóde kupónovej privatizácie, že ju ostatné politické strany používajú. V minulosti bola kupónová privatizácia deklarovaná ostatnými politickými stranami, ktoré ju presadzovali, ako rovnocenná metóda. Čiže takisto je to trošku jazykový lapsus, pán Husár šľapol vedľa.

    Zvelebovaná zamestnanecká akciová spoločnosť - mám konkrétny príklad, nebudem menovať. Fabrika, ktorá má hodnotu 1 200 miliónov korún, bola ocenená za 600 miliónov korún. Sprivatizovaná bola za týchto 600 miliónov korún. Robotníci, o ktorých tu toľko hovoríte, dostali od vedenia podniku informáciu, že vedenie bude mať účasť 35 %. Nakoniec po rôznych schôdzach a tlakoch má vedenie účasť 51 % a vzhľadom na to, že sa zmenila základná sadzba, táto fabrika, ktorá má hodnotu 1 200 miliónov korún, bola sprivatizovaná za úver 6 miliónov ako prvá splátka. Tak prosím vás, akí vlastníci? Však sú to dlžníci, ktorí sa zadlžili.

    Z vlastnej skúsenosti mi dovoľte ešte povedať jednu vec, čo tu hovoril pán Baránik, že držitelia kupónových knižiek nie sú vlastníkmi akcií. Ja som vo fonde a mám zo Strediska cenných papierov potvrdenie o tom, že som vlastníkom akcií, hoci som vo fonde.

    A na záver mi dovoľte ešte povedať tým, ktorí takto hlásate tieto myšlienky. Ako sa zhodujú tieto myšlienky s deklaráciou v programovom vyhlásení o trhovom hospodárstve?

  • Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, dámy a páni,

    mám krátku poznámku k tej pasáži pána kolegu Husára, kde hovoril o tom, že HZDS je na ceste hľadajúcej a pátrajúcej. Keď dnešný predseda vlády v roku 1991, asi v polovici roka, ohlásil vznik slovenského národného bloku vo Federálnom zhromaždení, poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a Strany demokratickej ľavice, bolo to približne 50 hlasov, takmer ani jedným hlasom nepodporili tieto zákony: zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, lustračný zákon, zákon o referende a rozdelení štátu so záporne položenou otázkou, zákon o životnom prostredí, zákon o veľkej privatizácii, zákon o rozpočte, zákon o transformácii družstiev, zákon o veľkej privatizácii, ústavný zákon o referende, uznesenie o kupónovej privatizácii, zákon o pôde, prezidentov zákon troch hláv ústav, ktorý by pomohol riešiť ústavné krízy, zákon o prebytku rozpočtu, zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a nové daňové zákony.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Neviem, aký to má súvis s touto otázkou, ale je to vaše stanovisko.

    Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pre krátkosť času sa obmedzím na zámer skomentovať celú túto debatu o kupónke. Chcel by som citovať opäť z Práce z 28. júna 1994. Ivan Špáni dal vtedy ministrovi hospodárstva Petrovi Magvašimu hádanku, kto je autorom viacerých rok starých výrazov. Uviedol mu dlhé citáty. Medzi nimi je napríklad veta: "Kupónová privatizácia napriek tomu, že bola veľkým projektom, neriešila základný problém, a to zmenu vlastníckych vzťahov." Ďalej citujem redaktora Práce: "Minister Peter Magvaši neuhádol. Citáty, s ktorých obsahom v podstate súhlasí aj on, nie sú totiž od Sergeja Kozlíka z HZDS, ako tipoval. Zverejňoval ich dnešný predseda Národnodemokratickej strany Ľudovít Černák vtedy, keď nad politiku povyšoval odbornosť a profesionalitu, vychádzajúcu z jeho manažérskych skúseností a podnikovej praxe." Manažér ináč rozmýšľa ako demagóg. Opäť budem citovať z českej tlače: "Osud privatizovaných podnikov prostredníctvom kupónov ostro kontrastuje s rozvojom podnikov, v ktorých funguje vlastnícka funkcia. Potvrdilo sa, že kupónová privatizácia v takých podnikoch, ako sú Tatra Kopřivnice alebo LIAZ, bola hrubou nezodpovednosťou. Snaha ministra Vrbu privatizovať dôležité podniky individuálne bola jediným zodpovedným postupom."

