• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané, na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 192.

    Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie.

    Nech sa páči, pán Pavol Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, nemám pripomienku k tomu, čo sme začali prerokúvať, ale k niečomu inému. Súvisí to však s hlasovaním.

    Ešte v minulom volebnom období pán predseda Gašparovič upozornil všetkých poslancov na základe stanoviska technikov, ktorí obsluhujú hlasovacie zariadenie, že by nebolo vhodné, aby poslanci prinášali do rokovacej miestnosti prenosné telefóny. Viem, že mnohí poslanci potrebujú takýmto spôsobom riadiť svoje firmy, prípadne úrady, ale mne sa konkrétne včera tiež stalo, že výsledok na hlasovacom zariadení bol iný, ako som hlasoval, preto by som prosil, aby ste znovu dôrazne upozornili všetkých poslancov, aby tento zákaz rešpektovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené poslankyne, poslanci, počuli ste požiadavku. Ak niekto má takýto telefón, prosím, aby ho odložil niekde do kancelárie alebo inej miestnosti.

    Ďalej má faktickú pripomienku pán Cuper. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, oznamujem vám, že počas dnešnej schôdze budem hlasovať náhradnou hlasovacou kartou číslo 1.

  • Ďakujem. Ďalej sa hlási pán Lauko. Nech sa páči.

  • Chcem sa vyjadriť k bodu, ktorý ste otvorili, pán predsedajúci. Dostal som odpoveď na svoju interpeláciu, s ktorou nesúhlasím. V odpovedi na moju interpeláciu, v ktorej som žiadal pána Mečiara, aby potvrdil, alebo vyvrátil domnienku o písomných vyhláseniach o finančných záväzkoch poslancov HZDS, ktorí kandidovali, vo výške 5 miliónov Sk pri zmene obsahu výkonu mandátu, som na predchádzajúcej schôdzi dostal odpoveď, že pán Mečiar mi neodpovie. Vy, kolegovia koaliční poslanci, ste hlasovaním potvrdili, že pán Mečiar mi nemusí odpovedať.

    Dal som tú istú interpeláciu opäť. A hľa, tu je odpoveď - citujem: "Vážený pán poslanec, v reakcii na vašu opakovanú interpeláciu musím zdôrazniť, že pokladám moju predchádzajúcu odpoveď za vyčerpávajúcu. Dovoľujem si opäť vyjadriť presvedčenie, že odpoveď je nielen v súlade s článkami Ústavy Slovenskej republiky, ale ako ste sa mali možnosť presvedčiť na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aj v zhode s názorom väčšiny poslancov, ktorí ju na zasadaní prijali a schválili. S úctou..." pán Mečiar. Teda pán Mečiar sa zakryl za vaše hlasovanie. Pravdepodobne nechcete dať na toto pravdivú odpoveď.

    Je len samozrejmé, že s takouto odpoveďou pána Mečiara nesúhlasím, lebo mi vlastne neodpovedal. Keďže môj nesúhlas opäť prevalcujete hlasovacou väčšinou, nezostáva mi nič iné, len konštatovať známe slovenské: "Kto mlčí, ten svedčí". Inými slovami, keďže mi pán premiér nechcel odpovedať, čiže dať zápornú odpoveď, čo by bolo najjednoduchšie, a vy s tým súhlasíte, vychádza mi, že záväzok poslancov HZDS na 5 miliónov bude asi pravdou. Možno sa raz dozvieme aj v tejto veci pravdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší sa hlási pán Weiss. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, je mi veľmi ľúto, že pri tomto bode je prítomná iba malá časť vlády Slovenskej republiky, pretože interpelácie boli smerované na takmer všetkých jej členov. Myslím si, že parlament si zaslúži, aby vláda prišla na toto stretnutie aspoň viac-menej kompletná.

    Pokiaľ ide o odpovede na moje interpelácie, odpoveď ministra hospodárstva pána Duckého nepokladám za dostatočnú. A pokiaľ ide o odpoveď pána ministra Mráza, beriem na vedomie jeho list. Mám tu výpis z Obchodného registra Obvodného súdu Košice 1, kde sa uvádza, že je členom dozornej rady spoločnosti, o ktorej som hovoril. To, samozrejme, ponechávam na jeho vlastné zváženie. Moja interpelácia mala za cieľ upozorniť na skutočnosť, že vtedy ešte nebol prijatý zákon o konflikte záujmov, napokon tento zákon bude účinný až od 1. novembra 1995, a pán minister je angažovaný v súkromnej spoločnosti. Je to, samozrejme, vecou jeho svedomia a cti, ako bude postupovať.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím ťa, pod akým číslom je odpoveď? Máš to tam napísané.

  • Ide o odpoveď ministra hospodárstva pána Duckého pod číslom 110. Nemám pri sebe ten balík, mám len odpoveď, ktorá prišla.

  • Dobre, ďakujem. Ďalší sa hlási pán Cuper. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Lauko, aj priemerne inteligentný politik vie, alebo by mal vedieť, že nemôže interpelovať ministerského predsedu ako predsedu politickej strany alebo politického hnutia, pretože článok 29 ústavy v odseku 4 jasne hovorí, že politické strany a politické hnutia, ako aj spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. Vy môžete interpelovať pána ministerského predsedu, ale nemôžete interpelovať predsedu politickej strany.

    Skutočne politické strany sú nezávislé od štátu, a pokiaľ sa riadia zákonmi tohto štátu, môžete tak akurát svoje právo zneužívať, alebo ho využívať rôznym spôsobom na demagógiu, ale nemôžete interpelovať predsedu politickej strany. To váš najväčší právnik, ktorý vydáva traktáty typu z roku 1953 alebo 1954, pán poslanec Šimko vám mohol toľko poradiť - aj s pánom Čarnogurským.

    Ďakujem.

  • Ďalej pani Bauerová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci. Volám sa Edit Bauer. S poľutovaním musím konštatovať, že odpoveď pána ministra Hudeca nezodpovedá skutočnosti. Nezodpovedá pravde konštatovanie, že finančné prostriedky schválené zákonom číslo 58 z roku 1995 o rozpočte boli poskytnuté výlučne pre menšinové kultúry. Za také nie je možné považovať prostriedky, ktoré boli poskytnuté slovenským denníkom a časopisom blízkym vláde a vládnej koalícii, ktoré dostali z týchto prostriedkov podľa jedného výkazu takmer 16 miliónov, podľa druhého výkazu takmer 27 miliónov všetkých prostriedkov. V jednom prípade je to vyše 15 %, v druhom prípade takmer 40 %.

    Tieto prostriedky boli poskytnuté periodikám, ktoré nemajú nič spoločné s menšinovými kultúrami, ak len za také nepovažujeme sústavné útoky na menšiny. V ich národnostných prílohách sú zverejnené preklady rôznych dokumentov na takej úrovni jazykovej kultúry, ktorá by nectila ani absolventa základnej školy.

    Rozdelenie prostriedkov je nie menej kuriózne. V odpovedi pána ministra ako jedno zo základných kritérií opisuje, že bolo poskytnuté vyššie percento príspevku pre menšinové kultúry, ktorých príslušníci sa do roku 1989 nemohli prihlásiť k svojej identite. V tejto súvislosti chcem iba konštatovať, že napríklad Csemadok pre 600-tisícovú menšinu má dostať 2,5 milióna Sk, Zväz Rusínov a Ukrajincov a Rusínska obroda pre 33-tisícovú menšinu 2,6 milióna Sk. Vari pán minister nie o tejto menšine tvrdil, že sa nemohli prihlásiť k svojej identite.

    Napokon treba konštatovať, že zákonom stanovené účelové prostriedky na základe akéhokoľvek súhlasu, kohokoľvek, akéhokoľvek orgánu, keďže ide o podzákonné opatrenie, nie je možné presunúť nikam inam a nemôžu sa použiť na iné účely, ako boli zákonom schválené. Teda je celkom evidentné, že došlo k porušeniu zákona. Treba teda opakovane konštatovať, že došlo k porušeniu nielen zákona o rozpočte, ale aj zákona o rozpočtových pravidlách.

    Napokon chcem požiadať pána predsedu Národnej rady, aby urobil nápravu v tom smere, aby páni ministri rešpektovali zákon číslo 45/1989 Zb. o poslancoch, aby sa nemohlo stať, že poslanci sú vyhadzovaní z predizby pána ministra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať pánu kolegovi Cuperovi, že pokiaľ viem, nie je ani predsedom vlády a nie je ani predsedom HZDS. Ja som sa vo svojej interpelácii obrátil na predsedu vlády a zároveň predsedu HZDS pána Mečiara. Vo svojej interpelácii som vysvetlil dôvody, erudované právnické dôvody, prečo sa na to pýtam. Vy, pán Cuper, ste túto kauzu otvorili, pošmykli ste sa k nevôli vašich kolegov. Takže teraz zbytočne o tom diskutujeme.

    Povedal som, že nesúhlasím, a zdôvodnil som, prečo nesúhlasím s odpoveďou na interpeláciu. Vás, pán predsedajúci, žiadam, aby moje stanovisko nebolo komentované. Názor, samozrejme, môže pán Cuper vyjadriť, ale je to od veci. A moje číslo odpovede je 23.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia,

    v tlači číslo 192 je pod číslom 8 uvedená odpoveď pána vicepremiéra a súčasne ministra financií na naliehavú interpeláciu ohľadom registračných pokladníc. Odpoveď ste si určite prečítali, ale len pre zaujímavosť vyberiem dve najzaujímavejšie pasáže.

    Po obsiahlom úvode, v ktorom pán vicepremiér robí odpočet, čo všetko doteraz bolo v registračných pokladniciach podniknuté, kde vymenúva, akú širokú osvetu ministerstvo financií urobilo, píše - citujem: "Aj napriek tejto širokej osvete a informáciám uverejňovaným v dennej tlači ministerstvo financií dostáva veľké množstvo žiadostí o udelenie výnimky z vyhlášky číslo 55/1994 Z. z. v znení vyhlášky číslo 59/1995 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou. Ide väčšinou o služby, ako napríklad oprava obuvi, oprava hodín a podobne, na ktoré sa uvedená vyhláška vôbec nevzťahuje. Z uvedeného vyplýva, že mnohé daňové subjekty uvedenú vyhlášku vôbec nepoznajú." V závere pán Kozlík konštatuje, že je toho názoru, že odsun termínu prípadne postupné zavádzanie elektronických registračných pokladníc nebude riešiť daný problém.

    Kolegyne, kolegovia, zvážte obsah tejto odpovede, keď si kupujete ráno noviny a v stánku vám dajú do ruky lístok od registračnej pokladnice. Ako sa zviditeľnilo Slovensko, keď babka na trhu, ktorá preberá mrkvu a zemiaky, potom špinavými rukami búši do registračnej pokladnice? A ako sa zviditeľnilo Slovensko, keď práčovňa, do ktorej ste chodievali a ktorá vyslovene poskytuje len služby, je zavretá, pretože si nemohli dovoliť kúpiť registračnú pokladnicu? Kolegyne, kolegovia, čumíte, ale zodpovednosť je na vás.

    Nebudem sa vracať do minulosti, nebudem hovoriť o niekoľkých svojich naliehavých interpeláciách, nebudem hovoriť o tom, ako som sa snažil v § 103 zákona 511, ktorý sme robili pred mesiacom, otvoriť dvierka ministerstvu financií, aby mohlo odstrániť tieto najkrikľavejšie prípady. Jednoducho apelujem, kolegyne a kolegovia, na váš zdravý rozum. Stav, ktorý vznikol, ste určite nechceli dosiahnuť. A všetci sedíme v parlamente bez ohľadu na to, že vy ste za to hlasovali, všetci nesieme rovnakú zodpovednosť. A preto vás touto cestou naliehavo žiadam a vyslovujem nesúhlas s odpoveďou pána ministra nie z politických dôvodov, ale z dôvodov zdravého ľudského rozumu.

    Spomínate si na to, keď pán vicepremiér odpovedal na moju interpeláciu asi tak, že tým najmenším dá jednoducho pokoj, že k nim nepôjdu na kontrolu, dá sa to vytiahnuť zo stenografického záznamu. Má ešte šancu, ak Ústredné daňové riaditeľstvo bude realizovať to, čo vyhlásil vicepremiér. Ak nebude realizovať to, že ten, ktorý sa prihlási po prvom júli, dostane pokutu. Je šanca, prosím vás, pán neprítomný vicepremiér, využite ju a tým najmenším, ktorí poskytujú služby a ktorí nemajú miliónové, státisícové daňové úniky, dajte ešte odklad sankcií, premyslite ešte raz plošné zavádzanie registračných pokladníc, pretože ste prijali vyhlášku, ktorá sa logicky nedá dodržať.

    Ak chceme, aby sa doma vyprodukovaná zelenina, doma vyprodukované ovocie, ktoré by sa mohli v mestách predať, nekazilo, treba vyhlášku novelizovať. A preto, kolegyne, kolegovia, prosím opätovne, pri nesúhlase s mojou odpoveďou sa na to nepozerajte čierno-bielo, ale premietnite si v duchu to, čo ste videli na trhoviskách v posledných dňoch, to, čo ste videli na masových akciách, to, s čím sa stretávate v stánku pri predaji novín, a podporte môj nesúhlas preto, aby sme pánu ministrovi otvorili možnosť uviesť vyhlášku do súladu s potrebami slovenskej spoločnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne. Chcel by som sa tiež vyjadriť k odpovedi na jednu svoju interpeláciu, ktorú som dostal od ministra kultúry pána Hudeca. Vo svojej interpelácii na 7. schôdzi som zopakoval konkrétne otázky, ktoré som predtým položil v interpelácii a opätovne som nedostal na tieto konkrétne otázky žiadanú odpoveď. Preto nesúhlasím s odpoveďou a zaráža ma práve v tejto odpovedi jedna vec, že pán minister potvrdil práve tú moju domnienku, že riaditeľ Gemerského múzea nebol odvolaný pre svoju neodbornosť alebo preto, že zanedbáva niektoré veci, ale z politických dôvodov. Vo svojej odpovedi to pekne napísal. S odpoveďou nesúhlasím a nepokladám ju za vyčerpávajúcu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja som interpeloval viacerých. Pána ministra Kozlíka vo veci odškodnenia občanov Slovenskej republiky poškodených na zdraví a majetku v súvislosti so vstupom, pobytom a odchodom Sovietskej armády z územia Slovenskej republiky, teda v čase okupácie Slovenska po auguste 1968. Chcem povedať, že pán minister mi vo svojej odpovedi akurát potvrdil, že v tomto smere sa takmer nič nekoná. Naopak, musím poďakovať pánu ministrovi Liščákovi, ktorý vo veci odstránenia prekážok pri vybavovaní úhrad odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu dal naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. Hovoril o veciach, ktoré sú mi dôverne známe, pretože prakticky som sa podieľal na všetkých právnych normách, ktoré sa tejto problematiky dotýkali. Takže jemu vďaka za skutočnosť či zodpovedný prístup k interpelácii poslanca.

    Ďalej som interpeloval ministra kultúry pána Ivana Hudeca vo veci zodpovednosti za zničené muzeálne expozície na Bratislavskom hrade. Tu, žiaľ, musím konštatovať, že vyčerpávajúcejšie a konkrétnejšie mi odpovedal na túto moju otázku predošlý minister kultúry pán Slobodník. S odpoveďou preto nie som spokojný.

    Ďalšiu interpeláciu som mal na pána Mečiara vo veci zodpovednosti za krízu v Slovenskej informačnej službe a informácie o organizovaní oficiálnych štátnych návštev pri pamätníku obetí odboja proti bývalému politickému režimu v rokoch 1948-1989. Dostal som uspokojivú odpoveď týkajúcu sa návštev pri pamätníku obetí odboja proti bývalému politickému režimu, ale na druhú mi pán predseda vlády vôbec neodpovedal. V tomto prípade musím konštatovať, že pán Mečiar úplne ignoruje povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ásványi.

  • Ďakujem za slovo. Na moju interpeláciu prednesenú na 7. schôdzi Národnej rady a adresovanú pánu predsedovi vlády odpovedal pán minister vnútra. Žiadal som vyriešenie otázky vydávania osvedčení podľa zákona o lustrácii číslo 451/1991 Zb., aby uchádzačom o živnostenské povolenie podľa zákona 455/1991 Zb., jeho doplnku a prílohy číslo 3 mohla byť vydaná koncesná listina pre niektoré špeciálne živnosti a činnosti. Tieto osvedčenia sa od 20. januára 1994 nevydávajú, pretože nie je žiadny orgán splnomocnený a poverený ich vydávaním. To znamená, že od tohto času špeciálne druhy služieb a činností nemôžu vzniknúť, trpí potenciálny uchádzač, budúci živnostník neplatí dane do štátneho rozpočtu a obyvateľstvu chýbajú potrebné služby.

    Pán minister vnútra vo svojom liste potvrdil správnosť obsahu mojej interpelácie v tom zmysle, že od 20. januára 1994 osvedčenia podľa zákona číslo 451 a zákona Slovenskej Národnej rady číslo 74/1992 Zb. nevydáva ani ministerstvo vnútra, ani Slovenská informačná služba, teda nikto. Z odpovede pána ministra som sa však mohol dozvedieť, že Ústavný súd Slovenskej republiky ešte v júli 1994 rozhodol vo veci súladu alebo nesúladu lustračných zákonov s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd, že ministerstvo vnútra vypracovalo návrh novely zákona číslo 451 v intenciách rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale táto novela pre údajnú rozdielnosť názorov vo vtedajšej koaličnej rade nebola predložená na ďalšie prerokúvanie. A takto je väzba právnych noriem naďalej príčinou nezákonného stavu brzdenia rozvoja podnikateľskej činnosti.

    Pánu ministrovi Hudekovi ďakujem za vysvetlenie stavu. Nenaznačil však možnosť a spôsob ďalšieho vývinu a riešenia. Sám nemôže vyriešiť túto kauzu. Preto sa obraciam znovu na pána predsedu vlády, aby sa vo svojej kompetencii postaral o doriešenie otázky vydávania osvedčení alebo upustenia od predloženia osvedčenia predpísaného zákonom číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Máme fungujúce ministerstvo vnútra, Slovenskú informačnú službu, databáza z archívu bývalého Federálneho ministerstva vnútra je nám k dispozícii. Vláda má poruke rozhodnutie Ústavného súdu, dokážeme meniť zákony za jednu noc, žeby sme túto vec nevedeli vyriešiť? Navyše občan má právo dožadovať sa vytvorenia podmienok a fungujúcej administratívy na dodržanie zákonom stanovených podmienok. Nebolo by správne čakať do 31. 12. 1996, keď lustračný zákon stratí účinnosť. Zákon o živnostenskom podnikaní podmieňuje vydanie koncesie s preukázaním lustračného osvedčenia aj po 1. 1. 1997, ak by sme ho do toho času nezmenili.

    Záverom iba toľko: Nejde mi tak o odpoveď na interpeláciu ako o vyriešenie problému. Nemôže byť brzdou ani spomínaná rozdielnosť názorov v koaličnej rade, lebo teraz je zhoda medzi partnermi, a keď bude aj politická vôľa, vec sa dá doriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

    na minulej schôdzi Národnej rady som interpeloval vládu a moja interpelácia smerovala k personálnej politike vlády, k personálnym výmenám, ktoré sa uskutočňujú po celom Slovensku, k činnosti predstaviteľov koaličných strán v jednotlivých okresoch, kde som aj konkrétne hovoril o menách ľudí, ktorí nesú za túto činnosť zodpovednosť. Na svoju interpeláciu som dostal odpoveď iba od ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľgy Keltošovej. Bohužiaľ, nie je prítomná. Je to odpoveď číslo 9.

    V tejto odpovedi pani ministerka hovorí o tom, že personálne výmeny robila aj predchádzajúca vláda, dokonca spomína konkrétnych 26 mien prednostov okresných úradov, ktorí boli odvolaní zo svojej funkcie, mnohí z nich sedia dnes v tomto zhromaždení. Musím len na adresu toho povedať, alebo pripomenúť, že tu išlo o 26 prednostov. Pokiaľ ide o naše poznatky o personálnych výmenách, ktoré sa stále uskutočňujú po Slovensku, číslo tých zmien už dosiahlo okolo 600 ľudí, ktorí boli odvolaní zo svojich funkcií, a sú za to zodpovední konkrétni ľudia, ja som uviedol konkrétne mená. Bola dokonca natočená publicistická relácia Slovenskej televízie, ktorá išla konkrétne po týchto menách. Táto relácia nedostala povolenie na odvysielanie a potom Rada Slovenskej televízie odporučila vedeniu televízie, aby relácia bola vysielaná. Napriek tomu, pokiaľ som informovaný, ešte stále k tomu nedošlo. Neviem, čoho sa, páni, obávate, ak tvrdíte, že to nie je pravda, že tie zoznamy neboli pravdivé.

    Ale vrátim sa k odpovedi na interpeláciu. Pani ministerka okrem toho, čo som už spomínal, okrem polemiky s činnosťou predchádzajúcej vlády - celý text jej odpovede uverejnila stranícka tlač HZDS, ktorej tu nemienim robiť reklamu - priamo na moju otázku, koľko ľudí plánuje ešte vláda vymeniť, mi odpovedala takto: "Za Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vám môžem povedať, že úlohy vyplývajúce z vládneho programu, t. j. transformácia sociálnej sféry, si vyžaduje skutočných odborníkov v sociálnej oblasti. Tí, ktorí úlohy nesplnia, budú vymenení bez ohľadu na politickú príslušnosť, a skvalitnenie práce všetkých zamestnancov je hlavnou úlohou personálneho manažmentu i nášho ministerstva." Čiže inými slovami, toľko ľudí bude ešte vymenených, koľko bude treba.

    Musím povedať, že táto odpoveď mi čosi pripomínala, dlho som si nevedel spomenúť čo. A vzhľadom na to, že moja manželka ma neustále núti, aby som robil poriadok vo veciach, ktoré sa mi nazhromaždili, som minule listoval v starých novinách a našiel som vlastne to, čo mi to pripomínalo. Je to v Pravde zo stredy 30. októbra 1985 v rozhovore súdruha Vasila Biľaka pre časopis Der Spiegel. Tam sa ho redaktori časopisu Spiegel pýtali na personálne výmeny, ktoré sa uskutočnili v rámci normalizácie začiatkom sedemdesiatych rokov. Iste si všetci pamätáte a iste všetci viete, aký rozsah mala táto normalizácia. Pán Biľak alebo súdruh Biľak vtedy odpovedal: "To je veľká nepravda. Vôbec nejde o státisíce ľudí. Priznávam však, že existujú riaditelia, ministri alebo vysokí dôstojníci, ktorí už nepracujú na svojom bývalom mieste. Neobstáli práve vo svojej politickej skúške. Ak stratí spevák hlas, potom už nemôže spievať v opere. Ak si poraní svetový rekordér v skoku do výšky nohu, potom už nemôže skákať. Tak je to." A potom polemizuje s tým, že personálne výmeny sa robia, alebo sa robili aj v Spolkovej republike Nemecko.

    Vážené dámy, vážení páni, vážená vláda, takéhoto ducha má aj odpoveď pani ministerky Keltošovej. Ale nežiadam o tom hlasovať, v podstate ma uspokojila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k odpovedi pani ministerky školstva na moju interpeláciu vo veci dobudovania základných škôl v Kráľovskom Chlmci a vo Veľkých Kapušanoch, ktoré sa realizujú v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby. S odpoveďou pani ministerky školstva nesúhlasím pre jej nekonkrétnosť a vzájomnú rozporuplnosť uvádzaných skutočností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcela by som sa vyjadriť k odpovedi ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Bisáka. Vo svojej interpelácii som upozornila ministra privatizácie na postup privatizácie v štátnom podniku Víno Košice, kde celú vec prešetruje súd a prokuratúra. S ňou bezprostredne súvisí aj rovina trestnoprávna, týkajúca sa bývalého riaditeľa štátneho podniku a predstaviteľa akciovej spoločnosti, len v skratkách P. D., podozrivého z kriminálnej činnosti.

    Moja interpelácia odznela na 7. schôdzi Národnej rady 11. mája. Tu chcem pripomenúť, že rozhodnutie ministerstva je vydané 8. marca a Fond národného majetku dospel k rozhodnutiu asi bezprostredne po mojej interpelácii, 18. mája 1995. Chcem sa teda opýtať, kde je vaša kontrolná činnosť, zástupcovia Združenia robotníkov Slovenska, ktorí ste na miestach na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku a vo Fonde národného majetku? Verím, že nie všetky vaše privatizačné rozhodnutia sú podobného charakteru. Zároveň som požiadala pána ministra aj o zoznam rozhodnutí vydaných ministerstvom do odoslania mojej odpovede. Na túto otázku som však odpoveď od pána ministra nedostala. Je to 14c) v tej hrubej časti.

    A ešte by som chcela vyjadriť nespokojnosť s dodržiavaním termínov odosielania odpovedí na interpelácie, a to na odpoveď pani podpredsedníčky vlády Kataríny Tóthovej. Je to číslo 8. Chcela by som podotknúť, že pani podpredsedníčka na moju interpeláciu odpovedala po dva a pol mesiaci, až 23. mája, nie tak ako vyhlásila na schôdzi Národnej rady 11. mája, že už mi ju odoslala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pokorný, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážená Národná rada,

    odpoveď na moju interpeláciu je uvedená pod bodom 18 a pozostáva z dvoch častí a) a b). V časti b) s odpoveďou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľgy Keltošovej vo veci veku ohraničujúceho nezaopatrenosť dieťaťa v súvislosti so sústavnou prípravou na povolanie vyslovujem súhlas. Pani ministerka už v novele zákona, ktorý sme nedávno schválili, problém, na ktorý som poukázal, riešila, a Národná rada ho prijala. Čiže problematika študentov nad 25 rokov, problematika súvisiaca s rodinnými prídavkami, sociálnymi dávkami a inými zľavami, je vyriešená, ďakujem za rýchle riešenie.

    Nemôžem to však povedať o časti a), v ktorej som interpeloval vládu Slovenskej republiky a poukázal som na viaceré problémy, ktoré súvisia s energetickou koncepciou Slovenska a s dokončením elektrárne Mochovce. Položil som viac otázok a navrhol som logickú postupnosť krokov pri výbere optimálneho riešenia pre Slovensko. Pretože na mnohé otázky mi pán minister Ducký neodpovedal, niektoré otázky sú zodpovedané len sčasti, vyslovujem nesúhlas s odpoveďou na moju interpeláciu.

    Uvedomujem si závažnosť a zložitosť celej problematiky, preto som pri schvaľovaní programu tejto 8. schôdze Národnej rady navrhoval, aby vláda predložila informáciu o celej problematike súvisiacej s dokončením elektrárne Mochovce. Žiaľ, nebolo to umožnené, väčšina rozhodla inak. Preto mi bude aj dnes pomerne ťažko v tomto časovom priestore poukázať na celý aspekt problémov súvisiacich s dokončením elektrárne Mochovce.

    Vari by som ešte zdôraznil, že iniciovanie tohto bodu programu vzišlo nie tak, ako to komentovala a konštatovala pani Lazarová včera v Pravde, že ma ona nabádala, ale je to iniciatíva Strany zelených na Slovensku. Opak je pravdou, ja som o tomto hovoril na výbore, ale to tu nemá zmysel otvárať a diskutovať s pani poslankyňou.

    V odpovedi nebolo zaujaté stanovisko na moje tvrdenie, že Jadrová elektráreň Mochovce na dlhé obdobie posilní centralizáciu energetického sektoru, zablokuje financovanie progresívnych a výhodnejších alternatív a naštartovanie procesu demonopolizácie a decentralizácie energetiky na Slovensku. Rovnako predurčí charakter štátnej energetickej koncepcie. K energetickej koncepcii, ktorej novelizácia sa pripravuje v týchto dňoch, mám jednu závažnú pripomienku, resp. otázku, na pána ministra, ktorú však teraz neadresujem, nie je na to priestor.

    Zaujíma ma, kedy bude predložená na diskusiu širšej odbornej verejnosti mimo rezortu energetiky a mimovládnym organizáciám. Pretože ide o materiál závažného významu pre budúcnosť Slovenska po všetkých stránkach - ekonomickej, sociálnej, environmentálnej - je nutné využiť ponuky všetkých odborníkov. Ak vláda má tento materiál schváliť začiatkom septembra, tak ako to konštatovala, máme júl, august, dovolenkové obdobie, nebude možnosť naplniť literu zákona číslo 127/1994 Z. z. a poskytnúť taký závažný materiál na diskusiu odbornej verejnosti.

    Ďalej k odpovedi pána ministra k stati, v ktorej som hovoril o Úrade jadrového dozoru a bezpečnosti jadrovej elektrárne. Nestačí len vyhlásiť, že úroveň jadrovej bezpečnosti nebude závislá od dodávateľa, prípadne zdrojov financovania. Treba to dokázať konkrétnymi porovnaniami jednotlivých variantov, pretože na základe dlhodobých medzinárodných skúseností sú oprávnené obavy, že podstatné zníženie financií pre projekt by znamenalo aj zníženie bezpečnostných parametrov jadrovej elektrárne a to nikto z nás nechce. Znova sa tak dostávame k otázke verejnej informovanosti a transparentnosti celého procesu. Výsledky štúdií spracovaných tzv. nezávislými spracovateľmi vôbec jednoznačne neukázali, že dostavbou Jadrovej elektrárne Mochovce získame spoľahlivý zdroj najlacnejšej elektrickej energie. Išlo len o štúdie odborníkov, resp. inštitúcií, úzko prepojených s energetickým rezortom, bez patričnej oponentúry, pretože ich kompetentné orgány neposkytli mimo rezortu. V takomto prípade je vzhľadom na úzkorezortné a skupinové záujmy pochopiteľné, že tieto štúdie boli v prospech dostavby elektrárne ako jadrovej. Aby sa mohlo objektívne niečo skonštatovať, musí sa uskutočniť primeraná oponentúra. Konkrétne v prípade Jadrovej elektrárne Mochovce totiž boli vypracované aj konkurenčné štúdie, ktoré dokazujú presný opak, teda že jadrový variant je jasne najdrahší a najmenej efektívny. Znovu sa nastoľuje problém nedostatočnej verejnej diskusie počas procesu účasti verejnosti v projekte, keď vlastne organizátori neumožnili priamu konfrontáciu jednotlivých odborných názorov, zdôrazňujem - odborných.

    Odstavenie Jadrovej elektrárne Bohunice: Z predchádzajúceho bodu vyplýva, že taktiež nebolo dostatočne objektívne preukázané, že Slovensko potrebuje Jadrovú elektráreň Mochovce, aby mohla odstaviť rezervy energetického potenciálu, čiže nejadrovou cestou, nie sú ochotní naši energetici priznať. Koncepčný návrh riešenia energetickej situácie Slovenska bez jadrovej energetiky podáva napríklad materiál environmentálnych organizácií Energia pre Slovensko a mnohé ďalšie dokumenty. K často citovanému vyhláseniu, ktoré je použité aj v odpovedi pána ministra, že Mochovce sú najlacnejším riešením, si dovolím poznamenať, že Slovensko je už asi jediná krajina, kde nie je známy spôsob manipulácie s číslami, ktorej sa dopustili autori štúdie o najnižších nákladoch, vypracovanej pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj firmou PHB. Kritika tejto štúdie sa zjavila v mnohých renomovaných novinách a časopisoch, autori boli, samozrejme, odborníci, ktoré nie je možné podozrievať zo šírenia protijadrovej propagandy. Aby som bol konkrétny, uvediem len niektoré z nich.

  • Pán poslanec, ale toto mi pripadá, ako keby bola rozprava. Máte stručne povedať, či súhlasíte s odpoveďou alebo nie.

  • Šum v sále.

  • Pán predsedajúci, o tom, že som vyslovil nesúhlas, rozhodne toto plénum. Ak poviem, že nesúhlasím a neuvediem dôvody, na základe čoho budú kolegovia rozhodovať, či súhlasia s odpoveďou, alebo súhlasia s mojimi názormi? Uvádzam dôvody, a opäť ste ma prerušili tesne po tom, keď som chcel povedať, že jediné Slovensko nemá záujem dozvedieť sa pravdu, ako boli zmanipulované vstupné údaje pri vyhodnocovaní alternatív či plyn, alebo jadro, a vy mi beriete slovo.

    Vidím, že mám ešte priestor. Hovorí sa, že forma jadra je o 30 % výhodnejšia ako plyn. Spomínal som, že to bolo podrobené mnohým kritikám. Najvýraznejšej manipulácie sa dopustili autori štúdie v prípade cien plynu, tie sú rozhodujúce. Zobrali do úvahy ceny o 60 % vyššie, ako sú toho času svetové ceny. S takýmto vývojom cien nepočíta ani Svetová banka, ani Európska investičná banka a tento predpoklad je v rozpore so súčasným trendom. Súčasné ceny sú po zohľadnení inflácie o 10 % nižšie ako pred desiatimi rokmi. Čiže nadhodnotenie o 60 % zohralo svoju úlohu.

    Ďalším kritizovaným parametrom bolo použitie rôznych kurzov na výstavbu a palivo. Štúdia tento rozdiel nikde nezdôvodňuje. V prípade, že by sa použili rovnaké kurzy, náklady na palivo by klesli o 8,5 %. Začiatkom apríla tohto roku Európska investičná banka podrobila predmetnú štúdiu značnej kritike. Na základe vlastných analýz a výsledkov, ktoré boli zaslané listom do sídla Európskej únie v Bruseli, vychádza, že pre Slovensko by bolo lacnejšie vybudovať plynovú elektráreň prakticky na zelenej lúke. Je to konštatovanie Európskej únie, nie moje.

    Ďalším zavádzajúcim parametrom sú náklady na likvidáciu Mochoviec. Uvádza sa 637 nemeckých mariek na kwh, čo je 3,5 až 5,3-krát menej, ako sú predpokladané náklady na likvidáciu nemeckej jadrovej elektrárne v Reiswaalde. Otázka konca palivového cyklu a likvidácie jadrovej elektrárne je príznačná pre zavádzanie verejnosti. Skutočné náklady, ktoré by bolo tak potrebné vedieť práve dnes, nie sú známe prakticky nikde vo svete.

    V súvislosti s úvahami o cenách by bolo treba, aby slovenská vláda mala na zreteli, že aj podľa záverov vyššie uvedenej štúdie Mochovce nebudú najlacnejšou alternatívou, keď úroková miera vzrastie na 11 %. Toto treba brať do úvahy najmä dnes, keď sa uvažuje s financovaním z iných bánk. Opäť apelujem na informovanosť verejnosti.

    V celom procese je veľa záhad. Pôžička z Ruska je 150 miliónov amerických dolárov, alebo 80 miliónov, ako sa uvádza v zmluve medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou z tohto roka. Z 80 miliónov má byť 50 na dodávky tretích krajín, teda aj ruských organizácií, ruských špecialistov a ich služobné cesty, 30 miliónov má byť na zariadenia vyrábané v Rusku.

    Je tu veľa rozporuplných vecí, preto som navrhoval parlamentnú diskusiu, chcel som, aby sme všetci boli správne informovaní.

    Zároveň vyjadrujem uspokojenie nad vyhlásením pána premiéra v nedávnej minulosti, že vláda Slovenskej republiky bude zvažovať aj iné alternatívy, ako je jadro, na dokončenie Mochoviec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Anton Juriš.

  • Ďakujem za slovo. Mal som interpeláciu pod číslom 6, boli to fakticky dve interpelácie. Prvá bola na ministra hospodárstva pána Duckého.

    O čom bola prvá interpelácia? Jednoducho o neporiadku vo výkupe vratných obalov, fliaš, tak sklených, ako aj plastikových. Táto situácia veľmi komplikuje život spotrebiteľom. Nie som celkom spokojný s odpoveďou na interpeláciu z toho dôvodu, lebo konštatuje, že je pravda, že je v tom neporiadok, a ministerský úradník, ktorý odpoveď vyhotovoval, poučuje, aké zákonné opatrenia sú, aby to nebolo, ale v odpovedi som nedostal odpoveď na to, čo všetko sa spraví, aby sa tento nepriaznivý stav zlepšil. Čiže suché konštatovanie.

    Záverom som však spokojný s tým, že sa pripravuje novela zákona o odpadoch, lepšie by to znelo, keby to bolo o obaloch, kde sa tento problém má riešiť až koncom roku 1995. Samozrejme, túto situáciu sledujem, čiastočné sa zlepšila, ale aj tak je ešte veľa, veľa obchodov a obchodníkov, kde vydávajú nejaký lístočkový systém na vrátenie obalov. Je to nezákonné, a preto by som bol veľmi rád, keby sa čím skôr táto právna norma dodržiavala, aby sa obaly mohli nerušene predávať a kupovať.

    Druhá interpelácia znela na pána ministra Hudeka, pána ministra vnútra. Tiež nie som najspokojnejší s odpoveďou, lebo sa v nej konštatuje, že skutočnosť je taká, akú som uviedol v interpelácii, že popri našich cestách a diaľniciach sú strelnice - neviem, kto sa tam učí strieľať -, že značky sú ako terče, a je len otázkou času, kedy príde k nejakému nešťastiu, pretože po týchto cestách nechodia len obyčajní ľudia, ale aj ústavní činitelia.

    Nie som spokojný so štýlom odpovede a prečítam len jednu vetu. "Poznatky, ktoré ste v interpelácii uviedli, sa prešetrením potvrdili, pretože dopravné značky sú poškodzované i tým, že sú v nich vytvorené otvory, ktoré mohli byť spôsobené aj strelnými zbraňami." Len taký malý dodatok: Myslím si, že ministerstvo vnútra má odborníkov, aby zistilo, či to bolo strelnými zbraňami. Či nie? Máme aj lepších odborníkov?

    Druhá časť interpelácie bola o veľmi neohľaduplnej jazde mnohých vodičov superrýchlych moderných automobilov. V odpovedi sa mi vysvetľuje, že na cestách sa robia kontroly merania rýchlosti. Viem, že sa to robí, ale v tomto prípade som kritizoval najmä diaľnicu D61, kde som veľmi často chodil, pokiaľ mi neukradli auto, a zisťujem, že to funguje naďalej či pred interpeláciou, či po interpelácii. Nedeje sa tam nič, v odpovedi nie je, že sa tam niečo bude zlepšovať. Naopak, hovorí sa, že sa pripravuje vyhláška, že by sa mala zrýchliť alebo zväčšiť povolená rýchlosť vozidiel, pretože naše diaľnice sú na to konštruované. Myslím, že aj v zahraničí sú diaľnice tak konštruované, a napriek tomu sa vo väčšine vyspelých krajín znižuje cestovná rýchlosť, a to nielen preto, že by nemali bezpečné autá, ale znižuje sa najmä z toho dôvodu, že čím je väčšia rýchlosť, tým je väčšia spotreba, a čím je väčšia spotreba, tým je väčšie znečistenie ovzdušia. A oni majú na to, aby si mohli dovoliť vyššiu spotrebu pohonných hmôt. V našom prípade to hlavné je, aby sme si zachovali kvalitu životného prostredia.

    Z tohto dôvodu nie som celkom spokojný s odpoveďou na interpeláciu a dúfam, že dostanem dodatok k nej a budem tam vidieť a cítiť, že sa niečo bude robiť pre to, aby sa táto nepriaznivá situácia zlepšila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    na úvod by som na osvieženie pamäti zacitoval z § 89 a § 90 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí o tom, akým spôsobom sa narába s odpoveďami na interpelácie, resp. otázky poslancov. Podľa § 89 sa interpelujúci vyjadrí, či odpoveď pokladá za uspokojujúcu. Jeho písomná odpoveď sa na najbližšej schôdzi rozdá všetkým poslancom a podľa rokovacieho poriadku sa môže o tom konať rozprava. Podľa článku 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda neskoršieho predpisu, ako je rokovací poriadok, sa o odpovedi na interpeláciu vždy koná rozprava. Preto poslanci tu môžu vystupovať a myslím si, že aj členovia vlády by mohli zareagovať na niektoré názory poslancov, pretože v rozprave majú na to otvorený priestor, a môžu sa vyjadriť aj kolegovia poslanci, ak si myslia, že k odpovedi, resp. k téme, ktorej sa interpelácia týka, majú čo povedať.

    Iný režim sa týka otázok. Pri otázkach sa poslanec podľa § 90 ods. 2 na tej istej alebo na najbližšej schôdzi Národnej rady vyjadrí, či pokladá odpoveď za uspokojujúcu. Tam sa nemôže konať rozprava, tam sa len povie áno, nie, a ďalej sa tým Národná rada nezaoberá. Teda chcem len povedať, že tí poslanci, ktorí položili otázky a ktorí sú uvedení v príslušnej tlači, sa môžu vyjadriť, či otázku pokladajú za uspokojujúcu, alebo nie, ale nemôžu sa vecne vyjadriť k tej téme, pretože rokovací poriadok im na to nedáva priestor. Preto si myslím, že by sme sa nemuseli zužovať len na interpelácie. Ja sa vyjadrím aj k odpovedi na otázky, ktoré som dostal.

    Myslím, že postup práce s námetmi občanov, resp. s problémami, o ktorých si myslíme, že ich treba riešiť, sa postupne dostane do takého modelu, že najprv sa poslanci pokúsia riešiť problém konkrétne osobne s príslušným ministrom. Možno si starší poslanci spomenú, že bolo dobrým zvykom počas zasadnutí Národnej rady, že ministri bývali k dispozícii zhruba hodinu, bolo to vyčlenené počas zasadnutia Národnej rady, keď mali poslanci možnosť priamo sa kontaktovať s jednotlivými ministrami a riešiť problémy, ktorými by nezaťažovali celú Národnú radu a nespúšťali celý administratívny mechanizmus písania odpovedí atď.

    Keď poslanec pokladal odpoveď, resp. reakciu, ministra za neuspokojujúcu, mohol mu položiť otázku v pléne Národnej rady, ktorej režim som pred chvíľou opísal. Keby ani táto otázka, teda nabádanie na riešenie nejakého problému, alebo podnet podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku neviedol k náprave, možno použiť interpeláciu ako predposledný prostriedok alebo posledný prostriedok parlamentnej kontroly. Ako sme naznačili, o tej sa koná rozprava, mali by to byť teda otázky závažného spoločenského záujmu, ktoré zaujímajú širší okruh poslancov a, samozrejme, aj členov vlády. Ak ani toto neprivedie k riešeniu, poslanec už má len jedinú možnosť, ktorú musí uvážlivo strážiť, a to dať návrh na odvolanie príslušného ministra. Samozrejme, musí na to získať súhlas ďalších 29 kolegov, teda aspoň pätinu poslancov. V takejto postupnosti by sa asi mali riešiť problémy. Ale možno hovorím veci, ktoré sú vám známe, a hádam sa dočkáme toho, že tento model budú poslanci uplatňovať, ale budú nám vytvorené možnosti a podmienky, aby sme sa v takomto zmysle obracali na jednotlivých členov výkonnej moci, teda ministrov a funkcionárov vlády.

    Dovoľte teraz konkrétne k odpovedi na interpeláciu, ktorá je uvedená v príslušnom materiáli pod číslom 11. Je to interpelácia na ministra kultúry vo veci finančných prostriedkov na menšinové kultúry. Osobne tiež nevyjadrujem spokojnosť s touto interpeláciou a rád by som sa pána ministra opýtal na niekoľko konkrétnych otázok, na ktoré by bolo asi najlepšie, keby odpovedal hneď, a mohli by sme tento problém posunúť o kúsok dopredu. Pán minister hovorí o tom, že na základe súhlasu ministerstva financií boli prostriedky na menšinové kultúry presunuté do fondu kultúry Pro Slovakia. Chcel by som sa opýtať, na základe čoho, teda konkrétneho paragrafu v rozpočtových pravidlách alebo v zákone o štátnom rozpočte. Teda na základe ktorého konkrétneho predpisu sa to stalo, pretože pevne verím, že tak ako ja aj pán minister si ctí článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že štátne orgány môžu konať v medziach ústavy a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

    Takisto sa v odpovedi píše, že základnou zmenou v poskytovaní finančných prostriedkov je najmä to, že sa nebudú plne financovať jednotlivé aktivity, ale bude sa to robiť formou finančného príspevku na jednotlivé podujatia, resp. projekty. To je myšlienka, ktorú nemožno odmietnuť, tu len namietam, že príslušné kultúrne zväzy, resp. organizácie a spolky, sa o tom nedozvedeli včas, že toto kritérium sa vyhlásilo takpovediac v behu. Myslím, že bolo vhodné oznámiť to dopredu, aby mohli na to reagovať a príslušným spôsobom sa uchádzať o tieto prostriedky.

    Spomína sa tu komisia, ktorá bola zriadená pri štátnom fonde kultúry Pro Slovakia na výber prostriedkov. Myslím si, že by bolo dobré pre objektívnosť zverejniť túto komisiu.

    V závere interpelácie sa píše, že finančné prostriedky pre menšinovú neperiodickú tlač sa doteraz neposkytli, pretože boli neúplné podklady. Pevne verím, že od času napísania odpovede, ktorým je piaty júl, dodnes už tieto prostriedky rozdelené boli, a keďže som nezachytil v dennej tlači a akým spôsobom to bolo urobené, bolo by dobré, keby pán minister vyvrátil fámy o tom, koľko dostala Slovenská republika na svoju národnostnú prílohu, či to bolo 27 miliónov korún, alebo číslo okolo 9 miliónov, ako zverejnili niektoré denníky, teda by bolo dobré oznámiť, ktoré tituly dostali a ktoré nedostali, a koľko. Takže v tomto zmysle odpoveď na interpeláciu nie je dostatočná.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k odpovediam na otázky, ktoré som položil ministerke školstva a týkali sa jej práce s riaditeľmi školských správ a stretávania sa s nimi. Odpoveď pokladám za neuspokojujúcu najmä preto, že mi potvrdila, že pani ministerka sa s riaditeľmi školských správ za pol roka od vymenovania do funkcie nestretla. Takisto nepokladám za uspokojivú odpoveď na otázku Obecnej materskej školy v Poprade. Tieto dve neuspokojivé odpovede sa pokúsim riešiť v interpeláciách v ďalšom bode programu.