    Chcem opäť zopakovať svoj pocit, že som zdesený, ako fungujú naše masmédiá. Tí, ktorí v minulom roku fondy ostro kritizovali (povedzme Národná obroda 12. decembra minulého roku, titulok: "Fondy pripomínajú nájazdy Tatárov, vyplieňujú, čo sa len dá", atď.), tí, ktorí ešte v máji tvrdili, že kupónka je veľkou stratou pre občanov tejto krajiny a treba ju zrušiť, o chvíľku sa ocitajú na čele bojovníkov za kupónku, akože za národ, za ľud tejto krajiny atď. A ja ako predstaviteľ Združenia robotníkov Slovenska a člen vládnej koalície na vlastné oči, na vlastnom tele musím zažívať nenávisť ľudu tejto krajiny, sťa gangster, ktorý okráda občanov. Lebo musí ma nenávidieť človek, ktorý číta, povedzme, v Sme takéto vety: "Zatvorte okná a zatiahnite rolety, pritúľte svoje nevinné deti, veľká vlaková lúpež sa začína." Aj v Českej televízii vidím, že slovenský ľud nenávidí vládu, lebo ho gangstersky okráda o majetok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážení hostia,

    skutočne, keby som mal reagovať na všetky vystúpenia, ktoré tu dnes odzneli, tak by som potreboval tri hodiny vecnej argumentácie. Na to nemám nervy, pretože väčšina z nich boli účelové argumenty a pseudoargumenty. Myslím si, že táto diskusia sa uberá úplne nesprávnym smerom. Jednoducho vecne sa tu neargumentuje, čítajú sa tu výstrižky, odchádza sa od problémov. Mám jednu zásadnú otázku. Totiž v celej tejto argumentácii je metóda, na základe ktorej, podľa toho, že sú havárie na cestách, treba zrušiť automobilizmus. Toto je základná metóda, ktorou argumentujete. Ja teraz hovorím, dobre, ak je to skutočne tak, že tie fondy boli také, aké boli, a že je to hrozne zlá infraštruktúra, prečo ste neumožnili občanom investovať investičné kupóny do podnikov priamo? Prečo ste demokraticky neumožnili vybrať občanom medzi dlhopismi a priamym investovaním do podnikov? Báli ste sa, že väčšina z tých 3,4 milióna odmietne dlhopisy a bude sa chcieť zúčastniť v priamej kupónovej privatizácii a o to oberie na majetku vašich priamych kupcov v týchto podnikoch? Toho ste sa báli?

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, mám len krátku otázku na pána poslanca Husára, ktorý tu vcelku dojemným spôsobom vyjadril starostlivosť o sociálne slabých ľudí, ako im dlhopisy pomôžu kúpiť si byt. Ja by som mal naň otázku: Pán poslanec, hlasovali ste za zvýšenie ceny bytov v bytovom zákone? Ak áno, tak táto vaša starostlivosť má skôr charakter pokrytectva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, chcel by som reagovať na poznámku pána kolegu Lauka. Ja som nespomínal 60 miliónov, ja som povedal tri čiastky na tri fondy. Jedna je 327 miliónov, druhá 276 miliónov a tretia 161 miliónov. Ide o tri fondy. Skutočné náklady na činnosť jedného sú zhruba 36 miliónov korún ročne. Vážení, uvedomte si jedno, že rozdiel medzi 36 miliónmi a mnou poukázanými čiastkami, to sú prostriedky, ktoré sa presunú do vrecák niekoľkých jednotlivcov a tým fakticky prídu dikovia o svoj majetok. To je jedna vec.

    Druhá vec je, pán poslanec Lauko, ak ste akcionárom fondu, to je pravda, veď ja som to aj vysvetľoval, vy ste akcionárom len investičného fondu, fond je akcionárom konkrétnych akcií obchodných spoločností. A vlastníkom týchto akcií nie ste. Takýmto spôsobom ste boli podvedení. To si musíte uvedomiť. V tom je princíp mojej filozofie. To znamená, že fondy si osvojili majetok, ktorý vám logicky patril. Tí, ktorí takto urobili, sa dali podviesť. O tom sa presvedčíte o krátky čas.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák má faktickú poznámku.

  • Pán kolega Glinský prečítal prvú vetu z článku v Práci, podobne ako pán Ivan Špáni citoval prvú vetu z môjho vyjadrenia na adresu považských ložiskárov v roku 1992. Ak bude čítať ďalej, zistí, že pred dvoma rokmi som predpovedal, ako ložiskári skončia, a dúfam, že si zlepší mienku o mojich manažérskych schopnostiach. Presne tak, ako som to pred dvoma rokmi predpovedal, tak považskí ložiskári skončili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, chcela by som vám s určitou štipkou irónie teraz pripomenúť, že bol znovu porušený rokovací poriadok, lebo nikde neexistuje paragraf, kde by bolo napísané, že počas zasadnutí schôdze a samotnej schôdze Národnej rady sa má robiť pravidelný prehľad tlače. To sa robilo na straníckych schôdzach. Prosila by som kolegu, aby od tejto záľuby upustil. Ak má nejaký svoj názor, nech ho povie odborne podložený, ale my noviny čítame všetci, takže je úplne zbytočné, aby nás informoval, čo sa v tlači píše. Vy, ako predsedajúci, prosím vás, upozornite ho, že čítanie tlače, čo kto povedal, je od veci pri prerokúvaní tohto bodu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som len veľmi stručne reagovať na jednu z poznámok pána poslanca Husára. Je dobre informovaný o tom, že Strana demokratickej ľavice zamestnanecké akciové spoločnosti presadzovala už od roku 1993, keď vytvorila poradenské stredisko, ktorým chcela pomáhať iniciovať zakladanie zamestnaneckých akciových spoločností. Môžem oznámiť, že sa jej to podarilo v niekoľkých desiatkach prípadov.

    Na rozdiel od Hnutia za demokratické Slovensko a súčasnej vládnej koalície za zamestnanecké akciové spoločnosti, pre ktoré sme žiadali predkupné právo, pokladáme však tie, ktorých majorita je v rukách radových zamestnancov, a nie také, ktoré presadzuje HZDS a Združenie robotníkov Slovenska, keď pod hlavičkou zamestnaneckých akciových spoločností sa privatizuje v prospech lojálneho manažmentu štátnych podnikov. V podstate k tomuto smeroval aj návrh poslanca pána Pacolu, ktorý požadoval alebo 10-percentné zamestnanecké akcie, alebo 34-percentný, t. j. minoritný podiel zamestnancov pri privatizácii majetku štátneho podniku.

    Chcem vás len informovať, že v tomto roku sme obnovili činnosť Poradenského strediska na zakladanie zamestnaneckých akciových spoločností a okresné štruktúry Združenia robotníkov Slovenska s týmto poradenským strediskom kooperujú. Je veľká škoda, že vedenie Združenia robotníkov Slovenska sa odtrháva od svojich okresných štruktúr a nie je ochotné podporovať záujem vlastných členov strany a svojich sympatizantov. To je dôvod, prečo sme nemohli podporiť ani tú časť zákona, v ktorej je návrh pána poslanca Pacolu a, samozrejme, ani celý zákon o veľkej privatizácii, ktorý opätovne prerokúvame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Sečánsky. Ruší svoju prihlášku. Priatelia, tým sme na konci rozpravy. Žiada si slovo ešte pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    zámerne vystupujem na záver tohto rokovania, pretože ako spravodajcu ma predovšetkým zaujímala vecná argumentácia a faktografia k problematike, ktorú dnes prerokúvame, a to je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona. Toto je meritum veci, ktoré tu dnes prerokúvame, a nič iné. Takže z jedenástich pánov poslancov, ktorí vystúpili v rámci rozpravy, musím konštatovať, že iba nepatrná časť sa venovala tej problematike, ktorá je predmetom rokovania v rámci tohto bodu programu. Ale prosím, každý poslanec má právo vystúpiť, s čím chce, ba dokonca, pani poslankyňa Rusnáková môže čítať aj noviny, ak to chce, a na pôde parlamentu mu v tom nemožno zabrániť. Dovoľte teda, aby som ako spravodajca uviedol faktografiu k jednotlivým pripomienkam prezidenta republiky.

    Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré prerokovala a schválila Národná rada Slovenskej republiky na svojej 8. schôdzi uznesením číslo 162, vychádza zo štyroch bodov odôvodňujúcich toto rozhodnutie prezidenta. Budem ich uvádzať postupne v zhodnom poradí, ako ich radí aj príloha rozhodnutia prezidenta. Každý uvádzaný názor rozhodnutia prezidenta budem dokumentovať vecnou faktografiou, čím preukážem, že jeho negatívne stanoviská a údajné protiústavnosti sú neodôvodnené a zakladajú sa na chybnej konštrukcii a na mylnom výklade.