    Nakoniec sa chcem vyjadriť k interpelácii, ktorú položil a odpoveď na ňu dostal poslanec Harach. Ja som sa pýtal iba otázkou, ale využijem to, že je rozprava k jeho odpovedi na interpeláciu, ktorá sa týka vyhlášky o základnej škole. Pani ministerka odpovedala troška inak kolegovi Harachovi, troška inak odpovedala na moju otázku, a ešte inak odpovedala v našom osobnom rozhovore k problematike tejto vyhlášky. Na vaše osvieženie pamäti má to byť vyhláška, ktorá od 1. 9. má upravovať problémy základných škôl novým spôsobom, okrem iného aj v tom zmysle, že má znížiť počet tried žiakov v prvých štyroch ročníkoch základných škôl, čo podľa všetkých očakávaní má priniesť rast počtu tried a, samozrejme, aj počtu učiteľov. Zásadná otázka, ktorú sme položili obidvaja s kolegom Harachom, bola tá, odkiaľ na to zoberú školy prostriedky, teda či je táto vyhláška podložená finančnými prostriedkami.

    V odpovedi sa píše, že táto časť bude vyfinancovaná k 1. 9. budúceho roku, resp. postupne až do roku 1998 sa budú znižovať počty žiakov v triedach. Pýtam sa, či túto informáciu (a myslím si, že by to tiež mohla pani ministerka urobiť z tejto tribúny, aby urobila jasno medzi riaditeľmi škôl, ktorí nemali túto informáciu včas, a pripomínam, že dnes už je pokročilý júlový termín, že príprava nového školského roku je v behu, a informácie o tejto vyhláške boli také, že bude platná v plnom rozsahu od 1. 9.), teda či riaditelia škôl dostali informáciu, že táto časť sa nebude uplatňovať, teda ich počty tried, počty učiteľov budú pre školský rok 1995/96 v tom istom postupe, ako boli pre minulý rok, a zmeny nastanú až k budúcemu roku. Či túto informáciu majú, aby sme ich neprekvapovali tým, že im povieme niekedy v auguste, ako vlastne má vyzerať ďalší školský rok.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Nechcel som vás prerušovať, pán poslanec, ale kladenie otázok nemá trvať viac ako tri minúty. Vám to trvalo viac.

    Pán poslanec Harach, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, interpeloval som na predchádzajúcom zasadnutí Národnej rady ministerku školstva pani Evu Slavkovskú v súvislosti s tromi, štyrmi otázkami. Odpoveď, ktorú som dostal, aby som urobil zadosť tomu, čo ste povedali, pán predsedajúci, že treba použiť jednoduché konštatovanie, či som spokojný, nie som spokojný, tak nie som spokojný s odpoveďou, ktorú som dostal. Táto odpoveď je zrkadlovým obrazom nekompetentnosti rozhodnutí, ktoré dnes robí vedenie ministerstva školstva.

    Vážená pani ministerka, v odpovedi mi píšete, že v Učiteľských novinách číslo 20 a 21 bola zverejnená metodika rozpočtu, rozpisu rozpočtu rezortu školstva. V Učiteľských novinách číslo 20 som nenašiel nič, možno som ich nie celkom pozorne pozeral. V Učiteľských novinách číslo 21 som to našiel. Dámy a páni, mám ich pri sebe. Tá metodika tu je. Išlo mi najmä o to, aby náš daňový poplatník, rodič, ktorý si prečíta, aké výdavky idú na školstvo, vedel z toho rozpisu článku konštatovať: Áno, je to dostatok, som spokojný, ako sa moje dane odvádzajú na podporu školstva, alebo nie som spokojný. S týmto bude mať problémy niekedy aj pracovník školskej správy, aby sa celkom v tom zorientoval. To daňovému poplatníkovi nehovorí nič. Navyše v interpelácii som vás žiadal, pani ministerka, aby sa tento rozpis rozpočtu publikoval v médiách, denníkoch, ktoré sú bežne dostupné našim občanom. To je po prvé.

    Po druhé - na stretnutiach, ktoré ako poslanec mám so svojimi voličmi, s učiteľmi, s rodičmi, a chodia tam rodičia, ktorí sú sympatizanti rôznych politických strán a zoskupení, poukazujú na to, že nevedia, ako sa ďalej realizuje rozpis rozpočtových prostriedkov. A ja som vás v interpelácii žiadal, a znovu to budem opakovať, aby aj školské správy publikovali rozpis prostriedkov v regionálnej tlači, v ktorej sa môžu občania regiónu dozvedieť, ako sú dotované ich jednotlivé školy. V rozpise rozpočtu ani v metodike sa, pochopiteľne, nič nehovorí o rozpise investičných prostriedkov, ktorý sa vzhľadom na stav budov stáva kruciálnym alebo kardinálnym, jedným z kardinálnych problémov rezortu školstva.

    Druhá časť mojej interpelácie sa týkala diverzifikácie vysokoškolského vzdelávania. Vážení, táto odpoveď okrem toho, že je invektívna, teda usudzujem, že poradný zbor pani ministerky nepracuje tak, ako by mal, je svojím spôsobom nekultúrna, vôbec nie je vecná. Veď ja som sa pýtal, akú koncepciu máte, pani ministerka, na diverzifikáciu vysokoškolského vzdelávania, nie na to, že či boli zle, alebo dobre zavedené FOŠ. Máte inú? Máte lepšiu?

    Pani ministerka, viete dnes odhadnúť, koľko uchádzačov o vysokoškolské štúdium nebude tento rok prijatých, hoci úspešne urobili prijímacie pohovory, len z toho dôvodu, že kapacity vysokých škôl už praskajú vo švíkoch? Ak by ste chceli podrobnejšiu informáciu, mám so sebou dokonca graf vývoja, ktorý som si urobil v súvislosti s nárastom počtu študentov v prvých ročníkoch a odchádzajúcimi absolventmi. Tam sa nám roztvárajú obrovské nožnice. Strašne veľký počet záujemcov bude neuspokojený. Prečo? Pretože nemáme dostatočne rozvrstvené vysokoškolské vzdelávanie, aby mali šancu študovať aj na iných vysokých školách, nielen na univerzitách, a aby mali šancu študovať aj inými formami štúdia, nielen tými, ktoré umožňuje súčasný vysokoškolský zákon. Vďaka Bohu za to, že sa bakalárske štúdium rozbehlo tak, ako sa rozbehlo, ale zdá sa, že vzhľadom na záujem a potreby nášho štátu toto vôbec nestačí. Táto časť odpovede je skutočne veľmi, veľmi nekompetentná.

    V tejto časti je aj odpoveď na postavenie Akadémie Istropolitany. V odpovedi je zároveň aj také kontroverzné konštatovanie, že napríklad hoci neexistoval študijný a skúšobný poriadok, Akadémia Istropolitana už má za sebou prvých vynikajúcich úspešných absolventov, ktorí, ako aj vy konštatujete dokonca aj v straníckom denníku Slovenská republika, sa úspešne uplatnili aj na ministerstvách. A ja verím, že aj ďalší sa uplatnia aj na ministerstvách. Vidíte, oni to dokázali, pretože sa tomu štúdiu venovali. V tejto vašej odpovedi sa z hľadiska zhodnotenia Akadémie Istropolitany absolútne nič nehovorí o úspechoch, ktoré táto inštitúcia dosiahla. Prečo nie? Prečo komplexne nehodnotiť túto inštitúciu?

    A pokiaľ ide o vyplácanie štipendií, o ktorých máte taký zaujímavý článok v Slovenskej republike, pani ministerka, ale ani ministri predchádzajúcich vlád pána Mečiara nezrušili nariadenie, ktoré vydal ešte pán minister Pišút o vyplácaní štipendií, ani pán minister Kučera, ani zastupujúci pán minister Slobodník,, ani pán štátny tajomník Tarčák, ktorý istý čas vykonával takpovediac funkciu ministra, ani ďalší, ani ja som ho nezrušil. Nepokladal som to za vhodné, ani za potrebné.

    Odpoveď na interpeláciu týkajúcu sa grantovej agentúry je poplatná trendu, ktorý vlastne sekcia vedy a techniky nastoľuje vo vzťahu k vysokoškolskej vede. Tento trend, pani ministerka, pokiaľ by takto pokračoval, bude viesť k veľmi vážnym problémom v oblasti vysokoškolskej vedy, k veľmi vážnym.

    Dámy a páni, všimnime si, že sme zriadili úrad pre vedu a techniku. Zdá sa, že s jeho konštituovaním sú isté problémy, ja ich chápem a rešpektujem, je to novovznikajúci úrad, ale zdá sa, že máme problémy aj s prenosom kompetencií z ministerstva. Prenášajú sa, alebo sa neprenášajú?

    V interpelácii som použil stanoviská predsedov grantových agentúr. Keď som si porovnal list, ktorý ako odpoveď dostal jeden z týchto predsedov, a moju odpoveď, môžem povedať, že odpoveď mne bola zostrihaním tohto listu. Na jednej strane by sme mohli konštatovať, samozrejme, veď odpovede na približne rovnakú interpeláciu musia byť rovnaké. No obidve tieto odpovede sú trošku pod úroveň riaditeľa sekcie, ktorý by si mal dať záležať na tom, ako bude odpovedať, a pani ministerka by sa potom pod takúto odpoveď nemala bez mihnutia oka podpísať. Tam sa totiž nekonštatuje, my nekonštatujeme, ani ja vo svojej interpelácii, ani predsedovia grantových agentúr, odborných komisií grantových agentúr nekonštatovali skutočnosť, že by sme si nevážili účasť zástupcov rezortných výskumných ústavov v týchto komisiách. Naopak, ja si týchto ľudí vysoko vážim a vo svojej práci to vždy dávam najavo, ale nebolo tam dostatočné zastúpenie tých, ktorých sa rozhodnutia týchto grantových agentúr budú týkať. To je tá veľká chyba.

    Po interpelácii som hovoril s predstaviteľmi Rady vysokých škôl. Predstavitelia Rady vysokých škôl žiadajú stretnutie na pôde parlamentného výboru. Okrem iného upozorňujú na to, že aj oni boli obídení pri tvorbe takýchto dôležitých orgánov.

    A pokiaľ ide o poslednú časť mojej interpelácie týkajúcej sa inšpekcie, tá mala dve časti. Pýtal som sa, prečo bol odvolaný riaditeľ Ústredného inšpekčného centra pán doc. Dr. Vladimír Rosa, CSc. V súvislosti s tým by som očakával, že je vytvorená nová koncepcia inšpekcie alebo lepšia koncepcia inšpekcie. Keby odpoveď bola taká, že sa dozviem, že koncepcia inšpekčnej činnosti, inšpekčnej práce je lepšia, a z toho dôvodu bola táto personálna výmena, nemôžem nič namietať. Tak asi by som postupoval aj ja. Ale z odpovede som sa nedozvedel, hoci som to interpeloval, či je vôbec už urobená koncepcia inšpekčnej práce a či na základe tejto koncepcie sa vykonala takáto personálna zmena.

    A vôbec tam nie je odpoveď na to, pani ministerka, čo sa stáva charakteristickým znakom personálnych výmen, ktoré realizujete, prečo ste nepoužili konkurzné konanie, prečo nepoužívate na takéto výsostne odborné funkcie konkurzné konania. Alebo to pokladáme za politickú funkciu? No, dámy a páni, ak áno, potom aj v budúcnosti bude každá vláda s tým narábať ako s politickou funkciou, a to bude nešťastie pre rezort školstva, veľké nešťastie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Harachovi. Pán poslanec Figeľ.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia,

    na 7. schôdzi som interpeloval ministra zahraničných vecí Juraja Schenka prostredníctvom svojej kolegyne poslankyne Márie Sabolovej, pretože som musel odcestovať, ale dostal som odpoveď, ktorá je typicky diplomatická. Interpeloval som vo veci vymenovania riaditeľa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií profesora Juraja Cútha a kritizoval som toto rozhodnutie, ktoré bolo vykonané so spätnou platnosťou, pretože tento človek je známy svojou nomenklatúrnou minulosťou, bol šéfom Právnickej fakulty UK práve v čase najostrejšej normalizácie, bol podpredsedom Socialistickej akadémie SSR, autorom anticharty a mnohých, mnohých diel, ktoré tu nebudem pre krátkosť času menovať. Už len samo takéto menovanie, takéto rozhodnutie je poškodením inštitútu v zahraničí, pretože jeho orientácia by mala smerovať kdesi inde, než smerovala orientácia tohto človeka v jeho živote. A svoju interpeláciu som končil myšlienkou, že menovanie bývalých komunistov podieľajúcich sa na tzv. normalizácii v sedemdesiatych rokoch sa nedá označiť miernejším výrazom ako tupá kontrarevolúcia. Ešte zarážajúcejšie však je, že tento postup používa rezort zahraničných vecí a aj týmto aktom znižuje hodnovernosť našej snahy a skutočnú demokraciu a integráciu do západných štruktúr. Žiadam vás, pán minister, o prehodnotenie vášho rozhodnutia a o vypísanie verejného konkurzu na post riaditeľa inštitútu.

    V odpovedi by som rád polemizoval s dvomi myšlienkami. Pán minister odpovedá, že pokiaľ ide o osobu prof. Juraja Cútha, pripomína, že ide o vysokoškolského profesora, doktora vied, ktorý dlhé roky pracoval aktívne v oblasti medzinárodného práva. Funkciou riaditeľa bol poverený najmä preto, lebo je nevyhnutné posilniť a zvýrazniť medzinárodnoprávne aspekty činnosti uvedeného pracoviska. Chcem neprítomnému pánu ministrovi pripomenúť, že aj súdruh Vasil Biľak bol odborníkom na integráciu a medzinárodnú spoluprácu, a verím, že nikto z nás a nikto z tých, ktorí majú nejakú moc v tomto štáte, si naňho nespomenie v tom zmysle, aby mu dával nejakú funkciu pri našej integrácii alebo medzinárodnej spolupráci! Takýchto funkcií je niekoľko a dúfam, že nikomu nenapadajú takéto súvislosti. A vari toto neplatí aj v oblasti medzinárodného práva alebo Inštitútu strategických štúdií? Ako môže človek, ktorý celý dlhý život strávil tým, že písal proti tzv. európskym inštitúciám, už či je to Európske spoločenstvo v minulosti, NATO alebo iné, viesť dnes pracovisko, ktoré má úzko spolupracovať s poprednými výskumnými organizáciami fungujúcimi pri európskych integračných štruktúrach?

    Druhá myšlienka v jeho odpovedi sa týka vzťahu a hodnotenia Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pred touto výmenou. Pán minister hovorí: "Za obdobie, počas ktorého vykonávam funkciu ministra zahraničných vecí, som medzi materiálmi vypracovanými Slovenským inštitútom medzinárodných štúdií nenašiel výstupy, najmä teoretické analýzy, podklady, koncepcie, efektívne aplikovateľné v činnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Prinajmenšom z hľadiska rezortu, ktorý vediem, preto musím konštatovať, že Slovenský inštitút medzinárodných štúdií doteraz neplní v plnom rozsahu svoje funkcie, pre ktoré bol zriadený."

    Nechcem znovu rozoberať čo bolo prednesené v interpelácii, ale o tom, aký bol vzťah ministra k Slovenskému inštitútu medzinárodných štúdií pred touto výmenou, svedčí najlepšie jeden list. Je to posledný list bývalého riaditeľa Svetoslava Bombíka, posledný list, pretože o pol hodiny po jeho doručení zahynul. Odcitujem časť tohto listu, ktorý najlepšie charakterizuje, aký mal pán minister záujem o rozvinutie činnosti Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií v tom čase, keď on začínal a tento inštitút už fungoval tri roky. Je to z 11. januára 1995.

    "Vážený pán minister, bez ohľadu na to, že som doposiaľ nedostal odpoveď na list, ktorý som vám zaslal 15. 12. 1994, a taktiež vzhľadom na to, že sa mi napriek opakovaným žiadostiam o stretnutie s vami z vášho sekretariátu nedostalo žiadnej odpovede, obraciam sa na vás opäť formou listu. Bez konzultácií s vami - ste mojím jediným nadriadeným - nemôžem riadiť Slovenský inštitút medzinárodných štúdií. Dostávam stále rôzne ponuky na spoluprácu, obracajú sa na nás zahraniční partneri, avšak bez možnosti poznať vaše predstavy o budúcej profilácii Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií nemôžem zodpovedne reagovať, ani projektovať ďalšie domáce a zahraničné aktivity inštitútu.

    Situáciu sťažuje i moja osobná situácia. Rovnako som totiž doteraz nemal možnosť dozvedieť sa, aké je vaše stanovisko k môjmu vycestovaniu na zastupiteľský úrad v Londýne. Dostávam pozvania na rôzne zahraničné podujatia, v rámci ktorých by som mal vystupovať, potrebujem sa preto na ne pripravovať. Žiaľ, pretrvávanie súčasného stavu mi nedovoľuje reagovať. Neviem, či budem ďalej viesť Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, neviem, či budem na zastupiteľskom úrade Londýn, neviem, či máte nejaké iné predstavy o mojom pracovnom zaradení. Pretrvávanie takéhoto stavu ma dostáva do čoraz nepríjemnejšej situácie. Verím, že z týchto dôvodov budete akceptovať tento list, i moju opätovnú ponuku o stretnutie s vami."

    K stretnutiu, samozrejme, nedošlo, ale už z obsahu tohto listu je zrejmý vzťah medzi Slovenským inštitútom medzinárodných štúdií a novým ministrom Jurajom Schenkom. Bol prinajmenšom studený, a preto sa nedivím ani studenému hodnoteniu činnosti Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií za jeho predchádzajúce obdobie.

    Som nespokojný s odpoveďou ministra zahraničných vecí Juraja Schenka, ale nežiadam novú. Tá zrejme nebude iná. Možno bude menej diplomatická, ale duch nebude iný. Totiž problém nie je v slovách alebo v slovných formuláciách, problém je práve v duchu a hodnotách, ktoré navzájom vyznávame.

    Nechcem zasahovať do kompetencií ministerstva zahraničných vecí, v žiadnom prípade, len mi ide o to, a verím, že aj ostatným, aby boli vykonávané v prospech slovenskej zahraničnej politiky. Personálne rozhodnutie o riaditeľovi Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií, vážený pán neprítomný minister zahraničných vecí, však nebolo v prospech zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    na predchádzajúcej schôdzi som interpelovala pána ministra kultúry vzhľadom na vypracovaný projekt integrácie kultúrnych inštitúcií, ktorý bol vypracovaný bez ohľadu na ich špecifiká, poslanie a význam v systéme miestnej a národnej kultúry. Dovolila som si obrátiť sa na pána ministra s niekoľkými otázkami. Bohužiaľ, ani na jednu otázku som nedostala odpoveď. A priamo som žiadala pána ministra, aby vyvrátil moje pochybnosti, ktoré sa tejto integrácie týkali, pretože som pripravený projekt pokladala za formálny, nefunkčný, neprofesionálny, s veľmi vážnymi dosahmi na múzeá a galérie, kde aj podľa špecialistov v tejto oblasti ide o porušenie zákona, ak sa takýto projekt bude realizovať nielen experimentálne, ale aj v celoslovenskom meradle, a prakticky pôjde o veľmi silnú centralizáciu kultúry, kultúrnej obce, ktorú pravdepodobne tiež nejakým spôsobom bude potrebné "dirigovať štátom".

    Pán minister, moje hlavné otázky sa týkali toho, aby ste mi predložili jasne ekonomicky kvantifikované účinky zamýšľaného projektu, vrátane presnej analýzy činnosti kultúrnych zariadení, s presným vyčíslením osobných a vecných nákladov vo väzbe na spravovaný majetok za jednotlivé typy organizácií osobitne a s dôrazom na fondové inštitúcie ako ochrancov kultúrneho dedičstva. Žiadala som vás, aby ste najmä ekonomicky zdôvodnili tento projekt.

    Vaša odpoveď bola taká, že projekt sa bude overovať v okrese Čadca od 1. júla 1995 - citujem: "Všetky otázky a možné pochybnosti, ktoré ste vyslovili, boli predmetom rokovania príslušných odborných pracovných komisií a musia sa riešiť tak, aby bol tento projekt kultúrne výhodnejší, ekonomicky presnejší, najmä aby odstránil všetky nedostatky vo finančno-správnej oblasti a doterajšiu nerovnomernosť štruktúrovania štátnych kultúrnych zariadení." Takže vaša odpoveď bola taká, že sa niečo pripravuje a bude to pripravené tak, aby to fungovalo dobre. Nedostala som žiadnu odpoveď na ekonomickú kvantifikáciu, na to, ako metodicky, personálne sa tieto otázky budú realizovať.

    V projekte sa hovorí, že ide o riešenie dočasné. Načo ho teda skúšate, keď ide len o riešenie dočasné? Štátny intendant, ktorý je poverený vedením regionálnej kultúrnej správy v okrese Čadca, má teda pracovnú zmluvu, pán minister, na dobu určitú, alebo na dobu neurčitú? Prečo ministerstvo kultúry neprizvalo k príprave projektu zástupcov profesných združení dotknutých organizácií a prečo sa robí pritom len selekcia podľa neznámych kritérií? Na základe čoho sa počíta k výhodám projektu šetrenie finančných prostriedkov, pán minister, keď som ich od vás nedostala, aby ste ma presvedčili? Nie je jasné, ako budú vysporiadané pracovnoprávne vzťahy zanikajúcich organizácií a ich zamestnancov. Pýtala som sa vás, či ich prevezme všetkých novovzniknutá organizácia, alebo budú niektorí z nich prepustení. Ak áno, aké finančné nároky z toho vzniknú? Bude prepusteným pracovníkom vyplatené odstupné? Ako bude zaručená ochrana majetku a ako chce ministerstvo kultúry predísť možným stratám, keď má štátny intendant ihneď po uvedení do funkcie odvolať všetkých doterajších riaditeľov kultúrnych inštitúcií v danom regióne? Budú oni poverení zároveň dočasne viesť organizácie? Kto bude v tomto období zodpovedať za ochranu majetku? S tým, samozrejme, súvisí ohrozenie výkonu správy majetku so špecifickým spôsobom evidencie zbierok, strata značky a pretrhnutie bezprostredných väzieb a kontaktov na obdobné inštitúcie v zahraničí a komplikácia spolupráce v rámci samotnej Slovenskej republiky.

    Ani na jednu z týchto otázok, pán minister, som odpoveď nedostala. Nepresvedčili ste ma, a myslím, že ste nepresvedčili ani odborníkov so svojej oblasti, ktorí by mali váš projekt podporovať, ak by bol dobrý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená Národná rada, vážení páni ministri,

    na 8. schôdzi už druhýkrát som bol nútený interpelovať pani Slavkovskú, ministerku školstva a vedy, ohľadom nezákonného odvolania pána Alexandra Tótha z funkcie riaditeľa Základnej školy v Rožňave.

    Vzhľadom na fakt, že zákon číslo 542 z roku 1990 v čase odvolania, t. j. 3. apríla 1995, ešte neumožňoval vymenovať, alebo odvolať riaditeľov škôl bez návrhu príslušnej školskej rady, tento akt široká verejnosť ba aj vládny prokurátor Slovenskej republiky vo svojom liste, ktorý sme dostali všetci, pokladá za hrubé porušenie zákona v Slovenskej republike. Práve z tohto dôvodu bol zákon číslo 542, ale až mesiac po odvolaní pána Tótha, po rozpačitej diskusii novelizovaný, aby sa odstránila podmienka, teda posledný prvok školskej samosprávy, ktorá len na návrh školskej rady umožnila odvolať riaditeľov škôl.

    V našom prípade návrh na odvolanie neexistoval, ba aj všetci členovia školskej rady protestovali proti rozhodnutiu prednostu školskej rady. Žiaľ, ich a naše argumenty a interpelácia natrafili na hluché uši. Je typické, že pán prednosta školskej správy bez následkov porušil a porušuje § 20 zákona číslo 45 z roku 1990. Ani sa neunúval odpovedať na písomné otázky poslancov Národnej rady.

    Žiaľ, ani vy, pani ministerka, ste mi neodpovedali na položené otázky a vaša odpoveď je v kontradikcii s názorom pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, vážené dámy, vážení páni,

    v tejto chvíli stojíme pred dilemou - buď ako jediný zákonodarný orgán Slovenskej republiky berieme na vedomie zjavné porušenie zákona v Rožňave a zneužitie právomoci zo strany výkonných orgánov nášho štátu a ignorovanie ústavných orgánov a činiteľov aj u takých činovníkov, ako je prednosta školskej správy, alebo splníme svoju ústavou danú povinnosť uvádzať do života zákon a v tomto prípade hlasovaním vysloviť nespokojnosť nad týmto protizákonným konaním. Hlasovaním o odpovedi pani ministerky Národná rada Slovenskej republiky vystupuje v úlohe strážcu zákonnosti v našom štáte.

    Z tohto dôvodu, vážené dámy, vážení páni, prosím vás, aby ste hlasovaním vyjadrili svoju nespokojnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže nesúhlasíte s odpoveďou?

  • Chcú k interpeláciám zaujať stanovisko páni ministri a členovia vlády, či nie? Budú odpovedať písomne. Ďakujem.

    Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas a neboli k nim vyjadrené nesúhlasné stanoviská.

    Budeme hlasovať o odpovediach, s ktorými poslanci súhlasili. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tieto odpovede sme prijali. Ďakujem.

    Teraz budeme jednotlivo hlasovať o odpovediach, s ktorými poslanci nesúhlasili.

    Ako sa tu povedalo, pán Lauko nemôže pána premiéra interpelovať ako predsedu strany, takže nebudeme o tom hlasovať.

    Pán Weiss nesúhlasí s odpoveďou. Prosím, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, to je odpoveď na otázku, tá nepodlieha schvaľovaniu. Schvaľovaniu podlieha iba interpelácia. Vyjadril som svoj názor, netreba o tom hlasovať.

  • Pani Bauerová nesúhlasí s odpoveďou. Takže hlasujeme o bode 20, o odpovedi pána ministra Hudeca na interpeláciu pani poslankyne Bauerovej. Súhlasíte, že odpoveď nám vyhovuje, alebo nie?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže túto odpoveď sme prijali. Ďakujem.

    Nasleduje odpoveď na interpeláciu pána Černáka. Prosím, zapojte pána Javorského.

  • Pán predsedajúci, chcem vám pripomenúť, že som konštatoval, že som vôbec nedostal vyjadrenie od pána premiéra.

  • Pán predsedajúci, vyslovil som nesúhlas s odpoveďou a nedali ste o tom hlasovať.

  • Veď som sa vás pýtal, povedali ste, že netreba.

  • Ja som nepovedal, že netreba, ani ste sa ma nepýtali. Ale vyslovil som jasne nesúhlas s odpoveďou a žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

  • Dobre, budeme hlasovať po odpovedi pánu Černákovi.

    Pán poslanec Černák tiež nesúhlasí s odpoveďou pána ministra Kozlíka pod číslom 8. Dáme o tom hlasovať. Nech sa páči, pán Černák. Prosím, zapojte ho.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Áno, vyjadril som nesúhlas a prosím, aby ste dali hlasovať. Prosím poslancov, aby podporili tento môj návrh. Dúfam, že neurobíme taký krok, ako sme urobili pri pánu poslancovi Javorskom, ktorý nedostal odpoveď od pána premiéra, a my sme odhlasovali, že odpoveď dostal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Hlasujeme. Vážení poslanci, kto je za návrh pána Černáka? Kto súhlasí s odpoveďou?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    To znamená, že sme neprijali nesúhlas s odpoveďou.

    Pán poslanec Lauko žiada hlasovať o svojom nesúhlase s odpoveďou. Dám hlasovať o tom, kto súhlasí s odpoveďou pána Mečiara pánu poslancovi Laukovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    To znamená, že sme odpoveď prijali. Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Komlósy tiež nesúhlasil s odpoveďou. Dávam o tom hlasovať. Páni poslanci, kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Hudeca pánu poslancovi Komlósymu?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem. Odpoveď sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Javorský nesúhlasí s odpoveďami pána Kozlíka, pána premiéra Mečiara a pána Hudeca, ministra kultúry. Nech sa páči, pán poslanec.

  • O tých dvoch odpovediach som nežiadal hlasovať. Uspokojil som sa odpoveďami, aké boli. Konštatoval som výhrady, ale v prípade pána Mečiara som konštatoval, že vôbec mi neodpovedal v zákonom určenej lehote.

  • Ďakujem. K vašej interpelácii prednesenej na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci organizovania oficiálnych štátnych návštev pri pamätníku obetí odboja proti bývalému politickému režimu v rokoch 1948 až 1989 vám bola doručená odpoveď dňa 12. 6. 1995 prostredníctvom listu riaditeľa odboru zahraničných vzťahov a protokolu Ľudovíta Mráza číslo 2294/1995, ktorého kópiu vám pre informáciu v prílohe zasielam. Čiže pán Mráz vám zaslal odpoveď. Nesúhlasíte s ňou, dáme o tom hlasovať. Nech sa páči, pán Javorský.

  • Chcem vás len upozorniť na to, že moja interpelácia smerom na pána Mečiara mala dva problémy. Jeden problém bol ohľadne návštevy pamätníka umučených v komunizme. Na túto som dostal odpoveď. Nedostal som vôbec odpoveď na to, kde som žiadal vysvetlenie pána premiéra ohľadom krízy v Slovenskej informačnej službe. Na toto poukazujem.

  • Dobre, nie ste spokojný s odpoveďou, dám hlasovať.

  • Šum v sále.

  • Skúste rozhodnúť podľa vášho vedomia a svedomia. Skúste to rozhodnúť vy ako predsedajúci.

  • Dáme hlasovať o námietke pána poslanca Javorského, že pán premiér nedal dostačujúcu odpoveď.

    Budeme hlasovať o tom, kto súhlasí s odpoveďou pána premiéra pánu Javorskému, so spôsobom odpovede.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou pána premiéra pánu Javorskému. Ďakujem.

    Pán Ásványi nesúhlasí s odpoveďou, dám hlasovať. Nech sa páči, zapojte pána Ásványiho.

  • Ďakujem. Na interpeláciu som dostal odpoveď, v ktorej potvrdili to, čo som v interpelácii povedal. Nemôžem byť spokojný, lebo sa otázka nedoriešila. Keď ma prehlasuje 83 poslancov, musím byť spokojný s tou odpoveďou? Veď ja som interpeloval.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať. Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra pánu poslancovi Ásványimu?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem. S odpoveďou sme súhlasili.

    Ďalej pán poslanec Pásztor nesúhlasil s odpoveďou. Dám hlasovať. Kto súhlasí s odpoveďou pani Slavkovskej pánu poslancovi Pásztorovi? Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Zopakujeme hlasovanie, lebo sa niektorí poslanci neprezentovali.

    Ďakujem. Prezentovalo sa 70 poslancov. Prosím skrutátorov, aby spočítali prítomných.

    Vážení, keby ste tak v práci boli niekedy robili, tak by sme vás dávno vyhodili. Ste tu, musíte sa prezentovať. Keď sa hlasuje, nemáte už čo vstupovať do rozpravy. Ďakujem. Pán Šimko, už ste sa za tri dni dosť narozprávali.

  • Vážený pán predsedajúci, v sále bolo prítomných 112 poslancov.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať zdvihnutím ruky. Kto súhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej?

  • Pán predsedajúci, 73 poslancov hlasovalo za.

  • Pán predsedajúci, 16 poslancov bolo proti.

  • Jeden poslanec sa zdržal hlasovania.

  • Ďakujeme, vážení skrutátori. Zo 112 poslancov hlasovalo 73, proti hlasovalo 16, hlasovania sa zdržal 1 poslanec a 22 poslancov nehlasovalo.

    Odpoveď sme prijali.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, vediete túto schôdzu úplne nekvalifikovane. Ja som už počas rozpravy o tomto bode programu hovoril, že o tomto bode programu sa vedie rozprava. Vyplýva to z ústavy, z článku 80 ods. 2. Napriek tomu ste tu skákali do reči poslancom, ktorí boli riadne prihlásení. Teraz ste dali odhlasovať dvakrát súhlas s odpoveďou, ktorá vôbec nebola. Vôbec žiadna odpoveď nedošla a vy ste dali o tom hlasovať. Nehnevajte sa, robíte z toho kabaret, robíte hanbu tomuto parlamentu. Žiadam predsedu parlamentu, aby určil iného podpredsedu na vedenie schôdze.

  • Ďakujem, pán Šimko. Môžem si zobrať slovo? Vy ste tu už dosť hanby narobili. Ďakujem vám. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem sa vyjadriť len k vecnej stránke. Zdá sa, že to komično alebo tá fraška, na ktorej sme sa spoločne zasmiali v súvislosti s odpoveďou pánu poslancovi Ásványimu, naznačuje, že procedúra, ktorú absolvujeme, zrejme nie je v poriadku. Znovu by som sa odvolal na § 89 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že Národná rada zaujme k odpovedi stanovisko uznesením. V tom uznesení by možno - a to by bolo asi najmenej konfliktné - malo byť napísané, že Národná rada berie odpoveď na vedomie. Poslanci, ktorí nesúhlasia, by mali predložiť nejaký návrh uznesenia, to nemôže byť, že súhlasí - nesúhlasí. Napríklad by návrh uznesenia mohol smerovať k tomu, aby príslušný minister danú problematiku riešil tak alebo inak, vo forme odporúčania, alebo by mohla Národná rada niečo k tomu konštatovať a podobne.

    Teda uznesenia by mali mať vecný charakter. Tam, kde takýto vecný charakter nebude schválený, by mohlo byť len povedané, že Národná rada berie príslušnú odpoveď na vedomie. Teraz sa vždy väčšina postaví, alebo pravdepodobne vždy sa postaví za odpoveď príslušného ministra. Naozaj to pripomína frašku.

    Takže skúsme od budúcej schôdze z oboch strán, teda i zo strany tých, ktorí posudzujú tie odpovede, pristupovať k tomu takýmto spôsobom, a premyslieť si, aké uznesenie by vlastne Národná rada k tomu mala prijať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ftáčnik, myslím si, že také uznesenia ukladané vláde v súvislosti s interpeláciami nemôžu byť ani odporúčajúce. Jednoducho môžeme, alebo nemôžeme zobrať na vedomie odpoveď ministra, ale ukladať mu niečo v tejto súvislosti nemôžeme.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

  • Najskôr pánu poslancovi Javorskému. Pán poslanec Javorský aj pán poslanec Šimko, povedali ste, že sme hlasovali o tom, čo pán poslanec nedostal. Pán podpredseda Ľupták tu však prezentoval, akú odpoveď premiér zaslal. Pán Javorský s ňou nesúhlasí. Takže sme hlasovali. Pán premiér zaslal pánu poslancovi Javorskému list 12. júna, čo sa týka odpovede pána Ľudovíta Mráza, na ktorého sa premiér odvolal, na odpoveď ministra Mráza, a pán Javorský s tým nesúhlasí. Takisto pán premiér odpovedal pánu poslancovi Javorskému 12. júna 1995, pokiaľ ide o Slovenskú informačnú službu, kde napísal:

    "Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vás ubezpečil, že to, čo nazývate vo vašej interpelácii ako tzv. kríza v Slovenskej informačnej službe a čoho zárodky sa snažíte nájsť v zložitom období vzniku Slovenskej informačnej služby, menovite v oneskorenej príprave relevantnej právnej normy, resp. štatútu, je v skutočnosti výsledkom toho, že pracovníci zodpovední za riadenie Slovenskej informačnej služby a jej výkon konali v protiklade s už prijatou, vládou pripravenou (a to ešte v roku 1992) predmetnou právnou normou. Je teraz úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby prípad doriešili a uzavreli.

    Viniť vládu Slovenskej republiky z toho, že administratívnym aktom zo dňa na deň alebo aj z roka na rok nezabezpečila kvalitne fungujúcu zahraničnú rozviedku, je možné len zanedbaním toho, že proces budovania kvalitnej rozviedky trvá mnoho rokov. To isté platí aj o profesionálne fungujúcej schopnej diplomacii.

    S úctou Vladimír Mečiar."

    Tento list pán poslanec Javorský dostal. Pán Javorský s ním nesúhlasí, takže pán podpredseda Ľupták dal správne hlasovať. Je to list z 12. júna 1995 k číslu 14c/95-S, ktorý ste dostali. Takže nerobme z toho skutočne problémy. Pán podpredseda Ľupták dal hlasovať správne. Pán Javorský nesúhlasil s tým, čo som prečítal.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja som vyjadrila tiež nespokojnosť s mojou interpeláciou ešte v tých prvých vyjadreniach, a doteraz ste o tom nedali hlasovať, ani ste sa k tomu nevyjadrili.

  • Pani poslankyňa, teraz ste na rade. Buďte trpezlivá, prosím vás.

  • Prosím, budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Bisáka a podpredsedníčky vlády pani Tóthovej na interpelácie pani poslankyne Sabolovej. Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra a pani podpredsedníčky vlády pani poslankyni Sabolovej?

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Prijali sme aj túto odpoveď. Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Juriš nesúhlasí s odpoveďami pánov ministrov Duckého a Hudeka.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

  • Mal som len výhrady k vypracovaniu, že to nebolo celkom kompetentne vypracované, a bol som nespokojný len s niektorými časťami, nie s celou odpoveďou ako takou. Takže nežiadam hlasovanie.

  • Ďakujem. Ďalší bol pán poslanec Ftáčnik, ktorý nebol spokojný s odpoveďou pána ministra Hudeca.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že hlasovaním sa na mojej nespokojnosti nič nezmení. Takže nežiadam hlasovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pokorný sa vyjadril k odpovedi pani ministerky Keltošovej a vlády. Budeme o tom hlasovať, pán poslanec Pokorný? Prosím, zapojte pána poslanca Pokorného.

  • Vyjadril som súhlas s časťou v bode 18b), s odpoveďou pani ministerky Keltošovej, ale vyslovil som nesúhlas s odpoveďou v časti a).

  • Budeme hlasovať o časti a) odpovede pána ministra Duckého na interpeláciu pána poslanca Pokorného.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, kto súhlasí s odpoveďou pánu poslancovi Pokornému?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Túto odpoveď sme prijali. Ďakujem.

    Pán poslanec Harach nesúhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej. Budeme hlasovať, kto súhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Túto odpoveď sme prijali. Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Figeľ nesúhlasí s odpoveďou pána ministra Schenka. Prosím, zapojte pána poslanca Figeľa.

  • Vyjadril som svoju nespokojnosť s odpoveďou, ale nečakal som ďalšiu a ani nechcem zaťažovať plénum hlasovaním. Skôr by ma potešilo, keby pán minister naozaj ešte raz zvážil svoje rozhodnutie a prípadne vypísal verejný konkurz vo veci Slovenského inštitútu pre medzinárodné štúdie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nebudeme hlasovať.

    Prosím pani poslankyňu Rusnákovú, ktorá dostala odpoveď od pána ministra Hudeca a tiež s ňou nesúhlasí, či chce, aby sme hlasovali.

  • Vzhľadom na to, že pán minister neodpovedal ani na jednu z mojich 6 otázok a nepredložil ani jednu ekonomickú analýzu, o ktorú som ho požiadala, nesúhlasím s odpoveďou.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pani poslankyni Rusnákovej. Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Túto odpoveď sme odhlasovali.

    Ešte zostáva pán poslanec Köteles, ktorý nesúhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej. Prosím, zapojte pána poslanca Kötelesa.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, nesúhlasím s odpoveďou pani ministerky, veď je v ostrej kontradikcii s názorom pána generálneho prokuratúra Slovenskej republiky a páni poslanci by mali podľa toho hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Kto súhlasí s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Kötelesovi?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Túto odpoveď pani ministerky Slavkovskej pánu poslancovi Kötelesovi sme prijali.

    Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bod súhlasí. Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesúhlas, budú zaradené pod bod nesúhlas.

    Ďakujem.

    Hlási sa pán predseda Gašparovič.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    najskôr jednou vetou zareagujem na pána poslanca Ftáčnika. Súhlasím, že by sme mali porozmýšľať o budúcom spôsobe schvaľovania alebo podporovania odpovedí ministrov. Môžeme ju zapracovať ešte do rokovacieho poriadku, nič nám v tom nebráni, ale nedá mi nepovedať poznámku, že takým istým spôsobom sme hlasovali aj pred týmto parlamentom, takže vtedy to neprekážalo. Ale súhlasím s vami, mali by sme sa nad tým zamyslieť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa odvolal na článok 82 zákona číslo 460/1992 Zb., kde podľa odseku 3 Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Chcem vám navrhnúť, aby sme prijali uznesenie o tom, že svoje zasadnutia 15. júlom 1995 do 20. augusta prerušujeme, aby sme to mali schválené parlamentom. Je to dohoda z politického grémia.

    Budem musieť odísť, preto som chcel navrhnúť toto uznesenie. Takže, ak mi pán predsedajúci dovolí, návrh uznesenia by znel:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa o prerušení zasadania Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky prerušuje svoje zasadnutie 15. júlom 1995 do 20. augusta 1995."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem. Čiže uznesenie sme prijali.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú

    interpelácie a otázky poslancov.

    S interpeláciami je prihlásených 16 poslancov. Nech sa páči, hlási sa pán minister Ducký.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    nechcem zdržiavať, je piatok, ale vzhľadom na to, že po vystúpení pána poslanca Pokorného môže vzniknúť u divákov a občanov názor, akoby vláda tvrdošijne trvala na najnevýhodnejšom variante dobudovania energetickej koncepcie, je mojou povinnosťou zareagovať. Nebudem sa odvolávať na to, že o rozhodnutí dobudovať prvé dva bloky Mochoviec rozhodla minulá vláda. Neodvolávam sa na rozhodnutie minulej vlády preto, že odkedy som sa začal touto problematikou zapodievať profesionálne, na základe dokumentácie som nadobudol presvedčenie, že najvýhodnejší variant je dobudovanie prvého a druhého bloku Mochoviec.

    Chcel by som zopakovať pre všetkých, že nepoznám ani jedného člena slovenskej vlády, ktorý by bol proti tomu, aby sa uplatnila alternatívna forma výroby elektrickej energie za predpokladu, že bude v danom čase, ako sú programované Mochovce, za danú cenu a náklady, pri danom výkone. To je celé čaro diskusie o Mochovciach. Nikto, ani svetové renomované firmy, ktoré navštevujú ministerstvo a expertov a nahovárajú ich na paroplynový cyklus, nesplnili túto jednoduchú gazdovskú podmienku - v reálnom čase, za minimálnych nákladov a ten výkon, ktorý slovenská ekonomika a hospodárstvo potrebuje. Z tohto dôvodu si dovolím tvrdiť, že snahy o odďaľovanie riešenia Mochoviec nielen občanmi Slovenska, ale aj členmi parlamentu nemôžem pochopiť a akosi mi to nejde do hlavy.

    V prípade Mochoviec nejde o žiadnu politiku, v prípade Mochoviec ide o peniaze. A rozhodnutie alebo vyjadrenie expertov o 500-miliónovej možnosti úspory nákladov v markách na dobudovanie dvoch blokov oproti pôvodnej výške nákladov, ktorú pýtalo konzorcium EDF, zaväzuje každého člena vlády, a bolo by dobré, keby aj každého občana, je jedno, či sa hlási k alternatíve zelených, modrých alebo k HZDS, alebo ku KDH, aby chránil občana tohto štátu optimálnymi nákladmi na dobudovanie a tým aj vytváranie podmienok, aby cena elektriny nemala tieto rozmery. Každému sme k dispozícii aj s celou dokumentáciou a budeme radi, keď páni poslanci využijú aj inú možnosť, ako čakať na televízne kamery a takýmto spôsobom reagovať na problémy. Dokumentácia je k dispozícii komukoľvek. To, čo urobilo Slovensko v oblasti hearingu, neurobil žiadny štát na svete, a napriek tomu okolité štáty takéto isté typy elektrární na nižšej technickej úrovni dobudovali a dobudúvajú, či ide o Českú republiku alebo Maďarsko, alebo nedobudovaný Kozlobyľ a všetko, čo s tým súvisí. Ide o peniaze, a to stojí za to, aby sme sa potrápili s výberom partnerov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Duckému. pán poslanec Pokorný - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Uvedomujem si, že nie je priestor na to, aby som reagoval na všetky slová a všetky názory pána ministra, ktoré povedal, alebo chcel povedať. Chcem len konštatovať a s plným svedomím povedať pred týmto parlamentom, že ani ja osobne, ani môj kolega, ani Strana zelených na Slovensku nevyvíja žiadne snahy o odďaľovanie dobudovania elektrárne Mochovce ani iné alternatívy, ktoré by sa dali vysvetľovať, a niektorí to vysvetľujú, žiaľ, aj pani poslankyňa Lazarová, tak, že chceme položiť Slovensko na kolená. V žiadnom prípade to nie je pravda. Pani poslankyňa Lazarová to konštatovala včera v denníku Pravda.

    Pán minister Ducký, teraz hovoríte, že v danom čase za minimálne náklady, nedávno ste hovorili, aj vláda hovorila, že jedine projekt EBRD a Electricité de France je ten najvýhodnejší pre túto krajinu. Keď som na to upozornil v januári a následne v interpelácii, bol som zlý. Potom podpredseda vlády pán Kozlík a vláda zrušila záujem o poskytnutie úveru z tých dôvodov, že nebol pre Slovensko ekonomicky výhodný. Na tejto pôde som hovoril, že mi ide v prvom rade o záujmy Slovenska, aby to, čo sa tu bude stavať a do čoho budeme vkladať naše prostriedky, bolo pre túto krajinu výhodné. V žiadnom prípade sa nestotožňujem s tým, že Strane zelených na Slovensku ide o odďaľovanie, aby sa plytvalo miliardami slovenských korún. Nie je priestor na to, aby som dokladoval a porovnával jednotlivé alternatívy. Ide nám o to, aby sme riešili veci v prospech Slovenska. Preto som chcel, aby si tento parlament vypočul informáciu vlády, aby bol objektívne informovaný o týchto problémoch. Nesúhlasím s tým, ak sa rozhodne väčšina len na základe stručných informácií, ktoré tu v krátkom časovom priestore odzneli. Ani ja v interpelácii ani pán minister v odpovedi neobsiahne všetky aspekty tejto problematiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Ešte sa hlási pán minister.