    Ako prvý a základný nedostatok prijatého zákona pán prezident uvádza zmenu pravidiel, ktoré upravujú obsah vzťahov medzi štátom a občanom v kupónovej privatizácii. Pán prezident uvádza, že občan vstupoval do vzťahov, a to menovite kúpil si kupónovú knižku, zaregistroval ju, zaplatil poplatok na základe vtedy platného zákona a rozhodnutí štátnych orgánov o začatí predkola druhej vlny kupónovej privatizácie, vydaných v súlade s týmto zákonom. Jednostranná zmena pravidiel pred skončením príslušnej vlny kupónovej privatizácie, aj keď sa uskutočňuje formou zákona, je podľa pána prezidenta porušením právnej istoty. Princípy právnej istoty si vyžadujú, aby k zmene právnych vzťahov došlo dohodou alebo na základe zákona platného v čase vzniku týchto vzťahov. Iný postup znamená spätnú účinnosť zákona. Toto je, páni poslanci, ťažisko tvrdenia a rozhodnutia prezidenta republiky v rámci jeho prvého bodu. Rozoberiem jednotlivé výroky tohto bodu rozhodnutia, čím preukážem ich irelevantnosť a neopodstatnenosť.

    Proces privatizácie, ktorá je súčasťou transformačného procesu nášho národného hospodárstva, sleduje dva zámery, ktoré spolu súvisia, a to ako primárny cieľ odštátnenie, čiže deetatizáciu majetku štátu, a s tým súvisiaci druhý zámer - istú formu odškodnenia občanov za predchádzajúce obdobie, a to procesom odštátnenia.

  • Vážení kolegovia, prosím, sústreďte sa. Je síce tesne pred siedmou hodinou, ale ešte vydržme do siedmej. Ďakujem.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Tento zámer a cieľ, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády, novelou zákona číslo 92/1991 Zb. sa nijako nemení a ostáva v plnom rozsahu zachovaný. Nemení sa teda princíp privatizácie, a tým je rozdelenie majetku štátu medzi občanov. Zákon upravuje formu realizácie deetatizácie. Z dominantného postavenia kupónovej privatizácie v prvej vlne privatizácie má metódu dlhopisovú v rámci druhej vlny privatizácie, voči čomu ani prezident republiky vo svojom rozhodnutí nevyslovil námietky. Táto zmena sa uskutočňuje legitímne, a to zákonnou formou v súlade s princípmi právneho štátu.

    Ak vláda a parlament na základe poznatkov prvej vlny privatizácie uskutočňuje korekčné kroky formou novelizácie príslušných zákonov a upravuje formy deetatizácie pozitívne, v záujme občanov, vláda a parlament majú na to nielen plné právo, no priamo aj svoju povinnosť. Toto preto uvádzať ako základný nedostatok prijatého zákona je buď nepochopenie zámeru zákona, alebo negatívny zámer, ktorý treba náležite odmietnuť v plnom rozsahu.

    Ak by tento názor z rozhodnutia prezidenta mal byť akceptovaný ako správny, tak zákon číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, ktorý bol pripravovaný a prijímaný v podmienkach neznalosti skutočného priebehu privatizácie, by sa nesmel korigovať, adaptovať a novelizovať v súlade s poznatkami procesu privatizácie nikdy. Takýto názor je, prirodzene, možné výlučne odmietnuť v plnom rozsahu.

    Druhá vlna privatizácie sa začína na základe rozhodnutia ministerstva financií, a takéto rozhodnutie dosiaľ vydané nebolo. Druhá vlna privatizácie teda dosiaľ nenastala. Je teda irelevantné tvrdenie rozhodnutia prezidenta, že ide o jednostrannú zmenu pravidiel pred skončením príslušnej vlny kupónovej privatizácie, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je fakt, že prvá vlna kupónovej privatizácie bola ukončená a schválený zákon sa jej vôbec netýka. Druhým dôvodom, ako som už uviedol, je fakt, že druhá vlna privatizácie sa nezačala. Je teda úplne bezpredmetné spomínať spätnú účinnosť zákona, retroaktivitu, ako tvrdí pán prezident vo svojom rozhodnutí, pretože k takémuto ničomu neprišlo, čo je všeobecne známe. Takéto tvrdenie preto možno chápať iba ako účelový výklad. Do súčasnosti neprišlo ani k začatiu predkola privatizácie, pretože jeho začatie oznámila Moravčíkova vláda k 15. decembru, a toto avízo bola následne zrušené voľbami ustanovenou vládou. Predkolo privatizačnej vlny pritom nie je súčasť privatizačnej vlny. Je to iba obdobie, od začiatku ktorého občania môžu na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia odovzdávať body investičným fondom.