  • Áno, ja som aj dnes za účasť Francúzov na tomto projekte, aj Európskej banky pre obnovu rozvoj, za predpokladu zníženia nákladov. Spor nebol o tom, či banka, alebo nebanka. Je tu bitka o peniaze, o pol miliardy mariek. Čiže stojím si za tým, čo som povedal, a budem rád, keď bude financovanie Mochoviec i za ich účasti za predpokladu, že budú akceptovať zníženie nákladov.

    Už sme o tom raz hovorili, že v položke nákladov, ktoré predložilo konzorcium na dokončenie prvých dvoch blokov, bolo 220 miliónov mariek na manažovanie projektu v situácii, keď za všetko je zodpovedný slovenský subjekt, Slovenské elektrárne preberajú absolútnu zodpovednosť. Tento parlament odsúhlasil dve miliardy rezervný fond pre prípad jadrovej havárie. Tak aké manažovanie projektu v situácii, keď všetko, čo sa má v Mochovciach namontovať, je západného typu? Technológia je už tam, kúpená, namontovaná a zaplatená. Takže tam je problém. A nehnevajte sa, keď hovorím o snahe odďaľovať termín, keď sa vyzýva na verejnú polemiku alebo diskusiu znova o tom istom, čo už bolo x-krát predmetom expertíz, odborných posúdení a je o tom kompletná dokumentácia. Hádam si nemyslíte, že Európska banka pre obnovu a rozvoj by išla do projektu, ktorý nie je ekologicky a bezpečnostne v poriadku? Veď to je ich kritika. Ja nie som expert na tieto veci, som ministrom príslušného rezortu a dal som si predložiť celú dokumentáciu, prv než išla do vlády.

    A opakujem, držíme rozhodnutie predchádzajúcej vlády. Ale priznávam sa, že tento názor som mal aj vtedy, keď som nebol vo funkcii, že neexistuje iný variant, ktorý by splnil tieto predpoklady. Potreba elektrickej energie na Slovensku ide konečne nahor a je len otázkou času, kedy by sme boli deficitní bez toho, že by sme riešili budúce zdroje. Koncepcia je schválená, Mochovcami sa končí s jadrovou energetikou, do roku 2005 sa počíta s paroplynovým cyklom po trase plynovodu formou kogenerovaných jednotiek tepla. Z tohto dôvodu je také stanovisko. Splnenie týchto požiadaviek, o ktorých sa aj dnes tu hovorí, aj niektorí iní hovoria - znovu prerokovať, posudzovať alternatívy - veď všade na svete je dokázané, že alternatívne zdroje energie na Slovensku nemôžu dosiahnuť pri využití podmienok ani 4 % výroby a spotreby. Tak prečo by sme sa vracali k týmto veciam? Áno, súhlasím aj s kritikou, že čas sa naťahuje. My sme neodmietli Európsku banku pre obnovu a rozvoj ľubovoľne. Predtým Rada Európy odporučila, aby banka o tom nerozhodla. Oni im dali odklad a my sme sa mali dopredu vyjadriť a ísť na lopate, ako sa hovorí. Však my máme tiež povinnosť aj nejakú hru hrať. Preto sme ministrami tejto vlády a nesieme plnú zodpovednosť za to, ako sa pristupuje k riešeniu. Čiže nie som ani rozčúlený, ani urazený, len chcem vyjadriť názor, že je to v takom stave, že sa už diskutuje o dofinancovaní prvých dvoch blokov a nie o inom variante, pretože nepreukázali sa iné možnosti na splnenie týchto ekonomických, vecných a časových problémov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Faktická pripomienka - pani poslankyňa Lazarová.

  • Prosím vás, veľmi nerada predlžujem dnešnú schôdzu, ale už druhýkrát som dnes bola od pána poslanca Pokorného napadnutá. Myslím si, že úplne úmyselne skresľuje fakty, ako tu jasne demonštroval v predchádzajúcom príhovore. Ak som kritizovala Stranu zelených na Slovensku, kritizovala som ju za to, že nie je jasné, aké stanovisko voči dokončeniu Jadrovej elektrárne v Mochovciach vlastne zaujíma. Keď Slovensko pôžičku potrebovalo a keď sa o ňu uchádzalo, vtedy Strana zelených na Slovensku dávala sťažnosť až na Európsku úniu a zastávala stanovisko, aby nám úver zo strany EBRO nebol poskytnutý. Teraz, keď máme iné finančné možnosti, ba dokonca výhodnejšie ponuky, čo hovorí pán poslanec Pokorný? Citujem: "Kto nesie zodpovednosť za doterajší nekompetentný postup v projekte Mochovce, vrátane poškodenia kreditu Slovenska v medzinárodných finančných a obchodných kruhoch? Myslím na odstúpenie od pôžičky (tej pôžičky, ktorú SZS neodporúčala, aby nám bola poskytnutá). Aké dôsledky budú z takéhoto konania poškodzujúce záujmy Slovenska vyvodené voči zodpovedným osobám?" Čiže tento dvojtvárny postoj SZS je to, čo som kritizovala ja.

    Pokiaľ ide o tvrdenie pána poslanca Pokorného o takzvanom mojom vyjadrení, že Strana zelených chce položiť Slovensko na kolená, to je zasa prekrútené. Nech si pán poslanec Pokorný prečíta, ak vie čítať, čo som napísala, že Slovenská zelená alternatíva sa nikdy nepostaví za také stanovisko, ktoré položí slovenskú ekonomiku na kolená. A to je niečo celkom iné než to, čo tu hovoril pán poslanec Pokorný.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri interpeláciách faktické poznámky nie sú.

    Vážení, pokračujeme v interpeláciách. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Rusnáková. Nech sa páči.

  • Moja interpelácia sa bude týkať činnosti Školskej správy v Lučenci a moje otázky budú smerovať na riešenie, ktoré by mala zabezpečiť pani ministerka školstva.

    Na Školskej správe v Lučenci je situácia taká, že je riešená niekoľko mesiacov a bola riešená viacerými ministrami. Na školskej správe vzhľadom na podozrenie z niektorých finančných nezrovnalostí a z nízkeho právneho vedomia riaditeľa školskej správy a možno povedať aj vedenia Školskej správy v Lučenci boli zistené nedostatky, ktoré boli konkrétne analyzované a boli konkrétne dokázané. Napriek tomu vtedajší minister školstva nebol ochotný zvážiť objektívne a politicky nazávisle všetky nedostatky, ktoré boli dokázané, a nepristúpil ku kroku, v ktorom, myslím si, by ho bola podporovala pedagogická verejnosť.

    Keď sme preberali novelu zákona, ktorým ste odobrali kompetenciu územným školským radám vyjadrovať sa k návrhu alebo k odvolaniu riaditeľa školskej správy, vymenovala som niekoľko príkladov, čo dokáže robiť riaditeľ školskej správy veľmi nekompetentným a niekedy nie humánnym spôsobom na školskej správe. Vtedy ste sa veľmi príjemne zasmiali a povedali ste, že práve to je dôkaz toho, že územná školská rada mala navrhnúť odvolanie takéhoto riaditeľa. Ja som sa vtedy svojich kolegov poslancov z koalície spýtala, či sa budete takto smiať aj vtedy, keď vám poviem, že riaditeľom školskej správy je člen HZDS, podpredseda okresnej organizácie HZDS. Územná školská rada, vtedy do určitej miery aj pod politickým tlakom, sa rozhodla presunúť rozhodnutie na ministra školstva a minister školstva rozhodol tak, ako rozhodol. Neurobil nič, až na to, samozrejme, že školskej správe boli uložené návrhy na opatrenia, ktorými sa mali nedostatky odstrániť.

    Následná kontrola ďalšieho ministra školstva pána Haracha opätovne dokázala, že na tejto školskej správe nie je všetko v poriadku a že veľký podiel viny na tom nesie samotný riaditeľ školskej správy. Mnoho ľudí zo školskej správy odišlo. Dá sa povedať, že už na to nestačí jedna ruka. Boli to odborníci, ktorí niekedy aj veľmi otvorene dali najavo, že odchádzajú zo školskej správy preto, lebo nedokážu spolupracovať s riaditeľom školskej správy, ktorý často dáva veľmi nekompetentné pokyny a rozhodnutia, ktoré jednoducho právne nie sú realizovateľné. Tí, ktorí sa na školskej správe nejakým spôsobom snažia "protirečiť", pretože sú presvedčení o tom, že odborne a právne majú pravdu oni, sú potom následne nejakým spôsobom perzekuovaní a vyhráža sa im. Riaditeľom škôl na poradách s pánom riaditeľom sa neustále vysvetľuje, že všetky kontroly, ktoré tam boli, vlastne ako keby nedokazovali, že ministerstvo školstva našlo chyby. A riaditeľ školskej správy, dovolím si povedať, nátlakom riadi pedagogický proces v okrese takým spôsobom, že už sú rozhorčení nielen učitelia, nielen riaditelia, ale aj samotní rodičia.

    Samozrejme, že v tomto čase, keď sa politickým spôsobom odvolávajú nielen riaditelia orgánov štátnej správy, ale aj špecializovanej štátnej správy, každý si veľmi dobre rozmyslí, či sa postaví, alebo nie proti riaditeľovi školskej správy, ktorý je podpredsedom HZDS. Je mi ľúto, ak kolega hovorí, že je to veľmi správne, keď sa boja. Pán poslanec, za to, čo ste teraz povedali, sa môžete len hanbiť. Vyvíjať nátlak na ľudí na pracovisku, politický nátlak, to nie je správne.

    Leží predo mnou analytická správa, vážená pani ministerka, ktorá dokazuje konkrétne, ktorých chýb sa riaditeľ školskej správy dopustil. Preto vás vyzývam, aby ste si túto analytickú správu, ktorá vám bola podaná 1. februára 1995, znovu prečítali, aby ste si dali tú námahu a prišli medzi pracovníkov školstva. Možno vám toho veľa nepovedia, pretože majú už za sebou návštevy pána Chamuľu a tie boli také strhujúce, že tiež sa radšej neozvali a nepúšťali sa s ním do komunikácie, pretože to nemalo cenu. Ale nájdu sa ľudia, ktorí v minulosti písomne zasielali svoje protesty na rezort a žiadali kontrolu, táto kontrola z vašej strany bola, ale znovu, bohužiaľ, nešla tak do hĺbky a nie všetci pracovníci mali možnosť sa k tomu vyjadriť tak, aby ste získali objektívny obraz o tom, čo sa na školskej správe deje. Môj kolega pán poslanec Ľubomír Harach v tejto veci takisto vystúpi, vystúpi s konkrétnymi údajmi, ktoré mu odovzdali vzhľadom na posledné udalosti v školstve v regióne kolegovia, takže bude vás veľmi podrobne informovať, akým spôsobom sa odvolávajú riaditelia škôl, ktorí sú nepohodlní, akým spôsobom sa opätovne posielajú kontroly, ktoré kontrolujú veľmi bezvýznamné veci, "sklíčka do mikroskopov", a to im stačí na to, aby odvolali riaditeľa školy. To, že riaditeľ školskej správy má niekoľkoticíckorúnové prehmaty a prehráva súdne spory, ktoré sú potom platené aj zo štátneho rozpočtu, akosi už nikoho netrápi.

    Takže, vážená pani ministerka, interpelujem vás vo veci spôsobu riadenia školstva v okrese Lučenec a žiadam vás, aby ste z toho vyvodili voči riaditeľovi školskej správy objektívne kroky z vašej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Ďalej je prihlásený pán Poslanec Pokorný a prihlásila sa pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    Bytové družstevníctvo na Slovensku prechádza v súčasnej dobe najkritickejšou fázou, na konci ktorej bude odpovedať na otázku, či sa táto forma zabezpečovania výstavby bytov prežila, alebo je po určitých korektúrach rovnocenným partnerom orgánom miestnej štátnej správy v novej koncepcii bytovej politiky na Slovensku. Ak si položíme otázku, čo tvorí balvan na krku bytových družstiev, ktorý ich ťahá do víru platobnej neschopnosti, jednou z odpovedí môže byť, že je to neplatenie, neplnenie si základnej povinnosti členov slovenských bytových družstiev, neuhrádzanie poplatkov za bývanie a služby spojené s užívaním bytu.

    V bytových družstvách predstavujú nedoplatky za jeden byt vyše 1 000 Sk, čo v podstate už ochromuje ďalšiu činnosť bytových družstiev pri zabezpečovaní dodávok služieb súvisiacich s bývaním v družstevných bytoch. Mám urobený prehľad, že priemerne na jeden byt to vychádza, ako som povedal, 1 000 korún, ale v okresoch, kde je najväčšia nezamestnanosť, napríklad v Čadci je to za 3 000 bytov dlh 8 miliónov, čo v priemere vychádza asi 2 600 korún. Ďalšia porovnateľná suma je v okrese Považská Bystrica, a v okrese Rimavská Sobota vychádza na jeden byt až 5 400 korún.

    Dôvody neplatenia sú rôzne, od skutočne nepostačujúcej výšky príjmov v rodine až po špekulácie, stavané, žiaľ, na momentálne platnej legislatíve. Predovšetkým ide o veľmi nešťastné ustanovenie § 230 Obchodného zákonníka, kde zákonodarca rozhodol - citujem: "Prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva." Toto ustanovenie dáva vlastne užívateľovi bytu, členovi SBD, právo voľnej manipulácie s bytom, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Za momentálnej situácie, keď komplexná bytová výstavba asi v dohľadnom čase nemá šancu na realizáciu a byty nadobúdajú trhovú hodnotu počítanú v šesťciferných číslach, je kšeftovanie s bytmi mimoriadne zaujímavé a výnosné. Neplatiaci alebo neplatiči, ako ich nazývame, s nedoplatkom v päťcifernej hodnote, jednoducho oficiálne prevedú svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v SBD na záujemcu, pričom veľmi výhodne predajú svoje členstvo v SBD. Z utŕžených peňazí za byt neplatič uhradí nedoplatok a nezriedka mu zostane dosť peňazí na kúpu staršieho domčeka niekde na dedine, pričom z morálneho hľadiska býval rok i viac zadarmo.

    Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 1 v druhej vete hovorí: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah i ochranu." Pri aplikácii tohto ustanovenia na § 230 Obchodného zákonníka je výkon vlastníckeho práva bytových družstiev vlastne úplne znemožnený. Znamená to, že Obchodný zákonník je v tomto ustanovení v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Tento konflikt zákona s ústavou doteraz nebol riešený na primeranej úrovni. Každý právny subjekt si ho vykladá sám, ale vo všeobecnosti súdy rešpektujú ustanovenie § 230 Obchodného zákonníka, čo spôsobuje morálne i faktické škody bytových družstiev.

    Ďalšou legislatívnou brzdou bytových družstiev je ustanovenie § 712 ods. 6 a § 714 Občianskeho zákonníka, ktoré v podstate stanovujú bytovým družstvám pri deložáciách neplatiacich nájomníkov zabezpečiť týmto náhradné bývanie či ubytovanie. Tieto ustanovenia sú tiež likvidačnými pre bytové družstvá, pretože im znemožňujú zbaviť sa neplatiacich užívateľov bytov. Neplatiči sú vlastne dvojakí. Takí, ktorým rodinná finančná situácia nedovoľuje platiť nájomné za byty, a takí, ktorí neplatia zo špekulatívnych dôvodov. Bytové družstvá v momentálnej situácii nemajú finančné prostriedky na budovanie tzv. sociálnych bytov, ktoré by slúžili ako náhradné ubytovanie neplatičom. Sú to ďalšie finančné prostriedky, ktoré treba vynaložiť na likvidátorov družstva a ktoré idú vlastne z vrecka platiacich nájomníkov. Ak sa slovenským bytovým družstvám neposkytne pomocná ruka, bude to znamenať pre tento štát nepredstaviteľné morálne a materiálne škody, pretože dnes už vzhľadom na nemohúcnosť bytových družstiev prestávajú platiť nájomné stále ďalší a ďalší užívatelia bytov. Pre bytové družstvá by bolo veľkou pomocou, keby § 230 Obchodného zákonníka bol zrušený a keby povinnosť poskytnúť náhradný byt u dlhodobo neplatiacich nájomníkov bola stanovená diferencovane a zrušená pre tých neplatičov nájomného, ktorí neuhrádzajú poplatky za bývanie, pričom ich legálne príjmy im to umožňujú. Takáto úprava by pomohla družstvám pri ochrane svojho bytového fondu a pre štát by plošne znamenala záchranu vysokých materiálnych hodnôt a morálnych vzťahov.

    Preto ponúkam pomocnú ruku pri spolupráci s príslušným ministerstvom a obraciam sa na pána ministra Mráza a na podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky pani Tóthovú, zodpovednú za legislatívu, s návrhom využiť poslaneckú iniciatívu pri realizácii príslušných zákonov s cieľom urýchliť proces riešenia naznačených problémov.

    Ďalej by som chcel apelovať na vládu Slovenskej republiky, aby čím skôr predložila návrh zákona o reklame, tak ako sme o tom hovorili pri schvaľovaní programu. Výhrady Strany zelených na Slovensku k umožneniu reklamy tabakových výrobkov a alkoholu, ktoré boli obsiahnuté v poslaneckom návrhu o regulovaní reklamy, sa ukázali opodstatnené. Bratislavu v týchto dňoch zaplavila tzv. reklama na zapaľovače Camel. Je však jasné, že ide o skrytú reklamu na cigarety rovnakej značky. Dokonca je tu použitá škatuľka cigariet, ten istý typ písma, čiže každý vie, o čo tu ide. Nepoznám firmu, ktorej by iná firma zobrala svoje logo, použila vizuálny efekt, aby nedošlo k súdnemu sporu. Tu ide určite o dohodu týchto dvoch firiem a reklama na cigarety, u nás zakázaná zo zákona na ochranu spotrebiteľa, ďalej funguje.

    Preto sa obraciam na pána generálneho prokurátora, aby dal výklad, či je možná takáto reklama. Verím, že vládou predložený návrh zákona, o ktorom sme hovorili, bude riešiť aj tento problém skrytej reklamy, aby najmä naša mládež pod vplyvom takej nekalej reklamy si nepestovala návyky na drogy a iné toxikománie.

    Záverom by som chcel povedať pánu predsedajúcemu, pretože mi nedal slovo i napriek tomu, že s kolegom Jurišom ešte stále "svietime", a umožnil mimo poradia vystúpiť a vyjadriť sa pani poslankyni tam hore, ktorá opäť zavádzala tento parlament a zavádzala aj verejnosť. Dovoľte, aby som povedal dve - tri vety. Pýtala sa, že nevie, aké sú ciele našej strany, že nevie, o čo nám ide. Myslím si, že by to mala vedieť, bola donedávna našou členkou a po známej afére s nepovolenou manipuláciou s internými materiálmi, konkrétne s registračnými kartami našich členov, musela z našej strany odísť. Bola si vedomá, že na našej kandidátke za vystupovania, ktoré mala, by nebola a na pôdu parlamentu by sa nedostala. Bolo jej to umožnené, ale iným spôsobom. To, čo citovala, opäť nepovedala v plnom rozsahu. Vynechala prvé slová vety, čo zmenilo obsah. Správne mala uviesť, citujem: "Na rozdiel od iných zelených hnutí a SZS sa Slovenská zelená alternatíva nikdy neprikloní k riešeniu, ktoré by Slovensko ekonomicky zrazilo na kolená, čo by prípadne bolo v prospech cudzích záujmov." Proti obvineniu SZS protestujem.

    Dovolím si ešte jednu poznámku, i keď v tomto bode programu na to nie je priestor. Vieme, ako vznikal výbor pre životné prostredie. Ja a kolega Köteles sme prejavili dobrovoľný záujem o prácu v tomto výbore. Väčšina tam bola vieme akým spôsobom nanominovaná. Dnes, keď viem, kto je predsedom tohto výboru, dovoľujem si oficiálne požiadať Národnú radu a podať žiadosť, aby som bol preradený z tohto výboru do iného výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Prosím, pani poslankyňa Lazarová. Pripraví sa pán Pásztor. Vážení, faktické poznámky sa neudeľujú. Nech sa páči, pani Lazarová je prihlásená do interpelácií.

  • Moje interpelácie na ministra životného prostredia sa týkajú problematiky, ktorú Slovenská zelená alternatíva už niekoľkokrát prezentovala na svojich tlačových konferenciách, a preto svoju interpeláciu podávam písomne. Súhlasím aj s písomnou odpoveďou pána ministra Zlochu.

    Pokiaľ ide o už druhú invektívu pána poslanca Pokorného, myslím si, že naozaj využíva skutočnosť, že je tu televízia a že môže takýmto spôsobom útočiť a napádať ma rôznymi nepravdivými údajmi len zato, že zastávam také stanovisko, ktoré je oveľa prijateľnejšie pre ľudí tejto krajiny, než zastáva Strana zelených na Slovensku.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Pokorný tiež nehovoril k veci a neskákali ste mu do reči.

    Áno, bola som členkou Strany zelených na Slovensku, ba dokonca som bola v predsedníctve tejto strany, ale nielen ja, ale mnohí ďalší členovia odišli z tejto strany, pretože nesúhlasili s jej politikou. Nikto z tejto strany odchádzať nemusel, odišla celá skupina dobrovoľne. A prečo sme odišli a z akého dôvodu sme vytvorili Slovenskú zelenú alternatívu, to som už prezentovala niekoľkokrát na verejnosti, v tlači. Nebudem to opakovať, lebo ľudia to veľmi dobre vedia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán Pásztor. Pripraví sa pán František Mikloško.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    interpelujem pána predsedu vlády Slovenskej republiky vo veci postupu realizácie novej koncepcie regionálnej politiky vlády Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z januára 1995 v časti "Stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja" sa v osobitnej kapitole zaoberá regionálnym rozvojom. Ako dokument schválený Národnou radou Slovenskej republiky predstavuje základné smerovanie činnosti vlády Slovenskej republiky v budúcom období, ktorej realizácia by mala byť zvlášť dôsledná. Poukazujúc práve na túto skutočnosť a na existujúci hospodársky a sociálny stav v regióne Medzibodrožia, ktorý v žiadnom prípade nie je možné pokladať za uspokojujúci, sa na vás ako predsedu vlády obraciam z dôvodu, že ide o oblasť, ktorá vyžaduje vzájomné skĺbenie a jednotný postup viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Vyhlásenie deklaruje záujem o vytvorenie systémového riešenia akútnych regionálnych problémov nezamestnanosti vypracovaním a najmä realizáciou novej koncepcie regionálnej politiky. Na dosiahnutie tohto cieľa sa vyžaduje monitorovanie vývoja jednotlivých regiónov Slovenskej republiky, zdokonaľovanie metodického postupu na objektívne posúdenie ich problémov.

    Na podporu realizácie zámeru vlády Slovenskej republiky boli zo štátneho rozpočtu z časti výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa schválené finančné prostriedky, a to konkrétne na zabezpečenie cieľov regionálnej politiky podľa projektov schválených vládou Slovenskej republiky v čiastke 100 miliónov Sk a na riešenie medziregionálnych disproporcií v spolupráci so Združením miest a obcí na Slovensku v čiastke 603 miliónov Sk.

    Z uvedeného je zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté práve na zabezpečenie regionálneho rozvoja. Nakoľko sa nachádzame v druhej polovici roka 1995, je zrejmé, že tieto prostriedky sa mali už rozdeliť tak, aby sa dosiahol stanovený cieľ. Práve v tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť v rámci svojej interpelácie niekoľko otázok, na ktoré očakávam vašu odpoveď. Po prvé: Má už vláda Slovenskej republiky vypracovanú novú koncepciu regionálnej politiky?

    Po druhé: Ak má vypracovanú túto novú koncepciu, na základe akých kritérií boli, ak nemá, ako budú uprednostňované jednotlivé regióny?

    Po tretie: Ak vláda Slovenskej republiky nemá vypracovanú novú koncepciu regionálnej politiky, realizuje vôbec súčasná vláda nejakú regionálnu politiku, alebo existujú kritériá uprednostňovania jednotlivých regiónov pri riešení nepriaznivého stavu?

    Po štvrté: Kde a kedy boli zverejnené projekty na zabezpečenie regionálnej politiky schválené vládou Slovenskej republiky?

    Po piate: Komu a v akej čiastke sa poskytli prostriedky na projekty schválené vládou Slovenskej republiky?

    Po šieste: Akým spôsobom, na aké ciele a komu sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci riešenia medziregionálnych disproporcií?

    V ďalšej časti svojho vystúpenia interpelujem pána ministra financií Slovenskej republiky vo veci súčasného stavu v postupe budovania nového hraničného priechodu Pribeník - Láczacséke. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 335 zo dňa 25. 5. 1993 poverila Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy riešením všetkých otázok súvisiacich s budovaním a otváraním nových hraničných priechodov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky splnomocnilo Ústrednú colnú správu Slovenskej republiky na zabezpečenie všetkých úkonov nevyhnutných na realizáciu týchto úloh. Zo spoločného zasadnutia uskutočneného dňa 12. 8. 1993 v Komárne vyplýva, že zástupcovia Maďarskej republiky a Slovenskej republiky sa dohodli na otvorení nových hraničných priechodov. Medzi tieto priechody bol zaradený aj hraničný priechod Pribeník - Láczacséke s termínom otvorenia v roku 1995.

    Koncom roka 1994 sa pristúpilo k zakúpeniu nehnuteľností určených na stavbu nevyhnutnú na činnosť tohto priechodu. Takto získala Slovenská republika do vlastníctva pozemky určené na túto stavbu. Realizovali sa všetky postupy potrebné na získanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. V apríli roku 1995 boli všetky práce pozastavené. V tejto súvislosti si vám dovoľujem v rámci interpelácie položiť niekoľko otázok.

    Po prvé: Je naďalej aktuálne vybudovanie hraničného priechodu Pribeník - Láczacséke v priebehu roka 1995? Ak áno, v akom termíne, t. j. kedy možno počítať s jeho otvorením?

    Po druhé: Z akého dôvodu sa pozastavili všetky práce na budovaní nového hraničného priechodu Pribeník - Láczacséke?

    Po tretie: Na aký druh dopravných prostriedkov sa použije tento priechod?

    Po štvrté: S akým objemom finančných prostriedkov sa počíta pri realizácii tohto zámeru?

    Ďalej by som sa ešte chcel obrátiť na pána ministra financií vo veci rozdelenia objemu finančných prostriedkov vo výške 300 miliónov Sk určených na dobudovanie rozostavaných objektov začatých v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala v roku 1990 poskytnúť dostatočný objem finančných prostriedkov na dokončenie všetkých objektov rozostavaných v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby do tohto obdobia. Uvedený zámer sa nepodarilo realizovať ani do roku 1995, v dôsledku čoho ešte stále existujú takéto objekty, na ktorých sú práce pozastavené už viac rokov. Aká škoda vzniká na týchto objektoch a ako sa bude zväčšovať v budúcnosti, je zrejmé.

    V rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 bol schválený uvedený objem finančných prostriedkov na dokončenie rozostavaných objektov komplexnej bytovej výstavby. Podľa dostupných informácií došlo už k ich rozdeleniu, ale doposiaľ nie je známe, na základe akých kritérií a ktorým mestám a obciam sa tieto prostriedky poskytli a v akej výške. V tejto súvislosti si vám dovoľujem v rámci svojej interpelácie položiť dve otázky.

    Po prvé: Aký objem finančných prostriedkov bol na rok 1995 rozdelený na rozostavané objekty komplexnej bytovej výstavby?

    Po druhé: Na ktoré objekty a v akej výške sa tieto prostriedky poskytli s konkrétnym uvedením jednotlivých miest a obcí?

    A v poslednej časti interpelujem pani ministerku školstva. V súvislosti s vašou odpoveďou zo dňa 13. 6. 1995 na moju interpeláciu vo veci dobudovania základných škôl v Kráľovskom Chlmci a Veľkých Kapušanoch, ktoré sa realizujú v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby, vyslovujem už druhýkrát jej nekonkrétnosť a vzájomnú rozporuplnosť uvádzaných skutočností. Na jednej strane uvádzate, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nedisponuje finančnými prostriedkami, na druhej strane však k rozdeľovaniu týchto prostriedkov dochádza na základe rozpisu určeného vaším ministerstvom. Z uvedeného je jednoznačné, že o rozdelení existujúcich prostriedkov na rozostavané objekty školských zariadení rozhoduje jednoznačne vaše ministerstvo. Z uvedenej odpovede vyplýva eminentný záujem vášho rezortu o urýchlené dokončenie uvedených stavieb, ale, bohužiaľ, opakovane ste neuviedli, na ktorom mieste sú uvedené objekty vo vašom zozname, ktorý predkladáte podľa naliehavosti.

    V tejto súvislosti vás opakovane interpelujem vo veci predloženia poradia naliehavosti potreby výstavby jednotlivých škôl s presným vyznačením dvoch uvedených rozostavaných objektov zo strany vášho rezortu. Zároveň vás žiadam o predloženie zoznamu škôl, na ktoré boli už schválené finančné prostriedky v priebehu tohto roka, poskytnuté zo štátneho rozpočtu s presným označením ich výšky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. S interpeláciou je prihlásený pán Mikloško a pripraví sa pán poslanec Harach. Nie je tu, stráca poradie. Nech sa páči, pán poslanec Harach. Po pánu Harachovi sa pripraví pán Šimko.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    vzhľadom na to, že adresát mojej interpelácie pani ministerka školstva Eva Slavkovská nie je prítomná, hoci tu na začiatku bola, budem veľmi stručný, pretože nie vás potrebujem tým unavovať a zaťažovať, ale jej som chcel adresovať niektoré konkrétne pripomienky, poznatky, ktoré mám o problémoch súčasného najmä základného a stredného školstva z rôznych regiónov Slovenska, ktoré som mal možnosť navštíviť, alebo z ktorých sa na mňa obrátili či už riaditelia školských správ, riaditelia škôl, učitelia, alebo rodičia.

    Kardinálnym problémom v súčasnosti v rezorte školstva je absencia koncepcie. Prosím, dajme ešte čas, nech sa pripraví dobrá koncepcia, ale v súvislosti s koncepciou rozvoja školstva, v súvislosti s koncepciou práce v jeho jednotlivých podľa priorít definovaných oblastiach je spojená v tejto súvislosti veľmi dôležitá personálna práca. Spomínam si, keď som vo svojej predchádzajúcej interpelácii hovoril o tom, že keď budeme novelizovať zákon o školskej správe a samospráve, resp. zákon o štátnej správe a samospráve v školstve, je veľmi dôležité, aby ministerstvo školstva malo vypracovaný objektívny, korektný systém personálnej práce v súvislosti s týmto zákonom. Prečo? Pretože sa oslabovala kontrolná funkcia rodičov pri menovaní nových funkcionárov škôl, oslabovala sa kontrolná funkcia a spolurozhodujúca funkcia územných školských rád a školských rád. Opakujem: Vtedy namiesto toho, aby sme nižšími legislatívnymi normami upravili činnosť územných školských rád a školských rád, tam, kde to bolo potrebné, v tých oblastiach, kde to nešlo, namiesto toho sme ich jednoducho vylúčili a dali sme všetko do kompetencie úradníkov na ministerstve v súvislosti s riaditeľmi školských správ a riaditeľom školských správ v súvislosti s riaditeľmi škôl.

    Aká je bilancia, to je moja otázka na pani ministerku. Žiadam ju, aby predložila parlamentu, resp. výboru pre školstvo, bilanciu výmen na riadiacich postoch v rezorte školstva, koľkí riaditelia školských správ, z akých dôvodov boli odvolaní zo svojich funkcií, kto ich nahradil a akým spôsobom sa výber na túto náhradu realizoval, koľkí riaditelia škôl a z akých dôvodov boli odvolaní, kto ich nahradil a opäť akým spôsobom.

    Čo ma oprávňuje k takémuto položeniu otázky? Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov, ktoré som získal ako poslanec počas svojich poslaneckých dní. Lučenec: Kolegyňa poslankyňa Rusnáková hovorila o stave na Školskej správe v Lučenci. Mal som možnosť rozprávať sa s viacerými zástupcami priamo zo škôl, odvolanými riaditeľkami škol, aký je stav. Aby som nehovoril vo všeobecnej rovine, dovoľte mi uviesť príklad. Budem citovať z dokumentov, ktoré mám k dispozícii.

    Koniec školského roka očakáva každý veľmi netrpezlivo, blížia sa prázdniny, čakajú nové dobrodružstvá, školské tašky a učebnice za dva mesiace zapadnú prachom. Záver roka je aj časom na bilancovanie úspechov, ktoré škola dosiahla za uplynulý školský rok. Aj v základnej škole Ladislava Novomeského v Lučenci bolo čo hodnotiť, čím sa pochváliť. Ide o jednu z najväčších škôl v tomto okrese. V škole je 960 žiakov, majú 32 tried, škola je zapojená do projektu siete zdravých škôl. Má výtvarné, jazykové a športové triedy. Úspechov žiakov v rôznych súťažiach a olympiádach je veľa. Pre malý priestor spomeniem len tie najvýznamnejšie. V školskom roku 1994/1995 v okresnom kole matematickej olympiády mali troch úspešných riešiteľov, dvaja boli vo fyzikálnej olympiáde a traja v chemickej olympiáde. Získali prvé miesto v olympiáde jazyka nemeckého a štvrté miesto v olympiáde jazyka anglického. Obhájili, podčiarkujem, obhájili tri prvé a tri druhé miesta v Hviezdoslavovom Kubíne, dvaja recitátori obsadili prvé a druhé miesto v Sládkovičovej Radvani. Zapojili sa do desiatich výtvarných súťaží, kde získali veľa ocenení. Tanečný súbor Delfín obsadil prvé miesto na Slovensku v kategórii amatérskych súborov. V televíznom vysielaní Talentária mali tri vystúpenia. Dievčatá vyhrali okresné kolo vo volejbale, získali pohár primátora mesta Lučenec, dievčenské atletické družstvo sa stalo majstrom okresu, chlapci sú majstrami Slovenska. V malom futbale futbalové družstvo je druhé na Slovensku. V okresnej súťaži zdravotníkov boli tretí. A takto by som mohol vymenúvať ďalšie a ďalšie pekné individuálne i kolektívne úspechy a výkony. Je jasné, že za týmto sa skrýva práca vedenia školy, práca celého pedagogického zboru a, samozrejme, i práca už bývalej pani riaditeľky.

    Vážení, po takýchto výsledkoch školy bola riaditeľka tejto školy bez akéhokoľvek uvedenia dôvodu odvolaná. Oprávňuje k tomu, samozrejme, novela zákona, ktorý som tu už spomínal, pretože nebolo treba pedagogickému kolektívu zdôvodniť, prečo sa tak stalo. Keď pedagogický kolektív napísal na školskú správu list, v ktorom poprosil vedenie školskej správy, aby prišlo a pedagogickému kolektívu vysvetlilo, prečo bola riaditeľka odvolaná, odpoveď bola takáto, zhruba v takomto duchu odpovedalo vedenie školskej správy: Pedagogický kolektív sa nemá čo na nich obracať. Keď chceli, aby prišli čosi vysvetliť, mala ich o to požiadať riaditeľka školy. Prosím vás, to je už dehonestácia človeka, to sa už ináč nedá povedať.

    Riaditeľom tejto školskej správy je pán Čeman. Keď som nastupoval do funkcie ministra školstva v marci minulého roku, boli na stole po mojom predchodcovi dva výsledky z kontroly, ktorú realizoval kontrolný odbor ministerstva školstva, dva uzavreté protokoly. Jeden z nich, povedzme prvý protokol, sa dotýkal práce na Školskej správe v Lučenci. Závery protokolu boli dva, nebudem hovoriť o problémoch, celá správa, celý protokol je k dispozícii pre toho, kto má záujem do toho nahliadnuť. Predpokladám, že na príslušnom odbore ministerstva to k dispozícii je. Záver bol, že odporúčajú 1. odvolať riaditeľa školskej správy, 2. urobiť s ním tzv. upozorňovací rozhovor, prijať tvrdšie opatrenia, realizovať následnú kontrolu.

    Vzhľadom na to, že som iba nastúpil na ministerstvo a keďže ani môj predchodca nepristúpil k odvolaniu pána riaditeľa Čemana, hoci mal takýto výsledok, neurobil som to ani ja. Požiadal som odbor kontroly, aby sme realizovali druhé odporúčanie s tým, že následná kontrola sa uskutoční v júni 1994. Dovolím si len uviesť charakteristiku časti toho protokolu, aby sme vedeli, v čom je problém. Je to z februára roku 1994, čiže z obdobia, keď som ešte nepôsobil vo funkcii ministra, aby teda nevznikol dojem, že išlo o nejakú predpojatosť. Vonkoncom nie.

    Špecifickým poznatkom z výkonu kontroly je nekritický postoj pána Čemana k nedostatkom vo vlastnej riadiacej práci, účelová argumentácia pri "obhajobe nedostatkov zistených kontrolami", zľahčovanie, resp. bagatelizovanie závažnosti i rozsahu zistených nedostatkov (napríklad v článku Stanovisko k previerke), ale i na porade riaditeľov škôl a školských zariadení v pôsobnosti školskej správy, konanej dňa 3. 2. 1994, z ktorej odbor kontroly ministerstva školstva a vedy vlastní audiovizuálny záznam. Ďalej poukazovanie na svoje politické postavenie (podpredseda HZDS v okrese), vyvíjanie nátlaku na niektorých pracovníkov aparátu školskej správy (napríklad kontrolná pracovníčka, pracovníčky oddelenia učtárne a sekretariátu), neodôvodnené finančné preferovanie niektorých pracovníkov aparátu školskej správy. Napríklad ekonomický zástupca má bez ohľadu na zistené nedostatky ekonomického charakteru trvale 40 % odmeny mesačne. Poukazovanie na to, že bez ohľadu na výsledky kontroly bude riaditeľom školskej správy aj naďalej, atď.

    Pri stretnutí s niektorými pracovníkmi školskej správy, ktorí už odišli odtiaľ pracovať, som sa dozvedel i takú skutočnosť, ktorú ako poslanec v záujme sľubu, ktorý som skladal v tejto miestnosti, budem tlmočiť. Pán Čeman pracovníčku z kontroly vyhodil takým spôsobom, že jej povedal, že nikde v Lučenci nenájde miesto, že on sa o to postará. Dámy a páni, zvážte sami, kam to speje, kam spejeme v rezorte školstva, ktorý by mal byť príkladom korektného, objektívneho konania. Keď tam vychovávame deti, tak musíme ísť príkladom.

    Bol som v Čadci. Problematika v Čadci je trošku odlišná. Myslím si, že pán riaditeľ školskej správy zvažuje spôsob, akým pristúpi k odvolávaniu tých riaditeľov škôl, ktorí podľa informácií, ktoré som dostal, predsa len nevyhovujú. Aj keď sa na tom smejete, sú to akčné päťky, ktoré sa k týmto riaditeľom po jednom pekne vyjadrujú. Som veľmi zvedavý a počkám si na to, či dôjde k odvolávaniu aj v tomto okrese. Ak áno, budem nekompromisne žiadať, aby sa to vysvetlilo tu a aby sa to vysvetlilo aj tým ľuďom, aj učiteľom. Majú na to právo.

    Ale pokiaľ ide o Čadcu, chcel by som pani ministerku, žiaľ, nie je tu, upozorniť na veľmi vážne veci v investičnej výstavbe v okrese Čadca. Tam sú rozostavané školy z bývalej komplexnej bytovej výstavby, ktoré boli roky zaraďované, aj vlani, do vysokých priorít. Došlo tam k smrteľným nehodám detí pri presúvaní sa z jednej školy do telocvične na druhej škole. Veľmi pekne ju prosím, keby zvážila, aby časť zo 100 miliónov, ktoré boli vyčlenené ministrom stavebníctva na dokončovanie stavieb rozostavaných v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby, bola nasmerovaná na tento okres, ktorý - všetci to veľmi dobre vieme - trpí mnohými, mnohými neduhmi.

    Bratislava je špecifickým problémom. Dokumentuje to vzťah, ktorý sme počuli aj z úst koaličných poslancov, k primátorovi, k samospráve mesta, k samospráve jednotlivých mestských častí. V Bratislave došlo k takmer generálnej výmene riaditeľov školských správ, počínajúc riaditeľkou školskej správy, ktorá riadila Školskú správu Bratislava VI pani Mesárošovú, až po riaditeľov ostatných obvodných školských správ, kde až na jednu-dve boli všetci riaditelia vymenení.

    Osobitne sa ma dotýka ako poslanca i ako občana Bratislavy a Petržalky výmena na postoch riaditeľky Školskej správy Bratislava VI, to je tá, ktorá riadi stredné školy, a riaditeľky v obvode Bratislava V. Tieto výmeny, ktoré boli znovu realizované takým spôsobom, akým boli, sa začínajú odrážať na problémoch, ktoré vznikajú s presunom detí medzi školami. Bez toho, aby bola komunikácia medzi ministerstvom, resp. školskou správou, a rodičmi, dochádza k presúvaniu detí z jednej školy do druhej. Prosím pani ministerku, nakoniec, ona to aj prisľúbila a ja to u nej oceňujem, aby sa týmto problémom, ktorý sa objavil v Petržalke, zaoberala a venovala mu pozornosť.

    Rád by som sa však pozastavil pri odvolaní riaditeľky školskej správy pani Mesárošovej, ktorá dlhé roky úspešne viedla školskú správu koordinujúcu činnosť stredných škôl. Dámy a páni, problematika stredných škôl v Bratislave je náročná a obtiažna. Pani Mesárošová sa spolu s kolektívom, ktorý mala, i v spolupráci s ministerstvom, tejto problematiky zhosťovala skutočne vynikajúco. Ja ako občan, ako predchádzajúci riaditeľ Ústavu informácií a prognóz školstva som mohol pozorovať tento jej "boj" mnohokrát ozaj na hranici síl. Jej starostlivosť o rozvoj stredného školstva by som hodnotil ako príkladnú. Pani Mesárošová bola poradkyňou môjho predchodcu pána ministra Pašku, teraz exministra Pašku. Keď som nastúpil do funkcie ministra, nevidel som dôvod vzhľadom na to, že som ju poznal ako odborníčku, pani Mesárošovú vymieňať. Prosím vás, to mi ani na rozum neprišlo. Naopak, bol som rád, že tam je, je to vynikajúca odborníčka. Prosím, už tam nie je, už si bude musieť hľadať nejakú inú prácu, bez poďakovania, bez všetkého.

    Dámy a páni, je to zlé. Možno by som mohol použiť aj iné charakteristiky na takýto proces personálnych zmien, ale pokúsim sa byť mierny. Výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport mal výjazdové zasadnutie vo východoslovenskej oblasti, boli sme v okrese Prešov. Odporúčam do pozornosti pani ministerky školstva kritickú, doslovne kritickú situáciu škôl v menších obciach, malých škôl, ako vyzerajú z hľadiska budov, z hľadiska stavu v týchto budovách.

    Odporúčam, aby sa tým pani ministerka osobitne zaoberala, aby v spolupráci s výborom pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sme pri riešení tohto problému našli východiská zo skutočne kritickej situácie, ktorá tam je. Možno povedať, že vo väčšine okresov dnes z hľadiska stavu budov je situácia ťaživá, ale myslím si, že východoslovenské okresy na toto trpia dnes najviac.

    Je zaujímavý prehľad investícií do tzv. malého školstva v súvislosti s dokončovaním budov. Napodiv za posledné tri - štyri roky, tri roky určite, dominujú investície do východoslovenskej oblasti. Bolo tam totiž strašne veľa zanedbaného, treba to istým spôsobom vykompenzovať. Ukazuje sa však, že ani takéto množstvo investícií nestačí, treba podniknúť také kroky, aby z Fondu národného majetku, t. j. z toho, čo sa platí za privatizáciu majetku nás všetkých, teda školákov i rodičov, sa adekvátna časť prostriedkov investovala do školstva, do týchto budov.

    V Banskej Bystrici bol odvolaný riaditeľ Školskej správy Banská Bystrica II pán Kamoďa, ktorý, znovu môžem povedať, dlhé roky viedol k spokojnosti Školskú správu v Banskej Bystrici, k spokojnosti koordinoval činnosť v strednom školstve v tomto regióne. Zaznievajú rôzne podtóny dôvodov jeho odvolania. Jeden z tých podtónov je i taký, že sa nezachoval možno tak, ako sa mal v prípade, ktorý sa odohral s vedúcim úradu ministerstva školstva pánom Chamulom v súvislosti s problémami, ktoré pán Chamula mal. Prosím, pokiaľ by toto bol dôvod, treba to takto povedať, ale tu je odvolanie znovu bez udania dôvodu, znovu je to odvolanie, ktoré je svojím spôsobom dehonestujúce.

    V tomto regióne sa začína objavovať aj iný úkaz, a to že mnohí riaditelia, viacerí riaditelia stredných škôl odstupujú zo svojich funkcií. Dôvody, ktoré udávajú, si treba povšimnúť. Sú vážne. Je to obava z práce, obava vo funkcii, obava z rozhodovacích aktov a podobne. O jednom z dôvodov, prečo to asi tak je, hovoril kolega poslanec Ftáčnik v predchádzajúcom bode rokovania. Je to strata komunikácie medzi vedením ministerstva a riaditeľmi školských správ.

    Počas svojich poslaneckých dní, keď som bol na Kysuciach, som mal možnosť navštíviť aj Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Kysuckom Novom Meste. Dámy a páni, ide o jediné poľnohospodárske učilište v tomto regióne, ktoré dosahovalo dobré výsledky. Dovoľte mi, aby som citoval z dokumentu bez toho, aby som použil svoje osobné hodnotenie situácie, ktorá tam je. Je tomu 35 rokov, čo v Kysuckom Novom Meste bolo zriadené Stredné odborné učilište poľnohospodárske. Za tie roky vychovalo celý rad odborníkov pre poľnohospodárstvo, čo ako zaznávaných spravidla slovami "veď takú školu zvládne každý". Áno, kedysi stačilo, že syn pracoval doma na hospodárstve a už z neho mohol byť riadny gazda. Lenže tak ako sa zabúdajú staré remeslá, aj so zrušením súkromných hospodárstiev zanikla táto tradícia gazdovských rodov. Jesť však treba stále a treba, aby ktosi rozumel aj tomu, ako vyrobiť chlieb a mlieko.

    V súčasnosti môžeme často, najmä z vašej strany, kolegovia z koalície, počuť varovné hlasy, ako zahraničný kapitál zaberá naše trhy, v obchodoch sú fínske maslá, české jogurty, a o zemiakoch, ktoré stoja viac ako pomaranče a banány, ani nehovoriac. A predsa sa pri hľadaní riešenia problémov a východísk najskôr pritrafí cesta najmenšieho odporu. Politické riešenie často nahradí dôkladnú analýzu a seriózne hľadanie východísk. Tak to bolo aj v prípade stredného odborného učilišťa, ktoré spomínam.

    Na posilnenie vážnosti mesta sa mal zriadiť obvodný úrad. Najreprezentatívnejšiu budovu však obývajú poľnohospodári, ktorú si nemalými nákladmi vynovili a zrekonštruovali, a tak v týchto priestoroch zabezpečili výučbu pre 250 žiakov. Túto budovu poľnohospodárskemu učilišťu chcú zobrať, poľnohospodárske učilište integrovať so stredným odborným učilišťom strojníckym, ktoré je v Kysuckom Novom meste. Možno je takáto integrácia zdôvodniteľná. Učitelia ani vedenie stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho však o tomto nevedia. Rokovanie, ktoré prebiehalo, bolo bez nich. Stretnutie, na ktorom sa rozhodlo vlastne takmer o ich zániku, bolo bez nich.

    V tejto súvislosti by som rád interpeloval pána ministra poľnohospodárstva, poprosil ho, aby dôkladne analyzoval situáciu v príprave stredných poľnohospodárskych odborníkov, absolventov stredného odborného učilišťa v tomto regióne. Opakujem, je to jediné poľnohospodárske učilište pre celý región. Naopak, stredné odborné učilištia strojníckeho charakteru, priemyselné stredné školy sú v tomto regióne viaceré. Takisto si zaslúžia podporu, ale treba tu nájsť určitú vyváženosť. Myslím si, že je to priveľmi rýchle a lacné riešenie, aby sa pre budovu takýmto spôsobom riešilo poľnohospodárske učilište. Navyše, ako som zistil na mieste, oni mali záujem túto budovu uvoľniť a presťahovať sa do inej budovy, dokonca mesto im čiastočne v tom aj ponúklo pomocnú ruku, ale v okamihu, keď zistilo, že nie je potrebné, aby investovalo do tejto budovy, táto budova im bola odmietnutá.

    Dámy a páni, toľko z poznatkov, ktoré mám z praktického života. Tieto poznatky sú poznatkami ľudí, ktorých sa dotýka súčasná situácia v rezorte školstva, na ktorých dopadajú rozhodovacie, riadiace akty z rôznych úrovní. Uzavriem kruh, ktorým som začal. Preto je strašne dôležité, aby sa na riadiace miesta najmä v regiónoch dostávali ľudia kompetentní, aby sa tam dostávali ľudia na základe odborných, prísnych odborných konkurzov. Keď to takto budete robiť, bez problémov takúto situáciu a takýto spôsob riešenia podporíme aj my.

    Chcel by som možno ešte hovoriť o koncepcii v rezorte školstva. Mal by som otázky smerom k programu Konštantín. Robí sa na ňom, nerobí sa? Bola to syntéza poznatkov za celé predchádzajúce obdobie. To nebol môj program, niektorej inej osoby, to bol program, ktorý tvorili odborníci, bol pripomienkovaný v Učiteľských novinách. Nevieme, aký je stav v súčasnosti, veríme však, že ministerstvo školstva pracuje na programe rozvoja, vzdelávania v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Harachovi. Slovo má pani Eva Zelenayová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti so štátnym záverečným účtom za rok 1994 sa Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podrobne oboznámil s kapitolou rezortu zahraničných vecí. Treba povedať, že materiál bol podrobný, postihol všetky stránky ústredia aj zastupiteľských úradov. Ako spravodajkyňa som navrhovala prijať návrh záverečného účtu za rok 1994 kapitoly Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky, odporúčala som však prijať aj uznesenie, aby ministerstvo znova posúdilo súčasný stav majetku v zahraničí a jeho využívanie, vrátane prenajímania priestorov.

    Podľa mojich informácií nezhoduje sa skutočný počet zastupiteľských úradov, ktoré prenajímajú priestory podnikateľom, s počtom uvedeným v materiáli Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Je zaujímavé, že proti môjmu návrhu vo výbore hlasovali poslanci opozície, presnejšie poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie a Demokratickú úniu, pričom, ako je známe, poslanec Eduard Kukan z Demokratickej únie pôsobil v minulej vláde ako minister zahraničných vecí a je predpoklad, že má dôverné informácie o stave v tomto rezorte. Navyše je tiež známe, že práve za vlády Jozefa Moravčíka došlo k masívnemu obsadzovaniu zahraničných úradov.

    Využívam teda túto príležitosť a žiadam ministra zahraničných vecí, aby zabezpečil preverenie využívania a prenajímania majetku Slovenskej republiky v zahraničí a poskytol o tom Národnej rade Slovenskej republiky informáciu.

    Ako sa v záverečnom účte za rok 1994 Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uvádza, prenajímanie priestorov zahraničných úradov tvorí veľmi významnú časť príjmov rozpočtu ministerstva. Nie je preto zanedbateľné, ak pracovníci niektorých zastupiteľských úradov neodvádzajú príjmy z prenajímania priestorov do rozpočtu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Poslancom opozície chcem adresovať otázku: Aký záujem majú o to, aby kryli nelegálnu formu podnikania na našich zastupiteľských úradoch?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Sabolová. Nie je tu, stráca poradie. Čo je s vami, poslanci z KDH? Všetci strácate poradie. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda vlády, vážený jeden pán minister, ktorý má ochotu počúvať opozičných poslancov a prípadne reagovať na ich otázky a interpelácie,

    dovoľte, aby som veľmi krátko, ale naliehavo predložil dve interpelácie, päť otázok a jednu žiadosť o vysvetlenie.

    Prvá interpelácia je adresovaná vláde Slovenskej republiky vo veci kompenzácií na zmiernenie zvýšenia cestovného. Nechcem komentovať politickú stránku veci, keď som získal informácie z dennej tlače zhruba spred dvoch dní, podľa ktorých Združenie robotníkov Slovenska súhlasilo so znížením zliav cestovného a súčasne vo vláde jeho ministri hlasovali proti - podľa vyjadrení v Hlase robotníkov. Chcem sa sústrediť na vecnú stránku veci. Formu interpelácie som si zvolil preto, že problém zníženia zliav považujem za vážny, dotýkajúci sa veľkého množstva občanov, pracujúcich, osobitne robotníkov, ale aj dôchodcov. Nemôžem súhlasiť s tým, že vláda takto rozhodla o zvýšení cestovného bez toho, aby súčasne zaviedla dostatočné sociálne kompenzácie. Podporujem protest Konfederácie odborových zväzov k tejto otázke a pýtam sa vlády Slovenskej republiky: Kedy, ako a od akého dátumu sa budú kompenzovať zvýšené náklady občanov na cestovné? Očakávam, že o odpovedi na túto interpeláciu sa podľa článku 80 ods. 2 ústavy bude na budúcej schôdzi konať rozprava.

    Nasledujú dve otázky pre ministra kultúry Ivana Hudeca vo veci použitia účelových prostriedkov na detskú literatúru a časopisy. Pán minister mi v osobnom rozhovore objasnil niektoré aspekty tohto problému, ale myslím si, že fakty by mala poznať celá snemovňa.

    Moje poznatky sú takéto: Vydavateľstvo Smena vďaka najrôznejším právnym a ekonomickým problémom prestalo vydávať knihy a udržalo si iba vydávanie detských časopisov. Ide o časopisy Včielka, Ohník, Zornička, Domino a Elektrón, ktorý vychádza spolu so Zenitom. Vzdalo sa vydávania časopisu Slniečko, ktoré vydáva súkromné vydavateľstvo. Na tieto časopisy dostávalo Vydavateľstvo Smena z účelových prostriedkov štátneho rozpočtu na detskú literatúru a časopisy od 12 miliónov korún v roku 1990 do zhruba 5,5 milióna korún v minulom roku. Na tento rok dostala dotáciu iba Včielka okolo 1 milióna a ministerstvo kultúry oznámilo, že časopis Domino a Elektrón dotáciu nedostanú, ale o Ohníku a Zorničke ministerstvo mlčí. Možno preto, že Slniečko vydávané súkromnou spoločnosťou dostalo dotáciu 2 milióny Sk.

    Treba ešte spresniť, že časopisy nevydáva priamo ministerstvo kultúry, ale Vydavateľstvo Smena, akciová spoločnosť, ktorého predstavenstvo aj dozornú radu menuje Fond detí a mládeže. Ten istý fond, ktorého rozpočet na rok 1995 vláda Slovenskej republiky ešte stále nepredložila parlamentu. Zasadnutie Rady fondu rozhodlo v marci tohto roku o zastavení vydávania detských časopisov. Neskôr rada fondu toto rozhodnutie zmenila na tzv. ekonomické vydávanie, to znamená naučte sa na seba zarábať. Takéto zmeny v rozhodnutí, samozrejme, negatívne poznačili budúcnosť týchto časopisov, o ktoré už prejavili záujem aj viaceré súkromné spoločnosti.

    Konečne moje otázky na pána ministra.

    Prvá: Aké je konkrétne rozdelenie dotácie na detskú literatúru a časopisy vo výške 17 miliónov tak, ako boli účelovo schválené v štátnom rozpočte?

    Druhá: Aké sú zámery ministerstva kultúry, prípadne Fondu detí a mládeže, v oblasti vydávania detských časopisov v budúcich rokoch?

    Tretia je otázka na vládu Slovenskej republiky, ktorá s tým súvisí: Kedy bude predložený rozpočet Fondu detí a mládeže do Národnej rady a prečo sa tak už nestalo?

    Po štvrté: Chcem sa obrátiť v zmysle § 92 na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa mu na úvod poďakovať, že môj podnet ohľadne zloženia správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne postúpil výboru pre zdravotníctvo a sociálne vzťahy, ktorý sa ho veľmi iniciatívne ujal. Pán predseda mi však neodpovedal na otázku týkajúcu sa posilnenia poriadku v parlamente. Tento problém si nechám na budúcu schôdzu. Nedostal som však odpoveď ani na tretí problém, ktorý pokladám za vážny. Zopakujem teda svoju žiadosť na predsedu Národnej rady podľa § 92 ods. 2. Je to žiadosť o informáciu alebo vysvetlenie, kedy si začne predseda Národnej rady plniť povinnosť podľa § 36 písm. j) rokovacieho poriadku, podľa ktorého predseda podáva Národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal. Takáto povinnosť vám, pán predseda, vyplýva zo zákona. Kedy nás teda začnete informovať o svojich rozhodnutiach?

    A ako na poslednú sa obraciam na neprítomnú pani ministerku školstva. Najprv mám interpeláciu, ktorou chcem nadviazať na dve otázky z minulej schôdze, s odpoveďami na ne som nebol spokojný. V prvej časti interpelácie konštatujem, že pani ministerka potvrdila, že sa osobne nestretla za pol roka, čo je vo funkcii, s riaditeľmi školských správ. Žiadam vás, pani ministerka, aby ste si plnili povinnosti vedúceho pracovníka v školstve a osobne prispeli k plneniu programového vyhlásenia a k štátnej správe v školstve aj pravidelnými poradami s riaditeľmi školských správ.

    Druhá časť problému mojej interpelácie sa týka obecných materských škôl. Po osobnom rozhovore s pani ministerkou som zistil, že pri svojej písomnej odpovedi o jedinej obecnej materskej škole na Slovensku v Poprade nezvážila širšie súvislosti. Dlhšie sa už totiž hovorí o presune kompetencií v oblasti školstva na obce, čo podľa doterajších predstáv má znamenať, že štát si ponechá zodpovednosť za výchovno-vzdelávací proces, vrátane zamestnávania a platenia učiteľov, a obce majú zabezpečovať hospodársko-technickú stránku. Vo svetle týchto predstáv nemožno chápať obecné materské školy rovnako ako súkromné školské zariadenia, čo bolo obsahom odpovede pani ministerky.

    Žiadam ju, aby mi v odpovedi na túto interpeláciu odpovedala, ako chce ministerstvo školstva modelovo riešiť postavenie škôl a školských zariadení po presune kompetencií na obce a aby v tomto zmysle aj prehodnotila svoje rozhodnutie o obecnej materskej škole v Poprade.

    A už len dve krátke otázky, ktoré nebudem široko zdôvodňovať, pretože tieto problémy sú veľmi dobre známe.

    Otázka číslo 1: Odkiaľ sa vzalo, mám na mysli z ktorej kapitoly, 530 miliónov Sk na platy učiteľov, prečo sa ich výplata tak oneskorila, pretože do dnešného dňa ešte neboli dané k dispozícii školám a učiteľom, ktorým sú určené, a ako boli tieto prostriedky rozdelené?

    Otázka číslo 2: Ako bola rozdelená rezerva vlády vo výške 110 miliónov Sk na vedu a techniku a kedy sa peniaze dostali, alebo dostanú do riešiteľských kolektívov?

    Záverom zopakujem, čo som už povedal pri odpovediach na interpelácie. Niektoré vyslovene informačné otázky by som si bol odpustil, keby bola možnosť vidieť pani ministerku školstva a ministra kultúry buď vo výbore a klásť im otázky, alebo pri nejakej osobitnej príležitosti pri zasadnutí Národnej rady.

    Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Weiss. Pripraví sa pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení členovia vlády,

    kým sa dostanem k interpelácii, chcel by som sa ešte veľmi stručne vrátiť jednou vetou k mojej otázke pánu ministrovi Mrázovi, aby bolo v tejto veci jasno. Vysvetlili sme si veci s pánom ministrom, porovnali sme dokumenty, z ktorých sme vychádzali. Môj výpis z obchodného registra bol trošku staršieho dáta ako jeho dokument, kde je čierne na bielom napísané, že sa vzdal funkcie v dozornej rade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú zakladal. Takže túto vec pokladám za vybavenú a netreba sa k nej už vracať.

    A teraz, dámy a páni, k otázkam, ktoré by som chcel formulovať.

    V programovom vyhlásení bolo jasne povedané, a my sme to, myslím tým Stranu demokratickej ľavice, podporili, že prioritou Slovenskej republiky a jej zahraničnej politiky je cieľavedomé približovanie sa k Európskej únii so zámerom získať plné členstvo. Vláda trošku neobvyklým spôsobom predložila už aj prihlášku do Európskej únie. Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Ale proklamáciám a želaniam vlády nezodpovedá záujem o Slovensko ako o krajinu, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii. Dôsledkom toho je aj zrednutie návštev vysokých predstaviteľov vlád rozvinutých demokracií Európy a sveta na Slovensku, najmä v porovnaní s kontaktmi s Ruskou federáciou. Napríklad za prvý polrok 1995 to bolo na najvyššej a vysokej úrovni 9 kontaktov. A ak predstaviteľ demokratickej Európy k nám zavíta, môže sa mu stať, že pán premiér sa s ním odmietne stretnúť, ak sa tento predstaviteľ európskeho štátu predtým stretol s pánom prezidentom tejto republiky.

    V tejto súvislosti si preto dovoľujem požiadať pána ministra zahraničných vecí o informáciu. Po prvé: Ktoré vplyvné osoby z ktorých krajín Európskej únie a za akým účelom na najvyššej, respektíve vysokej, úrovni navštívili v prvom polroku 1995 Slovenskú republiku? Po druhé: Či môže potvrdiť, že sa nemohlo uskutočniť plánované prijatie ministra zahraničných vecí Grécka pána Papoulisa u predsedu vlády dňa 2. 6. 1995 preto, lebo v programe gréckeho ministra bolo aj prijatie u pána prezidenta Kováča.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení predstavitelia vlády,

    aj podľa programového vyhlásenia uskutočňovanie zahraničnopolitických zámerov Slovenskej republiky je možné docieliť dobudovaním kvalitnej a profesionálnej zahraničnej služby, ako aj vytvorením adekvátnych pracovných podmienok na prácu na profesionálnej úrovni. Z tohto hľadiska sa zbytočne dlhý čas diskutuje o konečnom dislokovaní Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky do zodpovedajúcich priestorov, ktoré by boli jednak reprezentačnými a jednak by umožňovali na úrovni a profesionálne pracovať. Z toho vyplývajú aj moje ďalšie otázky na ministra zahraničných vecí pána Juraja Schenka. Kedy bude ministerstvo zahraničných vecí umiestnené s definitívou v nových, zodpovedajúcich priestoroch? A v tejto súvislosti žiadam aj o informáciu, aký efekt malo sťahovanie a následné spätné sťahovanie tzv. ekonomicko-technických odborov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a koľko tento organizačný omyl stál daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

    Na záver vystúpenia chcem zopakovať požiadavku, ktorú sme na aprílovej alebo májovej schôdzi vyslovili spolu s pánom poslancom Kukanom, teda zaradiť na septembrovú schôdzu Národnej rady diskusiu o zahraničnej politike Slovenskej republiky. Mnohé problémy, ktoré musí riešiť slovenská diplomacia, sú totiž spôsobené aj, a niekedy predovšetkým, vnútropolitickým vývojom, spôsobom vládnutia v tejto krajine, a nie tým, že existuje opozícia a vyjadruje svoje názory, že domáci a zahraniční novinári slobodne píšu o tomto vnútropolitickom vývoji a že diplomati pôsobiaci v Slovenskej republike posielajú svojim vládam svoje vlastné analýzy o dianí v Slovenskej republike, od ktorej, prirodzene, očakávajú, že sa v nej budú rešpektovať pravidlá klubu, do ktorého Slovenská republika chce vstúpiť, teda klubu Európskej únie. Pravidlá, k splneniu ktorých sa vláda zaviazala podpisom Dohody o pridružení k Európskej únii, a podaním oficiálnej prihlášky do Európskej únie tento svoj záväzok zopakovala.

    Kolegyne a kolegovia, pán minister zahraničných vecí,

    diskutujme teda vecne o slovenskej zahraničnej politike a o postavení Slovenska v európskej a svetovej politike, diskutujme aj na tému dvoch predstáv o Slovensku, s ktorou prišiel podpredseda Národnej rady pán Augustín Marián Húska. Urobme tak, teda vecne sa bavme o problémoch, namiesto sústavného vyvolávania dojmu, že samostatná Slovenská republika je obeťou nejakého sprisahania temných zahraničných či domácich síl. Slovensko sa môže, podľa môjho názoru, stať iba obeťou svojho vnútropolitického vývoja a neschopnosti základných politických síl pragmaticky sa dohodnúť na dlhodobom národno-štátnom záujme tejto krajiny a na jeho spoločnom presadzovaní v zahraničí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán poslanec Šagát, nech sa páči. Pripraví sa pani Bauerová.

  • Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi podať interpeláciu na pána ministra zdravotníctva doktora Javorského. Proces odštátňovania primárnej zdravotnej starostlivosti je jednou z chrbtových kostí transformácie zdravotníctva spolu so zavedením zdravotného poistenia. Tento proces, ako iste viete, sa začal v októbri 1994 po príprave, ktorá sa diala v spolupráci s profesnými organizáciami a ktorá vychádzala z odborných predpokladov, z odborných poznatkov vývoja zdravotníckych systémov vo vyspelých krajinách. Pre tento proces, ktorý sa začal v októbri, sa prijali aj ekonomické podmienky, pretože nemožno ho spustiť bez zabezpečenia financovania.

    Prvého apríla 1995 však došlo k určitému narušeniu tohto procesu tým, že nadobudla platnosť smernica ministerstva zdravotníctva číslo 1 z roku 1995 a v nadväznosti na túto smernicu aj výmer ministerstva financií o platobných podmienkach v primárnej zdravotnej starostlivosti. Tento výmer plus táto smernica spôsobili, že predovšetkým neštátni lekári sa dostali do veľmi zlej ekonomickej situácie. To je jedna vec.

    Druhá vec - tento proces sa v dôsledku nevyhovujúcich podmienok, predovšetkým ekonomických, prakticky zastavil. Toto, samozrejme, je opatrenie, ktoré treba chápať ako opatrenie nie veľmi šťastné. Spolu sme o týchto veciach hovorili vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a pán minister prisľúbil, že k 1. júlu 1995 dôjde k úprave platobných podmienok a k zlepšeniu ekonomickej situácie neštátnych lekárov. Keďže sa tak doteraz nestalo, dovoľujem si obrátiť sa na pána ministra, aby riešil túto situáciu v spolupráci s ministerstvom financií, pretože táto požiadavka vyplýva aj z naplnenia programového vyhlásenia vlády, kde pokračovaniu v odštátňovaní a privatizácii prvého kontaktu sa venuje pozornosť a je to tam deklarované.

    Dovoľte mi ešte v tejto snemovni uviesť ďalšiu interpeláciu, pretože predseda nášho výboru nemal možnosť dať návrh plénu Národnej rady na uznesenie, ktoré sme odporučili Národnej rade prijať. Týka sa situácie, ktorá vznikla v zdravotníctve v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie, predovšetkým tým, že sa schválil zákon o štátnom rozpočte, ktorý kvantifikoval, koľko má štát platiť za ekonomicky nečinné osoby do zdravotného poistenia. Iste viete, že to viedlo nielen k veľmi zložitej situácii vo financovaní, ale aj k prehlbovaniu zložitej sociálnej situácie zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú odmeňovaní veľmi neadekvátne vykonávanej práci.

    Prosím preto, aby minister zdravotníctva opätovne na úrovni vlády prehodnotil výšku zdravotného poistenia, ktoré platí štát za ekonomicky nečinné osoby, a aby ministerstvo zdravotníctva vypracovalo harmonogram postupného zlepšovania zlej sociálnej situácie zdravotníckych pracovníkov.

    Obe tieto interpelácie odovzdám pánu ministrovi písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

    každý, kto predstupuje v tejto situácii pred tento mikrofón, je v rozpakoch. Pán predseda, ani vás, ani tento parlament nectí, ak ministri ostentatívne odchádzajú po dlhom čase, keď nebola všeobecná rozprava v tomto parlamente, po dlhom čase, keď nebolo možné interpelovať členov vlády. Myslím si, že je to dôvod na zamyslenie, či je možné takto pokračovať v práci tohto parlamentu, či takýto spôsob práce nedehonestuje samotný parlamentarizmus. Vzhľadom na to, že § 89 síce umožňuje interpelovať aj neprítomných členov vlády, chcela by som ušetriť pánu ministrovi kultúry nedôstojnú situáciu, že musí dať poslať preč poslancov Národnej rady sekretárkami.

    Dovoľte, aby som predložila niekoľko otázok, keďže inú možnosť nemám a nechcem pána ministra dostať opäť do nedôstojnej situácie.

    Chcela by som sa spýtať, na základe akých kritérií bude ministerstvo kultúry podporovať menšinové kultúry. Kladiem otázku pánu ministrovi, aká je koncepcia zabezpečenia ďalšej existencie a rozvoja menšinových kultúr v zmysle nedávno ratifikovaného rámcového dohovoru. Chcem sa spýtať pána ministra, ako je zabezpečené právo zakotvené v bode c) článku 34 Ústavy Slovenskej republiky pri vypracovaní tejto koncepcie a kritérií rozdeľovania účelových prostriedkov na podporu národnostnej kultúry. Chcem sa spýtať, ako budú zabezpečené inštitucionálne úlohy, ktoré vo vzťahu k väčšinovej kultúre plnia štátne orgány a ich inštitúcie. Vo vzťahu k menšinovým kultúram sa v sedemdesiatych rokoch tieto úlohy presunuli na kultúrne zväzy. Chcem sa spýtať pána ministra, na základe akých kritérií dostal predseda komisie, ktorá rozhoduje o prideľovaní dotácií, sám dotáciu pre vlastnú spoločnosť a v akej výške. Podľa mojich informácií je to 6 miliónov korún.

    Dovoľte mi stručne predniesť interpeláciu v zmysle § 80 zákona 44 o rokovacom poriadku. Plný text odovzdám písomne, chcem však využiť túto možnosť a oboznámiť verejnosť s niektorými záležitosťami, na ktorých nám záleží.

    Interpelujem pani ministerku školstva v súvislosti so spôsobom, akým sa zavádza tzv. alternatívne, dvojjazyčné vyučovanie. Popri zásadnej chybnosti filozofie tejto koncepcie od začiatku, ktorá je v protiklade so zákonom číslo 350/1994, ale aj s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky, štátni úradníci navyše porušujú i zákony. Program vlády v tejto súvislosti sľuboval dobrovoľnosť pri zavádzaní tejto koncepcie. Pýtam sa: Je možné za príznak dobrovoľnosti považovať finančné zvýhodnenie slovenských učiteľov, učiteľov slovenskej národnosti, ktorí by mali vyučovať v tejto forme vyučovania? Alebo vari prepúšťanie piatich riaditeľov, ktorí sa prejavili ako nie celkom nadšení touto koncepciou? Dôvody, ktoré v tejto súvislosti boli uvedené a zverejnené, sa totiž nezakladajú na pravde.

    Interpelujem pani ministerku školstva pre porušenie § 46 článku 2 Zákonníka práce vysokým štátnym úradníkom ministerstva školstva, riaditeľom Školskej správy Bratislava VII pri poverení funkciou riaditeľa Gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne, pretože Zákonník práce nebol naplnený vzhľadom na skutočnosť, že poverená osoba nie je s organizáciou v pracovnom pomere, navyše nespĺňa odborné predpoklady na zastávanie tejto funkcie. Žiadam pani ministerku, aby z porušenia zákona vyvodila primerané dôsledky. Riaditeľ Školskej správy Bratislava VII navyše svojím konaním vyvolal konflikt, zvyšuje napätie v neprimeranej miere, keď sa vyhráža masovým prepúšťaním pedagógov, uráža pedagógov i rodičov. Je o to viac zarážajúce, že ten istý človek upozorňuje, že tento problém sa stal problémom politickým. Podľa jeho názoru dokonca organizované akcie na slovenskom juhu - citujem "na niektorých miestach majú násilný charakter a hrozia prerásť do organizovaného násilného odporu s možnosťou porušenia Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov suverénneho štátu". Teda podľa schémy zlodej kričí, chyťte zlodeja. Vážená pani ministerka, z tohto miesta vás upozorňujem nie na domnelú možnosť, ale na skutkovú podstatu porušenia ústavy a zákonov suverénneho štátu vysokými štátnymi úradníkmi.

    Využijúc právo poslanca, interpelujem premiéra vlády a žiadam, aby vláda vyvodila dôsledky z opakovaného porušenia ústavy a školského zákona rezortom ministerstva školstva a vedy za stupňovanie napätia v regiónoch, kde žije maďarská menšina. Chcela by som sa v tejto súvislosti odvolať na materiál ministerstva školstva číslo 1274/1995, ktorý obsahuje návrh koncepcie výchovy a vzdelávania na národnostne zmiešanom území. Vládny program hovorí o alternatívnom vzdelávaní. Chcela by som vám dať na známosť, že táto koncepcia bola ďaleko prekonaná týmto návrhom. Predpokladá totiž zmeniť existujúci program výchovy práce pre materské školy s výchovným jazykom maďarským tak, aby intenzívna jazyková príprava v jazyku slovenskom bola v dopoludňajšom čase v rozsahu 28 hodín týždenne. To je, vážené dámy a páni, vyše 5 a pol hodiny denne. Chcem sa opýtať pani ministerky a ctenej vlády: Smú deti maďarskej národnosti snívať po maďarsky?

    Pre oblasť základných škôl tento materiál predkladá zabezpečiť zmenu učebných osnov tak, aby sa v školách s vyučovacím jazykom národností nevyučoval ani jeden predmet ako špecifický - strana 13. Strana 11 definuje špecifické predmety - v špecifických predmetoch materinský jazyk a literatúra a ďalej. To znamená, že sa nebudú v rámci maďarskej literatúry a maďarského jazyka učiť o maďarskej literatúre? O čom sa budú učiť? To ešte nie je všetko. Nebudem vám čítať celý materiál, hoci by toho bol hodný. Priority sú definované okrem iného takto: "Dosiahnuť stav, aby na školách s vyučovacím jazykom národností výučbu jazyka slovenského, literatúry, dejepisu, zemepisu, občianskej náuky zabezpečovali učitelia slovenskej národnosti." Teda už žiadna dobrovoľnosť. Nepredpokladám, že by ministerstvo školstva nútilo slovenských učiteľov naučiť sa po maďarsky.

    Bod 5 - zabezpečiť osobitný finančný príplatok pre učiteľov slovenskej národnosti pôsobiacich na školách s vyučovacím jazykom národností. Alebo ďalej - iniciovať novelu zákona číslo 29/1984 o sústave základných a stredných škôl, tzv. školský zákon v znení neskorších predpisov v tom zmysle - a teraz počúvajte, aby minister školstva bol zmocnený rozhodovať, v akom primeranom záujme sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie národnostných menšín v materinskom jazyku.

    Chcem sa opýtať pána premiéra aj pána podpredsedu vlády, či ministerstvo školstva má výnimku z ústavy a z platných zákonov Slovenskej republiky? Mám na mysli najmä článok 12 Ústavy Slovenskej republiky a článok 34 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani Bauerovej. Nech sa páči, pán poslanec Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Peter Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    moja interpelácia je podobne ako predchádzajúca adresovaná ministerke školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej.

    Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na niektoré problémy v oblasti školstva a vzdelávania predovšetkým z hľadiska národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Len pred niekoľkými dňami sa skončil školský rok 1994/1995, teda je tu čas bilancovania, hodnotenia práce, výchovno-vzdelávacích výsledkov jednotlivých škôl, pedagogických kolektívov. Necítim sa byť kompetentný na hodnotenie činnosti takého dôležitého rezortu, ako je školstvo. Napriek tomu mi dovoľte niekoľko kritických poznámok na adresu rezortu a zvlášť na pani ministerku školstva Slovenskej republiky.

    V čase, keď vzdelávanie a veda sa stali strategicky dôležitou oblasťou rozvoja spoločnosti, pre prácu Ministerstva školstva Slovenskej republiky pod vedením pani ministerky Evy Slavkovskej je charakteristická neodbornosť, nekoncepčnosť a časté hrubé porušenie demokratických zásad fungovania takého dôležitého rezortu. Nekompetentné a neadekvátne zásahy pani ministerky do procesov v oblasti vzdelávania, ako napríklad odďaľovanie menovania univerzitných profesorov, neoprávnené odvolanie členov akreditačnej komisie, zastavenie vydávania učebníc dejepisu a preferovanie jednostranných názorov v opravených verziách týchto učebníc, účasť pani ministerky na výstave ALTÖTING, glorifikácia Slovenského štátu z obdobia rokov 1939 - 1945, nekoncepčnosť prístupu ministerstva školstva k problémom v oblasti učňovského školstva, naďalej pretrvávajúci a dodnes neriešený kritický stav v oblasti financovania pedagogických pracovníkov, svojvoľné a neodôvodnené odvolávanie niektorých riaditeľov školských správ a riaditeľov škôl, používanie nátlakových akcií pri zavedení tzv. alternatívneho školstva v školách s vyučovacím jazykom menšín, svedčia o tom, že pani ministerka nemá osobné odborné predpoklady na zvládnutie vedenia takého dôležitého rezortu.

    Mňa ako občana Slovenskej republiky patriaceho k maďarskej národnostnej komunite zvlášť znepokojujú snahy ministerstva školstva o zavedenie tzv. alternatívneho vyučovania predmetov v školách na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky, predovšetkým používanie rôznych nátlakových akcií pri jeho realizácii a s tým súvisiace odvolanie niektorých riaditeľov školských správ a riaditeľov základných a stredných škôl.

    V súvislosti s programovým vyhlásením vlády ministerstvo školstva pristúpilo k vypracovaniu koncepcie výchovy a vzdelávania na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky a koncepcii alternatívneho vyučovania predmetov v školách na národnostne zmiešanom území. Je jednoznačné, že materiály sú koncipované na politických princípoch a odzrkadľujú zámery súčasného ministerstva školstva a zároveň politický program a jednu z priorít Slovenskej národnej strany. Je podivuhodné, že návrh koncepcie alternatívneho vyučovania sa nedostal ani do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby sa mohol prerokovať, aby úroveň návrhov posúdili odborníci aj z iných politických subjektov. Je zarážajúce, že o takom dôležitom a citlivom materiáli rozhodovalo ministerstvo školstva bez spoločného posúdenia a dohody so zástupcami maďarských pedagógov, rodičov a politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny. Rozhodovalo sa klasickým spôsobom o nich bez nich.

    Nikým nepodpísaný materiál ministerstva školstva obsahuje mnoho nedostatkov po odbornej aj formálnej stránke. Je síce pravda, že zavedenie alternatívneho vyučovania by sa malo uskutočniť na základe dobrovoľnosti podľa záujmu rodičov, ale skutočnosti, ktoré sa odohrávajú za kulisami v súvislosti so zavedením alternatívneho vyučovania, svedčia o inom. Ministerstvo školstva nedokázalo o svojom skutočnom záujme v prospech maďarskej menšiny presvedčiť tých, ktorých sa to týka.

    Rôzne metódy, ktoré používalo ministerstvo školstva, prípadne školské správy, sledovali jediný cieľ, a to vyvinúť nátlak na riaditeľov, učiteľov, rodičov vytvoriť pocit strachu u tých riaditeľov, pedagógov i rodičov, ktorí boli najväčšími odporcami zavedenia alternatívneho vyučovania. Všetko sa dialo podľa vopred vypracovaného scenára. Najskôr prieskum pomocou anketových lístkov v školách s vyučovacím jazykom maďarským, potom známy rožňavský incident vyvolaný pracovníkmi ministerstva školstva, následne odvolanie riaditeľa Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave a ďalšej pracovníčky Školskej správy v Rožňave.

    Do scenára zavedenia alternatívneho vyučovania zapadá aj novelizácia zákona číslo 542 z roku 1990 Národnou radou Slovenskej republiky, pomocou ktorého sa bez problémov dajú odstrániť riaditelia školských správ, resp. riaditelia škôl, ktorí by kládli odpor pri zavedení koncepcie alternatívneho vyučovania, a môžu sa nahradiť spoľahlivými zástancami alternatívneho vyučovania.

    V zmysle spomínaného zákona došlo v priebehu mája k odvolaniu viac ako desiatich riaditeľov školských správ najmä z južných okresov republiky, a tým vyvolaný psychický nátlak na riaditeľov škôl predovšetkým vzhľadom na ich názor a stanovisko k zavedeniu alternatívneho vyučovania.

    Vyvrcholením všetkého boli udalosti okolo 20. júna. V týchto dňoch na pokyn ministerstva školstva školské správy organizovali porady riaditeľov, kde riaditelia škôl boli oboznámení s materiálom, ako postupovať pri realizácii projektov alternatívneho vyučovania. Na porade školskej správy Bratislava VII v Dunajskej Strede 15 riaditeľov stredných škôl, stredných odborných učilíšť a odborných učilíšť vystúpilo so stanoviskom, v ktorom vyjadrili svoj nesúhlas s koncepciou alternatívneho vyučovania. Následná reakcia riaditeľa Školskej správy Bratislava VII pána Piusa bola odvolanie štyroch signatárov riaditeľov gymnázií bez udania dôvodu. Čo je to, ak nie ďalší manéver používania nátlakových metód, zastrašovanie riaditeľov a pedagógov? Čo je to za demokraciu, slobodu slova, slobodu prejavu, keď len zato, že niekto má iný názor, musí byť odvolaný? Pripomína mi to najtemnejšie obdobia totality.

    Pritom riaditeľ Školskej správy Bratislava VII pán Pius prostredníctvom médií zavádza verejnosť, obviňuje odvolaných riaditeľov disciplinárnymi priestupkami, nesplnením príkazu nadriadeného orgánu, neschopnosťou vykonávania funkcie a tak ďalej. Ale pravdu zatajil, lebo pravda bolí. Odvolal ich preto, lebo mali odlišný názor na koncepciu alternatívneho vyučovania ako vládnuca moc, ako ministerstvo školstva, ako pán Pius. Zato, že sú zástancami názoru, že najplnohodnotnejším vzdelávaním je úplné vzdelávanie v materinskom jazyku.

    O niekoľko dní neskoršie došlo k ďalším odvolaniam riaditeľov základných a stredných škôl v Stredoslovenskom kraji. Neoprávnené a neodôvodnené odvolania riaditeľov škôl vyvolalo širokú vlnu protestov zo strany rodičov, pedagogických kolektívov, miestnych zastupiteľstiev a širokej verejnosti. Vznikli početné petície na podporu odvolaných riaditeľov a na zamietnutie zavedenia alternatívneho vyučovania. Na mnohých protestných mítingoch predovšetkým v Šamoríne, Dunajskej Strede, Galante, Štúrove, Želiezovciach, Šahách, Fiľakove a v Kráľovskom Chlmci, ktoré organizovali rady rodičov pri gymnáziách, sa rodičia jednoznačne vyjadrili proti alternatívnemu vyučovaniu, nemienia využiť túto falošnú ponuku štátu v oblasti vzdelávania, sú za úplné vzdelávanie v materinskom jazyku. Vyjadrili solidaritu a súcit s neoprávnene odvolanými riaditeľmi a žiadali zrušenie odvolania a prinavrátenie riaditeľov škôl do pôvodných funkcií. Žiadali odvolanie riaditeľa Školskej správy Bratislava VII pána Piusa a odstúpenie ministerky školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej.

    Situácia na niektorých školách, kde došlo k odvolaniu riaditeľa, je taká vážna, že je ohrozený začiatok nového školského roka, plynulý chod školy. Napríklad na Gymnáziu v Galante všetkých 29 pedagógov odmieta spoluprácu s novomenovanou riaditeľkou školy. Pán Pius na tejto škole znova použil nátlakovú metódu, zastrašovacie prostriedky, vyzval všetkých pedagógov, aby postupne podali výpovede, ak nie sú ochotní pracovať s novou riaditeľkou. Podobne napätá je situácia na gymnáziu v Šamoríne.

    Domnievam sa, že ponuka ministerstva školstva na zavedenie alternatívneho vyučovania predmetov na školách s vyučovacím jazykom maďarským nenašla pozitívny ohlas zo strany rodičov. Rodičia sú presvedčení, že pre svoje deti najprirodzenejším a najplnohodnotnejším spôsobom výučby je úplné vzdelávanie v materinskom jazyku. Vybrali si už z roky existujúcej alternatívy to, čo im diktuje srdce a rozum. Koncepcia alternatívneho vyučovania nie je životaschopná. Väčšina rodičov žiakov na školách s vyučovacím jazykom maďarským nemá o to záujem. Treba dať pokoj rodičom a žiakom maďarskej národnosti podobnou ponukou raz a navždy. Spomeňme si staré príslovie: Čo nechceš, aby ti robili iní, nerob ani ty iným.

    Vážená pani ministerka Slavkovská, dokedy sa budete ešte usilovať o zavedenia alternatívneho vyučovania? Prosím vás, prestaňte s tým. Žiadam vás o vysvetlenie, prečo boli riaditelia gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským v Galante, Šamoríne, v Šahách a riaditelia gymnázií s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským v Štúrove a Fiľakove odvolaní? Prečo boli niektorí riaditelia školských správ a základných škôl odvolaní? Prosím o vysvetlenie dôvodu. Kedy mienite prehodnotiť prácu riaditeľa Školskej správy Bratislava VII pána Piusa a vyvodiť z jeho činnosti dôsledky a odvolať ho z funkcie?

    Vážená pani ministerka, za vzniknutú situáciu na školách s vyučovacím jazykom maďarským v konečnom dôsledku nesiete zodpovednosť vy. V každom demokratickom právnom štáte by za daných okolností minister školstva odstúpil. Pani ministerka, prehodnoťte si svoju prácu, vyvoďte si z toho dôsledky a odstúpte z funkcie ministra školstva Slovenskej republiky. Vytvorte miesto a priestor pre človeka, ktorý by začal s odborníkmi a, samozrejme, s maďarskými predstaviteľmi normálny dialóg o reálnych možnostiach na skvalitnenie vyučovania slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Lauko. Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči. Pripraví sa pán Bárdos.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

    dovoľujem si interpelovať z tohto miesta ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú v súvislosti s koordináciou rozvoja vysokých škôl v Slovenskej republike jej rezortným ministerstvom.

    Vážená pani ministerka, vaším rozhodnutím z 5. decembra 1994, adresovaným Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, ste zastavili menovanie 16 profesorov slovenských vysokých škôl. Svoje rozhodnutie ste zdôvodňovali vašou osobnou nedôverou k Akreditačnej komisii Slovenskej republiky. Išlo o návrhy profesúr, ktoré prešli riadnym evalvačným a schvaľovacím pokračovaním vedeckých rád štyroch vysokých škôl v období školského roka 1993/1994. Ale od septembra 1994, t.j. od začiatku školského roka 1994/1995, zasadali vedecké rady slovenských vysokých škôl opakovane a posudzovali návrhy na menovanie vysokoškolských vedecko-pedagogických pracovníkov za profesorov.

    V období od septembra minulého roku do júna roku 1995, to znamená za 10 mesiacov, sa na ministerstve školstva zhromaždili ďalšie podklady na menovanie vysokoškolských profesorov, ktoré ministerstvo, ako vieme, do dnešného dňa nepredložilo Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na ďalšie pokračovanie a na vymenovanie týchto pracovníkov za profesorov.

    Pýtam sa vás teda, pani ministerka školstva, aké dôvody vás tentokrát viedli k tomu, že ste opakovane zastavili menovanie profesorov slovenských vysokých škôl. Kedy v súlade so zákonom 172/1990 Zb. o vysokých školách hodláte tieto návrhy predložiť Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky?

    Pani ministerka, opakovane sa tu hovorilo o nekoncepčnosti vášho orgánu štátnej správy z hľadiska riadenia rezortu školstva a vysokých škôl osobitne. Dovoľte mi pripomenúť vám jednu situáciu, ktorá skutočne o tejto okolnosti svedčí. Ak sa finančné prostriedky vyčlenené zákonom o štátnom rozpočte na podporu vedy na vysokých školách prisúvajú na tieto vysoké školy na začiatku tretieho štvrťroka, je to krok, ktorý vedie nutne k paralýze rozvoja výskumu na vysokých školách, pretože výskum sa dá vykonávať jedine kontinuálne. Ak ide iba o menšiu časť finančných prostriedkov a výber grantových projektov, ktorými sa tieto finančné prostriedky kryjú, sa uskutočňuje inak ako na základe posúdenia kvality predložených návrhov, potom možno tento postup posudzovať ako vedomú paralýzu vedy na vysokých školách. Rovnako možno potom posúdiť i postup ministerstva školstva pri príprave návrhu na rozdelenie finančných prostriedkov vyčlenených z vládnej rezervy, ktoré sa tu už spomínali. Toto rozdelenie, ktoré vypracovalo ministerstvo školstva, bolo opakovane vrátené vládou Slovenskej republiky späť ministerstvu.

    Pani ministerka, znižovanie prostriedkov vynakladaných na štipendiá pre doktorandské štúdium na vysokých školách a jednostranné rozhodnutie o predĺžení dvojkoľajnosti vedeckej výchovy je evidentne namierené proti odporúčaniam expertov edukačnej komisie OECD a vývojovým trendom v tejto oblasti vo všetkých postkomunistických krajinách strednej Európy. Dovoľujem si vás, pani ministerka, preto požiadať, aby ste svoje rozhodnutie o zachovaní dvojkoľajnosti vedeckej výchovy v Slovenskej republike revidovali.

    Rád by som zdôraznil, že rozvoj vedy na vysokých školách a príprava vedeckých pracovníkov je conditio sine qua non pre existenciu vysokých škôl ako takých. Je všeobecne známe, že funkčnosť vysokých škôl a kvalitu ich poslania ovplyvňuje spontánny odchod pracovníkov vysokých škôl, a to nielen učiteľov, ale i neučiteľov. Tento spontánny odchod všetkých pracovníkov je opäť, ako je známe, v súvislosti s neúmerne nízkymi platmi všetkých pracovníkov v rezorte školstva. Na túto skutočnosť od júna 1993 upozorňujú Konferencia rektorov slovenských vysokých škôl, Rada vysokých škôl, senáty vysokých škôl i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v tejto snemovni.

    Na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktoré sa zaoberalo vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 1995, ste sa vyjadrili, pani ministerka, že uznávate opodstatnenosť požiadavky školských pracovníkov na zvýšenie platov v rezorte, že platy vedecko-pedagogických pracovníkov vysokých škôl nezodpovedajú ich kvalifikácii, ich odbornosti a ich poslaniu a že je potrebné, aby sa vláda Slovenskej republiky týmito problémami zapodievala. Zároveň ste však vyhlásili, že ako ministerka súčasnej vlády nemôžete nesúhlasiť s vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Pri inej príležitosti ste vyhlásili, že by ste radi videli človeka, ktorý vyrieši problém miezd učiteľov. Nechcem tu použiť to pomenovanie, ktoré ste pri tejto príležitosti uviedli, vzhľadom na moju prirodzenú úctu k rezortu, ktorý vediete.

    Vašu úlohu tu teda suplovali iné orgány - samosprávne orgány vysokých škôl, stredných škôl, základných škôl, odbory, jednotliví pracovníci rezortu, a konečne vláda Slovenskej republiky, ktorá na platy učiteľov, ako je známe, vyčlenila čiastku 530 miliónov Sk. Pýtam sa vás teda, pani ministerka, keď ste už nepodporili mzdové požiadavky vášho rezortu vo vláde Slovenskej republiky, ako chcete podporiť realokáciu týchto prostriedkov. A kedy konečne rezort školstva a vysoké školy tieto tak nutne potrebné prostriedky z vášho rezortu dostanú?

    Konferencia rektorov slovenských vysokých škôl a Rada vysokých škôl vás, vážená pani ministerka, opakovane pozývala na svoje rokovania. Naše pozvanie ste neprijali. Radi sme medzi sebou privítali vašich zástupcov, pána štátneho tajomníka, i pána riaditeľa odboru vysokých škôl. Ale verte nám, veľmi ťažko nesieme stratu komunikácie medzi ministerstvom školstva a najvyššími samosprávnymi orgánmi slovenských vysokých škôl. Ako hodnotíte, pani ministerka, vy sama svoje nedávne rozhodnutie vyslať na spoločné rokovanie Konferencie rektorov slovenských vysokých škôl a Rady vysokých škôl svojho manžela ako poradcu ministra školstva?