    Páni poslanci, panie poslankyne, nič viac a nič menej. Občan pred začatím druhej vlny privatizácie mal možnosť uvážiť, či sa do privatizácie chce, alebo nechce zapojiť. Pokiaľ prišlo k pozitívnemu rozhodnutia, mal právo si kúpiť kupónovú knižku a túto si mal právo zaregistrovať. Získaním kupónovej knižky a jej registrácie získal občan právo na účasť v druhej vlne privatizácie. Prijatý zákon toto jeho právo nijako nemení, neobmedzuje a nespochybňuje. Je faktom, že k zvažovaniu o účasti v druhej vlne privatizácie občan pristupoval na základe poznatkov z prvej vlny privatizácie, a teda v istej dobrej viere. Prijatím zákona s aplikáciou dlhopisovej metódy vznikla nová situácia pre občana v rámci druhej vlny, a to jednoznačne priaznivejšia a jednoznačne výhodnejšia. Občan, ktorý ma zaregistrovanú kupónovú knižku, má v plnom rozsahu túto možnosť využiť.

    Ak občan však prišiel k inému názoru a zmenu formy privatizácie za dlhopisovú neakceptuje, zákon mu opäť umožňuje vrátiť v plnej výške poplatok za registráciu. Občan teda nestráca nič. Takýchto rozhodnutí však bezpochyby bude iba veľmi málo. V prípade, ak sa občan rozhodne po registrácii kupónovej knižky neodstúpiť od privatizácie, svoju dobrú vieru v privatizáciu realizuje získaním dlhopisu, ktorý je reálnym cenným papierom a s ktorým môže aktívne vstúpiť do privatizácie.

    Nezodpovedá teda skutočnosti výrok rozhodnutí prezidenta o údajnom porušení právnej istoty prijatím tohto zákona. Pravdou je opak. Zákon bol prijatý po ukončení prvej vlny privatizácie, na ktorú sa nevzťahuje, a pred začatím druhej vlny privatizácie, ktorá sa nezačala. Prijatím zákona sa teda v plnom rozsahu rešpektuje právne prostredie a právna istota. V zákone niet náznaku spätnej účinnosti, ako mylne uvádza rozhodnutie prezidenta. Rovnako je úplne irelevantné uvádzanie údajného porušenia právnej istoty, čo by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu a čo by nadväzne predstavovalo porušenie Ústavy Slovenskej republiky v článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 2, článku 13 ods. 1 až 4. Uvádzaný prvý údajne základný nedostatok zákona podľa tvrdenia rozhodnutia prezidenta je teda vo všetkých jeho výrokoch neopodstatnený, a to tak vo veci neústavnosti, ako aj spätnej účinnosti.

    Druhou výhradou, ktorú uvádza rozhodnutie prezidenta, je § 24 odsek 10, podľa ktorej vlastníci bytových domov sú povinní prijímať dlhopisy za prevody bytov do vlastníctva fyzických osôb realizovaných podľa osobitných predpisov. V rozhodnutí prezidenta sa uvádza, že toto ustanovenie je v rozpore s článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, pretože obmedzuje vlastnícke práva doterajších majiteľov. Vlastnícke právo bytových domov, ich súčasných majiteľov, či už ide o byty komunálne, alebo družstevné, vznikli taktiež na základe prijatého zákona, ktorý legitimizoval tento stav. Zákonom stanovená záväznosť prijímania dlhopisov na účely odkúpenia bytov občanmi nijako nespochybňuje ani vlastnícke práva všetkých vlastníkov, ani nemá nič spoločné s obmedzovaním vlastníckeho práva, či dokonca s vyvlastnením. Táto výhrada prezidenta republiky je teda úplne bezpredmetná.

    Pochybnosť nad tým, že vlastníci bytových domov nič nezískajú predajom bytov za dlhopisy občanov, ktorí nedisponujú dostatočnou hotovosťou, je bezpredmetná opäť z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je fakt, že ak záujemca o kúpu bytu z dôvodu nedostatku hotovostných peňazí na účely kúpy bytu by nesmel využiť dlhopisy, majiteľ bytového domu by nezískal vôbec nič, pretože k odpredaju bytu by vôbec neprišlo práve z dôvodu insolventnosti záujemcu. Ak sa na účel kúpy bytu využijú dlhopisy, trh s bytmi sa oživí, a to tým skôr, že nariadením vlády je možné zabezpečiť urýchlenejšiu likvidnosť dlhopisov majiteľov bytových domov. Nie je v rozpore s ústavou a právnym stavom, ak sa takáto prikazovacia povinnosť realizuje vo vzťahu k obciam, pretože ústava v štvrtej hlave uvádza oprávnenie povinnosti obmedzenia hospodárenia obcí s vlastným majetkom za podmienky ustanovenej zákonom. Prijatý zákon túto ústavnú povinnosť voči obciam teda zabezpečuje a plne rešpektuje.

    Treťou výhradou rozhodnutia prezidenta je jeho tvrdenie, že v období predaja registrácie kupónových knižiek pre druhú vlnu kupónovej privatizácie došlo v roku 1994 medzi investičnými fondmi a občanmi k vzniku veľkého počtu zmluvných vzťahov na základe rôznych právnych titulov. Nahradenie kupónovej privatizácie dlhopismi sa podľa rozhodnutia prezidenta týchto záväzkových vzťahov meritórne dotkne a retroaktívne zasiahne do sféry súkromného práva, do legitímne vzniknutých občianskoprávnych pomerov. Takýmto spôsobom údajne dôjde k spochybneniu vlastníckych práv fyzických a právnických osôb, ktoré sú však zaručené ústavou. Argumentácia rozhodnutia prezidenta republiky údajným porušovaním ústavných práv a údajnou retroaktivitou zákona aj v tomto prípade je v plnom rozsahu mylná.

    Toto tvrdenie zdôvodním nasledovne. Ako som uviedol v stanovisku k prvej výhrade rozhodnutia prezidenta, privatizačná vlna nastáva okamihom jej vyhlásenia. Druhá vlna privatizácie však do súčasnosti vôbec vyhlásená nebola, a teda je bezpredmetné sa dovolávať na jej údajnú existenciu. Uverejnenie predbežného zoznamu podnikov určených do druhej vlny privatizácie v niektorých médiách, navyše bez údajov, ktoré by mali vyčerpávajúcu hodnotu o nich pre budúcich akcionárov, nie je a ani nemôže byť označované za signál začatia druhej vlny privatizácie. Predkolo privatizácie, ktoré nie je súčasťou privatizačnej vlny, taktiež nebolo začaté, pretože predbežne oznámený termín jeho začatia na 15. december 1994 bol následne zrušený. Teda niet oprávnenia odvolávať sa na správnosť krokov, ktoré by vyplývali zo začatia či už druhej vlny privatizácie, alebo predkola druhej vlny privatizácie, nakoľko dosiaľ neprišlo k začatiu ani predkola, ani k začatiu druhej vlny privatizácie.

    Chýba teda právne prostredie na zákonný vznik zmluvných vzťahov medzi investičnými fondmi a občanmi, tak ako nesprávne uvádza v tretej výhrade rozhodnutie prezidenta. Ak z iniciatívy investičných fondov takéto najrôznejšie zmluvné vzťahy vznikli, vznikli mimo právnej relevancie, mimo rámca zákonnosti, a je preto bezpredmetné argumentovať údajným retroaktívnym zásahom do sféry súkromného práva, či dokonca uvádzať narušenie legitimity vzniknutých občianskoprávnych pomerov, spochybnenie vlastníckych práv fyzických a právnických osôb, údajne zaručených ústavou.

    V tomto prípade ide v rozhodnutí prezidenta o zámerné prekrútenie interpretácie ústavnosti a zákonnosti, pretože akýkoľvek právny zmluvný vzťah, akýkoľvek záväzkový vzťah, či už v oblasti súkromného práva, alebo v oblasti občianskoprávnych pomerov, nemôže legitímne vzniknúť a nemôže sa dokonca dovolávať ústavnosti za situácie jeho vzniku v rozpore so zákonmi. A k tomuto stavu prišlo. Argumentácia k tejto výhrade, tak ako ju uvádza rozhodnutie prezidenta, sa preto odmieta v plnom rozsahu ako irelevantná. Pokiaľ investičné privatizačné fondy konali inak, konali na vlastné riziko, na vlastnú zodpovednosť, mimo priestoru platných zákonov. Dovolávanie sa údajnej ochrany občanov v tomto prípade je v skutočnosti dovolávanie sa ochrany investičných fondov, ktoré podnietili svojvoľne rad krokov vo svojom záujme, a nie v záujme občanov.