    Zároveň mi dovoľte, pani ministerka, vyjadriť nádej, že moju interpeláciu budete chápať ako dobre mienený podnet, aby vaše ministerstvo konečne našlo cesty na konštruktívne rozhodovanie, ktoré bude na prospech rozvoja vysokých škôl a celého rezortu vysokého školstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Bárdos. Pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, prítomní členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

    interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca vo veci týkajúcej sa nezákonného spôsobu financovania, presnejšie povedané nefinancovania menšinových kultúr a menšinovej periodickej tlače. Pretože pán minister nie je prítomný, iba krátko uvediem niekoľko vecí a položím tri otázky.

    O nezákonnom preradení finančných prostriedkov do štátneho fondu Pro Slovakia už hovorila kolegyňa Edit Bauer, taktiež i kolega Milan Ftáčnik. Preto interpelujem pána ministra konkrétne v otázke rozdelenia financií určených na podporu menšinových kultúr, lebo rozdelenie sa robí prostredníctvom skupiny, ktorá je poradným orgánom ministra, a dodnes nie je verejnosti, teda ani predstaviteľom jednotlivých národností známe, kto, podľa akého kľúča nominoval členov tejto skupiny. Ako člen Rady vlády Slovenskej republiky pre národnosti napriek viacerým výzvam na adresu pána ministra Hudeca som dodnes nedostal odpoveď, kto a ako vytvoril spomínaný poradný orgán, ktorý dáva návrh v takej závažnej a citlivej veci, ako je rozdelenie financií.

    Vylúčenie verejnosti z rozhodovania o finančných prostriedkoch je v protiklade s Ústavou Slovenskej republiky, a to s článkom 34 ods. 2 písm. c), ktoré znie: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín."

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pýtam sa, presnejšie pýtal by som sa jeho, keby tu bol pán minister Hudec: "Rozdelenie financií pre národnosti nie je závažnou vecou, ktorá sa týka predstaviteľov menšín?" Myslím, že odpoveď je jednoznačne áno. Preto je spôsob rozdeľovania pána Hudeca v protiklade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Hoci nás pán minister a predstavitelia ministerstva ubezpečovali, že vyčlenené prostriedky dostanú tí, ktorým to patrí, teda predstavitelia národností, opak je pravdou, lebo z účelových finančných prostriedkov sa vydávajú také periodiká, resp. prílohy, ktoré nik z predstaviteľov menšín nežiada. Nemôžem to nazvať ináč, je to arogancia a cynizmus moci. Nikto nekonzultoval s predstaviteľmi národností ani o zložení poradného orgánu ministra, ani o plánoch, ktoré sú už realizované vo vládnych periodikách.

    Na záver mi dovoľte položiť tri otázky. Pýtam sa pána ministra Hudeca v jeho neprítomnosti, resp. ho žiadam:

    1. Aby vysvetlil, kto, ako, podľa akého kľúča nominoval členov jeho poradného orgánu na rozdelenie financií určených pre menšinové kultúry.

    2. Žiadam pána ministra, aby uverejnil mená členov spomínaného poradného orgánu.

    3. Pýtam sa pána ministra kultúry, čo mieni ministerstvo kultúry robiť, aby sa vyčlenené prostriedky štátneho rozpočtu použili zákonným spôsobom a podľa článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Roman Kováč. Pripraví sa pani Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    moja interpelácia je smerovaná k neprítomnému ministrovi zdravotníctva pánu doktorovi Javorskému.

    Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste preverili činnosť zástupcov vlády v správnej a dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne najmä zo zameraním na zhodnotenie výsledkov ich činnosti v porovnaní s výškou odmien, ktoré poberajú.

    Po druhé navrhujem, aby ste predložili vláde návrh na nových členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a súčasne návrh na odvolanie terajších členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Po tretie navrhujem, aby ste návrh na zmenu členov správnej rady predložili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    A po štvrté navrhujem, aby ste zvážili ďalšie pôsobenie štátneho tajomníka doktora Zelníka vo funkcii.

    Ak dovolíte, predložím zdôvodnenie svojho návrhu. Dňa 16. 3. 1995 samosprávne orgány Všeobecnej zdravotnej poisťovne, predovšetkým správna rada, schválila odmeny pre svojich členov v nasledovných výškach: predseda správnej rady 100 % platu riaditeľa, podpredseda správnej rady 90 % platu riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, člen správnej rady 80 %, tajomníčka 10 000 korún mesačne, predseda dozornej rady jedna tretinu tejto odmeny, podpredseda a členovia rovnako jedna tretina. Odmeny sú vyplácané mesačne a spätne od 1. 2. 1995. Jednoduchá kalkulácia pri vedomí toho, že riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tom čase mal 30 000 mesačne vychádza, že pán predseda bude mať mesačný paušál 30 000 mesačne, podotýkam, že poberá plat štátneho tajomníka, ďalší plat rovnako ako všetci členovia, nielen za vládnu stranu. Podpredseda bude mať 27 000, člen 24 000. Ak to spočítame za celý rok, vychádzajú náklady na činnosť správnej rady vo výške 6 672 000 korún vo forme odmien.

    Keďže správna rada usúdila, že je nehoráznosť prideliť si takéto vysoké platy, dňa 1. 6. zmenila tieto odmeny. Predseda už nebude mať 100 %, ale iba 90 %,, podpredseda nie 90 %, ale 80 % a člen správnej rady nie 80 %, ale 60 %. Súčasne k 1. 6. zvýšila plat generálneho riaditeľa z 30 000 na 40 000 korún. Teda pán štátny tajomník a predseda správnej rady už nebude mať mesačnú odmenu 30 000, ako mal, ale 36 000. Pán podpredseda nie 27 000, ale 32 000 a člen rady zostáva na rovnakom, bude mať 24 000. Táto úprava a toto zníženie odmien zvýšilo náklady na činnosť správnej rady zo 6 672 000 na 6 824 000. Tlak verejnosti, ktorý sa objavil prostredníctvom masmédií, spôsobil, že správna rada zvolala mimoriadne zasadnutie prakticky pred týždňom a skutočne usúdila, že toto prekračuje hranice únosnosti, a teda povedali, že znížia svoje odmeny každému na mesačný paušál 14 000 korún. Popri svojom normálnom plate za jednodňové zasadnutie, ale vlastne ani to nie je potrebné, pretože ide o mesačný paušál, budú poberať 14 000 korún. Spoločné náklady takto upravených odmien sú 4 724 000 korún za tento rok.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás upozorniť na vec, ktorú možno neviete. Liečba jedného dieťaťa so zhubným nádorom stojí našu spoločnosť a našu poisťovňu od 200 do 500 tisíc korún. Záleží na tom, o aký typ zhubného nádoru ide. Teda zo spomínanej sumy 6 800 000 alebo aj redukovanej 4 720 000 namiesto odmien členov správnej rady sme mohli vyliečiť zo zhubného nádoru 10 možno 15, možno 20 detí. Ak vám nestačí tento údaj, uvediem ďalší. Mnohí z vás môžete mať v rodine človeka s chorým srdcom. Operácia chorého srdca pri použití mimotelového obehu sa pohybuje v rozpätí 250 až 300 tisíc. Teda za odmeny členov správnej rady sme mohli touto operáciou zachrániť život 20 pacientom.

    Vážené dámy, vážení páni, nebol porušený zákon. Pravda je taká, že zákon skutočne pripúšťa vyplatenie náhrady členom správnej rady. Rád by som videl človeka, ktorý toto zdôvodní ako náhradu, pretože neviem si predstaviť plat, kde by vlastne jednodňová náhrada predstavovala 30 000 korún. Znásobte si to 20, je to asi 600-tisícový plat mesačne, taký u nás nemáme. Ale je tam ešte aj možnosť vyplácať odmeny. Nie je to teda problém prekročenia zákona a neinterpelujem preto, že sa prekročil zákon. Interpelujem preto, že sa prekročila základná morálka tohto štátu, a navyše u členov správnej rady, ktorí sú lekári a to je aj pán štátny tajomník, sa prekročila morálka a morálny kódex lekára, ktorý má všetky sily a schopnosti dať v prospech pacienta.

    Keď sa údaje uverejnili v tlači, objavilo sa obvinenie, že škandalizácia správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zastaví transformačný proces zdravotníctva. Vážené dámy a páni, ak je skutočne pravda, že zverejnenie výšky odmien členov správnej rady zastaví transformáciu slovenského zdravotníctva, potom to s tým naším zdravotníctvom vyzerá veľmi zle.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková. Tým interpelácie vyčerpáme a pristúpime k rozprave, všeobecnej rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    nechcem interpelovať, len by som rada uviedla na správnu mieru niektoré informácie, ktoré tu odzneli v súvislosti s Poľnohospodárskym učilišťom v Kysuckom Novom Meste, pretože sa mi to nezdá spravodlivé, ak tu odznejú nepresné údaje, a tieto sa môžu dať na správnu mieru až vtedy, keď budú odpovede na interpelácie, teda o mesiac, možno o dva.

    Pán poslanec Harach informoval plénum o situácii v učilištiach v Kysuckom Novom Meste. Určite tieto informácie predniesol v dobrej viere v ich pravdivosť. Keďže pochádzam z tohto regiónu a situáciu dôverne poznám, dovolila by som si vás, vážené kolegyne, kolegovia, oboznámiť v krátkosti aj s druhou stranou mince. V Kysuckom Novom Meste sú dve učilištia, jedno je strojárske a druhé poľnohospodárske. V strojárskom učilišti bolo pôvodne 900 žiakov, teraz ho navštevuje 500 žiakov. V poľnohospodárskom učilišti bolo pôvodne do 500 žiakov, teraz je to málo nad 200.

    Obidve budovy sú teda v súčasnej situácii nadrozmerné z dôvodov nenaplnenosti, príliš drahé na prevádzku. Riaditelia škôl to riešili rôznym spôsobom, buď budovy prenajímali, alebo - tak ako riaditeľ strojárskeho učilišťa - ponúkol svoje priestory poľnohospodárskemu učilišťu.

    Budova, v ktorej sídli poľnohospodárske učilište, bola pôvodne okresným úradom. Teraz sú orgány štátnej správy roztrúsené po celom meste, v rôznych priestoroch, kde štát platí vysoké nájmy. Občania mesta, ale aj celého dolného regiónu viackrát vyjadrili v petíciách nespokojnosť s týmto stavom, keďže majú problém nielen tieto úrady ponavštevovať pri jednej ceste, ale dokonca ich niekedy aj nájsť. V snahe pomôcť nielen občanom vrátiť štátne orgány pod jednu strechu, ktorá im pôvodne patrila, ale i samotným učilištiam, hľadalo sa riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým zainteresovaným.

    Ministerstvo pôdohospodárstva ako gesčný rezort poľnohospodárskeho učilišťa vypracovalo tri alternatívy riešenia. Rozhodlo sa pre tú najekonomickejšiu. Rozhodlo sa s tým, že poľnohospodárske učilište v žiadnom prípade nesmie stratiť svoju právnu subjektivitu a mení sa dokonca aj názov školy zo strojárskeho učilišťa na strojárske a poľnohospodárske učilište.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte sa prihlásil pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

    v zmysle § 89 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. interpelujem ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky v mene občanov bývajúcich v obciach Licince a Hucín.

    Vážený pán minister, v údolí rieky Muráň na rozhraní Slovenského krasu v obciach Licince a Hucín od roku 1962 v súvislosti s plánovanou výstavbou vodnej nádrže Meliata je vyhlásená stavebná uzávera. Vodná nádrž by mala slúžiť na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Podľa informácií zainteresovaných odborníkov, ktorí dôkladne poznajú túto problematiku, výstavbou nádrže by boli zatopené všetky v údolí rieky Muráň najúrodnejšie okolité poľnohospodárske pôdy, chránený prírodný výtvor Meliatsky profil, obec Licince s počtom obyvateľov 561, časť obce Hucín s počtom obyvateľov 720, štátna cesta a železničná trať Plešivec - Muráň. Údolie a obce sú obklopené vápencami, ktoré vodu prepúšťajú a voda z vodnej nádrže by sa aj tak strácala. Účel výstavby, a to je zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, by po zatopení poľnohospodárskej pôdy už nemal zmysel.

    Z tohto dôvodu v mene občanov, ktorí už tridsiaty rok žijú v neistote, žiadam vás a rezort pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pôdohospodárska sekcia, na základe nových skutočností, protestov občanov v obci Licince a Hucín prehodnotila svoje pôvodné rozhodnutie o výstavbe vodnej nádrže Meliata a zrušila ju.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi. Pýtam sa, či chce ešte niekto podať interpeláciu.

  • Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď. Chcem ich však zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali pánom poslancom aj v písomnej forme.

    Keďže členovia vlády nechcú odpovedať, prosím ich ešte raz, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote 30 dní.

    Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v poslednom bode programe, ktorý bol prerušený, a to je

    všeobecná rozprava.

    Ako prvá vystúpi v rozprave pani Eva Garajová. Pripraví sa pani Eva Zelenayová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    na nedávnej konferencii o národnostných menšinách v USA poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pál Csáky rozšíril dokument o stave maďarskej komunity na Slovensku. List podpísali páni Duray, Bugár a Nagy, ktorí sú práve teraz v týchto dňoch počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na iste pozoruhodnom pobyte v Spojených štátoch amerických. Pán Csáky dal spomínaný dokument k dispozícii denníku New York Times. Slovensko je v ňom opäť vykreslené ako utláčateľ národnostných menšín.

    V ostatných parlamentných voľbách sa skončila éra úspechov maďarskej koalície, ku ktorým možno zaradiť napríklad ponovembrový volebný zákon, ktorým slovenskí Maďari dosiahli prevahu v samosprávnych orgánoch obcí a miest. Do mestských a obecných zastupiteľstiev sa v rozhodujúcej a niekde aj v absolútnej väčšine dostali maďarskí poslanci. Za ďalší úspech maďarskej politiky na Slovensku možno označiť i schválenie jazykového zákona v roku 1992. Neskôr prišiel čas ďalších úspechov. V čase, keď slovenská vláda visela na istej šnúrke od istých gatí, dostali maďarskí politici a občania do vienka liberálny zákon o dvojitom označovaní obcí v takom rozsahu, aký nemá v Európe obdobu. Tesne pred ním išiel liberálny zákon o matrikách, ktorý dokonca zasiahol štruktúru slovenského jazyka, čo tiež nemá paralelu vo svete, hoci v používaní mien a priezvisk neplatili nijaké obmedzenia ani predtým. Dôkazom sú napríklad mená našich kolegov poslancov Pál, Miklós, Béla, Zsolt a podobne.

    Za úspech maďarskej politiky v uplynulom období považujem aj vysoké finančné čiastky na kultúrne aktivity, napríklad ani nie 90 zaevidovaných maďarských spisovateľov na Slovensku vydalo v uplynulom roku za finančnej podpory ministerstva kultúry 51 kníh v maďarskom jazyku. Veľmi dobre obišli i pri vydávaní novín a časopisov, pri dotáciách divadiel a súborov. Obe maďarské divadlá - Divadlo Jókayho v Komárne i Tália v Košiciach - sú dotované štátom a napríklad v uplynulom roku dostali vyše 10 miliónov Sk. Maďarský folklórny súbor Mladé srdcia dostal v tom istom roku vyše 4 milióny Sk. Do siete profesionálnych inštitúcií treba zarátať maďarské vydavateľstvá, knižnice, múzeá a galérie na južnom Slovensku, ktoré orientujú svoju činnosť na históriu a súčasnosť maďarskej menšiny. Profesionálnou organizáciou je aj Csemadok. Od svojho vzniku v roku 1949 ho dotuje štát. V minulom roku dostal napríklad 10 miliónov Sk.

    V uplynulých rokoch boli i ďalšie úspechy. Marcelháza, univerzita v Komárne, v Kráľovskom Chlmci, obštrukcie okolo vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, nečakane vysoké percento hlasov v ostatných parlamentných a komunálnych voľbách.

    Summa summarum - boli to časy veľkých úspechov vašej koalície. Zarážajúce je však to, že ste popritom nezabúdali kričať do sveta, že maďarská menšina je tou najprenasledovanejšou menšinou na zemeguli. Trpezlivo sledujem domácu i zahraničnú tlač, rozhlas a televíziu, ktoré často hovoria o pomeroch na Slovensku, a nestačím sa čudovať. Spomeniem len zaujímavosti z posledných mesiacov.

    Pani Edita Bauerová píše v rakúskom časopise Donauraum o živote Maďarov na Slovensku a drží sa zrejme zásady, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Pán Miklós Duray vo vydavateľstve Komáromi lapok pridáva tiež polienko do ohňa sváru a nevraživosti na južnom Slovensku. Článok "Systém metód útlaku" s podtitulkom "75 rokov felvidéckych Maďarov" napísal iste k blížiacemu sa výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Každou vetou ma presvedčil, že históriu buď nepozná, alebo poznať nechce. Ak si niekto z vás myslí, že zástupcovia Maďarov na Slovensku sa už unavili písaním memoránd a listov plných neprávd o postavení maďarskej menšiny u nás, tak sa veľmi mýli. Len nedávno adresovali list plný neprávd pápežovi Jánovi Pavlovi II., že vraj Maďari na Slovensku nemajú zabezpečené vykonávanie bohoslužieb v maďarskom jazyku, nemajú vraj ani dostatok kňazov. Pravda je však taká, že v 372 obciach južného a juhovýchodného Slovenska, kde Slováci tvoria menšinu obyvateľstva, sa nekonajú po slovensky nijaké bohoslužby, ani žiadne cirkevné úkony.

    A ako je to s nedostatkom kňazov pre bohoslužby v maďarskom jazyku? Chcem upozorniť na jeden fakt. Veriacich vyznávajúcich kalvinizmus na Slovensku je približne 80 000. Z tohto celkového počtu kalvínov na Slovensku je 65 000 Maďarov. Ide teda prevažne o maďarskú cirkevnú organizáciu. V súčasnosti tam pripadá jeden duchovný na približne 500 veriacich. Na porovnanie v gréckokatolíckej cirkvi je jeden duchovný na vyše 900 veriacich, v evanjelickej cirkvi jeden duchovný na vyše 1 000 veriacich a v rímskokatolíckej cirkvi jeden duchovný na vyše 2 000 veriacich. Kalvínska cirkev má i vydavateľstvo Kalvín a mesačník Kalvinista szemle. Tak ako je to s náboženskými potrebami Maďarov na Slovensku?

    I pán poslanec Köteles prednášal nedávno v Prahe o ťažkej situácii Maďarov na Slovensku. Pred niekoľkými dňami som tiež sledovala reláciu maďarskej televízie "Kisvilág". Pán poslanec Duray tvrdil, že sa u nás vyvíjajú fašistické spôsoby či nátlaky na občanov maďarskej národnosti. Vraj istá riaditeľka školy si už dokonca siahla na život a že od roku 1920 nemáme na Slovensku maďarské školy, že prebieha silná asimilácia. Žiada sa mi však položiť otázku: Kde sa vzala potom, alebo ako mohla vyrásť taká generácia uvedomelých Maďarov na Slovensku, keď sme vás 75 rokov utláčali a kruto asimilovali? Pán Duray v spomínanej televíznej relácii tvrdil, že namiesto maďarského vyučovacieho jazyka chceme zaviesť len vyučovanie v slovenskom jazyku, atď. Bola to kopa hlúpostí, ktoré nehodno opakovať. Ale napriek tomu si neodpustím jeho vysvetlenie pripravovaného zákona o štátnom jazyku. Pán poslanec uviedol totiž na vysvetlenie pozoruhodný príklad budúceho používania jazykového zákona v praxi. Vraj primár Maďar, zdravotná sestra Maďarka a pacient Maďar sa nebudú môcť v nemocnici medzi sebou rozprávať po maďarsky, lebo vraj dostanú pokutu 100 000 Sk. Nevychádzam z údivu, že niektorí poslanci majú toľko odvahy či drzosti tvrdiť takéto nehorázne nepravdy.

    Vrcholom všetkých doterajších sťažností je však už v úvode spomínaný dokument, ktorým naši kolegovia poslanci zrejme chceli dojať Spojené štáty, alebo možno dúfali, že nám Amerika vysvetlí, prečo treba umožniť našej najväčšej národnostnej menšine kolektívne práva zároveň s územnou autonómiou. Veď v USA je tento postup bežný. Indiáni a černosi si síce myslia svoje, ale koho to zaujíma. List Maďarskej koalície distribuovaný nedávno v Spojených štátoch ma utvrdil v tom, že niektorí naši kolegovia sa držia starého maďarského kréda, že v záujme Maďarov možno klamať, až sa hory zelenajú. V úvode listu, ktorý spomínam, hneď trikrát naši kolegovia poslanci upozorňujú na možnú destabilizáciu Európy. Citujem: "Bez prihliadnutia na naše názory vzniká nebezpečenstvo, že v Pakte stability budú zakotvené aj prvky nestability." Alebo: "Chceme upriamiť vašu pozornosť na tie problémy, ktoré treba v záujme stability v súvislosti s Maďarmi žijúcimi v Slovenskej republike riešiť." A do tretice: "Upozorňujeme na problémy, ktoré po prijatí vládneho programu novej vlády Slovenskej republiky môžu viesť ku konfliktom a následne môžu destabilizovať celý náš región." Kladiem si otázku: Nie je to náhodou šírenie poplašnej správy?

    Spomínaný dokument podpísaný predsedami troch maďarských politických strán má niekoľko častí. V časti školstvo sú najmä polopravdy a klamstvá. Dovoľte niekoľko príkladov. Citujem: "Najviac ohrozuje maďarské školstvo na všetkých stupňoch zámer vlády na zavedenie alternatívneho vyučovania, čo znamená zriadenie tried s vyučovacím jazykom slovenským na maďarských školách." Nebudem vysvetľovať koncepciu alternatívneho školstva, lebo som presvedčená, že okrem vás, páni poslanci, jej rozumejú všetci občania Slovenskej republiky, hádam aj nevidiaci i nepočujúci. Ďalej: "Navyše v každej obci na južnom Slovensku, v ktorej neexistuje slovenská škola, ministerstvo školstva zakladá slovenské triedy na úkor maďarských tried." Upozorňujem pánov poslancov, že nie na úkor maďarských tried, ale len tam, kde je o slovenskú triedu záujem.

    V závere kapitoly o školstve sa podpísaní páni poslanci sťažujú - citujem: "Ústava Slovenskej republiky národnostným menšinám nezaručuje právo účasti vo vzdelávacom procese v materinskom jazyku, ale len právo na vzdelanie v ich jazyku." To všetko je len hra so slovami, páni poslanci. Ratifikovaný Rámcový dohovor, Deklarácia OSN, Kodaňský dokument, hovoria dokonca len o práve učiť sa menšinový jazyk, o práve byť vyučovaný v menšinovom jazyku, o práve zriadiť si svoje výchovné inštitúcie a dokonca bez povinnosti štátu ich financovať.

    Zaujímavé sú i demagogické tvrdenia v časti kultúra. Napríklad - opäť citujem: "V roku 1994 na kultúru v Slovenskej republike bolo z rozpočtu vyčlenených 2,2 mld Sk a z toho pre menšiny 140 miliónov Sk. Aká je realita? Prostriedky, ktoré štát vlani vynaložil na kultúru, predstavovali v Slovenskej republike na jedného obyvateľa 388 Sk, ale pre príslušníkov maďarskej menšiny sa ušlo o 186 Sk na hlavu viac, t. j. viac o 47,9 %. A odkedy štát zveril kultúru obciam a mestám, dnes v kultúrnych domoch, knižniciach, múzeách a galériách južného a juhovýchodného Slovenska slovenčinu ani nepočuť. Pokračujem v citovaní: "Na Slovensku je len jedna kultúrna organizácia Maďarov" - zrejme Csemadok. V roku 1994 bola táto organizácia dotovaná 10 miliónmi Sk, a dve maďarské divadlá tiež 10 miliónmi Sk.

    Skúsme sa pozrieť na tento problém, na existenciu dvoch maďarských divadiel v Slovenskej republike inými očami. Ak totiž od 560-tisícovej maďarskej menšiny odpočítame najmenej 150 tisíc Rómov, zostane nám asi 400 tisíc príslušníkov maďarskej menšiny. A na tento počet máte dve profesionálne divadlá, teda jedno divadlo na 200 tisíc občanov. Podľa týchto počtov by sme mali mať na Slovensku 24 profesionálnych po slovensky hrajúcich divadiel. A my ich máme len 12, teda len polovicu. My sa však nesťažujeme. Prihláste sa potom, pani poslankyňa, teraz mám slovo ja. My sa nesťažujeme, lebo aj tak máme jednu z najhustejších divadelných sietí v Európe. A dvoma profesionálnymi divadlami sa určite nemôže pochváliť menej ako polmiliónová menšina nikde na svete. Nuž ale prečo by ste mali niečo pochváliť, keď je pre vás politicky výhodnejšie sťažovať sa?

    Vy, páni poslanci, pravdepodobne ani neovládate dobre slovenčinu, pretože v ďalšej časti listu začínam o tom skutočne pochybovať. Lebo tvrdiť, že vo vládnom programe sú príslušníci národnostnej menšiny nazývaní jazykovo odlišnými obyvateľmi štátu, že peniaze na kultúru menšín sú viazané na politické kritériá a občiansku lojalitu k Slovenskej republike, že vládny program počítal len s financovaním jedných novín v maďarskom jazyku, že vláda podľa svojho programu bude zasahovať aj do cirkevných vecí a podobne, je buď jazyková negramotnosť, alebo jasný protislovenský zámer.

    Pozrime sa teraz na ďalšie zaujímavé tvrdenia v časti používania jazyka. Páni poslanci sa sťažujú, že - opäť citujem: "Ústava Slovenskej republiky a jazykový zákon nepovoľujú dvojjazyčnosť, len umožňujú ústne používanie jazyka menšín v úradnom styku." Že štátni úradníci nemajú povinnosť odpovedať v jazyku menšín, vraj majú dokonca zákaz hovoriť s príslušníkmi národnostných menšín v inom jazyku ako v úradnom. No to je hádam vtip! Keby to nebolo do plaču, tak by som sa skutočne schuti zasmiala.

    V časti účasť na riadení a verejnej správe na celoštátnej regionálnej úrovni si páni poslanci posťažovali, že síce v Národnej rade Slovenskej republiky majú 11,33 % poslancov za Maďarskú koalíciu, ale že - citujem: "za iné strany neboli zvolení poslanci maďarskej národnosti". Pozoruhodná je aj časť o zastúpení maďarskej menšiny vo vrcholných štátnych orgánoch. Vraj - citujem: "Predstavitelia maďarskej menšiny sú zastúpení na vrcholnej riadiacej úrovni v mizivom podieli. Napríklad podľa údajov z roku 1993 na ministerstve pôdohospodárstva pracuje len 2,6 % Maďarov, na ministerstve životného prostredia len 1,9 %, na ministerstve zahraničných vecí len 1,1 %." Neviem, či niekde inde menšina, ktorá často ani neovláda štátny jazyk a ani nie je lojálna k štátu, v ktorom žije, si robí nárok na zastúpenie vo vrcholných riadiacich, čiže vládnych orgánoch. A to už by len bol svetový precedens, keby sme u nás prijímali do zamestnania podľa národnosti. V každej inštitúcii by sme museli mať povinne 10 % Maďarov.

    Ďalej sa v liste hovorí o okrúhlom stole menšín, ktorý v rokoch 1993 a 1994 zvolával pán prezident. Vraj neboli úspešné. Ja dodávam, že boli úplne zbytočné. A ja som to pánu prezidentovi povedala aj osobne už dávno, pred niekoľkými rokmi, lenže z iných dôvodov ako vy. Vy totiž chcete - citujem: "inštitucionálne a právne zakotviť okrúhly stôl menšín u pána prezidenta do politicko-právneho systému Slovenskej republiky". Ďalej sa sťažujete, že nemáte podmienky na efektívny dialóg ani na pôde Národnej rady. Zrejme máme rozdielny názor na to, čo je to efektívny dialóg v parlamente. Určite nie váš zaužívaný spôsob niečo prečítať, vyhlásiť a vzápätí kolektívne opustiť rokovaciu sálu. Píšete, že - citujem: "V delegácii Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Maďarská koalícia nemá zastúpenie". To je pravda. Od decembra 1994, keď vládna koalícia odmietla hlasovať za pani Editu Bauerovú, za pána Duraya, za pána Csákiho, nemá naša maďarská národnostná menšina v Rade Európy zastúpenie. Pýtam sa preto, ak nemáte záujem, prečo sme doteraz nedoplnili delegáciu o ďalšieho člena z inej politickej strany?

    Posledná časť listu sa týka územnosprávneho členenia - citujem: "Treba prihliadať na etnický princíp. Prikazuje to nielen Odporúčanie Rady Európy 1201, ale aj stretnutie 3 500 primátorov, starostov a zástupcov miestnych samospráv, resp. parlamentných poslancov maďarskej národnosti, 8. januára 1994 v Komárne." Už pri tom slove "prikazuje" som sa pozastavila! A vraj 3 500 primátorov a starostov! Ale čo! Veď medzi nich ste zrejme započítali aj mojich kolegov učiteľov, moju susedku, dokonca i mňa, keďže sme sa tam zo zvedavosti boli pozrieť. A ruku na srdce, páni poslanci, nebolo nás tam ani 3 000.

    Ďalej tvrdíte, že - citujem: "Oblasť, kde žije prevažná väčšina občanov maďarskej národnosti, je jednou z najkonfliktnejších oblastí Slovenska. Poľnohospodárska produkcia napríklad na južnom a juhovýchodnom Slovensku je najviac stratová v rámci celého Slovenska, čo je zapríčinené dotačnou politikou vlády, ktorá výrazne znevýhodňuje oblasti obývané Maďarmi." Koniec citátu. Viete veľmi dobre, že opak je pravdou, lebo dotácie z podporného fondu sú smerované do najintenzívnejšej poľnohospodárskej oblasti a tou je južné Slovensko. Čo chcete povedať, že u nás dotujeme poľnohospodárstvo podľa národnosti?

    V závere pamfletu sa opäť čitatelia New York Times dozvedia, že sa v Slovenskej republike stupňuje napätie, ktoré môže prerásť do konfliktu etnickej povahy, že nová vláda neplánuje vytvoriť právnu rovnosť menšinových spoločenstiev Slovenskej republiky, že vraj aj pripravovanú domobranu nasadíme proti vnútornému nepriateľovi a podobne. Páni poslanci Duray, Bugár a Nagy píšu, citujem: "...cítia hlbokú zodpovednosť za stabilitu nášho regiónu, a preto vážne upozorňujú na vznik ďalšieho napätia v strednej Európe." Čo k tomu dodať? Po prvé - znemožňujete seba i celú národnostnú menšinu, ktorú zastupujete. Mohli by sme to síce politicky privítať, ale je toho už skutočne nadmieru. Po druhé - všetci vieme, že maďarská lobby je vo svete veľmi silná. A čo, keby ste ju konečne už začali využívať v prospech vlastnej krajiny? Je do neba volajúce, čo všetko si možno beztrestne dovoliť na území zvrchovaného štátu.

    Čo si možno myslieť pri čítaní takýchto viet: "Dívame sa do horúceho leta. Slovensko ide takou cestou, ktorá vyústi do ozbrojeného konfliktu." To je Szabad újság z 31. mája 1995. Kto tu teda stupňuje napätie medzi Slovákmi a Maďarmi na južnom Slovensku? Kto hrozí ozbrojeným konfliktom? Ako sa toto všetko skončí? Uvedomujete si, páni poslanci za Maďarskú koalíciu, svoju zodpovednosť za stupňovanie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi na južnom Slovensku alebo na Slovensku vôbec?

    Keby som žila v dobe Émila Zolu, napísala by som svoje "Žalujem". Žalovala by som, možno sa budete čudovať, nie Maďarov, ale Slovákov - za našu nemohúcnosť, ľahostajnosť či hlúposť. Áno, žalujem nás, zástupcov slovenského národa, za to, že nežalujeme, že sme neprijali zodpovedajúce zákony, že máme deravú legislatívu, že u nás možno beztrestne kydať na vlastnú krajinu.

    Vážená Národná rada, zamyslite sa, prosím, všetci, či by bol zákon na ochranu Ústavy Slovenskej republiky naozaj taký škodlivý. Zamyslite sa, prosím, nad tým, prečo taký zákon v tej či onej forme majú aj vyspelé západné demokracie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Pani Eva Zelenayová nie je tu. Prosím, pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    predložený návrh Rámcového dohovoru o právach národnostných menšín, ako nám ho predstavil minister zahraničných vecí a ktorý sme 21. júna ratifikovali, má význam v dvojakom smere. Jednak obsahuje a predstavuje európsky štandard práv príslušníkov patriacich k národnostným menšinám a jednak pre nás z hľadiska systémového má byť akousi overtúrou pred ratifikáciou slovensko-maďarskej základnej zmluvy, čo je plne namieste, lebo práve Rámcový dohovor tvorí fundament tej časti základnej zmluvy, ktorá hovorí o právach národnostných menšín. Z tohto obsahového prepojenia oboch dokumentov jednoznačne vyplýva orientácia na individuálne práva príslušníkov národnostných menšín. Na celoeurópskej úrovni sa kolektívne práva odmietajú. Rovnako aj v slovensko-maďarskej zmluve sa na viacerých miestach zdôrazňujú iba individuálne práva. Ba dokonca aj v toľko diskutovanom článku 15 slovensko-maďarskej zmluvy sa v súvislosti so známym odporúčaním Rady Európy 1201 nedvojzmyselne zdôrazňuje rešpektovanie individuálnych práv národnostných menšín.

    Z uvedeného vyplýva, že by problematika objemu a kvality práv príslušníkov patriacich k národnostným menšinám mala byť v súčasnej vývojovej etape dostatočne jasná a nemali by vyvstávať vážnejšie problémy. Sami však vieme, že to ani zďaleka tak nie je. Kde sú príčiny neuspokojivého stavu v tejto oblasti?

    Aj po podpise slovensko-maďarskej základnej zmluvy neprišlo na našej vnútropolitickej scéne k uspokojeniu a k toľko proklamovanému aj očakávanému vnútroštátnemu slovensko-maďarskému zmiereniu. Nazdávam sa, že po podpise maďarsko-slovenskej zmluvy, ktorou sa na medzištátnej úrovni urobili obojstranné a vzájomné ústretové kroky smerujúce k historickému zmiereniu Slovenska a Maďarska, hlavnou prekážkou tejto vzájomnej spolupráce sú extrémne postoje a aktivity predstaviteľov maďarských politických strán na Slovensku. Títo zotrvávajú vo svojich niekdajších predstavách, ignorujú všeobecný európsky trend orientovaný výlučne na individuálne práva a stupňovaním požiadaviek na priznanie nadštandardných a, samozrejme, kolektívnych práv, vyvolávajú v našej republike nepokoj. Nechýbajú dokonca ani výzvy k občianskej neposlušnosti, hoci je evidentné, a konštatovali to aj viacerí predstavitelia orgánov Rady Európy, naposledy van der Stoel, že volúmen a kvalita práv národnostných menšín na Slovensku osobitne vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine sú v praxi na veľmi vysokej úrovni a v mnohom smere presahujú európsky štandard.

    V rozpore s Rámcovým dohovorom, aj v rozpore so slovensko-maďarskou zmluvou, kde sa zdôrazňujú iba individuálne práva národnostných menšín, a napokon aj v rozpore s celoeurópskym vývojovým trendom predstavitelia Maďarskej koalície ďalej zotrvávajú na ideovej platforme tzv. "Komárňanskej výzvy", ktorá má iredentistický charakter, požadujúc vytvorenie územnej autonómie, akejsi samostatnej provincie na juhu Slovenska. Nikto sa totiž dosiaľ z čelných predstaviteľov maďarských politických strán na Slovensku od tejto výzvy nedištancoval. Naopak, v tomto duchu sa pokračuje ďalej, stupňujúc ešte požiadavky i tón. Príkladom takéhoto prístupu je stanovisko maďarských predstaviteľov v Komárne z apríla tohto roku, v ktorom sa nezmyselne vyslovuje nárok maďarskej komunity na Slovensku, aby sa vytvorením partnerských vzťahov stala táto komunita štátotvornou zložkou Slovenska. Ide vlastne o 350 až 400 tisíc obyvateľov, ktorí si nárokujú byť štátotvornou zložkou obyvateľstva, pretože rómske obyvateľstvo hlásiace sa k maďarskej národnosti si toto nenárokuje.

    Tak by sme mohli pokračovať vo výpočte podobných extrémnych a nereálnych požiadaviek ďalej. Napríklad veľa by sa dalo povedať o ich vzťahu k štátnemu jazyku. To často už presahuje hranice normálneho rozmýšľania. Keď sme boli nedávno v maďarskom parlamente ako výbor životného prostredia, kde sme mali prerokúvať environmentálne otázky, pri prijatí podpredsedom maďarského parlamentu László Salamonom jeho prvá otázka bola o alternatívnom školstve a o štátnom jazyku. Je nepochopiteľné, že tieto otázky kládol členom výboru životného prostredia. Vysvetlila som mu, o čo ide, vysvetlila som, že návrh štátneho jazyka na Slovensku má len jednu jedinú chybu, a to tú, že ho prijímame príliš neskoro, pretože to mal byť jeden z prvých zákonov, ktorý mal byť prijatý po vyhlásení Slovenskej republiky.

    Mimochodom, to je otázka aj na našu vládu. Celý svet hovorí o štátnom jazyku na Slovensku, pomaly náčelník Papuáncov bude rozhodovať o tom, či sa na Slovensku bude hovoriť po slovensky alebo sanskrtom, len slovenskí poslanci dodnes nemajú predložený paragrafovaný návrh štátneho jazyka, hoci bolo sľúbené, že sa prerokuje na tejto júlovej schôdzi.

    Ale vrátim sa k otázke postoja poslancov Maďarskej koalície. Vyvstáva právom otázka, kam takéto aktivity môžu viesť, resp. či a aké je z tejto situácie východisko. Podľa môjho názoru riešenie týchto problémov spočíva jedine v odstránení príčin napätia v národnostných vnútorných slovensko-maďarských vzťahoch. To znamená, že naši kolegovia hlásiaci sa k maďarskej národnosti by sa mali nad týmto svojím doterajším počínaním vážne zamyslieť, zhodnotiť objektívne situáciu, výsledkom čoho bude predovšetkým ich identifikácia sa so slovenskou štátnosťou, ich lojalita k Slovenskej republike a k jej základnému atribútu - štátnemu jazyku, ako to požaduje Rámcový dohovor, a nie ako to prezentoval náš poslanec Rózsa v maďarskom parlamente, kde povedal pánu podpredsedovi, že existuje jedno pravidlo - ak nepriateľa nemôžeš premôcť, tak ho preľsti. To znamená, že pre poslancov Maďarskej koalície sú Slovensko a slovenskí občania nepriatelia.

    Predovšetkým sa očakáva, aby sa už konečne prestalo s extrémnymi požiadavkami o priznanie ďalších kolektívnych práv, s požiadavkami na akúkoľvek formu autonómie, o územnej ani nehovoriac. Tieto a podobné požiadavky nielenže sú neprimerané a nadštandardné, ale sú aj úplne nereálne. Veď sotva možno očakávať, že by sa našla nejaká slovenská vláda alebo slovenský parlament, ktorý by takéto požiadavky niekedy v budúcnosti akceptoval, ak by sa, pravda, nechcel vystaviť nebezpečenstvu veľmi negatívneho zásahu do samej slovenskej štátnosti. A taký by sa medzi slovenskými poslancami nenašiel vari ani jeden. Alebo sa mýlim?

    V záujme odstránenia uvedených prekážok a problémov stojacich na ceste k slovensko-maďarskému uzmiereniu by bolo vhodné a žiaduce, aby sa predstavitelia Maďarskej koalície na Slovensku oficiálne dištancovali od všetkých extrémistických, duchu Rámcového dohovoru a duchu slovensko-maďarskej zmluvy odporujúcich požiadaviek, obsiahnutých v takých dokumentoch, ako je Komárňanská výzva, stanovisko maďarských pedagógov v Komárne, Rožňave a podobne. Prispelo by to k upokojeniu situácie v národnostných vzťahoch najmä na južnom Slovensku. Žiaduce je, aby sa tak stalo ešte pred ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy, lebo v opačnom prípade by zmluva ako akt slovensko-maďarského uzmierenia v medzištátnom meradle nemala aj očakávaný vnútroštátny, t. j. vnútroslovenský, reflex.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Lazarovej. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pani Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,

    moje vystúpenie vo všeobecnej rozprave sa bude týkať troch okruhov problémov. V prvom sa chcem dotknúť, chcela by som vo svojom vystúpení poukázať na zdĺhavý problém riešenia priestorov cirkevnej základnej školy v Košiciach. Mesto Košice s 250 tisíc obyvateľmi, z ktorých 70 % občanov sa hlási ku kresťanstvu, nemá dodnes vytvorené podmienky na výučbu v cirkevnej základnej škole. V meste je 49 základných škôl, jedna z nich je za posledné dva roky cirkevná v malej mestskej časti Krásna nad Hornádom, vzdialená od centra mesta cca 15 km. Druhá cirkevná škola svätého Cyrila a Metoda je v centre mesta. Navštevujú ju deti z celého mesta, vrátane sídlisk, a je dočasne umiestnená na ulici Laca Novomeského číslo 4 spolu so štátnou školou v jednej budove. Cirkevná škola svätého Cyrila a Metoda bola rozhodnutím ministerstva školstva, mládeže a športu dňa 5. 6. 1991 pod číslom 3489/1991-26 zaradená do siete základných škôl Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a vyhlášky číslo 536/1990 o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.

    Podľa pôvodného dohovoru medzi biskupským úradom a Školskou správou Košice I - súčasný riaditeľ školskej správy je do problému zainteresovaný, pretože tam pracuje od začiatku - štátna škola Laca Novomeského nemala prijímať nových žiakov do prvých ročníkov, čím sa prirodzeným úbytkom ukončením ôsmeho ročníka mali postupne uvoľniť všetky priestory školy pre cirkevnú školu. V tejto lokalite sú v tesnej blízkosti ďalšie dve základné školy, ktoré môžu pojať všetkých žiakov z tejto spádovej oblasti, a nie je pravda, že by cirkevná škola chcela získať lukratívne priestory, ale toto je najobjektívnejšie riešenie. Na presadenie svojich cieľov sú schopní odporcovia cirkevnej školy použiť akékoľvek prostriedky, prekrúcanie pravdy - pozri východoslovenský denník Lúč, denník HZDS - osočovanie ľudí, ktorí sa o tento problém zaujímajú. Teda školská správa dohovor nedodržala, nové priestory sa neuvoľnili.

    Priestorové podmienky cirkevnej školy rieši, či nerieši školská správa už štvrtý rok. Čas strávený na rôznych rokovaniach - schôdze, stretnutia na úrovni rodičov, školskej správy, biskupského úradu, komisie školstva a vedy pri mestskom zastupiteľstve, rokovania na ministerstvách, korešpondencia rodičov, ako aj zriaďovateľa školy na rôzne inštitúcie až po listy na najvyšších predstaviteľov štátu, možno hodnotiť ako stratu času, ktorá neviedla dodnes k žiadnemu racionálnemu riešeniu. Súčasná cirkevná škola má naďalej k dispozícii len polovicu budovy Laca Novomeského a má triedy elokované na troch základných školách v Košiciach aj napriek tomu, že záujem veriacich o vyučovanie v cirkevnej škole narástol vzhľadom na doterajšie dobré výsledky. Z dôvodu nedostatočných priestorových podmienok sa škola nemôže ďalej rozvíjať a rodičia a žiaci musia byť odmietaní. Situácia v škole sa stáva neúnosnou tak z hľadiska elokácie tried a s tým spojeného narušovaného vyučovacieho procesu, ako aj z hľadiska nedostatku tried, odborných učební, bezpečnostných podmienok žiakov a tiež pracovných podmienok učiteľského zboru a ďalších pracovníkov cirkevnej školy.

    Nedostatkom je aj to, že rozdelením tried do niekoľkých budov v meste vzniká problém aj pre rodičov, ktorí musia svoje deti vodiť v niekoľkých prípadoch na tri miesta, čo sťažuje rodičom ich ranný príchod do práce a nemôžu využiť pomoc svojich starších detí. Z doterajších štvorročných skúseností z existencie dvoch rôznych typov škôl v jednej budove možno konštatovať, že vzhľadom na rozdielne výchovné ciele sa školy navzájom rušia a nemôžu naplno rozvíjať svoju výchovno-vzdelávaciu činnosť. V mesiaci júni došlo dokonca aj v priestoroch cirkevnej školy k prejavom vandalizmu, bol zhanobený kríž, úplne zničené obrazy a poškodené priestory, kde sa konajú sväté omše.

    Touto problematikou základnej cirkevnej školy sa zaoberalo aj mestské zastupiteľstvo v Košiciach a prijalo uznesenie, v ktorom odporúča doriešiť tento problém. Aj primátor mesta v rámci svojich kompetencií chce tento stav pomôcť riešiť. Nepresvedčí však stanovisko riaditeľa školskej správy, a to - citujem: "nemôže postupovať podľa odporúčania mestského zastupiteľstva, lebo sa musí pridržiavať zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990, podľa ktorého školské správy musia zabezpečiť povinnú školskú dochádzku.