  • Vážení kolegovia, prosím vás, sústreďme sa.

  • Operácie, ktoré robili investičné privatizačné fondy so zaregistrovanými knižkami, sú taktiež neprípustné. Takže aj tretia pripomienka a výhrada pána prezidenta o protiústavnosti je úplne neoprávnená a neopodstatnená.

    Štvrtou a poslednou výhradou rozhodnutia prezidenta k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je tvrdenie o údajnom porušení ústavy v článku 119 písm. d) v dôsledku presunu rozhodovania z priamych predajov majetku štátu na Fond národného majetku. Ústava Slovenskej republiky v článku 119 písmeno d) uvádza v rámci rozhodovacej právomoci vlády, o rozhodovaní, citujem "o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky". Koniec citátu písmena d) článku 119 ústavy.

    V oblasti privatizácie táto právomoc je v plnom zásadnom rozsahu v rukách vlády. Vláda rozhoduje o zachovaní štátneho vlastníctva, alebo o jeho odštátnení, alebo privatizácii. Vláda rozhoduje o zaradení, či nezaradení podnikov do privatizácie. Vláda rozhoduje o forme privatizácie a v súlade so svojím rozhodnutím podáva návrhy na príslušné úpravy zákonov. Vláda rozhoduje, ktoré podniky sa majú privatizovať priamym predajom a ktoré podniky sa majú privatizovať inou formou. A konečne vláda rozhoduje, v ktorých podnikoch, v strategických záujmoch štátu si hodlá v záujme občanov ponechať osobné právomoci a za týmto účelom podáva príslušné návrhy zákonov. Páni poslanci, to je ten zákon, proti ktorému ste mali toľko pripomienok, takisto.

    Toto všetko sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, ktoré prináležia do kompetencie vlády tak, ako uvádza ústava. Realizácia týchto zásadných opatrení a rozhodnutí vlády prostredníctvom Fondu národného majetku je v súlade s ústavou, a nie v rozpore s ňou, pretože priame predaje predstavujú iba jednu z foriem privatizácie. Ich realizácia vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí vlády. V rámci realizácie sa potvrdzuje výber kupujúceho, podmienky ceny, jej platby a zmluvné zabezpečenie vzťahu medzi privatizujúcim a medzi Fondom národného majetku. Odvolávanie sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. mája 1995 číslo PLÚS 16/95-96 o tom, že - citujem "rozhodovanie o privatizácii štátneho majetku priamym predajom vopred určeným záujemcom patrí medzi zásadné opatrenia vlády" - koniec citátu, nie je v rozhodnutí prezidenta republiky dôsledné a presné. Táto citácia je totiž iba vytrhnutá z textu uvádzaného dokumentu Ústavného súdu, nie súčasťou jeho záverov, jeho rozhodnutia, čoho dôkazom je aj fakt, že Ústavný súd nespochybnil uznesením Národnej rady prijatý zákon o tejto novele, kompetencie Fondu národného majetku, a neoznačil takýto právny stav za protiústavný. Pokiaľ by bola snaha rozhodnutia prezidenta v tomto bode interpretovať závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci ináč, ako je skutočný súčasný stav, prezident by tým vlastne spochybnil ústavnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. mája 1995 uvedeného čísla. A takáto snaha by bola bezpochyby kuriózna a aj absurdná.

    Aj štvrtá výhrada rozhodnutia prezidenta vo veci vrátenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, preto nie je ani zdôvodnená, ani opodstatnená.

    Tým som, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, vyčerpal záverečné vystúpenie, zhrnutie rozpravy, ktorá tu prebehla. Konštatujem, že v rámci rozpravy neodzneli žiadne pozmeňovacie návrhy. Návrh, ktorý podal pán Černák, je bezpredmetný, pretože navrhuje schôdzu prerušiť a zákon vrátiť. My neprerokúvame, páni poslanci, zákon, prerokúvame stanovisko, rozhodnutie prezidenta republiky, a nemôžeme a nebudeme hlasovať o vrátení prezidentovi republiky, pretože to nám jednoducho neprináleží.