    Predsa aj deti, ktoré rodičia chcú dať do cirkevnej školy, musia absolvovať povinnú školskú dochádzku a majú ako všetci občania tohto štátu, ktorí prispievajú a prispievali svojimi daňami do štátnej pokladne, nárok umiestniť deti do škôl, ktoré boli budované zo štátnych prostriedkov. Preto neobstojí argumentácia či neustále vyhadzovanie na oči, nech si cirkev postaví nové školy z cirkevných peňazí. Je teda žiaduce, aby ministerka školstva aj tento problém pomohla riešiť z úrovne svojho ministerstva a aby touto vládou proklamované vyhlásenia o prihlásení sa k cyrilometodskej tradícii v programovom vyhlásení vlády, k princípom kresťanstva, k demokracii nebolo len prázdnym gestom. Z tohto dôvodu som podala aj písomnú interpeláciu na pani ministerku a žiadam ju vo veci konať, aby v zmysle kompetencií ministerstva uložila riaditeľovi Školskej správy Košice I s definitívnou platnosťou doriešiť priestorové problémy cirkevnej základnej školy svätého Cyrila a Metoda v Košiciach, a to tak, aby bolo riešenie jednoznačne preukázateľné a pre všetky zainteresované strany najvýhodnejšie, teda aby všetci žiaci tak štátnej školy, ako aj cirkevnej školy mali svoju vlastnú budovu.

    Druhý problém smeruje priamo do Národnej rady a k rozhodnutiu nášho pána predsedu Národnej rady. Dňa 15. mája 1995 počas poslaneckého dňa v okrese Michalovce sa na mňa obrátila starostka obce Oreské, že v obci sa stretla časť poslancov, 7 z 9 za jednu politickú stranu, a v rozpore so zákonom číslo 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov chcú odvolať starostku obce zvolenú v novembri 1994, ktorá bola zvolená jednoznačnou väčšinou obyvateľov obce. Listom zo dňa 3. mája títo siedmi poslanci požiadali pani starostku o zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva. Keďže obecné zastupiteľstvo má platný rokovací poriadok, v ktorom je na rokovanie potrebné predložiť materiál, starostka ich obratom 4. mája požiadala o doloženie materiálov. Požiadavka, teda list obecného úradu, bol doručený všetkým poslancom, doručenky prevzali. Títo siedmi poslanci sa aj napriek tomu stretli, prijali akési uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom 369/1990 Zb., a odoslali žiadosť o vypísanie nových volieb na Národnú radu. Celý tento materiál odstúpila Národná rada na ministerstvo vnútra. Starostka obce Oreské podala svoj podnet o protizákonnom postupe poslancov so stanoviskom právnika na predsedu Národnej rady, na výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, na Generálnu prokuratúru, ministerstvo vnútra a na ďalšie inštitúcie.

    Keďže som o tomto probléme bola informovaná, zaujímala som sa o vec vo výbore pre verejnú správu i u predsedu parlamentu. Celý spis od pána predsedu bol odstúpený na výbor. Výbor odstúpil listom 14. 6. celú vec na prešetrenie Generálnej prokuratúre. V liste sa hovorí: "V prílohe listu vám zasielame podanie starostky obce Oreské Agneši Melkovej so žiadosťou o zaujatie stanoviska k postupu podľa príslušných právnych predpisov."

  • List je adresovaný generálnemu prokurátorovi.

  • "Podľa názoru členov nášho výboru došlo k porušeniu zákonnosti v obci Oreské pri postupe obecného zastupiteľstva vo vzťahu k starostke obce, ktoré má vážne dôsledky na výbor samosprávnej činnosti obce. Naša informácia o získaných poznatkoch a ďalší postup vo veci bude prerokovaná na najbližšom zasadnutí nášho výboru. S úctou Jozef Rea, v. r." Neviem, čo za postupy vládnu v Národnej rade, keď predseda parlamentu nebol informovaný, že vypísanie volieb v obci Oreské preveruje Generálna prokuratúra, resp. Okresná prokuratúra Michalovce, a vypísanie volieb nespĺňa náležitosti zákona.

    O celú vec som sa zaujímala aj na ministerstve vnútra v utorok 20. júna, títo však celú vec už odstúpili na organizačný odbor Národnej rady, vraj s upozornením, podľa Dr. Škultétyovej, že vec nie je úplne v poriadku. V ten istý deň som bola osobne na organizačnom odbore, aj u pán predsedu parlamentu. Tu som sa dozvedela, že celá vec je už na podpise u predsedu parlamentu a v obci budú vypísané voľby starostu rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. 6. U predsedu Národnej rady som bola prijatá až na druhý deň. O stanovisku výboru nebol informovaný, ale mal, síce po podpise rozhodnutia, k dispozícii fax Okresnej prokuratúry Michalovce, v ktorom síce pani prokurátorka hovorí - a tu citujem: "Na základe dnešného telefonického rozhovoru s dr. Čížom oznamujem, že v súvislosti s odvolaním starostky obce Oreské som nezistila v postupe obecného zastupiteľstva porušenie zákona. Poznamenávam, že za súčasného stavu jediným východiskom pri riešení nezmieriteľných vzťahov medzi orgánmi tejto obce je vyhlásenie nových volieb starostu." Toto môže byť azda osobné stanovisko pani prokurátorky, pretože celá vec na Okresnej prokuratúre v Michalovciach nie je uzavretá dodnes a neboli dodnes ani vypočutí všetci zainteresovaní. Preto pokladám postup pani prokurátorky za nekompetentný.

    Keďže celý proces prešetrovania ešte prebieha a nie je vo veci rozhodnuté, bolo by vhodné zrušiť voľby v obci Oreské. Preto som tiež vo svojej písomnej interpelácii požiadala pána predsedu, keďže o vypísaní volieb rozhoduje on svojím rozhodnutím, teda podobným rozhodnutím môže vo veci konať a zrušiť aj voľby v obci Oreské. Jednostranné informácie, ktoré asi pána predsedu uviedli do omylu, pred prešetrením veci a rozhodnutím prokuratúry bolo asi predčasné, a preto by bolo dobré, keby pán predseda svoje rozhodnutie o vypísani volieb v obci Oreské zrušil.

    Toto sú moje dve pripomienky. Vo všeobecnej rozprave sa chcem ešte dotknúť - viem, že hovorím trochu dlhšie, ale myslím, že do všeobecnej rozpravy patrí všetko, čo nás ako poslancov ťaží, a preto by som bola veľmi rada, keby sme v pokoji vyčkali.

    Vo svojom príspevku by som sa chcela dotknúť niekoľkých momentov zahraničných návštev v Národnej rade a výjazdových služobných ciest Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.

    V dňoch 22. až 23. mája Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody navštívil partnerský výbor parlamentu Maďarskej republiky. Aj keď táto návšteva bola už dlho avizovaná, predsedníčka výboru pani Lazarová na túto návštevu nebola pripravená. Za výbor vedela informovať, že jediný dôležitý zákon, o ktorom výbor rokoval a ktorý bol prijatý v Národnej rade, bol zákon na ochranu zvierat. Ako keby sme vo výbore neboli prerokúvali žiaden iný zákon. Aj keď si po nejakom čase spomenula, že treba predstaviť aj prítomných poslancov výboru, začala od seba, a to siahodlhým predstavením svojej strany, informovaním o práve uskutočnenom zjazde Slovenskej zelenej alternatívy, a poslancov predstavila len tak mimochodom menom. Keď predseda maďarského výboru hovoril podrobne o prijatých a pripravovaných zákonoch za posledný rok, pani predsedníčka ho požiadala o návrhy zákonov na pripomienkovanie. Aj keby to bola len nerozumne vyslovená požiadavka, toto sa predsa pri oficiálnych rokovaniach nemôže stať. Neverím, že by sme si naše návrhy zákonov dávali pripomienkovať maďarskému parlamentu. Vy si to viete predstaviť?

    Znalosť základných pravidiel protokolu, možno by stačila aj znalosť pravidiel spoločenského správania, by zabránila aj nasledujúcim spoločenským lapsusom. Pri obede neprivítala a nepozdravila veľvyslanca Maďarskej republiky. Pred slávnostnou večerou, keď už hostia čakajú pri stole, pani predsedníčka povie "začnite bezo mňa", a píše na chodbe nejaký príspevok, pričom zodpovedá za priebeh návštevy za Národnú radu. Konečne po opätovnom vyzvaní príde, ale ešte pred ukončením večere sa ospravedlní, že musí ísť dopísať správu do TA SR. Po chvíľke čakania končíme večeru samovoľným rozchodom. Večer pri odchode z Papierničky nám oznámi, že sa na návšteve Jadrovej elektrárne v Mochovciach s delegáciou nezúčastní, pretože má vážne pracovné povinnosti v škole a na Úrade vlády. Všetci sme dobre vedeli, bola to už vec verejne známa, že celé HZDS, a teda aj poslanci a ministri, majú stranícke stretnutie v okrese Martin. Asi sú dôležitejšie politické stretnutia pred pracovnými povinnosťami predsedu výboru Národnej rady. Neverím, že by poslanecký klub HZDS nebol mohol rokovať, keby pani predsedníčka prišla popoludní či večer.

    Za druhý deň návštevy poslancov maďarského parlamentu nebol jednoznačne poverený zodpovedný poslanec. V jadrovej elektrárni Mochovce sme čakali, že vedenie jadrovej elektrárne komplexne predstaví elektráreň, že zhodnotí jej ekonomický a energetický prínos pre Slovensko a bude informovať poslancov Národnej rady ako aj poslancov Maďarského parlamentu o stave prác na stavbe a svojím vystúpením prispeje k vytvoreniu pozitívneho pohľadu na jadrovú elektráreň. Aj napriek tomu, že mesačník Mochovce - spravodajca, konštatuje, že riaditeľ EMO a riaditeľ úseku stratégie Slovenskej energetiky, akciovej spoločnosti, informovali poslancov oboch parlamentov o súčasnej situácii elektrárne a prezentovali rozhodnutia vlády Slovenskej republiky dostavať elektráreň, nie je to pravda. Vedenie jadrovej elektrárne Mochovce nevyužilo ponúkanú možnosť informovať v celej šírke komplexnosti poslancov ani slovenského, ani maďarského parlamentu.

    Prvou zahraničnou služobnou cestou výboru v dňoch 29. až 30. mája bola Česká republika. Aj keď si mnohí neuvedomujú, ide o zahraničného partnera. Po úvodnom stretnutí s veľvyslancom Slovenskej republiky a námestníkom ministra životného prostredia uskutočnilo sa rokovanie v budove Českého parlamentu s výborom pre verejnú správu, regionálny rozvoj a životné prostredie parlamentu Českej republiky. Prvý zásadný protokolárny lapsus, ktorý opäť vyrobila naša pani predsedníčka, bol, že si zobrala úvodné slovo cca na 20 minút a opätovne najvážnejší problém bola Slovenská zelená alternatíva, zákon na ochranu zvierat. Po pracovnom rokovaní pri slávnostnej večeri na počesť slovenskej delegácie podávanej českým parlamentným výborom sa pani predsedníčka v rámci diskusie dehonestujúcim spôsobom, nevhodným na oficiálne rokovanie, vyjadrovala o prezidentovi Slovenskej republiky. Aj keby mala svoje osobné výhrady voči osobe prezidenta, mala by ovládať ako zástupca slovenského parlamentu šírku svojich kompetencií a osobnej slušnosti.

    V informácii Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Čechách sa veľmi jemným spôsobom hovorí - citujem: "Rušivo pôsobila dlhá diskusia niektorých členov slovenskej delegácie o vnútropolitickom probléme, spore medzi slovenským prezidentom a predsedom vlády, ktorú českí poslanci vďačne rozvinuli." Toto rušivé vystúpenie predviedla predsedníčka výboru pani Lazarová. S jej spôsobom monológu k tejto téme či kauze nesúhlasila ani jej kolegyňa z poslaneckého klubu HZDS. Česká strana, poslanci i minister životného prostredia naznačili, že ani oni nie vždy súhlasia s názormi pána prezidenta českej republiky, ale riešia to spôsobom hodným týchto predstaviteľov štátu a nevynášajú to navonok, a to už vôbec nie v zahraničí.

    Česká strana ponúkla za účasti odborníkov, zástupcov ministerstva životného prostredia i ČEZ komplexnú informáciu o energetike Českej republiky, o stave jadrovej elektrárne v Temelíne, o termínoch, investíciách na dobudovanie, o riešeniach skladovania jadrového odpadu. Táto komplexná informácia chýbala v Mochovciach, aj keď stavba v Mochovciach je oproti Temelínu už skoro stavebne dokončená. Taký vážny problém ako likvidácia jadrového odpadu je podľa našej predsedníčky suverénne riešená. Informovala maďarských a i českých poslancov v Temelíne, i v maďarskom Paksi, že Slovensko bude mať vyriešený problém s jadrovým odpadom tým, že ho budeme vyvážať, vracať do Ruska. Vyzdvihla vhodnosť dohôd s Ruskom, kde bude zabezpečený aj odvoz vyhoreného paliva. Ona nemá problém so skladovaním a dlhodobým uložením jadrového odpadu. Tieto jej konštatovania vyvolávali aj u zástupcov partnerských výborov údiv.

    Pani predsedníčka nášho výboru, možno je to aj v iných výboroch, si asi zamieňa služobné cesty a oficiálne rokovania za Národnú radu za svoje stranícke služobné cesty. Je možné, že to, čo hovorí, sú názory jej Slovenskej zelenej alternatívy, ale vo väčšine to nie sú názory Národnej rady či výboru pre životné prostredie.

    Prosím ešte o chvíľočku strpenia, lebo nedá mi nepripomenúť ešte niektoré perličky z návštevy v Maďarsku v dňoch 6. a 7. júla. Opätovne pani predsedníčka pozabudla, že neprišla na stretnutie, ako ona hovorí, so zelenými stranami. Pri svojom vystúpení vyčítala partnerskému maďarskému výboru, že takéto stretnutie nebolo zaradené do programu návštevy. Chceli sme sa stretnúť, povedala. Predseda vysvetlil spoluprácu výboru so stranami zelených a ponúkol pani predsedníčke v budúcnosti takéto samostatné stretnutie. Keďže pani Lazarová asi nerozumie diplomatickej odpovedi, na druhý deň pri rokovaní výboru za účasti zástupcov ministerstiev si opätovne nárokuje vystúpenie predsedu klubu Reálnych zelených a poúča predsedu maďarského výboru o demokracii, ale asi sama nepochopila, čo v demokracii patrí k protokolu a k slušnosti. Na otázku podpredsedu parlamentu Maďarskej republiky, ktorého ona v predošlom vystúpení citovala, ohľadom školského zákona v národnostne zmiešaných oblastiach - otázka bola zo strany maďarského podpredsedu nie najvhodnejšie položená - pani predsedníčka odpovedá, že u nás nie sú problémy a so zvýšeným hlasom až krikom emotívne prezentuje svoj osobný názor. Na názor iného člena delegácie niet času. Je odborníkom na každú oblasť - jadrová energetika, voda, právo, školstvo a tak ďalej. Nedá priestor pre žiadneho poslanca, iba ak si to vynútime. A preto bude asi najlepšie, keby sa na zahraničných cestách zúčastňovala sama.

  • A ešte jedna perlička a jej stanovisko k predloženému problému výstavby spojovacieho mosta v Ostrihome, na ktorý je možnosť poskytnutia finančných prostriedkov z PHARE - polovicu nákladu pre Maďarsko a polovicu pre Slovensko. Je potrebné, aby obidve krajiny podali prihlášku do konkurzu. Tu zaznela odpoveď pani Lazarovej. Peniaze na most budú len požičané z PHARE, budeme ich musieť vrátiť. Toto nie je prioritná otázka. My musíme vyriešiť problém v zdravotníctve, dôchodky, aby mali naši dôchodcovia čo jesť, dôchodcovia musia mať najprv peniaze a až potom si môžu niečo kúpiť v Ostrihome. Toľko stanovisko pani Lazarovej. Moja poznámka je, že prostriedky poskytované na projekty PHARE sa nevracajú.

    Potom v ďalšom vyzvala maďarskú stranu, aby nebola netrpezlivá, Slovensko si vždy plnilo záväzky, a začala sa zaoberať maďarsko-slovenskou zmluvou, komentovať ju, a žiadala maďarskú stranu, aby dodržiavala zmluvu, aj keď nebola u nás ešte ani ratifikovaná, dokonca ani oficiálne predložená do parlamentu.

    Na záver chcem konštatovať, že nie všetci sme dostali do vienka rovnaké schopnosti, prirodzené zásady spoločenského správania, a preto by bolo vhodné dať základné inštrukcie, protokolárne pokyny vedúcim parlamentných delegácií, predsedom výborov a možno i všetkým poslancom, aby sa nestávalo, že si vedúci delegácie zoberie slovo bez toho, aby ho hostiteľ oslovil a že skoro vždy naňho treba čakať, že nesleduje časový harmonogram, lebo musí dávať nejaké dôležité interview. Všetky stretnutia na pôde Národnej rady ako aj cesty do zahraničia majú pre nás poslancov veľký význam, ale ak sú sprevádzané základnými spoločenskými lapsusmi, znižuje sa ich úroveň a výsledok, ako i obraz Slovenskej republiky v zahraničí.

    Toľko k reprezentácii slovenského parlamentu niektorými poslancami v zahraničí. Vyhlásenie poslancov výboru pre životné prostredie prednesie pani poslankyňa Rusnáková.

    Ďakujem pekne a prepáčte za čas.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pani Eva Rusnáková.

    Aj ste si zatlieskali, dobre. Nemôže byť faktická pripomienka. Do rozpravy sa môžete prihlásiť.

  • Pán podpredseda, chcela by som vás upozorniť, že v tejto chvíli je možné prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Nech sa páči. Ak nechcete rečniť, môžete odísť.

  • To som nepovedala, ja vás len upozorňujem na rokovací poriadok, pán podpredseda.

  • Dovoľte mi, aby som prečítala vyhlásenie členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dolu podpísaní, vyhlasujeme, že predsedkyňa Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody pani doktorka Lazarová vystupuje pri prijímaní zahraničných delegácií a návšteve príslušných výborov parlamentov susedných štátov nedôstojne a neodborne. Poslanecká funkcia je vec spoločenskej cti a zodpovednosti. Sme presvedčení, že pani predsedkyňa svojimi znalosťami a skúsenosťami neprispieva k riešeniu prerokúvaných otázok na zasadnutiach výboru a neprispieva k dobrému menu Slovenska pri jeho reprezentácii v zahraničí.

    Odporúčame vládnej koalícii v parlamente, aby zvážila pôsobenie pani doktorky Lazarovej v jej doterajšej funkcii a navrhla namiesto nej nového predsedu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Poslanci opozície naďalej trvajú na svojom vyhlásení, že neprijmú funkciu vo výbore na znak protestu proti osvedčenému koaličnému osobnostnému princípu, a preto dávame priestor vládnej koalícii, aby navrhla namiesto pani doktorky Lazarovej, ak takýto návrh dá, niekoho iného.

    Týmto vyhlásením, ktoré zatiaľ podpísalo 13 poslancov opozície, som chcela upozorniť nielen vládnu koalíciu a nielen kolegov poslancov, ale aj pána predsedu Národnej rady, ktorý je zodpovedný za to, aby predsedovia výborov nielen doma, ale aj v zahraničí vystupovali takým spôsobom, aby poslanci, ktorí sú v delegácii, nemuseli od hanby skláňať hlavy, aby nebolo vidno, ako sa usmievajú na niektorých odpovediach, a aby nemuseli kvôli protokolu a niekedy aj z určitej slušnosti radšej nekomentovať to, čo hovorí ich kolegyňa v delegácii, pretože by asi nebolo dobré, keby sme Slovensko reprezentovali tak, že by sme sa navzájom medzi sebou hádali a v zahraničí si vysvetľovali svoje názory.

    Moje druhé vystúpenie sa týka vyšetrovacej komisie Národnej rady Slovenskej republiky na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994. Bohužiaľ, pri hlasovaní o programe 8. schôdze Národnej rady neprešiel návrh, aby spomenutá vyšetrovacia komisia podala správu o svojej činnosti a výsledkoch, ku ktorým sa dopátrala, a aby sa zrušila, čím by sa jej činnosť považovala za ukončenú. A tak som nútená o tejto téme hovoriť dnes vo všeobecnej rozprave.

    Vyšetrovacia komisia nepracuje v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, a to podľa paragrafu 55a, ktorý určuje kompetencie a pôsobnosť vyšetrovacej komisie. A dovoľujem si povedať, že zákon Slovenskej národnej rady číslo 44 o rokovacom poriadku pravdepodobne nie je ani v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to v súvislosti s ustanoveniami § 55a a odkazmi, ktoré sa týkajú účinnosti Trestného poriadku.

    V čom teda vyšetrovacia komisia Národnej rady na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky porušuje tento zákon? Po prvé je to otázka predvolania svedka. Keďže členom vyšetrovacej komisie podľa § 55a ods. 1 zákona je len poslanec Národnej rady, predvolanie svedka podpisuje predseda vyšetrovacej komisie alebo ním poverený člen vyšetrovacej komisie. Predvolanie svedka napriek tomu podpisuje vždy tajomníčka alebo zapisovateľka tohto výboru, to znamená osoba na to nie kompetentná, ktorej meno nie je na zozname poslancov Národnej rady. Svedkovia, ktorí dostali tieto predvolania, vlastne nedostali úradné predvolanie, len akýsi list, na ktorý nie sú povinní reagovať dostavením sa na výsluch.

    Po druhé - prizývané osoby. Vyšetrovacia komisia môže podľa § 55a ods. 3 prizvať osoby uvedené v § 49 a požiadať ktorýkoľvek štátny orgán alebo organizáciu o odbornú pomoc a podklady, ktoré potrebuje pre svoju činnosť. Z toho vyplýva, že zapisovateľka vyšetrovacej komisie nepatrí medzi osoby, ktoré je možné prizývať, a ani medzi tie, ktoré poskytujú odbornú pomoc alebo podklady. Zapisovateľka nemôže byť prizývaná ani z toho dôvodu, že zápisy o výsluchu svedka podľa § 55a ods. 5 robí člen vyšetrovacej komisie, čiže poslanec Národnej rady. Výsluch svedka teda prebieha za okolností, ktoré sú v rozpore s rokovacím poriadkom.

    Samotný výsluch svedka je upravený osobitnými paragrafmi. Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o jeho právach a povinnostiach a opýtať sa na pomer k prerokúvanej veci. Hovorí o tom § 101. Okrem toho, že som sa dostavila na výsluch načas a musela som čakať dobrých 15 minút, kým sa našli aspoň traja členovia vyšetrovacej komisie, nevyužila som príležitosť odísť, pretože som komisii osobne chcela oznámiť to, že ju nepokladám za legitímnu, pretože počas svojej práce sa neriadi príslušným zákonom o rokovacom poriadku. Nedozvedela som sa ani, kto je obvinený, a nedozvedela som sa ani to, či bola, alebo nebola ústavná kríza.

    Zápis o výsluchu svedka vykonáva zapisovateľka. Z rokovacieho poriadku je nám jasné, že zapisovateľom by mal byť len poslanec Národnej rady. Nikoho z členov vyšetrovacej komisie som nevidela počas môjho vypočúvania robiť zápis o tom, že vypovedám. A práve preto je, myslím si, nezvyčajné volať opätovne vypočúvaného, pretože zápis sa robí pri úkone alebo bezprostredne po ňom a je potrebné ho dať vypočúvanému alebo obvinenému podpísať. Podľa § 95 Trestného poriadku, ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica po skončení výsluchu svedkovi predložená na prečítanie. Nestalo sa.

    Podľa § 104 Trestného poriadku má svedok nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov na cestu a ušlej odmeny za prácu. Ak doteraz vypočúvaní nepodpisovali zápisy o výsluchu, budú ich musieť znova pozvať, a ak prídu, vyšetrovacia komisia vďaka svojej nepružnosti bude mať na svedomí vyplácanie výdavkov dvojnásobného rozsahu. Ak by vyšetrovacia komisia chcela zladiť svoje kroky so zákonom o rokovacom poriadku, musela by pravdepodobne začať s vypočúvaním odznova, a to by boli asi štvornásobné náklady na svedočné. To však komisii pravdepodobne nehrozí, pretože všetci, ktorí sú vypočúvaní, až do dnešného dňa dávajú jasne najavo svoj vzťah k tejto komisii. Na záver chcem znovu zopakovať, že vyšetrovaciu komisiu Národnej rady na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia nepokladám za legitímnu a na túto situáciu upozorňujem nielen ctenú Národnú radu a verejnosť, ale aj predsedu Národnej rady ako právnika.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Moravčík. Pripraví sa pán Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    začnem trošku smutným konštatovaním o tom, že kvalita života u nás sa zhoršuje. Nehovorím to preto, aby som šíril pesimizmus, ale práve naopak, aby sa nás nezmocnil. Aby nám totiž zostala nádej, musíme byť k sebe a k svojmu okoliu dostatočne kritickí. Iba cez kritické videnie si môžeme trvalo uchovať optimizmus. Pravda, ak sa nechceme kŕmiť planými nádejami a za podmienky, že z kritiky vieme vyvodiť správne závery.

    Zhoršovanie kvality života vidieť v tom, že sa zhoršuje sociálna situácia väčšiny obyvateľstva. Možno, že to priemerne vyzerá trochu inak, ale pre väčšinu obyvateľstva sa situácia skutočne vyvíja k horšiemu. Vláda nepriaznivo zasiahla do výšky životných nákladov, zvýšila cestovné, poštovné, nájomné, ceny energie bez toho, že by tomu zodpovedali príslušné zmeny v príjmovej oblasti. Takéto vyrovnanie je potrebné najmä v skupinách obyvateľstva s nižšími príjmami, a tých je väčšina.

    Zhoršovanie kvality života sa prejavuje aj v iných oblastiach života, nielen v materiálnej sfére. Sťažuje sa napríklad prístup k vzdelaniu, hoci kvalifikačná štruktúra nášho obyvateľstva sa zhoršuje v porovnaní s vyspelými krajinami sveta. Nedarí sa účinne vysporiadať s kriminalitou, ktorá nadobúda veľmi nepriaznivé rozmery, ľudia začínajú pociťovať strach. Je to smutné konštatovanie po piatich rokoch od zániku predchádzajúceho režimu.

    Pre nás všetkých, ktorí robíme v oblasti správy vecí verejných, teda v politike, je povzbudzujúce, ale zároveň silne zaväzujúce, že ľudia ešte nestratili vieru v úspech transformácie, teda neprestali veriť, že sa budú mať lepšie. Veria si. My musíme urobiť všetko pre to, aby sa ich nádeje mohli naplniť skutočnosťou, jednoducho, aby sa nesklamali.

    Aké chyby robíme? Myslím si, že staviame, začíname stavať štát na falošných tézach. Je príliš veľa nacionalizmu v našom politickom živote. Aby sme sa dobre rozumeli, povedzme si, čo znamená nacionalizmus. Niekto ho nazval hrobárom demokracie. Ak sa pozrieme napríklad do Srbska, zistíme, že niečo pravdy na tom je. Ak však pod nacionalizmom rozumieme lásku k vlasti, za taký nacionalizmus som. Nesmieme byť však pritom do seba natoľko zaľúbení, že sa budeme vyčleňovať, a teda izolovať od ostatných.

    V inom svetle vidí nacionalizmus napríklad generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí. Roku 1992 sa vyjadril v tom zmysle, že vo svete sa prejavujú dve tendencie - globalizmus a nacionalizmus, pričom obidve sa nevylučujú, ale podporujú. Mal som česť túto tézu predniesť tiež na pôde Organizácie Spojených národov v súvislosti s odôvodňovaním rozdelenia bývalého Česko-Slovenska.

    Dôležité je teda, ako sa národné cítenie prejavuje. Myslím si, že u nás sa v súčasnosti nacionalizmus negatívne prejavuje v dvoch smeroch. Prvým je diferencovanie ľudí na väčších a menších národovcov, a to podľa rôznych vyslovených alebo nevyslovených kritérií, napríklad podľa toho, kto ako kedy hlasoval za federáciu, alebo proti federácii. Dôležité by predsa malo byť, ako kto akceptuje, prijíma samostatné Slovensko. Spomínam si napríklad, že aj pán Mečiar hlasoval v politickom grémiu HZDS za federáciu, a to v najzložitejšom období, keď sa v rámci tohto hnutia formovala politika vo vzťahu k bývalej federácii.

    Význam človeka pre národ je predovšetkým v jeho schopnosti pracovať a prinášať hodnoty, ktoré pomáhajú ostatným. Nadraďovať čokoľvek nad túto ľudskú schopnosť a hodnotu je scestné. Ak sa dopustíme tohto neduhu, potom sa nacionalizmus prejavuje ako výlučnosť jedných oproti iným. Žiaľ, aj u nás sa takto delia dokonca aj občianske združenia a profesionálne organizácie, kde národné kritérium naozaj nemá zmysel. Takto máme osobitné spolky novinárov aj inteligencie, dokonca aj inak súkromné noviny majú národnú prioritu napríklad na našich ambasádach. Je neslýchané, aby sa na naše veľvyslanectvá za peniaze všetkých daňovníkov výlučne expedovali iba stranícke noviny. Myslím na denník Slovenská republika. A takýto prístup si zasluhuje zlatú medailu Kocúrkova za hlúposť. Neprospieva, ale škodí národu.

  • Druhým negatívnym smerom prejavu nacionalizmu je obava pred zahraničnými investormi v duchu známeho hesla "cudzie nechceme, naše si nedáme". Každý štát musí zabezpečovať obranu svojich ekonomických záujmov, ale doteraz nijaký úspešný štát neuplatňoval túto zásadu tak primitívne v oblasti pohybu kapitálu. Tí, ktorí takúto zásadu vyslovujú, a dokonca ju aj uplatňujú, si neuvedomujú, že pre peniaze, obrazne povedané, hranice neexistujú. Mnoho našich firiem v rukách čisto domáceho kapitálu prelieva kapitál do zahraničia iba preto, aby sa vyhli daňovému zaťaženiu u nás. Mnoho, a možno väčšina našich úspešných privatizérov má kapitál zo zahraničia, alebo iba reprezentuje kapitál zo zahraničia. Lepšie by bolo rozlišovať investorov na zlých a dobrých. Dobrí nám urobia dobre, keď nám na Slovensku vytvoria kvalitný podnik, bez ohľadu na to, odkiaľ peniaze pochádzajú, a zlí nám urobia zle, bez ohľadu na to, či sú z domova, alebo zo zahraničia.

    Vážení poslanci, ak chceme mať na Slovensku dobrých investorov, nedajte sa zneužiť vašimi straníckymi predstaviteľmi a nerobte také nezmysly, ako je prijímanie protiústavných zákonov, vyslovovanie nedôvery prezidentovi a podobne, pretože práve tým odstrašujete dobrých investorov, domácich aj zahraničných, vysielate do sveta signály, že toto je krajina, kde si ľudia nevedia kultúrne vládnuť. Kultúrne, teda podľa práva. Tým nesmierne škodíte Slovensku.

    Nacionalizmus sa spravidla zneužíva na odôvodnenie neúmernej koncentrácie moci v rukách štátu. Žiaľ, do značnej miery je to tak aj u nás. Vracať sa späť ku koncentrácii moci je spiatočníctvo. Je to problém, ktorý sa dosť ľahkovážne prehliada, hoci môže mať závažné následky. Pre fungovanie štátu je síce žiaduce, aby štátna moc bola dostatočne efektívna, ale nemôže byť všeobsiahla. Časť treba zveriť samospráve a časť priamo občanom. Samospráve však treba nechať postačujúcu účasť na výnose z daní.

    Demokracia je založená na účinnej kontrole moci, a to najmä na účinnej kontrole zneužívania moci. Inak štát prestane slúžiť občanovi a začína ho ovládať. Ovládanie občana je základom totalitnej moci. Ukážme si to prakticky. Vládna koalícia disponuje napríklad cez Fond národného majetku obrovským ekonomickým potenciálom, ovplyvňuje najvýznamnejšie finančné inštitúcie. Preto ak niekto chce napríklad úver, nerozhoduje o tom iba ekonomické kritérium, ale, a niekedy predovšetkým, sympatie k politickým stranám.

    Takáto prax zákonite musí viesť ku kríze ekonomickej, politickej i morálnej. K ekonomickej preto, lebo sa do ekonomického rozhodovania vnášajú mimoekonomické faktory. K politickej preto, lebo sa takýmto spôsobom vážne narušuje politická súťaž, a k morálnej preto, lebo ekonomické prežitie núti ku korupcii a pretvárke. V podstate ide o otázku dobudovania inštitúcií štátu. Preto napríklad Fond národného majetku, ak chceme odložiť privatizáciu najdôležitejších peňažných ústavov a veľkých podnikov, by mal byť odpolitizovaný. To znamená, že nemal by byť tvorený orgánom, kde rozhoduje stranícka väčšina, ako je to v parlamente, alebo by mala byť zabezpečená aktívna kontrola parlamentnej menšiny nad rozhodovaním v tomto orgáne. Terajšia právna úprava obsadzovania Fondu národného majetku predstavuje z tohto hľadiska vážnu systémovú chybu, ktorá sťažuje vytvorenie lepšej spoločnosti. Tento príklad je uvedený iba na ilustráciu, možno uviesť veľa iných.

    Náš skutočný ústavný život sa vzďaľuje od ústavy. V ústave sú zakotvené určité práva, ale ich realizácia sa nezabezpečuje, alebo sa znemožňuje. Napríklad právo na informácie má grotesknú podobu, keď si pozrieme verejnoprávnu televíziu a v poslednom čase aj keď počúvame verejnoprávny rozhlas. Útoky proti tlači nemajú iba slovnú podobu, ale dostávajú sa aj do podoby silného ekonomického tlaku najmä cez inzercie ovládané štátnym sektorom a vplyvom tohto sektoru. Pritom rozširovanie straníckeho denníka HZDS sa kladie na úroveň štátneho záujmu. Uvedomme si, prosím, že zlikvidovanie slobody tlače znamená zlikvidovanie slobody vôbec.

    V ústave sa zaručuje občanom prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Politické čistky v štátnom sektore sú v príkrom rozpore s týmto ustanovením ústavy. Čo je však najhoršie, funkcie v štátnom sektore sa čoraz častejšie obsadzujú nekvalifikovanými ľuďmi.

    O znemožňovaní voľnej súťaže politických strán sa na pôde tohto parlamentu povedalo už mnoho. Rád by som sa však v tejto súvislosti zmienil o vážnom ohrození petičného práva zakotveného v ústave. Ide o problém petičných hárkov Demokratickej únie. V tejto veci je charakteristické, že najprv bol vynesený rozsudok a potom sa začala hľadať cesta, ako dokázať, že rozsudok bol správny. Je to nezmysel rovnakého rodu, ako vyjadrenie poslanca tejto Národnej rady v súvislosti s údajne pripravovaným jesenným palácovým prevratom: Dôkazy nemáme, ale sme o tom presvedčení. Rozsudok v súvislosti s petičnými hárkami znel: Z 15 tisíc odovzdaných je viac ako 5 tisíc sfalšovaných, teda nemáte dosť, aby ste išli do volieb. Vyslovil ho človek, ktorý si myslí, že všetko vie a je neomylný, a ktorý sa aj tak správa. Ak takýto človek má moc v rukách, potom ju neváha využiť na to, aby dokázal, že má pravdu, a to je veľmi nebezpečné pre štát a pre každého občana.

    Aj v prípade petičných hárkov Demokratickej únie bola ctihodná dáma menom Spravodlivosť postavená na hlavu. Nie je na ňu v tejto polohe pekný pohľad. Stratila prinajmenšom dôstojnosť. Zvrhlíkom to možno nevadí. Dopustili ste sa podlosti aj vy, niektorí páni poslanci. Nerešpektovali ste rozhodnutie Ústavného súdu, začali ste preverovať petičné hárky, a keď ste si nevedeli rady s tým, ako dokázať, že váš vodca má pravdu, tak sa našlo riešenie zapojiť do zisťovania celú políciu na celom Slovensku.

    Našla sa zámienka, že ide o podozrenie z trestného činu. Trestné právo je však založené na tom, že podozrenie musí byť konkrétne, nie všeobecné. Pretože konkrétne podozrenie nebolo, muselo sa najprv vyrobiť. Preto prvou úlohou polície v tejto kauze je zistiť podozrivých. To je predsa hrubým porušením základných hodnôt právneho štátu. Kam sa dostaneme, keď všetkých budeme považovať za podozrivých, keď budeme vychádzať z predpokladu, že všetci sú podozriví, alebo aspoň tí, ktorí majú odlišný politický názor? Na takéto praktiky môžeme doplatiť všetci. To, čo sa robí s petičnými hárkami Demokratickej únie, je bezočivosť moci voči slušným ľuďom.

    Spustila sa najväčšia policajná akcia od novembra 1989, ktorá bude daňových poplatníkov stáť milióny korún, a pritom nie sú prostriedky na to, aby polícia mohla účinne zasahovať proti zločincom a kriminálnikom. Napríklad starosta jednej obce na strednom Slovensku mi povedal, že na oznam o vykradnutí miestnej pivárne polícia reagovala tak, že nemôže vec rýchlo vyšetriť, lebo nemá dosť vozidiel a prostriedky na pohonné hmoty. Podpis na petičnom hárku však polícia prišla preveriť okamžite a na novej renaultke.

    Škody však nie sú iba materiálne. Horšie škody sú morálno-politické. Ľudia sa začínajú báť čokoľvek podpisovať, boja sa prejavovať svoje politické presvedčenie. To je cesta k totalitnému systému.

    Policajný prezident pán Holdoš i generálny prokurátor pán Vaľo ma ubezpečili, že v danom prípade nejde o zisťovanie počtu podpisov tzv. pravých a nepravých, ale skutočne o zistenie domnelých páchateľov domnelého falšovania. Aj títo páni zrejme klamali, pretože jeden z aktérov tejto akcie pán Macuška už urobil predbežnú sumarizáciu. Polícia zverejňuje napríklad v Leviciach výsledky preverovania bez toho, že by o veci rozhodol nezávislý súd. To je predsa policajná svojvôľa. Všetci, ktorí takto pošliapavajú právo, zneužívajú políciu a svoje funkcie. Mali by si uvedomiť, že takéto konanie je trestné a že sa trestnosť premlčuje za pomerne dlhý čas.

    Demokratická únia splnila pre účasť vo voľbách všetky podmienky, ako káže zákon. Ak nám niekto chcel dokázať, že sme nemali, alebo nemáme petičné hárky v poriadku, mal to urobiť pred voľbami, keď sme mali zákonnú možnosť prípadné nedostatky odstrániť. Teraz je po voľbách, teraz by to už nebolo možné. Ak niekto vedel o konkrétnych nedostatkoch pred voľbami, mal to oznámiť, inak si musíme myslieť, že zavádzal, alebo takéto nedostatky sám nainscenoval. Obidvoje je politicky vrcholne nezodpovedné. Myslím konkrétne na predsedu vlády pána Mečiara.

    Ďakujem aj touto cestou všetkým občanom, ktorí nás podporili. Všetci, ktorí sú na petičných listinách, môžu byť hrdí, že podporili stranu, ktorá disponuje veľkým intelektuálnym potenciálom a ktorá je pripravená použiť ho na riešenie ich problémov.

    Je jasné, že predsedovi HZDS pánu Mečiarovi ide predovšetkým o diskreditáciu Demokratickej únie a že je to príprava na predčasné voľby, o ktoré sa zrejme bude usilovať. Potom vyhodí aj vás zo sedla, ktorí mu teraz pomáhate. Tak to urobil nám a tak to urobí aj vám, ktorí ste mu naleteli, alebo mu naletíte. On totiž chce len nikým nekontrolovanú moc.

    Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s kauzou, ktorá sa vynorila na našej politickej scéne, na našej verejnosti, ako podobné vymyslené prípady, napríklad Paničov list, a to kauzou spisu Scarabeus alebo Klubu Leninskej iskry, dovolím si, tak ako som už oznámil, prečítať zo záverečnej správy, čo vlastne Leninská iskra bola. Je pozoruhodné, že Osobitný kontrolný orgán ako orgán tohto parlamentu dostal za úlohu sledovať práve tento klub, ako keby sme nemali na Slovensku iné vážne problémy.

    Neuvediem z tejto záverečnej správy mená tých a údaje tých, od ktorých nemám súhlas a ktorých som o súhlas ani nežiadal. Budem uvádzať dve mená - doktor Cibula a moje meno, pretože v tejto súvislosti sa už obidve mená zverejnili.

    Záverečná správa o uložení zväzku previerky signálu krycieho mena Scarabeus, číslo zväzku 361537, v ktorom bol uvedený doktor Igor Cibula, narodený 24. 9. 1942 v Spišskej Novej Vsi, slovenskej národnosti, československej štátnej príslušnosti, vyčiarknutý z KSČ v roku 1970, rozvedený, bývalý redaktor Večerníka, zamestnaný ako vedúci redaktor Literárneho týždenníka, bytom Bratislava, Rokosovského 16.

    Zväzok previerky signálu bol založený 17. 9. 1987 na základe poznatkov o doktorovi Igorovi Cibulovi, ktorý v krízových rokoch 1968-1969 pracoval ako vyslaný redaktor Večerníka v Prahe. Za pravicovo oportunistickú činnosť v tomto období pri straníckych previerkach v roku 1970 bol vyčiarknutý z KSČ. V roku 1979 bol Cibula rozpracovaný MS ŠtB Bratislava pre podozrenie z vyzvedačstva. V roku 1976 boli materiály odstúpené na ďalšiu kontrolu 33. odboru prvej správy ZNB. V roku 1987 doktor Cibula zorganizoval skupinu osôb, medzi ktorými boli aj osoby vylúčené z KSČ, a snažil sa o založenie nelegálneho Klubu Leninskej iskry, ktorého cieľom bolo informovať o procese prestavby v ZSSR, nakoľko objekt pociťoval určitú neobjektívnu informovanosť o nedostatočnom množstve informácií o prestavbe sovietskej spoločnosti.

    Členov klubu tvorilo - mená nebudem čítať, je tam uvedené aj moje meno - zhruba asi 20 osôb, pričom zoskupenie nebolo uzatvorené. Osoby na stretnutiach Klubu Leninskej iskry organizoval doktor Cibula sám na základe osobného pozývania, prípadne pozvánkami, ktoré tvoril vo vlastnej finančnej réžii. Organizované stretnutia sa konali pravidelne jedenkrát mesačne na rôznych miestach. Neskôr sa klub začal schádzať na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde miestnosť vybavoval docent Moravčík, ktorý sa stal aj predsedom klubu. Neskôr z funkcie odstúpil, keďže sa nepodarilo legalizovať činnosť klubu.

    Na prvých stretnutiach Klubu Leninskej iskry sa zúčastňovali aj sovietski lektori, ktorí boli pozývaní na sedenia, ktoré organizval Cibula. V apríli 1987 napísal doktor Cibula list generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ cestou Generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave, v ktorom informoval o založení Klubu Leninskej iskry a zároveň v ňom žiadal ako podmienku činnosti Klubu Leninskej iskry slobodnú výmenu lektorov na základe vlastného uváženia. Vzhľadom na skutočnosť, že stanovy ZČSSP nedovoľujú samostatnú klubovú činnosť, všetky žiadosti o legalizáciu Klubu Leninskej iskry boli zo strany MsV ZČSSP a MsV KSS zamietnuté s tým, že aktivitu členov možno využiť cestou Socialistickej akadémie, resp. v Lektorskom zbore MsV ZČSSP. S uvedenými návrhmi členovia Klubu Leninskej iskry nesúhlasili a začali hľadať podporu u sovietskych súdruhov cestou doktora Cibulu, ktorý jediný udržiaval kontakty na generálny konzulát. Dôveru si snažil vydobyť tým, že vyhľadával pracovníkov APN a na konšpiratívnych schôdzach sa snažil odovzdávať správy, ktoré boli tendenčné, osočovali našich straníckych a štátnych predstaviteľov.

    Na základe týchto skutočností sa pristúpilo k vykonávaniu súboru preventívno-rozkladných opatrení cestou MsV ZČSSP za prítomnosti sovietskych súdruhov, ktorí odmietli takéto informácie pred vedením Klubu Leninskej iskry, a zároveň upozornili samotného Cibulu, že problém prestavby prebiehajúci v ZSSR je v prvom rade problémom Sovietskeho zväzu a je predčasné rozprávať o nich na platforme Klubu Leninskej iskry. Zároveň bol vykonaný súbor preventívnorozkladných opatrení pracovníkmi MV, na základe ktorých objekt upustil od všetkej klubovej činnosti a sám uznal, že podobná aktivita je nežiaduca. Od vykonávaných preventívnorozkladných opatrení objekt nezorganizoval žiadne stretnutie členskej základne Klubu Leninskej iskry. Zároveň vplyvovou agentúrou sa podarilo eliminovať činnosť i ostatných členov Klubu Leninskej iskry, ktorí prakticky nie sú schopní sa na zamýšľanej báze stretnúť.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem po vytriedení materiálov zväzok previerky signálov uložiť do archívu ZNB na dobu 10 rokov. Zložku korešpondencia pomocných písomností a finančnú časť naďalej viesť v osobitnom spise NO, to znamená nepriateľské osoby.

    Takže toľko správa o Klube Leninskej iskry. Žiadna tragická záležitosť, ktorá by ohrozovala základy tohto štátu.

    Ak sa parlament chce zhostiť tých úloh, ktoré má, asi by nebolo vhodné zaoberať sa takýmito záležitosťami. K ničomu to nevedie. Pre úplnosť: Tento klub pokračoval ďalej v trošku zmenenej báze, a to v rámci Vedecko-technickej spoločnosti pod názvom Spoločenskovedné fórum Dialóg. Podarilo sa udržať činnosť tohto klubu až do novembra 1989. To je všetko.

    Ak príslušníci Slovenskej informačnej služby alebo členovia Osobitného kontrolného orgánu chcú zisťovať niečo iné, alebo hľadať niečo iné, sú na falošnej stope.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Javorský, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vo svojom vystúpení som chcel reagovať na neprimerané vystúpenie a správanie sa pána podpredsedu Ľuptáka na záver včerajšej schôdze. Chcel som sa trošku obšírnejšie pozrieť na problémy, ktoré prežívame v tomto parlamente, na akýsi už nielen zvyk, ale akési pravidlo využívať - v snahe niekoho ponížiť alebo ublížiť niekomu inému - čo najhrubšie, čo najvulgárnejšie výroky, primitívne, neoverené, nepodložené údaje. Ale chcel som to adresovať tým poslancom, ktorí majú zastúpenie v parlamente len asi 8 prítomnými členmi. Preto som sa rozhodol, že svoje stanovisko voči samému pánu podpredsedovi Ľuptákovi mu dám listom, písomne. Najlepšie by bolo, keby som tomu nemusel veriť, ale verím, že do septembrového pléna sa nič nezmení ani v kolektíve, ktorý nám tu chýba, ani u pána podpredsedu Ľuptáka, a vystúpim a využijem príležitosť v rozprave na septembrovom zasadaní pléna. Potom poviem to, čo som chcel povedať dnes.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Nech sa páči, pán poslanec Derfényi. Prihlásila sa pani poslankyňa Zelenayová, ale nie je tu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec Šimko okrem iného povedal: "V jednotlivých okresoch tzv. akčné päťky, resp. vaši politickí predstavitelia, rozhodujú o osudoch svojich spoluobčanov. I oni nesú zodpovednosť, a nebolo by dobré, aby zostali v anonymite." Vzápätí prečítal mená niekoľkých desiatok osôb. Ich jedinou vinou je to, že sú štatutárnymi predstaviteľmi strán vládnej koalície v jednotlivých okresoch alebo prednostami okresných úradov.

    Pod názvom Zoznam okresných akčných pätiek, aby ste vedeli na koho sa obrátiť, sa dokument zjavil na druhý deň v Národnej obrode. Možno sa zhodneme, možno nie na tom, že diskreditujúce zoznamy ľudí sú typické práve pre totalitné myslenie. Raz som sa už na podobnom zozname ocitol a musel som opustiť učiteľské miesto. Normalizátori dvadsať rokov nezabúdali ani na moju rodinu. Moje deti boli najrozličnejším spôsobom vystavené psychickým tlakom. Ich prihlášky na vyšší typ škôl sprevádzali posudky okresných ideológov. Ktovie, či to nebolo práve v čase, keď niektorí dnešní tzv. obrancovia demokracie slávnostne končili štúdium na školách, kde nikdy nebolo pre nelojálnych miesto? Nedávno som sa opäť ocitol na zozname, tentoraz na zozname pána Šimka. Nemôžete sa čudovať, že nie som priateľom zoznamov, ani ich tvorcov. Mám s nimi svoje zlé skúsenosti.

    Vážená Národná rada, aká personálna politika sa robila v okresoch počas vlády premiéra Moravčíka? Aké kritériá rozhodovali o tom, kto zostane, a kto musí odísť? Pripomeňme si citátom z denníka Národná obroda čas, keď boli plošne odvolaní 26 prednostovia okresných úradov. Navyše vláda okrem 21 prednostov, ktorí podpísali výzvu prezidentovi, odvolala ďalších 5 prednostov okresných úradov, pretože mala pochybnosť o ich lojálnosti a objektívnosti. Je to citát z Národnej obrody z 20. 4. 1994.

    Vážení kolegovia poslanci, ešte raz zopakujem argument pre odvolanie, aby sme si všetci do dôsledkov uvedomili, aké pravidlá rešpektovala vláda, ktorej bol pán Šimko podpredsedom. Vláda odvolala preto, že mala pochybnosť o ich lojálnosti a objektívnosti. Koalícia je dnes obviňovaná z oživovania mechanizmu ovládania spoločnosti založenom na existenčnom strachu. Nepamätáme si už idylické obdobia predošlej vlády? V Michalovciach sme prácu okresných koaličných orgánov čoskoro spoznali dokonca až na úrovni samosprávy. Bolo šťastím, že pre všetky politické zoskupenia vtedajšej koalície v okrese nestačili na odvolanie iba pochybnosti o lojálnosti. Rozhodovanie o politických špičkách v okrese bolo pre predchádzajúcu vládnu garnitúru v spolupráci s okresnými štruktúrami prirodzené. Masmédiá však o tom informovali iba ak omylom.

    Do pozornosti dávam jeden z týchto prešľapov, citát z vyjadrenia pána Ľ. K., regionálneho politika jedného z okresov, v Národnej obrode dňa 22. 4. 1994 - citujem: "Podľa mňa by vláda mala akceptovať stanovisko okresnej rady. My sme s naším prednostom problémy nemali. Asi tak pred dvoma týždňami sme sa zástupcovia politických strán v okrese zhodli na tom, aby ostal vo funkcii ešte 5 mesiacov." Takzvaný nezávislý denník nás chcel v čase Moravčíkovej vlády tak spontánne presviedčať o neobvykle demokratických spôsoboch zhora až po okresy, že sa nechtiac preriekol a potvrdil aj to, čo nemal. Prečo teda neboli médiá z vtedajšej doby plné akčných rád? Pretože uverejňovanie informácií krajne nepríjemných vládnej moci je priamo úmerné stupňu demokracie.

    Pán poslanec Šimko vládnej koalícii vyčíta, že sa okrem výmen politických špičiek úradov pustila cestou rozsiahlych plošných čistiek. Používa sugestívne výrazy, ako existenčný strach a tma, tak suverénne, že ma prinútil podrobnejšie analyzovať situáciu v okrese Michalovce, kde podľa jeho vyjadrenia spolurozhodujem o osudoch svojich spoluobčanov. Po oboznámení sa so situáciou konštatujem, že agresívna kampaň opozície priniesla svoj výsledok. Každý pracovník štátnej správy, ktorý sa politicky hlási k opozícii, si je dnes istý, že o svoje miesto môže prísť iba hrubým porušením pracovnej povinnosti. Aj v tomto prípade má však stále šancu svoje odvolanie spolitizovať. Hlboko skláňam klobúk pred autormi veľkého tresku okolo tzv. akčných pätiek. Táto aktivita ženie koalíciu do defenzívy a umožní v štátnej správe natrvalo zakotviť ľuďom, ktorých najlepšou kvalifikáciou na posudzovanie v štátnej správe bola nedávna, v minulosti politická príslušnosť.

    A ešte jedna vec ma zaujala. Na jednom z mála úradov, ktorý vedie člen HZDS, spravuje personálne otázky členka volebného tímu KDH, predtým nezamestnaná. Ak teda takto vyzerá mechanizmus existenčného strachu v praxi, dávam mu prednosť pred opozíciou proklamovanou demokraciou. V nej by sa podľa kritérií pochybnosti o lojálnosti nepochybne zachádzalo s členmi volebného tímu HZDS, a nielen s nimi, o poznanie nedemokratickejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Juriš. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    pôvodne som nemal úmysel vystúpiť v rozprave, ale v rámci interpelácií a odpovedí na interpelácie vystúpil pán minister Ducký, boli faktické poznámky, ale na mňa sa už nedostalo. Pri mojom mene sa to zastavilo. Takže využívam túto príležitosť, aby som ozrejmil niektoré fakty, ktoré tu boli povedané. Nie so všetkými sa dá úplne súhlasiť.

    Pán minister hovoril, že na Slovensku bol k dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce hearing. Nazval by som to slovenskejšie, nazval by som to verejným pohovorom alebo konkrétne vyslovením názorov k projektu, ktorý vypracovali odborníci z Électricité de France v spolupráci s našimi odborníkmi a z Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Tento verejný pohovor bol organizovaný v januári, februári, bol v Bratislave na dvakrát, raz v Leviciach. Osobne som sa na ňom zúčastnil, preto môžem o ňom veľmi podrobne rozprávať.

    Tento pohovor s občanmi bol podmienený Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, že sa musí konať. To bolo v projekte. Čiže to nie je nejaké naše veľké dobrozdanie a veľké plus, čo sme spravili my. Po druhé - už platí zákon EIA. Podľa tohto zákona sme takisto povinní spraviť takýto pohovor s občanmi o veľkých projektoch, ktoré ovplyvňujú stav životného prostredia. Odhliadnuc od týchto skutočností, pohovor, ktorý bol organizovaný v Bratislave v sále Istropolisu, mi pripomínal tak trošku roky pred rokom 1989. Bol silne obsadený policajnými orgánmi. Púšťalo sa len na priepustky. Dokonca ma tam vôbec nechceli pustiť, aj keď som ukazoval poslanecký preukaz. Až po zákroku vyšších činiteľov ma tam pustili. To všetko je tam natočené, totiž taký hearing sa musí natáčať na pásku, a je to uložené u tých, ktorí to organizovali.

    Odhliadnime však od týchto skutočností, chcem hovoriť konkrétnejšie. Verejnosť mala posudzovať projekt. Ten projekt bol napísaný asi na tisíc strojom písaných stranách. Keď si predstavíme, že verejnosť sa mala tým zaoberať, klobúk dolu. Napriek tomu obsah tisíc strán je jedna vec, ale bolo to štylisticky vysoko odborne spracované. Drvivá väčšina našich občanov tomu nemohla rozumieť, aj keby chcela. Mohli tomu rozumieť len odborníci, ktorí sa zaoberajú jadrovou fyzikou, elektrárňami jadrového typu, a ľudia, ktorí okolo toho robia v rámci životného prostredia. To sú záležitosti jednej strany. V období od decembra, keď to bolo vyhlásené, dostali tento projekt niektorí ľudia, samozrejme, za príslušný finančný obnos sme tento projekt mohli posudzovať, máme odborníkov, ktorí sa tomu rozumejú. A skutočne, dôkladné preštudovanie tých tisíc strán nám trvalo mesiac. A nemôžem si pomôcť, tvrdím, že ešte sme to všetko dobre nepreštudovali.

    V januári a vo februári sme vyhlasovali, vážení, že tento projekt nie je dobrý. A nie tak, ako by sa od zelených očakávalo, že budú protestovať proti jadru, že je to nebezpečné, ľudia, bojte sa toho a podobne, ale my sme prezentovali, že ten projekt nie je dobrý z finančného hľadiska, že sú tam nadsadené financie na manažment, to, čo sme pred chvíľou počuli od pána ministra. Ďalej, že sú tam veľmi nevýhodné podmienky pre Slovensko, doslova ponižujúce. Zase sme počuli, že áno, dvadsať rokov má Électricité de France rozhodovať o chode elektrárne, ale my máme byť zodpovední za odpad, za havárie, za všetko. Čiže projekt to bol dobrý, ale len pre niekoho, no nebol to dobrý projekt pre Slovensko z tohto hľadiska. A to sme aj kritizovali. Vtedy sme boli zlí, dokonca aj od Slovenskej zelenej alternatívy. Máme to písomne, pani predsedníčka to vyjadrila v Rádiožurnáli, kde povedala: Čo tí zelení chcú, však je to výborný projekt! Takže v tomto prípade menia názory, ale čas to prináša, že ľudia sa poučia, zmenia názory, keď sú presvedčení.

    Samozrejme, že keď vláda sama uznala, že ten projekt je skutočne finančne nadhodnotený, tak sa toho vzdala a vyžiadala si čas na prehodnotenie. Samozrejme, že sme to vítali. Povedalo sa tu, že ide o veľké peniaze. Skutočne, výstavba takej elektrárne, to sú veľké peniaze. Ale išlo aj o to, že firma Électricité de France mala Mochovce ako pilotný projekt, keď by sa to podarilo spraviť u nás, mala by otvorené dvere aj na rekonštrukciu maďarských, možno bulharských, rumunských alebo litovských reaktorov. Čiže išlo skutočne o veľké peniaze. Pritom je to firma, ktorá má vo Francúzsku zhruba okolo 190 mld frankov dlhov. Nie je to tak veľa, keď ročný obrat je 200 mld frankov. To znamená, za koľko rokov by bola asi schopná ten svoj dlh splatiť, keď má zhruba asi len miliardový zisk ročne? Čiže je to projekt s firmou, ktorá nie je až tak finančne dobrá, a pritom len teraz nastúpi vo Francúzsku problém likvidácie jadrových reaktorov, ktoré pomaly začínajú dosluhovať. Aby nám bolo jasné, v tom projekte neboli zahrnuté finančné prostriedky na likvidáciu jadrového odpadu a na likvidáciu jadrových reaktorov po svojej životnosti. To všetko bolo mimo. To všetko mali naši občania zaplatiť v cene elektriny a z toho sa mal robiť fond na likvidáciu. Čiže nie ten, kto bude prevádzkovať, kto bude brať zisk, ale potom, keď to skončí, tak si to likvidujte sami, za vlastné peniaze. Preto sme protestovali. Samozrejme, dúfame, že po prehodnotení projektu to bude finančne výhodnejšie pre Slovensko, pre našich občanov, lebo len čo by bola veľmi vysoká cena elektrickej energie, zdraželi by všetky naše výrobky, mali by sme problém umiestniť naše tovary na zahraničných trhoch. Čiže to nebol celkom zelený pohľad na túto problematiku, ale bol to pohľad čisto ekonomický.

    Nehovorím, že nemáme určité výhrady aj z ekologického hľadiska. Už tento rok sme v našom rozpočte dali 250 miliónov Sk na zavedenie vodovodu Žitný ostrov - Levice. To sú vyvolané investície, ktoré by sa nemuseli robiť, keby sme tam nebudovali jadrovú elektráreň. Po ďalšie: Hron je oveľa menšia rieka ako Váh. A vieme, koľko vody sa spotrebuje na chladenie v chladiacich vežiach v Jaslovských Bohuniciach, že po vyparení čistej vody zasolená voda musí ísť späť do rieky, a z rieky Váh, ale aj z rieky Hron sa používa voda na závlahy, čiže z tej zasolenej pôdy budeme mať nižšie úrody, ale to nikto nezohľadní. To sú aspekty, ktoré projekt vôbec nehodnotil. Sú tam teda aj iné ekonomické nevýhody, ktoré nás budú stíhať. Ale nebudem teraz rozprávať konkrétne o tomto projekte, o jeho výhodách a nevýhodách a z hľadiska životného prostredia.

    Veľmi nás potešilo trojstretnutie premiérov Rakúska, Maďarska, Slovenska, kde predseda vlády pán Vladimír Mečiar vyslovil vetu, že tento projekt sa prehodnocuje, a keď sa príde k záveru, že by bolo vhodné dostavať to ako paroplyn, že to vhodnejšie zoberieme. Samozrejme, uvedomujeme si, že je tu dosť veľká rozostavanosť, ale skutočne ešte podľa projektov potrebujeme na dostavbu zhruba 26 mld Sk. Je otázne, ako ich vhodne investovať, ako dokončiť, v akej časovej etape.

    Samozrejme, že sme za to, aby sa energetická situácia na Slovensku čím skôr stabilizovala a čím skôr sa odstavila V1, pokiaľ bude nebezpečná. Slovensko je totiž malá krajina a veľmi ťažko máme možnosť sa pri nejakej nehode presťahovať niekam inam. Ukrajina je oveľa väčšia a tiež má s tým problémy. A samozrejme, sme za to, aby táto elektráreň, keď už bude jadrová, bola čo najbezpečnejšia. Teda na bezpečnosti by sme nemali šetriť ani koruny, ani doláre, ani marky. Bezpečnosť nadovšetko.

    Ďalej by som chcel povedať z úplne iného súdka. V poslednom čase, a pamätáme si to dobre, že od roku 1989 sa u nás ohromne rozmohla obchodná reklama. To si možno niekto ani nevšíma, ale keď prestúpi hranicu Bergu a ide do Bratislavy, je to na zaplakanie. Kde sú všetky tie krásy mesta? Všade trčia samé tabule, všetko nás nabáda, aby sme kupovali, ten výrobok je lepší a podobne. Ale kde je tu estetika krajiny, estetika miest? Všetko je úplne o niečom inom. Videli sme naše mesto aj bez týchto veľkých reklám.

    Tvrdím, že reklama je potrebná v primeranom množstve. Asi máme zlé zákony, že príliš veľa finančných prostriedkov nechávame podnikom na reklamu v nákladoch, a nie zo zisku. Reklamy v niektorých prípadoch sú slušné, niektoré až drzé, ale to je vec návrhárov reklamných agentúr. Ale drzé je to, keď sa porušujú zákony.

    Zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v § 20 zakazuje reklamy tabakových výrobkov a alkoholických nápojov. Napriek tomu v posledných týždňoch sme svedkami toho, že tieto reklamy sa rozmnožili ako huby po daždi. A zákon platí, nikto to nestíha. Otázka je: Sme právny štát?

    Takže toľko moje všeobecné myšlienky, nebolo to do rozpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Ivan Šimko. Pripraví sa pán Ftáčnik.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    o chvíľku vám prednesiem informáciu o písomnej interpelácii, ktorú zasielam pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií Sergejovi Kozlíkovi. Viem, že nie sú interpelácie, ale keďže tu pán Kozlík nebol, nemohol som ju ústne predniesť a z toho dôvodu mu ju zašlem písomne, ale vás chcem, ctená snemovňa, informovať o tejto interpelácii.

    Napriek tomu si však dovolím povedať dve poznámky na adresu vystúpenia pána kolegu Derfényiho, pretože sa vo svojom príspevku venoval mojej interpelácii ešte z májovej schôdze. Mám dve pripomienky. Jednak tu neexistuje žiaden zoznam, je to informácia o tom, kto nesie politickú zodpovednosť za činnosť dnešnej vládnej moci v jednotlivých okresoch, konkrétne i za personálnu politiku. Vy ste predstaviteľom vášho hnutia HZDS vo vašom okrese, uneste svoju zodpovednosť. To je jedna pripomienka.

    Druhá pripomienka: áno, my sme odvolali 26 prednostov, naša vláda vláda Jozefa Moravčíka odvolala 26 prednostov okresných úradov. Vaša vláda alebo vaše politické zoskupenia odvolali zo svojich miest už asi 600 ľudí. Skúste si urobiť obrázok z týchto dvoch čísel.

    A teraz k informácii o písomnej interpelácii podpredsedovi vlády a ministrovi financií Sergejovi Kozlíkovi. Adresujem mu ju preto, lebo jednak mám pocit, že je vcelku kultúrne cítiaci človek, a tiež i preto, že formálno-právne je vecne najpríslušnejší voči problému, o ktorý mi ide.

    15. októbra 1985 podpísali zmocnenci členských štátov Rady Európy Chartu miestnej samosprávy. V nej je deklarovaná stará známa pravda, že miestna samospráva patrí k základom akéhokoľvek demokratického systému. Hovorí sa v nej, že práve na miestnej úrovni možno najjednoduchšie realizovať právo občanov podieľať sa na riadení verejných záležitostí. Posilňovanie miestnej samosprávy v rôznych európskych krajinách sa pokladá za dôležitý príspevok k budovaniu Európy založenej na princípoch demokracie a decentralizácie moci. Za podmienku naplnenia týchto cieľov pokladá charta existenciu demokraticky ustanovených miestnych orgánov požívajúcich vysokú mieru autonómie a na to potrebné zdroje.

    Prvá podmienka je v Slovenskej republike splnená a garantuje ju i základný zákon štátu - ústava. Problémom je však druhá podmienka a azda tak trochu i elementárna dobrá vôľa zo strany vlády. Treba povedať celkom otvorene, že voľby do miestnych samospráv dopadli inak než parlamentné. Tak ako v mnohých iných oblastiach i tu dochádza k reálnej deľbe verejnej moci, a to sa akosi stalo v našej krajine problémom. Finančné zdroje na reálny výkon miestnej samosprávy vláda a vládu podporujúca väčšina v Národnej rade skresali tak, že z vlastných zdrojov prakticky nie je životaschopná. A o finančných injekciách sa rozhoduje pod vplyvom straníckej príslušnosti. Uvediem dva príklady za všetky.

    Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je sídlom väčšiny ústredných orgánov, spoločenským, ekonomickým a kultúrnym strediskom štátu. Stáročná história kráľovského a korunovačného mesta, výhodná geografická poloha pri európskom veľtoku činí toto sídlo potenciálne významným, a myslím si, že Slovensko by na svoje hlavné mesto právom mohlo byť hrdé. Ale je tu politická hra. Občania mesta volili v komunálnych voľbách inak, než by si to želala vládna koalícia. A stalo sa, že Bratislava sa čoraz viac dostáva pod paľbu politicky motivovanej kritiky.

    Finančná pomoc mestu, ktoré obsluhuje oveľa väčší okruh občanov, než sú jeho obyvatelia, je zo strany štátu vyložene diskriminujúca. Výsledok vidíme na každom kroku. Je vyjadrením nekonečnej trpezlivosti otcov mesta, že dosiaľ nepristúpili k ostrejším opatreniam, ktoré by vyvolali dostatočný politický tlak na to, aby vláda kritickú situáciu mesta riešila bez ohľadu na stranícko-politické zámery. Dokedy však chcete napínať strunu ich trpezlivosti?

    Druhý príklad, ktorý chcem pripomenúť, je Banská Štiavnica, staré a slávne mestečko známe nielen banským priemyslom, ale v týchto dňoch oslavujúce i 125 rokov tabakového priemyslu. To ešte vláda Rakúsko-Uhorska v úsilí riešiť ženskú zamestnanosť v banskom kraji umiestnila tento priemysel do Banskej Štiavnice. Ako si všetci pamätáme, na jar roku 1993, keď devízové rezervy republiky potrebovali okamžitú sanáciu, predala vláda Československý tabakový priemysel zahraničnému záujemcovi. Vtedy sa ešte volal československý. Nekritizujem to, iba uvádzam fakt.

    A stalo sa, že pre nového vlastníka sa ukazuje tabaková továreň v Štiavnici ako neefektívna. Je to jeho právo, aby ako vlastník dbal o efektívnosť výroby. Dnes však stojí otázka takto: Predaj tabakového priemyslu pomohol v roku 1993 vláde, keď bola v katastrofálnej devízovej situácii, a teraz by sa patrilo, keby vláda pomohla Banskej Štiavnici, ktorá sa dostane do kritickej situácie v zamestnanosti, keď sa naplnia dôsledky predaja továrne na výrobu tabaku v roku 1993. Bolo by iste žiaduce, aby problému historického slovenského mesta venovala vláda Slovenskej republiky aspoň takú pozornosť, ako mu pred vyše 100 rokmi venovala vláda monarchie.

    Vážený pán podpredseda vlády, v týchto a nepochybne i v daktorých ďalších prípadoch sa žiada priamy a včasný zásah. Pravda, asi treba hľadať aj systémové riešenie, ktoré bude problém finančného zabezpečenia fungovania miestnej samosprávy riešiť v súlade so spomínanou európskou chartou. V jej článku 9 sa ustanovuje, že miestne orgány v rámci vnútroštátnej hospodárskej politiky majú právo na dostatočné vlastné zdroje, ktorými môžu v rámci svojich právomocí voľne disponovať. Dovoľte mi preto, aby som vás požiadal venovať týmto otázkam zvýšenú a včasnú pozornosť, a v lehote, ktorú predpisuje ústava, informovať mňa a mojím prostredníctvom i občanov týchto miest o tom, aké opatrenia ste sa rozhodli prijať. Toľko interpelácia.

    Dámy a páni, takýchto príkladov by som mohol uviesť oveľa viac. Vzťah súčasnej vlády k samosprávam je v súčasnosti likvidačný. Nepáči sa jej akákoľvek deľba moci, nepáči sa jej prezident, opoziční poslanci, primátori a starostovia zvolení za iné politické zoskupenia. A vtedy je vám každá palica dobrá. Nazabudnite však, že ak útočíte na samosprávy, beriete im to, čo im patrí, lebo vám politicky nevyhovuje richtár, beriete to ľuďom. Tak ako im vláda v týchto dňoch zvýšila poplatky za telefóny, zdražela cestovné, tak ich dusí i prostredníctvom svojich straníckopolitických praktík voči samosprávam. Skončite s touto praxou a bude nie richtárom, ale ľuďom lepšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení vytrvalí poslanci koalície, aj keď vás je tu veľmi skromne, vážení vytrvalí poslanci opozície,

    rád by som konštatoval, že po pol roku pôsobenia slovenského parlamentu, alebo vlastne už trištvrte roku, je toto dnes prvá skutočná všeobecná alebo politická rozprava v tomto parlamente. Nie je to príliš dobrá vizitka, pretože politické rozpravy v parlamente sú obyčajne normálnou súčasťou programu, a možno keby sme sa pravidelnejšie venovali politickým rozpravám aj v priebehu, tak by sme si odpustili faktické poznámky, ktorými sa pri zákonoch častujeme rôznymi politickými argumentmi a politickými poznámkami. Myslím si teda, že mali by sme sa naučiť spolu politicky diskutovať a dívať sa na určité problémy aj keď pluralitne, ale tak, aby sme si navzájom rozumeli.

    Chcel by som sa v krátkej poznámke - budem hovoriť voľne, nemám príspevok napísaný a sľubujem, že vás nebudem unavovať dlhšie ako 10 minút - zamyslieť nad problémom, ktorý ma znepokojuje, a to je otázka nášho pohľadu smerom k zahraničiu a reakcia na to, akým spôsobom vnímame pohľad zahraničia na Slovensko. Najprv by som začal pozitívne, lebo bolo povedané, že opozícia tu nič pozitívne nehovorí. Chcem konštatovať, že obraz Slovenska najmä vďaka výsledkom, ktoré dosiahlo v roku 1994, sa výrazne zlepšil. A všade tam, kde sa odborníci zo zahraničia pozerajú na našu krajinu, najmä cez prizmu dosiahnutých makroekonomických výsledkov, hodnotia výsledky Slovenska ako prekvapujúce, pozitívne, ktoré nás začleňujú na jedno z popredných miest z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. To je naše plus. Problém, na ktorý by som rád upozornil, je však to, že tento obraz sa začína pomaličky vytrácať. Tak ako si súčasná vláda získala vynikajúce meno v zahraničí podpisom slovensko-maďarskej zmluvy, bol to pozitívny štátnický krok, ktorý nakoniec ocenili vonku i doma, ten kredit sa začína pomaličky vytrácať tým, že zmluvu nie a nie predložiť do slovenského parlamentu na ratifikáciu, a tak úprimná vôľa, s ktorou vláda túto zmluvu podpísala, začína akosi blednúť pred skutkami, ktoré mali nasledovať.

    Ak by som sa mal vrátiť k tomu pozitívnemu obrazu za rok 1994 ešte jednou poznámkou, myslím si, že ho dosiahli alebo priviedli najmä pozitívne makroekonomické výsledky, postavenie našich občanov sa natoľko výrazne nezmenilo. Rád by som však pripomenul vyjadrenia, ktoré ešte v septembri urobilo vtedy opozičné zoskupenie Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré obviňovalo vládu Jozefa Moravčíka zo škôd, ktoré táto vláda spôsobila. Mám tu citát vystúpenia predsedu Hnutia za demokratické Slovensko zo 6. 9., ktorý uverejnil stranícky denník Slovenská republika. Podľa jeho vyjadrení vláda spôsobila škody za 15 miliárd korún. Má to byť údajný výpočet tieňovej vlády. Dodnes som sa nedopočul, aké to škody spôsobila a kde ten výpočet je. Vraj tie škody sa budú naprávať minimálne rok, ale zase nikto nehovoril kde a ktoré škody bolo treba naprávať.

    Hovorilo sa o tom, že kúpna sila obyvateľstva klesne vďaka pôsobeniu tej vlády o 7,5 miliardy korún, hrozí deficit štátneho rozpočtu viac ako 50 miliárd korún, zvýšenie nezamestnanosti, zastavilo sa ozdravovanie toku peňazí. Chcem pripomenúť, že výsledky minulého rozpočtového hospodárenia sa skončili deficitom, ktorý je podstatne nižší ako v roku 1993 a spĺňa najnáročnejšie kritériá stanovené zahraničnými finančnými inštitúciami. Nezamestnanosť sa nezvýšila a tieto čísla pokladám za číru propagandu.

    Otázka je, čomu dnes veria predstavitelia koalície. Pozitívnym výsledkom v roku 1994, na ktoré sa odvolávajú, keď sa im to hodí, alebo tvrdeniam, aké tu predviedol pán Cingel včera alebo predvčerom, keď povedal, čo všetko negatívne zanechala vláda premiéra Moravčíka tejto vláde a ako sa s tým musí trápiť? Kde je vlastne pravda? Podobnú otázku si položil redaktor Marián Leško v komentári, ktorý sa objavil včera v Pravde, a odpovedal si, čomu vlastne veria predstavitelia vládnej koalície. Musím ho citovať, lebo myšlienka je hodnotná. "Zdá sa, že veria najmä tomu, čo sami hovoria, aj keď vždy je to niečo iné."

    Ja by som túto myšlienku doplnil druhým pohľadom, ktorý ma znepokojuje ešte viac. Keď si premietnete tie štyri dni, ktoré sme tu strávili od utorka, mal som pocit, že tu sedia dve zoskupenia, ktoré akoby si navzájom nerozumeli, akoby sme hovorili a vysielali na iných vlnových dĺžkach a úplne inak sa pozerali na tie isté veci. Mňa by neprekvapilo, keby sme každý obhajovali svoje programové záujmy, teda programové záujmy, ktoré reprezentujeme, pretože sme v rôznych politických stranách, prezentovali rôzne vecné pohľady, ale toľko nekultúry, čo sme tu spoločne predviedli, mám teraz na mysli najmä poslancov vládnej koalície, toľko nepochopenia pre diskusiu, ktorá tu prebiehala, zdá sa mi, že naozaj vysielame v dvoch vlnových dĺžkach.

    Rád by som sa v tejto situácii oprel, aj keď sa to týka len pohľadu na zahraničnú politiku, o argumenty, ktoré vyslovil podpredseda Národnej rady Augustín Marián Húska. V nedávnych televíznych Krokoch povedal, že deliaca čiara v našej spoločnosti vedie medzi ľuďmi, ktorí sa netúžia oslobodiť od zovretia cudzieho panstva - toľko citát -, a tými, čo sa usilujú, aby táto republika, jej vláda, jej parlament, boli stále zvrchovaní. Nemyslím si, že toto je hlavná deliaca čiara, a pokladám túto jeho myšlienku za nie celkom presnú. Rozviedol ju v rozhovore pre týždenník Extra S, kde hovorí o tom, že sú v zásade dve podoby budúceho rozvoja Slovenska. Tá prvá nesie v sebe výrazné zotrvačné črty - teraz citujem z Národnej obrody, ktorá priniesla krátke rezumé toho článku - pozostatkov bývalého hegemoniálneho systému, teda koncepcie, podľa ktorej Slovensko nemôže byť úplne zvrchované a musí mať nad sebou určitú štruktúru kmotrov alebo tútorov. Druhá koncepcia vychádza z toho, že sme povinní vyťažiť maximum zo skutočnosti, v ktorej sa nachádzame, že Slovensko po prvý raz po 1100 rokoch nesusedí so žiadnou veľmocou. Sme za garancie, ktoré vyplývajú z konštelácie transatlantického spoločenstva. Tieto dve koncepcie stoja v podstate proti sebe, hovorí podpredseda Národnej rady. Pokračuje: "Naše zotrvačné politické sily, tie, ktoré sa zvykli zúčastňovať na podiele cudzích dominátorov, majú svoju koncepciu, pričom hovoria, že sa musíme nejakým spôsobom aranžovať s mocnými tohto sveta. Na prvý pohľad argumentujú veľmi racionálne, v skutočnosti však nahrávajú cudzím ekonomickým záujmom. Takto vzniká súzvuk nespokojnosti nad vývojom na Slovensku."

    Takto nevzniká. Chcem povedať, a opakujem to už po niekoľkých rečníkoch, ktorí to tu povedali: prestaňme s tvrdeniami, kto bol, alebo nebol proti tomu, aby vznikla samostatná republika. Všetci sme občania tejto republiky a želáme si jej blaho a prospech. Ale za to, že máme na to, ako má ten prospech vyzerať, iný názor, ešte nie sme nepriatelia Slovenska, nie sme ani protislovenskí. Máme jednoducho svoj názor a chceme ho demokratickým spôsobom a demokratickými pravidlami uplatňovať. Myslím si, že tu leží kameň problémov Slovenska a toho, že obraz, o ktorom som hovoril, že sa výrazne zlepšil a po výsledkoch minulého roku sa začína nakláňať smerom nadol. Práve v otázkach chápania demokracie, práve v tom je tá deliaca čiara. Tú by som položil tam, že sa delíme na to, akým spôsobom kto chápe uplatňovanie moci. Ak sa moc chápe tak, že je to teror väčšiny, ako to vyslovila pani poslankyňa Zelenayová, zabúda sa na to, že vláda väčšiny je len polovica demokracie. Tá druhá polovica je rešpektovanie tých, ktorí zostali v menšine, samozrejme, primerane k volebným výsledkom. Ale rád by som pripomenul, že dnešná vládna koalícia hovorí za 48 % tých, ktorí ju volili. 52 % občanov nevolilo túto koalíciu, a tiež majú právo na to, aby ich názor zaznel a bol rešpektovaný.

    Chápanie demokracie sa prejavuje v konkrétnych činoch. Často počúvame argument, že činy sú také isté, aké boli minulý rok, veď ste robili to isté. Konkrétne to povedal pán poslanec Derfényi k otázke výmen a mnohí ďalší. Veľmi rád by som pripomenul, že v minulom roku opozícia mala zastúpenie vo Fonde národného majetku a nikdy neprišla s argumentom, že by sa tam uskutočňovali nejaké stranícke predaje. Boli ste pri tom, mohli ste pozerať na prsty vtedajšej koalícii. Nám to nechcete umožniť. Neviem, čoho sa bojíte. Takisto zloženie orgánu na kontrolu tajných služieb nebudilo obavy od nikoho, pretože tam bola zastúpená opozícia aj koalícia. Ten orgán sa jednoducho nezmenil. To isté sa týka dozoru nad objektívnosťou vysielania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. To nie sú zanedbateľné veci. My tam nechceme mať väčšinu, chceme, aby sme tam mohli byť zastúpení a vysloviť svoj vlastný názor na objektívnosť vysielania jedného, druhého, na to, akým spôsobom sa privatizuje a ako sa kontrolujú tajné služby. To je rešpektovanie opozície. To je to, aby ste nám neodoberali slovo predčasným ukončením diskusie, pretože jednoducho máme právo na to, aby sme vyjadrili svoj názor. Ak máte pocit, že vás zdržiavame, dohodnime si dopredu, koľko budeme diskutovať o tom či onom probléme, či neobmedzíme rečníkov na 10 minút. Práve pani poslankyňa významne pozerá na hodinky, a preto poviem už len jeden argument.

    Pán poslanec hovoril o tom, že v minulom roku sme odvolali 26 prednostov, a to isté odpovedala aj podpredsedníčka HZDS, resp. ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, na otázku akčných pätiek a výmen na okresoch. Prosím vás pekne, buďte si vedomí toho, že v našej krajine chýba zákon o štátnej službe. Naša vláda alebo vláda, v ktorej sme boli účastní, mala snahu takýto zákon pripraviť. V zásade by tento zákon vyriešil okrem mnohých iných vecí aj túto vec. Bolo by v ňom jasne stanovené to, čo je stanovené všade na svete, ktoré funkcie sú politicky nominované, teda v ktorých sa vyžaduje politická lojalita, ako tu bolo povedané, a ktoré funkcie musia byť odborné. Ak vy za funkcie politicky nominované pokladáte aj vedúceho katastra, okresného lekára alebo riaditeľa okresnej knižnice, ako to dokazuje záznam akčných pätiek z Topoľčian, kde sú všetky tieto funkcie vymenované, tak asi sa nemáme o čom baviť. Predsa riaditeľ katastra má byť odborník na problémy, s ktorými tento úrad pracuje, ale nie politicky nominovaný odborník, pretože nemá v čom byť lojálny. Ten má strážiť záujem tých, ktorých sa príslušná inštitúcia týka. Mohol by som menovať ďalšie a ďalšie príklady.

    Skončím myšlienkou, že si myslím, že by sme mali vecne, možno nie na tejto pôde, ale diskutovať o probléme dvoch podôb Slovenska. To delenie podpredsedu Národnej rady Augustína Mariána Húsku je falošné. Ak hovorí o tom, že Slovensko má byť začlenené, má mať garancie transatlantického spoločenstva, je to to isté, čo hovoríme my. Aj my sa chceme začleniť do vyspelej Európy, chceme rešpektovať pravidlá hry, ktoré tam platia, zdôrazňujúc a rešpektujúc záujem Slovenska - zvrchovaného, ak chcete. Ale to Slovensko sa dobrovoľne, podaním prihlášky, hlási k tomu, že chce obmedziť svoje kompetencie a odovzdať ich komusi inému, a chce pri tom procese zvýrazniť svoje vlastné záujmy a presadiť ich v konkurencii iných krajín. V tom ten záujem máme spoločný, lenže vaše konkrétne kroky a vyjadrenia smerujú presne proti tomuto záujmu. To znamená, podávate prihlášky, a robíte konkrétne kroky, ktoré sú proti tomu. Čomu vlastne veríte? Diskutujme o tom, aby sa to neskončilo ako v komentári Mariána Lešku, že veríte len tomu, čo hovoríte sami, ale vždy je to niečo iné. Ak to bude to isté, teda vaše slová budú v súlade s vašimi činmi, potom aj vaše zámery, ktoré my podporujeme, o začlenení Slovenska do európskych štruktúr, sa stanú celkom reálne a obraz, ktorý sa začína kriviť, sa celkom prirodzene narovná a vaša vláda bude môcť naplniť to, čo si stanovila vo svojom programovom vyhlásení.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani Lazarová. Pripraví sa pani Gbúrová. Pardon, ešte pán Lauko. Nech sa páči, pán Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, zvyšok kolegýň a kolegov parlamentu,

    dovoľte, aby som trošku otočil tému v tejto rozprave a venoval sa mne blízkej téme, keďže som zdravotník, tak zdravotníctvu. Bol som na niekoľkých stretnutiach so zdravotníkmi na Slovensku a chcem tu hovoriť o tom, že ich situácia je veľmi zlá a veľmi bolestná. Tieto svoje slová chcem dokumentovať listom, ktorým sa na mňa obrátila Asociácia súkromných lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti pri Regionálnej Slovenskej lekárskej komore v Topoľčanoch.

    Privatizácia zdravotníctva bola v programe všetkých vlád od roku 1990. Zmysel privatizácie nebol doteraz spochybňovaný a privatizácia mala zabezpečiť okrem odbúrania byrokracie zvýšenú hospodárnosť, skvalitnenie zdravotníckych služieb a v neposlednom rade aj zlepšenie odmeňovania lekárov, ako aj zabezpečiť, aby ústavné právo občana na adekvátne zdravotnícke služby nebolo len frázou, ale aby dostalo aj reálny obsah.

    Okres Topoľčany je v počte sprivatizovaných lekárov primárnej starostlivosti na prvom mieste na Slovensku. Združenie súkromných lekárov pri Regionálnej Slovenskej lekárskej komore pracuje už desať mesiacov. Je nútené zaujať stanovisko k súčasnej likvidačnej politike voči lekárom primárnej starostlivosti a hľadať východisko zo súčasnej situácie. Od 1. apríla 1995 vstúpil do platnosti nový spôsob financovania neštátnych zdravotníckych zariadení. Hoci minister zdravotníctva na žilinskom grémiu ubezpečoval, že od 1. apríla 1995 sa finančná situácia zlepší, opak je pravdou. Norma pacientov na jedného lekára sa zvýšila cca o 500 pacientov, pribudlo množstvo práce a administratívy, objem finančných prostriedkov na jednu ambulanciu sa znížil asi o 25 %.

    Pôvodne bola táto prvoaprílová zmena financovania ohlásená ako snaha o diferenciáciu, ktorá mala zohľadniť špecifiká niektorých prevádzok, odľahlosť obvodov, chorobnosť, prestarnutosť populácie, ako aj náročnosť a kvalitu práce lekára. Dnes nám je už jasné, že napriek všetkému zdôvodňovaniu nového financovania ide len o reštrikciu neberúcu ohľad na reálne potreby zdravotníctva. Tento postup nás dostáva do situácie, keď nebudeme môcť z pridelených finančných prostriedkov zabezpečiť prevádzku v ambulanciách.

    Terajšia zmena financovania zdravotníctva platiaca od 1. apríla nám bola oznámená len ústne a písomne nám bola predložená až s dvojmesačným oneskorením, čo nesvedčí o korektnosti postupu. Zmena nám nebola daná na pripomienkovanie pri podpisovaní novej zmluvy. Na naše výhrady bola len jediná odpoveď, že môžeme ísť na úrad práce rozšíriť rady nezamestnaných. Zároveň nám bolo pohrozené sankciami, ak by sme obmedzili alebo prerušili prácu po vyčerpaní finančného limitu pred koncom mesiaca. Bolo nám prisľúbené, že od 1. 7. 1995 sa budú realizovať dodatky k zmluvám so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ohľadne počtu bodov a koeficientov, no dosiaľ sa nič neudialo. Vzniknutá situácia nás začína nútiť uvažovať o finančnej spoluúčasti pacientov na prevádzke neštátnych zariadení, podobne ako to praktizujú stomatológovia.

    Pretože viaceré z našich pripomienok zostávajú nevypočuté, situácia nás núti požiadať ministerstvo zdravotníctva o definovanie možnosti návratu pod štátnu zdravotnú správu, lebo súčasná finančná politika voči neštátnym lekárom primárnej starostlivosti bezprostredne ohrozuje našu existenciu. Ak nedôjde k úprave finančných podmienok na prevádzku neštátnych lekárov aspoň na úroveň spred 1. apríla 1995, nadobudneme dojem, že ide o zámer súčasnej politiky likvidovať takto časť prevádzok neštátnych zdravotníckych zariadení. Ekonomická realita nás bude nútiť uvažovať o aktivitách odporu proti krivdám, ktoré sú na nás opäť páchané.

    Čo sľúbiť kolegom z Topoľčian? Len toľko, že tieto ich pripomienky odovzdám formou interpelácie pánu ministrovi zdravotníctva a budem ako zdravotník dohliadať na to, aby mi pán minister v zákonnej lehote odpovedal, a opýtam sa aj ostatných kolegov zdravotníkov, či majú podobné skúsenosti, a vyvoláme rokovania s pánom ministrom, aby sa táto situácia v zdravotníctve aspoň o niečo zlepšila.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    ospravedlňujem sa, že pri tomto vystúpení sa budem dotýkať okolností vzniknutých okolo mojej osoby, pretože predchádzajúci poslanci diskutovali k jednotlivým konkrétnym témam. Avšak vzhľadom na útoky, ktoré tu odzneli na moju osobu, musím reagovať. Takéto vystúpenia a škandalizovanie mojej osoby, ako tu prezentovali poslankyne nášho výboru pani Sabolová a Rusnáková, a predtým už pán poslanec Pokorný, som očakávala, avšak nie až tak neskoro, ale ihneď po mojom zvolení do funkcie predsedu výboru. Prvé škandály sa nekonali, pretože pána poslanca Kňažka zarazila moja reakcia, že som na jeho atak reagovala podľa hesla: "Keď ty hodíš do mňa kameňom, ja do teba chlebom." A musím popravde povedať, že jeho správanie voči mne je veľmi dobré a aspoň doteraz nemám k nemu žiadne výhrady.

    Neskôr, keď môj zdravotný stav bol veľmi zlý a z toho dôvodu som vo výbore nič nekomentovala, bol chvíľu pokoj. Len čo som však začala reagovať vo výbore na často nehorázne správanie sa našich opozičných poslancov, ako napríklad nedávno, keď pán poslanec Köteles navrhol, že náš výbor bude mať 18 podpredsedov, ktorí by, mimochodom, ak by sa to bolo uskutočnilo, dostávali zo zákona mesačne 2 500 Sk, čo by znamenalo za 4 roky okolo 2 miliónov Sk navyše zo štátneho rozpočtu, t. j. z daní našich obyvateľov, bola na mňa okamžite vznesená kritika. Tak sa nedá nič robiť.

  • Zloženie výboru životného prostredia obyvatelia našej republiky väčšinou poznajú, takže komentovať ho nemusím, ale napriek tomu som prekvapená, že naši slovenskí poslanci, aj keď sú z opozície, sa dajú zneužiť často vrcholne neserióznymi návrhmi poslancov Maďarskej koalície, ba dokonca ich hypertrofujú. Ak by som bola aj zlatom vykladaná, vo výbore životného prostredia ako člen koalície neuspejem, a najmä po dnešnom vystúpení týkajúcom sa kritiky poslancov Maďarskej koalície. Mimochodom, pani poslankyňa Rusnáková sa perfektne dohovorila s poslancami Maďarského parlamentu po maďarsky (čo, samozrejme, je pre ňu len plus).

    A teraz konkrétne. Prijatie maďarskej delegácie sa uskutočnilo v zasadačke, kde naši poslanci už vtedy sedeli, keď som prišla s maďarskou delegáciou. Po mojom úvodnom privítaní maďarskej delegácie, predseda výboru životného prostredia maďarskej delegácie si zobral ihneď slovo a zoznámil nás s prácou svojho výboru. Ja som, prirodzene, musela vo všeobecnosti najprv reagovať na jeho prejav a až potom som mohla pristúpiť k predstaveniu našich poslancov. A to, že som okrem iného hovorila aj o zastúpení oboch zelených strán, t. j. Slovenskej zelenej alternatívy, ale takisto Strany zelených na Slovensku, a to dúfam, naši poslanci vo výbore životného prostredia nemôžu poprieť, je predsa pre slovenský parlament len plus.

    K ďalšej kritike, že v priebehu spoločnej večere našich a maďarských poslancov som po niekoľkonásobných urgenciách išla podať správu pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky o priebehu návštevy, prosím vás, k tomu naozaj nemám komentár. Ďalšie tvrdenie, že som navrhla výmenu návrhov zákonov týkajúcich sa životného prostredia medzi výbormi životného prostredia - maďarským a slovenským, je naozaj zavádzajúce, pretože tento návrh dal pri prvej návšteve jednoznačne iba predseda výboru Maďarskej republiky. Dokladom toho je, že keď sme teraz boli v Maďarsku, predseda životného prostredia mi naozaj tie zákony odovzdal, hoci z našej strany do dnešného dňa žiadne zákony nedostal.

    K návšteve našej delegácie v českom parlamente chcem pozmamenať iba toľko, že diskusiu o pánu prezidentovi som predsa neiniciovala ja. Ja som iba odpovedala na otázky. Jediné, čo mi možno vytknúť, je to, že som sa opýtala českých predstaviteľov, či by bolo možné, aby sa v Českej republike prezident Havel podieľal na parlamentnom puči, v ktorom by bola odvolaná legitimne zvolená česká vláda na čele s premiérom Klausom.