    Takže, pán predsedajúci, odporúčam túto problematiku uzavrieť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Pokorný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len veľmi stručne zareagovať otázkou. Pán spoločný spravodajca povedal...

  • Prepáčte, ale jednak som nedohovoril a rozprava je skončená. Ja mám záverečné slovo.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Môžem pokračovať, pán predsedajúci?

    Spoločný spravodajca povedal, že schválením tohto zákona občanovi nezanikne právo zrušiť účasť v druhej vlne kupónovej privatizácie. Ide o § 26a. Tento paragraf nespochybnil ani pán prezident, ale § 26a v ods. 2 hovorí, že odvolanie účasti v kupónovej privatizácii sa stane právoplatným doručením oznámenia ministerstvu financií, opatreného vlastnoručným podpisom a doloženého kupónovou knižkou s potvrdenou registráciou, a to v lehote do 30. septembra.

    Pýtam sa teda, či si občan bude môcť uplatniť toto právo, ak do vyjdenia Zbierky zákonov uplynie stanovený termín 30. september. Žiadam preto vysvetlenie, ako sa legislatívne upraví tento termín. Bol by som nerád, a nielen ja, ak toto právo, ktoré navrhol pri prerokovaní návrhu zákona v dobrej viere pán poslanec Kunc, zanikne. Môže sa teda stať, že zákon nadobudne účinnosť 1. októbra 1995 a napriek možnosti uvedenej v § 26a bude spochybnená možnosť občana získať späť svojich 1000 korún. Pýtam sa, čo potom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som potom vo faktickej poznámke spresnil svoj procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znel prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Napriek tomu, že je v zmysle rokovacieho poriadku, sťahujem ho.

  • Mám tomu rozumieť, pán poslanec, prerušiť rokovanie dnes?

  • Ja som dával procedurálny návrh, ktorý je v zmysle rokovacieho poriadku, ale sťahujem ho.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, je síce pokročilý čas, viacerým sa to nebude páčiť, ale žiadam desaťminútovú prestávku na poradu klubu pred záverečným hlasovaním.

  • Potom bude účelnejšie, aby sme hlasovanie preložili. Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták, máte faktickú poznámku.

  • Združenie robotníkov Slovenska sa tiež pripája a žiada desaťminútovú prestávku.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

  • Páni predsedovia klubov, chceli ste prestávku. Ak urobíme teraz prestávku, tak nezačneme skôr ako o hodinu, alebo polhodinu. To nemá význam, potom sa dohodnime, že budeme pokračovať zajtra.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme dnes skončili rokovanie o tomto zákone, to znamená aj hlasovali, aby sme rokovali dovtedy, kým neprijmeme záverečné uznesenie.

  • Teraz aj tak musím dať prestávku, vážený pán poslanec. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, možno preto, lebo ste viedli schôdzu, ste nezbadali, že tu niektorí poslanci pobehovali, počítali, pozerali sa na hodiny. Takže to, čo sa tu momentálne deje, nie je nič iné, len ťahanie času, aby bolo dosť poslancov. Poslanci by mali sedieť na svojich miestach. Keď tu nie sú, to je záležitosť ich alebo predsedov klubov. Nehnevajte sa, ja si myslím, že je smiešne kvôli tomu, že chýbajú traja alebo štyria poslanci, preložiť tento bod na zajtra.

  • Nehneváme sa, pán poslanec. Dávam desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v práci. Končíme rozpravu o tomto bode. Pán poslanec Hofbauer, chcete sa ešte vyjadriť?

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nakoľko neboli k vrátenému zákonu schválené žiadne pozmeňovacie návrhy, v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 12. júla 1995.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Odporúčam, samozrejme, hlasovať za, kladne.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno považovať pôvodné znenie uznesenia z 12. júla 1995 číslo 159 k tomuto zákonu za bezpredmetné.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte vystúpi predseda Národnej rady s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Chcel som to smerovať na pána podpredsedu vlády, ale už tu nie je. Chcel som povedať, aby upozornil pani podpredsedníčku vlády, že tento zákon treba publikovať rýchlo, pretože jeho účinnosť musí byť okamžitá, aby bol dodržaný termín 30. september. Len to som chcel povedať podpredsedovi vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, končíme dnešné zasadanie. Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.

    Dobrú noc a dobrý oddych.