    Odpovedám na to, čo mi bolo vytýkané.

    Ďalej, v Maďarsku som o prechodoch medzi Tisovým Slovenským štátom a Maďarským kráľovstvom nehovorila ja, ale pán poslanec Köteles. Samozrejme, zabudol povedať, že vtedy bolo, mimochodom, horthyovské Maďarské kráľovstvo.

    Na to, že som žiadala stretnutie nášho výboru so zelenými stranami Maďarska, mám plné právo. A mimochodom, keď napokon prizvaný predseda maďarských Reálnych zelených pán Juhos chcel vystúpiť na spoločnom zasadnutí výborov životného prostredia na pôde maďarského parlamentu v rámci rozpravy, tak sa mu demokraticky slovo neudelilo.

    Poslankyňa Sabolová i Rusnáková mi však zabudli vytknúť ešte jednu vec, že keď pri prijatí našej delegácie v maďarskom parlamente neboli ani pri jednej návšteve na stoloch zástavy oboch štátov, čo je základné protokolárne pravidlo slušnosti, vyslovila som nad tým svoje počudovanie.

    Pokiaľ ide o odvolanie toho či onoho člena koalície z takej či onakej funkcie tak v parlamente ako vo vláde poslancami opozície, to nie je nič nového, najmä ak sa odvolávajú tí členovia, čo bojujú za obyčajný pracujúci ľud a za Slovensko. Takže tento návrh našej opozície je vlastne pre mňa veľká česť. A po mojich dvoch vystúpeniach v priebehu tejto schôdze sa tomu ani vôbec nečudujem. Viem, že útoky na moju osobu sa budú neustále stupňovať a dôvody sa budú musieť nájsť, aj keby sa mali vyhrabať spod zeme.

    Koalícia ma postavila do tejto neľahkej funkcie. Nech ona zváži, či nehorázne osočovanie poslancov opozície bude akceptovať, alebo sa postaví na moju ochranu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pani Marcela Gbúrová.

  • Vážený pán podpredseda, poslanci, poslankyne,

    v úvode svojho vystúpenia, pretože mi nebolo umožnené vystúpiť s technickou poznámkou, čo samozrejme rešpektujem, keďže sme si stanovili v úvode pravidlá hry, by som predsa len chcela veľmi stručne podporiť vystúpenie pani poslankyne Sabolovej, ktorá poprosila ministerstvo školstva a vedy o riešenie problematiky základnej školy Laca Novomeského číslo 4 v Košiciach. I keď si myslím, že kompetencia v riešení tohto problému patrí školskej správe, vzhľadom na to, že ide už o viac než päťročný zdĺhavý problém, je namieste, aby sa i tento ústredný orgán (ministerstvo školstva a vedy) do tejto problematiky zaangažoval. Bola by som však veľmi rada, aby sa tento problém riešil nie na úkor jednej zo strán, ale aby sa riešil v prospech obidvoch strán. Mám na mysli školy štátnej i školy cirkevnej, ktoré obidve toho času na pôde jednej školy pôsobia.

    Vážení prítomní, svojím vystúpením chcem možno predčasne komunikovať s vládou Slovenskej republiky vo vzťahu k jej predstavám o smerovaní vysokého školstva a vedy v Slovenskej republike. Pravdu povediac, chýba mi koncepcia vlády v tejto oblasti, podložená okrem iného aj koncepciou v oblasti ekonomickej. Som presvedčená, že vláda si uvedomuje tieto problémy a bude ich riešiť. Samozrejme, pod koncepciou nerozumiem lokálne regionálne záujmy, ale záujmy štátu ako celku. Práve z tohto aspektu, z tejto východiskovej pozície sa chcem vyjadriť k ašpiráciám, prípadne tendenciám vytvárať tzv. univerzity lokálneho dosahu. Prv než budem hovoriť o podstatných dôvodoch, ktoré hovoria proti takýmto snahám, zopakujem to, čo som povedala pred dvoma rokmi na pôde Národnej rady v podobnej situácii a v podobnej súvislosti.

    Slovo univerzita má obrovskú silu, váhu. Je to slovo, ktoré zachytáva problematiku do šírky i do hĺbky, a nemá právo ho niesť vo svojom názve žiadna škola lokálneho významu, resp. dosahu. Do šírky mám na mysli typy fakúlt, ktoré univerzitu tvoria a ktoré poskytujú univerzálne vzdelanie, do hĺbky mám na mysli samopohyb, samovzdelávací, synergický pohyb, ktorý sa prejavuje v schopnosti habilitovať, inaugurovať, viesť doktorandské štúdium a podobne.

    Nebudem sa z tohto miesta venovať potrebe prepojenia vedeckého a vzdelávacieho systému medzi tými pracoviskami na území Slovenskej republiky, v rámci ktorých sa veda realizuje. To mali riešiť už dávno pripravené, ale doteraz nepredložené zákony do Národnej rady Slovenskej republiky - vysokoškolský zákon, zákon o podpore vedy a techniky, zákon o Slovenskej akadémii vied a zákon o Slovenskej učenej spoločnosti. Bez schválenia týchto zákonov niet koncepčnej politiky v oblasti vedy a vysokého školstva. Možno práve preto sa nám rozsýpa celkom slušne vybudovaný vedecký a vysokoškolský svet a vytvára sa priestor pre miestnych mocipánov, regionalistov, neuspokojených ambicióznych kvázi vedcov a politikov, ktorí sa chcú realizovať prostredníctvom regionálnych župných kvázi univerzít.

    A teraz, ak dovolíte, stručne zhrniem dôvody proti vzniku tohto typu pseudouniverzít. Ako prvú hodnotím zásadu hodnoty vysokých škôl, ich úrovne. Kvalitu treba budovať desaťročia. Kvalita vysokých škôl - to je aj história vysokých škôl, a to predovšetkým história odborného zrenia. Je dlhá a zložitá. Ak už existujú univerzity na území Slovenskej republiky, Univerzita Komenského, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a Univerzita Mateja Bela, prosím, keďže majú vysokú odbornú úroveň, ďalej budujme, zveľaďujme, rozširujme a finančne podporujme a dotujme práve tieto univerzity, ktoré slovenský priestor nerozdeľujú, ale naopak, aj svojím rovnomerným rozložením na území Slovenskej republiky ho stmeľujú.

    Druhá zásada je zásada celistvosti Slovenskej republiky. Vznik miestnych, regionálnych kvázi univerzít vytvára predpoklady na splnenie politických ambícií tých, ktorí snívajú okrem iného aj sen o väčších celkoch, než je Slovenská republika, a rozkúskovanosť im vyhovuje. V tejto chvíli však okamžite podotýkam, že nie za všetkými snahami o vytvorenie iných univerzít, resp. vysokých škôl, vidím rozbíjačské úmysly. Nie všetky úmysly sú a priori cielené do tejto polohy.

    Tretia zásada je zásada odbornosti a organizácie univerzít. Vznik univerzít nemôže byť postavený na zlepení určitých profilácií niekoľkých utopistov, resp. ich odborných ašpirácií. Vytvoriť univerzity je totiž možné predovšetkým alebo iba za predpokladu kvalitného vedeckého a odborného zázemia. Iná cesta nevedie k posilneniu celku a k tvorbe novej kvality, ale k jeho deleniu a k znižovaniu významu a odbornosti vedeckej a pedagogickej výchovy.

    V závere mi dovoľte otázku: Čo na to akreditačná komisia vlády?

    Ďakujem za pozornosť.

    Dovoľte mi, aby som z tohto miesta veľmi srdečne pozdravila poslancov, ktorí toho času veľmi netrpezlivo čakajú na letisku na ukončenie tejto schôdze a všeobecnej rozpravy, a poďakovala im za to, že tak činia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    chcem sa vo všeobecnej rozprave vyjadriť k niektorým politickým otázkam, ktoré v súčasnom období tak rozvirujú hladinu našej spoločnosti. Vychádzam z toho, že hlavnou úlohou parlamentu je prijímať zákony, rokovať o pravidlách, ktoré v budúcnosti usmernia ľudský priateľský život celej spoločnosti. Preto sa nebudem zapodievať otázkami, ktoré noviny kedy a čo písali, nebudem odpovedať na útoky, ktoré sú nepravdivé, polopravdivé alebo niekedy urážajúce, ale fakty sú fakty. V súčasnom období, či chceme, alebo nechceme, náš parlament prijíma protiústavné zákony. V súčasnom období súčasná moc, či chceme, alebo nechceme, najmä prostredníctvom ministerstva školstva a ministerstva kultúry robí administratívne zásahy smerujúce k asimilácii. To je fakt.

    Pokiaľ ide o program vlády, treba jasne povedať, že v oblasti čistých rúk najmä príslušníci maďarského národného spoločenstva v Slovenskej republike sú vyradení z verejného života a doposiaľ nepoznaná byrokracia, systém orgánov štátnej správy, vytvára nový spôsob konfiškácie majetku najmä v poľnohospodárstve. Keď sme predložili návrh, aby sa základná zmluva o priateľstve prerokovala a ratifikovala, nechápeme, prečo sa to odďaľuje. Preto otvorene vyzývam vládu, ak sa naozaj chce vážne zapodievať otázkami, ktoré sú v zmluve tak, ako to pán premiér podpísal, treba pristúpiť k rokovaniu, treba pristúpiť k dialógu, a nie na stránkach novín a nie v slovných súbojoch v parlamente, ale o konkrétnych zákonoch. Preto som toho právneho názoru, že v súčasnom období je možné, ak je politická vôľa, usporiadať naše vzťahy nanovo, pripraviť po vecnej verejnej diskusii návrh ústavného zákona o právnom postavení národnostných spoločenstiev a etnických skupín, a to v tomto ústavnom zákone vytvárať garancie budúceho mierového priateľského spolužitia. Samozrejme, v nadväznosti na tento ústavný zákon, ktorý vo svojich sedemnástich článkoch by celkom pokojne mohol rozriešiť všetky otázky, o ktoré vedieme dennodenne zbytočné spory.

    Čo by mal obsahovať, podľa nášho názoru, tento ústavný zákon? Okrem slávnostného úvodu, teda okrem preambuly, základných a záverečných článkov, by sa mal najmä zapodievať otázkou základných práv národných spoločenstiev a ich príslušníkov. Treba ústavne, podľa nášho súdu, zakotviť jazykové práva národnostných menšín, a nie len a len siliť a siliť zákon o štátnom jazyku. Treba v tomto ústavnom zákone zakotviť celú sústavu samosprávnych orgánov. V tomto parlamente sa už neraz vyhlásilo, že štát nemôže byť ničím iným, než obec obcí, pretože základným pilierom každej spoločnosti musia byť obce, samosprávne orgány. V tomto ústavnom zákone, podľa našej predstavy, by sa malo osobitne riešiť postavenie tých obcí, kde menšiny žijú vo väčšom počte, alebo kde žije zmiešané obyvateľstvo. Obdobne v súlade s ústavou našej republiky treba vytvoriť samosprávne orgány vyšších stupňov a upraviť ich postavenie. Samozrejme na báze, že tieto samosprávne orgány vyšších stupňov by sa budovali na základe dobrovoľného združenia obcí ako samosprávnych orgánov prvého stupňa. Ak by sme v tomto ústavnom zákone nezakotvili určité garancie na ochranu práv menšín, potom by tento zákon, táto úprava, táto bariéra, tieto pravidlá, neslúžili svojmu účelu.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok pokiaľ ide o našu predstavu o tomto ústavnom zákone podľa jednotlivých článkov. Sme toho právneho názoru, že treba v základných ustanoveniach vysloviť, čo sú to etnické skupiny, čo sú to národné spoločenstvá. Myslíme, že by zodpovedala skutočnosti formulácia, že národné a etnické spoločenstvá alebo menšiny v Slovenskej republike sú organizované spoločenstvá občanov Slovenskej republiky žijúcich v početnej menšine, ktoré na základe svojich národných historických tradícií, jazyka, kultúry, náboženstva alebo etnického pôvodu sa líšia od slovenského národa. Pokiaľ ide o základné práva národnostných spoločenstiev a ich príslušníkov, okrem všeobecne známych a uznávaných základných ľudských práv, podľa nášho názoru, ak chceme natrvalo veci riešiť, treba v tomto ústavnom zákone zakotviť aj nasledovné právo: Príslušníkom národných spoločenstiev sa zaručuje právo vytvárať vlastné zastupiteľské a výkonné orgány a prostredníctvom nich samostatne a samosprávne rozhodovať vo veciach, ktoré majú rozhodujúci význam na zachovanie a rozvoj identity príslušníkov národného spoločenstva, najmä však vo veciach školstva, kultúry, používania jazyka národného spoločenstva podľa ústavného zákona a iných zákonov.

    Pokiaľ ide obce a regióny s osobitným právnym postavením, podľa nášho názoru treba presne vymedziť, aby nás zbytočne nikto neobviňoval zo snahy o rozbitie republiky a podobne, presne stanoviť jednotlivé úlohy na týchto úsekoch.

    Pokiaľ ide o garancie, samozrejme, že súčasný právny systém tieto garancie nedáva. Preto navrhujeme, aby sa v ústavnom zákone zakotvilo, že v Slovenskej republike sa národným spoločenstvám a ich príslušníkom zaručuje v ústavnom zákone zakotvené právne postavenie a že v našej republike je zakázaná akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti osoby k národnosti alebo k národnému spoločenstvu, činnosť smerujúca k asimilácii alebo činnosť, ktorá má za následok asimiláciu národného spoločenstva alebo príslušníka etnického spoločenstva. Je zákaz zmeny územných a správnych celkov obývaných príslušníkmi národného spoločenstva bez ich súhlasu, zákaz zmeny demografického zloženia regiónu obývaného príslušníkmi národného spoločenstva v ich neprospech, násilné presídlenie alebo vysídlenie príslušníkov národných spoločenstiev na území Slovenskej republiky alebo mimo jej územia, násilné a vedomé pozmeňovanie životných podmienok nepriaznivo ovplyvňujúce život príslušníkov národných spoločenstiev.

    Verte mi, kolegyne a kolegovia, len takýmto spôsobom sa vytvára vecná a reálna lojálnosť štátu, vecná a reálna príslušnosť k tejto republike.

    Samozrejme, v tomto návrhu ústavného zákona predpokladáme, že v tomto ústavnom zákone by sa presne zakotvilo, že žiadne ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky alebo tohto ústavného zákona o postavení národných spoločenstiev nesmie byť vysvetľované v rozpore s medzinárodnými dohodami alebo zásadami medzinárodného práva, vrátane suverenity štátu, jeho územnej integrity a politickej nezávislosti. Ak by sme takýmto spôsobom pristúpili k vecnému dialógu, mohol by sa zrodiť taký ústavný zákon, ktorý uspokojí aj väčšinový národ, aj národnostné menšiny v našej republike.

    Ešte jedným slovom, ak dovolíte, viem, že čas je už pokročilý, no na moju adresu bola nejaká poznámka v súvislosti s maďarskou delegáciou. Už som mnohé veci prežil. V Budapešti som chránil záujmy Slovenskej republiky, česť slovenskej delegácie. Pokiaľ som umierňoval vytvárajúce sa nedobré vzťahy, to len na česť našej delegácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Hrušovský. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    keďže rokovanie dnešnej 8. schôdze sa pomaly chýli ku koncu a na dnešnom rokovaní sme prijali uznesenie o prerušení zasadnutia Národnej rady, dovoľte mi, aby som v mene všetkých poslancov poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia poprial všetkým prítomným, ale aj neprítomným poslancom a všetkým pracovníkom Národnej rady Slovenskej republiky príjemné dni odpočinku počas letných prázdnin so želaním, aby sme sa tu všetci v plnom zdraví stretli na budúcej septembrovej schôdzi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme pekne. Pán poslanec, bodaj by ste boli zdravý po celý život. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, dámy a páni,

    preberáme bod všeobecná rozprava, má to taký názov, tak sme si na to nejako zvykli. Chcem povedať iba takú maličkosť, že tento bod bol zaradený na 8. schôdzu Národnej rady, dokonca sme ho už aj preberali, ale keďže tu neboli televízne kamery, viacerí ctení kolegovia odstúpili od vystúpenia v rozprave, niektorí si to zopakovali, takže aj opakovanie je matka múdrosti. Dovoľte povedať k niektorým veciam, pretože táto rozprava sa schyľovala aj k akémusi hodnoteniu tejto schôdze, k nášmu vystupovaniu, o tom, čo tu včera bolo, akým spôsobom to prebehlo. Prepáčte, ale neodpustím si poznámku, že tento parlament je skutočne rozdelený na koalíciu a opozíciu a takým spôsobom sa tu aj často správa. Pri niektorých reakciách, či už pokrikovaním, rôznym iným správaním, čo možno skôr patrí do športovej arény ako do parlamentu, sa znevažovali jednotlivé vystúpenia, jednotlivé pohľady poslancov, ktoré tu prednášali. Neviem, či to všetko zapríčinili len televízne kamery, ktoré sprostredkúvajú styk medzi nami a našimi voličmi.

    Samozrejme, platí aj zásada, že hneď na druhý deň po voľbách sa začala predvolebná kampaň na najbližšie voľby. Preto to bolo treba v mnohých prípadoch využiť, ukázať, že skutočne do tej politiky robíme, že sa snažíme tvrdo vystupovať, a to z jednej či druhej strany často zbytočnými faktickými poznámkami. A prepáčte za výraz, ale toľko jalového času, ktorý sme strávili na tejto 8. schôdzi, už dlho nebolo. Zoberte si len pohľad, keď ste pozerali na tabuľu, koľko akých reakcií bolo, koľko nebolo. Takže toľko len k tejto problematike, ktorá sa nás týka.

    Nechcem reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli, ale keďže obľúbenou témou v tomto parlamente sú akčné päťky a neviem čo všetko okolo toho, rôzne výmeny, treba sa len vrátiť do minulosti a zhodnotiť situáciu tak, ako pri jednotlivých výmenách vlády dochádzalo aj k personálnym výmenám. A myslím si, že teraz nemá význam vyčítať si to či viac, alebo menej. Mohli by sme si jednotlivé výmeny prečítať, informovať, kto ich zariadil, akým spôsobom sa toto robilo. Skutočne, aj ja zastávam názor, že tento parlament má pred sebou jeden veľký dlh - a hovorím to preto, že bol som aj v minulom - nepodarila sa doriešiť otázka zákona o štátnych úradníkoch, aby títo robili to, čo sa im ukladá zákonom, aby nebolo to, čo bežne naši voliči musia zažiť, keď sa štátni úradníci správajú naduto, odmerane, povýšenecky, pretože oni sú tam niečo, a ten kto prišiel, je stránka.

    Takže to sú skutočne veci, ktoré máme pred sebou, a treba sa asi zamerať aj do tejto oblasti. Veľa hovoríme o výmenách, či je to z tej, či z onej strany, ale nikto sa nezaoberá tým, že skutočne v doterajšej histórii, čo päť rokov robím v politike, nebolo toľko sťažností na úradníkov či štátnej správy alebo samosprávy, ako je to v poslednom období. Takže treba si povedať, že tam je asi pes zakopaný. A odrazu, keď dôjde k niektorým výmenám, potom je okolo toho veľký rozruch.

    Ďalej, aj keď som myslel, že nebudem na to reagovať, ale boli tu spomínané Topoľčany. Otázkou štátnej správy a samosprávy sa zaoberám už dosť dlho jednak preto, že som robil sedem rokov na okresnom národnom výbore, robil som na mestskom národnom výbore, robil som v samospráve, takže dovolím si povedať, že trochu túto problematiku poznám. Skutočne aj v našom okrese, a vôbec sa od toho nedištancujem, som sa dopodrobna zaoberal touto otázkou, a bol som aj ten, ktorý upozorňoval funkcionárov, ktorí za to nesú zodpovednosť, že sú tam ľudia, ktorí si nevykonávajú svoje úlohy tak, ako by si ich mali vykonávať. Preto sa aj stalo a bol ten zoznam, ktorý vyšiel, ktorý mnohé opozičné noviny takým spôsobom prednášali. Pritom treba povedať, že tento zoznam bol vlastne sprievodný list. Kto len trochu pozná systém štátnej správy a prešiel celý tento zoznam, mohol si o tom urobiť obraz. Vôbec nebol motivovaný politicky. Už dnes sa tu hovorilo o okresnej knižnici. Len taká perlička: Sú tu zástupcovia KDH, ktorí môžu potvrdiť, že riaditeľkou knižnice teraz, po výmene, keď bol odvolaný člen iného hnutia, je zástupkyňa KDH. A výmena sa urobila. Potom nehovorme, že je to politické riešenie. Takisto som bol pod tým podpísaný. Treba si aj toto povedať, že skutočne takýmto spôsobom, keď sa touto problematikou zaoberáme, dá sa to aj riešiť.

    Ale vzhľadom na to, že čas je pokročilý a kolega Hrušovský už zaželal za poslanecký klub poslancom príjemné prázdniny, chcem aj ja poželať všetkým nám čas na oddych, aby sme tú robotu, pre ktorú nás naši voliči do parlamentu poslali, to znamená najviac sa venovať problematike prijímania zákonov, na ktoré naši ľudia čakajú, mohli zabezpečiť, aby sme sa jej plne venovali a nechali už to politikárčenie, ktoré nám doteraz zaberalo, bohužiaľ, najviac času.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

  • Vážení prítomní, len veľmi krátko, pôvodne som nechcela vystúpiť. Aj napriek tým krásnym želaniam chcem ešte doplniť informáciu pána poslanca Derfényiho o zoznamoch, o vymenených funkcionároch na okresoch podľa pána poslanca Šimku, uverejnených v niektorých novinách. Aké sú tieto informácie pravdivé, môžem ilustrovať na okrese Čadca.

    V zozname sa uvádzali výmeny na postoch dvoch obvodných prednostov, okresného prednostu a riaditeľa nemocnice. Spolu štyroch. Na post obvodného prednostu v obvode Čadca bol skutočne vymenovaný nový prednosta, ale len z toho dôvodu, že pôvodný bol menovaný za okresného prednostu. Prednosta obvodu Dolných Kysúc je síce novovymenovaný, ale pán Ing. Tibor Vlček, predchádzajúci prednosta, zakladateľ a člen HZDS, už od konca minulého roku avizoval odchod. Dôvody vám môže povedať sám, ale určite to nebola výmena na základe rozhodnutia niekoho druhého. A riaditeľ nemocnice nebol vymenený. Je ním pán doktor Valko, menovaný ešte pánom ministrom Šagátom. Jediný, kto bol odvolaný, bol okresný prednosta. Teda summa summarum, z tvrdenia o 4 odvolaných sa v skutočnosti udiala iba jedna výmena, a to tiež úplne prirodzená, lebo okresný prednosta by mal byť gestorom plnenia programu vlády v regióne. Toto je teda príklad iba z jedného jediného okresu. Pýtam sa na záver slovami pána poslanca Ftáčnika: "Kde je vlastne pravda?" A aj proti pravdám, ktoré tu dnes odzneli zo strany opozície, by sa dali postaviť iné pravdy.

    Aj ja vám želám príjemné prázdniny. Dúfam, že sa to, čo sa odohralo na tomto pléne, nebude opakovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy, páni, pôvodne som nechcel vystúpiť, preto sa ospravedlňujem. Myslel som, že vystúpim z miesta, lebo z tohto miesta sa patrí hovoriť rozumne a predovšetkým v saku. Takže sa ospravedlňujem.

    Pokladám za veľmi dôležité vyjadriť sa k jednej veci, ktorú tu spomenul pán poslanec Rózsa. Bohužiaľ, už odišiel. Presne formuloval vo svojom vystúpení, že sa konfiškuje majetok poľnohospodárom.

    Vážené dámy, vážení páni, majetok poľnohospodárov, vrátane poľnohospodárskej pôdy, sa na základe prijatých zákonov jednoducho ide usporiadať. Pán poslanec Rózsa, pokiaľ mám informácie, je právnikom. Kategória konfiškácie je niečo celkom iné a jeho porovnanie bolo prinajmenšom neprimerané. Na rozdiel od tejto formulácie veľmi rád budem súhlasiť so slovami, ktoré vyslovil pán poslanec Rózsa na záver, to znamená, že čestne reprezentovali Slovenskú republiku a budú ju reprezentovať všade v zahraničí, len by som vás naozaj, vážení páni z Maďarskej koalície, chcel poprosiť, aby to už bola pravda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie pripojil k želaniam, ktoré tu odzneli, k želaniam spokojných dovoleniek, príjemných prázdnin pre nás všetkých, a myslím si, že predovšetkým pre našich občanov. Verím, že počas týchto dovoleniek nadobudneme sily k tomu, aby sme s väčším úsilím hľadali vzájomnú cestu k sebe tak, aby sme v tejto miestnosti prijímali také zákony, prijímali také rozhodnutia, ktoré budú v prospech predovšetkým všetkých občanov Slovenskej republiky. Prajem vám všetko dobré.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, milí kolegovia,

    chcem sa vám dvakrát ospravedlniť. Po prvé za to, že naozaj čas je pokročilý, a po druhé za to, že som nemal možnosť, lebo sme boli na stretnutí s bavorskými poslancami a vládou, sledovať celú diskusiu týkajúcu sa slovensko-maďarskej problematiky. Počul som len časť prejavu pani poslankyne Garajovej a časť prejavu pána poslanca Rózsu. Sedí tu, žiaľ, len jeden predstaviteľ maďarskej národnosti, takže neviem, či sa moje posolstvo dostane aj k nim, no ale predsa. Ospravedlňujem sa za to, ak budem hovoriť o niektorých veciach, ktoré sa tu spomínali, budem sa snažiť byť stručný.

    Chcem vyjsť zo základného faktu. Slovensko sa úprimne usiluje robiť normálnu európsku menšinovú politiku a som presvedčený, a niekoľkokrát som to zdôraznil, dokonca to odznelo aj v maďarskej televízii, že pokiaľ ide o riešenie práv menšín, príslušníkov národnostných menšín, Slovensko nemôže byť na horšom mieste, a to hovorím ako Slovák skromne, ako na štvrtom - piatom mieste. Nikto mi to nevyvrátil. A ešte by som to dokonca mohol posunúť vyššie, pretože tí, čo boli v Dánsku, myslím, že tu sedí pani Garajová, môžu potvrdiť, že napríklad po vojne v Dánsku odsúdili asi 3 000 príslušníkov nemeckej národnostnej menšiny na vysoké tresty za kolaboráciu s fašizmom. A teraz naposledy v Ottawe na konferencii OBSE, to je ďalšia krajina, ktorú som dával pred nás, vystúpil fínsky delegát s veľmi ostrým útokom na švédskych kolegov z OBSE, ktorá krajina tiež neplní tieto záväzky.

    Ide mi len o jedno, že keď sa tu nabáda k úprimnosti a k úprimnému dialógu, ako to povedal pán Rózsa, treba to, samozrejme, privítať, ale to je taká politika - nehovorím o pánu Rózsovi, ak nás dobre reprezentoval v Maďarsku, česť mu a chvála -, ale jeho kolegovia, ktorí boli vo Washingtone a na iných miestach a ktorí sa tam teraz ešte nachádzajú, alebo sa už vrátili domov, to nerobia takýmto spôsobom. Mohol by som začať veľmi stručne z Flensburgu, ktorý mi dosiaľ leží v žalúdku, hoci je to rok 1993. Vtedy sa tam rozširoval v zlej nemčine, v zlej angličtine a v zlej francúzštine dokument Együttélés, v ktorom sa hovorilo asi toľko, že Slováci bránia Maďarom v národnej identite, v práve na vlasť, a chystajú ďalšie etnické čistky. Netreba to vari komentovať, že Slovensko etnické čistky nerobilo, nemieni robiť a že sme sa tu snažili žiť dobre.

    Vo Washingtone našlo toto skresľovanie skutočností pokračovanie. Sedí tu pán poslanec Ftáčnik, ktorý bol so mnou, možno aj ďalší, ale nechce sa mi teraz hľadať očami tých, ktorí tam prípadne boli. Tam odznelo napríklad v dokumente odovzdanom Slobodnej Európe a New York Timesu (keby sa písala o Slovensku pravda, dobre, na to je nárok, každý môže písať pravdu), ale tam odzneli také fakty, že alternatívne školstvo má znamenať vlastne nahradenie maďarského jazyka slovenským na všetkých školách. Odznela tam veta, a je v tom dokumente rozdávanom v cudzine obsiahnutá, že etnickí maďarskí občania, snažím sa to preložiť z anglického textu, dostávajú o tretinu menej zo štátnych prostriedkov, ako dostávajú občania slovenskej národnosti. A podobné veci. Bol tam skreslený výklad jazykového zákona. Samozrejme, podľa možno prvého variantu, ktorý nemá nič spoločné so záverečným pripravovaným návrhom. To všetko sa nedá nazvať ináč, len že na jednej strane sa ozývajú hlasy - debatujme, diskutujme, hľadajme spoločné riešenie, ale na druhej strane sa využíva príležitosť, a každá príležitosť, aby sa Slovensko dostávalo do zlého svetla. Pán Ďurovský, ktorý síce nie je poslanec, ale je podpredsedom MOS, vyhlásil po návrate domov, že kto dnes obhajuje Slovensko v cudzine, stáva sa jednoducho smiešnym. To sú veci, ktoré ma veľmi trápia.

    Vrelo by som vám všetkým odporúčal, aby ste mali možnosť prečítať, čo píše maďarsky písaná tlač najmä na Slovensku, ale aj v Maďarsku, o alternatívnom školstve a o jazykovom zákone. Myslím si, že by vám mnohým, ešte aj tým, ktorí sa nedívajú na Slovensko cez svoje kozmopolitické okuliare, pre ktorých Slovensko nie je nijaká hodnota a ktorí proste myslia v iných kategóriách, museli by vám vlasy dupkom vstávať. Môžete sa tam dočítať o alternatívnom školstve napríklad z pera Jozefa Szilvásiho, šéfredaktora ÚJ SZÓ, že žiaci, ktorí akosi podstupujú mučenie dvojjazyčného školstva, sú ľudia, ktorí nemôžu mať vyvinutú sebaidentitu. A - to už nie je citát z pána Szilvásiho, ale v inom časopise v maďarskom jazyku som čítal, že sa pomočujú, lebo to pôsobí na ich psychiku. A tak sa pýtam, čo tie nadané maďarské deti v Maďarsku, ktoré navštevujú maďarsko-anglické, maďarsko-francúzske a iné školy? Tí sa nepomočujú? A čo má povedať slovenský študent v Maďarsku, ktorý vlastne inú možnosť nemá, ako navštevovať alternatívnu školu, aj keď sa to tam tak nenazýva? Jednoducho rozširujú sa o tom nezmysly, vytvára sa psychóza.

    Upozorňujem na to, že táto psychóza chce prerásť do občianskych nepokojov. Tie slová, ktoré napríklad pán Gembický dnes napísal do Národnej obrody, kde sa vysmieva z možnosti septembrových nepokojov, nie je to tak. Sú tu sily, ktoré pôsobia. Ak by som len na chvíľu odbočil, keď som si prečítal niekoľko anglických a amerických článkov uverejnených od polovice júna doteraz, tiež mi nie je ľahko, pretože sú tam vedome skoncentrované lži, a tieto lži, bohužiaľ, odovzdávajú naši ľudia. Tam sú také podrobnosti, ktoré americký novinár Green a druhí ináč mať nemohli.

    Informácie o jazykovom zákone sú ešte strašnejšie. V maďarskej tlači sa napríklad tvrdí, že v kostoloch sa budú môcť odbavovať bohoslužby len v slovenčine. Zatiaľ neviem, či sme zoznámení všetci s dokumentom vydaným ministerstvom kultúry, ktorý tvrdí v posledných časoch, že je vyše sto obcí, ak sa mýlim smerom nahor, tak sa ospravedlňujem, môže ich byť aj vyše tristo, v ktorých je slovenského obyvateľstva od 12 do 49,8 %, v ktorých sa nekonajú bohoslužby v slovenčine. Niet jedinej obce na južnom Slovensku, kde žijú občania maďarskej národnosti, takých obcí je 971, v ktorých by sa nekonali bohoslužby v maďarčine.

    Takže otázka asimilácie, o ktorej tu hovoril pán Rózsa, nadobúda celkom iný charakter. Včera som dostal list od jednej občianky z južného Slovenska, ktorá, samozrejme, chce zostať utajená (mám ten list, môžem ho ukázať, len by som musel zatajiť jej adresu), ktorá hovorí, že ak niekto niekoho asimiluje, tak sú to maďarskí občania, ktorí asimilujú Slovákov. Hovorí zo svojej vlastnej skúsenosti. Je zo západného Slovenska, z horného západného Slovenska, vydala sa za občana maďarského pôvodu a jej deti sú už Maďari, už sa hlásia k maďarstvu. Píše mi, že v našich obciach, v okolí sú mená ako Moravčík, Gajdošík, niekedy písané už v maďarskej verzii Moravcsík, Gajdosík, bez mäkčeňa, Burán, Nováčik, Bystránsky, a hlásia sa k Maďarom. Chcel by som počuť od predstaviteľov maďarskej národnosti, kto asimiloval občanov maďarskej národnosti na Slovensku a koľko bolo tých asimilovaných Maďarov na Slovensku. Myslím si, že by ich nenašli veľa.

    Jednoducho dohodnime sa na tom, teda s tými, ktorí tu nie sú, myslím, že je to pán Pásztor, ak sa mýlim, ospravedlňujem sa za nesprávne menovanie, dohodnime sa na tom, že dohovárajme sa, diskutujme, riešme svoje otázky, ale preboha nie tak, že tu sa budem zhovárať a za chrbtom budem, obrazne povedané, držať druhú ruku s dýkou, ktorú bodnem do Slovenska. Teraz to robí pán Duray a spol. vo Washingtone. Nehnevajte sa, my účastníci všetkých týchto medzinárodných organizácií, ktoré navštevujeme, bojujeme za Slovensko pravdou a len pravdou. Príde tam pán Duray a vyhlási, že Slovensko sa vlastne neorientuje na západ, Slovensko nemá záujem, pretože údajne ZRS nemá záujem o vstup do NATO. Hoci pán Ľupták bol na tej konferencii, na ktorej bol aj pán Csáky a na ktorej bol pán Ftáčnik, a povedal vlastne len jediné, že si želá, a čo je celkom normálne, čo sa odohráva vo všetkých štátoch, aby sa konalo referendum pred vstupom do NATO, ako sa konalo referendum o vstupe do Európskej únie v Nórsku, v Rakúsku, v Dánsku atď. To sa už vykladá ako neželanie vstupovať do NATO a takto sa skresľuje reálna situácia.

    Ešte niečo. Maďarskí poslanci dostávajú priestor vo všetkých slovenských opozičných novinách. Prečítajte si Národnú obrodu, prečítajte si SME, Pravdu, nájdete tam interview s pánom Durayom, pánom Bugárom a druhými. To je v poriadku. Samozrejme, proti tomu nemôžem namietať, a aj keby som chcel, nikto ma nevypočuje. Ale je normálne, keď priestor ÚJ SZÓ dostanú z nemaďarských občanov len ľudia, ktorí akosi patria do toho druhého tábora? Tam neplatí pravidlo Audiatur et altera pars, že teda k týmto veciam by sa mali vyslovovať aj občania slovenského pôvodu?

    Končím, iste ešte budú po mne hovoriť ďalší. Samozrejme, aj ja želám všetkým vám aj sebe príjemné prázdniny. Končím tým, že vráťme sa k týmto otázkam Sine ira et studio. Takto, keď je nás tu málo, tak by sme sa aj zniesli, ale keď sú tu plné lavice, tak tu znie len nenávisť a nenávisť. A váš sused, pán Dzurinda, sa dosiaľ ešte neospravedlnil, a myslím si, že by sa mal, za to, že nás nazval všetkých en bloc gaunermi. Neviem, či to urobil niekto z HZDS, že by vás nazval gaunermi. Ak kritizujem vás, pán Šimko, nuž ja mám dôvod, už sa to tu hovorilo, nebudem to omieľať, barbari. Takže stretnime sa v septembri priateľsky. Pán Lauko, nech sa páči, prihláste sa, poviete si ešte. Vy ste ten, ktorý dopredu hovoríte, ale nebudeme sa vadiť, dobre? Tak vám želám príjemné prázdniny.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán Hrušovský, nech sa páči. Dnes už poslednýkrát? Ďakujem.

  • Ak dovolíte, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ešte sa vrátim v krátkej poznámke k otázke personálnych zmien v štátnej správe. Viem, že na tejto téme sa tu nikdy nedohodneme a ani nikdy nebudeme mať na to spoločný názor, ale pýtam sa, prečo potom Slovenská televízia neodvysielala, hoci to bolo v programe a deň predtým to bolo z programu stiahnuté, dokumentárnu publicistickú reláciu, ktorú nakrútila práve z dôvodu objektívneho zistenia veci, ako sa skutočne tieto personálne zmeny v štátnej správe dejú. Poprosme vedenie Slovenskej televízie, nech odvysiela túto reláciu, nech si občan môže sám spraviť objektívny obraz o všetkých personálnych zmenách a ich dôvodoch, ktoré sa takto dejú.

    Pán Slobodník, ešte jednou poznámkou musím zareagovať na vás, keď neustále spomínate pána poslanca Dzurindu. Musím vás upozorniť, že pán poslanec Dzurinda tu nikoho konkrétne neobvinil tak, ako ste to niekoľkokrát v tomto parlamente povedali, že je gauner. Prosím vás pekne, neprekrúcajte pravdu, nehovorte to, čo nikdy nikto nepovedal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo pánu poslancovi Bárdosovi.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Viem, čas je pokročilý a čakajú na nás aj ostatní, ktorí už odišli a sú na letisku, ale musím veľmi krátko reagovať na slová pána Dušana Slobodníka. Myslím, že pán kolega Rósza povedal, že chceme, aby boli každému jasné pravidlá hry. To znamená aj pre väčšinu, aj pre menšinu. Prosím vás pekne, prečo sa bránite tomu, aby sa náš návrh ústavného zákona dostal do parlamentu, aby sme o tom rokovali? Tam tieto pravidlá hry môžu byť. My nikomu nechceme ubrať to, čo má. Sme za to, keď Slováci chcú mať v hociktorej dedine školu, a je na to požiadavka, teda chcú to, nech sa páči, samozrejme. Ale chceme, aby sme naše školy mali aj pre ďalšie generácie.

    Vy ste tvrdili, vlastne vláda tvrdila, že alternatívne školstvo nebude zavedené násilným spôsobom. Prosím vás, čo je to, ak nie násilie, keď riaditeľovi školy, týka sa to bývalého riaditeľa László Kovácsa v Šamoríne, kvôli tomu, že má iný názor, nič iné nerobil, a keď celý pedagogický zbor je za takým riaditeľom, všetci rodičia, ktorých deti chodia do tej školy, sú za to, aby tam ten erudovaný človek, odborník, zostal, pán Pius 20. júna pošle list, kde sa poďakuje za to, že pod vedením pána riaditeľa jeho škola veľmi dobre reprezentuje Slovenskú republiku v zahraničí a 21. júna ten istý pán Miroslav Pius odvoláva toho istého pána, ktorého deň predtým v liste pochválil a zablahoželal mu, zaželal všetko najlepšie, aby sa mu ďalej darilo? Čo môžete povedať na to, keď v maďarskej škole a v slovenskej škole je vypísaný konkurz na obsadenie riaditeľa školy, do maďarskej školy sa prihlásil jeden človek, ktorý je schopný, ktorý urobil konkurz a má dobré výsledky, v slovenskej škole sa prihlásili dvaja, jeden vyhral, a ten druhý, ktorý nevyhral, ktorý po odbornej stránke nebol spôsobilý na výkon takejto funkcie, čírou náhodou je kandidovaný na post riaditeľa maďarskej školy? Čo je to, prosím vás pekne, ak nie akt násilia? Mohol by som pokračovať ďalej, ale nebudem vás unavovať takýmto spôsobom.

    Pán Slobodník, keď chcete dialóg, dialóg sa robí takým spôsobom, že keď sa to týka nás, aspoň si nás vypočujete, alebo konzultujete s nami. Doobeda som tu hovoril, a pán kolega Ftáčnik, pani kolegyňa Edit Bauer taktiež hovorili o financiách, ktoré boli odsúhlasené týmto parlamentom pre menšinové kultúry. Keď sú také čisté pravidlá hry z vašej strany, prečo nepoviete, aké je zloženie toho poradného orgánu u pána ministra Hudeca? Čo vám bráni povedať, kto ich tam nominoval, podľa akého kľúča, ako sú rozdelené peniaze, podľa čoho dostali a koľko ešte dostanú a ďalší prečo nedostali?

    My chceme iba pravidlá hry, aby to bolo transparentné, aby sa to mohlo normálnym spôsobom preukázať, že preto táto komisia dala tým a tým a nie iným. Ale keď z tohto balíka dostávajú peniaze na vydávanie národnostných novín alebo ďalších príspevkov také periodiká, o ktoré jednoducho menšiny neprejavili záujem, prečo vydávate v týchto periodikách tieto národnostné noviny a ostatné, keď o to nikto z predstaviteľov národnostných menšín nepožiadal? Mohli by sme pokračovať, ale nechcem zdržovať.

    Napriek tomu, že som členom Maďarskej koalície, by som vám všetkým bez rozdielu, či sme z opozície, alebo koalície, poprial všetko najlepšie. A dúfam, že v septembri tu bude lepší tón a nebudeme sa takto navzájom osočovať, lebo v niektorých prípadoch sa to dialo nie iba preto, že je to koalícia a opozícia, ale aj preto, že niekto je inej národnosti ako slovenskej.

    Ďakujem vám a dovidenia.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ešte sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Národa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, dámy a páni,

    prepáčte, že o minútku-dve predĺžim rokovanie tejto schôdze. Dôvod, prečo som chcel vystúpiť, nie je v tom, aby som súťažil v rečnení s odborníkmi danej problematiky, nevyšiel som ani z lona na politiku, a keďže nie som ani bežec a maratónec na dlhé trate, ktorý kľučkuje sem-tam z ľavej na pravú stranu, som skôr zo športu futbal, budem stručnejší. V súvislosti s akčnými päťkami, ktoré sa tu dnes viackrát spomínali, v denníku Obroda bolo spomínané aj moje meno. Viete, že ak som nebol členom akčnej päťky, dnes by nebol problém v danej pozícii stať sa členom akčnej päťky a správať sa podľa určitých predstáv. Ale keď som spomenul, že hrávam futbal, mám rád otvorenú, chlapskú a tvrdú hru, aj keď sa pri nej sem-tam kľučkuje. Viete, za faul nefaulujem, nemám rád fauly odzadu ani zboku, ale v ostrom tvrdom súboji nohu neodtiahnem. To na záver. A vám všetkým, dovoľte, aby som poprial veľa zdravia a šťastný návrat.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ešte pán Ftáčnik, nech sa páči. Budete platiť za televíziu.

  • Nebudem hovoriť o tratiach. Panie kolegyne, páni kolegovia, aby nevznikol dojem, že sme jediný klub, ktorý vám neželá príjemný oddych, prosím, aby ste zobrali na vedomie, že aj my si želáme, aby sme cez prázdniny troška dokázali zabudnúť na politiku, aby naši občania zabudli troška na politiku, aby sme v tomto parlamente nechali veci, ktoré sa nám nepáčia a po prázdninách dokázali s novou energiou a verím, že aj s väčšou mierou tolerancie, riešiť problémy, o ktorých si myslíme, že sú pre občanov najdôležitejšie. K tomu vám želám všetko najlepšie aj v mene nášho klubu.

  • Ďakujem. Ešte pán predseda parlamentu, nech sa páči. Asi tu budeme do rána.

  • Teraz je tu ozaj taká atmosféra, že sa skoro sami hecujeme, aby každý povedal niečo, a niečo pekné, ktoré by však nemalo byť len pekné, ale malo by byť aj záväzné. Ja som nebol za to, aby sme mali takéto politické rozpravy, a myslím si, že súčasná rozprava mi to aj potvrdila. Som za dialóg medzi vládou a parlamentom, som za dialóg medzi koalíciou a opozíciou, ale nie som za to, aby sme si tu robili určité zásluhy, ktoré nemá možno ani jedna, ani druhá strana. Nie som za to, aby sa tu hovorilo, čo neurobil ten minister a čo mal urobiť. A nie som ani za to, aby sa hovorilo, že ten minister, čo teraz vypráva, čo všetko sa má urobiť teraz, neurobil on sám. Takýto dialóg sme tu dnes viedli - čo urobila opozícia, čo neurobila koalícia.

    Prial by som si, keďže sme si tu navodili takúto skoro vianočnú náladu, keď si prajeme všetko najlepšie, aby sme od budúceho zasadnutia v parlamente aj pri takýchto stretnutiach a pri politických rozpravách hovorili skutočne len vecne a hovorili o veciach, ktoré môžeme splniť, a nie nesplniť. Takže prajem aj ja nám všetkým, ktorí sme tu, ale aj kolegom, ktorí už tu nie sú, aby sme sa cez prázdniny zotavili, aby sme nastúpili čerství a aby náš dialóg bol skutočne vecný, prospešný a splniteľný.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte sa do rozpravy prihlásim sám. Chcem len reagovať na niektoré otázky, ktoré tu boli k personálnym zmenám v štátnej správe. Vážení, choďte sa pozrieť do Ameriky, kde vyhrali republikáni, choďte sa pozrieť, akú čistku spravili republikáni.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, vážení, ja som vám neskákal do rečí.

    O národnostných menšinách, o školstve - tiež sa choďte pozrieť do Ameriky. Keď som položil tieto otázky, tak by ste tam videli, aké tam majú práva národnostné menšiny. Školský rok vo Washingtone, vážení, sa skončil o mesiac skôr, lebo učitelia nemali na výplatu. A to sa pozrite, aká je tam demokracia. Takže vidíte, že nie je všetko tak, ako sa hovorí. Bol som rád, že sa mi podarilo za života dostať do Ameriky, aby som si to pozrel, aká je demokracia v Amerike.

    Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť vo všeobecnej rozprave.

  • Ak nie, tým sme program 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 8. schôdzu za ukončenú.

  • Rokovanie schôdze skončené o 17.25 hodine.